Šetriť zvieratá - european...

SMERNICA 2010/63/EÚ O OCHRANE ZVIERAT POUŽÍVANÝCH NA VEDECKÉ ÚČELY

Šetriť zvieratáa pritom skvalitňovať vedecký výskum

© N

ovo

Nor

disk

Životné prostredie

Šetriť zvieratá

a pritom skvalitňovať vedecký výskum

Uverejnením spisu „Zásady humánnej experimetnálnej metódy“ (The Principles of

Humane Experimental Technique) autorov W.M.S. Russella a R.L. Burcha v roku 1959 sa

začali uplatňovať zásady známe ako „tri R“. Autori v ňom navrhli zásady „nahradenia, obmedzenia a zjemnenia“ (z angl. replacement, reduction and refinement, preto „tri

R“) ako kľúčové stratégie k dosiahnutiu humánnych experimentálnych metód. Russell a Burch považujú nahradenie za hlavný cieľ, ktorý treba dosiahnuť pri pokusoch

na laboratórnych zvieratách, vo vzdelávaní a pri testoch, pričom zvyšné dve zásady – obmedzenie a zjemnenie – je možné jednoduchšie dosiahnuť v krátkodobom horizonte.

Svoju hlavnú tézu zhrnuli takto: „Ak si máme zvoliť kritérium získavania výsledkov pokusmi, potom je humánnosť tým najlepším kritériom, aké dokážeme kedy vymyslieť. Najväčšie vedecké objavy boli vždy tie najhumánnejšie a najestetickejšie, pričom základ ich absolútneho úspechu tvoril zmysel pre krásu a eleganciu ako podstata všetkého vedeckého.“

Legislatívny rámec EÚ pre „tri R“

Smernica 2010/63/EÚ o ochrane zvierat používaných na vedecké účely je prvým z právnych predpisov EÚ, v ktorom sa uvádzajú zásady „troch R“ ako nevyhnutná právna požiadavka pre všetky aspekty starostlivosti o zvieratá a ich používania v danej oblasti.

Smernicou sa navyše zaručuje, že jej uplatňovanie prekračuje rámec výkladu uvedených zásad a vzťahuje sa aj na chov zvierat a starostlivosť o ne, t. j. bude

zaručovať „zjemnenie“ počas ich držania, chovu a starostlivosti o ne aj v prípade, že dané zviera nebude použité na vedecké účely.

Index

Smernica 2010/63/EÚ o ochrane zvierat používaných na vedecké účely………............. 1

Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/707/EÚ, ktorým sa stanovuje spoločný formát

predkladania informácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ o ochrane zvierat používaných na vedeckéúčely……………………………………………………………………………………………………………......…………….48

Odporúčanie Komisie 2007/526/ES o usmerneniach týkajúcich sa umiestnenia a starostlivosti o zvieratá, ktoré sa používajú na pokusné a iné vedecké účely

………….....................................................................................................……….68

SMERNICE

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2010/63/EÚ

z 22. septembra 2010

o ochrane zvierat používaných na vedecké účely

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru ( 1 ),

po porade s Výborom regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom ( 2 ),

keďže:

(1) Rada prijala 24. novembra 1986 smernicu86/609/EHS ( 3 ), aby sa odstránili rozdiely medzizákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov, ktoré sa týkajú ochrany zvieratpoužívaných na pokusné a iné vedecké účely. Od prijatiauvedenej smernice sa objavili ďalšie rozdiely medzi členskými štátmi. Niektoré členské štáty prijali vnútroštátnevykonávacie opatrenia, ktorými sa zabezpečuje vysokáúroveň ochrany zvierat používaných na vedecké účely, zatiaľ čo iné členské štáty uplatňujú iba minimálnepožiadavky ustanovené v smernici 86/609/EHS. Tietorozdiely môžu predstavovať prekážky pre obchods výrobkami a látkami, ktorých vývoj si vyžaduje uskutočnenie pokusov na zvieratách. Vzhľadom na to by sav tejto smernici mali ustanoviť podrobnejšie pravidlás cieľom zmenšiť tieto rozdiely aproximáciou pravidieluplatniteľných v tejto oblasti a zabezpečiť riadne fungovanie vnútorného trhu.

(2) Dobré životné podmienky zvierat sú hodnotou Únie,ktorá je zakotvená v článku 13 zmluvy.

(3) Rada prijala 23. marca 1998 rozhodnutie 1999/575/ESo uzavretí Európskeho dohovoru o ochrane stavovcovvyužívaných na experimentálne a iné vedecké účely Spoločenstvom ( 4 ). Pristúpením k tomuto dohovoruuznalo Spoločenstvo význam ochrany a dobrých životných podmienok zvierat používaných na vedecké účely na medzinárodnej úrovni.

(4) Európsky parlament vyzval vo svojom uzneseníz 5. decembra 2002 o smernici 86/609/EHS Komisiu,aby predložila návrh revízie uvedenej smernices prísnejšími a transparentnejšími opatreniami v oblastivykonávania pokusov na zvieratách.

(5) Dňa 15. júna 2006 sa na štvrtých multilaterálnychkonzultáciách zmluvných strán Európskeho dohovoruo ochrane stavovcov využívaných na pokusné a inévedecké účely prijal revidovaný dodatokA k uvedenému dohovoru, v ktorom sa ustanovujúusmernenia týkajúce sa umiestnenia pokusných zvierata starostlivosti o ne. Odporúčanie Komisie 2007/526/ESz 18. júna 2007 o usmerneniach týkajúcich sa umiestnenia zvierat používaných na pokusné a iné vedeckéúčely a starostlivosti o ne ( 5 ) zahŕňa tieto usmernenia.

(6) K dispozícii sú nové vedecké poznatky o faktoroch, ktoréovplyvňujú dobré životné podmienky zvierat, ako aj ichschopnosť cítiť a prejavovať bolesť, utrpenie, strach a mať trvalé poškodenie. Preto je potrebné zlepšiť životnépodmienky zvierat používaných vo vedeckých postupochzvyšovaním minimálnych noriem na ich ochranuv súlade s najnovším vedeckým vývojom.

(7) Postoj k zvieratám závisí aj od vnímania v danej krajine,pričom v niektorých členských štátoch existuje požiadavka, aby sa zachovali rozsiahlejšie pravidlá týkajúcesa dobrých životných podmienok zvierat, než ako súpravidlá schválené na úrovni Únie. V záujme zvierata pod podmienkou, že to nebude mať vplyv na fungovanie vnútorného trhu, je vhodné poskytnúť členským štátom určitú mieru pružnosti, aby si mohli zachovať vnútroštátne pravidlá, ktorých cieľom je rozsiahlejšiaochrana zvierat, pokiaľ sú tieto pravidlá v súlade sozmluvou.

SK 20.10.2010 Úradný vestník Európskej únie L 276/33

( 1 ) Ú. v. EÚ C 277, 17.11.2009, s. 51. ( 2 ) Pozícia Európskeho parlamentu z 5. mája 2009 (Ú. v. EÚ C 212 E,

5.8.2010, s. 170), pozícia Rady z 13. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku), pozícia Európskeho parlamentu z 8. septembra 2010 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku).

( 3 ) Ú. v. ES L 358, 18.12.1986, s. 1. ( 4 ) Ú. v. ES L 222, 24.8.1999, s. 29. ( 5 ) Ú. v. EÚ L 197, 30.7.2007, s. 1.

1

(8) Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali okrem stavovcov, medzi ktoré patria aj kruhoústnice, zahrnúť aj hlavonožce, pretože existujú vedecké dôkazy o ich schopnosti cítiť bolesť, utrpenie, strach a mať trvalé poškodenie.

(9) Táto smernica by sa mala vzťahovať aj na plodové formy cicavcov, pretože existujú vedecké dôkazy, že takéto formy sú v poslednej tretine obdobia svojho vývinu vystavené zvýšenému riziku pociťovania bolesti, utrpenia a strachu, ktoré môžu tiež negatívne ovplyvniť ich ďalší vývin. Z vedeckých dôkazov tiež vyplýva, že postupy vykonávané na embryonálnych a plodových formách v skoršom štádiu vývinu môžu viesť k bolesti, utrpeniu, strachu alebo trvalému poškodeniu, ak sa týmto vývinovým formám umožní, aby ďalej žili po prvých dvoch tretinách svojho vývinu.

(10) Hoci je žiaduce nahradiť používanie živých zvierat v postupoch inými metódami, ktoré si nevyžadujú použitie živých zvierat, používanie živých zvierat je naďalej potrebné na ochranu zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia. Táto smernica je však významným krokom smerom k dosiahnutiu konečného cieľa, ktorým je úplné nahradenie postupov používajúcich živé zvieratá na vedecké a vzdelávacie účely hneď, ako to z vedeckého hľadiska bude možné. Preto sa táto smernica snaží uľahčiť a podporiť vývoj alternatívnych prístupov. Okrem toho sa snaží zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zvierat, ktoré je ešte stále potrebné používať v postupoch. Táto smernica by sa mala pravidelne preskúmavať so zreteľom na vývoj vedy a opatrení v oblasti ochrany zvierat.

(11) Starostlivosť o živé zvieratá a ich používanie na vedecké účely sa riadi medzinárodne ustanovenými zásadami nahradenia, obmedzenia, zjemnenia. Zásady nahradenia, obmedzenia a zjemnenia by sa mali pri vykonávaní tejto smernice systematicky zvažovať, aby sa zabezpečil súlad spôsobu, akým sa zvieratá chovajú, ako je o ne postarané a ako sa používajú v postupoch v rámci Únie, so spôsobom uvedeným v iných medzinárodných a vnútroštátnych normách platných mimo Únie. Pri výbere metód by sa mali uplatňovať zásady nahradenia, obmedzenia a zjemnenia prostredníctvom prísnej hierarchie požiadaviek na používanie alternatívnych metód. Ak sa v právnych predpisoch Únie neuvádza žiadna alternatívna metóda, počty použitých zvierat sa môžu obmedziť použitím iných metód a realizáciou stratégií testovania, ako je napríklad používanie metódy in vitro a iných metód, ktoré obmedzia a zjemnia používanie zvierat.

(12) Zvieratá majú prirodzenú hodnotu, ktorá sa musí rešpektovať. Aj široká verejnosť má etické obavy, pokiaľ ide o používanie zvierat v postupoch. Preto by sa malo so zvieratami vždy zaobchádzať ako s cítiacimi bytosťami

a ich používanie v postupoch by sa malo obmedziť na oblasti, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku prospešné pre zdravie ľudí alebo zvierat alebo pre životné prostredie. O použití zvierat na vedecké alebo vzdelávacie účely by sa preto malo uvažovať len vtedy, ak alternatíva bez použitia zvierat neexistuje. Používanie zvierat vo vedeckých postupoch v iných oblastiach v právomoci Únie by sa malo zakázať.

(13) Výber metód a druhov, ktoré sa majú použiť, má priamy vplyv na počty použitých zvierat a ich dobré životné podmienky. Výberom metód by sa malo preto zabezpečiť, že sa zvolí taká metóda, ktorá môže priniesť najuspokojivejšie výsledky a ktorá pravdepodobne spôsobí len minimálnu bolesť, utrpenie alebo strach. Pri vybraných metódach by sa mal používať minimálny počet zvierat, ktorý by poskytol spoľahlivé výsledky, a malo by sa požadovať použitie druhov s najnižšou schopnosťou pociťovať bolesť, utrpenie, strach alebo mať trvalé poškodenie, ktoré sú optimálne na priblíženie k cieľovým druhom.

(14) Pri použití vybraných metód by sa v najväčšej možnej miere malo zabrániť ukončeniu života zvieraťa a jeho uhynutiu z dôvodu ťažkého utrpenia preciťovaného v čase pred smrťou. Ak je to možné, uhynutie by sa malo nahradiť humánnejšími spôsobmi využívajúcimi klinické príznaky, ktoré určujú nastávajúcu smrť, čím umožnia, aby zviera bolo usmrtené bez akéhokoľvek ďalšieho utrpenia.

(15) Používanie nevhodných metód na usmrtenie zvieraťa mu môže spôsobiť značnú bolesť, strach a utrpenie. Rovnako dôležitá je úroveň spôsobilosti osoby, ktorá túto operáciu vykonáva. Zvieratá by mala preto usmrcovať iba spôsobilá osoba, a to spôsobom vhodným pre daný druh.

(16) Je potrebné zabezpečiť, aby používanie zvierat v postupoch neohrozovalo biodiverzitu. Používanie ohrozených druhov v postupoch by sa preto malo obmedziť na striktné minimum.

(17) S ohľadom na súčasné vedecké poznatky je používanie primátov (okrem človeka) vo vedeckých postupoch stále potrebné v biomedicínskom výskume. Z dôvodu ich genetickej príbuznosti s ľuďmi a ich vysoko rozvinutých sociálnych zručností spôsobuje používanie primátov (okrem človeka) vo vedeckých postupoch špecifické etické a praktické problémy z hľadiska splnenia ich behaviorálnych, environmentálnych a sociálnych potrieb v laboratórnom prostredí. Okrem toho je používaním primátov (okrem človeka) veľmi znepokojená verejnosť. Preto by sa malo ich používanie povoliť iba v tých

SK L 276/34 Úradný vestník Európskej únie 20.10.2010

2

biomedicínskych oblastiach, koré sú nevyhnutne prospešné ľuďom a pre ktoré ešte nie sú k dispozícii iné náhradné alternatívne metódy. Používanie primátov (okrem človeka) by sa malo povoliť len v základnom výskume, v záujme ochrany príslušných druhov primátov (okrem človeka) alebo v tom prípade, ak sa postupy vrátane xenotransplantácie vykonávajú v súvislosti s potenciálne život ohrozujúcimi stavmi u ľudí alebo v súvislosti s prípadmi, ktoré majú zásadný vplyv na každodenné fungovanie osoby, t. j. zhoršený stav.

(18) Používanie ľudoopíc ako druhov najviac príbuzných s človekom s najpokročilejšími sociálnymi a behaviorálnymi zručnosťami by sa malo povoliť iba na účely výskumu zameraného na ochranu týchto druhov a v prípade, ak je opodstatnené prijať opatrenie v súvislosti so život ohrozujúcimi alebo zhoršenými stavmi u ľudí a ak by na účely dosiahnutia cieľov postupu nepostačovalo použiť iný druh alebo alternatívnu metódu. Členský štát, ktorý potrebuje takýto krok prijať, by mal poskytnúť potrebné informácie, aby Komisia mohla prijať rozhodnutie.

(19) Odchyt primátov (okrem človeka) z voľnej prírody je pre dotknuté zvieratá veľmi stresujúci a nesie v sebe zvýšené riziko ich zranenia a utrpenia počas odchytu a prepravy. V záujme ukončenia odchytu zvierat z voľnej prírody na účely chovu by sa po primeranom prechodnom období mali v postupoch používať iba zvieratá, ktoré sú potomstvom zvieraťa, ktoré sa chovalo v zajatí, alebo zvieratá, ktoré sa získavajú z autonómnych kolónií. Na tento účel by sa mala zrealizovať štúdia uskutočniteľnosti a v prípade potreby by sa malo stanoviť prechodné obdobie. Mala by sa preskúmať aj uskutočniteľnosť prechodu k tomu, aby sa primáty (okrem človeka) získavali len z autonómnych kolónií, čo by bol konečný cieľ.

(20) Je potrebné, aby sa určité druhy stavovcov používaných v postupoch chovali špecificky na tento účel, aby ich genetické, biologické a behaviorálne vlastnosti boli osobám, ktoré postupy vykonávajú, dobre známe. Takéto poznatky zvyšujú vedeckú kvalitu a spoľahlivosť výsledkov a znižujú variabilitu, čo v konečnom dôsledku vedie k menšiemu počtu postupov a obmedzeniu používania zvierat. Okrem toho by sa z dôvodu dobrých životných podmienok zvierat a ochrany zvierat malo používanie zvierat odchytených z voľnej prírody v postupoch obmedziť na prípady, ak sa účel postupov nemôže dosiahnuť použitím zvierat špecificky chovaných na používanie v postupoch.

(21) Pretože základné informácie o túlavých a zdivočených domácich druhoch nie sú známe a ich odchyt a umiestnenie do zariadení zvyšuje strach takýchto zvierat, nemali by sa vo všeobecnosti používať v postupoch.

(22) V záujme zvýšenia transparentnosti, uľahčenia schvaľovania projektov a zabezpečenia nástrojov na monitorovanie dodržiavania pravidiel by sa mala zaviesť klasifikácia krutosti postupov na základe odhadovanej miery bolesti, utrpenia, strachu a trvalého poškodenia spôsobovaného zvieratám.

(23) Z etického hľadiska by mala existovať horná hranica bolesti, utrpenia a strachu, pri prekročení ktorej by sa zvieratá nemali použiť vo vedeckých postupoch. Na tento účel by sa malo zakázať vykonávanie postupov, ktoré majú za následok krutú bolesť, utrpenie alebo strach, ktoré budú pravdepodobne pretrvávať a nebude ich možné zmierniť.

(24) Pri vypracovávaní spoločného formátu na účely podávania správ by sa namiesto miery krutosti bolesti, utrpenia a strachu alebo trvalého poškodenia predpokladanej pri hodnotení projektu mala brať do úvahy skutočná miera krutosti, ktorú zviera pociťuje.

(25) Počet zvierat používaných v postupoch by sa mohol znížiť vykonávaním postupov na zvieratách viac ako jedenkrát, ak to nebude mať za následok oslabenie vedeckého cieľa alebo zníženú úroveň životných podmienok zvierat. Prínos opätovného použitia zvierat by sa však mal porovnať so všetkými nepriaznivými účinkami na ich životné podmienky, berúc do úvahy životné skúsenosti jednotlivého zvieraťa. V dôsledku tohto potenciálneho konfliktu by sa malo opätovné použitie zvierat posudzovať individuálne.

(26) Na konci postupu by sa malo prijať najvhodnejšie rozhodnutie týkajúce sa budúcnosti zvieraťa na základe dobrých životných podmienok zvieraťa a potenciálnych rizík pre životné prostredie. Zvieratá, ktorých životné podmienky by boli zhoršené, by sa mali usmrtiť. V niektorých prípadoch by sa zvieratá mali vrátiť do vhodného prirodzeného prostredia alebo chovného systému, alebo zvieratá, ako napríklad psy a mačky, by mali mať možnosť vrátiť sa do domácej starostlivosti do rodín, pretože verejnosť býva mimoriadne znepokojená nad osudom takýchto zvierat. Ak členské štáty povolia navrátenie do domácej starostlivosti, je veľmi dôležité, aby chovateľ, dodávateľ alebo užívateľ mal zavedený režim na zabezpečenie vhodnej socializácie týchto zvierat s cieľom zabezpečiť úspešný návrat do domácej starostlivosti a zabrániť zbytočnému strachu zvierat a zaručiť bezpečnosť verejnosti.

(27) Tkanivá a orgány zvierat sa používajú na vývoj metód in vitro. V záujme presadzovania zásady obmedzenia by členské štáty mali v prípade potreby umožniť zavádzanie programov na spoločné využívanie orgánov a tkanív usmrtených zvierat.


3

(28) Dobré životné podmienky zvierat používaných v postupoch veľmi závisia od kvality a odbornej spôsobilosti personálu, ktorý dohliada na postupy, ako aj personálu, ktorý vykonáva postupy alebo ktorý dohliada na personál, ktorý sa o zvieratá denne stará. Členské štáty by mali prostredníctvom schválenia alebo iným spôsobom zabezpečiť, aby mal personál primerané vzdelanie, odbornú prípravu a spôsobilosť. Okrem toho je dôležité, aby bol personál, kým nezíska a nepreukáže požadovanú spôsobilosť, pod dohľadom. Nezáväzné usmernenia na úrovni Únie týkajúce sa požiadaviek na vzdelanie by z dlhodobého hľadiska mali podporiť voľný pohyb pracovníkov.

(29) Zariadenia chovateľov, dodávateľov a užívateľov by mali byť vhodne zariadené a vybavené, aby spĺňali požiadavky na umiestnenie príslušných druhov zvierat a aby umožnili efektívne vykonávanie postupov, ktoré by v zvieratách vyvolávali čo najmenší strach. Chovatelia, dodávatelia a užívatelia by mali vykonávať svoju činnosť iba vtedy, ak majú schválenie príslušného orgánu.

(30) V záujme zabezpečenia nepretržitého monitorovania potrieb z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat by mala byť neustále k dispozícii vhodná veterinárna starostlivosť a v každom zariadení by mal byť pracovník zodpovedný za starostlivosť o zvieratá a ich dobré životné podmienky.

(31) Zohľadnenie dobrých životných podmienok zvierat by v kontexte starostlivosti o zvieratá, ich chovu a používania malo mať najvyššiu prioritu. Chovatelia, dodávatelia a užívatelia by preto mali mať zriadený orgán pre dobré životné podmienky zvierat, ktorého hlavnou úlohou by bolo zamerať sa na poskytovanie poradenstva v otázkach týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Tento orgán by tiež mal sledovať vývoj a výsledky projektov na úrovni zariadenia, zlep šovať atmosféru starostlivosti a poskytovať nástroje na praktickú aplikáciu a včasnú realizáciu najnovšieho technického a vedeckého vývoja v súvislosti so zásadami nahradenia, obmedzenia a zjemnenia, aby sa zlepšila životná skúsenosť zvierat. Poradenstvo, ktoré orgán pre dobré životné podmienky poskytne, by malo byť riadne zdokumentované a k dispozícii na preskúmanie počas inšpekcií.

(32) S cieľom umožniť príslušným orgánom monitorovať dodržiavanie požiadaviek tejto smernice by mal každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ viesť presné záznamy o počtoch zvierat, ich pôvode a osude.

(33) Primáty (okrem človeka), psy a mačky by mali mať individuálny spis s informáciami od narodenia, v ktorom sa zdokumentuje celý ich život, aby sa mohla zabezpečiť taká starostlivosť, umiestnenie a zaobchádzanie, ktoré spĺňajú ich individuálne potreby a charakteristiky.

(34) Umiestnenie zvierat a starostlivosť o ne by mali vychádzať zo špecifických potrieb a charakteristík každého druhu.

(35) Medzi členskými štátmi existujú rozdiely v požiadavkách na umiestnenie zvierat a starostlivosť o ne, ktoré prispievajú k narúšaniu vnútorného trhu. Okrem toho niektoré z týchto požiadaviek už neodrážajú najnovšie poznatky o vplyvoch podmienok umiestnenia a starostlivosti na dobré životné podmienky zvierat a na vedecké výsledky postupov. Preto je potrebné, aby sa v tejto smernici ustanovili harmonizované požiadavky na umiestnenie a starostlivosť. Tieto požiadavky by sa mali aktualizovať na základe vedecko-technického vývoja.

(36) Na monitorovanie dodržiavania tejto smernice by členské štáty mali na základe rizika vykonávať pravidelné inšpekcie chovateľov, dodávateľov a užívateľov. Primeraný podiel inšpekcií by sa mal vykonávať bez predchádzajúceho upozornenia, aby sa tak zabezpečila dôvera verejnosti a podporila sa transparentnosť.

(37) S cieľom pomôcť členským štátom pri presadzovaní tejto smernice a na základe zistení uvedených v správach o vykonávaní vnútroštátnych inšpekcií by Komisia v prípade, že existuje dôvod na znepokojenie, mala vykonávať kontroly vnútroštátnych inšpekčných systémov. Členské štáty by mali riešiť akékoľvek nedostatky identifikované v zisteniach z týchto kontrol.

(38) Jadrom schválenia projektov je komplexné hodnotenie projektov zohľadňujúce etické aspekty používania zvierat a toto hodnotenie projektov by malo zabezpečiť uplatnenie zásad nahradenia, obmedzenia a zjemnenia v týchto projektoch.

(39) Z etických a vedeckých dôvodov je takisto veľmi dôležité zabezpečiť, aby sa každé použitie zvieraťa dôkladne vyhodnotilo z hľadiska vedeckej alebo vzdelávacej opodstatnenosti, užitočnosti a dôležitosti očakávaného výsledku. Pravdepodobné poškodenie zvieraťa by malo byť vyvážené očakávanými prínosmi projektu. Preto by sa ako súčasť procesu schvaľovania projektov zahŕňajúcich používanie živých zvierat malo vykonať nestranné hodnotenie projektov, ktoré je nezávislé od osôb zapojených do štúdie. Účinná realizácia hodnotenia projektu by mala zahŕňať aj primerané posúdenie používania akýchkoľvek nových vznikajúcich vedeckých pokusných techník.

(40) Z dôvodu charakteru projektu, typu použitých druhov a pravdepodobnosti dosiahnutia požadovaných cieľov projektu môže byť potrebné vykonať spätné posúdenie. Keďže sa projekty môžu z hľadiska zložitosti, dĺžky a doby potrebnej na získanie výsledkov výrazne líšiť, je potrebné, aby sa pri rozhodovaní o vykonaní spätného posúdenia tieto aspekty v plnej miere zohľadnili.


4

(41) Pre zabezpečenie informovania verejnosti je dôležité, aby sa o projektoch, v ktorých sa používajú živé zvieratá, uverejnili objektívne informácie. Nemali by sa tým poru šovať vlastnícke práva ani by sa nemali sprístupňovať dôverné informácie. Užívatelia by preto mali poskytovať anonymné netechnické zhrnutia týchto projektov, ktoré by členské štáty mali uverejniť. Uverejnené údaje by nemali narušiť anonymitu užívateľov.

(42) V záujme riadenia rizík, ktoré sa týkajú zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia, sa v právnych predpisoch Únie ustanovuje, že látky a výrobky sa môžu uvádzať na trh iba po predložení príslušných údajov o bezpečnosti a účinnosti. Niektoré z týchto požiadaviek sa môžu splniť iba tak, že sa uskutoční testovanie na zvieratách, ktoré sa ďalej uvádza ako „regulačné testovanie“. Je potrebné zaviesť osobitné opatrenia, aby sa tak zvýšilo používanie alternatívnych prístupov a odstránila sa zbytočná duplicita regulačného testovania. Na tento účel by mali členské štáty uznať platnosť údajov získaných pri testovaní, pri ktorom sa používajú metódy testovania ustanovené na základe právnych predpisov Únie.

(43) S cieľom znížiť administratívne zaťaženie a zvýšiť konkurencieschopnosť výskumu a priemyslu Únie by malo byť možné schváliť v rámci jedného skupinového schválenia viaceré generické projekty, ak sa pri ich realizácii používajú zaužívané metódy na testovacie, diagnostické alebo produkčné účely, pričom sa žiaden z týchto postupov nevyjme z hodnotenia projektu.

(44) S cieľom zabezpečiť účinné preskúmanie žiadostí o schválenie a zvýšiť konkurencieschopnosť výskumu a priemyslu Únie by sa mala pre príslušné orgány stanoviť lehota na vyhodnotenie návrhov projektov a prijatie rozhodnutí o schválení takýchto projektov. Aby sa neohrozila kvalita hodnotenia projektu, v prípade návrhov komplexnejších projektov by sa mohol vyžadovať dodatočný čas z dôvodu počtu zahrnutých odborov, nových charakteristík a zložitejších techník v navrhovanom projekte. Predĺženie lehôt na hodnotenie projektov by však malo zostať výnimkou.

(45) Vzhľadom na rutinný alebo opakujúci sa charakter niektorých postupov je vhodné ustanoviť pre členské štáty regulačnú možnosť, ktorou by sa im umožnilo zaviesť zjednodušený administratívny postup na hodnotenie projektov zahŕňajúcich takéto postupy pod podmienkou, že sú splnené určité požiadavky ustanovené v tejto smernici.

(46) Dostupnosť alternatívnych metód veľmi závisí od pokroku v oblasti výskumu zameraného na vývoj alternatív. Na základe rámcových programov Spoločenstva v oblasti výskumu a technického rozvoja sa poskytli čoraz väčšie finančné prostriedky na projekty, ktorých cieľom je nahradiť, obmedziť a zjemniť používanie zvierat v postupoch. S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť výskumu a priemyslu v Únii a nahradiť, obmedziť a zjemniť používanie zvierat v postupoch by Komisia a členské štáty mali prostredníctvom výskumu a iným spôsobom prispievať k vývoju a validácii alternatívnych prístupov.

(47) Európske centrum pre validáciu alternatívnych metód, ktoré je politickou iniciatívou v rámci Spoločného výskumného centra Komisie, koordinuje validáciu alternatívnych prístupov v Únii od roku 1991. Čoraz viac je však potrebné, aby sa vyvinuli nové metódy a navrhli sa na validáciu, čo si vyžaduje, aby sa formálne zriadilo referenčné laboratórium Únie pre validáciu alternatívnych metód. Na toto laboratórium by sa malo odkazovať ako na Európske centrum pre validáciu alternatívnych metód (ECVAM). Je potrebné, aby Komisia pri stanovovaní priorít pre validačné štúdie spolupracovala s členskými štátmi. Členské štáty by jej mali pomáhať pri určovaní a vymenovávaní vhodných laboratórií na vykonávanie takýchto validačných štúdií. Pri validačných štúdiách týkajúcich sa metód, ktoré sú podobné v minulosti validovaným metódam a pre ktoré validácia predstavuje významnú konkurenčnú výhodu, by ECVAM malo mať možnosť vyberať poplatky od tých, ktorí predložili svoje metódy na validáciu. Takéto poplatky by nemali brániť zdravej hospodárskej súťaži v odvetví testovania.

(48) Existuje potreba zabezpečiť jednotný prístup ku stratégiám hodnotenia projektov a preskúmania na národnej úrovni. Členské štáty by mali zriadiť národné výbory na ochranu zvierat používaných na vedecké účely, ktoré budú poskytovať poradenstvo príslušným orgánom a orgánom pre dobré životné podmienky zvierat s cieľom presadzovať zásady nahradenia, obmedzenia a zjemnenia. Sieť národných výborov by mala zohrávať úlohu pri výmene najlepších postupov na úrovni Únie.

(49) Technický a vedecký pokrok v biomedicínskom výskume je možné dosiahnuť veľmi rýchlo, ako aj nárast poznatkov o faktoroch, ktoré ovplyvňujú dobré životné podmienky zvierat. Preto je potrebné zabezpečiť preskúmanie tejto smernice. Pri tomto preskúmaní by sa malo ako prípadná prioritná záležitosť preskúmať možné nahradenie používania zvierat, najmä primátov (okrem človeka), berúc do úvahy vedecký pokrok. Komisia by mala uskutočňovať aj pravidelné tematické preskúmania, pokiaľ ide o nahradenie, obmedzenie a zjemnenie používania zvierat v postupoch.


5

(50) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vykonávanie by sa na Komisiu mali preniesť vykonávacie právomoci na prijatie usmernení na úrovni Únie týkajúcich sa požiadaviek, pokiaľ ide o vzdelanie, odborné vzdelávanie a spôsobilosť personálu chovateľov, dodávateľov a užívateľov, na prijatie podrobných pravidiel týkajúcich sa referenčného laboratória Únie, jeho povinností a úloh a poplatkov, ktoré smie vyberať, na stanovenie spoločného formátu na predloženie informácií zo strany členských štátov Komisii o vykonávaní tejto smernice, štatistických informácií a iných špecifických informácií a na uplatňovanie doložiek o bezpečnosti. Podľa článku 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa kontrolných mechanizmov, ktorými členské štáty uskutočňujú kontrolu nad vykonávaním vykonávacích právomocí Komisie, ustanovia vopred formou nariadenia prijatého v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Do prijatia uvedeného nového nariadenia sa naďalej uplatňuje rozhodnutie Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 1 ), s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý nie je uplatniteľný.

(51) Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 zmluvy, pokiaľ ide o: zmeny zoznamu druhov, ktoré spadajú pod záväzok byť osobitne chované na použitie v postupoch; zmeny noriem starostlivosti a umiestnenia; zmeny metód usmrtenia vrátane ich špecifikácií; zmeny prvkov požiadaviek na zariadenie zo strany členských štátov, pokiaľ ide o vzdelanie, odborné vzdelávanie a spôsobilosť personálu chovateľov, dodávateľov a užívateľov; zmeny určitých povinných prvkov žiadostí o povolenie; zmeny týkajúce sa referenčného laboratória Únie, jeho povinností a úloh, rovnako ako zmeny príkladov rôznych typov postupov pridelených pre každú kategórie krutosti na základe faktorov týkajúcich sa typov postupu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na expertnej úrovni.

(52) Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenie ustanovení tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(53) Smernica 86/609/EHS by sa preto mala zrušiť. Niektoré zmeny, ktoré sa zavádzajú touto smernicou, majú priamy vplyv na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu ( 2 ). Preto je potrebné zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť ustanovenia uvedeného nariadenia.

(54) Prínosy z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat vyplývajúce zo spätného schválenia projektu a súvisiace

administratívne náklady môžu byť odôvodnené iba pre dlhodobé prebiehajúce projekty. V prípade prebiehajúcich krátkodobých a strednodobých projektov je preto potrebné zahrnúť prechodné opatrenia s cieľom zabrániť potrebe spätného schválenia s len obmedzeným prínosom.

(55) V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva sa členské štáty vyzývajú, aby vo vlastnom záujme a v záujme Únie vypracovali a zverejnili tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(56) Keďže cieľ tejto smernice, a to harmonizáciu právnych predpisov o používaní zvierat na vedecké účely nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1. V tejto smernici sa stanovujú opatrenia na ochranu zvierat používaných na vedecké alebo vzdelávacie účely.

Na tento účel sa v nej stanovujú pravidlá týkajúce sa:

a) nahradenia a obmedzenia používania zvierat v postupoch a zjemnenia chovu, umiestnenia zvierat, starostlivosti o ne a ich používania v postupoch;

b) pôvodu, chovu a označovania zvierat, starostlivosti o zvieratá, ich umiestnenia a ich usmrcovania;

c) činností chovateľov, dodávateľov a užívateľov;

d) hodnotenia a schvaľovania projektov, ktoré zahŕňajú používanie zvierat v postupoch.

2. Táto smernica sa uplatňuje v prípade, ak sa zvieratá používajú alebo plánujú používať v postupoch alebo sa špeciálne chovajú tak, aby sa ich orgány a tkanivá mohli použiť na vedecké účely.

Táto smernica sa uplatňuje dovtedy, kým sa zvieratá uvedené v prvom pododseku neusmrtia alebo nevrátia do domácej starostlivosti, vhodného prirodzeného prostredia alebo chovného systému.


( 1 ) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. ( 2 ) Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1.

6

Odstránenie bolesti, utrpenia, strachu alebo trvalého poškodenia úspešným použitím anestetík, analgetík alebo iných metód nevyníma použitie zvieraťa v postupoch z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

3. Táto smernica sa vzťahuje na tieto zvieratá:

a) živé stavovce okrem človeka vrátane:

i) samostatne sa vyživujúcich larvárnych foriem a

ii) plodových foriem cicavcov od poslednej tretiny ich normálneho vývinu;

b) živé hlavonožce.

4. Táto smernica sa vzťahuje na zvieratá používané v postupoch, ktoré sú v skoršom štádiu vývinu, než je štádium uvedené v odseku 3 písm. a), ak sa má zvieraťu umožniť žiť po tomto štádiu vývinu a je pravdepodobné, že bude v dôsledku vykonaných postupov cítiť bolesť, utrpenie, strach alebo bude mať trvalé poškodenie po tom, ako dosiahne toto štádium vývinu.

5. Táto smernica sa nevzťahuje na:

a) nepokusné poľnohospodárske postupy;

b) nepokusné klinické veterinárne postupy;

c) veterinárne klinické skúšky, ktoré sa požadujú na udelenie povolenia na uvedenie veterinárneho lieku na trh;

d) postupy vykonávané na účely uznaného chovu hospodárskych zvierat;

e) postupy vykonávané na primárne účely identifikácie zvieraťa;

f) postupy, pri ktorých nie je pravdepodobné, že by spôsobili rovnakú alebo väčšiu bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie ako vsunutie ihly v súlade so správnou veterinárnou praxou.

6. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov ( 1 ).

Článok 2

Prísnejšie vnútroštátne opatrenia

1. Členské štáty môžu za súčasného dodržiavania všeobecných pravidiel ustanovených v zmluve zachovať ustanovenia účinné 9. novembra 2010, ktorých cieľom je zabezpečiť väčšiu ochranu zvierat patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, než ako zabezpečujú ustanovenia obsiahnuté v tejto smernici.

Členské štáty pred 1. januárom 2013 informujú Komisiu o takýchto vnútroštátnych ustanoveniach. Komisia na ne upozorní ostatné členské štáty.

2. Členský štát pri postupe v súlade s odsekom 1 nezakáže dodávanie alebo používanie zvierat, ktoré sú chované alebo držané v inom členskom štáte v súlade s touto smernicou, ani tomu nebude brániť, ani nezakáže uvádzanie na trh výrobkov, ktoré sa vyvinuli s použitím takýchto zvierat v súlade s touto smernicou, ani tomu nebude brániť.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1. „postup“ je akékoľvek invazívne alebo neinvazívne použitie zvieraťa na pokusné alebo iné vedecké účely so známym alebo neznámym výsledkom alebo na vzdelávacie účely, ktoré môže zvieraťu spôsobiť rovnakú alebo väčšiu bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie ako vsunutie ihly v súlade so správnou veterinárnou praxou.

Zahŕňa to akúkoľvek činnosť, ktorá má viesť alebo by mohla viesť k narodeniu alebo vyliahnutiu zvieraťa alebo k vytvoreniu a zachovaniu geneticky modifikovanej línie zvierat v takýchto podmienkach, ale nezahŕňa to usmrcovanie zvierat výlučne na účely použitia ich orgánov alebo tkanív;

2. „projekt“ je program práce, ktorá má definovaný vedecký cieľ a zahŕňa jeden alebo viac postupov;

3. „zariadenie“ je akýkoľvek objekt, budova, skupina budov alebo iné priestory a môže zahŕňať miesto, ktoré nie je úplne uzavreté alebo kryté, ako aj prenosné vybavenie;

4. „chovateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá chová zvieratá uvedené v prílohe I na účely ich použitia v postupoch alebo použitia ich tkanív alebo orgánov na vedecké účely alebo ktorá chová iné zvieratá primárne na tieto účely, či už na účely zisku, alebo nie;

5. „dodávateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba okrem chovateľa, ktorá dodáva zvieratá na účely ich použitia v postupoch alebo použitia ich tkanív alebo orgánov na vedecké účely, či už na účely zisku, alebo nie;

6. „užívateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá používa zvieratá v postupoch, či už na účely zisku, alebo nie;

7. „príslušný orgán“ je orgán alebo orgány alebo subjekty, ktoré členský štát určil na účely plnenia povinností vyplývajúcich z tejto smernice.

Článok 4

Zásada nahradenia, obmedzenia a zjemnenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa vždy, keď je to možné, namiesto postupu použila vedecky uspokojivá metóda alebo stratégia testovania, ktorá si nevyžaduje použitie živých zvierat.


( 1 ) Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 169. Smernica prepracovaná nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59), ktoré sa uplatňuje od 11. júla 2013.

7

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa počet zvierat používaných v projektoch obmedzil na minimum bez ohrozenia cieľov projektu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa zlepšil chov, umiestnenie a starostlivosť a zjemnili metódy používané v postupoch, pričom sa odstráni alebo obmedzí na minimum akákoľvek prípadná bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie zvierat.

4. Pokiaľ ide o výber metód, tento článok sa vykonáva v súlade s článkom 13.

Článok 5

Účely postupov

Postupy sa môžu vykonávať iba na tieto účely:

a) základný výskum;

b) translačný alebo aplikovaný výskum s ktorýmkoľvek z týchto cieľov:

i) zabránenie, prevencia, diagnostika alebo liečba choroby, poškodenia zdravia alebo inej abnormality alebo ich účinkov na ľudí, zvieratá alebo rastliny;

ii) posúdenie, zistenie, regulácia alebo zmena fyziologického stavu ľudí, zvierat alebo rastlín, alebo

iii) dobré životné podmienky zvierat a zlepšenie podmienok produkcie zvierat chovaných na poľnohospodárske účely;

c) v záujme dosiahnutia ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v písmene b) pri vývoji, výrobe alebo testovaní kvality, účinnosti a bezpečnosti liekov, potravín a krmív a iných látok alebo výrobkov;

d) ochrana prirodzeného prostredia v záujme zdravia alebo dobrých životných podmienok ľudí alebo zvierat;

e) výskum zameraný na ochranu druhov;

f) vysokoškolské vzdelávanie alebo odborné vzdelávanie na účely získania, udržania si alebo zlepšenia zručností potrebných na výkon povolania;

g) súdne vyšetrovanie.

Článok 6

Spôsoby usmrcovania

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa zvieratá usmrcovali s minimálnou mierou bolesti, utrpenia a strachu.

2. Členské štáty zabezpečia, aby zvieratá usmrcovala spôsobilá osoba v zariadení chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa.

V prípade štúdie vykonanej v teréne však zviera môže usmrtiť spôsobilá osoba aj mimo zariadenia.

3. V prípade zvierat, na ktoré sa vzťahuje príloha IV, sa používa primeraný spôsob usmrcovania podľa uvedenej prílohy.

4. Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 3:

a) s cieľom povoliť použitie iného spôsobu pod podmienkou, že sa tento spôsob na základe vedeckých dôkazov považuje za aspoň rovnako humánny, alebo

b) ak sa na základe vedeckého odôvodnenia nedá účel postupu dosiahnuť použitím spôsobu usmrcovania uvedeného v prílohe IV.

5. Odseky 2 a 3 sa neuplatňujú, ak je zviera potrebné usmrtiť za núdzových okolností z dôvodu dobrých životných podmienok zvierat, verejného zdravia, verejnej bezpečnosti, zdravia zvierat alebo ochrany životného prostredia.

KAPITOLA II

USTANOVENIA O POUŽÍVANÍ URČITÝCH ZVIERAT V POSTUPOCH

Článok 7

Ohrozené druhy

1. Jedince ohrozených druhov uvedených v prílohe A k nariadeniu Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi ( 1 ), ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa v postupoch nesmú používať, s výnimkou tých postupov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a) postup má jeden z účelov uvedených v článku 5 písm. b) bode i), písm. c) alebo e) tejto smernice a

b) na tento účel existuje vedecké odôvodnenie, že účel postupu sa nedá dosiahnuť použitím iných druhov ako tých, ktoré sú uvedené v uvedenej prílohe.

2. Odsek 1 sa nevzťahuje na žiadne druhy primátov (okrem človeka).

Článok 8

Primáty (okrem človeka)

1. S výhradou odseku 2 sa druhy primátov (okrem človeka) v postupoch nepoužívajú, s výnimkou tých postupov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a) postup má jeden z účelov uvedených v:

i) článku 5 písm. b) bode i) alebo písm. c) tejto smernice a vykonáva sa s cieľom zabrániť alebo predísť zhoršeniu klinického stavu u ľudí alebo vzniku potenciálne život ohrozujúceho klinického stavu u ľudí a takýto klinický stav diagnostikovať alebo liečiť, alebo

ii) článku 5 písm. a) alebo e)

a

b) na tento účel existuje vedecké odôvodnenie, že účel postupu sa nedá dosiahnuť použitím iných druhov, ako sú primáty (okrem človeka).


( 1 ) Ú. v. ES L 61, 3.3.1997, s. 1.

8

Zhoršeným klinickým stavom sa na účely tejto smernice rozumie zníženie normálnej fyzickej alebo psychickej schopnosti osoby fungovať.

2. Druhy primátov (okrem človeka) uvedené v prílohe A k nariadeniu (ES) č. 338/97, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, sa v postupoch nepoužívajú, s výnimkou tých postupov, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a) postup má jeden z účelov uvedených v:

i) článku 5 písm. b) bode i) alebo písm. c) tejto smernice a vykonáva sa s cieľom zabrániť alebo predísť zhoršeniu klinického stavu u ľudí alebo vzniku potenciálne život ohrozujúceho klinického stavu u ľudí a takýto klinický stav diagnostikovať alebo liečiť, alebo

ii) článku 5 písm. e)

a

b) na tento účel existuje vedecké odôvodnenie, že účel postupu sa nedá dosiahnuť použitím iných druhov, než sú primáty (okrem človeka), ani použitím druhov, ktoré nie sú uvedené v uvedenej prílohe.

3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 sa v postupoch nepoužívajú ľudoopice, s výhradou použitia bezpečnostnej doložky uvedenej v článku 55 ods. 2.

Článok 9

Zvieratá odchytené z voľnej prírody

1. Zvieratá odchytené z voľnej prírody sa v postupoch nepoužívajú.

2. Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z odseku 1 na základe vedeckého odôvodnenia na tento účel, že účel postupu sa nedá dosiahnuť použitím zvieraťa, ktoré bolo chované na použitie v postupoch.

3. Odchyt zvierat z voľnej prírody vykonávajú iba spôsobilé osoby, a to spôsobom, ktorý nespôsobuje zvieratám bolesť, utrpenie, strach ani trvalé poškodenie, ktorým sa dá vyhnúť.

Veterinárny lekár alebo iná spôsobilá osoba vyšetrí každé zviera, v prípade ktorého sa počas odchytu alebo po ňom zistí, že je ranené alebo je v zlom zdravotnom stave, a prijmú sa opatrenia na minimalizovanie jeho utrpenia. Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z požiadavky prijať opatrenia na minimalizovanie utrpenia zvieraťa, ak pre to existuje vedecké odôvodnenie.

Článok 10

Zvieratá chované na použitie v postupoch

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa zvieratá druhov uvedených v prílohe I mohli používať v postupoch iba v tom prípade, ak sa chovali na použitie v postupoch.

S účinnosťou od dátumov stanovených v prílohe II však členské štáty zabezpečia, aby sa primáty (okrem človeka) uvedené v danej prílohe mohli používať v postupoch iba v tom prípade, ak sú potomstvom primátov (okrem človeka), ktoré boli chované v zajatí, alebo v prípade, že pochádzajú z autonómnych kolónií.

Na účely tohto článku je „autonómna kolónia“ taká kolónia, v ktorej sa zvieratá rozmnožujú len v rámci tejto kolónie alebo sa získavajú z iných kolónií, ale nie sú odchytávané z voľnej prírody, a v ktorej sa zvieratá držia takým spôsobom, ktorý zabezpečuje, že sú zvyknuté na ľudí.

Komisia po porade s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zrealizuje v súvislosti s požiadavkou ustanovenou v druhom pododseku štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá zahŕňa posúdenie zdravia zvierat a ich dobrých životných podmienok. Štúdia sa uverejní najneskôr 10. novembra 2017. V prípade potreby sa k nej priložia návrhy zmien a doplnení prílohy II.

2. Komisia dohliada na využívanie získavania primátov (okrem človeka) z autonómnych kolónií a po porade s členskými štátmi a zainteresovanými stranami zrealizuje štúdiu zameranú na analýzu uskutočniteľnosti získavania zvierat len z autonómnych kolónií.

Štúdia sa uverejní najneskôr 10. novembra 2022.

3. Príslušné orgány môžu na základe vedeckého odôvodnenia udeliť výnimky z odseku 1.

Článok 11

Túlavé a zdivočené zvieratá domácich druhov

1. Túlavé a zdivočené zvieratá domácich druhov sa v postupoch nepoužívajú.

2. Príslušné orgány môžu udeliť výnimky z odseku 1 len za týchto podmienok:

a) existuje zásadná potreba uskutočniť štúdie týkajúce sa zdravia a dobrých životných podmienok týchto zvierat alebo týkajúce sa vážneho ohrozenia životného prostredia alebo zdravia ľudí a zvierat a

b) na tento účel existuje vedecké odôvodnenie, že účel postupu je možné dosiahnuť len použitím túlavých a zdivočených zvierat.

KAPITOLA III

POSTUPY

Článok 12

Postupy

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa postupy vykonávali v zariadení užívateľa.

Príslušný orgán môže na základe vedeckého odôvodnenia udeliť výnimku z prvého pododseku.


9

2. Postupy sa môžu vykonávať iba v rámci určitého projektu.

Článok 13

Výber metód

1. Členské štáty bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa zakazujú určité druhy metód, zabezpečia, aby sa postup nevykonával, ak sa na základe právnych predpisov Únie uznáva iná metóda alebo stratégia testovania na získanie hľadaného výsledku, ktorá si nevyžaduje použitie živého zvieraťa.

2. Pri výbere postupov sa vyberú tie, ktoré v najväčšej miere spĺňajú tieto požiadavky:

a) používa sa pri nich minimálny počet zvierat;

b) používajú sa pri nich zvieratá s najnižšou schopnosťou poci ťovať bolesť, utrpenie, strach alebo mať trvalé poškodenie;

c) spôsobujú najmenšiu bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie,

a s najväčšou pravdepodobnosťou poskytnú uspokojivé výsledky.

3. V čo najväčšej možnej miere je potrebné vyhnúť sa tomu, aby sa postup ukončil uhynutím zvieraťa, a nahradiť túto situáciu včasným a humánnym ukončením postupu. V prípade, že sa uhynutiu ako ukončeniu postupu nedá vyhnúť, postup sa navrhne tak, aby:

a) viedol k uhynutiu čo najmenšieho počtu zvierat a

b) trvanie a intenzita utrpenia zvieraťa sa znížili na minimum a aby sa v čo najväčšej možnej miere zabezpečila bezbolestná smrť.

Článok 14

Anestézia

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa, pokiaľ to nie je nevhodné, postupy vykonávali v celkovej alebo lokálnej anestézií a aby sa používala analgézia alebo iná vhodná metóda na zabezpečenie minimálnej miery bolesti, utrpenia a strachu.

Postupy, pri ktorých dochádza k vážnym zraneniam, ktoré môžu spôsobiť krutú bolesť, sa nesmú vykonávať bez anestézie.

2. Pri rozhodovaní o tom, či je vhodné použiť anestéziu, sa vezmú do úvahy tieto skutočnosti:

a) či sa anestézia nepovažuje za traumatizujúcejšiu pre zviera ako samotný postup a

b) či nie je anestézia nezlučiteľná s účelom postupu.

3. Členské štáty zabezpečia, aby zvieratá nedostali žiadny liek na potlačenie alebo zmiernenie prejavov ich bolesti bez primeranej úrovne anestézie alebo analgézie.

V týchto prípadoch sa poskytuje vedecké odôvodnenie s podrobnosťami o anestetickom alebo analgetickom režime.

4. Zvieraťu, ktoré môže trpieť bolesťou, keď anestézia prestane pôsobiť, sa poskytujú preventívne a pooperačné analgetiká alebo sa zabezpečujú iné vhodné metódy na zmiernenie bolesti pod podmienkou, že je to zlučiteľné s účelom postupu.

5. Hneď ako sa dosiahne účel postupu, prijmú sa opatrenia na minimalizovanie utrpenia zvieraťa.

Článok 15

Klasifikácia krutosti postupov

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky postupy individuálne klasifikovali ako „bez možnosti zotavenia“, „slabé“, „stredné“ alebo „kruté“ na základe kritérií zaradenia uvedených v prílohe VIII.

2. S výhradou použitia bezpečnostnej doložky uvedenej v článku 55 ods. 3 členské štáty zabezpečia, aby sa postup nevykonával, ak spôsobuje krutú bolesť, utrpenie alebo strach, ktoré budú pravdepodobne pretrvávať a nebude ich možné zmierniť.

Článok 16

Opätovné použitie

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa zviera, ktoré sa už použilo v jednom alebo viacerých postupoch, mohlo znovu použiť v ďalšom postupe, v ktorom by sa mohlo použiť aj iné zviera, ktoré ešte nebolo použité v žiadnom postupe, iba v prípade, ak sú splnené tieto podmienky:

a) z hľadiska skutočnej krutosti bol predchádzajúci postup „slabý“ alebo „stredný“;

b) preukázalo sa, že celkový zdravotný stav zvieraťa a jeho pohoda sa úplne obnovili;

c) ďalší postup sa klasifikuje ako „slabý“, „stredný“ alebo „bez možnosti zotavenia“ a

d) je to v súlade s veterinárnym odporúčaním po zohľadnení životných skúseností zvieraťa.

2. Odchylne od odseku 1 písm. a) môže príslušný orgán za výnimočných okolností a po veterinárnom vyšetrení zvieraťa povoliť opätovné použitie zvieraťa, pokiaľ sa zviera nepoužilo viac ako raz v postupe, ktorý spôsobuje krutú bolesť, strach alebo porovnateľné utrpenie.

Článok 17

Koniec postupu

1. Postup sa považuje za ukončený, ak sa nemajú robiť ďalšie pozorovania v rámci tohto postupu, alebo pokiaľ ide o nové geneticky modifikované línie zvierat, ak sa už potomstvo nepozoruje alebo sa neočakáva, že bude pociťovať bolesť, utrpenie, strach alebo mať trvalé poškodenie rovnaké alebo väčšie ako pri vsunutí ihly.


10

2. Na konci postupu veterinárny lekár alebo iná spôsobilá osoba rozhodne o tom, či sa zviera ponechá nažive. Zviera sa usmrtí, keď je pravdepodobné, že bude naďalej pociťovať strednú alebo krutú bolesť, utrpenie, strach alebo bude mať stredné či kruté trvalé poškodenie.

3. Ak sa má zviera ponechať nažive, poskytne sa mu taká starostlivosť a umiestnenie, ktoré je primerané jeho zdravotnému stavu.

Článok 18

Spoločné využívanie orgánov a tkanív

Členské štáty v prípade potreby umožnia zavádzanie programov na spoločné využívanie orgánov a tkanív usmrtených zvierat.

Článok 19

Pustenie zvierat na slobodu a ich navrátenie do domácej starostlivosti

Členské štáty môžu povoliť, aby sa zvieratá, ktoré sa používajú alebo plánujú používať v postupoch, vrátili do domácej starostlivosti, vhodného prirodzeného prostredia alebo chovného systému vyhovujúceho pre daný druh, a to za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a) umožňuje to zdravotný stav zvieraťa;

b) neexistuje nebezpečenstvo pre verejné zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a

c) prijali sa primerané opatrenia na zabezpečenie pohody zvieraťa.

KAPITOLA IV

SCHVAĽOVANIE

O d d i e l 1

Požiadavky na chovateľov, dodávateľov a užívateľov

Článok 20

Udeľovanie schválenia chovateľom, dodávateľom a užívateľom

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci chovatelia, dodávatelia a užívatelia mali schválenie, ktoré udelil príslušný orgán, a aby toto schválenie bolo u príslušného orgánu registrované. Takéto schválenie sa môže udeliť na obmedzené obdobie.

Schválenie sa udelí len vtedy, ak chovateľ, dodávateľ alebo užívateľ a ich zariadenia spĺňajú požiadavky podľa tejto smernice.

2. V schválení sa spresní osoba zodpovedná za zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice a osoba alebo osoby uvedené v článku 24 ods. 1 a v článku 25.

3. V prípade akejkoľvek významnej zmeny v štruktúre alebo fungovaní zariadenia chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na dobré životné podmienky zvierat, sa požaduje obnovenie schválenia.

4. Členské štáty zabezpečia, aby bol príslušný orgán informovaný o akýchkoľvek zmenách, pokiaľ ide o osobu či osoby uvedené v odseku 2.

Článok 21

Pozastavenie platnosti a zrušenie schválenia

1. Ak chovateľ, dodávateľ alebo užívateľ už nespĺňa požiadavky stanovené v tejto smernici, príslušný orgán prijme vhodné nápravné opatrenie alebo vyžiada prijatie takéhoto opatrenia, alebo pozastaví platnosť schválenia alebo toto schválenie zruší.

2. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ak sa pozastaví platnosť schválenia alebo sa schválenie zruší, neboli nepriaznivo ovplyvnené dobré životné podmienky zvierat umiestnených v zariadení.

Článok 22

Požiadavky na zariadenie a vybavenie

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetky zariadenia chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa boli zariadené a vybavené spôsobom vhodným pre umiestnené druhy zvierat a v prípade, že sa v nich vykonávajú postupy, na vykonávanie týchto postupov.

2. Návrh, konštrukcia a spôsob fungovania zariadenia a vybavenia, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, musia umožniť čo najefektívnejšie vykonávanie postupov a ich cieľom musí byť získanie spoľahlivých výsledkov za použitia minimálneho počtu zvierat a spôsobenia minimálnej miery bolesti, utrpenia, strachu a trvalého poškodenia.

3. Členské štáty na účely vykonania odsekov 1 a 2 zabezpečia, aby sa splnili príslušné požiadavky stanovené v prílohe III.

Článok 23

Spôsobilosť personálu

1. Členské štáty zabezpečia, aby každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ mal na mieste dostatočne početný personál.

2. Personál musí mať príslušné vzdelanie a odborné vzdelanie na vykonávanie ktorejkoľvek z týchto úloh:

a) vykonávanie postupov na zvieratách;

b) navrhovanie postupov a projektov;

c) starostlivosť o zvieratá alebo

d) usmrcovanie zvierat.

Osoby, ktoré vykonávajú úlohy uvedené v písmene b), musia absolvovať školenie vo vedeckom odbore týkajúcom sa vykonávanej práce a musia mať príslušné znalosti o danom druhu zvierat.

Personál, ktorý vykonáva úlohy uvedené v písmenách a), c) alebo d), vykonáva svoje úlohy pod dohľadom, kým nepreukáže požadovanú spôsobilosť.

Členské štáty prostredníctvom oprávnenia alebo iným spôsobom zabezpečia, aby boli splnené požiadavky ustanovené v tomto odseku.


11

3. Členské štáty uverejnia na základe prvkov uvedených v prílohe V minimálne požiadavky týkajúce sa vzdelania a odborného vzdelávania a požiadavky na získanie, udržiavanie a preukazovanie požadovanej spôsobilosti na vykonávanie úloh uvedených v odseku 2.

4. V súlade s poradným postupom uvedeným v článku 56 ods. 2 možno prijať nezáväzné usmernenia na úrovni Únie týkajúce sa požiadaviek stanovených v odseku 2.

Článok 24

Špecifické požiadavky na personál

1. Členské štáty zabezpečia, aby mal každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ na mieste jednu alebo viacero osôb, ktoré:

a) zodpovedajú za dohliadanie na dobré životné podmienky zvierat a starostlivosť o zvieratá v zariadení;

b) zabezpečujú, aby personál, ktorý manipuluje so zvieratami, mal prístup k informáciám, ktoré sú špecifické pre druhy umiestnené v zariadení;

c) zodpovedajú za zabezpečenie toho, aby mal personál príslušné vzdelanie a spôsobilosti a priebežne sa školil a aby bol pod dohľadom, kým nepreukáže požadované spôsobilosti.

2. Členské štáty zabezpečia, aby osoby uvedené v článku 40 ods. 2 písm. b):

a) zabezpečovali, aby sa zastavila akákoľvek zbytočná bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie, ktoré sa zvieraťu spôsobuje v priebehu postupu, a

b) zabezpečovali, aby sa projekty vykonávali v súlade so schválením projektu alebo v prípadoch uvedených v článku 42 v súlade so žiadosťou zaslanou príslušnému orgánu alebo v súlade s akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré príslušný orgán prijal, a aby zabezpečovali, že sa v prípade nesúladu prijmú a zaznamenajú primerané nápravné opatrenia.

Článok 25

Určený veterinárny lekár

Členské štáty zabezpečia, aby každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ mal určeného veterinárneho lekára s odbornými skúsenosťami v oblasti lekárskej starostlivosti o laboratórne zvieratá alebo príslušne kvalifikovaného odborníka, ak je to vhodnejšie, zodpovedného za poskytovanie poradenstva v súvislosti s pohodou a liečbou zvierat.

Článok 26

Orgán pre dobré životné podmienky zvierat

1. Členské štáty zabezpečia, aby každý chovateľ, dodávateľ a užívateľ zriadil orgán pre dobré životné podmienky zvierat.

2. Orgán pre dobré životné podmienky zvierat tvorí aspoň jedna osoba alebo osoby zodpovedné za zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat a starostlivosti o ne a v prípade užívateľa jeden vedecký pracovník. Orgán pre dobré životné

podmienky zvierat dostáva informácie aj od určeného veterinárneho lekára alebo odborníka uvedeného v článku 25.

3. Členské štáty môžu povoliť malým chovateľom, dodávateľom a užívateľom, aby úlohy stanovené v článku 27 ods. 1 plnili iným spôsobom.

Článok 27

Úlohy orgánu pre dobré životné podmienky zvierat

1. Orgán pre dobré životné podmienky zvierat vykonáva aspoň tieto úlohy:

a) personálu, ktorý manipuluje so zvieratami, poskytuje poradenstvo o záležitostiach týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v súvislosti s ich získaním, umiestnením, starostlivosťou o ne a ich používaním;

b) personálu poskytuje poradenstvo o uplatňovaní požiadavky nahradenia, obmedzenia a zjemnenia a informuje ich o technickom a vedeckom vývoji v oblasti uplatňovania tejto požiadavky;

c) zavádza a skúma interné prevádzkové postupy, pokiaľ ide o monitorovanie, podávanie správ a následné opatrenia v súvislosti s dobrými životnými podmienkami zvierat umiestnených alebo používaných v zariadení;

d) sleduje vývoj a výsledky projektov, pričom zohľadňuje účinok na používané zvieratá, a identifikuje prvky, ktoré ďalej prispievajú k nahradeniu, obmedzeniu a zjemneniu, a poskytuje o týchto prvkoch poradenstvo, a

e) poskytuje poradenstvo v súvislosti s režimami na navrátenie zvierat do domácej starostlivosti vrátane vhodnej socializácie takýchto zvierat.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa záznamy o poradenstve, ktoré poskytol orgán pre dobré životné podmienky zvierat, ako aj o rozhodnutiach prijatých v súvislosti s týmto poradenstvom uchovávali aspoň tri roky.

Záznamy sa na požiadanie predložia príslušnému orgánu.

Článok 28

Stratégia chovu primátov (okrem človeka)

Členské štáty zabezpečia, aby chovatelia primátov (okrem človeka) mali zavedenú stratégiu na zvyšovanie podielu zvierat, ktoré sú potomstvom primátov (okrem človeka) chovaných v zajatí.

Článok 29

Režim na navrátenie zvierat do domácej starostlivosti alebo na ich pustenie na slobodu

Ak členské štáty povolia navrátenie zvierat do domácej starostlivosti, chovatelia, dodávatelia a užívatelia, od ktorých sa zvieratá majú vrátiť do domácej starostlivosti, musia mať zavedený režim na navrátenie zvierat do domácej starostlivosti, ktorým sa zabezpečí socializácia takýchto zvierat. V prípade voľne žijúcich zvierat sa podľa potreby pred ich navrátením do prirodzeného prostredia zavedie program rehabilitácie.


12

Článok 30

Záznamy o zvieratách

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci chovatelia, dodávatelia a užívatelia zaznamenávali aspoň tieto informácie:

a) počet a druhy chovaných, získaných alebo dodaných zvierat, zvierat použitých v postupoch, zvierat pustených na slobodu alebo zvierat vrátených do domácej starostlivosti;

b) pôvod zvierat vrátane informácie, či boli chované na použitie v postupoch;

c) dátumy, kedy sa zvieratá získali, dodali, pustili na slobodu alebo vrátili do domácej starostlivosti;

d) od koho sa zvieratá získali;

e) meno/názov a adresa príjemcu zvierat;

f) počet a druhy zvierat, ktoré uhynuli alebo ktoré boli usmrtené v každom zariadení; pre zvieratá, ktoré uhynuli, sa zaznamená aj príčina smrti, ak je známa, a

g) v prípade užívateľov projekty, v ktorých sa zvieratá používajú.

2. Záznamy uvedené v odseku 1 sa uchovávajú aspoň päť rokov a na požiadanie sa predložia príslušnému orgánu.

Článok 31

Informácie o psoch, mačkách a primátoch (okrem človeka)

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci chovatelia, dodávatelia a užívatelia viedli tieto údaje o každom psovi, mačke a primátovi (okrem človeka):

a) totožnosť;

b) miesto a dátum narodenia, ak je k dispozícii,

c) či je zviera chované na použitie v postupoch a

d) v prípade primáta (okrem človeka), či je potomkom primátov (okrem človeka), ktoré boli chované v zajatí.

2. Každý pes, mačka a primát (okrem človeka) má individuálny spis obsahujúci informácie, ktorý zviera sprevádza dovtedy, kým sa drží na účely tejto smernice.

Spis sa zakladá pri narodení alebo čo najskôr po narodení jednotlivého zvieraťa a obsahuje všetky jeho dôležité reprodukčné, veterinárne a sociálne informácie, ako aj informácie o projektoch, v ktorých sa použilo.

3. Informácie uvedené v tomto článku sa uchovávajú aspoň tri roky po uhynutí zvieraťa alebo po jeho vrátení do domácej starostlivosti a na požiadanie sa predložia príslušnému orgánu.

V prípade navrátenia zvieraťa do domácej starostlivosti sa spolu so zvieraťom odovzdajú aj príslušné informácie o veterinárnej starostlivosti a sociálne informácie z individuálneho spisu uvedeného v odseku 2.

Článok 32

Označovanie a identifikácia psov, mačiek a primátov (okrem človeka)

1. Každý pes, mačka alebo primát (okrem človeka) sa najneskôr v čase odstavenia označí čo najmenej bolestivým spôsobom trvalou individuálnou identifikačnou značkou.

2. Keď sa pes, mačka alebo primát (okrem človeka) premiestni od jedného chovateľa, dodávateľa alebo užívateľa k druhému pred odstavením a zviera nie je možné vopred označiť, príjemca musí až do označenia zvieraťa uchovávať záznam, v ktorom sa uvádza najmä jeho matka.

