imalizácie diagnostických postupov v podmienkach ... · sa, ktoré nie je moţné priradiť ani k...
TRANSCRIPT
Metodicko-výskumný kabinet výchovného
a psychologického poradenstva a prevencie pri VÚDPaP
Západná ul. č. 2, 821 02 Bratislava tel./fax: + 421 2 4341 4054 * e-mail: [email protected]
MKCH 10 vo svetle optimalizácie diagnostických postupov v podmienkach
činnosti poradenských a preventívnych zariadení
(pracovný návrh)
Štefan Matula - Radovan Mrlák
Materiál na rokovanie expertných tímov pre zefektívnenie a skvalitnenie systému
školského poradenstva transformáciou existujúcich pedagogicko-psychologických
poradní schválenou uznesením vlády SR č. 283 dňa 21. marca 2007.
Budmerice, 5. – 7.6.2007
Diagnostické minimum podľa MKCH 10
A.
2
F70 - F79 Duševná zaostalosť - mentálna retardácia
Deti v predškolskom veku a
prvý ročník základnej školy
(od 4r. - do 7r.)
Deti v školskom roku od 2.
ročníka do 9. ročníka
Mládeţ v puberte a
adolescencii -stredný stupeň
vzdelávania
Anamnéza RA, SA, OA;
Rozhovor / diagnostický
rozhovor; pozorovanie;
Kaufman / hodnotiaca batéria
pre deti, ABC; Kresba
postavy - rediagnostika 7m
príp. 1 rok.
Anamnéza RA, SA, OA;
Rozhovor / diagnostický
rozhovor; pozorovanie;
WISC III; Baum test; číselný
štvorec
Anamnéza RA, SA, OA;
Rozhovor / diagnostický
rozhovor; pozorovanie;
WISC III/ WAIS-R
Diferenciálne kritériá
F70 Ľahká duševná mentálna zaostalosť
Rozsah IQ od 50 – do 69
(u dospelých mentálny vek na úrovni od 9 do 12 rokov)
F71 Stredný stupeň duševnej zaostalosti
Rozsah IQ od 35 – do 49
(u dospelých mentálny vek od 6 – do 9 rokov)
F72 Ťažká duševná zaostalosť
Rozsah IQ od 20 – do 34
(u dospelých mentálny vek od 3 do 6 rokov)
F73 Hlboká duševná zaostalosť
Rozsah IQ pod 20
(u dospelých mentálny vek pod 3 roky)
F78 Iná duševná zaostalosť
F79 Nešpecifikovaná duševná zaostalosť o deficit NS
o subnorma NS F7x.0 Ţiadne, alebo minimálne postihnutie správania
F7x.1 Výrazné postihnutie správania, vyţadujúce pozornosť alebo liečbu
F7x.8 Iné postihnutie správania
F7x.9 Bez zmienky o postihnutí správania
3
F80 – F89 Poruchy psychického vývinu
Deti v predškolskom veku a
prvý ročník základnej školy
(od 4r. - do 7r.)
Deti v školskom roku od 2.
ročníka do 9. ročníka
Mládeţ v puberte a
adolescencii -stredný stupeň
vzdelávania
Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor;
pozorovanie; Kaufman /
hodnotiaca batéria pre deti,
ABC; Kresba postavy; WM
skúška; Moseleyova testová
batéria; Ray - Osterriethova
komplexná figúra; // CARS
škála; ADI-R - autizmus//
Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor;
pozorovanie; WISC III;
Baum test; číselný
štvorec/test pozornosti D2;
Ray-Osterriehtova
komplexná figúra; WM
skúška; Moseleyova testová
batéria; Edfeldtov reverzný
test; Kalkulia III; SPAS;
Kohsove kocky; Raven
Všeobecné kritériá
Poruchy v tejto kategórii majú spoločné:
vţdy vznikajú v dojčenskom alebo detskom veku
poškodenie alebo oneskorenie vývinu funkcií úzko súvisiacich s biologickou
zrelosťou centrálneho nervového systému
stály priebeh bez remisií a relapsov
Vo väčšine prípadov je postihnutá jazyková funkcia, zrakové a priestorové schopnosti,
motorická koordinácia. Oneskorenie alebo zníţenie funkcie je prítomné a zjavné v detskom
a mladom školskom veku dieťaťa, v neskoršom veku je menej spoľahlivé ho určiť, čo sa
zniţuje s pribúdajúcim vekom, hoci mierny deficit často pretrváva aj v dospelosti.
Diferenciálne kritériá
F80
Špecifické poruchy vývinu reči a jazyka
Porucha pri ktorej je narušené normálne osvojovanie si jazyka od skorých štádií vývinu.
Poruchy nie je moţné pripísať priamo neurologickým abnormalitám, ani odchýlkam
jazykových mechanizmov, poškodením senzória, duševnej zaostalosti alebo faktorom
prostredia. Špecifické poruchy vývinu reči a jazyka majú často za následok pridruţené
odchýlky v (napr.) čítaní, písaní, interpersonálnych vzťahoch, poruchy emócií, príp. poruchy
správania.
F80.0 Špecifická porucha artikulácie reči
Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je pouţívanie zvukov reči pod
úrovňou mentálneho veku dieťaťa, ale pri ktorej je normálna úroveň
jazykových schopností.
A. Schopnosť artikulácie, hodnotená podľa štandardizovaných testov,
je pod limitom dvoch štandardných odchýlok pre tento vek
dieťaťa.
B. Schopnosť artikulácie je najmenej 1 štandardná odchýlka pod
neverbálnym IQ, hodnoteným štandardizovanými testami.
C. Jazykové vyjadrovanie a chápanie je podľa štandardizovaných
4
testov v rámci limitu 2 štandartných odchýlok pre tento vek
dieťaťa.
D. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné
postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje zvukový prejav reči, taktieţ
nie je prítomná ţiadna pervazívna vývojová porucha (F84.-.).
E. Najčastejšia pouţívaná vylučovacia doloţka: „Neverbálne IQ je
podľa štandardizovaného testu niţšie ako 70.
F80.1 Expresívna porucha reči
Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je schopnosť dieťaťa pouţívať
hovorený jazyk zreteľne zníţená oproti primeranej úrovni zodpovedajúcej
jeho mentálnemu veku, ale pri ktorej je porozumenie jazyka v normálnych
hraniciach. Môţu ale nemusia byť abnormality v artikulácii.
A. Schopnosť uţívať expresívnu reč podľa štandardizovaných testov,
je pod limitom dvoch štandardných odchýlok pre tento vek
dieťaťa.
B. Schopnosť uţívať expresívnu reč je najmenej jednu štandardnú
odchýlku pod neverbálnym IQ, hodnotením štandardizovanými
testmi.
C. Receptívna schopnosť reči, hodnotená podľa štandardizovaných
testov, je v medziach 2 štandardných odchýlok pre tento vek
dieťaťa.
D. Pouţívanie a chápanie neverbálnej komunikácie a „vnútorné
reči“ sú v medziach normy.
E. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné
postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje uţívanie hovorenej reči, ani
nieje prítomná ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-)
F. Najčastejšia vylučovacia doloţka: „Neverbálne IQ je podľa
štandardizovaného testu niţšie ako 70.
F80.2 Receptívna porucha reči
Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je porozumenie reči dieťaťom
pod priemernou úrovňou zodpovedajúcou jeho mentálnemu veku. Takmer
vo všetkých prípadoch je postihnutý aj hovorený jazyk, časté sú
abnormality pri tvorbe slov.
A. Chápanie reči, hodnotené podľa štandardizovaných testov, je pod
limitom 2 štandardných odchýlok pre tento vek dieťaťa.
B. Receptívna rečová schopnosť je najmenej 1 štandardná odchýlka
pod verbálnym IQ, hodnoteným štandardizovanými testmi.
C. Nevyskytuje sa ţiadne neurologické, senzorické ani telesné
postihnutie, ktoré priamo ovplyvňuje receptívnu reč, ani nie je
prítomná ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-)
D. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka: „neverbálne IQ je
podľa štandardizovaného testu menej ako 70
F80.3 Získaná afázia s epilepsiou (Landau – Kleffner syndróm)
Porucha pri ktorej dieťa s predtým normálnym vývinom reči stráca
receptívne a expresívne jazykové schopnosti, ale zachováva si všeobecnú
inteligenciu; vznik poruchy sprevádzajú paroxyzmálne abnormity na
EEG, vo väčšine prípadov aj epileptické záchvaty. Porucha sa zvyčajne
5
začína medzi tretím a siedmim rokom ţivota, pričom schopnosti sa
strácajú počas niekoľkých dní aţ týţdňov. Časová súvislosť medzi
vznikom záchvatov a stratou reči je dosť variabilná, pričom jedna porucha
predchádza druhú v striedavom poradí o niekoľko mesiacov aţ dva roky.
V etiológii sa uvaţuje o zápalovom encefalitickom procese asi u dvoch
tretín zostáva viac alebo menej závaţný receptívny defekt jazyka.
A. Ťaţká strata schopnosti expresívnej a receptívnej reči sa vyskytne
behom krátkeho obdobia, ktoré je kratšie ako 6 mesiacov
B. Vývoj reči bol pred stratou normálny
C. Paroxyzmálne abnormality EEG, postihujú jeden alebo obidva
temporálne laloky, sú zjavné v úseku dvoch rokov pred a aţ dva
roky po začiatku straty reči.
D. Sluch je v medziach normy.
E. Úroveň neverbálnej inteligencie je zachovaná v medziach normy.
F. Nie je moţné diagnostikovať inú neurologickú poruchu neţ
implicitnú v abnormálnom EEG a prítomnosť epileptických
záchvatov (pokiaľ sa vyskytnú).
G. Porucha nespĺňa kritériá pre pervazívnu vývojovú poruchu (F84.-)
F80.8 Iné vývinové poruchy reči a jazyka
F80.9 Vývinová porucha reči a jazyka nešpecifikovaná
Tejto kategórii ak je moţné by sme sa mali vyhnúť. Mala by byť pouţitá
len pre nešpecifikované poruchy, u ktorých je výrazné postihnutie reči
a jazyka, ktoré nemôţe byť pripočítané mentálnej retardácii, či
neurologickému, senzorickému alebo fyzickému postihnutiu, postihujúcim
priamo reč alebo jazyk.
F81
Špecifické vývinové poruchy školských zručností
Poruchy, pri ktorých je nadobúdanie zručností obmedzené od skorých vývinových štádií.
Obmedzenie nie je len dôsledkom chýbania moţnosti učiť sa, ani prejavom len mentálnej
retardácie a nezapríčiňuje ho ani daktorá forma získanej choroby alebo poranenia mozgu.
F81.0 Špecifické poruchy vývinu školských zručností
Hlavnou črtou poruchy je špecifické a významné spomalenie vývinu
schopnosti čítania, ktorá nezávisí len od mentálneho veku, odchýlok
zrakovej ostrosti alebo nevhodného spôsobu vyučovania. Postihnuté môţu
byť chápanie čítaného, spoznávanie čítaných slov, ústna pohotovosť pri
čítaní a výkon pri úlohách spojených s čítaním. Ťaţkosti s výslovnosťou
často súvisia so špecifickou poruchou čítania, často pretrvávajú aţ do
dospievania, aj keď sa určitý pokrok v čítaní dosahuje. Špecifické
vývinové poruchy zvyčajne predchádza anamnéza porúch vývinu reči
a jazyka. Časté sú pridruţené poruchy emócií a správania počas školského
veku.
A. Musia byť prítomné obidva nasledujúce znaky:
1. skóre presnosti a/alebo chápania čítaného je najmenej 2
štandardné chyby pod očakávanou úrovňou pre chronologický vek
a všeobecnú inteligenciu dieťaťa, pričom je ako schopnosť čítania,
tak i IQ hodnotené podľa individuálne prevedeného testu,
štandardizovaného pre danú kultúru a vzdelávací systém.
6
2. anamnéza váţnych obtiaţí pri čítaní alebo skóre testu, ktoré
spĺňajú kritérium A (1) v skoršom veku, a skór v písomnom teste,
ktorý je najmenej 2 štandartné chyby pod úrovňou očakávanou pre
chronologický vek a IQ dieťaťa.
B. Porucha popísaná v kritériu A výrazne postihuje školské výkony
alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú schopnosť čítať.
C. Porucha nie je priamym dôsledkom vadnej zrakovej alebo
sluchovej ostrosti ani neurologické poruchy.
D. Školské znalosti sú v očakávanom priemere (tz. Nie sú ţiadne
extrémne nedostatky vo vyučovaní).
E. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70
podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu.
F81.1 Špecifická porucha písania
A. Skóre podľa štandardizovaného testu pre písanie je najmenej 2
štandartné chyby pod úrovňou očakávanou pre výkon dieťaťa
daného veku a celkovej inteligencie.
B. Skórovanie presnosti čítania a chápania je v medziach normy
(plus mínus 2 štandartné odchýlky od priemeru).
C. V anamnéze nie sú výrazné problémy s čítaním.
D. Školské znalosti sú v očakávanom priemere ( t.zn. výchova nebola
zvlášť neprimeraná)
E. Problémy s písaním sú od samého začiatku učenia sa písať.
F. Porucha popísaná v kritériu A výrazne postihuje školské výkony
alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú písanie.
G. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70
podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu.
F81.2 Špecifická porucha aritmetických schopností
Porucha zahŕňa špecifické zníţenie aritmetických schopností, ktoré sa
nedá úplne vysvetliť celkovou mentálnou retardáciou alebo
neprimeraným vyučovaním. Deficit sa týka zvládnutia základných
počtových výkonov sčítania, odčítania, násobenia a delenia a nie
abstraktnejších matematických schopností v algebre, trigonomertrii,
geometrii, diferenciálnom a integrálnom počte.
A. Skóre na štandardizovanom aritmetickom teste je najmenej 2
štandartnej chyby pod úrovňou očakávanou na základe
chronologického veku dieťaťa a jeho celkovej inteligencie.
B. Skóre, týkajúce sa presnosti čítania a chápania čistého textu
a písania, sú v medziach normy(plus mínus 2 štandartné odchýlky
od priemeru).
C. V anamnéze nie sú výrazné ťaţkosti v čítaní a písaní.
D. Školské znalosti sú v medziach očakávaného priemeru (t.j.
výchova nebola zvláštne neprimeraná).
E. Problémy s počítaním sa vyskytujú od samého začiatku učenia sa
matematiku.
F. Porucha popísaná v A kritériu výrazne postihuje školské výkony
alebo kaţdodenné aktivity, ktoré vyţadujú aritmetické znalosti.
G. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako 70
podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného testu.
7
F81.3 Zmiešaná porucha školských schopností
Nedostatočne definovaná zvyšková kategória porúch, pri ktorej sú
zreteľne zníţené aritmetické schopnosti, čítanie a výslovnosť, ale poruchu
nemoţno pripísať výlučne všeobecnej mentálnej retardácii alebo
neprimeranému vyučovaniu. Mala by sa pouţiť pre poruchy, ktoré spĺňajú
kritériá pod F81.2 a pod F81.0 alebo F81.1.
F81.8 Iné vývinové poruchy školských zručností
F81.9 Nešpecifikované vývinové poruchy školských zručností
Tejto kategórii by sme sa mali pokiaľ moţno vyhýbať a uţívať ju iba pre
nešpecifikované poruchy, u ktorých je výrazné narušenie schopnosti učiť
sa, ktoré nie je moţné priradiť ani k mentálnej retardácii, ani poruche
zrakovej ostrosti, ani nevhodnému spôsobu vyučovania.
F82 Špecifická porucha vývinu pohybovej funkcie
Hlavnou črtou tejto poruchy je váţne oneskorenie vývinu motorickej
koordinácie, ktoré sa nedá vysvetliť mentálnou retardáciou alebo
špecifickou vrodenou alebo získanou nervovou chorobou. Starostlivé
klinické vyšetrenie jednak ukáţe vo väčšine prípadov zreteľnú vývinovú
nezrelosť nervového systému, ktorá sa prejavuje choreiformnými
pohybmi nepodporených končatín alebo zrkadlovými pohybmi a inými
zdruţenými motorickými prejavmi, ako aj príznakmi zhoršenej jemnej
a celkovej motorickej koordinácie.
A. Skóre na štandardizovanom teste jemnej alebo hrubej
motorickej koordinácii je najmenej o 2 štandartné
odchýlky niţšie ako úroveň očakávaná pre dieťa tohto
chronologického veku.
B. Porucha popísaná v kritériu A významne narušuje školské
výkony alebo kaţdodenné aktivity.
C. Nie je moţné diagnostikovať ţiadnu neurologickú poruchu.
D. Najčastejšia uţívaná vylučovacia doloţka IQ je niţšie ako
70 podľa individuálne aplikovaného štandardizovaného
testu.
F83 Zmiešané špecifické vývinové poruchy
Zvyšková kategória pre poruchy, pri ktorých je určité primiešanie
špecifických vývinových porúch reči a jazyka, školských schopností
a motorických funkcií, pričom ţiadna z nich dostatočne neprevláda, aby
oprávňovala na prvú diagnózu. Táto zmiešaná kategória by sa mala
pouţiť len vtedy, ak sa tieto špecifické vývinové poruchy príliš
prekrývajú. Zvyčajne, ale nie vţdy ich sprevádza určitý stupeň celkového
kognitívneho poškodenia. Mala by sa preto pouţiť pri dysfunkciách, ktoré
spĺňajú kritériá pre dve alebo viac porúch pod F.80.-, F81.-, F82.-
F84
Prenikavé (pervazívne) vývinové poruchy
Skupina porúch charakterizovaná kvalitatívnym zhoršením recipročných sociálnych
8
interakcií a spôsobov komunikácie a obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa
repertoárom záujmov a aktivít. Tieto kvalitatívne odchýlky sú prenikavou črtou fungovania
jednotlivca vo všetkých situáciách. Podľa potreby pouţite doplnkový kód na identifikáciu
pridruţených zdravotných porúch a mentálnej retardácie.
F84.0 Detský autizmus
Typ prenikavej poruchy vývinu, ktorý je definovaný
a) abnormálnym oneskoreným vývinom, ktorý sa prejavuje pred
dovŕšením tretieho roku ţivota,
b) charakteristickým typom abnormálneho fungovania vo všetkých
troch oblastiach psychopatológie. Vo vzájomnej sociálnej
interakcii, komunikácii a v obmedzenom stereotypne sa
opakujúcom správaní.
Okrem týchto špecifických čŕt býva prítomná škála nešpecifických
odchýlok, ako sú fóbie, poruchy spánku a stravovania, výbuchy zlosti,
a proti sebe zameraná agresivita.
(A) Abnormálny alebo narušený vývoj je pozorovateľný pred vekom
troch rokov, a to najmenej v jednej z nasledujúcich oblastí:
1. receptívna alebo expresívna reč uţívaná v sociálnej komunikácii,
2. vývoj selektívnych sociálnych väzieb alebo recipročná sociálna
interakcia,
3. funkčná alebo symbolická hra.
(B) Celkom musí byť prítomných najmenej šesť symptómov, uvedených
pod podom (1), (2), (3), pričom najmenej jeden ako z bodu (2), tak
z bodu (3):
(1) Kvalitatívne abnormality v recipročnej sociálnej interakcii sa
prejavujú najmenej v dvoch zo štyroch nasledujúcich oblastí:
a) neschopnosť primerane(uţívať) zachádzať s pohľadom z očí do očí,
výrazu tváre, postoje tela a gest k sociálnej interakcii,
b) neschopnosť rozvíjať (primeraným spôsobom k mentálnemu veku
a napriek mnohým príleţitostiam) vzťahy s rovesníkmi, ktoré sa týkajú
vzájomného preţívania záujmov, aktivít a emócií,
c) nedostatok sociálnej emocionálnej reciprocity, čo sa prejavuje
narušenou alebo deviantnou reakciou na emócie iných ľudí, nedostatočne
prispôsobovanie správania sociálnemu kontextu, alebo slabá integrácia
sociálneho, emocionálneho a komunikačného správania.
(2) Kvalitatívne abnormality v komunikácii sú zrejmé aspoň v jednej
z nasledujúcich oblastí:
(a) rozvoj hovorenej reči je oneskorený alebo úplne chýba, a nie je
snaha tento nedostatok kompenzovať pouţívaním gest alebo výrazom
tváre ako alternatívneho spôsobu komunikácie (často chýba
predchádzajúce komunikatívne „ ţvatlanie“),
b) relatívna neschopnosť začať, alebo udrţať konverzáciu (nech uţ je
schopnosť reči na akejkoľvek úrovni), kde je treba recipročne reagovať
na komunikáciu inej osoby,
c) stereotypné a opakujúce sa pouţívanie jazyka alebo idiosyntaktické
pouţívanie slov alebo fráz,
d) nedostatok rôznych spontánnych hier „akoby“ alebo (v mladosti)
spoločenských hier.
