PRÍLOHA

3/2005 ENVIROMAGAZÍN 1

VZDELÁVANIE

FRODOVA CESTAKapitola XVIII.

Ochrana pôdyMilí mladí priatelia,má pôda nohy? Nemá!!! A môže pôda utiecť? Že ne-

môže? Ale môže! Pôda je síce „beznohatá“ vrstva mate-riálu, ktorá vznikla pôsobením organizmov (od rôznychneviditeľných organizmov až po dážďovky) a fyzikálno-chemických procesov (rôzne rozpúšťanie, zrážanie, pu-kanie, drobenie a pod.) počas veľmi dlhej doby (1 cm asi100 rokov), ale napriek tomu sa môže „rozbehnúť“ dolesvahom.

To, čo ju na svahu drží a nedovoľuje jej „utiecť,“ jevegetácia, t. j. trávička svojimi korienkami alebo stro-my a kroviny svojimi koreňmi. Korienky obopínajú jed-notlivé čiastočky pôdy a držia ich pevne, aby sa „ne-rozbehli“.

Stáva sa však, že ľudia odstránia vegetáciu, stromya kroviny, poorú pôdu v smere svahu a zrazu nič nebránipôde, aby sa „rozbehla“. Stačí, aby prišiel väčšídážď a jednotlivé čiastočky pôdy začínajú byť uná-šané vodou do údolia, do potokov a riek.

Na miestach, odkiaľ „ušlo“ veľmi veľa pôdy,vznikajú hlboké zárezy v pôde, ktoré sa volajúvýmole. A celý tento jav „utekania pôdy“ sa voláerózia.

Erózia nespôsobuje iba to, že z našich polí miz-ne najúrodnejšia pôda, ktorá tu vznikala veľmi dlho,ale je s ňou spojených veľmi veľa ďalších negatív-nych dopadov.

Pôda – „utečenec“ sa dostáva do potokova riek, kde zanáša štrkové a pieskové dná, na kto-ré kladú ryby ikry, a tým tieto živočíchy prichádza-jú o miesta pre rozmnožovanie. Ak sa pôdav silnom prúde rieky dostane ďalej, usadzuje sav priehradách, ktoré sa postupne zanášajú. Okremtoho sú v pôde obsiahnuté rôzne chemikáliea hnojivá, ktoré znečistia vodu.

To, či pôda vo vašej dedine a jej okolí „uteká“,zistíte podľa toho, či sa váš miestny potok počasprudkého dažďa sfarbí (farba môže byť rôzna – odsvetlohnedej „nílskej“ až po tmavohnedú až čier-nu) a podľa intenzity tohto zafarbenia.

Pokiaľ sa váš tok zafarbí veľmi intenzívne a poveľmi krátkom čase od začiatku búrky, znamenáto, že pôda vo vašom chotári „uteká“ veľmi rýchlopreč a je potrebné okolo obce urobiť také opatre-nia, aby sa jej v tom zabránilo.

Medzi takéto opatrenia patrí napr. oranie po vrs-tevnici a nie po spádnici, výsadba zelene na me-dziach, zatrávnenie časti veľkých lánov, vybudo-vanie prehrádzok v suchých rokliach a pod.Verím, že mi o vašom pátraní napíšete.Vaše listy, kresby, fotografie … očakávam do 31. októbrana adrese:ENVIROMAGAZÍN, „Frodova cesta”, Tajovského 28,P. 0. Box 252, 975 90 Banská BystricaObálku označte: „Prísne tajné! Len pre Froda”. Najši-kovnejších Frodových pomocníkov čakajú knižné od-meny.

Majte sa krásne!

Frodo z Liptovského Mikulášahobitia diera pod Kopcom č. 72584/IV

Školské pokusyÚčinky fytoncídov

Pomôcky: 2 Petriho misky bez vrchnáčikov o priemere10 cm, kruhy filtračného papiera, voda, kúsok chleba,2 sklenené zvony, hodinové sklíčko, kúsok cesnaku.

Pracovný postup: Kúsok chleba necháme stáť pri iz-bovej teplote. Asi o 5 dní vyrastie na chlebe alebo pečivepleseň hlavičkatá. Pod jeden zvon dáme vedľa plesnehlavičkatej hodinové sklíčko s kúskom rozdrveného ces-naku, pod druhý kontrolný zvon nedáme nič (obr. 1).

Pozorovanie: Zistíme, za aký čas po pridaní cesnakuzačne pleseň hynúť.

Záver: Fytoncídy uvoľnené z cesnaku ničia baktériea iné mikroorganizmy.

Prijímanie vody koreňmiPomôcky: skúmavky, stojan na skúmavky, fixka na sklo,

olej, voda, rastlina s koreňmi a bez koreňov, nôž, vata.

Pracovný postup: Použijeme dve rovnaké zakorenenérastliny. Prvej dôkladne umyjeme koreň a ponoríme judo skúmavky s vodou. Do druhej skúmavky s vodoudáme rastlinu bez koreňa. Na hladinu obidvoch skúma-viek nalejeme tenkú vrstvu oleja. Obe rastliny upevnímev skúmavkách vatou. Pre kontrolu naplníme tretiu skú-mavku vodou a na jej hladinu tiež nalejeme olej. Stojanso skúmavkami postavíme na teplé alebo slnečné miesto.Výšku vodnej hladiny vo všetkých skúmavkách označí-me. Po 30 minútach, po 1, 3 a 24 hodinách kontroluje-me výšku vodnej hladiny a stav zapíšeme.

Pozorovanie: V skúmavke s rastlinou, ktorá má kore-ne, hladina vody klesá. V skúmavke s rastlinou bez kore-

ňa tiež klesá, ale pomalšie. V kontrolnej skúmavke savýška vodnej hladiny nemení.

Vysvetlenie: Rastliny prijímajú vodu hlavne ko-reňmi. Túto schopnosť majú i rastliny zbavenékoreňov, ale množstvo prijímanej vody pri rovna-kej veľkosti rastlín a pri rovnakých podmienkachje menšie.

Prijímanie vody listami

Pomôcky: nádoba (fľaša na zaváranie s vrch-nákom), vata, nôž, váhy, závažie, čerstvé rastliny(napr. netýkavka), voda.

Pracovný postup: Bohato olistenú stonku, napr.netýkavky, necháme zvädnúť a odvážime. Potomju ponoríme obrátene do nádoby s vodou a stonkuupevníme v otvore vrchnáka. Po 2 hodinách rast-linu vyberieme, osušíme filtračným papieroma opäť odvážime.

Pozorovanie: Rastlina bez vody na slnku väd-ne, listy ovisnú. Keď rastlinu vyberieme z vody,listy sú zasa svieže a hmotnosť je vyššia.

Záver: Mnohé rastliny sú schopné prijímať voduaj listami.

Umelé vädnutie

Pomôcky: 2 kadičky 600 ml, chlorid sodný (80 gNaCl v 400 ml vody), čerstvé listy rastlín.

Pracovný postup: Do roztoku chloridu sodné-ho vložíme čerstvé listy. Po 20 minútach vyberie-me, opláchneme vodou a vložíme na 20 minút dočistej vody.

Pozorovanie: Čerstvé listy v roztoku chloridusodného ovisnú.

Transpirácia

Pomôcky: 2 odmerné valce 50 ml, sklenený zvon,sklená doska, glycerín, parafínový olej, 4 – 6 kusov rast-lín s koreňmi, čerstvé listy rastlín, váhy, závažie, korkovédoštičky.

Pracovný postup:1. Čerstvé, ale nie mokré rastliny dáme do odmerného

valca, zvonku suchého. Valec postavíme na sklenúdosku. Spodný okraj skleneného zvona potrieme gly-cerínom a priklopíme odmerný valec s rastlinami.Glycerín umožní tesné priľnutie zvona k sklenej do-ske. Doska i zvon musia byť zvnútra suché.

2. Na misku váh položíme veľký list a odvážime ho.

Ilustračná kresba: Lenka Milonová

Obr. 1

PRÍLOHA

ENVIROMAGAZÍN 3/20052

V určitých časových intervaloch kontrolujeme akolist vädne, stráca na hmotnosti.

Pozorovanie: Za niekoľko hodín sa na vnútornej stra-ne zvona objavia kvapky vody. Zvon sa zarosí, vodnáhladina v odmernom valci klesne. Odmerný valecs rastlinami presne vyvážime na váhach. Úbytok vodysa prejaví klesaním misky so závažím.

Záver: Odparovanie vody povrchom listov rastlín jetranspirácia. Proti nadmernej strate vody sa rastliny chrá-nia: zvinutím listov (napr. kavyľ), plstnatými listami (napr.divozel), zmenšením povrchu listov (napr. prútenec), vod-ným pletivom v listoch a stonke, hlbokými koreňmi, níz-kym vzrastom (napr. kaktus, rozchodník, lomikameň).

Gutácia

Pomôcky: 50 zŕn pšenice, črepník, kadička, záhradnázemina.

Pracovný postup: Zrná pšenice zasejeme do črepníkaso zemou, 7 – 10 dní dobre polievame a uchovávame nateplom a svetlom mieste. Pred pokusom prenesieme dopriestoru s nižšou teplotou a rastliny prikryjeme kadičkou.

Pozorovanie: Na hrotoch listov sa objavia kvapôčkyvody, ktoré pri nepatrnom dotyku stečú. Po chvíli sa za-čnú tvoriť nové.

Vysvetlenie: Tento jav sa nazýva gutácia (vylučovanievody rastlinou v kvapalnom skupenstve). Pri vyššej vzduš-nej vlhkosti nestačia rastliny vyparovať prebytočnú voduprieduchmi a vytláčajú ju hydatódami, vodnými štrbina-mi, trvalo otvorenými a rozmiestnenými na okrajoch lis-tovej čepele.

Koreňový vztlak

Pomôcky: črepník s izbovou rastlinou, kalibrovanásklená rúrka, gumová hadička, voda, žiletka, stojan.

Pracovný postup:Rastlinu pred poku-som dôkladne poleje-me. Ostrou žiletkouodrežeme stonku asi5 až 8 cm nad povr-chom pôdy. Vrcholrastliny dáme dovody, kde ľahko zako-rení, prípadne nareže-me z neho viac odrezkov. Ďalej pracujeme len so zvyškomrastliny v črepníku. Na stonku opatrne navlečieme gu-movú hadičku, ktorá má na druhom konci kalibrovanúsklenú rúrku. Hadičku s rúrkou upevníme na stojan.Nalejeme do nej asi 3 ml vody.

Pozorovanie: Hladina kvapaliny začne stúpať, pozo-rujeme intenzitu koreňového vztlaku. Zmeny výšky hla-diny kvapaliny pozorujeme spravidla po 2 hodinách. Od-porúčame výsledky zapisovať do tabuľky a na koncipozorovania nakresliť graf zo zistených hodnôt.

Záver: Korene odrezanej rastliny prijímajú vodua tlačia ju do stonky. Pohyb vody v rastline úzko súvisís koreňovým vztlakom.

Fototropizmus

Pomôcky: sklený valec, guľatá kor-ková doštička s otvormi, živný roztok,5 – 7 naklíčených fazúľ s 5 cm dlhýmkorienkom, vata, črepník, záhradnázemina, papierová (drevená) škatuľas otvorom, semená na siatie, drôt naháčky.

Pracovný postup:1. Pripravíme si živný roztok zložený z:

- 10 % roztoku dusičnanu vápenatého (1 ml)- 2,5 % roztoku dusičnanu draselného (1 ml)- 2,5 % roztoku dihydrogénfosforečnamu draselné-ho (1 ml)- 2,5 % roztoku síranu horečnatého (1 ml)- 2,5 % roztoku síranu železnatého (1 kvapka)- 96 ml destilovanej vodyValec postavíme na okno a denne kontrolujeme.

2. Do črepníka zasejeme semená (horčica, reďkovka)a necháme vyrásť na svetle. Potom prikryjeme ška-tuľou, ktorá má v hornej tretine otvor. Po určitomčase vidíme, ako sa rastliny zakrivujú v smere do-padajúceho svetla a vyrastajú otvorom von.

Pozorovanie: Stonka a listy sa obracajú k svetlu, ko-rene sa od svetla odvracajú.

Vysvetlenie: Stonka je pozitívne, korenenegatívne fototropické. Stonka a listy saprispôsobujú svetelným podmienkam, kto-ré sú pre rastlinu veľmi dôležité (fotosyn-téza).

Geotropizmus

Pomôcky: kadička, záhradná zemina,semená hrachu a fazule, Petriho miska,korok, stojan, fotomiska, sklený zvon, špendlíky.

Pracovný postup:1. Do sklenenej nádobky so záhradnou zeminou zasunie-

me semeno tesne k stene, aby ho bolo vidno. Pravidel-ne zalievame. Keď sa objaví rastlinka (po 1 – 2 týž-dňoch) sklenenú nádobu dáme do vodorovnej polohy.

2. Mladú rastlinku hrachu pripevníme špendlíkom nakorkovú doštičku.

Pozorovanie:1. Hlavný koreň rastliny rastie v smere zemskej príťaž-

livosti, hlavná stonka rastie proti smeru zemskej prí-ťažlivosti.

2. Pozorujeme zakrivenie korienka v smere zemskej prí-ťažlivosti a stonky proti smeru zemskej príťažlivosti.

Záver: Tropizmy sú rastové pohyby rastlín, vyvolané

jednostranným podráždením. Ak rastie orgán smeromk vonkajšiemu vplyvu, ktorý vyvolá pohyb, ide o kladnýtropizmus, ak rastie smerom od neho, ide o záporný tro-pizmus. Korene sú pozitívne geotropické – rastú v smerezemskej príťažlivosti, stonky sú negatívne geotropické –rastú proti smeru zemskej príťažlivosti.

Rastové zóny koreňa

Pomôcky: nádobka, korková doštička s otvormi, skle-ná doštička, vlasový štetec, háčiky z tenkého drôtika, tuš,naklíčené fazule s 3 – 4 cm dlhým rovným korienkom.

