Rektorát halo 3

Aká bola hlavná motivácia Vašej kandidatúry? Hlavná motivácia? Ťažko hovoriś o hlavnej motivácii. Je to súhra

mnohých vecí a okolností, ale najmä chuś urobiś nieèo dobré, èo by zanechalo moje otlaèky, tu na tejto zemi, aj keï ja tu už nebudem. Moje zásadné životné rozhodnutia, a kandidatúra na funkciu rektora je takýmto rozhodnutím, sú ovplyvòované dvoma faktormi. V prvom rade je to vnútorná odvaha povedaś áno, chcem to urobiś a potom ve¾mi pozorne poèúvaś okolie, ktorým môže byś vlastná rodina alebo akademická obec a vycítiś jeho názory na moje rozhodnutie. V prvom prípade je to o prevzatí osobnej zodpovednosti za svoje rozhodnutie a v druhom o podpore komunity, v ktorej pôsobím, a pre ktorú chcem žiś a pracovaś. Keïže v obidvoch prípadoch som dospel ku kladnému výsledku, tak som sa rozhodol kandidovaś.

Vo Vašom volebnom programe ste naèrtli strategické ciele pre ïalší rozvoj univerzity. Ktoré kroky uskutoèníte ako prvé na ceste k ich plneniu?

Prvý krok sa už urobil, pretože ve¾mi intenzívne pracujem so svojimi kolegami na príprave strategického plánu dlhodobého zámeru rozvoja univerzity. Chcem, aby bol èo najskôr pripravený na schválenie v orgá-noch akademickej samosprávy univerzity a v správnej rade. Je štruktúro-vaný do desiatich oblastí a pokrýva celé spektrum chodu univerzity. To¾ko v struènosti, viac sa dozviete už priamo z pripravovaného materiálu.

Máte v úmysle posilniś regionálne a globálne postavenie uni-verzity. Akým spôsobom to chcete dosiahnuś?

Možno to vyznie ako klišé, ale jednoznaène ve¾mi konkrétnymi výsled-kami našej vzdelávacej a vedecko-výskumnej práce a zo strany vedenia univerzity najmä prípravou motivaèného prostredia pre ich dosahovanie. ¼udský potenciál na univerzite bezpochyby existuje. Chce to ešte zvýšiś dôveru priemyselnej praxe a verejnosti tak, aby sa táto dôvera prejavila v ich väèšej finanènej podpore. Nuž a väèšia finanèná podpora to sú aj modernejšie laboratória a väèšia motivácia študentov a zamestnancov

pracovaś v nich a pripravovaś pre prax a okolie služby a produkty, do ktorých budú iní ochotní investovaś. Podporu dostanú silné laboratória, silné vedecko-výskumné tímy, schopné spolupracovaś s priemyslom a so zahraniènými univerzitami. Tí, ktorí sú dobrí a úspešní budú podporovaní ešte viac. Šedivý priemer mi nevonia.

Èo bude znamenaś Váš príchod pre študentov?Záleží len a len na samotných študentoch. Ja im ponukám spolu-

prácu pre väèšiu angažovanosś v každodennom chode univerzity. Sme na jednej spoloènej lodi. Chcem, aby univerzitu vnímali skutoène ako svoje vlastné hniezdo, v ktorom sa cítia príjemne a bezpeène. A odo mòa dostanú dostatoèný priestor na to, aby si to svoje hniezdo vytvárali aj pod¾a svojich predstáv. Tie predstavy musia byś samozrejme v korelácii s tým, ako má vyzeraś moderná univerzita pod¾a európskeho a svetového štandardu.

Od zaèiatku akademického roka vstupuje do platnosti novela vysokoškolského zákona. Študentov zaujíma hlavne èasś týkajú-ca sa spoplatnenia štúdia. Ako bude riešiś túto otázku TUKE?

Po porade s dekanmi fakúlt a v zmysle nového vysokoškolského zá-kona pripravíme návrh na schválenie akademickým senátom. Zatia¾ to neviem viac konkretizovaś.

Ako ovplyvnilo zvolenie do funkcie Váš súkromný život?Na našej univerzite pracujem už 26 rokov a v rôznych akademických

funkciách som strávil14 rokov. Takže moja rodina je už na moje pôso-benie vo funkciách a s nimi spojenými povinnosśami zvyknutá. Funkcia rektora zatia¾ dramaticky nezmenila ani mòa, ani moje súkromie. Predsa len sa èosi zmenilo. Manželka mi èastejšie dáva otázku, nad èím stále premýš¾am...

Máte nejaké životné krédo, ktorého sa držíte?Od svojej mamy si pamätám túto starú ¾udovú múdrosś: “Pracuj tak,

ako keby si mal na tejto zemi žiś veène a ži tak, ako keby si ju mal zajtra opustiś“. Mne sa táto múdrosś páèi.

Pred Vami je štvorroèné funkèné obdobie. Èo by ste zaželali svojim kolegom a študentom i celej TUKE na jej zaèiatku?

Buïme hrdí na to, že pracujeme a študujeme na Technickej univer-zite v Košiciach. Buïme zodpovední vo svojom konaní, pretože svet sa na nás pozerá inou optikou. Buïme k sebe oh¾aduplní, lebo takto bude život krajší.

A našej Alma mater želám ve¾a usmievavých, radostných a štúdia chtivých študentov.

rozhovor viedla PhDr. Beáta Jureèková

„Sme na spoloènej lodi.“

Od 16. augusta sa kancelária rektora stala na nasle-dujúce štyri roky druhým domovom nového rektora, Dr.h.c. prof. Ing. A. Èižmára, CSc. Hneï v prvých dòoch nástu-pu sme mu položili zopár zvedavých otázok.

Nie je každodennou údalosśou zú-èastniś sa „vešania“ rektora. Ale stalo sa .. Presnejšie v stredu dopoludnia vtedajší rektor Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc., pozval okruh blízkych spolupracovníkov, dekanov a priate¾ov na vlastné „vešanie“ do zasadacej miestnosti rektorátu TU v Košiciach. A tak za štrngotu perli-vého moku do galérie rektorov našej alma mater pribudol portrét profeso-ra Sinaya, ktorému práve v ten deò konèil jeho sedemroèný rektorský mandát. Profesor Sinay bol 10-tym

rektorom Technickej univerzity v Košiciach a univerzite chce slúžiś aj naïalej na poste prorektora.

kancelár informujehalo4

Z rektorovho diára7. máj – prevzatie ceny primátora

14. máj – úèasś na Vedeckej rade STU v Bratislave

15. máj – zasadnutie Kolégia rektora TU

18. máj – zasadnutie Vedeckej rady TU

22. máj – pracovné stretnutie zo zástupcami VSE a.s.

24. máj – úèasś na výroènej konferencii APVV v Bratislave

25. máj - úèasś na Vedeckej rade na VŠB v Ostrave

28. máj – zasadnutie vedenia TU

31. máj – Zasadnutie Správnej rady TU v rámci osláv 55. výroèia založenia TU v Ko-šiciach

31. máj – Koncert „VIVAT ACADEMIA“, veno-vaný 55. výroèiu založenia univerzity

1. jún – stretnutie ALUMNI KLUBU pri príle-žitosti osláv 55. výroèia založenia TU v Ko-šiciach

1. jún – Slávnostné zhromaždenie akade-mickej obce pri príležitosti osláv 55. výroèia založenia TU v Košiciach za úèasti eurokomi-sára J. Fige¾a

11. jún - zasadnutie Kolégia rektora TU

18. jún – zasadnutie Akademického senátu TU

21.-22. jún – zasadnutie SRK v Bratislave

25. jún - zasadnutie vedenia TU

9. júl - úèasś na Vedeckej rade STU v Bra-tislave

11. júl – úèasś na tlaèovej besede k projektu „Sme TU pre deti“

19. júl – podpis zmluvy o spolupráci TU a VSE a.s.

23. júl – pracovné stretnutie s primátorom

Košíc

V závere mája podpísal rektor univerzity, profesor Juraj Sinay, zmluvu o spolupráci s jedným z najväèších predajcov automobilov ŠKODA v Košiciach, firmou Qalt, s.r.o. Spolupráca je zameraná na rozvoj aktivít v piatich základných oblastiach, ktorými je vzdelávanie, poradensko-konzultaèná, kultúrno-spoloèenská, športová a propagaèno--prezentaèná èinnosś.

„Dobré, takmer pra-covné, vzśahy s ¾uïmi

z Qalt-u nie sú pre nás novinkou. Poznáme sa už dlhšiu dobu, no na-zdávam sa, že podpisom tejto zmluvy sme ich posunuli vyššie, dostali vážnejší charakter. Som tomu rád a som presvedèený, že táto naša spo-lupráca bude prospešná pre obe strany,“ uviedol v krátkom príhovore okrem iného profesor Sinay, po podpise dokumentu.

„Potešenie je aj na našej strane. V TU vidíme silného odborne fun-dovaného partnera, s ktorým sa nám bude urèite dobre pracovaś. My urobíme všetko pre to, aby sa nám spoloèné projekty vydarili“, konšta-toval majite¾ firmy Qalt Miroslav Grumich.

Technici spolupracujú s Qalt-om

Po úspešnej vo¾be, vymenovaní a prevzatí postu rektora Technickej univerzity v Košiciach sa blíži aj ïalší z oficiálnych krokov, ktoré sú súèasśou našich zvyklostí pri zmene rektora – slávnostná inaugurácia Dr.h.c. prof. Ing. Antona Èižmára, CSc. Tá je pripravovaná na piatok 5. októbra 2007 za úèasti predstavite¾ov partnerských vysokých škôl zo Slovenska i zahranièia, reprezentantov štát-nej správy a samosprávy i predstavite¾ov rozsiahleho podnikate¾ského zázemia a konaś sa bude v aule Maxima našej univerzity. dem

Hovorí sa, že dobrí zomierajú mladí… Ing. Koloman Urban patril medzi vynikajúcich ¾udí našej Alma mater, ktorý nás náhle a neèakane opustil 26. augusta 2007 vo veku 61 rokov,

keï mu zlyhalo srdce.Po nástupe do služieb TU v Košiciach v roku 1992 si dokázal vybudovaś prirodzenú autoritu nielen medzi vedením univerzity ale aj medzi svojimi

spolupracovníkmi na rektoráte. Bol vždy pripravený poradiś a pomôcś pri riešení ekonomických a finanèných úloh nielen v okruhu svojej pôsobnosti ako kvestor a neskôr ako vedúci Ekonomického odboru na Rektoráte TU, ale aj pracovníkom na dekanátoch jednotlivých fakúlt.

Ochota Ing. Kolomana Urbana vždy pracovaś na prospech rozvoja našej univerzity sa odrážala v mnohých oblastiach, mimo iného aj v jeho pô-sobení vo vedení SAPTU, od poèiatku vzniku tejto našej neziskovej nadácie.

Náhla a neèakaná smrś Ing. Kolomana Urbana vytrhla z našich radov na TU v Košiciach èloveka, ktorého sme potrebovali a mali sme ho radi. Èesś jeho pamiatke !

Galéria obohatená

Inaugurácia nového rektora

Za Ing. Kolomanom Urbanom

Oslavy 55. výroèia založenia TU v Košiciach pokraèujú 3. októbra v areáli internátov na Jedlíko-vej ulici akciou pre študentov pod názvom OKTÓBER FEST 2007. Organizátori vstupujú do príprav s odvážnymi ambíciami usporiadaś najväèšiu kultúrno-spoloèenskú akciu jesene 2007 v metropole Východu a netaja sa ani tým, že by chceli odštartovaś tradíciu každoroèných jesenných festivalov, “ktoré by pripomenuli leto a veselo odštartovali jeseò i študijné povinnosti“. Presný program bude zverejnený aj na našej webovej stránke. Srdeène Vás pozývame.

OKTÓBER FEST 2007

Dòa 26.6.2007 si od prezidenta SR Ivana Gašparovièa prevzali profesorské dekréty:

prof. Ing. Adriana Csikósová, PhD., z FBERG

menovaná za profesorku v odbore „získavanie a spracovanie zemských zdrojov“

prof. Ing. Margita Longauerová, CSc., z HF

menovaná za profesorku v odbore „materiály“

prof. Ing. Vladimír Modrák, CSc., z FVT TU v Košiciach so sídlom v Prešove

menovaný za profesora v odbore „výrobné technológie“

prof. Ing. Ladislav Pešek, CSc., z HF

menovaný za profesora v odbore „materiály“

prof. Ing. Alena Pietriková, PhD., z FEI

menovaná za profesorku v odbore „elektrotechnológie a materiály“

prof. Ing. Tomáš Sabol, CSc., z FEI

menovaný za profesora v odbore „umelá inteligencia“

prof. Ing. Michal Zacharov, CSc. z FBERG

menovaný za profesora v odbore „banská geológia a geologický prieskum“

prof. Ing. Slavko Pavlenko, CSc., z FVT TU v Košiciach so sídlom v Prešove

menovaný za profesora v odbore „výrobná technika“

doc. Ing. Dušan Vitko, PhD., FBERG

menovaný v odbore „získavanie a spracovanie zemských zdrojov“

doc. Ing. Stanislav Jacko, PhD., FBERG

menovaný v odbore „banská geológia a geologický prieskum“

doc. Ing. Michal Kelemen, PhD. - SjF

menovaný v odbore „mechatronika“

doc. Ing. Oskar Ostertag, PhD., - SjF

menovaný v odbore „aplikovaná mechanika“

halo 5Rektorát

Máme nových profesorov

Noví docenti menovaní v prvom polroku 2007 Dòa 4. júna 2007 sa v aule Maxima uskutoènila slávnostná promócia

absolventov doktorandského štúdia na TU v Košiciach. Slávnostnej

promócie sa zúèastnilo 28, z celkových 33 absolventov, ktorí si z rúk

rektora TU Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraja Sinaya, DrSc. prevzali diplomy

PhD.

Slávnostného aktu sa okrem èelných predstavite¾ov TU a jej fakúlt

zúèastnili aj predsedovia príslušných spoloèných odborových komisií

z TU, školitelia promovaných a príslušní vedúci katedier. Slávnostnú

atmosféru spríjemnili svojou úèasśou aj rodinní príslušníci promovaných,

ich kolegovia a známi.

