jeden za všetkých, nikto za jedného | Čo chýba a čo pomáha odvážnym ľuďom, ktorí...

JEDEN ZA VETKCH, NIKTO ZAJEDNHO

Pavol Lacko

o chba ao pomha odvnym uom, ktor nahlasuj nekalosti

AliAnciA FAir-plAy

JEDEN ZA VETKCH, NIKTO ZA JEDNHO

AliAnciA FAir-plAy, BrAtislAvA 2015


PAVOL LACKO

JEDEN ZA VETKCH, NIKTO ZAJEDNHO


Pavol Lacko, 2015Editori Zuzana Wienk, Fero Pauliny, 2015Jazykov korektra Radoslav Kovcs, 2015Prprava podkladov Milan Grie, Andrea Klimov, Milan Majtn, 2015 Aliancia Fair-play, 2015ISBN 978-80-89790-06-7

Projekt bol podporen Islandom, Lichtentajnskom aNrskom prostrednctvom Programu Aktvne obianstvo ainklzia, ktor realizuje Nadcia Ekopolis vspoluprci sNadciou pre deti Slovenska aSOCIA nadcia pre socilne zmeny

OPEN SOCIETY FOUNDATIONS

OBSAH

Na vod 9Skm sme sa rozprvali 11Zhrnutie 15

1 Cesta whistleblowera zaobranou verejnho zujmu 191.1 Na ak prekky whistlebloweri naraj 201.2 o obrana verejnho zujmu prina 39

2 Pomcky, ktor maj whistlebloweri poruke 472.1 o pomohlo whistleblowerom 492.2 Krtke rady na zver 55

9NA VOD

Cesta od vimnutia si nieoho nekalho vo svojom pracovnom okol a po nahlsenie problmu ajeho vyrieenie je dlh atnist. Aliancia Fair -play sa rozprvala strinstimi umi, ktor ju preli. Vnasledujcich riadkoch ich volme whistlebloweri (oznamo-vatelia nekalost). Ke narazili vprci na neestnos, poruenie zkona i dokonca korupciu, povedali si, e to tak nenechaj.

Na Slovensku s tak udia ohrozenm druhom. Korupciu by poda prieskumov nahlsil iba kad piaty oban. Kto sa jej prizer, najastejie never, e by nieo zmenil, alebo m strach znsledkov. Sksenosti zo zahraniia pritom ukazuj, e udia zvntra pomhaj odhaova podvody lepie ako akkovek audi-ty. Ak chce Slovensko etri verejn kasu, bez odvahy ud zvntra sa nezaobde.

Cieom tejto publikcie je prispie tomu, aby ich bolo viac. Mapuje prekky, ktorm odvni udia elia, aj postupy, ktor im pomhaj. Zachytva zlyhania jednotlivcov, intitci aspo-lonosti zpohadu tch, ktor ich ctili na vlastnej koi. Opisuje, ak m nahlasovanie nekalost dopad na prcu, zdravie iskro-mie whistleblowerov. Aponka cenn rady, aby budci ochran-covia verejnho zujmu mohli vyui osveden recepty anemu-seli opakova to, na om sa in poplili.

Men ud, ktor snami hovorili, sich shlasom zverejuje-me. Ich sksenosti vak popisujeme anonymne, aby neboli sptne

10

vystopovaten ku konkrtnym osobm. Mnoh znaich respon-dentov stle bojuj sprkoriami, ktor im oznmenie podvodov prinieslo. Anonymita ich chrni pred almi postihmi. Napo-kon, nie je dleit, ktor znich je autorom konkrtneho vroku. Ich prbehy preverili novinri, verejnos, i ocenenie Biela Vrana.

o teda whistlebloweri hovoria? Zhoduj sa na tom, e na-hlasovanie nekalost je na Slovensku tvrdm oriekom. Polien pod nohami, ktor musia preskakova, je ovea viac ako pomoc-nch rk. Najvmi prekkami neboli pre nich zl zkony ale-bo procesy na radoch, ale konkrtni udia. fovia, ktor nevedia prija kritiku. Bojazliv kolegovia. Pohodln radnci. Formlni vyetrovatelia. Bezzub kontrolri. Na ich dobrej (svoj)vli stoj apad, i bude problm zameten pod koberec.

Okrem tejto sksenosti maj spolon ete jedno. Zaili, e po oznmen prde der. Zan sa problmy vprci. Tie asto ved k tomu, e odvni udia zamestnanie opustia alebo s odden. Mnoh znich platia za odvahu stratou priatestiev i zdravm.

Napriek derom vina znich hovor, e by konala op rov-nako. Ich rozhodovanie sa lme na jednom atom istom bode: ak by mlali, nevedeli by sa na seba pozrie do zrkadla.

nA vod

11

SKM SME SA ROZPRVALI

Tto publikcia by nevznikla bez ochoty odvnych ud ponori sa do spomienok apodeli sa osvoj prbeh. Aliancia Fair -play vetkm akuje za rozhovor.

WHISTLEBLOWERI

Jana DubovcovBval sudkya bola jednou z prvch, ktor nala odvahu kritizova kontroverznho fa Najvyieho sdu SR tefana Harabina. Pomhala profesionalizova sdy aotvra ich ve-rejnej kontrole vase, kedy to uviny sudcov naralo na nepochopenie.

Peter HolbekBval prslunk Slovenskej informanej sluby je autorom spisu Gorila, ktor naznauje korupn vplyvy apreviazanie oligarchov so slovenskmi politickmi pikami.

Marin JaskBval pracovnk Sprvy Nrodnho parku Nzke Tatry spolu so svojimi kolegami brnil Tatry proti chemickm postrekom, ktor hrozili po kalamite vroku 2004.

12

Erika LakatoovBvala tovnka obce Rusk prichytila starostu, ako vyber tisce eur zobecnch peaz bez toho, aby ich pouitie vydo-kladoval.

ubica LapinovAko kontrolrka Nrodnho lesnckeho centra odhalila vne poruenia zkona pri verejnom obstarvan.

Zuzana MelicherkovBval zamestnankya tudijnho oddelenia Prvnickej fakul-ty Univerzity Komenskho upozornila na podozriv prijmanie tudentov.

Jn MiovskBval zamestnanec ttneho podniku Lesy SR upozornil na plytvanie smajetkom lesov.

Zuzana PechoiakovDetsk lekrka upozornila na bielenie dajov vkarte pacienta, ktor opisovali jeho reakciu na podvan liek.

Simona RudavskBval fka sekcie Ministerstva prce, socilnych vec arodiny spolupracovala spolciou na usveden kolegu, ktor ju chcel korumpova.

Vladimr SuchodolinskBval rozviedik zdokumentoval mon tunelovanie Vojenskej spravodajskej sluby.

s km sme sA rozprvAli

13

Mariana VavrovBvala pracovnka stredia Socilnej poisovne upozornila na sporn metodick usmernenie, poda ktorho poisova vypl-cala dchodky expolicajtom aexvojakom.

Oto arnayBval uite koickej Obchodnej akadmie upozornil na podo-zriv faktry za extern prvne sluby vsume tiscov eur.

Jozef akoBval ochrankr radu pre ochranu stavnch initeov upo-zornil na podvody pri vykazovan spotreby benznu vsluobnch autch.

Viac informci oniektorch znich njdete na www.bielavrana.sk.

ODBORNCI

Jozef HatoRenomovan psychiater. Lieil apostavil sa za Hedvigu Malinov vase, kedy ju slovensk vlda apolcia obviovali, e si tok na seba vymyslela.

Mria KolkovPrvnika, exriaditeka Centra prvnej pomoci abval ttna tajomnka Ministerstva spravodlivosti SR.

Pavel NechalaPrvnik, spolupracovnk Transparency International Slovensko.


14

Zastupoval viacerch whistleblowerov, tme sa dlhodobo venuje. Pomhal zlepova zkon, ktor by ich mal chrni.

Tom NicholsonInvestigatvny novinr, ktor otvoril viacero vekch kuz, po ktorch padali hlavy. Medzi inmi aj kauzu Gorila.

Jaroslav SpiiakBval f Policajnho zboru SR.


15

ZHRNUTIE

Nov zkon oochrane whistleblowerov vzbudil vek oakvania doma ivzahrani. Slovensku naozaj chbala legislatvne ukotven ochrann infratruktra. Iten najlep zkon vak bude zasaden do existujceho prostredia sjeho zvykmi aneformlnymi vzba-mi. Rozhovory ztejto tdie ukzali, e prve prevaujca kultra verejnej sprvy me by najvou barirou relnej ochrany ud, ktor sa rozhodn nahlsi problmy vo svojej intitcii.

Whistleblower sa u na zaiatku ocit vriskantnej audsky novej situcii. Ivdobre fungujcej spolonosti me by spech jeho snahy podmnovan rznymi faktormi. Zhromadenie re-lnych sksenost slovenskch whistleblowerov vak prinieslo hrozivejie zistenia. Aktvnejiemu prstupu zamestnancov ve-rejnej sprvy kodhaovaniu arieeniu nekalost brni samotn systm, nie chbajca prvna prava. Personlne vzby vo verej-nej sprve, krytie problmov znajvych poschod, neexistencia dveryhodnch nezvislch kontrolnch intitci, netrestanie preapov i uchlenie sa kformlnym postihom, ktor s vzpt vinnkovi vykompenzovan. Kultra tolerancie lajdctva, odpor voi kritickej sptnej vzbe akzkladnm manarskym i v-konnostnm nvykom.

Nov zkon sce prinesie ak -tak zamestnanecko -prvnu ochranu aprvnu pomoc, ale t sa nebude tka rieenia samot-

16

nej podstaty podania. Aprve tu stoja whistlebloweri sami proti obrovskej presile.

Ovyuit skromnch zkonnch nstrojov na svoju ochranu sa navye bud rozhodova konfrontovan spracovnou a ud-skou realitou vradoch. Viac ako zkon teda zavi dvera voi schopnosti fa prizna problm, poznanie jeho vzieb na priny problmu i jeho pvodcov, viera vnezvislos inch kontrolnch intitci.

