Organizačný výborIng. Vladimír Šiška, starosta obce – predseda,

členovia: Eduard Borsík, Ing. Rastislav Fandák, Ing. Jozef Hamaň,Tomáš Harmata, Mgr. Michaela Harmatová,

pplk. Mgr. Ladislav Hlavatík, PaedDr. Mária Jagnešáková,Mgr. Richard Janoštín, PhDr. Mariana Janoštínová,

Ing. Róbert Kovalčík, Mgr. Miroslav Kováľ, Ing. Juraj Majerčák,Patrik Matištík, Mgr. Zuzana Pilarčíková, pplk. Mgr. Marián Sucháň,

Ľubomíra Škerdová, Mgr. Pavol Šroba, Pavol Šuriňák,Mgr. Zuzana Šrobová, Ján Taraj, kpt. Mgr. Tibor Turňa,

Ing. Martin Urban, Ing. Jozef Valek, Mgr. Gabriela Zámborská,PhDr. Miroslav Žabenský, Ing. Vladimír Žák, Rudolf Žuffa

Programová komisiaMgr. Pavol Šroba – predseda,

členovia: Valéria Baláková, Pavla Ganobčíková,PhDr. Elena Beňušová, Ing. Jozef Hamaň,

Mgr. Miroslava Polohová Ivanová, Ľubomír Jarolín,Mgr. Richard Janoštín, Mgr. Stanislava Zvarová,

Mgr. Oľga Žabenská, PhDr. Miroslav Žabenský, Daniela Žuffová

Programy uvádzajúMgr. Janka Černá, Elena Jakubovičová, Mgr. Richard Janoštín,

Mgr. Eva Janoštínová, Pavol Martáň, Daniela Žuffová

OzvučenieRádio Regina Stred

OsvetlenieObecný úrad Zuberec

Mediálni partneri

Partneri podujatia

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Obec HabovkaObecOravský Biely Potok

Oravské múzeumP. O. Hviezdoslavav Dolnom Kubíne

Oravské kultúrnestredisko

Dolný Kubín

ObecZuberec

3

Milí priatelia folklóru, vážení hostia,

vítam Vás v Zuberci pod Ro-háčmi na 44. Podroháčskychfolklórnych slávnostiach.Prostredníctvom zapálenýchľudí sa vďaka tomuto festiva-lu, ktorý je najväčším kultúr-nym podujatím na Orave, daríuž dlhé roky rozvíjať folklór-ne tradície, uchovávať ichmladej generácii a prostred-níctvom tanečných a hudob-ných vystúpení odovzdávaťširokému okruhu divákov.Tradície, zvyky a obyčaje bolia sú naším kultúrnym bohat-stvom. Je našou povinnosťou chrániť si toto dedičstvo a zveľa-ďovať ho. Potrebujeme ho ako most, ako základ našej nádejedo budúcnosti. Rovnako potrebujeme, najmä kvôli deťoma mládeži, obnovovať pamäť národa, nezabúdať na svoje kore-ne.

44. Podroháčske folklórne slávnosti opäť ponúkajú pestrúpaletu folklórneho umenia. Teší nás, že festival patrí k najúspeš-nejším podujatiam na Slovensku a dáva priestor na prezentá-ciu nielen domácim súborom, súborom z blízkeho okoliaa ostatných regiónov Slovenska, ale aj zo zahraničia. Zaželaj-me tomuto sviatku ľudového umenia úspešný priebeh. Nechzvučia piesne a dunia tance, nech hlboko prerývajú naše srd-cia a mysle. Nech nám na oslavu krásy života rozdávajú plodyumeleckého bohatstva nášho ľudu.

Príprava festivalu je vždy náročná a nie je možná bezobetavej práce stovky nadšencov, organizátorov i štedrých spon-zorov a samozrejme hlavných aktérov – domácich a zahranič-ných súborov a sólistov.

Preto moje úprimné a srdečné poďakovanie patrí všetkýmtým, ktorí sa na príprave tohtoročného festivalu podieľali.

Ing. Vladimír Šiškastarosta obce

4

Vážené dámy a páni, milí festivaloví návštevníci,

vitajte na 44. ročníku Podro-háčskych folklórnych slávnos-tí, na najstaršom a najväčšomfolklórnom festivale na Orave,ktorý každoročne priláka domalebného prostredia obceZuberec, na poľanu Brestová,množstvo milovníkov a obdi-vovateľov tradičnej ľudovejkultúry.

Ľudové príslovia, porekad-lá, piesne, tance, zvyky, ritu-ály i remeselné zručnosti súvzácnou súčasťou nášho kul-

túrneho dedičstva. Nesú v sebe hodnotový odkaz minulých ge-nerácií, formujú našu kultúrnu i spoločenskú identitu, sú zdro-jom národnej i lokálnej hrdosti, nástrojom zbližovania a premnohých tvorcov dôležitým inšpiračným zdrojom. Rozmanitéprvky tradičnej ľudovej kultúry sú však krehké a zraniteľné. Bezich cielenej ochrany, bez morálnej i materiálnej podpory, beztoho, aby sme vedome vytvárali priestor na ich verejnú prezen-táciu a sprístupňovanie, sa môžu veľmi ľahko z našej spoloč-nosti vytratiť. Žilinský samosprávny kraj si uvedomuje význama jedinečnosť kultúrneho dedičstva, a preto rôznymi spôsobmipodporuje aktivity zamerané na fenomén tradičnej kultúry i fol-klóru. Chráňme stále živé a prítomné dedičstvo našich pred-kov, rozvíjajme ho pre budúcnosť našich detí a vnúčat, pretoželen osvedčené a odskúšané vedomosti a skúsenosti sú zdrojomnových riešení, inšpirácií, inovácií a zaručujú ďalší vývoj spo-ločnosti.

Vážené dámy, vážení páni, drahí milovníci tradícií a folklóru,

už od roku 2009 sa na Podroháčskych folklórnych slávnostiachprezentujú aj najvýznamnejšie folklórne kolektívy a nositeliatradícií zo Žilinského kraja. Nenechajte si preto ujsť nedeľňajšíhudobno-tanečný program Idú plte dolu vodu, v ktorom sa pred-stavia súbory a umelci z Oravy, Horného Považia, Kysúc, Tur-ca, Liptova a ponúknu vám jedinečnú možnosť nahliadnuť nadávne zvyky, tradície, osobité vokálno-inštrumentálne i taneč-né prejavy dodnes uchovávané v týchto regiónoch. Pevne dú-fam, že si tieto dni plné folklóru naplno vychutnáte a na Podro-háčskych folklórnych slávnostiach sa stretneme aj o rok. Pra-jem vám všetkým, aby ste si z festivalu odniesli len tie najlepšiezážitky a spomienky!

Ing. Erika Jurinovápredsedníčka Žilinského samosprávneho kraja

5

OBEC ZUBERECŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

ORAVSKÉ KULTÚRNE STREDISKO V DOLNOM KUBÍNEORAVSKÉ MÚZEUM P. O. HVIEZDOSLAVA

OBCE ORAVSKÝ BIELY POTOK A HABOVKApozývajú na

MEDZINÁRODNÝ FOLKLÓRNY FESTIVAL

4444444444..... PODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLPODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁKLÓRNE SLÁVNOSTIVNOSTIVNOSTIVNOSTIVNOSTI2. – 4. augusta 2019 Zuberec – Brestová

PROGRAM

PIATOK 2. AUGUST 2019

Oravský Biely Potok

19.00 KROJOVANÝ SPRIEVODSprievod folklórnych súborov cez obec

Športové ihrisko

19.30 PRIVÍTANKAÚčinkujú: Detský folklórny súbor a ženská speváckaskupina z Oravského Bieleho PotokaFSk TRÁVNIČANKA z Trávnice

20.00 V TOM BIELOM POTOKUÚčinkujú folklórne súbory: ŠMYKŇA z Ostravy(Česko), KRUPITSKÉ MUZIKY – Minský rajón(Bielorusko), DĚCKA ZE SKORONIC (Česko),PETROVČAN z Báčskeho Petrovca (Srbsko), ZVOLENz Kulpína (Srbsko) a MORENA z Londýna (Anglicko)

22.00 TANEČNÁ ZÁBAVA

Námestie sv. Vendelína v Zuberci

19.00 – 20.00 MUZIKANTSKÉ PÓDIUMÚčinkujú: ĽH STRUNA zo Zubercaa ĽH BORSÍKOVCOV zo Zuberca

Kultúrny dom Zuberec

20.00 – 23.00 TANEČNÁ ŠKOLAVedie: PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINAzo ZubercaSpoluúčinkujú: SKORUŠINA z Liesku a 9 SIYŁ (Poľsko)

23.00 – 01.00 ĽUDOVÁ VESELICASpievajme a tancujme pri ľudovej hudbe 9 SIYŁ

SOBOTA 3. AUGUST 2019

Múzeum oravskej dediny

10.00 HUDOBNÁ PRECHÁDZKA CESTAMI ORAVSKÝCHPLÁTENNÍKOVPríprava, scenár, réžia: Viktor Janoštín

6

12.00 ÚPRAVA A POKRÝVKA HLAVY V MINULOSTIČepiec – znak ženy patriacej mužoviFragmenty z Oravského múzea P. O. Hviezdoslavav Dolnom KubínePríprava, scenár, réžia: Elena Beňušová

12.30 BRESTOVÁ V TANCIProgram pri príležitosti 20. výročia folklórnehokolektívu BRESTOVÁZaujímavosti ľudových piesní zo ZubercaPríprava, scenár, réžia: Richard Janoštín

13.30 NA ZVONICI ZVONIASprievod súborov a skupín zo skanzenu k amfiteátruUvádza: Richard Janoštín

Amfiteáter

14.00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE 44. PFSPrezentácia účinkujúcich, príhovor starostu obce,Zuberčania

14.30 DOMÁCI I RODÁCIÚčinkujú folklórne súbory: ORAVAN SENIORz Nižnej, PETROVČAN z Báčskeho Petrovca (Srbsko),OTAVA a ĽH POLUN z Nového Mesta nad Váhom,ZVOLEN z Kulpína (Srbsko), SKORUŠINA z Liesku,BORIEVKA z Košíc a sólistiPríprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín a Pavol Šroba

16.00 PRI PRÁCI I PRI ZÁBAVE ...Scénický program oravských folklórnych súborova skupín, ľudových hudieb a sólistovÚčinkujú: PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINAzo Zuberca, FSk GORAL zo Suchej Hory, SSk ČEČINAz Veličnej, ŽSSk z Oravského Bieleho Potoka,FS ROSIČKA ROSA z Dolného Kubína, FSk ORAVAz Dolného Kubína, FSk RABČIČANKA a ĽH ROVŇANz Rabčíc, MLADÝ HELIGÓN z RabčícPríprava, scenár, réžia: Oľga Žabenská, ValériaBaláková, Daniela Žuffová

17.30 Z GEMERA A MALOHONTURegionálny program súborov a skupín, ľudovýchhudieb a sólistovÚčinkujú: FS LYKOVEC z Revúcej, FSk REVÚŠKAz Revúčky a DFS MLADOSŤ a FS VEPOR z KlenovcaPríprava, scenár, réžia: Stanislava Zvarová

19.00 ZBLÍZKA I ZĎALEKAÚčinkujú: KRUPITSKÉ MUZIKY – Minský rajón(Bielorusko), DĚCKA ZE SKORONIC (Česko),Zespół Pieśni i Tańca im. Józefa Szczotki "WIERCHY"w Milówce (Poľsko), ŠMYKŇA z Ostravy (Česko),9 SIYŁ (Poľsko) a MORENA z Londýna (Anglicko)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

20.30 (Ž)ivý (F)olklórny (S)úbor EKONÓMProfilový program jubilujúceho folklórneho súboruEKONÓM z BratislavyRéžia: Michal Zábražný

22.00 – 24.00 NA LÚKE PRI KOLIBESpievajte a tancujte pri ľudovej hudbe 9 SIYŁKrátka výuka regionálnych tancovPríprava: Richard Janoštín

