1

ZÁKLADNÁ ŠKOLA ALEXANDRA DUBČEKA MAJERNÍKOVA 62, BRATISLAVA

Fyzika Učebné texty pre 6. ročník

Soňa Štancelová

© 2014

Učebné texty sú doplnkom k učebnici fyziky pre 6. ročník

2

3

Obsah

Úvod ....................................................................................................................................................... 4

Čo je fyzika? ............................................................................................................................................ 5

Telesá a látky .......................................................................................................................................... 6

Telesá ................................................................................................................................................. 6

Látky ................................................................................................................................................... 7

Atómy a molekuly ............................................................................................................................... 8

Vlastnosti látok .................................................................................................................................... 10

Vlastnosti kvapalín ............................................................................................................................ 10

Využitie vlastností kvapalín............................................................................................................ 11

Vlastnosti plynov ............................................................................................................................... 12

Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín a plynov .............................................................................. 13

Vlastnosti pevných látok ................................................................................................................... 14

4

Úvod

Tieto učebné texty majú slúžiť žiakom pri príprave na hodiny fyziky, na opakovanie pred

písomkou a na utvrdenie vedomostí. Nenahrádzajú učebnicu. Neobsahujú úlohy, otázky pokusy a pod.

V modrom poli na vonkajšej strane sú zaujímavosti, rozšírenie učiva, bližšie vysvetlenie

niektorých pojmov atď.

V ružových rámčekoch je stručné zhrnutie učiva:

V takomto rámiku je odkaz na stranu v učebnici fyziky pre 6. ročník

Texty treba vytlačiť obojstranne a zviazať. Najlepšie je použiť lištu, do ktorej sa listy vsunú, aby sa ďalšie

mohli vložiť.

Učebnica s. 6 - 12

Zhrnutie učiva

5

Čo je fyzika?

Fyzika je prírodná veda. Jej názov pochádza

z gréckeho slova physis = príroda. S fyzikou sa stretávame

doslova na každom kroku. Len čo ráno otvoríme oči, po

zazvonení budíka, napustíme vodu do kanvice a dáme ju variť

na čaj. Budík, vodovod, kanvica, lúhovanie čaju – to všetko je

fyzika. Pozrieme, aké bude počasie, aj to je fyzika. Mobil, auto,

električka, tie sú plné fyziky.

Vo fyzike sú najčastejšími pracovnými metódami

pozorovanie, pokus a meranie. Po stáročia vedci odhaľovali

základné prírodné zákony, ktorými vedia vysvetliť javy

v prírode a využiť ich vo svoj prospech. Množstvá poznatkov,

ktoré získali, sa rozdelili na viaceré fyzikálne vedy. V predmete

fyzika sa budeme učiť o oblastiach napríklad:

Elektrina a magnetizmus – kde sa dozvieme napr. ako funguje

poistka, žiarovka, či kompas,

Optika – kde sa naučíme niečo o svetle, ako vidíme, ako

funguje mikroskop a oveľa viac,

Mechanika – ktorá popisuje pohyb a jeho príčiny

Termika – sa zaoberá teplom

Akustika – skúma zvuk

Atómová fyzika – kde sa dozvieme napr. o energii, prečo

svietia hviezdy atď.

Ľudia odpradávna pozorovali

svoje okolie, prírodu. Kládli si

otázky a hľadali odpovede.

Chceli vedieť, prečo veci

padajú na zem, prečo vtáci

lietajú. Alebo čo je oheň

a ako ho zapália. Alebo prečo

sa strieda deň a noc, či ročné

obdobia a mnoho ďalších

otázok. Odpovede

nachádzali tak, že pozorovali

okolitý svet, premýšľali,

zbierali poznatky, robili

pokusy, overovali svoje

myšlienky. Spočiatku

existovala len jedna veda.

Postupne poznatkov

pribúdalo a preto sa neskôr

vedecké poznatky rozdelili

do troch hlavných odvetví,

biológiu, chémiu a fyziku.

Archimedes zo Syrakus (287

– 216) – bol jedným

z najvýznamnejších učencov

staroveku. Podľa neho je

pomenovaný jeden

z fyzikálnych zákonov.

Fyzika je veda o prírode, ktorá skúma všetko, čo

sa deje okolo nás.

Učebnica s. 6 - 12

6

Telesá a látky

Telesá

Všade okolo nás pozorujeme rôzne predmety, veci, ľudí,

zvieratá, objekty. Vo fyzike ich voláme fyzikálne telesá. Líšia sa

svojimi vlastnosťami. Môžeme ich skúmať priamo svojimi zmyslami,

alebo používame rôzne prístroje.