Popsan praktick sksenosti odhalili, ako mlo si legislatva uvedomuje vnos situcie, do ktorej sa whistlebloweri dostvaj aich relne potreby. Nevytvra iadny priestor pre psychologick poradenstvo vase monho extrmneho vyptia, ani systmov prstup ktvorbe praktickch manulov i konzultanch sluieb. Navye, oznamovatelia s odbornkmi vo svojej zko peciali-zovanej oblasti, pochopitene im vak chba potrebn prehad pre spen kukovanie medzi kompetenciami aintitciami, rovnako ako erudovanos posdi prvnu kvalifikciu problmu. Teda zrunosti kov pre spen dotiahnutie problmu, vkto-rom sa lovek ocitne len vnimone.

Nu apotom ete ostva cel balk osobnch vziev aprob-lmov ud vtejto vnimonej situcii odvaha postavi sa proti vine, sebadvera aschopnos vysporiada sa stlakom, strata udskej podpory na pracovisku, ale aj vskromnom ivote, spo-chybovanie zisten. Nie je to teda len strach zo straty zamestna-nia, ktormu whistlebloweri na svojej ceste elia. Niektor znich boli navye postaven pred vzvy, ktor by mal problm zvldnu iprofesionl. Ako naprklad dveryhodne zahra lohu agenta na korupnej schdzke.

Zkon oochrane whistleblowerov bol dleitm zaiatkom. Tto tdia vak ukazuje, e bez skutonej vle, rozsiahlych sys-

zhrnutie

17

tmovch zmien vo verejnej sprve arobustnejej konzultanej i pomocnej infratruktry pre hlavnch hrdinov me by len nevyuvanm nstrojom bez praktickho dosahu.

zhrnutie

CESTA WHISTLEBLOWERA ZAOBRANOU VEREJNHO ZUJMU

1

20

1.1 NA AK PREKKY WHISTLEBLOWERI NARAJ

Cesta, na ktor sa odvni udia vydvaj, ke chc oznmi ne-kalos, je kukat. Medzi nahlsenim problmu ajeho vyrieenm stoj vea nstrah aprekok. Nasledujce riadky mapuj vetky odboky azachdzky, ktor slovenskm whistleblowerom t ich cestu za spravodlivosou skomplikovali.

FOVIA S ALERGICK NA KRITIKU

Bolo mi povedan, e tam nie som na to, aby som kldol otz-ky. Takto sa zana prbeh mnohch odvnych ud, sktor-mi sa Aliancia Fair -play rozprvala. Pracovali pre ministerstv, rady, koly i obce ake natrafili na nezrovnalosti, ktor zav-ali podvodom, zaali sa pta. i sa ptali na zvltne nkupy, podozriv faktry alebo netandardn postup kolegov, odpove veakrt neprila. Vyslovene som sa domhal odpovede, hovor jeden zwhistleblowerov.

Ke som si dovolil da neprjemn otzku, nakriali na ma, e o si to dovoujem.

Ak nadriaden predsa len reagovali, vysvetlenie bolo povin-nou jazdou, ktor chcela kritick otzky odbi zpozcie moci.

21

1.1 nA Ak prekky whistleBloweri nArAj

Neprinieslo rozumn odpove, lep argument, ani nerozptlilo pochybnosti, hovoria respondenti. Odpsali veobecne, spom-na si jeden z nich.

Mnoh znich si spomnaj, e fovia venovali viac pozor-nosti ich motvom ne faktom, na ktor upozorovali. Kritiku nebrali ako ancu na sptn vzbu. Bola pre nich tom voku. f sa ma na chodbe medzi tyrmi oami ptal, preo sa oto zaujmam, hovor jeden zwhistleblowerov. o si myslte, e tmto dosiahnete? vypoul si druh. alieho riadite vysmial.

Podobn reakcie bvali ast. Viacer opsali atmosfru vtme ako alergiu na kritiku. Mnoh znich chodili do prce spocitom, e pripomienky do vlastnch radov s pre vedenie tabu. Nikdy by nepriznali, e nieo nie je dobre uroben, hovor osvojich nadriadench jeden zoznamovateov.

udia s zahaden do seba, do svojich starost aproblmov. Vetko, o prichdza zvonka, povauj za toky, mysl si in. Kritiku povauj za snahu oich diskreditciu alebo opresa-dzovanie vlastnch individulnych zujmov vntri radu. Ako keby si udia vsebe postavili hrdzu. Ke oproblme ne-bud hovori, tak vlastne neexistuje. Niekedy mi to pripadalo ako medzi malmi demi, uduje sa.

Odmietanie sptnej vzby viedlo vlepom prpade ktomu, e zamestnancov nezaujmalo, o sa okolo nich deje. Hadeli iba na svoj pracovn stl anezasahovali do pracovnho pohodlia azabehnutej rutiny svojich kolegov. Vedeli, e keby boli aktvni, namiesto pochvaly by mohli prs problmy. Vldlo tu pravidlo d pokoj, m pokoj, opisuje jeden zrespondentov atmosf-ru na pracovisku. Je udn, e funguje inak, vypoul si od svojho kolegu, ktormu pravidlo d pokoj, m pokoj vyho-vovalo.

22

cestA whistleBlowerA zAoBrAnou verejnho zujmu

Vhorom prpade viedla alergia na kritiku katmosfre strachu. udia sa bli na chodbe rozprva. Ke za mnou niekto priiel do kancelrie a nadriaden ns videl spolu, mali z toho hlavybolenie, opisuje whistleblower. Podobn sksenos popsali viacer: udia sa boja vyjadri nzor. Anielen vo vnych prpadoch, ke kolegovia odhalia mon nezkonnosti. Nadriadenm neoponovali ani v ovea banl-nejch veciach naprklad ke mali in odborn nzor ako ich fovia.

Odbornci tento problm poznaj. udia, ktor sa vedia postavi proti prevahe moci akonformne sa sprvajcej vine, tvoria prirodzen meninu populcie, hovor psychiater Jozef Hato. Odbornci to vedia z experimentov, ktor opakovane skmali, ako ben udia reaguj na nezmyseln prkazy zhora.

Naprklad prkaz, nech ublia druhmu. Dve tretiny zns sa podvolia, hoci by si to osebe nikdy nepomysleli. Spoah-neme sa na autoritu, vypneme svoje svedomie a pocit viny prenesieme na u. Odol iba tretina. D sa stm vak praco-va. m viac ud otomto mechanizme vie, tm viac ud je schopnch zastavi sa vdanej situcii, hovor Hato.

KOLEGOVIA STRKAJ HLAVY DO PIESKU

Mnoh whistlebloweri astie na takch ud nemali. Ke na-razili na ticho ufov, snaili sa zska podporu kolegov. Ne-mete by sm, vysvetuje jeden z nich. Ke zodpovedn videli, e nie som sm, nedovolili si u ni. Spjanie sl vprci bolo prvm pokusom, ako vytvori tlak avynti pre problm pozornos.

23


Snaha ospolon tlak konila asto nespene. Mnoh kolego-via sa oznamovateom obrtili chrbtom. Zazerali na ma ako na vraha, spomna si whistleblower na pohady vprci. Kolegya povedala znmej, e keby ma stretla, tak mi napuje do o, dopo-ul sa druh. Vina kolegov ma zaala zdravi cez zuby, hovor al. Priamo alebo nepriamo mu vytali, e ned pokoj.

Kolegovia ma na chodbe nevideli, no na WC mi povedali, ako mi dria palce.

Vinch prpadoch ostala podpora okolia skryt. Ke sedte skolegom vkancelrii bez vedceho, tak si porozprvate. Ale inak boli ticho, spomna whistleblower. Niektor kolegovia sa na chodbe tvrili, e ma nevidia, ale na WC mi povedali, ako mi dria palce, smeje sa dnes in. T ist udia, ktor predtm podpsali list ozlch podmienkach na pracovisku, sa mi postavili chrbtom, nerozumie al.

Potapkvanie po pleci len vtedy, ke to nikto nevid, vak nepomha. Prve naopak. lovek vid zbabelos ato, e podpo-ra je iba virtulna. Je to sklamanie, vysvetuje psychiater Hato. Hovor, e ke sa na pracovisku njde o ilen jeden al kolega, oznamovate to m jednoduchie.

Whistlebloweri shlasia, e podpora okolia je pre nich dle-it. Neby ud okolo ma, jednoducho by sa to nestalo, pri-znva jeden zich. Nekalos by nevyla najavo azodpovedn by ju nezaali riei. Kolegovia mu pomohli njs prvnikov, brni sa, aj reagova na podpsov dery. Ja som bol iba pika adovca.

Podrali ho, aj ke mu bolo ako. Nechcem, aby to vyznelo ako frza, ale moji kolegovia nemuseli verejne vystupova. Vntri komunity som ctil podporu, hovor svanosou.

24


Ak by podpora chbala, whistlebloweri by so svojimi otzka-mi, pochybnosami asvedomm ostali sami. Niektor udia za-n vtakejto chvu pochybova osebe, hovor psychiater Jozef Hato. Zan rozma otom, i naozaj narazili na vny prob-lm ai dkazy ustoja. Predraen nkupy vyzeraj jednoznane a dovtedy, km vetci naokolo nezan nechpavo krti hlavou.

Psycholgia tento fenomn pozn. Experimenty ukazuj, e ak s udia vystaven spoloenskmu tlaku, mnoh sa mu podvo-lia, aby nevytali zradu. Radej popr aj nos medzi oami len nech nie s so svojm nzorom sami. Podpora okolia je preto asto kov.

VEA OTZOK NA PRVNIKA AMLO ODPOVED

Viacer oznamovatelia si spomnaj, e po zisten nekalosti na-razili na praktick otzky, ktor si dovtedy nekldli. Vbec som nemal ani predstavu, ktor organizcie aorgny mi mu po-mc preetri tto oemetnos, opisuje whistleblower situciu, vktorej sa ocitol, ke ostatn strkali hlavy do piesku. Vspleti strednch orgnov ttnej sprvy, zriaovateov, audtorskch orgnov i inpektortov sa ben lovek orientuje ako. Do-vtedy som tak veci nerieil.

