Mgr. Zlatica Jursová Zacharová, PhD.

zacharova@fedu.uniba.sk

Prednáška: Vymedzenie vekového obdobia

Vstup dieťaťa do školy

Vývinový stav dieťaťa pri vstupe dieťaťa do školy

Školské nároky

Mladší školský vek

Vývin základných schopností a zručností

Kognitívny vývin

Morálny vývin

Emočný vývin a socializácia

Problémové správanie

Vymedzenie vekového obdobia 6-7 až 10-11 rokov (predpuberta)

Triezvy realista (P. Říčan)

Hra sa mení na školskú prácu a povinnosti

V psychoanalýze „latencia“ (S. Freud)

Plynulé zdokonaľovanie zručností

Kvantitatívny rast

Prostriedkom k dosiahnutiu cieľa je školská práca

11 rokov – koniec psychologickej a biologickej harmónie a začiatok zmien

Vstup dieťaťa do školy - zmena Pre väčšinu detí je to záťaž, ktorá sa postupne zvyšuje

Ak dieťa nechodilo do MŠ:

1. musí sa zapojiť do veľkého kolektívu,

2. podriadiť sa cudzej autorite

Ak chodilo do MŠ:

1. Zvládnuť novú organizáciu dňa

2. Iný spôsob práce učiteľa

3. 45 minút sa sústrediť, sedieť a pracovať

4. Hodina kladie vysoké nároky na aktívnu pozornosť, schopnosť inhibície spontánnej pohyblivosti a hry

Vstup do školy - možné problémy Dieťa si neuvedomuje prečo sa má učiť

Deti prejavujú často známky nesprispôsobenia sa

Horšie sa podriaďujú kolektívu, nevydržia sa sústrediť, ticho sedieť, musia sa stále hrať, otáčajú sa a hovoria do výkladu učiteľky

Neskôr nezvládanie preberanej látky, nestíhajú tempo výučby – začínajú zaostávať

Neúspechy znižujú sebavedomie a v prípade kumulácie neúspechu bránia v napredovaniu a je nutné riešiť prerušenie dochádzky , alebo preradenie do špeciálnej školy, či vyrovnávacej triedy

Problémy adaptácie Dieťa odmieta vstávať

Nechce ísť do školy

Zo školy chodí unavené

Nechce sa doma pripravovať do školy

Príprava sa neúmerne predlžuje (optimálna pre prvákov 15-30 minút)

Postoj k učeniu je negatívny

Pozornosť rozptýlená

Akútne problémy: ranné zvracanie, bolesti hlavy, brucha, pálenie očí...

Pretrvávajú problémy? Problémy trvajú počas prvých týždňov, no môžu sa

stupňovať a trvať aj celý rok, či viac

Horší prospech majú často aj deti vo vyšších ročníkoch, ktoré majú normány intelekt a dobré podmienky – často to súvisí s nerpispôsobilosťou na začiatku školskej dochádzky

Ak dieťa postúpi do druhej triedy a nezvládlo obsah vzdelávania prvej triedy, nebude schopné porozumieť a zvládnuť ani náročnejšiu látku. Opakovanie druhého ročníka je už neúčinné a znižuje sebvedomie dieťaťa

Bezproblémový vstup do školy

Bezproblémový vstup do školy 1. Dieťa už má osvojené poznatky a návyky, ktoré sa v škole

od neho očakávajú

2. Má rozvinutú aktívnu pozornosť a primerane vyvinuté intelektové schopnosti

3. Je dostatočne motivované k budúcemu sústavnému učeniu sa v škole (Komenský)

4. Splnilo vývinové úlohy predškolského veku

5. Nemá záujem o hru samotnú

6. Vyrastá z rodiny a hľadá širší okruh sociálnych aktívít

Dieťa v škole netrpí a ani ostatným nespôsobuje utrpenie!

Školská zrelosť Je výsledkom úspešne dovŕšeného vývinu celého

predchádzajúceho obdobia

Primerané fyzické a psychické dispozície pre výkon v škole a tento je doprevádzaný pocitom šťastia dieťaťa

Rôzne výchovné prostredie, MŠ je výhodou

Pedagógovia hovoria o spôsobilosti/pripravenosti – dieťa musí byť aj emočne pripravené a motivované

Školská zrelosť závisí od maturácie CNS a stimulujúcich faktorov prostredia (biologická, rozumová, citová a sociálna)

Predčasné zaškolenie/odklad Biologická zrelosť 5-8 rokov, u nás 6-7 rokov

V jednej triede je 6 ročné a aj 7 ročné dieťa – pričom u 6 ročného je viditeľná menšia spôsobilosť

Řičan vo výskume zistil, že deti, ktoré boli zaškolené pred 6 rokom mali oproti sedemročným väčšie problém so sústredením sa (57,1%), v oblasti pracovnej zrelosti (57,1%), pri samostatnosti (64%), ale aj v prospechu z „trívia“ (21,4%). Nadpriemerný prospech malo len 3,6% z predčasne zaškolených detí. Rozdiely sa prejavovali aj v štvrtok ročníku.