Telesom môže byť , auto, nožnice, spolužiak, mačka, list na

strome, ale aj kvapka vody, olej vo fľaši, vzduch v balóne. Telesom je

aj zrnko piesku ale teleso je aj celá kopa piesku.

Pri telesách si všímame ich tvar, rozmery a prisudzujeme

im polohu.

Niektoré majú jednoduchý tvar ako „matemetické“ telesá:

Iné majú zložitý tvar:

Niektoré telesá sa dajú rozložiť na jednoduchšie telesá.

V matematike sme sa stretli

s telesami: napr.

Kocka Kváder

Valec Guľa

Kužel Ihlan

Látky môžu byť:

organické

anorganické

o prírodné

o vytvorené človekom

Pevné

Kvapalné

Plynné

Učebnica s. 13

7

Látky

Telesá sú vytvorené z nejakého materiálu. Klinec je z

ocele, stolička z dreva, pohár je zo skla. Vo fyzike ich

označujeme ako látky.

Niektoré telesá sú z jednej látky, iné z viacerých druhov látok.

Ceruzka je z dreva a tuhy (uhlík). Niektoré látky vytvorila

príroda, ako železo, drevo, hliník, iné vytvoril človek, napr.

plasty.

Látky majú rôzne vlastnosti, napríklad vôňu, farbu, tvrdosť,

pružnosť atď., ale na rozdiel od telies sa nedá určiť tvar

a veľkosť.

Voda je látka, s ktorou sa stretávame v troch stavoch, ako ľad,

tečúca voda a para. Tento stav voláme skupenstvo. Podobne

je to aj pri iných látkach. Pre každé skupenstvo sú

charakteristické niektoré vlastnosti. Podľa nich látky

rozdeľujeme na

Pevné látky – telesá z týchto látok sú pevné telesá

Kvapalné látky - telesá z týchto látok sú kvapalné telesá

Plynné látky - telesá z týchto látok sú plynné telesá

Základné vlastnosti látok a telies:

Pevné telesá nemenia svoj tvar, veľkosť, keď ich

premiestnime.

Kvapalné telesá sa dajú preliať a menia tvar podľa nádoby,

ale objem zostáva rovnaký. Ľahšie sa dajú rozdeliť na časti, ako

pevné telesá.

Plynné telesá tiež menia tvar podľa nádoby, ale objem sa

zmení. Zaberajú celú nádobu. Dajú sa preliať a ľahšie rozdeliť

na časti, ako pevné aj kvapalné telesá.

Kvapaliny a plyny sa nazývajú tekutiny.

Príklady látok a telies:

Pevné Kvapalné Plynné

látka teleso látka teleso látka teleso

železo klinec voda kvapka vzduch vzduchová

bublina

zlato prsteň benzín benzín v nádrži

oxid uhličitý

oxid uhličitý v bombičke

hlina tehla mlieko mlieko v krabici

hélium hélium

v balóne

Voda je jedna z mála látok, s

ktorou sa bežne stretávame

vo všetkých troch

skupenstvách.

Podobne sa vyskytuje parafín

– látka, z ktorej sú sviečky.

Keď zapálime knôt, zmení sa

parafín okolo knôtu na

kvapalný. Môžeme si všimnúť

výpary, ktoré horia.

Otázkou, ako vyzerá látka,

keď ju budeme deliť na stále

menšie a menšie čiastočky,

sa zaoberali myslitelia už

pred viac ako 2 000 rokmi.

Grécki filozofi napríklad

Demokritos a Leukippos

pomenovali najmenšiu

čiastočku atomos, čo

v gréčtine zamená

„nedeliteľný“.

Demokritos en.wikipedia.org/wiki/Democritus

8

Zhrnutie

Atómy a molekuly Všetky látky sa dajú rozdeliť na menšie časti. Hovoríme, že

sú deliteľné. Deliteľnosť je vlastnosť všetkých látok. Delením látky

by sme prišli na maličkú časticu, ktorú nazývame atóm. Je to

základná stavebná častica látok. Atómy sa často spájajú do zhlukov.

Tým sa vytvorí molekula.

Atómy sú veľmi malé častice. Nemôžeme ich vidieť ani pod

mikroskopom, ktorý sme používali na biológii. Len bodka na konci

vety obsahuje asi 200 miliónov atómov.

