Rektor a dekani

Top‰tudentská osobnosÈ Slovenska

Predstavujeme

Profesorská predná‰ka

nov˘ch dekanov

hodnotia svoje funkãné obdobia

o v˘skumoch v CERNe

Jesseniova lekárska fakulta

rekon‰truovala internáty

2

Zaãínajú sa nové funkãné obdobia demokraticky zvolen˘ch akademick˘chfunkcionárov. Rektora, dekanov. Niektorí dekani uÏ vo funkcii boli dva razy,niektorí raz, iní preberajú zodpovednosÈ premiérovo. S nov˘mi mandátmisa vÏdy spájajú nové oãakávania.

Akú stopu v‰ak zanechali tí hodnostári, ktorí po ‰tyroch ãi ôsmich ro-koch vo funkcii konãia? Od ºudí, ktorí majú na vedúcich postoch viac kom-petencií sa právom oãakáva, Ïe pozitívne ovplyvnia rozvoj nimi riadeného.Na druhej strane sú viac na oãiach a z rôznych dôvodov sa o nich v‰eliãopohovorí. Tí, ktorí súdia, zriedka poznajú okolnosti, za ktor˘ch musel dekanãi rektor rozhodovaÈ. Tie okolnosti sú na hony vzdialené optimu. âo za t˘chto podmienok dokázali osobnosti, ktoré teraz konãia v˘kon aka-demick˘ch funkcií? Pozrime sa do dne‰ného ãísla, ako to vidia vlastn˘mioãami – krátky glosovan˘ v˘ber z objektívne doloÏiteºn˘ch skutoãností by mohol vyzeraÈ aj takto:

Sú dekani UK, ktorí môÏu pokojne povedaÈ, Ïe boli dekanmi najlep‰ejfakulty svojho druhu na Slovensku, alebo Ïe ich fakulta bola hodnotenávo svojom odbore hlboko v prvej päÈstovke sveta.

Dokázali sme vzdelávaÈ oveºa viac ‰tudentov, vychovávaÈ v˘razne viacabsolventov. Osobitne si ceníme nárast poãtu doktorandov a efektivity ich ‰túdia. Niekoºkonásobne sme zv˘‰ili poãet na‰ich poslucháãov, ktorína ‰túdiá vycestovali aj do zahraniãia. S radosÈou sme uÏ ale zaznamenaliaj opaãn˘ fenomén – zreteºne rástol poãet zahraniãn˘ch ‰tudentov na‰ejalma mater. Z „vy‰‰ích dôvodov“ nastolené zavedenie kreditového systé-mu a rozdelenie ‰túdia na tri stupne sme na mimoriadne ‰truktúrovanej UKzvládli tak plynulo, Ïe dnes si na to spomíname uÏ len matne (hoci na via-cer˘ch miestach stále dohºadávame zmysel tejto nároãnej procedúry).

Posilnili sme si postavenia lídra slovensk˘ch vysok˘ch ‰kôl a konkuren-cieschopnosÈ v stredoeurópskom priestore aj vìaka v˘konom v oblasti ve-dy a v˘skumu. Dokazuje to i medzinárodná evalvácia alebo postavenie v rebríãkoch svetov˘ch univerzít, napríklad v leidensk˘ch ãi vo webomet-rics. Máme najviac „EÚ“ centier excelentnosti zo v‰etk˘ch vysok˘ch ‰kôlna Slovensku. Viacero mlad˘ch ºudí sa po viacroãn˘ch pobytoch na ‰piã-kov˘ch svetov˘ch univerzitách vrátilo na na‰u pôdu.

Presadili sme takú metodiku rozdeºovania prostriedkov zo ‰tátneho roz-poãtu medzi vysoké ‰koly, ktorá zreteºne zohºadÀuje aj v˘kony v oblasti ve-dy a v˘skumu. O spravodlivé financovanie univerzity sme museli urputnebojovaÈ v ãasoch, keì sa z jedného koláãa ukrajovalo nov˘m a nov˘mvysok˘m ‰kolám na úkor t˘ch jestvujúcich a kvalitn˘ch, priãom iní boliochotní predkladaÈ akékoºvek úãelové argumenty, zabudnúc pravdua objektívne poznanie v predsieni rokovaní. Nakoniec sme v‰ak dokázalihospodáriÈ bez dramatick˘ch turbulencií. Hnuteºn˘ i nehnuteºn˘ majetokuniverzity sme nielen ochránili, ale ho aj zveºadili (len si spomeÀme – e‰tenedávno na‰a najmlad‰ia fakulta nesídlila v z gruntu vynovenom komple-xe budov, nestála aula a nebol zrekon‰truovan˘ internát JLF, nebol tartana iné na FTV· ãi lodenica UK atì.).

Vytvorili sme konzistentnú, systémovo previazanú a veºmi bohatú sústa-vu vnútorn˘ch legislatívnych predpisov. âasto je povaÏovaná kontroln˘miorgánmi za doslova vzorovú, mnohé univerzity na‰e predpisy jednoduchokopírujú s t˘m, Ïe zmenia len názov a sídlo ‰koly. MoÏno ako jediná vyso-ká ‰kola na Slovensku sme naplnili ustanovenia zákona o právach ‰tuden-tov a zaviedli sme v‰eobecn˘ in‰titút moÏnosti odvolania sa ‰tudenta voãirozhodnutiu dekana. Na UK uÏ roky nepôsobí Ïiadny parazitujúci subjekt,ktor˘ by sa priÏivoval na vysoko‰kolskom vzdelávaní a na obchádzanízákona. Kodifikovalo sa právne postavenie kliník lekárskych fakúlt, ichprednostov a na‰ich uãiteºov – lekárov a doktorandov. Zachránili sme predzru‰ením tradiãné kliniky LF UK, vrátane I. chirurgickej a I. internej.

Zaviedli sme s minimalizovan˘mi v˘davkami UK nové komplexné infor-maãné systémy na podporu ‰túdia a hospodárenia univerzity. Imple-mentovali sme antiplagiátorsk˘ systém, ktor˘ je podstatne robustnej‰ímnástrojom na podporu ãestn˘ch, neÏ je nateraz celo‰tátne rie‰enie.

Narodila sa Detská univerzita Komenského a r˘chlo sa stala v˘bornoupropagáciou hodnoty vzdelania a Univerzity Komenského.

Vzhºadom na vy‰‰ie uvedené je hádam zrejmé, preão sme úspe‰neabsolvovali komplexnú akreditáciu.

Toºko letm˘ v˘ber z uplynulého. Niã z toho sa nestalo „samé od seba“.Poìakujme sa preto kaÏdému, kto v uplynulom období prispel k nespo-chybniteºnému rozvoju fakúlt a univerzity ako celku. ZároveÀ zaÏelajme no-v˘m akademick˘m funkcionárom, a t˘m celej akademickej obci univerzity,aby o ‰tyri roky mohli s pokojom v du‰i povedaÈ to, ão teraz riekol jedenz úspe‰n˘ch, misiu zavr‰ujúcich dekanov – parafrázujúc: Atmosféra je pra-covná, pritom vºúdna a príjemná. UÏ niekoºko rokov nevnímame sporymedzi fakultami, sme jedna silná univerzita a bez ohºadu na to, z ktorej sme fakulty, sme jednoducho Univerzita Komenského.

M. Dúbrava, prorektor UK

Poznámka k titulnej strane:

S titulom Top osobnosÈ vyhrala súÈaÏ ·tudentská osobnosÈ Slovenska2009/2010 RNDr. Andrea Fedorková, PhD., z Prírodovedeckej fakultyUK. Viac na strane 8. Foto: Ing. Vladimír ·mihula, SAV Bratislava

O B S A H

EditoriálEditoriál 2·tátne vyznamenania na‰im zamestnancom 3Izrael mimo mediálnych titulkov 3Chcú objaviÈ boÏskú ãasticu 3Pedagogická fakulta ocenila fakultné ‰koly a zariadenia 4Senát prerozdelil zisk z minulého roka 4Silák roka 2010 4Mikulá‰sky stolnotenisov˘ turnaj 4V skratke 5Slovanská vianoãná akadémia 5âo by mali novinári vedieÈ o kríze 6Exkurzia v OSN vo Viedni 6Maìarsk˘ reportér Tvrtko Vujity: Moje cesty sú o ºudoch,nie o miestach 7Rímskokatolícka bohoslovecká fakulta bude viac spolupracovaÈ s krakovskou univerzitou 7Andrea Fedorková: Fyzikálna chémia nie je Ïiadna veda... 8Za dostavbu kampusu Rázsochy treba bojovaÈ e‰te dôraznej‰ie 9Fakulta sa bude viac orientovaÈ na vedu a v˘skum 10Profesor Danko chce „student friendly“ fakultu 11Vzdelávanie a vedu má zmysel robiÈ len na svetovej úrovni 12Fakulta managementu chce nadviazaÈ na úspechyv praktickom uplatnení absolventov a stimulovaÈv˘skumné aktivity 13VÏdy som sa drÏal hesla: âo je dobré pre UK, je v skutoãnosti dobré aj pre Slovensko 14Ako hodnotia svoje funkãné obdobie odchádzajúci dekani? 16Príde Univerzita Komenského o budovu, v ktorej sazaãínala jej história? 18Vedecká konferencia ‰tudentov lekárskych a zdravotníckych fakúlt v Prahe 20Budúci manaÏéri opäÈ v Bruseli 20Interaktívna konferencia chemick˘ch a prírodn˘ch vied 21Docent Harangozó v ·anghaji 21Jesseniova lekárska fakulta v Martine modernizovalainternáty i malú aulu 22Medzinárodn˘ projekt o zaãínajúcich uãiteºoch 22·tudijn˘ pobyt a konferencia v âíne 23Univerzitné múzeá – najnov‰í trend? 24Pod popolníkom najväã‰ia tma 24Za etnológom a muzeológom docentom Ladislavom Mlynkom 25Autizmus z pohºadu neuropsychobiológie 26Komiks 27English Summary 27Na DruÏbe bol vianoãn˘ bazár 28FSEV FEST 28Ako strávil iKnow Club december na FM UK ? 28

3S P R A V O D A J S T V O

Profesorskú predná‰ku na tému „âo prinesú experimenty na LHC v CERN pre v˘skum ‰truktúry hmoty a v˘voja vesmíru“ mal v Aule UK dÀa 1. decembra 2010prof. RNDr. Branislav Sitár, DrSc.

Profesor Sitár pôsobí v CERNe (Európska or-ganizácia pre nukleárny v˘skum) uÏ 35 rokova od roku 2007 je viceprezidentom Rady CERN.âoskoro by sa organizácia mala staÈ svetovou,keì medzi jej ãlenov pribudne aj India a Brazília.

Sto metrov pod t˘mto najväã‰ím laboratóriomvo svojom odbore na svete sa nachádza ur˘-chºovaã ãastíc, lep‰ie povedané komplex ur˘-chºovaãov. Tvorí ho lineárny ur˘chºovaã, protóno-v˘ synchrotrón, superprotónov˘ synchrotróna veºk˘ hadrónov˘ ur˘chºovaã – LHC (Large Ha-dron Collider). V ‰tyroch bodoch LHC sa pretí-najú zväzky protónov smerujúcich proti sebev trubiciach. Pracovná teplota v nich je 1,9 ° K,

teda niωia ako vo vesmíre. Ide o najzloÏitej‰ía najväã‰í stroj na svete s obvodom 27 km. Ved-ci sa v Àom preto pohybujú na bicykloch.

Predná‰ka sa venovala najmä veºkému hadró-novému ur˘chºovaãu. Ide o supermikroskop,ktor˘ umoÏÀuje skúmaÈ aj najmen‰ie ãastice.Ako vieme, hmota sa skladá z molekúl, tie z ató-mov, ktoré obsahujú jadro, v ktorom nájdemeprotóny a neutróny a tie sú zasa tvorené kvarka-mi, ktoré sú dodnes najmen‰ie objavené ãastice.Profesor Sitár spresnil, Ïe kvarkov je ‰esÈ.

Medzi veºmi mal˘mi ãasticami a obrovsk˘mirozmermi telies vo vesmíre je priama väzba.Vedci sa nazdávajú, Ïe skúmaním t˘ch najmen-‰ích ãastíc sa im podarí zistiÈ, ako vznikol vesmír.Profesor Sitár opisuje „prvé roky“ vesmíru asitakto: „Tristotisíc rokov bola vo vesmíre tma. Keìsa z látky uvoºnili atómy, vzniklo viditeºné svetlo.“Kde sa v‰ak vzala hmotnosÈ ãastíc? Vedci zistili,Ïe pri zráÏkach protónov vznikajú aj ãastice oveºaÈaωie ako pôvodné ãastice.

Na ur˘chºovaãi LHC sa v jednom z v˘skumovvenujú objaveniu tzv. Higgsovej ãastice aleboHiggsovho bozónu, ktorému sa hovorí aj boÏskáãastica, pretoÏe sa jej pripisuje pôvod hmotnostiãastíc. Objavenie Higgsovej ãastice by mohlozodpovedaÈ mnoho otázok. Okrem toho sa na ur˘chºovaãi snaÏia aj o objavenie supersymet-rick˘ch ãastíc, o hºadanie temnej hmoty, temnejenergie, mikro ãiernych dier ãi o ‰túdium asyme-trie hmoty a antihmoty.

Hoci je Slovensko v CERNe najmen‰ou kraji-nou, jeho hlas má tú istú váhu ako hocakej inejkrajiny. Investície do ãlenstva sa Slovensku vra-cajú v niektor˘ch rokoch aÏ 2,5-násobne, a to v podobe objednávok domácim priemyseln˘mpodnikom. CERN Slovensku priná‰a aj moÏnos-ti vedeckej spolupráce pre na‰ich pracovníkova doktorandov.

Pri príleÏitosti 18. v˘roãia vzniku Slovenskej republiky udelil prezident SRIvan Ga‰paroviã dÀa 3. januára 2011

‰tátne vyznamenania pätnástimosobnostiam kultúrneho, vedeckého a ‰portového Ïivota.Z Univerzity Komenského boli ocenení dvaja.

Prof. MUDr. Ján Breza, DrSc., ktor˘pôsobí ako prednosta Urologickej kli-niky LF UK, získal ‰tátne vyznamenanieRad ªudovíta ·túra II. triedy za mimo-riadne zásluhy na rozvoji medicínskejvedy, osobitne v oblasti urológie.

Prof. RNDr. Branislavovi Sitárovi,DrSc., ktor˘ pracuje na Katedre jadro-vej fyziky a biofyziky FMFI UK, udelilivyznamenanie Rad ªudovíta ·túra II.triedy za mimoriadne zásluhy na rozvojivedy, techniky a ‰kolstva SR.

·tátnevyznamenania

na‰imzamestnancom

ChcúobjaviÈboÏskú ãasticu

Str

anu

prip

ravi

la L

enka

Mly

nãek

ová

Izraelsk˘ veºvyslanec Alexander Ben-Zvipredná‰al na Univerzite Komenského dÀa 8. decembra 2010 na tému „Israel beyond the Press Headlines“. Venoval sa v nej rôznym aspektom ‰tátuIzrael, ktoré sa z médií verejnosÈ nedozvedá.

Ak by vraj Izraelmal vyzeraÈ tak,ako ho opisu-jú hlavné titulkyv médiách, v kra-jine by Ïili len vo-jaci, Îidia a Èa-vy a do svetaby vyváÏali aku-rát tak poma-ranãe. Veºvysla-nec zaãal svojevystúpenie na UKvideom na so-ciálnej sieti You-Tube, v ktoromukázal, Ïe to tak celkom nie je. Video predstavujeIzrael ako rozvinutú krajinu s diverzitou v spoloã-nosti, kultúre, obliekaní a in˘ch oblastiach Ïivota.

Veºvyslanec demon‰troval, Ïe krajina je jedi-nou demokraciou na Blízkom v˘chode. VzÈahk vzdelaniu dokazuje fakt, Ïe aÏ 8 % HDP krajinyide na vzdelávanie, ão je na druhom mieste po investíciách do technológií.

Diskusiu okolo izraelsko-palestínskeho konfliktuvyprovokovala aj ‰tudentka z Palestíny. Veºvyslanecopakovane argumentoval t˘m, Ïe po vyhranej vojnes arabsk˘mi krajinami v roku 1967 získal Izrael úze-mia aj s dne‰nou Palestínou. Územia predt˘mnikdy neboli nezávislé, patrili arabsk˘m krajinám,ktoré nemali v úmysle zaloÏiÈ palestínsky ‰tát.

V˘chodisko z konfliktu vidí vo vzájomnej spo-lupráci oboch národov, pretoÏe ak palestínsky‰tát vznikne, Izrael bude jeho susedom. Otázkouzostáva, ão sú oba národy ochotné obetovaÈv záujme uzavretia dohody.

Aj profesor Branislav Sitár si od prezidenta SR

prebral ‰tátne vyznamenanie

Izraelmimo

mediálnych titulkov

Fyzikálne zaujímav˘ prípad zráÏky protónovpri rekordnej energii 7 TeV na LHC v CERN.

Stopy produktov zráÏky sú zobrazenév experimente ATLAS.

DÀa 1. 12. 2010 v Aule UK ocenila Pedagogickáfakulta UK (PdF UK) fakultné ‰koly a zariadenia,uãiteºov z praxe, autorov uãebníc, vyuãujúcich a ‰tudentov. ªudí, ktorí si to zaslúÏili svojou usilovnou prácou a snahou niekomu pomôcÈ.Ocenenia udeºoval dekan PdF UK prof. RNDr. Oto Majzlan, PhD.

Titul fakultnej ‰koly udelil dekan 21 matersk˘m‰kolám v Bratislave a jednej vo Zvolene, 4 základn˘m‰kolám s materskou ‰kolou, 12 základn˘m ‰kolámz Bratislavy a 3 mimo Bratislavy i 3 základn˘m ume-leck˘m ‰kolám v Bratislave. Titul získalo aj 7 sloven-sk˘ch spojen˘ch ‰kôl, 21 stredn˘ch ‰kôl z Bratislavya 3 mimo Bratislavy.

Dekan PdF UK udelil titul fakultného zariadenia 23 zariadeniam v Bratislave a trom mimo Bratislavy,medzi ktor˘mi sú detské domovy, domovy dôchodcov,domovy sociálnych sluÏieb, lieãebné centrá a ìal‰ie.

·iestim ‰kolám a ‰kolsk˘m zariadeniam udelil de-kan titul fakultnej ‰koly/fakultného zariadenia za prí-kladnú starostlivosÈ o ‰tudentov na praxi, za ochotuprijaÈ ‰tudentov aj v krízovej situácii a za profesionál-ny prístup k ‰tudentom.

Pri realizácii odborn˘ch praxí sa ‰tudentom venujúpedagógovia, ktorí ich odborne usmerÀujú a ºudskypomáhajú a za to si zasluhujú na‰u úctu. Na poduja-tí boli ocenení 20 pedagógovia. Pamätn˘ list za tvor-bu uãebníc pre základné a stredné ‰koly získali 11 pedagógovia. Za príkladné reprezentovanie fakul-ty, vynikajúce v˘sledky v ‰portovej ãinnosti ãi za prí-kladn˘ obãiansky postoj a aktívny podiel na ãinnostifakulty a za prácu v ‰tudentsk˘ch komisiách dekanocenil 13 ‰tudentov.

Príjemnú atmosféru oceÀovania podporili umelec-k˘m programom ‰tudenti z Katedry hudobnej v˘cho-vy PdF UK pod umeleck˘m vedením Mgr. Agnesy Ja-novicsovej, PhD. Pozitívnu atmosféru umocnili svojouprítomnosÈou i Ïiaci a ‰tudenti oceÀovan˘ch ‰kôl. Ako by povedal Josef Pieper: „âlovek je bytosÈ odkázaná na to, aby jej niekto ãas od ãasu povedal: Je dobré,Ïe si.“ Mgr. Alena Lampertová, PdF UK

S P R A V O D A J S T V O4

DÀa 7. decembra 2010 sa v priestorochVysoko‰kolského internátu DruÏba uskutoãnilturnaj v stolnom tenise. Zúãastnilo sa ho 24‰tudentov Univerzity Komenského. V základnejãasti sa hralo v ‰tyroch skupinách, v kaÏdej po ‰esÈ hráãov, pri-ãom z kaÏdej skupinypostupovali prví dvajaìalej do ‰tvrÈfinále.UÏ v základnej ãastiodohrali ‰tudenti kva-litné zápasy o postu-pové miesta. ·tvrÈfi-nálové a semifinálovézápasy sa odohralivyraìovacím spôso-bom. Zápasy boli na vysokej úrovni,hráãi pripravili divá-kom kvalitn˘ ‰portov˘

záÏitok. Vo finále sa nakoniec stretli Peter Ma-tloÀ a Miro Ja‰‰o, okrem iného aktívni hráãistolnotenisovej ligy. Z vyrovnaného súboja na-koniec za búrlivého potlesku zúãastnen˘chvy‰iel víÈazne Miro Ja‰‰o. Druh˘m bol PeterMatloÀ a tretím Robert ·andrik.

Mikulá‰sky stolnotenisov˘ turnaj sa niesol v dobrej nálade, v‰etci si akciu pochvaºovali.Boli by sme radi, ak by sa stal Mikulá‰sk˘ stol-notenisov˘ turnaj tradíciou. ZároveÀ sa chcempoìakovaÈ za podporu a spoluprácu vedeniuVI DruÏba.

Turnaj organizovali Miroslav Sagula a DávidHrinik, ãlenovia ‰tudentskej samosprávy VI DruÏba UK.

Miroslav Sagula, VI DruÏba UK

Š P O R T

DÀa 1. decembra 2010 sa na pôde Fakultytelesnej v˘chovy a ‰portu UK v spolupráci s FORTIUS fitness a Katedrou gymnastikyFTV· UK konal uÏ 5. roãník súÈaÏe o najväã-‰ieho siláka FTV· UK. SúÈaÏe sa zúãastnilo 11 muÏov a 2 Ïeny. Absolútnym víÈazom a SILÁKOM 2010 sa stal Jindfiich Tovary‰.VíÈazom súÈaÏe o najkraj‰ie brucho sa spome-dzi 7 súÈaÏiacich stal Peter Kravec. V porotetejto súÈaÏe bol aj dekan FTV· UK Holienka.SúÈaÏ sledovalo a búrlivo pri nej povzbudzova-lo pribliÏne 150 divákov.

Absolútny víÈaz – SILÁK 2010:TOVARY· JindfiichNajlep‰ie brucho FTV· UK 2010:KRAVEC PeterÎeny – absolútny tlak, opakovania 60 % TH: KADLICOVÁ PetronelaHALMOVÁ MarcelaMuÏi – absolútny tlak:TOVARY· JindfiichKADLUBIAK Tomá‰STENCHLÁK Erik

MuÏi – opakovania 60 % TH:STENCHLÁK Erik·MÍDA MatejTOVARY· JindfiichPartneri SILÁK 2010 – FORTIUS fitness cen-trum, 3D Fitness, KOFOLA – RAJEC,www.sportujeme.sk, ãasopis MUSCLE-FIT-NESS, PEPSI-Gatorade, FIT-Gym, Katedragymnastiky FTV· UK.

Mgr. Iºja âíÏ, PhD., vyhlasovateº a organizátor súÈaÏe, FTV· UK

Mikulá‰skystolnotenisov˘

turnaj

Silákroka

2010

Pedagogická fakultaocenila

fakultné ‰koly a zariadenia

Akademick˘ senát UK (AS) vyhlásil dÀa 15. 12.2010 doplÀovacie voºby do zamestnaneckej ãastisenátu za PriF UK namiesto prof. Karola Miãietu od 16. 12. 2010. – 31. 1. 2011. Zamestnanecká ãasÈAS zvolila doc. Daniela Böhmera za kandidáta na vymenovanie za ãlena správnej rady UK a podalanávrh na jeho vymenovanie za ãlena správnej radyUK. Senát tieÏ schválil 24 Ïiadostí o prenájom nehnu-teºností.

AS UK schválil návrh na rozdelenie zisku UK z v˘s-ledku hospodárenia za rok 2009. Hospodársky v˘sle-dok UK po zdanení je zisk v hodnote 259 853,13 eur.40 % zisku sa pouÏije na tvorbu rezervného fondu,0,05 % na tvorbu fondu na podporu ‰túdia ‰tudentovso zdravotn˘m postihnutím a zvy‰ok bude pouÏit˘ na plnenie úloh univerzity. LM

Senátprerozdelil ziskz minulého roka

5V S K R A T K E

Zlatú medailu Univerzity Komenského udelil dÀa6. decembra 2010 rektor UK Franti‰ek Gahér profe-sorovi ªubomírovi ëuroviãovi pri príleÏitosti v˘znam-ného Ïivotného jubilea. Medailu udelil za v˘znamnévedecké v˘sledky v oblasti v˘skumu ruskej a slo-

venskej fonológie, gramatiky a teórie dvojjazyãnéhoslovníka, kultúrnej histórie slovansk˘ch národov na pozadí kultúrnej histórie Európy, za jeho obãian-sky postoj vyjadren˘ v príspevkoch v „disidentskej“tlaãi a rozvíjanie spolupráce s Filozofickou fakultouUK poãas dlhoroãného vedeckého pôsobeniav zahraniãí.

DÀa 9. decembra 2010 vymenoval rektor UKFranti‰ek Gahér do funkcie emeritného profesora na Lekárskej fakulte UK prof. MUDr. Jozefa Buch-valda, DrSc.

Minister ‰kolstva Eugen Jurzyca ocenil zaãiatkomdecembra 2010 najv˘znamnej‰ích slovensk˘ch ved-cov a vedecko-technické tímy pri príleÏitosti 7. roã-níka T̆ ÏdÀa vedy a techniky na Slovensku. V kate-górii OsobnosÈ vedy a techniky do 35 rokov porotavyzdvihla aj Mgr. Tomá‰a Vinafia, PhD., z Fakultymatematiky, fyziky a informatiky UK.

Slávnostn˘ vianoãn˘ koncert sa uskutoãnil dÀa16. decembra 2010 v Aule UK. Program ponúkliËaÏká muzika z Terchovej, violonãelista Jozef

Lupták, Betlehemci z Horehronia, Nothing butSwing Trio a Detsk˘ spevácky zbor Slovenskéhorozhlasu.