Neprvnikom by tie pomohlo, keby si mali kde overi, o poda zkona sm ao nesm. To s informcie, ktor laik ne-me vedie, hovor whistleblower apta sa:

Me si nahra rozhovor so fom, ktor ohbanie zkona prizn, no smeje sa mu do o? Me si na mobil odfoti kritic-k dokumenty aneskr nimi argumentova? Bude to ma neja-k vhu? Me si tieto dokumenty posla na skromn email?

25


Nemu ho potom zaalova za vynanie internch dajov? Alebo za pokodenie dobrho mena? Keby som si to mal cel natudova sm, nemm ancu. lovek by musel zvldnu prvo aete vtom aj by vemi dobr, kontatuje. Obrtil sa preto na prvnika amal astie. Natrafil na takho, ktor bol zorientovan aporadil mu zadarmo.

Nie je to vak ben. Ke id whistlebloweri za advoktom, musia za jeho sluby zaplati ako ktokovek in. iadny pecilny prstup nemaj. Odvni udia, ktorm zle na svojom okol, s tak postaven do paradoxnej situcie: ak chc ttu pomc, musia za to sami zaplati. Poskytovanie prvnej pomoci nie je nastaven dobre. Vzhadom na priemern prjem s prvne sluby mimo-riadne, mysl si jeden z nich.

Mnohm znich by nepomohol ani najnov Zkon oochrane oznamovateov protispoloenskej innosti, ktor na Slovensku plat od zaiatku roku 2015. Whistleblowerom zaruuje bezplatn prvnu pomoc vCentre prvnej pomoci, organizcii spadajcej pod Ministerstvo spravodlivosti no a vtedy, ke u nekalos oznmia apotrebuj advokta, ktor by ich zastupoval. To je aj najvia vhrada prvniky Mrie Kolkovej, ktor Centrum ke-dysi viedla. Osoba, ktor uvauje, i vbec oznmi nekalos, ne-njde prvnu pomoc, aby sa zorientovala naprklad vtom, i tto nekalos spad pod trestn iny, ktor mono chrnene oznmi, hovor. Na dilemy, od ktorch zvis, i whistlebloweri vbec bud mc achcie nekalos oznmi, zkon nemysl. Centrum sce po-skytuje predben konzultcie, no ide iba ozkladn prvnu radu. Kolkov navye upozoruje, e prvnici Centra trestn prvo ne-robievaj. Je teda otzka, i by whistlebloweri dostali dostaton odpovede na ich zko zacielen otzky, ak by sa aj rozhodli zklad-n konzultcie vyui. Krtky nvod pre odvnych ttu chba.

26


Zkon m poda Kolkovej ete jednu vek dieru. Ak whist-leblower oznmi nekalos, tt mu pome iba vpracovnoprv-nom spore, ke mu bude robi prieky zamestnvate. Na trest-noprvne konanie zkon nemysl. Keby teda oznamovate stl pred policajtom ako svedok achcel radu prvnika, Centrum je zl adresa. Aiadnu in pre nich tt nem.

Pomocn ruku podvaj mimovldne organizcie. So svo-jm podozrenm sa na ns mete sdverou obrti, ponka Nadcia zastavme korupciu. Jedna zjej aktivt je podpora whist-leblowerov. Prvnici nadcie sa bud snai dozrie na to, aby bola nekalos vyetrovan aneodila dostratena. Ak by whist-leblowerovi hrozil postih vprci alebo vjeho okol, nadcia zvi aj socilnu pomoc.

PRIVEA MEDZILNKOV MEDZI PODNETOM ARIEENM

Hne, ako sme zistili, e spriamym nadriadenm sa ned, mali sme s vyie, rozma whistleblower, o by dnes urobil inak. akal, e nadriaden sproblmom pohne, no ten neurobil ni. Museli sme komunikova cez tyroch ud, spomna si oznamo-vate, ako nahal zodpovednch problm vyriei, km problm rstol. Bolo to pomal ainforman tok bol prli zaaen my-selnmi aj nemyselnmi dezinformciami, zha.

Podobn rozarovanie zailo viacero whistleblowerov. Hovoria, e zastvok, ktormi preiel ich podnet, bolo prive-a aasto boli zbyton. Samotnej veci nepomohlo, e podnet videlo desa prov o. Hlavn referent, vedci oddelenia, vedci odboru, vedci sekcie, vedci kancelrie, kontrolr. Iba ju zdr-

27


ali. Mal som stm problm, lebo som vedel, e ke sa to bude aha dlho, problm ostane bez rieenia. Kee sa vak dohodli viacer, shlasil. Nemyslm si, e to bol dobr npad, hovor dnes. Rozhodn musel napokon aj tak f, ktor sed najvyie.

Tok informci vrade bol pomal azaa-en dezinformciami.

Ak oznamovatelia posielaj podnety cez poltucet sekci aod-borov, robia tak zdvodov tbnej kultry avlastnej ochrany. Neskr by im toti vedenie vyhodilo na oi, e nedodrali radn postup.

Toto je zsadn, zvnie whistleblower, ke sa poas rozho-voru dostva kpointe. Netreba s sbubnom na zajace, hovor. Muste na problm upozorni nadriadench. Listom, na porade, stne. Mus by neodkriepiten, e ste na to upozornili, trv na tom.

al snm shlas. Aj ke viete, e sa to neoplat nahlsi nejakej intitcii, muste to urobi. Inak vm vytkn, e ste sa na u neobrtili, varuje. radn postup dodral, aby sa ochrnil. Nechcel som, aby mi vytali, e som obiiel tto intitciu aiiel za inou.

Mnoh zwhistleblowerov tak stoja pred dilemou. Ak sa spo-ahn na radn postup, riskuj, e rieenie nekalosti sa bude naahova, alebo sa na ceste kriaditeovi plne strat. Ak radn postup obdu, riskuj, e im to nadriaden neskr vytkn aspo-taj.

Rieenm dilemy by mohol by novoprijat Zkon oochra-ne oznamovateov protispoloenskej innosti. rady nti, aby prstom ukzali na osobu, ktorej mu zamestnanci posiela po-

28


dozriv podnety. T m tri mesiace na to, aby podnet preverila aoznmila whistleblowerovi vsledok. Zodpoved sa iba tatu-trnemu orgnu intitcie. Odpadaj tak vetky medzilnky, ktor predtm stli medzi oznmenm arieenm. Zamestnanci nemusia odhali svoje meno, na zvan nekalosti mu upo-zorni aj anonymne. Ak ho napriek tomu odhalia, mus by uchovan vtajnosti. Pravidlo plat od polovice roka 2015.

Viacer respondenti pochybuj otom, e nov nstroj po-me. Vetko je napojen na t ist personlnu truktru, obva sa jeden znich. asto m maslo na hlave f, pod kto-rho spad osoba zodpovedn za vyrieenie podnetov. Pochyb-nosti vzbudzuje aj 90 dov lehota na preverenie. Po 90-tich doch nemus po problme osta ani stopy. Podobn vhrady pou neraz. Nov zkon zvis do vekej miery od ud, ktor whistleblowerom doteraz kldli polen pod nohy.

NEVMAV ODBORY

Stopkou pre svojvonch fov mu by odbory. Ak funguj apostavia sa za odvneho zamestnanca, pomha to. Veci ako takej aj jemu sammu. f odborov zohral kov lohu, ob-zer sa sp whistleblower adodva, e bez ud okolo neho by nemal ancu. On bol ten, kto povedal, e takto to s neme. Zorganizoval prvnikov, mdi, poradil, o robi.

Vetci osloven tak astie nemali. Ak sa deje nejak ne-prvos, odbory by mali zdvihn varovn prst, mysl si jeden znich. Ke vak dostal zkaz hovori oproblme, jeho odbory boli ticho. Nepostavili sa ani proti hromadnej vmene ud. Mali jasne poveda, e toto sa neme dia atrva na svojom.

29


Mal pocit, e kvzniknutej situcii sa stavali vlane. Ak by odbory mali by iba do potu, nemusia by vbec, hnev sa.

Ak by odbory mali by iba do potu, ne-musia by vbec.

Sklamanie neskrvaj ani al whistlebloweri. lenovia odborov, ktor mali by na mojej strane, boli ukolegu apre-sviedali ho, nech ma zastav, uduje sa jeden. al hovor, e ke si ho pozvali na koberek, zstupca odborov sa len mlky prizeral. Neplnil lohu odborov. Priznva vak, e to zvis od konkrtnych ud. Pozn rady, kde odbory funguj. Vina obanov si to vak nemysl. Poda prieskumov dveruje slovenskm odborom 39 percent obanov.

TOLEROVANIE LAJDCTVA

Nefungujcich vec, ktor podkopvaj whistleblowerom nohy, je na radoch viac. Na mnohch sa nenos trestanie za prea-py. Zodpovednos potvrdili na papieri a o mesiac boli tto zamestnanci poven, smeje sa whistleblower. Alebo prpad postpili na kodov komisiu, vinnci kodu nahradili apri via-nonch odmench dostali trikrt viu odmenu ako bol trest.

Vinnci boli potrestan formlne. Ke im rad vzal peniaze z jednho vrecka, do druhho im ich vrtil nasp. Vinnci prili vysmiati do zasadaky, sadli si za stl asptali sa, kde to maj podpsa, spomna si oznamovate.

Niektor s na svojich pozcich u roky. Ctia sa neohrozen aj vprpade zmeny vedenia, opisuje situciu na pracovisku in

30


whistleblower. Nepamt si, e by niekedy zail vyvodzovanie zodpovednosti. Maximlne niekomu krtili osobn prplatok, hovor. Prplatok vak nie je trestom, ale formou odmeny.

