VEDECKÁ RADA FAKULTY EKONOMIKY A MANAŽMENTUSLOVENSKEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ UNIVERZITY V NITRE

Ing. Helena Jorge De Almeida

MARKETING VYBRANEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJKOMODITY

Nitra 2004

1

Slovenská poľnohospodárska univerzita v NitreFakulta ekonomiky a manažmentu

Vedecká rada fakulty ekonomiky a manažmentu

Ing. Helena Jorge De Almeida

Autoreferát dizertačnej práce

MARKETING VYBRANEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJKOMODITY

na získanie vedecko – akademickej hodnosti Philosophiae doctorv odbore doktorandského štúdia: 62 – 03 – 9 Odvetvové a prierezovéekonomikyv špecializácii: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva,potravinárstva a lesného hospodárstva

Miesto a dátum : Nitra, 2004

2

Dizertačná práca bola vypracovaná formou interného doktorandského štúdia naKatedre manažmentu a marketingu Fakulty ekonomiky a manažmentuSlovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

Predkladateľ: Ing. Helena Jorge De Almeida Katedra manažmentu a marketingu, FEM SPU Tr. A. Hlinku 2 Nitra

Školiteľ: doc. Ing. Anton KRETTER, PhD.FEM SPU v Nitre

Oponenti: prof.Ing.Dušan Šimo,CSc., FEM SPU Nitra .................................

prof.Ing.M.Šupín,CSc. DF TU Zvolen ...........................................

doc.Ing.J. Ďaďo, PhD. EF UMB Banská Bystrica ..........................

.................................................................................................................

Autoreferát bol rozoslaný.....3.11.2004 ...........................

Obhajoba dizertačnej práce sa koná...15.12.2004.............o.......12,00.........h predkomisiou pre obhajobu dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia,vymenovanou predsedom spoločnej odborovej komisie 9.9.2004

62 – 03 – 9 Odvetvové a prierezové ekonomiky

Špecializácia: Ekonomika a manažment poľnohospodárstva, potravinárstvaa lesného hospodárstva

na....FEM SPU v Nitre, Tr.A.Hlinku 2

Predseda spoločnej odborovej komisie ...............................................................

prof. Ing. Peter Bielik, PhD. dekan FEM SPU v Nitre

3

I. ÚVOD DO PROBLEMATIKYVeľké výkyvy ponuky a dopytu u konkurenčných komodít vyvolávajú

výrobno-ekonomickú neistotu u prvovýrobcov i u spracovateľov. Po roku1989 sa podniky agropotravinárskeho rezortu dostali do hlbokej krízy. Medzipríčiny úpadku možno zaradiť nízku úroveň pripravenosti podnikovýchmanažmentov, nedostatok disponibilného finančného kapitálu, vysokú mieruzadĺženosti, reguláciu cien poľnohospodárskych a potravinárskych komodít,import lacných zahraničných výrobkov a pokles objemu dotácií dopoľnohospodárskej prvovýroby. Zmeny ekonomického systému a dopadyuvedených príčin sa významne odrazili aj na trhu s jatočnými zvieratami.Charakteristickými znakmi trhu s jatočným hovädzím dobytkom sa v SR odroku 1989 stávajú zníženie stavu hovädzieho dobytka, produkcie a spotrebyhovädzieho mäsa. Chov hovädzieho dobytka je v podmienkach trhovejekonomiky determinovaný dopytom na trhu. Dopyt na slovenskom trhu jevšak poznačený najmä nízkou kúpyschopnosťou obyvateľov.

Hovädzie mäso je stále jedným z najžiadanejších produktov vo väčšinekrajín sveta, ako aj na Slovensku. Jeho spracovaním sa výrobcovia aspracovatelia snažia uspokojiť konzumentov, a to ponukou racionálnychvýrobkov s požadovanými kvalitami, kvantitami a parametrami výživnejhodnoty. Dopyt ovplyvňuje nielen cena komodity, ale aj kvalita hovädziehomäsa. Mäsový priemysel je orientovaný predovšetkým na výrobu kvalitných abezchybných výrobkov. Práve preto sa jeho dôležitosť a nezastupiteľnosťnedá vylúčiť.

V súvislosti s uplatňovaním ekonomickej reformy, ktorá je založená navyužívaní podnikateľskej aktivity v prostredí trhového mechanizmu sa častopoužíva odborný termín „marketing“. Obsah tohto pojmu často predstavuje "mýtus ", na ktorom sa zakladá podnikateľská filozofia. Základom pre úspešnúpodnikateľskú politiku v súčasných meniacich sa trhových podmienkach sajaví agrárny marketing. Základnou podmienkou ekonomického úspechuagropodnikateľských subjektov v trhovej ekonomike je presadenie sa naagrárnom trhu.

Marketing je v súčasnom období na Slovensku jedným z najfrekventovanejšíchodborných termínov ekonomickej práce. Marketing je predovšetkým hľadanímšancí a rizík, ktoré prináša trh, pričom moderný marketing v plnej miereorientuje svoju pozornosť na potreby zákazníka pri rešpektovanícelospoločenských potrieb. Marketing je princíp a jeho realizácia je podriadenávývoju, výrobe, reklame, predaju a servisu tak, aby sa vyhľadal, získal ahlavne udržal zákazník.

Prosperita výrobcu i predajcu závisí od pochopenia faktorov, ktoréovplyvňujú trh s hovädzím dobytkom a hovädzím mäsom a od splnenia potrieba požiadaviek spotrebiteľa v rýchlo sa meniacom trhovom prostredí. Na trhuuspeje iba ten, kto správne, či strategicky myslí a koná, predvída a vyrábakvalitné produkty čo najlacnejšie. Práve preto je v súčasnosti dôležitý správnymarketingový postup vo výrobkovej politike, cenovej politike, distribučnejpolitike a komunikačnej politike.

Vychádzajúc z načrtnutých okruhov problémov sa predloženádoktorandská práca zaoberá analýzou marketingu hovädzieho a teľaciehomasa v Slovenskej republike.

4

II. SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA A V ZAHRANIČÍ

Slovo marketing je anglického pôvodu a jeho základom je slovo market –trh. Základnou úlohou marketingu je stále hľadanie a spoznávanie šancí, ktorésú v nových výrobkoch alebo trhoch, uvádza Kretter (1998). Podobný názorna marketing a jeho úlohy má Šimo (2000), ktorý konkretizuje celkovú úlohufilozofie marketingu - vytvoriť a udržať rovnováhu medzi možnosťami a cieľoma tým zachovať schopnosť čeliť nepriaznivým vonkajším vplyvom. Produktovýmix reprezentuje súbor produktových radov a variantov, ktoré ponúka určitýpredávajúci zákazníkom. Produtový mix je charakterizovaný svojou šírkou,dĺžkou, hĺbkou a konzistenciou Kotler, Amstrong (1997). Definovaniekonkurenčnej výhody je kľúčovou úlohou marketingovej stratégie s cieľompresvedčiť a získať zákazníkov. Konkurenčná výhoda predstavuje rozdiel,ktorý vedie zákazníkov cieľového segmentu k preferovaniu ponuky určitéhopodniku pred ponukou konkurencie Lesáková, (1997).

Situácia na domácom trhu s hlavnými agropotravinárskymi komoditami doroku 1993 bola charakteristická nadvýrobou, klesajúcim dopytom a zmenou vdlhodobých trendoch spotreby potravín. V značnej miere to bolo spôsobenénešpecifickým prístupom k cenovej liberalizácii, liberalizáciou obchodu spotravinami a poklesom reálnych príjmov obyvateľstva, Ižáková (1994).

Domáci trh hovädzieho mäsa od roku 1990 tiež zaznamenal pokles.Zatiaľ čo v rokoch 1990 a 1991 sa produkcia výrazne zvýšila následkomrozsiahlych porážok, medzi rokmi 1991 až 1995 bola zredukovaná takmer napolovicu, OECD (1997). U hovädzieho mäsa ceny na domácom trhunepokrývajú náklady, ktoré sú však enormne vysoké. To spôsobuje, žeslovenské výrobky chovu hovädzieho dobytka (HD) sa pomaly bez exportnýchdotácií stávajú nekonkurencieschopnými na zahraničných trhoch. Pri výrobejatočných zvierat sú sezónne cenové výkyvy malé, vyplývajú z výkyvov vdopyte a ponuke a sú jediným zdrojom neistoty, čo sa týka perspektív trhu.Dopyt po živočíšnych komoditách klesá. Osobitne sa to prejavuje uhovädzieho mäsa, kde domáci trh nie je schopný absorbovať ani klesajúcuponuku jatočného dobytka, Zelená správa (2001). Spotreba hovädzieho mäsastagnuje nielen pre vysoké výrobné a spotrebiteľské ceny, ale aj v dôsledkuneštandardnej kvality, ktorá je pre tento druh mäsa typická, Mojto (1998). Vzahraničnom obchode SR s hovädzím dobytkom doposiaľ prevažuje vývoznad dovozom.

Uvedený vývoj v produkcii nespôsobil pokles sebestačnosti vo výrobepotravín mierneho pásma. Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve SR(2003) konštatuje, že produkcia v roku 2002 zabezpečila domácu spotrebuhovädzieho mäsa na kosti na 103,5 %.

Murgaš (1995) uvádza, že aj v rámci spoločenstva štátov OECD existujevýrazný previs mlieka, mliečnych výrobkov a hovädzieho mäsa. U hovädziehomäsa je neumiestnené na trhoch v štátoch v OECD 0,8 mil. ton ročne. Tietoprodukty sú skladované v intervenčných skladoch s vysokými nákladmi.

Živý hovädzí dobytok a čerstvé, chladené alebo mrazené hovädzie mäsopatria medzi citlivé komodity v zahraničnom obchode Slovenskej republiky.Súhrne vykazujú aktívne saldo a výrazne prispievajú k zníženiu zápornejbilancie zahraničného obchodu agropotravinárskeho sektora. Ich príležitosti

5

aktívne pôsobiť sú dané i tým, že predstavujú nahraditeľné komodityzahraničného obchodu, ktoré je Slovenská republika schopná vo svojichvýrobných a prírodných podmienkach vyrábať. Preto je žiadúce účinnerozpracovať opatrenia na podporu ich konkurencieschopnosti v zahraničnomobchode, Kretter (2000).