Veºvyslanec ªudovej republiky Bangladé‰ Mo-suda Mannana pre Nemecko, Rakúsko, âeskú re-publiku, Maìarsko, Slovinsko a Slovensko nav‰tívildÀa 21. 12. 2010 spolu s obchodn˘m ata‰é Abdu-rom Raufom a honorárnym konzulom Bangladé‰ana Slovensku Ing. ·tefanom Petkaniãom UniverzituKomenského. Privítal ich prorektor pre zahraniãnévzÈahy UK Peter Osusk .̆ Témou rozhovoru bolimoÏnosti spolupráce UK s univerzitami Bangladé‰a,moÏné partnerstvo vo vzdelávaní a vede a tieÏ vo vzdelávaní uchádzaãov o ‰túdium z tejto krajinyna Slovensku v‰eobecne a na UK zvlá‰È. ProrektorOsusk˘ ho informoval o podmienkach a moÏnos-tiach ‰túdia zahraniãn˘ch ‰tudentov na UK a o prí-stupe UK k uzatváraniu bilaterálnych medzifakult-n˘ch resp. medziuniverzitn˘ch zmlúv o spolupráci.

Veºvyslanec sa vyjadril o moÏnom iniciovaní medzi-vládnej dohody pokr˘vajúcej oblasÈ ‰kolstva.

V SúÈaÏi o najlep‰iu diplomovú, bakalársku aleboroãníkovú prácu na tému filantropia, ktorú vyhlásiloCentrum pre filantropiu, získala tretie miesto MáriaGrebeãiová z Katedry andragogiky FiF UK za baka-lársku prácu s názvom ÚãasÈ dobrovoºníkov na práciso znev˘hodnen˘mi skupinami. Cieºom súÈaÏe je oÏiviÈ pojem filantropia medzi mlad˘mi ºuìmi a viesÈ ich k zamysleniu sa nad darcovstvom ako ta-k˘m, jeho v˘znamom a dopadoch na Ïivot jednotliv-cov aj spoloãnosti.

Na Fakulte managementu UK budú vìaka nadá-cii VÚB poãas celého semestra predná‰aÈ ekono-mické témy zahraniãní profesori Marian Rizov z Mid-dlesex University Business School a Joan Winn z Daniels College of Business University of Denver.Dr. Rizov bude ‰tudentom predná‰aÈ na témy z ob-lasti mikroekonomiky, aplikovanej ekonometrie a podnikového hospodárstva. Profesorka JoanWinn sa vo svojich predná‰kach zameria na podni-kanie a ekonomick˘ rozvoj s dôrazom na Ïeny –podnikateºky.

V˘stava Fusion Expo (Fúzia – energia budúcnos-ti) o tom, ako funguje plazma a ão prinesie ºudstvujadrová fúzia, potrvá do 18. februára 2011 v nákup-nom centre Avion Shopping Park. Slovenskú in‰ta-láciu v˘stavy Európskej komisie pripravila Fakultamatematiky, fyziky a informatiky UK. Viac informáciína: www.fusionexpo.sk.

LM

Stalo sa uÏ tradíciou, Ïe ‰tudenti a uãiteliaKatedry slovansk˘ch filológií Filozofickejfakulty UK sa v predvianoãnom ãase stretávajú na podujatí, ktor˘m si chcú pripomenúÈ najkraj‰ie sviatky roka, zaÏelaÈsi zdravie a pohodu v novom kalendárnomroku a tieÏ úspe‰n˘ priebeh skú‰kovéhoobdobia v blíÏiacom sa zimnom semestri.Na vianoãnej akadémii, ktorá sa uskutoãnila15. 12. 2010, sa zúãastnili nielen poslucháãi‰tudijn˘ch odborov bulharistika, chorvatistika a polonistika, ale aj ‰tudenti,

ktorí nav‰tevujú slovinsk˘ a srbsk˘ lektorát.KaÏdá filológia okrem vianoãn˘ch zvykov priblíÏila aj charakteristické ãrty danej krajiny.

Podujatie svojím programom otvorili bulharis-ti, ktorí predniesli báseÀ v˘znamnej bulharskejpoetky 20. storoãia Dory Gabe Betlehemskáhviezda a báseÀ Atanasa Cankova Vianoce. Via-noãnú atmosféru na bulharskej dedine sprítom-nila koleda Hej, Vianoce, moje Vianoce, ktorú‰tudenti bulharistiky zaspievali. Chorvatisti zare-citovali báseÀ BoÏice Jelu‰içovej PrivítanieVianoc a báseÀ Ivany Rokiçovej-Radiçovej Via-noãn˘ list. V klavírnom podaní zazneli tieÏ známechorvátske a slovenské koledy. ·tudenti slovin-ského lektorátu pripravili úryvok z diela súãas-ného slovinského spisovateºa Feriho Lain‰ãekaIgnacia a jej anjel. Srbsk˘ lektorát sa predstavilprednesom básne Aleksu ·antiça Moja modlit-ba. Na záver programu vystúpili polonisti, ktorípri tejto príleÏitosti pripomenuli publiku rok 2010ako rok venovan˘ pamiatke Fryderyka Chopina.Po ukáÏke z jeho skladby Scherzo h moll nasle-dovala báseÀ Kazimira Przervu Tetmajera Sen

o Chopinovi, po nej in‰trumentálna skladba pre dve gitary Vianoãná spomienka na Schopinaa báseÀ Tadeusza Nowaka Betlehem. Obe bás-ne zazneli v origináli aj v slovenskom preklade.Sviatoãnú atmosféru umocnili poºské koledyLulaj˝e, Jezuniu a WÊród nocnej ciszy. Napokonsi v‰etci zaspievali najznámej‰iu vianoãnú pieseÀTichá noc, svätá noc. Vedúca katedry doc.PhDr. Mária Dobríková, CSc., poìakovala ‰tu-dentom za dôstojnú reprezentáciu jednotliv˘chfilológií, zaÏelala im príjemné a pokojné preÏitievianoãn˘ch sviatkov, ako aj úspe‰n˘ ‰tart do no-vého roka a skú‰kového obdobia.

Po programe nasledovala recepcia, na ktorejsme mali okrem iného moÏnosÈ ochutnaÈ naprí-klad tradiãné bulharské vianoãné ‰peciality – ba-nicu, slan˘ koláã plnen˘ balkánskym syroma o‰af, vianoãn˘ nealkoholick˘ nápoj zo su‰e-n˘ch plodov. Na záver e‰te spomeÀme, Ïe re-portáÏ o slovanskej vianoãnej akadémii prinieslodÀa 26. 12. 2010 Rádio Regina v relácii Slovan-ské Vianoce.

Mgr. Silvia Ivanidesová, Mgr. Daniela Kurucová, FiF UK

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Slovanskávianoãná akadémia

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K6

Kríza komunikácie, jej dôsledky a moÏnév˘chodiská, o tom bola reã 1. decembra 2010v bratislavskom Dome novinárov.

Konferencia Kríza komunikácie v médiáchvznikla zo spolupráce Katedry Ïurnalistiky Filo-zofickej fakulty UK so Slovensk˘m syndikátomnovinárov. UÏ piatykrát v rámci T̆ ÏdÀa vedya techniky na Slovensku prezentovali pedagógo-via katedry svoj kritick˘ pohºad na súãasné mas-médiá. SkloÀovalo sa slovo kríza vo v‰etk˘ch jehov˘znamoch. Kríza Ïurnalistiky, profesie novinára,ale aj hodnôt spoloãnosti boli problémy, ktoré sivyÏiadali detailn˘ pohºad.

Kvalitná kríza, ãi kríza kvality?

Problém priliehavo sformuloval emeritn˘ peda-góg Katedry Ïurnalistiky FiF UK doc. PhDr. ·tefanVeºas, PhD., v predná‰ke âo formuje a deformujeÏurnalistiku – K otázkam faktorov Ïurnalistickejtvorby. V ãase, keì je otázka zisku a rentabilitymédií ãoraz naliehavej‰ia, je podºa jeho slov veºmidôleÏité, aby médiá naìalej dokázali napæÀaÈ svojzákladn˘ cieº – spoºahlivo informovaÈ prijímateºa.

Prehºad novinárskych etick˘ch kódexov od ichpoãiatkov aÏ po súãasnosÈ ponúkla vedúcakatedry Ïurnalistiky doc. PhDr. Svetlana Hlavãá-ková, PhD. Prítomn˘ch presvedãila o tom, Ïe do-drÏiavanie etick˘ch pravidiel je pre novinárskuprax nevyhnutné, no stále je ão vylep‰ovaÈ. Pria-mo na jeho pôde navrhla spresnenia nedostatkovEtického kódexu Slovenského syndikátu noviná-rov.

Témou Jednotlivec ako objekt a obeÈ dne‰n˘chmédií sa vo svojej kritickej eseji zaoberala Mgr. EvaBachletová, PhD. „Fenomén krízy vnímam akomódny prvok, ako zástupn˘ problém, ktor˘ pre-kr˘va hlb‰ie a rozhodujúcej‰ie súvislosti ºudskéhoÏivota,“ polemizovala so samotnou existencioumediálnej krízy, ktorá sa podºa jej slov odohrávaskôr vo vedomí ãloveka neÏ v tlaãi, rozhlase, tele-vízii ãi na internete.

Médiá a ich vplyv na hodnoty

Masmédiá dnes viac ako ãokoºvek iné urãujúhodnotové orientácie spoloãnosti a v ãasoch krízypráve ony preberajú zodpovednosÈ za tvorbu hod-

nôt v neistej ãi tápajúcej spoloãnosti. Z interpretá-cie slov PhDr. Márie Follrichovej, PhD., je zrejmé,Ïe médiá nesú na svojich pleciach zodpovednosÈ,ktorú si málo uvedomujú.

Pohºad na profesiu novinára poskytol v pred-ná‰ke Novinár v zrkadle v˘skumu PhDr. JozefVatrál, PhD. V detailnom v˘poãte v˘skumov novi-nárskej ãinnosti v rokoch 1998 – 2010 zdôraznilnajv˘raznej‰ie zmeny v charaktere novinárskejpráce a Ïurnalistickej v˘uãby.

„Po záplave exaktn˘ch vedeck˘ch informáciípríjemne pôsobila interaktívna prezentácia ZdenkaCho,“ skon‰tatoval ‰tudent Ïurnalistiky Pavel.V predná‰ke s názvom Kríza komunikácie alebokríza profesie? uviedol PhDr. Zdenko Cho niekoº-ko praktick˘ch príkladov „zlej“ Ïurnalistiky s jej‰koláckymi chybami. Nie komunikácia, ale profe-sionalita sa podºa jeho slov dostala do stavu krízy.

Negatívne dôsledky globalizaãného procesu vo svojom príspevku Kontexty postmodern˘chtrendov v hodnotov˘ch mechanizmoch komuniká-cie médií zdôraznila PhDr. Viera Lehoczká, PhD.

Tradiãné hodnoty nahrádzajú univerzálne, stereo-typná forma vytláãa hodnotn˘ obsah, príbeh víÈazínad dôleÏit˘m faktom. Aby kríza v médiách nepre-rástla do krízy kultúry, je potrebné podporovaÈvzdelanie, ktoré je zamerané na osvojovanie si tra-diãn˘ch hodnôt.

O nekvalifikovanosti novinárov bola síce reã uÏ vy‰‰ie, no problém nedostatoãnej ‰tylistickejúrovne mediálnych produktov sem urãite patrí.Mgr. Milo‰ Horváth, PhD., v predná‰ke Kon‰titu-tívne princípy praktickej ‰tylistiky predstavil dvazákladné princípy ‰tylizovania. Princíp analógienovinárom odporúãa napodobÀovaÈ slávnycha úspe‰n˘ch pred nimi, princíp anomálie zasakáÏe odlí‰iÈ sa od predo‰l˘ch trendov. Princípintuície je zasa zaloÏen˘ na „vnútornom hlase“autora.

Trojhodinov˘ cyklus predná‰ok uzavrela disku-sia, v ktorej sa preberali najmä pálãivé témy od za-vedenia povinnej ‰tudentskej praxe na katedreÏurnalistiky aÏ po rozhodnutie vlády, zlúãiÈ Slo-vensk˘ rozhlas a Slovenskú televíziu do jednej

in‰titúcie. „Uvedomilasom si, Ïe kríza sa t˘kanajmä nás, novinárov. Za-h⁄Àa nielen krízu v ko-munikácií, ale aj nedos-tatok technick˘ch aj vzde-lanostn˘ch predpokladovdne‰n˘ch Ïurnalistov.StotoÏÀujem sa s názormipredná‰ajúcich o kvalitesúãasnej Ïurnalistiky,“zhodnotila po predná‰-kach ‰tudentka Natália.

Barbora Stránská, ‰tudentka 1. roka

Mgr. ‰túdia Ïurnalistiky FiF UK

Foto: Eva Bachletová

Nielen teória, ale aj získa-vanie praktick˘ch skúsenostípatria k základn˘m nástro-jom v˘chovno-vzdelávaciehoprocesu na Fakulte manage-mentu UK (FM). ·tudenti‰tudijného programu medzi-národn˘ manaÏment (ne-meck˘ program) absolvovali‰tudijnú exkurziu vo Viedni v Organizácii spojen˘ch ná-rodov (OSN). Oboznámili sas fungovaním OSN, s pô-sobnosÈou in˘ch medziná-rodn˘ch odborn˘ch orga-nizácií a konferencií patria-cich do systému OSN sídlia-cich vo Viedni (UNIDO, IAEA)a získali poznatky o konkrét-

nej ãinnosti OSN (mierové operácie, humani-tárna pomoc a iné). Okrem iného ‰tudenti bolioboznámení aj so systémom zamestnávaniaobãanov ãlensk˘ch ‰tátov OSN v tejto v˘z-namnej medzinárodnej organizácii. SúãasÈou‰tudijnej exkurzie bola aj prehliadka Univerzityvo Viedni. UÏ patrí k tradícii, Ïe podobné aka-demické aktivity sú realizované v záujme roz-voja nielen odborn˘ch znalostí, ale aj odbor-n˘ch jazykov˘ch schopností, a preto sa akade-mická aktivita realizovala v nemeckom jazyku.

Daniela Nováãková, FM UK

âoby mali

novinárivedieÈ o kríze

Exkurziav OSN

vo Viedni

7A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Pre mnoh˘ch je hrdinom uÏ on samotn˘. Pre neho sú to v‰ak ºudia, ktor˘ch pribliÏuje vo svojich reportáÏach. K svojej profesii sadostal náhodne. Dnes je napriek tomu jedn˘mz najuznávanej‰ích novinárov svetového meradla. Maìarsk˘ reportér, autor „pekeln˘chpríbehov“, Tvrtko Vujity (38) dÀa 24. novembra 2010 zavítal aj do Bratislavy.Diskutoval a prezentoval svoju najnov‰iu knihuRozlúãka s peklom.

Pod cudzím menom„Nikdy neklamte. Iba ak je zásluha z va‰ej práce

väã‰ia neÏ klamstvo samotné,“ prihovoril sa TvrtkoVujity ‰tudentom Ïurnalistiky Univerzity Komenské-ho na besede. NaráÏal na mnoÏstvo momentov, kto-ré ho prinútili vystupovaÈ pod cudzím menom, pouÏiÈfalo‰né doklady a doslova si vymyslieÈ svoju profesiui minulosÈ. Posledného vojnového zajatca s maìar-sk˘mi koreÀmi priviedol späÈ domov ako lovec med-veìov. Do etiópskeho tábora malomocn˘ch mu po-volili vstup ako prestíÏnemu lekárovi na prieskume.„V‰etci máme malé i veºké sny. Mojím najväã‰ímsnom bolo nav‰tíviÈ najuzavretej‰iu krajinu sveta.“

Na to, aby ho pustili do Severnej Kórey, sa muselstaÈ súãasÈou baptistického humanitárneho tímu.Tvrtko Vujity opisuje, pribliÏuje, podáva nov˘ pohºadna miesta, udalosti a kaÏdodenn˘ Ïivot v krajinách,kde elektrina ani garancia preÏitia nie sú samozrej-mosÈou. Ako sám vysvetºuje, hlavn˘m dôvodom,preão sa stal reportérom, je snaha ukazovaÈ ÏivotkaÏdodenn˘ch hrdinov, ktorí si to zaslúÏia.

UkazovaÈ veci také, aké súNa akademickej pôde pri rozprávaní svojich

príhod neskr˘val odºahãen˘ humor. Nadhºad si za-chováva napriek v‰etkému zlu a bolesti, ktorej bolsvedkom. SnaÏil sa svoje v˘pravy priblíÏiÈ aj t˘m,ktorí jeho reportáÏe doteraz neãítali. Rozlúãka s pek-lom je ‰iestou publikáciou preloÏenou do slovenãiny.Pre mnoh˘ch ãitateºov je maìarsk˘ novinár znaãkoukvalitného ãítania. Hrdinovia v jeho príbehoch súv‰ak skutoãní a neraz musí reportér doslova riskovaÈÏivot, aby sa s nimi stretol. Jeho cesty nie sú o túÏbedostaÈ sa do oblastí, ktoré doteraz neprebádal.„Necestujem, pretoÏe som e‰te nikdy nevidel Mo-gadi‰o alebo iné miesta. Moje cesty sú o ºuìoch,“

priznáva Vujity. O takzvan˘ch kaÏdodenn˘ch hrdi-noch.

Pulitzerovu cenu získal za spravodajské pokrytiejuhoslovanskej vojny, keì sa ako osemnásÈroãn˘náhodne ocitol v ostreºovanom Sarajeve. ·túdiumÏurnalistiky absolvoval na univerzite v Miami. Od za-ãiatku si uvedomoval, Ïe v zábere jeho záujmov niesú klasické celebrity ani politici. Práve od politiky sa v˘razne di‰tancuje. K mnoh˘m otázkam, súvisia-cim aj s miestami, ktoré nav‰tívil, sa nevyjadrujepráve preto, Ïe on nie je t˘m, ktor˘ hodnotí. „Akonovinár sa snaÏím ukazovaÈ veci také, aké sú. Ne-hovorím, ão je dobré a ão zlé. Som objektívny,“ tvrdío sebe a o svojej práci Vujity. Je si plne vedom ,̆ Ïe jeho ãinnosÈ môÏe mnoh˘m ºuìom zmeniÈ Ïivot.A nemusí to byÈ automaticky pozitívna zmena.Rovnako to bolo aj v prípade posledného maìar-ského vojnového zajatca, ktorého po takmer polstoroãí objavil v Rusku a sám ho priviedol späÈ do Maìarska. Práve túto udalosÈ povaÏuje dodnesza vrchol svojej práce.

Jana Karaffová, ‰tudentka 3. roka Bc. ‰túdia Ïurnalistiky FiF UK

Základom i korunou stredovekej univerzity bolakatolícka teológia. Poãas dlh˘ch rokov ‰túdia i po-ãas následného akademického pôsobenia jej ‰tu-denti aj uãitelia putovali za poznaním a skúseno-sÈami od univerzity k univerzite. Stároãia predt˘m,neÏ moderné európske in‰titúcie vytvorili oficiálnesiete mobilitn˘ch programov vystavovali stredove-ké univerzity diplomy uznávané v celej vtedaj‰ejEurópe a peregrinatio academica urãovala kvalituprofesionálneho curricula.

Rímskokatolícka cyrilometodská bohosloveckáfakulta UK (RKCMBF UK) chce dnes nadviazaÈ na starobylé tradície svojich akademick˘ch pred-chodcov i na dediãstvo uãencov a svätcov, ku ktor˘m sa hlási vo svojom mene, a ktor˘m slo-vensk˘ národ vìaãí za prvú vysokú ‰kolu svojichdejín i za svoju európsku duchovnú inkulturáciua zapojiÈ sa do modern˘ch sietí medzinárodnejakademickej a vedeckej spolupráce. Kooperaãn˘potenciál tejto zdanlivo malej a na materiálnezdroje nebohatej fakulty je veºk˘: teologické ‰túdi-um je svojou podstatou univerzalistické a nepod-ceniteºn˘ kapitál ponúka kvalifikaãn˘ profil uãite-ºov, z ktor˘ch veºká väã‰ina ‰tudovala a vedeckysa formovala v zahraniãí.

Za ostatn˘ rok nadviazala fakulta zmluvné vzÈa-hy s univerzitami v Ríme, v Pamplone, v Olomoucia v Krakove. S teologick˘mi fakultami v Poºskuspájajú bratislavskú bohosloveckú fakultu osobit-né historické i ºudské väzby, siahajúce do obdobiaspred roku 1989 i do nasledujúcich rokov, kedyviacerí uãitelia fakulty získali práve v Poºsku vy‰‰ieteologické vzdelanie a cez poºskú teológiu i cestudo medzinárodného vedeckého diskurzu.

DÀa 19. novembra 2010 nav‰tívili UniverzituJána Pavla II. v Krakove dekan RKCMBF UK doc.ThDr. Marián ·uráb, PhD., prodekanka pre me-dzinárodné vzÈahy a vedu prof. Dr. phil. EmíliaHrabovec a intern˘ doktorand fakulty a odchova-nec krakovskej univerzitnej ‰koly ThLic. Peter Mi-

chalov. V starobylej budove dekanátu Teologickejfakulty UPJP II., umiestnenej v najstar‰ej ãastimesta pod historick˘m zámkom Wawel, dekanioboch fakúlt, docent Marián ·uráb a profesorDaniel Szczurek, podpísali bilaterálnu zmluvuo spolupráci v oblasti vedeckého v˘skumu a ‰tú-dia. Jej cieºom je iniciovaÈ spoloãné vedecko-v˘s-kumné projekty, v˘meny vzdelávacích a vedec-k˘ch skúseností, spoloãne organizovaÈ vedecképodujatia, spolupracovaÈ publikaãne, pri menova-ní recenzentov a ãlenov odborn˘ch komisií a pod-porovaÈ vzájomnú v˘menu pedagógov a ‰tuden-tov. Po podpise zmluvy obe strany v niekoºkoho-dinovom priateºskom rozhovore, ktorého sa z poº-skej strany zúãastnil tieÏ prorektor univerzity pro-fesor Maciej Maria Ostrowski a docent SzymonDrzy˝d˝yk, konkretizovali, ãím chcú naplniÈ rá-mec, ktor˘ zmluva poskytuje a dohodli sa na pro-jektovej spolupráci, v˘mene uãiteºov i na vzájom-nom otvorení svojich periodick˘ch publikácií prepríspevky druhej strany. V budúcom akademic-kom roku nav‰tívi Slovensko skupina uãiteºova ‰tudentov z Krakova a krakovskí kolegovia sa aktívne zúãastnia podujatí plánovan˘ch pri prí-leÏitosti blíÏiaceho sa 75. v˘roãia vzniku RKCMBFUK na jeseÀ 2011.

prof. Emília Hrabovec, RKCMBF UK

Maìarsk˘ reportér

Tvrtko Vujity:Moje cesty

sú o ºuìoch, nie

o miestach Rímskokatolícka bohoslovecká fakultabude viac spolupracovaÈ

s krakovskou univerzitou

N A Š I A B S O L V E N T I8

SúÈaÏ pre mlad˘ch talentovan˘ch ‰tudentov a vedcov ·tudentská osobnosÈSlovenska 2009/2010 tento rok vyhralas titulom Top osobnosÈ RNDr. Andrea Fedorková, PhD., ktorá absolvovala doktorandské ‰túdium na Prírodovedeckej fakulte UK. Cenu absolútnej víÈazke odovzdal prezident SR Ivan Ga‰paroviã. V súãasnosti na fakulte pracuje ako vedecko-v˘skumná pracovníãka.

Sympatická blondínka, ktorej najväã‰ou záºu-bou vo voºnom ãase je cestovanie, ale venuje saaj plávaniu, lyÏovaniu a má rada divadlo, o sebetvrdí, Ïe bola odmala vÏdy skôr technick˘ typ:„Rada som sa hrala s legom, alebo som nieãomajstrovala“. Do ‰koly chodila rada, ale humanit-né smery ju nikdy nelákali. Vìaka blízkej Strednejpriemyselnej ‰kole chemickej a potravinárskejv Humennom a mame – chemickej laborantke –jej bolo ‰túdium chémie viac-menej osudné.

Ko‰ice – Bratislava –Nemecko a späÈ

Na strednej ‰kole sa zoznámila so v‰etk˘michemick˘mi odbormi, ale najviac na Andreu za-pôsobila fyzikálna chémia kvôli spojeniu s fyzi-kou. Nikdy vraj tieto predmety nevnímala akouãenie sa vzorcov a pouãiek. „Práve fyzikálnachémia je pre mÀa zaujímavá t˘m, Ïe staãí vedieÈzákladné vzorce a princípy a zvy‰ok sa dá ºahkoodvodiÈ. Staãí len logicky uvaÏovaÈ a netreba saveºa vecí uãiÈ naspamäÈ,“ hovorí víÈazka súÈaÏe.Práve praktické vyuÏitie fyzikálnej a analytickejchémie v praxi rozhodlo o ‰túdiu tohto smeru naPrírodovedeckej fakulte Univerzity P. J. ·afárikav Ko‰iciach (UPJ·).

KeìÏe po ukonãení magisterského stupÀa naUPJ· nebolo doktorandské ‰túdium fyzikálnejchémie akreditované, zamierila do Bratislavy na Prírodovedeckú fakultu UK, kde pod vedením

doc. OriÀáka a jeho manÏelky doc. OriÀákovejpokraãovala v ‰túdiu na katedre analytickej ché-mie. âasÈ práce poãas ‰túdia vykonávala na pra-covisku v Ko‰iciach vìaka bilaterálnej dohodemedzi univerzitami. Kºúãovú skúsenosÈ v‰akpredstavoval zahraniãn˘ pobyt na Westfalian Wil-helms-University v nemeckom Münsteri.

Prv˘krát tam strávila tri mesiace v rámci prog-ramu Socrates Erasmus v roku 2005 e‰te poãasmagisterského ‰túdia, kedy sa dostala do v˘s-kumného tímu pod vedením prof. Wiemhöferaa prof. Wintera. Venovali sa v˘skumu v oblasti lí-tium iónov˘ch batérií. Tejto oblasti sa AndreaFedorková rozhodla venovaÈ aj naìalej v dizer-taãnej práci. Odvtedy na univerzite v Münsteristrávila takmer dva roky v intervaloch tri mesiacepoãas rokov 2006 – 2009 v rámci doktorandské-ho ‰túdia.

