klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

17
KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 (prehľad) Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc. Bratislava Január 2010

Upload: arraweb

Post on 24-Jun-2015

462 views

Category:

Travel


1 download

TRANSCRIPT

Page 1: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

K L A SIFIK ÁCI A V YSOK ÝCH ŠKÔL 2009

(prehľad)

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.Bratislava

Január 2010

Page 2: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.Klasifikácia vysokých škôl 20091.vydanie© Autor/ARRA/2010

ISBN 978-80-89472-06-2

K zostaveniu publikácie a jej odbornej recenzii prispeli:Prof. Dr.h.c. Ing. F. Devínsky, DrSc.,Mgr. Jozef Bárta, PhD

Rukopis prešiel redakčnou úpravou.

Page 3: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

OBSAH

ÚVOD 3

METODIKA 3

VÝSLEDKY 6

KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA 6

ARRA RATINGY 8

POROVNANIE KOMPLEXNEJ AKREDITÁCIE A ARRA RATINGOV 11

ZÁVER 13

Page 4: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 3

ÚVOD

Tento materiál je súhrnom a prehľadom porovnania dvoch súčasných ratingových hodnotení slovenských vysokých škôl - komplexnej akreditácie, ktorú vykonala Akreditačná komisia (poradný orgán vlády) a ARRA ratin-gov. Tieto hodnotenia sú podrobne analyzované v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009.

METODIKA

Hodnotenia, ako ich analyzuje Klasifikácia vysokých škôl 2009 sú založené na vlastných metodikách. Roz- diely v týchto metodikách sú jedným z hlavných zdrojov rozdielov medzi výsledkami zaradenia vysokých škôl v komplexnej akreditácii a v ARRA ratingoch. Zatiaľ čo sa komplexná akreditácia sústredila na kvantitatívne uka- zovatele/parametre, metodika ARRA ratingov využíva sériu ukazovateľov/parametrov, ktoré majú výrazný kvalita- tívny charakter. Pomer medzi ukazovateľmi výskumného výkonu a ukazovateľmi vzdelávacieho výkonu je pritom vyvážený. Analýza a porovnanie parametrov/ukazovateľov pre vlastné zaraďovanie (rating) vysokých škôl sú uve-dené v tabuľke 1.

Tabuľka 1. Ukazovatele použité v rámci klasifikácií.

UKAZOVATELE ARRA UKAZOVATELE AKVÝSKUM VÝSKUM

„atribút výstupov“VV1a, publikácie/tvorivý zamestnanecVV2, počet citácií/tvorivý zamestnanec 50 výstupov výskumu (publikácie)VV2a, citácie/publikácia

„atribút prostredia“VV4a, PhD absolventi/PhD. študentiVV5, PhD absolventi/prof., doc. rozsah a výsledky doktorandského štúdia (váha aspoň 1/3)VV6, denní PhD/denní štud.

VV7, VEGA granty/tvorivý zamestnanec

VV8, APVV/tvorivý zamestnanecobjem finančných prostriedkov (grantov) získaných na pro-jekty riešené na fakulte v hodnotenej oblasti v hodnotenom období (váha aspoň 1/3)

VV9, zahraničné granty/tvorivý zamestnanecVV10, suma granty/tvorivý zamestnanec

kvalita výskumnej infraštruktúry (prístrojové vybavenie, kniž-nice, počítačové vybavenie - váha aspoň 1/6)ostatné aspekty charakterizujúce prostredie, v ktorom sa reali-zuje výskum (váha aspoň 1/6)„atribút ocenenia“uskutočnené vyžiadané prednáškyčlenstvo v národných a medzinárodných výboroch v oblasti výskumupoverenia z externého prostredia na organizovanie konferen-ciíčlenstvo v edičných radách medzinárodných časopisovčlenstvo v národných a medzinárodných komisiách a poro-tách

Page 5: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 20094

ocenenia a vyznamenania

VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE

SV1, počet študentov/učiteľpočet študentov v študijných programoch prvého a druhého stupňa na prepočítaný evidenčný počet vysokoškolských učiteľov

SV2, počet študentov/prof. alebo doc.SV3, počet učiteľov s PhD./učiteľSV4, počet prof. a doc./učiteľSV6, prihlásení/plánSV7, počet zapísaných/prijatýchSV8 podiel zahraničných študentov

V tabuľke 2. sú uvedené parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl vo všetkých troch hodno-teniach používaných v ARRA-e pre ranking. Pre Model B ARRA ratingu bola ako benchmark zvolená najvyššia úroveň v každej z typických skupín fakúlt, ako ich používa ARRA pre ranking.

Podrobná analýza všetkých troch metodík je v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009.

