Ročník XXIX. V Budapešti, v štvrtok, 15. októbra 1914.

Čísi o za 2 hal iere Mimo Ona po nafisU a

sviatku vyohodla feaiflý deň iUMSgJaB

i — * * * * * I ) I | I i

fflaraf redaktor: j Insssrty ratajů sa OZa lavnej Dr ADOLF PECHÄNY ****** » Pla«* »* vopred Číslo za 2 halier®

sss WW 55SS55

^Napredovanie našich čiat v Haliči. — Ministerský predseda o víťasstváeii našich čiat. — Rusi sa viac nevrátia do Haliče. — Ruskí vojaci v Buko­vine obávajú sa katastrofy. — Napredovanie Nemcov v Polsku. — Hynutie Srbska. — Obrovská porážka 4. srbskej armády. — Novšie zdary Nemcov

na západnom bojišti. — Vojna na mori. Budapešť, 14. októbra.

Pokým naši chrabrí bojovníci v Srbsku krvavé trescú kráľovrahov a po­kým všeícia ich ochránci Rusi, Francúzi, Angličania a Belgičania na každom bo­jišti, či na severe či na juhu pred víťaz­nými nemeckými a rakúsko-u horským i vojskami reterirujú, v Sarajeve začalo sa súdobné pokračovanie v tom najohavnej-šom zločine, aký sotva zaznačuje históriu minulých století.

Ohavný; vražedlný útok, ktorého obe­ťou stal sa náš dedič Irónu arcikniežá Franc Ferdinand so svojou manželkou knažnou Žofiou Hohenbergovou 28. júna v Sarajeve, celá tá pekelná práca, ktorou v Belehrade pripravovali ohav­nú vraždu, je nám ešte v živej pa­mäti a zaiste dlho nám bude v pamäti so všetkými jej hrúzami. Obžaloba, ktorú predostrel sarajevskému súdu štátny zá­stupca, dôkazmi potvrdzuje všetko, čo o snahách, cieloch, pohnútkach ohavných vrahov a o ich najímateloch vieme. Srb­sko bolo hniezdom propagandy namere-nej proti celistvosti územia našej rakúsko-uhorskej monarchie. V Belehrade založili spolok „Národná Odbrana", v ktorom sa tá nebezpečná banda schádzala. Na schôdzkach tohto spolku, o ktorého účinkovaní srbská vláda bola úplne informo­vaná, uzavreli, že predovšetkým Bosnu a Hercegovinu treba násilne odtrhnúť od monarchie. Poneváč ale v ceste prevede­nia tohto plánu dfa belehradských kruhov svojimi schopnosťami a svojou individua­litou í ť l dedič trónu Franc Ferdinand, v spolku uzavreli, že nášho dediča trónu treba zabiť. Za príležitosť ku prevedeniu ohavnej vraždy ustálili čas návštevy de­diča trónu v Sarajeve a za vrahov na­jali Gavrila Principa, Nedielku Cabrinovi-ča a Trifku Grabeza. Najatých vrahov zbraňou a bombami zaopatrili a v strieľaní vycvičili Vojo Tänkošič, major v srb­skej armáde a Ciganevič, úradník srbských štátnychželezníc a že v jakom úzkom spojení stála srbská vláda, teda zodpovedné úradné srbské kruhy so spolkom Národnou Odbranou, hniezdom ohavného zločinu, zpomedzi menoslovu členov dostatočné

bude spomenúť meno generála Božu Jankoviča a universitného professora Markoviča. Títo dvaja úradne kliesnili cestu trom najatým útočníkom Principoví, Cabri-novičovi a Grabezovi z Belehradu po bo­senskú hranicu vyprostredkujúc im passy, v Bosne ale tajní členovia Národnej Odbrany prekliesnili najatcom ceslu až do Sarajeva, kde sa postarali s j o ich za-opatrovanie.

Ku , týmto nepodvratným dôkazom treba ešte poukázať na svedčenie jednoho útočníka Cubrinoviča. Cabrinovič so-znal, že sa sbováral aj s dedičom srb­ského trónu Alexanthom. Velmi podozrivé je, že najatý útočník nechce vyzradiť, o čom sa rozprávali.

Z obžaloby fiškusovej je jasné, kde bol plán ohavnej vraždy ukovaný a kto plán vymyslel a kto vrahov najal. Lapení vrahovia a účastníci neujdú zaslúženému trestu, pomsta osudu ale stíha Srbsko vo víťazstvách našich hrdinov.

Vojna proti Rusku. Napredovanie našich čiat.

(Úradná zpráva. Vydaná 13. októbra na po­ludnie, priš!a do Budapešti večer o 8. h. 30 m.)

Včera naše ku Przemyslu napredu­júce sily, podporované výpadom obran­ného vojska, natolko odbily obkolesujúce čaty, že len pred východným frontom pevnosti stojí ešte nepriateľ. Počas cúvania nepriateľa pri Sosnici s r ú t i l , o s a v i a c v o j e n s k ý c h m o s t o v ; p o č e t n í R u s i u t o p i l i s a v r i e k e S a n.

Od Chyrova na východ bitka ešte stojí. J e d n u däävásiae k o s á k o v n a š a j sa sda z a h n a S a hu BSpohofoyci.

V postupovaniach a bojoch posled­ného týždňa, ktoré nepriaznivé počasie 'a zlé cesty mimoriadne obrazovaly, vý­k o n n á S©ísOg'<íE7:©s€ naŠÉCN cSlS'E-Bsrých č iat sa znova skvele siokázaSa.

'Generálmajor Hufer námestník šéfa generálneho Štábu

Ministerský predseda o víťazstvách. našich čiat.