Predčasné zaškolenie/odklad Deti v špeciálnych školách a deti, ktoré opakovali

ročníky (po vylúčení zo súboru deti v pásme MR) – 60% prepadajúcich žiakov bolo predčasne zaškolených a 65% žiakov špeciálnych škôl. (Matejček, 1961)

Zvýšenie veku zaškolenia neprináša očakávané výsledky

Príliš neskoré zaškolenie – dieťa premešká najvhodnejší okamih pre začiatok školskej práce

Vývinový stav dieťaťa pri vstupe do školy – telesná zdatnosť Telesná zrelosť – na výsledky v škole má vplyv len

významný nadpriemer/podpriemer, výška a hmotnosť neznamená nič.

Priliš malé deti – vyššia unaviteľnosť, pocit menejcennosti

Filipínska miera – Hetzlerová zistila, že 97,1% detí, ktoré dosiahli zrelej školskej podoby, sú vyspelejšie v psychol. Skúškach šk.zrelosti. - ale telesná zrelosť nie je dostatočný indikátor školskej zrelosti!

Vek organizmu najlepšie vystihuje kostný vek (začiatok prerezávania druhých zubov)

Depistáž Kresba postavy

Napísanie mena

Vizuálna diferenciácia

Serialita vizuálna

Intermodalita vizuálne-auditívna

Intermodalita auditívne-vizuálna

Vizuálna diferenciácia figúry a pozadia

Vizuálna diferenciácia figúry a pozadia

Vizuálna diferenciácia figúry a pozadia

Vizuálna pamäť - obrazce

Jemná motorika - grafomotorika Sledovanie kresby dieťaťa. 1 = kresba má hlavu, trup, končatiny, krk, vlasy (alebo klobúk,

ktorý zakrýva hlavu), uši, oči, nos, ústa. Má 5 prstov na rukách, ruky a nohy sú dvojdimenzionálne zobrazené (dvojité čiary).

2 = ako v 1, ale menej prepracovaná postava – môžu chýbať krk, vlasy, niekoľko prstov ruky, detaily tváre majú byť zachované – aspoň oči, nos, ústa.

3 = postava má hlavu, trup, končatiny. Ruky alebo nohy môžu byť nakreslené i jednodimenzionálne (jednou čiarou).

4 + = hlava a trup sú zachované; aspoň náznak trupu je zachovaný,

niektoré z končatín (napríklad obe ruky alebo obe nohy) môžu byť vynechané.

4(-) = slabšia 4 = kresba hlavonožca; hlava a nohy, prípadne jeho prekonávanie

5 = čmáranie, resp. zlyhanie.

Vizuálna diferenciácia

Serialita –vnímanie

časového sledu

Intermodalita vizuálno-auditívna

VIZUÁLNA DIFERENCIÁCIA FIGÚRY A POZADIA Nakreslite najlepšie ako viete:

Povedz mi

Čo tu je?

farby

Poradie a geometrické tvary

Kognitívna zrelosť Realistické porozumenie svetu, začína logicky myslieť

Je schopné analyticko-systetickej činnosti – vybrať časti predloženého celku a opäť ich zložiť (vidieť na diferencovanej detskej kresbe)

Vyčleňuje detaily z celku

Diferenciácia zvukovej a vizuálnej podoby slov

Emočná zrelosť Primeraná kontrola citov a impulzov

Zweigel zistil, že predškolské dieťa nemôže splniť príkazy, ktoré nemajú citový význam, nenaplňajú jeho priania, splnia aj náročné úlohy, ak je neutrálny provok nahradený emočne pozitívnym

Dieťa je schopné pracovať v skupine a vie sa vzdať osobných potrieb v prospech spoločných cieľov – toto často chýba deťom predčasne zaškoleným alebo veľmi nadaným deťom. Súvisí to s úrovňou porozumenia vlastnej a aj cudzej psychiky.

Motivačná a sociálna zrelosť Schopnosť samostatne pracovať sa vytvára postupne

Úlohy majú byť zo začiatku ľahké a postupne sa sťažovať

Pochvalu za prácu dieťaťa netreba šetriť

Menej závislosti na rodine

Schopnosť empatie, zapojenie do prosociálnych aktivít

Prijatie v skupine detí a sociálny status koreluje so sociálnou zručnosťou a stupňom rozvoja sociálneho porozumenia

Školské nároky – „zrelosť školy“ Pri správnej metóde je možné dieťa učiť aj činnosti,

ktoré sa bežne učia neskôr (cudzí jazyk, čítanie, hra na hudobný nástroj).

Spôsob výčby musí byť prispôsobený zrelosti detí

Ak je výučba prispôsobená každému dieťaťu individuálne stráca otázka zrelosti dieťaťa význam

Individuálny prístup je v alternatívnych školách

Humanizácia školstva

Viaceré modality vyučovania (nie len slovno-logické, ale aj vizuálne, hmatové...)