7

NEDEĽA 4. AUGUST 2019

8.30 STUDENOU DOLINOU FURMANI IDÚSviatočná furmanka spod Klimkovho vŕšku v Habovkedo Zuberca a Múzea oravskej dediny v BrestovejPríprava: Pavol Šroba

Múzeum oravskej dediny

9.00 SLÁVNOSTNÁ SVÄTÁ OMŠAAmfiteáter

10.30 VITAJTE V ZUBERCIÚčinkujú: DFS ROHÁČIK a PODROHÁČSKAFOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca, FSk BUČNÍKz Habovky a ŽSSk z Oravského Bieleho PotokaPríprava, scenár, réžia: Daniela Žuffová

11.00 NA JARMOKUProgram detských folklórnych súborov z Oravya ich hostíÚčinkujú detské folklórne súbory: LOKČAN z Lokce,PODBIEĽAN z Podbiela, ROHÁČIK zo Zuberca,VIENOK zo Štefanova nad Oravou,SÝKOREČKA z Lokce, TURIEC z Martinaa GĽH MAZUĽKA z Oravskej PolhoryPríprava, scenár, réžia: Miroslav Žabenský

12.15 PODOBY SLOVENSKÉHO FOLKLÓRUPodoby slovenského folklóru v podaní súborovzo zahraničiaÚčinkujú folklórne súbory: ZVOLEN z Kulpína(Srbsko), MORENA (Anglicko), PETROVČANz Báčskeho Petrovca (Srbsko) a ŠMYKŇA (Česko)Príprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

13.30 IDÚ PLTE DOLU VODUProgram folklórnych súborov a skupínpod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávnehokraja Eriky JurinovejÚčinkujú: Klub autentického folklóru Hojanazo Žiliny, FSk TIESŇAVAN z Krpelian,FS VÁH z Liptovského Mikuláša, FSk NIŽNÁ VESz Nižnej a DFSk HAJOVČEK zo StrečnaPríprava, scenár, réžia: Miroslava Polohová Ivanová

15.00 POZDRAVY OD SUSEDOVÚčinkujú: KRUPITSKÉ MUZIKY – Minský rajón(Bielorusko), DĚCKA ZE SKORONIC (Česko)a Zespół Pieśni i Tańca im. Józefa Szczotki"WIERCHY" w Milówce (Poľsko)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

15.45 FOLKLÓRNA PRECHÁDZKA SLOVENSKOMÚčinkujú: EKONÓM z Bratislavy, OTAVA a ĽHPOLUN z Nového Mesta nad Váhom, BRESTOVÁz Brestovej, SKORUŠINA z Liesku, ORAVAN z Nižnej,ORAVAN SENIOR z Nižnej, VÁH z LiptovskéhoMikuláša, VEPOR z Klenovca, BORIEVKA z Košíca Jerguš VinarčíkPríprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

8

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

SPRIEVODNÉ PROGRAMY V MÚZEU ORAVSKEJ DEDINY

28. ORAVSKÝ TRADIČNÝ JARMOK OŽIVENÝCH REMESIELSobota 3. august 2019 9.30 – 19.00Nedeľa 4. august 2019 8.30 – 17.00

TEN ČEPIEC BELASÝVýstava čepcov zo zbierok Oravského kultúrnehostrediska v Dolnom Kubíne a krojových súčastízo zbierok Oravského múzea P. O. Hviezdoslavav Dolnom KubíneVýstava, objekt č. 16 – Dolná Lehota

AKO SA CHYSTÁ JÍZDA KRÁLŮTvorivá dielňa a vystúpenie folklórneho súboruDĚCKA ZE SKORONIC (Česko)Sobota 3. august 2019 15.00 – 17.00Nedeľa 4. august 2019 12.00 – 14.00

ZAHRAJ SI, KTO CHCEŠOtvorená scéna pre začínajúcich či zdatnýchmuzikantov, folklórne kolektívy a sólistovNedeľa 4. august 2019 14.00 – 16.00

ALTERNATÍVA NEPRIAZNIVÉHO POČASIA

Program v sobotu a v nedeľu sa uskutoční v Kultúrnomdome v Zuberci.Zmena programu vyhradená!

CENY DENNÉHO VSTUPNÉHO

Základné: 6 €Zľavnené: 3 € (deti vo veku 6 – 15 rokov, držiteliapreukazu ZŤP – s preukazom ZŤP, dôchodcovianad 70 rokov)Deti do 6 rokov majú vstup zdarma

Vstupenka je platná aj do Múzea oravskej dedinyVstup aj na kultúrne poukazy

INFORMÁCIEObecný úrad Zuberec

Tel.: 043/5395 103, 043/5395 104e-mail: pfs@zuberec.sk, obec@zuberec.skwww.pfs.zuberec.sk www.zuberec.sk

Turistická informačná kanceláriaTel.: 043/5395 197e-mail: tik@zuberec.sk

DÔLEŽITÉ UPOZORNENIE

V nedeľu 4. 8. 2019 v čase od 9.00 do 18.00 hod.bude úplná uzávierka cesty zo Zuberca do Roháčov.Zo Zuberca do areálu festivalu bude premávaťbezplatná kyvadlová doprava.

9

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

Múzeum oravskej dediny

12.00 ÚPRAVA A POKRÝVKA HLAVY V MINULOSTIČepiec – znak ženy patriacej mužoviFragmenty z Oravského múzea P. O. Hviezdoslavav Dolnom KubínePríprava, scenár, réžia: Elena Beňušová

Čepiec – znak ženy patriacej mužoviDôležitou zložkou odievania bola úprava a pokrytie hlavy,

ktorými sa oddávna líšili nielen muži od žien, ale i mládenciod ženatých mužov a slobodné dievčatá od vydatých žien.

Až do konca 19. storočia nosili muži vlasy splývajúce poplecia, predelené v prostriedku na pútec – chodník, voľne spus-tené alebo spletené do vrkočov. Mastili ich slaninou, maslom,aby sa leskli a držali účes.

V zime si chránili hlavu kožušinovou čiapkou – baranicoua v lete klobúkom. Od najstarších čias nosili aj plstené klobúkyrôznych tvarov, najstaršie veľkých rozmerov so širokou stre-chou, ktoré si mládenci zdobili pierkami. Klobúk „kapeľus“zdobený okolo dienka mušličkami a orlím alebo jastrabím pe-rom, charakterizuje goralský odev.

Klobúk bola jediná súčasť odevu, ktorú si Oravci kupovalina jarmoku od turčianskych a liptovských klobučiarov.

Pýchou dievčat boli dlhé vlasy, najčastejšie zapletené dovrkoča. Na sviatočné a obradové príležitosti si ich zdobili tka-ničkami, stužkami a takmer do konca 19. storočia čelenkou –partou. Súčasťou party bol zelený veniec, ktorý ju neskôr cel-kom nahradil. Symbolizoval nielen slobodný stav dievčat, alebol aj znakom panenstva mladuchy.

Zvláštnu pozornosť venovali úprave a pokrytiu hlavy vyda-té ženy, ktoré už nesmeli nosiť dlhé a nepokryté vlasy. Upravo-vali si ich a formovali pomocou podložky, oblúčika, hrebeňova sponiek do jednorohých a dvojrohých účesov – kičkali narožky, do kički, kitki, kuče, v goralských lokalitách do chumel-ki, kumelki, na cube, ktoré pokrývali čepcami, zohľadňujúcimitvar účesu. Čepiec označoval ženu, ktorá už patrila niektoré-mu mužovi. Bol povinnou súčasťou odevu vydatej ženy. S hla-vou pokrytou čepcom alebo šatkou musela chodiť aj slobodnámatka.

Výrazným spoločným prvkom ženského odevu sú čepcedolnooravského typu, v minulosti nosené na celej Orave, ktorépredstavovali výrazný spoločný prvok ženského odevu. Čepiecoznačoval ženu, ktorá už patrila niektorému mužovi. V niekto-rých oravských lokalitách nevesta nosila čepiec každú nedeľudo kostola, až kým neotehotnela. Potom ho nahradila šatkou.

Ženy aj pod šatkou nosili spodný biely háčkovaný jedno-dielny čepiec. Okolo tváre mal volánik a navlečenú farebnústužku, ktorou sa čepiec stiahol a prispôsobil kontovému úče-su. Tento čepiec nosievali vydaté ženy hlavne v letnom obdobípod sviatočnú šatku, aby ju chránili pred zašpinením od vla-sov.

10

V 19. storočí nahradili pôvodné vrchné pokrývky hlavya pliec (biele plátenné plachty a obrusy) väčšie ručníky a šatkyz farbiarčiny, modrotlačové „risavé“, alebo biele z ľanovéhoi bavlneného plátna. Neskôr, v medzivojnovom období, čepcepostupne vystriedali šatky menších rozmerov z rôznych mate-riálov, ktoré nosia ženy staršej generácie dodnes.

Pokrývka hlavy vypovedá nielen o zručnosti, estetickomcítení nositeľky, jej sociálno-spoločenskom postavení, domác-kej a priemyselnej produkcii textilných materiálov v danomobdobí, ale aj o pretrvávajúcich názoroch a zvykových nor-mách pod vplyvom ich premien.

Elena Beňušováetnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava

v Dolnom Kubíne

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

Múzeum oravskej dediny

12.30 BRESTOVÁ V TANCIProgram pri príležitosti 20. výročia folklórnehokolektívu BRESTOVÁZaujímavosti ľudových piesní zo ZubercaPríprava, scenár, réžia: Richard Janoštín

Folklórny kolektív BRESTOVÁV roku 1999 sa ujal vedenia Múzea oravskej dediny etno-

lóg, muzikant a folklorista Richard Janoštín. Spolu s manželkouzačali v múzeu s intenzívnejšou realizáciou folklórnych podu-jatí a rôznych aktivít. V zimnej sezóne to boli pravidelnévečerné prehliadky múzea s posedením pri ľudovej hudbea v lete scénické folklórne predstavenia. Pri účinkovaní im spo-

11

čiatku pomáhali členovia folklórnej skupiny zo Zuberca, kole-govia, ich deti a neskôr ratolesti rodiny Janoštínovej. V progra-moch múzea sa predstavovali pod názvom Brestová. V tomtoroku si pripomíname 20. výročie aktivít, ktoré Janoštínovcia teda Brestová realizujú pre zatraktívnenie a oživenie expozí-cie Múzea oravskej dediny v Zuberci na Brestovej.

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

13.30 NA ZVONICI ZVONIASprievod súborov a skupín zo skanzenu k amfiteátruUvádza: Richard Janoštín

12

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

14.30 DOMÁCI I RODÁCIÚčinkujú folklórne súbory: ORAVAN SENIORz Nižnej, PETROVČAN z Báčskeho Petrovca (Srbsko),OTAVA a ĽH POLUN z Nového Mesta nad Váhom,ZVOLEN z Kulpína (Srbsko), SKORUŠINA z Liesku,BORIEVKA z Košíc a sólistiPríprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín, Pavol Šroba

Domáci i rodáci. Myšlienka, pod ktorou si môže každý je-den z nás predstaviť niečo iné. Je to aj názov programu súborovzo Slovenska a zahraničia. Tento blok patrí predstaveniu folklór-nych súborov slovenskej folklórnej scény a tým, ktorí radi pri-chádzajú do Zuberca. Už niekoľko rokov dramaturgická radafestivalu pozýva na slávnosti Slovákov žijúcich v zahraničía tiež kolektívy zo zahraničia, ktoré sa venujú slovenskémufolklóru. A tak sa teda stretnú Slováci a Slováci žijúci v zahrani-čí, aby si spoločne zahrali, zaspievali a zatancovali a svojou

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

Amfiteáter

14.00 SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE 44. PFSPrezentácia účinkujúcich, príhovor starostu obce,Zuberčania

Už neodmysliteľne patrí k slávnostiam v Zuberci krojovanýsprievod všetkých účinkujúcich, ktorý vychádza z Múzea orav-skej dediny cez Poľanu na Brestovej až k amfiteátru, na ktoromsa všetci účinkujúci predstavia prítomným divákom so svojímkrátkym programom. Krojovaný sprievod dokáže navodiť neo-pakovateľné spomienky na festival v Zuberci. Po príhovorochorganizátorov sa v závere programu predstavia domáce folklórnesúbory a skupiny. Samozrejme, že budú vystupovať aj v ďalšíchprogramoch festivalu, ale v týchto samostatných budú maťpriestor, aby ukázali, že folklór je hlboko spätý so Zuberčanmia Zubercom.