Tabuľka 2. Parametre a ukazovatele pre klasifikáciu vysokých škôl (minimálne hodnoty resp. rozsahy)

AK Univerzity Ne-Univerzity Odborné VŠ Iné

pravidlo parameter ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ ukazovateľ

KZ -1 (publikácie) 60 % fakúlt/ 50 % pre OVŠ4,00 – 2,50

B-2,49 – 1,50

C+< 1,50

C- /

KZ -2 (granty domáce) Sk/osoba 60 000 40 000 20 000 /

KZ -3 (PhD absolventi/školiteľa)

60 % fakúlt 1/3 ? ? /

KZ -4 (PhD. publikácie) 60 % fakúlt C+ ? ? /

KZ -5 (počet PhD. študentov/učiteľ)

počet PhD. študentov/učiteľ min. 1 ? ? /

KZ -6 (počet študentov 1. a 2./učiteľ)

počet študentov 1. a 2. stupňa/učiteľ max. 20 max. 25 max. 30

ARRA „A” A B B C

VV1a publikácie/tvorivý Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV2 počet citácií/tvorivý Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV2a citácie /publikácia Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV7 VEGA granty/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV8 APVV/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV9 zahraničné granty/osoba

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV10 suma granty/osoba Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

Page 6: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 5

VV4a PhD. absolventi / PhD. študenti

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV5 PhD. absolventi/prof., doc.

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

VV6 denní PhD./denní štud.

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV1 počet študentov/učiteľ

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV2 počet študentov/ prof. alebo doc.

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV3 počet učiteľov s PhD./učiteľ

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV4 počet prof. a doc./učiteľ

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

Použité len pre ARRA

SV6 prihlásení/plán Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV7 počet zapísaných/prijatých

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

SV8 podiel zahraničných študentov

Pomer k priemeru v skupine +,+ +,- -,+ -,-

ARRA „B” A B C D

VV1a publikácie/tvorivý Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV2 počet citácií/tvorivý Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV2a citácie/publikácia Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV7 VEGA granty/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV8 APVV/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV9 zahraničné granty/osoba

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV10 suma granty/osoba Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV4a PhD. absolventi / PhD študenti

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV5 PhD. absolventi/prof., doc.

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

VV6 denní PhD./denní štud.

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV1 počet študentov/učiteľ

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV2 počet študentov/ prof. alebo doc.

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV3 počet učiteľov s PhD./učiteľ

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV4 počet prof. a doc./učiteľ

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

Page 7: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 20096

Použité len pre ARRA

SV6 prihlásení/plán Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV7 počet zapísaných/prijatých

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

SV8 podiel zahraničných študentov

Pomer k najlepšiemu v skupine 100-80 79,9-60,0 59,9-40,0 < 40,0

Pre názornosť vzájomného porovnania komplexnej akreditácie a ARRA ratingov sú v tabuľke 3. uvedené ich klasifikačné stupnice. Z tabuľky je zrejmé, že len vlastné arbitrárne rozhodnutie Akreditačnej komisie rozhodlo o mie- re diferenciácie medzi vysokými školami a nie zvolená klasifikačná stupnica. Inak povedané, aj v tomto prípade o vý- sledku rozhodla predovšetkým definícia cieľa, až následne použité nástroje. A ako ukazujú konečné výsledky kom-plexnej akreditácie, v prípade, že vybrané nástroje nestačia na splnenie stanovené cieľa, sú naporúdzi i také, ktoré bez ohľadu na svoju kvalitu splnenie cieľa zabezpečia.

Tabuľka 3. Klasifikačné stupnice pre ratingy

AK ARRA „A” ARRA „B”

STUPNICA RATING STUPNICA REDUKOVANÁ KLASIFIKÁCIA CVV CSV RATING STUPNICA

[%] RATING

4,00-3,75 A 93,80 % A + + A 100-80,0 A

3,74-3,50 A- 87,50 % A + + A 100-80,0 A

3,49-3,25 B+ 81,30 % A + + A 100-80,0 A

3,24-2,75 B 68,80 % B + - B 79,9-60,0 B

2,74-2,50 B- 62,50 % B + - B 79,9-60,0 B

2,49-2,25 C+ 56,30 % C - + B 59,9-40,0 C

2,24-1,75 C 43,80 % C - + B 59,9-40,0 C

1,74-1,50 C- 37,50 % D - - C < 40,0 D

1,49-1,25 D+ 31,30 % D - - C < 40,0 D

1,24-1,00 D 25,00 % D - - C < 40,0 D

VÝSLEDKY

Komplexná akreditácia1

Klasifikácia vysokých škôl, je podľa výsledkov komplexnej akreditácie uvedených v zápisniciach Akreditačnej komisie zobrazená v tabuľke 4. V tabuľke 5. sú uvedené výsledky komplexnej akreditácie t.j. zaradenie vysokých škôl po „opravách“.