Pracovný postup: Štetcom a tušom urobíme 15 – 20čiarok v milimetrových vzdialenostiach od vrcholu narovných korienkoch naklíčených fazúľ. Nádobu obalímečiernym papierom, aby korienky rástli v tme.

Pozorovanie: Už o dva dni uvidíme, že sa čiarky tušu narastúcich korienkoch rozostupujú, a to najmenej tesne zakoreňovým vrcholom, vyššie viac. Na najvyššej časti ko-rienka sa rozostupujú veľmi málo alebo vôbec nie.

Záver: Rozostupovanie čiarok ukazuje, v ktorej častisa koreň najviac predlžuje. Nie je to hneď na vrcholekoreňa, ale v časti, ktorá je trochu vzdialená od vrcholua dlhá niekoľko milimetrov.

Rast a svetlo

Pomôcky: 2 črepníky (horný priemer 12 cm), malálopatka, čierny papier, záhradná zemina, 6 naklíčenýchfazúľ s 1 – 2 cm dlhým korienkom.

Pracovný postup: 2 črepníky naplníme záhradnou ze-minou a do každého zasadíme 3 naklíčené fazule. Jedenčrepník zakryjeme čiernym papierom zvinutým do kor-nútka, aby rastlina bola v tme. Druhý črepník postavímena svetlo. O 1 – 2 týždne rastliny porovnáme.

Pozorovanie: Rastliny vyrastajúce v tme budú maťdlhú tenkú stonku a drobné žltohnedé listy, rastliny rastú-ce na svetle budú vyvinuté normálne.

Vysvetlenie: Rastlina v tme rastie rýchlo do dĺžky, lebo tmauvoľňuje zábrany rastu ovplyvnené svetlom, naopak, brzdí vý-voj listov a vytvorenie chlorofylu. Tento jav sa volá etiolizácia.

PRÍLOHA

3/2005 ENVIROMAGAZÍN 3

Rast a teplotaPomôcky: 4 črepníky (horný priemer 12 cm), záhrad-

ná zemina, 6 naklíčených zŕn kukurice, 6 naklíčenýchzŕn fazule, 2 izbové teplomery, tuš, vlasový štetec, mili-metrové meradlo.

Pracovný postup: 4 črepníky naplníme záhradnouzeminou. Do dvoch zasadíme 3 naklíčené zrná kukuricea do ďalších dvoch dáme po 3 naklíčené semená fazule.Črepník s kukuricou a fazuľou postavíme na svetlo priteplote asi 20 °C, druhé dva črepníky s kukuricoua fazuľou postavíme na svetlo pri teplote asi 10 °C.2 cm dlhé stonky označíme na konci čiarkou (tušom),od ktorej meriame v 5-dňových intervaloch prírastky. Pomeraní označíme koniec stonky vždy čiarkou. Prírastkyzakresľujeme do grafu.

Pozorovanie: O 2 týždne zistíme, že fazuľa rastie pri20 °C rýchlejšie ako kukurica. Pri teplote 10 °C rastúobe rastliny rovnako pomaly.

Záver: Z toho sa dá usúdiť, že teplota 20 °C vyhovu-je rastu fazule (je menej náročná na teplotu pre optimál-ny rast než kukurica).

Odpočinok rastlínPomôcky: 2 vyššie sklené valce, nerezový nôž, vet-

vička čerešne (jablone).

Pracovný postup:1. Bezprostredne po opadnutí listov odrežeme vetvič-

ku čerešne alebo jablone, vložíme do valca s vodoua postavíme do teplej miestnosti.

2. Zopakujeme pokus s vetvičkou odrezanou začiatkomdecembra.

Pozorovanie:1. Hoci mala vetvička všetky potrebné rastové podmien-

ky, nevypučala.2. Vetvička vypučí.

Záver: Ak odrežeme vetvičku bezprostredne po opad-nutí listov, keď odpočíva, nevypučí. Až začiatkom de-cembra, po skončení doby odpočinku, vypučí. Takmervšetky naše rastliny majú počas roka obdobie pokoja(odpočinku). Toto obdobie spravidla končí skôr ako kli-matické podmienky umožnia ďalší vývoj rastliny.

Zväčšovanie objemu pri klíčeníPomôcky: miska na rozmiešanie sadry, sadra, špacht-

ľa, Petriho miska (priemer 20 cm), suché semená hra-chu, okrúhla škatuľka od trojuholníkového syra.

Pracovný postup:1. Odmerný valec naplníme do výšky 50 ml vodou, do

ktorej nasypeme 50 suchých semien hrachu a označímevýšku vytlačenej vody. Obsah odmerného valca prele-jeme do Petriho misky, ktorú uzavrieme. O 3 dní seme-ná vyberieme, osušíme medzi filtračným papieroma znovu zmeriame ich objem vo valci.

2. Rozmiešanú sadrovú kašu nalejeme do škatuľky odsyra do výšky 1 cm. Do vrstvy mäkkej sadry vtlačí-me dva dvojité rady suchých semien hrachu v tvarekríža a na ne nalejeme zvyšok sadry tak, aby saobe vrstvy spojili. Keď sadra stuhne, škatuľku od-stránime a sadrový blok vložíme do Petriho misky.Na blok nalejeme vodu, aby ho prekrývala asi o 1 cm.

Pozorovanie:1. Priestorový obsah hrachu sa zväčšil asi o .....2. 1 – 2 dni od začiatku pokusu sa sadrový blok roz-

trhne.Záver: Semená prijímajú vodu, napúčajú a zväčšujú

objem. Takýmto spôsobom môžu dokonca preraziť asfal-tový povrch, rozrušiť betón a pod.

Podmienky klíčenia – voda

Pomôcky: 3 Petriho misky (priemer 10 cm), kruhyfiltračného papiera, 45 – 60 semien hrachu, vysušenázáhradná zemina.

Pracovný postup: Petriho misky prikryjeme vrchná-čikmi tak, aby bola možná výmena vzduchu. Nechámeich pri izbovej teplote.

Pozorovanie: Semená za 1 deň vo vode napučia a za2 dni naklíčia. V ďalších dvoch miskách sa nemenia.

Záver: Vyklíčili len tie semená, ktoré prijali vodua napučali. Bez vody semená nenapučia a neklíčia.

Podmienky klíčenia – vzduch

Pomôcky: 3 Petriho misky (priemer 10 cm), kruhy fil-tračného papiera, semená hrachu.

Pracovný postup: Jednu misku so semenami hrachupoložíme na navlhčený filtračný papier, druhú misku sosemenami naplníme vodou. Pokus prebieha pri izbovejteplote. Papier v prvej miske navlhčujeme vodou, voduv druhej miske dopĺňame.

Pozorovanie: Semená v oboch miskách napučali. Po2 dňoch semená na vlhkom podklade vyklíčia, pod vo-dou sa nezmenia.

Záver: Bez prístupu vzduchu (kyslíka) semená neklíčia.

Podmienky klíčenia – svetlo

Pomôcky: 6 Petriho misiek (priemer 10 cm), kruhyfiltračného papiera, čierny papier, po 30 ks semien kapu-cínky, cibule a černušky.

Pracovný postup: Pokus robíme pri rovnakej izbovejteplote. Jednu misku necháme na svetle, druhú zakryje-me čiernym papierom. O niekoľko dní porovnáme klíče-nie semien na svetle a v tme.

Pozorovanie: Semená kapucínky klíčia rovnako nasvetle i v tme. Semená cibule klíčia na svetle, v tme ne-patrne, alebo vôbec neklíčia. Semená černušky klíčia lenv tme.

Záver: Klíčenie semien niektorých rastlín svetlo neo-vplyvňuje, iných urýchľuje alebo brzdí.

Podmienky klíčenia – teplota

Pomôcky: 2 Petriho misky (priemer 10 cm), 6 kruhovfiltračného papiera, 40 ks semien kapucínky, nástennýteplomer.

Pracovný postup: Jednu misku necháme v miestnostis teplotou 20 °C, druhú dáme do miestnosti s teplotou10 °C, napr. do pivnice alebo na chodbu.

Pozorovanie: Pri teplote 20 °C takmer všetky semenávyklíčia počas 1 - 2 dní. Semená pri nižšej teplote nevy-klíčia.

Vysvetlenie: Klíčenie závisí od teploty. Urobte pokusso semenami iných rastlín. Použite chladničku!

Význam klíčnych listov pre rastlinu

Pomôcky: 6 skúmaviek (160 mm x 16 mm), stojan naskúmavky, ostrý skalpel, vata, naklíčené fazule s prvýmilistami.

Pracovný postup: (obr. 2)Pozorovanie: Po dvoch týždňoch porovnáme rast

všetkých 6 rastliniek. Najlepšie rastú rastlinky, ktoré majúoba klíčne listy, najmenej rastlinky bez klíčnych listov.Neodrezané klíčne listy sú scvrknuté.

Vysvetlenie: Klíčne listy sú zásobárňou živín preklíčiacu rastlinu. Keď ich odstránime, rastlinka zakr-patie.

Klíčivosť semien

Pomôcky: Petriho misky (priemer 15 cm), piesok, vata,filtračný papier s nakreslenou sieťou 10 x 10 políčok,obilie, pinzeta.

Pracovný postup: Na dno Petriho misky dáme vlhkýpiesok, vatu a filtračný papier. Na políčka poukladáme100 zŕn niektorého druhu obilia. Misku zatvoríme, udr-žiavame vlhké a teplé prostredie.

Pozorovanie: Zrná sa napúčajú a po niekoľkých dňochvyklíčia. Niektoré z nich nevyklíčia. Spočítame vyklíčené zrná.

Záver: Počet zŕn, ktoré vyklíčia, je percento klíčivostiosiva.

Zloženie pôdy

Pomôcky: sklenený valec so zabrúsenou zátkou, por-celánová miska, laboratórna striekačka, sklená tyčinka.

Pracovný postup: 100 až 300 g vzorky pôdy poleje-me na porcelánovej miske vodou (100 – 200 ml), roz-miešame sklenou tyčinkou a necháme 24 hodín máčať.Na druhý deň zlejeme kalnú vodu z misky do valcaa zvyšnú kašu na miske roztierame palcom asi 5 minút.Striekačkou ju spláchneme do valca, ktorého obsah do-plníme vodou 5 cm pod okraj. Uzavrieme zátkou, niekoľ-kokrát pretrepeme a postavíme na rovnú podložku.

Pozorovanie: Častice pôdy usadzujúce sa vo vodnomstĺpci prejdú určitú dráhu za čas, ktorý je nepriamoúmerný ich veľkosti a hmotnosti.

Záver: Častice zeminy sú väčšinou mechanicky zlepe-né do väčších hrudiek, ktoré sa v prírode ľahko rozpada-jú. Rovnaký výsledok dosiahneme rozmočením vzorkyzeminy, tzv. usadzovacou metódou.

Druhy pôd

Pomôcky: vzorky rôznych druhov pôd po 100 g.Pracovný postup: Vzorky pôdy mierne navlhčíme

a skúšame medzi palcom a ukazovákom, vzorku miesi-me, formujeme. Sledujeme hmatové pocity.

Pozorovanie: Vzorky pôdy vyvolávajú rôzne hmatovépocity. Tvárlivosť je rozdielna.

Vodná kapacita pôdy

Pomôcky: 2 Mitscherlichove valce (sklené cylindre),3 kadičky (600 ml), akvárium, váhy, závažie, 3 trojnožky,

Obr. 2

PRÍLOHA

ENVIROMAGAZÍN 3/20054

3 drôtené sieťky, filtračný papier, 3 vzorky pôdy vysuše-nej na vzduchu (po 200 g).

Pracovný postup: Valce so vzorkami pôdy odvážimea postavíme do akvária s vodou. Dierkované dno valcaprikryjeme filtračným papierom. Keď voda vystúpi napovrch vzorky pôdy, valce vytiahneme a necháme od-kvapkať. Postavíme na kadičku s drôtenou sieťkou. Poodkvapkaní valce odvážime a vypočítame váhový príras-tok v %.

Pozorovanie: Rôzne pôdne vzorky nezvýšili hmotnosťrovnako, pretože v póroch zadržali rôzne množstvo vody.

Záver: Vodná kapacita je schopnosť pôdy zadržaťv póroch na určitú dobu určité množstvo vody. Je u rôznychpôd rôzna a závisí hlavne od veľkosti pôdnych čiastočiek,od obsahu humusu a od hrudkovitej štruktúry.

Pôdna vzlínavosť

Pomôcky: 3 Mitscherlichove valce (cylindre), 3 Pet-riho misky, hodinky, meradlo, filtračný papier, 3 vzorkypôdy (asi po 300 g), voda.

Pracovný postup: Dierkové dno Mitscherlichovýchvalcov pokryjeme filtračným papierom. Valce naplnímeaž po okraj vzorkami pôdy a čiastočky pôdy čo najviacstrasieme. Postavíme ich súčasne do misiek s vodou.Vodu podľa potreby dolievame. Výšku stúpajúcej vodyzisťujeme po 5, 10, 20, 30, 45 minútach a zapisujemedo tabuľky. Miesto valcov môžeme použiť sklené cylin-dre z petrolejovej lampy, ktoré naspodku previažeme plát-nom alebo hustou gázou.

Pozorovanie: Voda v rôznych vzorkách pôdy stúpa ne-rovnakou rýchlosťou. V hrubozrnných stúpa spočiatkurýchlejšie ako v jemnozrnných, ale neskôr stúpa vodarýchlejšie v jemnozrnných.

Záver: Vzlínavosťou stúpa voda z nižších vrstiev dovyšších. Stúpanie vody má veľký význam v období su-cha. Korene rastlín takto využívajú spodnú vodu.

Priepustnosť vody pôdou

Pomôcky: 3 lieviky, odmerný valec, 3 kadičky, 3 sto-jany, 3 kruhy filtračného papiera, vata, ceruzka na sklo,hodinky, voda, 3 vzorky pôdy, sklená tyčinka.