Sila ľudovej piesne, čistota prejavu a radosť, ktorá zo zu-berských folkloristov vyžaruje, dokážu vyvolať v divákoch ne-opakovateľné momenty a zážitky.

13

dobrou náladou vyčarili úsmev a dobrý pocit z nevyčerpateľ-nej studnice slovenského folklóru. Poďme sa spoločne pozrieťna kolektívy, ktoré sa predstavia v tomto programe.

ORAVAN SENIOR z NižnejFS Oravan Senior vznikol v roku 2002 z bývalých členov

súboru Oravan. V súčasnosti pôsobí v súbore 30 ľudí v trochzložkách – tanečnej, speváckej a hudobnej. Repertoár častočerpá z predošlých choreografií folklórneho súboru Oravanz Nižnej. Vo svojom programe súbor ponúka divákovi pestrosťtancov, hudby a spevov zo všetkých regiónov Slovenska. Ko-lektív sa sústreďuje na uchovávanie tradícii z rôznych regiónovSlovenska. V poslednej dobe súbor skúša pridať aj ďalšiu vlast-nú choreografiu Zbojníci, s ktorou sa úspešne predstavil na naj-väčšom folklórnom festivale v Českej republike, v Strážnici, kdesa ich vystúpenie stretlo s veľkým úspechom.

Súbor má za sebou stovky predstavení nielen na Slovensku,ale aj v zahraničí. Zúčastnil sa folklórnych festivalov v Poľsku,Česku, Maďarsku, Chorvátsku, Nórsku či v USA. V júli tohtoroka sa časť tanečnej zložky súboru vrátila z festivalu CIOFF,ktorý sa konal v Belgicku v meste Schoten. Na festivale spoloč-ne s folklórnym súborom Jahodná z Košíc úspešne reprezento-vali Slovensko a ich spoločné vystúpenia zožali veľký úspechmedzi belgickým publikom.

Vedúci súboru: Pavol JurinaVedúca tanečnej zložky: Lucia Vojtková

PETROVČAN z Báčskeho Petrovca (Srbsko)Aj tento rok sa návštevníkom festivalu predstaví najmladší

slovenský súbor, ktorý prichádza z Vojvodiny. Hlavným cie-ľom súboru je zachovať si aspoň časť z nezabudnuteľného kul-túrneho dedičstva Slovákov z týchto oblastí, hlavne ľudový ta-nec, zvyky, piesne a kroj. Súbor má v súčasnosti približne 30aktívnych členov a absolvoval niekoľko vystúpení doma i v za-hraničí. Okrem aktívnej prezentácie nášho folklóru na scéne,kolektív súboru Petrovčan tvrdo pracuje na zachovaní svojhokroja prostredníctvom rôznych workshopov. Tým sa snaží odo-vzdať mladým ľuďom poznatky o bohatom dedičstve svojich

14

predkov. V Zuberci sa predstaví spoločným vystúpením taneč-nej a dievčenskej speváckej skupiny v programe nazvanomVráťme čas.

Vedúci súboru: Pavel Pavlíni

OTAVA z Nového Mesta nad VáhomSúbor bol založený v roku 1989. Jeho korene však siahajú

už do roku 1980, kedy bol založený súbor Mladosť z Podolia,z ktorého základov vzišiel neskôr súbor Otava. V roku 1991prevzalo záštitu nad súborom Mestské kultúrne stredisko v No-vom Meste nad Váhom, ktoré pre činnosť súboru poskytlo svo-je priestory, a tak tu súbor pôsobí dodnes.

Otava sa venuje ľudovému tancu z blízkeho okolia Nové-ho Mesta nad Váhom, ale tiež aj iných oblastí – Myjava, Šarišalebo Terchová. Súbor je špecifický svojou zameranosťou navlastný región, ktorým je Nové Mesto nad Váhom a jeho oko-lie. Jedným z hlavných zámerov, okrem tvorby a interpretácievlastného regiónu, je účinkovanie v autentických krojoch. Odroku 2015 sa súboru úspešne darí zbierať kroje, ktoré pochá-dzajú z tunajšej oblasti, aby boli následne renovované a použí-vané v rámci jednotlivých vystúpení súboru.

Základom Otavy je približne 20 aktívne tancujúcich a spie-vajúci ľudí vo veku od 15 do 30 rokov. Súbor v súčasnosti pra-cuje na niekoľkých projektoch a choreografiách. Členovia Otavysa venujú okrem súborových aktivít aj štúdiu a dodržiavaniuzvyklostí a tradícií z okolia Nového Mesta nad Váhom, no tiežspoluorganizujú s Mestským kultúrnym strediskom podujatie"Stretnutie s folklórom", prostredníctvom ktorého sa prezentujenajmä regionálny folklór obyvateľom Nového Mesta nad Vá-hom a blízkeho okolia.

15

Najväčším a najvýznamnejším symbolom Otavy je zelenáfarba s logom bieleho kvietka. Tie symbolizujú názov súboru,keďže v preklade z ľudovej slovesnosti je slovo "otava" druhápokosená tráva.

Tento rok súbor Otava účinkoval na slávnostiach v Myjavei vo Východnej. Svoju tohtoročnú festivalovú dráhu súbor za-končí práve na Podroháčskych folklórnych slávnostiach. V no-vembri bude súbor oslavovať 30 rokov fungovania a pri tejtopríležitosti Otava pripravuje výročný program s názvom "Abyže-nám dobre bolo".

Od roku 2016 sa vedenie súboru dohodlo s ľudovou hud-bou POLUN zo Starej Turej na spolupráci, ktorá trvá až do sú-časnosti.

Vedúci súboru: Samuel Kusenda, Andrej BartoňUmelecký vedúci: Andrej Bartoň

Ľudová hudba POLUN zo Starej TurejPodjavorinské ľudové nástroje (POLUN) – je voľné združe-

nie ľudových muzikantov, ktorého základ od roku 2008 tvoriabývalí členovia ľudových hudieb a folklórnych skupín Javorin-ka, Turanček a FS Otava. To, že sú Podjavorinci vyjadrujú nie-len tým, že v repertoári majú piesne z rôznych častí tohto kra-ja, ale napríklad aj tým, že účinkujú v krojoch z rôznych pod-javorinských obcí. V roku 2016 založili členovia ĽH POLUNobčianske združenie s rovnakým názvom. Od toho istého rokumá ĽH nového zriaďovateľa: Dom kultúry Javorina v Starej Tu-rej.

Primáš ľudovej hudby: Michal Stískal

ZVOLEN z Kulpína (Srbsko)Kultúrno-umelecké stredisko Zvolen z Kulpína bolo zalo-

žené ako občianske združenie v roku 1948. Spolok pracovaldo roku 1972 s malými prestávkami. V roku 1972 bola činnosťspolku obnovená a až dodnes KUS Zvolen pracuje bez pre-stávky. Mládežnícky folklórny súbor má úspešnú a dlhoročnútradíciu. Združuje okolo 35 aktívnych mládežníkov a väčšiuskupinu starších členov, čiže bývalých tanečníkov a spevákov.V mládežníckej skupine je aktívnych 8 párov tanečníkov.Za viac ako 30 rokov aktívneho pôsobenia a činnosti sa súborzúčastnil veľkého počtu vystúpení a festivalov doma aj v za-hraničí: v Detve, Myjave, Michalovciach, Lučenci, RimavskejSobote, Žiline, Martine, Nitre, Zvolene, Banskej Bystrici, Brati-

16

slave, vo Vysokých Tatrách a Košiciach, na Medzinárodnomfestivale Strážnice v Českej republike, Mládežníckom Čerpoto-ku v Rumunsku, Ilockom lete v Chorvátsku.

Tancujú tance a spievajú piesne z Dolnej zeme – čižez Vojvodiny, ale aj tance z rôznych regiónov Slovenska a Srb-ska. V Zuberci sa predstavia spoločným vystúpením tanečneja dievčenskej speváckej skupiny v programe nazvanom Dobrývečer, frajerôčka moja.

Choreograf a umelecký vedúci: Zoroslav Zima

SKORUŠINA z LieskuSúbor vznikol v roku 1988 v Liesku. Tanečníci, speváci

i muzikanti prišli z rozpadnutého súboru Spiežovec, pôsobia-ceho v Tvrdošíne. Už v prvom roku súbor získal cenu na celo-štátnej súťaži v Považskej Bystrici za interpretáciu goralskéhofolklóru z dedín Hladovka a Suchá Hora, ktorému sa venujesúbor aj dnes. Skorušina sa doteraz zúčastňuje na rôznychfolklórnych podujatiach a festivaloch doma i v zahraničí. Kaž-dý rok sa zúčastňuje i na domácom festivale, ktorým sú Podro-háčske folklórne slávnosti v Zuberci, kde sa cíti ako domácisúbor. Súbor vystupoval mnohokrát v zahraničí – v Belgicku,Portugalsku, Španielsku, Taliansku, Francúzsku, Česku, Maďar-sku, Turecku, pričom silné väzby má s Poľskom, kde viackrátvystupoval aj v poľskej televízii a rozhlase.

V posledných rokoch vo veľkej miere súbor, ale najmä ro-dina Vavrekovcov, úzko spolupracuje s rodinou Janoštínovcovzo Zuberca. Spolupráca začala pri spojení dvoch skvelých det-ských tanečníkov Martinky a Viktora, ktorí sa ako šesťroční stalilaureátmi na detskom folklórnom festivale v Likavke. Dodnessa rodiny vzájomne dopĺňajú, či už v hudbe, speve alebo tan-ci. Hodnoty, pre ktoré Skorušina pred 30. rokmi vznikla, udr-žiava a zachováva dodnes.

Vedúci súboru: Róbert Vavrek, Gabriela Vavreková

17

BORIEVKA z KošícFolklórny súbor Borievka je vysokoškolským súborom pra-

cujúcim pod Leteckou fakultou Technickej univerzity v Koši-ciach. Od roku 2015 je Borievka súčasťou centra tradičnej kul-túry v Kasárňach kultúrparku, kde spolupracuje s Domom Au-tentickej kultúry K13. Tento rok oslavuje 40. výročie od svojhozaloženia. Korene kolektívu siahajú do roku 1979, kedy bolsúbor založený ako súčasť Vysokej vojenskej leteckej školy,neskôr Leteckej fakulty TU v Košiciach. Dnešný kolektív máviac ako 45 členov hudobnej, tanečnej a speváckej zložky. Odsvojho zrodu súbor zaznamenal viac ako 1200 vystúpení narôznych folklórnych festivaloch a slávnostiach, súťažiach a pre-hliadkach doma i v zahraničí. V radoch súboru sa vystriedalovyše 800 mladých ľudí, ktorí hodnotne využívali svoj voľný čas.

Súbor pravidelne vystupuje na festivaloch a podujatiachv Košiciach a širokom okolí. V rámci reprezentácie košickéhokraja a Slovenskej republiky má za sebou účinkovanie za hra-nicami v Poľsku, Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, Bulharsku, Špa-nielsku, Českej republike, Francúzku, Turecku, Taliansku, USA,Južnej Kórei. V roku 2014 sa súbor Borievka stal laureátom sú-ťaže o Cenu Mikuláša Senka v Dubnici nad Váhom s progra-mom Furmani a v roku 2015 sa stal laureátom Košických folklór-nych dní v súťaži tanečných párov. O rok neskôr s programomSvetlom napísané na Medzinárodnej súťaži akademickýchfolklórnych súborov – Akademická Nitra, získal ocenenie v zla-tom pásme. V roku 2017 mal program Svetlom napísané pre-miéru a súbor sa stal laureátom súťaže Akademický Zvolen 2017.Reprezentoval Slovensko na medzinárodnej súťaží s názvomWORLD DANCE FESTIVAL 2017 v Juhokórejskom CHEONA-NE, kde obsadil 3. miesto v celosvetovej konkurencii. V roku2018 sa mu podarilo prebojovať do finále druhého ročníka te-levíznej šou Zem Spieva 2018.