Výsledkom komplexnej akreditácie nie je skutočná diferenciácia doterajšej monokultúry univerzít, ale len jej rozdelenie na dve rovnomerne zastúpené skupiny vysokých škôl. Hoci dosiahnutý výsledok je určitým krokom smerom k štruktúrovanému systému vysokých škôl, nesplnil tie očakávania, ktoré ho (i verejne) sprevádzali a nie je zásadným príspevkom k ďalšiemu rozvoju vysokého školstva na Slovensku. Slovensko so svojou 5,3 miliónovou populáciou, ktorá sa nelíši od iných, nemá kapacitu na 11 univerzít, a to napriek tvrdeniam formálnych, či iných autorít.

1) Podrobne je komplexná akreditácia analyzovaná v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009

Page 8: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 7

Tabuľka 4. Klasifikácia vysokých škôl podľa predbežných výsledkov komplexnej akreditácie

vysoká škola KZU -1

KZU -2

KZU -3

KZU -4

KZU -5

KZU -6

klasifi-kácia

KZV - 1

KZV - 2

KZV - 3

klasifi-kácia

Univerzita veterinárskeho lekárstva + + + + + + A Univerzita Komenského + + + + + + A Univerzita Pavla Jozefa Šafárika + + + + + + A Vysoká škola sv. Alžbety + + + + + + A Technická univerzita Zvolen + + + + + + A Slovenská technická univerzita + + + + + + A Technická univerzita Košice + + + + + + A Ekonomická univerzita + + + + + - B Slovenská poľnohospodárska univerzita + + + + + - B Univerzita Mateja Bela + + + + + - B Žilinská univerzita + + + + + - B Univerzita Konštantína Filozofa + + + + + - B Vysoká škola múzických umení + - + + + + B Vysoká škola výtvarných umení + + - + - + B Prešovská univerzita + - + + - - B Trnavská univerzita + - - - + - B Katolícka univerzita - + - + - - + + + BUniverzita sv. Cyrila a Metoda - - - + + + BAkadémia umení + + + BUniverzita J. Selyeho + + + BTrenčianska univerzita A. Dubčeka + + + B+ znamená splnené kritérium A znamená univerzitnú vysokú školu - znamená nesplnené kritérium B znamená nezaradenú vysokú školu

Tabuľka 5. Klasifikácia vysokých škôl podľa konečných výsledkov komplexnej akreditácie

vysoká škola KZU -1 KZU -2 KZU -3 KZU -4 KZU -5 KZU -6 klasifi-kácia KZV - 1 KZV - 2 KZV - 3 klasifi-

kácia

UVL + + + + + + A UK + + + + + + A UPJŠ + + + + + + A TUZVO + + + + + + A STU + + + + + + A TUKE + + + + + + A SPU + + + + + (+) A ŽU + + + + + (+) A EU + + + + + (+) (A) UMB + + + + + (+) (A) UKF + + + + + (+) (A) VŠMU + - + + + + B VŠVU + + - + - + B PU + - + + - - B TU + - - - + - B KU - + - + - - + + + BUCM - - - + + + BAU + + + BUJS + + + BTUAD + + + BVŠSA ? ? ? ? ? - - (C)

(+) = dodatočne splnené kritérium a získaná klasifikácia

Page 9: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 20098

ARRA ratingy2

Ako už bolo uvedené, ARRA ratingy sú založené na porovnaní kvality hodnotených vysokých škôl so zvole-nou porovnávacou veličinou (benchmarkom). Tak v Modeli A je benchmarkom priemer výkonu slovenských vyso-kých škôl vo VÝSKUME a vo VZDELÁVANÍ. Výsledný rating vysokých škôl podľa Modelu A je na obrázku 1.

Z obrázka vyplýva, že rating „A“ získali predovšetkým vysoké školy, ktoré patria medzi najstaršie na Sloven-sku, u ktorých je známy tradične vysoký podiel výskumu v ich činnosti. Skupina s ratingom A, rovnako ako ostatné ratingové skupiny univerzít, obsahuje všetky typy vysokých škôl z hľadiska ich výskumnej a/alebo vzdelávacej orientácie. Tento výsledok poukazuje na významný fakt, že tento rating je nezávislý od profesionálnej orientácie vysokej školy.

Ďalším zistením z tohto modelu ratingu je fakt, že s výnimkou STU, ostatné technicky orientované vysoké školy zaznamenali len priemernú hodnotu svojej kvality. Okrem TUAD ide vždy o vysoké školy s dostatočnou tradíciou v príprave inžinierov a aj podmienkami primeranej kvality technického výskumu. Len priemerný rating pravdepodobne spôsobila o.i. ich stratégia rozvoja za posledných 20 rokov. Základom tejto stratégie bola snaha expandovať, ale nie smerom ďalšieho rozvoja pôvodnej orientácie, ale smerom budovania „plno-sortimentných univerzít“. Rozširovanie počtu fakúlt orientovaných skôr spoločensko-humanitne, environmentálne, či dokonca umelecky, budovaných na „zelenej lúke“ znamenalo i zníženie celkovej kvality výkonov tak vo výskume, ako aj vo vzdelávaní. Stačí sa pozrieť na rating fakúlt2.

