Spravodajstvo: Bratislavsk organov festival / Rozhovor: Rick Wakeman / Marcus Zagorski / Hudobn divadlo: Anketa opera na Zmockch hrch zvolenskch / Jazz: Hermeto Pascoal

2,16 / 65 Sk

2014

9

10 rokov s basetovmi rohmi

Juraj Bene (19402004)

Pokladnica fK/BOX OFFICE - Dom umenia, Moyzesova 66, Koice Tel./phone.: 055-622 07 63 vstupenky@sfk.sk Po/Mo: 14.00-16.00 Ut/Tue, Str/We, t/Thu: 14.00-17.00 a hodinu pred koncertom na mieste jeho konania/ and one hour before the concert at the concert place. Vstupn na koncerty v Koiciach 5 , vstupn na symfonick koncert 7/ 6/ 5 (www.navstevnik.sk). tudenti, dchodcovia a ZP maj nrok na 50% zavu. Vstupenky bud v

predaji aj v Mestskom informanom centre (Hlavn 32)/ Ticket sale are also in the MIC (Hlavn 32).

Hlavn reklamn partner:Festival sa kon pod ztitou ministra kultry a mesta KOICE

KOICE | Seminrny kostol sv. Antona Padunskehonedea | 14. septembra 2014 o 19.00Alessandro BIANCHIBOSSI GREK LO MUSCIO DONELLA KARLSEN KEE

KOICE | Kostol sv. koickch muenkov nedea | 28. septembra 2014 o 19.00Pavel KOHOUTBACH VIVALDI KUMMER GREK KLIKA VIERNE

KEMAROK utorok | 16. septembra 2014 o 18.00hod.Iveta APKALNAGREK BACH GLASS KALNINS ESCAICH KALEJS

SABINOV | Kostol muenckej smrti sv. Jna Krstiteastreda | 1. oktbra 2014 o 20:00Pavel KOHOUTVIVALDI BACH PACHELBEL VAHAL KNECHT GREKLEFBURE - WLY

POPRAD | Konkatedrla Sedembol. Panny Mriepiatok | 3. oktbra 2014 o 18.00Pavel KOHOUTBACH KLIKA BRAHMS GREK EBEN VIERNE

SPISK NOV VES | Evanjelick kostolpondelok | 22. septembra 2014 o 18.00Marek VRBELFROBERGER PACHELBEL MENDELSSOHN-BARTHOLDYBRIXI BACH GREK VRBEL

ROAVA | Katedrla Nanebovzatia Panny Mriepiatok | 12. septembra 2014 o 18.00Alessandro BIANCHISTANLEY BACH FUMAGALLI ANDRIESSEN GREK WILLSCHER YON

KOICE | Seminrny kostol sv. Antona Padunskehostreda | 24. septembra 2014 o 19.00Marek VRBELBACH BELLA GREK VRBEL WIDOR

KOICE | koncertn sla Dom umeniatvrtok | 18. septembra 2014 o 19.00ttna fi lharmnia KoiceLeo SVROVSK | dirigent, Iveta APKALNA | organKARDO PROKOFIEV KALEJS GUILMANT

1

Ven itatelia,

tma osudovch osmiiek poas esko-slovenskho spolunavania je pomerne rozrenou: od vzniku SR (1918) cez Mnchovsk dohodu a Vie-densk arbitr (1938), komunistick ttny prevrat (1948) i intervenciu vojsk Varavskej zmluvy (1968). Hoci nemono porovnva dejinn zvraty v histrii nroda s hudobnmi podu-jatiami, ktovie, i by podobn atribt neprislchal osudovm pkm v letopotoch vzniku zsadnch dom-cich festivalov: Bratislavskch hudob-nch slvnost (1965) a Bratislavskch jazzovch dn (1975). Oba festivaly ponkaj v rmci oslv skutone exkluzvne hody; predovetkm dra-maturgia BHS predloila milovnkom klasickej hudby niekokochodov de-gustan menu rznorodch prchut. (esdesiate jubileum si zaiatkom jla pripomenul aj najstar celoslovensk folklrny festival Vchodn, hoci jeho vznik v roku 1953 do pkovho portflia nezapad...)K bohatej festivalovej ponuke pridva septembrov Hudobn ivot sriu zaujmavch materilov. Desa rokov od smrti Juraja Benea (19402004) je dostatonm dvodom na bilancovanie, na kokch rozlinch miestach ostalo po tejto vnimonej osobnosti slovenskho hudobnho ivota prz-dno. Na svojho pedagga, kolegu i priatea spomnaj ubica ekovsk, Daniel Matej, Nora Skuta a Martin Bendik. Neviem, i to mono nazva hrou osudu, e sa nm v redakcii len pr dn pred zadvanm asopisu do tlae dostala do rk nepub-likovan esej profesora Benea O Johannovi Sebastianovi, o prrode a o budcnosti. V kadom prpade sme nesmierne radi, e vm mnostvo podnetov, ktor tto vaha predklad, meme predloi na naich strnkach. Inpiratvnym je aj rozprvanie o basetovch rohoch s naj-povolanejm lovekom Rbertom ebestom i jeho vaha o histrii a vyuvan tohto raritnho nstroja. Materil Andreja ubu priname v rmci desiateho vroia existencie sboru Lotz Trio. Pojmy prepojen s experimentlnou hudbou bude v rmci rubriky Mimo hlavnho prdu vysvetova nov Minislovnk a hoci vodn ambient nie je v danom kontexte novm, djde aj na menej znme vrazy.

Podnetn tanie prajePeter MOTYKA

Distribcia a marketing: Viktria Slatkovsk (tel: +421 2 20470460, fax: +421 2 20470421, distribucia@hc.sk) Adresa redakcie: Michalsk 10, 815 36 Bratislava 1, www.hudobnyzivot.sk Gra ck nvrh: Peter Beo, Rbert Szegny Tla: ForPress NITRIANSKE TLAIARNE s. r. o. Roziruje: Slovensk pota, a.s., Mediaprint-Kapa a skrom-n distributri Objednvky na predplatn prijma kad pota a doruovate Slovenskej poty, alebo e-mail: predplatne@slposta.sk Objednvky do zahraniia vybavuje Slovensk pota, a.s., Stredisko predplatn-ho tlae, Uzbeck 4, P.O.BOX 164, 820 14 Bratislava 214, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk Objednvky na predplatn prijma aj redakcia asopisu. Pouvanie novinovch zsielok povolen RPPBA Pota 12, da 23. 9. 1993, . 102/03. Indexov slo 49215. ISSN 13 35 41 40 Oblka: Basetov roh, foto: archv R. ebestu Nzory a postoje vyjadren v uverejnench textoch nie s stanoviskom redakcie. Redakcia si vyhradzuje prvo redakne upravova a krti objednan i neobjednan rukopisy. Texty akceptujeme len v elektronickej podobe. Vyhadva v dtach uverejnench v tomto sle mete na adrese www.siac.sk

Mesank Hudobn ivot/september 2014 vychdza v Hudobnom centre, Michalsk 10, 815 36 Bratislava, IO 00 164 836 Zapsan v zozname periodickej tlae MK SR pod ev. slom EV 3605/09Redakn rada: Albeta Rajterov, Igor Wasserberger, Vladimr Zvara fredaktor: Peter Motyka Jazz, Spravodajstvo (tel. +421 2 20470420, 0905 643 926, peter.motycka@hc.sk) Redakcia: Robert Kol Spravodajstvo, Skladba / skladate mesiaca, Star hudba, Sasn hudba (robert.kolar@hc.sk), Andrej uba Recenzie CD / DVD / knihy, Histria, Star hudba, Rozhovory (andrej.suba@hc.sk), Filip Hoko Mimo hlavnho prdu, Minipro l, Kam/kedy, web ( lip.hosko@hc.sk), Michaela Mojiov Hudobn divadlo, Zahraniie (michaela.mojzisova@hc.sk)Jazykov redaktorky: Andrea Draganov, Eva PlankovVtvarn spoluprca: Rbert Szegny

Editorial

Spravodajstvo, koncerty, festivalyReagujete, Wiener Jeunesse tudentsk orchester trocha inak, Bratislavsk orga-nov festival, Skalick Divergencie 2014, Festival peknej hudby, Hudba v ase (ne)straten, K ivotnmu jubileu Nade Hrkovej, BHS 2014: pdesiatka ako m by, Majstrovsk kurzy po druhkrt

NekrolgLorin Maazel (19302014) T. KovFrans Brggen (19342014) A. uba

V zrkadle asuJuraj Bene (19402004) . ekovsk, D. Matej, N. Skuta, M. Bendik

EsejO Johannovi Sebastianovi, o prrode a o budcnosti J. Bene

Rozhovor Rozmanitos Ricka Wakemana E. Prochc

RozhovorRbert ebesta: Historick klarinety s mojou vou A. ubaNstroj neobvyklho tvaru a vnimonho zvuku R. ebesta

Mimo hlavnho prdu Minislovnk: Ambient, The Blessed Beat v Koiciach F. Hoko, M. Danko

Rozhovor Marcus Zagorski: Tunaj tudenti na ma urobili skvel dojem... R. Kol

Hudobn divadlo Ohliadnutie sa za seznou 2013/2014 P. Unger, M. Glockov, V. Blaho, M. Mojiov

TmaOpern Zmock hry zvolensk: Svetov na javisku, loklne v hadisku? M. Mojiov

Opern zpisnk Nov verdiovsk festival, Grande dame tichch tnov, Verdiovsk ampin Carlo Bergonzi nekrolg V. Blaho, R. Bayer

Zahraniie Aix-en-Provence: Recept na spech L. Evrard, Z. BojnanskBayreuth: In echtem Wagnerland E. PlankovPesaro: Rossiniovsk festival m tromfy pre kad seznu P. UngerKrom: tvrstoroie FORFEST-u E. Letanov

Jazz Gitarov zzrak Andreas Varady P. MotykaHermeto Pascoal: Nehadm inpirciu a neoakvam jej prchod D. Hevier ml.Bohat jazzov jese P. Motyka

Recenzie

Kam/kedy

Obsah

Rick Wakeman

Marcus Zagorski

40

36

24

22

27

28

33

2

19

20

6

8

3

10

14

34

29

17

3032

35

Juraj Bene

2 9 | 2014

SPRAVODAJSTVO alie hudobn spravodajstvo njdete na strnke www.hudobnyzivot.sk.

Reagujete

AD: Horkay, T.: Vchovn otznik a proko evovsk bravraH 5/2014

Netuil som, e moja re exia vchovnho koncertu v Koiciach (27. 3.) vyvol a tri protichodn reakcie... Diskusiu k tme vtam, nedorozumenia ma neteia. Naprklad poda Lenky illerovej je z mojich komentrov zrejm, e sasn hudba nie je dostatone hodnotn a upieram sasnej hudbe monos prinies sku-ton zuachtenie, i poteenie. Priom ja som len poloil otznik, i predstavuj Terry Riley, Martin Burlas a John Cage hodnoty, ktormi je vhodn zaa objavovanie arti cilnej hudby. no, prve tto traja autori a nie sasn hudba ako tak! Redukova ju na tieto tri osobnosti sa mi nezd ani trochu spravodliv. Prvch dvoch skladateov mono priradi k minimalizmu. Zaradenie Cagea na zaiatok malo upriami po-zornos na vznam ticha v hudbe (slvne 4'33"). Nemm ni ani proti zoznamovaniu mldee s minimalizmom, ale potom nech sa deje na-

plno a nie pomocou vytrhnutia zopr sekov z kontextu (o bol prpad Rileyho a vybranch patternov z In C). Ve v minimalizme ide predo-vetkm o vnmanie inch dimenzi hudobnho asu na vekch plochch, nezriedka s hyp-notizujcim inkom... Mj al otznik smeroval k tomu, i sa nechcene nenadbiehalo nenronmu nevkusu, kee v Rileyho patter-noch a v Burlasovom Zzname siedmeho da na predmetnom koncerte dominovala hrub ryt-mick a zvukov sila na kor ostatnch vyjadro-vacch prostriedkov. Tto dotierav, urputn sila v mysliach nesporne otvorenho a vnmavho publika mohla poda mjho nzoru vyvola asocicie k fenomnu tuc-tuc hudby (aby som trochu pobavil aj Daniela Mateja a uviedol na prav mieru moje chpanie tvrdej komernej reality), bez ohadu na kvantitu a kvalitu hu-dobnoteoretickej spisby o jednotlivch autoroch na Slovensku i v zahrani. Katarna Burgrov spochybuje mj profesi-onlny zujem. Na to nemienim reagova, skr na jej tvrdenie, poda ktorch vraj prtomn ml-de pri Bartkovch Transylvnskych tancoch spozornela, priom ich Bach nezaujal. Sedel som v druhom rade na balkne vavo a mlad

udia okolo ma boli kontantne (ne) pozorn. Nebolo prekvapujce ani celkov ignorovanie predstavenia so slchadlami na uiach. Poda Burgrovej sa pnovi illerovi podarilo ukza, e vo lharmnii nemus by nuda, ale aj tu me znie zaujmav hudba. Na zklade stlej a ne-zanedbatenej miery umu v publiku poas cel-ho koncertu si to vcelku nemyslm (samozrejme pripam opan sksenosti jednotlivcov, ako aj vlastn omylnos). Najvmi problmami danho podujatia boli vak nediferencovanie ve-kovch kategri v publiku, neosobn atmosfra (balkn by mal by uzavret) a takmer chbajci prvok interaktivity. V prvom a druhom prpade ilo o chybu organizcie, v treom prpade o nie celkom domyslen dramaturgiu. Zapojenie mladch posluchov by malo by organickou sasou kadho vchovnho koncertu; aby som tie vone parafrzoval vekho hudobnho pedagga Zoltna Kodlya, neme dobva vzdialen hory ten, kto sa nepreiel ani po blz-kych kopcoch. Dodajme, e na tejto pomyselnej prechdzke lovek prirodzene ti vidie rozk-vitnut lky i majesttne lesy, nie stretn vlka alebo medvea.

