KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU

WYŻSZA SZKOŁA EKONOMII, TURYSTYKI I NAUK SPOŁECZNYCH

W KIELCACH

VYSOKÁ ŠKOLA KARLOVY VARY

SÚKROMNÉ GYMNÁZIUM, SPIŠSKÁ TEPLICA

EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY, N.O., PODHÁJSKA

SOCIÁLNE POSOLSTVO JÁNA PAVLA II.

PRE DNEŠNÝ SVET 2013

Ružomberok 2013

Konferencia sa uskutočnila s podporou

Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity, č. projektu GAPF 4/10/2012

KATOLÍCKA UNIVERZITA V RUŽOMBERKU

Pedagogická fakulta

WYŻSZA SZKOŁA EKONOMII, TURYSTYKI I NAUK SPOŁECZNYCH

W KIELCACH

VYSOKÁ ŠKOLA KARLOVY VARY

SÚKROMNÉ GYMNÁZIUM, SPIŠSKÁ TEPLICA

EASTERN EUROPEAN DEVELOPMENT AGENCY, N.O., PODHÁJSKA

Sociálne posolstvo Jána Pavla II. pre dnešný svet 2013

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie

konanej v dňoch 21. - 22. marca 2013 v Poprade

Ružomberok 2013

Editori doc. PaedDr. ThDr. Anton Lisnik, PhD.

PhDr. Katarína Greňová

Mgr. Marián Ambrozy, PhD.

PhDr. Iveta Framzenová, PhD.

Redakčná rada doc. PaedDr. ThDr. Anton Lisnik, PhD.

prof. JUDr. Ing. Viktor Porada, DrSc., dr. h. c., mult.

Mgr. Marián Ambrozy, PhD.

PhDr. František Drozd, PhD.

PhDr. Iveta Franzenová, PhD.

PhDr. Katarína Greňová

PhDr. Ingrid Mladá

Mgr. Adriana Grigerová

Mgr. Matej Čevan

PhDr. Božena Neuhausová

Recenzenti prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD. prof. dr hab. Piotr Mazur

doc. JUDr. PhDr. Jiří Bílý, CSc.

Vedecký redaktor prof. RNDr. Július Krempaský, DrSc., akademik EAVU

Sadzba PhDr. Katarína Greňová

Za jazykovú a formálnu úpravu zodpovedajú autori príspevkov

VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku

Námestie Andreja Hlinku 60, 034 01 Ružomberok

http://ku.sk, verbum@ku.sk, tel. +421444304693 kl. 308

ISBN

5

Zborník je venovaný pamiatke zosnulých akademikov prof. Ing. Dr. h. c. Antona

Blažeja, DrSc., akademika ČSAV a SAV a prof. JUDr. Milana Čiča, DrSc.,

mult. Dr.h.c., akademika SAV, akademika EAVU, ktorí patrili medzi aktívných

účastníkov predchádzajúcich ročníkov konferencie a boli jej veľkými

priaznivcami a podporovateľmi

6

Obsah

Slovo na úvod ..................................................................................................................... 13

Príhovor doc. PaedDr. Tomáša Jablonského, PhD., mim. prof. KU, dekana Pedagogickej

fakulty Katolíckej Univerzity v Ružomberku .................................................................... 14

Príhovor Mons. prof. ThDr. Jozefa Jaraba, PhD. rektora Kňazského seminára biskupa Jána

Vojtaššáka v Spišskom Podhradí ....................................................................................... 15

Príhovor Ing. Štefana Kubíka, viceprimátora mesta Poprad .............................................. 18

Július Alexy Človek a konflikty kultúr v rámci civilizácie ..................................................................... 20

Marián Ambrozy K vybraným problémom vzdelávania v slovenskom geopriestore .................................... 25

Igor Bazovsky Building a Civilization of Love Based on a Business Systems Model .............................. 31

Jarmila Bednaříková Patroni Evropy a vizigótský biskup Vulfila ....................................................................... 38

Michal Benedik Odkaz sv. Cyrila a Metoda v kontexte kultúrnej identity .................................................. 47

Suresh Bhattarai Influence of astronomy in Nepalese civilization ................................................................ 58

Michal Bizoň Dialogický personalizmus vo filozofii Martina Bubera ..................................................... 63

Barbora Brijová Vzájomné poznávanie náboženstiev v duchovných spojeniach a jednoty sŕdc ................. 68

Marta Brzezińska Jan Paweł II. - wizjoner nowych mediów .......................................................................... 71

Arno Busch Menschenrechte muslimischer Frauen im Lichte des Islam und des EU-Rechts .............. 83

Ľubica Černá, Viera Bestvinová Sociálno-ekonomické aspekty mladých ľudí vo vzdelávaní a v zamestnaní ..................... 93

Matej Čevan Vzdelávací proces u seniorov a solidarita k nim ................................................................ 99

Alžbeta Dufferová Realizácia zasvätenej duše v jej vzťahu ku Kristovi a Jeho Cirkvi .................................. 104

7

Karolina Dziewulska Jan Paweł II do dziennikarzy i z dziennikarzami o współczesnym świecie .................... 110

Peter Ďurkovský Právne postavenie dieťaťa v rodine a návrhy na zmenu legislatívy pre optimalizáciu

rodinnej politiky ............................................................................................................... 117

Ingrid Emmerová Prevencia intolerancie a extrémizmu u žiakov základných a stredných škôl a výchova

k ľudským právam ............................................................................................................ 123

Jaroslava Ester Evangelu, Kateřina Brabcová Úroveň komunikace a její vliv na mezilidské vztahy ...................................................... 129

Peter Fotta Dedičstvo náuky Jána Pavla II. a civilizačné pnutia európskej integrácie ....................... 135

Iveta Franzenová Diktatúra relativizmu verzus návrat ku koreňom viery .................................................... 143

Ľubor Gál Náboženské hodnoty v Katechizme Katolíckej cirkvi – substanciálne vymedzenie

náboženstva v sociológii .................................................................................................. 151

Iveta Gallová List bl. Jána Pavla II. starším ľuďom a jeho odkaz pre súčasnosť ................................... 161

Martina Gogová Spoločenská zodpovednosť firiem ako spôsob regulácie podnikania .............................. 168

Aleksandra Gralczyk Formacja medialna rodziny w nauczaniu Jana Pawła II. ................................................. 174

Katarína Greňová Koncepcia hľadania zmyslu ako potenciál pre rozvoj medzigeneračnej solidarity ......... 182

Marta Halašová Uvažovanie o osobnej identite na pozadí myšlienok o medzigeneračnej solidarite a

reciprocite vo vzťahu človek - životné prostredie ............................................................ 192

Ingrid Hanáková Aktívne starnutie - proces celoživotnej podpory seniorov ............................................... 201

Z. Hertelyová, M. Kuffová, E. Kuffová, F. Michalka

Človek – stvorenie povolané pre život versus zníženie kvality života a zdravia v zmysle

kardiovaskulárnych a metabolických ochorení ................................................................ 209

Olha Horetska

Проблема духовності в літературних творах жінок-педагогів Західної України кінця

ХІХ – початку ХХ століття ........................................................................................... 216

8

Eduardo Mallo Huergo Consciousness and its relation to the soul in personalism philosophy of K. Wojtyla ...... 222

Lenka Hoštáková Hodnotová orientácia mládeže ......................................................................................... 224

Zuzana Hrabovská Sociálne prostredie rodín v procese sanácie ..................................................................... 232

Zuzana Chanasová Antropologické východiská v práci učiteľa predprimárneho a primárneho vzdelávania

vychádzajúce z učenia J. Pavla II. .................................................................................... 237

Inna Chervinska Pope John Paul II on the problem moral values of modern youth ................................... 247

Stanislav Hvozdík Tranzitné životné obdobie staršej dospelosti a Well Being u seniorov ............................ 255

Jarmila CHovancová

Problém sekularizmu a ľudské práva ............................................................................... 265

Koloman Ivanička Uplatnenie princípov manažmentu udržateľného mestského rozvoja v Ecocity ............. 276

Justyna Iskra Doświadczenie radości z życia u osób w okresie starości ............................................... 288

Renáta Jamborová Spolupatričnosť k miestu a význam sociálnej siete pre seniora v kontexte komunitného

plánovania ........................................................................................................................ 296

Milena Janáková Informatika jako nedílná součást každodenního života pro podporu mezioborové

spolupráce a mezigenerační solidarity ............................................................................. 302

Jana Janičková Primárna antropogénna ponuka cieľového miesta a kultúrny cestovný ruch ................... 310

Rastislav Jurga The people and the knowledge in mathematics ............................................................... 320

Juraj Jurica Vplyv pastoračných ciest Jána Pavla II. na sekulárny svet .............................................. 324

Irena Kamanová Medzigeneračná solidarita v spolupráci denného centra pre dôchodcov a Katolíckej

univerzity v Ružomberku ................................................................................................. 333

9

Štefan Kassay Človek a realita života ...................................................................................................... 339

Júlia Klembarová

Personalizmus Jána Pavla II. ako jedna z paradigiem na zlepšenie medziľudských vzťahov

(so zameraním na ľudí s postihnutím) .............................................................................. 346

Jana Klencová Sociálno - ekonomické aspekty demografického vývoja ................................................. 352

Anna Klimeková Postmoderna a sociálne učenie v morálnej koncepcii pápeža Jána Pavla II. ................... 360

Mária Klobušická

Slováci ako bezprostrední dediči cyrilo-metodského pokladu viery a kultúry ................ 365

Peter Kondrla Povaha hodnôt a jej význam v komunikácii medzi náboženstvami ................................. 376

Zuzana Kormaňošová Elementárne častice – fyzikálny základ prírody a ich detekcia človekom ....................... 382

Daniela Kostrhounová, Anna Horáková Každodennost v mezicírkevní spolupráci. Setkávání náboženských struktur na bázi

individuality i oficiální spolupráce ................................................................................... 392

Jerzy Koperek, Adam Koperek Prawa czlowieka w službie sprawiedliwosci ................................................................... 401

Damián Kováč Emócie v prosociálnom správaní ..................................................................................... 404

Hans Köchler

Die phänomenologisch-ontologische grundlage der anthropologie von Karol Wojtyla .. 408

Július Krempaský Rok viery z pohladu encykliky "Fides et Ratio ................................................................ 414

Jerzy Król Kultura i jej związek z nawróceniem i wychowaniem ..................................................... 417

Henrieta Krupa Travel Writings on the Ottoman Turkey in Early Czech and Slovak Literature .............. 431

Pavel Kypta Vzdelávanie seniorov na Univerzite tretieho veku Univerzity Mateja Bela .................... 441

Helena Kuberová Význam kresťanskej výchovy pre rozvoj osobnosti detí na 1. stupni ZŠ. ....................... 446