III. CIEĽ, MATERIÁL A METÓDY PRÁCE

3.1 Cieľ práce

Cieľ práce vychádza z analýzy súčasného stavu riešenia problematiky vSR a zahraničí, z potrieb ich podrobného štúdia z pohľadu marketinguhovädzieho mäsa. Všeobecným cieľom doktorandskej práce bola analýzamarketingového reťazca hovädzieho mäsa v Slovenskej republike od roku1990 do roku 2002. Parciálnym cieľom tejto práce bolo:1. zhodnotiť vývoj stavov a trend výroby a spotreby hovädzieho mäsa vnaturálnych ukazovateľoch od roku 1990 do roku 2003 s tým, že historickéúdaje o hovädzom dobytku sme sledovali už od roku 1960, analyzuje vývojcenovej vertikály hovädzieho mäsa (cena výrobcov, cena spracovateľov aceny spotrebiteľov),2. analyzovať distribučné kanály v odbyte hovädzieho mäsa,3. analyzovať a zhodnotiť vývoj spotreby hovädzieho mäsa,4. analyzovať a zhodnotiť zahraničný obchod Slovenskej republiky skomoditami živý hovädzí dobytok, hovädzie mäso čerstvé a chladené a hovädzie mäso mrazené,5. vzhľadom k tomu, že moje budúce pôsobisko bude v Angolskej Republike,kde sa chov hovädzieho dobytka nachádza na začiatku transformačnéhoobdobia, zaoberám sa vybranými problémami poľnohospodárskeho trhuv Angole. Na základe dosiahnutých výsledkov navrhujeme teoretické apraktické prínosy práce pre prax.

3.2 Zvolené metódy spracovania

Pre dosiahnutie všeobecných a čiastkových cieľov je potrebné uskutočniťkomplexnú marketingovú analýzu a získať informácie a údaje. Konkrétne smepracovali s nasledovnými zdrojmi informácií a údajov:

3.2.1 Získanie podkladových údajov

Úlohou práce bolo zhrnúť informácie o výrobe a predaji hovädzieho mäsav časovom horizonte sledovaných období s tým, že faktografickúdokumentáciu sme spracovali v časovom rade už od roku 1960. Podkladovéúdaje sme čerpali z dostupných:• štatistických materiálov,• správy o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR, MP SR,• štatistických ročeniek SR, ŠÚ SR a www stránok domácich a zahraničných

zdrojov,

6

• knižnice Slovenskej poľnohospodárskej knižnice v Nitre,• knižnice Ekonomickej univerzity v Bratislave,• situačných a výhľadových správ MP SR a VÚEPP Bratislava,• materiálov Ministerstva pôdohospodárstva SR,• materiálov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieku v Angole,• ÚVTIP,• materiálov z katedry manažmentu a marketingu FEM SPU v Nitre,• publikácie z veľvyslanectva Angolskej republiky v SR,• odbornej literatúry (knihy, časopisy, noviny),• colnej štatistiky Slovenskej republiky.

3.2.2 Spracovanie podkladových údajov

V doktorandskej práci sa sledovali hlavné smery alebo tendencie vývojasledovaných ukazovateľov, t.j. trend vývoja. Trend vývoja umožňuje hlbšiepoznať zákonitosti vývoja sledovaných javov v časovom slede.

Časové rady sú rady hodnôt, ktoré sú usporiadané do časového sleduskúmaného znaku. Usporiadajú sa od prvého obdobia k poslednémusledovanému obdobiu. Pri sledovaní tendencie vývoja musí byť splnenýzákladný predpoklad a to, že ukazovatele, ktoré charakterizujú sledovanéukazovatele sú usporiadané chronologicky, čo značí, že sú usporiadané dovzostupných alebo zostupných časových radov.

V sledovanom časovom rade sa stretávame s vývojom, ktorý jepoznačený rastom alebo poklesom hodnôt sledovaného časového radu, ako ajs ďalšími pravidelnosťami a zákonitosťami, ktoré sa prejavujú pri skúmanínášho časového radu. Jednou z najdôležitejších úloh pri rozbore časovéhoradu je vyjadrenie tendencie vývoja sledovaného ukazovateľa. Dochádzak určeniu smeru vývoja v určitom časovom úseku. Jednou z možnostizobrazovania a určovanie tendencie vývoja sledovaného javu je grafickézobrazovanie priebehu časového radu. Pri grafickom zobrazovaní viacerýchčasových radov možno sledovať, že jedny z nich vykazujú len nepatrnenepravidelne výkyvy, kým druhé okrem týchto výkyvov vykazujú aj určitútendenciu rastu alebo poklesu.

Ďalšou skupinou vplyvov, ktoré pôsobia na vývoj ekonomických javovv čase a ktoré s vývojom sledovaného javu priamo nesúvisia nazývamenáhodné vplyvy. Tieto náhodné vplyvy spôsobujú výkyvy ekonomických javova ich časových radov okolo trendu či okolo periodických výkyvov. Takétonáhodné kolísania sa vyskytujú vo všetkých časových radoch celkomnepravidelne. Nedajú sa určiť smery ani možnosti predvídať vplyvy náhodnéhokolísania.

Pri analýze sledovaných ukazovateľov a ich časových radov savychádzalo z poznania, že časový rad môže obsahovať:• Trendovú zložku Tt• Sezónnu zložku St• Cyklickú zložku Ct• Náhodnú zložku εt

Je pochopiteľné, že časové rady nemusia obsahovať všetky uvedenézložky naraz. Nami analyzované časové rady produkcie, spotreby, cien

7

a ďalšie obsahujú trend a náhodné kolísanie, z toho dôvodu ich považujemeza neperiodické časové rady.

V doktorandskej práci na základe rozboru vstupných štatistických údajovsledovaného časového radu ukazovateľov sa uvažovalo s týmto modelomčasového radu:Yt = Tt + εt kde Tt – trendová zložka

εt – náhodné kolísanie Konštrukcia modelu vývoja sledovaných ukazovateľov v čase je v práci

spracovaná na základe jednorozmernej analýzy časových radov. To značí, žehodnoty časového radu ukazovateľov sledujú závislosť iba na jednejvysvetľujúcej premennej, ktorou je čas. Takýto model možno popísať:Yt= f ( t, εt ) kde Yt = hodnota časového radu

f – funkciat – časová premennáεt – hodnota náhodnej zložky

Voľbu vhodnej trendovej funkcie pre daný časový rad sme určili nazáklade predbežného rozboru, najčastejšie podľa grafického znázornenia. Priuvedenom prístupe sa nedá zabrániť subjektívnym vplyvom a teda je nutnézvolenú trendovú funkciu konfrontovať s informatívnymi testami pre voľbutrendovej funkcie alebo využitím mier presnosti. Medzi najčastejšie používanétrendové funkcie patria:

Lineárny trend Tt = β0+ β1 t t=1,2,…,nKvadraticky trend Tt = β0+ β1 t+ β2 t2 t=1,2,…,nExponenciálny trend Tt = β0 β1

t t=1,2,…,nS – krivka Tt = exp. (β0 + β1/t) t=1,2,…,n

Parametre β0, β1, β2 odhadujeme z empirického časového radu Y1,Y2,...,Yn metódou najmenších štvorcov.

Kvantifikácia ceny hovädzieho mäsa je zameraná v stupňoch vertikály odpoľnohospodárskeho prvovýrobcu po konečného spotrebiteľa. Na hodnoteniečasového vývoja údajov sme zvolili metódu výpočtu trendov pri použitílineárnej rovnice:

Y= a + bt ,pričom: a predstavuje vypočítanú konštantu b predstavuje trendovú zložku v závislosti na zmene premennej t (času)

V prípade zmeny vo vývoji sledovanej komodity boli podľa potrebyzavedené jedna alebo dve umelé premenné (c alebo d), ktoré viedli ku zmeneklasickej lineárnej rovnice trendu.Upravená rovnica trendu má tvar :

Y=a+bto+ct1, ak bola zavedená 1 umelá premenná,alebo

Y=a+bto+ct1+dt2, ak boli zavedené 2 umelé premenné.U údajov evidujúcich mesačné hodnoty v priebehu roka sme pre ich

zhodnotenie použili metódu výpočtu sezónnosti. Charakteristikou na meranieintenzity periodického kolísania hodnôt časového radu sú predovšetkým

8

indexy sezónnosti, vyjadrené v relatívnych číslach vo vzťahu k icharitmetickému priemeru:

.100y

YI ts =

kde: Is – hodnota indexu sezónnosti v %, Yt – skutočná hodnota ukazovateľov v čase t, Y – priemerná hodnota ukazovateľa v krátkodobom období času t.

Metodický postup ďalej využíva komparačnú analýzu marketingovejvertikály komodity. Analýzy vyúsťujú do syntézy, záverov a odporúčanívyužiteľných v rozhodovacej a riadiacej činnosti v nadpodnikovej alei podnikovej úrovní. Ďalšou metódou dizertačnej práce je metóda analýzy.Analýza je založená na rozložení celku do jednotlivých prvkov, alebo častía skúmaní ich závislosti, interakčných vplyvov alebo trendov umožňujúcichskúmať postavenia prvkov, či častí v celku, celkový vývoj a trendy ako aj ichpodiel a vplyvy. Metóda analýzy je nerozlučne spätá s metódou syntézy. Toumožňuje na základe analýzy syntetizovať poznatky a formulovať záverypráce a návrhy pre realizáciu v agropotravinárskej praxi na mikro a makroúrovni. Ďalšou metódou je komparácia, ktorá nám v práci umožňujeporovnávať dosiahnuté výsledky v SR so situáciou v Angole, aj keď tietokrajiny sú neporovnateľné. Za použitia komparačnej analýzy je skúmavý nielenrozdiel medzi jednotlivými stupňami marketingovej vertikály hovädzieho mäsa,ale aj trend rastu cien a vývoja cien. V práci sa použila aj indexová metóda.

