forum academique bilateral - les relations franco ... · 1 international scientific conference of...
TRANSCRIPT
1
International Scientific Conference of Department of Economy and Finance
Faculty of Management, Comenius University in Bratislava
held
thanks to the Grant of the Ministry of Foreign and European Affairs
of the Slovak Republic
FORUM ACADEMIQUE BILATERAL - LES RELATIONS FRANCO-SLOVAQUES
DANS LA POLITIQUE ETRANGERE DE LA REPUBLIQUE SLOVAQUE
BILATERÁLNE AKADEMICKÉ FÓRUM – SLOVENSKO A FRANCÚZSKO V
PERSPEKTÍVE ZAHRANIČNEJ POLITIKY SR
BILLATERAL ACADEMIC FORUM SLOVAKIA – FRANCE IN THE
PERSPECTIVE OF INTERNATIONAL POLICY OF SLOVAK REPUBLIC
Fakulta managementu Univerzity Komenského, Bratislava
November 25th, 2016
1. European Integration – its challenges and development
2. European economic integration (Slovak Presidency of the European Council)
3. International relations and International institutions
4. Slovak – France from the perspectives of international policy, enterprising and education
5. Labour force and competitive labour market
6. Sustainability development issues in the economic, environmental, political cultural and
social dimension
7. Academia and its potential contribution to tackling migration problems International
Scientific
2
All rights reserved.
No part of the proceedings should be reproduced, retained and retrieved in anz format without
a written permission from the publisher.
ISBN 978-80-7552-541-3
3
Scientific Committee: Prof. RNDr. Jozef Komornik, DrSc., Faculty of Management Comenius University, Bratislava Prof. JUDr. Daniela Novackova, PhD. Faculty of Management Comenius University, Bratislava Doc. Rene Pawera PhD. Faculty of Management Comenius University, Bratislava Prof. RNDr. Michal Gregus, PhD. Faculty of Management Comenius University, Bratislava Celine Blondeau,PhD., L’ Universite de Catholique, Lille, France Prof. Jean-Noel Ory, PhD., L’Universite de Lorraine, Nancy, France Vincent Fromentin, PhD. ., L’Universite de Lorraine, Nancy, France Prof. Alain Buzelay, ., L’Universite de Lorraine, Nancy, France Doc. Marian Suplata, University of Matej Bel, Banska Bystrica, Slovakia Doc. Emilia Zimkova PhD. University of Matej Bel, Banska Bystrica, Slovakia Satyendra Singh, University of Winipeg, Canada Dr. Tapas R Dash, Build Bright University, Cambodia, Dr. Mornay Roberts-Lombard, University of Johannesburg, South Africa Dr. Naliniprava Tripathy, Indian Institute of Management (Shillong), India Dr. Maria J Trono-Lumawig, University of the Philippines, Philippines Dr. Irina Vashko, Academy of Public administration, Belarus Dr. Xiaozheng Zhang, Nottingham Trent University, UK Dr. Susan Prattis, American University in Beirut, Lebanon
Organisation Committee: Doc. RNDr. Darina Saxunová, PhD. Doc. PhDr. Paulina Stachová, PhD. Mgr. Lucia Paškrtová, PhD. Mgr. Rita Szarková PhDr. Ľudmila Mitková, PhD. Mgr. Katarína Rentková, PhD. Ing. Jarmila Wefers, PhD. Mgr. Frederic Delaneuville, PhD. Hans Bertrandt Mgr. Lenka Chorvatovičová Mgr. Lucia Kočišová
Reviewers: Doc. Ing. Viera Sysáková, CSc. Prof. JUDr. Daniela Nováčková, PhD. Prof. Alain Buzelay PhD. Prof. RNDr. Jozef Komorník, DrSc. Doc. Marian Šuplata PhD. Doc. RNDr. Darina Saxunová PhD.
Editors: Doc. RNDr. Darina Saxunová PhD. Mgr. Rita Szarková
4
Preface
Ladies and gentlemen, dear colleagues,
we are pleased to present the proceedings of international scientific “Forum académique
bilatéral - les relations franco-slovaques dans la politique étrangère de la République slovaque
(Bilaterálne A akademické fórum – Slovensko a Francúzsko v perspektíve zahraničnej
politiky SR (Billateral academic Forum Slovakia –France in the perspective of International
Policy)” sponsored and financed by the Ministry of Foreign and European Affairs of the
Slovak Republic. The mission of conference is” knowledge generation and transfer across the
world, not only across the francophone and francophille world.
The aim of the conference is to present the research of experienced or starting researchers,
academicians or practitioners, (both theoretical and empirical papers). The papers are
discussed in the following tracks: 1. European Integration – its challenges and development,
2. European economic integration (Slovak Presidency of the European Council), 3.
International relations and International institutions, 4. Slovak – France from the perspectives
of international policy, enterprising and education , 5. Labour force and competitive labour
market, 6. Sustainability development issues in the economic, environmental, political
cultural and social dimension and 7. Academia and its potential contribution to tackling
migration problems. The academicians present their results of the research aimed at one of the
abovementioned themes. Conference discussants and presenters emphasize the
implementation should be accomplished in the symbiosis of goals of all involved counterparts
– businesses, communities and governments encouraging their active participation in this
process. Each submission was double-peer-reviewed.
We are especially thankful to the devoted professor Dr. Daniela Nováčková, without her
enthusiasm for addressing these problems, this conference would not be possible. In addition
special thanks are for the members of the international programme committee and the
organizing committee who took large burden. We would like to extend our sincere gratitude
to all the reviewers who participated in a double-blind procedure process that has enabled us
to present here the selected papers of this conference. We would like to thank all others who
have contributed in any way to the conference, to all conference organizers for their good
job, as well as the authors for their trust and loyalty.
Bratislava, November 25, 2016 Assoc.prof RNDr. Darina Saxunová PhD.
5
Introduction
Les échanges au cours de cet atelier ont pu mettre en évidence les enjeux contemporains de la
construction européenne. Dans un monde globalisé où les économies sont de plus en plus
interdépendantes, la souveraineté des Etats est plus restreinte et l’Union européenne pourrait
permettre d’atténuer les effets pervers d’une mondialisation trop anarchique. Pourtant
l’Europe apparait souvent bien incapable de mettre en place une stratégie claire qui lui
permettrait de défendre efficacement ses valeurs. Les populistes, utilisant les peurs des
européens à des fins électoralistes, ont le vent en poupe partout en Europe. Le Brexit suscite
des interrogations et la construction européenne semble être à un tournant décisif de sa jeune
histoire. Par référendum les citoyens du Royaume-Uni ont souhaité retrouver leur liberté
d’action et le risque de l’éclatement de l’Union est réel. Pourtant, il est légitime de se
demander si les Etats européens sont plus à même de faire face individuellement aux enjeux
de la globalisation. Dans de nombreux domaines tels que le réchauffement climatique, la
régulation des migrations, l’évasion fiscale, ou encore la lutte contre le terrorisme, les
stratégies individuelles semblent être vouées à l’échec du fait de l’interdépendance croissante
des Etats et de la mobilité grandissante des individus, des capitaux, des « savoir-faires » et des
informations qui redéfinissent la notion de territoire. Il semble que ce n’est que collectivement
que les européens arriveront à préserver la paix et à assurer la prospérité du « vieux
continent ». Les ateliers du Forum académique universitaire franco-slovaque ont permis des
échanges fructueux entre étudiants, enseignants, responsables des ministères, élus et
représentants des institutions européennes. La question de la crise migratoire fut abordée et la
confrontation des idées a permis de comprendre les divergences concernant les solutions à
apporter. L’analyse de l’histoire et des contextes politiques internes permet de mieux
comprendre les différences de points de vue. Pourtant, les Etats européens sont globalement
d’accord sur l’essentiel : le retour des frontières entre les Etats n’est ni souhaité, ni
souhaitable, et une régulation européenne efficace du phénomène migratoire est nécessaire.
Lors des échanges, les étudiants ont défendu avec vigueur la libre circulation des personnes
en Europe et ils ont souligné la qualité du programme Erasmus qui leur permet d’étudier dans
d’autres pays européens et parfois de découvrir le multiculturalisme dont il ne faudrait pas
avoir peur. La coopération entre Etats dans le cadre de l’Union européenne, notamment entre
la France et la Slovaquie, permet d’apporter des solutions durables à des problèmes communs.
Celle-ci a permis de préserver la paix en Europe pendant plusieurs décennies mais la
construction européenne a rencontré également de nombreux autres succès. Par exemple,
6
l’avènement du Traité de Paris est une étape important dans la prise de conscience collective
des enjeux liés au réchauffement climatique et l’Europe apparait à la pointe de l’action sur
cette question. Le Professeur Yves Petit, qui a présidé cet atelier, a rappelé les enjeux de cet
accord et il a synthétisé les apports de la COP 22 qui s’est tenu à Marrakech du 7 au 18
novembre 2016. Il a par ailleurs souligné la qualité de la présidence slovaque du Conseil de
l’Union européenne qui a largement contribué à la ratification du Traité de Paris par le
Parlement européen le 4 octobre 2016.
Frédéric Delaneuville
7
TABLE OF CONTENT / OBSAH
PAPERS
French section/Francúzska sekcia:
Frédéric DELANEUVILLE: Les divergence européennes en matière de migration: vers un
nouveau clivage Est-Ouest ?.....................................................................................................10
Vincent FROMENTIN: La susbtituabilité entre les travailleurs immigrés et natifs en
France : le recours à une fonction de production ……………………………………….……29
Céline BLONDEAU: Panorama comparé de l'assurance française et slovaque.....................54
Frédéric DELANEUVILLE: Gouvernance européenne multi-niveaux et identités
...........…………………………………………………………………………………………68
English section/ Anglická sekcia:
Lenka CHORVATOVIČOVÁ a Darina SAXUNOVÁ: Earnings management after IFRS
implementations across the European Union ...........................................................................84
Giacomo MORABITO, Bruno S. SERGI: Migration and International Business Analysis on
the economic implications of the linkage…………….………………………………………91
Milan ORESKÝ: SCM Innovations - Demand And Supply Integration Management Concept
For Manufacturing Company..................................................................................................100
Bastian RINGSDORF, Jana KAJANOVÁ: International Financial Reporting Standards
and The Need of Hedge Accounting .....................................................................................119
Satyendtra SINGH, Tapas Ranajn DASH: Public-Private Partnerships: Value Addition
through Knowledge Transfer in Developing Countries and Emerging Markets....................126
Dušan ŠOLTÉS: Some Problems of the CEEC Transformation to the Modern Market
Economy................................................................................................................................143
Slovak section/ Slovenská sekcia
Janka KOTTULOVÁ: Pripravení na éru súťaživosti? Kariérny rozvoj výskumníkov a jeho
podpora na Slovensku ...........................................................................................................157
Silvia MATÚŠOVÁ: Vzdelávanie – Príspevok ku konkurencieschopnosti ........................166
8
Petra MILOŠOVIČOVÁ: Vystúpenie slovenskej republiky z medzinárodnej organizácie
.......................………………………………………………………………………………..180
Magdaléna MUSILOVÁ, Paulína STACHOVÁ: Hospodárska a menová únia a jej súčasné
výzvy ..........................................……………………………………………………………188
Katarína RENTKOVÁ: Regionálny a sociálny rozvoj v Slovenskej republike .................200
Paulína STACHOVÁ: Existujúce ukazovatele udržateľného ekonomického rastu Existing
.................................................................................................................................................210
Darina SAXUNOVÁ: Manažment migrácie a potenciálne možnosti jej financovania
………………………...…………………...………………………………………………...220
9
Francúzska sekcia
10
Les divergence européennes en matière de migration: vers un
nouveau clivage Est-Ouest?
Frédéric Delaneuville, PhD.1
Résumé
La question de la gestion des flux migratoires semble avoir exacerbé les divergences politiques entre
l’Ouest et l’Est de l’Europe. L’augmentation du nombre de migrants arrivés ces dernières années sur le
vieux continent a suscité des craintes notamment dans les Etats du groupe de Višegrad (V4). Dans ces
pays culturellement homogènes, les surenchères des leaders des partis nationalistes qui utilisent la peur
de l’étranger à des fins électoralistes ont poussé les Premiers ministres des pays du « V4 » à faire
évoluer leurs positions vis-à-vis des migrants et à contester les mécanismes adoptés par les institutions
de l’Union européenne en vue de gérer les demandeurs d’asile. Ils se sont opposés à la mise en place
effective de la politique dite de « relocalisation » et ils ont défendu leur vision commune de la question
migratoire.
Mots clés: Union européenne, migration, nationalisme, quotas, Višegrad, déclaration de Bratislava
Abstract
A matter of migratory flows management seems to have exacerbated political divergences between
Western and Eastern Europe. The increase in the number of migrants arriving in the old continent in
recent years has given rise to fears, particularly in the states of the Višegrad group. In these culturally
homogeneous countries, the outbidding of leaders of nationalist parties who use the fear of foreigners
for electoral purposes has led the heads of state and government of the "V4" countries to change their
positions vis-à- vis migrants and to challenge the mechanisms adopted by the institutions of the
European Union to manage asylum seekers. They objected to the effective implementation of the so-
called "relocation" policy and defended their common vision of the migration issue.
Keywords: European Union, migration, nationalism, quotas, Višegrad, Bratislava Declaration
JEL Classification: F22, J61,
1Faculté de management, Université Comenius, Odbojarov 10, Bratislava – Email: [email protected]
11
Introduction
Selon l’Agence des Nations Unies pour les réfugiés, plus de 65 millions de personnes ont été
forcés de se déplacer en 2015. Beaucoup n’ont pas quitté leurs Etats2 mais d’autres ont pu
trouver refuge dans un pays voisin3 . Certains ont tenté leurs chances en Europe dans l’espoir
d’y trouver une vie meilleure. Les institutions européennes et les Etats ont dans un premier
temps sous-estimé l’ampleur de ce phénomène migratoire et leurs conséquences politiques
pour l’ensemble des pays de l’Union. La Grèce et l’Italie ont multiplié les appels à l’aide.
FRONTEX et les agences des Nations-Unies4 avaient tenté d’attirer l’attention sur les risques
d’un exode massif. Sans succès. N’ayant pas les moyens de contrôler leurs frontières, ces
pays se sont rapidement vu dépasser et ils ont vu entrer sur leurs territoires des migrants et des
demandeurs d’asile sans les identifier et les enregistrer comme le prévoir le règlement de
Dublin. Les chefs d’Etat et de gouvernement des pays de l’UE ont été amené à gérer dans
l’urgence ces flux migratoires et le manque de coordination entre les leaders européens a
entrainé une importante crise politique. Les institutions de l’UE se sont montrées incapables
de trouver des solutions efficaces pouvant faire consensus et de nouveaux les égoïsmes
nationaux sont réapparus au grand jour. L’Allemagne a devancé ses partenaires en annonçant
mesures généreuses vis-à-vis des migrants5 mais celles-ci, prises de manière unilatérale et
sans concertation préalable des autres Etats européens, furent très critiquées notamment dans
les pays du groupe du V4. Viktor Orban, radicalement opposé à l’accueil massif de migrants,
apparu comme le chef de file de la contestation de la position allemande sur cette question. Le
Premier ministre Hongrois, qui a fait construire un « mur anti-migrants » entre la Hongrie et
la Serbie, continue à mener sans complexe sa politique considérant que l’afflux des réfugiés
en Europe est une menace pour l’identité chrétienne de l’Europe.
La question de la gestion des flux migratoires semble avoir exacerbé les divergences
politiques entre également entre l’Ouest et l’Est de l’Europe mais également entre les
souverainistes et les européanistes. Alors que le Brexit a suscité un émoi dans toute la classe
2 Si 40,8 millions se sont déplacés à l’intérieur de leurs Etats et près de 21,3 millions étaient considérés comme des réfugiés.
Plus de la moitié d’entre-deux (54%) proviennent de Syrie (4,9millions), d’Afghanistan (2,7 millions) ou de Somalie (1,1
million). «Le déplacement forcé atteint un niveau sans précédent ». Site officielle de l’UNHCR
http://www.unhcr.ch/fr/presse/nouvelles/artikel/f59b792576e8e8c185e007dffd31c403/le-deplacement-force-atteint-un-
niveau-sans-precedent.html Consultation le 22 novembre 2016. 3 La Turquie a accueilli 2,5 millions de migrants. Le Pakistan en a accueilli 1,6 million, le Liban 1,1 million et le
République Islamique d’Iran 979 400, l’Ethiopie 736 100 et la Jordanie 664 100 selon le site officielle de l’UNHCR.
4 L’Agence des nations unies pour les réfugiés (UHHCR) et le Programme Alimentaire Mondial (PAM). 5 Annonce en septembre 2015 de l’accueil de 800 000 demandeurs d’asile et de l’absence de renvoi des réfugiés syriens en
application la « clause humanitaire » du règlement de Dublin.
12
politique européenne, la mise en place d’une gestion efficace des flux migratoires apparait
comme une nécessité dans un contexte où l’opinion publique en Europe est globalement peu
favorable à l’accueil des migrants. L’inquiétude des citoyens sur cette question est manifeste.
En effet, l’augmentation exponentielle du nombre de demandeurs d’asile en 2015 a suscité
des craintes, souvent irrationnelles, qui furent amplifiées par les médias. Poussés par les
sondages d’opinion et par les leaders des partis nationalistes qui utilisent la peur de l’étranger
à des fins électoralistes, les chefs de gouvernement des pays du groupe de Višegrad ont
exprimé leurs divergences vis-à-vis des mécanismes adoptés dans l’urgence par les
institutions de l’Union européenne en vue de gérer l’afflux migratoire. Ils se sont opposés à la
mise en place effective de la politique dite de « relocalisation ». Contraints d’accueillir des
migrants, ils ont parfois exprimé leurs souhaits de recevoir prioritairement des réfugiés
chrétiens. Les quatre pays du groupe de Višegrad ont clairement mis en avant leur conception
souverainiste de la gestion de la crise migratoire refusant les mécanismes européens portant
atteinte à leurs souverainetés. Ils souhaitent que l’accueil des migrants se fasse uniquement
sur la base du volontariat et, par ailleurs, ils proposent des dispositifs innovants visant à
renforcer la sécurité des citoyens de l’Union.
Objectif et methode
L’objectif de cet article est d’analyser les récentes prises de position en matière migratoire des
chefs de gouvernement des Etats du groupe de Višegrad qui se sont notamment matérialisées
par une déclaration commune à l’issu du sommet informel de Bratislava du 16 septembre
2016. L’analyse de leurs contextes politiques, sociologiques, historiques et juridiques
permettra de mieux comprendre les divergences affichées par les pays du V4 vis-à-vis de la
stratégie adoptée par l’Union européenne.
Recontextualisation politique des prises de position des chefs d’etat et de
gouvernement des pays du groupe de visegrad
A. L’immigration : une préoccupation des peuples d’Europe centrale
Force est de constater une augmentation sensible de l’importance de la préoccupation
migratoire dans les opinions publiques européennes depuis 2010. Les études d’Eurostat
montrent que c’est l’immigration qui arrive en tête des préoccupations des européens. En mai
2016, 48% des personnes interrogées considéraient que l’immigration est un des deux
problèmes les plus importants auxquels l’Union européenne doit faire face. L’immigration et
13
le terrorisme (39%), sont ainsi identifiés comme les défis majeurs à relever par l’Union loin
devant la situation économique (19%) et le chômage (15%). « Sur la courte période des cinq
dernières années l’immigration en tant qu’enjeu important pour l’Union est passée de la
quatrième place à la première. En 2015, l’enjeu de l’immigration par rapport à l’Union
européenne a connu une évolution de +20 points » 6. Ainsi la question migratoire est devenue
un facteur structurant au sein de l’opinion publique européenne à l’Ouest comme à l’Est de
l’Europe ce qui permet de relativiser le clivage Est-Ouest sur cette question.
Tableau n° 1: Les Européens et la question migratoire
Source : PERRINEAU, P. 2016. Les Européens et la question migratoire. Bruxelles : Question d’Europe, n°
403. Septembre 2016. [consulté 19.09.2016].
Accessible sur Internet : http://www.robert-schuman.eu/fr/doc/questions-d-europe/qe-403-fr.pdf
L’incapacité de l’Union européenne à maitriser les flux migratoires a amplifié les craintes des
citoyens européens vis-à-vis de ces populations, principalement musulmanes, et plus
particulièrement dans les pays d’Europe centrale qui sont homogènes d’un point de vue
culturel et religieux. Contrairement à la France, qui fut traditionnellement une terre d’accueil
qui a connu au cours son histoire de nombreuses vagues d’immigration, ces pays n’ont jamais
accueilli récemment des populations musulmanes. Leur rapport historique aux frontières et
6 PERRINEAU, P. 2016. Les Européens et la question migratoire. Bruxelles : Question d’Europe, n° 403. Septembre 2016.
[consulté 19.09.2016]. Accessible sur Internet : http://www.robert-schuman.eu/fr/doc/questions-d-europe/qe-403-fr.pdf
14
aux migrations peut expliquer les divergences affichées récemment car leur histoire tragique
au XXème siècle n’a pas du tout favorisé l’ouverture à l’autre7. Il convient également de
remarquer que ces pays n’ont pas joué un rôle actif dans le bouleversement des grands
équilibres au Moyen-Orient contrairement à d’autres grands Etats européens. Au demeurant,
les pays du V4 n’ont pas de passé colonial et cela explique l’absence de familiarité et de dette
morale à régler à l’égard des populations extra-européennes mais également l’absence de
culpabilité, qui peut être interprétée comme de l’indifférence vu de l’Ouest, vis-à-vis de ces
populations8.
En Europe centrale, l’immigration, et plus particulièrement de populations musulmanes, est
souvent perçue comme un danger potentiel. En Hongrie, l’invasion territoriale par l’Empire
Ottoman, toujours présent dans l’inconscient collectif, est un traumatisme historique qui vient
légitimer cette crainte. A cela vient s’ajouter une méconnaissance des différents courants de
l’islam et du multiculturalisme de l’Ouest souvent présenté par les medias comme un exemple
à ne pas suivre. L’inconnu fait peur et, logiquement, la préoccupation de la gestion par
l’Union européenne de l’immigration a progressé beaucoup plus rapidement dans les Etats du
groupe de Višegrad que dans les autres pays de l’UE (+50,5 points contre 12 points).
Tableau n° 2: Les opinions publiques européennes et l’immigration
2011 2016
Union européenne 20 48 +12
France 27 35 +8
Groupe Višegrad 10,5 61 +50,5
République tchèque 12 67 +55
Hongrie 10 67 +57
Pologne 10 51 +41
Slovaquie 10 59 +49 Source: (PERRINEAU, 2016).
Considèrent que l’immigration est un des deux plus importants problèmes auxquels est
confrontée l’UE.
Cette crainte du multiculturalisme s’explique également par le fait qu’il s’est créé dans
l’inconscient collectif un lien entre l’immigration et le terrorisme. Cette association est
7 FONDATION ROBERT SCHUMAN. 2016. Crise des réfugiés : une nouvelle fracture "Est-Ouest" en Europe? Entretien
avec Lukas Macek. Octobre 2015. [consulté 16.11.2016] Accessible sur Internet : http://www.robert-
schuman.eu/fr/entretiens-d-europe/0088-crise-des-refugies-une-nouvelle-fracture-est-ouest-en-europe 8 FONDATION ROBERT SCHUMAN Idem.
15
confortée par les medias et même, ce qui est plus surprenant, par de nombreuses élites
intellectuelles. Le fait que beaucoup de djihadistes ayant perpétrés des actes terroristes en
France et en Belgique ont transité par la Hongrie tend à conforter les amalgames.9 Il est
intéressant de remarquer, que bien que touché de plein fouet par les actes terroristes, les
français apparaissent dans cette étude moins préoccupés par la gestion de l’immigration que
leurs homologues des pays du groupe de Višegrad. Cela s’explique par le fait que la France a
connu au cours de son histoire de nombreuses vagues d’immigration et que les français ont
une certaine expérience avec le multiculturalisme. La France compte selon certaines
estimations10 plus de cinq millions de musulmans11 et les français d’autres confessions
peuvent constater que les musulmans sont les premières victimes de l’intégrisme et des
stigmatisations qu’il provoque. Certes, les attaques terroristes ont pu entrainer une montée de
l’islamophobie, mais le préjugé visant à voir dans chaque musulman un terroriste potentiel
peut être déconstruit par les français dans leur vie quotidienne lorsqu’ils côtoient des
musulmans parfaitement intégrés dans la République. Les pays d’Europe centrale, de par leur
histoire, sont beaucoup plus homogènes d’un point de vue culturel et religieux. Nombreux
sont les ressortissants des pays du groupe du V4 qui n’ont jamais côtoyé un musulman. Ils
n’ont entendu parler de l’islam qu’à travers les medias et ils en ignorent les différentes
mouvances. Les actes perpétrés par l’Etat islamique ont donc entrainé des inquiétudes et la
création d’un amalgame entre islam et terrorisme. Pour beaucoup de citoyens d’Europe
centrale, accueillir des migrants c’est donc prendre le risque d’accueillir des terroristes. Ce
raccourci simplificateur occulte que les musulmans poussés à l’exil sont des victimes
persécutées par les intégristes et qu’ils n’aspirent qu’à une vie meilleure en Europe. Ces
amalgames entre migrants, Islam et Islamiste qui vise à faire de ces populations déracinées
des terroristes potentiels existent également en Europe de l’Ouest mais, dans les pays
9 LE MONDE. 2016 Breteau, P.; Dahyot, A.; Vincent, E.; Seelow, S.; Grandin, J.; Holzinger, F. : Les attentats du 13-
Novembre, une histoire européenne. Novembre 2016. [consulté 22.11.2016]. Accessible sur Internet :
http://www.lemonde.fr/les-decodeurs/visuel/2016/11/12/attentats-du-13-novembre-une-histoire-
europeenne_5030011_4355770.html#FCaizxFOmOWFFQfD.99
10 La loi française interdit depuis 1872 de poser la question de la religion lors des recensements effectués par les organismes
publics. La loi du 6 janvier 1978 a réaffirmé ce principe : «Il est interdit de collecter ou de traiter des données à caractère
personnel qui font apparaître, directement ou indirectement, les origines raciales ou ethniques, les opinions politiques,
philosophiques ou religieuses...».
11 Estimation du Ministre de l’intérieur Claude Géant en 2010. LE FIGARO. 2016 Vampouille, T. : France : comment est
évalué le nombre de musulmans. Avril 2011. [consulté 22.11.2016]. Accessible sur Internet : http://www.lefigaro.fr/actualite-
france/2011/04/05/01016-20110405ARTFIG00599-france-comment-est-evalue-le-nombre-de-musulmans.php
16
d’Europe centrale, ils sont malheureusement trop souvent relayés par les élites intellectuelles
et politiques12.
La déclaration du polonais Donald Tusk, Président du Conseil européen, lors du sommet de
Bratislava est assez révélatrice du discours produit par les élites politiques qui entérine de
manière implicite le lien entre l’immigration et le terrorisme : « Les citoyens sont préoccupés
par une impression d'absence de contrôle et par les craintes liées aux migrations, au terrorisme
et à l'insécurité économique et sociale.13» Le fait que mot migration soit accolé au mot
terrorisme dans une allocution prononcée dans l’enceinte du Conseil européen n’est pas
anodin. Il illustre le lien qui est fait, de manière plus ou moins consciente, entre deux
phénomènes. Cette association explique que cette peur de l’étranger a pris une dimension
particulièrement inquiétante dans des pays qui ne sont pourtant pas la destination privilégiée
des migrants. Celle-ci est exploitée par les partis populistes à des fins électoralistes.
B. Des craintes exploitées à fins électoralistes par les partis nationalistes et les
populismes
La montée de l'extrême droite n'est pas limitée à la « vieille Europe » mais lors de récentes
élections, les forces nationalistes et populistes ont connu de fortes dynamiques se nourrissant,
entre autres, d'inquiétudes par rapport à la question migratoire14. En Hongrie, parti Jobbik a
obtenu plus de 20 % des voix lors des élections législatives de 2014 remportées par le Fidesz
de Victor Orban. En Slovaquie, les deux principaux partis nationalistes15 ont remporté plus de
16% des voix lors des dernières élections législatives obligeant le premier ministre Robert
Fico à composer avec un des deux dans la coalition actuellement au pouvoir16. En Pologne,
les réformes entreprises par le parti Droit et justice (Prawo i Sprawiedliwosc) suscite des
interrogations sur l’évolution de l’Etat de droit depuis la réforme du tribunal constitutionnel
en 2015. Au demeurant, le Conseil national de lutte contre la discrimination raciale a été
dissous par le parti au pouvoir aux grands damnes de l’Ombudsman polonais. Pour Adam
Bodnar « il y a un lien direct entre la crise migratoire qui touche l'Union européenne depuis
un an et la hausse des cas de haine raciale et de violences en Pologne (…) Les craintes
formulées par certains partis politiques à propos des réfugiés ont alimenté des commentaires
12 FONDATION ROBERT SCHUMAN Idem. 13 EUROPA FORUM. 2016. Sommet de Bratislava - Une déclaration, une feuille de route, l’unité affichée entre la France et
l’Allemagne alors que l’Italie prend ses distances et une déclaration commune du groupe de Višegrad qui veut peser sur
l’avenir de l’UE. Septembre 2016. [consulté 19.09.2016]. Accessible sur Internet :
http://www.europaforum.public.lu/fr/actualites/2016/09/bratislava-declaration-visegrad-bettel/index.html 14 PERRINEAU, P., Idem 15 Le « parti national slovaque » présidé par Andrej Danko a reçu 8,64% des voix et le parti populaire « Notre Slovaquie » de
Marian Kotleba 8,04%. 16 L’actuel ministre de l’enseignement, M. Plavcan, a été désigné par le parti SNS.
17
racistes sur internet, sans que vienne une condamnation ferme de la part de principaux
acteurs de la vie publique 17».
En Hongrie, en République tchèque, en Slovaquie et en Pologne les manifestations anti-
migrants ont défrayés la chronique en 2015 et 2016 alors que l’Union européenne tentait de
mettre en place un système de quotas de répartition des réfugiés18. Ces manifestations souvent
l’œuvre de minorités extrémistes, surfant sur les angoisses identitaires des populations, ont
parfois connus des débordements violents. Ce fut le cas en Pologne où des migrants en
provenance du Moyen-Orient ainsi que les musulmans furent visés par actes racistes.
« Plusieurs agressions ont eu lieu ces derniers mois sans pour autant qu’il y ait de mort. Les
mouvements ultra nationalistes incitent régulièrement à la haine raciale lors de
manifestations et le pouvoir ferme les yeux dessus.19 » Selon les données du parquet, en
Pologne en 2015 plus de 1 500 procédures pénales étaient en cours dans des affaires de
discrimination et de haine raciale contre seulement une soixantaine en 2009.
Certains responsables politiques n’ont pas hésité à utiliser cette peur de l’étranger à fins
électoralistes en organisant des référendums locaux anti-migrants. Dans la ville de
Gabcikovo20, un référendum local anti-migrant s’est tenu le 2 aout 201521. La quasi-totalité
des suffrages exprimés était hostile à l’accueil des migrants22. A une toute autre échelle, un
référendum national fut organisé en Hongrie le 2 octobre 2016 sur la question de la
relocalisation contraignante des demandeurs d’asiles proposée par l’Union européenne23.
Même si le résultat du scrutin fut invalidé du fait du faible taux de participation qui ne fut que
de 40,1%, plus de 98,3% des suffrages exprimés (soit 3,2 millions de votes) furent
17 Propos d’Adam Bodnar recueillis par l’AFP. RT. 2016. «Pas trop efficace» : la Pologne dissout le Conseil de lutte contre
la discrimination raciale. Mai 2016. [consulté 16.11.2016]. Accessible sur Internet :
https://francais.rt.com/international/20095-gouvernement-polonais-dissout-conseil-lutte 18 République tchèque Manifestation anti-migrant 6 février 2016, manifestation 20 juin à Bratislava, acte xénophobe en
Pologne : TYDEN.CZ. 2016. V Polsku přibývá rasistických útoků, nejvíce proti muslimům. Septembre 2016. [consulté
18.11.2016]. Accessible sur Internet : http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/v-polsku-pribyva-rasistickych-utoku-
nejvice-proti-muslimum_397962.html
19 Propos d’Adam Bodnar » recueillis par l’AFP 20 Ce village originairement nommé Beš fut renommé en 1948 Gabcikovo en hommage à Jozef Gabcik, héros de la seconde
guerre mondiale qui avait émigré en France puis en Angleterre durant l’occupation. Il paiera de sa vie son combat contre le
fascisme après avoir mené à termes l’opération Anthropoïde. 21 RT. 2015. Le village slovaque de Gabcikovo est terrifié par les migrants. Août 2015. [consulté 16.11.2016]. Accessible sur
Internet : https://francais.rt.com/international/6185-slovaquie-gabcikovo-migrant
22 96% des votes exprimés étaient contre l’accueil de migrants dans ce village. Le taux de participation fut de 58%. Source :
Ministère de l’intérieur de la république slovaque. 23 LE FIGARO. 2016. Un référendum antimigrants en Hongrie organisé dimanche. Octobre 2016. [consulté 17.11.2016].
Accessible sur Internet : http://www.lefigaro.fr/international/2016/09/30/01003-20160930ARTFIG00399-un-referendum-
antimigrants-en-hongrie-organise-dimanche.php
18
défavorables au fait que «l'UE puisse décréter une relocalisation obligatoire de citoyens non
hongrois en Hongrie sans l'approbation du Parlement»24.
Les partis nationalistes et les populismes ont su tiré profit de la peur de l’étranger qui est
associé, plus ou moins consciemment, à l’insécurité et au terrorisme. Ils ont souhaité
apparaitre comme les seules forces politiques capables d’assurer la sécurité des citoyens dans
une logique purement hobbesienne. Sécurité contre liberté c’est clairement le contrat politique
proposée par les partis d’extrême droite qui n’hésite pas à remettre en cause la libre
circulation des personnes en Europe, à proposer le rétablissement de frontières nationales
hermétiques et le renforcement des forces armées pour garantir la sécurité des citoyens
prétendument menacée. Cette surenchère sécuritaire à amener les partis traditionnels à faire
évoluer leurs positions vis-à-vis des migrants. A des fins électoralistes, les partis traditionnels
ont parfois repris à leur compte les arguments de l’extrême droite plutôt que de rassurer des
populations n’ayant aucune expérience avec le multiculturalisme.
Poussée par des opinions publiques défavorables à l’accueil des migrants et par la montée en
puissance des courants nationalistes, les chefs de gouvernement des pays du groupe de
Višegrad ont affiché leurs différences vis-à-vis des solutions proposées dans l’urgence par
l’Union européenne pour gérer l’afflux de migrants.
La politique europeenne de gestion des flux migratoires contestee par les
pays du groupe de visegrad
A. La contestation du plan de relocalisation
Pour coordonner et faire face à l’afflux de réfugiés, la Commission européenne a proposé un
plan d’action. Lors une réunion extraordinaire du Conseil « Justice et affaires intérieures » le
22 septembre 2015 à Bruxelles, les ministres ont adopté à la majorité qualifiée le mécanisme
provisoire de relocalisation d’urgence de 120 000 personnes ayant besoin d'une protection
internationale. Ce Conseil avait été convoqué par la Présidence luxembourgeoise pour
avancer rapidement sur ce dossier, après qu’une majorité de pays avaient soutenu un accord
de principe sur cette relocalisation lors d’une session extraordinaire du Conseil Justice affaires
intérieures du 14 septembre 2015.
24 SPECTATOR. 2016. Hungarian referendum shows a clear message. Octobre 2016. [consulté 17.11.2016]. Accessible sur
Internet : http://spectator.sme.sk/c/20343395/hungarian-referendum-shows-a-clear-message.html
19
Il convient de remarquer que dès le début du mois de septembre 2015, l’Allemagne et la
France s’étaient mises d’accord, sur le principe de "quotas contraignants" pour l’accueil des
demandeurs d’asile par les pays de l’Union Européenne. En revanche, les chefs d’Etat de
gouvernement des pays du groupe de Višegrad avaient fait savoir leurs réticences vis-à-vis de
tout mécanisme coercitif de relocalisation. Ainsi la République tchèque, la Slovaquie, la
Hongrie et la Roumanie ont voté contre ce mécanisme adopté à la majorité qualifiée. La
Pologne en revanche s’était désolidarisée des trois autres pays du groupe de Višegrad en
adoptant une posture « pro-européenne ».
Au lendemain du vote des quotas, le Premier ministre slovaque Robert Fico annonçait déjà
son intention de saisir le Cour de justice de l’UE et qu’il n’appliquerait pas la décision. La
Hongrie était également hostile à ce mécanisme qui aurait pu pourtant permettre de mieux
répartir l’effort de solidarité et qui aurait pu être favorable à ce pays qui se trouve sur
l’itinéraire des migrants qui souhaitent rejoindre l’Allemagne ou l’Angleterre. La Slovaquie et
la Hongrie ont saisi la Cour de Justice de l’Union pour faire annuler ces quotas qu’ils
considéraient comme représentant « une atteinte aux droits des Parlements nationaux et du
Parlement européen 25».
Par ailleurs, les premiers ministres de ces deux pays ont annoncé leur volonté d’accueillir
uniquement des réfugiés chrétiens. Ivan Netik porte-parole du ministère de l’Intérieur de la
République slovaque a expliqué que son pays s'estimait mieux à même d'aider des chrétiens à
s'installer harmonieusement : «Nous voulons choisir des gens qui veulent vraiment entamer
une nouvelle vie en Slovaquie. En tant que pays chrétien, la Slovaquie peut aider les chrétiens
de Syrie à fonder un nouveau foyer (…) Pour la plupart des migrants, nous ne sommes qu'un
pays de transit. Nous avons une toute petite communauté musulmane. Nous n'avons même pas
de mosquée».26 Le gouvernement slovaque a également déclaré vouloir interroger les
migrants sur leur religion à leur arrivée sur le territoire slovaque27. Ces dirigeants semblent
oublier que les racines chrétiennes de l'Europe en font nécessairement une terre d'accueil aux
populations qui n'ont pas les mêmes racines. Au demeurant, les responsables qui défendent
25 LE MONDE. 2015. Après la Slovaquie, la Hongrie porte plainte contre les quotas de migrants dans l’UE. Décembre 2015.
[consulté 17.11.2016]. Accessible sur Internet : http://www.lemonde.fr/europe/article/2015/12/03/apres-la-slovaquie-la-
hongrie-porte-plainte-contre-les-quotas-de-migrants-dans-l-ue_4823770_3214.html 26 GEOPOLIS. 2015. La Slovaquie dit préférer accueillir des réfugiés chrétiens. Août 2015. [consulté 18.11.2016].
Accessible sur Internet : http://geopolis.francetvinfo.fr/la-slovaquie-dit-preferer-accueillir-des-refugies-chretiens-75189 27 TELEGRAPH. 2015. Slovakia refuses to accept Muslim migrants. Août 2015. [consulté 18.11.2016]. Accessible sur
Internet : http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/slovakia/11811998/Slovakia-refuses-to-accept-Muslim-
migrants.html
20
cette position discriminatoire vont à l’encontre de la position officielle de l’église romaine et
du pape François qui vise à accueillir et à intégrer les migrants.
Ces prises de position sont également en contradiction avec les valeurs européennes présentes
dans la Charte des droits fondamentaux de l’Union et notamment à l’article 21 qui prévoit28
qu’ « Est interdite toute discrimination fondée notamment sur le sexe, la race, la couleur, les
origines ethniques ou sociales, les caractéristiques génétiques, la langue, la religion ou les
convictions, les opinions politiques ou toute autre opinion(…) ». La Commission européenne
a par ailleurs exprimé son mécontentement vis-à-vis de la position de la position slovaque.
Annika Breidthardt porte parole de l’« Institution gardienne des traités » a annoncé son
intention de prévenir toute forme de discrimination religieuse29.
M. Orban a tenté de faire adopter une loi visant à rendre inconstitutionnel la relocalisation par
l’Union européenne des demandeurs d’asiles en Hongrie. Un tel amendement nécessitait la
majorité des deux tiers mais lors du vote le 8 novembre 2016 le parti extrême droite Jobbik
s’est abstenu et il a manqué deux voix pour que la réforme constitutionnelle soit adoptée. Il
s’agit d’un échec politique au niveau national pour Viktor Orban de cette manœuvre
politicienne visait essentiellement à redorer l’image du « chef du petit pays d’Europe centrale
qui résiste à l’envahisseur » auprès de l’électorat d’extrême droite.
Au delà de l’utilisation électoralistes des angoisses générées par les flux migratoires, il
convient de constater que le mécanisme de relocalisation est à ce jour un échec de la
Commission européenne n’ayant pu contraindre les Etats à respecter leurs engagements.
L’objectif initial, fixé en septembre 2015, était de relocaliser 160 000 personnes de ces deux
pays en deux ans30. Les Etats du groupe de Višegrad comme la grande majorité des Etats
européens dont la France n’ont pas respecté leurs engagements.
28 Article 21 Charte de droits fondamentaux de l’Union européenne sur non-discrimination 29 GEOPOLIS, idem
30 LE MONDE. 2015. Relocalisation de migrants en Europe : moins de 6 000 personnes hébergées en un an. Septembre
2016. [consulté 18.11.2016]. Accessible sur Internet : http://www.lemonde.fr/societe/article/2016/09/28/relocalisation-des-
migrants-en-europe-moins-de-6-000-personnes-concernees-en-un-an_5004887_3224.html
21
Tableau n° 3: Relocalisation d’urgence
Places crées Relocalisation
en provenance
de Gréce
Relocalisation
en provenance
d’Italie
Total
PL 100 X X X
SK 100 X 9 9
CZ 50 X 12 12
H X X X X
UE 18 937 1 757 5 825 7 582 Source : Commission européenne, Relocalisation d’urgence (mis à jour le 22 novembre 2016).
Le plan de relocalisation de migrants adopté par les Etats membres n’avait permis au 22
novembre 2016 de ne répartir que 7582 demandeurs d’asile arrivés en Grèce et en Italie, soit
4,7% de l’objectif fixé par la Commission. Le mécanisme de relocalisation proposé par
l’Union européenne est à ce jour un échec flagrant.
Dès le départ les pays du groupe de Višegrad se sont montrés hostile au mécanisme de
relocalisation. L’analyse de la déclaration commune prononcée le 16 septembre 2016 en
marge du sommet informel des 27 à Bratislava permet de mieux comprendre la position des
pays du groupe de Višegrad sur ce point.
B. La position des pays du groupe de Višegrad : la déclaration commune du sommet
informel de Bratislava
Lors du sommet informel de Bratislava le 16 septembre 2016, les dossiers politiques
« sensibles » comme celui des relocalisations furent évités. Il s’agissait d’afficher l’unité
européenne au lendemain du Brexit. Ainsi « l’esprit de Bratislava » visait à unir plutôt qu’à
diviser. « L’esprit de Bratislava était un esprit de collaboration », a assuré Angela Merkel.
Pourtant lors de ce sommet informel, les divisions sont réapparues au grand jour, comme
l’illustre les déclarations faites par le chef du gouvernement italien en marge du sommet. Sur
le thème de l’immigration, Matteo Renzi a constaté que « la solution retenue au sommet de
Malte est restée lettre morte ». En effet lors du sommet de La Valette, les chefs d'État ou de
gouvernement européens et africains s’étaient entendus sur un plan d'action visant notamment
à s'attaquer aux causes profondes de la migration irrégulière et des déplacements forcés de
population et à intensifier la coopération concernant les migrations et la mobilité légales. Pour
le chef du gouvernement italien le bilan du sommet de Bratislava, qui ne fut pour lui qu’une
« belle croisière sur le Danube », est pour le moins mitigé. Les échéances électorales
importantes en France et en Allemagne en 2017 peuvent permettre d’expliquer que les
22
réformes attendues par les pays européens qui se trouvent sur les itinéraires des migrants ne
furent pas prises mais il était certainement judicieux de ne pas afficher les divisions de
l’Europe dans la période « post-traumatique » qui a suivi le Brexit.
Mais Matteo Renzi ne fut pas le seul à afficher ses divergences. En marge de ce sommet, les
chefs d’Etat et de gouvernement des pays du groupe de Višegrad ont présenté leur position
lors d’une déclaration commune à la presse31. Cette courte déclaration faite en marge du
sommet informelle de 2016 du est révélatrice de la position commune affichée par ces quatre
Etats. Par exemple, il y est mentionné la « notion de solidarité flexible » qui sous-entend
l’idée, qui relève d’une approche souverainiste, que les relocalisations doivent être réalisées
sur la base du volontariat et qu’aucun mécanisme coercitif ne devrait pouvoir imposer la prise
en charge de demandeurs d’asile. Ainsi « l’expérience des pays en termes de migration et le
potentiel d’accueil des Etats devrait être prise en considération ». Il est important de
recontextualiser ce concept de « solidarité flexible » qui est apparu peu de temps après le
Forum économique de Krynica, en Pologne, au cours duquel Viktor Orbán et Jarosław
Kaczyński, chef du parti conservateur Droit et Justice au pouvoir en Pologne, ont participé à
un débat durant lequel ils ont appelé à une contre-révolution culturelle en Europe. Viktor
Orbán a déclaré au cours de ce débat que «les élites européennes, les décideurs politiques, les
personnes qui dirigent les médias s’imaginent que le développement de l’humanité passe par
la liquidation de nos identités, qu’il n’est pas moderne d’être Polonais, Tchèque ou Hongrois,
qu’il n’est pas moderne d’être chrétien."(…)" Une nouvelle identité est apparue à la place,
celle d’Européen. On a voulu presser les choses. Et que nous dit le Brexit ? Les Britanniques
ont dit "non". Ils ont voulu rester Britanniques. […] L’identité européenne n’existe pas, il y a
des Polonais et des Hongrois» 32.
Ainsi le concept, clairement souverainiste, de « solidarité flexible » fut associé fut donc
indirectement associé à la remise en cause de l’identité européenne. Souvent la logique
supranationale de l’Union Europe est critiquée par les chefs d’Etats du groupe de Višegrad.
Ils affichent régulièrement leurs préférences pour une « Europe des nations » et pour approche
purement intergouvernementale qui préserverait la souveraineté des Etats. Ce concept de
solidarité flexible a été très critiqué, notamment par le ministre des affaires étrangères
31 Joint Statement of the Heads of Governments of the V4 Countries, Bratislava, 16 September 2016
32 EUROPAFORUM. 2016. Jean Asselborn met en garde contre un "Kulturkampf" dans l’UE et rejette le concept de
"solidarité flexible" prôné par le groupe de Višegrad. Septembre 2016. [consulté 19.11.2016]. Accessible sur Internet :
http://www.europaforum.public.lu/fr/actualites/2016/09/gouv-asselborn-bad-aibling-spd/index.html
23
luxembourgeois Jean Asselborn, car il présentait, selon lui, le risque selon lui d’instaurer un
conflit culturel, « un Kulturkampf », dans l’UE.
Suite à cette polémique, la présidence slovaque a par la suite choisi d’abandonner la notion de
solidarité flexible au profit du concept de « solidarité effective ». L’idée serait de donner la
possibilité à chaque Etat de choisir la manière par laquelle il souhaite aider un pays en
difficulté (aide financière, envoi d’experts… ). L’évolution de la terminologie utilisée est
révélatrice de l’assouplissement de la position des pays du V4 mais les réticences aux
mécanismes de relocalisation des demandeurs d’asile n’ont pas pour autant disparues. Par
ailleurs, les chefs de gouvernement de ces quatre pays se sont réjoui que la question des
relocalisations soit mise entre parenthèses durant le sommet informel de Bratislava et ils ont
interprété ce fait comme un pas de plus vers l’abandon de ce système qu’ils considèrent
comme portant atteinte à leurs souverainetés.
Dans cette déclaration commune les pays du groupe de Višegrad ont également fait part de
leur volonté de renforcer la sécurité en Europe en utilisant les nouvelles technologies
notamment en proposant la mise en place de standards en la matière, tout en respectant la
protection des données personnelles. Les pays du V4 ont ailleurs affiché leur soutien à la
directive sur l'utilisation des données des dossiers passagers (PNR) qui contraindra les
compagnies aériennes à transmettre aux pays de l'UE les données de leurs passagers afin
d'aider les autorités à lutter contre le terrorisme et les formes graves de criminalité.
Ces propositions des Etats du groupe de Višegrad semblent ignorer l’importance de la mise en
place de mécanismes intégrationnistes dans une logique que l’on pourrait qualifié de
durkheimienne en référence aux travaux du père de la sociologie française qui ont souligné
l’importance des concepts de solidarité et d’intégration dans la prévention des problèmes
sociétaux.
Resultats et discussion
Les chefs de gouvernement des pays du groupe de Višegrad, poussés par une opinion
publique défavorable à l’accueil des migrants, ont affiché leurs divergences vis-à-vis des
solutions proposées par les institutions européennes. Les atteintes à la souveraineté des Etats
et la logique supranationale de la construction européenne ont été critiquées alors que,
paradoxalement, c’est cet attachement des Etats à leurs souverainetés en matière de gestion
des frontières qui est en partie responsable de cette crise. En effet, la résistance des Etats à se
24
dessaisir de leurs droits souverains en matière de contrôle de la frontière et de sécurité
intérieure a rendu difficile les nécessaires évolutions et adaptations de la coopération
Schengen. Cela a concerné tout d'abord la question du contrôle des frontières extérieures. Le
principe de la suppression des contrôles aux frontières intérieures implique un report des
contrôles aux frontières extérieures de l'espace. Dans le système Schengen, la frontière
extérieure est une frontière nationale dont le contrôle revient aux autorités nationales. Ainsi,
chaque Etat doit contrôler sa frontière extérieure dans l'intérêt des autres États33 mais les Etats
qui se trouvent sur les itinéraires des migrants comme la Grèce ont été dépassés par l’ampleur
du phénomène migratoire. Ils n’ont pas pu respecter les obligations fixés par la directive de
Dublin qui prévoit un enregistrement et une prise charge du migrant par l'État par lequel le
demandeur d'asile a premièrement fait son entrée dans l'UE. L’agence FRONTEX avait
pourtant tiré la sonnette d’alarme en indiquant le risque de migrations massives mais les Etats
européens ont manqué de réactivité vis-à-vis de l’appel à l’aide des pays côtiers. Le système
de Dublin qui fait porter la majorité de la politique migratoire sur les pays de premier accueil
nécessitait des évolutions substantielles. Les Etats européens se sont encore une fois illustrés
par leur incapacité à agir dans l’intérêt collectif des citoyens de l’Union préférant la réaction
individuelle dans l’urgence à l’action européenne concertée.
Cette crise a généré des angoisses chez les européens notamment dans les pays n’étant pas
traditionnellement des terres d’accueil. Les pays du groupe de Višegrad, de par leurs histoires
singulières, n’ont pas d’expériences récentes avec l’accueil de populations extra-européennes.
Les médias s’inscrivant souvent dans une logique purement commerciale, qui vise à la
dramatisation et au sensionnalisme, ont accru ces peurs irrationnelles qui furent utilisée par
les populismes à des fins électoralistes. Certes, il s’git d’une vague migratoire importante
mais ces chiffres sont amplement gérables au niveau de l'Union européenne au regard d'autres
crises migratoires que l’Europe a déjà surmonté par le passé. Ce fut le cas en 1956 lorsque
l’Europe « de l’Ouest » a du accueillir 180 000 hongrois et yougoslaves arrivés en Autriche34.
Schengen n’existait pas mais des solutions de solidarité ont été adoptées. De même en 1962,
suite à la guerre d’Algérie, la France métropolitaine a du accueillir dans l’urgence plus de
800 000 pieds-noirs issus du continent africain. L'accueil de ces nouveaux migrants dans un
33 FONDATION ROBERT SCHUMAN. 2016. L'espace Schengen face aux crises : la tentation des frontières. Mai 2016.
[consulté 19.11.2016]. Accessible sur Internet : http://www.robert-schuman.eu/fr/questions-d-europe/0392-l-espace-
schengen-face-aux-crises-la-tentation-des-frontieres 34 UNHCR. 2006. Le cinquantième anniversaire de l’insurrection hongroise et de la crise des réfugiés. Octobre 2016.
[consulté 19.11.2016]. Accessible sur Internet : http://www.unhcr.org/fr/news/stories/2006/10/4acf00c313/cinquantieme-
anniversaire-linsurrection-hongroise-crise-refugies.html
25
espace qui compte aujourd’hui près plus d’un demi-milliard d’habitants n’est pas
quantitativement insurmontable mais les divisions politiques en Europe semblent rendre
difficile sa mise en œuvre. Certes, il convient de ne pas tomber dans une crédulité excessive
qui viserait à surestimer la capacité d’absorption de l’Union européenne et à minimiser les
défis que constituent l’intégration des populations migrantes, mais il est nécessaire de
considérer que des prises de position prônant le rejet de l’autre sont susceptibles d’engendrer
des amalgames et des stigmatisations dangereuses.
Il convient également de s’interroger sur les politiques intégrationnistes à mettre en place
pour éviter que se développe sur le vieux continent des communautés, vivant en huis clos car
stigmatisées, qui pourraient perpétrer ou développer des modes de vie incompatibles avec le
fonctionnement de nos démocraties occidentales.
Conclusion
Dans de nombreux domaines, les européens sont condamnés à répondre ensemble aux défis
de la globalisation en mettant en place des politiques européennes communes. La « feuille de
route de Bratislava » propose des pistes à approfondir en matière de migrations et de
frontières extérieures. Dans le premier chapitre de cette feuille de route, l’objectif affiché est
de « ne jamais permettre que se reproduisent les flux incontrôlés que nous avons connus
l'année dernière et réduire encore le nombre de migrants en situation irrégulière », d’assurer
« un contrôle total de nos frontières extérieures » et de « revenir à Schengen ». Il s’agit enfin
d’élargir « le consensus de l'UE sur la politique migratoire à long terme » et d’appliquer « les
principes de responsabilité et de solidarité ». Les Etats européens sont de plus en plus
interdépendants les uns des autres et la mise en place d’automatismes visant à assurer une
véritable solidarité européenne est fondamentale. Ainsi, il apparait nécessaire de lutter contre
les stratégies de « Free-rider 35» des Etats qui souhaiteraient bénéficier des avantages de la
construction européenne et de la libre circulation sans en supporter les coûts. Sur ce point, les
négociations du Brexit seront intéressantes à analyser. Au demeurant, il apparait de plus en
plus indispensable de renforcer la politique extérieure commune de l’Union européenne qui
doit apprendre à parler d’une seule voix sur la scène internationale pour éviter de nouveau
qu’un pays, si puissant qu’il soit, puisse prendre unilatéralement des décisions qui affectent
directement ses partenaires européens.
35 REYNAUD, E.; Olson, M. 1980. Logique de l'action collective.. In: Revue française de sociologie, , 21-3. pp. 451-454.
26
Les clivages européens sont réapparus au grand jour durant la gestion de la crise migratoire
mais ces derniers ne doivent pas remettre les succès collectif tels que Schengen car l’idée
que remettre des frontières entre les Etats européens pourrait être une solution durable est une
illusion liberticide. Les européens sont attachés à la libre circulation des personnes et
l’évolution des modes de vie, en Europe centrale comme ailleurs, entraine une remise en
cause de la notion classique de territoire telle qu’elle existait depuis le Traité Whesphalie. La
postmodernité pousse à l’émergence d’une stratégie européenne forte qui dépasserait les
stratégies électoralistes des élites nationales qui s’inscrivent dans une logique à très court
terme. Dans un monde globalisé où les interdépendances entre les Etats européens sont
accrues, les mécanismes nationaux traditionnels de régulation ne sont plus adaptés. La crise
migratoire a encore permis de mettre en évidence l’inefficacité des Etats européens lorsqu’ils
tentent d’apporter individuellement des solutions aux effets négatifs que peuvent engendrés
une mondialisation anarchique. Depuis 1989, l’évolution du monde « post-bipolaire »,
appelle, à l’Est comme à l’Ouest de l’Europe, a plus de régulations, et donc à plus
d’intégration européenne, car ce n’est qu’à ce prix que le vieux continent conservera ses
spécificités et ses valeurs communes.
References
EUROPA FORUM. 2016. Sommet de Bratislava - Une déclaration, une feuille de route,
l’unité affichée entre la France et l’Allemagne alors que l’Italie prend ses distances et une
déclaration commune du groupe de Višegrad qui veut peser sur l’avenir de l’UE.
Septembre 2016. [consulté 19.09.2016]. Accessible sur Internet :
http://www.europaforum.public.lu/fr/actualites/2016/09/bratislava-declaration-visegrad-
bettel/index.html
EUROPAFORUM. 2016. Jean Asselborn met en garde contre un "Kulturkampf" dans l’UE et
rejette le concept de "solidarité flexible" prôné par le groupe de Višegrad. Septembre
2016. [consulté 19.11.2016]. Accessible sur Internet:
http://www.europaforum.public.lu/fr/actualites/2016/09/gouv-asselborn-bad-aibling-
spd/index.html
FONDATION ROBERT SCHUMAN. 2016. Crise des réfugiés : une nouvelle fracture "Est
Ouest" en Europe ? Entretien avec Lukas Macek. Octobre 2015. [consulté 16.11.2016]
Accessible sur Internet : http://www.robert-schuman.eu/fr/entretiens-d-europe/0088-crise-
des-refugies-une-nouvelle-fracture-est-ouest-en-europe
FONDATION ROBERT SCHUMAN. 2016. L'espace Schengen face aux crises : la tentation
des frontières. Mai 2016. [consulté 19.11.2016]. Accessible sur Internet :
27
http://www.robert-schuman.eu/fr/questions-d-europe/0392-l-espace-schengen-face-aux-
crises-la-tentation-des-frontieres
GEOPOLIS. 2015. La Slovaquie dit préférer accueillir des réfugiés chrétiens. Août 2015.
[consulté 18.11.2016]. Accessible sur Internet : http://geopolis.francetvinfo.fr/la-slovaquie-
dit-preferer-accueillir-des-refugies-chretiens-75189
LE FIGARO. 2016 Vampouille, T. : France : comment est évalué le nombre de
musulmans. Avril 2011. [consulté 22.11.2016]. Accessible sur Internet :
http://www.lefigaro.fr/actualite-france/2011/04/05/01016-20110405ARTFIG00599-france-
comment-est-evalue-le-nombre-de-musulmans.php
LE FIGARO. 2016. Un référendum antimigrants en Hongrie organisé dimanche. Octobre
2016. [consulté 17.11.2016]. Accessible sur Internet:
http://www.lefigaro.fr/international/2016/09/30/01003-20160930ARTFIG00399-un-
referendum-antimigrants-en-hongrie-organise-dimanche.php
LE MONDE. 2015. Après la Slovaquie, la Hongrie porte plainte contre les quotas de
migrants dans l’UE. Décembre 2015. [consulté 17.11.2016]. Accessible sur Internet :
http://www.lemonde.fr/europe/article/2015/12/03/apres-la-slovaquie-la-hongrie-porte-
plainte-contre-les-quotas-de-migrants-dans-l-ue_4823770_3214.html
LE MONDE. 2016 Breteau, P.; Dahyot, A.; Vincent, E.; Seelow, S.; Grandin, J.; Holzinger,
F. : Les attentats du 13-Novembre, une histoire européenne. Novembre 2016. [consulté
22.11.2016]. Accessible sur Internet : http://www.lemonde.fr/les-
decodeurs/visuel/2016/11/12/attentats-du-13-novembre-une-histoire-
europeenne_5030011_4355770.html#FCaizxFOmOWFFQfD.99
LE MONDE. 2016. Relocalisation de migrants en Europe : moins de 6 000 personnes
hébergées en un an. Septembre 2016. [consulté 18.11.2016]. Accessible sur Internet:
http://www.lemonde.fr/societe/article/2016/09/28/relocalisation-des-migrants-en-europe-
moins-de-6-000-personnes-concernees-en-un-an_5004887_3224.html
REYNAUD, E.; OLSON, M. 1980. Logique de l'action collective.. In: Revue française de
sociologie, , 21-3. pp. 451-454.
RT. 2015. Le village slovaque de Gabcikovo est terrifié par les migrants. Août 2015.
[consulté 16.11.2016]. Accessible sur Internet : https://francais.rt.com/international/6185-
slovaquie-gabcikovo-migrant
RT. 2016. «Pas trop efficace» : la Pologne dissout le Conseil de lutte contre la discrimination
raciale. Mai 2016. [consulté 16.11.2016]. Accessible sur Internet:
https://francais.rt.com/international/20095-gouvernement-polonais-dissout-conseil-lutte
SPECTATOR. 2015. Gabčíkovo voters oppose migrant camp. Août 2015. [consulté
16.11.2016]. Accessible sur Internet : http://spectator.sme.sk/c/20059300/gabcikovo-
voters-oppose-migrant-camp.html
SPECTATOR. 2016. Hungarian referendum shows a clear message. Octobre 2016. [consulté
17.11.2016]. Accessible sur Internet : http://spectator.sme.sk/c/20343395/hungarian-
referendum-shows-a-clear-message.html
28
TELEGRAPH. 2015. Slovakia refuses to accept Muslim migrants. Août 2015. [consulté
18.11.2016]. Accessible sur Internet:
http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/slovakia/11811998/Slovakia-refuses-
to-accept-Muslim-migrants.html
TYDEN.CZ. 2016. V Polsku přibývá rasistických útoků, nejvíce proti muslimům. Septembre
2016. [consulté 18.11.2016]. Accessible sur Internet:
http://www.tyden.cz/rubriky/zahranici/evropa/v-polsku-pribyva-rasistickych-utoku-
nejvice-proti-muslimum_397962.html
UNHCR. 2006. Le cinquantième anniversaire de l’insurrection hongroise et de la crise des
réfugiés. Octobre 2016. [consulté 19.11.2016]. Accessible sur Internet :
http://www.unhcr.org/fr/news/stories/2006/10/4acf00c313/cinquantieme-anniversaire-
linsurrection-hongroise-crise-refugies.html
UNHCR.2016. Le déplacement forcé atteint un niveau sans précédent. Juin 2016. [consulté
22.11.2016]. Accessible sur Internet:
http://www.unhcr.ch/fr/presse/nouvelles/artikel/f59b792576e8e8c185e007dffd31c403/le-
deplacement-force-atteint-un-niveau-sans-precedent.html
Documents
Charte de droits fondamentaux de l’Union européenne
Joint Statement of the Heads of Governments of the V4 Countries, Bratislava, 16 September
2016
29
La substituabilité entre les travailleurs immigrés et natifs en
France: le recours à une fonction de production
The Substitutability Of Immigrants And Natives Workers In
France: The Use Of A Production Function
Vincent Fromentin36
Résumé
Cet article examine les relations de substituabilité et de complémentarité entre les travailleurs natifs et
immigrés en France, en fonction du niveau de qualification, à partir d’une fonction de production
translogarithmique. On analyse l’impact des travailleurs immigrants sur l’emploi et les salaires des
travailleurs natifs en prenant en considération les interrelations entre l’ensemble des facteurs.
Une relation de complémentarité s’impose entre les travailleurs immigrés et les travailleurs natifs,
même si les travailleurs immigrés hautement et moyennement qualifiés sont respectivement
substituables aux travailleurs natifs moyennement et faiblement qualifiés.
Mots clés : Immigration, Substituabilité, Fonction de production, Emploi, Salaire
Abstract
This article examines the relationships of substitutability and complementarity between native workers
and immigrants in France, depending on skill level, using a translog production function. We analyze
the impact of immigrant workers on employment and wages of native workers by taking into account
the interrelations between all factors. In general, there is a relationship of complementarity between
immigrant workers and native workers, although high and intermediate skilled migrant workers are
respectively substitutable for native workers with intermediate and low skilled.
Keywords : Immigration, Substitutability, Production Function, Employment, Wages
JEL Classification : J61, C39, D24
36 Université Nancy 2, Université de Lorraine, CEREFIGE et CREA – Email: [email protected]
30
Introduction
Le thème des migrations internationales est un sujet récurrent qui s’inscrit dans l’actualité de
la plupart des pays développés (Human Development Report (2009)). En période de
ralentissement économique, les craintes d’un effet négatif de l’immigration sur les pays
d’accueil resurgissent et les politiques migratoires se durcissent dans les pays développés, et
notamment dans les pays européens. La justification des politiques restrictives en termes
d’immigration s’appuie généralement sur l’idée d’un impact négatif de l’immigration pour
l’économie du pays de destination et les travailleurs natifs.
Plusieurs études économiques théoriques ou empiriques ont tenté d’analyser et d’évaluer les
effets des migrations internationales sur le marché du travail des pays d’accueil. Les
prédictions des études théoriques sont généralement dépendantes des hypothèses sous jacente
aux modèles économiques et elles ne sont pas véritablement adaptées pour orienter les
politiques migratoires ou structurelles (Dustmann, Fabbri et Preston (2005)). Les conclusions
des modèles théoriques dépendent également des effets directs ou indirects associés à
l’immigration, tels que le niveau de qualification des travailleurs immigrés, les institutions et
la flexibilité du marché du travail, la demande et l’offre de travail ou de biens et services…
Les nombreuses études empiriques, menées principalement dans les pays anglo-saxons,
concluent à des effets très limités des migrations sur les salaires ou le chômage des
autochtones (Okkerse (2008); Longhi and al. (2008)). Toutefois, les conclusions peuvent
diverger en fonction du cadre d’analyse (géographique, temporel et méthodologique). Borjas
(1994) souligne que « la leçon la plus importante est que l'impact économique d'immigration
varie en fonction du temps et du lieu et peut être avantageux ou nuisible ». En outre, un afflux
d’immigrants provoque des chocs d’offre de main d'œuvre de qualification donnée (Jean
(2007)) et peut être plus ou moins profitable au groupe de travailleurs autochtones considéré.