10

Peter Kubica

Po stopách Jána Pavla II. v Žilinskom kraji ..................................................................... 461

Peter Laca Cyrilometodská misia ako vzor misijnej činnosti pre súčasnosť a jej ocenenie slovanským

pápežom Jánom Pavlom II. .............................................................................................. 465

Róbert Likavčan Princíp subsidiarity ........................................................................................................... 476

Anton Lisnik Rešpektovanie človeka v ekológii .................................................................................... 481

Miroslav Lyko Metóda inkulturácie v učení Jána Pavla II. ako cesta misijnej činnosti Katolíckej cirkvi 487

Zuzana Macková Solidarita (medzigeneračná a celospoločenská) v práve sociálneho zabezpečenia

Slovenskej republiky ........................................................................................................ 492

Martin Majda Tottus Tuus ....................................................................................................................... 507

Karol Medňanský Symbolika postavenia violy da gamba v cirkevnej tvorbe Johanna Sebastiana Bacha.... 510

Peter Mičko, Jozef Vokál

Caritas in veritate a život Steva Jobsa .............................................................................. 519

Bohuslava Mihalčová, Anna Vistánová Reklama – fenomén komunikačného mixu ...................................................................... 525

Ingrid Mladá

Charita – uskutočňovanie solidarity ako kresťanskej čnosti vyplývajúcej z Evanjelia ... 534

Petra Muráriková

Dôstojnosť a povolanie ženy v novom feminizme Jána Pavla II. .................................... 542

Silvia Oleníková Prieskum rozvíjania vyšších mozgových funkcií ............................................................. 551

Mariya Oliyar Communication strategies as a factor of formation of spiritual-moral qualities of child's

personality ........................................................................................................................ 567

Ladislav Országh

Determinizmus, prediktabilita, fatalizmus a redukcionizmus alebo kde je miesto pre

slobodnú vôľu? ................................................................................................................. 575

11

Viera Pawliková-Wilhanová Kresťanská viera na africkom kontinente – univerzálny odkaz alebo variácie spoločného

dedičstva? ......................................................................................................................... 584

Peter Petrovič Všetci potrebujú byť katechizovaní – katechéza osôb s mentálnym postihnutím ........... 597

Jana Piteková Utrpenie ako prostriedok dozrievania ľudskej osoby v duchovnú osobnosť ................... 603

Ivan Plander Vysokovýkonné počítanie na báze akcelerátorov GPU ................................................... 608

Viktor Porada, Eduard Bruna

Je vůbec poznatelný digitální svět? .................................................................................. 615

Michal Pružinský, Róbert Zavacký Spotrebiteľský trh a aspekty kúpneho správania spotrebiteľov ....................................... 622

Mazdak Rajabi The Critique of Wittgenstein’s thesis of religious beliefs ................................................ 627

Oto Sásik

Osobitosti a vývoj nezamestnanosti v skupine dlhodobo evidovaných seniorov

o zamestnanie ................................................................................................................... 630

Alexandra Smatanová Personalizmus ako výzva k (medzigeneračnej) solidarite a spolupráci ........................... 635

Andrea Solčianska Medzigeneračná solidarita v súčasnej spoločnosti ........................................................... 641

Kristián Stacho

Vzťah človeka a prírody v diele Immanuela Kanta..........................................................647

Joseph Seckbach, Julian Chela-Flores Life at extreme solar system environments and beyond .................................................. 655

Marian Zdzisław Stepulak Błogosławiony Jan Paweł II wobec aborcji i eutanazji w dobie rewolucji technicznej... 660

Pavol Sucharek Hľadanie zmyslu utrpenia ................................................................................................ 670

Wioletta Szumilas-Praszek, Monika Wojtkowiak Religious and ethnic tolerance versus moral development of the individual. John Paul II.

as the tolerance teacher .................................................................................................... 679

Marcela Šarvajcová

Chudoba a medzigeneračná solidarita .............................................................................. 687

12

Daniela Špirková Sociálne aspekty rozvoja nájomného bývania v SR ......................................................... 691

Marianna Šramková, Katarína Vresilovičová Kvalita života seniorov mesta Spišská Nová Ves ............................................................ 697

Александр Шунков

«The last judgement » as a plot motive of literature and culture of ancient Russia ......... 708

Ondrej Štefaňak Solidarita v prostredí súčasnej mládeže – elementy teórie a empírie............................... 713

Dana Šťastná Senior ako obeť trestného činu ......................................................................................... 720

Štefan Švec Porozumievanie a uplatňovanie misie, funkcie a vízie školy – princíp jej úspešného

manažovania ..................................................................................................................... 731

Pavol Tománek Manželstvo a rodina v posolstve bl. Jána Pavla II. .......................................................... 736

Anton Tyrol Reflektovať večné pravdy Evanjelia z perspektívy súčasného ľudského poznania ......... 746

Peter Vansač

Výzva bl. Jána Pavla II. „Rodina, staň sa tým, čím si“ .................................................... 751

Peter Varhoľák Človek v čase a priestore v manažérskych súvislostiach ................................................. 762

Vladimír Zoubek, Viktor Porada „Thesei a Fysei – nové výzvy pro uspořádání dnešního světa v éře narůstání příznaků

nespravedlnosti“ ............................................................................................................... 774

Dariusz Żuk – Olszewski Sv. Maximilián M. Kolbe ako prototyp moderného kresťana angažovaného pre spoločnosť

v diele bl. Jána Pavla II. ................................................................................................... 786

13

Slovo na úvod

doc. PaedDr. ThDr. Anton Lisnik, PhD., predseda organizačného výboru

Ctené čitateľky a ctení čitatelia, kolegyne kolegovia,

dostáva sa vám do rúk už šiesty zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie

„Sociálne posolstvo Jána Pavla II. pre dnešný svet“, ktorá sa uskutočnila v Poprade

v dňoch 21. a 22. marca 2013. Konferencia, ktorej cieľom bola prezentácia aktuálnych

vedeckých poznatkov z oblasti spoločenských vied, bola už tradične organizovaná

Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity v spolupráci s radou Iustitia et pax pri

Konferencii biskupov Slovenska, Vysokou školou Karlovy Vary, Wyższou Szkołou

Ekonomii, Turystyki i Nauk Społecznych w Kielcach, Súkromným gymnáziom v Spišskej

Teplici a Eastern European Development Agency, n.o. v Podhájskej.

Som rád, že vám prostredníctvom tohto zborníka môžeme sprostredkovať nové

informácie, pohľady a fakty, ktoré nám všetkým pomôžu opäť prekresliť mapy poznania

a vytvoriť potenciál ďalšieho osobného, ale aj vedeckého rastu. Toto je stálou ambíciou našej

konfrencie a zborníkov, ktoré sú prirodzeným ovocím práce človeka, ktorý myslí v kontexte

pravého rozvoja človeka v dnešnej dobe.

V zborníku sú štúdie, vedecké práce, príhovory, ale aj osobné svedectvo, ktoré majú

rozšíriť človeku poznanie a ponúknuť lepšie alebo nové chápanie niektorých skutočností.

Chcem sa všetkým autorom a spolupracovníkom poďakovať za ich podiel na organizovaní

a uskutočnení konferencie. Vyjadrujem aj týmto spôsobom moje vnútorné presvedčenie, že aj

tento počin spopularizuje v dnešnej dobe posolstvo blahoslaveného Jána Pavla II. a bude

ostrovom pozitívnej deviácie v súčasnosti, ktorá je charakteristická stratou pravých hodnôt.

Nech to, čo je tu napísané, a čo bolo urobené, slúži na slávu Božiu.

14

Príhovor doc. PaedDr. Tomáša Jablonského, PhD., mim.

prof. KU, dekana Pedagogickej fakulty Katolíckej Univerzity

v Ružomberku

Milé kolegyne, milí kolegovia, vzácni hostia, drahí študenti,

dovoľte mi na úvod v prvom rade sa poďakovať za možnosť otvoriť dnešnú konferenciu, po

druhé poďakovať všetkým, ktorí sa pričinili a zorganizovali túto konferenciu a do tretice,

všetkým vám, ktorí ste si našli v tomto uponáhľanom svete čas a prijali ste pozvanie kolegov

z detašovaného pracoviska v Poprade. Konferencia v mojom ponímaní má dve základné

roviny – prvá je obsahová - odborná, vedecká, no druhá nemenej dôležitá je interakčná,

vzťahová, tzn. konferencia vytvára priestor na stretnutia, nadviazanie kontaktov, na stretnutia

človeka s človekom. Tento rozmer je mnohokrát rozhodujúci. V Apoštolskej konštitúcii bl.

pápeža Jána Pavla II. Ex corde exlesiae o katolíckych univerzitách sa píše: „V dnešnom svete,

poznačenom rýchlym vedeckým a technickým pokrokom, je význam a naliehavosť úloh

katolíckej univerzity stále väčší. Výdobytky vedy a techniky prinášajú na jednej strane

nesmierny rast hospodárstva a priemyslu, na druhej strane si vyžadujú primerané hľadanie

zmyslu, aby sa zistilo, či sa nové vymoženosti vôbec využívajú na ozajstné blaho človeka

a celého ľudského spoločenstva. Ak má za úlohu každá univerzita hľadať tento zmysel,

katolícka univerzita je na túto požiadavku povolaná o to viac. Kresťanský duch jej umožňuje

prinášať do vlastných štúdií mravné, duchovné a náboženské perspektívy a výsledky vedy

a techniky hodnotiť z pohľadu komplexného ľudského jednotlivca.“ Vychádzajúc

z myšlienok sv. otca môžeme konštatovať, že Katolícka univerzita je miestom, kde učitelia no

aj študenti metódou vlastnou každej akademickej disciplíne skúmajú hĺbku pravdy

a prispievajú k pokladu ľudského poznania. A práve spomínanú integrálnosť vidím ako

potrebnú aj v rámci zamerania dnešnej konferencie. Hlavný zmysel vidím hlavne v tom, že je

relevantné prehlbovať komunikáciu vo vnútri jednotlivých vedných disciplín, ale aj medzi

nimi – v tom vidím veľké možnosti na zefektívnenie prípravy samotných vedných disciplín

a samozrejme tiež prípravy kandidátov - budúcich profesionálov v jednotlivých povolaniach.

Chcem zaželať konferencii úspech. Prajem vám, aby ste sa u nás cítili čo najlepšie a radi sa

k nám opäť vrátili, či už na formálne (oficiálne) návštevy a stretnutia, ale aj na tie neoficiálne.