Umelecký vedúci: Ján VajdaOrganizačný vedúci: Radoslav KertisVedúci hudby: Radoslav KertisVedúca spevu: Dominika Novotná

18

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

16.00 PRI PRÁCI I PRI ZÁBAVE...Scénický program oravských folklórnych súborova skupín, ľudových hudieb a sólistovÚčinkujú: FS ROSIČKA ROSA z Dolného Kubína,SFSk ČEČINA z Veličnej, PODROHÁČSKAFOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca,ŽSSk z Oravského Bieleho Potoka, FSk ORAVAz Dolného Kubína, FSk GORAL zo Suchej Hory,FSk RABČIČANKA a skupina heligonkárov MLADÝHELIGÓN z RabčícPríprava, scenár a réžia: Oľga Žabenská,Valéria Baláková, Daniela ŽuffováTechnické zabezpečenie a organizačná spolupráca:Pavol Šroba, Mária JanotíkováSprievodné slovo: Janka Černá, Elena Jakubovičová,

Eva Janoštínová

„Robota, robota, veru ťa je hojne,ale pri robote spieva sa nám dobre.Sobota, sobota, už je po sobote,dievky vijú perká, už je po robote.“

Oravské folklórne skupiny prinášajú v programe Pri prácii pri zábave ukážky činností, ktoré vykonávali v lete, na jeseňa v zime, piesňovú a hudobnú kultúru, tradičné zvyky, ktoréprieskumom získali vo svojej obci. Človek bol v minulosti tes-ne spätý s prírodou. V každom ročnom období sa ľudia veno-vali zaužívaným činnostiam – hlavne pre zabezpečenie obživya všetkého potrebného pre život.

Oravci vedeli naplno prejaviť svoju zručnosť, talent, praco-vitosť – ale i vzťah k hudbe, spevu, tancu, ktorým sa po namá-havej práci vedeli naplno oddať. Jednoducho, tak ako vedelitvrdo pracovať, vedeli sa aj zo srdca zabávať. V programe folklór-nych skupín prejdeme obdobiami roka, v ktorých nám skupinypriblížia niektoré pracovné činnosti, tradície svojej obce, jejzvyky a ľudovú kultúru.

Folklórny súbor ROSIČKA ROSA z Dolného KubínaUvedú pásmo: Na lúkach, čistenie studničiek – piesnea tance dolnej Oravy

Súbor na scéne pôsobí viac ako dvadsať rokov. Má za se-bou množstvo vystúpení doma i v zahraničí, dostáva pozvaniaúčinkovať na rôznych rodinných oslavách a slávnostiach, aký-mi sú svadby, jubileá, výročia, účinkuje aj na plesoch, festiva-loch, folklórnych podujatiach. Repertoár pozostáva z pásemtematicky zameraných na rodinné a výročné zvykoslovie nie-len z dolnej Oravy, ale aj z iných regiónov Slovenska. Pôsobíako jeden z folklórnych kolektívov v mestskom prostredí a jeorganizátorom podujatia Folklórny deň Kubína, ktorého dvad-siaty ročník sa konal v máji tohto roka.

Vedúca: Kamila DrengubiakováVedúci ľudovej hudby: Viliam Janík

19

Spevácka folklórna skupina ČEČINA z VeličnejUvedú pásmo: Piesne spievané vo Veličnej

Spevácka folklórna skupina vznikla v roku 2015, interpre-tuje hudobno – spevácky materiál z regiónu Orava so snahouzachovať ľudovú pieseň ako nositeľku ľudových tradícií. Počaskrátkej doby svojho trvania má za sebou celý rad vystúpení narôznych festivaloch, kultúrno-spoločenských akciách i na súk-romných oslavách. Prednedávnom sa vrátili z úspešného vy-

stúpenia v poľskej Wroclawi. Repertoár získavajú prieskumomod najstarších obyvateľov Veličnej – Revišného. Takto získalitexty a melódie piesní – koledy a iné duchovné a svetské pies-ne.

Organizačná vedúca: Marcela ČižmárováUmelecká vedúca: Miloslava ŠkutováVedúci ľudovej hudby: Martin Kuric

PODROHÁČSKA FOLKLÓRNA SKUPINA zo ZubercaUvedú pásmo: Tlačenie kapusty

Skupina je základným článkom programov Podroháčskychfolklórnych slávností, vo svojich programoch predstavuje au-tentické ľudové umenie Studenej doliny veľmi presvedčivo

20

a s elánom. Skupina s kratšími prestávkami vo svojej existenciišíri ľudové umenie spod Roháčov už 42 rokov, vystriedalo sav nej niekoľko generácií Zuberčanov. V repertoári má pásma,ktoré zachytávajú život našich predkov v minulosti v celej šír-ke rodinného a výročného zvykoslovia: Priadky, Páračky, Od-prevádzanie na vojnu, Na Jána, Svadba, Krstiny, Vianočné zvy-ky, Na Veľkú noc, Zo salaša, Na poli a iné. Piesne a tance zoZuberca v ich podaní poznajú diváci folklórnych festivalova slávností na celom Slovensku i v zahraničí.

Vedúca: Daniela Žuffová

Ženská spevácka folklórna skupinaz Oravského Bieleho Potoka

Uvedú pásmo: Po večeroch pri handrách

Spevácka skupina je z obce, ktorá je akousi vstupnou brá-nou do Studenej doliny – i do programov Podroháčskych folklór-nych slávností. Takmer od začiatku ich existencie pravidelnespoluvytvárajú úvodný piatkový program slávností v Oravskom

Bielom Potoku, zapájajú sa do programov v amfiteátri v Zuber-ci. Bohatstvo piesňového materiálu Studenej doliny dáva širo-ké možnosti prezentácie tejto skupine, ťahavé melódie spodroháčskych vrchov, lúčne či žartovné piesne, s ktorými účinku-jú v rámci obce. V tomto programe účinkujú spolu so skupinoudetí z detského folklórneho súboru Osľárik.

Vedúci: Pavol Martáň

Spevácka folklórna skupina ORAVA z Dolného KubínaUvedú pásmo: Priadky

Spevácka folklórna skupina Orava vznikla v roku 1999v prostredí mesta Dolný Kubín a už pred 20 rokmi sa jej záme-rom stalo vyhľadávanie, uchovávanie a propagovanie ľudovýchzvykov a tradícií z Oravy – aj iných regiónov Slovenska. V re-pertoári má skupina aj piesne národné i duchovné, s ktorýmiúčinkuje na podujatiach rôzneho zamerania v rámci mesta.Repertoár zameraný na interpretáciu folklórnych tradícií a zvy-kov z rodinného a výročného zvykoslovia skupina Orava pred-

21

stavila na rôznych festivaloch nielen na Slovensku, ale aj v za-hraničí – v Nórsku, Nemecku, Chorvátsku a najmä v Poľsku,kde účinkovali na Dňoch slovenskej kultúry v Krakowe, Wado-viciach, Limanovej. SFS Orava vydala dve CD: Nad Betlémomvyšla hviezda a Z Oravského zámku chlapci pozerajú. Pri prí-ležitosti tohtoročného 20. výročia vzniku vydáva tretie CD podnázvom: Povedali naši Vašim.

Organizačná vedúca: Anna BakošováUmelecký vedúci: Tomáš KočalkaVedúci ľudovej hudby: Tomáš Kočalka

Folklórna skupina GORAL zo Suchej HoryUvedú pásmo: Spracovanie vlny

Začiatky FSk Goral sú spojené s oživením a sformovanímsa skupín v roku 1977 na Orave. Už od začiatku mala skupinaspevákov aj tanečníkov a spolu s ľudovou hudbou prezentujúaj v súčasnosti originálny goralský folklór, tradičné ľudové ume-nie zatatranských goralov. Skupina je známa z úspešných vy-stúpení na festivaloch a slávnostiach v rámci celého Slovenska.V zahraničí sa zúčastňovala so svojím programom na viacerýchfestivaloch, v roku 1999 sa pre Slovenskú televíziu zúčastnilinakrúcania dokumentu Goralská svadba. Skupina pracovalas viacerými prestávkami, menili sa vedúci i generácie členov.

22

Originálny tradičný repertoár, kroje, piesňový, tanečný a hu-dobný prejav sa udržal v pôvodnej forme i vďaka zanieteniua snahe súčasného vedenia skupiny.

Vedúca: Dominika Kukucová

Folklórna skupina RABČIČANKA a ľudová hudba ROVŇAN,ľudová hudba Jozefa JAGELKU Rabčice,skupina heligonkárov MLADÝ HELIGÓN Rabčice

Uvedú pásmo: Rafačky – rafanie ľanu a zábava

FSk Rabčičanka a ĽH Rovňan pôsobia už viac ako 45 ro-kov. Desať rokov účinkuje v skupine aj samostatne ĽH JozefaJagelku. FSk uchováva a oživuje zvykoslovie a hudobnú kultú-ru beskydských goralov spod Babej Hory. Počas pôsobenia sav nej vystriedalo viacero generácií, ktoré dosiahli významnéocenenia a úspechy na domácich i zahraničných pódiách, kaž-doročne vystupujú na slávnostiach Pod Babou Horou, na PFS

v Zuberci. Od vlaňajšieho roka je FSk Rabčičanka držiteľka oce-nenia zlaté pásmo, ktoré získala na krajskej prehliadke a zara-dila sa medzi najvyspelejšie v rámci Žilinského kraja, postu-pom do celoštátnej súťaže s programom svadobné piesnez Rabčíc získali strieborné pásmo. Za týmito úspechmi je v pl-nej miere podpísaná učiteľka, dlhoročná obetavá vedúca, pri-máška, speváčka Valéria Baláková, ktorá vychovala celé gene-rácie muzikantov, tanečníkov a spevákov.

Vedúca: Valéria BalákováVedúci ľudovej hudby: Valéria Baláková, Jozef Jagelka

Oľga Žabenská

23

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

17.30 Z GEMERA A MALOHONTURegionálny program súborov a skupín, ľudovýchhudieb a sólistovÚčinkujú: FS LYKOVEC z Revúcej, FSk REVÚŠKAz Revúčky, DFS MLADOSŤ a FS VEPOR z KlenovcaPríprava, scenár, réžia: Stanislava Zvarová

Gemer a Malohont, dve doliny, stoja vedľa seba už stáročiaa chránia si poklady svojich predkov, aby nezanikli, ale bolistále prítomné pre oko súčasníka. V dnešnom programe vámchceme prezentovať časť tradičnej ľudovej kultúry z územiaokresov Rimavská Sobota a Revúca, z Gemera a Malohontu.

Prvá písomná zmienka o Gemerskej stolici pochádza z roku1209. Strediskom župy bol kráľovský hrad Gemer. Malohontbol pôvodne súčasťou Hontianskej stolice, hoci medzi nimiležalo územie Novohradu a Zvolenskej župy. Autonómia mubola priznaná koncom 17. storočia. V roku 1786 vznikla prváa v roku 1803 druhá Gemersko-Malohontská stolica, ktorá pre-trvala až do roku 1922. Administratívnym strediskom župy bolomesto Rimavská Sobota.

Stredný Gemer – odkiaľ prichádzajú dva folklórne kolektí-vy Lykovec a Revúška, Malohont – odkiaľ prichádzajú DFS Mla-dosť a FS Vepor, územie bohaté na významné historické uda-losti a prírodné zaujímavosti. Prírodné a kultúrne bohatstvoregiónu sa pretavilo aj do ľudovej kultúry.