Tams HORKAY

Wiener Jeunesse tudentsk orchester trocha inakV zahe americkch a britskch mldenckych orchestrov, ktor sa v letnch me-siacoch predstavili pod obrtenou pyramdou Slovenskho rozhlasu, sa 28. 8., tesne pred koncom przdnin, zaskvel skvel raksky Wiener Jeunesse Orchester, tentoraz v Slovenskej lharmnii. Kee ide taktie o mldencky orchester, ponka sa prirodzene porovnanie.

U z koncepnho hadiska sa medzi tmito ansmblami ukazuj vek rozdielnosti: zatia o britsk a americk orchestre predstavuj te-les, vytvrajce priestor na hodnotn vyplnenie vonho asu hudbymilovnej mldee, Wiener Jeunesse Orchester (WJO) je ansmblom, ktor zdruuje mladch hudobnkov na zaiatku ich profesionlnej kariry; ud, ktor sa hudbou nielene ivi bud, ale nezriedka sa ou u aj ivia. Hdam len s vnimkou Bard College Conservatory Orchestra (BCCO, 17. 6.), ktor napa podobn poslanie, by bolo kladenie tchto ansmblov veda seba porovnvanm neporovnatenho.Pri samotnom vkone sa potom ukazuje tento roz-diel ako zsadn: tam, kde BCCO pod taktovkou Leona Botsteina ponkol bezchybn, naleten interpretcie v kultivovanom hve profesionlne blazeovanho orchestrlneho zvuku bez identity a bez ivota, priniesol WJO osi viac. Priniesol prsloven kvapku erstvej krvi. koda len, e nie v rmci atraktvnejieho programu.Don Juan op. 20 Richarda Straussa, ktorho zhodou okolnost v lete (1. 7.) uviedol Califor-nia Youth Symphony, ma v podan WJO pred-chol pocitom zvltnej neistoty, i v jli vbec ilo o t ist skladbu. Pod vedenm americkho dirigenta Daniela Meyera Straussova opulent-

n partitra dostala mimoriadne plastick po-dobu, nestrcala ah a vynaliezavo sa pohrvala s naptm. Navzdory svojej literrnej predlohe to bol sviei, mladistv, ivotaschopn a roz-hodn Don Juan. Meyer orchester nijako neet-

ril, prve naopak, rd sa pohyboval na hranici jeho monost a asto s vekm inkom.Miernym schladenm bol mlo hran Duett-Concertino pre klarinet, fagot, slikov orches-ter a harfu, jedna zo Straussovch poslednch skladieb, ktor proti lenitmu frzovaniu orchestra stavia trkovit prekraky slo-vch dychovch nstrojov. Viem si predstavi dva ply interpretcie tejto skladby: na jednej strane konvenn predstavu brisknej rozto-

panosti slovch nstrojov nad jednotvrnym, ale lenitm orchestrlnym sprievodom, a na strane druhej zaoblenejie, irie frzy dychov zahladzu-jce pregnantnejie frzovanie slikov. Prstup klarinetistu Helmuta Wienera, fagotistky Heidrun Wirth-Metzler a or-chestra sa priblioval k prvmu scenru. Mono to bol len zmer ako nasvieti skvel technick zzemie slistov.Zveren Bartkov Koncert pre orchester dokonale preveril zmysel dirigenta a ansmblu pre farebn odtieovanie a vyrovna-nos zvuku, za o mono vai skvelm sekcim bicch a ple-chovch nstrojov. Aj ke bolo v zverenej asti cti navu, uachtilo mohutn zvuk mladch Viedenanov (medzi ktormi mono njs aj viacero sloven-

skch hudobnkov), odkazuje na to, e WJO nie je tudentskm orchestrom s profesionlnymi ambciami je to profesionlny ansmbel, kto-rho lenmi s tudenti.

Alexander PLATZNER

Wiener Jeunesse Orchester

foto: J. Wesely

3

NEKROLG

Lorin Maazel(6. 3. 1930, Neuilly-sur-Seine 13. 7. 2014, Castleton, Virginia)

Ete ako tudent, na zaiatku mjho psobenia v orchestri Viedenskch lharmonikov, som mal t es spozna jednho z najvch dirigentov vetkch ias, Maestra Lorina Maazela.

Na americkom turn v roku 1991 sme v slv-nej Carnegie Hall koncertne predvdzali jedno z najgenilnejch diel vekho Richarda Straussa Elektru. Tituln rolu spievala va Marton, dirigentom bol Maestro Maazel. Bolo to, ako keby som pri sledovan 5D lmu zrazu splynul s obrazom a ocitol sa v bezprostred-nom dian. U som ani nevnmal profesionl-ne komponenty ako tanie nt, sledovanie smykov i bleskurchlu tvorbu prstokladov

(mali sme po jednej skke vo Viedni a v New Yorku!). Vetko fungovalo samo od seba, akoby cel logistika hrania zrazu neexistovala. Neskr som sa dozvedel, e moje dojmy neboli subjektvne a e aj star kolegovia, ktor toto dielo u viackrt hrali s veliknmi Karajanom i Bhmom, mali podobn nevysvetliten sksenos. Ovcie trvali vene; ke sa va Marton vyla asi po dvadsiatykrt pokloni, kakla si pred orchester na kolen a jej vraz astia ns vetkch uistil, e aj ona prve zaila nieo mimoriadne. Zachdzanie do detailov spomienok na prcu Lorina Maazela nadobda rozmery od ne-nch a armantne viedenskch komornch pas po apokalypticky pekeln zvuky a vy-adovalo by si pecilne vydanie asopisu. Rd by som sa skr zmienil o vekej osobnosti, o nesmierne vzdelanom, fenomenlne nada-nom a vestrannom loveku. Lorin Maazel bol

dirigentom, huslistom, lozofom... Mohli by sme ete vymenova mnostvo funkci a pr-vlastkov, avak bol predovetkm lovekom s vekm srdcom, jedinenm zmyslom pre humor a s asnou schopnosou sprostred-kova nm, hrom, pocit, e sa o jeho gest a pohady meme vdy oprie. Akousi priro-dzenou eleganciou dokzal vyriei aj najcit-livejie situcie. Za uplynul dve desaroia som mal t es zai Maestra Maazela vemi asto. Opern projekty, koncerty, skky a vy-stpenia, koncertn zjazdy po celom svete to vetko boli vzcne umeleck zitky, ktor priaznivo ovplyvovali aj in oblasti hudby ako komorn hru alebo slo. Naposledy som hral pod taktovkou Lorina Maazela minul rok na jese poas dlhho turn s dielami Bruck-nera, Cerhu, ajkovskho a ostakovia.Viackrt sme sa aj zhovrali o hudbe, ivote. Pri poslednom rozhovore som mu vyslovil neop-saten obdiv, tkajci sa jeho schopnosti kon-centrcie a ptal sa ho na to, i m as niekedy si aj oddchnu. Odvetil, e sa oddychom prli nezaober, lebo ktovie koko rokov, mesiacov i dn ete bude medzi nami, a rd by vyuil kad chvu. Jeho ivotom bola hudba...

Tibor KOVKoncertn majster druhch husl Viedenskch

fi lharmonikov a umeleck vedci The Philharmonics

Frans Brggen(30. 10. 1934, Amsterdam 13. 8. 2014, Amsterdam)

Kad nota od Beethovena alebo Mozarta, ktor orchester Concertgebouw zahr, je od A po Z klamstvom, vyhlsil Brggen ako mlad radikl poas verejnej diskusie v 70. rokoch. Interpretcia je nevyhnutn, svis s osob-nosou, hovor v televznom interview v roku 2007. Vzpt sa v tom ase 73-ron maestro vyhba charakteristike vlastnho interpreta-nho tlu, ten maj posdi in. Namiesto toho zdrazuje, e by si vemi prial, aby ho v hudbe povaovali najm za spravodlivho. Vo vza-hu ku skladateovi?, kladie doplujcu otzku novinr. no, odpoved okamite a po chvli zamyslene dodva: ak by v publiku sedel niek-tor zo skladateov, elal by som si, aby dokzal spozna vlastn dielo. Pretoe vzdialenos medzi nami je tak vek. Je to stle pokus.

V polovici augusta zomrel vo veku 79 rokov svetoznmy holandsk dirigent a autista, ktor patril cel desaroia ku kovm osobnostiam na scne starej hudby. Amster-damsk rodk vytudoval muzikolgiu a hru na zobcovej a prienej aute. Ako autista si rchlo vybudoval renom nekonvennho virtuza (konzervatvnych nvtevnkov oko-val a mladch priahoval lernym obleenm, niektor kritici ho obviovali z manierizmu) a ako 21-ron sa stal profesorom na Kr-ovskom konzervatriu v Haagu. Brggenov zujem sa neobmedzoval len na barokov repertor a stariu hudbu, z jeho iniciatvy vzniklo tie viacero sasnch kompozci pre zobcov autu, naprklad Gesti (1965) od Luciana Beria, spolupracoval tie s Louisom Andriessenom. V roku 1969 umelec podporil protest znmy ako Notenkrakers, kedy tudenti a skladatelia, obviujci produkcie Concertgebouw z konzervativizmu a elitr-stva, preruili hudobn produkciu. Podieal sa na vzniku avantgardnho kvarteta zobcovch ut Sour Cream (1972), stl pri zaiatkoch znmeho Orchestra 18. storoia (1981), ktor ako jedno z prvch telies dsledne aplikoval zsady historicky pouenej interpretcie v or-

chestrlnom repertori, v roku 1992 bol spolu so Simonom Rattlom menovan za hlavnho hosujceho dirigenta Orchestra of the Age of Enlightenment. Orchester 18. storoia, zn-my rovnostrskym prstupom k honorrom hudobnkov, vrtane dirigenta, bol Brgge-novm domovskm telesom a do jeho smrti. Spolu s Petrom Etvsom viedol ako dirigent od 90. rokov do roku 2013 aj holandsk Roz-hlasov komorn orchester a nstupcu tohto sboru. Hosoval tie na pdich Royal Con-certgebouw Orchestra, Viedenskch lhar-monikov alebo Chicago Symphony Orchestra, kde uplatoval princpy historicky pouenej interpretcie. Ako autista nahral naprklad Rameauove Pices de Clavecin en Concerts, Corelliho sonty op. 5 (na zobcovej aute), pri viacerch nahrvkach pre edciu Das Alte Werk spolupracoval s almi holandskmi hudobnmi legendami, embalistom Gusta-vom Leonhardtom a violonelistom Annerom Bylsmom. Ako dirigent zanechal o. i. repre-zentatvne nahrvky Bachovch diel, symfni Schuberta, Beethovena (dva komplety), Hayd-na alebo Mendelssohna. Psobil ako hosujci profesor na Harvarde a na University of Cali-fornia v Berkeley. Ako vetci dirigenti, budem na pdiu a do konca, odpovedal Brggen pred pr rokmi na otzku Times, dokedy bude koncertova. A do konca nekoniaceho hada-nia, iadalo by sa doda.

Andrej UBA

4 9 | 2014

SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

Bratislavsk organov festival 2014Uprostred jla sa v hlavnom meste uskutonil u 3. ronk Bratislavskho organovho festivalu. V vodnom slove programovho bulletinu osvetuje dvojica organiztorov festivalu Marek Vrbel (riadite festivalu) a Andrea Sereinov (producentka) kon-cepn a dramaturgick zmery, s ktormi vytvraj nov, svojbytn podujatie. Popri vernej posluchskej cieovej skupine, pravidelne vyhadvajcej klasick organov koncerty, chc taktie pritiahnu pozornos novho publika. Preto popri klasickom organovom recitli ponkaj aj inak koncipovan koncerty.

Festival otvoril vekolepm recitlom (13. 7.) vo Vekom koncertnom tdiu Slovenskho rozhlasu sksen esk organista mladej genercie Pavel Kohout. V jeho oslujcej hre sa vanm spsobom snbil zdrav tem-perament s prirodzenou muzikalitou. Skvele vystavan dramaturgick oblk sa klenul od

vodnej virtuznej mladckej Tokty E dur BWV 566 Johanna Sebastiana Bacha a po v tempe i celkovom vraze takmer orchestrl-ne znejce nle z Novosvetskej symfnie Antonna Dvoka (v transkripcii Zsigmon-da Szathmryho). Medzi tmito nosnmi piliermi programu ponkol Pavel Kohout pestr vber z bohatej pokladnice organovej literatry. Dramatick barokov ptos vod-nej skladby vystriedal nebesk pokoj troch preduchovnelch spracovan evanjelickch cirkevnch piesn zo zbierky Schbler Chorle J. S. Bacha. Zaslen obdiv publika vzbu-dili virtuzne Varicie na Paganiniho tmu Hermanna Gabriela Kummera (19302008),

ktor s uren pecilne len pre hru nohami na organovom pedli s vylenm rk. Sklad-ba bola pozoruhodn nielen po interpretanej, ale aj astne rieenej kompozinej strnke. Lahdkou bola romantick, orchestrlne zne-jca Legenda D dur op. 49 znovuobjavenho eskho organovho virtuza Josefa Kliku

