UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa
požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14000
Bakalárska práca
bd4ef548-cb9d-4aaa-8b19-affe88b7a741
Banská Bystrica, 2010 Lukáš Lehoťan
UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI
FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED
Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa
požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14000
Bakalárska práca
bd4ef548-cb9d-4aaa-8b19-affe88b7a741
Študijný program: Environmentálne manažérstvo výchovných zariadení Študijný odbor: 4.3.3 Environmentálny manažment Katedra: Environmentálneho manažérstva Vedúci bakalárskej práce: Ing. Gabriel Fabian Stupeň kvalifikácie: bakalár (Bc.) Dátum odovzdania práce: 2010-05-21 Dátum obhajoby: 2010-06-15
Banská Bystrica, 2010 Lukáš Lehoťan
Čestné prehlásenie
Prehlasujem, že zadanú bakalársku prácu som vypracoval samostatne pod
odborným vedením Ing. Gabriela Fabiana a použil som literatúru, ktorú uvádzam
v zozname bibliografických údajov.
V Banskej Bystrici ........................................
Lukáš Lehoťan
Abstrakt
LEHOŤAN, Lukáš: Prehľad environmentálnych manažérskych systémov podľa
požiadaviek medzinárodných noriem ISO radu 14 000 [Bakalárska práca] / Lukáš Lehoťan.
– Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Fakulta prírodných vied; Katedra
environmentálneho manažérstva. Školiteľ: Ing. Gabriel Fabian. – Stupeň odbornej
kvalifikácie: Bakalár (Bc.) – Banská Bystrica: FPV UMB, 2010, 62 s.
Predložená bakalárska práca opisuje význam a prínos environmentálnej politiky pre
organizácie. Ďalej pojednáva o celkovom prehľade a štruktúre environmentálnych
manažérskych systémov, ktoré sú zavádzané podľa noriem radu ISO 14 000. Práca sa
zameriava hlavne na popis všeobecných požiadaviek noriem radu ISO 14000 a popis
vývojových smerov a samotnej prípravy noriem ISO radu 14000.
Kľúčové slová: environmentálny manažérsky systém; sústava noriem ISO radu
14000; environmentálna politika; environmentálne správanie.
Abstract
LEHOŤAN, Lukáš: An overwiev of environmental management systems in
according with the requirements of ISO 14000 standards [Bachelor´s thesis] / Lukáš
Lehoťan. – Matej Bel University Banská Bystrica. Faculty of natural sciences; Department
of environmental management. Advisor: Ing. Gabriel Fabian. – Qualification degree:
Bachelor (BS.) – Banská Bystrica: FPV UMB, 2010, 62 p.
Presented bachelor´s thesis describes the importance and benefits of environmental
policy for the organizations. Further it discusses about overall review and structure of
environmental management systems implemented according to ISO 14000 standards. This
thesis is mainly focused on describing the general requirements of ISO 14000 standards
and description of development tracks and preparation of ISO 14000 standards.
Key words: environmental management system; ISO 14000 family; environmental
policy; environmental performance.
Predhovor
Túto tému bakalárskej práce som si vybral preto, lebo s vývojom dnešnej doby, keď
je na všetko kladený dôraz presnosti a určitej systematickosti, považujem za veľmi žiaduce
venovať pozornosť určitým presne definovaným systémom a postupom. Sú nimi
environmentálne manažérske systémy, a práve tieto poskytujú úžitok pre nás jednotlivých
ľudí, celú spoločnosť a v neposlednom rade hlavne pre naše okolie – náš environment.
Považujem za správne zaoberať sa touto problematikou, t.j. riadením aktivít
ovplyvňujúcich životné prostredie, z dôvodu čo najlepšieho zachovania pôvodného stavu
životného prostredia v intenciách TUR. Ďalej ide aj o ochranu nás spotrebiteľov, alebo
využívateľov služieb, aby sme boli plne informovaní a mali záruku, že spotrebovávame
naozaj zabezpečené produkty z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie. Funkcia ochrany
prírody už dávno nie je v rukách ekológa, ale je nutné do tejto funkcie zapojiť všetkých
zamestnancov firiem a tieto aktivity musia byť riadené, následne sa tomu hovorí
environmentálny manažment. Veľmi dôležitá je práve prevencia ako jeden z hlavných
nástrojov environmentálneho riadenia, teda kľúč k zachovaniu okolitého prostredia, ešte
skôr ako by nastal nejaký negatívny zásah do nej.