Vinnci prili vysmiati do zasadaky, sadli si za stl asptali sa, kde to maj podpsa.

Tolerovanie lajdctva je problmom vcelej krajine. Aliancia Fair -play vminulosti skmala, i ministerstv trestaj vinnkov za plytvanie, na ktor upozornil Najvy kontroln rad. rad je na Slovensku autoritou, ktorej zistenia maj vhu. Jeho kontrolri nali vttnych faktrach diery vo vke 28 milinov eur. Ato skmali len obdobie troch rokov. Zodpovednos napriek tomu neniesol nikto. Obce obstli iba otrochu lepie. Rieili iba tretinu prpadov plytvania, vina vinnkov vak obila bez trestu.

Vsledkom je apatia. Ak pravidl nie s vyntiten avinnci trestan, ud to od nahlasovania nekalost odrdza, hovor psy-chiater Jozef Hato. Problmy ostan skryt pod pokrievkou ana konci da trp verejn zujem.

VEREJN ZUJEM NEM ADVOKTA

Keby rady sledovali verejn zujem, lajdkov by netolerovali. Verejn zujem sa tka hodnt aprospechu spolonosti ako cel-ku. Skromn zujem prospechu jednotlivca alebo jeho blzkych. radnci, ktor stria verejn zujem, musia chrni to spolon anesm zneho odkrajova vyvolenm. Toko teria. Prax vyzer by in. Zrozprvania whistleblowerov sa verejn zujem podob na vtip oyetim. Kad oom hovor, no nikto ho nevidel.

31


Verejn zujem je oficilne deklarovan, ale ke prde na lmanie chleba, je vdy posledn, mysl si jeden zoslovench anie je sm. Pocit, e svoju funkciu robia skutone vo verejnom zujme, som medzi bvalmi kolegami nemal. Vyzeralo by to tam inak, hovor al. Je to t najvia brzda, ktor existuje.

Ke prde na lmanie chleba, verejn zu-jem je vdy posledn.

Prietokov ohrieva na eurofondy, smeje sa in whist-leblower, ke rozprva osvojom pracovisku. Spomna podni-katesk kruhy, klesajcu odbornos astpajcu politiku vroz-hodnutiach. iadny verejn zujem.

Vprbehoch mnohch whistleblowerov sa rady podobaj viac na skromn firmy ako na intitcie, ktor si oban plat zdan, aby mu slili achrnili ho. Akoby verejn zujem ne-mal na najvych poschodiach rzneho obhajcu.

BEZZUB KONTROLA ZVONKU

Ak to vo vntri radu nejde, whistlebloweri sa skaj obrti na nadriaden intitcie. Aksi nestrann kontrolu zvonku. Viacer vak zistili, e nestrann kontrola je celkom nestrann iba na papieri.

Ke som zistil, vakom osobnom vzahu s t udia, zneistel som avytuil som, e nieo nie je vporiadku, opisuje jeden znich svoje vytriezvenie znadriadenho orgnu, ktor mal na jeho fa dozera. Od kontroly zvonku si vea nesuboval. Skr mal pocit, e nadriaden sa snaili problm zamies pod kobe-

32


rec. ako veri vnestrann objektvne preverenie tam, kde s rzne prepojenia alebo znmosti. Hoci aj cez viacero stupov.

Na miestne kamartafty a hierarchie narazili viacer. Km bol vrade, chrnili ho. Ke stratil funkciu, zbadal som rozdiel, spomna si na svojho fa al. Mm pocit, ako keby som bojoval sveternmi mlynmi, napsal Aliancii Fair -play vase, ke jeho podnety odmietal orgn za orgnom napriek tomu, e mal na papieri dkazy. f pritom nikdy nevyvrtil, o tvrdm. Ani ke som to dal do mdi.

Km bol v rade, chrnili ho. Ke stratil funkciu, videl som rozdiel.

Volal som na ministerstvo rznym riaditeom, ale, bohuia, nepodrali ma. Povedali mi: o ja viem, nenechte to tak? opi-suje svoju sksenos in.

Vea whistleblowerov kontrolnm orgnom never, vzby sa im vidia prisiln. radnci podnet asto nevyuij na vyetro-vanie, ale na prenasledovanie whistleblowera. In oznamovatelia si myslia, e nezvisl kontrola zvonku, ktor by mohla odhali nekalosti, vniektorch organizcich ani nie je mon. Nepo-taj sou zkony. alie kroky odvnych ud preto smeruj na polciu i prokuratru.

POLCIA VYETRUJE WHISTLEBLOWERA VIAC NE ZLOIN

Myslel som si, e budem predvolan, vypout, vetko im ukem atm to pre ma kon. Predstavy zfilmu, usmieva

33


sa dnes whistleblower, ke opisuje, ako rozprval svoj prbeh prokurtorovi. Nebola to prjemn ani neutrlna sksenos, zhoduj sa viacer. asto boli vstrede pozornosti oni anie problm, na ktor upozorovali. Cieom bolo spochybni moje argumenty, nie vyetri podstatu veci, kontatuje al whist-leblower.

Prokurtorovi som povedal, e sa na vsluchu ctim ako ob-vinen. Sptal som sa, i nepotrebujem advokta. Na to sa zobu-dil apovedal, e on je ten, kto by ma mal chrni, spomna si in.

Cieom policajta bolo spochybni moje argu-menty, nie vyetri merito veci.

Po ase za mnou prili policajti vcivile azaali sa ma vypyto-va, i podnikm ain nezmysly. Mojm prpadom sa nikto neza-oberal, napsal Aliancii Fair -play al vase, ke podal trestn oznmenie. Nechal som ich potom vyetrova pre neinnos, dodva.

Podobn zitky mvaj spolciou novinri. Ke pu ocitli-vch prpadoch, vyetrovatelia ich volaj na vsluch. No asto sa ich prioritne neptaj sa na vec, kvli ktorej ich predvolali. Tlaia na novinrov, aby prezradili svoje zdroje.

Anonymita je pritom najsilnejou ochranou, ak whist-lebloweri maj. Ak f nevie, kto sproblmom vyiel von, nem koho potresta. Sanonymitou rta aj novoprijat Zkon oochra-ne oznamovateov protispoloenskej innosti. Ke whistleblower nahlsi nekalos prokurtorovi, me si vybra spsob ochrany, oktorom sa nedozvie jeho zamestnvate. Jej garantom vak maj by aj t prokurtori, ktor novinrov tlaia do prezrdzania mien.

34


In whistlebloweri zaili polciu zjej svetlej strnky. Brali to vne. Povedali, e je dobr, e som sa ozval tak skoro azaali vy-etrova, chvli policajtov whistleblower. Boli vemi prjemn, opisuje al atmosfru na vsluchu.

Viacer sa vak zhoduj, e dnes by nvtevu na polcii ne-nechali na nhodu. Vopred by sa informovali, ktor vyetrovate ich neodbije aili by iba za nm. Keby som mal druh takto prpad, obrtim sa na konkrtneho policajta, rad whistleblower. Viac by som rozmal, za km s. Snail by som sa cez kontakty zisti, ktor policajt je korektn, shlas al.

Odbornci, sktormi sa Aliancia Fair -play rozprvala, hovo-ria, e prstup polcie ovplyvuje aj podpora alebo nepodpora zhora. Rozviazan ruky aotvorenos pomhaj, atmosfra stra-chu kod. Mnoh novinri to ctia. Hovoria oobdobiach, kedy je pre nich takmer nemon rozprva sa spolicajtami i prokur-tormi lebo si to nepraje vedenie.

Rozpait sksenost obanov s polciou odzrkaduj aj prieskumy verejnej mienky. Intitt pre verejn otzky vroku 2013 zistil, e policajtom ver iba kad druh oban. Mnoh oznamovatelia ich obchdzaj oblkom. Podali sme niekoko trestnch oznmen avieme, ako sa zametaj pod koberec, ho-vor rezignovane respondent, ktor na polciu viac neiel. Vy-etruj treoradch ud, princp sa neriei nikdy, zha svoje vhrady in. Mysl si, e vek ryby sa b nemusia.

Fungujca polcia pritom motivuje whistleblowerov hne dvakrt. Na jednej strane pomha zastrei avyriei ich podnet. Je vak aj straiakom. Prvnik mi povedal, e ak to nenahlsim, budem spolupchateom. Ke prde kontrola, zaplatm za to ja, priznva whistleblower. Ak podm trestn oznmenie, budem kryt. To bol moment, kedy sa definitvne rozhodol.

35


DLH CESTA DO MDI

Vina whistleblowerov sa zhoduje na tom, e prpady sa vraz-nejie pohli, a ke na ne upozornili mdi. Njs si do nich cestu vak nebolo vdy jednoduch.

Ben lovek nie je na kamery, diktafn avek publikum zvyknut. Nad tm, e by problm rieil prostrednctvom mdi, neuvauje. Nemal som strach ztoho, o poviem. To bolo vetko zaloen na pravde. Skr som mal strach, e budem medializo-van, priznva n zdroj. Obval som sa mdi, pretoe snimi nemm sksenosti ainformcie sa daj aj zneui, vysvetuje in, preo bol knovinm rezervovan.

Novinri tieto obavy poznaj. Mnoh oznamovatelia, ktor sa na nich obrtia, bojuj spodobnmi pocitmi. Ich prvou pod-mienkou bva, aby neboli vlnku prezraden. Niektor si ho chc pozrie ete predtm, ako vyjde vnovinch. Chc sa tak uisti, e informcie spomenut vmaterili ani nhodou nepove-d knim. Mohlo by to ma pre nich aj ich blzkych nsledky. Ne-viem si predstavi, e by som bol zamestnancom vrade arieil problm vmdich, priznva whistleblower.