Si les aptitudes des migrants sont complémentaires à celles des travailleurs locaux, alors les
deux groupes devraient en tirer des bénéfices. Si ces compétences sont similaires, alors la
concurrence sera accrue et les travailleurs natifs devraient probablement subir des
répercussions négatives. La mesure du degré de substituabilité entre les travailleurs natifs et
immigrés peut être différente en fonction des groupes, mais également du pays considéré
(Card (2009). Une étude de complémentarité-substituabilité basée sur une fonction de
production permet de déterminer les valeurs de substitution (sans effectuer d’arbitrage, au
contraire de l’approche en termes de proportion agrégée de facteurs (Borjas (2003, 2008);
Ottaviano et Peri (2005, 2008)) dans un contexte national (Borjas, Freeman et Katz (1997))
31
pour prendre en compte les caractéristiques institutionnelles (Angrist et Kugler (2003),
Delaneuville (2015, 2016).
Dans la littérature empirique, peu d’études s’appuyant sur la notion de complémentarité-
substituabilité ont été menées en Europe, et plus particulièrement en France. Constant (2003)
montre, que malgré l’importance de la question migratoire pour l'économie française, très peu
d'études économiques se sont intéressées directement au cas français : Garson et al. (1987),
Hunt (1992), Gross (1999), Jayet, Ragot et Rajaonarison (2001), Ortega et Verdugo (2010) et
Fromentin (2013). Ces études montrent que l’immigration aurait un impact très limité sur le
revenu et l’emploi des autochtones. La plupart des recherches empiriques s’appuyant sur
l’approche de la théorie de production sont menées presque essentiellement aux Etats-Unis.
Borjas (1983, 1986) suggère que les immigrants et les natifs travailleurs de sexe masculin
sont complémentaires. Greenwood, Hunt et Kohli (1996), Borjas (1987), Grossman (1982) et
Kohli (1999) trouvent de faibles effets négatifs de l'immigration sur les salaires des
autochtones. Il semblerait que l’immigration ait une incidence directe sur les immigrés déjà
installés dans le pays, à travers un phénomène de substitution. Au Canada, Akbari et
DeVoretz (1992) concluent sur le fait que les immigrés sont ni substituables ni
complémentaires aux autochtones. Islam (2009) montre que les flux d’immigration au Canada
n’ont pas d’effets significatifs négatifs sur les salaires des natifs canadiens et que les
immigrants récents sont complémentaires aux travailleurs autochtones. Peu d’études se sont
intéressées à l’Europe : une pour l'Allemagne (Bauer, 1997), une pour la Suisse (Sheldon,
2000) et une pour l’Europe (Fromentin et al.). A notre connaissance, aucune étude utilisant
cette méthodologie de recherche n’a été menée en France.
Cet article propose une évaluation du déplacement potentiel des travailleurs autochtones et de
la variation éventuelle des salaires, en estimant une fonction de production multifactorielle
translogarithmique, en prenant en considération les interrelations entre l’ensemble des
facteurs. L’originalité de cet article est alors de proposer une étude recourant à une
méthodologie jamais usitée en France, mais également de retenir une double différenciation
des facteurs de production en fonction du niveau de qualification, pour les autochtones, et
aussi pour les travailleurs immigrés. Une analyse des interactions et du degré de
complémentarité-substituabilité entre les travailleurs immigrés et la main d’œuvre autochtone
est menée en prenant en considération l’hétérogénéité du facteur travail et une désagrégation
des salaires et de l’emploi, avec des rigidités sur le marché du travail.
32
Ce papier présentera tout d’abord le modèle et la méthode d’estimation retenus (Section I),
avant de revenir sur la construction de la base de données (Section II) et la stratégie
économétrique retenu (Section III), puis d’exposer et de discuter les résultats des calculs des
élasticités de complémentarité et du modèle avec rigidité de l’emploi et des salaires (Section
IV), et de conclure (Section V).
Modèle et méthodologie
Le recours à une fonction de production fournit un cadre d’analyse méthodologique et
théorique pour déterminer si les immigrants et les autochtones sont des substituts ou des
compléments dans la production, et permet de prendre en considération les interrelations entre
les facteurs, en maximisant la production pour des quantités d'intrants donnés, sous réserve
des contraintes technologiques déterminées par les possibilités de production. Nous
considérons une fonction de production plutôt qu’une fonction de coût afin de discerner les
technologies sous-jacentes. S’appuyant sur une analyse transversale, il est raisonnable de
supposer que les quantités, plutôt que les prix, sont fixées. En outre, l’application du théorème
de la dualité de Shephard (1953) montre que la fonction de production contient la même
information que la fonction de coût37. On suppose que l’activité économique en France peut
être caractérisée par une fonction de production translogarithmique38 définie par Christensen,
Jorgenson, Lau (1971), qui permet de déterminer les élasticités de substitution entre les
facteurs, à l’instar d’Akbari et DeVoretz (1992), Grossman (1982), Grant et Hamermesh
(1981) et Sheldon (2000). La fonction Translog présente une forme relativement flexible qui
n’impose aucune restriction a priori sur la structure de la production39.
Au contraire des études préalables, une distinction plus fine entre les différentes catégories de
main-d'œuvre est mise en oeuvre à partir de la notion de qualification, pour prendre en compte
l’hétérogénéité du facteur travail (Barro et Sala-i-Martin, 1995). Nous supposons que ces
facteurs sont faiblement séparables du septième facteur : le capital. La faible séparabilité
signifie que le taux marginal de substitution entre les facteurs du travail sera indépendant de
la quantité de capital utilisée dans la production. Grossman (1982), Borjas (1983) et Akbari et
37 Le choix de retenir une fonction de production, plutôt qu’une fonction de coût est discuté dans l’article de Grant et
Hamermesh (1979). 38 Il existe un débat sans conclusion quant à la forme de la fonction de production la plus appropriée. Borjas (1987) montre
qu’« il n'y a aucune raison a priori à préférer une fonction sur l'autre, puisque les deux (par rapport à une fonction Leontief)
sont des approximations de second ordre à toute fonction de production arbitraire ». 39 Le concept de forme flexible linéaire et la mise en évidence de leur propriété d’approximation de second ordre ont été
définis par Diewert (1971).
33
DeVoretz (1992) ont conclu que le capital et le travail est séparable pour ce type de rapport de
production.
Afin d’établir une relation entre les facteurs de production, nous estimerons une fonction de
production translogarithmique à sept facteurs (1), linéairement homogènes, de la forme
suivante:
0
1ln ln ln ln ln
2i i ij i j
i i j
Y x x x
Avec , , , , , ,i tq tqi q qi nq nqi k et , , , , , ,ix TQ TQI Q QI NQ NQI K (1)
Selon Christensen, Jorgenson, Lau (1971), la fonction de production Translog peut être
considérée comme une approximation de Taylor de deuxième ordre. La fonction de
production deux fois différentiable peut alors s’écrire de la manière suivante:
( , , , , , , )Y f TQ TQI Q QI NQ NQI K (2)
L’hypothèse de faible séparabilité est une condition nécessaire et suffisante pour que les
fonctions de production puissent prendre les formes suivantes :
( , , , , , );Y h f TQ TQI Q QI NQ NQI K (3)
où Y représente la valeur ajoutée en volume, NAT, TQ, TQI, Q, QI, NQ, NQI représentent
respectivement le nombre de nationaux employés, le nombre d’autochtones très qualifiés
employés, le nombre d’immigrés très qualifiés employés, le nombre d’autochtones
moyennement qualifiés employés, le nombre d’immigrés moyennement qualifiés employés, le
nombre d’autochtones faiblement qualifiés employés, le nombre d’immigrés faiblement
qualifiés employés et K représente le capital.
En retenant les conditions de concurrence parfaite sur les marchés des facteurs, le
comportement de minimisation des coûts des entreprises permet de calculer la part de chaque
facteur dans la valeur ajoutée en volume: ln
.ln
i i
i i i
w xY Y Y
x x x Y
(4)
Soit i ii
w xs
Y , où iw représente le prix du facteur i, et is la part de chaque facteur dans la
valeur ajoutée. Par conséquent, l’application de (4) dans (1) donne l'ensemble des parts des
équations:
34
lni i ij j
j
s X (5)
La théorie économique impose des restrictions supplémentaires sur les constantes (i ) et les
paramètres technologiques (ij ) du modèle de production Translog. La symétrie des facteurs
croisés, en référence au théorème de Young, impose que,:ij ji i j . Sachant que la somme
des parts de facteurs doit être égale à un, cela implique que la fonction de production est
linéaire et homogène :
1i
i
et 0ij ij
i j
(6)
Les études menées au plan national considèrent la quantité d’intrants de la production comme
exogène et les prix comme endogènes. Pour mesurer l’effet d’une variation des quantités sur
les prix, il est alors nécessaire de recourir aux élasticités de complémentarité de Hicks pour
évaluer la substituabilité entre les facteurs40. La première mesure utilisée dans notre étude est
l'élasticité partielle de complémentarité de Hicks ijC qui se définit de la manière suivante
(Hamermesh (1986)) :
ij
ij
i j
YYC
YY où
i
i
YY
x
et
2
ij
i j
YY
x x
(7)
L’application de (7) dans la fonction de production Translog aboutit à :
:
²:
²
ij i j
ij
i j
ii i iii
i
s sC i j
s s
s sC i j
s
(8)
Les facteurs i et j sont substituables si Cij est négative et complémentaire si Cij est positive. La
seconde mesure utilisée est l’élasticité partielle ij du facteur prix iw par rapport au
changement dans la quantitéjx , qui se définit de la manière suivante (en référence à Sato et
Koizumi (1973)) :
40 Lorsque la fonction de production est à plus de deux facteurs, plusieurs élasticités de substitution peuvent être définies,
notamment celles de Hicks et d’Allen. De nombreux débats (Blackorby et Russel (1989), Frondel (2003)) sur cette question
concluent au fait que les élasticités sont calculées pour réponde à un objectif particulier et qu’il n’est pas possible de définir
une élasticité « universelle ».
35
ln:
ln
ln:
ln
ij ij
j
ii ii
i
d ws c i j
d x
d ws c i j
d x
(9)
L’élasticité du prix des facteurs par rapport aux quantités peut également s’écrire de la
manière suivante : ij j ijs C . Si
ij est positif, les facteurs de production ix et
jx sont
qualifiés de q-compléments. Si ij est négative les facteurs de production sont dits q-
substituts. Il est à noter que les ii (comme les iiC ) doivent être négatifs pour être conformes
à la théorie économique, en raison de l’hypothèse de quasi-concavité de la fonction de
production.
Données
Les données portant sur la quantité des travailleurs en France en 2008, en fonction de leur
nationalité et de leur niveau de qualification, sont issues d’une demande auprès d’Eurostat et
de l’équipe de LFS (Labour Force Survey). La base de données disponible fournit les
quantités de natifs et de migrants employés en milliers, en fonction des niveaux de
qualification et du secteur d’activité. Les trois niveaux de qualification sont déterminés à
partir de la nomenclature internationale ISCED (International Schedule of Education)41. On
part de l’hypothèse que les travailleurs faiblement qualifiés (NQ et NQI) appartiennent au
groupe des personnes faiblement formées avec un niveau de d’éducation compris entre les
niveaux 0 et 2 dans la nomenclature ISCED. Les travailleurs moyennement qualifiés (Q et QI)
présentent un niveau de formation entre 3 et 4. Enfin, les travailleurs hautement qualifiés (TQ
et TQI) appartiennent au groupe des individus présentant des niveaux d’éducation entre 5 et 6
(Niveau 5 : Premier cycle de l'enseignement supérieur ; Niveau 6 : Deuxième cycle de
l'enseignement supérieur).
Les travailleurs employés sont répartis par secteur d’activité en fonction de la nomenclature
statistique des activités économiques dans la Communauté européenne, Nace Rev. 2 88
41 Classification Internationale Type de l’Education (C I T E) 1997, Organisation des Nations Unies pour l’Education, la
Science et la Culture
36
divisions42. Un recoupement a dû être opéré pour harmoniser les données avec la
nomenclature économique de synthèse 36 positions (NES 36) de l’INSEE. Le regroupement
des données statistiques en fonction de nomenclatures différentes a été effectué en recourant
aux tables de correspondances d’Eurostat43 et de l’INSEE44. Cette correspondance permet de
relier le nombre de travailleurs natifs et immigrés avec le capital fixe, en conservant la
ventilation par secteur d’activité économique. Le volume de capital correspond au montant du
capital fixe brut en fin d'année 2008, en volume, aux prix de l'année précédente chaînés (en
milliards d'euros 2000). En s’appuyant sur des données de l’INSEE, il est possible de
déterminer la part du capital fixe dans la valeur ajoutée par secteur. La variable expliquée de
la fonction de production Translog est assimilée à la valeur ajoutée brute de la France en
2008. La disponibilité de la valeur ajoutée brute par secteur permet d’effectuer une
correspondance avec les quantités de facteurs, et par conséquent, de calculer les parts relatives
de chaque facteur à la valeur ajoutée du pays, pour les 36 secteurs d’activité considérés.
Afin de prendre en considération les caractéristiques spécifiques des immigrés, les
divergences en fonction du niveau d’éducation et les disparités sectorielles en termes de
rémunération, nous avons affiné la base de données45. En ce qui concerne les salaires, on
retient le salaire brut annuel moyen par équivalent temps plein46. Pour prendre en
considération les disparités sectorielles en termes de rémunération, nous avons tenu compte
des différences de salaires en fonction du niveau de formation, dans les différents secteurs
d’activité47. En référence au rapport de l’OCDE sur les migrations internationales48, les
salaires des travailleurs autochtones et immigrés ont été pondérés en fonction du niveau de
qualification et de la nationalité du travailleur, en déterminant une cote par le calcul de la
médiane49.
Au final, la base de données pour la France en 2008 est composée du nombre de travailleurs
autochtones et immigrés, en fonction de trois niveaux de qualification, ventilés par secteur
d’activité économique, et de la part relative de chaque facteur dans la valeur ajoutée
sectorielle.
42 La NACE Rév. 2 est la nouvelle version révisée de la NACE Rév. 1 et est le résultat d’une importante révision du système
international intégré de nomenclatures économiques qui s’est déroulée entre 2000 et 2007. Pour plus d’informations :
http://circa.europa.eu/irc/dsis/nacecpacon/info/data/en/ 43 Source : http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/nace_rev2/correspondence_tables 44 Source : http://www.insee.fr/fr/methodes/default.asp?page=nomenclatures/ 45 Se reporter à l’Annexe 1 46 Source : INSEE ; Postes à temps complet : salaires offerts par secteur d’activité 47 Source : Insee et DADS / Données 2008 ; OCDE, Revenu moyen et médian par niveau d'éducation 48 OCDE, 2008, Perspectives des migrations internationales, SOPEMI, p. 89 49 Le calcul est détaillé en Annexe 1.
37
Stratégie économétrique
A. Estimation des élasticités
Les paramètres de la fonction de production seront estimés à partir d’un système d’équations
composé de la fonction de production (1), et des parts relatives des différents facteurs de
production dans la valeur ajoutée (5). Cette méthode d’estimation conjointe est la plus
répandue dans la littérature économique. Le nombre de degrés de liberté augmente en raison
de l’utilisation de plus de données pour estimer le même nombre de coefficients. Toutefois, en
respectant les restrictions paramétriques, l’estimation du système composé des équations (1)
et (5) n’est pas possible en l’état, puisque la matrice de variance-covariance est singulière.
Pour faire face à ce problème économétrique, nous retiendrons la solution proposée par
Christensen et Greene (1976), qui consiste à écarter une des équations de parts de facteur.
On en déduit les équations suivantes dans le système (10) :
, , , , , ,
, , , , , ,
ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / )
ln( / ) ln( / ln ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) l
tq tq tq tq tq tqi tq q tq qi tq nq tq nqi
tqi tqi tqi tq tqi tqi tqi q tqi qi tqi nq tqi nqi
s TQ K TQI K Q K QI K NQ K NQI K
s TQ K TQI K Q K QI K NQ K
, , , , , ,
, , , , , ,
n( / )
ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / )
ln / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / )
q q q tq q tqi q q q qi q nq q nqi
qi qi qi tq qi tqi qi q qi qi qi nq qi nqi
nq
NQI K
s TQ K TQI K Q K QI K NQ K NQI K
s TQ K TQI K Q K QI K NQ K NQI K
s
, , , , , ,
, , , , , ,
ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / )
ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln( / ) ln(
nq nq tq nq tqi nq q nq qi nq nq nq nqi
nqi nqi nqi tq nqi tqi nqi q nqi qi nqi nq nqi nqi
TQ K TQI K Q K QI K NQ K NQI K
s TQ K TQI K Q K QI K NQ K NQI
/ )K
L’intégration du capital dans les autres équations de parts permet de satisfaire la propriété
d'homogénéité de degré un de la fonction de production. Les contraintes paramétriques
1i
i
et
0ij ij
i j
sont alors imposées grâce à l’omission d’une équation du
système. On suppose par ailleurs que la fonction de production satisfait les conditions de
symétrie avec un test de Wald et on vérifie la concavité de la fonction Translog. Une fois les
paramètres de la fonction de production estimés, on vérifie que la matrice des coefficients ij
est semi-définie négative et que les parts des facteurs sont non négatives (propriété de
monotonie). L’hypothèse de quasi-concavité de la fonction de production sera également
vérifiée en observant la négativité des valeurs de ii qui implique la convexité des isoquants.
38
Pour estimer les coefficients, en respectant les contraintes paramétriques, la méthode SUR
(Seemingly Unrelated Regressions) introduite par Zellner (1962) sera utilisée. Cette méthode
s’applique à un cas particulier des systèmes à équations simultanées, dans le cadre de modèles
à équations apparemment non reliées. Le choix de la méthode SUR, utilisée dans plusieurs
études recourant aux fonctions de production (Sheldon (2000), Islam (2009), …) est
privilégiée à d’autres méthodes d’estimation économétrique en raison notamment du nombre
limité d’observations par facteurs et de l’éventuelle corrélation et l’existence d’un biais de
simultanéité.
B. Introduction de rigidités : l’élasticité à court terme de l’emploi et
l’élasticité à long terme des salaires
L’arrivée de travailleurs immigrés entraîne un ajustement du marché du travail à travers une
modification de la combinaison du niveau d’emploi et du niveau de prix. Les modélisations
nécessitent de poser certaines hypothèses. On suppose tout d’abord que l’immigration
additionnelle présente des caractéristiques similaires. A long terme, on peut considérer que la
flexibilité des salaires réels permet d’ajuster le marché du travail, mais à court terme, on peut
penser que les salaires sont plutôt inflexibles. L’ajustement s’effectuerait par des variations du
niveau d’emploi. On suppose que le prix de la production ne varie pas et que les variations
relatives de salaires réels sont identiques à celles des salaires nominaux. Dans notre
démonstration, nous introduisons des hypothèses extrêmes de rigidité totale des salaires réels.
En partant de l’hypothèse de l’augmentation de 1% d’immigrés, nous quantifions l’impact de
l’immigration sur l’emploi et les salaires des travailleurs natifs faiblement, moyennement et
hautement qualifiés.
Afin d’estimer le modèle à sept variables (TQ,Q,NQ,TQI,QI,NQI,K), on pose des contraintes
relatives à la rigidité des salaires des non qualifiés et des qualifiés, qui entraîne que
dK=0=dWNQ=dWNQI=dWQ=dWQI. L’ajustement s’exercera alors à travers une
modification du niveau d’emploi. En outre, on suppose également que les travailleurs très
qualifiés immigrés ou autochtones ont des variations de salaires identiques : dWTQ=dWTQI.
Les travailleurs autochtones ont un pouvoir de négociation suffisant pour se prémunir d’une
baisse des salaires réels. En s’appuyant sur le raisonnement de Grossman (1982), avec un
modèle complexifié à sept variables (au lieu de quatre):
39
X=f(TQ,Q,NQ,TQI,QI,NQI,K), on sait que iW représente le salaire réel du facteur i, avec i =
( , , , , , , )TQ Q NQ TQI QI NQI K . En supposant que les firmes soient représentées par des
fonctions de production à rendement d’échelle constant, les conditions de maximisation du
profit assurent que:
Wi= f
xi =fi (11)
Il en découle que
dWi=fi,TQdTQ+fi,QdQ+fi,NQdNQ+fi,TQIdTQI+fi,QIdQI+fi,NQIdNQI+fi,KdK
avec i = ( , , , , , , )TQ Q NQ TQI QI NQI K , où ,i
i j
j
ff
x
(12)
En reprenant l’équation (12) avec ( , , , )i Q NQ QI NQI et sachant que dWTQ=dWTQI, suite
à un développement mathématique exposé en annexe 2, l’équation (17) permet d’apprécier
l’impact de l’immigration sur les salaires en raison de la flexibilité des salaires des travailleurs
hautement qualifiés et l’équation (16) permet de voir l’incidence de l’arrivée d’immigrés en
présence de rigidité des salaires, qui impose alors un ajustement du niveau d’emploi du
facteur concerné. Pour évaluer l’élasticité à court terme de l’emploi, des calculs50 ont été
effectués pour chaque facteur à partir de l’équation (16).
Ensuite, l’équation (17) permet d’apprécier l’impact de l’immigration sur les salaires des
travailleurs hautement et moyennement qualifiés natifs. Pour estimer dlnWi
dlnxj , il suffit de
remplacer chaque dlnxi
dlnxj de l’équation (17) par le résultat obtenu par les calculs issus de
l’équation (16).
Résultats et discussions
Le tableau 1 présente les estimations des paramètres technologiques du modèle, dont
l’équation de la fonction de production présente un R² de 0,57 et une statistique de Durbin-
Watson de 1,85. En observant les élasticités de complémentarité, globalement une relation de
50 Nous avons dû recourir au logiciel de calcul numérique Matlab.
40
complémentarité s’impose entre les travailleurs immigrés et les travailleurs natifs. Toutefois,
les travailleurs immigrés moyennement qualifiés sont substituables aux natifs faiblement
qualifiés. Les travailleurs faiblement qualifiés immigrés sont quant à eux complémentaires
avec les natifs moyennement et faiblement qualifiés, mais substituables avec les travailleurs
qualifiés immigrés. En outre, les élasticités propres sont négatives et conformes à la théorie
économique. Le tableau 2 présente les élasticités partielles ,i j et propres
,i i . Tout d’abord, la
négativité des élasticités propres confirme l’hypothèse de quasi-concavité de la fonction de
production. Ensuite, on constate que l’impact de l’immigration sur les salaires des natifs est,
de manière générale, très mesuré. En détaillant quelques résultats, on remarque que
l’augmentation de 1% du nombre d’immigrés hautement qualifiés accroît les salaires des
autochtones très qualifiés de 0,03%. Une hausse du nombre d’immigrés qualifiés engendre
une baisse de la rémunération des travailleurs natifs faiblement qualifiés de l’ordre de 0,69%.
Enfin, l’augmentation de 1% du nombre d’immigrés peu qualifiés entraîne une baisse de
salaire de 0,12% pour les travailleurs immigrés moyennement qualifiés et des hausses de
salaire de 0,05% pour les natifs peu et moyennement qualifiés.
Pour le modèle introduisant des rigidités avec l’élasticité à court terme de l’emploi et
l’élasticité à long terme des salaires, en présence de rigidité des salaires, l’ajustement
s’effectue par le niveau d’emploi du facteur concerné. Les résultats des tableaux 3 et 4 sont
issus des calculs des équations (17) et (16) qui permettent de mesurer l’incidence de l’arrivée
d’immigrés sur les salaires des travailleurs natifs hautement qualifiés (Tableau 4) et l’impact
de l’arrivée d’immigrés en présence de rigidité des salaires, qui impose alors un ajustement du
niveau d’emploi du facteur concerné (Tableau 3).
L’impact de l’immigration sur les salaires et l’emploi est alors très limité. Les travailleurs
immigrés et autochtones sont généralement des intrants complémentaires sur le marché du
travail. Il semblerait alors que les caractéristiques des immigrants soient différentes de celles
de la main-d’œuvre nationale et/ou que les immigrés occupent des emplois que les travailleurs
natifs ne sont pas disposés à accepter. En général, la main d’œuvre immigrée est plus flexible
et plus mobile, surtout lorsqu’elle présente un niveau de qualification moyen, ce qui renforce
leur capacité d’adaptabilité. Elle peut être considérée comme une « variable d’ajustement »,
dans le sens où les travailleurs immigrés tendent à mieux répondre que les natifs aux
changements imposés par la situation économique, notamment en termes d’acceptation de
contrats précaires, d’occupation de postes dédaignés par les natifs et de mobilité sectorielle ou
41
géographique. En outre, l’accroissement de l’offre globale de ce type de compétences permet
aux entreprises d’embaucher des travailleurs avec un niveau d’exigence salarial inférieur.
Toutefois, des travailleurs immigrés, avec un niveau de qualification différent de celui des
autochtones, sont substituables aux travailleurs natifs au vu des élasticités de complémentarité
,q tqi et ,nq qi
. Cette substituabilité « inter-qualification » peut s’expliquer par des facteurs
exogènes.
Tableau n° 1: Estimation des coefficients ij ,
des élasticités de complémentarité au sens de Hicks ,i jc
Notes : *,** et *** représentent la significativité à hauteur de 10%, 5% et 1%. Les t-statistiques sont
représentés entre parenthèses. L’ensemble des estimations n’est pas représentée en raison du manque de
significativité de certains coefficients.
Source: processed by the author
,tq tqi
0,0048
(-1,702)* ,tq tqic 2,374
(-1,702)*
,tq qi 0,0112
(-1,953)* ,tq qic 6,094
(-1,953)*
,tq nqi 0,0078
(-2,303)** ,tq nqic 4,868
(-2,303)**
,q tqi 0,0054
(-1,022) ,q tqic -1,097
(-1,022)
,q qi 0,0052
(0,764) ,q qic 4,215
(0,764)
,q nqi 0,0088
(1,992)** ,q nqic 6,940
(1,992)**
,nq tqi 0,0022
(1,046) ,nq tqic 3,472
(1,046)
,nq qi -0,0062
(-2,175)** ,nq qic -9,828
(-2,175)**
,nq nqi 0,0034
(1,698)* ,nq nqic 7,573
(1,698)*
,q nq 0,0933
(4,630)*** ,q nqc 7,553
(4,630)***
,tq q 0,0838
(3,677)*** ,tq qc 2,524
(3,677)***
,qi nqi -0,0010
(1,821)* ,qi nqic -16,417
(1,821)*
,tq tq 0,119
(4,098)*** ,tq tqc -1,064
(4,098)***
,tqi tqi 0,0056
(2,694)*** ,tqi tqic -42,837
(2,694)***
,q q -0,102
(-3,035)*** ,q qc -6,508
(-3,035)***
,qi qi -0,0037
(1,848)* ,qi qic -65,09
(1,848)*
,nq nq -0,015
(-0,983) ,nq nqc -16,13
(-0,983)
,nqi nqi 0,0008
(1,04) ,nqi nqic -118,261
(1,04)
Tableau n° 2: Les élasticités partielles du
facteur prix par rapport aux quantités
,i j
,tq tqi
0,030
(-1,702)*
,tq qi
0,078
(-1,953)*
,tq nqi
0,036
(-2,303)**
,q tqi
-0,22
(-1,022)
,q qi
0,034
(0,764)
,q nqi
0,051
(1,992)**
,nq tqi
0,24
(1,046)
,nq qi
-0,695
(-2,175)**
,nq nqi
0,056
(1,698)*
,q nq
0,534
(4,630)***
,tq q
0,507
(3,677)***
,qi nqi
-0,122
(1,821)*
,tq tq
0,119
(4,098)***
,tqi tqi
0,0056
(2,694)***
,q q
-0,102
(-3,035)***
,qi qi
-0,0037
(1,848)*
,nq nq
-0,015
(-0,983)
,nqi nqi
0,0008
(1,04)
42
Les employeurs peuvent sous-estimer le niveau de qualification des immigrés sur le marché
du travail français en raison d’une absence de reconnaissance des diplômes, des barrières
linguistiques ou d’une éventuelle incapacité à s’adapter rapidement au marché du travail du
pays hôte.
Tableau n° 3: Impact de l’immigration sur l’emploi de TQ, Q et NQ
Augmentation de 1% des immigrés employés
Modification de l’emploi en % TQI QI NQI
Emploi des travailleurs hautement qualifiés 0,0949 0,0246 1,5457
Emploi des travailleurs moyennement qualifiés -0,0784 0,0203 1,277
Emploi des travailleurs faiblement qualifiés 0,047 -0,012 0,7656
Source: processed by the author
Tableau n° 4: Impact de l’immigration sur la rémunération de TQ
Augmentation de 1% des immigrés employés
Modification du salaire en % TQI QI NQI
Salaire des travailleurs hautement qualifiés 0,290 0,075 4,727
Source: processed by the author
Les immigrés hautement qualifiés pourraient être disposés à accepter des emplois peu
rémunérateurs, malgré un niveau de qualification élevé, sur un marché du travail présentant
un taux de chômage relativement élevé, des capacités d’absorption limitées et un passage
fréquent par l’emploi précaire. Ainsi, on pourrait penser que ce type de travailleurs est
confronté à un chômage d’inadéquation des qualifications, dans le sens où la qualification des
travailleurs est inadaptée à la demande de travail des recruteurs. Le travailleur, qui ne trouve
pas d’emploi en adéquation avec son niveau de qualification, pourrait accepter un emploi
moins attrayant et moins bien rémunéré. De plus, la rareté des emplois disponibles permet aux
employeurs d’être plus sélectifs en embauchant de la main d’œuvre disposant d’une
qualification supérieure à celle nécessaire pour le poste proposé. Les travailleurs les plus
qualifiés sont alors choisis en priorité, même pour les emplois qui ne nécessitent pas un
niveau de qualification important. Par conséquent, la mobilité des travailleurs, et surtout des
travailleurs immigrés, à travers les différents segments de qualification devrait s’accroître. La
concurrence accrue entre les demandeurs d’emplois peut engendrer une déqualification en
43
cascade, au cours de laquelle chaque niveau de qualification concurrencerait le niveau
inférieur. Les travailleurs immigrés pourraient être confrontés à un effet de « déclassement »,
puisque l’individu employé possède un niveau de formation a priori supérieur à celui requis
pour l’emploi qu’il occupe. Les rapports de l’OCDE (2006-2007) mettent d’ailleurs en
évidence un fort déclassement des immigrés en comparaison des autochtones, même si ce
phénomène s’estompe avec la durée de séjour (Chiswick (1978), Dolton et Vignoles (2000),
Dorn et Sousa-Poza (2005),…). Dans ces conditions, l’arrivée de nouveaux travailleurs
immigrés qualifiés restreint et repousse l’embauche des travailleurs non qualifiés déjà
présents sur le marché du travail. On pourrait également penser qu’il existe un effet de
substitution interqualifié puisque la frontière et l’adéquation entre les niveaux de qualification
et les postes proposés s’effacent progressivement en raison notamment de la contraction du
marché du travail. Les nouveaux venus peuvent aussi mettre du temps à trouver un emploi,
qui n’est pas forcément conforme à leurs attentes, ce qui renforce le chômage d’attente
(Burda, 1988). En outre, le caractère complémentaire des travailleurs immigrés hautement
qualifiés avec les natifs très qualifiés pourrait être expliqué par le fait que de nombreux
immigrés sont entrepreneurs et occupent alors des emplois relativement indépendants.
Les travailleurs immigrés non qualifiés sont complémentaires à l’ensemble des travailleurs
natifs, quel que soit le niveau d’éducation. Les travailleurs immigrés non qualifiés
occasionnent des hausses d’emploi et de salaires relativement importantes, en raison peut être
du besoin d’encadrement et de supervision de cette main d’œuvre faiblement qualifiée par des
travailleurs natifs moyennement qualifiés ou hautement qualifiés. Le caractère
complémentaire des travailleurs immigrés et autochtones faiblement qualifiés pourrait être
expliqué par la segmentation du marché du travail (Piore, (1979) ; Greenwood et McDowell
(1986) ; Gilles-Saint Paul, (2009)). En effet, les travailleurs immigrés faiblement qualifiés ont
tendance à occuper des métiers ou des postes souvent délaissés par les travailleurs natifs,
notamment dans les secteurs de la restauration, de la construction, de l’entretien… Dans cette
logique, on pourrait observer une subdivision en deux secteurs du segment de marché sur
lequel évoluent les travailleurs peu qualifiés51. En outre, à l’instar de plusieurs études de
complémentarité-substituabilité (Borjas (1987) ; Greenwood, Hunt et Kohli (1997)), on
remarque que les travailleurs immigrés sont substituables entre eux. L’arrivée de nouveaux
travailleurs immigrés aurait alors tendance à être préjudiciable pour les travailleurs immigrés
51 Greenwood et McDowell (1986) mentionnent l’hypothèse de segmentation du marché du travail. Si le marché du travail ou
« les marché du travail » sont suffisamment segmentés, l'immigration n’aura pas d’incidences directes sur les travailleurs
autochtones.
44
qualifiés en accroissant la concurrence de la demande de travail, ce qui entraîne d’ailleurs une
réduction de salaire de ce groupe de l’ordre de 0,12%.
Globalement, l’arrivée de travailleurs immigrés accroît respectivement le niveau d’emploi et
les salaires des travailleurs natifs hautement qualifiés (+1,66% ; +5,06%), le niveau d’emploi
des natifs moyennement qualifiés (+1,2189%) et des natifs faiblement qualifiés (+0,8%). On
note toutefois que l’arrivée d’immigrés très qualifiés engendre une baisse de l’emploi des
travailleurs moyennement qualifiés natifs de l’ordre de 0,078% et l’accroissement du nombre
de travailleurs immigrés moyennement qualifiés entraîne une baisse d’emploi des natifs
faiblement qualifiés (-0,012%), ce qui pourrait se traduire par un effet de déclassement ou de
substitution inter-qualification.
Conclusion
Ce papier étudie les conséquences économiques des travailleurs immigrés sur la main
d’œuvre native, en s’appuyant sur des données de stock et en prenant en compte
l’hétérogénéité du facteur travail, dans un cadre d’analyse quasi-microéconomique. Cette
analyse de complémentarité-substituabilité, basée sur l’estimation d’une fonction Translog à
sept facteurs avec la méthode itérative de Zellner, appliquée au cas de la France, conclut sur le
fait que les travailleurs immigrés sont globalement complémentaires aux travailleurs natifs.
Cette conclusion est vérifiée par les résultats des élasticités de complémentarité au sens de
Hicks et les élasticités partielles du facteur prix par rapport aux quantités, mais également par
le modèle intégrant des rigidités aux niveaux des salaires et de l’emploi afin d’apprécier
l’incidence des travailleurs immigrés (différenciés par le niveau de qualification) sur la main
d’œuvre native du pays d’accueil. Au vu des résultats, l’immigration a une incidence positive
(faible) sur les rémunérations et l’emploi des travailleurs natifs.
A la différence des autres études recourant à la même méthodologie de recherche, il est
possible d’interpréter les résultats avec un niveau de détails plus fin. Les travailleurs immigrés
hautement et moyennement qualifiés sont respectivement substituables aux travailleurs natifs
moyennement et faiblement qualifiés, ce qui pourrait traduire une sous-estimation de leurs
compétences sur le marché français, une inadéquation des compétences (OCDE, 2007) ou un
effet de substitution inter-qualifiés. Les résultats semblent également admettre l’existence de
segmentations sur les « marchés » du travail, en raison notamment de la complémentarité
entre les travailleurs natifs et immigrés faiblement qualifiés. L’immigration de travailleurs
faiblement qualifiés ne semble pas avoir d’influence négative sur les travailleurs natifs
45
français. De manière générale, les travailleurs natifs et immigrés ne semblent pas entrer en
concurrence sur le marché du travail français et les travailleurs immigrés pourraient alors
occuper des postes différents.
Même si le cadre géographique de l’étude a une réelle importance, au regard de la littérature
économique, ces résultats semblent conforter les conclusions d’un impact limité de
l’immigration sur les salaires et l’emploi des natifs. Toutefois, nos résultats sont relativement
divergents d’autres études comme celles de Grossman (1982), qui montre que l’immigration
engendre une baisse du salaire des natifs de 0,2%, de Borjas (1986), avec une baisse de 1%
des salaires, de Greenwood et al. (1996), qui montrent qu’une hausse de 10% du nombre
d’immigrants récents entraîne une réduction de 0,96% du taux de salaire des natifs américains
et de 5,6% pour les immigrants. A court terme, lorsque le nombre d’immigrés augmente de
1%, ils concluent à une baisse de 0,2% de l’emploi des autochtones et un accroissement de
0,4% de celui des anciens immigrants. Par contre, nos conclusions sont en adéquation avec les
résultats des études d’Akbari et DeVoretz (1992) et d’Islam (2009) au Canada et les travaux
de Garson et al. (1987), de Jayet, Ragot et Rajaonarison (2001) et d’Ortega et Verdugo (2010)
menés en France, ou de Damette et Fromentin (2013) menée dans les pays de l’OCDE. On
pourrait alors penser qu’en dépit de différences institutionnelles avec le marché du travail
Nord-Américain (Mouhoud et Oudinet, 2010), l’immigration a également un impact très
limité sur le marché du travail français.
References
AKBARI, A.H. AND D.J., DEVORETZ. 1992. The substitutability of foreign-born labour in
Canadian-production: circa 1980. In: Canadian Journal of Economics, 25(3), pp. 604–614.
ANGRIST, J. AND A., KUGLER. 2003. Protective or Counter-Productive? Labour Market
Institutions and the Effect of Immigration on EU Natives. In: The Economic Journal, 113,
pp. 302-331.
BAUER, T. 1997. Lohneffekte der Zuwanderung : Eine empirische Untersuchung für
Deutschland. In: Mitteilungen aus der Arbeitsmarkt und Berufsforschung, 30(3), pp. 652–
656.
BERNDT, E.R. 1991. The practice of econometrics: classic and contemporary. Addison-
Wesley Publishing Company, Massachusetts.
BLACKORBY, C. AND R., RUSSELL. 1989. Will the Elasticity of Substitution Please Stand
Up? (A Comparison of the Allen/Uzawa and Morishima Elasticities). In: American
Economic Review, 79, pp. 882-888.
46
BORJAS, G.J. 1983. The substitutability of black, Hispanic, and white labor. In: Economic
Inquiry, 21(1), pp. 93-106.
BORJAS, G.J. 1986. The sensitivity of labour demand functions to choice of dependent
variable. In: Review of Economics and Statistics, 68(1), pp. 58–66.
BORJAS, G.J. 1987. Self selection and the earnings of immigrants. In: American Economic
Review, 77(4), pp.531-553.
BORJAS, G.J. 1994. The economics of immigration. In: Journal of economic literature, 32,
pp. 1667–1717.
BORJAS, G.J. 2003. The Labor Demand Curve is Downward Sloping: Reexamining the
Impact of Immigration on the Labor Market. In: Quarterly Journal of Economics, 118, pp.
1335-74.
BORJAS, G.J., FREEMAN, R.B. AND L.F., KATZ. 1997. How much do immigration and
trade affect labor market outcomes?. In: Brookings Papers on Economic Activity, 10(1),
pp. 1-67.
BORJAS, G.J., GROGGER, J.T. AND G.H., HANSON, 2008. Imperfect Substitution
Between Immigrants and Natives: A Reappraisal. Document de travail n°W13887,
Cambridge: National Bureau of Economic Research.
CARD, D. 2009. Immigration and Inequality. NBER Working Paper (14683).
CHISWICK, B. 1978. The Effect of Americanization on the Earnings of Foreing Born Men.
In: Journal of Political Economy, 86, pp. 897-921.
CHRISTENSEN, L. AND W., GREENE. 1976. Economies of Scale in U.S. Electric Power
Generation. In: Journal of Political Economy, 84, pp. 655–676.
CHRISTENSEN, L., JORGENSON, D.W. AND L.J., LAU. 1973. Transcendental
Logarithmic Production Frontiers. In: Review of Economics and Statistics, 55, pp. 28-45.
CONSTANT, A. 2003. Immigrant adjustment in France and the impacts on the natives. In:
Zimmermann KF (ed) European Migration: What Do We Know?. Oxford University Press
(Forthcoming).
DAMETTE, O., ET FROMENTIN, V. 2013. Migration and labour markets in OECD
countries: a panel cointegration approach. In: Applied Economics, 45(16), 2295-2304.
DELANEUVILLE, F. 2015. La lente réaffirmation des identités politiques locales et
régionales en France et dans les pays du groupe de Višegrad : approches comparatives.
Pour une Europe forte, rénover les structures économiques, entrepreneuriales, politiques,
territoriales et éducatives, Travaux scientifiques du réseau PGV, Belianum, Banska
Bystrica 2015,(ISBN 978-80-557-0921-5), p. 445-445.
DELANEUVILLE, F. 2016. L’intégration européenne mise à l’épreuve européenne en
matière de politique migratoire : les divergences affichées par les Etats du groupe de
Višegrad. Forum académique franco-slovaque, Bratislava 25 novembre 2016 (à paraitre)
47
DOLTON, P. AND A., VIGNOLES. 2000. The Incidence and Effects of Overeducation in the
UK Graduate Labour Market. In: Economics of Education Review, 19(2), pp. 179-198.
DORN, D. AND A., SOUSA-POZA. 2006. Overqualification: Permanent or Transitory.
Paper Presented at the 3rd International Conference of Panel Data Users, Neuchatel,
Switzerland.
DUSTMANN, C., F., FABBRI AND I., PRESTON. 2005. The Impact of Immigration on the
UK Labour Market. CReAM Discussion Paper Series 0501, Department of Economics,
University College London.
FROMENTIN, V. 2013 The relationship between immigration and unemployment: the case
of France. In: Economic Analysis and Policy, 43(1), pp. 51-56.
FROMENTIN, V., DAMETTE, O., ET ZOU, B. 2016. The Global Economic Crisis and The
Effect of Immigrant Workers on Native‐born Employment in Europe. In: The World
Economy.
FUSS, M. AND D., MCFADDEN. 1978. Production Economics: a dual approach to theory
and applications. Amsterdam: North Holland.
FUSS, M., MCFADDEN, D. AND Y., MUNDLAK. 1978. A survey of functional forms in the
economic analysis of production. Production Economics: A Dual Approach to Theory and
Applications, North-Holland.
GARSON, J.P., Y., MOULTIER-BOUTANG, R., SILBERMAN AND T., MAGNAC,
1987. La substitution des autochtones aux étrangers sur le marché du travail dans la CEE,
Commission des Communautés européennes et GRAMI, Paris.
GRANT, J.H. AND D.S., HAMERMESH, 1981. Labor Market Competition among Youths,
White Women and Others. In: Review of Economics and Statistics, 63(3), pp. 354-60.
GREENWOOD, M.J., HUNT, G.L. AND U., KOHLI. 1996. The short-run and long-run
factor market consequences of immigration to the United States. In: Journal of Regional
Science, 36, pp. 43-66.
GREENWOOD, M.J., HUNT, G.L. AND U., KOHLI. 1996. The factor-market consequences
of unskilled immigration to the United States. In: Labour Economics, 4(1), pp. 1-28.
GROSS, D.M. 1999. Three million Foreigners, Three Million Unemployed? Immigration and
the French Labour Market. In: IMF Working Paper, n°124.
GROSS, D.M. 2004. Impact of immigrant workers on a regional labour market. In: Applied
Economics Letters, 11, pp. 405-408.
GROSSMAN, J. 1982. The substitutability of natives and immigrants in production. In:
Review of Economics and Statistics, 64, pp. 596-612.
HAMERMESH, D.S. 1986. The Demand for Labor in the Long Run. In: O. Ashenfelter, R.
Layard (eds.), Handbook of Labor Economics, Amsterdam: North-Holland, Vol. 1, pp.
429-71.
48
HAMERMESH, D.S. & GRANT J. 1979. Econometric Studies of Labor–Labor Substitution
and Their Implications for Policy. In: Journal of Human Resources, 14, pp. 518–42.
HUMAN DEVELOPMENT REPORT. 2009. Overcoming barriers: Human mobility and
development. Published for the United Nations Development Programme (UNDP).
HUNT, J. 1992. The impact of the 1962 repatriates from Algeria on the French labor market.
In: Industrial and Labor Relations Review, 45, pp. 556-72.
ISLAM, A. 2009. The substitutability of labor between immigrants and natives in the
Canadian labor market:cca 1995. In: Journal of Population Economics, 22(1), pp. 199-217.
JAYET, H., RAGOT, L. AND D. RAJAONARISON. 2001. L´immigration : quels effets
économiques. In: Revue d´Economie Politique, 111(4), pp. 565-96.
JEAN, S. 2007. Migration in OECD Countries: Labour Market Impact and Integration
Issues. OECD Economic Department, Working Papers, n° 562.
KOHLI, U. 1999. Trade and migration: a production-theory approach. In: R. Faini, J. De
Melo and K.F. Zimmermann (eds), Migration: The Controversies and the Evidence (pp.
117-147). Cambridge: Centre for Economic Policy Research.
LONGHI, S., NIJKAMP, P. AND POOT, J. 2008. Meta-Analysis of Empirical Evidence on
the Labour Market Impacts of Immigration. IZA Discussion Papers 3418, Institute for the
Study of Labor (IZA).
OBERHOFER, W. & KMENTA, J., 1974. A General Procedure for Obtaining Maximum
Likelihood Estimates in Generalized Regression Models. In: Econometrica, 42, pp. 579-
590.
OCDE. 2006. Tendances des migrations internationales, Edition 2006.
OCDE. 2007. Tendances des migrations internationales, Edition 2007.
OKKERSE, L. 2008. How to Measure Labour Market Effects of Immigration: A Review. In:
Journal of Economic Surveys, 22(1), pp. 1-30.
ORTEGA, J. & G. VERDUGO. 2009. The Impact of Immigration on the French Labour
Market Why so different?. Working Paper, May 2009.
PIORE, M.-J. 1979. Birds of passage. Cambridge University Press, Cambridge,
Massachusetts.
RYAN, D.L. AND T.J., WALES. 2000. Imposing local concavity in the Translog and
generalized Leontief cost functions. In: Economics Letters, 67, pp. 253-260.
SAINT-PAUL, G. 2009. Immigration, qualifications et marché du travail. Conseil d’Analyse
Économique, La Documentation Française, Paris.
SATO, R. & T., KOIZUMI. 1973. On the Elasticities of Substitution and Complementarity.
In: Oxford Economic Papers, 25, pp. 44-56.
SHELDON, G. 2000. The Impact of Foreign Labor on Relative Wages and Growth in
Switzerland. Labor Market & Industrial Organization Research Unit (FAI), Univ. of Basel.
49
SHEPARD, R.W. 1953. Cost and Production Functions, Princeton University Press,
Princeton, NJ.
ZELLNER, A. 1962. An Efficient Method for Estimating Seemingly Unrelated Regressions
and Tests for Aggregation Bias. In: Journal of American Statistic association, 52, pp. 585-
612.
Annexe 1 : Données relatives à l’étude économétrique de complémentarité-
substituabilité
Différents types de données sont utilisées dans cette étude : les statistiques proviennent
d’Eurostat, des données d’enquête sur les forces de travail Labour Force Survey (LFS), de
l’organisation de coopération et de développement économiques (OCDE) et de l’Institut
national de la statistique et des études économiques (INSEE). Les enquêtes et les statistiques
d’Eurostat permettent d’appréhender la population immigrée selon le critère de la nationalité
au moment de l’enquête et celui de la région de résidence l’année précédente. En référence au
critère de nationalité, trois catégories sont totalisées : ceux qui possèdent la nationalité du
pays d’accueil (nationaux) ; ceux qui ne possèdent pas la nationalité du pays d’accueil et qui
ont la nationalité d’un pays membre de l’Union européenne (communautaires) ; ceux qui ne
possèdent pas la nationalité du pays d’accueil et qui n’ont pas la nationalité d’un pays
membre de l’Union européenne (non communautaires). Ces deux dernières catégories
représentent la population totale d’étrangers.
Pour mener l’étude de complémentarité-substituabilité pour la France, en 2008, nous
recourons aux données suivantes :
Quantité de travailleurs : Les données, qui proviennent d’Eurostat sur demande spécifique,
fournissent le nombre de travailleurs employés en fonction de la nationalité (nationaux ;
communautaires et non communautaires), du niveau de qualification (en référence à la
nomenclature internationale ISCED), par secteur d’activité (NACE Rev 1. 88 divisions).
Quantité de capital : L’INSEE fournit le montant du capital fixe brut en volume par secteur
d’activité (NES 36).
Valeur ajoutée brute : La valeur ajoutée brute par secteur d’activité est fournit par Eurostat
(Nace Rev. 2) et par l’INSEE (NES 36). Le partage de la valeur ajoutée entre le capital et le
travail (avec la prise en compte des impôts sur la production et des subventions à
l’exploitation) par secteur d’activité est également disponible sur le site de l’INSEE.
50
Prix du travail : L’INSEE fournit le salaire brut annuel moyen par équivalent temps plein par
secteur d’activité. Pour prendre en considération les disparités sectorielles en termes de
rémunération, nous avons tenu compte des différences de salaires en fonction de la catégorie
socioprofessionnelle, reliée au niveau de formation, dans les différents secteurs d’activité. En
référence au rapport de l’OCDE sur les migrations internationales, qui fournit le salaire
médian selon le niveau d’éducation pour les personnes nées dans le pays et nées à l’étranger,
les salaires des travailleurs autochtones et immigrés ont été pondérés en fonction du niveau de
qualification et de la nationalité du travailleur, en déterminant une côte par le calcul de la
médiane.
Connaissant le salaire médian selon le niveau d’éducation pour les personnes nés dans le pays
( Ame) et nées à l’étranger ( Ime
), et le salaire moyen toute qualification confondue par secteur
d’activité avec pondération sectorielle (sal), ainsi que la proportion d’immigrés ( Ip) par
secteur, il est possible d’en déduire le salaire des qualifiés et le salaire des immigrés en
fonction du niveau de qualification:
,
, ,
, ,
(1 ) ( / )*
*
tq
tqI I A tqI
ItqI tq
A
salsal
p me me P
mesal sal
me
,
, ,
, ,
(1 ) ( / )*
*
q
qI I A qI
IqI q
A
salsal
p me me P
mesal sal
me
,
, ,
, ,
(1 ) ( / )*
*
nq
nqI I A nqI
InqI nq
A
salsal
p me me P
mesal sal
me
, où représente le secteur d’activité.
Prix du capital : L’INSEE fournit la répartition de la valeur ajoutée en fonction des facteurs
de production. Il n’est donc pas nécessaire de connaître le prix du capital pour déterminer la
part du facteur capital dans la valeur ajoutée brute sectorielle. Toutefois, pour contrôler la
robustesse de la base de données, le calcul de la part a été effectué par vérification en
51
considérant le prix du capital comme la différence entre le capital fixe à prix courant et le
capital fixe à prix constant, pour chaque secteur d’activité.
La répartition du nombre de travailleurs, de la quantité de capital et de la part de chaque
facteur dans la valeur ajoutée totale : dans le tableau suivant, on remarque (en proportion)
que les immigrés sont surreprésentés dans la catégorie des travailleurs faiblement qualifiés, ce
qui conforte bien évidemment l’observation des faits stylisés de la Partie I.
TQ TQI Q QI NQ NQI K
Nombre de travailleurs
(en milliers)
et quantité de capital
(en milliards d'€)
7741,681 404,581 11355,385 474,202 5710,177 637,974 6888900000
Parts des facteurs (en %) 0,273 0,013 0,201 0,008 0,071 0,007 0,426
Annexe 2: L’impact de l’immigration sur les natifs hautement,
moyennement et faiblement qualifiés
En reprenant l’équation (12) avec ( , , , )i Q NQ QI NQI et sachant que dWTQ=dWTQI, on
obtient un système sous forme matricielle. En recourant à la méthode et aux formules de
Cramer, qui permettent d’exprimer les solutions d’un système 5×5 en fonction de deux
déterminants, on aboutit à:
dTQ
dTQI =
-fQ,TQI fQ,Q fQ,NQ fQ,QI fQ ,NQI
-fNQ,TQI fNQ,Q fNQ,NQ fNQ,QI fNQ ,NQI
-fNQI,TQI fNQI,Q fNQI,NQ fNQI,QI fNQI,NQI
-fQI,TQI fQI,Q fQI,NQ fQI,QI fQI,NQI
-( )fTQ,TQI−fTQI,TQI fTQ,Q−fTQI,Q fTQ,NQ−fTQI,NQ fTQ,QI−fTQI,QI fTQ,NQI−fTQI,NQI
fQ,TQ fQ,Q fQ,NQ fQ,QI fQ,NQI
fNQ,TQ fNQ,Q fNQ,NQ fNQ,QI fNQ,NQI
fNQI,TQ fNQI,Q fNQI,NQ fNQI,QI fNQI,NQI
fQI,TQ fQI,Q fQI,NQ fQI,QI fQI,NQI
fTQ,TQ−fTQI,TQ fTQ,Q−fTQI,Q fTQ,NQ−fTQI,NQ fTQ,QI−fTQI,QI fTQ,NQI−fTQI,NQI
(13)
D’après les élasticités partielles de complémentarité au sens de Hicks: .
.
ij
ij
i j
f fc
f f
52
avec i
i
ff
x
et ²
ij
i j
ff
x x
En retenant les propriétés de rendements d'échelle constants des fonctions de production52 :
//
/
i iij j
j j
dW Wc s
dx x
et
. ii
i
VAB sx
W
,
On en déduit que : , ,.i j
i j i j
WWf c
VAB (14)
et .i i
i
W xs
VAB (15)
A partir de là, il est possible d’exprimer dlnTQ
dlnTQI . Pour cela, nous recourons à la définition
mathématique d’un déterminant d’une matrice A de taille 5×5 : detA= 5
5
1
)()(S i
iia
où ( ) est soit -1, soit 1, en fonction du nombre de permutations de la symétrie . En
reprenant les équations (14) et (15), sans chercher à expliciter l’ensemble des termes, on va
remplacer ,i jf par
,.i j
i j
WWc
VAB. Le premier indice fait que le calcul de a1,σ(1)a2,σ(2)a3,σ(3)
a4,σ(4)a5,σ(5) balaye les cinq lignes exactement une fois. Par conséquent, les cinq facteurs
en Wi liés à la ligne considérée, qui vont apparaître sont : WQ, WNQ, WNQI, WQI et
( )WTQ−WTQI . On peut écrire dTQ
dTQI en recourant aux ci,j et en utilisant la
formule.i i
i
W xs
VAB , on obtient donc :
dlnTQ
dlnTQI =
dTQ
dTQI ×
TQI
TQ , qui donne l’équation (16)53:
52 Grossman (1982), p. 601
53 Pour simplifier la démonstration, nous avons retenu la variable TQ, mais on peut recourir à la même démarche pour obtenir
chaque rapport dlnxi
dlnxj , avec : xi=(TQ,Q,NQ,TQI,QI,NQI) et xj=(TQ,Q,NQ,TQI,QI,NQI).
53
dlnTQ
dlnTQI =
sTQI
sTQ
x
×
-cQ,TQI cQ,Q cQ,NQ cQ,QI cQ,NQI
-cNQ,TQI cNQ,Q cNQ,NQ cNQ,QI cNQ,NQI
-cNQI,TQI cNQI,Q cNQI,NQ cNQI,QI cNQI,NQI
-cQI,TQI cQI,Q cQI,NQ cQI,QI cQI,NQI
-( )cTQ,TQI−cTQI,TQI cTQ,Q−cTQI,Q cTQ,NQ−cTQI,NQ cTQ,QI−cTQI,QI cTQ,NQI−cTQI,NQI
cQ,TQ cQ,Q cQ,NQ cQ,QI cQ,NQI
cNQ,TQ cNQ,Q cNQ,NQ cNQ,QI cNQ,NQI
cNQI,TQ cNQI,Q cNQI,NQ cNQI,QI cNQI,NQI
cQI,TQ cQI,Q cQI,NQ cQI,QI cQI,NQI
cTQ,TQ−cTQI,TQ cTQ ,Q−cTQI,Q cTQ,NQ−cTQI,NQ cTQ,QI−cTQI,QI cTQ,NQI−cTQI,NQI
Pour simplifier la démonstration, nous avons retenu la variable TQ, mais on peut recourir à la
même démarche pour obtenir chaque rapport dlnxi
dlnxj , avec xi=(TQ,Q,NQ,TQI,QI,NQI) et xj
=(TQ,Q,NQ,TQI,QI,NQI). Enfin, pour apprécier l’ajustement par les prix consécutif à
l’arrivée de travailleurs immigrés, on peut en déduire que dlnWi
dlnxj =
dWi
dxj ×
xj
Wi , ou encore:
dlnWi
dlnxj =
xj
Wi ×
En remplaçant les fi,l par leur formule du (14), puis en regroupant dans chaque terme les
éléments de la formule (15), on obtient :
d lnWi
d lnxj =sTQci,TQ
d lnTQ
d lnxj +sQci,Q
d lnQ
d lnxj +sNQci,NQ
d lnNQ
d lnxj +sTQIci,TQI
d lnTQI
d lnxj +sQIci,QI
d lnQI
d lnxj +sNQIci,NQI
d lnNQI
d lnxj avec i=(TQ,TQI,K) et xj=(TQ,Q,NQ,TQI,QI,NQI). (17)
54
Panorama comparé de l'assurance française et slovaque
Comparation of the French and Slovak Insurance
Céline Blondeau54,55
Résumé
L’assurance française est un réel pilier et financeur de l’économie française. Sa croissance a
longtemps été heurtée, et son véritable essor date des années 80. La Slovaquie est un pays neuf, où les
bouleversements se sont précipités lors des 25 dernières années. La comparaison entre les 2 pays est
l’occasion de voir si la Slovaquie est sur les traces de la France, et si son retard en termes d’indicateurs
que sont la pénétration et la densité d’assurance, peut être comblé au rythme du développement de
l’économie slovaque, ou si son développement suit une voie différente de celle de l’assurance
française.
Mots clés: assurance, assurance vie, assurance dommages
Abstract
The insurance in France is a real pillar French economy and also its financier. The growth of the
insurance sector has long been hampered, and its true rise dates back to the 80s. Slovakia is a new
country, where the upheavals have been observed over the last 25 years. The comparison between two
countries is an opportunity to see whether Slovakia follows the footsteps of France, and whether its lag
in terms of indicators such as penetration and insurance density can be bridged to the pace of
development of the Slovak economy, or whether development of Slovak insurance follows a path
different from that one of the French insurance.
Key words: insurance, life insurance, general insurance
JEL classification: G22
54 Maître de Conférences en Sciences de Gestion, Université Catholique de Lille, 60 Boulevard Vauban, Lille, France, email:
55 L’auteure remercie vivement Matej TVRDON, étudiant de Master de Technical University of Košice, en échange Erasmus
à Lille en 2015-16, et ayant réalisé une étude préparatoire dans le cadre du cours d’Economie de l’assurance.
55
Introduction
L'assurance est devenue un pilier de notre ordre économique et social. Après des débuts
chahutés au travers des siècles (Blondeau, 2001), l'assurance est en plein essor depuis la fin de
la 2nde Guerre Mondiale, notamment en France.
L'assureur a pour rôle de transformer des risques en garanties. La prestation fournie donne
lieu d'abord à paiement par les clients (contrairement aux entreprises "classiques", le prix de
vente est encaissé immédiatement et la prestation intervient ultérieurement à un coût de
production incertain). Les primes ou cotisations ne correspondent pas au prix de la prestation,
mais à une estimation basée sur des hypothèses statistiques et financières. La prestation n'est
fournie qu'après, et son coût n'est connu qu'au moment du règlement des sinistres (en
dommages) ou des versements des capitaux garantis (en vie). Pendant ce délai, l'assureur
place les fonds reçus et remplit ainsi un deuxième rôle, celui d'intermédiation financière à
long terme.
L'assureur connaît donc une inversion du cycle de production (prix de vente connus et perçus
aujourd'hui et coûts de production incertains et déboursés demain), qui l'amène à placer les
fonds reçus et à gérer simultanément deux portefeuilles de titres respectivement associés à
l'une et l'autre de ses activités :
les éléments propres à son activité technique (offre d'assurance) se retrouvent au passif
du bilan, constitué de capitaux propres et surtout d'engagements à l'égard des assurés
(provisions techniques) ;
l'actif est composé de titres de placement en représentation des provisions techniques
et des capitaux propres ; il constitue un second portefeuille dont la structure rend
compte du comportement financier de l'assureur.
Cette 2e fonction, plus méconnue, fait de l’assurance, un moteur de nos économies, le secteur
de l'assurance étant un prêteur net structurel (voir Tableau ). Ainsi, chaque année, des sommes
croissantes (au moins jusqu'en 1997) sont "injectées" dans l'économie nationale, selon des
normes strictes. Cette somme peut, bien entendu, être comparée au PIB, afin de donner un
ordre de grandeur, mais il semble plus approprié de la comparer à la FBCF (Formation Brute
de Capital Fixe), en particulier en ôtant celle des ménages hors entrepreneurs individuels (qui
correspond à des achats de logement) : cela donne ainsi une meilleure idée de la contribution
des assureurs au financement de l'économie, l’essentiel des placements étant réalisé dans
56
l’économie nationale. Les placements nouveaux auraient pu contribuer à financer 6.5% de
l'investissement (hors achat de logement) en 1980, et jusqu'à 52.1% en 1997.
Tableau n° 1: Flux nets des placements des entreprises d'assurances en France
en Mds d'euros 1980 1985 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
4.3 12.0 29.0 36.3 39.3 46.6 45.3 49.1 80.5 87.4 78.4 80.8 70.7 en % du PIB 1.5 1.8 2.9 3.5 3.7 4.3 4.0 4.2 6.7 7.0 6.0 6.0 4.8
En % FBCF hors
ménages
6.5 12.2 18.6 22.3 24.6 28.6 27.5 29.3 47.7 52.1 43.8 42.3 28.6
2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
51.8 33.3 81.5 88.1 115 130 112 4.2 118 112 20.1 63.7 83 84 en % du PIB 3.4 2.1 5.0 5.2 6.5 7.0 5.8 0.2 6.1 5.6 1.0 3.0 3.9 3.9
En % FBCF hors
ménages
20.1 13.1 31.3 32.2 40.0 42.4 33.8 1.2 36.5 33.5 5.7 17.8 23.1 23.5
Sources : Calculs d'après FFSA, INSEE Comptes Nationaux
Les assureurs sont donc des investisseurs institutionnels. C'est la raison pour laquelle autant
d'attention a été portée par le régulateur, par l'Etat, notamment dans les orientations fiscales
données, comme c'est le cas en France, de façon à ce que la croissance du secteur soit
pérenne, et permette ainsi un financement stable de l'économie.
Les marchés français et slovaque sont des marchés très différents : plus mature, pour le
premier, bénéficiant d'un niveau de vie plus élevé, d'un contexte historique différent, de poids
lourds nationaux, il nous semble intéressant de comparer les grands agrégats de l'assurance
des 2 pays.
Données sectorielles
Le développement de l'assurance privée est toujours en phase avec le développement
économique et un test de la vitalité des mécanismes de marché. Il dépend en fait de :
l'intervention de l'Etat en matière de garanties (d'un équilibre entre protection privée et
protection publique ou sociale)
système juridique (nombre d'assurances obligatoires et impact de la jurisprudence
notamment)
la nature et de l'ampleur de la richesse du pays56) : les pays développés sont arrivés à
une société assurantielle (Ewald, 1990).
56 plus on a de "richesses", tant humaines que matérielles, plus on a besoin de s'assurer : l'augmentation est d'ailleurs plus que
proportionnelle : l’élasticité de la demande d'assurance par rapport au PIB supérieure à 1 (Loubergé (1981) et Bourguignon et
Faudemer (1995))
57
Néanmoins, même si des comparaisons peuvent se révéler difficiles compte tenu de ces
observations, il existe une corrélation positive entre le poids de l'assurance dans un pays et
son niveau de développement. La pénétration de l'assurance, mesurée par le ratio du chiffre
d'affaires rapporté au Produit Intérieur Brut (PIB) du Tableau donne une première indication
de l'importance de l'industrie de l'assurance dans l'économie nationale.
Cet indicateur a l'avantage de permettre les comparaisons internationales, en éliminant l'effet
taux de change, et les effets de l'inflation. Il ne prend toutefois pas en compte les diversités du
champ de l'assurance, précédemment citées.
Tableau n° 2: Primes en pourcentage du PIB
1963 1975 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2014
France 2.4 3.4 4.4 5.9 8.6 9.4 10.2 10.5 9.1
Etats-Unis 6.3 6.7 7.6 10.2 8.6 8.8 9.2 8.0 7.3
Japon 2.7 4.3 6.3 8.6 12.8 10.9 10.5 10.1 10.8
Royaume Uni 5.0 5.3 8.1 10.4 10.3 15.8 12.5 12.4 10.6
Allemagne 3.5 4.7 5.7 5.7 6.4 6.5 6.8 7.2 9.2
Suisse 4.3 5.2 7.4 8.1 10.5 12.4 11.2 9.9 9.2
Canada 4.7 4.9 5.3 4.8 6.6 6.6 7.0 7.3 7.0
OCDE N.D. N.D. 6.3 7.7 8.7 8.9 8.7 8.1 7.6
Corée du Sud 0.3 1.6 6.9 N.D. 13.2 13.1 10.3 11.2 11.3
Slovaquie 2.5 3.7 3.0 2.4 Sources: Notes Sigma 97.4, 99.3, 2001.6, 2006.5, 2011.2 et 2016.5 Compagnie Suisse de Réassurance; Annuaire
des Statistiques d'assurance de l'OCDE
Ainsi, les différences de niveau de vie n'expliquent que partiellement le poids économique
inégal de l'assurance dans l'économie. Dans certains pays où le chiffre d'affaires est important,
par exemple en Suisse ou en Angleterre, l'activité des compagnies d'assurances est très
orientée vers l'extérieur. En revanche, l'extension du marché de l'assurance peut se heurter à
de très nombreux obstacles, aussi divers que les formes d'assurances procurées par les
systèmes de sécurité sociale et de retraites, les divergences de structure fiscale ou de
comportement d'épargne.
