WWW.ZMM.SK

PKatríkDesign

[ 2/2010 ; Príspevok: 1,5€ ] [Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže]

[PRÍS

20,

24]

ROZUMIE

.

CEST

E

JEHO

CLOVEKˇ

LEZ AKO MÁLO

ˇ

CLOVE

KA,

ˇKROKY

RIADI

PÁN

[obsah]2

Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže • Vydáva Združenie mariánskej mládeže, Oravská 10, 949 01 Nitra • Internet: www.zmm.sk • Kon-taktná adresa: Mgr. Monika Zbínová, Slatinská 29/10, 018 61 Beluša • Telefón: 0911 220 313 • E-mail: luce@zmm.sk • Šéfredaktor: Mgr. Monika Zbínová •

Redakčná rada: Peter Katrík, Bc. Mária Mazúrová, Ján Jakubovič, s. Petra Jedličková, P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM, Mária Berkešová, Ing. Štefan Strieška, Mgr. Zuzana Černajová, Katarína Mazúrová, DiS. Daniel Hrenák, Zuzana Urbanová • ISSN 1336 - 7013 • Registračné číslo: EV 3610/09 • Vytlačila Tlačiareň Kubík, Námestovo • Vyšlo s podporou MŠ SR • IMPRIMATUR: provinciálny predstavený Slovenskej provincie Misijnej spoločnosti, Bratislava 21. septembra 2007 Č.: 99/2007 • Korektúra: P. Mgr. Tomáš Brezáni, CM • Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu zaslaných textov.

SúťažKtorý článok sa ti v tomto vydaní Lúčov najviac páčil? Pošli nám jeho názov v SMS na číslo 0911 220 313 alebo mail: luce@zmm.sk. Vyhrať môžeš knihu od Carla Caretta - Skutočnosti z opačnej strany alebo CD skupiny Križiaci - Ráno. Súťaž končí 15. septembra 2010.

04 Janko Havlík (II. časť) [ľudia ako my]

08 Sv. Lujza - roky služby [spiritualita]

11 Zbierka Boj proti hladu 2010 [boj proti hladu]

12 Verím v Ducha Svätého [verím v Boha]

16 Mladí majú misionárskeho ducha [misie]

20 Štedrá dlaň [aktuálne]

26 ADAM - aktivity detí a mládeže [čo na to štatutár?]

28 Rodinné aktivity a výlety [rodina]

30 Medzinárodný život JMV [jmv]

34 Stretko [stretko]

40 Učenie sa zážitkom [mládežnícka politika]

48 Carlo Caretto: Skutočnosti z opačnej strany [knihy]

50 Križiaci: Ráno [hudba]

V jednej modernej slovenskej pies-ni sa o lete spieva ako o čase pl-nom prekvapení. A takým naozaj môže byť, lebo ponúka množstvo príležitostí, ktoré cez rok nemáme. Zo všednosti každodenných po-vinností zrazu prejdeme do obdo-bia úžasných, až neobmedzených možností. Škoda však, že pre mnohých sa táto paleta ponúk na strávenie času mení na rozčarovanie. Po lete sa domov vracajú unavení, sklamaní, znechutení. Možno veľa toho zažili, ale málo skutočne aj v hĺbke svojho srdca dokázali prežiť. Leto nie je len o prekvapeniach, ktoré čakám od druhých. Pre nás všetkých sa má stať obdobím, keď môžeme svojím postojom, svojím správaním byť takýmto prekvapením pre os-tatných. Môžme teda prekvapenia nielen čakať, ale aj dávať. A to je o to cennejšie, že to dokáže naplniť naše srdce pokojom a radosťou z toho, že som niekoho mohol aspoň na krátku chvíľu urobiť šťastným. Pýtate sa ako? Odpoveď je celkom jedno-duchá. Aj tohtoročné prázdniny v

ZMM nám ponúkajú veľa možností. Odštartovali sme ich setkáním mládeže vo Vranově u Brna, nasledu-je celý rad letných táborov od tých naj... až po naj... Stretneme sa spolu na Vincentínskom dni v Parchovanoch, prežijeme generálne zhromaždenie v Portugalsku a vrcholom celého nášho snaženia bude zájazd do Paríža na miesta, kde vzniklo naše združenie. Aj keď tam nemôžeme ísť všetci, lebo autobus má len 55 miest, poviem vám prekvapenie. Pôjdeme tam všetci. Pretože nikdy a nikde nejdeme sami, ale vždy s tými, ktorí nás sprevádzajú v modlitbách, ktorí na nás myslia, ktorí raz budú možno takým obrovským prekvapením, o akom sa nám ani len nesnívalo. Nie je dôležité, na akom bombastickom mieste sveta sa ocitnem, alebo čo všetko prežijem počas tohtoročných prázdnin. Omnoho dôležitejšie je to, ako sa to odrazí v mojom živote. Ako znova nabehnem do kolotoča školy, povinností, práce, teda tej všednosti, ktorá nie je až takým prekvapením, ale je realitou. Dovoľme Bohu, aby nás mohol prekvapiť! On má pred-sa pre každého z nás pripravených veľa vecí, ktoré nás dokážu potešiť, nadchnúť, povzbudiť, len treba zachytiť jeho hlas a dovoliť si prijať tieto prekvapenia. Aby sme sa my, plní prekvapení po lete strávenom s Bohom, mohli stať prekvapením aj pre našich kamarátov a všetkých nám blízkych. To všetkým čitateľom časopisu Lúče prajem a v modlitbách vyprosujem.

[P. Tomáš Brezáni, CM]národný direktor ZMM

[úvodník] 3

Janko Havlík (II. časť)[Ján Jakubovič]

Z noviciátu po likvidácii kláštorov komunistickým režimom bol odvlečený na stavbu Priehrady mládeže do Púchova. Koncom au-gusta roku 1950 prepustili všetkých mladých rehoľníkov a dorast do ci-vilného života. Janko sa spolu so svo-jím bratom Tonkom vrátil domov do Vlčkovian. Napriek žalostnej situácii, rozpusteniu kláštorov a činnosti pro-ti Cirkvi sa Janko nevzdal svojej túžby

stať sa kňazom. Po určitom čase odišiel so svojim bratom Tonkom bývať do Nitry, kde ako dúfal bude pokračovať vo svojich štúdiách. V Nitre si prenajali byt a pridali sa k nim aj bývalí novici z Banskej Bystrice. Podarilo sa im nadviazať kontakt s bývalým špirituálom, P. Štefanom Krištínom, a tak mohli všetci ukončiť nielen noviciát, ale aj tajne pokračovať v štúdiu fi lozofi e a

V minulom čísle sme si povedali niečo o Jankovi Havlíkovi, o jeho detských a študijných rokoch. Dozvedeli sme sa aj to, že sa rozhodol stať sa kňazom, členom Misijnej spoločnosti. Dnes si povieme niečo o strastiplnej ceste života tohto novodobého vyznavača Krista.

[ľudia ako my]4

teológie. (V štúdiách v tzv. generál-nom seminári, ktorý zriadila štátna moc, nechceli pokračovať, lebo ho neuznal Vatikán).

Skupinka mladých chlapcov býva-júcich spolu a zároveň ich zbožnosť neunikla ich okoliu, ale ani tajným agentom ŠtB. 29. októbra 1951 zat-kli všetkých seminaristov, ich pred-staveného otca Štefana Krištína a aj laikov, ktorí im pomáhali. Celá skupina bola podrobená výsluchu. 19. marca 1952 boli prevezení do Bratislavy do Justičného paláca, kde mali čakať na výrok súdu. Súd sa začal vo februári 1953. A aký bol dôvod ich zatknutia? Hovorí o tom P. Štefan Krištín: „ náš statočný a pri-tom skromný a nikomu neškodný život kvalifi kovala štátna ŠtB a Krajský súd v Nitre ako „tajnú bohosloveckú fakultu - velezradu.“ Obvinení spolu dostali takmer dvestoročný trest. Janko Havlík dostal štrnásť rokov odňatia slobody (odvolací súd mu zmiernil trest na desať rokov). Sestričky DKL boli odsúdené na pätnásť rokov za to, že bohoslovcom kúpili hubertusy (zimné kabáty). Ses-tra vincentka Jana Trubenová spomí-na: „Veľmi dojemná chvíľa nastala vtedy, keď Janko Havlík, jeden z obvinených seminaristov, jasným hlasom povedal: „Prosím slávny súd, aby trest, ktorý chce uložiť tým, čo trpia pre nás, rozdelil medzi nás a mne dal najviac.“ Janko bol koncom marca toho istého roku prevezený na výkon trestu do Já-

chymovských uránových baní. Já-chymovské lágre pozostávali asi z pätnástich koncentrákov. V každom z nich bolo natlačených 1500 až 3000 väzňov - novodobých otrokov - s príznačnou prezývkou „mukl“ (muž určený k likvidácii). Otrocká drina, šikanovanie, tresty, výsluchy, samotky, zima, hlad, pracovné úrazy menili chlapcov ako jedle na zúbožené trosky. Janko prijal aj toto ťažké položenie. Telesný, ale aj duševný hlad, spoluprácu s gauner-mi, špicľami, násilníkmi a zločincami prijímal Janko ako misijné pole svo-jej činnosti. Do svojho denníka si zapísal: „ Bratia, keď sme dokázali pri-jali z Božích rúk desať- pätnásť rokov väzenia, toto nemožno považovať za provizórium a hovoriť... potom budem študovať... potom sa budem venovať službe Božej... Ide o to, že teraz je príhodný čas, teraz je deň spásy.“

Janko bral aj väzenské prostredie ako druh vincentínskej charizmy, veď sám zakladateľ Vincent de Paul sa venoval väzňom. „Pripadám si ako na misiách,“ povedal raz Janko svojmu spoluväzňovi a priateľovi Antonovi Srholcovi „veď lepšie a náročnejšie pôsobisko by si nemo-hol želať žiaden misionár. Treba dať ľudom vedieť, že našou láskou je Kristus.“ Za takýchto ťažkých životných podmienok Janko tajne organizoval prípravu spoločných pobožností či sv. omší, pôsobil na poli evanjelizácie i katechizácie.

[ľudia ako my] 5

Keď mal čas počas svojich nočných služieb, dolu v bani dokonca tajne prekladal a ručne prepisoval knihu od novodobého kresťanského fi lo-zofa Jacquesa Maritaina: Integrálny humanizmus. Hovorieval: „Stagná-cia v duchovnom živote neexistuje. Kto si chce odpočinúť na ceste lásky, padá. Tú sú len dve možnosti: a) neu-stále napredovať, b) kráčať naspäť.“ Jankove dni sa pomaličky míňali v takto ťažkých životných podmien-kach, trápeniach tela ale i duše. Napriek tomu svoje túžby upieral na Krista a neochaboval v ohlasovaní evanjelia väzňom. Jeho prílišnú horlivosť si však nevšimli iba spolu-väzni, ale aj dozorcovia. A tak v roku 1959 bol Janko znova pred súdom.

K jeho trestu desiatich rokov mu pri-dali ešte rok. Prečo? Rozsudok z po-jednávania hovorí: Ján Havlík sa do-pustil vo väzení počas výkonu trestu ďalšieho trestného činu tým, že: -napádal štátne zriadenie, že v ČSR nie je náboženská sloboda,- maril úradnú prevýchovu väzňov,- konal tajne pobožnosti.“ A tak sama ŠtB vydala svedectvo o jeho vernosti Kristovi. Po vynesení rozsudku Janko strávil istý čas v Ruzynskej väznici, známej svo-jou beštialitou. Počas pobytu na samotke boli väzni týraní nielen fy-zicky, ale aj psychicky. Po prevezení z väznice v Ruzyni sa u Janka začali hlbšie prejavovať príznaky ochore-nia srdca. Keď si už dozorcovia

[ľudia ako my]6

všimli, že ich úloha sa splnila – muž určený k likvidácii už nepredstavo-val pre režim svojou telesnou si-lou žiadnu hrozbu. Pol roka pred svojim prepustením v roku 1963 Janko strávil už na ošetrovni. Rodný dom uvidel po dlhých dvanástich rokoch, rokoch bolesti, odlúčenia od najbližších, po rokoch zničeného zdravia a mladosti. Následky brutál-neho zaobchádzania počas toľkých rokov priniesli svoje neblahé ovocie. Zomrel 27. decembra roku 1965 vo veku 37 rokov.

Drahí mladí, v mesiaci máj som mal tú milosť, že som bol s mojimi spo-lubratmi na hrobe Janka Havlíka v Dubovej. Išli sme si pozrieť aj jeho rodičovský dom a spýtali sme sa jed-nej pani, či nevie, kde sa nachádza rodný dom Janka Havlíka? Odpoveď, ktorú sme dostali, bola zarážajúca: „Akoby nie! Ja som jeho najmladšia sestra.“ Trochu sme sa dali do reči a aj ona nám opísala posledné dni jeho života. Vravela: „Janko išiel do Holíča k hodinárovi. Tam na ulici odpadol a viac sa neprebral.“ Zom-rel sám, tak ako Kristus. V závere je možné dodať, že v jeho živote sa splnili slová, ktorými vítal špirituál Štefan Krištín svojich budúcich novicov: „Ak ste neprišli nasledovať ukrižovaného a vzkrieseného Krista, vráťte sa domov!“ A naozaj, Jankov život je svedectvom o ukrižovanom a vzkriesenom Kristovi. Mnohí ľudia sú presvedčení o tom, že Janko je už v nebi. Chcem s radosťou dodať,

že Slovenská provincia sv. Vincenta de Paul dostala ofi ciálne povole-nie začať proces blahorečenia. Pre-to v závere prikladám modlitbu a zároveň vás pobádam: modlime sa spolu, aby nám Pán doprial vidieť na oltári tohto svojho svedka - vzor nielen pre našu generáciu, ale aj tie, ktoré prídu po nás.

Prosíme ťa, večný Bože, osláv svojho služobníka Jánka Havlíka, aby sme si ho uctievali na oltároch celej svätej Cirkvi. Za jeho blahorečenie ťa pro-síme skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

Spracované podľa knihy od Heleny Slávikovej: Hrdinské svedectvo

mladosti. V prípade záujmu si ju môžete objednať v centre.