Vnútorná motivácia Do ZŠ sa deti tešia a majú veľkú motiváciu sa niečo

nové naučiť, pýtajú sa, skúmajú nové

Vo vyšších ročníkoch dominuje u väčšiny žiakov nezáujem o vzdelanie, zvedavosť je len u niektorých výnimočných detí, prípadne sa prejavuje v mimoškolskej činnosti

Vnútorná (intrinsická) motivácia obsahuje zvedavosť, prijatie problému ako výzvy, snahu o zvýšenie kompetencie, získanie prevahy a kontroly nad prostredím

Ako „zabiť“ vnútornú motiváciu Poskytovanie vonkajšej (extrinsickej) motivácie (napr.

školské známky) utlmuje vnútornú motiváciu

Predškolské deti dostali možnosť zonámiť sa s novou výtvarnou technikou. Tie, ktoré dostali za to diplom nemali neskôr o techniku záujem, kým deti, ktorým nesľúbili žiadny diplom, alebo ho dostali ako prekvapenie mali o činnosť aj neskôr veľký záujem

Používanie vonkajšej odmeny/trestu, vysoká kontrola, oceňovanie tichých a poslušných detí, neosobná a súťaživá atmosféra ale aj vytrhnuie poznatkov z kontextu prispieva k znižovaniu záujmu o učenie

Telesný vývin školáka Priemerný chlapec – nast zo 117 na 145 cmv 11 rokoch,

dievčatá sú asi o 1 cm vyššie

Váha chlapcov z 22 na 37 kg, dievčatá sú cca o 0,5 kg ťažšie (majú o niečo širšiu panvu a trochu viac podkožného tuku)

Strata mliečneho chrupu , zmena postavenia čeluste, zmena brady, úst

Čelo stráca detskú klenutosť

Rysy tváre vystupujú a približujú sa dospelej podobe

Okolo 10 roka sa výrazne spomaľuje rast mozgu – je plne vyvinutý, no do 21 rokov sa ešte zdokonaľuje

Výkonnosť detského organizmu Ešte nevie hospodáriť so silami, ľahko sa vyčerpá, no

neobyčajne rýchlo vie nabrať novú silu

Obratné pohyby – skáču cez švihadlo, bicyklujú, lepšie hádzu loptou

Rozvoj obratnosti si uvedomujú a spôsobuje im to radosť

Telesná sila rozhoduje u chlapcov o ich postavení v kolektíve

Jemná motorika je ešte nepresná, dotvára sa koordinácia medzi zrakom a pohybmi prstov

Pohybové výkony ovplyvňujú emočnú stabilitu dieťaťa

Ak je dieťa rodičom obmedzované v pohybe, aleboje príliš slabé, klesá záujem o pohyb

Dieťa porovnáva svoj výkon s inými deťmi, či dospelými

Zlepšovanie zmyslového vnímania

Je dobrým kritickým pozorovateľom, skúma detaily

Vnímanie sa stáva cieľavedomým aktom = pozorovaním

Vnímanie času Školák rozumie pojmom : čoskoro, neskôr, zajtra, o

týždeň...

Je si vedomý možného budúceho konca svojho života

Začína rozumieť nezvratnosti a univerzálnosti smrti

Medzi 8-10 rokom sa deti stávajú uzkostnými a ustrašenými – boja sa o členov rodiny

Pojmy konečno a nekonečno ešte nevedia pochopiť

Vnútorné rozdiely mladšieho školského veku Podľa Z. Matějčeka

6-8 ročné deti – prechodné obdobie, deti sú ešte hravé, sústredenie je krátke (cca 10 min.), majú radi rozprávky, sú dosť sugestibilné, prevládajú spoločné hry chlapcov a dievčat, potrebujú pomoc rodičov/učiteľov

9-11/12 rokov – stabilnejšie obdobie, sú adaptované na školu, hrdinská fantázia no záujem je o realitu, pozornejšie si všímajú vzťahy medzi ľuďmi, dodržiavanie normy detskej skupiny, špecifické správanie voči malým deťom, utváranie rodičovských postojov, vytváranie mužskej a ženskej identifikácie – začiatok izosexuálnej skupinovej fázy

Predstavivosť Vybavenie vnemov dosahuje vrchol - eidetická

predstava

Nepotvrdilo sa, že by takéto predstavy mali všetci školáci – len malé percento školákov si vybavuje predstavu do detailov a väčšina popiera, že by niečo videla

Pevnosť predstáv závisí na množstve vizuálnej stimulácie v zmysle obrátenej krivky U. Optimum vizuálnej stimulácie bolo u dnešných detí, ktoré majú častý TV kontakt prekročené