Rozhodnutie s do novn padne najastejie a vtedy, ke os-tatn monosti zlyhaj. Potom prdu praktick prekky. Whist-lebloweri zistia, e iadneho novinra nepoznaj asto ani sprostredkovane. Atak skaj. Musm poveda, e sme oslovili viacerch novinrov, no reagovali iba mloktor, spomna si res-pondent. Odpovede, ktor dostal, sa niesli vduchu: nemme as, pozrieme sa na to, budeme sa tomu venova neskr. Skr som mal pocit, e nemaj zujem.

In sa k dobrmu novinrovi, ktor zastreil jeho prbeh, dostal nhodou. Zatelefonoval som znmemu, i nepozn ne-

36


jakho novinra alebo tudenta urnalistiky. Dostal tri men, pomohol mu hne prv. To bola najvia nhoda, hovor azhl-boka si vydchne.

Whistlebloweri zskavaj kontakty na novinrov neforml-ne aasto so astm. Oficilne kanly, ktor by ich bezpene naviedli ku konkrtnemu loveku, ktor pokrva ich tmy, ne-poznali. Zahranin mdi mvaj pre oznamovateov pecilne weby. Radia im, na ak emailov i potov adresu sa mu ob-rti aako to maj urobi bez toho, aby sa ohrozili. Upozoruj, ako oproblme bezpene komunikova. Aponkaj jednoduch nvody, ako whistleblower me by snovinrom vkontakte aj elektronicky. Naprklad cez ifrovan emaily.

EXISTENN RIZIKO

Napriek vetkm prkoriam by sme nekalos oznmili znova, ho-voria dnes whistlebloweri. Vina vak chpe ud, pre ktorch by podobn krok bol privekm bremenom. Amyslia tm najm situcie, ke ide loveku ohol preitie.

Ke sa pod tlak okolia dostane lovek, ktor nem istotu prce ame zai existenn ohrozenie, strat odvahu vstpi do ringu, hovor whistleblower. Tak lovek od nekalosti radej odvracia zrak. Hroz mu toti, e by dsledky oznmenia neunie-sol. asto nimi bva strata prce, zdravotn problmy, rozpady priatestiev i osobn toky. Ja som mal jednoduchiu situciu, priznva.

Strach ud osvoju prcu aexistenn neistotu mu funk-cionri vyui. Klientelizmus arodinkrstvo je teda zbraou vich rukch, ato bez strachu, e bud odhalen, povedal in whist-

37


leblower pre no! magazn. ije vregine svysokou nezamest-nanosou.

lovek, ktor me zai existenn ohroze-nie, ako njde odvahu s do ringu.

al existennm problmom rozumie, no celkom neshla-s. Prca chba mnohm, uznva. Napriek tomu dneok po-vauje za relatvne prajn as. Ke nevieme by staton vtejto dobe, ak by sme boli, keby nm ilo oivot? pta sa.

39

1.2 O OBRANA VEREJNHO ZUJMU PRINA

Oznamovanie nekalost prevrtilo ivot mnohch whistleblowe-rov hore nohami. Pozitvne, no najm negatvne. Zaili nepo-hodlie doma ivprci, astejie vyhadvali lekra. Viacer museli zaa odznova. Pomohli vak vyriei viacer nekalosti, ktor by bez ich snahy zapadli prachom. Mnoh si za to vyslili ocenenie aobdiv okolia. Nasledujce riadky zhaj plusy aj mnusy, ktor so sebou obrana verejnho zujmu prina.

IKANA VPRCI

U len akm, kedy urobte chybu, aby som mohol na vs posla svojich prvnikov. Replika, ktor znie ako zfilmu, je relna. Vypoul si ju whistleblower po tom, o sa jeho f naiel vrannch novinch. Pamtm si len tto vetu, hovor. Po-vaoval som ju za hrozn zastraovanie. Jedna veta to bva iba zaiatok. Neprjemnost, ktor whistlebloweri zavaj na vlastnej koi (zhodou okolnost prve po oznmen nekalosti), je ovea viac.

Zastraovanie. ikana. Odobratie vstupnej karty do radu. Samota vkancelrii. iadne pracovn lohy. Sedenia na kober-eku ufa. akanie. Zosmieovanie na poradch. Nhubkov dodatky kzmluvm, ktor brnia oproblme hovori. Prekla-

40


danie zoddelenia na oddelenie. Krtenie odmien. Disciplinr-ne konania. Oierovanie vokol. Vpove. Mesiace bez prce. Trestn oznmenia.

akm, kedy urobte chybu, aby som mohol na vs posla svojich prvnikov.

Aktomu obrovsk socilny tlak. f na poradch hovoril otom, e novinri s nepriatelia tohto ttu aiba vyrbaj kauzy. Snail sa navies kolegov, aby odmietli medializciu, spomna si oznamovate na to, o sa vprci dialo, ke bol problm krt-ko pred prasknutm. Hovor, e f sa zneho snail urobi rebe-la jednotlivca, ktor sa bri proti vine. udka.

Dostval som esemesky ojedenstej vnoci, krti hlavou in oznamovate. Vprci sa na ma pozerali agresvne, vimol si al. Vina kolegov ma zaala zdravi cez zuby, hovor tret.

Vniektorch prpadoch sa nadriaden snaili, aby to whist-leblower vzdal sm. Nevyhodili ma priamo. Preraovali ma, a som im nakoniec povedal akujem, opisuje respondent. al-ieho zavreli do kancelrie bez toho, aby mu dali pracovn lohy. tal noviny ahral ostenu pingpong. De za dom, tde za tdom. Pol roka plne sm.

Vinch prpadoch prila po oznmen problmu vpove. Oficilne nebolo problmom, e sa vom whistleblower vtal. Zkonnk prce hovor, e ani by nesmie. Na vine bola zl ekonomick situcia i organizan dvody. dajne. Medzi tyrmi oami to vak asto vyzeralo inak. Nadriaden mi pove-dal, e slovekom, ktor toto spravil, neme pracova. Ten ist nadriaden ma potom vyhodil. Tak neviem, i to spolu svis, rozma polovne -poloartom.

41

1.2 o oBrAnA verejnho zujmu prinA

ZDRAVOTN PROBLMY

Tlak vprci sa umnohch whistleblowerov odrazil na ich zdrav. Oznmenm nekalosti sa spustil koloto vitiek, krivch poha-dov aspochybovania. Kad de boli ako na ihlch. Bolo pre ma vemi ak eli rznym priamym anepriamym tokom. Aete od ud, oktorch ste si mysleli, e maj rovnak zujem ako vy. Vskutonosti sa ukzal opak. Je to psychicky dos nro-n, hovor jeden znich.

Bol som vplnom strese, zha al. Mal som stle vyso-k tlak. Uvedomil som si, e sa pre fa idem zblzni, spomna si tret.

Mal som vysok tlak. Pre fa som sa iiel zblzni.

Viacer preto vyhadali lekra. Trvalo dlho, km sa vrtili do fyzickej apsychickej pohody. Potom to prelo postupne. Ako sa hovor, zvykne si na vetko, aj na ibenicu, smeje sa dnes jeden znich. Upokojil som sm seba. Potom sa dalo vetko do poriad-ku, spomna si druh na to, o mu pomohlo.

ROZPAD PRIATESTIEV

U viem preo vo filmoch odvni udia nemaj rodinu. Aby na to nedoplcali ostatn, smeje sa whistleblower. Ke sa prenesie mylienkami nasp, zvnie. Rcal sa mi osobn svet, hovor. Rozhodnutie bojova sveternmi mlynmi dopad aj na skro-mie. Veakrt negatvne. Mnoh blzki nad oznamovatemi krtia

42


hlavou. Nechpu, preo sa rozhodli dobrovone riskova astr-da. Mama sa ma ptala, i ju chcem privies do hrobu, smeje sa dnes jeden znich.

T, oktorch ste si mysleli, e vm pomu, sa otoili chrb-tom. Atak, o do teba skalou, ke ty chlebom, tak t pomohli, uduje sa al. Prekvapili ho najm udia, od ktorch pomoc neakal.

In triezvo poznamenva, e rozhodnutie oznmi nekalos vytriedilo jeho priateov od pseudo priateov. Je to vemi rchle aist, kontatuje. Je jeden zmla, ktor o strate hovor bez emci. Neformuluje to ako varovanie. Skr chce, aby boli ostatn pripraven.

(VY)RIEENIE NEKALOSTI

Najvou odmenou je pre whistleblowerov odstrnenie neka-losti apotrestanie vinnkov. Preto id skoou na trh. To je naj-dleitejie, shlas jeden znich. Vprbehoch ud, sktormi sa Aliancia Fair -play rozprvala, sa to doteraz podarilo spolovice.

Vjednom prpade bol vinnk postaven pred sd za korup-ciu. Monch objednvateov vak polcia nevyptrala. Vinnka navye po ase trest minul, spadol pod hromadn amnestiu pre-zidenta.

Vtroch prpadoch padali skr i neskr hlavy. Zodpoved-n pod verejnm tlakom odstpili, boli donten poloi svoje funkcie alebo sa do nich optovne nedostali. Jeden zoznamo-vateov nekalosti zabrnil. aliemu sa podarilo urobi ztmy vec verejn azburcova spolonos, aby sa ou zaala zaujma. Spozitvnym medzivsledkom.

43

1.2 o oBrAnA verejnho zujmu prinA

Dvaja whistlebloweri na vsledok svojho podnetu stle a-kaj. Prpady maj vrukch policajti aprokurtori, ktor s pod drobnohadom verejnosti. al otvoril verejn diskusiu aprin-til poslancov parlamentu, aby sa problmom zaoberali.

tyria whistlebloweri obili ako ochrancovia verejnho zuj-mu naprzdno. Ich podnetmi sa sce orgny zaoberali, ili vak dostratena. Potrestan nebol nikto aneexistuje zruka, e prob-lm, ktor nali, sa nezopakuje.

Bilancia je teda skr pozitvna. Hoci horko -ako, es podne-tov bolo vyrieench atri na rieenie akaj. Keby oznamovatelia mlali, bilanciou by bola nula.