Pracovný postup: Na stojan upevníme rovnaké lievi-ky. Ich hrdlá utesníme vatou a pod každý postavíme ka-dičku. Lieviky naplníme vzorkami pôdy a prikryjeme fil-tračným papierom. Každú vzorku rovnomerne polejeme100 ml vody a pre každú zvlášť určíme pomocou hodi-niek a odmerného valca:

- čas, za aký odkvapne prvá kvapka,- množstvo nakvapkanej vody v intervaloch 5, 10, 15,

20 ... minút,- čas, kedy sa presakovanie skončí.

Výsledky zaznamenáme do tabuľky:

Pozorovanie: Voda presakuje rôznymi druhmi pôd rôz-nou rýchlosťou. Hrubozrné pôdy prepúšťajú vodu rých-lejšie a množstvo presiaknutej vody je najväčšie.

Záver: Pôdy majú tým väčšiu priepustnosť, čím sú hru-bozrnnejšie.

Stanovenie pH pôdy

Pomôcky: kadička, lyžička, sklená tyčinka, univerzál-ny indikátorový papierik, destilovaná voda, vzorka pôdy(20 g), lievik, skúmavka, filtračný papier.

Pracovný postup: Do kadičky dáme 10 g vzorky pôdy,pridáme 25 ml destilovanej vody a asi 10 minút dôklad-ne pretrepávame. Po usadení vzorky výluh prefiltrujemedo skúmavky. Do filtrátu v skúmavke ponoríme univer-zálny indikátorový papierik. Farbu navlhčeného papieri-ka porovnáme s farebnou stupnicou.

Pozorovanie: Porovnáme farbu indikátorového papie-rika s farebnou škálou.

Záver: Väčšine kultúrnych rastlín vyhovuje pôdas hodnotou pH okolo 7. Zisťovanie pH sa využíva pri hno-jení poľnohospodárskej pôdy.

Určovanie nerastov v pôdePomôcky: sklená tabuľka 5 x 5 cm, lupa, lyžička, mi-

limetrový papier, voda, vzorka pôdy (100 g).

Pracovný postup: Na sklenej tabuľke, ktorú máme polo-ženú na milimetrovom papieri, rozmiešame v troške vodyštipku vzorky pôdy. Pod lupou pozorujeme jednotlivé časti-ce pôdy a na milimetrovom papieri zisťujeme ich veľkosť.

Pozorovanie: Pod lupou rozoznávame rastlinné a živo-číšne zvyšky a časti nerastov, ktoré majú rôznu veľkosť,tvar a farbu. Najdôležitejšie nerasty určíme podľa uvede-ných znakov:

- živec: biele, žltkasté až červené zrnká,- kremeň: svetlošedé, v prechádzajúcom svetle číre

zaoblené útvary, rýpe do skla,- sľuda: lesklé šupinky tmavej alebo svetlej farby (bi-

otit, muskovit),- bridlica: metamorfované- amfibol: tmavé až čierne častice.

Záver: Pôda vzniká dlhodobým zvetrávaním hornín.Drobné nerastné zložky pôdy sú dôležitým zdrojom živínpre rastliny.

Dôkaz síranov v pôdePomôcky: kónická banka, skúmavka, stojan na skú-

mavky, lievik, filtračný papier, odmerný valec, pipeta,vzorka pôdy.

Chemikálie: 5 % kyselina chlorovodíková (HCl), 10 %roztok chloridu barnatého (BaCl

2), destilovaná voda.

Pracovný postup: V kónickej banke asi 1 minútu pretre-pávame 20 g vzorky pôdy s 50 ml destilovanej vody. Ne-cháme usadiť a prefiltrujeme. 10 ml filtrátu (pôdneho výlu-hu) odlejeme do skúmavky a pridáme 1 ml 5 % kyselinychlorovodíkovej a 1 ml roztoku chloridu barnatého.

Pozorovanie: Po pridaní roztoku chloridu barnatéhosa v pôdnom výluhu vytvorí biela zrazenina.

Vysvetlenie: Roztokom chloridu barnatého možno do-kázať v pôdnom výluhu pridaním kyseliny chlorovodíko-vej síranové ióny, ktoré sa vyzrážajú ako biela jemnozrn-ná zrazenina síranu barnatého (BaSO

4).

Dôkaz chloridov v pôde

Pomôcky: kónická banka, skúmavka, stojan na skú-mavky, lievik, filtračný papier, odmerný valec, pipeta,vzorka pôdy.

Chemikálie: 5 % roztok kyseliny dusičnej (HNO3), 1 %

roztok dusičnanu strieborného, destilovaná voda.

Pracovný postup: V kónickej banke asi 1 minútu pre-trepávame 20 g vzorky pôdy s 50 ml destilovanej vody.Necháme usadiť a prefiltrujeme. 10 ml filtrátu (pôdnehovýluhu) odlejeme do skúmavky a pridáme 1 ml 5 % ky-seliny dusičnej a 1 ml roztoku dusičnanu strieborného.

Pozorovanie: Po pridaní roztoku dusičnanu striebor-ného sa v pôdnom výluhu vytvorí biela zrazenina.

Vysvetlenie: Roztokom dusičnanu strieborného mož-no dokázať v okyslenom pôdnom výluhu chloridové ióny,ktoré sa vyzrážajú vo forme bieleho chloridu strieborné-ho (AgCl).

Dôkaz sodíka v pôde

Pomôcky: kónická banka (200 ml), skúmavka, sto-jan na skúmavky, lievik, filtračný papier, kahan, magné-ziová tyčinka, vzorka pôdy (asi 20 g).

Pracovný postup: Do kónickej banky vložíme asi 20 gvzorky pôdy a pridáme 50 ml destilovanej vody. Trepe-me asi dve minúty. Necháme stáť, kým sa neusadia hrubépôdne častice. Do pôdneho výluhu namočíme magnézio-vú tyčinku a vložíme ju do nesvietivého plameňa.

Pozorovanie: Plameň kahana je väčšinou červen-kastý. Ak doňho vložíme magnéziovú tyčinku, zafarbísa na žlto.

Vysvetlenie: Sodík horí žltým plameňom. Do pôdy sadostane pri hnojení draselnými soľami, obsahujúcimi ajsodík. Silná koncentrácia sodíka v pôde pôsobí rušivona jej hrudkovitú štruktúru.

Dôkaz vápnika v pôde

Pomôcky: hodinové sklíčko (priemer 6 cm), pipeta,chemická lyžička, 10 g vzorky pôdy.

Chemikálie: 300 ml kyseliny chlorovodíkovej.

Pracovný postup: Na hodinové sklíčko nasypeme vzor-ku pôdy. Pipetou nakvapkáme na vzorku niekoľko mlzriedenej kyseliny chlorovodíkovej.

PRÍLOHA

3/2005 ENVIROMAGAZÍN 5

Pozorovanie: Pozorujeme nepretržité slabšie alebo sil-nejšie šumenie.

Vysvetlenie: Silnejšia kyselina chlorovodíková vy-tláča slabšiu kyselinu uhličitú z jej solí:

CaCO3 + 2 HCl = CaCl

2 + CO

2 + H

2O

Oxid uhličitý uniká z kyseliny uhličitej v plynnej podobea šumí. Podľa intenzity šumenia môžeme zhruba určiťmnožstvo vápnika v pôde.

Stanovenie humusu v pôde

Pomôcky: porcelánový téglik, váhy, závažie, kahan,trojnožka, trojhran, magnéziová tyčinka, vzorka (humu-sovej) pôdy asi 10 g.

Pracovný postup: Vzorku pôdy vložíme do porce-lánového téglika nad plameňom, aby sme ju zbavilivlhkosti. Téglik so vzorkou ochladíme a presne zme-riame hmotnosť. Potom vzorku žíhame asi 15 minútv plameni, za stáleho miešania magnéziovou tyčin-kou. Necháme vychladnúť a znovu presne zmeria-me hmotnosť. Z rozdielu hmotnosti vypočítame po-

diel spáleného humusu v percentách.

Pozorovanie: Pri prvom zahrievaní vzorky pôdy saodparí voda. Pri žíhaní sa ústrojné látky v pôde spaľujúa vzniká charakteristický zápach. Po vyžíhaní je vzorkapôdy svetlejšia.

Záver: Žíhaním sa spália všetky organické látky v pôde,ktoré tvoria humus.

Podľa obsahu humusu označujeme pôdu podľa tabuľky.

Pôdne sinice a riasy

Pomôcky: rastlinný materiál, humus, Petriho mis-ka, mikroskop, podložné a krycie sklíčka, preparač-ná súprava, pipeta.

Pracovný postup: Vzorku humusu v Petriho mis-ke polejeme prevarenou studničnou vodou a dámena svetlé miesto k obloku, obrátenému na severnú

stranu. V zime dáme kultúry na južnú stranu. Po 3 – 4týždňoch sa kultúra sfarbí do zelenkava (niektoré druhyrias vyrastú neskôr). Na mikroskopovanie odoberieme

pipetou kvapky s riasami na povrchu i vo vnútri kultúry.Pozorovanie: Zelené riasy nájdeme niekedy už pri preze-

raní vzorky humusu pod mikroskopom. Väčšinou vyrastúaž v kultúrach. Môžu sa vyskytnúť aj vodné druhy, ktorévyrástli zo spór, zanesených do pôdy vetrom alebo inýmspôsobom. Tieto druhy v humuse normálne nežijú. V kul-túrach sa často vyskytujú rody Chlorhormidium, Stichococ-cus (radovka), Chlorococcum (zelenozrnko), Chlamydomo-nas (chlamydomonáda), ktorá je príkladom bičíkatého vý-voja stupňa stielky. Má dva rovnaké dlhé bičíky, pulzujúcevakuoly a stigmu – červenú očnú škvrnu. Conjugatophyce-ae (spájavky) žijú v kyslom ihličnatom humuse. Cosma-rium (kozmárium) nájdete v čistých borovicových lesoch.Rod Mesotaenium v pieskovitom humuse suchých borovi-cových lesov sa obaľuje slizom. Je to ochrana pred vyschnu-tím. V slizovitom obale je i niekoľko desiatok buniek.U niektorých druhov tohto rodu je cytoplazma zafarbenásvetlo až výrazne fialovo. Desmidiacea (dvojčatkovité) nájde-me na vlhkých miestach s rašelinníkom a spodnou vodou.

Záver: Pôdnym siniciam a riasam sa dobré darí vo vlhkejpôde. Aerofytické (vzdušné) riasy prijímajú vodu zo vzdu-chu (dážď, hmla). Rastú vo vode, ktorá je medzi čiastočkamipôdy alebo na ich povrchu. Za priaznivého počasia sa môžurozmnožiť tak, že utvoria na zemi viditeľný farebný povlak.Do pôdy odovzdávajú organické látky, podporujú rast bakté-rií a majú vplyv na štruktúru pôdy. Sú prvými priekopníkmiživota a tvorcami humusu, obohacujú pôdu o kyslík.

PRÍLOHY K ČLÁNKOM

NOVÉ TRENDY V OCHRANE PÔDY V SR (príloha k článku na s. 16)Príloha č. 2 k zákonu č. 220/2004 Z. z.Limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde

Tab. 1: Limitné hodnoty rizikových látok sú hodnoty najvyšších prípustných obsahov rizikových látok v poľnohospodárskej pôdea stupňa kontaminácie (v mg/kg suchej hmoty, rozklad lúčavkou kráľovskou, Hg celkový obsah)

1. Stanovenie pôdneho druhu

2. Pre limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohos-podárskej pôde sa musia zohľadniť hodnoty pôdnej reak-cie takto:

a) pre pôdny druh ílovito-hlinitá, ílovitá, íl s pH menejako 6,0 pre kadmium, nikel a zinok platia hodnotyako pri pôdnom druhu piesočnato-hlinitá, hlinitá,

b) pre pôdny druh piesočnato-hlinitá, hlinitá s pH menejako 6,0 pre kadmium, nikel a zinok platia hodnotyako pri pôdnom druhu piesočnatá, hlinito-piesočnatá,

c) pre pôdy s pH menej ako 5,0 platia pre olovo hod-noty ako pri pôdnom druhu piesočnato-hlinitá, hli-nitá.

3. Na stanovenie limitných hodnôt rizikových prvkovv poľnohospodárskej pôde sa odoberajú pôdne vzorkyv hĺbkach: (a) 0, 00 0, 20 m na orných pôdach, (b) 0,05 0, 10 m na trvalých trávnych porastoch. Pri zisťovaníkontaminácie sa musí odobrať najmenej jedna priemer-ná vzorka z rozlohy 10 ha (najmenej 9 odberových miest)

pri homogénnej pôde na pozemku. Pri heterogénnej pôdena pozemku sa berú priemerné vzorky z každej odlišnejčasti. Vzorky sa odoberajú osobitne z miest, kde možnopredpokladať cudzorodú kontamináciu, napríklad sklád-ky, navážky, aplikovaného kalu.

4. Prevýšenie limitných hodnôt aspoň jednej rizikovejlátky prvku v poľnohospodárskej pôde indikuje jej konta-mináciu.

5. Pri prevýšení limitnej hodnoty niektorej rizikovej lát-ky a prvku v poľnohospodárskej pôde je povinné ziste-nie kritickej hodnoty znečistenia.

6. Pri prevýšení limitnej hodnoty znečistenia poľno-hospodárskej pôdy pôdna služba

a) určí kritickú hodnotu znečistenia poľnohospodárskejpôdy,

b) vypracuje zhodnotenie rizík zo znečistenia poľnohos-podárskej pôdy vo vzťahu k poľnohospodárskej pro-dukcii na dotknutej poľnohospodárskej pôde, k pod-zemným a povrchovým vodám, k možnému ohroze-niu zdravia obyvateľstva, zdravia hospodárskych zvie-rat a voľne žijúcich zvierat a ekosystémov rastlín,

c) spracuje návrh na odstránenie znečistenia poľnohos-podárskej pôdy a spôsob hospodárenia na nej, kto-rý obsahuje:1. základné identifikačné údaje o poľnohospodár-

skej pôde,

2. analýzu stavu poľnohospodárskej pôdy z hľa-diska stupňa, rozsahu, charakteru, príčin a zdro-ja jej znečistenia,

3. návrh opatrení, ktorými možno znečistenie mi-nimalizovať alebo odstrániť,

4. ekonomický prepočet finančných nákladov naspracovanie návrhu a realizáciu navrhnutýchopatrení.