Výsledný rating vysokých škôl podľa Modelu A je na obrázku 1. (strana 9)

Rating vysokých škôl podľa Modelu B je znázornený na obrázku 2. Grafické vyjadrenie ratingu podľa Modelu B plasticky zvýrazňuje kvalitatívne rozdiely medzi jednotlivými skupinami vysokých škôl i medzi školami navzájom. Výsledky ratingu sa vo viacerých prípadoch líšia od bežne zaužívaného vnímania jednotlivých vysokých škôl resp. ich skupín. Medzi prekvapenia možno zahrnúť napr. fakt, že sumárny rating „A“ nezískala žiadna technická univerzita. Z nich rating „B“ získali renomovaná Slovenská technická univerzita (STU), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (SPU) a Technická univerzita vo Zvolene (TUZVO). Ostatné technické univerzity získali tiež rating „C“, čo nesvedčí o ich kvalitatívnom raste v poslednom období. Prekvapením môže byť tiež rating „B“ Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorej všetky ekonomicky orientované fakulty získali rating „B“ a Fakulta medzinárodných vzťahov dokonca rating „A“. Na rozdiel od Modelu A má Model B výraznejšie kvalitatívne znaky, pretože jeho inter-ným benchmarkom je vždy najlepšia fakulta v danej skupine a nie priemer skupiny, ako je tomu v Modeli A. Preto možno bez prekvapenia pozorovať stav, keď podstatne staršie a zavedené vysoké školy, akými nesporne sú Žilin- ská univerzita a Technická univerzita v Košiciach, získali len rating C za sumárny výkon, ktorý je nižší ako je sumárny výkon Univerzity J. Seleyho, ktorá je podstatne mladšia. Poukazuje to na fakt, že kvalita väčšiny fakúlt týchto vysokých škôl je v porovnaní s najlepšími dokonca podpriemerná.

Za povšimnutie stojí fakt, že v tomto ratingu štyri posledné univerzity nedosahujú kvalitou ani 50 % najlepších fakúlt na Slovensku, pričom tri z nich ledva prekonávajú hranicu 40 %. To svedčí o faktickom zlyhaní rozvoja týchto inštitúcií, čo zaráža zvlášť v prípade UKF. Je zrejmé, že zakladanie „univerzít“ nasilu, pre uspokojenie miestnych či osobných ambícií, nie je cestou rozvoja vysokého školstva ani na Slovensku. Toto konštatovanie platí aj pre vysoké školy s vyšším ratingom. Určite nemôže nikoho uspokojiť nízky rating technických vysokých škôl, keď predovšetkým najväčšie z nich, Slovenská technická univerzita v Bratislave a Technická univerzita v Košiciach, vykazujú prekvapujú-co nízku kvalitu a nevyrovnanosť svojich výkonov.

Rating vysokých škôl podľa Modelu B je znázornený na obrázku 2. (strana 10)

2) Podrobne sú ARRA ratingy uvedené v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009

Page 10: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 9

Obr

ázok

1. R

atin

g vys

okýc

h šk

ôl p

odľa

ARRA

ratin

gu M

odel

A

Page 11: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 200910

Obr

ázok

2. A

RRA ra

ting M

odel

B

Page 12: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 11

Porovnanie komplexnej akreditácie a ARRA ratingov3

V tabuľke 6. je porovnanie začlenenia vysokých škôl podľa výsledkov komplexnej akreditácie a ARRA ratingu z oboch modelov. Z tabuľky vyplýva, že na rozdiel od ARRA ratingov žiadna vysoká škola nebola pôvodne v rámci komplexnej akreditácie zaradená medzi odborné vysoké školy (v ARRA ratingoch klasifikácia „C“). Dodatočnými iniciatívami ministerstva školstva voči Vysokej škole svätej Alžbety po ktorých AK prehodnotila jej údaje sa ukazuje, že s ohľadom na uznesenie 49.5.2.4. o plnení „Kritérií pre začlenenie ...“ bude VŠSA zaradená ako jediná medzi „odborné vysoké školy“. To nesvedčí o príliš vysokej rozlišovacej schopnosti metodiky komplexnej akreditácie. Možno práve pomerne zreteľný vplyv subjektívneho rozhodovania „na mieste“, nech je „miestom“ čokoľvek, môže byť zdrojom špekulácií a nespokojnosti hodnotených. Práve tento moment poukazuje na zásadný význam nezávislosti, objektívnosti a transparentnosti klasifikačných kritérií.

Zaujímavý pohľad dáva vzájomné porovnanie ratingov jednotlivých škôl navzájom. Predovšetkým je zrejmé, že ARRA ratingy sa líšia zvoleným benchmarkom. „Priemer“ ako benchmark v Modeli A rozširuje rating „A“ i „B“ a zmenšuje rozsah ratingu „C“. Naopak, „najlepší v skupine“ ako benchmark v Modeli B významným spôsobom zužuje rozsah ratingu „A“ a rozširuje rozsah ratingu „C“, čo poukazuje na jeho významnejšiu kvalitatívnu orientáciu v porovnaní s Modelom A.