SPOLOENSK KREDIT ABREMENO

Spoloensk kredit. Tak sa daj zhrn rzne plusy, ktor whist-leblowerom oznmenie nekalosti prinieslo. asom. Vina si predtm preskkala hromadu mnusov. Podpora prila a ne-skr anie uvetkch.

udia ma spoznvaj ake maj nhodou problmy, volaj mi, alebo za mnou chodia.

Ke som dostal t cenu apotom aj pracovn ponuky, po-stupne sa moja situcia zlepovala abolo to super, spomna si whistleblower na to, o ho poteilo. Ocenenie anov prca vak u iba doahovali predol straty. Podobne to vnmaj viacer.

Prbehy viny znich boli ocenen ako spoloensky pro-spen in, na ktor bola potrebn riadna dvku odvahy. Zna-menali aspo ak -tak satisfakciu za prkoria, ktor sa im do-

44


stali. Vaka oceneniu si mnoh nali nov miesto ako nhradu za prcu, oktor pre svoju odvahu prili. Za viacerch sa postavili mimovldne organizcie apomhaj im pri sdnych sporoch. Amnoh sa ocitaj vim doteraz cudzch situcich zavaj, ak je to by pokladan za morlnu autoritu, od ktorej sa oak-vaj univerzlne odpovede.

udia ma spoznvaj ake maj nhodou nejak problmy, volaj mi alebo prdu osobne, opisuje jeden znich. Ak viem, pomem, dodva. Ke poradi nevie, sprostredkuje kontakt na mimovldne organizcie.

Pozitvne vzory pomhaj, shlas psychiater Jozef Hato. udia stendenciou prispsobova sa autoritm atolerova ne-prvos mu by motivovan, e sa d vzoprie, hovor. Prbehy whistleblowerov inpiruj ostatnch. Pre ich nositea vak mu by aj bremenom.

Obracaj sa na ma udia achc vedie, ako postupova, hovor neisto in. Ke viem, ak nsledky to me ma, nemm odvahu ostatnm radi. Mete niekomu poveda cho do toho, zruinuj si ivot? pta bezradne. Neskr uzavrie: Bola to dobr vec. Len koda, e ete nie je vsledok.

POMCKY, KTOR MAJ WHISTLEBLOWERI PORUKE

2

49

2.1 O POMOHLO WHISTLEBLOWEROM

Slovensk sksenos hovor, e whistlebloweri maj ovea viac prekaok pod nohami, ako zbradlia veda seba, ktorho by sa mohli chyti. Nasledujce kapitoly popisuj to mlo zpomcok, ktor sa naim respondentom osvedili aktor dvaj ako tip ostatnm.

VNTORN PRESVEDENIE

Keby ostali ticho, uetrili by si vea problmov. Neprili by opr-cu, zdravie i priateov. Nepsali by onich vnovinch, nezavali by stres. Preo sa napriek vetkmu whistlebloweri rozhodn prehovori? Hovoria, e vidia nespravodlivos akeby nekonali, mali by problm pozrie sa rno do zrkadla.

Aj ke sa zobudte o tvrtej rno, muste si by ist, e ste konali sprvne.

Nebral som to tak, e idem nieo zachraova. iel som si to vyriei so svojm vlastnm svedomm, vysvetuje jeden zres-pondentov. Bume ksebe primn. lovek do poslednej chvle zvauje, i to urob, alebo nie. Aj on dlho pochyboval. Nakoniec si vak povedal, e ak to neoznmi, bude sa za seba hanbi.

50

pomcky, ktor mAj whistleBloweri poruke

Muste by na sto percent presveden, e ste spravili dobre. Aj ke sa zobudte otvrtej rno, hovor al whistleblower. Zakov povauje vntorn presvedenie loveka. Inak za-nete pochybova, chytte depresie, stavy zkosti acel sboj ste prehrali. Ke hovor osboji, mysl tm samotn problm nie ud, ktor s za zodpovedn. Neme to by otom, e idete proti niekomu bojova. Trieska me trafi aj toho, kto sek, va-ruje.

Naa psychika funguje ako parlament, kde s rzne frakcie, tendencie, motvy ahdky, vysvetuje psychiater Jozef Hato, ako pracuje nae svedomie. Akkovek konanie je preto ako zi na jedin motivciu, ktor by ho ovplyvovala. Vina whistleblowerov, sktormi sa Aliancia Fair -play rozprvala, sa vak zhodne na jednom: vprvom rade chceli frovos. Pre sa-motn vec, aj pre seba. Prve tto motivcia vraj vyhrala vich psychickom parlamente nad vetkmi ostatnmi. Til som, aby spravodlivos apravda nakoniec zvazili, hovor jeden znich.

DKAZY, KOV S DKAZY

Dobr va vak nesta na to, aby pravda vyla najavo, zhoduj sa whistlebloweri. Potrebovali dokumenty listinn dkazy pre vetky tvrdenia. Pomhaj zska pozornos pre nekalos achr-nia isamotnho oznamovatea.

To bola moja poistka. Radm ju kadmu. Aby mal papiere. Bez nich nem ni, mysl si n zdroj. Sksil vetko. Ptal sa fa, bol na polcii aj uprokurtora. Ke prpad zahrali dostratena, d-kazy mu pomohli zska pre svoj prbeh mdi. Novinr mi po-vedal, nech mu polem papiere. Prezrel si ich ansledne mi volal,

51

2.1 o pomohlo whistleBlowerom

e to ber. Dkazy whistleblowera zrove chrnili. f sa proti tomu nikdy nepostavil. Nepovedal, e tvrdm hlposti. Anepri-la ani aloba za ohovranie i pokodenie dobrho mena.

Ak lovek nem tvrdenia podloen papier-mi, nem ni.

Dkazy zbierala vina whistleblowerov. Odfotil som si to, aby som mal aspo ak tak zbezpeku, hovor jeden znich. Okrem toho sa rozhodol, e na kritick stretnutia nebude chodie-va sm. Poprosil som kolegyu, aby ila so mnou kriaditeovi ako svedok. Nemali odvahu posla ju pre, hovor. Sptne si uve-domuje, e to bolo prezierav.

al vrav, e nadriaden ho brali vne, a ke mal nieo vruke. Najprv sa ma ptali i to nie s iba moje domnienky. Neskr pripustili, e prpad vyzer udne azaali sa o zaujma. Bez dkazov by to ilo ako.

Pri dokumentovan na whistleblowerov akaj minimlne dve nstrahy, ktorch by si mali by vedom: mlanlivos a ochra-na osobnch dajov. Obe mu by v krajnom prpade pouit proti nim. Mlanlivos radnkov zavzuje neprezradi ni, o svis s ich prcou a o by ben lovek nezskal prostrednc-tvom Zkon o slobodnom prstupe k informcim. Dvodom m by zujem radu. Zujmom radu a ttu vak me iba ako by krytie podvodov pod rkom mlanlivosti. Prve preto sdy asto uprednostnia verejn zujem a oslobodia radnka spod obvinen o poruen predpisov. Kad prpad sa vak posudzuje individulne. Je dleit, aby sa oznamovate radil s prvnikom vo vetkch kovch tdich prpadu (pri rozhodovan o tom, o a ako zdokumentova, i zverejni).

52


Druhm problmom, na ktor mu narazi, me by ochra-na osobnch dajov. Dokumenty, ktor zskaj, ich mu obsa-hova. Ak ich chc ri alej a nevystavova sa riziku, mali by zvi radu prvnika.

In respondent shlas: Mnoh veci som si nezdokumento-val. Neskr zistil, e to bola chyba. Vbec sme nevedeli, ktor dokumenty neskr polcia aprokuratra akceptuje, spomna si.

Dnes by sa mohol jednoducho poradi. Bezplatn pomoc ponka naprklad Nadcia zastavme korupciu. Nevhajte sa na ns obrti pre radu, o m ancu obst pred sdom aak typ dkazov zozbiera, vyzva mimovldka na webe.

MDI AVEREJN TLAK

Medializcia funguje dokonale. o sa vynesie na svetlo boie, do toho sa u boja s, spomna ironicky whistleblower, ako sa vedenie triaslo pred novinovmi titulkami. Problm najprv rie-il vo vntri radu, no nepochodil. Nebola tu iadna odozva. Preto si povedal, e mus s do mdi. Riadite sa mi vyhral, e ma vyhod. Riadite nad nm mi volal, aby som tam neiel. Aj zministerstva mi volali, hovor. Dnes hovor, e medializcia bola sprvnym krokom. Veci, oktor vprvom rade ilo, pomoh-la. To je najdleitejie, uzatvra.

Verejn tlak funguje, zhodn sa viacer. Mdi zohrali ko-rektn lohu. Snaili sa oslovi aj jednu aj druh stranu, ale po-chopili, kde je pravda, hodnot jeden znich. Potom, o sa prob-lm objavil vmdich, padali unich na pracovisku hlavy.

Ke radnci zametaj nekalos pod koberec, mdi s asto jedin, ktor stm doku nieo urobi. Dontia zodpovednch

53

2.1 o pomohlo whistleBlowerom

odpoveda na otzky, ktor predtm zpozcie moci ignorovali. Vsitucii, ke ich kroky sleduj tisce ud, musia prs srozum-nm auveritenm argumentom. Inak riskuj, e tlak neustoja.

Ani mdi vak nie s veliekom. Vniektorch prpadoch ne-privedie vinnkov kzodpovednosti ani verejn tlak. Mnoh rad-nci sedia na svojich stolikch prli pevne. Inm kryj chrbt politici. Whistlebloweri napriek tomu neutuj, e snovinrmi hovorili. Obrtili sa na nich vase, ke dostali vprci koom a ich fovia presne vedeli, kto vta do osieho hniezda. To, e oprpade vedela irok verejnos, ich chrnilo pred alou ika-nou alebo zastraovanm.

Bez mdi by som bol poda ma aj zav-ret.