Všetkým absolventom aj touto cestou želáme ve¾a pracovných i osob-

ných úspechov!

stranu pripravila

MVDr. Valéria Geffertová

referát vedy a výskumu RTU

Promócie našich doktorandov

halo6

Študentská tvorivá vedecká odborná èinnosś vedie študentov k prezentácii a obhajobe výsledkov ich vlastného vedeckého bádania. Táto èinnosś má význam rovnako pri získavaní vedomostí vo zvolenom odbore i pri spracovaní závereèných bakalárskych alebo diplomových prác. Študenti získajú možnosś vyskúšaś si obhajobu svojej práce pred kritickým publikom, pouèiś sa z prípadných chýb, ktoré by inak ovplyvnili výsledok závereèných skú-šok. Rovnako dôležitá je i pre študentov, ktorí uvažujú v budúcnosti o doktorandskom štúdiu. Pravidlá ŠTVOÈ sú zhodné so štandardnou vedeckou èinnosśou, dávajú možnosś zapojiś sa do výskumu ešte poèas štúdia a posúvajú dopredu tých, ktorí to využijú. Študenti s pomocou svojich vedúcich prác tiež získavajú prvé cenné skúsenosti z publikaènej èinnosti. ŠTVOÈ je vlastne prvou „konferenciou“, na ktorej sa študenti majú možnosś zúèast-niś ako aktívni prednášatelia. Napokon, nemožno nespomenúś ani súśažný charakter. Z uvedených dôvodov vyplýva, že rozvoj a zintenzívnenie práce v oblasti ŠTVOÈ sú opodstatnené a sú výrazným prínosom ako pre študentov, tak aj pre ich vedúcich.

Dòa 24. mája 2007 sa na SjF TU v Košiciach už tradiène konala fakultná prehliadka prác ŠTVOÈ. Úroveò prác prezentovaných na tohtoroènej ŠTVOÈ bola vysoká a rovnako aj poèet úèastníkov. Prebehli katedrové kolá, z ktorých do fakultného

kola postúpilo 48 súśažných prác v štyroch sekciách. Tento fakt je potešite¾ný, pretože odráža záujem o študovanú a skúmanú problematiku a posky-tuje priestor pre výmenu skúseností získaných prakticky pri tvorbe prvej vedeckej odbornej práce. Na obhajobách ŠTVOÈ sa zúèastnili aj študenti iných slovenských univerzít.

Sekcia 1: teoretický základ vedy a techniky (garant: Dr.h.c. mult. prof. Ing. František Trebuòa, CSc.), zúèastnených 8 súśažných prác.

Por. èís. Autor práce, Katedra Téma súśažnej práce Vedúci témy

1. miesto Lipták Pavol, KPaBI Návrh snímacieho systému pre meranie objemu moèového mechúra

prof. Ing. Jozef Živèák,PhD.

2. miesto Filèík Peter, KAMaM Ciachovanie skúšobného stroja FPZ 100/1 prof. Ing. František Šimèák,CSc.

3. miesto Peśovský Daniel, KAMaM Frekvenèná analýza akustického signálu pri vàtaní hornín doc. Ing. Zuzana Chlebová,CSc.

Sekcia 2: výrobné technológie a materiály, ekonomika a marketing (garant: prof. Ing. Milan Kováè, DrSc.), 14 súśažných prác.

Por. èís. Autor práce, Katedra Téma súśažnej práce Vedúci témy

1. miesto Kender Marcel,Bc.,KTaM Projekt experimentálneho automobilu - dizajn karosérie prof. Ing. Milan Kováè, DrSc.

2. miesto Kožièka Ján, KTaM Hodnotenie kvality zvarových spojov a optimalizácia procesu laserového zvárania súèastí vstrekovacích systémov

Ing. Ján Viòáš, PhD.

3. miesto Prišèák Marcel,Bc., KTaM Úprava automobilu ŠKODA OCTAVIA pre študijné úèely Ing. Vladimír Švaè, PhD.

Sekcia 3: strojné zariadenia, konštrukcia strojov, automatizácia strojov (garant: prof. Ing. Peter Bigoš, CSc.), 13 súśažných prác.

Por. èís. Autor práce, Katedra Téma súśažnej práce Vedúci témy

1. miesto Lörinc Milan, KKDaL Návrh pohonu štiepkovaèa drevného odpadu umiestneného na automobilovom podvozku

Ing. Róbert Grega, PhD.

2. miesto Gurba¾ Ladislav, KBaKPBeliško Jozef, KBaKP

Výskum a realizácia vozidla na alternatívny pohon s využitím vodíkových technológií

prof. Ing. Aurel Sloboda, PhD.doc. Ing. Tibor Bugár, CSc.

3. miesto Ka¾avský Michal, KKDaL Celoodpružený kompozitový rám Ing. Jarmila Vojtková, PhD.

Sekcia 4: bezpeènosś, kvalita produkcie, environmentalistika a energetika (garant: Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc.), 13 súśažných prác.

Por. èís. Autor práce, Katedra Téma súśažnej práce Vedúci témy

1. miesto Švídová Dana, KEaRP Hodnotenie tepelno-vlhkostnej mikroklímy pracovného prostredia

doc. Ing. Ružena Králiková, PhD.

2. miesto Szabóová Katarína, KET Možnosś uskladòovania nadbytoènej solárnej energie pre jej následné využitie v tepelnom èerpadle

doc. Ing. Peter Horbaj, PhD.

3. miesto Breicha Ladislav, KBaKP Evakuaèný plán v cestných tuneloch doc. Ing. Milan Oravec, PhD.

Diplom odprezentovaných prác obdržali všetci úèastníci konferencie. Príspevky boli ocenené aj finanène.

Študentská tvorivá vedecká odborná èinnosś 2007

Strojnícka fakulta informuje

Významné životné jubileum – 70 rokov - oslávili v mesiaci máj 2007 dlhoroèní pracovníci TU SjF Katedry technológií a

materiálov prof. Ing. Ladislav Pollák, CSc. a prof. Ing. Andrej Hrivòák, CSc.Zaèiatkom augusta oslávil významné životné jubileum - 60 rokov - mult. Dr.h.c. prof. Ing. František Trebuòa, CSc., prodekan pre rozvoj,

vonkajšie a vnútorné vzśahy a riadite¾ Ústavu špeciálnych technických vied na SjF TU v Košiciach.Jubilantom pri príležitosti životného jubilea prajeme v mene celej SjF TU v Košiciach pevné zdravie, pohodu a ve¾a tvorivých síl do ïalších rokov.

SjF TU v Košiciach pri príležitosti 55. výroèia založenia Technickej univerzity v Košiciach a 55. výroèia založenia

jej Strojníckej fakulty udelila èestný titul Doctor honoris causa (Dr.h.c.) Technickej univerzity prof. Dr. Ing. Petru BERCE, dekanovi Fakulty konštruk-cie strojov TU Cluj-Napoca, Rumunsko a prof. dr. Jankovi HODOLIÈOVI, prodekanovi pre vedu a medzinárodnú spoluprácu Fakulty technických vied, Univerzita v Novom Sade, Srbsko. Udelenie titulov bolo schválené na rokovaní Vedeckej rady TU dòa 18. mája 2007 a slávnostne odovzdané 7. júna 2007.

stranu pripravila Ing. Jana Tkáèová, PhD.

K významnému životnému jubileu...

Udelenie èestného doktorátu Dr. h. c.

halo 7

Spoloènosś Shell je jednou z popredných firiem, ktorá sa zapojila do celosvetového úsilia ochrany životného prostredia a h¾adania alter-natívnych zdrojov energie. Jednou z jej aktivít je aj organizácia pretekov vozidiel s minimálnou spotrebou paliva. Hlavným cie¾om je podporiś vy-naliezavosś, konštrukènú zruènosś, použitie nových materiálov a techno-lógií, zvýšiś komunikatívnosś a pod. v oblastiach automobilovej výroby. Za týmto úèelom firma organizuje každoroène preteky Shell Eco Marathon vo Francúzsku. Na týchto pretekoch sa každoroène zúèastòuje aj kolek-tív zo Strojníckej fakulty TU v Košiciach. Naši poslucháèi pod vedením pedagógov konštrukène riešia vozidlá pre minimálnu spotrebu paliva. V tomto roku sme zaèali riešiś vozidlo urèené do kategórie Urbanconcept v spolupráci s Katedrou meracej a regulaènej techniky z FEI VŠB Ostra-va. Študenti obidvoch fakúlt so svojím projektom vystúpili na fakultnom kole ŠTVOÈ v Košiciach a na medzinárodnej konferencii ŠVOÈ v Nitre. Na obidvoch konferenciách obsadili 2. miesto. Našu fakultu reprezen-tovali dnes už inžinieri, L. Gurba¾ a J. Beliško. Rám vozidla, podvozková èasś a karoséria bude vyrobená v podmienkach SjF TU v Košiciach. Vo-díkový pohon bude realizovaś ostravská univerzita. Takýmto spôsobom boli vyrobené aj tri vozidlá pod oznaèením BaS 1, 2, 3. Posledné z nich reprezentovalo TU a Slovensko na medzinárodných pretekoch Shell Eco Marathon vo Francúzsku v máji 2007. Kolektív v zložení doc. Ing. T. Bu-gár, CSc; prof. Ing. A. Sloboda, PhD., J. Juríková, Z. Peśová – vodièky a V. Kuhejdová sa zúèastnil uvedených pretekov na upravenom vozidle BaS 3. Úprava spoèívala v namontovaní nového zapa¾ovania a riadenia vstrekovania, ktoré navrhli a vyhotovili poslucháèi VŠB v Ostrave K. Musil a D. Janckulík pod vedením Ing. B. Horáka, PhD. Aj týmto spôsobom je možné spolupracovaś ak máme jasný cie¾. Na tohtoroènom preteku Shell Eco-marathone sa zúèastnilo 258 vozidiel z viac ako 20 krajin sveta.

Súśažilo sa v kategóriách – prototypy – spa¾ovacie motory s vnútor-ným spa¾ovaním,

• urbanconcept – spa¾ovacie motory s vnútorným spa¾ovaním,• urbanconcept s vodíkovým pohonom,• prototypy s vodíkovým pohonom,• prototypy na solárnu energiu.

Ako palivo sa používa benzín 95 oktánový, nafta, LPG, GPL, etanol, biodiesel, vodík, všetko od firmy Shell a solárna energia.

Všetci úèastníci pretekov bývajú v stanovom „mesteèku“ neïa-leko okruhu. Po vstupnej prezentácii sa ide na technickú kontrolu. Tu kontrolujú prakticky všetko – brzdy na naklonenej rovine, hasiaci prístroj, výh¾ad, štvorbodové bezpeènostné pásy – pomocou nich zodvihnú vo-zidlo s jazdcom, samotný motor a palivovú sústavu, bezpeènostný oblúk nad vodièom, prilbu, výstroj vodièa, váhu vodièa a pod. Absolvovanie technickej kontroly a prednášky o bezpeènosti sa vyznaèí na vozidlo

farebnou nálepkou, ktorá je každý rok iná. Organizátori súèasne na-montujú èasovú bóju. Takto skontrolované vozidlo môže isś na súśažný okruh. V tomto roku nás Francúzi prekvapili tým, že v priebehu jedného roka postavili novú budovu s riadiacou vežou a kompletným príslušen-stvom, s boxmi, miestami pre novinárov, jedálòou a pod. Do tohto mies-ta úèastníkov odvážal vláèik so štyrmi vozíkmi. Vlastné preteky sa konali 11. a 12. mája 2007. V našej skupine – prototypy – spa¾ovacie motory s vnútorným spa¾ovaním bolo prihlásených 198 vozidiel, z ktorých pod-mienky súśaže splnilo 122 vozidiel. Naše vozidlo sa umiestnilo s jazdným výkonom 545 km na liter paliva na 58. mieste.

Podmienky súśaže hovoria, že každé vozidlo (okrem urbanconceptu má vlastné propozície a približujú sa jazde v meste) musí prejsś sedem okruhov na súśažnom ovále Paul Armagnac, èo je spolu 25,27 km v èa-sovom limite 50 minút 34 sekúnd. Tomu odpovedá priemerná rýchlosś 30 km za hodinu. Po prejdení do cie¾a sa doplní palivo do kalibrovanej nádrže a vypoèíta sa jazdný výkon. Každý súśažný deò sa absolvujú dve jazdy, spolu štyri a najlepší výkon sa zapoèíta do celkového hodnotenia.Poèas preteku sa motory môžu vypínaś. Na dopredný pohon sa môže použiś len motor, ktorý je vo vozidle. Minimálna hmotnosś vodièa je 50 kg, nižšie hmotnosti sa dovažujú závažím. Výsledky súśaže sa vyhlasujú v kategórii celkového víśaza a pre jednotlivé triedy pod¾a použitého paliva. Súèasne sa ude¾ujú ocenenia za design, technické inovácie, bezpeè-nosś, komunikáciu a pod.

Shell Eco Marathon to nie sú len preteky. Je to aj vzájomná komunikácia, výmena skúseností, odborné podujatia, návšteva stánkov firiem Bosch, Michelin, Shell, SKF, Autosur a iných, prezentácia Formule 1, imitácie prevrátenia vozidla a pod. Okrem toho sú to aj kultúrne a gastronomické podujatia, koncert dychovej kapely z miestneho Nogara, diskotéky, ochutnávka rôznych kuchýò a nápojov, závereèný ohòostroj a pod.

Po úspešnom zvládnutí nároèných pretekov sa lúèime s Nogarom, jeho stanovým mesteèkom a tradièným trúbením sa vydávame na cestu dlhú 2 520 km na Slovensko.

prof. Ing. Aurel Sloboda, PhD.

Strojári a Shell Eco – marathon 2007

Kolektív zo SjF z¾ava Ing. Kuhejdová, Ing. Peśová, prof. Sloboda,

Ing. Juríková, doc. Bugár

Tlaèová beseda v Bratislave, z¾ava P. Šindler, Ing. I. Škorpil, prof. A. Sloboda,

doc. T. Bugár, J. Juríková, Z. Peśová

Príchod vozidla BaS 3 do cie¾a

Strojnícka fakulta informuje

Fakulta elektrotechniky a informatiky informujehalo8

Medzinárodná študentská súśaž - Cisco OLYMP 2007 Na Technickej univerzite v Košiciach sa v dòoch 29. a 30. júna usku-

toènilo medzinárodné finále študentskej súśaže Cisco Olymp 2007. Cel-

kovo 47 študentov stredných a vysokých škôl zo 7 európskych krajín

(SR, ÈR, Nemecka, Ukrajiny, Bulharska, Rumunska a Maïarska), ktoré

sú zapojené do globálneho programu Sieśových akadémií Cisco (ïalej

NetAcad), prezentovalo po prvýkrát v histórii programu na medzinárodnej

úrovni svoje vedomosti a schopnosti v oblasti poèítaèových sietí. Súśaž

umožnila oceniś najlepších študentov (skupiny aj jednotlivcov). Snahou

bolo ešte viac podnietiś záujem o štúdium sieśových technológií medzi

študentmi.

Súśaž bola organizovaná spoloènosśou Cisco Slovakia v spolupráci

s TUKE (Regionálnou sieśovou akadémiou pri KPI FEI, ktorá bola zalo-

žená na TUKE už v roku 1999, ako prvá v SR a ÈR). Spoluorganizátormi

súśaže boli aj ïalšie regionálne akadémie (STU Bratislava, Žilinská uni-

verzita a Akadémia obrany štátu v L. Mikuláši) pôsobiace na Slovensku.

Súśaž je organizovaná v každej krajine spravidla v troch kolách –

školské, regionálne a národné. Najlepšie tímy a jednotlivci postúpujú do

medzinárodného finále. Študenti súśažili v štyroch kategóriách, ktorých

nároènosś bola odstupòovaná pod¾a úrovne kurzov programu NetAcad.