Limitné hodnoty rizikových prvkov vo vzťa-hu poľnohospodárska pôda a rastlina, kri-tické hodnoty (v mg/kg suchej hmoty, vovýluhu 1 mol/l dusičnanu amónneho)

PRÍLOHA

ENVIROMAGAZÍN 3/20056

1. Pre analytické stanovenie limitných hodnôtrizikových prvkov sa použijú na vzduchu vysu-šené vzorky pôdy, preosiate na jemnozem s veľ-kosťou častíc pod 2 mm.

2. Na zistenie obsahu vybraných rizikovýchprvkov prístupných pre rastliny sa musí použiťvylúhovacia metóda s dusičnanom amónnym.

3. Stanovenie fluóru sa vykonáva ionovo-se-lektívnou metódou (ISE).

1) Kongenéry (IUPAC): 52, 101, 118, 138, 153,180.

Metódy stanovenia vybraných ukazovateľovv poľnohospodárskej pôde

Metódy stanovenia odberu 1) a úpravy 2) pôd-nych vzoriek a vybraných ukazovateľov v poľ-nohospodárskej pôde, ktorými sú:

a) pôdna reakcia 3) (pH/H2O) (pH/KCl),

b) obsah sušiny a hmotnostného obsahu vody, 4)

c) obsah uhličitanov, 5)

d) extrakcia ťažkých kovov s lúčavkou kráľov-skou, 6)

e) extrakcia ťažkých kovov s dusičnanom amón-nym, 7)

f) kadmium, kobalt, chróm, meď, olovo, nikel,zinok 8) a arzén, 9)

g) celkový obsah ortuti, 10)

h) polycyklické aromatické uhľovodíky, 11) (PAU),

i) polychlórované bifenyly (PCB) a chlórované pesticí-dy, 12)

j) pôdny druh, 13)

k) minerálne oleje, 14) sa vykonajú podľa odporúča-ných platných noriem.

1) ISO-DIS 10381-5

2) ISO-11464

3) ISO 10390

4) STN ISO 11465

5) STN ISO 10 693

6) STN ISO 11 466

7) DIN 19730:06.97

8) ISO 11 047

9) ISO N 373

10) STN 465735

11) ISO DIN 13877:06.95

12) ISO DIN 10382:02.98

13) E DIN 11277

14) ISO 11046

ENVIRONMENTÁLNE NÁSTROJE

Vybrané ekonomické aspekty uplatnenia environmentálnych danía obchodovateľných povolení

Ekonomická literatúra venovaná problematike životné-ho prostredia poukazuje na odlišnosti uplatneniav environmentálnych politikách priamych a trhových ná-strojov1 . Z teoretického hľadiska sú trhové nástrojev porovnaní s príkazovo-kontrolnými nástrojmi považova-né za nákladovo efektívnejšie. Napriek tomu v praxi sa ajnaďalej využívajú priame nástroje. V posledných rokochvšak trhové nástroje v environmentálnych politikách vy-spelých štátov stále viac nadobúdajú na význame. Ak všakv európskych krajinách prvými trhovými nástrojmi bolitakmer výhradne environmentálne dane, súčasnosť cha-rakterizuje, keď sa začína venovať zvýšená pozornosť ajobchodovateľným povoleniam. Dôvodom k tejto zmene jezískanie istých skúseností v USA, keďže USA boli prvoukrajinou, ktorá aplikovala obchodovateľné povoleniav kontexte svojich programov environmentálnej ochrany,a ešte aj dnes možno v tejto krajine nájsť najviac aplikáciíobchodovateľných povolení. Tieto aplikácie súviseli hlav-ne s emisiami znečisťujúcimi ovzdušie, ale sú prípady ichvyužitia v ochrane vôd a pôdy. V Európskej únii významobchodov s emisiami vzrastal v spojitosti s prihlásením saku Kjótskemu protokolu. V Kjótskom protokole2 sa Spolo-čenstvo zaviazalo spoločne znížiť o 8 % počas rokov 2008– 2012 emisie skleníkových plynov v porovnaní so sta-vom v roku 1990. Emisie skleníkových plynov sú formou

„environmentálnej externality“, t. j. nákladom pre spoloč-nosť, ktorý zatiaľ nemá stanovenú monetárnu hodnotu.V teórii existujú dva prístupy, ako je možné stanoviť mone-tárnu hodnotu k tomuto nákladu:

- prvý prístup predpokladá zaťažiť vypúšťané emisie da-ňou alebo poplatkom,

- druhý prístup sa spája so stanovením limitov aleboobmedzení celkových emisií s ich následným trans-formovaním do emisných povolení, ktoré sú obcho-dovateľné. Takto sa vytvára trh, na ktorom sa s emis-nými povoleniami obchoduje.

Každé z týchto riešení ocenenia externalít poskytujepre znečisťovateľov (producentov emisií) informáciuo tom, aby si uvedomili náklady, ktoré vznikajú spoloč-nosti ako celku v spojitosti s ich výrobou – produkciouemisií. Súčasne každý z týchto prístupov vytvára preznečisťovateľov stimul na redukciu emisií, a to do bodu,kde hraničné náklady zníženia emisií sa rovnajú hranič-ným výnosom, benefitom z takejto redukcie. Pri obidvochprípadoch musia byť známe: hraničné náklady zníženiaemisií a spoločenské výnosy (úžitky) zo zníženia emisií.Nemalo by totiž zmysel redukovať znečistenie emisiamido takého bodu, kedy by náklady pre spoločnosť prevy-šovali výnosy zo zníženia emisií. Na druhej strane, keď jenáklad na zníženie emisií menší ako výnos (úžitok) firmy,

vzniká pre znečisťovateľa stimul na redukciu emisií, kto-rý vyúsťuje do minimalizácie nákladov a zvyšovania vý-nosov firmy, ako aj spoločnosti ako celku. Ekonomickyopodstatnená redukcia emisií je pre znečisťovateľa lenvtedy, keď náklad sa rovná výnosu. Environmentálna daňby mala byť preto stanovená v takej výške, aby stimulo-vala znečisťovateľa k redukcii emisií. To znamená, akznečisťovateľ používa napr. staré zariadenie, ktoré jeekologicky nevyhovujúce, avšak jeho prevádzkovanie jespäté s nízkymi nákladmi, úlohou environmentálnej daneby malo byť zvýšiť znečisťovateľovi náklady, a tým hoprinútiť investovať do environmentálne vhodnejších tech-nológií, ktoré budú menej zaťažovať životné prostredie.

Pri uplatnení trhu s emisnými povoleniami prevezmeúlohu takejto environmentálnej dane cena emisných po-volení. Ak bude cena emisných povolení za jednotkuemisie vyššia ako je hraničný náklad znečisťovateľa nazníženie jednej jednotky emisie, znečisťovateľ sa rozhod-ne pre redukciu emisií, pretože redukované emisie môžeso ziskom predať.

Environmentálne dane

Dnes už existuje množstvo literatúry o potenciáli en-vironmentálnych daní k zvýšeniu efektívnosti environ-mentálnej politiky. V porovnaní s tradičnými - priamymi

1 • Kluvánková-Oravská, T.: Prístupy k ekonomickému hod-noteniu životného prostredia a možnosti ich uplatneniav podmienkach transformujúcej sa ekonomiky SR. (Štú-dia), Bratislava: Prognostický ústav SAV, október 1999;

• Košičiarová, S. a kol.: Právo životného prostredia. Šamo-rín: Heuréka 2002, s. 207;

• Romančíková E.: Finančno-ekonomické aspekty životnéhoprostredia, Eco Instrument, Bratislava 2004;

• Spáčilová, R.: Metodický prístup k posudzovaniu efektív-nosti ochrany životného prostredia v poľnohospodárstve,Bratislava: Prognostický ústav SAV, december 2000. ISSN0862-9137.

2 11. decembra 1997 dosiahlo 160 štátov v Kjóte dohoduo obmedzenosti emisií oxidu uhličitého (CO

2) a ďalších skle-

níkových plynov.

Kjótsky protokol ustanovil záväznú povinnosť pre priemysel-ne rozvinuté krajiny, aby redukovali svoje emisie skleníkovýchplynov. V kumulatíve by sa mali emisie znížiť najmenej o 5 %pod stav roku 1990, a to do roku 2008 - 2012.

Ciele v oblasti redukcie emisií boli diferencované, aby odzr-kadľovali národné podmienky: podnebie, geografia, demografia,rozvojové schémy, dostupné energetické zdroje.

Limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskejpôde (v mg/kg suchej hmoty)

PRÍLOHA

3/2005 ENVIROMAGAZÍN 7

nástrojmi založenými na príkazoch, technologickýcha emisných štandardoch, environmentálnej dane sú trho-vým finančno-ekonomickým nástrojom. Prednosťou pria-mych nástrojov je, že vďaka priamemu nasadeniu – vynú-tenému množstvo účinných sankcií – umožňujú v krátkomčase dosiahnuť zlepšenie kvality životného prostredia.Ďalšou ich prednosťou je, že ich možno pomerne jednodu-cho aplikovať, a navyše, ich dodržanie ľahko kontrolovať.Ich negatívom je, že zníženie zaťaženia životného prostre-dia s ich využitím je z národohospodárskeho hľadiska prí-liš drahé, keďže každý emitent musí zabezpečiť dodržanienoriem, štandardov, a to bez ohľadu na to, koľko nákladovmu to spôsobí.

V prospech uplatnenia environmentálnych daní, pri zni-žovaní zaťaženia životného prostredia, hovorí niekoľkodôvodov:

• minimalizácia celkových spoločenských nákladov nazníženie zaťaženia životného prostredia (táto mini-malizácia vzniká z dôvodu odlišných nákladov nazníženie emisií u jednotlivých znečisťovateľov. Uplat-nením environmentálnej dane dochádza k minima-lizácii celkových nákladov na zníženie zaťaženia ži-votného prostredia, keďže emisie znižujú len tí, kto-rých náklady na zníženie jednotky emisie sú nižšie,ako výška emisnej dane za jednotku emisie).

• inovačný stimul (ak priame nástroje prikazujú využí-vať určité technológie, dodržať určité limity – štan-dardy, a to bez toho, aby znečisťovateľov nejakýmspôsobom stimulovali, environmentálne dane vplý-vajú na znečisťovateľov stimulatívne v tom smere,že ponechávajú na nich samotných, aby hľadali spô-soby zníženia emisií, keďže v spojitosti s ich produk-ciou im vzniká povinnosť platiť emisnú daň. Tátoskutočnosť vytvára na nich tlak na uplatňovanienových – špičkových technológií, znižujúcich emi-sie, čo im následne v dlhšej perspektíve umožní zní-žiť náklady, ktoré by im vznikli v spojitosti s nadmer-ným zaťažovaním životného prostredia produkciouemisií).

• odstránenie diskrepancie pri určovaní rozsahu zne-čistenia – pasca príkazov (ak sa pri uplatnení pria-mych nástrojov pristupuje k jednotlivým znečisťova-teľom diferencovane, to znamená určuje sa rôznyrozsah zníženia zaťaženia životného prostredia, pred-pokladá to získanie množstva informácií od samot-ných znečisťovateľov. V takýchto prípadoch znečis-ťovatelia majú „pod kontrolou“ kľúčový prvok pria-mej – príkazovej environmentálnej politiky. A tak sabežne stávalo, že za poskytnutie informácií pre re-gulátora si (úrad, ktorý bol zodpovedný za ochranuživotného prostredia) samotný znečisťovateľ vymo-hol výhodu. Možno preto konštatovať, že takáto re-gulácia je „pascou“ pre riadiacu sféru).

• nákladovolimitujúce vlastnosti (ak priame nástrojestanovujú kvantitatívny emisný limit znečistenia, a tobez ohľadu na skutočnosť, aké náklady na jeho za-bezpečenie sú nutné. Daňová sadzba emisnej daneza jednotku znečistenia stanovuje hornú hranicunákladov za vypúšťanú jednotku emisií. V prípade,že sa podniku náklady na zníženie znečistenia zvý-šia o jednu jednotku v porovnaní s daňovou sadzbouza jednou znečistenia, podniky budú znečisťovaťa platiť daň, akoby mali platiť zvýšené náklady nazníženie znečistenia. Uplatnením príkazových (pria-mych nástrojov) mohla by totiž vzniknúť situácia, žeby sprísnené emisné normy – zníženie limitov naznečistenie bolo príliš finančne náročné, čo by ne-muselo zodpovedať efektom získaným zo zníženiaemisií.

• výnos – dvojitá dividenda (environmentálne dane akonástroje environmentálnej politiky majú tú vlastnosť,že použitie ich výnosu umožňuje napr. znížiť iné dane,pri ktorých existujú skresľujúce efekty na ponukupráce, investícií alebo spotrebu. V prípade ak výnosz environmentálnych daní je použitý na zníženie exis-tujúcich skresľujúcich daní, je pravdepodobné, že sazískajú väčšie ekonomické výhody, aké by sa získa-li, ak by sa výnosy z environmentálnych daní využilina iný účel).

Výnos získaný z environmentálnych daní zaťažujúcichurčité výrobné vstupy alebo výrobky, ktorých výroba jespojená so znečistením, pravdepodobne vyústi z dôvoduzmeny ceny do zmeny dopytu a ponuky. Čím viac envi-ronmentálne dane ovplyvnia výrobu a dopyt výrobnéhovstupu alebo výrobku, tým nižší bude výnos z environ-mentálnej dane. Tzn. výnos sa zvyšuje v reverznej pro-porcii k environmentálnej účinnosti. Daň je platenáa výnos sa získava len v prípade, ak sa dané tovary na-ďalej vyrábajú a spotrebovávajú.