La Slovaquie, comme la France, bénéficie d'un système de santé dépendant de l'Etat, tout
comme le système de retraite. Le taux de la Slovaquie, qui a du mal à décoller, la met au
niveau de la France et de la Corée du Sud dans les années 70, avant l'envol de l'assurance dans
ces 2 pays.
Autre critère, la densité de l'assurance, c'est à dire le niveau des primes par habitant (voir
Tableau ). Même si les comparaisons entre les pays à monnaie différente ne sont pas faciles
58
compte tenu de la variation des taux de change, elles permettent les comparaisons à l’intérieur
d’une même zone monétaire.
Tableau n° 3: Primes par habitant (en US dollars)
1975 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2014
France 214.8 420 1 242 2 268 2 051 3 568 4 187 3 902
Etats-Unis 494.8 1 256 2 237 2 372 3 152 3 875 3 759 4 017
Japon 182.8 699 2 028 5 088 3 973 3 747 4 390 3 778
Royaume
Uni
198.4 653 1 770 1 694 3 759 4 599 4 497 4 823
Allemagne 303.1 573 1 079 1 899 1 491 2 310 2 904 3 054
Suisse 439.2 1 054 2 695 4 507 4 154 5 558 6 634 7 934
Canada 340.2 668 1029 1 255 1 517 2 005 2 944 3 532
OCDE 688 1 477 1 839 2 032 3 568 2 848 2 922
Slovaquie 110 315 481 406 Sources: "Les sociétés d'assurances en France" de Bouchaert et Schor; Annuaire des Statistiques d'assurance de
l'OCDE; Sigma 97.4, 99.3, 01.6, 06.5, 11.2 et 15.4
Les pays les plus développés sont ceux où le niveau des primes par habitant et le rapport
primes à PIB sont les plus élevés. Alors qu'en Suisse, au Royaume-Uni, l'assurance pèse, en
2000, plus de 12.4% du PIB, contre 7% à 9% pour la plupart des autres pays européens
développés, les primes par habitant de ces 2 mêmes pays sont plus de deux fois plus élevées
que la moyenne de l'Union Européenne (4922 et 3879 dollars, contre 1980), et que la
moyenne de l’OCDE en 2000. Notons qu'une homogénéisation est en marche, les ratios étant
en général au maximum 1,6 fois plus élevés que la moyenne de l’OCDE (la Suisse faisant
exception). Cette corrélation n'est toutefois pas totale, puisque le champ de l'assurance varie
selon les pays. Sans entrer dans les détails, il faut savoir que le champ de l'assurance est
d'autant plus large que la protection sociale est réduite dans le pays. Nous en avons déjà
touché quelques mots précédemment, à propos du développement rapide de la branche vie en
France, qui s'explique en partie par les craintes sur l'avenir des retraites et par la fiscalité
avantageuse. Les pays dans lesquels la couverture sociale est la plus développée, telles l'Italie,
la Suède, l'Allemagne, la France sont aussi ceux dans lesquels les primes d'assurance vie (et
donc d'assurance dans l'ensemble) sont les moins importantes. En revanche, il est logique de
retrouver en tête des primes par habitant, le Japon, le Royaume-Uni (où la part de l'assurance
vie est de 80% et 75%), la Suisse, et les Etats-Unis, pays qui disposent d'une couverture
sociale de la retraite moins large.
59
Graphique n° 1: PIB, pénétration et densité de l’assurance en Slovaquie de 2008 à 2013
Source: Xprimm
Analysons de plus près la situation en Slovaquie. Les graphiques suivants, publiés par
XPRIMM permettent de voir qu'en Slovaquie, l'assurance, depuis 2008, est, de façon
inattendue, décorrélée de la croissance.
Tableau n° 4: Slovaquie – Indicateurs clés – 2008-2103
Source: (SLASPO, 2014) , (Xprimm,2014)
Les données clés de la Slovaquie, toujours issues du même article (Analysons de plus près la
situation en Slovaquie. Les graphiques suivants, publiés par XPRIMM permettent de voir
qu'en Slovaquie, l'assurance, depuis 2008, est, de façon inattendue, décorrélée de la
croissance.
60
Tableau ), nous rappellent la crise sévère qui a touché le pays, faisant passer le taux de
chômage de 9,58% en 2008, à 14,49% en 2010, expliquant ainsi la progression plus lente de
l'assurance que celle du PIB.
Voyons maintenant plus en détail les évolutions des différentes branches, au cours du temps
en France, puis en Slovaquie.
Evolution des différentes branches
Comme le souligne Briys (1990), entre 1950 et 1975, les encaissements de primes, en France
ont été multipliés par 26, alors que le Produit Intérieur Brut (PIB) n'était "que" multiplié par
1457; sur une période plus longue, de 1950 à 1987, le montant global des chiffres d'affaires
directs de l'assurance, toutes branches confondues, a crû en moyenne annuelle de 14.8%,
l'indice des prix à la consommation de 6.7%, la population française totale de 0.8%.
L'évolution de ce chiffre d'affaires et sa décomposition sont développées dans le tableau
suivant:
Tableau n° 5: Chiffre d'affaires mondial de l'assurance française (en milliards d'euros)
1958 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2015
Ensemble des Sociétés agréées 0.79 17.6
3
35.2 62.2 109.2 139.7 192.1 234.7 237.6 Filiales à l'étranger 0.07 1.43 2.6 16.4 30.4 54.8 61.2 95.4 95.7
Sociétés françaises de réassurance 1.40 3.1 4.0 5.7 10.5 12.4 13.7 33.0
CA mondial58 0.87 20.4
6
40.9 82.6 146.1 205.7 265.7 343.8 366.3
PIB 38.8 453.
2
760.
5
1058.
6
1225.
0
1485.
3
1772.
0
1998.
5
2181.
1 Sources: FFSA : L'assurance française, ACPR, Les Assurances par Maurice Fauque, INSEE
En euros constants de 2005, comme le montre le
Tableau n° 5, le chiffre d'affaires mondial de l'assurance française a été multiplié par 25 entre
1958 et 2000 et le PIB par 4. La croissance s'est accélérée à la fin des années 90, le taux de
croissance annuel moyen en termes réels passant de 7.5% pour les années 1958 à 1985, à
10.5% dans la période 1985-1995, avant de revenir à 4.8% entre 1995 et 2001; depuis, on
assiste à une croissance plus heurtée.
57 Pour avoir une perspective plus longue et reprendre des chiffres plus récents, entre 1955 et 1995, le chiffre d'affaires de
l'assurance française a été multiplié par 196, les provisions techniques par 376 et le PIB seulement par 45. 58 Le chiffre d'affaires mondial est le total des cotisations perçues par les sociétés d'assurances françaises et étrangères
opérant sur le marché français et par les filiales et les succursales des sociétés françaises opérant à l'étranger, ainsi que par les
sociétés françaises de réassurance.
61
Tableau n° 6: Chiffre d'affaires mondial de l'assurance française et PIB (en milliards € de
2005)
1958 1980 1985 1990 1995 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
CA
mondial
8.7 48.8 61.8 104.2 169.5 226.7 228.6 232.0 235.2 247.2 265.7 289.8 303.4 283.3 303.5 315.3
PIB 372 1032 1115 1306 1388 1587 1616 1631 1645 1687 1718 1760 1801 1799 1750 1776
Source : Calculs à partir des rapports de la FFSA et de l'INSEE
Après cette évolution globale de l'assurance française, une analyse plus affinée s'impose. Les
activités originelles de l'assurance (maritime et incendie) laissent peu à peu la place à de
nouvelles branches (Tableau ). Parmi celles qui ont tiré le secteur vers une phase de
croissance rapide, on peut citer l'assurance automobile, puisque le parc de voitures
particulières en France est passé entre 1950 à 1975 de 1,5 million à 15 millions59, pour
atteindre 25 millions au 31 décembre 1995. Le poids de l'assurance automobile au sein de
l'ensemble de l'assurance culmine à la fin des années 60 pour représenter plus de 40% du
chiffre d'affaires total du secteur. Suite au premier choc pétrolier de 1973, le développement
de cette branche de l'assurance a connu un ralentissement conséquent, son taux de croissance
se rapprochant de celui du PIB.
Tableau n° 7: Evolution des parts relatives des principales branches d'assurance à partir
des affaires directes de France (métropolitaine jusqu'en 1990)
en % 1910 1950 1965 1975 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010 2014
Vie et capitalisation 36 24 25 25 26.9 34.4 52.5 63.0 68.9 68.7 68.8 64.4
Automobile 0 21 43 35.7 32.5 26.6 18.2 13.4 11.1 10.2 9.1 10.1
Autres branches 64 55 32 39.3 40.6 39 29.3 23.6 20.0 21.1 22.1 25.6
Sources: Calculs à partir de : FFSA : L'Assurance Française - Notes et Etudes documentaires : Les sociétés
d'assurances en France.
Le taux de croissance annuel moyen des primes d'assurance dans leur ensemble est supérieur
à celui du PIB (Tableau n°8): ce résultat est dû, sur la période 1985-2000 développement de
l'assurance vie, dont le taux de croissance a souvent été à 2 chiffres durant cette période. En
effet, l'assurance vie a pris le relais de la branche automobile, et le marché est en véritable
explosion depuis les années 80 (sa part ayant doublé en 10 ans, comme le montre le Tableau ).
59 Gentile et Sailly (1977) mentionnent que le chiffre d'affaires de l'assurance automobile a été multiplié par 57 en 25 ans, et
qu'il représentait un encaissement inférieur à celui de la branche incendie en 1950.
62
Comme le soulignait François Renard (Le Monde) en ouverture du colloque du 10 février
1987 organisé par la FFSA, "il s'est passé, en 1985, un événement tout à fait remarquable dans
l'assurance : pour la première fois (depuis 1954, NDLR), le chiffre d'affaires de l'assurance
vie a dépassé celui de l'assurance automobile"; l'assurance vie n'est plus "brimée par
l'inflation". En 1989, également pour la première fois, le chiffre d'affaires de l'assurance vie
en France a représenté plus de la moitié de l'assurance française; Pfeiffer (1991) souligne que
ce résultat est venu couronner une décennie exceptionnelle : pendant six années consécutives,
(de 1984 à 1989), la croissance a été supérieure à 20% en volume (Tableau n°8). La part de
l'assurance vie est passée d'un quart en 1965 aux deux tiers en 1997.
Tableau n° 8: PIB et assurance : croissance comparée en France- Taux de croissance
annuels moyens des agrégats en volume - en % - 1959 – 2001 puis annuellement
1959-
1973
1973-
1980
1980-
1983
1983-
1989
1989-
1992
1992-
1997
1998 1999 2000 2001
PIB 5.5 2.6 1.5 2.8 1.4 1.3 3.5 3.3 3.9 1.9 Primes
d'assurance60
8.5 3.3 4.5 9.0 5.4 8.2 -12.0 9.3 13.2 -3.8
Assurance vie 8.6 5.3 6.2 21.4 7.1 12.8 -15.0 12.7 17.1 -8.1
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
PIB 1.0 1.1 2.5 1.9 2.2 2.4 -0.1 -2.7 1.5 Primes
d'assurance
4.9 9.9 13.8 13.3 13.9 0.8 -3.8 9.3 3.9
Assurance vie -3.4 10.2 16.5 16.0 17.1 -0.1 -6.4 12.0 2.6
Source: Calculs à partir des rapports de la FFSA et de l'INSEE
L'explosion de l’assurance-vie française couvait depuis le milieu des années 70 : avant d'être
quantitative, l'évolution fut qualitative : de nouveaux produits furent lancés sur le marché,
répondant beaucoup mieux aux attentes de la clientèle. Ce fut d'abord le fait de sociétés
nouvelles dont les coûts de fonctionnement étaient réduits par rapport à ceux des compagnies
traditionnelles; puis, ces dernières évoluèrent à leur tour. Cette montée en puissance a de
multiples origines : si les raisons fiscales sont primordiales61, il ne faut pas pour autant
omettre l'importance de la souplesse des produits modernes, l'inquiétude des Français pour
leur retraite, et les meilleurs rendements réels (à partir des années 1980, les assureurs ont servi
des rendements réels positifs, sous l'effet conjugué de la hausse des taux d'intérêt et de la
baisse du taux d'inflation; depuis 1994, la baisse des taux à court terme et le rétablissement
'une courbe des taux croissante a ravivé l'intérêt des produits long terme)62. La baisse des taux
60 chiffre d'affaires des sociétés agréées sur le marché français (c'est à dire filiales à l'étranger et sociétés françaises de
réassurance exclues). 61En effet, en vue d'orienter l'épargne des Français vers le long terme, l'assurance-vie a bénéficié de nombreuses incitations
fiscales :réductions d’impôt, revenus générés exonérés au bout de 8 ans, capital transmis sans droit de succession…. 62 De ce fait, la part de l'assurance vie dans le patrimoine financier des ménages est passée de 5% en 1986 à 19% en 1996, le
patrimoine financier ayant lui-même doublé durant cette période (de 945 milliards d'euros à 2 040 milliards d'euros). Fin
2002, l'assurance vie représentait un tiers des actifs des ménages (hors actions non cotées) et 13% du patrimoine.
63
d'intérêt à long terme et l'alourdissement de la fiscalité tendent à faire rentrer l'assurance-vie
dans le rang : on a d'ailleurs connu en 2012 une décollecte nette.
L'histoire de la Slovaquie et de l'assurance est plus récente: 1993 marque une rupture, avec la
fin du monopole d'Etat du marché d’assurance. Plusieurs sociétés d’assurance étrangères ont
obtenu la permission d’opérer sur le territoire slovaque. Les réseaux commerciaux se sont
formés, et l’offre s’est diversifiée. L'entrée dans l’Union européenne en 2004, et l'adoption de
l’euro en 2009, sont autant de bouleversements. Enfin, depuis le 1er janvier 2006, la
surveillance de marché financier en Slovaquie est effectuée par la Banque nationale de la
Slovaquie (Národná banka Slovenska). Ce contrôle était auparavant opéré par Slovenska
Asociacia Poist'ovni (Slaspo).
Graphique n° 1: Evolution des primes émises de 2002 à 2012 (en Mds €)
Source : Národná banka Slovenska
Les primes ont quasiment doublé entre 2002 et 2012 (voir Graphique n° 1), sous l'impulsion
de l’assurance vie. En revanche, le marché de l’assurance non-vie est en stagnation depuis
2005, souffrant d'une croissance démographique quasi-nulle, contrairement à la France.
En Slovaquie, la part de l'assurance vie progresse, et elle est devenue la branche principale en
2007 (voir Tableau n° 9).
64
Tableau n° 9: Répartition des primes entre dommages et vie en Slovaquie
2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012
Ass. Vie
43.02
40.89
40.16
42.54
47.44
49.93
52.47
52.38
54.49
54.29
55.13
Ass.
Domm.
56.98
59.11
59.84
57.46
52.56
50.07
47.53
47.62
45.51
45.71
44.87 Source : Národná banka Slovenska
Le graphique suivant montre la croissance annuelle des primes émises dans les branches de
l'assurance (vie et non vie). On constate la fragilité du secteur, assez tributaire de la
conjoncture économique. Le dynamisme qui pointait au début des années 2000 a été bridé par
la crise financière de 2008.
Graphique n° 2: Taux de croissance annuelle par rapport à l’année précédente des
primes émises de 2002 à 2012 (en %)
Source : Národná banka Slovenska
Les derniers chiffres slovaques connus publiés par XPRIMM, semblent montrer une
croissance plus forte du secteur, après les sévères années enregistrées dues à la crise
financière et à la croissance démographique faible.
65
Tableau n° 10 : Primes émises en 2013 et 2014 en Slovaquie (en Millions € et en %)
Source: (Xprimm, 2014)
Conclusion
La Slovaquie est un pays neuf, qui a subi de profonds bouleversements ces 25 dernières
années. L’idée était de comparer l’assurance slovaque et l’assurance française en termes
macroéconomiques. Il y avait un espoir: de voir la Slovaquie bénéficier du même élan et de la
même force de frappe que l’économie française grâce au secteur de l’assurance. En effet, avec
une collecte nette toujours positive en assurance-vie depuis 1993 (à l’exception de 2012), et
des flux nets de placement toujours positifs et représentant une part importante du PIB et de
l’investissement national, l’assurance française est un véritable financeur de l’économie
française.
La Slovaquie ne bénéficie pas (encore) de ce dynamisme. Néanmoins, la part croissante de
l'assurance vie, signe de la hausse du niveau de vie, et gage de ressources supplémentaires
pour le financement de l'économie est un signe encourageant pour l’assurance et l’économie
slovaque.
Toutefois, la croissance de l'assurance slovaque ne profitera pas du même contexte porteur
que celui que l'assurance a connu avec les Trente Glorieuses. De plus, il faudrait étudier la
part des placements des assureurs slovaques finançant directement l’économie slovaque. La
forte part des assureurs étrangers dans le chiffre d’affaires de l’assurance slovaque est peut-
être un frein au financement local.
66
References
BLONDEAU Céline. 2001. Evolution de l'assurance en France et cyclicité des résultats en
assurances de dommages, In: Thèse de doctorat, Université de Lille 2.
BOUCHAERT Hervé et Armand-Denis SCHOR. 1988. Les sociétés d'assurances en France -
Activités et enjeux. In: Notes et Etudes documentaires, n° 4875.
BOURGUIGNON François et Sébastien FAUDEMER. 1995. Les marchés d'assurance dans
les marchés développés. In: Risques, n°22, Avril-Juin.
BRIYS Eric. 1990. Demande d'assurance et microéconomie de l'incertain. In: PUF, Paris.
CCA. 2001. Tableaux de synthèse - Exercice 1999.
COMITE EUROPEEN DES ASSURANCES. 1997. European Insurance in figures: 1996.
COMMISSION DE CONTRÔLE DES ASSURANCES. 1986. Rapport du Ministre d'Etat
chargé de l'Economie, des Finances et de la Privatisation au Président de la République :
"Activité des organismes d'assurance et de capitalisation - Exercice 1985 - Evolution du
marché", Tome 2, Paris.
COMMISSION DE CONTRÔLE DES ASSURANCES. 1996. Tableaux de synthèse -
Exercice 1995.
EWALD François. 1990. La société assurancielle. In: Risques - Les Cahiers de l'Assurance,
n°1, Juin, pp. 5-23.
FAUQUE Maurice. 1961. Les Assurances. In: PUF, Que sais-je?, Paris.
FEDERATION FRANCAISE DES SOCIETES D'ASSURANCES (FFSA). L'assurance
française. différentes éditions.
GENTILE François et Patrick SAILLY. 1977. 25 ans d'assurance: 1950-1975. In: J.J.
INSEE. 1999. Bulletin Mensuel de la Statistique n°2.
INSEE. Rapports sur les comptes de la Nation, diverses éditions.
LOUBERGE Henri. 1981. Economie et finance de l'assurance et de la réassurance. In: Dalloz
Gestion - Finances, Paris.
Národná banka Slovenska – NBS.
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_Dohlad/ORM/Analyzy/protected/AnalyzaSFS2015.p
df
Národná banka Slovenska – NBS. http://www.nbs.sk/en/financial-market-supervision-
practical-info/publications-data/selected-data/aggregate-statistical-data-of-the-insurance-
sector données depuis 2009
OCDE. Annuaire des Statistiques d'assurance. différentes éditions, Paris.
PFEIFFER Didier. 1991. Le marché français de l'assurance vie et capitalisation: évolution et
perspectives. In: Risques, n°6, Juin, pp. 55-64.
67
POISTENIE https://www.poistenie.sk/poistovne-na-slovensku
ROSA. Economie des intermédiaires financiers. In: Economica, pp. 113-122.
Slovenska Asociacia Poist'ovni (Slaspo). https://www.slaspo.sk/en/13075 pour les données
avant 2009
Slovenska Asociacia Poist'ovni (Slaspo).
https://www.slaspo.sk/tmp/asset_cache/link/0000045897/RS%20SLASPO%202012%20-
%20kapitola%20A%20-%20SJ%20kor.pdf
SUISSE DE REASSURANCE. Sigma, divers numéros.
XPRIMM. http://www.xprimm.com/Slovakia-2,10,27.htm
68
Gouvernance européenne multi-niveaux et identités
Frédéric Delaneuville, PhD.63
Résumé
Alors que le Traité de Rome vient de fêter son 60ème anniversaire, les crises rencontrées par la
construction européenne semblent avoir donné un nouveau souffle aux nationalismes. Le Brexit
illustre que l’Union européenne fait souvent office de bouc émissaire pour des partis populistes qui
retrouvent un second souffle à l’Est comme à l’Ouest. Pourtant les Etats de l’UE sont de plus en plus
interdépendants et ce n’est qu’ensemble qu’ils ne pourront faire face efficacement aux enjeux de la
globalisation. Ainsi le dépassement des égoismes nationaux par l’adhésion rationnelle à des valeurs
communes pourraient permettre à l‘identité européenne, polyforme et non-exclusive, de se consolider
sans se subsituer complètement aux autres formes d’identitées territoriales.
Mots clés: identité européenne, multi-gouvernance, nationalité, citoyenneté
Abstract
While the Treaty of Rome has just celebrated its 60th anniversary, the crises encountered by European
integration seem to have given new life to nationalism. The Brexit illustrates that the European Union
often acts as a scapegoat for populist parties which regain a second wind in the East as in the West.
However the states of the EU are increasingly interdependent and only together will they be able to
deal effectively with the issues at stake as a result of globalization. Thus the overcoming of national
egoisms by rational adherence to common values could allow multiforme, non-exclusive European
identity to consolidate itself without being completely substituted by other forms of territorial identity.
Keywords: European identity, multi-governance, nationality, citizenship
JEL classification: F60
63 Faculté de management, Université Comenius, Odbojarov 10, Bratislava – Email: [email protected]
69
Introduction
A l’heure où les mouvances nationalistes retrouvent un nouveau souffle en Europe centrale
comme en France, c’est souvent le cadre national qui fait office de référence lorsque l’on
évoque la question de l’identité. Il est intéressant de constater le caractère polysémique de ce
terme qui désigne à la fois les traits caractéristiques d’un individu qui permettent de le
distinguer des autres (par exemple les éléments présents sur la carte d’identité) et les «
caractéristiques communes » entre les personnes qui se reconnaissent comme appartenant à un
même groupe. Par exemple, les citoyens slovaques partage un certain nombre de
caractéristiques communes créatrices d’un sentiment d’appartenance à une même
communauté. Mais cette appartenance n’est pas exclusive et chacun peut également se sentir
appartenir à d’autres communautés : locales, régionales ou européenne.
Parler d’une identité européenne c’est donc avancer l’idée que le citoyen slovaque partagerait
avec son homologue français un certain nombre de caractéristiques qui seraient le terreau
d’une identité commune. L’idée d’une identité européenne n’est pas nouvelle. Victor Hugo
allait même jusqu’à avancer l’idée d’une nationalité européenne : « Il y a aujourd'hui une
nationalité européenne, comme il y avait, au temps d'Eschyle, de Sophocle et d'Euripide, une
nationalité grecque»64. De nos jours, si très peu d'écrivains ou d'hommes politiques invoquent
cette idée de nationalité européenne qui est étroitement liée à l'idée d'identité, c’est
certainement parce que l’Europe « post-moderne » s’est refusé à devenir un super État-nation.
La citoyenneté européenne est en revanche une réalité juridique. Elle a été introduite dans le
droit européen par le Traité de Maastricht et Traité de Lisbonne l’a réaffirmée. Ce dernier
énonce clairement les droits qui en découlent : le droit de vote et d’éligibilité au Parlement
européen et aux élections municipales, le droit de libre circulation et de séjour, le droit à la
protection diplomatique et consulaire, le droit de pétition, le droit d’écrire dans une des
langues de l’Union et de recevoir une réponse dans une même langue. Cependant cette
citoyenneté a un caractère supplétif. L’article 9 du Traité de Lisbonne énonce : « Est citoyen
de l’Union toute personne ayant la nationalité d’un État membre. La citoyenneté de l’Union
s’ajoute à la citoyenneté nationale et ne la remplace pas ». D’ailleurs, lorsque l’on relit
Victor Hugo on s’aperçoit que pour lui également la « nationalité » européenne avait un
caractère supplétif : « la France, lors même que nous nous unissons à l'Europe dans une sorte
de grande nationalité, n'en est pas moins notre première patrie comme Athènes était la
64 HUGO, V. 1843. Les Burgraves, , préface.
70
première patrie d'Eschyle et de Sophocle. Ils étaient athéniens comme nous sommes français,
et nous sommes européens comme ils étaient grecs ». Aujourd’hui encore l’identité nationale
semble donc primer sur l’identité européenne. Si au lendemain de la seconde guerre mondiale,
la création d’une identité européenne forte a été perçu comme un moyen d’éviter de nouveaux
conflits fratricides sur le vieux continent, il semble que les difficultés récentes rencontrer par
la construction européenne (crises financières et migratoire, Brexit etc…) ont créé un climat
d’euroscepticisme favorable à la réaffirmation des identités nationales. Par ailleurs l’Etat-
nation peut apparaitre comme un rempart comme les effets néfastes de la globalisation.
La réaffirmation des identités nation en Europe dans le contexte de la
globalisation
Il est possible de tenter d’apporter quelques facteurs explicatifs à cette réaffirmation récente
des sentiments d’appartenance aux nations.
Tout d’abord il convient de rappeler qu’historiquement c’est l’État qui est le titulaire des
principales fonctions régaliennes et le garant des droits sociaux (sécurité sociale, assurance
vieillesse…). Depuis le 19eme siècle il a parfois la qualité d’ « État providence » et il apparaît
comme le garant du bien être des nationaux. Le traité de Westphalie a fait de l’Etat le
principal acteur sur la scène internationale et, même si l’influence des acteurs multinationaux
est grandissante, il apparaît auprès des citoyens européens comme le protecteur contre
d’éventuelles agressions extérieures.
L’incapacité de l’Union européenne à surmonter certaines difficultés a fait resurgir les
égoïsmes nationaux qui sont exploité par des élites politiques nationales qui n’hésitent de
moins en moins à avoir recours aux rhétoriques populistes. A l’ouest, les partis nationalistes
stigmatisent les travailleurs détachés en utilisant des mythes comme ce fut le cas avec celui du
plombier polonais en France. Les agressions de travailleurs polonais travaillant à Londres
dans les semaines qui ont suivi le Brexit est une parfaite illustration de ce phénomène. En
Europe centrale et notamment en Slovaquie, les élites politiques nationales savent exploiter
les frustrations des « oubliés de la transition » tels que les retraités, les fonctionnaires ou les
habitants des zones enclavés pour lesquels l’accession à l’Union européenne n’a pas eu les
résultats espérés. Ils sont les spectateurs impuissants des conséquences, parfois dramatiques,
de l’importation brutale de l’économie de marché. Le chômage est perçu comme une
humiliation dans des pays où ce phénomène n’existait pas avant la chute du mur. La
privatisation a conduit à une stagnation, voire à une détérioration de la qualité des services
71
publics (problème d’accès aux crèches et aux écoles publiques dans les grandes villes,
manque de lits dans les hôpitaux…), alors que le marketing agressif des sociétés privées leur
rappelle quotidiennement l’immensité de l’offre de produits et de services auxquels ils n’ont
pas accès. Ces peurs et ces frustrations constituent, à l’ouest comme à l’est, le fonds de
commerce de certaines élites politiques nationales en quête de légitimité dans un monde
globalisé où leurs marges de manœuvre sont extrêmement réduites du fait de
l’interdépendance croissante des économies et de la montée en puissance des acteurs
supranationaux.
A l’Ouest comme à l’Est, l’Etat-nation tente d’apparaitre comme le protecteur des intérêts
nationaux face à la menace que la globalisation et insidieusement de la construction
européenne qui pour beaucoup est synonyme d’arrivée massive d’étrangers et perte des
spécificités nationales. Cette angoisse est encore plus perceptible dans les pays d’Europe
n’ayant connu l’immigration que de manière marginale jusqu’à une période récente. Les
débats sur la crise migratoire sont révélateurs de ces peurs. L’étranger que ce soit le réfugié ou
le bureaucrate bruxellois fait office de bouc émissaire.
Même si des progrès ont été réalisés depuis le Traité de Maastricht, l’Europe sociale et la
Politique étrangère de l’UE restent balbutiantes et cela est certainement une explication.
Ensuite la construction européenne est un phénomène relativement récent. On célèbre
aujourd’hui les 60 ans du discours de Robert Schuman souvent considéré comme l’acte de
naissance de l’Union européenne. La construction européenne n’est donc pas comparable
avec la création des États-nations modernes qui datent, pour certains, du 16ème siècle.
La crainte des citoyens de perdre leurs singularités est également un autre facteur explicatif
comme l’illustrent, par exemple, les débats en France autour de l’exception culturelle
française.
Paradoxalement la construction européenne ne semble pas avoir altéré les sentiments
d’appartenance aux nations. Au contraire, la peur de la disparition de l’identité nationale dans
le contexte de la globalisation est un créneau porteur pour les leaders politiques nationaux qui
n’hésitent pas à utiliser les rhétoriques populistes pour séduire leurs électorats. Ainsi l’identité
européenne peut ainsi apparaitre comme une menace si elle se construit par opposition aux
identités nationales.
72
Les liens qui unissent les Européens avec leurs Etats respectifs semblent parfois occulter le
sentiment d’appartenance à l’Union européenne. La Commission, institution qui représente
l’intérêt collectif de l’Union, peine à jouer son rôle de révélateur de l’identité commune
européenne. Le Conseil, institution qui représente les intérêts des États-membres au sein de
l’Union, a joué et continue de jouer un rôle prépondérant dans la construction européenne
malgré les pouvoirs que le Parlement européen s’est acquis au fil du temps dans de nombreux
domaines grâce notamment à la procédure de co-décision.
Ces éléments permettent de mieux comprendre pourquoi c’est souvent le cadre national qui
fait office de référence lorsque l’on évoque la question de l’identité. Cette liste n’est pas
exhaustive et l’on peut évoquer également les discours fustigeant « le centralisme bruxellois »
des politiciens nationaux pour désigner cette Europe technocratique qui semble éloignée de la
réalité des citoyens. Le déficit démocratique de l’Union européenne semble être perçu par les
citoyens qui boudent les élections. Le taux de participation est encore tombé de quelques
points aux dernières élections européennes pour atteindre le taux de participation le plus bas
depuis 1979, date des premières élections des parlementaires européens au suffrage universel
direct65. Parallèlement, les élections législatives et présidentielles déchaînent toujours autant
d’intérêt66.
Toutefois, « le taux très important d’abstentionnistes aux élections européennes ne doit pas
être trop interprété comme une preuve ou un symptôme du désintérêt des populations
concernés par l’Union européenne et son avenir(…) Le vote tel qu’il est organisé n’est pas
un indicateur exclusif du niveau de citoyenneté. Ce vote peut même être jugé superflu, inutile,
sans intérêt au sein de population globalement acquises au projet de l’Union européenne 67».
En effet, cet abstentionnisme ne doit pas être interprété comme une remise en cause du projet
européen, ni comme la preuve de l’inexistence d’une véritable identité européenne, mais
plutôt comme la contestation par le citoyen du déficit démocratique et du manque de visibilité
des actions de l’Union lié à la complexité du fonctionnement de ses institutions. C’est
d’ailleurs pour faire face à ces critiques que l’idée d’une Europe des régions, plus
démocratique et qui respecterait mieux la singularité des territoires, s’est développée.
65 http://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/fr/turnout.html 66 Par exemple la Slovaquie a eu le taux de participation le plus faible des 28 aux dernières élections européennes en
2014 avec 13,05 %. Les élections présidentielles de 2016 en revanche ont connu en revanche un taux de participation
significativement plus important (59,82 %). Cette tendance se constate dans de nombreux pays de l’Union européenne. 67 ROUET, G. 2009. Construire au quotidien une Europe citoyenne, Actes des Assises de la coopération décentralisée franco-
slovaque, Ambassade de France en Slovaquie, Enigma publishing, p .14
73
A. La renaissance des identités locales et régionales en Europe
Les collectivités territoriales en Europe semblent peu à peu se réaffirmer comme des réalités
culturelles et comme des espaces de gouvernance et cela n’est pas sans avoir des
conséquences sur l’identité des citoyens de l’Union. Certes le discours unificateur des Etat-
nations tendraient presque à occulter l’importance des identités régionales et locales en
Europe. Pourtant le sentiment d’appartenance à la nation est un phénomène relativement
récent si on le compare aux liens qui unissent dans l’inconscient collectif les individus avec
leurs villes ou leurs régions. « Dans la plupart des pays d’Europe les collectivités locales ont
existé avant les Etats » 68. Rome a précédé l'Empire et au Moyen-Age ce sont les villes-ports
où siègent de grands marchés qui tirent l’économie. « Au 19èmesiècle beaucoup de
nationalités cherchent encore un Etat, mais des villes et des provinces affirment des
personnalités pluri-centenaires. Jusqu’en 1870, l’Allemagne et l’Italie sont davantage des
confédérations de cités ou de régions que de véritables Etats »69. Les identités régionales et
locales ont donc précédé les identités nationales et elles demeurent inscrites dans la mémoire
collective. Cependant, avec l’émergence des Etats-nations, il n’y aura que peu de place pour
l’affirmation d’une identité autre que nationale car l’identité multi-facettes est perçue comme
un danger pour l’unité. Après la Seconde guerre mondiale, cette tendance unificatrice et
centralisatrice, incompatible avec l’affirmation d’identités locales ou régionales fortes, trouve
une justification au regard des impératifs de reconstruction menés par les Etats- providence à
l’Ouest de l’Europe. Même les pays les plus traditionnellement décentralisés comme
l’Allemagne ou le Royaume uni n’ont pas échappé à cette logique qui visait à accroître le
pouvoir central même s’il remarquer que dans la cas du Royaume uni cela n’a pas empêché la
reconnaissance de ses 4 régions-nations. A l’Est de l’Europe, c’est la planification centralisée
par le parti qui entrainera la négation des identités régionales et locales.
Dans les années 60, la réduction du nombre de collectivité de bases dans certain pays
européens de l’Ouest (Grande-Bretagne, République fédérale d’Allemagne, Belgique,
Danemark et autres pays scandinaves) coïncide avec la prise de conscience de l’inadaptation
du modèle centralisé au regard des impératifs de développement économique. Dans les années
70, des réformes décentralisatrices voient le jour dans beaucoup d’Etats d’Europe de l’Ouest.
Même les pays les pays les plus centralisés comme la France entreprennent de grandes
68 DELCAMP, A. 1990. Les institutions locales en Europe, Que-sais-je ?, PUF, p.7.
69 Idem
74
réformes allant dans ce sens. Cette volonté de rapprocher la prise de décisions des citoyens en
octroyant des compétences autonomes aux collectivités territoriales est perceptible partout en
Europe et elle se matérialisera par l’élaboration de la Charte de l’autonomie locale par le
Conseil de l’Europe en 1985.
Un des premiers actes politiques forts des États post-socialistes fut la restauration du principe
d’autonomie locale En Slovaquie, ce fut le cas avec la loi de 1990. On redonna à l’échelon
local, la commune, son autonomie politique (par des élections libres au suffrage universel),
budgétaire et patrimoniale (transfert d’une partie du patrimoine de l’État vers les
municipalités). La commune est donc appelée à être le terreau dans lequel s’enracinera la
démocratie retrouvée : les "conseils du peuple" deviennent de véritables collectivités locales.
Parfois, le principe d’autonomie locale fut enrichi d’une loi sur l’autodétermination
municipale, qui ouvrit la voie à une tendance à l’émiettement communal par l’augmentation
du nombre de communes (Hongrie, République Tchèque, Slovaquie). Le développement de
l’intercommunalité est alors un moyen pour lutter contre la dispersion des moyens et des frais
de fonctionnement trop élevés. C’est le cas en France et en Slovaquie où se développe
l’intercommunalité car ces deux Etats, très différents de par leurs tailles et leurs histoires, ont
un point commun : le nombre important de municipalités.
Tableau n° 1: Nombre de communes en France et en Slovaquie
Population Nombre de communes Nombre d’habitants/ Ville
France 63,0 million 36 682 1 717
Slovaquie 5,4 million 2 891 1 867
Source: Processed by author
En France il a fallu de nombreuses lois pour parvenir au développement de
l’intercommunalité. La loi de 1971 s’était soldée par un échec car l’Association des maires de
France s’était opposée à cette réforme. La Slovaquie se trouve actuellement dans une situation
identique et doit faire face aux revendications de l’Association des communes (ZMOS) qui
veille aux conséquences que pourraient avoir les lois visant à promouvoir l’intercommunalité
sur le pouvoir des maires. Le développement de l’intercommunalité en Europe s’avère
souvent un rempart possible contre la dispersion des moyens humains et financiers. Il
comporte certain points communs avec les objectifs du programme d’initiative
75
communautaire « Leader70 » qui vise à accroitre la capacité d’action des acteurs locaux selon
une approche bottom-up. Le développement de l’intercommunalité a d’ores et déjà, et
continuera d’avoir, des conséquences sur l’identité locale des administrés.
En Europe centrale, la renaissance des communes en tant que collectivités décentralisées a
souvent été la première étape dans la décentralisation mais dans un deuxième temps, on s’est
attaqué au chantier plus complexe de la réforme au niveau régional. Cet objectif était présent
dès 1990 dans les politiques de démocratisation. Mais il fallait d’abord défaire l’existant,
réformer des maillages régionaux issus de la période précédente : ceux-ci avaient été plusieurs
fois remodelés depuis 1945, et exprimaient une logique de gestion centralisée des territoires.
Les contours étaient artificiels par rapport aux structures du peuplement, à l’histoire, à la
géographie, et le nombre élevé d’unités reflétait le souci de quadriller le territoire dans une
logique de contrôle politique et social. En outre, le redécoupage régional coïncide avec une
injonction externe, celle de l’Union Européenne. L’agenda 2000 est venu renforcer la
stratégie de pré-adhésion des pays candidats par la création de deux leviers financiers : un
instrument structurel de pré-adhésion (ISPA), destiné à soutenir l'amélioration des
infrastructures de transport et de protection de l'environnement, ainsi qu'un instrument
agricole (SAPARD), visant à faciliter l'adaptation à long terme du secteur agricole et des
zones rurales des pays candidats. Ces deux leviers financiers complètent l’action du
programme PHARE désormais orienté vers le renforcement des capacités institutionnelles et
administratives des pays concernés. En Europe centrale « la gestion traditionnellement
centralisée et hiérarchisée de l’action publique contrevenait largement aux principes
directeurs de mise en œuvre des fonds structurels, lesquels impliquaient
l’existence « d’autorités régionales » inexistantes lors du lancement de la stratégie de pré-
adhésion renforcée »71. De plus les actes d’adhésion prévoyaient un mécanisme de contrôle
par la Commission pour la mise en œuvre et le paiement des aides de au titre du programme
PHARE72. Ce mécanisme incitatif visant à la mise en place du système de « gestion de
décentralisée étendue »73 permettait aux Etats de déroger aux contrôles ex ante par la
70 http://europa.eu/legislation_summaries/regional_policy/provisions_and_instruments/g24208_fr.htm
71 Aïssaoui, H. 2005. L'élargissement européen au prisme des fonds structurels : vers une européanisation de la gestion
publique du territoire en Pologne ? In :Politique européenne, 1/2005 (n° 15), p. 61-84. 72 Art. 33 de l’acte d'adhésion à l'Union européenne de la République tchèque, de la République d'Estonie, de la République
de Chypre, de la République de Lettonie, de la République de Lituanie, de la République de Hongrie, de la République de
Malte, de la République de Pologne, de la République de Slovénie et de la République slovaque. 73 EDIS : Extended Decentralised Implementation System
76
Commission des appels d'offres et des adjudications74. Ce dispositif a ainsi permis à la
Commission d’élaborer des procédures, selon les critères énoncés par le Conseil,75 devant être
respectées par les Etats pour pouvoir bénéficier de cette dérogation. Le principe du partenariat
entre la Commission européenne, les Etats, les autorités régionales et locales pour la mise en
œuvre des fonds structurels ayant été consacré par le Conseil76, le lancement des programmes
de pré-adhésion, puis des politiques structurelles après 2004 (ou 2007 pour la Bulgarie et la
Roumanie), ont donc entrainé la création de collectivités régionales chargées à la fois d’initier
des politiques de développement régional, et de gérer les aides financières européennes. Ces
nouvelles régions correspondent souvent au niveau NUTS 2 du maillage européen. Leur mise
en place fut longue, et parfois l’objet de débats politiques houleux. À moins, en effet, d’opter
pour un découpage technocratique autoritaire, le choix de telle ou telle limite impose de
réfléchir sur les identités régionales, l’usage des régions historiques, etc., sans parler de
considérations purement électoralistes qui finalement ont pu prendre le dessus. En Slovaquie,
par exemple, les 8 régions furent créées par la loi 2001. Le découpage ne s’est pas fait
uniquement au regard de considérations historiques et il rend compte de la volonté de
maintenir la cohésion nationale face à d’éventuelle revendications émanant de minorités (dont
les minorités hongroises dans le sud de la région de Trnava, à Nitra).
Dans de nombreux pays européens les régions se sont vues octroyer des compétences de plus
en plus nombreuses et ces dernières jouent désormais un rôle essentiel que ce soit en terme de
développement économique mais aussi dans la mise en œuvre des politiques communautaires.
L’Europe, l’état et les collectivités territoriales dans la post-modernité: vers
le développement d’identités territoriales polyformes et non-exclusives?
Les collectivités locales, régionales et fédérées, jouent un rôle macro-économique essentiel
dans l’UE: elles emploient plus de 18 millions de personnes (56 % de l’emploi public) et
réalisent en moyenne les 2/3 des investissements publics77. Pourtant ces collectivités n’ont
joué qu’un rôle secondaire dans la construction européenne. Parmi les 6 pays signataires du
Traité de Rome en 1957, 5 étaient des États centralisés et seule la RFA avait déjà une
structure fédérale avec des Länder dotés de réelles compétences politiques. Le traité qui crée
74 Le passage à l’EDIS s’effectue en quatre étapes, qui sont décrites dans les documents de travail de la Commission intitulé
«Préparation à la décentralisation étendue» et le «Schéma EDIS pour ISPA et Phare». 75 Annexe du Règlement (CE) no 1266/1999 du Conseil sur la coordination de l'assistance aux pays candidats dans le cadre de
la stratégie de pré-adhésion 76 Art.8 du Règlement (CE) n°1260/1999 du Conseil du 21 juin 1999 relatif aux dispositions générales sur les fonds
structurels (JOCE du 26 juin 1999). 77 Direction des études de Dexia, Les collectivités territoriales dans l’Union européenne, Dexia éditions, 2008.
77
la CEE ne fait pas référence aux régions en tant qu’entités qui seraient des acteurs spécifiques.
Le préambule du traité CEE se contente de préconiser un développement économique
harmonieux « réduisant l’écart entre les différentes régions ». Pendant longtemps les régions
n’ont joué qu’un rôle très marginal en Europe. Mais peu à peu elles se sont affirmées comme
des réalités culturelles et comme des espaces de gouvernance. Beaucoup d’États ont entamé
un processus de décentralisation. De plus, les élargissements successifs ont fait entrer dans la
Communauté des États qui reconnaissent plus ou moins d’autonomie à leurs collectivités
territoriales. La crise ou le dépérissement de l’Etat moderne, victime de la post-modernité, est
également un facteur non négligeable. Les transferts de compétences des Etats, ascendants ou
descendants, qui sont le corolaire de la consécration du principe de subsidiarité, se multiplient
et il semble émerger un système de gouvernance multi-niveaux dans lequel les particularismes
locaux et régionaux trouveraient toutes leurs places.
Bertrand Badie constate que le processus de mondialisation érode certaines des prérogatives
régaliennes car l’Etat est incapable de faire face seul aux nouveaux défis transnationaux
(violences transfrontalières, maitrise des flux, régulation économique et financière)78.
L’exclusivité du pouvoir souverain des Etats sur un territoire donné proclamé par le Traité de
Westphalie est remise en cause. La construction européenne et le transfert de certaines
prérogatives (monnaie, budget...) illustre le dépérissement de la conception traditionnelle de
l’Etat-nation et du développement d’une logique supranationale. L’action souveraine des
Etats est devenue inefficace dans beaucoup de domaines. « La pollution de l’environnement
ne s’arrête pas aux frontières nationales. La lutte contre le terrorisme et contre la grande
criminalité ne peut plus être gagnée au niveau national seulement »79. C’est également le cas
en matière économique. « La souveraineté économique doit être définie à l’échelle
communautaire. Dans la mesure où les lois du marché ou les pouvoirs nationaux ne
parviennent plus à la régulation souhaitée, celle-ci, décidée à l’échelle européenne sous
forme de communautarisation ou de simple coopération, peut retrouver l’efficacité perdue au
niveau national » 80.
A cette remise en cause de l’Etat par le haut, vient s’ajouter une remise en cause de l’Etat par
le bas. Pour Jacques Chevallier la post-modernité entraîne une fragmentation du modèle
78 BADIE, B. 2004. L’impuissance de la puissance, Fayard. 79 ALBER, S. 2009. Des cultures en Europe ou une culture européenne ? In: Europa- Revue de géopolitique européenne n°1,
p.77. 80 BUZELAY, A. 2009. Pour une redéfinition de la souveraineté sous l’angle économique. In: Europa-Revue de géopolitique
européenne n°1, p.67.
78
étatique81. Il constate que si l’Etat reste fortement présent dans la vie sociale, son rôle apparaît
de manière différente, laissant place à une conception nouvelle, post-moderne. L’Etat doit
faire face à la remise en cause de ses activités régaliennes : si l’Etat demeure garant de la
cohésion sociale et de la sécurité, ces activités s’opèrent dans un cadre bien différent puisque
l’Etat est désormais obligé de composer avec d’autres acteurs dans une logique de partenariat.
L’Etat repose traditionnellement sur un principe d’unité organique, lequel a subi un
mouvement d’éclatement en raison de la diversification croissante des structures
administratives. En effet, de nouvelles structures se multiplient au point de déstabiliser la
hiérarchie classique et la fonction de régulation s’autonomise dans l’Etat. Ce principe de
l’Etat unitaire est également ébranlé par le double mouvement de déconcentration et de
décentralisation, allant jusqu’à doter les autorités locales de compétences élargies, voire à les
rendre autonomes. Cette montée en puissance de l’autonomie des collectivités territoriales
s’inscrit dans le cadre d’une diversification de la demande sociale des différentes
communautés éthiques, culturelles ou religieuses qui ébranle l’unité symbolique incarnée par
l’Etat. La post-modernité serait liée à une « absolutisation du moi »82. L’individualisme
semble caractériser l’individu post-moderne à la recherche de singularité à travers des
appartenances non exclusives et multiples à des communautés de plus en plus nombreuses.
« L’individu post-moderne prolifère plutôt dans des groupement identitaires, dans la
formation de tribus, dans un rassemblement d’intérêts individuels. Jamais pareille époque a
vu autant proliférer les associations, les collectifs aux intérêts miniaturisés,
hyperspécialisés »83. L’Etat-nation et son modèle unitaire ne correspondent plus au désir de
singularité et d’appartenance multiple de l’individu post-moderne. La multi- gouvernance
européenne laisse potentiellement plus de place à la singularité et aux appartenances
cumulatives aux différentes collectivités, qu’elles soient européenne, nationales, régionales et
locales. Ce modèle émergeant semble fournir un cadre plus adapté à la gestion de cette
demande sociale de plus en plus différenciée.
L’idée d’une gestion autonome de certaines politiques par les collectivités territoriales semble
faire l’unanimité en Europe et la grande majorité des pays de l’Union ont mis en place des
réformes allant dans ce sens. Cette tendance part du postulat que l’octroi de compétences aux
collectivités territoriales, qui sont plus à même de comprendre les problématiques locales, est
81 CHEVALLIER, J. 2003. L’Etat post-moderne, LGDJ. 82 LASH, S. 1991. Post-Structuralist and Post-Modernist Sociology, Aldershot, E. Elgar. 83 CARFANTAN, S. 2004. Le changement des mentalités, Philosophie et spiritualité.
79
un facteur de développement. Cette décentralisation territoriale a donc donné naissance à des
collectivités publiques distinctes de l’Etat dont l’existence et la libre administration par des
conseils élus sont garanties par la loi ou la constitution. Ces collectivités territoriales, dotées
de la personnalité juridique, de l’autonomie financière et d’organes délibérants peuvent revêtir
différentes formes. Il existe une grande diversité à la fois dans le nombre de niveaux choisis et
la taille des unités territoriales, l’injonction européenne semblant se limiter sur ce point au
maillage NUTS pour la distribution des fonds structurels. Il semble donc qu‘il n’existe pas de
« modèle européen » de gestion des relations entre l’Union et les différents niveaux de gestion
administrative. Cependant il existe des principes qui ont été consacrés par les institutions de
l’UE et par le Conseil de l’Europe qui ont des effets juridiques sur compétences et les modes
de fonctionnement des collectivités territoriales européennes.
Par exemple l’article 5 du traité de Maastricht a consacré le principe de subsidiarité. Il vise à
privilégier le niveau inférieur d'un pouvoir de décision aussi longtemps que le niveau
supérieur n'est pas capable d'agir plus efficacement. Ce principe permettrait de protéger les
compétences et l’autonomie des collectivités locales et assurerait l’équilibre entre les pouvoirs
de niveau communautaire, national, régional et/ou local. L’article 5 du protocole relatif au
principe de subsidiarité et de proportionnalité du traité de Lisbonne renforce ce principe. Il
prévoit que « les raisons permettant de conclure qu’un objectif peut être mieux atteint au
niveau de celle-ci s’appuient sur des indicateurs qualitatifs et, chaque fois que c’est possible,
quantitatifs ». Il faudra donc démontrer que l’intervention au niveau supérieur est justifiée.
Ainsi le principe de subsidiarité s’en trouve renforcé.
Le Conseil de l’Europe, quant à lui, a consacré le principe d’autonomie locale dans sa charte
de 1985 : « L'existence de collectivités locales investies de responsabilités effectives permet
une administration à la fois efficace et proche du citoyen » et « cela suppose l'existence de
collectivités locales bénéficiant d'une large autonomie ». La ratification de cette Chartre n’a
pas été sans difficultés pour certains pays européens, dont la France, et cela est peut être lié à
la crainte de voir ce principe juridique, susceptible d’être l’objet de diverses interprétations,
avoir des conséquences sur la souveraineté des Etats signataires en matière de libre
administration des collectivités territoriales. L’article 3 précise dans son premier paragraphe
ce qu’il faut entendre par autonomie locale. « L’autonomie locale est le droit et la capacité
effective pour les collectivités de régler et de gérer, dans le cadre de la loi, sous leur propres
responsabilité et au profit de leurs populations, une part importante des affaires publiques ».
L’autonomie locale est donc un « droit » dont sont titulaires les collectivités
80
démocratiquement élues. Elle est aussi une « capacité effective » soit un ensemble de moyens
juridiques (compétences protégées par la loi (art. 4.1)), humains (statut du personnel local
(art. 6)) et financiers (ressources propres « suffisantes » (art. 9)). En France, le droit et la
capacité de « régler » une « part importante des affaires publiques » renvoient au « pouvoir
réglementaire » des collectivités territoriales ; celui-ci a été affirmé solennellement : « dans
les conditions prévues par la loi elles (les collectivités) disposent d’un pouvoir réglementaire
dans l’exercice de leurs compétences » (art. 72, alinéa 3 de la constitution).
L’injonction européenne se limite pour l’instant au respect de quelques principes
fondamentaux. Le principe subsidiarité dont l’ambivalence est certainement la clé de son
succès, la Charte de l’autonomie locale de 1985, le respect du droit des minorités et le
maillage NUTS imposé pour la distribution des fonds structurels. La transition complète
d’une Europe des nations à une Europe des régions dans laquelle les collectivités seraient
investies de plus en plus de responsabilités pourrait nécessiter la mise en place d’un cadre
cohérent qui permettrait à chaque niveau de gouvernance (européen, national et local) un
exercice optimal de ses compétences. Une clarification des compétences respectives et
l’émergence d’un droit local européen pourraient permettre la mise en place d’un modèle de
multigouvernance plus lisible pour le citoyen. L’objectif ne serait pas de tout uniformiser, à la
manière des Etats-nations, mais de définir des principes visant à protéger l’exercice autonome
de compétences régionales et locales tout en respectant la diversité des États-membres.
L’émergence d’un droit local européen contribuerait à l’établissement d’un cadre structurant
pour ce modèle inédit, ce que M. Zielonka84 qualifie de « néo-médiéval » pour marquer la
rupture avec la logique des Etats westphaliens. L’Europe des nations laisserait ainsi peu à peu
la place à l’idée d’une Europe des régions. Au delà du glissement sémantique, c’est ici
l’émergence d’un phénomène politico-juridique qui ne sera pas sans conséquence sur
l’identité des citoyens de l’Union. La multi-gouvernance européenne laisserait ainsi
potentiellement plus de place à la diversité culturelle et à une identité européenne non-
exclusive et multi-facettes.
Conclusion
L’émergence des pouvoirs locaux et régionaux est un donc phénomène politico-juridique,
essentiel à maîtriser pour comprendre l’évolution de l’identité des citoyens de l’Union.
L’Union européenne a été magnifiquement théorisée comme “post-moderne” par Robert
84 ZIELONKA, J. 2006. Europe as Empire: The Nature of Enlarged European Union, Oxford University Press.
81
Cooper, dans La Fractures des nations85, parce qu’elle entendait rompre avec la logique
“moderne” : celle qui naît avec les traités de Westphalie et culmine dans le principe des
nationalités, entre le “printemps des peuples” de 1848 et les Traités de Versailles et de
Trianon, au lendemain de la 1ère Guerre mondiale. Même si, durant la crise financière, les
stratégies parfois maladroitement coiffées d’un chapeau européen ont été principalement
nationales, cet épisode ne remet pas en cause la crise des Etats-nations incapables de faire
face seuls aux défis du monde post-moderne. La création d’une identité européenne doit être
ainsi analysée comme un processus non-linéaire autorisant des retours en arrière sans que cela
ne compromettre l’évolution globale du phénomène sur le long terme.
L’Union européenne, diagnostiquait Cooper, a renoncé de fait à travailler à la constitution
d’un « super État-nation ». L’UE tente en effet de rompre avec la logique des États-nations
qui imposent leur souveraineté à un territoire regroupant une nation. Le citoyen européen ne
sera pas exclusivement européen et il est inapproprié de se référer à l’identité telle qu’on la
conçoit dans les États-nations. La décentralisation en Europe et l’émergence d’une multi-
gouvernance européenne ont d’ores et déjà des conséquences sur l’identité des citoyens de
l’Union. La création d’une identité européenne, polymorphe et non-exclusive, sera le produit
de ce modèle inédit de multi-gouvernance en construction. Il ne s'agit pas de chercher à
fondre les identités nationales en une nation européenne, ce qui n'est ni possible ni
souhaitable. En revanche l’application au niveau européen « du patriotisme constitutionnel86 »
développé par Habermas et qui s’inspire de la philosophie kantienne, pourrait permettre de
dépasser les intégrismes étatiques. L’adhésion rationnelle à des valeurs communes et aux
principes encadrant cette multi gouvernance pourrait constituer le terreau de cette identité
européenne, qui ne sera pas une négation des identités existantes, mais, au contraire, un
syncrétisme produit par ce modèle émergeant qui vise au maintien de la diversité des identités
nationales, régionales et locales.
References
AÏSSAOUI, H. 2005. L'élargissement européen au prisme des fonds structurels : vers une
européanisation de la gestion publique du territoire en Pologne ? In: Politique européenne,
1/2005 (n° 15), p. 61-84.
85 COOPER, R. 2004. La fracture des nations. Ordre et chaos au XXIe siècle, Paris, Denoël. 86 HABERMAS, J. 2000. Après l’Etat-nation. Une nouvelle constellation politique, Paris, Fayard.
82
ALBER, S. 2009. Des cultures en Europe ou une culture européenne ? In: Europa- Revue de
géopolitique européenne, n°1, p.77.
BADIE, B. 2004. L’impuissance de la puissance, Fayard.
BUZELAY, A. 2009. Pour une redéfinition de la souveraineté sous l’angle économique. In:
Europa-Revue de géopolitique européenne, n°1, p.67.
CARFANTAN, S. 2004. Le changement des mentalités, Philosophie et spiritualité.
CHEVALLIER, J. 2003. L’Etat post-moderne, LGDJ.
COOPER, R. 2004. La fracture des nations. Ordre et chaos au XXIe siècle, Paris, Denoël.
DELCAMP, A. 1990. Les institutions locales en Europe, Que-sais-je ?, PUF.
HABERMAS, J. 2000. Après l’Etat-nation. Une nouvelle constellation politique, Paris,
Fayard.
http://europa.eu/legislation_summaries/regional_policy/provisions_and_instruments/g24208_fr.htm
http://www.europarl.europa.eu/elections2014-results/fr/turnout.html
HUGO, V. 1843. Les Burgraves, préface.
LASH, S. 1991. Post-Structuralist and Post-Modernist Sociology, Aldershot, E. Elgar.
ROUET, G. 2009. Construire au quotidien une Europe citoyenne, Actes des Assises de la
coopération décentralisée franco-slovaque, Ambassade de France en Slovaquie, Enigma
publishing, p .14
ZIELONKA, J. 2006. Europe as Empire: The Nature of Enlarged European Union, Oxford
University Press.
Documents
L’ACTE D'ADHÉSION À L'UNION EUROPÉENNE de la République tchèque, de la
République d'Estonie, de la République de Chypre, de la République de Lettonie, de la
République de Lituanie, de la République de Hongrie, de la République de Malte, de la
République de Pologne, de la République de Slovénie et de la République slovaque.
Direction des études de Dexia, Les collectivités territoriales dans l’Union européenne, Dexia
éditions, 2008.
Règlement (CE) n°1260/1999 du Conseil du 21 juin 1999 relatif aux dispositions générales
sur les fonds structurels (JOCE du 26 juin 1999).
83
Anglická sekcia
84
Earnings management after IFRS implementations across the
European Union
Lenka Chorvatovičová a Darina Saxunová 87
Abstract
For more than 10 years all companies and corporations listed in the European Union are subjects to
reporting under IFRS – directive issued by the European Parliament requiring companies to adopt
IFRS from January 1st 2005. Since the new standards directly influence accounting quality, it is
necessary to understand the effects of this change on accounting quality. Prior to 2005 either country’s
own Generally Accepted Accounting Principles or IFRS should had been followed. Main purpose of
this harmonization and integration of IFRS was to provide more transparency, ability to compare
financial results of different companies and to provide better quality of financial reporting. Even
though this requirement applies to public companies, also some of the private companies have
voluntarily adopted IFRS. However, there have been recent discussions as to whether IFRS
implementation helped to improve financial reporting in the European Union or not. Earnings
management is based on accrual accounting. Since accrual accounting is to record revenues and
expenses in the incurring period, with cash probably received and paid in other periods, it creates
opportunities for management to manipulate earnings which is very frequent and current topic in
today’s financial world. This paper focuses on and analyzes the impact of IFRS integration across the
European Union in the area of accounting quality, specifically the impact on earnings management.
The aim is to provide overview of literature and research written with regards to this favourite
academic topic since 2005 across the European Union.
Keywords: IFRS integration in the EU, earnings management, quality accounting
JEL classification: M41
87 Fakulta managementu, Univerzita Komenského, Odbojarov 10, Bratislava – Email : [email protected],
85
Introduction
IFRS, or International Financial Reporting Standards, were introduced and implemented in
the European Union in 2005. They are published by International Accounting Standards and
cover almost all details in corporation annual report in a conceptual framework. It is necessary
to mention that IFRS are considered to be „principle based“ standards, meaning they provide
fundamental guideline how an annual report should be prepared, instead of providing specific
criteria, exceptions and precedences which could be found in „rule based“ standards.
The obligation to use IFRS set out in the IAS Regulation applied from 2005 to the
consolidated financial statements of EU companies with securities traded on a regulated
market in the European Union. There are around 7,000 such entities in the EU.
Main Objectives and Methodology
International Financial Reporting Standards’ implementation in the EU covered two main
objectives: to increase comparability of financial statements and parameters across the EU
and to increase transparency of financial reporting. Positive aspects of IFRS implementation
are outlined by Ball (2006) who explains the advantages and disadvantages for investors in
IFRS introduction - he discusses both direct and indirect positive aspects which include more
accurate and timely information provided in comprehensive manner. Reading between the
lines, this could be also interpreted that managers of corporations should have less room to
manage and manipulate corporate earnings leading to increased quality of financial reporting.
In particular:
No member state had an accounting regime that included a comprehensive financial
instruments standard, whereas IFRS does;
Accounting for share-based payments was not adequately addressed in most national
GAAPs (apart from the US GAAP);
Detailed segmental reporting was not required by many national GAAPs, making it
hard for users of financial statements to compare meaningfully a reporting entity’s
performance from period to period, and against its peers; and
86
Company law and other legal requirements often imposed restrictions that meant that
the substance of transactions was not represented in the financial statements, for
example in the presentation of non-equity or preference shares.88
This paper focuses on and analyzes the impact of IFRS integration across the European Union
in the area of accounting quality, specifically the impact on earnings management. The aim is
to provide overview of literature and research written with regards to this favourite academic
topic since 2005 across the European Union.
Earnings Management in Literature Review
One of main attributions of IFRS is that assets and liabilities, revenues and expenses are to be
recognized at fair value, especially financial assets and liabilities. As defined in IFRS, fair
value is „the price that would be received to sell an asset or paid to transfer a liability in an
orderly transaction between market participants at the measurement date.“89 As discussed in
Ball’s research (2006), fair value accounting represents one on main disadvantages of
implementing IFRS. In typical transactions fair value of an asset can simply be its market
value which is easily determinable. However, situation gets more complex and difficult to
determine once there is no market price or for an asset or when it’s unknown – in these case
the fair value has to be estimated. This estimation or asset evaluation is performed by
corporate management making it quite a subjective process which might be prone to
manipulation. We would encounter problems with fair value of non-liquid assets. During
recent financial crisis many financial institutions and corporations were forced to sell many of
their assets for any price. Main aim was to obtain needed liquidity and mentioned forced asset
sale has become relevant to other institutions and banks that are required to follow fair value
accounting.
Earnings management is a favourite academic and business topic: many studies were
published about the definition, implications of earnings management and incentives, as well.
Ronen and Yaari (2008) outline three kinds of earnings management as beneficial (white)
earnings management enhances the transparency of reports, pernicious (black) earnings
management involves outright misrepresentation and fraud, the gray one is the manipulation
88 ICAEW. Moving to IFRS reporting, seven lessons learned from the European experience, p. 8 89 IFRS 13: Fair Value Measurement
87
of reports within the boundaries of compliance with bright-line standards, which could either
be opportunistic or efficiency enhancing.90
Income smoothing, for instance, could be considered as the one of good forms of earnings
management. In income smoothing, corporate management manages earnings in order that a
stable, and preferably increasing, trend in corporate earnings may be presented to investors.
All investors are keen on seeing a stable earnings trend as it reduces their business risks and
increased their trust into the company itself. Gray earnings management can have positive
aspects if the only driving force is increasing efficiency of corporate financial reporting. Gray
earnings management could also have a negative impact if it is used for personal and
optimistic reasons. In the end, black earnings management is basically considered a financial
fraud. The only driving motive in this case is increasing management’s own wealth.
Corporate management might be interested to manipulate its earnings in order to increase the
stock price so that the corporation meets market analysts’ expectations and estimates. This is
important for the management as it is held responsible for overall results of the corporation.
Keeping corporate earnings in desired trend might be also important to achieve personal
incentives and bonuses. With this kind of earnings management investors have no benefits.
There are two main ways of managing corporate earnings: real earnings management and
accruals management. Real earnings management is impossible to detect in real life and is
less visible to accountants and other third parties because it is connected to real activities of
a corporation. These activities might deviate from normal business practices and are aimed to
meet certain earnings thresholds. These could include reduction in discretionary expenses
(e.g. research and development costs or selling products and services at high discounts so that
sales are boosted in the short term. Real earnings management is thus connected to production
and pricing decisions and affects corporate cash flows.
On the other hand, accrual based earnings management has no direct impact on corporate cash
flow.91 Rather it is management intervention in accounting method selection and calculating
corporate estimates. Accruals do appear at corporate balance sheet for example in the form of
prepaid expenses or unearned revenues. Since management approval is required in some
instances to recognize some of these items and management also often decides about timing
90 RONEN, J. and, YAARI, V., Earnings Management. Emerging Insight in Theory, Practice, and Research, p. 25
91 ROYCHOWDHURY, S., Earnings management trough real activities manipulation, p. 335-370.
88
of their recognition (e.g. timing to write of receivables), accruals are prone to earnings
management and manipulation.