Nadžupan Fridrich Walbaum, vládny kom-missúr stolice Szeben, od ministerského předsedo grófa Štefana Tiszu dostal nasledovný telegramm, ktorý hned dal v Nagyszebene na plakaloc-h oznámit:

Menšie ruské čaty ukazovaly sa len na najsevernejších s Marmarošom hraničiacicii krajoch Sedmohradska; ruské čaty už pred príchodom vojska rpod tlakom žandamerie sa rozutokaly. Ruský vojenský stĺp, ktorý po Mar-marosszigot postúpil, pri Técsô-ve a Nagy-bocskó-ve bol porazený a rozutekal sa; našo víťazné čaty, ktoré pri ostatných karpatských priesmykoch zvítazily, nepriateľa v Haliči pre­nasledujú.

Útočenie našich čiat pri severnej hlavnej armáde rychle napreduje. Naša s Nemcami spojené ľavé krídlo je daleko vo vnútri Ruského Polska. Reterirujúcim Rusom na viac miestach — tak pri spodnom toku rieky San — zaprí­činili sme fazké ztráty. Rusi počas cúvania na východný breh tejto rieky utratili vela mužov a válečného vystrojenia. Rzeszov sme obsadili, Pŕzemysl oslobodili, kedže odvážlivý pokus Rusov, aby pevnost útokom zaujali, bol s ob­rovskými ztrátami útočiacich odbity.

Nepriateľa, ktorý vtrhol do Bosny, sn e úplno porazili, tak že o zlomkrk uteká za hra­nicu.

Rusi sa viac nevrátia do Haliče. BerSšn, 14. októbra. Zo Stock­

holmu oznamujú : „Aftenbladet" ozna­muje, že Rusi okolo Lembergu každé opevnené miesto vyhadzujú do povetria a že od niekoľko dní v Lembergu ob-krádajú obyvateľstvo. Toto je zrejmým dôkazom, že R u s i v i a c a n i ne­r á t a j ú n a t o , a b y s a mo­h l i v r á t i ť d o H a l i č e , lebo obyvateľstvo by sotva pobúrili proti sebe. Rusi v posledné dni Pŕzemysl preto bom­bardovali takou vytrvalosťou, aby kryli cú­vanie svojich armád a aby prekazili vy­trhnutie v pevnosti nachodiaeeho sa voj-; ska. Domnievajú sa, že už asi 300.000 ruských vojakov prekročilo hranicu Ha­liče a teraz reterirujú na sever smerom ku Annopolu a Zamošciam, ako aj sme­rom ku Gholmu a Lublinu.

Číslo 238.

Vo východnej Haliči napredujeme.

SLOVENSKÉ NOVIN*

Ruské žaty v Bukovine boja sa ka­tastrofy.

Z Bukoviny do Bukurešti prišli ľudia roz­právajú, že medzi ruskými čatami v Bukovine od niekolko dní panuje velká rozčulenost. Čer-novice sú ako vymřete, v meste panuje hro­bová tichosf. Ruskí vojaci rozprávajú, že ich dôstojníci obávajú sa, že v Bukovine sa na-chodiace ruské čaty, ktoré sú neni velmi silné, s t i h n e k a t a s t r o f a . Rusi behom nie­koľko dní očakávajú velké udalosti, poneváč armáda monarchie Przemysl so skvelým vífaz-stvom oslobodila. Čaty by najradšej vytiahly z mesta, správa ruskej armády ale namiesto tohto poslala do Cernovíc ešte dva ruské pluky.

Nemecké čaty v južnom Poľsku. B e r l i n , 14. októbra. Velký válečný

stán oznamuje: Na východnom bojišti dna 1Q. októbra vo všeobecnosti bolo ticho. Dňa 12. októbra pri Schirwindte pre­kazili sme novší pokus Rusov, ktorí nás chceli obkolesif. Z tejto príležitosti R u s i u t r a t i l i 1500 z a j a t c o v a 20 k a n ó n o v . ¥ j u ž n o m F o f s k w , o d V a r š a v y saa jaafo n a š e S a f ^ p o r a z i l y r a a s k é p r e s l n é w o j e . Priechod Rusov cez rieku Vislu, o ktorý sa pokúsili od Ivangorodu na juh, s m e p r e k a z i l i zapríčiniac im ztráty.

Najvyššia správa armády.

Hynutie Srbska. P o r á ž k a 4. srbskej armády.

Sofia, 14. októbra. Dia zpráv nišských časopisov 4. srbská armáda, ktorá pri Višegrade v Bosne utrpela strašnú porážku, mala obrov­ské ztráty. Srbi v neporiadku utekali za hra­nicu a velmi preriedení prišli do svojej vla­sti. Položenie okolo Krupanje proti rakúskc-uhorskej armáde bojujúcej srbskej armády je tiež zúfalé. Cúvajúce srbské čaty shromaždujú sa pozdĺž bulharskej hranice.

Odhalený Pašič. Sofia, 14. októbra. Srbská vláda úradne

p odvrátila pravdivosť toho, že si ministerský predseda Pašič a srbský vyslanec v Athénách zamenili telegrammy v záležitosti gréckej po­moci. Srbské noviny „Utro", ktoré tieto tele­grammy uveřejnily, teraz oznamujú, 2e majú v rukách dra šifrované telegrammy: jedon je Pašičov telegramm ku srbskému vyslancovi v Athénách a druhý je vyslancova odpoved. Re­dakcia novín „Utro" tieto telegrammy ukáže bárskomu, kto sa o ne zaujíma.