[ľudia ako my] 7

Sv. Lujza - roky služby[s. Petra Jedličková, DKL]

ktorým majú poslúžiť. Raz prišla počas misií k Vincentovi Margita Na-seau. Veľmi na neho zapôsobila táto hlboko veriaca dedinčanka. Ohromi-la ho jej podnikavosť vo vyučovaní chudobných dievčat. Poslal ju za Lu-jzou. Lujza mala vtedy 39 a Margita 36 rokov. Margita sa jej zdôverila o svojom spôsobe života a túžbe slúžiť chudobným, a tak celkom nená-padne ukázala cestu iným. Táto

Aj v tomto príspevku budeme sledovať ďalšie životné kroky sv. Lujzy. Pripomeňme si, že Lu-jza už objavila vďaka sv. Vincentovi povolanie, ktoré jej Pán zveril: službu chudobným. Keď spoznala svoju cestu, neváhala ani chvíľu a celou svojou bytosťou sa oddala tejto službe.

Vznik Spoločnosti dcér kresťanskej láskyDámy kresťanskej lásky veľmi túžili pomáhať chudobným, ale často sa zamýšľali, ako sa zbaviť bremena, napr. nosenia hrncov polievky alebo iných nízkych a namáhavých prác. Preto tým poverili svojich sluhov a slúžky. Vincenta to znepokojovalo, či títo sluhovia budú mať ducha pravej kresťanskej lásky k chudobným,

[spiritualita]8

deva, pokorne disponovaná, opus-tila svoj kraj a išla, kam ju volal Boh, obetovala sa Bohu, aby mohla slúžiť. Zverili jej službu chorým v jednej farnosti. Dámy z ostatných farností prosili takéto devy na vykonávanie nízkych prác pri službe chorým.

Vincent požiadal Lujzu, aby sa veno-vala týmto mladým dievčatám, aby ich formovala a pomáhala im. 29. 11. 1633 ich zhromaždila u seba, aby žili v spoločenstve. Tento dátum sa považuje za vznik Spoločnosti dcér kresťanskej lásky – sestier vincen-tiek. S Vincentom a s prvými sestrami vytvárala rozsiahlu sieť charitatívnej lásky, ktorá nevylučovala nikoho. Utvorila tak most nad priepasťou, ktorá oddeľovala bohatých a moc-ných od vidiečanov a chudobných. Lujza mala organizačné schopno-sti, pozornosť na detaily, odvahu a tvorivosť pri realizovaní Vincen-tových myšlienok. Stala sa jeho spolupracovníčkou a priateľkou.

Služba prvých sestierHlavnou starosťou Lujzy bolo zistiť, z akých dôvodov prichádzali tieto devy, aby sa udržal v bratstvách pôvodný duch. Učí ich: „...aby ne-prichádzali preto, aby videli Paríž, ale-bo aby sa stali slúžkami vznešených dám... Ale preto, aby podľa príkladu Ježiša Krista slúžili chudobným.“ Rozhodnutie dievčat, ktoré prišli, bolo prejavom viery, odpoveďou na Pánovo pozvanie odovzdať sa mu úplne, aby mohli celkom patriť

chudobným. Vysvetľuje im ako slúžiť Bohu, “... znamená to milovať človeka tak, ako ho miluje Boh, chcieť, aby všetci, najmä malí a opustení, zno-va nadobudli dôstojnosť, ktorú im získal Kristus.

Znamená to osvojiť si logiku evanje-lia, ktorá v biednom a opovrhnutom objavuje Kristovu tvár. Pri eucharistii a v rozjímaní o evanjeliu načerpá ses-tra každý deň novú silu a schopnosť viac milovať. Bude sa riadiť postojom Krista, akým slúžil on počas svojho verejného života.“ Zdôrazňuje: “Mu-síme mať ustavične pred očami svoj vzor, príkladný život Ježiša Krista. Služba chudobným musí byť pre-javom Božej lásky, nežnej, láskavej, súcitnej a taktnej.“

Spoločnosť sa pomaly rozširovala. Rok po vzniku mala len 12 sestier, postupne ich pribúdalo. Aj počet domov sa zväčšoval. Po roku bolo v Paríži päť domov, ktoré sa tiež postupne rozrastali aj mimo Paríža, i za hranicami. Roku 1652 odišli prvé sestry do Poľska na pozvanie kráľovnej. Lujza nešetrila sily pri or-ganizovaní a vedení Spoločnosti, usilovala sa pomáhať svojim duchov-ným dcéram aj priamo v ich službe. Vincent ju musel mierniť v práci. Nadmerné zaťaženie sa veľmi pre-javovalo na jej podlomenom zdraví. Vincent o nej roku 1647 napísal, že podľa prirodzených zákonov ju pokladá už za mŕtvu. Pri živote a činnosti ju udržiavala iba mimo-

[spiritualita] 9

riadna duchovná sila a Božia milosť. Udalosti z rozličných miest prinú-tili Lujzu všímať si život a upresňovať požiadavky služby chudobným. Bolo potrebné osvojovať si potrebné ve-domosti, formáciu, aby sa mohla služba správne plniť. Sestry praco-vali ako ošetrovateľky, v podomovej

službe, v lekárni, v nemocniciach, pri nájdených deťoch, v sirotincoch, v školách, pri starcoch v penziónoch, pri väzňoch, pri galejníkoch, pripra-vovali jedlo pre chudobných a žobrákov, vo vojenských nemocni-ciach, pri ranených vojakoch počas vojny, a príležitostne pri pohromách. Lujza brala do úvahy schopno-sti sestier a podľa toho ich dávala

do služby. Formáciu a vzdelávanie podporovala len pre úmysel lepšej služby chudobným, nie pre osobný prospech sestry. Lujza bola blízko sestrám cez listy, kde odpovedala na ich otázky, riešila problémy, radila im a usmerňovala s veľkou láskou, pozornosťou a jednoduchosťou. Radila sa aj s Vincentom, svojím duchovným vodcom, zverovala mu svoje obavy, radosti, hľadanie, rôzne prekážky, ktoré deň čo deň prichádzali, ale aj svoje mystické skúsenosti.

Lujza nikdy nepovažovala službu chudobným za niečo, čo je vyhradené len pre osobitnú skupinu, ale rozmanitosť a rozsah potrieb vyžadovali širokú sieť spolupráce, a to žien a mužov, paní kresťanskej lásky, kňazov a bratov CM, dcér kresťanskej lásky a mestskej, či obecnej správy. Spolupráca si od všetkých vyžaduje vzájomnú úctu, schopnosť prijať slovo druhého a vedieť sa vyjadriť.

Otázky na úvahu:1. Ako člen ZMM patrím do veľkej vin-centskej rodiny. Ako sa mi darí v živote uskutočňovať vincentské poslanie: v chudobných, núdznych a trpiacich vidieť samého Krista ?2. Som otvorený pre spoluprácu aj s inými členmi ostatných vincentín-skych vetiev?3. Hľadám v službe realizáciu seba, vlastné uspokojenie alebo dobro chu-dobných?

[spiritualita]10

[boj proti hladu] 11

fi nančne podporoval, keď bol na Hai-ti. Jedna škola je vo výstavbe a druhá má 1300 žiakov základnej školy a 400 žiakov v prípravke. Obidve školy boli spolu podporené sumou 20 000 €. Páter Augustín Vrecko, ktorý pôso-bil 20 rokov na Haiti a pred časom sa tam vrátil nás poprosil o pomoc pri zakladaní poľnohospodárskych projektov na Haiti, aby si dokáza-li vypestovať úrodu tak, aby boli sebestační. Tento projekt sme pod-porili sumou 10 000 €. Ostatné pe-niaze išli tak ako každý rok na účet sestier DKL na Haiti na podporu ich projektov. Radi by sme sa však poďakovali nielen vám všetkým, ktorí ste sa do zbierky zapojili, ale tiež nášmu Nebeskému Otecko-vi, ktorý nám zbierku požehnal a požehnáva aj naďalej. Preto sme sa rozhodli, že 9. septembra sa uskutoční Deň modlitieb za Haiti, ktorý bude pozostávať z modlitieb a adorácii za dobrý priebeh zbierky. Je požehnaním pre nás to, že môžeme dávať. Náš Nebeský Otecko nás tak obdaroval, že hoci sami nemáme po materiálnej stránke veľa, ale máme naše srdce, našu lásku, naše mod-litby a obety, a to je oveľa viac, ako keď niekto má dostatok fi nančných prostriedkov a nedokáže sa rozdeliť. Pokiaľ dávame, sme vždy bohatí.Za všetky modlitby, obety, váš čas a fi nančné dary ďakuje

Komisia Boja proti hladu

Krajina, o ktorej sme pred pár rokmi len tušili, že leží niekde na západnej pologuli, sa nám stala blízka. Za tie roky, čo sme si ju vzali akoby pod pa-tronát, sa vykonalo v prospech ľudí v nej veľa dobrých vecí a - zázrakov lásky. Taká maličká krajina ako Slo-vensko dokázala dať nielen peniaze, ale aj modlitby, obety a veľa veľa času obyčajných ľudí, ktorí sa spo-jili a piekli, balili, predávali... A hoci ich postihlo ničivé zemetrasenie v januári tohto roka, nevzdávajú sa a ani my sa nevzdávame pomáhať im aj naďalej. Stále potrebujú našu pomoc a teraz o to intenzívnejšie, lebo väčšina z nich stratila absolútne všetko. Preto sme sa rozhodli predĺžiť zbierku tento rok na termín od 1.júla do 31.októbra poslaním SMS v tvare DMS VINCENT na číslo 877. Cena darcovskej SMS je 1 euro. Zbierka vyvrcholí už tradičným predajom medovníčkov v termíne od 15. 9. - 10. 10. 2010. Minulý rok sme fi nancie rozdelili na-sledovným spôsobom: Generálny otec v Paríži nás prostredníctvom P. Pavla Nogu CM poprosil o základnú čiastku pre pripravovaný projekt mikropôžičiek a mikrofi nancovania v tomto regióne. Slovensko prispe-lo čiastkou 50 000 €, ostatné vetvy medzinárodného spoločenstva vin-centskej rodiny prispejú 5 000€ za každú vetvu. Pápežský nuncius Jeho Excelencia Mário Giordana nás po-prosil o podporu 2 škôl na Haiti, ktoré

Zbierka Boj proti hladu 2010

Verím v Boha[P. Tomáš Brezáni, CM]

“Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.“ /Jn 16, 7/ Týmito slo-vami Ježiš naznačuje, že splnenie Božieho prísľubu sa napĺňa v dare Ducha Svätého. Bez Božieho Ducha, ktorý zostúpil na Krista, a skrze neho bol darovaný každému človeku, by spása ľudí zostala nesplnená. Priepasť, ktorá nás v čase vzďaľuje

od veľkonočných udalostí, by os-tala prázdna, a vnímanie Ježiša by sa obmedzilo len na oslnivý vzor, avšak vzdialený od nás, nie žijúci pre nás a v nás. Potešiteľ Duch Svätý aktualizu-je Kristovo vykupiteľské dielo a robí ho prítomným a účinným v rozma-nitosti ľudských dejín. On je duch-om pravdy, duchom vernosti Boha, ktorý zasahuje rôzne historické uda-losti človeka a oslobodzuje ich vo

[verím v Boha]

Verím v ducha Svätého.

12

13[verím v Boha]

svojej premieňajúcej a oživujúcej láske. Sú to práve udalosti Veľkej noci, ktoré nám majú odhaliť tajom-stvo Ducha Svätého. V ňom sa Boží Syn obetoval Otcovi v hodine utrpe-nia na kríži, keď ako najvyšší dôkaz lásky odovzdal ducha. /Porov. Jn 19, 30/ V ňom dal Otec plnosť života Kristovi, ktorý je podľa Ducha svä-tosti od vzkriesenia mŕtvych ustan-ovený v moci ako Boží Syn, Ježiš Kristus, náš Pán. /Porov. Rim 1, 4/ V Duchu Svätom Boh Otec „vychádza zo seba“ aby vytváral a oživoval všetkých v sile svojej lásky. Skrze neho zvova spája v sebe všetkých, ktorí boli od neho ďaleko. Duch otvára srdce Boha svetu ľudí, až do takej miery že Boží Syn vstupuje do exilu hriešnikov a zjednocuje to, čo je rozdelené, až po najdokonalejšie naplnenie veľkonočného zmierenia. Duch Svätý je darom, ktorý oslobo-dzuje zároveň láskou, ktorá spája. Tak je napokon aj chápaný v rôznych dôkladných štúdiách tohto tajom-stva v dvoch veľkých teologických tradíciách východu a západu. Pre múdrosť východu je Duch Svätý vytržením, extázou Boha. Je tým, v ktorom Otec a Syn vychádzajú zo seba, aby sa darovali v láske. Je to práve zjavenie, ktoré nám pripomí-na a dosvedčuje, že vždy, keď Boh vychádza zo seba, robí to v Duchu. Tak je to pri stvorení – „Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou a Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ /Gn 1, 2/ Tak to bolo pri proroctvách – „Aj na svojich

služobníkov a na svoje služobníčky vylejem v tých dňoch zo svojho Du-cha a budú prorokovať.“ /Sk 2, 18/ Tak to bolo pri zvestovaní – “Duch Svätý zostúpi na teba a moc najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn.“ /Lk 1, 35/ Tak to bolo v prvotnej Cirkvi, na ktorú zostúpil Duch Svätý na Turíce – „Ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi sved-kami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ /Sk 1, 8/ Duch Boží je „Boh ako čistý prebytok, Boh ako vyžarovanie lásky a milosti.“ / W. Kasper/A práve preto je Duchom, ktorý tvorí, ktorý napĺňa srdcia veriacich, je Tešiteľom, ktorý pomáha a posilňuje, je darom Boha najvyššieho, je živým prameňom, ohňom, duchovným pomazaním.Práve v Duchu Boh miluje tých, čo sú vzdialení, posledných, tých, ktorých nikto nemá rád. Preto je otcom chu-dobných, tých, čo nemajú inú nádej iba v prekvapujúcu a tvoriacu lásku Boha. Je tiež radosťou a útechou srdca ktoré verí, istotou Božej ver-nosti na životnej ceste, odvahou napredovať smerom k neznámemu, naplnený prísľubom Boha – „úlohou Ducha je vyhostiť z istoty domova a vrhnúť na cestu netušenej budúc-nosti.“ /C. Duquoc/ V Duchu exodus lásky Boha vyvoláva exodus srdca človeka, jeho únik zo seba samého aby vyšiel v ústrety druhému. Podľa úvah západu je Duch putom večnej lásky, je tým, ktorý zjednocu-