15

Príhovor Mons. prof. ThDr. Jozefa Jaraba, PhD. rektora

Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskom

Podhradí

Cives akademici,

ctené kolegyne a kolegovia,

vzácni hostia,

keď ma pri recenzii, či oponentúre práce, štúdie niečo zaujme, dopíšem si poznámku:

nemôžem nespomenúť obohatenie poznania a nemôžem nepoďakovať sa. Aj tu na tejto pôde

nemôžem nespomenúť všetky doterajšie ročníky Vašej konferencie s názvom „Sociálne

posolstvo Jána Pavla II. pre dnešný svet“ organizované našou univerzitou, KU

v Ružomberku, PF KU a týmto jej Inštitútom manažmentu a cestovného ruchu v Poprade

v spolu organizátorstve s Komisiou KBS „Iusticia et pax“ a ďalšími spoluorganizátormi.

Toto je už VI. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá si vkladá do stredu

svojho vedeckého bádania – záujmu niektoré zaujímavé tézy, ideí, ako napr. potreba

reflektovať večné pravdy Evanjelia z perspektívy súčasného ľudského poznania, ľudsky

oceniť skutočnosť, že čím viac sa človek realizuje v interpersonálnych vzťahoch, a čím

autentickejšie ich prežíva, tým viac dozrieva jeho osobná identita, prezentovať rôzne aktivity

v rámci Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami, reflektovať

strategický význam potreby dialógu medzi náboženstvami pre dobro celého ľudstva

a zachovanie svetového mieru, priblížiť rôzne cesty k autentickému dozrievaniu ľudskej

osoby v duchovnú osobnosť z pohľadu rôznych filozofických antropológií ako reakciu na

skutočnosť, že súčasný svet potrebuje novú evanjelizáciu a pod.

Spomínajúc všetky tieto témy chcem spomenúť svoj zážitok z nedávnej inauguračnej

prednášky nemenovaného kolegu z Prahy. V prednáške o hodnotovom systéme nášho sveta

prezentovanom cez mediálny priestor inaugurant uviedol, ako sú „lakmusovým“ papierom

našej civilizačnej citlivosti okrajové fenomény života – narodenie a smrť človeka. Autor

k téme našej citlivosti k všeľudským hodnotám uviedol aj štatistiku, že v Prahe civilným, teda

občianskym, alebo náboženským obradom pochovávajú len každého tretieho človeka.

O poslednú rozlúčku tých ďalších dvoch nie je zo strany rodiny záujem, alebo sa rodina,

pozostalí uspokoja s odovzdaním oblečenia pre zomrelého pohrebnej službe a zaplatením

úhrady, keď im ona dovezie urnu s popolom nebožtíka. V „lepšom“ prípade sa rodina stretne

na uctenie pamiatky zomrelého v nejakom pube, kde vyložia jeho fotografiu a zapália

sviečku. Filozof by povedal: Contra gustum non est argumentum..., ale, čo ak v morbidite

takéhoto správania sa prejavuje, a už nielen symptomatický, náznakovo, ale reálne štýl života,

kultúra života, vzťah k hodnotám. Zdá sa, že pravdivo sa dnes ozývajú hlasy

o „vyprázdnenom“ priestore ľudskosti, humanitných ideí, duchovných a kultúrnych

myšlienok, hovorí sa o strate pamäti človeka a ľudstva, o strete civilizácií, o strate

hodnôt a pod. Je legitímne pýtať sa na stupeň objektivity takto položených otázok. Rovnako treba

pripustiť, že odpoveď bude zrejme ovplyvnená i subjektívnym pohľadom, ale rovnako je

nespochybniteľné jej racionálne jadro.

Tento fenomén (problém) stretu často sa prenáša hlavne na stret kultúr, civilizácií, ale

aj na stret náboženstiev, najmä islamu a kresťanstva a má dosah na celé ľudstvo, celý svet, na

konkrétny život spoločenstiev i jednotlivcov, kultúru a kvalitu života, činnosť cirkvi a pod.

Uprostred takého sveta si spolu s vami kladiem otázky:

16

Aká je úloha náboženstva ako všeobecne akceptovaného fenoménu, ďalej kresťanstva, cirkvi

uprostred tohto stretu? O aké hodnoty pri tomto strete ide? Akú úlohu v celom tomto procese

zohrávajú sociálne, humanitne behaviorálne vedy, teológia?

Raz som počul vyznať jedného filozofa: „Provokujú ma otázky o budúcnosti ľudstva. Témami

otázok sú tie hlavné problémy, s ktorými sa filozofia a veda oddávna zaoberá.“

Témy tejto konferencie sú zhodné s týmto trendom.

Ak sledujeme rozvoj a prínos náboženských vied, tak treba konštatovať, že po Druhom

vatikánskom koncile (1962 – 1965), hlavne pastoračnou konštitúciou Gaudium et spes –

Radosti a nádeje začína rozvoj teológie aj na Slovensku, ale pre známe príčiny jej vedecké

zázemie sa mohlo rozvinúť až po roku 1990.

A tu by som rád osobne spomenul, že je vždy potrebné oceniť odvahu pustiť sa do niečoho

nového, čo v istej miere naháňa strach. Predovšetkým preto, lebo obsahuje charakteristické

prvky exodu, ktorý býva vždy bolestný. Je pri ňom totiž potrebné zanechať istoty brehov,

vyskúšané spoločenské a iné vzťahy, ktoré sa javia ako nenahraditeľné. Ale náročnosť tohto

exodu spočíva predovšetkým v tom, že odhalí i našu slabosť, absenciu syntetickej projekcie

spoločenskej tváre cirkvi, neistotu v otázkach identity, terminológie, štruktúry, obsahu. Prišli

rozpaky i neistota, rezignácia i frustrácia. Exodus – hľadanie vždy ukáže, že zďaleka nestačí

len dobrá vôľa, ak chýbajú prostriedky. Je potrebné však dodať, že i mňa osobne neopustila

nikdy chuť hľadať objektívny základ našej duchovnej služby i konania a služby Cirkvi.

V roku 1990 sme stáli v teologických vedách na Slovensku pred známym rébusom

Aristotela: Ak si nezadefinujeme skutočnosť, ktorou sa chceme zaoberať, potom je lepšie

zostať ticho.

Do nášho hľadania prišlo svetlo.

Pápež Ján Pavol II. v roku 1993 v posynodálnej exhortácií „Pastores dabo vobis –

Dám vám pastierov“ definoval, že teológia „je vedeckou úvahou o tom, ako sa Cirkev deň

čo deň buduje a je živým nástrojom cez slovo, sviatosti a službu.“ (PDV 57) A veľký

koncilový teológ P. Karol Rahner, SJ. ju definoval ako „proces sebauskutočnenia Cirkvi“.

Dá sa povedať, že práve po Druhom vatikánskom koncile sa ukázalo ako teologická veda

formuje prax a pastoračná prax (jej služba) ovplyvňuje a inšpiruje teóriu a je medzi

nimi trvalý vzájomný vplyv. Teológia vždy postupuje známym schodišťom ľudského

konania: vedomosti, skúsenosť, svedectvo a skutok ako výsledok procesu.

Aj osobne mojim „vedeckým priestorom“ za posledných 20 rokov je zaoberanie sa

skúmaním istých javov života človeka v konkrétnom priestore a čase, za pomoci kritérií

a zásad analyticky rozlišujem sociálno-kultúrne a cirkevné situácie a to najmä

z antropologického, sociologického, psychologického hľadiska a ich dopad na praktickú

službu cirkvi.

Pre cirkev je teológia ako vedná disciplína kľúčovou záležitosťou a pápež Ján

Pavol II. sa k tomu vyjadril takto: „V encyklike Fides et ratio sa zaoberám vzťahom medzi

filozofiou a teológiou a zdôrazňujem, že viera nie je proti rozumu, ale že sa navzájom

podporujú ako dve krídla, ktorými sa ľudský duch dostáva až ku kontemplácii pravdy. Beda

ľudstvu, keby stratilo zmysel pre pravdu, odvahu hľadať ju a dôveru, že ju nájde. Ohrozilo by

to nielen vieru, ale aj sám zmysel života“ povedal dňa 18.10.1998.

Uvedomujem si, že naše „zrenie“ v teologických otázkach však nemôže byť len

mechanický transfer existujúcich poznatkov do praxe. Situácia celého sveta sa rýchlo mení

a prináša neočakávané zmeny. Musíme sa dokázať vyporiadať aj s otázkami, ktoré nastoľuje

najnovší vývoj – nech by boli hocijako neočakávané a dramatické. Je dobré, ak máme na

zreteli špecifiká, dané osobitnou kultúrnou tradíciou, geopolitickou polohou a špecifickou

historickou skúsenosťou náboženstva v tej ktorej časti sveta. To všetko predstavuje súbor

problémov, na ktoré musí teológia hľadať a nachádzať presvedčivé odpovede, aby

presvedčila, že kresťanstvo je možné považovať za všeobecne platný model ľudského bytia,

17

ktorý nie je ohraničený kultúrnou zvláštnosťou, ani dejinnými osobitnosťami. Pravda, o ktorú

sa usilujeme, musí byť nie vyšpekulovanou, vykonštruovanou pravdou, ale pravdou prežitou,

musí byť večnou Božou pravdou, ktorej my svojou vedeckou prácou, napr. aj v oblastiach

pastorálnej teológie, dávame jej aktuálny ľudský a dobový rozmer v konkrétnej službe.

Keď som na úvod hovoril o stretnutí kultúr, náboženstiev, nakoniec sa ukazuje, že

uvedomovanie si seba samého i pochopenia okolitého sveta, zodpovednosť človeka

i kvalita jeho osobného života je riadené naším vnútorným svetom viery v dobro, morálku,

teda vnútorný pokoj, hodnotu svedomia i každého skutku človeka. Tá vnútorná sila, nech už

ju pomenujeme akokoľvek, nám pomáha prekonať veľké rozdiely v ponímaní sveta tak, ako

to jednotlivé náboženstvá prezentujú.

Na záver by som rád uviedol, že za mnoho vďačíme mnohým významným a skvelým

vedcom, z ktorých mnohí boli hlboko veriaci ľudia, a svojím osobným príspevkom posunuli

svet dopredu. Aj keď tento náš svet vyzerá tak ako vyzerá, (vojny, bieda, rozdiely ...aj pre

mňa v bežnom živote sú stále nezodpovedanými otázkami, prečo ľudia páchajú zlo, prečo sú

závistliví a zlomyseľní ...) viera v dobro nám pomáha odstraňovať to nízke, bolestné a ťažké

z nás i okolo nás.

Ak sa dnes viac ozývajú hlasy o „vyprázdnenom“ priestore ideí myšlienok, som si,

spolu s vami všetkými, vedomý potrebnosti naplniť život okolo nás ideou, myšlienkou dobra

a pastoračnej služby slovom, milosťou a láskou. Som rád, že o toto sa pokúsi i naša

konferencia, prinajmenej posunie ďalej, dopredu i v aktivite naše chápanie sociálneho

posolstva dnes už bl. Jána Pavla II. A za to patrí poďakovanie organizátorom konferencie.