Top ‰tudentská osobnosÈTop osobnosÈou sa stala za v˘skumnú prácu

„Príprava a charakterizácia nového katódovéhomateriálu pre Li-ion batérie na báze polypyrol-FEPO4 (fosforeãnan sodn˘)“, ktorou tieÏ nadvia-zala na svoju „srdcovú“ tému, ktorú povaÏuje zaveºmi aktuálnu. O ão vlastne ide? „Pointou prácebolo pripraviÈ a charakterizovaÈ nov˘ katódov˘materiál pre Li-iónové batérie. V dne‰n˘ch baté-riách, ktoré sa pouÏívajú v mobiloch a laptopoch,je ako katóda pouÏit˘ oxid kobaltu. Tento mate-riál je nebezpeãn ,̆ toxick˘ a veºmi drah .̆ Ak bysme chceli pouÏiÈ takúto batériu v aute, bolo byto nebezpeãné a drahé. Ak chceme, aby sa vyrá-bali ekologické elektrické autá, musíme pouÏiÈbatérie, ktoré budú rozmerovo ão najmen‰ie,bezpeãné a hlavne lacné a pritom ich kapacitazostane zachovaná. Ako najvhodnej‰í katódov˘materiál sa ukázal LiFePO4 (fosforeãnan Ïelezna-to lítny),“ vysvetºuje Top osobnosÈ Andrea Fedor-ková. „Jeho jedin˘m problémom je nízka vodivo-sÈ. Vo svojej práci som ako prvá pouÏila na zv˘-‰enie vodivosti LiFePO4 kombináciu polymérovpolypyrol-polyetylén glykol,“ dodáva.

Aké pocity sprevádza poznanie, Ïe je najlep-‰ou ‰tudentskou osobnosÈou krajiny? Andrea je veºmi skromná a priznáva, Ïe tomu nechcelauveriÈ. Chváli aj ìal‰ích ocenen˘ch v rôznych ka-tegóriách za ‰ikovnosÈ a pripomína, Ïe bez ‰ko-liteºov a pracovného kolektívu na univerzitáchv Bratislave a Ko‰iciach by to nedokázala.„Dne‰ná veda je predov‰etk˘m tímová práca,“hovorí.

Vo vede som sa na‰laAndrea Fedorková pritom nie je vo vedeckom

svete vôbec nováãikom. Má za sebou 15 publi-kácií, z ktor˘ch bolo 7 uverejnen˘ch v karentova-n˘ch ãasopisoch. Na ‰iestich bola prvou autor-kou. S predná‰kou vystúpila na ‰iestich medzi-národn˘ch konferenciách. V roku 2009 sa tieÏstala víÈazkou prvej interaktívnej konferencie premlad˘ch vedcov Preveda v sekcii analytická ché-mia.

Veda ju „proste baví“, ãi uÏ ide o prácu v labo-ratóriu, vyhodnocovanie v˘sledkov, prezentova-nie alebo publikovanie. V‰etko robí rada a s nad-‰ením. Hovorí, Ïe vo vede sa na‰la. Najatrak-tívnej‰ia na vede je pre Àu sloboda myslenia:„KaÏd˘ môÏe ukázaÈ svoje nápady, inovatívnemy‰lienky, prísÈ s nieãím nov˘m.“

Impulzy od kolegov, profesorov a vedcov sú na nezaplatenie. „Tí ma utvrdzujú v tom, Ïe svoju prácu robím dobre a moje v˘sledky sú uznávané aj v zahraniãí. Potom sa hneì ºah‰iepracuje na ìal‰om v˘skume a nov˘ch nápa-doch,“ zam˘‰ºa sa.

Aj naìalej sa Andrea chce venovaÈ hlavnevede, ale aj pedagogickej ãinnosti. Pravdepo-dobne bude pokraãovaÈ vo v˘skume Li-iónov˘chbatérií v spolupráci s univerzitami v Münsteri,Barcelone, Brne a Prahe. TaktieÏ ju zaujímav˘skum koróznych vlastností kovov a prá‰kovámetalurgia. V tejto oblasti spolupracuje s oddele-ním materiálového v˘skumu SAV v Ko‰iciach.

Lenka Mlynãeková

Andrea Fedorková pri práci v laboratóriu. Na titulnej strane tohto ãísla je pri oceÀovaní ‰tudentsk˘ch osobností 2009/2010

Andrea Fedorková:Fyzikálna chémianie je Ïiadna veda...

9N O V Í D E K A N I

Aj v druhom funkãnom období povedieLekársku fakultu UK v Bratislave prof. MUDr. Peter Laba‰, CSc.Rozhodol o tom dÀa 9. novembra 2010Akademick˘ senát LF UK. Do funkcieopäÈ nastúpi 1. februára 2011.Predstavujeme jeho volebné tézy.

(redakcia)

Od nástupu do funkcie dekana presadzu-jem dostavbu univerzitného kampusu na Rázsochách. V súãasn˘ch priestoroch,kde Lekárska fakulta UK (LF UK) sídli od ro-ku 1919, doÏíva a nemá Ïiadnu perspektí-vu ìal‰ieho rozvoja.

Univerzitná nemocnica, kde prebiehapraktická v˘uãba medikov, prakticky ne-existuje a medik – budúci lekár, Ïiaº, nevidíto, ão jeho kolegovia na in˘ch lekárskychfakultách. Dôsledkom toho je i fakt, Ïe aÏ30 % mlad˘ch lekárov odchádza do zahra-niãia a na Slovensku sa ani nepokú‰ajúpracovaÈ. Koncepcia Univerzitného kam-pusu na Rázsochách je uÏ viac ako 20 ro-kov stará a nedokonãenie tohto projektu,ktor˘ zah⁄Àa nielen nemocnicu, ale i objek-ty Lekárskej a Farmaceutickej fakulty UK,internát pre ‰tudentov a hlavne vedecko-v˘skumné centrum v spolupráci so SAV, je jednoducho sabotáÏ pedagogického a vedecko-v˘skumného procesu.

Ako dekan v prvom volebnom obdobísom radikálne zmenil systém odmeÀovaniazamestnancom a zaviedol som stimulypodporujúce vedecko-v˘skumnú a publi-kaãnú ãinnosÈ, ãím sme dosiahli nárast ka-rentovan˘ch a impaktovan˘ch publikácií.

Komunikácia ‰tu-dentov s pedagógmia s vedením je zbave-ná v‰etk˘ch adminis-tratívnych prekáÏok a je promptná, ãím je moÏné v‰etky prí-padné problémy rie‰iÈokamÏite.

V˘razne som zv˘‰il poãet zahraniãn˘ch‰tudentov ‰tudujúcich v anglickom jazykua kladiem dôraz nielen na kvantitu, ale hlav-ne na kvalitu.

Za úãelom odbúraÈ akúkoºvek prípadnúkorupciu v pedagogickom procese zavá-dzame písomné testy pred kaÏdou skú‰-kou, ktoré objektívne preukáÏu úroveÀ ve-domostí ‰tudenta.

Vo svojom druhom funkãnom období za hlavné nedokonãené úlohy povaÏu-jem:

1. odbúraÈ v‰etku zbytoãnú byrokraciu na fakulte,

2. stimulovaÈ v‰etk˘mi dostupn˘mi pro-striedkami vedeckú a publikaãnú ãin-nosÈ s dôrazom na spoluprácu so SAV,

3. zv˘‰iÈ úroveÀ pedagogického procesua zabezpeãiÈ vy‰‰iu úroveÀ vedomostíbudúcich lekárov,

4. e‰te dôraznej‰ie bojovaÈ za dostavbumoderného kampusu zahrÀujúcehofakulty, ale i skutoãnú univerzitnú ne-mocnicu so v‰etk˘m, ão k tomu patrí,

5. podporovaÈ spoluprácu s domácimi,ale i zahraniãn˘mi pracoviskami s jedi-n˘m cieºom, a to zv˘‰iÈ úroveÀ a prestíÏLF UK, ão je mojím hlavn˘m cieºom.

Za dostavbu kampusu

Rázsochytreba bojovaÈ e‰te dôraznej‰ie

Vizitka

narodil sa 22. 4. 1949 vo Viedni1973 – ukonãil ‰túdium na Lekárskej

fakulte UK1973 – zaãal pracovaÈ na I. chirurgickej

klinike ako sekundárny lekár1983 – 1991 – ako plne kvalifikovan˘

chirurg s dvomi atestá-ciami a titulom CSc.pracoval ako Assoc.Prof. na chirurgickej kli-nike Medical SchoolMalta a profesor Malt-skej univerzity

2000 – bol habilitovan˘ na docentachirurgie

2001 – dodnes – prednostom I. chirur-gickej kliniky LF UK

2008 – získal titul profesora2008 – dodnes – dekanom LF UK

Absolvoval dlhodobé ‰tudijné pobyty na prestíÏnych chirurgick˘ch pracovis-kách v Birminghame, Viedni, Mnícho-ve, Jeruzaleme, USA.

Fakultu telesnej v˘chovy a ‰portu UK (FTV·)povedie aj v druhom funkãnom období doc.PeadDr. Miroslav Holienka, PhD. Do funkcieho opäÈ dÀa 26. novembra 2010 zvolilAkademick˘ senát FTV· UK. Predstavujemejeho programové tézy.

(redakcia)

Pedagogická oblasÈObsahové dopracovanie ‰tudijného odboru

‰port: príprava a rozvoj ‰tudijného programu„trénerstvo“ v externej forme ‰túdia a prípravaprogramu v dennej forme ‰túdia v anglickom ja-zyku; dopracovanie ‰tudijného programu „‰porta zdravie“ v celom komplexe; inovácia obsahovejãasti ‰tudijného programu „trénerstvo – ‰portová‰pecializácia kondiãn˘ tréner na II. stupni ‰tú-dia“.

Stabilizácia poãtu prijíman˘ch poslucháãovvzhºadom na: priestorové podmienky pre v˘-chovno-vzdelávací proces na fakulte; kvalituvyuãovacieho procesu a pripravenosÈ absolven-ta; poÏiadavky praxe a trhu práce (uãiteºské ‰tu-dijné programy).

Materiálno-technické podmienky vyuãovacie-ho procesu: modernizácia vyuãovacích priesto-rov – seminárnych miestností, laboratórií, telo-cviãní, plavárne, ‰portovej haly a vonkaj‰íchihrísk – a modernizácia kniÏnice; dobudovanieinternetovej kabeláÏe v miestnostiach zamest-nancov fakulty; komplexná implementácia aka-demického informaãného systému AiS2.

ëal‰ie formy vzdelávania: vynaloÏiÈ maximálneúsilie na zriadenie a otvorenie Uãiteºskej akadé-mie pre ìal‰ie vzdelávanie uãiteºov telesneja ‰portovej v˘chovy; rozvinúÈ ãinnosÈ Trénerskejakadémie v úzkej spolupráci s jednotliv˘mi ‰por-tov˘mi zväzmi (asociáciami) v ão naj‰ir‰om kon-texte; podºa aktuálnej potreby dobudovaÈ mate-riálne a personálne Oddelenie ìal‰ích foriemvzdelávania.

OblasÈ vedecko-v˘skumnáa zahraniãn˘ch stykov

Prioritnou úlohou je materiálne a personálnevybudovanie vysoko ‰pecializovaného pracovis-ka – „Diagnostické centrum ‰portu prof. Hama-ra“. Vzhºadom na rastúci v˘znam vedecko-v˘s-kumnej ãinnosti pri dotácií finanãn˘ch prostried-kov pre fakultu zriadiÈ na kaÏdej katedre minimál-

ne 1 miesto vedecko-v˘skumnéhopracovníka. Na kaÏdej katedrev priebehu kalendárneho roka us-kutoãniÈ 1 vedeck˘ seminár (konfe-renciu, workshop...) na prezentáciuvlastn˘ch v˘sledkov vedecko-v˘s-kumnej ãinnosti katedry. Jedenkrátza 4 roky zorganizovaÈ na fakulte medzinárodnúvedeckú konferenciu. Pri roãnom hodnotení uãi-teºov a zamestnancov fakulty dôsledne postupo-vaÈ podºa platn˘ch „Noriem zapojenia tvoriv˘chpracovníkov do vedeckého v˘skumu a publikaã-nej ãinnosti“. V rámci vedecko-v˘skumnej ãin-nosti prednostná orientácia na projekty VEGAs vy‰‰ím finanãn˘m krytím a projekty cezhraniã-nej spolupráce (INTERREG). V rámci internacio-nalizácie fakulty okrem v˘uãby v anglickom jazy-ku sa zameraÈ na poz˘vanie zahraniãn˘ch od-borníkov zo spolurie‰iacich medzinárodn˘chprojektov, prípadne hosÈujúcich docentov. Udr-ÏaÈ nastolen˘ trend vyuÏívania mobilitn˘ch prog-ramov v Európskej únii na ‰tudijné pobyty, pred-ná‰kové pobyty a vedecko-v˘skumnú spoluprácu.

OblasÈ personálneho rozvoja fakulty

DosiahnuÈ stav, aby v‰etci uãitelia pôsobiacina fakulte na ustanoven˘ pracovn˘ ãas mali ve-decko-akademick˘ titul PhD. Pri v˘berov˘chkonaniach na miesta odborn˘ch asistentov do pohovorov o. i. zaradiÈ overenie jazykovej pri-pravenosti a poznatkov z pedagogick˘ch doku-mentov. KaÏdoroãne oceÀovaÈ Top zamestnan-cov fakulty (po 1 z uãiteºsk˘ch, vedecko-v˘s-kumn˘ch a neuãiteºsk˘ch pracovníkov). Per-spektívne smerovaÈ personálny rozvoj fakultytak, aby na nej pôsobilo na ustanoven˘ pracov-n˘ ãas minimálne 30 % uãiteºsk˘ch pracovníkovs vedecko-pedagogick˘m titulom docent a pro-fesor. Pre zlep‰enie interpersonálnych kontaktovuãiteº – ‰tudent – zriadiÈ v priestoroch fakultyAkademick˘ klub.

OblasÈ v˘stavby fakultyDobudovaÈ komplex ihrísk a ‰portovísk

v priestoroch fakulty: indoor golfovú halu, futba-lové ihrisko s umel˘m povrchom a úpolovú telo-cviãÀu. Komplexná rekon‰trukcia kanalizaãnéhosystému a dokonãenie v˘meny vnútorného roz-vodu pitnej vody v budove fakulty. DokonãiÈ re-

kon‰trukciu ·D Lafranconi – chodbové priestory,v˘mena okien, ubytovacie priestory, strecha.Zrekon‰truovaÈ vstupnú ãasÈ fakulty – priestorypred budovou fakulty. PokraãovaÈ v budovanírelaxaãnej zóny – Zelená zóna (oáza) – medzi‰portovou halou a plavárÀou.

OblasÈ manaÏmentuNeustále vyvíjaÈ úsilie na zlep‰enie imidÏu fa-

kulty, jej vedecko-pedagogicko-‰portovo-spolo-ãenskej prestíÏe v rámci telov˘chovného a ‰por-tového hnutia na Slovensku a v stredoeuróp-skom regióne. PripraviÈ a úspe‰ne zrealizovaÈletnú ãasÈ Univerziády SR v roku 2012. Pre lep‰iuspätnú väzbu o ‰túdiu na na‰ej fakulte v rámciabsolventského programu zriadiÈ Klub absolven-tov FTV· UK. Po dobudovaní komplexu ‰porto-vísk vyvinúÈ snahu o vybudovanie „Centra aka-demického ‰portu“ v rámci UK na na‰ej fakulte.RozvíjaÈ intenzívnej‰iu spoluprácu s generálnymreklamn˘m partnerom fakulty pre ‰portovéobleãenie ‰tudentov a uãiteºov fakulty – firmouAdidas.

N O V Í D E K A N I10

Fakultasa budeviac orientovaÈna vedu a v˘skum

Vizitka

narodil sa 25. 5. 19571977 – 1982 – ‰tudent uãiteºstva telesnej

v˘chovy a brannej v˘chovyna FTV· UK

1983 – 1986 – intern˘ a‰pirant na FTV· UK1986 – 1989 – odborn˘ asistent na Katedre

teórie a didaktiky brannej v˘-chovy FTV· UK

1988 – získal titul CSc.1990 – 2004 – odborn˘ asistent na Katedre

hier FTV· UK2001 – dodnes – vedúci Katedry hier FTV·

UK2004 – získal titul docenta2007 – dodnes – dekan FTV· UK

11N O V Í D E K A N I

Na ãelo Jesseniovej lekárskej fakulty UKv Martine (JLF) sa od 1. februára 2011po ‰tvorroãnej pauze opäÈ postaví prof. MUDr. Ján Danko, CSc. Do funkciedekana ho dÀa 15. novembra 2010 zvolilAkademick˘ senát JLF UK. Predstavujemejeho volebn˘ program.

(redakcia)

Fakultu som viedol dve funkãné obdobia, dobrepoznám jej slabé aj silné stránky a uvedomujem si,Ïe nie je jednoduché v Martine vystúpiÈ s tak˘mvolebn˘m programom, ktor˘ by akceptoval kaÏd˘ãlen akademickej obce.

Cives academici, uvedomme si, komu má slúÏiÈlekárska fakulta. Jej hlavn˘m poslaním je prijaÈ ta-lentovan˘ch ‰tudentov a vychovaÈ z nich dobr˘chlekárov, ktorí budú schopní aplikovaÈ v˘sledkyná‰ho vzdelania v praxi. Uvedomujúc si túto sku-toãnosÈ, prichádzam s my‰lienkou vytvoriÈ z na‰ejfakulty – students friendly fakultu.

âo si pod t˘mto exotick˘m názvom predstavu-jem:• ‰tudenti musia byÈ partnermi uãiteºov za vzájom-

ného re‰pektovania; ‰tudent si váÏi svojho uãi-teºa, uãiteº je povinn˘ vypoãuÈ si názor ‰tudenta,aj keì je kritick ,̆

• povinnosti ‰tudentov vypl˘vajú zo ‰tatútu fakul-ty a univerzity,

• práva, okrem základn˘ch akademick˘ch, je po-trebné neustále prehodnocovaÈ tak, aby fakultabola pre ‰tudentov atraktívna,

• hodnotenie pedagogického procesu chápaÈ akoprostriedok na odhalenie negatívnych trendovvo vzdelávaní na jednotliv˘ch pracoviskách; v˘s-ledkom tohto procesu musí byÈ pozitívna korek-cia a nie nevraÏivosÈ; ‰tudent so svojím vlastn˘mnázorom je to najcennej‰ie, ão dobrá fakultamôÏe maÈ;

• fakulta musí vytváraÈ optimálne podmienky na ‰túdium; pod optimálnymi podmienkami sa rozumie nielen kvalita pedagogického proce-su, tá je síce dominantná, ale dobrá ‰kola sa musí postaraÈ aj o sociálne prostredie;

• kvantita v pedagogike sa mnohokrát nerovnákvalite; tu je ãasto diskrepancia v pohºadochmedzi uãiteºom a ‰tudentom; ‰tudentov je po-trebné presvedãiÈ, Ïe to, ão uãíme, je naozajv˘sledok súãasn˘ch vedeck˘ch poznatkov,

• do budúcnosti bude potrebné prehodnotiÈzaÈaÏenosÈ v jednotliv˘ch semestroch, ako aj zváÏiÈ rozsah obsahov v jednotliv˘ch progra-moch,

• zru‰iÈ byrokraciu na únosnú mieru pri kontrole‰túdia; nové technológie by mali zjednodu‰iÈ ko-

munikáciu ‰tudenta s fakultou;realitou u nás sú problémy so zá-pisom na skú‰ky a udeºovanímkreditov; to bude potrebné ur˘ch-lene odstrániÈ,

• zlep‰iÈ podmienky praktickej v˘-uãby.

Napriek platbe za v˘uãbu v Uni-verzitnej nemocnici Martin (UNM) sú podmienky na jednotliv˘ch pracoviskách slu‰-ne povedané nevyhovujúce. Je moÏné zlep‰iÈ kva-litu seminárnych miestností, techniky na v˘uãbu.

O pedagogickom procese bolo na fakulte za os-tatné roky mnoho diskusií, konferencií, rie‰ili sa granty. Pravda je taká, Ïe Ïiadne zázraãné sko-ky v kvalite nenastali. Potvrdzuje sa stará pravda,ak˘ uãiteº, tak˘ Ïiak. Ja sa prikláÀam k t˘m pra-covníkom fakulty, ktorí sa snaÏia pedagogikudostaÈ na rovnakú úroveÀ ako vedecko-v˘skumnúãinnosÈ. Bez dobrej vedy neexistuje dobrá peda-gogika. Myslím si, Ïe fakulta vykroãila správnymsmerom, keì sa jednotlivé pracoviská zaãali hod-notiÈ podºa mnoÏstva reálne oduãen˘ch hodín.V kvalite ‰túdia urãite zásadne pomôÏu virtuálneuãebne a nové 3D programy a iné vymoÏenosti in-formaãn˘ch technológii.

Na viacer˘ch verejn˘ch stretnutiach akademic-kej obce sa diskutovalo o potrebe otvoriÈ na na‰ejfakulte nov˘ ‰tudijn˘ lekársky program stomatoló-gia. Pre na‰u fakultu to môÏe byÈ zaujímavé za podmienok, Ïe príde kompletná objednávka od vlády nielen na personálne obsadenie, ale hlav-ne na materiálno-technické vybavenie a v˘stavbukliniky stomatológie v UNM.

Pre fakultu je Ïivotne dôleÏit˘ len poãet ukonãe-n˘ch doktorandov. Preto bude potrebné zlep‰iÈkontrolu a reálnosÈ realizácie programov pre dok-torandov na jednotliv˘ch pracoviskách.

Pred piatimi rokmi sme s veºkou slávou zaãali‰pecializaãné ‰túdium na na‰ej fakulte. Sú za na-mi aj prvé skú‰ky. Pozitívum je, Ïe na‰e diplomysú platné v EÚ. Menej uspokojiv˘ je poãet akredi-tovan˘ch odborov a poãet ‰tudentov prihlásen˘chna jednotlivé akreditované pracoviská.

Sme lídrom vo vede medzi in‰titúciami zabez-peãujúcimi lekárske vzdelávanie. Milióny eur pri-chádzajú na fakultu formou grantov. âo viac môÏee‰te urobiÈ dekan pre rozvoj vedeckej ãinnosti?Rezervy sú a budú. V prvom rade sa treba pozrieÈna jednotlivé pracoviská, aká veda sa robí, aké sútechnické podmienky, ão a kde sa publikuje. Nie jepre fakultu jedno, ãi práca vyjde v odbornomãasopise a v slovenãine, nie je pre fakultu jedno ãi práca prezentovaná na svetovom kongreseskonãí len ako niekoºkoriadkov˘ abstrakt. Je eko-

nomickou stratou pre fakultu, ak seriózna pers-pektívna ‰túdia skonãí síce ako pôvodná, ale od-borná práca v ãasopise, ktor˘ nikto neãíta.

ëal‰ia rezerva je v hmotnej stimulácii t˘ch, ktorípre fakultu získajú najviac „bodov“. Títo pracovní-ci si zaslúÏia v˘razne vy‰‰ie finanãné ohodnotenie.

Grantová úspe‰nosÈ je v ostatn˘ch rokoch nao-zaj tím, na ão môÏe byÈ fakulta právom hrdá.Jednotlivé pracoviská sa v‰ak rozsahom v˘skum-n˘ch úloh veºmi lí‰ia. V˘chodiskom pre fakultu je spolupráca medzi pracoviskami.

Veda súvisí aj so získavaním vedecko-pedago-gick˘ch titulov. Fakulta potrebuje profesorov na garanciu pregraduálneho a postgraduálnehovzdelávania. Optimálne je, ak poãet docentova profesorov je vy‰‰í ako poãet ostatn˘ch uãiteºov.Aby sme mali v‰etky odbory garantované profe-sormi, je potrebné ur˘chliÈ habilitácie mlad˘chasistentov na docentov uÏ v ãase, keì sa pribliÏu-jú k splneniu kritérií, a tak stimulovaÈ mlad˘chtalentovan˘ch uãiteºov. U profesorov sú teraj‰iekritéria dostatoãné. Individuálne treba rie‰iÈ maléodbory. Tu je jedinou cestou spolupráca so siln˘-mi pracoviskami.

Fakulta musí v rámci platnej legislatívy presa-dzovaÈ viacej kompetencií v zmysle hesla univerzi-ta je pre fakultu, a nie fakulta pre univerzitu.

(redakãne krátené)

Vizitkanarodil sa 1. 10. 19501975 – vy‰tudoval Jesseniovu lekárskufakultu UK1975 – dodnes – pôsobí na JLF UK1983 – získal titul CSc.1986 – získal titul docent1990 – dodnes – pôsobí ako prednosta

Gynekologicko-pôrodníckej klinikyJLF UK

1997 – získal titul profesor2000 – 2007 – dekan JLF UK

Profesor Dankochce„student friendly“fakultu

N O V Í D E K A N I12

Za dekana Fakulty matematiky, fyzikya informatiky UK (FMFI) si Akademick˘ senát FMFI UK dÀa 22. novembra 2010 zvolil prof. RNDr. Jozefa Masarika, DrSc. Do funkcie nastúpi dÀa 1. februára2011. Predstavujeme jeho volebné tézy.

(redakcia)

Fakulta matematiky, fyziky a informatikyUK (FMFI) sa od vzniku udrÏuje na ‰piãkepodºa najrôznej‰ích kvalitatívnych ukazova-teºov. âo treba urobiÈ preto, aby sme si svo-je postavenie medzi fakultami slovensk˘chvysok˘ch ‰kôl upevnili a pokúsili sa dostaÈaj medzi najlep‰ie európske fakulty s po-dobn˘m zameraním, ako máme my? Od-poveì na túto otázku treba hºadaÈ so zre-teºom na obe na‰e hlavné ãinnosti: v˘chov-no-vzdelávaciu a vedecko-v˘skumnú, ktorémá zmysel robiÈ len na svetovo porovnateº-nej úrovni.