Touto cestou by som sa chcel poďakovať môjmu školiteľovi Ing. Gabrielovi
Fabianovi za poskytnutú pomoc a cenné rady pri tvorbe tejto bakalárskej práce.
Lukáš Lehoťan
Obsah
Úvod ...................................................................................................................................... 9
1 Úvod do manažmentu environmentu ......................................................................... 11
1.1 Základné pojmy a definície týkajúce sa environmentálnych
manažérskych systémov ............................................................................................. 11
1.2 Podstata a význam environmentálneho manažérstva ................................................ 12
1.3 Význam a úloha environmentálnej politiky organizácií ............................................ 14
2 Systémy environmentálneho manažérstva podľa noriem ISO radu 14000 .............. 18
2.1 Základná charakteristika EMS .................................................................................. 18
2.2 Sústava noriem ISO radu 14000 ................................................................................ 21
3 Požiadavky noriem ISO radu 14000 ........................................................................ 23
3.1 Environmentálny manažérsky systém ....................................................................... 23
3.1.1 Štruktúra normy STN EN ISO 14001:2004 ....................................................... 23
3.2 Požiadavky normy ISO 14001 ................................................................................... 25
3.3 Environmentálne označovanie výrobkov .................................................................. 37
3.4 Hodnotenie environmentálneho správania ................................................................ 39
3.5 Posudzovanie životného cyklu výrobkov .................................................................. 41
3.6 Skleníkové plyny ....................................................................................................... 45
4 Vývojové smery v oblasti schvaľovania nových noriem v rámci ISO radu 14000 ... 51
4.1 Postup vývoja nových noriem .................................................................................... 51
4.2 Typy dokumentov ISO .............................................................................................. 53
4.3 Pripravované normy ISO ........................................................................................... 54
Záver ................................................................................................................................... 57
Zoznam bibliografických odkazov ................................................................................... 58
Zoznam príloh .................................................................................................................... 62
Zoznam ilustrácií a tabuliek
Obrázok 1 Zlúčenie Demingovho cyklu a štruktúry normy ISO 14001 (Zdroj: Priesol,
Fabian, 2008b), s.25
Obrázok 2 Vzťahy medzi operatívnym riadením prevádzky a inými prvkami EMS (Zdroj:
Virčíková, Palfy, 2001), s. 33
Obrázok 3 Vzťahy medzi jednotlivými prvkami systému environmentálneho manažérstva
(Zdroj: Virčíková, Palfy, 2001), s. 36
Obrázok 4 Schéma klasifikácie environmentálneho označovania (Zdroj: Rusko, 2004),
s. 38
Obrázok 5 Hodnotenie environmentálneho správania (Upravené podľa: STN EN ISO
14031, 1999), s. 40
Obrázok 6 Príklad systému produktu pre LCA (Upravené podľa: STN EN ISO 14044,
2006), s. 43
Obrázok 7 Vzťah medzi časťami ISO14064 (Upravené podľa: STN ISO 14064-1, 2006),
s. 49
Tabuľka 1 Štruktúra noriem radu ISO 14000 (Upravené podľa: International Organization
for Standardization, 2010), s. 21
Tabuľka 2 Typy normatívnych dokumentov (Zdroj: Priesol, Fabian, 2008c), s. 53
Zoznam skratiek a značiek
BAT – najlepšia dostupná technika
DEFRA – Ministerstvo životného prostredia, potravín a vidieka
EMAS – schéma environmentálneho manažérstva a auditu
EMS – environmentálny manažérsky systém
EN – Európska norma
EPE – hodnotenie environmentálneho správania
EÚ – Európska únia
GEN – globálna sieť environmentálneho označovania
GHG – skleníkový plyn
ISO – Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu
LCA – posudzovanie životného cyklu
LCI – inventarizačná analýza životného cyklu
LCIA – posudzovanie vplyvov životného cyklu
SR – Slovenská republika
STN – Slovenská technická norma
SÚTN – Slovenský ústav technickej normalizácie
TC – technická komisia
ŽP – životné prostredie
9
Úvod
Od nepamäti sa ľudstvo snaží ochraňovať životné prostredie, aby v čo najmenej
porušenom stave jeho potenciál odovzdalo ďalším generáciám. Dialo sa to prirodzeným
systémom zneškodňovania odpadov prírodou. V súčasnej dobe je však enormný nárast
množstva odpadov produkovaných ľudskou činnosťou, ale aj aspektov vplyvu človeka na
životné prostredie.
