klíma akoly school climate - theses.cz · s pedagógmi a ~iakmi. vytvorie priaznivé prostredie,...

UNIVERZITA PALCKÉHO V OLOMOUCI

FILOZOFICK Á FAKULTA

Katedra sociológie a andragogiky

Klíma školy School climate

Bakalárska práca

Simona Subiová

Vedúci bakalárskej práce: prof. PaedDr. Alena Hašková, CSc.

Olomouc 2011

Prehlásenie:

Prehlasujem, že som záverečnú bakalársku prácu vypracovala samostatne a uviedla

v nej všetku literatúru a ostatné zdroje, ktoré som použila.

V Olomouci dňa 28. marca 2011 .....................................

Poďakovanie

Ďakujem pani Prof. PaedDr. Alene Haškovej, CSc. za odborné vedenie mojej

bakalárskej práce, za cenné rady, námety a pripomienky, ktoré mi poskytla pri jej

spracovaní.

Anotácia

Názov práce: Klíma školy

Názov práce v angličtine: School climate

Meno a priezvisko: Simona Subiová

Fakulta: Filozofická fakulta

Odbor: Školský management

Vedúca práce: Prof. PaedDr. Alena Hašková, CSc.

Počet strán: 53

Počet príloh: 2

Rok obhajoby: 2011

Kľúčové slová: škola, klíma školy, klíma triedy, dimenzie klímy školy, hodnotenie

klímy školy

Key words: school, school climate, class climate, dimensions of school climate,

assessment of school climate

Resumé Bakalárska práca sa zaoberá.témou klímy školy. Skladá sa z dvoch.častí. V prvej

teoretickej časti sa hovorí.o klíme školy ako je vnímaná rôznymi autormi. Následne sú

diskutované typy školskej klímy spolu so znakmi pozitívnej klímy. V druhej časti je

diagnostikovaná a vyhodnocovaná klíma konkrétnej školy a to Základnej školy

v Mojmírovciach.

Resumé

The bachelor work is focused on issue school climate. It consists of 2 parts. In the first

theoretical part the topic of school climate and how it is percepted by different authors

is discussed. Further discussed topics are types of school climate and features of

positive climate. In the second part there is diagnosed, evaluated a school climate of

concrete school namely Primary school in Mojmírovce.

OBSAH Úvod 6

1. Klíma školy, definícia klímy školy 8

1.1 Diagnostika klímy školy 11

1.2 Zložky klímy školy 13

1.3 Typy školskej klímy 15

1.4 Hodnotenie klímy školy 19

2. Klíma triedy školy 21

2.1 Znaky pozitívnej klímy 23

2.2 Ako sa skúma kvalite života v triede 26

3. Prieskum 28

3.1 Charakteristika Základnej školy v Mojmírovciach 28

3.2 Výsledky prieskumu a ich zhodnotenie 31

Záver 40

Použitá literatúra

Prílohy

6

ÚVOD

„Učiteľ ti môže otvoriť dvere, ale vstúpiť do nich musíš iba ty sám“ podľa tohto motta

sa riadi Základná škola v Mojmírovciach. V bakalárskej práci sa.zaoberáme klímou

školy. Konkrétne klímou Základnej školy v Mojmírovciach. Každá. škola má svoju

špecifickú atmosféru, ktorú si sama vytvára. Klíma pochádza z gréckeho slova, ktoré

znamená podnebie. Týmto pojmom sa vyjadrujeme o istom prostredí, o „podnebí“

prostredia. V tomto prenesenom zmysle sa aj v pedagogike zaužívali pojmy klíma

školy, klíma triedy, klíma školského prostredia a pod.

Na škole prostredie ovplyvňuje viac činiteľov: počet žiakov v triede, etnické zloženie

žiakov a pod. Pojem klíma školy býva najčastejšie spájaný s nasledovnými pojmami:

atmosféra školy, duch školy, étos školy, kultúra školy, podmienky školy, prostredie

školy, sociálny systém školy. Tieto všetky faktory na.seba vzájomne nadväzujú

a vytvárajú prostredie, v ktorom škola funguje. Príjemná klíma.školy, robí zároveň aj

meno školy. Asi nikto z nás by nechcel.pracovať v nepríjemnom prostredí, v ktorom by

sa zle cítil. V každej škole.sa vyskytuje.odlišná klíma. Škola si vytvára.prostredie sama,

ktoré je pre.ňu typické. Na vývoj klímy.má veľký vplyv vedenie školy spoločne

s pedagógmi a žiakmi. Vytvoriť priaznivé prostredie, ktoré vyhovuje každému nieje

vôbec jednoduché. Ľudia sú odlišní, a preto majú svoje názory, myšlienky

a postoje.k rôznym veciam. Preto nieje vždy jednoduché v kolektíve niekoľkých.ľudí sa

zhodnúť na jednom postupe, či názore. Z toho vyplýva, že sa na škole môžeme.stretnúť

aj s nepriaznivou.klímou, ktorá pôsobí na celú školu. Preto je dôležité robiť v kolektíve

určité kompromisy a riešiť problémy tak, aby nevznikali zbytočne konflikty, ktoré

potom majú za následok nepríjemnú klímu školy.

Za cieľ našej bakalárskej práce sme si dali aby sme zistili aká je klíma vo vybranej

základnej škole a ako ju vnímajú rodičia žiakov.

Bakalársku prácu sme rozčlenili na dve hlavné časti. Teoretickej časti sa zaoberáme

definíciou klímy školy, typmi školskej klímy a hodnoteniu klímy. Charakterizujeme

kvalitnú školu a zaoberáme sa aj znakmi pozitívnej klímy. V empirickej časti skúmame

klímu Základnej školy v Mojmírovciach. Ako nástroj zberu potrebných údajov sme

použili dotazník, ktorý sme vytvorili podľa Andersonovej. Dotazník bol určený pre

rodičov žiakov a z ich odpovedí sme vyvodili závery týkajúce sa klímy vládnucej na

skúmanej škole. Poznatky z výskumu môžu poslúžiť na porovnávanie.medzi

7

jednotlivými subjektmi, na pochopenie toho, čo treba na.škole zmeniť, tak aby

spokojnosť pedagógov, žiakov a hlavne rodičov bola čo najvyššia.

8

1. Klíma školy, definícia klímy školy

Klíma sociálnopsychologická premenná, ktorá predstavuje dlhodobejšie sociálne

vzťahy spojené s citmi, prežívaním a medziľudskými vzťahmi. Sú menej premenlivé

a fungujú bez ohľadu na konkrétne sociálne situácie, nemenia sa rýchlo. Klíma je

dôležitá pre zlepšenie duševného zdravia ľudí. Oveľa pokojnejšie, bezstresovo sa žije

v skupine, kde je priateľská, príjemná klíma, ktorá umožňuje každému členovi skupiny

jeho individuálny rozvoj (Erich Petlák, 2006, s.15).

Klíma školy dlhodobejšie sociálne vzťahy charakteristické pre danú školu a jej

príslušníkov. Existuje viacero prístupov k skúmaniu klímy školy. U nás dominujú dva

prístupy. Prvým je manažérsko-organizačný, druhým je sociálnopsychologický.

Manažérsko-organizačný prístup klímy - hodnotenie klímy školy má za cieľ skúmať

rôznorodosť a pestrosť vzťahov medzi takými fenoménmi ako sú : spôsob riadenia

školy, uplatňovanie organizácie v jej činnosti, vzťah medzi riaditeľom a ostatnými

učiteľmi, ako aj učiteľmi navzájom a vzťah školy k okoliu. Prívrženci tohto prístupu

konštatujú, že klíma vzniká medzi účastníkmi vyučovacieho procesu na základe

komunikácie, spôsobu riadenia (vedenia školy) a zákonitostí styku školy s okolím.

V tejto súvislosti sa posudzujú štyri typy školskej klímy:

- škola vedená autokraticky izolujúcim spôsobom. Život v takej škole plne určuje

riaditeľ a niektorí učitelia. S rodičmi, rovnako ako so žiakmi sa zaobchádza ako

s podriadenými. Vonkajšie kontakty sa považujú za zbytočné a pre učenie

škodlivé. Škola má výlučne kognitívnu orientáciu.

- škola vedená autokraticky životu blízkym spôsobom. V školskom živote vládne

neustály pohyb. Oslavujú sa sviatky, pozývajú sa zaujímavé osobnosti z oblasti

vedy a výskumu, usporiadavajú sa výstavy besedy. Zúčastnení však v týchto

aktivitách ostávajú iba pasívnymi pozorovateľmi.

- škola vedená demokraticky izolujúcim spôsobom. Hľadá sa priestor na dialóg

medzi učiteľmi, rodičmi a žiakmi. Uznáva sa individuálne právo. To všetko sa

koná iba vo vnútri školy, bez záujmu o vonkajšie okolie.

- škola vedená demokraticky životu blízkym spôsobom. Aj v tejto škole sa

uplatňuje spolupráca medzi všetkými zúčastnenými. Riaditeľ a učitelia sú

presvedčení o tom, že ku kontaktom so svetom sa škola má vyjadriť. Preto sa tu

9

vytvárajú rozmanité podnety na učenie, ktoré sa ďalej uplatňujú mimo

organizovaného učenia. Hľadajú sa nové metódy a formy vyučovania, v ktorých

aktívne žije školské spoločenstvo, napríklad projektové vyučovanie.

Sociálnopsychologický prístup k skúmaniu klímy školy umožňuje sledovať

podmienenosť percepcie klímy školy od vybraných osobnostných korelátov skúmaných

jedincov. Výskumy zamerané na túto oblasť ukazujú súvislosti medzi osobnostnými

charakteristikami a ukazovateľmi klímy školy osoby chladné, introvertné, submisívne,

majú tendenciu vnímať klímu školy ako menej podnecujúcu a tvorivú. Preto je potrebné

rozvíjať sociálne zručnosti, ktoré by viedli k redukcii pocitov ohrozenia, obáv, neistoty,

vzájomnej nevraživosti, ktoré učitelia vo svojich školách pociťujú.