3. Keď chovateľ, dodávateľ alebo užívateľ prijme neoznačeného psa, mačku alebo primáta (okrem človeka), ktoré boli odstavené, dané zviera čo najskôr a čo najmenej bolestivým spôsobom trvalo označí.

4. Chovateľ, dodávateľ a užívateľ uvedie na požiadanie príslušného orgánu dôvody, prečo zviera nie je označené.

Článok 33

Starostlivosť a umiestnenie

1. Členské štáty v súvislosti so starostlivosťou a umiestnením zvierat zabezpečia, aby:

a) všetkým zvieratám sa zabezpečilo také umiestnenie, prostredie, krmivo, voda a starostlivosť, ktoré sú primerané ich zdraviu a pohode;

b) akékoľvek obmedzovanie rozsahu, do akého zviera môže uspokojovať svoje fyziologické a etologické potreby, sa znížilo na minimum;

c) životné podmienky, v ktorých sa zvieratá chovajú, držia alebo používajú, sa denne kontrolovali;

d) vykonali sa opatrenia zabezpečujúce čo najrýchlejšie odstránenie každého zisteného nedostatku alebo bolesti, utrpenia, strachu alebo trvalého poškodenia, ktorým sa dá vyhnúť, a

e) zvieratá sa prepravovali za primeraných podmienok.

2. Členské štáty na účely odseku 1 zabezpečia, aby sa normy starostlivosti a umiestnenia stanovené v prílohe III uplatňovali od dátumov stanovených v uvedenej prílohe.


13

3. Členské štáty môžu povoliť výnimky z požiadaviek uvedených v odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 z vedeckých dôvodov alebo z dôvodov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat alebo zdravotného stavu zvierat.

O d d i e l 2

Inšpekcie

Článok 34

Inšpekcie vykonávané členskými štátmi

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány vykonávali pravidelné inšpekcie všetkých chovateľov, dodávateľov a užívateľov vrátane ich zariadení s cieľom overiť, či spĺňajú požiadavky tejto smernice.

2. Príslušný orgán upraví frekvenciu inšpekcií na základe analýzy rizika pre každé zariadenie s ohľadom na:

a) počet a druhy umiestnených zvierat;

b) záznamy vedené chovateľom, dodávateľom alebo užívateľom v súlade s požiadavkami tejto smernice;

c) počet a druhy projektov, ktoré daný užívateľ vykonáva, a

d) akékoľvek informácie, ktoré by mohli naznačovať nesúlad.

3. Inšpekcie sa vykonávajú aspoň u jednej tretiny užívateľov každý rok v súlade s analýzou rizika uvedenou v odseku 2. U chovateľov, dodávateľov a užívateľov primátov (okrem človeka) sa však inšpekcie vykonávajú aspoň raz za rok.

4. Primeraný podiel inšpekcií sa vykonáva bez predchádzajúceho upozornenia.

5. Záznamy o všetkých inšpekciách sa uchovávajú aspoň päť rokov.

Článok 35

Kontrola inšpekcií vykonávaných v členskom štáte

1. Ak existuje dostatočný dôvod na znepokojenie, Komisia uskutoční kontroly infraštruktúry a vykonávania vnútroštátnych inšpekcií v členských štátoch, pričom vezme do úvahy okrem iného podiel inšpekcií vykonaných bez predchádzajúceho upozornenia.

2. Členský štát, na území ktorého sa vykonáva kontrola uvedená v odseku 1, poskytne odborníkom z Komisie pri výkone ich povinností všetku potrebnú pomoc. Komisia informuje o výsledkoch kontroly príslušný orgán dotknutého členského štátu.

3. Príslušný orgán dotknutého členského štátu prijme opatrenia zohľadňujúce výsledky kontroly uvedenej v odseku 1.

O d d i e l 3

Požiadavky na projekty

Článok 36

Schvaľovanie projektov

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 42 členské štáty zabezpečia, aby sa projekty nevykonávali bez predchádzajúceho schválenia príslušným orgánom a aby sa vykonávali v súlade s týmto schválením alebo v prípadoch uvedených v článku 42 v súlade so žiadosťou zaslanou príslušnému orgánu alebo v súlade s akýmkoľvek rozhodnutím, ktoré príslušný orgán prijal.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadny projekt nevykonával bez toho, aby príslušný orgán vydal priaznivé hodnotenie projektu v súlade s článkom 38.

Článok 37

Žiadosť o schválenie projektu

1. Členské štáty zabezpečia, aby užívateľ alebo osoba zodpovedná za projekt predložila žiadosť o schválenie projektu. Žiadosť musí obsahovať aspoň tieto údaje:

a) návrh projektu;

b) netechnické zhrnutie projektu a

c) informácie o prvkoch uvedených v prílohe VI.

2. Členské štáty môžu upustiť od požiadavky uvedenej v odseku 1 písm. b) v prípade projektov uvedených v článku 42 ods. 1.

Článok 38

Hodnotenie projektu

1. Dôkladnosť hodnotenia projektu zodpovedá druhu projektu a hodnotenie projektu overí, či projekt spĺňa tieto kritériá:

a) projekt je odôvodnený z vedeckého alebo vzdelávacieho hľadiska alebo je požadovaný zákonom;

b) účely projektu odôvodňujú použitie zvierat a

c) projekt je navrhnutý tak, aby umožnil vykonávanie postupov čo možno najhumánnejším a environmentálne najcitlivejším spôsobom.

2. Hodnotenie projektu pozostáva najmä z:

a) hodnotenia cieľov projektu, predpokladaných vedeckých prínosov alebo vzdelávacej hodnoty;

b) posúdenia súladu projektu s požiadavkou nahradenia, obmedzenia a zjemnenia;

c) posúdenia a priradenia klasifikácie krutosti postupov;


14

d) analýzy projektu, pokiaľ ide o pomer ujmy a prínosu, s cieľom posúdiť, či je ujma spôsobená zvieratám z hľadiska utrpenia, bolesti a strachu odôvodnená očakávaným výsledkom s ohľadom na etické aspekty a či môže byť v konečnom dôsledku prospešná ľuďom, zvieratám alebo životnému prostrediu;

e) posúdenia akéhokoľvek odôvodnenia uvedeného v článkoch 6 až 12, 14, 16 a 33 a

f) určenia, či a kedy by sa mal projekt spätne posúdiť.

3. Príslušný orgán, ktorý vykonáva hodnotenie projektu, zohľadňuje odborné poznatky najmä v týchto oblastiach:

a) oblasti vedeckého použitia, na ktoré sa zvieratá budú používať, vrátane nahradenia, obmedzenia a zjemnenia v príslušných oblastiach;

b) návrh pokusov vrátane štatistiky, ak je to potrebné;

c) veterinárna prax pre laboratórne zvieratá alebo prípadne veterinárna prax pre voľne žijúce zvieratá;

d) chov hospodárskych zvierat a starostlivosť o ne v súvislosti s druhmi, ktoré sa plánujú použiť.

4. Proces hodnotenia projektu musí byť transparentný.

S výhradou ochrany duševného vlastníctva a dôverných informácií sa hodnotenie projektu vykonáva nestranným spôsobom a môžu sa v ňom zohľadniť aj stanoviská nezávislých strán.

Článok 39

Spätné posúdenie

1. V prípade, ak sa v súlade s článkom 38 ods. 2 písm. f) určí, že by sa mal projekt spätne posúdiť, členské štáty zabezpečia, aby spätné posúdenie vykonal príslušný orgán, ktorý na základe potrebných dokumentov, ktoré predložil užívateľ, zhodnotí:

a) či sa dosiahli ciele projektu;

b) ujmu spôsobenú zvieratám vrátane počtu a druhov použitých zvierat a krutosti postupov a

c) akékoľvek prvky, ktoré môžu prispieť k ďalšiemu uplatneniu požiadavky nahradenia, obmedzenia a zjemnenia.

2. Spätne sa posudzujú všetky projekty, v ktorých sa používajú primáty (okrem človeka), a projekty, v ktorých sa využívajú postupy klasifikované ako „kruté“ vrátane postupov uvedených v článku 15 ods. 2.

3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, a odchylne od článku 38 ods. 2 písm. f) môžu členské štáty od požiadavky spätného posúdenia oslobodiť projekty zahŕňajúce iba postupy klasifikované ako „slabé“ alebo „bez možnosti zotavenia“.

Článok 40

Proces schvaľovania projektu

1. Schválenie projektu sa obmedzuje na postupy, ktoré boli predmetom:

a) hodnotenia projektu a

b) priradenia klasifikácie krutosti k týmto postupom.

2. V schválení projektu sa uvádzajú informácie o:

a) užívateľovi, ktorý projekt uskutočňuje;

b) osobách zodpovedných za celkovú realizáciu projektu a súlad projektu so schválením projektu;

c) zariadeniach, v ktorých sa projekt bude uskutočňovať, ak je to uplatniteľné, a

d) akýchkoľvek špecifických podmienkach, ktoré vyplývajú z hodnotenia projektu, vrátane toho, či a kedy sa projekt spätne posúdi.

3. Schválenie projektu sa udelí najviac na päť rokov.

4. Členské štáty môžu povoliť schválenie viacerých generických projektov, ktoré vykonáva ten istý užívateľ, ak majú takéto projekty splniť regulačné požiadavky alebo ak sa v takýchto projektoch zvieratá používajú pomocou zaužívaných metód na produkčné alebo diagnostické účely.

Článok 41

Rozhodnutia o schválení

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa rozhodnutie o schválení prijalo a oznámilo žiadateľovi najneskôr do 40 pracovných dní od prijatia úplnej a správnej žiadosti. Táto lehota zahŕňa aj hodnotenie projektu.

2. Ak je to odôvodnené komplexnosťou alebo multidisciplinárnym charakterom projektu, príslušný orgán môže lehotu uvedenú v odseku 1 raz predĺžiť o dodatočnú lehotu nie dlhšiu ako 15 pracovných dní. Predĺženie a jej trvanie sa musí riadne odôvodniť a musí sa oznámiť žiadateľovi pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1.

3. Príslušný orgán potvrdí čo najskôr žiadateľovi prijatie každej žiadosti o schválenie a uvedie lehotu uvedenú v odseku 1, v rámci ktorej sa má prijať rozhodnutie.


15

4. V prípade, že je žiadosť neúplná alebo nesprávna, príslušný orgán oznámi žiadateľovi čo najskôr, že je potrebné, aby poskytol ďalšiu dokumentáciu, a informuje ho tiež o možnom vplyve na plynutie uplatniteľnej lehoty.

Článok 42

Zjednodušený administratívny postup

1. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zaviesť zjednodušený administratívny postup pre projekty, ktoré zahŕňajú postupy klasifikované ako „bez možnosti zotavenia“, „slabé“ alebo „stredné“, v ktorých sa nepoužívajú primáty (okrem človeka), ktoré sú potrebné na splnenie regulačných požiadaviek alebo pri ktorých sa zvieratá používajú pomocou zaužívaných metód na produkčné alebo diagnostické účely.

2. Členské štáty pri zavedení zjednodušeného administratívneho postupu zabezpečia, aby sa splnili tieto ustanovenia:

a) v žiadosti sa špecifikujú prvky uvedené v článku 40 ods. 2 písm. a), b) a c);

b) vykonalo sa hodnotenie projektu v súlade s článkom 38 a

c) neprekročila sa lehota uvedená v článku 41 ods. 1.

3. V prípade akejkoľvek zmeny projektu, ktorá by mohla mať negatívny vplyv na dobré životné podmienky zvierat, si členský štát vyžiada ďalšie hodnotenie projektu s priaznivým výsledkom.

4. Článok 40 ods. 3 a 4, článok 41 ods. 3 a článok 44 ods. 3, 4 a 5 sa uplatňujú obdobne na projekty, ktoré sa môžu vykonávať v súlade s týmto článkom.

Článok 43

Netechnické zhrnutie projektu

1. S výhradou ochrany duševného vlastníctva a dôverných informácií obsahuje netechnické zhrnutie projektu:

a) informácie o cieľoch projektu vrátane predpokladanej ujmy a prínosu a počtu a typov zvierat, ktoré sa majú použiť;

b) preukázanie súladu s požiadavkou nahradenia, obmedzenia a zjemnenia.

Netechnické zhrnutie projektu je anonymné a neobsahuje mená ani adresy užívateľa ani jeho personálu.

2. Členské štáty môžu požadovať, aby sa v netechnickom zhrnutí projektu špecifikovalo, či sa má projekt spätne posúdiť a do akého termínu. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby sa netechnické zhrnutie projektu aktualizovalo na základe výsledkov akéhokoľvek spätného posúdenia.

3. Členské štáty uverejnia netechnické zhrnutia projektov pre schválené projekty a akékoľvek ich aktualizácie.

Článok 44

Zmena a doplnenie, obnovenie platnosti a zrušenie schválenia projektu

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade akejkoľvek zmeny projektu, ktorá môže mať negatívny vplyv na dobré životné podmienky zvierat, požadovala zmena a doplnenie schválenia projektu alebo obnovenie jeho platnosti.

2. Akákoľvek zmena a doplnenie schválenia projektu alebo obnovenie jeho platnosti podlieha ďalšiemu priaznivému výsledku hodnotenia projektu.

3. Príslušný orgán môže zrušiť schválenie projektu, ak sa projekt nevykonáva v súlade so schválením projektu.

4. Ak sa schválenie projektu zruší, nesmie to mať nepriaznivý vplyv na dobré životné podmienky zvierat, ktoré sa používajú alebo sa plánujú používať v projekte.

5. Členské štáty ustanovia a uverejnia podmienky pre zmenu a doplnenie schválení projektov a pre obnovenie ich platnosti.

Článok 45

Dokumentácia

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetka dôležitá dokumentácia vrátane schválenia projektu a výsledok hodnotenia projektu uchovávala aspoň počas troch rokov po uplynutí platnosti schválenia projektu alebo po uplynutí lehoty uvedenej v článku 41 ods. 1 a aby sa predkladala príslušnému orgánu.

2. Bez ohľadu na odsek 1 sa v prípade projektov, ktoré sa musia spätne posúdiť, dokumentácia uchováva dovtedy, kým sa nedokončí spätné posúdenie.

KAPITOLA V

ZABRÁNENIE DUPLICITE A ALTERNATÍVNE PRÍSTUPY

Článok 46

Zabránenie duplicite postupov

Každý členský štát akceptuje údaje z iných členských štátov získané pri postupoch uznaných právnymi predpismi Únie, pokiaľ nie je potrebné vykonať ďalšie postupy v súvislosti s týmito údajmi na účely ochrany verejného zdravia, bezpečnosti alebo životného prostredia.

Článok 47

Alternatívne prístupy

1. Komisia a členské štáty prispievajú k vývoju a validácii alternatívnych prístupov, ktoré by mohli poskytnúť rovnakú alebo vyššiu úroveň informácií, ako úroveň, ktorá sa získa pri postupoch využívajúcich zvieratá, ale pri ktorých sa zvieratá nepoužívajú alebo sa používa menší počet zvierat, alebo ktoré zahŕňajú menej bolestivé postupy, a Komisia a členské štáty podniknú ďalšie také kroky, ktoré považujú za vhodné na podporu výskumu v tejto oblasti.


16

2. Členské štáty pomáhajú Komisii pri určovaní a vymenovávaní vhodných špecializovaných a kvalifikovaných laboratórií na vykonávanie takýchto validačných štúdií.

3. Komisia po konzultácii s členskými štátmi stanoví priority týkajúce sa uvedených validačných štúdií a pridelí úlohy laboratóriám na účely vykonania týchto štúdií.

4. Členské štáty zabezpečia na vnútroštátnej úrovni propagáciu alternatívnych prístupov a šírenie informácií o nich.

5. Členské štáty určia jeden kontaktný bod na poskytovanie poradenstva o posúdení vhodnosti postupu a vhodnosti alternatívnych prístupov, ktoré boli navrhnuté na validáciu.

6. Komisia podnikne primerané kroky v záujme toho, aby sa alternatívne prístupy validované v Únii akceptovali na medzinárodnej úrovni.

Článok 48

Referenčné laboratórium Únie

1. Referenčné laboratórium Únie a jeho povinnosti a úlohy sú uvedené v prílohe VII.

2. Referenčné laboratórium Únie môže vyberať poplatky za poskytované služby, ktoré priamo neprispievajú k ďalšiemu pokroku v nahrádzaní, obmedzovaní a zjemňovaní.

3. Podrobné pravidlá potrebné na vykonávanie odseku 2 tohto článku a prílohy VII sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 56 ods. 3.

Článok 49

Národný výbor na ochranu zvierat používaných na vedecké účely

1. Každý členský štát zriadi národný výbor na ochranu zvierat používaných na vedecké účely. Národný výbor poskytuje príslušným orgánom a orgánom pre dobré životné podmienky zvierat poradenstvo v záležitostiach, ktoré sa týkajú získavania, chovu a umiestnenia zvierat, starostlivosti o ne a ich používania v postupoch, a zabezpečuje vzájomnú výmenu najlepších postupov.

2. Národné výbory uvedené v odseku 1 si vymieňajú informácie o činnosti orgánov pre dobré životné podmienky zvierat a o hodnoteniach projektov a vzájomne sa informujú o najlepších postupoch v rámci Únie.

KAPITOLA VI

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 50

Prispôsobenie príloh technickému pokroku

Na účely zabezpečenia toho, aby ustanovenia príloh I a III až VIII odrážali stav technického alebo vedeckého pokroku, berúc do úvahy skúsenosti získané pri vykonávaní tejto smernice, najmä prostredníctvom podávania správ uvedeného v článku

54 ods. 1, môže Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 51 a za podmienok ustanovených v článkoch 52 a 53 prijať úpravy uvedených príloh s výnimkou ustanovení oddielov I a II prílohy VIII. Dátumy uvedené v oddiele B prílohy III sa nesmú skrátiť. Komisia pri prijímaní takýchto delegovaných aktov koná v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice.

Článok 51

Vykonávanie delegovania právomocí

1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 50 sa Komisii udeľuje na obdobie ôsmich rokov od 9. novembra 2010. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr 12 mesiacov pred uplynutím tohto osemročného obdobia. Delegovanie právomocí sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia s výnimkou prípadov, keď ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 52 odvolajú.

2. Komisia oznámi delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.

3. Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 52 a 53.

Článok 52

Odvolanie delegovania právomocí

1. Delegovanie právomocí uvedené v článku 50 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať.

2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomocí odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.

3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť už účinných delegovaných aktov. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 53

Námietky voči delegovaným aktom

1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho oznámenia.

Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

2. Ak do uplynutia uvedenej lehoty Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom v ňom uvedeným.


17

Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím tejto lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.

3. Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.

Článok 54

Podávanie správ

1. Členské štáty zašlú Komisii do 10. novembra 2018 a potom každých päť rokov informácie o vykonávaní tejto smernice, a najmä článku 10 ods. 1 a článkov 26, 28, 34, 38, 39, 43 a 46.

2. Členské štáty každoročne zhromažďujú a zverejňujú štatistické informácie o používaní zvierat v postupoch vrátane informácií o skutočnej krutosti postupov a o pôvode a druhoch primátov (okrem človeka), ktoré sa pri postupoch použili.

Členské štáty predložia tieto štatistické informácie Komisii do 10. novembra 2015 a potom každý rok.

3. Členské štáty každý rok predkladajú Komisii podrobné informácie o výnimkách udelených podľa článku 6 ods. 4 písm. a).

4. Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 56 ods. 3 stanoví do 10. mája 2012 spoločný formát na predkladanie informácií uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 tohto článku.

Článok 55

Bezpečnostné doložky

1. Ak má členský štát vedecky odôvodniteľné dôvody domnievať sa, že je potrebné použiť primáty (okrem človeka) na účely uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) bode i) s ohľadom na ľudí, pričom sa použitie primátov neuskutoční s cieľom zabrániť alebo predísť zhoršeniu klinického stavu alebo vzniku potenciálne život ohrozujúcemu klinickému stavu, ani s cieľom takýto stav diagnostikovať alebo liečiť, môže prijať prechodné opatrenie povoľujúce takéto používanie pod podmienkou, že účel nie je možné dosiahnuť použitím iných druhov ako primátov (okrem človeka).

2. Ak má členský štát oprávnený dôvod domnievať sa, že je potrebné prijať opatrenie na ochranu druhov alebo v súvislosti s neočakávaným vznikom život ohrozujúceho alebo zhoršeného klinického stavu u ľudí, môže prijať prechodné opatrenie povo ľujúce používanie ľudoopíc v postupoch, ktoré majú jeden z účelov uvedených v článku 5 písm. b) bode i), písm. c)

alebo e), a to pod podmienkou, že účel postupu nie je možné dosiahnuť použitím iných druhov ako ľudoopíc, ani použitím alternatívnych metód. Odkaz na článok 5 písm. b) bod i) sa však nemôže vykladať tak, že sa vzťahuje na zvieratá a rastliny.

3. Ak členský štát z mimoriadnych a vedecky odôvodniteľných dôvodov považuje za potrebné povoliť použitie postupu, ktorý zahŕňa krutú bolesť, utrpenie alebo strach, ktoré budú pravdepodobne dlhodobo pretrvávať a nebude ich možné zmieriť, ako sa uvádza v článku 15 ods. 2, môže prijať prechodné opatrenie povoľujúce takýto postup. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nepovolia používanie primátov (okrem človeka) v takýchto postupoch.

4. Členský štát, ktorý prijal prechodné opatrenie v súlade s odsekom 1, 2 alebo 3, o tom bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty, pričom uvedie dôvody svojho rozhodnutia a predloží dôkazy o situácii uvedenej v odsekoch 1, 2 a 3, na základe ktorej sa prechodné opatrenie prijalo.

Komisia do 30 dní od prijatia informácií od členského štátu predloží túto záležitosť výboru uvedenému v článku 56 ods. 1 a v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 56 ods. 3:

a) buď schváli prechodné opatrenie na obdobie uvedené v rozhodnutí, alebo

b) vyzve členský štát, aby prechodné opatrenie zrušil.

Článok 56

Výbor

1. Komisii pomáha výbor.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

Článok 57

Správa Komisie

1. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 10. novembra 2019 a potom každých päť rokov správu o vykonávaní tejto smernice na základe informácií prijatých od členských štátov podľa článku 54 ods. 1.

2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 10. novembra 2019 a potom každé tri roky na základe štatistických informácií predložených členskými štátmi podľa článku 54 ods. 2 súhrnnú správu o týchto informáciách.


18

Článok 58

Preskúmanie

Komisia preskúma túto smernicu do 10. novembra 2017 s prihliadnutím na pokrok vo vývoji alternatívnych metód, pri ktorých sa nepoužívajú zvieratá, najmä primáty (okrem človeka), a v prípade potreby navrhne zmeny a doplnenia.

Komisia v prípade potreby a po porade s členskými štátmi a zainteresovanými stranami uskutoční periodické tematické preskúmanie nahradenia, obmedzenia a zjemnenia používania zvierat v postupoch, pričom bude venovať osobitnú pozornosť primátom (okrem človeka), technologickému vývoju a novým vedeckým poznatkom a novým poznatkom týkajúcim sa dobrých životných podmienok zvierat.

Článok 59

Príslušné orgány

1. Každý členský štát určí jeden alebo viacero príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie tejto smernice.

Členské štáty môžu na vykonávanie osobitných úloh stanovených v tejto smernici určiť iný subjekt než verejný orgán len vtedy, ak je možné preukázať, že tento subjekt:

a) má požadovanú odbornú spôsobilosť a infraštruktúru na vykonávanie takýchto úloh a

b) nemá žiadny konflikt záujmov, pokiaľ ide o vykonávanie úloh.

Takto určené subjekty sa na účely tejto smernice považujú za príslušné orgány.

2. Každý členský štát oznámi Komisii do 10. februára 2011 podrobné údaje o národnom orgáne, ktorý slúži ako kontaktný bod na účely tejto smernice, ako aj akúkoľvek aktualizáciu týchto údajov.

Komisia zverejní zoznam týchto kontaktných bodov.

Článok 60

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách uplatniteľných pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii do 10. februára 2013 a bezodkladne ju informujú o každej následnej zmene a doplnení, ktorá sa na ne vzťahuje.

Článok 61

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia do 10. novembra 2012 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na

dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto ustanovenia uplatňujú od 1. januára 2013.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 62

Zrušenie

1. Smernica 86/609/EHS sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2013 s výnimkou článku 13, ktorý sa zrušuje s účinnosťou od 10. mája 2013.

2. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu.

Článok 63

Zmena a doplnenie nariadenia (ES) č. 1069/2009

Článok 8 písm. a) bod iv) nariadenia (ES) č.1069/2009 sa nahrádza takto:

„iv) zvieratá používané v postupe alebo postupoch vymedzených v článku 3 smernice 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely (*) v prípade, ak príslušný orgán rozhodne, že takéto zvieratá alebo akékoľvek časti ich tiel môžu v dôsledku tohto postupu alebo týchto postupov predstavovať vážne zdravotné riziko pre ľudí alebo iné zvieratá, bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1831/2003;

___________ (*) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33. “

Článok 64

Prechodné ustanovenia

1. Členské štáty neuplatňujú zákony, iné právne predpisy ani správne opatrenia prijaté v súlade s článkami 36 až 45 na projekty, ktoré sa odsúhlasili pred 1. januárom 2013 a ktorých trvanie nepresahuje 1. január 2018.

2. Projekty, ktoré sa odsúhlasili pred 1. januárom 2013 a ktorých trvanie presahuje 1. január 2018, sa schvália do 1. januára 2018.


19

Článok 65

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 66

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 22. septembra 2010

Za Európsky parlament predseda

J. BUZEK

Za Radu predseda

O. CHASTEL


20

PRÍLOHA I

ZOZNAM ZVIERAT UVEDENÝCH V ČLÁNKU 10

1. Myš laboratórna (Mus musculus)

2. Potkan laboratórny (Rattus norvegicus)

3. Morča domáce (Cavia porcellus)

4. Škrečok zlatý (Mesocricetus auratus)

5. Škrečok čínsky (Cricetulus griseus)

6. Pieskomil mongolský (Meriones unguiculatus)

7. Králik domáci (Oryctolagus cuniculus)

8. Pes domáci (Canis familiaris)

9. Mačka domáca (Felis catus)

10. Všetky druhy primátov (okrem človeka)

11. Žaba [Xenopus (laevis, tropicalis), Rana (temporaria, pipiens)]

12. Danio pruhované (Danio rerio)

PRÍLOHA II

ZOZNAM PRIMÁTOV (OKREM ČLOVEKA) A DÁTUMY UVEDENÉ V ČLÁNKU 10 ODS. 1 DRUHOM PODODSEKU

Druh Dátumy

Kosmáč bielofúzy (Callithrix jacchus) 1. januára 2013

Makak jávsky (Macaca fascicularis) 5 rokov po uverejnení štúdie uskutočniteľnosti uvedenej v článku 10 ods. 1 štvrtom pododseku, ak sa v štúdii neodporúča dlhšie obdobie

Makak rézus (Macaca mulatta) 5 rokov po uverejnení štúdie uskutočniteľnosti uvedenej v článku 10 ods. 1 štvrtom pododseku, ak sa v štúdii neodporúča dlhšie obdobie

Iné druhy primátov (okrem človeka) 5 rokov po uverejnení štúdie uskutočniteľnosti uvedenej v článku 10 ods. 1 štvrtom pododseku, ak sa v štúdii neodporúča dlhšie obdobie


21

PRÍLOHA III

POŽIADAVKY NA ZARIADENIA A NA STAROSTLIVOSŤ O ZVIERATÁ A UMIESTNENIE ZVIERAT

Oddiel A: Všeobecný oddiel

1. Priestory zariadenia

1.1. Funkcie a všeobecná koncepcia

a) Všetky zariadenia sú konštruované tak, aby poskytovali prostredie, v ktorom sa zohľadňujú fyziologické a etologické potreby druhov, ktoré sú v nich držané. Zariadenia sú takisto navrhnuté a vedené tak, aby sa predišlo vstupu nepovolaných osôb a vstupu alebo úniku zvierat.

b) Zariadenia musia mať aktívny program údržby, aby sa zabránilo akýmkoľvek poruchám budov alebo vybavenia a aby ich bolo možné odstrániť.

1.2. Chovné priestory

a) Zariadenia musia mať harmonogram na pravidelné a účinné čistenie priestorov a musia udržiavať dostatočný hygienický štandard.

b) Steny a podlahy musia byť pokryté odolným materiálom, aby vydržali ťažké opotrebovanie spôsobované zvieratami a čistiacim procesom. Materiál nesmie škodiť zdraviu zvierat a musí byť taký, aby sa na ňom zvieratá nemohli poraniť. Vybavenie alebo inventár sa okrem toho musia chrániť tak, aby ich zvieratá nemohli poškodiť alebo aby sa zvieratá na nich nemohli poraniť.

c) Druhy, ktorých spolužitie nie je zlučiteľné, napríklad dravec a korisť, alebo zvieratá, ktoré si vyžadujú rozdielne prostredie, sa nesmú umiestniť v rovnakej miestnosti a v prípade dravca a koristi sa musia umiestniť v takej vzdialenosti, aby sa vzájomne nevideli, necítili ani nepočuli.

1.3. Priestory na bežné a špeciálne postupy

a) V zariadeniach musí byť v prípade potreby k dispozícii laboratórne vybavenie na vykonávanie jednoduchých diagnostických testov, pitiev a/alebo odberov vzoriek, ktoré sa majú podrobiť rozsiahlejšiemu laboratórnemu vyšetreniu na inom mieste. Priestory na bežné a špeciálne postupy musia byť k dispozícii pre situácie, v ktorých nie je vhodné, aby sa postupy alebo pozorovania vykonávali v chovných priestoroch.

b) K dispozícii musí byť vybavenie, ktoré umožňuje izolovať novozískané zvieratá, kým sa nezistí ich zdravotný stav a neposúdi a neminimalizuje potenciálne zdravotné riziko pre už zabývané zvieratá.

c) K dispozícii musia byť priestory pre osobitné umiestnenie chorých alebo zranených zvierat.

1.4. Pomocné priestory

a) Skladovacie priestory musia byť navrhnuté, používané a udržiavané tak, aby sa zabezpečila kvalita krmiva a podstielky. Tieto priestory musia byť podľa možnosti čo najviac zabezpečené proti škodcom a hmyzu. Ostatné materiály, ktoré môžu byť kontaminované alebo predstavovať nebezpečenstvo pre zvieratá alebo personál, sa musia skladovať oddelene.

b) Priestory na čistenie a umývanie musia byť dostatočne veľké, aby sa do nich mohli umiestniť zariadenia na dekontamináciu a čistenie použitého vybavenia. Čistiaci proces sa organizuje tak, aby sa oddeľoval obeh čistého a špinavého vybavenia, a tak sa zamedzilo kontaminácii práve očisteného vybavenia.

c) Zariadenia musia zabezpečiť hygienické skladovanie a bezpečnú likvidáciu tiel uhynutých zvierat a živočíšneho odpadu.

d) Ak je potrebné uskutočniť chirurgický zákrok v sterilných podmienkach, musí byť k dispozícii jedna alebo viacero vhodne vybavených miestností a priestory na pooperačné zotavenie.


22

2. Prostredie a jeho regulácia

2.1. Vetranie a teplota

a) Izolácia, kúrenie a vetranie chovných priestorov zabezpečuje, aby sa cirkulácia vzduchu, množstvo prachu a koncentrácia plynov udržiavala v rozmedzí, ktoré nie je pre umiestnené zvieratá škodlivé.

b) Teplota a relatívna vlhkosť v chovných priestoroch sa prispôsobí umiestneným druhom a ich vekovým skupinám. Teplota sa denne meria a zaznamenáva.

c) Zvieratá sa nesmú držať vo vonkajších priestoroch v klimatických podmienkach, ktoré by v nich mohli vyvolať úzkosť.

2.2. Osvetlenie

a) Ak prirodzené svetlo neposkytuje vhodný cyklus svetla/tmy, na uspokojenie biologických potrieb zvierat a na vytvorenie vyhovujúceho pracovného prostredia sa zabezpečí regulované osvetlenie.

b) Osvetlenie musí byť vyhovujúce na vykonávanie chovných postupov a kontroly zvierat.

c) Zabezpečí sa pravidelný cyklus svetlo/tma a intenzita svetla vhodná pre dané druhy.

d) Pri chove albínov sa osvetlenie upraví tak, aby sa zohľadnila ich citlivosť na svetlo.

2.3. Hluk

a) Hladiny zvuku vrátane ultrazvuku nesmú mať nepriaznivý vplyv na dobré životné podmienky zvierat.

b) Zariadenia musia mať výstražné systémy, ktoré sú nastavené na frekvencie mimo pásma, na ktoré sú zvieratá citlivé, ale zároveň musia byť počuteľné ľudským uchom.

c) Chovné priestory musia byť v prípade potreby vybavené izoláciou proti hluku a materiálmi pohlcujúcimi hluk.

2.4. Výstražné systémy

a) Zariadenia, ktoré používajú elektrické alebo mechanické zariadenia na kontrolu a ochranu prostredia, musia mať záložný systém, aby sa neprerušilo zabezpečenie základných služieb a núdzového osvetlenia a aby nezlyhala prevádzka samotných výstražných systémov.

b) Vykurovacie a vetracie systémy musia byť vybavené monitorovacími a výstražnými zariadeniami.

c) Jasné pokyny na postup v prípade núdze musia byť umiestnené na viditeľnom mieste.

3. Starostlivosť o zvieratá

3.1. Zdravie

a) Zariadenia musia mať zavedenú stratégiu, ktorou sa udržiava taký zdravotný stav zvierat, ktorý zabezpečuje dobré životné podmienky zvierat a spĺňa vedecké požiadavky. Táto stratégia zahŕňa pravidelné monitorovanie zdravotného stavu, program mikrobiologického sledovania a plány na riešenie zdravotných problémov a vymedzujú sa v nej zdravotné parametre a postupy na umiestnenie nových zvierat.

b) Spôsobilá osoba vykonáva prehliadky zvierat aspoň raz denne. Týmito prehliadkami sa zabezpečí identifikácia všetkých chorých alebo zranených zvierat a prijatie vhodných opatrení.

3.2. Zvieratá odchytené z voľnej prírody

a) Na miestach odchytu musia byť k dispozícii prepravné kontajnery a dopravné prostriedky vhodné pre príslušné druhy pre prípad, že bude potrebné zvieratá premiestniť na účely vyšetrenia alebo ošetrenia.

b) Osobitná pozornosť sa musí venovať aklimatizácii, karanténe, umiestneniu a chovu zvierat odchytených z voľnej prírody a starostlivosti o ne, pričom sa na tento účel prijmú vhodné opatrenia a v prípade potreby aj opatrenia na ich pustenie na slobodu po ukončení postupov.


23

3.3. Umiestnenie a obohatenie prostredia

a) Umiestnenie

Zvieratá, okrem tých, ktoré sú od prírody samotármi, musia byť umiestnené v stálych sociálnych skupinách, ktoré pozostávajú z jedincov, ktorých spolužitie je zlučiteľné. V prípadoch, ak je v súlade s článkom 33 ods. 3 možné samostatné umiestnenie, jeho trvanie sa obmedzí na minimálnu potrebnú dobu a udržiava sa zrakový, zvukový, čuchový a/alebo dotykový kontakt. Umiestnenie alebo navrátenie zvierat do vytvorených skupín sa dôkladne monitoruje, aby sa predišlo problémom s nezlučiteľnosťou spolužitia a s narušením sociálnych vzťahov.

b) Obohatenie prostredia

Všetkým zvieratám sa zabezpečí dostatočný priestor a rozmanité prostredie, aby sa mohli prirodzene správať. Poskytuje sa im určitý stupeň kontroly a výberu prostredia, aby sa obmedzilo správanie vyvolané stresom. Zariadenia musia používať vhodné postupy obohacovania prostredia, aby sa rozšíril rozsah činností, ktoré môžu zvieratá vykonávať, a zvýšil sa počet činností, prostredníctvom ktorých môžu zvieratá zvládať náročné situácie, vrátane fyzickej aktivity, hľadania potravy, manipulačných a kognitívnych činností podľa vhodnosti pre jednotlivé druhy. Obohatenie prostredia v priestoroch pre zvieratá musí zodpovedať druhovým a individuálnym potrebám príslušných zvierat. Stratégie obohacovania prostredia v zariadeniach sa pravidelne skúmajú a aktualizujú.

c) Priestory pre zvieratá

Priestory pre zvieratá nesmú byť vyrobené z materiálov, ktoré sú škodlivé pre zdravie zvierat. Musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby sa zvieratá nemohli poraniť. Pokiaľ tieto priestory nie sú určené na jednorazové použitie, musia byť vyrobené z odolných materiálov, ktoré nebudú poškodené čistiacimi a dekontaminačnými technikami. Podlahy v priestoroch pre zvieratá musia byť vhodné pre daný druh a vek zvierat a navrhnuté tak, aby uľahčovali odstraňovanie výkalov.

3.4. Kŕmenie

a) Forma, obsah a podávanie krmiva musí zodpovedať výživovým a behaviorálnym potrebám zvierat.

b) Krmivo pre zvieratá musí byť chuťovo prijateľné a nekontaminované. Pri výbere surovín, výrobe, príprave a podávaní krmiva prijmú zariadenia opatrenia na minimalizovanie chemickej, fyzikálnej a mikrobiologickej kontaminácie.

c) Pri balení, preprave a skladovaní sa musí zabrániť kontaminácii, zhoršeniu kvality alebo zničeniu. Všetky násypky, kŕmne žľaby a iné nádoby používané na kŕmenie sa musia pravidelne čistiť a v prípade potreby sterilizovať.

d) Každé zviera musí mať prístup ku krmivu a dostatočný priestor na kŕmenie, aby sa obmedzilo súperenie.

3.5. Napájanie

a) Všetky zvieratá musia mať stály prístup k nekontaminovanej pitnej vode.

b) Ak sa používajú automatické napájacie systémy, pravidelne sa musia kontrolovať, udržiavať a preplachovať, aby sa zabránilo nehodám. Ak sa používajú klietky s pevnou podlahou, je potrebné dbať na minimalizovanie rizika zaplavenia vodou.

c) Je potrebné prijať opatrenia na prispôsobenie zásobovania akvárií a nádrží vodou potrebám a limitom tolerancie jednotlivých druhov rýb, obojživelníkov a plazov.

3.6. Priestory na odpočinok a spánok

a) Je potrebné vždy zabezpečiť materiály na podstielku alebo konštrukcie na spánok vhodné pre daný druh vrátane materiálov na stavanie hniezd alebo konštrukcií pre plemenné zvieratá.

b) Vnútri priestorov pre zvieratá sa podľa vhodnosti pre dané druhy všetkým zvieratám poskytne pevný a pohodlný priestor na odpočinok. Všetky priestory na spánok sa musia udržiavať v čistom a suchom stave.

3.7. Manipulácia

V zariadeniach sa musia zaviesť programy na privykanie a výcvik, ktoré sú vhodné pre dané zvieratá, postupy a dĺžku projektu.


24

Oddiel B: Oddiel týkajúci sa konkrétnych druhov

1. Myši, potkany, pieskomily, škrečky a morčatá

V tejto tabuľke a v nasledujúcich tabuľkách pre myši, potkany, pieskomily, škrečky a morčatá znamená „výška priestoru“ zvislú vzdialenosť medzi podlahou priestoru a stropom priestoru a táto výška sa uplatňuje na viac ako 50 % minimálnej plochy podlahy priestoru pred pridaním pomôcok na obohatenie prostredia.

Pri navrhovaní postupov sa zohľadňuje potenciálny rast zvierat, aby sa zabezpečil primeraný priestor (ako sa podrobne uvádza v tabuľkách 1.1 až 1.5) počas celého trvania štúdie.

Tabuľka 1.1.

Myši

Telesná hmotnosť g)

Minimálna veľkosť priestoru

(cm 2 )

Plocha podlahy na jedno zviera

(cm 2 )

Minimálna výška priestoru

(cm)

Dátum uvedený v článku 33 ods. 2

V chove a počas postupov

do 20 330 60 12 1. január 2017

nad 20 a do 25 330 70 12

nad 25 a do 30 330 80 12

nad 30 330 100 12

Rozmnožovanie 330

Pre monogamný pár (nepríbuzensky/

príbuzensky krížený) alebo

trojicu (príbuzensky kríženú). Pre každú

ďalšiu samicu s vrhom mláďat sa

pridá 180 cm 2 .

12

Chovné zvieratá (*)

Veľkosť priestoru

950 cm 2

menej ako 20 950 40 12

Veľkosť priestoru

1 500 cm 2

menej ako 20 1 500 30 12

(*) Myši sa po odstavení môžu počas krátkeho obdobia po odstavení až do použitia v postupoch chovať pri týchto vyšších hustotách chovu za predpokladu, že zvieratá sú umiestnené vo väčších priestoroch s primerane obohateným prostredím a tieto podmienky umiestnenia nespôsobujú zhoršenie životných podmienok ako napr. zvýšenie miery agresívnosti, chorobnosti alebo úmrtnosti, stereotypy a iné poruchy správania, stratu hmotnosti alebo iné fyziologické alebo behaviorálne reakcie na stres.

Tabuľka 1.2.

Potkany



(cm 2 )


(cm 2 )


(cm)


V chove a počas postupov (*)

do 200 800 200 18 1. január 2017

nad 200 a do 300 800 250 18

nad 300 a do 400 800 350 18

nad 400 a do 600 800 450 18

nad 600 1 500 600 18


25



(cm 2 )


(cm 2 )


(cm)


Rozmnožovanie 800 Matka s vrhom

mláďat. Pre každé ďalšie

dospelé zviera umiestnené

natrvalo do priestoru sa pridá 400 cm 2 prie

storu

18

Chovné zvieratá (**) Veľkosť priestoru 1 500 cm 2

do 50 1 500 100 18

nad 50 a do 100 1 500 125 18

nad 100 a do 150 1 500 150 18

nad 150 a do 200 1 500 175 18

Chovné zvieratá (**) Veľkosť priestoru 2 500 cm 2

do 100 2 500 100 18

nad 100 a do 150 2 500 125 18

nad 150 a do 200 2 500 150 18

(*) Pri dlhodobých štúdiách sa v prípade, že veľkosť vyhradeného priestoru na jednotlivé zviera nedosahuje ku koncu takýchto štúdií uvedenú veľkosť, uprednostní udržiavanie stabilných sociálnych štruktúr.

(**) Potkany sa po odstavení môžu počas krátkeho obdobia po odstavení až do použitia v postupoch chovať pri týchto vyšších hustotách chovu za predpokladu, že zvieratá sú umiestnené vo väčších priestoroch s primerane obohateným prostredím a tieto podmienky umiestnenia nespôsobujú zhoršenie životných podmienok ako napr. zvýšenie miery agresívnosti, chorobnosti alebo úmrtnosti, stereotypy a iné poruchy správania, stratu hmotnosti alebo iné fyziologické alebo behaviorálne reakcie na stres.

Tabuľka 1.3.

Pieskomily



(cm 2 )


(cm 2 )


(cm)



do 40 1 200 150 18 1. január 2017

nad 40 1 200 250 18

Rozmnožovanie 1 200

Monogamný pár alebo trojica

s potomstvom

18

Tabuľka 1.4.

Škrečky



(cm 2 )


(cm 2 )


(cm)



do 60 800 150 14 1. január 2017

nad 60 a do 100 800 200 14

nad 100 800 250 14


26



(cm 2 )


(cm 2 )


(cm)


Rozmnožovanie 800 Matka alebo

monogamný pár s vrhom mláďat

14

Chovné zvieratá (*)

menej ako 60 1 500 100 14

(*) Škrečky sa po odstavení môžu počas krátkeho obdobia po odstavení až do použitia v postupoch chovať pri týchto vyšších hustotách chovu za predpokladu, že zvieratá sú umiestnené vo väčších priestoroch s primerane obohateným prostredím a tieto podmienky umiestnenia nespôsobujú zhoršenie životných podmienok ako napr. zvýšenie miery agresívnosti, chorobnosti alebo úmrtnosti, stereotypy a iné poruchy správania, stratu hmotnosti alebo iné fyziologické alebo behaviorálne reakcie na stres.

Tabuľka 1.5.

Morčatá



(cm 2 )


(cm 2 )


(cm)



do 200 1 800 200 23 1. január 2017

nad 200 a do 300 1 800 350 23

nad 300 a do 450 1 800 500 23

nad 450 a do 700 2 500 700 23

nad 700 2 500 900 23

Rozmnožovanie 2 500

Pár s vrhom mláďat. Pre

každú ďalšiu plemennú samicu

sa pridá 1 000 cm 2 .

23

2. Králiky

Ak si v rámci poľnohospodárskeho výskumu cieľ projektu vyžaduje, aby sa zvieratá držali v podobných podmienkach, ako sú podmienky, v ktorých sa držia hospodárske zvieratá určené na komerčné účely, pri držaní týchto zvierat sa musia dodržiavať aspoň normy ustanovené v smernici 98/58/ES ( 1 ).

V priestore sa musí nachádzať vyvýšená plošina. Táto vyvýšená plošina musí umožniť zvieraťu ležať a sedieť a ľahko z nej zliezť a nesmie zaberať viac ako 40 % plochy podlahy. Ak sa z vedeckých alebo veterinárnych dôvodov nemôže vyvýšená plošina použiť, priestor musí byť o 33 % väčší pre jedného králika a o 60 % väčší pre dvoch králikov. Ak majú vyvýšenú plošinu k dispozícii králiky mladšie ako 10 týždňov, veľkosť tejto vyvýšenej plošiny musí byť aspoň 55 cm × 25 cm a musí byť umiestnená v takej výške od podlahy, aby ju zvieratá mohli využívať.

Tabuľka 2.1.

Králiky staršie ako 10 týždňov

Tabuľka 2.1 sa používa pre klietky aj koterce. Pre tretieho, štvrtého, piateho a šiesteho králika sa pridá aspoň 3 000 cm 2 ďalšej plochy podlahy na jedného králika a pri počte králikov vyššom než šesť sa pridá aspoň 2 500 cm 2 pre každého ďalšieho králika.


( 1 ) Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23).

27

Konečná telesná hmotnosť (kg)

Minimálna plocha podlahy pre jedno alebo dve zvieratá, ktoré žijú v harmonickom spolužití

(cm 2 )

Minimálna výška (cm)


menej ako 3 3 500 45 1. január 2017

od 3 do 5 4 200 45

nad 5 5 400 60

Tabuľka 2.2.

Samica a vrh mláďat

Hmotnosť samice (kg)


(cm 2 )

Dodatočný priestor pre hniezdne boxy

(cm 2 )



menej ako 3 3 500 1 000 45 1. január 2017

od 3 do 5 4 200 1 200 45

nad 5 5 400 1 400 60

Tabuľka 2.3.

Králiky mladšie ako 10 týždňov

Tabuľka 2.3 sa používa pre klietky aj koterce.

Vek Minimálna veľkosť

priestoru (cm 2 )

Minimálna plocha podlahy na jedno zviera

(cm 2 )



od odstavenia do 7 týždňov

4 000 800 40 1. január 2017

od 7 do 10 týždňov 4 000 1 200 40

Tabuľka 2.4.

Králiky: optimálne rozmery vyvýšených plošín v priestoroch s rozmermi uvedenými v tabuľke 2.1.

Vek v Týždňoch Konečná telesná hmotnosť (kg)

Optimálna veľkosť (cm × cm)

Optimálna výška od podlahy priestoru

(cm)


nad 10 menej ako 3 55 × 25 25 1. január 2017

od 3 do 5 55 × 30 25

nad 5 60 × 35 30

3. Mačky

Mačky nesmú byť samostatne umiestnené naraz dlhšie ako 24 hodín. Mačky, ktoré sú opakovane agresívne voči ostatným mačkám, sa umiestnia samostatne iba vtedy, ak nemožno nájsť vhodného spoločníka. Sociálny stres jedincov umiestnených v pároch alebo skupinách sa sleduje aspoň raz za týždeň. Samice s mačiatkami mladšími ako štyri týždne alebo samice v posledných dvoch týždňoch gravidity sa môžu umiestniť samostatne.

Tabuľka 3.

Mačky

Minimálny priestor na chov chovnej samice a vrhu mláďat je priestor pre jednu mačku, ktorý je potrebné postupne zväčšovať tak, aby sa vo veku štyroch mesiacov mláďatá premiestnili do priestorov, ktoré zodpovedajú priestorovým požiadavkám pre dospelé zvieratá.

Priestor na kŕmenie a priestor s nádobami na výkaly musia byť od seba vzdialené najmenej 0,5 m a nesmú sa zamieňať.


28

Podlaha (*) (m 2 )

Plošiny (m 2 )

Výška m)


Minimum pre jedno dospelé zviera

1,5 0,5 2 1. január 2017

Dodatočný priestor pre každé ďalšie zviera

0,75 0,25 —

(*) Poznámka: Plocha podlahy bez plošín.

4. Psy

Psom sa podľa možnosti poskytne vonkajší výbeh. Psy nesmú byť samostatne umiestnené naraz dlhšie ako 4 hodiny.

Vnútorný priestor musí predstavovať aspoň 50 % minimálneho priestoru vyhradeného pre psy, ako je podrobne uvedené v tabuľke 4.1.

Veľkosti priestoru uvedené nižšie sú založené na požiadavkách pre plemeno bígl, pričom veľké plemená, ako sú napríklad bernardíny alebo írske vlkodavy, musia mať k dispozícii podstatne väčšie priestory ako tie, ktoré sú uvedené v tabuľke 4.1. V prípade plemien iných ako laboratórny bígl sa veľkosť priestorov určí po konzultácii s veterinárnym lekárom.

Tabuľka 4.1.

Psy

Priestory pre psy umiestnené v pároch alebo skupinách sa môžu obmedziť na polovicu celkovo pridelenej plochy (2 m 2 pre psa do 20 kg, 4 m 2 pre psa nad 20 kg) v čase, keď sa používajú v postupoch vymedzených v tejto smernici, ak je takéto oddelenie dôležité na vedecké účely. Doba, počas ktorej je pes takto obmedzený, nesmie naraz prekročiť štyri hodiny.

Dojčiaca sučka a vrh mláďat musia mať k dispozícii rovnaký priestor ako jedna sučka rovnakej hmotnosti. Koterec musí byť navrhnutý tak, aby sa sučka mohla vzdialiť od šteniatok do ďalšieho oddeleného priestoru alebo na vyvýšenú plošinu.

Hmotnosť (kg)


(m 2 )

Minimálna plocha podlahy pre jedno alebo dve zvieratá

(m 2 )

Minimálny dodatočný priestor

pre každé ďalšie zviera (m 2 )

Minimálna výška m)


do 20 4 4 2 2 1. január 2017

nad 20 8 8 4 2

Tabuľka 4.2.

Psy – chov po odstavení mláďat

Hmotnosť psa (kg)


(m 2 )


(m 2 )

Minimálna výška m)


do 5 4 0,5 2 1. január 2017

nad 5 a do 10 4 1,0 2

nad 10 a do 15 4 1,5 2

nad 15 a do 20 4 2 2

nad 20 8 4 2


29

5. Fretky

Tabuľka 5.

Fretky


(cm 2 )


(cm 2 )



zvieratá do 600 g vrátane

4 500 1 500 50 1. január 2017

zvieratá nad 600 g 4 500 3 000 50

dospelé samce 6 000 6 000 50

samica a vrh mláďat 5 400 5 400 50

6. Primáty (okrem človeka)

Mladé primáty (okrem človeka) sa nesmú oddeliť od svojich matiek, až kým nedosiahnu vek 6 až 12 mesiacov v závislosti od druhu.

Prostredie musí primátom (okrem človeka) umožniť vykonávať celý rozsah svojich denných aktivít. Priestory musia primátom (okrem človeka) umožniť prejavovať čo možno najširší repertoár správania, poskytnúť im pocit bezpečia a dostatočne rozmanité prostredie, ktoré umožňuje zvieraťu bežať, chodiť, šplhať sa a skákať.

Tabuľka 6.1.

Kosmáče a tamaríny

Minimálna plocha podlahy priestorov pre 1 (*) alebo

2 zvieratá a potomstvo do veku 5 mesiacov

(m 2 )

Minimálny objem priestoru na každé ďalšie zviera staršie ako 5

mesiacov (m 3 )

Minimálna výška priestoru (m) (**)


Kosmáče 0,5 0,2 1,5 1. január 2017

Tamaríny 1,5 0,2 1,5

(*) Zvieratá sa smú držať samostatne iba za mimoriadnych okolností. (**) Strop priestoru musí byť aspoň 1,8 m od podlahy.

Kosmáče a tamaríny sa od matky nesmú oddeliť skôr, ako dosiahnu vek 8 mesiacov.

Tabuľka 6.2.

Kotúly vevericové

Minimálna plocha podlahy na 1 (*) alebo 2 zvieratá

(m 2 )

Minimálny objem priestoru na každé ďalšie zviera staršie ako 6

mesiacov (m 3 )

Minimálna výška priestoru (m)


2,0 0,5 1,8 1. január 2017

(*) Zvieratá sa smú držať samostatne iba za mimoriadnych okolností.

Kotúly vevericové sa od matky nesmú oddeliť skôr, ako dosiahnu vek 6 mesiacov.


30

Tabuľka 6.3.

Makaky a mačiaky (*)


(m 2 )

Minimálny objem priestoru

(m 3 )

Minimálny objem priestoru na jedno zviera

(m 3 )


(m)


Zvieratá mladšie ako 3 roky (**)

2,0 3,6 1,0 1,8 1. január 2017

Zvieratá od 3 rokov (***)

2,0 3,6 1,8 1,8

Zvieratá chované na účely rozmno žovania (****)

3,5 2,0

(*) Zvieratá sa smú držať samostatne iba za mimoriadnych okolností. (**) Do priestorov s minimálnymi rozmermi sa môžu umiestniť najviac tri zvieratá.

(***) Do priestorov s minimálnymi rozmermi sa môžu umiestniť najviac dve zvieratá. (****) V chovných kolóniách sa pre mladé zvieratá vo veku do 2 rokov umiestnené spolu s matkou nevyžaduje žiadny ďalší

priestor/objem.

Makaky a mačiaky sa od matky nesmú oddeliť skôr, ako dosiahnu vek 8 mesiacov.

Tabuľka 6.4.

Paviány (*)


(m 2 )

Minimálny objem priestoru

(m 3 )

Minimálny objem priestoru na jedno zviera

(m 3 )


(m)


Zvieratá mladšie ako 4 roky (**)

4,0 7,2 3,0 1,8 1. január 2017

Zvieratá od 4 rokov (**)

7,0 12,6 6,0 1,8

Zvieratá chované na účely rozmno žovania (***)

12,0 2,0

(*) Zvieratá sa smú držať samostatne iba za mimoriadnych okolností. (**) Do priestorov s minimálnymi rozmermi sa môžu umiestniť najviac 2 zvieratá.

(***) V chovných kolóniách sa pre mladé zvieratá vo veku do 2 rokov umiestnené spolu s matkou nevyžaduje žiadny ďalší priestor/ objem.

Paviány sa od matky nesmú oddeliť skôr, ako dosiahnu vek 8 mesiacov.

7. Hospodárske zvieratá

Ak si v rámci poľnohospodárskeho výskumu cieľ projektu vyžaduje, aby sa zvieratá držali v podobných podmienkach, ako sú podmienky, v ktorých sa držia hospodárske zvieratá určené na komerčné účely, pri držaní týchto zvierat sa musia dodržiavať aspoň normy stanovené v smerniciach 98/58/ES, 91/629/EHS ( 1 ) a 91/630/EHS ( 2 ).


( 1 ) Smernica Rady 91/629/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28).

( 2 ) Smernica Rady 91/630/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre ochranu ošípaných (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33).

31

Tabuľka 7.1.

Hovädzí dobytok

Telesná hmotnosť (kg)


(m 2 )

Minimálna plocha podlahy na jedno

zviera (m 2 /zviera)

Priestor pri žľabe pri adlibitnom

kŕmení bezrohého dobytka

(m/zviera)

Priestor pri žľabe pri reštrikčnom

kŕmení bezrohého dobytka

(m/zviera)


do 100 2,50 2,30 0,10 0,30 1. január 2017

nad 100 a do 200

4,25 3,40 0,15 0,50

nad 200 a do 400

6,00 4,80 0,18 0,60

nad 400 a do 600

9,00 7,50 0,21 0,70

nad 600 a do 800

11,00 8,75 0,24 0,80

nad 800 16,00 10,00 0,30 1,00

Tabuľka 7.2.

Ovce a kozy



(m 2 )


(m 2 /zviera)

Minimálna výška zábrany

(m)

Priestor pri žľabe pri adlibitnom

kŕmení (m/zviera)

Priestor pri žľabe pri reštrikčnom

kŕmení (m/zviera)

Dátum uvedený v článku 33

ods. 2

menej ako 20 1,0 0,7 1,0 0,10 0,25 1. január 2017

nad 20 a do 35

1,5 1,0 1,2 0,10 0,30

nad 35 a do 60

2,0 1,5 1,2 0,12 0,40

nad 60 3,0 1,8 1,5 0,12 0,50

Tabuľka 7.3.

Ošípané a miniprasiatka

Živá hmotnosť (kg)

Minimálna veľkosť priestoru (*)

(m 2 )


(m 2 /zviera)

Minimálny priestor na ležanie pre jedno zviera

(v termoneutrálnych podmienkach)

(m 2 /zviera)


ods. 2

do 5 2,0 0,20 0,10 1. január 2017

nad 5 a do 10 2,0 0,25 0,11

nad 10 a do 20 2,0 0,35 0,18

nad 20 a do 30 2,0 0,50 0,24

nad 30 a do 50 2,0 0,70 0,33

nad 50 a do 70 3,0 0,80 0,41

nad 70 a do 100 3,0 1,00 0,53


32

Živá hmotnosť (kg)

Minimálna veľkosť priestoru (*)

(m 2 )


(m 2 /zviera)

Minimálny priestor na ležanie pre jedno zviera

(v termoneutrálnych podmienkach)

(m 2 /zviera)


ods. 2

nad 100 a do 150 4,0 1,35 0,70

nad 150 5,0 2,50 0,95

dospelé (tradičné) kance

7,5 1,30

(*) Ak je to opodstatnené z veterinárnych alebo pokusných dôvodov, môžu sa ošípané na kratšiu dobu držať v menších priestoroch vytvorených napríklad predelením hlavného priestoru pomocou prepážok, napríklad ak sa vyžaduje individuálne kŕmenie.

Tabuľka 7.4.

Koňovité

Najkratšia strana musí byť aspoň 1,5-násobne väčšia ako výška zvieraťa v kohútiku. Výška vnútorných priestorov musí umožniť zvieratám, aby sa úplne vzpriamili.

Výška v kohútiku (m)

Minimálna plocha podlahy na jedno zviera (m 2 /zviera)


(m)

Dátum uvedený v článku 33 ods. 2 pre každé zviera držané

samostatne alebo v skupinách do troch

zvierat

pre každé zviera držané v skupinách

po 4 alebo viacerých zvieratách

pôrodný box/ kobyla so žriebäťom

od 1,00 do 1,40 9,0 6,0 16 3,00 1. január 2017

nad 1,40 a do 1,60

12,0 9,0 20 3,00

nad 1,60 16,0 (2 × výška v kohútiku) 2 (*)

20 3,00

(*) Na zabezpečenie primeraného priestoru sa pri stanovení veľkosti priestoru pre každé jednotlivé zviera vychádza z jeho výšky v kohútiku.

8. Vtáky

Ak si v rámci poľnohospodárskeho výskumu cieľ projektu vyžaduje, aby sa zvieratá držali v podobných podmienkach, ako sú podmienky, v ktorých sa držia hospodárske zvieratá určené na komerčné účely, pri držaní týchto zvierat sa musia dodržiavať aspoň normy stanovené v smerniciach 98/58/ES, 1999/74/ES ( 1 ) a 2007/43/ES ( 2 ).

Tabuľka 8.1.

Kura domáca

Ak sa tieto minimálne veľkosti priestorov nemôžu zabezpečiť z vedeckých dôvodov, výskumný pracovník po konzultácii s veterinárnym lekárom odôvodní trvanie obmedzenia pohybu. Za takýchto okolností môžu byť vtáky umiestnené v menších priestoroch s vhodným obohatením prostredia a s minimálnou plochou podlahy 0,75 m 2 .

Telesná hmotnosť (g)


(m 2 )

Minimálna plocha na jedného vtáka

(m 2 )


Minimálna dĺžka kŕmneho žľabu

na jedného vtáka (cm)


do 200 1,00 0,025 30 3 1. január 2017

nad 200 a do 300 1,00 0,03 30 3

nad 300 a do 600 1,00 0,05 40 7


( 1 ) Smernica Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúca minimálne normy na ochranu nosníc (Ú. v. ES L 203, 3.8.1999 s 53). ( 2 ) Smernica Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa

(Ú. v. EÚ L 182, 12.7.2007, s. 19).

33



(m 2 )


(m 2 )





nad 600 a do 1 200 2,00 0,09 50 15

nad 1 200 a do 1 800 2,00 0,11 75 15

nad 1 800 a do 2 400 2,00 0,13 75 15

nad 2 400 2,00 0,21 75 15

Tabuľka 8.2.

Morka domáca

Všetky strany priestoru musia mať dĺžku aspoň 1,5 m. Ak sa tieto minimálne veľkosti priestorov nemôžu zabezpečiť z vedeckých dôvodov, výskumný pracovník po konzultácii s veterinárnym lekárom odôvodní trvanie obmedzenia pohybu. Za takýchto okolností môžu byť vtáky umiestnené v menších priestoroch s vhodným obohatením prostredia a s minimálnou plochou podlahy 0,75 m 2 a minimálnou výškou 50 cm pre vtáky s hmotnosťou nižšou ako 0,6 kg, 75 cm pre vtáky s hmotnosťou nižšou ako 4 kg a 100 cm pre vtáky s hmotnosťou vyššou ako 4 kg. Tieto priestory sa môžu používať na umiestnenie malých skupín vtákov v súlade s veľkosťami priestoru uvedenými v tabuľke 8.2.



(m 2 )


(m 2 )





do 0,3 2,00 0,13 50 3 1. január 2017

nad 0,3 a do 0,6 2,00 0,17 50 7

nad 0,6 a do 1 2,00 0,30 100 15

nad 1 a do 4 2,00 0,35 100 15

nad 4 a do 8 2,00 0,40 100 15

nad 8 a do 12 2,00 0,50 150 20

nad 12 a do 16 2,00 0,55 150 20

nad 16 a do 20 2,00 0,60 150 20

nad 20 3,00 1,00 150 20

Tabuľka 8.3.

Prepelice

Telesná hmotnosť

(g)


(m 2 )

Plocha na jedného vtáka pri umiestnení

v pároch (m 2 )

Plocha na každého

ďalšieho vtáka pri skupinovom

umiestnení (m 2 )





ods. 2

do 150 1,00 0,5 0,10 20 4 1. január 2017

nad 150 1,00 0,6 0,15 30 4


34

Tabuľka 8.4.

Kačky a husi

Ak sa tieto minimálne veľkosti priestorov nemôžu zabezpečiť z vedeckých dôvodov, výskumný pracovník po konzultácii s veterinárnym lekárom odôvodní trvanie obmedzenia pohybu. Za takýchto okolností môžu byť vtáky umiestnené v menších priestoroch s vhodným obohatením prostredia a s minimálnou plochou podlahy 0,75 m 2 . Tieto priestory sa môžu používať na umiestnenie malých skupín vtákov v súlade s veľkosťami priestoru uvedenými v tabuľke 8.4.



(m 2 )

Plocha na jedného vtáka

(m 2 ) (*)





Kačky 1. január 2017

do 300 2,00 0,10 50 10

nad 300 a do 1 200 (**)

2,00 0,20 200 10

nad 1 200 a do 3 500

2,00 0,25 200 15

nad 3 500 2,00 0,50 200 15

Husi

do 500 2,00 0,20 200 10

nad 500 a do 2 000

2,00 0,33 200 15

nad 2 000 2,00 0,50 200 15

(*) Zahŕňa vodnú nádrž s minimálnou plochou 0,5 m 2 na každé 2 m 2 priestoru s minimálnou hĺbkou 30 cm. Vodná nádrž môže predstavovať až 50 % minimálnej veľkosti priestoru.

(**) Vtáky pred operením sa môžu držať v priestoroch s minimálnou výškou 75 cm.

Tabuľka 8.5.

Kačky a husi: minimálne veľkosti nádrží (*)

Plocha (m 2 )

Hĺbka (cm)

Kačky 0,5 30

Husi 0,5 od 10 do 30

(*) Veľkosti nádrží sú na 2 m 2 priestoru. Vodná nádrž môže predstavovať až 50 % minimálnej veľkosti priestoru.

Tabuľka 8.6.

Holuby

Priestory musia byť dlhé a úzke (napríklad 2 m × 1 m) a nie štvorcové, aby umožňovali vtákom krátke lety.

Veľkosť skupiny Minimálna veľkosť

priestoru (m 2 )




Minimálna dĺžka bidla na jedného

vtáka (cm)


do 6 2 200 5 30 1. január 2017


35


priestoru (m 2 )




Minimálna dĺžka bidla na jedného

vtáka (cm)


od 7 do 12 3 200 5 30

pre každého ďalšieho vtáka nad počet 12

0,15 5 30

Tabuľka 8.7.