Nedávno na jednej doktorandskej konferencii ohľadom toho ako vyzerá náš „enviromentálny

svet“ (je to o „enviro“ a „mens“: znečistená voda, ovzdušie, vôbec príroda a jej reakcie napr.

vo výkyvoch počasia ...) nám „ctihodným“ profesorom v predsedníctve, ktorí sme referovali,

ako tento náš svet vyzerá, hodila, ako rukavicu na súboj, svoju poznámku jedna mladá

študentka: „Prečo ste nám zanechali taký špinavý svet?!“ Všetci sme onemeli od úžasu nad

odvahou študentky, ale zároveň nad veľkou pravdou, ktorú vyslovila...a sklonili sme hlavy,

aspoň ja veľmi pokorne, s tým, že som si veľmi hlboko uložil jej pokojný konštatačný tón:

„...špinavý svet!“ Aj preto pre budúce dní a roky veľmi dúfam, že jedného dňa svet okolo nás aj vďaka

teológii, náboženstvu, ľudskej formácii a ešte viac v prejavoch tej praktickej služby Cirkvi,

univerzitného sveta, sveta ekonomiky, politiky, kultúry, atď., bude lepší, krajší, hodnotnejší

a život človeka v priestore a čase kvalitnejší a zmysluplnejší.

18

Príhovor Ing. Štefana Kubíka, viceprimátora mesta Poprad

Vaše Excelencie, vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi, aby som Vás v mene primátora mesta, Ing. Antona Danka, ako aj v mene svojom,

privítal v našom meste na medzinárodnej konferencii, ktorá sa koná pod názvom „Sociálne

posolstvo Jána Pavla II. pre dnešný svet.“

V tejto chvíli v našom vedomí nám pred očami defilujú udalosti z 3. júla 1995, kedy

naše mesto privítalo pre nás najvzácnejšiu návštevu, pápeža Jána Pavla II. Aj keď od tej doby

uplynulo 18 rokov, jeho osobnosť, úžasná charizma zostáva stále prítomná a živá v srdciach

Popradčanov. Sme šťastní a hrdí, že sa na pôde nášho mesta organizujú stretnutia ľudí, ktorí

šíria posolstvo, myšlienky a vzácne úvahy Jána Pavla II.

Pri návšteve vzácnej osobnosti Jána Pavla II. si dovolím ešte pripomenúť návštevu

nášho mesta britskou kráľovnou Alžbetou II. s princom Filipom v októbri 2008, tiež

niektorých prezidentov európskych krajín, významných osobností Európy a sveta.

Rozhodnutie organizovať túto medzinárodnú konferenciu, ktorá nesie posolstvo Jána

Pavla II. v našom meste, je pre nás veľkým povzbudením pri hľadaní spôsobov práce, kedy

život človeka bude stále viac a viac v dominantnom postavení. Život každého z nás je časovo

vymedzený. Ľudia v zrelom veku pomáhajú vnímať ľudské udalosti s väčším nadhľadom

a v súvislostiach. Sú strážcami všeobecnej pamäti a preto sú privilegovanými tlmočníkmi

spoločných ideálov a hodnôt, ktoré usmerňujú spoločné spolunažívanie jednotlivých

generácií.

Osobné a profesijné skúsenosti, životné múdrosti sú neoceniteľnou skutočnosťou pri

rozvoji hospodárskeho, komunitného a rodinného života.

Súčasný Poprad pri svojej 750-ročnej histórii ponúka nielen príležitosť spoznávať

našu históriu, pamiatky či kultúru, ale aj kvalitné a atraktívne služby. Naše mesto má jeden

z najlepších národných ratingov medzi slovenskými mestami. Každému z vyše 50 000

obyvateľov mesta ponúka sieť škôl, dobré bývanie a pre seniorov sú zabezpečené

uspokojujúce sociálne služby a zdravotná starostlivosť.

Samospráva si uvedomuje, že napriek všetkým spoločensko – historickým premenám

zostáva rodina naďalej prostredím, ktoré ako jediné dokáže v dostatočnej miere uspokojiť

základné potreby, ako biologické, psychické i sociálne človeka. Mesto Poprad je

poskytovateľom všetkých druhov sociálnych služieb, ktoré mu vyplývajú z pôsobnosti

zákona. Poskytovaním týchto druhov sociálnych služieb dokážeme tak uspokojiť potreby

odkázaných občanov, ponúkame im „náhradný životný program“ so zachovaním ľudskej

dôstojnosti:

Mesto poskytuje:

Stravovanie dôchodcov

Opatrovateľskú službu

Prepravnú službu

Podporuje 9 denných centier

Na území mesta máme zriadené: 2 zariadenia pre seniorov: Zariadenie opatrovateľskej služby

Denný stacionár

Poskytujeme bezplatné služby masážno-relaxačného centra a každoročne 46 seniorov sa zúčastňuje bezplatného liečebno-rehabilitačného pobytu v Piešťanoch

Sociálni pracovníci priamo v teréne vyhľadávajú občanov, ktorým treba poskytnúť sociálnu službu

19

V spolupráci s neziskovou organizáciou LÉTHÉ poskytujeme monitorovanie a signalizáciu potreby pomoci

Na území mesta máme zriadenú Univerzitu tretieho veku.

Dovoľte mi použiť citát Jána Pavla II.:

„Život každého z nás je krehký a časovo presne vymedzený. Starší ľudia pomáhajú pozerať na

ľudské udalosti rozumnejšie, lebo životné osudy z nich urobili znalcov a zrelých ľudí. Sú

strážcami všeobecnej pamäti a preto sú privilegovanými tlmočníkmi spoločných ideálov

a hodnôt, ktoré regulujú a usmerňujú spoločenské spolunažívanie. Vylúčiť ich v mene

modernosti by znamenalo poprieť minulosť, do ktorej je prítomnosť pevne zakorenená

v súčasnosti."

Vaše Excelencie, vážené dámy, vážení páni,

prajem všetkým účastníkom tejto medzinárodnej vedeckej konferencie úspešný priebeh

a verím, že mnohé poznatky, ktoré zaznejú v jednotlivých prednáškach pomôžu nám prehĺbiť

poznanie v tejto aktuálne téme.

20

Človek a konflikty kultúr v rámci civilizácie

Dr. h. c. prof. Ing. Július Alexy, CSc.

NHF EU v Bratislave, Katedra sociálneho rozvoja a práce

ksrp@euba.sk

Abstrakt

Príspevok je orientovaný na ekonomicko-etický pohľad na súčasnú spoločnosť. Na postavenie

človeka a konflikty kultúr v rámci prebiehajúceho procesu civilizácie. To vyžaduje reagovať

na zmeny prechodu svetovej ekonomiky na globálnu transnacionálnu ekonomiku. Vo

vytvárajúcej sa transnacionálnej ekonomike a transnacionálnej spoločnosti vynikajú nové

vzťahy a interakcie spôsobujúce výrazne kontrasty medzi možnosťami najmä v ekonomickej,

technickej, vedeckej, výskumnej, inovačnej i vzdelanostnej oblasti. Tieto vzťahy vytvárajú

rizikové faktory v transformačných procesoch politicko-ekonomických a politicko-kultúrnych

systémoch ústiacich často do nežiaducich konfliktov medzi civilizovaným svetom. Aktuálna

otázka, kde sú hranice kultúrnych odlišností a konfliktov.

Úvod

Žijeme v podmienkach prechodu svetovej ekonomiky na globálnu transnacionálnu

ekonomiku, ktorá prezentuje novú epochálnu zmenu v našom vývoji charakteristickým

vznikom reálneho transnacionálneho kapitálu a globálneho integrovaného systému produkcie

a finančného systému. Výrazné kvalitatívne zmeny sú aj v tom, že transnacionálna elita

presadzuje konzumný štýl života na základe individualizmu tvrdého súperenia, upevňovania

filozofie prechodu túžby potrieb. Transnacionálna filozofia pracuje so systémom potláčania

sociálneho správania kolektívu. Pred rokom na našom stretnutí na konferencii sme

konštatovali, že prežívame globálnu hospodársku krízu, ktorá prerástla do krízy civilizácie tak

veľkých rozmerov, že zasiahla pol sveta. Stojí pred nami úloha urobiť zmeny skôr, než dôjde

ku krachu. Prostriedok nová politika solidarity ako podpora vytvárania jednotného trhu

a náprava nerovnováhy pomocou štrukturálnych opatrení na pomoc regiónom, ktoré čelia

ťažkostiam. Ďalej pristupujú nové podmienky života, ktoré upozorňujú na kultúru,

humanizáciu, etiku, ekonomickú solidaritu, ktoré vystupujú v súčasnosti do popredia ako

indikátory – záchrancovia našej spoločnosti pred nekontrolovateľným vývojom.

Aktuálne indikátory a ich pôsobenie pred nekontrolovateľným vývojom súčasnej

spoločnosti

Svetová kríza, globalizácia a konflikty, sú otázky súčasnosti a zasahujú do všetkých

oblastí života spoločnosti a ekonomiky. Globalizácia predstavuje proces protirečivý, ale

nezvratný, ktorý prináša ľudstvu šance, ale má aj negatívne dôsledky. Pripomínam to preto, že

súčasná ekonomika chce byť efektívna a nie spravodlivá. Skupina ľudí, ktorým je delegovaná

právomoc, rozhoduje o tom ako pretransformovať očakávania väčšiny do ekonomickej

reality. Naviac na medzinárodnom poli vystupujú ďalšie silné zaujímavé skupiny, ktoré majú

schopnosť výrazne ovplyvniť situáciu autonómnych a nezávislých krajín pomocou

ekonomických, finančných a informačných nástrojov. Spoločným menovateľom je etický

kontext, ktorý determinuje ekonomicky realitu od úrovne jednotlivca až po úroveň

samostatných ekonomických celkov.

Žijeme vo svete, ktorý je vzájomne prepojený tak, ako nikdy predtým. Genézou

ekonomického a politického prostredia sme v minulom storočí dospeli ku koncu studenej

21

vojny a ku prehĺbeniu globalizačných vzťahov. Najsilnejšie ekonomické veľmoci v súčasnosti

operujú v systéme kapitalizmu, voľného obchodu a slobody podnikania a takmer všetky,

s výnimkou Číny, sa hlásia ku politickému princípu demokracie. Jednou z úloh štátu je

pozitívne pôsobiť prostredníctvom sociálnej politiky. Môže byť zadefinovaná ako snaha

realizovať priestor rovnakých príležitostí a každému občanovi ponúknuť podmienky

k rozvoju jeho ľudského potenciálu. Jej modely, rozsah a predstavy sa odlišujú v jednotlivých

krajinách. Európska únia, ktorej súčasťou je aj Slovensko, má vypracovanú politiku solidarity,

ktorú uplatňuje jednotlivými nástrojmi (ako napr. Kohézny fond, Európsky sociálny fond,

Európsky fond regionálneho rozvoja). „Hlavným účelom politiky solidarity je podpora

vytvárania jednotného trhu a náprava nerovnováhy pomocou štrukturálnych opatrení na

pomoc regiónom, ktoré zaostávajú, alebo priemyselnými odvetviami, ktoré čelia

ťažkostiam“1.