IV. VÝSLEDKY A DISKUSIA

4.1 Vývoj stavov hovädzieho dobytka v SR

Chov hovädzieho dobytka v SR patrí medzi strategické odvetviahospodárenia na pôde. Od roku 1990 sa chov HD stal najkomplikovanejšímodvetvím živočíšnej výroby v SR a dochádza k poklesu stavov HD. Cenovádisparita od začiatku deväťdesiatych rokov najmä u jatočného HD, bolapríčinou poklesu stavov HD. Značné problémy sú v materiálno-technologickomzaostávaní vybavenia chovov. Problémy sú aj v kvalite výživy a kŕmeniazvierat, oneskorené platby výrobcom za dodávky prvovýrobcov, nízka cenavýrobcov za jatočný HD. U hovädzieho mäsa ceny na domácom trhunepokrývajú náklady, ktoré sú však enormne vysoké. Dopyt po hovädzommäse sa dramaticky znížil v sledovanom období, výrobky z chovu HD sapomaly bez exportnej dotácie stavajú nekonkurencieschopnými nazahraničných trhoch. Znamená to, že transformácia hospodárskehospoločenského systému sa po roku 1989 výrazne odzrkadlila aj vo vývojistavov hovädzieho dobytka.

Pretrvávajúci pokles početných stavov hovädzieho dobytka má dvezákladné príčiny. Takže v prvom rade ide o rozdiel medzi výrobnými nákladmia cenami platených výrobcom za jednotlivé komodity chovu hovädziehodobytka. Znižujúca sa kúpyschopnosť obyvateľstva v predchádzajúcomobdobí nevytvárala podmienky na to, aby sa ceny za jednotlivé živočíšnekomodity vyvíjali úmerne k objektívne rastúcim výrobným nákladom.

9

U žiadneho druhu jatočného hovädzieho dobytka nepokrývajú ceny vlastnénáklady. Krytie vlastných nákladov cenami je rôzne podľa druhu jatočnéhohovädzieho dobytka a pohybuje sa v roku 2001 od 58,67 percent u mladéhohovädzieho dobytka do 83,83 % u výkrmu hovädzieho dobytka, pričom podielkrytia vlastných nákladov cenami má klesajúci trend. Na základe údajovVÚEPP sú vlastné náklady rozdielne podľa jednotlivých výrobných oblastí.Najvyššie vlastné náklady sú práve vo výrobných oblastiach zemiakárska azemiakársko - ovsená, do ktorých je chov hovädzieho dobytka smerovaný a tonajme z pôdno-klimatických dôvodov, ako i z dôvodu trvalého udržania krajiny.

Graf 1Vývoj počtu hovädzieho dobytku v SR 1960 - 2002

0200400600800

10001200140016001800

1960

1962

1964

19661968

1970

1972

1974

1976

1978

1980

1982

1984

1986198

81990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

v tis

. kus

hovädzí dobytok z toho kravy

4.2 Vývoj produkcie hovädzieho a teľacieho mäsa

Chov hovädzieho dobytka a produkcia hovädzieho mäsa patrí medzidôležité odvetvia poľnohospodárskej produkcie. Od roku 1989 bol všakzaznamenaný vo výrobe hovädzieho mäsa pokles takmer o 68 % a výrobateľacieho mäsa poklesla o 17 %. V roku 1989 bolo vyprodukovaný208,7 tis. t ž. hm. hovädzieho mäsa, v roku 2002 iba 67,2 tis. t. Podobne v roku 1989 bolo vyprodukovaných 2,5 tis. t ž. hm. teľacieho mäsa, v roku 2002iba 2,1 tis. t. Hlavným dôvodom tohoto vysokého poklesu produkcie bolozníženie domácej spotreby a následného stavu kráv a hovädzieho dobytkacelkom. Stavy kráv sa v roku 2002 pohybovali na 49 % stavu roku 1989, stavyhovädzieho dobytka celkom na 49 %. Spotreba hovädzieho mäsa na obyvateľav SR od roku 1989 stále klesá, lebo spotrebiteľ stále častejšie preferuje mäsohydinové. V roku 1989 spotreboval v priemere každý obyvateľ 22,3 kghovädzieho mäsa za rok, v roku 2002 iba 7,1 kg.

V práci analyzujeme vývoj produkcie hovädzieho mäsa a teľacieho mäsav období rokov 1960 až 2002. Vývoj produkcie hovädzieho mäsa spolu vsledovanom období rokov 1960 až 2002 je vyjadrený trendovou funkciou:Y= a + b t + c t²Y= 69012+11909t – 278,59t²R²= 0,828

10

Graf 2

Trendová funkcia - produkcie hovädzieho mäsa

0

50 000

100 000

150 000

200 000

250 000

1960

1962

1964

1966

1968

1970

1972

1974

1976

1978

1980

1982

1984

1986

1988

1990

1992

1994

1996

1998

2000

2002

sledované obdobie 1960-2002

t živ

. hm

.

HD mäso trend

4.3 Vývoj spotreby hovädzieho a teľacieho mäsa

Spotreba mäsa v hodnote na kosti bola v Slovenskej republike najvyššiav roku 1989 a dosiahla úroveň 83,9 kg na obyvateľa za rok. Po roku 1989 tátospotreba prudko poklesla, po roku 1996 opäť mierne stúpla. Na jej zvýšení mánajväčší podiel rast spotreby hydinového mäsa. Podľa údajov uvedenýchv tabuľke 2 v roku 2002 spotreba mäsa spolu dosiahla 60,2 kg na obyvateľa zarok, z čoho bolo:• 7,1 kg hovädzieho a teľacieho mäsa,• 30,6 kg bravčového mäsa,• 20,1 kg hydinového mäsa,• 1,4 kg ostatného mäsa.

Hovädzie mäso obsahuje vysoké percento bielkovín, vitamíny radu Ba obsahuje menej tuku ako bravčové mäso. V 90-tych rokov bol výraznýpokles v spotrebe hovädzieho a teľacieho mäsa.

Hlavným dôvodom poklesu spotreby je vysoká spotrebiteľská cenahovädzieho mäsa a pokles kúpyschopnosti obyvateľstva v SR. Po odbúranízápornej dane z obratu (júl 1990) a následnom výraznom nárastemaloobchodnej ceny výrobkov z chovu HD (o 40-87 %, zatiaľ čo priemernýrast maloobchodných cien všetkých potravín bol cca 25 %) sa v roku 1991dopyt mäsa na vnútornom trhu znížil oproti stavu pred 9.7.1990 (odhad o 30 -35 %). Ďalším z dôvodov poklesu spotreby hovädzieho mäsa je substitučnýefekt. Znamená to, že domácnosti s nižšími príjmami skôr kúpia cenovomenej náročné hydinové mäso ako hovädzie alebo bravčové mäso. Dôležitúúlohu zohráva taktiež zmena v preferenciách spotrebiteľov: hovädzie mäsozvyčajne vyžaduje väčšie úpravy než ostatné druhy mäsa. Ďalej súčasný trendzvyšovania spotreby bieleho mäsa môže naďalej znižovať spotrebuhovädzieho mäsa. Situácia spôsobená BSE nie je odhadnuteľná a môžezohrávať veľmi významnú rolu. Po potvrdení choroby BSE sa na Slovenskuv roku 2001 spotreba hovädzieho mäsa významne znížila.

11

Graf 3

Vývoj spotreby hovädzieho mäsa v SR (kg na 1 obyvateľa a rok)

0,0

5,0

10,0

15,0

20,0

25,0

1989 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002*

kg

Hovädzie mäso

4.4. Cenový reťazec vertikály potravinárskych produktov chovu HD

Cena je najpodstatnejší marketingový nástroj. Relácie medzi vývojomúrovne cien výrobkov vstupujúcich do výrobného procesu a vývojom úrovnecien jednotlivých producentov daných komodít výrazne ovplyvňujú efektívnosťvýroby hovädzieho mäsa a mlieka.

Vývoj cien výrobcov bol poznamenaný miernym nárastom z roka na rokaresp. miernym nárastom a poklesom cien v priebehu roka. Vývoj nákupnýchcien hovädzieho dobytka mal v priebehu rokov 1994 až 1998 vzostupný trendvo všetkých kategóriách, pričom najviac vzrástli nákupné ceny jatočnýchbýkov. Nárast priemernej ceny jatočných býkov tr. A v porovnaní s rokom 1994bol 30,6 %. Celoročný priemer nákupnej ceny býkov v roku 2002 dosiahol45,96 Sk. kg:-1 v živom. Priemerná nákupná cena jatočných jalovíc trieda Adosiahla 35,88 Sk. kg:-1 v živom, čo je o 10,3 % viac ako pred rokom 1994.Podobne sa vyvíjala aj priemerná nákupná cena jatočných kráv trieda A, ktoráza rok 2002 bola 27,75 Sk. kg:-1 živej hmotnosti. Jej nárast v porovnaní s rokom 1994 bol 113,8 %. V rámci základných poľnohospodárskych produktovsa vzhľadom na nerovnováhu v ponuke a dopyte uplatňoval regulácia trhuprostredníctvom ŠFTR a trhové poriadky pre hovädzie mäso. U jatočnéhohovädzieho mäsa sa vyhlasuje minimálna intervenčná cena.

4.4.1 Ceny spracovateľov hovädzieho mäsaVývoj priemerných cien spracovateľov hovädzieho mäsa v SR od roku

1998 do roku 2002 zaznamenal výraznú zmenu. Od roku 1998 do roku 2002sa zo sledovaných výrobkov hovädzieho mäsa zvýšili spracovateľské ceny prehovädzie bez kosti predné, hovädzie predné s kosťou, hovädzia roštenka ahovädzia sviečková. Naopak, výrazne sa znížili spracovateľské ceny hovädzejštvrte zadnej, mierne poklesli spracovateľské ceny hovädzie zadné bez kosti.

12

Pri hovädzom prednom bez kosti nastalo zvýšenie z 99,91 na 114,06 Sk.kg-1

(nárast o 14,2 %), pri sviečkovej z 240,43 na 281,71 Sk.kg-1 (o 17,2 %),podobne v sledovanom období bol nárast spracovateľských cien pri roštenke(+ 7,1 %) a pre hovädzom prednom s kosťou (+4,4 %). Naopak, najvýraznejšiesa znížila spracovateľská cena pre hovädzej štvrte zadnej z 83,09 na 66,05Sk.kg-1 (pokles o 20,5 %) a mierne poklesli aj pri hovädzom zadnom bez kosti(-1,0 %).