K tomu fakulta musí demon‰trovaÈ schop-nosÈ zvládnuÈ budúci v˘voj a aj ho ovplyv-ÀovaÈ. Relatívna úspe‰nosÈ fakulty nemôÏebyÈ ospravedlnením neãinnosti. âo sa budena fakulte diaÈ, nemôÏe byÈ v˘sledkom ná-hody alebo len vonkaj‰ích vplyvov. MusímeurobiÈ v‰etko preto, aby sme boli dosÈ silnína to, aby sme robili to, ão sme sa my roz-hodli robiÈ. Treba, aby sme konali z presve-dãenia a s víziou, aby sme len „neprerozde-ºovali stoliãky na palube Titaniku”.

âo sú najdôleÏitej‰ie úlohy pre najbliωieobdobie?1. ModernizovaÈ, aktualizovaÈ a inovovaÈ

existujúce ‰tudijné programy na základepodnetov z vnútorného, ale i externéhoprostredia.

2. VytvoriÈ, respektíve posilniÈ kontrolnémechanizmy sledovania kvality vzdelá-vania a v˘skumu. Kto nekontroluje, ne-môÏe riadiÈ. ·tudenti sa musia spolupo-dieºaÈ na hodnotení ‰túdia a vedeniefakulty musí na v˘sledky hodnoteniaadekvátne reagovaÈ. VzÈah uãiteºa a ‰tu-denta musí byÈ zaloÏen˘ na kolegialite,

dôvere, ochote vzájomne spolupracovaÈa na vzájomnej úcte. Prehre‰ky voãi to-muto princípu budú na FMFI neakcep-tovateºné.

3. BudovaÈ modernú ‰kolu s fungujúcouinfra‰truktúrou, kvalitn˘mi laboratória-mi, v˘uãbov˘mi priestormi, modern˘miprístrojmi, a t˘m vytvoriÈ podmienky pretvorivú prácu zamestnancov a kvalitnúv˘chovu ‰tudentov vo v‰etk˘ch stup-Àoch vysoko‰kolského ‰túdia.

4. PosilniÈ získavanie mimorozpoãtov˘chzdrojov. Toto je cesta k inovovaniu a zlep-‰eniu v˘skumnej a technickej infra‰truk-túry. Treba takisto budovaÈ efektívnyservis pre v˘skumnú ãinnosÈ a prevádz-ku unikátnych prístrojov a zariadení.

5. RozvíjaÈ spoluprácu fakulty s kvalitn˘mizahraniãn˘mi univerzitami a vedeck˘micentrami. Do spolupráce treba zapojiÈ aj‰tudentov s cieºom umoÏniÈ ão najväã-‰iemu poãtu realizovaÈ ãasÈ ‰túdia v za-hraniãí.

6. Organizaãn˘mi zmenami a vyuÏitím ITprostriedkov zníÏiÈ administratívnu záÈaÏzamestnancov fakulty. Nebude ìalej to-lerovan˘ stav, Ïe najv˘konnej‰í pracov-níci fakulty nemajú ãas na v˘uãbu a ve-du.

7. ZmeniÈ ‰t˘l myslenia, odstrániÈ vyh˘ba-nie sa konkrétnej zodpovednosti. Fakul-ta bude ‰piãkov˘m pracoviskom lenvtedy, ak v‰etci, ale najmä vedúci pra-covníci, si budú vedomí osobnej zodpo-vednosti a nebudú sa spoliehaÈ na ko-lektívnu anonymnú zodpovednosÈ. Îiad-ne zázraãné rie‰enia neponúkam. âo v‰ak ponúkam, je aktívna úãasÈ na rie‰ení na‰ich problémov v‰etk˘mzamestnancom a ‰tudentom fakulty.Dvere dekana fakulty a jeho e-mailováschránka budú otvorené kaÏdémuúprimnému nápadu.

8. PremyslieÈ a uviesÈ do Ïivota systém vy-hºadávania a v rámci finanãn˘ch moÏno-stí fakulty, aj podpory talentov na zá-kladn˘ch a stredn˘ch ‰kolách, ale aj ichkultivovania poãas ‰túdia na na‰ej fakul-

te. Programovo budovaÈ vo verejnosti,ale hlavne u na‰ich potenciálnych ‰tu-dentov, imidÏ fakulty ako ‰piãkovej vzdelávacej a vedecko-v˘skumnej in‰ti-túcie.

9. PodporovaÈ ‰portové, kultúrne a iné ak-tivity, ktoré prispievajú k ‰íreniu dobréhomena fakulty, aktívnej regenerácii ‰tu-dentov a zamestnancov, ako aj k ichv‰estrannému rozvoju.

10. VyuÏiÈ meno a postavenie fakulty na úrovni UK, ale i v slovenskom vyso-kom ‰kolstve na odstraÀovanie defor-mácií, legislatívnych (právna subjektivi-ta, verejné obstarávanie) a in˘ch pre-káÏok stojacich v ceste pri realizácii po-slania fakulty.

·kola tretieho tisícroãia by mala byÈ cen-trom Ïivota komunity. Malo by ju v komuni-te cítiÈ. V na‰ej komunite by takouto malabyÈ aj na‰a fakulta. Toto je cesta k jej popu-larizácii vo verejnosti, posilÀovania jej pos-tavenia v spoloãnosti, k slobode rozhodo-vania o zameraní ná‰ho vzdelávania a v˘s-kumu, k slobode ºudí, ktorí tieto dve hlavnéãinnosti napæÀajú, ale i k zlep‰eniu materiál-nej a finanãnej situácie fakulty.

Vizitka

1978 – 1983 – ‰tuduje jadrovú fyzikuna Matematicko-fyzi-kálnej fakulte UK

1983 – doteraz – pracuje na Katedrejadrovej fyziky FMFIUK

1989 – 1991 – a‰piruje v odbore jadro-vá a subjadrová fyzika

1996 – stáva sa docentom v odborejadrová a subjadrová fyzika

1998 – obháji doktorskú dizertáciu v odbore geofyzika

2001 – stáva sa profesorom v odborefyzika

Vzdelávanie a vedumá zmysel robiÈ lenna svetovej úrovni

13N O V Í D E K A N I

Od 1. marca 2011 sa nov˘m dekanomFakulty managementu UK (FM UK) stane prof. Komorník, ktorého si dÀa 16. decembra 2010 zvolil Akademick˘ senát FM UK. Predstavujeme jeho volebn˘ program.

(redakcia)

Fakulta managementu UK bola od svojhovzniku v roku 1991 mimoriadne úspe‰ná v zís-kavaní grantov od viacer˘ch americk˘ch nadá-cií a z TEMPUS programov EÚ, v rámci kto-r˘ch k nám prichádzali zahraniãní pedagógoviana ucelené v˘uãbové bloky ‰túdia (fakulta klá-dla vÏdy dôraz na v˘bornú znalosÈ angliãtinyu v‰etk˘ch prijíman˘ch ‰tudentov).

Pre rozvoj fakulty mali zásadn˘ v˘znam aj zahraniãné ‰tudijné pobyty na‰ich ‰tudentova stáÏe, resp. v˘uãbové pobyty znaãného poã-tu na‰ich pedagógov. Vìaka tomu sa fakultepodarilo zostaviÈ modern ,̆ medzinárodnekompatibiln˘ ‰tudijn˘ program (s povinnoupraxou v poslednom semestri magisterského‰túdia), ktor˘ k nám priÈahuje veºké poãty na-dan˘ch a vysoko motivovan˘ch záujemcov. O spoloãné ‰tudijné programy s na‰ou fakul-tou prejavili záujem aj viaceré ìal‰ie fakulty UK.Aj tieto programy celkom úspe‰ne fungujú.

K atraktívnosti ná‰ho ‰túdia v˘znamne pri-spieva aj veºmi úspe‰né uplatnenie na‰ichabsolventov v praxi, ãasto v nadnárodn˘ch fir-mách. Fakulta tieÏ zareagovala na skutoãnosÈ,Ïe veºká ãasÈ investorov prichádza k námz krajín, v ktor˘ch sa ako úradn˘ jazyk pouÏívanemãina, resp. francúz‰tina. Otvorili sme aj program Medzinárodn˘ manaÏment s ne-meckou a francúzskou vetvou (vhodn˘ o. i. preabsolventov bilingválnych gymnázií), kde savyÏaduje pri prijímacích testoch nielen v˘bornéovládanie angliãtiny, ale aj ìal‰ieho jazyka

z uvedenej dvojice. Aj vìaka tejto inovácii sa nám darí sústavne zvy‰ovaÈ intenzitu me-dzinárodnej v˘meny ‰tudentsk˘ch ‰tudijn˘chpobytov v rámci programu Socrates a stáÏív zahraniãn˘ch firmách cez program Leo-nardo.

Pre ìal‰ie skvalitnenie prípravy na‰ich ‰tu-dentov pre uplatnenie v praxi budú prínosomaj aktivity obãianskeho zduÏenia Manageria,prostredníctvom ktorého na‰i úspe‰ní absol-venti organizujú viaceré zaujímavé aktivity(napr. Alumni stretnutia), z ktor˘ch je najinten-zívnej‰í vzdelávací program, v rámci ktoréhosa vybraní ‰tudenti fakulty môÏu zdokonaºovaÈv manaÏérskych zruãnostiach pod vedenímprofesionálov z praxe.

V nadchádzajúcom období v‰ak na‰a fakul-ta musí okrem pokraãujúceho dôrazu na prí-pravu absolventov pre prax prijaÈ úãinné prag-matické opatrenia pre v˘razné zv˘‰enie moti-vácie aktivít na‰ich pracovníkov v oblasti v˘s-kumu a publikaãnej ãinnosti. Pred nami stojíváÏna úloha prípravy perspektívnych garantovna‰ich ‰tudijn˘ch programov a práv habilitovaÈdocentov a inaugurovaÈ profesorov (vrátaneprípadného zav⁄‰enia ich kvalifikaãného rastuna úroveÀ profesorov). Treba tieÏ vyuÏiÈ v‰etkymoÏnosti pre získanie vhodn˘ch odborníkovz prostredia mimo fakulty do radov na‰ich uãi-teºov.

DôleÏitou úlohou zostáva zdokonaºovaniesúãinnosti so ‰tudentmi fakulty pri hºadanímoÏností na skvalitÀovanie pedagogickéhoprocesu a vhodné stimulovanie kvalitn˘ch pe-dagogick˘ch v˘konov.

Bude tieÏ veºmi potrebné postupne (a citli-vo) pristupovaÈ k racionalizácii administratív-nych a obsluÏn˘ch ãinností na fakulte a dbaÈna zavádzanie motivácie na kvalitné v˘kony aj na tomto úseku.

Fakulta managementuchce nadviazaÈ na úspechy v praktickom uplatnení absolventov a stimulovaÈ v˘skumné aktivity

Vizitka

narodil sa 28. 4. 19501973 – ukonãil ‰túdium na Prírodovedeckej

fakulte UK1973 – 1993 – intern˘ a‰pirant, odborn˘

asistent, docent, profesora (od r. 1990) garant ‰pecia-lizácie Ekonometria a riade-nie na Prírodovedeckej a (odvzniku v roku 1980) Mate-maticko-fyzikálnej fakulte UK

1986 – 1987 – postdoktorand na Ústave presystémy a riadenie Univerzityv Groningene (Holandsko)

1993 – 2000 a 2007 – doteraz – prodekan pre zahraniã-

né vzÈahy (do roku 1997aj pre magistersk˘ stu-peÀ ‰túdia) a prv˘ pro-dekan Fakulty manage-mentu UK (na ktorejexterne pôsobil od jejvzniku v roku 1991)

2000 – 2007 – dekan Fakulty managementuUK

Poãas maximálne moÏn˘ch 5-roãn˘chobdobí pôsobil ako zástupca SR v Eu-rópskom poradnom v˘bore pre ‰tatistickéinformácie v ekonomickej a sociálnej oblas-ti pri Eurostate a ako extern˘ examinátorMBA (Master of Business Administration)programu Nottingham Trend University. Od roku 2002 pôsobí ako hosÈujúci profe-sor (pre 3. stupeÀ ‰túdia) a ãlen vedeckejrady na Medzinárodnom univerzitnom in‰ti-túte európskych ‰túdií pri Univerzitev Terste.

14 R O Z H O V O R

Posledn˘ januárov˘ deÀ roku 2011 je aj posledn˘m dÀom osemroãného obdobia doc. PhDr. Franti‰ka Gahéra, CSc.,vo funkcii rektora Univerzity Komenského.Pod jeho vedením narástol poãet ‰tudijn˘chprogramov, zlep‰ila sa odborná kvalifikáciapedagógov a zv˘‰il sa i v˘skumn˘ potenciáluniverzity. V rozhovore pre Na‰u univerzitunám o hodnotení jednotliv˘ch oblastí povedal viac.

• Ktoré úspechy dosiahnuté poãas ôsmichrokoch vá‰ho „rektorovania“ by ste vyzdvi-hli?Spolu s vedením univerzity a vedeniami fakúlt

sme sa usilovali o integráciu a stabilizáciu uni-verzity v jej hlavn˘ch oblastiach ãinnosti. Napriekznaãnému zníÏeniu poãtu zamestnancov sa po-darilo produktivitu práce zv˘‰iÈ – dokázali smevzdelávaÈ oveºa viac ‰tudentov, vychovávaÈ v˘-razne viac absolventov, niekoºkonásobne zv˘‰iÈpoãet na‰ich ‰tudentov, ktorí vycestovali do zahraniãia v rámci európskeho programuErasmus (Sokrates). Posilnili sme si postavenialídra slovensk˘ch vysok˘ch ‰kôl a konkurencie-schopnosÈ v stredoeurópskom priestore aj vìa-ka v˘konom v oblasti vedy a v˘skumu, ão doka-zujú mnohé ukazovatele, napríklad medzinárod-ná evalvácia ãi postavenie v rôznych rebríãkochsvetov˘ch univerzít – v leidenskom ãi vo webo-metrics. Za veºmi úspe‰n˘ môÏeme povaÏovaÈprojekt Excelentná univerzita. Veºa síl a prácenás stálo vyrokovanie vhodného právneho pos-tavenia kliník lekárskych fakúlt, ich prednostova na‰ich uãiteºov – lekárov a doktorandov a ne-málo energie sme museli venovaÈ boju protizru‰eniu troch kºúãov˘ch kliník (I. a II. Internej a I. chirurgickej), ktoré presadzoval ministerzdravotníctva R. Zajac. V neposlednom radesme dokázali hnuteºn˘ i nehnuteºn˘ majetok uni-

verzity nielen chrániÈ, ale ho aj zveºaìovaÈa dokázali sme hospodáriÈ bez väã‰ích problé-mov a turbulencií s celkove kladn˘m v˘sledkom,ão povaÏujem za potvrdenie tézy, Ïe zodpoved-ná samospráva je schopná riadiÈ svoje veci. Totov‰etko sa dialo v súbehu s tak˘mi váÏnymi sys-témov˘mi zmenami ako bol bolonsk˘ proces,zavedenie nového finanãného informaãnéhosystému (FIS alebo SOFIA) a nového akademic-kého informaãného systému (AiS2). Osobitne sicením nárast poãtu doktorandov a zv˘‰enieefektívnosti doktorandského ‰túdia, ão iste nas-talo aj vìaka zavedeniu adresnej stimulácie ‰ko-liteºov. Te‰í ma nárast poãtu zahraniãn˘ch ‰tu-dentov, ktorí tvoria uÏ 6 % z celkového poãtu‰tudentov univerzity. Som veºmi rád, Ïe sa námpodarilo urobiÈ ústretové kroky pre ‰túdium ‰tu-dentov so zmenen˘mi potrebami, ãi uÏ zriade-ním centra pre ich podporu alebo bezbariérov˘-mi prístupmi v niektor˘ch budovách a bezbarié-rov˘mi apartmánmi na internátoch. Îiaº, sila pe-Àazí prenikla aj na akademickú pôdu univerzitya niektoré jej fakulty neboli imúnne voãi prakti-kám spolupracujúcich ãi skôr parazitujúcichsubjektov pri vzdelávaní. Aj protokol z ostatnejministerskej kontroly zaznamenal cel˘ rad zmlúvo spolupráci pri organizovaní a zabezpeãovaní‰túdia, ktoré do môjho nástupu do funkcie predfebruárom 2003 podpísal predchádzajúci rek-tor prof. Devínsky a vtedaj‰í dekan Právnickejfakulty UK prof. Mamojka. Museli sme vyvinúÈveºa práce, energie a prijaÈ nepopulárne rozhod-nutia, aby sa táto situácia na UK zmenila. DnesmôÏem s hrdosÈou kon‰tatovaÈ, Ïe na UK nepô-sobí Ïiadny parazitujúci subjekt, ktor˘ by sa pri-Ïivoval na vysoko‰kolskom vzdelávaní a na ob-chádzaní zákona. Spomedzi nad‰tandardn˘chaktivít v ‰tudijnej oblasti treba urãite uviesÈ zave-denie antiplagiátorského systému Theses na kontrolu závereãn˘ch prác, ktor˘ v˘razne

zjednodu‰uje a zefektívÀuje boj proti neãest-n˘m. Pracuje s neporovnateºne väã‰ou referen-ãnou databázou, neÏ aktuálne zavádzan˘ celos-lovensk˘ systém. • V ktor˘ch oblastiach sa nie v‰etko darilo

podºa va‰ich predstáv?Videl som veºk˘ v˘znam ‰tudentskej ankety pre

skvalitnenie v˘uãby. Napriek vytvoreniu kom-fortného elektronického systému na zber údajovod ‰tudentov sa nám v‰ak napriek rozsiahlemuúsiliu nepodarilo s v˘nimkou niektor˘ch fakúltzabezpeãiÈ poãetne dostatoãnú a pravidelnúúãasÈ ‰tudentov na hodnotení kvality ‰túdia. Svojdiel zodpovednosti na tom majú nielen vedeniafakúlt, ale najmä ‰tudenti – ich pasivita ãi rezigná-cia. Na porovnateºn˘ch univerzitách smerom nazápad od nás je ‰tandardn˘ celouniverzitn˘ absol-ventsk˘ dotazník, ktor˘ je dôleÏitou spätnou väz-bou pre vedenia t˘chto ‰kôl. Ako samozrejmúsúãasÈ svojej práce ju organizujú sociologickéústavy ãi katedry t˘chto ‰kôl. Ja som v tejto otáz-ke narazil skôr na rezistenciu. • Na univerzite sa za posledné roky realizo-

valo aj zavedenie kreditového systémua tieÏ rozdelenie ‰túdia na tri stupne (Bc.,Mgr., PhD.). Ako spätne vnímate úspe‰-nosÈ UK v t˘chto oblastiach?UK so zavádzaním kreditového systému

(ECTS) a trojstupÀového ‰túdia zaãala e‰te pred-t˘m, ako to stanovoval zákon ã. 131/2002 Zb. z.o vysok˘ch ‰kolách, takÏe sme mali urãit˘ nás-kok. Cel˘ tento proces bol znaãne komplikovan˘a z úrovne ministerstva poníman˘ príli‰ rigídne.Mám na zreteli napríklad delenie ‰túdia na baka-lársky a magistersk˘ stupeÀ aj tam, kde to nebo-lo vhodné. Ide predov‰etk˘m o ‰tudijné progra-my uãiteºstva a práva, kde pracovn˘ trh nemápoÏiadavku na tak˘chto bakalárov. Na to somopätovne a dôrazne upozorÀoval vtedaj‰iehoministra Fronca a dnes, keì negatívne dôsledky

VÏdy som sa drÏal hesla:âo je dobré pre UK,je v skutoãnosti

dobré aj pre Slovensko

15R O Z H O V O R

tohto chybného kroku sú zjavné, nikto nevyvodilz toho Ïiadnu politickú zodpovednosÈ. UK budeiniciovaÈ v tomto zmysle návrh novelizácie záko-na o vysok˘ch ‰kolách. âasÈ zodpovednosti za nespokojnosÈ s dôsledkami zavádzania kredi-tového systému a trojstupÀového ‰túdia padá aj na nás, uãiteºov, pretoÏe sme úplne nevyuÏilipriestor t˘chto zmien na vhodnej‰ie redefinova-nie profilu absolventa. âasto len mechanick˘mrozdelením pôvodného vysoko‰kolské ‰túdia na dva stupne sme nevyuÏili optimálne ponúk-nut˘ potenciál. „Veãne“ sa diskutovalo, ãi baka-lár má byÈ skôr pripraven˘ pre prax, alebo je tolen predstupeÀ magisterského ‰túdia. Na druhejstrane ch˘bali vhodné externé podmienkyv ‰táte – myslím t˘m zmenu ‰truktúry pracov-ného trhu iniciovanú najmä zmenou v‰eobecnezáväzn˘ch právnych predpisov.• Kam sa UK posunula v oblasti vedy a v˘s-

kumu?PosunúÈ sa v súÈaÏi niekam dopredu predpo-

kladá, Ïe „beÏíte“ r˘chlej‰ie ako súperi. ÚlohoumanaÏmentu univerzity je vytváraÈ ão najvhod-nej‰ie podmienky pre vzdelávaciu a vedecko-v˘skumnú ãinnosÈ, ktorú realizujú jednotlivci ãi tímy na katedrách a ústavoch fakúlt. Keì somnastupoval do funkcie rektora, na univerzite pre-vládala doktrína, Ïe v oblasti vedy a v˘skumunemáme maÈ Ïiadne priority a nie je ani vhodnánejaká integrácia tejto ãinnosti na univerzite. To v zásade odporovalo svetov˘m trendom, keìmnohé ‰táty dokázali uskutoãniÈ svoj rozvoj aj vìaka tomu, Ïe si stanovili priority v tejto ob-lasti a na ne sústredili sily a prostriedky. âím je ‰tát men‰í, t˘m má byÈ t˘ch priorít menej. Slo-vensko je chudobné na suroviny a svoj udrÏateº-n˘ rozvoj môÏe opieraÈ najmä o vzdelan˘ch ºudía kvalifikovanú pracovnú silu. Perspektíva kraji-ny ako veºkej montáÏnej haly je krátkodobáa riziková, pretoÏe na globalizovanom pracov-nom trhu je ãoraz väã‰ia ponuka lacnej‰ej pra-covnej sily, ako je dnes tá na‰a. Preto som pre-svedãen ,̆ Ïe to bolo správne rozhodnutie, keìsme si na univerzite stanovili priority v oblastiv˘skumu a v˘voja. Jestvujúce centrá excelent-nosti, ktor˘ch máme najviac zo v‰etk˘ch vyso-k˘ch ‰kôl v SR, toto uÏ re‰pektovali. Îiaº, na ce-loslovenskej úrovni bolo t˘chto priorít odsúhla-sen˘ch príli‰ veºa a presadili sa tu skôr skupino-vé ako celospoloãenské záujmy. DôleÏit˘m mo-mentom pre skvalitnenie vedecko-v˘skumnejãinnosti bolo presadenie takej metodiky rozde-ºovania prostriedkov zo ‰tátneho rozpoãtu me-dzi vysoké ‰koly, ktorá zohºadÀovala aj v˘konyv oblasti vedy a v˘skumu. A vnútrouniverzitnámetodika rozdeºovania prostriedkov medzisúãasti bola urãit˘m „derivátom“ ministerskejmetodiky, takÏe vedecky v˘konnej‰ie fakultydostávali viac ako iné, hoci nezvy‰ovali poãty‰tudentov. Z dlhodobého pohºadu to stimulova-lo vedeckú prácu. Za v˘kony v oblasti vedya v˘skumu sa hanbiÈ nemusíme, dokladá to na-príklad rebríãek univerzít z dielne univerzity v Leidene, v ktorom sme uvádzaní ako jedináuniverzita zo Slovenska, priãom sme v prvej250-ke európskych a v prvej 500-ke svetov˘chuniverzít, a to napriek dlhodobému masívnemupodfinancovaniu t˘chto ãinností. • V legislatívnej oblasti zaznamenala UK veº-

ké pokroky. Ktoré povaÏujete za najprínos-nej‰ie?Na univerzite je vytvorená konzistentná, systé-

movo previazaná a veºmi bohatá sústava vnú-torn˘ch legislatívnych predpisov a noriem, ktoráje ãasto povaÏovaná kontroln˘mi orgánmi za doslova vzorovú. Mnohé univerzity na‰e

predpisy jednoducho kopírujú s t˘m, Ïe zmenialen názov a sídlo ‰koly a pod. Osobitne si ce-ním, Ïe sme moÏno ako jediná ‰kola naplnili us-tanovenia zákona o právach ‰tudentov a zavie-dli sme v‰eobecn˘ in‰titút moÏnosti odvolaniasa ‰tudenta voãi rozhodnutiu dekana. Spôsobiloto veºa administratívnej práce, a hoci som v drvi-vej väã‰ine prípadov rozhodnutia dekanovpotvrdil (ão je vlastne dobr˘ signál), vÏdy boloodvolanie podrobne preskúmané. • Univerzita sa rozhodla pre implementova-

nie nového akademického informaãnéhosystému (AiS2), ktor˘ ponúka ‰ir‰ie moÏ-nosti pouÏitia. Bol to dosÈ riskantn˘ krokvzhºadom na krátkosÈ ãasu zavedenia. Ako sa dnes pozeráte na toto svoje roz-hodnutie? Aké ìal‰ie opatrenia v oblasti in-formaãn˘ch technológií boli podºa vás kºú-ãové?KeìÏe ‰tudijná agenda je pre vysokú ‰kolu