Súśaž pozostávala v každej kategórií z dvoch èastí: teoretickej a praktic-

kej. V teoretickej èasti, ktorú tvoril vedomostný on-line test, sa prevero-

vali znalosti základných koncepcií sieśových technológií. Test riešil každý

súśažiaci individuálne, prièom v prípade tímov sa výsledok hodnotil ako

priemer výsledkov všetkých èlenov trojèlenného tímu. V praktickej èas-

ti museli študenti preukázaś svoje schopnosti pri konfigurácii zadaných

sieśových riešení a odstraòovaní chýb. Výsledky súśažiacich hodnotila

medzinárodná porota, zložená zo zástupcov škôl jednotlivých krajín.

Súśaž bola organizovaná aj vïaka významnej podpore zo strany

partnerov programu NetAcad - predovšetkým významných IT spoloèností:

SLSP, a.s., ktorá je Generálnym partnerom programu NetAcad v SR;

významných dodávate¾ov IT technológií a služieb - Avnet, alef0, T-Systems,

Soitron, DITEC, Panduit, Slovanet, Corinex, BGS Distribution, Tempest;

mediálnych partnerov PC REVUE, Computer Press a združenia Košice

IT Valley a Pearson Education (UK).

Partneri podporili súśaž hodnotnými cenami pre víśazov súśaže (napr.:

prenosné PC pre víśazov v kategóriách jednotlivcov - sponzorský dar

SLSP, a.s. a spoloènosti T-systems, produktmi Linksys a pod.). Spoloè-

nosś Alef Nula ponúkla okrem hodnotných cien aj prvým trom víśazom

medzinárodného kola v kategórii UNI a PT prácu na pozícii System Engi-

neer v regióne Èechy, Slovensko a Maïarsko pod¾a vlastného výberu.

Víśazi súśaže v jednotlivých kategóriách:

V kategórii HS1 (súśaž študentov, jednotlivcov zo stredných škôl - len

národné kolo):

1. miesto: Lukáš KRUPA, SOU energetické, Trnava

2. miesto: Peter HABÈÁK, SPŠ, Kysucké Nové Mesto

3. miesto: Tomáš KUNDIS, SOU Poprad

V kategórii HS3 (trojèlenné družstvá študentov stredných škôl -

medzinárodné kolo)

1. miesto: družstvo zo strednej školy Mechwart Andras Highschool,

Debrecen, v zložení: Csilla BESSENYEI, Dániel RADÓCZ, Máté

FARKAS, Maïarsko

2. miesto: družstvo zo strednej školy Gymnázium P. Horova, Mi-

chalovce, v zložení: Tomáš BENEDIKTI, Marcel ÏURIŠ,

Jakub TOMAGA, Slovensko

3. miesto: družstvo zo strednej školy SPŠ, Kysucké Nové Mesto, v

zložení: Peter HABÈÁK, Michal BEHÚÒ, Michal BREZANI,

Slovensko

V kategórii UNI (spoloèná kategória študentov stredných a vysokých

škôl - medzinárodné kolo):

1. Andrej KRIVULÈÍK, Žilinská univerzita, FRaI, Katedra informaè-

ných sietí, Slovensko

2. Maroš HROBÁK, Žilinská univerzita, FRaI, Katedra informaèných

sietí, Slovensko

3. Pavel STEFANOV, Sofia Mathematics secondary school, Bulhar-

sko

V kategórii PT (riešenie úloh s využitím simulaèného nástroja Packet

Tracer, študenti stredných a vysokých škôl - medzinárodné kolo):

1. Marcel ÏURIŠ, Gymnázium P. Horova, Michalovce, SR.

2. Gergely KISS, Mechwart Andras Highschool, Maïarsko.

3. Baltaru-Agud ALIN NICOLAE, Politehnica of Timisoara – Dep. de

Educatie Permanenta, Rumunsko.

V rámci slávnostného závereèného ceremoniálu súśaže odovzdali

ceny víśazom: rektor TU – prof. A. Èižmár, CSc. zástupca Slovenskej

sporite¾ne – p. Biarè, zástupca Cisco Slovakia – F. Baranec, predseda

medzinárodnej poroty – J. Genèi a predseda org. výboru – F. Jakab

(koordinátor programu NetAcad v SR).

Súśaž Cisco OLYMP 2007 sa tešila aj ve¾kému záujmu médií – repor-

táž zo súśaže odvysielala dòa 29.6. aj Slovenská televízia v rámci denné-

ho spravodajstva.

„Program NetAcad podstatnou mierou prispieva k príprave

nedostatkových odborníkov v oblasti sieśových technológií. Slovensko

patrí v príprave sieśových špecialistov na báze programu NetAcad

medzi európsku špièku. Pred zavedením programu prakticky

neexistovala obdobná, cielená a systematická príprava sieśových

odborníkov v Slovenskej republike. Pod¾a dostupných informácií

100% doterajších absolventov programu našlo bez problémov

pracovné uplatnenie v študovanom odbore“, povedal Anton Èižmár,

Otvorenie súśaže

Riešenie praktických úloh

Fakulta elektrotechniky a informatiky informuje halo 9rektor TU v Košiciach.

„Rád by som sa v mene organizaèného výboru súśaže poïakoval

vedeniu Technickej univerzity v Košiciach za to, že podporilo organi-

záciu 1. roèníka medzinárodnej súśaže na pôde univerzity, Regionál-

nej akadémii Cisco pri KPI FEI TU, že poskytla priestory laboratórií pre

organizáciu súśaže a na dva dni sa stala domovom pre študentov a

ich inštruktorov zo 7 krajín. Samozrejme vïaka patrí aj všetkým èle-

nom medzinárodného organizaèného výboru a poroty, ktorí zabezpe-

èovali priebeh súśaže“, povedal koordinátor programu NetAcad v SR

- F. Jakab.

Na základe pozitívnych reakcií IT komunity, záujmu médií, ale aj po-

zitívnych reakcií samotných úèastníkov medzinárodného kola v Košiciach

je možné konštatovaś, že 1. roèník súśaže Cisco Olymp 2007 mal ve¾mi

úspešný priebeh. Študenti majú o súśaž ve¾ký záujem, o èom svedèí aj

poèet krajín, z ktorých sa študenti súśaže zúèastnili. Podobné aktivity,

akou je súśaž Cisco Olymp, prispievajú významnou mierou k budovaniu

povedomia o význame informaèných a komunikaèných technológií a

vedú k zvýšeniu záujmu verejnosti o vzdelávanie v oblasti IT.

Viac informácií je možné nájsś na www.netacad.sk.

Ing. František Jakab PhD.

KPI FEI TU

Významné jubileum si v tomto roku pripomína Fakulta elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Na fakulte, ktorá vznikla vládnym nariadením è. 79/1969 Zb. zo dòa 21. júla 1969 ako fakulta s pôvodným názvom Elektrotechnická fakulta Vysokej školy technickej v Košiciach uplynie 15. novembra 35 rokov od chvíle, keï si inžinier-ske diplomy prevzali prví absolventi fakulty - 20 poslucháèov v odbore Technická kybernetika a 29 v odbore Silnoprúdová elektrotechnika. Za tých tridsaś päś rokov absolvovalo inžinierske štúdium na fakulte viac ako 9000 poslucháèov! S myšlienkou stretnutia prvých absolventov v rámci osláv 55. výroèia založenia Technickej univerzity prišiel súèasný dekan fakulty prof. Ing. Liberios Vokorokos, PhD. Hádam ani netreba pozna-menávaś, že to nebola ¾ahká úloha. Po rozposlaní pozvánok sme sa však okamžite stretli so živým záujmom a na realizácii a príprave slávnostného stretnutia sa mnohí podie¾ali aj osobne.

V piatok 8. júna 2007 sa v zasadacej miestnosti Rektorátu Technic-kej univerzity zaèali postupne schádzaś tí, ktorí si chceli pripomenúś svoje študentské roky. Z celkového poètu 49 poslucháèov sa zišli skoro všetci, ktorí sú medzi nami a ktorým to pracovné povinnosti umožnili. Nikto však nezostal zabudnutý. Už pri vstupe do miestnosti bolo možné vnímaś výni-moènú atmosféru spoloèného stretnutia. Každý vyzeral svojich spolužia-kov a spolužiaèky z roèníka, spomínal a pripomínal si spoloène strávené štúdium. Všetci vyzerali známe tváre, objímali sa a stískali si ruky. Èas nikomu neublížil – spolužiaèky sú stále mladé a pôvabné, spolužiaci vy-zreli. A duchom ostali všetci mladí.

Prítomných privítal doc. Ing. Roman Cimbala, PhD., prodekan fakulty pre rozvoj, spoluprácu s priemyslom a propagáciu. Význam a vážnosś stretnutia podèiarkli svojou úèasśou rektor univerzity Dr.h.c. mult. prof. Ing. Juraj Sinay, DrSc; dekan Fakulty elektrotechniky a informatiky prof. Ing. Liberios Vokorokos, PhD. prorektor pre informatiku a bývalý dekan fakulty Dr.h.c. prof. Ing. Anton Èižmár, CSc., predchádzajúci dekan fa-kulty prof. Ing. Dušan Kocur, CSc. spolu so súèasným vedením fakulty. Obzvlášś príjemnou skutoènosśou bola úèasś jedného z prvých uèite¾ov, prof. Ing. Viktora Špányho, DrSc. Medzi tými, ktorí prijali pozvanie boli aj vtedajšie pracovníèky študijného oddelenia panie Danuše Kocichová a Katarína Kornucíková.

Slávnostný príhovor predniesol dekan fakulty. Vyjadril svoju hrdosś na prvých absolventov, ktorí zaèali a dodnes šíria dobré meno fakulty nielen doma aj v zahranièí. Niektorí z nich aj pôsobili èi v súèasnosti pôsobia ako pedagógovia na fakulte. Prof. Vokorokos struène uviedol hlavné smery, v ktorých sa fakulta bude v budúcnosti rozvíjaś a vyjadril presvedèenie, že ïalší absolventi budú kráèaś v ich stopách.

Potom sa ujal slova pán rektor. Pripomenul, že Elektrotechnická fakulta vzišla zo Strojníckej fakulty práve v rokoch, keï aj on na nej študoval. V neformálnom príhovore si zaspomínal na spoloène prežité študentské roky elektrikárov a strojárov a vyjadril potešenie nad tým, že vtedy vzniknuté priate¾stvá èas len upevnil. Pri jeho slovách v každom ožili spomienky a z tvárí bolo možné vyèítaś radosśou so spoloèného stretnutia. Neraz boli jeho slová živo doplnené. V závere svojho vystúpenia odovzdal pán rektor Zlatú medailu TU pri príležitosti krásneho životného jubilea 80. rokov prof. Ing. Viktorovi Špánymu, DrSc.

Milým oživením bolo vystúpenie zástupcu absolventov Ing. Mariána Sušilu, ktorého láskavý humor neraz prítomní ocenili spontánnym smie-chom a potleskom.

Následne doc. Cimbala v krátkosti zoznámil prítomných s históriou fakulty od jej vzniku po súèasnosś. Týmto sa oficiálna èasś stretnutia skonèila.

Nastal èas oprášiś „staré zlaté èasy mladosti“. Pri spomínaní sa dopl-nili adresy, vymieòali telefónne èísla. S ve¾kým záujmom sa stretla návšte-va katedier, na ktorých absolventi konèili. Zmeny na Katedre kybernetiky a umelej inteligencie èi Katedre elektrotechniky, mechatroniky a priemy-selného inžinierstva sú od ich založenia ve¾ké no ako všetci konštatovali, duch študentského života sa nezmenil. Pohostenie na dekanáte fakulty len podèiarklo uvo¾nenú atmosféru stretnutia. Túžba stretnúś sa opäś na seba nedala dlho èakaś. Veï 15. november je tu èo nevidieś.

doc. Ing. Roman Cimbala PhD.prodekan fakulty pre rozvoj, spoluprácu s priemyslom a propagáciu

35 rokov od promócie prvých absolventov FEI

Pred 35 rokmi

Súèasnosś

Fakulta elektrotechniky a informatiky informujehalo10

Spoloèenské zmeny na Slovensku po roku 1989 priniesli do výuèby

cudzích jazykov na technických vysokých školách mnoho problémov,

ktoré bolo treba riešiś v pomerne krátkom èase. Nastalo obdobie urèité-

ho experimentovania v h¾adaní obsahovej orientácie výuèby cudzích ja-

zykov, súèasne s tým spojenej primeranej študijnej literatúry v stanovení

adekvátneho rozsahu výuèby a jej zaradeniu do celkovej štruktúry uèeb-

ných predmetov. S cie¾om pomôcś študentom a pedagógom pri získavaní

komunikaènej kompetencie v podmienkach zjednocovania Európy boli

vydané 3 konverzaèné príruèky (slovensko-anglická, slovensko-nemec-

ká a slovensko-ruská), konverzaèný materiál, ktorý súvisí s prostredím

vysokých škôl ako aj turistickým a obchodným stykom.

V rámci riešenia grantovej úlohy KEGA sa podie¾ame na príprave

viac - jazyèného Technologického ilustrovaného slovníka, ktorý bude ob-

sahovaś celú oblasś výrobných technológií. Slovník bude urèený študen-

tom všetkých stupòov vysokoškolského štúdia.

Jedným z prejavov rozsiahlych reforiem systémov vysokoškolského

vzdelávania bolo zavedenie bakalárskeho štúdia vo väèšine európskych

krajín. V podmienkach Fakulty výrobných technológií bola táto transfor-

mácia uskutoènená v akademickom roku 2005-2006. Táto skutoènosś

sa prejavila v novej štruktúre výuèby cudzích jazykov a inovovanom ob-

sahovom zameraní ich výuèby. Predmetom výuèby už nie je cudzí jazyk

osvojovaný prostredníctvom tém všeobecného zamerania, ale orientácia

na témy spojené s vedou a technikou z oblasti výrobných technológií.

Pri zostavovaní nových uèebných textov sme mali na zreteli ciele dané-

ho predmetu, ktoré môžu byś charakterizované v našich podmienkach

ako rozvíjanie základných jazykových zruèností na uèebných materiáloch

technickej angliètiny, nemèiny a ruštiny. Z h¾adiska potrieb študentov

FVT je uèebný materiál obsahovo orientovaný na oblasś výrobných tech-

nológií. Metodika našej práce je založená na tzv. content-based teaching

(výuèba so zameraním na obsah) a na komunikatívnom princípe. V pra-

xi to znamená, že obsahovo známu odbornú tému si študenti osvojujú

prostredníctvom štyroch jazykových zruèností, a tým rozvíjajú komuni-

katívne schopnosti v danom jazyku. Kvôli tomu potrebujú získaś kompe-

tencie presahujúce rámec svojho povolania, ktoré sú predpokladom pre

flexibilitu, pre prispôsobenie sa na rýchlo meniace požiadavky nových

technológií a moderných podnikových organizácií. K takýmto k¾úèovým

kompetenciám, ktoré sa oèakávajú od pracovníka patria:

- schopnosś pracovaś v tíme a vlastná iniciatíva,

- organizaèné schopnosti a tolerancia,

- výkonná spôsobilosś a kreativita.