Na území celého regiónu pôsobili mnohí národní budite-lia, spisovatelia a významné osobnosti kultúrneho a národné-ho života. Región bol v minulých storočiach známym centrombaníctva, ale aj ovčiarstva. Venovali sa výrobe syra, množstvutradičných remesiel, ako brdárstvo, súkenníctvo, gubárstvo,kováčstvo, kollárstvo, obločiarstvo... a niektorí remeselníci bolizdružení do remeselných cechov. Pestrá história regiónu sapretavila aj do tvorby folklórnych kolektívov, a tak sa v hudob-nom, piesňovom a tanečnom materiáli odrazili všetky štýlya vlny vysťahovalectva a prisťahovalectva. Čo dedina, to rečiná, si vypočujete v piesňach, ktoré Vám predstavia folklórnekolektívy: Lykovec z Revúcej, Revúška z Revúčky, Detskýfolklórny súbor Mladosť a Folklórny súbor Vepor z Klenovca.

Tak vitajte v Gemeri a Malohonte a započúvajte sa do kle-novských piesní našich speváčiek a do detských hier z povoj-nového obdobia pod názvom Cestou zo školy v podaní DFSMladosť z Klenovca.

Folklórna skupina REVÚŠKA z RevúčkySkupina vznikla na základe projektu Roztratené zrnká, te-

rénneho výskumu javov tradičnej ľudovej kultúry v roku 2012,kedy sa na Klenovskej Rontouke prezentovala so svojimi zvykmi,tradíciami a piesňami z Revúčky. Skupina má 24 členov. Sú-časťou je aj ľudová hudba pod vedením Mariana Derdáka.

Folklórna skupina počas siedmich rokov svojho pôsobeniamá za sebou niekoľko desiatok vystúpení pri rôznych príleži-tostiach po okolitých mestách a obciach. Zúčastnila sa aj folklór-

24

nych festivalov v Klenovci, Rejdovej, Heľpe, Východnej ako ajregionálnych súťaží. Ženy z tejto skupiny robia i čepčenie –tzv. „zavíjanky“ neviest na svadbách. Venujú sa pečeniu tra-dičných koláčov a vareniu tradičných jedál tejto obce. Spraco-vali a odprezentovali zvyky ako liatie olova na Ondreja, priad-ky, páračky a fašiangy.

Táto dobrovoľná folklórna skupina spojila úžasných ľudí,ktorí rozsievajú zrnká folklóru, dobrú náladu, radosť, ale pre-dovšetkým sa snažia zachovať zvyky a tradície svojich predkova tieto odovzdávať mladším generáciám.

Vedúca: Viera Repáková

Folklórny súbor LYKOVEC z RevúcejSúbor pôsobí pri Mestskom kultúrnom stredisku v Revúcej,

svoju činnosť obnovil takmer po 20 rokoch v roku 2015. V trochzložkách, a to tanečnej, hudobnej a speváckej, pôsobí vyše 50členov z troch generácií. Lykovec spracúva tradičný hudobný

a tanečný folklór, teda piesne, tance a zvyky najmä zo stredné-ho a horného Gemera, ako aj blízkeho Horehronia – etnogra-fických regiónov v minulosti patriacich do Gemerskej župya pod Muránske panstvo. V hovorenom slove i v spevoch pou-žíva nárečie, ktoré je v tejto oblasti veľmi rozmanité a zložité –čo dedina, to reč iná. Speváčky i tanečníkov doprevádza ľudo-vá hudba FS Lykovec s primášom Michalom Šimkom. V no-

25

vembri roku 2017 súbor nahral so svojimi hosťami CD „Viaš timilí“ s piesňami stredného Gemera.

Umelecké vedúce: Mariana Poprocká, Alena Ďurkovičová,Natália Poprocká

Detský folklórny súbor MLADOSŤ z KlenovcaSúbor vznikol v roku 1968 a za toto obdobie prešiel via-

cerými názvami ako Radosť, Polianka a Mladosť. V tomto ko-lektíve v súčasnosti pôsobia deti vo veku od 9 do 15 rokov.Okrem tanečnej zložky tu pôsobí dievčenská spevácka skupi-na, heligonkári, sólisti speváci. Súbor má vo svojom repertoáripiesne, tance a zvyky hlavne z obce Klenovec, širšieho regiónuGemera a Malohontu, ale i Goral a Zemplín. Predstavil sa na

mnohých domácich, ale i zahraničných podujatiach. Počassvojej existencie získal mnoho ocenení na regionálnych, kraj-ských a celoštátnych súťažiach. V roku 2008 získal striebornúmedailu Matice Slovenskej a medailu Daniela Gabriela Lichar-da, ktorú mu udelilo Národné osvetové centrum v Bratislave.Pri príležitosti 45. výročia vzniku získali cenu obce Klenovec.V tomto roku v krajskom kole súťaže choreografií získali zlatépásmo a v súťaži sólistov spevákov sa speváčka Andrejka Rap-čanová umiestnila v krajskej súťaži Hronsecká lipová ratolesťna 1. mieste.

Vedúci: Stanislava a Jaroslav Zvarovci v spoluprácis Renátou Brndiarovou a Luciou ZvarovouKorepetítor: heligonkár Viktor Brádňanský

Folklórny súbor VEPOR z KlenovcaKorene organizovaného folklóru v Klenovci siahajú až do

roku 1921, keď pri ženskom spolku Živena spolu s divadelný-mi ochotníkmi pracovala aj folklórna skupina. Súbor vznikolv roku 1971 a jeho zriaďovateľom je od roku 1976 Miestnekultúrne stredisko v Klenovci. Súbor sa zameriava na spracova-nie folklórneho materiálu – zvykov, piesní a tancov obce Kle-novec, širšieho regiónu Gemera – Malohontu, Horehronia

26

a Podpoľania, Terchovej, Goralskej oblasti, Podkarpatskej Rusi.V súbore pôsobí ľudová hudba pod vedením primáša DavidaOláha, heligonkári, mužská spevácka skupina, ženská spevác-ka skupina, dievčenská spevácka skupina, sólisti speváci a ta-nečná zložka. Svoju lásku k ľudovému umeniu súbor predvie-dol takmer vo všetkých obciach regiónu, na viacerých folklór-nych festivaloch doma aj v zahraničí.

Vedúci: Jaroslav a Stanislava Zvarovci

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

19.00 ZBLÍZKA I ZĎALEKAÚčinkujú: KRUPITSKÉ MUZIKY – Minský rajón(Bielorusko), DĚCKA ZE SKORONIC (Česko),Zespół Pieśni i Tańca im. Józefa Szczotki "WIERCHY"w Milówce (Poľsko), ŠMYKŇA z Ostravy (Česko),9 SIYŁ (Poľsko) a MORENA z Londýna (Anglicko)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

KRUPITSKÉ MUZIKY – Minský rajón (Bielorusko)Tvorivý životopis zaslúžilého amatérskeho folklórneho sú-

boru Bieloruskej republiky Krupitské muziky sa začal v roku1982. Pod vedením riaditeľa Krupitského centra kultúry Vladi-míra Hroma a v tvorivej spolupráci s choreografom GeorgimČernym bol vytvorený jeden z najlepších samostatných kolek-tívov Bieloruska, v zostave ktorého sú muzikanti, speváci a ta-nečníci. V súčasnom období má kolektív viac ako 30 aktívnychčlenov.

27

Repertoár kolektívu tvorí bieloruský hudobný, speváckya tanečný folklór v jeho scénickom prevedení – vyhranené in-štrumentálne čísla, lyrické piesne, originálne choreografické mi-niatúry a tradičné tance. Krupitské muziky uskutočňujú aktív-nu koncertnú činnosť nielen v Bielorusku, ale aj v zahraničí,najmä v Rusku, Nemecku, Holandsku, Poľsku, Estónskua v iných krajinách. Kolektív je laureátom mnohých konkurzova festivalov.

Od roku 2009 kolektív vedie Natallia Lisitsa, ktorá je záro-veň primáškou hudby.

DĚCKA ZE SKORONIC (Česko)Národopisný súbor Děcka ze Skoronic bol založený v ja-

nuári 1990. Juhomoravská obec Skoronice má okolo 530 oby-vateľov. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1322. Okremmnohých historických vzácnosti sa však hrdí aj vzácnou tradí-ciou, ktorá bola v roku 2011 zapísaná na Zoznam nehmotnéhodedičstva ľudstva pod ochranou UNESCO. Je to starobylý zvykSkoronská jazda kráľov. Skoronice v roku 2000 získali ocene-nie Brnianskeho kraja za udržiavanie ľudových tradícií, ktorév Skoroniciach nie sú iba „folklórom“, ale spoločne prežíva-nou tradíciou. A k tomu všetkému významne prispievajú ajDěcka ze Skoronic.

Ide vlastne o netradičný súbor, ktorý prezentuje tradičnézvyky a obyčaje staré sedemdesiat až sto rokov v programo-vých pásmach. Tie sú rekonštruované na základe zápiskov re-gionálneho historika Vojtěcha Holcmana a jeho tety Marie Kříž-kové. Súbor má v repertoári pásma: Hýlom hálom horní dolní,Velikonoční hry a obyčeje, Hry na mlatevni. Posledný progra-mový blok získal na festivale v bulharskom Slivene cenu divá-ka. V súbore je 12 detí vo veku od 6 do 13 rokov.

Okrem vystúpení v amfiteátri bude mať súbor v Múzeu orav-skej dediny tvorivú dielňu spojenú s vystúpeniami a ukážkami– Ako sa chystá Jízda králů. Diváci si môžu podľa vzorov samivytvoriť ružičky, mašle a iné ozdoby z krepového papiera poddozorom členov súboru.

Vedúca súboru: Marie Holcmanová

Zespół Pieśni i Tańca im. Józefa Szczotki "WIERCHY"w Milówce (Poľsko)

Goralský regionálny súbor piesní a tanca Wierchy JózefaSzczotki z poľskej Milówky bol založený v roku 1971. Za rokyexistencie získal veľké množstvo rôznych ocenení predovšetkýmna goralských festivaloch v Žiwci, Zakopanom, no i v Talian-sku. V repertoári súboru je spracovaná bohatosť ľudovej kultú-ry regiónu Žiwiec a žiwieckych goralov. Dynamický tanec,pekný spev, muzika a perfektné prevedenie si získali divákovnielen v regióne, kde súbor pôsobí, ale všade, kde vystupoval.Súbor má asi 50 členov, dlhoročných tanečníkov, mladých ľudíi členov kapely.

V programoch tohtoročných slávností uvedú tance žiwiec-kych goralov.

Vedúca súboru: Jadwiga Michalska

28

ŠMYKŇA z Ostravy (Česko)Súbor bol založený na prelome rokov 1989 a 1990. V rov-

nakom roku vznikla aj v tej dobe len trojčlenná muzika. Za päťmesiacov sa podarilo vytvoriť celosúborový program a tanečnáskupina spolu s muzikou ho predviedla na prvom z celej radyvystúpení už pod názvom Šmykňa. Od svojho založenia spra-cováva výhradne slovenské ľudové piesne a tance z regiónovTerchová, Liptov, Myjava, Horehronie, Podpoľanie, Gemer,Šariš, Spiš, Zemplín a Abov. Po rozdelení Československa bol

vlastne prvý folklórny zástupca národnostnej menšiny Slová-kov na severnej Morave. Počas svojej existencie absolvovalmnožstvo vystúpení nielen v Česku (Strážnice, Dolní Lomná,Rožnov pod Radhoštěm, Liptál, Praha), ale aj v zahraničí (Ne-mecko, Taliansko, Poľsko, Turecko, Belgicko, Slovensko, Fran-cúzsko, Luxembursko). Ďalšie desiatky až stovky produkcií pred-viedol na miestnych festivaloch a v mestách Českej republikya Európy. Ľudová hudba spolu s dievčenským speváckym zbo-rom natočila niekoľko CD nosičov slovenského folklóru, ktorésú pravidelne vysielané nielen v českých rozhlasových stani-ciach, ale aj na Slovensku.

V Zuberci uvedú tance z Horehronia, Terchovej, Podpoľa-nia, Myjavy a Abova.

Vedúci súboru a ľudovej hudby: Jiří MachačChoreografka súboru: Eva Machačová

Ľudová hudba 9 SIYŁ (Poľsko)9 SIYŁ je zoskupenie deviatich mladých a talentovaných

priateľov z oblasti Podhale v Poľsku, ktorá bola vytvorená zaúčelom nahrávania programu „Ziarno“ v TVP 1 a následnéhospoločného spievania kolied vo Varšave. Kamarátov v roku 2016spojila láska k folklóru svojej rodnej oblasti.