Reč Základný predpoklad úspešného školského učenia

Rozrastá sa slovná zásoba, dĺžka a zložitosť viet

Na vyššiu úroveň postupuje aj používanie gramatických pravidiel

Sedemročné dieťa pozná 18 633 slov

11 ročné 26 468 slov

15 ročné – 30 263 slov (Divoký, in Príhoda, 1963)

Už na konci prvej triedy je badateľný rozdiel vo výslovnosti

Pamäť Opiera sa o systém slovných výpovedí

Krátkodobá a dlhodobá pamäť sú stabilnejšie

Dieťa vie lepšie reprodukovať naučenú látku

Dochádza o odlišnému spôsobu odovania informácií do pamäti (detská amnézia)

Okolo 6-7 rokov dieťa začína používať opakovanie

Neskôr dochádza k logickej organizácii materiálu, používaniu mnemotechnických pomôcok...

Dieťa si osvojuje stratégie učenia

Kognitívny vývin Až okolo 7 rokov je dieťa schopné logických operácií a

úsudku zodpovedajúcemu zákonom logiky (Piaget)

No logické uvažovanie sa týka len konkrétnych vecí, ktoré si vie názorne predstaviť

Vyvodzovanie formálnych súdov a úsudkov dokáže až okolo 11 roku

Všetky šelmy žerú mäso. Vlk je šelma. Čo vieš uhádnuť o vlkovi? 8-9 ročné deti túto úlohu už zvládnu. Dosahujú značnú abstrakciu a generalizáciu

Piaget a kognitívny vývin https://www.youtube.com/watch?v=TRF27F2bn-A

Štádium konkrétnych operácií (Piaget) Dieťa spája v myslení viac prvkov do jedného (pri

preliatí vody z jedného do druhého pohára ostáva stále rovnaké množstvo vody)

Nové myslenie je schopné rôznych tranformácií súčasne. Chápe identitu (nič sme nepridali/neubrali), reverzibilitu (môžeme vodu preliať späť), vzájomné spojenie rôznych myšleinkových procesov do jedného

V prípade korálkov (diskontinutitné množstvo) je princíp zachovania množstva preukázaný aj skôr, no nie v prípade kontinuálneho materiálu (voda/plastelína)

Piaget... Dieťa je schopné inklúziu prvkov do triedy. (8 žltých

cukríkov a 4 hnedé cukríky. Je viac žltých cukríkov alebo cukríkov? Školák už vie povedať, že ide o viac cukríkov – teda rozmýšľa v triede.

Dieťa je úspešné v radení podľa veľkosti, váhy, dĺžky...)

Lepšie rozumie príčiným vzťahom, nestačia mu jednoduché súdy

Riešenie Piagetových úloh môže byť vnodným učením podporované a kog. Vývin urýchlený. Ak sa podmienky upravia tak, aby nebolo potrebné slov, už mladšie deti zvládajú dané úlohy

L.S.Vygotskij

Jerome Bruner a kognitívny vývin Vychádzal z predpokladu, že deti v každom veku používajú iný

spôsob myslenia, reprezentácie poznatkov.

Tieto spôsoby sa zdokonaľujú, no ostávajú aktívne aj v dospelosti (narozdiel od Piagetových štádií, ktoré sú

prekonané)

Spôsoby myslenia:

Enaktívne myslenie (0 – 1 rok) – interakcia so svetom prostredníctvom fyzickej činnosti.

Ikonické myslenie ((1 – 6 rokov) – reprezentácia skutočnosti na základe zvukovej alebo vizuálnej podobnosti.

Symbolické myslenie (od 7 rokov) – symbolické nárabanie s informáciami umožňuje ich triedenie a porozumenie vzťahov

na abstraktnej úrovni.

Inteligencia Schopnosť prispôsobovať sa novým situáciám, na

základe porozumenia vzťahov

Vývin inteligencie je ukončený v cca 17 roku

Vo školskom veku IQ nemusí byť konštanté – pri niektorých deťoch je, u iných dochádza k poklesu a u ďalších k rastu. Deti, ktorých IQ rastie boli oproti deťom u ktorých bol nameraný pokles medzi 3 a 12 rokom samostatnejšie, vykazovali vyššiu motiváciu zvádať obtiažne situácie a prekračovať prekážky a boli skôr ochotní vyvinúť úsilie pri kladených požiadavkách a nevzdávali sa tak rýchlo.

Stačí nám poznať IQ dieťaťa? Do špeciálnych škôl sa zaraďujú deti často vzhľadom

na nedostatočné výsledky v inteligenčných testoch na hranici strednej mentálnej retardádie.