Vyuèovanie cudzích jazykov na FVT je zamerané na obsah a komu-

nikáciu so zrete¾om na rozvíjanie k¾úèových kompetencií nevyhnutných

pre budúce povolanie absolventov fakulty. Kvalita uèebného procesu

vyuèovania cudzích jazykov sa prejavuje vo výbere obsahov a tém, meto-

dických postupov, ktoré sú orientované na získavanie sociálnych, odbor-

ných kompetencií, a kompetencií pre používanie metód.

Jazykové kompetencie umožòujú získavanie nových poznatkov

z oblasti výrobných postupov. Dôležitú úlohu v tomto procese zohráva in-

ternet. Využívanie internetu vo výuèbe cudzieho jazyka je výraznou zme-

nou klasického chápania vyuèovacieho procesu, v ktorom sa výrazne

mení charakter práce uèite¾a a študenta. Cie¾om nie je vytlaèiś uèite¾a

z vyuèovacieho procesu, ale využiś internet ako zdroj materiálov a nástroj

skutoènej komunikácie na báze autentických materiálov.

Budeme sa usilovaś o h¾adanie zahranièných kontaktov pre študentov

a tak vytváraś priestor, aby pochopili výhody štúdia, ale aj nadobúdania

praxe, napr. prostredníctvom programu Leonardo da Vinci v podnikoch a

zahranièných inštitúciách. Cie¾om zapojenia do spomínaného projektu je

skvalitnenie profesionálnych zruèností a zdokonalenie odborných jazyko-

vých znalostí študentov FVT, medzinárodný prenos skúseností a získanie

know-how v danej oblasti.PhDr. Rimma Bielousová

Mgr. Marta Gluchmanová PhDr. Tatiana Roha¾ová

FVT TU v Košiciach so sídlom v Prešove

O vyuèovaní cudzích jazykov na FVT v Prešove

Jednou z úloh Vedenia FEI TU v Košiciach je funkèný komunikaèný

tok medzi vedením a zamestnancami fakulty. Skvelou výzvou na jeho

zlepšenie sú neformálne stretnutia zamestnancov, cie¾om ktorých

je okrem iného aj budovanie lojality zamestnancov a stotožnenie sa

s filozofiou smerovania fakulty.

Práve takýmto nástrojom bolo stretnutie zamestnancov fakulty

v Her¾anoch 21. mája 2007, nazvané „Majáles FEI 2007“, ktorého sa

zúèastnilo 250 zamestnancov. Príjemné prostredie nám na tento úèel

poskytlo ÚVZ TU Her¾any, ktorého dušou je pani Sabatková a kulisou nám

bolo krásne slneèné poèasie a tóny ¾udovej hudby znejúce z altánku.

Po krátkej prezentácii smerovania a zámerov fakulty na najbližšie ob-

dobie, ktoré predniesol prof. Ing. Liberios Vokorokos, PhD., bol program

orientovaný na oddych, šport, vzájomné stretnutia a rozhovory zamest-

nancov.

Príjemné napätie medzi zamestnancami vyvolalo žrebovanie 20

poukazov na dovolenku v hodnote 10 tis. Sk. Úprimná radosś „šśastliv-

cov“ a potlesk kolegov boli potvrdením toho, že starostlivosś o zamest-

nancov nad rámec stanovený zákonom má svoj význam a je prostriedkom

ako prejaviś to, že si zamestnávate¾ váži prácu svojich zamestnancov.

Aby tí ostatní, ktorí neboli vyžrebovaní, neboli smutní, dostali prís¾ub, že

v tejto aktivite bude vedenie fakulty v súèinnosti s odborovou organizá-

ciou pokraèovaś aj v budúcnosti. Kompenzovaś smútok, že naše meno

nebolo z osudia vyžrebované, pomohli „dobroty“, ktoré boli pre nás pri-

pravené aj v podobe „maxi“ torty.

Èo dodaś na záver? Snáï to, že sa tešíme o rok, a nielen na túto akti-

vitu, ale aj na ïalšie avízované, èi už divadelné predstavenie, mikulášsky

veèierok alebo ples.

„Apropo“, nech sa na nás Vedenie Strojníckej fakulty nehnevá, že

sme od nich prevzali námet na organizáciu majálesu, budeme sa môcś

aspoò navzájom inšpirovaś pri príprave ïalších roèníkov.

JUDr. Mária Homzová

tajomníèka FEI TU v Košiciach

Majáles FEI 2007

Fakulta výrobných technológií informuje

Ekonomická fakulta informuje halo 11

„BOLI SME ÚSPEŠNÍ!“Aj takto by sa dal charakterizovaś výsledok, ktorý sme dosiahli. Opäś

raz slávila úspech poctivá práca. Pred pár dòami sa totiž skonèil pro-

jekt, ktorého výsledkom sú odhodlaní a vo svojich zaèiatkoch aj úspešní

podnikatelia východného Slovenska. Zatia¾ ich je desaś, ale to ešte ani

zïaleka nie je koneèné èíslo. Oblasti, v ktorých pôsobia, sú rovnako roz-

manité ako oni sami: finanèná poradkyòa, majite¾ka módneho salónu,

úètovníèka, majite¾ka solária a nechtového štúdia v jednom, majite¾ turis-

tického strediska, ....

Všetci majú spoloèné to, že sú úspešnými absolventmi kurzu, ktorý

zorganizovala Katedra ekonomických teórií, v spolupráci s Európskym

sociálnym fondom a pod záštitou Technickej univerzity v Košiciach, Eko-

nomickej fakulty.

Na èele celého projektu stála vedúca Katedry ekonomických teórií,

pani doc. Ing. Edita Farkašová, CSc. Pod jej vedením pracoval tím 9

¾udí, z toho 5 lektorov, úètovníèka, pracovníèka pre IT podporu, admi-

nistratívna pracovníèka a sociologièka. Projekt bol rozdelený na dve

hlavné èasti. V prvej èasti úèastníci absolvovali psychologickú prípravu

pre podnikanie, kde si mohli otestovaś svoju sebaistotu, sebadôveru a

schopnosti riešiś konflikty. Prakticky si mohli overiś svoje nadobudnuté

vedomosti o komunikácií a zvládaní stresových situácií, ktoré budú ich

každodennou realitou. Druhá èasś projektu bola venovaná ekonomickej

podstate podnikania. Okrem základnej legislatívy a jednoduchej finan-

ènej analýzy sa úèastníci mali možnosś dozvedieś, aké sú nevyhnutné kro-

ky pre zaèatie podnikania v podmienkach Slovenskej republiky. Ako sme

už spomenuli predtým, mnohí z úèastníkov to neskôr aj patriène využili.

Je dávno známe, že veci si zapamätáme ¾ahšie, ak ich máme mož-

nosś aspoò vidieś, ak už nie vyskúšaś. Realizaèný tím umožnil adeptom na

podnikanie aj to. Poèas motivaènej návštevy u súkromného podnikate¾a

pána Jozefa Planèára mali možnosś spoznaś podnikanie v praxi a získaś

odpovede na všetky svoje otázky.

Urèite aj tie, im budú pri ich vlastnom podnikaní prospešné a nápo-

mocné.

Tak, ako je to pri každom projekte, ani ten náš, sa nezaobišiel bez

problémov. Tie, na poèudovanie, vytvárali ¾udia, ktorých úlohou bolo

skôr problémy riešiś.

Nieko¾komesaèné oneskorenie finanèných prostriedkov bez opod-

statneného dôvodu, alebo každý polrok meniace sa pravidlá vykazova-

nia, èi predåženie trvania projektu o rok. Aj s takýmito neoèakávanými a

náhodnými problémami sa musel manažérsky tím nášho projektu vyrov-

naś.

Nakoniec sa však všetky problémy podarilo zvládnuś a na závereè-

nom stretnutí, kde prišlo 25 absolventov kurzu, boli odovzdané certifikáty

o jeho absolvovaní. Niektorí boli už vtedy podnikatelia, iní boli na prahu

svojho podnikania. Všetci sa však zhodli v tom, že tento kurz im ve¾mi

pomohol a postrèil ich ku koneènej realizácii ich predstáv. Nielen nám

lektorom, ale aj celému tímu, ostáva zaželaś absolventom ve¾a šśastia,

aby sa ich oèakávania naplnili, ako aj ve¾a odvahy a síl, aby dokázali pre-

konaś všetky prekážky. Držíme palce!

Internetová stránka projektu: www3.ekf.tuke.sk/projekty/ket_zp/

Za celý tím Ing. Manuela Raisová

a Ing. Daniela Bartková, PhD.

Študentské informaèné a poradenské centrum informuje halo12

L9AL9BPK2PK3PK4PK5PK6PK7PK8

Hlavná budova AHlavná budova BKatedra fyziky FEIÚstav metalurgie a mat.Aula fyzikyKatedra EaRP SjFStaré ÚVT - PC FEIStarý liehovarLaboratórium AT SjF

PK9PK10PK11PK12PK13PK14PK15PK17PK19

Katedra inovácií a rein.Hutnícke dielneKatedra náuky o mat.Hutnícke dielneKatedra EaMT FEIVývojové dielne SjFKatedra GaM FBERGVýstavný pavilón KGaMBanícky pavilón

PKBN1BN3BN5

MTZ - skladyŠtudentský domovÚstav výpoèt. technikyZdružené posluchárne

Vitajte !

BN32V4W4

Ekonomická fakultaStavebná fakultaAteliéry FU a SvF

èasTU(Letná 9) - Železnièná stanica TU(Letná 9) - Jedlíková (5,9,13) Žel. st.- LF

29 32 6* 9* R3* R4 22

06:00 14,44 26,56 8,23, 38 ,53 22,37,32 12,24,36,48 13,25,37, 49 5,18,30, 42,55 3,18,30, 42,54 16 20 40,59 9 46 15 21,51

07:00 14,44 26,41,56 8,23, 38 ,53 7,22,37,53 13,25,37,49 13,25,37, 49 7,19,27,31, 43,55 7,19,31,43, 55 17 15,21,30, 49 00,3,6 10 22 21

08:00 14,44 26,56 8,38 23,53 16,23,36,56 1,14,34,54 7,26,46 7,24,44 58 37,42 24 21

09:00 14,44 26,56 8,38 23,53 16,36,56 14,34,54 6,26,31,46 4,24,44 24 21

10:00 14,44 26,56 8,38 23,53 16,36,56 14,34,54 6,26,46 4,24,44 24 21

11:00 14,44 26,56 8,38 23,53 16,36,56 14,34,54 6,26,46 4,24,44 24 41

12:00 14,44 26,56 8,38 23,53 16,36,56 14,34,54 6,26,46 4,24,44 52 30,59 44 41

13:00 14,44 26,56 08,30,50 16,36,56 16,36,56 14,34,51 6,26,46 3,24,44,58 07 30 44 41

14:00 14,44 26,56 08,30,50 16,36,56 14,29,44,59 6,21,36,51 6,21,36,51 14,29,44,59 33 51 28,45,58 44 21

15:00 14,44 26,56 08,30,50 16,36,56 14,29,44,59 6,21,36,51 6,21,36, 44,51 14,29,44,59 14 10,18 24 21,51

16:00 14,44 26,56 08,30,50 16,36,56 14,29,44,59 6,21,36,51 6,21,36,51 14,29,44,59 09 24 21,51

17:00 14,44 26,56 08,30,50 16,36,56 14,29,44,59 6,21,36,54 6,21,36,51 56 13,29,44 02 49 24 21

18:00 14,44 26,56 10,38 23,53 16,36,55 14,34,54 6,26,35,46 4,24,44 10 24 21

19:00 14,44 26,56 08,38 23,53 15,35,55 14,34,54 5,19, 25,45 03,23,43 24 21

Cestovný poriadok

Po pozitívnej skúsenosti z minulého roka sme sa rozhodli aj v tomto septembrovom èísle venovaś dvojstranu špeciálne našim pr-vákom (a nielen im...).

Urèite pre Vás nie sú prvé dotyky s novým vysokoškolským prostredím jednoduché. Žiadne hodiny v jednej triede, ale rozhádzané prednášky a cvièenia. A ešte k tomu nejaké kredity... To¾ko nových pojmov naraz! Ocitli ste sa v labyrinte posluchární, laboratórií, ateliérov a kancelárií... No kto sa v tom všetkom má vyznaś!

Prinášame Vám preh¾ad základných infor-mácií, bez ktorých sa žiadny študent Tech-nickej univerzity v Košiciach nezaobíde. Verí-me, že Vám pomôžu zorientovaś sa v prvých dòoch na, už aj Vašej, Alma mater :)

FU2W

Študentský domovŠtadión TJ Akademik

Mapa areálu

Študentské informaèné a poradenské centrum informuje halo 13

Máš štúdijné problémy?H¾adáš prácu?Èo je nové na TUKE?Aké sú možnosti štúdia na TU?Potrebuješ radu psychológa?Ako získaś študentskú pôžièku?H¾adáš pomoc v duchovnej oblasti?Kde nájsś dobrú brigádu?H¾adáš právne poradenstvo?Èo zaujímavé sa deje v Košiciach?

Poskytujeme informácie a poradenské služby uchádzaèom o štúdium na TU, študentom, absolventom a zahranièným študetom TU.

Prvé kroky na univerziteŠkolaŠtúdium na VŠ prebieha po semestroch, ktoré sú ukonèené skúškovým

obdobím. Dôležitým obdobím v semestri je posledný týždeò, v ktorom sa ude¾ujú zápoèty – zápoètový týždeò.

Skôr ako zaène výuèba ...Výkaz o štúdiu na VŠ (“index”) – je jedným z najdôležitejších dokumentov a dokladov

vysokoškolského štúdia. Do neho sa na zaèiatku akademického roka zapisujú všetky predmety, ktoré absolvujete v nasledujúcich dvoch semestroch. Veríme, že úspešne. Výsledky štúdia má každý študent aj v elektronickej podobe v IS Student.

ISIC karta – èiže medzinárodný identifikaèný preukaz študenta. Táto karta platí po ce-lom svete a po zaplatení poplatku získavate množstvo zliav. Preh¾ad o z¾avách môžete získaś v katalógu, alebo na internetovej adrese www.ckm.sk. ISIC zároveò slúži aj ako preukaz do univerzitnej knižnice, poèítaèových uèební a ako stravovacia karta. Taktiež poskytuje z¾avu na cestovnom v meste Košice a do miesta trvalého bydliska.

Zápis – tento proces je nutné absolvovaś na zaèiatku každého akademického roka. Zápis do ïalšieho roèníka je podmienený získaním dostatoèného poètu kreditov.

Imatrikulácia – slávnostný akt, pri ktorom je študent prvého roèníka oficiálne uznaný za právoplatného èlena akademickej obce príslušnej univerzity a fakulty.