V 90. rokoch 20. storočia sa začali do popredia dostávať otázky predchádzania
vzniku znečisťovania životného prostredia, ale i otázky riadenia a monitoringu
environmentálnych aspektov. Ochrana životného prostredia sa tak dostáva do pevne
určených legislatívnych mantinelov pod záštitou Európskej únie, našej národnej legislatívy
či trendov vývoja vo svete. Samozrejmosťou sa stáva environmentálna certifikácia
organizácií a zavádzanie environmentálnych manažérskych systémov napomáhajúcich
k zlepšeniu chodu výroby či ponúk služieb. Súčasťou certifikácie je aj motivácia v podobe
prestížneho imidžu organizácií, zvýšenie konkurencieschopnosti, zabezpečenia hmotného a
sociálneho blahobytu a zlepšenia kvality životného prostredia. Tieto systémy sa zavádzajú
formou dobrovoľnosti a dopĺňajú tak celkový systém vrcholového manažmentu
organizácie. Zavádza ich čoraz viacej organizácií a integrujú ich do výrobných činností
ako ich prirodzenú súčasť. Environmentálne manažérske systémy sa stávajú efektívnym
nástrojom na konkurenčnom trhu, pretože nesporne prispievajú k ekonomickej efektivite
výroby organizácií a v mnohých prípadoch sú rozhodujúce pri získaní podnikateľskej
zákazky. Výhodou noriem je ich integrovateľnosť do akéhokoľvek systému riadenia, ktorú
zabezpečuje celková forma a rozpracovanosť noriem ISO radu 14 000. Norma zahrňuje tak
všetky dôležité oblasti pre ochranu životného prostredia a chodu či rozvoja organizácie,
a to environmentálne manažérske systémy, hodnotenie environmentálneho zlepšovania,
environmentálny audit, posudzovanie životného cyklu výrobkov a environmentálne
označovanie výrobkov.
Požiadavky medzinárodnej normy ISO 14001 sú kompatibilné s EMS, ktorý je
možné zaregistrovať podľa definovaných kritérií v schéme EMAS (z ang. Eco
Management and Audit Scheme). V súčasnosti je na Slovenku certifikovaných niečo vyše
600 podnikov a organizácií, čo je veľmi pozitívny smer v ochrane životného prostredia.
10
Badateľný nárast počtu certifikácií má pozitívny ohlas aj v stúpaní Slovenskej republiky
v rebríčku certifikácie v porovnaní s okolitými krajinami.
Hlavným cieľom mojej bakalárskej práce je spracovanie základných princípov
environmentálnych manažérskych systémov, riadiacich sa sústavou medzinárodných
noriem ISO radu 14000 so zameraním sa na ich základnú štruktúru a požiadavky. Práca
predkladá spracovanie základnej normy ISO 14001 a ďalších vybraných noriem, a to:
environmentálne označovanie výrobkov, hodnotenie environmentálneho správania,
posudzovanie životného cyklu výrobkov a skleníkové plyny. Čiastkovým cieľom je
stanovenie vývojových smerov v schvaľovaní nových noriem ISO radu 14000.
11
1 Úvod do manažmentu environmentu
1.1 Základné pojmy a definície týkajúce sa environmentálnych manažérskych
systémov
Normy STN EN ISO 14001 (2004) a STN ISO 14 050 (2009) uvádzajú definície
pojmov z oblasti environmentálneho manažérstva nasledovne:
Environmentálna politika – celkové zámery a smerovanie organizácie, formálne vyjadrené
vrcholovým manažmentom, ktoré súvisí s jej environmentálnym správaním.
Environmentálna politika poskytuje rámec na činnosti a na stanovenie dlhodobých
a krátkodobých environmentálnych cieľov.