Srbskí ranení v Salonikáoh. Sofia, 14. októbra. Južná čiastka Srbska

a celá Macedonia je preplnená ranenými. Na vyzvanie vrchností mnohí obchodníci boli pri­nútení vyprázdniť svoje obchody a sklady a odovzdať ich vojenskému vodcovstvu. Hotely v celom Srbsku pretvorili vo vojenské nemoc­nice. Do Macedonie cez Salóniky vozia ranených a síce na vlakoch, s dovolením gréckej vlády. Prvý vlak s červeným krížom 9. októbra došiel do Salónik. Na tomto vlaku bolo 823 srbských, 50 rakúsko-uhorských a 15 gréckych vojakov, ktorých po krátkom oddychu poslali do Mona-stýra. Nasledujúceho dňa do Salónik došiel druhý vlak s 520 Srbmi. Ranených zo Salónik odviezli do rozličných macedonských obcí.

Porazené Belgicko. Nemecká ú r a d n á zpráva.

Berlín, 14. októbra. , Velký válečný stán včera vydal nasledovnú zprávu :

I Našu válečnú korisť v Anlwerpene ešte ani dnes nemožno ustálit. P o č e t v H o 1-1 a n d s k ú o d z b r o j e n ý c h n e p r i a ­t e ľ s k ý c h v o j a k o v z v ý š i l s a pr i­b l i ž n e na 28.000 h l á v . Dla úradných londýnskych a hollandských zpráv medzi týmito je aj 2000 A n g l i č a n o v . Tak sa zdá, že početní belgickí vojaci v občianskom odeve vrátili sa na svoje bydlisko. V Antwerpene bu­dovy boly len v nepatrnej miere poškodené. Hate a kompy nepriate! urobil neupotrebiteľ­nými." V prí3tftve sú 4 anglické, 2 belgické, 9 francúzskych, 1 dánska, 82 nemeckých, 2 ra­kúske parolode a 2 nemecké plachtové lode. Nakoľko nemecké lode dosial preskúmali, tak sa zdá, že ich kotle urobili neupotrebiteľnými.

Belgičania robia výčitky Angličanom. Chýr o padnutí Antwerpena, ktorý ne­

mecký vojenský gubernátor na plakátoch dal na verejnú známosť, v kruhu obyvateľov Brus-sela vyvolal veľké zronenie, lebo zavedení fa­lošnými chýrami belgických, francúzskych a anglických časopisov všetcia až do posledného okamihu verili, že Antwerpen nemožno dobiť.

Belgickí váleční zajatci — ako z Rotter­damu oznamujú — robia prudké výčitky An­gličanom, ktorí už pred 8 dňami mali poslať do obliehaného Antwerpena 120.000 vojakov, v. skutočnosti ale prišlo len 25.000 Angličanov. Z Antwerpena ani nie Belgičania, lež Angliča­nia začali utekať, ked jedna pevnosť za druhou padla.

Rakúske-uhorské mažiarové delá pr i Antwerpene.

Berlin, 14. októbra. Vojenský zprávc-dajea „Berliner Tagblatt"-u z Brussela pozo­roval boj pred Antwerpenom a s dátumom 7. októbra píše nasledovné: Celkom dobre bolo počuť tupé dunenie kanónov, od ktorého sa zem i tu otriasala. Večer sišiel som sa s ve­liteľom ra kú sko uhorskej mažiarovej batterie, ktorého kanóny pevnosť St. Catherine na rumy rozstrieľaly. Ked sme sa sišli, jeho batteria odpočívala. Veliteľ prišiel z táboru do Brus3e!a a s tou najväčšou pochvalou spomínal, že s jakou horlivosťou bombardovali jeho chlapi 2a viac dní nepriateľské posicie.

Nemci v Gente a pr i Ostende. B e r l i n , 14. októbra. Z Hágy te­

legraf u jú : N e m e c k é č a t y o b s a ­d i l y m e s t o G e n t .

Berlínsky „Lokalanzeiger" oznamuje z Rosendaalu, že p r e d n é v o j e n e ­m e c k ý c h č i a t u ž p ř i š l y k u m e s t u O s t e n d e . Belgické a an­glické čaty na 600 automobiloch zaviezli do Ostende.

Katastrofa Francúzska. Napredovanie Nemcov.

Berlin, 14. októbra. Veľký hlavný vo­jenský stán včera predpoludním vydal nasle­dovnú úradnú zprávu**

Zo západného bojišía niet významnejšieho chýru. Prudké útoky nepriateľa východne od Soissonsa sme odbili. V argonnejskej hore stále vedú sa rozhorčené boje. Naše čaty v húšťave a na mimoriadne ťažkom priestore so všetkými prostriedkami pevnostnej vojny s kroka na krok vydobíjajú svoj postup. Francúzi vyvinujú hú­ževnatý odpor. So stromov a zo strojových na

i stromoch umiestnených pušiek strieľajú a vedľa

poschodoviíých strelných zákop zariadili aj silné pevnostné zákopy. ,

Francúzskym vojenským vodcovstvom o !

vydobilých zdaroch francúzskych čiat na rovine Voevere rozširované chýry sú nepravdivé.

Vojenskí zajatci rozprávajú, že čatám sdělili, že sú Nemci zbití a že viac pevností Metzu už padlo. Skuíoänosťou je, že tam bo­jujúce naše čaty ani na jednom mieste ne-ustúpily. Elain len tak, ako dosiaľ, je v našich rukách. Silné útoky Francúzov pri St. Mihiele sme všetky odbili.

Obava Francúzov. Chýr o padnutí Antwerpena v Paríži

vzbudil valké zronenie. Ľudia o podrobnostach dobíjania sotva čo vedeli a každý sa nazdával, že pevnosť sa ešte za mesiace udrží. Parížania obávajú sa, že ked Nemci budú pod Parížom, aj pevoosti hlavného mesta Francúzska stihne taký osud, aký stihol „nedobitné" pevnosti Antwerpena, leto voči nemeckým mažiarevým kanónom k a ž d ú o b r a n a j e m a r n á . Francúzi verejne uznávajú, že'padnutie Antwer­pena môže mať pre spojené francúzske a an­glické čaty ťažké následky. Obávajú sa, že silné nemecké čaty sa teraz môžu pripojiť ku ar-' mádam, ktoré bojujú vo Francúzsku. „Matin* za potrebné vyhlasuje, aby Francúzi svoj front značne posilnili.