Zebrička austrálska

Priestory musia byť dlhé a úzke (napríklad 2 m × 1 m), aby umožňovali vtákom krátke lety. V prípade štúdií o rozmnožovaní môžu byť páry umiestnené v menších priestoroch s vhodným obohatením prostredia a s minimálnou plochou podlahy 0,5 m 2 a minimálnou výškou 40 cm. Výskumný pracovník po konzultácii s veterinárnym lekárom odôvodní trvanie obmedzenia pohybu.


priestoru (m 2 )


Minimálny počet kŕmnych zariadení


ods. 2

do 6 1,0 100 2 1. január 2017

od 7 do 12 1,5 200 2

od 13 do 20 2,0 200 3

pre každého ďalšieho vtáka nad počet 20

0,05 1 na každých 6 vtákov

9. Obojživelníky

Tabuľka 9.1.

Vodné mloky

Telesná dĺžka (*) (cm)

Minimálna plocha vodnej hladiny (cm 2 )

Minimálna plocha vodnej hladiny pre každé ďalšie zviera pri skupinovom

chove (cm 2 )

Minimálna hĺbka vody (cm)


ods. 2

do 10 262,5 50 13 1. január 2017

nad 10 a do 15 525 110 13

nad 15 a do 20 875 200 15

nad 20 a do 30 1 837,5 440 15

nad 30 3 150 800 20

(*) Meraná od ústneho otvoru po kloaku.

Tabuľka 9.2.

Vodné žaby (*)

Telesná dĺžka (**) (cm)



chove (cm 2 )



ods. 2

menej ako 6 160 40 6 1. január 2017

od 6 do 9 300 75 8


36

Telesná dĺžka (**) (cm)



chove (cm 2 )



ods. 2

nad 9 a do 12 600 150 10

nad 12 920 230 12,5

(*) Z dôvodu efektívnosti sa tieto podmienky vzťahujú na chovné nádrže (t. j. používané pri chove zvierat), a nie na nádrže na prirodzené párenie a superovuláciu, keďže tieto postupy si vyžadujú menšie samostatné nádrže. Priestorové požiadavky sú stanovené pre dospelé jedince v uvedených veľkostných kategóriách; mladé jedince a žubrienky sa vylúčia alebo sa im rozmery priestorov pomerne prispôsobia.

(**) Meraná od ústneho otvoru po kloaku.

Tabuľka 9.3.

Polovodné žaby


Minimálna veľkosť priestoru (**)

(cm 2 )

Minimálna plocha pre každé ďalšie zviera pri

skupinovom chove (cm 2 )

Minimálna výška priestoru (***)

(cm)



do 5,0 1 500 200 20 10 1. január 2017

nad 5,0 a do 7,5 3 500 500 30 10

nad 7,5 4 000 700 30 15

(*) Meraná od ústneho otvoru po kloaku. (**) Aby sa zvieratá mohli potápať, stačí, ak jednu tretinu tvorí suchozemská časť a dve tretiny vodná časť.

(***) Meraná od povrchu suchozemskej časti až po vnútornú časť stropu terária; okrem toho sa výška priestorov prispôsobí ich vnútornému usporiadaniu.

Tabuľka 9.4.

Prevažne suchozemské žaby



(cm 2 )




(cm)



do 5,0 1 500 200 20 10 1. január 2017

nad 5,0 a do 7,5 3 500 500 30 10

nad 7,5 4 000 700 30 15

(*) Meraná od ústneho otvoru po kloaku. (**) Aby sa zvieratá mohli potápať, stačí, ak jednu tretinu tvorí vodná časť a dve tretiny suchozemská časť.

(***) Meraná od povrchu suchozemskej časti až po vnútornú časť stropu terária; okrem toho sa výška priestorov prispôsobí ich vnútornému usporiadaniu.


37

Tabuľka 9.5.

Stromové žaby



(cm 2 )




(cm)


do 3,0 900 100 30 1. január 2017

nad 3,0 1 500 200 30

(*) Meraná od ústneho otvoru po kloaku. (**) Aby sa zvieratá mohli potápať, stačí, ak jednu tretinu tvorí vodná časť a dve tretiny suchozemská časť.

(***) Meraná od povrchu suchozemskej časti až po vnútornú časť stropu terária; okrem toho sa výška priestoru prispôsobí ich vnútornému usporiadaniu.

10. Plazy

Tabuľka 10.1.

Vodné korytnačky




chove (cm 2 )



do 5 600 100 10 1. január 2017

nad 5 a do 10 1 600 300 15

nad 10 a do 15 3 500 600 20

nad 15 a do 20 6 000 1 200 30

nad 20 a do 30 10 000 2 000 35

nad 30 20 000 5 000 40

(*) Meraná po priamke od predného okraja panciera po zadný okraj.

Tabuľka 10.2.

Suchozemské hady


Minimálna plocha podlahy (cm 2 )



Minimálna výška priestorov (**)

(cm)


do 30 300 150 10 1. január 2017

nad 30 a do 40 400 200 12

nad 40 a do 50 600 300 15

nad 50 a do 75 1 200 600 20

nad 75 2 500 1 200 28

(*) Meraná od ústneho otvoru po chvost. (**) Meraná od povrchu suchozemskej časti až po vnútornú časť stropu terária; okrem toho sa výška priestoru prispôsobí ich

vnútornému usporiadaniu.


38

11. Ryby

11.1. Prívod vody a kvalita vody

Neustále sa musí zabezpečovať dostatočný prívod vody prijateľnej kvality. Prietok vody v recirkulačných alebo filtračných systémoch v nádržiach musí byť dostatočný na to, aby zabezpečil udržanie parametrov kvality vody na prijateľnej úrovni. Prívod vody sa filtruje alebo upravuje tak, aby sa v prípade potreby odstránili látky, ktoré sú pre ryby škodlivé. Parametre kvality vody musia byť vždy v prijateľnom rozsahu, ktorý umožňuje udržiavať normálnu aktivitu a fyziológiu daného druhu a vývinového štádia. Prietok vody musí byť dostatočný na to, aby ryby mohli riadne plávať a normálne sa správať. Rybám sa poskytne primeraný čas na aklimatizáciu a prispôsobenie sa zmenám kvality vody.

11.2. Kyslík, dusíkaté zlúčeniny, pH a slanosť

Koncentrácia kyslíka musí byť vhodná pre daný druh a prostredie, v ktorom sú ryby držané. V prípade potreby sa zabezpečí doplnkové prevzdušňovanie vody v nádrži. Koncentrácie dusíkatých zlúčením sa musia udržiavať na nízkej úrovni.

Hodnota pH sa musí prispôsobiť danému druhu a zabezpečí sa, aby bola čo najstabilnejšia. Slanosť sa prispôsobí podľa požiadaviek daného druhu rýb a životnému štádiu rýb. Zmeny slanosti sa uskutočňujú postupne.

11.3. Teplota, osvetlenie, hluk

Teplota sa musí udržiavať v optimálnom rozsahu pre daný druh rýb a musí sa zabezpečiť, aby bola čo najstabilnejšia. Zmeny teploty sa uskutočňujú postupne. Rybám sa zabezpečí vhodná fotoperióda. Hladina hluku sa udržiava na minime a vybavenie spôsobujúce hluk alebo vibrácie, ako napríklad generátory elektrickej energie alebo filtračné systémy, ak je to možné, sa oddelí od nádrží na chov rýb.

11.4. Hustota chovu a komplexnosť prostredia

Hustota chovu rýb sa určuje na základe celkových potrieb rýb z hľadiska podmienok životného prostredia, zdravia a dobrých životných podmienok. Ryby musia mať k dispozícii dostatočný objem vody na normálne plávanie vzhľadom na ich veľkosť, vek, zdravie a spôsob kŕmenia. Prostredie rýb sa primerane obohatí, napríklad miestami na úkryt alebo vhodným substrátom na dno, okrem prípadov, keď ich správanie naznačuje, že to nie je potrebné.

11.5. Kŕmenie a manipulácia

Ryby sa kŕmia potravou vhodnou pre ryby v primeranej miere a v primeraných intervaloch. Osobitná pozornosť sa musí venovať kŕmeniu larválnych štádií rýb pri prechode z čerstvej na umelú potravu. Manipulácia s rybami sa obmedzuje na minimum.


39

PRÍLOHA IV

SPÔSOBY USMRCOVANIA ZVIERAT

1. Zvieratá sa usmrcujú spôsobmi uvedenými v tabuľke, ktorá sa nachádza nižšie.

Iné spôsoby, ako sú spôsoby uvedené v tejto tabuľke, sa môžu používať:

a) u zvierat v bezvedomí pod podmienkou, že zviera pred uhynutím nenadobudne vedomie;

b) u zvierat používaných v rámci poľnohospodárskeho výskumu, ak si cieľ projektu vyžaduje, aby sa zvieratá držali v podobných podmienkach, ako sú podmienky, v ktorých sa držia hospodárske zvieratá určené na komerčné účely, pričom tieto zvieratá sa môžu usmrtiť v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe I k nariadeniu Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania ( 1 ).

2. Usmrtenie zvierat sa potvrdí, keď sa overí jeden z týchto spôsobov:

a) definitívne zastavenie obehu;

b) zničenie mozgu;

c) dislokácia krčných stavcov;

d) vykrvácanie alebo

e) potvrdenie posmrtného stuhnutia – rigor mortis.

3. Tabuľka

Zvieratá – poznámky/spôsoby Ryby Obojživelníky Plazy Vtáky Hlodavce Králiky

Psy, mačky, fretky a líšky

Veľké cicavce

Primáty (okrem človeka)

Nadmerná dávka anestetika (1) (1) (1) (1) (1) (1) (1) (1) (1)

Jatočná pištoľ (2)

Oxid uhličitý (3)

Dislokácia krčných stavcov (4) (5) (6)

Náraz/úder do hlavy (7) (8) (9) (10)

Dekapitácia (11) (12)

Omráčenie elektrickým prúdom

(13) (13) (13) (13) (13) (13)

Inertné plyny (Ar, N 2 )

(14)

Zastrelenie voľným projektilom vhodnou puškou, pištoľou a muníciou

(15) (16) (15)


( 1 ) Ú. v. EÚ L 303, 18.11.2009, s. 1.

40

Požiadavky

1. Pred usmrtením týmto spôsobom sa v prípade potreby podajú sedatíva.

2. Používa sa len u veľkých plazov.

3. Plyn sa vpúšťa postupne. Nepoužíva sa pre hlodavce v štádiu plodu a novonarodené hlodavce.

4. Používa sa len pre vtáky s hmotnosťou nižšou ako 1 kg. Vtákom s hmotnosťou vyššou ako 250 g sa podajú sedatíva.

5. Používa sa len pre hlodavce s hmotnosťou nižšou ako 1 kg. Hlodavcom s hmotnosťou vyššou ako 150 g sa podajú sedatíva.

6. Používa sa len pre králiky s hmotnosťou nižšou ako 1 kg. Králikom s hmotnosťou vyššou ako 150 g sa podajú sedatíva.

7. Používa sa len pre vtáky s hmotnosťou nižšou ako 5 kg.

8. Používa sa len pre hlodavce s hmotnosťou nižšou ako 1 kg.

9. Používa sa len pre králiky s hmotnosťou nižšou ako 5 kg.

10. Používa sa len u novonarodených zvierat.

11. Používa sa len pre vtáky s hmotnosťou nižšou ako 250 g.

12. Používa sa len v prípade, ak nie je možné použiť iné spôsoby.

13. Vyžaduje sa špecializované vybavenie.

14. Používa sa len u ošípaných.

15. Vykonáva len skúsený strelec v terénnych podmienkach.

16. Vykonáva len skúsený strelec v terénnych podmienkach a v prípade, ak nie je možné použiť iné spôsoby.


41

PRÍLOHA V

ZOZNAM PRVKOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 23 ODS. 3

1. Platné vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa získavania a chovu zvierat, starostlivosti o ne a ich používania na vedecké účely.

2. Etika v súvislosti so vzťahom zvieraťa a človeka, skutočná hodnota života a argumenty za a proti používaniu zvierat na vedecké účely.

3. Základná a príslušná druhovo špecifická biológia vo vzťahu k anatómii, fyziologickým znakom, rozmnožovaniu, genetike a genetickým zmenám.

4. Správanie zvierat, chov a obohatenie prostredia.

5. V prípade potreby druhovo špecifické metódy manipulácie so zvieratami a druhovo špecifické postupy.

6. Starostlivosť o zdravie zvierat a hygiena.

7. Rozpoznávanie druhovo špecifického strachu, bolesti a utrpenia u väčšiny bežných laboratórnych druhov.

8. Anestézia, metódy na zmiernenie bolesti a usmrcovanie.

9. Používanie humánneho ukončenia postupu.

10. Požiadavka nahradenia, obmedzenia a zjemnenia.

11. V prípade potreby navrhovanie postupov a projektov.


42

PRÍLOHA VI

ZOZNAM PRVKOV UVEDENÝCH V ČLÁNKU 37 ODS. 1 PÍSM. c)

1. Relevantnosť a odôvodnenie:

a) používania zvierat vrátane ich pôvodu, odhadovaného počtu, druhov a štádií života;

b) postupov.

2. Používanie metód na účely nahradenia, obmedzenia a zjemnenia používania zvierat v postupoch.

3. Plánované použitie anestézie, analgézie a iných metód na zmiernenie bolesti.

4. V prípade potreby obmedzenie, zabránenie a zmiernenie akejkoľvek formy utrpenia zvieraťa od narodenia po smrť.

5. Používanie humánneho ukončenia postupu.

6. Stratégia pokusov alebo pozorovaní a štatistické riešenia na minimalizovanie počtu zvierat, bolesti, utrpenia, strachu a prípadne vplyvu na životné prostredie.

7. Opätovné použitie zvierat a jeho kumulatívne účinky na zvieratá.

8. Navrhovaná klasifikácia krutosti postupov.

9. V prípade potreby zabránenie neodôvodnenej duplicite postupov.

10. Podmienky týkajúce sa umiestnenia, chovu a starostlivosti o zvieratá.

11. Spôsoby usmrcovania.

12. Spôsobilosť osôb, ktoré sa zúčastňujú na projekte.

PRÍLOHA VII

POVINNOSTI A ÚLOHY REFERENČNÉHO LABORATÓRIA ÚNIE

1. Referenčné laboratórium Únie uvedené v článku 48 je Spoločné výskumné centrum Komisie.

2. Referenčné laboratórium Únie je zodpovedné najmä za:

a) koordináciu a podporu vývoja a používania alternatív k postupom, a to okrem iného aj v oblastiach základného a aplikovaného výskumu a regulačného testovania;

b) koordináciu validácie alternatívnych prístupov na úrovni Únie;

c) pôsobenie ako ústredný bod na výmenu informácií o vývoji alternatívnych prístupov;

d) zriaďovanie, udržiavanie a spravovanie verejných databáz a informačných systémov o alternatívnych prístupoch a ich vývoji;

e) podporovanie dialógu medzi zákonodarcami, regulačnými orgánmi a všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä priemyslom, vedcami, ktorí pracujú v biomedicínskom výskume, organizáciami spotrebiteľov a skupinami pre dobré životné podmienky zvierat v záujme vývoja, validácie a začlenenia alternatívnych prístupov do právnych predpisov, ich medzinárodného uznania a používania.

3. Referenčné laboratórium Únie sa zúčastňuje na validácii alternatívnych prístupov.


43

PRÍLOHA VIII

KLASIFIKÁCIA KRUTOSTI POSTUPOV

Krutosť postupu sa stanoví na základe miery bolesti, utrpenia, strachu alebo trvalého poškodenia, ktoré jednotlivé zviera pravdepodobne bude pociťovať v priebehu postupu.

Oddiel I: Kategórie krutosti

Bez možnosti zotavenia:

Postupy, ktoré sa celé vykonávajú v celkovej anestézii, po ktorej zviera nenadobudne vedomie, sa klasifikujú ako „bez možnosti zotavenia“.

Slabé:

Postupy vykonávané na zvieratách, pri ktorých je pravdepodobné, že v ich dôsledku budú zvieratá pociťovať krátkodobú slabú bolesť, utrpenie alebo strach, a postupy, ktoré vo významnej miere nenarúšajú pohodu ani celkový stav zvierat, sa klasifikujú ako „slabé“.

Stredné:

Postupy vykonávané na zvieratách, pri ktorých je pravdepodobné, že v ich dôsledku budú zvieratá pociťovať krátkodobú strednú bolesť, utrpenie alebo strach, alebo dlhotrvajúcu slabú bolesť, utrpenie alebo strach, a postupy, pri ktorých je pravdepodobné, že stredne narušia pohodu alebo celkový stav zvierat, sa klasifikujú ako „stredné“.

Kruté:

Postupy vykonávané na zvieratách, pri ktorých je pravdepodobné, že v ich dôsledku budú zvieratá pociťovať krutú bolesť, utrpenie alebo strach, alebo dlhotrvajúcu strednú bolesť, utrpenie alebo strach, a postupy, pri ktorých je pravdepodobné, že vážne narušia pohodu alebo celkový stav zvierat, sa klasifikujú ako „kruté“.

Oddiel II: Kritériá zaradenia do kategórií

Pri zaraďovaní do kategórie krutosti sa zohľadní akýkoľvek zákrok u zvieraťa alebo manipulácia s ním v rámci vymedzeného postupu. Zaradenie do kategórie krutosti sa uskutočňuje na základe najsilnejších účinkov, ktoré bude jednotlivé zviera pravdepodobne pociťovať po použití všetkých primeraných zjemňovacích techník.

Pri zaraďovaní postupu do konkrétnej kategórie sa vezme do úvahy druh postupu a niekoľko ďalších faktorov. Všetky tieto faktory sa individuálne zvážia.

Medzi faktory súvisiace s postupom patria:

— typ manipulácie, zaobchádzania,

— charakter bolesti, utrpenia, strachu alebo trvalého poškodenia, ktoré postup spôsobuje (ktoré spôsobujú všetky prvky postupu), a ich intenzita, trvanie, frekvencia a početnosť použitých techník,

— celkové utrpenie počas postupu,

— zabránenie prirodzenému správaniu vrátane obmedzenia štandardov na umiestnenie, chov a starostlivosť.

V oddiele III sa uvádzajú príklady postupov zaradených do jednotlivých kategórií krutosti na základe faktorov, ktoré súvisia len s druhom postupu. Poskytnú prvé usmernenie na to, aká klasifikácia by bola pre určitý druh postupu najvhodnejšia.


44

Na účely konečnej klasifikácie krutosti postupu sa však po individuálnom posúdení vezmú do úvahy tieto ďalšie faktory:

— druh a genotyp,

— dospelosť, vek a pohlavie zvieraťa,

— trénovanosť zvieraťa na postup,

— ak sa má zviera opätovne použiť v postupe, skutočná krutosť predchádzajúcich postupov,

— metódy, ktoré sa používajú na zmiernenie alebo odstránenie bolesti, utrpenia a strachu vrátane zjemnenia podmienok umiestnenia, chovu a starostlivosti,

— humánne ukončenie postupu.

Oddiel III:

Príklady rôznych druhov postupov zaradených do jednotlivých kategórií krutosti na základe faktorov súvisiacich s druhom postupu

1. Slabé:

a) podávanie anestézie okrem prípadu, keď sa anestézia podáva výhradne na účely usmrtenia;

b) farmakokinetické štúdie, pri ktorých sa podáva jediná dávka a odoberá sa obmedzený počet vzoriek krvi (celkovo < 10 % cirkulujúceho objemu) a nepredpokladá sa, že by látka mala nejaký zistiteľný nepriaznivý účinok;

c) neinvazívne zobrazovanie zvierat (napr. MRI) s primeraným podaním sedatív alebo anestéziou;

d) povrchové postupy, napr. biopsia z uší a chvosta, nechirurgická podkožná implantácia minipúmp a transpondérov;

e) aplikácia vonkajších telemetrických prístrojov, ktoré zvieratám spôsobujú len malé narušenie alebo len málo prekážajú ich normálnej aktivite a správaniu;

f) subkutánne, intramuskulárne, intraperitoneálne podávanie látok, podávanie látok cez sondu a intravenózne podávanie látok cez povrchové krvné cievy, ak látka má len slabý vplyv na zviera a jej objemy sú v rámci limitov primeraných pre veľkosť a druh zvieraťa;

g) vyvolanie vzniku nádorov alebo spontánny vznik nádorov, ktoré nemajú zistiteľné klinické nepriaznivé následky (napr. malé podkožné neinvazívne uzliny);

h) chov geneticky modifikovaných zvierat, pri ktorom sa očakáva, že jeho výsledkom bude fenotyp s malými následkami;

i) podávanie zmenenej stravy, ktorá nespĺňa všetky výživové potreby zvierat a pri ktorej sa očakáva, že počas trvania štúdie spôsobí nevýraznú klinickú abnormalitu;

j) krátkodobé (< 24 h) obmedzenie pohybu v metabolickej klietke;

k) štúdie, ktorých súčasťou je krátkodobé odlúčenie od sociálnych partnerov, krátkodobé umiestnenie dospelých potkanov a myší zo sociálnych kmeňov po jednom v klietke;


45

l) modely, ktoré vystavujú zvieratá škodlivým stimulom, ktoré sú krátko spojené so slabou bolesťou, utrpením alebo strachom a ktorým sa zvieratá môžu úspešne vyhnúť;

m) kombinácia alebo akumulácia týchto príkladov môže viesť ku klasifikácii postupu ako „slabý“:

i) posudzovanie stavby tela neinvazívnymi meraniami a s minimálnym obmedzením pohybu;

ii) monitorovanie EKG neinvazívnymi technikami s minimálnym alebo žiadnym obmedzením pohybu navyknutých zvierat;

iii) aplikácia vonkajších telemetrických prístrojov, pri ktorých sa očakáva, že sociálne adaptovaným zvieratám nespôsobia žiadne narušenie a ani nebudú prekážať ich normálnej aktivite a správaniu;

iv) chov geneticky modifikovaných zvierat, u ktorých sa očakáva, že nebudú mať klinicky zistiteľný nepriaznivý fenotyp;

v) pridávanie inertných markerov do stravy, aby bolo možné sledovať prechod tráveniny;

vi) nepodanie potravy dospelým potkanom počas < 24 h;

vii) testovanie v teréne.

2. Stredné:

a) časté podávanie testovaných látok so strednými klinickými následkami a odber vzoriek krvi (> 10 % cirkulujúceho objemu) zvieratám pri vedomí v rámci niekoľkých dní bez nahradenia objemu;

b) štúdie na zistenie rozsahu dávky s akútnym účinkom, testy chronickej toxicity/karcinogenity s neletálnym ukon čením pokusu;

c) chirurgický zákrok v celkovej anestézii a s primeranou analgéziou spojený s pooperačnou bolesťou, utrpením alebo zhoršením celkového stavu. Napríklad: torakotómia, kraniotómia, laparotómia, orchidektómia, lymfadenektómia, tyreoidektómia, ortopedický chirurgický zákrok s účinnou stabilizáciou a procesom hojenia rany, transplantácia orgánov s účinným zvládnutím odmietnutia transplantátu, chirurgické zavádzanie katéterov alebo biomedicínskych prístrojov (napr. telemetrických transmiterov, minipúmp atď.);

d) modely s vyvolanými nádormi alebo so spontánne vzniknutými nádormi, pri ktorých sa očakáva, že spôsobia strednú bolesť alebo strach alebo že budú stredne prekážať normálnemu správaniu;

e) ožarovanie alebo chemoterapia so subletálnou dávkou alebo s dávkou, ktorá je inak letálna, ale s obnovením imunitného systému. Očakáva sa, že nepriaznivé účinky by mali byť slabé alebo stredné a krátkodobé (< 5 dní);

f) chov geneticky modifikovaných zvierat, u ktorých sa očakáva, že budú mať fenotyp so strednými následkami;

g) vytváranie geneticky modifikovaných zvierat prostredníctvom chirurgických postupov;

h) používanie metabolických klietok, pričom dochádza k strednému obmedzeniu pohybu počas dlhšieho obdobia (do 5 dní);

i) štúdie so zmenenou stravou, ktorá nespĺňa všetky výživové potreby zvierat a pri ktorej sa očakáva, že počas trvania štúdie spôsobí strednú klinickú abnormalitu;

j) nepodanie potravy dospelým potkanom počas 48 hodín;

k) vyvolávanie únikových a vyhýbavých reakcií, ak zviera nemôže uniknúť pred stimulom alebo sa mu vyhnúť, a očakáva sa, že mu to spôsobí stredný strach.


46

3. Kruté:

a) testovanie toxicity, pričom ukončenie pokusu je uhynutie, alebo sa očakáva určitá úmrtnosť a vyvolávajú sa veľmi vážne patofyziologické stavy. Napríklad testovanie akútnej toxicity jednej dávky (pozri zásady testovania, ktorévypracovala OECD);

b) testovanie prístroja, keď jeho zlyhanie môže zvieraťu spôsobiť krutú bolesť, strach alebo smrť (napr. prístroje napodporu činnosti srdca);

c) testovanie účinnosti očkovacej látky charakteristické pretrvávajúcim zhoršením stavu zvieraťa, progresívnouchorobou vedúcou k uhynutiu spojenou s dlhotrvajúcou strednou bolesťou, strachom alebo utrpením;

d) ožarovanie alebo chemoterapia s letálnou dávkou bez obnovy imunitného systému, alebo ak dôjde k obnoveimunitného systému a vzniku reakcie štepu proti hostiteľovi;

e) modely s vyvolanými nádormi alebo so spontánne vzniknutými nádormi, pri ktorých sa očakáva, že spôsobiaprogresívnu letálnu chorobu spojenú s dlhotrvajúcou strednou bolesťou, strachom alebo utrpením. Napríkladnádory spôsobujúce kachexiu, invazívne nádory kosti, nádory s metastatickým rozširovaním a nádory, ktorémôžu vytvárať vredy;

f) chirurgické alebo iné zákroky u zvierat v celkovej anestézii, pri ktorých sa očakáva, že spôsobia krutú alebopretrvávajúcu strednú pooperačnú bolesť, utrpenie alebo strach alebo vážne a pretrvávajúce zhoršenie celkovéhostavu zvierat. Spôsobenie nestabilných zlomenín, torakotómia bez primeranej analgézie alebo zranenie spôsobujúce zlyhanie viacerých orgánov;

g) transplantácia orgánov, pri ktorej je pravdepodobné, že odmietnutie orgánu spôsobí kruté utrpenie alebo vážnezhoršenie celkového stavu zvierat (napr. xenotransplantácia);

h) chov zvierat s genetickými poruchami, u ktorých sa očakáva vážne a pretrvávajúce zhoršenie celkového stavu,napríklad modely s Huntingtonovou chorobou, svalovou dystrofiou, či chronicky sa opakujúcim zápalom nervov;

i) používanie metabolických klietok, pri ktorom dochádza k výraznému obmedzeniu pohybu počas dlhšiehoobdobia;

j) elektrický šok, ktorému sa nedá vyhnúť (napr. na vyvolanie naučenej bezmocnosti);

k) úplná izolácia sociálnych druhov [napr. psov a primátov (okrem človeka)] na dlhšie obdobia;

l) imobilizačný stres s cieľom vyvolať žalúdočné vredy alebo zlyhanie srdca u potkanov;

m) testy núteného plávania alebo záťažové testy, ktoré končia vyčerpaním zvieraťa.


47

Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 14. novembra 2012,

ktorým sa stanovuje spoločný formát predkladania informácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ o ochrane zvierat používaných na vedecké účely

[oznámené pod číslom C(2012) 8064]


(2012/707/EÚ)

(Ú. v. EÚ L 320, 17.11.2012, s. 33)

Zmenené a doplnené:

Úradný vestník

Č. Strana Dátum

►M1 Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2014/11/EÚ z 20. decembra 2013 L 10 18 15.1.2014

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 1

48

VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE

zo 14. novembra 2012,

ktorým sa stanovuje spoločný formát predkladania informácií podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ

o ochrane zvierat používaných na vedecké účely

[oznámené pod číslom C(2012) 8064]


(2012/707/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/63/EÚ z 22. septembra 2010 o ochrane zvierat používaných na vedecké účely ( 1), a najmä na jej článok 54 ods. 4,

keďže:

(1) Smernicou 2010/63/EÚ sa stanovuje harmonizácia vnútroštátnychpredpisov, ktorá je potrebná na zlepšenie podmienok zvieratpoužívaných na vedecké účely a ktorá má za cieľ nahradenie,obmedzenie a zjemnenie používania zvierat na takéto účely.

(2) Podľa článku 54 ods. 1 smernice 2010/63/EÚ sú členské štátypovinné zasielať Komisii informácie o vykonávaní uvedenejsmernice do 10. novembra 2018 a potom každých 5 rokov.

(3) Podľa článku 54 ods. 2 smernice 2010/63/EÚ sú členské štátypovinné každoročne zhromažďovať a zverejňovať štatistickéinformácie o používaní zvierat v postupoch. Členské štáty predkladajú tieto štatistické informácie Komisii do 10. novembra2015 a potom každý rok.

(4) Podľa článku 54 ods. 3 smernice 2010/63/EÚ členské štáty každýrok predkladajú Komisii podrobné informácie o výnimkáchudelených podľa článku 6 ods. 4 písm. a) danej smernice.

(5) V záujme zabezpečenia jednotného vykonávania smernice2010/63/EÚ by sa mal stanoviť spoločný formát predkladaniainformácií uvedených v článku 54 ods. 1, 2 a 3 danej smernice.

(6) Aby boli informácie o vykonávaní smernice 2010/63/EÚ porovnateľné a Komisia mohla posúdiť účinnosť vykonávania danejsmernice na úrovni Únie, údaje predkladané členskými štátmio vykonávaní, ročných štatistikách o používaní zvierat v postupoch a výnimkách udelených podľa článku 6 ods. 4 písm. a) bymali byť presné a jednotné, čo je dôvodom, prečo by sa tietopožiadavky na podávanie správ mali harmonizovať vo všetkýchčlenských štátoch stanovením spoločného formátu predkladaniatýchto informácií.

▼B

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 2

( 1 ) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 33.49

(7) Na základe štatistických informácií predložených členskýmištátmi podľa článku 54 ods. 2 smernice 2010/63/EÚ je Komisiapodľa článku 57 ods. 2 danej smernice povinná predkladaťEurópskemu parlamentu a Rade súhrnnú správu o týchto informáciách. Aby boli údaje zmysluplné, presné a porovnateľnéa aby sa zabezpečilo jednotné podávanie správ členskými štátmi,je nevyhnutné, aby bol k dispozícii spoločný formát.

(8) Aby bol zoznam spôsobov usmrcovania zvierat uvedenýchv prílohe IV k smernici 2010/63/EÚ vždy aktuálny a zodpovedalnajnovšiemu vedeckému vývoju, je potrebné mať k dispozíciípodrobné informácie o spôsoboch, ktoré boli povolené na základevýnimky podľa článku 6 ods. 4 písm. a) danej smernice.

(9) Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 56 ods. 3 smernice2010/63/EÚ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Na predkladanie informácií podľa článku 54 ods. 1 smernice 2010/63/EÚ používajú členské štáty spoločný formát podávania správ podľa prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 2

Na predkladanie štatistických informácií podľa článku 54 ods. 2 smernice 2010/63/EÚ používajú členské štáty spoločný formát podávania správ a podrobné pokyny podľa prílohy I k tomuto rozhodnutiu.

Článok 3

Na predkladanie informácií o výnimkách v zmysle článku 54 ods. 3 smernice 2010/63/EÚ, ktoré boli udelené podľa článku 6 ods. 4 písm. a) danej smernice, používajú členské štáty spoločný formát podávania správ podľa prílohy III k tomuto rozhodnutiu.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

▼B

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 3

50

PRÍLOHA I

FORMÁT PODÁVANIA SPRÁV NA ÚČELY PREDKLADANIA INFORMÁCIÍ PODĽA ČLÁNKU 54 ODS. 1 SMERNICE 2010/63/EÚ

Podrobnosti o špecifických udalostiach (napr. počty) sa zhromažďujú buď ako prehľad za posledný rok päťročného cyklu, alebo vo výnimočných prípadoch za celé päťročné obdobie rozčlenené na jednotlivé roky.

A. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE

Zmeny vnútroštátnych opatrení týkajúce sa vykonávania smernice 2010/63/EÚ od predošlej správy.

B. ŠTRUKTÚRY A RÁMEC

1. Príslušné orgány (článok 59 smernice 2010/63/EÚ)

Informácie o rámci pre príslušné orgány vrátane počtu a typov týchto orgánov.

2. Národný výbor (článok 49 smernice 2010/63/EÚ)

Informácie o štruktúre a činnosti národného výboru.

3. Vzdelanie a odborná príprava personálu (článok 23 smernice 2010/63/EÚ)

Informácie o minimálnych požiadavkách v zmysle článku 23 ods. 3 smernice2010/63/EÚ vrátane prípadných ďalších požiadaviek na vzdelanie a odbornúprípravu personálu z iných členských štátoch.

4. Hodnotenie a schvaľovanie projektu (články 38 a 40 smernice 2010/63/EÚ)

Opis procesu hodnotenia a schvaľovania projektu a spôsob, akým sa dodržiavajú požiadavky článkov 38 a 40 smernice 2010/63/EÚ.

C. FUNGOVANIE

1. Projekty

i. Proces schvaľovania projektu (články 40 a 41 smernice 2010/63/EÚ)

Informácie o počte projektov schválených za rok a o počte a typeprojektov schválených ako „viaceré generické projekty“,

informácie o podiele celkového počtu schválení, v prípade ktorých bola nazáklade článku 41 ods. 2 smernice 2010/63/EÚ predĺžená 40-dňová lehota,a o okolnostiach, na základe ktorých sa tak stalo.

ii. Spätné posúdenie, netechnické zhrnutie projektu (články 38, 39 a 43 smernice 2010/63/EÚ)

Informácie o fungovaní netechnických zhrnutí projektov; o spôsobe,ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie požiadaviek článku 43 ods. 1 smernice2010/63/EÚ, a o tom, či sa budú v netechnických zhrnutiach uvádzaťprojekty, ktoré sa vyberú na spätné posúdenie (článok 43 ods. 2 smernice2010/63/EÚ),

informácie o podiele a typoch projektov predložených na spätné posúdeniepodľa článku 38 ods. 2 písm. f) smernice 2010/63/EÚ nad rámec projektov, v ktorých prípade je toto posúdenie na základe článku 39 ods. 2 danejsmernice povinné.

2. Zvieratá chované na použitie v postupoch (články 10, 28 a 30 smernice2010/63/EÚ)

i. Zvieratá chované, usmrtené a nepoužité v postupoch vrátane genetickymodifikovaných zvierat, ktoré nie sú zahrnuté do ročných štatistík, pričomsa uvedú údaje za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom bolapredložená správa za 5-ročné obdobie; celkový číselný údaj odlíši zvieratápoužívané na vytvárane geneticky modifikovaných línii a na udržiavanieustálených geneticky modifikovaných línii (vrátane potomstva divokéhotypu);

▼B

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 4

51

ii. získavanie primátov (okrem človeka) a spôsob, akým sa dodržiavajú požiadavky článkov 10 a 28 smernice 2010/63/EÚ.

3. Výnimky

Informácie o okolnostiach, za ktorých boli udelené výnimky podľa článku 10ods. 3, článku 12 ods. 1 a článku 33 ods. 3 smernice 2010/63/EÚ, a predovšetkým o výnimočných okolnostiach uvedených v článku 16 ods. 2 danejsmernice, za ktorých sa počas obdobia podávania správ povolilo opätovnépoužitie zvieraťa v postupe, pri ktorom mu bola spôsobená bolesť vyhodnotená ako krutá bolesť.

4. Orgán pre dobré životné podmienky zvierat (články 26 a 27 smernice2010/63/EÚ)

Informácie o štruktúre a činnosti orgánov pre dobré životné podmienky zvierat.

D. ZÁSADY NAHRADENIA, OBMEDZENIA A ZJEMNENIA

1. Zásada nahradenia, obmedzenia a zjemnenia (články 4 a 13 smernice2010/63/EÚ a príloha VI k danej smernici)

Všeobecné opatrenia prijaté s cieľom zabezpečiť uspokojivé dodržiavaniezásady nahradenia, obmedzenia a zjemnenia v rámci schválených projektov,ako aj počas umiestnenia zvierat a starostlivosti o ne, a to aj v chovnýcha dodávateľských zariadeniach.

2. Zabránenie duplicite postupov (článok 46 smernice 2010/63/EÚ)

Všeobecný opis opatrení prijatých s cieľom zabrániť duplicite postupov.

3. Odber tkanív geneticky modifikovaných zvierat (články 4, 28 a 38 smernice2010/63/EÚ)

Reprezentatívne informácie o približných počtoch zvierat, použitých druhochzvierat, typoch metód odberu tkanív (s uvedením ich stupňa krutosti) na účelygenetickej charakterizácie vykonávanej so schválením projektu a bez schválenia projektu, pričom sa uvádzajú údaje za kalendárny rok predchádzajúciroku, v ktorom bola predložená správa za 5-ročné obdobie, ako aj informácieo krokoch podniknutých na zjemnenie týchto metód.

E. PRESADZOVANIE

1. Udeľovanie schválenia chovateľom, dodávateľom a užívateľom (články 20a 21 smernice 2010/63/EÚ)

Počet aktívnych schválených chovateľov, dodávateľov a užívateľov; informácie o pozastavení platnosti alebo zrušení schválení chovateľov, dodávateľov a užívateľov s uvedením dôvodov.

2. Inšpekcie (článok 34 smernice 2010/63/ES)

Kvantitatívne a kvalitatívne informácie o činnosti vrátane kritérií uplatnenýchpodľa článku 34 ods. 2 smernice 2010/63/EÚ a podiel neohlásených inšpekciírozčlenených podľa rokov.

3. Zrušenie schválenia projektu (článok 44 smernice 2010/63/EÚ)

Informácie a dôvody zrušenia schválenia projektu počas obdobia podávaniaspráv.

4. Sankcie (článok 60 smernice 2010/63/ES)

Informácie o povahe porušení predpisov, ako aj o následných právnycha administratívnych opatreniach počas obdobia podávania správ.

▼B

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 5

52

PRÍLOHA II

ČASŤ A

VÝVOJOVÝ DIAGRAM KATEGÓRIÍ NA VLOŽENIE ŠTATISTICKÝCH ÚDAJOV PODĽA ČLÁNKU 54 ODS. 2

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 6

53

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 7

54

ČASŤ B

PODROBNÉ POKYNY TÝKAJÚCE SA POSKYTOVANIA ŠTATISTICKÝCH ÚDAJOV O POUŽÍVANÍ ZVIERAT NA VEDECKÉ

ÚČELY PODĽA ČLÁNKU 54 ODS. 2

FORMÁT PODÁVANIA SPRÁV NA PREDKLADANIE INFORMÁCIÍ PODĽA ČLÁNKU 54 ODS. 2 SMERNICE 2010/63/EÚ

1. Mali by sa uvádzať údaje o každom použití zvieraťa.

2. Pri uvádzaní údajov o zvierati možno vybrať len jednu možnosť v rámci kategórie.

3. Z poskytovania štatistických údajov sú vylúčené zvieratá usmrtené na orgány a tkanivá, ako aj sentinelové zvieratá, pokiaľ takéto usmrtenie nie je vykonané na základe schválenia projektu pomocou metódy, ktorá nie je zahrnutá v prílohe IV, alebo ak bol na zvierati pred jeho usmrtením vykonaný zákrok, ktorý prekročil prah minimálnej bolesti, minimálneho utrpenia, strachu a trvalého poškodenia.

4. Do štatistických údajov nie sú zahrnuté usmrtené prebytočné zvieratá okrem geneticky modifikovaných zvierat s úmyselne vytvoreným a prejaveným patologickým fenotypom.

5. Larválne formy zvierat sa počítajú od okamihu nadobudnutia schopnosti samostatne sa vyživovať.

6. Plodové a embryonálne formy cicavcov sa nepočítajú. Počítajú sa iba zvieratá, ktoré sa narodia, a to aj cisárskym rezom, a žijú.

7. Vždy, keď dôjde k prekročeniu kategórie „kruté“ v rámci klasifikácie krutosti postupov, či už vopred schválenému, alebo nie, takéto zvieratá a ich použite sa vykazujú spravidla ako každé iné použitie a v rámci kategórie „kruté“. V časti vyhradenej na poznámky členského štátu by sa mal doplniť komentár, v ktorom sa uvedie druh, počet, skutočnosť, či bola výnimka vopred schválená, podrobné informácie o použití a dôvody, prečo došlo k prekročeniu kategórie „kruté“.

8. Údaje sa vykazujú za rok, v ktorom sa postup skončí. V prípade štúdií, ktoré prebiehajú dva kalendárne roky, sa môžu všetky zvieratá vykázať spoločne v roku, v ktorom sa skončí posledný postup, ak takúto výnimku z ročného vykazovania schváli príslušný orgán. Pri projektoch, ktoré prebiehajú dlhšie ako dva kalendárne roky, sa zvieratá vykazujú v roku ich usmrtenia alebo úhynu.

9. Použitie kategórie „Iné“ si vyžaduje povinné uvedenie vysvetľujúcich komentárov s poskytnutím ďalších podrobností.

A. GENETICKY MODIFIKOVANÉ ZVIERATÁ

1. Na účely štatistického vykazovania „geneticky modifikované zvieratá“ zahŕňajú geneticky modifikované (transgénové, knockoutové a iné formy genetických modifikácií) a prirodzene sa vyskytujúce alebo umelým zásahom zmutované zvieratá.

2. Geneticky modifikované zvieratá sa vykazujú

a) pri použití na vytvorenie novej línie;

b) pri použití na udržanie ustálenej línie so úmyselne vytvoreným a prejaveným patologickým fenotypom, alebo

c) pri použití v iných (vedeckých) postupoch (t. j. na iné účely ako vytvorenie či udržanie línie).

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 8

55

3. Počas vytvárania novej línie by sa mali vykazovať všetky zvieratá s genetickou modifikáciou. Okrem toho by sa mali vykazovať aj zvieratá použité na superovuláciu, vazektómiu, implantáciu embrya (ktoré môžu, ale nemusia byť geneticky modifikované). Geneticky normálne zvieratá (potomstvo divokého typu) vyprodukované pri vytváraní novej geneticky modifikovanej línie by sa vykazovať nemali.

4. V kategórii „Účely“ by sa zvieratá použité na vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie mali vykazovať buď v rámci „základného výskumu“ alebo v rámci „translačného a aplikovaného výskumu“ v príslušnej kategórii, pre ktorú sa línia vytvára.

5. Nový kmeň alebo nová línia geneticky modifikovaných zvierat sa pova žuje za „ustálené“, keď je prenos genetickej modifikácie stabilný počas minimálne dvoch generácií a po dokončení posúdenia dobrých životných podmienok zvierat.

6. V posúdení dobrých životných podmienok zvierat sa stanoví, či sa predpokladá, že novovytvorená línia bude mať úmyselne vytvorený patologický fenotyp, a ak áno, zvieratá sa od tohto momentu musia vykazovať v kategórii „Udržiavanie kolónií ustálených geneticky modifikovaných zvierat, ktoré sa nepoužívajú v iných postupoch“ – alebo v prípade potreby aj v iných postupoch, na ktoré sa tieto zvieratá používajú. Ak zo záverov posúdenia dobrých životných podmienok zvierat vyplynie, že sa nepredpokladá, že línia bude mať patologický fenotyp, jej chov nepatrí do rozsahu pôsobnosti postupu a už sa nemusí vykazovať.

7. Kategória „Udržiavanie kolónií ustálených geneticky modifikovaných zvierat, ktoré sa nepoužívajú v iných postupoch“ zahŕňa zvieratá potrebné na udržiavanie kolónií geneticky modifikovaných zvierat z ustálených línií s úmyselne vytvoreným patologickým fenotypom, u ktorých sa prejavila bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie v dôsledku patologického genotypu. Zamýšľaný účel, na ktorý sa línia udržiava, sa nezaznamenáva.

8. Všetky geneticky modifikované zvieratá, ktoré sa používajú v iných postupoch (t. j. nie na vytvorenie či udržanie geneticky modifikovanej línie), by sa mali vykazovať podľa príslušného účelu (rovnako ako každé geneticky nemodifikované zviera). V prípade týchto zvierat sa patologický fenotyp môže, ale nemusí prejavovať.

9. Geneticky modifikované zvieratá, u ktorých sa prejavuje patologický fenotyp a ktoré sú usmrtené na účely využitia orgánov a tkanív, by sa mali vykazovať podľa príslušného hlavného účelu, na ktorý sa tieto orgány/tkanivá použili.

B. KATEGÓRIE ÚDAJOV

Nasledujúce časti sú uvedené v rovnakom poradí ako kategórie a príslušné položky v diagrame.

1. Druh zvierat

i) Všetky druhy hlavonožcov sa vykazujú pod položkou hlavonožce od fázy, v ktorej sa zviera stane schopné samostatne sa vyživovať, t. j. v prípade chobotníc a kalmárov ihneď po vyliahnutí a v prípade sépií približne sedem dní po vyliahnutí.

ii) Ryby by sa mali počítať od fázy, keď sú schopné samostatne sa vyživovať. Danio pruhované držané v optimálnych chovných podmienkach (približne + 28 °C) by sa malo počítať 5 dní po oplodnení.

iii) Vzhľadom na malé rozmery niektorých rýb a druhov hlavonožcov môže byť počítanie vykonané odhadom.

2. Opakované použitie

i) Každé použitie zvieraťa by sa malo vykázať na konci každého postupu.

ii) Štatistiky budú uvádzať počet intaktných zvierat, iba v súvislosti s ich druhom a miestom narodenia. Pre opakovane použité zvieratá sa preto ich „miesto narodenia“ nezaznamenáva.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 9

56

iii) Všetky ďalšie kategórie budú ukazovať počet použití zvierat v postupoch. Tieto počty preto nemôžu krížovo odkazovať na celkový počet intaktných zvierat.

iv) Z týchto údajov nemožno odvodzovať počet zvierat, ktoré sa používajú opakovane, pretože niektoré zvieratá môžu byť opakovane použité viac než raz.

v) Vykazovať by sa malo skutočné utrpenie zvieraťa v postupe. To by v niektorých prípadoch mohlo byť ovplyvnené predchádzajúcim použitím. Nie vždy sa však s ďalším použitím krutosť zvyšuje a v niektorých prípadoch je výsledkom dokonca jej zníženie (privykanie). Preto by sa miera krutosti nemala určovať automatickým kumulovaním miery krutosti z predchádzajúcich použití zvieraťa. Tento údaj by sa mal vždy posudzovať podľa jednotlivých prípadov.

Opakované použite verzus pokračujúce použitie

Postup znamená použitie jedného zvieraťa na jeden vedecký/experimentálny/ vzdelávací/školiaci účel. Jedno použitie sa začína od momentu, keď sa na zviera použije prvá technika, až do ukončenia zberu údajov, ukončenia pozorovaní alebo do dosiahnutia vzdelávacieho cieľa. Zvyčajne ide o jeden experiment, jeden test alebo jedno školenie k technike.

Jeden postup môže obsahovať niekoľko krokov (techník), ktoré sú nevyhnutne spojené na dosiahnutie jedného výsledku a ktoré si vyžadujú použitie toho istého zvieraťa.

Koncový používateľ vykáže celý postup vrátane akejkoľvek prípravy (bez ohľadu na miesto, kde bola vykonaná) a zohľadní krutosť spojenú s touto prípravou.

Príklady prípravy zahŕňajú chirurgické postupy (napríklad kanyláciu, implantáciu telemetrie, ovariektómiu, kastráciu, hypofyzektómiu atď.) a nechirurgické postupy (napr. podávanie zmenenej stravy, vyvolanie cukrovky atď.). To isté platí pre chov geneticky modifikovaných zvierat, t. j., ak je zviera použité v plánovanom postupe, koncový používateľ vykáže celý postup, pričom zohľadní krutosť spojenú s daným fenotypom. Podrobnejšie údaje sa nachádzajú v časti o geneticky modifikovaných zvieratách.

Ak by z mimoriadnych dôvodov pripravené zviera nebolo použité na vedecké účely, zariadenie, ktoré vykonalo prípravu zvieraťa, by malo v štatistike vykázať podrobnosti o príprave ako samostatný postup podľa zamýšľaného účelu, za predpokladu, že príprava zvieraťa prekročila prah minimálnej bolesti, minimálneho utrpenia, strachu a trvalého poškodenia.

3. Miesto narodenia

Zvieratá narodené v EÚ u registrovaného chovateľa

Zvieratá narodené v EÚ, ale nie u registrovaného chovateľa

Zvieratá narodené v ostatných častiach Európy

Zvieratá narodené inde vo svete

i) Pôvod sa určuje na základe miesta narodenia, t. j. „narodené v/vo“, a nie podľa toho, odkiaľ bolo zviera dodané.

ii) Zvieratá narodené v EÚ u registrovaného chovateľa zahŕňajú zvieratá narodené u chovateľov schválených a registrovaných podľa článku 20 smernice 2010/63/EÚ.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 10

57

iii) Zvieratá narodené v EÚ, ale nie u registrovaného chovateľa, zahŕňajú zvieratá narodené inde ako u registrovaného chovateľa, ako napríklad voľne žijúce zvieratá, hospodárske zvieratá (s výnimkou prípadov, keď je chovateľ schválený a registrovaný), ako aj všetky výnimky udelené na základe článku 10 ods. 3 smernice 2010/63/EÚ.

iv) Zvieratá narodené vo zvyšku Európy a zvieratá narodené vo zvyšku sveta združujú všetky zvieratá bez ohľadu na to, či boli chované v registrovaných chovných alebo iných zariadeniach, vrátane zvierat, ktoré boli odchytené z voľnej prírody.

4. Primáty (okrem človeka) – zdroj

Zvieratá narodené u registrovaného chovateľa v rámci EÚ

Zvieratá narodené v ostatných častiach Európy

Zvieratá narodené v Ázii

Zvieratá narodené v Amerike

Zvieratá narodené v Afrike

Zvieratá narodené inde vo svete

Na účely tohto vykazovania:

i) Kategória Zvieratá narodené v ostatných častiach Európy zahŕňa zvieratá narodené v Turecku, Rusku a Izraeli.

ii) Kategória Zvieratá narodené v Ázii zahŕňa zvieratá narodené v Číne.

iii) Kategória Zvieratá narodené v Amerike zahŕňa zvieratá narodené v Severnej, Strednej a Južnej Amerike.

iv) Kategória Zvieratá narodené v Afrike zahŕňa zvieratá narodené na Mauríciu.

v) Kategória Zvieratá narodené inde vo svete zahŕňa zvieratá narodené v Australázii.

Pôvod zvierat vykázaných v kategórii Zvieratá narodené inde vo svete sa podrobne uvádza pri predkladaní údajov príslušnému orgánu.

5. Primáty (okrem človeka) – generácia

F0

F1

F2 alebo vyššia

Autonómna kolónia

i) Pokiaľ kolónia nie je autonómna, zvieratá narodené v tejto kolónii by sa mali vykazovať ako generácia F0, F1, F2 alebo vyššia, a to podľa ich generácie odvodenej od materskej línie.

ii) Hneď ako je celá kolónia autonómna, všetky zvieratá narodené v tejto kolónii by sa mali vykazovať ako autonómna kolónia bez ohľadu na ich generáciu odvodenú od materskej línie.

6. Genetický status

Bez genetickej modifikácie

Geneticky modifikované bez patologického fenotypu

Geneticky modifikované s patologickým fenotypom

i) Do kategórie Bez genetickej modifikácie patria všetky zvieratá, ktoré neboli geneticky modifikované, vrátane geneticky normálnych rodičovských zvierat použitých na vytvorenie novej línie/nového kmeňa geneticky modifikovaných zvierat.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 11

58

ii) Do kategórie Geneticky modifikované bez patologického fenotypu patria aj zvieratá použité na vytvorenie novej línie, ktoré nesú genetickú modifikáciu, no neprejavuje sa u nich patologický fenotyp, a geneticky modifikované zvieratá použité v iných postupoch (na iné účely ako vytvorenie či udržanie línie), u ktorých sa neprejavuje patologický fenotyp.

iii) Do kategórie Geneticky modifikované s patologickým fenotypom patria:

a) zvieratá použité na vytvorenie novej línie s prejavmi patologického fenotypu;

b) zvieratá použité na udržiavanie ustálenej línie s úmyselne vytvoreným patologickým fenotypom a s prejavmi patologického fenotypu a

c) geneticky modifikované zvieratá použité v iných postupoch (na iné účely ako vytvorenie či udržanie línie) a s prejavmi patologického fenotypu.

7. Vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie

Zvieratá použité na vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie/nového geneticky modifikovaného kmeňa

Kategória Zvieratá použité na vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie/ nového geneticky modifikovaného kmeňa označuje zvieratá, ktoré sa používajú na vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie/nového geneticky modifikovaného kmeňa, a ktoré sa držia oddelene od ostatných zvierat používaných na účely „základného výskumu“ alebo na účely „translačného a aplikovaného výskumu“.

8. Kategórie krutosti postupov

i) Bez možnosti zotavenia – Zvieratá, ktoré prešli postupom, ktorý bol celý vykonaný v celkovej anestézii, po ktorej zviera nenadobudlo vedomie, sa vykazujú v rámci kategórie bez možnosti zotavenia.

ii) Slabé (maximálne a vrátane) – Zvieratá, ktoré prešli postupom, v dôsledku ktorého pociťovali maximálne krátkodobú slabú bolesť, utrpenie alebo strach, ako aj zvieratá, ktoré prešli postupom, ktorý výrazne nenarušil ich pohodu ani celkový stav, sa vykazujú v rámci kategórie Slabé. Poznámka: Do tejto skupiny by sa mali zahrnúť aj všetky zvieratá použité v rámci schváleného projektu, u ktorých však v konečnom dôsledku nebolo spozorované, že by pociťovali rovnakú mieru bolesti, utrpenia, strachu alebo trvalého poškodenia ako pri vpichnutí ihly v súlade so správnou veterinárnou praxou, s výnimkou zvierat, ktoré sú potrebné na udržiavanie kolónií geneticky modifikovaných zvierat ustálených línií s úmyselne vytvoreným patologickým fenotypom a u ktorých sa v dôsledku patologického genotypu neprejavila bolesť, utrpenie, strach ani trvalé poškodenie.

iii) Stredné – Zvieratá, ktoré prešli postupom, v dôsledku ktorého pociťovali krátkodobú strednú bolesť, utrpenie alebo strach, alebo dlhotrvajúcu slabú bolesť, utrpenie alebo strach, a zvieratá, ktoré prešli postupmi spôsobujúcimi stredné narušenie ich pohody alebo celkového stavu, sa vykazujú v rámci kategórie Stredné.

iv) Kruté – Zvieratá, ktoré prešli postupom, v dôsledku ktorého pociťovali krutú bolesť, silné utrpenie alebo strach, alebo dlhotrvajúcu strednú bolesť, utrpenie alebo strach, a zvieratá, ktoré prešli postupmi spôsobujúcimi vážne narušenie ich pohody alebo celkového stavu, sa vykazujú v rámci kategórie Kruté.

v) V prípade prekročenia kategórie „kruté“ v rámci klasifikácie krutosti postupov, či už vopred schváleného, alebo nie, sa takéto zvieratá a ich použitie vykazujú v rámci kategórie Kruté. V časti vyhradenej na poznámky členského štátu by sa mal doplniť komentár, v ktorom sa uvedie druh, počet, skutočnosť, či bola výnimka vopred schválená, podrobné informácie o použití a dôvody, prečo došlo k prekročeniu kategórie „kruté“.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 12

59

9. Účely

Základný výskum

Translačný a aplikovaný výskum

Regulačné využitie a bežná výroba

Ochrana prirodzeného prostredia v záujme zdravia alebo dobrých životných podmienok ľudí alebo zvierat

Ochrana druhov

Vysokoškolské vzdelávanie alebo odborná príprava na účely získania, udržania si alebo zlepšenia zručností potrebných na výkon povolania

Súdne vyšetrovanie

Udržiavanie ustálených kolónií geneticky modifikovaných zvierat, ktoré neboli použité v iných postupoch

i) Základný výskum

Základný výskum zahŕňa štúdie zásadnej povahy vrátane fyziológie. Štúdie, ktoré majú doplniť znalosti o normálnej a abnormálnej štruktúre, fungovaní a správaní živých organizmov a prostredia, a to vrátane základných štúdií v oblasti toxikológie. Vyšetrenie a analýza zamerané na lepšie alebo hlbšie pochopenie témy, javu alebo základného zákona prírody a nie na konkrétne praktické uplatnenie výsledkov.

Zvieratá použité na vytvorenie novej línie geneticky modifikovaných zvierat (vrátane kríženia dvoch línií), ktoré majú byť použité na účely základného výskumu (napr. vývojová biológia imunológia), by sa mali vykazovať podľa účelu, na ktorý boli vytvorené. Okrem toho by sa mali vykazovať v kategórii „Vytvorenie novej genetickej línie – Zvieratá použité na vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie/nového geneticky modifikovaného kmeňa“.

Počas vytvárania novej línie by sa mali vykazovať všetky zvieratá s genetickou modifikáciou. Vykazujú sa tu aj zvieratá, ktoré boli použité pri vytváraní, napríklad na superovuláciu, vazektómiu a implantáciu embrya. Z vykazovania by sa malo vylúčiť potomstvo bez genetickej modifikácie (potomstvo divokého typu).

Nový kmeň alebo nová línia geneticky modifikovaných zvierat sa považujú za „ustálené“, keď je prenos genetickej modifikácie stabilný počas minimálne dvoch generácií a po dokončení posúdenia dobrých životných podmienok zvierat.

ii) Translačný a aplikovaný výskum

Translačný a aplikovaný výskum zahŕňa zvieratá používané na účely uvedené v článku 5 písm. b) a c), bez akéhokoľvek regulačného využitia zvierat.

Tento výskum zahŕňa aj zisťovanie toxikológie a vyšetrenia určené na prípravu na regulačné podanie a vývoj metód. Translačný a aplikovaný výskum nezahŕňa štúdie potrebné na regulačné podania.

Zvieratá použité na vytvorenie novej línie geneticky modifikovaných zvierat (vrátane kríženia dvoch línií), ktoré majú byť použité na účely translačného alebo aplikovaného výskumu (napr. výskum rakoviny, vývoj vakcíny), by sa mali zaznamenávať podľa účelu, na ktorý sú vytvorené. Okrem toho by sa mali vykazovať v kategórii „Vytvorenie novej genetickej línie – Zvieratá použité na vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie/nového geneticky modifikovaného kmeňa“.

Počas vytvárania novej línie by sa mali vykazovať všetky zvieratá s genetickou modifikáciou. Vykazujú sa tu aj zvieratá, ktoré boli použité pri vytváraní, napríklad na superovuláciu, vazektómiu a implantáciu embrya. Z vykazovania by sa malo vylúčiť potomstvo bez genetickej modifikácie (potomstvo divokého typu).

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 13

60

Nový kmeň alebo nová línia geneticky modifikovaných zvierat sa považujú za „ustálené“, keď je prenos genetickej modifikácie stabilný počas minimálne dvoch generácií a po dokončení posúdenia dobrých životných podmienok zvierat.

iii) Regulačné využitie a bežná výroba podľa typu

Použitie zvierat v postupoch vykonávaných na účely splnenia zákonných požiadaviek na výrobu, uvádzanie na trh a udržiavanie výrobkov/látok na trhu vrátane hodnotenia potravín a krmív z hľadiska bezpečnosti a rizík. Do tejto kategórie patria aj testy vykonávané na výrobkoch/látkach, pre ktoré napokon nedôjde k regulačnému podaniu, pokiaľ by takéto testy boli v prípade regulačného podania súčasťou žiadosti (t. j. testy vykonávané na daných výrobkoch/látkach, ktoré sa nedostali na koniec vývojového procesu).

Patria sem aj zvieratá používané v procese výroby výrobkov, ak takýto výrobný proces vyžaduje súhlas regulačných orgánov (do tejto kategórie by mali byť zahrnuté napr. zvieratá používané pri výrobe liekov na báze séra).

Testovanie účinnosti počas vývoja nových liekov je vylúčené a malo by sa vykázať v kategórii „Translačný a aplikovaný výskum“.

iv) Ochrana prirodzeného prostredia v záujme zdravia alebo dobrých životných podmienok ľudí alebo zvierat

Do tejto kategórie patria okrem iného štúdie zamerané na skúmanie a pochopenie javov, ako sú znečistenie životného prostredia a strata biodiverzity a epidemiologické štúdie o voľne žijúcich zvieratách.

Akékoľvek regulačné využitie zvierat na účely ekotoxikológie je vylúčené.

v) Vysokoškolské vzdelávanie alebo odborná príprava na účely získania, udržania si alebo zlepšenia zručností potrebných na výkon povolania

Do tejto kategórie patrí aj odborná príprava na získanie a udržiavanie si praktickej spôsobilosti v súvislosti s technikami požadovanými podľa článku 23 ods. 2.

vi) Udržiavanie ustálených kolónií geneticky modifikovaných zvierat, ktoré neboli použité v iných postupoch

Táto kategória zahŕňa počet zvierat potrebných na udržiavanie kolónií geneticky modifikovaných zvierat z ustálených línií s úmyselne vytvoreným patologickým fenotypom, u ktorých sa prejavila bolesť, utrpenie, strach alebo trvalé poškodenie v dôsledku patologického genotypu. Účel, na ktorý je línia chovaná, sa nevykazuje.

Vylúčené sú všetky zvieratá potrebné na vytvorenie novej geneticky modifikovanej línie a zvieratá použité v iných postupoch (iné ako vytvorenie/chov).

10. Štúdie základného výskumu

Onkológia

Kardiovaskulárny, krvný a lymfatický systém

Nervová sústava

Dýchacia sústava

Gastrointestinálny systém vrátane pečene

Kostrová a svalová sústava

Imunitný systém

Urogenitálny/reprodukčný systém

Zmyslové orgány (koža, oči a uši)

Endokrinný systém/metabolizmus

Multisystémové

Etológia/správanie zvierat/biológia zvierat

Iné

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 14

61

i) Onkológia

Do tejto kategórie by mal patriť každý výskum, ktorý sa zaoberá štúdiom onkológie, bez ohľadu na cieľový systém/cieľovú sústavu.

ii) Nervová sústava

Do tejto kategórie patrí neuroveda, periférna alebo centrálna nervová sústava, psychológia.

iii) Zmyslové orgány (koža, oči a uši)

Štúdie zamerané na nos by sa mali vykazovať v kategórii „Dýchacia sústava“ a štúdie zamerané na jazyk by sa mali vykazovať v kategórii „Gastrointestinálny systém vrátane pečene“.

iv) Multisystémové

Do tejto kategórie patrí iba výskum, kde je predmetom primárneho záujmu viac systémov, ako napr. výskum niektorých infekčných ochorení; onkológia sem nepatrí.

v) Do kategórie Etológia/správanie zvierat/biológia zvierat patria zvieratá vo voľnej prírode aj zvieratá chované v zajatí s primárnym cieľom dozvedieť sa viac o konkrétnom druhu.

vi) Iné

Výskum, ktorý nesúvisí s uvedeným orgánmi/systémami/sústavami, alebo výskum bez špecifického zamerania na niektorý orgán/systém/sústavu.

vii) Poznámky

Zvieratá používané na výrobu a udržiavanie infekčných látok, vektorov a nádorov, zvieratá používané na výrobu ďalšieho biologického materiálu a zvieratá používané na výrobu polyklonálnych protilátok na účely translačného/aplikovaného výskumu, s výnimkou výroby monoklonálnych protilátok metódou využitia brušnej vodnatieľky (ktorá patrí do kategórie „Regulačné využitie a bežná výroba podľa typu“), by sa mali vykazovať v príslušných poliach kategórií „Štúdie základného výskumu“ alebo „Translačný a aplikovaný výskum“. Je potrebné starostlivo stanoviť účel štúdií, pretože do úvahy môže prichádzať vykazovanie v dvoch kategóriách, no vykázať sa má iba hlavný účel.

11. Translačný a aplikovaný výskum

Rakovina u ľudí

Infekčné ochorenia u ľudí

Kardiovaskulárne ochorenia u ľudí

Nervové a duševné poruchy u ľudí

Ochorenia dýchacej sústavy u ľudí

Ochorenia gastrointestinálneho systému vrátane pečene u ľudí

Ochorenia kostrovej a svalovej sústavy u ľudí

Ochorenia imunitného systému u ľudí

Ochorenia urogenitálneho/reprodukčného systému u ľudí

Ochorenia zmyslových orgánov (kože, očí a uší) u ľudí

Endokrinné/metabolické poruchy u ľudí

Iné ochorenia u ľudí

Ochorenia a poruchy zvierat

Dobré životné podmienky zvierat

Diagnostika ochorení

Choroby rastlín

Neregulačná toxikológia a ekotoxikológia

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 15

62

i) Do tejto kategórie by mal patriť akýkoľvek aplikovaný výskum zameraný na štúdium rakoviny u ľudí a infekčných ochorení u ľudí, bez ohľadu na cieľový systém.

ii) Vylúči sa akékoľvek regulačné využitie zvierat, ako napr. regulačné štúdie karcinogenity.

iii) Štúdie o ochoreniach nosa by sa mali vykazovať v kategórii „Poruchy dýchacích ciest u ľudí“ a štúdie zamerané na jazyk by sa mali vykazovať v kategórii „Gastrointestinálne ochorenia vrátane porúch pečene u ľudí“.

iv) Do kategórie „Diagnostika ochorení“ patria zvieratá používané v priamej diagnostike ochorení, ako sú besnota, botulizmus, ale nezahŕňa zvieratá nachádzajúce sa v kategórii regulačného využitia.

v) Neregulačná toxikológia zahŕňa zisťovanie toxikológie a vyšetrenia určené na prípravu na regulačné podanie a vývoj metód. Do tejto kategórie nepatria štúdie potrebné na regulačné podania (predbežné štúdie, MTD – maximálna tolerovateľná dávka).

vi) Do kategórie „Dobré životné podmienky zvierat“ by mali patriť štúdie podľa článku 5 písm. b) bodu iii) smernice 2010/63/EÚ.

vii) Poznámky

Zvieratá používané na výrobu a udržiavanie infekčných látok, vektorov a nádorov, zvieratá používané na výrobu ďalšieho biologického materiálu a zvieratá používané na výrobu polyklonálnych protilátok na účely translačného/aplikovaného výskumu, s výnimkou výroby monoklonálnych protilátok metódou využitia brušnej vodnatieľky (ktorá patrí do kategórie „Regulačné využitie a bežná výroba podľa typu“), by sa mali vykazovať v príslušných poliach kategórií „Štúdie základného výskumu“ alebo „Translačný a aplikovaný výskum“. Je potrebné starostlivo stanoviť účel štúdií, pretože do úvahy môže prichádzať vykazovanie v dvoch kategóriách, no vykázať sa má iba hlavný účel.