Kreditný systém a Európsky systém prevodu kreditov (ECTS) – tento systém pride¾uje každému predmetu èíselnú hodnotu na základe jeho obtiažnosti. Výhodou je medzinárodný status, ktorý umožní napr. študovaś èasś štúdia v zahranièí s tým, že po návrate Vám materská univerzita uzná kredity získané poèas tohto štúdia. Dôležité je pri zaèiatku štúdia zistiś, ko¾ko kreditov je potrebné získaś k ukonèeniu štúdia a aká je optimálna kreditová záśaž pre jednotlivé semestre. Väèšinou to býva 60 kreditov za roèník.

VýuèbaNa univerzite sa stretnete s tromi typmi predmetov:Povinný predmet – t.j. predmet, ktorého absolvovanie a predpísaný spôsob ukonèenia je

pre štúdium záväzné.Povinne volite¾ný predmet – je to predmet, ktorý je súèasśou povinného bloku štúdia.Výberové predmety – sú vypisované na fakultách a katedrách nad rámec študijného pro-

gramu.Každý predmet musí byś ukonèený predpísaným spôsobom, aby kredity boli zapoèítané.

Predmet môže byś ukonèený zápoètom, klasifikovaným zápoètom alebo skúškou. Úèasś na prednáškach je dobrovo¾ná, ale odporúèa sa na ne chodiś. Povinné sú cvièenia, kde sa toleruje urèitá miera absencie. Obyèajne sú to 3 absencie za semester. V prípade nepochopenia uèiva sú možné konzultácie. Termín stanovuje vyuèujúci, väèšinou je to raz týždenne.

Univerzitné inštitúcieŠtudijné oddelenie – nachádza sa na každej fakulte. Bude prvým èlánkom pri riešení

Vašich študijných záležitostí. Ïalším èlánkom je prodekan pre pedagogickú èinnosś a dekan fakulty.

Univerzitná knižnica – je centrálnym knižnièno-informaèným strediskom. Jej poslaním je informaèné zabezpeèenie vedeckého výskumu a pedagogického procesu. Služby poskytuje nielen študentom, ale aj výskumníkom a iným zamestnancom univerzity, pod¾a pravidiel, ktoré stanovuje knižnièný poriadok. Viac na www.lib.tuke.sk.

Štúdium na vysokej škole nie je len o sedení nad knihami. Všetci vysokoškoláci majú možnosś sa športovo, èi kultúrne vyžiś. K dispozícii sú telocviène, kluby a rôzne spoloèenské a kultúrne akcie.

Veríme, že sa naplnia Vaše oèakávania a odštartujete spolu s nami nový a úspešný akademický rok. Vykroème teda spoloène tou správnou nohou.

ŠIPCvestibul TU, Letná 9

042 00 Košicesipc@tuke.sk www.tuke.sk/sipc

Študentské informaènéa poradenské centrum

Èasový harmonogram štúdia v akad. roku 2007 / 2008

Slávnostné otvorenie akademického roku 2007/2008 sa uskutoèní 24.9.2007 o 11,00 hod. v aule Maxima

Výuèba v ZS: 24.9.2007 - 21.12.2007Zimné prázdniny: 22.12.2007 - 6.1.2008Skúš. odbodie ZS: 7.1.2008 - 15.2.2008Výuèba v LS: 18.2.2008 - 16.5.2008Skúš. obdobie LS: 19.5.2008 - 30.6.2008

Hlavné prázdniny: 1.7.2008 - 31.8.2008

Študijné oddelenia fakúltFakulta elektrotechniky a informatiky

Hlavná budova TU - II.poschodie, è.d. 234pon - pia: 9:00 - 12:00str: 9:00 - 12:00 13:00 - 15:00štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒ

Hutnícka fakultaHlavná budova TU - IV.poschodie, è.d. 438pon: 11:00 - 15:00uto: NESTRÁNKOVÝ DEÒ str - štv - pia: 10:00 - 12:00

Strojnícka fakultaHlavná budova TU - I.poschodie, è.d. 117pon - utr: 9:00 - 12:00str: 9:00 - 12:00 13:30 - 15:00štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒpia: 9:00 - 12:00

Ekonomická fakultaÒemcovej 32 - II.poschodie, è.d. 203pon - pia: 10:00 - 12:00str: 13:00 - 14:30

Fakulta umeníHlavná budova TU - I.poschodie è.d. 150pon - uto -str: 9:30 - 11:30

Fakulta BERGHlavná budova TU - II.poschodie è.d. 208pon - uto - pia: 10:00 - 12:00str: 10:00 - 12:00 14:00 - 15:00štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒ

Letecká fakulta Rampová 7 - I. poschodie è.d. 11pon - uto - pia: 10:00 - 12:00str: 9:00 - 12:00 13:00 - 15:00štv: NESTRÁNKOVÝ DEÒ

Stavebná fakultaVysokoškolská 4 - II.poschodie è.d. 233pon - uto - štv: 8:30 - 12:00str: 9:00 - 12:00 13:00 - 15:30pia: NESTRÁNKOVÝ DEÒ

Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove

Bayerova 1, è.d. 102 pon - uto - štv - pia: 9:30-11:30str: 13:30 - 15:00

Študentské informaèné a poradenské centrum

Pondelok 9.00 – 15.00Utorok 9.00 – 15.00Streda 9.00 – 15.00 Štvrtok 9 .00 – 15.00 Piatok 9.00 – 15.00

inzerciahalo14

ponúka šancu mladým staś sa IT odborníkmi

Prechod zo študentského života, h¾adanie si vhodného zamestnania

a vstup do profesionálnej praxe nebýva jednoduchý a prináša mnohé

úskalia. Rozhodovanie, kde zaèaś svoju profesionálnu kariéru a štart, ne-

musí vždy dopadnúś úspešne.

Spoloènosś T-Systems Slovakia so sídlom v Košiciach ponúka šancu

schopným, mladým ambicióznym ¾uïom, ktorí majú záujem pôsobiś v IT

oblasti, zaèaś pracovaś, ïalej sa vzdelávaś a profesionálne rásś. O tom,

že ide o mimoriadne perspektívnu a odborne zaujímavú oblasś sa pre-

sviedèaś nemusíme.

„Je ve¾ký rozdiel pracovaś v malej firme a vo ve¾kej medziná-

rodnej IT spoloènosti so silným zázemím a komplexným systémom

starostlivosti o svojich zamestnancov,“ hovorí Marek Beèaver, ktorý

dnes pracuje ako systémový administrátor v spoloènosti T-Systems v jej

personálne najpoèetnejšej divízii Open Systems. „Po skonèení školy

som zaèínal v malej firme ako administrátor siete. Po roku som zis-

til, že to nemá perspektívu, lebo nemám šancu odborne rásś. Firma

sa nerozvíjala a tým pádom nepodporovala ani rozvoj IT systémov a

nemala záujem na mojom ïalšom vzdelávaní a odbornom raste. To

bol hlavný dôvod môjho odchodu z tejto firmy,“ hovorí administrátor

Marek Beèaver.

Ako povedal, spomedzi viacerých IT firiem si nakoniec vybral spo-

loènosś T-Systems Slovakia. „Ide o mladú, dynamicky sa rozvíjajúcu IT

spoloènosś s medzinárodným pôsobením, pracujúcu pre významných

ve¾kých zahranièných klientov, ktorá sa stará o ïalšie vzdelávanie a od-

borný rast svojich pracovníkov a má v tejto oblasti prepracovaný kom-

plexný vzdelávací systém nielen po odbornej stránke, ale aj pre tzv. soft

skills a cudzie jazyky. To boli hlavné dôvody, pre ktoré som tu zaèal pra-

covaś. Po èase pôsobenia v tejto firme vidím, že moje rozhodnutie bolo

správne,“ povedal Beèaver.

V súèasnosti sa divízia Open Systems spoloènosti T-Systems Slovakia

stále rozvíja, preberá ïalších ve¾kých zahranièných zákazníkov. Dnes tu

pracuje vyše 130 ¾udí a radi vo svojom kolektíve privítajú desiatky ïalších.

Okrem manažmentu Open Systems poskytuje T-Systems Slovakia služby

manažmentu middlewearových aplikácií (ako napr. IBM Tivoli, HP Open

View, IBM WebSphere, Tibco, Netcool, Service Center, atï.), ve¾kých

zákazníckych aplikácií, manažmentu databáz, sietí, business procesov

zákazníkov, vývoja špeciálnych aplikácií pre systémový manažment, a

pod.

„Divízia Open Systems sa rozvíja, rozširuje svoje pôsobenie a

potrebujeme mladých, ambicióznych ¾udí, ktorí chcú pracovaś v IT

sfére, prièom nemusí ísś vyložene o vysokoškolských absolventov IT

odborov, ale o miesto sa môžu uchádzaś aj absolventi iných odborov,

ktorých si my vyškolíme. Máme v podstate dve zásadné požiadav-

ky na uchádzaèov – zodpovedný prístup a chuś ïalej sa odborne

vzdelávaś, prièom by mali ovládaś angliètinu na komunikatívnej úrov-

ni. Znalosś ïalšieho cudzieho jazyka – najmä nemèiny, je výhodou,“

hovorí tím líder Marián Ballók.

„Prednosśou práce v divízii Open Systems je, že sa pracuje v tí-

moch, takže èlovek nie je ponechaný sám na seba pri riešení úloh.

Ak si neviem s nieèím rady, je tu samozrejmosśou požiadaś o radu a

pomoc skúsenejšieho kolegu. Starší kolegovia si svoje poznatky, ve-

domosti, praktické skúsenosti, takpovediac svoje nadobudnuté know

- how, nenechávajú pre seba, ale radi sa podelia s mladšími kolegami.

Viem, že je to nezvyklé a v iných branžiach sa to èasto nerobí. Tu je to

naopak. Tým, že ma starší, skúsenejší kolega nauèí postupne zvlád-

nuś riešenie úloh, ktorými sa napríklad zaoberá aj on, uvo¾ní si èa-

sový priestor a potom sa môže venovaś riešeniu iných, závažnejších

a nároènejších úloh a ïalej odborne rásś. Takže vlastne postupom

èasu pracovník prechádza od riešenia jednoduchých vecí k èoraz

nároènejším a zložitejším, takže postupne odborne rastie každý èlen

tímu,“ hovorí systémový administrátor Roman Ostrožoviè.

Divízia Open Systems, ktorá je najväèšia v rámci spoloènosti T-Sys-

tems Slovakia zabezpeèuje prevádzku IT infaštruktúry pre také významné

nadnárodné spoloènosti a firmy ako Deutsche Post World Net, BMW,

T-Com, T-Mobile, T-Online, T-Systems, Amway, O2, Toll Collect, British

American Tobacco, prièom postupne pribúdajú ïalšie.

„Našou úlohou je poskytovanie služieb našim zákazníkom na po-

žadovaných operaèných systémoch so zameraním na ich ïalší rozvoj

inovaènými technológiami T-Systems. Open Systems sa zameriava

na platformy, operaèné systémy a infraštruktúry Sun Solaris, Linux,

IBM AIX, HP–UX, Microsoft Windows, Storage Management, Backup

and Restore a Systems Management.

K takýmto platformám a štruktúram nie je u nás na Slovensku bež-

ný prístup, pretože ich používajú najväèšie firmy, takže administrátor

malých sietí sa nemá šancu dostaś k takým vedomostiam a technoló-

giám, ako naši pracovníci,“ hovorí Ballók. Doložil, že spoloènosś preto

venuje mimoriadnu pozornosś a vynakladá ve¾ké investície na vzdelávanie

svojich pracovníkov, aby mohli poskytovaś služby na vysokej kvalitatívnej

úrovni. „V tomto smere sa kvalitou a úrovòou poskytovaných služieb

vyrovnáme našim zahranièným kolegom, v nieèom ich dokonca pred-

èíme,“ povedal Ballók.

„Je ohromný rozdiel byś administrátorom malej siete s jedným,

s dvoma servermi a pracovaś tu v divízii Open Systems, ktorá posky-

tuje služby mnohým zahranièným zákazníkom a stará sa dnes o vyše

10000 serverov rôznej úrovne bežiacich pod rôznymi operaènými

systémami a ïalšiu IT infraštruktúru. Je to ve¾ká príležitosś uèiś sa

novým veciam, spoznávaś moderné systémy a technológie, na strane

druhej je to aj ve¾ká zodpovednosś. Našou úlohou je zabezpeèovaś

optimálnu dostupnosś a spo¾ahlivosś fungovania systémov, bez kto-

rých naši klienti nemôžu normálne fungovaś,“ hovorí Beèaver. Doložil,

že mnohému ich uèia nemeckí a iní zahranièní IT špecialisti.

Celý systém vzdelávania zaèína v IT-Academy, ktorej súèasśou je aj

dnes už dobre známa IT Farma. Dáva šancu aj mladým ¾uïom, ktorí síce

neštudovali IT, no majú pozitívny vzśah k práci s poèítaèom, chuś uèiś sa

nové veci a trochu talentu. Po úspešnom vstupnom pohovore sa uchád-

zaèi stávajú zamestnancami spoloènosti. V tomto trojmesaènom inten-

zívnom vzdelávacom programe získajú základný preh¾ad a vedomosti

z k¾úèových oblastí IT, potrebných pre prácu v T-Systems. Oboznámia

sa aj s jednotlivými oddeleniami firmy, so systémom a významom práce

v týchto oddeleniach a s prihliadnutím na vlastné preferencie sa postup-

ne špecializujú do jednotlivých oblastí. Po IT Farme sa stávajú súèasśou

produktívnych tímov a pod¾a potreby prechádzajú ïalšími špecializova-

nými technickými školeniami a školeniami o IT infraštruktúre, zameraný-

mi na rozvoj znalostí o IT technológiách a procesoch prebiehajúcich v

spravovaných systémoch našich zákazníkov. Technické tréningy zvyèaj-

ne vrcholia absolvovaním certifikaèného procesu a získaním priemysel-

ného certifikátu, napr. LINUX RHCT, Sun Certified System Administrator,

AIX Certified Expert, HP Unix Certified Administrator, atï., ktoré majú

medzinárodnú platnosś.

„Je to ve¾ká výhoda, že T-Systems Slovakia nielen organizuje, ale

aj hradí takéto ïalšie vzdelávanie. Jednotlivec sa na takéto školenia

nemá šancu dostaś a zrejme by ani nebol v stave si ich sám zapla-

tiś. Navyše spoloènosś hradí aj intenzívne jazykové kurzy angliètiny a

nemèiny, èo je tiež výrazný prínos pre zamestnanca,“ hovorí Ostrožo-

viè. Marek Beèaver ocenil, že spoloènosś poskytuje svojim zamestnan-

com aj rôzne ïalšie benefity, ktoré zamestnanec môže využívaś pod¾a

vlastného uváženia.