It could be expected that the level of earnings management would decrease since the IFRS
adoption due to few reasons. Pressure on corporate management is increased since accounting
principles like IRFS increase possibility of comparison between corporations across the EU.
Increased possibility to compare financial statements across the entire region should lower
corporate management will to mislead their shareholders. Since IFRS are considered to be
a high quality accounting standards, financial reporting prepared in accordance with these
principles should bring higher quality of prepared financial statements. Earnings management
is one of the indicators of lower accounting quality and this activity would be expected to
decrease since IFRS implementation across the EU.
There have been many studies, either on national or European level, conducted on impacts of
IFRS implementation since 2005 with respect to earnings management, value and credit
relevance, and loss recognition. In her overview Pascan (2015) outlines major 21 studies
conducted from 2005 to 2014 with respect to these topics. 10 most relevant studies to the
topic of earnings management are presented in the overview below:
Table 1: IFRS implementation Effects in the EU with Respect to Earnings Management
STUDY
EU COUNTRIES
INCLUDED IN THE
SAMPLE
METRICS USED
FINDINGS
Christensen
et al. (2008)
Germany earnings management
(income smoothing;
managing towards
small positive
earnings); timely loss
recognition
No evidence of accounting
quality improvements for firms
that are forced to adopt IFRS.
Voluntary adoption of IFRS is
associated with decreased
earnings management and more
timely loss recognition.
Paanamen
and Lin
(2009)
Germany earnings management
(income smoothing),
timely loss
recognition, value
relevance
Decrease in accounting quality.
Accounting quality improved for
voluntary adoption of IFRS.
Chen et al.
(2010)
Austria, Belgium,
Denmark, Finland,
France, Germany,
Greece, Ireland, Italy,
Luxembourg,
Netherlands, Spain,
Portugal, Sweden, UK
earnings management
(income smoothing,
managing earnings
toward targets,
absolute discretionary
accruals, accruals
quality), timely loss
ecognition
After IFRS adoption: less of
managing earnings towards a
target, lower magnitude of
absolute discretionary accruals
and higher accruals quality; but
more earnings smoothing and
large losses in a less timely
manner.
89
Lopes et al.
(2010)
Austria, Belgium,
Denmark, Finland,
France, Germany,
Greece, Ireland, Italy,
Luxembourg,
Netherlands, Portugal,
Spain, Sweden, UK,
Norway, Switzerland
earnings management
(absolute value of
abnormal accruals)
For firms in EU, IFRS produce a
negative effect on accounting
quality; For European firms
which are not EU members the
IFRS adoption increases
accounting quality; Accounting
quality does not improve just
because the adoption of IFRS is
mandatory.
Hellman
(2011)
Sweden earnings management
(income smoothing)
Voluntary IFRS adoption gave
firms discretion used for
earnings management purposes.
Zeghal et
al.(2012)
Austria, Belgium,
Denmark, Finland,
France, Germany,
Greece, Ireland, Italy,
Luxembourg,
Netherlands, Portugal,
Spain, Sweden, UK
earnings management
(income smoothing,
managing toward
small positive
earnings, accruals
quality, absolute
discretionary
accruals), conditional
conservatism, value
relevance
Some improvement in
accounting quality; Firms exhibit
an increase in the accounting-
based attributes, but a decrease
in the market-based after the
adoption of IFRS in 2005;
Findings are more pronounced
for the firms in countries where
the distance between the pre-
existing national GAAP and
IFRS is important.
Ahmed et al.
(2013)
Greece, Italy, Spain,
Portugal, Austria,
Belgium, Denmark,
Finland, France,
Germany, Ireland,
Netherlands, Norway,
Sweden, Switzerland,
UK
earnings management
(income smoothing,
earnings anagement to
meet or beat a target);
timely loss
recognition
Increase in income smoothing;
Significant reduction in
timeliness of loss recognition;
Do not find evidence consistent
with meeting or beating earnings
targets; Accounting quality
decreased; These effects hold
mainly for IFRS adopters in
strong enforcement countries.
Martinez-
Ferrero
(2014)
United Kingdom,
Ireland, Germany,
Netherlands,
Luxemburg, Austria,
Denmark, Norway,
Finland, Sweden,
Switzerland, France,
Italy, Spain, Belgium,
Portugal, Greece
earnings management
(accruals quality);
accounting
conservatism
Firms located in areas with a
lower corruption perception, in
countries that have adopted IFRS
and in business cycle expansion,
information quality has a
positive influence on financial
performance.
Boumediene
et al. (2014)
France earnings management
(discretionary
accruals)
The degree of earnings
management decreases.
Bouchareb
et al. (2014)
France earnings management
(discretionary
accruals)
The level of discretionary
accruals decreases significantly
after the application of IFRS. Source: (PASCAN, 2015).
Conclusion
The efforts of improving the IFRS and making them a high quality set of accounting
90
standards have been undertaken to fulfill the fundamental objective of the EU – to create a
single market with no barriers for movement in it. 92 Each member state of the EU had
different local GAAP and IFRS implementation was supposed to harmonize financial
reporting across the EU. With the respect to earnings management, we could conclude that
IFRS implementation had slightly positive, but almost no effect on corporate reporting. This
applies to companies which had to adopt IFRS as per legislation. Those companies which
voluntarily accepted and started to follow IFRS in the EU recognized more positive aspects of
this implementation. We also have to conclude that it is slightly more than 10 years since
IFRS was adopted in the EU, and more precise and accurate research would require broader
statistical sample. Research results could change in the future after a period of transition and
learning.
References
BALL, R. 2006. International Financial Reporting Standards: Pros & Cons For Investors.
Accounting and Business Research, International Accounting Policy Forum, p.5-27.
IAS Plus. 2013. IFRS 13 – Fair Value Measurement. 2013. [Quoted at 10.12.2016]. Available
at: http://www.iasplus.com/en/standards/ifrs/ifrs13
ICAEW. 2015. Moving to IFRS Reporting, Seven Lessons Learned from the European
Experience. 2015. [Quoted 18.12.2016]. Available at: < http://www.icaew.com/-
/media/corporate/files/technical/financial-reporting/ifrs/ifrs-lessons-learned/tecpln13897-7-
ifrs-in-the-eu-final-web.ashx>
PASCAN, I.D. 2015. Measuring the Effects of IFRS Adoption on Accounting Quality: a
Review. p. 584 - 585
REVIEW. Procedia Economic and Finance, p. 580 – 587, [Quoted 20.12.2016] Available at: <
http://ac.els-cdn.com/S2212567115014355/1-s2.0-S2212567115014355-
main.pdf?_tid=ce9b679c-cb74-11e6-bf7e-
00000aacb35e&acdnat=1482761502_21e93b9844af7d8dd47f6a427adead84>
RONEN, J. and, YAARI, V. 2008. Earnings Management. Emerging Insight in Theory,
Practice, and Research. Springer Verlag. p. 25. ISBN 978-0-387-25769-3
ROYCHOWDHURY, S. 2006. Earnings management through real activities manipulation.
Journal of Accounting and Economics, vol. 6, 335 – 370.
SAXUNOVA, D. 2014. Financial Statements under the US GAAP and IFRS. Theory,
Concepts, Problems of Financial Accounting. Wolters Kluwer. 2014. p. 103. ISBN 978-
80-7478-646-4
92 SAXUNOVA, D. Financial Statements under the US GAAP and IFRS, p. 103
91
Migration and International Business
Analysis on the economic implications of the linkage
Giacomo Morabito93, Bruno S. Sergi94
Abstract
Over the past few years, the political turmoil in the MENA region has further exacerbated the number
of undocumented migrants reaching Europe. According to several experts, migration will continue to
grow in scale in response to powerful underlying global forces. Faced with that, some political parties
in Europe are making election promises to restrict and control immigration. However, political
positions on immigration also contradict economic realities: in fact, well-managed immigration can
contribute to economic growth, generate jobs, promote innovation, increase competitiveness, and help
address the effects of ageing and declining populations. According to several scholars, international
business offers valuable insights into migration processes and effects which have been dominated by
the research approaches of other disciplines. Then, despite the anti-immigrant rhetoric that has
emerged during the economic crisis, migration could be an opportunity, not a threat. This paper aims
to examine the linkage between migration and international business, comparing the Italian and Slovak
cases.
Keywords: Economics, International Business, Migration
JEL classification: F22
Introduction
The smuggling of migrants across international borders on routes traversing land, air and sea
continues to undermine migration governance and impedes safe and orderly migration. In
numerous parts of the world, migrant smugglers have become an integral part of the irregular
migration journey, resulting in enormous profits for criminal smuggling networks while
reducing the ability of States to manage their borders and migration programs. Control over
93 Department of Economics, University of Messina (Italy) – Email: [email protected] 94 Davis Center for Russian and Eurasian Studies, Harvard University (USA) – Email: [email protected] and
University of Messina (Italy).
92
immigration was a major issue in the campaign over the United Kingdom’s withdrawal from
the European Union (EU), widely known as Brexit.
The journey of an irregular migrant into Europe typically starts from the EU’s external south
and eastern land and sea borders, in particular Greece, Italy, Malta, Spain, and continues there
from towards western and northern European countries. The preferred destinations are
Germany, Sweden and the United Kingdom.
Figure 1: Migratory Routes Map
Source: ( www.europe.eu, 2016).
The perceived economic advantages, particularly in European countries, large-scale conflicts
in Asia and the Middle East, the effects of global poverty especially in the south but also
increasingly restrictive migration policies barring access to the labor market are some of the
many converging factors behind the growth of this rather complex phenomenon. Over the past
few years, the political turmoil in the Arab countries and in particular the ongoing crisis in the
Syrian Arab Republic have further exacerbated the number of undocumented migrants
reaching Europe. In response to these developments, countries in Europe have kept their eyes
93
fixed on their borders; managing the growing numbers of migrants entering into the continent
and discouraging the influx of irregular flows has nowadays evolved into a primary policy
objective.
According to demographers, annual net immigration into Europe is projected to increase
steadily from current levels for another 20 years. In 2016, just over 1 million immigrants will
arrive in the Europe, according to EUROSTAT, the statistical agency of the EU. That figure
will reach an apex of nearly 1.5 million in 2036, the agency projects. However, these are only
projections. The existing statistics do not capture the migration processes well―detailed
information is often unavailable, and the quality of the data can be very problematic. The data
sources and the methods used for analyzing migration data in different countries are very
often not comparable, and the resulting statistics are often based on widely different
definitions of what constitutes migration.
At national, regional and global levels, policies on international migration are increasingly
inconsistent and contradictory. According to several experts, migration will continue to grow
in scale in response to powerful underlying global forces: disparities in the kind and extent of
development, demography, and democracy; the draw of segmented labor markets; revolutions
in access to information and transportation; the dynamics of the migration industry; and, in
the future, the effects of climate change.
However, recently some political parties in Europe are making election promises to restrict
and control immigration. Political positions on immigration also contradict economic realities.
In fact, well-managed immigration can contribute to economic growth, generate jobs, promote
innovation, increase competitiveness, and help address the effects of ageing and declining
populations.
This work aims to examine the linkage of international migration and international business.
It is structured as follows: the second section focuses on the literature dealing with the linkage
of international migration and international business; the third section examines this case
study; and the fifth section shows conclusions.
Literature Review
According to several scholars, international business offers valuable insights into migration
processes and effects which have been dominated by the research approaches of other
disciplines. In addition, it is found that migrants can help reduce transaction costs for bilateral
94
trade, contribute to nostalgic trade, encourage outsourcing and foreign direct investment
through referrals and performance signaling, assist country of origin development through
remittances and return migration and provide valuable knowledge to their employers in the
country of residence.
The economic impact of migration has been intensively studied but is still often driven by ill-
informed perceptions, which, in turn, can lead to public antagonism towards migration.
Several researches were carried out on the field of quantitative economics. Among them, Jean
and Jiménez (2007) assess the consequences of immigration for natives’ unemployment in
OECD countries and investigate the role played by product and labor market policies in the
adjustment of the economy to immigration inflows. The estimations, combining a skill-level
and an aggregate approach using data for males, cover eighteen OECD countries over the
period 1984-2003. While no significant long-run impact is found in any case, they find that
immigration may have a temporary impact on natives’ unemployment, depending upon the
policy framework. In particular, a temporary increase in unemployment may be observed in a
context of stringent anticompetitive product market regulation, or of high replacement rates of
unemployment benefits.
Boubtane and Dumont (2014) offer a reappraisal of the impact of migration on economic
growth for 22 OECD countries between 1986 and 2006 and rely on a data set to distinguish
net migration of the native-born and foreign-born by skill level. Two important findings
emerge from their analysis. First, there exists a positive impact of migrants’ human capital on
economic growth. And second, the contribution of immigrants to human capital accumulation
tends to dominate the mechanical dilution effect while the net effect is fairly small. This
conclusion holds even in countries with highly selective migration policies. Liebig and Mo
(2013) provide a first-time comparative analysis of the fiscal impact of immigration in OECD
countries, using data for all European OECD countries, as well as Australia, Canada and the
United States. Depending on the assumptions made and the methodology used, estimates of
the fiscal impact of immigration vary, although in most countries it tends to be small in terms
of GDP and is around zero on average across OECD countries.
Gagnon (2014) concentrates on the evolution of the working-age population to 2020 and then
discusses the implications regarding the evolution of the workforce. The author briefly
considers the role of alternative policy instruments, including international mobility, in
responding to the challenges posed by population ageing. Jauer, Liebig, Martin, and Puhani
95
(2014) compare pre- and post-crisis migration movements at the regional level in both Europe
and the United States, and their association with asymmetric labor market shocks. They find
that recent migration flows have reacted quite significantly to the EU enlargements in 2004
and 2007 and to changes in labor market conditions, particularly in Europe. Their estimates
suggest that, if all measured population changes in Europe were due to migration for
employment purposes up to about a quarter of the asymmetric labor market shock would be
absorbed by migration within a year.
Case Study: Comparison of Italy and Slovak Republic
Economic vulnerability, climate change, violence and protracted conflict have displaced
millions of people in the world. More than one million people emigrated quite legally from
Europe to America every year in the decade after 1900. These were people exercising their
freedoms to realize their ambitions of a better life for themselves and their families. Trade
barriers and restrictions never stopped people trading―they just led to smuggling, to crime
and even to death. And rules on migration do not stop people moving. Barriers go up, but
migration keeps on rising―the number of international migrants has risen by nearly 50%
since 1990. Just as with trade, the combination leads inexorably to people-smuggling, to
crime, and to the daily massacres in the Mediterranean that have claimed thousands lives in
the last years.
Therefore migration requires a systemic approach and qualified control. It should not be
politicized but countries cannot be afraid of adopting adequate political decisions within its
control. The EU needs to establish a demand-driven labor immigration policy to ensure its
future prosperity and economic growth and, despite the anti-immigrant rhetoric that has
emerged during the economic crisis, migration could be an opportunity, not a threat. European
political leaders are encouraged to respond to migrant deaths with more restrictions―rather
than taking the humane, realistic and economically sound approach of looking at how the
rules can be liberalized.
During the last few years, the EU has adopted several new strategic documents that determine
the EU´s policy in this area and are to be taken into account when forming the migration
policy of the EU member states. It primarily means the Treaty on the European Union,
European Pact on Migration and Asylum, Stockholm Programme, and Global Approach to
Migration. Controlled economic migration is primarily determined by the needs of the EU.
The current demographic development shows that the labor market and the system of social
96
security are dependent on the inflow of human capital from abroad. Therefore the EU should
adopt policies aimed at an active support for economic migrants and employment of migrants
from third countries in compliance with the needs of the national economies and labor market
with an emphasis on receiving and employment of highly qualified employees, scientific
workers, and other qualified migrants as necessary.
According to economists, the potential economic benefits to the world of liberalizing
migration dwarf those from removing trade barriers. The benefits are even greater in
countries, such as Italy, where populations are aging and economies are sluggish.
Immigrants, unlike natives, move readily to areas where labor is in short supply, thus easing
bottlenecks. The impact of immigration on Italian demography is a double one: not only does
the number of people increase but immigrants usually have a higher fertility rate than the
native population thus also contributing to an increase in the number of inhabitants. In
addition, immigrants are a relatively young group. According to ISTAT, immigrants in Italy
have a median age slightly over 30 years (30.4 for men and 31.4 for women) in contrast to a
median age for the Italian population of 41.7 (40.1 for men and 43.1 for women). However,
immigration alone will not be sufficient to resolve the demographic challenges that Italy
faces. The OECD calculates that immigration might have to be between five and 10 times its
current level just to neutralize the economic effects of Europe’s ageing populations.
Persuading Italians to have more children is the obvious alternative answer.
Regardless of how immigration is viewed, it is clear that a large number of Italian public and
private institutions—ranging from businesses and civil society to the government—have
become deeply implicated in migration. Economic and labor demands, social and security
interests, and political priorities create the conditions that allow and even encourage
migration. Indeed, from a liberal economic perspective, the benefits are clear when viewed
with immediate political gains, the costs increase. Politicians and Italian businesses along
with NGOs favoring immigration should unite to lobby for the easing of immigration rules
and to raise public awareness regarding the economic benefits of immigration for the current
generation and even more for the following one. Since 2014, the number of migrants reaching
Italy’s shores has spiked: half a million came ashore over the last three years compared with
119,000 in the previous three. And Italy’s burden got heavier when a deal with Brussels last
year forced it to honor its obligations and process mass arrivals. Italy has estimated that it will
spend about €3.9 billion ($4.3 billion) in 2017 on managing immigration, almost three times
97
as much as in 2013. The annual bill could rise to €4.3 billion if arrivals increase―equivalent
to a quarter of Italy’s annual spending on defense.
On the contrary, Slovak Republic is one of few nations in the EU that have opposed a
continental approach to the migration crisis. Ahead of general elections last March, 80% of
the Slovak public said they were against accepting any migrants into the country. And in
response to the rise in xenophobia, the government has increasingly adopted the rhetoric or
the far right. Unlike Western European countries, Slovak Republic has not sufficiently
prepared for this phenomenon. Then, to improve the situation it is necessary: (1) to prepare a
concept of migration of citizens of the Slovak Republic to other countries and back to Slovak
Republic; (2) to resolve immediately one of the most serious negative impacts of the
emigration of citizens of the Slovak Republic to foreign countries and especially the
emigration of highly qualified labor force; (3) to prepare programs for integration of the
persons returning from abroad, enabling the more efficient use of their acquired knowledge,
experience, language skills, and professional contacts and making the process of family,
social, economic, and cultural re-integration easier for them; (4) to increase the quality of
cooperation and the level of awareness among all relevant entities so that they are able to
consistently fulfill their tasks in practice in favor of emigrant communities; (5) to initiate an
intensive discussion within the Slovak political scene between experts and the public about
various attributes, forms, causes, consequences, and challenges of emigration from the Slovak
Republic and about the life of our emigrants abroad.
The refugee issue has rightfully risen to the top of most international policy debates, but it has
yet to gain the attention it deserves from businesses and companies that may be able to
provide workable economic solutions. Indeed, the private sector needs to stand beside
governments and civil-society actors struggling to assimilate refugees into their societies. In
fact, hiring refugees is good for business, especially to integrate refugees into nations’
individual economies. Working together, business and governments can design flexible
systems to meet constantly changing needs. In particular, the private sector should support
and nurture the talent of the migrants they employ and help the countries whose labor they
rely upon. Then, businesses need to recognize the potential refugees offer, and to welcome
them into the workforce in innovative ways. For many industries and economies, bringing
refugees into the workforce is a win-win. A study released by the German Institute for
Economy Research (2015) shows how over the long term, the net contribution of refugee
migration to overall economic performance could be positive.
98
Conclusion
Migration will not and cannot and should not be stopped. It’s good for countries, and it’s good
for the millions of people who vote with their feet however many restrictions are put in their
way. If European economic woes continue, the continent will be less attractive to potential
immigrants in Asia and Africa. If the population in Asia and Africa does not grow as fast as
forecasters anticipate, there will be fewer migrants as well. European governments could also
try to reduce levels of legal immigration by preventing migrants from crossing their borders
and deporting those who do illegally.
However, efforts to reduce immigration have only a partial success. In fact, when one
crossing is policed, migrants inevitably find other routes to their destinations. Europe’s efforts
to control illegal migration might be more successful, in part because the Mediterranean is a
natural barrier and because fewer people are trying to go to Europe. Local governments have
an important role to play in addressing the social and economic challenges that arise from
immigration and integration. Local governments have the capacity to tailor policies to their
communities’ needs, as opposed to national “standardized” policies. Local governments are
also the providers of many services that directly affect the integration of migrants and
therefore have a great capacity to ensure social cohesion. Moreover, they have the ability to
coordinate other non-state actors such as businesses and NGOs to achieve a better integration
of migrants and refugees.
Then, we believe that public-private partnerships represent an important tool through which
cities can improve migrant and refugee integration policies. Particularly, companies and
businesses need to invest in this potential and be part of the conversation to address the
refugee crisis. Only by involving companies and business can we make progress on this issue
and help economies work for the benefit of refugees, companies, and society at large.
References
BOUBTANE, E., DUMONT, J.-C., & RAULT, C. 2014. Immigration and Economic Growth
in the OECD Countries, 1986-2006, In: IZA Discussion Papers, 8681.
FARGUES, P., & FANDRICH, C. 2012. The European Response to the Syrian Refugee
Crisis – What Next?, In: MPC Research Report, 14.
FRATZSCHER, M., & JUNKER, S. 2015. Integrating refugees: A long-term, worthwhile
investment. In: DIW Economic Bulletin, 45-46.
99
GAGNON, J. 2014. Demographic Change and the Future of the Labour Force in the EU27, in
other OECD Countries and Selected Large Emerging Economies. In: VV.AA., Matching
Economic Migration With Labour Market Needs (pp. 37-65), OECD Publishing: Paris.
HUNT, J. 2010. Skilled Immigrants’ Contribution to Innovation and Entrepreneurship in the
US. In: VV.AA., Open for Business: Migrant Entrepreneurship in OECD Countries (pp.
257-272). OECD Publishing: Paris.
ILO. 2011. Trafficking in persons overseas for labour purposes The case of Ethiopian
domestic workers. International Labour Organization: Addis Ababa.
JAUER, J., LIEBIG, T. MARTIN, P., & PUHANI, P. 2014. Migration as an Adjustment
Mechanism in the Crisis? A Comparison of Europe and the United States, In: OECD
Social, Employment and Migration Working Papers, 155.
JEAN, S., & JIMENEZ, M. 2007. The Unemployment Impact of Immigration in OECD
Countries, In: OECD Economics Department Working Papers, 563.
LIEBIG, T., & MO, J. 2013. The Fiscal Impact of Immigration in OECD Countries. In:
VV.AA., International Migration Outlook 2013 (pp. 125-189), OECD Publishing: Paris.
OECD 2012. Renewing the Skills of Ageing Workforces: The Role of Migration. In:
VV.AA., International Migration Outlook 2012 (pp. 123-156), OECD Publishing: Paris.
Europen Union. 2016. Migratory Routes Map. [Quoted 20.09.2016] Available at: <
http://www.europe.eu
100
SCM Innovations - Demand And Supply Integration Management
Concept For Manufacturing Company
Milan Oreský 95
Abstract
Global economic and financial crisis in years 2008 – 2009 has changed supply chain relationships in
EU and within the rest of the world automotive industry in two steps. After short-term immediate
effects followed long-term trends affecting different processes and many departments in companies.
Positive trends recognized in automotive industry are oriented at long-term co-operation with best
partners, sourced globally. Principal activities between customers and suppliers are managed to
diversity risks, develop suppliers, support financial stability of supply chain and apply global sourcing.
We bridge the currently used practices sales and operation planning into supply demand integration
company system. Paper is presenting actual analytical outputs about company demand and supply
integration systems. On this base we formulate recommendations in the form of demand and supply
integration process model. Demand forecasting is starting point for sales forecasting and we explain
key aspects: characteristics of demand, forecasting technics and inputs for forecasting excellence.
Forecasting excellence is standing at three pillars: statistical forecasts, qualitative judgments and
consensus process.
Keywords: supply chains, financial crisis, automotive industry, demand forecasting, demand supply
integration
JEL classification: M21, O31
Introduction
Automotive industry was one of the industrial sectors mostly affected by financial and
economic crisis over the years 2008 – 2009. EU car manufacturers faced difficulties as other
producers. The effects of this crisis are not limited only to these two years. While economic
depression culminated in year 2009, really long-term effects were showed in automotive
supply chains later. It is not the target of this paper to analyse quantitative effects of crisis on
individual subjects or entire supply chain. We focus with the part of this paper to analyse
95 University of Economics in Bratislava, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, Slovak Republic – Email : [email protected]
101
most significant changes in relationship management of participating parties. As all great
economic depression, this global crisis has brought many serious, partially existential
problems for all actors. On other side it was a chance for change of outdated relationships in
complete supply chains.
Before crisis there were dominating three types of relationship management approaches.
“Method of exit“, was preferred by big three North American car manufacturers. It is working
with constant treat to suppliers to be replaced. “Method of voice“, used mainly by Japanese
carmakers was on the contrary based on closed supplier pools with very long co-operation
frame. And then there was a nascent method of European car producers, mainly German ones,
which was at that time a compromise between mentioned two ones.
During crisis all activities of supply chain parties were directed to quarrantte survival of
companies. While car makers focused their influence in political lobbying for their own
benefit, lower Tier suppliers fought to avoid any delivery disruptions in supply chain. All the
changes of relationship management in this time were purely reactive, as entire automotive
sector was burdened with the mistakes of the past.
Only with the next recovery period started some long-term changes in relations between
individual subjects within supply chain. Now after several years, we can define fields of these
changes and prove their permanence. For this paper purpose we focused our attention to
following areas:
Sales – namely risk diversification in sales
New trends in procurement affecting business relations within supply chains
Financial stability of supply chain
Logistics
Technologies and innovations are re-shaping their roles
Developments in the automotive industry supply chains in recent years greatly influenced also
theoretical thinking on processes of integration in supply chains. The current author's intent is
focused on procedural changes and innovative approaches in supply chains.
Many authors have, over the last twenty years, written about sales and operations planning.
We could find these topics reading about sales management, operation management, supply
chain and purchasing, also about marketing management etc. But in all the above mentioned
examples we see always a dominance of a single activity, despite the efforts is lacking
102
integrative approach. Later, we note something like rebranding of sales and operating
planning, but this is not demand and supply integration. We could see several common
implementation problems, but also some basic differences, which we describe in next three
points (Moon, 2013).
First, SOP processes are often tactical in nature. They often focus on balancing demand
with supply in the short run and turn into exercises in flexing the supply chain, either up or
down, to respond to sudden and unexpected changes in demand.
Second, sales and operation planning process implementation is often initiated and managed
by a company´s supply chain organization. Because, the supply chain executives are
“blamed” for failure to meet customer demand in a cost-effective way. Nothing can make
sales and operation planning fail any faster than having sale and marketing be non-
participants.
Third, the name with sales and operation planning carries with it a tactical aura. Many more
function beside sales and operations must be involved in order for effective business planning
to take place.
Demand and supply integration approach is not unknown term. Companies used it
approximately for 15 years, particularly manufacturers in the automotive and electronics
industries, which operate on the principle of assembling.
Many companies, in their practice, introduced anticipation of sales and step by step they
implemented interconnection between sales forecasting sales planning production
planning capacity planning resource procurement (Lysons, Farrington, 2012).
Finally, the introduction is required to fill important methodological and terminological
remark. It concerns the names of sales forecasting and demand forecasting. Business talks
about sales forecasting, but more recent articles indicate demand forecasting as a key starting
point. For some authors it is the same or not important to explain differences. Sales
forecasting can not exist without demand forecasting. The difference is that sales forecasting
is part of the process of creating sales plans (especially for medium and short-term periods)
and should take into account the capacity planning (Kita 2010, Oresky 2011).
103
Objectives and Methodology
This paper is presenting actual analytical outputs (particular outputs) and opinions,
conclusions about company demand and supply integration system and on these outputs base
we formulate recommendations in the form of DSI (demand and supply integration) draft
model suitable for today and future. “The key inspiration” or source of knowledge is based on
wide doctoral research at University of Economics in Bratislava, supervised by author of
article. Doctoral research was based on secondary data research, but also on direct
examination, expert questioning at several companies supplying the automotive industry.
In the secod phase, the critical object of our reseach was DSI modelling. The principal
research methodology was questions placed to sales, procurement, manufacturing operations
executives in manufacturing companies and to other experts. We talked with two dozens of
manufacturing and distribution companies (no service firms) within automotive, chemical
industry, building materials production industry, furniture and food industry.
The starting hypothesis is related to the aspect if and how firms are using effectively modern
procedures and processes respond to changes in demand development within company
processes integrating sales, production, purchasing and other basic company functions.
We have obtained very interesting data related not only to the conditions in the national
economy, but there are also sources of multinationals or their local facilities.
Results – characteristics of major relations changes and trends between
actors in the supply chain and DSI company mode
The following sections summarize the output area dedicated to changes in relationships within
the supply chains (automotive) and the downstream synthesize knowledge in the process of
DSI modelling.
Sales – namely risk diversification in sales
As car makers are selling their products outside of analysed supply chains, we discuss here
only sales activities of Tier 1 – 3 suppliers inside their chains. Here we are able clear
recognize two basic trends after crisis:
Pursuit of customer diversification
Looking for new markets
104
Pursuit of customer diversification. Automotive industry is historically characterized as one
with highest level of interdependency between individual players. This has many reasons.
Most important ones are mainly unique technological equipment, long-term contracts,
confidentiality and origin of many big Tier 1 suppliers as spin – offs of international
carmakers. As a fact till crisis in years 2008 – 2009 many suppliers were absolutely dependent
on one dominant customer. In general, every company is as strong as their partners are. There
were many suppliers with really weak ones. Tier 1´s in North America were bound in
relationships with Big Three (GM, Ford, Chrysler). Each of these carmakers was fighting for
own survival. Additionally Obama´s administration decided to support suppliers only through
carmakers. In this situation there was only one solution for managers – diversify customers.
Golden rule of automotive industry, for several years, is to have maximum 40 percent of sales
with biggest customer. This limit is generally accepted by customers also now, as they
understand implications as lesson based on crisis experiences. ,,If the carmaker has its own
safeguards to prevent spillover of its proprietary know-how, it may welcome collaboration
with suppliers of greater proliferation; the carmaker can indirectly benchmark other leading
competitors through collaboration with such suppliers and enhance its capabilities. Through
proliferation, suppliers not only diversify enterprise risks but also strengthen bargaining
power vis-a-vis carmakers, which will further vitalize collaborative problem solving“(Oh,
Rhee, 2008).
Looking for new markets. This is the next way of risk diversification. Again as a lesson
learned from 2008 – 2009 is clear, that some types of crisis hit some sectors much more than
others. In situation, when bank loans are unavailable for the business clients suffers especially
the sales of cars. This was the stimuli, why many automotive suppliers changed their strategy
of 100 percent focus to automotive industry. Instead of continue previous approach they
elaborated business plans for offering their products and services to other sectors. Some of
them, mainly lower Tier 2 – 3 suppliers, achieved very quick reasonable success with this
strategy in field of consumer products. For Tier 1 is this a strategy like long distance run as
they have to define global working business model without any experience regarding
branding. Few global Tier 1 suppliers are active in aerospace or renewable energy industries.
The share of these activities on their sales volumes is marginal. On customer side this activity
is welcomed as it helps to improve financial stability of supplier chain during sectorial crisis.
105
New trends in procurement affecting business relations within supply
chains
The position of procurement changed fundamentally after crisis. It is accepted as strategic
function by company´s top management now. In the most of companies is purchasing
manager reporting to general manager together with sales manager. Problem is remaining,
that only the minority of purchasing managers has adopted conviction in entire supply chains
competition instead of individual companies. First reason is superiority feeling toward
suppliers implicit in hierarchical understanding of supply chain. Second reason is personal
experience of overwhelming majority of these managers only with buyer´s market (excess of
supply compared to demand). Sure it is welcomed if buyer has personal experience with sales
and this is valid vice-versa too. We observed following trends in relationship management by
procurement:
Supplier development
Preference of integrated suppliers
Utilization of internet portals
Global sourcing
Sourcing flexibility
Supplier development. This term is known in literature for a long time, also before crisis. Its
content was mainly limited to ad hoc short – term actions to resolve existing quality issues
with supplier. With process oriented managerial style, focus changed into pro-active, avoiding
of issues. „Short-term problems can be addressed through collaboration in new car
development and the ensuing mass-production process, whereas long-term problems can be
solved through supplier development“ (Oh, Rhee, 2008). Supplier development is not only a
more quantitative assessment. Today it means set of activities to ensure mutual compatibility
between supplier and customer. It is a neverending process. N. Imanipour et al. (2012)
defined long-term goals related to suppliers:
Supplier Quality Improvement
Supplier Production Process Improvement
Increasing Competitive Power in Market
Supplier On-time Delivery
Cost Leadership in Market
106
Technical Knowledge Transition to Suppliers
Logistic Knowledge Transition to Suppliers
IT Knowledge Transition and Development
Electronic Relationship and Information Sharing Development with Suppliers
Effect of all these activities has to be money and time savings for both sides. For future there
still remains one important question: How to unify supplier development process through
entire supply chain?
Preference of integrated suppliers. In our context adjective integrated has nothing to do with
product´s scale, no matter if module, systems, groups or individual component is delivered.
Integration is here related to supplier´s production technologies. Example from practice: Tier
1 supplier is buying painted plastic parts. In the past, this usually involved three parties.
Injection moulding producer has produced blank plastic part, this one sold to painter and
painter sold painted plastic part to customer – Tier 1. Both sub-suppliers were sourced
independently by Tier 1. If problems occurred, injection moulding producers blamed at
painter and vice-versa. Due to unclear hierarchical arrangement and responsibility, this
represents neither classic dyadic, nor network relationship. Described situation was
recognized by some Tier 2 – 3 managers, which offered to their customers some
complementary technologies beside core ones. The new model found positive response at
customers as it solves many issues in different aspects (quality, logistic, R&D etc.)
Utilisation of internet portals. Already in last decade of 20th century, many companies started
to use internet for commercial purposes. First attempts to manage relationships between
supplier and customer were designed as third parties solutions open for all potential clients.
The pioneer project in automotive industry was portal Covisint, established in the year 2000.
After relative good start appeared very quickly limits of this project. Lower Tier suppliers
perceived this tool increasingly, only as leverage to reduce prices. There were many similar
efforts to establish such portals even before crisis no one of them was a real success.
Therefore some OEMs and global Tier 1 began to establish their proprietary portals. Soon
first of these portals, embraced additional functions supporting not only commercial activities
with suppliers, but also supplier development. However, adoption of eBusiness in supply
chains has been slower than expected, particularly in small to medium sized enterprises
(SMEs). The downstream larger businesses were forging ahead with eBusiness in “eIsolation”
and were not providing supply chain leadership. They created eLands with SMEs adrift of
107
them. With internal implementing of integrated enterprise resource planning systems changed
the ability and willingness of SMEs to use proprietary portals of their customers. After critical
period of crisis, generally all 2 – 3 Tier suppliers started to work with it. Current design of
these portals includes only customer and one level of suppliers. We still need to find solution
involving whole supply chain. The greatest benefits of eBusiness occur when its application is
fully integrated throughout the chain.
Global sourcing. Several years ago, before crisis global sourcing was perceived by OEMs as
localization of Tier 1 suppliers, which followed their customers into new markets. These ones
subsequently sourced local 2 – 3 suppliers for some less sophisticated components. Key
motivation was not the selection of worldwide best suppliers, but only to satisfy local
authorieties. At this point, we identify one of the biggest crisis values, which forced weak
OEMs really start global sourcing for the right purpose – to find worldwide best suppliers.
Principal points for that way are followings:
Global footprint of Tier 1 suppliers
Global car platforms
High transparency through information technologies
Changing balance of power in worldwide economics
The only recourse that suppliers have to generate long-term value gains and profitable growth
is global growth in volume, following the crisis – particularly in emerging automotive
markets.
Sourcing flexibility. Sourcing flexibility is related to the company’s ability to find next
supplier for each specific component or raw material. Some academics (Narasimhan and Das,
2000) observe that for a company to be competitive via flexibility, the sourcing or supply
practices are very important. The importance of 1st Tier suppliers’ purchasing capability is on
the rise for the following reasons (Choi and Krause, 2006; Doran, 2003): first, as the 1st Tier
suppliers’ new parts of development cycle is shortened in accordance with carmakers’
shortened new car launching cycle and lowered part carry-over ratio, the need for early
involvement of 2nd Tier suppliers in the 1st Tier suppliers’ R&D process accordingly
growned. Second, the number of 2nd Tier suppliers with whom a 1st Tier supplier works is
increasing due to carmakers’ accelerated modularization and 1st tier supplier-base reduction
policies. We generalize, that sourcing flexibility was driven before crisis by top management
of global companies, during the crisis it was driven by supply base bankruptcies. Today the
108
main aim of this activity is to improve complex flexibility as competitive advantage of
individual supply chain. Historically, because of “exit method” sourcing flexibility is native
for North American companies. On opposite side of the scale, we still can find Japanese
companies. We need to add, that almost all OEMs and Tier 1 companies are trying for many
good reasons concurrently with global sourcing and sourcing flexibility to reduce number of
their suppliers. These processes are not antagonistic as behind all of them has to be the target
to cooperate only with best suppliers.
Financial stability of supply chain
Next important crisis impact is that profitability and financial health become very important
part of relationship management in automotive industry. While during crisis all activities in
this area had only re-active characteristics, thereafter actors shifted to more systematic, pro-
active measures.
Financial stability of suppliers. “The crisis in automotive industry 2008 – 2009 left deep
traces at suppliers. In 2009 suppliers turnover decreased in worldwide average by
approximately 25 percent, average profit (EBIT/turnover) decreased from 5,7 percent in 2007
to approx. minus 1,5 percent in 2009. As consequence of this, over 340 suppliers have
declared insolvency yet“ (Roland Berger Strategy Consultants, 2010). It was necessity to
replace them when market began vitalization after crisis. Roland Berger Strategy Consultants
(2010) added: “… despite this, historically bad situation came the consolidation only very
dragging into operation. Thus is the number of M&A (mergers & acquisitions) – transactions
in supplier segment dropping since 2007 – and contrary to the general expectation went the
purchases through strategic investors in 2009 disproportionately back. In addition to a general
uncertainty of potential buyers and their lenders, the vehicle manufacturers played on this
occasion central role. From the perspective of manufacturers, consolidation is not strategically
desirable in many segments”. Interesting change occurred by financial situation of Tier 1 and
Tier 2 – 3. Suppliers with >10 bn EUR revenues reached lowest profitability levels. Small and
medium-sized suppliers significantly improved their profitability comparable to pre-crisis
levels. Suppliers need to put an even stronger focus on product innovation. Only suppliers,
who can differentiate themselves from competition via superior product functionality, will be
able to sustainably achieve EBIT margins in the range of 6 percent and above. Most other
suppliers will be further pushed into the commodity corner, where profit will be locked at a 3
– 4% level.
109
Payment terms. Despite many positive improvements in relations between customers and
suppliers in automotive supply chain, there are still persisting many open issues. One of them
is unbalanced financial flow in individual supply chain levels. While car makers receive
payment from customers in advance, respectively by delivery, they request suppliers for
constantly longer payment terms. Before crisis ranged average payment term by approx. 45
days, during crisis it increased up to 90 days and at present even 120 days is not an exception.
Subsequently the same payment terms Tier 1 transfer to lower levels. While global players are
able to adapt these conditions, for small and middle sized Tier 2 – 3 companies this means
constant financial stress. Main problem here is not cash flow, as financial flows are repeated,
but refinancing costs are too high.
Financial audits. Leading global companies have started this activity immediately with first
supplier bankruptcies in the year 2008. At that point automotive companies did not have any
experience with this activity and relied mainly on financial reports issued by rating agencies.
It was unsufficient for decisions faced by automotive supply chains. OEMs and global Tier 1
suppliers began create their own risk management teams. These activities invoked different
reactions in supplier community. Suppliers recognized legitimacy of these audits, other tried
to decline. Because of sensitiveness of company´s financial data it is the privilege of supplier
to decline, but with consequence of losing business. Today these audits content two parts:
1. Evaluation of supplier´s financial results. These data are generally public.
2. More important is discussion about supplier´s business plan for next 3 – 5 years. This
has to be the core topic of financial audit. Experiences show, that in many companies
this document is still understood to be only formality with missing consistency. In
such case, auditor has to be very cautious about the future of company.
It is really recommended for top managers and owners of audited company to participate on
this discussion. In some countries or cultures this discussion can be made really only with
decision-makers. Once the result of audit is available, it is the internal policy of individual
customer, who makes final decision about next co-operation with audited supplier. It needs to
involve representative of different departments (risk management, purchasing, financial
department etc.), to avoid any excuses.
110
Logistics
Again we must characterize situation before and during crisis. Probably most important
request in logistics was supplier localization with primary aim to reduce logistic costs. After
crisis, now and in near future the main task of logistics department will be how to implement
world best suppliers in entire supply chain. Logistics is not only about packaging,
warehousing and transport, it is about project design. With global car platforms there is
a possibility to have global supplier for particular product instead to have many local
suppliers with different level of processes and cultural background. Involvement of logistic
department has to be the most important by decisions about where produce components,
where groups, modules, systems and where to make final assembling (sources and facility
location). With increasing globalization and standardized supplier development, purchasing
will be able identify right partners for every scenario.
Technologies and innovations are re-shaping their roles
As in our life, new technologies and innovations are playing increasingly important role in
automotive industry. While in crisis time, best opportunities for producers were provided at
low segments cars, after crisis years technologies and innovations implemented in car and its
production become decisive. Balance between OEMs and Tier 1 suppliers completely
changed. In the past all innovation was driven by OEMs. Management consultancy Oliver
Wyman (formerly Mercer Management Consulting) identified that in 2015 the global
automotive suppliers and engineering firms will invest approximately 65 bn Euros in R&D —
far more than twice as much as the OEMs. Growing importance of Tier 1 suppliers, which
take over leadership by development of individual modules and systems, failed to be
translated into their equality with OEMs. From future´s point of view the OEMs dominance
will be apparently maintained due following reasons:
Carmakers market consolidation, reduced OEMs number
Mutual co-operation of carmakers
Political suppport and lobbying
Carmakers insourcing due to capacity redundancy
Pressure on supplier number reduction
Despite this persistent OEMs dominance the shift in R&D and innovation activities towards
lower Tier suppliers gives them great opportunity in marketing activities. As they do not own
111
any product brand, they have to be able address/attack end customers with marketing of
innovations and technologies developed by them. Once their campaign is successful, end
users start ask this innovation or technology at car dealers and they do the same at OEMs.
Currently all suppliers in automotive industry have only marginal experience with end users
marketing and as consequence missing marketing infrastructure. Concurrently cannot be
expected, that OEMs willingly reduce their influence on final consumer decision.
Demand supply integration company model
During interviews with executives and experts, we have gained a wide range of descriptions
of situations in companies when the coordination or integration of sales, which responds to
market development and supplies to the enterprise, does not work.
Signals that demand and supply are not effectively integrated are, for example, formulate in
next questions:
Does manufacturing complain that sale overstates demand forecasts, does not sale the
product and then the supply chain gets blamed for too much inventory?
Does the sales team complain that manufacturing cannot deliver on its production
commitments and it is hurting sales?
Does manufacturing complain that the sales team does not let them know when new
product introduction should be scheduled and then they complain about missed
customer commitments?
Does the sales team initiate promotional events to achieve end-of-quarter goals, but
fail to coordinate those promotional activities with the supply chain?
Are raw material purchases out of alignment with either production needs or demand
requirements?
Does the business team adequately identify potential risks and opportunities well
ahead of time? Are alternatives discussed and trade-offs analysed?
From our pre-screening, we see that 8 percent of companies have introduced their own DSI
system (the level and effectiveness of these systems has not been studied). About 40 percent
of companies develops and uses sales forecasting. The majority 47 percent of the firms
combined usage of partial activities (sales plan and its linkage to the supply of major raw
materials and components). Finally about 5 percent of companies do not feel the need to deal
with sales or demand forecasting.
112
Figure 1 shows the results of DSI implementation pre-screening.
Figure 1: Results of DSI implementation pre-screening
Source: own research
The ideal picture of demand supply integration could be described quite easy. First is demand
forecast and capacity forecasting. The demand forecast is the company best “guess” about
what customer demand will consist of in the future time periods. And the capacity forecast
represents the best “guess” about what future supply capability will be. Several options exist:
a) dampen demand, b) increase capacity, c) build inventory. And plus some other specific
solutions.
Three categories of business plans result from the DSI process, as follow:
a) Demand plan, which we could transfer into sales plan. Sales and marketing will affect
sales f. e. if prices need to be adjusted to bring demand into balance with supply, then
sale and marketing need to execute those price changes. In addition to price changes,
there is a lot of choices in the usage of other marketing and sales tools such as CRM
etc.
b) Operational plans represent the decision from the DSI process that will affect the
supply chain.
c) Financial plan represent signals back into the financial planning processes of the firm
based on anticipated revenue and cost figures that are agreed to in the DSI process.
113
Demand supply integration (draft) process model is based on critical components, which we
present now. It should be stressed that this is one of the first versions of the DSI model for the
enterprise (especially talking about producers).
1. Portfolio and product review
2. Demand review
3. Supply review
4. Reconciliation review
5. Executive review
Portfolio and product review – its purpose is to serve as input to the demand review for any
changes to the product portfolio. These changes typically come from two sources: new
product introduction and product or business unit rationalization. Demand review – the
ultimate objective of the demand review is an unconstrained, consensus forecast of future
demand. Supply review – the purpose is to arrive at a capacity forecast, defined as the
company best guess of its ability to supply products or services in some future time period,
given a set of assumptions that are both internal and external. Reconciliation review – along
with the executive DSI review, transforms SOP into DSI for this is where the process is
transformed from one that is designed to plan the supply chain into one that is designed to
plan the business. Executive DSI Review – is the final critical component of the DSI process
and it constitutes the regularly scheduled gathering of the leadership team of the organization.
The overall objective of the executive meeting is to: review business performance, resolve
any out-standing issues that could not be resolved at the reconciliation meeting, ensure
alignment of all key business functions.
Determinate and indeterminate demand. Now is the time to open the question about the
nature of demand, the basic dividing is determinate and indeterminate demand. Sometimes
there are used names - dependent and independent. Independent demand items are finished
goods or other end items. Demand for independent items cannot be precisely forecast.
Dependent demand items are typically subassemblies or components used during the
production of a finished or end products. Demand is derived from the number of units to be
produced. Nature of demand is a vital factor that affects the processes and techniques used in
the forecasting process and the entire DSI process in company (Hvizdová, Matušovičová
2013).
114
Demand forecasting starting point for sales forecasting. Demand forecasting as a
management process is a company best estimate of what demand will be in the future, given a
set of assumptions. It should be and educated guess, but is nevertheless a guess. Many books
and articles have been written on the subject of sales forecasting and are not starting with
demand forecasting. We mentioned that sales forecasting can not exist without demand
forecasting. The difference is that sales forecasting is part of the process of creating sales
plans and should take into account the capacity planning.
Some key terms and aspects of forecasting process should be defined and well understand.
We could talk about these ones:
Forecasting level describes the level of granularity, or detail, in which a forecast is
expressed, for example: core/profit products forecasts, product family forecasts with
combination to key customers, to distribution partners, or sales territories etc.
Forecasting horizon is the length of time out into the future in which demand is being
forecasted. Frequently we talk about mid-term forecasts and short-term forecasts (also
long-term forecasting is on program, but this one is related with strategic management
level). Minimum length of the forecasting horizon should be no shorter than the
production lead time. Maximum length depends on conditions of creating additional
production capacity.
Forecasting interval is the frequency at which the demand forecast is updated. This is
very variable condition. Usually we use so called revolving system. For some
consumer goods companies work with weekly forecasts, for assembling production we
use weekly forecasts etc.
Forecasting form is the type of physical measurement in which the demand forecast is
expressed.
Management of the forecasting process in company is determined by variety of factors. Three
overall areas must be examined prior to establishing a forecasting process – the nature of the
customer base, the available data and the products or services being forecasted.
The nature of the customer base as are for example retail customers, business customers,
distribution partners.
115
The nature of the available data; several categories of data are needed for effective
forecasting: historical demand data, data about past and future macro environmental trends
and competitor data etc.
The nature of the product is depending on product life-cycle stage. Specific situation is with
new products. In sum, the nature of the optimal forecasting process will depend on the nature
of the business.
In 21st century all business functions are supported by information systems that are designed
to apply computer technology to make functions more effective. Three critical functions are
performed by demand forecasting computer system (Moon, 2013):
1. Statistical engine working with sophisticated algorithms that identify patterns in
historical demand and gives great value that comes from application of statistical
modelling,
2. Data organizer working with data sources that must somehow should be organized,
coordinated and made available to forecasting decision-makers. These are examples of
outputs: baseline statistical forecasts, adjustment by marketing or product
management, adjustment by sales, customer-provided forecasts, historical accuracy
and bias metrics.
3. Data communicator – figure 2 presents overview of how demand forecasting systems
should fit into overall information technology architecture. Professionally managed
data warehouse is a critical component to the effectiveness of the demand forecasting
process.
Figure 2: Forecasting system overview – information sources aspects
Souce: adapted bz the authors from the ( Moon, 2013)
116
If we have good information databases and appropriate software package is a major issue
usage of most suitable forecasting techniques. There is no need to talk in detail about a wide
range of qualitative and quantitative forecasting techniques. It is a common mistake when
outputs of qualitative or quantitative techniques or their combination are considered as
demand forecasts (Gonzalez-Rivera, 2013). Forecasting excellence is standing at three pillars:
statistical forecasts, qualitative judgments and consensus process.
Before we can talk about consensus demand forecast, we must take into account other
"inputs".
We consider an important input into forecast to incorporate market intelligence. This
concept we see from two points of views. First we call “bottom-up” forecasting and
second one “top-down forecasts”. Micro information orientation is applied at
individual customers, or individual products. And macro information orientation is
applied to forecast industry demand for an entire category of products.
Next specific input could be customer-generated forecasts (also as excellent source of
market intelligence) prepared according different types of customers, including
following: project-based customers, OEM customers, distribution and retail
customers.
As we see at figure 3 to get consensus demand forecast we add product management
inputs and product portfolio changes.
Figure 3: Inputs to the entire demand forecasting process
Source: own processing
117
Putting it all together, sources as baseline statistical + product/production management input
+ customer forecasts + sales inputs = we create final forecast.
Performance measurement
Forecasting performance measurement is about two areas: process metrics versus outcome
metrics. Talking about the performance metrics we must decide on indicators of effectiveness
in DSI and outcome metrics shows the results of forecasting excellence. We incline to think
that a good approach is to focus to return on shareholder value as ratio of profit to capital
invested (working capital plus fixed capital).
Conclusions
The relationships in supply chain were in the past, are now and will be a dynamic process.
Internal dynamics of this organism is persistently accelerate and has impact on all
departments within company. It is evident, that all players, no matter if big or small, can
survive as a part of successful supply chain, or better within network. Any mistake in
selecting right partners is critical, does not matter if we speak about customers or suppliers. It
does not mean to rid of all non- ideal current partners. That definitely means to get out all
those who are not-willing develop themselves. This is currently manageable in dyadic
relationships scheme. Next step is to unify all these processes within complete supply
chain/network.
Even a relatively short article and findings therein suggest that the idea of DSI model is very
actual and interesting for the SME also bigger companies. Mentioned base structure of the
model with key processes is good start-up point for further development and improvement
according particular company conditions. We are starting with these components: a) portfolio
and product review, b) demand review, c) supply review, d) reconciliation review, e)
executive review.
In addition, to the selection of suitable forecasting techniques is critical to correctly define the
characteristics of demand - independent or dependent demand. And then determine the main
parameters such as level of forecasting, its horizon, interval and form. Today's time is
required for the good management of forecasting developed system of corporate information
resources. And final stage of forecasting must be consensus process.
118
References
ČIKEL, A. 2013. Trends in supply chain relationships in automotive industry after the global
economic and financial crisis. In MERKÚR 2013: the proceedings of the international
scientific conference for PhD students and young scientists. Bratislava: Publishing house
EKONÓM. 52-60.
GONZALEZ-RIVERA, G. 2013. Forecasting for economics and business. New Jersey:
Perason Education Inc.
HVIZDOVÁ, E., MATUŠOVIČOVÁ, M. 2013. Manažment v podnikovej praxi. 1. vyd.
Bratislava: Publishing house EKONÓM.
IMANIPOUR, N., RAHIMI, M., AKHONDI, N. 2012. An Empirical Research on Supplier
Relationship Management in Automotive Industry. In: International Journal of Business
and Management. Vol. 7. p. 85-95.
KITA, J. 2010. Nákup a predaj. Základné obchodné funkcie výrobného podniku. Bratislava:
Iura Edition.
LYSONS, K. – FARRINGTON, B. 2012. Purchasing and supply chain management. Eight
edition. Harlow: Pearson Education Limited.
MOON, M. A. 2013. Demand and supply integration. New Jersey: FT Press Upper Saddle
River.
OH, J., RHEE, S. K. 2008. The influence of supplier capabilities and technology uncertainty
on manufacturer-supplier collaboration A study of the Korean automotive industry. In:
International Journal of Operations & Production Management. Vol. 28. 6. 490-517.
ORESKY, M. 2014. Nákup v podniku. Bratislava: Publishing house EKONÓM.
ROLAND BERGER STRATEGY CONSULTANTS. 2010. Angezogene Handbremse – Die
Konsolidierung in der Zulieferindustrie kommt nicht in Fahrt Kurzstudie zur aktuellen
Situation in der Zulieferindustrie [online]. Roland Berger Strategy Consultants. Retrieved
from: http://www.rolandberger.ch/
119
International Financial Reporting Standards and The Need of
Hedge Accounting
Bastian Ringsdorf96, Jana Kajanová97
Abstract
Many companies are now considering the International Financial Reporting Standard IFRS 9, the new
and relevant accounting standard on financial instruments and hedge accounting. IFRS 9 addresses all
the relevant aspects on the accounting for financial instruments, including classification and
measurement, impairment of financial assets and general hedge accounting, followed by the macro
hedge accounting model. This publication presents a number of important points and focuses on just
one topic in IFRS 9: the hedge accounting. IFRS 9 aligns hedge accounting more closely with risk
management, establishes a more principle-based approach to hedge accounting and addresses
inconsistencies and weaknesses in the hedge accounting model in IAS 39. We present the benefits of
the new approach compared with the older IAS 39 approach.
Keywords: IFRS, Hedge Accounting, International Relations,
JEL classification: M41
Introduction
International relations and international trade depends on consistantly and comparably
standards in accounting to make financial markets more transparently and to reduce costs of
transactions. With IFRS the European Union is on it´s way to uniformly accounting.
Regarding to the european and global bank crisis in 2008/09 the Standardsetter need to adjust
the older rules of accounting financial instruments and the handling of derivatives in context
with companies risk management and hedging activities.
Objectives and Methodology
We want to show and work out the need of Hedge Accounting as the part of the International
Financial Reporting Standards. The both options general and macro hedge will be described
96 Comenius University, Faculty of Management 97 Comenius University, Faculty of Management, Department of Economics and Finance
120
and the advantages regarding to the old standard IAS 39 will be worked out. Primary we use
the lawtext of the IFRS itself as the source of our paper.
Legislation coverage in the literature
In November 2013, the International Accounting Standards Board (IASB), formerly known as
the International Accounting Standards Commitee (IASC until 2001) published the new
standard IFRS 9 „Financial Instruments“ for Hedge Accounting and amendments to IFRS 9,
IFRS 7 and IAS 39. Most of the ovderdone changes relate to the new Hedge Accounting
requirements, with others deferring the effective date of mandatory introduction of IFRS 9.
The new hedge accounting requirements have been developed from the proposals in Exposure
Draft „ED 2010/13 Hedge Accounting“, which was issued in December 2010 as part of the
third phase of the IASB’s project to replace the old standard „IAS 39 Financial Instruments:
Recognition and Measurement“. The existing and mandatory 2015 effective date of IFRS 9
has been deleted, and the IASB has left the effective date open until all the other outstanding
phases of IFRS 9 have been finalised. However, the new hedging requirements in IFRS 9 are
available for early adoption. The IASB provided the classification and measurement
requirements in IFRS 9 are also adopted at the same time (Lüdenbach, 2010).
The new hedge accounting requirements are more principles based, less complex, and provide
better links to entities’ risk management activities than the existing hedge accounting model
in the old standard IAS 39. The new model would allow entities to apply hedge accounting
more broadly to manage profit or loss mismatches and improve what might be regarded as
being ‘artificial’ hedge ineffectiveness (Hoogendoorn, 2006).
Key changes introduced by the new model include a simplified effectiveness testing,
including removal of the old IAS 39 80-125% highly effective threshold and even more items
qualify for hedge accounting, e.g. pricing components within a non-financial item, and net
foreign exchange cash positions and complex commodities. Companies nowadays can more
effectively hedge account exposures that give rise to two risk positions (e.g. interest rate risk
and foreign exchange risk, or commodity risk and foreign exchange risk in one financial
instrument) that are managed by separate finacial derivatives over different periods.
Companies now show in balance sheet less profit or loss volatility when using options,
forwards and foreign currency swaps. This is the primary goal of hedge accounting and all
releated activities.
121
New alternatives are available for economic hedges of credit risk and ‘own use’ contracts
which has the potential to reduce profit or loss volatility in the companies balance sheet.
Entities engaging in economic hedging activities (regardless of whether they apply hedge
accounting under IAS 39) have the potential to benefit most from the changes. Examples
include Corporates in the mining and natural resources business, airlines, agriculture and
other industries with a strong dependence to fluctuating commodity prices (Gollob, 2008).
Entities with significant foreign currency transactions or foreign source funding that use
derivatives to manage risk in their business activities will benefit from the new IFRS 9.
Entities have often found that the hedge accounting requirements under IAS 39 are restrictive
and have led them to either not be able to apply hedge accounting or, in some cases,
modifying their risk management approaches to comply with the IAS 39 requirements. The
new hedge accounting model under IFRS 9 will allow all these entities to better reflect and
communicate their risk management activities in their financial statements. The Management
may wish to consider the new requirements carefully as there may be benefits from early
adoption.
IAS 39 Financial Instruments: Recognition and Measurement has been criticised by users and
auditors as to difficult to understand, apply and interpret. To address these observations, and
in response to the global financial crisis of 2008/2009, the International Accounting Standards
Board (IASB) embarked on a comprehensive project to replace IAS 39 with a new financial
instruments standard „IFRS 9 Financial Instruments“ (Kieso et al., 2010).
The project was divided into three phases:
Phase I: Classification and measurement
Phase II: Impairment of financial assets
Phase III: Hedge accounting (IFRS 9)
The first phase of the project dealt with classification and measurement of financial assets and
financial liabilities. Financial assets were dealt with as part of this first phase, with IFRS 9
being firstly issued in November 2009. This was supplemented in October 2010 by
accounting requirements for financial liabilities. In November 2012, the IASB decided to
reconsider limited aspects of accounting for financial assets and issued Exposure Draft
„ED 2012/4 Limited Improvements to IFRS 9“ (Ramirez, 2015).
122
The second phase of the project dealt with the impairment of financial assets. The IASB is
currently developing an impairment model to replace the ‘incurred loss’ model as konwn in
IAS 39. In March 2013, the IASB released an Exposure Draft proposing a three-stage credit
deterioration model for impairment. At the date of this publication, the IASB is in the process
of redeliberating the comments received from the March 2013 exposure draft. The hedge
accounting model in IAS 39 has been criticised as being too complex, rules based, and failing
to reflect the real opernationally risk management activities of organisations (Grösbrink,
2011).
Some consider that it causes profit or loss volatility from what might be regarded as
‘artificial’ hedge ineffectiveness which is not representative of the entity’s risk management
activities. To improve financial reporting and better reflect risk management activities the
IASB decided that comprehensive changes were needed. The IASB decided to split the hedge
accounting phase itself into two separate work streams due to the complexity of the topic:
General hedge accounting: for one-to-one or ‘static’ hedge relationships
Macro hedge accounting model: for dynamic hedging relationships of portfolios of financial
assets and financial liabilities where the hedged position changes constantly
The objective of the new hedge accounting model in IFRS 9 Financial Instruments is now to
present, in the financial statements and balance sheet, the effect of an entity’s risk
management activities that use financial instruments and how those financial instruments are
used to manage these risk.
The general hedge accounting model applies to ‘static’ or ‘closed’ hedging relationships. This
is where the designated volumes of hedged item and the hedging instrument do not change
frequently once the hedge is set up and documented. The general model can also be applied to
more dynamic hedging relationships, such as those managed on a delta-neutral basis, in which
the quantity or amount of the hedging instrument is altered in order to maximise hedge
effectiveness (Ngiri & Johnson, 2008).
In December 2010, the IASB issued Exposure Draft Hedge Accounting (the ED) on the
general hedge accounting model and solicited feedback from preparers, auditors and users
through an extensive outreach programme and comment letter process. A few concerns and
requests for clarifications were raised but, overall, the ED was largely well received by
constituents. During redeliberations, the Board made some changes to the model in the ED in
123
response to concerns raised during the outreach programme and in comment letters. However,
the Board did not consider the changes to be so significant as to warrant re-exposure and so
the model set out in the ED remains largely intact. In 2012, the IASB decided to post on its
website a review draft of the final requirements so that constituents could familiarise
themselves with the document before it was issued it in its final form.
After the review draft was made available, some specific concerns were raised on particular
aspects of the new model. This resulted in some changes being made to parts of the model
before the final standard was issued in November 2013. A table setting out a high level
summary of the main changes in the new requirements compared to IAS 39 is provided in
section 15 appendix A (IFRS 9 A.15).
Whilst there are some fundamental changes to the hedge accounting model, the general
accounting mechanics of hedge accounting under IAS 39 remain largely unchanged.
More specifically: The new model retains the cash flow, fair value, and net investment hedge
accounting models Entities are still required to measure hedge effectiveness and recognise
any ineffectiveness in profit or loss Hedge documentation is still required Hedge accounting
will remain optional (Jermakowicz & Epstein, 2011).
In the macro hedge accounting model the Financial institutions such as banks and insurance
companies often use a macro-hedging strategy to manage their interest rate risk exposure of a
portfolio of financial assets and liabilities e.g. hedging the net position of fixed rate financial
assets and fixed rate financial liabilities (Mariak & Mitkova, 2016). Under a macro-hedging
model, the amounts of both the hedging instrument and the hedged item change constantly. It
is possible that on a daily, hourly or a more frequent basis adjustment trades must be done .
The IASB is currently still deliberating on the macro hedge accounting model and is
expecting to publish a discussion paper in the first half of 2014. The rest of this publication
focuses on the final general hedge accounting model that has been incorporated into IFRS 9
(2013).
The International Accounting Standard Board (IASB) has fundamentally reconsidered the
purpose and objective of hedge accounting and decided that the objective of hedge accounting
should be to reflect the effects of risk management activities in the financial statements
(Henkel & Eller, 2009). As a result, the IASB has broadened the application of hedge
accounting to include many more risk management activities in IFRS 9. As a result of this,
124
there is the potential for entities significantly to reduce reported profit or loss volatility
through economic hedging activities and the application of hedge accounting.
Results and Discussion
There are benefits in the two new hedge accounting models from the standard IFRS 9
compared with the IAS 39. IAS 39 was a standard for the risk management done in the last
decade, now there are more complex and flexible strategies done by the companies and the
accounting rules must try to reflect them as best as possible (Gusinde & Wittig, 2007). We
think IFRS 9 is on a way to make the best advantages out of the lessons lernt in the financial
crisis and new risk management.
Conclusion
The standardsetter IASB did a good piece of work with the new hedge accounting rules in
IFRS 9, but in future there will be always a need for new rules regarding to new
riskmanagement strategies.
References
GOLLOB, C. 2008. Bilanzierung derivativer Finanzinstrumente nach IFRS: Unter
Einbeziehung von strukturierten Produkten und hedge accounting. GRIN Verlag, 2008.
GRÖSBRINK, M. 2011. Begrenzung des Duration-Mismatch von
Lebensversicherungsunternehmen in Deutschland durch den Einsatz von
Finanzinstrumenten: eine Analyse aus ökonomischer und aufsichtsrechtlicher Sicht sowie
mit Blick auf die IFRS-Rechnungslegung. Verlag Versicherungswirtsch., 2011.
GUSINDE, T. and WITTIG, T. 2007. Hedge Accounting—Anwendungsfälle aus der Praxis.
In: Praxishandbuch Treasury-Management. Gabler, 2007. S. 477-496.
HENKEL, K. and ELLER, R. 2009. Glossar zur Rechnungslegung von Finanzinstrumenten
nach IFRS (und HGB). 2009, Teil, 1. Jg., S. 279-294.
HOOGENDOORN, M. 2006. International accounting regulation and IFRS implementation
in Europe and beyond–experiences with first-time adoption in Europe. In: Accounting in
Europe, 2006, 3. Jg., Nr. 1, S. 23-26.
IFRS 9 Financial Instruments (replacement of IAS 39), http://www.ifrs.org/current-
projects/iasb-projects/financial-instruments-a-replacement-of-ias-39-financial-instruments-
recognitio/Pages/Financial-Instruments-Replacement-of-IAS-39.aspx
JERMAKOWICZ, E. K. and EPSTEIN, B. J. 2011. Accounting policy options in IFRS. In:
The CPA Journal, 2011, 81. Jg., Nr. 8, S. 44.