(18551937), v ktorej si organista nenechal ujs prleitos predvies bo-hat paletu jemnejch farebnch odtieov rozhla-sovho nstroja. Predstup-om k nle recitlu bola strhujca virtuzna inter-pretcia Preldia a fgy

g mol z ias mladosti Johannesa Brahmsa, nasledovan vberom troch poetickch medi-tatvnych spracovan chorlov z Brahmsovho poslednho opusu, v ktorom sa vyrovnval s bliacim sa koncom pozemskho ivota. Vrazovo bohat hra v spojen s premyslenou dramaturgiou udrala pozornos poslucha v neustlom zujme poas celho pomerne dlhho koncertu. Z hry Pavla Kohouta bol cti suvernny nadhad a premyslen i dsledn narbanie s vrazovmi prostriedkami. Ob-zvl inn a psobiv bola voba temp, ako aj citliv narbanie s artikulciou, vaka omu sa interpret spene vyrovnal s vyznenm skladieb v sle, ktor m pre organov hudbu

prli krtky dozvuk. Nadenmu publiku, prtomnmu v hojnom pote, sa zavail prdavkom populrnou Toktou d mol BWV 565 J. S. Bacha.nrovm obohatenm bol druh koncert festivalu (15. 7.), tentokrt v Hudobnej sie-ni Bratislavskho hradu. Predstavili sa na om mlad esk laureti sae Praskej jari 2013 organista Pavel Svoboda a hornistka Kateina Javrkov. U v vodnom svieom Koncerte D dur Georga Philippa Telemanna v prave pre lesn roh a organ interpreti presvedili publikum bezprostrednou muzi-kalitou, dokonalou shrou a citom pre vz-jomn dynamick vyvenos. Obaja sa pred-stavili aj slisticky; Pavel Svoboda predniesol s dravm temperamentom Toktu a fgu d mol drsku BWV 538 J. S. Bacha a Po-

stldium z Gla-golskej ome Leoa Janka. Ndhern mkk zvuk slovho lesnho rohu mali posluchi monos vychut-na si v dvoch astiach (Sara-bande a Couran-te) z transkripcie Bachovejviolonelovej Suity d mol BWV 1008. pecilne hrske techniky a modern zvu-kov efekty pred-viedla slistka v kompozcii Ap-pel interstellaire (Medzihviezdne volanie) pre slov lesn

roh, 6. as rozsiahleho orchestrlneho cyklu Des canyons aux toiles... (Od kaonov ku hviezdam...) Oliviera Messiaena. V spolonej shre mladch umelcov si posluchi vychut-nali ete dve chorlov pravy J. S. Bacha, poetick meditatvnu Modlitbu pre lesn roh a organ Emanuela Kauckho (19041953) a interpretane i posluchsky nron kom-pozciu OPUS 239 Ernsta Kenka. Prjemn atmosfru letnho veera zavil prdavok v podobe populrneho Bachovho Airu v p-rave pre lesn roh a organ.V rmci festivalu sa ako interpret predstavil aj jeho umeleck riadite Marek Vrbel (17. 7.), erstvo ocenen Cenou Sebastian, ktor udeuje obianske zdruenie Ars ante portas. Na organe Bratislavskho hradu ponkol program koncipovan ako pocta J. S. Bachovi. Z tvorby tohto velikna pred-niesol rozsiahlu reprezentatvnu Toktu a fgu F dur BWV 540, ktorej dve asti napsal Bach pravdepodobne samostatne a do dvojice ich pre koncertn ely spojili a neskor interpreti a vydavatelia. Bach

K. Javrkov a P. Svoboda foto: archv festivalu

M. Vrbel foto: archv festivalu

5

Skalick Divergencie 2014Prznanm javom poslednch rokov je oraz vraznej rozptyl koncertnch sri a festivalov z centra do rozlinch, neraz netradinch reginov. Ku klasikom tohto typu patr aj Skalica, ktor sa u po iestykrt stala hostitekou medzinrodnho festivalu Divergencie. Veery komornej hudby pod dramaturgickou gesciou Moyze-sovho kvarteta a ZU Skalica vekoryso zastreuje vedenie mesta. V tyroch soires (15. ,16., 18. a 19. 6.) sa vanm Skalianom predstavili znmi slovensk umelci.

Jezuitsk kostol privtal na prvom podujat spevcky zbor Lnica a jeho host na koncer-te duchovnej hudby s nzvom Musica sacra. Vhodn dramaturgia, spestren vstupmi violonela Jna Slvika (Bach) a harfy Kata-rny Turnerovej (Bach), vygradovala v priam objavnej Omi A dur op. 12 Csara Francka. Inpirujco zapsobili prspevky kontraba-sistu Roberta Vizvriho a organistu Petra Mikulu, a taktie vyrovnan voklne sla Ka-tarny Juhsovej-trovej, Toma Juhsa a Martina Malachovskho.Ozajstn komorn a diskrtnu atm osfru navodil podveer v Koncertnej sieni Fran-tiknskeho kltora s hudobno-poetickm programom, v ktorom sa vzjomne dopali klavirista Daniel Buranovsk (Sucho, Orff) a hobojista Igor Fbera (Saint-Sans, Piaz-zolla) s empatickm, populrnym recittorom tefanom Bukom. Hladinu rozvrila premira

vtipne koncipovanej skladby Marka Piaeka s (ne)jednoznanm, (ne)zhorckym nzvom ENEM pre hoboj, klavr a recittora. Neod-myslitenou sasou festivalu, ktorho spiritus movens je violonelista Jn Slvik, je formcia zvan Cellomania. Jozef Luptk, Jozef Pod-horansk, Eugen Prochc a Jn Slvik s es-km hosom Petrom Nouzovskm naservrovali atraktvnu zmes hudby (J. S. Bach, G. Gol-termann, M. Varga, H. Varela), s premirou skladby ubice ekovskej s dedikanou ifrou v titule: Slviek je mal vtik...Napokon v Evanjelickom kostole a. v. vyst-pilo symbolicky a symptomaticky hos-titesk Moyzesovo kvarteto s huslistami Jurajom Tomkom a Andrejom Matisom. Tradine koncipovan program (J. L. Bella, E. H. Grieg, E. Ysae) vhodne korunovala al-ia premira podujatia, duchapln (ako inak!) skladba Jevgenija Iraia Eine kleine, not too small pre tvoro husl, violu a violonelo.Kto aspo raz priiel na skalick Divergencie, rd a ochotne sa o rok vrti. Atmosfra, sym-patick ovzduie, otvorenos a originlnos korenen zhorckou dvtipnosou, to vetko, navye s kulisou krsnej architektry a peknou komornou (aj nekomornou) hudbou, je dosta-tonm lkadlom.

Ldia DOHNALOV

SPRAVODAJSTVO / FESTIVALY

Cellomania foto: archv

Lnica foto: archv

sa od mladosti zaujmal aj o vetku kvalitn hudbu svojich predchodcov a sasnkov, vrtane tvorby talianskych a franczskych skladateov. Na tto skutonos Marek Vrbel upozornil uvedenm Bachovej or-ganovej transkripcie (BWV 596) Koncertu d mol op. 3, . 11 Antonia Vivaldiho a jednej asti z embalovej suity Franoisa Couperina (u Bacha pod nzvom ria F dur BWV 587). V vode koncertu predniesol umelec novin-ku tyri intrdy (in B, A, C, H) slovenskho skladatea uboa Berntha (1977), skompo-novan pecilne pre recitl Marka Vrbela. Skladate pouva ako stavebn kamene hu-dobn motvy B-A-C-H, D-S-C-H a B-E-A-H

(Bernth), syntzu neobarokovch postupov, inn kontrasty a svojsk aplikciu afekto-vej terie a rtorickch gr. Zver koncertu organista vygradoval efektnou brilantnou interpretciou virtuznej Passacaglie quasi toccata na tmu B-A-C-H z pera eskho skla-datea Miloa Sokolu.Asi najodvnejm projektom a vyvrcholenm festivalu mal by zveren koncert naplnova-n na 20. 7. Na medzinrovom podujat mali spolone muzicrova organista Marek trbk, gitarista Michal Bugala a hrka na bicch Lenka Novosedlkov. Pre ochorenie organistu sa vak neuskutonil a bude sa kona v nhrad-nom termne na jese.

Sympatickou rtou koncertov bolo spontn-ne sprievodn slovo, ktorm sa inkujci krtko prihovorili publiku a povedali zopr slov o sebe a interpretovanej hudbe. Aj ke sa aktulny ronk Bratislavskho organo-vho festivalu neplnovane zredukoval na 3 koncerty a obmedzil sa na esko-slovensk spoluprcu, je potrebn vyzdvihn, e ilo o umelecky kvalitn, dramaturgicky podnetn a posluchsky hojne navtven podujatie (na recitli Marka Vrbela bola dokonca preplne-n sie a problm s miestami na sedenie), a to v dnenej dobe rozhodne nie je mlo.

Stanislav TICH

6 9 | 2014

[foto

: R. K

ol

]V ZRKADLE ASU

nho ekumenizmu a rozhodla som sa s vlast-nou cestou. I napriek tomu, e prof. Bene len mlo znal vlety do inch nrov (konkrtne star jazz i lmov hudba), nechal ma vone hudobne sa rozvja a by samostatne uvau-jcou osobou bez snahy zapi sa akmusi mdnemu hudobnmu trendu, v ktorom sa a tak nectim doma.A ja mu za to vemi akujem!

ubica EKOVSK

Priate v sporoch, ktor nekonia

Som presveden, e v ivote kadho loveka, ktor sa chce prepracova k nejakmu tdiu zrelosti, by malo nasta obdobie, v ktorom sa rozhodne niekoho nasledova, teda by jeho uenkom. V mojom prpade bol jednm z takchto ud prof. Juraj Bene. Vzah ui-teiak postupne prerastal do vzahu star kolegamlad kolega, a sa napokon zavil vzahom naozajstnho priatestva. Ke sa mi 1. mja 2004 okolo obeda Juraj dovolal na mobil a s vitkou, preo u druh de neberiem telefn, mi ni netuiacemu oznmil, e je v nemocnici, nemohol som tomu uveri. Len pr dn predtm sme spolu absolvovali jeden z naich pravidelnch dlhch rozhovorov v Kozej brne. A ke mi potom po tyroch mesiacoch a jedenstich doch zase okolo obeda prila sprva, e zkern choroba ho premohla, uvedomil som si, e aj ke som v tdoch predtm, poas nvtev uho v nemocnici ctil bliaci sa koniec, nebol som na pripraven... Kedykovek som toti

Vonos a inpircia

Ke som prila na prijmaky na VMU v odbore Hudobn teria, zd sa mi, e to bol prve Juraj Bene, ktor ma kategoricky od-mietol, a po prijat vytrvalo ignoroval. Na to, aby som dokzala s prof. Beneom vies hu-dobnoteoretick dialg som vedela ete vemi mlo. Po istom ase sme si vak k sebe nali cestu a vam mu za to, e som dnes sklada-tekou. Zanite psa hudbu a chote tudova skladbu do zahraniia. Tak som zaala so skladbou v triede prof. Duana Martineka a vo svojom tdiu po-kraovala v Anglicku u prof. Pattersona. Juraj Bene bol pre ma nesmiernym zdrojom inpircie, akejsi vonosti v uvaovan o hudbe a jej (ne)zkonitostiach, no zrove kldol na srdce vzdelvanie sa nielen v hudbe, ale i v susednch vedch. Nabdal ta a tudova popularizovan biolgiu, fyziku... Vytrvalo pracoval a venoval sa svojim tudentom, jeho prednky a predovetkm analzy Beethove-novch sont i Bachovho diela boli jednm slovom chvatn. Bol pre ma vzorom skladatea-pedagga, ktor si svojich tudentov vil natoko, e sa sn ani nestalo, aby na jedinej hodine hudobnej analzy chbal, o odbornej prprave ani nehovoriac. tudenti ho poctili vdy plnou asou a na prednky chodievali v hojnom pote i posluchi z hudobnej vedy. V diskusii nebol vdy prjemnm partnerom. Svojimi otzkami rd provokoval, bol kontroverzn a domhal sa plnohodnotnej odbornej disku-sie s rovnako silne vyzbrojenm partnerom. Vam mu za vea. Som vyznvaom hudob-

rozmal o tom, o budem v nasledujcom obdob robi, vdy v mojej mysli Juraj vystu-poval v nejakej podobe ako ten, ktor bude do toho nejako zahrnut, alebo bude aspo nie-kde v okolOdvtedy uplynulo 10 rokov a ja sa asto prichytm, e sa s nm v duchu podchvou o veliom rozprvam, ba neraz aj (po)h-dam... Lebo aj ke som si na jednej strane na ivot bez Juraja pomaly zvykol, na tej druhej mvam asto pocit, e je stle (parafrzujem jeho venovanie v knihe O harmnii) mojm vene prtomnm priateom v sporoch, ktor nikdy nekonia...

o sa jeho neprtomnosti tka, som hlboko presveden, e Juraj nechba len svojim naj-blim, teda rodine a blzkym priateom, ale e chba a takpovediac intitucionlne. Mm teraz na mysli najm kolu jeho hlav-n psobisko, na ktorej velio zaalo po jeho odchode upada a rozklada sa, a viem, e sa tak stalo v nejednom ohade aj preto, e sa z nej vytratil jeho nekompromisn, odvny pedagogick a umeleck duch (akch bol, je a obvam sa, e aj bude, u ns vdy nedosta-tok), ktor presadzoval nov pohady a rie-enia s vervou a poctivosou jemu vlastnou. Jeho postoje neraz vyvolali u viacerch ud vlny nevle a ia, aj nevraivos, ba miestami a nenvis. Juraj sa vak snail nebra ani takto prejavy a priori odmietavo a v osob-nch rozhovoroch s umi, ktorm dveroval, o nich poctivo uvaoval a sebakriticky ich vyhodnocoval (viem to z prvej ruky...). Okrem mnohch inch vec bol Juraj Bene skvelm pedaggom. Jeho prednky mali dynamick charakter, uil ns myslie probl-movo a polemicky, uil ns neprestajnej otvo-

Juraj Bene2. 3. 1940, Trnava 11. 9. 2004, Bratislava

[fot

o:

P. K

astl]

7

V ZRKADLE ASU

renosti voi inm nzorom, schopnosti ko-rigova vlastn mylienky a postoje vo svetle inch, lepch, oboznamoval a konfrontoval ns s rznymi pohadmi, zrove nm vak zdrazoval, e mme hovori a prezentova sa iba tm, o si naozaj myslme, o om sme presveden, k omu sme na zklade poc-tivho tdia a kritickho vyhodnocovania novch poznatkov dospeli. Juraj Bene bol lovekom na svojom mieste, lebo vedel robi veci nevyhnutn, teda tie (ako povedal svojho asu John Cage), ktor ete neboli uroben. A tak ke sme u ns minul rok, po prvkrt v histrii, zrealizovali Svetov dni novej hudby ISCM, aj vtedy som neraz myslel naho, zakladatea a dlhoronho predsedu Slovenskej sekcie, o by na to pove-

dal, i a ak vek by mal z toho rados, e je festival u ns, i by bol sm v akcii, alebo by u len dohliadal na mladch, a ako by sa zachoval v takej, alebo onakej (neraz proble-matickej) situcii. Ten festival bol asi najv-m sviatkom naej hudby. A bol to tak trochu aj jeho sviatok... Tak vaka, Juraj, za vetko. A dfam, e sa tam m fajn...