F r a n c ú z i sa vzpamätávajú. Bordeaux, 14. októbra. Časopis „Guerre

Sociále" píše: Či nám padnutie Antwerpena konečne otvorí oči a či prídeme na to, že jako daleko sme ešte od premoženia nemeckej armády a že svoje sily dvojnásobne musíme napnúť ? Gustave Hervé Belgičanov nazýva martýrmi Európy a lutuje, že im Francúzsko; nemohlo pospiechat ku pomoci.

Vojna na mori. S r á ž k a turecke j a ruske j flotty blízo.

Bukurešt , 14. októbra. V utorok rauo do prístavu Suliny prišla turecká válečná lod „Midili," ktorá ešte nedávno pod menom „Breslau" prináležala nemeckej flotte. Na otázku pilotu Dunajského výboru -velitel lode odvetil, že prišiel do sulinského prístavu tým cieľom, aby nemecké lode „Eresos" a „Lerch* odprevadil [do Carihradu. Poneváč ruské vá­lečné lode sú na otvorenom mori, domnievajú sa, že s r a z e n i e s a r u s k e j a tu­r e c k e j f l o t t y s t o j í b l í z o .

Nemci potopili r u s k ú válečnú loď. Berlin, 14. októbra. Wolffova agencia

uverejňuje nasledovnú úradnú zprávu: Jeden ruský obrnený križiak dňa

11. októbra pred Finnským zálivom vy­s t r e l z, t o r p é d a p o t o p i L

Behncie, námeslný šéf generálneho

Štábu námorníctva.

Ruská úradná telegrafičná agentúra o po­topení válečnej lode oznamuje:

Dňa 11. októbra, dla ruského času popo­ludní o 2. hodine nepriateľské pod morom cho­diace kprvetty znova útočily na naše kritíaky „BajaJpa Pallada", ktoré na Východnom mori konaly službu prednej stráže. Acpráve naôe križiaky hned silne začata strieľať z kanónov,1

jednej pod morom chodiacej korvette podarilo sa vystreliť torpéda na križiak ,Pallada-, na ktorom sa udal výbuch. K r i ž i a k s o v š e t k ý m i n a ň o m s a n a e h o-d i a c i m i I u d m i k o l m o u t o n u l n a d n o m o r a .

Potopená obrnená válečná lod ,Pallada', ktorú roku 1906. pustili na vodu, s križiakmi „Bajan" a „Admirál Makarov* patrila, medzi

SLOVENSKÉ NOVINY -~BS

menSle pancierové križiaky ruskej flotty pře Východné more. Bola 137 melrov dlhá a 77.5 metrov široká; bolo na nej 568 matrózov.

V Amerike reserva námorníctva povo­lali do služby.

Berlin, 14. okt. „Couranť oznamuje z New-Yorku, že druhú a tretiu reservu námoř­nictva povolali do služby, aby mohli posilnit ílottu, ktorú poslali na Tichý oceán.

Vrahovia Franca Ferdinanda. Sarajevská vražda.

Sarajevský okresný trestný súd už za­čal pojednávat pravotu, pozdvihnutú proti vra­hom zosnulého dediča trónu Franca Ferdinanda a jeho manželky kňažny Žofiie Hohenbergovej. Pojednávanie jo verejné. Predseda súdu je iradca hlavnej súdnej stolice Curivaldi. Obža­lobu vedie' štátny fiškál Svara, obžalovaných bráni gest obrancov. Na stolici obžalovaných sedí vrah Gavrilo Princip a jeho štyriadvadsať spoločníkov.

Po prečítaní obžaloby, o ktorej obsahu sme sa v úvodnom článku zmienili, súd vy­buchol najprv obžalovaného Nedjelku Cabri-n o v i č a , ktorý povedal, že bol prívržencom 0»eialistov, neskôr stal sa anarchistom. V Be­lehrade obznámil sa so srbským majorom Mi->Anom Vašičom, ktorý bol tajomníkom spolku , Díar. Odbrana". Od tohoto dostal peniaze a odce­stoval do Sarajeva, kde dostal prácu v tlačiarni jednoho srbského časopisu. Poneváč ho socia-íi'sti zo svojho kruhu vylúčili, odcestoval zpät do Belehradu. Tu pomocou professora Živojina Dačiča dostal zamestnanie v štátnej tlačiarni. Jeho ideálom bolo spojit všetky slovanské po-balkánske krajiny a násilím odtrhnúť od Rakú-sko-Uhorska všetky Slovanmi obývané kraje. 'Najväčšiu prekážku uskutočnenia tohoto cielu videl v zosnulom dedičovi trónu Francovi Fer­dinandovi. Prvýkrát myslel na vraždu, keď od ikohosi dostal po pošte v, obálke vydrapený kú­sok jednoho časopisu, ktorý oznámil, že dedič trónu zamýšľa odcestovat do Sarajeva.

Raz sa prechádzal s Princípom a tento ho nahovoril, aby spoločne spáchali vraždu Ku tomuto privolil. Obžalovaný uznal, že spolok Národná Odbrana bol revolueionárneho rázu a slúžil cielom velkosrbským. Istý Jako Bojič povedal mu, že jestli chce útok spáchať, aby sa obrátil ku spolku. Umienil si teda, že vy­hľadá dvosh popredných členov spolku Milana Pribičeviča a Živojina Dačiča, ale títo v tom č;.se neboli v Belehrade. Princip ho oboznámil s úradníkom srbských štátnych železníc Milanom Ciganovičom, ktorý čo vodca komitáčov bol so spolkom v úzkom spojení. Od neho dostal zbraó a jed ciankáli, aby sa po útoku mohli otráviť. Potom ešte podrobne rozpovedal, že s kým sa

[ešte o útoku rozprával a jako sa dostal do t Sarajeva.