Klímu školy vytvárajú nasledovné prvky: správanie sa zamestnancov školy k žiakom

a ich rodičom, správanie sa zamestnancov medzi sebou, úprava okolia školy (trávnik,

stromy, kvety, cesta a pod.), fyzický zovňajšok budovy (dizajn, farba), viditeľné prvky

na škole (názov školy, logo školy a pod.), riešenie dizajnu vnútorných priestorov, dizajn

jednotlivých tried, oblečenie zamestnancov školy, ktorí prichádzajú do styku s rodičmi,

učebné pomôcky, ich farby, dizajn a pod.

Kvalitná škola vytvára otvorené, priateľské, kultúrne prostredie, s pozitívnymi

medziľudskými vzťahmi.

Klímu možno charakterizovať nasledovne:

- Riaditeľ, učitelia a študenti rešpektujú ciele a hodnotový systém školy

- Škola ponúka príjemné, bezpečné, vzrušujúce a meniace sa prostredie pre žiakov

a učiteľov, žiaci a učitelia sú motivovaní dosahovať čo najlepšie výsledky

- Interakcia učiteľa – žiaka má vysokú úroveň, existuje klíma dôvery

a rešpektovania medzi nimi

- Každý žiak je rešpektovaný ako individualita, zároveň sa však učí byť členom

tímu a niesť spoluzodpovednosť za celok

- Existuje očakávanie, že všetci žiaci budú prospievať veľmi dobre

- Na škole vládne podporujúca a podnetná klíma, klíma dôvery a otvorenej

komunikácie

- Zamestnancom sa poskytuje dostatočná sloboda a autonómia

10

- Učitelia svoj záujem o chod školy a zaujatie výučbou úspešne prenášajú na

žiakov, je položený silný dôraz na proces výučby

- Škola je miestom aj pre ďalšie aktivity po skončení výučby

- Sú vytvorené podmienky pre rozvoj estetických potrieb žiaka

- Kultúra školy je podporovaná vydávaním školského časopisu (Školobežka)

- Učitelia a žiaci majú vysoké očakávania vzhľadom k dosiahnutým výsledkom

- Na škole je vysoká morálka, škola má poznatky o etickej identite žiakov

- Žiaci majú vytvorený pocit, že sú náležitosti školy

- Majú rešpekt k ostatným a k úspechu ostatných zodpovednosť k svojim

výsledkom, zažívajú radosť z úspechu

- Na škole je dobrá disciplína, nízka absencia

- Malý počet udelených trestov, zanedbateľná delikvencia, starší žiaci pomáhajú

mladším, sú sledované neprípustné javy, pracuje sa na protidrogových aktivitách

- Škola podporuje kolegiálne interakcie, vytvára profesionálne prostredie pre

učiteľov, s pochopením pre ich potreby, dobré podmienky pre prácu

- Nízka absencia učiteľov v práci, vysoká morálka učiteľov

- Učitelia reflektujú svoju prácu, vládne medzi nimi duch spolupráce,

spolupracujú v tímoch

- Sú motivovaní do riešenia problémov, preukazujú svoje zručnosti pre riešenie

konfliktov, problémov a vyjednávania

- Je malý počet žiadostí o preloženie žiakov

- Správanie sa riaditeľstva školy voči zamestnancom je korektné

- Pracovníci školy sú vysoko lojálni voči škole, zaujímajú sa o všetko, čo so

školou súvisí

11

1.1 Diagnostika klímy školy

Klíma školy sa najčastejšie zisťuje prostredníctvom dotazníkov. Rozlišuje sa klíma

aktuálna (momentálne existujúca) a klíma preferovaná, ktorú si učitelia a žiaci želajú

mať. Fungovanie určitej klímy v triede sa realizuje prostredníctvom rôznych

mechanizmov, najmä komunikačnými a vyučujúcimi postupmi, ktoré učiteľ používa.

Klíma, ktorá v konkrétnych triedach vzniká, je nielen produktom určitých procesov,

ktoré v nej prebiehajú, ale táto navodená klíma sa stáva faktorom facilitujúcim samotný

proces, z ktorého vznikla. Klímu triedy možno zisťovať a merať pomocou špeciálnych

metód, najčastejšie pomocou dotazníkov. (Zdeněk Obdržálek – Kinga Horváthová a

kolektív, Organizácia a manažment školstva, Technologický a výkladový slovník,

Slovenské pedagogické nakladateľstvo str. 139 a 140).

Každá škola má svoju špecifickú klímu, ktorá závisí od mnohých činiteľov napr. počet

žiakov, zloženie školského kolektívu, prostredie, v ktorom sa škola nachádza, zameranie

školy. Najčastejšie sa klíma vymedzuje týmito pojmami: atmosféra školy, duch školy,

étos školy, kultúra školy, podmienky v školy, prostredie školy, skupinová subkultúra,

sociálny systém školy a pod.

T. Pilch ( 2003, s. 609-613) zosumarizoval a analyzoval viaceré definície z poľskej a aj

zo zahraničnej literatúry a dospel k záverom, že niektoré definície vymedzujú klímu

školy komplexnejšie (širšie), iné menej komplexne (zúžene).

V definíciách komplexnejšieho vymedzenia sú uvedené: vzťahy medzi osobnosťou

a prostredím, sociálna klíma ako kultúra školy s jej hodnotami, normami, názormi,

klíma ako súbor subjektívnych pohľadov zúčastnených jedincov, vzájomné vzťahy

osadenstva školy a pod.

V definíciách užšieho zamerania sú uvádzané: klíma ako organizačná ideológia – ciele

a hodnoty školy, klíma ako „nálada“, psychický stav, ako sociálna klíma typická pre

triedu, klíma ako všetky pravidlá žitia v triede, klíma ako sprostredkovateľ medzi

žiakmi a učiteľmi a pod.

A. Milerski a B. Šliwerski uvádzajú: „Klíma školy je psychosociálny činiteľ

vplývajúci na kvalitu vzdelávania a výchovy v škole, ktorý sa vzťahuje

12

predovšetkým na vzájomné vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, medzi učiteľmi

a vedením školy, rodičmi žiakov ako aj medzi samostatnými žiakmi“.

(Milerski,B.,Šliwerski, B.,, 2000, s. 97)

Iného názoru je L. Pytka: „Klíma školy to je subjektívny obraz javov nachádzajúcich sa

v prostredí, špecifickosť inštitúcie a v nej činnosti a spôsoby chovania každého člena

inštitúcie, správanie a činnosti celej inštitúcie, organizačný poriadok.“ (In.: Pilch, T.,

2003, s. 610)

Českí autori vymedzujú klímu školy nasledovne: „Klíma školy je sociálno-

psychologická premenná, ktorá vyjadruje kvalitu interpersonálnych vzťahov

a sociálnych procesov, ktoré fungujú v danej škole tak, ako ich hodnotia, vnímajú

a prežívajú učitelia, žiaci, prípadne zamestnanci školy.“ (Průcha, J., Walterová, E.,

Mareš, J., 1998, s. 107)

Podľa H. Grecmanovej školská klíma zahŕňa celkovú kvalitu prostredia v škole:

- ekológiu školy (materiálne a estetické aspekty školy)

- spoločenské prostredie (vzťahy medzi žiakmi, učiteľmi, rodičmi, vedením

školy)

- sociálny systém, sociálnu dimenziu vzťahujúce sa na úroveň komunikácie

a kooperácie medzi žiakmi, učiteľmi, rodičmi...

- kultúra a sociálna dimenzia vzťahujúca sa na hodnotové vzory, nový systém....

(Grecmanová, H., 1988, s. 29)

Klíma školy môže byť rôzna. Poznanie rôznych druhov klímy môže slúžiť aj ako

východisko istej sebareflexie škôl, ich vedení, ba aj samotného učiteľského kolektívu.

Toto poznanie má zmysel aj preto, lebo:

- klíma školy je v podstate to, čo prežívajú všetci tí, ktorí k tejto škole patria,

preto poznanie klímy, no najmä jej zlepšovanie prispieva k formovaniu

pozitívnej a motivujúcej klímy

- klíma školy ovplyvňuje správanie sa všetkých, ktorí patria ku škole

- klíma školy to nie je len opis alebo charakteristika školy z hľadiska jej činností,

ale ide o súbor kvalít, do ktorých možno zahrnúť – systém práce, mravné

hodnoty, rešpektovanie noriem, vzťahy medzi všetkými, ktorí patria ku škole

a pod.

13

1.2 Zložky klímy školy

Klíma školy je rozčlenená na súbor premenných. Andersonová navrhla jedno

z mnohých riešení. Zadelila klímu do štyroch dimenzii, skupín premenných:

ekológia školy, zázemie školy, sociálny systém školy, kultúra školy.