Látky, ktoré sa skladajú len z jedného druhu atómov sa

nazývajú prvky. Tieto sa už nedajú rozložiť na jednoduchšie látky. Sú

to napríklad zlato, striebro. železo, kyslík, vodík, uhlík atď. Dnes

poznáme 118 prvkov. Prvky majú svoje značky, vytvorené

písmenami abecedy. Všetky prvky, ktoré poznáme sú usporiadané

to Periodickej tabuľky prvkov. Budete sa viac o nej učiť na chémii.

Látky, ktoré sa skladajú z molekúl zložených z rôznych

typov atómov sa volajú zlúčeniny. Voda je tiež zlúčenina. Molekula

vody obsahuje dva atómy vodíka a jeden atóm kyslíka. Známe sú aj

ďalšie zlúčeniny s kyslíkom. Voláme ich oxidy. Z prírodovedy

a biológie určite poznáte oxid uhličitý. Molekula obsahuje 1 atóm

uhlíka a 2 atómy kyslíka.

Vedci dlho pokladali atóm za nedeliteľnú časticu. Ale

aj atómy sa skladajú z menších častíc. Fyzici ešte stále hľadajú

najmenšiu časticu. Avšak platí, že atómy a molekuly sú základné

častice látky.

Telesá sú predmety, ľudia, zvieratá okolo

nás. Určujeme ich veľkosť, tvar a polohu.

Fyzika skúma vlastnosti a pohyb telies.

Látka je materiál, z ktorého je teleso

vytvorené. Niektoré látky sú zmesi

jednoduchších látok.

Telesá a látky sa môžu vyskytovať v troch

stavoch, ktoré sa nazývajú skupenstvá:

pevné, kvapalné, plynné. Každé má svoje

charakteristické vlastnosti

Ich názor sa podarilo dokázať

pred dvesto rokmi. Pred viac

ako sto rokmi vedci dokázali,

že aj atómy sa môžu deliť.

Niektoré atómy sa delia

samovoľne v prírode.

Rozdelením atómu však

vznikne iný prvok. Vedci prišli

na spôsob delenia aj umelo.

To sa robí napríklad

v reaktoroch jadrových

elektrární.

Na internete nájdete

Periodickú tabuľku na :

http://www.ptable.com/?lan

g=sk

Pôsobenie medzi časticami si

môžeme predstaviť na

modeli: Dve guľôčky spojené

pružinou predstavujú dve

častice

Pri stlačení (priblíženie

častíc) sa prejavia odpudivé

sily. Pri roztiahnutí

(oddialenie častíc) sa prejavia

príťažlivé sily.

Takto si môžete predstaviť

molekulu vody:

Kyslík má značku O, vodík H.

Molekula vody H2O.

9

Vlastnosti atómov a molekúl

Medzi časticami sú medzery.

Častice sa navzájom priťahujú a odpudzujú.

Atómy a molekuly sa neustále pohybujú. Ich

vzdialenosti však zostávajú rovnaké.

V pevných látkach sú častice blízko pri sebe. Pôsobenie medzi

časticami je v tomto skupenstve najsilnejšie. Pohyb častíc je

veľmi obmedzený okolo stálych polôh. V niektorých látkach sú

častice usporiadané pravidelne. Dokonca môžeme tieto

pravidelné útvary vidieť. Napríklad kryštáliky soli majú tvar

kociek. Takéto látky sa volajú kryštalické. Iné látky majú

nepravidelné usporiadanie častíc. Volajú sa amorfné.

Napríklad parafín.

V kvapalných látkach sú vzdialenosti medzi časticami väčšie.

Pôsobenie medzi časticami je slabšie.

V plynných látkach sú vzdialenosti najväčšie, pôsobenie

najslabšie.

http://planetavedomosti.iedu.sk/page.php/resources/view_all?id=hustota_tuhych_l

atok_kvapalina_objem_plyn_skupenstva_struktura_tuha_latka_tvar_page5&1

Atómy a molekuly sú základné stavebné častice

látok. Pohybujú sa ustavičným neusporiadaným

pohybom.

Takto nejako vyzerá

časticová stavba látok:

http://www.oskole.sk/?id_cat=3&clano

k=19725

Príklady kryštalických látok:

kovy

ľad

kuchynská soľ

Príklady amorfných látok:

parafín

síra

10

Vlastnosti látok

Vlastnosti kvapalín

Slovom kvapalina skrátene označujeme kvapalné teleso, ktoré je

vytvorené z kvapalnej látky. Napr. mlieko vo fľaši.