Systém environmentálneho manažérstva – časť systému manažérstva organizácie, ktoré sa
používa pri príprave a implementácii jej environmentálnej politiky a manažovaní jej
environmentálnych aspektov. Taktiež je to súbor súvisiacich prvkov používaných na
vytvorenie politiky a dlhodobých cieľov a na dosahovanie týchto cieľov. Systém
manažérstva obsahuje organizačnú štruktúru, plánovanie činností, povinnosti, praktiky,
postupy, procesy a zdroje.
Environmentálne správanie – merateľné výsledky manažérstva environmentálnych
aspektov organizácie.
Interný audit – systematický, nezávislí a zdokumentovaný proces získavania
a objektívneho vyhodnocovania dôkazov auditu o tom, ako sa plnia kritériá auditu systému
environmentálneho manažérstva stanovené organizáciou.
Environmentálny aspekt – časť činností alebo výrobkov alebo služieb organizácie, ktoré
môže súvisieť so životným prostredím.
Environmentálny vplyv – akákoľvek priaznivá alebo nepriaznivá zmena životného
prostredia, ktorá úplne alebo čiastočne vyplýva z environmentálnych aspektov.
12
Zainteresovaná strana – zainteresovaný alebo environmentálnym správaním organizácie
ovplyvnený jednotlivec alebo skupina.
Posudzovanie životného cyklu LCA - zostavovanie a hodnotenie vstupov a výstupov
a možných environmentálnych vplyvov systému produktu počas jeho životného cyklu.
Hodnotenie environmentálneho správania EPE – proces uľahčujúci manažérske
rozhodnutie týkajúce sa environmentálneho správania organizácie, ktorý sa zabezpečuje
výberom ukazovateľov, zhromažďovaním a analyzovaním údajov, posudzovaním
informácií vo vzťahu ku kritériám environmentálneho správania, podávaním správ
a komunikovaním, pravidelným preskúmavaním a zlepšovaním tohto procesu.
Environmentálna značka – tvrdenie, ktoré vyjadruje environmentálne aspekty produktu
alebo služby. Môže mať formu nápisu, symbolu alebo grafického vyjadrenia na produkte
alebo na etikete na obale, v dokumentácii k produktu, v technických bulletinoch, v inzeráte
alebo v reklame a pod.
Skleníkový plyn GHG1 – plynná zložka atmosféry prírodného alebo antropogénneho
pôvodu, ktorá absorbuje a emituje žiarenie so špecifickými vlnovými dĺžkami v rámci
spektra infračerveného žiarenia emitovaného povrchom Zeme, atmosférou a oblakmi.
1.2 Podstata a význam environmentálneho manažérstva
Priemyselná výroba sa už dlhšiu dobu považuje za negatívny zdroj väčšiny
environmentálnych svetových problémov, počnúc znečisťovaním vôd a pôd. Má závažný
vplyv na kvalitu životného prostredia, ale aj na ľudské zdravie. Celkový systém
priemyselnej výroby, ale aj nevýrobných služieb má schému vstupno-výstupného systému,
kde pri vstupe materiálov a energií, ich spracovaní a pri výstupe vznikajú nadbytočné látky
a energie, ktoré nazývame odpadom (Majerník, 2002).
1 GHG – Greenhouse gas (z ang.). K významným skleníkovým plynom antropogénneho pôvodu patria: oxid uhličitý, metán, oxid dusný, fluórované skleníkové plyny.
13
V 50. až 60. rokoch boli známe prístupy riedenia, teda boli snahy vypúšťať do
prírody škodlivé látky v malých koncentráciách napríklad budovaním vysokých komínov.
Zameriavať na koncové účinky sa začalo v 70. rokoch, ktoré znamenali zavádzanie
lapačov škodlivín na koniec technologických liniek výroby. V 80. rokoch mala významnú
úlohu recyklácia, ktorá bola zameraná na možnosť opakovaného využitia odpadov. Dôraz
na predchádzanie vplyvov na životné prostredie priniesli 90. roky a zavádzanie
environmentálnych manažérskych systémov, a taktiež to bolo zavádzanie nových
technológií, ktoré nahradzovali tie staré a zabezpečovali tak prevenciu (Veber, 2006).