(3) Obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce správania, záujmov
a aktivít sa prejavujúcich sa aspoň v jednej z nasledujúcich oblastí:
9
(a) stále sa zaoberanie jedným alebo viacerými stereotypnými
a obmedzenými záujmami, ktoré sú abnormálne čo do obsahu alebo
zameraním, alebo jedným či viacerými záujmami, ktoré sú abnormálne vo
svojej intenzite a presne vymedzenom druhu, i keď nie v obsahu
a zameraní,
(b) zdanlivo kompulzívne uľpievanie na špecifických, nefunkčných
rutinách alebo rituáloch,
(c) stereotypné a opakujúce sa maniere, ktoré zahŕňajú buď
poklopávanie, alebo krútenie rukami alebo prstami, či komplexné pohyby
celého tela,
(d) záujem o časti predmetov alebo nefunkčné prvky hračiek (ako je
napr. vôňa, taktilný pocit, hluk, vibrácia, ktoré vytvárajú)
(C) klinický obraz nie je možné pripočítať k iným pervazívnym
vývojovým poruchám: špecifickej receptívnej poruche reči (F80.2) so
sekundárnymi sociálno – emočnými problémami, reaktívnej poruche
vzťahov (F94.1) alebo desinhibičnému typu náklonnosti (F94.2),
mentálnej retardácii (F70-F72) s niektorou pridruženou poruchou
emócií alebo správania, schizofrénii (F20.-) s neobvykle skorým
vznikom a Rettovým syndrómom (F84.2)
F84.1 Atypický autizmus
A. Abnormálny alebo narušený vývoj je zjavný vo veku troch rokov
alebo neskôr a kritériá ako pre autizmus s výnimkou veku, kedy sa
prejaví).
B. Kvalitatívne abnormality vo vzájomnej sociálnej interakcii alebo
komunikácii či obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce
správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako pre autizmus aţ na to,
ţe nemusia spĺňať kritériá pre počet oblastí abnormality.)
C. Porucha nespĺňa diagnostické kritériá pre autizmus (F84.0)
Autizmus môţe byť atypický buď pokiaľ ide o vek, kedy vznikol (F84.10),
alebo pokiaľ ide o symptomatiku (F84.11); pre výskumné účely sa tieto
dva typy rozlišujú piatym znakom. Syndrómy, ktoré sú atypické v oboch
prípadoch, by sa mali kódovať F84.12.
F84.10 Atypickosť vo veku vzniku A. Porucha nespĺňa kritérium A pre autizmus (F84.0), t. zn.
abnormálny alebo narušený vývoj je zrejmý iba vo veku troch
rokov alebo neskôr.
B. Porucha spĺňa kritériá B a C pre autizmus (F84.0)
F84.11 Atypickosť v symptomatike A. Porucha spĺňa kritérium pre autizmus (F84.0); tz. Abnormálny
alebo narušený vývoj je zrejmý pred vekom troch rokov.
B. Sú kvalitatívne abnormality vo vzájomných sociálnych
interakciách alebo v komunikácii, či obmedzené, opakujúce sa
a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako
pre autizmus okrem toho, ţe nemusí splňovať kritériá pre počet
oblastí abnormality.)
C. Porucha spĺňa kritérium C pre autizmus (F84.0)
D. Porucha nespĺňa úplne kritérium B pre autizmus (F84.0)
F84.12 Atypickosť ako vo veku vzniku, tak i v symptomatike
A. Porucha nespĺňa kritérium A pre autizmus (F84.0); t. zn.
10
abnormálny alebo narušený vývin je zrejmý iba vo veku troch
rokov alebo neskôr.
B. Sú kvalitatívne abnormality vo vzájomných sociálnych
interakciách alebo v komunikácii, alebo obmedzené, opakujúce sa
a stereotypné vzorce správania, záujmov a aktivít. (Kritériá ako
pre autizmus okrem toho, ţe nemusí spĺňať kritériá pre počet
oblastí abnormality.)
C. Porucha nespĺňa kritérium C pre autizmus (F84.0).
D. Porucha nespĺňa úplne kritérium B pre autizmus (F84.0)
F84.2 Rettov syndróm
Porucha sa doposiaľ zistila len u dievčat. Po zdanlivo normálnom skorom
ranom(?) vývine nasleduje čiastočná alebo úplná strata reči, pohybových
zručností a pouţitia rúk spolu so spomalením rastu hlavy. Porucha
zvyčajne začína medzi 7 a 24 mesiacom veku. Charakteristická je strata
cielených pohybov ruky, stereotypy krčenia rúk a hyperventilácia.
Sociálny vývin a vývin hravosti je spomalený, ale spoločenský záujem
udrţiava. Okolo štvrtého roku sa začína vyvíjať ataxia trupu a apraxia,
často nasledujú choreoatetoidné pohyby. Porucha vyúsťuje takmer vţdy
do ťaţkej mentálnej retardácie.
A. Prenatálne a perinatálne obdobie je zdanlivo normálne a zdanlivo
normálny je i psychomotorický vývin behom prvých piatich
mesiacov a obvod hlavy pri narodení je rovnako normálny.
B. Prichádza k spomaleniu rastu hlavy medzi piatimi mesiacmi
a štyrmi rokmi a ku strate získaných funkčných manuálnych
schopností medzi piatym a tridsiatym mesiacom, čo je zároveň
spojené s komunikačnou dysfunkciou a zhoršenou sociálnou
interakciou a slabo koordinovanou (nestabilnou) chôdzou a/alebo
pohybmi trupu.
C. Je ťaţko postihnutá expresívna a receptívna reč a prichádza
k ťaţkej psychomotorickej retardácii
D. Prichádza k stereotypmným pohybom rúk okolo strednej osy (ako
je napr. krútivé zvieranie rúk alebo „umývacích“ pohybov rúk)
v dobe, kedy sa objavila strata účelových pohybov rúk alebo
neskôr.
F84.3 Iná detská dezintegračná porucha v detstve
Typ prenikavej vývinovej poruchy definovaný prítomnosťou periódy
normálneho vývinu pred nástupom poruchy, po ktorom nasleduje
definitívna strata predtým nadobudnutých zručností v rozličných
oblastiach vývinu v priebehu niekoľkých mesiacov. Typické sprievodné
znaky sú celková strata záujmu o okolie, stereotypný opakovací
motorický manierizmus, autizmu podobné zhoršenie sociálnej interakcie
a komunikácie. V daktorých prípadoch poruchu zapríčiňuje pridruţená
encefalopatia, ale diagnóza by sa mala stanoviť podľa správania pacienta.
A. vývoj je zdanlivo normálny najmenej do veku dvoch rokov. Pre
diagnózu sa vyţaduje, aby najmenej do dvoch rokov existovala
normálna, veku primeraná schopnosť komunikácie, sociálnych
vzťahov, hry a adaptačné správanie.
B. Pribliţne v dobe začiatku poruchy prichádza k definitívnej strate
11
skôr získaných schopností. Diagnóza vyţaduje klinicky významnú
stratu schopností (nielen neschopnosť pouţívať ich v určitých
situáciách) aspoň v dvoch z nasledujúcich oblastí:
(1) expresívna alebo receptívna reč,
(2) hra,
(3) sociálne schopnosti a zručnosti, alebo adaptačné správanie,
(4) kontrola mikcie a defekácie,
(5) motorické schopnosti.
C. Kvalitatívne abnormálne sociálne fungovanie je zrejme najmenej
v dvoch z nasledujúcich oblastí:
(1) kvalitatívna abnormalita v recipročnej sociálnej interakcii (typu
definovaného u autizmu),
(2) kvalitatívne abnormality v komunikácii (typu definovaného ú
autizmu),
(3) obmedzené, opakujúce sa a stereotypické vzorce správania,
záujmov a aktivít, vrátane motorických stereotypov a manierovaní,
(4) celková strata záujmu o predmety a okolie.
D. Poruchu nie je moţné pripočítať iným typom pervazívnej vývojovej
poruchy, získanej afázii s epilepsiou (F80.3), elektívnemu mutizmu
(F94.0), Rettovmu syndrómu (F84..2) alebo schizofrénii (F20.-)
F84.4 Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou
a stereotypnými pohybmi
Ide o nedostatočne definovanú poruchu s neurčitou nozologickou
platnosťou. Zahŕňa skupinu detí s ťaţkou mentálnou retardáciou, ktoré
majú veľké problémy s hyperaktivitou a pozornosťou, ako aj stereotypné
správanie. Stimulujúce lieky im nepomáhajú (na rozdiel od detí
s normálnym IQ), po podaní stimulancia môţe vzniknúť ťaţká dysforická
reakcia niekedy s psychomotorickou retardáciou. Počas dospievania je
tendencia na zmenu hyperaktivity na hypoaktivitu (čo nie je zvyčajné
u hyperkinetických detí s normálnou inteligenciou). Tento syndróm sa
často spája s rozličnými vývinovými oneskoreniami, buď špecifickými
alebo celkovými. Nie je známe, nakoľko podoba správania závisí od
nízkeho IQ alebo od organického poškodenia mozgu.
12
A. Ťaţká motorická hyperaktivita sa prejavuje v aktivite a pozornosti
aspoň dvomi zo štyroch nasledujúcich problémov:
(1) trvalý motorický nekľud, prejavujúci sa behaním, skákaním
a inými pohybmi celého tela,
(2) zrejmá ťaţkosť zostať sedieť: najviac niekoľko sekúnd
a výnimkou, ak sa dieťa zaoberá stereotypnou aktivitou (viz. krit.
B),
(3) prehnaná aktivita v situáciách, kde sa očakáva relatívny pokoj
(4) veľmi rýchle zmeny aktivity, takţe aktivity trvajú obvykle menej
ako minútu (občas dlhšia doba, ktorú dieťa trávi veľmi obľúbenou
činnosťou, túto diagnózu nevylučuje a inokedy zasa veľmi dlhá
trávená stereotypnými aktivitami môţe byť rovnako zlúčitľná
s týmto problémom).
B. Opakujúci sa a stereotypné vzorce správania a činnosti sa aspoň
jedným z nasledujúcich znakov:
(1) nemenné a často sa opakujúce sa motorické maniere: tie sa môţu
týkať bu´d komplexných pohybov celého tela alebo čiastočných
pohybov, ako je napr. poklapkávanie rukou,
(2) prehnané a nefunkčné opakovanie činností, ktoré majú stálu
formu: môţe to byť hra s jedným predmetom (napr. S tečúcou
vodou) alebo rituál činností (buď samostatne alebo vo vzťahu
k iným ľuďom),
(3) opakované seba poškodzovanie.
C. IQ je niţšie ako 50.
D. Nie je sociálne narušenie autistického typu, tz. u dieťaťa sa musí
vyskytovať aspoň tri zo štyroch nasledujúcich znakov:
(1) pouţívanie pohľadu očí, výrazu a postoja k usmerňovaniu
sociálnej interakcie, ktoré sú primerané vývoju,
(2) vzťahy s rovesníkmi, ktoré zahŕňajú preţívanie spoločných
záujmov, aktivít atď. a ktoré sú primerané vývoju,
(3) aspoň občas sa pribliţuje k iným ľuďom pre pochvalu,
pohladkanie a náklonnosť,
(4) schopnosť preţívať sem tam radosť iných ľudí; inej formy
sociálneho narušenia, napr. desinhibície voči cudzím ľuďom, nie
sú s diagnózou v rozpore.
E. Porucha nespĺňa diagnostické kritériá pre autizmus (F84.0
a F84.1), desintegračná porucha v detstve (F84.3) alebo
hyperkinetickej poruchy (F90.-).
F84 Aspergerov syndróm
A. Neprítomnosť klinicky významného celkového oneskorenia
hovoreného alebo receptívneho jazyka alebo kognitívneho vývinu.
Diagnóza vyţaduje, aby dieťa uţívalo jednotlivé slová okolo veku
dvoch rokov alebo skôr a komunikatívne vety okolo troch rokov
alebo skôr. Schopnosť sám si pomôcť, adaptačné správanie
a záujem o okolie behom prvých troch rokov by mali byť na úrovni
normálneho rozumového vývinu. Avšak motorické míľniky môţu
byť o niečo oneskorené a je obvyklá pohybová nemotornosť (i keď
to nie je nutný diagnostický rys). Beţné sú ojedinelé špeciálne
schopnosti, týkajúce sa často abnormálnych záujmov, ale pre
13
diagnózu sa nevyţadujú.
B. Prítomnosť kvalitatívneho narušenia vzájomnej sociálnej
interakcie (kritériá sú rovnaké ako pre autizmus).
C. U jedinca sa vyskytujú neobvykle vymedzené, intenzívne záujmy
alebo obmedzené opakujúce sa a stereotypné vzorce správania,
záujmov a aktivít (kritériá ako pre autizmus, avšak obvykle sa
nevyskytuje ani pohybový manierizmus, ani záujem o časti
predmetov alebo nefukčné časti hračiek).
D. Poruchu nie je moţnépripočítať ţiadnym iným typom pervazívnej
vývojovej poruchy: simplexnej schizofrénii (F20.6), schizotypovej
poruche (F21.), obsedantne kopulzívnej poruche (F42.-), reaktívne
a desinhibované prilnutie v detstve (F94.1 a F94.2)
F84.8 Iné prenikavé vývinové poruchy
F84.9 Nešpecifikované prenikavé vývinové poruchy
Toto je zostávajúca diagnostická kategória, ktorá by sa mala pouţívať pre
poruchy, na ktoré sa hodí všeobecný popis pre pervazívne vývinové
poruchy, u ktorých však protichodné nálezy alebo nedostatok vhodných
informácií znamenajú, ţe kritériá nevyhovujú ţiadnej z ostatných
kódovaných kategórií v F84.
F88 Iné poruchy psychického vývinu
Vývinová agnózia
F89 Nešpecifikovaná porucha psychického vývinu
Vývinová porucha NS
14
F90 – F98 Poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom
v detstve a počas dospievania
Deti v predškolskom veku a
prvý ročník základnej školy
(od 4r. - do 7r.)
Deti v školskom roku od 2.
Ročníka do 9. ročníka
Mládeţ v puberte a
adolescencii -stredný stupeň
vzdelávania
Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor;
pozorovanie; Kaufman /
hodnotiaca batéria pre deti;
Baum test; kreslenie rodiny +
kreslenie začarovanej rodiny;
Conersovej škála pre
rodičov; Anthony-Bene;
Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor;
pozorovanie; WISC III;
Baum test; Hand test;
Rosenzweigov obrázkový
frustračný test; PARQ - P a
PARQ - C; CPQ; Conersovej
škála pre rodičov;
Anamnéza RA, SA, OA;
Analýza spontánnych
produktov; Pozorovanie;
Rozhovor/diagnostický
rozhovor; Kohsove kocky;
ICL; HSPQ; TAT; Handt
test; Conersovej škála pre
rodičov; Rosenzweigov
frustračný test/forma pre
dosp.; ADOR
F90 Hyperkinetické poruchy
Skupina porúch charakterizované skorým vznikom (zvyčajne v piatich
rokoch ţivota), neschopnosťou vydrţať pri činnosti vyţadujúcej
kognitívnu účasť, tendenciu prechádzať z jednej činnosti na druhú bez
ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou
a nadmernou aktivitou. Môţu sa pridruţovať aj viaceré ďalšie
abnormality. Hyperkinetické deti sú často bezohľadné a impulzívne,
náchylné na úrazy a často sa dostávajú do disciplinárnach problémov,
skôr pre neúmyselné porušovanie pravidiel ako pre úmyselný vzdor. Ich
vzťahy s dospelými sú často sociálne dezinhibované, bez morálnej
ostraţitosti a rezevovanosti. Sú nepopulárne medzi inými deťmi a môţu
sa dostať do izolácie. Časté je zhoršenie poznávacej schopnosti
a neúmerne časté sú špecifické oneskorenia vo vývine motoriky a reči.
Sekundárne komplikácie zahŕňajú sociálne správanie a nízke
sebahodnotenie.
Pre výzkumnú diagnózu hyperkinetické poruchy je nutné, aby bola
jednoznačne prítomná výrazná nepozornosť, hyperaktivita, nekľud; tieto
rysy správania sú pervazívne vo všetkých situáciách, sú trvalé a nie sú
spôsobené inými poruchami, ako je napr. autizmus alebo afektívne
poruchy.
G1. Nepozornosť.
Aspoň šesť z nasledujúcich príznakov musí najmenej šesť mesiacov a sú
takého stupňa, ktorý je malaadaptívny a v rozpore s úrovňou vývinu
15
dieťaťa:
(1) dieťa nie je schopné venovať plnú pozornosť detailom
alebo robí chyby z nepozornosti v školských úlohách, pri
práci alebo iných aktivitách,
(2) často nie je schopné udrţať pozornosť pri úlohách alebo
hre,
(3) často sa zdá ţe neposlúcha, čo sa mu vraví,
(4) často nie je schopné sledovať inštrukcie alebo dokončiť
školskú úlohu, beţné pracovné povinnosti alebo úlohy na
pracovisku (vôbec nie pre opozičné správanie alebo
neschopnosť pochopiť úlohy,)
(5) často má problémy s organizovaním úloh a aktivít,
(6) často sa vyhýba úlohám, ktoré vyţadujú trvalé duševné
úsilie, lebo ich neobľubuje,
(7) často stráca veci, ktoré potrebuje pre určité úlohy alebo
aktivity, ako sú napríklad školské potreby, perá, knihy,
hračky alebo náradie,
(8) dá sa ľahko rozptýliť vonkajšími podnetmi
(9) je často behom denných zábudlivé
G2. Hyperaktivita
Aspoň tri z nasledujúcich príznakov musí pretrvávať najmenej šesť
mesiacov a sú takého stupňa, ktorý je malaadaptatívny a v rozpore
s úrovňou vývinu dieťaťa:
(1) dieťa často nekľudne pohybuje rukami alebo nohami, alebo sa
vrtí na stoličke,
(2) vstáva zo stoličky v triede alebo v iných situáciách, kde sa
očakáva, ţe bude sedieť,
(3) často nadmerne pobehuje alebo sa stavia v situáciách, kedy je to
nevhodné (u adolescentov alebo dospelých môţu byť prítomné iba
pocity nekľudu),
(4) často je pri hraní nadmerne hlučné alebo má problémy zaoberať
sa vo voľnom čase tichou činnosťou,
(5) trvalo prejavuje príliš vysokú motorickú aktivitu, ktorá sa
podstatne neprispôsobuje sociálnemu kontextu alebo
spoločenským poţiadavkám.
G3. Impulzivita
Aspoň jeden z niţšie uvedených príznakov impulzivity pretrváva
najmenej po obdobie 6 mesiacov, a to do takej miery, ktorá je v rozpore
s vývinovou úrovňou dieťaťa:
(1) dieťa často povie odpovede na otázky, ktoré ešte neboli
dokončené,
(2) často nieje schopné čakať v rade alebo čakať, aţ na neho príde
rad v hre alebo v skupinových situáciách,
(3) často prerušuje alebo vnucuje iným ľuďom (napr. Skáče do reči
pri konverzácii iných alebo sa iným pletie do hry),
(4) často príliš hovorí bez ohľadu na sociálne zábrany.
G4 Porucha sa prejavuje pred 7. rokom ţivota, nie neskôr
G5 Pervazívnosť
Kritériá musia byť splnené vo viac ako v jednej situácii, napr.
kombinácia nepozornosti a hyperaktivity by mala byť prítomná ako
16
doma, tak i v škole, alebo ako v škole, tak i inde, kde je dieťa sledované.
(Dôkaz, ţe sa jedná o poruchu, ktorá sa objavuje vo viacerých
situáciách, obvykle si vyţaduje informácie z viacerých zdrojov – od
rodičov, učiteľov, lekára a pod., pretoţe informácie od rodičov
o správaní dieťaťa v triede nie sú obvykle dostatočné.)
G6 Príznaky v G1 – G3 vyvolávajú klinicky významnú tieseň alebo
zhoršenie v spoločenskom, školskom alebo pracovnom fungovaní.
G7 Porucha nespĺňa kritériá pre pervazívne vývinové poruchy (F84.-),
manickou epizódou (F30.-), depresívnu epizódu (F32.-) alebo úzkostné
poruchy (F41.-).
Komentár Mnohé autority taktieţ uznávajú stavy, ktoré sú podprahové pre
hyperkinetickú poruchu. U detí, u ktorých sa neprejavuje
hyperaktivita/impulzivita, ale v ostatných smeroch kritériá spĺňajú, sa
môţe hovoriť o deficite pozornosti; naopak u detí, ktoré nespĺňajú
kritériá pre poruchu pozornosti, ale v inom smere kritériá spĺňajú, sa
môţe hovoriť o poruche aktivity. Rovnako tak u detí, ktoré spĺňajú
kritériá len pre jednu situáciu (napr. domov, alebo iba škola), sa môţe
hovoriť o poruche špecifickej pre domov alebo poruche špecifickej pre
triedu. Tito stavy sú ešte nie sú zahrnuté do hlavnej klasifikácie, pretoţe
ešte neexistuje dostatočná empiricky predpokladajúca validizácia
a pretoţe mnoho detí s podprahovými poruchami prejavuje iné syndrómy
(napr. poruchu opozičného vzdoru, F91.3), a preto by mali byť
klasifikované v príslušnej kategórii.