Kvapaliny sú deliteľné

S touto vlastnosťou sa stretávame denne, napr. keď rozdeľujeme

minerálku do pohárov

Kvapaliny sa dajú prelievať

Pôsobenie medzi molekulami kvapaliny umožňuje, aby sa po sebe

ľahko posúvali. Hovoríme, že kvapaliny sú tekuté.

Kvapaliny majú nestály tvar

Keď prelejeme kvapalinu do inej nádoby nadobudne jej tvar

Kvapaliny majú stály objem

Keď prelejeme kvapalinu do inej nádoby, jej objem (množstvo)

zostane rovnaké

Hladina kvapaliny je vždy vodorovná

Zem pôsobí silou na molekuly kvapaliny. Keď nakloníme pohár

s kvapalinou, skĺznu molekuly tak, že rovina hladiny sa nezmení

Kvapaliny sú prakticky nestlačiteľné

Keď stláčame kvapalné teleso jeho veľkosť sa nezmení. Napr. Keď

stlačíme vodu v uzavretej striekačke piestom, nepodarí sa nám ho

zatlačiť.

Platí Pascalov zákon

Ak tlačíme na teleso, vyvolávame tlak. Keď tlačíme piestom na

povrch kvapaliny v striekačke, tlak v kvapaline sa zvýši. Z nádoby

tvaru gule s otvormi bude voda striekať po zatlačení piesta rovnako

všetkými smermi. Tlak sa prenáša v kvapaline rovnako, do všetkých

smerov. Tento poznatok formuloval Blaise Pascal a podľa neho sa

volá Pascalov zákon:

Spojené nádoby majú

spoločné dno. Hladina sa

ustáli v rovnakej výške.

http://physedu.science.upjs.sk/kvapali

ny/spojnad.htm

Časti záhradnej krhly tvoria

tiež spojené nádoby.

Blais Pascal (1623 – 1662)

bol francúzsky matematik,

fyzik a filozof.

obr. http://sk.wikipedia.org/wiki/Blaise_Pas

cal

Ak tlačíme zvonka na hladinu kvapaliny v uzavretej

nádobe, tlak sa zmení rovnako vo všetkých smeroch.

Učebnica s. 13 - 15

11

Využitie vlastností kvapalín

Poznatky o vlastnostiach kvapalín sa využívajú v rôznych

technických zariadeniach:

Vodováha

http://www.presne.sk/elektrikarska-vodovaha-stabila-70-electric-dlzka-43-cm-p4342

Je nástroj využívaný na stavbách, ale aj v domácnosti, keď

potrebujeme nastaviť vodorovnú polohu. Základ tvorí

trubička s kvapalinou. V nej je vzduchová bublina. Ak sa

bublina nachádza medzi čiarkami, je poloha nastavená

správne.

Hydraulické zariadenia

Využívajú vlastnosť - nestlačiteľnosť kvapalín a Pascalov

zákon.

Model:

Spojené nádoby sú naplnené kvapalinou, zvyčajne špeciálnym

olejom. Obe sú uzavreté piestami. Tlačíme na menší piest.

Tlak sa prenáša na väčší piest, ktorý sa dvíha oveľa väčšou

Hydraulický zdvihák:

http://auto.prvybazar.sk/inz/predam-

iveco-75e14vyklapac-s-hydraulickou-

rukou-125275.html

Hydraulický lis dielenský:

http://www.tntrade.sk/hydraulicky-

dielensky-lis-10t_d77232.html

http://www.uni-

max.sk/fotocache/fullsize/t82000dr_01

0_psd.jpg

http://sparc.fpv.umb.sk/kat/kf/FyzLab/i

mages/brzdovy_pedal.jpg

Kvapaliny

sú deliteľné

dajú sa prelievať, sú tekuté

majú stály objem, ale nestály tvar

majú vodorovnú hladinu

platí Pascalov zákon

Učebnica s. 17 - 20

12

silou. Aby správne fungovalo, nesmú sa v kvapaline nachádzať

bublinky vzduchu, lebo by sa narušilo prenášanie tlaku.Takto

pracuje hydraulický zdvihák, lis, brzdy na aute, otváranie dverí na

autobuse.

Vlastnosti plynov Vzduch je plynná látka, s ktorou sa stretávame asi

najčastejšie. Stretávame sa aj s inými plynmi Ak sú uzavreté v

„nádobe“, je to plynné teleso, ako vzduch v miestnosti, v balóne.

