6. ročník Ceny Jána Bahýľa

ÚPV SR v týchto dňoch finišuje s prípravami slávnostného aktu ude-ľovania Ceny Jána Bahýľa za mimo-riadne hodnotné priemyselnoprávnechránené slovenské riešenie, ktorejcieľom je motivovať a podporiť rozvojtvorivosti na Slovensku.

Ako sme vás už informovali v pred-chádzajúcom vydaní e-mailovéhočasopisu E-zine ÚPV SR, slávnostnýakt udeľovania ceny sa uskutoční 21. októbra 2010 v jednej z domi-nánt Banskej Bystrice, v historic-kom Barbakane a začne sa o 17. ho-dine.

Z deviatich návrhov na cenu, ktorédo uzávierky dostal ÚPV SR, dve

nespĺňali všetky kritériá štatútu.Hodnotiaca komisia, ktorá zasadala23. septembra v Bratislave a ktorejpredsedala Lukrécia Marčoková, ria-diteľka patentového odboru ÚPV SR,sa zaoberala šiestimi technickýmiriešeniami a dvoma dizajnmi,keďže jeden návrh sa týkal súvisia-ceho technického a dizajnérskehoriešenia.

Ktoré subjekty napokon získajú v troch kategóriách Cenu JánaBahýla, prípadne čestné uznania zamimoriadne hodnotné priemyselno-právne chránené slovenské riešenie,sa dozvieme 21. októbra 2010.

Konečné slovo v súvislosti s ude-lením či neudelením ceny alebo čes-tného uznania má podľa štatútu cenypredseda ÚPV SR.

SPRÁVY Z ÚPV SR

1

E-zine ÚPV SR - 1. 10. 2010 - číslo 10E-mailový časopis Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

Číslo 10/2010 ISSN 1337-5504

Škrečka používa na nabíjanie mobilného telefónu. Takýmto vynálezom– ako informoval spravodajský portál Aktuality.sk – sa môže pochváliť 16-ročný Peter Ash z anglického Lawfordu. Vytvoril dynamo, ktoré, keďškrečok Elvis beží vo svojom kolese, vytvára elektrický prúd. A keďže škre-čok behá dobre, dve minúty jeho šprintu stačia na 30 minút telefonovania s mobilom, čiže v prípade, že sa tínedžerovi pokazí nabíjačka mobilu,nemusí hneď kupovať novú.

Vynálezy, resp. technické riešenia sú rôzne, aj úsmevné, no nie každériešenie spĺňa aj podmienky priemyselnoprávnej ochrany. A práve rozho-dovanie o udelení takejto ochrany má na Slovensku v kompetencii Úrad priemyselného vlastníctva SR, ktorý vydáva aj e-mailový časopis E-zine ÚPV SR.

SPRÁVY Z ÚPV SR

Foto: http://www.aktuality.sk/clanok/172644/-skrecok-nabija-mladikovi-mobil/

Foto: archív ÚPV SR

Nový ročník kurzu duševné vlastníctvo

Dňa 23. septembra 2010 ÚPV SRotvoril vo svojom Inštitúte duševnéhovlastníctva ďalší, v poradí 10. ročníkrovnomenného kurzu akreditované-ho Ministerstvom školstva SR.

Skôr ako sa začali prvé prednášky,prítomných privítal jeden z odbor-ných garantov kurzu Peter Vojčík.Zároveň slávnostne odovzdal osved-čenia o úspešnom absolvovanímodulu D – právo priemyselnéhovlastníctva tým absolventom, ktorívzdelávanie v tomto module ukončiliv minulom školskom roku.

V školskom roku 2010/11 sa dokurzu zapísalo 19 záujemcov, z nich 15 sú externí frekventanti azvyšok tvoria zamestnanci ÚPV SR.Absolvujú tri zo štyroch samostat-ných modulov kurzu: modul A – zák-

lady práva duševného vlastníctva a autorské právo, modul B – tvori-vosť, jej manažovanie, marketing a ekonomika a modul C – informáciev oblasti duševného vlastníctva.

Cieľom štúdia je poskytnúť kom-plexné informácie o duševnom vlas-

tníctve a možnostiach jeho ochrany,oboznámiť účastníkov kurzu s význa-mom tvorivého myslenia pri tvorivejduševnej činnosti a ukázať možnostia spôsoby vyhľadávania informácií v oblasti duševného vlastníctva, akoaj vykonávania rešerší na predmetypriemyselného vlastníctva.

SPRÁVY Z ÚPV SR

Odovzdávanie menovacích dekrétov Justičnej akadémie SR

Traja zamestnanci ÚPV SR, pred-sedníčka Darina Kyliánová, pod-predsedníčka Zdena Hajnalová a riaditeľka legislatívno-právneho od-boru Ingrid Maruniaková, sa stali

externými členmi pedagogickéhozboru Justičnej akadémie SR.Slávnostné odovzdávanie menova-cích dekrétov sa uskutočnilo 8. sep-tembra 2010 v multifunkčnej mies-tnosti akadémie v Pezinku.

Externý pedagogický zbor akadé-mie tvorí v súčasnosti 80 externých

členov z radov sudcov, prokurátorov,vysokoškolských učiteľov a odborní-kov z iných vedných oblastí, pričom20 lektorov je z Českej republiky.Dekréty odovzdal riaditeľ Justičnejakadémie SR Peter Hulla spolu s predsedom Rady Justičnej akadé-mie SR Pavlom Tomanom.

2

Foto: D. Zaoral

Foto: http://www.ja-sr.sk/node/2043

WIPO spustilo nový program ASPI

PPP projekty vo sfére patentových informácií

Výsledkom jedného z PPP projek-tov (Public – Private Partnership), naktorom sa za verejný sektor podieľaSvetová organizácia duševnéhovlastníctva (WIPO), je sprístupneniepatentových informácií v rámci pro-gramu ASPI (Access to SpecializedPatent Information) pre rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny.

Na strane súkromného sektorastoja poprední poskytovatelia paten-tových informácií Minesoft, Questel a WIPS, svetová jednotka v knižnič-ných službách ProQuest a poskyto-vatelia spravodajských a finančnýchinformácií a služieb Thomson Reu-ters a LexisNexis.

Program bol oficiálne spustený17. septembra 2010 v ženevskomsídle WIPO.

– Patentové informácie predstavu-jú dôležitý zdroj poznania prevýskumných pracovníkov, inovátorov,právnikov, podnikateľov a ekonomic-kých poradcov na celom svete.Program ASPI umožní rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinámsveta lepší prístup k cenným zdro-jom informácií, umožní im profitovať z poznatkov získaných z databázprostredníctvom výkonných nástro-jov, a to za veľmi výhodných podmie-nok, – uviedol generálny riaditeľWIPO Francis Gurry a dodal: – Program ASPI predstavuje priekop-nícke verejno-súkromné partnerstvomedzi WIPO a lídrami v poskytovanípatentových informácií, keď ich veľ-korysosť a takisto ich vízia umožnilivznik tohto programu.

– Hovorí sa, žepotreba býva podne-tom k inováciám, alev mnohých prípadochsamotná potreba ne-stačí. Inteligentnéinformácie sa môžustať hnacou silou ino-vácií na udržateľnejbáze, – povedal David Brown, pre-zident IP Solutions business of Thomson Reuters.