12. Regulačné využitie a bežná výroba

i) Použitie zvierat v postupoch vykonávaných na účely plnenia zákonných požiadaviek na výrobu, uvádzanie na trh a udržiavanie výrobkov/látok na trhu, vrátane hodnotenia bezpečnosti a rizík, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín a krmív.

ii) Ide o testy vykonávané na výrobkoch/látkach, pre ktoré sa nevyžaduje regulačné podanie (t. j. testy vykonávané na výrobkoch/látkach, pri ktorých sa predpokladalo regulačné podanie a ktoré boli nakoniec autorom považované za nevhodné na uvedenie na trh, a preto sa nedostali do záverečnej fázy vývojového procesu).

iii) Táto kategória zahŕňa aj zvieratá používané v procese výroby výrobkov, ak takýto výrobný proces vyžaduje súhlas regulačných orgánov (do tejto kategórie by mali byť zahrnuté napr. zvieratá používané pri výrobe liekov na báze séra).

13. Regulačné využitie a bežná výroba podľa typu

Kontrola kvality (vrátane testov bezpečnosti a účinnosti šarže)

Iné testy účinnosti a tolerancie

Testy toxicity a ostatné testy bezpečnosti vrátane farmakológie

Bežná výroba

i) Testy účinnosti počas vývoja nového lieku sú vylúčené a mali by sa vykazovať v kategórii „Translačný a aplikovaný výskum“.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 16

63

ii) Do kategórie Kontrola kvality patria zvieratá používané pri testoch čistoty, stability, účinnosti a ďalších parametrov kontroly kvality finálneho výrobku a jeho zložiek a zvieratá používané pri všetkých kontrolách vykonávaných počas výrobného procesu na účely registrácie, splnenia akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych alebo medzinárodných regulačných požiadaviek alebo splnenia vnútropodnikovej politiky výrobcu. To zahŕňa aj testy pyrogenicity.

iii) Ostatné testy účinnosti a tolerancie. Do tejto kategórie patria testy účinnosti biocídov a pesticídov, ako aj testy tolerancie doplnkových látok vo výžive zvierat.

iv) Do kategórie Testy toxicity a ostatné testy bezpečnosti (vrátane hodnotenia bezpečnosti výrobkov a prístrojov pre humánnu medicínu, stomatológiu a veterinárnu medicínu) patria štúdie vykonané na akomkoľvek výrobku alebo látke na určenie ich potenciálu vyvolať akékoľvek nebezpečné alebo nežiaduce účinky u človeka alebo zvierat v dôsledku ich zamýšľaného alebo anomálneho použitia, výroby alebo ako potenciálnych alebo skutočných kontaminantov životného prostredia.

v) Do kategórie Bežná výroba patrí výroba monoklonálnych protilátok (pomocou brušnej vodnatieľky) a krvných produktov vrátane polyklonálnych antisér prostredníctvom stanovených metód. To vylučuje imunizáciu zvierat na výrobu hybridómu, ktorá by mala byť zachytená v príslušnej kategórii v rámci základného alebo aplikovaného výskumu.

14. Testy na základe právnych predpisov

Právne predpisy o liekoch na humánne použitie

Právne predpisy o liekoch na veterinárne použitie a ich rezíduách

Právne predpisy o zdravotníckych pomôckach

Právne predpisy o priemyselných chemikáliách

Právne predpisy o prípravkoch na ochranu rastlín

Právne predpisy o biocídoch

Právne predpisy o potravinách vrátane materiálov prichádzajúcich do styku s potravinami

Právne predpisy o krmivách vrátane právnych predpisov o bezpečnosti cieľových zvierat, pracovníkov a životného prostredia

Právne predpisy o kozmetických výrobkoch

Iné

i) Legislatívne požiadavky by mali byť uvedené podľa zamýšľaného primárneho použitia.

ii) Kvalita vody, napr. pokiaľ ide o vodu z vodovodu, by sa mala vykazovať v rámci právnych predpisov o potravinách.

15. Legislatívne požiadavky

Právne predpisy spĺňajúce požiadavky EÚ

Právne predpisy spĺňajúce len vnútroštátne požiadavky (v rámci EÚ)

Právne predpisy spĺňajúce len požiadavky mimo EÚ

i) Táto kategória umožňuje určiť úroveň harmonizácie medzi rôznymi legislatívnymi požiadavkami. Určujúcim faktorom nie je, kto žiada o vykonanie testu, ale ktorý právny predpis sa dodržiava, pričom prioritou je čo najširšia úroveň harmonizácie.

ii) Ak sú vnútroštátne právne predpisy odvodené od právnych predpisov EÚ, zvolia sa iba právne predpisy spĺňajúce požiadavky EÚ.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 17

64

iii) Do kategórie Právne predpisy spĺňajúce požiadavky EÚ patria aj všetky medzinárodné požiadavky, ktoré zároveň spĺňajú požiadavky EÚ (napr. testy pre smernice ICH, VICH, OECD, monografie Európskeho liekopisu).

iv) Kategória Právne predpisy spĺňajúce len vnútroštátne požiadavky (v rámci EÚ) sa zvolí len v prípade, že sa test vykonáva na účely splnenia požiadaviek jedného alebo viacerých členských štátov, pričom nemusí ísť nevyhnutne o štát, v ktorom sa práce vykonávajú. V rámci EÚ však neexistuje rovnocenná požiadavka.

v) Kategória Právne predpisy spĺňajúce len požiadavky mimo EÚ sa zvolí len v prípade, že neexistuje rovnocenná požiadavka na vykonanie testu na splnenie požiadaviek EÚ.

16. Kontrola kvality (vrátane testov bezpečnosti a účinnosti šarže)

Testy bezpečnosti šarže

Testy prítomnosti pyrogénnych látok

Testy účinnosti šarže

Iné kontroly kvality

Do kategórie Testy bezpečnosti šarže nepatria testy prítomnosti pyrogénnych látok. Tieto testy sa vykazujú v rámci samostatnej kategórie Testy prítomnosti pyrogénnych látok.

17. Testy toxicity a iné testy bezpečnosti podľa typu testu

Metódy testovania akútnej toxicity (jednorazovej dávky) (vrátane limitného testu)

Podráždenie/poleptanie kože

Senzibilizácia kože

Podráždenie/poleptanie očí

Toxicita po opakovanej dávke

Karcinogénnosť

Genotoxicita

Reprodukčná toxicita

Vývojová toxicita

Neurotoxicita

Kinetika (farmakokinetika, toxikokinetika, odbúravanie rezíduí)

Farmakodynamika (vrátane bezpečnostnej farmakológie)

Fototoxicita

Ekotoxicita

Testy bezpečnosti v oblasti potravín a krmív

Bezpečnosť cieľového zvieraťa

Iné

i) Imunotoxikologické štúdie by mali patriť do kategórie Toxicita po opakovanej dávke.

ii) Kinetika (farmakokinetika, toxikokinetika, odbúravanie rezíduí) – ak sa v rámci regulačnej štúdie toxicity po opakovanej dávke vykonáva toxikokinetika, mala by sa vykazovať v kategórii Toxicita po opakovanej dávke.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 18

65

iii) Do kategórie Testy bezpečnosti v oblasti potravín a krmív patria testy pitnej vody (vrátane testov bezpečnosti cieľových zvierat).

iv) Bezpečnosť cieľového zvieraťa predstavuje testy na zabezpečenie toho, že výrobok pre konkrétne zviera možno bezpečne použiť pre daný druh (s výnimkou testov bezpečnosti šarže, ktoré sú zahrnuté v kontrole kvality).

18. Metódy testovania akútnej a subakútnej toxicity

LD50, LC50

Iné metódy so smrteľnými následkami

Metódy bez smrteľných následkov

19. Toxicita po opakovanej dávke

< a 28 dní

29 – 90 dní

> 90 dní

20. Použitie zvierat na regulovanú výrobu podľa typu výrobku

Výrobky na báze krvi

Monoklonálne protilátky

Iné

21. Ekotoxicita

Akútna toxicita

Chronická toxicita

Reprodukčná toxicita

Endokrinná činnosť

Bioakumulácia

Iné

C. POZNÁMKY ČLENSKÉHO ŠTÁTU

1. Všeobecné informácie o prípadných zmenách trendov spozorovaných od predchádzajúceho obdobia podávania správ.

2. Informácie o významnom zvýšení alebo znížení používania zvierat v ktorejkoľvek zo špecifických oblastí a analýza dôvodov tohto zvýšenia alebo zníženia.

3. Informácie o prípadných zmenách trendov v skutočnej krutosti postupov a analýza dôvodov týchto zmien.

4. Osobitné úsilie na podporu zásady nahradenia, obmedzenia a zjemnenia a jej prípadných vplyvov na štatistiku.

5. Ďalšie rozčlenenie kategórií „iné“, ak sa v tejto kategórii vykazuje významný podiel používania zvierat.

6. Podrobné informácie o prípadoch prekročenia kategórie „kruté“ v rámci klasifikácie krutosti postupov, či už vopred schválených alebo nie, s uvedením druhu, počtu, skutočnosti, či bola výnimka vopred schválená, podrobných informácií o použití a dôvodov, prečo došlo k prekročeniu kategórie „kruté“.

▼M1

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 19

66

PRÍLOHA III

FORMÁT PODÁVANIA SPRÁV NA ÚČELY PREDKLADANIA INFORMÁCIÍ PODĽA ČLÁNKU 54 ODS. 3 SMERNICE 2010/63/EÚ, KTORÉ SA TÝKAJÚ VÝNIMIEK UDELENÝCH PODĽA ČLÁNKU 6

ODS. 4 PÍSM. a) DANEJ SMERNICE

Typ spôsobu Druh Odôvodnenie

▼B

2012D0707 — SK — 15.01.2014 — 001.001 — 20

67

II

(Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie nie je povinné)

ODPORÚČANIA

KOMISIA

ODPORÚČANIE KOMISIE

z 18. júna 2007

o usmerneniach týkajúcich sa umiestnenia zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účelya starostlivosti o ne

[oznámené pod číslom K(2007) 2525]


(2007/526/ES)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,a najmä jej článok 211 druhú zarážku,

keďže:

(1) Smernicou Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správ-nych opatrení členských štátov týkajúcich sa ochranyzvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely (1) saimplementuje Európsky dohovor o ochrane stavovcovvyužívaných na pokusné a iné vedecké účely (ďalej len„dohovor“). Rozhodnutím Rady 1999/575/ES (2) sa tentodohovor schválil.

(2) Podľa smernice 86/609/EHS členské štáty musia zabezpe-čiť, aby o pokusné zvieratá bolo primerane postarané a abyboli primerane umiestnené, a aby obmedzenia, ktoré týmtozvieratám bránia uspokojovať ich fyziologické a etologicképotreby boli znížené na minimum.

(3) Dodatok A k dohovoru sa implementuje prílohou IIk smernici 86/609/EHS, ktorou sa stanovujú usmerneniatýkajúce sa umiestnenia pokusných zvierat a starostlivostio ne.

(4) Dňa 15. júna 2006 prijala štvrtá mnohostranná schôdzastrán dohovoru revidovaný dodatok A.

(5) Revidovaný dodatok A obsahuje usmernenia. Preto jeprimerané zahrnúť tieto usmernenia do odporúčania.

(6) Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvieratchovaných na hospodárske účely stanovuje minimálnenormy ochrany zvierat chovaných alebo držaných nahospodárske účely (3).

(7) Nariadením Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacichčinností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97 (4) sa určujúustanovenia o blahu živých stavovcov počas ich prepravyv rámci Spoločenstva vrátane špecifických kontrol, ktoré

30.7.2007 SK Úradný vestník Európskej únie L 197/1

(1) Ú. v. ES L 358, 18.12.1986, s. 1. Smernica naposledy zmenenáa doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/65/ES(Ú. v. EÚ L 230, 16.9.2003. s. 32).

(2) Ú. v. ES L 222, 24.8.1999, s. 29.

(3) Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23. Smernica zmenená a doplnenánariadením (ES) č. 806/2003 (Ú. v. EÚ L 122 16.5.2003, s. 1).

(4) Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.

68

majú vykonávať úradníci na zásielkach prichádzajúcich nacolné územie Spoločenstva alebo opúšťajúcich toto colnéúzemie.

TÝMTO ODPORÚČA:

1. Členské štáty by mali prihliadať na usmernenia naimplementáciu článku5prvéhoodsekupísm. a) a b) smernice86/609/EHS, ktoré sú uvedené v prílohe k tomutoodporúčaniu.

2. Členské štáty by mali do 15. júna 2008 informovaťKomisiu o krokoch vykonaných uskutočnenie tohtoodporúčania.

V Bruseli 18. júna 2007

Za Komisiu

Stavros DIMAS

člen Komisie

L 197/2 SK Úradný vestník Európskej únie 30.7.2007

69

PRÍLOHA

o usmerneniach týkajúcich sa umiestnenia zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely a starostlivostio ne

OBSAH

Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8

Vymedzenie pojmov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

VŠEOBECNÁ ČASŤ . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

1. Priestory zariadenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

1.1. Funkcie a všeobecná koncepcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

1.2. Chovné priestory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9

1.3. Laboratóriá a pokusné priestory na bežné a špeciálne pokusy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

1.4. Pomocné priestory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

2. Prostredie a jeho regulácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

2.1. Vetranie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10

2.2. Teplota . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

2.3. Vlhkosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

2.4. Osvetlenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

2.5. Hluk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

2.6. Výstražné systémy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

3. Vzdelávanie a odborná príprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

4. Starostlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

4.1. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

4.2. Odchyt z voľnej prírody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

4.3. Preprava zvierat . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

4.4. Karanténa, aklimatizácia a izolácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13

4.5. Umiestnenie a obohatenie prostredia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14

4.6. Kŕmenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

4.7. Napájanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

4.8. Podlaha, substrát, stelivo, podstielka a materiál na stavanie hniezd . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

4.9. Čistenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

4.10. Manipulácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16


70

4.11. Humánne usmrcovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

4.12. Záznamy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

4.13. Označovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

ČASŤ VENOVANÁ ŠPECIFICKÝM DRUHOM . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

A. Špecifické usmernenia pre hlodavce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

2. Prostredie a jeho regulácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

4. Umiestnenie, obohatenie prostredia a starostlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18

B. Špecifické usmernenia pre králiky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23


C. Špecifické usmernenia pre mačky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27


D. Špecifické usmernenia pre psy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30


E. Špecifické usmernenia pre fretky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 34


F. Špecifické usmernenia pre primáty okrem človeka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37

a) Všeobecné poznámky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37

2. Prostredie a jeho regulácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37

3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38


71

4. Umiestnenie, obohatenie prostredia a starostlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 38

5. Odborná príprava personálu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

6. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

b) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kosmáčov a tamarínov a starostlivosť o ne . . . . . . . . . . . . . . . . . 42

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 42


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43



6. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

c) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kotúlov vevericových a starostlivosť o ne . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46



6. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

d) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie makakov a mačiakov a starostlivosť o ne . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48



6. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49

e) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie paviánov a starostlivosť o ne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50



6. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52


72

G. Špecifické usmernenia pre ustajnenie hospodárskych zvierat a miniprasiatok a starostlivosť o ne . . . . . . . . . . 52


1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 54

4. Ustajnenie, obohatenie prostredia a starostlivosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55

b) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie dobytka a starostlivosť oň . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58


c) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie oviec a kôz a starostlivosť o ne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59


d) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie ošípaných a miniprasiatok a starostlivosť o ne . . . . . . . . . . . . . . . 60

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 60


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61


e) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie koňovitých vrátane koní, poníkov, oslov a mulov a starostlivosťo ne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64


H. Špecifické usmernenia pre vtáky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65


1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67



73

b) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kury domácej v zásobe a počas pokusov a starostlivosti o ňu 70

c) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie moriek v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne . . . . . 71

d) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie jarabíc v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne . . . . . . 72

e) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kačíc a husí v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne . 73

f) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie holubov v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne . . . . 74

g) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie zebričiek austrálskych v zásobe a počas pokusov a starostlivosťo ne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

I. Špecifické usmernenia pre obojživelníky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78


5. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

J. Špecifické usmernenia pre plazy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83


5. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85

K. Špecifické usmernenia pre ryby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85

1. Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 85


3. Zdravie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 87


5. Preprava . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89


74

ÚVOD

1. Jedným z cieľov smernice 86/609/EHS je chrániť zvieratá používané na pokusné a iné vedecké účely s cieľomzabezpečiť minimalizáciu akejkoľvek možnej bolesti, utrpenia, stresu alebo trvalého poškodenia, ktoré môžu spôsobiťpokusy na nich vykonávané.

2. Niektoré pokusy sa uskutočňujú v prírodných podmienkach na voľne žijúcich a na človeku nezávislých divýchzvieratách, ale takýchto pokusov je pomerne málo. Veľká väčšina zvierat využívaných na pokusy je umiestnenýchv zariadeniach, od nekrytých vonkajších priestorov až po klietky pre drobné zvieratá v laboratórnom zverinci.V takejto situácii často dochádza k stretu protichodných záujmov medzi vedeckými požiadavkami a potrebamizvierat. Pri tomto strete záujmov by sa mali základné fyziologické a etologické potreby zvierat (voľnosť pohybu,spoločenský kontakt, zmysluplná aktivita, výživa, voda) obmedziť len na taký čas a v takej miere, ako je nevyhnutné.Takéto obmedzenia by mali ešte pred vykonávaním pokusov preskúmať vedci, zootechnici a príslušné osoby, ktorépôsobia v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat, aby sa zabezpečilo, že miera ohrozenia blaha zvierat bolaminimalizovaná na úroveň, ktorá zároveň zodpovedá vedeckým cieľom štúdie.

3. Táto príloha obsahuje usmernenia na umiestňovanie zvierat a starostlivosť o ne na základe súčasných poznatkova osvedčených postupov. Vysvetľuje a dopĺňa základné zásady prijaté v článku 5 smernice 86/609/EHS. Cieľom tejtoprílohy je teda pomáhať orgánom, inštitúciám a jednotlivcom pri napĺňaní cieľov smernice 86/609/EHS v tejtozáležitosti.

4. Všeobecná časť obsahuje usmernenia o umiestňovaní zvierat a starostlivosti, ktoré sa týkajú všetkých zvieratpoužívaných na pokusné a iné vedecké účely. Doplňujúce usmernenie týkajúce sa bežne využívaných druhov jeuvedené v častiach venovaných špecifickým druhom. V prípade, že tieto špecifické časti neobsahujú žiadne informácie,sú usmernenia súčasťou všeobecnej časti.

Časti venované špecifickým druhom sú založené na návrhoch vypracovaných expertnými skupinami o hlodavcoch,králikoch, psoch, mačkách, fretkách, primátoch okrem človeka, hospodárskych zvieratách, miniprasiatkach, vtákoch,obojživelníkoch, plazoch a rybách. Okrem toho expertné skupiny predložili k týmto návrhom aj základné širšieinformácie na podporu svojich návrhov založených navedeckých dôkazoch a praktických skúsenostiach.

Tieto základné informácie poskytujú iba príslušné expertné skupiny a sú k dispozícii samostatne. Pre niektoré skupinydruhov, a to obojživelníky, plazy a ryby, tieto vysvetľujúce dokumenty taktiež poskytujú informácie o menej bežnevyužívaných druhoch, ktoré nie sú uvedené v usmerneniach pre špecifické druhy.

Pokiaľ by sa vyskytli behaviorálne alebo chovné problémy alebo pokiaľ by sa vyžadovali ďalšie informácieo špecifických požiadavkách pre iné druhy, treba požiadať o radu expertov, ktorí sa špecializujú na dotknuté druhy,a ošetrujúci personál, aby sa zabezpečilo primerané riešenie potrieb akékoľvek konkrétneho druhu.

5. Starostlivosť je slovo, ktoré v súvislosti so zvieratami určenými na využitie alebo skutočne používanými na pokusyalebo v súvislosti s laboratórnymi zvieratami držanými na chovné účely, pokrýva všetky aspekty vzťahu medzizvieratami a človekom. Jeho podstatou je súhrn materiálnych a nemateriálnych zdrojov mobilizovaných človekom,aby zviera nadobudol a udržiaval ho v takom fyzickom a duševnom stave, pri ktorom slúži vede a pritom čo najmenejtrpí. Začína v okamihu, keď je zviera určené na využívanie v pokusoch, vrátane chovu a držania na tento účel,a pokračuje až do doby, keď bude ohľaduplným spôsobom usmrtené alebo inak zlikvidované zariadením v súlades článkom 9 smernice 86/609/EHS po ukončení pokusu.

6. Príloha obsahuje rady o riešení vhodných zariadení pre zvieratá a poskytuje odporúčania a návod, ako sa dajú splniťusmernenia o blahu zvierat uvedené v smernici 86/609/EHS. Avšak odporúčané normy na priestor predstavujúminimálne parametre. Tieto normy sa môžu za určitých okolností zvýšiť, keďže požiadavky životného prostredia prejednotlivé zvieratá sa môžu meniť napríklad podľa druhu, veku, fyziologických podmienok, hustoty osadenia, ako ajpodľa toho, či sú zvieratá držané do zásoby, na chovné účely alebo na pokusy, či už dlhodobého alebo krátkodobéhozamerania. Aj obohatenie prostredia je dôležitým faktorom blaha zvierat.

7. Existujúce priestory a vybavenie by sa mali upravovať alebo vymieňať s prihliadnutím na tieto usmernenia, najmäs prihliadnutím na blaho zvierat a finančné a praktické otázky. Až do realizácie takejto výmeny alebo úpravy jepotrebné upraviť počty a veľkosti zvierat v existujúcich priestoroch v snahe dodržať tieto usmernenia v čo najväčšejmožnej miere.


75

VYMEDZENIE POJMOV

Na účely týchto usmernení:

1. Pod pojmom „priestory pre zvieratá“ sa rozumie primárne umiestnenie, v ktorom sú zvieratá umiestnené, ako sú:

a) „klietka“ – trvalo upevnený alebo mobilný kontajner, ktorý je uzavretý pevnými stenami a aspoň na jednej stranemrežami alebo drôteným pletivom alebo podľa potreby sieťami, a v ktorom je držané alebo prepravované jednoalebo viac zvierat, v závislosti od počtu zvierat a veľkosti kontajnera je voľnosť pohybu zvierat relatívneobmedzená;

b) „koterec“ – plocha uzavretá napríklad stenami, mrežami alebo drôteným pletivom, v ktorej je držané jedno aleboviac zvierat; v závislosti od veľkosti koterca a počtu zvierat je voľnosť pohybu zvierat obvykle menej obmedzenáako v klietke;

c) „výbeh“ – priestor uzavretý napríklad plotmi, stenami, mrežami alebo drôteným pletivom a často umiestnenývonku pri pevnej stavbe, v ktorom sa zvieratá bežne držané v klietke alebo v koterci môžu voľne pohybovaťv určitom čase, v súlade s ich etologickými a fyziologickými potrebami, ku ktorým patrí napríklad pohyb;

d) „stojisko“ – malá ohrada uzavretá z troch strán, obvykle kŕmidlo a bočné prepážky, v ktorom sa môže držaťuviazané jedno alebo dve zvieratá.

2. Sekundárne umiestnenie, v ktorom sa môžu nachádzať priestory pre zvieratá, je označované ako „chovné priestory“.

Príkladmi „chovných priestorov“ sú:

a) priestory, kde sú zvieratá bežne umiestnené, buď na chov a do zásoby, alebo počas prebiehajúcich pokusov;

b) „uzavreté systémy“, ako sú napríklad izolátory, oddelené priestory s laminárnym prúdením a systémy klietok sosamostatným vetraním.

VŠEOBECNÁ ČASŤ

1. PRIESTORY ZARIADENIA

1.1. Funkcie a všeobecná koncepcia

1.1.1. Všetky zariadenia by mali byť konštruované tak, aby poskytovali vhodné prostredie pre držané druhys prihliadnutím na ich fyziologické a etologické potreby. Zariadenia by mali byť taktiež navrhnuté a vedené tak,aby sa predišlo vstupu nepovolaných osôb a úniku zvierat.

Zariadenia, ktoré sú súčasťou väčšieho komplexu budov, by mali byť chránené aj vhodnými bezpečnostnýmia stavebnými opatreniami a úpravami, ktorými sa obmedzí počet vstupov.

1.1.2. Mal by existovať program údržby s cieľom zamedzovať závadám a odstraňovať závady na budovách alebozariadení.

1.2. Chovné priestory

1.2.1. Mali by sa vykonať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie pravidelného a účinného čistenia priestorova udržiavania uspokojivého hygienického štandardu. Strop a steny by mali byť odolné voči poškodeniu a mali bymať hladký, nepriepustný a ľahko umývateľný povrch. Osobitná pozornosť by sa mala venovať spojom, vrátanespojov s dverami, kanálmi, potrubiami a káblami. Podľa potreby možno dvere vybaviť kontrolným okienkom.Podlahy by mali byť hladké, nepriepustné, ľahko umývateľné a s protišmykovou úpravou a mali by bezpoškodenia udržať hmotnosť kŕmidiel a iných ťažkých zariadení. Ak sú prítomné odtokové žľaby, mali vy byťvhodne prekryté a opatrené zábranou, ktorá zabráni prístupu škodcov alebo úniku zvierat.

1.2.2. Priestory, v ktorých sa zvieratá môžu voľne pohybovať, by mali mať steny a podlahy s povrchom zo zvlášťodolných materiálov, aby vydržali ťažké opotrebovanie spôsobované zvieratami a čistiacimi procesmi. Materiál bynemal byť škodlivý zdraviu zvierat a mal by byť taký, aby nemohol spôsobiť poranenie zvierat. Zariadeniea inventár by mali byť doplnkovo chránené tak, aby ich zvieratá nemohli poškodiť alebo aby sa zvieratá samynemohli nimi poraniť.


76

1.2.3. Druhy, ktoré sa neznášajú, napríklad dravec a korisť, alebo zvieratá, ktoré si vyžadujú rozdielne prostredie, sanesmú umiestniť v rovnakej miestnosti, a v prípade dravca a koristi v takej vzdialenosti, aby sa nevideli, necítili aninepočuli.

1.2.4. Chovné priestory by mali byť v potrebných prípadoch vybavené zariadením na uskutočňovanie menších pokusova zákrokov.

1.3. Laboratóriá a pokusné priestory na bežné a špeciálne pokusy

1.3.1. V chovných a dodávateľských zariadeniach by malo byť k dispozícii vhodné vybavenie na prípravu odoslaniazvierat.

1.3.2. Všetky zariadenia by mali mať k dispozícii aspoň laboratórne vybavenie na vykonávanie jednoduchýchdiagnostických testov, pitiev, a/alebo odberov vzoriek, ktoré sa majú podrobiť rozsiahlejšiemu laboratórnemuvyšetreniu na inom mieste.

1.3.3. Malo by byť k dispozícií vybavenie, ktoré umožňuje novozískané zvieratá izolovať, kým sa nezistí ich zdravotnýstav, a posúdiť a minimalizovať potenciálne zdravotné riziko pre už zabývané zvieratá.

1.3.4. Na bežné a špeciálne pokusy by mali byť k dispozícii operačné pokusné priestory pre prípady, keď nie je žiaduceuskutočňovať pokusy alebo pozorovania v chovných priestoroch.

1.3.5. Tam, kde to pripadá do úvahy, mala by sa zabezpečiť jedna alebo niekoľko operačných miestností vhodnevybavených na chirurgické výkony v aseptických podmienkach. Mali by byť k dispozícii priestory na pooperačnézotavenie, kde sa budú zvieratá zotavovať.

1.3.6. V prípade potreby by mali byť k dispozícii priestory pre choré alebo poranené zvieratá.

1.4. Pomocné priestory

1.4.1. Skladovacie priestory by mali byť navrhnuté, používané a udržiavané tak, aby sa zabezpečila kvalita krmivaa podstielky. Tieto priestory by mali byť zabezpečené proti škodcom a hmyzu. Ostatné materiály, ktoré môžu byťkontaminované, alebo predstavujú nebezpečenstvo pre zvieratá alebo personál, by sa mali skladovať oddelene.

1.4.2. Mali by byť zabezpečené oddelené skladovacie priestory pre čisté klietky, nástroje a vybavenie.

1.4.3. Miestnosti na čistenie a umývanie by mali byť dostatočne veľké, aby sa do nich mohli umiestniť zariadenia nadekontamináciu a čistenie použitého náradia. Čistiaci proces by mal byť organizovaný tak, aby oddeľoval obehčistého a špinavého zariadenia a zamedzoval tak kontaminácii práve očisteného zariadenia. Steny a podlahy bymali byť pokryté vhodným trvanlivým povrchovým materiálom a ventilačný systém by mal mať dostatočnúkapacitu na odvod nadmerného tepla a vlhkosti.

1.4.4. Malo by sa zabezpečiť hygienické ukladanie a odstraňovanie tiel uhynutých zvierat a živočíšneho odpadu. Akspálenie na mieste nie je možné alebo potrebné, mali by sa prijať vhodné opatrenia na bezpečnú likvidáciutakéhoto materiálu podľa vnútroštátnych a miestnych predpisov a iných právnych predpisov. Keď ide toxický,rádioaktívny alebo infekčný odpad, by sa mali vykonať osobitné preventívne opatrenia.

1.4.5. Celkový návrh a konštrukcia plôch vnútorných komunikácií by mali zodpovedať normám chovných priestorov.Chodby by mali byť dostatočne široké a mali by umožňovať jednoduchý presun prenosného vybavenia.

2. PROSTREDIE A JEHO REGULÁCIA

2.1. Vetranie

2.1.1. V chovných priestoroch a v priestoroch pre zvieratá by sa malo zabezpečiť primerané vetranie, aby sa vyhovelopotrebám umiestnených zvierat. Účelom ventilačného systému je zabezpečovať dostatočný prívod čerstvéhovzduchu primeranej kvality a odvádzanie pachov, škodlivých plynov, prachu a pôvodcov nákaz každého druhu.Zabezpečuje tiež odvod prebytočného tepla a vlhkosti.

2.1.2. Vzduch v miestnosti by sa mal často vymieňať. Za bežných okolností je primeraná intenzita vetrania 15 – 20výmen vzduchu za hodinu. Za určitých okolností, napríklad ak je držaný malý počet zvierat, však 8 – 10 výmenvzduchu za hodinu môže stačiť. V niektorých prípadoch stačí prirodzené vetranie dostatočné a mechanické


77

vetranie nie je potrebné. Malo by sa zamedziť recirkulácii neošetreného vzduchu. Treba však zdôrazniť, že ani tennajvýkonnejší ventilačný systém nemôže kompenzovať zlé čistenie alebo nedbalosť.

2.1.3. Ventilačný systém by mal byť navrhnutý tak, aby sa zamedzovalo vzniku škodlivého prievanu a rušeniu hlukom.

2.1.4. V miestnostiach, kde sú zvieratá, by malo byť zakázané fajčenie.

2.2. Teplota

2.2.1. V častiach venovaným špecifickým druhom je uvedený rozsah teplôt, ktorý by sa mal dodržiavať. Treba tiežzdôrazniť, že údaje uvedené v týchto častiach sa týkajú iba bežných dospelých zvierat. Novonarodené zvieratáa mladé zvieratá bez srsti, alebo čerstvo operované, choré alebo poranené zvieratá, si časti vyžadujú vyššiu teplotu.Teplota v priestoroch by sa mala regulovať v závislosti od zmien termoregulácie zvierat, ktorá môže závisieť odzvláštnych fyziologických podmienok alebo od účinkov pokusov.

Teplota v chovných priestoroch by sa mala denne merať a zaznamenávať.

2.2.2. Môže byť potrebné zabezpečiť ventilačný sytém, ktorý bude schopná privádzaný vzduch ohrievať aj chladiť.

2.2.3. V zariadeniach sa môže vyžadovať presná regulácia teploty v chovných priestoroch, keďže teplota prostredia jefyzikálny faktor, ktorý má vážny vplyv na metabolizmus a správanie zvierat, a preto má vplyv na výpovednúhodnotu niektorých vedeckých výsledkov.

2.2.4. Vonkajšie priestory, ktoré zvieratám zabezpečujú potrebu pohybu a vzájomnej interakcie, nemôžu mať striktnúreguláciu teploty. Zvieratá by nemali byť v týchto priestoroch držané v klimatických podmienkach, ktoré by immohli spôsobiť problémy.

2.3. Vlhkosť

Pre niektoré druhy, ako sú potkany a gerbily, si môžu vyžadovať reguláciu relatívnej vlhkosti v dosť obmedzenomrozsahu, aby sa minimalizovali prípadné problémy týkajúce sa zdravia a blaha, kým iné druhy, ako napríklad psy,znášajú dobre značné výkyvy vlhkosti.

2.4. Osvetlenie

Tam, kde prirodzené svetlo neposkytuje vhodný cyklus svetlo/tma, je nevyhnutné zabezpečiť vhodné osvetleniena uspokojenie biologických požiadaviek zvierat, aj na vytvorenie vyhovujúceho pracovného prostredia. Zvieratáby sa nemali vystavovať ostrému svetlu a v priestoroch by mali byť k dispozícii tmavé priestory na utiahnutie sa.Primerané osvetlenie by sa malo zabezpečiť aj pre prácu personálu a kontrolu zvierat. Mali by sa zabezpečiťpravidelné fotoperiódy a intenzita osvetlenia vhodná pre dané druhy a treba zabrániť ich výpadkom. Pri chovealbínov treba brať do úvahy ich citlivosť na svetlo. Treba zvážiť zabudovanie okien do chovných priestorov,vzhľadom na to, že sú zdrojom prirodzeného svetla a dokážu zabezpečiť obohatenie prostredia pre určité druhy,najmä primáty okrem človeka, psy, mačky, niektoré hospodárske zvieratá a iné veľké cicavce.

2.5. Hluk

Hluk môže pre zvieratá predstavovať rušivý faktor. Vysoké hladiny hluku a náhle zvuky môžu spôsobiť stres,ktorý okrem následkov na blaho zvierat môže ovplyvňovať aj experimentálne údaje. Hladiny hluku počuteľné prezvieratá, v niektorých prípadoch vrátane ultrazvuku, t. j. zvukové vlny nad hranicou ľudskej počuteľnosti, za ktorésa bežne považujú zvuky s kmitočtom presahujúcim 20 kHz, by mali byť minimalizované najmä v časeodpočinku zvierat. Poplašné systémy by mali byť nastavené na frekvencie mimo pásma, na ktoré sú zvieratácitlivé, ale zároveň musia byť počuteľné ľudským uchom. Usporiadanie miestností a chodieb môže byťvýznamným faktorom ovplyvňujúcim akusticku prostredia, ktorý je potrebné zohľadniť pri ich navrhovaní.Chovné priestory by mali byť vybavené primeranou izoláciou proti hluku a pohlcujúcimi tlmiacimi materiálmi.


78


Technologicky vybavené zariadenie pre zvieratá má svoje slabiny. Dôrazne odporúčame, aby takéto zariadeniaboli primerané chránené s cieľom odhaliť nebezpečenstvá ako požiare, vniknutie nepovolaných osôb a poruchyhlavného vybavenia, ako sú ventilátory, klimatizačné a zvlhčovacie zariadenia.

Zariadenia pre zvieratá vybavené elektrickým alebo mechanickým zariadením na kontrolu a ochranu prostrediaby mali mať záložný systém, aby sa udržali v chode základné služby a núdzové osvetlenie a prevádzka samotnýchvýstražných systémov.

Vykurovacie a ventilačné systémy by mali byť vybavené monitorovacími zariadeniami a výstražnýmizariadeniami, aby sa zabezpečila rýchla identifikácia a okamžité odstránenie akejkoľvek poruchy.

Jasné inštrukcie pre postup v prípade nepredvídaných udalostí by mali byť viditeľne umiestnené. Pre vodné nádržes rybami a pre ostatné vodné živočíchy v prípade výpadu dodávky vody alebo vzduchu sa odporúčajú výstražnésystémy. Treba dbať na to, aby prevádzka poplašného systému rušila zvieratá čo možno najmenej.

3. VZDELÁVANIE A ODBORNÁ PRÍPRAVA

Všetky osoby zapojené do starostlivosti o zvieratá, ktoré sú chované, držané alebo využívané na pokusné aleboiné vedecké účely, by mali mať za sebou primerané vzdelanie alebo odbornú prípravu podľa normy odporúčanejv Rezolúcii o vzdelávaní a odbornej príprave osôb pracujúcich s laboratórnymi zvieratami prijatou 3. decembra1993 na multilaterálnej konzultácii strán Dohovoru Rady Európy ETS č. 123.

4. STAROSTLIVOSŤ

4.1. Zdravie

4.1.1. Zvieratá sú v zariadení pre zvieratá celkom závislé od ľudí, pokiaľ ide o ich zdravie a blaho. Fyzický a fyziologickýstav zvierat ovplyvňuje miestne prostredie, potrava, voda a starostlivosť a pozornosť zo strany ošetrovateľov.

Vo všetkých zariadeniach by sa mala realizovať stratégia, ktorou sa zabezpečí udržiavanie vhodného zdravotnéhostavu, čím sa zabezpečí blaho zvierat a splnia vedecké požiadavky. Táto stratégia by mala zahŕňať programmikrobiologického sledovania, plány na riešenie porúch zdravia a mala by definovať zdravotné parametrea postupy na umiestnenie nových zvierat.

4.1.2. Osoba zodpovedná za zariadenie by mala zabezpečiť pravidelné prehliadky zvierat a dohľad nad umiestneníma starostlivosťou veterinárnym lekárom alebo inou spôsobilou osobou. Prehliadku zvierat by mala vykonávaťminimálne raz za deň osoba zaškolená v súlade s odsekom 3 všeobecnej časti, aby sa zabezpečila identifikáciavšetkých chorých alebo poranených zvierat a vykonanie príslušných opatrení. Mala by sa vykonávať pravidelnákontrola zdravotného stavu zvierat.

4.1.3. Z dôvodu potenciálneho rizika kontaminácie zvierat a personálu pri manipulácii so zvieratami je potrebnévenovať mimoriadnu pozornosť zavedeniu hygienických postupov a zdravotným kontrolám personálu.

4.2. Odchyt z voľnej prírody

4.2.1. Odchyt zvierat by mali humánnym spôsobom vykonávať osoby, ktoré sú na to spôsobilé. Dopad postupovodchytu na ostatné divé zvieratá a ich biotopy by sa mal minimalizovať.

4.2.2. Každé zviera, v prípade ktorého sa pri odchyte alebo po ňom zistí, že je poranené alebo v zlom zdravotnom stave,by mala čo najskôr vyšetriť príslušná odborne spôsobilá osoba, ktorá by mala vykonať príslušné opatrenia. To simôže vyžadovať konziliárne ošetrenie od veterinárneho lekára, alebo v prípade závažného poranenia usmrteniezvieraťa humánnym spôsobom v súlade s princípmi uvedenými v odporúčaniach Európskej Komisie preeutanáziu pokusných zvierat (časť 1 a časť 2). V miestach odchytu by mali byť k dispozícii vhodné a dostatočnéprepravné kontajnery a prepravné prostriedky pre prípad, že bude potrebné zvieratá premiestňovať na účelyvyšetrenia alebo ošetrenia.


79

4.2.3. Mimoriadnu pozornosť treba venovať aklimatizácii, karanténe, umiestneniu, šetrnému zaobchádzaniu a staros-tlivosti o divé odchytené zvieratá. Pred začatím prác je potrebné primerane zvážiť prípadný osud divýchodchytených zvierat po ukončení vedeckých pokusov, aby sa zabezpečilo riešenie praktických problémova otázok spojených s ich následným vypustením do voľnej prírody.

4.3. Preprava zvierat

4.3.1. Pre zvieratá predstavuje preprava stresujúci zážitok, ktorý je potrebné čo možno najviac zmierniť. Nasledujúceprincípy by sa mali uplatňovať na každé premiestnenie zvierat od krátkych ciest na motorovom vozidle v rámcivedeckých priestorov až po medzinárodnú prepravu.

Ak sa uplatňuje nariadenie Rady 1/2005 (1), je potrebné brať zreteľ na Rezolúciu o získavaní a prepravelaboratórnych zvierat prijatú v máji 1997 multilaterálnou konzultáciou strán Dohovoru Rady Európy (ETSč. 123).

4.3.2. Odosielateľ aj príjemca by mali dohodnúť podmienky prepravy, čas odchodu a príchodu, aby sa mohli vykonaťvšetky prípravy na príchod zvierat. Odosielateľ by mal zabezpečiť, aby boli zvieratá ešte pred umiestnením doprepravného kontajnera vyšetrené a prehlásené za spôsobilé na prepravu.

4.3.3. Choré alebo poranené zvieratá sa nesmú považovať za spôsobilé na prepravu, okrem ľahko poranených alebochorých zvierat, ktorým preprava nespôsobí ďalšie utrpenie, alebo vtedy, keď sa preprava realizuje podveterinárnym dohľadom na účely veterinárneho ošetrenia alebo po veterinárnom ošetrení.

Choré alebo poranené zvieratá sa môžu taktiež prepravovať na pokusné alebo iné vedecké účely schválenérelevantným príslušným orgánom, pokiaľ je takáto choroba alebo poranenie súčasťou výskumného programu.Preprava takýchto zvierat nesmie predstavovať ďalšie utrpenie a je potrebné venovať mimoriadnu pozornosťakejkoľvek ďalšej starostlivosti, ktorá môže byť potrebná. Príslušná osoba by mala potvrdiť spôsobilosť zvierat naplánovanú cestu.

4.3.4. Osoba zodpovedná za prepravu zvierat riadi celú organizáciu, realizáciu a ukončenie prepravy bez ohľadu na to,či boli povinnosti počas prepravy prenesené na iný subjekt.

4.3.5. Osoba zodpovedná za blaho zvierat počas prepravy má priamu zodpovednosť za starostlivosť o zvieratá. Takátoosoba môže byť sprievodcom alebo vodičom vozidla a môže plniť rovnakú úlohu. Osoba zodpovedná za blahoprepravovaných zvierat by si mala byť vedomá osobitných potrieb laboratórnych zvierat, ktoré im boli zverené dostarostlivosti.

4.3.6. V záujme obmedzenia stresu a utrpenia zvierat by trasa mala byť naplánovaná tak, aby preprava prebiehalaefektívne v čo najkratšom čase od nakládky po vykládku a bez zbytočných zdržaní. Malo by sa dbať nazabezpečenie vhodného prostredia pre jednotlivé druhy zvierat a prijatia opatrení na minimalizáciu prudkýchpohybov, nadmerného hluku alebo vibrácií počas prepravy.

4.3.7. V prípade potreby by sa mal kontajner navrhnúť tak, aby sa zamedzilo alebo obmedzilo prenikaniu alebo šíreniumikroorganizmov. Mal by umožňovať vizuálnu kontrolu zvierat bez toho, aby to ohrozilo ich mikrobiologickýstav.

4.3.8. Po príchode na miesto určenia by zvieratá mali byť čo najrýchlejšie vyložené z prepravných kontajnerova vyšetrené príslušnou osobou. Zvieratá, ktoré sú choré, poranené alebo v zlom telesnom stave, by sa mali prísnesledovať a umiestniť oddelene od ostatných zvierat. Zvieratá by mali v prípade potreby ošetrené veterinároma v prípade, že sa to považuje za nevyhnutné, by mali byť okamžite usmrtené humánnym spôsobom.

4.4. Karanténa, aklimatizácia a izolácia

Karanténa a izolácia majú za cieľ:

a) ochrániť ostatné zvieratá v zariadení;

b) ochrániť ľudí pred zoonózami;


(1) Ú. v. EÚ L 3, 5.1.2005, s. 1.

80

c) spolu s aklimatizáciou podporovať osvedčenú vedeckú prax.

Ich dĺžka sa môže podľa okolností líšiť a určia ju buď vnútroštátne predpisy členského štátu, alebo príslušnáosoba, ktorou je obvykle veterinárny lekár vymenovaný zariadením.

Karanténa

Za karanténu sa považuje obdobie umiestnenia novozískaných zvierat alebo navrátených zvierat oddelene odostatných zvierat v zariadení. Jej cieľom je určiť zdravotný stav zvierat a zamedziť zavlečeniu choroby. Takétoobdobie sa odporúča v prípade, ak nie je známy zdravotný stav zvieraťa.

Aklimatizácia

Aklimatizácia je potrebná, aby sa zvieratá zotavili zo stresu spôsobeného prepravou, zvykli si na nové prostrediea na postupy šetrného zaobchádzania a starostlivosti. Dokonca aj vtedy, keď sa zvieratá javia byť v dobromzdravotnom stave, je potrebné, aby sa pred využívaním na určitý pokus podrobili aklimatizácii. Potrebný časzávisí od niekoľkých faktorov, ako napríklad stres, ktorému boli zvieratá vystavené, čo zasa závisí od niekoľkýchfaktorov, ako je dĺžka trvania prepravy, vek zvierat a zmena sociálneho prostredia. Treba brať do úvahy aj to, žemedzinárodná preprava si môže vyžiadať predĺženú dobu aklimatizácie v dôsledku narušenia denného režimuzvierat.

Izolácia

Izolácia je určená na zníženie rizika infekcie iných zvierat alebo ľudí. Akékoľvek zviera, v prípade ktorého existujepodozrenie, že predstavuje takéto riziko, by malo byť umiestnené v samostatnom zariadení.

4.5. Umiestnenie a obohatenie prostredia

4.5.1. Úvod

Všetkým zvieratám treba poskytnúť primeraný priestor na to, aby mohli uspokojovať všetky svoje etologicképotreby. Zvieratá by sa mali umiestniť pokiaľ možno v sociálne harmonických skupinách a malo byť pre nev priestoroch zabezpečené primerané prostredie, ktoré im umožní normálne sa prejavovať. Obmedzenéprostredie môže viesť k poruchám správania a fyziologickým abnormalitám a tým ovplyvňovať platnosťvedeckých údajov.

Je potrebné zvážiť potenciálny dopad spôsobu umiestnenia a programov prostredia a sociálneho obohateniaprostredia na výsledky vedeckých štúdií, aby nedochádzalo k plytvaniu zvieratami v dôsledku neplatnýchvedeckých údajov.

Stratégie umiestnenia a obohatenia prostredia využívané v chovných, dodávateľských a užívateľskýchzariadeniach by mali byť navrhnuté tak, aby uspokojovali potreby umiestneného druhu a zabezpečovali, žezvieratá budú môcť využívať čo najvhodnejšie priestor, ktorý majú k dispozícii. Ich návrh by mal zohľadňovať ajpotrebu pozorovať zvieratá bez toho, aby boli vyrušované a uľahčovať manipuláciu. Navrhované minimálneveľkosti priestorov pre zvieratá a priestorové požiadavky sú zahrnuté v častiach venovaným špecifickým druhom.

Pokiaľ nie je stanovené inak, mali by byť okrem odporúčaných minimálnej plochy podlahy zabezpečené ďalšieplochy, ako napríklad police.

4.5.2. Umiestnenie

Okrem zvierat, ktoré sú od prírody samotármi, by zvieratá mali byť umiestnené v stálych skupinách, ktorépozostávajú z jedincov, ktorí sa znášajú. K samostatnému umiestneniu by malo dochádzať iba v prípade, ak je toopodstatnené z veterinárnych dôvodov alebo z dôvodu blaha. Samostatné umiestnenie z dôvodov pokusu by samalo stanoviť po konzultáciách so zootechnikom a s príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstvatýkajúceho sa blaha zvierat. Za takýchto okolností je potrebné prideliť ďalšie zdroje na zabezpečenie blaha týchtozvierat a starostlivosti o ne. V takýchto prípadoch je potrebné obmedziť dobu umiestnenia na minimum, a ak je tomožné, udržiavať zrakový, sluchový, čuchový a hmatový kontakt. Umiestnenie alebo navrátenie zvierat dovytvorených skupín by mal dôkladne monitorovať riadne vyškolený personál, aby sa predišlo problémoms neznášanlivosťou a s narušeniu sociálnych vzťahov. pri získavaní zvierat stádovitých druhov. Pri získavanízvierat stádovitých druhov by mala byť možnosť ich umiestnenia v sociálne stabilných skupinách podporovanánákupom jedincov, ktoré sa navzájom znášajú.


81

4.5.3. Obohatenie prostredia

Všetkým zvieratám je potrebné zabezpečiť dostatočný priestor a rozmanité prostredie, aby sa mohli prirodzenesprávať. Mal by sa im poskytnúť určitý stupeň kontroly a výberu prostredia, aby sa zamedzilo prejavom správaniavyvolaným stresom. To sa dá dosiahnuť používaním vhodných techník obohacovania, ktoré rozširujú okruhmožných činností zvierat a umožňujú im zvládať danú situáciu. Okrem sociálnych činností sa dá prostredie podľajednotlivých druhov obohatiť umožnením a podporovaním fyzického cvičenia, hľadania potravy, manipula-tívnych a kognitívnych činností. Odporúča sa, aby zvieratá mali fyzický pohyb pri každej možnej príležitosti.Obohatenie prostredia v priestoroch pre zvieratá by malo zodpovedať špecifickým a individuálnym potrebámjednotlivých druhov dotknutých zvierat. Obohatenie prostredia by sa malo dať prispôsobiť inováciám založenýmna nových poznatkoch. Program obohacovania by sa mal pravidelne skúmať a aktualizovať. Pracovnícizodpovední za starostlivosť o zvieratá by mali poznať prirodzené správanie a biológiu každého druhu tak, aby saz hľadiska obohacovania prostredia mohli rozhodovať citlivo a informovane. Mali by si byť vedomí skutočnosti,že nie všetky iniciatívy obohacovania prostredia sú prospešné pre zvieratá a preto sledovať ich účinky sledovaťa prípadne program upravovať.

4.5.4. Priestory pre zvieratá

Priestory pre zvieratá by nemali byť vyrobené z materiálov, ktoré sú škodlivé pre zdravie zvierat. Mali by byťnavrhnuté a skonštruované tak, aby sa zvieratá nemohli poraniť. Pokiaľ nie sú určené na jednorazové použitie,mali by byť vyrobené z odolných materiálov, ktorým neškodia čistiace a dekontaminačné techniky. Pozornosťtreba venovať najmä prevedeniu podláh priestorov pre zvieratá, ktoré by mali byť vhodné pre daný druh a vekzvierat a navrhnuté tak, aby uľahčovali odstraňovanie výkalov.

4.6. Kŕmenie

4.6.1. Forma, obsah a podávanie krmiva by mali zodpovedať nutričným a behaviorálnym potrebám zvierat. Niektorýmdruhom by sa mala poskytnúť možnosť hľadania potravy. Veľmi dôležitú súčasť potravy pre niektoré druhyzvierat, ako aj prostriedok na uspokojovanie niektorých etologických potrieb predstavuje vláknina.

4.6.2. Krmivo by malo byť chutné a nekontaminované. Pri výbere surovín, výrobe a príprave a podávaní krmiva by samali vykonať preventívne opatrenia, aby sa minimalizovala chemická, fyzická a mikrobiologická kontamináciu.Krmivo by sa malo baliť vo vreciach, ktoré sú označené informáciami o pôvode výrobku a o dátume jeho výroby.Výrobca by mal jasne uviesť dátum expirácie, ktorý je potrebné dodržiavať.

Krmivo by sa malo baliť, dopravovať a skladovať tak, aby sa zabránilo kontaminácii, zhoršeniu akosti alebozničeniu. Skladovacie priestory by mali byť chladné, tmavé, suché a odolné proti škodcom a hmyzu. Rýchlo sakaziace krmivá, ako je listová a ostatná zelenina, ovocie, mäso, ryby, sa majú uskladňovať v chladiarňach,chladničkách alebo mrazničkách.

Všetky násypky, kŕmne žľaby a iné nádoby používané na kŕmenie by sa mali pravidelne čistiť a v prípade potrebysterilizovať. Denné čistenie je potrebné, ak sa používa vlhké krmivo, alebo ak je krmivo ľahko kontaminovateľnénapríklad vodou alebo močom.

4.6.3. Každé zviera by malo mať prístup ku krmivu a dostatočný priestor na kŕmenie, aby sa obmedzilo súperenie. Zaurčitých okolností môže byť potrebné príjem potravy regulovať s cieľom zamedziť obezite.

4.7. Napájanie

4.7.1. Všetky zvieratá by mali mať stály prístup k nekontaminovanej pitnej vode. Voda však je nositeľommikroorganizmov a jej prísun by preto mal byť vyriešený tak, aby sa minimalizovalo riziko kontaminácie.

4.7.2. Napájacie systémy by mali byť navrhnuté a používané tak, aby zabezpečovali primerané množstvo vody vhodnejkvality. Malo by byť k dispozícii dostatočné množstvo napájačiek. Ak sa používajú automatické napájacie systémy,mali by sa pravidelne kontrolovať, udržiavať a preplachovať, aby sa zamedzilo nehodám ako sú upchanie,unikanie vody a šírenie infekcií. Ak sa používajú klietky s pevnou podlahou, treba dbať na minimalizovanie rizikazaplavenia vodou.

4.7.3. V prípade rýb, obojživelníkov a plazov sa v závislosti od druhu veľmi líši tolerancia voči kyseline, chlórua mnohým iným chemikáliám. Preto by sa malo zásobovanie akvárií a nádrží vodou prispôsobiť potrebáma limitom tolerancie jednotlivých druhov.


82

4.8. Podlaha, substrát, stelivo, podstielka a materiál na stavanie hniezd

4.8.1. Pre zvieratá by mala byť vždy zabezpečený vhodná podstielka alebo možnosti na spanie, ako aj vhodný materiálna stavanie hniezd alebo konštrukcie pre gravidné zvieratá.

Do priestorov pre zvieratá sa bežne dávajú rôzne materiály, ktoré plnia tieto funkcie: absorbovať moč a výkalya tak uľahčovať čistenie, umožniť zvieratám prejavovať určité druhovo špecifické správanie, ako je hľadaniepotravy, rytie alebo hrabanie, poskytnúť pohodlný, poddajný povrch alebo bezpečný priestor na spánok,umožniť, aby si zvieratá budovali hniezda na účely rozmnožovania.

Niektoré materiály neslúžia na všetky tieto účely, preto je mimoriadne dôležité používať vhodné a primeranémateriály. Všetky takéto materiály by mali byť suché, sajúce, neprašné, netoxické a bez pôvodcov infekcií, hmyzualebo iných foriem kontaminácie. Treba sa vyhýbať materiálom z dreva, ktoré bolo chemicky ošetrené a ktoréobsahuje toxické prírodné látky, ako aj výrobkom, ktoré sa nedajú presne definovať a štandardizovať.

4.8.2. Vo vnútri priestorov by podlaha mala poskytovať pre všetky zvieratá pevný, pohodlný priestor na odpočinok.Všetky priestory určené na spánok by sa mali udržiavať v čistom a suchom stave.

4.9. Čistenie

4.9.1. Úroveň zariadenia vrátane dobrých chovateľských postupov veľmi závisí od dobrej hygieny. Aj chovné, umývaciea skladovacie priestory by sa mali udržiavať v maximálnej čistote a poriadku. Mali by sa zaviesť a vykonávaťprimerané postupy čistenia, umývania, dekontaminácie a v prípade potreby priestorov, príslušenstva, fliaša ostatného inventára.

4.9.2. Tieto postupy čistenia a dezinfekcie nesmú byť škodlivé pre zdravie a blaho zvierat. Pre výmenu materiálupodstielky by v priestoroch pre zvieratá mali existovať presné prevádzkové postupy vrátane vedenia záznamov.

4.9.3. Priestory pre zvieratá by sa mali pravidelne čistiť a ich podlahová krytina by sa mala podľa potreby obnovovať,aby sa predišlo vzniku zdroja nákazy a zamorenia parazitmi.

4.9.4. Pachové značkovanie je dôležitým prejavom správania určitých druhov a čistenie môže v tomto ohľade spôsobiťurčité sociálne narušenie. Režimy čistenia by mali brať do úvahy takéto behaviorálne potreby. Rozhodnutiao intervaloch čistenia by mali vychádzať z typu priestorov pre zvieratá, typu zvieraťa, hustoty osadenia a odschopnosti ventilačného systému udržiavať dobrú kvalitu vzduchu.

4.10. Manipulácia

Kvalita starostlivosti o zvieratá v laboratóriu môže ovplyvniť nielen rozmnožovanie, rast a blaho zvierat, ale ajkvalitu a výsledok pokusov. Privykanie zvierat na profesionálne zaobchádzanie v rámci bežných chovateľskýchpostupov a pokusov znižuje stres zvierat aj personálu. V prípade niektorých druhov, napríklad psov a primátovokrem človeka, môže byť pre zvieratá, ošetrovateľov zvierat aj vedecký program prospešný výcvik zvierat naspoluprácu pri pokusoch. Pre určité druhy by mal byť sociálny kontakt s ľuďmi prioritou.

V niektorých prípadoch je potrebné manipuláciu zamedziť. Môže to byť najmä prípad divých zvierat a je to jedenz dôvodov, prečo môžu byť tieto zvieratá menej vhodné na pokusy. Od personálu, ktorý sa stará o zvieratá, sa zakaždých okolností očakáva starostlivý a ohľaduplný prístup ku zvieratám, ktoré má v starostlivosti,a profesionálny postup pri manipulácii so zvieratami a pri ich upokojovaní.

V prípade potreby by si mal personál nájsť čas na rozprávanie so zvieratami, manipuláciu s nimi, ich výcvika česanie.

4.11. Humánne usmrcovanie

4.11.1. Všetky humánne spôsoby usmrcovania zvierat si vyžadujú odborné znalosti, ktoré možno nadobudnúť lenprimeranou odbornou prípravou a praxou. Zvieratá by sa mali usmrcovať spôsobom, ktorý dodržiava princípystanovené odporúčaniami Európskej komisie pre eutanáziu pokusných zvierat (časť 1 a časť 2).


83

4.11.2. Zviera v hlbokom bezvedomí možno nechať vykrvácať, ale látky, ktoré paralyzujú svalstvo pred nástupombezvedomia, látky, ktoré majú účinky podobné kurare, ako aj a usmrcovanie elektrickým prúdom, pri ktoromprúd neprechádza mozgom, by sa nemali používať bez predchádzajúcej anestézie.

Odstránenie mŕtveho zvieraťa by sa nemalo povoliť skôr, ako je smrť potvrdená.

4.12. Záznamy

Záznamy o zdroji, používaní a spôsoboch naloženia so zvieratami po pokusoch v prípade všetkých chovanýchzvierat, zvierat držaných na chov alebo na ich následné použitie pri vedeckých pokusoch by sa mali používaťnielen na štatistické účely, ale spolu so záznamami o zdravotnom stave zvierat a o chove aj ako ukazovatele blahazvierat a na účely chovateľstva a plánovania.

4.13. Označovanie

V niektorých prípadoch je v záujme vedenia presných záznamov potrebné, aby boli zvieratá označenéindividuálnou značkou, napríklad vtedy, keď sa používajú na chovné účely alebo vedecké pokusy. Vybraná metódaby mala byť spoľahlivá a spôsobovať zvieratám minimálnu bolesť a minimálne utrpenie. V prípade potreby by samali používať sedatíva alebo lokálne anestetiká a analgetiká. Personál by mal byť zaškolený na vykonávanieoznačovania a značkovania.

ČASŤ VENOVANÁ ŠPECIFICKÝM DRUHOM

A. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE HLODAVCE

1. Úvod

Myši

Myš laboratórna bola vyšľachtená z divej myši domácej (Mus musculus), ktorá je prevažne nočným hrabavýma šplhavým zvieraťom, ktoré si buduje hniezda na reguláciu mikroprostredia, ako úkryt a na účelyrozmnožovania. Myši sa obratne šplhajú. Nerady križujú otvorené priestranstvá, radšej držia v blízkosti stiena iných objektov. V závislosti od hustoty populácie sa pozoroval celý rad sociálnych organizácií a u reprodukčneaktívnych samcov bola pozorovaná intenzívna teritorialita. Gravidné a dojčiace samice môžu byť pri obranehniezda agresívne. Keďže myši, a to najmä albinotické kmene, majú slabý zrak, mimoriadne sa spoliehajú na svojčuch a svoje územie značkujú močom. Myši majú taktiež výborný sluch a sú citlivé na ultrazvuk. Existujú veľkérozdiely v etologických prejavoch jednotlivých kmeňov a ich intenzite.

Potkany

Potkan laboratórny bol vyšľachtený z divého potkana hnedého (Rattus norvegicus) a je vysoko spoločenskýmzvieraťom. Potkany sa vyhýbajú otvoreným priestorom, a na označenie teritória používajú moč. Majú vysokovyvinutý čuch a sluch a sú mimoriadne citlivé na ultrazvuk. Denné videnie je slabé, avšak u niektorýchpigmentovaných kmeňov je účinné za šera. Albinotické potkany sa vyhýbajú oblastiam s intenzitou svetla vyššouako je 25 luxov. Aktivita je vyššia počas tmy. Mladé zvieratá sú veľmi hravé a často sa spolu hrajú.

Gerbily

Gerbil alebo gerbil mongolský (Meriones sp.) je spoločenským, prevažne nočným zvieraťom, hoci v laboratóriu jeaktívny aj počas denného svetla. V divej prírode si gerbily budujú nory s tunelovými vstupmi na ochranu preddravcami a v laboratóriu, pokiaľ nie sú umiestnené v primeranom zariadení, sa u nich často vyvinie stereotypnéhrabanie.

Škrečky

Diví predkovia (Mesocricetus sp.) škrečka laboratórneho sú mimoriadne samotárske zvieratá. Samice škrečkov súväčšie a agresívnejšie ako samce a svojmu druhovi môžu spôsobiť vážne poranenie. Škrečky si často vybudujúlatrínový priestor v rámci klietky, priestory označkujú výlučkami z bočnej žľazy, a samice často selektívneredukujú veľkosť svojho vlastného vrhu mláďat požieraním mláďat.


84

Morčatá

Divé morčatá (Cavia porcellus) sú spoločenské, na beh uspôsobené hlodavce, ktoré nehrabú, ale žijú pod zemoua môžu využívať nory, ktoré vyhrabali iné zvieratá. Dospelé samce môžu byť voči sebe agresívne, vo všeobecnostije však agresivita zriedkavá. Morčatá majú tendenciu pri neočakávaných zvukoch znehybnieť a pri náhlomneočakávanom pohybe sa môžu dať skupinovo na útek. Morčatá sú mimoriadne citlivé na premiestňovaniea v jeho dôsledku môžu znehybnieť na tridsať minút alebo aj na dlhšie.


2.1. Vetranie

(Pozri bod 2.1 všeobecnej časti.)

2.2. Teplota

Teplota v priestoroch pre hlodavce by sa mala udržiavať v rozmedzí 20 oC až 24 oC. Miestne teploty medziskupinami hlodavcov v klietkach s pevnou podlahou budú často vyššie ako teploty v miestnosti. Dokonca ajv prípade primeraného vetrania môžu byť teploty v klietkach až o 6 oC vyššie ako teploty v miestnosti. Materiál nastavanie hniezd/hniezdne boxy poskytujú zvieratám možnosť regulácie vlastnej mikroklímy. Mimoriadnupozornosť treba venovať teplote v uzavretých systémoch, ako aj teplote bezsrstých zvierat.

2.3. Vlhkosť

Relatívna vlhkosť v zariadeniach pre hlodavce by sa mala udržiavať na úrovni 45 až 65 %. Výnimkou sú gerbily,v prípade ktorých by sa relatívna vlhkosť mala udržiavať v rozmedzí 35 až 55 %.

2.4. Osvetlenie

Intenzita osvetlenia v klietke by mala byť nízka. Všetky klietky by mali mať horné časti zatienené, aby sa znížiloriziko degenerácie sietnice. To je mimoriadne dôležité v prípade albinotických zvierat.

Za tmy môže byť užitočné červené svetlo s frekvenciou, ktorú hlodavce nevnímajú, aby personál mohol sledovaťhlodavce počas ich aktívnej fázy.

2.5. Hluk

Vzhľadom na to, že hlodavce sú veľmi citlivé na ultrazvuk a využívajú ho na komunikáciu, je dôležité tentovonkajší hluk minimalizovať. Ultrazvuk (viac ako 20 kHz), ktorý môže vydávať bežné laboratórne vybavenievrátane kvapkajúcich kohútikov, koliesok vozíkov, obrazoviek počítača, môže spôsobiť abnormálne správaniea abnormálne rozmnožovacie cykly. Odporúča sa monitorovať akustické prostredie v širokom pásme frekvenciía v predĺžených intervaloch.