Marek Beèaver sa s Romanom Ostrožovièom svorne zhodli, že spo-

loènosś T-Systems poskytuje pre mladého èloveka ideálnu príležitosś na

úspešný štart do sveta IT a ïalší profesionálny rast. Nakoniec, je to jedna

z mála príležitostí v Košiciach alebo na východnom Slovensku pre špiè-

kovú profesionálnu prácu a profesionálnu kariéru v globálnej IT spoloè-

nosti.

inzercia halo 15

Kariéra v SAP administrácii!Si informatik a uvažuješ o budúcej špecializácii?Prihlás sa do praktického a bezplatného kurzu mySAP, spoznaj atraktívnu oblasť SAP administrácie a získaj skúsenosti, ktoré ti pomôžu v kariérnom raste... možno aj v našej spoločnosti. Uzávierka prihášok je do konca septembra 2007.

Viac informácií a registračný formulár nájdeš na www.t-systems.sk

T-Systems Slovakia, s.r.o. Košťova 1, 040 01 Košicemysap@t-systems.sk

partnerská univerzita halo 17

UNIVERZITA V MISKOLCI MISKOLCI EGYETEMUniverzita v Miskolci je najväèšou vysokoškolskou vzdelávacou inšti-

túciou severného Maïarska. Jej právnym predchodcom je prvá vysoko-školská ustanovizeò technického zamerania vo svete Banská Akadémia v Banskej Štiavnici, ktorú založil Habsburský rod vládnuci vo vtedajšom Uhorsku.

Univerzita, obklopená mohutným parkom je jedným z najkrajších uni-verzitných areálov Maïarska aj Európy. Univerzitné mesto, ktoré sa roz-prestiera na ploche 85 hektárov disponuje vïaka blízkosti pohoria Bükk a kúpe¾ov Miskolc-Tapolca jedineènými dannosśami a vytvára osobitnú atmosféru na strávenie vysokoškolských rokov.

Banskoštiavnické tradície, väzby medzi študentmi pretrvávajúce mnohé roky, zanietenosś uèite¾ov a duševné dedièstvo vytvárajú na Uni-verzite v Miskolci rozhodujúcu atmosféru.

Univerzita v Miskolci sa stala na zaèiatku XXI. storoèia ozajstnou „Universitas“. Za posledných skoro jeden a pol desaśroèia sa inovova-la výuèba v technických smeroch, prispôsobila sa požiadavkám doby. Poslucháèov – budúcich inžinierov - èakajú vyuèujúci a vedeckí pracov-níci v dobre vybavených laboratóriách s modernými výuèbovými ma-teriálmi na Fakulte technických geologických vied, Fakulte technických materiálových vied a na Fakulte Strojníctva a Informatiky. Na spoloèen-skovedných fakultách sa poskytuje poslucháèom vzdelanie v oblasti prá-va, ekonómie a filozofie. Silnou stránkou vysokoškolskej fakulty J.A.Ko-menského v Sárospataku je výchova pedagógov. V roku 2006 vznikla vysokoškolská Zdravotnícka fakulta, zameraná na prípravu v odboroch zdravotná poradenská služba, rehabilitácia a diagnostické zobrazovanie. Poslucháèi Ústavu Múzických Umení Béla Bartóka sa aktívne zúèast-òujú aj na hudobnom živote mesta. Výskumné centrá Univerzity - Ústav Aplikovanej chémie Maïarskej Akadémie Vied, Regionálne Univerzitné Vedomostné Centrum mechatronických a logistických systémov, Me-chatronické a Materiálové Kooperaèné Výskumné Centrum a Koope-raèné Výskumné Centrum Inovaèného Manažmentu sa ako organická èasś univerzity podie¾ajú na výuèbových a výskumno-vývojových prácach, v úzkej spolupráci s predstavite¾mi hospodárskej sféry v regióne. Na po-žiadavky trhu pracovnej sily pružne reagujú posilòujúce sa bakalárske a magisterské študijné programy, ale sa realizujú aj požiadavky celoživot-ného vzdelávania – v záujme prilákania a udržania nadaných študentov a mladej inteligencie.

Dôležitým prostriedkom pre prácu s talentovanými študentmi, ako aj pre výchovu vedeckého dorastu je na univerzite Študentský vedecký krú-žok, ktorý láka ve¾ký poèet poslucháèov a pripravuje ich pre vykonávanie vedecko-výskumných úloh. Úèasś v èinnosti študentských vedeckých krúžkov hrá dôležitú úlohu aj vo vzdelávacej èinnosti, lebo môže napo-máhaś poslucháèom v ich osobnom rozvoji, pri úèasti na konferenciách v zahranièí a doma, pri úèasti v èiastkovej zahraniènej výuèbe, pripraviś ich na doktorandské štúdium, formovanie ich vedeckej životnej dráhy. Akreditované PhD. programy umožòujú ïalšie vzdelávanie odborníkov, vrátane získania vedeckej hodnosti.

Na Univerzite v Miskolci sa zaèala výchova doktorandov (PhD.) na základe akreditovaných doktorandských programov 1. októbra 1993. V súèasnosti prebieha doktorandské štúdium s možnosśou získaś hod-nosś PhD. na šiestich fakultách univerzity v ôsmich vedných odboroch (Strojnícke a Informatické vedy, Technické geologické vedy, Technické materiálove vedy, Právne vedy, Ekonomické vedy, Literárne vedy, ako aj v oblasti Filozofických vied.)

Univerzita v Miskolci sa vïaka výsledkom viac, ako 270 roèného vý-vojového procesu dnes zaraïuje medzi dôležité a akceptované univerzity tak v Maïarsku ako aj v Európskom Vzdelávacom Priestore. Jej imidž sa poèas uplynulých desaśroèí v mnohom zmenil; popri zachovávaní, rozvoji a odovzdávaní vedomostí, preberá významnú úlohu aj v hospodárskom vývoji, je mostom medzi výuèbou a praxou. Jej jedineènosś je v rôznoro-dej palete študijných programov, v silnej funkcii „výskumnej univerzity“, v priaznivom pomere poètu poslucháèov a uèite¾ov, odborné zabezpe-èenie elitnej výuèby a zvláštnosś prirodzeného prostredia v ktorej sa na-chádza. Areál Univerzity v Miskolci dáva domov výuèbovým priestorom, ale aj študentským domovom, ústrednej univerzitnej knižnici, športovým objektom, a pohostinským a obslužným útvarom.

V dnešnej dobe okolo 800 vyuèujúcich a viac ako 1000 spolupra-covníkov sa usiluje to, aby boli nápomocní skoro 15 tisíc poslucháèom pri ich napredovaní v štúdiu a pri zabezpeèení rozvoja Univerzity v Mis-kolci.

A Miskolci Egyetem Észak-Magyarország legnagyobb felsõoktatási intézménye. Jogelõdje a világ elsõ mûszaki felsõoktatási intézménye, a Habsburg udvar által alapított Selmecbányai Bányászati-Kohászati Aka-démia.

A hatalmas park övezte egyetem Magyarország és Európa egyik legszebb campusa. A 85 hektáron elterülõ Egyetemváros a Bükk-hegy-ség és Miskolc-Tapolca közelségével páratlan adottságokkal rendelkezik és sajátos atmoszférát teremt az egyetemi évek eltöltéséhez.

A selmeci hagyományok, a hallgatók közötti, hosszú évekre megha-tározó kötõdés, az oktatók elkötelezettsége és a szellemi örökség va-lóban meghatározó hangulatot teremt a Miskolci Egyetemen.

A XXI. század kezdetére az Egyetem igazi Universitassá vált. A mûs-zaki területeken a képzés az elmúlt közel másfél évtizedben megújult, és a kor elvárásainak megfelelõen alakult át. Mérnök-hallgatóinkat a Mûsza-ki Földtudományi Kar, a Mûszaki Anyagtudományi Kar, a Gépészmérnöki és Informatikai Kar oktatói és kutatói jól felszerelt laboratóriumokban, korszerû tananyagokkal várják. Társadalomtudományi karainkon jogász-, közgazdász- és bölcsészképzésben részesülnek növendékeink, a sáro-spataki Comenius Fõiskolai Kar erõssége a pedagógusképzés. 2006--ban jött létre az Egészségügyi Fõiskolai Kar, ahol védõnõ, gyógytornász és diagnosztikai képalkotó szakokon tanulnak növendékeink. Bartók Béla Zenemûvészeti Intézetünk hallgatói a város zenei életében is ak-tívan tevékenykednek. A Miskolci Egyetem kutató központjai, – az MTA Alkalmazott Kémiai Kutatóintézet, a Mechatronikai és Logisztikai Rend-szerek Regionális Egyetemi Tudásközpont, a Mechatronikai és Anyagtu-dományi Kooperációs Kutató Központ, az Innovációmenedzsment Koo-perációs Kutatási Központ - az egyetem szerves részeként vesznek részt az oktatási-kutatási-fejlesztési munkában, szoros együttmûködésben a régió gazdasági szereplõivel. A munkaerõ-piaci igényekhez való rugal-mas alkalmazkodást szolgálják a megszilárdulóban lévõ BSc és MSc ké-pzések, de teljesülnek az élethosszig tartó tanulás feltételei is - a régió tehetséges diákjainak és fiatal értelmiségének vonzása és megtartása érdekében.

A kiemelkedõen tehetségek hallgatókkal való foglalkozásnak és a tudományos utánpótlás nevelésének az egyetemen fontos színtere a Tu-dományos Diákkör, mely jelentõs számú hallgatót vonz és készít fel tudo-mányos kutatási feladatok végzésére. A tudományos diákköri munkában való részvétel szerepet játszik az egyetemi képzésben is, mert elõsegí-theti a hallgatók egyéni fejlõdését – külföldi és hazai konferenciákon, kül-földi részképzésekben való részvételüket, doktorandusz-képzésre való felkészítésüket, tudományos pályafutásuk alakítását. A szakemberek továbbképzését, tudományos fokozat szerzésének lehetõségét teremtik meg az akkreditált PhD programok.

A Miskolci Egyetemen akkreditált doktori programok alapján 1993. október 1-jén kezdõdött a doktori (PhD) képzés. Jelenleg az Egyetem hat karán nyolc tudományágban (Gépészeti és Informatikai tudományok, a Mûszaki Földtudomány, a Mûszaki Anyagtudomány, a Jogtudomány, a Gazdaságtudomány, az Irodalomtudomány és a Filozófia területén) folyik doktori képzés és szerezhetõ PhD fokozat.

A több mint 270 éves fejlõdési folyamat eredményeképpen a Miskol-ci Egyetem Magyarország és az Európai Felsõoktatási Térség fontos és számon tartott egyetemei közé tartozik. Imázsa sokat változott az elmúlt évtizedek alatt, a tudás õrzése, gyarapítása és átadása mellett kiemel-kedõ szerepet vállal a gazdaságfejlesztésben, híd az oktatás és a gyakor-lat között. Egyedivé teszi sokszínû képzési palettája, erõs „kutató egye-tem” funkciója, a kedvezõ hallgatói–oktatói létszámarány, az elitképzés szakmai megalapozottsága és különleges természeti környezete, mely-ben elhelyezkedik. A Miskolci Egyetem campusa otthont ad nemcsak az intézmény tanulmányi épületeinek, hanem a kollégiumoknak, az egyete-mi központi könyvtárnak, sportlétesítményeknek, vendéglátó- és szolgál-tató egységeknek is.

Jelenleg közel 800 oktató és több mint 1000 munkatárs fáradozik azon, hogy a mintegy 15 ezer hallgató tanulmányi elõrejutását segítse és szolgálja a Miskolci Egyetem fejlõdését.

Inštitút celoživotného vzdelávaniahalo18

Aktívne predchádzanie dlhodobej nezamestnanosti uchádzaèov o zamestnanie po výkone trestu

Aj keï nezamestnanosś postihuje mužov aj ženy, ¾udí v rôznom veku,

s rôznym vzdelaním, v rôznom sociálnom postavení predsa trh práce vy-

kazuje množstvo štrukturálnych charakteristík, medzi ktoré patrí aj vysoká

nezamestnanosś osôb po výkone trestu, ktorých situácia nie je doteraz

komplexne riešená.

Vytvorenie podmienok pre zamestnate¾nosś a zamestnanosś tejto

znevýhodnenej skupiny obyvate¾ov a ich integrovanie na trh práce je

výzvou pre prijímanie konkrétnych systémových opatrení a nových prístu-

pov v práci.

Viaceré analýzy, ako aj naše poznatky, ktoré sme získali pri riešení

projektov potvrdzujú skutoènosś, že v štruktúre nezamestnanosti pred-

stavujú významnú skupinu dlhodobo nezamestnané osoby po výkone

trestu.

Dôvody projektu

Nerozvinuté kvalifikaèné zruènosti ako aj dlhodobá nezamestnanosś

a nútená sociálna izolácia poèas výkonu trestu vytvárajú „novú spolo-

èenskú skupinu deklasovaných (new-underclass)“, ktorá žije v systéme

podpôr sociálneho zabezpeèenia a v kultúre trvalej závislosti od štátu.

Uvedené postavenie ¾udí nezriedka vyúsśuje do apatie, pasivity a niekedy

aj do opätovného asociálneho alebo deviantného správania. Namiesto

konštruktívnej adaptácie na život po výkone trestu nastupuje rezignujúca

adaptácia (pasívny životný štýl, redukcia ašpiraènej úrovne, akceptácia

situácie nezamestnanosti).

Hlavným cie¾om projektu je zvýšiś zamestnate¾nosś uchádzaèov

o zamestnanie po výkone trestu prostredníctvom realizácie komplexného

programu prípravy pre trh práce v súlade so súèasnými požiadavkami za-

mestnávate¾ov, ktorý zabezpeèí vyššiu mieru rovnosti postavenia týchto

¾udí na trhu práce a u¾ahèí ich integráciu a reintegráciu na trhu práce.

Špecifické ciele:

• identifikácia cie¾ovej skupiny odsúdených v nápravno-výchov-

ných ústavoch s nedostatoènou úrovòou remeselných zruèností,

sociálnych kompetencií, komunikatívnosti, komunikácie, ekonomic-

ko-právneho a obèianskeho spolužitia,

• zvýšenie úrovne remeselných zruèností a znalostí dlhodobo neza-

mestnaných osôb vo výkone trestu v oblastiach murár-obkladaè,

maliar-natieraè, vodár-kúrenár, zváraè, šitie obuvi,

• rozvoj komunikaèných schopností,

• rozvoj osobnostných a sociálno-psychologických atribútov súvisia-

cich s integráciou a reintegráciou na trhu práce,

• rozvoj ekonomicko-právneho a obèianskeho vedomia,

• overenie si nadobudnutých znalostí a zruèností, upevnenie pracov-

ných návykov v inkubátore,

• uplatnenie nadobudnutých znalostí a zruèností a pracovných návy-

kov v miestach trvalého bydliska osôb prepustených z výkonu trestu

v spolupráci s Úradmi práce, rodiny a sociálnych vecí a orgánmi

miestnej samosprávy.