rozhodujúca a informaãn˘ systém, ktor˘ ju na UK zabezpeãoval, bol „prehistorick˘“, uãite-lia a ‰tudenti v Àom nehrali Ïiadnu úlohu a evi-dencia ‰túdia z ich strany bola len „papierová“,bola jeho náhrada prioritou. Ponajprv sme sa opakovane usilovali o získanie úãelovej dotá-cie ministerstva ‰kolstva na zadováÏenie no-vého, komplexného informaãného systému. To sa nepodarilo. Potom sme sa rozhodli, Ïe sizaobstaráme tak˘to systém za vlastné pro-striedky. Jeden z ponúkan˘ch bol veºmi drah˘(cca 100 miliónov korún) a nebolo jasné, ãi hovôbec tvorca (univerzita v rakúskom Grazi) mô-Ïe poskytnúÈ, pretoÏe bol vytvoren˘ za ‰tátnepeniaze. In˘ uchádzaã vo verejnom obstarávaníokrem iného trval na tom, Ïe servre, na ktorombude nain‰talovan ,̆ budú mimo na‰ej republiky(Masarykova univerzita v Brne), ão sme povaÏo-vali vzhºadom na pozíciu UK za veºké riziko.Napokon sa univerzita rozhodla staÈ sa ãlenomministerstvom podporovaného konzorcia 13-tich univerzít vyuÏívajúceho a vyvíjajúcehotak˘to systém, ktorého tvorcom je UPJ· v Ko-‰iciach. Pre toto rie‰enie sme sa nakoniec roz-hodli aj preto, lebo bolo v ãase trvalého rozpoã-tového napätia v˘razne lacnej‰ie. Zavedenie ta-kéhoto komplexného systému pokr˘vajúcehozákladnú ãinnosÈ organizácie je vÏdy rizikovéz mnoh˘ch dôvodov. Bol v‰ak najvy‰‰í ãas tietoriziká prijaÈ, a preto povaÏujem rozhodnutieo implementácii AiS2 za jednoznaãne správne.Potvrdzuje to aj fakt, Ïe dnes je akademick˘informaãn˘ systém AiS2 uÏ samozrejmou súãa-sÈou na‰ej práce. Áno, pre t˘ch, ktorí malio Àom negatívnu mienku e‰te predt˘m, ako si ho otvorili alebo pre t˘ch, ktorí odmietajú pra-covaÈ s tak˘mito nástrojmi, alebo majú malútrpezlivosÈ sa ich nauãiÈ, to môÏe vyvolávaÈ na-priek jeho uÏitoãnosti kritiku. Na akademickejpôde je to beÏn˘ jav. Samozrejme, aj jestvujúciAiS2 má svoje rezervy, ktoré aj v˘razn˘m pri-spením UK, osobitne v oblasti jeho bezpeãnos-ti, kontinuálne premieÀame na jeho skvalitneniea vylep‰ujeme ho. • Zaãali ste tradíciu letnej ‰koly Detská uni-

verzita Komenského. âo pre vás toto po-dujatie znamená?Struãne povedané – je to vydarené podujatie

a v˘borná propagácia hodnoty vzdelania a Uni-verzity Komenského. Keì sme na jar pred ôsmi-mi rokmi s riaditeºom divadla Aréna JurajomKukurom rozprávali o moÏnosti zaloÏenia Det-skej univerzity Komenského, tak sme nemohlivedieÈ, ãi bude toto podujatie úspe‰né. O tom,Ïe tento nápad povedie k vzniku ãohosi, o ãomuÏ môÏeme dnes hovoriÈ, Ïe má tradíciu a ús-

pech, som si vtedy ani nedovolil rozm˘‰ºaÈ.Napriek t˘mto pochybnostiam sme venovalimy‰lienke uskutoãniÈ úspe‰ne prv˘ roãníkDetskej univerzity Komenského veºa energie,ãasu a práce. Rozhodli sme sa pre podujatie,ktoré bolo osobité nielen svojou ‰truktúroua rozsahom, ale aj formou. Myslím si, Ïe osemroãníkov tejto univerzity obohatilo nielen univer-zitu, ale aj Slovensko, veì podºa ná‰ho vzoruneskôr vzniklo veºa in˘ch detsk˘ch univerzít.• Aké máte plány po tom, ão odovzdáte rek-

torské kreslo svojmu nástupcovi?Chcem sa naplno venovaÈ uãeniu logiky

a sémantiky a rozvoju vedeckého i pedagogic-kého profilu Katedry logiky a metodológie viedFiF UK. • Aké profesijné ciele by ste chceli na pôde

univerzity alebo mimo nej dosiahnuÈ?Pôsobím aj na Právnickej fakulte UK a chcem

napísaÈ uãebnice logiky, sémantiky a metodoló-gie práve pre právnikov. Budem sa usilovaÈ aj o osobn˘ profesijn˘ rast, ktor˘ bol v˘konomfunkcie rektora, pochopiteºne, odsúvan .̆ • V ãom bola pre vás osobne skúsenosÈ byÈ

rektorom najstar‰ej a najväã‰ej univerzityprínosná?SkúsenosÈ viesÈ osem rokov najväã‰iu a naj-

star‰iu univerzitu krajiny je jedineãná a neopako-vateºná, zvlá‰tna v tom, Ïe tak ako takáto uni-verzita, tak aj jej vedúci predstaviteº má ísÈ prí-kladom, má viesÈ nie jednu z mnoh˘ch lodí floti-ly slovenského vysokého ‰kolstva, ale jej vlajko-vú loì. To nabáda k väã‰ej zodpovednosti. Na druhej strane bolo moÏno prekvapujúcouskúsenosÈou, Ïe nielenÏe podpora UK zo stranyvládnych ãiniteºov nebola samozrejmá, ba do-konca o spravodlivé financovanie sme museliurputne bojovaÈ v ãasoch, keì z jedného koláãasa ukrajovalo nov˘m a nov˘m vysok˘m ‰kolámna úkor t˘ch jestvujúcich a kvalitn˘ch. S t˘mtobojom bola spojená moja najnepríjemnej‰ia skú-senosÈ, keì predstavitelia „konkurenãn˘ch“ ‰kôlboli ochotní predkladaÈ akékoºvek úãelové argu-menty, keì pravda a objektívne poznanie zostalizabudnuté v predsieni rokovaní. Moja pozitívnaskúsenosÈ rektora bola vÏdy spojená predov‰et-k˘m so snahou pracovaÈ v prospech univerzitya Slovenska – vÏdy som sa drÏal hesla „âo jedobré pre UK, je v skutoãnosti dobré aj preSlovensko“. VÏdy som sa te‰il, keì sa mi poda-rilo – samozrejme, väã‰inou spoluprácou s in˘mi– presadiÈ ãosi dobré v prospech UK. • âo vám bude ch˘baÈ?

To e‰te neviem presne, asi sa to len ukáÏe.Urãite mi nebudú ch˘baÈ rutinné administratívnepovinnosti a operatívna agenda. Z pozície svojejfunkcie má rektor moÏnosÈ niektoré veci pozitív-ne ovplyvniÈ o ãosi viac, ako dekan, vedúcikatedry alebo radov˘ ãlen akademickej obce.Neviem, ãi mi toto bude ch˘baÈ, pretoÏe s kaÏ-d˘m rozhodnutím b˘va spojená aj pochybnosÈo jeho správnosti, a to t˘m viac, ãím je dôleÏi-tej‰ie. Urãite mi bude ch˘baÈ kolektív vedeniauniverzity a najmä neopakovateºná atmosféraúprimn˘ch, otvoren˘ch, vecn˘ch a neúprosn˘chdiskusií o problémoch univerzity. • Na ão sa naopak te‰íte?

Som dostatoãne naivn˘ na to, aby som oãa-kával akési zníÏenie pracovného nasadenia,odpoãinok od funkcie. Te‰ím sa na vykonaniestále odkladanej revízie môjho kniÏného fondu,te‰ím sa na mnoÏstvo pedagogickej a v˘skum-nej práce v oblasti logiky a sémantiky, te‰ím sa na to, Ïe budem maÈ viac ãasu na rodinua na svoje záºuby.

Lenka Mlynãeková

K O N Č I A C I D E K A N I16

Na desiatich fakultách UniverzityKomenského sa uskutoãnili ku koncu minulého roka voºby na post ich dekana. Dve fakulty si zvolili toho istého dekana do ìal‰ieho funkãného obdobia. Ostatné fakulty povedú nové osobnosti, medzi nimi aj dve Ïeny. Odchádzajúcichdekanov sme poÏiadali o sebareflexiu a sp˘tali sme sa ich „Ako hodnotíte svojefunkãné obdobie na poste dekana?“ a „âo povaÏujete za svoj najväã‰í úspech?“.

Prof. JUDr. Marián Vrabko, CSc., dekanPrávnickej fakulty UK:

• Na poste dekana som pracoval dve funkãnéobdobia. Bola to veºká v˘zva. Obidve funkãné ob-dobia s v˘nimkou záveru druhého hodnotím pozi-

tívne. V závere druhého sa rozpútal boj o miestodekana na fakulte a rektora na univerzite a súbeÏ-ne s t˘m do‰lo k diskreditácii mojej osoby. ·koda,Ïe denník SME mi nedal priestor v rámci práva na odpoveì alebo nezrealizoval moje právo na op-ravu. T̆ mto sa denník SME stal pre mÀa a mojeokolie nedôveryhodn˘m.

• Za najväã‰í úspech povaÏujem to, Ïe sa z pod-priemernej fakulty stala nadpriemerná (to povedaliiní, nie ja).

Doc. PhDr. Anton Eliá‰, PhD., dekanFilozofickej fakulty UK:• Priznám sa, Ïe nemám veºmi rád tento typ perso-

nálnej autoevaluácie. Rad‰ej by som ponechalhodnotenie mojej osemroãnej práce poãas dvochfunkãn˘ch období na poste dekana na t˘ch, kto-r˘ch sa jej v˘sledky najviac t˘kali, teda na pracov-

níkov na‰ej fakulty. Pripomenul by som iba, Ïe tobolo obdobie, keì fakulta úspe‰ne absolvovalakomplexnú akreditáciu, ekonomicky i personálnesa skonsolidovala, implementovala do svojej vzde-lávacej praxe kreditov˘ systém ‰túdia i cel˘ radnov˘ch ‰tudijn˘ch programov, zefektívnila svojuvedeckov˘skumnú prácu, posilnila svoje medziná-rodné postavenie, zaviedla v˘konov˘ modelodmeÀovania a kvalitou svojej práce si vydobylaãelné miesto medzi slovensk˘mi filozofick˘mifakultami tak v povedomí slovenskej verejnosti,ako aj v hodnotení nezávislej ratingovej a rankin-govej agentúry.

• Za najväã‰í úspech pokladám fakt, Ïe poãas ce-l˘ch t˘ch ôsmich rokov som nestratil priazeÀ a spoluprácu akademického senátu fakulty, kole-gov z vedenia, vedúcich katedier i akademickejobce fakulty. Bez ich ústretovosti, ochoty partici-povaÈ na realizácii neraz neºahk˘ch organizaãn˘chi legislatívnych zmien, bez ich zaangaÏovanosti na skvalitÀovaní práce a Ïivota fakulty by ani sebe-lep‰í dekan niã nedosiahol. Chcel by som im pretoaj touto cestou poìakovaÈ a novému dekanovi v záujme fakulty zaÏelaÈ rovnako prajné prijatiejeho programu, pretoÏe to bude zárukou ìal‰iehonapredovania fakulty i univerzity.

Prof. RNDr. Oto Majzlan, PhD., dekanPedagogickej fakulty UK:• Túto otázku by bolo vhodné poloÏiÈ na‰im zamest-

nancom a ‰tudentom. Pri troche sebareflexie po-vaÏujem obdobie vo funkcii dekana za pouãné,nakoºko som spoznal ºudí okolo seba a systém ria-denia. Fakulta je vejárom ‰irokého spektra odbor-ností. Sme jedinou fakultou, ktorá má aj umeleckékatedry. VychovávaÈ národného uãiteºa je moÏnélen cez tri moduly jeho ‰túdia: pedagogick˘ základa dve odbornosti. Pre kaÏd˘ modul (program) je potrebn˘ garant. Táto anomália, ako aj rozdele-n˘ uãiteºsk˘ program sú a budú problémom. Rie‰iÈ

nerie‰iteºné problémy bolo ãasto spojené s nepo-chopením a najmä neustálym odvolávaním deka-na.

• Od platnosti vysoko‰kolského zákona ã. 131 z ro-ku 2002 bolo potrebné urobiÈ viacero legislatív-nych úprav a preniesÈ ich na pôdu fakulty. Najmäzavedenie novej organizaãnej ‰truktúry sme za-bezpeãili organizovan˘ chod v˘konu fakulty, ão bolo do roku 2002 Ïivelné. Obdobie po nástu-pe do funkcie bolo komplikované t˘m, Ïe sme pre-vzali obrovsk˘ deficit finanãn˘ch zdrojov pre Ïivotfakulty. VyrovnaÈ sa s deficitom trvalo viac ako 5 rokov, ão ºudia vnímali ako uÈahovanie, úspornéopatrenia a pod. Tento efekt navonok bol vníman˘ako neúspech, ja ho hodnotím s vedením fakultyako úspech. Funkcia dekana je o rie‰ení denn˘chproblémov. UdrÏaÈ v reálnom chode viac ako 300 zamestnancov a skoro 4tisíc ‰tudentov a frek-ventantov je uÏ úspechom takej fakulty, akou je pedagogická. KaÏdé pochvalné uznanie od ‰tu-dentov v praxi, kaÏd˘ dobr˘ poãin uãiteºa je veº-k˘m úspechom. KaÏd˘m rokom uvádzame do praxe viac ako 400 uãiteºov a vychovávateºov.NauãiÈ ‰tudentov ako uãiÈ a byÈ uãiteºom s najniÏ-‰ím platom v na‰ej spoloãnosti je úspechom.

Prof. RNDr. Anton Gáplovsk ,̆ DrSc.,dekan Prírodovedeckej fakulty UK:• Nepripadá mi vhodné, aby som hodnotil sám

seba. • Îe som toto obdobie preÏil so zdravím primera-

n˘m veku a viem presne povedaÈ, ão som nestiholurobiÈ.

Doc. MUDr. Du‰an Mi‰tuna, PhD.,dekan Jesseniovej lekárskej fakulty UK:• Po nástupe do funkcie som sa stal dekanom naj-

lep‰ej lekárskej fakulty na Slovensku v hodnotení

Akohodnotia

svoje funkãné obdobie

odchádzajúci

dekani?

17K O N Č I A C I D E K A N I

ARRA. PovaÏujem za úspech, Ïe sa mi podarilopoãas celého obdobia udrÏaÈ postavenie najlep‰ejlekárskej fakulty na Slovensku. Okrem toho v kon-kurencii mimobratislavsk˘ch vysok˘ch ‰kôl sa nám ako zástupcovi UK podarilo uspieÈ i v súÈaÏi o finanãné príspevky z eurofondov v cel-kovej sume prevy‰ujúcej 20 mil. eur. Dostavali smeaulu, ktorá sa stala súãasÈou mozaiky budúcehokampusu JLF UK v Martine a zrekon‰truovali smevysoko‰kolsk˘ internát. Prehodnotili sme financo-vanie jednotliv˘ch v˘uãbov˘ch báz a po opakova-n˘ch diskusiách s vedúcimi predstaviteºmi v˘uã-

bov˘ch báz, ãlenmi akademického senátu a ãlen-mi vedeckej rady sme uviedli do praxe objektívnekritéria umoÏÀujúce posúdiÈ tak vedecko-v˘skum-nú, ako aj pedagogickú ãinnosÈ t˘chto jednotiek.Podarilo sa nám zv˘‰iÈ záujem o tvorivú prácu me-dzi ãlenmi akademickej obce, o ãom svedãí i vy‰‰ípoãet habilitaãn˘ch a vymenúvacích konaní. Do-siahli sme úspech i v propagácii na‰ej fakulty v za-hraniãí s kontinuálnym zvy‰ovaním poãtu ‰tuden-tov ‰tudujúcich v jazyku anglickom s dominant-n˘m postavením ‰tudentov z Nórskeho kráºovstva.Záverom môÏem kon‰tatovaÈ, Ïe v spolupráci s vedením a ãlenmi akademickej obce sme plnilivyt˘ãené ciele, i keì ekonomická kríza v mnohomspomalila tento proces.

• Z osobného hºadiska povaÏujem za najväã‰í ús-pech v˘stavbu auly s technick˘m zázemím, kan-celárskymi priestormi pre dekanát a technicko-hospodárskych pracovníkov a jedálensk˘m kom-plexom v hodnote 8 mil. eur.

Doc. RNDr. Ján Boìa, CSc., dekan Fakulty matematiky, fyziky a informati-ky UK:

• Ak by som mal odpovedaÈ iba jedn˘m slovom, po-vedal by som: DOBRE. Aby som to v‰ak i rozvinul.Fakulta je stále tá istá ako pred 8 rokmi – ‰iroko-ìaleko najlep‰ia. Za uplynul˘ch osem rokov sa zmenilo len to, Ïe to uÏ vieme nielen my, ale ajiní. No a koneãne sa to (aspoÀ ãiastoãne) prejaviloaj na objeme finanãn˘ch prostriedkov pre fakultu.

• Jednoznaãne zlep‰enie atmosféry na fakulte.Atmosféra je pracovná, pritom vºúdna a príjemná.UÏ niekoºko rokov nevnímam spory medzi sekcia-mi; sme jedna silná fakulta a bez ohºadu na to,z ktorej sme sekcie, sme jednoducho MAT-FYZ.Napokon, svedãí o tom aj to, Ïe na funkciu deka-na bol navrhnut˘ zo v‰etk˘ch sekcií a v‰etk˘chãastí len jeden kandidát. Veºkú radosÈ mi robí aj to,Ïe viacero mlad˘ch ºudí sa po viacroãn˘ch poby-toch na ‰piãkov˘ch svetov˘ch univerzitách vrátiloa vracia na na‰u fakultu.

Prof. Ing. Jozef Papula, PhD., dekanFakulty managementu UK:• Hlavn˘m zámerom Fakulty managementu UK (FM)

poãas môjho ‰tvorroãného funkãného obdobia na poste dekana bolo pokraãovaÈ v nastúpenomtrende. NapæÀanie tohto zámeru nebolo jednodu-ché. ·tudijn˘ odbor manaÏment je dynamicky sa vyvíjajúcim odborom a úspe‰nosÈ v tomto od-bore vyÏaduje neustále sledovaÈ a zachytávaÈ nas-tupujúce trendy v˘voja. Na Slovensku neustále pri-búda poãet fakúlt, ktoré sa orientujú na tento ‰tu-dijn˘ odbor. ManaÏment je popri tom v˘razneovplyvÀovan˘ globalizáciu, a preto je potrebné vní-maÈ konkurenciu v tomto ‰tudijnom odbore mini-

málne z pohºadu európskeho priestoru. FMv tomto nároãnom prostredí zaujíma v súãasnostipozíciu, ktorá prispieva k ‰íreniu dobrého menaUK doma i v zahraniãí. Dôkazom toho sú hodno-tenia domácimi agentúrami i ocenenia získané od medzinárodnej komisie Eduniversal. FM poãasmôjho funkãného obdobia bola trikrát za sebouzaradená medzi tisíc najúspe‰nej‰ích BusinessSchools vo svete a trikrát získala ocenenie Ex-celent Business School. V uplynulom roku bolahodnotená v svojom odbore na 432. mieste vo svete. Pre fakultu je dôleÏité najmä to, Ïe ma-naÏérska prax vníma jej absolventov ako tvoriv˘ch,pruÏn˘ch a schopn˘ch rie‰iÈ aktuálne problémys vyuÏitím najnov‰ích poznatkov manaÏérskej teó-rie. Tieto hodnotenia sa odráÏajú i v poãte záujem-cov o ‰túdium na fakulte, ktor˘ sústavne v˘razneprevy‰uje kapacitné moÏnosti fakulty.

• Okrem ocenení, ktoré získava fakulta od domácichi zahraniãn˘ch agentúr, si najviac cením to, Ïe akreditaãná komisia jednoznaãne odsúhlasilaFM akreditáciu v‰etk˘ch predloÏen˘ch ‰tudijn˘chprogramov na bakalárskom, magisterskom i dok-torandskom ‰túdiu, ako i práva v oblasti habilitáciídocentov a inaugurácii profesorov. Pre fakultu

to znamená naplnenie základného predpokladupre ìal‰ie pokraãovanie v jej úspe‰nom rozvoji. Za dôleÏit˘ úspech tohto funkãného obdobia po-vaÏujem i nadviazanie mnoh˘ch strategick˘ch par-tnerstiev s domácimi i zahraniãn˘mi partnermia hlavne aktivizáciu doteraj‰ích absolventov fakul-ty, ktorí prostredníctvom Managerie, o. z., prejavu-jú záujem podporovaÈ jej ìal‰í rozvoj.

Prof. PhDr. Teodor Kollárik, DrSc.,dekan Fakulty sociálnych a ekonomic-k˘ch vied UK:• MôÏem otvorene kon‰tatovaÈ, Ïe to bolo veºmi

úspe‰né obdobie, takmer po v‰etk˘ch stránkach.Po ‰tyroch rokoch existencie fakulty (2002 – 2006)sa ukázalo, Ïe fakulta nevyuÏila adekvátne ãasa moÏnosti pre kon‰tituovanie sa ako prosperujú-ca vzdelávacia in‰titúcia, s jasnou koncepciou

a predstavou vlastného rozvoja, a následkom tohosi veºmi ÈaÏko a iba v urãit˘ch sférach vybudovalapozíciu akceptovanej vzdelávacej in‰titúcie v rámciSlovenska. Vedenie fakulty sa v priebehu rokov2006 – 2010 riadilo vlastn˘m dokumentom „Kon-cepcia a program ãinnosti FSEV UK v Bratislavena roky 2007 – 2010“. Vìaka tomu sme harmoni-zovali vzÈahy s Rektorátom UK a úãinne spolupra-covali. Akceptovaním systému „solidarity“ vo finanã-nej politike sa zabezpeãilo prehºadné financovaniejednotliv˘ch ústavov a útvarov dekanátu. Zv˘‰il sa v˘kon ústavov v pedagogickej a vedecko-v˘skumnej oblasti. Podºa hodnotení rôznymi agen-túrami sme vstúpili do povedomia odbornej i laic-kej verejnosti. Zv˘‰il sa záujem uchádzaãov o ‰tú-dium na fakulte. Ocenením pre fakultu bolo aj pri-delenie nov˘ch priestorov na Mlynsk˘ch Luhochrektorom UK. Vytvorili sme podmienky pre odbor-n˘ rast súãasn˘ch pracovníkov fakulty, systémomhabilitácií a inaugurácií. Druhú etapu existenciefakulty (2006 – 2010) moÏno charakterizovaÈ ako etapu rozvoja fakulty vo v‰etk˘ch oblastiach,s jej úspe‰n˘m zaradením do systému vysoko‰-kolsk˘ch pracovísk na Slovensku i v zahraniãí.Z pozície manaÏmentu bolo obdobie charakteris-tické pozíciou progresívnej organizácie, ktorá dis-ponuje ujasnenou filozofiou a kultúrou, má vlastnúkoncepciu, ujasnené smerovanie a zv˘raznenúvlastnú ‰pecifickosÈ – osobitosÈ.

• Dva globálne okruhy: 1. za dva roky pôsobenia na poste dekana (2007 – 2008) sme s minimálnympoãtom pracovníkov dokázali vybudovaÈ úspe‰núa kvalitnú fakultu vo v‰etk˘ch oblastiach jej pôso-benia, ão sa prejavilo v adekvátnej ekonomickeji spoloãensko-odbornej pozícii fakulty, 2. pridele-nie nov˘ch priestorov fakulte na Mlynsk˘ch Lu-hoch, kde fakulta získala nádherné materiálno-priestorové podmienky pre svoje pôsobenie.

LM

Z O Ž I V O T A U N I V E R Z I T Y18

História UK sa zaãínala na Kapitulskej

Hneì v ãase vzniku Univerzity Komenskéhov Bratislave v roku 1919 bol Rektorát UKumiestnen˘ v budove na Kapitulskej ulici ã. 26,v ktorej je v súãasnosti umiestnená jednaz fakúlt UK – Rímskokatolícka cyrilometodskábohoslovecká fakulta UK (RKCMBF). Prvá pro-mócia na UK je tieÏ spojená s touto budovou.Prv˘ absolvent Lekárskej fakulty UK – Pavel Ha-la‰a z Turãianskeho svätého Martina – bol pro-movan˘ dÀa 28. februára 1920 za doktora me-dicíny práve vo vtedaj‰ej univerzitnej aule na Ka-pitulskej ulici. ëal‰ia informácia zo septembra1921 dokumentuje, Ïe univerzita prevzala do správy a uÏívania v‰etky miestnosti na Ka-pitulskej a pridelila ich právnickej a filozofickejfakulte.

Vzhºadom na to, Ïe budova na Kapitulskejbola v dezolátnom stave a priestorovo nevyho-vovala, ministerstvo verejn˘ch prác zadalo v ro-ku 1924 vykonanie rekon‰trukcie budovy a vy-budovanie prístavby auditória maxima v hodno-te 1,1 mil. Kã. Skutoãné investície v‰ak dosiahli2,1 mil. Kã. Od roku 1935 aÏ po súãasnosÈ je v tejto budove umiestnená RKCMBF, ktorábola okrem obdobia od roku 1946 do roku 1990súãasÈou univerzity. Dnes je budova na Ka-pitulskej vo vlastníctve UK, ktoré v‰ak Rímsko-katolícka cirkev, resp. jej Bratislavská arcidiecé-za spochybÀuje a z tohto dôvodu podala protiUK Ïalobu na súd o urãenie vlastníckeho právak nehnuteºnostiam. Uvedenou Ïalobou sa cirkevdomáha urãenia, Ïe je v˘luãn˘m vlastníkom ne-

hnuteºností nachádzajúcich sa na Kapitulskej ul.(budovy a zastavaného pozemku vo v˘mere2061 m2).

História budovy na Kapitulskej

a jej vlastníctva do vzniku âSRBudovu dal postaviÈ ostrihomsk˘ arcibiskup

Peter Pázmány ako sídlo jezuitov, ktor˘ch v roku1622 povolal do Bratislavy. Budova predstavujeosvedãenú kombináciu rehoºnej a ‰kolskej budo-vy s úãelne rozloÏen˘mi vnútorn˘mi a vonkaj‰ímipriestormi. Vyhovuje obytn˘m, ‰kolsk˘m i hos-podárskym poÏiadavkám. Kompletne bola do-konãená v roku 1635. Spoãiatku bola v budoveumiestnená jezuitská rezidencia a katolícke gym-názium.