Tabuľka č.1 Premenné užívané pre diagnostiku školskej klímy (modifikované

podľa Andersonovej )

Dimenzia/zložky klímy

Premenná Príklady indikátorov

ekológia školy

charakteristika budovy školy

napr. staršia budova, architektonické riešenie budovy, udržovanie budovy, výzdoba priestoru

veľkosť školy napr. celkový počet žiakov danej školy, členenie na malé, stredné a veľké školy a pod.

zázemie školy

formálne charakteristiky učiteľa

napr. úroveň vysokoškolského vzdelania, priemerný ročný príjem, dĺžka pedagogického pôsobenia na škole

morálne kvality učiteľov

napr. postoje k práci, učiteľove morálne hodnoty, účasť v stávkach učiteľov

formálne charakteristiky žiakov

napr. socioekonomické postavenie rodičov, žiakov etnický pôvod

morálne kvality žiakov

napr. žiakov pocit odsúdenie, žiakovo školské seba pojatie

sociálny systém školy

organizačná štruktúra školy

výchovno-vzdelávací program, ktorým sa škola riadi

napr. program umožňujúci rozvoj žiakov, spôsob hodnotenia žiakov, flexibilita, otvorenosť k zmene, inovované kurikulum, čas skutočne venovaný výukovým aktivitám

diferenciácia žiakov

napr. vytvárania homogénnych či heterogénnych skupín žiakov (podľa schopností, výkonnosti, veku atď.)

vzťah medzi vedením školy a učiteľmi

napr. harmonický vzťah medzi vedením školy a učiteľmi, izolácia vedenia a učiteľského zboru, učiteľský pohľad na riaditeľa školy.

podiel učiteľa na rozhodovaní

napr. podiel jednotlivcov a skupinové rozhodovanie

14

o chode školy dobrá vzájomná

komunikácia napr. medzi učiteľmi a žiakmi, získavanie spätnej väzby informácii

vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi

napr. pri školských a mimoškolských aktivitách, zapájanie žiakov do rozhodovania

príležitosť pre zapájanie žiakov

otváranie priestoru pre zapájanie žiakov do rôznych aktivít na škole, vedenie žiakov k prijatiu zodpovednosti za svoje rozhodnutia

vzťahy medzi učiteľmi navzájom

napr. priateľstvo, spolupráca

Vzťah medzi školou a komunitou, v ktorej škola pôsobí

napr. vzťah vedenia školy a rodičov, vzťah učiteľov a rodičov, vzťah vedenia školy a miestnej samosprávy

zapojenie ďalších osôb do výuky

napr. priame vyučovacie povinnosti riaditeľa školy, zaangažovanosti riaditeľa na práci so žiakmi pri výučbe i mimo nej, zapájanie rodičov do výuky vybraných tém

kultúra školy

zaangažovanosť učiteľov na rozvoji žiakov

napr. učiteľova ochota pomáhať žiakom alebo naopak učiteľova neochota niečo pre žiakov urobiť, učiteľov postoj, že je všetko zbytočné

normy vyznávané žiakmi

napr. žiakov pocit, že môže niečo so svojím životom urobiť, žiakove aspirácie, žiakov postoj k vyhľadávaniu pomoci, žiakova ochota pomáhať spolužiakom v núdzi

dôraz na spoluprácu

napr. významné individuálne práce, súťaženie či naopak skupinové a tímové práce

očakávania napr. očakávanie učiteľov a vedenia školy voči žiakom, vysoké-nízke očakávania, očakávanie vedenia školy voči učiteľskému zboru

dôraz na školskú záležitosť

napr. tlak na učenie sa, kázeň pri výučbe, školská úspešnosť

pochvaly a odmeny

napr. jasné a vnútorne konzistenčné pravidlá, podiel žiakov na ich tvorbe

konsenzus napr. konsenzus medzi vedením školy a učiteľským zborom ohľadne výchovno-vzdelávacieho programu školy, inovácie kurikula, pravidiel chovania, konsenzus medzi učiteľmi a žiakmi ohľadne hodnôt preferovaných školou, pravidiel chovania sa, zhoda medzi všetkými

15

pracovníkmi školy na dobrých výsledkoch školy

jasné ciele napr. jasne definované a kontrolovateľné ciele školy pre vedenie, učiteľov i žiakov

1.3 Typy školskej klímy

Klímu ovplyvňuje mnoho činiteľov, preto sa člení na mnohé hľadiská. Pri členení typov

školskej klímy vychádzame zo štúdia H. Grecmanovej

1. Typy školskej klímy podľa cieľov školy:

a) Škola s kustodiálnymi cieľovými aspektmi (kustód = strážca, opatrovník) –

pre túto školu, resp. jej klímu je charakteristická istá formálnosť práce,

byrokratické riadenie, zotrvačnosť a rutinérstvo v práci, zdôrazňuje sa

racionalizácia a koordinácia, požaduje sa prispôsobovanie sa. Hlavným

zmyslom je, aby sa prostredníctvom „zaužívaného“ dosiahli ciele výučby

a ciele školy. V takejto škole sa vedeniu školy „strácajú“ žiaci, ale aj učitelia.

b) Škola s edukatívnym cieľovým zameraním – je opakom vyššie uvedenej

školy. V tejto škole sa uplatňuje všetko, o čom hovorí súčasná pedagogika

a didaktika. Učitelia sú autonómnymi osobnosťami, uplatňujú vo svojej práci

tvorivosť, vo výchovno-vzdelávacom procese experimentujú a inovujú,

doceňujú individualitu každého žiaka atď. Škola je „otvorená“ voči rodičom

a verejnosti. Má záujem na tom, aby v nej vládol tvorivý duch.

2. Typy školskej klímy podľa záujmu ľudí alebo o pracovné úlohy školy:

Typy klímy môžu byť rôznorodé podľa toho, na čo sa v škole kladie dôraz:

a) Veľký záujem o ľudské kontakty, ale malý záujem o pracovné úlohy školy.

b) Veľký záujem o pracovné úlohy školy, ale aj o ľudské stránky v živote

školy.

c) Stredný záujem o pracovné úlohy školy, ale aj o ľudské stránky v živote

školy.

d) Malý záujem o ľudí, ale aj o pracovné úlohy školy.

16

e) Veľký záujem o pracovné úlohy, ale malý záujem o ľudské kontakty

3. Typy školskej klímy podľa výchovných cieľov:

a) Autoritatívny typ školskej klímy – ciele sa dosahujú príkazmi, nariadeniami,

sústavným prízvukovaním požiadaviek atď. Nie je to vhodná klíma, pretože

vytvára bariéru medzi učiteľom a žiakmi. Stáva sa, že žiaci sa najmä vo

vyšších ročníkoch alebo na stredných školách, postavia do opozície voči

učiteľovi.

b) Demokratický (sociálno-integratívny) typ školskej klímy – ciele sa dosahujú

demokratickým jednaním so žiakmi, pestuje sa dôvera žiakov k učiteľom,

žiaci majú možnosť prezentovať svoje názory a pod.

c) Liberálny typ školskej klímy – ciele sa dosahujú malou angažovanosťou

učiteľov, v tomto type je uvoľnená disciplína žiakov. Vzťah medzi učiteľmi

a žiakmi nemožno charakterizovať ako dobrý, pretože žiaci majú tendenciu

zneužívať liberálnosť učiteľa, ktorý je až „príliš dobrý“.

4. Typy školskej klímy podľa rôznych vzťahov, postojov, pocitov

a hodnotiacich súdov:

a) Osobnostne orientovaný typ – tento typ klímy kladie dôraz na osobnosť.

Žiak je pre školu a učiteľov skutočne „najvyššou hodnotou“ a podľa toho sa

k nemu aj pristupuje. Učitelia nevyvolávajú stresové situácie, hľadajú

metódy a formy práce ako so žiakmi čo najlepšie pracovať. Vzťahy medzi

učiteľmi a žiakmi, ale aj rodičmi možno označiť ako veľmi dobré. Samotní

učitelia sú spokojní so svojou prácou a svojím zamestnaním.

b) Diskrepančný typ (diskrepancia = nezhoda) sa týka diskrepancie vnímania

školy medzi rodičmi a žiakmi na jednej strane a učiteľmi na druhej strane.

Učitelia vnímajú školu, žiakov, ale aj riadenie školy v zásade ako

bezproblémové, tiež vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi hodnotia ako dobré.

Naopak, rodičia vnímajú školu negatívne, čo sa môže prejavovať aj

v postojoch žiakov ku škole – strach zo školy. Pri tomto type klímy možno

poznamenať, že sa s ním stretávame najmä v ostatných rokoch. Súvisí to

s transformačnými zmenami v školstve (prvky alternatívnych prístupov,

slovné hodnotenie, kooperácia žiakov vo vyučovaní a pod.), ktoré sú väčšine

rodičov cudzie, neznáme. Rodičia boli vzdelávaní tzv. klasickými

17

vyučovacími metódami, často s prísnou disciplínou, prísnym známkovaním

atď.

c) Funkčne orientovaný typ – sa vyznačuje nie veľmi dobrými vzťahmi medzi

učiteľmi a žiakmi. Učitelia majú malý záujem o žiakov, chýba im empatia

a tolerancia, vyžadujú prísnu disciplínu a svoju pozornosť sústreďujú

predovšetkým na učebné výsledky. V tomto type klímy žiak nie je

subjektom, ale skôr objektom výučby. Vplyv tohto prístupu sa prejavuje aj

vo vzťahoch medzi žiakmi, ktorým chýba pocit spolupatričnosti, chýba

vzájomná úcta, vzájomná tolerancia a pod.

d) Dištančný typ (distančný = vzdialenostný) – už samotný pojem naznačuje, že

v tomto type ide o negatívne vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi. Medzi

učiteľmi a žiakmi je istá, „vzdialenosť“. Učitelia kladú dôraz na disciplínu,

na výkon, ale málo sa venujú žiakom. Dištanc – „vzdialenosť“ medzi

učiteľmi a žiakmi naopak stmeľuje žiakov. Tí však majú malý záujem

o učenie, nepociťujú zodpovednosť a nemajú ani „primeraný žiacky strach“

zo školy, majú malú motiváciu do učebnej činnosti.

5. Typy školskej klímy podľa správania učiteľa v konflikte so žiakmi:

a) Konzervatívna školská klíma – pri nej sa uplatňujú rôzne klasické výchovné

metódy – isté druhy nátlaku (trestu) na žiakov, činnosť žiaka.

b) Progresívna školská klíma – ruší nadvládu učiteľa nad žiakmi, medzi

učiteľom a žiakmi sú demokratické vzťahy, rôzne konflikty sa riešia

racionálne, uvážlivo, no najmä bez znevažovania osobnosti žiaka.