Priemerné spracovateľské ceny hovädzieho mäsa (v Sk.kg-1 bez DPH)

Tabuľka 1Výrobok 1998 1999 2000 2001 2002 Vývoj v %

2002/1998Hovädzie štvrte zadné 83,09 87,50 91,15 88,83 66,05 -20,5Hov. bez kosti predné 99,91 106,86 107,49 83,55 114,06 14,2Hov. bez kosti zadné 135,98 141,02 145,66 114,49 134,67 -1,0Hov. predné s kosťou 70,54 76,57 80,89 68,25 73,63 4,4Hovädzie roštenka 139,87 144,95 152,55 148,35 149,77 7,1Hovädzie sviečková 240,43 283,00 324,36 321,57 281,71 17,2Prameň: VÚEPP a vlastný výpočet

4.4.2 Ceny spotrebiteľov hovädzieho mäsaSpotrebiteľské ceny hovädzieho dobytka mali od roku 1992 vzrastajúci

trend. Z tabuľky 2 je zrejmé, že v roku 2003 spotrebiteľ zaplatil 155,76 Sk zakilogram hovädzieho mäsa predného bez kosti. V porovnaní s rokom 1993 sacena hovädzieho mäsa zvýšila o 94,02 Sk.kg-1 (152,3 %) za kilogram. Priemernéspotrebiteľské ceny ďalších druhov hovädzieho mäsa v sledovaných rokoch 1991až 1999 zaznamenali výrazný vzostup. V porovnaní s rokom 1993 sa cenahovädzieho mäsa zadného bez kosti zvýšila o 99 Sk.kg-1 (118,7 %) a cenahovädzieho mäsa predného s kosťou o 44,57 Sk.kg-1 (101,8 %). Z tohotodôvodu môžeme konštatovať, že vývoj spotrebiteľských cien mäsa spôsobilizmeny spotreby mäsa vo fyzických jednotkách.

Vývoj spotrebiteľských cien hovädzieho mäsa v SR (Sk.kg-1) Tabuľka 2

1993 1995 1998 1999 2001 2002 2003Hov.mäso predné s kosťou 43,40 74,90 77,81 82,36 83,16 82,24 87,57Hov. mäso predné bez kosti 61,74 106,64 126,01 135,12 146,62 147,95 155,76Hov. mäso zadné bez kosti 83,40 142,10 159,15 169,70 178,32 175,71 182,40Prameň: Vlastný výpočet

4.5 Vývoj zahraničného obchodu Slovenskej republiky s hovädzím dobytkom a hovädzím mäsom

Produkty z chovu hovädzieho dobytka majú významné zastúpenie aj vzahraničnom obchode Slovenska. V obchode s hovädzím dobytkoma s hovädzím mäsom zaznamenáva Slovensko aktívne saldo, pretože vývoz jeza obdobie rokov 1993 až 2002 väčší ako dovoz. Zahraničný obchod živéhohovädzieho dobytka sa v kvantitatívnom vyjadrení pohybuje v rokoch 1993 –

13

2002 na úrovni 5,9 tis. t až 36,1 tis. t, pričom objem vývozu dosahoval hodnoty5,4 tis. t až 34,8 tis. t a objem dovozu 151 t až 1,3 tis. t. Aktívne saldo máv sledovaných rokoch variabilnú úroveň, pričom najpriaznivejšiu úroveňdosiahlo v roku 1993, a to 33 508 t. Zahraničný obchod so živým hovädzímdobytkom vykazuje vysoko kladne saldo vo všetkých sledovaných rokoch.Celkovo sa hodnota dovozu živého hovädzieho dobytka znížila o 25,9 %v nominálnom vyjadrení, t.j. z 57,8 mil. Sk v roku 1993 na 42,8 mil. Sk v roku2002 a hodnota vývozu poklesla o 44,6 % , t.j. z 987,8 mil. Sk na 547,4 mil.Sk. Pri dovozných a vývozných cenách za 1 kg živej hmotnosti sú rozdiely,ktoré vyplývajú z rôznych kategórie zvierat (plemenné, chovné a jatočné).

Obchodná bilancia s čerstvým a chladeným hovädzím mäsom v obdobírokov 1993 až 2002, okrem rokov 1993,1996 a 2002, má zápornú hodnotu.

V zahraničnom obchode Slovenskej republiky s mrazeným hovädzímmäsom od roku 1995 pretrváva záporné saldo, ktoré čiastočne zmierňujúvyššie obchodné ceny vývozu, ktoré sú determinované stupňom pridanejhodnoty obsiahnutej vo vyvážaných výrobkov.

Plemenný dobytok sa doviezol v množstve 184,3 t ž. hm. (99,4 %z celkového dovozu živého dobytka). Najviac sa ho doviezlo z Holandska(podiel na dovoze živého dobytka bol 65,1 %), z Českej republiky (21,2 %),z Rakúska (7,3 %), z Nemecka (4,7 %) z Poľska (1,8 %).

4.6 Postavenie poľnohospodárstva v národnom hospodárstve v Angole

Angola sa nachádza v juhozápadnej časti Afriky. Angola je krajinas vhodnou zemepisnou polohou, priaznivou klímou na pestovanie rôznychkultúrnych rastlín a horskými a podhorskými oblasťami vhodnými na pastviny aprodukciu krmovín.

Počas portugalskej koloniálnej éry bolo angolské poľnohospodárstvozávislé na otroctve a nútených prácach. Portugalci zrušili otroctvo na konci 19.storočia a nútené práce v roku 1961. Až do roku získania nezávislosti (1975)bolo hospodárstvo silné a rôznorodé, so solídnou exportnou základňou.Angola bola tretím najväčším vývozcom kávy a sisalu, ako aj rastlinného oleja,čaju, tabaku a mäsa. Obchod sa rozrástol za hranice portugalských trhov aždo Európy. Okrem toho bola Angola sebestačná vo všetkých potravinovýchplodinách s výnimkou pšenice. Dokonca vyrábala nadprodukciu kukurice,ktorú vyvážala. Poľnohospodárske zvieratá hrali dôležitú úlohu vpoľnohospodárstve ešte pred príchodom Portugalcov. Hovädzí dobytok sapoužíval na ťažné účely a znamenal významnú časť bohatstva krajiny.

Angolský poľnohospodársky úspech podporoval aj vynikajúci integrovanýdopravný systém vrátane prístavných, železničných a cestných liniek.Existovala tu významná sieť portugalských obchodníkov, ktorí skupovaliprodukciu a rozširovali úver pre domácich sedliakov ako aj portugalskýchkomerčných farmárov hospodáriacich na stredne veľkých farmách. Existovalitu početní dodávatelia poľnohospodárskych vstupov, ako aj agropodniky akonapríklad pivovary, závody na spracovanie oleja a mlyny. Koloniálna vládazaložila viacero poľnohospodárskych výskumných staníc. Zásoby ropy a domenšej miery zásoby dreva v okrese Cabinda zaisťovali značný príjemz vývozu, tento dištrikt bol pripojený ku kolónii až v roku 1946. Ťažba

14

diamantov, aj keď predstavovala oveľa menšie percento HDP ako ropa spolus poľnohospodárstvom, prispievala k tvorbe devízových rezerv.

Angola má rozsiahle prírodné zdroje, najmä lesné, rybné, vodné anerastné. Pred vojnou, ktorá sa začala v roku 1975, Angola bola jednýmz najväčších producentov komerčných plodín ako sisal, palmový olej, banánya cukrová trstina. Klimatické podmienky Angoly umožňujú pestovať tropickéako aj subtropické plodiny ako je cassava, kukurica, proso, banány, cirok,cukrová trstina, bavlna, sisal, citrusy, sladké zemiaky, fazuľa, ryža, palmovýolej, káva, slnečnica, tabak a drevo.

Napriek obrovským prírodným zdrojom je produkcia na osobu jednouz najnižších na svete. Zaostalé poľnohospodárstvo živí 80 až 90 % populácie,tvorí 13,5 % HDP. Aby Angola mohla využiť svoje prírodné bohatstvo - zlato,diamanty, tropické lesy, atlantické rybárstvo, ornú pôdu a veľké zásoby ropy,bude nevyhnutné úplné odstrániť následky občianskej vojny.

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť poľnohospodárstva jeangolské ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré metodicky a odborne riadi ausmerňuje tento sektor. V súčasnej dobe je situácia vo využívanípoľnohospodárskych zdrojov z celkovej výmery pôdy v Angole nasledovná: • orná pôda tvorí len 2 %• trvalé kultúrne porasty sa v krajine prakticky neobjavujú• lúky a pasienky zaberajú 23 % výmery pôdy• lesy 43 %• poľnohospodársky nevyužitá pôda tvorí 32%

1 - Pracovná silaZávažným obmedzujúcim faktorom rozvoja národného hospodárstva je

nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Problémy rozvoja národnéhohospodárstva ovplyvňuje obyvateľstvo svojou početnosťou, populačnýmiprírastkami, hustotou, pracovnou aktivitou a dlhovekosťou. Veková štruktúraobyvateľstva v Angole je nasledovná:• od 0 do 14 rokov tvorí z celkového počtu obyvateľstva 45 %• od 15 do 66 rokov 52 %• nad 65 rokov a viac 3 % • celkový počet 11 188 600 obyvateľov

Priemerná hustota obyvateľstva je 9 obyvateľov na km2. Pri 3 % ročnomraste sa počet obyvateľstva každoročne zvyšuje približne o 330 000 ľudí.Prudký rast počtu obyvateľstva nastal po ukončení občianskej vojny, napriekpretrvávajúcim konfliktom a problémom.2 - Mechanizácia

Mechanizácia predstavuje zvýšenie produktivity práce poľnohospodárskejprodukcie, je hlavnou podmienkou postupného prechodu k priemyselnejorganizácii poľnohospodárskej výroby. Nízke tempo rastu poľnohospodárskejvýroby je zapríčinené aj pomalým osvojovaním nových vedecko – technickýchpoznatkov.

Poľnohospodárstvo má k dispozícii cca 2 000 traktorov, údaje o počtekombajnov nie sú dostupné. Výkonnosť poľnohospodárskych mechanizačných

15

prostriedkov je nízka, stroje sú fyzicky a morálne opotrebované, náročná jeoprava a údržba.