V ideáli tohto systému EÚ si občania každej krajiny zvolia svojich parlamentných

reprezentantov a tí pretransformujú základný rámec očakávaní väčšiny do ekonomickej

a sociálnej reality. Navyše s pomocou a podporou nadnárodného mechanizmu solidarity.

Avšak v danom kontexte existuje mnoho dôkazov toho, že táto väzba nefunguje a aj na

najvyšších úrovniach riadenia dochádza ku klientelizmu, podvodom, zneužívaniu právomocí

a pod. Ako príklad zneužívania verejných zdrojov môžeme uviesť nedávnu požiadavku EÚ,

aby dotknuté krajiny (Bulharsko, Grécko, Dánsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko,

Holandsko, Portugalsko, Rumunsko a Veľká Británia) vrátili prostriedky zo schém

poľnohospodárskej podpory, ktoré neboli v súlade s predpismi a to v celkovej výške 530

miliónov EUR2.

Spoločným menovateľom tu je etika a morálny kredit. Znie to samozrejme ako

výrazná utópia, presadzovať určitý etický princíp, alebo morálny kódex do politicko-

ekonomických vzťahov. Myslíme si, že je to jedna z nevyhnutných ciest rozvoja spoločnosti

v tomto storočí, ak sa chceme ďalej usilovať o vznešené ciele akými sú zabezpečenie

inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Kultúra a radikálna vlna civilizácie

Veľkou výzvou v súčasnosti sa stáva nové myslenie a odstránenie starých spôsobov

myslenia. Vnímavým pozorovateľom a interpretom prebiehajúcich zmien jasne napovedá, že

došlo k modifikácii „vlnovej teórie konfliktov“ manželov Tofflerovcov, keď dnes je

rozloženie civilizácie odlišné. Svet rýchlo napreduje k rozdeľujúcej štruktúre do kontrastných

a súperiacich častí. Dochádza k postupne globalizovanej spoločnosti, v ktorej sa poukazuje na

fakt nutnosti postupného vzdávania sa suverenity jednotlivých národných štátov. Ďalej

k súbežnému vyrastajúcemu a kultúrnemu zasahovaniu zo strany ostatných. Naviac nové

smery vývoja svetového hospodárstva vyvolané globalizáciou, ktorej základné tendencie

položila Európa so svojou európskou kultúrou, sa menia. Svet 21. storočia speje

k multipolarite. Geopolitická situácia začala formovať zápas o globálnu rolu veľmoci

a o zoskupenie predovšetkým zjednotenej Európy, Číny, Ruska a islamských krajín. Toto

súperenie začalo prebiehať na politickom, ekonomickom, ale i na civilizačno-kultúrnom

a humanizačnom poli. Túto výpoveď potvrdzuje súčasnosť v prejave krízy nebývalých

rozmerov. Táto skutočnosť núti súčasnú spoločnosť a organizácie správať sa radikálne

k novým a neustále sa meniacim podmienkam vytváraním podmienok pre rozvoj „sieťovej

ekonomiky“. Ekonomická veda tretej vlny v tomto turbulentnom prostredí sa doteraz iba rodí.

Intelektuálny rámec, ktorý by mal zjednotiť teóriu riadenia a ekonómie zatiaľ akoby

1 Definícia politiky solidarity EÚ. [online]. [cit. 2012-07-01] Dostupné na internete:

. 2 Zdroj: COMMISSION IMPLEMENTING DECISION No. 2011/244/EU, 15. apríl 2011.

22

neexistoval. Táto úloha je o to viac pred nami. Bez vedecky podloženej predpovede

realizované radikálne ekonomické reformy spravidla majú katastrofálne následky.

Veda, výskum vytvára bázu pre progres a formuje osobnosť. Veda musí hľadať,

analyzovať plynulé a budúce potreby, ako i možnosti, aby mohla plniť svoju funkciu nástroja

vedeckého predvídania. Práve z tejto funkcie vedy vyplýva zabezpečenie stáleho pokroku

spoločnosti, ktorá musí dopovať rozvoj jednotlivých systémov novými myšlienkami,

princípmi a rozhodnutiami. To všetko vyžaduje prenikanie do ešte neznámych zákonitostí

prírody, spoločnosti a ľudského myslenia.

Dynamická ekonomika začína skutkami ľudí, ktoré vedú skôr k zdôrazneniu ľudského

kapitálu. Ľudský kapitál sústreďuje pozornosť na akt prenikania do podstaty, keď zdôrazňuje

intelektuálne schopnosti. Mnohí ľudia majú skvelé myšlienky, ale len niektorí z nich majú

ďalšie vlastnosti potrebné pre ekonomické rozhodovanie a podnikateľskú činnosť – morálne

vlastnosti, ako sú morálne faktory ekonomického pokroku. Sú výrazom tolerancie, rizika

a solidarity, odvahy, schopnosti viesť a mať dôveru.

V súčasnej ekonomickej teórii a praxi sa kladie dôraz na rozvoj poznania, využitie

ľudského kapitálu a znalostnej ekonomiky. Tento kvalitatívny a kvantitatívny rozmer

ekonomiky v porovnaní s vývojom v minulom storočí vytvoril novú paradigmu. Hospodárska

politika sa stáva predmetom etického hodnotenia.

To platí hlavne v sústave, ktorá ponecháva veľmi širokú akčnú voľnosť jednotlivcovi.

Naviac v dnešnej dobe explózie informácií sú hlavnými informátormi médiá rôzneho typu,

ktorých podstata je reprezentovaná informačným šumom, kde rezonuje pojem sloboda. Mnohí

si tento pojem úmyselne, či neúmyselne zamieňajú za svojvôľu. Táto svojvôľa prerastá do

krízy civilizácie. V oblasti ekonomiky vystupuje znásobená ekonomická kriminalita, ktorá sa

prejavuje v šedej i čiernej forme. Šedá ekonomika predstavuje aktivity, ktoré nie sú

zaznamenané v štatistických a účtovných výkazoch. Pritom si mnohí myslia, že tie isté

metódy, ktoré im prinášali peniaze, ich ochránia aj pred stratou. Oblasti, v ktorých dochádza

v ekonomickej kriminalite, je naozaj veľa. Ľudia sa snažia použiť svoje znalosti na oklamanie

druhých.

Tu treba zodpovedať na otázku, prečo súčasná civilizovaná spoločnosť, orientovaná na

maximálny výkon, výsledky, na poznatky, na informačné a komunikačné teórie, prežíva

morálnu krízu. Vzdelaním nadobudnutá múdrosť a intelekt znamená schopnosť rozlišovať

medzi dobrom a zlom, ktoré sú vzájomne späté s vystupujúcou morálkou. Je zarážajúce, aké

citové rozpoloženie dokáže priniesť so sebou materiálne bohatstvo a konflikty.

Civilizácia a konflikty kultúr

V prebiehajúcej globalizácii a kríze konzumného života stojí pred nami výzva, ako

využijeme poznatky vyspelej informačnej spoločnosti, ktoré o svete ekonomiky, o človeku

o jeho kultúre a civilizácii máme. Potrebné je vytvárať pozitívnu atmosféru a upozorniť na

žiaducu solidaritu, ktorá výrazne vystupuje ako indikátor vzájomnej podpory. Naviac

ekonomickú solidaritu prezentovať s podnikateľskou etikou správania podnikateľov vo

vzájomných ekonomických vzťahoch. Vystupujú prostriedky nielen k riešeniu súčasných

rozporov, ale i sústavnému vývoju civilizácie.

Tu nastupuje jedinečnosť každej kultúry z mnohých kultúr vo svete riešená v rámci

kultúrne hodnotovej paradigmy. V súčasnosti vystupuje kultúrna pluralita ako činiteľ, ktorý

výrazne ovplyvňuje medzinárodné vzťahy. Odlišné kultúry sú dnes pod silným integračným

tlakom, a to v globálnom meradle, smerom k vytvoreniu nadnárodných sociokultúrnych

štruktúr. Existencia globálneho sociokultúrneho systému je skutočnosťou historicky ešte dosť

vzdialenou. Sú vytvorené určité základy jednotnej globálnej civilizácie, ale tento systém

23

dosiaľ nemá žiadnu regulatívnu štruktúru, ani adekvátny duchovný systém s hodnotným

zdrojom.

Z hľadiska civilizácie a kultúry práve v tomto spočíva dôležitá úloha súčasnej epochy

– hľadanie spoločných hodnotových princípov a ich zosúladenie s normatívnymi princípmi

a ich uvedenie do životnej praxe medzinárodného spoločenstva.

Kultúry sa vždy nachádzajú vo vzájomnom vzťahu dominantnosti a podriadenosti, sú

vždy v určitom zmysle vo vzájomnom konflikte. Dochádza k zrážke civilizácií, konkrétne

medzi kresťanským a islamským svetom. Je výstižné zistenie, že v žiadnej islamskej krajine

dnes nie je možné nájsť rozlíšenie medzi politikou a islamom ako vierou. V žiadnej

islamizovanej krajine predstavitelia západnej koncepcie ľudských a občianskych práv doteraz

neuspeli. Dokonca ani moslimská elita, žijúca v Európe, dlho nechápala o čo vlastne sa Západ

usiluje v boji za ľudské práva. Až v roku 1981 časť islamskej elity podpísala v Paríži tzv.

islamskú deklaráciu ľudských práv. Na blízkom a strednom východe novodobé štáty

nevznikali, resp. nevznikajú ako národné alebo multietnické štáty.

Arabizácia a islamizácia tu prebieha v mene emancipácie národného kultúrneho

povedomia etník, ale v záujme zjednocovania kmeňov a etnických skupín jednotný jazyk

a spoločnú vieru so subordináciou Koránu. Ďalej rastom veľkosti, bohatstva a mocenskej sily

prichádza na scénu histórie druhý spoločný znak všetkých národov – hegemonizmus. Hoci

hegemónia veľkých národov nad menšími etnikami nikdy v doterajšej histórii nebola

akceptovateľná, lebo vždy prinášala so sebou krvavé obete, genocídu, rabovanie a násilie stala

sa, v lepších prípadoch, aj prostriedkom medzi kultúrnej výmeny. Na druhej strane vnútorná

sila kultúry niektorých malých národov môže vyžarovať univerzálnu príťažlivosť, ktorá

dokáže infiltrovať kultúru hegemóna.

