TenTo projekT sa uskuTočnil vďakafinančnej podpore nadácie ekopolis, spoločnosTi slovnafT a. s. v rámci programu Zelené oáZy 2015 a organiZácii cesTovného ruchu kysuce.

SMER TURZOVKA

Autobusová zastávka Klokočov - Galus

Autobusová zastávka Klokočov, Hrubý buk, Rieka

Pohostinstvo, obchod

SMER STAŠKOV

350 m

Studnička, odpočívadlo, chata

34

2

1h

odpočívadloph

udničkStvavačívadločkčka, , ničk

1, odpočívadloachata

2

AŠKSMER

3

AŠKTAS VOAŠK

350 m350 m SMER SMER

34

P

4

ohostinstvoohostinstvo350 m350 m TURSMER

OZTURSMER

KAAVKO

obusová zutAobchod

ohostinstvoP

obusová zobchod

ohostinstvo

ávkastobusová zobchod

, instvo,

a ávk

,

utA obusová utobusová KKKK očKlok

obusová zutA, Hrubý bukovv, Hrubý bukoččov

obusová z, Hrubý buk

ávkastobusová z, Riek buk k, Riek

a ávka, Riek

Klokastz

o očč Klokávkast

ov - Galusa ávk

ov - Galus

Geologická stavba Kysúc sa datuje do obdobia medzi staršími a mladšímitreťohorami. Takmer celé územie je budované prevažne flyšovýmisúvrstviami hrúbky až niekoľko tisíc metrov, pre ktoré je charakteristické

nepravidelné monotónne rytmické striedanie ílovcov a pieskovcov, ojedinele ajzlepencov. Ich vek sa odhaduje na 40 – 35 miliónov rokov.

Kamenné gule na Kysuciach

Kamenné gule vo svete

V povodí rieky Kysuca v priestore medzi obcou Klokočov a Megoňkami (miestnačasť mesta Čadca) a štátnou hranicou s ČR, ktorú tvorí hrebeň Moravsko-sliezskychBeskýd, sa nachádza úzky pruh pieskovcov a zlepencov s nápadnou guľovitouodlučnosťou. Z geologického hľadiska patrí toto územie k západnému úsekuflyšového pásma, Sliezskej jednotky (príkrovu), ktoré zasahuje na územieSlovenska zhruba po líniu Klokočov – Bahaňa – Korcháň – Megoňky. Táto línia jezároveň tektonickým stykom Magurského príkrovu na Sliezsky príkrov. V celej tejtooblasti prevládajú pieskovce nad ílovcami.

Pieskovcové gule sa nachádzajú práve v blízkosti tejto tektonickej líniev nesúvislom pruhu pieskovcov šírky 250–500 m. Tento pruh je budovanýCiežkowickým pieskovcom pomenovaným ako pieskovec bukovecký (podľa obceBukovec pri Jablunkove v ČR), kde bola guľovitá odlučnosť prvýkrát popísaná a ktorý je súčasťou podmenilitových vrstiev Sliezskej jednotky. Pruh bukoveckéhopieskovca tvorí šošovkovité pásma nezistenej hrúbky medzi Klokočovom a Megoňkami v dĺžke asi 15 km. V tomto pomerne úzkom pruhu sa na viacerýchlokalitách nachádzajú viac alebo menej odkryté kamenné gule. Doposiaľ je naKysuciach známych 16 nálezísk s výskytom minimálne 1 gule.

AUTORI TEXTOV: RNDr. František Beleš, RNDr. Peter Drengubiak, Mgr. Eva Pietorová

AUTORI FOTOgRAFIí: RNDr. Peter Drengubiak, Ing. Zuzana VáclavováPaedDr. Jaroslav Velička, Mgr. Tibor Paštrnák, internet

Koncepčne zostavila: Ing. Emília Sloviaková v spolupráci s CHKO KysuceVydanie buletínu: Mária Ščuryová – MAGMA, Čadca

Otvorený 30. októbra 2015

• Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovhoz roku 1928

• Sudopark, jedinečný areál zrekonštruovaných a novopostavených dreveničiek v prekrásnej prírode Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, kde si môžete celoročne vychutnávať drevom vykurované kúpacie sudy

• Agroturistika• Turistika a cykloturistika• Národná prírodná rezervácia Malý Polom• Prírodná rezervácia Klokočovské skálie• Prírodná rezervácia Polkova • Rekreačná oblasť Biely kríž

Dominantami Klokočova sú:

Kamenné gule sa nenachádzaju len u nás na Slovensku, ale i v zahraničí (NovýZéland, Mexiko, Francúzsko, Kostarika, a i.). Tie síce vznikali za iných geologickýchprocesov a z rôzneho horninového materiálu, spoločné však majú to, že svojímzjavom priťahujú ľudskú zvedavosť a podnecujú fantáziu.

Kamenná guľa, KlokočovKamenné gule Milošová – Čadca

Moeraki Boulders, Nový ZélandPiedras bola, Mexiko

Obec Klokočov leží v Turzovskej vrchovine medzi pohoriami Javorníky a Moravsko-sliezske Beskydy v povodí riečky Predmieranky.

Máte radi prírodu?Príďte do Klokočova

Klokočovskéskálie

Klokočov

BRATISLAVA

ŽILINAKYSUCE

Mária Ščuryová

Príroda KlokočovaObec Klokočov sa nachádza v severozápadnej časti Kysúc aj Slovenska. Z hľadiska

regionálne-geomorfologického začlenenia patrí k Západným Beskydám, docelkov Moravsko-sliezske Beskydy a Turzovská vrchovina, najmä jej severnej

časti Kornickej brázdy. Prírodné podmienky charakterizujú nadmorské výšky od 500m v údolí Predmieranky po cca 1 070 m (Malý Polom) a celkovo chladná horská klíma.