Obmedzenia environmentálnej dane

Z hľadiska zabezpečenia cieľov environmentálnej po-litiky uplatnenie environmentálnych daní má svoje limity,a tak nie vždy sú environmentálne dane tým najvhodnej-ším riešením ochrany životného prostredia. Tak napr.v spojitosti s ich uplatnením vzniká:

• neurčitý dopad na kvalitu životného prostredia, keď-že rozsah zníženia zaťaženia životného prostrediav dôsledku ich uplatnenia závisí od samotnej reak-cie znečisťovateľa na výšku environmentálnej dane.Nie je teda isté, či sa cez environmentálnu daň do-siahne sledovaný cieľ, keďže reakciu znečisťovateľanie je vždy možné presne aproximovať. V tých prí-padoch, keď je nutné zabezpečiť stopercentnú isto-tu v znížení zaťaženia životného prostredia, vtedy,zdá sa, je vhodnejšie zabezpečiť sledovaný cieľ iný-mi nástrojmi. Ako vhodný nástrojový potenciálmôžu byť priame nástroje, ale aj obchodovateľnépovolenia.

Kvantitatívne nástroje, ako napr. priama regulácia ale-bo obchodovateľné povolenia, zaručujú (stanovujú) pres-né množstvo emisií, avšak pri neurčitých nákladoch naich zníženie. Environmentálne dane síce zaručujú hornúhranicu hraničných nákladov na zníženie znečistenia, alerozhodnutie, či znečisťovateľ sa rozhodne znížiť zaťaže-nie životného prostredia, nie je isté. A tak naliehavosť, činenaliehavosť potreby riešenia environmentálneho prob-lému sa stáva tým faktorom, ktorý môže ovplyvniť roz-hodnutie o výbere toho-ktorého nástroja. Ak teda pri uplat-není environmentálnych daní spoločnosť podstupuje rizi-ko zabezpečenia sledovaného cieľa kvality životnéhoprostredia pri uplatnení priamych nástrojov, ako aj priobchodoch s emisiami sa tento cieľ môže zabezpečiť ajso zvýšenými nákladmi.

• možnosť vzniku nepreviazaných decentralizovanýchrozhodnutí – decentralizované rozhodnutia v podnikunemusia vždy komplexne reflektovať všetky aspek-ty zabezpečenia efektívnej prevádzky podniku. Môžepreto vzniknúť v podniku situácia, že podnik nebu-de reagovať na environmentálne dane ako na ná-stroj zabezpečujúci minimalizáciu nákladov a zároveňzvyšujúci ich ziskovosť.

• administratíve náklady a náklady na ich kontrolu –tak ako environmentálne dane, aj priame nástrojepredpokladajú existenciu inštitúcií zaoberajúcich sasprávou a kontrolou ich plnenia a vynútiteľnosti. Privýbere vhodného nástroja je preto nutné tieto nákla-dy zvažovať.

• geografické rozdiely – ak znečisťovatelia životnéhoprostredia sú v území značne rozptýlení, potom uplat-ňovanie jednotnej sadzby environmentálnej dane narozličné zdroje znečistenia môže vyústiť do neefek-tívnosti (jedna jednotka emisie spôsobí v zastavanomúzemí odlišné škody ako v neobývanom území).Reguláciou, ktorá osobitne zvažuje jednotlivé zdrojeznečistenia (uplatnením diferencovaných sadziebenvironmentálnej dane), je potom možné získať efek-tívnejší výsledok.

Na základe vyslovených úvah o pozitívach a nega-tívach využívania environmentálnych daní možno kon-štatovať, že priestor na ich uplatňovanie je v tých prípa-doch, keď je nutné výrazne ovplyvniť väčšie množstvoenvironmentálne nevhodnej výroby a spotreby.

Obchody s emisiami

Ciele obchodovania s emisiami sú v súlade s cieľmitrvalo udržateľného rozvoja, a tak sa jeho uplatnenímzabezpečí ekonomická a environmentálna udržateľnosť,ako i rovnosť v distribúcii. Ekonomická udržateľnosťje pri obchodoch s emisiami synonymum nákladovejefektívnosti, ktorá zároveň stimuluje technický pokrokvyúsťujúci do zníženia zaťaženia životného prostrediaa zníženia výšky podnikových, ale aj spoločenských ná-kladov.

Environmentálna udržateľnosť je zabezpečovaná kvan-titatívnym limitovaním množstva vypúšťaných emisií, kto-rú upravuje mechanizmus prideľovania emisných práv, aleaj zadefinovanie pravidiel obchodovania s emisiamiv danom území.

Rovnosť v distribúcií emisných práv predpokladá, žeriadiaci orgán zodpovedný za kvalitu životného prostre-dia nesmie pri prideľovaní emisných práv znevýhodňo-vať, resp. zvýhodňovať znečisťovateľa v danom regióne.

Prístupy k prideľovaniu emisných práv

V praxi sa uplatňujú nasledovné prístupy k prideľova-niu emisných práv:

• Historické emisie – ide o metódu bezplatného pri-deľovania emisných práv (kvót) na základe produ-kovaných emisií v predchádzajúcich rokoch. Ichvýška sa môže vyčísliť ako priemer, maximálna ale-bo minimálna hodnota, alebo aj ako priemer zvýše-ný o tzv. koeficient rozvoja.

Pri existencii údajovej základne táto metóda umožňu-je pomerne jednoduchým spôsobom stanoviť výšku pri-delených emisií, a zároveň obmedziť možnosť zneužitiaprideľovania emisných práv. Negatívom uplatnenia takejtoalokácie vlastníckych práv je, že absentuje cenový sig-nál, ktorý by reflektoval nákladovosť na zníženie emisií ujednotlivých znečisťovateľov.

• Aukcie – predstavujú metódu, pri ktorej sa emisné kvó-ty získavajú na aukcii. To znamená, znečisťovatelia –emitenti platia za vlastné emisie, ktoré by pri uplatne-ní predchádzajúceho spôsobu alokácie emisných právzískali zadarmo. Tento spôsob pridelenia emisnýchpráv je výhodný pre štátnu správu, lebo jej umožnízískať finančné zdroje, ktoré by mohla využiť v pro-spech financovania environmentálnych opatrení.

• Aktualizované „historické emisie“ – ide o kombino-vanú metódu, ktorá využíva údaje z vývoja historic-kých emisií s tým, že časový interval sa spružňuje.To znamená, ak sa pre daný rok množstvo kvót sta-novilo na základe emisií, napríklad z predchádzajú-cich dvoch rokov, na nasledujúci rok sa na stanove-nie výšky emisie využívajú údaje, ktoré sú o roknovšie. Množstvo pridelených emisných kvót taktozávisí od množstva emisií, ktorých výška má väzbu

PRÍLOHA

ENVIROMAGAZÍN 3/20058

na aktualizovaný objem emisií. Pri tejto metóde pod-niky môžu uprednostniť aj výraznejšie zvýšenieemisií v prípade, ak sa s tým spája zvýšenie objemuprodukcie a následne i zisku. Naproti tomu pri metó-de historických emisií a aukcií podniky budú kon-centrovať pozornosť na zníženie emisií, pričom roz-sah ich zníženia budú porovnávať s výškou nákla-dov, ktoré musia vynaložiť na ich zníženie, a so zis-kom z predaja emisných práv.

• Kombinovaná metóda alokácie – ide o metódu alo-kácie, pri ktorej sa časť emisných kvót distribuujena základe historických emisií a zvyšok sa kupujena aukcii. Pri uplatnení tejto metódy sa v prvej fázemôže rozdelenie emisných práv vykonať výlučnes uplatnením princípu „historických emisií“. V ne-skoršom období sa zvyšuje podiel emisných právzískaných ich kúpou na aukcii.

• Systém založený na kreditoch redukcie emisií – ten-to systém sa uplatňuje tak, že zdroje získajú kredityna zníženie emisií vtedy, ak vypustia menej emisií,než je stanovený zákonný limit alebo inak definova-ný základ.

• Systém „celkový limit a obchodovanie“ (cap andtrade) – funguje tak, že poverený úrad určí na istéobdobie celkový strop vypúšťaných emisií (cap), kto-ré sú v súlade so zdravotnými a environmentálnyminormami. Toto množstvo sa na základe určitého kľú-ča pridelí jednotlivým znečisťovateľom. Znečisťova-teľ takto získava emisné právo. V prípade, že emisievo svojom podniku zníži pod stanovenú úroveň, po-tom môže svoje právo emitovať „zvyšné emisie“ pre-dať, alebo ak emituje viac emisií, ako je jeho pride-lené emisné právo, potom si musí právo na ich emi-tovanie kúpiť.

Rozsah obchodovania s emisiami

Obchodovanie s emisiami sa môže obmedziť buď najednu firmu, koncern, región, štát, ale môže ísť aj o me-

dzinárodný obchod. Determinantou, ktorá ovplyvňujerozsah obchodov, je druh škodliviny. To znamená, ak ideo škodlivinu, ktorá má negatívne vplyvy aj na väčšie vzdia-lenosti, je vhodné aj medzinárodné obchodovanie. V tejtospojitosti poznamenávame, že od roku 2008 Spoločen-stvo plánuje začať aj s medzinárodným obchodovaníms emisnými kvótami. V tejto spojitosti zvažuje s využitímprojektových mechanizmov vrátane spoločného plneniazáväzkov (Joint Implementation). Tento mechanizmusumožňuje krajine, ktorá má problémy s dosiahnutím spl-nenia svojho záväzku, investovať do projektu v inej kraji-ne, pričom dosiahnuté zníženie emisií si krajiny na zá-klade dohovoru rozdelia. Tá krajina, ktorá investovala, sizo svojej národnej bilancie skleníkových plynov zníži do-hodnuté množstvo. Krajina, do ktorej sa investovalo,si zase dohodnuté množstvo vyprodukovaných emisiízvýši, a to o také množstvo, ktoré prevedie do krajinyinvestora. Tento obchod bude možné realizovať len vte-dy, ak obe krajiny sú zahrnuté do Prílohy I. rámcovéhodohovoru.

Mechanizmus čistého rozvoja (Clean Development Me-chanism) sa bude realizovať podobne ako mechanizmusspoločného plnenia záväzkov s tým rozdielom, že reduk-cia emisií sa môže realizovať mimo štátov, ktoré sú uve-dené v Prílohe I. rámcového dohovoru.

Medzinárodné emisné obchodovanie (International Emis-sions Trading) upravuje článok 17 protokolu. V zmysle tohtočlánku sa emisného obchodovania môžu zúčastniť všetkykrajiny, ktoré sledujú zámer znížiť emisie.

Disponovanie s emisným právom

Vlastník emisného práva ho môže v prípade, že honevyužije, presunúť do ďalšieho obdobia, to znamená,môže si ho deponovať (banking). Ak sa rozhodne prejeho predaj, sprostredkovateľmi predaja emisných právsú v ekonomicky vyspelých krajinách brokerské firmya burza. Vlastník emisného práva z jeho predaja získavadodatočný výnos.

Funkčnosť trhu s emisnými právami ovplyv-ňuje viacero faktorov:• existencia, či neexistencia environmentálnychtechnológií umožňujúcich znižovať emisie,• aktívny trh s viacerými kupujúcimi a pre-dávajúcimi umožňujúci transparentné genero-vanie ceny emisií,• schopnosť úradov zodpovedných za kon-trolu znečistenia monitorovať emisie a vyko-návať ich kontrolu,• obchodovaná komodita musí mať trvalý úči-nok na geografickú oblasť,• trhové pravidlá musia byť jednoduché, pre-hľadné a musia vyúsťovať do nízkych transak-čných nákladov.

Výhody obchodných povolení

Využitie obchodných povolení ako nástro-jov environmentálnej politiky umožňuje:• vyrovnávať náklady na zníženie zaťaženiaživotného prostredia,• stimulovať technologické zmeny orientova-né na zníženie zaťaženia,• poskytovať vysoký stupeň environmentál-nej bezpečnosti určením maximálneho limitu znečistenia životného prostredia,• vynaložiť relatívne nízke administratívne ná-klady v porovnaní s mechanizmom uplatnenia environmentálnych daní,• flexibilitu v získaní distribučných, prerozde-ľovacích efektov.

Všetky tieto argumenty hovoriace v prospech použi-tia obchodovateľných povolení sú do určitej miery ovplyv-ňované konkrétnymi podmienkami danej ekonomiky, akoaj formou, akou sú aplikované, tak napr.:

• rozhodnutie o spôsobe použitia mechanizmov alo-kácie za účelom stretu distribučných cieľov môžemať dopad na ekonomickú efektívnosť;

• obchodovateľné povolenia nemusia vždy viesťk optimálnemu využívaniu technického pokrokuv prípade, že narazia na bariéry technologickýchtrhov (vznikne problém s financovaním výskumua vývoja);

• počiatočné náklady na uplatnenie systému „celko-vý limit a obchodovanie“ (cap-and-trade) a prevádz-kové náklady viacerých schém založených na kre-ditoch redukcie (baseline-and-credit) môžu byť vy-soké v prípade, že sa zvažujú aj náklady spätés vyjednávaním.

Úžitky z obchodovateľných povolení

Možné úžitky z obchodovateľných povolení možnokumulatívne vyjadriť nasledovne:

• ekonomická efektívnosť,• environmentálna efektívnosť,• soft efekty,• dynamické efekty,• nižšie administratívne náklady.

Ekonomická efektívnosť - je zabezpečovaná tak, že jestanovená výška limitu znečistenia a mechanizmus ob-chodovateľných povolení vyúsťuje do vyrovnávania hra-ničných úžitkov a nákladov medzi jednotlivými zdrojmi.