je Otca a Syna. „Hľa, sú traja: Milu-júci, Milovaný a ten ktorý je Láska.“ /sv. Augustín/ V tomto svetle možno povedať, že Duch vychádza z Otca a Syna, ako zväzok ich lásky prijatej a darovanej, kde sa stáva miestom a silou večného dialógu milosrdnej lásky. Osobná láska v Bohu, Duch Svätý, zjednocuje veriacich s Ot-com, ale aj medzi nimi navzájom. Je to on, ktorý napĺňa srdcia milosťou, čo pramení zhora. Je to on, čo v nás vzbudzuje Božiu lásku, „lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ /Rim 5, 5/ Vďaka tejto láske sme schopní milovať. Potešiteľ, Duch Svätý zjednocuje nielen čas s večnosťu, ale aj prítomnosť s minulosťou a budúcnosťou. On zno-va aktualizuje udalosti našej spásy účinným pripomenutím tajomstiev, ktoré slávime a prežívame: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pri-pomenie vám všetko, čo som vám povedal.“ / Jn 14, 26/ On zjednocuje prítomnosť s budúcnosťou keď pri-pomína ľuďom Božie pôsobenie. On je prvotina, záloha, záruka nádeje, ktorá neklame. Je to on, ktorý zjed-nocuje veriacich ako hlboký princíp jednoty Cirkvi, Duch spásy, prameň jednoty Kristovho tela. On zjed-nocuje bez toho, že by umŕtvoval a pokoroval rozdielnosť, naopak vzbu-dzuje a živí obdivuhodnú rôznosť darov a služieb. Vďaka jeho pôsobe-niu jednota Cirkvi, ktorá je sviatosťou spásy a obrazom Najsvätejšej Trojice

zažíva skúsenosť pokoja v láske Otca a Syna. Pred touto láskou Božou, ktorá oslobodzuje a zjednocuje v pravde a v pokoji, stojí človek, Božie stvorenie, ktorý môže dovoliť byť mi-lovaný a milovať takýmto spôsobom, alebo môže odmietať lásku. Rúha-nie voči Duchu – radikálne uzavre-tie sa pred láskou prichádzajúcou zhora – je zakorenené v tejto zvr-chovanej možnosti, ktorá vytvára aj nebezpečenstvo, no zároveň dáva najvyššiu dôstojnosť ľudskej exis-tencii v tomto svete. Pokiaľ existuje možnosť neodpustenia, spojená s opravdivou možnosťou zvoliť si, ale-bo odmietnuť lásku, existuje slobo-da a dôstojnosť stvorenia pred svo-jim Stvoriteľom. „Ten, ktorý Ťa stvoril bez teba, nespasí Ťa bez teba.“ /sv. Augustín/ Boh očakáva a rešpektuje áno človeka. Nekonečne bohatý Boh akceptuje byť chudobným, preto aby ten, kto je nekonečne chudob-ný, sa mohol stať bohatým vo svojej slobode. Iba pred touto slobodou sa zastaví neohrozenosť Božej lásky. Bezhraničná odpúšťajúca láska – milosrdenstvo, nemôže odpustiť tomu, kto nechce mať odpustené, kto sa nechce v pokore otvoriť to-muto daru, ktorý prichádza zhora. Tá istá milosrdná odpúšťajúca láska Boha môže oproti tomu všetko – aj to, čo sa zdá byť po ľudsky nemožné – v tom, kto sa poslušne otvorí stvoriteľskému vanutiu Ducha Svä-tého, aby sa ním nechal formovať a viesť. „Veď všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.“ / Rim 8, 14/

[verím v Boha]14

[verím v Boha] 15

Príď Duchu Svätý!Víťaz večnej lásky, príď a zjednoť nás v láske.

Zmier nás s Bohom, obnov nás v hĺbke nášho vnútra.Urob z nás pre všetkých svedkov a tvorcov tej jednoty,

ktorá pochádza zhora.

Ty, ktorý si extázou živého Boha, Dokonalým darom Milujúceho a Milovaného

v ich láske tvoriacej a vykupiteľskej, príď a otvor nás pre prekvapenia toho, ktorý je Večný.

Anticipujúc v nás, chudobných a pútnikoch, slávu našej vlasti, prisľúbenej,

no zatiaľ neobsadenej.

Otec chudobných, sladký hosť našej duše, najsladšia posi-la, buď v nás slobodou a pokojom, novosťou a víťazom

jednoty, ktorá je silnejšia ako bolesť a ticho prítomné v smrti.

Mladí majú misionárskeho ducha[Mária Berkešová]

INDIA

Riya, povedz nám niečo o sebe, z akej krajiny pochádzaš?Mojím domovom je India, presnejšie mesto Bombaj, ktoré je jedným z najväčších miest v Indii. Pochádzam z malej kresťanskej rodiny, mám mladšiu sestru. Môj otec už zomrel.

Aké bolo vyrastať v Indii?Detstvo bolo veľmi krásne a veselé. Prežila som ho so svojou rodinou. Veľmi často som sa ako malá hrávala so svojimi bratrancami a sesterni-cami. V Indii je totiž bežné, že pod jednou strechou žije spolu aj viac rodín a generácií.

Čo skrýva duša misionára? Aký je jeho život? Viete si predstaviť, že si v pokoji žijete, každý deň s úsmevom na tvári a zrazu vám niekto oznámi, že o 2 týždne odchádzate do krajiny, na ktorú si už zo zemepisu nepamätáte, že máte opustiť svoju rodinu, svoje spolusestry a vydať sa v ústrety niečomu úplne novému, neznámemu? Asi tak nejako sa začal i misijný príbeh sestry Ryii Rodriguez, SRA. Je to skvelá osoba a ja sa veľmi teším, že vám túto talentovanú a energiou nabitú sestru môžem v pár riadkoch priblížiť.

[misie]16

V čom pociťuješ najväčšie rozdiely medzi svojou rodnou krajinou a Slovenskom?Keď som prišla na Slovensko, všetko tu bolo iné a pre mňa úplne nové. Počasie, strava, ľudia samotní. Nikdy predtým som nevidela sneh, nepo-znala som takú typickú tuhú zimu. Na Slovensku je v porovnaní s trop-ickou Indiou strašná zima, na tú som si musela dlho zvykať. Slováci tiež nepoužívajú tak často korenie ako my Indovia.Hoci si mnohí ľudia myslia, že India je hospodársky veľmi chudobná krajina, nie je tomu tak. Je rozdiel, v ktorej časti krajiny sa nachádzate. Najväčšia chudoba je na severe. No i napriek chudobe sú ľudia veľmi milí, priateľskí, ochotní pomôcť. Aj na Slovensku sú ľudia veľmi milí, len sa mi zdá, že sú veľmi uponáhľaní, málo sa medzi sebou rozprávajú.Musím sa ale priznať, že keď po-rovnávam disciplínu detí a študentov na školách v Indii a na Slovensku, je to veľký rozdiel. Deti a študenti v In-dii majú väčšiu chuť k učeniu a do-siahnutiu vzdelania, pretože majú cieľ, ktorý chcú dosiahnuť. Myslím, že študovať na Slovensku je veľmi ťažké.

Ako prežívajú Indovia život s Bo-hom? V Indii je len veľmi malé percento kresťanov (2%), najrozšírenejším náboženstvom je hinduizmus. Vyznávať kresťanskú vieru je veľmi nebezpečné, mnoho katolíkov bolo

aj je prenasledovaných, mnohí prišli pre svoju vieru o život. O to viac si dar viery veľmi vážia, je pre nich pokladom. Bežný indický kresťan, aj keď nemá čo jesť, nemá domov, nemá majetok, do kostola chodí, pretože to je pre neho prvoradé.

POVOLANIE

Prečo si sa rozhodla stať práve rehoľnou sestrou?Ťažká otázka, ale veľmi dôležitá, zvlášť v tejto dobe. Keď som mala 16 rokov, do nášho domu chodil veľmi často jeden žobrák. Moja mama mu zakaždým niečo dala a ja som nevedela pochopiť, prečo to robí. Bola mi obrovským príkladom v mi-lovaní svojho blížneho, učila ma, že v každom človeku máme vidieť Boha. V mojom srdci som začala cítiť, že mám nasledovať Krista a vstúpiť do kláštora. Moji rodičia, najmä otec s tým naj-skôr nesúhlasili, ale postupne sa ich názor zmenil. Bola som veľmi tvr-dohlavá a šla som si za svojím. A po tom, ako môj otec tragicky zomrel, pochopila som, že Boha mám nasledovať v každom čase, aj v radostiach aj v bolestiach a že mi dá potrebnú milosť vytrvať v mojom rozhodnutí.

Čím ťa oslovila Misijná spoločnosť Kráľovnej Apoštolov (skratka – SRA), prečo si si vybrala práve tento rád?

[misie] 17

Keďže som mala odmalička veľkú úctu k Panne Márii, hľadala som ne-jakú mariánsku kongregáciu alebo rád. V tom čase som spoznala sestry SRA, ktoré bývali neďaleko nášho domu. Páčila sa mi ich charizma, služba, ich ochota pomôcť. Čoraz viac som si bola istá, že mám vstúpiť práve k nim. Viete, je veľmi ťažké zistiť, čo vlastne od vás Boh chce, akou cestou sa máte vybrať, aby ste plnili jeho vôľu. Musíme mu len veriť. On vie, čo je pre nás najlepšie.

Čo ti dáva tvoje povolanie?Cítim v srdci pravý pokoj a spokojnosť, som jednoducho veľmi šťastná, našla som to, čo som hľadala.

Je ťažké žiť zasvätený život? Aký je rozdiel žiť ho v Indii a tu na Slov-ensku?Každé povolanie prináša so sebou to dobré aj zlé. Je jedno, v akej krajine sa nachádzate. Viete ako sa hovorí: všade dobre, doma najlepšie. Zas-vätený človek a zvlášť misionár sa cíti dobre všade tam, kam ho Boh posiela.

MISIE

Čo bolo dôvodom, pre ktorý si sa rozhodla stať práve misionárkou?Na misionároch sa mi vždy páčila ich odvaha opustiť svoj domov a ísť tam, kde ich potrebujú. Cítila som, že to je Božia vôľa – stať sa misionárkou.

V akých krajinách si ako misionár-ka pôsobila?Pôsobila som nejaký čas v rodnej In-dii, vo Viedni a už takmer dva roky som na Slovensku.

Vnímaš Slovensko ako misijnú krajinu? V čom?Áno, vnímam. Hoci tu nie je taká chudoba ako v Indii, mnohí Slováci sú duchovne prázdni. Chýba im pokoj, radosť, úsmev na tvári. Slo-vensko potrebuje pomoc. Potrebuje stabilné a fungujúce rodiny, aby deti cítili lásku svojich rodičov. Dôležité je, aby boli vedené k viere.

Myslíš si, že mladí ľudia na Sloven-sku majú záujem o misie?Myslím, že mladí na Slovensku majú misionárskeho ducha a ochotné srd-cia - a to je základ.

Hovoríš výborne po Slovensky. Bolo ťažké naučiť sa náš jazyk?(dlhý smiech) Začiatky boli veľmi, veľmi ťažké. Slovenčina je náročná, chcelo to veľa trpezlivosti, štúdia a pevných nervov. Našťastie mi Boh pomohol, jazyk som sa naučila a od septembra začnem študovať aj na vysokej škole psychológiu a angličtinu.

Čo musí mať správny misionár? Ex-istujú nejaké pravidlá, na základe ktorých sa človek môže stať do-brým misionárom?Misionárom sa môže stať každý človek, ktorého Boh na to povolá. Je

[misie]18

potrebná jeho milosť a požehnanie. Nie každý to dokáže. Žiť niekedy v tvrdých podmienkach bez rodiny, v cudzej krajine... Je to povolanie, ktoré uschopňuje človeka vydržať a prekonať všetky prekážky.

Ak mladý človek cíti v sebe mis-ionárske povolanie, čo má urobiť? Ako ho má nasledovať?Je dôležité, aby duchovne rástol, veľa sa modlil. Odporúča sa tiež nájsť si duchovného vodcu, s ktorým by sa o tom porozprával, ktorý by mu dokázal poradiť. Musí mať trpezlivosť, pretože všetko chce svoj

čas - Boh vie, čo robí a vždy ukáže ten správny smer.

Čo by si odkázala čitateľom Lúčov?Nehanbite sa žiť svoj život čisto a radostne. Veď ste mladí, rozdávaj-te energiu, ktorá je vo vás. A čo je najdôležitejšie: vždy plňte vôľu Boha a váš život bude radostný a šťastný.

[misie] 19

Štedrá dlaň[Mário Stehlík]

Moja úloha spočívala v dotiah-nutí tohto projektu do konca, resp. zistenie nových možností pre adop-ciu na diaľku. Dozvedel som sa, že adopcia na diaľku na Haiti by stála ZMM mesačne 2 000 Sk (vtedy ešte

eurá neboli slovenskou menou), čo by ročne činilo 24 000 Sk. Nevidelo sa mi to reálne, hoci som si tiež veľmi prial adopciu z Haiti, veď vtedy si pamätáte, Haiti bol v ZMM aj vo Vin-centínskej rodine nový pojem ako

Myšlienka adopcie na diaľku sa zrodila ešte asi v roku 2007 a úloha bola zverená Štefanovi Margeťákovi, vtedy členovi predsedníctva ZMM za Oravu. On sa pokúšal naštartovať to sp-olu so sr. Annou Ciganpalovou, DKL. Nakontaktovali sa na rehoľnú sestričku v Poľsku, ktorá mala s adopciou na diaľku už nejakú skúsenosť, poslala aj odpoveď, ale potom sa stratilo spojenie. Spočiatku sa myslelo na adopciu na diaľku dieťaťa z Haiti, bolo to pod vplyvom osobnej skúsenosti sr. Anny, ktorá pôsobila a dnes znovu pôsobí na Haiti, v tom čase pôso-bila na Slovensku. Na predsedníctve ZMM v Suchej Hore na Orave, ktoré sa konalo v dňoch 16. – 18. 5. 2008 padla otázka, kto by si zobral na starosť vybaviť adopciu na diaľku, zrejme preto, že Štefan mal už toho veľa na starosti. Ja som sa vtedy prihlásil.