V súčasnej dobe predstavuje manažment veľmi špecializovanú činnosť, ktorá je
súčasťou každej väčšej organizácie. K aktuálnym otázkam patrí starostlivosť o životné
prostredie ako hlavný faktor predchádzania negatívneho dopadu ľudskej činnosti na
životné prostredie. Niektoré podnikové aktivity môžu mať nielen lokálny a národný rámec,
ale aj rámec nadnárodný, ktorý nerešpektuje národné hranice. Ide spravidla najmä
o znečisťovanie ovzdušia emisiami, znečisťovanie vôd, ale aj poškodzovanie ozónovej
vrstvy, preto téma ochrany životného prostredia bude stále viac pod medzinárodným
tlakom. Podľa správy Komisie OSN pre životné prostredie a rozvoj z roku 1987 G. H.
Brundtlandová charakterizuje pojem trvalo udržateľného rozvoja ako nástroja
predchádzajúceho celosvetovému ohrozeniu životného prostredia. Práve táto téma bola
nosnou na svetovej konferencii v Rio de Janeiro v roku 1992, na ktorej vznikol
medzinárodný dokument Agenda 21 pojednávajúca o trvalo udržateľnom rozvoji. Na
základe tohto dokumentu sa v rezolúcii z 1. februára európska únia zaviazala presadzovať
trvalo udržateľný rozvoj. Medzi ďalšie aktivity patrí tzv. Montrealský protokol (z roku
1987), ktorý je dohodou o obmedzení produkcie emisií látok, ktoré trvale poškodzujú
ozónovú vrstvu a tzv. Kjótsky protokol (z roku 1997), ktorý zaväzuje členov znížiť emisie
skleníkových plynov o 5,6% v rokoch 2008 až 2012 oproti roku 1990 (Veber, 2006).
Politika a stratégia ochrany životného prostredia je iba začiatkom procesu ochrany
životného prostredia pre organizácie. Jedným z účinných nástrojov, pomocou ktorého sa
dosiahnu ciele stratégie, je zavedenie systému environmentálneho manažérstva (EMS –
Environmental Management System). Tieto užitočné a dobrovoľné systémy sú
podporované vládnymi orgánmi a sú rešpektované na medzinárodnej úrovni ako nástroje
zlepšenia realizácie ochrany životného prostredia. Medzinárodná organizácia pre
normalizáciu (International Organization for Standardization - ISO) začala so
14
štandardizáciou a certifikáciou a pripravila normy EMS, ktoré napomáhajú ochrane
životného prostredia a určujú ďalšie smerovanie vývoja medzinárodného obchodu
a priemyslu. Ďalšie normy na európskej a medzinárodnej úrovni sú Britská norma pre
SROŽP (British Standard for EMS – BS 7750) a Eko manažment a schéma auditu (Eco
Management and Audit Scheme - EMAS) (Majerník, 2002).
Podľa normy ISO 14000 je pojem environment vo význame okolitého prostredia,
v ktorom organizácia prevádzkuje svoju činnosť a súčasne má vplyv na ovzdušie, vodu,
pôdu, živé zložky životného prostredia, prírodné neobnoviteľné zdroje. Zároveň
ovplyvňuje aj ich vzájomné vzťahy. Tento pojem sa preto chápe v globálnom význame
(Veber, 2006).
1.3 Význam a úloha environmentálnej politiky organizácií
Environmentálna politika je reakciou na problémy súvisiace s ochranou a tvorbou
životného prostredia, ktorá musí byť zahrnutá v štátnych politikách a politikách
jednotlivých organizácií. Zastrešuje pritom oblasti ekonomiky, sociálneho systému a musí
byť nastavená na potreby regiónov, štátu a medzinárodných systémov. K preferovaným
prioritám environmentálnej politiky patria ochrana ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami,
dostatočné zabezpečenie ochrany vôd, prevencia degradácie pôd, minimalizovanie vzniku
odpadov a vhodné nakladanie s nimi, racionálne využívanie prírodných zdrojov
a zachovanie biologickej rozmanitosti prostredia (Majerník,. 2002).
Požiadavka na environmentálnu politiku je, aby bola dostatočne silným nariadením
v organizácii, aby bola dosiahnuteľná a aby jej rozumeli všetci zamestnanci. Musí byť
presne nastavená environmentálnym vplyvom organizácie a obsahovať záväzky zhody
s legislatívou vzťahujúcou sa na organizáciu a záväzky pre sústavné zlepšovanie
a prevenciu. Taktiež musí byť príslušne zdokumentovaná, zavedená do praxe a udržiavaná
aby bola prístupná všetkým zamestnancom a aj verejnosti (Šudý, 2008).