Zainteresovaným krajinám bude v rámci programu poskytnutý prístupk databázam Patbase, Orbit.com,WIPS Global, ProQuest Dialog,Thomson Innovation, TotalPatent a tiež asistencia zo súkromného sek-tora prostredníctvom vytvorenýchTechnologických a inovačných pod-porných centier. Úlohou centier jepropagácia a podpora využívaniadatabáz, využívania patentových a technologických informácií, zvyšo-vanie úrovne vedomostí a demon-

štrácia praktického využitia paten-tových informácií v podmienkachrozvojových a najmenej rozvinutýchkrajín. Zoznam databáz.

Poplatky za prístup k databázam a službám boli stanovené takto:• Patentové úrady, univerzity a výs-

kumné inštitúcie v najmenej rozvi-nutých krajinách (48 krajín, napr.Angola, Guinea, Rwanda – defino-vaných Organizáciou spojenýchnárodov) majú bezplatný prístup k databázam a službám.

• Pre rovnaké inštitúcie ale v slaborozvinutých štátoch (45 štátov, napr. Bielorusko, Honduras, Zimbab-we – ako ich definuje Svetová banka)

SPRÁVY ZO SVETA

3

SPRÁVY ZO SVETA

Francis Gurry (WIPO) a David Brown (Thomson Reuters) pri podpise zmluvy programu ASPIFoto: newscom.com

SPRÁVY ZO SVETA

4

je prístup k patentovým informáciáma súvisiacim službám spoplatnenýsumou 1 100 CHF za inštitúciu na 1 rok pre každý zvolený produkt.

• Tretiu skupinu tvoria vybrané roz-vojové krajiny (22 krajín, napr.Rumunsko, Bahrajn, Panama), v kto-rých výlučne patentové úradymôžu získať prístup k databázam a službám, a to za poplatok 3 300 CHFza inštitúciu na 1 rok pre každývybraný produkt.

Zoznam krajín sa bude v priebehutrvania programu upravovať; nevylu-čuje sa presun v rámci skupín,zmena podmienok prístupu k databá-

zam alebo iné podobné úpravy,podľa zváženia partnerov projektu.Zoznam štátov podľa skupín.

Vo „Vyhlásení o zámere“, ktorépartneri projektu oficiálne podpísali v sídle WIPO, sa okrem iného uvá-dza, že predpokladané trvanie pro-gramu ASPI je minimálne do roku2015 a finančné prostriedky zaposkytnuté informácie a služby v rámci programu ASPI budú použi-té na odborné vzdelávanie, trénin-gy a iné podporné činnosti. Pri pod-pore a rozvoji partnerstva v rámciprogramu sa taktiež priznáva kľú-čová úloha národným vládam

a miestnym organizáciám. Súčas-ťou vyhlásenia je aj výzva na spolu-prácu pre ďalších záujemcov z radovposkytovateľov patentových informáciíalebo školiacich a vzdelávacích aktivít.

Program ASPI sa svojím zamera-ním radí medzi podobné aktivityWIPO, ako je služba PATENTSCOPE®

a program aRDi (Access to Re-search for Development and Inno-vation), spustený v júli 2009.

http://www.wipo.int/pressroom/en/-articles/2010/article_0032.html

http://www.wallstreet-online.de/nach-richt/3018152-thomson-reuters-partners

Riešenie otázky prekladu patentov EÚ

Od začiatku júla tohto roka prebieha-jú na pôde Rady EÚ intenzívne rokova-nia o otázke prekladu patentov EÚ.

Na zasadnutie pracovnej skupiny preduševné vlastníctvo (patenty), ktoré sakonalo 14. júla 2010 v Bruseli, predloži-la Európska komisia (Komisia) návrhnariadenia Rady (EÚ) o režime pre-kladov pre patenty EÚ1. Pri prípravenávrhu nariadenia Komisia hodnotilakladné a záporné stránky štyroch rôz-nych alternatív jazykového režimu apli-kovateľného na patenty EÚ2, konkrét-ne:

– jednojazyčného režimu, podľa kto-rého by jazykom patentu EÚ bola lenangličtina, t. j. konanie o prihláškachby prebiehalo a patenty EÚ by saudeľovali len v angličtine. V prípadeuplatňovania jednojazyčného režimuby náklady na preklad patentu EÚboli nulové;

– trojjazyčného režimu, podľa ktoré-ho by konanie o prihláškach prebie-halo a patenty EÚ by sa udeľovali v jednom z troch pracovných jazykovEurópskeho patentového úradu

(EPÚ), t. j. v angličtine, nemčinealebo francúzštine, a patentovénároky by sa prekladali do zvyšnýchdvoch jazykov EPÚ. Podľa odhadovKomisie by náklady na prekladpatentových nárokov jedného paten-tu EÚ boli približne 680 eur;

– päťjazyčného režimu, pri uplatňo-vaní ktorého by konanie o prihláš-kach prebiehalo a patenty EÚ by saudeľovali v jednom z troch pracov-ných jazykov EPÚ a patentové náro-ky by sa prekladali do zvyšnýchdvoch jazykov EPÚ, španielčiny a taliančiny. V prípade uplatňovaniapäťjazyčného režimu by sa podľaodhadov Komisie náklady na prekladjedného patentu zvýšili na približne 1 360 eur;

– úplného jazykového režimu, podľaktorého by majiteľ patentu musel v stanovenej lehote zabezpečiť pre-klad patentových nárokov do všet-kých úradných jazykov EÚ. V tom-to prípade by podľa Komisie nákladyna preklad jedného patentu vzrástlina približne 6 800 eur.

Komisia ako najvýhodnejší vyhodno-tila trojjazyčný režim a z neho vychá-dzala pri vypracovávaní návrhu naria-

denia upravujúceho otázku predklada-nia prekladov patentov EÚ.

Podľa Komisiou predloženého ná-vrhu nariadenia by prihlasovatelia z členských štátov EÚ, ktorých úrad-ným jazykom nie je niektorý z pracov-ných jazykov EPÚ, napriek uplatňova-niu trojjazyčného režimu mali mať mož-nosť podávať prihlášky patentov EÚ v úradnom jazyku príslušného člen-ského štátu za predpokladu, že pred-metný jazyk členského štátu je úrad-ným jazykom EÚ. Navyše, prihlasova-teľom, ktorí majú bydlisko alebo hlavnésídlo svojej podnikateľskej činnosti naúzemí členského štátu, ktorého úrad-ným jazykom nie je niektorý z pracov-ných jazykov EPÚ, by mali byť refundo-vané náklady na preklad prihlášky dojedného z týchto jazykov. Presnýmechanizmus refundácie nákladov napreklad zatiaľ nebol vypracovaný.

Konanie o prihláške by malo prebie-hať a patent EÚ by mal byť udelený v tom jazyku EPÚ, v ktorom bola pri-hláška podaná, resp. do ktorého bolapreložená, a znenie patentu v tomtojazyku by malo byť považované zaautentické. Jednou z podmienok udele-nia patentu by však malo byť predlože-nie prekladu patentových nárokov do

1 Dokument Rady č. 11805/10.2 Dokumenty Rady č. 11805/10 ADD 1 a 11805/10 ADD 2.

SPRÁVY ZO SVETA

5

Aj so simulovanými prípadmi porušovania priemyselných práv

V hlavnom meste Slovinska Ľubľanesa konal seminár s názvom Riešeniepatentových sporov. Usporiadal hoSlovinský úrad duševného vlastníctva v spolupráci s Európskym patentovýmúradom a Licensing Executives SocietyInternational (LESI).