[aktuálne]20

uskutočňovať praktickú lásku, totiž od roku 200l sa pravideľne koná na Slovensku zbierka „Boj proti hladu“. V lete, v dňoch 17. - 20. 7. 2008 sme boli spolu s ZMM na Velehrade, bolo to vlastne paralelné stretnutie so SDM v Sydney. Tam boli preda-jné a propagačné stánky rôznych kresťanských aktivistov a inštitúcií. Zamieril som tam k charitnému stánku a zaujali ma produkty Die-céznej charity ostravsko-opavskej: adopcia detí na diaľku (Ukrajina) za 500 Kč za mesiac, čo je ročne 6 000 Kč, čo v prepočte na slovenský kurz činilo asi 7 200 Sk za rok a adopcia seniorov na diaľku (Ukrajina) za 2 400 Kč za rok, čo na slovenský kurz činílo asi 2 880 Sk. Potom som sa informoval u sestier Premonštrátok, kde majú ony adoptované dieťa, povedali mi, že cez Slovenskú ka-tolícku charitu - SKCH. Vyhľadal som ponuky a našiel som okrem produk-tov na všeobecné potreby detí aj adopciu detí na diaľku v Albánsku za 550 Sk mesačne, čo je ročne 6 600 Sk a adopciu detí na diaľku v In-dii za 450 Sk mesačne, čo je ročne 5 400 Sk. Ešte som našiel kontakt na pallotínov, ktorí robia cez svojich misionárov projekt „Adopcia srdca“ pre deti v Afrike v krajinách Rwanda a Zaire. Tieto ponuky sa dostali na októbrové predsedníctvo (3. - 5. 10. 2008) a keďže sme počítali s tým, že naša členská základňa je väčšinou bez zárobku, tak adopcia z Haiti neprichádzala do úvahy, ale boli v hre iné možnosti, napr. adopcia

seniorov, lenže tá neprešla, lebo sa predpokladalo, že mladí by sa s ňou nestotožnili ako pri adopcii dieťaťa. Nakoniec bol schválený najlacnejší variant - India. Aj preto, že väčšina predsedníctva nesúhlasila ísť do tohto projektu s inými, prípadne všetkými zložkami Vincentínskej rodiny. Ešte na tom istom predsed-níctve bola schválená akcia „Štedrá dlaň – adopcia na diaľku“, ktorá bola súčasťou Roka služby v ZMM a konala sa ofi ciálne do 31. 12. 2008. Jej cieľom bolo povzbudiť deti a mládež k zrieknutiu sa niečoho a tak ušetrené peniaze venovať na vtedy ešte neznáme dieťa z Indie. Názov „Štedrá dlaň – adopcia na diaľku“ sa stal akýmsi stálym pome-novaním pre tento ušľachtilý čin ZMM. V januári 2009 sa vymenilo staré predsedníctvo za nové a hoci mne vypršal môj zastupujúci ročný mandát, nové predsedníctvo ZMM ma potvrdilo naďalej v koordinovaní Štedrej dlane a schválili túto akciu zatiaľ na 2 roky.Ofi ciálnu žiadosť do charity zabrzdi-lo nazbieranie počiatočného kapitá-lu, aby nikto v budúcnosti nemusel doplácať na tento projekt (a aby bola plne zabezpečená dobrovoľnosť), sčasti aj výmena predsedníctiev, moje povinnosti ako aj nové otázky, ktoré sa vynárali pri konkretizácií adopcie a následného čakania na ďalšie zasadanie predsedníctva kvôli rozhodnutiu. Na jeseň 2009 mi zavolal predseda ZMM, Štefan Strieška, že už je vyzbieraných asi

[aktuálne] 21

400 € a že by sa mohla podať žiadosť do SKCH a tiež že by bolo žiaduce, keby sme mali dieťa pridelené k Vianociam 2009. 23. 11. 2009 som zaslal do SKCH prihlášku na adop-ciu na diaľku do Indie. Hoci sme ta-jne dúfali, že nám dieťa pridelia do Vianoc, nestalo sa tak kvôli tomu, že sme boli asi 30. v poradí, ale stalo sa tak na konci zimy – 19. 3. 2010, keď nám bola pridelená Vedavathi, 12 ročné dievčatko z Indie (viac info o nej naľavo). Medzi prihláškou a pridelením dieťaťa bolo potrebné s vedením ZMM riešiť otázky, či nám záleží na pohlaví dieťaťa, či má byť zdravé, ale-bo môže byť aj s nejakým nedostat-kom zdravia, či ináč znevýhodnené, či nám záleží na vierovyznaní. Z našej strany sme dali signál do charity, že adopciu nepodmieňujeme ničím.Ďalšou otázkou bolo, kde budeme vkladať nasporené peniaze, či to bude všeobecný účet ZMM (pracnejšie s identifi káciou platieb), alebo zvlášť na tento účel vytvorený a ak zvlášť, tak taký, aby bol bez pop-latkov, to sa aj podarilo. Tento účet nám tvorí takého združovateľa pros-triedkov, pretože SKCH pri počte okolo 1 500 adopcií detí v Indii, nie je schopná robiť aj túto službu, a tak, hoci to muselo byť na nie-koho meno, prispievame takýmto spôsobom všetci. SKCH si za posky-tované služby berie iba 7 % zo sumy, ktorú odovzdávame. Neodporúča sa nám zasielať extra fi nančné ob-nosy, individuálne cenné predmety

Vedavathi v skratke

Meno: VedavathiDátum narodenia: 12.1.1998Pohlavie: dievčaObec: KushalnagaraKrajina: India, v štáte Karnataka (jeden zo 4. južných štátov Indie, India má 28 štátov a niekoľko zväzových ter-itórií, je druhá najľudnatejších krajín na svete s počtom obyvateľov viac ako 1 000 000 000)Starajú sa o ňu: rehoľné sestry v Jeeva Dhan, v ktorých opatere sa nachádza; starajú sa o deti postihnuté na AIDSŠkola: ZŠ Rosa Mystica (do školy dochádza)Navštevuje ročník: 6. (k marcu 2010)Obľúbený predmet: spoločenské vedyZáujmy: tanec, záhradníctvoCharakteristika: je bystré a aktívne dieťa, má záujem o štúdium, rada pomáha a poslúcha staršíchVierovyznanie: hinduistickéAmbícia: chce byť lekárkouZdravotný stav: problémový – HIV+Súrodenci: staršia sestra Varalaxmi je v 9. triede – býva u starej mamyRodičia: zomreli na AIDS (otec Manju-nath a matka Manjula)Dátum podania žiadosti o adopciu cez SKCH: 23.11.2009ZMM ju má adoptovanú od: 19.3.2010Použitie peňazí na adopciu: výchovné a medicínske výdavkyZMM mesačne posiela z vaších príspe-vkov do Indie: 15, - €Číslo účtu, kde môžete podporiť Vedavathi: 502332363/7500 (heslo „Štedrá dlaň“)Momentálne za ZMM korešpondujúca osoba s Vedavathi: Mário Stehlík a Mária Mazúrová (preklad)

[aktuálne]22

a dary pre konkrétne dieťa, pretože indickí spolupracovníci, sú to naj-mä rehoľné sestry, to neodporúčajú vzhľadom na ostatné deti, ako aj preto, že sa snažia deti vychovávať k rovnocennosti. Môžeme našej Ve-davathi však poslať v rámci listu ne-jaké drobnosti ako napr. fotografi u z našich ZK, nejaké informácie o krajine, omaľovánky, samolepky a pod).Ak by mal niekto záujem priblížiť si krajinu a život v nej, tak si môže kúpiť, či požičať knihu 40 rokov mi-sionárom v Indii.Na prelome novembra a decembra 2009 boli zástupcovia zo SKCH v Indii, aby navštívili spolupracujúce sestry v Indii, v tomto roku pripravu-jú v spolupráci s TV LUX dokument z tejto návštevy, ktorý vyjde aj na DVD.Niekedy v máji nám napísala Ve-davathi list. Je to zaujímavé písmo, taktiež nám aj niečo nakreslila. Taktiež nám napísala sr. Daphne D´Souza SRA, koordinátorka z Indie a zaslali nám Vedavathinu fotku, teda už máme druhú. Osobne sa veľmi teším, keď je v po-vedomí táto adopcia, keď vidím na papieri tie často relatívne drobné sumy jednotlivých ZK ZMM, resp. jednotlivcov, ktoré akoby tvoria malé potôčky, ktoré však, keď sa všetky spoja, vytvárajú veľkú rieku, veľkú sumu, momentálne mám vedomosť o tom, že na účte je 866,34 €, a to už určite medzitým niečo pribudlo. Vďaka každej obete, každého zrieknutia sa niečoho, z

čoho našetrené peniažky odovzdáte do pokladničky vo vašej „marián-skej“, robíme dobro, podporujeme výchovné a medicínske výdavky pre našu Vedavathi. V júni som bol so sr. Beátou Kasášovou, DKL na pra-covnej návšteve v jednom ZK ZMM. Tešil som sa, že v strede na stole bola vyrobená pokladnička a do nej deti a mládež vkladajú, keď niečo majú. Pozorne budeme sledovať trendy účtu, ak by to išlo stále týmto tem-pom, bude vhodné uvažovať aj nad ďalšou adopciou. Zbierky sú veľmi účinná vec, ale aj veľmi stará a osvedčená, veď v Ex 25, 1-2 čítame: „Tu Pán hovoril Mojžišovi: “Povedz Izraelitom, aby vyberali pre mňa dary. Od každého, kto dá dobrovoľne vyberte dar pre mňa!“ Bolo to asi v rokoch 1250 – 1230 pred Kr. Taktiež napríklad aj v Novom zákone je zmienka, ako sv. Pavol robil zbierku v gréckom (vtedy sa Grécko volalo Macedónsko) Ko-rinte pre veriacich v Jeruzaleme, por. 1 Kor 16, 1-3, resp. prejavená radosť nad zbierkou spojená s výzvou 2 Kor 8, 1-15. Naozaj zbierkou má ísť o isté vyrovnanie dobier v našom okolí a vo svete. Pán Ježiš nás vyzýva v Sk 20, 35: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať“. Toto nech je povzbudením pre tých, čo si ešte nezobrali za srd-covú záležitosť štedrú dlaň. Chcem vás všetkých poprosiť, aby sme sa neuspokojili iba s tým, že vhodíme nejakú mincu pre Veda-vathi, ale prosme našu Matku, Pannu Máriu, ktorá je Matkou všetkých ľudí,

[aktuálne] 23

aby Vedavathi spoznala radostnú zvesť o tom, že Ježiš nás nesmierne miluje a zomrel za to, aby sme my večne žili a aby správnym spôsobom

odpovedala na túto jeho Lásku ako aj my sami.

viac informácií na stránke www.zmm.sk

(List od sestry z Indie, koordinátorky adopcie)

Drahé ZMM – pán Mário Stehlík,

Ďakujeme Vám veľmi pekne za pomoc a podporu Vedavathi v jej štúdiách.

Ceníme si, že ste sa stali jej zdrojom podpory a sily. Vaša prítomnosť v jej živote

jej dáva NÁDEJ na istejšiu budúcnosť.

Vedavathin druhý domov je Jeeva Dhan, kde je vychovávaná v milujúcom

domácom prostredí. S veľkou láskou a nadšením Vám posiela svoj prvý list a

kresbu! Ďakujeme Vám za Vaše priateľské gesto, vďaka ktorému sa cíti milovaná

a prijatá! Toto dieťa sa teraz môže tešiť na nové obdobie svojho života!

S veľkou vďačnosťou a zbožným prianím, Sr. Daphne D´Souza SRA

Koordinátorka

[aktuálne]24

(List od Vedavathi)

Drahé ZMM – pán Mário Stehlík,Zdraví Vás Vedavathi! Ako sa máte? Som šťastná, že Vám môžem napísať svoj prvý list a poslať moju fotku a kresbu. Dúfam, že sa Vám páčia moje známky v škole. Skončila som 6. triedu a teraz idem do siedmej. Ďakujem Vám, že mi pomáhate pri mojich štúdiách. Vždy sa za Vás budem modliť. Sľubujem, že sa budem dobre učiť a robiť Vás šťastnými.Moja sestra Varalaxmi Vás pozdravuje. Bývam v in-ternáte u sestier. Dobre sa o nás starajú. Mám tu veľa priateľov. Teraz, počas apríla a mája máme prázdniny. Škola sa opäť začne v júni. Teraz je tu veľmi teplo. Ako je u Vás? Budem sa veľmi tešiť, keď mi napíšete niečo o Vás, Vašej rodine a krajine.

Sestričky nám pripravili nádherné oslavy Veľkej noci. Pripravujú pre nás letné tábory zamerané na tanec, hud-bu a spev. Na internáte sa mi páči. Je to teraz môj jediný domov a rodina. Ešte raz Vám ďakujem za Vašu pomoc.S láskou,

Vedavathi

[čo bolo?] 25

Lujze, ktorý si dôkladne pripravili naši ZMM-áci z Nitry. Po ňom nasledovala moderovaná adorácia, spievané li-tánie k sv. Vincentovi a kto vydržal, a obetoval spánok, mohol celú noc zostať pred bohostánkom v tichej adorácii. Nedeľa bola nádherne slávnostná a svätú omšu celebroval otec biskup Milan Šášik, CM. Nové stretnutia, staré i nové tváre, príjem-ní a dobroprajní ľudia..., všetci sme odchádzali naplnení Božou milosťou a vedomím, že Mamka nás ochraňuje. Už teraz sa tešíme na ďalšie ročníky tejto nádhernej púte. A vy všetci, čo ste zaváhali, nabudúce neváhajte a príďte. Nebudete ľutovať. Svätý Vin-cent a svätá Lujza sprevádzajú aj naše Združenie mariánskej mládeže.