6. Typy školskej klímy podľa spôsobu vedenia školy a kontaktu školy

s okolím:

a) Škola riadená autokraticky, ale životu blízkym spôsobom. Vedenie školy a aj

niektorí učitelia vedú a organizujú aktivity školy. V škole je neustály pohyb,

pretože sa v nej organizujú rôzne podujatia – besedy, oslavy, výstavy atď.

Kolektív školy je spokojný, ale prakticky si neuvedomuje a nepozoruje, že

v zásade je pasívny, že rozhodujúce slovo má vedenie školy a skupina

učiteľov, ktorí rozhodujú a usmerňujú život školy podľa svojich predstáv

a iné nápady inhibujú až eliminujú.

18

b) Škola riadená autokratickým izolujúcim spôsobom. Ide o školu, v ktorej

rozhodujúce slovo má riaditeľ školy a niektorí učitelia. Dôraz sa kladie na

kognitívnu orientáciu, pre inovácie je v tejto škole málo pochopenia. Rodičia

a žiaci sú objektom pôsobenia školy. Škola sa uzatvára „sama do seba“.

c) Škola riadená demokraticky izolujúcim štýlom. Pri tomto type ide

o uplatňovanie demokratických prvkov, hľadá a vytvára sa priestor pre

inovácie. Tiež žiaci a rodičia sú vnímaní ako partneri školy. Nedostatkom

však je, že škola sa v týchto inováciách uzatvára sama do seba a málo

komunikuje s inými školami a s okolím vôbec.

d) Škola riadená demokraticky životu blízkym spôsobom. V zásade ide o školu,

ako je opísaná v bode c- avšak s tým rozdielom, že škola je „otvorená“ voči

rodičom, voči iným školám a okoliu vôbec.

7. Typy školskej klímy podľa uniformity a plurality školy:

a) Škola s formálnou organizáciou - uniformovaná školská klíma. V zásade

možno povedať, že ide o klasickú školu, v ktorej prevláda klasický štýl

riadenia, v ktorej sa kladie dôraz na to, aby žiaci zvládli učivo, pričom sa len

málo dbá na inovačné metódy a formy práce. Vzťah medzi školou a rodičmi

možno charakterizovať v zásade ako bezproblémový – škola rodičov

informuje o práci ich detí, organizuje klasické podujatia – združenia rodičov.

b) Škola s inovatívnymi prístupmi – pluralitná, otvorená školská klíma. Už zo

samotného názvu je zrejmé, že ide o školu vyznačujúcu sa otvorenosťou voči

všetkému novému. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uplatňujú

inovatívne metódy a formy práce, žiak je doceňovaný ako subjekt

vyučovania a aj ako „sui generi“ a pod. Rodičia sú akoby súčasťou kolektívu

školy, podieľajú sa na aktivitách školy pri organizovaní súťaží, pri

exkurziách, pre rodičov sa usporiadavajú rôzne podujatia, na ktorých žiaci

prezentujú svoje práce Grecmanová, H. 1997, s.49).

Aj keď sme uviedli dosť možných typov školskej klímy, neznamená to, že ide

o všetky , ktoré sa v reálnej praxi vyskytujú. Je možné pozorovať aj prelínanie

viacerých typov naraz.

19

1.4 Hodnotenie klímy školy

Klíma školy sa najčastejšie posudzuje a hodnotí z týchto hľadísk:

Angažovanosť učiteľov – vysoká angažovanosť, kolektív učiteľov alebo väčšia

časť kolektívu sa stotožňuje s úlohami školy, vnímajú ich ako progres,

v kolektíve je úsilie o inovácie. Primeraná angažovanosť znamená bežné plnenie

úloh školy. Malá angažovanosť znamená bežné plnenie úloh. Malá

angažovanosť znamená malý záujem o plnenie úloh.

Zaťaženie učiteľov – od učiteľov majú byť požadované úlohy, o ktorých sú

presvedčení, že majú zmysel, nemajú byť formálne (napr. porady bez jasného

cieľa, vykazovanie nepodstatných činností atď.).

Vzťahy medzi učiteľmi – chceme zdôrazniť práve neformálnosť vzťahov

k pedagogicko-didaktickým hľadiskám práce – vzájomná výmena skúseností,

vzájomné hospitácie, vzájomná podpora až po neformálne srdečné vzťahy.

Duch školy – predchádzajúce činnosti, ale aj rad ďalších činností vytvárajú istý

duch školy. Ten sa prejavuje v spokojnosti alebo nespokojnosti, s plnením úloh

školy v snahe o neformálne plnenie úloh, v humánnych vzťahoch k žiakom atď.

Rezervovanosť riadenia – pre tento prístup je príznačný istý odstup vedenia

alebo riaditeľa od kolektívu učiteľov. Ten sa môže prejavovať v malom záujme

o problémy učiteľov, v malo záujme o inovácie vo výchovno-vzdelávacom

procese, v nedostatočnej komunikácii s učiteľmi, formálny prístup k členom

kolektívu atď.

Dôraz na výkon – Vedeniu školy alebo riaditeľovi, ktorí presadzujú

predovšetkým výkon sa „strácajú ľudia“ s ich dennými radosťami a starosťami.

Rozhodujúce sú predovšetkým výsledky školy. Ak často hovoríme

o preťažovaní žiakov učivom a učiteľmi, potom to možno v istom zmysle

preniesť aj na kolektív školy. Aj učitelia môžu byť „preťažení“ honbou za

výsledkami školy. To môže mať aj dobrý vplyv na celkovú klímu školy.

20

Charizma riaditeľa a vedenia školy – Predovšetkým ide o osobnosť riaditeľa

školy. Je ideálne ak je vedenie školy príkladom pre ostatných učiteľov, ak nielen

od nich vyžaduje inovácie, ale samotné vedenie je príkladom. Energia,

entuziazmus, neformálny záujem o progres školy, to sú tiež významné činitele

zo strany vedenia školy, ktoré vplývajú na jej klímu. Pravdaže, nejde tu iba

o progres školy, ale aj o postoje k pracovníkom a žiakom školy, jednanie

a úroveň komunikácie s osadenstvom školy.

Ústretovosť vedenia a riaditeľa – Dobré vedenie školy a dobrý riaditeľ majú

vždy otvorené dvere pre učiteľov a žiakov školy. Vypočuť, pochopiť, poradiť,

pomôcť sú vlastnosti od pradávna vysoko hodnotené. V školách, v ktorých si ich

uvedomujú a dávajú im priestor je dobrá a neformálna klíma. V neposlednom

rade treba zdôrazniť, že na vytváranie klímy školy, ktorá má vplyv na výsledky

práce školy sa podieľa celý rad činiteľov vo vzájomnom prepojení (E.Petlák,

2006, s. 24, 25).

21

2. Klíma triedy školy

Žiak istú časť dňa prežíva v prostredí, ktoré má svoju špecifickú klímu, pre

ktorú sa zaužíval pojem klíma triedy. Klíma triedy je opisovaná ako atmosféra

triedy, ako súhrn hodnôt a noriem, ako spolupráca učiteľa žiakov.

V Pedagogickom slovníku je klíma triedy charakterizovaná: „Klíma triedy

predstavuje dlhodobejšie sociálno-emociálne naladenie, zovšeobecnené postoje

a vzťahy, emocionálne odpovede žiakov danej triedy na udalosti v triede (spolu

s pedagogickým pôsobením učiteľov).“ (Průcha, J., Walterová, E., Mareš, J.,

1998, s. 98).

P. Gavora uvádza: „Klíma triedy vyjadruje, do akej miery je žiak v triede

spokojný, či si žiaci vzájomne dostatočne rozumejú, aký je stupeň súťaživosti

a konkurencie medzi nimi a aká je súdržnosť triedy.“ (Gavora, P., 1999, s. 137).

V literatúre sa dosť často ako rovnocenné pojmy klímy uvádzajú pojmy učebné

prostredie, atmosféra triedy. Ako upozorňuje P. Gavora, medzi týmito pojmami

je potrebné rozlišovať:

- Učebné prostredie je pojem presahujúci sociálno-psychologický aspekt a týka sa

aj fyzického prostredia (trieda a jej vybavenie, osvetlenie...),

- Atmosféra triedy je momentálna, krátkodobá situácia v triede, ktorá sa často

mení, niekedy aj v priebehu vyučovacej hodiny (napr. žiaci majú dojem, že

učiteľ nespravodlivo hodnotí...)

22

Pretože klímu ovplyvňuje viacero činiteľov tak nemôže byť univerzálna, taká

neexistuje.

Vzťah medzi klímou školy, klímou triedy, učebným prostredím a atmosférou

znázorňuje obrázok 1

Klíma školy Klíma triedy Učebné prostredie Atmosféra triedy

Každá trieda má svoje špecifickosti (tie závisia od zloženia kolektívu triedy, od spôsobu

vedenia triedy triednym učiteľom a pod.) Rozhodujúcim činiteľom je učiteľ, ten vie

alebo nevie s triedou spolupracovať. V tejto súvislosti pripomíname interakciu učiteľa

a žiaka. Kým istý žiak sa v očiach istého učiteľa môže javiť ako problémový,

nedisciplinovaný, bez záujmu o učenie a pod., iný učiteľ ho považuje za

bezproblémového, ba dokonca so záujmom o učenie. V tomto prípade môžeme

uvažovať o súhrne vplyvov, ktoré negatívne alebo pozitívne ovplyvňujú vzťah učiteľ –

žiak a ďalší učiteľ.

Klímu triedy a vyučovaciu klímu nemožno od seba oddeľovať. Klíma triedy

ovplyvňuje vyučovaciu klímu a naopak. Poznáme triedy, ktoré učitelia označujú

prívlastkami: dobrá trieda, študijná trieda, trieda s neporiadnymi žiakmi, trieda,

v ktorej sa zle vyučuje.