Seminár, na ktorom sa zúčastnilizástupcovia takmer 20 členskýchštátov Európskej patentovej organi-zácie (EPO), bol zameraný na systéma metódy riadenia duševného vlastníc-tva malých a stredných podnikov, uve-domenie si dôležitosti nehmotnéhomajetku a jeho právnej ochrany, metó-dy oceňovania patentov, hľadanie mož-ností ako sa vyhnúť potenciálnym spo-rom, prípadne hľadanie najvhodnejších

spôsobov riešenia už vzniknutých spo-rov a v neposlednom rade sa hovorilo ajo licenčnej politike, ktorá v podnikateľ-skej stratégii zohráva významnú úlohu.

V úvodnej časti seminára ChristophBruhn z Európskej patentovej akadé-mie zdôraznil význam právnej ochra-ny strategických riešení, monitorova-nia konkurencie a eliminovania rizikaporušovania cudzích práv (sledovanie

tzv. „freedom to operate“ – priestoru, v ktorom je možné využívať výrobokalebo spôsob výroby bez porušovaniapráv tretích osôb). Ako Ch. Bruhn ďalejuviedol, správna stratégia v oblasti prie-myselných práv napomáha zablokovaťkonkurenciu, zabraňuje jej zneužívať užchránené riešenia a šetrí i finančné pros-triedky, ktoré by sa bez sledovaniastavu techniky mnohokrát vynaložili na„vynájdenie už vynájdeného“.

zvyšných dvoch jazykov EPÚ. Prekladpatentových nárokov by mal na vlastnénáklady zabezpečiť prihlasovateľ.

Ak nedôjde k súdnemu sporu týkajú-cemu sa porušovania patentovýchpráv, majiteľ patentu by podľa návrhunariadenia nemal mať povinnosť pred-kladať preklady patentu do žiadnehoiného jazyka. V prípade súdneho sporuby však majiteľ patentu na základe žia-dosti údajného porušovateľa práv malbyť povinný na vlastné náklady zabez-pečiť preklad celého patentového spisudo úradného jazyka členského štátu, v ktorom malo dôjsť k porušeniu právalebo v ktorom je údajný porušovateľusídlený, a na základe žiadosti prísluš-ného súdu aj do jazyka súdneho kona-nia.

S cieľom zlepšiť prístup k patento-vým informáciám a šírenie technologic-kých poznatkov by tretím osobám malibyť poskytnuté strojové prekladypatentových spisov do všetkých úrad-ných jazykov EÚ. Na tento účel by malbyť dobudovaný systém strojových pre-

kladov vyvinutý a prevádzkovaný EPÚtak, aby poskytoval preklady do všet-kých úradných jazykov EÚ (systém v súčasnosti pracuje len s obmedze-ným počtom jazykových párov).Strojové preklady by mali mať len infor-matívny charakter, nemali by mať žiad-ne právne účinky.

Predbežný súhlas s návrhom naria-denia zatiaľ vyjadrilo 15 členských štá-tov, tri štáty označili Komisiou predlože-ný návrh za neakceptovateľný, ostatnéštáty o otázke prekladu patentov EÚstále rokujú na národnej úrovni.

Na zasadnutie pracovnej skupiny,ktoré sa konalo 8. a 9. septembra 2010,Španielsko predložilo návrh alternatív-neho riešenia otázky prekladu patentovEÚ3. Podľa tohto návrhu by sa vo vzťa-hu k patentom EÚ mal uplatňovať tzv.dvojjazyčný režim. Prihlášku patentuby malo byť možné podať v ktorom-koľvek úradnom jazyku EÚ, pričomprihlasovateľ by následne zabezpečil jejpreklad do angličtiny. Celé konanie

o prihláške by malo prebiehať a patentEÚ by mal byť udelený v angličtine.Náklady na preklad prihlášky by znášalsystém.

Po udelení patentu by mal majiteľ navlastné náklady zabezpečiť jeho pre-klad do druhého úradného jazykaEÚ, pričom týmto jazykom by moholbyť aj jazyk, v ktorom bola prihláškapodaná.

Autentickým znením patentu EÚ bymalo byť anglické znenie, ale prekladdo druhého úradného jazyka EÚ bymal mať právne účinky analogickéčlánku 70 ods. 3 a 4 Európskeho paten-tového dohovoru. Práve proti tejto sku-točnosti smerovalo najviac kritickýchpripomienok, ktoré členské štáty nazasadnutí pracovnej skupiny vzniesli k alternatívnemu španielskemu návrhuna riešenie otázky prekladu paten-tov EÚ.

Diskusia o otázke prekladu patentovEÚ bude pokračovať aj v ďalšom obdo-bí.

3 Dokument Rady č. 13031/10.

SPRÁVY ZO SVETA

6

Riaditeľ spoločnosti Ing. Klan, d. o. o.,Maribor, Slovinsko, Ivan Klaneček sa s účastníkmi seminára podelil o svojedlhoročné skúsenosti s manažova-ním tvorivosti, ochranou riešení a ich obchodným využívaním. V období rokov 1986 – 2010 sa v uve-denej spoločnosti podieľal na vytvorení61 vynálezov. Za hlavný predpokladúspešného procesu inovácií, ktorý spo-ločnosti prináša značné zisky, považujespoluprácu s národnými a regionálnymiinštitúciami – ministerstvami, rešeršný-mi inštitúciami, univerzitami, obchod-nou a priemyselnou komorou, bankamia technologickými inkubátormi.

Riaditeľ Steinbes-Transferr-Institute v Berlíne Alexander Wurzer sa zaobe-ral problematikou ohodnocovaniapatentov. Konštatoval, že pri obchodo-vaní s patentmi neexistujú pevné pra-vidlá a ceny za prevod patentu či licen-čné poplatky sú dojednávané zmluvne.Cena patentu sa odhaduje na základejeho očakávanej výnosnosti a predpo-kladaného zisku z obchodného využitiav budúcnosti. Správna hodnota patentusa dá odhadnúť len za predpokladupochopenia ekonomickej a technickejsituácie a súvisiacich možných rizík.

Pri oceňovaní vynálezov chránenýchpatentom sa používajú tri základnépostupy: na základe ceny (porovnáva-nie nákladov), trhu (porovnávanie užzrealizovaných obchodných transakciína trhu) a príjmu (porovnávanie tržieb).Najviac preferovaná je trhová metóda.V prípade, že nie je k dispozícii dosta-

tok informácií, používajú sa metódypomerného prírastku peňažných tokova metóda licenčnej analógie, kde sa

odhaduje predpokladaná výška licenč-ných poplatkov za patent.

Právny zástupca pre priemyselnépráva spoločnosti NOKIA ClemensHeusch z Nemecka predstavil politi-ku firmy patriacej k lídrom na trhu s mobilnými telefónmi.