Porovnanie ARRA ratingov s komplexnou akreditáciou ukazuje na významné rozdiely v dosiahnutej klasifikácii. Tieto rozdiely sú predovšetkým obrazom inak stanovených cieľov, odlišných prístupov a z nich odvodených metodík klasifikácie. Kým ARRA ratingy jednoznačne poukazujú na nízku kvalitu istej skupiny vysokých škôl, komplexná akreditácia sa uspokojila len s diferenciáciou univerzít od ostatných vysokých škôl. To je málo i na prvotinu akou komplexná akreditácia je. Rozdielne výsledky medzi oboma modelmi ARRA ratingov poukazujú na fakt, že niektoré školy môžu ako celok patriť do skupiny nadpriemerných vysokých škôl (STU, UPJŠ, SPU a EU), ale výstrahou je druhý ARRA rating B (v Modeli B), ktorý poukazuje na fakt, že kvalita fakúlt týchto škôl je značne nevyrovnaná, pričom väčšina z nich výrazne zaostáva v kvalite v porovnaní s najlepšou v skupine. Ďalším významným rozdielom medzi komplexnou akreditáciou a ARRA ratingami je fakt, že napriek priemernej kvalite výkonov vo výskume i vzdelávaní podľa ARRA ratingov (TUZVO, AU, PU, VŠSA) získala jedna z nich zaradenie medzi univerzity (TUZVO). Prípad Vysokej školy svätej Alžbety si žiada samostatný komentár. V rámci komplexnej akreditácie získala škola najprv rating „A“, aby bol tento následne spochybnený ministerstvom školstva. Na základe výsledkov kontroly nebol proces komplexnej akreditácie tejto školy doteraz ukončený a AK prehodnocuje svoju pôvodnú správu. Ako ukazujú uznesenia zo 49. zasadnutia AK, škola po overení nových skutočností spĺňa pravdepodobne kritériá len pre zaradenie medzi „odborné vysoké školy“.

Rovnako v prípadoch, keď vysoké školy (TUKE, ŽU) získali v ARRA ratingoch priemerné a podpriemerné hodnotenie, čo znamená klasický slovenský priemer, tak v rámci komplexnej akreditácie vysoké školy z tejto skupiny získali postavenie univerzity. ŽU získala klasifikáciu „A“ univerzitnej vysokej školy v samom závere komplexnej akreditácie zaujímavým spôsobom. podobne ako ďalšie štyri vysoké školy (SPU, EU, UMB, UKF)4.

Najväčšie rozdiely medzi ARRA ratingami a komplexnou akreditáciou vykazuje skupina vysokých škôl do ktorej patrí UMB, KU, UKF, TUAD a UCM. Tieto vysoké školy získali oba ARRA ratingy „C“. To poukazuje na podpriemerné výkony ich fakúlt tak vo výskume, ako ja vo vzdelávaní. V komplexnej akreditácii však „prekvapujú- co“ UMB aj UKF dodatočne získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné vysoké školy“. To sú ďalšie dve vysoké školy, ktorých výsledky komplexnej akreditácie sa zásadne líšia od ARRA ratingov. Spolu so zvláštnym postupom známym už pri akreditácii ŽU a SPU aj tieto dve vysoké školy získali odporúčanie AK na zaradenie medzi „univerzitné vysoké školy“ na poslednú chvíľu a po oficiálnom ukončení ich komplexnej akreditácie. Rozdiely medzi ARRA ratingami a komplexnou akreditáciou v tejto skupine vysokých škôl poukazujú na významnosť rozdielov tak v metodikách ARRA ratingov a komplexnej akreditácie predovšetkým z hľadiska subjektívnosti a kvantitatívneho charakteru ukazovateľov komplexnej akreditácie, ako aj z hľadiska ďalších postupov, ako bola známa primárna kla-sifikácia týchto škôl v hodnotiacej správe AK. Z porovnania ratingov práve tejto skupiny vysokých škôl je zrejmé,

3) Podrobne je porovnanie klasifikácií uvedené v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009.4) Podrobnosti pozri VÝSLEDKY 2 v štúdii Klasifikácia vysokých škôl 2009.

Page 13: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 200912

že komplexná akreditácia nevyústila do úplnej a kvalitatívnej diferenciácie slovenskej monokultúry univerzít a „univerzít“ a uspokojila sa s oddiferencovaním (príliš veľkej) skupiny univerzít od ostatnej monokultúry. Je na škodu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku, že v tomto kritickom momente prvej diferenciácie a vykročenia k profesne i kvalitatívne rôznorodej štruktúre vysokých škôl nebol dostatok odvahy na riadnu a zo skutočného stavu vecí vyplývajúcu diferenciáciu vysokých škôl.