Environmentálna efektívnosť – je zabezpečená cez li-mit vypúšťaných emisií.

Poznanie limitu emisií znamená pre znečisťovateľastriktné obmedzenie vypúšťania emisií. Monitorovaciapresnosť predpokladá existenciu inštalácie priebežnýchmonitorovacích systémov z dôvodu verifikácie, či sa en-vironmentálny cieľ dodržal. Vynútenie predpokladá

Filozofia obchodovania s emisiami

Zdroj emisií - na ľavej strane (kupujúci emisie) - má hraničné náklady vyššie, ako je cena emisných povolení, pričom potrebujezabezpečiť objem emisií v bode Q, t. j. v bode, kde bude spĺňať stanovené emisné ciele. Ak sa rozhodne zabezpečiť objem emisií sám, naich zníženie mu vzniknú hraničné náklady vo výške P. Ale pri cene obchodovateľných emisných povolení P*, ktorá je nižšia ako hraničnénáklady znečisťovateľa P, zníži emisie do bodu Q*, a potom nakúpi emisné povolenia, aby prekonal rozdiel medzi Q a Q*. Teda plochaA predstavuje úsporu nákladov dosiahnutú prostredníctvom nákupu emisných povolení. Rovnakú logiku správania sa možno použiť aj prizdroji emisií, ktorý má hraničné náklady nižšie, ako je trhová cena emisných povolení – na pravej strane (predávajúci emisné práva) –ktorý zatiaľ dosiahol cieľ Q´ pri hraničných nákladoch P´, ktoré sú nižšie ako trhová hodnota P*. Tento podnik sa bude snažiť redukovaťemisie až do bodu Q´*, čím si otvorí priestor na predaj emisných povolení. Jeho zisk z predaja emisných povolení vyjadruje plocha B.

PRÍLOHA

3/2005 ENVIROMAGAZÍN 9

možnosť regulátora využiť sankčné mechanizmy na pe-nalizovanie priestupkov spätých s vypúšťaním znečisťu-júcich emisií nad stanovené množstvo. Miestne a časovédopady sú diferencované z dôvodu rôznosti environmen-tálnych dopadov vypúšťaných emisií. Mieru rôznosti miest-nych a časových účinkov emisií musí systém povoleníprimerane reflektovať.

Soft efekty – predpokladajú presnosť a spoľahlivosťúdajov. Len spoľahlivé údaje je možné použiť ako základ-ňu pre stanovenie úrovne emisií. V tejto spojitosti je nut-né zdôrazniť potrebu stimulovania podnikov k vnímaniuenvironmentálneho manažmentu obdobným spôsobomako finančného manažmentu.

Dynamické efekty – ovplyvňujú úroveň inovácií a smerinovácií. Úroveň inovácií ovplyvňuje rozsah stimulov preinovácie. V tejto spojitosti je nutná flexibilita firiemv rozhodovacom procese.

Administratívne náklady – sú späté jednaks počiatočnými nákladmi na spustenie systému obchodo-vateľných povolení, ale aj s nákladmi na prevádzku systé-mu. Z dôvodu, že mnohé systémy obchodovateľných po-volení vychádzajú z priamych regulácií, využitie takýchtoinformácií je faktorom, ktorý minimalizuje náklady.

Napriek tomu, že sa v teórii možno stretnúť s množstvomargumentov pre použitie obchodovateľných povolení, ichuplatnenie v praxi naráža na radu prekážok. Z toho vyplý-va, že obchodovateľné povolenia je nutné skúmať nielenv teoretickej rovine, ale aj empiricky ex post s následnýmvyhodnocovaním efektov z ich uplatnenia.

Záver

Emisné dane a obchodovateľné dane zo znečiste-nia sú vlastne veľmi podobné nástroje. Oba nástrojepočítajú s cenovými signálmi a stimulmi pre znečisťo-vateľov, pričom svoje korene majú v priamej regulá-c i i . Rozdiel medzi uplatnením emisných danía obchodovateľných povolení je potrebné vidieť všakv tom, že ak systém emisných povolení spolu so sys-témom environmentálnych daní znižujú náklady pod-niku, uplatnením emisných daní sa však súbežne ge-nerujú finančné zdroje, ktoré otvárajú možnosť znižo-vať dane zaťažujúce hlavne prácu (daň z príjmov, od-vody do fondov). Tento jav sa v teórii označuje akodvojitá dividenda environmentálnych daní. Používa-nie emisných daní, ako aj obchodovateľných povole-ní zvyšuje flexibilitu regulačného rámca ochrany ži-votného prostredia. Obchodovateľné povolenia posky-tujú však väčšiu environmentálnu istotu a z toho dô-vodu obchodovateľné povolenie je možné preferovaťpred uplatnením emisných daní. Výskum podmienok,za ktorých je efektívne využitie toho ktorého nástroja,resp. vhodnosť kombinácií oboch nástrojov, je všaklen vo svojich začiatkoch, a preto bude nutné muv budúcnosti venovať zvýšenú pozornosť aj na Slo-vensku.doc. Ing. Eva Romančíková, CSc.Katedra financií NHF Bratislava

ODPADY

Recyklačný fondodpadovému hospodárstvu

Viac ako jednu miliardu korún získalo doteraz slo-venské odpadové hospodárstvo z Recyklačného fondu.Podľa vedúcej úseku riaditeľa fondu PhDr. Magdalény Sed-láčkovej, tieto prostriedky vyplatil fond od roku 2002 naprojekty nakladania s odpadmi, za odpad separovanýv komunálnej sfére a na ďalšie účely podľa zákona

o odpadoch. Na júnovom zasadaní Správna rada Recyk-lačného fondu vyhovela ôsmim žiadostiam o dotáciea na základe toho poskytne ďalších viac ako 59 mil. Skna zber, zhodnotenie a spracovanie odpadov. Separova-ného zberu sa týka šesť finančne dotovaných projektov,pričom dva z nich sú zamerané na zber odpadových plas-tov a odpadového papiera. Napríklad Považská odpado-vá spoločnosť v Trenčíne použije z Recyklačného fonduna svoj projekt na strednom Považí 2,4 milióna a MPLogistik Bratislava na dolnom Považí dva milióny korún.Lepšiemu využitiu recyklovaného papiera poslúži 7,4 mil.Sk schválených správnou radou fondu firme Tento v Žilinea mestá a obce na Záhorí budú vďaka dotácií 6 mil. Sklepšie separovať zozbieraný komunálny odpad. Na tentoúčel ju získa spoločnosť ASA Slovensko v Zohore. Zosprávy PhDr. Magdalény Sedláčkovej sa ďalej dozvedá-me, že bratislavskej firme ARGUSS poskytne fond naselektívny zber nefunkčných svetelných zdrojovs obsahom ortuti pol milióna korún a dva milióny na se-lektívny zber odpadových olejov. Akciovej spoločnostiVODS v Košiciach je určených 39 mil. Sk, ktoré na zákla-de rozhodnutia Správnej rady poskytne Recyklačný fondna vytvorenie komplexného systému nakladania s opotre-bovanými pneumatikami v priemyselnom parku v Ke-chneci. Za separované zložky odpadu vyplatil fond v ob-dobí od 17. mája do 17. júna tohto roka nárokovateľnépríspevky obciam v sume 1,8 mil. Sk. Napríklad Trnavazískala za vytriedený odpad v minulom roku vyše378 tisíc korún. Príspevky, ktoré obce znova vkladajú dorozvoja triedeného zberu odpadu, dosiahli od zriadeniafondu už takmer 45 mil. Sk.

Priatelia Zeme−SPZpomáhajú obciams bioodpadom

Od 1. januára 2006 na Slovensku nebude možné sklád-kovať a spaľovať bioodpad zo záhrad, parkov, cintorínova z ďalšej zelene, tzv. zelený bioodpad. Pre obce to zna-mená povinnosť zabezpečiť jeho zhodnotenie, ak je sú-časťou komunálnych odpadov.

Ide o prvý krok smerom k naplneniu legislatívy EÚ,ktorá členským štátom ukladá povinnosť znižovať podielbiologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO).Slovensko na základe smernice EÚ o skládkach odpa-dov musí do roku 2010 znížiť množstvo BRKO o 25 %oproti stavu z roku 1995, do roku 2013 o 50 % a doroku 2020 až o 65 %. „Keďže triedenie a zhodnocovaniezeleného bioodpadu je najjednoduchšie a najlacnejšie, jeideálne začať znižovanie práve pri ňom,“ zdôraznil pred-seda Priateľov Zeme-SPZ Ladislav Hegyi.

Organizácia oceňuje, že nová legislatívna úprava ob-medzí zmiešavanie bioodpadov s inými druhmi komunál-neho odpadu. „Zmiešavanie na skládkach vedie k tvorbenebezpečných plynov, výluhov zo skládok. Pri spaľovanímôžu prispievať k tvorbe toxických dioxínov,“ upozorňu-je Branislav Moňok z Priateľov Zeme-SPZ. Zákaz sklád-kovania a spaľovania bioodpadu je výhodný aj pre hos-podárstvo obcí. „Dubnica nad Váhom zhodnocuje zele-ný bioodpad od jari 2004. Len v prvom polroku 2005sme vďaka tomu znížili množstvo odpadov o 642,7 tona ušetrili tak 590 tisíc Sk na odvoze a skládkovaní,”uviedol poslanec Mestského zastupiteľstva v DubniciMarek Kurinec.

V snahe pomôcť obciam Priatelia Zeme-SPZ od prija-tia novely zákona o odpadoch v marci 2004 ich informo-vali o možnostiach jednoduchého a lacného spôsobuzhodnotenia zeleného bioodpadu na 42 seminárocha vyše 300 vzdelávacích akciách pre širšiu verejnosť.

Mnohým obciam pomohli vybudovať kompostoviskáa vyrobili a rozdistribuovali 100 domácich kompostova-cích zásobníkov. Vďaka Priateľom Zeme-SPZ takmer30 škôl vybudovalo kompostoviská a až 67 škôl zavie-dlo triedený zber.

Počas augusta organizácia obciam bezplatne rozdis-tribuovala informačný balík. Obsahoval publikáciu Kon-cepcia smerovania k nulovému odpadu a multimediál-ne CD s informáciami o jednoduchých a lacných spôso-boch nakladania so zeleným bioodpadom, ktorý odbudúceho roka nebude možné zneškodňovať. Okremtoho obsahuje aj komplexné informácie o znižovaní vzni-ku a triedenom zbere. Samosprávy získajú návod narozvoj ekonomicky efektívneho triedeného zberu pre re-cykláciu, kompostovanie. CD je zdrojom množstva in-formácií vrátane kontaktov na firmy vyrábajúce tech-nické zariadenia pre jeho spracovanie, zoznam odbera-teľov vytriedených surovín, či návody na vybudovanielacných obecných kompostovísk.

KLIMATICKÉ ZMENY

Lídri G8 o klíme Lídri na summite G8 začiatkom júla pripravili spo-

ločné vyhlásenie podčiarkujúce vážnosť klimatickýchzmien, neprijali však žiadne konkrétne záväzky ani plá-ny. Agenda summitu G8 v Gleneagles bola úplne podvplyvom správ o teroristických útokoch 7. júlav Londýne. Britský premiér Tony Blair najprv rýchloodcestoval do Londýna, vo štvrtok večer sa však opäťpripojil ku konferencii. Diplomati sa zatiaľ pokúšali nájsťkompromisné znenie konečného textu o klimatickýchzmenách. Aj keď londýnske útoky obrátili pozornosťspäť k terorizmu, chudoba v Afrike a dlhodobé snahyo vysporiadanie sa s príčinami klimatických zmien môžubyť príčinami dalších obetí.

Znenie dohody o klimatických zmenách, ktorú ofici-álne odsúhlasili v piatok 8. júla, pripúšťa existenciu kli-matických zmien a fakt, že sú „čiastočne“ spôsobenéľudskými aktivitami (čo je pozitívny posun oproti niekto-rým predchádzajúcim vyhláseniam USA). Nezmieňujesa však o žiadnych konkrétnych riešeniach príčina zameriava sa na technologickú stránku ich násled-kov. Takýto kompromis umožní hovoriť o víťazstve Eu-rópanov i USA, nie je však jasné, ako vyrieši súčasnéproblémy.

Pozíciu amerického prezidenta Georga Busha podpo-rila v deň otvorenia summitu správa britskej Snemovnelordov o hospodárskych nákladoch boja s klimatickýmizmenami. Na druhej strane, Oddelenie pre klimatickývýskum na Univerzite Východného Anglicka publikovalosprávu, v ktorej predpovedá na najbližších 80 rokov ex-trémne zmeny v charaktere počasia v Európe. Zisteniasprávy MICE (Modelling the impact of climate extremes– modelovanie dopadov klimatických extrémov) nazna-čujú, že vo väčšine Európy budú vlny horúčav dlhšiea horúcejšie, v severnej Európe do roku 2070 poklesnepočet chladných dní s teplotou pod nulou na štyri mesia-ce, južná Európa a Stredomorie budú zažívať dlhšie su-chá a znížené množstvo zrážok, vo väčšine Európy sazvýši množstvo zimných zrážok, čím narastie riziko zá-plav a znečistenie vody, vo východnej Európe narastiemnožstvo zimných víchric, zmeny počasia budú mať váž-ne negatívne dopady na rôzne ekonomické sektory, akozimné športy v Alpách, či poľnohospodárstvo a lesníctvov južnej Európe. Pred približne dvoma týždňami zverejni-la predpoveď aj Asociácia britských poisťovateľov, pod-ľa ktorej narastú náklady efektov klimatických zmieno dve tretiny. (Zdroj: euraktiv.sk)

PRÍLOHA

ENVIROMAGAZÍN 3/200510

Globálne zmeny vplývajúna druhovú pestrosť

Klimatické i spoločensko-ekonomické zmeny majúvplyv na druhovú pestrosť živej prírody aj na Slovensku.Dochádza k vymieraniu niektorých druhov živočíchova k výskytu nových. Pracoviská Slovenskej akadémievied (SAV) každoročne riešia vyše 100 projektov z ob-lasti ekológie, geografie, zoológie, botaniky, hydrológieči veterinárnych vied a ďalších príbuzných odvetví. Osem-násť vedeckých pracovísk SAV z celkového počtu 56 saintenzívne zaoberá výskumom, ktorý patrí do oblasti ži-votného prostredia, konštatoval vedecký pracovník Pa-razitologického ústavu SAV v Košiciach Branislav Peťko.V posledných desaťročiach sa zaznamenáva migráciašakala zlatého, obývajúceho Uhorskú rovinu po Nezider-ské jazero smerom na sever, do južných oblastí Sloven-ska. Vyskytoval sa aj v Rakúsku. Do fauny Slovenskabol šakal zlatý zaradený po roku 1947, keď sa v zbernikožušín v Bratislave medzi kožami líšok našli štyri šaka-lie kože zo Žitného ostrova, uviedol riaditeľ Regionálnejveterinárnej a potravinovej správy SR v Dunajskej Stre-de Dušan Rajský, spolupracovník SAV. Dodal, že nemož-no vylúčiť ďalšie prenikanie tohto zvieraťa na územie Slo-venska v dôsledku globálnych zmien klímy. Z veterinár-neho hľadiska treba mať na zreteli, že šakal zlatý jeprenášačom niektorých nákaz, najmä trichinelózy čibesnoty. V súčasnosti sa šakal zlatý na Slovensku zrej-me vyskytuje len sporadicky.