125
KIESO, D. E., WEYGANDT, J. J. and WARFIELD, T. D. 2010. Intermediate accounting:
IFRS edition. John Wiley & Sons, 2010.
LÜDENBACH, N. 2010. IFRS: der Ratgeber zur erfolgreichen Anwendung von IFRS;
[inklusive IFRS im Mittelstand und BilMoG]. Haufe-Lexware, 2010.
MARIAK, V. a MITKOVÁ, Ľ. 2016. Long - term sustainability of portfolio investements -
gender perspective: an overview study In: ACRN Journal of finance and risk perspectives
[electronic source] Vol. 5, Iss.1 (2016), s. 222-229 [online] http://www.acrn-
journals.eu/resources/jofrp0501k.pdf, ISSN 2305-739
NGIRI, M. and JOHNSON, A. 2008. 'Using Key Performance Indicators and Risk Measures.
In: Continous Monitoring Journal of Emerging Technologies in Accounting. [online],
[Retrieved October, 2008],
http://www.acc.ncku.edu.tw/chinese/faculty/shulc/courses/cas/articles/using-
keyperformance-indicators.pdf
RAMIREZ, J. 2015. Accounting for Derivatives: Advanced Hedging Under IFRS 9. John
Wiley & Sons, 2015.
126
Public-Private Partnerships: Value Addition through Knowledge
Transfer in Developing Countries and Emerging Markets
Satyendtra Singh98, Tapas Ranajn Dash99
Abstract
PPP projects bring to the investors certain benefits and also benefits for the national economy, on the
other hand, as well as, there are certain shortcomings with their implementation though. The Network
Management Strategy (NMS) theory that has been used extensively for the study of PPP will be
used for examining the research object. Consistent with the theory, we conceptualize the
public-private partnership as a network of management firms designed to achieve a positive
outcome. Most studies on network management strategies are based on single or multiple case
studies due to the small sample size of PPPs in a country (with possible exception of UK). As
such, qualitative approach is more appropriate where there is a scarcity of sample on a
restricted topic such as PPP in an emerging market. Based on our literature survey and the
NMS theory, we propose the conceptual model which should directly, and/or indirectly via
innovation/technology transfer lead to overall success of a public-private partnership.
Keywords: PPP, Network Management Strategy, Emerging markets
JEL classification: F 30
Introduction
Since 1990s government institutions (i.e., public) and business sectors (i.e., private) have
recognized the need to form a new and unique type of partnership, known as public-private
partnership (PPP), between all levels of governments and businesses to create a win-win
situation to do public good (e.g., increase quality of life, decrease governments debts, build
infrastructure…), and thus improve PPP performance (i.e., higher revenue for both
governments and businesses). Each PPP is different and reflects the needs of both public and
98 University of Winnipeg, 515 Portage Avenue, Winnipeg, R3B 2E9, Canada. Tel: +1.204.786.9424 E-mail:
[email protected] 99 Build Bright University, Phnom Penh, Cambodia. Tel: +855.12.260.642 E-mail: [email protected]
127
private sectors. Many emerging markets—China, India, Kazakhstan, Malaysia, Russia,
Thailand and Ukraine—are eager to form PPPs across sectors such as transportation, power
generation and supply, water management and waste utilization (Urio, 2010). PPPs have been
adopted extensively by governments and are viewed as useful vehicles to facilitate
development of public infrastructure around the globe (Ke et al., 2009; Tang et al., 2010).
PPP is defined as a contractual business venture between the public and private sectors, built
on the expertise of each partner to develop and improve facilities, infrastructure, and services
on behalf of the public (Grimsey and Lewis, 2005). However, in most cases, it can be treated
as a bilateral monopoly situation involving a monopolist developer and a monopsony public
sector contracting agent (Button and Chen, 2013). Despite a number of well-known failures,
PPPs continue to attract the attention of policy makers worldwide, particularly in developing
countries and emerging markets (DCEM), as an attractive model for the provision of
infrastructure. “PPP project is a complex project in which participants i.e. a public and private
sector cooperate together in order to achieve the goal jointly agreed on, the goal is to provide
services or to build the infrastructure for public sector making use of the private, profit or
non-profit sector. Participants of the PPP projects share the risk, which has to be specified in
the contract signed” (Novackova, Saxunova, 2015: 422)
One of the reasons for getting such attention is the classic liberal assumption that a PPP leads
to a superior performance in term of economy, efficiency and effectiveness (Demirag et al.,
2004; Grimsey and Lewis, 2005) and that the private sector is always more efficient than the
public sector (Perry and Rainey, 1988). In the literature on PPPs, these efficiencies and
benefits are typically referred to as added value (Osborne, 2000; Ghobadian et al., 2004).
Although this concept of value addition may be adequate in advanced economies, it may not
be sufficient to strike a sustainable and meaningful PPP in emerging markets. Therefore, in
this chapter, we propose that in addition to economy, efficiency and effectiveness, a fourth
performance indicator—knowledge transfer—between parties should also take place so that at
some point the public institutions are able to operate on their own using local labor and
expertise, and not dependent on the “foreign (firm)-local (government)” type of PPP for a
very long time. In fact, it is recognized that long-term collaborations may reduce competition
and increase costs of delivery, because innovation may begin to dwindle and the pressure to
meet deadlines and stay within the budgets might start to lag. Further, a long-term
commitment places capital at risk (HM Treasury, 2003). Therefore, our premise for this
chapter is that a knowledge transfer model in PPP should add value further in that it will force
128
local governments in emerging markets to be independent of foreign firms as soon as
possible, saving resources, generating revenue and developing capabilities.
The purpose of the chapter is to propose a model in which PPP is initiator; financial crises and
risks are moderators; knowledge transfer is a mediator, and performance is based on
efficiency, government debt, and quality of life. In the following section, we discuss the
following the model followed by contribution of the chapter, implications for policy makers,
limitations of PPP studies, and future research direction in DCEM.
The Case for PPP in Developing Countries and Emerging Markets
PPP is an important facet in many developing countries and emerging markets as it provides
economic means and investments in infrastructure that many countries need to develop
(Tvarno, 2010). For example, in the 1980s, Latin American countries found themselves in
debt crises and could no longer afford to continue to develop through their own investments,
markets and economies. They decided to turn to the private sector to help them grow (Nazim
and Ramirez, 1997). This is a perfect example of how governments need to look for private
investors to create public-private partnerships. This situation shows how governments may
not have the means to grow on their own. So opportunities exists for private investors to
contribute to growth in the short-term and knowledge transfer in the long-term in DCEM.
PPP is also a strategy for foreign market entry. It can be particularly effective in DCEM that
can allow foreign firms to invest and own 100 percent (Satyanand, 2011). Take an example of
India’s Metro rail system which was brought about by Delhi Metro Rail Corporation
(DMRC). The Japan Bank for International Cooperation (JBIC), and Japan International
Cooperation Agency (JICA) invested in the PPP project with matching grants from the
Governments of India and Delhi. Indeed, governments in DCEM are willing to have foreign
firms take over parts of their infrastructure. A willingness from both sides shows a mutual
beneficial relationship for technology and knowledge transfer.
Theory, Methodology and Model
We use the Network Management Strategy (NMS) theory that has been used extensively for
the study of PPP (Benson, 1982; Kickert et al., 1997). Consistent with the theory, we
conceptualize the public-private partnership as a network of management firms designed to
achieve a positive outcome. Given that most studies on network management strategies are
129
based on single or multiple case studies (Agranoff and McGuire, 2001; Klijn, 2010) due to the
small sample size of PPPs in a country (with possible exception of UK), the chapter uses
qualitative approach, desk research method and personal experience of working in developing
countries and emerging markets for over 20 years. As such, qualitative approach is more
appropriate where there is a scarcity of sample on a restricted topic such as PPP in an
emerging market. Based on our literature survey and the NMS theory, we propose the
following conceptual model which should directly, and/or indirectly via
innovation/technology transfer lead to overall success of a public-private partnership. Figure 1
represents the conceptual model and the connections between variables relating to PPP.
Figure 1: The Conceptual Model of Public-Private Partnership
Source : Elaborated by the authors
PPP contracts provide the scope of a project, delineate roles of each partner, and set terms and
conditions. Vining and Boardman (2008) provide the following 8-point framework that
protects PPP by: (1) establishing a jurisdictional PPP constitution; (2) separating the analysis,
evaluation, contracting/administration, and oversight agencies; (3) ensuring that the bidding
process is reasonably competitive; (4) evaluating projects that exhibit high asset-specificity,
are complex or involve high uncertainty, and where in-house contract management
effectiveness is low; (5) including standardized, fast, low-cost arbitration procedures in all
PPP contracts; (6) avoiding stand-alone private sector shells with limited equity from the real
private sector principals; (7) prohibiting the private-sectors contractor from selling the
contract too early; and, (8) having a direct conduit to debt holders. Because PPP is a contract
and written to achieve certain objectives, it can vary from a Service, Operations, and
Maintenance (OM) contract where corporate involvement is too low to a Build-Own-Operate
130
(BOO) contract, and almost fully privatization of a public entity (USDOT, 2013). In each
case, the private sector is given access to budgets, services and facilities, which were
previously in the public domain, through a process of fair allocation of resources, risks,
rewards, and responsibilities (Loxley and Loxely, 2010). Figure 2 presents Public-private
partnership options and range of responsibilities.
Figure 2: Public-Private Partnership Options and Range of Responsibilities
Source: http://www.fhwa.dot.gov/policy/2006cpr/images/43h03.jpg
Clearly, if a PPP is almost fully privatized, it can lead to market failure, asymmetric
information, and market power. It is important to consider potential market failures in terms
of the four main tasks of a PPP arrangement—defining and designing the project, financing
capital costs, building the physical assets, and operating and maintaining the asset—each
having its own potential market failures which can be troublesome and unbeneficial. For
example, the Metronet in UK had controversial contract that forced the government to take on
all risks—which should have been a responsibility of both parties—and received the debt
bailouts from the central bank while the private businesses involved kept receiving payouts
(Forrer et al., 2010). Thus, protecting oneself from future mishaps should be taken into
consideration in a PPP.
PPP allows private sectors to participate in the provisions of public services and facilities to
reduce the strain on governments’ finances (Cheung et al., 2009). It was assumed that if all
infrastructure investments were solely financed by the governments, it would require
significant budget and possible debts. So the idea was to have a partnership with private
sector that would supply capital and expertise for the governments’ needs. In which case, the
government could get what they want without requiring the payout of taxpayers’ money, and
the private sector could get access to public resources at low costs to execute the project,
creating a win-win situation. The PPP strategy is widely adopted by the UK. Other
Commonwealth countries such as Canada and Australia are also increasing their spending on
131
PPPs (English, 2006). However, the globalization and innovation in technology has forced
governments to adopt PPP policies beyond relieving the governments from its financial
burden. In fact, we argue that the PPP alliance should lead to knowledge transfer from
developed countries to DCEM to build competency in the local economy.
The Construct Propositions
INITIATOR
Public-Private Partnership (PPP)
The private sector can raise finances for PPP investments in a variety of ways to enhance
financial reliability. Although governments are the initiators of PPP Policies and tend to
benefit more, private investors are also keen to enter PPP because it provides an opportunity
to access the public sector market, government assistance, and financial support (Chan et al.,
2010). This is one of the ways to enhance financial reliability. The private sector can borrow
debt at a low interest rate due the government assistance and financial support, and the
government can guarantee private sector the benefit by providing loans bound by a PPP
agreement. Usually, PPP strategy is used for transportation projects such as roads, bridges,
tunnels, railways, seaports, and airports (Siemiatycki, 2011).
Although a government could complete a project on its own, private sectors participation in
public infrastructure provision frees up funds tied up in capital investment (Jones et al.,
1996). A successful PPP depends on a reliable source of financing a project and designing a
mechanism for sharing the risks. The private sector has the ability to raise funds for projects
and provide governments with assistance in financing. These factors in both sectors have a
strong relationship between financial reliability and a successful PPP agreement. PPP is a
long-term project and expected to enhance growth of the economy in short-term, and quality
of life in the long-term. Thus, the private sector has more to offer than the public sector in
terms of reliable capital, skills, technology and knowledge transfer. Investments in public
sector infrastructure are seen as important means of maintaining economic activity and
development. PPP can act as a governing model for the delivery of public goods and services
(Forrer et al., 2010).
When a government decides to build a new large-scale project, one of the most difficult
decisions is how, and who will provide the funding for the proposed PPP. Financing of PPP is
complex and can be time consuming (e.g, negotiations, construction time, re-financing, etc.).
132
When infrastructure projects are undertaken, there are three main financing mechanisms used:
government funding, corporate financing, and project financing (World Bank, 2016). All of
the three mechanisms have their own efficiencies and deficiencies. In government funding,
the private sector is needed mostly for their design, expertise and efficiency. The government
funding also obviates the high transaction costs and time lags associated with more complex
and riskier PPPs. In fact, PPPs may be seen in a better light if the public side of the
transaction is willing to take on more risk (Loxley and Loxely, 2010).
In the corporate financing, a private firm may accept to finance some of the capital
investments for the project. That is, getting finances for the project based on the balance sheet
of the private firm rather than the project itself. Typically, this mechanism is used in lower
value projects where the cost of the financing is not significant enough to warrant a project
financing mechanism or where the firm is so large that it chooses to fund the project from its
own balance sheet. The benefit of corporate finance is that the cost of funding is typically
lower than the cost of funding through project financing. However, there is an opportunity
cost to corporate financing because the company will only be able to raise a limited level of
finance against its equity (debt to equity ratio) and the more it invests in one project the less it
will be available to fund or invest in other projects. Although research on corporate financing
for PPP is limited, it is important to realize that this is an option that can be used. Corporate
financing is also less complicated than project financing.
Project financing is the most popular, and arguably the most efficient way to fund large
projects. By being able to access private capital upfront, there is acceleration in the delivery of
projects. A concessionaire raises funds from investors and lenders based on future revenue
stream. It is common to form a consortium to develop a large-scale risker projects. The
consortium shares the risk and financing of the project (USDOT, 2016).
MODERATORS
Financial Crises
Financing of PPP is challenging for all parties involved. Because financing is arguably the
most important part of a project, it is essential for a PPP to show high value for money (VfM),
which is used to assess whether or not a project has obtained maximum benefit based on the
goods or services it provides with associated costs. In an international context, financing and
obtaining a positive VfM can be difficult in the volatile world economy. Credit crunches and
133
economic crises can severely impact financing of PPPs. Prior to crisis, project financing took
two forms: direct borrowing from capital markets via bonds, and borrowing from both
domestic and international banks (Murphy, 2010). This allowed large projects to be funded by
a small number of lenders. Banks were willing to lend as they knew the returns would be
high. However, once the crisis hit, PPP financing worldwide took a massive turn. Banks
became less willing to provide large loans as they wanted to build up their own capital. If they
did provide loans, they would have a much shorter life and the equity demands would be high.
This practice, the same all over the world, significantly lowered the bargaining power of
borrowers. It therefore became less attractive for governments to borrow from private sectors,
and thus the number of PPP projects declined. Some have called this a “lost decade” in
regards to infrastructure and public procurement projects (Colverson and Perera, 2012).
Consequently, large projects that were so prevalent before the economic crisis became rare,
and any project over $500 million had to be financed through a club deal, where a large group
of equity firms, all pitching in, would buy the rights to the project. As a result, there were
questions raised about who actually bore the risks of refinancing after the loans ran out –
which eventually led to a change to the PPP process around the world. Some countries
recovered faster than others, and the changes to PPP processes were felt first in industrialized
markets where many projects were already underway. There grew a reduced risk tolerance at
the bid phase, and this bred the rise of the club deal. Due to increased and fluctuating costs of
borrowing globally, these deals affect both existing and to-be-financed projects (Murphy,
2010).
In a credit crisis situation, countries become more reluctant to finance large PPP projects, and
thus DCEM suffer as foreign investments are directed towards potentially profitable services.
Also, the growth and success of PPP have contributed significantly to both the public and
private sectors. Governments and the private sectors are working together to properly finance
the services their citizens need daily (Colverson and Perera, 2012). Thus, the role of a PPP
have become more complex, and it continues to change due to the unpredictability of the
financial markets and the economies in which these projects exist.
Risks
Risk, like most business ventures, is directly related to the profitability and success of a PPP
project. The higher the risk, the higher the return on a PPP. Risks depend on the nature of the
PPP project. Although risk allocation is better than shared risks, a core principle of a PPP is
134
the allocation of risk to the party best able to manage it most effectively at the least costs
(UNIDO, 1996). PPPs can divide risks between the private and public sectors, creating a
symbiotic financial relationship and making a reliable financing for projects. So, the purpose
is to optimize rather than maximize risk transfer, which ensures that best value is achieved;
however, adequate risk transfer from the government to the private sector is a key requirement
if a PPP is to deliver high-quality and cost-effective services to end users. When the private
sector contributes to capital investment, employment, and expertise development, it assumes
most of the financial risks for the ultimate project outcomes. Innovation in this case is
dependent on where risks are allocated in a PPP. Innovation is more likely to be successfully
implemented if the implementing organization is clear about the risk allocation and its
management. Although the risks are regarded to be quite clear on a project, it does not
necessarily mean that they are considered as appropriately or fairly allocated (Leiringer,
2006).
MEDIATOR
Knowledge Transfer via Innovation
A distinctive feature often pointed out by advocates of the PPP approach is the prolonged
contractual obligation of the contractor. In the UK, PPP are commonly known as Private
Finance Initiatives, and long-term collaborations are key drivers of value for money and the
provision of high-quality services. However, it is also recognized that long-term
collaborations may reduce competition and increase costs of delivery, because innovation
may begin to vanish and the pressure to meet deadlines and stay within the budgets may begin
to delay. A long-term commitment places capital at risk and is believed to force private
sectors to produce something that is durable and functional whilst keeping whole life costs to
a minimum (HM Treasury, 2003). It can be argued that the end-user should have a say in the
final design and construction process of a PPP. If a long-term project spans generational
technological advancements, contemporary innovators should be used. Innovation across a
project can be as simple as a tweaking of the industrial engineering of a public walkway, or
the organizational innovation of the procurement companies, in which case, implementations
should be put in place that encourage research and development, thus engaging innovative
minds in the government and private company. So the partners need to keep analyses of the
projects current and up to date. If changes need to be made or problems start to occur, they
need to be corrected (Siemiatycki, 2011).
135
Technological product and process innovations require knowledge transfer if it has to be
introduced in the market or used within a production process (OECD, 1996). In the context of
innovation in DCEM, education PPPs in schools and universities in India (e-Mitra) are being
used to satisfy the demand for a more sophisticated education at an affordable price. The PPP
project—Egypt Smart Village—is driven primarily by mobile applications and affordable
Internet around the world, and has become more affordable to people worldwide. Similarly,
East African Nations are partnering with private companies to create the East African
Submarine Cable System to increase connectivity through innovation, technology and
knowledge transfer. All of these thoughtful PPP projects add value and transfer knowledge to
the parties and the society at large. In another example, Estonia is now country-wide
connected to free WiFi due to a PPP that enabled its presence in the rural communities,
crucial to a long-term sustainable growth of that region. Continuous innovation and
knowledge transfer is paramount to long-term success and viability of PPP projects.
PERFORMANCE
Efficiency
PPPs are meant to cut costs and improve efficiency. With the advent of the Internet and a
more connected globalized world, the ability to create infrastructure that is in keeping with
the current technologies is of utmost important to be efficient. It is observed that the private
sector is more efficient than the public sector because private businesses aim to maximize
profits by sharing their superior efficient production skills and negotiating lower pieces with
governments (Vining and Boardman et al., 2008). Further, to gain efficiency, the networks in
PPP relationships encourage repeat collaboration, which can lower transaction costs, though
may impede creativity and underperform financially (Siemiatycki, 2011). Literature relating
to PPP highlights the four issues: technological innovations in PPP, their effects on
incentives, opportunities, and actions. Collaborative working, design freedom, long-term
commitments, and risk transfer are all important components of a PPP; innovation and
knowledge transfer must be able to co-exist within these four sub-variables (Leiringer, 2006).
For the purpose of the chapter, we focus on design freedom, innovation and knowledge
transfer aspects of a PPP that should lead to a superior performance. Design freedom allows
the private partner to design the project in a way that would maximize the use of their
competencies and render competitive advantages through innovative practices. Regulatory
policies relating to labour market regulations, environmental laws or technical regulations can
136
affect innovations. The regulatory policies for the construction sector vary across countries
and each country has its own sets of regulations, norms, standards and codes of practices that
the actors on a project have to conform. Thus, the private partners may have a little room for
design freedom; they can still facilitate knowledge transfer and build capability and capacity
in DCEM. They must work alongside the public entity to come up with a mutually beneficial
solution (Gann et al., 1998). Any technological innovations proposed at the design phase must
align with the local regulations in order to have a superior performance.
Another issue that can impede efficiency and performance is the lack of collaborative
working. To create a synergic relationship, the two parties involved should mutually benefit.
They must collaboratively work together to bring about value for the money being paid.
Hence, the establishment of effective communication between the actors on the project ought
to facilitate innovative behaviour and knowledge transfer (Tatum, 1984). Christensen (1997)
presents similar arguments and states that organizations have a greater chance of successfully
implementing innovation if sufficient resources and knowledge are applied. If there is a PPP
across many countries, it is crucial that all decisions be made based on the needs and
ambitions of both parties and within the parameters of local laws, cultures, and business
regulations.
Government-based literature (Kenniscentrum 2002; ODPM, 2004) and academic literature
(Osborne 2000; Hodge and Greve 2005) suggest that PPP leads to better value for money. The
performance is discussed in the form of lower costs (efficiency) or greater outcomes for the
same cost (added value) (Kenniscentrum 2002). However, we argue that performance should
also be measured in terms of knowledge transfer to build capacity for the local government in
DCEM.
Government Debt
Governments financially benefit from PPP in reducing their debts. When a foreign private
sector invests in a PPP project, it reduces government expenditure, and thus government debt
due to the reduction of public sector budgetary constraints. Because private sectors possess
better resource mobility (Walker and Smith, 1995) and ability to raise funds for projects, they
can increase their projects’ efficiency, reduce the project’s opportunity costs in terms of time
and risks, and increase PPP value across all spectrums. The private sector can also borrow at a
lower interest rate by utilizing government financing assistance, ensuring viability of a PPP
project. Therefore, successful PPPs can benefit both sectors and boost economic development
137
as long as they meet the national demand and foreign supply from international businesses,
encouraging more foreign private investors to seek PPP agreements to lower government
debts. Foreign direct investment has grown substantially since the 1990 due to governments’
changing policies towards it, creating more opportunities for companies to invest abroad (Doh
and Teegen, 2003).
Quality of Life
DCEM have infrastructure deficits and excessive government debts which have led to poor
economic development and low quality of life. An infusion of private capital and resources
can ease government debts on infrastructure investment and boost economy. Foreign investors
seek to explore opportunities in DCEM to improve infrastructure and the quality of life of
local people. One of the objectives of forming PPP is to build and improve public
infrastructure through efficient project design. The quality of infrastructure may depend on
the involvement of the private sector as they have the knowledge, resources and expertise to
contribute to the PPP. When foreign private sectors distribute some of their resources such as
raw materials and expertise, it is also in their interests to help grow the local economy.
Because high quality of life and standards of living tend to use higher quality infrastructure, it
should lead to a higher return on their FDI as well. When there is a demand to improve the
quality of life, economic growth (i.e., GDP) is essential. A higher GDP breeds a higher
income, and consequently an increased ability to spend money. A successful PPP agreement
injects financial resources and investments into the economy and creates employment, leading
to higher income, domestic consumption, and GDP. PPP can bring economic advantages to
the government and the local community. These possible benefits stimulate PPP projects
relating to public.
Contribution of the Study
We make two specific contributions: First, the concept of knowledge transfer through
innovation has been introduced in this chapter in the context of PPP, though medical
technology transfer is studied in South Africa (Jasper, 2015); and second, a testable
conceptual framework is proposed which could be examined empirically using questionnaire
method about policy makers’ perceptions on PPP that do take into account the concept of
knowledge transfer but somehow have not formalized in their strategy, documentation and
measurement.
138
Implications for Policy Makers
Governments use PPP often to provide public services and build infrastructure (Weihe, 2008).
Private sectors get opportunities to invest and governments get more public services at low
costs in addition to the FDI that in itself presents opportunities to people in the society. As
PPPs are meant to reduce costs and increase efficiency while delivering services to the public,
most political parties want to benefit the public using the PPP. So, if the society approves of
the government's idea of PPPs, it positively impacts functioning of the government, its
political agenda and international relations. Thus, policy makers can also use the PPP as a
cost effective and efficient way to achieve local community and international relations
(Weihe, 2008). Second, policy makers should follow the successful PPP strategies of
Singapore’s Water System, and the smart grid and communications in Chattanooga,
Tennessee (Siemens Report). Also, like UK, which has the most PPPs, Treasury Infrastructure
Finance Unit within the government should be established which would lend directly to all
PPP projects (Hellowell and Pollock, 2009). This creates a situation where long-term
sustainability of projects has a greater likelihood of success when the public has greater
control of a project.
Limitations of PPP Studies
In general, it appears difficult to measure PPP growth worldwide. Global comparison of PPPs
is fraught upon due to divergent approaches across jurisdictions. For example, it is not
possible to directly compare one nation’s PPP figures with another, because a PPP differs
from country to country. Similarly, the financial reporting of PPP investment is an ongoing
challenge, an issue that is not fully reconciled as to how data is both recorded and reported.
Further, it is often difficult to assess PPP’s relative size and contribution to each sector or the
economy as a whole (Tvarno, 2010). Loxley and Loxely (2010) also offer invaluable dialogue
on the potential negatives of PPPs, and suggests thinking about them from a community-level
rather than on a national scale.
Future Research Direction
We offer three possible future research directions. First, we suggest gauging the long-term
impact of international PPPs on local communities. More discussion on community-based
benefits from PPPs and how government financing can help sustainable growth of
communities around the world is needed. Second, governments change frequently. The firm
that the government has partnered with may also have changes of people in power. If there is
139
a twelve year project and the CEO of the private company has changed three times, who are
we to congratulate once the project is done? Who gets all the credit? Or, if something is to go
wrong, who do we pin the blame on? (Forrer et al., 2010). Consistent with Forrer’s statement
which is very likely scenario in DCEM, change management in PPP is also a worthy of
research area. Finally, another line of enquiry would be to test if a credit crunch facilitates
more PPP projects in DCEM. Indeed, UK’s share in the EU projects began to decline in 2001
and reached its lowest point in the height of the global financial crisis in 2008, with its share
falling below 50 percent.
References
AGRANOFF, R. AND MCGUIRE, M. 2001. Big questions in public network management
research. In: Journal of Public Administration Research and Theory. 11(3), 295–326.
BENSON, J.K. 1982. A Framework for Policy Analysis, in D.L. Rogers and D.A. Whetten
(eds), In: Interorganisational Coordination: Theory, Research, and Implementation. Ames,
IA: Iowa State University Press.
BUTTON, K.J. AND CHEN, Z. 2013. The extent transportation PPPs approximate to the
economic theory of bilateral monopolies, in Global Challenges in PPP: Cross-sectoral and
Cross-disciplinary Solutions?, Antwerp.
CHAN, A.P.C., LAM, P.T.I., CHAN, D., CHEUNG, E. AND KE, Y. 2010. Privileges and
attractions for private sector involvement in PPP projects. Challenges, Opportunities and
Solutions in Structural Engineering and Construction Ghafoori, editor. London: Taylor &
Francis Group.
CHEUNG, E., CHAN, A.P. AND KAJEWSKI, S. 2009. Reasons for implementing public
private partnership projects: perspectives from Hong Kong, Australian and British
practitioners. In: Journal of Property Investment Finance. 27(1), 81-95.
CHRISTENSEN, C.M. 1997. The Innovator’s Dilemma: When New Technologies Cause
Great Firms to Fail. Harvard Business School Press, Boston, MA.
COLVERSON, S. AND PERERA, O. 2012. Harnessing the Power of Public-Private
Partnerships: The role of hybrid financing strategies in sustainable development.
Winnipeg: International Institute for Sustainable Development, 3-45.
DEMIRAG, I., DUBNICK, M., KHADAROO, M.I. 2004. A framework for examining
accountability and value for money in the UK's private finance initiative. In: Journal of
Corporate Citizenship. (15), 63-76.
DOH, J.P. AND TEEGEN, H.J. 2003. Private Investment in Emerging Markets
Telecommunications Infrastructure: Global Trends, National Policies, Firm Strategies. In:
Competition & Change. 7(1), 39-60.
140
ENGLISH, L.M. 2006. Public Private Partnerships in Australia: An overview of their nature,
purpose, incidence and oversight. In: UNSW Law Journal. 29(3). Online
http://www.austlii.edu.au/au/journals/UNSWLawJl/2006/46.html [Accessed on September
5, 2016]
FORRER, J., KEE, J. E., NEWCOMER, K. E. and BOYER, E. 2010. Public-Private
Partnerships and the Accountability Question. Public Administration Review.
GANN, D.M., WANG, Y. and HAWKINS, R. 1998. Do regulations encourage innovation?
The case of energy efficiency in housing. In: Research Policy. 26(4), 280–96.
GHOBADIAN, A.D., GALLEAR, N., O’REGAN and H. VINEY (eds). 2004. Public Private
Partnerships: Policy and Experience. Basingstoke: Palgrave.
GRIMSEY, D., LEWIS, M.K. 2005. Are Public Private Partnerships value for money?:
Evaluating alternative approaches and comparing academic and practitioner views. In:
Accounting Forum. 29(4), 345-378.
HELLOWELL, M., POLLOCK, A. 2009. Non profit distribution. In: Social Policy and
Society. 8(3), 405-418.
HM TREASURY. 2003. PFI: Meeting the investment challenge. The Stationery Office,
Crown Copyright 2003, London.
HODGE, G., GREVE, C. 2005. The Challenge of Public Private Partnerships. Cheltenham:
Edward Elgar.
JASPER, K. 2015. Performance-based development funding using market mechanisms: A
public private partnership social financing model for medical equipment technology in
developing countries. In: Progress in Developmental Studies. 15(3), 257-269.
JONES, I., ZAMANI, H. and REEHAL, R. 1996. Financing models for new transport
infrastructure. Luxembourg: Office for Official Publications of the European Communities
KE, Y., WANG, S.Q., CHAN, A.P.C. and CHEUNG, E. 2009. Research trend of public-
private partnership in construction journals. In: Journal of Construction Engineering
Management. 135(10), 1076–1086.
KENNISCENTRUM P.P.S. [Knowledge Centre]. 2002. Ministerie van Financi¨en,
Voortgangsrapportage 2002 [Progressreport 2002], The Hague.
KICKERT, W.J.M., KLIJN, E.H. and KOPPENJAN, J.F.M. (eds). 1997. Managing Complex
Networks: Strategies for the Public Sector. London: Sage.
KLIJN, E.H. 2010. ‘Public-Private Partnerships: Deciphering Meaning, Message and
Phenomenon’, In: G. Hodge and C. Greve (eds), Handbook Public Private Partnership.
Cheltenham: Edward Elgar.
LEIRINGER, R. 2006. Technological innovation in PPPs: incentives, opportunities, and
actions. In: Construction Management and Economics. 24 (3), 301-308.
LOXLEY, J. AND LOXLEY S. 2010. Public Service, Private Profits: The Political Economy
of Public-private Partnerships in Canada. Black Point, N.S.: Fernwood Publication
141
MURPHY, T. 2010. Financing Challenges for P3 Projects after the Credit Crisis, McMillan.
[http://www.mcmillan.ca/Files/ARTICLE_Financing_Challenges_ per cent20for_ P3_ per
cent20Projects_0110.pdf] Accessed on August 23, 2016
NAZIM, N., RAMIREZ, M.D. 1997. Public and private investment and economic growth in
Mexico. In: Contemporary Economic Policy. 15 (1), 65-75.
NOVACKOVA, D., SAXUNOVA D., 2015. The prons and cons of public-private partnership
projects for their participants in Slovakia. In: Proceedings MIC 2015: Managing
sustainable growth, University of Primorska (Econpapers), Portorož, Slovenia, ISSN 1854-
4312
ODPM. 2004. Making the Partnership a Success–Rethinking Service Delivery, V5. London:
Office of the Deputy Prime Minister, Strategic Partnering Taskforce.
OECD. 1996. Proposed Guidelines for Collecting and Interpreting Technological Innovation
Data–Oslo Manual, 2nd edn, Organisation for Economic Co-operation and Development,
Paris.
OSBORNE, S. 2000. Understanding public-private partnerships in international perspective:
globally convergent or nationally divergent phenomena? In: S. Osborne, Public-Private
Partnerships for Public Services: An International Perspective, 1-6, Routledge.
PERRY, J.L., RAINEY, H.G. 1988. The public-private distinction in organization theory: A
critique and research strategy. In: The Academy of Management Review. 13(2), 182-201.
SATYANAND, P.N. 2011. Foreign Direct Investment. In: Journal of Infrastructure
Development. 3(1), 65-89.
SIEMIATYCKI, M. 2011. Public-Private Partnership Networks: Exploring Business-
Government Relationships in United Kingdom Transportation Projects. Economic
Geography.
TANG, L.Y., SHEN, Q.P. and CHENG, E.W.L. 2010. A review of studies on public-private
partnership projects in the construction industry. In: International Journal of Project
Management. 28(7), 683–694.
TATUM, C.B. 1984. What prompts construction innovation? In: Journal of Construction
Engineering and Management. 110(3), 311–323.
TVARNO, C.D. 201. Law and regulatory aspects of public-private partnerships: Contract law
and public procurement law. In: G.A. Hodge, C. Greve, & A.E. Boardman (Eds.)
UNIDO. 1996. UNIDO BOT Guidelines. United Nations Industrial Development
Organization, Vienna.
URIO, P. 2010. Public-Private Partnerships: Success and Failure Factors for in-Transition
Countries. Lanham, MD: University Press of America.
USDOT FEDERAL HIGHWAY ADMINISTRATION. 2013. Financial Structuring of
Public-Private Partnerships (P3s). Innovative Program Delivery.
[http://www.fhwa.dot.gov] Accessed on August 20, 2016
142
USDOT FEDERAL HIGHWAY ADMINISTRATION. 2016.
[http://www.fhwa.dot.gov/policy/2006cpr/images/43h03.jpg] Accessed May 6, 2016.
VINING, A.R., BOARDMAN, A.E. 2008. Public–Private Partnerships: Eight Rules for
Governments. In: Public Works Management & Policy. 13(2), 149-61.
WALKER, C., SMITH, A.J. 1995. Privatized infrastructure: the BOT approach. London, UK
WEIHE, G. 2008. Public-Private Partnerships and Public-Private Value Trade-Offs. In:
Public Money & Management. 23(3), 153-158.
WORLD BANK. 2016. [http://ppp.worldbank.org/public-private-
partnership/financing/mechanisms] Accessed on May 5, 2016
143
Some Problems of the CEEC Transformation to the Modern
Market Economy
Dušan Šoltés100
Abstract
The main purpose of this paper is to present some results of our research related to our courses on
International Economic Relations and European Integration regarding the painful transformation from
the former command socialist economy to the modern but often fraudulent market economy. In the
paper we are dealing with some of the most complex problems of transition of the former socialist
countries in the CEEC - Central and East European countries from their previous “inefficient” socialist
economy to the modern capitalist very often fraudulent market economy and that all in the conditions
of their integration into the EU. In the paper we are focusing especially to such partial problem areas
of the entire transformation like the processes of privatization and sell off phenomenon, new
challenges for the labor market regarding its before unknown unemployment and a brain drain, very
often unfair and fraudulent marketing and banking practices, economic and financial and especially
Euro crisis, energies and their unfair monopolistic practices. In the conclusion in addition to some
evaluation of the entire process of transformation we are presenting some recommendations how to at
least soften some of the most evident negatives of these especially for the most of the citizens of the
CEEC very painful and discouraging processes lasting already for much longer than it has been
expected even in the most negative expectations.
Keywords: Market economy, command economy, regional integration, economic and political
transformation, European Union, Eurozone, voucher privatization
JEL classification: F15
Introduction
Within the last about 25 years the CEEC have been passing through a very complex and
complicated process of transformation from their former socialist command economy that has
been often criticized for its inefficiency and various other shortcomings - after all that that
finally also contributed to the total demise of the socialist system and its command economy
100 Comenius University, Faculty of Management
144
- to the modern capitalist market economy . But now after more than 20 years of that
transition to the market economy the experiences are very often quite mixed ones and less
than satisfactory in comparison what has been originally expected from the new system after
the 40 or so years of the socialist one party domination with its command economy.
Selected Background Information
The CEEC are nowadays very often for various reasons of objective but also subjective
reasons more experiencing many of the potential negatives of the market economy than its
benefits. There is a relatively high unemployment, the former socialist property has been
privatized in a way that is often called just as a total fraud on the people who have that
enormous amount of the former national/state property created. The former relatively highly
developed industry has not been existing anymore and the countries are fully dependent in
this respect on the FDI and/or imports of often very questionable quality. Especially the FDI
are often instead of expected positives bringing just a lot of new and before unknown
problems like huge lay off of workers under the pretext of their redundancy, inefficiency, over
employment and subsequent huge and before absolutely unknown unemployment, high
productivity especially in the traditional assembly plants but with very low wages, etc. On
the other hand there are offered huge incentives for investors, tax holidays and then shortage
of tax incomes for the state budgets, etc. In view of this and many other problems the standard
of living for a big portion of the society have been often still lower than before this ongoing
and never ending transition with its permanent inflation and monopoly high prices dictated
by the international monopolies, etc..
The following parts of the paper in more details deal just with some selected problems of the
transformation of the CEEC countries to the modern market economy in the conditions of
their integration to the EU internal market and some other regional and global organizations
and structures, etc.
Most Visible Factors and Main Problems of the Painful Transformation to
Market Economy in the Ceec
In the following parts of this chapter we deal in more details with at least some of the most
typical problems and weaknesses of the ongoing painful transition to the multiparty
democracy and especially to the modern capitalist market economy at least to such an extent
as it is possible within the required scope of this paper.
145
Privatization - the Fundamental & the Most Painful and Fraudulent
Transformation Process Towards the Modern Market Economy
Especially in the first years after the total demise of the socialist system in the CEEC, a
massive process of privatization of the former state property has been launched and to some
extent it has not been completed even until now. Because also to some paradoxical situation,
that inefficient command economy has created such huge properties that there is still
something that could be privatized and/or as some cynics call it “to stealing or robbing” it. In
different countries it has had some specific but the common ground has been that the previous
state property in many cases has finished in the hands of the new “private owners” who were
nobody else as in many cases their previous socialist party nomenclature cadres with all their
shortcomings and inefficiency that finally led also to the demise of the entire communist
system. In a very short time after such a privatization, many previously somehow running
companies were on the brink of the collapse and bankruptcy. And thus instead of creating the
so called “domestic national capital generating class of new capitalists”, their newly and
cheaply acquired private properties were soon either completely robbed or in the better case
offered for the sale off to foreign investors very often for the fraction of their real market
value. It is no surprise that the foreign investors very often came as “savers of the last resort”
of such on the verge of bankruptcy being former socialist and then newly privatized
companies. They have taken all possible benefits in the form of various incentives, grants for
“creation of new or keeping existing jobs”, have taken several years of tax and other related
holidays, etc. And finally when all these and other perks have expired they have just moved
further to the East for even cheaper labor, lower costs, etc. having left behind them just closed
production facility, unpaid wages and other social payments and contribution and mainly
unemployed their former employees.
However, the biggest fraud in the process of privatization has been made on ordinary people
i.e. the former so-called “owners” of the socialist national property. For example in the former
Czecho-Slovakia their compensation has been organized through the so-called “voucher”
privatization i.e. every citizen could for some nominal fee acquire then for free shares of
privatized companies in the nominal value of 10K Koruna i.e. in the particular conversion
exchange rate to Euro it represented an amount of about 330 Euro?! In many cases like in the
case of the author who was contributing to the creation of that former socialist national
properties for 25 years with the salaries of about double of that time average salaries and of
146
course paid the adequate taxes to the state budget it represented a “reward” and/or
compensation of about 13.20 Euro per year?! And of course those shares acquired through
this voucher privatization have mostly never brought any dividends or other income as most
of particular companies being offered for the voucher privatization have soon been in the
above mentioned process of bankruptcy or other forms of closure or just simply have not
existed anymore, etc. In this way, millions of the “new owners” of the privatization vouchers
have been gradually striped off their newly acquired private property that has represented
billions of Euro value of the former socialist so-called national property. In many cases, that
all has just simply disappeared in the hands of often very doubtful new domestic or foreign
capitalists. And in order it would not be the end of the entire voucher privatization, many
owners of the absolutely no value have even now to pay “maintenance” fees for so-called
administration of their totally worthless shares often not existing companies. Not surprisingly
that many authors call this process of the privatization as a fraud and robbery of the
millennium as such chance could happen really only once in generations and the entire region
as a Wild East.
Unemployment as the Most Painful Consequence of the Privatization and
Transformation to Modern Market Economy
In view of the above “wild” and fraudulent privatization in the CEEC countries, a lot of the
former maybe mostly not the most efficient production capacities have just gradually
disappeared and thus left out enormous numbers of the so-called “redundant” workforce,
jobless and unemployed in the countries that have never before had known such problems. It
is quite common that the unemployment has officially been up to 25-30 per cent of the total
workforce. However, even nowadays it has still been relatively too high being in different
CEEC countries between 10-25% in spite of the fact that hundreds of thousands have - within
the EU free movements of persons - found often not the jobs within their qualifications but at
least some although less qualified but still better paid jobs than in their home countries of the
CEEC region. Luckily enough that this kind of free movement has existed as otherwise the
unemployment in many countries would be hovering close to the catastrophic levels of over
30-35% what already represents numbers that are really threatening by serious social unrests,
enormous criminality etc. Of course again the most negatively effected are people of older age
groups who lost their share on the national property in the above wild privatization and then
also any social guaranties as in the age of 40 plus it is often very difficult to find a job and
147
also to go to work as a foreign worker abroad even within the above EU free movement of
persons. The former socialist countries thus are nowadays loosing several times enormous
financial and human resources as mostly well qualified young people being educated home
are working and contributing to the growth in their new countries of work. While older people
are left on the unemployment “benefits” or minimal pensions as there is a popular saying that
the society in general becomes older and there is not enough resources for their better
pensions. But again the problem is not that objectively people live longer but the real problem
is there is not enough young people who would be working home and thus in the kind of a
solidarity would be contributing to the pension funds as it was before this transition. Many
young people are either abroad or unemployed and many of them are unfortunately forced to
various anti-social activities such as prostitution, criminality, drugs, etc. what is just further
negatively effecting the overall socio economic situation in the CEEC that never before has
been existing in such a huge scope.
Negative Consequences of the Modern Market Forces are the Same as in
the Old Capitalism – Profit by Whatever Ways and Means
In view of the above still rather huge unemployment the functioning of the market economy
has been further contributing to the very negative socio economic development in the CEEC
as the higher unemployment means not only above negative consequences but also many
subsequent ones. It is a vicious spiral that the higher unemployment and thus also lower
incomes mean also lower domestic consumers demand and thus also lower demand for
production, quality of production, less pressure for innovations, etc. That finally again forces
companies to the reduction of production and thus also further lowering their demand for
employing new workforce, etc. It is again one of the paradoxes of the market economy in the
CEEC region that although the economy has been in many cases growing faster than the
average of the EU or OECD, etc. such a positive macroeconomic growth has not generated
any new jobs as normally it is the case if the economy growth. It looks like that it is growth
for growth for statistics of the EUROSTAT, WB, IMF, OECD and other international
organizations but not for the people of the particular CEEC
Those who are luckily enough having jobs have under such situation a much lower chance for
more adequate wages, less intensive work, better social and health benefits, etc. basically the
employers could dictate very often very tough conditions for their employees who have to be
happy to have any job as there is a long cue of unemployed who are ready immediately take
148
over any job after those who would like e.g. to apply in practice one of their fundamental
human rights like e.g. a right to strike, etc. that otherwise is a very popular and almost a
national hobby in many old EU member states. Although the productivity in the CEEC has
nowadays reached almost the levels in the old EU member states the wages are just a fraction
of the salaries of their partners in the same companies being based in their home countries in
the EU old member states. In general the wages in the CEEC region are representing for about
the same quality and capacity of production only about one quarter or one third of the wages
of their colleagues in the old EU member states. This situation has then also negative
consequences on many aspects of the standard of living in the CEEC. If we take only e.g.
quality of food we could say that the quality of the food in the CEEC is much lower than in
the rest of the EU. As the consequence of the lower purchasing power in this countries a lot of
the food stuffs in the CEEC are of a lower quality, made of lower quality components, being
before expiration of the period for consumption, with various doubtful substitutions for more
healthier or nutritious foodstuffs by their less qualitative but cheaper substitutes. It is then no
surprise that the CEEC in the recent years have often become a dumping area for a less
qualitative foodstuffs and other commodities.
That could be illustrated by some of the most recent affairs in this respect like e.g. an import
to the CEEC of several times repacked chickens being after their original expiration dates,
poisoned chicken eggs, a cooking oil with dangerous carcinogen substances in it, rotten or
otherwise damaged vegetable and fruits, alcoholic beverages not only with ethanol but also
with killing methanol, etc. It is especially the case of the agro products as due to the much
lower subsidies to agriculture in the CEEC countries in comparison with their counterparts in
the old EU states and also the higher taxation of foodstuffs, the former highly efficient
socialist big agricultural farms cannot just compete with their competitors from the other part
of the EU common market within its free movement of goods. Thus the CEEC region also for
this reason has become an area with enormous and normally unnecessary imports of all
various agri commodities like eg. even potatoes that are now imported even to such countries
like Slovakia where have always been almost ideal conditions for growing potatoes serving
even for a solid export but now the country has become an importer of this staple even from
such untypical potatoes countries like France, Germany, Belgium, Italy, etc. and of course in
prices that are quite naturally sometimes more higher than from the domestic production. And
such examples we could bring much more from various other parts of the “functioning” of the
EU common market!
149
Fraudulent Marketing as One of the Most Negative Aspects of the Modern
Market Economy
One of the most negative consequences of the modern contemporary market economy that has
come to the CEEC together with all other processes of transformation has also been the
modern marketing methods and techniques that are really representing almost scientific
perfection of the manipulation with potential customers and clients. In this respect they
clearly violate any even the minimum standards of the protection of consumers as it has been
enshrined in the EU “acquis communnautaire” i.e. the EU community legislation on the
protection of customers. In this respect it is necessary really to hail the stance of the EU
institutions that has been demonstrated also by such an important fact that there does not exist
any possibility for funding any project related to marketing from the EU funding schemas.
The generally negative consequences and impact of the often very fraudulent marketing have
been further enhanced by the fact that the population of the CEEC have for years of their
socialist system been almost absolutely freed of any not to mention a fraudulent marketing. It
is therefore just an undeniable fact that this kind of the mostly fraudulent marketing has
managed to cause especially at the beginning of the process of transportation a lot of severe
damages of the moral, financial and various other damages. One of the most typical practices
of this kind of the marketing has been the fact that in many cases it has led to the total and/or
very serious misunderstanding from the side of the potential customers, clients, etc. In many
cases it is hardly believable that somebody could become to be attracted by such various
unfair fraudulent marketing practices. For example to this author so far nobody has explained
what is the difference between the popular marketing slogan like e.g. for cars with four wheel
drive a typical marketing slogan is in this respect “All wheel drive”?! Have anybody ever
seen any (personal) car with more than four wheels?! Or all those on the miraculous training
machines, instruments. tools, nutritious supplements (often of the most dangerous doping
substances otherwise fully prohibited even for the professional sportsmen) that in a few
weeks or maximum couple of weeks they manage to change your body from of whatever
shortcomings to the bodies of the most famous bodybuilders or movie super stars, etc. they
are of course demonstrating those advertisements. And of course that all can be achieved only
for the fraction of the normal price “now only being available for the miraculously low prices
of only particular absolutely lowest price ending by .99 and of course call now! Especially
dangerous are these fraudulent practices of the modern marketing for the young people who
150
are most eager to believe all those stupid, silly promises, etc. With this kind of fraudulent
marketing very closely has been associated also the common practice to use even the
youngest children for marketing and advertisement practices although it has to be clear to any
company and producers that misuse of children for commercial purposes has been for years
already forbidden by the United Nations Convention on the Rights of Child that has been
ratified by all countries in the world but two! And the child has been there defined by the age
of 18 so any misuse of children in this respect is a clear violation of the particular UN
Convention but … who cares if it is going about achieving the highest profit margin?!
We do not need to go any further about the fraudulent marketing and advertisement especially
by some companies from pharmaceutical industry. They are one of the most aggressive on the
TV screens regarding miraculous effects of all possible and impossible medicines and cure
elements being freely available for sale without medical prescription but if you want to use it
you have to read at least 3-4 pages of instruction that are warning you about all possible and
impossible negative consequences on your body even in case of such a common medicine like
ordinary pain killers, but… The most important is that you have already bought it in the good
belief that it will do everything as you have seen it in the expensive TV promotion shots. And
it is clear that all those very expensive advertisements have to be paid by patients through still
more and more expensive medicines and that all in the countries where just quite recently the
health care and also education has to be according to the national constitutions still – at least
nominally and on “paper” but unfortunately not in reality - for free?! Among most popular
fraudulent marketing practices belongs such methods like the same price but for a smaller
product or even lower price but disproportionally much smaller or less quality product where
banana in chocolate is substitute by only a banana flavor, etc. and so on. It could be possible
to mention here also unfair practices of marketing regarding the misuse of the most modern
and fashionable social networks but the size of the paper does not allow us to cover all the
negative consequences of the fraudulent marketing and advertisement of the contemporary
market economy that is dangerous especially in the CEEC countries. They just for generations
have not been used to withstand such a primitive but finally efficient pressure. Its substance is
just simple convince you to buy anything whatsoever, just buy it, the rest is then already your
own problem. After all, nobody has been and/or could force you to anything we are just a part
of the market economy and democracy where everybody is responsible for its destiny!
151
Euro as a Victim of the Irresponsibility of the EU Institutions, Member
States and Fraudulent Practices of All Kind of Vendors
One cannot deny the fact that sometimes even the best intentions like it has been in the case of
the Euro as a so-called “common currency” of the EU finally could not meet its original
objectives and could be misused for something completely else. First not so correct is the term
of the “common” itself as even after more than decade it is common still just for 17 out of 27
EU member states and then there are following many other aspects that unintentionally makes
of Euro an instrument of the potential and not only potential fraud. The main of them are as
follows:
In spite of their relatively high value the Euro coins almost automatically create an
perception that it is just a coin i.e. a small change so people are paying by them also the
relatively high prices that otherwise would look to them as too high. We have to realize that
the highest value coin is 2 Euro what is a relatively a big value if compared with the US$ that
has the highest coin as a half dollar and already 1 US$ is a banknote although 1 Euro is now
about 1.25 US$. This simple fact leads costumers to be less conscious on the real fact of the
particular price that automatically looks like penny price although in fact it is much higher.
For example also in case of Slovakia such a small chcnge like a coin of 1 Euro represents a
forme 30 Koruna what was already an amount that was considered differently than now it is
with a small change in a form of a coin
This fact is especially attractive for all kinds of vendors and sellers as it is very easy to
“rounding” prices to some more specific prices while for customers it is still just a
case of some “pennies” that are not worse of any specific concern
Some vendors like in the oil industry they go even that far that they quote their prices
not in real Euro values but in fraction of them although in reality one Euro consists
only of 100 cents but the prices as a rule are displays up to 999 cents per liter?!
As a consequence of this games with Euro the prices since introduction of Euro have
sky rocketed up to the previously unbelievable high levels. For example while in
Slovakia on the day of introduction of Euro on the 1 January 2009 the exchange rate
was 1 Euro to 30, 126 former Slovak koruna now just less than three years that
original exchange rate remained only for salaries and other incomes of citizens while
the prices are nearing to 1 Euro to 10 Koruna in common prices while in some
152
relatively low prices in and around 1-2 Euro coins the trend is already in many cases
equal to the exchange rate of 1:1 and/or very near to it as e.g. all prices that before
were bellow 10 Koruna i.e. about 33 Euro cents do not exist anymore and the lowest
most common prices are mostly on the price tag of 50 or more cents.
Again for the required scope of the paper we cannot go into any elaboration regarding all
other negative aspects of Euro that finally led after less a decade to the current stage when the
very existence of the so much hailed common currency has been on the verge of the total
collapse and demise earlier than it could celebrate its 10th anniversary of its birth when even a
special champagne wine has been introduced. To our knowledge there has not been any
celebrations of the first decade of its existence and most probably nothing similar has been
planned for the near and not so near future!
Energies in General and the Crude Oil in Particular as the Real Paradise
for Any Possible Fraud on Customers
If anything could be presented as a typical example of the fraudulent activity of the
contemporary market economy, then we cannot find any better example than it is the energy
sector and in particular its most attractive part i.e. the oil industry. And again of course the
main victims of any fraudulent behavior are if not all but definitely some of the CEEC
including of course also of the Slovak Republic.
In this connection it is necessary to state at the beginning that the main energy commodity
supplies (a crude oil, gas) have been still provided like before through the special pipelines
from the former Soviet Union i.e. nowadays from the Russian Federation and it is also
necessary to state that these supplies are provided on the long term contracts so no specific
spot volatile daily changing prices from the commodity stock exchanges are applicable. But it
would not be a modern market economy if also in such situation it would not find ways and
means how to increase the prices for these so-called “black gold” commodities. In spite of the
above specifics of the supplies of them on the basis of the long term contracts the market
prices in the CEEC countries are derived from the spot prices on the commodity markets in
Amsterdam, London, etc. In principle as a rule there is always quoted a price on that one
market among them where the spot price for the delivery within some weeks or days are
going up. It is interesting that those prices are regarding of the crude oil that has nothing to do
with the Russian oil but it is e.g. the North Sea’s Brent or whatever other kind of the crude oil
153
but definitely not the Russian one. The other fraudulent market price policy in this respect is
the fact that those prices from the spot markets are quoted only when the prices are there
going up. In such case the increase of the price is implemented immediately although
according the particular market rules that price is quoted for some future delivery in weeks or
months. But when there is the opposite trend and prices e.g. in Amsterdam or London or
wherever else are going down then it is called just as a “temporary” turbulence on the markets
and our prices in the CEEC are that case absolutely stable i.e. remain higher than those
declining spot prices. And if finally prices also here have to go down then only by 1-2
cents/litter while when going up the immediate increase is usually by some multiplier of these
decreases.
Hence thanks to these simple – fraudulent - market and marketing policies these commodities
are extremely expensive in the CEEC countries. In addition to these fraudulent manipulation
with the different kinds of the crude oil prices, there is an enormous tax burden on the prices
so finally the final price of petrol for drivers e.g. in Slovakia is much higher than in all
neighboring countries in the region including Austria with its salaries being higher than here
by about 3-4 times in average. The main paradox in this case is that the same petrol on the
both sides of the common border is often from the same refinery. That is also the proof of the
common knowledge that some governments do not miss any chance to grab from their
citizens whatever higher profit through not only higher basic prices but also adequate taxes
and their cumulative effect. Absolutely specific in this connection is the reaction of the oil
prices here to any potential or real disaster or instability wherever in the world that
immediately are used as a good excuse and a good reason for a substantial increase of oil
prices. For example when there was the Arab spring revolt in Libya the prices of course went
up immediately although the total export of crude oil from Libya has been only about 2% of
the world oil market but its impact on our prices was immediate and much higher than those
two per cent. And again it has happened, in spite of the fact that Libyan oil has absolutely
nothing to do with our import of that commodity directly from Russia. Or if anything
happens in any other OPEC or also non OPEC country (a storm, dry weather, rain, strike,
heat, cold, demonstration and/or any other event) that often has no whatsoever relation to the
world oil market and also absolutely nothing with our oil import from Russia, everything is a
good reason for the price hike on the markets of the CEEC countries and/or at least some of
them including always also the Slovak Republic.
154
Conclusion
In the above list of various specifics of the transformation to the modern market economy we
could continue with many more examples of the potential and real fraudulent activities but the
required limited size of the paper does not allow us to cover all of them. Hence at least briefly
we have to mention in this connection at least some of them. For example that the foreign
banks in the CEEC are charging for their services here much higher and various other fees
and payments than in their domestic and much richer home countries in the EU. That housing
and its construction has been much more expensive here than e.g. in the Austrian metropolitan
Vienna being three times bigger and with much better infrastructure than in the neighboring
Bratislava. There is still a very high taxation of still relatively low incomes where on incomes
has been applied a common 20% income tax but on all purchases and services an other 20%
VAT, then it is no surprise that the purchasing power in the CEEC has been very low and thus
not any driving force for any higher demand, production, etc. The part of the privatization has
been carried out through the state monopolies of the old EU member states what is other
good example how that wild privatization has been carried out on the pretext that the state is
the worst owner of any property?! It means that most probably some states are considered to
be more suitable for owning that such privatized property in the CEEC than their own states?!
Unfortunately that is really true! In some countries the GDP has been growing in a record
high tempos like e.g. in Slovakia but… Where are the results of such a growth, where are
newly generated jobs? Where are lower prices thanks to high productivity and more efficient
production, distribution, etc.? And so on and so forth we could continue in the new and new
examples how the modern market and capitalist economy has been often (mis-)applied in the
CEEC.
In the very end is perhaps worth to mention that the former DDR/GDR or the East Germany
is the best example that something has been going here really not in the best possible way
regarding our transformation to the market economy. The former DDR/GDR has passed in
difference to all other CEEC in a completely different way. In difference to them it has
needed not 12-14 years for that transformation and transition from one day to the next one the
former socialist East Germany has became from one day to the next one an integral part of the
Federal republic of Germany and thus also the part of the EU and its citizens became citizens
of the EU and the country a member of the OECD, etc. But when recently there was a survey
on the 20th anniversary of the unification of Germany, almost 40% of the citizens of the
former DDR/GDR expressed their wish that they would rather live in the former DDR/GDR
155
with all its shortcoming, restrictions, a powerful Stasi (their KGB) than in their new unified
homeland?! Those forty per cent could be understood also as practically almost all people
who could remember their life in their former first German state of workers and farmers as the
former DDR/GDR has been calling itself. That all in spite of all multibillion transfers flowing
from the West to the East of Germany since its unification. In spite of the fact that the former
East German mark has been changed to the West German mark in the artificially much better
exchange rate of 1:1. That all Germans immediately without any starvations, belt tightening,
accession negotiations, entry criteria have become automatically the citizens of the EU i.e. the
number one economy in the EU and one of the strongest in the world, etc.
Also from this German example it is clear that most probably something has really gone
wrong with the transformation of the former socialist CEEC to the modern capitalist market
economy within the EU and all its supporting funds, assistance and development programs,
etc.
References
SOLTES, D. 1999. International economic integration and critics of the current enlargement
of the EU. Bratislava: SINAEL.
SOLTES, D. 2004. Global trends in FDI and regional integration. Bratislava: KEPS.
SOLTES, D. 2007. Enlarged EU-27 and the Growing Fragmentation of its Enlarged Internal Market,
In: Proceedings of the 10th International Conference of SGBED, Ryokuku University, Kyoto, Japan
& Montclair State University, USA.
SOLTES, D. 2008. Euro: A Common Currency of the EU but....In: Proceedings of the 4th
International Conference on Banking and Finance, Langkawi Island, Malaysia.
156
Slovenská sekcia
157
Pripravení na éru súťaživosti? Kariérny rozvoj výskumníkov a
jeho podpora na slovensku
Ready For The Era Of The Competition? Researchers’ Careers
Development Support In Slovakia
Janka Kottulová 101
Abstrakt
Vytvorenie atraktívnych pracovných podmienok a aktívna podporu kariérneho rozvoja výskumných
pracovníkov sú kľúčovým aspektom inštitucionálnych stratégií v čoraz viac konkurenčnom
medzinárodnom výskumnom prostredí. Na strane jednej chcú výskumné inštitúcie prilákať nové
talenty, na strane drahej je nevyhnutné, aby svojich zamestnancov podporili v rozvoji zručnosti a
kompetencií, ktoré im umožnia vykonávať vysoko kvalitný výskum, rozvíjať medzinárodnú
spoluprácu a úspešne súťažiť o financovanie. Tento príspevok sa zameriava na to, ako je táto výzva
reflektovaná v slovenskom výskumnom prostredí. Príspevok sa opiera o výsledky projektu REFLEX,
zameraného na vytvorenie praktických nástrojov na podporu kariérneho rozvoja výskumných
pracovníkov v Európskom výskumnom priestore (European Research Area). V rámci projektu sa v
piatich krajinách uskutočnila séria tzv. „scenário“ workshopov, ktorých cieľom bolo identifikovať
hlavné prekážky a stimuly profesionálneho rozvoja výskumníkov. Príspevok prezentuje výsledky
workshopu na Slovensku a analyzuje ich v širšom medzinárodnom kontexte.
Kľúčové slová: výskumní pracovníci, európsky výskumný priestor, kariérny rozvoj
Abstract
Providing attractive employment conditions and active support for researchers’ professional
development becomes one of the key aspects of the institutional strategies in the increasingly
competitive international research environment. On the one hand, research institutions want to attract
new talents, on the other they need to provide their employees with the skills and competencies
enabling them to carry out high quality research, develop international collaborations and successfully
compete for funding. This paper focuses on how this challenge is reflected in the Slovak research
environment. The paper builds upon the results of the REFLEX project that aimed on creating the
101 Fakulta managementu, Komenského Univerzita, Odbojárov 10, Bratislava – Email: [email protected]
158
practical tools to support researchers’ careers development across the European Research Area. Series
of the scenario workshops were organized in five countries to identify the blockers and boosters of
researchers´ career development. The paper introduces the outcomes of the workshop held in Slovakia
and analyses them in the broader comparative perspective.
Keywords: Researchers, Careers, European Research Area, Career Development
JEL klasifikácia: O39
Úvod
Prostredie výskumu a vývoja je v čoraz väčšej miere charakterizované vysokou mierou
konkurencie, ktorá sa neprejavuje len v súťaží o finančné zdroje potrebné na realizáciu
výskumu, ale, s ohľadom na kľúčovú úlohu ľudských zdrojov, sa čoraz viac presúva aj na trh
práce vo výskume. Na tomto trhu sa prejavuje sa tak na strane ponuky, keď sa na
výskumníkov kladú čoraz vyššie požiadavky a vyžadujú sa od nich neustále nové zručnosti
a schopnosti, ako aj na strane dopytu, keď musia výskumné inštitúcie súťažiť o udržanie
svojich špičkových zamestnancov a získanie nových talentov. Postupujúca internacionalizácia
výskumu a vývoja zároveň spôsobila, že sa táto súťaž čoraz viac presúva na medzinárodnú
úroveň. Slovenské výskumné inštitúcie tak o talenty bojujú nielen s inými vysokými školami
na Slovensku, ale prakticky kdekoľvek vo svete. Zároveň čelia dvojitej výzve vo vzťahu k
podnikateľskému sektoru, keď chcú jednak zabrániť odlivu talentovaných výskumníkov za
finančne atraktívnejšími podmienkami a na strane druhej musia usilovať o čoraz väčšie
prepojenie s týmto sektorom. Tieto výzvy nie sú nijako špecifické iba pre Slovensko a sú v
centre pozornosti Európskej únie a ďalších štátov, ktoré tvoria Európsky výskumný priestor
(ďalej ERA) prakticky od jeho vzniku. Keďže je práve tento priestor hlavným referenčným
rámcom aj pre slovenské výskumné prostredie je potrebné aj diskusiu o trhu práce vo
výskume a kariérnom rozvoji výskumníkov na Slovensku zakotviť práve v kontexte politík a
priorít zameraných na budovanie jednotného pracovného trhu pre výskumníkov v rámci ERA.
V úvode tohto textu preto stručne priblížime základné dokumenty a priority, ktoré formujú
politiky a prístupy ku kariérnemu rozvoju výskumníkov.
Podpora ľudských zdrojov vo výskume a vytvorenie jednotného pracovného trhu pre
výskumníkov je jedným zo šiestich základných pilierov budovania Európskeho výskumného
priestoru (EK 2007). Prvotné aktivity a politiky v tejto oblasti poukazovali najmä na potrebu
159
odbúrania prekážok medzinárodnej výskumnej mobility, ktorá bola a je obmedzovaná
množstvom administratívnych aj praktických obmedzení pri relokácii do inej krajiny.