Daniel MATEJ

Slobodn lovek

Ke si spomeniem na prof. Benea, vdy sa mi vynor obraz loveka s neuveritene mladckou energiou, slobodnho, uvedo-melho, vzpriamenho loveka, nedobitho komunistickm reimom. Niekoho, kto si aj v akch chvach dokzal udra svoje pev-n hodnoty, udsk aj etick, nestratil rados zo ivota a neochvejne sa zaujmal o diania na hudobnej scne. Ako pedagg zapsobil na ns tudentov svojm neautoritatvnym vyarovanm, s radosou s nami viedol dy-namick rozhovory, ako celkovo o umen a hudbe, tak o dleitch hodnotch ivota. Jeho priatesk sprvanie bolo zaloen vdy na vzjomnej cte k druhmu. Inpiroval ns svojimi pokrokovmi mylienkami a vyzval k innosti, k zdokonaleniu seba samho a k hlbokmu postoju k svojej profesii.Aj ke z naich kruhov odiiel prli skoro, svojm umeleckm psobenm a mylienkami sa hlboko vryl do mojej pamti a spomienku na neho nosm v sebe dodnes.

Nora SKUTA

Bene ako dramaturg moderny

Juraj Bene bol jednm z najoriginlnejch slovenskch opernch autorov, ktor zastu-poval v dejinch slovenskej opery avantgardu 60. rokov ako druh generciu moderny 20. storoia. Jeho tyri opery (Cisrove nov aty, SND 1969; Skamenen, VMU 1978; Hostina, SND 1984; The Players, Oper der Stadt Kln 1994) vznikali v rznych obdobiach a v rznej spoloenskej klme, ale ich spolonm vchodiskom bolo obdobie 60. rokov, najm 19631969, s vnimonou tvorivou atmosfrou charakteristickou pre toto krtke obdobie. Bene ho zail vo veku 23

a 30 rokov, rozhodujcom z hadiska celoivotnho smerovania osobnosti. V tej dobe a so svojm naturelom sa musel sta rebelujcim opernm dramaturgom, ktor neakceptoval ch-panie poslania opery ako iluzvneho vkladu prbehu s tromi zkladnmi jed-notami dramatickho deja a hudobnm jazykom folk-

lrno-syntetickej slovenskej opernej moderny.Bene sa stal opernm skladateom na zkla-de viacerch podnetov. Prv mu poskytol jeho pedagg na Vysokej kole mzickch umen Jn Cikker. Ale mlad Bene zsadne neak-ceptoval opern optiku svojho pedagga. Za-ujal postoj rebelujceho tudenta, ktor ije u celkom inm nhadom na hudobn kom-pozciu i na divadlo ne jeho uite, a svoju lohu videl v popieran nzorov, ktor vnmal ako zastaran. Nepokal sa negova vetko, o bolo pred nm, ako najvzdelanej znalec opernej dramaturgie u ns vnmal fenomn opery v celkovom kontexte. Ako tvorca vak

povaoval za nevyhnutn proklamova nov slovensk opern estetiku so vetkm, o k tomu patr.Druhm vznamnm podnetom sa stva Beneovo psobenie v Opere SND v rokoch 19641974 v pozcii korepettora. I ke neraz vtipkoval, e opern prevdzka psobila na-ho skr odpudivo ne podnetne, desaron psobenie na poste opernho korepettora chpal s odstupom asu skr ako zbierku divadelnch anekdot a zitkov ne ako as zmysluplnej tvorivosti. Do Opery SND sa po rokoch vrtil ako dramaturg (19881991) s ambciou zmeni celkov nhad na operu, s jasnou dramaturgickou koncepciou. Ibae po nstupe Juraja Hrubanta na post fa opery v roku 1989 sa vetky tvoriv ambcie v sfre hudobnho divadla rozplynuli a na dlhie obdobie sa zabetnovala spevcka exhibcia ako hlavn cie. Ale najvznamnej impulz pre zrod opernho dramatika Benea predstavovalo jeho vemi irok divadelno-teoretick vzdelanostn zze-mie, ktorm presahoval svojich slovenskch predchodcov i sasnkov. Divadlu sa venoval nielen ako autor spotrebnej hudby k inohrm v SND a rozhlasovm hrm v Slovenskom rozhlase, ale predovetkm ako nezvisl, bdatesk typ tvorcu. Divadlo preho nebolo

iba sasou sksenosti a formou peci ckej existencie, ale v prvom rade sfrou estetickho skmania fenomnu bytia. Pre Benea bolo divadlo laboratriom, v ktorom sa skma svet prostrednctvom intelektulnych teri. A prve tieto excentrick, v pravom zmysle slova neintitucionalizovan divadeln pokusy boli Beneovm divadelnm svetom divadlo znaku, symbolu, antiilzie, hereckej tylizcie, sasnho tanca, nedivadelnch experimen-tlnych priestorov, tylizovanho slova a, sa-mozrejme, divadelnej hudby.

Martin BENDIK

Hudba tto udsk innos, ktor sa zmocuje loveka viac ako ktorkovek in, ktor vyjadruje svet loveka viac ako ktor-kovek in, ktor lovek potrebuje viac ako ktorkovek in, lebo integruje vetky vrstvy jeho bytosti.

Juraj Bene (O harmnii)

[foto: P. Kastl]

8 9 | 2014

ESEJ

O Johannovi Sebastianovi, o prrode a o budcnosti (2000)Juraj BENE

Bachovo postavenie v dejinch hudby a v hudobnom povedom je zvltne, vlastne jedinen. Hoci nikto nepopiera jeho vekos, v-znam a majstrovstvo, pre hudbymilujcu verejnos zostva autorom jednej ome, dvoch pai, niekokch brandenburskch koncertov, slvnej Air a ete onoho populrneho signlu, ktor si mete vypo-u, ak sa naprklad nhodou rozhodnete zatelefonova prof. Klindo-vi. Slikov, klvesov a in tudenti hudby povinne trnuj vdatn dvky jeho sut, sont a preldi a fg, a ani im nezde na um, e by tto hudba mala i mohla znie na koncertnch pdich tak isto ako hudba Haydna, Mozarta, Beethovena... Na hodinch terie vetci po-

vinne analyzuj jeho kontrapunkt a harmniu, na hodinch dejn sa uia cirkevn rok poda jeho kantt a absolvuj spoloensk vchovu spolu so zasvtenm do takmer u zabudnutho tajnho umenia hudobnej alchmie darekovm koom Hudobnej obeti (nehovoriac o tom, e bol poslednm autorom Figurenlehre). Zostva ete cho-rl, ktor u neho funguje v istom zmysle ako udov piese u Bartka, ale v inom zmysle celkom opane. Chorl, ktorm je poznaen tak-mer polovica jeho diela, chorl, tak jednoduch vec s takmi zloit-mi, bohatmi a nedoziernymi nsledkami. A trinsta komnata...Ako sa ukazuje, hoci je Bach jeden, predsa s mnoh. Zrove pre mno-hch je iba jeden z nich (ten jeden z tch mnohch Bachov) a pre nie-ktorch jeden vo vetkch. O tom jednom (mono na toto s potrebn vroia) poksim sa, aby bol tento prspevok.

Vemi dvno, ete ako vysokokolk vysokokolkovi, ke som nesmelo vyslovil nejasn mylienku, e sn obecn vahy o har-mnii by mali zaa definovanm privilegovanho intervalu kvinty (vtedy som nevedel, e ide o cel kvintov kruh), povedal Miro Bzlik vetu, ktorej pravdivos a vznam si odvtedy potvrdzujem,

e harmnia a kontrapunkt je to ist (rozumej dve strany tej istej veci), a myslel tm pravdae na J. S.

Eggebrecht 1 vo svojej knihe Bachs Kunst der Fuge cituje z Walthe-rovho 2 Hudobnho lexiknu: berhaupt nun ist jede harmonische Zusammensetzung ein Contrapunct. alej: Contrapunctus ist eben dasjenige, was sonsten Compositio genennet wird. a ete do tretice: Die Wissenschaft, Con- und Dissonanzen also zusammen zu setzen und mit einander zu vereinigen, da sie eine Harmonie geben. Kon-trapunktik Bach a Bach harmonik je aj poda jeho sasnka jednou a tou istou osobou.

Ak vrcholn barok predstavuj tak diatonick men ako Vivaldi, Scar-lattiovci, Rameau a Couperinovci, Purcell, Telemann a Hndel, potom Bach je chromatickou vnimkou. Zrove (pretoe chromatika je skutonm partnerom spomnanho kvintovho kruhu) je vnimkou aj pokia ide o harmniu (t. j. kontrapunkt), umenie (vlastne vedu) narba

konsonanciami a disonanciami a o je najdleitejie, samotn kompono-vanie, ktor je toho kontrapunktu synonymom, komponovanie, ktorho harmonick komplexnos, bohatos a zrelos s tak, e na celom svete sa vyuovanie harmnie uskutouje prve a predovetkm na jeho diele.

Pre autora samotnho tto schopnos v kadom okamihu v kadej skladbe vykonva tie ist harmonick (kontrapunktick) pohyby, ktor nemaj iaden cie, iaden zmysel okrem toho svojho vlastnho pohybu ako takho, svojej vlastnej nikdy nekoniacej re-produkcie je toto vetko tou najsamozrejmejou vecou.

Prirodzenos harmonickho pohybu je tak dokonal, e psob, akoby u ani nelo o (hudobn) umenie. Tto hudba je hudbou na hranici i samotnej hranice duchovnej kultry (o kresanstve, cirkvi a liturgii ani nehovoriac), je istou fyzikou, prrodou, jedinou v rmci (hudobnho) umenia. Preto prrodou, lebo prtomnos i absencia hudobnho celku (vek hudobn formu, ale zrove aj jej hyper-tro u, spochybnenie a takmer likvidciu uskuton a Beethoven) je bezvznamn v porovnan s gravitanou silou (Eros) detailu, t. j.

[foto: P. Kastl]

9

ESEJ

tvorivosti samotnej, ktorej tajomstvom je, e niet iadneho tajom-stva (iba ak by nm bola ilzia rozloitej a mnohovrstvovej hudobnej formy skrvajcej tie detaily). Bach sa preto na konci svojho ivota poksil zahladi stopy (tak ako ich vlastne cel ivot celkom inm, legitmnym, spsobom zahladzoval chorlovmi spracovaniami) knonmi Hudobnej obeti a kontrapunktmi Umenia fgy.

Ke Tomaszewski 3 umiestuje existenciu hudobnho diela postupne do hlavy autora (koncepcia), do rk interpreta, u poslucha (aper-cepcia) a nakoniec hudobnho povedomia (recepcia), poznamenva, ilustrujc to prkladmi Bachovej tvorby, e u autor sm me predzna-mena svoje dielo napr. tak, e paie bud prspevkom predovetkm hodnotovej orientcii, brandenbursk koncerty poteeniu publika a kla-vrne suity trningu tudenta.

Zostva ete pohad do zrkadla, hudobn myslenie samotn, jeho zdroj a stroj, autorsk koncepcia ako tak, introspekcia, vskum a re exia vlastnho remesla, hudobn skladba ako sprva, ako summa. Egge-

brecht v spomnanej knihe, v ktorej prina pravdepodobne shrn vetkch dleitch poznatkov a tm relevantnch v svislosti s Umenm fgy, upozoruje, e prve v 30. rokoch 18. storoia, kedy vychdzal Waltherov Hudobn lexikn, objavuj sa hlasy o staromdnosti a anachronickosti Bachovej tvorby a jeho hudobnho myslenia. Ich oz-vena v podobe populrneho kli o spore otca so synmi, tradicionalistu s novtormi, kontaminovala mnoh uebnice (a nielen ony) dejn hudby.

Na postave starnceho skladatea, ktor vedel a videl, bolo celkom in a celkom in bola aj anachronickos jeho diela. Vytvoril najv celok, o ak sa vo svojom ivote usiloval, uniktne dielo vybudovan z jednej tmy i skr tematickch praprvkov. Ak ho nedokonil, znamen to iba, e nebolo potrebn dokoni ho, e vlastne dokonen nemalo a nesmelo by, a e tto otvorenos spojen s otznikom je kom k onej trinstej komnate, skutonm posolstvom a vzvou, ktor zaslechli iba niektor.

Beethoven bol prv, ktor zachytil volanie Umenia fgy, a to hne dvo-jakm spsobom. Vo svojich poslednch kvartetch, v ktorch dosiahol jeden z vrcholov hudobnho spiritualizmu, zvl jednm (opusom 131,

cis mol) ukazuje ako resum celej svojej tvorby vetky pouit hudobn formy (on, najv vynlezca v tejto disciplne) v porad fga, varicie, sonta. Kad, kto pozn jeho zubu vo varianej technike i forme va-rici a posadnutos fgou v poslednch opusoch, vie, o toto kvarteto znamen testament. Zrove (pretoe ak existuje v hudbe zmysel pre humor, tak je to prve u Beethovena) tento svoj postoj zahuje a sarkas-ticky sebazniujcim spsobom a v tom istom obdob nape dva opusy (11 neue Bagatellen op. 119 a 6 Bagatellen op. 126) klavrnych miniatr, ktor ako laboratrne, niekedy a extrmne pokusy ukazuj aleko do budcnosti (nie nhodou Webern...) a nie nhodou aj toto volanie bud pova autori 19. storoia.