Zdravotné problémy (porucha štítnej žľazy), sociálne nedostatočné podmienky a ťažká zanedbanosť môže spôsobiť, že dieťa dosahuje v IQ testoch oveľa nižšie výsledky

Liečba, prípadne zmena starostlivosti môže v týchto prípadoch zvýšiť IQ aj o 40 bodov, pričom dieťa z dobrých podmienok málokedy zvýši IQ o 15 bodov

Divergentné vs. konvergentné myslenie Guilford rozdelil myslenie na

konvergentné a divergentné:

5 + 5 =

? + ? = 10

Deti prichádzajú do školy s divergentným/tvorivým myslením

Škola podporuje a vyžaduje konvergentné myslenie (aj IQ testy)

Pružnosť a originalita (divergenté myslenie) sú často predpokladom úspešných výkonov v dospelosti

Emočný vývin a socializácia Spôsoby sociálnej reaktivity – spolupráca, pomoc

slabším, súťaživosť, súperenie

Vlastnosti ako vodca skupiny, alebo ten, ktorýc sa nechá viesť sa v škoslkom veku zvýrazňujú – učiteľ by si mal všímať skupinovú dynamiku a korigovať vzťahy

Diferencuje sa jeho schopnosť sociálneho porozumenia, narastá schopnosť voľného sebariadenia

Začína si klásť vzdialenejšie ciele, ktoré vyžadujú aj dlhodobé úsilie

Emočné porozumenie Dieťa vie, že pocity a túžby je možné pred okolím

skývať

Rozumie ambivalencii zážitkov (10 rokov)

No k existencii nevedomých aspektov a k poznaniu o nemožnosti úplného poznania seba samého dospeje až v puberálnom veku

Zmena prostredia – stresové situácie (hospitalizácia...) môžu spôsobiť emočný regres – 10 ročné deti nepripúšťajú súčasné prežívanie viacerých pocitov, nevedia skrývať emócie, moduláciu výrazu

Utváranie kamarátstva a solidarity V 7 rokoch – deti sa správajú ako stádo – idú za vodcom

(učiteľom) a ako ho nemajú, rozpadá sa skupina, lebo ne neorganizovaná

Bližšie vzťahy sa formujú medzi deťmi sediacimi vedľa seba, pred a za sebou, aleo tými, ktoré chodia spoločne do/zo školy. Občas niekto fyzicky silnejší získa vplyv a na kráku chvíľku vedie skupinu

Kolektív sa postupne štruktúruje, v 3-ročníku už je pozorovateľná kamarátska solidarita, autorita učiteľa ustupuje, v kolektívne sú v obľube nielen silní, ale aj tí, ktori sa správajú kamarátsky a sú ochotní pomôcť

V cca 10-tom roku prestáva dieťa žalovať – dochádza k falošnej solidarite, mlčanie pri vypočúvaní je otázka cti

Sebaovládanie Je to výsledok

Emočnej reaktivity – miera dráždivosti, impulzivity, sklonu k inhibícii reakcií pod vplyvom úzkosti – toto je ovplyvňované celkovým dozrievaním organizmu

Voľného ovládanie emóčných reakcií – dieťa vie potlačiť emóciu a jednať zámerne a plánovite

Sebaovládanie prispeva k nárastu odolnosti voči záťaži a k väčšej adaptabilite.

Emočná sebaregulácia je významná súčasť socialnej obratnosti dieťaťa a ovplyvňuje jeho prijatie do skupiny. Draždivé a impulzívne deti bývajú skupinou častejšie odmietané.

Sociálna kontrola a hodnotová orientácia Pred vstupom do školy je internalizované svedomie,

poznanie hodnôt a očakávaní – no veľmi labilne

Vnútorné kontroly sú ešte nestále

Sociálne normy morálneho správania sa začínajú stabilizovať s príchodom logického myslenia

Abstraktné hodnoty (spravodlivosť) sú prístupné až vo vyššom vývinovom období

Vývin morálneho vedomia a správania - Piaget Porozumenie mravných noriem a správanie sa podľa nich

Piaget rozdeľuje morálny vývin na heteronómny a autonómny:

Heteronómna morálka(cca 5 –9 rokov) –poslušnosť, dodržiavanie pravidiel, ktoré určujú ostatní (dospelí, autorita)

Autonómna morálka (cca od 9 rokov) –dodržiavanie vlastných pravidiel (morálny relativizmus –pravidlá sú výsledkom spoločenského konsenzu)

morálka dieťaťa medzi 7 –9 r. môže byť kombináciou oboch spôsobov usudzovania.

Morálny vývin - Kohlberg

Kohlberg navrhol 6 univerzálnych štádií morálneho usudzovania, ktoré podľa neho majú fixné poradie, pričom nie každý dospelý jedinec dosiahne najvyššieho stupňa morálneho usudzovania:

Morálna dilema

Morálna dilema

V jednej ďalekej zemi umierala žena, ktorá ochorela zvláštnym druhom rakoviny. Existoval liek, o ktorom si lekár myslel, že by mohol ženu zachrániť. Išlo o zvláštnu formu radia, ktoré v tom meste objavil istý lekárnik. Výroba bola drahá, ale lekárnik požadoval 10x viac ako stála samotná výroba. Za rádium zaplatil 200 no za malú dózu lieku chcel 2000.