3. Zdravie

(Pozri body 4.1 a 4.4 všeobecnej časti.)

4. Umiestnenie, obohatenie prostredia a starostlivosť

4.1. Umiestnenie

Stádovité druhy by sa mali umiestňovať skupinovo, kým je skupina stála a harmonická. Takéto skupiny sa dajúvytvoriť, hoci je to ťažké v prípade samcov myší, dospelých škrečkov alebo gerbilov, keďže môže dochádzaťk vážnej agresivite medzi jedincami rovnakého druhu.

Ak v prípade skupinového umiestnenia hrozí riziko nepriaznivého dopadu alebo poškodenia, zvieratá by sa maliumiestniť samostatne. Rušenie vytvorených stálych a harmonických skupín je potrebné minimalizovať, keďže tomôže byť pre zvieratá veľmi stresujúce.


85

4.2. Obohatenie prostredia

Priestory a obohatenie prostredia v nich by mali umožniť zvieratám normálne prejavy správania a primeraneznížiť súperenie medzi jedincami rovnakého druhu.

Podstielka a materiál na stavanie hniezd a úkrytov sú pre hlodavce počas obdobia gravidity, v zásobe aj počaspokusu mimoriadne dôležité a mali by sa im poskytovať, pokiaľ to nie je nežiaduce z veterinárnych dôvodovalebo z dôvodov blaha zvierat. Neprítomnosť takýchto materiálov z dôvodov pokusu by sa mala dohodnúť sozootechnikom a s príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat. Materiál nastavanie hniezd by mal hlodavcom umožňovať manipuláciu s materiálom a stavanie hniezd. Ak zvieratá nemajúk dispozícii dostatočné množstvo materiálu na stavanie úplného zakrytého hniezda, mali by sa zabezpečiťhniezdne boxy. Podstielka by mala absorbovať moč a hlodavce ju môžu používať na značkovanie močom.Materiál na stavanie hniezd je dôležitý pre potkany, myši, škrečky a gerbily, pretože im umožňuje vytvárať vhodnémikroprostredie na odpočinok a rozmnožovanie. Hniezdne boxy alebo iné prístrešia sú dôležité pre morčatá,škrečky a potkany.

Morčatá by mali mať stály prístup k manipulovateľným materiálom ako je seno, a to na žuvanie a ukrývanie.

Drevené paličky na žuvanie a obhrýzanie sa môže považovať sa obohatenie prostredia v prípade všetkých druhovhlodavcov.

Mnohé druhy hlodavcov sa pokúšajú rozdeliť plochu svojich priestorov na časť na kŕmenie, odpočinok, močeniea skladovanie potravy. Toto rozdelenie je založené skôr na pachových značkách ako na fyzickom rozdelení,umiestnenie čiastočných prepážok však môže pomôcť zvieratám nadviazať kontakt s ostatnými členmi skupinyalebo sa mu vyhnúť. Na zvýšenie rozmanitosti prostredia sa dôrazne odporúča niektorá z foriem obohateniaprostredia klietky. Rúrky, krabice a preliezky sú príkladmi vybavenia, ktoré sa môžu v prípade hlodavcov úspešnepoužívať a ktoré zároveň prispieva k zväčšeniu využiteľnej podlahovej plochy.

Gerbily potrebujú relatívne viac priestoru ako ostatné druhy hlodavcov, aby mohli stavať a/alebo využívaťdostatočne veľké nory. Gerbily si vyžadujú hrubú vrstvu podstielky na hrabanie a stavanie hniezda alebonáhradnú noru, ktorá by mala byť aspoň 20 cm dlhá.

Malo by sa zvážiť používanie priehľadných alebo tónovaných materiálov na klietky a prepážky, keďže umožňujúdobré pozorovanie zvierat bez toho, aby boli rušené.

Rovnaké princípy týkajúce sa kvality a množstva priestoru, obohatenia priestoru a ďalšie faktory uvedené v tomtodokumente by sa mali uplatňovať na uzavreté systémy, ako sú samostatne vetrané klietky (IVCs), hoci vzhľadomna konštrukciu tohto systému sa môže vyžadovať odlišný prístup.

4.3. Priestory – rozmery a podlaha

Priestory by mali byť vyrobené z ľahko umývateľného materiálu a ich konštrukcia by mala umožňovať riadnukontrolu zvierat bez toho, aby boli rušené.

Akonáhle sa mladé zvieratá stanú aktívnymi, vyžadujú si proporcionálne viac priestoru ako dospelé zvieratá.

4.3.1. Ro zme r y

V tejto tabuľke a nasledujúcich tabuľkách obsahujúcich odporúčania pre hlodavce sa pod pojmom „výškapriestoru“ rozumie vertikálna vzdialenosť medzi podlahou stropom priestorov. Táto výška by mala platiť pre viacako 50 % minimálnej plochy podlahy klietky pred obohatením prostredia.

Pri navrhovaní pokusu by sa mal zvážiť potenciálny rast zvierat, aby sa zabezpečil primeraný priestor (ako jepodrobne uvedené v tabuľkách A.1 až A.5) počas celého trvania pokusu.


86

Tabuľka A.1

Myši: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Telesná hmotnosť(g)

Minimálna veľkosťpriestorov(cm2)

Plocha podlahyna jedno zviera

(cm2)

Minimálna výškapriestorov

(cm)

V zásobe a počas pokusov do 20 330 60 12

nad 20 až 25 330 70 12

nad 25 až 30 330 80 12

nad 30 330 100 12

Rozmnožovanie 330

Pre monogamný párik(mimodruhovo/druhovokrížený) alebo trojicudruhovo kríženú. Prekaždú ďalšiu samicutreba pridať podstielku180 cm2 12

Chovné zvieratá (*)Veľkosť klietky950 cm2

menej ako 20

950 40 12

Veľkosť klietky1 500 cm2

menej ako 201 500 30 12

(*) Myši sa po odstavení môžu chovať pri týchto vyšších hustotách osadenia počas krátkeho obdobia po odstavení až doreprodukcie za predpokladu, že zvieratá sú umiestnené vo väčších priestoroch s primerane obohateným prostredím. Tietopodmienky umiestnenia by nemali mať na blaho zvierat negatívne následky, ku ktorým patria napríklad zvýšená agresivita,chorobnosť alebo úmrtnosť, stereotypia a iné poruchy správania, úbytok hmotnosti alebo iné fyziologické alebo behaviorálnestresové reakcie.

Tabuľka A.2

Potkany: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky




(cm2)

Minimálna výškapriestorov (cm)

V zásobe a počas poku-sov (*)

do 200 800 200 18

nad 200 až 300 800 250 18

nad 300 až 400 800 350 18

nad 400 až 600 800 450 18

nad 600 1 500 600 18

Rozmnožovanie 800

Matka s vrhom mláďat.Pre každé dospelé zvieraumiestnené natrvalo doklietky sa pridá 400 cm2 18

Chovné zvieratá (**) do 50 1 500 100 18

nad 50 až 100 1 500 125 18

Veľkosť klietky1 500 cm2

nad 100 až 150 1 500 150 18

nad 150 až 200 1 500 175 18


87




(cm2)


Chovné zvieratá (**) do 100 2 500 100 18

nad 100 až 150 2 500 125 18

Veľkosť klietky 2 500 cm2 nad 150 až 200 2 500 150 18

(*) V prípade výskumu životného cyklu potkanov by mali byť pre zvieratá zabezpečené klietky vhodnej veľkosti, ktoréumožňujú ich skupinové umiestnenie. Keďže môže byť ťažké predpovedať hustotu osadenia ku koncu výskumu, môže sastať, že priestor na každé zviera bude nakoniec menší, ako je uvedené vyššie. V takom prípade by malo byť prioritouzachovanie stabilných sociálnych štruktúr.

(**) Potkany sa po odstavení môžu chovať pri týchto vyšších hustotách počas krátkeho obdobia po odstavení až do reprodukcieza predpokladu, že zvieratá sú umiestnené vo väčších priestoroch s primerane obohateným prostredím. Tieto podmienkyumiestnenia by nemali mať na blaho zvierat negatívne následky, ku ktorým patria napríklad zvýšená agresivita, chorobnosťalebo úmrtnosť, stereotypia a iné poruchy správania, úbytok hmotnosti alebo iné fyziologické alebo behaviorálne stresovéreakcie.

Tabuľka A.3

Gerbily: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky




(cm2)

Minimálna výškapriestorov

(cm)

V zásobe a počas pokusov do 40 1 200 150 18

nad 40 1 200 250 18

Rozmnožovanie 1 200 18

Monogamný párikalebo trojicas mláďaťom

Tabuľka A.4

Škrečky: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky




(cm2)


V zásobe a počas pokusov do 60 800 150 14

nad 60 až 100 800 200 14

nad 100 800 250 14

Rozmnožovanie 800

Matka alebomonogamný páriks mláďaťom 14

Chovné zvieratá (*) menej ako 60 1 500 100 14

(*) Škrečky sa po odstavení môžu chovať pri týchto vyšších hustotách počas krátkeho obdobia po odstavení až do reprodukcieza predpokladu, že zvieratá sú umiestnené vo väčších klietkach s primerane obohateným prostredím. Tieto podmienkyumiestnenia by nemali mať na blaho zvierat negatívne následky, ku ktorým patria napríklad zvýšená agresivita, chorobnosťalebo úmrtnosť, stereotypia a iné poruchy správania, úbytok hmotnosti alebo iné fyziologické alebo behaviorálne stresovéreakcie.


88

Tabuľka A.5

Morčatá: Minimálne rozmery priestorov alebo priestorové podmienky




(cm2)


V zásobe a počas pokusov do 200 1 800 200 23nad 200 až 300 1 800 350 23nad 300 až 450 1 800 500 23nad 450 až 700 2 500 700 23nad 700 2 500 900 23

Rozmnožovanie 2 500Párik s vrhommláďat. Pre každúďalšiu samicuchovanú narozmnožovanietreba pridať1 000 cm2 23

4.3.2. Po d l a h a

Pevné podlahy s podstielkou alebo perforované podlahy sú vhodnejšie ako mriežkové podlahy alebo podlahyz drôteného pletiva. Ak sa používajú mriežky alebo drôtené pletivo, malo by sa zabezpečiť, aby zvieratá mali naodpočinok k dispozícii pevnú podlahu alebo podlahu s podstielkou alebo v prípade morčiat podlahu z latiek,pokiaľ to nie je nežiaduce zo špecifických podmienok pokusu. Od podkladu možno upustiť ako súčasť praxev prípade načasovaného (termínovaného) párenia.

Keďže podlahy z drôteného pletiva môžu spôsobiť ťažké poranenia, mali by sa podlahy dôkladne kontrolovaťa udržiavať, či z nich nevystupujú voľné alebo ostré časti.

Počas pokročilého štádia gravidity, pri pôrode a počas laktácie by mali byť samice umiestnené iba na pevnýchpodlahách s podstielkou.

4.4. Kŕmenie


4.5. Napájanie


4.6. Substrát, stelivo, podstielka a materiál na stavanie hniezd

(Pozri bod 4.8 všeobecnej časti).

4.7. Čistenie

Aj keď by sa mali dodržiavať vysoké hygienické normy, odporúča sa ponechať určité pachové stopy po zvieratách.Treba sa vystríhať príliš častej zmene priestorov, najmä v prípade gravidných zvierat a samíc s vrhom mláďat,keďže takéto vyrušenia môžu viesť k opusteniu mláďat alebo kanibalizmu.

Pri rozhodnutiach o intervaloch čistenia by sa preto malo vychádzať z typu priestorov, typu zvieraťa, hustotyosadenia a schopnosti ventilačného systému udržiavať dobrú kvalitu vzduchu.

4.8. Manipulácia

Pri manipulácii je potrebné dbať na to, aby boli zvieratá čo najmenej rušené a aby zásahy do ich prostrediav priestoroch boli minimálne. To dôležité najmä v prípade škrečkov.




89

4.10. Záznamy


4.11. Označovanie


B. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE KRÁLIKY

1. Úvod

Králik (Oryctolagus cuniculi) je prirodzene stádovitým druhom. Králiky by mali mať k dispozícii primeraný priestora obohatené prostredie, v opačnom prípade môže dôjsť k zníženiu pohyblivosti a zmenám kostnej štruktúry.


2.1. Vetranie


2.2. Teplota

Teplota v priestoroch pre králiky by sa mala udržiavať v rozmedzí 15 oC až 21 oC. Miestne teploty medziskupinami králikov v priestoroch s pevnou podlahou budú často vyššie ako teploty v miestnosti. Dokonca ajv prípade primeraného vetrania môžu byť teploty v priestoroch až o 6 oC vyššie ako teploty v miestnosti.

Materiál na stavanie hniezd/hniezdne boxy poskytujú zvieratám možnosť regulácie vlastnej mikroklímy.Mimoriadnu pozornosť treba venovať teplote v uzavretých systémoch.

2.3. Vlhkosť

Relatívna vlhkosť v zariadeniach pre králiky by nemala byť nižšia ako 45 %.

2.4. Osvetlenie


2.5. Hluk




3. Zdravie

(Pozri body 4.1 a 4.4 všeobecnej časti)


4.1. Umiestnenie

Mladé králiky a samice králika by sa mali umiestňovať v sociálne harmonických skupinách. K samostatnémuumiestneniu by malo dochádzať iba v prípade, ak je to opodstatnené z veterinárnych dôvodov alebo z dôvodovblaha. O samostatnom umiestnení z dôvodov pokusu by sa malo rozhodnúť po konzultácii so zootechnikoma s príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat. Dospelé nevykastrovanésamce môžu prejavovať teritoriálne správanie a nesmú byť umiestnené spolu s inými nevykastrovanými samcami.Na umiestnenie mladých králikov a dospelých samcov králika sa úspešne používajú koterce s obohatenoupodlahou, hoci skupiny je potrebné starostlivo kontrolovať, aby sa zamedzilo agresivite. V ideálnom prípade súkráliky umiestnené v skupine so súrodencami z rovnakého vrhu, s ktorými boli držané spolu od odstavenia.V prípade, že jednotlivci nemôžu byť umiestnení v skupine, mali by sa umiestniť tak, aby na seba dobre videli.


90


K vhodným prostriedkom na obohatenie prostredia patrí vláknina, seno alebo žuvacie tyčinky, ako aj priestor nautiahnutie sa. Koterce s podlahou pre skupinové umiestnenie by mali byť vybavené vizuálnymi zábranamia konštrukciami, ktoré zvieratám umožnia ukryť sa a vyzerať z nich. Chovné samice by mali mať k dispozícii ajmateriál na stavanie hniezda a hniezdny box.


Priestory pre králiky by mali byť pravouhlé a mala by sa v nich nachádzať vyvýšená plošina, ktorá umožnízvieratám ležať a sedieť a malo by sa dať pod ňou ľahko pohybovať. Nemala by zaberať viac ako 40 % plochypodlahy. Priestory by mali byť dostatočne vysoké, aby králik mohol sedieť v vzpriamenej polohe bez toho, aby saušami dotýkal stropu. V prípade plošiny nie je takáto výška potrebná. Ak z vedeckých alebo veterinárnychdôvodov nie je možné použiť plošinu, mal by byť priestor väčší o 33 % v prípade jedného králika a o 60 %v prípade dvoch králikov. Pokiaľ je to možné, králiky by mali byť umiestnené v kotercoch.

4.3.1. Ro zme r y

Tabuľka B.1

Králiky staršie ako 10 týždňov: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Konečná telesná hmotnosť (kg)Minimálna plocha podlahy pre jednoalebo dve sociálne harmonické zvieratá

(cm2)

Minimálna výška(cm)

menej ako 3 3 500 45od 3 do 5 4 200 45nad 5 5 400 60

Tabuľku treba používať pre klietky aj koterce. V klietkach by mala byť vyvýšená plošina (pozri tabuľku B.4).Priestor kotercov by mal byť rozdelený prepážkami, ktoré zvieratám umožnia nadväzovať sociálny kontakt alebosa mu vyhnúť. Pre tretieho, štvrtého, piateho a šiesteho králika sa pridáva 3 000 cm2 ďalšej plocha podlahy najedného králika a pre každého ďalšieho králika je to 2 500 cm2.

Tabuľka B.2

Samica a vrh mláďat: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Hmotnosť samice(kg)

Minimálna veľkosťpriestorov (cm2)

Dodatočný priestor nahniezdne boxy

(cm2)


menej ako 3 3 500 1 000 45od 3 do 5 4 200 1 200 45nad 5 5 400 1 400 60

Aspoň tri až štyri dni pred pôrodom by sa samica mala umiestniť do zvláštneho priestoru alebo hniezdnehoboxu, aby si mohla postaviť hniezdo. Hniezdny box by mal byť pokiaľ možno mimo plochy priestorov. Samica bymala mať k dispozícii slamu alebo iný materiál na stavanie hniezda. Priestor by mal byť navrhnutý tak, aby sapotom, čo mláďatá opustia hniezdo, mohla samica od nich vzdialiť do inej časti priestoru alebo na vyvýšenúplošinu. Po odstavení by súrodenci z rovnakého vrhu mali čo možno najdlhšie zostať spolu vo svojej chovnejklietke alebo koterci. V chovnej klietke alebo koterci môže od odstavenia do veku sedem týždňov ostať najviacosem súrodencov z rovnakého vrhu, vo veku osem až desať týždňov sa na minimálnej podlahovej ploche môžedržať päť súrodencov z rovnakého vrhu.


91

Tabuľka B.3

Králiky mladšie ako 10 týždňov: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Vek Minimálna veľkosťpriestorov (cm2)

Minimálna plocha podlahyna jedno zviera

(cm2)


od odstavenia do sied-meho týždňa života

4 000 800 40

od 7 do 10 týždňov 4 000 1 200 40

Tabuľku treba používať pre klietky aj koterce. Priestor kotercov by mal byť rozdelený prepážkami, ktoré zvieratámumožnia nadväzovať sociálny kontakt alebo sa mu vyhnúť. Po odstavení by súrodenci z rovnakého vrhu mali čomožno najdlhšie ostať spolu vo svojej chovnej klietke alebo koterci.

Tabuľka B.4

Králiky: Optimálne rozmery pre vyvýšené plošiny v priestoroch s rozmermi uvedenými v tabuľke B.1.

Vek (v týždňoch)Konečná telesná hmotnosť

(kg)Optimálna veľkosť

(cm × cm)Optimálna výška od podlahy

priestorov (cm)

menej ako 3 55 × 25 25od 3 do 5 55 × 30 25

nad 10 nad 5 60 × 35 30

Na riadne využívanie vyvýšenej plošiny a priestorov ako celku sú optimálne vyššie uvedené rozmery pre veľkosťa výšku vyvýšenej plošiny, pričom minimálne a maximálne hodnoty sa veľmi nelíšia (+/– 10 % z optimálnejveľkosti). Ak z vedeckých alebo veterinárnych dôvodov nie je možné plošinu použiť, plocha podlahy by mala byťväčšia o 33 % v prípade jedného králika a o 60 % v prípade dvoch králikov, aby mohli mať voľnosť pohybua možnosť uniknúť pred dominantnejším zvieraťom.

Ak majú vyvýšenú plošinu k dispozícii králiky mladšie ako 10 týždňov, optimálna veľkosť tejto plošiny je55 × 25 cm a mala by byť umiestnená v takej výške od podlahy, aby ju zvieratá mohli využívať.

4.3.2. Po d l a h a

Podlahy z drôteného pletiva by sa nemali používať bez toho, aby sa poskytla dostatočná plocha na odpočinok, naktorú naraz zmestia všetky králiky. Pevné podlahy s podstielkou alebo perforované podlahy sú vhodnejšie akomriežkové podlahy alebo podlahy z drôteného pletiva.

4.4. Kŕmenie


4.5. Napájanie




4.7. Čistenie


4.8. Manipulácia



92



4.10. Záznamy


4.11. Označovanie


C. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE MAČKY

1. Úvod

Mačka domáca pochádza zo samotárskej africkej mačky divej (Felis silvestris libyca), má však silný sklon naučiť sasociálnemu správaniu. Ak sa so socializáciou začne v mladom veku, dokáže takéto správanie dokáže prejavovaťvoči jedincom rovnakého druhu a aj voči človeku.

Dobrá sociálna interakcia s ľuďmi podporuje rozvoj charakterových rysov vhodných pre následné štúdie. Keďževšak mačky postrádajú zmysel pre vytváranie hierarchických štruktúr a podľa všetkého aj mechanizmy nauzmierovanie po konfliktoch, môže byť pre ne vytváranie sociálnych vzťahov stresujúce. V prípade mačiek saviditeľné príznaky stresu nedajú interpretovať tak jednoznačne ako v prípade psov.

Keďže mačky majú potrebu brániť svoje územie a sú naň viazané, je pravdepodobné, že premiestnenie im spôsobístres. Mačky sa vynikajúco šplhajú a intenzívne využívajú vyvýšené konštrukcie (napríklad police), jednak preto,aby zaujali výhodnú pozíciu, a jednak preto, aby si v prípade skupinového umiestnenia udržiavali odstup odostatných mačiek.


2.1. Vetranie


2.2. Teplota

V priestoroch pre mačky sa teplota môže pohybovať vo veľom rozsahu za predpokladu, že nie je ohrozené ichblaho. V prípade potreby presnej regulácie teploty miestnosti pre mačky podrobené pokusu by sa mal udržiavaťrozsah teploty 15 oC až 21 oC (pozri bod 2.2.3 všeobecnej časti).

Vzhľadom na to, že mačiatka majú počas prvých desiatich dní života obmedzenú termoreguláciu, počas tohtoobdobia by sa malo zabezpečiť prídavné miestne vyhrievanie.

2.3. Vlhkosť

Považuje sa za zbytočné regulovať relatívnu vlhkosť, pretože mačky znášajú aj veľké výkyvy relatívnej vlhkostiprostredia bez negatívnych dôsledkov.

2.4. Osvetlenie

Umiestnenie mačiek s prirodzeným 24-hodinovým cyklom svetla a tmy je prijateľné. V prípade, že svetelnú časťfotoperiódy zabezpečuje umelé osvetlenie, mala by byť dĺžka denného svetla desať až dvanásť hodín denne.

Ak je prirodzené svetlo úplne vylúčené, je potrebné zabezpečiť nočné osvetlenie s nízkou intenzitou (5 až 10luxov), aby mačky aspoň čiastočne videli a mohli využiť svoj reflex ľakavosti.

2.5. Hluk





93

3. Zdravie



4.1. Umiestnenie

Samice mačiek a vykastrované mačky obidvoch pohlaví sú spravidla spoločenské a bežne sa držia v skupinách ažpo dvanásť. Vytváranie skupín dvoch alebo viacerých takýchto mačiek si však vyžaduje dôkladné sledovanieznášanlivosti všetkých jedincov v skupine. Mimoriadnu opatrnosť treba prejaviť pri preskupovaní mačiek, uvedeníneznámej mačky do skupiny, umiestňovaní nevykastrovaných samcov do skupiny alebo udržiavaní mačiek voveľkých skupinách.

Tam, kde sú mačky obvykle umiestňované v skupine, môže byť samostatné umiestnenie stresovým faktorom.Preto by mačky nemali byť samostatne umiestňované dlhšie ako na 24 hodín, pokiaľ to nie je opodstatnenéz veterinárnych dôvodov alebo z dôvodov blaha. O samostatnom umiestnení z dôvodov pokusu, ktoré trvá dlhšieako 24 hodín, by sa malo rozhodnúť po konzultácii so zootechnikom a s príslušnou osobou pôsobiacou v oblastiporadenstva týkajúceho sa blaha zvierat.

Mačky, ktoré sú opakovane agresívne voči ostatným mačkám, môžu byť umiestnené samostatne iba vtedy, ak sanedá nájsť vhodný spoločník. Sociálny stres u všetkých párovo alebo skupinovo umiestnených jedincov by sa malsledovať aspoň raz týždenne pomocou zavedeného systému bodovania behaviorálneho a/alebo fyziologickéhostresu. To je dôležité najmä v prípade nevykastrovaných samcov.

Samice s mačiatkami mladšími ako štyri týždne alebo v posledných dvoch týždňoch gravidity sa môžu umiestniťsamostatne. Počas tohto obdobia by sa mal samiciam, ktoré sú obvykle umiestnené skupinovo, umožniť prístupdo ich skupiny, napríklad prepojením priestorov pre mačiatka s priestormi skupinovo umiestnených zvierat.

Vývoj sociálneho správania mačiek je mimoriadne ovplyvnený sociálnymi skúsenosťami získanými vo veku dvochaž ôsmich týždňov. Počas tohto obdobia je mimoriadne dôležité, aby mačka nadväzovala sociálny kontakt s inýmimačkami (napríklad so súrodencami z rovnakého vrhu) a s ľuďmi a aby sa oboznámila s podmienkami prostredia,s ktorými sa pravdepodobne bude stretávať počas nasledovného obdobia. Každodenná manipulácia počas tohtocitlivého štádia vývoja je nevyhnutným predpokladom pre sociálne správanie dospelej mačky a potvrdilo sa, žekrátka doba manipulácie dokonca už prvý deň po narodení je dôležitá, keďže mladé zvieratá sú už schopnéreagovať na pachové a dotykové podnety.

Všetky mačky by mali mať denne čas na hranie a čas na sociálnu interakciu s ľuďmi, ako aj ďalší čas na pravidelnéískanie. Mimoriadnu pozornosť treba venovať sociálnemu obohateniu prostredia pre samostatne umiestnenémačky zabezpečením ďalšieho kontaktu s človekom.


V priestoroch pre mačky by mali byť vyvýšené, čiastočne uzavreté konštrukcie (napríklad lôžko s tromi stenamia so strechou na polici vo výške približne 1 meter od podlahy), aby mali mačky výhľad na okolie a aby siv prípade, že sú umiestnené párovo alebo skupinovo, mohli zachovávať si potrebný odstup od ostatných mačiek.Počet týchto konštrukcií by mal byť dostatočný na to, aby sa minimalizovala súťaživosť medzi zvieratami.Konštrukcie by mali byť rozložené v celom priestore, aby ho mohli zvieratá plne využívať.

Mačky by mali mať aj možnosť utiahnuť sa vo vyhradenom priestore do úkrytu alebo do súkromia, najmäz dohľadu mačiek v iných priestoroch. Mali by mať k dispozícii vertikálne drevené plochy, ktoré umožniabrúsenie pazúrov a pachové značkovanie.

Výbehy poskytujú možnosť obohateného prostredia pre mačky v chovných aj užívateľských zariadeniach a pokiaľje to možné, mali by byť zabezpečené.


94

Mali by sa podporovať prejavy dravého a hravého správania mačiek. Mali by mať k dispozícii rôzne hračky, ktoréby sa mali pravidelne meniť, aby neklesala ich stimulácia a aby už známe hračky neznižovali motiváciu hrať sa.


Priestory vrátane prepážok medzi nimi by mali mačkám poskytovať pevné a ľahko čistiteľné prostredie. Ichusporiadenie a konštrukcia by mali zabezpečovať priestorné a svetlé prostredie, ktoré mačkám umožní úplnývýhľad na prostredie okolo priestorov.

4.3.1. Ro zme r y

Tabuľka C.1

Mačky: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Podlaha (*)(m2)

Police(m2)

Výška:(m)

Minimum pre jednodospelé zviera

1,5 0,5 2

Dodatočný priestor prekaždé ďalšie zviera

0,75 0,25 —

(*) Poznámka: Plocha podlahy bez políc.

Minimálny priestor na chov chovnej samice a vrhu mláďat je priestor pre jednu mačku, ktorý by sa mal postupnezväčšovať tak, aby sa vo veku štyroch mesiacov mláďatá premiestnili do priestorov, ktoré zodpovedajúpriestorovým požiadavkám pre dospelé zvieratá. Obvyklý vek odstavenia je sedem až deväť týždňov.

Mačky sa nesmú nikdy nútiť stráviť celý svoj život vonku a mali by mať vždy prístup do priestorov, ktoré spĺňajúvšetky normy vrátane minimálnych rozmerov podrobne uvedených v týchto usmerneniach.

Plocha na kŕmenie a plocha na nádobu na výkaly by mali byť od seba vzdialené najmenej 0,5 m a nemali by sazamieňať.

Obmedzenie priestoru pod vyššie uvedené požiadavky, ku ktorým patrí napríklad metabolická klietka aleboakýkoľvek podobný typ umiestnenia na vedecké účely, môže mimoriadne ohrozovať blaho zvierat. Takétoobmedzenie by sa malo obmedziť na čo najkratší čas a priestor by mal čo najviac zodpovedaťvyššie uvedenýmpožiadavkám a mal by byť aspoň taký, aby sa zviera mohlo natiahnuť v celej dĺžke vodorovne aj zvisle, ľahnúť sia otočiť sa.

4.3.2. Po d l a h a

Pre mačky je najvhodnejšia pevná, súvislá podlaha s hladkým povrchom a protišmykovou úpravou. Ďalšievybavenie priestorov by malo všetkým mačkám zabezpečiť pohodlné miesto na odpočinok.

Systémy s otvorenou podlahou, ako sú mriežkové podlahy alebo podlahy z drôteného pletiva, by by sa v prípademačiek nemali používať. V prípade, že je takáto podlaha opodstatnená, treba mimoriadnu pozornosť venovať jejusporiadaniu a konštrukcii, aby nebola chôdza pre zviera bolestivá, aby nedochádzalo k poraneniam alebochorobám a aby mali zvieratá možnosť správať sa normálne. Praktické skúsenosti potvrdzujú, že metabolickéklietky nie sú vždy potrebné, keďže moč a výkaly mačiek sa dajú odoberať priamo z nádob na výkaly.

Kvalita a povrchová úprava podlahy vonkajšieho výbehu nemusí spĺňať normy pre podlahu vnútorného priestoru,ale mala by musí sa dať ľahko čistiť a mačkám nesmie hroziť zranenie.

4.4. Kŕmenie


4.5. Napájanie



95


Pre každé dve mačiek by mala byť k dispozícii aspoň jedna nádoba na výkaly s minimálnymi rozmermi300 × 400 mm, ktorá by mala obsahovať vhodnú podstielku alebo substrát, ktoré sú absorpčné a netoxické,prijateľné pre mačky a ktoré mačky používajú. Ak mačky pravidelne močia a zanechávajú výkaly mimo nádob,mali by sa zabezpečiť ďalšie nádoby s obsahom iných substrátov. Ak toto opatrenie nie je účinné v prípade párovoalebo skupinovo umiestnených mačiek, svedčí to o sociálnej neznášanlivosti a mačky sa by sa mali po jednejodstraňovať zo skupiny, až kým sa problém nevyrieši.

Pre všetky mačky by sa mal zabezpečiť dostatočný počet lôžok z vhodného a ľahko čistiteľného materiálu. Tietolôžka by mali byť vystlané polyesterovou vlnou alebo podobnou podstielkou.

4.7. Čistenie

Každý priestor by sa mal čistiť aspoň raz denne. Nádoby na výkaly by sa mali vyprázdňovať denne a rovnakočasto by sa malo vymieňať stelivo.

Pri čistení priestorov by sa mačky nemali namočiť. Ak sa priestory vystriekavajú hadicou, mačky by sa malipremiestniť na suché miesto a do priestorov vrátiť, až keď primerane vyschnú.

4.8. Manipulácia

Pre mačky, a najmä tie, ktoré sú umiestnené samostatne, je veľmi dôležitý úzky kontakt s osobami, ktoré sa o nestarajú.



4.10. Záznamy


4.11. Označovanie


D. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE PSY

1. Úvod

Pes domáci (Canis familiaris) je zvedavé a vysoko spoločenské zviera, ktoré aktívne pátra po informáciách o svojomokolí. Jeho správanie odzrkadľuje správanie jeho predkov z čeľade vlkov. Hoci pes trávi väčšinu dňa odpočívaním,v aktívnej fáze vyžaduje komplexné fyzické a sociálne prostredie.

Feny sa pred pôrodom a pri odchove mláďat uchyľujú na tiché miesto.

Vzhľadom na vysoké riziko agresivity je potrebné držať psy v sociálne harmonických skupinách. Uvedenéodporúčania sa týkajú bíglov, čo je najčastejšie používané plemeno. Ak sa používajú iné plemená, je potrebné braťdo úvahy charakteristické črty daného plemena.


2.1. Vetranie


2.2. Teplota

V priestoroch pre psy sa teplota môže pohybovať vo veľom rozsahu za predpokladu, že nie je ohrozené ich blaho.V prípade potreby presnej regulácie teploty miestnosti pre psy podrobené pokusu by sa mal udržiavať rozsahteploty 15 oC až 21 oC (pozri bod 2.2.3 všeobecnej časti).


96

Vzhľadom na to, že šteniatka majú počas prvých desiatich dní života obmedzenú termoreguláciu, počas tohtoobdobia by sa malo zabezpečiť prídavné miestne vyhrievanie.

2.3. Vlhkosť

Považuje sa za zbytočné regulovať relatívnu vlhkosť, keďže psy môžu byť vystavené veľkým výkyvom relatívnejvlhkosti okolia bez negatívnych účinkov.

2.4. Osvetlenie

Umiestnenie psov s prirodzeným 24-hodinovým cyklom svetla a tmy je prijateľné. V prípade, že svetelnú časťfotoperiódy zabezpečuje umelé osvetlenie, mala by byť dĺžka denného svetla desať až dvanásť hodín denne.

Ak je prirodzené svetlo úplne vylúčené, je potrebné zabezpečiť nočné osvetlenie s nízkou intenzitou (5 až 10luxov), aby psy aspoň čiastočne videli a mohli využiť svoj reflex ľakavosti.

2.5. Hluk

Hluk v psích búdach môže dosahovať vysoké hladiny, ktoré sú preukázateľne škodlivé pre ľudský sluch a ktorémôžu ovplyvňovať zdravotný stav alebo fyziologické funkcie psov. Z týchto dôvodov je dôležité v zariadeniachpre psy zvážiť spôsoby znižovania hluku. Pri zohľadňovaní behaviorálnych potrieb psov by sa pri navrhovanízariadení pre psy mala znížiť hladina hluku. Väčšinu hluku vydávajú psy samotné, ale môže k nemu prispievať ajprevádzka v danom zariadení, prípadne môže prenikať aj z vonkajších zdrojov. Preto by sa mal obmedziťakýkoľvek zdroj hluku, ktorý by mohol vyprovokovať štekot psov. Prenikanie hluku zvonka sa dá znížiť vhodnýmumiestnením zariadenia a jeho vhodným architektonickým riešením. Hluk, ktorý vzniká v zariadení, sa dá znížiťpomocou materiálov, ktoré pohlcujú zvuk. Priestory pre psy by sa mali navrhovať a ich prípadné úpravy by samali vykonávať na základe rady odborníka o spôsoboch zníženia hluku.



3. Zdravie

(Pozri body 4.1 a 4.4 všeobecnej časti)


4.1. Umiestnenie

Psy by mali byť umiestnené v sociálne harmonických skupinách, pokiaľ tomu nebránia vedecké pokusy alebopožiadavky na blaho zvierat. Mimoriadnu pozornosť treba venovať preskupovaniu psov alebo privedeniuneznámeho psa do skupiny. V každom prípade by sa skupiny mali priebežne sledovať z hľadiska sociálnejznášanlivosti.

Výbehy poskytujú možnosť obohateného prostredia pre psy v chovných aj užívateľských zariadeniach a pokiaľ jeto možné, mali by byť zabezpečené.

Aj krátkodobé samostatné umiestnenie psov môže byť významným stresovým faktorom. Preto by psy nemali byťsamostatne umiestňované dlhšie ako na štyri hodiny, pokiaľ to nie je opodstatnené z veterinárnych dôvodov aleboz dôvodov blaha. O samostatnom umiestnení z dôvodov pokusu, ktoré trvá dlhšie ako štyri hodiny, by sa malorozhodnúť po konzultácii so zootechnikom a príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sablaha zvierat.

Za takýchto okolností by sa mali na blaho psov a starostlivosť o ne vyčleniť ďalšie zdroje. Všetkým samostatneumiestneným zvieratám by ošetrovatelia mali venovať viac času a zvieratá by mali mať každodenný zrakový,zvukový a pokiaľ možno taktilný kontakt s ostatnými psami.

Pokiaľ to neznemožňujú vedecké dôvody, mal by sa samostatne umiestneným psom denne umožniť pohybv oddelenom priestore pokiaľ možno s ostatnými psami, a to pod dohľadom a za aktívnej účasti personálu.


97

Chovné psy by mali byť pokiaľ možno umiestnené v sociálne harmonických pároch alebo skupinách, alebo spolus fenami. Feny by sa jeden až dva týždne pred očakávaným pôrodom mali premiestniť do pôrodného koterca.V čase, ktorý strávia v pôrodnom koterci, by mali byť denne v častom kontakte s človekom.

Sociálne správanie psov sa vyvíja vo veku medzi štvrtým a dvadsiatym týždňom. Počas tohto obdobia jemimoriadne dôležité, aby mal pes sociálny kontakt so súrodencami z rovnakého vrhu, dospelými psami(napríklad s fenou) a ľuďmi, a aby sa oboznámil s podmienkami prostredia, s ktorými sa pravdepodobne budestretávať počas nasledovného obdobia. Každodenná manipulácia počas tohto citlivého štádia vývoja jenevyhnutným predpokladom pre sociálne správanie dospelého psa a je dokázané, že krátka doba manipuláciedokonca už od prvého dňa po narodení je dôležitá, pretože mladé zvieratá sú už schopné reagovať na pachovéa dotykové podnety.


Konštrukčné riešenie vnútorných a vonkajších priestorov by malo psom zaručovať určité súkromie a umožňovaťim vytvárať si sociálne vzťahy.

Na rôzne aktivity by mali byť vyčlenené samostatné plochy. To sa dá dosiahnuť napríklad použitím vyvýšenýchplošín a rozdelením výbehu.

Pochúťky a hračky pre psy zvyšujú blaho zvierat, pokiaľ sa používajú v rozumnej miere a pod kontrolou.Vzhľadom na to, že žuvanie patrí k dôležitým prejavom správania psov, mali by sa zabezpečiť predmetyuspokojujúce túto potrebu.

Hlavným prínosom telesného cvičenia je to, že poskytuje psom ďalšie príležitosti využiť obohatené a rozmanitéprostredie a byť v styku s ostatnými psami a ľuďmi. To je dôležité najmä v prípade, keď sa sa tieto potreby nedajúv plnej miere uspokojiť v rámci priestorov. Preto, pokiaľ to neznemožňujú vedecké alebo veterinárne dôvody, bypsy mali byť v ideálnom prípade denne premiestnené do zvláštneho priestoru a mal by im byť umožnený pohybpokiaľ možno s ostatnými psami, pod dohľadom a za aktívnej účasti personálu.


Priestory pre zvieratá vrátane prepážok medzi nimi by mali psom poskytovať pevné, odolné a ľahko čistiteľnéprostredie. Ich usporiadenie a konštrukcia by mali zabezpečovať priestorné a svetlé prostredie, ktoré psomumožní úplný výhľad na ostatné psy a personál okolo priestorov.

4.3.1. Ro zme r y

Tieto usmernenia sú určené na podporu umiestnenia psov v sociálne stabilných skupinách a na zabezpečenieprimerane obohateného prostredia. Treba zdôrazniť, že v rámci tejto koncepcie a stratégie sa podporuje chov psovvo veľkých a sociálne harmonických skupinách, jednak v záujme zväčšenia dostupnej plochy podlahy a jednakv záujme zvýšenia príležitostí na sociálny kontakt.

Psy by nemali byť nútené tráviť celý svoj život vonku a mali by mať stále prístup do vnútorných priestorov, ktoréspĺňajú všetky stavebné normy a normy pre prostredie uvedené podrobne v týchto usmerneniach. Vnútornépriestory by mali predstavovať najmenej 50 % minimálneho priestoru vyhradeného pre psy podľa nižšie uvedenejtabuľky D.1.

Nižšie uvedené parametre priestorov vychádzajú z potrieb bíglov, treba však poznamenať, že veľké plemená, akobernardíny alebo írske vlčiaky, si môžu vyžadovať značne väčšie priestory. V prípade iných plemien ako jelaboratórny bígl by sa o parametroch priestorov malo rozhodnúť po konzultácii s veterinárom a príslušnýmorgánom.

Tabuľka D.1

Psy: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Hmotnosť(kg)

Minimálna veľkosťpriestorov

(m2)

Minimálna plochapodlahy pre jednoalebo dve zvieratá

(m2)

Dodatočný priestorpre každé ďalšie

zviera (m2)

Minimálna výška(m)

do 20 4 4 2 2nad 20 4 8 4 2


98

Priestory pre psov, ktoré sú umiestnené párovo alebo skupinovo, sa môžu obmedziť na polovicu celkovopridelenej plochy (2 m2 pre psa do 20 kg, 4 m2 pre psa nad 20 kg) v čase, keď sa podrobujú pokusom podľasmernice 86/609/EHS, ak je takéto oddelenie dôležité na vedecké účely. Trvanie tohto obmedzenia by sa malominimalizovať a v žiadnom prípade by nemalo prekročiť štyri hodiny. Toto opatrenie bolo prijaté na podporupárového umiestnenia (najmä pri toxikologických štúdiách), pričom súčasne umožňuje potrebnú kontrolu príjmupotravy a vykonávanie pozorovania po aplikácii dávok skúmaných látok.

Každé ďalšie sociálne alebo fyzické obmedzenie, napríklad v metabolickej klietke alebo fyzické obmedzeniev slučke môže závažne ohrozovať blaho zvierat. Obmedzenie v metabolickej klietke alebo v každom podobnomtype umiestnenia na vedecké účely by mal byť čo najviac zodpovedať vyššie uvedeným požiadavkám a aspoň taký,aby sa zviera mohlo natiahnuť v celej dĺžke, ľahnúť si a otočiť sa.

4.3.2. Do j č i a c e f e ny a v r h m l áď a t , š t e n i a t k a d o hmo t n o s t i 7 , 5 k g

Dojčiaca fena a vrh mláďat by mali mať rovnaké priestorové podmienky ako jedna fena rovnakej hmotnosti.Pôrodný koterec by mal byť navrhnutý tak, aby sa fena mohla vzdialiť od šteniatok do ďalšieho oddelenéhopriestoru alebo na vyvýšenú plošinu.

Obvyklý vek odstavenia šteniatok je šesť až deväť týždňov.

Tabuľka D.2

Psy: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky pre odstavené šteniatka

Hmotnosť psa(kg)

Minimálna veľkosťpriestorov

(m2)

Minimálna plocha podlahyna jedno zviera

(m2)

Minimálna výška(m)

do 5 4 0,5 2

nad 5 až 10 4 1,0 2

nad 10 až 15 4 1,5 2

nad 15 až 20 4 2 2

nad 20 8 4 2

4.3.3. Po d l a h a

Pre psy je najvhodnejšia pevná, súvislá podlaha s hladkým povrchom a protišmykovou úpravou. Pre všetky psy bysa mala zabezpečiť pevná plocha na odpočinok, napríklad použitím vybavenia priestoru, ku ktorému patriavyvýšené lôžka alebo plošiny.

Systémy s otvorenou podlahou, ako sú mriežkové podlahy alebo podlahy z drôteného pletiva, by by sa v prípadepsov nemali používať. V prípade, že je takáto podlaha opodstatnená, treba mimoriadnu pozornosť venovať jejusporiadaniu a konštrukcii, aby nebola chôdza pre zviera bolestivá, aby nedochádzalo k poraneniam alebochorobám a aby mali zvieratá možnosť správať sa normálne. Pokiaľ sa v súvislosti s podlahou vyskytnú akékoľvekproblémy ohrozujúce blaho zvierat, je potrebné požiadať o radu veterinára a v prípade potreby by sa psy malipremiestniť na pevnú podlahu.

Šteniatka pred odstavením, feny v poslednom štádiu gravidity a dojčiace feny by sa nemali držať na otvorenejpodlahe.

Kvalita a povrchová úprava podlahy vonkajšieho výbehu nemusí spĺňať normy pre podlahu vnútorného priestoru,ale musí sa dať ľahko čistiť a psom nesmie hroziť zranenie.

4.4. Kŕmenie


4.5. Napájanie



99


Pri chove psov na pevných podlahách stelivo alebo substrát uľahčujú čistenie a minimalizujú potrebupravidelného umývania alebo striekania hadicou.

Feny v poslednom štádiu gravidity a dojčiace feny by mali mať k dispozícii lôžkom s podstielkou, ktorá napomáhavrhu a dojčeniu šteniatok. V prípade niektorých plemien, ku ktorým patrí napríklad chrt, je podstielka užitočná ajpre šteniatka.

4.7. Čistenie

Každý obsadený priestor by sa mal čistiť aspoň raz denne. Všetky výkaly a znečistené materiály by sa maliodstrániť zo všetkých priestorov, v ktorých sa psy zdržiavajú aspoň raz denne, a v prípade potreby aj častejšie.

Čistenie za mokra by sa malo vykonávať podľa potreby, ale psy by sa pri ňom nemali namočiť. Ak sa priestorvystriekava hadicou, psy by sa mali z priestoru premiestniť na suché miesto a vrátiť sa, až keď primerane vyschne.

4.8. Manipulácia

(Pozri bod 4.1 vyššie a bod 4.10 všeobecnej časti.)



4.10. Záznamy


4.11. Označovanie


E. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE FRETKY

1. Úvod

Fretky (Mustela putorius furo) sú mäsožravce, ktoré v prírodných podmienkach požierajú malé cicavce, vtáky, rybya stavovce. Fretka je veľmi zdatný lovec. Rada si robí zásoby, ale skazenú potravu neje.

Hoci vo voľnej prírode sú fretka spravidla samotárskymi zvieratami, zdá sa že ich umiestnenie v sociálneharmonických skupinách v zajatí prispieva ich blahu. Fretky bežne žijú v norách, a tak v zajatí ocenia poskytnutietakých materiálov ako sú trúbky, ktorými môžu preliezať a hrať sa v nich.

Fretky obvykle prinášajú na svet mladé raz do roka, pričom sa pária na jar. Samce sú v období rozmnožovaniadosť nepriateľské a bojujú s ostatnými neznámymi samcami. V dôsledku toho sa môže ukázať v tomto časepotrebným samostatné umiestňovanie samcov.

Fretka je inteligentné, zvedavé, hravé a čulé zviera, čo by sa malo zobrať do úvahy pri navrhovaní umiestneniaa pri manipulácii. Fretky si vyžadujú komplexné prostredie na zabezpečenie proti úniku, kde môžu dostatočneuspokojovať svoje etologické potreby.


2.1. Vetranie


2.2. Teplota

V priestoroch pre fretky by sa teplota mala udržiavať v rozsahu 15 oC až 24 oC.


100

Nakoľko fretky nemajú dobre vyvinuté potné žľazy, v záujme zamedziť vyčerpaniu teplom by sa nemalivystavovať vysokým teplotám.

2.3. Vlhkosť

Považuje sa za zbytočné regulovať relatívnu vlhkosť, keďže fretky môžu byť vystavené veľkým výkyvom relatívnejvlhkosti okolia bez negatívnych účinkov.

2.4. Osvetlenie

Zdroj a typ svetla by nemal byť pre zvieratá nepríjemný. Mmoriadnu pozornosť treba venovať fretkámumiestneným v hornom rade viacstupňového klietkového systému, a to najmä albinotickým zvieratám.

Umiestnenie fretiek s prirodzeným 24 hodinovým cyklom svetla a tmy je prijateľné.

V prípade, že svetelnú časť fotoperiódy zabezpečuje umelé osvetlenie, mala by byť dĺžka denného svetlaminimálne osem hodín denne a nemala by presiahnuť šestnásť hodín denne.

Treba však upozorniť, že v prípade manipulovania s reprodukčným cyklom je nevyhnutná zmena v cykloch svetlaa tmy (napríklad dĺžka svetlej časti fotoperiódy sa môže v rozmedzí od šesť do šestnásť hodín).

Ak je prirodzené svetlo úplne vylúčené, je potrebné zabezpečiť nočné osvetlenie s nízkou intenzitou, aby fretkyaspoň čiastočne videli a mohli využiť svoj reflex ľakavosti.

2.5. Hluk

Nedostatok zvukov alebo sluchových podnetov môže byť škodlivý a môže fretky znervózňovať. Bolo však zistené,že hlasný neznámy hluk a vibrácie spôsobujú u fretiek poruchy súvisiace so stresom a treba sa ich vyvarovať. Jedôležité zvážiť spôsoby znižovania náhleho alebo neznámeho hluku v zariadeniach pre fretky, vrátane hlukuspôsobovaného prevádzkou daného zariadenia, ako aj hluku prenikajúceho z vonkajších zdrojov. Prenikaniehluku zvonka sa dá znížiť vhodným umiestnením zariadenia a jeho vhodným architektonickým riešením. Hluk,ktorý vzniká v zariadení, sa dá znížiť pomocou materiálov, ktoré pohlcujú zvuk. Priestory pre psy by sa malinavrhovať a ich prípadné úpravy by sa mali vykonávať na základe rady odborníka o spôsoboch zníženia hluku



3. Zdravie



4.1. Umiestnenie

Zvieratá by mali byť umiestnené v sociálne harmonických skupinách, pokiaľ vedecké pokusy alebo požiadavky nablaho nevyžadujú samostatné umiestnenie.

V období rozmnožovania môže byť umiestniť dospelé samce samostatne, aby nedochádzalo k potýčkama zraneniam. V iných obdobiach sa samce môžu úspešne držať v skupinách.

Gravidné samice by mali byť umiestnené samostatne iba počas posledného štádia gravidity, maximálne dva týždnepred pôrodom.

Oddelenie zvierat, ktoré sú bežne umiestnené v skupinách, môže byť významným stresovým faktorom. Pokiaľoddelenie trvá dlhšie ako 24 hodín, malo by sa to považovať za mimoriadne zhoršenie blaha zvierat. Preto by bezopodstatnených veterinárnych dôvodov alebo dôvodov súvisiacich s blahom nemali byť fretky umiestňovanésamostatne dlhšie ako na 24 hodín. O samostatnom umiestnení na pokusné účely trvajúce dlhšie ako 24 hodín bysa malo rozhodnúť po konzultácii so zootechnikom a príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstvatýkajúceho sa blaha zvierat.


101

Ak sú zvieratá umiestnené samostatne, či už z vedeckých dôvodov alebo z dôvodov blaha, mali by sa na blahofretiek a starostlivosť o ne vyčleniť ďalšie zdroje. Všetkým samostatne umiestneným zvieratám by ošetrovateliamali venovať viac času a zvieratá by mali mať každodenný zrakový, zvukový a pokiaľ možno taktilný kontakts ostatnými fretkami.

Sociálne správanie fretiek by sa malo zohľadniť zabezpečením pravidelného kontaktu s ostatnými fretkami, a toskupinovým umiestením a pravidelnou manipuláciou. Zdá sa, že fretky majú spravidla z takéhoto pravidelnéhoa dôverného zaobchádzania radosť a toto zaobchádzanie by sa malo podporovať, keďže prispieva k vývojukvalitnejších a spoločenskejších zvierat.

Sociálne správanie fretiek sa vyvíja v mladom veku a je dôležité, aby mladé fretky mali sociálny kontakts ostatnými fretkami (napríklad so súrodencami z rovnakého vrhu) a s ľuďmi (napríklad s ošetrovateľmi).Každodenná manipulácia počas tohto citlivého štádia vývoja je nevyhnutným predpokladom sociálneho správaniadospelej fretky. Bolo dokázané, že čím je kontakt častejší, tým pokojnejšie sú zvieratá, a tento kontakt by sa maludržiavať až do dospelosti.


Usporiadenie priestoru pre fretky by malo spĺňať špecifické požiadavky týchto zvierat a požiadavky na ich chov.Malo by sa dať prispôsobiť inováciám založeným na nových poznatkoch.

Konštrukčné riešenie priestorov by malo fretkám zaručovať určité súkromie a malo by im umožňovať vytvárať sisociálne vzťahy.

Okrem minimálnej plochy podlahy by na rôzne aktivity mali byť vyčlenené samostatné plochy. To sa dádosiahnuť napríklad použitím vyvýšených plošín a rozdelením priestorov. V prípade, že sú k dispozícii hniezdneboxy, mali by byť navrhnuté tak, aby sa do nich zmestili mladé fretky z hniezda.

Zvedavé a hravé správanie podporujú rôzne nádoby a trúbky z lepenky alebo pevného plastu a papierové sáčky.Fretky veľmi rady využívajú vane alebo misky s vodou.


Tieto usmernenia sú určené na podporu umiestnenia fretiek v sociálne stabilných skupinách a zabezpečenieprimerane obohateného prostredia. Treba zdôrazniť, že v rámci tejto koncepcie a stratégie sa podporuje chovfretiek vo veľkých a sociálne harmonických skupinách, jednak v záujme zväčšenia dostupnej plochy podlahya jednak v záujme zvýšenia príležitostí na sociálny kontakt.

Priestory pre zvieratá vrátane prepážok medzi nimi by mali fretkám poskytovať pevné, odolné a ľahko čistiteľnéprostredie. Ich usporiadenie a konštrukcia by mali zabezpečovať priestorné a svetlé prostredie, ktoré fretkámumožní úplný výhľad na ostatné fretky a personál okolo priestoru. V rámci priestoru by mali byť zabezpečenémiesta, kam sa môžu fretky uchýliť do súkromia z dohľadu ostatných fretiek.

Keďže fretky sa vyznačujú pozoruhodnou schopnosťou uniknúť, konštrukčné prevedenie priestorov by malo byťtaké, aby zviera nebolo schopné uniknúť, ani sa poraniť pri pokuse o únik.

Odporúčaná minimálna výška priestoru by mala byť 50 cm. Fretky sa rady šplhajú a táto výška primeraneobohacuje prostredie. Plocha podlahy by mala zabezpečiť primeraný priestor na pohyb a poskytovať zvieraťumožnosť vybrať si plochu na spanie, jedenie a vylučovanie. Na zabezpečenie dostatočne rozmanitého prostrediaby priestor nemal byť menší ako 4 500 cm2. Minimálne požiadavky na priestor pre každú fretku sú uvedenénižšie:

Tabuľka E.1

Fretky: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálna plochapodlahy na jedno zviera

(cm2)


zvieratá až do 600 g 4 500 1 500 50zvieratá nad 600 g 4 500 3 000 50dospelé samce 6 000 6 000 50fretka a vrh mláďat 5 400 5 400 50


102

Na uľahčenie pohybu by priestory pre zvieratá mali mať obdĺžnikový a nie štvorcový tvar.

Obmedzenie priestorov na hodnoty nižšie ako parametre uvedené vo vyššie uvedených priestorovýchpodmienkach, napríklad v metabolickej klietke, môže mimoriadne ohroziť blaho zvierat.

4.3.3. Po d l a h a

Podlaha v priestoroch pre fretky by mala byť pevná a súvislá, s hladkým povrchom a protišmykovou úpravou.Ďalšie vybavenie priestoru napríklad lôžkami alebo vyvýšenými plošinami by malo všetkým fretkámzabezpečovať teplé a pohodlné miesto na odpočinok.

Systémy s otvorenou podlahou, ako sú mriežkové podlahy alebo podlahy z drôteného pletiva, by sa v prípadefretiek nemali používať.

4.4. Kŕmenie


4.5. Napájanie



Všetkým fretkám je potrebné zabezpečiť podstielku. Okrem toho by mal byť k dispozícii materiál na stavaniehniezd, ako napríklad seno, slama alebo papier. K obohateniu prostredia prispieva hlboká podstielka.

Je osvedčenou praxou používať podstielku alebo substrát aspoň na uľahčenie čistenia a minimalizovanie potrebypravidelného umývania/vystriekania hadicou.

4.7. Čistenie

Pri čistení priestorov za mokra by sa fretky nemali namočiť. Ak sa priestor vystriekava hadicou, fretky by sa maliz priestoru premiestniť na suché miesto a vrátiť sa, až keď primerane vyschne.

Fretky majú sklon zanechávať výkaly na stene na jednom mieste priestoru. Preto je vhodné umiestniť do priestorunádobu na výkaly, čím sa zníži potreba čistenia zvyšného priestoru.

Všetky výkaly a znečistený materiál by sa mali z nádob na výkaly a/alebo všetkých ostatných plôch, ktoré zvieratápoužívajú na vylučovanie, odstraňovať aspoň raz denne a v prípade potreby aj častejšie.

Frekvencia čistenia zvyšnej časti priestoru by sa mala stanoviť na základe rôznych faktorov, ku ktorým patríhustota osadenia, konštrukčné riešenie priestoru a štádium rozmnožovania, napríklad obdobie krátko predpôrodom.

4.8. Manipulácia




4.10. Záznamy


4.11. Označovanie



103

F. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE PRIMÁTY OKREM ČLOVEKA

a) Všeobecné poznámky

1. Úvod

Držanie primátov okrem človeka v laboratóriu vytvára rad problémov, ktoré sa obyvkle nevyskytujú v prípadeiných bežne využívaných laboratórnych cicavcov. Primáty okrem človeka nie sú domestikované. Sú to divézvieratá; väčšina z nich žije na stromoch. Keďže sú to voľne žijúce zvieratá, sú ostražitejšie ako domestikovanédruhy, okamžite reagujú na každý neznámy alebo znepokojivý podnet. Na rozdiel od domestikovaných druhovneboli vybrané pre svoj priateľský vzťah k ľuďom a nízku agresivitu. Vďaka včasnému priateľskému kontaktumedzi mláďaťom a ošetrovateľmi sa zviera stáva menej bojazlivým, keďže zvieratá sa naučia, že známi ľudianepredstavujú ohrozenie. Zvieratá si však zachovajú väčšinu atribútov svojich divých súkmeňovcov. Na rozdiel odlaboratórnych cicavcov, ktoré nežijú na stromoch, unikajú tieto primáty pred suchozemskými dravcami do výšky,a nie po zemi. Dokonca aj tie druhy, ktoré nežijú prevažne na stromoch, vyhľadávajú útočisko na stromoch alebona strmých zrázoch. Tomu by sa mala prispôsobiť výška priestorov, ktorá by mala zvieraťu umožniť usadiť sav dostatočnej výške na to, aby sa citilo v bezpečí. V priestoroch pre primáty je veľmi dôležité konštrukčnérozdelenie priestoru. Je veľmi dôležité, aby zvieratá mohli využívať čo možno najväčší objem priestorov, keďževzhľadom na to, že žijú na stromoch, obývajú trojrozmerný priestor. Preto by v priestoroch mali byť vyvýšenémiesta a konštrukcie na šplhanie.

Okrem svojho divokého naturelu a potreby šplhať majú primáty okrem človeka rozvinuté poznávacie schopnostia potravinové a sociálne správanie. Preto si vyžadujú rozmanito obohatené prostredie, ktoré im umožní normálnesa prejavovať. Zloženie skupiny by však malo byť také, aby znižovalo na minimum bežné prejavy strachu alebobolesti, alebo správanie, ktoré môže mať za následok zranenie.

Primáty okrem človeka využívané na vedecký výskum by sa mali odchovať v zajatí a pokiaľ možno priamo namieste, aby sa vylúčil stres pri preprave. U zvierat odchovaných v zajatí je známy vek, rodičia a zdravotný stava boli odchované pomocou štandardných chovateľských postupov. Pokiaľ sa majú byť primáty okrem človekadovážať, mali by sa pokiaľ možno získať ako mláďatá zo zavedených chovných kolónií s vysokými štandardmiblaha a starostlivosti. Nemali by mať žiadne zoonózy. Zvieratá odchytené z voľnej prírody sa môžu využívať ibaza výnimočných okolnosti, pretože predstavujú zdravotné riziko pre personál, majú neznámu históriu a jepravdepodobné, že sa budú viac báť ľudí. V niektorých prípadoch sa u zvierat môže vyskytovať vysoká úmrtnosťv mieste odchytu a počas prepravy do chovnej lokality pôvodnej krajiny.

Pre bežne chované a používané laboratórne druhy uvádzame ďalšie podrobné údaje. Ďalšie informácieo požiadavkách pre ostatné druhy (alebo v prípade výskytu behaviorálnych alebo chovných problémov) jepotrebné vyžiadať od skúsených primatológov a ošetrovateľov, aby sa zabezpečilo primerané uspokojenievšetkých potrieb daného druhu.


2.1. Vetranie


2.2. Teplota

Vzhľadom na to, že v zajatí majú zvieratá obmedzené možnosti prirodzene sa vysporadúvať s klimatickýmizmenami, nemusí rozsah teplôt určený pre laboratórne zvieratá vždy zodpovedať rozsahu teplôt v prírode.Spravidla sa bude udržiavať taký rozsah, aký je optimálny pre zvieratá a príjemný pre personál. Ak sa používajúvonkajšie priestory, je potrebné zabezpečiť pre všetky jedince prístrešie pred zlým počasím a stály prístupk primerane vyhrievaných vnútorných priestorov. To je dôležité najmä v prípade chovných kolónií s veľkýmivonkajšími priestormi, aby sa znížilo riziko omrzlín a úhynu novonarodených mláďat v zimných mesiacoch.

2.3. Vlhkosť

Hoci niektoré primáty žijú v tropických dažďových lesoch, kde je vysoká vlhkosť, a iné v suchých vyprahnutýchregiónoch, v prípade zavedených kolónií nie je potrebné tieto podmienky kopírovať v laboratórnom prostredí.Spravidla je pre zvieratá aj personál príjemná relatívna vlhkosť 40 až 70 %. Treba dbať na to (pozri konkrétnedruhy), aby zvieratá neboli vystavované príliš nízkej vlhkosti, a treba sa vystríhať dlhodobému vystaveniu vlhkostimimo uvedeného rozsahu, najmä v prípade opíc nového sveta, ktoré sú náchylné na problémy s dýchacímicestami.


104

2.4. Osvetlenie

Väčšina laboratórnych primátov by mala mať 12-hodinový cyklus striedania svetla a tmy. Pre niektoré druhymôže byť prospešné simulované osvetlenie za úsvitu a súmraku. Pre nočné druhy, ako je Aotus trivirgatus, by malbyť cyklus upravený tak, aby sa počas bežného pracovného dňa používalo tlmené červené svetlo, ktoré umožňujepozorovať zvieratá počas ich aktívnej fázy, ako aj bezpečný výkon bežnej práce ošetrovateľov. Vo všetkýchprípadoch, keď je to možné, by priestory, v ktorých sa nachádzajú primáty, mali byť vybavené oknami, keďžeokná sú zdrojom prirodzeného svetla a predstavujú obohatenie prostredia.

2.5. Hluk

Tlmená zvuková kulisa, napríklad hudba alebo rádio, môže počas dňa predstavovať určitú formu obohateniaprostredia a pomáhať odfiltrovať náhle hlasné zvuky. Nemala by sa však používať neustále. Hudba tiež môže maťupokojujúci účinok na zvieratá v čase stresu. Pre väčšinu druhov bude vyhovujúca hladina zvuku rovnaká akohladina zvuku odporúčaná pre personál, no niektoré druhy, ako napríklad kosmáče, počujú aj ultrazvuk, čo jetreba potrebné zohľadiť. Hladina zvuku by sa mala udržovať na nízkej úrovni a nemala by dlhodobo prekročiť65 dBA.


Väčšina vyšších primátov má podobný sluch ako človek. Vo výstražných systémoch by sa nemala používať siréna,aby sa zvieratá nevystrašili. Vhodnou alternatívou je používanie svetelnej signalizácie viditeľnej pre personál vovšetkých miestnostiach.

3. Zdravie

Hoci využívanie zvierat odchovaných v zajatí by malo zabezpečiť dobrý zdravotný stav zvierat a nepredstavujúpre personál a ostatné primáty v objekte riziko nákazy, mali by všetky novozískané zvieratá mať úplny zdravotnýcertifikát a po príchode prejsť karanténou. Počas tohto obdobia by sa mal ich zdravotný stav pozorne sledovaťa príslušné laboratóriá by mali uskutočniť ďalšie potrebné sérologické, bakteriologické a parazitologické testy.

Všetky primáty v kolónii by mali pod odbornou veterinárnou kontrolou a mali by sa podrobovať pravidelnýmdiagnostickým testom. V dôsledku blízkej príbuznosti s človekom sú vnímavé na celý rad chorôb a parazitov,ktoré sú spoločné pre obidva druhy a v niektorých prípadoch môže dôjsť k vzájomnému ohrozeniu života. Pretosú mimoriadne dôležité pravidelné lekárske kontroly personálu. Pracovník, ktorý predstavuje potenciálnezdravotné riziko pre zvieratá, by nemal byť s nimi v kontakte. Mimoriadnu pozornosť treba venovať zvieratám,ktoré môžu byť nakazené patogénmi prenosnými na človeka. Personál by mal byť náležite informovaný a mali bysa prijať opatrenia na minimalizovanie rizika nákazy. Pre každé zviera by sa mali viesť celoživotné zdravotnézáznamy. Neočakávaná chorobnosť a úmrtnosť by mal s prihliadnutím na potenciálne zoonózy riadne prešetriťpríslušný personál a príslušné laboratóriá.

Primáty, ktoré pochádzajú z rôznych geografických oblastí, by mali byť od seba prísne oddelené, kým sa nestanovíich zdravotný stav.

Vo vonkajších priestoroch je mimoriadne dôležitá kontrola hmyzu.


4.1. Umiestnenie

Na poradenstvo v oblasti sociálneho správania primátov, obohatenia prostredia a starostlivosť by mal byťk dispozícii odborník na správanie primátov.