A tak Beethovena (t. j. Bacha) nasleduj Chopin Preldi a Etudy, Brahms posledn klavrne opusy, Klavierstcke a Intermezz, Debus-sy Etudy a Preldi, ale aj Janek Po zarostlm chodnku. Bartk vo svojom Mikrokozme obnovil toto silie nvratom k Bachovi, a tm zrove aj vstrebanm historickho (dejinnho, vvojovho) hadiska do koncepcie hudobnej skladby, jeho spojenm s kompozinou logikou brahmsovskho

typu a vlastnm vskumom elementrneho hudobnho myslenia. Tto tradciu alej zvelauj Ligeti Musica ricercata a Etudy a hlavne Kurtg zatia 7 zoitov jeho stle otvorenho cyklu minia-tr Jtkok (Hry). Z naich skladateov treba spomen Suchoa a jeho Kaleidoskop.

Zygmunt Bauman vo svo-jej eseji Spor o modenitu 4 de nuje rozdiel medzi mo-dernou a postmodernou ako diktt jedinho PROJEKTU versus nekonen pluralita projektov. Bach na konci svojho ivota uzrel hranice svojej zhrady, ktor sa zdala by (a aj bola) nekonenou (v kadom zmysle tohto slo-va), odtrhol jablko zo stromu poznania (sm seba vyhnal z raja) a vytvoril projekty, ktormi prekroil hranice nie-len svojej (hudobnej) prrody. Odtartoval modern hudob-n myslenie, ktor v priebehu dva a pol storoia postupne stle re ektovalo seba sam

(hudba o hudbe) a dospelo k takej elementrnosti, fragmentrnosti a tzv. konceptartovosti, e sa nakoniec celkom dematerializovalo, vzdalo sa vlastnho tela a komponovania vbec.

Zd sa, e sasn skladate m niekoko monost. Bu bude (pod heslom tzv. postmoderny) alej ryova na nejakom bvalom u vyerpanom nlezisku, alebo, ako entomolg nahajci virtulneho mota, bezndejne prenasledova plpolajcu platnsku ideu (hudby). Ete je mon vetku hudbu povaova za prrodu a pohybova sa v nej znovu vetkmi tmi pohybmi (vi zaiatok tohto textu) a tie, pravda-e, s rizikom novho exodu z rajskej zhrady, alebo, o by bolo mono ete horie, venm zotrvanm v nej.

1 EGGEBRECHT, H. H.: Bachs Kunst der Fuge. Mainz: Schott, 1984.2 WALTHER, J. G.: Musicalisches Lexikon, 1732.3 TOMASZEWSKI, M.: Nad analiz i interpretacj dziea muzycznego.

In: Res facta 9, 1982.4 BAUMAN, Z.: vahy o postmodern dob. Praha, 1995.

10 9 | 2014

SPRAVODAJSTVO / ROZHOVOR

Tvoja hudba sa v mnohch smeroch pribliuje ku klasickej i jazzovej. Doke si predstavi svoje miesto v inom nri?Nikdy som si sm seba nepredstavoval v nija-kom konkrtnom nri. Cel ivot som poval a hral pokia sa dalo t najrozmanitejiu hudbu. Samozrejme, niektorej som rozumel viac a, prirodzene, jej predvdzanie mi ilo lep-ie. Do hudby sa treba vcti, snai sa ju dosta pod kou. Niekedy sa tam ale dostane sama.

V artrockovej re si sa nebrnil ani trochu vzdialenejm mtam: naram naprklad na tvoje hosovanie na albume Sabbath Bloody Sabbath kapely Black Sabbath... To nahrvanie bolo naozaj kurizne. (Smiech.) Ke som priiel do tdia, nebol tam ete nikto z kapely a ke som volal Ozzymu [Osbornovi] o sa deje, povedal mi, e vetci s v nepoui-tenom stave. Ale e mm nahra svoje party k nejakm podkladom, ktor tam njdem. Vsledok nakoniec nebol tak zl...

Bolo by mon, aby formotvorn a zrove odlin skupiny ako naprklad Yes a Mahavishnu Orchestra vystupovali dnes v rmci jednho po-dujatia?

Nemyslm si, e by to bol problm pre hu-dobnkov i pre obecenstvo, ktor m irok klu informci a zujmov. Problmom by skr bola vekos pdia, na ktor by sa asi sotva vmestila dvojica rozmernch aparatr. A teoreticky by to mohol by problm zuj-movch skupn, o vak u nie je otzka pre ns muzikantov.

Phil Collins kedysi povedal, e hudba Genesis nem vea spolonho s tou od Yes, Emerson, Lake & Palmer i King Crimson. Snail sa len o od-lenie, i vs chcel zhodi? Ak boli medzi tmito kapelami vzahy? Myslm si, e v Collinsovej poznmke je dos pravdy. Genesis pomhala v zaiatkoch zade nova termn progresvny rock, no po rokoch si nala svoje miesto v pesnikovo orientovanej oblasti. V tomto teritriu sa kapela ctila pohodlne a jej tvorba ostvala na extrmne vysokej rovni. V rmci vzahov sme si priali to najlepie a teili sa zo vzjom-nch spechov, hoci to znie v dnenej dobe neuveritene. U konkurencie mm mno-stvo dobrch priateov, s ktormi sa pravidel-ne stretvam, naprklad Steva Hacketta, ke u spomname Genesis.

Pripravil Eugen PROCHC

Rozmanitos Ricka Wakemana

fot

o: L

ee W

ilkin

son

To ma op privdza k projektu, o ktorom sme hovorili dvnejie spolonmu vystpeniu troch najlepch klvesistov rockovej hudby: Jona Lorda, Keitha Emersona a teba. Lord u ia nie je medzi nami, ale o tvoj dobr priate Keith? Slovensko by sa vemi poteilo...Vetci by sme sa poteili, bohuia, Keith m enormn problmy s rukou a fyzicky nie je schopn zvldnu viac ako 5-10 mint hrania. Vek koda!

Ak je tvoja mienka o sasnej rockovej, i skr popovej scne? Vina ud ju nehodnot prli pozitvne...Ke skupiny nehraj alebo nemu hra na-ivo to, o poznme z ich nahrvok, nepova-ujem ich za skutonch hudobnkov. Pokia za nich na pdiu hraj potae, mali by na plagtoch uvdza, e nehraj live.

Tvojimi obbenmi koncertnmi destinciami s stredn a vchodn Eurpa. Mme tu nieo, o Zpadu chba?U ako tudent Royal College of Music som si obbil a hral predovetkm ruskch skladate-ov Proko eva, ostakovia, Stravinskho. Ke som v roku 1980 prv raz priiel za opo-nu, okamite som sa zamiloval do tejto asti sveta, do ud, histrie, spoznval som ich ivotn peripetie, ktor vs v mnohch sme-roch aj obohatili. My tto sksenos nemme a asto by sme ju potrebovali. Mojim snom je ma tu niekde domek s vekm klavrom, tla sa a komponova.

V tom prpade ti zrejme neprekal komorn priestor Kostola sv. Katarny, i dva prednos vm pdim?V Banskej tiavnici sa mi skutone vemi p-ilo! Jej histria i posolstvo, ktor odovzdva. Atmosfra kostola idelne spala moju pred-stavu o mieste klavrneho recitlu. Samozrej-me, rd hrm hocikde, pretoe hrm pre ud a nerobm v tom rozdiel. Predsa vak, ke som pred pr rokmi hral v Glastonbury, udia boli odo ma tak vzdialen, e som na nich

Napriek a nite ku klasickej hudbe a ruskm skladateom sa preslvil ako len artrockovej skupiny Yes a v poslednch rokoch hradbu elek-tronickch klvesovch nstrojov vymenil za koncertn krdlo. RickWakeman.

11

SPRAVODAJSTVO / ROZHOVOR

ledva dovidel. V nie-om s mi komornejie priestory predsa len bliie, kee kontakt s publikom je hmata-ten.

Nepovie na zver dobr rockov vtip?Vtip nie, skr hdanku: Preo sa nemu na veeri stretn Mick Jagger s Rodom Ste-wartom? Lebo by nemal kto plati...

Festival peknej hudby 15. ronk, 24.28. jla, Bansk tiavnica, Sv. Anton, Sklen Teplice, Pekn hudba o. z.

Vaka organiztorom Festivalu peknej hudby Lele Zemanovej a Eugenovi Proch-covi sa Bansk tiavnica u poldruha desaroia men poas poslednho jlovho vkendu na ete pozoruhodnejie miesto, kam sa publikum opakovane vracia kvli neopakovatenej kombincii prjemnho s prjemnm.

Vrcholom 15. ronka festivalu bol vodn kon-cert legendrneho Ricka Wakemana, klaviris-tu, skladatea i spisovatea znmeho predovet-km genercii fanikov skupiny Yes. Publikum vypredanho koncertu v Kostole sv. Katarny odmenil umelec dvaapolhodinovm klavrnym recitlom, vyskladanm zo svojich najvch hitov. Zaznela hudba z projektov The Six Wives Of Henry VIII, Journey To The Centre Of The Earth i The Myths And Legends Of King Arthur And The Knights Of The Round Table,

ako aj piesne od The Beatles aranovan na spsob Dmitrija ostakovia. Medzi skladbami Wakeman bavil publikum typickm anglickm humorom a prilo aj na sriu prdavkov v podo-be nvratu k lmovej hudbe Lisztomania z roku 1975, naznaujcu inpiran zdroje umelca. Druh koncertn veer v Kostole sv. Katarny patril Vladimrovi Godrovi. Emmeleia sa ako leitmotv objavuje v Godrovej tvorbe opakova-ne v rznych podobch a premirovanej verzie pre violonelo, slikov orchester a harfu sa zhostili Eugen Prochc, Katarna Turnerov

a Cappella Istropolitana. Mal suitu pre mal-ho Davida pre husle, gitaru, slikov orchester a embalo autor pvodne venoval Stanislavovi Palchovi a Andrejovi ebanovi. Zvuk elektric-kej gitary v novej verzii suplovalo Prochcovo violonelo a v kon-traste so nrovo mnohorakmi Pa-lchovmi impro-vizciami odznel posluchsky van

polytlov opus. Protagonistkami matin v barokovom katieli v nealekom Svtom Antone boli gitaristka Mi-

riam Rodriguez-Brllov a sopranistka Eva Hornykov. Emotvne precten Ave Mariu Williama Gomza striedali temperamentn argentnske skladby Alberta Ginasteru Danza de la moza donosa i slvna Aria (Cantilena) z Bachianas Brasileiras Villu-Lobosa, pvodne uren smim violonelm, v ktorej Hornyko-v svoj javiskov opern prejav citlivo prispso-bila spojeniu s dynamicky krehkejm zvukom gitary Rodriguez-Brllovej. Nzov Trio GALUP ukrva men dvoch Fran-czov, klaviristu Pascala Galleta, autistu

Oliviera Lusinchiho a violonelistu Eugena Prochca. V vodnej Elgii pre violonelo a klavr Gabriela Faurho sa predstavil vbor-ne technicky i muziklne disponovan Gallet, iadan partner komornch zoskupen doma aj v zahrani. Poulencovu Sontu pre autu a klavr njdeme v repertori viny koncert-nch autistov a interpretane vestrann Lusinchi ju predviedol s franczskou noblesou v kantilnovch i dramatickch astiach. Bo-hat a rozmanit tvorba franczskeho skla-datea Aymho Kunca je mlo znma i v jeho vlasti. Trio GALUP predstavilo jeho Suitu pre autu, violonelo a klavr, v ktorej sa hudba 20. storoia konfrontuje s neskororoman-tickou harmniou. Jeho sasnkom bol tie

Henri Collet, franczsky profesor hispanisti-ky, ktor v znanej miere poznamenala jeho tvorbu. Vplyvy kastlskej a andalzskej hudby i odkaz Manuela de Fallu sa odzrkadlili v jeho Kastlskych spevoch pre klavr. Efektnou bod-kou programu bolo Mendelssohnovo hudob-ne i technicky brilantn Trio d mol vo verzii pre autu, violonelo a klavr.Zveren koncert festivalu sa presunul do nealekch Sklench Teplc, kde neden atmosfru na kpenej promende oivil Mi-chal Mot Tentet. Sasou festivalu bola vernis mladch vtvarnkov Jany Brisudo-vej a Stanislava Kiu na Starom Zmku, poas ktorej odznela premira skladby Lulaby for Sentimental Dreamers Nikolaja Nikitina.

Eva MIKOVIOV

Rick WAKEMAN (1949) zanechal tdium klavra na Royal College of Music a ako dvadsaron hrval s rozlinmi folkovmi a rockovmi formciami. V roku 1971 sa pridal k artrockovej skupine Yes, s ktorou nahral via-cero zsadnch albumov (Fragile, Close to the Edge, Tales from Topografi c Ocean). Od po-lovice 70. rokov sa venoval slovm projektom (The Six Wives Of Henry VIII, Lisztomania) inpirovanmi klasickou hudbou a prleitostne spolupracoval s lenmi Yes. Jeho slov recitl zaznel 24. 7. v rmci Festivalu peknej hudby v Banskej tiavnici. R. Wakeman na Festivale peknej hudby foto: Luina

E. Hornykov a M. Rodriguez-Brllov foto: Luina

Trio GALUP foto: Luina

12 9 | 2014

SPRAVODAJSTVO / KONCERTY

Hudba v ase (ne)stratenS chvle a zitky, ktor sa loveku v mysli neustle vracaj, pretoe ho poznaili viac ne in. Takm zitkom bol aj mimoriadny koncert v Kremnici 27. 6. v rmci Festivalu Hudba pod diamantovou klenbou. Mimoriadny bol nielen tm, e sa ko-nal v Kostole sv. Frantika, ale navye v om po takmer 250 rokoch znovu zazneli sakrlne diela jeho niekdajieho kantora Antona Aschnera (1732?1793). Na jeho tvorbu od 50. rokov 20. storoia upozornili Ivan Hruovsk, Ernest Zavarsk a ne-skr Darina Mdra, pre sasn hudobn ivot vak zostala dosia neznma. Z hlbn kremnickho archvu ju v rokoch 20112013 vytiahli, zaevidovali, spartovali a pre-psali do modernej notcie rieitelia grantovho projektu KEGA, venovanho prve tejto osobnosti, z Katedry hudby Pedagogickej fakulty Katolckej univerzity v Ru-omberku pod vedenm Petra Hochela.