Prívlastok dobrej alebo zlej triedy sprevádza triedu aj niekoľko mesiacov, ale aj

niekoľko rokov. Najmä tzv. zlé triedy sa ťažko zbavujú svojho prívlastku. (E.Petlák,

2006, s. 29, 30).

23

2.1 Znaky pozitívnej klímy školy

Vychádzajúc z hodnotiacich pohľadov žiakov, učiteľov a rodičov, ale aj z toho ako

opisuje klímu literatúra, za znaky pozitívnej klímy možno považovať:

1. Pedagogicko-didaktické hľadisko:

- spokojnosť žiakov s výučbou a jej priebehom – už aj žiaci nižších ročníkov

vedia, primerane svojmu veku, povedať a vyjadriť svoj pohľad na vyučovanie,

hodnotia ho slovami: nebaví ma to, v škole je nuda, v škole nás len skúšajú

a pod.

- objektívnosť hodnotenia učiteľa – veľmi vplýva na citové rozpoloženie

žiakov, ovplyvňuje ich vzťah ku škole, triede, k učiteľovi a spolužiakom,

- inovovanie vyučovania – žiaci majú radi rôzne inovácie – kooperatívnu prácu,

riešenie projektov, vychádzky a exkurzie (takáto výučba prispieva aj

k formovaniu sociálnych vzťahov medzi žiakmi),

- neformálnosť prístupu učiteľov a žiakov – žiaci a aj rodičia veľmi významne

oceňujú prístup učiteľa k žiakom (žiaci často o svojich učiteľoch hovoria

a spomínajú: náš učiteľ bol veľmi ľudský, učiteľ vedel stmeliť triedu, bol veľmi

dobrý, vždy si našiel pre nás čas...),

- pozornosť nielen výučbe, ale aj výchove žiakov – dobrá škola musí venovať

pozornosť aj výchovným úlohám.

2. Organizačné hľadisko:

- dobrá organizácia činností, vedenie a riadenie školy – toto hľadisko je

dominantné z pohľadu učiteľov, avšak už aj žiaci vyšších ročníkov základnej

školy a najmä žiaci stredných škôl vedia, často pomerne objektívne povedať svoj

pohľad na život v škole alebo na vybrané oblasti života školy,

- organizovanie rôznych podujatí pre žiakov v mimo vyučovacom čase – žiaci

sa radi zúčastňujú rôznych podujatí organizovaných školou, kladne ich hodnotia

ak sú neformálne,

24

- v činnostiach, ktoré škola žiada od žiakov musia žiaci vidieť zmysel, musia

mať pre nich význam,

- pozornosť neformálnym vzťahom medzi osadenstvom školy,

- žiak má pocit, že škola je pre neho miestom rozvoja, že mu ponúka vždy

niečo nové, obohacuje ho a prispieva k jeho rozvoju,

- spolupráca školy s inými školami (dopisovanie si žiakov, výmenné pobyty,

rôzne súťaže...) – aj túto oblasť žiaci vnímajú ako súčasť klímy,

- spolupráca školy s rodičmi – úroveň spolupráce ovplyvňuje činnosti školy,

žiaci majú záujem na tom, aby rodičia škole pomáhali.

Na klímu triedy a vyučovaciu klímu vplýva viacero činiteľov. Možno vyčleniť

niektoré činitele.

Komunikačné a vyučovacie postupy – trieda, v ktorej učiteľ komunikuje so žiakmi

„na úrovni“ – primerane im vysvetľuje, je ochotný žiakov počúvať, je ochotný

s nimi diskutovať, objektívne ich hodnotiť a pod. – vládne príjemná a vľúdna klíma.

Žiaci rešpektujú učiteľa, rešpektujú sa navzájom. Táto klíma sa nazýva

komunikačná klíma suportívna (ústretová, podporná) – pre ktorú je

charakteristická istá vzájomná otvorenosť žiakov. V triedach možno pozorovať aj

opačný prístup , keď samotný učiteľ je málo komunikatívny, keď žiaci učiteľa

nepočúvajú, medzi sebou málo komunikujú, sú voči sebe uzatvorení, neprejavujú

svoje city – táto klíma sa nazýva komunikačná klíma defenzívna (obranná).

Počet žiakov v triede – ak je v triede väčší počet žiakov, učiteľ nemá možnosť

komunikovať so všetkými rovnako. Väčšinou komunikuje s tými aktívnejšími, ktorí

sa stále hlásia.

Lokalizácia miesta žiaka v triede (akčné zóny) – na ktoré sa učiteľ pri

komunikácii so svojimi žiakmi sústreďuje častejšie. Zasadací poriadok v triede,

v ktorom lepší žiaci sedia spravidla v prvých radoch, horší žiaci v posledných

radoch a priemerný žiaci po stranách triedy. Toto rozdelenia žiakov priam

predurčuje dosah komunikácie – učiteľ sa sústreďuje na tých, ktorí sú k nemu

bližšie. O. Obst zistil, že zmena miesta žiaka v triede môže významne ovplyvniť

alebo až zmeniť učebnú činnosť a jej výsledky. Zmenou miesta sa môže zmeniť

k lepšiemu alebo aj k horšiemu ( Otto Obst, 2002, s. 97).

Uprednostňovanie niektorých žiakov – vyskytuje sa vo výchovno-vzdelávacom

procese, pričom mnohí učitelia si to ani neuvedomujú. Skutočnosťou je, že niektorí

25

učitelia sa sústreďujú na istých žiakov, ktorých v porovnaní s inými vyvolávajú

častejšie, častejšie s nimi komunikujú, dávajú im väčší priestor pre ich realizovanie.

Časť žiakov takýto priestor nemá. Vplyvom tohto vznikajú v triede dve skupiny

žiakov – skupina v komunikácii aktívna a skupina komunikácii pasívna. Stáva sa, že

niektorých žiakov učitelia nevyvolávajú, aby si „nekomplikovali priebeh výučby“.

O klíme triedy možno hovoriť aj podľa toho, na čo sa zameriava, resp. čo sa v nej

uprednostňuje. Možno hovoriť o týchto triedach:

1. Trieda zameraná na výsledky – prvoradým cieľom sú výsledky učebnej

činnosti žiakov. Učiteľ delí žiakov na tých, ktorých jeho predmet zaujíma a na

tých, ktorí nedosahujú žiadne výsledky. K prvej skupine pristupuje

zhovievavejšie, žiakov chváli a pod.

2. Trieda zameraná na spolužitie a spoluprácu – učiteľ dbá na spoluprácu

žiakov, aby sa žiaci cítili prirodzene, aby boli objektívne hodnotení, vedie ich

k sebahodnoteniu a pod. V snahe o dobré spolužitie žiakov si všíma a reguluje aj

sociálne vzťahy medzi žiakmi. Žiakov akceptuje s ich kladnými a aj

problémovými stránkami bez výhrad. Naopak, hľadá cesty ako im pomôcť.

3. Trieda zameraná na poriadok – v činnosti triedy, a teda aj učiteľa sa kladie

dôraz predovšetkým na to, aby žiak poslúchal, aby to, čo sa od neho požaduje,

úplne a bez výhrad rešpektoval.

Klímu triedy často predstavujeme ako školskú samozrejmosť, ako istý stav,

ktorý vytvárajú žiaci aj učitelia. Na klímu triedy, ale aj školy pôsobia:

1. Jasnosť cieľov – žiaci musia mať jasné predstavy o tom, čo sa od nich

v školstve očakáva, čo sa od nich vyžaduje. Musia im byť jasné a zreteľné

ciele, ku ktorým smeruje škola a trieda.

2. Požiadavky – s jasnosťou cieľov veľmi úzko súvisia aj požiadavky, ktoré sú

na nich kladené a ktoré vedú k dosiahnutiu cieľov.

3. Štandardy – s požiadavkami súvisia štandardy, ktoré sú vyjadrením,

špecifikovaním cieľov a požiadaviek na žiakov. Ak žiak presne vie, čo sa od

neho žiada, má to na neho motivujúci vplyv, ktorý vedie k zvýšenému úsiliu

a výkonom.

4. Čestnosť – žiaci oceňujú, keď sa s nimi jedná zodpovedne a čestne.

26

5. Spoluúčasť – žiaci oceňujú a cítia sa docenení, keď sa môžu zúčastňovať

rôznych hodnotiacich procesov triedy alebo školy. Tým sa tiež stávajú

spolutvorcami triedy.

6. Podpora – žiaci musia mať pocit, že ich činnosti sú učiteľom cenené

a podporované. To ich tiež veľmi výrazne motivuje do ďalšej činnosti.

7. Bezpečie – v ktorom sa jedinec cíti bezpečne má motivujúci vplyv. Žiak

nesmie mať pocity žiadneho ohrozenia.

8. Prostredie – v ktorom žiak prežíva značnú časť dňa, musí byť pre neho

príťažlivé, aby sa v ňom žiak príjemne cítil.

2.2 Ako sa skúma kvalita života v triede

Na skúmanie kvality života žiaka v škole a v triede sa používa niekoľko metód:

pozorovanie žiaka v triede – neštandardizované, štandardizované , interwiev,

dotazníky.

Pozorovanie triedy – pozorovateľ presne vie, čo bude pozorovať, vlastne na čo

sa zameria, má pripravený pozorovací systém.

a) Neštandardizované pozorovanie – vykonáva pozorovateľ a na základe

svojich zistení, z pozorovania udalostí si vytvára predstavu o kvalite života

žiaka v škole. Jeho zistenie ovplyvňuje mnoho faktorov, napr. jeho kritéria

hodnotenia, predchádzajúce skúsenosti, ale aj iné faktory: dĺžka pobytu

v triede a škole a pod.

b) Štandardizované pozorovanie – uskutočňuje pozorovateľ, ktorý má vopred

stanovený cieľ pozorovania, okruhy a prvky pozorovania, kritériá hodnotenia

odpozorovaných javov. Je vhodné, aby štandardizované pozorovanie

vykonávali viacerí pozorovatelia.