F90.0 Poruchy aktivity a pozornosti
Musí byť splnené kritériá pre hyperkinetickú poruchu (F90), ale nie sú
splnené kritériá pre poruchy správania (F91.-).
F90.1 Hyperkinetická porucha správania
Musia byť splnené všeobecné kritériá ako pre hyperikinetickú poruchu
(F90), tak i pre poruchy správania (F91.-).
F90.8 Iné hyperaktívne poruchy
F90.9 Nešpecifikovaná hyperkinetická porucha
Hyperkinetická reakcia v detstve alebo počas dospievania.
Táto zostatková kategória sa nedoporučuje a mala by sa pouţívať vtedy,
keď chýba diferenciácia medzi F90.0 a F90.1, ale celkové kritériá pre
F90.- sú splnené.
F91 Poruchy správania
G1. Je prítomný opakujúci sa a trvalý vzorec správania, pri ktorom sú
porušované buď základné práva iných, alebo závaţnejšie spoločenské
normy alebo pravidlá, primerané veku. Musí trvať aspoň 6 mesiacov a po
túto dobu musia byť prítomné niektoré z nasledujúcich príznakov.
Poznámka: - príznaky: 11; 13; 15; 16; 20; 21; 23, sa musia vyskytnúť aspoň raz, aby
bolo splnené kritérium.
17
Jedinec:
(1) má neobvykle často výbuchy zlosti, keď sa berie v úvahu
jeho alebo jeho alebo jej vývinový stupeň,
(2) často sa háda s dospelými,
(3) často aktívne odmieta ţiadosti dospelých alebo porušuje
pravidlá,
(4) často, asi naschvál, robí veci, ktoré iných ľudí obťaţujú,
(5) často vinia iných zo svojich chýb alebo zlého správania,
(6) často sa uráţa a nechá sa inými ľahko „otráviť“,
(7) často sa hnevá a rozčuľuje,
(8) je často zlomyseľný a pomstychtivý,
(9) často klame alebo porušuje sľuby, aby získal výhody
alebo pozornosť alebo aby sa vyhol záväzkom,
(10) často vyvoláva bitky (toto nezahŕňa bitky so
súrodencami)
(11) pouţíva zbraň, ktorá môţe iným ľuďom spôsobiť
váţne telesné poškodení (napr. pálku, tehlu, rozbitú fľašu,
nôţ, strelnú zbraň),
(12) i cez zákaz rodičov zostáva vonku po zotmení
(začiatok tohto správania býva pred trinástym rokom
ţivota),
(13) prejavuje telesnú krutosť k iným ľu´dom ämapr.
Obete zväzuje, reţe alebo páli),
(14) prejavuje telesnú krutosť ku zvieratám,
(15) schválne ničí majetok iných (inak ako zaloţením
poţiaru),
(16) naschvál zakladá poţiare s rizikom, ţe spôsobí
váţnu škodu alebo s úmyslom ju spôsobiť,
(17) kradne predmety nemalej hodnoty bez konfrontácie
s obeťou, a to buď doma, alebo mimo domov (napr.
krádeţe v obchode, vlámanie sa, falšovanie),
(18) chodí často za školu (začiatok býva pred trinástym
rokom ţivota),
(19) aspoň 2x utiekol z domova rodičov alebo
náhradného domova, alebo aspoň 1x utiekol na viac ako
jednu noc (sem nepatrí opustenie domova, aby sa vyhol
telesnému týraniu alebo sexuálnemu zneuţívaniu),
(20) spácha zločin, kde prichádza ku konfrontácii
s obeťou(vrátane vytrhnutia kabelky, vydierania,
prepadnutia zozadu a škrteniu),
(21) nútia inú osobu k sexuálnej aktivite,
(22) často tyranizuje iných (napr. naschvál spôsobuje
bolesť alebo poranenia, vrátane stáleho zastrašovania,
mučenia alebo obťaţovania),
(23) Vnikne do domu, budovy alebo auta nikoho iného.
G2. Porucha nespĺňa kritéria pre disociálnu poruchu osobnosti (F60.2),
schizofréniu (F20.-.), manickú epizódu (F30.-), depresívnu epizódu
(F32.-), pervazívne vývinové poruchy (F84.-), ani hyperkinetickú
poruchu (F90.-). Pokiaľ spĺňa kritéria pre emočné poruchy (F93.-), mala
18
ba sa uviesť diagnóza zmiešané poruchy správania a emócií, F92.)
Doporučuje sa špecifikovať vek, kedy porucha začala:
- začiatok v detstve: začiatok aspoň jedného problému, pokiaľ ide o správanie,
pred vekom 10 rokov;
- začiatok v adolescencii: pred vekom 10 rokov neboli ţiadne problémy, pokiaľ
ide o správanie.
Špecifikácia pre ďalšie možné členenie
Pokiaľ ide o najlepší spôsob ďalšieho členenia porúch správania,
autority sa líši i Keď sa väčšinou zhodujú v tom, ţe poruchy sú
heterogénne. Pre určenie prognózy je závaţnosť (označená počtom
symptómov) lepším vodítkom neţ presný typ symptomatiky. Najlepšie
overené rozlíšenie je medzi socializovanými a nesocializovanými
poruchami, definovanými prítomnosťou alebo neprítomnosťou trvalého
priateľstva s rovesníkmi. Zdá sa však, ţe i poruchy obmedzené na rodinu
môţu tvoriť dôleţitú skupinu, a preto im je tieţ venovaná samostatná
kategória.
Vedľa tejto kategorizácie sa odporúča, aby prípady boli popisované čo
sa týka skóre podľa troch dimenzií poruchy:
(1) hyperaktivita (nepozorné, nekľudné správanie),
(2) emočná porucha (úzkosť depresia, obsesia, hypochondria),
(3) závaţnosť poruchy:
(a) mierna: pre diagnózu sa vyţaduje, aby problémov so správaním,
pokiaľ vôbec nejaké sú, bolo málo a aby správanie spôsobovalo
len malú ujmu.
(b) stredne ťaţká: počet problémov v správaní a následky správania
pre iné osoby leţia uprostred medzi „miernym“ a „ťaţkými“.
(c) ťaţká: je viacej problémov so správaním neţ je nutné pre
diagnózu, alebo problémové správanie spôsobuje iným značnú
škodu, napr. váţne telesné poranenia, vandalizmus alebo krádeţ.
F91.0 Porucha správania obmedzené na rodinný kruh
A. Musia byť splnené kritériá pre poruchu správania (F91).
B. Misia byť prítomné aspoň tri alebo viacej znakov uvedených pod
F91. kritérium G1, pričom aspoň tri príznaky musia byť
s poloţiek (9) - (23).
C. Najmenej jeden príznak z poloţiek (9) – (23) musí byť prítomný
po dobu aspoň 6 mesiacov.
D. Porucha správania sa musí obmedzovať iba na rodinu.
F91.1 Porucha socializácie (nesocializovaná porucha správania)
A. musia byť splnené všeobecné kritériá pre poruchu správania
(F91).
B. Musia byť prítomné tri alebo viac príznakov uvedených pod F91
kritérium G1, pričom aspoň tri znaky musia byť z poloţiek (9) –
(23)
C. Najmenej jeden príznak z poloţiek (9) – (23) musí byť prítomný
po dobu aspoň 6 mesiacov.
D. Musia byť výrazne zlé vzťahy s vrstovníkmi, čo sa prejavuje
izoláciou, odmietaním alebo neobľúbenosťou a chýbajú trvalé
19
blízke vzájomné priateľstvá.
F91.2 Socializované porucha správania
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre poruchu správania
(F91).
B. Musia byť prítomné tri alebo viac príznakov uvedených pod F91
kritérium G1, pričom aspoň tri príznaky musia byť z poloţiek (9)
– (23).
C. Najmenej jeden príznak z poloţiek (9) – (23) musí byť prítomný
po dobu aspoň 6 mesiacov.
D. Porucha správania sa prejavuje v prostredí mimo domov, alebo
mimo rodinu.
E. Vzťahy medzi rovesníkmi sú na normálnej úrovni.
F91.3 Opozičná vzdorovitá porucha (porucha opozičného vzdoru)
A. Musia byť splnené kritériá pre poruchu správania (F91).
B. Musia byť prítomné štyri alebo viacej príznakov uvedených pod
F91 kritérium G1, avšak z poloţiek (9) – (23) nesmie byť
prítomných viacej ako dva príznaky.
C. Príznaky v kritériu B musia byť malaadaptívne a v rozpore so
stupňom vývinu.
D. Najmenej štyri príznaky musia byť prítomné aspoň 6 mesiacov.
F91.8 Iné poruchy správania
F91.9 Nešpecifikovaná porucha správania
Táto ostávajúca kategória sa neodporúča a mala by sa pouţívať len pre
poruchy, ktoré spĺňajú všeobecné kritériá pre F91, ale ktoré neboli
špecifikované, pokiaľ ide o podtyp alebo ktoré nespĺňajú kritériá
ţiadneho zo špecifických podtypov.
F92 Zmiešané poruchy správania a emócií
Túto skupinu porúch charakterizuje kombinácia pretrvávajúceho
agresívneho, asociálneho alebo vzdorovitého správania so zjavnými a
výraznými príznakmi depresie, úzkosti alebo iných emočných orúch.
Diagnóza vyţaduje zodpovedajúce kritériá pre poruchu správania
v detstve (F91.-) aj pre emočné poruchy v detstve (F93.-), alebo pre
diagnózu neurózy dospelého (F40 – F48) aj pre afektívnu poruchu (F30 –
F39)
F92.8 Iné zmiešané poruchy správania a emócií
Táto kategória vyţaduje kombináciu poruchy správania (F91.-)
s pretrvávajúcimi a výraznými emočnými príznakmi, ako sú úzkosť,
obsesie a kompulzie, depersonalizácia a derealizácia, fóbie alebo
hypchondria. Porucha správania pod F91.- spojená s – emočnou
poruchou pod F93.-; - neurotickou poruchou pod F40 – F48.
F92.9 Nešpecifikované zmiešané poruchy správania a emócií
20
F93 Emočné poruchy so začiatkom špecifickým pre detstvo
Zväčša sú len zveličením normálnych vývinových trendov, nie sú to
kvalitatívne abnormálne fenomény. Primeranosť k vývinovému štádiu je
kľúčové diagnostické kritérium, ktoré definuje rozdiel medzi emočnými
poruchami so začiatkom špecifickým pre detstvo (F93) a neurotickými
(F40 – F48).
F93.0 Úzkosť z odlúčenia u detí
A. Musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich príznakov:
(1) Nereálna a trvalá obava , ţe sa niečo stane emočne najbliţším
osobám alebo ţe dieťa tieto osoby stratí (napr. strach, ţe odídu
a uţ sa nevrátia alebo ţe je dieťa uţ nikdy neuvidí), alebo stála
starosť, ţe tieto osoby umrú,
(2) Nereálna a trvalá obava, ţe nejaká nešťastná udalosť odlúči dieťa
od emocionálne najbliţšej osoby (napr. ţe sa dieťa stratí, ţe bude
unesené, prijaté do nemocnice alebo zabité),
(3) Trvalá nechuť alebo odmietanie chodiť do školy alebo snaha, aby
mohlo zostať doma zo strachu z odlúčenia od emocionálne
najbliţšej osoby (skôr neţ z iných dôvodov, ako napr. strach
z udalostí v škole),
(4) Ťaţkosti s odlúčenia v noci, ktoré sa prejavujú niektorým z niţšie
uvedených znakov:
a) trvalá nechuť alebo odmietanie ísť spať, pokiaľ by dieťa nebolo
blízko emocionálne blízkej osoby,
b) dieťa často v noci vstáva, aby si overilo, ţe spí blízko emocionálne
blízkej osoby,
c) trvalá nechuť alebo odmietanie spať mimo domov,
(5) trvalý neprimeraný strach byť cez deň doma samé alebo bez
emocionálne najbliţšej osoby,
(6) opakujúce sa nočné mory, ktorých témou je odlúčenie,
(7) opakovaný výskyt telesných príznakov (ako je napr. nauzea, bolesti
ţalúdka, bolesti hlavy, alebo zvracania) v situáciách, kedy
prichádza k odlúčeniu dieťaťa od emocionálne najbliţšej osoby,
ako je napr. odchod z domova do školy alebo v iných situáciách,
kedy prichádza k odlúčeniu (prázdniny, tábory atď.)
(8) nadmerne opakujúci s anticipačný strach pri predpokladanom
odlúčení od emocionálne najbliţšej osoby alebo bezprostredne po
ňom, (prejavujúci sa úzkosťou, plačom, výbuchmi hnevu, trvalým
nechcením odísť z domova, nadmernou potrebou rozprávať sa
s rodičmi, alebo prianím vrátiť sa domov, utrpením, apatiou alebo
stiahnutím sa).
(B) Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu v
detstve (F93.80)
(C) Porucha začína pred vekom 6 rokov.
(D) Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy,
poruchy správania alebo osobnosti, alebo pervazívnej poruchy
vývojovej poruchy, psychotickej poruchy, alebo poruchy vyvolanej
uţívaním psychoaktívnej látky.
(E) Porucha trvá najmenej tri týţdne.
21
F93.1 Fóbická úzkostná porucha u detí
A. U dieťaťa sa prejavuje stály alebo opakujúci sa strach (fóbia),
ktorý zodpovedá vývinovej fáze (alebo tomu tak bolo na
začiatku), ale je abnormálny, pokiaľ ide o stupeň úzkosti, a je
spojený s výrazným narušením v sociálnej oblasti.
B. Nie sú splnené kritéria pre generalizovanú úzkostnú poruchu
v detstve (F93.80)
C. Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy,
poruchy správania, alebo poruchy vyvolanej uţívaním
psychoaktívnych látok.
D. Porucha trvá najmenej 4 týţdne.
F93.2 Sociálna úzkostná porucha v detstve
Pri tejto poruche je nedôvera k cudzím ľuďom a sociálna obava alebo
úzkosť v nových, cudzích alebo sociálne hrozivých situáciách. Také
obavy sa zjavujú v mladšom detskom veku. Významné sa stávajú pri
nezvyčajnom stupni a pri zhoršení sociálneho fungovania. Vyhýbavá
porucha v detstve a dospievaní.
A. Stála úzkosť v sociálnych situáciách, pri ktorých sa dieťa stretáva
s neznámymi ľuďmi, vrátane vrstovníkov, sa prejavuje tým, ţe sa
dieťa vyhýba týmto situáciám.
B. Keď príde do styku s neznámymi ľuďmi, je dieťa zarazené,
rozpačité alebo má prehnanú starosť, či sa vhodne správa.
C. Sociálne vzťahy (vrátane rovesníkov) sú významne narušené,
a tým tieţ obmedzené; nové vynútené sociálne situácie vyvolávajú
zjavný strach a tieseň, čo sa prejavuje plačom, dieťa spontánne
nehovorí alebo sa od tejto sociálnej situácie odťahuje.
D. Dieťa má uspokojujúce sociálne vzťahy so známymi osobami
(členmi rodiny alebo rovesníkmi, ktorých dobre pozná).
E. Začiatok poruchy sa obvykle vyskytuje súčasne v vývinovou fázou,
kedy sa tieto úzkostné reakcie povaţujú za primerané.
Abnormálny stupeň, pretrváva i cez normálnu hranicu pre určitý
vek dieťaťa a s tým spojené narušenie spoločenskej aktivity musí
byť zjavné pred vekom 6 rokov.
F. Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu
v detstve (F93.80)
G. Porucha sa nevyskytuje ako súčasť širších porúch emócií,
správania alebo pervazívnej vývinovej poruchy, psychotickej
poruchy, alebo poruchy vyvolanej uţívaním psychoaktívnej látky.
H. Porucha trvá najmenej 4 týţdne.
F93.3 Súrodenecká rivalita
Určitý stupeň emočnej poruchy po narodení bezprostredne mladšieho
súrodenca sa pozoruje u väčšiny malých detí. Súrodenecká rivalita sa má
diagnostikovať len vtedy, ak stupeň alebo pretrvávanie poruchy je
štatisticky nezvyčajné a je spojené so zhoršením sociability.
A. Dieťa má abnormálne silné negatívne pocity k bezprostredne
mladšiemu súrodencovi.
B. Nie sú splnené kritériá pre generalizovanú úzkostnú poruchu
v detstve (F93.80)
22
C. Porucha sa vyskytuje ako súčasť širšej emočnej poruchy ,
poruchy správania alebo pervazívnej vývinovej poruchy,
psychotickej poruchy, alebo poruchy vyvolanej uţívaním
psychoaktívnych látok.
D. Porucha trvá najmenej 4 týţdne.
F93.8 Iné poruchy emócií v detstve
F93.80 Generalizovaná úzkostná porucha v detstve
Poznámka: U detí a adolescentov je rozsah problémov, ktorými sa
celková úzkosť prejavuje, často obmedzenejší neţ u dospelých (F41.1)
a špecifické príznaky vegetatívnej aktivácie sú často menej výrazné. Pre
týchto jedincov je moţné pouţiť niţšie uvedený súbor kritérií:
A. Nadmerná úzkosť a starosť (očakávanie s obavou) sa vyskytuje
aspoň polovicu z celkového počtu dní po obdobie najmenej 6
mesiacov, pričom úzkosť sa týka niekoľkých udalostí alebo aktivít
(napr. práca alebo školská činnosť).
B. Pre jedinca je obtiaţne tieto obavy ovládať.
C. Úzkosť a obava sú zdruţené aspoň s tromi príznakmi
z nasledujúcich (pričom najmenej dva príznaky musia byť prítomné
aspoň polovicu z celkového počtu dní):
(1) nepokoj, pocit ţe je podráţdený alebo aţ predráţdený (čo sa
prejavuje napr. pocitmi duševného napätia v kombinácii
s neschopnosťou relaxovať),
(2) pocit únavy, vyčerpania alebo sa ľahko unaví vzhľadom ku
strachu, alebo úzkosti,
(3) Problémy so sústredením alebo pocit „ţe vynecháva pamäť“,
(4) Podráţdenosť,
(5) Svalové napätie,
(6) Poruchy spánku (ťaţko zaspáva alebo nevydrţí spať, alebo spí
nekľudne, neuspokojivo) následkom obáv alebo úzkosti.
D. Rozmanité úzkosti a obavy sa vyskytujú aspoň v dvoch
situáciách, aktivitách, súvislostiach alebo okolnostiach.
Generalizovaná úzkosť nepredstavuje ani samotné paroximálne
epizódy (ako u panickej poruchy), ani sa hlavné poruchy
neobmedzujú na jediné téma (ako u separačnej úzkostnej poruchy
v detstve). (Keď sa v širšej súvislosti generalizovanej úzkosti zistí
viacej zameraná úzkosť, dáva sa generalizovanej úzkostnej
poruchy prednosť pred ostatnými úzkostnými poruchami.)
E. Porucha začína v detstve alebo v adolescencii (pred 18.
rokom ţivota).
F. Úzkosť, obavy alebo telesné príznaky spôsobujú klinicky
významnú tieseň alebo narušenie sociálneho fungovania,
fungovania v zamestnaní alebo iných dôleţitých oblastiach.
G. Porucha nie je vyvolaná priamym účinkom látky (napr.
psychoaktívnych látok, medikácie) ani celkovým zdravotným
stavom (napr. hyperthyreózou) a nevyskytuje sa výlučne behom
poruchy nálady, psychotickej poruchy alebo pervazívnej vývojovej
poruchy.
23
F94 Poruchy sociálneho fungovania so začiatkom v detstve so začiatkom
špecifickým pre detstvo a dospievanie.
Pomerne heterogénna skupina porúch, ktorých spoločnou črtou sú
abnormality sociálneho fungovania začínajúce sa vo vývinovej perióde,
ktoré na rozdiel od pervazívnych porúch prvotne necharakterizuje
konštitučná sociálna neschopnosť alebo deficit prenikajúci všetkými
oblasťami fungovania. Kľúčovú úlohu v etiológii mnohých prípadov
majú pravdepodobne prevratné straty a zmeny prostredia.
F94.0 Elektívny mutizmus
A. Jazykové vyjadrovanie a chápanie je podľa
štandardizovaných, individuálne aplikovaných testov v limite 2
štandartných odchýlok pre daný vek dieťaťa.
B. Je evidentne dokázané, ţe dieťa trvale nie je schopné hovoriť
v špecifických sociálnych situáciách, kde sa od neho očakáva, ţe
hovoriť bude (napr. v škole), pretoţe v iných situáciách hovorí.
C. Elektívny mutizmus trvá dlhšie ako 4 týţdne.
D. Nevyskytuje sa ţiadna pervazívna vývinová porucha (F84.-)
E. Poruchu nie je moţné prisúdiť k neznalosti hovorenej reči, ktorá je
potrebná pre sociálnu situáciu, v ktorej dieťa nieje schopné
hovoriť.