[Mária Mazúrová] Združenie marián-skej mládeže patrí do väčšej rodiny spoločenstiev s vincentskou cha-rizmou. Táto rodina sa nazýva Vin-centínska rodina. So všetkými jej vet-vami som sa zoznámila práve na prvej spoločnej púti Vincentínskej rodiny na Slovensku, v nádhernom banskob-ystrickom kraji, v dedinke Staré Hory. Májový víkend sa niesol v duchu mod-litieb, stretnutí, pokánia, rozhovorov a „pútnických topánok“. V sobotu sme sa všetci vymodlili do sýtosti a bolo to pre mňa nádher-né obohatenie, keď sa starí i mladí, rodičia i rehoľníčky modlili pospolu pred sochou Pan-ny Márie, pri boho-stánku. Večerný program bol vyplnený nádherným muzikálom o svätom Vincentovi a

Púť na Staré Hory Staré Hory, 15 . - 16. máj 2010

ADAM - aktivity detí a mládeže[Štefan Strieška]

Asi by som mal začať tým, prečo chcem o programe ADAM písať, a ako súvisí s naším ZMM. V minulom čísle Lúčov (str. 22-23) som sa snažil zbežne zhodnotiť rok 2009 z rôznych pohľadov a spomenul som tam, že takmer polovica našich príjmov pochádzala z Ministerstva školstva. Dnes budem teda konkrétnejší a poviem, že tieto peniaze pochádzali z programu ADAM, ktorý Minister-

stvo školstva vytvorilo. Tiež v jed-nom staršom článku som písal, prečo od vás občas vyžaduje centrum povypĺňať nejaké formuláre, tak zase je to tu – je to, síce nielen, ale aj kvôli, programu ADAM. Poďme na to ale pekne od Adama. Názov progra-mu vznikol ako skratka zo slov „Ak-tivity pre deti a mládež“, lebo jeho cieľom je zabezpečiť systematickú, cieľavedomú a účinnú podporu ak-

Počuli ste už o Adamovi? Nemyslím teraz toho chlapíka, pre ktorého stvorili raj, ale on tam potom aj s Evou robili neplechu, tak ich odtiaľ vyhnali. Myslím grantový program Minister-stva školstva Slovenskej republiky, ktorý sa volá ADAM. Ak vám to nič nehovorí, čítajte ďalej.

[čo na to štatutár?]26

tivít pre deti a mládež mimo procesu formálneho vzdelávania v týchto pri-oritných oblastiach: systematická a pravidelná práca s mládežou, aktívne využívanie voľného času, participá-cia mládeže na živote spoločnosti, dobrovoľníctvo mládeže, infor-mačné a poradenské činnosti pre mládež, neformálne vzdelávanie mládeže, lepšie poznanie situácie mládeže cez výskum, vzdelávanie pracovníkov s mládežou a mladých a mládežníckych vedúcich. Túto dlhú a múdru vetu som nevymyslel ja, ale pomohol som si ofi ciálnou defi níciou cieľov programu. ZMM sa snaží mnohé z týchto cieľov napĺňať, preto sa mohlo do progra-mu zapojiť a dostávať tak dotáciu na svoju činnosť. Z tohto grantu je pod-porená napr. činnosť nášho centra, letné tábory – duchovné obnovy, na ktorých sa práve v tomto období zúčastňujete, animakurzy a iné ak-tivity počas roka, ale tiež aj časopis Lúče, ktorý práve čítate. Mnohé aktivity by sme bez týchto peňazí nemohli robiť, lebo by boli pre vás veľmi drahé. MŠSR vypísalo tento program na roky 2008 až 2013 a toto obdobie rozdelilo na dve trojročné etapy. Na prvú etapu, ktorá rokom 2010 končí, sme sa úspešne zaregistrovali v roku 2007 a na ďalšie tri roky sa musíme znova zaregistrovať do septembra, aby sme mohli žiadať dotáciu aj na ďalšie roky. Je preto dosť možné, že dievčatá zo sekretariátu strávia leto v kancelárii pri vypracovávaní

potrebných podkladov. Posledné stretnutie predsedníctva sme tiež z väčšej časti venovali príprave na túto registráciu, keď sme sa snažili dať ne-jakú myšlienku nasledujúcim rokom a stanoviť si takzvaný strednodobý plán činnosti. Mne osobne sa celkom páči, čo sme vymysleli (pozrite sa na zmm.sk na skrátenú zápisnicu), ale aby sme to aj naplnili, budeme sa všetci musieť ešte aktívnejšie zapojiť do života v ZMM. Nechcel by som ale vzbudiť dojem, že program ADAM je tu iba pre ZMM. Napríklad v roku 2009 bolo takto podporených 27 organizácií celkovou sumou takmer dva milióny eur. Jednotlivým organ-izáciám bol tento balík peňazí rozde-lený na základe rôznych kritérií, hlavne podľa veľkosti (počtu členov), ale aj podľa spôsobu, ako s mládežou pracujú. Jedinou podmienkou bolo, že sa museli, tak ako my, zaregistrovať a splniť nejaké ďalšie podmienky – musia mať minimálne 100 členov a pôsobiť v aspoň piatich okresoch. Organizácie dostávajú do-táciu vždy na jeden kalendárny rok, počas ktorého ju môžu čerpať. Pre všetky vyčerpané prostriedky mu-sia riadne zdokladovať ich použitie a ak niečo nevyužijú, musia to na konci roka vrátiť. Pre úplnosť by som mal ešte dodať, že program ADAM, ktorý som v tomto článku popis-oval je presnejšie ADAM 1 a okrem toho existuje ešte ADAM 2 a ADAM 3. O nich, ale aj viac o programe ADAM 1 sa môžete dozvedieť na www.iuventa.sk.

[čo na to štatutár?] 27

Rodinné aktivity a výlety[Zuzana Černajová]

Asi najznámejšou akciou, ktorá prebieha nielen v Beluši, ale na ce-lom Slovensku, je 25. marec - Deň počatého dieťaťa, do ktorého sa pravidelne zapájame a ZMM nám pomáha pri rozdávaní bielych stužiek a letáčikov po svätých omšiach. V tomto období sa naše spoločenstvo modlí krížovú cestu za nenarodené deti. Minulý i predminulý rok sme sa zapo-jili do farského podujatia v Nedeľu

sv. Rodiny, 28. decembra. Niektorí manželia prinášali narodenému je-zuliatku dary. Do podujatia boli zapo-jené rôzne spoločenstvá z našej far-nosti - miništranti, matky, spevokol, ZMM... Okrem podujatí, do ktorých sa každoročne zapájame, a verím, že i naďalej budeme, organizujeme aj súkromné výlety. Keďže nás je viacej rodín, nie všetkým sa dá cestovať práve v určený deň, alebo sú detičky príliš malé, či budúce mamičky túru

V minulom čísle Lúčov som sľúbila, že napíšem niečo o našich aktivitách, podujatiach a akciách.

[zmm rodinky]28

nezvládnu... Tak sa stretneme tak 2-3 rodiny a ideme. Ale spomeniem aspoň tie, ktoré mám v živej pamäti a sú najčerstvejšie. Výlet na Vychylovku na Kysuciach - je tam krásny prírodný skanzen, môžete sa odviezť starou železničkou, odtiaľ sme sa boli pozrieť v Starej Bystrici na prvý slovenský orloj. ZOO Zlín - Lešná (kúsok za hranicami na Morave) - kto tam ešte nebol, vrelo odporúčame, sú tam nádherné pavilóny pre zvieratá, atrakcie pre deti, dá sa prechádzať pomedzi nie-ktorými zvieratami (papagáje, opičky, ovce), možnosť prehliadky vláčikom, prehliadka kaštieľa. Deň detí v Rajeckej Lesnej - každý rok tam zvykneme vyraziť a duchovne sa povzbudiť. Deň rodiny v Púchove - cirkevná škola spolu s mestom a organizá-ciou Láskou k človeku usporiadala 23. mája deň plný súťaží a hier na priestranstve školy spojený s hudbou na pešej zóne. Deti si mohli vyskúšať a zapojiť sa do rôznych súťaží - streľba s lukom, hod loptou do plechoviek, prejsť sa na chodúľoch...). Deti boli za jednotlivé súťaže odmenené. Rodičia si zase mohli zahrať futbal - jednotlivé rodiny hrali proti sebe. Duchovné cvičenia pre rodiny - asi najväčším podujatím pre naše spoločenstvo boli duchovné cvičenia - “manželáky”, ktoré sa konali 21. - 23. mája 2010 v Exercičnom dome v Čičmanoch a zišlo sa nás tam 11 párov a 17 detí od západu až po východ. Pripravili ich pre nás mladí

zo ZMM spolu so sestrou Beátou a pátrom Tomášom. Nechýbali, samo-zrejme, ani animátori, ktorých bolo naozaj dosť. Program bol pestrý - od prednášky so psychologičkoku až po olympiádu lásky :). Bola aj nočná adorácia, prednáška manželov Košťálovcov z Ligy pár páru, sv. omše, ruženec, super fi lm pre povzbudenie manželov a o naše a detské brušká sa starali tety kuchárky, ktoré varili naozaj fantasticky. Veľkým plusom bolo, že každý animátor si zobral na starosť 1 dieťa a mohol sa mu naplno venovať (až na nejaké výnimky, však Kristiánko a Damiánko? » naše deti - boli ako lepiace pásky, celý čas pri nás :). Veľkým povzbudením bolo i požehnanie budúcich mamičiek - pre matku a dieťa. Vyvrcholením bola sv. omša na Turíce, kedy manželia a manželky dostali od P. Tomáša po raňajkách bojové úlohy. Samozrej-me, manželky nevedeli, akú úlohu dostali manželia a naopak. No veľké prekvapenie nastalo pri sv. omši, kedy sme si obnovili svoje manželské sľuby a po nich všetci muži odovzda-li svojim manželkám vlastnoručne vyrobenú kytičku z kvietkov. Boli naozaj krásne milé a bolo to dojí-mavé, až nám niektorým vyhŕkli slzy. Tak to bola ich bojová úloha. A my manželky? Mali sme im počas týždňa uvariť výbornú večeru :). Po sv. omši sme sa ešte všetci odfotili a pomaly sme odchádzali do svojich domovov. Veľká vďaka patrí naozaj všetkým, ktorí toto všetko pre nás pripravili. Tešíme sa na 2. manželáky!

[rodina] 29

Medzinárodný život JMV[Katarína Mazúrová]

Chcem priblížiť medzinárodnú štruktúru vám všetkým, aby ste si ne-mysleli, že je to len nejaká skupinka ľudí, čo chce odkiaľsi zďaleka „šéfovať“, ale práve naopak, tak ako spievame v našej hymne ZMM – „slúžiť je našim poslaním“ a toto chcem veľmi zdôrazniť, pretože je to typický znak nie len dobrovoľníka, ale aj jedna z najdôležitejších charakteristík členov nášho vincentínsko-mariánskeho

združenia po celom svete. Aj Pán Ježiš hovorí svojim učeníkom: „Kto je med-zi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.“ (Lk 22, 26). A takto aj medzinárodný tím chce slúžiť všetkým členom, chce poznať, čo vás trápi, čo vás teší, akým spôsobom by sme sa mali snažiť pomôcť práve vám.Chcela by som vysvetliť základ-ný rozdiel medzi medzinárodným sekretariátom a mezinárodnou ra-

V tomto článku sa chcem s vami podeliť o zopár užitočných a zaujímavých informácií o Medzinárodnom sekretariáte, Medzinárodnej rade, ale napíšem aj niečo o dobrovoľníctve ako mojej osobnej skúsenosti.

[jmv]30

dou. Častokrát sa totiž stáva, že ľudia si mýlia tieto dva pojmy, alebo si myslia, že Sekretariát je zároveň Rada. Medzinárodná štruktúra Združenia je ešte stále v začiatkoch, vznikla totiž postupne v 90-tych rokoch a koncom milénia sa vytvoril Medzinárodný sekretariát, ktorého hlavnou úlohou je pracovať v službe pre združenie v rozličných krajinách, podporovať ich úsilie, pomáhať vo formácii a komunikovať s jednot-livými národnými radami (predsed-níctvami), resp., s členmi predsedníc-tiev v daných krajinách a pomáhať hlavne vo formácii, ďalej pomáha organizovať rozličné medzinárodné stretnutia v rámci kontinentov (napr. ako v roku 2007 na Slovensku v Nitre). Členovia Medzinárodného sekreta-riátu žijú a pracujú v období 3 rokov v trvalo vytvorenej kancelárii, ktorá sa nachádza v Madride, hlavnom meste Španielska. Medzinárodná rada je orgán združenia, ktorý tvoria hlavní reprezentanti Združenia na medzinárodnej úrovni. Rozhoduje o všetkých dôležitých záležitostiach Združenia na medzinárodnej úrov-ni a jej členovia žijú každý vo svo-jej krajine. Detailnejšie sa chcem venovať týmto dvom orgánom v na-sledujúcich riadkoch.

Medzinárodný Sekretariát Ako som už spomínala, nachádza sa v Madride. V kancelárii je nás sedem: otec direktor, medzinárodná ses-tra delegátka, štyria dobrovoľníci z rozličných krajín sveta a momentálne

sa nachádza na sekretariáte aj me-dzinárodná prezidentka Združenia, ktorá tiež pracuje ako dobrovoľníčka, ale to nemusí byť vždy pravidlom. Páter a sestra sú do funkcie menovaní generálnym predstaveným Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (CM). Dobrovoľníkov určuje Medzinárodná rada po uskutočnení výberového ko-nania (zvyčajne raz za tri roky). Dôraz sa kladie na kontinentálnu reprezen-táciu Združenia, tak ako aj na jazyko-vé znalosti. Zo sekretariátu komuni-kujeme v 4 jazykoch (ak nepočítam slovenčinu, v ktorej občas komuni-kujem so slovenským ZMM :). Je to španielčina, angličtina, francúzština a portugalčina. Ja som zodpovedná za jazyk anglický – najmä komu-nikácia s krajinami, preklady, atď. Všetci členovia sekretariátu medzi sebou komunikujeme najčastejšie v španielčine. Preto je podmienkou pre každého člena sekretariátu, aby mal znalosť aspoň jedného zo štyroch ofi ciálnych jazykov a popritom študoval španielčinu (ak nie je rod-ným jazykom dobrovoľníka), ktorá je pre prácu v kancelárii nevyhnutná.

Medzinárodná rada Tvorí ju generálny predstavený Misi-jnej spoločnosti (CM), Generálna radkyňa Dcér kresťanskej lásky (DKL), sub-direktor JMV a direktor medzi-národného sekretariátu – to je jedna osoba v dvoch funkciách (CM), medz-inárodná sestra delegátka (DKL), a, samozrejme, dôležitou súčasťou sú la-ici - medzinárodný prezident a 4 laickí

[jmv] 31

členovia Medzinárodnej rady – laici sú volení na Generálnom zhromaždení, ktoré sa organizuje každých 5 rokov (o GZ som písala v predchádzajúcom čísle Lúčov). Každá kandidatúra člena združenia by mala byť navrhnutá alebo prinajmenšom podporená národným predsedníctvom členskej krajiny, ktorá má schválené štatúty. Len členovia z takýchto krajín môžu kandidovať. Medzinárodná rada sa stretáva 2-krát do roka, jej stretnutie sa uskutočňuje väčšinou v Madride – z organizačných dôvodov.