Vystupuje aktuálna otázka, kde sú hranice kultúrnych odlišností v súčasne

prebiehajúcej kríze civilizácie a kam až smie alebo nesmie siahať medzinárodný dohľad nad

dodržiavaním ľudských práv. Ako každodenný život potvrdzuje nie je táto otázka uspokojivo

zodpovedá. Dôležité miesto tu má viera a postoje. Význam náboženskej viery a jej vplyv na

postoje a vzťahy v spoločnosti sa v jednotlivých kultúrach líši. Niekde je jej vplyv menší, inde

ovplyvňuje nielen tieto vzťahy, ale vytvára aj zákony a sankcie za ich porušovanie.

Náboženstvo má nielen svoj duchovný rozmer, ale je aj dôležitým fenoménom a má v živote

človeka a spoločnosti kľúčovú úlohu. Je súčasťou kultúry a civilizačným faktorom a zároveň

spoluvytvára isté kultúrne prostredie. Významná je i jeho hodnotvorná úloha.

Dnes civilizácia smeruje k integrácii, t. j. k vytváraniu vyšších sociokultúrnych

systémov k duchovno kultúrnej integrácii smerujúcej k posilneniu integrity systému okolo

hodnotového jadra. Táto protichodnosť dvoch zložiek jedného systému vyvoláva ohrozenie

sociokultúrnej stability sveta a je nebezpečná tým, že akýkoľvek konflikt nie je konfliktom

len dvoch či niekoľkých subjektov, ale odráža sa v celom globalizovanom svete. Čo je horšie

nemá rozvinuté globálne mechanizmy prevencie pred takýmito konfliktami. Z hľadiska

civilizácie a kultúry vystupuje úloha – hľadanie spoločných hodnotových princípov a ich

zosúladenie s normatívnymi princípmi a ich uvedenie do životnej praxe medzinárodného

spoločenstva.

Záver

Konštatujem, že súčasná situácia pripomína stav nezvládnuteľnej reťazovej reakcie,

keď reakcia bola zahájená a treba ju zvládnuť.

Cieľ – zachrániť svet pred nekontrolovateľným vývojom smerom ku konfliktom.

Cesta – súčasné rozpory, všeobecnú povrchnosť a necitlivosť človeka nahradiť dôstojnosťou,

úprimnosťou so vzájomne pravdivým pohľadom.

24

Použitá literatúra

ALEXY, J. Trh práce a manažment ľudských zdrojov. Bratislava : Ekonóm, 2009. ISBN 978-

80-225-2728-6.

BAROSSO, J. M. Oznámenie Komisie 2020, Stratégia na zabezpečenie inteligentného,

udržateľného a inkluzívneho rastu. Brusel : EK, 2010.

KIŠŠ, I. Sociálna etika. Bratislava : UK, 2006. ISBN 80-223-2127-3.

LEHMANNOVÁ, Z. Aktuálne otázky globalizácie. Praha : VŠE, 02003. ISBN 80-245-0621-

1.

REMIŠOVÁ, A. Etika a ekonomika. Bratislava : Ekonóm, 2004. ISBN 80-225-18720-4.

SMITH, A. Teórie mravních citu. Praha : Liberálni institut, 2005. ISBN 80-986389-38-3.

STANĚK, P. Fakty a mýty globalizácie. Bratislava : Ekonóm, 2005.

VOLEJNÍKOVÁ, J. Korupce v ekonomické teorii a praxi. Praha : Profess Consulting, 2007.

ISBN 97880-7259-055-1.

COMMISION IMPLEMENTING DECISION No. 2011/244/EU, 15. apríl 2011.

www.moodys.com

www.euroinfo.gov.sk

http://www.moodys.com/http://www.euroinfo.gov.sk/

25

K vybraným problémom vzdelávania v slovenskom

geopriestore

Mgr. Marián Ambrozy, PhD. Súkromné gymnázium, ambrozy.marian@gmail.com

Abstrakt

V našom geopriestore jestvuje niekoľko kľúčových problémov vzdelávania. Oponujeme

zakorenému názoru, že neuralgickým bodom v celej sieti problémov sú platy učiteľov.

Jestvujú kľúčovejšie problémy, a to spôsob financovania škôl, podhodnotenie prípravy

učiteľov v najrôznejších oblastiach etc.

Pезюме

Существует ряд ключевых проблем в нашей площади образования. Oponujeme

zakorenému мнение, что координационным центром для точки в проблемы всей сети

являются оклады учителей. Есть вопросы, и что метод финансирования школ,

подготовку преподавателей в различных областях подрывает и др.

Mnohí fyzici i spoločenskovední teoretici ako napr. Július Alexy hovoria o entropii, že

je jednoducho prirodzeným činiteľom vo vývoji spoločnosti, ktorého výskyt je zákonitý.

Keďže sa zákonite objavuje, potrebujeme konať proti nej. Vývoj entropie smeruje situáciu

k neusporiadanosti, potrebujeme neustále pridávať energiu, aby sme vytvorili usporiadané

štruktúry. „Kvalitu života môžeme posúdiť entropiou, mierou neusporiadanosti systému,

pričom hodnota „1“ vyjadruje, že systém je nefunkčný, čo je najvyššia entropia. Entropia

označená hodnotou „0“ vyjadruje, že všetko funguje dokonale. Podľa našej literatúry

a dostupných prepočtov je zistená priemerná entropia našich podnikov od 85 % - 70 %“3.

Podnikateľské subjekty rozdeľujeme na technický podsystém, kde ide o externú entropiu

v organizácii, čiže o nesúlad v súčinnosti potrieb okolia a znalosťami v organizácii, a na

sociálny podsystém, čiže internú entropiu organizácie – miera nevyužitého potenciálu energie

ľudí v organizácii4. Podstatná pre nás je interná entropia. K tradičným trom výrobným

faktorom, ktoré determinujú faktor výroby sa v súčasnosti pripája štvrtý, znalostná

ekonomika. „Výsledkom realizácie znalostnej ekonomiky sa v praxi stáva región,

podnikateľský subjekt konkurenčneschopnejším, takým, ktorý dokáže obstáť aj na

globalizovanom trhu v silnej konkurencii“5. Ide o informácie, schopnosti, vedomosti

v systéme znalostí. Tieto potrebujeme získavať, osvojovať si. Otázka znie, ako to budeme

robiť. K tomu, aby sme sa naučili prispievať k negentropii potrebujeme ovládať isté algoritmy

a postupy. Na to, aby sme si ich osvojili potrebujeme školy a pedagógov. Veď práve

slovenská ekonomika patrí v rámci EÚ k jednej z najmenej inovatívnych. „Kľúčovou

prioritou a reálnym motorom konkurencieschopnosti je a aj v budúcnosti bude ešte viac veda,

3 ALEXY, J. Nový model ľudského a sociálneho kapitálu v znalostnej ekonomike a manažmente. In Sociálny

rozvoj a kvalita života v kontexte makroekonomickej nerovnováhy. Bratislava : Národohospodárska fakulta

Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2012, s. 3. 4 ALEXY, J. Nový model ľudského a sociálneho kapitálu v znalostnej ekonomike a manažmente. In Sociálny

rozvoj a kvalita života v kontexte makroekonomickej nerovnováhy. 5 MADZINOVÁ, R. Pripravenosť Slovenskej republiky na znalostnú ekonomiku v oblasti ľudských zdrojov. In

ŠOLTÉS, V. (ed.). National and Regional Economics VII. Košice : Technická univerzita, 2008, s. 592.

mailto:ambrozy.marian@gmail.com

26

inovácie, technológia, vzdelanie a podnikavosť“6. Práve „vedomosti sú prostriedkom pre

vnímanie spoločenských názorov, teoretických poznatkov a myšlienok, v ktorom teoretické

poznatky tvoria konštitutívny prvok ľudských činností“7.

Prirodzene, pri takýchto faktoch by mali byť prijímaní na štúdium, ktoré je možné

v praxi využiť i na vyučovanie, tí najlepší študenti. V prípade slovenského školstva žiaľ platí

systém financovania od počtu študentov. Práve takýto prístup k prijímaniu študentov môže

uprednostniť finančné hľadisko priamo na úkor kvality prijímaných študentov. Celoplošné

prejavenie sa na kvalite vychádzajúcich učiteľov je vysoko pravdepodobné už v blízkej

budúcnosti. Pokiaľ sa chcú správať školy trhovo, pri poklese demografických ukazovateľov to

zákonite musí priniesť pokles dopytu po študijných miestach ako aj stav, že sa študent i horšej

kvality nielen poľahky dostane na štúdium – učiteľské štúdium nevynímajúc – ale dokonca

niektoré školy za účelom získania študentov poriadajú nábor. Takýto stav, navyše spojný

s neslávnou školskou reformou z roku 2008, zákonite neprinesie nielen na učiteľské

kombinácie nič iné iba enormný nárast študentov na úkor kvality. Povedané slovami Silvestra

Sawického „súčasným trendom je ponechať v štúdiu čo najviac študentov, teda inými slovami

povedané znižovať náročnosť kritérií na absolvovanie jednotlivých predmetov a to z toho

dôvodu, že škola dostáva peniaze na svoju prevádzku podľa počtu študentov“8. Samozrejme,

ide o javy v príkrom rozpore s Gaussovou krivkou.

„Pretože diplomy zo všetkých učiteľských fakúlt sú rovnocenné, zdá sa samozrejmé,

že aj študenti týchto fakúlt sú pripravovaní približne v rovnakom rozsahu a kvalite. Analýza

študijných programov týchto fakúlt svedčí o opaku“9. V pedagogických disciplínach sa

nachádzajú veľké rozdiely medzi jednotlivými fakultami. Jestvujú pomerne značné rozdiely

v pedagogickej praxi, niektorí študenti prichádzajú do pedagogickej praxe ako frekventanti na

prvom stupni, niektorí až na druhom stupni štúdia. Ďalšie rozdiely sa týkajú v obsahu

a rozsahu iných pedagogických disciplín, ako napríklad odborové didaktiky, ktoré sú

realizované v rozličných dĺžkach a s rozdielnou štruktúrou. Je pravdou, že nejestvuje nijaký

profesiogram, ktorý by dával etalón pre istý štandard pregraduálnej prípravy budúceho

učiteľského povolania. Takýmto spôsobom došli niektoré pracoviská až k štvornásobným

rozdielom medzi rozsahom pedagogických disciplín. Pedagogické disciplíny na väčšine

učiteľských kombinácií na slovenských vysokých školách neobsahujú v pomere

kurikulárnych disciplín ani jednu štvrtinu. „V rôznych odboroch štúdia majú pedagogicko-

psychologické disciplíny rozdielne zastúpenie i odlišnú časovú dotáciu, a to nielen

v rozdielnych učiteľských odboroch fakúlt pripravujúcich budúcich učiteľov (najmä

pedagogických, filozofických a prírodovedeckých fakúlt), ale bohužiaľ obsahová i časová

nejednotnosť sa prejavuje paradoxne aj v rovnakých odboroch fakúlt a katedier s rovnakým

zameraním. Podobná situácia je i v učebných plánoch doplňujúceho pedagogického štúdia

realizovaného na slovenských vysokých školách, kde neexistuje spoločný model pre jeho

realizáciu na celonárodnej úrovni“10

.