Na naliehanie portugalského a ‰panielskehokráºovského dvora bola v roku 1773 pápeÏomKlementom XIV. rozpustená jezuitská rehoºa –SpoloãnosÈ JeÏi‰ova, ktorej majetok mal byÈ na základe rozhodnutia pápeÏa vyuÏit˘ na zboÏ-né ciele. Panovníãka Mária Terézia vyuÏila svojevrchné patronátne právo a zakázala toto rozhod-nutie pápeÏa vyhlásiÈ v krajine. V roku 1775 na-riadila MiestodrÏiteºskej rade, aby bol majetok je-zuitov vyuÏit˘ na hmotné zabezpeãenie ãlenovrozpustenej rehole, na zboÏné ciele, ale najmä na zabezpeãenie t˘ch úloh, ktoré dovtedy plnilijezuiti v oblasti ‰kolstva. Po zru‰ení jezuitskej re-hole musel tieto úlohy prevziaÈ ‰tát. Mária Teréziapatentom (ìalej „Diplom“) z 25. marca 1780 zria-dila z jezuitského majetku, bez ohºadu na jehopôvod, ‰tudijn˘ fond (ìalej tieÏ oznaãovan˘ ako

·tudijná základina), ktor˘ umoÏnil panovníãkerealizovaÈ reformu ‰kolstva, známu ako RatioEducationis. ·tudijn˘ fond sa stal verejnopráv-nym fondom, ktor˘ spravoval a riadil ‰tát. SlúÏilna zabezpeãenie b˘val˘ch jezuitsk˘ch gymnázií,‰tátnej ‰kolskej správy a niωích národn˘ch ‰kôl,tzv. me‰tianskych ‰kôl. Takto sa aj budova na Kapitulskej dostala do vlastníctva ‰tudijnéhofondu, resp. ·tudijnej základiny. Mária Teréziaako panovníãka mala v súlade s patronátnymprávom v˘luãné oprávnenie rozhodnúÈ, ãi maje-tok Spoloãnosti JeÏi‰ovej ponechá cirkvi, aleboho pouÏije in˘m spôsobom. Rozhodla sa, Ïe hotransformuje do ‰tudijného fondu na úãely roz-voja verejného ‰kolstva a ‰kolskej reformy.

Jozef II. zveril ‰tudijn˘ fond do správy kráºovskejkomory, ktorá plnila úlohu správcu financií, danía majetku v krajine. Cieºom bolo, aby sa fond stalsúãasÈou ‰tátnej pokladnice. Nakoniec správufondu zabezpeãovala MiestodrÏiteºská rada, ktorámala v pôsobnosti verejnú správu, súdnictvo,financie a bola nadriadená stoliciam a bansk˘mmestám. V roku 1793 bol ‰tudijn˘ fond nariadenímkráºovskej kancelárie opäÈ vyhlásen˘ za verejn˘fond, ktor˘ mohol disponovaÈ svojím majetkom.·tudijn˘ fond sa e‰te v priebehu 19. storoãiav dôsledku svojho ‰pecifického poslania transfor-moval na fakticky (nie právne) ‰tátnu in‰titúciu.Jeho odovzdanie do vlastníctva katolíckej cirkvi,ktorá nebola rozhodnutím panovníãky MárieTerézie právnym nástupcom zru‰enej jezuitskejrehole, bolo moÏné iba po odluke cirkvi od ‰tátua zároveÀ prevzatí zo strany cirkvi zabezpeãeniasiete katolíckych základn˘ch, ‰tátnych a vysok˘ch‰kôl, v plnom ãi ãiastoãnom rozsahu financova-n˘ch ‰tátom.

Budova na Kapitulskej ulici v Bratislave, kde dnes sídliRímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta UK

PrídeUniverzita Komenského o budovu,v ktorej sa zaãínala jej história?Rímskokatolícka cirkev chce majetok, ktor˘ patrí univerzite.Jednoroãn˘ súdny spor zatiaº bez rozhodnutia

História ‰tudijného fondu,ktor˘ vlastnil Kapitulskú,

od vzniku âSR do roku 1945Aj za 1. âSR bol striktne odli‰ovan˘ cirkevn˘

majetok, ‰tátny majetok a majetok verejnopráv-ny. Zo správy Likvidaãnej komisie zo dÀa 9. 3.1926 jednoznaãne vypl˘va, Ïe majetok ·tudijnejzákladiny, ktor˘ dovtedy spravovala Centrálnakomisia, spravuje Likvidaãná komisia zriadenáMinisterstvom ‰kolstva a národnej osvety v Bra-tislave. Majetok verejn˘ch základín bol spravova-n˘ ‰tátom. Tento majetok nepatril cirkvi, a ani ne-bol cirkvou spravovan .̆ Dôkazom toho je aj sporz obdobia rokov 1926 aÏ 1928 medzi rímsko-katolíckou cirkevnou obcou a Rektorátom UKo nájomn˘ vzÈah k predmetnej budove na Ka-pitulskej, ktorou disponovala ako prenajímateº·tudijná základina. Z archívnych dokumentov vy-pl˘va, Ïe ide o spor z nájomného vzÈahu a Ïe ideo majetok ·tudijnej základiny, ktor˘ skonãil po-konávkou. Za primerané od‰kodné cirkevnáobec súhlasila, Ïe nájomná zmluva uzatvorenáso ·tudijnou základinou zo dÀa 27. novembra1917 bola zru‰ená. Aj v t˘chto dokumentoch sa rozli‰uje medzi cirkevn˘m majetkom, majet-kom ·tudijnej základiny a ‰tátnym majetkom.

Dokument Referátu ‰kolstva a národnej osve-ty v Bratislave urãen˘ Likvidaãnej komisii zo dÀa19. mája a 31. marca 1926 vysvetºuje, preãodo‰lo k chybnému zápisu v pozemkovej knihe,keì bol zapísan˘ ako vlastník ãeskoslovensk˘‰tát, a nie ·tudijná základina. Potvrdzuje sa t˘mskutoãnosÈ, Ïe vlastníkom tejto budovy bola ·tu-dijná základina, ktorá bola verejn˘m úãelov˘mfondom a vzhºadom na tento jej charakter bolaspravovaná vÏdy ‰tátom, a nie cirkvou.

V tejto súvislosti je e‰te nutné uviesÈ, Ïe zme-na zápisu o vlastníctve budovy na Kapitulskejv pozemkovej knihe vôbec nesúvisí s podpísa-ním Modus vivendi, nakoºko udalosti, ktoré viedlik zmene zápisov v pozemkovej knihe sa odohrá-vali v rokoch 1924 aÏ 1929 a Modus vivendi,

k uzavretiu ktorého do‰lo v˘menou diplomatic-k˘ch nót medzi ministrom zahraniãn˘ch vecía ‰tátnym tajomníkom Vatikánu 29. januára a 2. februára 1928, sa zaãal v praxi uplatÀovaÈ aÏ v roku 1935, keì bola správa cirkevn˘chmajetkov a verejnoprávnych základín oddelená.Spravovanie cirkevného majetku pre‰lo zo ‰tátu na cirkev a majetok verejnoprávnychzákladín naìalej spravoval ‰tát. Potvrdzuje to aj skutoãnosÈ, Ïe o zmenu zápisu Kapitulskejz vlastníctva ‰tátu do vlastníctva ·tudijnej zákla-diny v pozemkovej knihe poÏiadala Likvidaãnákomisia pre správu niektor˘ch cirkevn˘ch majet-kov na Slovensku, ktorá podliehala Referátu mi-nisterstva ‰kolstva a národnej osvety v Bratisla-ve, teda orgánu ‰tátnej správy, a nie Rímskoka-tolícka cirkev.

Tieto na‰e závery potvrdzuje aj nález Naj-vy‰‰ieho súdu âSR zo dÀa 17. 4. 1924 uverejne-n˘ v Sbírke rozhodnutí nejvy‰‰ích stolic soudníchpod ã. 6486, ktor˘ rozli‰oval medzi cirkevn˘mmajetkom, majetkom ‰tátu a majetkom verej-n˘ch fondov.

História ·tudijnej základinypo roku 1945

Podºa v˘nosu Povereníctva financií zo dÀa 1. 2. 1954 Slovenská ‰tudijná základina dosiaºspravovaná Likvidaãn˘m strediskom základín priPovereníctve ‰kolstva – tvorí súãasÈ Sloven-ského náboÏenského fondu, a preto ako taká je podºa vládneho uznesenia o zru‰ení fondov,úãelov˘ch imaní a nadácií IV. etapy – predbeÏnevyÀatá zo zru‰enia a likvidácie. Tento postup Po-vereníctva financií bol v súlade s vtedy platn˘m § 114 Obãianskeho zákonníka, podºa ktoréhobolo moÏné nadobudnúÈ vlastníctvo zo zákonaalebo úradn˘m v˘rokom. Likvidaãné strediskozákladín pri Povereníctve ‰kolstva oznamuje Slo-venskému náboÏenskému fondu listom zo dÀa16. 3. 1954, Ïe likvidaãnú masu ·tudijnej zákla-diny odovzdá Slovenskému náboÏenskému fon-

du, lebo podºa v˘no-su Povereníctva fi- nancií ã. ÚRU/342/1954 je ·tudijná zá-kladina súãasÈou Slo-venského náboÏen-ského fondu, ktor˘bol tieÏ verejnopráv-nym fondom spravo-van˘m ‰tátom.NáboÏenská maticePraha svojím listomz 9. 4. 1958 informu-je Slovensk˘ nábo-Ïensk˘ fond o tom,Ïe v odôvodnen˘chprípadoch moÏnonehnuteºnosti prevá-dzaÈ do vlastníctvaich uÏívateºom so sú-hlasom ministerstva‰kolstva a kultúry. Na základe tohto listuvedúci SlovenskéhonáboÏenského fondusa listom z 15. 3.1958 obracia na Po-vereníctvo ‰kolstvaa kultúry, ako má na-loÏiÈ s nehnuteºnosÈa-mi uveden˘mi v listevzhºadom na to, Ïe Slovensk˘ nábo-

Ïensk˘ fond v rámci svojej likvidácie má usporia-daÈ aj nehnuteºn˘ majetok ·tudijn˘ch základín.Ide aj o pôvodn˘ majetok ·tudijnej základiny,ktor˘m je budova na Kapitulskej a zastavan˘pozemok. Roãná súvaha za rok 1958 Sloven-ského náboÏenského fondu dokazuje, Ïe k 31. 12. 1958 mal fond vo svojom majetkubudovu na Kapitulskej, ako aj zastavan˘ poze-mok pod touto budovou. Podºa vládneho naria-denia ã. 30/1954 Sb. o daroch v prospech ‰tátua o usporiadaní zbierok národn˘mi v˘bormi mo-hol Slovensk˘ náboÏensk˘ fond darovaÈ so sú-hlasom Povereníctva ‰kolstva predmetn˘ maje-tok Obvodnému národnému v˘boru – Starémesto v Bratislave, ktor˘ zastupoval âeskoslo-vensk˘ ‰tát. Na základe legitímnej darovacejzmluvy sa majetok ·tudijnej základiny vrátanebudovy na Kapitulskej dostal do vlastníctva ‰tá-tu, ktor˘ dovtedy zabezpeãoval správu a aj údrÏ-bu tohto majetku.

·tudijná základina poãas svojej celej existen-cie bola vÏdy spravovaná ‰tátom, a nie cirkvou.Ak by i‰lo o majetok Rímskokatolíckej cirkvi,ktor˘ jej bol neprávom odÀat˘ po 8. máji roku1945, bola by táto budova na Kapitulskej zara-dená do zoznamu nehnuteºností v zákone ã. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k neh-nuteºn˘m veciam cirkvám a náboÏensk˘m spolo-ãnostiam a prechode vlastníctva k niektor˘mnehnuteºnostiam. Zákonodarca nezaradil tútobudovu a ani zastavan˘ pozemok do zoznamuvráten˘ch nehnuteºností, lebo ne‰lo o vlastníctvocirkvi, ale o vlastníctvo ·tudijnej základiny, ktorúspravoval a udrÏiaval ‰tát, a nie cirkev.

V roku 1990, keì bola RKCMBF opätovnezaãlenená do zväzku UK, bol spísan˘ delimitaã-n˘ protokol medzi RKCMBF ako odovzdávajú-cou organizáciou a nadriaden˘m orgánom Mi-nisterstvom kultúry SR na jednej strane a UKv Bratislave ako preberajúcou organizáciou a jejnadriaden˘m orgánom Ministerstvom ‰kolstva,mládeÏe a telesnej v˘chovy SR na druhej strane,na základe ktorého pre‰iel majetok doteraz spra-vovan˘ fakultou, vrátane budovy a pozemku na Kapitulskej, do správy UK. Nadobudnutímúãinnosti zákona ã. 131/2002 Z. z. o vysok˘ch‰kolách sa verejné vysoké ‰koly stali vlastníkommajetku, ktor˘ doteraz mali v správe. Budova na Kapitulskej vrátane zastavaného pozemku sa dostala do vlastníctva UK, ktorá je verejno-právnou in‰titúciou, ão je analógiou pôvodnéhostavu za ãias osvieteneckej panovníãky MárieTerézie, keì budova na Kapitulskej sa stala jej rozhodnutím vlastníctvom v‰eobecného verej-ného fondu – ·tudijnej základiny. Rovnako slúÏina úãely vzdelávania ‰tudentov RKCMBF UKtak, ako bola pôvodne ·tudijná základina zriade-ná na úãely ‰kolskej reformy, resp. vzdelávania.

Na základe uvedeného UK právne posúdilav‰etky uvedené skutoãnosti a Ïiadala súd, abyurãovaciu Ïalobu Rímskokatolíckej cirkvi zamie-tol vzhºadom na to, Ïe nepreukázala naliehav˘právny záujem podºa § 80 písm. c) OSP, pretoÏenepredloÏila Ïiadny písomn˘ doklad o tom, Ïe Rímskokatolícka cirkev je právnym nástup-com verejného fondu – ·tudijnej základiny.

Mária Duraãinská – prorektorka pre legislatívu UK

Fotozdroj: Archív UK

PouÏitá literatúra:Právnici na Univerzite Komenského v Bratislave. 85 ro-kov ãinnosti Právnickej fakulty ANNALES HISTORICI PRESOVIENSES VOL. 7/2007

19Z O Ž I V O T A U N I V E R Z I T Y

Auditórium Maximum v budove na Kapitulskej

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K20

V dÀoch 24. a 25. novembra 2010 sa na 1. Lekárskej fakulte UniverzityKarlovej v Prahe konala Celo‰tátna vedecká ‰tudentská konferencia ‰tudentov bakalárskych a magistersk˘ch‰tudijn˘ch programov uskutoãÀovan˘ch na lekárskych a zdravotníckych fakultáchv SR a âR. V dvojdÀovom programe bolo zahrnut˘ch 37 ‰tudentsk˘ch príspevkov 39 ‰tudentov zo 14 lekárskychfakúlt âeska a Slovenska, ktorí súÈaÏili v 3 sekciách: klinické odbory a zubné lekárstvo, teoretické a predklinické odbory a nelekárske odbory.

Lekársku fakultu UK v Bratislave reprezento-vala v sekcii teoretick˘ch a predklinick˘ch odbo-rov ‰tudentka 5. roãníka v‰eobecného smeruMartina Ondríková, úspe‰ná úãastníãka fakultnejkonferencie ·VOâ na LF UK.

Na 1. LF UK v Prahe prekvapilo úãastníkovpríjemné prostredie zrekon‰truovanej budovy fa-kulty. Po registrácii nasledovalo oficiálne otvore-nie prof. MUDr. Tomá‰om Hanu‰om, DrSc., pro-dekanom pre klinickú pedagogiku a postgra-duálne ‰túdium 1. LF UK. Úãastníci sa rozdelilipodºa súÈaÏn˘ch sekcií, priãom zloÏenie komisiekaÏdej sekcie bolo rovnako ako zloÏenie súÈaÏia-cich pestré – z rôznych fakúlt âR a SR. Urãit˘mprekvapením bola nízka úãasÈ nesúÈaÏiacich ‰tu-dentov, najmä ak si pripomenieme skúsenosÈz ná‰ho fakultného kola ·VOâ, na ktorom bolo‰tudentov naozaj veºa. Konferencia mala v‰etkyznaky vedeckého stretnutia, nad rámec boli akti-vity poroty, ktorá prejavovala v diskusii enormn˘záujem o vedomosti úãastníkov z problematikyich súÈaÏn˘ch prác. Na druhej strane treba oce-niÈ hlboké a komplexné vedomosti ‰tudentov

nielen z metodiky, danej problematiky, ale ajschopnosti zaradiÈ v˘sledky v hierarchii súãas-n˘ch poznatkov. Studentská vûdecká konferen-ce (SVK) bola ukonãená slávnostn˘m vyhlásenímv˘sledkov v priestoroch Novomestskej radnice.

Práca, ktorú prezentovala MUC. Ondríková –Expresia karboanhydrázy IX (CA IX) v nádoroch‰títnej Ϻazy – bola ohodnotená cenou za najlep-‰iu prácu v sekcii teoretick˘ch a predklinick˘chodborov (‰koliteº prof. MUDr. Pavol Babál, CSc.,LF UK). Práca je súãasÈou ‰ir‰ieho projektuv spolupráci s prof. RNDr. Silviou Pastorekovou,DrSc., z Virologického ústavu SAV.

Karboanhydráza IX je jednou z molekúl, ktoréby sa dali vyuÏiÈ ako nov˘ marker nádorov˘chbuniek a tieÏ potenciálny cieº terapeutického zá-sahu. V˘sledkom imunohistochemickej anal˘zyexpresie CA IX v súbore 124 archívnych bioptic-k˘ch vzoriek rôznych chorôb ‰títnej Ϻazy bolozistenie, Ïe tento enz˘m je prítomn˘ v˘luãnev jednom type nádoru, a to v medulárnom karci-nóme ‰títnej Ϻazy. Na základe t˘chto v˘sledkovsa môÏe zvaÏovaÈ vyuÏitie CA IX ako diagnostic-kého markera a aj vhodného cieºa lieãebnéhozásahu u pacientov s medulárnym karcinómom‰títnej Ϻazy.

Práca vznikla s podporou grantu MZSR 2006-23-UK-02 a vìaka podpore v rámci operaãnéhoprogramu V˘skum a v˘voj pre projekt: TRANS-MED, ITMS: 26240120008, spolufinancovan˘ zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho roz-voja.

ëakujeme úspe‰nej úãastníãke aj jej ‰koliteºo-vi za vynikajúcu prácu, v˘bornú reprezentáciu LF UK aj univerzity a Ïeláme veºa ìal‰ích úspe-chov, ktoré sa pretavia do konkrétnych prínosovv prevencii a lieãbe onkologick˘ch ochorení.

PhDr. H. Bernadiãová, LF UK

Fakulta managementu UK (FM) realizujeviacero projektov financovan˘ch z prostriedkov Európskej únie. V rámci spolupráce s Informaãnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku (IKEP) realizuje v˘znamnúakademickú aktivitu získavania vedomostí o fungovaní Európskej únie a o jej politikách.

·tudenti viacer˘ch vysok˘ch ‰kôl zo Slo-venska vrátane ‰tudentov FM mali moÏnosÈrealizovaÈ ‰tudijnú exkurziu v in‰titúciáchEÚ. Exkurzia bola zameraná na rozvoj ve-domostí v oblasti masmediálnej komuniká-cie, ãinnosti Hospodárskeho a sociálnehov˘boru, v oblasti lobbingu, hospodárskej a menovej únie a iné. Slovensk˘ právny ling-vista R. Svitana, pôsobiaci v Bruseli, obo-známil ‰tudentov s podstatn˘mi zmenami,t˘kajúcimi sa ãinnosti Európskeho parla-mentu, ktoré priniesla Lisabonská zmluva.Poãas exkurzie mali ‰tudenti moÏnosÈ dis-kutovaÈ aj so slovensk˘m eurokomisáromM. ·evãoviãom, ktor˘ ich oboznámil s ak-tuálnymi problémami t˘kajúcimi sa medzi-in‰titucionálnych reforiem EÚ. Otvorená dis-kusia so slovensk˘mi europoslancami pot-vrdila, Ïe ‰tudenti majú záujem o prácu eu-roposlancov a najmä o ich pôsobenie v Eu-rópskom parlamente.

Aktivita tohto druhu nemala iba v˘chov-no-vzdelávací charakter, ale ‰tudenti malimoÏnosÈ získaÈ aj poznatky o reálnom pro-stredí, v ktorom sa realizuje politika EÚ a zá-roveÀ nadviazali aj kontakty. Prínosom ce-lého podujatia pre ‰tudentov okrem inéhobolo aj to, Ïe získali informácie o moÏnos-tiach pracovaÈ v in‰titúciách EÚ. Veríme, Ïe projekt s IKEP bude pokraãovaÈ aj naìa-lej, pretoÏe ide o osobitú aktivitu zameranúna slovenské vysoké ‰koly, ktoré v rámcisvojich uãebn˘ch osnov vzdelávajú ‰tuden-tov v oblasti európskych záleÏitostí. FM rea-lizuje tento projekt s IKEP uÏ ‰tvrt˘ rok. Ak budeme hºadaÈ dôvody, preão je záujemo projekt a spoluprácu tohto druhu, odpo-veì bude veºmi jednoduchá: ‰tudenti slo-vensk˘ch vysok˘ch ‰kôl majú záujem spo-znaÈ osobnosti a prostredie, kde sú prijíma-né a realizované rozhodnutia o budúcnostiEurópy.

Daniela Nováãková, FM UK

Vedecká konferencia‰tudentov lekárskych

a zdravotníckych fakúlt

v Prahe

Budúci manaÏéri

opäÈv Bruseli

·tudenti Farmaceutickej fakulty UK majú o moÏnosÈ viac rozvíjaÈ svoj talent.Obãianske zdruÏenie Preveda predo‰lé dva roky zorganizovalo nov˘ projekt nesúci názov Interaktívna konferencia mlad˘ch vedcov.

âo to vlastne je Preveda?Obãianske zdruÏenie Preveda vzniklo spo-

jením ºudí, ktorí majú snahu podieºaÈ sa na vyt-váraní nov˘ch, alternatívnych moÏností v ob-lasti vzdelávania, sociálnej v˘chovy a pomoci,ale taktieÏ aj na presadzovaní pozitívnychzmien v otázkach hospodárskeho a kultúrne-ho Ïivota. K hlavn˘m cieºom tohto obãianske-ho zdruÏenia patrí najmä uskutoãÀovaniepredná‰ok, konferencií, informaãn˘ch semi-nárov a ‰kolení, a t˘m zv˘‰enie vzdelanostnejúrovne. TaktieÏ je to osveta a tvorba projektovpodporujúcich celkovú prosperitu regiónu.Hádam jedn˘m z najdôleÏitej‰ích cieºov Pre-vedy je zv˘‰enie rozsahu vzdelávania, zlep‰e-nie a ‰ir‰ie poskytovanie ìal‰ieho vzdelávanias cieºom zv˘‰iÈ kvalifikovanosÈ ‰tudentov, za-mestnancov ãi osôb práve vstupujúcich na trh práce a taktieÏ zlep‰iÈ ich adaptovaniesa v normálnom pracovnom Ïivote. Medzinajnov‰ie produkty OZ Preveda patrí Inter-aktívna konferencia mlad˘ch vedcov, ktorejpremiéra sa uskutoãnila v roku 2009 a po-kraãovala v roku 2010.

Interaktívna konferencia mlad˘ch vedcov

Konferencia je organizovaná na Slovenskuojedinel˘m a inovatívnym – interaktívnym spô-sobom, ão umoÏÀuje mlad˘m vedcom, dok-torandom a ‰tudentom vysok˘ch ‰kôl pre-zentovaÈ svoje vlastné odborné príspevky.Konferencia svojím obsahom a vysokou v˘-povednou úrovÀou chce pomôcÈ k udrÏaniuvzdelanostnej úrovne, ako aj k zefektívneniu‰túdia mlad˘ch ºudí. Konferencia je zameranána vybrané odbory chemick˘ch a prírodn˘chvied, napríklad biochémia a molekulová bioló-gia, biotechnológia a potravinárska technoló-gia, analytická chémia, organická, bioorganic-ká a farmaceutická chémia, farmakológiaa toxikológia a mnohé iné.

SúÈaÏ sa organizuje pod odbornou garan-ciou ‰piãkov˘ch vedeck˘ch pracovníkovzo Slovenskej akadémie vied, Slovenskejtechnickej univerzity, Univerzity Komenskéhoa Technickej univerzity vo Zvolene. Minuléhoroku sa do súÈaÏe zapojilo 118 úãastníkovz celého Slovenska, ão je pribliÏne dvojnáso-bok poãtu zúãastnen˘ch v roku 2009.

Úspe‰nosÈ tejto akcie potvrdzuje, Ïe moÏ-no organizovaÈ veºmi vydarené podujatiapre mlad˘ch vedcov aj bez veºk˘ch finanã-n˘ch nákladov. TaktieÏ podpredseda SAVdoc. Albert Breier vo svojom príhovore vyslo-vil názor, Ïe táto aktivita patrí k najlep‰ím na tomto poli, pretoÏe ju organizujú mladí sa-

mi pre seba a je nadrezortná – môÏu sa do nej zapojiÈ mladí vedci z celého Slovenska.Na stretnutí si mladí vedci vypoãuli mnoÏstvozaujímav˘ch predná‰ok a v diskusii hostia vy-slovili svoje názory na mnoÏstvo otázok, ktorésúvisia so Ïivotom a uplatnením mladéhovedca vo vedeckej praxi.

OZ Preveda verí, Ïe sa jej podarí t˘mto pro-jektom na‰tartovaÈ cyklus konferencií, ktor˘chobsah a v˘povedná hodnota napomôÏu udr-Ïaniu vzdelanostnej úrovne a zefektívneniu‰túdia mladej vedeckej obce.

Nikola Gancarãíková, ‰tudentka 1. roka Bc.

‰túdia Ïurnalistiky, FiF UK

21A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

E‰te stále sa vo svete hovorí o jednej z najprestíÏnej‰ích udalostí roka 2010. Mé-diá, odborníci i prostí ºudia sa vracajú k naj-väã‰ej prezentácii t˘ch nepatetick˘ch v˘‰inºudského ducha. Veda, história, prítomnosÈi budúcnosÈ sa prezentovali v pavilónochjednotliv˘ch ‰tátov, aby sprítomnili to, na ãosú hrdí, ão ich charakterizuje, v ãom vynika-jú. Cel˘ projekt EXPO 2010 v ãínskom ·ang-haji v‰ak zastre‰oval jeden veºk˘ pojem.Kultúra. V nej sa skr˘vali aj tajomstvá slo-venského pavilónu. Tam otvoril doc.Stanislav Harangozó, akad. mal., pedagógKatedry v˘tvarnej v˘chovy Pedagogickej fa-kulty UK, svoju divácky najbohat‰iu v˘sta-

vu. V rámci celého EXPO sa na slávnostnejvernisáÏi 11. októbra 2010 predstavil naj-rozsiahlej‰ou expozíciou vôbec ako jedinec,tvorca. Vystavil 54 originálov obrazov, ktorévystihli tvar, atmosféru, farby, ãi pocity zo spojnice Bratislava – ·anghaj.