F94 Reaktívna porucha príchylnosti u detí
Začína sa v prvých piatich rokoch ţivota a charakterizujú ju
pretrvávajúce abnormality v sociálnych vzťahoch dieťaťa, ktoré sú
spojené s emočnou poruchou a sú odpoveďou na zmeny vonkajšieho
prostredia (napr. bojazlivosť a prílišná ostraţitosť; zlé spoločenské
vzťahy so seberovnými; agresia voči sebe aj iným; trápenie a v daktorých
prípadoch porucha rastu) Syndróm pravdepodobne vzniká ako priamy
výsledok prílišného rodičovského zanedbávania, zneuţívania alebo
týrania. Podľa potreby doplnkový kód na označenie neprospievania alebo
retardácie rastu.
A. Porucha začína pred dosiahnutím piateho roku.
B. Dieťa prejavuje silné protichodné alebo ambivalentné sociálne
reakcie, ktoré sa prejavujú v sociálnych situáciách (avšak môţu sa
od vzťahu ku vzťahu meniť).
C. Emočná porucha sa prejavuje nedostatočnou emocionálnou
reaktivitou, únikovými reakciami, agresívnou reakciou na
problémy vlastné či druhých a/alebo bojazlivou ostraţitosťou.
D. Určitá schopnosť vzájomného sociálneho vzťahu a citlivosti je
zrejmá v interakcii s normálnymi dospelými osobami.
E. Nie sú splnené kritériá pre pervazíne vývinové poruchy. (F84.-)
F94.2 Desinhibovaná príchylnosť v detstve
A. Všestranná príchylnosť je trvalým rysom behom prvých piatich
rokov ţivota dieťaťa (ale nutne nepretrváva do stredného
detského veku). Diagnóza vyţaduje relatívnu neschopnosť
prejavovať výberové spoločenské vzťahy, čo sa prejavuje:
(1) Normálnym sklonom vyhľadávať útechu u druhých, keď
má dieťa problémy a
24
(2) Abnormálnym (relatívnym) nedostatkom výberu ľudí,
u ktorých hľadá útechu.
B. Sociálne interakcie s cudzími ľuďmi sú slabo odstupňované.
C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:
(1) všeobecne prítulné konanie v rannom detstve,
(2) Vyţadovanie pozornosti a priateľské správanie ku
kaţdému bez rozlišovania v rannom detstve a strednom
detskom veku.
D. Musí byť zrejmý celkový nedostatok situačnej špecifity v zhora
uvedených charakteristikách. Diagnóza vyţaduje, aby sa zhora
uvedené príznaky v kritériu A a B prejavovali v celej škále
sociálnych kontaktov dieťaťa.
F4.8 Iné poruchy sociálneho fungovanie v detstve
F94. 9 Nešpecifikované detské poruchy sociálneho fungovania
F95 Tikové poruchy
Syndrómy, ktorých hlavným prejavom je určitá forma tiku. Tik je
mimovôľový, rýchly, opakovaný, nerytmický motorický pohyb (zvyčajne
ohraničenej skupiny svalov alebo vokálna reprodukcia, ktorá sa začína
naraz a je neúčelná. Tiky sa pociťujú ako nezadrţateľné, ale dakedy sa
dajú potlačiť na určitý čas. Provokuje ich stres a strácajú sa v spánku.
K častým jednoduchým motorickým tikom patrí ţmurkanie, mykanie
hlavou, krčenie plecami a grimasy.
K častým vokálnym tikom patrí oddŕhanie, brechavý kašeľ, smrkanie
a syčanie. Časté koplexné tiky sú udieranie, skákanie a poskakovanie.
Medzi časté komplexné vokálne tiky patrí opakovanie určitých slov,
niekedy pouţívanie sociálne neprijateľných často obscénnych slov
(koprolália) a opakovanie vlastných zvukov alebo slov so stupňovanou
rýchlosťou (palilália).
F95 Prechodná tiková porucha
A. Jednoduchý (é) alebo komplexný motorický (é) alebo
vokálne tik (y) sa vyskytuje (ú) mnohokrát denne, povečinu dňou
behom obdobia aspoň 4 týţdňov.
B. Porucha trvá 12 mesiacov alebo menej.
C. V anamnéze nie jeTourettov syndróm a porucha nie je
dôsledkom telesného stavu ani vedľajších účinkov medikácie.
D. Porucha začína pred vekom 18 rokov.
F95.1 Chronická motorická alebo vokálna tiková porucha
A. Motorické alebo vokálne tiky, ale nie oboje, sa vyskytujú
mnohokrát denne po väčšinu času po väčšinu dní behom obdobia
aspoň 12 mesiacov.
B. Ţiadne obdobie remisie behom daného roka netrvá dlhšia ako 12
mesiacov.
C. V anamnéze sa nevyskytuje Tourettov syndróm a porucha nie je
dôsledkom telesného stavu ani vedľajších účinkov medikácie.
D. Porucha začína pred 18. rokom.
25
F95.2 Kombinovaná vokálna a mnohopočetná motorická tiková porucha
(Tourettov syndróm)
A. Mnohopočetné motorické tiky a jeden alebo viacej tikov
vokálnych boli niekedy prítomné, i keď nie je nutné, aby sa
vyskytovali súčasne
B. Tiky sa nemusia vyskytnúť mnohokrát denne, takmer kaţdý deň,
po dobu dlhšiu neţ 1 rok, pričom ţiadne obdobie remisie behom
daného roku netrvá dlhšie ako 2 mesiace
C. Porucha začína pred vekom 18 rokov.
F95.8 Iné tikové poruchy
F95.9 Nešpecifikované tikové poruchy
Zostatková kategória, ktorá spĺňa všeobecné kritéria pre tikovú poruchu,
u ktorej nie je špecifikovaná zvláštna pod kategória alebo rysy nespĺňajú
kritéria pre F95.0, F95,2. Doporučuje sa túto kategóriu pokiaľ moţno
nepouţívať.
F98 Iné poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom
v detstve a počas dospievania
Heterogénna skupina porúch, ktoré majú spoločný vznik v detstve , ale
inak sú v mnohých ohľadoch odchodné. Niektoré z nich sú dobre
definované syndrómy, iné sú len skupiny príznakov, ktoré sem treba
zahrnúť pre ich častosť a súvislosť s psychosociálnym zhoršením a ktoré
nemoţno zaradiť do iných syndrómov.
F98.0 Neorganická enuréza
A. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 5 rokov
B. Nenechcené alebo úmyselné pomočovanie v noci alebo vo
dne sa vyskytne najmenej dvakrát za mesiac u detí vo veku do 7
rokov a najmenej raz za mesiac u sedemročných alebo starších
detí.
C. Enuréza nie je dôsledkom epileptických záchvatov alebo
nejakej neurologickej poruchy ani priamym dôsledkom nejakej
štrukturálnej anomálie močového traktu alebo iné nepsychiatrické
zdravotné poruchy.
D. Nie je preukázaná ţiadna iná psychiatrická porucha,
ktorá splňuje kritériá pre niektorú inú kategóriu MKCH – 10.
E. Porucha trvá najmenej 3 mesiace.
Pre bliţšiu špecifikáciu je moţné pouţiť piaty znak:
F98.00 Iba nočné pomočovanie
F98.01 Iba denná enuréza
F98.02 Nočná a denná enuréza
F98.1 Neorganická enkopréza
A. Dieťa opakovane defekuje na nevhodných miestach (napr. do
oblečenia, an podlahu) buď nechcene, alebo úmyselne. (Porucha
môţe zahŕňať funkčné zadrţovanie stolice so sekundárnym
preplnením a inkontineciou.)
26
B. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 4 roky.
C. Behom mesiaca sa enkopréza vyskytne aspoň raz.
D. Porucha trvá aspoň 6 mesiacov.
E. Nie je prítomná ţiadna organická porucha, ktorá by bola
dostatočným dôvodom pre enkoprézu.
Pre bliţšiu špecifikáciu je moţné pouţiť piaty znak:
F98.10 Neschopnosť osvojiť si fyziologické ovládanie čriev.
F98.11 Primerané ovládanie čriev s normálnou stolicou, avšak
k vyprázdňovaniu prichádza na nevhodných miestach.
F98.12 Zašpinenie stolicou zdruţené s nadmerne tekutou stolicou.
(Ako napr. s retenciou s následným neudrţaním)
F98.2 Porucha správania (kŕmenia) u dojčiat a malých detí
A. Trvalé odmietanie jedla pri jeho primeranom podávaní alebo
trvalá riminancia alebo regurgitácia.
B. Dieťa nadobúda na váhe, stráca váhu alebo má nejaký iný
výrazný zdravotný problém a to po dobu najmenej jedného
mesiaca.
C. Porucha začína pred vekom 6 rokov.
D. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou
správania, ktoré sú uvedené v MKCH - 10 (inú neţ mentálnu
retardáciu, F70 – F79).
E. Nie je preukázané ţiadne iné onemocnenie, ktoré by dostatočne
vysvetľovalo odmietanie jedla.
F98.3 Pika u dojčiat a detí
A. Trvalé alebo opakované pojedanie nestráviteľných látok najmenej
dvakrát za týţdeň.
B. Porucha trvá aspoň 1 mesiac.
C. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou
správania, ktoré sú uvedené v MKCH – 10.
D. Fyzický a mentálny vek dieťaťa je najmenej 2 roky.
E. Správanie, pokiaľ ide o príjem jedla, nie je súčasťou praxe
v danej kultúre.
F84.4 Stereotypné pohyby
A. Dieťa prejavuje stereotypné pohyby v takej miere, ţe si spôsobuje
telesné poškodenie alebo výrazne postihuje normálne aktivity.
B. Porucha trvá najmenej 1 mesiac.
C. Dieťa netrpí ţiadnou inou duševnou poruchou ani poruchou
správania, ktoré sú uvedené v MKCH – 10 (inú neţ mentálnu
retardáciu F70 – F79).
Pre bliţšiu špecifikáciu je moţné pouţiť piaty znak:
F98.40 Bez sebapoškodenia
F98.41 Sebapoškodzujúce
F98.42 Zmiešané
F98.5 Jachtavosť (zajakavosť)
A. Koktavosť (tj. reč charakterizovaná častým opakovaním alebo
preťahovaním zvukov alebo slabík, alebo slov, alebo častým
27
váhaním alebo prestávkami) je trvalá alebo opakovaná
a dostatočne závaţná, ţe to výrazne narušuje plynulosť reči.
B. Porucha trvá najmenej 3 mesiace.
F98.6 Ponáhľavá reč
A. Breptavosť (tj. rýchla reč s porušením plynulosti bez opakovania
alebo váhania) je trvalá alebo opakujúca sa a natoľko váţna, ţe
sa reč stáva nezrozumiteľnou.
B. Porucha trvá najmenej 3 mesiace.
F98.8 Iné špecifikované poruchy správania a emócií so zvyčajným
začiatkom v detstve a počas dospievania.
Porucha pozornosti bez hyperaktivity
Nadmerná masturbácia
Obhrýzanie nechtov
Vŕtanie v nose
Cmúľanie palca
F98.8 Nešpecifikované poruchy správania a emócií so zvyčajným
začiatkom v detstve a počas dospievania.
F99 Bližšie nešpecifikovaná duševná porucha
F30 – F39 Afektívne poruchy
Deti v predškolskom veku a
prvý ročník základnej školy
(od 4r. - do 7r.)
Deti v školskom roku od 2.
Ročníka do 9. ročníka
Mládeţ v puberte a
adolescencii -stredný stupeň
vzdelávania
Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor; Baum
test; Conersovej škála pre
rodičov; ANTHONY -
BENE; Kreslenie rodiny +
Kreslenie začarovanej rodiny
Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor; CAQ;
CMAS; Dotazník detských
depresií; CDRS-R; TAT;
Michalúv Projektivní
iterview
Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor; CAQ;
Becova škála depresivity;
TAT; HSPQ; Lúscherov test
farieb; Becova škála
depresivity
Ide o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie
(skľúčenosti so sprievodnou úzkosťou alebo bez nej), alebo do mánie (rozjarenosti). Zmena
nálady je zvyčajne sprevádzaná zmenou celkovej úrovne aktivity: ostatné príznaky sú
väčšinou sekundárne alebo dobre zrozumiteľné v súvislosti so zmenami nálady a aktivity.
Väčšina týchto porúch býva návratná, nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi
udalosťami alebo situáciami.
28
* pri zistený uvedenej poruchy odporúčame spoluprácu s klinickým zariadením, príp.
psychiatrom
F30 Hypománia
A. Nálada je euforická alebo podráţdená do takej miery, ţe je pre
dotyčného jedinca celkom nenormálna, a trvá najmenej 4 po sebe
nasledujúce dni.
B. Musí byť prítomná najmenej trojica z nasledujúcich znakov, ktoré
vedú k určitému narušeniu kaţdodenného ţivota jedinca:
(1) zvýšená aktivita nebo telesný nepokoj,
(2) zvýšená hovornosť
(3) roztrţitosť alebo narušená koncentrácia,
(4) zníţená potreba spánku,
(5) zvýšená sexuálna energia,
(6) mierne nadmerné utrácanie alebo iné formy ľahkomyselného
alebo nezodpovedného správania,
(7) zvýšená sociabilita prílišná familiárnosť.
C. Epizóda nespĺňa kritériá pre mániu (F30.1 a F30.2), bipolárnu
afektívnu poruchu (F31.-), depresívnu epizódu (F32.-),
cyklotýmiu (F34.0) alebo mentálnou anorexiou (F50.0)
D. Najatejšie pouţívaná vylučovacia doloţka. Táto epizóda nie je
spôsobená uţívaním psychoaktívnych látok (F10 – F19) ani
ţiadnou organickou duševnou poruchou (v zmysle F00 – F09).
F30.1 Mánia bez psychotických príznakov
A. Nálada musí byť preváţne zvýšená, expanzívna alebo podráţdená
a pre dotyčného jedinca celkom nenormálna. Zmena nálady musí
byť výrazná a trvať aspoň 1 týţdeň (pokiaľ nie je tak závaţná, ţe
vyţaduje hospitalizáciu).
B. Musia byť prítomné aspoň tri z nasledujúcich znakov (štyri pokiaľ
je nálada iba podráţdená), vedúca k ťaţkému narušeniu
kaţdodenných aktivít:
(1) zvýšená aktivita alebo telesný nekľud,
(2) zvýšená hovornosť („tlak reči“)
(3) tresk myšlienok alebo subjektívny pocit zrýchleného toku
myšlienok,
(4) strata normálnych sociálnych zábran a z nich vyplývajúce
správanie, ktoré je neprimerané daným okolnostiam,
(5) zníţená potreba spánku,
(6) zvýšené sebahodnotenie alebo velikášstvo,
(7) roztrţitosť alebo stále zmeny aktivít a plánov,
(8) správanie je zbytočne riskujúce alebo ľahkomyselné a jedinec
nerozpoznáva riziko jeho dôsledkov (napr. platenie pitiek,
nezodpovedné obchodné investície, bezohľadná jazda),
(9) zvýšená sexuálna energia alebo sexuálne indiskrétnosti.
C. Nie sú prítomné ani halucinácie, ani bludy, i keď sa môţu
vyskytnúť poruchy vnímania (napr. subjektívny hyperacusis,
jedinec vníma farby ako obzvlášť ţivé).
D. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka. Epizóda nie je
spôsobená uţívaním psychoaktívnej látky (F10 – F19) ani
29
ţiadnou organickou duševnou poruchou (v zmysle F00 – F09)
F30.2 Mánia s psychotickými príznakmi
F30.10 – s psychotickými príznakmi odpovedajúcimi nálade
F30.20 – s psychotickými príznakmi, nezodpovedajúcimi nálade.
F30.8 Iné manické epizódy
F30.9 Manická epizóda nešpecifikovaná
F31 Bipolárna afektívna porucha
* Epizódy sú ohraničené prešmykom do epizódy opačnej alebo
zmiešanej, alebo remisiou.
F31.0 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda hypomanická
F31.1 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda manická bez
psychotických príznakov
F31.2 Biopolárna a afektívna porucha, súčasná epizóda manická
s psychotickými príznakmi
F30.10 – s psychotickými príznakmi odpovedajúcimi nálade
F30.20 – s psychotickými príznakmi, nezodpovedajúcimi nálade.
F31.3 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda stredne ťažkej alebo
miernej depresie.
F31.4 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda ťažkej depresie bez
psychotických príznakov.
F31.5 Bipolárna afektívna porucha, súčasná epizóda ťažkej depresie s
psychotickými príznakmi.
F31.6 Bipolárna afektívna porucha, súčasná zmiešaná epizóda
F31.7 Bipolárna afektívna porucha, v súčasnosti v remisii
F31.8 Iné bipolárne afektívne poruchy
F31.9 Nešpecifikovaná bipolárna afektívna porucha
F32 Depresívne epizódy
1. Depresívna epizóda by mala trvať aspoň 2 týţdne
2. Počas ţivota klienta sa nikdy nevyskytli hypomanické ani
manické príznaky, ktoré by spĺňali kritériá pre
hypomanickú alebo manickú epizódu (F30.-)
3. Njbeţnejšia vyluučovacia doloţka je, keď epizóda nieje
spôsobená ani poţívaním psychoaktívnej látky (F10 –
F19), ani ţiadnu inú organickú duševnú poruchu
30
(v zmysle F00 – F09)
Somatický syndróm
Niektoré depresívne príznaky majú zvláštny klinický význam. Nazývame
ich „somatickými“.
Pre stanovenie prítomnosti, alebo neprítomnosti somatického syndrómu
moţno pouţiť piaty znak (ako je uvedené v F31.3, F32.0, F32.1, F33.0
a F33.1).
Diagnóza somatického symptómu je relevantná, ak sú prítomné 4
z nasledujúcich príznakov:
1. zreteľná strata záujmu a strata radosti z aktivít, ktoré
normálne prinášajú uspokojenie,
2. chýba emočná reaktivita na udalosti alebo aktivity, ktoré
beţne vyvolávajú emocionálnu odozvu,
3. ranné skoré vstávanie o dve hodiny skôr (alebo i viac)
skôr ako obvykle,
4. depresia je výraznejšia ráno,
5. objektívny dôkaz zreteľného psychomotorického
spomalenia alebo agitovanosti (ktoré popisujú alebo
o ňom informujú iné osoby),
6. výrazná strata chuti k jedlu,
7. strata hmotnosti (5% alebo i viacej z telesnej v poslednom
mesiaci),
8. výrazná strata libida.
F32.0 Epizóda ľahkej depresie
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre depresívnu epizódu
(F32)
B. Musia byť prítomné dva z nasledujúcich znakov:
1. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca
jasne nenormálna, musí byť prítomná po väčšinu dňa
a skoro kaţdý deň po obdobie aspoň dvoch týţdňov,
pričom nie je ovplyvnená okolnosťami,
2. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca
tešia,
3. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť.
C. Mal by byť prítomný ďalší príznak alebo skupina príznakov
z nasledujúcich príznakov, aby celkom boli prítomné najmenej 4
príznaky:
1. strata sebadôvery a sebaúcty,
2. neoprávnené sebavýčitky alebo prehnané a bezdôvodné
pocity viny,
3. vracajúce sa myšlienky na smrť alebo sebavraţdu, alebo
akékoľvek sebavraţedné správanie,
4. zníţená schopnosť myslieť alebo sa sústrediť, ako je
napríklad nerozhodnosť alebo váhavosť,
5. zmena psychomotorickej aktivity s agitovanosťou alebo
retardáciou (buď subjektívne, alebo objektívne),
6. Poruchy spánku akého koľvek druhu,
7. zmena chuti do jedla (zvýšená, alebo zníţená)
s odpovedajúcou zmenou hmotnosti.
31
Moţnosť pouţiť piaty znak:
F32.00 Bez somatických príznakov
F32.01 So somatickými príznakmi
F32.1 Stredne ťažká depresívna epizóda
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre depresívnu epizódu
(F32)
B. Musia byť prítomné dva z nasledujúcich znakov:
1. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca
jasne nenormálna, musí byť prítomná po väčšinu dňa
a skoro kaţdý deň po obdobie aspoň dvoch týţdňov,
pričom nie je ovplyvnená okolnosťami,
2. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca
tešia,
3. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť.
C. musia byť prítomné ďalšie príznaky uvedené v kritériu C pod
F32.0, aby bolo celkom prítomných aspoň šesť príznakov.
Moţnosť pouţiť piaty znak:
F32.00 Bez somatických príznakov
F32.01 So somatickými príznakmi
F32 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov
Ak sú zreteľné príznaky agitovanosti alebo spomalenia, nebude asi klient
ochotný, či schopný popisovať dopodrobna príznaky. Tu je oprávnená
diagnóza hlbokej depresie.
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre depresívnu epizódu
(F32)
B. Musia byť prítomné dva z nasledujúcich znakov:
a. Depresívna nálada je takého stupňa, ţe je pre jedinca
jasne nenormálna, musí byť prítomná po väčšinu dňa
a skoro kaţdý deň po obdobie aspoň dvoch týţdňov,
pričom nie je ovplyvnená okolnosťami,
b. strata záujmu a radosti z aktivít, ktoré obyčajne jedinca
tešia,
c. zníţená energia alebo zvýšená únavnosť.