Vyznal, že zavraždit chcel dediča trónu Franca Ferdinanda bombou, ktorú hodil pod automobil, na ktorom sa dedič trónu viezol, ale

.bomba neskoro vybúšila. V y z n a l a j to, ž e ,v m e s i a c i a p r í l i o d e v i a t e j ho­d i n e v e č e r p r e d s t a v i l h o pr ofes-s o r D a č i č s r b s k é m u d e d i č o v i t r ó n u A l e x a n d r o v i , s k t o r ý m s a a j r o z p r á v a l , ale o čom sa roz­právali, to nechcel vyzradiť.

Obranca Premuzič upravil na obžalova­ného otázku, že či je frajmaurerom, ale obža­

lovaný neodpovedal.

Mrtví a ranení. Skratky: ppl. = peší pluk; kp. = hon­

védsky pluk; Ip. = landšlurmistický pluk; jl. — jágerský bataillon; Tcomp. = kompánia.

Z 12. s p o l . p e š i e h o p l u k u ko­m á r ň a n s k é h o ranení boli: Vaska Rai-

mond, VavrovJč Lajoš, Vecc-na Albert. Vegh Žigmond, Velies Jozef, Viberči Jozef, Vicha Jo­zef, Vida Jozef, Vidó Ján, Viederňan Imrich, Vince Anton, Vince Štefan, Vindiš Žigmond, Valesik Imrich, Valkár Mikuláš, Varga Benja­min, Varga Ján, Varga Jozef, Varga Ladislav, Varga Michal, Varga Pavel, Viola Michal, Virág Ján, Virsnitzer Jozef, Viškovič Karol, Vrábel Ján, Visušil Fridrich, Váczi Gejza, Walašek Karol, Weis Arnold, Weis Bernhard, Weserle Anton, Widder Šalamon, Zach Franc, Zellnák Jozef, Zisterer Jozef, Zobár Imrich, Zach Ján, Zamisch Imrich, Zafko Ján, Zdenek Izidor, Ze-bulsky Rudolf, Zeke Štefan, Zerka Jozef. M r t v í : Varsányi Štefan 4. kômp., Vozárik Augustín 6. kômp., Zelenay Rudolf 10. kômp., Zifkovič Fr8n? 1. kômp., Žifkóvič Ignác 1. kômp.

Z 25. s p o 1. p e š i e h o p l u k u 1 u-č e n s k é h o ranení boli: Betteš Franc, Betteš Jozef, Betyán Vilhelm, Bijal Jozef, Blaško Mikuláš, Bob Ján, Bock Arthur, Bódi Demeter, Bogyó Béla, Bohačin Andrej, Boldi Rudolf, Bontuš Karol, Borbas Štefan, Borgulya Ján, Bosella Michal, Bozó Ján, Brabin Ján, Bracsok Martin, Bredai Jozef, Bretyko Ján, Budai Ján, Budár, Budinsky Ján, Bukran Ján, Busnyák Samuel, Busnyák Andrej. M r t v í : Bodon Julius 12. kômp., Brunc Andrej 1. kômp., Búda Jáp 11. kômp.

Z 26. s p o l . p e š i e h o p l u k u o s t r i ­h o m s k é h o ranení boli: Bitter Štefan, Biró Ján, Bizik Ernest, Bob Ján, Bock Jozef, Bognár Ján, Bohok Štefan, Bohuš Pavel, $ona Ladislav, Botka Štefan, Brogyan Peter, Brúckler Juraj, Buchán Martin, Bučánsky Ján, Buc Štefan, Bu­dinsky Jozef, Bukroš (?).

Z 32. j á g e r s k é h o p l u k u r Ľ n e n í s ú : Cehmšiak, Čekovsky, Cernička Ladislav, Gefej Mikuláš, Cipkala, Gsonka, Der-kavec, Dobák, Dvorsky, Dubecky, Dupej, Duttka Jozef, Dradovsky, Dráma Nikolaj, Fa-ber, Ferenc, Figura, Frankovič, Friedmann. — M r t v í : Cech Michal, Cerny, Dankánič Mojžiš, Dohanič Juraj, Durba Michal, Eichner, Einhorn Frkuška Ján, Fiizessy Valent.

(Budúcne ďalej.)

Udalosti z vojny. D o b r á v o d k a . Jedna pani, ktorá

utiekla z mesta Cernovice pred Rusmi, rozprá­va nasledovnú historku:

Máme v Cernoviciach kvetúci obchod. Ked naše vojsko vytiahlo z mesta, tisíce obyvateľov utekalo do Uhorska. Aj my sme sa chystali. Ale majúc 10 detí, pakovanie šlo veľipi pomaly. Konečne Rus vtiahol do mesla a my sme sa poddali osudu.

Môj muž schovával cennejšie veci, ja som bola v obchode. Razom prišli traja iuskí dô­stojníci a pýtali vodku. Ja som sa v strachu preberala medzi flašiami, konečne som jednu vzala a s prívetivou tvárou naliala som tri po­háre. Dôstojníci mľasli a vypili nápoj, hodili je-don rubeľ na stôl a šli preč.

Sotva odišli, vkročil môj muž do obchq-du. Hned som mu rozpovedala, že jakých som mala hosťov.