V oblasti elektrotechniky a najmäinformačných technológií je nutnoupodmienkou rozvoja zachovanie intero-perability, t. j. schopnosti informačnýcha komunikačných systémov vymieňaťsi údaje a získavať informácie používa-ním spoločných noriem. Majitelia po-tenciálne nevyhnutných technológií naurčenie príslušnej normy uverejnia naj-podstatnejšie „strategické“ patentovéprihlášky a udelené patenty a navrhnúzáväzky vyplývajúce z poskytnutialicencie za spravodlivých, primeranýcha nediskriminačných podmienok(FRAND – fair, reasonable and non--discriminatory terms). Napríklad uvedúmaximálne licenčné poplatky, ktoré byúčtovali v prípade, že ich technológia bysa stala súčasťou normy. Typickým prí-kladom sú normy GSM, UMTS,Bluetooth a MP3.

NOKIA vlastní približne 11 000 paten-tov a každý rok podáva okolo 1 000 pa-tentových prihlášok. Uverejnenie paten-tov ako „strategické“ má svoje výhody i nevýhody. Najväčšou prednosťou je,že každý používateľ normy je povinnývyužívať patenty, čoho dôsledkom jeposkytnutie množstva licencií. Nevýho-dou je, že výška licenčných poplatkovje určovaná pravidlami hospodárskejsúťaže a štandardizačnej organizácie.Výlučné práva sú obmedzené, majiteľpatentu je povinný licenciu poskytnúť.

V prípade, že nový „hráč“ na trhunepožiada o udelenie licencie, prichádzana rad rokovanie. Ak nedôjde k dohode o výške poplatkov a trvaní licencie,dochádza k sporu. Pri poskytovaníFRAND licencie je však otázne, či savzniknutý spor má prerokúvať akoporušovanie práv z patentovej ochranyalebo nie, pretože ide o normu. Z tohtodôvodu si veľké firmy vytvárajú zoznamtzv. „absolútnych licencií“, ktoré druhástrana (používateľ) nemá právo odmiet-nuť (napríklad Orange Book Standard).

Súčasťou seminára boli aj simulo-vané prípady porušovania priemysel-ných práv, hľadanie konsenzu medzinekompromisným, tvrdým riešením a spoluprácou, predchádzania súdnymsporom vhodnou licenčnou politikou.

Účastníci seminára riešili prípadovúštúdiu s konkrétnym príkladom zo súd-nej praxe. Ich úlohou bolo navrhnúťmožné postupy jednak voči majiteľovipatentu a tiež voči údajnému porušova-teľovi patentových práv, pričom doúvahy bolo potrebné brať i právo pred-chádzajúceho užívateľa.

Zaujímavá bola imitovaná situáciavýsluchu svedka, ktorý mal pred súdomuviesť ďalšie fakty súvisiace s prípa-dom. Prednášajúci, advokát, Klaus Haftz Nemecka odpovedal v mene svedkatak, aby bol čo najvernejšie imitovaný„výsluch“ svedka (ktorý pochopiteľnenechcel nič prezradiť).

V ďalšej prípadovej štúdii, na základedôslednej analýzy, bolo potrebnénavrhnúť koncept takej licenčnej politi-ky, ktorá by zabezpečila zisky všetkýmzainteresovaným stranám.

Poznatky zo seminára je možnévyužiť napríklad aj v prediagnostikepriemyselných práv, pričom Úradpriemyselného vlastníctva SR patrí v tejto službe určenej najmä malým a stredným podnikom medzi najaktív-nejšie patentové úrady v rámci EPO.Situáciu v príslušnom podniku je totižpotrebné zhodnotiť z rôznych uhlovpohľadu a nemožno podceniť ani rizikozasahovania do skorších práv, prípad-ne porušovania práv tretími osobami.

Foto: J. Rešutíková

SÚDNY DVOR EÚ

7

Tehličku Lega nie je možné zapísať do registra

ako ochrannú známkuSpoločenstva.

Ide o označenie, ktoré tvorí výlučnetvar tovaru nevyhnutný na dosiahnutie

technického výsledku.

V súlade s nariadením o ochrannejznámke Spoločenstva1 ochrannúznámku Spoločenstva môžu tvoriťoznačenia, ktoré sa dajú znázorniťgraficky, a to slová, vzory, tvar tovarualebo jeho obal, za predpokladu, žetakéto označenia sú spôsobilé rozlí-šiť tovary alebo služby jedného pod-niku od tovarov alebo služieb inýchpodnikov. Označenia, ktoré tvorívýlučne tvar tovaru nevyhnutný nadosiahnutie určitého technickéhovýsledku, však nemôžu byť zapísanéako ochranné známky.

Prvého apríla 1996 dánsky výrob-ca hračiek Lego podal v úrade príslušnom pre ochranné známkySpoločenstva v OHIM-e (Úrad preharmonizáciu vnútorného trhu) pri-hlášku ochrannej známky Spoločen-stva pre červenú hračkársku staveb-nú tehličku. OHIM pôvodne zapísalpredmetnú ochrannú známku doregistra ochranných známok. Popodaní prihlášky spoločnosťou MegaBrands, ktorá vyrába hračkársketehličky rovnakého tvaru a rozmerovako spoločnosť Lego, však zrušova-cie oddelenie OHIM-u vyhlásiloochrannú známku spoločnosti Legoza neplatnú vzhľadom na skutoč-nosť, že špecifické znaky tehličkyLega plnia praktickú funkciu a neslú-

žia na identifikačné účely. Najdôle-žitejším prvkom označenia, ktorým jetehlička Lega, sú dva rady cvočkovna vrchnej strane tehličky nevyhnut-ných na dosiahnutie zamýšľanéhotechnického výsledku výrobku, a týmje skladanie hračkárskych tehličiek.Potom, čo Veľký sťažnostný senátOHIM-u potvrdil rozhodnutie o ne-platnosti ochrannej známky, spoloč-nosť Lego podala podnet na Všeo-becný súd proti rozhodnutiu Veľkéhosťažnostného senátu.

Z rozsudku Všeobecného súdu z 12. novembra 20082 vyplýva, žeprávo Európskej únie neumožňujezapísať do registra ochranných zná-mok žiadny tvar tovaru, ktorý je svo-jou povahou výhradne určený a záro-veň postačujúci na docielenie zamý-šľaného technického výsledku, a todokonca ani v prípade, ak tentovýsledok možno dosiahnuť aj inýmitvarmi s využitím rovnakého aleboiného technického riešenia. Násled-ne sa spoločnosť Lego odvolala protitomuto rozsudku na Európskom súd-nom dvore.

Súdny dvor dospel predovšetkým k zisteniu, že hlavným účelom záka-zu zápisu ochrannej známky naoznačenie, ktoré tvorí tvar tovarunevyhnutný na dosiahnutie technic-kého výsledku, je zabrániť tomu, abyprostredníctvom práva ochrannýchznámok získavali podniky monopolna technické riešenia alebo funkčnécharakteristiky svojich výrobkov, čímsa im má znemožniť využívať právoochranných známok na neobmedze-né udržiavanie výlučného práva na

technické riešenie.

V prípade, že tvar výrobku súvisíiba s technickým riešením, ktorévýrobca vyvinul a nechal si patento-vať, ochrana takéhoto tvaru ochran-nou známkou by po uplynutí platnos-ti tohto patentu značne zredukovalainým podnikom možnosť využívaťdané technické riešenie. Podľa právaEurópskej únie sú technické riešeniaspôsobilé na ochranu iba na ob-medzené obdobie, aby mohli byťnásledne sprístupnené na slobodnévyužívanie všetkými ekonomickýmisubjektmi.