Dobre poznm ten slvnostn a vzruujci pocit hudobnho historika, ke po rokoch bdania, vskumu a tdia me po prv raz pou a verejnosti predvies vsledky v podobe ivej hudby. Vber z tchto diel sce zaznel u na 58. Pieanskom festivale v jli 2013, avak s komornejm intrumentlnym obsadenm. Na uvedenom koncerte v Kremnici zaznelo 15 Aschnerovch voklno-intrumentl-nych chrmovch kompozci v natudovan sopranistiek Mariany Hochelovej, Martiny Prochzkovej a Miriam iarnej, tenoristu Jozefa Grfa, barytonistu ubomra Popika, mieanho zboru Ad Una Corda (zbormaj-ster Marin ipo) a ttneho komornho orchestra ilina s dirigentom tefanom Sedlickm.Vborn dramaturgia koncertu ponkla jeho posluchom marinske antifny, hymny, asti z Miserere F dur a c mol, z Magni catu D dur, Rekviem d mol aj rie. Skladby s men-m slovm obsadenm sa striedali s kompo-zciami pre sla, zbor a orchester, pomalie s rchlejmi, durov s molovmi, a po z-veren ndhern alm Dixit Dominus D dur

s monumentlnou prvou a tvrtou asou. Tvorcovia dramaturgie navye dbali aj na to, aby vyniklo Aschnerovo kompozin majstrov-stvo z hadiska melodiky, harmnie, techniky a precznej uzavretej formy. Preto zoradili jednotliv skladby tak, aby v jednej dominovali ete prevldajce prvky hudobnho baroka striedme melodick ozdoby, kontrapunkt, basso continuo, deklaman charakter zboro-vch partov a v alej sa prezentovali prejavy

ranho a neskorieho klasicizmu s klenutmi a bohatie zdobenmi melodickmi lniami, irou harmonickou, farebnou i rytmickou klou a homofnnym intrumentlnym sprie-vodom. Dirigent viedol interpretov k discipli-novanm, sstredenm a kultivovanm vko-nom s citlivm repektovanm terasovitej dy-namiky, typickej pre dan obdobie a skladate-ovu estetiku. Dramaturgia a interpretcia tak vytvorili pestr, zvukovo a emocionlne bohat zitok, znsoben prve tm, e hudba znela v tom istom priestore ako pred tvrtiscrom. V preplnenom chrme bolo mon stretn nielen Kremnianov a Ruomberanov, ale aj nvtevnkov z Banskej Bystrice, Trnavy, Bra-tislavy a inch miest, ktor prili na vnimon koncert, monogra cky venovan tvorbe krem-nickho kantora a huslistu Antona Aschnera. Mono poveda, e rovesnk Josepha Haydna A. Aschner spolu s A. Zimmermannom, H. Kleinom, F. X. Tostom, F. X. Zombom, A. J. Hirajom a almi mladmi skladatemi patr k vznamnm predstaviteom eurpske-ho hudobnho klasicizmu.Bonusom koncertu bola monos zakpi si po jeho skonen CD Anton Aschner... to najlepie z neznmeho, na ktor lenovia Katedry hudby KU v Ruomberku nahrali v roku 2013 dvad-sajeden skladateovch diel (14 z nich zaznelo aj na koncerte). Musm poveda, e som sa trochu obvala vypou si ho po takom skvelom zitku zo ivho koncertu, ale bola som vemi prjemne prekvapen jeho hudobnou kvalitou. Mem sa tak k tejto hudbe, o ktorej Peter Hochel v koncertnom programe napsal, e je v ase straten, znovu vraca a uvedomova si hodnotn, bohat korene naej hudobnej kult-ry, ktor sa tak v ase predsa len nestratia.

Marianna BRDIOV

K ivotnmu jubileu Nade HrkovejV auguste sme si pripomenuli ivotn jubi-leum poprednej slovenskej muzikologiky, autorky mnohch vedeckch tdi a mono-gra , spoluzakladateky festivalu Melos-tos, oduevnenej propagtorky sdobej slovenskej hudby v zahrani, organiztorky poetnch medzinrodnch konferenci, profesorky Nade Hrkovej. Ako dlhoron univerzitn pedagogika odkolila desiatky diplomantov a doktorandov. Patrm k nim.Spomnam si na nae prv stretnutie. Bolo to na hodine hudobnch dejn, v vodnom roku mjho tdia na Katedre hudobnej vedy bratislavskej Filozofickej fakulty. Dovtedy som, saby istokrvn opern fachidiotka, vnmala roky predchdzaj-ce vzniku Florentskej cameraty ako dobu temna, nudn a nezaujmav. Prednky energickej, temperamentnej docentky (profesorsk titul obhjila v roku 2001 na Masarykovej univerzite v Brne) ma vtiahli do arov starej hudby.

Motto publikanej innosti Nade Hrkovej, psa zaujmavo a zrozumitene, sa odralo aj v jej pedagogickej innosti: Vbec si nemys-lm, e okolo hudby treba robi vek vedeck hal. Predovetkm ju treba vetkmi cesta-mi, a najm profesionlne, ale nekonvenne pribliova mladm udom respektve uom

vbec. Netlaila nm do hlv encyklopedick trdle (jej obben vraz pre dlh, nezro-zumiten vety), vahovala ns do svislost. tudenti boli pre u partnermi, hoci repekt pedagogiky nezskavali zadarmo. Jej pred-nky sa menili na diskusie, neraz ohniv a konfrontan (spomnam si, ako sme sa sporili, i sa maj opery uvdza v originloch alebo v slovenskch prekladoch). Kto obstl, dostal prleitos vystpi na Sympziu mla-dch muzikolgov poskytli nm nenahradi-ten sksenos. Nevnmala ns ako dorasta-jcu konkurenciu, boli sme jej odchovancami, ktormi sa mohla hrdi. Otvoren povaha, nekonformn postoje a kritick oste pretavujci sa v osobnch aj odbornch nzoroch, deklarovanch tak ver-blne, ako aj psomne, neuahili Nade Hrko-vej skromn ani odborn drhu. No ako sa vyznala v rozhovore pre posk asopis Ruch Muzyczny: Robila som, o som povaovala za sprvne, milovala, o stlo za to, hovorila, o som si myslela a omu som verila.

Michaela MOJIOV

foto: www.hrckova.sk

13Organiztor: Moyzesovo kvarteto, komorn sbor mesta Skalica

24. septemberMoyzesovo kvarteto Juraj Alexander violon eloJozef Podhoransk violon eloEugen Prochc klavrJ.S. Bach, D. Martin ek, D. Popper, F.M. Bartholdy

22. oktberMoyzesovo kvartetoBoris Boh violon eloJ.S. Bach, A. Moyzes, I. Park, G. Ligeti, L. v Beethoven

19. novemberMoyzesovo kvartetoPavol Mucha violon eloJ.S. Bach, A. Moyzes, F. Schubert

10. decemberMoyzesovo kvartetoCellomaniaJ.S. Bach, .M. ekovsk, L. Jan ek,M. Pia ek (3 premiry)

Plffyho palc - Zmock ul. 47 - 19:00 hod.Vstupn: dospel - 4, tudenti, dchodcovia, Z P - 2

9. ro nk - POCTA GUSTVOVI VE ERNMU

14 9 | 2014

Rbert ebesta: Historick klarinety s mojou vou

Sylvester Perschler, Ronald ebesta, Rbert ebesta[foto: archv Lotz Tria]

ROZHOVOR

Juraj Korec, s ktorm som sa vtedy pravidelne stretval, mi povedal, e v Prahe videl v jed-nom obchode so staroitnosami celkom zau-jmav star klarinet. V priebehu pr dn som sa vybral do Prahy a pre istotu som si zobral aj peniaze, aby som nepremrnil jedinen ancu zska svoj prv originlny historick klarinet, o sa mi aj podarilo. Ilo o nstroj pravdepodobne eskej proveniencie s prebr-senm menom vrobcu z konca 19. storoia. Mal len dev klapiek, preto som si myslel, e je podstatne star. Stle si pamtm vzrue-nie, ktor som preval, ke som ho kpil a vie-zol domov vlakom. Prena vtedy cez hranice staroitnosti nebolo plne bezproblmov.

Ako prebiehalo tvoje vzdelvanie? Na Sloven-sku so tdiom starej hudby zaostvame...Hoci mm za sebou aj formlne vzdelvanie a dva roky tdi v Pari u Gillesa Thomho a Erica Hoepricha, v tejto oblasti sa povaujem v podstate za samouka. V polovici 90. rokov sme boli s Adrianom Rajterom a Igorom Va-lentoviom v Amsterdame. Cestoval som tam s cieom vypou si Mozartov koncert v podan Erica Hoepricha, ktor ho hral vbec prvkrt na basetovom klarinete skontruovanom poda Stadlerovho nstroja. V tom ase v Amsterda-me inkoval aj Milo Valent a ponkol nm monos u neho bva. Mali sme prleitos po-u Monteverdiho Orfea so Stephenom Stubb-som, navtvi Hoepricha v jeho dome, kde nm

Aby mohol vznikn pecializovan sbor ako Lotz Trio, musel si sa najskr zoznmi s historic-kmi dychovmi nstrojmi. Ako k tomu dolo?Ku klarinetu a historickm nstrojom som sa dostal inpirovan nahrvkami, ktor vznikli na prelome 80. a 90. rokov. Ich hlavnmi aktrmi boli Eric Hoeprich, Alan Hacker a ich genercia. Mo-no plne prvm impulzom bol pre ma kontakt so storonm trogatm. Ktosi ho raz priniesol na moju hodinu klarinetu u profesora Bombaru a chcel ho preda. Skali sme na om hra a vtedy som si povedal, e toto je nieo in a asn. Zistil som, e ma srdce ah tmto smerom.

V podstate jedinm kontaktom so starou hud-bou boli v asoch tvojho tdia koncerty sboru Musica aeterna. Ovplyvnili a?Samozrejme, e Aeterna a koncerty s pozva-nmi zahraninmi slistami boli mtami, ktor ma posvali v spoznvan starej hudby a hry na historickch nstrojoch. Pamtm sa na bratislavsk inkovanie a osobnosti ako Jan Kleinbussink, John Holloway alebo Simon Standage. Vtedy som ich vnmal ako nedotknuten ikony, ku ktorm som vzhlia-dal, a ktor mi ukazovali svet hudby vznikajci plne inm spsobom, ako sme mohli zai tu.

Star hudbu nemono hra bez kontaktu s do-bovm nstrojom alebo s kvalitnou replikou. Ani dnes nie je jednoduch zska takto nstroj, ako si sa k nemu dostal prvkrt ty?

ukzal u vtedy vek kolekciu historickch klarinetov. Myslm, e on bol mojm jedinm skutonm uiteom v tejto oblasti. Udriaval som s nm dlhoron kontakt.

Okrem historickch klarinetov hr aj na mo-dernom nstroji. Ak nron je proces adaptcie? U dlhie u ma plat, e akonhle zoberiem do ruky niektor z nstrojov, i u modern alebo historick, automaticky sa mi zapna in soft-vr, adekvtny pre dan klapkov systm, pre konkrtny nstroj. Dnes to ide pomerne rchlo, zo zaiatku bol tento prechod samozrejme ve-mi problematick, pretoe na rozdiel od husl je historick klarinet z 18. storoia v ovea latent-nejom stave. M plne in mechaniku, hr potrebuje in hmaty. Klarinetista zvyknut na modern nstroj nevie na historickom klarinete hra bez dlhho kolenia. To bol aj mj prpad a jeden z impulzov, preo som v istej chvli re-zignoval na tdium modernho klarinetu. Ctil som, e objavenie historickch klarinetov sa stalo mojou vou, pretoe som chcel spozna vetky, ktor v 18. a 19. storo existovali. Som nesmierne rd, e nemusm hra stle na tom istom modeli, pova ten ist zvuk, zaujma ma zvukov variabilita...

Ako vyzer tvoja zbierka historickch nstrojov?V sastnosti vlastnm kolekciu asi tridsiatich historickch klarinetov, medzi nimi aj vemi vzcne kusy svetovch znaiek. Mm naprklad

Uniktne trio basetovch rohov, ktorho duou s bratia Rbert a Ronald ebestovci, oslavuje tento rok u desiate narodeniny. Lotz Trio nedvno nahralo tretie CD, prijalo novho lena a spene absolvovalo sriu za-hraninch koncertov. O vni k historickm klarinetom, ktor vystila do zaloenia sboru, sme sa rozprvali s interpretom, muzikolgom a vyso-kokoskm pedaggom Rbertom ebestom.

Pripravil Andrej UBA

15

ROZHOVOR

klarinet z polovice 19. storoia, jeden z prvch modelov Buffet Crampon. Je ete z krupnov-ho dreva, ale u s mechanikou vemi podobnou modernmu klarinetu. Z toho istho obdobia vlastnm aj elitn viedensk klarinet od Franza Schulza, v mojej zbierke sa nachdza aj klarinet od Carla Kruspeho, renomovanho nemeck-ho vrobcu v 19. storo. Mm aj vemi star nstroje, ete z konca 18. storoia, naprklad klarinet viedenskho majstra Franza Harracha. Pvodne som to neplnoval, ale potreba ma n-stroje z rznych epoch a by exibilne schopn hra hudbu irokho asovho zberu ma pri-ntila, aby som historick nstroje nakupoval s istou odvahou, mono niekedy a nerozumom.

Ak chce tudent zaa s historickm klarine-tom, ak s orientan nklady na prv nstroj?Pokia hovorme o kpii, o je najbenejie, najlacnejie kpie zanaj okolo sumy 3000 eur. So zloitosou mechaniky sa cena samozrejme zvyuje.