Èastým problémom nie je len nedostatoèná ochota ísś pracovaś, ale

aj nedostatoèná úroveò manuálnych zruèností pre výkon urèitej profe-

sie a neschopnosś nájsś si prácu, nízka miera vedomostí o tom ako sa

samostatne môže h¾adaś práca. Nezanedbate¾ným faktorom je aj neo-

chota akceptovaś ¾udí prepustených z výkonu trestu ako rovnocenných

uchádzaèov o pracovné miesto na trhu práce. Všetky tieto skutoènosti

spätne pôsobia na znižovanie motivácie h¾adaś si prácu. Takto sa uzatvá-

ra bludný kruh èloveka prepusteného z výkonu trestu, ktorý aj keby chcel

pracovaś, ale pre nerovnosś šancí nenachádza prácu a nevie využívaś

prostriedky pre h¾adanie zamestnania.

Predložený projekt je akousi prvotinou v tejto sociálne ve¾mi krehkej

a háklivej oblasti. Získané výsledky budú ve¾mi prospešné pre naštarto-

vanie systémového riešenia problémov väzeòstva na Slovensku.

doc. Ing. Dušan Vitko, PhD.

Ing. Vladimír Èižmár

Ing. Erika Glovová

akademické potulky svetom halo 19

Cie¾om mojej zahraniènej stáže bolo dosiahnúś praktickú skúsenosś

v architektonickom atelieri. Kedže práca v òom je ve¾mi komplexná, moja

èinnosś bola nasmerovaná do rozlièných oblastí. Od výroby modelov, vi-

zualizácií, rysovania technických výkresov a navrhovania až po adminis-

tratívnu èinnosś a stretnutia s „profesistami“. Bola to výborná skúsenosś

pre môj rast na každom fronte. Videl som ve¾mi dobre fungujúci ateliér

na vysokej odbornej úrovni v každodennej èinnosti a mohol som v òom

aplikovaś svoje dosia¾ nadobudnuté skúsenosti a získavaś nové.

Architektonický atelier PPAG (Popelka Poduschka Architects) vo

Viedni sú mladým, už celosvetovo známym ateliérom. Myšlienkové jadro

tvorí pár Anna a Georg. Dávajú ve¾ký dôraz na každý detail. Ich stavby sú

odrazom premyslenosti, konceptu a vtipu. V ateliéri pracuje okrem nich

ešte desaś da¾ších architektov. Práca je organizovaná pod¾a projektov.

Na jednom projekte pod¾a obtiažnosti pracujú 1 až 4 architekti, prièom

každý z nich nesie zodpovednosś za svoju èasś projektu. Každý detail je

konzultovaný so šéfmi.

Pracoval som na piatich rôznych projektoch, od suśaže na kúpele

v Alpách cez rodinný dom až po obytné stavby. Vždy som dostal nejakú

èasś projektu, za ktorú som bol zodpovedný a na nej som samostatne

pracoval.

V ateliéri sa zvyklo pracovaś 10 až 11 hodín denne, v záśažových

obdobiach až 14 hodín, to dávalo malú šancu kultúrnemu vyžitiu poèas

týždòa, ale cez víkendy som to doháòal stretnutiami s novými priate¾mi

v krèmách, kinách a divadlách.

Napriek tomu, že toto obdobie pokladám za nároèné, som neskona-

le rád, že som ho mohol prežiś. Otvorilo mi to nové obzory. Odporúèam

každému, kto má chuś na sebe tvrdo pracovaś.

Pavol Wohlfahrt

Volám sa Mona. Som absolventkou fakulty umení na Technickej uni-

verzite v Košiciach. Vïaka programu Leonardo da Vinci som absolvovala

päśmesaènú pracovnú stáž v Španielsku, konkrétne na ostrove Mallorca.

Bývala som v centre hlavného mesta - Palmy, v podnájme s dvoma bra-

zílskymi spolubývajúcimi. Napriek kultúrnym rozdielom si èlovek zvykne

na ich spontánnosś a neustále vyspevovanie a hranie na gitare až do ne-

skorých noèných hodín... Potom ranné vstávanie do práce je skutoène

zážitkom!

Pracovala som v architektonickom štúdiu, kde okrem šéfa nikto Špa-

nielom nebol. A tak sme komunikovali väèšinou v angliètine, poprípa-

de slovenèine, keïže sa nás tam stretlo nieko¾ko Slovákov. Práca bola

zaujímavá, mòa osobne ve¾mi bavila. A ak aj boli v práci stresy, vždy nám

s kolegami dobre padlo ísś si po práci vyvetraś hlavu i telo na pláž. Tomu

hovorím relax! Španieli to majú ove¾a ¾ahšie, pri mori sa ¾ahko zabúda na

akéko¾vek problémy.

Poèas týždòa ve¾a vo¾ného èasu nebolo, ale o to intenzívnejšie sme

trávili víkendy. Niekedy výletmi prenajatým autom po ostrove (sever Mal-

lorcy odporúèam:) alebo noèným životom... Ten sa vyznaèuje tým, že

skôr ako o dvanástej èi jednej po polnoci, sa do mesta nevyráža. Typický

je tzv. botelion, teda stretnutie mladých ¾udí napr. v prístave, kde si každý

prinesie v igelitke to, èo má rád. Španielov charakterizuje hlavne rum,

kola, kocky ¾adu a plastové poháre.Takto v hlúèikoch popíja spolu ve¾ké

množstvo ¾udí a je to nezabudnute¾ný zážitok!

Tých zážitkov mám ešte ve¾a, napr. narodeninová párty, kde z desia-

tich mužov boli len dvaja heterosexuáli... No, viete èo?

Skúste si nazbieraś nejaké vlastné:)

Mona Karková

Na dobré veci si ¾udia zvyknú rýchlo. Tak to bolo aj v prípade našej èasti Akademické potulky svetom. Získala si priazeò èitate¾ov a teší nás aj stále

rastúci poèet prispievate¾ov. Uverejnili sme postrehy našich študentov zo študijných a pracovných pobytov, stáží vo Francúzsku, Švajèiarsku, Fínsku,

Nemecku a v tomto èísle pokraèujeme zážitkami dvoch študentov z Fakulty umení, ktorí absolvovali svoju zahraniènú stáž v Rakúsku a Španielsku.

Ak máte chuś podeliś sa o svoje skúsenosti s èitate¾mi Haló TU aj Vy, neváhajte a zašlite text na adresu redakcie sipc@tuke.sk.

Drina a relax po španielsky

Èaro Popelky ...

športhalo20

Kurzy sa tešia ob¾ube

Tak ako Katedra telesnej výchovy pre študentov a zamestnancov or-

ganizuje zimné telovýchovné kurzy na Martinských holiach, kde sa uèia

lyžovaś, èi snowboardovaś, zlepšujú si techniku jázd, rovnako tak organi-

zuje katedra tri letné telovýchovné kurzy pri mori v zahranièí.

Pohyb, radosś, spoznávanie krajín, to všetko je neodmyslite¾nou sú-

èasśou telovýchovných sústredení, ktoré naša katedra organizuje. Pre

ve¾ký záujem sa zameranie jednotlivých sústredení stále rozširuje.

Prvé letné sústredenie katedra organizovala v strede mesiaca jún

v Talianskej republike. Malo naozaj široký záber a pestrú ponuku rôznych

športových aktivít. Jeho cie¾om bolo technické zdokonalenie pohybovej

kultúry úèastníkov. Sústredenia sa zúèastnilo 38 študentov a 7 zamest-

nancov TUKE. Ubytovanie, stravovanie i doprava boli zabezpeèené ces-

tovnou kanceláriou BB TURIST, ktorej touto cestou vyslovuje katedra

poïakovanie v mene všetkých úèastníkov. Chatky s klimatizáciou, vlast-

nou sprchou, toaletou, èi kuchynskou linkou s chladnièkou, drezom i

sporákom splnili nároky aj tých najnároènejších.

Športovou náplòou tohto letného sústredenia bolo cvièenie aerobi-

ku, posilòovanie váhou vlastného tela, ranné behanie po pláži, plávanie,

bedminton, tenis, volejbal, futbal a inline korèu¾ovanie.

Každé ráno pred raòajkami si úèastníci kurzu rozohriali telo behom

po vlhkom piesku pri mori pod odbornou asistenciou Mgr. Bohumila

Budzáka v troch stupòoch nároènosti. Skupina bežcov pomaly naštar-

tovala posilòovanie srdcovo-cievneho systému, dýchacieho systému a

kondície vôbec. Ranný beh, hneï po prebudení bol ve¾mi úèinný, pre-

tože pri tomto behu za neustáleho zaruèeného dostatoèného prísunu

kyslíka sa pri spa¾ovaní tukov jednalo o pozitívnu aeróbnu tvorbu energie.

Po tomto rozohriatí nasledovalo posilòovacie cvièenie pri bazéne pod

vedením Ing. Barbary Chamillovej. Pri posilòovaní bol dôsledne dodr-

žiavaný postup prvotného rozohriatia, streèingu posturálnych svalov a

posilòovanie fázických svalov. Ve¾mi podnetné a zaujímavé bolo rôzno-

rodé posi¾òovanie s flexabandmi a overbalmi. Azda by bolo hriechom

nepokraèovaś v nasadenom tempe. Cvièenci mali možnosś si technicky

upraviś a zdokonaliś plavecký štýl pod odborným vedením Mgr. Janky

Kováèovej. Plavecký tréning bol realizovaný dvakrát denne v plaveckom

bazéne domáceho kempingu Mediterraneo (www.campingmediterra-

neo.it) Deò, èo deò pri bazéne po popoludòajšej sieste o 17.30 hod.

s úsmevom na tvári oèakávala svojich cvièencov Mgr. Mirka Barcalová.

Zo dòa na deò pre nich pripravovala nároènejšie zostavy aerobiku plné

dynamiky a taneèných prvkov, ktoré sa tešili ob¾ube nielen u študentov

TU, ale aj zamestnancov. Cvièiaci zvládli pekné bloky zložené do zostáv.

V závereènej fáze sa už ve¾mi dobre orientovali v priestore. Pohybový

prejav zložený z jednotlivých prvkov aerobiku bol plynulý. Jeho jednotlivé

bloky testovali schopnosś koncentrácie a pamäte cvièiacich.

Športovo nároèný deò mohli úèastníci kurzu ukonèiś hrou bedminto-

nu, èi inline korèu¾ovaním v spoloènosti zamestnancov katedry. Futba-

lové i tenisové turnaje boli na dennom programe. Rovnakej ob¾ube sa

tešil aj volejbal. Okrem tejto základnej ponuky pripravenej zamestnan-

cami katedry mali študenti i zamestnanci možnosś zacvièiś si step aero-

bik, aqua aerobik a spinning pod vedením inštruktora aerobiku Ivana z

Chorvátska.

Spestrením kurzu boli dva výlety. Prvým bola návšteva vodného par-

ku „Aqualandia“ (www.aqualandia.it), ktorý otvoril svoju náruè nadšen-

com vodných šmýkaèiek a bungee jumpingu. Aj naši študenti si zvýšili

hladinu adrenalínu skokom zo 60 m veže na gume. Tí menej odvážni

si ju zvýšili na vodných šmýkaèkách s názvami „Scary Falls“, „Kamika-

ze“, „Stargate“ a „Spacemaker“. Posledná z menovaných je najvyššou

na svete. Z výšky 42 metrov sa odvážlivci spúšśali na gumenom èlne

rýchlosśou 100km/h.

Aqualandia ponúkala sprievodné programy a akcie, ktorými boli lati-

no aerobik pri bazéne, basketbalová show, Peter Pan Show, akrobatická

show na pirátskej lodi, cirkusová show pre deti, potápaèská škola, èi

kurz fitness.

Druhým výletom bol výlet do Benátok. Po krátkej ceste autobusom

do prístavu Punta Sabioni sme nastúpili na loï „Romina“ spoloènosti

Marco Polo, ktorá nás doviezla do benátskeho prístavu. Plavba loïou

bola spestrená návštevou benátskych ostrovov Murano a Burano. Bura-

no nás prekvapilo pestrofarebne vyma¾ovanými fasádami domov, ale aj

šikovnosśou jeho obyvate¾ov, ktorí sa preslávili vo svete èipkárstvom. Na

ostrove Murano sme navštívili sklársku dielòu, v ktorej sme boli oèitými

svedkami výroby známeho benátskeho skla. Samotná návšteva Benátok

už bola èerešnièkou na torte. Navštívili sme známe benátske miesta, aký-

mi je Námestie Sv. Marca, známy Most vzdychov, Dóžov palác, Benátska

záhrada plná kvetov, èi najväèší a najznámejší benátsky most Rialto po-

stavený koncom 16. storoèia na 12000 drevených koloch, ktorý je dlhý

48 metrov a široký 22 metrov. Príjemne unavení sme sa vo veèerných

hodinách vrátili do nášho prechodného domova.

Ak vás vystrašilo množstvo športových aktivít, nebojte sa. Športové

akcie v našej ponuke nie sú povinné, každý úèastník kurzu si zvoli také

množstvo i druh pohybu, ktorý mu vyhovuje. No tento náš kurz skutoène

športom žil.

Zaujala vás naša ponuka? Viac informácií o èinnosti našej katedry

nájdete na www.tuke.sk/tu/ktv.

Dovidenia o rok :)

Mgr. Miroslava Barcalová, Ing. Barbara Chamillová

šport halo 21

KTV TU sa snaží vytváraś stále lepšie možnosti a podmienky pre

športovú realizáciu študentov aj zamestnancov Technickej univerzity

v Košiciach, nielen v rámci pravidelnej telesnej výchovy, ale aj organizo-

vaním rôznych športových podujatí, kde sú ve¾ké možnosti na vzájomné

spoznávanie sa a komunikáciu študentov.

Jednou z nových akcií na tomto poli je aj turnaj, kde boli zlúèení do

jedného družstva študenti a uèitelia jednotlivých fakúlt Technickej uni-

verzity v Košiciach. Tento priestor poskytol I. roèník

turnaja v malom futbale „O pohár dekana SjF TUKE“,

ktorý sa konal v roku osláv 55. výroèia vzniku fakúlt SjF,

BERG, HF – ktoré tvorili Vysokú školu technickú, sú-

èasnú Technickú univerzitu v Košiciach. Turnaj otvoril

prodekan SjF TUKE doc. RNDr. D. Knežo, CSc., kto-

rý v krátkom príhovore pozdravil všetkých úèastníkov

a zaželal im ve¾a úspechov a vyslovil nádej, že všetci

zúèastnení si odnesú z turnaja príjemné zážitky.

Na turnaji sa zúèastnilo osem družstiev, zložených

zo študentov a zamestnancov, reprezentujúcich 7

fakúlt – SjF, F BERG, HF, SvF, EkF, FEI, LF a družstvo

RTU, ktoré boli rozdelené do dvoch skupín po 4 druž-

stvá, kde hrali systémom každý s každým a následne

hrali o koneèné umiestnenie družstvá na rovnakých

miestach v skupinách.