Dovoºte, aby sme vám e‰te raz priblíÏilidojem, ktor˘ zanechalo nielen otvoreniev˘stavy ná‰ho renomovaného pedagóga,ale i radosÈ, ktorú bolo vidieÈ v tvárach sto-vák náv‰tevníkov, keì im autor podpisovalako dar svoje vlastné grafické tlaãe. Bla-hoÏeláme úspe‰nému kolegovi.

ªuboslav Moza, PdF UK

Docent Harangozó

v ·anghaji

Interaktívna konferenciachemick˘ch

aprírodn˘ch

vied

V rámci projektu „Ponuka atraktívneho vzdelávania a kvalitn˘ch sluÏieb rekon‰truovaním hmotnej infra‰truktúrya vyuÏitím najmodernej‰ích IKT“, ktor˘ je spolufinancovan˘ zo zdrojov EÚ,bola v mesiacoch jún – september 2010 zrealizovaná rekon‰trukcia a modernizáciaubytovacích a v˘uãbov˘ch priestorov na JLFUK v Martine. Rekon‰truovan˘ komplex sa nachádza na ulici L. Novomeskéhoa zah⁄Àa 10-poschodovú budovu s ubytovacou kapacitou 759 lôÏok a budovus hlavn˘mi predná‰kov˘mi miestnosÈaminaz˘vanú aj „Malá aula JLF UK“.

·tudentsk˘ domov poskytuje ubytovanie v 2-lôÏkov˘ch a v 3-lôÏkov˘ch izbách v bunko-vom systéme ‰tudentom dennej formy, ale taktieωtudentom externej formy ‰túdia, doktorandoma postdoktorandom. âasÈ ubytovacích priestorova sociálnych zariadení bola postupne rekon‰tru-ovaná z vlastn˘ch zdrojov JLF UK. Dokonãenierekon‰trukcie a modernizácie ubytovacích pries-torov preto predstavovalo jeden z hlavn˘ch cieºovfakulty. DôleÏit˘m prvkom rekon‰trukcie bolo zní-Ïenie energetickej nároãnosti, ktoré sa zabez-peãilo v˘menou dreven˘ch okien a dverí za plas-tové, zateplením strechy a fasády. SúãasÈou re-kon‰trukcie bola aj oprava balkónov, ktoré boliv havarijnom stave.

V priestoroch ‰tudentského domova bol tieÏvybudovan˘ priestor pre moderné datacentrum,ktoré bude predstavovaÈ hierarchick ,̆ konsolido-van˘ a zálohovan˘ systém pre ukladanie a spra-covanie veºkoobjemov˘ch dát s vysokou dostup-nosÈou a moÏnosÈou ìal‰ieho zväã‰ovania kapa-city do budúcnosti. Dodanie prístrojového vyba-venia datacentra – serverov je tieÏ predmetomrie‰eného projektu. ·tudenti majú k dispozícii dvenové PC uãebne (jedna sa nachádza na ‰tudent-skom domove na Hviezdoslavovej ulici), ktoré sú komplexne vybavené nov˘m nábytkom, poãí-taãmi, notebookmi, multifunkãn˘m zariadeníma dataprojektormi.

Malá aula sa nachádza v blízkosti ‰tudent-ského domova a je dominantn˘m miestom prerealizáciu pedagogickej ãinnosti. V budove sa na-chádzajú dve veºké predná‰kové miestnostis kapacitou 150 miest a dve malé seminárnemiestnosti s kapacitou 20 miest. V predná‰ko-v˘ch miestnostiach sa okrem základnej pedago-gickej ãinnosti konajú tieÏ vedecko-odbornépodujatia pre ‰tudentov aj vedecko-pedagogic-k˘ch pracovníkov fakulty. Aby bolo moÏné tietopriestory vyuÏiÈ aj na väã‰ie odborné podujatia na národnej a medzinárodnej úrovni, bola vyko-naná komplexná stavebná rekon‰trukcia a vybu-

dovaná videokonferenãná základÀa JLF UK. Zá-merom nasadenia videokonferenãnej technológiena fakulte je poskytnutie multimediálnej komuni-kaãnej technológie pre potreby podpory vzdelá-vania ‰tudentov, rozvoja pedagógov a pre priamevzdelávacie aktivity.

DôleÏit˘m prvkom rekon‰trukcie bola aj mo-dernizácia slaboprúdov˘ch rozvodov, ktorá bolazrealizovaná takmer vo v‰etk˘ch priestoroch JLF UK. Táto investícia je nevyhnutn˘m predpo-kladom najmä pre stabilitu a kvalitu prenosu dát.

V rámci projektu JLF UK zakúpila a v blízkejbudúcnosti budú do vybran˘ch priestorov in‰ta-

lované ‰piãkové webkiosky a dodan˘ modern˘softvér pre v˘uãbu v‰eobecného lekárstva a nele-kárskych ‰tudijn˘ch programov, ako napr. hemo-dynamick˘ simulátor, simulátor stresovej fyzioló-gie, softvér pre v˘uãbu anesteziológie a intenzív-nej medicíny a pod.

V súvislosti s ìal‰ou realizáciou projektu pred-pokladáme zv˘‰enie spokojnosti na‰ich zamest-nancov a najmä ‰tudentov. O úspe‰nosti naplne-nia v‰etk˘ch ìal‰ích plánovan˘ch aktivít vás bu-deme informovaÈ.

Mgr. Martina Anto‰ová, PhD., JLF UK v Martine

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K22

Jesseniova lekárska fakulta v Martinemodernizovalainternáty i malú aulu

Katedra pred‰kolskej a elementárnej pedagogiky PdF UK je od marca roku 2010zapojená do medzinárodného projektuINNOTE (Induction for Novice Teachers),zameraného na rozvoj zaãínajúcich uãiteºov. Do projektu je zapojen˘ch 12 partnersk˘ch in‰titúcií zo siedmich krajín Európy.

K spolurie‰iteºom z UK patrí doc.PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD., doc. PhDr.Milota Zelinová, CSc., Mgr. Alena Lampertová,Mgr. Monika Szimethová a Mgr. Marek Klaãko.

Zámerom projektu je nadobudnúÈ poznatkyo zaãínajúcich uãiteºoch v jednotliv˘ch kraji-nách, okrem iného aj priamo od uãiteºov z pra-xe. Zapojené krajiny sa vzájomne obohacujú,vyvíjajú a riadia komplexnú indukciu a ‰koliaciprogram s ohºadom na v˘skumne doloÏenéúdaje. KaÏdoroãne sa uskutoãní trojdÀov˘ me-dzinárodn˘ seminár pre radcov (osoby z univer-zity, mentorov) a uãiteºov (z praxe), následne sa zrealizujú workshopy na národn˘ch úrov-niach. Pracovné materiály sú zverejÀované onli-ne na internete na pracovnej stránke urãenejpre ãlenov projektu, ãím sa umoÏÀuje vzájomná

propagácia poznatkov i postrehov v rámcikomunity. SúãasÈou projektu je aj úãasÈ na pro-jektov˘ch mítingoch, príprava mítingov˘ch se-minárov, semináre, konferencie (i medzinárodnékonferencie), míting EÚ koordinátorov v Bruseli,medzikultúrny kurz pre nov˘ch zaãínajúcich uãi-teºov ãi kurz pre mentorov.

Tzv. ‰tartovacím bodom bolo vykonanie po-rovnávacej anal˘zy súãasného stavu indukcie(zaãleÀovania) zaãínajúceho uãiteºa do pedago-gickej praxe v jednotliv˘ch krajinách. Analyzo-vali sme dostupné dokumenty i zákon t˘kajúcisa tejto problematiky. Následne sa urobilirozhovory so zaãínajúcimi kvalifikovan˘mi uãi-teºmi s menej ako 1,5-roãnou praxou – skúse-nosÈou po ukonãení uãiteºského vzdelania,u ktor˘ch zároveÀ nenasledoval Ïiaden do‰ko-ºovací program. V˘sledky jednotliv˘ch úloh sa v anglickom jazyku poslali ìalej na spraco-vanie a vyhodnotenie ìal‰ími ãlenmi projektu.

Koncom mája 2010 sa v Edinburghu na Uni-versity of Edinburgh uskutoãnil pracovn˘ mí-ting, na ktorom sa za Slovensko aktívne zúãast-nili docentka Zelinová s magisterkou Szi-methovou. Celé dva dni sa rie‰ili návrhy, akovylep‰iÈ realizáciu jednotliv˘ch úloh, napr. inter-

Medzinárodn˘ projekto zaãínajúcich

uãiteºoch

Posledné dni októbra 2010 strávili dvaja pracovníci FTV· UK na krátkom ‰tudijnompobyte v Nanjing Normal University v âíne.V dÀoch 28. – 31. októbra sa zúãastnili aj na medzinárodnej vedeckej konferencii„2010 INTERNATIONAL CONFERENCE ON YOUTH FITNESS AND HEALTH“.

Zúãastnilo sa na nej 252 prezentujúcich zo ‰ty-roch kontinentov (Ázia, Amerika, Austrália a Eu-rópa), ktorí sa zaoberajú problematikou fitnesako ‰portovej alebo pohybovej aktivity a zdravia

mládeÏe. Zo Slovenska sa, na pozvanie organi-zátorov a ich americk˘ch kolegov, na tomto v˘z-namnom podujatí zúãastnili RNDr. Vladimír Psal-man, PhD., a Mgr. Igor Duvaã, PhD., z Fakultytelesnej v˘chovy a ‰portu UK (FTV·). Aktívnevystúpili s tromi vedeck˘mi prácami.

V˘nimoãnosÈ vedeckej konferencie bola najmäv osobnej aktívnej úãasti profesora KennethaCoopera z USA, ktor˘ je Ïijúcou legendou a jed-nou z najznámej‰ích svetov˘ch osobnostív oblasti vied o ‰porte. Stále je celosvetov˘m líd-rom a propagátorom zdravia, zdravého Ïivotné-

ho ‰t˘lu a pohybu. Prof. Cooper získal svetovúpopularitu uÏ v roku 1968 po napísaní bestselle-ru „Aerobics“, kde sa prv˘krát vysvetºuje a popu-larizuje slovo „aerobik“ a aeróbne aktivity a ichv˘znam pre zdravie ºudí. Táto kniha bola preloÏe-ná do 41 svetov˘ch jazykov a tieÏ do Braillovhopísma a vy‰la v mnoho miliónov˘ch nákladoch.Po nej nasledovalo e‰te ìal‰ích 18 kníh celosve-tového v˘znamu a mnohí iní odborníci povaÏujúprof. Coopera za objaviteºa slova „aerobik“ a za-kladateºa a iniciátora tzv. fitnes revolúcie a nosi-teºa definície pojmu. Na základe zrozumiteºnéhoodborného vysvetlenia pozitívnych úãinkov po-hybov˘ch aktivít uskutoãÀujúcich sa v aeróbnomreÏime pre ‰iroké masy ºudí napríklad v USA vz-rástol poãet rekreaãne ‰portujúcich ºudí, ktorípravidelne vykonávali jogging (chôdza v spojenís behom), zo 100 000 na viac neÏ 30 miliónov(podºa oficiálnych ‰tatistík).

Prof. Cooper aj osobne predná‰al vo viac ako50-tich ‰tátoch sveta. Nezanedbateºn˘m príno-som pre pozdvihnutie ‰portovej úrovne mnoh˘ch‰portov a zv˘‰enie kvality tréningového procesuje aplikácia kondiãn˘ch a koordinaãn˘ch metóda ‰peciálnych tréningov˘ch jednotiek do ‰porto-vej prípravy. Exemplárnym a vysoko úspe‰n˘mpríkladom bolo vedenie kondiãn˘ch a koordinaã-n˘ch tréningov (1968 – 1970) futbalového muÏ-stva Brazílie na ãele s futbalistom storoãia Pelém,ktoré sa stalo práve v roku 1970 majstrom sveta.Pre ‰portujúcich aj ne‰portujúcich má veºk˘v˘znam aj svetovo známy a aplikovan˘ test vytr-valostn˘ch schopností – beh na 12 minút (Cooperov test), ktor˘ prof. Cooper vyna‰iel,dokázal jeho platnosÈ a zaviedol do praxes dodnes platn˘mi normami. Okrem mnoh˘chv˘znamn˘ch funkcií stojí za zmienku aj to, Ïe prof. Cooper bol spolu s prof. Weimom Zhuz âíny poradcom niekoºk˘ch prezidentov USApre oblasÈ zdravia, ‰portu, pohybu, fitnes a v˘Ïi-vy, jednoducho povedané pre oblasÈ zdravéhoÏivotného ‰t˘lu.

V roku 2010 oslavuje „Cooper Aerobics Cen-ter“ v Dallase uÏ 40. v˘roãie a sám prof. Coopervo veku 79 rokov e‰te stále tvorivo pracuje a sa-mozrejme vedie aktívny Ïivot s dobr˘m zdravíma aktívnym pohybom.

Preto bolo aj pre zástupcov na‰ej alma materveºkou cÈou, Ïe sa ako prví zástupcovia Slo-venska mohli stretnúÈ a porozprávaÈ a vymeniÈ si poznatky s takouto svetovou osobnosÈou.Prof. Cooper prijal s vrel˘m záujmom na‰e poz-vanie na Slovensko.

RNDr. Vladimír Psalman, PhD.,Mgr. Igor Duvaã, PhD., FTV· UK

23A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

view s uãiteºmi, následne sa urãovali termínyìal‰ích pracovn˘ch mítingov, medzinárodn˘chstretnutí, ãi workshopov.

Mgr. Lampertová a Mgr. Szimethová sa kon-com septembra 2010 zúãastnili na medziná-rodnom seminári v nemeckom Regensburgu.Poãas prvého dÀa sa prostredníctvom prezen-tácií zhodnocoval stav indukcie zaãínajúcichuãiteºov v niekoºk˘ch krajinách, ale zhodnoco-val sa aj stav vypracovania predchádzajúcichúloh. Následne sa uskutoãnil workshop,kde boli zúãastnení rozdelení do ‰tyroch skupína vzájomne spolupracovali. V skupinách sa vy-pracovávali zadania a diskutovalo o rozdielocht˘kajúcich sa zaãínajúceho uãiteºa medzi jed-notliv˘mi krajinami. Podveãer sme nav‰tíviliv˘stavu „Art & Pedagogy“ v Eastern GermanArt Gallery, ktorá bola nesmierne zaujímavá. Na druh˘ a tretí deÀ sme si pozreli ‰koly St. Mariengymnasium. Privítal nás aj predstavi-

teº bavorského ministerstva ‰kolstva a riaditeº‰koly. Niekoºkí ãlenovia projektu mali pripravenéprezentácie a prestávky boli oÏivené progra-mom Ïiaãok St. Mariengymnasium. Na tretí deÀsa v ‰kole uskutoãnila diskusia priamo s uãiteº-mi, s uvádzajúcimi uãiteºmi i riaditeºom ‰koly.

Obe pracovné cesty do zahraniãia boli prí-nosné, pretoÏe mnoÏstvo in‰trukcií k projektusa analyzuje i objasÀuje priamo na medzinárod-nej pôde, kde sa v‰etci stretávame zoãi-voãia máme moÏnosÈ diskutovaÈ o prípadn˘ch pro-blémoch, ãi nedostatkoch.

V nasledujúcom období ãlenovia projektu z katedry zrealizujú národn˘ workshop, na kto-rom sa zúãastnia uãitelia z celého Slovenska.ëal‰ou pracovnou víziou pre tento rok je okreminého aj vycestovanie na projektov˘ míting do Egeru, ãi uskutoãnenie medzinárodnéhoseminára priamo v Bratislave.

Mgr. Monika Szimethová, PdF UK

·tudijn˘ pobyt a konferencia

v âíne Slovenskí telov˘chovní vedci a pedagógovia (vºavo Igor Duvaã, vpravo Vladimír Psalman) s prof. Kennethom J. Cooperom (v strede)

„Historia magistra vitae est.“ História je uãiteº-kou Ïivota. Ten, kto ju pozná, má v˘hodu – poznázákonitosti v˘voja dejinn˘ch udalostí a vie, Ïe prí-ãina i priebeh istého historického javu je v koneã-nom ‰tádiu ist˘m dôsledkom, ktor˘ sa môÏe staÈpríãinou ìal‰ej dejinnej udalosti. Nehovoriaco tom, Ïe poznanie histórie dokáÏe napæÀaÈ hrdo-sÈou. Ako je to teda s poznaním histórie na‰ej uni-verzity? Máme sa ãím chváliÈ?

NebyÈ okrúhlych v˘roãí univerzity ãi fakúlt, ne-vznikali by ani pamätnice najrôznej‰ích úrovník t˘mto udalostiam. ZáleÏí od autorského kolektí-vu, ãi si prácu zjednodu‰í a ãosi poodpisuje z tex-tov, ktoré uÏ raz vy‰li, a to i s chybami, alebo si zvolí tú Èaωiu cestu a spraví seriózny v˘skum na základe zachovan˘ch archívnych dokumentovnielen v Archíve UK (pokiaº ich máme v trvalej ar-chívnej úschove), ale aj vo vlastn˘ch registratúr-nych strediskách jej súãastí. Na‰a univerzita i jejfakulty sa majú ãím pochváliÈ napriek tomu, Ïe na-‰a história nesiaha do stredoveku.

Pracovné stretnutia s kolegami archivármi z in˘ch univerzít ãi konferencie konané na univer-zitnej pôde b˘vajú vÏdy in‰piratívne. NielenÏe si vymieÀame skúsenosti t˘kajúce sa spracováva-nia ist˘ch druhov archívnych fondov ãi konzultuje-me postupy a odli‰nosti pri preberaní archívnychdokumentov z registratúrnych stredísk, ktoré pre-‰li vyraìovacím konaním, alebo si vypoãujeme prí-spevky kolegov na ohlásenú tému konferencie, no absolvujeme i prehliadky univerzitn˘ch archí-vov. K nim v poslednom ãase pribudli i náv‰tevyv novozriaìovan˘ch univerzitn˘ch múzeách.Zväã‰a ide o jednu aÏ dve miestnosti nachádzajú-ce sa v blízkosti reprezentaãn˘ch priestorov rekto-rátu, ktoré umoÏÀujú v˘znamn˘m náv‰tevám na univerzite zoznámiÈ sa s okolnosÈami vznikuuniverzity ãi odbornej vysokej ‰koly i dejinami vyu-ãovania daného odboru na istom území a v druhejlínii s vlastn˘mi dejinami univerzity i jej jednotliv˘chfakúlt. Vystavené sú nielen archívne dokumenty,fotografie a kniÏky, ale aj trojrozmerné muzeálnepredmety, ktoré tieto priestory neobyãajne oboha-tia. Takéto múzeá zostávajú pre ‰irokú verejnosÈzatvorené. Naopak stredoveké univerzity, ak˘misú napr. univerzity v Krakove ãi Padove, majú svo-je reprezentaãné priestory otvorené ‰irokej verej-nosti, ich náv‰tevníci si v muzeálnom obchodíkumôÏu okrem pohºadníc, broÏúr a kniÏiek o históriiuniverzity kúpiÈ rôzne spomienkové predmety s lo-gom univerzity. Celkom inak je to v neìalekej Vied-ni, kde sa v budove archívu Viedenskej univerzitynachádza v˘stavná miestnosÈ s trvalo in‰talovan˘-mi archívnymi dokumentmi k jej dejinám a Josep-hinum – múzeum Lekárskej fakulty Viedenskejuniverzity si náv‰tevníci môÏu pozrieÈ aj poãasNoci múzeí.

Na Univerzite Komenského sa s jej histórioumôÏeme oboznámiÈ v niekoºk˘ch vitrínach umiest-nen˘ch pred Rektorskou sieÀou, kde sú okrem

dokumentov vystavené i dva historické taláre, Ïe-zlo a palica vrátnika. Viac sa v‰ak k dejinámuniverzity dozvie jej náv‰tevník vo vstupnej halehistorickej budovy na ·afárikovom námestí, kde jevo vitrínach vystavená ãasÈ exponátov i kópií ar-chívnych dokumentov, ktoré boli na obmedzenom

priestore a v obmedzenom ãase in‰talované na v˘stave k 90. v˘roãiu vzniku univerzity. Ne-zaostávame teda ani my a múzeum v provizóriumáme tieÏ. Nadlho?

Mária Grófová, Archív UK

24

Univerzitné múzeá –

najnov‰í trend?

Exponáty vo väã‰ej miestnosti univerzitnéhomúzea Semmelwissovej lekárskej univerzity

v Budape‰ti.

Poãas októbra a novembra sa stovkanáhodne vybran˘ch ‰tudentov lekárskejfakulty podvolila odpovedaÈ na jednoduchúotázku: Fajãí‰? V˘sledky nie sú práve najlep‰ie. AÏ päÈdesiatdva zo sto op˘tan˘chuviedlo, Ïe fajãí, z toho sa presne polovicabránila t˘m, Ïe iba príleÏitostne. Niektorí obetovali chvíºu ãasu a porozprávali sa o svojich motívoch.

Brigita: Podºa mÀa by lekári, teda aj medici,mali ísÈ ostatn˘m príkladom. Je podºa mÀa tro-chu zvlá‰tne, ak lieãia pacienta s ra-kovinou pºúc a potom si idú zapáliÈ.Nikdy som do úst cigaretu nevzalaa asi to tak aj zostane.

Michal: Raz som s t˘m zaãal a...Tak uÏ to chodí. Cigarety sú dnes po-riadne drahé, preto som si zaãal ‰úºaÈvlastné. Vyberám si kvalitné tabaky,ktoré majú menej ‰kodlivín – a majúlep‰iu chuÈ a vôÀu. Dnes uÏ fajãímviac „pre ‰mak“ ako pre dávku niko-tínu. Neplánujem to zatiaº obmedziÈ.Sme dosÈ obmedzovaní t˘m, Ïe si na cigaretku musíme vyjsÈ von na vzduch aj v daÏdi a zime.

Matú‰: Som alergik a astmatik,teda mi prekáÏa aj keì je v miest-

nosti len tro‰ka dymu. Keì som bol mal ,̆ rodiãiasi beÏne zapálili rovno v byte. MoÏno aj pretomám dnes problémy. UÏ na strednej som maljasno: budem lekárom. Keì ostatn˘m poviem,ako im to ‰kodí a ako to ‰kodí ich blízkym,hádam prestanú. Ukázalo sa, ak˘ som bol naiv-n .̆ Na druhej strane, medicína ma baví a nako-niec neºutujem, Ïe som si ju vybral.

Zuzana: Zvykla som si príleÏitostne zapáliÈ,hlavne cez skú‰kové. Postupne ma ale tentozlozvyk zaãal ovládaÈ a vtedy som si povedala,Ïe staãilo. Dospela som k tomu sama. âo akraz, práve keì niekoho budem zachraÀovaÈ,dostanem infarkt? Je to trochu detinská obava,ale bola t˘m spú‰Èaãom...

Eva: Cigareta zbliÏuje. „Pokúrka“ je pre mÀaspoloãenská záleÏitosÈ. MoÏno sa vystavujemnejak˘m rizikám, ale povedzme si na rovinu: Nikskutoãne nedokázal, Ïe niekoho fajãenie zabilo.Iba to, Ïe fajãiari sú ‰tatisticky ãastej‰ie obeÈamirakoviny a srdcovo-cievnych problémov. Ja stáletvrdím, Ïe v‰etky choroby zaãínajú v hlave a faj-ãenie je len jedna z vecí, ktorú majú postihnutíspoloãnú. Je síce viditeºná, no skutoãná príãinaje skrytá.

Lucia Anìalová, ‰tudentka 1. roka ‰túdia Ïurnalistiky, FiF UK

Ilustraãné foto: Lucia Anìalová

Podpopolníkom

najväã‰iatma

A N K E T A

Dr. László Molnár, riaditeº Archívu Semmelwissovejlekárskej univerzity v Budape‰ti, poãas v˘kladu

dejín univerzity.

Náhla smrÈ je vraj dobr˘m darom pre ãloveka, ktor˘ zomrel. MoÏno je to tak, moÏno si to budú myslieÈlekári a moÏno nás tak budú ute‰ovaÈteológovia. Aj tak stojíme v prekvapenínad správou, keì sa takáto „dobrá smrÈ“prihodí v na‰om okolí, a to v najbliωom priateºskom a kolegiálnom okolí, v rovesníckej skupine, uprostred deja,uprostred behu mnoh˘ch vecí – prác, uãenia, projektov, v˘skumov, Ïivotn˘chradostí i starostí.

Takto nám prichodí zamyslieÈ sa a venovaÈspomienku pri úmrtí doc. PhDr. LadislavaMlynku, CSc., v˘znamného etnológa a muze-ológa, docenta odboru etnológia a zakladate-ºa a garanta odboru muzeológia na Katedreetnológie a kultúrnej antropológie FiF UK.Opustil nás uprostred svojich tvoriv˘ch síl a mnoh˘ch pracovn˘ch plánov dÀa 27. 11.2010. Ladislav Mlynka bol Ïivotne spriaznen˘s FiF UK. Pri‰iel sem ‰tudovaÈ v roku 1974 –hrd˘ absolvent zlatomoravsk˘ gymnázia, v˘-borne pripraven˘ v mnoh˘ch humanitn˘chdisciplínach. Za svoju celoÏivotnú lásku i ka-riéru si vybral ‰túdium a neskôr verne aj prácuna poli etnológie. Na Filozofickej fakulte UKzískal v‰etky svoje graduácie od diplomu, cezrigoróznu skú‰ku aj vedeckú kandidatúru. Tu sa habilitoval na docenta etnológie.