Vzhľadom na to, že bežné laboratórne primáty sú spoločenskými zvieratami, mali by sa umiestniť s jedným aleboviacerými znášanlivými jedincami rovnakého druhu. Na zabezpečenie harmonických vzťahov je podstatnévhodné zloženie skupiny laboratórnych primátov. Znášanlivosť, a teda aj zloženie skupiny z hľadiska vekua pohlavia jej členov, závisí od druhu. Pri vytváraní skupín by sa mala brať do úvahy prirodzená spoločenskáorganizácia druhu. V obmedzených podmienkach, kde nie je k dispozícii dostatočný priestor na väčšie naháňačky,ani na útočisko pre odvrhnutých jedincov, môže byť prirodzené zloženie skupín podľa veku a pohlavia nevhodnéa môže byť potrebné štruktúru skupín upraviť. Napríklad u mačiakov možno prirodzenú štruktúru skupinys mnohými samcami a samicami nahradiť háremovou štruktúrou. Zloženie skupiny môžu tiež ovplyvňovaťpožiadavky pokusu, podľa ktorých sú potrebné napríklad skupiny rovnakého pohlavia alebo veku. Vizuálnezábrany, ktoré umožňujú zvieratám ukryť sa z dohľadu iných zvierat, sú dôležité pri skupinovom umiestnenía viaceré únikové cesty poskytujú príležitosť vyhnúť sa útokom a zároveň bránia dominantným jedincom priobmedzovaní prístupu podradeným jedincom do niektorých častí priestorov pre zvieratá.


105

Po vytvorení skupiny alebo zmiešaní zvierat je dôležité dôkladné sledovanie zvierat a mal by existovať programopatrení na riešenie a minimalizáciu prejavov agresivity.

Keď sú zvieratá umiestnené v skupinách rovnakého pohlavia, je vhodné zamedziť umiestneniu dvoch skupínopačného pohlavia v tesnej blízkosti, keďže to môže niekedy u samcov vyvolávať agresivitu. Jedinou výnimkou zoskupinového umiestnenia by malo byť samostatené umiestnenie, ktoré je potrebné z veterinárnych dôvodova z dôvodov pokusu v záujme zabezpečenia dobrých vedeckých výsledkov. Samostatné umiestnenie sa smiepovoliť len z veterinárnych dôvodov alebo z dôvodov blaha, a to na čo možno najkratšiu dobu a pod prísnymdohľadom. O samostatnom umiestnení z dôvodov pokusu by sa malo rozhodnúť po konzultácii sozootechnikom a s príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat. Za takýchtookolností by sa na blaho zvierat a starostlivosť o ne mali vyčleniť ďalšie zdroje. V prípade pokusných zvierat,ktorých umiestnenie do veľkých skupín nie je možné, je najlepším sociálnym usporiadením ich držaniev dvojiciach vzájomne znášanlivých jedincov.

V prípade, že skupinovo umiestnené zvieratá treba na určitú dobu oddeliť, napríklad na účely aplikácie liekov,treba pri navráteniu zvieraťa do skupiny prejaviť opatrnosť a venovať pozornosť, keďže spoločenská organizáciaskupiny sa mohla zmeniť a zviera môže byť vystavené útokom. Medzi možné riešenia tejto situácie patrípremiestnenie takéhoto zvieraťa do samostatného priestoru pripojeného k hlavným priestorom aleboumiestneného vo vnútri hlavných priestorov, príp adne krátkodobé rozdelenie všetkých jedincov a ich spoločnénavrátenie do skupiny.

4.1.1. Ro zmno žov a n i e

Pomer pohlaví a počet zvierat v chovnej kolónii závisí od príslušného druhu. Je dôležité zabezpečiť primeranýpriestor a jeho rozmanitosť, aby nedochádzalo k zastrašovaniu menej dominantných jedincov, najmä samíca mláďat s nižším postavením. U polygamných druhov by mal pomer pohlaví zabezpečiť, aby sa sa väčšina samícpárila a privádzala na svet živých potomkov. V prípade, že v skupine je viac ako jeden samec, treba zabezpečiť,aby boli samce vzájomne znášanlivé. Monogamné druhy sa chovajú v rodinných skupinách s chovným pároma dvoma alebo viacerými vrhmi mláďat.

Pre budúce chovné zvieratá je dôležité, aby mláďatá vyrastali v stabilných sociálnych skupinách, pokiaľ možnov skupine, v ktorej sa narodili, a so svojimi matkami. Takto sa zabezpečí, že sa u nich primerane vyvinúrodičovské návyky a sociálna interakcia v rámci hierarchickej štruktúry.

Zvieratá obvykle úspešne samy vychovajú jedného potomka alebo dvojčatá. V záujme minimalizácie utrpeniatýchto zvierat sú však potrebné opatrenia na starostlivosť o mláďatá, ktoré matka odvrhne.

4.1.2. Od d e l e n i e o d ma t k y

Mladé zvieratá prechádzajú pomalým postnatálnym vývojom, ktorý napríklad u makakov trvá niekoľko rokov. Namatke sú zvieratá závisle podľa druhu 8 až 12 mesiacov. Počas tohto obdobia spoznávajú pod ochrannýmdohľdom matky svoje okolie a nadväzujú sociálny kontakt pomocou interakcie s rôznymi partnermi v skupine.

Taktiež sa učia rodičovským zručnostiam kontaktom s mláďatami alebo dokonca pomáhaním pri starostlivostio ne. Oddelenie mláďat z kolónie spôsobuje úzkosť a trápenie pre matku aj mláďa. Je preto lepšie nechať ich v ichkolónii, v ktorej sa narodili, až kým sa nestanú nezávislými. Pokiaľ musia byť z dôvodu vlastného blaha odstavenéalebo oddelené skôr, odporúča sa začleniť ich do dobre organizovanej skupiny, aby nedošlo k narušeniu ichsociálneho vývoja, správania, fyziologických funkcií a odolnosti. Vhodný čas odstavenia mláďat závisi odkonkrétneho druhu.


Prostredie by malo zvieratám poskytovať možnosť vykonávať celý rozsah svojich denných aktivít. Presnévlastnosti priestorov pre zvieratá sa však líšia podľa druhu vzhľadom na rozdiely v ich prirodzenom správaní.Priestory by mali umožniť zvieraťu čo možno najviac uspokojovať svoje etologické potreby, poskytovať im pocitbezpečia a zabezpečovať vhodne rozmanité prostredie, ktoré umožní zvieraťu utekať, prechádzať sa, šplhať saa skákať. Prínosom sú aj materiály, ktoré poskytujú taktilné podnety. Zvieratám by sa mala zabezpečiť možnosťkontroly svojho prostredia. Prostredie by sa malo v určitých intervaloch obnovovať, napríklad drobnými zmenamidaného priestoru, usporiadaním vybavenia a postupov kŕmenia.


106


Primáty okrem človeka by sa mali umiestniť tak, aby sa nesprávali abnormálne a aby mohli vykonávať uspokojivýrozsah bežných aktivít.

Rozmery priestorov pre daný druh určujú tieto faktory:

— veľkosť dospelého zvieraťa (mladé zvieratá, hoci menšie, sú obvykle aktívnejšie ako dospelé jedince, a pretosi vyžadujú podobné priestorové podmienky na fyzický vývoj a hranie),

— dostatočný priestor, ktorý zabezpečí rozmanité a náročné prostredie a

— veľkosť skupiny, ktorá v nich má byť umiestnená.

4.3.1. Ro zme r y

Na umiestnenie všetkých druhov primátov sa uplatňujú tieto princípy:

— priestory by mali dostatočnú výšku, ktorá zvieratám umožní unikať do vyšších polôh a sedieť na bidle alebona polici bez toho, aby sa chvostom dotýkali podlahy,

— zviera by malo mať možnosť uspokojovať svoje prirodzené etologické potreby z hľadiska pohybua správania,

— mala by byť zabezpečená možnosť obohatenia prostredia,

— až na výnimočné prípady by zviera nemalo byť umiestnené samostatne,

— priestory by nemali byť vertikálne usporiadané v dvoch alebo viacerých podlažiach.

4.3.2. Von k a j š i e p r i e s t o r y

Primáty by pokiaľ možno mali mať prístup do vonkajších priestorov. Tie sa bežne používajú na chov väčšíchprimátov. Pre zvieratá majú tú výhodu, že môžu obsahovať veľa prvkov prirodzeného prostredia a sú užitočné ajpre zvieratá v zásobe alebo pokusné zvieratá v prípadoch, keď nie je nutná striktná regulácia klimatickýchpodmienok a vonkajšie teploty sú vyhovujúce. Vonkajšie priestory sú obvykle vyrobené z kovu, môžu sa všakpoužívať aj iné materiály vrátane dreva, pokiaľ je náležite ošetrené proti poveternostným vplyvom. Niektorédruhy dreva schvaľuje toxikológ, pokiaľ je k dispozícii certifikát o analýze. Drevo sa ľahko udržiava alebovymieňa, dá sa postaviť podľa želania na mieste a poskytuje tichšie a prirodzenejšie prostredie. Z dôvodu ochranykonštrukčnej integrity drevených priestorov by mal byť rám buď z takého druhu dreva, ktoré nebudú zvieratáhrýzť, alebo chránený pletivom alebo netoxickou úpravou. Vo vonkajších priestoroch môže byť podlaha z betónualebo tvorená prírodnou vegetáciou. Priestory s betónovou podlahou môžu byť pokryté vhodným netoxickýmsubstrátom. Každá časť vonkajšej klietky alebo koterca by mala byť zastrešená tak, aby sa zvieratá mohlipohybovať vonku aj v daždi a aby boli chránené pred slnkom; prípadne je možné zabezpečiť prístrešky. Primátyvyužívajú vonkajšie priestory aj v zime. Mali by však mať k dispozícii vykurované vnútorné priestory. Odporúčasa, aby minimálna veľkosť vnútorných priestorov zodpovedala minimálnym parametrom, ktoré zabezpečujú, abysa zvieratá za nepriaznivého počasia netlačili v stiesnenom priestore. Vzhľadom na to, že vonkajšie priestoryposkytujú dodatočný priestor, nie je v ich prípade potrebné stanovovať minimálne rozmery. Keď sú rôznepriestory – napríklad vonkajšie a vnútorné – prepojené, mali by sa zabezpečiť viac ako jedny spojovacie dvere, abydominantnejšie zvieratá nemohli utláčať podriadené jedince.

4.3.3. V n ú t o r n é um i e s t n e n i e

Hoci sú vnútorné priestory obvykle vyrobené z kovu, úspešne sa používajú aj iné materiály, ako napríklad drevo,lamináty alebo sklo, ktoré zabezpečujú tichšie prostredie.

Vzhľadom na to, že výška je jedným z najdôležitejších parametrov priestorov, všetky primáty by mali maťmožnosť šplhať sa, skákať a používať vyvýšené miesto. Steny môžu byť aj z drôteného pletiva, aby sa na nich bolomožné šplhať, mali by však byť zabezpečené aj diagonálne vetvy alebo bidlá v počte, ktorý umožní všetkýmzvieratám na nich sedieť zároveň. V prípade použitia drôteného pletiva je potrebné zvoliť taký typ, o ktorý sazvieratá nemôžu zachytiť končatinami a poraniť sa.


107

Pevné podlahy majú tú výhodu, že ich možno pokryť substrátom, do ktorého sa dá rozptýliť potrava, čím sau zvierat podporuje inštinkt hľadania potravy. Primáty si vyžadujú priestor pre aktivity, niekedy však môže byťpotrebné zatvoriť ich z veterinárnych dôvodov alebo z dôvodov pokusu do menších priestorov. Menšie priestorysa dajú vytvoriť rozdelením hlavného priestoru prepážkami alebo mobilnou zadnou stenou, umiestnením klietkydo hlavného priestoru, dvoma prepojenými jednotkami alebo pripojením priestorov pre pokusné zvieraták väčším priestorom určeným na pohyb. Všetky tieto spôsoby obmedzenia priestoru pokusných zvierat majú túvýhodu, že zvieratá majú prístup k vyhovujúcemu prostrediu a sociálnym partnerom, ale zároveň ich možnooddeliť na kŕmenie, čistenie alebo na pokusné účely, napríklad aplikáciu liekov alebo odber krvi.

V prípade, že je potrebné samostatné umiestnenie v malom priestore z dôvodov zvláštneho pokusného modelu,mala by dobu trvania a rozsah obmedzenia zdôvodniť osoba vykonávajúca pokus na základe zváženiapravdepodobného dopadu na blaho zvierat v porovnaní s vedeckou hodnotou a požiadavkami daného pokusu.Takéto obmedzenia by mali preveriť vedci, zootechnici a osoby pôsobiace v oblasti poradenstva týkajúceho sablaha zvierat.

Viac priestoru pre aktivitu sa môže zabezpečiť držaním primátov vo veľkých skupinách a nie vo dvojiciach.Jedince možno izolovať tak, že sa na to pripravia výcvikom (pozri bod 4.8 nižšie) alebo tak, že sa skupina zaženiedo priechodu, v ktorom je pasca.

V ďalších usmerneniach sú uvedené minimálne odporúčané veľkosti priestorov pre rôzne druhy.

4.4. Kŕmenie

Podávanie a obsah potravy treba obmieňať s cieľom zabezpečiť záujem a obohatenie prostredia. Rozptýlenápotrava podporuje inštinkt hľadania potravy. V prípade, že to nie je možné, treba podávať potravu vyžadujúcumanipuláciu, napríklad celé ovocie alebo zeleninu, alebo možno používať kŕmidlá, v ktorých zvieratá musia nanájdenie potravy prejaviť istú kreativitu (tzv. „puzzle-feeders“). Nástroje a vybavenie na kŕmenie mali byťnavrhnuté a rozmiestnené tak, aby bola minimalizovaná možnosť kontaminácie. Základnou zložkou potravyprimátov je vitamín C. Opice nového sveta si vyžadujú primerané množstvá vitamínu D3. Vzhľadom na to, že priobohatení potravy si zvieratá môžu začať vyberať, odporúča sa na zabezpečenie vyváženej stravy podávaťštandardnú potravu hneď ráno, keď sú zvieratá hladné a nemajú na výber. Potravu možno rozptýliť tak, aby si juneprisvojili dominantné jedince. Pestrá potrava by sa nemala podávať, ak je pravdepodobné, že naruší výsledkypokusu. Za takýchto okolností však možno pestrosť štandardnej potravy zabezpečiť formou rôznych tvarov,farieb a chutí.

4.5. Napájanie



Niektoré primáty, napríklad niektoré poloopice, si vyžadujú materiál na stavanie hniezd, napríklad drevenétriesky, suché listy alebo slamu. Je vhodné používať netoxické substráty, ako napríklad drevené triesky, drevenégranule s nízkou prašnosťou alebo naztrhaný papier, keďže sa tým podporuje inštinkt hľadania potravy. Vovonkajších priestoroch je možné použiť trávu, byliny, drevené triesky alebo triesky z kôry.

4.7. Čistenie


4.8. Manipulácia

Pri manipulácii s primátmi sa používajú rôzne spôsoby obmedzenia, od priestorov s posuvnými prepážkami,použitie sietí, držanie zvierat manuálne, až po používanie uspávacích striel. Hoci primáty nemajú radymanipuláciu a je pre ne stresovým faktorom, mali by byť vedené k spolupráci, keďže sa tým znižuje stres, ktorýinak manipulácia spôsobuje. Výcvik zvierat je najdôležitejším aspektom chovu, najmä v prípade dlhodobýchštúdií. Má dve výhody. Jednak predstavuje pre zviera intelektuálnu výzvu a jednak je práca pre ošetrovateľavďačnejšia. Primáty reagujú na sluchové a vizuálne podnety a pomocou jednoduchého systému odmeňovania sadajú vycvičiť, aby bez problémov podstupovali drobné zákroky, ako je odber krvi.


108

Reakcia jedincov na výcvik a pokusy by sa mala skúmať, keďže niektoré zvieratá môžu byť ťažko zvládnuteľnéalebo nereagovať. V takých prípadoch je potrebné dôkladne zvážiť ich ďalšie používanie.

Aj keď sa zvieratá môžu vycvičiť na plnenie úloh, treba venovať pozornosť primeraným intervalom na zotaveniev prípade ich opakovaného podrobovania pokusom.



4.10. Záznamy

Pre každé zviera by sa mali viesť záznamy s podrobnými infomáciami. Mali by obsahovať údaje o druhu, pohlaví,veku, hmotnosti, pôvodu a klinických a diagnostických informáciách, súčasnom a predchádzajúcom spôsobeumiestnenia, histórii jeho použitia na pokusy a všetky ďalšie informácie podstatné z hľadiska starostlivostia pokusov, ako napríklad správy o ich správaní alebo stave a ich obľúbení sociálni partneri alebo sociálne vzťahy.

4.11. Označovanie

Všetky primáty v danom zariadení by mali byť pred odstavením označené trvalým a jednotným laboratórnymidentifikačným kódom. Jednotlivé zvieratá by mali byť viditeľne označené pomocou priliehavých obojkovs príveskami alebo tetovaním v prípade veľkých druhov. Na prístupné miesta sa môžu zaviesť mikročipy (zápästieu väčších zvierat alebo zátylok u menších druhov). Vzhľadom na to, že je dôležité, aby bolo možné ľahkorozoznávať zvieratá, niektoré laboratóriá s úspechom používajú pre zvieratá mená, keďže sa dajú ľahko používaťna označenie dominantných a podriadených zvierat, a podľa niektorých názorov sa tým vytvára bližší vzťahpersonálu k primátom.

5. Odborná príprava personálu

Personál by mal byť zaškolený v oblasti starostlivosti, chovateľských postupov a výcviku zvierat, ktoré majúv starostlivosti. V prípade ošetrovateľov a vedcov pracujúcich s primátmi by mala odborná príprava zahŕňaťinformácie špecifické pre daný druh, ku ktorým patria biologické a behaviorálne charakteristiky a požiadavkydruhu, možnosti obohatenia prostredia, metódy používané na začleňovanie a vyčleňovanie zvierat a sociálnudynamiku. Odborná príprava by mala zahŕňať aj informácie o bezpečnosti a ochrane zdravia pre personálpracujúci s primátmi, vrátane rizika zoonózy, ako aj o aspektoch riadenia.

6. Preprava

Zvieratá by sa pokiaľ možno mali prepravovať v dvojiciach vzájomne znášanlivých jedincov. Môže sa však stať, žedospelé zvieratá sa budú musieť prepravovať samostatne.

b. Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kosmáčov a tamarínov a starostlivosť o ne

1. Úvod

Kosmáče (Callithrix sp) sú malé, vysoko na stromoch žijúce juhoamerické primáty, ktoré sú aktívne cez deň. Vovoľnej prírode obsadzujú územie s rozmermi jedného až štyroch hektárov, kde žijú v početných rodinnýchskupinách troch až pätnástich zvierat, ktoré tvorí chovný pár a ich potomstvo. Samice rodia mláďatá dvakrátročne (bežne dvojčatá a v zajatí aj trojčatá) a o potomstvo sa starajú všetci členovia skupiny. V dôsledkuhormonálnych a behaviorálnych mechanizmov môžu dominantné samice brániť v rozmnožovaní podriadenýmsamiciam. Kosmáče sú plodožravé a hmyzožravé a tiež nahlodávajú kôru a živicu stromov gumovníka. V zajatínahlodávajú kôru a značkujú aj iné tvrdé drevo. Hľadanie potravy a kŕmenie im zaberá až 50 % času. Kosmáčea tamaríny sa v zajatí dožívajú pätnásť až dvadsať rokov.

Tamaríny (Saguinus spp) sú v mnohých ohľadoch podobné kosmáčom. Žijú v Južnej a Strednej Amerike, sú všako niečo väčšie a zaberajú väčšie územie od 30 do 100 hektárov. Väčšie územia tamarínov súvisia s tým, že sa živiaprevažne plodmi, nenahlodávajú kôru a živicu požierajú len vtedy, ak je ľahko dostupná.

Väčšina kosmáčov a tamarínov nerada schádza na zem a často označujú svoje prostredie pachovými značkami.


109


2.1. Vetranie

(Pozri bod 2.1. všeobecnej časti.)

2.2. Teplota

V priestoroch pre kosmáče a tamaríny by sa mala udržiavať teplota v rozsahu 23 oC až 28 oC, hoci vzhľadom natropický pôvod týchto zvierat sú prijateľné aj mierne vyššie teploty.

2.3. Vlhkosť

Vlhkosť by mala byť zabezpečená v rozsahu 40 až 70 %, hoci zvieratá znášajú aj relatívnu vlhkosť vyššiu ako70 %.

2.4. Osvetlenie

Odporúča sa fotoperióda s najmenej dvanástimi hodinami svetla. Zdroj svetla by mal chovný priestor osvetľovaťrovnomerne. V priestoroch pre zvieratá by mala byť vždy zabezpečená zatienená plocha.

2.5. Hluk

Mimoriadnu pozornosť treba venovať minimalizovaniu vystavenia účinkom ultrazvuku, ktorý je pre kosmáčea tamaríny počuteľný.


(Pozri bod 2.6 všeobecných poznámok o primátoch okrem človeka).

3. Zdravie

(Pozri bod 3 všeobecných poznámok o primátoch okrem človeka.)


4.1. Umiestnenie

Kosmáče a tamaríny by mali byť umiestnené v rodinných skupinách pozostávajúcich z nepríbuzných párovtvorených samcom a samicou a jedným vrhom alebo viacerými vrhmi potomstva. Skupiny chovných zvierat bymali byť zložené zo vzájomne znášanlivých jedincov alebo mláďat rovnakého pohlavia. Patričnú pozornosť trebavenovať vytváraniu skupín z nepríbuzných dospelých jedincov rovnakého pohlavia, pretože môže dochádzaťk zjavným prejavom agresivity.

Počas pokusov môžu byť kosmáče a tamaríny spravidla držané so znášanlivým jedincom rovnakého pohlavia(dvojčatá, rodič/potomok) alebo v dvojiciach opačného pohlavia s použitím antikoncepcie. Ak si pokusy aleboveterinárna starostlivosť vyžadujú samostatné umiestnenie, jeho trvanie by sa malo minimalizovať a zvieratá bymali zostať v zrakovom, sluchovom a čuchovom kontakte s jedincami rovnakého druhu.

Chovné páry by sa mali vytvárať až po dosiahnutí 2 rokov zvieraťa. V rodinných skupinách prítomnosť matkypotlačuje ovulačný cyklus samičieho potomstva. Nové páry určené na rozmnožovanie sa nesmú držať v blízkostirodičov, pretože to môže brániť reprodukcii.

Vhodný vek na odstavenie závisí od zamýšľaného použitia zvierat a nesmie k nemu prísť skôr ako vo veku8 mesiacov. Ak sa zvieratá majú použiť ako chovné zvieratá, mali by zostať v rodinnej skupine aspoň do veku13 mesiacov, aby získali primerané skúsenosti s výchovou mláďat.


Prirodzené správanie kosmáčov a tamarínov vyžaduje zajatí určitú rozmanitosť prostredia a stimuláciu, čo súfaktory, ktoré podporujú typické správanie daného druhu oveľa viac, ako len jednoduché zväčšenie rozmerovpriestorov. Vybavenie z prírodných alebo umelých materiálov (napríklad drevo, PVC) by malo zahŕňať bidlá,plošiny, hojdačky, laná. Je dôležité zabezpečiť určitý stupeň variability pokiaľ ide o orientáciu, priemer a pevnosť,aby sa zvieratám umožnilo uspokojovať svoju potrebu pohybu vrátane skákania. Drevené bidlá umožňujúkosmáčom a tamarínom uspokojovať svoju prirodzenú potrebu ohrýzania a označovania pachovými značkami.


110

Navyše by mal byť zabezpečený pohodlný priestor na odpočinok, ako napríklad hniezdne boxy, keďže ichzvieratá používajú na odpočinok, spánok a úkryt pred nebezpečím. Hoci vizuálny kontakt medzi rodinnýmiskupinami je obvykle pre zvieratá stimulujúcim faktorom, v niektorých prípadoch môžu byť potrebnénepriehľadné zásteny a/alebo zväčšenie vzdialeností medzi priestormi, aby nedochádzalo ku konfliktom priobrane územia, najmä u určitých druhov kosmáčov. Vzhľadom na to, že zvieratá nerady schádzajú na zem, maliby byť zariadenia na kŕmenie, ktoré stimulujú prirodzené správanie zvierat, zavesené alebo umiestnené v hornejčasti priestorov. Substrát vo forme drevených triesok podporuje inštinkt hľadania rozsypanej potravy.Zabudovanie konštrukčných prvkov a zariadení na obohatenie prostredia v spodnej časti priestorov spravidlapodporí širšie a rôznorodejšie využívanie priestoru. Pre kosmáče, pre ktoré je typické ohrýzanie kôry stromov, abysa dostali k živici, sa veľmi osvedčilo použitie kolíkov s vyvŕtanými dierami naplnenými arabskou gumou.


Vzhľadom na to, že kosmáče a tamaríny sú stromové primáty, ktoré pred nebezpečenstvom unikajú do výšky, jeobjem prideleného priestoru a jeho vertikálna výška dôležitejšia ako plocha podlahy. Minimálne rozmerya usporiadanie priestorov by mali brať do úvahy účel, na ktorý sa zvieratá držia (rozmnožovanie, do zásoby,krátke alebo dlhé pokusy) a umožňovať začlenenie dostatočného množstva vybavenia na zlepšenie rozmanitostiprostredia.

Tabuľka F.1

Kosmáče a tamaríny: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Minimálna plocha podlahy priestorov pre1 (*) alebo 2 zvieratá a potomstvo do

veku 5 mesiacov (m2)

Minimálny objem priestoruna každé ďalšie zviera

staršie ako 5 mesiacov (m3)

Minimálna výškapriestoru (m) (**)

Kosmáče 0,5 0,2 1,5

Tamaríny 1,5 0,2 1,5

(*) Zvieratá by sa mali držať samostatne len za výnimočných okolností (pozri bod 4.1).(**) Strop priestorov by mal byť aspoň 1,8 metra od podlahy.

4.4. Kŕmenie

Kosmáče a tamaríny si vyžadujú vysoký príjem bielkovín a vzhľadom na to, že bez UV-B žiarenia nie sú schopnésyntetizovať vitamin D3, strava by mala byť doplňovaná zodpovedajúcim množstvom tohto vitamínu.

4.5. Napájanie



(Pozri bod 4.6 všeobecných poznámok o primátoch okrem človeka.)

4.7. Čistenie

Kosmáče a tamaríny často označujú svoje prostredie pachovými značkami a úplné odstránenie známych pachovmôže spôsobiť poruchy správania. Striedavé čistenie a dezinfekcia priestorov a prvkov obohatenia prostrediazachovajú niektoré teritoriálne pachové značky a má priaznivé účinky na psychologickú pohodu zvierat a zároveňznižuje nadmerné označovanie pachovými značkami.

4.8. Manipulácia

Vďaka pravidelnej manipulácii a kontaktu s ľuďmi si zvieratá lepšie zvyknú na sledovanie a podmienky privykonávaní pokusov a uľahčí sa výcvik na spoluprácu pri určitých pokusoch. V prípade potreby odchytua prepravy zvierat sa na zníženie stresu pri manipulácii môžu použiť hniezdne boxy.




111

4.10. Záznamy


4.11. Označovanie




6. Preprava


c) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kotúlov vevericových a starostlivosť o ne

1. Úvod

Kotúly vevericové (Saimiri spp.) obývajú tropické dažďové pralesy Južnej Ameriky a žijú v rôznych nadmorskýchvýškach. Existujú rôzne regionálne poddruhy, z ktorých dva najdôležitejšie sú známe ako S. sc. boliviensis a S. sc.sciureus. Okrem rozdielov vo farbe srsti a výzoru tváre sa mierne líšia aj typickým správaním. Telesná hmotnosťdospelých jedincov sa pohybuje od 600 do 1 100 g, pričom samce sú výrazne ťažšie ako samice. Vovzpriamenom postoji merajú dospelé zvieratá približne 40 cm. Sú to typické stromové zvieratá žijúce v závislostiod teploty prostredia v rôznych výškach koruny stromov. Na zem schádzajú pri hľadaní potravy a v prípademláďat, keď sa hrajú. V nebezpečenstve unikajú do výšky. Zo stromu na strom sa premiestňujú skokmiprispôsobenými hustote koruny stromov. Vo voľnej prírode žijú vo veľkých skupinách, v ktorých samice a mladézvieratá žijú spoločne s dominantným chovným samcom, kým dospelé samce, ktoré nie sú chovné, ostávajú naperiférii a vytvárajú si svoje vlastné skupiny. O kotúloch vevericových žijúcich v zajatí je známe, že sa dožívajú až25 rokov.


2.1. Vetranie


2.2. Teplota

Hoci tento druh žije v rôznorodých klimatických podmienkach v tropických pralesoch od malých nadmorskýchvýšok po veľké nadmorské výšky v horských oblastiach, teplotné rozdiely v biotopoch jednotlivých kolónií alebostád nie sú príliš veľké. Preto sa treba vyvarovať výrazných krátkodobých zmien teploty. Vo voľnej prírode sazvieratá prispôsobujú teplote okolitého prostredia voľbou vhodnej výšky v rámci koruny stromu (napríkladbližšie k zemi pri chladnom počasí). Kým obvyklá izbová teplota v rozsahu 22 oC až 26 oC je podľa všetkéhoprimeraná, v prípade zvierat s obmedzenou plochou na telesný pohyb môže byť vhodnejšia teplota okolo 26 oC.

2.3. Vlhkosť

Pre tento druh je primeraná vlhkosť v rozsahu 40 až 70 %.

2.4. Osvetlenie

Ako obyvatelia tropických pralesov sú kotúly vevericové prispôsobené na rozptýlené osvetlenie. Napriek tomupre zvieratá bez prístupu k vonkajším priestorom by mali byť zabezpečené priestory s vysokou intenzitou svetlapodobnou dennému svetlu. Svetelné spektrum by sa malo podobať dennému svetlu, hoci intenzita svetla nemusítaká ako intenzita jasného slnečného svitu. Vhodný je cyklus striedania svetla a tmy po 12 hodinách. Dobadenného svetla by nemala trvať kratšie ako osem hodín. Pridanie UV žiarenia alebo časovo obmedzené vystavenieúčinkom UV lampy umožní dôležitú syntézu vitamínu D3 v pokožke.

2.5. Hluk





112

3. Zdravie

Kotúly vevericové môžu byť latentnými bacilonosičmi vírusu herpesu (Saimirine herpesvirus 1, syn. Herpesvirustamarinus, herpes T, Herpesvirus platyrrhinae), ktorý môže by pri prenose na kosmáče smrteľný. Preto sa neodporúčadržať tieto dva druhy zvierat v rovnakých jednotkách, pokiaľ testy neukážu, že kolónie sú bez výskytu tejtovírusovej infekcie.


4.1. Umiestnenie

Vzhľadom na prirodzenú sociálnu organizáciu týchto zvierat nepredstavuje držanie kotúlov vo veľkých skupináchjedincov rovnakého pohlavia žiaden problém. Na tento účel by však mali byť skupiny samcov a samíc dostatočneoddelené, aby nedochádzalo k potýčkam. Mimoriadnu pozornosť treba venovať identifikácii strádajúcich jedincovv skupine, pretože agresívne správanie nie je u kotúlov vevericových veľmi výrazné.

Na chovné účely sa javí byť primeraná skupina siedmich až desiatich samíc s jedným alebo dvoma samcami.Chovné skupiny by mali mať vzájomný vizuálny kontakt, fyzický kontakt s inými skupinami by však mal byťvylúčený.

Matky nosia novonarodené zvieratá na chrbte do veku 6 mesiacov. Mláďatá však už v ranom veku opúšťajúmatku, aby si hľadali potravu, alebo ich nosia blízki príbuzní. Takto sa učia nadväzovať sociálne vzťahy a častoprostredníctvom hlasového prejavu často objavujú, čo môže pre ne byť nebezpečné alebo naopak prospešné.Zvieratá prijímajú tuhú stravu od veku troch mesiacov. Napriek tomu sa odporúča, aby mláďatá nebolioddeľované od svojich rodín do veku šiestich mesiacov alebo, ak je potrebné ručné kŕmenie, možno ich umiestniťu inej samice, pokiaľ možno v ich rodnej skupine. Kotúly vevericové dosahujú pohlavnú dospelosť vo vekupribližne troch rokov.

Chovné skupiny by sa po vytvorení nemali narúšať, aby nedošlo k zníženiu ich chovných schopností. Preto satreba vyvarovať väčších zmien prostredia a sociálnych zmien.


Ako stromové zvieratá potrebujú kotúly vevericové dostatok možností na šplhanie, ktoré sa dajú zabezpečiťstenami z drôteného pletiva, kolmi, reťazami alebo lanami. Hoci skáču medzi jednotlivými konštrukciami, ak súnimi priestory vybavené, uprednostňujú behať po vodorovných alebo šikmých vetvách a povrazových mostíkocha hojdaniu sa na nich. Využívajú aj bidlá alebo hniezdne boxy, kde môžu sedieť pritúlené k sebe a spať.

Pevná podlaha so substrátom podporuje ich inštinkt hľadania potravy a hravosti. Zvieratá by mali maťv priestoroch na výber miesta, kde môžu byť aktívne, uchýliť sa do ústrania alebo si zvoliť vhodnú teplotua osvetlenie.


Tabuľka F.2

Kotúly vevericové: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Minimálna plocha podlahy na 1 (*) alebo2 zvieratá (m2)

Minimálny objem na každé ďalšiezviera staršie ako 6 mesiacov (m3) Minimálna výška priestorov (m)

2,0 0,5 1,8

(*) Zvieratá by sa mali držať samostante len za výnimočných okolností (pozri bod 4.1). Kotúly vevericové by sa mali držaťv skupinách so štyrmi alebo viacerými jedincami.

4.4. Kŕmenie

Kotúly vevericové si vyžadujú potravu s vysokým obsahom bielkovín. Podobne ako iné juhoamerické druhy sikotúly vevericové si vyžadujú okrem vitamínu C aj vysoké množstvo vitamínu D3.Gravidné samice sú náchylné nanedostatok kyseliny listovej a mal by im poskytnúť vhodný práškový alebo tekutý doplnok s obsahom syntetickejkyseliny listovej.

4.5. Napájanie



113


(Pozri bod 4.6. všeobecných poznámkach o primátoch okrem človeka.)

4.7. Čistenie


4.8. Manipulácia

Kotúly vevericové sa dajú vycvičiť, aby si za odmenu chodili po pochúťky alebo nápoje. Za odmenu sú schopnénaučiť sa riešiť aj úlohy. Na účely odchytu na výskum alebo ošetrenie by sa zvieratá mali vycvičiť tak, aby sanebránili vstupu do chodbičiek s padacími klietkami alebo umiestneniu do samostatných priestorov.



4.10. Záznamy


4.11. Označovanie




6. Preprava


d) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie makakov a mačiakov a starostlivosť o ne

1. Úvod

Všetky tri druhy makakov, ktoré sa obvykle držia v laboratóriách, pochádzajú z Ázie. Ide o druhy Macaca mulatta(makak rézus), Macaca fascicularis (makak jávsky) a Macaca arctoides (makak medvedí). Mačiak (Cercopithecus aethiopsalebo Chlorocebus aethiops) je podobný druh africkej opice, ktorý sa tiež niekedy drží v laboratóriách. Vo voľnejprírode žijú všetky tieto druhy v matriarchálnych skupinách s viacerými samcami a samicami. Existujú hierarchieso samčou aj samičou dominanciou a samice tvoria príbuzenské skupiny v rámci stáda. Sociálne väzby súnajsilnejšie medzi príbuznými samicami a samce bojujú o priazeň samíc v čase ruje. Dva druhy, makak rézusa makak medvedí, žijú v teplom až miernom podnebí, kým makak jávsky je výlučne tropickým druhom, dávaprednosť najmä bažinám v mangrovníkových lesoch a potravu si často hľadá vo vode. Makak jávsky je zo všetkýchštyroch druhov najtypickejším stromovým zvieraťom, kým makak medvedí sa pohybuje prevažne po zemi.Mačiaky obývajú široké spektrum afrických biotopov vrátane otvorených trávnatých plôch, lesov a hôr, kde saklimatické podmienky pohybujú od miernych až po tropické. Makaky rézus sú zvieratami rozmnožujúcimi sasezónne, kým ostatné druhy sa v zajatí rozmnožujú po celý rok. Všetky druhy sa živia prevažne rastlinnoupotravou, ale môžu sa živiť aj hmyzom. O makakoch a mačiakoch chovaných v zajatí je známe, že sa dožívajúviac ako tridsiatich rokov.


2.1. Vetranie

(pozri bod 2.1 všeobecnej časti.)

2.2. Teplota

Makak rézus a makak medvedí znášajú aj mierne podnebie, mačiaky sú taktiež prispôsobivé a sú pre ne vhodnéteploty v rozsahu 16 oC až 25 oC. Pre makaka jávskeho sú však vhodnejšie teploty v rozsahu 21 oC až 28 oC, hocisa odváži ísť von aj v oveľa chladnejšom počasí.

2.3. Vlhkosť



114

2.4. Osvetlenie


2.5. Hluk




3. Zdravie

Opice starého sveta patria medzi druhy, ktoré sú najnáchylnejšie na tuberkulózu a vysoké percento ázijskýchmakakov žijúcich vo voľnej prírode je latentnými bacilonosičmi vírusu herpes B (syn. Herpes simiae, Cercopithicineherpesvirus 1). Mačiaky môžu byť náchylné aj na nákazu vírusom Marburg a vírusom Ebola.


4.1. Umiestnenie

Makaky a mačiaky by sa mali držať so svojimi druhmi pokiaľ možno vo väčších skupinách. Skupiny jedincovrovnakého pohlavia sa najľahšie vytvárajú v čase, keď sú zvieratá oddelené od svojich matiek V prípade každéhoskupinového umiestnenia by mal personál dbať na to, aby sa minimalizovali prejavy agresivity. K výbuchomnásilia majú sklony najmä kolónie mačiakov, hlavne pri akomkoľvek narušení ich skupiny.

Chovné skupiny v zajatí obvykle pozostávajú z jedného samca a šiestich až dvanástich samíc. Do väčších skupínmožno v záujme zvýšenia pôrodnosti začleniť dva samce. Ak je jeden zo samcov výrazne mladší ako druhý,obmedzí sa ich súperenie. V prípade, že sa používajú prepojené priestory, je potrebné pozorne sledovať prejavyagresivity medzi samicami, keď je samec mimo dohľadu v inej časti priestorov.

Vek oddelenia mladých makakov od matky má veľký význam pre chovnú samicu, budúce chovné zvieratáa zvieratá do zásoby. Mláďatá by sa obvykle nemali oddeliť od matky skôr ako vo veku 8 mesiacov, najlepšie voveku 12 mesiacov, okrem mláďat, ktoré nemôže matka odchovať napríklad z dôvodu nízkej laktácie, poraneniaalebo choroby. Aby nedošlo k veľkým poruchám správania, treba takéto ručne kŕmené mláďatá čo najskôrzačleniť do skupiny ostatných vzájomne znášanlivých zvierat. Oddelením skôr ako vo veku šiestich mesiacovmôžu mláďatá strádať a môžu sa u nich pretrvávajúce poruchy správania a fyziologických funkcií.


Tieto zvieratá majú vysoko vyvinuté kognitívne schopnosti a preto si vyžadujú vhodne rozmanité prostredie.Pevná podlaha, ktorú možno pokryť netoxickým substrátom, umožní ukrývanie rozptýlených kusov potravya podporuje inštinkt hľadania potravy. Priestory by mali byť vybavené vertikálnymi a diagonálnymi konštrukciamina šplhanie, ktoré uľahčujú využívanie celého priestoru. Police a bidlá nesmú byť umiestnené nad sebou. Medzipolicou a stenou by sa mal ponechať priestor, aby zvieratá mohli sedieť bez toho, aby sa chvostom dotýkali stenyalebo podlahy.

Prínosné z hľadiska obohatenia prostredia sú rebríky, bidlá a hračky na žuvanie. Vo väčších priestoroch je vhodnéumiestniť nádrž s vodou (ktorá sa ľahko vypúšťa), najmä pre M. fascicularis, ale využívať ju bude ajM. mulatta. V prípade makaka jávskeho možno potravu hádzať do vody a zvieratá sa po ňu budú potápať.Osvedčilo sa vybavenie na podporu inštinktu hľadania potravy [od potravy rozptýlenej v substráte až po kŕmidlá,v ktorých zvieratá musia na nájdenie potravy prejaviť istú kreativitu (tzv. puzzle-feeders)]. Vhodnú potravu možnoumiestniť na strechu z drôteného pletiva, aby sa k nej zvieratá dostávali od stropu priestorov. Keďže je dôležitéobnovovať prostredie, hračky treba dávať a vymieňať často.


Aby sa zvieratá cítili bezpečne, konštrukčné riešenie a vnútorné rozmery priestorov by mali zvieratám umožňovaťšplhať aspoň nad úroveň očí človeka.

Malo by sa podporovať umiestnenie zvierat do skupín a do priestorov väčších ako sú minimálne veľkosti skupína rozmery priestorov navrhované v tabuľke F.3.


115

Tabuľka F.3

Makaky a mačiaky: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky (*)

Minimálnaveľkosť

priestorov (m2)

Minimálny objempriestorov (m3)

Minimálny objemna jedno zviera

(m3)

Minimálna výškapriestorov (m)

Zvieratá mladšie ako 3 roky (**) 2,0 3,6 1,0 1,8

Zvieratá staršie ako 3 roky (***) 2,0 3,6 1,8 1,8

Zvieratá chované na účelyrozmnožovania (****) 3,5 2,0

(*) Zvieratá by sa mali držať samostatne len za výnimočných okolností (pozri bod 4.1).(**) Do priestorov s minimálnymi rozmermi sa môžu umiestniť najviac tri zvieratá.(***) Do priestorov s minimálnymi rozmermi sa môžu umiestniť najviac dve zvieratá.(****) V chovných kolóniach sa pre mladé zvieratá vo veku do dvoch rokov umiestnené spolu s matkou nevyžaduje žiadny ďalší

vymedzený priestor/objem.

Zvieratá by mali byť umiestnené vo vnútorných priestoroch, ktoré poskytujú vhodné podmienky prostrediadostatočnej veľkosti, ktoré všetkým zvieratám zabezpečia aspoň minimálne priestorové podmienky uvedenév tabuľke F.3 vyššie.

V určitých klimatických podmienkach možno chovné zvieratá a zvieratá v zásobe držať vo vonkajších priestoroch,ak je zabezpečený primeraný úkryt, kam sa môžu uchýliť v extrémnych poveternostných podmienkach.

4.4. Kŕmenie


4.5. Napájanie



(Pozri body 4.3 a 4.6 všeobecných poznámok o primátoch okrem človeka.)

4.7. Čistenie


4.8. Manipulácia

Makaky sa dajú ľahko vycvičiť, aby spolupracovali pri jednoduchých bežných pokusoch, ako sú injekcie aleboodber krvi, a naučiť ich prichádzať do prístupnej časti priestorov.



4.10. Záznamy


4.11. Označovanie




6. Preprava



116

e) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie paviánov a starostlivosť o ne

1. Úvod

Paviány zahŕňajú tri rody: Papio, Theropithecus a Mandrillus, z ktorých najbežnejšie využívanými poddruhmi súPapio papio (pavián guinejský) a Papio anubis (pavián olivový).

Paviány obývajú lesnaté oblasti a savany vrátane vyprahnutých stepí a horských púští. Sú to mohutne stavanésuchozemské a štvornohé zvieratá. Vyznačujú veľkou prognáciou (nadmerné vystupovanie dolnej čeľuste smeromdopredu). Samce majú veľké očné zuby.

Paviány sú všežravce, ktoré sa živia rozmanitou potravou, prevažne rastlinnou (ovocie a korienky), hoci sa živia ajhmyzom a príležitostne ulovia aj cicavca, napríklad mláďa gazely alebo iné primáty.

Papio papio a Papio anubis žijú v skupinách tvorených viacerými samcami a samicami.

O paviánoch v zajatí je známe, že sa dožívajú viac ako 35 rokov.

Nasledujúce usmernenia sa týkajú Papio papio a Papio anubis.


2.1. Vetranie


2.2. Teplota

Paviány znášajú mierne klimatické podmienky a prispôsobujú sa im. Vhodná je pre ne teplota v rozsahu 16 oCaž 28 oC.

2.3. Vlhkosť


2.4. Osvetlenie


2.5. Hluk




3. Zdravie



4.1. Umiestnenie

Dospelé a mladé jedince by sa mali držať spolu so svojimi druhmi v skupine. Chovné zvieratá sa môžu držaťv skupinách znášanlivých jedincov rovnakého pohlavia. Pokusné zvieratá by sa mali pokiaľ možno držaťv dvojiciach alebo skupinách rovnakého pohlavia.

Chovné skupiny by mali pozostávať z jedného samca a šiestich až siedmich samíc alebo z dvoch samcova dvanástich až pätnástich samíc. Väčšie skupiny sa väčšinou zvládajú s obtiažami. Personál by mal dbať na to, abyboli minimalizované prejavy agresivity. Kolónie paviánov majú značné sklony k výbuchom násilia, najmä priakomkoľvek narušení ich skupiny.

Mláďatá sa obvykle neoddeľujú od matky skôr ako vo veku ôsmich mesiacov, najlepšie vo veku dvanásť mesiacov,okrem mláďat, ktoré boli odvrhnuté alebo ktorých matka nedokáže dostatočne dojčiť alebo z iných veterinárnychdôvodov.


117


Tieto zvieratá majú vysoko vyvinuté kognitívne schopnosti a preto si vyžadujú vhodne rozmanité prostredie.Pevná podlaha, ktorú možno pokryť netoxickým substrátom, umožní ukrývanie rozptýlených kusov potravya podporuje inštinkt hľadania potravy. Prínosné z hľadiska obohatenia prostredia sú rebríky, bidlá a hračky nažuvanie. Vhodnú potravu možno umiestniť na strechu z drôteného pletiva, aby sa k nej zvieratá dostávali odstropu priestorov. Vzhľadom na veľkosť a behaviorálne potreby paviánov by priestory mali byť masívne a mali bybyť vybavené širokými policami a blokmi. Keďže je dôležité obnovovať prostredie, hračky treba dávať a vymieňaťčasto.


Aby sa zvieratá cítili bezpečne, malo by konštrukčné riešenie a vnútorné rozmery priestorov zvieratámumožňovať šplhať aspoň nad úroveň očí človeka.

Malo by sa podporovať umiestnenie zvierat do skupín a do priestorov väčších ako sú minimálne veľkosti skupína rozmery priestorov navrhované v tabuľke F.4.

Tabuľka F.4

Paviány: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky (*)

Minimálnaveľkosť

priestorov (m2)

Minimálny objempriestorov (m3)

Minimálny objemna jedno zviera

(m3)


Zvieratá mladšie ako 4 roky (**) 4,0 7,2 3,0 1,8

Zvieratá staršie ako 4 roky (**) 7,0 12,6 6,0 1,8

Zvieratá chované na účelyrozmnožovania (***) 12,0 2,0

(*) Zvieratá by sa mali držať samostatne len za výnimočných okolností (pozri bod 4.1).(**) Do priestorov s minimálnymi rozmermi sa môžu umiestniť najviac tri zvieratá.(***) V chovných kolóniach sa pre mladé zvieratá vo veku do dvoch rokov umiestnené spolu s matkou nevyžaduje žiadny ďalší

vymedzený priestor/objem.

Zvieratá by mali byť umiestnené vo vnútorných priestoroch, ktoré poskytujú vhodné podmienky prostrediadostatočnej veľkosti, ktoré všetkým zvieratám zabezpečia aspoň minimálne priestorové podmienky uvedenév tabuľke F.4 vyššie.

V určitých klimatických podmienkach možno chovné zvieratá a zvieratá v zásobe držať vo vonkajších priestoroch,ak je zabezpečený primeraný úkryt, kam sa môžu uchýliť v extrémnych poveternostných podmienkach.

Priestory by mali mať pevnú podlahu.

4.4. Kŕmenie


4.5. Napájanie



(Pozri bod 4.3 a 4.6 všeobecných poznámok o primátoch okrem človeka.)

4.7. Čistenie


4.8. Manipulácia

Paviány sa dajú ľahko vycvičiť, aby spolupracovali pri jednoduchých bežných pokusoch, ako sú injekcie aleboodber krvi, a naučiť ich prichádzať do prístupnej časti priestorov. V záujme bezpečnosti personálu je primanipulácii s dospelými zvieratami potrebná veľká opatrnovať a mali by sa zabezpečiť vhodné bezpečnostnéopatrenia.


118



4.10. Záznamy


4.11. Označovanie




6. Preprava


G. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE USTAJNENIE HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT A MINIPRASIATOKA STAROSTLIVOSŤ O NE


1. Úvod

Na účely týchto usmernení sa pod pojmom „hospodárske zvieratá“ rozumie dobytok, ovce, kozy, ošípané,miniprasiatka, koňovité vrátane koní, poníkov, oslov a mulov.

Používanie hospodárskych zvierat vo výskume siaha od aplikovaného výskumu v podmienkach poľnohospodár-skych podnikov až po hlbšie štúdie v rámci poľnohospodárskeho, veterinárneho alebo biomedicínskehovýskumu, ktoré sa vykonáva v laboratórnych podmienkach. V prvom prípade je dôležité, aby podmienkyustajnenia a chovateľské postupy náležite zohľadňovali zdravie a blaho zvierat a pritom poskytovali informácie,ktoré sa dajú spoľahlivo uplatňovať na podmienky chovu v poľnohospodárskych podnikoch. V druhom prípade,keď sa často používajú invazívnejšie postupy, je potrebný iný druh ustajnenia a riadenia. Presný druh zvolenéhoustajnenia by mal byť primeraný z hľadiska získavania informácií dôležitých pre pokus a vhodný na príslušnýpokus.

Systémy chovu všetkých hospodárskych zvierat by mali byť prispôsobené ich prirodzenému správaniu, najmäpotrebe pásť sa alebo vyhľadávať potravu, pohybovať sa a nadväzovať sociálne vzťahy. Hospodárske zvieratá sadržia v rade rôznych typov priestorov, často v závislosti od požiadaviek pokusu. Zvieratá možno napríklad držaťna pastvinách, v otvorených budovách s prístupom na vonkajší dvor, v uzavretých budovách s prirodzenýmvetraním alebo v špecializovaných budovách na karanténu alebo biologické uchovávanie s prirodzeným aleboumelým vetraním.

Počas poľnohospodárskeho výskumu, keď si cieľ výskumu vyžaduje, aby boli zvieratá držané v podobnýchpodmienkach ako zvieratá v poľnohospodárskych podnikoch, by sa ustajnenie zvierat malo riadiť minimálnenormami uvedenými v smernici Rady 98/58/ES (2) a v konkrétnych smerniciach na ochranu teliat a ošípaných(smernice Rady 91/629/EHS (3) a 91/630/EHS (4)), ako aj v odporúčaniach prijatých v Dohovore Rady Európyo ochrane zvierat držaných na chovné účely (ETS č. 87).


V prírodných podmienkach sú hospodárske zvieratá vystavené širokému rozsahu teplôt, hoci jednotlivé druhya plemená môžu znášať rôzne teploty odlišne. Zvieratá obvykle hľadajú úkryt pred silným dažďom a vetroma ochranu pred prudkým slnkom. Tam, kde sa zvieratá držia vo vonkajších priestoroch, by pre ne malo byťzabezpečené prístrešie a tieň a primerane suchá plocha na ležanie. Prístrešky by mali byť dôkladne rozmiestnenétak, aby spĺňali tieto požiadavky. Na ochranu ochranu všetkých zvierat pred nepriaznivými klimatickýmipodmienkami by mal byť zabezpečený dostatočný počet prístreškov.


(2) Ú. v. ES L 221, 8.8.1999, s. 23.(3) Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28.(4) Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33.

119

Zvieratá chované vonku alebo v budovách s prirodzeným vetraním sú vystavené podmienkam okolitéhoprostredia. Zvieratá by sa nemali v týchto priestoroch držať v klimatických podmienkach, ktoré pre ne môžu byťstresujúce.

Parametre prostredia, najmä teplota a vlhkosť, sú úzko prepojené a nemali by sa posudzovať oddelene.

2.1. Vetranie

Všetky hospodárske zvieratá sú náchylné na respiračné problémy. Pokiaľ sa nepoužíva umelé vetranie, čo je prípadznačného počtu budov pre hospodárske zvieratá, je dôležité zabezpečiť vhodnú kvalitu vzduchu prirodzenímvetraním (pozri bod 2.1.1 všeobecnej časti).

Malo by sa minimalizovať množstvo prachu vo vzduchu, ktorý pochádza z krmiva a podstielky.

2.2. Teplota

Termoneutrálne zóny jednotlivých druhov hospodárskych zvierat sa značne líšia v závislosti od podmienok, naktoré sú zvieratá zvyknuté. Hospodárske zvieratá žijúce vonku obrastajú v zimných mesiacoch hustou srsťou/vlnou, ktorá im pomáha znášať nízke teploty. Tieto zvieratá si dokážu zvyknúť na nižšie teploty vo vnútornýchpriestoroch aj bez zimnej srsti za predpokladu, že relatívna vlhkosť je nízka, zamedzí sa prievan a zvieratá majúk dispozícii priestor na ležanie s dostatočnou podstielkou. Vo vnútorných priestoroch je preto dôležité zamedziťveľkým výkyvom a náhlym zmenám teploty, najmä pri premiestňovaní zvierat z vnútorných priestorov dovonkajších a naopak. Vzhľadom na to, že hospodárske zvieratá môžu trpieť tepelným stresom, počas vysokýchteplôt je dôležité kvôli zamedzeniu problémom s blahom vykonať vhodné opatrenia, napríklad strihanie ovieca poskytnutie priestorov na ležanie v tieni.

Vhodný rozsah teplôt závisí od radu faktorov vrátane plemena, veku, kalorického príjmu, hmotnosti, štádialaktácie a typu životného prostredia.

2.3. Vlhkosť

V prírodných podmienkach sú hospodárske zvieratá vystavené veľkým výkyvom relatívnej vlhkosti, ktoré dobreznášajú. V podmienkach regulovaného prostredia by sa mali vylúčiť extrémne a náhle veľké výkyvy vlhkosti,keďže v dôsledku vysokej aj nízkej vlhkosti môžu byť zvieratá náchylné na chorobu.

Vnútorné priestory by mali byť navrhnuté a usporiadané tak, aby bolo zabezpečené dostatočné vetranie bezdlhého pretrvávania vysokej vlhkosti, ktoré by mohli byť priestory pre zvieratá príliš vlhké, čo spôsobuje ichnáchylnosť na choroby dýchacích ciest, hnilobu paznechtov a iné infekčné ochorenia.

2.4. Osvetlenie

Jednotlivé druhy hospodárskych zvierat sa vyvíjali v rôznych podmienkach a žijú v rôznom prostredí. Napríkladprežúvavce sa pasú a odpočívajú počas denného svetla na otvorených pastvinách, kým ošípané žijúcev zalesnených oblastiach sú aktívne za šera. Zabezpečenie primeraného svetla je dôležité pre všetky druhyhospodárskych zvierat a pokiaľ možno sa dáva prednosť prirodzenému osvetleniu. V prípade, že nie je možnéa fotoperiódu zabezpečuje umelé osvetlenie, by mala byť dĺžka svetlenej časti fotoperiódy osem až dvanásť hodíndenne alebo by sa mal dodržiavať prirodzený rytmus svetla a tmy. Na účely chovu a niektoré pokusy môže byťpotrebná regulovaná fotoperióda. Dostatok prirodzeného alebo umelého svetla by mal byť zabezpečený aj prikontrole skupín zvierat a jednotlivých zvierat.

V prípade, že sú priestory vybavené oknami, malo by byť rozbitné sklo chránené ochranným krytom by malo byťumiestnené mimo dosahu zvierat.

2.5. Hluk

Nevyhnutný hluk, napríklad z ventilačného systému, by sa mal minimalizovať a je potrebné vylúčiť náhle zvuky.Zariadenia na manipuláciu so zvieratami a obmedzené priestory na pokusné účely by sa mali navrhnúťa prevádzkovať tak, aby bol hluk počas ich používania minimalizovaný.




120

3. Zdravie

3.1. Kontrola chorobnosti

Vzhľadom na to, že hospodárske zvieratá sa často získavajú z komerčných poľnohospodáskych podnikov, jedôležité prijať opatrenia na získanie zvierat s vhodným zdravotným stavom. Miešanie zvierat z rôznych zdrojovpredstavuje mimoriadne riziko.

Na základe konzultácie s veterinárom by sa mali vypracovať preventívne programy zdravotnej starostlivosti prevšetky druhy hospodárskych zvierat a v prípade potreby by sa mali prijať vhodné režimy vakcinácie.

K základným súčastiam všetkých programov zdravotnej starostlivosti pre hospodárske zvieratá je systémstarostlivosti o kopytá, opatrenia na kontrolu výskytu parazitov a režim výživy. V programoch zdravotnejstarostlivosti pre zvieratá sú mimoriadne dôležité pravidelné prehliadky chrupu a opatrenia na prevenciu chorôbdýchacích ciest.

Zaradiť by sa mal aj pravidelný prieskum ukazovateľov a bodového hodnotenia stavu produkcie.

Treba dbať na to, aby žiaden použitý substrát nezaniesol medzi zvieratá infekciu alebo parazity alebo abynepodporoval ich množenie.

3.2. Poruchy správania

Poruchy správania, ako je žuvanie alebo hryzenie chvostu, ucha alebo slabín, vytrhávanie vlny, cicanie pupku,kolísanie sa a ohrýzanie kŕmidiel, sa môžu vyskytnúť v dôsledku zlých chovateľských postupov alebo zlýchpodmienok životného prostredia, sociálnej izolácie alebo nudy zapríčinenej dlhými obdobiami nečinnosti.V prípade výskytu takýchto porúch, treba okamžite vykonať opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov,napríklad vrátane preskúmania podmienok životného prostredia a chovateľských postupov.

3.3. Chovateľské postupy

Odstraňovanie výrastkov, odstraňovanie rohov dospelých zvierat, kastrácia a kupírovanie chvosta sa nesmievykonávať, pokiaľ to nie je opodstatnené z dôvodov blaha alebo z veterinárnych dôvodov. Ak sa takéto technikyvykonávajú, je potrebné zabezpečiť primeranú anestéziu a podávanie analgetík.

3.4. Starostlivosť o novorodencov

Na úspešný chov hospodárskych zvierat počas obdobia po narodení je potrebné dodržiavať vysoké štandardyv oblasti chovateľstva a starostlivosti.

Pre matky po pôrode a novorodencov by mala byť zabezpečená suchá a čistá plocha. Zariadenia by byť navrhnutétak, aby uľahčovali pozorovanie a mali by sa v nich dodržiavať vysoké hygienické štandardy, kedže mláďatá súmimoriadne náchylné na infekciu.

Všetci novorodenci by mali čo možno najskôr po narodení, najlepšie do štyroch hodín, dostať primeranémnožstvá kolostra. Pre núdzové prípady je vhodné mať v zásobe primerané množstvo kolostra.

Mali by sa zaviesť vhodné postupy kŕmenia zvierat, ktoré umožnia ich normálny rast a vývoj, pričom prežúvavcevo veku od dvoch týždňov po pôrode by mali dostávať vlákninu.

Vzhľadom na to, že novorodenci majú nedostatočnú termoreguláciu, treba venovať mimoriadnu starostlivosťzabezpečeniu a udržiavaniu vhodných teplôt. V niektorých prípadoch môže byť potrebný dodatočný zdroj tepla,je však potrebné vylúčiť riziko zranenia, napríklad popálenín, ako aj riziko požiaru.

Na zníženie rizika nedostatočnej materinskej starostlivosti alebo odvrhnutia mláďaťa je dôležité, aby sa u matkyvytvorilo silné materinské puto. Počas tohto obdobia je dôležité minimalizovať manipuláciu so zvieratami, ako ajrôzne postupy, ako je preprava, kastrácia alebo značkovanie ktoré by mohli tento vzťah narušiť alebo zamedziťmláďatám v prístupe k dostatočným množstvám kolostra alebo mlieka.

Odstavenie mláďat by sa malo náležite zvážiť, aby sa minimalizoval stres matky a potomka. Odstavenie mláďat doskupín zvierat podobného veku uľahčuje vývoj vzájomne znášanlivých zvierat a sociálne stabilných štruktúr.


121

Bez opodstatnených veterinárnych dôvodov alebo dôvodov blaha by sa ošípané a miniprasiatka chovanév prirodzených podmienkach nemali odstaviť pred dosiahnutím štyroch týždňov, jahňatá, kozľatá a teľatáhovädzieho dobytku pred dosiahnutím veku šiestich týždňov a koňovité pred dosiahnutím veku dvadsatichtýždňov.

Pre zvieratá, ktoré sú kŕmené umelo, obvykle mliečne teľatá, by sa mali zabezpečiť vhodné režimy kŕmenia, ktoréuspokoja nutričné potreby zvierat a ktoré v prípade prežúvavcov podporia normálny vývoj bachora.

O predčasnom odstavení mláďaťa od matky z veterinárnych dôvodov alebo dôvodov pokusu by sa malorozhodnúť po konzultácii so zootechnikom a príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sablaha zvierat. Za takýchto okolností by sa na blaho a starostlivosť o takéto zvieratá mali vyčleniť ďalšie zdroje.

4. Ustajnenie, obohatenie prostredia a starostlivosť

4.1. Ustajnenie

Hospodárske zvieratá by mali byť ustajnené v priestoroch pre zvieratá v sociálne harmonických skupinách. Maliby sa používať chovateľské postupy, ktoré minimalizujú sociálne narušenia, pokiaľ to neznemožňujú vedecképokusy alebo požiadavky na blaho zvierat.

Pri skupinovom ustajnení sa rýchlo vyvinie určitá hierarchia. V začiatočnom štádiu môže pri vytváraní pozíciív sociálnej hierarchii dochádzať medzi zvieratami k agresívnym prejavom.

Pri vytváraní skupín, preskupovaní zvierat alebo začlenení neznámeho zvieraťa do skupiny treba venovaťmimoriadnu pozornosť minimalizácii agresivity a prípadných zranení. V každom prípade by mali byť zvieratáumiestňované do skupín podľa veľkosti a veku a priebežne sledované z hľadiska vzájomnej znášanlivosti.

Oddelenie od skupiny a samostatné ustajnenie aj na krátku dobu môže byť pre hospodárske zvieratá značnýmstresovým faktorom. Preto by sa hospodárske zvieratá nemali umiestňovať jednotlivo, pokiaľ to nie jeopodstatnené z dôvodov blaha alebo z veterinárnych dôvodov. Medzi výnimky, keď zvieratá môžuuprednostňovať samostatné ustajnenie, patria samice pred pôrodom a dospelé kance, ktoré môžu byťv prírodných podmienkach samotárske.

O samostatnom ustajnení z dôvodov pokusu by sa malo rozhodnúť po konzultácii so zootechnikoma s príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat. Medzi faktory, ktoré trebazvážiť, patrí povaha jednotlivých zvierat, ich pravdepodobná reakcia na oddelenie od skupiny a potreba a dĺžkatrvania obdobia privykania. Ak je samostatné ustajnenie potrebné, zvieratá by mali mať zrakový, sluchovýa čuchový kontakt s jedincami rovnakého druhu.


Vzhľadom na to, že stimulujúce prostredie je dôležitým faktorom, ktorý prispieva k blahu hospodárskych zvierat,malo by sa zabezpečiť obohatené prostredie, aby sa zamedzilo nude a vývoju stereotypného správania. Všetkydruhy hospodárskych zvierat prirodzene trávia každý deň množstvo času pasením, spásaním alebo rytím v zemi,ako aj sociálnym kontaktom s ostatnými zvieratami. Na uspokojenie týchto potrieb by sa im mali poskytnúťrôzne príležitosti, napríklad prístupom na pastvu, poskytnutím sena alebo slamy alebo manipulovateľnýchpredmetov, ako sú reťaze alebo lopty.

Materiály a vybavenie na obohatenie prostredia by sa mali pravidelne obmieňať, keďže zvieratá, a najmä ošípané,majú sklon strácať záujem o predmety na ktoré si zvykli. Na minimalizovanie prejavov agresivity je potrebnézabezpečiť dostatočné vybavenie na obohatenie prostredia.


Vhodné usporiadanie priestorov pre hospodárske zvieratá je dôležité na zabezpečenie primeraného priestoru, kdemôžu zvieratá uspokojovať všetky svoje etologické potreby. K požiadavkám na priestor pre zvieratá patrí druhpodlahy, odtoky, poskytnutie podstielky (a tým ľahké udržiavanie hygieny) a sociálne podmienky (veľkosťa stabilita skupiny).

Všetky priestory by mali byť usporiadané a udržiavané tak, aby sa zvieratá nemohli zachytiť alebo poraniť,napríklad o prepážky alebo pod kŕmnymi žľabmi.

Zvieratá by nemali byť priviazané, pokiaľ to nie je opodstatnené z vedeckých alebo veterinárnych dôvodov,pričom v takomto prípade by to malo byť len na čo najkratšiu nevyhnutnú dobu.


122

Každé zviera by malo mať k dispozícii dostatočný priestor na to, aby mohlo stáť, pohodlne ležať, natiahnuť saa upravovať sa, s prístupom ku spoločnému ležovisku a primeranému priestoru na kŕmenie.