Ďalej súdny dvor vyslovil právnynázor, že obmedzením zákazu zápi-su do registra ochranných známoklen na označenia, ktoré tvorí výlučnetvar tovaru nevyhnutný na dosiahnu-tie technického výsledku, legislatívanáležite vzala do úvahy, že akýkoľ-vek tvar tovaru je do istej mieryfunkčný, a bolo by preto nesprávnezamietnuť udelenie ochrannej znám-ky na tvar výrobku len na základetoho, že má funkčný charakter. Prá-ve pojmy ‚výlučne‘ a ‚nevyhnutný‘ v právnej norme majú zabezpečiť,aby tvary tovarov, ktoré súvisia len s technickým riešením a ktorýchzápis ako ochrannej známky by v konečnom dôsledku sťažoval ostat-ným podnikom využívanie tohto tech-nického riešenia, neboli zapísané doregistra ochranných známok.

Ku skutočnosti, že podmienky nazamietnutie spĺňa akékoľvek označe-nie, ktoré tvorí ‚výlučne‘ tvar tovarunevyhnutný na dosiahnutie technic-

SÚDNY DVOR EÚTlačové komuniké č. 91/10

Luxemburg 14. september 2010

Súdne rozhodnutie v prípade C-48/09 P

Lego Juris vs. OHIMTlač a informácie

4 Nariadenie (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. 1994 L 11, s. 1).5 Prípad T-270/06 Lego Juris vs. OHIM – Mega Brands (červená tehlička Lega).

kého výsledku, súdny dvor podalvýklad, že táto podmienka je naplne-ná, ako v predmetnom prípade, akvšetky podstatné charakteristikytvaru majú technickú funkciu, pričomprítomnosť jedného alebo viacerýchmenej dôležitých náhodných prvkov,ktoré neplnia žiadnu technickú funk-ciu, je v danom kontexte irelevantná.

Vo vzťahu k okolnosti, že udelenieochrannej známky na tvar tovarumôže byť zamietnuté iba, ak je tvar‚nevyhnutný‘ na dosiahnutie požado-vaného technického výsledku, súdnydvor vyslovil právne stanovisko, žetáto podmienka neznamená, žepredmetný tvar musí byť jediný, kto-rým sa dá docieliť požadovaný výsle-

dok. V niektorých prípadoch jemožné dosiahnuť rovnaký technickývýsledok pomocou rôznych riešení.Môžu teda existovať alternatívnetvary s rôznymi rozmermi alebo s inou vonkajšou úpravou, ktoréspĺňajú rovnakú technickú funkciu.Tento fakt však sám o sebe nezna-mená, že zápis predmetného tvaruako ochrannej známky by nemalvplyv na dostupnosť použitého tech-nického riešenia pre iné ekonomickésubjekty.

Napokon súdny dvor objasnil, žepostavenie podniku, ktorý vyvinultechnické riešenie, nemôže byť chrá-nené voči konkurencii umiestňujúcejna trh veľmi podobné kópie tvaru

tovaru zahrnujúceho totožné riešenietým, že sa podniku udelením ochran-nej známky na trojrozmerné označe-nie poskytne monopol. Za určitýchokolností je však možné podrobiť vecskúmaniu v zmysle pravidiel vzťahu-júcich sa na nekalú súťaž. V danomprípade takéto skúmanie nebolosúčasťou konaní.

Na základe týchto zistení súdnydvor zamietol žalobu spoločnostiLego.

Neoficiálny dokument pre médiá,právne nezáväzný pre Súdny dvor.Úplné znenie rozsudku bolo zverej-nené na webovej stránke CURIA

v deň jeho vynesenia.

Vynálezy roka: chytrý displej a okuliareUdelili ceny za najlepšie technologic-ké inovácie tohto roka. V budúcnostimožno tieto vynálezy spozná každýNew York, Bratislava – Obrazovka,ktorú môžete zrolovať ako noviny,okuliare, ktoré dokážu zaostriť dodiaľky aj do blízka. Ale aj taká na prvýpohľad nezaujímavá vec, ako doseba zapadajúca súprava panvíc.Denník Wall Street Journal vyhlásilceny Technology Innovation Awardspre najväčšie technologické inovácietohto roka. Súťaž prvýkrát vyhlásili v roku 2001.Ako povedali členovia poroty predenník, ekonomická kríza sa inováciínedotkla. Tento rok ocenili 49 vecí z takmer 600 zaslaných, čo je vyrov-nanie rekordu z roku 2006. „Eko-nomický pokles nemohol potlačiťohromnú inovačnú energiu po celomsvete,“ povedal pre Wall Street JournalScott Anthony, jeden z porotcov.Porota skúmala aj to, nakoľko samôže vynález v budúcnosti presadiťna trhu. „Množstvo súťažiacich má

potenciál doslova zmeniť svet,“ pove-dal Anthony.Obrazovka, ktorú môžete skrútiť akopapier a nič sa jej nestane, získalatento rok hlavnú cenu. Odniesol si jutaiwanský Výskumný inštitút priemy-selnej technológie, nezisková organi-zácia vytvorená miestnou vládou.Technológia by sa mohla využiť akoelektronický papier, ktorý by v budúc-nosti mohol nahradiť papierové novi-ny. Na rozdiel od konkurencie je tai-wanská technológia lacnejšia, zatiaľsa jej však nepodarilo vynález presa-diť v obchodoch.Striebornú medailu si odniesli špe-ciálne okuliare, ktoré môžu používaťľudia krátkozrakí aj ďalekozrakí.Okuliare od spoločnosti Zoom FocusEyewear LLC totiž dokážu meniťzakrivenie šošoviek. Užívateľ si sámurčí, či vďaka nim bude čítať noviny,alebo pozerať televízor. Okuliare,ktoré sú už v predaji, sa prepájajúpomocou páčky na ráme.

S m e 28. 9. 2010http://veda.sme.sk/c/5567852/vynalezy-roka--chytry-displej-a-okuliare.html

Najlepší mladý inovatívec je z PrešovaBratislava – Patrik Zošák z prešov-skej spoločnosti Ravita získal tohto-ročnú hlavnú cenu v celoslovenskejsúťaži Mladý inovatívny podnikateľ2010. Zaujal ako predstaviteľ firmyvyrábajúcej biopotraviny s modernouekoznačkou biofried určené ľuďom,ktorí uznávajú zdravý a ekologickýspôsob života. Produkty šetrné vočizdraviu i prírode pritom úspešne pre-sadzuje na trhu, a to aj do obchod-ných reťazcov. Ďalšie ocenenie – Najinovatívnejšiepodnikateľské riešenie – dostal MatejSedlák zo spoločnosti SEAK, ktorávyvíja systémy energetickej regulácievonkajšieho a vnútorného osvetlenia.