Tabuľka 6. Porovnanie výsledkov komplexnej akreditácie a ARRA ratingov (vysoké školy sú usporiadané podľa ARRA ratingu Model A)

RATING 2009 ARRA „A“

ARRA „B“ AK ROZDIEL

„A“- „B“ROZDIEL

„A“ - AKROZDIEL

„B“ - AK

Univerzita Komenského A A A 0 0 0

Univerzita veterinárskeho lekárstva A A A 0 0 0

Trnavská univerzita A A B 0 1 1

Vysoká škola múzických umení A A B 0 1 1

Vysoká škola výtvarných umení A A B 0 1 1

Slovenská technická univerzita A B A 1 0 -1

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika A B A 1 0 -1

Slovenská poľnohospodárska univerzita A B A 1 0 -1

Ekonomická univerzita A B (A) 1 0 -1

Technická univerzita Zvolen B B A 0 -1 -1

Akadémia umení B B B 0 0 0

Prešovská univerzita B B B 0 0 0

Vysoká škola sv. Alžbety B B (C?) 0 ? ?

Technická univerzita Košice B C A 1 -1 -2

Žilinská univerzita B C A 1 0 -2

Univerzita J. Selyeho B C B 1 0 -1

Univerzita Mateja Bela C C (A) 0 -1 -2

Univerzita Konštantína Filozofa C C (A) 0 -1 -2

Katolícka univerzita C C B 0 -1 -1

Trenčianska univerzita A. Dubčeka C C B 0 -1 -1

Univerzita sv. Cyrila a Metoda C C B 0 -1 -1

Page 14: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 13

ZÁVER

Štúdia Klasifikácia vysokých škôl 2009 je jednak ref lexiou komplexnej akreditácie vysokých škôl ako ju vykonala Akreditačná komisia, a jednak ref lexiou tých trendov, ktoré v oblasti hodnotenia kvality vysokých škôl dnes patria k významným.

Spoločným znakom komplexnej akreditácie a ARRA ratingov bola nevyhnutnosť vykonať primárne ho-dnotenie na úrovni skupiny odborov, t.j. na úrovni fakúlt a až následne, sekundárne, zaradiť vysokú školu alebo jej priradiť rating. To ukazuje, že pri hodnotení vysokých škôl (hoci na rôzne účely) nie je možné nájsť akúsi „prirodze-nú“ škálu, nezávislú od ich komplexného charakteru a zároveň nezávislú od cieľa príslušného hodnotenia.

Z hľadiska výberu parametrov v hodnotení, či spôsobu ich spracovávania do informácie, sa prezentované prípady výrazne líšia.

Komplexná akreditácia je príkladom metodiky, ktorá používa niekoľko vybraných parametrov (spolu 6), medzi ktorými prevažujú parametre charakterizujúce doktorandské štúdium (považované všeobecne skôr za parametre vý-skumu, spolu 3) a výskum ako taký (spolu 2), pričom vzdelávanie bolo hodnotené i ďalším parametrom (počet študen- tov 1. a 2. stupňa štúdia na jedného učiteľa). Uvedené parametre sú svojou podstatou kvantitatívne, ale panuje o nich všeobecné presvedčenie, že obsahujú aj istý kvalitatívny prvok. Hodnotenie jednotlivých parametrov sa vykonalo podľa arbitrárne stanovenej 10–stupňovej stupnice a to na úrovni oblastí výskumu. Rovnako zaraďovanie univerzít do troch skupín je výsledkov arbitrárne stanovenej stupnice plnenia príslušných parametrov stanoveným podielom fakúlt z ich celkového počtu. Takýmto postupom, ktorý možno označiť za špecifický druh ratingovej klasifikácie, t.j. s použitím niekoľko málo vybraných parametrov, jednoduchého matematického aparátu a arbitrárne stanovených škál bolo možné rozdeliť vysoké školy do troch kvalitatívne odlišných skupín.