C. musia byť prítomné ďalšie príznaky uvedené v kritériu C pod
F32.0, aby bolo celkom prítomných aspoň osem príznakov.
D. Nesmú byť prítomné halucinácie, bludy, ani depresívny stupor.
F32.3 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie s psychotickými príznakmi
Príznaky ako v F32 s výnimkou D, kde nastáva zmena amusí byť
prítomný jeden z následujúcich príznakov:
1. Bludy alebo halucinácie
2. Depresívny stupor
F32.30 psychotické príznaky zodpovedajúce nálade (tj.
bludy previnenia, menejcennosti, hroziacej katastrofy, somatického
ochorenia, auditívne halucinácie s vysmievajúcim sa alebo odsudzujúcim
obsahom)
F32.31 psychotické príznaky nezodpovedajúce nálade
(perzekučné alebo vzťahovačné bludy bez emocionálneho obsahu)
32
F32.8 Iné depresívne psychózy
F32.9 Nešpecifikovaná depresívna epizóda
F33 Recidivujúca depresívna porucha
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri
depresívnej epizóde (F32.-) bez anamnézy nezávislých epizód
pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia). Môţu sa však
vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity
(hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde dakedy vyvolané
antidepresívnou liečbou. Ťaţšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy
(F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s minulými koncepciami
depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej
depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môţe zjaviť v
ktoromkoľvek období od detstva po sénium, nástup môţe byť prudký
alebo pomalý, trvanie kolíše od niekoľkých týţdňov aţ po viac mesiacov.
Riziko, ţe pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať
epizódu mánie, nikdy úplne nepominie, ani po preţití mnohých
depresívnych fáz. Ak sa vyskytne manická fáza, diagnóza sa má zmeniť
na bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-).
F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je
mierna, ako sa uvádza pod F32.0, bez mánie v anamnéze
F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je
stredne ťaţká, ako sa uvádza pod F32.1, bez mánie v anamnéze.
F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa
bez psychotických príznakov
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je
ťaţká depresia bez psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F32.2,
bez mánie v anamnéze. Endogénna depresia bez psychotických
príznakov. Recidivujúca ťaţká depresia bez psychotických príznakov.
Depresívny typ manickej depresívnej psychózy bez psychotických
príznakov. Recidivujúca vitálna depresia bez psychotických príznakov
F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s
psychotickými príznakmi
Poruchu charakterizujú opakované fázy depresie, terajšia epizóda je
hlboká depresia s psychotickými príznakmi, ako sa uvádza pod F32.3,
bez mánie v anamnéze. Endogénna depresia s psychotickými príznakmi
Manicko-depresívna psychóza, depresívny typ s psychotickými
príznakmi
Recidivujúce ťaţké epizódy:
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
33
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy
F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii
Pacient mal v minulosti dve alebo viac depresívnych fáz opísaných pod
F33.0 - F33.3, ale v súčasnosti je bez depresívnych príznakov uţ viac
mesiacov
F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruchy
F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy
F34 Pretrvávajúce afektívne poruchy
Perzistujúce a zvyčajne kolísavé poruchy nálady, ktoré väčšinou nie sú dosť hlboké, aby
oprávňovali na diagnózu hypomanickej alebo ľahkej depresívnej fázy. Pretoţe pretrvávajú
veľa rokov, dakedy väčšinu ţivota jednotlivca, zaviňujú nemalé utrpenie a zneschopnenie.
Na pretrvávajúcu afektívnu poruchu sa môţe v niektorých prípadoch nadsadiť jednotlivá
manická alebo depresívna epizóda.
F34.0 Cyklotýmia
A. Nestálosť nálady musí trvať aspoň dva roky, vrátane niekoľkých
období ako depresie, tak hypománie, pričom medzi nimi môţu
alebo nemusia byť obdobia normálnej nálady.
B. Ţiadny z prejavov depresie alebo hypománie v tomto období
dvoch rokov by nemal byť natoľko závaţný alebo by nemal trvať
tak dlho, aby spĺňal kritériá pre manickú alebo depresívnu
epizódu (stredne ťaţkú, alebo hlbokú). Avšak manická/é alebo
depresívna epizóda/y sa mohla/y vyskytnúť pred alebo sa rozvinúť
po takom období trvalej nestálosti nálady.
C. Počas aspoň niektorých obdobiach depresie by mali byť prítomné
minimálne tri z nasledujúcich znakov:
1. zníţená energia alebo aktivita
2. nespavosť
3. strata sebadôvery alebo pocity neschopnosti
4. poruchy pozornosti (sústredenia)
5. sociálna utiahnutosť
6. strata záujmu o sex a iné príjemné aktivity alebo potešenie
z nich
7. zníţená výrečnosť
8. Pesimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť, alebo stále
rozoberanie minulosti.
D. Počas aspoň niektorých období elácie by maly byť prítomné
minimálne tri z nasledujúcich znakov:
1. zvýšená energia alebo aktivita
2. zníţená potreba spánku
3. nadnesené sebavedomie
4. bystré alebo neobvykle tvorivé myslenie
5. zvýšená priateľskosť
6. veľavravnosť alebo vtipkovanie
34
7. zvýšený záujem o sexuálne alebo iné príjemné aktivity
8. zvýšený optimizmus alebo zveličovanie minulých úspechov
F34.1 Dystýmia
A. Najmenej dva roky musí byť trvalá alebo stále sa opakujúca
vracajúca sa depresívna nálada. Medziobdobie normálnej nálady
vzácne trvá dlhšie ako niekoľko týţdňov a nevyskytujú sa
hypomanické epizódy.
B. Ţiadna depresívna epizóda alebo len veľmi málo jednotlivých
depresívnych epizód, vyskytujúcich sa behom dvojročného
obdobia, nie je natoľko závaţných ani netrvajú dostatočne dlho,
aby spĺňali kritériá pre miernu periodickú (rekurentnú) depresívnu
poruchu (F33.0)
C. Počas niektorých období depresie by mali byť prítomné
minimálne tri z nasledujúcich znakov:
1. zníţená energia alebo aktivita
2. nespavosť
3. strata sebadôvery alebo pocity nedostatočnosti
4. problémy s pozornosťou
5. častá plačlivosť
6. strata záujmu o sex a iné príjemné aktivity alebo potešenie
z nich
7. pocity beznádeje alebo zúfalstva
8. pacient si uvedomuje, ţe nestačí na rutinné úlohy
kaţdodenného ţivota
9. pesimistický pohľad do budúcnosti alebo zamýšlanie sa
nad minulosťou
10. sociálne stiahnutie sa
11. zníţená výrečnosť
F34.8 Iné perzistujúce afektívne poruchy
F34.9 Nešpecifikované perzistujúce afektívne poruchy
F38 Iné jednotlivé afektívne poruchy
Akékoľvek iné poruchy nálady, ktoré neoprávňujú na diagnózu pod F30 - F34, pretoţe
nedosahujú potrebný stupeň alebo trvanie.
F38.0 Iné jednotlivé afektívne poruchy
Zmiešaná afektívna epizóda
F38.1 Iné návratné afektívne poruchy
Krátka návratná depresívna epizóda
F38.8 Iné špecifikované afektívne poruchy
F39 Nešpecifikované afektívne poruchy
35
F40 – F48 Neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy
Deti v predškolskom veku a
prvý ročník základnej školy
(od 4r. - do 7r.)
Deti v školskom roku od 2.
Ročníka do 9. ročníka
Mládeţ v puberte a
adolescencii -stredný
stupeň vzdelávania Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza
spontánnych produktov; Baum test; Kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej
škála pre rodičov; Michalúv projektivní interview; Cato;
Kresba postavy
Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza
spontánnych produktov; PARQ-C, PARQ-P; Test ruky; TAT; CMAS;
ŠAD; B-JEPI
Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor /
diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza
spontánnych produktov; ICL; ADOR; TAT; HSPQ; CAQ;
* pri zistený uvedenej poruchy odporúčame spoluprácu s klinickým zariadením,
príp. psychiatrom
.
F40 Fóbicko – anxiózne poruchy
Ide o skupinu porúch, pri ktorých sa úzkosť zjavuje len alebo prevaţne
v dobre definovaných situáciách, ktoré beţne nie sú nebezpečné.
Charakteristické je vyhýbanie sa týmto situáciám, alebo ich preţívanie
s hrôzou. Pozornosť pacienta sa zvyčajne sústreďuje na jednotlivé
príznaky, ako búchanie srdca alebo pocit mdloby, ktorý často sprevádza
strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Predstava o
vystavení sa fóbickej situácii zvyčajne vyvoláva úzkosť z očakávania.
Fóbická úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne. Či je potrebné
diagnostikovať osobitne fóbickú úzkosť a depresívnu epizódu, alebo
stačí súhrnná diagnóza, závisí od priebehu oboch porúch a od
terapeutických úvah v čase vyšetrenia
F40.0 Agorafóbia
Ide o dosť dobre definovanú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach
36
z opustenia domova; z obchodu, tlačeníc a verejných priestorov; z
cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez
sprievodu. Panická porucha je častá črta prítomných aj minulých
epizód. Dopĺňajúce črty tvoria často depresívne a obsedantné príznaky a
sociálne fóbie. Pacienti sa často nápadne vyhýbajú fóbickým situáciám,
daktorí agorafobici pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokáţu
vyhnúť fóbickým situáciám. Agorafóbia bez panických porúch
v anamnéze.
F40.1 Sociálne fóbie
Strach z posudzovania inými ľuďmi vedie k vyhýbaniu sa
spoločenským situáciám. Prenikavejšie sociálne fóbie sa zvyčajne
spájajú s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky. Prejavujú sa
ponosami na červenenie, trasľavosť rúk, ťaţobu alebo nútenie na
močenie. Pacient je niekedy presvedčený, ţe daktorý z týchto
sekundárnych prejavov jeho úzkosti je prvoradým problémom. Príznaky
sa môţu stupňovať do panických náporov.
F40.2 Špecifické (izolované) fóbie
Ide o fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné situácie, ako sú
blízkosť určitých zvierat, výška, hrom, let, zatvorené priestory, močenie
a defekácia vo verejných záchodoch, jedenie daktorých potravín, zubné
ošetrenie alebo pohľad na krv či poranenie. Hoci vyvolávajúca situácia
je nenápadná, styk s ňou môţe vyvolať paniku ako pri agorafóbii alebo
sociálnej fóbii.
Fóbia z výšky (akrofóbia, hypsofóbia)
Fóbia zo zvierat
Klaustrofóbia
Jednoduchá fóbia
F40.8 Iné fóbické úzkostné poruchy
F40.9 Nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha
F41 Iné úzkostné poruchy
Hlavný príznak pri týchto poruchách je prejav úzkosti, ktorý sa
neobmedzuje na nijakú konkrétnu situáciu. Môţu byť prítomné aj
depresívne a obsesívne príznaky, ba aj daktoré prejavy fóbickej úzkosti,
ale zreteľne sú sekundárne, alebo menej významné.
F41.0 Panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť)
Pre poruchu sú príznačné recidivujúce nápory veľkej úzkosti (paniky),
ktoré sa neobmedzujú na nijakú osobitnú situáciu alebo okolnosti, a
preto sú nepredvídateľné. Ako pri iných úzkostných poruchách hlavné
príznaky sú náhly začiatok palpitácií, bolesť na hrudníku, pocity
dusenia, ošiaľ a pocit neskutočnosti (depersonalizácia alebo
derealizácia). Častý je aj sekundárny strach zo smrti, zo straty
sebaovládania alebo zo zošalenia. Panická porucha sa nemá uvádzať
ako hlavná diagnóza, ak v čase vzniku záchvatu má pacient depresívnu
poruchu, lebo vtedy sú panické ataky pravdepodobne sekundárne pri
37
depresii.
F41.1 Porucha s generalizovanou úzkosťou
Základná črta tejto poruchy je difúzna a pretrvávajúca úzkosť, ktorá nie
je obmedzená na určité okolnosti prostredia, ani v nich významne
neprevláda (tj. je voľne prelietavá). Prevládajúce príznaky sú variabilné,
ale zahŕňajú pocit nervozity po celý čas, trasľavosť, svalové napätie,
potenie, zmätenosť, palpitácie, ošiaľ a nadbrušnú nepohodu. Chorí sa
často zverujú so strachmi a trápením, ţe oni sami alebo ich najbliţší
ochorejú, alebo sa im stane nešťastie.
F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha
Táto kategória by sa mala pouţiť, keď sú prítomné príznaky úzkosti a
depresie, ale ţiaden zreteľne neprevaţuje, ani nedosahuje taký stupeň,
ţe by pri oddelenom posudzovaní oprávňoval na diagnózu antixiozity
alebo depresie. Ak sú prítomné príznaky úzkosti aj depresie a sú
dostatočne ťaţké na oprávnenosť jednotlivých diagnóz, je potrebné
pouţiť obe diagnózy a nie túto kategóriu. Úzkostná depresia (mierna
alebo pretrvávajúca)
F41.3 Iné zmiešané úzkostné poruchy
Príznaky úzkosti zmiešané s príznakmi iných porúch pod F42 - F48
F41.8 Iné špecifikované úzkostné poruchy
Úzkostná hystéria
F42 Obsesívno – kompulzívna porucha
Hlavná črta tejto poruchy sú vracajúce sa obsesívne myšlienky alebo
kompulzívne činy. Obsesívne myšlienky sú idey, obrazy a impulzy,
ktoré vstupujú znova a znova do mysle pacienta v stereotypnej podobe.
Takmer vţdy sú znepokojivé a pacient sa im často neúspešne snaţí
odolávať. Rozpoznáva ich ako vlastné myšlienky, aj keď sú
nedobrovoľné a často odpudzujúce. Kompulzívne činy alebo rituály sa
prejavujú ako stereotypné správanie, ktoré sa znova a znova opakuje.
Nie sú to príjemné záţitky, ani nevyúsťujú do vykonania osoţnej
činnosti. Ich funkcia je zabrániť dajakej objektívnej nepravdepodobnej
udalosti, ktorá by poškodila pacienta, alebo ktorú by sám zapríčinil, a
bojí sa, ţe by sa za iných okolností stala. Pacient zvyčajne uznáva, ţe
jeho konanie je nezmyselné a neúčinné a opakovane sa mu pokúša
brániť. Takmer vţdy pociťuje úzkosť. Pri odpore voči impulzívnemu
konaniu sa úzkosť zhoršuje.
F42.0 Prevažne obsesívne myšlienky alebo ruminácie
Ide o myšlienky, predstavy alebo impulzy k činom, takmer vţdy
nepríjemné pre pacienta. Myšlienky môţu nadobúdať podobu
nerozhodného, nekonečného zvaţovania moţností spojeného s
neschopnosťou robiť obyčajné, ale nevyhnutné rozhodnutia v
kaţdodennom ţivote. Vzťah medzi obsesívnymi rumináciami a
depresiou je osobitne blízky a diagnóze obsesívno-kompulzívnej
poruchy by sa mala dať prednosť len vtedy, ak ruminácie vznikajú
38
alebo pretrvávajú bez depresívnej epizódy.
42.1 Prevažne kompulzívne konanie [obsedantné rituály]
Väčšina kompulzívneho konania súvisí s čistením (najmä umývaním
rúk), opakovanými kontrolami na ubezpečenie, ţe nevznikla moţná
nebezpečná situácia, alebo s prepiatou poriadkumilovnosťou a
čistotnosťou. V pozadí tohto správania je strach, zvyčajne z
nebezpečenstva hroziaceho pacientovi, alebo z nebezpečenstva, ktoré
sám zapríčinil, a rituál je neúčinný alebo symbolický pokus odvrátiť
toto nebezpečenstvo.
F42.2 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie
F42.8 Iné obsesívno-kompulzívne poruchy
F42.9 Nešpecifikované obsesívno-kompulzívne poruchy
F43 Reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy
Táto kategória sa od ostatných odlišuje v tom, ţe zahŕňa poruchy
identifikovateľné nielen na základe symptomatológie a priebehu, ale aj
na základe jedného alebo druhého z dvoch príčinných vplyvov:
výnimočne stresujúcej ţivotnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú
reakciu, alebo signifikantnej ţivotnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim
nepriaznivým podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej poruchy.
Hoci menej závaţný psychosociálny stres (ţivotné udalosti) môţe
vyvolať začiatok, alebo prispieť k nástupu širokej škály porúch
zatriedených inde v tejto kapitole, jeho etiologický význam nie je vţdy
jasný, a v kaţdom prípade závisí od individuálnej, často
idiosynkratickej zraniteľnosti, t. j. nie je nevyhnutný, ani postačujúci na
vysvetlenie výskytu a formy poruchy. V protiklade k tomu vznik
porúch tejto skupiny sa pokladá vţdy za priamy následok ťaţkého
akútneho stresu alebo pokračujúcej traumy. Stresová udalosť alebo
pokračujúce nepriaznivé okolnosti sú primárnym a prevaţujúcim
príčinným faktorom a choroba by bez neho nevznikla. Poruchy v tomto
odseku sa teda môţu pokladať za maladaptívne odpovede na ťaţký
alebo pokračujúci stres, lebo interferujú s úspešným mechanizmom
prispôsobenia, a vedú teda k poškodeniu sociálneho fungovania.
F43.0 Akútna stresová reakcia
Ide o prechodnú poruchu, ktorá vzniká u jednotlivca bez inej zjavnej
psychickej poruchy ako odpoveď na výnimočný fyzický a psychický
stres a ktorá zvyčajne odznie v priebehu hodín alebo dní. Individuálna
zraniteľnosť a odolnosť hrajú úlohu pri vzniku a váţnosti akútnej
stresovej reakcie. Príznaky sú typicky zmiešané a premenlivé a zahŕňajú
začiatočné štádium omráčenia so zúţením vedomia a pozornosti,
neschopnosťou vnímať stimuly a dezorientáciu. Za týmto štádiom môţe
nasledovať ďalší únik od okolitej situácie (aţ do disociatívneho stuporu
F44.2) alebo agitácia a hyperaktivita (úniková reakcia alebo fúga).
Zvyčajne bývajú prítomné autonómne príznaky panickej úzkosti
(tachykardia, potenie, sčervenanie). Príznaky sa zvyčajne zjavujú v
39
priebehu minút od stresujúceho stimulu alebo udalosti a strácajú sa
počas dvoch alebo troch dní (často uţ po niekoľkých hodinách). Na
epizóde môţe byť čiastočná alebo úplná amnézia (F44.0). Ak príznaky
pretrvávajú, je potrebné zváţiť zmenu diagnózy a liečby.
F43.1 Postraumatická stresová porucha
A. Klient bol vystavený stresujúcej udalosti alebo situácii
(trvajúcej buď krátko, alebo dlho) neobvykle hrozného alebo
katastrofického rázu, ktorá by pravdepodobne vyvolala
prenikavú tieseň takmer u kaţdého.
B. Musí prichádzať k „oţivovaniu“ stresujúcej udalosti
(„flashbacks“), v ţivých spomienkach alebo opakujúcich sa
snoch, alebo k pocitu tiesne v situáciách, ktoré pripomínajú
preţité trauma alebo sú s ním spojené.
C. U klienta sa musí prejavovať snahy vyhýbať sa situáciám, ktoré
pripomínajú preţitý stres alebo sú s ním spojené, ku ktorým pred
stresujúcou udalosťou nikdy neprichádzalo.
D. Musí byť prítomný niektorý z nasledujúcich znakov:
1. neschopnosť si spomenúť, či uţ čiastočne alebo úplne, na
niektoré dôleţité udalosti, okolnosti z doby kedy prišlo ku
stresujúcim udalostiam.
2. stále príznaky zvýšenej psychickej citlivosti a vzrušenia (ktoré
neboli pred traumatizujúcim záţitkom prítomné), prejavujúce sa
aspoň dvomi nasledujúcimi znakmi:
a) problémy zo zaspávaním alebo udrţaním spánku,
b) podráţdenosť, alebo výbuchy zlosti,
c) problémy so sústredením,
d) hypervigilancia
e) prehnaná reakcia na zľaknutie sa
E. Kritériá B, C a D musia byť splnené do 6 mesiacov od
stresujúcej udalosti alebo od ukončenia obdobia stresu. (pre
niektoré účely sem je moţné zahrnúť i oneskorený začiatok po
viacej ako 6 mesiacoch, ale malo by sa to jasne špecifikovať.)
F43.2 Adaptačné poruchy
A. K začiatku príznakov, musí prísť do 1 mesiaca po výskyte
identifikovateľného psycho-sociálneho traumatu, ktoré nie je
neobvyklé ani katastrofické.
B. U jedinca sa prejavujú príznaky alebo poruchy správania
takého typu ako u afektívnych porúch (F30 – F39) (okrem
bludov a halucinácií), akýchkoľvak porúch u F48 – F48
(neurotické stresom podmienené a somatoformné poruchy)
a porúch správania (F91.-), ale nie sú splnené kritériá pre
samostatnú poruchu. Príznaky sa môţu rôzniť ako formou, tak
ťaţkosťou.