Bez mdi by som bol poda ma aj zavret, mysl si whist-leblower. Chrnili ho voi pomste zhora. Inm medializcia priniesla nov pracovn ponuky. Vyiel prv lnok a hne mi volal f odinakia, e ma od alieho da berie, usmieva sa al. Je vak vnimkou. Podobn astie vea oznamovateov nemalo. Naopak, viacer zistili, e po tom, o sa prpad objav vnovinch, zan alebo sa zosilnia vprci problmy.

Medializciu si treba dobre rozmyslie a by vopred dobre informovan aj o monch negatvach, shlas prvnik Pavel Nechala. Odvnym uom, ktor oznamuj nekalosti, sa venuje dlhodobo. Viacerch zastupoval na sde, pomhal zlepova z-kon, ktor im m pomha. lovek mus vedie, do oho ide, hovor. Smedilnou pozornosou toti whistleblower nadobro strca jednu znajsilnejch zbran proti postihom anonymitu.

55

2.2 KRTKE RADY NA ZVER

DOBR RADY WHISTLEBLOWEROM

Faktorov, ktor by odvni udia mali pred oznamovanm neka-lost zvi, je vea. Aliancia Fair -play preto ponka aksi balk z-kladnch rd, ktor mu pri obrane verejnho zujmu pomc.

Cieom by pritom nemalo by iba efektvne vyrieenie neka-losti, ale aj zniovanie rizika, e oznamovatelia na svoju odvahu doplatia stratou prce i zdravm. Rady vychdzaj zdlhoro-nch sksenost Aliancie Fair -play, zprbehov whistleblowerov azodporan novinrov, prvnikov i psychiatrov.

Bute pripraven, rozhodnite sa uvlivo avedomeObrana verejnho zujmu so sebou prina prkoria. Rieenie problmu trv vniektorch prpadoch dlho anie je ist, i do-padne spene. Oboznmte sa so sksenosami inch oznamova-teov, prejdite si mon dsledky aporozmajte nad stratgiou, ako nimi prejs spodporou apomocou.

Porate sa srodinou ablzkymiWhistleblowing dopad aj na rodinu apriateov. Mu sa tie sta terom tokov. Pripravte blzkych na tto monos. Ke oznamo-

56


vate strat podporu najblich, prde ojedno znajsilnejch to-sk, ktor ho vkritickch chvach dr nad vodou. Odporame vskorom tdiu navtvi aj sblzkymi psycholga apoiada ho opomoc aprpravu na mon skalia. Neostvajte sami apo-kste sa obklopi umi aintitciami, ktor vm mu pomc prvne i psychologicky.

Preskmajte monostiJe viacero monost, ako postupova vprpade, e narazte na problm, ktor by ste mali nahlsi. Zvte hne na zaiatku vhodn stratgiu s prvnikom, mimovldnou organizciou alebo expertom. Rozhodnite sa, i na problm upozornte ofi-cilne intitcie. Rozhodnite sa, i ich oslovte anonymne ale-bo nie. Oficilny postup asto odhal vau identitu alebo zi okruh podozrivch. Ak sa neskr obrtite na mdi, nadria-den i zamestnanci kontrolnch intitci bud vedie, odkia vietor fka. Ako popisujeme v publikcii, kad z monost m svoje pre iproti. Pomoc prvnika i experta vm pome lepie sa zorientova v tom, ak vne vae zistenie je, i ide o poruenie predpisov, etiky alebo trestn in. Pome vm preskma zodpovedn intitcie apresondova ich nezvis-los i histriu. Vetky tieto faktory vm pomu njs vhodn cestu. Pomoc ponka naprklad Nadcia zastavme korupciu i VIAIURIS.

DkazyPoiadajte prvnika opomoc pri rozhodnut, i aako doku-mentova dkazy. Dokumentcia je dleit pre vau obranu, pre kontroln intitcie ale aj pre zamedzenie manipulcie sdokumentmi, prpadne zametanie stp. Dokumentujte prob-

57

2.2 krtke rAdy nA zver

lmy, aby ste mali dkazy pre svoje tvrdenia. Myslite na to, e mete strati prstup kvmu pracovnmu potau i rovno kpracovisku. Na stretnutie si berte svedkov. Porate sa sprv-nikmi otom, o obstoj ako dkaz, ale aj otom, i mete vy-nies zpracoviska dokument apodobne. Pomoc ponka napr-klad Nadcia zastavme korupciu i VIA IURIS.

Chrte sa pri dokumentovanMyslite na to, e mete by viazan mlanlivosou. Porate sa sprvnikom, za akch podmienok ju mete prelomi. Zbyst-ri by ste mali najm pri dokumentoch, ktor nie s prstupn prostrednctvom Zkona oslobodnom prstupe kinformcim. Dvajte pozor na to, i vdkazoch alej nerite alej osobn daje alebo utajovan skutonosti. Neskr to me by pouit proti vm. Vetky tieto otzky vm pome kvalifikovane roz-hodn prvnik. Dokonca iprelomenie mlanlivosti aporue-nie vntornch predpisov me by sdom osloboden, ak ste konali vdleitom verejnom zujme. Tak verdikt neraz vyrie-kol aj Eurpsky sd pre udsk prva vtrasburgu. Kad pr-pad vak posudzuje individulne, preto je dleit tto otzku konzultova sprvnikom.

Nebute samiSnate sa vprci zska podporu kolegov i odborov. Spolo-n postup pomha vytvori tlak na rieenie problmu achrni whistleblowerov pred postihmi. Ak vidte kolegu, ktor po-trebuje podra vpodobnej situcii, ponknite mu pomocn ruku. Preskmajte situciu odborov, snate sa odhadn, i by vm relne pomohli. Takisto si urobte analzu monej podpory ukolegov i fov. Berte do vahy, kto je zodpovedn za vami

58


odhalen problm aak vzahy m dotyn na vysok politiku i vysoko postavench predstaviteov inch verejnch intitci alebo podnikateov. Ak zodpovednos siaha na najvyie mies-ta, je pravdepodobn, e sa tlak na vaich fov akolegov me stupova abude treba zvoli postup mimo radu naprklad spomocou mdi.

Ak zanete vntri intitcie, vyuite nov zkonOd jla 2015 mus ma kad orgn verejnej moci zodpovedn osobu, ktorej mono kedykovek oznamova nekalosti. Hovor to Zkon oochrane oznamovateov protispoloenskej innosti. Zavdza takzvan vntorn systm na vybavovanie podnetov. Pravidlo plat aj pre firmy sviac ne 50 zamestnancami. Z-van nekalosti mono oznamova aj anonymne. Zodpovedn osoba m 90dn na to, aby ich preverila. Ak podnet nepodal anonym, oznamovate mus by ovsledku preverenia infor-movan. Novinka pota aj sochranou oznamovatea. Ke m pocit, e bol za podanie podnetu potrestan, me poiada in-pektort prce opozastavenie trestu na 14dn aobrti sa vtom ase na sd, aby postih zastavil na dlhie.

Zkon vplnom rozsahu funguje a od polovice roka 2015, jeho efektivitu apotencil pomc prever a prax.

Zvte kontrolu zvonkuAk sa cesta vo vntri radu neosved, zvte podanie na nadriaden orgny. Kvaim tvrdeniam prilote dkaz. Ak mte pocit, e nadriaden orgny zametaj problm pod koberec anekalos sa tka pouitia verejnch peaz, me by sprv-nou adresou Najvy kontroln rad. Ten vak mus podnet zaradi do plnu kontrol. Pravdepodobne sa tam dostane a

59


vnasledujcich rokoch. Navye, rad nesmie udeova sankcie. Ad hoc kontrolu vykon rad iba vtedy, ak ho ktomu zaviae parlament. Vmnohch prpadoch existuje vea rznych ciest, ktor s menej pouvan. Najlepiu znich vm pomu njs prvnici, experti alebo mimovldne organizcie. Ak ide napr-klad ozneuitie eurofondov, vhodn je preskma aj monosti mimo Slovenska.

Strestnmi inmi chote na polciu i prokuratruAk mte podozrenie, e nekalos by mohla by trestnm i-nom, obrte sa na polciu i prokuratru. Pri niektorch trest-nch inoch tt subuje, e vs ochrni pred ikanou vprci. Patr knim korupcia, podvody pri eurofondoch i verejnom obstarvan. Novinku priniesol Zkon oochrane oznamovate-ov protispoloenskej innosti. Ak prokurtor ochranu schvli, mete si vybra zdvoch monost.

Ak si vyberiete automatick ochranu, f vs nebude mc potresta bez shlasu inpektortu prce. Pred nm bude mu-sie dokza, e postih nesvis s oznmenm. Daou za au-tomatick ochranu je, e whistleblower strat anonymitu. f bude vedie, e na prokuratru iiel on, pretoe to dostane od prokurtora na papieri.

Druh cesta ponka ochranu a po samotnom treste. Ke m whistleblower pocit, e za cestu na prokurtru bol potres-tan, me poiada inpektort prce opozastavenie trestu na 14dn aobrti sa v tom ase na sd, aby postih stopol na dlhie. Vhodou je, e zamestnvate by sa opodnete od pro-kurtora nemal dozvedie.

Zkon bude vplnom rozsahu fungova a od polovice roka 2015, jeho efektivitu apotencil pomc prever a prax.

60


Dobre zvte medializciuKe mte pocit, e ttne intitcie problm zametaj pod kobe-rec anemte sa kam alej obrti, zvte mdi. Pomhaj vy-tvori tlak na zodpovednch, aby nekalos rieili. Bute si vedom dsledkov, ktor so sebou medializcia prina. Whistleblowera asto ober oanonymitu avystavuje ho silnmu tlaku okolia. Slo-vensk sksenosti vak ukazuj, e mnoh podnety sa rieia a po medializcii averejnom tlaku. Kvalitn novinri maj navye nezvislos askuton zujem prispie krieeniu.

Pozrite sa na problm oami novinraPredtm, ne oslovte novinrov, zvte, preo by malo vae zis-tenie zaujma ostatnch. Uistite sa, e nejde iba ov osobn i udsk problm. Mdi zaujmaj najm prbehy sverejnm presahom, ktor sa tkaj spolonch pravidiel i peaz.