4.6.1 Význam poľnohospodárstva v ekonomickom raste AngolyPozitívny vplyv na rozvoj spoločnosti Angoly má ekonomický rast v oblasti

hospodárstva, ktorý postupne zabezpečí jej ekonomickú nezávislosť.Ekonomický rast poľnohospodárstva sa realizuje v týchto oblastiach:• rastom poľnohospodárskeho produktu v rámci hrubého domáceho

produktu,• cestou trhového príspevku poľnohospodárstva k ekonomickému rastu,• faktorom príspevku poľnohospodárstva k ekonomickému rastu.Z hľadiska prvej oblasti poľnohospodárstva k ekonomickému rastu sa dásledovať: • absolútna veľkosť produktu a jeho zmien, • produkt pripadajúci na jedného obyvateľa,• obyvatelia pracujúci v poľnohospodárstve.

Z toho sa dá odvodiť to, že čím je podiel poľnohospodárstva na tvorbeHDP väčší, tým je väčší význam poľnohospodárstva k ekonomickému rastu anaopak. Ďalej, čím je tempo poľnohospodárskeho produktu rýchlejšie vporovnaní s tempom produktu ostatných odvetví, tým je prínos poľnohospodárstvaväčší.

V roku 2000 je podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP 13 %, priemyslu55,7 % a služieb 31,3 %. To poukazuje na zaostalosť ostatných odvetvíekonomiky krajiny, najmä služieb. Vzhľadom k tomu, že poľnohospodárstvomá relatívny vysoký význam, dopyt po poľnohospodárskych produktoch nie jeaž tak pružný v porovnaní s nepoľnohospodárskymi produktmi. Prírastokpoľnohospodárstva je nižší, ako prírastok produktov v nepoľnohospodárskychodvetviach. Z uvedeného vyplýva, že poľnohospodárstvo má teda v celkoverastúcej ekonomike klesajúce tendencie.

Z hľadiska druhej oblasti v ekonomickom raste ide najmä o vytváranievstupov pre celú radu odvetví, tým sa vytvára trh a podnecuje sa rozvoj. Kdôvodu nižšej úrovne ostatných odvetví rozvojových krajín môžeme zaradiťfinančné, technologické a technické poznatky. Väčšia časť poľnohospodárskejvýroby je exportovaná ako suroviny pred ich finálnym využitím. Opačný procesprebieha v rozvinutých krajinách a je potrebné podporovať i v Angolefinalizáciu vývozných poľnohospodárskych komodít.

Bariéry ekonomického rastu Angoly sú spôsobené viacerými faktormi:ekonomickými, demografickými, technologickými a kultúrno-politickými. Jedenz hlavných problémov rozvoja bola dlhoročná občianska vojna, ktorázapríčinila veľký ekonomický pokles. Za posledných päť rokov približne dvetretiny štátneho rozpočtu sa použilo na obranu a administratívne účely. Vdôsledku tohto, krajina musela takmer všetko dovážať, najmä stroje, dopravnéprostriedky, chemické produkty, oblečenie a potraviny.

Ďalšie príčiny ekonomickej zaostalosti sú spôsobené populačnouexplóziou - v priemere o 3,1 % rastu obyvateľstva, rôznymi formaminezamestnanosti - viac ako 50 % nezamestnanosť. Priemerná dĺžka života vAngole je 45 rokov, pričom priemer nízko príjmových krajín dosahuje 60 rokov.Analfabetizmus dospelých dosahuje 58%, čo je najväčší počet v porovnanís priemerom subsaharskej Afriky, ale aj priemerom nízko príjmových krajín.

16

Z týchto ukazovateľov môžeme konštatovať, že sociálno-ekonomicképroblémy rozvojových krajín sa stali globálnym problémom. Ich riešeniavyžadujú globálny prístup.

4.6.2 Štruktúra poľnohospodárskej výroby v AngoleZákladné dostupné údaje, ktoré charakterizujú poľnohospodársku výrobu

v Angole sú uvedené v prílohách 16 až 19. Údaje o početných stavochhospodárskych zvierat, produkcii, cenách výrobcov základnýchpoľnohospodárskych produktov sú uvedené v časovom rade rokov 1990 –2002.

Očakáva sa zvýšenie výmery obilnín a strukovín na vládoukontrolovanom území ako následok používania kvalitnejšieho osivaa mechanizácie, zlepšenia prístupových ciest a bezpečnosti. Veľké územiaalebo prístupové cesty k nim sú stále zamínované ako následok 27 - ročnejobčianskej vojny. Väčšina farmárov však stále uprednostňuje miestne odrodypred importovanými odrodami a hybridmi.

Väčšina pôdy je obrábaná ručne, pomocou toho najjednoduchšiehonáradia, ako sú motyky a mačety. To spomaľuje zvyšovanie plochy obrábanejpôdy tam, kde je to možné a narušuje harmonogram prác a znižuje kvalitupestovania.

Na území kontrolovanom organizáciou UNITA je situácia podobná, s tým,že farmári majú ešte ťažší prístup ku kvalitným osivám a ostatným vstupom.Nedostatočný prístup na trh tiež brzdí expanziu poľnohospodárstva.

Hektárové úrody sa napriek absolútnemu nedostatku hnojív, herbicídov apesticídov zvyšujú a stávajú sa porovnateľnými s okolitými krajinamis podobnými agro-klimatickými podmienkami. Na zvýšenie úrodnosti pôdy savyužíva zakopávanie burín a slamy bezprostredne po žatve. Náletymigrujúceho hmyzu v posledných rokoch neboli zaznamenané.

Hustota porastov kukurice, prosa a ciroku sa blíži k očakávanej úrovni(napr. kukurica 25 000 rastlín na hektár v suchších oblastiach a 40 000-50 000rastlín na hektár vo vlhkejších oblastiach). Očakáva sa však, že aniv najproduktívnejších oblastiach priemerné úrody kukurice nepresiahnu 0,9t.ha-1 , hoci v obdobných podmienkach sa zvyčajne dosahujú výnosy z úrody 2až 3 - krát vyššie. V suchých provinciách Cunene a Namibe sa výnosy z úrodyokolo 0,2 t.ha-1 pokladajú za normálne. Faktory znižujúce úrodu súnasledovné:• nedodržiavanie tradičných agrotechnických termínov pri introdukovaných

varietach s kratším produkčným cyklom,• zvyšujúci sa výskyt nemigrujúcich škodcov a hubovitých ochorení na

súčasných porastoch,• rabovanie a ničenie porastov ozbrojenými skupinami pochádzajúcimi z

oboch strán konfliktu,• nedostatok pracovnej sily v niektorých oblastiach.

Z celkového objemu zrnovín tvorí kukurica 80 % a zvyšných 20 % tvorianajmä cirok a proso, menej ryža a pšenica. Strukoviny, ktoré sa na mnohýchmiestach pestujú spoločne s kukuricou, koreňovými a hľuzovými plodinami,majú stúpajúcu tendenciu.

17

Od roku 1975 do 1992 mala spotreba potravín v Angole klesajúcutendenciu, najmä potravín živočíšneho pôvodu ako aj obilniny, cukor,strukoviny a olejniny. Spotreba ovocia a zeleniny však stagnovala.

Plodiny pestované v Angole sú: káva, bavlna, sisal, drevo, kakao, rajčiny,kapusta, kel, hlávkový šalát, jimboa, repka, mrkva, baklažán, tekvica,feferónky, paprika a okra, obilniny (ryža, kukurica, sorgum - cirok, massambala-podobná kukurici, pšenica), hľuzoviny (mandioka, zemiaky, sladké, bežnézemiaky), olejniny (slnečnica, orech kešu, kokos, podzemnica olejná),strukoviny (rozličné druhy fazule, macunde), cukrová trstina a tabak.

Angolská pôda poskytuje chutné a šťavnaté plody ako banány - rozličnédruhy (banán zlatý, strieborný, obyčajný), jablká, carambola, hrušky, maracuja,hrozno, pitanga (višňa), orech kešu, ananás, maboque, kola a ďumbier,abakaxi (druh ananásu), melón ananásový, melón (vodný), fruta pinha(šiškovitého tvaru), fruta-páo, sape-sape, abakate, manga, goiaba, côco akajú. Citrusové plody - pomaranče, citróny, grapefruity, mandarinky. Najväčšiepoľnohospodárske komplexy sa nachádzajú v Kavako, Cela, Camabatela,Matala a Kwanza-Bengo, ale vyžadujú si obnovu a rozšírenie.

4.6.3 Stav a problémy v živočíšnej výrobe v AngoleVeľký počet dobytka v Angole je koncentrovaný v južnej časti provincie

Huíla a Namibe. Podľa posledného spočítania zvierat pred nezávislosťoukrajiny (1975) tu bolo okolo 3 500 000 kusov hovädzieho dobytka, 800 000kusov ošípaných, 1 500 000 kusov drobných zvierat a ostatných chovanýchdomácich zvierat.

Chov hovädzieho dobytku je koncentrovaný z 85 - 90 % na južnej častikrajiny. Do tohto regiónu patria provincie Huíla, Namibe a Cunene. Sú toprovincie, kde práca s hovädzím dobytkom je hlavnou činnosťou vidieckehoobyvateľstva. Dôvodom jeho koncentrácie na juhu krajiny je to, že na severekrajiny sú rozšírené choroby prenášané muchou tse-tse a je tam nedostatokpastvín. V krajine je regionálna diferenciácie vo výrobe živočíšnych arastlinných produktov. Preto zabezpečovanie základne potravín zprebytkových regiónov na nedostatkové regióny je dlhodobým problémomkrajiny. Živočíšna výroba upadala v dôsledku veľkého výskytu muchy tse-tse,endemickej trypanozomiázy. V severných a stredných provinciách upadlavýskytom dobytčieho moru a slabej kvality pastvín. Vzhľadom ku kolapsuväčšiny veterinárnych služieb následkom vleklej občianskej vojny v sezóne1995 - 1996 bola zaznamenaná vakcinačná kampaň proti dobytčiemu moruiba v jednej provincii (Huila). Moderné farmárstvo, zavedené Portugalcami,bolo po získaní nezávislosti znárodnené a jeho rozvoj bol zabrzdený vojnoua v južných oblastiach aj suchom. Nedostatok mäsa bol preto pre mnohéangolské mestá charakteristický.