Títo mladí ľudia od raného veku kultivujú tradície iniciova-né starými rodičmi a rodičmi, ktorí sú váženými hudobníkmi,spevákmi a tiež inštruktormi regionálnych súborov. Od začiat-ku sa venujú tradičnej hudbe, spevu, tancu a starým zvykomz oblasti Podhala. Často nadväzujú na staré nahrávky, zázna-my a predovšetkým na to, čo ich naučili doma ich rodičiaa starí rodičia. Na vystúpeniach ukazujú rôznorodosť goralskejhudby.

Názov skupiny znamená kvet s deviatimi nohami – toto jestaré meno rastliny s 9 silami, ktoré dávajú silu mužovi a sú

29

9-krát silnejšie ako všetky ostatné byliny. Skupina sa skladáz piatich hudobníkov a štyroch spevákov.

MORENA z Londýna (Anglicko)Folklórny súbor Morena bol založený Andreou Okely v Lon-

dýne v roku 2001. Členovia kolektívu sú prevažne Slováci ži-júci v Londýne. Do svojich radov tiež pribrali aj folkloristovz Českej Republiky a Anglicka. Morena prezentuje slovenskýfolklór a tradície po celej Veľkej Británii. Tu vystupuje na via-cerých folklórnych festivaloch, kde sa vždy stretne s veľkýmúspechom slovenského folklóru. Každoročne sa zúčastňuje fes-tivalov na Slovensku alebo v Čechách. Vystupovali v Kokavenad Rimavicou, Liptovskej Tepličke, Hrušove, Detve, Oravi-ciach, na Jánošíkovom dukáte v Rožnove pod Radhoštěma iných festivaloch.

Na Podroháčskych folklórnych slávnostiach sa súbor pred-staví po prvýkrát. Členovia kolektívu sa tešia možnosti prezen-tovať slovenský folklór u nás v Zuberci. Predvedú tance z rôz-nych regiónov Slovenska – šarišská polka, verbung, fľaškový,karička, Myjava, Detva, Liptov a goralská trojka.

Vedúca súboru: Andrea Okely

SOBOTA 3. AUGUSTA 2019

20.30 (Ž)ivý (F)olklórny (S)úbor EKONÓMProfilový program jubilujúceho folklórneho súboruEKONÓM z BratislavyRéžia: Michal Zábražný

Vysokoškolský folklórny súbor Ekonóm nepatrí vo folklór-nom svete k žiadnym nováčikom. Za 50 rokov svojej činnosti

30

si vo svete slovenské-ho folklóru získalsvoje meno a vypra-coval sa medzi po-predné folklórne sú-bory na Slovensku.Od roku 1969 pracu-je pri Ekonomickejuniverzite v Bratisla-ve a šíri radosť z tan-ca, spevu a hudbynielen po rôznychkútoch Slovenska,ale aj v zahraničí.

Počas svojho pô-sobenia vystupovalna mnohých javis-kách slovenskýchmiest a zúčastnil sarôznych slovenskýchfolklórnych festiva-

lov, vysokoškolských folklórnych festivalov v Nitre a Zvolene,mnohých českých folklórnych festivalov.

Členovia tanečnej, speváckej a hudobnej zložky súboru,študenti Ekonomickej univerzity, ale aj iných vysokých a stred-ných škôl v Bratislave potešili svojim umením a krásou sloven-ských piesní, tancov, hudby a krojov aj tisíce divákov v zahra-ničí. Precestovali takmer všetky štáty Európy od Portugalska,Španielska, Francúzka, Belgicka, Holandska, cez Taliansko, Ne-mecko, Poľsko, Rakúsko, Maďarsko, Srbsko, Grécko, Sardíniu,Cyprus, Turecko, Ukrajinu až do Sýrie a najďalej prezentovalisvoje umenie u „protinožcov“ v Austrálii, kde boli na pozvanieSlovákov, ktorí sa zo Slovenska cez bývalú Juhosláviu presídliliaž na tento veľký ostrov.

Ekonóm je miesto stretnutia mladých ľudí, ktorí si v dnešnejuponáhľanej dobe nájdu čas "rozospievať hlas, rozhýbať kostia hudobne sa vyžiť". Za roky pôsobenia súboru sa v ňom vy-striedali stovky mladých ľudí, ktorí popri štúdiu a práci prelialivo svojom voľnom čase litre potu na nácvikoch a vystúpeniach.V súčasnosti má súbor do 50 členov a repertoár tvorený chore-ografiami z viacerých regiónov Slovenska.

Folklórny súbor Ekonóm je živý súbor na javisku aj mimoneho a to chce ukázať aj na 50. výročí svojho založenia, naktoré súbor už teraz pripravuje nový premiérový program. Čle-novia súboru sa tešia, že opäť dostali možnosť návštevníkomPodroháčskych folklórnych slávností predstaviť Živý FolklórnySúbor Ekonóm.

Riaditeľ súboru: Ondrej LenárUmelecký vedúci: Michal ZábražnýPrimáška ľudovej hudby: Hana MikulcováVedúca speváckej skupiny: Petra Karolusova

31

NEDEĽA 4. AUGUSTA 2019

10.30 VITAJTE V ZUBERCIÚčinkujú: DFS ROHÁČIK a PODROHÁČSKAFOLKLÓRNA SKUPINA zo Zuberca, FSk BUČNÍKz Habovky a ŽSSk z Oravského Bieleho PotokaPríprava, scenár, réžia: Daniela Žuffová

V histórii Podroháčskych folklórnych slávností sa nestalo,aby medzi účinkujúcimi chýbali domáce kolektívy. Zuberča-nia sa už predstavili v sobotných programoch a nebudú chýbaťani v tých nedeľných. Medzi prvými nedeľnými vystúpeniamibude pre nich program Vitajte v Zuberci, do ktorého si pozvaliaj folkloristov so susedných obcí, z Habovky a Oravského Bie-leho Potoka.

Sila ľudovej piesne, čistota prejavu a radosť, ktorá z miest-nych folkloristov vyžaruje, dokážu vyvolať v divákoch neopa-kovateľné momenty a zážitky. A tak tu v Brestovej bude znieťhudba, spev a tanec v podaní folkloristov zo Studenej doliny.

NEDEĽA 4. AUGUSTA 2019

11.00 NA JARMOKUProgram detských folklórnych súborovÚčinkujú detské folklórne súbory: LOKČAN z Lokce,PODBIEĽAN z Podbiela, ROHÁČIK zo Zuberca,VIENOK zo Štefanova nad Oravou, SÝKOREČKAz Lokce, TURIEC z Martina a GĽH MAZUĽKAz Oravskej PolhoryNámet, scenár a réžia: Miroslav ŽabenskýKonferans: Pavol Martáň

Jarmok, výnimočná udalosť v komunite dedinského spolo-čenstva. Zvlášť taký výročný. Všehochuť chutí, vôní, tovaru dokuchyne, statku dokúpiť, milej stužku... Lákadiel nekonečno,len niekedy do kešene hlboko. Pre deti bol taký jarmok zážit-kom na dlhé obdobie. Vtedy sa im vždy niečo ušlo. Práve pre-to, keď sa nevedeli na najbližší dočkať, na jarmok sa zvyklihrávať. I dnes, v ich programe, všeličo nielen nakúpia, alei zažijú.

32

Bohatí na melódie a dobrú náladu budete najmä vy, diváci.Veď programy detských folklórnych súborov sú súčasťou dra-maturgie Podroháčskych folklórnych slávností už od ich druhé-ho ročníka. Pretože detský svet plný poznávania, šanteniaa radosti vie u diváka vyčariť nielen úsmev, ale i potlesk a uzna-nie.

V programe sa predstavia:

Detský folklórny súbor ROHÁČIK zo ZubercaNázov programu: Jarmok je tu...

Súbor Roháčik zo Zuberca bol založený vo februári 1992Danielou Matištíkovou – Žuffovou a Danielou Blažekovou –Krúpovou, členkami Podroháčskej folklórnej skupiny. Deti pre-javili záujem o tanec, spev a ľudovú kultúru Studenej doliny.Prvý program uviedli na estráde v roku 1992. Odvtedy deti vosvojich programoch rozdávajú radosť, smiech, spev i pouče-nie. Od roku 1995 je vedúcou súboru a tvorkyňou programov

Daniela Žuffová. Najúspešnejší rok pre Roháčik bol rok 1999,kedy postúpili z krajskej prehliadky ako jediný na celoštátnyfestival detského folklóru. Svojimi vystúpeniami potešil Rohá-čik divákov na festivaloch vo Východnej, Lúčkach, každoroč-ne na PFS na Brestovej, zúčastňuje sa regionálnych a krajskýchprehliadok, vystupoval po Slovensku, Poľsku, Čechách, ba ajv Kanade.

Vedúca: Daniela Žuffová

Detský folklórny súbor VIENOK zo Štefanova nad OravouNázov programu: Budem paholčekom

Hornooravskú plátennícku obec Štefanov nad Oravou natohtoročných Podroháčskych folklórnych slávnostiach prezen-tuje DFS Vienok. Súbor vznikol v roku 2001 a je zameraný naprezentáciu pracovných a obradových zvykov a remesiel orav-ského regiónu. Jeho programový repertoár je výrazne ovplyv-nený ľudovými obyčajami, pracovnými zvykmi a remeslaminajmä z obce a blízkeho okolia. I keď Štefanov je vnímaný akoplátennícka obec, v minulosti tu pôsobili aj zručné čipkárky,

33

tesári, mlynári. Dospelí Štefanovci sa venovali svojim remeslám,každodennej robote na poliach a deti, ak im práve nepomáha-li, sa zas venovali svojim hrám, alebo chodili do školy na Hor-ný Štefanov. Námet na dnešné pásmo vznikol na základe výpo-vedí obyvateľov Štefanova nad Oravou v rámci výskumu tradí-cií v tejto obci a tiež na základe knihy od Antona Habovštiaka„Plátennícka pieseň a jej finále", ktorá opisuje život plátenní-kov v tejto obci a jej okolí. Pásmo je orientované na detské hryspojené s odchodom plátenníkov na cesty.

Vedúce: Zuzana Čierna, Zuzana Bučeková

Detský folklórny súbor PODBIEĽAN z PodbielaNázov programu: Zahrajme sa na jarmok

Na začiatku Studenej doliny, v Podbieli, od novembra 2007tancujú deti v súbore Podbieľanček. Súbor obnovil svoju čin-nosť po 9-ročnej prestávke na podnet nadšenca Pavla Tmákaa za pomoci obecného úradu. Umelecký chod súboru zabez-pečuje Martina Orčíková. V súbore, ktorý sa zúčastňuje vystú-

pení v obci a na regionálnych detských súťažiach, účinkujúdeti od 4 do 15 rokov. Dej pásma Zahrajme sa na jarmok jeo chlapcovi, ktorému je ľúto, že ho otec nevzal so sebou najarmok. A tak mu jeho kamaráti pomôžu a na jarmok sa s nímzahrajú. V pásme sú využívané veršovanky a ľudová slovesnosťzapísaná Antonom Habovštiakom v knihe Oravci o svojej mi-nulosti, deti spievajú detské piesne, v tanci využívajú motívtypický pre Podbiel, tzv. šúľaný.

Vedúca: Martina Orčíková

Detský folklórny súbor LOKČAN z LokceNázov programu: Na dedine v mlyne

Aj keď je Lokčan pomerne mladý kolektív, v obci pôsobiaciod roku 2014, pravidelne sa zúčastňuje regionálnych i kraj-ských súťaží a vystúpení pri rôznych príležitostiach nielen naOrave. Ani na Podroháčskych folklórnych slávnostiach nie jepo prvýkrát. V súčasnosti ho navštevuje viac ako 60 členova umeleckým vedúcim je Juraj Vjatrák. Hlavným cieľom súbo-ru je prezentovať tradičnú ľudovú kultúru Oravy, predovšetkýmLokce a pomáhať tak zachovať tieto tradície aj pre budúce ge-

34

nerácie. V jeho pásme sa prenesieme do lokčianskeho mlyna.Ten v minulosti na dedine zastával dôležité miesto, kde sa mle-lo obilie potrebné na múku ako jednu z hlavných zdrojov obži-vy ľudí. Mlyn bol aj miestom stretnutí rôznych ľudí a v progra-me sa dozvieme, čo všetko sa tam dialo.