Medzi najbežnejšie postupy vytvorenia environmentálnej politiky patrí tzv. princíp
piatich priamych A:
- Prístup (Attitude) – pre efektívny účinok politiky musí mať každý v organizácii
kladný postoj k životnému prostrediu.
15
- Presnosť (Accuracy) – environmentálna politika musí klásť iba reálne zámery
a ciele v ochrane životného prostredia, zároveň zodpovedá za čestnosť organizácie.
- Primerané zdroje (Adequate Resources) – finančné, materiálne a ľudské zdroje sú
najdôležitejšími zložkami tvorby environmentálnej politiky.
- Uvedomenie (Awareness) – do samotnej realizácie politiky sú zahrnutí nielen všetci
zamestnanci ale aj dodávatelia a odberatelia, aby sa dosiahol dostatočný pocit
uvedomenia.
- Činnosť (Action) – environmentálna politika musí určovať realizáciu auditu
a monitoringu v záujme dosiahnutia určených cieľov (Sablik, 1998 Zdroj: Šudý,
2008).
Rola environmentálnej politiky výrobných a komerčných organizácií je veľmi
dôležitá z hľadiska obmedzovania tlaku na životné prostredie, ktorý ich činnosť vo veľkej
miere predstavuje. Organizácie sa musia prispôsobovať dopytu spotrebiteľov, ktorí
preferujú výrobky vyrobené v súlade s ochranou životného prostredia. Organizácie tiež
ovplyvňujú svoje ekologické správanie navzájom, a to dodávaním ekologicky označených
výrobkov (ecolabelling) na trh, čím vytvárajú kvalitnejší trh a podnecujú konkurenciu,
dodávateľov a odberateľov k environmentálnej uvedomelosti. Reťazec dodávateľ-
spracovateľ-odberateľ je tak vzájomne ovplyvňovaný požiadavkami jednotlivých strán na
výrobky, ktoré boli vyrobené v súlade zo životným prostredím. Jednou z hlavných
požiadaviek je zavedenie manažérskeho systému ochrany životného prostredia. Práve tieto
environmentálne manažérske systémy sú v organizáciách zavádzané v dôsledku tlaku,
ktorý je vyvinutý v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Práve tento princíp
dobrovoľnosti sa stáva bežnou súčasťou politiky organizácií, tak ako v zahraničí, kde sa
považuje už takmer za samozrejmosť (Mezřický, 2005).
Konkurenčné pravidlá organizácií sa rozširujú o dobrovoľné environmentálne
požiadavky, ktoré napomáhajú približovaniu sa celého trhu k trvalo udržateľnému rozvoju.
Súčasne prispievajú k rozdeleniu podnikov z hľadiska ich postoju k životnému prostrediu.
Ak sa chce podnik uberať smerom k trvalej udržateľnosti musí vo svojej environmentálnej
politike zohľadniť, aby boli zvolené environmentálne vhodné technológie, aby bola
zavedená výroba environmentálne vhodných výrobkov, a taktiež sa musí klásť dôraz na
optimalizáciu jestvujúcich výrobných procesov a ich vplyvu na životné prostredie. Pre tieto
kroky je potrebné uskutočniť vyhľadanie a zníženie existujúcich negatívnych vplyvov na
16
životné prostredie, ktoré súvisia s činnosťou organizácie, či už primárne alebo sekundárne.
Ide napríklad o znižovanie spotreby alebo nahradenie množstva materiálov a energií
získavaných z neobnoviteľných zdrojov za materiály vyrobené recyklačným procesom
alebo energie pochádzajúce z alternatívnych zdrojov (Ladomerský, 2007).
Environmentálne zosúladenie organizácie s jej ekonomickým profitom možno
dosiahnuť pristúpením k certifikácii environmentálneho manažérskeho systému. Ide
o dlhodobý a náročný proces, s určitými počiatočnými nákladmi, ktoré sú pri zavedení
nevyhnutné, na druhej strane je však vysoko pravdepodobná ich návratnosť. Keď
organizácia pristúpi k takejto environmentálnej politike, ktorá vyplýva
z niekoľkomesačného prípravného procesu, začne byť pozitívne vnímaná nielen zo strany
verejnosti, ale i rámci štátnych orgánov, bude jasná jej environmentálna profilácia a spôsob
riadenia (Bahula, 2007).