Heinz, manžel chorej ženy, vyhľadal všetkých známych, aby si požičal peniaze a usiloval sa o podporu zo stany štátu. Zhromaždil ale len 1000 dolárov. Hovorila lekárnikovi, že jeho žena umiera a prosil, aby mu dal liek lacnejšie, alebo aby mu mohol zostatok zaplatiť neskôr. Lekárnik ale povedal: „ja som liek objavil a chcem na ňom zarobiť“. Heinzvyčerpal všetky legálne prostriedky a zvažuje, či by nemal liek ukradnúť. (podľa Kohlberg, in. Heidbrink, 1997)

Predkonvenčná morálka I. Heteronómna morálka

Pravidlá sú prijímané, aby sme sa vyhli trestu.

II. Naivný inštrumentálny hedonizmus

Dieťa koná konformne s určitými pravidlami, pretože predpokladá,

že sa vyhne ťažkostiam.

Konvenčná morálka III. Morálka „poslušného, dobrého

dieťaťa“

Plnenie sociálnych očakávaní – dieťa koná tak, ako sa od

„dobrého“ dieťaťa očakáva.

IV. Morálka svedomia a autority

Dieťa koná podľa sociálnych noriem, aby sa vyhlo kritike

autority a súčasne pocitom viny.

Postkonvenčná morálka V. Morálka ako spoločenská

zmluva

„Správne“ je to, na čom sa spoločnosť demokraticky dohodla, práva jednotlivca aj skupiny treba

rešpektovať v zmysle všeobecného dobra.

VI. Morálka ako univerzálny etický princíp

Jedinec sa správa v súlade s normami, aby sám seba

nemusel odsúdiť.

Kritika Kohlbergových štádií Gilandová – ženy inak vnímajú morálku základným

morálnym princípom žien starostlivosť: Štádium – starostlivosť o prežitie Štádium – starostlivosť o druhých

Štádium – starostlivosť v zmysle integrity (seba a druhých)

Eisenberg skúmal morálny vývin v kontexte prosociálneho správania. Predkladal deťom (podobne ako Kohlberg) dilemy, v ktorých sa očakávalo poskytnutie pomoci druhej osobe, pričom sledoval, nakoľko deti dokážu reflektovať perspektívu iných, vývin ich empatie a prosociálneho správania.

Eisenbergove morálne štádiá Hedonizmus

Vlastný prospech (Predškolský vek, nástup do školy)

Zameranie na potreby druhých

Uspokojenie potreby druhého (bez prežívania viny alebo súcitu) (predškolský, mladší školský vek)

Akceptácia okolím

Konať tak, ako okolie (autorita) očakáva. (mladší školský vek)

Empatia

Vnútorné motívy súcitu a viny založené na „vcítení“ sa do situácie druhého. (Starší školský vek)

Zvnútornenie

Silne zvnútornené hodnoty, normy a princípy – cieľom pomoci je „self-respect“. (Ojedinele koncom staršieho školského veku)

Ako sa utvárajú morálne štádiá? Heteronómna morálka (predkonvenčná) je spôsobená

výchovnými technikami, ktoré dávajú dôraz na mocenskú prevadu (odmeny/tresty)

vnútorná no konvenčne rigídna morálka sa opiera o výchovné prostriedky odopretia lásky pri neposlušnosti

Postkonvenčný mravný vývin je utváraný pri diferencovaných výchovných prostriedkoch – ktoré odpovedajú danej situácii – aj mocenských, aj odňatie lásky, no vždy s vysvetlením, odôvodnením na následky (Hoffman, 1970)

Langmeir nesúhlasí - dôležitý je každodenný spôsob interakcie medzi členmi rodiny

Utváranie morálky - interakcie Skutočná vzájomnosť – dieťa si vyvíja samé svoju

autonómnu morálku

Nedostatok vzájomnosti vo vzťahu (žijú vedľa seba, každý ako chce) a pseudo-vzájomnosť (spravajú sa ako by si rozumeli) – vývin morálky sa zastaví na nižšom stupni

Výchovné postupy: vcítenie sa do potrieb iných, porozumenie životným hodnotám

Nepriama podpora: v prostredí sa vytvára celková atmosféra porozumenia a spravodlivosti

Osvojovanie sociálnych rolí Rozvoj sociálne očakávaného správania, Zvnútorňovanie novej role žiaka, spoznávanie

komplementárnej úlohy učiteľa... Upevnenie sexuálne role. U muža sa toleruje väčšie

sebapresadenie, sila, odvaha, lepšie ovládanie citových prejavov. Ženy sú považované za viac závislé, navonok prejavujúce svoje city, úzkostnejšie, prispôsobivejšie. Tradičný stereotyp sa upevňuje v školách

Medzi 8-10 rokom vrcholí socializácia k preberaniu „ženských a mužských schopností“

Vo voľbe povolania – dievčatá vyberajú opatrovateľské povolania, chapci hľadajú mužské atribúty – policajt, hasič, hokejista...