Mobilitu a kariérny rozvoj vo výskume však vo významnej miere brzdili aj netransparentné
procesy náboru zamestnancov, nejednotné štruktúry kariérneho rastu a neatraktívne pracovné
podmienky vo výskume (EK 2010). Reakciou na túto skutočnosť bolo sformulovanie
Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu transparentného náboru výskumníkov
(EK 2011c), ktoré popisujú práva a povinnosti výskumníkov a ich zamestnávateľov. Jedným
z princípov Charty je aj požiadavka aby zamestnávatelia a/alebo organizácie financujúce
výskum v rámci riadenia ľudských zdrojov vypracovali pre výskumných pracovníkov vo
všetkých štádiách ich kariéry presnú stratégiu rozvoja kariéry, bez ohľadu na ich zmluvné
postavenie, vrátane výskumných pracovníkov s pracovným pomerom na dobu určitú (EK
2011c). Signatármi Charty a kódexu sú aj Slovenská rektorská konferencia a Slovenská
akadémia vied. V roku 2011 prijala Európska komisia Európsky rámec pre výskumné
kariéry, ktorých charakterizuje štyri základné stupne kariéry výskumníkov a stručne popisuje
aj základné kompetencie, ktoré si každý stupeň vyžaduje (EK 2011a). Pozornosť sa upriamila
najmä na tréning zameraný na rozvoj kompetencii mladých výskumníkov a doktorandov,
ktorý by mal byť založený na Inovatívnych princípoch doktorandského štúdia (EK 2011b),
ktoré zahŕňajú najmä na rozvoj prenosných zručností, spoluprácu s neakademickým sektorom,
medzinárodnú spoluprácu a interdisciplinaritu. Dôležitosť rozvoja ľudských zdrojov vo
výskume potvrdzuje aj Cestovná mapa ERA pre roky 2015-2020 (EK 2014), ktorá upozorňuje
na potrebu posilnenia iniciatív na podporu profesionálneho rozvoja výskumníkov najmä v
skorších stupňoch kariéry.
Praktická implementáciu politík zameraných na skvalitnenie pracovných podmienok
a tréningu výskumníkov však dlhodobo za politickými deklaráciami zaostávala. Európska
komisia preto v roku 2014 vyzvala výskumné inštitúcie v ERA, aby sa pripojili k tzv.
Stratégii ľudských zdrojov vo výskume. Podstata stratégie spočíva vo vytvorení mechanizmu
na samohodnotenie inštitúcií vo vzťahu k princípom vyššie zmienenej Charty a Kódexu
a následnému udeleniu loga „HR Excellence in Research“ (EURAXESS 2014). Zohľadnenie
schopnosti výskumnej inštitúcie preukázať uplatňovanie princípov Charty a Kódexu v procese
hodnotenia žiadosti o financovanie z programu HORIZONT 2020 posilňuje praktický aspekt
tejto stratégie (EK 2016). K stratégii sa zatiaľ neprihlásila žiadna zo slovenských výskumných
inštitúcií, ak však budú chcieť v budúcnosti zlepšiť svoje postavenie v ERA a zvýšiť svoju
úspešnosť v rámcových programoch EÚ pre vedu a výskum, je nevyhnuté, by sa touto
160
problematikou začali zaoberať. Nasledujúci text, analyzujúci vybrané závery workshopu
zameraného na podporu kariérneho rozvoja výskumníkov na Slovensku, poukazuje na oblasti,
kde je potreba systematickejšieho a aktívneho prístupu k podpore kariérneho rozvoja
výskumníkov pociťovaná najväčšmi.
Cieľ a metodika
Príspevok prezentuje vybrané závery sformulované na základe vstupov získaných
prostredníctvom tzv. scenário workshopu. Scenário workshop je participatívna metóda
vyvinutá s cieľom zapojiť lokálnych aktérov do procesu mestského plánovania (Participedia
2017). V adaptovaných formách sa však využíva aj ako kvalitatívna výskumná metóda,
zameraná na identifikáciu postojov rôznych skupín aktérov na rôzne spoločenské otázky.
Lokálny kontext sa pritom rozširuje aj o národnú či medzinárodnú úroveň. Príkladom je tzv.
European Awarness Scenario Workshop, ktorého primárnym cieľom je poskytnúť rámec pre
diskusiu o lokálnych účinkoch európskych politík. Takýto prístup bol použitý napríklad
v projekte INPROFOOD, kde sa táto metóda uplatnila pri získavaní postojov rôznych skupín
lokálnych a národných aktérov o problematike programovania výskumu v oblasti potravín
a zdravia v rámci Európskeho výskumného priestoru (Strähle 2013). Táto adaptovaná forma
workshopu bola uplatnená aj v projekte REFLEX. V jeho rámci sa v piatich krajinách
(Dánsko, Slovensko, Maďarsko, Švajčiarsko, Nórsko) organizovala séria workshopov
zameraných na otázku, čo sú hlavné prekážky a stimuly kariérneho rozvoja výskumníkov
v lokálnom kontexte, rámcujúc túto diskusiu cieľmi a obsahom európskych politík
zameraných na tvorbu jednotného trhu práce pre výskumníkov. Základné princípy organizácie
workshopu boli:
Zapojenie čo najširšieho spektra aktérov, ktorý sa vo svojich aktivitách konfrontovaní
s problematikou kariérneho rozvoja výskumníkov. Títo aktéri boli zaradení do troch
širokých skupín: (1) Výskumníci na rôznych stupňoch kariérneho rozvoja, (2)
zamestnávatelia výskumníkov z rôznych sektorov a (3) aktéri zapojení do tvorby
výskumných politík, financovania výskumu a iní aktéri. Zloženie aktérov do určitej
miery odrážalo lokálne špecifiká (napr. nižší podiel zahraničných výskumníkov na
Slovensku a v Maďarsku, či významnejšia úloha odborov v Dánsku a Švédsku)
Jednotná štruktúra workshopu. Vo všetkých krajinách bola dodržaná jednotná
štruktúra workshopu: v prvej časti účastníci v homogénnych skupinách diskutujú
(skupiny zložené z účastníkov zastupujúcich jednu skupinu aktérov) o prekážkach
161
a negatívnych aspektoch kariérneho rozvoja výskumníkov v danej krajine. V druhej
časti účastníci v heterogénnych skupinách (skupiny zložené z účastníkov
zastupujúcich rôzne skupiny aktérov) diskutovali o možných spôsoboch, ako podporiť
kariérny rozvoj výskumníkov v ich národnom kontexte. Výsledky oboch skupinových
aktivít boli doplnené o prezentáciu ich výsledkov a diskusiu v pléne.
Spoločná obsahová príprava workshopu a jednotná prezentácia výstupov: otázky,
ktoré boli predmetom diskusie boli sformulované vopred. Workshop bol vedený
profesionálnym facilitátorom. Výsledky diskusie boli zaznamenane a zosumarizované
v správach z jednotlivých workshopov.
Celkovo sa do workshopu zapojilo 202 účastníkov. Na Slovensku sa workshopu zúčastnilo 28
aktérov, ich zoznam je súčasťou správy k workshopu, ktorá je dostupná na stránke projektu
(www.euraxess-reflex.eu).
Výsledky a Diskusia
Nasledujúci text v prvej časti ponúka prehľad tém, ktoré boli identifikované ako kľúčové vo
všetkých piatich krajinách (založené na vstupoch zo správ z národných workshop –
v zozname literatúry uvedené ako BZN 2015, ETH 2015, NTNU 2015, SAIA 2015 a UCPH
2015). V druhej časti dopĺňa analýzu o vybrané závery po ukazujúce na špecifiká slovenského
kontextu.
V prieniku diskusii vo všetkých zapojených krajinách sa nachádzajú najmä. výskumná
mobilita, zosúladenie pracovného a súkromného života, medzisektorová spolupráca. úloha
školiteľov a zodpovedných riešiteľov a širšie štrukturálne podmienky. Potreba geografickej
mobility a jej prekážky patrili medzi témy diskutované v najširšom rozsahu. Charakter týchto
prekážok sa však líšil. Zatiaľ čo v ekonomicky vyspelejších krajinách sa ako častý motív
nedostatočnej mobility zmieňovali najmä neochota opustiť domáce podmienky,
v ekonomicky menej vyspelých regiónoch to bola skôr chýbajúca podpora a nedostatok
finančných nástrojov na podporu mobility. Častejšie sa tu zdôrazňovala aj obava z možného
negatívneho dopadu mobility na kariéru výskumníka v domácej krajine. S mobilitou
bezprostredne súvisela aj otázka zosúladenia výskumnej kariéry a rodinného života, ktorá je
výskumníkmi najpálčivejšie pociťovaná najmä v skorších štádiách kariéry, krátko po skončení
doktorandského štúdia. Na strane jednej je práve štádium kariéry výskumníkov spojené
s najvyššou potrebou geografickej mobility, na strane druhej si práve v tejto etape života
mnohí z výskumníkov zakladajú rodiny, či budujú partnerský vzťah. Nemožnosť zosúladiť
162
tieto dve oblasti života tak býva častou príčinou spomalenia kariérneho rastu. Tento problém
bol artikulovaný vo všetkých zapojených krajinách. Riešenie tohto problému je už však
závisle na možnostiach lokálneho kontextu. V Dánsku, Nórsku ˇči Švajčiarsku sú odpoveďou
naň napr. služby zamerané na podporu rodiny mobilného výskumníka, či sprevádzajúceho
partnera (tzv. služby pre dvojkariérne páry).
Okrem geografickej mobility sa vo všetkých krajinách zdôrazňovala aj potreba vyššej miery
medzisektorovej mobility (mobility medzi akademickými inštitúciami a neakademickým
sektorom, napr. priemyslom alebo verejnou správou). Tá naráža predovšetkým na
nedostatočnú mieru spolupráce, ale aj vzájomného poznania sa medzi akademickým sektorom
a vonkajším prostredím. Dôsledkom je napríklad skutočnosť, že samotní výskumníci na strane
jednej nepoznajú očakávania zamestnávateľov v neakademickom prostredí, na strane druhej
nie sú schopní pomenovať svoje zručnosti, ktoré môžu týmto zamestnávateľom ponúknuť.
Táto skutočnosť je obzvlášť alarmujúca najmä s ohľadom na fakt, že väčšina absolventov
doktorandského štúdia si musí hľadať svoje kariérne uplatnenie mimo akademického sektora,
aj napriek tomu je však trénovaná primárne a často takmer výlučne pre typicky akademickú
kariéru. Dôraz sa kladie najmä na publikačnú činnosť, pričom zaostáva rozvoj rôznych
prenosných zručností, ktoré by výskumníkom uľahčili uplatnenie v širšom spektre
zamestnaní. Pre všetky krajiny bolo zároveň charakteristické pomerne zúžené chápanie
neakademického sektora ako priemyslu, čo však vylučuje celý rad výskumníkov najmä
v humanitných a spoločenských vedách, ktorí častejšie nachádzajú plnohodnotné uplatnenie
napríklad vo verejnej správe, médiách či neziskových organizáciách.
Kľúčová úloha v rozvoji medzisektorovej spolupráce bola pripisovaná najmä školiteľom
a zodpovedným riešiteľom, ktorí by v ideálnom prípade mali byť akýmisi sprostredkovateľmi
v nadväzovaní väzieb s neakademickým výskumom, ale zvyčajne sa sústreďujú len
o akademické napredovanie svojich zverencov. Práve úloha školiteľov a zodpovedných
riešiteľov v celkovom rozvoji mladých výskumníkov bola ďalšou z tém, ktorá rezonovala vo
väčšine diskusií. Poukazovalo sa na to, že napriek očakávaniam ktoré sa na školiteľov kladú,
takmer úplne absentuje podpora, ktorá by ich na tuto úlohu pripravila. Diskutovanou bola aj
otázka absencie prípravy a výchovy výskumníkov k líderstvu vo všeobecnosti.
Spomedzi ďalších faktorov, ktoré boli diskutované na každom z workshopov možno zmieniť
napríklad otázku širších legislatívnych a štruktúrnych podmienok, nedostatočnú
informovanosť o dostupných službách a potrebu podpory všetkých foriem networkingu.
163
Diskusia o prekážkach kariérneho rozvoja v kontexte Slovenska sa zásadne nelíšila od tých v
ostatných zapojených krajinách. Tak participujúci výskumníci ako aj ich zamestnávatelia
pomenovali podobné kľúčové problémy ako ich zahraniční kolegovia. To nepochybne súvisí
aj so silnejúcou internacionalizáciou vedy, keď väčšina zapojených účastníkov má
medzinárodnú skúsenosť. Rovnako zástupcovia financujúcich inštitúcií a inštitúcií tvoriacich
politiky sú najmä vďaka členstvu v EU súčasťou širšieho medzinárodného diskurzu o
problematike rozvoja ľudských zdrojov vo výskume. Napriek tomu však možno identifikovať
viacero faktorov, výraznejšie prítomných v kontexte Slovenska:
Významne väčší dôraz na negatívny vplyv štrukturálnych podmienok: Tie zahŕňajú aj
dlhodobé podfinancovanie vedy, ešte kritickejšie však účastníci vnímali najmä
nestabilitu legislatívneho prostredia a nejasnosť hodnotiacich kritérií a rámcov, ktoré
znemožňujú výskumným inštitúciám strategickejší prístup aj k rozvoju ľudských
zdrojov. Táto nestabilita má tak priamy dopad aj na kariérny rozvoj jednotlivcov.
Pretrvávajúca nedostatočná podpora kariérneho rozvoja doktorandov: Hoci rozvoj
doktorandov je v deklaratívnej rovine považovaný aj na Slovensku za kľúčový, stále
chýbajú systematickejšie prístupy, ktoré by túto podporu realizovali aj v praxi. V tejto
oblasti sa významne prejavilo zaostávanie za ostatnými zapojenými krajinami, kde
účastníci poukazovali na to, že služby pre túto cieľovú skupinu sú už dostupné a preto
je potrebné zamerať sa na výskumníkov na ďalších kariérnych stupňoch. V kontexte
Slovenska ostáva ešte táto skupina prioritou číslo jeden.
Pozícia výskumníkov po ukončení doktorandského štúdia (zvyčajne označovaných
ako postdoktorandi). Táto kategória výskumníkov ostáva na Slovensku vo vzťahu k
potrebe profesionálneho rozvoja prakticky prehliadanou, čo súvisí aj s chýbajúcim
vymedzením tejto kategórie v legislatíve. Tento nedostatok a prejavuje aj nízkej
dostupnosti grantového financovania pre túto skupinu výskumníkov. Menej sa
diskutuje aj o potrebe ďalšieho tútorstva tejto cieľovej skupiny zo strany skúsených
výskumníkov.
Väčšia uzavretosť akademického prostredia. Účastníci na Slovensku viac ako v iných
krajinách zdôrazňovali uzavretosť výskumného prostredia. Tá sa prejavuje v rôznych
podobách, či už ide o medzinárodnú, medzisektorovú alebo interdisciplinárnu
spoluprácu, ale rovnako tak vo vnútri akademických pracovísk.
164
Záver
Kariérny rozvoj výskumníkov je téma, ktorá čoraz väčšmi rezonuje v Európskom výskumnom
priestore, čo ilustruje aj celý rad politických dokumentov a praktických nástrojov, ktoré ho
majú podporovať. Ak sa chce Slovensko stať v tomto priestore konkurencieschopným,
nemalo by tento trend prehliadať. Výsledky scenário workshopv v piatich krajinách
poukazujú na to, že prekážky ktorým čelia slovenskí výskumníci sa zásadne neodlišujú od
tých, s ktorými sa stretávajú výskumníci v iných častiach Európy. Významnejšie však
reflektujú systémové nedostatky počnúc nestabilitou systému, cez definovanie jednotlivých
kariérnych stupňov a možnosti ich podpory až po celkovo nízku otvorenosť akademického
prostredia. Je preto nepochybné dôležité realizovať ďalší výskum, zameraný jednak na hlbšiu
analýzu týchto systémových nedostatkov ako aj formuláciu odporúčaní pre ich riešenie.
Rovnako tak je však potrebné identifikovať a skúmať aj príklady individuálnych
inštitucionálnych aktérov, ktorí napriek nepriaznivému systémovému rámcu prichádzajú so
stratégiami a opatreniami, ktoré vedú k zlepšeniu podmienok pre kariérny rozvoj
výskumníkov a jeho podporu. Bez aktívneho prístupu k rozvoju vlastných zamestnancov už
dnes totiž výskumné inštitúcie môžu len sťažka dúfať v dobrú pozíciu v prostredí
medzinárodného výskumu.
Referencie
BZN. 2015. National scenario workshop in Hungary, Outcomes report, Hungary.
[cit.5.11.2016]. Dostupné na internete: http://euraxess-
reflex.saia.sk/_user/images/REFLEX/spravy/SW%20Report%20Hungary.pdf
ETH. 2015. National scenario workshop in Slovakia, Outcomes report, Switzerland.
[cit.9.11.2016]. Dostupné na internete: http://euraxess-
reflex.saia.sk/_user/images/REFLEX/spravy/SW%20Report%20Switzerland.pdf
EURAXESS. 2014. Stratégia ľudských zdrojov pre výskumných pracovníkov. [cit. 5.11.2016].
Dostupné na internete:
http://www.euraxess.sk/_user/documents/Euraxess/SK_Euraxess_Factsheet_lc.pdf
EURÓPSKA KOMISIA. 2007. The Green paper Realising the ERA: New Perspectives. [cit.
5.11.2016]. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/EN/TXT/?uri=CELEX:52007DC0161
EURÓPSKA KOMISIA. 2010. Communication from The Commission to the Council and the
European Parliament: Better Careers And More Mobility: A European Partnership For
Researchers. [cit. 5.11.2016]. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/euraxess/pdf/research_policies/comm_pdf_com_2008_0317_f_en_com
munication.pdf
165
EURÓPSKA KOMISIA. 2011a. Towards a European Framework for Research Careers. [cit.
5.11.2016]. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/euraxess/pdf/research_policies/Towards_a_European_Framework_for_
Research_Careers_final.pdf
EURÓPSKA KOMISIA. 2011b. Principles for Innovative Doctoral Training. [cit.
5.11.2016]. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/euraxess/pdf/research_policies/Principles_for_Innovative_Doctoral_Tra
ining.pdf
EURÓPSKA KOMISIA. 2011c. Odporúčanie Komisie týkajúce sa Európskej charty
výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov. [cit.
5.11.2016]. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32005H0251&from=SK
EURÓPSKA KOMISIA. 2014. Council conclusions on the European Research Area
Roadmap 2015-2020. [cit. 5.11.2016]. Dostupné na internete:
http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-8975-2015-INIT/en/pdf
EURÓPSKA KOMISIA. 2016. Horizon 2020: Annotated Model Grant Agreement. [cit.
5.12.2016]. Dostupné na internete:
http://ec.europa.eu/research/participants/data/ref/h2020/grants_manual/amga/h2020-
amga_en.pdf
NTNU. 2015. National scenario workshop in Slovakia, Outcomes report, Norway. [cit.
9.11.2016]. Dostupné na internete: http://euraxess-
reflex.saia.sk/_user/images/REFLEX/spravy/SW%20Report%20Norway.pdf
PARTICIPEDIA. 2016. Scenario workshop. [cit.7.11.2016]. Dostupné na internete:
http://participedia.net/en/methods/scenario-workshop
SAIA. 2015. National scenario workshop in Slovakia, Outcomes report, Slovakia.
[cit.19.07.2016]. Dostupné na internete: http://euraxess-
reflex.saia.sk/_user/images/REFLEX/spravy/SW%20Report%20Slovakia.pdf
STRÄHLE, M. - URBAN, CH. - REIMER-CHUKWU, R. 2013. Detailed Plan for the
INPROFOOD Scenario Workshops. Wissenschaftsladen Wien. [cit. 7.11.2016]. Dostupné
na internete:
https://www.inprofood.eu/app/download/6289675181/INPROFOOD_D2.1_Workplan_fina
l.pdf?t=1400226841
UCPH. 2015. National scenario workshop in Denmark, Outcomes report, Denmark.
[cit.9.11.2016]. Dostupné na internete: http://euraxess-
reflex.saia.sk/_user/images/REFLEX/spravy/SW%20Report%20Denmark.pdf
166
Vzdelávanie – príspevok ku konkurencieschopnosti
Education – The Contribution to The Competitiveness
Silvia Matúšová 102
Abstrakt
Procesy globalizácie, medzinárodná hospodárska integrácia a zvyšujúce sa nároky na využívanie
nových technológií a pracovných postupov vyžadujú nové prístupy k zhodnocovaniu zdrojov. Jediný
zdroj, ktorý je kreovateľný a má rozvíjateľný potenciál, je človek. Vzdelávanie môžeme chápať ako
proces rozvoja ľudského kapitálu a proces humanizácie človeka spojený so zdokonaľovaním jeho
schopností, zručností a postojov. Jedným z efektov vzdelávania je získanie vzdelania, resp.
kvalifikácie, zlepšenie zamestnateľnosti a posilnenie konkurencieschopnosti. Cieľom príspevku je
poukázať na na konkurencieschopnosť ako komplexný ukazovateľ a uviesť súvislosti medzi
konkurencieschopnosťou a inováciami z hľadiska dosiahnutej úrovne vzdelávania obyvateľov
Európskej únie.
Kľúčové slová: vzdelávanie, konkurencieschopnosť, inovácie
Abstract
The globalization processes, international economic integration and rising requirements towards the
utilization of new technologies and working techniques set new approaches to the assessing of
resources. The only resource whose potential can be shaped and developed is man. Education can be
considered as the process of human capital development and the process of humanization of man
connected with the improvement of capabilities. One of the effects of education is the achievement of
attainments (knowledge) and the qualifications respectively, the betterment of employability and the
strenghthening of competitiveness. The aim of the paper is to refer to the competitiveness as
a complex indicator and to point on relations among competitiveness and innovations from the aspect
of the education level in the inhabitants of the European Union.
Keywords: Education, competitivenes, innovations
JEL klasifikácia: I25, I28
102 Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Furdekova ul. 16, 851 04 Bratislava - Email:
167
Úvod
Vzdelávanie môžeme chápať ako proces rozvoja ľudského kapitálu a proces humanizácie
človeka spojený so zdokonaľovaním jeho schopností. Pojem vzdelávanie možno definovať
ako cieľavedomé sprostredkovanie a utváranie vedomostí, skúseností, morálnych rysov,
záujmov a postojov jednotlivca. Jedným z efektov vzdelávania je získanie vzdelania, resp.
kvalifikácie, zo sociálno-ekonomického hľadiska posilnenie konkurencieschopnosti a
zlepšenie zamestnateľnosti. Vzdelávanie možno zaradiť k najdôležitejším procesom
smerujúcim k uspokojeniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti.
Vzdelávacia politika Európskej únie sa realizuje na princípe subsidiarity, čo znamená, že
kompetencie v tejto oblasti sú rozdelené medzi členské krajiny a riadiace orgány Európskej
únie. Európska únia nevytvára samostatný vzdelávací rámec, ale podporuje a dopĺňa
vzdelávacie politiky členských krajín. Jednotlivé národné vzdelávacie politiky členských
štátov EÚ sú svojím spôsobom jedinečné a ich rozvoj ovplyvňujú viaceré faktory, napríklad
inštitucionálne usporiadanie vzdelávacieho systému, nastavenie spôsobu odmeňovania ľudí
zapojených do vzdelávacieho procesu aj rozdiely krajín v sociálnej a ekonomickej oblasti.
Odborná príprava sa definuje ako proces nadobúdania, obnovovania a aktualizovania najmä
odborných a technických vedomostí a zručností u jednotlivcov. V Európskej únii sa odborné
vzdelávanie a príprava zameriava na získavanie odborných vedomostí, zručností, schopností
a kompetencií potrebných v špecifických povolaniach a na trhu práce.
Princíp celoživotného vzdelávania spočíva v poskytovaní možností vzdelávať sa počas
všetkých období ľudského života. Pojmom celoživotné vzdelávanie označuje vzdelávanie od
narodenia do konca života, teda ako vzdelávanie v predproduktívnom, produktívnom
a postproduktívnom veku. Celoživotné vzdelávanie sa v Memorande Európskej komisie
o celoživotnom vzdelávaní (2000) charakterizovalo ako zacielená nepretržitá vzdelávacia
činnosť, ktorej účelom je zlepšovanie vedomostí, zručností a kompetencií. Celoživotné
vzdelávanie sa považuje za celistvý vzdelávací systém zastrešujúci všetky formy vzdelávania
a vzdelávacích aktivít.
Konkurencieschopnosť predstavuje mieru, do akej dokáže krajina za podmienok
spravodlivého a voľného trhu vyrábať tovary a služby, ktoré obstoja v súťaži medzinárodných
trhov, pri súbežnom udržiavaní a zvyšovaní príjmov svojich obyvateľov v dlhodobom
horizonte. Zjednodušene, konkurencieschopnosť krajiny je schopnosť krajiny dosahovať
168
vysokú a udržateľnú mieru rastu hrubého domáceho produktu na obyvateľa.
Konkurencieschopnosť jednotlivých národných ekonomík sa spravidla analyzuje
prostredníctvom medzinárodných porovnávaní takých organizácií ako Svetová banka, OECD,
Medzinárodný menový fond a Európska únia.
Globalizácia je sprevádzaná zmenami ovplyvňujúcimi ekonomicky aktívnych ľudí. Spolu
s ňou sa spájajú zvýšené nároky na špecifické vlastnosti, schopnosti a výkonnosť jednotlivcov
a spoločnosti. Do popredia sa dostáva význam rozvoja ľudského potenciálu a stúpa význam
investícií do rozvoja ľudských zdrojov. Na vzdelávanie sa hľadí ako na významný faktor
rozvoja výkonovej a otvorenej spoločnosti. Vzdelávacia politika na úrovni jednotlivých krajín
musí preto zohľadňovať zmeny a nesmie sa separovať od vonkajších vplyvov.
Cieľ a metodika
Cieľom príspevku je poukázať na konkurencieschopnosť ako komplexný ukazovateľ, v rámci
ktorého sú najvýznamnejšie ukazovatele hospodárskeho rastu, veľkosť trhu, vzdelanosť,
technologická pripravenosť a inovácie.
V analýze konkurencieschopnosti krajín sme vychádzali zo štatistických údajov Svetového
ekonomického fóra zverejňovaných v Správe svetového ekonomického fóra v rokoch 2014 a
2015, zo štatistík Európskej únie a Medzinárodného menového fondu. Konkurencieschopnosť
Európskej únie sme hodnotili najmä v súvislosti s vývojom úrovne dosiahnutého vzdelania,
vzdelanostnou štruktúrou v dvoch generačne vyčlenených vekových skupinách obyvateľov,
ako aj z hľadiska vývoja terciárneho vzdelávania. Zistenia vyústili do sformulovania
previazanosti vzdelávania, inovačnej schopnosti a konkurencieschopnosti, ako aj
charakterizovania trendov vo vývoji vzdelávania v členských štátoch Európskej únie.
Konkurencieschopnosť ako komplexný ukazovateľ
Podľa Svetového ekonomického fóra konkurencieschopnosť možno vnímať ako komplexný
ukazovateľ, v ktorom významnú úlohu zohrávajú nasledovné piliere (obr. 1):
169
Obrázok 1: Piliere konkurencieschopnosti krajín podľa Svetového ekonomického fóra
Zdroj: BALÁŽ, P., HAMARA, A., SOPKOVÁ, G. 2015.
Piliere sú zoskupené do troch sub-indexov a sú im pridelované hodnoty v rozpätí 1 až 7. Pri
kumulácii všetkých sub-indexov sa získava index globálnej konkurencieschopnosti (GCI)
príslušnej krajiny (obr. 2).
Obrázok 2: Skladba indexu globálnej konkurencieschopnosti GCI
Zdroj: BALÁŽ, P., HAMARA, A., SOPKOVÁ, G. 2015.
Na meranie konkurencieschopnosti krajín sa používa aj tzv. inovačný index (innovation
scoreboard), ktorý hodnotí inovačnú výkonnosť krajiny na základe ôsmich oblastí (obr. 3), v
ktorých je zahrnutých 29 indikátorov.
Z hľadiska inovačného indexu sa členské štáty Európskej únie zaraďujú do štyroch skupín:
1. inovační lídri (krajiny, ktorých inovačná výkonnosť je vysoko nad priemerom
Európskej únie),
2. silní inovátori (krajiny, ktorých inovačná výkonnosť je nad priemerom Európskej
únie, ale pod priemerom inovačných lídrov),
Konkurencieschopnosť
Inštitúcie
Infraštruktúra
Makroekonomická stabilita
Zdravie a základné vzdelanie
Vyššie vzdelanie a odborná
príprava
Efektívnosť trhu tovarov
Efektívnosť efektívnosť trhu
pracovnej sily
Rozvoj finančných trhov
Technologická pripravenosť
Veľkosť trhu
Sofistikovanosť podnikov
Inovácie
Sub-index 1
bežné požiadavky
(Štádium 1)
Sub-index 2
zväčšovanie efektivity
(Štádium 2)
Sub-index 3
inovácie a faktory sofistikácie
(Štádium 3)
Index globálnej konkurencieschopnosti GCI
170
3. mierni inovátori (krajiny, ktorých inovačná výkonnosť je tesne pod priemerom
Európskej únie),
4. skromní inovátori (krajiny, ktorých inovačná výkonnosť je vysoko pod priemerom
Európskej únie).
Obrázok 3: Štruktúra európskeho inovačného indexu
Zdroj: spracované podľa BALÁŽ, P., HAMARA, A., SOPKOVÁ, G. 2015.
Do posudzovania inovačného indexu bolo v roku 2016 zaradených 28 členských štátov
Európskej únie, 4 krajiny, s ktorými EÚ úzko spolupracuje (Švajčiarsko, Nórsko, Island,
Izrael) a 4 krajiny so záujmom o členstvo v EÚ (Srbsko, Turecko, Macedónsko, Ukrajina),
spolu 36 krajín. Podľa výsledkov európskeho inovačného indexu (European innovation
scoreboard) za rok 2016 sa k inovačným lídrom zaradilo Švajčiarsko a 5 členských krajín EÚ
(v poradí Švédsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko a Holandsko). Medzi silných inovátorov patrilo
7 členských krajín (v poradí Írsko, Belgicko, Veľká Británia, Luxembursko, Rakúsko,
Francúzsko, Slovinsko), Izrael a Island. Miernymi inovátormi bolo Nórsko, 15 členských
krajín (v poradí Cyprus, Estónsko, Malta, Česká republika, Taliansko, Portugalsko, Grécko,
Španielsko, Maďarsko, Slovensko, Poľsko, Litva, Lotyšsko, Chorvátsko), Srbsko a Turecko.
Skromnými inovátormi boli Bulharsko, Macedónsko, Rumunsko a Ukrajina. Priemer EÚ bol
lokalizovaný v skupine silných inovátorov, medzi Francúzskom a Slovinskom. Veľmi
podobné výsledky prinieslo sledovanie indexu globálnej konkurencieschopnosti GCI za rok
2015, podľa ktorého najväčšími inovátormi boli Dánsko, Fínsko, Nemecko, Švédsko
a Holandsko a na konci rebríčka sa umiestnili Chorvátsko, Bulharsko a Grécko. Hoci rozdiely
vo výsledkoch môžu byť spôsobené odlišnou skladbou jednotlivých indikátorov, v oboch
rebríčkoch sa v skupine inovačných lídrov umiestnili tie isté krajiny. Koreláciou indexu
globálnej konkurencieschopnosti a európskeho inovačného indexu zisťujeme, že krajiny,
ktoré sú konkurencieschopnejšie, sú zároveň aj významnými inovátormi.
Inovačný index (European innovation scoreboard)
Ľudské zdroje
Otvorenosť a atraktívnosť výskumných systémov
Financie a podpora
Firemné investície
Väzby na podnikanie
Intelektuálne
vlastníctvo
Inovátori
Ekonomické efekty
171
Konkurencieschopnosť a vzdelávanie
Konkurencieschopnosť Európskej únie môže byť ovplyvnená aj ďalšími faktormi, ktoré sa
vzťahujú na ľudské zdroje a súvisia s vekovou a vzdelanostnou štruktúrou obyvateľstva. Pri
komparácii vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva členských krajín Európskej únie sme
vychádzali z percentuálnych podielov obyvateľov podľa dosiahnutého stupňa vzdelania podľa
kategorizácie ISCED (International Standard Classification of Education – Medzinárodná
štandardná klasifikácia vzdelávania) platnej z roku 2011.
Na základe kategorizácie ISCED 2011 sme obyvateľstvo krajín Európskej únie rozčlenili na
tri skupiny. V prvej skupine sa nachádzajú obyvatelia, ktorí dosiahli najviac nižšie sekundárne
vzdelanie (2. stupeň základnej školy), teda úroveň ISCED 0-2. Druhou skupinou sú
obyvatelia, ktorí dosiahli úroveň ISCED 3-4, teda vyššie sekundárne alebo postsekundárne
vzdelanie (stredné školy s/bez maturity a pomaturitné štúdium). Treťou skupinou sú
obyvatelia, ktorí sú absolventmi vyššieho odborného vzdelávania, bakalárskeho,
magisterského alebo doktorandského stupňa vysokoškolského vzdelania (ISCED 5-8).
Prehľad dosiahnutého vzdelania uvádza tabuľka 1. Najväčší podiel vo vekovej skupine 25-54
rokov tvorí obyvateľstvo EÚ s dosiahnutým vzdelaním ISCED 3-4 (47 %). Najmenší podiel
predstavujú obyvatelia s dosiahnutým vzdelaním ISCED 0-2 (20 %). Z celkového počtu
obyvateľov EÚ vo veku 25-54 rokov dosiahlo úroveň ISCED 5-8 až 32 %. Vo vzdelanostnej
štruktúre obyvateľstva členských krajín EÚ sú významné rozdiely.
ISCED 0-2 vo vekovej skupine 25-54 rokov
Najvyšší podiel obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním ISCED 0-2 vo vekovej skupine 25-54
rokov má Malta (51,8 %), na druhom mieste je Portugalsko (50,4 %), na treťom mieste
Španielsko (38,7 %) a Taliansko (36,8 %). V skupine ISCED 2 dosiahlo oproti priemeru
Európskej únie (21,3 %) vyšší podiel len 6 členských krajín. Najnižší podiel obyvateľov
s dosiahnutým vzdelaním ISCED 2 vo veku 25-54 rokov má Česká republika (5,1 %),
Lotyšsko (6,9 %), Slovenská republika (7,1 %), Poľsko (7,2 %) a Estónsko (9,1%). To
signalizuje, že uvedené krajiny sa vo svojom historickom vývoji priebežne vyrovnávali
s uspokojovaním vzdelávacích potrieb obyvateľov a súčasný stav je výsledkom vzdelávacej
politiky uvedených krajín v dlhodobom horizonte približne 40 rokov, ktorý zachytil najmenej
dve generácie.
172
Tabuľka 1: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva vo veku 25-54 rokov v percentách
(2014)
ISCED 0-2 ISCED 3-4 ISCED 5-8
Európska únia 21,3 47 31,7
Belgicko 21,8 38 40,1
Bulharsko 17,1 54,5 28,4
Česká republika 5,1 71,4 23,5
Dánsko 17,8 43,8 38,4
Nemecko 12,7 59,7 27,6
Estónsko 9,1 52,7 38,2
Írsko 16,3 38,6 45
Grécko 26,2 43,7 30,1
Španielsko 38,7 23,1 38,2
Francúzsko 19 44 37
Chorvátsko 12,7 63,7 23,7
Taliansko 36,8 44,9 18,3
Cyprus 17,6 38,4 44
Litva 10,5 56,9 32,5
Lotyšsko 6,9 53,7 39,5
Luxembursko 15,9 34,7 49,4
Maďarsko 14,9 59,5 25,6
Malta 51,8 25,2 23
Holandsko 20,6 42,6 36,8
Rakúsko 13,7 54 32,3
Poľsko 7,2 61,1 31,7
Portugalsko 50,4 25,1 24,4
Rumunsko 23,5 58,2 18,3
Slovinsko 10,6 57,3 32,1
Slovenská republika 7,1 70,6 22,3
Fínsko 10,2 45,3 44,5
Švédsko 13,5 45,2 41,4
Veľká Británia 18,9 38,5 42,6
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z Eurostatu
ISCED 0-2 vo vekovej skupine 25-54 rokov
Najvyšší podiel obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním ISCED 0-2 vo vekovej skupine 25-54
rokov má Malta (51,8 %), na druhom mieste je Portugalsko (50,4 %), na treťom mieste
Španielsko (38,7 %) a Taliansko (36,8 %). V skupine ISCED 2 dosiahlo oproti priemeru
Európskej únie (21,3 %) vyšší podiel len 6 členských krajín. Najnižší podiel obyvateľov
s dosiahnutým vzdelaním ISCED 2 vo veku 25-54 rokov má Česká republika (5,1 %),
Lotyšsko (6,9 %), Slovenská republika (7,1 %), Poľsko (7,2 %) a Estónsko (9,1%). To
173
signalizuje, že uvedené krajiny sa vo svojom historickom vývoji priebežne vyrovnávali
s uspokojovaním vzdelávacích potrieb obyvateľov a súčasný stav je výsledkom vzdelávacej
politiky uvedených krajín v dlhodobom horizonte približne 40 rokov, ktorý zachytil najmenej
dve generácie.
ISCED 3-4 vo vekovej skupine 25-54 rokov
Najvyšší podiel obyvateľov vo vekovej skupine 25-54, ktorí dosiahli vzdelanie na úrovni
ISCED 3-4, má Česká republika (71,4 %), Slovenská republika (70,6 %), Chorvátsko (63,7
%) a Poľsko (61,1 %). Z uvedeného vyplýva, že Česká republika, Slovenská republika
a Poľsko sú krajinami, kde je najnižší podiel obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním ISCED 0-
2 a zároveň najvyšší podiel obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním ISCED 3-4. Svedčí to
o tom, že približne pred 35 až 40 rokmi začali tieto krajiny podporovať zvyšovanie
vzdelávania svojho obyvateľstva a podporovali rozšírenie ponuky štúdia na stredných
školách.
ISCED 5-8 vo vekovej skupine 25-54 rokov
Najvyšší podiel obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním na úrovni ISCED 5-8 má Luxembursko
(49,4 %), Írsko (45 %), Fínsko (44,5 %) a Belgicko (40,1 %). Nad priemerom Európskej únie
(31,7 %) je až 16 členských krajín. Najnižší podiel obyvateľov s ukončeným vzdelaním na
úrovni ISCED 5-8 má Rumunsko a Taliansko (18,3%), a Slovenská republika (22,3 %).
Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva EÚ vo vekovej skupine 55-74 rokov
Zistenie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva u obyvateľov v preddôchodkovom veku (55-64)
a dôchodkovom veku (nad 65 rokov) považujeme za rovnako významné z hľadiska
konkurencieschopnosti, zamestnateľnosti a celoživotného vzdelávania. Údaje uvádza tabuľka
č. 2.
ISCED 0-2 vo vekovej skupine 55-74 rokov
Vo vekovej skupine 55-74 rokov úroveň vzdelania ISCED 0-2 dosiahol priemer Európskej
únie 38,6 %. Nad priemerom Európskej únie sa umiestnilo 11 členských krajín. Najvyššie
percento obyvateľov so vzdelaním ISCED 0-2 vo vekovej skupine 55-74 rokov vykazuje
Portugalsko (81,9 %), Malta (78,3 %), Španielsko (68,2 %) a Taliansko (62,3%). Najnižší
percentuálny podiel vzdelania obyvateľov ISCED 0-2 vo vekovej kategórií 55-74 rokov
dosiahlo Estónsko (12,3 %), Česká republika (14,4 %), Litva (15,7 %) a Lotyšsko (16 %).
174
Konštatujeme nárast o 17,3 percenta v porovnaní s vekovou skupinou 25-54 rokov, teda až o
17,3 % obyvateľov „staršej“ vekovej skupiny ukončilo svoje vzdelanie na úrovni ISCED 0-2.
To potvrdzuje empirický údaj, že v minulosti bolo vzdelanie ISCED 0-2 považované za
dostatočne primerané z hľadiska štruktúry trhu práce a požiadaviek jednotlivých profesií.
Tabuľka: Vzdelanostná štruktúra obyvateľstva vo veku 55-74 rokov v percentách
(2014)
ISCED 0-2 ISCED 3-4 ISCED 5-8
Európska únia 38,6 41,9 19,5
Belgicko 46,1 29,9 24
Bulharsko 30,3 49,3 20,5
Česká republika 14,4 72,2 13,5
Dánsko 31,4 42,5 26,1
Nemecko 16,7 59,3 24,1
Estónsko 12,3 52,4 35,3
Írsko 47,8 30,7 21,6
Grécko 58,7 24,1 17,2
Španielsko 68,2 13,6 18,2
Francúzsko 41 39 20
Chorvátsko 36,2 48,7 15,1
Taliansko 62,3 27,5 10,2
Cyprus 48,9 29,4 21,7
Litva 15,7 62,7 21,6
Lotyšsko 16 59,7 24,3
Luxembursko 31,1 40,4 28,5
Maďarsko 29,8 53,5 16,7
Malta 78,3 13,1 8,6
Holandsko 40,1 35,9 24
Rakúsko 27,8 52,5 19,7
Poľsko 21,7 64,5 13,8
Portugalsko 81,9 7,6 10,5
Rumunsko 48,2 44,1 7,7
Slovinsko 27,7 54,5 17,8
Slovenská republika 19,8 67,3 13
Fínsko 29,8 38,4 31,8
Švédsko 30,5 41,3 28,2
Veľká Británia 30,4 38,6 31
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z Eurostatu
Najvyššie percentuálne podiely v členských krajinách na juhu Európskej únie naznačujú, že
pôvodne nevyžadovali vzdelávanie vyššie než je úroveň ISCED 0-2, pretože ich ekonomiky
boli orientované výrazne na poľnohospodárstvo, rybolov a primárne odvetvia spracovania
surovín. Táto orientácia sa v priebehu posledných 25 rokov významne menila. Naznačujú to
175
aj porovnania dosiahnutého vzdelania ISCED 0-2 v tabuľke 1 a 2, ktoré naznačujú, že počet
obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním na úrovni ISCED 0-2 výrazne klesol. Portugalsko
znížilo počet obyvateľov s ISCED 0-2 o 31,5 % na súčasných 50,4 %. V prípade Malty nastal
pokles o 26,5 % na súčasných 51,8 %. V prípade Španielska to bol pokles o 29,5 % na
súčasných 38,7 % a v prípade Talianska o 18,3 % na súčasných 36,8 % .
ISCED 3-4 vo vekovej skupine 55-74 rokov
Úroveň vzdelania ISCED 3-4 dosiahlo v Európskej únii 41,9 % obyvateľov, čo je v porovnaní
s vekovou skupinou 25-54 rokov o 5,1% menej. Najvyšší podiel dosiahnutého vzdelania
ISCED 3-4 vo vekovej kategórií 55-74 rokov dosiahla Česká republika (72,2 %), Slovenská
republika (67,3 %), Poľsko (64,5 %) a Litva (62,7 %). Najnižší podiel dosiahlo Portugalsko
(7,6 %), Malta (13,1 %) a Španielsko (13,6 %). Údaje naznačujú, že v období približne pred
35 až 55 rokmi sa na vybraných európskych a národných trhoch práce sformulovala potreba
dosiahnuť vzdelanie prinajmenej na úrovni ISCED 3-4, priamo korelujúce so špecifikami
vývoja národných ekonomík.
ISCED 5-8 vo vekovej skupine 55-74 rokov
Úroveň vzdelania ISCED 5-8 v tejto vekovej skupine dosiahlo v sledovaných krajinách
Európskej únie 19,5 % obyvateľov. Najvyšší podiel dosiahnutého vzdelania ISCED 5-8
dosiahlo Írsko (z 21, 6 % na súčasných 45, 0 %, nárast o 23,4 %), Luxembursko (z 28,5 % na
49,4 %, nárast o 20, 9 %,) a Španielsko (z 18,2 % na 38,2 %, nárast o 20,0 %). Najnižší
percentuálny podiel vzdelania obyvateľov ISCED 5-8 dosiahlo Taliansko (18,3 %),
Slovensko (22,3 %), Malta (23 % ), Česká republika (23, 5 % ), Chorvátsko (23,7 %) a
Portugalsko (24,4 %). To naznačuje, že približne pred 35 až 55 rokmi sa požiadavka
vysokoškolského vzdelávania v uvedených krajinách vzťahovala približne na jednu pätinu
obyvateľov. Rozdiel v úrovni ISCED 5-8 predstavuje „v mladšej vekovej skupine“ nárast
o 12,2 % obyvateľov. Porovnanie v tomto ukazovateli s európskym inovačným rebríčkom
naznačuje, že tzv. inovační lídri dosiahli v počte obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním ISCED
5-8 v oboch vekových skupinách takmer dvojnásobok! To signalizuje nedostatočnú podporu
vzdelávania ISCED 5-8 v skupine miernych inovátorov a skupine skromných inovátorov.
Dosiahnuté terciárne vzdelávanie vo vekovej skupine 30-34 rokov
Bližší pohľad na dosiahnutý stav terciárneho vzdelávania (ISCED 5-8) u obyvateľov EÚ vo
veku 30-34 rokov naznačuje, že vo vekovej skupine 30-34 rokov sa stanovený cieľ 40 %
176
obyvateľstva (s bakalárskym, magisterským a doktorandským vzdelaním) darí postupne
dosahovať, avšak rozdiely medzi jednotlivými krajinami sú stále markantné (obr. 4).
Obrázok 4: Vývoj terciárneho vzdelávania v EÚ u obyvateľov vo veku 30-34 rokov
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z Eurostatu
Bližší pohľad na dosiahnutý stav terciárneho vzdelávania (ISCED 5-8) u obyvateľov EÚ vo
veku 30-34 rokov naznačuje, že stanovený cieľ 40 % obyvateľstva (s bakalárskym,
magisterským a doktorandským vzdelaním) darí postupne dosahovať, avšak rozdiely medzi
jednotlivými krajinami sú stále markantné. V období prijímania Stratégie Európa 2020 (2010)
ukončilo terciárne vzdelanie v priemere 33,8 % obyvateľov Európskej únie. Referenčnú
hranicu Stratégie 40 % dosiahlo 16 členských krajín EÚ. Počet obyvateľov Európskej únie vo
veku 30-34 rokov s ukončeným terciárnym vzdelaním má stúpajúcu tendenciu. Najvyššie
percento obyvateľov veku 30-34 rokov s ukončeným terciárnym vzdelávané (ISCED 5-8)
dosiahlo Lotyšsko (56,4 %), Cyprus (54,2 %), Írsko (52,3 %) a Luxembursko (50,5 %).
Najnižšie percento v tomto ukazovateli malo Taliansko (24,9 %), Rumunsko (25,5 %), Malta
(27 %) a Slovenská republika (27,9 %).
Pre potvrdenie vývoja vzdelanostnej štruktúry porovnáme vzdelanostnú štruktúru
obyvateľstva EÚ vo vekovej skupine 25-54 rokov s obyvateľstvom vo vekovej skupine 55-74
rokov. Jednoduchou komparáciou budeme zisťovať, či vo vzdelanostnej štruktúre existujú
generačné rozdiely. Obe skupiny budeme vnímať ako počtom rovnocenné. Z uvedených
údajov vychádzame pri hodnotení generačného rozdielu v úrovni vzdelania obyvateľstva
Európskej únie (obr. 5).
177
Obrázok 5: Porovnanie vzdelanostnej štruktúry obyvateľstva EÚ vo veku 55-74 a 25-54
rokov v % (2014)
Zdroj: vlastné spracovanie podľa údajov z Eurostatu
Výsledky a diskusia
Z uvedených údajov možno naznačiť trendy v oblasti vzdelávania v priebehu uplynulých 50
až 60 rokov, kedy v sledovaných krajinách EÚ došlo k zvyšovaniu vzdelanosti v tom zmysle,
že
a) významne poklesol počet absolventov so vzdelaním ISCED 0-2;
b) postupne rástol a stabilizoval sa počet absolventov so vzdelaním ISCED 3-4;
c) celoeurópsky významne vzrástol počet obyvateľov s dosiahnutým vzdelaním na
úrovni ISCED 5-8.
Zvyšovanie vzdelanostnej úrovne v sledovaných krajinách Európskej únie a podporu
vzdelávania na úrovni ISCED 5-8 možno dať do súvislosti s novými požiadavkami
európskych a národných trhov práce, sociálno-ekonomickým vývojom v sledovaných
krajinách a naň nadväzujúcimi národnými vzdelávacími politikami, informatizáciou
spoločnosti, ako aj požiadavkami a dôsledkami globalizácie svetovej ekonomiky.
Porovnaním oboch vekových kategórií obyvateľov EÚ (skupina 25-54 rokov a skupina 55-74
rokov) z hľadiska dosiahnutého vzdelania sa formuje domnienka, že v dlhodobom sledovaní
môžeme krajiny EÚ rozdeliť na 3 skupiny:
a) členské štáty EÚ, v ktorých je vzdelávanie na úrovni ISCED 5-8 dlhodobo
preferované a podporované a medzigeneračne dobre sledovateľné (napr.
Luxembursko, Švédsko, Belgicko, Fínsko, Veľká Británia, Dánsko, Holandsko,
Francúzsko, Nemecko, Estónsko a Lotyšsko, pričom obe posledne uvedené krajiny sa
vymykajú celkovému charakteru nových členských krajín svojím historickým
178
vývojom v rámci ZSSR, ako aj súčasnou sociálno-hospodárskou a politickou
situáciou);
b) členské krajiny, v ktorých vzdelávanie obyvateľov na úrovni ISCED 5-8 bolo
výsledkom národnej vzdelávacej politiky formulovanej pod vplyvom hospodárskeho
vývoja krajiny a pripravovanou účasťou na medzinárodnej hospodárskej integrácii v
posledných 25 rokoch (napr. Írsko, Rakúsko, Cyprus, Španielsko, Litva, Slovinsko
a Grécko);
c) členské krajiny, v ktorých sa vzdelávanie obyvateľov na úrovni ISCED 5-8 za
posledných 25 rokov zmenilo z elitárskeho vzdelávania na vzdelávanie orientované na
potreby trhu práce, zohľadňujúc požiadavky európskej integrácie a globálnej
ekonomiky, a zároveň postupne nadobúda masový charakter, nedosiahlo však priemer
Európskej únie (19,5 % resp. 31,7 %) ani v tzv. staršej ani mladšej vekovej skupine,
čiže výrazne zaostáva prinajmenšom z kvantitatívneho hľadiska (napr. Taliansko 18,3
%, Slovensko 22, 3 %, Malta 23 %, Česká republika 23,5 %, Chorvátsko 23, 7 %,
Portugalsko 24,4 %).
V prípade Slovenskej republiky sme zistili, že vo vekovej kategórií 25-54 rokov dosiahlo
vzdelanie ISCED 0-2 síce len 7,1 % obyvateľov, ISCED 3-4 až 70,6 % obyvateľov,
avšak úroveň ISCED 5-8 iba 22,3 % obyvateľov, z čoho možno naznačiť, že
konkurencieschopnosť Slovenskej republiky môže mať stúpajúcu tendenciu v prípade, ak
okrem iných ukazovateľov dôjde k zvýšeniu percentuálneho podielu absolventov vzdelávania
na úrovni ISCED 5-8. K tomuto tvrdeniu sme dospeli na základe porovnania medzi
vzdelanostnou úrovňou členských krajín Európskej únie a ich hodnôt indexu globálnej
konkurencieschopnosti.
Záver
Analýzou globálnej konkurencieschopnosti Európskej únie a hospodársky vyspelých krajín
sveta sme v našej štúdii zistili, že v súčasnej dobe je Európska únia z hľadiska jej
konkurencieschopnosti v štádiu, kedy je potrebné hľadať spôsoby a cesty ako ju posilniť. V
rámci trojuholníka vzdelanie-zamestnanosť-konkurencieschopnosť ide o faktory ako
makroekonomická stabilita, vysokoškolské vzdelávanie, odborná príprava a úroveň inovačnej
schopnosti. Ukazuje sa, že hospodárska výkonnosť a konkurencieschopnosť členských krajín
EÚ je výrazne odlišná. Najväčšie rozdiely vo výsledkoch hodnotenia konkurencieschopnosti
boli v indikátoroch ako veľkosť trhu, makroekonomická stabilita, inštitúcie a inovácie.
179
Európska únia v porovnaní s ostatnými vybranými krajinami zaostáva hlavne v efektivite trhu
práce, ktorý sa spája s nesúladom medzi ponukou pracovných síl a dopytom trhu práce po
nich, čo spôsobuje zvýšenú nezamestnanosť.
Referencie
BALÁŽ, P., HAMARA, A., SOPKOVÁ, G. 2015. Konkurencieschopnosť a jej význam
v národnej ekonomike. Sprint 2, Bratislava, 2015, ISBN 978-80-89710-20-1.
DUDOVÁ, I. 2013. Ekonómia vzdelávania. Iura Edition, Bratislava, 2013, ISBN 978-80-
8078-668-7.
EURÓPSKA KOMISIA. 2016. European Innovation Scoreboard 2016. [online] 30. 7. 2016
[cit. 203.11.2016] Dostupné: https://ec.europa.eu/growth/industry/innovation/facts-
figures/scoreboards_sk
MATÚŠOVÁ, S. 2012. Knowledge-based Economy and Practice of state Restructuring. In
Ivanička, K. New model of socio-economic sustainable development of the Slovak
Republic. Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava, 2012, ISBN
978-80-89600-02-1, s. 330-354.
MATÚŠOVÁ, S., JABLONSKÝ, T. 2012. Vzdelávacia politika Európskej únie. Verbum,
Ružomberok, 2012, ISBN 978-80-8084-317-5.
PAUHOFOVÁ, I. 2015. Paradigmy budúcich zmien v 21. storočí: Adaptačné procesy –
budúcnosť Európy a Slovenska. Ekonomický ústav SAV, Bratislava, 2015, ISBN 978-80-
7144-248-6.
STRATEGICKÝ RÁMEC PRE VZDELÁVANIE A ODBORNÚ PRÍPRAVU 2020. [online]
Dostupné na: http://ec.europa.eu/education/policy/strategic-framework/index_sk.htm
SVETOVÉ EKONOMICKÉ FÓRUM. Správa Svetového ekonomického fóra 2014 – 2015.
[online] Dostupné na: http://www.weforum.org/
ÚRADNÝ VESTNÍK EURÓPSKEJ ÚNIE. 2009. Závery Rady z 12. mája 2009 o
strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET
2020“) (2009/C 119/02). Brusel, 2009.
180
Vystúpenie slovenskej republiky z medzinárodnej organizácie
Resignation of the Slovak Reublic from International
Organization
Petra Milošovičová103
Abstrakt
Slovenská republika ako zvrchovaný, demokratický a právny štát je od svojho vzniku v roku 1993
členom mnohých medzinárodných organizácií. V súčasnosti začala iniciovať svoje vystúpenie
z medzinárodnej organizácie. Príspevok uvádza dôvody a postup vystúpenia Slovenskej republiky
z medzinárodnej Organizácie Spojených národov pre priemyselný rozvoj. Rozhodnutie vystúpiť z tejto
špecializovanej organizácie OSN Slovenská republika zdôvodňuje tým, že neboli naplnené jej
očakávania a hospodársko-politické potreby Slovenskej republiky. Samotný proces vystúpenia je
sprevádzaný administratívno-právnymi postupmi. Tento vedecký príspevok analyzuje proces prípravy
vystúpenia Slovenskej republiky v UNIDO a poukazuje na dôvody tohto aktu.
Kľúčové slová: UNIDO, členstvo v OSN pre priemyselný rozvoj, vystúpenie z UNIDO.
Abstract
The Slovak Republic, as the sovereign state is the member state of many international organizations.
Nowadays, the Slovak Republic has begun to take the initiative to resign from international
organization. The paper states the reasons and the progress of resignation of the Slovak Republic from
the international organization UN for industrial development. The decision to resign from the
specialized organization UN is justified by the Slovak Republic by the fact, that the expectations and
economic and political needs of the Slovak Republic have not been fulfilled. The process of
resignation itself is accompanied by the administrative and legal proceedings.
Keywords: UNIDO, membership in UNIDO, resignation from UNIDO.
JEL classification: L0, O1.
103 Comenius University, Faculty of Management, Email: [email protected]
181
Úvod
Slovenská republika ako zvrchovaný, demokratický a právny štát je od svojho vzniku v roku
1993 členom mnohých medzinárodných organizácií.104 Z členstva v medzinárodných
organizáciách jej vyplýva mnoho povinností, ale najdôležitejšie sú finančné záväzky majúce
dopad na štátny rozpočet. Preto je nevyhnutné, aby aj finančné záväzky boli splnené
v požadovanom rozsahu a čase. Slovenská republika po prehodnotení viacerých podstatných
skutočností a efektívnosti vynakladania verejných financií začala vykonávať administratívne
postupy na ukončenie členstva Slovenskej republiky v Organizácii Spojených národov pre
priemyselný rozvoj (ďalej len „UNIDO“). Nie sme prvým členským štátom, ktorý sa rozhodol
ukončiť členstvo v tejto medzinárodnej organizácii. Členskými štátmi UNIDO nie je
napríklad Belgicko, Estónsko, Francúzsko, Litva, Veľká Británia a pod.
Cieľ a metodika
Cieľom príspevku je charakteristika medzinárodnej organizácie UNIDO a jej funkcie podpory
priemyslu v rozvíjajúcich sa krajinách. Ďalej popisujeme projekty SR, ktoré boli plánované
v spolupráci s UNIDO. Na základe negatívnych výsledkov neúspešných projektov uvádzame
dôvody pre vystúpenie SR z uvedenej medzinárodnej organizácie. Systematicky a objektívne
sledujeme predmetné teoretické práce autorov, právne východiská problematiky a priamym
pozorovaním (cez uvedené indikátory) problematiku systematizujeme. Postupujeme pritom
induktívno-deduktívnou metódou a poukazujeme na zosúvsťaženie javov.
Pojem medzinárodná organizácia všeobecne
Súčasná právna teória a prax pozná viaceré definície pojmu medzinárodná organizácia. Podľa
D. Nováčkovej medzinárodná organizácia je zoskupenie zvrchovaných a suverénnych štátov
do medzinárodného spoločenstva na základe medzinárodnej zmluvy (mnohostrannej), ktoré
presadzuje spoločné ciele, má vlastný systém orgánov a je finančne nezávislé. Medzinárodná
organizácia je aj medzinárodné fórum pre mnohostrannú diplomaciu. Členským štátom
pomáha pri ich hospodárskom, sociálnom a kultúrnom rozvoji. Členstvo v medzinárodnej
organizácii napomáha k presadzovaniu zahraničnopolitických záujmov členského štátu.105
104 PERÁČEK, T.: Medzinárodnoprávne garancie prístupu k informáciám. In: Súčasné trendy a problémy v manažmente
[online]. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave, 2013. S. 186-198 [CD-ROM]. ISBN 978-80-223-3526-3. 105 NOVÁČKOVÁ, D., STACHOVÁ, P., HOFFMANN, P.: Medzinárodné organizácie I. Skalica, Stredoeurópska vysoká
škola, 2010, ISBN 978-80-89391-18-9.
182
Podľa J. Malenovského medzinárodná organizácia je združenie štátov, ktoré na základe
právneho aktu, ktorým bola založená, trvale vykonáva určité úlohy pre členské štáty a to
vlastným menom a vlastnými orgánmi.106
M. Potočný a E. A. Šibajeva definujú medzinárodnú organizáciu ako združenie štátov,
vytvorené na základe medzinárodnej zmluvy k plneniu vymedzených cieľov.107
Každá medzinárodná organizácia vzniká na základe zakladateľskej zmluvy, ktorá ustanovuje
práva a povinnosti členských štátov, ako aj systém jej orgánov. V zásade môžeme hovoriť
o medzinárodnom spoločenstve štátov, ktoré majú spoločné ciele a úlohy a svojou činnosťou
prispievajú k napĺňaniu týchto cieľov. Vzhľadom na to, že medzinárodné organizácie sa
navzájom líšia v úlohách, cieľoch a funkciách, existujú aj rôzne kritériá pre členstvo
v medzinárodnej organizácii. Podmienky môžu byť politické, ekonomické, kultúrne alebo
náboženské. Každý členský štát uchádzajúci sa o členstvo v medzinárodnej organizácii ich
musí splniť. Každá medzinárodná organizácia má osobitné podmienky, ale jedna je spoločná.
Ide o dodržiavanie demokracie, princípov právneho štátu ako aj ochrany práv národnostných
menšín. Ústava SR všetky tieto práva garantuje nielen svojím občanom ale všetkým osobám
bez ohľadu na štátnu príslušnosť nachádzajúcim sa na jej území.108 Súčasťou podmienok na
členstvo je aj úhrada členských príspevkov, ktoré sa líšia. Každé členstvo v medzinárodnej
organizácii je možné ukončiť na základe stanovených podmienok či už na základe vlastného
rozhodnutia členského štátu alebo na základe vylúčenia z medzinárodnej organizácie.
V súčasnosti sme svedkami procesu ukončovania členstva Veľkej Británie v Európskej únii.
Samotný proces vystúpenia je dôsledkom referenda vo Veľkej Británie. Jej vystúpenie
z Európskej únie bude mať nielen ekonomické, ale aj zahranično-politické dopady. Ide
o precedens, pretože sa ešte nestalo v histórii Európskych spoločenstiev a Európskej únie, že
by niektorý z členských štátov ukončil členstvo v EÚ. Nórski občania napríklad odmietli
v referende členstvo v Európskej únii, ale napriek tomu Nórsko spolupracuje na bilaterálnom
zmluvnom základe s členskými štátmi EÚ. Táto spolupráca má stúpajúcu tendenciu.
Členstvo štátov v medzinárodných organizáciách má ekonomický, zahranično-politický,
sociálny a kultúrny význam. Medzinárodné organizácie zohrávajú nezanedbateľnú úlohu
106 MALENOVSKÝ, J.: Mezinárodní právo veřejné. Masarykova univerzita, Brno 1993, s. 215. ISBN 80-210-1536-5.
107 POTOČNÝ, M., ŠIBAJEVA, J. A.: Právo mezinárodních organizací. Praha, Panorana, 1984, s. 13.
108 PERÁČEK, T.: Ústavnosť kontrola ústavnosti. In: Digital Science Magazine [online]. Roč. 4, č. 1 (2015), nestr. [6 s.].
ISSN 1339-3782. [cit. 10.12.2016] Dostupné z: ˂http://digitalmag.sk/ustavnost-kontrola-ustavnosti/˃
183
v rozvoji medzinárodných vzťahov a napomáhajú štátom v ich rozvoji. Prostredníctvom
svojich finančných zdrojov a svojich programov prispievajú k stabilite a mieru vo svete
a pomáhajú obetiam vojnových konfliktov, prírodných katastrof a odstraňujú chudobu a hlad
vo svete.
Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj
Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (United Nations Industrial Development
Organisation - UNIDO) bola založená z iniciatívy Valného zhromaždenia v roku 1967 ako
súčasť Sekretariátu OSN. Samostatnou špecializovanou organizáciou systému OSN sa stala v
roku 1986. Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj má v roku 2016 zaregistrovaných 170
členských štátov. Slovenská republika sa stala členským štátom UNIDO 20. januára 1993.
Slovenská republika má podpísanú Administratívnu dohodu s UNIDO, ktorej predmetom je
prispievanie do účelového Fondu pre priemyselný rozvoj.
UNIDO je organizáciou, ktorá sprostredkúva spoluprácu v oblasti priemyselného rozvoja
a prispieva k riešeniu problémov najmä rozvojovým krajinám. Svoju činnosť zameriava na:
posilnenie konkurencieschopnosti hospodárstva,
podporu a rozvoj investícií,
ochranu životného prostredia,
zlepšenie zamestnanosti a vytváranie nových pracovných príležitostí.
Úlohou UNIDO je urýchľovať rozvoj zaostalých krajín a krajín s transformujúcou sa
ekonomikou.109
Najvyšším orgánom UNIDO je Generálna konferencia, ktorá schvaľuje program, aktivity a
rozpočet organizácie. UNIDO má sídlo vo Viedni a v 35 rozvojových krajinách má svoje
zastúpenia. Na zasadnutiach konferencie, ktorá sa koná raz za dva roky sa zúčastňujú
zástupcovia členských štátov. Výkonným orgánom je Rada priemyselného rozvoja, ktorá je
zložená z 53 zástupcov členských štátov a do jej kompetencií patrí implementácia programov
UNIDO a príprava aktov týkajúcich sa priemyselného rozvoja. Do štruktúry orgánov UNIDO
patrí aj Výbor pre programy a rozpočet, ktorý je administratívnym orgánom a má
109 NOVÁČKOVÁ, D., STACHOVÁ, P., HOFFMANN, P.: Medzinárodné organizácie I, Skalica, Stredoeurópska vysoká
škola, 2010, ISBN 978-80-89391-18-9.
184
v kompetencii aj finančné záležitosti UNIDO.110 Členstvo v každej medzinárodnej organizácii
je dobrovoľné a členské štáty si musia plniť svoje záväzky. Každý členský štát je povinný
prispievať na činnosť medzinárodnej organizácie z verejných zdrojov. V tabuľke č. 1
uvádzame konkrétnu výšku úhrady príspevkov v UNIDO Slovenskej republiky.111 Spolupráca
Slovenskej republiky s UNIDO bola zameraná na realizáciu viacerých projektov.
Tabuľka 1: Výška úhrady príspevkov v UNIDO Slovenskej republiky
Rok Národný príspevok SR v €
2005 42 667
2006 58 326
2007 51 703
2008 69 073
2009 60 856
2010 54 665
2011 67 956
2012 149 876
2013 165 490
2014 174 798
2015 200 522
2016 195 076*
2017 cca. 200 000
Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Dôvody ukončenia členstva v medzinárodnej organizácii
Slovenská republika zvažuje ukončenie členstva v UNIDO podobne ako Dánsko a Grécko,
ktoré svoje členstvo ukončia k 31. 12. 2016. Ďalšími krajinami, ktoré z uvedenej
medzinárodnej organizácie vystúpili, sú Belgicko, Holandsko, Francúzsko, Estónsko, Litva,
110 OSN: Fakta a čísla OSN. Základní údaje o Organizaci spojených národů. [online]. New York - Praha 2005, s. 296, ISBN
80-86348-02-4. [cit. 10.12.2016]. Dostupné z: ˂http://www.osn.cz/wp-content/uploads/2014/12/fakta-osn-2005-web.pdf˃
111 Rokovania vlády SR: Návrh na vypovedanie Administratívnej dohody medzi Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj
(UNIDO) a vládou Slovenskej republiky a ukončenie členstva Slovenskej republiky v UNIDO. [online]. [cit. 10.12.2016].