Hovädzí dobytok - sanga je hlavný typ dobytka v Angole a má tiež dobrúreprezentáciu. Podobne aj v prípade ošípaných a hydiny má Angola dobrézastúpenie exotických druhov. Chov hydiny a ošípaných je viac umiestnenýokolo miest, kde je intenzívny systém produkcie. Doteraz nemáme žiadnešpeciálne kontroly na kone, somárov a králikov.

18

V. TEORETICKÉ A PRAKTICKÉ PRÍNOSY PRE PRAXV práci sme analyzovali marketingový reťazec produktu hovädzie mäso

v Slovenskej republike. Analýzu sme v práci rozdelili do dvoch častí. V prvejčasti sme sa zamerali na zhodnotenia vývoju stavov a trendu produkciaa spotreby hovädzieho mäsa, analýzu vývoja cenovej vertikály hovädziehomäsa, distribučne kanály a zahraničný obchod s komoditami živý hovädzídobytok a hovädzie mäso Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že mojebudúce pôsobisko bude v Angolskej republike, kde chov hovädzieho dobytkasa nachádza na začiatku transformačného obdobia v druhej časti práce smeanalyzovali vybrané problémy hospodárstva a poľnohospodárskeho trhuv Angole.• v práci sme zhromaždili pomerne rozsiahlu základňu údajov týkajúcich sa

marketingového reťazca vertikály hovädzieho mäsa na Slovenskua v Angole. Takto rozsiahly faktografický materiál je možné využiť pririešení výskumných úloh, ako aj pri riešení konkrétnych prípadovýchštúdiách v praxi. Podobným spôsobom je možné využiť nazhromaždenéúdaje a metódy vo vyučovacom procese,

• na základe výskumu sme identifikovali problémové stránky výrobya marketingu hovädzieho mäsa na Slovensku a v záverečnej časti prácesme predložili návrhy a odporučenia pre zvýšenie konkurencie schopnostimarketingu komodity hovädzieho mäsa na Slovensku,

• na základe uskutočnenej analýzy sme identifikovali determinujúce stránkymarketingu hovädzieho mäsa na Slovensku a významne faktory, ktorédeterminujú vývoj poľnohospodárskeho trhu v Angole,

• výsledky a poznatky práce poskytujú informácie o úrovnipoľnohospodárstva v Angole a o komodite mäso HD v rozvinutej krajineakou je Slovensko, štátov kde existujú dva protichodné situácie. Na jednejstrane v Angole stále pretrváva všeobecný nedostatok potravín pre väčšinurozvojových krajín, ktorý sa prejavuje podvýživou a hladom. Na stranedruhej je v rozvinutých krajinách nadbytok produkcie a ponuky potravín.Tieto dva odlišné javy sa stali globálnym problémom sveta a žiadajúpoužitie odlišných marketingových stratégií,

• zistené diferencie vo vertikále chove hovädzieho dobytka medziSlovenskou a Angolskou republikou nám pomôžu identifikovať slabéstránky živočíšnej výroby a marketingu hovädzieho mäsa v Angole,do ktorých by sme mali preniesť nadobudnuté praktické a teoretickéskúseností zo Slovenskej republiky. To nám následne umožní zameraťsvoju pozornosť v smere zlepšenia chovu a marketingu hovädziehodobytka v Angole,

• zhromaždili sme dostupné množstvo aktuálne údaje a informácieo angolskom hospodárstve a poľnohospodárstve. Z týchto údajova informácií je možné aspoň čiastočne získať prehľad o stave problematikypoľnohospodárstva v Angole a zložitosť jej riešenia.

VI. ZÁVER

Chov hovädzieho dobytka patrí medzi najvýznamnejšie odvetviapoľnohospodárskej výroby v Slovenskej republike, ale aj v Angole.Všeobecným cieľom doktorandskej práce bola analýza marketingového

19

reťazca hovädzieho mäsa v Slovenskej republike od roku 1990 do roku 2002.Parciálnym cieľom tejto práce bolo po prvé, zhodnotiť vývoj stavov a trendvýroby a spotreby hovädzieho mäsa v naturálnych ukazovateľoch od roku1990 – 2002 s tým, že historické údaje o hovädzom dobytku sme sledovali užod roku 1960, analyzuje vývoj cenovej vertikály hovädzieho mäsa. Po druhé,analyzovať distribučné kanály v odbyte hovädzieho mäsa. Po tretie,analyzovať a zhodnotiť vývoj spotreby hovädzieho mäsa. Po štvrté, analyzovaťa zhodnotiť zahraničný obchod Slovenskej republike s komoditami hovädzímživý hovädzieho dobytok, hovädzie mäso čerstvé a chladene a hovädzie mäsomrazené. Vzhľadom k tomu že moje budúce pôsobisko bude v Angolskejrepublike, kde sa chov hovädzieho dobytka nachádza na začiatkutransformačného obdobia. “V piatej časti” tejto práce sa zaoberám vybranýmiproblémami poľnohospodárskeho trhu v Angole.

Z vykonaných analýz vývoja domáceho agrárneho trhu a vývojazahraničného obchodu Slovenskej republike za obdobie 1990 - 2002 vyplýva,že prechod na trhové podmienky sa prejavuje dlhodobým poklesom počtuhospodárskych zvierat, zhoršením ich úžitkovosti, a tým aj znížením produkciea predaja jatočného dobytka. Zvyšovaním cien pri nízkej kúpyschopnostiobyvateľstvo došlo k výraznému zníženiu domácej spotreby mäsa. Obdobímnajvyššieho poklesu počtu jatočných HD v SR boli roky 1990 až 1994, kedyubudlo 2,6 krát viac dobytka. V roku 1995 bol zaznamenaný mierny nárast,a od roku 1996 až 2002 má sústavne klesajúcu tendenciu. Sprievodnýmznakom útlmu chovu HD v SR po roku 1989 bolo zhoršenie výsledkovukazovateľov reprodukcie základného stáda a ukazovateľoch reprodukčnýchvlastností, zatiaľ čo vysoké brakovanie zvierat základného stáda kráv sapremietalo do produkcie jatočných HD, znižujúca sa plodnosť viedla k poklesupočtu narodených mláďat, a teda aj k znižovaniu základne jatočných HD.Výsledky, ktoré sa v spomínaných ukazovateľov v SR v ostatných rokochdosahujú svedčia o tom, že v chove hovädzieho dobytka, kde pretrvajúodbytové problémy s jatočnými zvieratami, je starostlivosť chovateľovo plodnosť kráv na okraji záujmov. Prijať preto opatrenia zamedzujúce ďalšípokles početných stavov hovädzieho dobytka.

Základné ukazovatele v chove hovädzieho dobytka sa výrazne zhoršili zaposledné roky. Počas rokov 2001 a 2002 stav dobytka kulminoval na počte645 tis. kusov, čo oproti údajom v roku 2000 znamená pokles stavov o 19 tis.kusov, čo predstavuje 3 % pokles. Uvedený pokles nastal aj napriek tomu, žev roku 2000 bol na podporu chov dobytka poskytnutý dosť značný objempodporných prostriedkov. Nepriaznivý stav je spôsobený pretrvávajúcounízkou úrovňou cien, ktoré nepokrývajú výrobné náklady. Na tomto stave sav neposlednom rade podieľa aj vysoká cenová úroveň vstupov a nepriaznivépočasie počas vegetačného obdobia. Prírastky dosiahli v roku 2002 úroveň0,729 g živej hmotnosti, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom znamenalonárast o 0,007 kg živej hmotnosti na zviera.

Zistili sme, že po zrušení pevných nákupných cien poľnohospodárskychvýrobkov v SR po roku 1989 pri všetkých druhov jatočných zvierat došlok zníženiu cien platených výrobcom. Od roku 1993 sa ceny platené výrobcomza jatočné zvieratá začali zvyšovať a tento vývoj s menšími výkyvmi prebiehado súčasnosti. Dynamika rastu i trendy vývoja cien jednotlivých kategóriijatočných zvierat sú však dosť diferencované. Zatiaľ čo cena jatočných býkov

20

má stále stúpajúci trend, cena jatočných jalovíc a jatočných kráv od roku 1996viac-menej stagnuje.

Spracovateľské a spotrebiteľské ceny v hodnotenom období reagovalinajmä na vývoj cien platených výrobcom za jatočné zvieratá a na ekonomickéopatrenia štátu, tykajúce sa rastu cien energie, pohonných hmôt a pod. Jepotrebné prijať opatrenie v oblasti cenovej politiky a vytvoriť na vnútornom trhupodmienky pre súlad ponuky a dopytu a pokúsiť sa o postupné oživeniespotreby.

Živý hovädzí dobytok a čerstvé, chladené alebo mrazené hovädzie mäsopatria medzi citlivé komodity v zahraničnom obchode Slovenskej republiky.Súhrny vykazujú za sledované obdobie (1993 – 2002) aktívne saldo a výrazneprispievajú k zníženiu zápornej bilancie zahraničného obchoduagropotravinárskeho sektora. Z vývoja kilogramových cien vývozu a dovozuvyplýva nutnosť zvýšiť podiel spracovaných finálnych výrobkov pred vývozomsurovín.

Jedným zo zakladaných predpokladov fungovania trhov primárnychpoľnohospodárskych surovín, spracovaných výrobkov a spotrebiteľského trhuje efektívny distribučný systém. Vstup zahraničného kapitálu do distribučnéhosystému potravinovej vertikály vedie ku konkurencie, efektívnosti atransparentnosti trhu.