Ležovisko by malo všetkým zvieratám poskytovať možnosť ležať súčasne, pričom je treba mať na pamäti, ženiektoré hospodárske zvieratá, napríklad ošípané, spravidla uprednostňujú pri ležaní fyzický kontakt s ostatnýmijedincami rovnakého druhu, kým iné, napríklad koňovité, uprednostňujú určitý odstup. Pri vysokých teplotách,keď zvieratá potrebujú ležať oddelene v dostatočnej vzdialenosti, aby sa mohli lepšie ochladzovať, by mala byťzabezpečená väčšia plocha na ležanie.

Ležovisko by malo byť vybavené podstielkou na zvýšenie pohodlia a zníženie výskytu lézií v dôsledku otlačenia.Pokiaľ z dôvodov pokusu nie je k dispozícii podstielka, podlaha by mala byť navrhnutá a izolovaná na zvýšeniefyzického pohodlia a v prípade, že nie je zabezpečené vhodné regulované prostredie, aj na zvýšenie tepelnéhopohodlia.

Výška priestorov by mala umožňovať prirodzené prejavy správania pri ulíhaní a vstávaní.

Materiál podlahy priestorov by nemal byť zdraviu škodlivý, mal by mať protišmykovú úpravu a umožňovaťprirodzený pohyb a zmenu polohy. Podlahy by mali byť riadne udržiavané a v prípade potreby sa by sa malivymeniť, keďže časom sa vyskytne poškodenie povrchu, ktoré môže spôsobiť poranenia.

4.4. Kŕmenie

Potrava by mala obsahovať dostatok živín na zabezpečenie energetických požiadaviek všetkých zvieratv podmienkach prostredia, v ktorých sú zvieratá držané. Dodatočnú energiu treba zabezpečiť v období gravidity,laktácie a rastu a mala by byť prispôsobená potrebám daných zvierat (napríklad mliečny dobytok s vysokýmgenetickým potenciálom). Je tiež treba zvážiť obsah vitamínov a minerálov v potrave, napríklad aby v prípadeoviec nedochádzalo k ich intoxikácii meďou alebo k tvorbe močových kameňoch u vykastrovaných samcov,a v prípade potreby treba zabezpečiť minerálne lízanky.

Keď sa používa ako krmivo tráva na pastve, mala by sa kontrolovať hustota osadenia, aby sa zabezpečiliprimerané zásoby na uspokojenie nutričných požiadaviek všetkých zvierat. V prípade obmedzeného množstvatrávy by sa malo zvážiť zabezpečenie ďalšieho krmiva.

V prípade prežúvavcov a koní sa treba vystríhať náhlych zmien potravy a nové zložky krmiva by sa mali zavádzaťpostupne, najmä pri zavádzaní krmív s vysokým energetickým obsahom, alebo počas období vysokéhometabolického dopytu, napríklad v období pôrodu. Mal by byť zabezpečený dostatok vláknin.

V systémoch skupinového ustajnenia by mal byť k dispozícii dostatok potravy na dostatočnom počte miest, abyvšetky jedince mali prístup k potrave bez rizika poranenia.

Vlákniny tvoria významnú zložky potravy hospodárskych zvierat. Vzhľadom na to, že množstvo potrebnejvlákniny môže znemožňovať používanie vriec na skladovanie, mala by sa vláknina vrátane sena, slamy, silážea koreňových plodín skladovať tak, aby bolo minimalizované zhoršenie kvality a riziko kontaminácie.V priestoroch, kde sa skladujú vlákniny a koncentráty, by sa mala zaviesť stratégia kontroly škodcov.

Keď sa kosí tráva na kŕmenie ustajnených zvierat (napríklad v prípade zvierat, ktoré sa nepasú), malo by sa tovykonávať často, pretože pokosená tráva sa pri skladovaní zahrieva a stáva sa nekonzumovateľnou.

4.5. Napájanie

Zvieratá by mali mať celý čas prístup k čerstvej nekontaminovanej vode, ktorá by mala byť ľahko prístupná prevšetky jedince v rámci sociálnej skupiny. Počet napájačiek alebo dĺžka žľabu by mali byť dostatočné, aby umožniliprístup k vode všetkým jedincom v rámci sociálnej skupiny. Prietok by mal vyhovovať požiadavkám jednotlivýchzvierat, pretože tieto požiadavky sa menia v závislosti od krmiva, fyziologických potrieb zvierat a teploty okolia,napríklad dojčiace samice majú oveľa vyššiu spotrebu vody ako ostatné chovné zvieratá.




123

4.7. Čistenie


4.8. Manipulácia

Ak sú na manipuláciu a upokojenie zvierat potrebné zvláštne zariadena, mali by mať masívnu konštrukciu a maliby byť bezpečné pre zvieratá a personál. Mali by mať podlahu s protišmykovou úpravou.

Takéto zariadenia môžu byť súčasťou základného vybavenia priestorov pre zvieratá, alebo to môžu byť zložitejšie,účelové zariadenia, ktoré slúžia potrebám celého objektu. Takéto zariadenia sa môžu nachádzať v priestoroch prezvieratá, je však potrebné dbať na to, aby sa nezhoršili priestorové podmienky alebo aby sa v priestorochnevytvárali potenciálne nebezpečné fyzické prekážky.

Účelové zariadenia by mali pokiaľ možno zahŕňať priechody a výbehy na oddelenie zvierat, kúpele končatín,zvláštne zariadenia pre niektoré druhy, ako napríklad malé bazény, koterce na strihanie oviec a priestor nazotavenie zvierat po pokusoch. V ideálnom prípade by tieto zariadenia chránené mali byť chránené prednepriaznivými poveternostnými podmienkami a mali by zabezpečovať pohodlie zvierat a personálu.

So zvieratami by sa malo manipulovať pokojne a rozhodne a nemali by sa priechodmi a chodbami hnať.Priechody a chodby by mali byť navrhnuté s prihliadnutím na prirodzené správanie zvierat, mali by uľahčovať ichpohyb a minimalizovať riziko poranenia. Zariadenia na imobilizáciu zvierat by nemali spôsobovať poranenia anizbytočný stres. Nemali by sa používať nepríjemné fyzické alebo elektrické podnety.

Chodby a brány by mali byť dostatočne široké, aby nimi mohla prechádzať dve zvieratá, kým priechody doúčelového zariadenia by mali umožňovať vstup len jednému zvieraťu.

Pravidelná manipulácia uľahčí zvieratám privykanie si na kontakt s ľuďmi. V prípade, kde sa vyžaduje pravidelnámanipulácia, by sa mal zvážiť program výcviku a pozitívneho odmeňovania na minimalizáciu strachu a stresu.

Zvieratá nesmú byť uzavreté v príliš obmedzenom priestore s výnimkou trvania pokusu, ošetrenia alebo odberuvzoriek, počas čistenia priestorov na ustajnenie, odberu mlieka alebo nakládky na prepravu.


Všetky systémy humánneho usmrcovania hospodárskych zvierat by mali byť navrhnuté tak, aby nespôsobovalizvieratám zbytočnú úzkosť. Starostlivé zaobchádzanie zo strany skúseného personálu s minimálnym narušenímbežných postupov minimalizuje úzkosť zvierat pred ich humánnym usmrtením.

Usmrcovanie by sa nemalo vykonávať v priestoroch, v ktorých sú prítomné iné zvieratá, pokiaľ nejde o prípadeutanázie ťažko poraneného zvieraťa, ktoré by premiestnením ešte viac trpelo.

4.10. Záznamy


4.11. Označovanie

Každé zviera by malo byť vhodne označené transpondérom, ušnými štítkami, plastovými obojkami a/alebobachorovými bolusmi. Vypaľovanie značiek za studena a tetovanie sú menej vhodné. Vypaľovanie značiek zahorúca sa nesmie používať.

Označovanie by mal vykonávať len zaškolený personál v čase, keď označovanie bude mať pravdepodobneminimálne nepriaznivé účinky na zviera. Uši označené štítkom alebo tetované uši by sa mali pravidelnekontrolovať z hľadiska infekcie a náhradné štítky by sa mali pokiaľ možno aplikovať do pôvodného otvoru preštítok.

Ak sa na označovanie používajú elektronické prístroje, mali by mať značky správnu veľkosť a špecifikáciu predané zviera a mali by sa pravidelne kontrolovať z hľadiska funkčnosti a výskytu negatívnych reakcií, napríkladreakcie v mieste vpichu a odrenie alebo poranenie hltanu v dôsledku nevhodného zavedenia bolusu.


124

b) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie dobytka a starostlivosť oň

1. Úvod

Dobytok (Bos taurus a Bos indicus) sú spoločenské zvieratá, ktoré vytvárajú hierarchické štruktúry na základedominantných vzťahov medzi členmi stáda. Často sa vytvára silné puto medzi zvieratami rovnakého druhu. Akoprežúvavce trávia jedince dobytka väčšinu dňa hľadaním potravy, po ktorom nasleduje dlhý čas odpočinku.Dobytok je bežne poslušný a ľahko si navyká na kontakt s ľuďmi.


(Pozri bod 2 všeobecných poznámok o hospodárskych zvieratách a miniprasiatkach.)

3. Zdravie



4.1. Ustajnenie

Rožné a bezrohé zvieratá sa sa nesmú ustajňovať spolu, s výnimkou mladých teliat a ich matiek.


Tabuľka G.1

Dobytok: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Telesná hmotnosť(kg)

Minimálnaveľkosť

priestorov (m2)

Minimálnaplocha podlahyna jedno zviera(m2/zviera)

Priestor pri žľabepri adlibitnom

kŕmeníbezrohéhodobytka(m/zviera)

Priestor pri žľabepri reštrikčnom

kŕmení bezrohéhodobytka (m/zviera)

Do 100 2,50 2,30 0,10 0,30

nad 100 až 200 4,25 3,40 0,15 0,50

nad 200 až 400 6,00 4,80 0,18 0,60

nad 400 až 600 9,00 7,50 0,21 0,70

nad 600 až 800 11,00 8,75 0,24 0,80

nad 800 16,00 10,00 0,30 1,00

Keď je dobytok ustajnený vo vnútri, mala by byť zabezpečená plocha s podstielkou, ktorá umožní všetkýmzvieratám ležať súčasne. Ak sa nepoužívajú kóje, zaberá táto plocha obvykle 70 % minimálnej plochy podlahyuvedenej v tabuľke vyššie. Zvyšná plocha priestorov na kŕmenie a telesný pohyb môže byť bez podstielky.

Ak sa ako plocha s podstielkou používajú otvorené kóje, veľkosť tejto plochy možno zmenšiť, ale celkový početkójí by mal prevyšovať počet zvierat o 5 %, aby nedochádzalo k súpereniu zvierat a aby mohli všetky zvieratáležať súčasne. Konštrukcia kójí je veľmi dôležitá pre pohodlie zvierat a pred inštaláciou je potrebné konzultovaťodborníka. Mala by sa brať do úvahy telesná veľkosť zvieraťa, dostatočne vystlaný priestor, aby nedochádzalok poraneniam, dostatočný odtok, správne umiestnenie prepážok a vodorovných tyčí v úrovni hlavy, priestor napohyb hlavou do strán i dohora a nadol a dostatočný priestor na pohyb vpred. Výška zadného schodu by malazabrániť prenikaniu hnoja do kójí počas čistenia, jeho výška by však nemala spôsobovať zranenie zvierat privstupovaní a vychádzaní z kóje. Zvyšná plocha priestorov na kŕmenie a telesný pohyb môže byť bez podstielky.

Dĺžka kóje sa v prvom rade určuje podľa hmotnosti zvierat. Šírka kóje sa líši v závislosti od druhu použitýchprepážok, mala by však byť dostatočná na to, aby umožňovala zvieratám ležať pohodlne bez toho, aby ichprepážky tlačili na citlivých častiach tela. Konštrukčné riešenie a inštalácia kójí by sa mali prekonzultovaťs odborníkom.


125

4.3. Kŕmenie

Poskytnutý priestor pri žľabe by mal umožňovať prístup k potrave všetkým zvieratám zároveň, pokiaľ nejdeo adlibitné kŕmenie (pozri tabuľku vyššie). Rožný dobytok si vyžaduje viac priestoru pri žľabe ako bezrohýdobytok, čo by sa malo primerane zohľadniť.

4.4. Napájanie

Vodné žľaby: pozdĺž žľabu by mal byť dostatočný priestor, ktorý umožní piť súčasne 10 % zvierat, čo sa rovnáminimálne 0,3 m na 10 dospelých zvierat. Dojčiace kravy si vyžadujú o 50 % viac priestoru.

Miskové napájačky: pri skupinovom ustajnení by mali byť zabezpečené minimálne dve miskové napájačky.V prípade skupín s viac ako dvadsiatimi kusmi dobytka by sa mala zabezpečiť aspoň jedna misková napájačka nadesať zvierat.

4.5. Manipulácia

Keď sa zvieratá doja strojovo, zariadenie by sa malo riadne udržiavať, aby sa zabránilo chorobám ako je mastitída.

Rožný dobytok môže v stiesnených priestoroch predstavovať nebezpečenstvo pre personál. Za týchto okolnostítreba zvážiť odstránenie rohov. To by sa malo vykonať u teliat do ôsmich týždňov po narodení.

c) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie oviec a kôz a starostlivosť o ne

1. Úvod

Ovce domáce (Ovis aries) sú pasúce sa zvieratá. Vzhľadom na rozdiely medzi plemenami, napríklad v kvalite rúna,sa im dobre darí v rôznych klimatických podmienkach.

V prírode aj v podmienkach chovu v poľnospodárskom podniku sú ovce veľmi spoločenské zvieratá, ktoré tráviacelý svoj život v blízkosti ostatných členov stáda, z ktorých každého poznajú. Preto je pre ne ako pre druhmimoriadne stresujúca sociálna izolácia, čo by sa malo vziať do úvahy pri navrhovaní priestorov pre zvieratá.Pokiaľ však ide o sociálnu súdržnosť, existujú rozpoznateľné rozdiely medzi plemenami, ako napríklad ovcežijúce na pahorkatinách majú sklon nezhlukovať sa tesne do stád, pokiaľ ich nič nevyrušuje.

Kozy domáce (Capra hircus) sú prirodzene zvedavý druh a spravidla sa dobre znášajú s ostatnými živočíšnymidruhmi aj s človekom. Rovnako ako ovce žijú kozy v sociálnych skupinách a sociálna izolácia je pre ne stresujúca.Kozy si obstarávajú potravu skôr spásaním ako pasením sa najlepšie sa im darí na suchej, tvrdej pôde. Veľmiobratne šplhajú, čo im uľahčuje spásanie svahov. Uprednostňujú teplé podmienky a nedobre znášajú vlhkéa veterné podmienky.


Za extrémnych podmienok si ovce vyžadujú prístup do prírodných alebo umelých úkrytov na ochranu predvetrom, ako aj do tieňa, kým kozy vzhľadom na odlišnú kvalitu srsti horšie znášajú dlhodobý dážď a mali by maťpočas umiestnenia v prírode voľný prístup do krytého prístrešku.

Po strihaní si zvieratá vyžadujú vyššiu teploty okolia ako zvieratá s rúnom.

3. Zdravie

Dospelé ovce a kozy plemien chovaných na vlnu by sa mali strihať raz ročne, pokiaľ to neohrozuje ich blaho.


4.1. Ustajnenie

Nekastrované dospelé samce oboch druhov môžu byť samotárskejšie ako samice a mláďatá. Môžu byť agresívnenajmä v období ruje, čo si vyžaduje opatrené zaobchádzanie, aby nenapadli a nezranili ošetrovateľov.

Rohaté a bezrohé kozy by sa nemali ustajňovať spolu.


126


Pre kozy by mal byť zabezpečený dostatočný počet vyvýšených plošín dostatočnej veľkosti, aby dominantníjedinci nemohli brániť v prístupe ostatným zvieratám.


Tabuľka G.2

Ovce a kozy: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Telesná hmotnosť(kg)

Minimálnaveľkosť

priestorov (m2)

Minimálnaplocha podlahyna jedno zviera(m2/zviera)

Minimálnavýška pre-pážky (*)

(m)

Priestor preižľabe priadlibitnomkŕmení

(m/zviera)

Priestor pri žľabepri reštrikčnomkŕmení (m/zviera)

Menej ako 20 1,0 0,7 1,0 0,10 0,25

nad 20 až 35 1,5 1,0 1,2 0,10 0,30

nad 35 až 60 2,0 1,5 1,2 0,12 0,40

nad 60 3,0 1,8 1,5 0,12 0,50

(*) U dospelých kôz sa môže vyžadovať väčšia minimálna výška prepážky ako prevencia proti úniku zvierat.

V celom priestore by mala byť pevná podlaha s vhodnou podstielkou.

4.4. Napájanie

Vo vnútorných priestoroch pre ovce a kozy by mala byť aspoň jedna napájačka na dvadsať zvierat.

4.5. Označovanie

Na krátkodobé pokusy vykonávané na krátkosrstých plemenách oviec a kôz sa môže používať farbenie rúna alebosrsti pomocou uznávaných netoxických výrobkov na označovanie zvierat.

d) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie ošípaných a miniprasiatok a starostlivosť o ne

1. Úvod

Ošípaná (Sus scrofa) pochádza z európskeho divého prasaťa. Hoci bolo toto zviera počas mnohých generáciívystavené intenzívnemu tlaku selekcie na dosiahnutie významných parametrov produkcie, zachovali sidomestikované ošípané si vo veľkej miere typické správanie svojich predkov. V prírodných podmienkach žijúv malých rodinných skupinách. Aktivitu vykazujú prevažne za šera a majú silne vyvinuté prieskumníckesprávanie. Sú všežravé a veľkú časť svojho aktívneho času trávia hľadaním potravy. V čase pôrodu sa prasniceuchyľujú do ústrania a pred pôrodom stavajú hniezdo. Odstavovanie sa deje postupne a končí sa vo veku štyrochmesiacov, keď sa prasiatka postupne začleňujú do sociálnej skupiny s nízkou agresivitou.

Miniprasiatka sa v mnohých ohľadoch líšia od ošípaných. Bežnými chovateľskými postupmi bolo vyšľachtenýchmnoho rôznych línii miniprasiatok na získanie malého prasaťa ako laboratórneho zvieraťa vhodného navýskumné účely. Na účely tejto prílohy sa za miniprasiatko považuje plemeno malých prasiat na pokusné a inévedecké účely. Hmotnosť v dospelosti spravidla neprekračuje 60 kg, v niektorých líniách však môže dosiahnuť až150 kg. Vzhľadom na tieto rozdiely v telesnej veľkosti v čase pohlavnej zrelosti nie je možné len na základehmotnosti vždy použiť odporúčania pre ošípané. Odporúčania v tomto dokumente sa vzťahujú na oba druhyprasiat, pričom sú prípadne uvedené špecifické požiadavky pre miniprasiatka.


2.1. Teplota

Ošípané a miniprasiatka sú veľmi citlivé na teplotu prostredia a termoregulácia má zásadný vplyv na ichsprávanie.

Ošípané sa môžu chovať v stálom prostredí s regulovanou teplotou, kde by sa mal celý priestor udržiavať v rámcitermoneutrálnej zóny. Alternatívne sa môžu držať v priestoroch s rôznymi mikroklímami s miestnym


127

vykurovaním alebo v kójach s dostatočnou podstielkou umiestnených na ploche na ležanie. Teplotný gradientv priestoroch sa považuje za prospešný. Ošípané vo vonkajších priestoroch sa môžu vyrovnávať s nižšou teplotouokolia za predpokladu, že sa im zabezpečí dostatočný chránený prístrešok s množstvom suchej podstielkya potrava navyše.

Tabuľka G.3

Ošípané a miniprasiatka: Odporúčaný rozsah teplôt pre samostatne ustajnené zvieratá

Živá hmotnosť Odporúčaný rozsah teplôt (oC)

menej ako 3 kg 30 až 36

od 3 až 8 kg 26 až 30

nad 8 až 30 kg 22 až 26

nad 30 až 100 kg 18 až 22

nad 100 kg 15 až 20

Vhodná teplota sa líši v závislosti od telesnej hmotnosti zvieraťa, ale aj od jeho pohlavnej zrelosti, prítomnostialebo neprítomnosti podstielky, skupinového umiestnenia a kalorického príjmu zvieraťa. V rámci uvedenýchrozsahov by mali byť pre zvieratá s nižšou telesnou hmotnosťou bez podstielky alebo s obmedzeným kalorickýmpríjmom zabezpečené vyššie teploty.

Prasiatka s nízkou telesnou hmotnosťou sú veľmi citlivé na teplotu prostredia a mali by sa pre ne zabezpečiťvyššie teploty. Vrhy novonarodených prasiatok by sa mali umiestňovať do priestorov na ležanie s teplotuminimálne 30 oC, ktorá sa vo veku dvoch týždňov zníži na 26 oC. Pokiaľ ide o pôrodné koterce a priestory nadojčenie, minimálnou potrebnou teplotou v miestnosti je teplota, ktorá umožní zachovávanie primeranej teplotyv priestore pre prasiatka, a to s prihliadnutím na akýkoľvek dodatočný miestny zdroj tepla. Vzhľadom na svojuvysokú metabolickú aktivitu sú dojčiace prasnice náchylné na tepelný stres a teplota v miestnostiach, kde jeumiestnený pôrodný koterec, by v ideálnom prípade nemali prekračovať 24 oC.

3. Zdravie




Ošípané si delia priestor na rôzne účely, napríklad na ležanie, kŕmenie a vylučovanie. Preto by mali priestory prezvieratá umožňovať funkčné členenie buď zabezpečením dostatku priestoru alebo vhodným rozdelením plochypriestorov.

Ošípané majú vysokú motiváciu pátrať a malo by sa im zabezpečiť dostatočne rozmanité prostredie, ktoré imumožní prejavovať svoje typické správanie. V záujme zníženia rizika porúch správania by všetky ošípané mali maťstále prístup k dostatočnému množstvu materiálu na skúmanie a manipuláciu, vrátane možnosti rýpania.


V tabuľke G.4 sa uvádzajú minimálne priestorové požiadavky pre zvieratá s rôznou živou hmotnosťou. Priestoryby mali byť riešené tak, aby dokázali pojať najvyššiu živú hmotnosť, ktorú ošípané v konečnom dôsledkudosiahnu za akýchkoľvek uvedených okolností. Množstvo zmien priestorov by sa malo minimalizovať.


128

Tabuľka G.4

Ošípané a miniprasiatka: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Živá hmotnosť (kg)Minimálna veľkosť

priestorov (*)(m2)

Minimálna plochapodlahy na jedno

zviera(m2/zviera)

Minimálny priestor na ležaniea na jedno zviera

(v termoneutrálnychpodmienkach)(m2/zviera)

do 5 2,0 0,20 0,10

nad 5 až 10 2,0 0,25 0,11

nad 10 až 20 2,0 0,35 0,18

nad 20 až 30 2,0 0,50 0,24

nad 30 až 50 2,0 0,70 0,33

nad 50 až 70 3,0 0,80 0,41

nad 70 až 100 3,0 1,00 0,53

nad 100 až 150 4,0 1,35 0,70

nad 150 5,0 2,50 0,95

dospelé (tradičné) kance 7,5 1,30

(*) Ak je to opodstatnené z veterinárnych dôvodov alebo z dôvodov pokusu, môžu sa ošípané na kratšiu dobu držať v menšíchpriestoroch vytvorených napríklad predelením hlavnej priestorov pomocou prepážok, napríklad ak sa vyžaduje individuálnekŕmenie.

Keď sú ošípané ustajnené jednotlivo alebo v malých skupinách, na jedno zviera sa vyžadujú väčšie priestory akopre zvieratá vo väčších skupinách.

Ošípané by nikdy nemali byť priviazané a nemali by byť uzavreté v stojiskách a ani v prepravných klietkach okremkrátkej doby potrebnej na kŕmenie, insemináciu, veterinárne alebo pokusné účely Umiestnenie prasníc a prasiatokby malo umožňovať uspokojovanie etologických potrieb prasníc pred pôrodom a po ňom, ako aj prasiatok ponarodení. Hoci použitie pôrodných kotercov môže za určitých podmienok zabezpečiť prežitie a blaho prasiatok,uzavretie prasníc v období pred pôrodom a v laktačnom období v stiesnených priestoroch by malo byť čo najviacobmedzené a mala by sa dávať prednosť systémom voľného ustajnenia.

Najvhodnejší podlahový materiál závisí od veľkosti a hmotnosti ošípaných. V záujme uľahčenia poskytovaniasubstrátu na rytie a stavania hniezd je vhodné, aby plocha na ležanie mala pevnú podlahu. Roštové podlahy môžuuľahčovať udržiavanie čistoty ale medzery medzi latkami by mali byť len také široké, aby si ošípané nemohliporaniť končatiny.

4.3. Kŕmenie

Ošípané chované na produkciu mäsa sú obvykle kŕmené adlibitne až do dospelosti a potom z dôvodu prevencieobezity nasleduje reštrikčné kŕmenie. Miniprasiatka sú z bežnej stravy pre ošípané náchylné na obezitu. Tentoproblém pomáha riešiť zvláštna strava so zníženým kalorickým obsahom a so zvýšeným obsahom vlákniny. Prireštrikčnom kŕmení sa u ošípaných prejavuje zvýšená motivácia na hľadanie potravy, čo sa môže prejaviťzvýšenou aktivitou a agresivitou a vznikom stereotypie žuvania naprázdno. Aby k týmto prejavom nedochádzalo,je dôležité upraviť stravu tak, aby navodzovala pocit nasýtenosti, napríklad poskytnutím potravy so zvýšenýmobsahom vlákniny a vhodného substrátu na hľadanie potravy, ako je napríklad slama.

Pri reštrikčnom kŕmení by sa mladé dospievajúce zvieratá kŕmiť aspoň dvakrát denne, kým pohlavne zrelézvieratá by sa mali kŕmiť len raz denne, keďže primeraná veľkosť dávky jedla je dôležitá pre pocit nasýtenostia znižuje prejavy agresivity na minimum. Pri reštrikčnom kŕmení by všetky jedince v danej sociálnej skupine malimať prístup k potrave bez toho, aby dochádzalo k prejavom agresivity. Mal by byť dostatočný priestor pri koryte,aby k nemu mali prístup súčasne všetky zvieratá. Odporúčané požiadavky sú uvedené v tabuľke G.5. Ak súzvieratá umiestnené samostatne alebo v malých skupinách, minimálny preistor pri koryte by mal zodpovedaťpožiadavkám pri reštrikčnom kŕmení. Ak sú zvieratá ustajnené vo väčších skupinách a sú kŕmené adlibitne,priestor pri koryte môžu zdieľať a celkový potrebný priestor je menší.


129

Tabuľka G.5

Ošípané a miniprasiatka: Minimálne priestorové podmienky na kŕmenie pri koryte

Živá hmotnosť (kg)Minimálny priestor pri koryte (cm)(adlibitné a reštrikčné kŕmenie (*))

Minimálny priestor pri koryte najedno zviera pri adlibitnom kŕmení

(cm/zviera)

do 10 13 2,0

nad 10 až 20 16 2,5

nad 20 až 30 18 3,0

nad 30 až 50 22 3,5

nad 50 až 70 24 4,0

nad 70 až 100 27 4,5

nad 100 až 150 31 5,0

nad 150 40 7,0

(*) Pri reštrikčnom kŕmení by každé zviera malo mať zabezpečený aspoň minimálny priestor pri koryte.

4.4. Napájanie

Vzhľadom na to, že ošípané sú mimoriadne citlivé na nedostatok vody, mali by mať v podmienkach skupinovéhoustajnenia k dispozícii aspoň dve napájačky na jednotku alebo veľká miskovú napájačku, ktorá umožňuje piťsúčasne väčšiemu počtu ošípaných, aby dominantné zvieratá nemohli brániť ostatným v prístupe k napájačke.Preto sa odporúčajú nasledujúce podmienky napájania.

Tabuľka G.6

Ošípané a miniprasiatka: Minimálne podmienky napájania

Druh napájačky Počet ošípaných na jednu napájačku

Kvapkové alebo hubicové napájačky 10

Veľké miskové napájačky (ktoré umožňujú piť aspoňdvom ošípaným súčasne)

20

Ak sú ošípané, ktoré sú ustajnené vo väčších skupinách, napájané z otvoreného žľabu, minimálna dĺžka žľabu bymala umožňovať voľný prístup k vode každému zvieraťu (ako je uvedené v tabuľke G.5 pre priestor prireštrikčnom kŕmení) alebo 12,5 mm dĺžky žľabu na jednu ošípanú, a to podľa toho, ktorý rozmer je väčší.

Tabuľka G.7

Ošípané a miniprasiatka: Minimálny prietok pitnej vody pre ošípané

Druh ošípanej Minimálny prietok vody (ml/min)

odstavčatá 500

rastúce mláďatá 700

vydojené prasnice a kance 1 000

dojčiace prasnice 1 500


Podstielka prispieva k blahu ošípaných mnohými spôsobmi. Zvyšuje fyzické a tepelné pohodlie (okrem obdobia,keď je vysoká okolná teplota), dá sa zjesť, čím sa dosiahne naplnenie čriev a pocit nasýtenosti. Zároveň poskytujesubstrát na uspokojenie inštinktu hľadania potravy a stavania hniezda. Miera možnosti zabezpečenia týchtovýhod závisí od druhu podstielky, pričom najvhodnejším materiálom je dlhá slama. Určité výhody však poskytujú


130

aj alternatívne materiály, ako napríklad sekaná slama, piliny, drevené hobliny a natrhaný papier. Podstielka bynemala byť toxická a mala by byť tvorená pokiaľ možno rozmanitými materiálmi, ktoré podporujú prieskumnésprávanie zvierat. Podstielka by sa mala zabezpečiť všetkým ošípaným, pokiaľ to nie je znemožnené z dôvodovpokusu, a je mimoriadne dôležitá pre prasnice po pôrode, ktoré majú silnú motiváciu uspokojovať svoj inštinktstavania hniezda, ako aj pre ošípané s režimom reštrikčného kŕmenia, ktoré majú silnú motiváciu prejavovaťinštinkt hľadania potravy.

e) Doplňujúce usmernenia pre ustajnenie koňovitých vrátane koní, poníkov, oslov a mulov a starostlivosť o ne

1. Úvod

Koňovité sa vyvinuli ako zvieratá pasúce sa na otvorených trávnatých plochách a ako domáce kone a poníky(Equus caballus) a osly domáce (Equus asinus) si zachovali typické správanie svojich predkov. Voľne žijúce alebovoľne pasúce sa koňovité žijú v stádach rozdelených do malých rodinných skupín alebo stád, ktoré obvyklepozostávajú z jedného žrebca a niekoľkých kobýl, žriebät a jednoročiakov. Sociálna štruktúra sa vyvíja ako jasnevymedzená hierarchia a jednotlivé zvieratá v skupine často tvoria páry s pevnou vzájomnou väzbou. Tieto páry jedôležité rozpoznať a pokiaľ možno udržiavať. Vzájomná telesná starostlivosť je mimoriadne dôležitým prvkomich sociálnych vzťahov.

Na rozdiel od prežúvavcov sa koňovité môžu pásť neprerušene veľa hodín a v prírodných podmienkach stráviatouto činnosťou 14 až 16 hodín denne. Hoci ich prirodzenou potravou je tráva, bylinky a listy, sú veľmiprieberčivé z hľadiska druhu tráv a častí rastlín. Ich bežnou dennou rutinou je pásť sa, posunúť sa o pár krokovďalej a ďalej sa pásť. Takto uspokojujú potrebu pohybu aj kŕmenia a za 24 hodín dokážu prejsť veľkú vzdialenosť.

V ideálnom prípade by systémy chovu koňovitých mali zohľadňovať ich prirodzené správanie, najmä potrebupasenia, pohybu a vytvárania sociálnych vzťahov. Sú to zvieratá, ktoré sa ľahko vyľakajú, čo by tiež malo brať doúvahy.


2.1. Teplota

V chladných podmienkach sa môžu používať pokrývky, najmä ak zvieratá majú zastrihnutú srsť. Tieto pokrývkyby sa mali denne odstraňovať a kontrolovať.

Hriva a chvost koňovitých poskytujú ochranu pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami a muchamia nemali by sa odstraňovať ani skracovať. V prípade, že je potrebné hrivu a chvost skrátiť alebo upraviť, mali by sapristrihnúť, nie vytrhávať.

3. Zdravie




V ideálnom prípade by sa koňovité mali držať na pastvine alebo by mali mať prístup na pastvinu aspoň šesť hodíndenne. V prípade, že majú koňovité minimálnu alebo žiadnu možnosť sa pásť, mali by dostávať viac vlákniny, abysa predĺžil čas kŕmenia a netrpeli nudou.

Vo vnútorných priestoroch sa uprednostňujú systémy skupinového ustajnenia, keďže zvieratám poskytujúmožnosť nadväzovania sociálnych vzťahov a pohybu. V prípade koní je mimoriadne dôležité venovať veľkúpozornosť zabezpečeniu sociálnej znášanlivosti skupín.

Celkové priestorové požiadavky pre vnútorné priestory závisia od toho, či zvieratá majú každodenný prístupk ďalším plochám na pasenie a/alebo k iným formám telesného pohybu. Pri nižšie uvedených údajoch savychádza z toho, že sú takéto priestory zabezpečené. V opačnom prípade by sa mali priestorové podmienkypodstatne zväčšiť.


131

Tabuľka G.8

Koňovité: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Výška v kohútiku(m)

Minimálna plocha podlahy na jedno zviera(m2/zviera)


Pre každé zvieradržané

samostatne alebov skupinách dotroch zvierat

Pre každé zvierachované

v skupinách po 4alebo viacerých

zvieratách

Pôrodný box/kobyla sožriebätkom

1,00 až 1,40 9,0 6,0 16 3,00

nad 1,40 do 1,60 12,0 9,0 20 3,00

nad 1,60 16,0 (2 × WH) (*) 20 3,00

(*) Na zebezpečenie primeraného priestoru by mali priestorové podmienky pre každé jednotlivé zviera vychádzať z jeho výškyv kohútiku.

Najkratšia strana by mala byť aspoň 1,5-krát väčšia ako výška zvieraťa v kohútiku.

Na zabezpečenie blaha zvierat by mala výška vnútorných priestorov umožňovať zvieratám úplne sa napriamiť.

V prípade koňovitých by sa nemali používať roštové podlahy.

4.2. Kŕmenie

Nesprávne kŕmenie koňovitých môže mať veľmi závažné následky na blaho alebo môže spôsobiť choroby akokolika a laminitída.

Vzhľadom na to, že v prírodných podmienkach sa pasú dlhé obdobie, v ideálnom prípade by sa im malzabezpečiť stály prístup k potrave vo forme čerstvej trávy, sena, siláže alebo slamy. Ak nemajú možnosť sa pásť,mali by každý deň dostávať dostatočné množstvo vlákniny. Vlákninu by mali, pokiaľ možno, žrať zo zeme aleboz vhodne vhodne navrhnutých okrúhlych balov. Siete a rebriny na seno by mali mať vhodný tvar a byťumiestnené tak, aby sa minimalizovalo riziko poranenia.

V prípade, že zvieratá dostávajú „tvrdé“ krmivo (koncentrát), najmä ak sú umiestnené v skupinách, poradiekŕmenia by sa malo pokiaľ možno rešpektovať hierarchiu stáda. Ak je to možné, jedince by sa mali kŕmiťoddelene. Ak to nie je možné, miesta na kŕmenie by mali byť od seba vzdialené 2,4 m a pre každé zviera by malobyť zabezpečné aspoň jedno miesto. Koňom kŕmeným koncentrátmi treba často podávať malé množstvá krmiva.

4.3. Napájanie

Kone uprednostňujú piť z otvorenej vodnej plochy. Ak je to možné, treba takúto plochu zabezpečiť. Ak sapoužívajú kvapkové napájačky, niekedy treba zvieratá naučiť, ako ich majú používať.

4.4. Označovanie

V prípade koňovitých by sa nemali používať ušné štítky a tetovanie. Ak sa vyžaduje iné označovanie ako farbeniesrsti, mali by sa používať transpondéry. Na označovanie sa úspešne používajú aj číslované čelenky a závesné štítkyna ohlávke.

H. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE VTÁKY


1. Úvod

Vtáky sa používajú na široké spektrum účelov vrátane základného výskumu, aplikovaných štúdií v oblastiveterinárnej medicíny a toxikológie. K najbežnejšie používaným laboratórnym vtákom patrí kura domácaa moriak, ktoré sa často používajú vo vývojových štúdiách a na získavanie biologických materiálov, napríkladtkaniva a protilátok. Domáca hydina je taktiež najbežnejšie používaným druhom pri výskume blaha vtákov. Kuradomáca sa používa pri hodnotení bezpečnosti a účinnosti liečiv, kým jarabice a ostatné vtáky sú častejšiepredmetom ekotoxikologických štúdií. Ostatné, menej bežne využívané druhy, ako napríklad holuby a divé vtáky,


132

sa spravidla využívajú pri výskume v oblasti psychológie a všeobecnej psychológii alebo zoológie. Odchyt voľnežijúcich vtákov na použitie pri pokusoch by sa nemal vykonávať, pokiaľ to nie je potrebné na pokusné účely.

Aj keď sú vtáky pôvodne stavané na lietanie a majú rovnakú základnú telesnú konštrukciu, existuje medzi nimicelý rad odlišností z hľadiska ich prispôsobenia na pohyb a prijímanie potravy. Väčšina druhov je prispôsobená napohyb v pomerne veľkom trojrozmernom priestore formou jedného alebo viacerých spôsobov pohybu vrátanelietania, chôdze, behu, plávania alebo potápania, a to počas hľadania potravy aj počas migrácie. Mnohé druhyvtákov sú vysoko spoločenské a mali by sa pokiaľ možno chovať v stabilných skupinách.

Pre bežne chované a používané laboratórne druhy uvádzame ďalšie podrobné údaje. Je dôležité, aby sa priumiestňovaní menej bežne používaných druhov neuvedených nižšie a starostlivosti o ne venovala náležitápozornosť ich behaviorálnym, fyziologickým a sociálnym požiadavkám. Pre získaním alebo nadobudnutímtakýchto vtákov je potrebné preskúmať protokoly o umiestňovaní týchto druhov, chovateľských postupocha starostlivosti o ne. Ďalšie informácie o požiadavkých pre ostatné druhy (alebo v prípade výskytu behaviorálnychalebo chovateľských problémov) by sa mali získať od odborníkov a ošetrovateľov, aby sa zabezpečilo, že budúprimerane uspokojené všetky potreby daného druhu. Informácie a usmernenia týkajúce sa menej bežnepoužívaných druhov sú k dispozícii v základnom informačnom dokumente.

Počas poľnohospodárskeho výskumu, keď si cieľ výskumu vyžaduje, aby boli zvieratá držané v podobnýchpodmienkach ako hospodárske zvieratá v komerčných poľnospodárskych podnikoch, by sa ich držanie maloriadiť minimálne normami uvedenými v smernici Rady 98/58/ES a v konkrétnej smernici na ochranu nosníc(smernica Rady 1999/74/ES (5)) , ako aj v odporúčaniach prijatých v Dohovore Rady Európy o ochrane zvieratdržaných na chovné účely (ETS č. 87).

Mnoho možných problémov týkajúcich sa blaha, ktoré sú špecifické pre vtáky, je spojených s poruchou správania,ktorá sa prejavuje klovaním. To sa dá rozdeliť na agresívne klovanie, klovanie peria (kde jedince buď klovú perieostatných vtákov alebo si šklbú a trhajú svoje vlastné perie), klovanie ostatných vtákov spôsobujúce poraneniekože, ktoré – pokiaľ sa nekontroluje –môže spôsobovať závažné utrpenie a smrť. Príčina tejto poruchy nie je vždyjasná, ale často sa dá týmto prejavom zabrániť tým, že sa kuriatkam zabezpečí substrát, ktorý im umožňuje hľadaťpotravu a klovať v dostatočnej miere. Kuriatka všetkých druhov by preto mali byť umiestnené na pevnýchpodlahách s podstielkou.

Mimoriadne dôležitá je prevencia, pretože hydinu priťahuje poškodené perie a prítomnosť niekoľkých vtákovs vyklovaným perím môže viesť k rýchlemu rozšíreniu tohto abnormálneho klovania. Existuje rad opatrení, ktoréby sa mali pokiaľ možno uplatňovať na zamedzenie vzniku tejto poruchy správania, ako aj na zníženie aleboprevenciu jej výskytu. K týmto opatreniam patria alternatívne substráty na klovanie, ako napríklad substrát nahľadanie potravy, zväzky povrázkov, kocky na klovanie alebo slama; vytvorenie vizuálnych bariér, pravidelnéalebo prechodné znižovanie intenzity svetla alebo používanie červeného svetla, ako aj používanie svetelnýchzdrojov emitujúcich UV žiarenie. Komerčne sú k dispozícii spreje proti klovaniu. Dajú sa krátkodobo používať nazníženie výskytu abonormálneho klovania, v prvom rade je však potrebné zaoberať sa príčinami, ktoré súdôvodom takéhoto správania. Niektoré plemená domácich vtákov selektívne šľachtili tak, aby sa u nich znížilvýskyt tejto poruchy, a tieto plemená by sa mali skúmať a používať čo možno najviac.

Metódy, ktoré spôsobujú bolesť alebo stres, ako napríklad veľmi slabé osvetlenie (t. j. menej ako 20 luxov) počasdlhšieho obdobia alebo fyzické úpravy, ako napríklad skracovanie zobákov, sa nesmú používať.

Vtáky umiestnené v zlých podmienkach, ktoré im neumožňujú hľadať potravu, pohybovať sa ani byť v kontaktes jedincami rovnakého druhu, trpia chronickým stresom, ktorý sa môže prejavovať stereotypným správaním, akonapríklad samomrzačením, klovaním peria a bezcieľnym pobiehaním. Takéto správanie môže naznačovať vážneproblémy s blahom zvierat a malo by viesť k okamžitému preskúmaniu umiestnenia, chovateľských postupova starostlivosti.


2.1. Vetranie

Mnoho druhov je mimoriadne citlivých na prievan. Preto by sa mali uplatňovať opatrenia, ktorými sa zabezpečí,aby jedince nenachladli. Hromadenie prachu a plynov, napríklad oxidu uhličitého a amoniaku, by sa maloudržiavať na minime.


(5) Ú. v. ES L 203, 3.8.1999, s. 53.

133

2.2. Teplota

V prípade potreby by sa v priestoroch pre vtáky mal zabezpečiť taký rozsah teplôt, aby mali možnosť určitéhovýberu prostredia podľa teploty. Všetky zdravé dospelé jarabice, holuby a domáce kačice, husi, sliepky a moriakyby mali byť umiestnené pri teplotách 15 oC až 25 oC. Je mimoriadne dôležité brať do úvahy interakciu medziteplotou a relatívnou vlhkosťou, keďže niektoré druhy trpia tepelným stresom aj pri predpísanom rozsahu teplôt,ak je relatívna vlhkosť príliš vysoká. V prípade druhov, pre ktoré neexistujú žiadne zverejnené usmerneniao teplote a vlhkosti, treba preskúmať klimatické podmienky, ktorým sú zvieratá v prírode vystavená počas celéhoroka, a čo možno najviac im umiestnenie prispôsobiť. Pre choré alebo mladé vtáky sa môže vyžadovať vyššieteploty miestnosti, ako sú uvedené, alebo dodatočný zdroj vykurovania, ako napríklad lampa používaná v umelejliahni (pozri tabuľku H.1 nižšie).

Tabuľka H.1

Usmernenia pre teplotu a relatívnu vlhkosť pre kuru domácu a morky, G. gallus domesticus a Meleagrisgallopavo

Vek (dni) Pod lampou (oC) Teplota v miestnosti(oC) Relatívna vlhkosť (%)

do 1 35 25 až 30 60 až 80

nad 1 až 7 32 22 až 27 60 až 80

nad 7 až 14 29 19 až 25 40 až 80

nad 14 až 21 26 18 až 25 40 až 80

nad 21 až 28 24 18 až 25 40 až 80

nad 28 až 35 — 18 až 25 40 až 80

nad 35 — 15 až 25 40 až 80

Nastavenie teploty lampy používanej v umelej liahni by sa malo riadiť správaním kuriatok.

Pri príjemnej teplote sa kuriatka všetkých druhov rozmiestnia rovnomerne v celom priestore a vydávajú miernyhluk. Ak s kuriatka tiché, môže im byť príliš teplo. Kuriatkam, ktoré vydávajú úzkostné zvuky, je zrejme prílišchladno.

2.3. Vlhkosť

V prípade zdravých, dospelých domácich vtákov by sa relatívna vlhkosť mala udržiavať v rozsahu 40 až 80 %.

2.4. Osvetlenie

Z hľadiska normálnych fyziologických funkcií je pre niektoré druhy vrátkov v určitých obdobiach rokamimoriadne dôležitá kvalita a intenzita osvetlenia. Pred získaním zvierat by mali byť známe vhodné režimystriedania svetla a tmy pre každý druh, štádium života a ročné obdobie.

Svetlo by sa nemalo zhasínať a zapínať náhle. Jeho intenzita by sa mala tlmiť a zvyšovať postupne. To je obzvlášťdôležité pri umiestňovaní vtákov, ktoré dokážu lietať. Tlmené svetlo uľahčuje pohyb v noci ťažkým plemenámhydiny. Dodržiavanie denného rytmu by sa malo zabezpečiť všade, kde je to potrebné.

2.5. Hluk

V prípade niektorých vtákov, napríklad holubov, sa predpokladá, že sú schopné počuť zvuky s veľmi nízkoufrekvenciou. Hoci je nepravdepodobné že by infrazvuk (zvuk pod 16 Hz) spôsoboval stres, vtáky by sa malipokiaľ možno umiestniť mimo zariadenia emitujúceho vibrácie s nízkou frekvenciou.

3. Zdravie

Na pokusy by mali byť sa pokiaľ možno mali používať vtáky odchované v zajatí. Voľne žijúce vtáky môžuv laboratórnych podmienkach spôsobovať určité problémy z hľadiska správania a zdravia. Pred ich používaním navedecké účely sa spravidla vyžaduje dlhšia doba karantény a zvykania si na podmienky v zajatí.


134

V prípade vtákov, ktoré majú prístup do vonkajších priestorov, by sa mali minimalizovať zdravotné rizikástarostlivým sledovaním zdravia a kontrolou parazitov.


Vtáky by mali byť umiestnené v priestoroch, ktoré uľahčujú a podporujú určitý rozsah žiaducich prejavovprirodzeného správania vrátane sociálneho správania, telesného pohybu a hľadania potravy. Mnohým vtákomprospieva také umiestnenie, ktoré im umožňuje vychádzať von. Prínos tejto možnosti by sa mala posúdiťs prihliadnutím na to, či nebude spôsobovať stres alebo nebude v rozpore s cieľmi pokusu. Aby mohli vtákyvyužívať celý priestor, ktorý majú k dispozícii, mal by byť vo vonkajšom prostredí vždy nejaký úkryt, napríkladkríky.

4.1. Umiestnenie

Vtáky by mali byť v priestoroch pre zvieratá umiestnené v sociálne harmonických skupinách, pokiaľ toneznemožňujú vedecké pokusy alebo požiadavky na blaho. Mimoriadnu pozornosť je treba venovaťpreskupovaniu vtákov alebo začleneniu nového vtáka do skupiny. V každom prípade by sa skupiny malipriebežne sledovať z hľadiska sociálnej znášanlivosti.

Aj krátkodobé samostatné umiestnenie vtákov môže byť významným stresovým faktorom. Preto by sa vtákynemali umiestňovať samostatne, pokiaľ to nie je opodstatnené z dôvodov blaha alebo z veterinárnych dôvodov.O samostatnom umiestnení z dôvodov pokusu by sa malo rozhodnúť po konzultácii so zootechnikoma príslušnou osobou pôsobiacoch v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat.

Väčšina druhov vtákov je aspoň počas určitej časti roka spoločenská a je veľmi citlivá na rodinné vzťahy, takže bysa veľká pozornosť mala venovať vytváraniu vhodných, stabilných, harmonických skupín. Vzhľadom na to, žemedzi jednotlivými druhmi existujú značné rozdiely, malo by byť pred vytvorením skupín a začatí pokusovznáme optimálne zloženie skupiny a štádium života vtákov, kedy by sa skupiny mali vytvárať.


Stimulujúce prostredie významne prispieva k blahu zvierat. Pokiaľ to nie je znemožnené z vedeckých aleboveterinárnych dôvodov, mali by mať jednotlivé druhy a jedince, pre ktoré je takéto vybavenie prospešné,k dispozícii bidlá, možnosť na popolenie a vodné kúpele, vhodné miesta a materiál na stavanie hniezd, predmetyna klovanie a substrát na hľadanie potravy. Vtáky by sa mali stimulovať, aby využívali pokiaľ možno celýtrojrozmerný priestor, v ktorom sú umiestnené, na hľadanie potravy, telesný pohyb a sociálny kontakt vrátaniehier.


Usmernenia pre rozmery priestorov sú uvedené v špecifických usmerneniach pre kury domáce, morky, jarabice,kačky a husi, holuby a zebričky austrálske. Všetky vtáky, a to najmä druhy, ktoré trávia väčšinu dňa chôdzou, akonapríklad jarabice alebo hydina, by sa mali umiestniť radšej na pevných podlahách so substrátom ako namriežkových podlahách. Vtáky môžu byť náchylné na problémy s behákmi, napríklad s prerastaním pazúrov,znečistením trusu a rôznym chorobám, napríkla dermatitíde spôsobenej státím na vlhkej podstielke, a preto jenevyhnutné časté sledovanie stavu končatín. V praxi je v niektorých prípadoch zvážiť kompromis medzi pevnoua mriežkovou podlahou používanou na vedecké účely. V týchto prípadoch by sa vtákom mali zabezpečiť plochyna odpočinok s pevnou podlahou, ktoré zaberajú aspoň tretinu podlahy priestorov. Pri zbere trusu by sa maliplochy s mriežkami umiestniť pod bidlá. V záujme minimalizovania výskytu poranení končatín vtákov by sapokiaľ možno mali pred drôteným pletivom uprednostniť plastové materiály. Ak je nutné použiť drôtené pletivo,oká pletiva by mali mať vhodnú veľkosť, aby poskytovali pevnú oporu pre beháky, drôt by nemal mať ostré okrajea mal by byť potiahnutý plastom.

4.4. Kŕmenie

Spôsoby kŕmenia voľne žijúcich vtákov sa značne líšia a mal by sa dôkladne zvážiť druh potravy, spôsob jejpodávania a doba kŕmenia. Strava, ktorá vyhovuje nutričným požiadavkám každého druhu a podporujeprirodzené správanie pri hľadaní potravy, by sa mala preskúmať a zostaviť ešte pred získaním zvierat. Na podporuinštinktu hľadania potravy by sa časť potravy alebo pochúťky by sa mali rozptýliť na podlahe priestoru.Obohatenie potravy vtákom prospieva, takže by sa pokiaľ možno mali zvážiť rôzne potravinové doplnky, akonapríklad ovocie, zelenina, semienka alebo bezstavovce, aj keď nie je možné kŕmiť vtáky ich „prirodzenou“potravou. Pri zavádzaní novej potravy by mala byť vždy k dispozídii predošlá potrava, aby vtáky nehladovali, aknemajú na novú potravu chuť. Niektoré druhy sú prispôsobivejšie ako iné a vhodný režim kŕmenia by sa malprekonzultovať s odborníkmi.


135

Vzhľadom na to, že niektoré druhy, napríklad zrnožravce, potrebujú na strávenie potravy malé kamiernky, maliby sa im tieto kamienky zabezpečiť vo vhodnej veľkosti. Ak sú kamienky rôznej veľkosti, vtáky si vyberú tie,ktorým dávajú prednosť. Kamienky by sa mali pravidelne obnovovať. Na prevenciu chorôb kostí spôsobenýchnedostatočnou výživou by sa vtákom mal ako súčasť potravy dodávať aj vápnik a fosfor vo vhodnej formea v množstve zodpovedajúcom štádiu ich života. Všetky tieto požiadavky by sa mali dôkladne preskúmaťa zabezpečiť. Potravu možno dodávať v kŕmnych zariadeniach, ktoré sú buď pripevnené na bočnej stenepriestorov pre zvieratá, alebo sú umiestnené na podlahe priestorov. Priestor, ktorý zaberajú podlahové kŕmnezariadenia, nemajú vtáky k dispozícii a nemal by sa započítavať do plochy priestorov. Kŕmne zariadeniapripevnené na stene nezaberajú podlahovú plochu, mali by však byť namontované starostlivo tak, aby sa vtákynemohli pod nimi zachytiť. Kuriatka niektorých druhov (napríklad morky) je v niektorých prípadoch treba naučiťprijímať potravu a piť, aby nedošlo k dehydratácii a vyhladovaniu. Potrava pre všetky druhy by mala byť jasneviditeľná a podávaná na niekoľkých miestach, aby pri kŕmení nedochádzalo k problémom.

4.5. Napájanie

Voda by sa mala dodávať prostredníctvom kvapkových alebo miskových nápajačiek alebo súviských napájacíchžliabkov. V priestoroch by mal byť k dispozícii dostatočný počet napájačiek alebo dostatočne dlhý napájacížliabok, aby ich neobsadzovali len dominantní jedinci. Pre každé tri alebo štyri vtáky by sa ma zabezpečiť jednakvapková alebo misková napájačka a v každom priestore by mali byť aspoň dve. V prípade potreby sa akoobohatenie potravy vtákov môže poskytnúť dodatočný prísun vody.


Vhodné substráty pre vtáky by mali mať dobré absorpčné vlastnosti, nemali by spôsobovať poranenie končatína mali by mať vhodnú veľkosť častíc na minimalizovanie množstva prachu a zamedzenie nadmernéhousadzovania na behákoch vtákov. Medzi vhodné substráty patria triesky z kôry, hobliny z bieleho dreva, sekanáslama alebo premytý piesok, avšak nie pieskový papier. Stelivo by sa malo udržiavať v suchom, drobivom stavea malo by byť dostatočne hlboké, aby dokázalo rozriediť a absorbovať trus. K ďalším vhodným podlahovýmmateriálom patrí umelý trávnik alebo silné gumové rohože. Na podlahe by mal byť vhodný substráty na klovanie,ako napríklad kusy slamy.

Na prevenciu vývojových porúch dolných končastín, napríklad plochých nôh, by mali mať čerstvo vyliahnutéa nedospelé vtáky taký substrát, ktorý môžu zvierať pazúrmi. Nedospelé vtáky treba v prípade podporystimulovať, aby klovali, napríklad bubnovaním prstami na substrát, aby u nich sa neskôr nevyvinulo abnormálneklovanie.

4.7. Čistenie

(Pozri bod 4 všeobecnej časti.)

4.8. Manipulácia

Malo by byť k dispozícii vhodné zariadenie na odchyt a manipuláciu, napríklad dobre udržiavané siete dostatočnejveľkosti a zatemnené siete s čalúnenými okrajmi pre malé vtáky.

Ak si pokus vyžaduje pravidelnú manipuláciu s dospelými vtákmi, z hľadiska blaha a pokusu sa odporúča počasodchovu často manipulovať s kuriatkami, aby neskôr nemali strach z ľudí.


Uprednostňovanou metódou usmrcovania nedospelých a dospelých vtákov je nadmerná dávka anestetikapomocou vhodnej látky a príslušnej aplikácie. Tejto metóde sa dáva prednosť pred inhaláciou oxidu uhličitého,pretože oxid uhličitý môže byť nepríjemný.

Vzhľadom na to, že potápavé vtáky a niektoré iné druhy, napríklad kačica divá, dokážu spomaliť svoju srdcovúčinnosť a zadržať dych na dlhšiu dobu, pri usmrcovaní takýchto druhov inhaláciou treba dbať na to, aby saneprebrali. Kačice, potápavé vtáky a mladé kuriatka by sa nemali usmrcovať oxidom uhličitým.

4.10. Záznamy


4.11. Označovanie

Pred invazívnejšími technikami, ako je označovanie elektronickými štítkami alebo označovanie krídiel, trebauprednostňovať neinvazívne alebo málo invazívne metódy, ako je označovanie fyzických rozdielov, označovaniesúvislými alebo prerušenými krúžkami a farbením peria. Kombinácie farebných krúžkov znížujú potrebu


136

manipulácie pri označovaní. Je však treba náležite zohľadniť potenciálny dopad farieb na správanie niektorýchdruhov. Ak sa používajú krúžky na dočasné označenie rýchlo rastúcich kuriatok, je dôležité vykonávať pravidelnékontroly, či krúžky nebránia rastu končatiny.

Vysoko invazívne metódy skracovania pazúrov alebo perforácie plávacích blán spôsobujú zvieratám utrpeniea nemali by sa používať.

b) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kury domácej v zásobe alebo počas pokusov a starostlivosť o ňu

Kura domáca (Gallus gallus domesticus) si ponechala veľa biologických vlastností a prejavov správana kury divej,z ktorej bola domestikovaná. K prejavom správania, ktoré sú pre tento druh najdôležitejšie, patrí hniezdenie(u samíc), sedenie na bidle a používanie podstielky na vyhľadávanie potravy, hrabanie, klovanie a popolenie. Kurysú spoločenské a mali by sa umiestňovať v skupinách po približne 5 – 20 vtákov, s menším počtom kohútov akosliepok v skupine dospelých jedincov, napríklad v pomere 1:5. Vzhľadom na to, že sa uskutočňovali pokusyzamerané na selektívne šľachtenie kury domácej na účely zníženia výskytu klovania peria a agresívneho správania,pri každom projekte by sa malo zistiť, či existujú vhodné plemená a či je možné ich získať.

Nosnice by mali mať prístup ku hniezdnym boxom aspoň dva týždne predtým, ako začnú znášať vajciaa najneskôr do veku 16 týždňov. Samostatne alebo párovo umiestnené vtáky by mali mať prístup do hniezdnehoboxu a vo väčších skupinách by mal byť zabezpečený aspoň jeden hniezdny box na dva vtáky. Hniezdne boxy bymali byť uzavreté a dostatočne veľké, aby sa v nich mohla otáčať jedna sliepka. Na podporu potreby hniezdenia byhniezdne boxy mali byť vystlané sypkým substrátom, napríklad drevenými hoblinami alebo slamou. Substrát bysa mal pravidelne vymieňať a udržiavať v čistote.

Od jedného dňa po vyliahnutí by sa kurám mala poskytnúť možnosť sedieť na bidle, klovať vhodné substráty,hľadať potravu a popoliť sa. Medzi vhodné materiály na popolenie patrí piesok alebo mäkké drevené hobliny.

Bidlá by mali mať priemer 3 až 4 cm, mali by byť okrúhle so sploštenou hornou stranou. Optimálna výška nadpodlahou sa líši podľa rôznych plemien, veku a podmienok umiestnenia, v počiatočnom štátdiu by však mali byťupevnené vo výške 5 až 10 cm nad podlahou a v prípade starších vtákov 30 cm nad podlahou. Výška bidiel by samala upravovať podľa toho, ako ľahko sa vtáky na bidlá dostávajú, zoskakujú z nich a pohybujú sa medzi nimi.Všetky vtáky by mali byť schopné sedieť na bidle súčasne a každému dospelému vtákovi je potrebné vyhradiť15 cm bidla na každej úrovni. Najmä počas vytvárania skupín treba vtáky zbežne pozorovať počas období tmy,aby sa potvrdilo, či všetky jedince sedia na bidlách.

Kura domáca si zachovala vysokú motiváciou na prejavy starostlivosti o telo a perie, napríklad mávanie krídlami,čechranie peria a vystieranie končatín, čím si spevňuje kosti končatín. Preto by vtáky mali byť umiestnenév dostatočne veľkých priestoroch, aby mohli pokiaľ možno prejavovať toto správanie. V ideálnom prípade byvtáky mali mať k dispozícii vonkajší výbeh, pokiaľ možno s krovím podporujúcim hydinu, aby ho využívala.

Priestory pre hydinu by mali mať pevnú podlahu, ktorá umožňuje použitie substrátu na podporu inštinktuhľadania potravy a pravdepodobne pomôže znížiť výskyt abnormálneho klovania peria. Ak je z vedeckýchdôvodov potrebné držať kury v klietkach, mali byť tieto klietky riešené tak, aby spĺňali ich etologické potreby. Akz vedeckých dôvodoch nie je možné použiť pevnú podlahu, mala by byť zabezpečená pevná plocha na klovaniepokrytá sypkým substrátom so zväzkami povrázkov, kockami na klovanie, lanom, trávinkom alebo slamou.

Plemená kury vyšľachtené na výkrm (brojlery) sú vysoko náchylné na krívanie a pokiaľ možno by sa nemalipoužívať. Ak sa brojlery používajú, jedince by sa mali aspoň raz týždenne vyšetriť z hľadiska krívania a ich výkrm,ak nie je pre daný výskum dôležitý, by mal byť pomalší ako v prípade brojlerov chovaných na komerčné účely.


137

Tabuľka H.2

Kura domáca: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Telesná hmotnosť (g)Minimálnaveľkosť

priestorov (m2)

Minimálnaplocha na

jedného vtáka(m2)


Minimálna výškakŕmneho žľabu najedného vtáka (cm)

do 200 1,00 0,025 30 3

nad 200 až 300 1,00 0,03 30 3

nad 300 až 600 1,00 0,05 40 7

nad 600 až 1 200 2,00 0,09 50 15

nad 1 200 až 1 800 2,00 0,11 75 15

nad 1 800 až 2 400 2,00 0,13 75 15

nad 2 400 2,00 0,21 75 15

Ak sa z vedeckých dôvodov nemôžu používať tieto minimálne rozmery, doba uzavretia vtákov v obmedzenýchpriestoroch by mala byť zdôvodnená osobou vykonávajúcou pokus a malo by sa o nej rozhodnúť po konzultáciiso zootechnikom a príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat. Za takýchtookolností môžu byť vtáky umiestnené v menších priestoroch s vhodným obohatením prostredia a s minimálnouplochou podlahy 0,75 m2. Tieto priestory sa môžu používať na umiestnenie dvoch nosníc alebo malých skupínvtákov v súlade s vyššie uvedenými priestorovými podmienkami.

c) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie moriek v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne

Morky žijú v prírode v rôznych prostrediach a vykazujú rôzne typy správania vrátane popolenia, hľadania potravya lovenia. Sociálne správanie voľne žijúcich moriek je zložité, najmä počas obdobia odchovu mláďat. Morkadomáca (Meleagris gallopavo) si zachovala mnoho typických vlastností voľne žijúcich vtákov, existujú však medzinimi určité rozdiely, napríklad morky domáce nedokážu lietať, zachovali si však schopnosť rýchlo behať, skákaťa plachtiť, najmä v mladšom veku.

Morky domáce sú vysoko spoločenské a nesmú sa umiestňovať samostatne. Hneď po získaní vtákov by sa malivytvoriť stabilné skupiny, ktoré je potrebné dôkladne sledovať, lebo od prvého dňa po vyliahnutí môže dochádzaťk poraneniam v dôsledku vzájomného klovania peria a klovania do hlavy ostatných vtákov.

Krívanie je bežným problémom a treba ho starostlivo sledovať. Liečba krívania by sa mala stanoviť po konzultáciis veterinárom.

Morkám by sa mali zabezpečiť bidlá umiestnené v takej výške, aby vtáky, ktoré sú na zemi, nemohli klovaťa šklbať perie vtákov sediacich na bidlách. V prípade starších a menej pohyblivých vtákov by sa prístup na bidlomal uľahčiť zvláštnym zariadením, napríklad rampami. Ak to nie je možné, bidlá by mali byť umiestnené nižšie(napríklad vo výške 5 cm). Tvar a veľkosť bidla by sa mala zvoliť s prihliadnutím na rýchlo rastúce pazúre vtákov.Bidlá by mali byť elipsovité alebo obdĺžnikovité so zaoblenými rohmi a vyrobené z dreva alebo plastu.

Substrát na popolenie by mal byť vždy k dispozícii. Vhodnými materiálmi sú čerstvé piliny alebo piesok. Naobohatenie prostredia a zabezpečenie útočiska pred dominantnými vtákmi by sa mali použiť baly slamy, ale jepotrebné ich často vymieňať a staršie a ťažšie vtáky môžu potrebovať na získanie prístupu rampy.


138

Tabuľka H.3

Morka domáca: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálneveľkosť

priestorov(m2)

Minimálnaplocha na

jedného vtáka(m2)



do 0,3 2,00 0,13 50 3

nad 0,3 do 0,6 2,00 0,17 50 7

nad 0,6 do 1 2,00 0,30 100 15

nad 1 do 4 2,00 0,35 100 15

nad 4 do 8 2,00 0,40 100 15

nad 8 do 12 2,00 0,50 150 20

nad 12 do 16 2,00 0,55 150 20

nad 16 do 20 2,00 0,60 150 20

nad 20 3,00 1,00 150 20

Všetky strany priestorov by mali mať dĺžku aspoň 1,5 m. Ak sa z vedeckých dôvodov nemôžu používať tietominimálne rozmery, doba uzavretia vtákov v obmedzených priestoroch by mala byť zdôvodnená osobouvykonávajúcou pokus a malo by sa o nej rozhodnúť po konzultácii so zootechnikom a príslušnou osoboupôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat. Za takýchto okolností môžu byť vtáky umiestnenév menších priestoroch s vhodným obohatením prostredia a s minimálnou plochou podlahy 0,75 m2

a minimálnou výškou 50 cm pre vtáky s hmotnosťou nižšou ako 0,6 kg, 75 cm pre vtáky s hmotnosťounižšou ako 4 kg a 100 cm pre vtáky s hmotnosťou vyššou ako 4 kg.

d) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie jarabíc v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne

Vo voľnej prírode žijú jarabice v malých sociálnych skupinách a značnú časť svojho času trávia hrabaníma hľadaním semienok a bezstavovcov na zemi. Obľúbeným biotopom mnohých druhov je hustá vegetácia,napríklad trávnaté plochy, kríky pozdĺž riek a obilné polia. Podľa všetkého domestikácia správanie jarabícpodstatne neovplyvnila, čo je potrebné zohľadniť pri navrhovaní systémov ich umiestnenia a zabezpečiť substrátna hrabanie, klovanie a popolenie, hniezdne boxy a pokiaľ možno miesta na úkryt. Preto sa dôrazne odporúčaumiestnenie jarabíc vo voliérach alebo výbehoch, a nie v klietkach.