Gender/identita – strašiaci doby?

Stereotypy a ich vplyv na deti

Cvenzek, Mattzoff, Greenwald, 2011

Zmena stareotypu

Spoznávanie sexuality Prenášanie informácií medzi sebou

Masturbačné manipulácie

Vzájomné heterosexuálne hry – ukazovanie a prezeranie pohl.orgánov

Problémové správanie je často dôsledkom nevhodných zásahov dospelých, trestaním a zasahovaním, narušovaním sebavnímania

Sebavnímanie a sebahodnotenie Na začiatku školskej dochádzky chýba skutočné

introspektívne zameranie, toto je v 10-tich už vyvinuté

Pri popise seba samého sa zameriava na svoje psychické vlastnosti a nie na vzhľad

Uvedomuje si svoju stabilitu v čase

Úroveň sebahodnotenia je stabilná po 8 roku, no v 11-12tich sa opäť začínana prehodnocovať

Posudzovanie svojej školskej úspešnosti, porovnávanie sa s inými

Pre duševné zdravie je významné kladné sebahodnotenie

Vplyv rodičov na sebahodnotenie 1. dávajú najavo ako si ho vážia/podceňujú – zrkadlová

teória

2. rodičia sú vzorom správania, ak majú rodičia vysoké sebahodnotenie, potom si podľa neho modelujú svoje hodnotenie aj deti – teoria modelu

Atribučný štýl – ako vnímame príčiny neúspechov. Ak je pozitívny výsledok vnímaný ako šťastie – sebahodnotenie je nízke, rovnako ak je neúspech vnímaný ako dôsledok vnútorných nemenných faktrov

Realistický atribučný cieľ - úspech pripisuje vlastným schopnostiam, neúspech možnosť naučiť sa niečo

Identita Jej základom je sebasocializácia – kto som? Aký

budem? Akú mám hodnotu?

Identita ovplyvňuje aj správanie ostatných voči dieťaťu, čím modifikuje postoje pôsobiace na socializáciu z vonka

K rozvoju sexuálnej identity dieťa dospieva cca v 11 roku, kedy rozumie, že pohlavné orgány sú charkateristikou, ktorá odlišuje chlaca a dievča

Práca a hra v mladšom šk veku Počas školského veku je dieťa čoraz častejšie schopné dlhšie

vykonávať úlohy, ktoré vyplývajú z požiadaviek okolia

To neznamená, že sa prestáva hrať

Je potrebné vytvoriť podmienky pre hru dieťaťa

Forma je podobná ako v predškolskom veku, no hra je diferencovanejšia, bohatšia

Presahuje sa snaha po úspechu

Prednosť dostávajú hry a náročnými pravidlami

Dieťa sa má naučiť, že je čas na prácu (domáce prípravy) a na hru, pričom hra môže byť rovnako dôležitá ako práca

Špecifické poruchy učenia MKCH 10 F80 – F89 Poruchy psychického vývinu ( F80

– Špecifické vývinové poruchy reči a jazyka, F81 – Špecifické vývinové poruchy školských schopností ).

Vývinové poruchy učenia – termín označujúci heterogénnu skupinu ťažkostí, ktoré sa prejavujú pri osvojovaní a používaní reči, čítania, písania a matematiky. Vznikajú na podklade dysfunkcií CNS.

Dyslexia Dyslexia – porucha osvojovania schopnosti čítať –

prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, aj keď sa dieťaťu dostáva bežného výukového vedenia, má primeranú ( min. priemernú ) inteligenciu primeranú socio-kultúrnu príležitosť. Dyslexia je neurologicky podmienená, často konštitučne ovplyvnená porucha. Úroveň čítania je výrazne nižšia, ako sa očakáva vzhľadom k iným schopnostiam a výkonom dieťaťa.

Dyslexia rýchlosť – dieťa lúšti písmená, hláskuje, neúmerne dlho

slabikuje, alebo číta zbrklo, domýšľa slová, príp. nie je schopné vnímať obsah

chybovosť – zámeny písmen tvarovo podobných ( b-d-p, a-e, a-s, m-n-u , t-l, T-L ...), zámeny písmen zvukovo podobných ( t-d, c-s-z, h-ch, v-f ...), aj úplne nepodobných; nie všetky zámeny písmen sú prejavom poruchy

technika – dvojité čítanie

porozumenie – je závislé na automatizácii predchádzajúcich zložiek - rýchlom dekódovaní písmen, ich syntéze a odhalení obsahu.

Dysgrafia Postihuje kvalitu písma – jeho grafickú stránku,

vybavovanie tvarov písmen.

Prejavy :

dieťa si ťažko pamätá tvary písmen, ťažko ich napodobňuje

písmo je príliš veľké, malé, ťažko čitateľné

ťažkosti pri napodobňovaní tvarov písmen a pomalé vybavovanie tvarov pretrvávajú aj vo vyšších ročníkoch

často škrtá, prepisuje písmená

písomný prejav je neupravený

neprimerane pomalé tempo písomného výkonu

písanie vyžaduje neúmerne veľa energie, vytrvalosti, času.