Dostupné z: ˂http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokumodnej -205233?prefixFile=m_˃
185
Veľká Británia, Portugalsko, Austrália, Nový Zéland, Kanada a USA. Hlavné dôvody pre
vystúpenie boli negatívne vyhodnotenie programovej spolupráce a nedostatočne efektívna
činnosť UNIDO.
Po vstupe SR do EÚ v roku 2004 sa Slovensko stalo členom donorskej komunity, čím malo
poskytovať pomoc rozvojovým krajinám. Právny rámec pretvorila od r. 2005 Administratívna
dohoda medzi UNIDON a vládou SR (ďalej len „Administratívna dohoda“), ktorá bola prijatá
na dobu neurčitú.112 Cieľom SR bolo zvýšenie kreditu v zahraničí a vytvorenie priestoru pre
vstup slovenských podnikateľských subjektov do teritórií prijímajúcich rozvojovú pomoc.
V rokoch 2005 až 2007 vyčlenilo Slovensko na projekty UNIDO celkovo 370.000 USD,
avšak ich realizácia nebola úspešná a nenaplnila pôvodné očakávania. Na toto obdobie boli
naplánované nasledovné projekty:
Projekt zriadenia mobilnej jednotky pre spracovanie mlieka v Mongolsku (príspevok
SR 175.000 USD),
Projekt zriadenia demonštračného a produkčného centra pre výrobu nízkonákladových
stavebných materiálov v Sudáne (príspevok SR 123.735 USD),
Projekt školiaci program Technology Foresight I, II (príspevok 70.060 USD).113
Na základe Uznesenia vlády SR č. 372 z 3.5.2006 nastala zmena spôsobu úhrady členských
príspevkov do medzinárodných organizácií na decentralizovaný model. Z uvedeného
uznesenia vyplýva, že MH SR je povinné uhrádzať členské príspevky a dobrovoľné príspevky
na rozvojovú pomoc UNIDO zo svojej vlastnej rozpočtovej kapitoly. V dôsledku následnej
hospodárskej a finančnej krízy v r. 2009 programová spolupráca s UNIDO stagnovala a SR
oznámila záujem o pozastavenie výkonu a implementácie Administratívnej dohody.
V súčasnosti SR uhrádza len pravidelné členské príspevky, nakoľko MH SR nemá
k dispozícii financie pre účelový príspevok do Fondu pre priemyselný rozvoj. MH SR
rovnako neplánuje navýšenie rozpočtu kapitoly, ktoré by umožňovalo financovanie
programovej spolupráce s UNIDO a Fondu pre priemyselný rozvoj.
112 Rokovania vlády SR: Administratívna dohoda medzi Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj a vládou Slovenskej
republiky. [online]. [cit. 10.12.2016]. Dostupné z: ˂www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-39444˃
113 Rokovania vlády SR: Návrh na vypovedanie Administratívnej dohody medzi Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj
(UNIDO) a vládou Slovenskej republiky a ukončenie členstva Slovenskej republiky v UNIDO. [online]. [cit. 10.12.2016].
Dostupné z: ˂http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-205233?prefixFile=m_˃
186
Posledným pokusom bol v r. 2016 spoločný projekt medzi SR, UNIDO a Kubou, ktorého
cieľom malo byť posilnenie spolupráce malých a stredných podnikov medzi Kubou
a Slovenskom, otvorenie trhu pre slovenské firmy, podpora slovenskej značky na Kube, čím
by sa vytvorilo obchodné a investičné partnerstvo slovenských a kubánskych spoločností,
ktoré pôsobia v baliarenskom a vodohospodárskom sektore. Realizácia projektu bola
naplánovaná na obdobie rokov 2016 až 2020, pričom SR mala prispieť sumou 24.295 EUR,
ktorá mala byť uhradená zo zvyškových finančných prostriedkov Slovenska na účte UNIDO.
Vystúpenie niekoľkých krajín (najmä Francúzska a Veľkej Británie) z UNIDO malo značný
vplyv na rozpočet medzinárodnej organizácie, čo pre ostatných členov vrátane SR znamenalo
zvýšenie príspevkov.114
Výsledky a diskusia
Slovenská republika prvýkrát uvažovalo o vystúpení z organizácie UNIDO už v roku 2013,
keď MH SR predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie materiál „Vyhodnotenie
spolupráce SR a UNIDO za roky 2005 – 2012“, avšak po rokovaniach s podnikateľmi aj
zástupcami UNIDO v Bratislave a vo Viedni, ktoré sa konali v r. 2013, sa rozhodnutie
Slovenska o ukončení členstva odložilo. Do roku 2016 sa uskutočnilo niekoľko podporných
aktivít, ktoré mali spoluprácu UNIDO a slovenských podnikateľských subjektov oživiť, no
k skutočnej realizácii projektov nedošlo. Následne sa konali viaceré diskusie zástupcov MH
SR a MZVaEZ SR. Bol vypracovaný materiál „Komplexné zhodnotenie efektivity členstva
SR v medzinárodných organizáciách a s ním spojené finančné aspekty (2014 – 2015). Týmto
dokumentom Slovenská republika opätovne navrhlo vypovedanie Administratívnej dohody
a vystúpenie SR z OSN pre priemyselný rozvoj.115
Záver
Celkovo možno konštatovať, že výsledky projektov UNIDO, na ktorých sa Slovensko
finančne podieľalo, nie sú pozitívne. V súlade s Administratívnou dohodou UNIDO očakáva,
že SR bude aj v budúcnosti prispievať na financovanie ďalších projektov. Súčasná slovenská
hospodárska situácia však navýšenie rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva SR na
114 Rokovania vlády SR: Návrh na vypovedanie Administratívnej dohody medzi Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj
(UNIDO) a vládou Slovenskej republiky a ukončenie členstva Slovenskej republiky v UNIDO. [online]. [cit. 10.12.2016].
Dostupné z: ˂http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-205233?prefixFile=m_˃
115 Rokovania vlády SR: Návrh na vypovedanie Administratívnej dohody medzi Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj
(UNIDO) a vládou Slovenskej republiky a ukončenie členstva Slovenskej republiky v UNIDO. [online]. [cit. 10.12.2016].
Dostupné z: ˂http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-205233?prefixFile=m_˃
187
financovanie projektov UNIDO neumožňuje. Členské príspevky Slovenska by sa podľa nášho
názoru dali využiť aj účinnejšie. V budúcnosti sa očakáva nárast členských príspevkov, čo
úzko súvisí s rastom národného hospodárstva a avizovaným vystúpením ďalších donorských
krajín z UNIDO. Ďalšími faktormi podporujúcimi vystúpenie sú nízka, resp. nulová
návratnosť či prenos diskusií a riešení na úroveň Európskej únie. Aj z týchto dôvodov sa
Slovenská republika rozhodla po dôkladnom zvážení všetkých uvedených skutočností
rozhodla opätovne podať návrh na ukončenie jej členstva v Organizácii OSN pre priemyselný
rozvoj.
Referencie
MALENOVSKÝ, J. 1993. Mezinárodní právo verejné. Brno, Masarykova univerzita, 1993.
ISBN 80-210-1536-5.
NOVÁČKOVÁ, D., STACHOVÁ, P., HOFFMANN, P. 2010. Medzinárodné organizácie I.
1. vydanie Skalica, Stredoeurópska vysoká škola, 2010. ISBN 978-80-89391-18-9.
OSN. 2005. Fakta a čísla OSN. Základní údaje o Organizaci spojených národů. [online].
New York - Praha 2005, s. 296, ISBN 80-86348-02-4. [cit. 10.12.2016]. Dostupné z:
http://www.osn.cz/wp-content/uploads/2014/12/fakta-osn-2005-web.pdf
PERÁČEK, T. 2013. Medzinárodnoprávne garancie prístupu k informáciám. In: Súčasné
trendy a problémy v manažmente [online]. Bratislava, Univerzita Komenského v
Bratislave, 2013. S. 186-198 [CD-ROM]. ISBN 978-80-223-3526-3.
PERÁČEK, T. 2015. Ústavnosť kontrola ústavnosti. In: Digital Science Magazine [online].
Roč. 4, č. 1, nestr. [6 s.], [cit. 10.12:2016]. ISSN 1339-3782. Dostupné z:
˂http://digitalmag.sk/ustavnost-kontrola-ustavnosti/˃
POTOČNÝ, M., ŠIBAJEVA, J. A. 1984. Právo mezinárodních organizací. 1. vydanie, Praha,
Panorana, 1984.
Rokovania vlády SR. 2016a. Administratívna dohoda medzi Organizáciou OSN pre
priemyselný rozvoj a vládou Slovenskej republiky. [online]. [cit. 10.12.2016]. Dostupné z:
˂www.rokovania.sk/File.aspx/Index/Mater-Dokum-39444˃
Rokovania vlády SR. 2016b. Návrh na vypovedanie Administratívnej dohody medzi
Organizáciou OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO) a vládou Slovenskej republiky a
ukončenie členstva Slovenskej republiky v UNIDO. [online]. [cit. 10.12.2016]. Dostupné
z: ˂http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-
205233?prefixFile=m_˃
188
Hospodárska a menová únia a jej súčasné výzvy
The Economic and Monetary Union and Its Current Challenges
Magdaléna Musilová 116
Paulína Stachová 117
Abstrakt
Hospodárska a menová únia je výsledkom desiatok rokov snáh menovej integrácie v rámci Európskej
únie a jej predchodcov. Od zavedenia eura ako spoločnej meny a najvýraznejšieho vonkajšieho
prejavu existencie Hospodárskej a menovej únie je každodennou súčasťou života stoviek miliónov
ľudí. Súčasná podoba Hospodárskej a menovej únie vznikla vďaka postupnej integrácii v menovej
oblasti, pomocou ktorej sa podarilo dosiahnuť kompromis pri vzniku Hospodárskej a menovej únie.
Na menovú integráciu zamerané zoskupenia, ktoré predchádzali Hospodárskej a menovej únii ukázali,
ktorým smerom sa vydať, a naopak, čo nerobiť. Súčasná podoba Hospodárskej a menovej únie je
zakotvená v Lisabonskej zmluve, ktorá upravuje jej základné princípy a úlohy Európskej únie, najmä
Európskej centrálnej banky a členských štátov v tejto oblasti. Nedávno bola Hospodárska a menová
únia vystavená skúške v podobe hospodárskej krízy. Tá ukázala, že je potrebná ďalšia integrácia
v oblasti hospodárskej únie a súčasne je nevyhnutné nájsť vhodné opatrenia na prekonanie tejto krízy.
Kľúčové slová: Hospodárska a menová únia, európska ekonomická integrácia, hospodárska kríza,
Európska centrálna banka, eurozóna
Abstract
The Economic and Monetary Union is a result of decades of monetary integration efforts of the
European Union and its predecessors. It has been part of the lives of hundreds of millions of people
116 Fakulta managementu, Komenského Univerzita, Odbojárov 10, Bratislava, email: [email protected]
117 Fakulta managementu, Univerzita Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, Bratislava – Email :
189
since the Euro was introduced as a common currency, and the most significant external manifestation
of the existence of the Economic and Monetary Union. The current form of the Economic and
Monetary Union is a result of gradual monetary integration which helped to achieve a compromise
when the Economic and Monetary Union was established. Every predecessor of the Economic and
Monetary Union has shown which direction to take and, conversely, what should not be done. The
current shape of the Economic and Monetary Union is firmly anchored in the Lisbon Treaty regulating
its basic principles and the tasks of the European Union and, in particular, of the European Central
Bank and the Member States in this area. Recently, the Economic and Monetary Union was subjected
to a test in the form of economic crisis. The crisis has shown that further integration of the economic
union and, at the same time, suitable measures to overcome this crisis are necessary.
Keywords: Economic and Monetary Union, European economic integration, economic crisis,
European Central Bank, Eurozone
JEL klasifikácia: F15
Úvod
Európsku úniu od jej vzniku charakterizuje snaha o vytvorenie zoskupenia štátov, ktoré
prinesie Európe mier a ekonomický blahobyt. Táto jej snaha sa realizuje prostredníctvom
neustáleho posilňovania a prehlbovania integrácie. Už od vzniku prvých integračných
zoskupení v Európe členské štáty uvažovali o vytvorení určitej formy menovej únie,
prostredníctvom ktorej sa mala zabezpečiť finančná stabilita v Európe aj v časoch prudkých
výkyvov ostatných mien spôsobených externými faktormi. No ani menová únia v jej súčasnej
podobe vo forme Hospodárskej a menovej únie nezachránila členské štáty eurozóny pred
tvrdým dopadom hospodárskej krízy na konci minulého desaťročia. Hospodárska kríza sa
nadlho stala témou číslo jedna na celom svete. Európska centrálna banka ako nadnárodná
inštitúcia zodpovedná za menovú politiku a zabezpečovanie cenovej stability v eurozóne sa
stala jednou z najdôležitejších inštitúcií v Európskej únii. Na jej pleciach leží zodpovednosť
opätovne naštartovať ekonomiku eurozóny a zabezpečiť cenovú stabilitu. Európska centrálna
banka sa snaží plniť svoje úlohy prostredníctvom tradičných nástrojov monetárnej politiky
ako aj neštandardných opatrení. Pozitívny trend vývoja rastu HDP ako aj miery inflácie snáď
indikuje, že sa Európskej centrálnej banke podarilo naštartovať ekonomiku a plniť si tak
úlohy, ktoré jej zveruje Lisabonská zmluva.
190
Vývoj v oblasti menovej integrácie trval desiatky rokov a ani v súčasnosti nie je ukončený. Je
pravdepodobné, že v budúcnosti, či už ďalekej alebo bližšej sa bude integrácia ešte
prehlbovať, najmä v oblasti hospodárskej únie. Je však na predstaviteľoch Európskej únie
a členských štátov, ako bude táto integrácia vyzerať, a kedy a či vôbec k nej príde.
Cieľ a metodika
Cieľom tohto článku je analýza menovej integrácie v rámci Európskych integračných
zoskupení od jej počiatku až po súčasnosť, s dôrazom na aktuálne výzvy, ktorým
Hospodárska a menová únia v poslednej dobe čelí. V časti článku Výsledky a diskusia je
cieľom stručná charakteristika dvoch súčasných a zásadných výziev, pred ktoré bola
Hospodárska a menová únia postavená a krátke zhrnutie aktuálneho a pravdepodobného
vývoja v týchto oblastiach, ktorými sú ďalšia integrácia v rámci hospodárskej únie a utlmená
ekonomika eurozóny.
Objektom skúmania tohto článku je Hospodárska a menová únia, najmä jej vývoj a súčasné
výzvy. Použitými metódami pri písaní tohto článku bola rozsiahla analýza dostupnej literatúry
a stručná kvantitatívna analýza údajov dostupných z EUROSTATU.
Vývoj menovej integrácie v európskej únii a spoločenstvách
predchádzajúcich jej vzniku
V roku 2002 12 členských štátov Európskej únie, ktorými boli Belgicko, Fínsko, Francúzsko,
Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko a
Taliansko, ktoré v tom čase mali spolu vyše 300 miliónov obyvateľov, vymenilo svoje
národné meny za jednu spoločnú a jednotnú menu – euro. Zavedenie jednotnej meny bolo
výsledkom niekoľko desiatok rokov trvajúcich snáh o prehĺbenie európskej integrácie,
ktorých výsledkom je Hospodárska a menová únia v jej dnešnej podobe. Je však nevyhnutné
dodať, že menová a najmä hospodárska integrácia ešte nie sú dokončené a je možné badať
neutíchajúce snahy o ďalšiu integráciu v týchto oblastiach.
Snaha o istú formu koordinácie menových politík na medzinárodnej úrovni sa objavila ešte
pred koncom druhej svetovej vojny, bolo ňou vytvorenie Bretton – Woodskeho menového
systému. Tento projekt však nebol výlučne iniciatívou európskych štátov, do tejto snahy o
vytvorenie spoločne koordinovaného menového systému sa zapojilo 46 štátov na rôznych
kontinentoch a jeho hlavným cieľom bola obnova vojnou zdecimovaných európskych
191
ekonomík. Výsledkom tohto úsilia bolo vytvorenie Medzinárodného menového fondu (1945)
a zlatého štandardu amerického dolára.
O prvej výlučne európskej snahe o menovú integráciu je možné hovoriť až koncom 60-tych
rokov 20. storočia. Táto etapa je spojená s ekonomickou krízou v USA, vďaka ktorej si
členské štáty 3 vtedajších európskych spoločenstiev – Európskeho spoločenstva pre uhlie a
oceľ, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho hospodárskeho
spoločenstva – uvedomili, že sa nemôžu spoliehať výlučne na pomoc USA a rozhodli sa pre
menovú integráciu priamo v rámci Európskych spoločenstiev. Výsledkom týchto snáh bol
Haagsky summit, ktorého záverečný dokument obsahoval prvú zmienku o vytvorení
hospodárskej a menovej únie. Vytvorením konkrétneho plánu vybudovania hospodárskej a
menovej únie bol na prelome 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia poverený luxemburský
premiér Pierre Werner. Plán vytvorenia hospodárskej a menovej únie z roku 1970, ktorý sa
skladal z 3 etáp, dostal preto pomenovanie Wernerov plán. Werner si bol vedomý, že pre
vytvorenie funkčnej hospodárskej a menovej únie je nevyhnutné, aby boli určité zásadné
právomoci prenesené z členských štátov na spoločné nadnárodné inštitúcie. Už Werner
považoval za nevyhnutné vytvoriť systém centrálnych bánk a koordinovať fiškálne politiky
členských štátov. Ďalej predpokladal vznik Európskeho fondu pre menovú spoluprácu a
spoločnej európskej zúčtovacej jednotky, European Unit of Accountancy. Wernerov plán sa
však nikdy nezačal uskutočňovať. Členské štáty neboli v tom čase ochotné vzdať sa svojich
právomocí v menovej a fiškálnej oblasti a preniesť ich na Európske spoločenstvá. Aj keď bol
Wernerov plán v tom čase len neúspešnou víziou, stal sa o 18 rokov neskôr podkladom pre
Delorsovú správu, na základe ktorej bol následne vytvorený Európsky menový systém.118
Ešte pred samotným Európskym menovým systémom sa však členské štáty Európskych
spoločenstiev rozhodli vyskúšať experimentálny systém výmenných kurzov, tzv. „Systém
menového hada“. Jeho podstata spočívala v zavedení prípustnej odchýlky + 2% od určenej
centrálnej parity pre národné meny štátov, ktoré sa rozhodli zúčastniť Systému menového
hada. Vo vzťahu k tretím štátom tento systém priniesol zavedenie voľne pohyblivého kurzu.
Tento systém mal však niekoľko zásadných nedostatkov, pre ktoré ho začali postupne opúšťať
jednotlivé členské štáty Spoločenstiev. Jeho najväčšou chybou bola nedostatočná flexibilita
pri medzinárodných menových výkyvoch a pomalá možnosť reakcie. Tieto nedostatky mali
za následok napr. skutočnosť, že Veľká Británia počas jej necelého dvojmesačného členstva v
118 KUNOVÁ, V. et al. 2006. Európska menová únia. Štúdie a texty. Banská Bystrica: Právnická fakulta UMV, Banská
Bystrica. s. 61-65. ISBN 0-8083-266-8.
192
Systéme menového hada prišla o viac ako 30% svojich devízových rezerv. Avšak aj napriek
týmto nedostatkom tzv. Nemecká banková zóna (Nemecko, Belgicko, Holandsko,
Luxembursko a Dánsko) zotrvala v Systéme menového hada po celú dobu jeho trvania. Za
hlavné prínosy tohto systému je možné považovať prehĺbenie menovej integrácie, nahradenie
fixných výmenných kurzov pohyblivými menovými kurzami a odpútanie národných mien
zúčastnených štátov od amerického dolára.
Nedostatky Systému menového hada mal nahradiť Európsky menový systém vytvorený
koncom 70-tych rokov. Európsky menový systém síce zo Systému menového hada vychádzal,
ale mal byť oveľa pružnejší a zároveň predstavoval prehĺbenie menovej integrácie. Jeho
podstatou bolo vytvorenie Európskeho menového inštitútu, ktorý možno považovať za
predchodcu Európskej centrálnej banky, vytvorenie samostatnej zúčtovacej jednotky,
European Currency Unit – Európska menová jednotka (tzv. ECU), a mechanizmu výmenných
kurzov, ktorého podstatou bol kurzový a intervenčný systém. Európska menová jednotka bola
vytvorená ako kôš mien jednotlivých štátov, ktorých proporčné zastúpenie záviselo od
ekonomickej sily týchto krajín za účelom vyrovnávania platieb medzi centrálnymi bankami
členských štátov. Išlo o fiktívne platidlo, ktoré neexistovalo vo forme bankoviek a mincí,
avšak používalo sa v bezhotovostnom styku a rozpočty niektorých nadnárodných firiem, ako
aj rozpočet samotných Európskych spoločenstiev bol vyčíslený v tejto menovej jednotke.
Mechanizmus výmenných kurzov spočíval v intervenčných nákupoch a predajoch národných
mien zúčastnených štátov na ich národných devízových trhoch, realizovaných národnými
centrálnymi bankami. Pre každú národnú menu zúčastneného štátu boli určené hraničné
hodnoty, v rámci ktorých sa konkrétna mena mohla odchyľovať od pevne stanovenej
bilaterálnej hodnoty výmenného kurzu. Pod vplyvom ekonomických a politických turbulencií
začiatkom 90-tych rokov sa Európsky menový systém ukázal ako ďalší neúspešný projekt
menovej integrácie. Nemožno mu však uprieť skutočnosť, že na viac ako desaťročie
zabezpečil menovú stabilitu v Európskych spoločenstvách a dokázal, že ďalšia menová
integrácia bez nadnárodnej inštitúcie zodpovednej za riadenie a výkon spoločnej menovej
politiky nie je možná. Len vďaka desaťročiam získavania poznatkov o rôznych podobách
menovej integrácie je euro skoro 15 rokov spoločnou menou neustále sa rozrastajúcej
eurozóny.119
119 KUNOVÁ, V. et al. 2006. Európska menová únia. Štúdie a texty. Banská Bystrica: Právnická fakulta UMV, Banská
Bystrica. s. 66-81. ISBN 0-8083-266-8.
193
Právny základ pre vznik Hospodárskej a menovej únie, tak ako ju poznáme dnes, predstavuje
Zmluva o Európskej únii, tzv. Maastrichtská zmluva, z roku 1992. Od tejto zmluvy je
Hospodárska a menová únia úniou, ktorej členské štáty sa dohodli na spoločnej menovej
politike, spoločnej menovej autorite, Európskej centrálnej banke, spoločnej mene euro
a koordinovaných makroekonomických politikách. Samotný vznik Hospodárskej a menovej
únie bol rozdelený do 3 etáp, z ktorých prvá začala už v roku 1990 a tretia bola zavŕšená
zavedením eura a vstupom Paktu stability a rastu do platnosti. Hospodárska a menová únia
v jej finálnej podobe, tak ako ju poznáme dnes, predstavuje kombináciu prvkov hospodárskej
a menovej únie. Zatiaľ čo úprava a integrácia v rámci menovej únie je relatívne dobre
rozvinutá, hospodárska únia je v porovnaní s menovou oveľa menej vyvinutá a naďalej ostáva
len na úrovni koordinácie. V oblasti menovej únie došlo k úplnému presunu rozhodovacích
právomocí na novú nadnárodnú inštitúciu, Európsku centrálnu banku. V oblasti hospodárskej
únie bolo rozhodovanie o otázkach fiškálnej politiky ponechané v rukách vlád členských
štátov, a teda v tejto oblasti nebola vytvorená ani spoločná nadnárodná inštitúcia ani spoločná
politika členských štátov. Dôvodom je skutočnosť, že fiškálna politika jednotlivých štátov je
veľmi rôznorodá a v čase prijímania Maastrichtskej zmluvy nebola a do dnešných dní ostáva
otázna a kontroverzná ochota členských štátov prehĺbiť integráciu v tejto oblasti. Pre tento
nesúlad medzi úpravou a mierou integrácie v oblasti menovej únie v porovnaní s oblasťou
hospodárskej únie sa súčasný model Hospodárskej a menovej únie považuje za asymetrický,
čo spôsobuje v praxi množstvo problémov, ako sa ukázalo v čase hospodárskej krízy. Ďalším
z negatívnych dôsledkov asymetrie Hospodárskej a menovej únie je skutočnosť, že zatiaľ čo
členmi menovej únie sú len tie členské štáty Európskej únie, ktorých menou je euro, členmi
hospodárskej únie sú všetky členské štáty Únie. Toto rozličné zloženie hospodárskej únie a
menovej únie spôsobuje ešte obťažnejšie riadenie a koordináciu menových a hospodárskych
politík na úrovni Únie.120
Právny základ a právnu úpravu Hospodárskej a menovej únie v súčasnosti predstavuje
Lisabonská zmluva121. V Lisabonskej zmluve je obsiahnutých množstvo ustanovení, ktoré
upravujú základné ciele Hospodárskej a menovej únie, hospodársku a menovú politiku,
menovú úniu a organizáciu Európskej centrálnej banky a Európskeho systému centrálnych
bánk. Lisabonská zmluva v ôsmej hlave Zmluvy o fungovaní Európskej únie podrobne
120 CINI, M. 2007. European Union politics. Oxford: Oxford University Press. s. 237. ISBN 978-0-19-87089-33. 121 ÚRADNÝ VESTNÍK EURÓPSKEJ ÚNIE, C202, zväzok 59. 2016. Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii
a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jún 2016. [cit. 23.12.2016]. Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:C:2016:202:FULL&from=SK.
194
upravuje úlohy členských štátov, ako aj samotnej Únie a jej konkrétnych inštitúcií v oblasti
hospodárskej a menovej politiky, ktoré je nevyhnutné plniť za účelom zabezpečenia riadneho
fungovania Hospodárskej a menovej únie. Význam ustanovení ôsmej hlavy Zmluvy
o fungovaní Európskej únie tkvie v tom, že táto časť obsahuje nielen základné pravidlá, na
ktorých je založená menová únia, ale je v nej upravená aj hospodárska únia, ktorá je oveľa
menej riadená na úrovni Únie. Preto povinnosti členských štátov vo vzťahu k hospodárskej
únii, ktoré sú upravené v ôsmej hlave Zmluvy o fungovaní Európskej únie, sú nesmierne
dôležité pre fungovanie hospodárskej únie, aspoň v jej dnešnej podobe, a sekundárne aj pre
fungovanie menovej únie. Medzi povinnosti členských štátov v oblasti hospodárskej politiky
patrí najmä povinnosť koordinovať svoje hospodárske politiky s ostatnými členskými štátmi
a zabezpečiť, aby ich hospodárske politiky boli vo všeobecnom záujme a prispievali
k dosiahnutiu všeobecných cieľov Európskej únie. Hospodárska politika predstavuje jednu
z najkontroverznejších politík Európskej únie. Vo všeobecnosti je základom hospodárskej
politiky rozpočet. Európska únia samozrejme disponuje vlastným rozpočtom, avšak
vzhľadom na to, že tento rozpočet predstavuje len približne 1% HDP Európskej únie,
nemožno ho v žiadnom zmysle považovať za rozpočet porovnateľný s bežnými rozpočtami
štátov. Takéto nastavenie rozpočtu Európskej únie neumožňuje, aby plnil tradičné fiškálne
funkcie a naďalej tak ponecháva fiškálnu politiku v rukách členských štátov. Fiškálna politika
na úrovni Európskej únie netvorí protiváhu jednotnej menovej politiky, a preto je otázne, či
Európsku úniu možno považovať za hospodársku úniu a či nie je výlučne úniou menovou.
Zároveň sa v ôsmej hlave Zmluvy o fungovaní Európskej únie nachádza definícia eura, podľa
ktorej je euro jednotnou menou členských štátov, čo vyjadruje predpoklad, že euro bude
spoločnou menou všetkých štátov. Z takejto formulácie sa dá vyvodiť povinnosť všetkých
členských štátov Európskej únie prijať euro ako spoločnú menu, akonáhle bude členský štát
spĺňať konvergenčné kritériá.122
Na rozdiel od hospodárskej politiky, menová politika pre členské štáty, ktorých menou je
euro, patrí medzi výlučné právomoci Európskej únie. Za jej realizáciu je zodpovedná
Európska centrálna banka spolu s Európskym systémom centrálnych bánk. Európsky systém
centrálnych bánk je zložený z Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk
všetkých členských štátov Únie. To znamená, že členmi tohto systému sú prostredníctvom
svojich centrálnych bánk aj tie štáty, ktorých menou nie je euro. Hlavným cieľom spoločnej
menovej politiky, za ktorú sú zodpovední Európska centrálna banka a Európsky systém
122 SYLLOVÁ, J. et al. 2010. Lisabonská smlouva: Komentář. Praha: C.H.Beck. s. 506-508. ISBN 978-80-7400-339-4.
195
centrálnych bánk, je udržiavanie cenovej stability. Nízka inflácia je totiž nevyhnutná pre
účinné a dôveryhodné fungovanie menovej únie. V posledných rokoch, od začiatku
hospodárskej krízy, však Európska únia mala opačný problém a niekoľko rokov zápasila
s defláciou. Európskej centrálnej banke sa naďalej nedarí dosiahnuť požadovanú 2% infláciu
(viď Obrázok č. 1).
Obrázok 1: Inflácia v eurozóne, 2014 - 2016 (%)
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (EUROSTAT, 2016)
Nízka miera inflácie naďalej predstavuje jeden z najväčších problémov eurozóny, ktorý sa už
niekoľko rokov Európskej centrálnej banke napriek mnohým opatreniam nedarí odstrániť.
Ako však možno vidieť na Obrázku č. 1, miera inflácie stúpa od začiatku roku 2016
a v novembri tohto roku dosiahla svoje niekoľkoročné maximum. Vzhľadom na kolísavú
mieru inflácie v posledných rokoch však nie je isté, či tento pozitívny trend bude pokračovať,
a preto inflácia v eurozóne naďalej ostáva jednou z kľúčových otázok.
Výsledky a diskusia
Menová integrácia členských štátov európskych zoskupení prešla dlhým vývojom, kým
dosiahla dnešnú úspešnú podobu. Nedá sa však povedať, že by proces menovej integrácie bol
ukončený. Najmä hospodárska kríza v nedávnych rokoch odhalila niekoľko nedostatkov
súčasného modelu Hospodárskej a menovej únie. Za dve najväčšie súčasné výzvy
Hospodárskej a menovej únie možno považovať odstránenie spomínanej asymetrie modelu
a zavedenie spoločnej hospodárskej politiky na nadnárodnej úrovni a odstránenie následkov
hospodárskej krízy a opätovné naštartovanie ekonomík eurozóny.
Už aj vrcholní predstavitelia Európskej únie si uvedomili neudržateľnosť asymetrického
modelu Hospodárskej a menovej únie, ktorý nie je odolný voči nepriaznivým externým
faktorom, ako sa ukázalo počas hospodárskej krízy. Preto bolo v roku 2015 na pôde
Európskej únie rozhodnuté, že je potrebné odstrániť túto asymetriu a vytvoriť skutočne
vyrovnanú Hospodársku a menovú úniu. Ako uviedol Jean-Claude Juncker, proces vytvorenia
196
„skutočnej a spravodlivej“ hospodárskej a menovej únie má byť predbežne rozdelený do 2
fáz, pričom „skutočná“ hospodárska a menová únia sa má dosiahnuť v roku 2025. V prvej
fáze medzi rokmi 2015 až 2017 nazvanej aj „prehlbovanie prostredníctvom činov“ to v praxi
znamená, že Európska únia a členské štáty eurozóny majú viesť zodpovednú fiškálnu politiku,
posilňovať demokratickú spoločnosť, dobudovať fiškálnu úniu a zvyšovať
konkurencieschopnosť a štrukturálnu konvergenciu. V tejto fáze sa predpokladá aj
dobudovanie bankovej únie, posilnenie právomocí Európskeho výboru pre systémové riziká
a vytvorenie novej nadnárodnej inštitúcie – Európskej fiškálnej rady. Druhá fáza bola nazvaná
aj „dobudovanie Hospodárskej a menovej únie“. V tejto fáze sa už majú dohodnúť konkrétne
opatrenia dobudovania Hospodárskej a menovej únie, čo zahŕňa aj vytvorenie nadnárodnej
inštitúcie zodpovednej za spoločnú hospodársku politiku.123 Treba však vziať do úvahy, že
tento plán vytvorenia „symetrického modelu“ Hospodárskej a menovej únie vznikol ešte pred
referendom o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie a dlhotrvajúcou migračnou krízou.
Treba brať do úvahy aj blížiace sa voľby v mnohých členských štátoch, v ktorých sú navyše
populárne proti-európske strany (Francúzsko, Holandsko). Preto je otázne, či momentálne
v Európskej únii existuje vôľa prehĺbiť integráciu a či je „deadline“ v roku 2025 reálny. Je
však nepochybné, že súčasná situácia, keď krajiny majú rovnakú menu, avšak každý štát
s ňou hospodári samostatne, nie je riešením do budúcnosti.
Ďalšou výzvou Hospodárskej a menovej únie a celej Európskej únie, ktorej čelí už niekoľko
rokov, je hospodárska kríza. Aj po odznení jej najhorších následkov sa nedarí naštartovať
ekonomiku eurozóny. Európska centrálna banka dlhodobo drží úrokové sadzby na veľmi
nízkej úrovni, ktoré sa od 16.03.2016 ešte znížili. Úroková sadzba jednodňových
refinančných operácií je v súčasnosti 0,25%, hlavných refinančných operácií 0,00%
a jednodňových sterilizačných operácií - 0,40%. Cieľom Európskej centrálnej banky je
expanzívna monetárna politika, resp. naliatie kapitálu do ekonomík, naštartovanie
ekonomického rastu a zvýšenie miery inflácie. Ako však možno vidieť na Obrázku č. 2, ich
efekt nie je taký, ako by si Európska centrálna banka želala.
123 JUNCKER, J-C. 2015. Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe. [cit. 23.12.2016]. Dostupné na
internete:https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/5presidentsreport.sk.pdf?be7b593dc4e1ab6d88267cdd2ad16019.
197
Obrázok: Medziročná percentuálna zmena HDP od roku 2014
Zdroj: vlastné spracovanie podľa (EUROSTAT, 2016)
Medziročný rast HDP v eurozóne je už dlhodobo na nízkej úrovni. V treťom kvartáli roku
2016 bol medziročný rast HDP len 0,3%. Pre dlhodobé problémy s naštartovaním ekonomík
eurozóny sa Európska centrálna banka okrem tradičných nástrojov centrálnych bánk rozhodla
siahnuť aj po netradičných opatreniach, medzi ktoré patrí aj kvantitatívne uvoľňovanie, ktoré
Európska centrálna banka spustila v januári 2015 v objeme 60 miliárd eur mesačne. V marci
2016 bol tento objem navýšený na 80 miliárd eur mesačne, ktoré mali byť použité na nákup
objemu aktív, prostredníctvom ktorého mali komerčné banky posúvať peniaze ďalej do
ekonomík. Keďže ani kvantitatívne uvoľňovanie neprinieslo žiadaný efekt, ktorým je trvalý
rast inflácie okolo úrovne 2%, rozhodla sa Európska centrálna banka tento program predĺžiť
až do marca 2017. Avšak na základe posledného vyhlásenia prezidenta Európskej centrálnej
banky z decembra tohto roka, kvantitatívne uvoľňovanie bude opätovne predĺžené, aj keď
s niekoľkými zmenami. Do konca marca 2017 sa bude pokračovať v nákupoch v rámci
programu nákupu aktív v súčasnom objeme 80 miliárd eur mesačne. Od apríla 2017 sa však
čistý objem nákupu aktív zníži na 60 miliárd mesačne, pričom sa zmenia aj parametre
programu nákupu aktív už od januára 2017. Bude rozšírený rozsah splatnosti tohto programu
skrátením minimálnej zostatkovej splatnosti akceptovateľných cenných papierov verejného
sektora z dvoch rokov na jeden a súčasne budú povolené aj nákupy takých cenných papierov,
ktorých výnos do splatnosti je nižší ako úroková miera jednodňových sterilizačných operácií
Európskej centrálnej banky. Cieľom Európskej centrálnej banky je opäť trvalá zmena vývoja
inflácie. Ak objem kvantitatívneho uvoľňovania alebo jeho dĺžka nebudú stačiť na
dosiahnutie inflácie okolo 2%, Európska centrálna banka je pripravená zvýšiť objem alebo
predĺžiť trvanie kvantitatívneho uvoľňovania. Je však otázne, či bude mať kvantitatívne
uvoľňovanie žiadaný účinok, keďže v minulosti sa nejavilo ako veľmi efektívne opatrenie
198
Európskej centrálnej banky pre pretrvávajúcu nevôľu komerčných bánk posúvať peniaze
ďalej na ich ďalšie využitie v ekonomike.124
Záver
Hospodárska a menová únia je výsledkom dlhoročných snáh o menovú a hospodársku
integráciu. Dá sa povedať, že menovú integráciu možno považovať za úspešnú, odhliadnuc od
skutočnosti, že sa do nej nezapojili všetky členské štáty Európskej únie. Naopak v oblasti
hospodárskej integrácie má Európska únia ešte medzery a priestor na prehĺbenie integrácie.
Bez nadnárodnej hospodárskej únie nie je možné ani riadne a z dlhodobého hľadiska
udržateľné fungovanie menovej únie, najmä s ohľadom na rozdiel ekonomického zázemia
a fiškálnu zodpovednosť krajín jadra a tzv. krajín periférie. Avšak na otázku prehlbovania
integrácie v oblasti hospodárskej únie sa členské štáty nepozerajú z ekonomického pohľadu
ako na možné riešenie asymetrie Hospodárskej a menovej únie, ale z politického uhla
pohľadu. V súčasnej nálade, ktorá panuje vo viacerých členských štátoch, je ďalší presun
právomocí, a najmä v takej citlivej otázke ako je fiškálna únia, na Európsku úniu
nepravdepodobný. Členské štáty, najmä krajiny, ktoré majú problémy s fiškálnou
zodpovednosťou, si nebudú chcieť rozhnevať svojich občanov, z ktorých nezanedbateľná časť
je protieurópsky naladená voči ďalšiemu prehlbovaniu európskej integrácie. Avšak aj
v minulosti sa myšlienka vzniku Hospodárskej a menovej únie iste javila ako
nepravdepodobná a dnes už dlhé roky tvorí pevnú súčasť Európskej únie, a preto ťažko
predpovedať vývoj integrácie v tejto oblasti.
Referencie
CINI, M. 2007. European Union politics. Oxford: Oxford University Press. s. 237. ISBN 978-
0-19-87089-33.
DRAGHI, M. 2016. Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii. December 2016. [cit.
23.12.2016]. Dostupné na internete:
http://www.ecb.europa.eu/press/pressconf/2016/html/is161208.sk.html.
JUNCKER, J-C. 2015. Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe. [cit.
23.12.2016]. Dostupné na internete:
https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/5presidentsreport.sk.pdf?be7b593dc4e1ab6d88
267cdd2ad16019.
124 DRAGHI, M. 2016. Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii. December 2016. [cit. 23.12.2016]. Dostupné na
internete: http://www.ecb.europa.eu/press/pressconf/2016/html/is161208.sk.html.
199
KUNOVÁ, V. et al. 2006. Európska menová únia. Štúdie a texty. Banská Bystrica: Právnická
fakulta UMV, Banská Bystrica. s. 61-81. ISBN 0-8083-266-8.
SYLLOVÁ, J. et al. 2010. Lisabonská smlouva: Komentář. Praha: C.H.Beck. s. 506-508.
ISBN 978-80-7400-339-4.
ÚRADNÝ VESTNÍK EURÓPSKEJ ÚNIE, C202, zväzok 59. 2016. Konsolidované znenie
Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Jún 2016. [cit. 23.12.2016].
Dostupné na internete: http://eur-lex.europa.eu/legal-
content/SK/TXT/HTML/?uri=OJ:C:2016:202:FULL&from=SK.
200
Regionálny a sociálny rozvoj v Slovenskej republike
Regional and Social Development in The Slovak Republic
Katarína Rentková 125
Abstrakt
Regionálna politika Európskej únie predstavuje nástroj používaný na riešenie regionálnych disparít.
Hlavným cieľom regionálnej politiky je zabezpečiť harmonický rozvoj všetkých členských štátov
Európskej únie, ale najmä medziregionálny rozvoj. Regionálne disparity predstavujú rozdiely v stupni
sociálno-ekonomického rozvoja regiónov. V roku 1952, sa im nepripisoval ešte veľký význam. Každý
štát rozhodoval sám ako sa s danými problémami vysporiada. Od roku 1986 sa do európskej
terminológie zahrnulo slovné spojenie hospodárska a sociálna súdržnosť, ktoré vystihujú podstatu
regionálnej politiky. Zadefinovaním regionálnej politiky sa začala systematická a cielená analýza
regiónov, s cieľom hľadania rozdielov a príčin ich nerovnomerného rozvoja. Článok sa zaberá
priblížením regionálnej politiky Európskej únie, jej teoretickým vymedzením a poukázaním na jej
aplikáciu v podmienkach Slovenskej republiky. Ekonomická výkonnosť nie je jediným cieľom
politiky. Európska únia sa snaží aj o tvorbu pracovných príležitostí a zabezpečenie životnej úrovne
obyvateľov, teda sociálny rozvoj.
Kľúčové slová: región, regionálny rozvoj, Slovenská republika, sociálny rozvoj
Abstract
The Regional policy of the European Union (EU) is a tool used to solve the regional disparities. The
main aim of the regional policy is to ensure the harmonious development of all EU Member States, but
particularly to ensure the inter-regional development. Regional disparities represent differences in the
socio-economic development of regions. In 1952, great importance was not attributed to regional
differences and hence to their common solution. Each State decided how to settle the problem with
differences between the regions. Since 1986, the term „economic and social cohesion“ was included
into the european terminology, this term capture the meaning of regional policy. Systematic and
targeted regional analysis began thanks to defining the regional policy. Differences and causes of
inharmonious development began to be identified and analyzed. The article focuses on the analysis of
125 Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu FMUK, Odbojárov 10, P.O.Box 95, 820 05 Bratislava 25,
Slovenská republika, - Email : [email protected]
201
regional policy of the EU, its theoretical definition and to its application in the Slovak Republic.
Economic performance is not the only one policy goal. The EU also seeks to job creation and to
ensure living standards, namely to the social development.
Keywords: region, regional development, the Slovak Republic, social development
JEL klasifikácia: R58, O11, O15
Úvod
Najdôležitejšia investičná politika Európskej únie (ďalej len „EÚ“) je politika súdržnosti,
ktorej reálna implementácia a výkon je smerovaný do európskych regiónov, okrajových
regiónov, európskych miest a obcí. V rámci všetkých regiónov a miest EÚ je jej cieľom
podporiť tvorbu pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, trvalo
udržateľný rozvoj, čím prispieva k splneniu cieľa, zlepšovať kvalitu života občanov. Vývoj
politiky, jej cieľ/ciele, zameranie, finančné zabezpečenie má niekoľko desaťročnú históriu,
dokonca môžeme povedať, že s vývojom a zmenou politiky sa menilo aj jej samotné
pomenovanie. Analýzou dokumentov môžeme nájsť pomenovanie a definíciu pre regionálnu
politiku, štrukturálnu politiku, kohéznu politiku, ktorá bola vykonávaná prostredníctvom
Kohézneho fondu (ďalej len KF), neskôr politiku solidarity, či posledné pomenovanie a
definovanie politiky súdržnosti.
Politika súdržnosti je realizovaná v regióne. Aj pre pojem „región“ môžeme nájsť rôzne
definície. Prostredníctvom zabezpečenia efektívneho a cieleného miestneho rozvoja by mal
byť docielený všestranný rozvoj na regionálnej úrovni, na úrovni členského štátu (na národnej
úrovni) a neskôr aj celého európskeho územia.
EÚ je známa ako jeden z najväčších donorov, ktorý sa stará o harmonický rozvoj celého
svojho územia. Aj s ohľadom na celkový vývoj, tak v členskej základni, ako
i v ekonomickom, hospodárskom raste a postavení vo svete, je potrebné podporovať
znižovanie disparít medzi regiónmi a štátmi a prispôsobovať smerovanie pomoci aktuálnosti
potrieb. Pre viaceré nové členské štáty, vrátane Slovenska, bol vstup do EÚ novým impulzom
na zdokonaľovanie, rast a rozvoj. Otázkami zostáva ako si štáty poradili s množstvom
financií, ktoré im EÚ vyčlenila a ako boli schopné implementovať politiku pomoci, politiku
súdržnosti tak, aby bola čo najefektívnejšia. V súvislosti s rozvojom a finančnou pomocou
nástrojov sledovanej politiky sa často stretávame najmä so sledovaním regionálneho rozvoja.
202
Na základe cieľov analyzovanej politiky môžeme konštatovať, že sa zameriava aj na sociálny
rozvoj.
Cieľ a metodika
Objektom analýzy tohto príspevku je Slovenská republika. V súvislosti so Slovenskou
republikou, ako členským štátom EÚ, zamerali sme sa na analýzu implementácie politiky
súdržnosti v jej podmienkach, keďže cieľom politiky je podpora hospodárskeho rastu
a zlepšenie kvality života ľudí. Solidarita predstavuje hlavný bod tejto politiky, keďže politika
sa zameriava na podporu menej rozvinutých regiónov. Zásadným aspektom je
prostredníctvom podpory regiónov znížiť rozdiely medzi regiónmi, mestami/obcami. Výskum
k príspevku bol vedený pomocou širokej škály vedeckých metód a postupov, ktoré sme zvolili
na základe zámerov jednotlivch častí. Dôraz bol kladený na zachovanie logickej nadväznosti
jednotlicých častí.
Prvá časť príspevku je zameraná na poskytnutie základných definícií. Pri jej spracovaní sme
využili základené metódy, ako analýza a syntéza. Prvá časť príspevku je spracovaná na
základe analýzy vedeckých publikácií, článkov a príspevkov rôznych autorov, vyberáme
najmä (Rentková, K. (2012), Pawera, R. et all. (2013), Komorník, J. – Majerčáková, D.
(2015), Šlahor, Ľ. -. Majerčáková, D. - Barteková, M. (2016), Roštárová, M. – Janać, J.
(2014)). V druhej časti sme na spracovanie štatistických údajov využili najmä sekundárnu
analýzu, rovnako aj metódu kauzálnej analýzy. Na vyvodenie záverov, vyplývajúcich
z údajov a informácií obsiahnutých v jednotlivých častiach príspevku, boli využité metódy
indukcie a dedukcie.
Definovanie kľúčových pojmov
Pojem politika súdržnosti patrí medzi kľúčové pojmy tohto príspevku. V rámci odbornej
verejnosti existujú mnohé dohady, prípadne nejasnosti v oblasti zadefinovania a korektného
používania spomenutého pojmu. Zadefinovanie pojmov je kľúčové, pretože pojem politika
súdržnosti je často zamieňaný s inými pojmami ako regionálna, štrukturálna, či kohézna
politika, ktoré v istom zmysle tvoria jej podstatu, preto považujeme za potrebné uvedené
terminologické nejasnosti vysvetliť a sformulovať samotnú definíciu pojmu politika
súdržnosti. Podstatné je zadefinovanie súvisiacej terminológie a objasnenie zamerania
politiky súdržnosti, preskúmanie definície pojmov zamieňaných s politikou súdržnosti,
pričom je dôležité zistiť, ako ich definujú jednotliví autori.
203
Pravdepodobne najpresnejšiu definíciu regionálnej politiky poskytuje Výrostová (2010). Jej
pojmové vymedzenie vychádza z definícií viacerých autorov. Odvoláva sa na definície
uvedené v publikáciách autorov Roger (1962), Wokoun (2003), či na publikáciu od Maiera
a Tödtlinga (1998). Na základe uvedených autorov zadefinovala regionálnu politiku ako
„súbor cieľov, nástrojov a činností na zlepšenie priestorového usporiadania ekonomických
činností, na znižovanie regionálnych disparít a zabezpečenie ekonomického, sociálneho
a územného rozvoja regiónov. Regionálna politika je uskutočňovaná v úzkej súčinnosti
s ostatnými politikami, ktoré majú priestorové dopady – k nim patria odvetvové politiky
(napr. priemyselná, poľnohospodárska, dopravná), ale aj sociálna, bytová, fiškálna,
ekologická politika a pod.“ V kontexte uvedených definícií predstavuje regionálna politika
nástroj na vyrovnávanie regionálnych disparít, ktoré vznikajú spontánne, na základe
nerovnomerného rozvoja územia pôsobením rôznych ekonomických a sociálnych aktivít. Je
realizovaná na úrovni regiónov, teda určených teritoriálnych jednotiek štátov a pôsobí súčinne
spolu s inými odvetvovými politikami. Pôsobenie sa vykonáva prostredníctvom finančných
nástrojov.
Štrukturálna politika je nástrojom hospodárskej a sociálnej súdržnosti EÚ. Základy
štrukturálnej politiky boli položené v roku 1988. Najväčší vplyv na úpravu regionálnej
politiky do podoby štrukturálnej politiky malo prijatie Delorosovho balíku I, v roku 1988.
Podľa prijatého Delorosovho balíka I boli tri samostatné politiky zintegrované pod jednu, a to
štrukturálnu politiku. Nastala tak integrácia časti regionálnej politiky s časťou sociálnej
politiky a poľnohospodárskej, tzv. agrárnej politiky EÚ (Fiala, P., Pitrová, M., 2009).
K rozvoju regiónov slúžila aj kohézna politika, a to pôsobením vlastného finančného nástroja,
Kohézneho fondu. Kohézny znamená súdržný, čo spôsobuje v slovenskom jazyku problém
zamieňania kohéznej politiky s politikou súdržnosti. Dopomáhajú tomu aj preklady
anglického slova cohesion alebo francúzskeho pojmu la cohésion. Kohéznu politiku
pôsobiacu prostredníctvom KF nie je možné zamieňať s politikou súdržnosti, ktorej pôsobenie
na rozvoj regiónov je iné, než pôsobenie kohéznej politiky, aj keď postupom času
a v dôsledku vývoja politiky samotnej, tzn. jej cieľov, zamerania, jej nástrojov; došlo
k začleneniu pôsobenia KF pod politiku súdržnosti.
Rovnako, vplyvom vývoja politiky, najmä rozšírením teritoriálneho pôsobenia, aj mimo
regióny EÚ, vznikla politika solidarity. „Hlavným účelom politiky solidarity je podpora
zavŕšenia vytvárania jednotného trhu a náprava akejkoľvek nerovnováhy pomocou
204
štrukturálnych opatrení na pomoc regiónom, ktoré zaostávajú, alebo priemyselným
odvetviam, ktoré čelia ťažkostiam. Únia musí zohrávať svoju úlohu aj pri reštrukturalizácii
hospodárskych odvetví, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené rýchlo rastúcou medzinárodnou
konkurenciou.“ (Fontaine, P., 2007)
Politika súdržnosti, ktorá pôsobí v súčasnej dobe, v sebe zahŕňa podstatu politiky solidarity,
ktorej hlavné zásady a ciele vychádzajú zo štrukturálnej politiky a taktiež samotnú kohéznu
politiku. V Lisabonskej zmluve je definovaná ako politika hospodárskej, sociálnej a územnej
súdržnosti a solidarita medzi štátmi. Rozdiel je v zadefinovaní politiky solidarity a politiky
súdržnosti, je v rozšírení jej zámeru o územnú súdržnosť. Pod pojmom politika súdržnosti
teda rozumieme jeden z najdôležitejších nástrojov ekonomického a sociálneho rozvoja
územia, ktorý pôsobí prostredníctvom štrukturálnej, regionálnej a sociálnej politiky,
zameraných na vyrovnávanie vzniknutých ekonomických a sociálnych disparít v rámci
regiónov EÚ. „Ekonomická výkonnosť regiónov však nie je cieľom samým o sebe, ale
predovšetkým predpokladom pre tvorbu pracovných príležitostí a zabezpečenia životnej
úrovne obyvateľov.“ (Pawera, R. et all, 2013) Z toho dôvodu je podstatné sa zamerať aj na
sociálny rozvoj, ktorý má byť zabezpečený, či skôr sledovaný pomocou zlepšovania
sociálnych indikátorov, skvalitňovaním možností uplatnenia sa na trhu práce a sociálnym
začlenením (inklúziou).
Analýza vybraných indikátorov na úrovni nuts 3
Pre účely sledovania efektívnej implementácie politiky súdržnosti, je región zadefinovaný
podľa platnej kategorizácie územných štatistických jednotiek, ktorú zaviedol Štatistický úrad
Európskej únie (ďalej len „Eurostat“) a označuje sa NUTS. V rámci EÚ sa pristúpilo ku
kategorizácii regiónov na NUTS od roku 1988, pričom za základný ukazovateľ disparít bol
stanovený HDP na obyvateľa, vďaka čomu sa začala merať dynamika rozvoja regiónov.
Politika súdržnosti je implementovaná podľa vopred zadefinovaných cieľov a pomocou
vyčlenených fiančných prostriedkov, ktoré sú využívané prostredníctvom stanovených
štrukturálnych nástrojov, teda fondov. Programovým obdobím, na ktoré sme v tomto
príspevku zamerali, je programové obdobie 2007-2013. V uvedenom programovom období
bola politika súdržnosti realizované pomocou 3 prijatých cieľov, a to:
1.cieľ politiky súdržnosti, Konvergencia, ktorý bol financovaný z Európskeho sociálneho
fondu (ESF), z KF a z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Prerozdelenie
štrukturálnych fondov a KF jednotlivým členským štátom sa uskutočňovalo na základe
205
prijatých sekundárnych právnych aktov. V Nariadenií Rady (ES) č. 1083/2006 boli uvedené
kritériá prerozdelenia pre cieľ 1, pričom základom pre prerozdelenie bolo spočítanie
pridelených prostriedkov jednotlivým regiónom na základe tzv. regionálnej prosperity
(rHDP/obyv. v PPS), národnej prosperity (HND/obyv. v PPS) a miery nezamestnanosti.
Príspevky z KF boli rozdeľované na základe kritérií ako počet obyvateľov, rozloha, národná
prosperita (HND/ obyv. v PPS). Hlavné činnosti boli zamerané na urýchlenie konvergencie
najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov, zlepšovanie podmienok rastu
a zamestnanosti. Aktivity boli smerované na výskum, inovácie a aktualizácie zručností,
podporu znalostného hospodárstva, rozvoj ľudského kapitálu prostredníctvom cieleného
vzdelávania a odbornej prípravy, ako i prípravy, prispôsobenia prostredia a podporou malých
a stredných podnikov. Oprávnenými regiónmi na čerpanie prostriedkov z tohto cieľa boli tie,
na úrovni NUTS 2, v ktorých HDP na obyvateľa nedosahovalo ani 75% priemernej výšky
HDP v EÚ a členské štáty, ktoré boli spôsobilé pre KF, na základe národného kritéria (HND
menej ako 90 % priemeru EÚ).
2. cieľ politiky súdržnosti, Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť bol
financovaný prostredníctvom EFRR a ESF. Na určenie pomeru prerozdelenia finančných
prostriedkov sa vychádzalo podľa metodiky prijatej v Prílohe II – Nariadenia Rady (ES) č.
1083/2006. Základnými kritériami boli počet obyvateľov, miera nezamestnanosti
a zamestnanosti, hustota zaľudnenia, či regionálna prosperita. Finančné prostriedky sa
využívali vo sfére znižovania rizika chudoby a podpory aktívnej politiky trhu práce, ale
aj podpory úlohy sociálneho hospodárstva, či vytvárania kvalitných pracovných miest, na
podporu inovácií a prínosom boli aj pre rozvoj vidieckych oblastí. Oprávnenými regiónmi, na
čerpanie finančných prostriedkov, boli tie regióny EÚ, ktoré neboli oprávnenými regiónmi
podľa kritérií cieľa Konvergencia a nespadali ani pod oblasť degresívneho prechodného
systému (phasing-out). Jednalo sa o regióny s HDP na obyvateľa nad 75% priemerného HDP
EÚ. Išlo vlastne o regióny, ktoré neboli spôsobilé pre cieľ Konvergencia alebo jeho
prechodnú podporu.
3. cieľ politiky súdržnosti, Európska územná spolupráca bol financovaný prostredníctvom
EFRR. Európska územná spolupráca predstavovalo doplnok k predchádzajúcim cieľom,
pretože oprávnenými územiami boli územia spadajúce pod cieľ Konvergencia, aj cieľ
Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť. Je to cieľ, ktorý plynulo nadväzoval na
iniciatívu INTERREG. Jeho úlohou bolo podporovať harmonický a vyvážený rozvoj
mestských, vidieckych a pobrežných oblastí, rozvoj hospodárskych vzťahov a vznik malých
206
a stredných podnikov. Cieľ sa vykonával v troch úrovniach, a to cezhraničnej, nadnárodnej
a medziregionálnej.
Analýzou zamerania jednotlivých cieľov politiky súdržnosti, implementovanej v EÚ
v programovom období 2007-2013 môžeme konštatovať, že ciele pokrývali problematické
oblasti rozvoja. Politikou súdržnosti sa vyvíjali aktivity smerujúce na riešenie všetkých typov
disparít, tzn. ekonomických, sociálnych, územných. V tomto smere boli podporované najmä
aktivity, ktoré vytvárali synergické efekty. Napríklad, výstavba diaľnic so sebou prinášala
synergické efekty v podobe zvýšenia zamestnanosti a produktivity regiónu, a to už počas jej
výstavby. Aby mohli byť merané a vykazované dopady pôsobenia politiky na regióny, bolo
potrebné určiť vybrané ukazovatele rozvoja regiónov. Na meranie ekonomických disparít
používame ukazovatele úrovne rozvoja regiónov ako regionálny hrubý domáci produkt
(rHDP), rHDP na obyvateľa, rHDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS), regionálny
disponibilný dôchodok a iné. Ide o o štatistické ukazovatele, ktoré sú dostupné vo všetkých
členských štátoch EÚ, ako aj pre kandidátske krajiny a ich hodnoty sa vykazujú pre úrovne
NUTS.
Tabuľka 1: Vybrané socio-ekonomické ukazovatele vyšších územných celkov Slovenska
rHDP v mil. EUR
v bežných cenách
rHDP v mil. EUR
na obyvateľa
v bežných cenách
Porovnanie HDP
v regiónoch SR
Podiel na SR %
Región 2010 2014 2010 2014 2010 2014
Bratislavský VÚC 18940 21075 30270 33896 27,78 27,89
Trnavský VÚC 7673 8638 11534 13109 11,64 11,43
Trenčiansky VÚC 6650 7179 13646 15477 9,77 9,50
Nitriansky VÚC 7203 8248 10206 12027 10,79 10,91
Žilinský VÚC 7530 8340 10790 12080 11,39 11,04
Banskobystrický VÚC 5944 6536 9108 9963 8,89 8,65
Prešovský VÚC 5773 6854 8470 9628 8,42 9,08
Košický VÚC 7673 8691 9849 10930 11,33 11,50
Spolu /SR 67386 75561 12410 13945 100,00 100,00
Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Štatistický úrad Slovenskej republiky. Štatistická ročenka regiónov Slovenska
2015. [online].
Podobne ako pri meraní ekonomických disparít, aj pri meraní sociálnych disparít môžeme
použiť viacero ukazovateľov, pričom za najzákladnejšie považujeme štatistické ukazovatele
trhu práce. Patrí sem regionálna miera nezamestnanosti a miera zamestnanosti, štruktúra
zamestnanosti, disponibilný príjem, priemerná mesačná mzda, ale aj životné podmienky, či
demografické trendy.
207
V nasledujúcej časti príspevku sú v tabuľkách zobrazené štatistické dáta vybraných socio-
ekonomických ukazovateľov za roky 2010 a 2014 pre jednotlivé vyššie územné celky (ďalej
len „VÚC“) na Slovensku.
Tabuľka 2: Vybrané socio-ekonomické ukazovatele vyšších územných celkov Slovenska
Miera
nezamestnano
sti v %
Počet
uchádzačov
o zamestnanie
Výška priemernej nominálnej
mesačnej mzdy v EUR
Región 2011 2014 2011 2014 2012 2014 2012
R/SR
(%)
2014
R/SR
(%) Bratislavský VÚC 6,1 6,0 19417 21600 1159 1286 131,5 134.4
TrnavskýVÚC 12,0 12,4 29086 26034 831 892 94,3 93,2
Trenčiansky VÚC 10,2 8,6 33203 31766 797 863 90,4 90,1
Nitriansky VÚC 15,4 11,9 50344 44060 783 829 88,8 86,6
Žilinský VÚC 14,5 13,6 42637 40782 830 875 94,2 91,4
Banskobystrický
VÚC
18,6 18,3 68064 63791 783 837 88,8 87,5
Prešovský VÚC 18,6 17,5 81880 78527 715 767 81,2 80,1
Košický VÚC 18,3 15,6 75169 67194 851 908 96,6 94,9
Spolu /SR 14,4 13,2 399800 373754 881 957 Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Štatistický úrad Slovenskej republiky. Štatistická ročenka regiónov Slovenska
2015. [online].
Výsledky a diskusia
Na základe zobrazených socio-ekonomických údajov v Tabuľke 1 a Tabuľke 2 môžeme
pozorovať existenciu markantných rozdielov medzi jednotlivými regiónmi Slovenska, najmä
medzi Bratislavským VÚC a ostatnými VÚC. rHDP sa v priebehu 15 rokov na Slovensku
takmer zdvojnásobil, avšak jednotlivé VÚC k tomuto rastu prispeli rozdielnou mierou.
Najväčší nárast zaznamenal rHDP v Bratislavskom VÚC. Rovnako je to aj v prípade
nezamestnanosti. Bratislavký VÚC dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti,
pričom najvyššia miera je sústredená na Strednom a Východnom Slovensku (podľa
klasifikácie NUTS2). Využívajúc klasifikáciu NUTS 3, ide o Banskobystrický VÚC
a Prešovský VÚC. Za sledované obdobie môžeme konštatovať, že v Nitrianskom VÚC bola
pozorovaná premenlivá situácia, pretože v roku 2011 počet nezamestnaných klesol,
v porovnaní s rokom 2010, opäť však narástol v roku 2012 a rovnako aj v roku 2014. Úroveň
regiónu ovplyvňuje aj mzda zamestnancov, či počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie.
Za sledované obdobie vzrástla nominálna mesačná mzda vo všetkých VÚC, avšak rozdiely
medzi Bratislavským a Prešovským VÚC zostávajú stále veľmi vysoké. Dokonca, v rokoch
208
2012 a 2014 boli vo všetkých regiónoch, s výnimkou Bratislavského VÚC, mesašné mzdy
nižšie než celoslovenský priemer.
Záver
Základnou úlohou štrukturálnych fondov, či Kohézneho fondu, politiky súdržnosti,
všeobecne, je vyrovnávať disparity medzi regiónmi, a to ekonomické, sociálne, či územné.
Programové zameranie pomoci je definované na 7 ročné obdobie, pričom jeho zmena sa
prispôsobuje aktuálnym problémom a potrebám. Na Slovensku sme mali možnosť naplno
využívať pomoc v celom programovom období 2007-2013. Poukázali sme na dôležitosť
pomoci, dôležitosť implementácie politiky v rámci Slovenska, pretože existencia sociálnej
nerovnosti, ale aj regionálnej nerovnosti je dokázateľná. Pomocou efektívneho využívania
fondov, realizácie projekt a správne nastavených operačných programov je možné znižovať
rozdiely a zabezpečiť regionálny a sociálny rozvoj. Otázne však zostáva, či sú fondy
využívané efektívne a či je úspešnosť realizácie, ale najmä udržateľnosti projektov vysoká.
Referencie
FIALA, P. a PITROVÁ, M. 2010. Evropská unie. Brno, Centrum pro studium demokracie
a kultury (CDK), 2010. 803 s. ISBN 978-80-7325-223-6
FONTAINE, P. 2006. Európa v 12 lekciách. Luxemburg, Úrad pre vydávane úradných
publikácií Európskych spoločenstiev, 2006. 62 s. ISBN 92-79-02879-0
KOMORNÍK, J. a MAJERČÁKOVÁ, D. 2015. Úvod do finančného manažmentu. Bratislava,
Kartprint, 2015. ISBN 978-80-89553-35-8
LIPKOVÁ, Ľ. a kol. 2011. Európska únia. 1. vydanie, Bratislava, Sprint dva, 2011. ISBN
978-80-89393-33-6
LIPKOVÁ, Ľ. a kol. 2006. Regionálna politika Európskej únie a perspektívy účasti
Slovenskej republiky na jej realizácii. Bratislava, Fakulta medzinárodných vzťahov,
Ekonomická univerzita v Bratislave, 2006. 270 s. ISBN 978-80-225-2322-6
PAWERA, R. a kol. 2013. Regionálna politika a politika súdržnosti Európskej únie a jej
vplyv na Slovensku. Bratislava. Univerzita Komenského, 2013. ISBN 978-80-223-3549-2
PAWERA, R. a STACHOVÁ, P. 2011. Dopady prítomnosti diskriminácie na slovenskom
trhu práce na rozvoj regiónov. Zimný seminár regionálnej vedy. - Bratislava : Spoločnosť
pre regionálnu vedu a politiku, 2011. nestr. ISBN 978-80-225-3196-2.