Špecifikácia podľa piateho znaku:
F43.20 Krátkodobá depresívna reakcia
Prechodný mierny depresívny stav netrvajúci viac ako 1 mesiac
F43.21 Pretrahovaná depresívna reakcia
Mierny depresívny stav, ktorý vzniká ako reakcia na dlhodobú záťaţovú
40
situáciu, ktorý ale netrvá dlhšie ako 2 roky.
F43.22 Zmiešaná úzkostná a depresívna reakcia
Symptómy úzkosti i depresie sú výrazné, ale v rozsahu nie väčšom, ako
je špecifikované u zmiešanej úzkostnej depresívnej poruchy (F41.2)
alebo inej zmiešanej úzkostnej poruchy (F41.3).
F43.23 S prevládajúcou poruchou iných chorôb
Symptómy obvykle zahŕňajú niekoľko typov emócií, ako úzkosť,
depresiu, obavy, tenziu a zlosť. Symptómy úzkosti a depresie môţu
spĺňať kritériá zmiešanej úzkostne depresívnej poruchy (F41.2) alebo
inej zmiešanej depresívnej poruchy (F43.1), ale neprevaţujú natoľko,
aby mohli byť diagnostikované iné špecifické úzkostné alebo depresívne
poruchy. Táto kategória by sa mala tieţ pouţiť pre reakcie detí,
u ktorých je tieţ prítomné regresívne správanie, ako je pomočovanie
a cmúľanie palca.
F43.25 S prevládajúcou poruchou správania
Hlavná porucha sa týka správania, napr. reakcie adolescenta na
smútok sa prejavuje agresívnym alebo disociatívnym správaním.
F43.25 Zo zmiešanou poruchou emócií a správania
Výraznými črtami sú ako emočné symptómy, tak i porucha správania.
F43.28 S inými špecifikovanými prevládajúcimi symptómami
C. S výnimkou pretrahovanej depresívnej reakcie (F43.21) netrvajú
príznaky dlhšie ako 6 mesiacov po skončení stresu alebo jeho
dôsledkov. Keď však kritérium nie je ešte splnené nemalo by to brániť
k dočasnej diagnóze.
F43.8 Iné reakcie na ťažký stres
F43.9 Nešpecifikované reakcie na ťažký stres
F44 Disociatívne (konverzné) poruchy
Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo
úplná strata normálnej integrácie medzi spomienkami na minulosť,
pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a ovládaním pohybov tela.
Všetky typy disociatívnych porúch sa upravujú v priebehu niekoľkých
týţdňov alebo mesiacov, najmä ak ich vznik súvisel s traumatickou
ţivotnou udalosťou. Chronickejšie poruchy, najmä ochrnutia a anestézie
vznikajú v súvislosti s neriešiteľnými problémami alebo
medziľudskými konfliktmi. Tieto poruchy sa predtým označovali ako
rozličné typy konverznej hystérie. Predpokladá sa ich psychogénny
pôvod, časová súvislosť s traumatickými udalosťami, neriešiteľnými a
neznesiteľnými problémami alebo narušenými vzťahmi. Príznaky často
zodpovedajú pacientovej predstave o príznakoch somatickej choroby.
Vyšetrenia neukáţu prítomnosť dajakej somatickej choroby vrátane
nervovej. Navyše jestvuje dôkaz, ţe strata funkcie je vyjadrením
citových konfliktov alebo potrieb. Príznaky vznikajú v úzkej súvislosti s
psychickým stresom a často sa zjavujú odrazu. Do tejto skupiny patria
len poruchy vôľovo ovládaných somatických funkcií a straty citlivosti.
Poruchy zahŕňajúce bolesť a iné komplexné somatické pocity
sprostredkované autonómnym nervovým systémom sa zaraďujú medzi
psychomatické poruchy (F45.0). Vţdy treba myslieť na moţnosť
41
neskoršieho nástupu váţnych somatických alebo psychických porúch.
F44.1 Disociatívna fúga
Fúga má všetky črty disociatívnej amnézie plus účelové cestovanie
mimo kaţdodenného rozsahu. Hoci je na periódu fúgy amnézia,
nezávislému pozorovateľovi sa správanie pacienta počas nej javí úplne
normálne.
F44.2 Disociatívny stupor
Disociatívny stupor sa diagnostikuje na základe hlbokého útlmu alebo
úplného chýbania vôľových pohybov a normálnych odpovedí na
vonkajšie popudy, ako svetlo, hluk a dotyk, pričom vyšetrenie
neodkryje ţiadnu organickú príčinu. Navyše je pozitívnym dôkazom
pre psychogénnu príčinu vo forme čerstvých stresových udalostí alebo
problémov.
F44.3 Poruchy typu tranzu a posadnutia
Poruchy s prechodnou stratou pocitu osobnej identity a plného
uvedomovania okolia. Zahŕňa len stavy tranzu, ktoré sú nedobrovoľné a
nechcené, okrem náboţenských alebo kultúrne akceptovaných situácií.
F44.4 Disociatívne motorické poruchy
Najčastejšie typy porúch sa prejavujú stratou schopnosti pohybovať
celými končatinami alebo ich časťami. Môţu veľmi pripomínať
akúkoľvek ataxiu, apraxiu, akinézu, afóniu, dysartriu, dyskinéziu, kŕče
alebo ochrnutie.
F44.5 Disociatívne kŕče (konvulzie)
Disociatívne kŕče môţu veľmi pripomínať epileptické záchvaty
charakterom pohybov, ale zriedkavo sú pri nich prítomné pohryzenie
jazyka, podliatiny zavinené pádom a neudrţanie moču. Strata vedomia
nenastáva, alebo ju nahrádza stupor alebo tranz.
F44.7 Zmiešané disociatívne [konverzné] poruchy
Kombinácia porúch špecifikovaných pod F44.0 - F44.6
F44.8 Iné disociatívne [konverzné] poruchy
F44.9 Nešpecifikované disociatívne [konverzné] poruchy
F45 Somatoformné poruchy
Hlavnou črtou je opakované udávanie somatických príznakov vedno s
neprestajným doţadovaním sa lekárskeho vyšetrenia napriek
opakovaným negatívnym nálezom a uisteniam lekárov, ţe príznaky
nemajú somatický podklad. Ak sú prítomné nejaké somatické
odchýlky, nevysvetľujú povahu a rozsah príznakov alebo ťaţkosti a
sústredenie pozornosti pacienta.
F45.0 Somatizované porucha
42
A. Sťaţnosti na mnohopočetné a premenlivé
príznaky, ktoré nie je moţné vysvetliť ţiadnou zistiteľnou
somatickou poruchou, musí trvať aspoň dva roky. (Ţiadna
z prítomných somatických porúch nevysvetľuje váţnosť rozsah,
premenlivosť a trvanie somatických problémov ani pridruţeného
zhoršenia sociálneho fungovania.) Ak sú prítomné niektoré
príznaky, ktoré sú jasne vyvolané vegetatívnym podráţdením
(automatic arousal), nie sú hlavným rysom poruchy, pretoţe nie
sú zvlášť úporné ani stresujúce.
B. Zaoberanie sa príznakmi vyvoláva stálu tieseň
a vedie k tomu, aby opakovane (tri – i viac krát) vyhľadal
lekárske konzultácie alebo rôzne vyšetrenia, a to ako u lekárov
prvého kontaktu, tak i u špecialistov. Pokiaľ nie sú pre pacienta
lekárske sluţby dostupné či uţ z finančných alebo fyzických
dôvodov, musí byť v anamnéze vlastná medikácia alebo časté
konzultácie s miestnymi liečiteľmi.
C. Pacient stále odmieta uisťovanie lekárov, ţe
somatické príznaky nemajú dostatočnú príčinu (Krátkodobé
prijatie takéhoto uistenia, tz. niekoľko týţdňov behom
vyšetrovania alebo krátko po ňom, túto diagnózu nevylučuje.
D. Musí byť prítomných aspoň šesť alebo viacej
príznakov, pričom príznaky sa majú vyskytovať aspoň v dvoch
rôznych skupinách:
Gastrointestinálne príznaky
1. bolesti brucha
2. nauzea
3. pocity nadýmania a plynatosti
4. zlá chuť v ústach alebo príliš potiahnutý jazyk
5. sťaţnosti na vracanie alebo regurgitáciu potravy
6. sťaţnosti na časté pohyby čriev a preháňanie alebo vatekanie
tekutín z konečníka
Kardiovaskulárne príznaky
7. zadýchavanie sa, ktoré nieje spôsobené námahou
8. bolesti na hrudi
Urogenitálny systém
9. dysurúria alebo sťaţnosti na časté močenie
10. nepríjemné pocity v genitáliách alebo okol nich
11. sťaţnosti na neobvyklý alebo silný pošvový výtok
Koţné príznaky a príznaky bolestí
12. trúdovitosť
13. bolesti končatín alebo kĺbov
14. nepríjemné znecitlivenie alebo pocity pálenia
E. Najčastejšie pouţívaná vylučovacia doloţka.
Symptómy sa nevyskytujú behom akýchkoľvek schizofrénnyvh
alebo príbuzných porúch (F 20. – F29.), porúch nálady
(afektívnych porúch) (F30. – F39.) alebo panickej poruchy
(F41.0)
F45.1 Nediferencovaná somatoformná porucha
Pouţitie tejto kategórie sa odporúča, ak je veľa somatoformných
43
príznakov, sú variabilné a perzistujúce, ale úplne nenapĺňajú typický
klinický obraz somatizovanej poruchy.
F45.2 Hypochondrická porucha
Základnou črtou je pretrvávajúce zaujatie moţnosťou, ţe osoba trpí
jednou alebo viacerými váţnymi a progredujúcimi somatickými
chorobami, ktoré sa prejavujú pretrvávajúcimi somatickými ťaţkosťami
alebo zapodievaním sa vlastným fyzickým výzorom. Normálne a
zvyčajné pocity a nenápadný výzor osoba často pokladá za abnormálne
a zapríčiňujúce utrpenie, pričom sa pozornosť zvyčajne zameriava len
na jeden alebo dva orgány alebo sústavy tela. Časté sú výrazná depresia
a úzkosť, ktoré oprávňujú na zohľadnenie diagnózy.
45.3 Somatoformná autonómna dysfunkcia
Pacient udáva príznaky tak, ako keby ich vyvolávala somatická
choroba sústavy alebo orgánu, ktorý má z väčšej časti alebo úplne
autonómnu inerváciu a ovládanie, napr. kardiovaskulárnu,
gastrointestinálnu, respiračnú a urogenitálnu sústavu. Príznaky sú
zvyčajne dvojaké, pričom ţiaden nepoukazuje na skutočné poškodenie
príslušného orgánu alebo sústavy. Prvú skupinu tvoria ťaţkosti
súvisiace s objektívnymi príznakmi autonómneho vzrušenia, ako sú
palpitácie, potenie, sčervenanie, trasľavosť a výraz strachu a utrpenia z
moţnosti organickej choroby. Druhú skupinu tvoria nešpecifikované a
menlivé ťaţkosti, ako sú prelietavé bolesti, pocity pálenia, ťarchy,
stiahnutia a pocity nafúknutia alebo rozpätia, ktoré pacient pociťuje v
určitom orgáne alebo sústave.
F45.4 Perzistujúca somatoformná bolesťová porucha
Prevládajúci príznak je trvalá, ťaţká a mučivá bolesť, ktorá sa nedá
úplne vysvetliť fyziologickými procesmi alebo organickou chorobou a
ktorá sa zjavuje v súvislosti s emočným konfliktom alebo
psychosociálnymi problémami, ktoré stačia na úsudok, ţe sú hlavným
príčinným faktorom. Porucha napokon prináša zvýšenú pozornosť a
podporu, či uţ osobnú alebo lekársku. Nezaraďuje sa sem bolesť
psychogénneho pôvodu pri depresívnych poruchách alebo schizofrénii
F45.8 Iné somatoformné poruchy
Akékoľvek iné poruchy pocitov, funkcií a správania nezavinené
organickou chorobou, ktoré nesprostredkuje autonómny nervový
systém, sú ohraničené na určité sústavy alebo časti tela a časovo úzko
súvisia so stresovými udalosťami alebo problémami.
F45.9 Nešpecifikované somatoformné poruchy
F48 Iné neurotické poruchy
F48.0 Neurasténia
A. Musí byť prítomný jeden z nasledujúcich dvoch znakov:
1. trvalé a úzkostné sťaţovanie sa na pocity vyčerpania po malej
44
duševnej námahe (ako je napr. vykonávanie alebo pokus
o vykonávanie kaţdodenných úloh, ktoré nevyţadujú zvláštnu
duševnú námahu),
2. trvalé a úzkostné sťaţovanie si na pocity únavy a telesnú slabosť po
malej telesnej námahe.
B. Musí byť prítomný aspoň jeden z prítomných príznakov:
1. pocity bolesti vo svaloch
2. závrat
3. bolesti hlavy z napätia
4. poruchy spánku
5. neschopnosť relaxácie
6. podráţdenosť
C. Klient nie je schopný zotaviť sa z príznakov uvedených
v kritériu A 1. alebo 2. ani odpočinkom, relaxáciou alebo
zábavou.
D. Porucha trvá aspoň tri mesiace.
E. Najčastejšie vyuţívaná vylučovacia doloţka. Porucha sa
nevyskytuje v prítomnosti organickej emočnej lability (F06.6),
postencefalického syndrómu (F07.1), postkomočného syndrómu
(F07.2) porúch nálady (F30 – F39), panickej poruchy (F41.0)
alebo generalizovanej úzkostnej poruchy (F41.1)
F48.1 Syndróm depersonalizácie - derealizácie
Ide o zriedkavú poruchu, pri ktorej sa pacient spontánne ţaluje, ţe jeho
vlastná psychická činnosť, telo a okolie sa kvalitatívne zmenšili, akoby
boli neskutočné, vzdialené alebo zautomatizované. Najčastejšie medzi
pestrými fenoménmi sú ponosy na stratu citov a pocit odcudzenia alebo
odlúčenosti od vlastného myslenia, tela alebo okolitého reálneho sveta.
Napriek dramatickosti záţitku osoba si je vedomá nereálnosti týchto
zmien. Senzórium je normálne a schopnosť vyjadriť city je neporušená.
Príznaky depersonalizácie-derealizácie sa vyskytujú ako súčasť
rozpoznateľnej schizofrénnej, depresívnej, fóbickej alebo obsesívno-
kompulzívnej poruchy. V takom prípade sa má uviesť diagnóza hlavnej
choroby.
F48.8 Iné špecifikované neurotické poruchy
F48.9 Nešpecifikovaná neurotická porucha
45
F50 – F59 Behaviorálne syndrómy spojené s fyziologickými poruchami
a somatickými faktormi
Deti v predškolskom veku a
prvý ročník základnej školy
(od 4r. - do 7r.)
Deti v školskom roku od 2.
Ročníka do 9. ročníka
Mládeţ v puberte a
adolescencii -stredný stupeň
vzdelávania Anamnéza RA, SA, OA -
lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; Baum
test; Conersovej škála pre rodičov; ANTHONY - BENE; Kreslenie rodiny + Kreslenie
začarovanej rodiny
Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; CAQ; CMAS; Dotazník detských depresií; CDRS-R; TAT;
Michalúv Projektivní iterview
Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; CAQ;
Becova škála depresivity; TAT; HSPQ; Lüscherov test farieb
* pri zistený uvedenej poruchy odporúčame spoluprácu s klinickým zariadením, príp.
psychiatrom
F50.0 Mentálna anorexia - anorexia nervosa
Mentálna anorexia je porucha charakterizovaná zámernou stratou
hmotnosti, ktorú vyvolal a udrţiava pacient. Porucha sa najčastejšie
vyskytuje u dospievajúcich dievčat a mladých ţien, ale postihnutí
môţu byť aj dospievajúci chlapci a mladí muţi, ako aj deti blízko
puberty a staršie ţeny aţ po menopauzu. Choroba je spojená so
špecifickou psychopatológiou, pričom hrôza z tučnoty a ovisnutej
kontúry tela pretrváva ako vtieravá nadhodnotená idea a pacienti
sami sebe prikazujú nízky prah hmotnosti. Zvyčajne sa pozoruje
podvýţiva rozličného stupňa so sekundárnymi endokrinnými a
46
metabolickými zmenami a poruchami telových funkcií. Príznaky
zahŕňajú veľmi obmedzenú stravu, nadmernú fyzickú aktivitu,
vyvolávanie dávenia a hnačky, pouţívanie liekov potláčajúcich chuť
do jedenia a diuretík.
F50.1 Atypická mentálna anorexia - atypická anorexia nervosa
Ide o poruchy, ktoré spĺňajú časť kritérií pre mentálnu anorexiu, ale
celkový klinický obraz neoprávňuje na túto diagnózu. Napríklad
jeden z kľúčových príznakov, ako je hrôza z tučnoty, môţe chýbať;
podobne aj amenorea. Pritom je výrazný pokles hmotnosti a
správanie zamerané na jeho pokračovanie. Diagnóza by sa nemala
pouţiť pri známej organickej chorobe spojenej so stratou hmotnosti.
F50.2 Mentálna bulímia - bulimia nervosa
Mentálna bulímia je syndróm charakterizovaný opakovanými
periódami prejedania a intenzívnym záujmom o kontrolu telesnej
hmotnosti, čo vedie k prejedaniu s následným dávením alebo
uţívaním preháňadiel. Táto porucha má veľa spoločných
psychologických čŕt s mentálnou anorexiou vrátane nadmerného
záujmu o tvar tela a hmotnosť. Opakované dávenie často zaviňuje
poruchy elektrolytov a somatické komplikácie. Často, hoci nie vţdy
je v anamnéze epizóda mentálnej anorexie. Interval medzi oboma
poruchami býva niekoľko mesiacov aţ viac rokov.
F50.3 Atypická mentálna bulímia - atypická bulimia nervosa
Ide o poruchy, ktoré spĺňajú daktoré z kritérií pre mentálnu bulímiu,
ale celkový klinický obraz neoprávňuje na túto diagnózu. Napríklad
sa pozorujú opakované periódy prejedania a naduţívania preháňadiel
bez výraznejších zmien hmotnosti, alebo môţe chýbať typický
nadmerný záujem o tvar tela a hmotnosť.
F50.4 Prejedanie združené s inými psychickými poruchami
Prejedanie zavinené zaťaţujúcimi udalosťami, ako sú umretie
blízkeho, úraz, pôrod atď. Psychogénne prejedanie
F50.5 Dávenie spojené s inými psychickými poruchami
Ide o opakujúce sa dávenie, ktoré sa vyskytuje pri disociatívnych
poruchách (F44.-) a hypochondrických poruchách (F45.2) a ktoré
nezaviňujú len choroby zatriedené mimo tejto kapitoly. Táto
podkategória sa môţe pouţiť aj ako doplnok k O21.- (nadmerné
dávenie v ťarchavosti, keď emočné faktory prevaţujú ako príčina
recidivujúcej ťaţoby a dávenia v ťarchavosti).
F50.8 Iné poruchy príjmu potravy
F50.9 Nešpecifikované poruchy príjmu potravy
F51 Neorganické poruchy spánku
Porucha spánku je v mnohých prípadoch sprievodný príznak inej
47
poruchy, psychickej alebo somatickej. Či je porucha spánku u
príslušného pacienta nezávislá odchýlka, alebo je len sprievodnou
črtou inej choroby zatriedenej inde v tejto kapitole alebo v iných
kapitolách, treba určiť podľa klinického obrazu a priebehu, ako aj
podľa terapeutických úvah a priorít v čase vyšetrenia. Vo
všeobecnosti, ak je porucha spánku jedným z hlavných subjektívnych
príznakov a pokladá sa za samostatnú chorobu, má sa pouţiť tento
kód spolu s ďalšími diagnózami opisujúcimi v danom prípade
psychopatológiu a patofyziológiu. Tento odsek zahŕňa len tie
poruchy spánku, pri ktorých sa emočné príčiny pokladajú za
primárny faktor a ktoré nie sú zavinené zistiteľnými somatickými
chorobami zatriedenými inde.
F51.0 Neorganická insomnia
Insomnia je porucha prejavujúca sa nedostatočnou kvantitou a
kvalitou spánku, ktorá pretrváva počas časovej periódy. Zahŕňa
sťaţené zaspávanie, poruchu súvislého spania a skoré konečné
zobúdzanie. Insomnia je spoločný príznak mnohých psychických
a somatických porúch a mala by sa tu klasifikovať popri základnej
chorobe len vtedy, ak ovláda klinický obraz.
F51.1 Neorganická hypersomnia
Hypersomnia sa definuje ako nadmerná denná ospanlivosť a
záchvaty spania (nie na účet nedostatočného mnoţstva spánku)
alebo ako pretiahnuté prechody do plnej bdelosti po zobudení. Ak
hypersomnia nemá organickú príčinu, zvyčajne súvisí s psychickými
poruchami.
F51.2 Neorganické poruchy spánkového rytmu
Porucha spánkového rytmu sa definuje ako chýbanie synchronizácie
medzi spánkovým rytmom jednotlivca a ţiaducim spánkovým
rytmom vzhľadom na prostredie. Pacient sa ţaluje na hypersomniu
alebo na insomniu.