Jarabice (Coturnix spp; Colinus virginianis; Lophortyx californica; Excalfactoria chinensis) by mali byť umiestnenév skupinách, ktoré sú zložené buď iba zo samíc alebo z oboch pohlaví. V zmiešaných skupinách by mal byťpomer samcov k samiciam nízky (napríklad 1:4), aby sa znížili prejavy agresivity medzi samcami a poraneniasamíc. Ak sa počas odchovu vytvoria stále dvojice, je možné umiestňovať dvojice samcov. Pravdepodobnosťagresívneho klovania, ktoré vedie ku kožným poraneniam a strate peria, sa zníži, keď sa jarabice nebudú držaťv intenzívnych podmienkach chovu a ak sa vytvorené skupiny nebudú miešať.

Jarabice sa ľahko vyľakajú a v takom prípade veľmi rýchlo reagujú, čo môže viesť k poraneniam hlavy. Personál bysa teda mal ku vtákom približovať vždy pomaly a pokojne a jarabice by mali mať k dispozícii úkryt a obohatenieprostredia, najmä v ranom štádiu života, aby sa zmenšil ich strach. Kuriatka jarabíc by mali mať k dispozíciifarebné predmety, ako napríklad lopty, rúrky a kocky, aby sa v prípade dospelých vtákov znižoval ich strach z ľudía nových podnetov. Dospelé vtáky by mali mať k dispozícii predmety na klovanie, ako napríklad kamene, šišky,lopty a vetvičky vegetácie. Ako substrát na hľadanie potravy a miesto, kam sa môžu vtáky uchýliť do ústrania, bysa mal používať piesok, drevené hobliny alebo slama, ako aj ďalší materiál na popolenie alebo piliny, ak substrátna hľadanie potravy nie je na popolenie vhodný. Nosnice by mali mať k hniezdmycj boxom vystlanýmmateriálom na stavanie hniezda, napríklad senom.


139

Ak je potrebné umiestniť jarabice v klietke, treba zvážiť kombinované priestory a zabezpečenie predmetov naobohatenie prostredia. Pevné strechy priestorov môžu spôsobiť, že sa budú vtáky cítiť bezpečnejšie, hoci môžumať za následok neprijateľne nedostatočné osvetlenie v nižších častiach priestorov, ak sú vtáky umiestnené voviacpodlažných systémoch. Vtáky by mali byť umiestnené v klietkach len na minimálne potrebný čas, keďževekom sa mnohé problémy s blahom stávajú oveľa závažnejšími, a to najmä ak sa vtáky držia rok alebo dlhšie.

Tabuľka H.4

Jarabice: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálnaveľkosť

priestorov(m2)

Plocha najedného vtáka priumiestňovanídvojíc (m2)

Plocha nakaždého ďalšieho

vtáka priskupinovom

umiestnení (m2)

Minimálna výška(cm) (*)


do 150 1,00 0,5 0,10 20 4

nad 150 1,00 0,6 0,15 30 4

(*) Na zníženie poranenia hlavy by strecha priestorov mala byť vyrobené z mäkkého materiálu.

e) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie kačíc a husí v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne

Medzi domáce kačice a husi bežne používané vo výskume a pri pokusoch patria Anas platyrhynchos, Anser anserdomesticus a Cairina moschat. Všetky vodné vtáky sú primárne prispôsobené na pohyb a kŕmenie vo vode, čo jetaktiež veľmi dôležité pre ich starostlivosť o telo a perie, napríklad kúpanie a uhládzanie peria. Kačky a husi bymali mať k dispozícii vodnú nádrž s kameňmi a kamienkami na dne na uspokojenie svojich etologických potriebaj na zabezpečenie dostatočných podmienok na starostlivosť o perie. Minimálne by sa vodným vtákom maloumožniť ponárať hlavu a striekať sa vodou. Napájačky a vodné nádrže by mali byť umiestnené nad mriežkovýmiplochami s odtokmi, aby sa v priestoroch nehromadila voda.

Domáce husi a kačky boli vyšľachtené na produkciu mäsa a vajec, ale všetky plemená si zachovali väčšinuprejavov správania zo života vo voľnej prírode a v porovnaní s domácimi zvieratami sú spravidla úzkostlivejšiea ľahšie sa rozrušia, najmä v období, keď strácajú perie.

Do dvadsaťštyri hodín po vyliahnutí a počas celého prvého týždňa života by sa mláďatám mal zabezpečiť prístupk vode, aby sa naučili plávať. Treba však dbať na to, aby si neutopili, a zabezpečiť napríklad plytké misky. Pouplynutí prvého týždňa by mala byť k dispozícii plytká nádrž (rozmery sú uvedené v tabuľke H.5) s veľkýmikameňmi na dne, medzi ktorými je roztrúsená potrava a malé kamienky, aby sa mláďatá naučili čľapkať a potápať.V neprítomnosti rodičov by mláďatá mali mať prístup k vodnej nádrži len pod dozorom, aby sa zabezpečilo, žemôžu vyliezť z vody a nenachladia sa. Tento postup sa dodržiava, až kým nie sú schopné opustiť vodu bezpomoci a začnú obrastať vodotesným perím. Teplotu vody netreba regulovať. V záujme zabezpečenia dobrejkvality vody by sa nádrže mali pravidelne čistiť a voda by sa mala podľa potreby vymieňať.

Kačice a husi by mali byť umiestnené na pevných podlahách s dostatkom priestoru na hľadanie potravy, chôdzu,beh a mávanie krídlami. Mali by mať k dispozícii komplexné prostredie, ktoré zahŕňa napríklad prírodné aleboumelé kryty, boxy a baly slamy. Kačice a husi by sa mali vždy držať vonku alebo by mali mať prístup k vonkajšímvýbehom, pokiaľ nie je z vedeckých dôvodov alebo dôvodov pokusu nutné držať ich vo vnútri. Vtákomumiestneným s prístupom do vonkajších priestorov by sa mala zabezpečiť ochrana pred dravcami a suchéchránené miesto, kde môžu odpočívať. Treba dôkladne zvážiť doplnenie ďalších prvkov z pôvodných biotopovvtákov, ktoré môžu byť dôležité pre jednotlivé druhy bez ohľadu na to, či sú umiestnené vo vnútorných alebovonkajších priestoroch. Patria k nim napríklad plytké vodné nádrže s vegetáciou pre čľapkajúce sa kačice, trávnikpre husi a hlbšia voda s kameňmi pre druhy, ktorých prirodzeným biotopom je skalnaté pobrežie.

Kačice a husi by mali byť umiestnené pokiaľ možno vo vhodne veľkých skupinách a ponechané osamote len nanajkratšiu nutnú dobu. Pri odchove mláďat mnoho druhov bráni svoje územie pred ostatnými vtákmi, čo môževyžadovať zmenšenie veľkosti skupiny a zabezpečenie dostatočného priestoru, aby sa znížilo riziko poranenia,najmä samíc.


140

Tabuľka H.5

Kačky a husi: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálnaveľkosť

priestorov(m2)

Plocha najedného vtáka

(m2) (*)



Kačice

do 300 2,00 0,10 50 10

nad 300 až 1 200 (**) 2,00 0,20 200 10

nad 1 200 až 3 500 2,00 0,25 200 15

nad 3 500 2,00 0,50 200 15

Husi

do 500 2,00 0,20 200 10

nad 500 až 2 000 2,00 0,33 200 15

nad 2 000 2,00 0,50 200 15

(*) Malo by to zahŕňať jednu vodnú nádrž s minimálnou plochou 0,5 m2 na každé 2 m2 priestorov a s minimálnou hĺbkou30 cm. Vodná nádrž môže predstavovať až 50 % minimálnej veľkosti priestorov.

(**) Vtáky pred operením sa môžu držať v priestoroch s minimálnou výškou 75 cm.

Ak sa z vedeckých dôvodov nemôžu používať tieto minimálne rozmery, doba uzavretia vtákov v obmedzenýchpriestoroch by mala byť zdôvodnená osobou vykonávajúcou pokus a malo by sa o nej rozhodnúť po konzultáciiso zootechnikom a príslušnou osobou pôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat. Za takýchtookolností môžu byť vtáky umiestnené v menších priestoroch s vhodným obohatením prostredia a s minimálnouplochou podlahy 0,75 m2. Tieto priestory sa môžu používať na umiestnenie malých skupín vtákov v súlades nižšie uvedenými priestorovými podmienkami.

f) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie holubov v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne

Predpokladá sa, že rôzne plemená holuba domáceho vznikla domestikáciou holuba skalného Columbia livia.Holuby skalné hniezdia a žijú na útesoch alebo v jaskyniach a voľne žijúce holuby využívajú chránené rímsy načlovekom postavených budovách. Vo svojom prirodzenom biotope sa holuby obvykle vyskytujú v pároch ažveľkých kŕdľoch, pričom sa kŕmia a nocujú spolu, priestory na na hniezdenie a nocovanie si bránia. Holuby môžubyť umiestnené v zmiešaných skupinách a môžu znášať vajcia, ale ak nemajú zabezpečené hniezdne boxy, navajciach nesedia.

Plemeno na laboratórne použitie treba vyberať dôkladne, keďže niektoré plemená môžu vykazovať abnormálnealebo nevhodné správanie a nemali by sa používať. Holuby sa živia najmä semenami, ale sú všežravé, takže bymali pravidelne dostávať potravu s obsahom živočíšnych bielkovín.

Holubom by sa mal pokiaľ možno zabezpečiť dostatočný priestor na lietanie so samostatným priestorom nasedenie na bidle pre každého vtáka aspoň pozdĺž jednej steny priestorov. Mali by sa zabezpečiť bidlá v boxochs rozmermi 30 × 15 cm umiestnené v blokoch. Na sedenie na bidle sa môžu využívať aj konáre visiace zo strechya drevených konštrukcií. Mali by sa zabezpečiť hračky visiace na reťaziach, napríklad zvonce, zrkadlá a bežnedostupné hračky určené pre drobné spoločenské zvieratá. Všetky priestory by mali byť vybavené plytkýmivodnými kúpeľmi. Ak je potrebná častá manipulácia s holubmi, môžu byť k dispozícii „plochy na hniezdenie“alebo komory, kam by sa vtáky na základe výcviku uchyľovali a kde by sa dali odchytiť.

Skôr ako „štandardné“ priestory pre holuby by sa mali pokiaľ možno používať priestory s policami, bidlamia hračkami. Holuby si radi hľadajú potravu a bez vážnych vedeckých dôvodov by sa nemali držať na mriežkovýchpodlahách.


141

Tabuľka H.6

Holuby: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Veľkosť skupinyMinimálnaveľkosť

priestorov (m2)

Minimálnavýška (cm)

Minimálnadĺžka kŕmneho

žľabu najedného vtáka

(cm)

Minimálna dĺžkabidla na jedného

vtáka (cm)

do 6 2 200 5 30

od 7 až 12 3 200 5 30

pre každého ďalšieho vtáka nad počet 12 0,15 5 30

Priestory by mali byť radšej dlhé a úzke (napríklad 2 × 1 m) ako štvorcové, aby umožňovali vtákom krátke lety.

g) Doplňujúce usmernenia pre umiestnenie zebričiek austrálskych v zásobe a počas pokusov a starostlivosť o ne

Zebrička austrálska (Taeniopygia guttata) sa vyskytuje na väčšine územia Austrálie. Tieto vtáky mimoriadnepohyblivé, pri hľadaní potravy sa pohybujú v rámci veľkého územia. Žijú v kŕdľoch, ktoré tvorí až niekoľkostoviek jedincov. Tento druh je monogamný a pohlavne dimorfný, perie samca je ozdobnejšie ako perie samice.Obdobie rozmnožovania nie je presne časovo vymedzené, začína však dostupnosťou zrejúcich semienok trávy.Zebričky austrálske používajú hniezda na nocovanie aj rozmnožovanie; hniezda na nocovanie využívajú častejšiev chladných podmienkach, a to buď staré hniezda, alebo si na tento účel stavajú nové.

Zebričky austrálske sú spoločenské zvieratá, nepoužívajú sa na chov a mali by byť umiestnené v skupinách.Neželanému rozmnožovaniu sa dá zabrániť umiestnením do skupín jedincov rovnakého pohlavia alebo sa môžev zmiešaných skupinách potlačiť odstránením hniezd na rozmnožovanie a nocovanie alebo poskytovaním krmivatvoreného suchými semenami doplnenými zeleným krmivom, nikdy však nie nasiaknutými alebo vyklíčenýmisemienkami. Hniezda pre chovné vtáky by mali byť vo forme prútených aleob plastových košov alebo drevenýchbúdok vystlaných sušenou trávou, pásikmi papiera alebo kokosovými vláknami ako materiálom na stavanie hniez.Vtáky si svoje hniezda bránia, a preto je dôležité sledovať ich správanie a zabezpečiť dostatočný počet hniezd. Naobohatenie potravy by mali mať stále k dispozícii klásky prosa. Vzhľadom na to, že zebričky austrálske siprevažne hľadajú potravu na zemi, mali by byť umiestnené na pevnej podlahe, ktorá uľahčuje ich prirodzenésprávanie pri hľadaní potravy.

Zebričkám prospievajú hračky, bidlá a hojdačky určené pre drobné spoločenské zvieratá a mali by byť pokiaľmožno k dispozícii. Bidlá sú mimoriadne dôležité z hľadiska blaha a mali by byť umiestnené v rôznych výškach,aby boli uspokojené bežné potreby kŕmenia a sedenia na bidle. Voda na kúpanie by mala byť zabezpečená aspoňraz týždenne v plytkých nádobách s hĺbkou vody približne 0,5 až 1 cm.

Označenie zebričiek farebnými pásikmi na nohy môže mať vplyv na ich sociálne a reprodukčné správanie(napríklad červená môže zvyšovať dominanciu a zelená alebo modrá ju môže znižovať). Preto je výberu farieba štruktúr pások na nohy potrebné byť venovať riadnu pozornosť.

Minimálne rozmery priestorov pre zebričky austrálske sú uvedené v tabuľke H.7 nižšie. Priestory by mali byť dlhéa úzke (napríklad 2 × 1 m), aby umožňovali vtákom krátke lety. Zebričkám austrálskym sa darí vo vonkajšíchpriestoroch za predpokladu, že majú prístup k chráneným miestam a k hniezdam na nocovanie. Pre vtákyumiestnené vo vonkajších priestoroch je v chladnom počasí potrebné zabezpečiť dodatočný zdroj tepla.

Tabuľka H.7

Zebrička austrálska: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Veľkosť skupiny Minimálna veľkosťpriestorov (m2) Minimálna výška (cm) Minimálny počet

kŕmnych zariadení

do 6 1,0 100 2

7 až 12 1,5 200 2

13 až 20 2,0 200 3

pre každého ďalšieho vtáka nadpočet 20 0,05

1 na každých 6 vtá-kov


142

Na výskum chovu sa môžu dvojice umiestniť do menších priestorov s primeraným obohatením prostredia,minimálnou plochou podlahy 0,5 m2 a minimálnou výškou 40 cm. Doba uzavretia by mala byť zdôvodnenáosobou vykonávajúcou pokus a malo by sa o nej rozhodnúť po konzultácii so zootechnikom a príslušnou osoboupôsobiacou v oblasti poradenstva týkajúceho sa blaha zvierat.

I. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE OBOJŽIVELNÍKY

1. Úvod

Podľa systematiky sa obojživelníky delia na tri hlavné rady: Urodela (Caudata), Gymnophiona (Apoda), a Anura(Ecaudata). Anura patrí do nadtriedy Salientia. Predmetom záujmu týchto usmernení je rad Urodela (salamandre,mloky) a rad Anura (žaby, ropuchy). Tieto rady sa značne líšia geografickým pôvodom a spôsobom života. Patriak nim živočíchy vodné (napríklad Xenopus laevis), polovodné (napríklad Rana temporaria), prevažne suchozemské(napríklad Bufo marinus) a stromové (napríklad Hyla cinerea). Obojživelníky obývajú široké spektrum biotopov odvyprahnutých púští až po hlboké sladkovodné jazerá. Niektoré z nich trávia väčšinu svojho života pod zemoualebo vysoko v korunách stromov. Niektoré sa vyskytujú na severe za polárnym kruhom a dokážu znášať ajmrazivé podnebie, kým iné sa najrôznejším spôsobom prispôsobili suchu v tropických oblastiach.

Obojživelníky sa do veľkej miery prispôsobujú substrátu, na ktorom žijú alebo v ktorom žijú. V tomto ohľadezohráva koža dôležitú úlohu pri prenose vody, rozpustných látok vrátane toxických látok a kyslíka. Preto mázásadný význam pre prežitie obojživelníkov, ich interakciu s prostredím a ich schopnosti využívať širokéspektrum biotopov. Zdravie obojživelníkov závisí od určitých vlastností a zvláštností ich kože. V tomto zmysle saobojživelníky dajú považovať za významné bioindikátory zdravého životného prostredia.

Obojživelníky používané na pokusné a iné vedecké účely by mali byť pokiaľ možno odchované v zajatí.Obojživelníky odchovaným na účely pokusov by sa mali uprednostňovať pred obojživelníkmi odchytenýmiz voľnej prírody.

V tabuľke I.1 sa uvádzajú štyri hlavné biotopy a príklady druhov z každého biotopu, ktoré sa často používajú napokusné a iné vedecké účely. V nasledujúcich návrhoch sú uvedené podrobné údaje o základných podmienkachumiestnenia a starostlivosti, ktoré by sa mali poskytnúť druhom z týchto biotopov. Špecifické pokusy si môžuvyžadovať použitie určitých iných druhov, ktoré nespadajú do týchto štyroch kategórií biotopov. Ďalšieinformácie o požiadavkých pre ostatné druhy (alebo v prípade výskytu behaviorálnych alebo chovateľskýchproblémov) by sa mali získať od odborníkov a ošetrovateľov, aby sa zabezpečilo, že budú primerane uspokojenévšetky potreby daného druhu. Ďalšie základné informácie týkajúce sa menej bežne používaných druhova biotopov sú k dispozícii v základnom informačnom dokumente.

Tabuľka I.1

Hlavné kategórie biotopov a príklady často používaných druhov podľa biotopov:

Biotop Druh obojživelníka Veľkosť (cm) Geografický pôvod/biotop

Optimálnateplota

Relatívnavlhkosť

Hlavnéobdobieaktivity

Vodné(mloky)

Ambystoma mexi-canum(Axolotl) 24 až 27

Mexiko/kanálybývalého moraXochimilco

15 oC až22 oC 100 %

šero

Vodné(žaby)

Xenopus laevis(pazúrnatkavodná)

6 až 12

stredná a južnáAfrika/rybníky,spodná voda a pra-mene

18 oC až22 oC 100 %

šero/noc

Polovodné(žaby)

Rana temporaria(skokan hnedý)

7 až 11

Európa (strednáa severná) až Ázia(bez južného Bal-kánu)/v blízkostivodných nádrží,jazier, potokov(brehy/lúky)

10 oC až15 oC

50 až80 %

deň/noc


143

Biotop Druh obojživelníka Veľkosť (cm) Geografický pôvod/biotop

Optimálnateplota

Relatívnavlhkosť


Prevažne sucho-zemské(žaby)

Bufo marinus(ropucha obrov-ská) 12 až 22

Stredná a JužnáAmerika/mangrov-níkové lesy

23 oC až27 oC

50 až80 %

noc

Stromové(žaby)

Hyla cinerea(rosnička karolín-ska)

3 až 6

juhovýchod USA/otvorené krovinatéhranice cypruso-vých bažín, nížiny,les

18 oC až25 oC

50 až70 %

deň/noc


2.1. Vetranie

Priestory pre obojživelníky by mali byť dostatočne vetrané. Voda v priestoroch pre vodné obojživelníky by samala filtrovať, cirkulovať a prevzdušňovať (pozri bod 4.3.1).

2.2. Teplota

Obojživelníky sú ektotermické živočíchy. Prospievajú im priestory s rôznou teplotou a vlhkosťou, ktoré imumožňujú vybrať si najvhodnejšie mikroprostredie. Časté výkyvy teploty a vlhkosti môžu byť pre ne značnestresujúce môžu im spôsobovať zdravotné problémy. Teplota miestnosti a vody by sa mala regulovať.

Zimný spánok sa u obojživelníko dá navodiť alebo prerušiť regulovaním rytmu svetla a tmy a teplotyv miestnosti. Pred navodením zimného spánku v zajatí by zvieratá mali byť v dobrom zdravotnom a telesnomstave. V prípade zvierat využívaných na chov sa dá prípadne navodiť stav nehybnosti podobný zimnému spánku(napríklad tlmeným svetlom až tmou a teplotou miestnosti 8 oC až 10 oC). Za týchto podmienok možno zvieratádržať bez kŕmenia štyri až päťmesiacov. Obnovenie podmienok prostredia pred zimným spánkom vyvolá aktivitua stimuláciu na párenie.

Zamedzenie zimnému spánku v laboratórnom prostredí nespôsobuje zvieratám žiadne väčšie problémyz hľadiska blaha.

2.3. Vlhkosť

Obojživelníky nepijú, ale vlhkosť absorbujú kožou. Strata vlhkosti je závažným problémom pre suchozemskéa prevažne suchozemské obojživelníky chovaných v zajatí, pretože dostatočne vlhká koža má zásadný význampre zachovanie normálnych funkcií kože obojživelníkov. Preto je vhodné zabezpečiť v priestoroch miestas rôznou vlhkosťou. Dokonca aj obojživelníky prispôsobené na púšť by mali mať prístup k vlhkému prostrediu.

2.4. Osvetlenie

Mali by sa používať fotoperiódy zodpovedajúce prirodzenému cyklu v biotopoch, odkiaľ zvieratá pochádzajú.Intenzita osvetlenia v priestoroch by mala zodpovedať intenzite svetla predpokladanej v prírodnýchpodmienkach. Prevažne suchozemské aj vodné obojživelníky by mali mať možnosť uchýliť sa v rámci priestorovna tienisté miesta.

2.5. Hluk

Obojživelníky sú veľmi citlivé na hluk (podnety prenášané vzduchom) a vibrácie (podnety prenášané substrátom)a všetky nové a nečakané podnety ich vyrušujú. Preto treba takéto rušivé podnety prichádzajúce zvonkaminimalizovať.


Ak sa používajú systémy na cirkuláciu vody a v prípade potreby prevzdušňovanie, odporúča sa zabezpečenieprimeraných výstražných systémov.


144

3. Zdravie



4.1. Umiestnenie

U väčšiny obojživelníkov sa sociálne správanie obmedzuje najmä na obdobie párenia. Skupinové umiestnenieobojživelníkov sa však odporúča napríklad na zlepšenie kŕmenia a odbúranie strachu. Napríklad u Xenopus spp.skupinové kŕmenie podporuje „zúrivé kŕmenie“, do ktorého sa zapájajú všetky zvieratá. Pri veľmi nízkej hustoteosadenia sa takáto vzájomná stimulácia nevyskytuje a potrava často ostáva nedojedená.

Na prevenciu kanibalizmu v prípade určitých druhov (najmä medzi Ambystoma spp. a Scaphiopus spp.v larválnomštádiu) by sa tieto zvieratá mali držať v malých skupinách. Kanibalizmus v skupinách sa dá potlačiť výberomzvierat rovnakej veľkosti.


Suchozemský biotop obojživelníkov by sa mal obohatiť napríklad konármi, listami, kusmi kôry, kameňmi a inýmivhodnými umelými materiálmi. Obojživelníkom prospieva takto obohatené prostredie rôznym spôsobom.Napríklad umožňuje zvieratám ukryť sa a poskytuje orientačné body na vizuálnu a priestorovú orientáciu. Bočnésteny terárií by mali byť textúrované, aby mali zvieratá pocit rôznorodého povrchu.

Odporúča sa zabezpečenie úkrytov a chránených miest, ktoré sú vhodné na uspokojenie potrieb obojživelníkov,lebo znižujú stres zvierat chovaných v zajatí. Napríklad v prípade Xenopus spp. sa dajú použiť keramické aleboplastové rúrky. Tieto úkryty treba pravidelne kontrolovať, či sa v nich nenachádzajú choré alebo poranenézvieratá. Tmavá podlaha nádrže môže u zvierat prehlbovať pocit bezpečnosti.

Materiály používané na vybavenie, ktorým sa obohacuje prostredie, by nemali škodiť zdraviu obojživelníkov.Povrch priestorov a predmetov obohacujúcich prostredie by mal byť hladký, so zaoblenými rohmi, aby saminimalizovalo riziko poranenia kože obojživelníkov.


4.3.1. P r i e s t o r y p r e v o d n é o bo j ž i v e l n í k y

Vodné obojživelníky, ako napríklad Xenopus laevis alebo obojživelníci v larválnom štádiu, sú umiestnenév nádržiach a akváriách, ktoré môžu byť vybavené systémom na cirkuláciu nekontaminovanej vody (napríklad bezobsahu chlóru) s pomalým prietokom, systémom vykurovania na udržanie vhodnej teploty a prívodomstlačeného vzduchu a vzduchovacích kameňov na prevzdušňovanie. Treba dbať na to, aby prevzdušňovanienespôsobilo poranenie zvierat. Pokiaľ sa nepoužíva vhodný prietokový systém, mala by sa voda v nádržiacha akváriách vymieňať približne dvakrát týždenne na zabezpečenie primeranej kvality vody.

V prípade Xenopus spp. stačia na zabezpečenie primeranej kvality vody (napríklad zníženie hladiny amoniaku)systémy s pravidelnou výmenou vody (systémy na napúšťanie a vypúšťanie vody). V prípade tohto druhu nie súpotrebné vzduchovacie kamene.

Okrem toho by sa nemali používať dlhé a úzke nádrže a akváriá, pretože môžu obmedzovať pohybovú činnosťa sociálne správanie, ako napríklad „zúrivé kŕmenie“.

Tabuľka I.2

Vodné mloky, napríklad Ambystoma spp: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky

Telesná dĺžka (*)(cm)

Minimálna vodnáplocha (cm2)

Minimálna vodnáplocha pre každé ďalšiezviera pri skupinovom

umiestnení (cm2)

Minimálna hĺbka vody(cm)

do 10 262,5 50 13

nad 10 až 15 525 110 13

nad 15 až 20 875 200 15


145


Minimálna vodnáplocha (cm2)


umiestnení (cm2)


nad 20 až 30 1 837,5 440 15

nad 30 3 150 800 20

(*) Merané od tlamy po chvost.

Tabuľka I.3

Vodné žaby, napríklad Xenopus spp: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky (*)

Telesná dĺžka (**) (cm) Minimálna vodnáplocha (cm2)


chove (cm2)


menej ako 6 160 40 6

od 6 až 9 300 75 8

nad 9 až 12 600 150 10

nad 12 920 230 12,5

(*) Tieto odporúčania sa vzťahujú chovné nádrže (t. j. používané pri chovateľských postupoch), nie na nádrže na prirodzenépárenie a superovuláciu, keď sa vyžadujú nádrže menšej veľkosti. Priestorové požiadavky sú stanovené pre dospelé jedincev uvedených veľkostných kategóriách. Mladé jedince a žubrienky by sa mali vylúčiť alebo by sa im mali rozmery priestorovpomerne prispôsobiť.

(**) Merané od tlamy po kloaku.

4.3.2. P r i e s t o r y p r e p o l o v o dn é a p r e v a žn e s u ch o z em s k é o b o j ž i v e l n í k y

Polovodné a prevažne suchozemské obojživelníky sa držia v priestoroch, ktoré majú suchozemskú časť a vodnúčasť. Vodná plocha terária by mala umožňovať zvieratám potápať sa. Pokiaľ sa nepoužíva prietokový systém vody,mala by sa voda vymieňať aspoň dvakrát týždenne.

V záujme zamedzenia úniku by každé terárium malo byť zakryté. Odporúča sa natrieť alebo inak pokryťvonkajšiu stranu priehľadných stien, aby sa minimalizovalo poranenie zvierat. Ako predmety na obohatenievnútorných priestorov patria mäkké penové plastové materiály na podlahu v blízkosti bazéna, kamene, kusyumelej kôry, umelé konáre a listy a police. Jemné piliny a akýkoľvek iný podobný substrát s malými časticami nieje vhodné používať, pretože poškodzuje citlivú kožu obojživelníkov, môže byť zdrojom patogénov a ťažko sa čistína účely ďalšieho použitia.

Tabuľka 14

Polovodné žaby, napríklad Rana temporaria: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálnaveľkosť

priestorov (**)(cm2)

Minimálnaplocha pre každéďalšie zviera priskupinovom

umiestnení (cm2)

Minimálna výškapriestorov (***)

(cm)

Minimálna hĺbkavody(cm)

do 5,0 1 500 200 20 10

nad 5,0 až 7,5 3 500 500 30 10

nad 7,5 4 000 700 30 15

(*) Merané od tlamy po kloaku.(**) Na to, aby sa zvieratá mohli potápať, stačí, keď jednu tretinu tvorí suchozemská časť a dve tretiny vodná časť.(***) Merané od podlahy až po vnútornú časť stropu terária; okrem toho by mal byť výška priestorov prispôsobená ich



146

Tabuľka I.5

Prevažne suchozemské žaby, napríklad Bufo marinus: Minimálne rozmery priestorov a priestorovépodmienky


Minimálnaveľkosť

priestorov (**)(cm2)

Minimálnaplocha pre každéďalšie zviera priskupinovom

umiestnení (cm2)


(cm)

Minimálna hĺbkavody(cm)

do 5,0 1 500 200 20 10

nad 5,0 až 7,5 3 500 500 30 10

nad 7,5 4 000 700 30 15

(*) Merané od tlamy po kloaku.(**) Na to, aby sa zvieratá mohli potápať, stačí, keď jednu tretinu tvorí vodná časť a dve tretiny suchozemská časť.(***) Merané od podlahy až po vnútornú časť stropu terária; okrem toho by mal byť výška priestorov prispôsobená ich


4.3.3. P r i e s t o r y p r e s t r omov é o bo j ž i v e l n í k y

Vzhľadom na správanie rôznych stromových druhov by sa im mali v maximálnej miere zabezpečiť vhodnékonštrukcie na šplhanie a odpočívanie (pozri bod 4.3.2). Okrem toho je potrebné zabezpečiť vodu, kde sa môžuobojživelníky potápať alebo vyhľadávať prostredie s vyššou vlhkosťou. Ak sa používajú nádoby s vodou, mali bybyť usporiadané tak, aby obojživelníky mohli do nich ľahko vchádzať alebo vychádzať.

Tabuľka I.6

Stromové žaby, napríklad Hyla cinerea: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálna veľkosťpriestorov (**)

(cm2)

Minimálna plocha prekaždé ďalšie zviera priskupinovom umiestnení

(cm2)


(cm)

Do 3,0 900 100 30

nad 3,0 1 500 200 30

(*) Merané od tlamy po kloaku.(**) Na to, aby sa zvieratá mohli potápať, stačí, keď jednu tretinu tvorí vodná časť a dve tretiny suchozemská časť.(***) Merané od podlahy až po vnútornú časť stropu terária; okrem toho by mal byť výška priestorov prispôsobená ich

vnútornému usporiadaniu vrátane napríklad políc, veľkých umelých konárov a konštrukcií na šplhanie.

4.4. Kŕmenie

Väčšina obojživelníkov sú mäsožravce a živia sa prevažne živými malými bezstavovcami (napríklad larvami,hmyzom a červami). Zvieratá chované v zajatí by sa mali kŕmiť prirodzenou potravou podobnou ich potrave vovoľnej prírode. Vodné obojživelníky chované v zajatí sa však dajú úspešne kŕmiť kúskami rybieho filé alebokúskami mrazenej pečene alebo srdca. Frekvencia kŕmenia by sa mala prispôsobiť podmienkam danéhoprostredia, napríklad teplote a intenzite svetla. V prípade dospelých zvierat sa neodporúča kŕmiť denne, ale raz ažtrikrát týždenne do sýtosti.

4.5. Kvalita vody

V prípade vodných a polovodných obojživelníkov by sa mala pravidelne kontrolovať kvalita vody vrátanekoncentrácie amoniaku a hodnoty pH vody.




147

4.7. Čistenie

Na prevenciu chorôb by sa mala suchozemská aj vodná časť terária dôkladne čistiť od prachu, výkalov a častípotravy.

4.8. Manipulácia

Koža obojživelníkov sa dá ľahko poškodiť. Manipulácia so zvieratami by mala byť veľmi opatrná a mala by saobmedziť na minimum.

4.9. Anestézia a humánne usmrcovanie.

Invazívne, potenciálne bolestivé procedúry by sa mali vykonávať za použitia analgetík a anestézie. Vzhľadom nato, že koža obojživelníkov zabezpečuje značnú časť bežnej výmeny plynov, by sa koža zvierat v anestézii,u ktorých dochádza k obmedzeniu alebo prerušeniu dýchania pľúcami, mala celý čas udržiavať vlhká, napríkladvlhkou handričkou.

4.10. Záznamy


4.11. Označovanie

V prípade, že je potrebné označovať zvieratá individuálne, je k dispozícii celý rad vhodných metód, napríkladtranspondéry, označenia nádrží pre jednotlivo umiestnené zvieratá, označovanie pigmentom alebo farebnýminiťami. Chemické látky by sa nemali na označovanie používať, lebo sa vstrebávajú cez kožu, čo môže mať toxickéúčinky. Skracovanie pazúrov je škodlivé a nemalo by sa používať.

5. Preprava

Pri preprave obojživelníkov by sa im mal zabezpečiť dostatok vzduchu a vlhkosti a prípadne by sa mali použiťvhodné prístroje na udržiavanie požadovanej teploty a vlhkosti.

J. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE PLAZY

1. Úvod

Podľa systematiky sa plazy delia na hlavné rady Rhynchocephalia (hatérie), Squamata (jašterice, hady), Chelonia(korytnačky, karety a morské korytnačky) a Crocodilia (aligátory, krokodíly, kajmany a gavialy). Značne sa líšiasvojím geografickým pôvodom a rôznorodosťou žijúcich druhov.

Na rozdiel od viac-menej hladkej a vlhkej kože obojživelníkov je koža plazov chránená prekrývajúcimi sašupinami (hady, jašterice), pancierom (korytnačky) alebo kostenými platničkami (krokodíly, aligátory a kajmany).Hrubá koža je prispôsobená na lepšiu ochranu plazov pred stratou vody, ku ktorej dochádza v prípade priepustnejkože obojživelníkov.

V tabuľke J.1 sa uvádzajú dva najbežnejšie biotopy plazov a príklady druhov z každého biotopu, ktoré sa častopoužívajú na pokusné a iné vedecké účely. V nasledujúcich návrhoch sú uvedené podrobné údaje o základnýchpodmienkach umiestnenia a starostlivosti, ktoré by sa mali poskytnúť druhom z týchto biotopov. Špecificképokusy si môžu vyžadovať použitie určitých iných druhov, ktoré nespadajú do týchto kategórií, napríkladpolovodných, stromových alebo skalných plazov. V prípade výskytu behaviorálnych alebo chovateľskýchproblémov alebo v prípade potreby ďalších informácií o požiadavkách pre ostatné druhy by sa mali získať ododborníkov a ošetrovateľov, aby sa zabezpečilo, že budú primerane uspokojené všetky potreby daného druhu.Ďalšie základné informácie týkajúce sa menej bežne používaných druhov a biotopov sú k dispozícii v základnominformačnom dokumente.

Plazy používané na pokusné a iné vedecké účely by sa mali pokiaľ možno získať od osvedčených dodávateľov.


148

Tabuľka J.1

Dve kategórie biotopov a príklady často používaných druhov plazov z každého biotopu.

Biotop Druh Veľkosť (cm)Pôvodné

geografickérozdelenie/biotop

Optimálnateplota

Relatívnevlhkosť


vodný Trachemys scriptaelegans(korytnačka pís-menkováozdobná) 20 až 28

Údolie Missi-sippi/pokojnévody s bahnitýmdnom 20 oC až

25 oC80 až100 % deň

suchozemský Thamnophis sirta-lis(užovka pruho-vaná) 40 až 70

Severná Ame-rika/lesnatýterén, v blízkostivodných tokov

22 oC až27 oC 60 až 80 % deň


2.1. Vetranie

Priestory pre plazy by sa mali dostatočne vetrať. Ventilačné otvory by mali byť zakryté, aby zvieratá nemohliuniknúť.

2.2. Teplota

Plazy sú ektotermické. Na udržanie svojej telesnej teploty si v prírodných podmienkach vyberajú mikroprostredie,kde sa môžu ohrievať alebo ochladzovať. Preto by v priestoroch mali byť zabezpečené miesta s rôznou teplotou(teplotný gradient).

Teplotné požiadavky rôznych druhov sa značne líšia a môžu sa dokonca líšiť aj v rámci jedného druhu v rôznychročných obdobiach. V laboratórnom prostredí by sa mala regulovať teplota miestnosti a vody. U mnohých plazovzávisí od teploty vývoj gonád a diferenciácia pohlavia.

Žiarovka umiestnená nad plošinou určenou na odpočinok umožní plazom vyhrievať sa a zvýšiť svoju telesnúteplotu. Po zhasnutí svetiel je možné použiť prístroj na plošné vykurovanie. Teráriá pre hady alebo jaštericez tropických biotopov by mali byť vybavené aspoň jednou policou na vyhrievanie. Vykurovacie zariadenia by malibyť regulované termostatom, aby sa nedošlo k prehriatiu zvierat alebo ich popáleniu.

2.3. Vlhkosť

Na účely regulácie vzduchu by sa mala regulovať intenzita vetrania. Relatívna vlhkosť v rozsahu 70 až 90 % sa dáudržiavať odparovaním vody z nádoby umiestnenej v blízkosti ohrievača. Je vhodné zabezpečiť miesta s rôznouvlhkosťou vzduchu (gradient vlhkosti).

2.4. Osvetlenie

Pre všetky druhy by sa mal zabezpečiť vhodný režim striedania svetla a tmy, zodpovedajúce štádium ich životaa ročnému obdobiu. Plazy by mali mať možnosť utiahnuť sa v rámci priestorov na tienisté miesto. Osvetleniealebo solárne lampy by nemali byť jediným zdrojom svetla. Na podporu tvorby vitamínu u zvierat je potrebnézabezpečiť zdroj ultrafialového žiarenia.

2.5. Hluk

Plazy sú veľmi citlivé na hluk (podnety prenášané vzduchom) a vibrácie (podnety prenášané substrátom) a všetkynové a nečakané podnety ich vyrušujú. Preto treba takéto rušivé podnety prichádzajúce zvonka minimalizovať.


Ak sa používajú systémy na cirkuláciu vody a v prípade potreby prevzdušňovanie, odporúča sa zabezpečenieprimeraných výstražných systémov.


149

3. Zdravie

Pri umiestňovaní rôznych druhov s možným rozdielnym zdravotným stavom treba byť opatrný.


4.1. Umiestnenie

(Pozri bod 4.5.2 všeobecnej časti.)


Biotop plazov by mal byť obohatený napríklad prírodnými alebo umelými konármi, listami, kusmi kôrya kameňmi. Plazom prospieva takto obohatené prostredie rôznym spôsobom. Napríklad umožňuje zvieratámukryť sa a poskytujú orientačné body na vizuálnu a priestorovú orientáciu. Aby nedochádzalo ku kolízii s čírymsklom, mali by byť na stenách terárií rôzne vzory, aby zabezpečovali rôznorodý povrch.


Priestory a ich vybavenie by mali mať hladký povrch a zaoblené hrany, aby sa znížilo riziko poranenia,a u najcitlivejších druhov by sa mali používať nepriehľadné materiály.

4.3.1. P r i e s t o r y p r e v o d n é p l a z y

Vodné plazy by mali byť umiestnené v nádržiach s cirkulujúcou, filtrovanou a prevzdušňovanou vodou. Voda bysa mala vymieňať približne dvakrát týždenne. Teplota vody by nemala prekročiť 25 oC, aby nedošlo k jejbakteriálnej kontaminácii. Hĺbka vody by mala byť dostatočná na to, aby sa plazy mohli ponárať.

Ako odpočívadlo by mala byť zabezpečená plošina, na ktorú sa plazy môžu utiahnuť alebo pod ktorou môžunájsť úkryt. Takéto plošiny by mali byť vyrobené z vhodných materiálov, napríklad z dreva, aby sa zvieratá mohlio ne zachytiť drápmi pri vyliezaní z vody. V prípade potreby by sa plošiny mali po určitej dobe vymeniť. Plošinyz epoxidu alebo polyuretánu by sa na tento účel nemali používať, pretože sa pri pretrvávajúcich vyšších teplotáchrýchlo ničia.

Tabuľka J.2

Vodné korytnačky, napríklad Trachemys spp.: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálna plochavodnej hladiny

(cm2)

Minimálna plochavodnej hladiny pre

každé ďalšie zviera priskupinovom umiestnení

(cm2)


do 5 600 100 10

nad 5 až 10 1 600 300 15

nad 10 až 15 3 500 600 20

nad 15 až 20 6 000 1 200 30

nad 20 až 30 10 000 2 000 35

nad 30 20 000 5 000 40

(*) Merané po priamke od predného okraja panciera po zadný.

4.3.2. P r i e s t o r y p r e s u c h o z em s ké p l a z y

Suchozemské plazy by sa mali držať v priestoroch so suchozemskou a vodnou časťou. Vodná plocha terária bymala umožňovať zvieratám potápať sa. Pokiaľ sa nepoužíva prietokový systém vody, mala by sa voda vymieňaťaspoň dvakrát týždenne.


150

Teráriá by mali byť priehľadné, mali by mať pevné spoje, bezpečne kryté otvory a dobre zapadajúce príklopy alebodvere, ktoré sa dajú bezpečne zaistiť. Všetky dvere a príklopy by mali byť opatrené západkami, hákmi alebopetlicami. Odporúča sa konštrukcia dverí a príklopov, ktorá umožňuje otvoriť celú hornú časť alebo celú zadnúalebo bočnú stenu v záujme uľahčenia čistenia (okrem terárií s jedovatými plazmi). Pre niektoré druhy by mali byťvšetky bočné steny okrem prednej nepriehľadné. V prípade plazov, ktoré sa ľahko podráždia alebo vyľakajú, bymala priehľadná stena mať demontovateľný kryt. Pri umiestňovaní jedovatých hadov by sa mali dodržiavať určitébezpečnostné kritériá.

Pre všetky suchozemské plazy je veľmi dôležité zabezpečiť vhodné chránené miesto, kam sa môžu ukryť alebokde môžu niekedy prijímať potravu. Úkryt, napríklad keramická rúrka, navodzuje temnotu nory.

Tabuľka J.3

Suchozemské hady, napríklad Thamnophis spp: Minimálne rozmery priestorov a priestorové podmienky


Minimálna plochapodlahy(cm2)

Minimálna plocha prekaždé ďalšie zviera priskupinovom umiestnení

(cm2)

Minimálna výškapriestorov (**)

(cm)

do 30 300 150 10

nad 30 až 40 400 200 12

nad 40 až 50 600 300 15

nad 50 až 75 1 200 600 20

nad 75 2 500 1 200 28

(*) Merané od tlamy po chvos.(**) Merané od povrchu suchozemskej časti až po vnútornú časť stropu terária, okrem toho by mala byť výška priestorov

prispôsobená ich vnútornému usporiadaniu, vrátane napríklad políc a veľkých umelých konárov.

4.4. Kŕmenie

Plazy chované v zajatí by sa mali kŕmiť svojou prirodzenou potravou a krmivom alebo bežne dostupnou stravou,ktorá je im podobná. Mnohé plazy sú mäsožravce (všetky hady a krokodíly, väčšina jašteríc a niektoré karety),niektoré sú vegetariánmi a iné všežravcami. Niektoré druhy majú vyvinuté veľmi špecifické návyky pri prijímanípotravy. Plazy okrem hadov sa dajú vycvičiť tak, aby sa živili mŕtvou korisťou. Preto obvykle nie je potrebné kŕmiťich živými stavovcami. Ak sa používajú mŕtve stavovce, mali by sa usmrtiť humánne metódou, pri ktorej sazamedzí riziko toxicity pre plazy. Režim kŕmenia by mal zodpovedať danému druhu, štádiu jeho vývojaa chovateľskému systému.

4.5. Napájanie

Pre všetky plazy by mala byť zabezpečená pitná voda.


V teráriách sa môžu používať rôznorodé substráty v závislosti od požiadaviek daného druhu. Nemali by sapoužívať jemné piliny alebo iný substrát s malými časticami, pretože by mohli zvieratám spôsobiť vážneporanenie ústnej dutiny alebo vnútorností alebo upchanie čriev, najmä u hadov.

4.7. Čistenie


4.8. Manipulácia

Pri manipulácii s plazmi je potrebná opatrnosť, pretože sa môžu ľahko poraniť. Napríklad niektoré jašterice môžupri nesprávnej manipulácii odhodiť chvost (autotómia) a iné druhy sa dajú ľahko traumatizovať.


151



Vhodnou metódou usmrcovania je nadmerná dávka vhodného anestetika.

4.10. Záznamy


4.11. Označovanie

Ak sa musia zvieratá označiť individuálnou značkou, je k dispozícii celý rad metód, napríklad použitietranspondérov, označenie nádrží pre samostatne umiestnené zvieratá, kontrola vzorcov kože (podľa farby,poškodenia atď.), označenie perom, ktoré si vyžaduje obnovenie potom, čo plazy zvlečú kožu, malé štítky nanohách s farebnými niťami. Skracovanie pazúrov je škodlivé a nemalo by sa používať.

5. Preprava

Počas prepravy by mal byť plazom zabezpečený dostatok vzduchu a vlhkosti a prípadne by sa mali použiť vhodnéprístroje na udržanie požadovanej teploty a vlhkosti.

K. ŠPECIFICKÉ USMERNENIA PRE RYBY

1. Úvod

Používanie rýb ako pokusných zvierat sa v poslednom desaťročí výrazne rozšírilo z celého radu dôvodov vrátanerozvoja akvakultúry, čo viedlo k veľkému počtu súvisiacich základných výskumov v oblasti výživy, chorôb,fyziológie a genetiky, ekotoxikológia a ďalšieho toxikologického výskumu, ako aj základného výskumu v oblastigenetiky a imunológie, ktorých výsledky sú dôležité pre skupiny vyšších stavovcov vrátane cicavcov. Na pokusnéúčely sa používa veľké množstvo druhov rýb, ktoré žijú v rôznorodých biotopoch, majú rôzne behaviorálnepotreby a požiadavky na životné prostredie a chov.

Ryby sú ektotermické zvieratá a teda sa do veľkej miery prispôsobujú svojmu konkrétnemu vodnému prostrediu.V prípade stresu dochádza u rýb k okamžitej fyziologickej reakcii, ktorej dôsledky môžu byť pomerne dlhodobé.Tieto zmeny spolu so zrejmým dopadom na ich blaho ovplyvnia aj výsledky pokusov.

Výskumní pracovníci a ošetrovatelia zvierat by sa mali oboznámiť s vlastnosťami navrhovaných pokusnýchdruhov rýb, aby ešte pred získaním zvierat boli zabezpečené vhodné zariadenia a postupy chovu. Špecifickéusmernenia týkajúce sa pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss), lososa atlantického (Salmo salar), cichlidy druhuTilapiini, dania pruhovaného (Danio rerio), okúňa morského (Dicentrarchus labrax), halibuta atlantického(Hippoglossus hippoglossus), tresky obyčajnej (Gadus morhua), kambaly veľkej (Scophthalmus maximus) a sumcaseveroafrického (Clarias gariepenus) sa nachádzajú v základnom dokumente vypracovanom skupinou expertov.Ďalšie informácie by sa mali získať od odborníkov a ošetrovateľov, aby sa zabezpečilo, že budú primeraneuspokojené všetky potreby daného druhu.

Počas výskumu v oblasti akvakultúry, ktorý vyžaduje, aby boli ryby držané v podobných podmienkach ako rybyna komerčné využitie, by sa mali dodržiavať aspoň normy uvedené v smernici 98/58/ES.


2.1. Prívod vody

Je dôležité zabezpečiť neustály dostatočný prívod vody vhodnej kvality. Prietok vody v recirkulačných alebofiltračných systémoch v nádržiach by mal byť dostatočný na to, aby odplavoval pevné častice a zvyšky rozptýlenévo vode a zabezpečovať udržanie parametrov kvality vody na prijateľnej úrovni. Nádrže by mali byť vybavenémonitorovacími systémami na zabezpečenie dostatočného množstva vody vhodnej kvality. Prietok vody by malbyť dostatočný na to, aby ryby mohli riadne plávať a normálne sa prejavovať. Vo väčšine prípadov sa prietok vodyv nádržiach pre ryby v postlarválnom štádiu najlepšie smeruje na vodnú hladinu pod určitým uhlom.


152

2.2. Kvalita vody

Kvalita vody je najdôležitejším faktorom pri udržiavaní blaha rýb, znižovaní stresu a rizika chorôb. Parametrekvality vody by mali byť vždy v prijateľnom rozsahu, ktorý umožňuje udržiavať normálnu aktivitu a fyziológiudaného druhu. Definícia prijateľného rozsahu je komplikovaná, pretože pre mnohé druhy nie sú presnedefinované optimálne podmienky a požiadavky jednotlivých druhov sa môžu líšiť podľa štádia života (napríkladlarvy, mladé ryby, dospelé ryby), podľa fyziologického stavu (napríklad počas metamorfózy, trenia, kŕmenia) alebopodľa stresu, ktorému boli v minulosti vystavené.

Ryby vykazujú rôzne stupne adaptability na meniace sa podmienky kvality vody. Môže byť potrebný určitý stupeňaklimatizácie, ktorá by sa mala trvať tak dlho, ako je vhodné pre daný druh rýb.

Vzhľadom na to, že väčšina druhov rýb nedokáže správne fungovať vo vode s vysokým obsahom rozptýlenýchpevných častíc, malo by sa množstvo týchto častíc udržiavať v prijateľnom rozsahu. V prípade potreby by vodaprivádzaná do zariadení mala byť vhodne filtrovaná, aby sa odstránili látky škodlivé pre ryby a zachovali vhodnéfyzikálne a chemické parametre vody.

2.2.1. Ky s l í k

Koncentrácia kyslíka by mala byť vhodná pre daný druh a prostredie, v ktorom sú držané. Požadovanákoncentrácia kyslíka sa líši podľa teploty, koncentrácie oxidu uhličitého, slanosti, spôsobu kŕmenia a frekvenciemanipulácie. V prípade potreby by sa malo zabezpečiť doplnkové prevzdušňovanie vody.

2.2.2. Z l ú č e n i n y d u s í k a

Hlavným produktom vylučovania rýb je amoniak. Rozpustená močovina, potrava aj výkaly sa premieňajú naanorganické zlúčeniny, ako je čpavok a fosfát. Amoniak sa ďalej premieňa dusitany a dusičnany. Amoniaka dusitan sú pre ryby vysoko toxické a ich hromadeniu by sa malo predchádzať zvyšovaním prietoku, znižovanímhustoty osádky alebo teploty, prípadne biofiltráciou.

Vnímavosť voči amoniaku sa líši podľa druhu rýb. Vo všeobecnosti sú naň spravidla citlivejšie morské a mladšieryby. Toxickou formou amoniaku je neionizovaný amoniak, ktorého množstvo závisí nielen od celkovejkoncentrácie amoniaku, ale aj od pH, slanosti a teploty.

2.2.3. O x i d u h l i č i t ý ( CO 2)

Oxid uhličitý produkujú ryby počas dýchania a vo vode sa rozpúšťa a vytvára kyselinu uhličitú, čím sa znižuje pH.Hromadenie oxidu uhličitého môže predstavovať problém pri vysokej hustote osadenia, ak sa na udržiavanieobsahu kyslíka vo vode používa namiesto vzduchu čistý kyslík. Hoci vysoké koncentrácie voľného oxiduuhličitého môžu byť pre ryby smrteľné, je nanajvýš nepravdepodobné, že by sa tento problém vyskytol v bežnýchpodmienkach umiestnenia. Treba však dbať na to, aby sa cez systémy prívodu vody, najmä v prípade systémovvyužívajúcich spodné vody, nedostávali do nádrží škodlivé množstvá oxidu uhličitého.

2.2.4. pH

Prijateľná hodnota pH závisí od mnohých ukazovateľov kvality vody, napríklad na koncentrácii oxidu uhličitéhoa vápnika. Mala by sa udržiavať čo možno najstálejšie hodnota pH, keďže akékoľvek zmeny pH ovplyvňujúostatné parametre kvality vody. Hodnota pH môže byt spravidla v sladkej vode nižšia ako v slanej vode. V prípadepotreby by sa mala hodnota pH privádzanej vody tlmiť.

2.2.5. S l a n o s ť

Požiadavky na slanosť sa v prípade jednotlivých druhov líšia podľa toho, či ide o pôvodné alebo adaptovanémorské alebo sladkovodné ryby. Niektoré druhy sú schopné znášať veľké rozmedzie slanosti. U iných sa môžeznášanie slanosti meniť podľa štádia života. Zmeny slanosti by sa mali zavádzať postupne.

2.3. Teplota

Teplota by sa mala udržiavať v optimálnom rozsahu pre daný druh rýb a všetky zmeny by sa mali uskutočňovaťpostupne. Pri vysokých teplotách môže byť potrebné zabezpečiť doplnkové prevzdušňovanie v nádrži.


153

2.4. Osvetlenie

Mnohé ryby si vyžadujú svetlo pri kŕmení alebo pri uspokojovaní svojich ďalších etologických potrieb. Rybám bysa mala pokiaľ možno zabezpečiť vhodná fotoperióda, pretože cyklus striedania dňa a noci ovplyvňuje ichfyziológiu a správanie.

Mnohé druhy rýb by sa nemali byť obvykle vystavené príliš jasnému svetlu, hoci niektoré tropické druhy sa s nímvo voľnej prírode stretávajú. Osvetlenie by malo byť podľa potreby jednotlivých druhov utlmené alebo by nádržemali byť kryté a mali by sa v nich zabezpečiť vhodné miesta na úkryt rýb. Pokiaľ možno by nemalo dochádzaťk náhlym zmenám osvetlenia.

2.5. Hluk

Ryby sú vysoko citlivé aj na veľmi nízke hladiny hluku. Hladina hluku v pokusných zariadeniach by sa malaudržiavať na minime. Zariadenia spôsobujúce hluk alebo vibrácie, ako napríklad generátory elektrickej energiealebo filtračné systémy, by mali byť umiestnené oddelene od zariadení na chov rýb. Ryby chované v určitomprostredí sa prispôsobia miestnym podnetom a premiestnenie do neznámeho prostredia môže byť pre nestresujúce.



3. Zdravie

3.1. Všeobecne

Primeranú pozornosť treba venovať hygiene v pokusných zariadeniach. Zdravie rýb úzko súvisí s podmienkamiprostredia a chovu. Väčšina chorôb súvisí so stresom vyplývajúcim z nedodržania týchto podmienok a ak sa majútieto problémy úspešne vyriešiť, akýkoľvek pokus o kontrolu choroby by sa mal zameriavať na tieto oblasti.Riadenie zdravia rýb sa takmer vždy týka skôr populácií ako jedincov a tomu treba prispôsobiť kontrolnéopatrenia.

3.2. Hygiena a dezinfekcia

Zariadenia na chov rýb vrátane súvisiaceho systému potrubí by sa mali podľa potreby čistiť a dezinfikovať.V uzavretých systémoch by čistenie a dezinfekcia mali zodpovedať požiadavkám udržiavania optimálnychmikrobiologických podmienok. Vybavenie, napríklad siete, by sa malo dezinfikovať medzi jednotlivýmipoužitiami. Personál by mal prijať preventívne opatrenia na zamedzenie vzájomného znečisťovania jednotlivýchnádrží.

3.3. Karanténa

Novo umiestňované populácie, či už z hospodárskych zariadení alebo voľne žijúce, by mali prejsť príslušnoukaranténou, pokiaľ možno oddelene od existujúcich populácií. Počas karantény by mali byť pozorne sledovanéa v prípade výskytu akejkoľvek choroby by sa mali ošetriť alebo by sa mala celá populácia zničiť. Rybyz hospodárskych zariadení by sa mali získavať od osvedčených dodávateľov pokiaľ možno s overenýmzdravotným statusom.

4. Umiestnenie, obohatenie prostredia starostlivosť

4.1. Umiestnenie

Správanie rýb ovplyvňuje hustotu osadenia a treba preto vziať do úvahy ich potrebu združovať sa do húfu alebobrániť svoje územie pred jedincami rovnakého druhu. Pri hustote osadenia rýb by sa malo vychádzať z celkovýchpotrieb rýb z hľadiska životného prostredia, zdravotného stavu a blaha. Rybám by sa malo zabezpečiť dostatočnémnožstvo vody na bežné plávanie. Mali by sa prijať opatrenia, aby boli vylúčené alebo čo najviac obmedzenéprejavy agresivity medzi jedincami rovnakého druhu bez toho, aby bolo inak ohrozené blaho. Prijateľná hustotaosadenia pre daný druh sa líši v závislosti od prítoku a prúdu vody, kvality vody, veľkosti rýb, veku, zdraviaa spôsobu kŕmenia. V zásade by mali mať skupiny rýb pozostávať z rýb rovnakej veľkosti, aby sa minimalizovaloriziko poranení alebo kanibalizmu.


U niektorých druhov môže byť obohatenie prostredia potrebné na zohľadnenie ich etologických potrieb,napríklad pri reprodukcii alebo love. Medzi príklady takýchto potrieb patrí poskytovanie miest na ukrytie pregambáče alebo poskytovanie substrátu, ako napríklad piesku, pre platesy, Treba dbať na to, aby obohatenie


154

prostredia negatívne neovplyvňovalo kvalitu vody, čo by však nemalo brániť určitým opatreniam na zvýšenieblaha rýb.

4.3. Priestory

4.3.1. Z a r i a d e n i e n a c hov r ý b

Ryby sa môžu držať v priestoroch postavených na súši vo vyhradených budovách alebo vo vonkajšom prostredíalebo v priestoroch umiestnených v otvorených vodách. Prístup do týchto priestorov by mal byť regulovaný, rybyby mali byť čo najmenej rušené a malo by byť uľahčené udržiavanie vhodných podmienok životného prostredia.

4.3.2. P r i e s t o r y p o s t a v e n é n a s ú š i

Materiály používané pri stavbe týchto priestorov by mali byť netoxické, trvanlivé a s hladkým vnútornýmpovrchom zamedzujúcim oderom rýb. Nádrže by mali byť dostatočne veľké z hľadiska hustoty osadenia a mali bybyť schopné zvládnuť požadovaný prietok vody. Mali by mať vhodný tvar zodpovedajúci etologickým potrebáma požiadavkám konkrétneho druhu rýb. Napríklad kruhové nádrže sú najvhodnejšie pre lososovité ryby. Nádržeby sa mali konštruovať tak, aby zabraňovali úniku rýb. V prípade potreby by nádrže mali byť samočistiace, čouľahčuje odstraňovanie odpadových produktov a zvyškov potravy.

4.3.3. P r i e s t o r y um i e s t n e n é v o t v o r e n ý ch v o d á ch

Ryby, zvlášť morské druhy, by sa mali držať vo veľkých plávajúcich sieťových klietkach. Rozmery týchtopriestorov vrátane hĺbky by mali rybám umožňovať aktívne plávanie a vytváranie húfov rýb. Veľkosť ôk by malaumožňovať riadnu výmenu vody a súčasne zamedzovať úniku rýb. Priestory by mali byť navrhnuté tak, aby bolominimalizované riziko útoku zo strany dravcov. Priestory by mali byť navrhnuté a vybavené tak, aby sa pri prílivea odlive alebo v tečúcej vode ich tvar nezdeformoval a nedošlo k uviaznutiu rýb.

4.4. Kŕmenie

Ryby sa môžu kŕmiť umelou potravou alebo čerstvou či mrazenou prírodnou potravou. Umelá potrava jevýhodnejšia za predpokladu, že spĺňa nutričné požiadavky daného druhu a je prijateľná pre ryby. Niektoré druhyrýb alebo ryby v niektorých štádiách života neprijímajú umelú potravu. Umelá potrava má väčšinou menší dopadna kvalitu vody.

Je dôležité, aby boli ryby kŕmené vhodným tempom a intervalom kŕmenia, čo závisí od radu faktorov vrátaneteploty, veľkosti a pohlavnej zrelosti rýb. Vzhľadom na to, že vysoká teplota zrýchľuje metabolizmus, je potrebnézvýšiť aj dávky kŕmenia. Ryby sa nemusia vždy kŕmiť každý deň. Podávanie potravy je dôležitým faktoromsprávneho kŕmenia. Mal by sa zvážiť počet kŕmení za deň, vek rýb, teplota vody a veľkosť ponúkaných granúlalebo častí potravy. Režim kŕmenia, stráviteľnosť a podávanie potravy by mali zabezpečovať, aby všetky rybydostávali dostatok potravy. Mimoriadnu pozornosť treba venovať kŕmeniu larválnych štádií rýb, najmä ak sa prikŕmení prechádza z prírodnej na umelú potravu.

4.5. Čistenie nádrží

Všetky nádrže by sa mali čistiť od odpadových produktov a zvyškov potravy. Ich hromadenie pôsobí nepriaznivona kvalitu vody a zdravie rýb. Pravidelne by sa mala vykonávať údržba a čistenie nádrží, aby nedochádzalok usádzaniu nečistôt a obmedzeniu výmeny vody. Malo by sa vylúčiť riziko spätného prúdenia spôsobujúcehoznečistenie vody v nádrži a zvyšujúceho riziko infekcie. Ak nie sú steny nádrže samočistiace, mal by sa odpadodsávať podľa potreby, obvykle čo možno najskôr po kŕmení. Bočné steny a dno nádrží by sa mali pravidelnečistiť, aby nedochádzalo k premnoženiu rias a hromadeniu iných zvyškov. Počas čistenia treba dbať naminimalizovanie stresu.

4.6. Manipulácia

Manipulácia môže byť pre ryby veľmi stresujúca a mala by sa obmedziť na minimum. Pred manipuláciou trebaryby z priestorov vyloviť a umiestniť v anestézii do menšej nádrže. Ryby by sa mali byť v anestézii čo možnonajkratšie a na zotavenie by sa mali umiestniť do čistej prevzdušnenej vody. Počas celého pokusu by sa maladodržiavať účinná koncentrácia anestetika.

Pri výlove rýb by sa mali používať siete s vhodným rámom a veľkosťou ôk. Nemali by byť zauzlené. Siete by samali pred použitím dezinfikovať a opláchnuť v čistej vode.


155

Pokiaľ sa ryby musia pri manipulácii vytiahnuť z vody, treba s nimi manipulovať vo vlhkých rukaviciach a navlhkom povrchu tak, aby nedošlo k poškodeniu šupín a vysychaniu slizového povrchu. Mimoriadnu pozornosťtreba pri manipulácii venovať tomu, aby nedošlo k vysychaniu pokožky, uduseniu rýb alebo ich poraneniu.


Väčšina rýb by sa mala usmrtiť buď:

— nadmernou dávkou anestetika podávaným pomocou látky a jej aplikácie, ktoré sú vhodné na danú veľkosťa daný druh ryby. Ak sa usmrcujú ponorením do anestetického roztoku, mali by sa v ňom ponechať aspoňpäť minút po ukončení pohybu viečok a/alebo vestibulárno-okulárneho reflexu (VOR) alebo

— silným úderom do hlavy.

Smrť by sa mala potvrdiť napríklad fyzickým zničením mozgu alebo vykrvácaním.

4.8. Záznamy

Mali by sa viesť záznamy o vhodných parametroch kvality vody.

4.9. Označovanie

Nie je vždy potrebné ani realizovateľné označiť v rámci zariadenia všetky ryby.

Ak je potrebné ryby označiť, za najmenej invazívnu metódu označovania sa považuje podkožné vstreknutiefarbiva. Použitie invazívnejších metód, ako napríklad nastrihnutie plutiev alebo označenie pasívnymintegrovaným transpondérom, je treba dôkladne zvážiť. Mechanické označovanie štítkami by sa nemalopoužívať, ak existujú iné vhodné metódy.

Označovanie by sa malo spravidla vykonávať v anestézii na uľahčenie manipulácie s rybami a minimalizovaniarizika poranenia, choroby a stresu.

5. Preprava

Pred prepravou by sa rybám mala odoprieť potrava počas doby dostatočnej na vyprázdnenie čriev, abynedochádzalo k znečisteniu prepravného systému výkalmi. V priebehu výlovu, nakládky, prepravy a vykládkytreba dbať na prevenciu poranenia rýb a obmedzenie stresu. Malo by sa zabrániť náhlym zmenám teploty, hypoxiia akémukoľvek zhoršeniu kvality vody spôsobenému výkalmi rýb.


156

Šetriť zvieratá - european...

Documents