Filozofická antropológia- Vznikla v 20. storočí, rozvíjala sa najmä v Nemecku.- Stavia do centra svojej pozornosti celostné chápanie človeka. Na rozdiel od existencializmu

akceptuje objektivistické( vedecké) poznatky o človeku, ale zároveň na ne nadväzuje filozofické poznanie človeka ako duchovnej osoby, ktoré prekračuje rámec vedy a smeruje k metafyzike → až filozofické poznanie človeka dospieva k celostnému pochopeniu, zavŕšeniu a metafyzickému naplneniu.

- Vychádza z 3 Kantových otázok: o čo môžeme poznať?o čo môžeme robiť?o v čo môžeme dúfať?

Ich zhrnutím dospel k otázke: Kto je človek?- Zakladateľom filozofickej antropológie - nemecký filozof MAX SCHELER ( 1874- 1928)- Ovplyvnila ho Husserlova fenomenológia, ktorú však aplikoval na axiológiu- náuku

o hodnotách.- Najväčší význam na vznik tohto smeru bola jeho neveľká práca Miesto pre človeka v kozme-

chcel v ňom spojiť všetko to, k čomu dospeli prírodné vedy, filozofia a teológia pri poznávaní „ podstaty človeka“.

- Vychádza z toho, že existencia človeka prechádza cez vývojové hodnotové stupne:- 1. TELESNOSŤ- prejav človeka v jeho organických schopnostiach ( inštinkt, afekty,...)→

telesný prejav- 2. DUŠA, VEDOMIE- schopnosť človeka myslieť, konať, poznávať ,cítiť,...- 3. DUCHOVNÁ OSOBA- celistvosť človeka- 1. a 2. sa prepoja, ale nezávisí od inštinktov

a prostredia, nezačleňuje sa do sveta ako iné živé bytosti( zvieratá), ale je „ otvorený“ svetu, tým, že si uvedomuje samého seba. Z čoho pramení schopnosť vôle a vedomého konania.

HELMUT PLESSNER

- Hľadal možnosť prekonať dualizmus tela a duše, ktorý ovláda filozofickú tradíciu a to v diele: STUPNE ORGANICKÉHO A ČLOVEK

ARNOLD GEHLEN

- V diele: ČLOVEK- JEHO PRIRODZENOSŤ A MIESTO VO SVETE- chápe človeka ako konajúcu bytosť, ktorý je však nedostatkovou bytosťou ( otvorenou, rizikovou) a túto nedostatkovosť inštinktívnej výbavy človek kompenzuje konaním a práve toto konanie- most medzi človekom a prostredím. Konaním sa človek nezačleňuje pasívne do prostredia, ale ho pretvára- vytvára kultúru, ktorá ho formuje→ kultúra a technika umožňuje človeku prežiť a robia svet pre človeka obývateľným.

Hermeneutika- S pojmom Hermeneutika sme sa stretli u Diltheya, ktorý ju chápal ako metódu chápania

interpretovania, umenie výkladu)- Názov pochádza z gréckej mytológie: boh Hermes- posol bohov, sprostredkovateľ medzi

bohmi a ľuďmi.- V kresťanskej teológii znamenala výklad biblických textov- V právnej vede- výklad znenia zákonov- Do filozofie sa dostal zásluhou nemeckého romantického literáta, filozofa a teológa – F.

SCHLEIERMACHERA- Zakladateľ modernej filozofickej hermeneutiky- HANS- GEORG GADAMER- nemecký filozof,- V diele: Pravda a metóda- rozširuje hermeneutiku na ontológiu- má umožniť porozumieť

bytiu prostredníctvom jazyka, reči a s nimi spätými tradíciami, zvykmi a predsudkami, ktoré nechtiac vnášame do interpretácie.

- Zdôrazňuje pozitívny význam predsudku- nevyhnutné východisko každého poznávacieho procesu, nejaké predporozumenie, ktoré predchádza objektívne súdy a úsudky.

- V procese chápania by sa človek nemal zbavovať svojich predsudkov, ale mal by si ich uvedomiť a zvládnuť, dostať ich pod kontrolu a potom dospeje k správnemu, vecnému porozumeniu.