Za najvhodnejšie výskumné metódy môžeme považovať tie, ktoré zisťujú názory

priamych účastníkov života školy, ich pocity, hodnotenia, postoje:

Interwiev – s učiteľmi, žiakmi školy, vedením školy, najlepšie využiteľný je

štruktúrovaný dotazník s otvorenými, širokými otázkami a ďalšie otázky sú

tvorené výskumníkom priebežne, vychádzajú z priebehu rozhovoru. Za

27

pozitívum tejto metódy považujeme to, že opýtaný môže výskumníkovi

nejasnosti hneď vysvetliť, je možné pýtať sa na podrobnosti, ktoré sú pre

výskumníka zaujímavé, ale negatívom je napr. vysoký počet hodín zisťovania

a práce v teréne, nízky počet osôb, ktoré je možné takto sledovať, náročná

príprava výskumníka a iné.

Dotazníky a posudzovacie škály – ide o písomné získavanie odpovedí na

stanovené otázky. Je možné zisťovať ich spoľahlivosť a získať informácie od

vysokého počtu respondentov v krátkom čase (Slávka Hlásna a kolektív, 2006,

str. 227).

28

3. Prieskum

Ako nástroj zberu potrebných údajov sme použili dotazník, ktorý sme vytvorili

podľa Andersonovej. Dotazník bol určený pre rodičov žiakov a z ich odpovedí

sme vyvodili závery týkajúce sa klímy vládnucej na Základnej škole

v Mojmírovciach. Zo Získaných informácii z dotazníka sme vyhotovili tabuľky

a na základe tabuliek sme zhotovili grafy. Následne grafy boli vyhodnotené.

3.1. Charakteristika Základnej školy v Mojmírovciach

Základná škola v Mojmírovciach je moderná plnoorganizovaná progresívna,

otvorená a kvalitná výchovno-vzdelávacia inštitúcia, založená na princípoch

humanizmu a tolerancie s mottom: „Aby každé dieťa mohlo zažiť v škole úspech“.

Výchovno-vzdelávaciu činnosť zameriava na dieťa tak, aby sa každému dieťaťu bez

rozdielu poskytli rovnakú príležitosť zažiť úspech vo svojom snažení a pomohli

naštartovať a prebudiť jeho prirodzenú zvedavosť, záujem o získanie nových

poznatkov, aktivitu ale aj snahu o presadenie sa. Túžba uznaní je u každého dieťaťa

hnacím motorom k podávaniu výkonov.

Počtom žiakov a rozlohou sa škola radí medzi veľké školy v nitrianskom okrese.

Súčasný demografický vývoj na jednej strane spôsobuje pomalý, ale pravidelný

úbytok žiakov, na strane druhej poskytuje nové možnosti pre vytvorenie

jedinečných podmienok, špecifických pre školu, pre región a jeho potreby. Kvalitný

tím odborníkov, schopných tvoriť a meniť klasické formy vyučovania na netradičné,

ochotných na sebe pracovať, spolu s modernými priestormi a vybavením školy dáva

záruku dobrej konkurencieschopnosti školy. V súčasnosti má škola 380 žiakov,

otvorených 18 tried, 4 oddelenia školského klubu detí. K vybaveniu školy patrí 10

odborných učební, dve telocvične, školská knižnica ako komunikačné centrum školy

a pomerne veľký školský areál s detským ihriskom – to všetko poskytuje dostatok

možností a priestoru na kreatívnu prácu a rekreačnú činnosť. Škola taktiež ponúka

výučbu cudzích jazykov, zameranie na informačné technológie a počítače. Vďaka

projektu Infovek má škola dve počítačové učebne a pripojenie na internet zdarma.

To prinieslo ďalšie možnosti – vytvoriť webovú stránku školy, ponúknuť rodičom

29

informácie o deťoch prostredníctvom internetovej žiackej knižky a prezentáciu

školy navonok.

Škola sa zapája do rôznych súťaží, olympiád v rámci okresu, reprezentujú školu na

kultúrnych podujatiach obce a celého mikroregiónu. Svoje umelecké nadanie

a mediálne zručnosti uplatňujú pri vydávaní školského časopisu Školobežka.

V roku 2006 škola vďaka projektu získala finančné prostriedky z Eurofondov na

rekonštrukciu budovy školy.

Pedagogický zbor tvorí dlhodobo viac ako 25 kvalifikovaných pedagógov. Na 1.

Stupni je vyučovanie odborne zabezpečené v plnom rozsahu, na druhom stupni sú

odborne pokryté všetky kvalifikované predmety a jazykové vyučovanie. V oblasti

profesijnej orientácie žiakov a výchovnej problematiky pôsobí výchovná poradkyňa,

žiakom so špeciálnym vyučovacím programom sa venuje špeciálny pedagóg.

Pedagógovia pracujú aj so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí

potrebujú individuálny prístup zo strany pedagógov rešpektujúci ich špecifické

potreby. Žiaci so zvýšenými problémami môžu byť integrovaní do bežných tried,

pričom majú vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program.

Niektorí učitelia prevzali úlohu koordinátorov environmentálnej výchovy

a prevencie drogových závislostí. Na škole pôsobia ako učitelia náboženskej

výchovy kňazi a katechéti. V pôsobnosti školy je školský klub s tromi oddeleniami.

V oblasti ďalšieho vzdelávania pedagógov, ktoré tvorí súčasť celoživotného

vzdelávania sa zameriavame na inovačné trendy vyučovania a na prevenciu porúch

správania, využíva dostupné ponuky na skvalitnenie výchovy a vzdelávania žiakov.

Škola tiež rozvíja záujmové činnosti detí tým, že ponúka krúžky s rôznym

zameraním – okrem detského folklórneho súboru Zbojník na škole existuje

- Cvičenia z matematiky

- Cvičenia zo slovenského jazyka

- Čitateľský krúžok

- Ekologický krúžok – vlastivedný krúžok

- Ekologický krúžok – environmentálny

- Ekologický krúžok – na túre s náturou

- Krúžok anglického jazyka

- Krúžok anglického jazyka 1

- Počítačový krúžok – práca s PC

30

- Počítačový krúžok – hráme sa s počítačom

- Školský klub I

- Školský klub II

- Školský klub III

- Športový krúžok

- Športový krúžok – stolný tenis, futbal

- Umelecký krúžok – malý výtvarníci

- Umelecký krúžok – krúžok šikovných rúk

- Umelecký krúžok – kreatívny krúžok

- Umelecký krúžok – DDS Ekožrútik

- Umelecký krúžok – výtvarný

- Žurnalistický krúžok – Školobežka

Základná škola Mojmírovce pracuje podľa školského vzdelávacieho programu

MOTÝLIK

M – múdrosť, mravnosť, multikultúrnosť, mediálna orientácia, motivácia, myslenie

O – osobnosť, otvorenosť, obetavosť, ochota, ochrana prírody a životného prostredia

T – tvorivosť, tímová práca, talent, tradície, tolerancia

Ý

L – ľudskosť, logické myslenie, lexikón, literatúra

I – informatika, informácie, individuálny prístup, intelekt, inšpirácia

K – kamarátstvo, kooperácia, komunikácia, kompetencia, kreativita,

Podľa tohto školského vzdelávacieho programu základná škola v Mojmírovciach

vyučuje od roku 2008.

31

3.2 Výsledky prieskumu a ich zhodnotenie

Dotazník obsahuje presne formulované otázky pre respondentov v písomnej podobe za

účelom zistenia klímy školy a tak identifikovať pozitívne a negatívne stránky

vzdelávania na škole, analyzovať ich a navrhnúť efektívne riešenia na skvalitnenie

podmienok. Dotazník som vyhotovila podľa Andersonovej (1982 s. 388-404). Tá

školskú klímu rozčleňuje na štyri základné dimenzie: ekológiu školy, zázemie školy,

sociálny systém školy a kultúru školy. Preto dotazník sa skladá zo štyroch častí.

Celkovo obsahuje 25 otázok, z nich prvých 7 otázok je zameraných na ekológiu školy,

ďalších 6 otázok je zameraných na zázemie školy, 7 otázok sa zaoberá sociálnym

systémom školy a zvyšných 5 otázok hovorí o kultúre školy. Rodičia na otázky

v dotazníku odpovedali anonymne, takže sa nemusia obávať, že ich odpovede budú

niekde zverejňované. Dotazník bol rozdaný 60 respondentom, prostredníctvom

triednych učiteľov a návratnosť bola 100%.

Údaje získané administrovaním dotazníka boli štatisticky spracované a výsledky boli

následne zosumarizované do formy tabuliek a grafov.

Tabuľka 1 Celkové vyhodnotenie dotazníka

Otázka Absolútny a relativný počet odpovedí a-g

v rámci jednotlivých otázok 1-25 a)

% b) %

c) %

d) %

e) %

f) %

g) %

E

koló

gia

škol

y

1. Ste spokojní so stavom budovy školy, ktorú navštevuje Vaše dieťa?

30

50%

10

17%

9

15%

0

0%

7

12%

1

12%

3

5%

2. Ste spokojní s architektonickým riešením budovy školy?

12

20%

15

25%

24

40%

8

13%

0

0%

1

2%

0

0%

3. Ako hodnotíte kapacitu školy, ktorú navštevuje Vaše dieťa?

6

10%

30

50%

15

24%

6

10%

1

2%

1

2%

1

2%

4. Ste spokojní s výzdobou a vybavenosťou

9

15%

9

15%

15

25%

6

10%

12

20%

0

0%

9

15%

32

tried, ktoré navštevuje Vaše dieťa?