H o s p o d á r s k e n o v i n y27. 9. 2010 http://hn.hnonline.sk/2-46595000--k10000_detail-dc

SÚDNY DVOR EÚ / MONITORING

8

MONITORINGPrehľad článkov týkajúcich sa duševného vlastníctva a ÚPV SR uverejnenýchv slovenskej tlači v septembri 2010

Einsteinova relativita platí aj domana rebríkuRelativita platí aj v bežnom živote.Stačí sa postaviť napríklad na rebrík.Ukázali to americkí vedciBratislava – Ako jednoducho ukázať,že Albert Einstein mal so svojimi teó-riami pravdu? A ako ukázať, že satýkajú aj bežného života, nielenhviezd, planét a vysokých rýchlostí?Aj takéto otázky si niekedy kladúvedci. Odpoveď vôbec nie je ľahká.Vesmírne lode uháňajúce rýchlosťousvetla zatiaľ nemáme. A verejnosťzložitým výpočtom a matematicko--fyzikálnym argumentom zväčša ne-rozumie. Niekedy si potom ľudiamyslia, že výsledky vedy sa ich bež-ných životov netýkajú. Napríklad v prípade tvrdenia, že rýchlosť a gra-vitácia vplývajú na čas.

S m e 27. 9. 2010http://veda.sme.sk/c/5566318/einsteinova--relativita-plati-aj-doma-na-rebriku.html

Slovenskú vedu citujú svetovémédiáNew York, Londýn – Americký denníkNew York Times a britská spravo-dajská stanica BBC citujú slovenské-ho vedca. Obe prestížne svetovémédiá sa rozprávali so slovenskýmgenetikom Martinom Hajduchom o adaptácii rastlín na rádioaktivitu v okolí ukrajinského Černobyľu.Už v minulosti o výskume tohto tímuinformovali prestížne média ako od-borný magazín Science, známy po-pularizačný časopis New Scientist a vážená internetová stránka Physorg.com.

S m e 22. 9. 2010http://veda.sme.sk/c/5558170/slovensku--vedu-cituju-svetove-media.html

Hitom roka je tablet. Veria mu ajnovinyLondýn, Bratislava – Slávne londýn-ske noviny The Times prvý raz odroku 1994 klesli s nákladom pod polmilióna. A medziročné porovnaniepodľa auditu ABC nepotešilo ani väč-

šinu ich britských kolegov. Hlavnýkonkurent Timesov Daily Telegraphnapríklad predáva takmer o dvadsaťpercent menej ako vlani.Pád tlačeného nákladu však pociťujúrovnako americké či ďalšie veľkéeurópske noviny. Znamená to, žeľudia prestávajú čítať noviny?„Úpadok čitateľov printu neznamenápokles dopytu po obsahu. Iba zmeni-li platformu,“ povedal pre FinancialTimes Bob Shullman z prieskumnejagentúry Ipsos Mendelson.Na mysli mal smartphony, elektronic-ké čítačky, ale najmä tabletové počí-tače, konkrétne iPad. Apple ho pred-stavil len tento rok a hneď sa stalhitom.

S m e 20. 9. 2010http://ekonomika.sme.sk/c/5555940/hitom--roka-je-tablet-veria-mu-aj-noviny.html

Dodávateľov čaká „super jeseň“Podniky zásobujúce našich produ-centov áut rastú. Slovensko sa pod-pisuje už pod vyše 15 svetových zna-čiekBratislava – Rastúce slovenské auto-mobilky ťahajú z krízových čísel ajdesiatky ďalších spoločností. Podni-ky, ktoré dodávajú súčiastky na novéautá, totiž hlásia výrazné oživenie. „Oproti minulému roku sme rástli o viac než 30 percent,“ prezradil HNMarek Zubrík, obchodný riaditeľ spo-ločnosti Fagor Ederlan Slovensko.Rozbehnuté sú aj ďalšie spoločnosti,ktoré zásobujú vyše 15 svetovýchznačiek.

H o s p o d á r s k e n o v i n y17. 9. 2010http://hn.hnonline.sk/2-46475410--k10000_detail-9c

Coca-Cola je najcennejšiaMedzi najhodnotnejšími značkamisveta Interbrand však dominujú firmyz ITBratislava – Neprejde takmer deň,aby ste pri surfovaní ich službynevyužili. Šesť farebných písmen,

ktoré sa zjavne z recesie ukrývajúešte do najrôznejších obrázkov, majúhodnotu na trhu už takmer 43,6miliardy dolárov. Americká vyhľadávacia jednotkaGoogle zakladateľov Larryho Pageaa Sergeya Brina od vlaňajška rekord-ne pridala na hodnote v rámci porov-návania značiek vo svete Interbrand.Viac ako tretinu. Napriek tomu juúspechy na trhu aplikácií či prehlia-dača Chrome zatiaľ kvôli problémomso snímkovaním ulíc a čínskou cen-zúrou neposunuli pred hlavných ITrivalov IBM či Microsoft. Ako sa všakzhodujú analytici, nahor pôjde.

H o s p o d á r s k e n o v i n y17. 9. 2010http://hn.hnonline.sk/2-46475390--k10000_detail-cb

Boeingu sa zapáčila kozmoturisti-kaBoeing tvrdí, že už o päť rokov doká-že poslať turistov na vesmírnu stani-cu. Vstúpil tak do debaty o budúc-nosti NASABratislava – Koniec štátnych letov navesmírnu stanicu. Z americkéhoNárodného úradu pre letectvo a ves-mír (NASA) by sa stal dozor, ktorý byokrem vlastného výskumu kontrolo-val súkromníkov. Udeľoval by imlicencie a strážil bezpečnosť novýchtechnológií.Aj o takejto budúcnosti úradu sazačalo špekulovať v odborných kru-hoch. Firma Boeing totiž vyhlásila, žesa chce zaoberať kozmickým turiz-mom. Napĺňa tak víziu BarackaObamu, ktorý navrhol zapojiť do ves-mírnych letov súkromné spoločnosti.Vláda preto Boeingu a BigelowAerospace priklepla 18 miliónovdolárov na vývoj kapsuly – vesmírnejlode pre siedmich pasažierov.

S m e 17. 9. 2010http://veda.sme.sk/c/5551413/boeingu-sa--zapacila-kozmoturistika.html

MONITORING

9

Toyota zaplaví trh ďalšími hybrid-miBratislava – Toyota, svetová jednotkavo výrobe automobilov, predstaví dodvoch rokov šesť nových modelovhybridných áut. Spolu tak bude maťvo výbave už 20 typov hybridov.Hoci by sa mohlo zdať, že po najpre-dávanejšom ekoaute Prius úplneporazí konkurenciu, opak je pravdou.„Konkurencia rastie a my nechcemezaostávať,“ priznal pre tlač výkonnýzástupca prezidenta Takeši Uchija-mada. Ako pre HN podotýka aj ho-vorca David Lee, do roku 2020 chcúponúknuť minimálne na americkomtrhu hybridy väčšiny z teraz ponúka-ných klasických modelov.

H o s p o d á r s k e n o v i n y16. 9. 2010http://hn.hnonline.sk/2-46455430--k10000_detail-a3

Na jedno pracovné miesto sa hlásiaj sto ľudíBratislava – V čase, keď je u nás viacako 14 percentná nezamestnanosť, jenajväčší záujem o prácu, na ktorústačí základné vzdelanie. Vyplýva toz údajov pracovného portálu Pro-fesia.sk.Až 98 ľudí sa podľa neho v júni až júlihlásilo na jedno miesto, kde jepotrebné len základné vzdelanie. V porovnaní s rovnakým obdobím2008, teda obdobím pred krízou, ideo osemnásobný nárast.Vidieť to aj pri pozíciách, na ktoré sahlási najviac uchádzačov – dokladačitovarov, upratovačky či promotéri.„Ide o miesta, kde nie sú potrebnéšpecifické schopnosti a vedomosti,“povedala Lucia Burianová, hovorky-ňa pracovného portálu Profesia.sk.Na jedno voľné pracovné miesto sa v priemere podľa Profesie hlási 46ľudí. Konkurenčná agentúra Trenk-walder hovorí o nižších číslach. Najednu pozíciu je podľa ich údajovosem kandidátov.