Medzinárodné dobrovoľníctvo a život v komuniteV tejto časti sa budem venovať os-obnému svedectvu dobrovoľníčky. Stať sa medzinárodným JMV dobrovoľníkom neznamená len pracovať na sekretariáte. Je to po-slanie, Boží dar, zmena doterajšieho spôsobu života, misia. Keď som sa dozvedela motto minuloročného Zle-tu ZMM - „Boh Ti chce zveriť isté posla-nie“, nebola som ešte úplne rozhod-nutá poslať svoj životopis a uchádzať sa o toto miesto dobrovoľníčky. Ale potom som si povedala, ak je to Božia

vôľa a Boh mi skutočne chce zveriť isté poslanie, vyskúšam a uvidím. V tom čase som končila školu a rozho-dovala som sa, čo budem ďalej robiť. Pracovať, alebo ísť študovať ďalej, alebo skúsiť niečo úplne odlišné od doterajších skúseností...? Skrátka bolo na výber viacero možností. ZMM pre mňa veľa znamená, pretože to bola práve Panna Mária, ktorá nás chcela. Bolo to jej želanie. Ona nás vedie ku svojmu Synovi jedinečným a úžasným spôsobom. A takto vedie k nemu aj mňa. Tento rok som oslávila 5 rokov od môjho mariánskeho zasvätenia. Počas môjho trojročného štúdia v Česku som postupne začala mať pocit, akoby som strácala reálny kon-takt so ZMM. Bolo to spôsobené ne-dostatkom času, prácou popri škole, praxou a prácou počas celého leta, atď. Všetky tieto dôvody boli príčinou toho, že som sa nemohla zúčastňovať aktivít, ktoré organizovalo Združenie v tomto čase. Chcela som sa zno-vu dostať do užšieho kontaktu so združením, s mládežou a deťmi, priateľmi, spoznať nové tváre, nových ZMM-ákov. Aj táto túžba po návrate urobila svoje v rozhodovaní, či sa uchádzať alebo neuchádzať o miesto dobrovoľníka. A tak sa moja túžba stretla s Božou vôľou a teraz venujem väčšinu svoj-ho času práve Združeniu. Je to prak-ticky znovu mimo Slovenska, ale sprevádzané intenzívnu modlitbou a tiež skvelou spoluprácu so slo-venským sekretariátom a predsed-

[jmv]32

níctvom, ktorým sa chcem aj týmto poďakovať za kvalitnú prácu, ktorú uskutočňujú pre vás všetkých členov Združenia. Ste super! ;) Súčasťou dobrovoľníctva v Madride sú aj rozličné dobrovoľné služby, ktoré vykonávame vo voľnom čase – tzn. počas víkendov alebo v týždni v poobedňajších hodinách. Sú to nap-ríklad: výpomoc v sociálnej jedálni Dcér kresťanskej lásky rozdávať obed chudobným a sociálne slabším oso-bám, návštevy nemocnice, program sv. Egídia – roznášanie jedla pre bez-domovcov a chudobných ľudí priamo na ulici, návštevy detského domova pre znevýhodnené deti. V tomto ju-bilejnom roku 350-teho výročia sm-rti sv. Vincenta a sv. Lujzy sa veľmi zdôrazňuje vincentský charakter združenia – služba chudobným a znevýhodneným. Tento vincent-ský charakter je v Španielsku veľmi silný. Tiež sa snažíme zúčastňovať sa na akciách, ktoré organizuje JMV Španielsko a tiež začleniť sa do skupiny mladých, čo sa týka formácie – stretnutia skupín napr. každý piatok večer. Pre všetkých dobrovoľníkov žijúcich v komunite je vypracovaný spoločný komunitný projekt. Tento projekt konkretizuje komunitné spolunažívanie dobrovoľníkov a iné organizačné záležitosti. Určuje základné pravidlá a odporúčania, akým spôsobom by mala komunita žiť a akým smerom by sa mala uberať. Komunitný život je zaujímavý, ale zároveň náročný a každému by som odporúčala vyskúšať to. Človek s ot-

voreným srdcom sa veľa naučí o sebe aj o prístupe k tým, s ktorými žije. Učíme sa navzájom pomáhať si v du-chu bratského napomenutia, toleran-cie, asertivity a priateľstva. Tu si zrazu uvedomíš, aké dôležité je používať správny spôsob komunikácie. Ako sa teda zmenil môj pohľad na združenie za uplynulý rok strávený v tejto službe? Jedným slovom: total-mente. Za tento rok som sa naučila veľa nového o Združení na medz-inárodnej a národnej úrovni či už o združení v Španielsku, na Slovensku alebo v ostatných členských krajinách sveta... Učím sa o tom, ako združenie funguje po organizačnej, ale aj du-chovnej stránke, aké rozdiely existujú medzi jednotlivými krajinami, aké prednosti, ale aj nedostatky môžu existovať. Avšak ten, kto nás všetkých spája, je Kristus skrze Pannu Máriu. Na to sa môžeme vždy spoľahnúť. To je našou istotou. Rozhodne je toho viac, o čom by sa dalo písať, ale treba niečo nechať aj pre budúci článok ;). No a na záver treba snáď už len dodať naše tohoročné motto: ZMM, zakorenení v Kristovi, rozsievajme nádej!

[jmv] 33

[Cieľ] uvedomiť si, že nežijem sám pre seba, že spoločne kráčame k Bohu

[Pomôcky]puzzle (rozstrihaný obrázok), 1 puzzle s myšlienkou: Som súčasťou Božieho plánu pre každého [Priebeh]

1 Príbeh: Ako naplniť svet svetlom: Kde bolo, tam bolo, ale naozaj to bolo, v ďalekej krajine žil jeden spravodlivý kráľ so svojimi dvoma synmi. Zo dňa na

deň bol starší a starší. Sily ho už opúšťali a on si uvedomil, že je najvyšší čas, aby odovzdal svoje kráľovstvo a vládu tomu zo svojich synov, ktorý bude múdrejší. Zavolal si ich teda, každému dal 5 strieborniakov a povedal: “Za tieto peniaze zaplňte do dnešného večera celú veľkú sálu nášho zámku! Čím, to je vaša vec...” Synovia zobrali peniaze a odišli. Starší syn išiel okolo poľa a zazrel tam vymlátenú slamu. Povedal si: “S touto neužitočnou slamou naplním rýchlo a lacno do večera celú sálu!” A urobil tak. Keď bola sála plná, prišiel k svojmu otcovi a povedal: “Otec, môžeš mi odovzdať vládu, pretože ešte nie je ani večer a ja som už sálu zaplnil.” Otec ho pochválil a dodal: “Počkáme ešte do večera a uvidíme, čím zaplní sálu tvoj brat.” Večer prišiel domov mladší syn. Sálu so slamou vyprázdnili, aby ju i on mohol naplniť. Mladší syn šiel, doprostred sály postavil sviečku a zapálil ju. Jej svetlo zaplnilo tmavú miestnosť do posledného kútika. Otec bol rozhodnutý: “Ty

Drahí naši prázdninujúci ZMM-áci, veľmi dobre viem, že aj keď máte prázdniny aspoň od školských povinností, naše Združenie veru cez prázdniny nezanedbávate. Viem, že vás čaká kopec prázdninových akcií, ktoré ste si pripravili, že budete „animátorčiť“ na duchovných táboroch, obnovách a rôznych podobných stretnutiach. Nezabudnite, že to všetko je na väčšiu Božiu česť a slávu, a na radosť našej drahej Mamičke. Ona má už teraz pripravené mnohé milosti, ktoré čakajú len na vaše prosby. Tak neváhajte a o každom probléme sa porozprávajte hlavne s Ňou. V tomto čísle Lúčov pokračujeme s druhou sériou k nosnej téme „Ľudská formácia“. Na stretkách sa budete rozprávať o zodpovednosti, nezištnej láske, úspechoch i neúspechoch a taktiež o dobrých skutkoch. Toto všetko patrí k „základnej výbave“ dobrého ZMM-áka. A keď sa vám cez prázdniny stane niečo úžasné, podeľte sa o to aj s nami a napíšte nám, ako ste realizovali nie len tieto témy, ale aj postrehy a povzbudenia z vašich ZMM-áckych stretnutí. S prianím milostí od Nepoškvrnenej vaša Maruška.

[stretko]34

Zodpovednosť za seba a za iných

budeš môj nástupca! Tvoj brat minul 5 strieborných, aby zaplnil sálu neužitočnou slamou. Ty si nepotreboval ani strieborniak, a zaplnil si celú miestnosť svetlom. Zaplnil si ju tým, čo ľudia najviac potrebujú.

Nadviažeme na minulé stretnutie: Ak som sa snažil zodpovedne a múdro si plniť svoje povinnosti, tak som vlastne tých druhých obdaroval svetlom, poslúžil som im istým spôsobom ako kráľov syn v príbehu. A to je veľmi dôležité.

2 Skúsime si to priblížiť na tejto aktivite: Každý dostane 1 diel puzzle a spoločne zložíme obrázok. Tento obraz nám pripomína celkový plán,

ktorý má Boh so svetom. My nevieme, ako má vyzerať tento “Boží obraz.” My sme len “1 diel tohto obrazu”, ale ja tam zaberám určité konkrétne miesto, ktoré by zostalo prázdne. Preto nie som zbytočný, Boh ma potrebuje a preto musím byť zodpovedný pri úlohách a práci, ktorú plním. A zároveň si musím byť vedomý, že i druhí sú súčasťou Božieho plánu a spoločne musíme “zapadnúť”, spolu vytvoriť obraz, spolu prispievať k jeho kráse. Mojou úlohou teda je poznať sa, učiť sa prinášať svetlo, byť pre druhých. Do neba nikto nemôže prísť sám. Môj život musí svietiť, lebo som za druhých zodpovedný. Boh sa ma bude pýtať na môjho suseda, spolužiaka... Pretože zapadnúť do Božieho obrazu môžeme len jeden vedľa druhého.

[Záver] Každý deň vedome urobím niečo preto, aby som svietil...

[stretko] 35

[Cieľ] nenechať sa ubiť, znechutiť, naučiť sa Bohu poďakovať aj za neúspech

[Pomôcky] kameň, baliaci papier, hudba, kameň pre každého - môžu si ho priniesť sami

[Priebeh]

1 V strede je na papieri položený kameň. Pri hudbe píšu, čo ich napadne, keď naň hľadia, napr. skalné útesy, skalka v záhrade, horolezectvo, prekážky

na ceste, základný kameň, Peter - skala. Kameň je tiež symbolom toho, čo nás ťaží, je nám nepríjemné, neradi na to myslíme, čiže je to ťažké ako kameň. To nás zväčša gniavi, tlačí k zemi. Lenže tak, ako kameň ma môže zraniť, ale mi i poslúžiť, (skalka, na zadržanie niečoho, aby to vietor neuniesol), tak mi moje trápenia, neúspechy môžu pomôcť.

2 Príbeh o palme: Istý človek sa ocitol na púšti. Hľadal

vodu. V diaľke zazrel malú palmu. Z posledných síl prišiel až k nej. Zostal však sklamaný, pretože palma bola osamelá, žiadna oáza, žiadna voda. Od zlosti a hnevu položil na palmu veľký kameň, aby ju zničil. Palma zacítila ťarchu, ale nevzdala sa. Zapustila korene ešte hlbšie, pozbierala všetky sily a napriek ťarche kameňa sa dvíhala do výšky. O niekoľko rokov tento istý človek mal príležitosť znovu prechádzať touto cestou. Tešil sa, že nájde palmu privalenú kameňom, zakrpatenú. Aké však bolo jeho prekvapenie, keď stál pred krásnou vysokou palmou,

Snažím sa prijímať aj neúspech

[stretko]36

v korune ktorej ležal už teraz celkom malý kameň. Teda - ťarcha, ktorú palma nosila, ju nezničila, ba práve naopak, pomohla jej ku kráse.

3Zo Svätého písma vieme, že Boh je láska. Chce len naše šťastie. A preto, ak sa nám niečo nepodarí, je ťažké... Boh chce, aby sme to využili pre svoj

rast, aby nás to negniavilo, ale nám pomáhalo tak ako palme v príbehu. Ide len o to, zistiť ako.

Ako mi to môže pomôcť, preto:- hľadám príčinu môjho neúspechu, smútku- uvažujem, ako to na mňa pôsobilo, ako som sa cítil- pokúsim sa za tú situáciu Bohu poďakovať- nájdem v tom niečo dobré, čo mi poslúži ako odrazový mostík k rastu a k tomu, aby som zo situácie vyťažil

[Záver] Tichá adorácia: každý drží v ruke kameň. Snaží sa precítiť jeho tvar, veľkosť, ťarchu... V duchu prosí Boha, aby mu pomáhal zvládnuť všetky neúspechy a odovzdá ich symbolicky tak, že kameň položí pred Bohostánok (alebo ku sviečke, obrazu). Aj Kristov kríž sa zdal byť neúspechom.

[stretko] 37

Mať rád nezištne

[Cieľ] žijem v spoločenstve, učím sa zabúdať na seba

[Pomôcky] sviečka, zápalky, príbeh, tortové sviečky

[Priebeh]

1 Zapálime sviecu, v tichu ju chvíľu pozorujeme: čo nás všetkých napadlo - svetlo, teplo, smrť, žije stále pre druhých. Akonáhle začína slúžiť, zomiera.

Svieti všetkým, nevyberá si, komu áno, komu nie. Taký je jej zmysel. V tom je jej hodnota. Ak by bola len na okrasu, je takmer zbytočná.