— Z ktorej pálenky si im dala ? — Z tejto čiernej fiaše som im naliala. Môj muž zľaknutý vykríkol : — Jaj, jaj, beda nám. Všetkých nás

srúbu. Zle bude s nami. Vo flaši bol totižto kreosot, ktorý môj

muž v ten deň pr'niesol z lekárne, chcúc zho­tovit tinktúru na pustošenie hmyzu.

Jako sme v strachu nad vecou rozmýšľali, počuli sme lymkot šable. Do obchodu vkročilo viac dôstojníkov a pýtali si vodky. Môj muž im nalial z tej najlepšej slivovice. Dôstojníci okúsili slivovicu a odtiskli poháre.

— Toto nechceme. Nalejte nám z toho, čo nám vaša žena dala.

Kreosot 6a ešte v ten deň minul. Nasle­dujúci deň musel môj muž doniesť novú flsšu z lekárne.

P o s l e d n ý o d k a z . Ján Linder slúžil u tyrolských jágrov. Bol muž mladý, Sôročný, silný, urastený. Na haličskom bojišti bol ranený na pravej nohe a rana ho veľmi bolela. Za-, viezli ho do jednej nemocnice v Uhorsku.

Lekári vzali ho do opatery. Museli mu nohu odrezať. Vzdor všetkej možnej pomoci Linder zomrel. Pred smrťou zavolal opatrov­níkov ku posteli a riekol slabým hlasom:

•— Pozdravujem meju drahú matku. Po- i vedzte jej, že som zomrel za viasf.

Už niekoľko dní spočíval Linder v tichom hrobe, keď ho hľadal v nemocnici listonoš, donesúc peňažný list. Matka mu poslala 20 korún. Zvláštne je, že list daný bol na poštu v ten istý deň a možno v tú hodinu, ked zo­mierajúci Linder poslal posledný pozdrav svo­jej drahej matke.

Budapest, 14. októbra. Počas ie máme v Budapešti pošmurné a' studené.

— Po krajine panovalo chladné počasie. Na početných stranách boly ešte srazeniny. — Krajinský meteoro­logický ústav predpovedá chladné počasie, na juhu a n> východe miestami srazeniny.

Smrť rumunského kráľa. Z Bukuŕe-äti oznamujú: Mŕtvolu kráľa Karola uložili na katafalk v jednej sieni sehodbišťa, vedúceho do trónnej siene. Mŕtvola je oblečena do rov­nošaty generála; rovnošata ozdobená je váleč­nou okrasou rumunského rádu hviezdy a Ho-henzollernovským krížom. Obličaj kráľa sa sotva premenila. Mŕtvola spočíva v drevenej rakvi, ktorá zahalená do šarlátu leží na meter vyso­kom katafalku. Pri hlave sú okolo Plevny uko­ristené zástavy, pri nohách na červenom bar-šúni šabľa kráľova a koruna. Celá miestnosť ozdobená je kvetinami a južnými rastlinami. Medzi málo vencami je aj vénec diplomatického sboru. Pri rakvi stoja na stráži štyria plukov­níci. Duchovní spievajú žalmy. Ku rakvi putuje početné obecenstvo, aby kráľovi preukázalo po­slednú počesť.

Budapešt ianska cesta v Berlíne. Budapeštiansky mešťanosta dr Štefan Bárczy Diužstvo nemeckých miest telegraficky upove­domil, že naše hlavné mesto jednu svoju okružnú cestu a jedno námestie pomenovalo po cisárovi Vilhelmovi, poťažne po meste Ber­líne. Berlínský hlavný mešťanosta telegraficky od­povedal budapeštianskemu mešťanostovi, kto­rému sdělil, že Berlín svoju cestu, ktorá sa tahá od Potsdamer Platzu pozdĺž Tiergarlena po slávne pamätné dielo Brandenburger Tor, pomenoval „Budapester Strasse' („Budapeôtian- f skou cestou").

Nový pápežský štátny sekretár. Z Ríma oznamujú, že pápež Benedik XV. za štátneho sekretára sv. stolice namiesto tieto dni zosnulého kardinála Ferralu vymenoval kardinála Petra G a s p a r r i b o . Nový pá­pežský štátny sekretár narodil sa roku 1852. Kardinál Gaspairi je jedným z najchýrnejších cirkevných právnikov novšej doby a vyvinul i veľkú literárnu činnosť. Kardinálom stal sa r., 1907. |

Nešťastie na poľovačke. Štefan Kreuee, notár z Dolného Hričova 9. októbra vybral sa do chotára polovat na divé svine, pojmúe so sebou i dvoch pomocníkov. Sotva sa lov za­počal, jedon z pomocníkov, Karol Ballay zpo-zorujúc že sa jedon ker hýbe, strelil do kra, lebo si myslel, že je tam diviak. V tom počali zastenanie išiel tam a našiel notára už .mrtvého. Při pitvaní ustálili, že guľa prerazila pri chrb­tovej kosti jednu tepnu, ranila pľúca a pečeňu, následkom čoho smrt momeníne nastala. Ballay je 19ročný mladík, ktorý sa sám oznámil vrch­nosti. Vrchnosť nariadila vyšetrovanie. Notára oplakáva vdova a štvoro sirôt.

Pred raňajkami pol pohára SCHMlQTHAUER-oveJ

Oííva*I« tejto vody Jo pravým požehnaním pi'» ^HŕMítafri lift * t n k qtolíóa ft. mr jpyjpjt&w*"1

horkej vodí skazený äalndofe

za 9—S hodiny uvedie do po­

riadku Mala flaška 40

hal. Velká flash*

« .

<jf ŕSTn*5W NOvH-JY 15 oklóbra 1914.