F51.3 Námesačníctvo [somnambulizmus]
Námesačníctvo alebo somnambulizmus je stav zmeneného vedomia,
pri ktorom sa kombinujú fenomény spánku a bdelosti. Počas
námesačnej epizódy osoba vstane z postele, obyčajne počas prvej
tretiny nočného spánku, bezcieľne chodí, prejavuje nízku hladinu
vedomia, reaktivity a motorickej zručnosti. Pri zobudení sa osoba na
udalosť zvyčajne nepamätá (amnézia).
F51.4 Nočná hrôza
Spánková hrôza alebo nočná hrôza je extrémnejší prejav
nozologického kontinua zahŕňajúceho námesačníctvo. Prejavuje sa
nočnými epizódami krajnej hrôzy a paniky spojenej s intenzívnymi
hlasovými a pohybovými prejavmi a výrazným autonómnym
výbojom. Osoba si sadne alebo vstane, zvyčajne v prvej tretine
nočného spánku s panickým výkrikom. Často beţí k dverám, akoby
skúšala ujsť, hoci veľmi zriedka opustí miestnosť. Spomienka na
48
udalosť, ak je vôbec, je veľmi obmedzená (zvyčajne jeden alebo dva
fragmentárne psychické obrazy).
F51.5 Nočné mory
Nočná mora je snový záţitok nabitý úzkosťou alebo strachom s
veľmi detailnou spomienkou na obsah sna. Tento snový záţitok je
veľmi ţivý a jeho obsahom býva ohrozenie ţivota, istoty alebo
sebavedomia. Časté je opakovanie rovnakých alebo podobných
desivých tém. Počas príhody je určitý autonómny výboj, ale bez
hlasového sprievodu alebo pohybových prejavov. Po zobudení osoba
chytro precitne a zorientuje sa.
F51.8 Iné neorganické poruchy spánku
F51.9 Nešpecifikované neorganické poruchy spánku
F52 Sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo
chorobou
Sexuálna dysfunkcia zahŕňa rôzne odchýlky, pre ktoré jednotlivec
nie je schopný zúčastniť sa na sexuálnom vzťahu tak, ako by si to
ţelal. Sexuálna odpoveď je psychosomatický proces a zvyčajne sa na
sexuálnej dysfunkcii zúčastňujú psychické a somatické činitele.
F52.0 Nedostatok alebo strata sexuálnej túžby
Strata sexuálnej túţby je hlavný problém a nie je sekundárna pri
iných sexuálnych ťaţkostiach, ako je zlyhanie erekcie alebo
dyspareunia.
Frigidita
Zníţenie sexuálnej túţby
F52.1 Sexuálna averzia a nedostatok sexuálnej slasti
Predstava sexuálnej interakcie vyvoláva strach alebo úzkosť
dostatočnú na to, aby sa osoba sexuálnej aktivite vyhýbala (sexuálna
averzia), alebo sexuálna odpoveď prebieha normálne s dosiahnutím
orgazmu, ale bez sprievodného pocitu rozkoše (nedostatok sexuálnej
slasti). Anhedonia (sexuálna)
F52.2 Zlyhanie genitálnej odpovede
U muţov erekčná dysfunkcia. Hlavný problém je ťaţšie dosiahnutie
alebo udrţanie erekcie potrebnej na uspokojivý styk. U ţien suchosť
pošvy alebo nedostatočná lubrikácia. Ţenská porucha sexuálneho
vzrušenia. Muţská porucha erekcie. Psychogénna impotencia.
F52.3 Porucha orgazmu
Orgazmus buď nevzniká, alebo sa zreteľne oneskoruje. Inhibovaný
orgazmus (muţský) (ţenský)
Psychogénna anorgazmia
F52.4 Predčasná ejakulácia
49
Neschopnosť ovládať ejakuláciu natoľko, aby obaja sexuálni partneri
dosiahli pocit slasti.
F52.5 Neorganický vaginizmus
Spazmus svalstva panvového dna, ktoré okruţuje pošvu, zatvára
pošvový vchod. Preniknutie penisu je nemoţné alebo bolestivé.
Psychogénny vaginizmus
F52.6 Neorganická dyspareunia
Dyspareunia (bolesť počas súloţe) sa vyskytuje u muţov aj u ţien.
Často ju moţno pripísať miestnym patologickým zmenám a mala byť
zaradená pod príslušnú chorobu. Táto kategória sa pouţíva len vtedy,
ak nie je prítomná primárna neorganická sexuálna dysfunkcia (napr.
vaginizmus alebo pošvová suchosť). Psychogénna dyspareunia.
F52.7 Nadmerná sexuálna túžba
Nymfománia
Satyriáza
F52.8 Iná sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo
chorobou
F52.9 Nešpecifikovaná sexuálna dysfunkcia nezavinená organickou poruchou alebo
chorobou
F53 Poruchy správania a psychiky v popôrodí nezatriedené inde
Táto kategória zahŕňa len psychické poruchy v popôrodí (so
začiatkom počas šiestich týţdňov po pôrode), ktoré nezodpovedajú
kritériám na zatriedenie inde v tejto kapitole pre nedostatok
informácií alebo pre prítomnosť ďalších klinických príznakov, pre
ktoré je zatriedenie inde neprimerané.
F53.0 Ľahké psychické poruchy a poruchy správania v popôrodí
nezatriedené inde
F53.1 Ťažké psychické poruchy správania v popôrodí nezatriedené
inde
F53.8 Iné psychické poruchy a poruchy správania v popôrodí
nezatriedené inde
F53.9 Nešpecifikovaná psychická porucha v popôrodí
F54 Psychické faktory a faktory správania spojené s poruchami alebo
chorobami zatriedenými inde
Táto kategória by sa mala pouţiť na zaznamenanie vplyvov psychiky a správania, o ktorých
sa predpokladá, ţe hrajú veľkú úlohu v etiológii somatických chorôb, ktoré môţu byť
zatriedené do iných kapitol. Akékoľvek vyplývajúce psychické poruchy sú zvyčajne mierne
a často pretiahnuté (ako trápenie, emočný konflikt, obavy) a samotné neoprávňujú na
klasifikáciu porúch v tejto kapitole.
50
Psychologické faktory ovplyvňujúce fyzický stav
Príklady pouţitia tejto kategórie sú
• astma F54 a J45.-
• dermatitis F54 a L23 - L25
• ţalúdkový vred F54 a K25.-
• mukózna kolitída F54 a K58.-
• ulcerózna kolitída F54 a K51.-
• ţihľavka F54 a L50.-
Podľa potreby pouţite doplnkový kód na označenie zdruţenej somatickej choroby
F55 Abúzus látok, ktoré nevytvárajú závislosť
Zahŕňa širokú škálu liekov a ľudových prostriedkov, ale
najdôleţitejšie skupiny sú (a) psychotropné látky, ktoré nevyvolávajú
závislosť, napr. antidepresíva, (b) preháňadlá a (c) analgetiká, ktoré
sa dajú získať bez lekárskeho predpisu, ako sú Acylpyrín a
Paracetamol. Pretrvávajúce uţívanie týchto látok prináša často
nepotrebné kontakty s lekármi alebo pomocným personálom, a
dakedy ho sprevádzajú škodlivé účinky týchto látok. Pokusy odradiť
od uţívania určitej látky alebo uţívanie zakázať sa stretávajú s
nepochopením. Pri preháňadlách a analgetikách to môţe byť napriek
upozorneniam na moţnosť vzniku poškodenia zdravia (alebo uţ
jestvujúceho poškodenia), napr. obličkovej dysfunkcie alebo
poruchy elektrolytov. I keď je zvyčajne zjavné, ţe pacient má silnú
motiváciu uţívať látku, nevyvíja sa závislosť, ani abstinenčný
syndróm ako v prípade psychoaktívnych látok špecifikovaných pod
F10 - F19.
Naduţívanie
• antacídov
• liečivých rastlín a ľudových liekov
• steroidov alebo hormónov
• vitamínov
Návyk na preháňadlá
F59 Nešpecifikované poruchy správania spojené s fyziologickými
poruchami a somatickými faktormi.
Psychogénnna fyziologická dysfunkcia NS
51
F10 – F19 Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím (užívaním)
psychoaktívnych látok
Deti v predškolskom
veku a prvý ročník
základnej školy (od
4r. - do 7r.)
Deti v školskom roku od 2. Ročníka
do 9. ročníka
Mládeţ v puberte a
adolescencii -stredný stupeň
vzdelávania
Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa;
Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Kaufman
/ hodnotiaca batéria pre deti; Baum test; kreslenie rodiny +
kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov;
Anthony-Bene;
Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický
rozhovor; pozorovanie; WISC III; Baum test; Hand test; Rosenzweigov
obrázkový frustračný test; PARQ - P a PARQ - C; CPQ; Conersovej škála pre
rodičov;
Anamnéza RA, SA, OA; Analýza spontánnych
produktov; Pozorovanie; Rozhovor/diagnostický
rozhovor; Kohsove kocky; ICL; HSPQ; TAT; Handt test;
Conersovej škála pre rodičov; Rosenzweigov frustračný
test/forma pre dosp.; ADOR
* pri zistený uvedenej poruchy odporúčame spoluprácu s klinickým zariadením, príp.
psychiatrom
Táto časť obsahuje veľmi pestré poruchy rozličnej závaţnosti a klinických foriem, ktorých
spoločným znakom je súvis s uţívaním jednej alebo viacerých psychoaktívnych látok
získaných na lekársky predpis alebo bez neho. Príslušnú látku udáva tretia číslica,
štvorznakové kódy špecifikujú klinické stavy; majú sa pouţiť podľa potreby pre kaţdú
špecifikovanú látku. Treba však poznamenať, ţe nie všetky štvormiestne
kódy sa dajú aplikovať na všetky látky. Identifikácia psychoaktívnej látky by sa mala
zakladať na čo najväčšom moţnom počte informačných
zdrojov. Zahŕňajú údaje o sebe, analýzu krvi alebo iných telových tekutín, charakteristické
telesné a psychické príznaky, klinické prejavy, správanie a iné dôkazy, ţe pacient má drogu,
alebo údaje informovanej tretej osoby. Mnohí uţívatelia drog berú viac ako jeden druh
psychoaktívnej látky. Hlavná diagnóza by sa mala podľa moţnosti zatriediť podľa látky
alebo skupiny látok, ktoré zapríčinili klinický syndróm, alebo k nemu najviac prispeli. Ďalšie
diagnózy by sa mali vyznačiť v prípade pouţitia iných psychoaktívnych
látok v intoxikujúcich dávkach (spoločná štvrtá číslica .0), alebo v mnoţstve zapríčiňujúcom
poškodenia (spoločná štvrtá číslica .1), závislosť (spoločná štvrtá číslica .2) alebo iné
poruchy (spoločná štvrtá číslica .3 - .9). Iba v prípadoch, keď je príjem psychoaktívnych
látok chaotický, alebo keď podiel rozličných psychoaktívnych látok nemoţno stanoviť, je
potrebné pouţiť diagnózu poruchy z uţívania viacerých drog (F19.-).
F10 – F19 pouţíva nasledujúce štvorčíslové podrozdelenie:
.0 – Akútna intoxikácia
Stav, ktorý vzniká po podaní psychoaktívnej látky s následnou poruchou úrovne vedomia,
poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a
odpovedí. Poruchy priamo súvisia s akútnymi farmakologickými účinkami látky a
odznievajú po určitom čase s úplným zotavením okrem prípadov, v ktorých nastalo
poškodenie tkaniva alebo iné komplikácie. Komplikáciami môţu byť trauma, vdýchnutie
dáveniny, delírium, kóma, kŕče a iné zdravotné komplikácie. Povaha týchto komplikácií
závisí od farmakologického zaradenia látky a spôsobu jej podania.
.1 Zneužívanie
52
Spôsob uţívania psychoaktívnych látok, ktoré škodia zdraviu. Poškodenie môţe byť
somatické (napr. hepatitída po samoinjikovaní psychoaktívnych látok), alebo psychické
(napr. epizódy depresií pri ťaţkom pijanstve).
.2 Syndróm závislosti Skupina odchýlok v správaní, poznávaní a vo fyziologických funkciách, ktorá sa vyvíja po
opakovanom uţívaní príslušnej látky a ktorá typicky zahŕňa silnú túţbu prijímať látku,
zníţenú kontrolu nad jej pouţívaním, pretrvávajúce uţívanie napriek škodlivým dôsledkom,
uprednostňovanie uţívania drogy pred inými aktivitami a povinnosťami, zvýšenú toleranciu
a dakedy aj somatický abstinenčný syndróm. Syndróm závislosti sa vyvíja na špecifickú
psychoaktívnu látku (napr. tabak, alkohol alebo diazepam), na skupinu látok (napr. opiáty),
alebo na väčšie mnoţstvo farmakologicky odlišných psychoaktívnych látok.
.3 Abstinenčný syndróm
Skupina rozlične zoskupených a rozlične závaţných príznakov vznikajúcich pri absolútnom
alebo relatívnom odňatí psychoaktívnej látky po jej dlhodobom uţívaní. Nástup a priebeh
abstinenčného syndrómu je časovo ohraničený a súvisí s typom psychoaktívnej látky a
dávkou uţitou práve pred jej vynechaním alebo zníţením uţívania. Abstinenčný syndróm
môţe byť komplikovaný kŕčmi.
.4 Abstinenčný syndróm s delíriom
Stav, pri ktorom sa abstinenčný syndróm definovaný spoločnou štvrtou číslicou .3
komplikuje delíriom, ako ho definuje F05.-. Môţu sa zjaviť aj kŕče.
Delírium tremens (vyvolané alkoholom)
.5 Psychotické poruchy
Skupina psychotických prejavov, ktoré sa zjavujú počas uţívania alebo po uţívaní
psychoaktívnych látok, ktoré nemoţno vysvetliť samou akútnou intoxikáciou a ktoré nie sú
súčasťou abstinenčného syndrómu. Poruchu charakterizujú halucinácie (typicky sluchové,
ale často kombinované),iné poruchy vnímania, bludy (často paranoidné alebo perzekučné),
poruchy psychomotoriky (vzrušenie alebo stupor) a abnormálny afekt, ktorý môţe kolísať
od intenzívneho strachu po extázu. Vedomie je zvyčajne jasné, môţe však byť mierne
zastreté, bez väčšej zmätenosti.
.6 Amnestický syndróm
Syndróm spojený s chronickým nápadným zhoršením novopamäti a staropamäti.
Bezprostredné rozpamätanie býva zachované a staropamäť je charakteristicky menej
poškodená. Zreteľné sú zvyčajne poruchy v zmysle pre hodnotenie času a usporiadanie
udalostí, zníţená je aj schopnosť učiť sa nové. Konfabulácie môţu byť výrazné, ale nie sú
vţdy prítomné. Ostatné poznávacie funkcie sú zvyčajne pomerne dobre zachované a
amnestické defekty sú neporovnateľne väčšie ako iné poruchy. Amnestická porucha
vyvolaná alkoholom alebo drogami Korsakovova psychóza alebo syndróm vyvolaný
alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami alebo nešpecifikovaný.
.7 Reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha
Porucha, pri ktorej zmeny poznávania, afektov, osobnosti alebo správania vyvolané
alkoholom alebo psychoaktívnymi látkami pretrvávajú ešte dlho potom, keď by sa dal
predpokladať vplyv psychoaktívnej látky. Nástup poruchy má byť v priamej súvislosti s
uţívaním psychoaktívnej látky. Prípady, pri ktorých nástup choroby je neskorší ako epizódy
uţívania drogy, by sa mali uvádzať len vtedy, ak je jasný a presvedčivý dôkaz, ţe stav moţno
pripísať reziduálnemu účinku psychoaktívnej látky. Prechodné psychózy moţno odlíšiť od
psychotických stavov sčasti podľa ich epizodického charakteru, často veľmi krátkeho trvania
a tým, ţe opakujú predchádzajúce skúsenosti súvisiace s uţívaním alkoholu alebo iných
psychoaktívnych látok.
.8 Iné psychické poruchy a poruchy správania
.9 Nešpecifikované poruchy správania
53
F10.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím alkoholu
F10.0
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Sú prítomné poruchy správania, prejavujúce sa aspoň jedným z nasledujúcich
znakov:
1. desihibícia
2. hádavosť
3. agresia
4. labilita nálady
5. zhoršená pozornosť
6. zhoršený úsudok
7. narušenie osobných činností
C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:
1. kolísavá chôdza
2. ťaţkosti v udrţaní rovnováhy
3. zastretá reč
4. nystagmus
5. porucha vedomia (napr. stupor kóma)
6. začervenaná tvár
F11.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím opiátov
F11.0
A. Musí spĺňať všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Musí byť prítomné dysfunkčné správanie, ktoré sa prejavuje aspoň jedným
z uvedených znakov:
1. apatia
2. desinhibícia
3. psychomotorický útlm
4. zhoršená pozornosť
5. zhoršený úsudok
6. narušenie osobných činností
C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:
1. ospalosť
2. zastrená reč
3. zúţené zornice (s výnimkou stavu anoxie pri ťaţkom predá vkovaní, kedy prichádza
k dilatácii zorníc)
4. porucha vedomia (napr. stupor, kóma)
F12.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím kanabinoidov
F12.0
A. Musí spĺňať všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu(F1x.0)
B. Sú prítomné poruchy správania alebo vnímania, pričom sa vyskytuje aspoň jeden
z nasledujúcich znakov:
1. eufória a desinhibícia
2. úzkosť alebo agitovanosť
3. spomalenie času (pocit, ţe čas plynie pomalšie, alebo veľmi pomaly a/alebo osoba
preţíva rýchly prúd myšlienok)
4. zhoršený úsudok
5. zhoršená pozornosť
6. predĺţený reakčný čas
7. sluchové , zrakové alebo hmatové ilúzie
54
8. halucinácie so zachovanou orientáciou
9. depersonalizácia
10. narušenie osobných činností
C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:
1. zvýšená chuť k jedlu
2. sucho v ústach
3. červené spojivky
4. tachykardia
F13.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím sedatív alebo
hypnotík
F13.0
A. musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Sú prítomné poruchy správania, preukázané aspoň jedným z nasledujúcich znakov:
1. eufória desihibícia
2. apatia a útlm
3. hrubosť a agresia
4. labilita nálady
5. zhoršená pozornosť
6. anterográdna amnézia
7. zhoršenie psychomotorického výkonu
8. narušenie osobných činností
C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:
1. neistý krok
2. ťaţkosti s udrţaním rovnováhy
3. zastretá reč
4. nystagmus
5. porucha vedomia (napr. stupor alebo kóma)
6. erytamatózne koţné zápaly alebo pluzgiere
F14.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím kokaínu
F14.0
A. Musia byť splnené kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Musia byť prítomné poruchy správania alebo vnímania preukázané aspoň jedným
z nasledujúcich znakov:
1. eufória pocit zvýšenej energie
2. zvýšená bdelosť
3. mgalomanické presvedčenie alebo konanie
4. hrubosť agresia
5. hádavosť
6. labilita nálady
7. opakované stereotypné správanie
8. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie
9. halucinácie ,obvykle zo zachovanou orientáciou
10. paranoidné predstavy
11. narušenie osobných činností
C. Musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich znakov:
1. tachykardia (niekedy bradykardia)
2. srdečná arytmia
3. hypertenzia (niekedy hypotenzia)
4. potenie a uzimenosť
5. nauzea alebo zvracanie
55
6. preukázateľný úbytok na váhe
7. rozšírenie zorníc
8. psychomotorická agitovanosť
9. svalová slabosť
10. bolesť na hrudi
11. kŕče
F15.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím iných
stimulujúcich látok vrátane kofeínu
F15.0
A. Musia byť splnené kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Musia byť prítomné poruchy správania alebo vnímania, čo je preukázané
jedným z nasledujúcich znakov:
1. eufória a pocit zvýšenej energie
2. zvýšená bdelosť
3. megalomanické presvedčenie alebo konanie
4. hrubosť alebo agresia
5. hádavosť
6. labilita nálady
7. opakované stereotypné správanie
8. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie
9. halucinácie, obvykle so zachovanou orientáciou
10. paranoidné predstavy
11. narušenie osobných činností
C. Musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich znakov:
1. tachykardia, niekedy bradykardia
2. srdečná arytmia
3. hypertenzia (niekedy hypotenzia)
4. potenie a uzimenosť
5. nauzea alebo zvracanie
6. preukázaný úbytok na váhe
7. rozšírenie zorníc
8. psychomotorrcká agitovanosť
9. svalová slabosť
10. bolesť na hrudi
11. kŕče
F16.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím halucinogénov
F16.0
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Musia byť prítomné poruchy správania preukázané aspoň jedným z nasledujúcich
znakov:
1. úzkosť a obavy
2. sluchové, zrakové alebo hmatové ilúzie alebo halucinácie pri plnom vedomí a
bdelosti
3. depersonalizácia
4. paranoidné predstavy
5. vzťahovačnosť
6. labilita nálady
7. hyperkinetika
8. impulzívne konanie
9. zhoršená pozornosť
56
10. narušenie osobných činností
C. Musia byť prítomné aspoň dva z nasledujúcich znakov:
1. tachykardia
2. palpitácia
3. potenie a uzimenosť
4. tras
5. rozmazané videnie
6. rozšírenie zorníc
7. poruchy koordinácie
F17.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím tabaku
F17.0
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Musia byť prítomné poruchy vnímania alebo vnímania preukázané aspoň
jedným znakom z nasledujúcich:
1. nespavosť
2. bizardné sny
3. labilita nálady
4. derealizácia
5. narušenie osobných činností
C. Musí byť prítomný aspoň jeden z nasledujúcich znakov:
1. nauzea alebo zvracanie
2. potenie
3. tachykerdia
4. srdečná arytmia
F18.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím prchavých
rozpúšťadiel
F18.0
A. Musia byť splnené všeobecné kritériá pre akútnu intoxikáciu (F1x.0)
B. Musia byť prítomné poruchy vnímania alebo vnímania preukázané
aspoň jedným znakom z nasledujúcich:
1. apatia a letargia
2. hádavosť
3. hrubosť a agresia
4. labilita nálady
5. zhoršený úsudok
6. zhoršená pozornosť a pamäť
7. psychomtorická retardácia
8. narušenie osobných funkcií
D. Musí byť prítomný aspoň jeden z prítomných znakov:
1. neistý krok
2. narušená rovnováha zastrená reč
3. nystagizmus
4. porucha vedomia
5. svalová slabosť
6. rozmazané alebo dvojité videnie
7. zastrená reč
F19.- Poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím viacerých drog
a iných psychoaktívnych látok
F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy, poruchy s bludmi
57
Táto časť zahŕňa schizofréniu, ktorá patrí medzi najdôleţitejšie poruchy, ďalej schizotypové
poruchy, perzistujúce poruchy s bludmi a väčšiu skupinu akútnych a prechodných
psychotických porúch. V tejto skupine sú aj schizoafektívne poruchy napriek ich
nejednoznačnej povahe. Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza spontánnych produktov; Baum test; Kreslenie rodiny + kreslenie začarovanej rodiny; Conersovej škála pre rodičov; Michalúv projektivní interview; Cato; Kresba postavy
Anamnéza RA, SA, OA - lekárska správa; Rozhovor / diagnostický rozhovor; pozorovanie; Analýza spontánnych produktov; PARQ-C, PARQ-P; Test ruky; TAT; CMAS; ŠAD;
Anamnéza RA, SA, OA; Analýza spontánnych produktov; Pozorovanie; Rozhovor/diagnostický rozhovor; Kohsove kocky; ICL; HSPQ; TAT; Handt test; Conersovej škála pre rodičov; Rosenzweigov frustračný test/forma pre dosp.;
* pri zistený uvedenej poruchy odporúčame spoluprácu s klinickým zariadením, príp.