2 Príbeh o zápalke a sviečke: Jedného dňa povedala zápalka sviečke: “Dostala som úlohu, aby som ťa rozsvietila.”

[stretko]38

“Ó nie,” zľakla sa sviečka,” iba to nie. Keď horím, potom sú moje dni zrátané. Už nikto nebude obdivovať moju krásu.”Zápalka sa však spýtala: “Ale chceš po celý život zostať studená a bez života?”“Ale keď horím, bolí to a stravuje to moje sily”, zašepkala sviečka.“To je pravda,” hovorí zápalka. “Ale to je predsa tajomstvo povolania: Ty a ja sme povolané, aby sme boli svetlom. To, čo môžem robiť ja ako zápalka, je málo. Ale keď ťa nezapálim, zabudnem na zmysel svojho života. Som tu preto, aby som roznietila oheň. Ty si sviečka a si tu, aby si svietila, aby si darovala teplo. Všetko, čo dávaš - bolesť, silu, utrpenie - sa premieňa na svetlo. Ty nehynieš, keď sa stravuješ. Druhí ponesú tvoje svetlo ďalej. Zomrieš však, keď nebudeš tým, čím máš byť.” Tu vzpriamila svieca svoj knôt a povedala plná očakávania: “Prosím, zapáľ ma.”

3Je vôbec možné byť takou sviecou? (vyjadrujú svoje postrehy) Potom poukážeme život niektorých svätých, ktorí žili pre druhých - Kolbe, Matka

Tereza, sr. Zdenka, Ježiš, mama...

[Záver] Poznačíme si konkrétne, čo nezištne urobím v týždni. Teda bez nároku na odmenu, či pochvalu. Dám si záležať na spytovaní svedomia, ako sa mi to darilo.

[Cieľ] Zamyslieť sa nad tým, že iba skutky z lásky nám otvoria nebo. Pokúsiť sa motivovať deti ku konaniu každodenných skutkov z lásky.

[Pomôcky] orechy, ktoré mám vo vrecúšku (doma si animátor otvorí orechy, vyberie jadrá a vlepí srdiečko s danou úlohou, ktorú bude mať dieťa splniť v daných dňoch. Napr. poumývať riad, popolievať kvety, povysávať, vyniesť kôš...).

[Priebeh]

1Animátor porozpráva deťom jednu legendu: Zomrel človek, ktorý sa sám pokladal za spravodlivého, preto s veľkou istotou kráčal k nebeskej bráne. So

sebou niesol svoje dobré skutky v podobe orechov. Prišiel ku sv. Petrovi, a potom ich musel roztĺcť, aby Peter videl, aké majú jadrá. Človek rozbil prvý, druhý, tretí, štvrtý, piaty orech a každý bol prázdny, bez jadra. Tu mu sv. Peter povedal: „Ja nemám čas pri tebe stáť, len rozbíjaj a ak nájdeš jadro, potom môžeš zaklopať na bránu neba. Ale ak jadro nenájdeš, potom niet pre teba miesta v nebi. Ak tvoje orechy nemajú jadrá, potom v tieni nemali slnko lásky, ktoré by ohrialo tých, pre ktorých boli tieto dobré skutky urobené.“ Sv. Peter odišiel a človek rozbíjal svoje orechy, ale jadro nenašiel v žiadnom orechu. Jeho dobré skutky neboli robené ani z lásky k Pánu Bohu, ani z lásky k blížnemu. On ich robil len preto, aby ho ľudia chválili a o ňom rozprávali. Nerobil ich ani pre Boha ani pre blížneho iba pre seba samého.

2 Deti, táto legenda nám chce povedať, že plody dobrých skutkov prináša iba láska. Je dôležité každý deň urobiť jeden dobrý skutok s veľkou láskou,

ako veľa dobrých skutkov bez lásky.

3Animátor im potom rozdá oriešky, v ktorých si každý prečíta skutok, ktorý sa bude snažiť plniť s láskou v nasledujúcich dňoch.

[Záver] Po tejto aktivite sa zahráme, zaspievame „S láskou zmeňme aspoň kúsok zeme“ a rozhodneme sa konať skutky lásky tým, ktorých máme radi, ale aj tým, ktorí nám nie sú až tak sympatickí.

Dobré skutky - poklady pre nebo

[stretko] 39

Učenie sa zážitkom[Monika Zbínová]

V zážitkovom učení alebo učení sa zážitkom sa uvedené hodnoty jednoznačne uplatňujú a dopĺňajú. V bezpečnom prostredí si človek skúša a nacvičuje rozličné životné situácie prostredníctvom aktivít, ktoré sú pre neho neraz veľkou výzvou.

Niekedy sa mi zdá, akoby zážitkové učenie dominovalo vzdeláva-niu dospelých predovšetkým v

oblasti líderských a manažérskych zručností. Dospelí sú zanepráz-dnení, majú málo času, a preto treba voliť také formy a metódy, aby si čo najskôr a čo možno najpevnejšie osvojili nové poznatky, schopnosti, zručnosti a vyskúšali si ich v praxi. Klasické učenie sa s radosťou prene-cháva deťom a mládeži. Keď sa niekto náhodou pokúsi o tvorivejšie a aktívnejšie formy učenia s deťmi

Raz má človek obohacovať svet svojou činnosťou, teda realizovať kreatívne hodnoty, inokedy obohacovať seba svojimi zážitkami, a tak napĺňať zážitkové hodnoty. Niekedy zase ostáva priestor iba na realizáciu postojových hodnôt.

[mládežnícka politika]40

a mladými ľuďmi, tzv. zážitkové učenie, častokrát sa to nechápe ako učenie, výchova a vzdelávanie, ale len ako akási zaujímavá hra.

Zážitkové učenie je základom práce detských a mládežníckych organ-izácií, ale aj ďalších subjektov, ktorí sa deťom a mládeži venujú. Dôležitým činiteľom navodenia a sprostredko-vania zážitku a jeho prevodu na ve-domú (kognitívnu) rovinu zohráva vedúci.Pre vznik a rozvoj zážitkovej peda-gogiky ako aj pre históriu peda-gogiky je významný odkaz Jána Ámosa Komenského a jeho prístup, ktorý presadzoval – celkový rozvoj osobnosti človeka. Zastával potre-

bu vzdelávať ducha, srdce, jazyk aj ruku. Podľa neho človek získava najdôležitejšie skúsenosti pomocou vlastných zmyslov.

V 19. a začiatkom 20. storočia sa rozvíjala turistika, pre ktorú je charakteristické kombinovanie ak-tívneho pohybu, napríklad chôdza, cyklistika, lyžovanie či plavba na kanoe s ďalšími činnosťami ako táborenie, spoznávanie prírody, histórie a pamiatok. Populárnym sa stalo letné táborenie.V druhej polovici 20. storočia exis-tovali rôzne športové a mládežnícke spolky, rozvinula sa tradícia školských výletov, škôl v prírode, lyžiarskych kurzov a letných, najmä športových

[mládežnícka politika] 41

sústredení. V slovenskom prostredí si zážitková pedagogika nachádza v posledných dvoch desaťročiach svoj priestor najmä v rámci aktivít mládežníckych organizácií a or-ganizácií ponúkajúcich zmysluplný „zážitok”, aj pre fi rmy a záujemcov v produktívnom veku na komerčnej báze. Zážitkovej pedagogike sa pomaly otvárajú dvere aj na aka-demickej pôde, avšak zatiaľ prevažne okrajovo a informatívne. Typickým pre zážitkovú pedagogiku je zapojenie celého človeka, tým myslíme fyzicky, intelektuálne aj emočne vrátane pocitov a zmyslov, jeho predchádzajúcich skúseností ako aj následné spracovanie zážitku. Preto je takýto spôsob získavania poznatkov v oveľa väčšej miere dy-namickým, vyžadujúcim si aktívne zapojenie zainteresovaných jednot-livcov.

Ak si aktivita na začiatku vyžaduje vysoký vklad fyzickej či psychic-kej energie, je síce pre účastníkov edukácie menej lákavá, ale o to väčší má potenciál. Preto čím viac vlast-nej energie účastník musí vynaložiť, tým je zážitok intenzívnejší, zapamätateľnejší a využiteľnejší pre výučbu. Ak je poznatok sprevádzaný emocionálnym zážitkom, je uloženie tohto poznatku v dlhodobej pamäti podporené práve prežitou emóciou.Prirodzene nestačí iba nejaký emo-cionálny či fyzický zážitok na to, aby sa človek niečo naučil. Existuje rozdiel medzi rekreačným zážitkom

a zážitkom pedagogickým, ktorý spočíva v refl exii. K učeniu dochádza až po preskú-maní a spracovaní skúsenosti, ktorú zážitok vyvolal. To v zážitkovej peda-gogike znamená, že na nadobud-nutie poznatku nestačí samotná aktivita, ale rovnako dôležitá je re-fl exia a následné upevnenie si na-dobudnutého poznatku či skúseno-sti. Zážitok ako metóda učenia má široké pole využitia.

Zážitkové aktivity nie sú iba o zábave a príjemných spomien-kach, i keď to je rovnako dôležité. Predovšetkým pomocou nich sa osobnosť účastníka rozvíja, a to naj-mä v oblasti socializácie, postojov a sociálnych zručností. Účastník má možnosť sabapoznania a rozvoja schopností spolupráce. Spoznáva vlastnú osobnosť v rôznych rolách poskytnutých v rámci tímovej práce, vedenia či riadenia ľudí. Veľmi cenným je rozvoj vzťahových, komunikačných zručností a riešenia problémov a konfl iktov pomo-cou hrových aktivít a modelových situácií, do ktorých sa síce účastník v bežnom živote môže veľmi ľahko dostať, ale tam nemá priestor a čas na analýzu a vyhodnotenie kona-nia. V rámci programov je dôležitý rozvoj tolerancie a zodpovednosti, či už voči sebe, jednotlivcom alebo skupine.

spracované podľa časopisu ZOOM 3/2008

[mládežnícka politika]42

[čo bolo?] 43

mali večný život. Takáto slávnosť bola vo Svite doteraz len raz a aj to ešte pred štyrmi rokmi. Okrem nás bolo niekoľko detí prijatých za anjelikov a čakateľov. Naším vzorom trpezlivosti by mala byť sestrička Zbigniewa, lebo sa nám ochotne venovala. Podarilo sa jej zaistiť, aby prišiel na slávnostnú svätú omšu sám národný direktor ZMM, páter Tomáš Brezáni, CM. Modlite sa za nás, aby sme splnili záväzky, ktoré sme dali Panne Márii.

to nepredstaviteľná situácia. Avšak jednému sa niečo podobné stalo, On-drejovi sa nachvíľu prevrátil celý svet.Ondrej prišiel uťahaný z práce domov a kým mu manželka Eulália varila

[Lenka Marcinková] Bola streda, 24. marca 2010, deň pred sviat-kom Zvestovania Pána. Pre nie-koho obyčajný deň, ale pre mňa a Niku Remeňovú určite nie. Možno sa pýtate prečo? Alebo to už aj vie-te. Určite to nebolo preto, že sme dostali jednotku v škole, ale preto, lebo sme sa stali ofi ciálnymi členkami Združenia mariánskej mládeže. Prijali sme nové meno, Mária, a odovzdali sme sa Panne Márii. Má to svoje obe-ty, ale určite nám to pomôže, aby sme

[Veronika Filová] Viete si predstaviť, že by mali ženy vo svete vedúce postavenie? Že by boli na-dradené mužom, a oni by ich mali poslúchať? Pre mnohých mužov je

Prijatie vo Svite Svit, 24. marec 2010

Emancipácia Beluša, 9. máj 2010

ukázať svoje kvality sme dostali aj my mladší. Vždy som obdivovala divadlá, ktoré nám hrávali, a vždy som si hovo-rila, že by som si aj ja s nimi rada zah-rala. A som veľmi rada, že som tento raz som dostala tú šancu. Už viem, že za tým všetkým je veľa roboty a nie je to len tak naskúšať hru.

Prvá skúška – čítačka bola 13. 3. 2010 takže na nacvičenie celej hry sme mali cca 2 mesiace. Textu bolo veľa a času málo, takže sme sa toho zo začiatku obávali. Počas skúšok sa však z toho začala črtať veľmi zábavná hra, tak sme sa nakoniec všetci do toho vžili a veľmi sa tešili. Skúšky boli celkovo iba 3 a šlo sa na vec.

Nastal 9. máj - deň D. Sála sa začala zapĺňať ľuďmi. Niektorí z nás ešte upravovali svoje kostýmy, dolaďovali scénu, iní si trošku nervózne opa-

chutnú večeru, šiel si čítať noviny. Práve čítal článok o emancipácii, keď zaspal. Prisnil sa mu veľmi čudný sen. V tom sne videl situáciu z jeho domu presne naopak. Práve on bol ten, kto dostal pokyny, čo má uvariť a jeho žena šla do práce zarábať peniaze...Tak takúto nereálnu situáciu dokázali vytvoriť mladí zo ZMM z Beluši, ktorí

sa rozhodli nacvičiť si hru Emancipá-cia na námet Jozefa Hollého. V Beluši je to už zvykom, že ZMM-áci si každý rok na Deň matiek pripravia nejaké predstavenie. Tento rok to nebolo inak. Všetko to začalo tým, že naša režisérka Janka Adamcová vybrala hru a ponúkla role naším hercom. Avšak tento rok to bolo v niečom nové. Do už zabehnutého hereckého tímu tento raz pribudli aj noví herci. Šancu

[čo bolo?]44

kostýmov. Tentokrát sme trošku viac improvizovali. Predsa len, hrali sme v kostole, bolo to celkom iné pros-tredie. Ale napriek všetkému zasa di-vadlo dopadlo skvelo a boli naň zasa len pozitívne ohlasy.V divadle obsadili postavy: On-drej Trúchly – Milan Moško, Eulália (jeho žena) – Majka Cibičková, Paľko (ich syn) – Peťo Katrík, Elena (jeho priateľka) – Zuzka Urbanová, Alois (sluha u Trúchlych) – Dominik Sojka, Krepelák – Peťo Lazový, Krepeláko-vá – Borka Češková, Rakaj – Martin Hoštácky, Rakajová – Veronika Filová, Peták – Jožko Ďuriš, Petáková – Mo-nika Roháčová a starec – Janko Haj-duch. Veríme, že zasa sa podarí belušským ZMM-ákom niečo nacvičiť, a že zasa sa obrátia aj na nás mladších.

a prožití společenství těchto rodin navzájem.V pořadí už třetí pouť „mariánských dětí a rodin s dětmi“ se uskutečnila v neděli 9. května 2010. Vyjeli jsme v osm hodin z Vranova a náš cíl bylo poutní místo Svatý Kopeček u Olomouce. Na počátku nás prová-zeli obtíže: několik rodin nemohlo jet, protože děti na poslední chvíli onemocněli (v okolí řádily chřipky). Dále: sestřička Margita přišla o ho-dinu dřív na zastávku v Brně, kde jsme ji měli brát autobusem, při na-stupování byla celá prokřehlá, ale nesla to statečně a s pokorou. Po-

kovali text. Svetlá sa zhasli a začal sa prvý výstup. Na scénu vyšli hlavní aktéri a perfektne sa rozbehli. Všetko išlo veľmi prirodzene. Ľudia sa smiali. Z nás pomaly opadala tréma a nako-niec sa nám divadlo naozaj podarilo. Všetci sme sa výborne zabavili, a di-váci nás odmenili veľkým potleskom.Aj neskôr sme počuli na divadlo iba dobré ohlasy. Takže sme boli veľmi spokojní.