Ak je tvoj nzor na kpie?Vina profesionlnych hrov pouva kpie, ja som v tejto oblasti ovplyvnen Ericom Hoepri-

chom a erpm aj z vlastnej sksenosti, preto pre-ferujem originly. Kpie obsahuj urit moder-n kompromisy a nie s vyroben s takou mierou perfekcie, znalosou kontrukcie a akustickch nuns. Dnes sa stavaj nstroje v temperovanom laden, zatia o tie historick, ete z 19. storoia, nie. Nefungovala enharmonika, teda tny ako fi s a ges zneli rozdielne, hrali sa inmi hmatmi. Niektor tny sa nechvali podladen, poltny a cel tny neboli rovnako vek, o dnes mnoh povauj za nedostatok dobovch nstrojov. Ja to naopak povaujem za vemi inpirujce.

Preo?Pretoe hra na historickch dychovch nstro-joch znamen zaobera sa detailne problema-

tikou historickej hudobnej akustiky, naprklad laden. Tento odbor je u ns vo vube absolt-ne ignorovan, no bez toho, aby lovek spoznal vekos intervalov v alikvtnom rade, alebo ak intervaly sa nachdzaj v prirodzenej a v stre-dotnovej temperatre, nie je schopn pocho-pi, pre ak systm ladenia bola hudba psan a v akom dobre znie. Poda mjho nzoru histo-rick hudba v temperovanom laden nefunguje. Je to napokon zrejm z vkonov sasnch modernch telies, ktor neustle bojuj s lade-nm. Dvod spova v tom, e hraj hudbu, ak nebola uren pre temperovan ladenie, nefun-guje v om. Ak sa hr naprklad Schubertova symfnia a hr dr povedzme tn E, rovnak tn s tou istou intonanou vkou neme by sasne dobrm zkladnm tnom, kvintou aj terciou akordu. Nie je to akusticky mon, preto je nutn prelaova. Pokia hr nem poznatky z akustiky, nerozumie harmnii, mo-dulcim, nevie, o robi, a neostva mu ni, len sa udova.

Toto je evidentne tma, ku ktorej m blzko...Jednoznane. Hudobn produkcie v tempero-vanom laden u viac-menej nepovam, aby

som si zbytone nede-generoval sluch a do-kzal oceni szvuky v istom laden, ktor v konenom dsledku vytvra plne in farbu kadej tniny i akordu. Hudba sa stva ovea farebnej-ou, bli sa mtickej

harmnii sfr. Dokonale vyladen hudba napa szvuky maximlnou monou farebnos-ou a rkou zvuku.

Schopnos podobnej adaptcie je urite vemi individulnou zleitosou. Ako ide dokopy s inti-tucionlnym hudobnm vzdelvanm?Kad nstroj m peci ck intonan prob-lmy, na ktor mus hr reagova celkom originlne. Spsoby, ako zska hmatov a sluchov exibilitu adekvtnu historickm nstrojom, mono iastone urchli tm, e sa lovek u u niekoho, kto to m zvldnut a doke poradi mnostvo nes naprklad hmatovch i pri nasadzovan , umouj-cich zvldnu nstroj na poadovanej rovni.

Vdy je vak aj lohou samotnho hra, aby dokzal reagova na nedostatky, potreby har-mnie alebo kompenzoval peci ck zvukov kvality niektorch tnov, ktor znej tlmenej-ie alebo viac utia. Je to mon dosiahnu mimoriadnou citlivosou voi nstroju, precz-nou technikou...

Ako vznikol npad zaloi trio basetovch rohov?Ideu mi podsunul mj brat Ronald, ke som si kpil kpiu basetovho rohu. Bolo to nie-kedy v rokoch 20032004. Zahral som mu na om, a kee tento nstroj m svoju zvukov, ale aj vizulnu, morfologick charizmu, bol naden tm, o vid, pouje, a spontnne z neho vypadlo, i by sme nesksili zaloi trio basetovch rohov. Viedol ns k tomu aj his-torick predobraz bratov Stadlerovcov, ktor hrali s Raymundom Griesbacherom i niekoko alch ansmblov. Eric Hoeprich mal svojho asu s kolegami takto sbor a ich nahrvky zneli neuveritene podmanivo.

V sbore s vami donedvna hrval Rakan Andreas Fink...Zvaovali sme, komu ponknu miesto v Lotz Triu. Mal to by niekto z okolia, ke-e ansmblov hra si vyaduje pravideln cvienie a exibilitu stretvania. Spomedzi viedenskch hrov zareagoval kladne An-dreas Fink, ktor navye vlastnil aj nstroj. Na koncerte k 10. vroiu hral s nami Andreas poslednkrt. Odiiel na vlastn iados, chce sa momentlne viac venova hre na mo-dernch nstrojoch. Novm lenom sboru je Sylvester Perschler, 26-ron klarinetista, jeden z vekch rakskych talentov sasnosti. Po sksenostiach, ktor s nm mme, musm poveda, e Lotz Trio bude znie plne inak.

S menom vho sboru i s tvojm menom sa spja objav Lotzovch basetovch rohov na Hrade Krsna Hrka...V tejto svislosti musm spomen Juraja Kor-ca, ktor bol jednm z prvch hrov na histo-rickch dychovch nstrojoch na Slovensku. Ten ma upozornil na existenciu basetovch rohov na Hrade Krsna Hrka. Okamite som sa tam vybral a naiel som na stene zavesen dva basetov rohy Theodora Lotza. Bol to pre ma neuveritene vzruujci moment, al v kaleidoskope udalost mjho ivota, ktor

Hudobn produkcie v temperovanom laden u viac-menej nepovam, aby som si zbytone nedegeneroval sluch a dokzal oceni szvuky v istom laden, ktor v konenom dsledku vytvra plne in farbu kadej tniny i akordu.

Slovak Period and Contemporary Basset horn Treasures

M. Lejava, M. Burlas, D. Matej, M. Piaek, B. Milakovi, J. J. Rsler, J. Drueck

Hudobn fond 2008

Juraj Drueck

Divertissements Pour Trois Cors de Basset

Hevhetia 2009

16 9 | 2014

ROZHOVOR

predurovali lniu mojich hudobnch aktivt. Prostrednctvom riaditeky pani Lzrovej som zanedlho zistil, e basetov rohy nie s len dva, ale tri. Ilo o uniktny nlez. Lotzove nstroje sa vo veobecnosti cenia preto, lebo sa na nich hrala Mozartova hudba.

V akom stave boli nstroje?A na nustky, ktor boli znien, v intakt-nom. Hralo sa na nich minimlne. Ke som tto informciu napsal Ericovi Hoeprichovi, bol rovnako naden, pretoe vo svete sa-mozrejme existuj aj in Lotzove basetov rohy, no sada troch len na Krsnej Hrke. Neskr vznikol dokument pre franczsku televziu s Gillesom Thomm, ktor zhodou okolnost pripravoval lm o Mozartovom Klarinetovom koncerte. Pvodne je napsa-n pre basetov roh, Thom preto iiel po stopch Lotzovch nstrojov a navtvili sme s nm aj Krsnu Hrku. Sasou nho

vskumu bolo aj detailn zmeranie nstrojov, poda ktorch vznikli v Innsbrucku kpie naich basetovch rohov v Lotz Triu.

Ako muzikolg m urite teriu, ako sa Lot-zove nstroje ocitli na Gemeri...Bolo by prekvapujce, ak by som nemal. (Smiech.) Myslm si, e moja hypotza nie je aleko od pravdy. Vieme, e Juraj Andrssy III. bol lenom slobodomurrov, a prve v tomto spoloenstve bol basetov roh v 80. rokoch 18. storoia vemi populrny. Andrssy v tom ase navtevoval Viede, zastoval sa na zasadnutiach rznych l a zrejme tam, v prostred slobodnch murrov, kde znela aj Mozartova hudba na troch basetovch rohoch, bol produkciou natoko oaren, e sa rozho-dol investova nemlo peaz na objednanie a kpu Lotzovch basetovch rohov. Pravde-podobne predpokladal, e na nich bude hra sluobnctvo, o sa vak neudialo.

Odkia pochdza obuba basetovho rohu u slobodomurrov?Hovor sa o symbolike sla tri. Myslm si skr, e medzi slobodomurrov sa nstroj dostal

tak, e toto spoloenstvo poskytovalo bene ty v podobe nanci a odporacch listov pre mnohch hudobnkov. Tak tomu bolo aj v pr-pade hrov na basetovch rohoch, kde vieme preukzatene, e Anton David a Vincent Springer, neskr aj Frantiek Dvok, jedni z prvch cestujcich virtuzov, presvajcich sa po celej Eurpe, od Petrohradu po Londn, zskavali peniaze prve cez lenstvo a spolu-patrinos slobodomurrov.

Ako by si zhrnul dekdu s Lotz Triom?Myslm si, e svojm obsadenm je sbor uni-ktom nielen v Strednej Eurpe. Celkovo exis-tuje mono p podobnch zoskupen, ktor s aktvne. Vemi sme sa snaili dosta organiza-n strnku Lotz Tria na profesionlnu bzu, o sa nm, ia, dodnes nepodarilo. iastone za to azda meme sami, iastone na tom nesie vinu prostredie, v ktorom existujeme, a ktor m mnoh segmenty v porovnan s benmi

hudobnmi centrami ne-rozvinut, jednm z nich je aj hudobn manament.Ten u ns prak-ticky neexis-tuje. A na pr vnimiek tu nie je agentra ani manari, ktorch by bolo mon oslovi. Skali sme to aj v e-chch u jednej brnianskej agentry, kon-taktovali sme mnostvo ud,

prakticky bez spechu, pretoe, a to treba po-veda, komorn hudba, do ktorej patr aj Lotz Trio, nie je z hadiska biznisu zaujmav. Take organizovanie koncertov a skok prebieha vo vlastnej rii, vyuvame kontakty nadobudnu-t hranm v rznych eurpskych orchestroch a podobne. Bez osobnho kontaktu to nejde.

Nie je takto peci ck obsadenie limitovan repertorom?Nam zkladnm repertorom je Fnfundz-wanzig Stcke fr 3 Bassethrner K 439b od Mozarta, no od zaiatku to bola aj hudba Juraja Drueckho. Ako prv sme nahrali kompletn zbierku Drueckho divertiment, o si vya-dovalo aj vytvorenie cyklickch foriem, partt. Nelo teda len o nahratie, bola to komplexn tvoriv innos. Podobne koncipovan von asti, 18 tercet, m aj Anton Stadler, zjavne inpirovan Mozartom. Toto je tzv. viedensko-bratislavsk repertor. Potom existuje aj pra-sk repertor, v ktorom guruj diela rodka zo Slovenska Johanna Josepha Rslera, ale aj Antonna Volnka a Vojtcha Nuderu. Tieto men sce nie s veobecne znme, ale ide o hu-dobnkov istej rovne.

Nedvno ste nahrali v porad u tretie CD...Nahrvka vznikala s ambciou posun hru tria basetovch rohov na plne nov rove. Znie to mono trfalo, ale ak uvime, e sme prakticky jedin ansmbel, ktor pravi-delne ska, tak je aj logick, ak oakvame, e to budeme prve my, kto bude urova nov trendy a kvalitu hry. Sasou nahrv-ky s anonymn dobov opern aranmny, niektor sme prearanovali, aby lepie vy-hovovali monostiam nstrojov, lepie kon-venovali s originlnou hudobnou predlohou. Tento repertor predstavuje obrovsk vzvu zahra hudbu s takou presvedivosou, afek-tom, ktor pri vypout naozaj pripomna operu, ale zrove je v novom zvukovom ate.

Plny na najbliie obdobie?Do konca roka ak ns okolo trns koncer-tov. Budeme hra vea v zahrani, vo Vrocla-ve, v Mnchove, na Tartiniho festivale v Slo-vinsku, v Budapeti, ale samozrejme aj doma.

akaj ns koncerty so Silvestrom Lavrkom, kde kombinujeme Drueckho hudbu s ta-nm textov Valaskej koly Hugolna Gavlovi-a, o sa v minulch rokoch ukzal ako vemi spen projekt.

Joseph Frhlich v uebnici hry na dychovch nstrojoch z konca prvej dekdy 19. storoia m na hudobnka nasledujce poiadavky: umiernen ivotn tl, nebeha ani nejazdi na koni, poko-dzuje to pca, nepi horce npoje, zvl po cvie-n, a necvii po jedle. Dodriava? Urite nie. (Smiech.) Ako protipl k tomuto tvr-deniu mem poukza na ivotn tl Antona Stadlera pitie, hazard a mnoh alie negat-va, ktor mu ale nezabrnili v tom, aby dosiahol reputciu vnimonho klarinetistu.

Rbert EBESTA vytudoval hru na klarinete a hudobn teriu (Konzervatrium, VMU v Bratislave), absolvoval tipendijn pobyt zame-ran na hru na historickch klarinetoch v Pari (E. Hoeprich, G. Thom). Je aktvnym slistom a vyhadvanm komornm a orchestrlnym hrom doma i v zahrani. Pedagogicky psob na VMU v Bratislave, okrem interpretanej innosti sa venuje aj muzikologickmu bdaniu.

Lotz Trio tvoria hri koncertujci na replikch dobovch basetovch rohov Theodora Lotza. Umeleckm psobenm vychdzajcim z dobo-vej interpretanej praxe sa sbor sna nadviaza na obben dychov harmnie obdobia klasiciz-mu. V repertori tria dominuje hudba Mozarta (vrtane dobovch prav jeho opier) dopan dielami znmych stredoeurpskych skladateov (Salieri, Soler, Stadler, Nudera, Rsler, Wolanka, Drueck). Lotz Trio vystpilo pri prleitosti vstupu Slovenska do E v rskom Corku a pravi-delne inkuje na festivaloch doma i v zahrani. www.lotztrio.com

Lotz Trio s A. Finkom [foto: archv Lotz Tria]

17

ROZHOVOR

Nstroj neobvyklho tvaru a vnimonho zvuku Basetov roh je nstroj, ktor vo svojom vvoji preiel nevednmi morfologickmi a kontruknmi zmenami. V jeho histrii zaznamenvame obdobia, v ktorch neza-stupitene zasiahol do dejn eurpskej hudby i hudobnej kultry na Slovensku.