Vedúci: Juraj Vjatrák

Goralská ľudová hudba MAZUĽKA z Oravskej PolhoryNázov programu: Goralské ľudové piesne spod Babej hory

Členovia ľudovej hudby majú v repertoári piesne beskyd-ských goralov z Oravskej Polhory. Hudba pôsobí od roku 2016a napriek krátkemu času získala viaceré ocenenia nielen naSlovensku, ale i v susednom Poľsku.

Vedúca: Andrea Čeladinská

Detský folklórny súbor SÝKOREČKA z LokceNázov programu: Na lokčianskom trhu

V poradí druhý súbor z Lokce prezentuje zvyky a tradíciez vlastnej dediny, blízkeho okolia a Oravy formou tanca, spevua scénických programov. Na základe vlastných terénnych vý-skumov pripravili programy Na lokčianskej zábave, Svadobnáodobierka, Fašiangy, Betlehemci, Na Ondreja a na Luciu, Za-čepčenie, Trávnice, Jánske piesne, O ľane, Lúčne hry. Prezen-tovali sa na festivale vo Viedni a na mnohých vystúpeniach na

35

Orave i v susedných regiónoch. V dnešnom pásme nám ukážu,ako to kedysi vyzeralo na lokčianskom trhu, ktorý bol chýrnyširoko-ďaleko. Deti formou hry prezentujú rôznych trhovníkova predajcov, ktorí navštevovali trh a prinášali tak všakovakénovoty do obce a jej okolia. Pásmo je spracované podľa zázna-mov z kroniky zo začiatku 20. storočia, ktorá hovorí o realizo-vaní práve takýchto trhov v Lokci.

Vedúce: Renáta Maslanová, Lenka Naništová, Jana Masla-nová

Detský folklórny súbor TURIEC z MartinaNázov programu: Koleso, koleso, okolesilo si sa...

Súbor Turiec úspešne pracuje v Martine od septembra 1982,kedy ho založili bývalí tanečníci folklórneho súboru TuriecBožena Kočalková, Šárka Zubercová a Ján Linceni. Jeho reper-toár sa sústreďuje na zvyky a obyčaje, hry, tance a piesnez regiónu, po ktorom je pomenovaný. Od roku 1990 so súbo-rom účinkovali detské ľudové hudby Gader, Fialôčka, Studien-ka, Rozmajrín, Veternica, Bobovník a Fatranček. DFS Turiec sapostupne prepracoval medzi popredné detské folklórne kolek-tívy, vystriedalo sa v ňom viac ako 600 detí. Osobité scénickéspracovanie, jasná dramaturgická a systematická práca s deťmipriviedla súbor na javiská popredných celoslovenských a eu-rópskych festivalov, kde úspešne reprezentoval mesto Martini Slovensko. Celkovo sa súbor predstavil priaznivcom folklóruna takmer 800 vystúpeniach doma i v zahraničí. Medzi úspe-chy detského folklórneho súboru patrí i účinkovanie v progra-moch STV – Úsmev ako dar, Vandrovali hudci a Vianočnomprograme, či účinkovanie vo videofilmoch Láska v Turci a Svad-ba v Turci.

Vedúci: Ján Linceni

NEDEĽA 4. AUGUSTA 2019

12.15 PODOBY SLOVENSKÉHO FOLKLÓRUPodoby slovenského folklóru v podaní súborovzo zahraničiaÚčinkujú folklórne súbory: ZVOLEN z Kulpína(Srbsko), MORENA (Anglicko), PETROVČANz Báčskeho Petrovca (Srbsko) a ŠMYKŇA (Česko)Príprava, scenár, réžia: Ľubomír Jarolín

Na Podroháčskych folklórnych slávnostiach uvádzame odroku 2015 programy s názvom Krajania alebo Podoby sloven-ského folklóru, v ktorých sa prezentujú súbory Slovákov žijú-cich v zahraničí, prípadne zahraničné súbory, ktoré sa venujúslovenskému folklóru. Tak sa v uplynulých rokoch na pódiuPodroháčskych folklórnych slávností už predstavili súboryOstroha (Dublin, Írsko), Limbora z Prahy (Česká republika),SKUS „Ivan Brník Slovák“ (Jelisavec, Chorvátsko), SPIŠ z NowejBialej v Poľsku, Zaolzi z Jablunkova v Českej republike, Klasyzo Starej Pazovej, Vojvodina (Srbsko), Jánošíček z Brna (Českárepublika), Vreteno z Kysáča (Srbsko) a Šarvanci z Prahy (Čes-ká republika).

36

Na tohtoročnom 44. ročníku Podroháčskych folklórnychslávností opäť radi privítame krajanský súbor a súbory, ktoré savenujú slovenskému folklóru. Nuž vychutnajme si spoločne nôtya tance v podaní zahraničných súborov.

NEDEĽA 4. AUGUSTA 2019

13.30 IDÚ PLTE DOLU VODUProgram folklórnych súborov a skupín pod záštitoupredsedníčky Žilinského samosprávneho krajaEriky JurinovejÚčinkujú: Klub autentického folklóru HOJANAzo Žiliny, FSk TIESŇAVAN z Krpelian,FS VÁH z Liptovského Mikuláša, FSk NIŽNÁ VESz Nižnej a DFSk HAJOVČEK zo StrečnaPríprava, scenár, réžia: Miroslava Polohová Ivanová

Folklórny súbor VÁH z Liptovského Mikuláša (Liptov)Programový blok: Na pltisku

Folklórny súbor Váh bol založený v roku 1979. Jeho zria-ďovateľom je Združenie priateľov folklórneho súboru Váh. Člen-skú základňu tvoria prevažne študenti stredných a vysokých škôlz blízkeho okolia Liptovského Mikuláša a regiónu. Vo svojej ume-leckej činnosti a tvorbe sa zameriava najmä na štýlové spraco-vávanie folklórneho materiálu z oblasti stredného Liptova, jehosusedných oblastí a blízkych regiónov Slovenska.

Vďaka umelecky hodnotnému a štýlovému spracovaniufolklórneho materiálu patrí FS Váh medzi špičkové folklórnekolektívy na Slovensku. Súbor je špecifický výberom a spraco-vaním autentického folklórneho materiálu, ako aj využitím pô-vodného ľudového odevu. Je laureátom akademických i celo-štátnych súťaží choreografií. Kolektív uvedie programový blokNa pltisku, ktorý prináša spracovanie folklórneho materiáluz dolnoliptovských pltníckych obcí Lúčky, Likavka a Stankova-ny. Medzi vzácny použitý materiál patrí rozprávanie a spomien-ky pltníka Kalmana Hradského narodeného v roku 1887 v Li-kavke, dokumentovaný Svetozárom Stračinom

Vedúce: Miroslava Palanová, Mária Palasthyová

37

Detská folklórna skupina HAJOVČEK zo Strečna(Horné Považie)

Programový blok: Na námeli

DFSk vznikla v roku 2006 v obci Strečno a jej činnosť za-strešuje OZ Hajov a OÚ Strečno. Časom sa Hajovček vyprofi-loval aj do mládežníckej skupiny Hajov. Obidve folklórne sku-piny v programoch často spolupracujú, čo je prínosom nielenpre nich, ale aj pre diváka. Venujú sa témam ako pastierstvo,pltníctvo, vysťahovalectvo, ale hlavne život detí a mládeže nadedine. Názov skupiny je odvodený od slova HAJOV, čo jeloďka, prievoz cez rieku Váh. Už od svojho vzniku sa Hajov-

ček a Hajov profilujú ako folklórne skupiny, ktoré s úspechomtvoria tematické programy „Tradície v srdci“, v ktorých spraco-vávajú folklór z obce Strečno a jeho blízkeho okolia. Zúčast-ňujú sa súťažných prehliadok a získavajú ocenenia. Najcen-nejšie úspechy: v roku 2011 Zlaté pásmo, v roku 2017 Strie-borné pásmo na Celoštátnej prehliadke Detských folklórnychsúborov, v roku 2019 postup na Celoštátnu prehliadku DFS.

Vedúci: Ľubica Kučerová, Erik Marcin

Folklórna skupina TIESŇAVAN a Ľudová hudba DRIENČAz Krpelian (Turiec)

Programový blok: Voľba prievozníka s prievozníckoumuzikou

Kolektív vznikol v roku 1983 a vo svojom repertoári spra-cováva zvyky, piesne, tance a hudbu svojej obce. Od svojhovzniku mala FSk kvalitný potenciál v ľuďoch, ktorí zvyky eštezažívali a boli tak nositeľmi tradícií. Skupina takmer 20 rokovspolupracuje v ĽH Drienča. V programe kolektív uvedie Voľbu

38

prievozníka. Krpeľany boli od susedných obcí oddelené riekouVáh. Keď sa obyvatelia chceli dostať ku vlaku a ďalej do sveta,museli sa previesť na kompe, pričom pri veľkej hladine riekyVáh museli použiť tzv. hajov. Každoročne sa o prievoz licitova-lo na obecnej schôdzi. Kto zo záujemcov ponúkol obci za prie-voz najviac, stal sa prievozníkom. Ten potom, ako bolo zvy-kom, zaplatil aj prievoznícku muziku.

Vedúca: Viera Kráľová

Klub autentického folklóru HOJANA zo Žiliny (Kysuce)Programový blok: Z kysuckých kopaníc

Klub autentického folklóru Hojana vznikol v júni 2018 priKrajskom kultúrnom stredisku v Žiline, ktoré tomuto zoskupe-niu poskytlo svoje priestory. Cieľom jeho členov, dlhoročnýchtanečníkov a muzikantov rôznych folklórnych zoskupení, jeprostredníctvom záchranných terénnych výskumov, štúdiomliteratúry, písomných a fotografických záznamov zozbierať,uchovať a ďalej šíriť hudobnú a tanečnú tradičnú kultúru regió-

nov Kysuce a Horné Považie. Práve tieto regióny takmer úplneabsentujú v tvorbe súčasných kolektívov pôsobiacich vo folklór-nom hnutí. Archaické a autentické tance a piesne z týchto ob-lastí je dnes náročné oživiť, malé množstvo zachovaných fil-mových záznamov vyžaduje dlhodobé skúmanie a dopĺňanieinformácií z iných zdrojov. Je dôležité zachovávať práve tra-dičnú ľudovú kultúru obcí, v ktorých sa už nachádzajú len po-sledné útržky v spomienkach najstarších obyvateľov. Ak ichnezachová naša generácia, tá nasledujúca ich už zrejme nebu-de mať príležitosť objaviť.

Vedúca: Lucia Bačkorová

Folklórna skupina NIŽNÁ VES z Nižnej (Orava)Programový blok: Návrat pltníkov z pltnice

V roku 1990 sa Mária Kašáková podujala zhromaždiť nad-šencov s úmyslom objavovať a zachovávať nižňanské zvykya tradície. Podarilo sa im to na prvom vystúpení na fašiangyv roku 1991 spolu s ĽH Spod Vintišky pod vedením Tibora Ki-činu, ktorá je od roku 1984 pokračovateľkou ĽH Štefana Zá-horca. FSk Nižná Ves už 28 rokov pripravuje programy na rôz-

39

ne podujatia. Členovia FSk Nižná Ves a ĽH Spod Vintišky oži-vujú staré zvyky pltníkov, pastierov, tkáčok z Nižnej a režijneich pretvárajú do umeleckých podôb veriac, že tento ľudovýklenot uchovávajú pre budúce generácie. V krajskom progra-me uvedú program Návrat pltníka z pltnice, ktorý zobrazujestretnutie pltníkov po dlhej ceste so svojimi rodinami, ženamia priateľmi za sprievodu muziky, spevu i tanca.