PAWERA, R. 2007. The factors of the labour market in the Slovak Republic. Increasing
competitiveness or regional, national and international markets development. New
challenges [CD-ROM]. Ostrava : VŠB TU, 2007. ISBN 978-80-248-1457-5.
209
RENTKOVÁ, K. 2012. Európska politika súdržnosti aplikovaná na rozvoj regiónov a obcí
Slovenskej republiky. (Dizertačná práca). Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta
managememtu, 2012.
VÝROSTOVÁ, E. 2010. Regionálna ekonomika a rozvoj. 1. Vydanie. Bratislava, IURA
Edition, spol. s r.o., 2010. 352 s. ISBN 978-80-8078-361-7
RENTKOVÁ, K., ROŠTÁROVÁ, M. a MAZANOVSKÝ, M. 2016. The Analysis of
Regional Disparities in the Slovak Republic. Proceedings of 28th International Business
Information Management Association (IBIMA), Norristown, PA: IBIMA, 2016, 2014-
2025, ISBN 978-0-9860419-8-3.
ROŠTÁROVÁ, M. a JANAĆ, J. 2014. Analýza podnikateľského prostredia v Srbsku. In:
Horizonty podnikateľského prostredia. Bratislava, Univerzita Komenského v Bratislave.
2014. 184-190, ISBN 978-80-223-3767-0
ŠLAHOR, Ľ., MAJERČÁKOVÁ, D. a BARTEKOVÁ, M. 2015. Implications of
Low/Negative interest rates for banks asset and liability management - An
example’. Proceedings of 13th International scientific conference European financial
systems 2015. 721-727, ISBN 978-80-210-8308-0
ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. 2015. Štatistická ročenka regiónov Slovenska 2015. [online].
2015. [cit. 15.12.2016]. Dostupné na
internete:http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4
Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11.júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné
ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde
a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999.
Zákon NRSR č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, zo dňa 4.novembra 2008,
v znení neskorších predpisov. Zbierka zákonov Slovenskej republiky, čiastka 193/2008.
210
Existujúce ukazovatele udržateľného ekonomického rastu
Existing Measures Of The Sustainable Economic Growth
Paulína Stachová 126
Abstrakt
Príspevok predstavuje ukazovatele, ktoré sú schopné merať udržateľnosť ekonomického rozvoja,
nielen merajúc ekonomické výsledky, ale aj sociálne a environmentálne aspekty aktuálneho vývoja.
Najčastejšie používaný hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu sa ukazuje ako pomerne nedostačujúci
ukazovateľ, z pohľadu merania kvality života, udržateľnosti životného štýlu, rovnosti v spoločnosti a
pod. Príspevok približuje čoraz viac využívané indikátory Index ľudského rozvoja (HDI) a Index
šťastnej planéty (Happy Planet Index), zameriavajúc sa na porovnanie dosahovaných hodnôt
Francúzska a Slovenskej republiky v týchto indikátoroch, v porovnaní s krajinami, ktoré dosahujú
najlepšie výsledky. Podrobnejšou analýzou dosiahnutých výsledkov pre obe krajiny, vzniká priestor na
poukázanie oblastí, v ktorých majú krajiny najväčšie rezervy. V závere príspevok načrtáva koncept
zdieľanej ekonomiky, ako alternatívy k aktuálnemu ekonomickému nastaveniu krajín.
Kľúčové slová: udržateľný ekonomický rast, hrubý domáci produkt na hlavu, Index ľudského rozvoja
(HDI), Index šťastnej planéty (HPI)
Abstract
Paper describes the indicators, which are able to measure sustainability of economic development, not
just looking at economic results, but also social and environmental aspects of the present development.
The mostly used Gross Domestic Product (GDP) per capita seems to have a lot of reserves from the
point of view of measuring the quality of life, sustainability of the life-style, equality within the
society etc. Paper presents more and more used indicators as Human Development Index (HDI) and
Happy Planet Index (HPI), focusing on the comparison of France and Slovakia in the ranking of those
indicators compared to the countries with the best results in both indicators. By the more detailed
analysis of the indicator values for both countries, it is possible to point out in which areas have
countries the biggest reserves. At the end the paper explains the concept of sharing economy, as an
alternative to the present economic orientation of countries.
126 Fakulta managementu, Univerzita Komenského v Bratislave, Odbojárov 10, Bratislava – Email :
211
Keywords: sustainable economic growth, Gross domestic product per capita, Human Development
Index (HDI), Happy Planet Index (HPI)
JEL klasifikácia: F63
Úvod
Svet, v ktorom žijeme, je čoraz viac globálny, prepojený, krajiny sú na sebe hospodársky
závislejšie ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu, že krajiny prechádzajú obdobím
ekonomického rastu, posledných 200 rokov vytvorilo medzi krajinami priepastné rozdiely,
pričom sa zdá, že bohaté rozvinuté krajiny bohatnú na úkor chudobných rozvojových krajín.
Z pohľadu dosiahnutej životnej úrovne bohaté krajiny výrazne prevyšujú krajiny rozvojové.
S rastúcim bohatstvom súvisí aj úroveň sociálnej infraštruktúry v krajinách. Na druhej strane
sa však ukazuje, že rast blahobytu vykazovaného cez ekonomické premenné (napr. HDP na
hlavu), ide na úkor ochrany životného prostredia, resp. že vyšší životný štandard za sebou
zanecháva výraznejšiu ekologickú stopu. Z mnohých štúdií je zrejmé, že rozvinuté
ekonomiky vyčerpávajú dostupné zdroje nad rámec toho čo majú k dispozícii. To vedie
odborníkov z rôznych oblastí v uvažovaniu o tom, či je takéto ekonomické smerovanie
udržateľné a ak nie, aké alternatívy k nemu existujú.
V príspevku sa snažíme predstaviť túto problematiku z pohľadu porovnania troch
používaných indikátorov: Hrubý domáci produkt na hlavu, Index ľudského rozvoja a Index
šťastnej planéty. Vzhľadom na charakter bilaterálneho fóra, porovnávame dosiahnuté hodnoty
indikátorov pre Francúzsko, Slovenskú republiku a krajinu, ktorá v danom indikátore
dosahuje najlepšie výsledky.
Cieľ a metodika
Cieľom príspevku je porovnať tri využívané ukazovatele dosahovanej úrovne blahobytu,
predstavujúc ich metodiku výpočtu. Hrubý domáci produkt na hlavu prihliada len na hodnotu
vyprodukovaných statkov a služieb, pokúša sa takýmto spôsobom merať bohatstvo, avšak
neprihliada na jeho rozvrstvenie v spoločnosti, ani na produkčné zameranie krajiny (napr.
zbrojársky priemysel v danom roku prispieva k HDP podobne ako výstavba diaľnice, či
nemocnice). Index ľudského rozvoja popri dosiahnutej úrovni ekonomického rozvoja,
prihliada aj na vzdelanostnú úroveň a zdravotné zaezpečenie v spoločnosti. Index šťastnej
212
planéty, popri dĺžke života a vnímanom blahobyte, skúma aj rozsah ekologickej stopy, ktorý
životný štandard v tej, ktorej krajine so sebou obnáša.
Komparácia výsledkov v jednotlivých ukazovateľoch pre jednotlivé krajiny (Francúzsko,
Slovenskú republiku a krajinu, ktorá dosahuje v danom indikátore najplepšie výsledky) nás
doviedla do analýzy rozdielov medzi krajinami a syntézy našich zistení poukazujúc na oblasti,
v ktorých majú jednotlivé krajiny rezervy.
Výsledky a diskusia
Pri porovnávaní dosiahnutej úrovne rozvoja medzi rôznymi krajinami sa najčastejšie používa
hrubý domáci produkt na obyvateľa (niekedy hrubý domáci produkt na hlavu, z angl. Gross
domestic product per capita). Tento makroekonomický ukazovateľ je ľahko dostupný
(používajú ho medzinárodné organizácie ako OECD, Skupina Svetovej banky, či Európska
únia), napriek tomu, že jeho výpovedná schopnosť z pohľadu dosiahnutej úrovne rozvoja je
už dlhšie obdobie prekonaná inými ukazovateľmi. Hrubý domáci produkt (ďalej aj HDP)
poukazuje na hodnotu množstva vyprodukovaných statkov a služieb v istej ekonomike za
určite časové obdobie, najčastejšie jeden rok, výrobnými faktormi na území danej krajiny.
Vzhľadom na rozšírenie globalizačných tendencií je zrejmé, že porovnávať hodnotu
vyprodukovanú na území daných krajín, bez ohľadu na pôvod výrobných faktorov nie je
celkom korektné. Do popredia medzinárodných porovnaní sa tak dostáva tzv. hrubý národný
produkt (ďalej aj HNP), ktorý prihliada na hodnotu statkov a služieb vyrobených národnými
výrobnými faktormi, bez ohľadu na krajinu, v ktorej tieto pôsobia. Väčšiu výpovednú
hodnotu z pohľadu životnej úrovne medzi krajinami majú oba tieto ukazovatele premietnuté
na jedného obyvateľa. Po predelení HDP, či HNP počtom obyvateľov, dostávame hodnotu
celkového bohatstva pripadajúceho na jedného obyvateľa. Tabuľka 1 približuje vývoj
ukazovateľa HDP na obyvateľa pre Francúzsko, Slovensko a Luxembursko, ktoré dlhodobo
dosahuje najvyššiu hodnotu HDP na obyvateľa. Všetky tri štáty patria medzi rozvinuté
ekonomiky, sú členmi významných medzinárodných organizácií a z pohľadu dosiahnutého
HDP na hlavu patria, na základe delenia Skupiny Svetovej banky, medzi krajiny s vysokým
príjmom. Napriek tomu, sú medzi ekonomikami značné rozdiely. Menšie sú z pohľadu
porovania HNP na obyvateľa, pre ktorý sú dáta obsiahnuté v tabuľke 2. Zdá sa, že hrubý
národný produkt je presnejší ukazovateľ z pohľadu porovnávania dosiahnutej úrovne
bohatstva medzi krajinami. Skupina Svetovej banky začala preferovať delenie krajín do
príjmových skupín práve na základe dosiahnutej úrovne HNP na obyvateľa.
213
Tabuľka 1: HDP na hlavu, vyjadrené v parite kúpnej sily (USD)
Krajina/Rok 1990 2000 2010 2015
Luxembursko 51 148.7 74 067.8 85 398.8 87 816.2
Francúzsko 28 883,5 33 990,6 35 920,9 36 789,1
Slovensko (1992) 11 363,0 15 215,2 24 410,4 27 616,8 Zdroj: vlastné spracovanie podľa OECD.Stat. 2016. Level of GDP per capita and productivity. [cit. 27.12.2016].
Dostupné na internete: https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=PDB_LV.
Tabuľka 2: HNP na hlavu, vyjadrené v parite kúpnej sily (USD)
Krajina/Rok 1990 2000 2010 2015
Luxembursko 27920 45250 62930 70750
Francúzsko 17580 26460 36620 40270
Slovensko 11100 24030 28630
Zdroj: vlastné spracovanie podľa The World Bank. 2016. GNI per capita, PPP (current international $). [cit.
27.12.2016]. Dostupné na internete: http://data.worldbank.org/indicator/NY.GNP.PCAP.PP.CD.
Hrubý domáci produkt, akokoľvek je bežne používaný, v sebe nezahŕňa informácie
o rozdelení bohastva v spoločnosti sledovanej krajiny, nehovorí o rovnomernosti, či
nerovnomernosti rozdeľovania príjmov v spoločnosti, o prítomnosti chudoby, ale ani o tom,
aké statky sú súčasťou HDP. Nevieme, či HDP narástol vďaka podpore armády a zbrojeniu,
alebo výstavbe sociálnej infraštruktúry a podpore dopytu cez podporu podnikateľského
prostredia a pod. Rovnako HDP ani HNP samé o sebe nehovoria o tom, či ekonomické
smerovanie sledovanej ekonomiky je udržateľné, alebo nie. Udržateľnosť v sebe jednoznačne
zahŕňa potrebu sledovať iné aspekty ekonomického smerovania.
Ucelená definícia konceptu trvalo udržateľného rozvoja bola po prvýkrát zadefinovaná
v správe Valného zhromaždenia OSN z roku 1987 „Naša spoločná budúcnosť“. Podľa tejto
správy ide o rozvoj, ktorý umožňuje napĺňať potreby súčasných generácií bez toho, aby
ohrozoval budúce generácie v napĺňaní svojich vlastných potrieb.127 Trvalo udržateľný rozvoj
je možné dosiahnuť len synergiou v oblasti ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Preto
ani ako ukazovateľ udržateľného rozvoja HDP, či HNP na hlavu nepostačuje.
V posledných rokoch sa v súvislosti s tendenčnými zmenami smerovania ekonomík začali
objavovať alternatívne ukazovatele, ktoré popri mapovaní dosiahnutnej ekonomickej úrovne,
porovnávajú aj sociálne smerovanie spoločností (napr. cez zabezpečenie systému
zdravotníctva, prístup k vzdelávaniu a pod.) a environmentálne dopady tohto smerovania
(napr. mapujúc ekologickú stopu, ktorú životný štandard v tej, ktorej ekonomike zanecháva).
127 Úrad vlády SR. 2011. Trvalo udržateľný rozvoj. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete: <http://www.tur.vlada.gov.sk/>.
214
Najznámejším z tejto skupiny ukazovateľov je Index ľudského rozvoja (angl. Human
Development Index – HDI), ktorý bol vytvorený v roku 1990 Programom OSN pre rozvoj
(UNDP). Index ľudského rozvoja meria vyspelosť jednotlivých ekonomík kombináciou troch
indikátorov: kvalita života (meraná očakávanou dĺžkou života pri narodení), vzdelanostná
úroveň (kombinácia miery gramotnosti obyvateľstva a miery zápisov na prvý, druhý a tretí
stupeň vzdelávania) a hmotná životná úroveň (meraná cez HDP na hlavu vyjadrené ako PPP v
USD). UNDP stanovuje každoročne minimálnu a maximálnu hodnotu pre každý z troch
indikátorov a následne dopočítava hodnotu každého indikátora pre danú krajinu, z intervalu
<0, 1>. Na záver sa vypočíta finálna hodnota HDI, ktorá má tiež hodnotu z intervalu od 0 do
1, pričom 1 predstavuje najvyššiu možnú úroveň ľudského rozvoja.128
Tabuľka 3 približuje vývoj HDI pre Francúzsko, Slovensko a Nórsko (dlhodobo na prvých
priečkach v dosiahnutej úrovni ľudského rozvoja). Všetky tieto krajiny patria do skupiny tzv.
krajín s veľmi vysokým stupňom ľudského rozvoja. Slovensko, rovnako aj Francúzsko má
v niektorých oblastiach zabezpečenia ľudského rozvoja rezervy, naproti tomu sú aj oblasti,
v ktorých obe krajiny dosahujú lepšie výsledky ako Nórsko. Tabuľka 4 uvádza výsledky z
ekonomického, sociálneho, ale aj enviromentálneho smerovania.
Tabuľka 3: Index ľudského rozvoja (HDI)
Krajina/Rok Poradie (2014) 1990 2000 2010 2014
Nórsko 1 0,849 0,917 0,940 0,944
Francúzsko 22 0,779 0,848 0,881 0,888
Slovensko 35 0,738 0,763 0,827 0,844 Zdroj: vlastné spracovanie podľa UNDP. 2015. Human Development Reports - Human Development Index and
its components. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete: http://hdr.undp.org/en/composite/HDI.
Z údajov v tabuľke je zrejmé, že všetky tri krajiny dosahujú dobré výsledky z pohľadu hodnôt
pre index rodového rozvoja. Slovensko dokonca má najlepší výsledok, čomu vďačí za
pomerne rovnomerné zastúpenie mužov a žien v ukončení vzdelávania na jednotlivých
stupňoch, pričom takmer celá populácia má dosiahnuté aspoň sekundárne vzdelanie (ženy
99,1%, muži 99,5%). Z pohľadu priemernej dĺžky vzdelávania, ako aj v zapojení žien do trhu
práce však SR dlhodobo zaostáva
Z tabuľky 4 je zrejmé, že vyšší životný štandard ide ruka v ruke s vačšími nárokmi na životné
prostredie. Tento vzťah neplatí priamoúmerne, keď napríklad Slovensko vykazuje vyššie
128 STACHOVÁ, P. – PAŠKRTOVÁ, L. 2015. Medzinárdné ekonomické vzťahy. Bratislava: Univerzita Komenského
v Bratislave. s. 180-181.
215
emisie oxidu uhličitého ako Francúzsko, napriek nižšej ekonomickej výkonnosti, avšak obe
krajiny majú nižšie emisie ako Nórsko, ktoré dlhodobo z pohľadu rôznych štatistík sa javí ako
krajina s najvyšším životným štandardom. Z detailnejšieho pohľadu na jednotlivé ukazovatele
udržateľného rozvoja je zrejmé, že Slovensko má rezervy z pohľadu využívania fosílnych
palív v porovnaní s oboviteľnými zdrojmi energie. Najlepšie výsledky dosahuje Francúzsko
(52,4% ponuky primárnej energie je z obnoviteľných zdrojov, v Nórsku je to 47,8%, na
Slovensku len 32,3%).
Tabuľka 4: Jednotlivé zložky vstupujúce do Indexu ľudského rozvoja (HDI), 2014
Nórsko Francúzsko Slovensko Očakávaná dĺžka života pri narodení 81,6 82,2 76,3 Očakávaná dĺžka školskej dochádzky 17,6 16 15,1 HNP na hlavu (v PPP 2011, USD) 64,992.3 38,056.4 25,845.3 HDI prispôsobený o nerovnosť (IHDI) 0,893 0,811 0,791 Index rodového rozvoja (GDI) 0,996 0,987 0,999 Pomer pracujúcich k populácii (%) 62,6 50,1 51,1 Vlastníctvo mobilného telefónu (na 100 obyvateľov) 116,5 100,4 116,9 Emisie CO2 na hlavu (v tonách) 9,2 5,2 6,4 Zdroj: vlastné spracovanie podľa UNDP. 2015. Human Development Reports - International Human
Development Indicators. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete: http://hdr.undp.org/en/countries.
Z pohľadu ukazovateľov trhu práce dosahuje Francúzsko najnižší pomer pracujúcich
k populácii (51,1%), podobne aj z pohľadu pomeru pracovnej sily k populácii (55,9%).
Slovensko má dlhodobo problém s najvyššou mierou nezamestnanosti, najmä s dlhodobou
nezamestnanosťou a nezamestnanosťou mladých ľudí. Závažným sa ukazuje aj problém
s mladými ľuďmi, ktorí nie sú ani v procese vzdelávania, ani zamestnaní, ani sa
o zamestnanie neuchádzajú (tzv. NEET – Not in Employment, Education, Training), ktorých
je vo vekovej skupine 15-24 rokov na Slovensku až 13,7%. Medzi porovnávanými krajinami
má Slovensko najdlhší pracovný týždeň. Zároveň máme aktuálne najmenej ľudí
zamestnaných v sektore služieb (59,2% v roku 2012, v porovnaní so 74,9% vo Francúzsku
a 77,4% v Nórsku).129
Ukázalo sa, že samotný index ľudského rozvoja tiež nereflektuje všetky potrebné ukazovatele
aktuálneho ekonomického, sociálneho a environmentálneho smerovania. Medzičasom boli
preto vytvorené doplňujúce indexy: Index ľudského rozvoja zahŕňajúci nerovnosť (Inequality
Adjusted Humand Development Index -IHDI), Index rodového rozvoja (Gender Development
129 Podrobnejšie porovnanie krajín je spracované z dát dostupných na: UNDP. 2015. Human Development Reports -
International Human Development Indicators. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete: <http://hdr.undp.org/en/countries>.
216
Index – GDI), Index rodovej nerovnosti (Gender Inequality Index – GII), Multidimenzionálny
index chudoby (Multidimensional Poverty Index – MPI).
Iným typom indexu, ktorý hodnotí aj ekologické dopady nášho spôsobu života, je Index
šťastnej planéty (Happy Planet Index – HPI). Tento index meria udržateľný blahobyt, inak
povedané ako sa darí krajinám v dosahovaní dlhých, šťastných a udržateľných životov. Tento
index vytvorila Nadácia novej ekonómie (New Economic Foundation) pôsobiaca vo Veľkej
Británii. Index vychádza z dát iných štatistických databáz (napr. dáta pre očakávanú dĺžku
života vychádzajú z databázy OSN, žitý blahobyt, resp. vnímanie úrovne blahobytu
obyvateľmi, je založený na databáze Gallup World Poll, meranie ekologickej stopy využíva
dáta Global Footprint Network). Špeciálna metodika indexu dáva dokopy dáta pre očakávanú
dĺžku života, vnímaný blahobyt obyvateľmi krajiny, oba tieto čiastkové ukazovatele sú
upravené o nerovnosť v danej spoločnosti (vychádza z rozdielov v zozbieraných dátach),
následne je táto hodnota predelená hodnotou zanechávanej ekologickej stopy. Nie je celkom
prekvapivé, že štáty, ktoré nám v predošlých ukazovateľoch figurovali na prvých priečkach
z pohľadu Indexu šťastnej planéty rovnaké poradie nedosahujú (Nórsko je na 12. a
Luxembursko až na 139. priečke). Obe krajiny majú najväčší problém z pohľadu ekologickej
stopy, ktorú zanechávajú, v prípade Luxemburska je to až 15,8 svetových hektárov na hlavu
(svetová biokapacita je 1,73 hektára). Najpriaznivejšiu hodnotu Indexu šťastnej planéty
dosahuje Kostarika. Porovnanie s Francúzskom a Slovenskom ponúka Tabuľka 5.
Tabuľka 5: Index šťastnej planéty (HPI), 2016
Poradie Očakávaná
dĺžka života
(roky)
Blahobyt
(0-10)
Nerovnosť
dosahovaných
výsledkov
Ekologická
stopa HPI
Kostarika 1 79,1 7,3 15% 2,8 44,7
Francúzsko 44 88,1 6,6 9% 5,1 30,4
Slovensko 59 75,9 5,9 13% 4,1 28,2 Poznámky k jednotlivým ukazovateľom:
Očakávaná dĺžka života (Life Expectancy) – dobrá hodnota je viac ako 75 rokov
Blahobyt (Experienced Wellbeing) -dobrá hodnota je viac ako 6
Nerovnosť výsledkov (Inequality of Outcomes) – dobrá hodnota je menej ako 15%
Ekologická stopa (Ecological Footprint) – dobrá hodnota je menej ako 1,73 (= svetová biokapacita)
Zdroj: vlastné spracovanie podľa Happy Planet Index. Countries by Rank Order. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na
internete: http://happyplanetindex.org/about#how.
Kostarika sa javí ako svetový líder v ochrane životného prostredia. 99% elektriny pochádza
z obnoviteľných zdrojov a vláda má cieľ, aby do roku 2021 bola krajina neutrálna od uhlíka.
217
Ešte v roku 1949 zrušila Kostarika svoju armádu a zdroje určené na jej financovanie
presunula do vzdelávania, zdravotníctva a penzijného systému. Napriek tomu sa aj táto
ekonomika borí s problémami, neprogresívny systém zdaňovania prispieva k veľkej
nerovnosti v spoločnosti. Ani v environmentálnej otázke nie je krajina zatiaľ úplne
udržateľná.130
Francúzsko a Slovensko si však o viacerých oblastiach môžu od Kostariky brať príklad.
Slovensko má najväčšie rezervy vo vnímanom blahobyte jeho občanmi. Blahobyt ovplyvňuje
viaceo vecí, istotne sem možno zaradiť fungujúci systém vzdelávania zdravotníctva,
starostlivosť štátu o ľudí v dôchodkovom veku, ale aj zdravé podnikateľské prostredie
umožňujúce rozvoj kreatívnych myšlienok a pod. Francúzsko má najväčšie rezervy z pohľadu
zanechávanej ekologickej stopy. Zjednodušovanie dopravy (prostrednctvom častejšieho
využívania letecej dopravy), nárast objemu odpadov, nedstatočný systém recyklácie,
využívanie obnoviteľných zdrojov a pod. Sú všetko oblasti v ktorých rozvinuté krajiny
častokrát zaostávajú. Pohodlnejší život tak ide, akoby na úkor životného prostredia.
Záver
Udžateľný rast je koncept, o ktorom je medzinárodné prostredie presvedčené ako
o nevyhnutnosti v ďalšom smerovaní. V príspevku sme predstavili popri najčastejšie
používanom ukozovateli v medzinárodnom porovnávaní – hrubom domácom produkte na
hlavu, aj dva ukazovatele, ktoré vzbudzujú čoraz väčšiu pozornosť poukazujúc na to, že
blahobyt nie je merateľný len dosiahnutím nejakej úrovne HDP na hlavu. Naopak, blahobyt
v sebe obnáša vlastne vnímanie tých premenných, ktoré sú porovnávané len minimálne.
Predstavené indexy – Index ľudského rozvoja a Index šťastnej planéty – sa snažia vniesť do
medzinárodného porovnávania dosahovaného blahobytu väčšie svetlo. Oba pri tom poukazujú
na to, že dosiahnuté ekonomické výsledky hrajú vo vnímaní blahobytu a spokojnosti so
životom len malú úlohu.
Porovnanie Francúzska a Slovenskej republiky s najlepšími krajinami v jednotlivých
ukazovateľoch, poukazuje na potrebu hľadať nové cesty ekonomického smerovania oboch
krajín. Aktuálne sa šíriace myšlienky zdieľanej ekonomiky, rôznym spôsobom sa
udomácňujúce v jednotlivých spoločnostiach, sú zjavne nevyhnutným výkričníkom
130 NEF. 2016. The Happy Planet Index 2016 - A global index of sustainable wellbeing. Júl 2016. [cit. 27.12.2016]. Dostupné
na internete:
<https://static1.squarespace.com/static/5735c421e321402778ee0ce9/t/57e0052d440243730fdf03f3/1474299185121/Briefing
+paper+-+HPI+2016.pdf>.
218
v aktuálnom nastavení a riadení, najmä rozvinutých ekonomík. Iniciatívy začínajú vychádzať
zdola, najmä od ľudí a postupne sa začínajú dostávať aj do stratégií udržateľného rozvoja,
ktoré sú vlády rozvinutých krajín povinné prijímať.
Ľudia majú čoraz viac alternatívnych možností k bežným zaužívaným spôsobom života.
Zdieľaná ekonomika (tzv. sharing economy) ponúka rôzne možnosti, ako to, čo máme, ale
aktuálne nevyužívame, sprostredkovať niekomu, kto to akurát potrebuje. Tento koncept má
ambíciu brániť nadprodukcii a narastajúcemu konzumizmu, ktorého sme súčasťou.
Z konkrétnejších iniciatív možno spomenúť napríklad Bla-bla car. Ide o iniciatívu, ktorá spája
vodičov s ľuďmi, ktorí cestujú tou istou cestou. Pomáha tak šetriť životné prostredie
(využívaním nezaplnených vozidiel), ľuďom financie i čas. BlaBlaCar vznikla v roku 2004 vo
Francúzsku, kde sa stále teší veľkej obľube. Toho času je už rozšírená do 22 krajín, vrátane
Slovenska, kde si získava čoraz viac priaznivcov.131 Bežne dostupným príladom sú aj
„second-hand-y“, ktoré fungujú na rôznych princípoch, ale spoločné majú to, že vytvárajú
veciam priestor na „druhý život“, nájdením si nového majiteľa, ktorý ich ešte využije (a
logicky pri tom aj ušetrí, keďže vec zo second-handu stojí menej ako nová).
Referencie
STACHOVÁ, P. a PAŠKRTOVÁ, L. 2015. Medzinárdné ekonomické vzťahy. Bratislava:
Univerzita Komenského v Bratislave. s. 241. ISBN 978-80-223-3956.
NEF. 2016. The Happy Planet Index 2016 - A global index of sustainable wellbeing. Júl 2016.
[cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete:
https://static1.squarespace.com/static/5735c421e321402778ee0ce9/t/57e0052d440243730
fdf03f3/1474299185121/Briefing+paper+-+HPI+2016.pdf.
OECD.Stat. 2016. Level of GDP per capita and productivity. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na
internete: https://stats.oecd.org/Index.aspx?DataSetCode=PDB_LV.
UNDP. 2015. Human Development Reports - Human Development Index and its components.
[cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete: http://hdr.undp.org/en/composite/HDI.
UNDP. 2015. Human Development Reports - International Human Development Indicators.
[cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete: http://hdr.undp.org/en/countries.
The World Bank. 2016. GNI per capita, PPP (current international $). [cit. 27.12.2016].
Dostupné na internete: http://data.worldbank.org/indicator/NY.GNP.PCAP.PP.CD.
BlaBlaCar. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete: https://www.sk.blablacar.com/.
131 Pre viac informácií pozri internetovú stránku spoločnosti BlaBlaCar: https://www.sk.blablacar.com/
219
Happy Planet Index. Countries by Rank Order. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete:
http://happyplanetindex.org/about#how.
Úrad vlády SR. 2011. Trvalo udržateľný rozvoj. [cit. 27.12.2016]. Dostupné na internete:
http://www.tur.vlada.gov.sk/.
220
Manažment migrácie a potenciálne možnosti jej financovania
Management of Migration and Opportunities of its Financing
Darina Saxunová
Abstrakt
Nepokojné politické dianie vo svete a aktívne vojnové zóny prinútilo mnoho obyvateľstva týchto
území opustiť svoje domovy. Zhoršujúce sa politické a ekonomické podmienky ešte komplikujú
riešenie narastajúceho tlaku v mnohých krajinách a i v krajinách, ktoré prichýlili migrantov a
žiadateľov o azyl z krajín, pred neznesiteľnými podmienkami v ich domovských krajinách.
Predmetom výskumu predkladaného vedeckého príspevku sú pojmy migrant a utečenec, ktoré sú
analyzované koncepčne, aby objasnili a upresnili exitujúce definície týchto pojmov v literatúre a
historické právne nástroje, ktoré sú dôležité pre medzinárodnú migráciu. Príspevok je zameraný na
komparáciu migrácie v období 2004-2014 na Slovensku a v iných krajinách Strednej a východnej
Európy. V závere príspevok skúma kľúčové úlohy manažmentu migrácie a odporúča, ktoré sú
najdôležitejšie úlohy pre jej riadenie poukázaním aj na príčiny migrácie a skúma potenciálne
možnosti financovania.
Kľúčové slová: migrant, utečenec, ODA, voľný pohyb
Abstract
The political turmoil and wars all over the world have forced many citizens to leave their homeland.
Worsening economic conditions in many countries do not help to tackle a rising tension in the states
which have become a shelter from unbearable living conditions at their home countries. The research
object of this scientific paper is the notion of a migrant and refugee, which are conceptually analysed
to highlight existing definitions in the literature. Moreover, the research object is also historical legal
instruments that are important for international migration. The paper is aimed at comparing permanent
and temporary immigration development in the European Union focusing on Slovakia and other
Central and Eastern European countries in the period of 2004-2014. In the end, possible reasons are
discussed and identified resulting in proposing an approach how to manage and finance the migration
that would be beneficial to all participants in the matter.
Key words: migrant, refugee, ODA, free movement
221
JEL classification: F22
Úvod
Sloboda pobybu pracovnej sily by mala prispieť k tvorbe spoločného pracovného trhu, čoho
dôsledkom by mohlo byť vytvorenie statusu občianstva Európskej Únie. Diskusia v otázkach
politiky pohybu pracovnej sily neprebieha len na európskej úrovni, ale na celosvetovej úrovni.
Početné organizácie ako Organizácia spojených národov, Európska Únia, Medzinárodná
organizácia práce a iné sa zaoberajú danou problematikou v poslednom obodobí. V súčasnosti
praktické a politické záujmy v otázkach pracovnej mobility predstavujú prioritné úlohy
členských štátov EÚ. Zhoršenie životných podmienok, nedostatok pracovných príležitostí
alebo zmena politického vedenia v jednotlivých štátoch sú, bezpochýb, často príčinou
pracovnej mobility. Sloboda pohybu pracovnej sily sa musí vnímať zo širšieho záberu, t.z. z
ekonomického, sociálneho, kultúrneho a či z pohľadu platnej legislatívy. Vo všeobecnosti
každý občan EÚ má právo pracovať a žiť v inom členskom štáte EÚ bez diskriminácie
vzhľadom na svoju štátnu príslušnosť a za prácu, ktorú vykoná musí byť odmenenýv zhode s
normami EÚ a v súlade s reguláciami a nariadeniami národnej legislatívy.
Cieľ a metodika
Pojmy migrant a utečenec sú kľúčovým predmetom výskumu predkladaného vedeckého
príspevku nakoľko súčasná migračná kríza sa borí s problémom ako presne pomenovať
javy, ktoré vznikajú ako dôsledok tak zvaného exodu migrantov či utečencov v dôsledku
politických a vojnových konfliktov, či už sú to migranti/ utečenci z Ukrajiny, z Iraku, Sýrie
a z afrických krajín alebo aj migranti z Číny, ktorých dôvody sú samozrejme iné,
ekonomické sledujúce investičné aktivity alebo vzdelávacie aktivity. Cieľom príspevku je
kompilačne spracovať existujúce definície , porovnať ich rozdiely, analýza sa musí
vykonať koncepčne, aby došlo k upresneniu definícií existujúcich vo vedeckej literatúre a
priblížiť historické právne nástroje, ktoré sú dôležité pre medzinárodnú migráciu.
Príspevok zachytáva pre komparáciu problémy migrácie v období 2004-2014 na
Slovensku a v iných krajinách Strednej a východnej Európy. Metódy použité sú tradičné
metódy komparácie, analýzy a syntézy, dedukcie a zovšeobecňovania. Kľúčové úlohy
manažmentu migrácie, ktoré sa skúmali, sú prezentované v závere. Odporúčania a úlohy,
ktoré sú významné pri jej riadení sú zosumarizované (poukázaním na príčiny migrácie) pre
miestne autority a manažérov miestných samospráv, ktoré riadia daný proces migrácie s
vyzdvihnutím aj potenciálnych možností financovania.
222
Mobilita a prehľad literatúry
Súčasná tzv. migračná kríza odhalila problém definície „migrant". Zdá sa, že širšia definícia
má problém rozlišovať medzi migrantmi (chápanými ako dobrovoľní migranti) a utečencami
(chápanými ako nedobrovoľní migranti). Nová situácia, ktorá vznikla, si vyžaduje
prehodnotenie definície a klasifikácie migrujúceho obyvateľstva.
Podľa definície Rady Európy by sa pojem migrant mal chápať ako „každá osoba, ktorá
dočasne alebo trvalo žije v krajine, v ktorej sa nenarodila, a získala niektoré významné
sociálne väzby s touto krajinou" (niektoré štátne politiky považujú migranta za migrujúceho,
aj keď sa narodí v danej krajine.) Dohovor OSN o právach migrantov vymedzuje migrujúceho
pracovníka ako „osobu, ktorá sa má zamestnať, vykonáva alebo vykonávala platenú činnosť v
štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom". Z tejto širšej definície migrantov vyplýva:
„Termín migrant v článku 1.1 (a) by sa mal chápať tak, že sa vzťahuje na všetky prípady, v
ktorých rozhodnutie o migrácii je voľne prijaté jednotlivcom z dôvodov tzv. osobného
pohodlia a bez zásahu presvedčivého vonkajšieho faktora.“ (Unesco, 2016).
Pri zohľadnení tejto definície migrant nehovorí o utečencoch, vysídlených alebo nútených
alebo nútených opustiť svoje domovy. V návrhu osobitného spravodajcu Komisie pre ľudské
práva sa migranti považujú za „a) osoby, ktoré sú mimo územia štátu, ktorého sú štátnymi
príslušníkmi alebo občanmi, nepodliehajú jeho právnej ochrane a nachádzajú sa na území
iných štátov; b) osoby, ktorým neboli uznané všeobecné práva hostiteľským štátom, ktoré sú
vlastné priznaniu postavenia utečenca, c) osoby, ktorých základné práva nie sú právne
chránené na základe diplomatických zmlúv, víz alebo iných dohôd.“ (Pizarro, 2002).
Koncepcia migrácie pokrýva prekračovanie hranice politickej alebo administratívnej jednotky
na určitý minimálny časový úsek, alebo napríklad zahŕňa presun utečencov, vysídlencov,
utečencov a ekonomických migrantov.
Pri dosahovaní cieľa objasnenia skúmaného konceptu identifikujeme znaky na rozlíšenie
medzi migrantom a utečencom (alebo žiadateľom o azyl), ktoré sú uvedené v tabuľke 1 na
základe využitia jednotlivých existujúcicg definícií pojmov migrácia, či migrant.
223
Tabuľka 1: Identifikačné znaky na rozlíšenie pojmu migrant a utečenec.
MIGRANT AZYLANT (UTEČENEC)
A) Má slobodu rozhodnutia:
i) kde ísť – t.j. miesto migrácie
ii) kedy odísť - t.j. čas odchodu
B) Dôvody opustiť krajinu
i) ekonomicé dôvody
ii) dosiahnuť aby rodina bola spolu
iii) humanitárne dôvody
iv) získanie vzdelania ignorujú-ceho
prekážky, ktoré možu vzniknúť
C) Hľadanie vyššej kvality života, blahobytu
A) Musí opustiť svoju krajinu
i) z dôvodu prežitia
ii) nemá inú možnosť prežitia
B) Existencia rôznorodých príčin
i) politická persekúcia
ii) vojnové konflikty
iii) prírodné katastrofy a degradá-cia
životného prostredia
C) C) Hľadanie podmienok prežitia neexis-
ujúcich v domovskej krajine DOBROVOĽNÁ MIGRÁCIA NEDOBROVOĽNÁ MIGRÁCIA
Zdroj: vlastné spracovanie
Historicky vznikli rôzne kategorizácie daného pojmu, niektoré najzaujímavejšie a
najucelenejšie budú prezentované v nasledujúcej časti. Kategórie migrácie závisia od ich
zamerania:
A. zameranie na charakteristiky transferu existujú nasledovné kategórie:
i) Vnútorná migrácia - je pohyb ľudí v jednej krajine (v rámci provincie, okresu alebo
obce).
ii) Medzinárodná migrácia - je pohyb ľudí medzi národnými štátmi.
Výnimkou sú a) cestovný ruch (dočasný a dobrovoľný, výber miesta určenia podľa uváženia
osoby a b) situácie premiestnenia, keď sú jednotlivci/skupiny pasívnymi prvkami skôr ako
aktívnymi činiteľmi pohybu: napr.
i) organizované premiestnenie z dôvodu nového zamestnania (dobrovoľné, schválené
uchádzačom o zamestnanie)
ii) organizovaný presun utečencov z ich vlastnej krajiny do bezpečnej krajiny
(nedobrovoľnosť, dôsledok situácie).
B. so zameraním na motívy existujú tri kategórie migrácie:
i) ekonomická migrácia,
ii) migrácia kvôli zlúčeniu rodiny
iii) migrácia utečencov
224
C. so zameraním na právne postavenie existujú tri kategórie migrácie:
i) nepravidelná migrácia,
ii) kontrolovaná emigrácia/prisťahovalectvo,
iii) voľná emigrácia/prisťahovalectvo.
Stephan Castles (2000) skúma a definuje nasledujúce kategórie medzinárodných migrantov:
A) dočasní migrujúci pracovníci (tiež známi ako pracovníci v zahraničí alebo pracovníci
zámorských zmluvných vzťahov) - osoby, ktoré migrujú počas obmedzeného obdobia do
zamestnania a posielajú domov peniaze;
B) vysokokvalifikovaní a podnikateľskí migranti - ľudia s kvalifikáciou ako manažéri, vedúci
pracovníci, odborníci, technici alebo podobní, pohybujúci sa na vnútorných trhoch práce
nadnárodných korporácií a medzinárodných organizácií alebo hľadajú zamestnanie na
medzinárodných trhoch práce kvôli zručnostiam humanitárneho účelu. Mnohé krajiny vítajú
takýchto migrantov a majú osobitné programy „kvalifikovanej a obchodnej migrácie", aby ich
podporili,
C) nelegálni migranti (ľudia vstupujúci do krajiny, zvyčajne za prácou bez potrebných
dokladov a povolení.
D) nútená migrácia: v širšom zmysle zahŕňa to nielen utečencov a žiadateľov o azyl, ale aj
ľudí nútených pohybovať sa z dôvodu vonkajších faktorov, ako sú environmentálne katastrofy
alebo rozvojové projekty. Táto forma migrácie má podobné charakteristiky ako vysídlenie.
E) rodinní príslušníci (alebo migranti rodinného spolužitia) - ľudia zdieľajúci rodinné väzby,
ktorí sa pripojili k ľuďom, ktorí už vstúpili do prisťahovaleckej krajiny v rámci jednej z
vyššie uvedených kategórií. Mnohé krajiny v zásade uznávajú právo na rodinné spolužitie pre
legálnych migrantov. Krajiny, ktoré majú zmluvné pracovné systémy, popierajú právo na
rodinné spolužitie.
F) vracajúci sa migranti: ľudia sa vrátia do svojich domovských krajín po uplynutí obdobia
žitia v inej krajine.
Po preskúmaní vyššie uvedených definícií migrácie alebo migrantov možno dospieť k záveru,
že migrácia a mobilita môžu z hľadiska dobrovoľnej migrácie mať rovnaký obsah. V takom
225
prípade môžu byť tieto výrazy považované za synonymá. Existujú rôzne kategórie v závislosti
od toho, aký prvok je rozhodujúci pri rozhovore o premiestnení zamestnancov.
Ekonomické aspekty migrácie
„Pracovná mobilita pozostáva z premiestňovania pracovníkov vo fyzickom priestore
(geografická mobilita) a cez celý rad pracovných miest (pracovná mobilita)" (Long & Ferrie,
2003). Geografická pracovná mobilita sa vysvetľuje ako schopnosť a záujem fyzickej osoby
vykonávať prácu v určitej fyzickej lokalite, zatiaľ čo pracovná mobilita sa považuje za
schopnosť fyzickej osoby meniť typ práce. Paul Krugman (2003) definuje medzinárodnú
pracovnú mobilitu ako pohyb pracovníkov medzi krajinami. Slovník medzinárodnej
ekonomiky predstavuje definíciu pracovnej mobility ako „schopnosť pracovníkov pohybovať
sa medzi priemyselnými odvetviami a miestami, aby získali vyššie mzdy alebo priaznivejšie
pracovné podmienky". Gromov poukazuje na to, že „zvyšovanie a udržanie vysokej úrovne
pracovnej mobility umožňuje efektívnejšie rozdeľovanie zdrojov. Mobilita pracovnej sily sa
ukázala byť silným hnacím motorom inovácií. " (Gromov, 2010). „Pracovná mobilita sa týka
bezproblémovosti, s ktorou sa robotníci dokážu pohybovať v rámci ekonomiky a medzi
rôznymi ekonomikami. Je to dôležitý faktor v štúdiu ekonomiky, pretože sa zameriava na to,
ako práca, jeden z hlavných výrobných faktorov, ovplyvňuje rast a produkciu "(Radcliffe,
2009). Miestne poskytovanie verejných statkov, dotácie do výroby alebo investície do
infraštruktúry majú vplyv na hustotu (koncentráciu) obyvateľstva a sú to atraktívne ciele pre
pracovnú silu. rovnako ako i zvýšená ponuka miestnej dopravnej infraštruktúry, škôl,
zdravotníckych služieb atď. V jednom regióne by uvoľnila disperzné sily, a tým by zvýšila
aglomeráciu v tomto regióne. Zvýšená aglomerácia priťahuje investorov a samozrejme je
opäť cieľom pre pohyb pracovnej sily, ktorá hľadá prácu a miesto usadiť sa. Väčšina modelov
medzinárodného obchodu predpokladá, že práca je dokonale pohyblivá v rámci krajiny medzi
priemyselnými odvetviami a lokalitami, ale nie je mobilná medzi krajinami. Ako pomôcť
skupine migrantov hľadajúcich prácu zaradiť ich do ekonomického života vo vybranej
cieľovej krajine nie je ľahká úloha. Niet pochybnosti o tom, že riadenie mobility a migrácie si
vyžaduje vypracovať právne predpisy súvisiace s touto záležitosťou a pravidlami
financovania. „Pilotná iniciatíva Európskeho investičného fondu - akcelerátor sociálneho
vplyvu (SIA) pomáha získavať kapitálové financovanie na podporu sociálnych podnikov
podporujúcich sociálne začlenenie poskytovaním alternatívnych zdrojov zamestnania
marginalizovaným sociálnym skupinám, napr. sociálne a finančne vylúčeným osobám,
ekonomickým a politickým prisťahovalcom a utečencom, osobám so zdravotným
226
postihnutím, odsúdencom a menšinám." (Saxunova, 2015). Podľa Gehringera (2014, s. 41)
„ak získané mobilizované medzinárodné finančné zdroje sa dostanú do prostredia dobre
fungujúcich finančných systémov, potom posilňujú hospodársky rast a stabilizujú celý
priemyselný systém. Ak naopak progresívna finančná otvorenosť sa realizuje v prostredí s
nedostatočne fungujúcimi finančnými inštitúciami a finančnými trhmi, ekonomické
príležitosti sa obmedzujú a majú škodlivé dôsledky na hospodársky rast. " To vysvetľuje,
prečo smerovanie mobility pracovných síl vo väčšine prípadov vedie k usadeniu sa v
rozvinutých krajinách. Migranti alebo utečenci v Nemecku, Švédsku, Veľkej Británii,
Holandsku, Dánsku, Rakúsku alebo Francúzsku atď., žiadajúci o azyl v rozvojových krajinách
sú toho dôkazom.
Finančné prostriedky na pomoc riešenia krízy migrácie môžu krajiny získať ponechaním si
časti prostriedkov, ktorými prispievajú rozvinuté krajiny t.j. z povinného balíka Oficiálnej
rozvojovej pomoci ODA (schválený záväzok pre rozvinuté krajiny na pomoc rozvijajúcim sa
krajinám je 0,7 percent ODA/GNI (0,7% ODA ako percento z GNI (hrubý národný príjem) a
0,15 až 0,20 percent ODA/GNI pre najmenej rozvinuté krajiny. Danými prostriedkami
rozvinuté krajiny prispievajú na podporu rozvoja ekonomicky najchudobnejších krajín, ale v
prvom roku prijatia migrantov môžu svoje príspevky pre tieto krajiny investovať do pomoci
pre týchto migrantov vo svojej vlastnej krajine (ale len v ich prvom roku).
Obdobie migrácie v rokoch 2013-2015 vo vybraných krajinách
Trvalá migrácia zaznamenáva rastúci trend. V roku 2014 sa trend zvýšil o 4% až na 4,3
milióna vstupov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V roku 2015 vzrástol približne o
10%. Tabuľka č.2 ilustruje aktuálny vývoj počtu aplikácií o azyl podaných po prvýkrát, vo
vybraných krajinách EÚ alebo v členských štátoch OECD/ resp. niektorých nečlenských
štátoch OECD. V tabuľke je zaznamenaných predovšetkým 15 najatraktívnejších krajín pre
osoby hľadajúcich destináciu pre svoj azyl v rokoch 2011 až 2015 a umiestnenie štátov z
Vyšehradskej štvorky, čo sa týka priemerného počtu aplikácií vo V4 v danom období.
Posledný stĺpec informuje o krajinách, z ktorých uchádzači o azyl najčastejšie pochádzajú v
posledných rokoch. Predposledný stĺpec (Asylum seekers) udáva počet žiadajúcich o azyl na
milión obyvateľstva za obdobie posledných súčasných rokov.
227
Tabuľka 2: Vývoj medzinárodnej migrácie prijímania nových žiadostí o azyl (2011-15)
Zdroj: spracované podľa (OECD, 2016).
Migračné kategórie sa zvýšili v roku 2014 - najviac z dôvodu humanitárneho (o 13%) a
migrácie z dôvodu slobody pohybu (o 8%), v ktorých migrácia rodiny a migrácia slobodného
pohybu predstavuje jednu tretinu z celkového počtu na rok 2014 (4,3 milióna). V roku 2014
bol jeden z troch nových prisťahovalcov do OECD občan inej krajiny EÚ či OECD, najmä
Rumunska, Bulharska, Talianska a Francúzska. To je dôkazom tejto skutočnosti že emigračné
čísla občanov sa radikálne zvýšili do krajín OECD. Celkovo sa takmer dva milióny ľudí stali
štátnymi príslušníkmi OECD, t. j. v priemere 2,5% zahraničných obyvateľov v krajinách
OECD. Pokiaľ ide o žiadateľov o azyl, počty v krajine OECD v roku 2015 dosiahli 1,65
milióna. Jedna štvrtina žiadostí OECD bola zaregistrovaná v Nemecku 440 000 osôb a
Švédsko získalo najvyšší počet žiadateľov o utečencov alebo migrantov, čo predstavuje
1,6%-ný podiel počet švédskeho obyvateľstva. V tabuľke 2 je uvedených 15 krajín, ktoré boli
vybrané žiadateľmi o azyl ako miesto určenia, a v ktorom podali žiadosť o azyl v rokoch
2011-2015, vrátane údajov krajín V4 a krajín mimo OECD súvisiacich s rozvojom migrácie
posledných rokov. Maďarsko z V4 zaznamenalo najväčší nárast počtu žiadateľov o azyl v
228
dôsledku svojej geografickej polohy, inak však V4 nie je atraktívnym miestom pre migrantov.
Najčastejšie národnosti, ktoré žiadajú o azyl, sú Sýrčania (14x), Afganci (12x) a Iračania (7x)
v zozname krajín v tabuľke 2. Celkovo bolo v roku 2014 831,670 žiadateľov o azyl, tento
počet vzrástol v roku 2015 - na 1,653,970 osôb, čo bolo 99% - zvýšenie oproti roku 2014; z
1,344 žiadateľov o azyl na 1 milión obyvateľov sú najčastejšie pochádzajúci zo Sýria,
Afganistanu a Iraku.
Tabuľka 3 udáva v percentách počet voľného pohybu EÚ prisťahovalcov v porovnaní s
celkovým počtom stálych prisťahovalcov do EÚ, ktoré vstupujú do EÚ v rokoch 2007 - 2014.
Tabuľka 3: Prílev trvalých prisťahovalcov do EÚ, 2007 – 2014
PRÍLEV
IMMIGRANTOV 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014
EU TOTAL
2592900 2208700
-15%
1961600
-24.35%
-11%
1938900
-25.22%
-1%
1904300
-26.56%
-2%
1894000
-26.95%
-1%
1985500
-23.42%
+5%
2114100
-18.47%
+6%
EU-VOĽNÝ
POHYB
1215700
900000
-26%
734900
-39,55%
-18%
739300
-39.19%
+1%
831700
-31.59%
+12%
926200
-23.81
+11%
1002936
-17.5%
+8%
1114244
-8.35%
+11%
EU-VOĽNÝ
POHYB /
EU TOTAL
46.89%
40.75%
37.46%
38.13%
43.67%
48.9%
50.51%
52.7%
Zdroj: spracované autorom podľa zdroja (OECD, 2016).
Údaje z obdobia pred finančnou krízou dokazujú, že rok 2007 bol v rámci EÚ považovaný za
obdobie rozkvetu voľného pohybu z ekonomického hľadiska, t.j. takmer 47% pracovnej sily,
čo sa neskôr znížilo o 6% a dosiahlo 37,46 % - podiel v roku 2009, odvtedy sa podiel voľného
pohybu pracovnej sily EÚ v roku 2014 zvyšoval, pričom v roku 2014 dosiahol podiel 52,7%,
čo je najvyššia úroveň od jeho monitorovania.
Na obrázku 1 sú znázornené trvalé migračné toky do vybraných krajín OECD, pozícia
Slovenskej republiky je pozoruhodná, percentuálne druhý najnižší podiel migrácie ako
percento z celkovej populácie ktoré prišlo na Slovensko; Luxembursko a Švajčiarsko ako
krajiny s najvyššími migračnými tokmi. Veľmi zaujímavá je skutočnosť, že medzi 50
najdôležitejšími krajinami pôvodu nových prisťahovalcov v OECD za obdobie rokov 2004 -
2014 bola najväčšia skupina z Číny / 1. miesto/, ktorá opustila krajinu pre OECD, Poľsko sa
umiestnilo na 3. mieste, Maďarsko na 15. mieste a Slovensko na 41. mieste, Rumunsko
(28%) a Bulharsko (23%) zaznamenali pozoruhodný nárast, najväčší prírastok však dosiahlo
Chorvátsko (69,8%), nasledované Thajskom (41,1%) a Afganistanom (32,2%) a ďalšími
229
bývalými juhoslovanskými krajinami a Kubou 27,7%) po otvorení kubánskych hraníc. Česká
republika nie je na zozname špičkových 50 krajín.
Obrázok 1 Toky permanentnéj migrácie do vybraných krajín OECD v roku 2014 (percento
celkovej populácie)
Zdroj: (OECD, 2016)
Dočasná migrácia udáva tieto výsledky: sezónni pracovníci zvýšili svoj pohyb a Poľsko sa
stalo hlavnou cieľovou krajinou v OECD pre tento typ práce v roku 2014 s vydanými 387,000
pracovnými povoleniami (64% nárast oproti roku 2013 a 1 677% nárast v porovnaní s rokom
2007 pred krízou), krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, USA prijali oveľa menej pracovníkov
na sezónnu prácu v tom istom roku iba 157,000 osôb. V roku 2013 došlo k zvýšeniu počtu
medzinárodných študentov vo výške 3 miliónov, pričom krajina pre štúdium vybrala OECD, z
ktorých 23% bolo čínskych študentov na univerzitách OECD, 13% študovalo na magisterskej
úrovni a 22% doktorandskej úrovni, 55% medzinárodných doktorandov získalo titul
inžinierstva alebo RNDr. Dočasná pracovná migrácia zahŕňa rôzne typy pohybov, ako je
napríklad mobilita pracovníkov v rámci Európy, vysielanie, cezhraničná práca, dočasná práca,
sezónni pracovníci spojení s poľnohospodárskou činnosťou a nepoľnohospodárske činnosti
(hotely, turistické služby, stravovanie, služby.
Záver
Vnútroštátne právne systémy v oblasti pracovného práva sú harmonizované v dôsledku
právnych predpisov EÚ. Agentúra EURES do veľkej miery pomáha politike zamestnanosti.
Sloboda mobility má pozitívny vplyv na jednotlivé ekonomiky členských štátov EÚ, ich
migrujúci občania si zarábajú a šetria finančné zdroje a investujú do domáceho štátu alebo
230
pomáhajú svojim rodinám žijúcim vo svojich domovských krajinách. Napríklad výhoda
Slovenska ako člena eurozóny, je to, že migrácia zamestnancov zo Slovenska v rámci
Európskej únie a eurozóny finančne nestratili v dôsledku zmien výmenných kurzov. Krajiny
mimo eurozóny však nemajú túto výhodu. Táto skutočnosť môže byť motiváciou pre krajiny a
ich vlády dosiahnuť tento cieľ „stať sa členom eurozóny" splnením maastrichtských kritérií,
avšak súčasná hospodárska situácia a kríza migrantov spomalili proces rozširovania eurozóny.
Foresti, Marani a Piroli (2015, s. 3) zistili vo svojom výskume v Maďarsku, Českej republike,
Bulharsku a Rumunsku, že „potenciálne pristúpenie nových členských štátov môže zvýšiť
úroveň fiškálnej disciplinovanosti v eurozóne."
Podľa nášho názoru termín „migrácia" sa nepoužíva správne, pretože naozaj zahŕňa aj
uchádzačov o zamestnanie a tiež utečencov. Tieto pojmy by sa nemali zamieňať, pretože
existuje veľa utečencov, ktorí sú „nedobrovoľní migranti“.
Relatívne vysoký počet Slovákov pracuje v zahraničí, často sú veľmi kvalifikovaní a
Slovensko môže stratiť týchto ľudí, ak im neponúkne atraktívne životné podmienky doma.
Odporúčame zaviesť tieto opatrenia:
a) pokračovať v procese adaptácie stredných odborných škôl a vysokých škôl na
požiadavky hospodárskej praxe, aby absolventi mohli vstúpiť na trh práce lepšie pripravení a
schopní prispôsobiť sa požiadavkám zamestnávateľov. Vzdelaná pracovná sila zvyšuje
produktivitu práce a je pružnejšia voči rastúcim pracovným požiadavkám a zmenám v
požadovaných zručnostiach a tým prispieva k vyššej kvalite života.
b) zintenzívniť podporu malých a stredných podnikov a podporu zamestnávania mladých ľudí
v rámci operačných programov,
c) poskytovať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov do regiónov, kde HDP dosahuje
menej ako 75% priemeru EÚ a vytváranie nových pracovných miest pre zdravotne postihnutú
pracovnú silu.
d) využívať systém pomoci de minimis (na podporu sociálneho začlenenia, zamestnanosti a
vzdelávania zamestnancov).
e) poskytnúť neodvolateľné finančné pôžičky pre mladých pracovníkov v oblasti
poľnohospodárskej výroby, kde sú menej prísne požiadavky na vzdelanie pre pracovníkov z
okrajových sociálnych skupín.
231
Nakoniec predložené údaje preukázali, že občania Slovenska využívajú slobodu pohybu
pracovných síl. Štátni príslušníci tretích krajín sa tiež zúčastňujú na slovenskom trhu práce.
Náš trh práce nie je zbavený nežiaducich javov, napr. nelegálna práca, ktorá deformuje
legálny trh práce. Konštatujeme, že neexistujú žiadne právne ani ekonomické prekážky
implementácie voľného pohybu práce na Slovensku v súlade s opatreniami EÚ a
Medzinárodnej organizácie práce. Opatrenia vlády SR by mali byť zamerané na podporu rastu
zamestnanosti, pretože počet pracovných miest vo výrobnej sfére sa od roku 2007 výrazne
znížil o 64,000 pracovných miest.
Európska únia od svojho založenia rozpracovala a zmierňovala primerané právne predpisy, no
najmä kríza súčasných migrantov odhalila nedostatky v legislatíve EÚ, nedostatočnú
pripravenosť a koordináciu členských štátov EÚ, aby sa zaoberali touto otázkou v extrémnych
podmienkach. Komplikácie sú spôsobené veľkým rozdielom v kultúrach a hodnotách alebo
slabosťou právnych predpisov EÚ, ktoré sa nezaoberajú pracovnou mobilitou z hľadiska
prijatia migrantov v extrémnych prípadoch alebo v prípade, že im migranti porušia zákon.
Nedostatky v právnych predpisoch EÚ alebo vnútroštátnych právnych predpisoch odhalili
nečakane veľký nárast počtu utečencov / žiadateľov o azyl v dôsledku vojny v Sýrii,
prebiehajúcich vojnových konfliktov na Blízkom východe a v Severnej Afrike a tiež veľkého
sucha v Afrike. Situácia je dôsledkom stálych politických a hospodárskych problémov
v týchto oblastiach. Je ťažké nájsť riešenie, keď prírodné zdroje alebo strategické bohatstvo
trpiacich krajín je v centre mnohých politických a finančných mocností. Umožniť pracovnú
mobilitu za takýchto podmienok si vyžaduje zvýšenie finančných zdrojov a legislatívu,
dôkladne pripraviť a uviesť do platnosti, aby pracovná mobilita mohla byť implementovaná a
dobre koordinovaná všetkými členskými štátmi EÚ.
Na zvládnutie pracovnej migrácie, keď EÚ čelí výzvam v oblasti extrémnej pracovnej
mobility, existuje obrovská potreba vytvárania pracovných miest a kľúčovou úlohou pre
členské štáty EÚ a krajiny OECD a ázijské krajiny je:
zväčšiť trh práce, kvality pracovných miest, vytvárania pracovných príležitostí a
schopností mobilizovať myšlienky rôznych tímov pripravujúcich projekty, ktoré
pomôžu riešiť vzniknuté problémy, problematické správanie mnohých migrantov je
veľkou prekážkou úsilia EÚ.
spoznať historické a kultúrne zázemie, dosiahnuť vzájomné porozumenie, učiť
základy kultúry prijímajúcej krajiny.
232
ponúknuť určité pracovné pozície zvlášť, veľké spoločnosti majú na to priestor, tie ale
majú zvyčajne špeciálne požiadavky na kvalifikovanú pracovnú silu. MSP, sociálne
podniky, charitatívne organizácie môžu prispieť k vytváraniu pracovných pozícií, a to
najmä pre nekvalifikovanú pracovnú silu.
Uvedený problém je veľmi aktuálny a môže motivovať k pokračovaniu vo výskume, pretože
prisťahovalci, ktorí dostávajú sociálne dávky na prístup k trvalému pobytu, a práve daný
prídel týchto dávok môže viesť k nespokojnosti nielen u domácich občanov žijúcich v
chudobe a tým pôsobiť ako spúšťač nálad extrémizmu.
Referencie
Castles, S. 2000. International migration at the beginning of the twenty-first century.
International Social Science Journal, Vol. 165. p. 269 – 281.
Combes, P., and Ypersele, T. 2013. The role and effectiveness of regional investment aid: The
point of view of the academic literature, 1st ed., p. 138. Luxembourg: EUR-OP.
Foresti, P., Marani, U., and Piroli G. 2015. Macroeconomic dynamics in four selected new
member states of the EU. International Journal of Economic Policy in Emerging
Economies. 8(1): 40–51.
Gehringer, A. (2014): Financial liberalisation, financial development and productivity growth:
an overview. Int. J. Monetary Economics and Finance, Vol. 7, No. 1, pp.40–65.
Krugman, P., & Obstfeld, M. (2003): International Economics: Theory and Policy, Addison
Wesley.
Saxunova, D. (2015): Innovative trends of financing in global environment - experience of
Slovakia and its inspiration for Namibia, in: First International Conference ABEM“,
Proceedings, Windhoek, Winnipeg: Academy of Business and Emerging Markets, August
3-4, 2015, pp. 48-64.
Deardoff, A., (2010) Deardorffs' Glossary of International Economics,
http://www-personal.umich.edu/~alandear/glossary/l.html. [Accessed: 30.3.2010]
Gromov, G.,(2010) A Legal Bridge Spanning 100 Years: From the Gold Mines of El Dorado
to the 'Golden' Startups of Silicon Valley, http://silicon-valley-history.com/ [Accessed
24.2.2011]
Long, J. and Ferrie, J., (2003) Labour Mobility. Oxford Encyclopedia of Economic History.
http://faculty.wcas.northwestern.edu/~fe2r/papers/Labour%20Mobility.pdf. [Accessed
24.2.2011]
233
Radcliffe, B., (2016) The Economics Of Labor Mobility,
http://www.investopedia.com/articles/economics/09/labor-bility.asp#ixzz3zEhqpw00.
[Accessed 24.2.2011]
Rodríguez Pizarro, G., (2002) Special Rapporteur of the Commission on Human rights in
A/57/292, Human rights of migrants, Note by the Secretary-General 9th August 2002.
http://business-humanrights.org/en/migrant-workers-report-of the-special-rapporteur-ms-
gabriela-rodríguez-pizarro-0#c20951. [Accessed 28.2.2016]
OECD (2016) International Migration Outlook 2016,
http://dx.doi.org/10.1787/migr_outlook-2016-en . [Accessed 20.10.2016]
Learning to live together (2016) Migrant and Migration,
http://www.unesco.org/new/en/social-and-human-sciences/themes/international-
migration/glossary/migrant/ [Accessed 10.1.2016]
Maciejewski. M. & Pengelly K. (2016) Freedom of establishment and freedom to provide
services, http://www.europarl.europa.eu/atyourservice/en/displayFtu.html?ftuId=FTU
3.1.4.html [Accessed 10.1.2017]
234
AUTHOR´S INDEX
Céline BLONDEAU, 54
Tapas Ranajn DASH, 126
Frédéric DELANEUVILLE, 5, 10, 68
Vincent FROMENTIN, 29
Lenka CHORVATOVIČOVÁ, 84
Jana KAJANOVÁ, 119
Janka KOTTULOVÁ, 158
Silvia MATÚŠOVÁ, 168
Petra MILOŠOVIČOVÁ, 180
Giacomo MORABITO, 91
Magdaléna MUSILOVÁ, 188
Milan ORESKÝ, 100
Katarína RENTKOVÁ, 200
Bastian RINGSDORF, 119
Darina SAXUNOVÁ, 4, 84, 220
Bruno S. SERGI, 91
Satyendtra SINGH, 126
Paulína STACHOVÁ, 188, 210
Dušan ŠOLTÉS, 143
235
BILATERÁLNE AKADEMICKÉ FÓRUM – SLOVENSKO A FRANCÚZSKO V
PERSPEKTÍVE ZAHRANIČNEJ POLITIKY SR
FORUM ACADEMIQUE BILATERAL - LES RELATIONS FRANCO-SLOVAQUES
DANS LA POLITIQUE ETRANGERE DE LA REPUBLIQUE SLOVAQUE
BILLATERAL ACADEMIC FORUM SLOVAKIA – FRANCE IN THE PERSPECTIVE OF
INTERNATIONAL POLICY OF SLOVAK REPUBLIC
Vydalo vydavateľstvo Wolters Kluwer, a. s.,
U Nákladového nádraží 6, 130 00 Praha 3,
Česká republika, v roku 2016 ako svoju 2684. publikáciu.
www.wkcr.cz, e-mail:
tel.: +420 246 040 405, +420 246 040 444,
fax: +420 246 040 041
ISBN 978-80-7552-541-3