S m e 16. 9. 2010http://ekonomika.sme.sk/c/5550194/na--jedno-pracovne-miesto-sa-hlasi-aj-sto--ludi.html

Nemenná konštanta fyziky sa me-níBratislava – Fyzikálne zákony sú uni-verzálne. Platia všade a pre všet-kých. Tento einsteinovský predpok-lad možno nie je úplne pravdivý.Naznačujú to zistenia medzinárodné-ho tímu vedcov. Hovoria, že jedna zo základných fyzikálnych konštántmožno nie je stála.Naopak, v čase a priestore sa možnomení. Dokonca tak, že práve v na-šom kozmickom susedstve má vyho-vujúci tvar.

S m e 14. 9. 2010http://veda.sme.sk/c/5547253/nemenna-kon-stanta-fyziky-sa-meni.html

Úsporné technológie. LED žiarovkyzískavajú čoraz väčšiu reputáciu akosvetlo budúcnostiDiódy sú doma v autách aj „bater-kách“Bratislava – Nasledovníkmi kompak-tných žiariviek, ktoré v súčasnostidominujú na trhu úsporných zdrojovsvetla, sa v budúcnosti pravdepo-dobne stanú žiarovky s LED techno-lógiou. Sú vysoko energeticky účin-né, majú príjemnú farbu svetla a dajúsa na rozdiel od niektorých žiariviekstmievať. LED technológia má všakpred sebou stále dlhú cestu, abykompaktné žiarivky úplne nahradila.„Nevýhodou LED je, že svietia iba vúzkom uhle ako reflektorová žiarov-ka. Preto ich treba použiť v ‚LED žia-rovke‘ viac, čo zvyšuje cenu,“ podot-kol Eduard Kaluš, konateľ spoločnos-ti Elbatex SK.

H o s p o d á r s k e n o v i n y13. 9. 2010http://hn.hnonline.sk/2-46390840--k10000_detail-41

Rozhovor s ministrom hospodárstvaa výstavby Slovenskej republikyJurajom Miškovom Vízia: Slovensko – Singapur stred-nej a východnej EurópyAké je slovenské strojárstvo a jehopostavenie v rámci hospodárstva?Odvetvie strojárstva je ťahúňomcelého priemyslu a priemyselnejvýroby na Slovensku. Výroba do-pravných prostriedkov je najsilnejšímodvetvím strojárstva, za ktorým na-sleduje výroba elektrických a optic-kých zariadení. Tvorba hrubého domáceho produktuje výrazne ovplyvnená exportom,takže vplyv strojárskeho odvetvia navýkonnosť slovenskej ekonomiky jenesporný. Na výrobu dopravnýchprostriedkov, ako aj na výrobu elek-troniky, sú nadviazané aj ďalšievýrobné oblasti ako napríklad výrob-ky z plastov, pri ktorých je badateľnýsúvisiaci rast. Spoločne s tým tiežrastie produkcia kovov a kovovýchvýrobkov. Naším záujmom je prefero-vať najmä podporu rastu vyššiehozhodnocovania materiálových, ener-getických vstupov a produktivitypráce. Je potrebné vychádzať z tejodvetvovej štruktúry, ktorá vykáženajlepšie predpoklady pre takýto roz-voj. Nesmieme zabúdať ani navýskum a vývoj, ktorý je neoddeliteľ-nou súčasťou trvalo udržateľnéhorastu tohto odvetvia. Pre Slovenskoje dôležité udržať si atraktivitu v oblasti podnikateľského prostrediaa túto neustále zvyšovať. Vo všeo-becnosti platí, že ďalší vývoj budecharakterizovaný výrazným zlepše-ním a zatraktívnením podnikateľské-ho prostredia, zvýšenou úrovňoukvality produkcie a inovácií, a to apli-káciou špičkových technológií a mo-derných metód práce, ekonomickouefektívnosťou a taktiež rozvinutýmimedzinárodnými kooperáciami. To jevýzva pre všetkých podnikateľovnaprieč celého spektra slovenskéhopriemyslu.

H o s p o d á r s k e n o v i n y10. 9. 2010http://hn.hnonline.sk/2-46356300--k10000_detail-c9

MONITORING

10

Schopnosť Slovenska konkurovaťje historicky najnižšiaSlovensko tento rok obsadilo najhor-šiu priečku v rebríčku globálnej kon-kurencieschopnosti Svetového eko-nomického fóra, odkedy je súčasťouhodnotenia. Predbehol nás aj Viet-namBratislava – Korupcia, klientelizmusči netransparentnosť vo verejnomobstarávaní. To sú hlavné dôvody,ktoré Slovensko posunuli na historic-ky najnižšiu pozíciu v rebríčku globál-nej konkurencieschopnosti Sveto-vého ekonomického fóra.V hodnotení klientelizmu sme sa do-konca ocitli na druhej najhoršej prieč-ke spomedzi 139 krajín sveta.V rebríčku sme sa celkovo umiestnilina 60. pozícii. Oproti vlaňajšku smesi pohoršili o rekordných 13 miest. Tosa od roku 1998 nestalo.Z okolitých krajín je to najhorší výsle-dok. Česká republika je na 36 pozícii.Oproti vlaňajšku si pohoršila o päťmiest. Poľsko a Maďarsko si naopakpolepšili. Maďarsko o 6 priečok na52. pozíciu a Poľsko dokonca o se-dem priečok na 39. miesto.Tohtoročné výsledky zobrazujú spo-kojnosť podnikateľov so Sloven-skom, ktoré ešte viedol expremiérRobert Fico (Smer). Rebríček mapu-je výsledky ku koncu apríla 2010.

S m e 10. 9. 2010http://ekonomika.sme.sk/c/5540806/schop-nost-slovenska-konkurovat-je-historicky-naj-nizsia.html

Klikanie umiera, prichádza pohybKamerový systém Kinect od Micro-softu dokáže rozpoznať ľudsképostavy v miestnosti, určiť ich polohua rozoznať ich gestá a pohyby. AjSony už má svoju odpoveď na WiiBratislava – Každý, kto zažil, ako sapracuje s bežnými náhradami počíta-čovej myši v notebookoch, vie, žeklasickej myši sa ťažko niečo vyrov-ná. Je hlavným prostredníkom medzičlovekom a počítačom už celé desať-

ročia. Ale teraz sa zdá, že jej nadvlá-da sa môže skončiť. Konečne prichá-dzajú technológie, ktoré sú pre člove-ka dosť intuitívne a jednoduché nato, aby myš opäť začal považovať ibaza živočíšny druh.