Úspech chovu hovädzieho dobytka je vo významnej miere závislý nakonkurencieschopnosti finálneho výrobku (mäso). Je preto nevyhnutnévytvárať podmienky rastu konkurencieschopnosti chovu hovädzieho dobytka vcelej vertikále ich výroby. Slovensko má vhodné výrobné podmienky (prírodné,organizačno-technické), je potrebné podporovať vertikálne väzby výrobypoľnohospodárskych produktov, ich spracovania a obchodu. Taktiež ježiaduce uplatňovať nástroje komunikačného mixu. V tejto oblasti je potrebnéprednostne sa orientovať na zámery, ktoré účinne ovplyvnia rast domáceho azahraničného odbytu produktov chovu hovädzieho dobytka. Za priority trebapovažovať opatrenia, ktoré predkladáme ako súbor odporúčaní:• orientáciu poľnohospodárskej výroby a spracovateľského priemyslu

(mäsopriemysel) na potreby a požiadavky spotrebiteľského trhu,• rast kvality domácej produkcie hovädzieho mäsa (splnenie

štandardov- požiadaviek EÚ),• zabezpečenie vertikálneho prepojenia poľnohospodárskej

prvovýroby, spracovateľského priemyslu a obchodných systémov,• rast odbornej úrovne pracovníkov a modernizácie obchodných tokov,

vrátane podpory rozvoja a maximálneho využívania vlastnejdistribučnej siete výrobcov (s cieľom posilnenia ich postavenia akonkurencieschopnosti voči zahraničným obchodným reťazcom),

• tvorbu a uplatňovanie systému značky spracovateľov a obchodnýchorganizácií ako aj podpora rozvoja certifikácie spracovateľskéhopriemyslu pre rast predaja domácich produktov,

• rozvoj ponuky domácich produktov živočíšneho pôvodu maximálnevyužívajúcej všetky vhodné masmediálne prostriedky vrátane internetu,

• naplnenie cieľov Slovenskej agrárnej marketingovej organizácie v praxi(propagácie slovenských tovarov v zahraničí, pre včasnú informovanosťúčastníkov trhu a podobne).

Angola má obrovskú poľnohospodársku základňu, ktorá jej umožníkonkurovať v budúcnosti s vyspelými štátmi. Napriek týmto pozitívam

21

priemerné hektárové úrody dosahujú veľmi nízke hodnoty a štát nemôžezabezpečiť potravinovú sebestačnosť. Je to spôsobené viacerými faktormi,z ktorých najdôležitejšie sú: dlhotrvajúca občianska vojna, slabé strojovéa technické vybavenie, používanie menej výkonných odrôd, slabá ochranavoči burinám a škodcom, nedostatok vody v pôde, nízka úroveň organizáciepráce, nízka špecializácia ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a chýbajúceodborné vzdelanie.

Súčasná situácia v angolskom poľnohospodárstve je taká, že živočíšnavýroba v krátkom čase nemôže získať výrazný podiel na angolskom exporte.Je dôležité zabezpečiť a uspokojiť domácu spotrebu a zapojiť sa doobchodných aktivít so susednými krajinami, nakoľko niektoré sú v sektoreživočíšnej výroby sebestačné. Diskutuje sa o tom, či podporovať maloobchodna oživenie trhu so živočíšnymi produktmi, alebo či revitalizovať modernéformy hospodárenia. Na oživenie chovu zvierat sa plánujú nasledovnéopatrenie:• zastavenie šírenia muchy tse-tse a ostatných chorôb zvierat,• rozvoj výroby krmív pre živočíšnu výrobu,• obnova pastvín.

Je dôležité zabezpečiť a uspokojiť domácu spotrebu. Budúcnosť krajinyvo veľkej miere závisí na forme tejto rekonštrukcie. S ohľadom napoľnohospodársky sektor sú najdôležitejšími otázkami zvýšenie produkcie azlepšenie produktivity práce, diverzifikácia predávaných výrobkov, tvorbatrhových príležitostí a agropriemyselných prepojení, rozvoj ľudských ainštitucionálnych kapacít. Pod týmito problémami sa rozumejú financie previdiek a jasnejšie menej konfliktné práva na užívanie pôdy. Najväčšiaprekážka pre celkový rozvoj a ekonomický rast Angoly sú politické problémy.

Veľké možnosti v zlepšovaní angolského hospodárstva sú hlavne oblastimanažmentu pracovných procesov, manažmentu výroby, manažmentu zmiena marketingu. Veľmi efektívne pôsobí a bude pôsobiť prínos poznatkov, know -how technológií do hospodárstva krajiny z vyspelých štátov a oblastí sveta akoEÚ, USA a Kanady.

Významný ekonomický rast angolského poľnohospodárstva sa dázrealizovať aj v týchto oblastiach:• rastom poľnohospodárskeho produktu v rámci hrubého domáceho

produktu, • cestou trhového poľnohospodárstva.

Bohatstvo prírodných zdrojov vytvára pre Angolu obrovský potenciál preekonomický rozvoj. Jedným z kľúčových faktorov hospodárstva v procesevývoja spoločnosti je zabezpečenie výživy obyvateľstva. Priemyselnýa poľnohospodársky rozvoj je stále v štádiu začiatku rozvoja a poskytuje veľképríležitosti pre účasť zahraničných investorov. Základná zásada výživovejpolitiky Angoly je, zabezpečiť pre každého občana reálnu dostupnosť potravínv takom množstve, štruktúre a kvalite, aby úroveň výživy umožnila zdravýtelesný a duševný vývoj pri zohľadnení všetkých sociálno – ekonomických,vekových špecifík a zdravotných aspektov.

Trh s dobytkom je koncentrovaný v južnej provincií Angoly. Distribučnýsystém doteraz používaný nie je adekvátny, kvôli politickému a krízovémustavu krajiny. Fungovanie a rozvojový trhový program, spoločný marketingpodporovaný štátom by bol nástrojom riešenia problémov distribúcie v celejkrajine.

22

CONCLUSIONThe livestock breeding is one of the most important sectors of agriculture production in

Slovakia as well as in Angola. The main objective of the study was analyzing marketing chainof beef in Slovakia from 1990 to 2002. As a method we used time series data using variouseconometric models.

The results from the study of domestic agricultural market and foreign trade of Slovakiaindicated that transition to market economy implicated a long run declining of livestocknumbers and almost all indicators of animal efficiency and reproduction. Mentioned factorshad a consequence for the reduction of slaughter livestock production and selling. During theyears of 1990 – 1994 the number of livestock in Slovakia highly decreased (2.5 times lowerthan year 1990). It is very important to introduce a mechanism that helps to regulate thedramatic reduction of the number of livestock. We found that abolish of fixed producers pricein 1990 for all kinds of slaughter animals caused a price reduction for primary producers.However, the wholesale and retail prices highly prevails producer prices because of bigmarketing margin. This finding says that particular attention must be given to the priceformation process at the wholesale and retail level. Remarkable change, however, hasoccurred in the 1990s in the consumption of meat and meat products.

Angola is situated in southwest part of Africa. The country is producing a variety ofcrops and livestock. In the north, cassava, coffee, and cotton were grown; in the centralhighlands, maize is cultivating; and in the south, where rainfall is lowest, cattle herding isprevalent. During colonial period there were large plantations run by Portuguese thatproduced palm oil, sugarcane, bananas, and sisal. These crops were grown by commercialfarmers, primarily Portuguese, and by peasant farmers. These farmers then sold some of theirsurplus to local Portuguese traders in exchange for supplies.

After colonial period, the departure of Portuguese farmers and traders in the rural areasundermined agricultural productivity.

VII. ZOZNAM PUBLIKOVANÝCH PRÁC

1. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Marketingová vertikála komodity hovädzieho mäsa. In:Zborník vedeckých prác z konferencie MVD. Nitra: SPU, 1998. s. 4-8. ISBN 80-7137-481-4

2. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Stav a problémy v živočíšnej výrobe. In: Zborníkvedeckých prác II. Reštrukturalizácia agrárneho trhu v SR - 40 rokov FEM 1959 – 1999.Nitra: SPU, 1999. s.106-110. ISBN 80-7137-569-1

3. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Trhová liberalizácia v Angole. In: Zborník vedeckýchprác Transfery projektov hlavných úloh E-41, E-42, AE-51 riešených v rokoch 1997 –1999. Nitra: SPU, 2000. s. 202-204. ISBN 80-7137-684-1

4. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Živočíšna výroba a marketing v Angole. In: Zborníkvedeckých prác Mladá veda. Račková dolina: SPU, 2000. s.119-121. ISBN 80-7137-8593

5. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Štruktúra poľnohospodárskej výroby v Angole. In:Zborník vedeckých prác Podnikový manažment a agrárny marketing. Nitra: SPU, 2000.s. 237-240. ISBN 80-7137-715-5

6. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Postavenie poľnohospodárstva v národnomhospodárstve v Angole. In: Zborník z konferencie mladých vedeckých pracovníkov.Nitra: FEM SPU, 2000. s. 7 – 10. ISBN 80-7137-675-2

7. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Vývoj vybraných ekonomických ukazovateľov Angoly.In: Zborník vedeckých prác z konferencie MVD Ekonomické a manažérske aspektytrvalo udržateľného rozvoja poľnohospodárstva. Nitra: SPU, 2001. s.1487-1491. ISBN80-7137-871-2

8. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Význam poľnohospodárstva v ekonomickom rasteAngoly. In: Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2000. s.139-141. ISBN 80-7137-822-4

9. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Ekonomické aspekty v chove hovädzieho dobytka. In:Zborník z vedeckej konferencie Mladá veda. Račková dolina: SPU, 2001. s.239-244.ISBN 80-7137-971-9

23

10. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Analýza vývoja spotrebiteľských cien vybranýchproduktov živočíšneho pôvodu v SR. In: Zborník z vedeckej konferencie MVD. Nitra:SPU, 2002. s.90-94. ISBN 80-8069-027-8

11. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Marketing vybraných poľnohospodárskych komodít vAngole. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Mendelnet. Brno: MZLU,2001.

12. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Distribučné kanály a logistika. In: Zborník vedeckýchprác Mladá veda. Račková dolina: SPU, 2002. s. 33-42. ISBN 80-8916202-9

13. HELENA JORGE DE ALMEIDA: Vývoj spotreby a spotrebiteľskej ceny hovädzieho mäsana Slovensku. In: 7th International Conference of Doctoral Students in the framework ofEDAMBA. Nové Zámky: University of Economics in Bratislava, 2004. V tlači.

VIII. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. AYHAM, A.A.: Tendencia rozvoja poľnohospodárstva v Sýrii: Dizertačná práca. Nitra:SPU, 2001. 105 s.

2. BERNADETE, S.: Seminário de adaptaçäo profissional: Ministério da agricultura e dodesenvolvimento rural Pecuária, Luanda: 1997. 38 s.