Vznik basetovho rohu v polovici 18. storoia bol zrejme podmienen hadanm zvukovej identity klarinetu. Zrove vak mohol svisie s potrebou vytvori nstrojov modely s hlbm tnovm spektrom, akm bol naprklad clarinetto d'amore. Tento klarinet s charakteristickm hrukovm, prpadne guovm ozvunkom sa nakoniec v praxi nepresadil. Basetov roh s lievikovitm ozvun-kom a pridanmi spodnmi tnmi dokzal lepie zastpi potreby basovho nstroja. Kee hbkou registra za nimi trocha zaostval, zauvalo sa pre oznaenie basetov (dimincia slova basov). Vaka oblkovmu tvaru zskal nzov roh. Prvmi znmymi vrobcami basetovch rohov s bratia Mayrhoferovci z Pasova. Ich zachovan nstroje (c. 1760) maj nustok s pltkom, oblkov korpus a na spodnom konci skrinku v tvare knihy, v ktorej sa vntorn vtanie ete pred vystenm do mosadznho ozvunka meandrovo dvakrt zavinie. Tm sa skrtila exterirna dka nstroja a ozvunk pri hre v sede zostal vyie nad zemou. Tzv. kniha sa stala charakteristickou rtou baseto-vch rohov v 18. storo.Zsluhou Johanna Theodora Lotza (17461792) sa okolo roku 1780 stva centrom vvoja baseto-vho rohu Bratislava. Poda Cramera (Magazin der Musik) Lotz zdokonalil basetov roh prve v Preporku (1782). Informciu doplnil opisom oblkovho basetovho rohu v G laden, na akom hrali aj prv znmi slov virtuzi Anton David a Vincent Springer. V repertori mali viacer s-lov koncerty (naprklad od Karla Stamica), s kto-rmi vystupovali po celej Eurpe u od roku 1780. Jeden z nich uviedli aj za asti W. A. Mozarta, An-tona Stadlera a Th. Lotza na bene nom koncerte vo viedenskej slobodomurrskej li Zur gekrn-ten Hoffnung (1785). Ich hra Mozarta zaujala natoko, e v Slobodomurrskej smtonej hudbe KV 477 pridal k partu klarinetu a basetovho rohu alie dva basetov rohy. Ich sluby vyuil aj v Gran Partite KV 361 (okrem inch nstrojov dva klarinety a dva basetov rohy) a v Adagiu KV 411 pre dva klarinety a tri basetov rohy, ktor zrejme tie zaznelo v kruhu slobodnch murrov. Slov vkony Davida so Springerom Mozarta podnietili aj k jeho slovmu vyuitiu. K tejto vahe ns vedie rukopisn fragment (199 taktov) Koncertu KV 622, skomponovan v G dur pre basetov roh v G laden, ktor Mozart neskr dokonil pre Antona Stadlera a jeho basetov klarinet v A la-den. Lotz po presahovan sa do Viedne (1784) a nadviazan spoluprce s klarinetovm virtuzom Antonom Stadlerom vytvoril plne nov model ba-setovho rohu s dvoma rovnmi dielmi spojenmi slonovinovm kolenom. Narozdiel od oblkovho modelu sa jednoduchie a precznejie vyrbal, o sa prejavilo na jeho zlepench hracch vlastnos-tiach. Pod jeho spenos v praxi sa podpsala aj

zvukov originalita a prieraznos nstroja. Lotz dokzal njs sprvny pomer priemeru vntor-nho vtania a exterirnej hrbky stien korpusu, navye v novom F laden. Jeho basetov rohy zneli konkrtne, mali irok tn a meniace sa farebn spektrum v jednotlivch registroch. Jedin sada troch originlnych Lotzovch basetovch rohov zachovan na hrade Krsna Hrka nm poskytla vern rekontrukciu ich hracch vlastnost. V trio-vom obsaden znie mimoriadne homognne. Vyroben je v rozmedz rokov 1788 1792, kedy Lotz pouval prestny titul dvornho nstrojra K. und K. Ho nstrumentenmacher in Wien. V rov-

nakom obdob (c. 1784) ako Lotz vytvorili podob-n basetov roh aj August Grenser v Dranoch a Frantiek Dolej v Prahe. Od Lotzovho modelu sa lili um vtanm a menej prieraznm tnom. Lotz, stimulovan Stadlerom, navye zakrtko opustil lomen tvar nstroja s knihou. Vytvoril nov basetov roh s tzv. priamym korpusom, na ktorom vypustil skrinku s meandrovm zahnutm vtania, vaka omu znel otvorenejie a slistic-kejie. Pouitie guovho ozvunka inpircia bostnm klarinetom nstroju dodalo sonrne zmkenie a charizmatick vzhad. Stadler na koncertnom turn v rokoch 17911795 (koncer-toval v Prahe, Berlne, Varave, Vilniuse, Rige, Petrohrade, Lbecku, Hamburgu a Hannoveri) pouval priamy basetov roh s guovm ozvun-kom slisticky, so sprievodom orchestra aj v triu basetovch rohov. O jeho spenosti referuj viacer dobov periodik. Z pohadu vvoja je podstatn, e nov basetov roh s priamym korpusom a guovm ozvunkom prekroil horizont komornho nstroja a oslobo-dil hra od hry v sede. V tomto bola koncepcia nstroja revolun. Lotz, Stadler aj Mozart po-vaovali jeho hudobn potencil za porovnaten s dobovmi klarinetmi. Vaka hlbiemu ladeniu (v F) a tmavej farbe tnu dokzal verne spro-

stredkova melancholick a tkliv vrazov polohy. Zrove dokzal by technicky pohyblivm a mal vnimone vek rozsah. Mozart jeho nov hudob-n dispozcie okamite vyuil v opere La Clemenza di Tito, Vitellie v ronde Non pi di ori, ktor bolo it na mieru Stadlerovm slistickm ambcim. V opere arovn auta a v Requiem zase naplno vyuil sksenosti, ktor zskal pri komponovan komornch skladieb pre trio basetovch rohov KV 439b, respektve pri ich kombinovan s vo-klnymi hlasmi v Nokturnch KV 436, 437, 438, 439, 549. V nich si overil, e zdvojovanie slovho voklneho hlasu basetovm rohom znie oarujco. Prve tento sonrny aspekt uplatnenia basetovch rohov zdraznil Johannes Brahms v liste Clare Schumannovej (1855), v ktorom komentoval as dvoch basetovch rohov pri uveden Mozartovej rie KV 577, dodatone skomponovanej do opery Figarova svadba: ...myslm si, e neexistuje in nstroj, ktor by sa lepie hodil k voklnemu hlasu, ako basetov roh. Koncertantn party basetovho rohu v Sssmayrovej opere Der Wildfang (1797) i

v Beethovenovom Stvoren Promtea (1801) dokresuj vnimonos postavenia tohto nstroja vo Viedni na konci 18. storoia a uzat-vraj zlat obdobie jeho existencie. V 19. storo m basetov roh prominentn miesto len v tvorbe Men-delssohna. Pre Heinricha a Carla Baermannovcov skomponoval dva Koncertn kusy pre klarinet a basetov roh op. 113 a 114, v ktorch vyuil najm virtuzne dis-pozcie nstroja. Smton funkciu mu zveril v Ouver-tre pre dychov nstroje

op. 24 (1832) a Nokturne op. 103 (1836), ktor skomponoval na pohreb skladatea Norberta Burgmllera. V alom vvoji prebral pozciu basetovho rohu novovynjden basklarinet, ktor sa zvukovou prieraznosou a hlbm rozsahom presadil predovetkm v orchestrlnych dielach. Z tohto dvodu sa vo viacerch prameoch spom-na vymiznutie basetovho rohu z koncertnej praxe. Zznamy v Schllnastovch obchodnch knihch i reklamn materily viacerch znmych nstro-jrskych riem dosveduj, e basetov roh sa vyvjal a vyrbal aj naalej. Vrobcovia ako Johann Ziegler vo Viedni, F. a J. Schllnastovci v Brati-slave, W. Heckel v Biebrichu, W. Hork v Prahe, C. Kruspe v Erfurte, G. Ottensteiner v Mnchove, V. Kohlert und Shne v Krasliciach i O. Oehler v Berlne poskytovali basetov rohy v inovovanch tvarovch varicich so irm vtanm, vm potom klapiek, silnejm tnom a plnohodnot-nm chromatickm registrom. Urit zlom vo vvoji jeho zvukovej charakteristiky nastal v druhej polovici 19. storoia, kedy sa zaal kontrukne a zvukovo pribliova basklarinetu. Nvrat ba-setovho rohu do vekej hudby sa uskutonil v Dvokovej eskej suite op. 39 (1881) a v opernej tvorbe Richarda Straussa na zaiatku 20. storoia.

Rbert EBESTA

Basetov rohy z Krsnej Hrky[foto: archv R. ebestu]

18 9 | 2014

BHS 2014: pdesiatka ako m by

N najstar a najv festival klasickej hudby vstupuje do svojho 50. ronka a jeho organiztorom sa podarilo pripravi prog-ram, ktor tto skutonos odzrkaduje viac ako impozantnm spsobom. Vni-

monos plnovanho jubilejnho ronka (21. 9.12. 10.) naznauj men pozvanch dirigentov a orchestrov: Zubin Mehta bude vies Izraelsk lharmniu, ktor na Bra-tislavskch hudobnch slvnostiach hosuje vbec prv raz, Valery Gergiev sa predstav na ele London Symphony Orchestra, Vladimir Fedosejev zasa na ele svojho Vekho symfonickho orchestra P. I. aj-kovskho z Moskvy, Orchestre national de Lyon vystpi pod taktovkou Leonarda Slatkina. Zrukou vysokej kvality s aj tradin hostia z blzkeho zahraniia, esk lharmnia (Ji Blohlvek) a Budapest

Festival Orchestra (Ivn Fischer). Neme-nej zaujmav s men pozvanch slistov, vynikajceho violonelistu Raphaela Wall- scha i huslistov Julie Fischer a Renauda Capuona, punc vnimonosti bud ma aj koncerty mezzosopranistky Dagmar Pec-kovej (sprevdza ju bud Viedensk lhar-monici) a sopranistky Edity Gruberovej. Samozrejme nechbaj domci interpreti a teles; ponuku orchestrlnych koncertov doplnia komorn koncerty a recitly a takisto pravideln san prehliadka mladch in-terpretov New Talent.

Viac informci na: www.bhsfestival.sk/prog-ram-2014/

(kol)

Majstrovsk kurzy svetovch virtuzov po druhkrtPo minuloronom spenom projekte maj-strovskch lekci a koncerte Juliana Rachlina v Bratislave prina Komorn orchester Sin-fonietta Bratislava, veden huslistom Pavlom Bogaczom ml., druh ronk projektu. Pozva-nie organiztorov prijal Ilya Gringolts, lau-ret Paganiniho sae v Janove, povaovan

za jednu z najvraznejch osobnost svojej genercie. Zvazi na prestnej husovej sai sa vajiarskemu umelcovi ruskho pvodu podarilo len v estnstich rokoch, nasledovali nahrvky ajkovskho a ostako-viovch koncertov s Izraelskou lharmniou pod vedenm jeho mentora Itzhaka Perlmana

i Tanejevove komorn skladby s Vadimom Repinom (obe na Deutsche Grammophon).Gringoltsove majstrovsk lekcie (15. 10.) v priestoroch Slovenskej lharmnie s pr-stupn verejnosti, monos aktvnej spolupr-ce dostane na zklade nahrvok p vybranch huslistov. Nasledova bude recitl Ilyu Grin-goltsa spolu so Sinfonietta Bratislava vo Vekej sle Slovenskej lharmnie.

Viac informci na www.sinfonietta.sk(red)

SPRAVODAJSTVO

The Blessed Beat v KoiciachJl v koickch Kasrach/Kulturparku prebehol v znamen Letnho hudobnho festivalu Hevhetia, na ktorom vystpili inter-preti patriaci pod rovnomenn vydavatestvo.

Vo vbornom svetle sa predviedli domce men Jazzabell i Peter Katina, hlavn po-zornos sa vak sstredila na zahraninch host (Aga Derlak Trio, Port Mone Trio, kapely Pavla Jakuba Rybu a Grzegorza Karnasa). O zver sa postarala medzinrod-

n posdka The Blessed Beat pod vedenm Preovana Davida Kollara. Uznvan a ta-lentovan gitarista sa obklopil pikovmi hudobnkmi z Talianska, trubkrom Paolom

Rainerim a bubenkom Simonem Cavinom. Trojicu prepjali potae, bez ktorch by bola hudba ochudobnen o nov rozmer. Poas vye hodinovho setu naservrovali muzikanti publiku rozsiahlu suitu, kratiu skladbu a pr-davok. Hoci sa Kollar presadil ako jazzov

gitarista, dnes sa u pohybuje na odlinom teritriu, bezpene z dosahu mainstreamovej tvorby. Jeho hudba je vsostne experimentl-nou bez toho, aby stratila na ptavosti. Do-ke oslovi nadencov ambientu a zrove milovnkov vbunho jazz-rocku. Pouvanie samplov i hra slkom na gitare nie s u nim prelomovm, sympatick je fakt, e sa nesna len prvoplnovo napa oakvania konzervatvneho domceho publika, ale dleit je pre neho primnos vpovede ku ktorej had adekvtne prostriedky. V rmci festivalu to bol naozaj vnimon koncert, na ktorom sa zaskveli aj ostatn lenovia tria zaujali Raineriho peci ck techniky hry na trbke a vbun tl bubenka Cavinu v nie-ktorch momentoch vrazne dominoval cel-kovmu zvuku. Aj napriek skutonej exhibcii hrskeho umenia psobila kapela ako celok a jej lenovia ani na okamih nestratili nad zaujmavm dejom kontrolu. Akurt pridanej skladbe chbalo vntorn naptie a psobila trochu monotnne. Hudba The Blessed Beat nie je na kadodenn povanie a idelne je, pokia si posluch tento vydaren Kollarov experiment vychutn naivo.

Marek DANKO

MINISLOVNK

Ambientlnkom o ambiente otvrame nov seril, ozrejmujci znme i menej znme pojmy, ktor sa objavuj v rubrike Mimo