Plyny sú stlačiteľné

Ak natiahneme vzduch do striekačky a upcháme otvor, môžeme

piest posunúť o nejaký dielik a tak v striekačke vzduch stlačiť.

Podobné je to aj s inými plynmi.

Plyny sú rozpínavé

Plyn vždy vyplní celý priestor nádoby, v ktorej sa nachádza.

Plyny sú deliteľné

Môžeme napríklad vypúšťať plyn z balóna po častiach

Plyny majú nestály tvar

Ak plynné teleso presunieme do inej nádoby, nadobudne jej tvar

Plyny sú tekuté

Plyny sa dajú prelievať, teda sú tekuté.

Plyny majú objem. Objem plynu je nestály

Plyny zaberajú priestor. Vždy celú nádobu. Objem plynu je rovnaký,

ako objem nádoby. Keď plyn prelejeme do inej nádoby, zmení sa

jeho objem.

Plyny sú pružné

Keď stlačíme nafúkaný balón, po uvoľnení sa vráti do pôvodného

tvaru

Platí Pascalov zákon

Podobne ako pri kvapalinách platí:

Vzduch

Atmosféra je zmes plynov,

ktorá tvorí vrstvu okolo

Zeme s hrúbkou viac ako 500

km. Drží ju pri Zemi

gravitačná sila Zeme.

Atmosféra nemá hornú

hranicu. Postupne

prechádza do

medziplanetárneho

priestoru. Zloženie je takmer

rovnaké, len smerom od

Zeme sa hustota zmenšuje.

Obsahuje vzduch, ktorá

dýchame.

Zloženie atmosféry:

Dusík N – 78%

Kyslík O – 21 %

Ostatné plyny – 1 %

argón a veľmi malé

množstvo oxidu

uhličitého, hélia, neónu,

oxidu síričitého,

amoniaku, oxidu

uhoľnatého, ozónu a vody

Nečistoty, splodiny, popol

atď.

78%

21% 1%

N O ostatné plyny

Ak tlačíme zvonka na plyn v uzavretej nádobe, tlak

sa zmení rovnako vo všetkých smeroch.

Učebnica s. 26 - 30

13

Spoločné a rozdielne vlastnosti kvapalín

a plynov

Kvapaliny a plyny majú niektoré vlastnosti spoločné

a v niektorých sa líšia. Spoločne ich nazývame tekutiny.

Spoločné vlastnosti:

deliteľnosť

tekutosť merateľnosť objemu

nestály tvar

Rozdielne vlastnosti:

Kvapaliny sú nestlačiteľné, nerozpínavé, majú stály

objem

Plyny sú stlačiteľné, rozpínavé, nemajú stály objem

Vodorovný smer ukazuje

hladiny kvapaliny.

Zvislý smer ukazuje napnutý

špagát ak naň zavesíme

nejaké teleso.

Zariadenie na určovanie

vodorovného smeru je

vodováha alebo libela.

Zariadenie na určovanie

zvislého smeru je olovnica.

http://www.geodat.szm.com/zaujimavo

sti/obr/slovnik/olovnica.gif

Zvislý smer je kolmý na

vodorovný.

.

Učebnica s. 30 - 33

14

Vlastnosti pevných látok

Drevo je látka. Z dreva sa vyrábajú mnohé predmety, napr. stolička,

hojdačka, rámik na fotografie atď. To sú telesá. Odborne by sme

mali hovoriť, že sú to tuhé telesá. Môžeme ich však volať aj pevné

telesá.

Pevné látky a telesá majú vlastnosti:

Deliteľnosť.

Deliť sa dajú rôznymi spôsobmi: krájaním, pílením, rezaním,

strihaním, rozbitím, atď.

Krehkosť

Teleso z krehkej látky sa dá ľahko rozdeliť, rozbiť alebo zlomiť. Napr.

sklo, porcelán

Tvrdosť

Teleso nemôžeme poškriabať ani ostrým predmetom, ale naopak

tvrdým telesom môžeme urobiť ryhu. Napr. diamant

Pružnosť

Teleso z pružnej látky môžeme natiahnuť, ohnúť, zmeniť tvar, ale

potom sa opäť vráti do pôvodného tvaru. Teleso je elastické. Napr.

guma.

Tvárnosť

Keď zmeníme tvar telesa, nevráti sa potom do pôvodného tvaru.

Teleso je plastické. Napr. plastelína

Telesá a látky majú aj mnoho iných vlastností.