¥yísiiaěenie hrdinského rusínskeho dievčatka. Z Viedne oznamujú, že v utorok na poludnie arciknieža Franc Salvátor, hlavný dozorca dobrovoľnej zdravotníckej služby v sprievode náčelníka svojej kancellárie majora |Brinzayho prišiel do nemocnice „AUgemeine i'Krankenhaus", aby malej Róze Zanek odo­vzdal záslužný rád Červeného kríže. Arciknieža dvorný radca Hohenegg zaviedol ku posteli malej hrdinky, kde arciknieža dlhšie ostal a dal si rozpovedať históriu poranenia malého dievčaťa. Major Brinzay pripäl dievčatku zá­služný rád a odovzdal mu strieborné hodinky,

í do vrchnáka ktorých vyryté sú nasledovné i slová: „Ravaruskej hrdinke — arcikôažna ; Maria Valeria".

Hrdinský polský dôstojník. Dojí-: mavý príklad hrdinskosti podal gróf Korsakov-sky, ktorý čo poručík ulánskeho bataillona pol-skej legie v druhej lembergskej bitke bol ťažko ranený. Nepriateľské gule až na dvoch mie­stach mu prestrelily pravú ruku. Zaviezli ho do Viedne a tam ho opatrovali. Tu dozvediac sa, že z Viedne ide na bojiště novšia čata poľ­skej legie, ušiel z nemocnice a pripojil sa ku legii. Len na ceste zbadal lekár, že je medzi nimi aj ranený a gróia hned chcel zpät poslať do nemocnice. Korsakovsky ale o tom nechcel ani počuť rieknuc:' „Ja som v občianskom ži­vote gazdom, viem jazdiť i bez sedla a uzdy, bit sa a strieľať sle ľavou rukou práve tak viem ako pravou." A šiel na bojiště. Gróf Korsakovsky má veľké majetky v Ruskom Poľ­sku, vo Varšave paloty. Ako kozácky poručík počas mobilisácie slúžil v ruslej armáde, ked íle rakúsko uhorské čaty vtiahly do Ruského Poľska, s viacerými,súdruhami ušiel z ruského pluku a hlásil sa k službe u generála Dankla. Takto sa dostal do jazdeckého pluku prvej poľskej legie.

Cholera. Dia zprávy ministra vnútra 12. októbra v Hejôcsabe (st. boršodská), v Szolnoku (st. Jász-Nagykun-Szolnok), v Óteleku a Tisza-dade (st. Szabolcs), v Alsóhunkóci (st. Ung), v DeregnyGve a v Bodrogkereszture (st. zemplén-ska), v Baji, v Pančove a Debrecíne po 1 osobe onemocnělo na choleru, v Laborcäzogu (st. Ung) 2, v Nagyvárade 3, v Budapešti 7 a v Dalassagyarmalo 18 osôb onemocnělo na cho­leru. Z "týchto 12 je z občianskeho obyvatel stva, oslatní sú zo severného bojišťa ďo ne­mocnice patričných miest dovezení vojaci.

Výbuch v plynovej fabrike. Z Beŕ-b'na oznamujú, že sa v lissabonskej plynovej fabrike stal veľký výbuch. Viac ľudí zommlo a viac sto ich bolo ranené.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsottea.

Seehofer-ov Frešporský bylinný balsam '.'ti zapečentn, z lému t ráveniu, pa-iftovym uetlulioĽi, lenivost i cr isv, lro-io, s ia te j i i lo aid., ja praví i , D *

ochrannou známkou raka. . Dostat u dorábatela ..

LADISLAVA FOLDES l e k á r e ň k č c r w e n é m u r a k o v i

Prešporok, Fozaony, č. 1. e ajt^aaio n a d o b i e r k u f ranko K 4.80t

Kajlcpä jrameu kúpy t -•: Laoné

posteľné perle! J k 11 o h n o d • h o, d o b r í -Bo, d r l e p a n á h o p e r l a S E., lepšieho 2.40 K., p r í ­m a p o f o b i e l o h o ÍBŮ X., B i e l * h * 4 K., b i e l e h o p a p o r i a t e h o 6.10 K., 1 kilo r e l m i j a s i n í h o , m a -h o b l e l e h o , d r i a p a n é -h o 6.40 K., 8 K., 1 kilo p á p c-

hnedého e K., T K., bieleho, jemného 10 K., nanajvýš r i a z p o d p ŕ s 12 K. P s i e b j e iln a n i

o a 6 k g. f r a n k o . Hotové periny.

,i Z hnalo tkaného Bervoného, modrého, bieleho alebo Stého nan-'• kingu, I d u o h n a , 180 cm. dlhá, asi 120 cm. íiroká, a p o l u

2 p o d u š k a m i , kaldá SO cm. dlhá, asi 60 ea. iiroká na­plnené novým hnedom, Tclml trvácim páperiatým p o w t o ľ-

j« r I Ä, cneaem (J jtmoého p t ř

i i f m p e r ' i m l 8 K . , p o l o p á p e r l m 24 lí., j o d n o 11 i v i d o c h n a 10 K., IS K., 14 K.., 16 K.

f j j e d a a p o d a ä k II K., 8.50 K., 4 K,,

K., p á p e r í m ., U B.., 16 K.,

D u c h n y 200 cm. 2Í,

W d u i k y 90 cm, dlhé, 70 cm. Široké, 4.S0 K.. Í.20 E.., 5.T0 K., 'i u p o d u é d u c h n y so eilného, šrafovaného grádiu 180 cm. S d & \ 118 cm. Široké 12.80 K., 14.80 K. Rozposielanie na dobierku 1 poOdc ed lfl korún franko. Zámena dovoláni, aa nezodpovedné

*sa peniase vrátia.

j @. BEHISeHŤBesekemitíi, 6.898. Cechy. Bohaté illuatrovanj cenník zdarma a franko.

uajmeasie poraneaie

môže sa stať nebezpečným!