3. BERNARD. A COLLI .: Ekonomický a finančný slovník. Bratislava: Práca, 1992, 265 s.ISBN 80-7094-272-X

4. ČICHOVSKÝ, L.: Marketing konkurencieschopnosti (I). Praha: Radix, 2001, 284 s.5. DUFALA, E.: Sučasný stav a úloha SR v medzinárodnom agrárnom obchode v ramci

krajín CEFTA. In: Zborník príspevkov zo spoločnej vedeckej konferencie Rozvojmalého a stredného podnikania v rámci CEFTA. Lipovce:1996, s. 28-34

6. FORET, M. - PROCHÁZKA, P. - ŠAŠINKA, O.: Europské marketingové prostředí. Praha:Computer Press, 1999, 325 s. ISBN 80-7226-203-3.

7. GOZORA,V.: Podnikový manažment. Nitra: VES SPU, 2000, 191 s. ISBN 80-7137-690-6

8. HAMBALKOVÁ M.: Komerčná činnosť. Nitra: VES SPU, 2002, 186 s. ISBN 80-8069-039-1

9. HOHENECKER, J.: Šance pre agrárne služby. In: Zborník vedeckých prác z konferencieVyužitie regionálnych rozvojových potenciálov na východnom Slovensku. Košice: SPUKE,1995. s. 22-25.

10. HORSKÁ,E.- Ubrežiová, I.: Manažment a marketing v medzinárodnom prostredí. Nitra:SPU, 2001, 418 s. ISBN 80-7137-884-4

11. HUDÁKOVÁ, M: Ekonomika a manažment chovu dojníc a jeho perspektívny rozvoj vpodmienkach Slovenskej republiky: Dizertačná práca. Nitra: SPU, 2000. 123 s.

12. HURT, B.: Encyklopédie komunikačných technik. Praha: Grada, 1994, 390 s.13. HUTNÍK, F. - TOMOVČÍK, J. - ŠTANGA, R.: Štrukturálne zmeny v agropotra-vinárstve

Slovenska. In: Pracovné materiály č. 2. Bratislava : Prognostický ústav Slovenskejakadémie vied. 1998, s. 6-25.

14. IŽÁKOVÁ, V.: Agrárny trh a obchod s produktmi chovu hovädzieho dobytka. In:Konkurenčná schopnosť výrobkových vertikál chovu HD. Nitra: FEM, SPU, 1998. s.12-21. ISBN 80-7139-043-7.

15. JANOK, M.- Oláh, M.: Cenová stratégia. Bratislava: Mika Conzlt, 1996. 252 s. ISBN80-967295-3-5

16. JURÁŠEK, P.: Vstupné úvahy o sebestačnosti v potravinách. In: Agrárna politika asebestačnosť v potravinách. Bratislava: VÚEPP, 2002, 74 s. ISBN 80-8058-236-X

17. KITA, J. A KOL.:: Marketing. Bratislava: IURA EDITION 2000, 363 s. ISBN 80-7137-709-0

18. KOTLER, P. - AMSTRONG, G.: Marketing. Bratislava: SPN, 1992, 441 s. ISBN 80-7127-712-0

19. KOTLER, P.: Marketing management. Analýza plánování, využití, kontrola. Praha :GRADA publishing, 1998. 710 s. ISBN 80-7169-600-5

20. KRETTER, A.: Metodické otázky tvorby a kvantifikácie marketingových reťazcovpoľnohospodárskych a potravinárskych komodít. In: Acta Operativo-oeconomica, Nitra:VŠP, roč. 50, 1995, s. 75-78. ISBN 80-7137-229-3

24

21. KRETTER, A.: Doplnkové komodity z chovu hovädzieho dobytka a ich predaj vSlovenskej republike. In: Zborník z vedeckej konferencie Konkurenčná schopnosťvýrobkových vertikál chovu HD - základy úspechu podnikania. Sabinov: MP SR,1998 s.156-161. ISBN 80-7139-043-7

22. KRETTER, A.: Reklama. Košice: KREDIT, 1998, 51 s. ISBN 80-8878-730-023. KRETTER, A.: Kvalita agropotravinárskych produktov a ich priamy predaj

spotrebiteľovi. In: Zborník z vedeckej konferencie Ekonomika firiem 2000. Bratislava:EU 2000, s.341-345. ISBN: 80-225-1308-3

24. KRETTER, A.: Marketingový mix v marketingovom riadení podniku. In: Zborníkvedeckých prác z vedeckého seminára K aktuálnym otázkam legislatívy a manažmentu všpeciálnej rastlinnej výrobe. Nitra: SPU, 2002, s. 14-18. ISBN 8069-119-3

25. KRETTER, A.: Analýza vývoja spotrebiteľských cien hovädzieho a bravčového mäsa vSR. In: Zborník vedeckých prác. Nitra: SPU, 2003, s. 115-119. ISBN 80-8069-284-X

26. LESÁKOVÁ, D.: Strategický marketingový manažment. Bratislava: Spring, 2001, 339 s.ISBN 80-88848-90-3

27. LESÁKOVÁ, D.: K vymedzeniu postavenia a vedeckých cieľov marketingu vekonomickej teórii a praxi. In: Ekonomický časopis. 1997, roč. 45, č. 10, s. 747-758

28. MALEJČIK, A: Realizácia komparatívnych výhod pri nedokonalej výmene: In: Zborník zmedzinárodnej vedeckej konferencie Medzinárodné vedecké dni. Nitra: SPU, 2002,s.225-229. ISBN 80-8069-027-8

29. MATEIDES, A – ĎAĎO, J.: Spokojnost zákazníka a metódy jej merania (2.) Bratislava:M. Mračko, 2000, 256 s. ISBN 80-8057-224-0

30. MOJTO, J.: Nutričná hodnota mäsa hospodárskych a divých zvierat chovaných vsúčasnosti na Slovensku. In: Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťouVýživa a potraviny pre tretie tisícročie. Nitra: SAV 2000 s. 60-65. ISBN 80-7137-742-2

31. MORRISON, A.M.: Marketing pohostinstva a cestovného ruchu. Praha: Victoriapublishing, 1995. 523 s. ISBN 80-85605-90-2

32. MURGAŠ, J. A KOL.: Manažment a marketing v chove dobytka na Slovensku. Nitra:VŠP, 1995, 269 s. ISBN 80-7137-220-X

33. MURGAŠ, J. A KOL.: Vývojové trendy a tendencie v chove HD v SR a ich komparácie svyspelými štátmi sveta. In: Ekonomické a transformačné problémy v chove HD naSlovensku. Nitra: VŠP, 1997, s. 56-61. ISBN 80-7137-129-7.

34. MURGAŠ, J.: Plánovanie marketingu a výroby. Nitra: Agroinštitút, 2000, 116 s. ISBN80-7139-058-5

35. NAGYOVÁ, J.: Marketingová komunikace. Praha: VŠE, 1998, 113 s. ISBN 80-7079-376-7

36. NAGYOVÁ, Ľ.: Súčasný vývoj distribučných reťazcov na Slovensku a ich dopad napotravinársky priemysel. Sborník příspevků z 3. Mezinárodní konference Firma akonkurenční prostředí. Brno: MZLU, 2000, s. 220-225. ISBN 80-7175-460-0

37. NAGYOVÁ, Ľ: Zmeny v spotrebiteľskom správaní na trhu potravín. Sborník referátů zmezinárodní vědecké konference Marketing a cestovní ruch 2000. Ostrava: Technickáuniverzita, 2000, s. 273-283. ISBN 80-7048-021-1

38. PAŠKA, Ľ.: Manažment výroby. 2. Vydanie. Nitra: SPU, 182 s. ISBN 80-8069-09139. PAYNE, A.: Marketing služieb. Praha: Grada publishing, 1996, 248 s. ISBN 80-7169-

276-X40. PRACHÁR, J.: Čo je marketing? Bratislava: SPN, 1991, 138 s. ISBN 80-08-01321-441. PRIBOVÁ A KOL.: Marketingový výzkum v praxi. Praha : Grada publishing, 1996. 256 s.

ISBN 80-7169-299-9.42. RAJT, Š.: Marketing. Charakteristika, stratégia, proces. Bratislava: SPRINT, 2000, 133

s. ISBN 80-8848-62-843. SâO V.: Manažment hospodárskej politiky v Angole. Luanda: INALD, 1995, 86 s.44. SCHULTZ, D., E.: Moderní reklama - umenie zaujmout. Praha: Grada,1995, 70 s.45. ŠIMO, D. A KOL.: Pôsobenie distribučných sietí ako faktorov formovania odbytu.

Výskumná správa. Nitra: SPU, 2000. 48 s.46. ŠIMO, D. - KRETTER, A. – VICEN, M.: Marketing. Nitra: SPU, 2000, 164 s. ISBN 80-

7137-712-047. ŠIMO, D.: Agrárny marketing. Nitra: SPU. 2000. 301 s. ISBN 80-7137-709-0

25

48. ŠIMO, D.: Teoretické a metodologické marketingové prístupy k úspešnému postaveniu naagrárnom trhu. In: Zborník vedeckých prác z vedeckého seminára s medzinárodnouúčasťou K aktuálnym otázkam v PPoK pri vstupe do tretieho tisícročia. Nitra: SPU,2001, s. 98-101. ISBN 80-7137-878-X

49. ŠVAČ, V.: Exportom k úspechu (trinásť kľúčov podnikateľa). Bratislava: Ister science,1997, 141s. ISBN 80-88683-16-5

50. TESFU, W/S.: Trh agropotravinárskych produktov a rozhodovanie spotrebiteľa:Dizertačná práca. Nitra: SPU, 2002. 146 s.

51. URBAN, E.: Medzinárodný marketing. Bratislava: Alfa, 1992, 145 s. ISBN 80-05-01078-852. WEBSTER, F.E.: Top managemenťs Concerns about Marketing Issues for 1980s. In:

Journal of Marketing, roč. 1981, č. 45, s. 553. VICEN, M.: Postavenie veľkoobchodov v systéme distribúcie potravi-nárskych výrobkov

na Slovensku. In: Acta oeconomica informatica. Nitra: FEM SPU, 2001, s. 45-50. ISSN1335-2571

54. VICEN, M.: Uplatňovanie marketingovej komunikácie pri odbyte potravinárskychvýrobkov. In: Zborník vedeckých prác Medzinárodné vedecké dni 2001. Nitra: FEMSPU, 2001, s. 246-249. ISBN 80-7137-865-8