Na základe použitej metodiky a jej výsledkov možno komplexnú akreditáciu charakterizovať ako špecifický rating vysokých škôl založený na plnení stanovených minimálnych úrovní vybraných kvantitatívnych ukazovateľov, ktorý ref lektuje v miere potrebnej na základnú diferenciáciu vysokých škôl aj kvalitatívne rozdiely medzi vysokými školami. Z hľadiska základných požiadaviek na spoľahlivosť predstavuje komplexná akreditácia pomerne pestrú zmes. Jej cieľ je definovaný jasne, rovnako aj cieľová skupina. Transparentnosť ukazovateľov i operácií je však diskutabilná, keďže niektoré sú vyslovene subjektívneho charakteru (posudzovanie a hodnotenie pracovnou skupinou ad hoc „na mieste“). Rovnako vstupné údaje nie sú dostatočne transparentné, keďže vysoké školy museli pripraviť tzv. akredi- tačné spisy ako ad hoc súbory, ktoré neboli zverejnené. Ich správnosť a presnosť je tým neznáma a neoveriteľná. ARRA ratingy sú príkladom klasifikácie, ktorá sa pokúša nájsť taký súbor ukazovateľov, a k nim prislúchajúci ma-tematický aparát, ktorým by bolo možné tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne charakterizovať jednotlivé vysoké školy a podľa tohto charakteru im aj prideliť príslušný rating. Súbor parametrov použitých ARRA je takmer 3x väčší (17) ako súbor parametrov použitých v komplexnej akreditácii (6), pričom aspoň 7 z parametrov ARRA má prevažne kvalitatívny charakter (citácie/publikácia, citácie/tvorivý pracovník, študenti/profesor, učitelia s PhD./učiteľ, atď.). Vlastné hodnotenie sa vykonalo tiež na úrovni fakúlt aglomerovaných do typických skupín, a to na základe dvoch interných porovnávacích veličín (benchmarkov) použitých samostatne v dvoch modeloch ARRA ratingov. Takáto klasifikácia vysokých škôl, založená na porovnaní s „priemerom“, je pre „konzumentov“ (verejnosť, médiá a pod.), či „odberateľov“ (zamestnávatelia, štátna správa, a pod.) čitateľná, pretože umožňuje ľahko rozoznať „nadpriemerné“, „priemerné“ a „podpriemerné“ vysoké školy.

Ako druhý benchmark (ARRA rating Model „B“) bola použitá vždy fakulta s najvyšším plnením sumy pa-rametrov teda porovnávanie s najlepším. Arbitrárnou, rovnomerne rozdelenou stupnicou bol jednotlivým fakultám pridelený rating v rámci skupiny do ktorej boli zaradené. A na základe aritmetického priemeru sumy ratingov fakúlt bol príslušnej vysokej škole priradený jej vlastný rating. Takáto klasifikácia má výrazne kvalitatívnu orientáciu. Jej „nevýhodou“ voči konzumentom a odberateľom je práve jej schopnosť jednoznačne rozlíšiť kvalitné fakulty v rovnakej skupine od menej kvalitných. To pre „odberateľov“ vytvára náročnejšiu situáciu pri chápaní takto zostave-ného ratingu školy ako celku. Typickou ukážkou je rating STU. Podľa Modelu „A“ patrí STU medzi nadpriemerné vysoké školy. Podľa Modelu „B“ však jej rating nie je vyšší ako „B“, pričom v skupine s ratingom „B“ skončila STU

Page 15: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 200914

ako posledná s najnižšou matematickou hodnotou ratingu 60,5 . Takéto rozdiely v ratingoch tej istej inštitúcie nemu-sia vôbec prekvapovať. Ak porovnáme fakulty STU so slovenským priemerom technických fakúlt, potom prakticky všetky získajú rating „A“. Ak však porovnáme fakulty STU s najlepšou technickou fakultou v SR, ktorou je zhodou okolností Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU, potom všetky okrem nej samotnej (rating „A“) a Fakulty elektrotechniky a informatiky STU (rating „B“) majú rating „C“ (spolu 5 fakúlt), čo znamená, že škola ako taká by štatisticky nemala mať rating vyšší ako „C“. Výsledný rating „B“ bol získaný len vďaka dostatočnému vplyvu oboch kvalitných fakúlt STU na celkovú matematickú hodnote ratingu a v porovnaní s priemerom vyšších hodnôt ratingov ostatných fakúlt tejto školy. Podobný rating majú aj ostatné fakulty technicky a technologicky orientované, preto polovica technických univerzít získala v Modeli „B“ rating „B“ a polovica rating „C“, čo môže niekoho prekvapiť. Takto rozdielne výsledky však nie sú chybou niektorej z použitých metodík, ale obrazom ich rozdielnej orientácie. Kým Model „A“ je orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od priemeru v normalizovanej škále, ktorá matematicky zmenšuje rozsah stupnice/škály, Model „B“ je orientovaný na určenie „vzdialenosti“ hodnotenej fakulty/školy od najlepšej v absolútnej škále, keď rozdiely t.j. “vzdialenosti“ môžu byť aj tak výrazné ako je tomu v uvedenom príklade STU. Inak povedané STU je nadpriemernou vysokou školou z hľadiska priemeru technických fakúlt v SR, ale je podpriemernou vysokou školou z hľadiska kvality najkvalitnejšej technickej fakulty v SR. Podobne rozdielnych ratingov, a nielen technických vysokých škôl možno pri porovnaní modelov „A“ a „B“ nájsť viac. Pretože Model B je výrazne kvalitatívne orientovaný možno pozorovať, že tento rating je vždy „prísnejší“ a priraďuje nižší klasifikačný stupeň ako Model A. Z hľadiska spoľahlivosti spĺňajú ARRA ratingy všetky základné podmienky. ARRA používa známu, dlhodobo zverejňovanú metodiku s jasne definovaným, transparentným cieľom, cieľovými skupinami, ukazovateľmi i metodikou. Podobne ako v prípade rankingov aj pri ratingoch boli použité výlučne verejne dostupné oficiálne údaje sprostredkované Ministerstvom školstva SR. Na základe použitej metodiky a jej výsledkov možno ARRA ratingy charakterizovať ako typickú, od hodnotených nezávislú klasifikáciu vysokých škôl založenú na verejne dostupných údajoch spracovaných za pomoci interných bechmarkov, ktoré odzrkadľujú predovšetkým kvalitatívne rozdiely medzi fakultami a tým aj vysokými školami.