„Body environmentálnej politiky
- dodržiavať záväzky vyplývajúce z environmentálnej legislatívy Slovenskej
republiky,
- uplatňovať princíp trvalého zlepšovania organizácie vo vzťahu k ochrane životného
prostredia,
- uplatňovať princíp trvalého zlepšovania ekologickej uvedomelosti všetkých
zamestnancov ich systematickým školením v tejto oblasti,
- prenášanie ťažiska činností z naprávania nežiaducich následkov v oblasti
životného prostredia na prevenciu,
- uplatňovať princíp znižovania energetickej náročnosti všetkých činností
organizácie,
- neustále znižovať negatívne vplyvy činností na životné prostredie prijímaním a
realizáciou Programov ochrany životného prostredia,
- informovať verejnosť a štátnu správu o aktivitách v riešení otázok životného
prostredia a o dosahovaných výsledkoch.“ (Bahula, 2007, s. 299)
Medzinárodná organizácia pre štandardizáciu (ISO) pred štrnástimi rokmi uviedla
prvé medzinárodné normy environmentálneho manažérstva a už viac ako 500 podnikov
v Slovenskej republike zavádza ich metódy do svojich environmentálnych politík.
Organizačná zložka Slovenskej agentúry životného prostredia – Centrum
17
environmentálneho manažérstva v Trnave sa už od roku 1996 zaoberá dobrovoľnými
nástrojmi environmentálnej politiky, a to environmentálnym označovaním a schémou
environmentálneho manažérstva a auditu v rámci noriem radu 14000. Toto centrum
zabezpečuje administratívne a technické aktivity v celej SR, podieľa sa na udeľovaní
certifikácie, podporuje činnosti pre rozvoj environmentálnych manažérskych systémov
a podieľa sa na preberaní medzinárodných noriem radu 14000 do sústavy domácich noriem
(Boďová, 2008).
V roku 2004 bol Európskou úniou vypracovaný dokument s názvom Udržateľná
spotreba a výroba v Európskej únii, ktorá je návodom pre udržateľnú spotrebu a výrobu
v EÚ. V SR z nej vychádza Stratégia uplatňovania dobrovoľných nástrojov
environmentálnej politiky v Slovenskej republike. Jej primárnym cieľom je poukázať na
to, že sústavným zlepšovaním environmentálneho správania je možné dosiahnuť zníženie
environmentálnych vplyvov na životné prostredie. Najlepším príkladom sú dobrovoľné
nástroje environmentálnej politiky, medzi ktoré patria: Schéma európskeho spoločenstva
pre environmentálne manažérstvo a audit, environmentálne označovanie produktov, zelené
verejné obstarávanie, environmentálne technológie a dobrovoľné dohody (Záhoranová,
2008).
Aktívny prístup organizácií a verejnosti zohrávajú dôležitú úlohu pri plnení
požiadaviek právnych predpisov, a to najmä pri posudzovaní, identifikácii, hodnotení
a riadení environmentálnych vplyvov. Existujú dve skupiny právnych predpisov. V prvej
skupine tzv. aktívneho prístupu organizácie sa všetky právne predpisy dodržiavajú povinne
a môžu byť za nesplnenie sankcionovateľné. V druhej skupine tzv. dobrovoľnej účasti
právo nepredpisuje povinné zavedenie týchto právnych predpisov. Ide napríklad
o Nariadenie európskeho parlamentu a Rady č. 1980/2000 o schéme Spoločenstva pre
udeľovanie environmentálnej značky (Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky,
2000).
18
2 Systémy environmentálneho manažérstva podľa noriem ISO radu
14000
2.1 Základná charakteristika EMS
Tento systém zastrešuje dobrovoľné záväzky organizácií k zlepšeniu stavu
životného prostredia a minimalizovaniu vplyvov ich činností na okolité životné prostredie.