K staronovým živočíchom na území Slovenska patríbobor euroázijský, ktorý žije v južných a juhozápadnýchoblastiach a tiež na severovýchodnom Slovensku. Bobo-ry vyhľadávajú stojaté i tečúce vody s pobrežnými poras-tami listnatých rastlín. Tým, že stavajú tzv. bobrie hradynad zemou, vytvárajú hrádze vo vode, významne ovplyv-ňujú životné prostredie a prispievajú k väčšej biodiverzi-te územia. Na území Slovenska sa vyskytuje aj medúzkasladkovodná, ktorá pochádza zo severnej Ameriky. U nássa objavila v šesťdesiatych rokoch minulého storočiav Gabčíkove, neskôr na Zlatých pieskoch a v niektorýchjazerách Štiavnických vrchov. Nie je nebezpečná a ne-pŕhli ako morské medúzy. K vymierajúcim druhom živo-číchov na Slovensku patrí napríklad drop fúzatý, z asi2 500 kusov v roku 1902 sa počet dropov postupnezredukoval na minimum. (Zdroj: TASR)

Stúpajúca kyslosť moríohrozuje koraly a planktón

Svetové moria sú stále kyslejšie, pretože absorbujúčoraz viac skleníkového plynu oxidu uhličitého (CO2) zozemskej atmosféry. Kyslosť škodí koralom a planktónu,upozorňujú britskí vedci z University of Dundee v časopi-se Nature. Do konca 21. storočia môže pH morskej vodyklesnúť z 8,2 na 7,7. Takáto zmena by narušila chemic-kú rovnováhu oceánov a zlikvidovala by väčšinu životav nich. CO2 zo vzduchu sa rozpúšťa vo vode, kde vznikákyselina uhličitá, ktorá napáda živé organizmy. Od za-čiatku priemyselnej revolúcie sa podľa britských vedcovdostalo do atmosféry asi 450 miliárd ton CO2. Polovicutohto množstva absorbovali oceány. V tomto storočí bymalo pribudnúť ďalších vyše 900 miliárd ton CO2.

,,Nemáme žiadnu šancu dostať tento oxid uhličitý späť.Príroda by na to potrebovala tisíce rokov,“ povedal vedú-ci štúdie John Raven. Oxid uhličitý vypúšťaný z áut, ko-mínov a priemyselných podnikov sa tak pozvoľne dostá-va do oceánov. Raven a jeho kolegovia preto žiadajú ra-dikálne zníženie emisií tohto plynu - o polovicu do koncastoročia. Takýto cieľ nie je dokonca stanovený ani v Kjót-skom protokole. Drastické zníženie emisií je však jediná

reálna možnosť ako zabrániť prekysleniu morí, tvrdia ved-ci. Teoreticky by sa proti tomu dalo zakročiť pridávanímvápna do vody, ale to by sa musela každý rok vyťažiť100 metrov hrubá vrstva vápenca na ploche 60 štvorco-vých kilometrov, tvrdí Andrew Watson z University of EastAnglia v Norwichi. (Zdroj: TASR)

OSN varuje predekologickým kolapsom

Dve tretiny ekosystémov Zeme, ktoré udržiavajú akti-vity a existenciu človeka na tejto planéte, čelia vážnejhrozbe kolapsu. Vyplýva to zo štúdie OSN publikovanej30. marca 2005. Viac ako 1 300 vedcov z 95 krajínparticipovalo na detailnom hodnotení stavu planéty nazačiatku nového tisícročia. Hodnotenie ekosystémov tohtomilénia bolo vytvorené pod záštitou Environmentálnehoprogramu OSN (UNEP). Zameralo sa na „služby ekosysté-mu“, ktoré sú nevyhnutné pre ľudské prežitie. Závery sprá-vy nie sú veselým čítaním. Vyberáme štyri najdôležitejšie:

• Počas posledných 50 rokov zmenili ľudia ekosysté-my výraznejšie než počas porovnateľnej periódy vľudskej histórii, hlavne na pokrytie rastúceho dopy-tu po jedle, pitnej vode, dreve, vláknach, palivácha pohonných látkach. Viedlo to k rozsiahlej a väčši-nou nezvratnej strate diverzity života na Zemi.

• Zmeny ekosystémov prispeli k zlepšeniu života člo-veka a ekonomickému rozvoju, ale tiež k vyššímnákladom spôsobeným degradáciou mnohých slu-žieb ekosystémov, zvýšeniu rizika nelineárnychzmien a zhoršeniu chudoby niektorých skupinín oby-vateľov. Ak sa týmito problémami nebudeme zaobe-rať, podstatne znížia benefity, ktoré budú budúce ge-nerácie schopné z ekosystémov vyťažiť.

• Degradácia služieb ekosystémov sa môže počas pr-vej polovice tohto storočia zhoršovať a je bariéroupre dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov.

• Na zmenu tohto trendu sú potrebné radikálne zme-ny v inštitúciách i politike.

„Ľudská aktivita kladie také bremeno na prírodné funk-cie Zeme, že schopnosť ekosystémov planéty udržať priživote budúce generácie, už nemožno považovať za sa-mozrejmú,“ hovoria v závere autori správy.

Správa odráža aj nedávnu knihu amerického profeso-ra geografie a držiteľa Pulitzerovej ceny Jared Diamon-da: Kolaps: Ako si spoločnosti vyberajú úspech či zlyha-nie. Diamond kombinuje poznatky z ekológie, biológie,psychológie, hospodárskej histórie a iných disciplín, abypopísal spôsob, akým civilizácie zničili ekosystémy, kto-ré ich udržiavali pri živote. (Zdroj: EurActiv, Greenfacts.org.)

PROJEKTY

Podpora vzdelávania preTUR vo Vojvodine

Na svojom zasadnutí dňa 5. mája 2005 Riadiaci vý-bor Fondu Bratislava - Belehrad (BBF) schválil výsledky2. Call For Proposal, vyhláseného 1. decembra 2004.Spomedzi 55 predložených projektov vybral 19, ktorébudú realizovať navrhnuté aktivity na území Srbskaa Čiernej Hory.

Jedným zo schválených projektov Slovenskej oficiál-nej rozvojovej pomoci (ODA) je aj projekt Podpora vý-chovy pre udržateľný rozvoj vo Vojvodine, ktorý spoloč-ne predložili Slovenská agentúra životného prostredias Katedrou ekológie a environmentálnej výchovy FPVUMB v Banskej Bystrici a na srbskej strane mimovládnaorganizácia - Asociácia slovenských pedagógov. Projektvznikol na základe dlhoročných priateľských vzťahov

s dolnozemskými Slovákmi, a to najmä s  riaditeľkou slo-venského Gymnázia Jána Kollára v Báčskom PetrovciVierou Boldockou. SAŽP mala dlhodobý záujem pomôcťtejto jedinečnej slovenskej komunite spôsobom, aký jemu najbližší, prostredníctvom vzdelávacích aktivít,s cieľom zvýšiť environmentálne povedomie kultúrnea duchovne mimoriadne bohatej spoločnosti našich kra-janov žijúcich stáročia na území severného Srbska –Vojvodiny. Okrem Slovákov bude do projektu zapojenáaj rusínska národnostná menšina a, samozrejme, zástup-covia srbskej majority. Odbornú záštitu nad projektomprevzala Katedra ekológie a environmentálnej výchovyFPV UMB v Banskej Bystrici.

Hlavným cieľom projektu je: zvýšiť efektivitu výchovypre TUR v multikultúrnom prostredí Vojvodiny a prispieťtak ku celkovému zvýšeniu environmentálneho vedomiasrbskej komunity. Tento cieľ plánujú naplniť založenímEnvironmentálneho informačného centra (EIC) v priesto-roch Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, realizá-ciou dvoch workshopov, vydaním environmentálnej prí-ručky a experimentálnym overením metodiky výchovypre TUR v prostredí srbských základných škôl a gymná-zií. Hlavným výstupom projektu bude overená metodikavýchovy pre TUR, predložená na akreditáciu srbskýmorgánom školskej správy. Projekt je plánovaný na obdobie19 mesiacov, pričom v súčasnosti prebieha tvorba podkla-dov pre založenie EIC a webovej stránky projektu. V dňoch22. – 28. augusta sa uskutoční I. workshop v Stredisku en-vironmentálnej výchovy SAŽP Drieňok – Teplý Vrch. Projektmá priniesť nový pohľad na výchovu pre udržateľný rozvojv multikultúrnom prostredí. (Zdroj: SAŽP)

B. Bystrica v projekteudržateľného rozvoja miest

Banská Bystrica sa s ďalšími šiestimi slovenskýmimestami zapojila v tomto roku do projektu Udržateľnýrozvoj miest a zmiernenie negatívnych vplyvov klimatic-kých zmien na kvalitu života a stav životného prostrediav mestách. Realizujú ho s neziskovou mimovládnou or-ganizáciou Regionálne environmentálne centrum (REC)Slovensko. Finančne ho podporuje Európska komisia (EK)a Ministerstvom životného prostredia SR.

Projekt odštartuje informačná kampaň, spojená sozberom názorov Banskobystričanov prostredníctvom1 500 distribuovaných dotazníkov. Ich elektronickú ver-ziu môže každý záujemca s prístupom na internet vyplniťna webovej stránke mesta www.banskabystrica.sk. Tla-čenú verziu má k dispozícii v kancelárii prvého príjmu,na referáte životného prostredia a v Kabinete Zdravémesto (KZM) MsÚ. Dotazníky sú anonymné. Ďalšou čas-ťou projektu je získavanie potrebných údajov pracovník-mi MsÚ od odborných inštitúcií a ich spracovanie do te-matických indikátorov.

V súčasnosti pripravuje EK stratégiu mestského život-ného prostredia, ktorá bude mať priame dôsledky napolitiku rozvoja európskych miest. Realizácia projektupredstavuje možnosť zviditeľnenia Banskej Bystricev európskom meradle. Zároveň je príspevkom k presa-dzovaniu záujmov trvalo udržateľného rozvoja a k zvýše-niu kvality života v meste. Výsledky, ktoré v tomto pro-jekte zainteresovaní získajú, zverejnia v správe o stavemesta. (Zdroj: TASR)

Ži a nechaj žiťCieľom prvého ročníka projektu Ži a nechaj žiť alebo

stop nezmyslenému vraždeniu, ktorý odštartoval eštepred letom, je znížiť počet túlavých zvierat na ulici

PRÍLOHA

3/2005 ENVIROMAGAZÍN 11

prostredníctvom finančnej podpory pri kastrácii a sterili-zácii domácich miláčikov.

„V súčasnej dobe kastrácie zvieratiek sú drahé. Steri-lizácia mačky vyjde v priemere u veterinára okolo 2000korún,“ uviedla pre TASR podpredsedníčka občianskehozdruženia Mačky SOS Petra Malárová. „Majitelia zvieratpotom volia iné riešenia, akými sú vyhodenie na ulicu,odborné utratenie u zverolekára, utopenie, hodenieo betónovú podlahu, či upálenie v kotle,“ dodala.

Občianske združenie Zvierací domov SOS v Žiline pri-šlo s týmto projektom ako s efektívnym riešením problé-mu zníženia počtu túlavých zvierat a zabráneniu ich zby-točného týrania. V spolupráci so Spolkom ochranárovzvierat z Považskej Bystrice financujú tretinu finančnýchnákladov spojených so zákrokom. Ich podmienkou je, žedve tretiny si zaplatí majiteľ a zákrok sa uskutoční u ve-terinárov, odporučených združením. Do projektu sa môžeprihlásiť ktokoľvek s ľubovoľným počtom zvierat, ktoréje ochotný priviesť do Žiliny a Považskej Bystrice.

Viac informácií je na internetovej stránkewww.mackysos.sk, sekcia články. Doteraz sa na projektev Žiline zúčastnilo cca 30 majiteľov mačiek a psov, nokaždý týždeň prichádzajú ďalší. OZ Mačky SOS podporujetento projekt hlavne preto, že postup miest pri znižovanípočtu pouličných túlavých zvierat považujú za neefektív-ny. Podľa nich jedine plošné kastrácie tento problém vyrie-šia, a to sa dá iba s podporou mestských samospráv. „Ob-čianske združenia a ani Sloboda zvierat nemajú dostatoč-né finančné zdroje, aby niečo takéto sami vyriešili, tak sasnažíme aspoň obmedziť problém vyhadzovania zvieratna ulice,“ informovala Malárová. V budúcnosti plánujú ten-to projekt aj finančne podporiť a dúfajú, že sa postupne do-stanú aj do povedomia čo najširšej verejnosti. (Zdroj: TASR)

KONTROLYV prvom polroku o 313kontrol viac ako vlani

Inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia(SIŽP) vykonali v prvom polroku tohto roka 1 631 kontrol,čo je o 313 kontrol viac ako v prvých šiestich mesiacochminulého roka. Porušenie právnych predpisov zistili pri 593kontrolách, čo znamená podiel 36,4 percenta z celkovéhopočtu vykonaných kontrol. Podiel porušenia právnych pred-pisov sa oproti minulému roku znížil o 1,8 percenta.