Vedúci: Tibor a Zuzana Kičinovci

NEDEĽA 4. AUGUSTA 2019

15.00 POZDRAVY OD SUSEDOVÚčinkujú: KRUPITSKÉ MUZIKY – Minský rajón(Bielorusko), DĚCKA ZE SKORONIC (Česko)a Zespół Pieśni i Tańca im. Józefa Szczotki "WIERCHY"w Milówce (Poľsko)Príprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

15.45 FOLKLÓRNA PRECHÁDZKA SLOVENSKOMÚčinkujú: EKONÓM z Bratislavy, OTAVA a ĽHPOLUN z Nového Mesta nad Váhom, BRESTOVÁz Brestovej, SKORUŠINA z Liesku, ORAVAN z Nižnej,ORAVAN SENIOR z Nižnej, VÁH z LiptovskéhoMikuláša, VEPOR z Klenovca, BORIEVKA z Košíca Jerguš VinarčíkPríprava, scenár, réžia: Pavol Šroba

Bohatý trojdňový program festivalu sa pomaly blíži ku kon-cu. V záverečnom nedeľnom programe slávností sa predstaviasúbory a sólisti zo Slovenska, ktoré už na tohtoročných sláv-nostiach vystupovali v sobotu a v nedeľu. K nim sa ešte pripojísúbor Oravan z Nižnej.

Nuž poďme sa spolu započúvať do piesní a nakuknúť dotancov bohatého slovenského folklóru. Prajeme Vám, aby ajtento program vo Vás zanechal dobrý dojem z prežitých trochní naplnených folklórom tu pod Roháčmi.

40

Folklórny súbor ORAVAN z NižnejSúbor Oravan vznikal od roku 1952 spočiatku ako kultúrna

úderka pri vzniku Ľanárskych závodov v Nižnej. PomenovanieOravan vzniklo v roku 1956 po príchode terchovského rodákaMilana Chvasteka, s ktorého menom sa Oravan spája vlastnedodnes. Po skončení jeho pôsobenia na Orave v roku 1966 sačinnosť súboru prerušila a obnovila sa až v roku 1972, kedy sapo ročnej príprave predstavil obnovený kolektív súboru v pre-miérovom programe. Dlhé roky vyvíjal svoju činnosť pod zášti-tou Tesly Orava v Nižnej a Domu kultúry. Od roku 2004 jeOravan občianskym združením.

Oravan je nositeľom folklórnych tradícií nielen regiónuOravy, ktorého meno nesie, ale vo svojej činnosti sa orientujei na prezentáciu krojov, hudby i tanca iných regiónov Sloven-ska. Za roky svojej činnosti sa v súbore vystriedalo takmer 400tanečníkov, spevákov a muzikantov. Absolvoval množstvo do-mácich a zahraničných vystúpení, získal rôzne ocenenia a účin-koval pri viacerých rozhlasových, televíznych i filmových pro-jektoch.

Súčasná generácia hudobníkov a tanečníkov je z veľkej častizložená z absolventov Základnej umeleckej školy v Nižnej, ktoráv súčasnosti hrdo nesie meno jedného z bývalých členov Ora-vanu, učiteľa a hlasového pedagóga Vendelína Habovštiaka.

Oravan je takmer pravidelným účastníkom mnohých do-mácich i zahraničných folklórnych festivalov. Medzi najúspeš-nejšie zahraničné vystúpenia súbor počíta festivaly v nemec-kom Karlsruhe, holandskom Aaltene, Bolswarde, Odoorne, čiEmmene a Enschede. Slovenský folklór prezentoval vo Fran-cúzsku, Španielsku, Taliansku, Grécku, Turecku, v krajináchbývalej Juhoslávie, na Ukrajine, v Maďarsku, Poľsku, Českejrepublike, Rakúsku, Belgicku a Luxembursku, v Izraeli. V roku1991 absolvoval mesačné turné po štátoch USA a v roku 2001po Brazílii.

Súbor zaznamenal v roku 1999 výrazný medzinárodnýúspech – na súťažnom festivale Internationale Festival de Músi-ca de Cantonigros v španielskom Cantonigros, kde v kategóriitanca získal v konkurencii ďalších dvanástich súborov z inýchkrajín prvé miesto a zvláštnu cenu katalánskej vlády.

41

V roku 2017 si Oravan slávnostným programom s takmersto účinkujúcimi a spoločenským stretnutím súčasných i býva-lých členov pripomenul 65. výročie svojich počiatkov a 45.výročie obnovenia činnosti. Predchádzala tomu veľká generačnávýmena a tomu zodpovedajúca tvrdá príprava mladých taneč-níkov, z ktorých mnohí sú deťmi tých, ktorí stáli pri znovuoži-vení činnosti súboru. Tak sa v priebehu roka stali zo začiatoč-níkov platní členovia tanečnej i hudobnej zložky, ktorí v tomtoroku absolvujú svoju ďalšiu kompletnú sezónu vystúpení.

Vedúci súboru: Ľubomír Jarolín

Jedným z cieľov nášho festivalu je a vždy bude prezentáciaľudového umenia a tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. V tomtosmere festival ponúka priestor na prezentáciu mnohým folklór-nym súborom a skupinám z rôznych regiónov Slovenska a zozahraničia.

Pripravili sme pre vás viaceré scénické programy, 28. Orav-ský tradičný jarmok ľudových remesiel, školu tanca, tvorivédielne, výstavy, množstvo stánkov a atrakcií. Samotné prírodnéprostredie a areál múzea dopĺňa uvedenú ponuku Podroháč-skych folklórnych slávností, a tak v tejto celkovej symbiózemôžeme prežívať čaro ľudového umenia.

Pripraviť tak veľké podujatie je mimoriadne náročné. Rov-nako náročné a zodpovedné je získať dobrých dramaturgickýcha organizačných spolupracovníkov, ktorí sú zárukou tohto po-dujatia a jeho plynulého zabezpečenia. O to viac patrí vďakaa uznanie všetkým, ktorí priložili ruky k dielu a pomohli hos-ťom ukázať hodnoty a krásu našej tradičnej kultúry.

Za obec Zuberec, ako hlavného organizátora festivalu,chceme poďakovať všetkým, čo sa o úspech slávnosti zaslúžilia všetkým sponzorom a priaznivcom festivalu, ktorí svojim fi-nančným alebo materiálnym príspevkom každoročne pomá-hajú k celkovému zabezpečeniu slávností. Festival z verejnýchzdrojov významnou mierou podporil Fond na podporu ume-nia.

Veríme, že do ďalších ročníkov spoločne opäť pripravímea uvedieme množstvo zaujímavých programov, privítame no-vých hostí, a tak spoločne prežijeme ďalšie ročníky v dobrejatmosfére nášho najväčšieho sviatku kultúry pod Roháčmi.

Všetkých domácich i návštevníkov obce Zuberec už terazsrdečne pozývame na jubilejný 45. ročník, ktorý sa bude konaťv dňoch 7. – 9. augusta 2020.

Pavol Šroba

42

FOLKLÓRREGINE PRISTANELeto popretkávané ľudovou hudbou, reportážami a súťažamiz najrôznejších folklórnych festivalov stredného SlovenskaVám vo svojom vysielaní aj tohto roku prinášaRádio Regina Stred. Aktuálne informácie o programoch festivalov,rozhovory s organizátormi a účinkujúcimi.

Kde všade budeme:Detský folklórny festival v Likavke, Horehronské dni spevu a tancav Heľpe, Klenovská rontouka v Klenovci, Folklórny festival Východná,Podpolianske folklórne slávnosti v Detve, Celoslovenská prehliadkafujerášov a heligonkárov Korytárky, Jánošíkove dni Terchová, Kolieskov Kokave nad Rimavicou, Podroháčske folklórne slávnosti v Zuberci,Očovská folklórna hruda, Hontianska paráda v Hrušove...

Banská Bystrica 101,50 Lučenec 88,20 Modrý Kameň 88,50Námestovo 100,40 Žilina 100,10 Rimavská Sobota 95,00Ružomberok 100,60 Poprad-Kráľova hoľa 96,90

FOLKLÓR NÁM PRISTANERTVSRádio Regina Stredhrdý partner folklórnych festivalovna strednom Slovensku.

www.reginastred.rtvs.sk Rádio Regina Stred

K realizácii44. Podroháčskych folklórnych slávností prispeli:

Podujatie realizované s finančnou podporou:

Roháče spol. s r.o., ZuberecJozef Korman - MLYN, TrstenáKoliba pod Roháčmi, Zuberec

Penzión Stomatológ,MUDr. Františka Urbanová, Zuberec

Pizzeria UNO, Jana Jandurová, ZuberecWhite star sport, Valér Poláčik, Zuberec

Reštaurácia Skala, Jana Jandurová, ZuberecSupport & Consulting s.r.o., Trenčín

Cukráreň Katka, Ladislav Matištík, ZuberecMäsovýroba, Peter Jendrášek, Brezovica

BMU s.r.o, ZuberecPenzión Šiška, Zuberec

Bagettka, Daniela Urbanová, ZuberecPenzión URBAN, Monika Urbanová, Zuberec

Stavebniny - Slavomír Šuriňák, ZuberecZdeno Škerda, Zuberec

FIJA, s.r.o., Miroslav Filek, TvrdošínLekáreň ARNIKA MEDI s.r.o., Habovka

Marián a Viera Šrobovi, ZuberecBMMJ s.r.o., Zuberec

Vila Laura, Daniela Lišková, ZuberecPenzión MILOTÍN, Zuberec

Ťapko s.r.o., ZuberecPenzión TIMEA, Mária Šrobová, Zuberec

Potraviny Večierka, Marián Bernát, ZuberecCyklobej, Peter Bebej, Zuberec

Pavol Janoštín, ZuberecAPBSK s.r.o., Zuberec

Penzión U Michala, Ing. Michal Borsík, ZuberecPenzión ANTARES, Zuberec

Peter Šveláň a Marek Šiška, elektroinštalácie, ZuberecPenzión ANNA, Anna Fileková, Zuberec

Autoservis Zúbek, ZuberecMartin Šiška, stolárska výroba, ZuberecVladimír Magerčák PAMSTAV, Zuberec

Oravská vodárenská spoločnosť, Dolný KubínReštaurácia - Stará Krčma, Peter Magerčák, Zuberec

Pavol Fidek, ZuberecZAŠA, s.r.o., Zuberec

Rastislav Fandák, Zuberec

K realizácii44. Podroháčskych folklórnych slávností

prispeli:

PODROHÁČSKE FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI 2019Festivalový bulletin

Vydal: Obecný úrad ZuberecZostavil: Mgr. Pavol Šroba

Sadza: Mgr. Andrea HrdinováTlač: Alfa print, s.r.o., Martin

Rok vydania: 2019Náklad: 1000 ks

Ďakujeme

PROPERTY HOLDING, a.s., BratislavaZákladná škola s materskou školou, Zuberec

Roľnícke podielnícke družstvo, ZuberecKlaster ORAVA o.o.c.r., Dolný Kubín

Panasonic Industrial Devices Slovakia s.r.o., TrstenáPROVEST, spol. s r.o., Trstená

Hotel Primula, ZuberecTechnické služby Ružomberok, a.s., Ružomberok

Garbiar stavebniny s.r.o., TvrdošínPozemkové spoločenstvo Urbár, Zuberec

Cestné stavby spol. s r.o., Liptovský MikulášDrevodom ORAVA s.r.o., Podbiel

ARIKA s.r.o., TrstenáTatrawest s.r.o., Zuberec

ELKOND HHK, a.s., TrstenáOMOSS spol. s r. o., Trstená

VEPY spol. s r.o., TrstenáCBA VEREX a.s., Liptovský Mikuláš

JUREK, Vladimír Žuffa, ZuberecTlačiareň Kubík, Námestovo

Mgr. Andrea Hrdinová, NámestovoCOOP Jednota Trstená, spotrebné družstvo

JOSU s.r.o., ZuberecNealko ORAVAN, s.r.o., Podbiel

Baupak s.r.o., RovinkaGejdoš s.r.o., Zuberec