Komunikujte efektvneVytypujte si novinra, ktor sa vaej tme venuje. Skste naj-prv jednho, neposielajte v podnet naraz vetkm. Popte mu krtko astrune njden nekalos atvrdenia podporte d-kazom prpadne prsubom konkrtneho dkazu. Neposielajte traktty sdesiatimi prlohami. Novinri dostvaj vea podne-tov amaj mlo asu na to, aby sa vnich zorientovali. Uahite im to. Zvite tak ancu, e v podnet nezapadne prachom. Sstrete sa na vystihnutie podstaty, vopise bute vecn adrte sa faktov.

Komunikujte opatrneNekomunikujte snovinrmi prostrednctvom pracovnho ema-ilu, ktor vm me kontrolova f. Nevolajte im zpracovnho

61


telefnu ani vpracovnom ase. Zbytone sa tak vystavujete ri-ziku. Citliv dokumenty, ktor by ste nezskali prostrednctvom Zkona oslobodnom prstupe kinformcim, neposielajte ema-ilom. Radej sa snovinrom dohodnite, e ich prinesiete osobne. Ptajte sa ho, ako snimi nalo. Nebojte sa dohodn si reim spoluprce, ktor vs neohroz. Plat, e presn dohody vopred robia dobrch priateov.

Siahnite po pomocnej rukeAk prdu po oznmen nekalosti problmy vprci, neostvajte snimi sami. Rozprvajte sa osvojej situcii sumi, ktorm d-verujete. Ak na vs dopad stres i tlak okolia, zvte nvtevu psycholga. Navtvi psycholga nie je hanba ani stigma. Na-opak, aj zdrav udia potrebuj pomoc pri rieen problmov spsobench stresom i nesprvnou komunikciou. Socilnu i prvnu pomoc ponka naprklad Nadcia zastavme korupciu.

Zvaujte, o akomu hovorteKe hovorte onjdenej nekalosti, dvajte si pozor na presnos svojich formulci. Neprezentujte vae domnienky ani domnien-ky vaich kolegov ako fakty. Nenechajte sa strhn emciami anetvrte ni, na o nemte dkazy. Vyvarujete sa tak alobm za ohovranie apokodenie dobrho mena. Porate sa sodborn-kom, skm avakom rozsahu oproblme diskutova vskrom, rodine i medzi priatemi aneznmymi umi.

Nenechajte sa pohltiDrte si od prpadu zdrav odstup. Nedovote, aby sa stal jedinm zmyslom vho ivota. Ak mte pocit, e vm prerast cez hlavu, porate sa sniekm, komu dverujete, pripadne zvte nvtevu

62


psycholga. Nezvlda stres atlak okolia nie je hanba. Vprpade straty prce si hadajte in, prpadne zvte aj in monosti n-plne prce. Zmyslupln npl, rozptlenie aodstup od prpadu vm pomu zachova si chladn hlavu, sily, energiu apsychick zdravie.

ODPORANIA PRE TT

Sksenosti slovenskch whistleblowerov by mali by pre zodpo-vednch varovanm. Ukazuj, e odvni udia s pri obrane ve-rejnho zujmu asto odkzan iba sami na seba. Veakrt chba pomocn ruka ttu i dobre nastaven pravidl. Zkony nest-haj, prax ich dvno predbehla.

Aliancia Fair -play preto prichdza snvrhmi na zapltanie legislatvnych dier, do ktorch whistlebloweri pri nahlasovan ne-kalost padaj. Ak si tt tto lohu nespln, priprav sa ocenn podnety, ktor mu mu pomc stopn plytvanie i lajdckych radnkov.

Posilni prvnu pomocNjdenie nekalost prina vea otzok, ktor si ptaj radu prvnika. Nov Zkon o ochrane oznamovateov protispolo-enskej innosti, ktor funguje od janura 2015, smeruje whist-leblowerov do ttneho Centra prvnej pomoci. Mysl vak iba na situcie, ke oznamovate potrebuje advokta, ktor by ho zastupoval vpracovnoprvnom konan. Sotzkami, ktor m ete pred samotnm nahlsenm, zkon nerta. Centrum pon-ka iba zkladn konzultciu, ktor je na pecilne cielen otzky prikrtka.

63


Obdobie medzi njdenm anahlsenm problmu je pritom kov. Prve poas neho odvni udia zvauj, i nekalos nechaj vzsuvke, alebo ju ohlsia. Prpadne rozmaj, ako problm korektne zadokumentova. Ak nenjdu na svoje otzky iadne odpovede, me ich to odradi. Ak njdu nesprvne od-povede, me to zmari spen vyetrenie prpadu alebo ohrozi whistleblowera. tt by mal vtejto fze odvnych ud podra ada im monos dkladne sa informova. Inak onich prde. Nov zkon na to nemysl.

Nepota ani sprpadmi, kedy by whistlebloweri potrebovali prvnu radu ako svedkovia na sde. Alebo keby elili ikanzne-mu trestnmu oznmeniu, pretoe si dovolili poukza na neka-los. Vpraxi tak me nasta situcia, e whistleblower pome ttu usvedi pchatea, no neprjemn dsledky anklady na prvnikov bude zna sm.

tt by mal pouvaova inad prpravou zkladnho prvneho bedekra pre oznamovateov, ktor im uah orientciu vpraktic-kch aprvnych otzkach.

Ponka psychologick pomocZkon o ochrane oznamovateov protispoloenskej innosti predpoklad, e zodpovednos ttu sa zana aj kon ochra-nou pred pomstychtivm fom. Duevn pohodu azdravie whistleblowerov neriei. Postihmi v prci sa vak problmy mnohch iba zanaj. Pokrauj stresom, psychickm tlakom a asto konia rozpadom priatestiev. Ako to whistlebloweri zvldaj, tt dnes nezaujma. Pota s tm, e ak potrebuj vsitucich svisiacich soznmenm nekalosti pomoc, psycho-lga si njdu sami.

64


Hada efektvnejie spsoby, ako tresta vinnkovfovia slovenskch intitcii zaobchdzaj sradnkmi po-ruujcimi zkon v rukavikch. Preapy asto prehliada-j, vinnci obdu bez trestu. Kultra tolerovania chb vedie k veobecnej apatii. Je zbyton oznmi nekalos, ke na konci da nikto nepyk. tt by mal preto rozma, ako to zmeni.

Jednm z receptov je zavedenie hmotnej zodpovednosti verejnch initeov za plytvanie, ktor daovm poplatnkom svojm konanm myselne i nemyselne spsobia. tt by tak vyslal jasn signl, e sa lajdctvu nebude prizera. Ak by f radu neiadal od vinnka peniaze sp, mohol by tt tto prvomoc prenies na prokuratru. Odstrnili by sa tak vzby alojality medzi riaditemi azamestnancami, ktor maj by po-trestan. Zkon by mal myslie aj na to, kto m bra na zodpo-vednos fa, ktor nebude vymha od zamestnanca spsoben kodu.

Spojen tty americk zali ete alej. Plat vnich tzv.False Claim Act. Ke rady toleruj alebo prehliadaj podvody, zkon dva obanom monos kona za nich. Mu vinnka hna pred sd vmene ttu. Ak uspej, tt ich odmen asou peaz, ktor daovnkom pomohli vybojova sp.

Profesionalizova ttnu averejn sprvuOdvni udia naraj pri oznamovan nekalost na armdu politickch nominantov alebo im spriaznench radnkov, kto-r odborn argumenty ber jednm uchom dnu adruhm von. Aj preto by mal tt obmedzi politick trafiky pri vbere fov azamestnancov radov. Draz by mal by kladen na ich od-bornos. Aby si tt udral kvalitnch a lojlnych ud, mal by

65


pre nich nastavi predvdaten karirny rast, ktor by zvisel od dosiahnutch vsledkov amotivoval kzodpovednmu plneniu pracovnch loh.

Vyzdvihova pozitvne prkladyVek as spolonosti vnma whistleblowerov ako bonzkov. Odvnych ud to zaha do kta. Ptaj sa, preo maj risko-va prcu i pohodlie, ke sa im okolie namiesto ocenenia oto chrbtom. tt by mal takchto ud povzbudi anahlas pred vet-kmi poveda, e si ich vi ae do kta patria t druh. Politick funkcie s spojen sautoritou azodpovednosou radu, slovm politikov preto prepoiiavaj viu spoloensk vhu. Podpora znajvych politickch poschod je pre irok verejnos sign-lom, e whistlebloweri maj vobrane verejnho zujmu silnho spoluhra. asto sta jednoduch gesto.

ALIANCIA FAIR-PLAY

Slovensk watchdogov mimovldna organizcia so sdlom vBratislave. Pomocou metd investigatvnej urnalistiky pou-kazuje na nehospodrne, netransparentn aneetick kroky pri spravovan verejnch zdrojov. Jej cieom je prispieva kprofesio-nlnejiemu, zodpovednejiemu aotvorenejiemu riadeniu ttu.

Vyvja modern technologick nstroje, ktor pomhaj zvy-ova transparentnos narbania s verejnmi financiami a ob-iansku kontrolu.

Spolu smimovldnou organizciou VIA IURIS organizuje ocenenie Biela Vrana, ktor chce vyzdvihn odvnych ud ris-kujcich vlastn pohodlie pre verejn blaho i in spoloensk prnos.

Aliancia Fair-playSmreianska21811 05 BratislavaSlovensk republika

tel. +421 2 2073 9919

[email protected]

Vydala Aliancia Fair-play, o. z.Smreianska 21, 811 05 Bratislava, tel. +421 220 739 919vroku 2015 ako svoju 3.publikciuPrv vydanie

[email protected]

JEDEN ZAVETKCH, NIKTO ZA JEDNHO

ISBN 978-80-89790-06-7

jeden za všetkých, nikto za jedného | Čo chýba a čo pomáha odvážnym ľuďom, ktorí...

Documents