Inšpekcia sa zaoberala tiež prešetrovaním sťažností,petícií a podnetov. V prvom polroku prijala tri sťažnosti,z ktorých dve boli neopodstatnené a prešetrovanie jed-nej ešte pokračuje. Neopodstatnená sa ukázala tiež pe-tícia občanov Trstína, v ktorej sa sťažovali na znečisťo-vanie životného prostredia v obci. A do tretice, SIŽP pri-jala 273 podnetov od občanov a rôznych inštitúcií. Z nichpri 75 podnetoch inšpektori zistili porušenie zákona, pri106 nie, 64 podnetov sa ešte rieši a 36 odstúpila inšpek-cia na vybavenie iným subjektom.

Za porušenie právnych predpisov v oblasti životnéhoprostredia uložila SIŽP v prvom polroku 370 pokútv celkovej výške 9 651 670 Sk. Počet pokút aj ich výškaboli približne rovnaké ako v prvom polroku minulého roka.Previnilcom uložila inšpekcia tiež 122 opatrení na nápra-vu, čo je o 48 viac ako vlani. Najvyššiu pokutu v prvompolroku, 1,4 milióna Sk, uložila SIŽP Kovohutám, a. s.,Krompachy za znečisťovanie ovzdušia v meste. TehelneTEMAKO, a. s., v Hanušovciach nad Topľou museli za-platiť za mimoriadne zhoršenie vôd až dve pokutyv súhrnnej výške 1,2 milióna Sk.

Generálny riaditeľ SIŽP RNDr. Oto Hornák v tejto sú-vislosti zdôrazňuje, že ukladanie pokút nie je prvoradýmcieľom činnosti inšpekcie. SIŽP ich považuje predo-

všetkým za jeden z prostriedkov na zvyšovanie environ-mentálneho vedomia verejnosti, ktoré by sa malo pozi-tívne prejaviť na poklese počtu prípadov porušenia práv-nych predpisov v oblasti životného prostredia. O prehĺbe-nie environmentálneho vedomia ľudí sa inšpekcia usilujetiež intenzívnou komunikáciou s verejnosťou.

SIŽP vznikla v roku 1991. Podľa zákona č. 525/2003Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie jeodborným kontrolným orgánom, ktorý vykonáva štátnydozor a ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životnéprostredie a vykonáva tiež miestnu štátnu správu na úse-ku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania život-ného prostredia.

To znamená, že SIŽP má, v nadväznosti na zákono integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania život-ného prostredia (zákon o IPKZ), okrem kontrolných ajpovoľovacie kompetencie. Podľa tohto zákona vydávatotiž integrované povolenia na činnosť nových i doterazexistujúcich priemyselných prevádzok. V prvom polrokutohto roka vydala ďalších 40 integrovaných povolení, čímstúpol ich celkový počet na 109.

Za porušenie zákonao ochrane ozónovej vrstvyZeme môžu podnikateliadostať pokutu až3 milióny Sk

SIŽP vykonáva štátny dozor tiež v oblasti ochranyozónovej vrstvy Zeme. Jej kontroly sú zamerané na do-držiavanie povinností právnických a fyzických osôb, kto-ré nakladajú s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu(tzv. regulované látky) a s výrobkami obsahujúcimi tietolátky. Týka sa to predovšetkým podnikateľov, ktorí súpredajcami regulovaných látok, chladiarenských, mra-ziarenských a klimatizačných zariadení alebo tepelnýchčerpadiel s obsahom týchto látok, resp. vykonávajú mon-táž a opravy týchto zariadení.

Napríklad tí podnikatelia, ktorí prevádzkujú chladiaren-ské, mraziarenské a klimatizačné zariadenia alebo tepel-né čerpadlá s obsahom regulovanej látky nad 1 kg, mu-sia vykonávať pravidelné kontroly ich technického sta-vu. Pri zariadeniach s obsahom chlórfluórovaných plno-halogenovaných uhľovodíkov je to každých 6 mesiacova pri zariadeniach s obsahom chlórfluórovaných neplno-halogenovaných uhľovodíkov každých 12 mesiacov.

Podľa závažnosti ohrozenia životného prostrediaa zdravia ľudí, spôsobeného nedodržiavaním zákona,môže SIŽP uložiť právnickým a fyzickým osobám poku-ty až do výšky 3 milióny Sk.

V minulom roku vykonali inšpektori SIŽP na Sloven-sku 16 kontrol zameraných na dodržiavanie ustanovenízákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme, pri ktorých zis-tili 18 porušení zákona. Najčastejšie išlo o nevedenie,resp. nedostatočné vedenie evidencie o látkach a výrob-koch, o dovoz regulovanej látky bez licencie, neoznamo-vanie požadovaných údajov o regulovaných látkach naMinisterstvo životného prostredia SR, ba objavili sa ajsnahy o neumožnenie kontroly. Kontroly poukázali nanedostatočné právne vedomie niektorých podnikateľovv tejto oblasti. Za zistené nedostatky uložili inšpektoriosem pokút v celkovej výške 60 000 Sk a 26 opatrenína nápravu.

V tomto roku počítajú v SIŽP so zavedením systémuna odber a analýzu vzoriek regulovaných látok poškodzu-júcich ozónovú vrstvu Zeme v akreditovanom laboratóriu.

Vstupom Slovenska do Európskej únie sa niektorépovinnosti podnikateľských subjektov podstatne zmeni-

li. Napríklad niekdajší dovoz a vývoz regulovaných látoka výrobkov sa v rámci jednotného európskeho trhu pova-žuje za obchodovanie. Na obchodovanie s regulovanýmilátkami v rámci únie už netreba licenciu ministerstvahospodárstva. Ak však podnikatelia dovážajú, resp. vy-vážajú tieto látky mimo hraníc EÚ, musia mať na to licen-ciu Európskej komisie. (Zdroj: SIŽP)

Rekordné prekročenieobsahu síry v nafte

Inšpektori SIŽP pravidelne sledujú kvalitu pohonnýchlátok - automobilového benzínu a motorovej nafty. Ichvzorky odoberajú podľa noriem Európskej únie. Pri auto-mobilovom benzíne sledujú až osemnásť limitných hod-nôt, pri motorovej nafte päť. V prvom polroku tohto rokaodobrali na náhodne vybraných 65 čerpacích staniciachna Slovensku celkove 185 vzoriek pohonných látok,z ktorých bolo 129 vzoriek benzínu a 56 vzoriek motoro-vej nafty. Nedodržanie limitných hodnôt zistili v trochvzorkách benzínu a vo dvoch vzorkách motorovej nafty.Pri benzíne zistili zvýšený podiel prchavých zložiek (uh-ľovodíkov), ktoré negatívne pôsobia na životné prostre-die a môžu znamenať zvýšené riziko výbuchu alebo po-žiaru.

Mimoriadne závažné bolo prekročenie obsahu síryv motorovej nafte na dvoch čerpacích staniciach na vý-chodnom Slovensku v júli. Na jednej zistili inšpektori ob-sah síry na 1 kg motorovej nafty 5 556 mg oproti maxi-málnej limitnej hodnote 50 mg/kg, čo znamená 111-ná-sobné prekročenie limitu a na druhej 5 463 mg, čo jetakmer 110-násobné prekročenie povolenej hodnoty!Nadmerný obsah síry v motorovej nafte znamená pod-statne zvýšený únik oxidov síry do ovzdušia a môže viesťtiež ku korózii kovových častí palivového systému moto-ra auta a k celkovému zníženiu životnosti motora. Vočivšetkým predajcom pohonných látok, pri ktorých sa zis-tilo nedodržanie limitných hodnôt, začne inšpekcia správ-ne konanie vo veci uloženia pokuty.

V tomto roku došlo k výraznému sprísneniu limitnýchhodnôt, najmä pokiaľ ide práve o obsah síryv automobilovom benzíne a motorovej nafte. Ak mohlobyť do konca minulého roka v  benzíne maximálne150 mg síry na 1 kg a v motorovej nafte až 350 mg,teraz to môže byť pri oboch týchto pohonných látkachnajviac 50 mg/kg. Pritom od 1. januára 2009 to budemôcť byť maximálne len 10 mg/kg. Podľa vyhlášky Mi-nisterstva životného prostredia SR č. 53/2004 Z. z., všakpodnikatelia, ktorí vyrábajú, dovážajú alebo predávajú au-tomobilový benzín a motorovú naftu, musia mať užv tomto roku na svojich vybraných, geograficky rovno-merne rozmiestnených miestach čerpania pohonnýchlátok, aj benzín a motorovú naftu s obsahom síry do10 mg/kg.

Od 1. januára 2006 sa bude kvalita dodávaného ben-zínu a motorovej nafty preukazovať protokolom o skúške,ktorú vykoná akreditované laboratórium. Preukázaniekvality bude musieť byť súčasťou každej dodávky po-honných látok.

Za porušenie povinností, ktoré ukladá zákon o ovzdu-ší a všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s ním,môže Slovenská inšpekcia životného prostredia uložiť pod-nikateľovi, ktorý vyrába, dováža alebo predáva palivá,pokutu od 10 tisíc Sk až do 5 miliónov Sk.

Popri kvalite predávaných pohonných látok kontrolo-vali v prvom polroku inšpektori SIŽP na vybraných čer-pacích staniciach tiež plnenie všeobecných podmienoka technických požiadaviek ich prevádzkovania. Zisťovalinajmä funkčnosť rekuperačného zariadenia, tesnosť

PRÍLOHA

ENVIROMAGAZÍN 3/200512

tívne aranžmány z klasických črepníkových rastlín, ale ajz kvetín a drevín v kvetináčoch a sú viac ako podnetné.(Ikar 2005)

Ulrike PfeiferováOvocná a zeleninová záhrada

Publikácia plná informá-cií o prácach v ovocnomsade a zeleninovej záhra-de. V tejto bohato ilustro-vanej knihe nájdete prak-tické rady od zakladaniaovocných a zeleninovýchzáhrad, vysádzania rastlín,až po zber úrody a jejuskladnenie. Dozviete saako si vybrať správne

miesto pre záhradku, ako obrábať pôdu, nájdete tu plánypestovania, aj rady na hnojenie, zavlažovanie, na to, akosi poradiť s burinou, ako ochraňovať rastliny a mnohéďalšie. Nechýba prehľad druhov zeleniny a ovocných dru-hov, ako ani kalendár záhradných prác a v ňom prehľad-ne spracované informácie o tom, čo vaša záhrada v tenktorý mesiac roku potrebuje. Najkrajšie na záhrade, akov prehovore uvádza autorka knihy je, že zberáme zeleni-

KRÍŽOVKA

nu a ovocie, ktoré sme si dopestovali... Táto publikáciamôže vašu radosť zo záhradky znásobiť.(Ikar 2005)

Štefan HolčíkKorunovačné slávnosti

Mesto na Dunaji, Bra-t islava, sa vyvinuloz podhradskej osadya prevzalo od hradu navysokom kopci aj meno.V 16. storočí dal kráľ Fer-dinand hradný palác ná-kladne prestavať, aby samohol stať rezidenciou

uhorského panovníka. Za nástupcu určil svojho synaMaximiliána. Vtedy nastala v histórii malého mesta chví-ľa, ktorá znamenala vzostup k sláve. Prešporok sa stalkorunovačným mestom uhorských panovníkov, sídlomkráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny.Kniha Korunovačné slávnosti ponúka dramatické oka-mihy, ktoré sa udiali na kráľovských dvoroch v rokoch1563 až 1830 a prevedie vás atmosférou korunováciíuhorských vladárov.(Ikar 2005)

spojov a dodržiavanie iných technických požiadaviek. Cel-kove vykonali 15 takýchto kontrol, pri ktorých zistili po-rušenie zákona iba v jednom prípade.

KNIHY

Friedrich Strauß a Tanja RatschováZáhrada bez záhonov

Kniha plná nápadov narozličné štýly terás a balkó-nov, o akých snívate. V knihenájdete mnohé obľúbenérastliny a mnohé detaily do-tvárajúce atmosféru, inšpiru-jete sa návrhmi pre všetkyročné obdobia s opismi naj-vhodnejších rastlín. Publiká-cia obsahuje informácie

o pestovaní rastlín, o možnostiach ich prezimovania, o ná-dobách na pestovanie a doplnkoch. Je rozdelená do šty-roch ročných období a pre každé z nich ponúka kombiná-ciu kvetov. O jarný efekt sa postarajú cibuľoviny a kry,v lete sú to predovšetkým klasické črepníkové rastliny, najeseň trávy, v zime vždyzelené druhy. Fotografie renomo-vaného fotografa rastlín Friedricha Straußa vytvárajú atrak-

Každá práca sa zdá ľahká tomu, kto sa pozerá. Tak znie tajnička krížovky druhého tohtoročného čísla Enviromagazínu. Spomedzi správnych riešiteľov sme vyžrebovali trochvýhercov. Knižné dary dostanú: Alena Kerteszová z Cífera, Ľudmila Grossová z Liptovskej Osady a František Petrášek z Popradu. Výhercom srdečne blahoželáme. Ďalšiezaujímavé publikácie čakajú na troch správnych lúštiteľov tejto krížovky. Vaše odpovede čakáme v redakcii do 26. septembra 2005.