Manažment rozhodujúci o pregraduálnej príprave budúcich učiteľov sa zaujíma skôr

o problém čo vyučovať než o otázku ako vyučovať. Svedčí to o podhodnotení záujmu

6 BOBÁKOVÁ, V. Inovácie ako nástroj konkurencieschopnosti podniku a regiónu. In ŠOLTÉS, V. (ed.).

National and Regional Economics VII. Košice : Technická univerzita, 2008, s. 93. 7 DOBROTKOVÁ, L. Znalostná ekonomika v podmienkach globalizácie. In Globalizácia a jej sociálno-

ekonomické dôsledky ´08. Žilina : Randa a spol., 2008, s. 93. 8 SAWICKI, S. Psychologicko – pedagogická analýza vysokoškolského vzdelávania alebo prečo naše vysoké

školy nefigurujú ani medzi tisíc najlepšími vo svete. In Schola 2009. Trnava : Materiálovotechnologická fakulta

STU, 2009, s. 388. 9 TUREK, I. Didaktika. Bratislava : IURA EDITION, 2008, s. 124.

10 ZAŤKOVÁ, T. 2012. Súčasný stav prípravy učiteľov profesijných predmetov na prácu s dospelými

v podmienkach stredných odborných škôl v SR. In ICOLLE 2012. Brno : Mendel University in Brno, 2012, s.

384.

27

o pedagogické disciplíny pregraduálnej prípravy. Rovnako o nezáujme až podhodnotení

možno hovoriť o jazykovej príprave budúcich učiteľov. Kým na niektorých stredných školách

sa vyučujú dva cudzie jazyky, niektoré vysoké školy pripravujúce budúcich učiteľov vyučujú

povinne len jeden cudzí jazyk, niektoré dokonca žiaden cudzí jazyk. To isté platí nielen

o živých, ale aj o mŕtvych jazykoch. Latinský, no najmä grécky jazyk sa na vysokých školách

s kombináciami, využiteľnými i učiteľsky vyučuje naozaj vzácne.

Ďalším významným problémom je TQM - komplexné manažérstvo kvality. Ide

o elementárne zoznámenie sa s pedagogickým výskumom, ktorý by mohol previesť sám

učiteľ ako prostriedok spätnej väzby. Vlastný pedagogický výskum má ako súčasť kurikula

iba zanedbateľné množstvo učiteľských programov.

V dnešnom globalizačnom a turbulentne sa meniacom svete je samozrejme dobrou

prípravou adaptabilita, schopnosť prispôsobiť svoje schopnosti tým, že formuje svoje kľúčové

kompetencie. „Kompetencia je správanie (činnosť alebo komplex činností), ktoré

charakterizuje vynikajúci výkon v niektorej oblasti činnosti“11. Pri zameraní, využiteľnom

i ako príprava na zamestnanie učiteľa sa jedná aj o kľúčové kompetencie učiteľa. Možno ich

deliť rôznym spôsobom. Suma kompetencií učiteľa sa stále zvyšuje. Musíme konštatovať, že

jestvuje ich rôzne poňatie. Azda utrafene pôsobí triedenie kompetencií západoslovenského

teoretika pedagogiky Ericha Petláka. Uvedený autor rozlišuje komunikačné kompetencie,

odborno – pedagogické kompetencie, interpretačné kompetencie, interakčné kompetencie,

realizačné kompetencie, ochranné kompetencie, asertívne kompetencie, facilitátorské

kompetencie, morálne kompetencie, negosociačné kompetencie, kooperatívne kompetencie,

autokreatívne kompetencie, poznávacie kompetencie, organizátorské kompetencie, didakticko

– metodické kompetencie, informačno – mediálne kompetencie, tvorivo – autorské

kompetencie12. Uvedená klasifikácia je dostatočne široká a určite aj vyčerpávajúca. Kľúčové

kompetencie by mali byť formované už na škole, tak, aby učitelia cez kľúčové kompetencie

učiteľa mohli pôsobiť na ambivalentnosť prípravy tak, aby v budúcnosti ich žiaci získali

kľúčové kompetencie a tým sa pripravili na celoživotnú zamestnateľnosť.

Taktiež nie je akceptovaná požiadavka, podľa ktorej by učitelia, ktorí vyučujú

pedagogické predmety v kombináciách, ktoré možno pokladať za učiteľské mali určitú

pedagogickú prax na tom stupni školy, na ktorú prioritne pripravujú. Skutočnosť je taká, že

nejestvuje žiadna taká smernica, podľa ktorej by v týchto intenciách naše vysoké školy

postupovali a mnoho učiteľov pedagogických disciplín inde než na vysokej škole

nevyučovalo. Je pravdou, že „mnohí „učitelia učiteľov“ nemajú žiadnu pedagogickú prax na

školách, pre ktoré pripravujú budúcich učiteľov“13

.

V tejto súvislosti možno hovoriť o priepasti medzi strednými a vysokými školami,

ktorá je väčšia než disproporcia medzi základnými a strednými školami. Napokon,

legislatívne ošetrenie základných a stredných škôl je subsumované pod spoločný zákon,

vysokoškolské vzdelávanie je ošetrené inými právnymi normami. S tým súvisí i určite málo

pochopiteľný fakt, že od vysokoškolských učiteľov sa nepožaduje nijaká pedagogická

kvalifikácia vo forme pedagogického minima, ani nijaké ďalšie či nebodaj celoživotné

vzdelávanie v odbore vysokoškolská pedagogika. Ako hovorí profesor Turek, aj

vysokoškolský učiteľ je učiteľom a nie iba vedcom a autorom. Učiteľská fakulta by mala byť

pritom etalónom kvalitného vzdelávania.

Významná je aj otázka smerovania kontinuálneho vzdelávania učiteľov. Z tohto

hľadiska pokladajú učitelia v súčasnosti situáciu prevažne dokonca za horšiu než pred rokom

1989. Akreditované vzdelávacie programy v rámci celoživotného vzdelávania robia systém

11

TUREK, I., HRMO, R. Návrh systému kľúčových kompetencií. In Material Science and Technology. 2003/2,

Banská Bytrica : UMB, 2003. 12

HUPKOVÁ, M., PETLÁK, E. Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava : Iris, 2004, s. 103-108. 13

TUREK, I. Didaktika, s. 126.

28

kontinuálneho vzdelávania atraktívnejším, než tomu bolo v minulosti. Aj keď je pravda, že

získať kredity je možné aj iným spôsobom než kontinuálnym vzdelávaním, napríklad za

publikačnú činnosť, jednako ide o zatraktívnenie tohto druhu vzdelávania. Žiaľ, najmä

u podujatí metodických centier často učitelia ako jednu z prekážok účasti uviedli aj nízku

úroveň takýchto podujatí. Je to na škodu, „vzdelávať je potrebné hlavne v tom čo učitelia

potrebujú a nielen v tom, čo vie školiace pracovisko ponúknuť“14. Určite by skvalitnenie

a širšie portfolio akcií kontinuálneho vzdelávania napomohlo i k širšiemu dopytu.

V neposlednom rade treba aplikovať u nás ešte nie veľmi známu typológiu vhodnosti

voľby povolania. Zloženie optimálnej štruktúry ľudských zdrojov v podmienkach globalizácie

podľa Jiřího Miholu „vychádza zo stále platných a podľa môjho názoru dosiaľ neprekonaných

Platónových a Aristotelových princípov organizovania ľudskej spoločnosti“15. Možnosti

ľudských vlastností sú skutočne široké, rozličná je aj ich typológia. Je naozaj nemožné

objaviť dvoch z psychologického hľadiska identických ľudí. Aristotelom v Etike

Nikomachovej navrhnuté hľadanie pomysleného stredu alebo aspoň vyhýbanie sa krajnostiam

korešponduje s dnešnými psychologickými poznatkami, ktoré extrémy v psychologických

vlastnostiach napríklad totálnu absenciu alebo úplné zastúpenie charakterizujú vo väčšine

prípadov ako patologický prejav. V prípade, ak sa jedná o utrafenú zhodu predispozícií

a povolania, v takom prípade človek vykonáva povolanie s ľahkosťou a zväčša dosahuje

i vynikajúce výsledky. Situácia je taká, že globálne iba nízke percento ľudí vykonáva

povolanie, ktoré je pre nich najvhodnejšie. Učiteľské zamestnania nie sú samozrejme

výnimkou. Zrejme by tým mnoho problémov nevzniklo, rozhodne by bolo menej vyhorených

učiteľov.

Príprava učiteľa by mala mať charakter i všetky potrebné znaky na prípravu učiteľskej

profesie. Vnútorný pôvod vysokých škôl musí spočívať v túžbe po poznaní, ktorá je vlastná

človeku, ktorý chce poznať, čo všetko je okolo neho. Je dôležité, aby študenti poznali aj

pravdu, ktorá však znamená viac než nadobudnutie vedomostí. Poznanie pravdy má za účel

poznanie dobra, ktoré sa tak stáva jedným z cieľov vzdelávania, keďže je dôležitou súčasťou

života jednotlivca i spoločnosti16. Keďže učiteľ rieši rôzne typy teoretických i praktických

problémov, mal byť mať nadhľad a prehľad, ktorý by mal napomáhať riešeniu rôznych

situácií. Z tohto hľadiska musia byť pri príprave zaradené do kurikula i predmety, ktoré

prehlbujú všeobecné vzdelanie. Vzhľadom na vytváranie spoločného prehľadu by mal

jestvovať nejaký univerzálny model spoločného základu, univerzálne použiteľný pre školy

pedagogickej proveniencie. Zatiaľ jediným spoločným predmetom pre spoločný základ

takýchto kombinácií je filozofia. Pochopiteľne, nič nezabezpečí lepší prehľad než filozofia,

ale je lepšie ak sa spoločný základ ujednotený pre učiteľské štúdium neobmedzuje iba na

filozofiu, ale základné kurikulum sa rozšíri.

Dovolíme si polemizovať s Ivanom Turekom, ak tvrdí, že je možné redukovať rozsah

odborného učiva vo vysokoškolskom kurikulu v prospech pedagogických disciplín. Vplyv

pedagogickej spôsobilosti je rozhodne niekoľkonásobne väčší než vplyv odbornej

spôsobilosti, i tak nesúhlasíme, aby sa časť učiva odborných predmetov redukovala. Odborná

príprava učiteľa je taktiež nesmierne dôležitá a nemožno ju rozsahovo meniť v jej neprospech,

pretože sa to negatívne odrazí na vedomostiach učiteľov. Vedné a aprobačné odbory nesmú

byť samozrejme postulované na úkor pedagogických disciplín, ale platí to i naopak.