Po ve¾mi vyrovnaných zápasoch sa nakoniec víśazom

stalo a putovný pohár získalo družstvo FEI, ktoré vo finále po základnom

výsledku 0:0 zvíśazilo na pokutové kopy nad družstvom RTU. Na treśom

mieste skonèilo družstvo SjF. Všetky zúèastnené družstvá preukázali

v nároèných zápasoch vysoké športové majstrovstvo a taktiež zmysel pre

fair play hru, keï všetci pochopili na tomto podujatí, že nie je zmyslom

vyhraś za každú cenu, ale zahraś si a vytvoriś nové vzśahy medzi študentmi

a uèite¾mi pri vytváraní úspešných kolektívov.

Po poslednom zápase prodekan SjF doc. Knežo odovzdal ceny

pre najúspešnejšie družstvá, poïakoval za športový

prístup k zápasom a zaželal všetkým úèastníkom ve¾a

úspechov v školskej práci. Potom nasledovalo obèer-

stvenie poèas, ktorého už jednotlivé družstvá zaèali vy-

tváraś plány a prípravu na nasledujúci roèník.

V závere chcem poïakovaś dekanovi SjF Dr.h.c.

prof. Ing. M. Badidovi, PhD., ktorý ve¾mi ochotne pris-

túpil na túto myšlienku organizovaś takýto turnaj a po-

skytol putovný pohár, finanèné prostriedky na ceny a

obèerstvenie pre úèastníkov turnaja. Som ve¾mi rád,

že sa táto akcia stretla so všeobecným pochopením

a uznaním a verím, že bude úspešne pokraèovaś aj

v ïalších rokoch a bude podporovaś úzku spoluprácu

študentov a uèite¾ov.

PaedDr. Vladimír Harèarik

Putovný pohár dekana Strojníckej

fakulty TU v Košiciach

Pohár dekana SjF v malom futbale

študentské fórumhalo22

Ak ste obyvate¾om niektorého z internátov Technickej univerzity v Ko-

šiciach, urèite dobre poznáte pojem PC Klub. Áno, je to tá skupinka ¾udí,

na ktorých nadávate, keï vám uprostred hokejového zápasu vypadnú

multicasty, známejšie pod názvom VLC.

Avšak málokto sa zamyslí, èo všetko musí byś splnené, aby ste ten

zápas mohli dopozeraś do konca. Pakety k vám musia prejsś cez ne-

spoèetné množstvo kabeláže, prepínaèov – switchov a v neposlednom

rade aj cez smerovaèe – routre, ktoré na svoju prácu používajú operaèný

systém Linux alebo jeho modifikácie. Vtedy, keï vy len sedíte a hromžíte,

mnoho èlenov PC Klubu už o probléme vie a snaží sa ho vyriešiś. Niekto

si povie, že mohli by to robiś aj rýchlejšie, a niekto zase, že by to tiež

chcel vedieś ...

A práve pre tú druhú skupinu, pre tých, èo majú chuś sa nieèo nauèiś

PC Klub v spolupráci s firmou T-Systems Slovakia pripravili iniciatívu pod

súhrnným názvom InstallFest. Ide o projekt, v ktorom sa èlenovia a exter-

ní konzultanti PCKlubu budú snažiś vám, úèastníkom tohto jedineèného

projektu, sprostredkovaś nadobudnuté vedomosti a skúsenosti z oblasti

inštalácie, administrácie a ovládania operaèného systému Linux .

Obsahom prednášok, ktoré budú rozdelené do 10 modulov budú

veci jednoduchšie, ako napríklad samotná inštalácia OS Linux, práca

s multimédiami a napa¾ovanie, ale aj nároènejšie – kompilácia jadra, in-

štalácia a konfigurácia databázového a web serveru a BASH skripting a

toto všetko na aplikáciách, ktoré sú vo¾ne dostupné na stiahnutie kaž-

dému. Obsah „uèiva“ bude podaný tak, aby ho pochopil aj zaèiatoèník,

všetky èasti budú ilustrované na príkladoch. No a keïže projekt je otvo-

rený študentom a aj prednášajúci budú z radov študentov, urèite nebude

núdza ani o diskusiu, v ktorej sa každý dozvie to, èo ho zaujíma.

V prípade záujmu o tento projekt oèakávate urèite aj organizaèné

pokyny. Pre úèasś na projekte je potrebná hlavne chuś do uèenia. Po

hardvérovej stránke je potrebný vlastný poèítaè, nejaké vo¾né miesto na

disku a hlavne èas. Prednášky sú plánované v rozsahu 30 – 240 minút

v závislosti od formy prednášky (teoretická, praktická) a samozrejme

od obtiažnosti. V pláne je, aby projekt absolvovalo cca 100 ¾udí za mesiac

(prednášky sa budú uskutoèòovaś s týždennou periódou), základné

prednášky (základy Linuxu a jeho inštalácia) sa budú opakovaś 2-krát

mesaène, kompletný súbor prednášok sa otoèí za jeden semester.

Podrobnejšie informácie o jednotlivých moduloch, návody, pokyny a

termíny sa dozviete na webe http://installfest.pcklub.sk.

Predtým, ako vám zaželám ve¾a zdaru do uèenia, rád by som pred-

stavil tých, ktorí sa na realizácii projektu podie¾ali. Naše ïakujem patrí

hlavne firme T-Systems Slovakia a osobnej iniciatíve jej výkonného riadi-

te¾a Jozefa Ondáša. Na strane Technickej univerzity stál pri zrode iniciatí-

vy prof. Anton Èižmár a riešite¾ský tím pozostáva z predsedu Študentskej

komory Akademického senátu Ondreja Látku a èlenov PC Klubu.

Marek Soha

Installfest – vzrušujúci svet Linuxu

Haló TU vydáva Rektorát Technickej univerzity v Košiciach, Letná 9, 042 00 Košice. Vychádza štyrikrát za kalendárny rok. Termíny uzavierok sú : 20. november 2007, 20. február 2008, 1. máj 2008. Redakèná a grafická úprava : PhDr. Beáta Jureèková, Ing. Róbert Klik, Tomáš Pénzeš

Kontakt: beata.jureckova@tuke.sk, sipc@tuke.sk Redakcia si vyhradzuje právo na krátenie príspevkov. Nepredajné

Slovenský Èervený kríž Územný spolok Košice – mesto

pripravuje v termíne od 8. októbra do 16. novembra 200713. roèník „Študentskej kvapky“

Každý darca bude zaradený do žrebovania. Ceny venujú:

predseda Košického samosprávneho kraja, Technická univezita v Košiciach,

TESCO Stores SR Košice, Eurotrade Plus, s.r.o.,

Letisko – Airport Košice, a.s., ÈSOB Finanèná skupina,

Všeobecná zdravotná poisśovòa, Nemocnica Košice – Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica,

Soroptimist Club.

Krv možno darovaś: Národná transfúzna služba SR, pracovisko Košice, Tr. SNP 1

pondelok až piatok od 6:30 do 12:00 hodutorok do 17:00 hod.

Nemocnica Košice - Šaca a.s. 1. súkromná nemocnica,

Poliklinika Vstupný areál USS v pondelok až piatok od 6: 30 do 12: 00 hod.

K odberu je potrebný obèiansky preukaz, preukaz poistencaPodmienky pre darovanie na www.cervenykriz-ke.sk

Poď, budeme Ťa držať za ruku... !Študentská kvapka krvi

08.10.–16.11.2007

u

ak

Nevšedná univerzita... ...z poh¾adu organizátoraAj pod takýmto titulkom v denníku SME sa mohla verejnosś doèítaś o našom, na Slovensku jedinom celouniverzitnom projekte detskej uni-verzity „Sme TU pre deti“. Keï sme pred rokom po prvýkrát otvorili dvere našej Alma mater šesśdesiatim chlapcom a dievèatám základ-ných škôl, mala som trocha obavy z priebehu celej akcie. Dnes, po ukonèení druhého roèníka, sa rozplynuli. Dobrý chýr a skvelé referen-cie z úst našich malých absolventov sú pre nás tou najlepšou kritikou a formou reklamy. Šíri sa rýchlo, nedá sa zmanipulovaś a je naozaj úèinná. Na ilustráciu, kapacita 120 miest bola obsadená v priebehu troch dní. Úprimné poïakovanie patrí všetkým, ktorí sa na realizácii tohto milého projektu podie¾ali, rektorovi, prof. Ing. Jurajovi Sinayovi, DrSc., realizátorom prednášok na jednotlivých fakultách, ktorými boli:

Ing. Daniela Bartková, PhD. (EkF)prof. Ing. Karol Marton, DrSc. (FEI)Ing. Daniel Hlubeò (FEI)doc. Ing. Jaroslav Jarema, CSc. (FU)prof. Ing. Augustín Varga, CSc. (HF)Mgr. Mário Molokáè (FBERG)Ing. Ladislav Hvizdák (FBERG)Ing. Jana Zacharová (FBERG)prof. Ing. Karol Vasilko, DrSc. (FVT)Ing. Jozef Mišík (FVT)Jozef Mizla (FVT)Ing. Eva Panulinová, PhD. (SvF)prof. Ing. Stanislav Kmeś, CSc. (SvF)doc. RNDr. Magdaléna Bálintová, CSc. (SvF)Ing. Eva Katunská, PhD. (SvF)Ing. Ján Semjon (SjF)Ing. Marek Sukop (SjF)Ing. Marek Vagaš (SjF)Ing. Peter Tuleja (SjF)Ing. Tibor Stanèík (SjF)Ing. Marián Sciranka (SjF)Ing. Peter Friga (SjF)Ing. Peter Kandráè (LF)prof. Ing. Jozef Považan, CSc. (LF)doc. Ing. Ján Bálint, CSc. (LF)Ing. Juraj Vagner (LF)Ing. Ján Vajda, PhD. (LF)

Poèas celého pobytu na TUKE na malých šarvancov dohliadali a odpovedali na zvedavé otázky aj naši skutoèní študenti (Peter Bratrù (FEI), Lenka Varšová (EkF), Martina Pribièková (SjF), Peter Horos (FEI), Zuzana Muchová (LF), Ján Benka (FEI), ktorým patrí tiež úprimné „ïakujeme“.

Silné objatia a úsmevy na záver promócií prezrádzali, že spomienky, zážitky a dojmy z týždòa nabitého programom na Technickej univerzite budú doznievaś v rodinách mladých absolventov ešte dlho. Pre tých, ktorí nestihli v tomto roku prihlásiś svoju ratolesś do nášho projektu jedna dôležitá informácia. Prihlasovanie bude spustené 2. mája 2008 elektronickou formou na www.tuke.sk/sipc/du.

PhDr. Beáta Jureèková

Z poh¾adu rodièa...Ako rodiè aj ako pedagóg som ve¾mi rád, že sa môj

syn mohol zúèastniś detskej univerzity „Sme TU pre deti“.

Získal širší preh¾ad o možnostiach vysokoškolského

štúdia na všetkých fakultách Technickej univerzity. Pro-gram bol ve¾mi zaujímavý a pouèný, nako¾ko bol vedený

prístupnou formou pre školákov tretieho až piateho

roèníka. Veï máloktoré z detí sa môže pochváliś, že

sedelo v pilotnej kabíne, projektovalo cestu, alebo ov-ládalo robot.

Ing. Ladislav Lukáè, PhD.HF TU v Košiciach

Z poh¾adu prednášajúcich...

Vysoko pozitívne hodnotím aktivitu Detskej

univerzity na nasej univerzite.

Stráviś týždeò prázdnin v kolektíve rovesníkov

a zároveò maś možnosś prezrieś si priestory vyso-

koškolskej výuèby, hlavne rôznych laboratórií, je

dobrou motiváciou pre ïalšie štúdium. Tým, že

je detská univerzita realizovaná hravou formou,

podnecuje deti k tvorivosti a prezentácie jednot-

livých rôznorodých fakúlt napomáhajú deśom ob-

javiś oblasś, ktorá ich viac zaujíma, a ktorej by sa

v budúcnosti mohli venovaś.

Ing. Daniela Bartková, PhD.

Z poh¾adu mladého študenta...

Moje zážitky z prázdnin za zaèali na

detskej univerzite „Sme TU pre deti“. Bol

to týždeò zaujímavých prednášok a krás-

nych zážitkov. Najviac ma zaujal program

robotický futbal (to, ako vedia nieèo také

skonštruovaś) a energia v oblakoch (otes-

toval som si klietkový bleskozvod - Fara-

dayovu klietku). Som rád, že som sa mo-

hol zúèastniś takého krásneho týždòa a

ïakujem všetkým, že sa o nás tak dobre

starali. Peter Èurila

Detská univerzita - ako som to prežila jaUrèite si aj vy myslíte, že škola cez prázdniny je pekná hlúposś. No ja som za všetko nové - tak preèo nie? S obavami som

sa ráno viezla elektrièkou k univerzite a celú cestu som sa nevedela zbaviś nepríjemnej myšlienky: „Ach, veï ja tam nikoho nebudem poznaś!“ Radšej som sa však nezverila ani mojej mame, lebo z jej otázok, èi mám mobil a nariadení, že sa jej mám ohlásiś aj cez deò, som tušila, že aj ona má obavy, èi sa mi to bude páèiś...

Hneï po príchode na univerzitu, ma však všetky obavy prešli. Dostali sme tašku s logom TU a v nej sme mali trièko, ktoré sme si hneï mohli aj obliecś. Okrem toho farbièky, perá, poznámkový blok, index, skriptá... To¾ko vecí naraz si nenájdem ani v darèekovej taške na narodeniny! Ale èo je najdôležitejšie - všetci boli ve¾mi milí, a tak som na trému z nových ¾udí a nového prostredia razom zabudla. Vedúci skupiny, do ktorej som patrila (oranžoví), sa volal Peter a bol skutoène super! Každý deò sme sa dozvedali nieèo nové vïaka profesorom, ktorí sa nám venovali. Ja som si na svoje prišla, keïže rada kreslím, najmä druhý deò, keï sme doobedie trávili na Fakulte umení a vyjadrovali predstavy o vysnívanom mobilnom telefóne alebo aute. O niè menej zaujímavý však nebol ani deò na Fakulte BERG, kde sme ryžovali zlato alebo na Strojníckej fakulte. Každý deò som mala o èom rozprávaś mame a otcovi.

Ïakujem všetkým, a tak isto aj moji rodièia, - profesorom i študentom, ba aj tetám v jedálni, ktorí nám pripravili nezabudnu-te¾ný prázdninový týždeò. Barbora Šullová

PROJEKT PODPORILA

HLAVNÝ REKLAMNÝ PARTNER

Ak si piatak a študuješ informatiku, môžeš mať zabezpečenú budúcnosť v T-Systems Slovakia. Prihlás sa k nám už teraz

ako praktikant a po ukončení VŠ máš u nás isté miesto.Tak neváhaj a pošli svoj životopis v AJ na adresu

career@t-systems.sk

Si dobrý v IT?

Chcel by si job už popri škole?

Tak neváhaja pošli svojeCV-čko!

www.t-systems.sk