psychiatrom
Všeobecné kritériá pre hebefrénnu, paranoidnú, katatónnu, a nediferencovanú
schizofréniu
G1. Buď by mal byť prítomný aspoň jeden zo symptómov alebo syndrómov a znakov
uvedených niţšie pod 1., alebo aspoň dva symptómy alebo znaky pod 2, a to po väčšinu času
behom epizódy psychotického ochorenia, trvajúceho aspoň 1 mesiac (alebo behom dlhšej
doby po väčšinu dní).
1. Musí byť prítomný aspoň jeden z týchto znakov:
a) počutie vlastných myšlienok, vkladanie, odnímanie alebo
vysielanie myšlienok
b) bludy kontrolovanosti, ovplyvňovania alebo preţívanie
pasivity, ktoré sa jasne vzťahujú k pohybom tela alebo končatín, alebo
špecifickým myšlienkam, jednaniu alebo cíteniu, bludné vnímanie
c) halucinatórne hlasy, priebeţne komentujúce správanie
pacienta alebo o ňom medzi sebou rozprávajú, alebo iné typy halucinatórnych
hlasov, prichádzajúcich z určitej časti teľa
d) trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre nepatričné
a celkom nemoţné (napr. schopnosť ovplyvňovať počasie, schopnosť spojiť sa
s cudzincami z iného sveta).
1. Alebo aspoň dva z nasledujúcich znakov:
a) pretrvávajúce halucinácie v akejkoľvek forme, keď sa vyskytujú denne po
obdobie 1 mesiaca, ak sú sprevádzané bludmi (ktoré môţu byť prchavé alebo
neúplne formulované) bez jasného afektívneho obsahu alebo ak sú sprevádzané
pretrvávajucími megalomanickými predstavami
b) neologizmi, zárazy alebo vkladanie myšlienok do toku a z nich vyplývajúca
inkohorencia alebo irelevantná reč
c) katatónne konanie, ako vkladanie myšlienok do toku a z nich vyplývajúcej
inkoherencie alebo irelevantnej reči
d) „negatívne“ symptómy, ako napr. výrazná apatia, ochudobnenie reči
a oploštenie alebo neprimeranosť emočných reakcií (musí byť jasné, ţe sa
nejedná príznaky vyplývajúce z depresie alebo z medikácie neuroleptikami).
G2. Najčastejšie vylučovacie doloţky:
1. Ak pacient spĺňa kritériá pre manickú fázu (F30.-) alebo depresívnu fázu (F32.-),
potom kritériá uvedené z hora pod G1 2) musel spĺňať pred tým, ako sa rozvinuli
afektívne príznaky.
2. Poruchu nie je moţné pričítať organickému ochoreniu mozgu ( v zmysle F00 –
58
F09)ani intocikcii vyvolanej alkoholom alebo psychoafektívnymi látkami (F1x.0),
závislosťou (F1x.2) alebo odvykaciemu stavu (F1x.3 a F1x.4).
Priebehové formy:
F20.x0 Chronická
Ţiadna remisia psychotických príznakov behom obdobia pozorovania
F20.x1 V atakoch s postupným defektom
Progresívny rozvoj !negatívnych! príznakov v intervaloch medzi psychotickými atakmi
F20.x2 V atakoch so stabilným defektom
Pretrvávajúci, avšak neprogredujúci „negatívne“ príznaky medzi pychotickými atakmi
F20.x3 V atakoch s remisiami
Úplné alebo takmer úplné remisie medzi psychotickými atakmi
F20.x4 Neúplná remisia
F20.x5 Úplná remisia
F20.x8 Iná
F20.x9 Priebeh neistý, obdobie pozorovania príliš krátke
F20.0 Paranoidná schizofrénia
Pri paranoidnej schizofrénii prevládajú stabilné, často paranoidné
bludy zvyčajne sprevádzané halucináciami, najmä sluchovými a
poruchami vnímania. Poruchy afektu, vôle a reči a katatónne
príznaky buď úplne chýbajú, alebo sú pomerne málo nápadné.
F20.1 Hebefrénna schizofrénia
Forma schizofrénie, pri ktorej sú v popredí zmeny afektov, bludy a
halucinácie sú premenlivé a fragmentárne, správanie je
nezodpovedné a nepredvídateľné, časté je manierovanie. Nálada je
plytká a neprimeraná. Myslenie je dezorganizované a reč
inkoherentná (bez vnútornej súvislosti). Je náklonnosť na sociálnu
izoláciu. Prognóza je zvyčajne zlá, lebo chytro nastupujú negatívne
príznaky, najmä sploštenie afektov a strata vôľovej schopnosti.
Hebefrénia by sa mala diagnostikovať len pri dospievajúcich alebo
mladých dospelých.
F20.2 Katatónna schizofrénia
Pri katatónnej schizofrénii prevládajú psychomotorické poruchy,
ktoré kolíšu medzi extrémami hyperkinézy a stuporu, alebo
povelovým automatizmom a negativizmom. Vynútené postoje
a polohy sa môţu udrţiavať po dlhý čas. Nápadnou črtou tohto stavu
môţu byť epizódy búrlivého vzrušenia. Katatónne príznaky sa môţu
kombinovať so snovým (oneiroidným) stavom so ţivými scénickými
halucináciami.
F20.3 Nediferancovaná schizofrénia
Psychotické stavy vyhovujúce všeobecným diagnostickým kritériám
pre schizofréniu, ale nezaraditeľné do ţiadneho zo subtypov (v F20.0
- F20.2), alebo vyznačujúce sa črtami viacerých podskupín bez
zreteľného prevládania určitej skupiny diagnostických charakteristík.
F20.4 Postschizofrenická depresia
59
Epizóda depresie, niekedy pretiahnutej vznikajúca pri doznievaní
schizofrénnej choroby. Musia byť ešte prítomné daktoré pozitívne
alebo negatívne schizofrénne príznaky, ale uţ neprevládajú v
klinickom obraze. Depresívne stavy sú spojené so zvýšeným rizikom
samovráţd. Ak pacient uţ nemá ţiadne schizofrénne príznaky, mala
by sa diagnostikovať depresívna porucha (F32.-). Ak sú schizofrénne
príznaky ešte florídne a nápadné, mala by zostať diagnóza
príslušného subtypu schizofrénie (F20.0 - .3).
F20.5 Reziduálna schizofrénia
Chronický stav v priebehu schizofrénnej choroby, pri ktorej bola
jasná progresia od skorého do neskorého štádia charakterizovaného
dlhotrvajúcimi, aj keď nie vţdy ireverzibilnými negatívnymi
príznakmi a poškodeniami, t. j. psychomotorickým spomalením,
zníţenou aktivitou, otupením afektov, pasivitou a nedostatkom
iniciatívy, ochudobnením kvantity alebo obsahu reči, chudobnou
neverbálnou komunikáciou výrazom tváre, očným kontaktom,
moduláciou hlasu a postojom, nedostatočnou osobnou starostlivosťou
a sociálnym výkonom.
F20.6 Jednoduchá (simplexná) schizofrénia
Porucha s plazivým ale progresívnym vývinom čudáckeho správania,
neschopnosťou vyhovieť spoločenským poţiadavkám a úpadkom
celkovej výkonnosti. Charakteristické negatívne črty reziduálnej
schizofrénie (napr. otupenie afektu, strata vôľovej schopnosti atď.) sa
vyvíjajú bez toho, aby ich predchádzali zjavné psychotické príznaky.
F20.8 Iná schizofrénia
F20.9 Nešpecifikovaná schizofrénia
F21 Schizotypová porucha
A. U pacienta sa musia prejavovať aspoň štyri
z nasledujúcich znakov, a to trvale alebo epizodicky po dobu
aspoň 2 rokov.
1. neprimerané alebo obmedzené emočné reakcie (nemocný vyzerá
chaladne a povznesene)
2. správanie alebo výzor je podivné, výstredné alebo zvláštne
3. prázdny vzťah k iným ľuďom a sklon k sociálnemu stiahnutiu sa
4. podivné presvedčenia alebo magické myslenie, ovplyvňujúce
správanie a nezodpovedajúce subkultúrnym normám
5. podozrievavosť alebo paranoidné myslenie
6. obsedantné ruminácie bez vnútornej schopnosti odporu, často
s dismorfickým, sexuálnym obsahom
7. neobvyklé percepčné záţitky, vrátane somatosenzorických
(talesných) alebo iných ilúzií, deprsonalizácie, alebo
derealizácie
8. vágne, obradné, metaforické, komplikované a často stereotypné
myslenie, prejavujúce sa podivnou rečou a alebo iným
spôsobom, bez závaţnej inkoherencie
60
9. občasné prechodné akoby psychotické epizódy s intenzívnymi
ilúziami alebo inými halucináciami a bludom podobnými
predstavami bez vonkajších podnetov
B. Pacient nesmie nikdy spĺňať kritériá pre akúkoľvek
poruchu v F20.- (schizofréniu)
F22 Pretrvávajúce poruchy s bludmi
Táto kategória zahŕňa škálu porúch, pri ktorých dlhotrvajúce bludy tvoria jedinú, alebo
najnápadnejšiu klinickú charakteristiku a ktoré nemoţno klasifikovať ako organické,
schizofrénne alebo afektívne. Poruchy s bludmi, trvajúce kratšie ako zopár mesiacov, by sa
mali aspoň dočasne zaradiť pod F23.-
F22.0 Bludová (paronoidná) porucha
Poruchu charakterizuje rozvoj buď izolovaného bludu, alebo sústavy
nadväzujúcich bludov, ktoré zvyčajne perzistujú, dakedy aţ
celoţivotne. Obsah bludu alebo bludov je veľmi pestrý. Túto
diagnózu vylučujú jasné a pretrvávajúce auditívne halucinácie
(hlasy), schizofrénne príznaky ako bludy ovládania, výrazné otupenie
afektu a jasný dôkaz choroby mozgu. Diagnózu nevylučuje
prítomnosť príleţitostných alebo prechodných auditívnych
halucinácií, najmä u starších pacientov, ak nie sú typicky
schizofrénne a tvoria iba malú časť celkového klinického obrazu.
F22.8 Iné perzistujúce poruchy s bludmi
Poruchy, pri ktorých blud alebo bludy sprevádzajú pretrvávajúce
halucinatórne hlasy alebo schizofrénne príznaky, ktoré neoprávňujú
na diagnózu schizofrénie (F20.-)
F22..9 Nešpecifikovaná pretrvávajúca porucha s bludmi
F23 Akútne a prechodné psychotické poruchy
G1. Akútny začiatok bludov, halucinácií, nezrozumiteľná alebo inkohorentná reč, alebo
akákoľvek ich kombinácia. Časový interval medzi dobou, kedy sa objavili prvé príznaky
a dobou , kedy prišlo k ich plnému rozvinutiu, nesmie prekročiť 2týţdne.
G2. Ak sú prítomné stavy zmätenosti, dezorientácie alebo zhoršenia pozornosti, nespĺňajú
kritériá pre organicky vyvolané zastrené vedomie, ako je špecifikované pod F05.-, kritérium
A
G3. Porucha nespĺňa syptomatické kritériá pre manickodepresívnu epizódu (F30.-),
depresívnu epizódu (F32.-) alebo periodickú depresívnu poruchu (F33,-)
G4. Nie je dostatočne preukázané nedávne pouţívanie psychoaktívnych látok, aby porucha
spĺňala kritériá pre intoxikáciu (F1x..0), škodlivé uţívanie (F1x.1), závislosť (F1x.2) alebo
abstinenčné stavy (F1x.3 a F1x.4). Nepretrţité mierne a celkom nezmenené poţitie alkoholu
a drog v mnoţstve a frekvencii, na ktorú je jedinec navyknutý, nutne nevylučuje uţitie F23.
G5. Najčastejšia vylučovacia doloţka:
Nesmie byť prítomná ţiadna organická duševná organická porucha (F00 – F09) ani váţne
metabolické poruchy, postihujúce centrálny nervový systém (nepatrí sem pôrod)
F23.x0 Bez spojitosti s akútnym stresom
61
F23.x1 V spojitosti s akútnym stresom
F23 Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov
schizofrénie
Ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi
a poruchami vnímania, ktoré sú výrazne variabilné a menia sa zo dňa
na deň, ba aţ z hodiny na hodinu. Častý je aj emočný zmätok s
intenzívnymi prechodnými pocitmi šťastia alebo extázy či úzkosti a
dráţdivosti. Polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý
klinický obraz a psychotické črty nedostačujú na diagnózu
schizofrénie (F20.-). Tieto poruchy majú často strmý začiatok, chytro
sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často chytro pominú
bez recidív. Ak príznaky pretrvávajú, treba diagnózu zmeniť na
perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-).
F23.1 Akútna polymorfná psychotická porucha s psychotickými
príznakmi
Ide o akútnu psychotickú poruchu s polymorfným a nestálym
klinickým obrazom, ako sa opisuje pod F23.0; napriek tejto nestálosti
sú po väčšinu času prítomné aj daktoré príznaky typické pre
schizofréniu. Ak schizofrenické príznaky pretrvávajú, diagnóza sa má
zmeniť na schizofréniu (F20.-).
F23.2 Akútna psychotická porucha podobná schizofrénii
Ide o akútnu psychotickú poruchu, pri ktorej sú psychotické príznaky
pomerne ustálené a oprávňujú na diagnózu schizofrénie, ale trvajú
kratšie ako zhruba mesiac, chýbajú polymorfné nestabilné príznaky,
ako sa opisujú v F23.0. Ak schizofrénne príznaky pretrvávajú,
diagnóza sa má zmeniť na schizofréniu (F20.-).
F23.3 Iné akútne psychotické poruchy, najmä s bludmi
Akútna psychotická porucha, pri ktorej sú hlavné klinické prejavy
pomerne ustálené bludy alebo halucinácie, ale ktoré neoprávňujú na
diagnózu schizofrénie (F20.-). Ak bludy pretrvávajú, diagnóza sa má
zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-).
F23.8 Iné akútne a prechodné psychotické poruchy
Akékoľvek iné špecifikované akútne psychotické poruchy, ktoré
nemajú dokázateľne organickú príčinu a neoprávňujú na klasifikáciu
pod F23.0 - .3.
F23.9 Nešpecifikovaná akútna a prechodná psychotická porucha
F24 Indukovaná porucha s bludmi
A. U jedinca (jedincov ) sa rozvíja blud alebo systém
bludov, ktorými trpí nikto iný, kto má poruchu
klasifikovanú v F20 – F23.
B. Dotyčné osoby musia mať neobvykle blízky vzťah a musia
byť pomerne izolované os ostatných ľudí.
62
C. C. Jedinec (jedinci) nesmeli(i) mať dotačné presvedčenie
pred spojením s druhou osobou a v minulosti nesmel(i)
trpieť ţiadnou inou poruchou klasifikovanou v F20 –
F23.
F25 Schizoafektívne poruchy
Táto diagnóza závisí na pribliţnej „rovnováhe“ medzi počtom,
problémov a trvaním ako schiizofrénnych tak afektívnych príznakov.
G1. Porucha spĺňa kritériá pre jednu z afektívnych porúch (F30.-,
F31.-, F32.-) stredného alebo ťaţkého stupňa, ako špecifikované pre
kaţdú kategóriu
G.2 Príznaky uvedené aspoň v jednej z niţšie uvedených musia byť
jasne prítomné po väčšinu času behom 2 týţdňov (tieto skupiny sú
takmer rovnaké ako pre schizofréniu (F20. – F20.3)):
1. počutie vlastných myšlienok , vkladanie alebo odnímanie
myšlienok, vysielanie myšlienok (kritérium G1 1. a) u F20.0 –
F20.3)
2. bludy kontorlovanosti, ovplyvňovanie alebo pasivity, ktoré sa
jasne vzťahujú k pohybom tela alebo končatín alebo špecifickým
myšlienkam, konania alebo cítenia (kritérium G1 1. b) u F20.0 –
F20.3)
3. halucinátorné hlasy, ktoré neustále komentujú správanie pacienta
alebo o ňom medzi sebou rozprávajú, alebo iné typy
halucinatórnych hlasov, prichádzajúcich z určitej časti teľa
(kritérium G1 1. c) v F20.0 – F20.3)
4. trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre nepatričné
a neprijateľné, avšak nie iba velikášske alebo
perzekučné(kritérium G1 1. d) v F20.0 – F20.3), napr. navštevuje
iné svety, môţe komunikovať s rastlinami alebo zvieratami, bez
toho aby rozprával,
5. irelevntná alebo inkohorentná reč, alebo časté pouţívanie
neologizmov (výrazná forma kritéria G1 2. b) v F20.0 – F20.3)
6. často, i keď prerušovane, sa objavujú niektoré formy katatómneho
správania ako nástavy, flexibilitas cerea a negativizmus (kritérium
G1 2. c) v F20.0 – F20.3)
G3. Príznaky uvedené zhora v kritériách G1 a G2 sa musia objaviť
behom rovnakej epizódy. Príznaky uvedené ako pod G1, tak pod G2
musia byť v klinickom obraze markantné)
G4. Najčastejšia vylučovacia oloţka- Pouchu nie je moţné pričítať
ţiadnej organickej duševnej poruche (v zmysle F00 –F09) ani
intoxikácii, závislosti alebo abstinencii spojenej s uţívním
psychoaktívnych látok (F10 – F19)
F25.0 Schizooafektívna porucha manický typ
Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj manické
príznaky, takţe epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu
schizofrénie, ani manickej poruchy. Toto označenie sa má pouţívať
tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej
väčšina fáz je schizoafektívna, manického typu.
63
F25.1 Schizoafektívna porucha, depresívny typ
Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj depresívne
príznaky, takţe epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu
schizofrénie, ani depresívnej poruchy. Toto označenie sa má pouţívať
tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej
väčšina fáz je schizoafektívna, depresívneho typu.
F25.2 Schizoafektívna porucha zmiešaný typ
Cyklická schizofrénia
Zmiešaná schizofrénna a afektívna psychóza
F25.8 Iné afektívne poruchy
F25.9 Nešpecifikovaná schizoafektívna porucha
F28 Iné neorganické psychotické poruchy
F29 Nešpecifikovaná neorganická psychóza