5. Ako hodnotíte počet žiakov v triedach?

12 20%

18 30%

18 30%

0 0%

3 5%

9 15%

0 0%

6. Ako hodnotíte vybavenosť školy takými zariadeniami ako: školská jedáleň, telocvičňa, šk. klub ?

6 10%

15 25%

15 25%

6 10%

12 20%

5

8%

1 2%

7. Ste spokojní s vonkajšími priestormi školy ako sú napr.: ihrisko, úprava zelene ?

9 15%

16 27%

14 23%

12 20%

6 10%

3

5%

0 0%

Zá

zem

ie šk

oly

8. Ste spokojní so spôsobom riadenia školy?

6 10%

12 20%

9 15%

6 10%

12 20%

12 20%

3 5%

9. Ste spokojní s pedagogickou úrovňou učiteľského zboru?

6

10%

15

25%

16

27%

5

8%

9

15%

0

0%

9

15%

10. Ste spokojní s úrovňou práce triedneho učiteľa?

12

20%

14

23%

15

25%

9

15%

4

7%

0

0%

6

10% 11. Ste spokojní so

vzťahmi na škole medzi učiteľmi a žiakmi?

6

10%

15

25%

15

25%

15

25%

6

10%

3

5%

0

0%

12. Ste spokojní s vekovým zložením učiteľského zboru?

3

5%

14

23%

16

27%

12

20%

6

10%

6

10%

3

5% 13. Ste spokojní

s postojom učiteľov k práci v škole?

9

15%

12

20%

12

20%

15

25%

3

5%

6

10%

3

5% 14. Ste spokojní

s objektivitou hodnotenia žiakov na škole?

6

10%

12

20%

15

25%

12

20%

7

12%

8

13%

0

0%

Soci

álny

syst

ém

škol

y

15. Ste spokojní so vzťahmi panujúcimi v škole medzi vedením školy a učiteľmi?

6 10%

15 25%

15 25%

12 20%

4 7%

5

8%

3 5%

16. Ste spokojní s prístupom

12

9

12

9

12

6

0

33

učiteľov k žiakom? 20% 15% 20% 15% 20% 10% 0% 17. V akej miere sú

rešpektované individuálne potreby žiakov vo vyučovacom procese?

8 13%

10 17%

12 20%

15 25%

6 10%

9

15%

0 0%

18. V akej miere sú na škole vytvárané priestory pre doplnkové výchovno-vzdelávacie aktivity(olympiády, recitačné súťaže a pod?

15 25%

21 35%

8 13%

8 13%

6 10%

0

0%

2 4%

19. Ste ako rodič spokojní s tým, ako Vás škola informuje o správaní a výsledkoch Vášho dieťaťa?

10 17%

18 30%

15 25%

4 7%

5 8%

5

8%

3 5%

20. Ste ako rodič spokojní s tým, ako škola akceptuje Vaše pripomienky?

6

10%

18

30%

12

20%

9

15%

15

25%

0

0%

0

0%

Kul

túra

škol

y

21. Ste spokojní s počtom organizovaných mimoškolských aktivít učiteľmi (školou)?

9 15%

33 55%

14 23%

0 0%

4 7%

0

0%

0 0%

22. V akej miere sa škola zaujíma o rodinné zázemie žiakov?

16

27%

20

33%

12

20%

4

7%

6

10%

2

3%

0

0%

23. V akej miere škola poskytuje pomoc žiakom pri riešení ich osobných problémov?

12

20%

14

23%

10

17%

15

25%

6

10%

3

5%

0

0%

24. Ste spokojní s tým, ako škola motivuje žiakov v dosahovaní čo najlepších vyučovacích výsledkov?

16 27%

9

15%

12 20%

8 13%

4 7%

6

10%

5 8%

34

25. Ste spokojní s bezpečnosťou žiakov na škole a zabezpečení pedagogického dozoru?

14

23%

9

15%

15

25%

3

5%

8

13%

5

8%

6

10%

V tabuľke 1 vidíme výsledky prezentované pre štyri časti: ekológia školy, zázemie

školy, sociálny systém školy a kultúra školy. Tieto štyri časti sa navzájom od seba líšia

a môžeme si to všimnúť aj v tabuľke. Údaje sa navzájom odlišujú. V prvej dimenzii

môžeme vidieť, že prevažná väčšina rodičov odpovedala pozitívne na otázku, čo

znamená, že sú spokojní. V druhej dimenzii sú otázky dosť negatívne z čoho vyplýva,

že rodičia nie sú až tak spokojní. V tretej dimenzii tiež nájdeme odpovede negatívne, ale

zas odpovede pozitívneho charakteru tam nie sú, čo v prvej dimenzii boli. V štvrtej časti

má najväčšiu úspešnosť otázka 21, kde rodičia sú spokojní s organizovaním

mimoškolských aktivít učiteľmi až na 93%. Odpovede negatívne charakteru v týchto

otázkach nájdeme pomenej. V prvej časti najväčšiu úspešnosť, s najväčším počtom

spokojnosti mala otázka 2 a 3. V druhej časti boli rodičia najspokojnejší v otázke 10.

V tretej časti to bola otázka 18, ktorá mala u rodičov najväčší úspech. V poslednej časti

mala otázka 21 až 93% úspech. Najviac negatívnych odpovedí bolo na otázku 8, či sú

rodičia spokojní so spôsobom riadenia školy, až 45% odpovedí bolo negatívnych.

Ďalších 35% nespokojných odpovedí bolo na otázku 4, či sú rodičia spokojní

s výzdobou a vybavenosťou školy, ktorú navštevuje ich dieťa. Najmenej negatívnych

odpovedí mala otázka 2, kde sme sa pýtali rodičov na spokojnosť s architektonickým

riešením budovy. Z toho vyplýva, že rodičia sú veľmi spokojní s architektonickým

riešením budovy školy. Druhá otázka v poradí najmenším počtom negatívneho

hodnotenia bola otázka 3 s 5% čo znamená, že rodičia sú spokojní s kapacitou školy.

Tretia otázka s najnižším počtom negatívneho hodnotenia bola 21, ktorá sa týkala

spokojnosti s počtom organizovaných mimoškolských aktivít. Z toho vyplýva, že škola

organizuje mimoškolské aktivity a rodičia sú s nimi spokojní.

35

Tabuľka 2 Vyhodnotenie pozitívneho, negatívneho hodnotenia.

Číslo otázky

Pozitívne hodnotenia

Neutrálny ekvivalent

Negatívne hodnotenia

Spolu

1. 82% 0% 18% 100% 2. 85% 13% 2% 100% 3. 85% 10% 5% 100% 4. 55% 10% 35% 100% 5. 80% 0% 20% 100% 6. 60% 10% 30% 100% 7. 65% 20% 15% 100% 8. 45% 10% 45% 100% 9. 62% 8% 30% 100% 10. 68% 15% 17% 100% 11. 60% 25% 15% 100% 12. 55% 20% 25% 100% 13. 55% 25% 20% 100% 14. 55% 20% 25% 100% 15. 60% 20% 20% 100% 16. 55% 15% 30% 100% 17. 50% 25% 25% 100% 18. 73% 13% 14% 100% 19. 72% 6% 21% 100% 20. 60% 15% 25% 100% 21. 93% 0% 7% 100% 22. 80% 7% 13% 100% 23. 60% 25% 15% 100% 24. 62% 13% 25% 100% 25. 63% 5% 32% 100%

36

Graf 1 – Vyhodnotenie pozitívneho a negatívneho hodnotenia ekológie školy

Graf 1 nám znázorňuje od najvyššieho po najnižšie zoradené hodnotenia rodičov

žiakov, ktorý odpovedali na otázky, ktoré boli zamerané na ekológiu školy. Modrá farba

v grafe nám znázorňuje pozitívne hodnotenia, ktoré majú klesajúcu tendenciu. Červenou

farbou sú v grafe znázornené negatívne hodnotenia, ktoré majú stúpajúcu tendenciu.

Ale keďže pozitívne odpovede prevyšujú znamená, že rodičia sú s ekológiou školy

spokojní. V otázke č. 2 je najmenej negatívnych odpovedí iba 1,7% z opýtaných

rodičov je nespokojných s architektonickým riešením budovy školy.

Z tohto grafu vyplýva, že rodičia sú s ekológiou školy spokojní.

0%

10%

20%

30%

40%

50%

60%

70%

80%

90%

Otázka č. 2

Otázka č. 3

Otázka č. 1

Otázka č. 5

Otázka č. 7

Otázka č. 6

Otázka č. 4



37

Graf 2 Vyhodnotenie pozitívneho a negatívneho hodnotenia zázemia školy

Graf 2 nám znázorňuje modrou farbou všetky pozitívne hodnotenia rodičov, ktorí

odpovedali na otázky týkajúce sa zázemia školy a sú zoradené od najvyššieho po

najnižšie. Majú klesajúcu tendenciu. Červenou farbou sú znázornené negatívne

hodnotenia, ktoré majú prevažne stúpajúcu tendenciu. Ale keďže pozitívne odpovede

prevyšujú znamená, že rodičia sú so zázemím školy spokojní. Najviac pozitívnych

odpovedí bolo v otázke č.10, ktorá bola zameraná na spokojnosť rodičov s úrovňou

práce triedneho učiteľa a až 68,3% rodičov odpovedalo pozitívne. Z grafu nám vyplýva,

že rodičia sú aj so zázemím školy spokojní.

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00%

70,00%

Otázka č. 10

Otázka č. 9

Otázka č. 11

Otázka č. 12

Otázka č. 13

Otázka č. 8.