Dysortografia Postihuje pravopis v 2 oblastiach : zvýšeným počtom

dysortografických chýb a okrem nich ťažkosťami pri osvojovaní gramatického učiva a najmä pri aplikácii gramatických javov. Špecifické dysortografické chyby :

rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások

rozlišovanie slabík dy-di, ty-ti, ny-ni

rozlišovanie sykaviek

vynechávanie, pridávanie, inverzie písmen, alebo slabík

nerozoznávanie hranice jednotlivých slov v písme.

Dyskalkúlia Postihuje manipuláciu s číslami, číselné operácie,

matematické predstavy, Geometriu; dieťa má ťažkosti pri osvojovaní matematických pojmov, chápaní a prevádzaní matematických operácií.

Často si osvojuje počtové spoje len na základe pamäti a tá často zlyháva (2 : 4 = 8);

neobvykle dlho zotrváva pri počítaní na prstoch; pri poruche matematickej logiky nechápe základné postupy;

v prípade grafomotorickej poruchy nezvláda rysovanie.

Následky ŠPU ŠPU sa neprejavujú len pri osvojovaní čítania, písania a

počítania, ale postihujú aj správanie, citový, intelektový a sociálny vývoj.

Časté sú sekundárne poruchy správania - negatívne kompenzácie v správaní, hľadanie náhradných foriem sebauplatnenia, problémy v nadväzovaní sociálnych kontaktov, školská fóbia, psychosomatické poruchy.

Porucha sa premieta aj do spôsobu života v rodine a stáva sa bremenom zaťažujúcim rodičov i dieťa.

Čítanie a písanie nie sú cieľom, ale prostriedkom vzdelávania, ak si ich dieťa nemôže osvojiť, musí hľadať náhradné formy náhradné formy učenia, inak začína zaostávať vo vedomostiach i schopnostiach ( výrazný pokles najmä verbálnej zložky IQ ).

Porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder (ADHD) Jedinci s poruchou ADHD majú problémy so sústredením,

s tým, ako ostať pokojní, a ako kontrolovať svoje nálady. Veľmi rýchlo sa začnú nudiť pričom sú nepokojní a roztržití. Kvôli svojmu často rušivému správaniu v škole, doma alebo medzi priateľmi je pre ľudí postihnutých touto poruchou ťažké zapájať sa do rôznych aktivít. Dôsledkom týchto symptómov sa deťom a adolescentom v škole nedarí alebo dokonca neprospievajú, a to aj napriek priemernej alebo nadpriemernej inteligencii. Navyše, väčšina jedincov s poruchou ADHD nie je schopná spriateliť sa alebo si udržať priateľov a cítia sa osamelo a nepochopení.

ADD - Porucha pozornosti Porucha pozornosti sa prejavuje nedostatočnou kontrolou pozornosti, častejšou

a závažnejšou oproti tomu, aká je za bežných okolností pozorovaná u rovesníkov. Poruchy v jednotlivých zložkách pozornosti sa môžu prejaviť ako: nedostatok pozornosti pre detail – najmä pri práci v škole nedbalé, neporiadne plnenie si svojich povinností, nedostatočné premyslenie

činnosti nekompletné vykonávanie úloh – preskakuje z jednej nedokončenej úlohy na

druhú denné snenie – zdá sa, akoby nepočúval, alebo nesledoval rozhovor či inštrukcie problémy s organizáciou seba a svojho prostredia nedostatočné plánovanie vyhýbanie sa úlohám, ktoré vyžadujú udržanie pozornosti alebo zapojenie do

aktivity neschopnosť zotrvať pri riešení úlohy ťažkosti sledovať konverzáciu, časté odbiehanie od témy ľahká vyrušiteľnosť nepodstatnými podnetmi z prostredia okolo neho Na to, aby mohla byť stanovená diagnóza ADD, musí byť prítomných niekoľko z

vyššie uvedených symptómov, nestačí jeden.

Literatúra Langmeiner, Krejčírová, D. Vývojová psychologie.

Praha: Portál, 2013.

Říčan, P. Cesta životem. Praha: Portál, 2004.

Vágnerová, M. Vývojová psychologie, Praha, 2013

Piaget, J., Inhelder, B. Psycholigie dítěte. Praha, 1970.

http://www.nucem.sk/documents//48/skoly/skolenie_pedagogov_a_pedagogickych_zamestnancov/142606_Vzdel%C3%A1vanie_%C5%BEiakov_s_v%C3%BDvinov%C3%BDmi_poruchami_u%C4%8Denia.pdf

Zápočet

Prezentácia a informácie k skúške na www.havava.eu/prednasky

3 strany A4 – štýl esej, odpovedať na všetky otázky

Odoslať 30.11.2018 na zacharova@fedu.uniba.sk