S m e 8. 9. 2010http://pocitace.sme.sk/c/5538341/klikanie--umiera-prichadza-pohyb.html

Slováci vypadli zo špičky biznisuBratislavská automobilka vypadla z prvej desiatky firiem v strednej a vo východnej Európe Bratislava – Slovenským firmámvyrazila kríza dych, a to doslovne. V TOP desiatke spoločností zo stred-nej a z východnej Európy podľavýšky obratu už totiž nemáme anijedného zástupcu. Naša vlaňajšia jednotka, automobilkaVolkswagen Slovakia, sa prepadla v regióne zo siedmej až na dvadsiatupriečku. Vyplýva to z prestížnehorebríčka TOP 500 CEE spoločnostiCoface Central Europe, ktorý exklu-zívne získali HN.

H o s p o d á r s k e n o v i n y7. 9. 2010http://hn.hnonline.sk/2-46291850--k10000_detail-f9

Naše firmy na lídrov v regióne ne-stačia (H o s p o d á r s k e n o v i n y7. 9. 2010)http://hn.hnonline.sk/2-46291470--k10000_detail-0f

Web je mŕtvy, nech žije internet!Evolučný motor otvára dvere novým,často netušeným možnostiamKeby skutočne bolo mŕtve všetko, o čom experti tak presvedčivo tvrdili,že to zanikne, už by sme nepoznalirádio, filmy, ba ani knihy.Najnovšou módou je veštiť zánik e-mailov, ba aj telefonických rozho-vorov. Môžeme teda predpokladať,

že tu práve preto zostanú. No nemô-žeme poprieť, že čosi veľmi podstat-né sa v komunikácii a mediálnomsvete predsa len mení.Zdá sa, že život v mediálnom a ko-munikačnom teráriu je čoraz nebez-pečnejší. Predpovede zániku sa hro-madia. Telefónne rozhovory, e-mail,blogy a Facebook sa náhlia podľanedávnych vyjadrení expertov nainformačné technológie do vlastnéhohrobu. Minulý týždeň časopis Wiredvyhlásil: „Web je mŕtvy.“

S m e 4. 9. 2010http://komentare.sme.sk/c/5533049/web-je--mrtvy-nech-zije-internet.html

Hawking: Big bang nemusel uro-biť BohLondýn, Bratislava – Rozdelení sú v tom aj mnohí vedci. Náš vesmírvznikol počas Veľkého tresku, po kto-rom sa dali do pohybu procesy, naktorých konci vzniklo Slnko, Zem ajľudia. Otázka je kto, respektíve čospustilo ten začiatok. Podľa mnohýchbol prvotným iniciátorom Boh. Stephen Hawking si nemyslí, že prí-tomnosť Boha ako iniciátora všet-kých procesov je nevyhnutná. Jedenz najväčších v súčasnosti žijúcichfyzikov to napísal v najnovšej kniheThe Grand Design (Veľký dizajn),ktorú čoskoro uvedie a z ktorej pasá-že uverejnil britský denník The Ti-mes. Spoluautorom knihy je americ-ký fyzik Leonard Mlodinow.

S m e 3. 9. 2010http://veda.sme.sk/c/5531584/hawking-big--bang-nemusel-urobit-boh.html

MONITORING

11

Ing. Ľubomír Poliak: Editoriál – V duševnom vlastníctveje stále čo zlepšovať

Ing. Ľudmila Hladká: Vplyv hospodárskej krízy na ochranu vynálezov vo sveteMinuloročné štatistické údaje Sve-tovej organizácie duševného vlas-tníctva súvisiace s ochranou vynále-zov prostredníctvom Zmluvy o paten-tovej spolupráci (PCT). V roku 2009bolo podľa PCT podaných 155 900medzinárodných prihlášok, čo je po-kles o 4,5 % oproti predchádzajúcemuroku. V Spojených štátoch americ-kých, ktoré sú najväčšími používateľ-mi systému PCT, poklesli v minulomroku medzinárodné prihlášky o tak-mer 11 %. Príčinami poklesu počtuprihlášok sú vo všeobecnosti: zníže-nie investícií do výskumu a vývoja,nedostatočné prepojenie výskumu a výsledkov práce univerzít s praxou,nedostatočná informovanosť o výz-

name ochrany priemyselných práv v trhovom hospodárstve a problémomzostáva aj nízka vymožiteľnosť práv. Aktivity Úradu priemyselného vlas-tníctva SR smerom k zvyšovaniupovedomia verejnosti o význameochrany duševného vlastníctva.

Ing. Anna Čechvalová: Nehmotné kultúrne dedičstvo v ére digitalizácie Zbierky tradičných vedomostí a tra-dičných kultúrnych prejavov – neo-ceniteľné hodnoty v múzeách, knižni-ciach, galériách a archívoch. Dô-ležitá úloha kultúrnych inštitúcií v ochrane a uchovávaní nehmotnéhokultúrneho dedičstva. Záujmy pôvod-ných obyvateľov alebo komunít vs.autorské právo. Digitalizácia zbieroka využitie internetu. Poznatky zo sub-regionálnej konferencie v Bulharsku.Priority ochrany kultúrneho dedičstvav Slovenskej republike. Vzdelávanie mla-dej generácie k národnému povedomiu.

JUDr. et. Mgr. Marián Kropaj: Právne a mimoprávne interdisciplinárne aspekty filmového dielaNáčrt aktuálnej legislatívy a sumárvýsledkov právnej vedy v oblastiúpravy filmového diela v Slovenskejrepublike. Najproblematickejšie súvi-siace právne otázky; mimoprávneinterdisciplinárne hodnotové, kultúr-ne a duchovné aspekty. Osobnostnéa majetkové práva pri filmovom diele.Riziká redukcionistického pohľadu navedu a techniku. Možné stimulujúcenámety de lege ferenda na tvorbu fil-mových diel. Vyvažovanie záujmovautora, resp. spoluautorov filmovéhodiela a producentov. Kritérium pravdi-vosti a slušnosti pri určení autora fil-mového diela. Rozdiely v slovenskeja českej právnej úprave. Mravnéaspekty filmovej tvorby.

ČASOPIS DUŠEVNÉ VLASTNÍCTVO / KTO VIE, ODPOVIE

12

Výber z obsahu pripravovaného tretieho tohtoročnéhočísla časopisu Duševné vlastníctvo

V predchádzajúcom čísle e-mailového časopisu E-zine ÚPV SR sme sa vás pýtali: Kedy vyšlo prvé číslo časopisu ScientificAmerican? Ako prvý správne odpovedal (28. september 1845) Jozef Molčan z Banskej Bystrice.

Súťažná otázka č. 10

Vyštudovaný právnik pracoval v druhej polovici 19. storočia ako zberač koralov. Išlo o nebezpečné povolanie, pri ktorom sarobotníci potápali do morských hlbín. Keď sa pred jeho očami utopil kolega, ozvala sa v ňom nezabudnutá vôľa pomáhať ľud-stvu. O niekoľko rokov bola na svete prvá funkčná ponorka vyrobená z olivového dreva. Ponorka pripomínala viac rybu akoloď a bola na ľudský pohon, ovládaná kľukami.

Kto bol vynálezcom prvej funkčnej ponorky?

Suvenír Úradu priemyselného vlastníctva SR získa ten z vás, kto pošle elektronicky ako prvý správnu odpoveď.e-mail: julius.sipos@indprop.gov.sk

KTO VIE, ODPOVIE