âas medzi ukonãením ‰túdia a upísaním sa pedagogickému pôsobeniu strávil ãinoro-dou a vysokokvalifikovanou prácou vo viace-r˘ch in‰titúciách. Pôsobil v Slovenskom ústa-ve pamiatkovej starostlivosti, v ·tátnom ústa-ve pamiatkovej starostlivosti, kde bol v rokoch1985 – 1987 vedeck˘m tajomníkom a zástup-com riaditeºa. Tu sa vypracoval na vynikajúce-ho odborníka v oblasti technick˘ch pamiatok.Aj po zmene pôsobiska ho táto téma lákala, a tak viackrát aj so smiechom pripomínal, Ïe mu bolo súdené zaloÏiÈ Slovenskú mlyno-logickú spoloãnosÈ (2005). Na prelome 90. ro-

kov pôsobil v Muzeologic-kom ústave Slovenskéhonárodného múzea v Bra-tislave; opäÈ prehlbujúc a roz‰irujúc svoju ‰pecializá-ciu ako tajomník Odbornejkomisie pre národopis a mú-zeá v prírode. V‰etky tietoskúsenosti dokázal zmyslu-plne zúroãiÈ vo svojej pedagogickej a vedec-kej práci na FiF UK, kde sa okrem predná‰oka vedenia seminárov venoval aj mnoh˘m pre-potrebn˘m praktick˘m ãinnostiam, ako bolaorganizácia exkurzií a praxí pre ‰tudentovetnológie a muzeológie, ale aj pre také veºkémedzinárodné prestíÏne podujatie ako je Stu-dia Academica Slovaca – letná ‰kola sloven-ského jazyka a kultúry, kde tieÏ pôsobil vo v˘znamn˘ch funkciách, ale najmä priamovo v˘uãbe, na predná‰kach, aj na terénnychpodujatiach.

V posledn˘ch rokoch sa docent Mlynkazaoberal ekologick˘m aspektom ochrany his-torick˘ch sídiel, ich kultúrnou a duchovnou di-menziou a pamiatkami ako prvkami ‰truktúrysídla a jeho identity. ZároveÀ v‰ak mal „svoju“obºúbenú tému z oblasti spoloãenskej kultúry,a to otázky zmien statusu remeselníka, resp.in˘ch predstaviteºov strednej vrstvy v lokál-nom spoloãenstve. Za jeho bohatú a profesi-onálnu ãinnosÈ dostal viacero domácich i me-dzinárodn˘ch ocenení. Sám sa usiloval vylep-‰iÈ produkciu domáceho vlastivedného bá-dania formou ‰kolení a hodnotení, priam aÏ formovaní Ïánra lokálnych monografií, kto-ré povaÏoval za v˘znamn˘ nástroj budovanialokálnej identity. Vo svojej vedeckej prácineustával, veden˘ jasn˘mi konceptmi sa sna-Ïil o dobudovanie odboru muzeológia, ktor˘uÏ niekoºko rokov úspe‰ne funguje v bakalár-skom stupni ‰túdia. AngaÏoval sa v projektefakultného múzea. Reprezentoval svoju ka-tedru i fakultu na domácich i zahraniãn˘ch ve-deck˘ch podujatiach. Prekraãoval etnologic-

ké odborové rámce a uplatÀoval svoju odbor-nú spôsobilosÈ na vytváranie medziuniverzit-n˘ch v˘skumn˘ch tímov. Tak˘to bol aj právepublikaãne zakonãen˘ projekt – jeden z viace-r˘ch spracovan˘ch v spolupráci s Fakultou ar-chitektúry STU.

Pri tejto spomienke nemoÏno obísÈ v˘z-namné osobnostné ãrty ná‰ho kolegu. Poz-nali sme ho ako ãloveka srdeãného, veselej,priateºskej povahy, ktor˘ bol schopn˘ preko-návaÈ mnohé ÈaÏkosti a pritom pomáhaÈ aj druh˘m. Doc. Mlynka odi‰iel a my vieme, Ïe máme povinnosÈ nielen pokraãovaÈ v jehovízii, v jeho rozpracovan˘ch témach a v aspoÀniekoºk˘ch z jeho mnoh˘ch aktivít. Je námv‰ak bez neho ÈaÏko. ËaÏko nielen preto, Ïe stíhal veºa práce, ale najmä preto, Ïe námch˘ba...

âesÈ jeho pamiatke!

prof. PhDr. Marta Botiková, CSc., FiF UK

25L Ú Č I M E S A

Za etnológom a muzeológom docentomLadislavom Mlynkom

8. 9. 1954 – narodil sa v Zlat˘ch Morav-ciach

1970 – 1974 – maturoval na GymnáziuJanka Kráºa Zlaté Mo-ravce

1974 – 1978 – ‰tudoval na Katedre et-nografie a folkloristiky FiF UK

1981 – získal titul PhDr.1996 – získal titul CSc.2005 – habilitoval sa na docenta27. 11. 2010 – zomrel v Dunajskej LuÏnej

Vo Vydavateºstve UK nedávno vy‰lo unikátne dielo Autizmus z pohºadu neuropsychobiológie, ktoré ako editorkaa hlavná autorka v spolupráci s ìal‰ímipopredn˘mi odborníkmi v tejto oblasti pripravila doc. MUDr. Daniela Ostatníková,PhD., prednostka Fyziologického ústavu LF UK.

Doc. Ostatníková sa orientuje na v˘skummozgu a vy‰‰ej nervovej ãinnosti v normei patológii, predná‰a na viacer˘ch fakultáchUK, je zakladateºkou vedeckej ‰koly, ktorá savenuje ‰túdiu pohlavn˘ch hormónov a ichvplyvu na kognitívne funkcie mozgu v súvis-losti s pohlavn˘m dimorfizmom. V rámci gran-tov˘ch projektov sleduje aj moÏnú úãasÈ tes-tosterónu v etiológii autizmu. Autorka predkla-dá komplexn˘ materiál, v ktorom si síce nená-rokuje na kompletn˘ a vyãerpávajúci pohºadna autizmus, ale v skutoãnosti ide o jedineãnékniÏné spracovanie problematiky, ktoré pri-ná‰a o autizme komplexné poznatky takz pohºadu lekárov, ako aj t˘ch, ktorí sa o t˘ch-to pacientov starajú.

V úvode knihy rodiãia autistick˘ch detívykresºujú plastick˘ obraz Ïivota s pacientmi.Editorka im dala prvé najcennej‰ie stránky

knihy, pretoÏe ide o reálne Ïivo-tom priná‰ané skúsenostia dotyky s touto chorobou.Tieto skúsenosti obohacujúãitateºa o nezameniteºné infor-mácie. O autizme z pohºadu klinickéhopsychiatra pí‰e doc. J. Peãe-Àák. V˘stiÏne definuje autizmusako neurov˘vinové ochorenie,ktoré má zásadné ‰pecifikáv detstve i v dospelosti, bezúãinnej moÏnosti farmakologic-kej lieãby. Rie‰ením sú ‰peciali-zované tímy odborníkov zame-rané na vãasnú diagnostikua kontinuálnu starostlivosÈ.Doc. Ostatníková v podrobnomprehºade definuje autizmus akoneurov˘vinové ochorenie. Nabáze priblíÏenia základn˘chfunkcií nervového systémua jeho v˘vojov˘ch charakteristíksa dostáva aÏ k dôsledkomporúch v˘vinu mozgov˘ch‰truktúr a ich vzÈahu k autizmu.Diferenciálno-diagnost ick˘pohºad spracovali psychológo-via Mgr. Jáno‰íková, PhD.,a spol., ktorí sa v samostatnejãasti venujú aj vzÈahom autizmua Aspergerovho syndrómu. Akojedno z rozhodujúcich kritérií

opisujú profil kognitívnych schopností a kog-nitívnu hypertrofiu a hypotrofiu. Základnoucharakteristikou autizmu ostáva vysoká varia-bilita a nehomogénnosÈ jeho klinického obra-zu (v limite od po‰kodenia aÏ po nadpriemerinteligencie).

Psychológ Mgr. Krajmer uvádza najdôleÏi-tej‰ie psychologické teórie autizmu (teóriasociálneho oslabenia, exekutívnej dysfunkcie,slabej centrálnej koherencie, magnocelulárnuteóriu, teóriu zrkadlov˘ch neurónov, slepotumysle, empatizácie a systemizácie).

Pre rodiny pacientov i odborníkov je cennáSegalova príruãka pre prax (návod na preÏi-tie...). Tu sú podrobne rozanalyzované jednot-livé kritické obdobia od raného veku dieÈaÈacez socio-komunikaãné deficity a ich preko-návanie aÏ po riziká ‰kolského veku a poru-chu osobnosti v dospelosti. Autori nezabú-dajú na rady rodiãom.

Genetik a patofyziológ MUDr. Ing. et Mgr. P. Celec, PhD., pribliÏuje genetiku autizmuako ochorenie s vysokou heritabilitou. Naprieksústredenému ‰túdiu v najvyspelej‰ích kraji-nách sveta v‰ak v˘sledky zatiaº neviedlik vysvetleniu patogenézy ochorenia, ktorá bymohla viesÈ k úãinnej lieãbe.

Doc. Ostatníková v druhej ãasti knihy pri-bliÏuje zásadné v˘sledky svojho v˘skumu,z ktorého podáva podstatné ãasti vo vzÈahuk autizmu. Venuje sa problematike pohlav-ného dimorfizmu a úlohe testosterónu v kog-nitívnych procesoch, opisuje tzv. organizaãnéa aktivaãné úãinky testosterónu na kogníciu.Z t˘chto súvislostí je zrejmé, Ïe testosterónako pohlavn˘ hormón si zaslúÏi pozornosÈ ajvo vzÈahu k autizmu. Predpokladá sa, Ïeautistick˘ mozog sa vyvíja ako hypermaskuli-nizovan˘ v dôsledku vysok˘ch hladín andro-génov poãas v˘vinu dieÈaÈa pred narodením(teória hypermuÏského mozgu autistov).Osobitne cenná je kapitola hlavnej autorkyo v˘skume empatie a systemizovanosti u detís Aspergerov˘m syndrómom, ktor˘ zorgani-zovala na Slovensku. Táto ãasÈ monografic-kého charakteru dvíha publikáciu na úroveÀpriekopníckej práce v danej oblasti.

KomplexnosÈ pohºadu dopæÀajú precíznespracované kapitoly RNDr. Schmidtovej o tes-tosteróne a RNDr. Kelemenovej o neurome-diátoroch v etiopatogenéze autizmu.Posledne menovaná autorka spracovala ajúvod do experimentálnej medicíny autizmu –animálne modely autizmu. V závere knihy súdefinované úlohy detského neurológav manaÏmente starostlivosti o dieÈa s autiz-mom a komplexn˘ model multidisciplinárnejstarostlivosti o takéhoto pacienta. Dr.Schmidtová pribliÏuje systém práce centier‰peciálno-pedagogického poradenstva, ale ajcel˘ systém ìal‰ích ‰pecializovan˘ch centier aobãianskych zdruÏení, ktoré zakladajú rodiãiaautistick˘ch detí.

Vznikla tak cenná odborno-vedecká publi-kácia, ktorá je ‰tudijn˘m materiálom i praktic-kou pomôckou pre lekárov, psychológov apsychiatrov, genetikov a v˘skumn˘ch pracov-níkov, ale aj rodiãov a ìal‰ích, ktorí sa o autis-tické dieÈa starajú. Doc. Ostatníková urobilav˘znamn˘ krok v oblasti, ktorá je doslova„tabu“, kde vzniká mnoÏstvo pracovn˘chhypotéz, ale stále sa nenachádza spôsob,ktor˘ by viedol k moÏnej lieãbe. Len sústrede-n˘ v˘skum a ìal‰ie konkrétne nové poznatkyna multidisciplinárnej báze môÏu viesÈ k úspe-chu v tejto oblasti. Treba povedaÈ, Ïe úspechje mimoriadne oãakávan .̆

Nám neostáva iné, ako zablahoÏelaÈ k prie-kopníckej práci a zaÏelaÈ editorke a hlavnejautorke, ale aj celému autorskému tímuzískanie tak˘ch poznatkov, ktoré povedú k pre-pracovanému (spoznanie etiopatogenézy)a doplnenému (úãinná lieãba) vydaniu tejtopozoruhodnej publikácie uÏ v skorej budúc-nosti...

doc. MUDr. Marián Bernadiã, CSc., LF UK

Autizmus z pohºaduneuropsychobiológie

P R E D S T A V U J E M E N O V É K N I H Y26

K O M I K S 27

E N G L I S H S U M M A R Y

• National Honours for Our EmployeesThe President of the Slovak Republic bestowed the nationalhonours on the occasion of the 18th anniversary of the SlovakRepublic on 3 January 2011. Professor Ján Breza from theFaculty of Medicine of Comenius University received the honourfor his development of medical science especially urinology.Professor Branislav Sitár from the Faculty of Mathematics,Physics and Informatics of CU was honoured for the develop-ment of science, techniques and education of the SR. Pg 3

• Israel beyond the Press HeadlinesThe Israeli Ambassador Alexander Ben-Zvi visited CU on 8December and had a lecture on „Israel beyond the PressHeadlines“. He claimed that Israel has different aspects of lifethat media do not show. Allegedly, if Israel would look like we seein media, only soldiers, Jews and camels would live there. Pg 3

• LHC Wants to Discover the God ParticleProfessor Branislav Sitár from the Faculty of Mathematics,Physics and Informatics of CU gave a lecture on experiments inLHC (Large Hadron Collider) in CERN (European Organization forNuclear Research) on 1 December in the Assembly Hall. Onetype of research is oriented on discovering the so called Godparticle or Higgs particle. Scientists refer to it as a particle thatcaused “the beginning”. Pg 3

• Strong Man of 2010The Faculty of Physical Education and Sports of CU organized acompetition of strength on 1 December. The strongest man isJindfiich Tovary‰ and Peter Kavec has the best stomach. Pg 4

• Nicolaus Ping-pong CarouselStudents of CU took part at the Nicolaus ping-pong carousel atthe DruÏba Dormitory on 7 December. It was organized on theSt. Nicolaus day occasion – 6 December. Pg 4

• ShortlyThe winner of science and technology under the 35 age of isfrom the Faculty of Mathematics, Physics and Informatics of CU.Mgr. TomበVinafi, PhD., received the honour from the Minister ofEducation.The Ambassador of Bangladesh Mosuda Mannana visited CU on21 December 2010.The students from the Faculty of Management of CU will be lec-tured by British Professor Marian Rizov and Professor Joan Winnfrom USA this semester. Pg 5

• Slavic Christmas Cabbage SoupThe students and teachers from the Department of the SlavicPhilologies of CU met before Christmas on 15 December 2010and presented Christmas customs and features of Bulgaria,Croatia, Poland, Slovenia and Serbia. Pg 5

• Students in UN in ViennaThe students of international management/German program visi-

ted the office of the United Nations Organisation in Vienna andthey learned about its work. Pg 6

• Hungarian Reporter in the Department of JournalismHungarian reporter Tvrtko Vujity met students from theDepartment of Journalism of CU on 24 November. He presentedhis latest book Goodbye to Hell. He also talked about his journeysto different countries and his experiences that he published. Pg 7

• Roman Catholic Faculty to Cooperate with Krakow UniversityThe Dean of the Faculty of Roman Catholic Theology of CUMarián ·uráb visited Krakow University on 19 November. Thefaculty wants to cooperate with the Krakow Theology Faculty inscience and education. Pg 7

• Top Student PersonThe absolute winner of the competition The Student Person ofSlovakia 2009/2010 is Andrea Fedorková as a Top student per-son. She graduated from the Faculty of Natural Sciences of CUand today she works there as a science employee. Pg 8

• Science Conference of Medical Faculties in PragueThe Student Science Conference for students of medical andsanitary faculties took place in the 1st Medical Faculty of CharlesUniversity in Prague during 24 – 25 November. Our student fromthe Faculty of Medicine of CU Dr. Ondríková won the first prize inthe category theoretical and preclinical fields. Pg 20

• Our Teacher in ShanghaiThe project EXPO 2010 in Chinese Shanghai presented cultureof different countries of the world. The part of the Slovak pavilionwas dedicated to the Slovak artist Stanislav Harangozó who tea-ches at the Department of Fine Arts of CU. He presented 54 pie-ces of his work. Pg 21

• Jessenius Faculty of Medicine Renovated the DormitoryThe Jessenius Faculty of Medicine of CU in Martin renovated itsdormitory for students and a small assembly hall from EU sour-ces from June to September 2010. Pg 22

• International Project on Novice TeachersThe Department of Preschool and Elementary Pedagogy of CUis a part of an international project INNOTE (Induction for NoviceTeachers). The team wants to learn about new teachers fromvarious countries. Pg 22

• Teachers Met the Inventor of AerobicsTwo of the teachers from the Faculty of Physical Education andSport of CU attended a conference on youth fitness and healthin China in October 2010. They had the opportunity to meetProfessor Kenneth Cooper from the USA, who is a living legend.He “invented” aerobics and a twelve-minute run (Cooper’s test). Pg 23

• Christmas BazaarStudents from the DruÏba Dormitory organized a Christmasbazaar on 8 – 9 December. It gained 182.50 Euros which wasused as support for a children hospice Plamienok. Pg 28

LM

Na Fakulte sociálnych a ekonomick˘ch vied UKsa dÀa 9. 12. 2010 uskutoãnil nult˘ roãník ‰tudentského festivalu s názvom FSEV FEST.Organizátormi festivalu bola skupina ‰tudentov a ‰tudentiek, ktorá poãas kurzuAndreja Findora pri‰la s iniciatívou uskutoãniÈ akciu pre súãasn˘ch a b˘val˘ch ‰tudentov ‰koly, vyuãujúcich a v‰etk˘ch sympatizantov fakulty.

Vìaka podpore zo strany vedenia a najmä novo-zvolenej pani dekanky Silvie Mihálikovej sa podarilofestival uskutoãniÈ. Cieºom bolo vytvoriÈ fakultnúidentitu a pocit spolupatriãnosti a hrdosti. KeìÏefakulte ch˘ba béania, zámerom bolo tieÏ vytvoriÈpriestor na zábavu a zoznámenie sa so spoluÏiakmia vyuãujúcimi. Jedn˘m zo zámerov bolo aj predsta-venie ‰tudentskej asociácie, v ktorej by sa ‰tudentizdruÏovali a snaÏili sa ovplyvniÈ dianie na fakulte.Vstup na podujatie bol bezplatn .̆

Bohat˘ program bol rozdelen˘ do troch stageov.Na prvom Music stagei sa predstavili kapely, ktor˘chãlenmi sú ‰tudenti fakulty. Úspech zoÏala skupinaErasmus ‰tudentov, ktorá sa dala dokopy poãaspobytu v Bratislave, nasledovala pop-rocková sku-pina Infect, jazzová kapela Mimikry a napokon trioChick & Tin.

Aula fakulty bola druh˘m stageom. Premietali satu filmy a seriály pod taktovkou tímu Eurocine. LuciaMokrá tu ‰tudentom prezentovala program Eras-mus. Nasledovalo premietanie komédie Accepteda diskusia s pani dekankou Silviou Mihálikovou,

o ktorú ‰tudenti prejavili veºk˘ záujem. Aula bolaplná a pani dekanka odpovedala na otázky t˘kajúcesa nielen jej predstavy o budúcnosti fakulty, ale aj o kvalite ‰túdia a ‰tudentského Ïivota na fakulte.

Fanú‰ikovia krátkych filmov si pri‰li na svoje na treÈom stagei s názvom Short Film Stage. Pre-mietali sa tu najlep‰ie a najhor‰ie, najsledovanej‰iea najbizarnej‰ie videá, ktoré ponúka internet.

Medzi ìal‰ie sprievodné akcie patrili informaãnéstánky Rady ‰tudentov vysok˘ch ‰kôl, organizácieAIESEC a Cental European University v Budape‰ti.Dizajnéri predávali triãká a odznaky s originálnym lo-gom fakulty, ako aj vlastné v˘robky. Obºúben˘ bol aj sushi stánok a fotografick˘ kútik s rôznymi kost˘-mami. ·tudenti a ‰tudentky priniesli vlastnoruãnenapeãené dobroty, ktoré si náv‰tevníci mohli vychut-naÈ pri v˘bornom ãaji v autentickej ãajovni. Okremtoho si ‰tudenti pochutnávali na pive, varenom vínea pizzi.

Medzi náv‰tevníkov patril aj novozvolen˘ starostaRuÏinova, Du‰an Pekár, ktor˘ vyjadril záujemo integráciu fakulty do tejto mestskej ãasti.

Nult˘ roãník festivalu sa stretol s pozitívnou odo-zvou a ‰tudentom sa podarilo dokázaÈ, Ïe majú záu-jem o to, ão sa deje na ich fakulte, ako aj vôºu„nieão“ zmeniÈ. ëal‰í roãník FSEV FESTu by sa maluskutoãniÈ uÏ v letnom semestri tohto akademic-kého roka.

Mária ÎitÀanská a Monika Satková,

FSEV FEST team

A K T I V I T Y N A Š I C H Š T U D E N T O V28

NA·A UNIVERZITA ãasopis Univerzity Komenského v Bratislave • Vydáva Univerzita Komenského • Adresa: ·afárikovo nám. ã. 6, 818 06 Bratislava • Tel: 02/59 24 43 46 •e-mail nasa.univerzita@rec.uniba.sk • http://www.uniba.sk/nu • Predseda redakãnej rady: doc. MUDr. Martin Dúbrava, CSc., prorektor UK. âlenovia: RNDr. Martin Bellu‰, FMFI UK, PhDr.Helena Bernadiãová, LF UK, ThDr. Dávid Benka, PhD., EBF UK, Mgr. Ivica Bumová, PhD., FSEV UK, doc. RNDr. SoÀa FraÀová, PhD., JLF UK, doc. PharmDr. Ján Klimas, PhD., FaF UK,RNDr. Zuzana Kovaãiãová, PhD., FM UK, JUDr. Gabriela Kubíãková, CSc., PraF UK, Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK, doc. PhDr. Eva Tkáãiková, CSc., PdF UK, doc. RNDr. Lídia Turanová,PhD., PriF UK, doc. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD., FiF UK • Vedúca redaktorka: Mgr. Lenka Mlynãeková • Grafická úprava a tlaã: KASICO, a. s., Bratislava • Uzávierka 1. kaÏdého mesiaca •

Aktívne. Napriek tomu, Ïe sa väã‰ina ‰tudentov uÏ uãila na zápoãty alebo bolauÏ mysºou pri vianoãnom stromãeku,iKnow Club stíhal a pripravil pre ‰tudentov nielen Fakulty managementu UK (FM) dve nev‰edné akcie.

Aktivita „R˘chlo a zbesilo na Beániu FM UK” sa odohrávala na beánii FM. KaÏd˘ si mohol vyskú‰aÈ nov˘ iPad, zahraÈ sa a za-jazdiÈ si. Najr˘chlej‰í pretekár v autíãkovej hre– Dominik Jezerãák sa mohol te‰iÈ z novéhoiPod Shuffle. Ako pekne v gala v‰etci vyzeralisi môÏete skontrolovaÈ aj na fotkách, ktorévÏdy nájdete na stránke www.iknow.sk v sek-cii „Akcie – fotografie”.

Druhou decembrovou akciou bol workshopzameran˘ na tému PC vs. Mac s názvom„Preão si napísaÈ JeÏi‰kovi o Maca”. Podujatieprebehlo na FM dÀa 7. 12. 2010 v poobed-Àaj‰ích hodinách. Pre‰li sme základné funkcie,odli‰nosti, aplikácie na MacBooku a odborníkna Apple software Ing. Martin Foltin, PhD.,predniesol rôzne zaujímavé informácie, porov-nával PC a Mac z rôznych aspektov. KaÏd˘ na workshope dostal svoje apple a Ivana Vo-lochová, ktorá mala najväã‰í poãet bodov v jednoduchom testíku, vyhrala slúchadlá k iPodu. Okrem iného si kaÏd˘ mohol skú‰aÈpoãas workshopu úplne novuãk˘ MacBookAir. No a v neposlednom rade sa kaÏd˘ doz-vedel, ão si nemá zabudnúÈ pripísaÈ na vianoã-n˘ wishlist.

Napadol ti zaujímav˘ nápad na akciu, súÈaÏalebo workshop? Alebo mበnejak˘ dobr˘komentár k uskutoãnen˘m aktivitám? âokoº-vek môÏe‰ zdieºaÈ na Facebooku iKnow Club(SK) alebo priamo na stránke www.iknow.skalebo kontaktovaÈ iknow@iknow.sk. Ak sinechce‰ nechaÈ ujsÈ dobré akcie v letnomsemestri, zi‰lo by sa ti sledovaÈ web, aby ti niãneu‰lo...

Dominika Gadu‰ová, ‰tudentka 4. roka ‰túdia FiF UK

Ako stráviliKnow Club

december na FM UK?

DÀa 8. a 9. decembra 2010 sa vo vestibuleVysoko‰kolského internátu DruÏba konala charitatívna akcia s názvom Vianoãn˘ bazár.Touto akciou sme chceli podporiÈ detsk˘ mobiln˘hospic Plamienok. Spravila sa zbierka, na ktorejsa vyzbierali drobnosti, a tie sa za dobrovoºn˘príspevok predávali. Usporiadateºkami boli Jana Hlinková a Andrea Sámelová.

Osadenstvo DruÏby sa nad‰ene pristavovalo, ako‰tudenti, tak aj zamestnanci a podarilo sa vyzbieraÈ182,50 eur. ·tudenti prihadzovali ‰tedro; najviac ‰li

„na draãku“ fotorámãeky a poháriky. âasto si radi vy-poãuli aj o aktivitách detského hospicu Plamienok.Plamienok aj za tieto peniaÏky mohol zakúpiÈ kyslíko-v˘ koncentrátor, ktor˘ detiãky doma potrebujú.

ëakujeme v‰etk˘m zúãastnen˘m darcom, v‰et-k˘m, ktorí sa aspoÀ pristavili a, samozrejme, aj vede-niu VI DruÏba. Budeme sa snaÏiÈ vytvoriÈ aj z tejto ak-cie tradíciu.

Miroslav Sagula, predseda ·tudentskej samosprávy VI DruÏba UK

FSEV FEST

Na DruÏbe bol vianoãn˘ bazár

Kyslíkov˘ koncentrátor aj s drobn˘mvianoãn˘m darãekom, ktor˘ sa posieladeÈom zveren˘mdo opatery vlastnej rodiny, aby mohli preÏiÈposledné dniv kruhu najbliωích.