Komplexnú akreditáciu možno charakterizovať ako klasifikáciu vysokých škôl založenú na konsenzuálne s hodnotenými ad hoc dohodnutými parametrami s prevahou kvantitatívnych ukazovateľov, ktorej prahové (limitujúce) hodnoty, t.j. benchmark, sú tvorené hodnotami na úrovni priemeru a nižšími ako je priemer zvolenej stupnice. Ako ukazuje porovnanie komplexnej akreditácie s ARRA ratingom Model A to v skutočnosti posúva benchmark komplexnej akreditácie často pod slovenský priemer. Metodika komplexnej akreditácie je tiež poznačená vplyvom subjektívneho hodnotenia pracovnej skupiny „na mieste“. Z metodiky i výsledkov komplexnej akreditácie je zrejmý nielen arbitrárny charakter použitej klasifikačnej stupnice, ale predovšetkým miernosť, či priam nízka náročnosť komplexnej akreditácie na hodnotených. Napr. pre dosiahnutie úrovne „univerzitná vysoká škola“ pô-vodne stačilo, aby 60 % fakúlt splnilo požadované kritériá aspoň na úrovni B-, resp. C+, čo sú piaty resp. šiesty klasifikačný stupeň v stanovenej desaťstupňovej stupnici komplexnej akreditácie. Inak povedané pre slovenskú univerzitu stačilo, aby aspoň 60 % jej fakúlt splnilo aspoň priemernú, či mierne podpriemernú úroveň stanovených ukazovateľov vo výskume. To znamená, že na Slovensku už priemer je považovaný za univerzitnú úroveň. Všetko ostatné t.j. podpriemer stačí ešte na „dodatočný“ druhý stupeň tzv. „ne-zaradenú“ vysokú školu. Za najhorší prejav subjektívnosti v rámci komplexnej akreditácie, ktorá túto aktivitu a jej výsledky výrazne diskvalifikuje, však treba považovať aktivity nespokojných ne-zaradených vysokých škôl, ministerstva a poslušnosť Akreditačnej komisie voči týmto aktivitám, ktoré vyústili do zásadného prehodnotenia pôvodného návrhu na zaradenie týchto škôl. Výsledkom je skromná redukcia pôvodného počtu 17 verejných univerzít na 11 „univerzitných vysokých škôl“.

Ako vyplýva z výsledkov komplexnej akreditácie, bola táto klasifikácia použitá spôsobom, keď Akreditačná komisia pôvodne využila len dva z troch možných klasifikačných stupňov – prvý a „dodatočný“ druhý! To je systémová chyba, ktorá sa v komplexnej akreditácii vyskytuje. Ide v jej podstate o chybu strategického významu z hľadiska dopadov komplexnej akreditácie, keďže vytvára zmes „univerzít“ a „ne-zaradených vysokých škôl“. Namiesto jasnej diferenciácie zbytočná iritácia s okamžitým hľadaním úniku z „ne-zaradenia“. Pritom ako ukazuje záver celého procesu, prechod medzi oboma klasifikáciami bol až priveľmi jednoduchý. Výsledky komplexnej akreditácie sú uvedenou systémovou chybou významne ovplyvnené a skresľujú skutočný stav vysokých škôl v krajine. Podľa klasifikácie komplexnej akreditácie má Slovensko v súčasnosti zvláštnu zmes univerzít a ne-zaradených vysokých škôl. Je podivuhodné, ako málo (úsilia, času, argumentov, atď.) stačí na to, aby sa z „vysokej školy“ (II. stupeň klasifikácie)

Page 16: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

KLASIFIKÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL 2009 15

stala „univerzita“ (I. stupeň klasifikácie). Je zrejmé, že komplexná akreditácia je vykročením správnym smerom k diferenciácii vysokých škôl. Avšak takto znehodnotený prvý krok znamená zbytočné komplikácie so skutočnou diferenciáciou slovenských vysokých škôl minimálne do najbližšej KA, ktorá by sa mala uskutočniť o 6 rokov.

Page 17: Klasifikacia vs 2009 ivan ostrovsky

Doc. RNDr. Ivan Ostrovský, CSc.Klasifikácia vysokých škôl (prehľad) 20091.vydanie© Autor/ARRA/2010

ISBN 978-80-89472-06-2

Grafický návrh, tlač a redakčná úprava Devin printing house, s.r.o.