Na ochranu vzácnych spoločenstievrastlín a živočíchov sú v Klokočovenavrhované územia európskehovýznamu NATURA 2000:

• Klokočovské rašeliniská –s lokalitami Biely kríž,Jančíkovci, Vrchpredmier,Polková, Zajacovci I-III,Cudrákovci, výhľadovo ajMarejkovci, Dedičovci a Vojtkovci.

• Malý Polom – s väčšími lokali-tami Malý Polom a Borsučiepri hrebeni Moravsko-sliez-skych Beskýd.

• Predmieranka – od Predmierapo klokočovský Klin.

Flóra a faunaPodľa zoogeografického členenia spadá územie prírodnej rezervácie

Klokočovské skálie do podkarpatského úseku provincie listnatých lesov. Patrído vonkajšieho obvodu Západných Karpát, moravsko-slovenského okrsku.

Živočíšstvo v oblasti má charakter západokarpatských zoocenóz, prevažne horskéhoa podhorského pásma. Prírodné podmienky a ľudská činnosť podmienili existenciusúčasných zoocenóz.

Vlk dravý (Canis lupus)

Babôčka pávooká(Inachis io)

Podpňovka obyčajná(Armillaria mellea)

Lajniak lesný(Anoplotrupes stercorosus)

Ďateľ veľký (Dendrocopos major)

Ropucha bradavičnatá(Bufo bufo)

Vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata)

Vachta trojlistá(Menyanthes trifoliata)

Horec luskáčovitý(Gentiana asclepiadea)

Ľadenec barinný(Lotus uliginosus)

Vretienka obyčajná(Zygaena filipendulae)

Pichliač potočný(Cirsium rivulare)

Srnec lesný(Capreolus capreolus)

Zajac poľný(Lepus europaeus)

Líška hrdzavá(Vulpes vulpes)

Klokočovské skálieroku 1984, kedy bola vládou Československej republiky vyhlásená samotná

Chránená krajinná oblasť Kysuce, bolo súčasne vyhlásené chránené náleziskoKlokočovské skálie, dnes prírodná rezervácia (PR) Klokočovské skálie.

Dôvodom vyhlásenia bola v rámci Československa jedinečná guľovitá odlučnosťhornín a výskyt chránených druhov rastlín na lokalite.

V samotnom území platí 5. – najprís-nejší stupeň ochrany prírody, kde sapraktikuje bezzásahový režim. Po ob-vode prírodnej rezervácie sa nachádzaochranné pásmo so šírkou 100 m, ktoréje v 3. stupni ochrany. Celková výmeraúzemia je 6,12 ha.

Skalná, pieskovcová stena je dlhá pri-bližne 300 m, vysoká 2 – 20 m a nachá-dzajú sa v nej guľovité útvary. Viditeľnesú zasadené v materskej hornine. Po gu-liach, ktoré časom vypadli, ostali v skal-nej stene myskovité odtlačky. NaKysuciach boli zaznamenané kamennégule rôzného tvaru od vajcovitého až potakmer dokonalý guľový tvar, rôznychveľkostí s priemerom od 0,3 do 2,6 m.

Pieskovec skalnej steny je stredno ažhrubozrnný s kremitým tmelom a tvorílavice až niekoľko metrov hrubé. Sprie-vodným znakom bukoveckého pie-skovca je prítomnosť zlepencovs obsahom pomerne dobre opracova-ných tzv. „exotických hornín“ (dvoj-sľudná a červená žula, ortorula, fylit,červený kremenec, rohovec a vápenec).

Spôsob, akým kamenné gule vznikli,je doposiaľ neobjasnený. Z ľudovej fan-tázie však pochádza pár názorov na ichpôvod. Najznámejšia je teória o mimo-zemskom pôvode. Gule sú vraj zašifro-vanou správou, v ktorej nám nejakámimozemská civilizácia zanechalaodkaz. Začali sa šíriť tiež správy o ichpriaznivých účinkoch na ľudský organiz-

mus tým, že dokážu človeka nabiť pozi-tívnou energiou, sú vraj rádioaktívne,dokonca majú aj liečebné účinky. Údajneistý nemenovaný americký vedec, ktorýnavštívil jednu lokalitu s kamennýmiguľami, zistil, že liečia neplodnosť žien.

Z rastlinstva v okolí pieskovcovejsteny sú zaujímavé najmä paprade:chránená rebrovka rôznolistá (Blech-num spicant), zobrazená aj v loguSprávy CHKO Kysuce, na skalách rastúcisladič obyčajný (Polypodium vulgare) a plavúne: plavúň obyčajný (Lycopodiumannotinum), chvostník jedľovitý (Huper-zia selago). Z machorastov je nápadnývýrazný bielomach sivý (Leucobryumglaucum), európsky významný druh, naprameniskách rašelinníky (rod Sphag-num).

Druhým maloplošným chránenýmúzemím s guľovitou odlučnosťou hornínna Kysuciach je prírodná pamiatka (PP)Megoňky v Čadci – Milošovej.

Rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant)

Rašelinník (rod Sphagnum)

Bielomach sivý (Leucobryum glaucum)

Kamenná guľa v MegoňkáchČadca - Milošová

Sova dlhochvostá(Strix uralensis)

Myšiak lesný(Buteo buteo)

Rys ostrovid (Lynx lynx) Medveď hnedý (Ursus arctos)

Prírodná rezervácia (PR)