O pár týždňov prišla Janka so zau-jímavou ponukou - ísť hrať naše di-vadlo na púť do Višňového. Všetci povedali áno. A tak sme sa dohodli na skúške, aby sme si osviežili texty. Utieklo to ako voda a už sme sedeli v autách na ceste na akciu. Divadlo sme hrali až neskôr večer, tak sme si ešte prešli texty a šli sme sa prezliecť do

[brat Milan Doleček, OM] Sdružení mariánské mládeže vzniklo na pout-ním místě Vranov u Brna koncem jara roku 2008. V současnosti je nás 23 členů (děti od 6. do 13 let), ovšem nikdy se nám nestalo, abychom se sešli všichni. Věrné jádro tvoří asi de-set dětí.Stalo se už krásnou tradicí, že každý rok pořádáme společnou jednodenní pouť na některé mariánské poutní místo v okolí. Abychom naplnili au-tobus, a protože naši členové jsou všichni děti, zveme na naši pouť také ostatní rodiny s dětmi z naší farnosti. Je to krásná příležitost ke sblížení

Pouť na Svatý kopeček Svatý kopeček, 9. máj 2010

[čo bolo?] 45

a jeho šíření v České republice. Ses-try byly velmi milé a připravily nám stůl s pohoštěním pro celý autobus poutníků, pověděly nám něco o sobě, a pak jsme se ptali my na všemožné důležité otázky: např. co jedí, kdy vs-távají, jestli opravdu nechodí ven s kláštera (opravdu nechodí!- i nákup jim přivezou na objednávku interne-tem, nebo telefonem). Tatínky zase zajímalo, jak se jim podařilo postavit tak velký klášter jen z darů drobných dárců a bez žádných dotací. Sestry tak svědčily o moci Boží prozřetelnosti, která se stará o celý jejich život. „Bůh nám tím dával najevo, že nás tady chce,“ dosvědčovaly. I v současnosti žijí sestry jen z darů a mají jen to, co právě potřebují, ani nedostatek, ani nadbytek. Pokud se chcete o nich dozvědět víc, tak mají i vlastní inter-netovou adresu: (www.kapucinky.kapucini.cz ).Po společné modlitbě v klášterní kap-li, kde jsme Bohu poděkovali za krás-ný den a všechny milosti obdržené na naší pouti, jsme se s radostí vydali zpátky domů.

modlila se v tom čase celý růženec a obětovala tyto obtíže za zdar naší pouti. Tímto se jí ještě veřejně o-mlouvám, protože jsem to zavinil já, když jsem se spletl, a řekl jí špatný čas našeho příjezdu do Brna. Cestou jsme se pomodlili růženec. Celý týden bylo deštivé počasí, a ještě když jsme jeli autobusem, tak pršelo, ale jakmile jsme vystoupili přestalo a na oběd už svítilo sluníčko, takže jsme nemuseli použít pláštěnky a deštníky nachys-tané z domova. Na Svatém kopečku jsme se zúčastnili mše svaté, po ní nás provedl basilikou otec Růžička z řádu premonstrátů, kteří se o poutní místo starají. Po obědě (někteří v restauraci, jiní z vlastních zásob na schodech před basilikou) jme navštívili zdejší zoo-logickou zahradu (ta se dětem z celé pouti líbila nejvíc). Největší úspěch u dětí měli malé opičky, akvária s mořskými rybami a žraloky, gepardi a ohrada s domácími kůzlátky, do které mohli vejít, krmit je a hrát si s nimi.Po dvou a půl hodinách v ZOO jsme odjeli do nedalekého Šternberku, kde mají klášter řeholní sestry klarisky-kapucínky. Žije tam třináct sester v přísné klauzuře a ven vycházejí jen vynímečně (např. na pohřeb blízkých příbuzných). V klášteře mají denní řád, kde se střídá modlitba, práce a odpočinek. Sestry se modlí za události a lidi ve světě. Tak jsme se dozvěděli, že jejich představená, sestra Miriam, se už delší dobu modlí za Sdružení mariánské mládeže

[čo bolo?]46

Carlo Carreto: Skutočnosti z opačnej strany [Daniel Hrenák]

Na obálke knihy je veta, že pre každého vydavateľa je veľkou cťou, ak môže vydať knihu Carla Carretta. Spisovateľa, ktorý rozlišuje ticho kos-tola, ticho vlastnej izby, ticho práce, vnútorné ticho, ticho duše a ticho Boha. Pre mladého človeka vlastni-aceho mobil s prehrávačom, počítač s pripojením na internet a kamarátov

naokolo, je to možno príliš rozvetvené delenie pojmu “ticho”, a autor môže vyzerať ako nežiadúci. Hoci Carlo Carretto žil na púšti, a preto sa môže zdať, že to mal oveľa jednoduchšie ako my, treba si ešte uvedomiť, že takmer 20 rokov predtým pôsobil ako vedúci Katolíckej akcie v Talian-sku (Catholic Action - organizácia za-

Priznám sa hneď na začiatku, že preferujem obyčajnú beletriu, ktorá autorove myšlienky a názory zaobaľuje do konania a rozprávania postáv. I preto som sa troška zľakol toho, čo zau-jímavé by som mohol napísať ku knihe, ktorú napísal Carlo Carretto (1910 - 1988) - mních, ktorý prežil 10 rokov v saharskej púšti a písal o samote, tichu a modlitbe.

[knihy]48 [knihy]48

oberajúca sa zvyšovaním povedomia verejnosti o katolíckej viere). Autor teda vedel, ako funguje spoločnosť, čo to znamená byť vyťažený prácou, čo znamenajú pre človeka povinnos-ti, ako sa správať v prítomnosti ľudí. Práve jeho porozumenie bežným veciam a ich interpretácia robí jeho knihy populárnymi, obľúbenými a čítanými. Teoretické a mystické záležitosti podáva spôsobom, že pre čítanie a pochopenie jeho diel nie je nutné absolvovať kurzy teo-lógie, ale na základe príkladov a priamočiareho výkladu sú jedno-ducho pochopiteľné a poučné i pre bežného laika. Kniha Skutočnosti z opačnej strany nie je rozsahom veľká, ale skôr útlejšia knižka, a dá sa teda prečítať pri každodenných povinnos-tiach v priebehu pár dní. Na druhej strane je to typ literatúry, kde každá strana prináša niečo nové a pri zhlt-nutí knihy na posedenie sa stratí veľké množstvo myšlienok, ktoré by mohli poslúžiť na presvetlenie via-cerých dní (sám som knihu prečítal dosť rýchlo a už sa teším, keď ju bu-dem čítať druhýkrát pomalšie).Autor knihu rozdelil do troch hlavných častí, ktoré na seba síce logicky naväzujú, ale dajú sa čítať i jednotlivo. Ešte v predhovore však autor protestuje. Nie je to však bežný protest, pri ktorom sa ľudia sťažujú na ostatných, vyčítajú im ich chyby, ale sami nie sú ochotní pochopiť, poradiť a pomôcť k zmene. Carlo Carretto sa sťažuje Bohu na ľudstvo, ktorého je súčasťou. Hovorí o jeho chybách, ale

zároveň prosí o zmilovanie a pomoc. Carlo Carretto začína popisom púšte a svojimi osobnými skúsenosťami s tichom a rozjímaním. V spojitosti s tým sa dostáva k popisu chudoby a chudobného ako každého človeka vo vzťahu s Bohom: “Človek je pred Bohom chudobný, človeka možno defi novať ako Jahveho chudobného.” V celej knihe je použitých veľa cit-ácií zo Svätého písma. V prvej časti využíva príbehy zo Starého zákona, kde na príklade Jóba vysvetľuje skutočne čistý vzťah chudobného k Bohu, ako jediné, na čom skutočne záleží. Ďalšie časti sú venované mod-litbe, jej významu, podstate, pocho-peniu a osvojeniu. Od toho odvíja jej každodennú potrebu a podáva vo forme príbehu návod, ako sa naučiť modliť a prežívať neustálu modlitbu každý deň. Svoj originálny protest proti ľudstvu v predhovore rozvíja počas celej knihy. Keďže však chce poskytnúť i radu a riešenie, popisuje v poslednej časti ideál, ktorým by sa mal človek riadiť. Na to využíva Nový zákon a blahoslavenstvá. Vysvetľuje ich význam v každodennom živote a objasňuje ich konkrétny zámer. Au-tor v knihe uvádza veľa pokleskov druhých ľudí. Ako však uvádza v úvode, nie je tu preto, aby druhých súdil. Je (sme) tu preto, aby sme chyby ostatných pochopili, odprosili a snažili sa spolu s nimi o nápravu. Práve tento jeho postoj chápajúceho a zosobňujúceho priateľa vo mne utkvel najviac a kvôli nemu sa kniha čítala veľmi príjemne a ľahko.

[knihy] 49

Križiaci: Ráno[Zuzana Urbanová]

Hoci si myslím, že kapela Križiaci je vám všetkým známa, opakovanie je matkou múdrosti a nie všetci mali tú možnosť sa s Križiakmi (teda aspoň s tými gospelovými) zoznámiť. Skúsim teda zhrnúť kedy, kde a hlavne prečo kapela Križiaci uzrela svetlo sveta.Písal sa rok 2000 a dvaja mládenci - Štefan Žembéry a Martin Straka križovali naše krásne Slovensko s pro-jektom “Krížovej cesty nenarodených

detí (odtiaľ potom aj názov Križiaci). Prišiel rok 2001. Chlapci museli tento projekt ukončiť, ale nerozlúčili sa nadlho. Od organizátorov festivalu Spievame Márii 2001 dostali ponuku, ktorá sa neodmieta - účinkovať a podieľať sa na organizovaní. Keďže kapela o dvoch ľuďoch, gitare a perkusiách by nefungovala, začali zháňať ľudí. A našli sa a hneď dvaja - Ľubomír Rehák a Petra Turošáková.

Keď sa spomenie kapela Križiaci, určite si minimálne 90% z vás podvedome zahmká známu skladbu Prehltnutý. A pre všetkých fanúšikov tejto vypalovačky mám skvelú správu, pretože po piatich rokoch prichádza táto oravská kapela s novým albumom Ráno.

[hudba]50

Avšak táto zostava nemala dlhú trvácnosť. Spievame Márii 2001, bolo ich prvé a zároveň aj posledné vystúpenie... Opäť sa zmobilizovali až pri ďalšej pozvánke na Spievame Márii 2002. To však už Petru za klávesami vystriedal Pavol Pátek, a to nebola posledná zmena za klávesami v ka-pele. Po festivale Spievame Márii 2002 musel Pavol odísť na základnú vojenskú službu a tak sa klávesov uja-la Ivana Kútniková. No a Boh si ešte zariadil do skupiny bubeníka Jozefa Kuceja a zostava bola kompletná. Ka-pela však prešla ešte mnohými zme-nami, kým dosiahla dnešnú podobu.

Dnes tvoria kapelu:Majka Šibíková - spevŠtefan Žembéry - akustická gitaraĽubomír Rehák - basová gitaraIvana Kútniková - klavírMartin Straka - perkusieJán Pallo - spevJana Fedoráková - spev

V tejto zostave nahrali aj svoj prvý album “Medzi riadkami”. Dnes však prichádzajú z novým albumom Ráno.Keď som “Ráno” dostala prvý raz do rúk, ostala som prekvapená. Malá detská biela knižka s rozbitým červeným budíkom na obale. A práve toto ma zaujalo hneď na prvý pohľad. Prečo? Nie je rozmlátený budík ty-pické ráno mnohých z nás? Celý obal má u mňa desať z desiatich. Jedno-duchý, ale zároveň vtipný a pútavý. Bohužiaľ, obal (teda aspoň u mňa

mnohonásobne predbehol hudob-nú stránku. Je to možno aj tým, že som čakala od Križiakov trošku viac. Trinásť popových piesní s prvkami folku. pop-rocku a jazzu boli pre mňa na trištvrte hodinu príliš monotónne. Neznamená to však, že by toto CD bolo nekvalitné alebo zlé. To určite nie. Určite si medzi vami nájde mno-ho priaznicov. Sú to pohodové sklad-by pre skôr náročnejšie dni, kedy už nie je chuť na nič zložité. Jednoducho pustiť a relaxovať.Texty nepotrebujú prílišné zamýšľanie sa, ale každý si v nich nájde niečo pre seba. A v podstate prečo by aj mali byť zložité, veď život vie byť zložitý viac než dosť, no nie? Jednoducho, každý by si mal zopár piesní vypočuť a zachytiť odkaz smerovaný práve jemu ;). Mňa zaujala skladba “Ráno” a konkrétne veta: “Vždy, keď sa ráno prebúdzam, slnko von ma s tebou láka, poď roztopme snehuliaka v nás.” Výjsť ráno na ulicu a cestou rozdávať úsmevy na všetky strany... Na “Ráne” samozrejme nechýbali ani hudobní hostia. Za všetkých spomeniem Martina Norisa (áno, dobre sa pamätáte, je to gitarista z kapely, ktorú sme si predstavili v minulom čísle - Metelica), Mareka Hrdinského (Heaven´s Shore) alebo Stana Palúcha (veľmi nadaný huslista, inštrumentalista, kritikmi označovaný ako pýcha domácej scény).Myslím, že Križiaci by nemali chýbať vo vašej fonotéke. Treba počuť a urobiť si názor sám. Niekedy v tomto uponáhľanom svete.

[hudba] 51

WWW.ZMM.SK

PKatríkDesign

[ 2/2010 ; Príspevok: 1,5€ ] [Časopis pre spoločenstvá Združenia mariánskej mládeže]

[PRÍS

20,

24]

ROZUMIE

.

CEST

E

JEHO

CLOVEKˇ

LEZ AKO MÁLO

ˇ

CLOVE

KA,

ˇKROKY

RIADI

PÁN