Chýrečná.od 4C rokov ti­

sícnásobne vyprobovaná j a dokázaná, antiseptická

Pražská T i e n i a c a TV/Tasť chráni pred znečistením, zapáleni-nami a ranami, ulavuje bolasti, spô­sobuje rýchlejšie vyliečenie a ná­sledkom jej mnohonásobného účin­kovania aj čo zmäkčujúca masf je

v každej domácnosti nevyhnutná. 1 krabica 70 h., denné rozposielanie po pošte za vopred poslaný obnos za 4 kra-biee K 8-16, za 10 krabíc K T. — íranko |

na každú stanicu.

B. FRAGNER, t t Ä S f lekáreň ,,ku Cíorn'c-inu orlovi".

P r a h a , Illalá S t r a n a , r o h lúercdove j nlico č. 203.

Sklady vo všetkých lekárňach Rakúsko-Ulioiska.

Vžetky č a s t é oh a l a o p a t r e n é sú

touto zák. c h r á n e n o u ochrannou z a i o i o a .

Najlacnejší prameň kúpy posteľného peria 11 IJaJlacasjäie ceny. 1 kilo husacieho peria ku driapaniu, bieleho 1 koruna 20 b., lepšieho 2 koruny a 3 koruny ; driapanč husacie perie, šedé, dobré po kile 1 koruna 80 h., lepšie 2 koruny 40 h , pr.ma polobiele 2 koruny 80 h., biele

í koruny ; bielo páperislé perie 1 kilo 6 korún, velmi emnô bielo páperisté perie 1 kilo 6 korún 40 h. a 8 ;orún. — 1 kilo páperia šedého 6 a 7 korún, jemného, bieleho 10 korán, najjemnejšieho páperia zpod pŕs 12 korún. Rozposielanie počnúc od 5 kilov franko. Nezod-povadajúce' sa zamení alebo peniaze na požiadania sa vrátia. iSIKOE SACHSEX., Budapešť, Dob-utca8.

Xeielon 129—1 S.

Nepoeetnfi listy uznania dokazujú výtečnosí patonf. H o n g a r i a fliótového plet iva,

ktoré Je neprevýBitelné. Holov! sa z galvanisovandho drtln I Cena ílvoioovéŕj metro 82 halierov a vyäe. Možno objednat

n Jediného dorábatela:

A l e x a n d r a Maidekk:era fabrika na dretovó pletivá a ohraay

Ess a p e s i , ViSi., 0 l 2 S i - ú t 4 8 / 2 8 . Eavuá, punktovná a rýchla obsluha! — Obrázkový cenník zdarma a lrariko.

Na!?ep£!«) b t r s j e p r e h o s p o d á r s t v o , m o -topy t p a r n é a bemsincué s£ožersS-ľ, SEJačtty

t o v á r e ň s t r o j o v k. s p

Dobré hodinky od Sultnora sú radosťou a pýchou ich majiicla. Nekúpujtna naoko lacné, plané hodinky, ktoré sa chytro poka­zia ! Radšej zaplaťme o niekol ko halierov viac za trváce, spo-fahlivé Suílner ovsííé hodiaky. |

Niklové paf.-Roskopf-ho-dinky korún 4-10, strie­borná pan­cierová re-'iazka korún 2 20, niklo-

IKO X^v'CS^Jáiž/ v ^ retiazka korún 1-— Tula niklové

hodinky s dvojitým plášťom kor. 9 8 0 . Ženské hodinky, ocelové

alebo uiktb.vo korún 7'90. Budíček korún 3 5 0 , ky­vadlové hodiny korún 1250.

EosposielÄiiie na dobierku alebo za vopred po-sláný obno3. 2a nezodpovedné peniaze zpät.

Žiadajte zdarma bohaté illustrovaný

skvostný cenník o hodinách, šperkoch, zlatých a strieborných dlán-

\ koch od dávna pochvalne známeho svetového vývoz­ného domu:

I H. Sutíner lenLaibacliNo 915.1 Vlastná dielňa na hodiny vo Švajčiarsku.

— P r v ý m i odia»n&mi vyoaftôeni —

EÍLLil LálOSmotorgyára BUDA7B8T, VX, Gyár-ntosa S8. EBam. Gazdovskému obecenstvu ncjlepiie odporúčajú

k o m o b l l o v i ml&ťaois gtsaUSar

M pravé

a dToJltfm íis-lacim castrojoio. tlacim

NajjeduoďuchejSia a najdokonalejšia motorová mlátacia garnitúra tejto doby.

Ľahko t& dá s nimi zachodif f bas avrojcika, aj medzi slamou krytými domami.

Oblázkový «kvootnf eennik na po;ixdan!e tdarme a franko.

í « l ^ BissäEUäsata

o 5© peB'ffiEEHäffôw Sasncjš ía : Vmcrikánska Úsporná káva, velmi voňavá, výdatná a úsporná .'/akgrové vrece na próbu K 5.— franko na do.'ierku. ä líg. káiy

teraz K 10.— rozposiela:

A. SOHAPIRA, vývoz kávy a čaju räsgyszctcnliai p o s l r e s í ? . n i e .

Najdokolanejšie a každému cielu zodpovedajúce

vedľa garancie od 25 korún vždy predáva

dielňa na šijacie stroje Eudsäfiesi, VlH.j I z a b e l l a - t é r 3 . Tiež dávam na vedomie, íe bársjakú šijaciu mašinu vedia garancie, lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, klorýsa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velsé peniaze predať. Pošlite ale teu stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia sa spolahlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne známé, pýtajte si môj veEcý cenník

zdarma, %

O s a i m s e F v r e d a k c i a 21© 31 a

H

o d p o v ě d n á , Tlaíeaó na rotačnom stroji knihUačiarne úcastinárskej s p o l o č n o s t i , ^ VL~okrTó-utez7I£