38

Graf 3 Vyhodnotenie pozitívneho a negatívneho hodnotenia sociálneho systému školy

Graf 3 nám znázorňuje vyhodnotenia otázok zo sociálneho systému školy, na ktoré

odpovedali rodičia žiakov. Výsledky hodnotení sú zoradené od najvyššieho po najnižší.

Modrou farbou sú znázornené pozitívne hodnotenia a v grafe majú stúpajúcu tendenciu.

Červenou farbou sú znázornené negatívne hodnotenia, ktoré majú tendenciu striedania

sa. Ale keďže pozitívne odpovede prevyšujú znamená, že rodičia sú so sociálnym

systémom školy spokojní. Najviac pozitívnych odpovedí bolo v otázke č.18, ktorá je

zameraná na mieru rešpektovanosti individuálnych potrieb žiakov vo vyučovacom

procese a zistilo sa, že až 73,3% rodičov malo pozitívne odpovede na túto otázku.

Z grafu nám vyplýva, že rodičia sú spokojní so sociálnym systémom na škole.

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00%

70,00%

80,00%

Otázka č.18

Otázka č.19

Otázka č. 20

Otázka č. 15

Otázka č. 14

Otázka č. 16

Otázka č. 17



39

Graf 4 Vyhodnotenie pozitívneho a negatívneho hodnotenia kultúry školy

Graf 4 nám znázorňuje otázky zamerané na kultúru školy, ktoré sú zoradené od

najvyššieho po najnižší. Modrou farbou sú znázornené pozitívne hodnotenia, ktoré majú

klesajúcu tendenciu. Červenou farbou sú znázornené negatívne hodnotenia, ktoré majú

v otázke 21 a 22 stúpajúcu tendenciu. V otázke 25, 24 a 23 majú odpovede klesajúcu

tendenciu. Ale keďže pozitívne odpovede prevyšujú znamená, že rodičia sú s kultúrou

školy spokojní. Najviac pozitívnych odpovedí bolo v otázke č.21, ktorá je zameraná na

spokojnosť s počtom organizovaných mimoškolských aktivít učiteľmi (školou) a až

93,3% rodičov odpovedalo na otázku pozitívne. Pričom v tejto istej otázke bolo

najmenej negatívnych hodnotení a to len 6,7%. Z grafu vplýva, že rodiča sú spokojní

s kultúrou školy.

0,00%

10,00%

20,00%

30,00%

40,00%

50,00%

60,00%

70,00%

80,00%

90,00%

100,00%

Otázka č.21

Otázka č. 22

Otázka č. 25

Otázka č. 24

Otázka č. 23



40

Záver

Cieľom bakalárskej práce bolo zistiť aká klíma prevláda na Základnej škole

v Mojmírovciach. V teoretickej časti sme zadefinovali pojem klímy školy a to

z hľadiska rôznych autorov. Potom sme klímu začlenili podľa typov a z určitých

hľadísk. Nevynechali sme ani zložky klímy. Hlavným cieľom bakalárskej práce bolo

zistiť aká je klíma vo vybranej základnej škole a ako ju vnímajú rodičia žiakov. Nato

aby sme to zistili sme vytvorili dotazník, ktorý sa skladal z 25 otázok a pokrýval štyri

dimenzie danej školy ako ich rozčlenila Andersonová. Údaje získané administrovaním

dotazníka (60 respondentov – rodičov žiakov) boli štatisticky spracované a výsledky

boli zosumarizované do formy tabuliek a grafov. Zistili sme, že rodičia poväčšine

odpovedali kladne na položené otázky a to znamená, že na škole prevláda príjemná,

pozitívna klíma. Veď každý vie, že v prostredí, kde je negatívne prostredie sa veľmi

ťažko pracuje a na žiakov to platí dvojnásobne. Aj žiaci, keď majú v triede medzi sebou

zlé vzťahy všetko sa odzrkadlí aj na prospechu a keď je v triede veľmi dobrá atmosféra

tak sa hneď každému ľahšie učí a rád chodí do školy.

Použitá literatúra

Grecmanová H. : Pojetí školního klimatu ve vědecké literatuře. In: Pedagogická orientace, č. 1, 1988. Grecmanová H. : Typy školskej klímy a jej vplyvy, Pedagogické revue, č. 5-6, roč. 49, 1997 Hlásna S., Horváthová K., Mucha M., Tóthová R.: Úvod do pedagogiky, Bratislava, 2006, ISBN 80-89132-29-4 Ježek S. : Sociální klima školy I., Brno: MSD s.r.o., ISBN 80-86633-13-6 Obst O. : Klíma třídy. In: Kalhous, Z., Obst O. : Školní didaktika, Praha Potrál, 2002, ISBN 80-7178-253-X Obdržálek Z., Horváthová K. a kolektív : Organizácia a manažment školstva, Terminologický a výkladový slovník, Bratislava 2004, ISBN 80 10-00022-1 Petlák E. : Klíma školy a klíma triedy, Bratislava, 2006, ISBN 80-89018-97-1 Průcha, Walterová, Mareš : Pedagogický slovník, Praha Portál, 1998, ISBN 80-7178-252-1. http://zsmojmirovce.edupage.org/

http://zsmojmirovce.edupage.org/

Príloha č.1

Dotazník

Cieľom dotazníka je zhodnotiť klímu školy a tak identifikovať pozitívne a negatívne

stránky vzdelávania na škole, analyzovať ich a navrhnúť efektívne riešenia na

skvalitnenie podmienok štúdia. Zistenia môžu byť interným doplnkom k hodnotiacej

správe školy.

Zakrúžkujte odpoveď, ktorá sa zhoduje s vašim stanoviskom.

1. Ste spokojní so stavom budovy školy, ktorú navštevuje Vaše dieťa?

a) rozhodne spokojný

b) spokojný

c) skôr spokojný

d) neviem sa vyjadriť

e) skôr nespokojný

f) nespokojný

g) rozhodne nespokojný

2. Ste spokojní s architektonickým riešením budovy školy?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


3. Ako hodnotíte kapacitu školy, ktorú navštevuje Vaše dieťa?

a) rozhodne postačujúca

b) postačujúca

c) skôr postačujúca


e) skôr nepostačujúca

f) nepostačujúca

g) rozhodne nepostačujúca

4. Ste spokojní s výzdobou a vybavenosťou tried, ktoré navštevuje Vaše

dieťa?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


5. Ako hodnotíte počet žiakov v triedach?

a) primeraný

b) neprimeraný

c) skôr neprimeraný


e) skôr nedostatočný

f) nedostatočný

g) rozhodne nedostatočný

6. Ako hodnotíte vybavenosť školy takými zariadeniami ako: školská jedáleň,

telocvičňa, šk. klub a pod. ?

a) nadštandardný

b) štandardný

c) skôr štandardný


e) skôr nepostačujúci

f) nepostačujúci

g) rozhodne nepostačujúci

7. Ste spokojní s vonkajšími priestormi školy ako sú napr.: ihrisko, úprava

zelene ?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


8. Ste spokojní so spôsobom riadenia školy?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


9. Ste spokojní s pedagogickou úrovňou učiteľského zboru?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


10. Ste spokojní s úrovňou práce triedneho učiteľa?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


11. Ste spokojní so vzťahmi na škole medzi učiteľmi a žiakmi?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


12. Ste spokojní s vekovým zložením učiteľského zboru?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


13. Ste spokojní s postojom učiteľov k práci v škole?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


14. Ste spokojní s objektivitou hodnotenia žiakov na škole?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


15. Ste spokojní so vzťahmi panujúcimi v škole medzi vedením školy

a učiteľmi?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


16. Ste spokojní s prístupom učiteľov k žiakom?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


17. V akej miere sú rešpektované individuálne potreby žiakov vo vyučovacom

procese?

a) výrazne rešpektované

b) rešpektované

c) skôr rešpektované


e) skôr nerešpektované

f) nerešpektované

g) rozhodne nerešpektované

18. V akej miere sú na škole vytvárané priestory pre doplnkové výchovno-

vzdelávacie aktivity ( olympiády, recitačné súťaže a pod.) ?

a) výrazne

b) dostatočne

c) čiastočne


e) skôr nedostatočne

f) nedostatočne

g) veľmi málo

19. Ste ako rodič spokojní s tým, ako Vás škola informuje o správaní

a výsledkoch Vášho dieťaťa?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


20. Ste ako rodič spokojní s tým, ako škola akceptuje Vaše pripomienky?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


21. Ste spokojní s počtom organizovaných mimoškolských aktivít učiteľmi

(školou)?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


22. V akej miere sa škola zaujíma o rodinné zázemie žiakov?

a) výrazne

b) dostatočne

c) čiastočne



f) nedostatočne

g) veľmi málo

23. V akej miere škola poskytuje pomoc žiakom pri riešení ich osobných

problémov?

a) výrazne

b) dostatočne

c) čiastočne



f) nedostatočne

g) veľmi málo

24. Ste spokojní s tým, ako škola motivuje žiakov v dosahovaní čo najlepších

vyučovacích výsledkov?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


25. Ste spokojní s bezpečnosťou žiakov na škole a zabezpečení pedagogického

dozoru?


b) spokojný

c) skôr spokojný



f) nespokojný


Ďakujeme všetkým rodičom za svedomité a pravdivé vyplnenie dotazníka, prispeli

ste tak k zvýšeniu kvality vzdelávania a zvýšenie kvalitnej klímy v škole Vašich

detí.

Príloha č.2

Fotografia 1 exteriéru Základnej školy Mojmírovce

Fotografia 2 exteriéru Základnej školy v Mojmírovciach

Fotografia 3 z interiéru Základnej školy v Mojmírovciach

Fotografia 5 z interiéru Základnej školy v Mojmírovciach

Fotografia 6 interiéru Základnej školy v Mojmírovciach

klíma akoly school climate - theses.cz · s pedagógmi a ~iakmi. vytvorie priaznivé prostredie,...

Documents