14

PAVLOV, I. O profesijnom zákone slovenských učiteľov. In ČERNOTOVÁ, M. Cviční učitelia. Prešov : PU,

2010, ISBN 978-80-555-0222-9, s. 85. 15

MIHOLA, J. Vyjádření vlyvu intenzívních faktorů růstu a optimální struktura lidských zdrojů. In Sociálno-

ekonomická revue. 03/2012, s. 94. 16

LISNIK, A. The contribution of the social doctrine of the Church for individual learning in education for

sociality. In Wspolczesne strategie i wyzwania edukacyjne. Lublin : Liber Duo, 2011, s. 226-233.

29

Významnou skutočnosťou je potreba jestvovania tzv. fakultných škôl. Ide o školy,

ktoré participujú na úzkej spolupráci s konkrétnou fakultou, ktorá okrem iného zabezpečuje

i vzdelávanie učiteľov. Bolo by vhodné, ak by každá takáto fakulta mala svoju fakultnú školu.

Fakultné školy by mali byť čo najlepšie obsadené veľmi kvalitnými učiteľmi, ktorí by mohli

pracovať za zvýhodnených podmienok. Kvalita pedagogickej praxe závisí aj od eventuálneho

jestvovania takýchto škôl, určite by frekventantom praxe boli veľmi nápomocné.

Spoločné štúdium pre druhý stupeň základných škôl a stredné školy tiež nepokladáme

za šťastné riešenie. Svedčí to o situácii, že z niektorých hľadísk má základná škola bližšie

k strednej škole a naopak jestvuje neprimeraná priepasť medzi strednou a vysokou školou.

Pokladáme za vhodné diferencovať štúdium učiteľstva pre stredné a pre základné školy.

Z hľadiska vývinovej psychológie ide o rozličné vývinové štádiá, medzi ktorými sú skutočné

rozdiely. Diferenciácia uvedených kvalifikácií by priniesla ovocie v podobe vyššej

špecializácie predovšetkým v oblasti pedagogickej spôsobilosti.

Vytvorenie štátneho kurikula pre štúdium učiteľských odborov v rámci pedagogických

i odborných predmetov je výzva, ktorá ešte čaká na realizáciu v manažmente štúdia

učiteľských kombinácií. Je možné doplniť ho o niektoré atraktívne prvky štúdia. Nejestvuje

ani účinná učiteľská komora so skutočne viditeľnou celoslovenskou pôsobnosťou, ani

celoštátne odborové komisie. Fakulty veľmi málo organizujú školenia a semináre, prípadne

konferencie pre stredoškolských pedagógov a takúto činnosť vykonávajú prevažne metodické

centrá, často s improvizovanými podujatiami a nie adekvátne pripravenými lektormi. Práve

fakulty by sa mali viac aktivizovať i v tomto smere a eliminovať tú pomyselnú priepasť medzi

strednými a vysokými školami, pričom by sa nemali v zmysle vzdelávania obmedzovať iba na

udeľovanie formálneho vzdelávania spojeného s udelením titulu, ale byť aktívne aj pri

celoživotnom vzdelávaní.

Domnievame sa, že by bolo veľmi prospešné zaviesť tzv. sabatický rok pre

vyučujúcich predovšetkým náročnejších stredných škôl a vysokých škôl. Slúžil by

predovšetkým na štúdium, na prípadnú publikačnú činnosť, a ďalšie aktivizovanie, na ktoré je

v priebehu normálnych rokov menej času. Samozrejme, zo sabatického roku by sa žiadal

výstup, asi najlepšie formou nejakej publikačnej činnosti. V zahraničí takéto možnosti

jestvujú a našťastie začína sa uvažovať o takýchto formách riešenia aj u nás. Nech je to podľa

zaužívanej tradície každý siedmy rok pôsobenia. Takýto rok by znamenal pre mnohých

učiteľov nie platené voľno, ale možnosť prechodu aj na inú formu práce. Zatiaľ jestvuje

v duchovnej pastorácii a rozhodne by pomohol i učiteľom vykonať to, čo sa počas bežných

vyučovacích rokov vykonáva ťažšie. Nejednalo by sa iba o vytvorenie priestoru pre

vysokoškolských učiteľov, pretože títo majú spravidla nižšiu vyučovaciu povinnosť na

naplnenie týždenného úväzku. V prípade správneho nastavenia je sabatický rok vhodný pre

všetkých učiteľov.

Použitá literatúra

ALEXY, J. Nový model ľudského a sociálneho kapitálu v znalostnej ekonomike

a manažmente. In Sociálny rozvoj a kvalita života v kontexte makroekonomickej nerovnováhy.

Bratislava : Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, 2012. ISBN

978-80-225-3398-0.

BOBÁKOVÁ, V. Inovácie ako nástroj konkurencieschopnosti podniku a regiónu. In

ŠOLTÉS, V. (ed.). National and Regional Economics VII. Košice : Technická univerzita,

2008. ISBN 978-80-553-0084-9.

30

DOBROTKOVÁ, L. Znalostná ekonomika v podmienkach globalizácie. In Globalizácia a jej

sociálno-ekonomické dôsledky ´08, Žilina : Randa a spol., 2008. ISBN 978-80-969745-1-0.

HUPKOVÁ, M., PETLÁK, E. Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa. Bratislava : Iris,

2004. ISBN 80-89018-77-7.

LISNIK, A. The contribution of the social doctrine of the Church for individual learning in

education for sociality. In Wspolczesne strategie i wyzwania edukacyjne. Lublin : Liber Duo,

2011. ISBN 97-83-61149-05-7. s. 226-233.

MADZINOVÁ, R. Pripravenosť Slovenskej republiky na znalostnú ekonomiku v oblasti

ľudských zdrojov. In ŠÓLTÉS, V. (ed.). National and Regional Economics VII. Košice :

Technická univerzita, 2008. ISBN 978-80-553-0084-9.

MIHOLA, J. Vyjádření vlyvu intenzívních faktorů růstu a optimální struktura lidských zdrojů.

In Sociálno-ekonomická revue. 03/2012. ISSN 1336 – 3727.

PAVLOV, I. O profesijnom zákone slovenských učiteľov. In ČERNOTOVÁ, M. Cviční

učitelia. Prešov : PU, 2010. ISBN 978-80-555-0222-9.

SAWICKI, S. Psychologicko-pedagogická analýza vysokoškolského vzdelávania alebo prečo

naše vysoké školy nefigurujú ani medzi tisíc najlepšími vo svete. In Schola 2009. Trnava :

Materiálovotechnologická fakulta STU, 2009. ISBN 978-80-8096-106-0.

TUREK, I. Didaktika. Bratislava : IURA EDITION, 2008. ISBN 978-80-8078-198-9.

TUREK, I., HRMO, R. Návrh systému kľúčových kompetencií. In Material Science and

Technology. 2003/2, Banská Bystrica : UMB, ISSN 1335-9053.

ZAŤKOVÁ, T. Súčasný stav prípravy učiteľov profesíjnych predmetov na prácu s dospelými

v podmienkach stredných odborných škôl v SR. In ICOLLE 2012. Brno : Mendel University

in Brno, 2012. s. 384. ISBN 978-80-7375-644-4.

http://www.martinus.sk/knihy/vydavatelstvo/IURA-EDITION/

31

Building a Civilization of Love Based on a Business Systems

Model

Ing. Mgr. Igor Bazovsky

maxxbazovsky@yahoo.com

Abstract

This paper continues from where Popes Paul VI, John Paul II, and Benedict XVI, left off

about the Civilization of Love. We propose a new, innovative way of loving in order to build

a Civilization of Love by

a) first placing a different emphasis on “love processes” (as any good Christian businessman

would/should), and

b) constructing a triple-phased model of the human person upon which the lover can base

his/her decisions.

The model consists of three parts, one for the body, one for the mind and one for the self.

Each phase is most important for our enterprise. For obvious reasons, we propose to call this

the Triune Person Model, or TPM. (This is to be understood correctly . It is something very

different from The Holy Trinity). When the TPM is fully respected and “followed” it

encourages good value production that is worthy of the high standards of lover-lovee

relationships in a true Civilization of Love The TPM stands on its own. However, to help

people use it consciously, wisely and effectively we define the concepts of P-Lover, and Good

P-Lover.

Introduction

The basic idea is that to grow the Civilization of Love we need a new “breed” of

lovers, and that this new breed needs to love creatively in accordance with an appropriate

model of the human person as made in the image of the Triune God. Truly, Jesus, came for

the poor, but a Civilization of Love will never be build by the poor and talentless. The project

of growing a Civilization of Love stands a reasonable chance of success only when a sizable

majority of people are skilled in creating true values everyday.

Blessed Pope John Paul II has had much influence on the ideas promulgated through

the Catholic teachings. One of these has really taken on an immense momentum, and is in

fact his major emphasis from “day one”. I.e., in his first public address as Pope, he dedicated

his tenure at the helm of the bark of Saint Peter to a building for a Civilization of Love ( Ref

1). He used it over 200 times in public. This idea has taken on a life of its own in many

Roman Catholic circles. In addition, Pope Paul VI (who started this concept in 1970), used it

over twenty times in public. Pope Benedict XVI also stressed this concept very much. and

helped to promote Carl Anderson’s book, “A Civilization of Love, what every catholic can

do to transform the world”, ( Ref. 2). The book takes up the challenge to start such a

building process.

The book is a good read for everyone entranced by the power of this idea. Here is an

exerpt from a book review,“( Anderson) surveys the exciting and history-changing ideas of

Pope John Paul II in A Civilization of Love. By popularizing not only John Paul's vision but

also that of his successor, Benedict XVI, Anderson hopes to inspire Christians to work toward

creating a civilization of love. In such a civilization every person is a child of God. We are all

intrinsically valuable. The battle today is between the culture of death (where people are

mailto:maxxbazovsky@yahoo.com

32

judged by their social or economic value) and the culture of life. Anderson pushes aside

religious differences in order to spread a message of hope to those who are weary of the

constant turmoil of modern society. While he does specifically challenge Christians to take an

active role in their faith, you do not have to be a Christian to participate in the movement

toward a civilization of love. „By embracing the culture of life and standing with those most

marginalized and deemed "useless" or a "burden" on modern society, Christians can change

the tone and direction of our culture. Anderson demonstrates that regardless of our

differences, we can come together on the centrality of loving and caring for others. He brings

a message of inclusion and hope in the midst of a clash of civilizations and provides a road

map for helping Christians understand their role in the world.“

P-Love, P-Lovers, and Good P-Lovers

Along with Carl Anderson we all can in truth hope that all people would embrace a

“culture of life” - especially if it comes along with appropriate safeguards that every prudent

person will demand, such as good, ethical and reliable leadership by civil authorities and by

religious l