Základná sústava dokumentov, ktorá upravuje a presne definuje zavádzanie
environmentálnych manažérskych systémov je súbor medzinárodných technických noriem
ISO radu 14000 „Systémy environmentálneho manažérstva“ – EMS, alebo tiež pre krajiny
európskej únie Nariadenie Rady 1836/93/EEC o dobrovoľnej účasti priemyselných
podnikov v schéme Spoločenstva pre environmentálny manažment a audit – EMAS.V roku
1993 v rámci medzinárodnej organizácie pre normalizáciu vznikol Technický výbor
ISO/TC 207 Environmentálne manažérstvo, ktorý pripravil normy radu 14000. Od roku
1996 začalo ich zavádzanie do sústavy Slovenských technických noriem. Základná norma
špecificky určuje požiadavky kladené na systém environmentálneho manažérstva. Je to
norma STN EN ISO 14001:2005 (83 9001) „Systémy environmentálneho manažérstva.
Špecifikácia s návodom na použitie“ a zameriava sa na:
- záväzok vrcholového manažmentu k EMS,
- vypracovanie environmentálnej politiky,
- plánovanie EMS,
- zavedenie EMS,
- udržiavanie a neprestajné zlepšovanie EMS,
- preskúmanie EMS manažmentom.
Po splnení týchto požiadaviek akreditovaná certifikačná organizácia ako tretia strana môže
udeliť organizácii certifikát EMS (Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky, 2000).
V súvislosti so zavedením EMS je potrebné stanoviť postupnosť aktivít v logickom
slede, ktoré zabezpečia jeho realizáciu do praxe. Tieto etapy je potrebné vopred
naplánovať, kvôli časovému rozvrhnutiu jednotlivých subsystémov procesu budovania
EMS. Z praxe možno hovoriť o troch etapách, a to rozhodnutie o zavedení EMS,
19
budovanie EMS a vyžívanie EMS. Organizácia musí zvoliť taký metodický postup
budovania EMS v podniku, aby boli naplnené a realizované čiastkové aktivity
v jednotlivých etapách procesu budovania (Environmentálne manažérske systémy
v malých a stredných podnikoch, 2001).
„Vypracovanie environmentálnej koncepcie podniku (formulovanie
environmentálnej politiky) je rozhodujúcim krokom budovania EMS. Rozhodujúca úloha
pri realizácii tohto kroku pripadá vrcholovému manažmentu podniku, ktorý
- formuluje zámer podniku zaviesť EMS,
- deklaruje záväzok podniku pripraviť a implementovať EMS a starať sa o jeho
udržiavanie a rozvoj,
- organizačne, personálne a finančne zabezpečuje aktivity, spojené s prípravou
a zavedením EMS,
- zosúlaďuje ciele EMS so strategickými zámermi rozvoja podniku,
- významne sa podieľa na príprave environmentálnej politiky podniku a vyhlasuje
ju.“ (Environmentálne manažérske systémy v malých a stredných podnikoch, 2001,
s. 22)
Vypracovanie environmentálnej politiky je dôležité najmä z hľadiska posúdenia
vplyvu činnosti organizácie na životné prostredie identifikovaním všetkých
environmentálnych aspektov. Zameriava sa takisto na možnosti minimalizovania vplyvov
týchto aspektov stanovením cieľových limitov pre jednotlivé aspekty. Organizácia musí
dodržiavať platnú legislatívu zaoberajúcu sa životným prostredím a v medziach týchto
zákonov predchádzať negatívnemu vplyvu na zložky životného prostredia.
Identifikáciou súčasného vplyvu organizácie na životné prostredie, ako čiastkovým
cieľom environmentálneho plánovania sa zisťuje úroveň starostlivosti o životné prostredie
v jeho zložkách (voda, pôda, ovzdušie a pracovné prostredie). Konkrétnu identifikáciu
vykonáva buď externá auditorská firma alebo zložka organizácie, ktorá má na starosti
životné prostredie. Výsledkom tohto postupu je tzv. environmentálny profil podniku.
V rámci kroku realizácie a prevádzky EMS sa organizácia sústreďuje na personálne
a informačné zabezpečenie EMS, a to rozdelením zodpovednosti v kolektíve, a taktiež
školením personálu. Všetkými predchádzajúcimi procesmi organizácia nakoniec dospeje
20
k spracovaniu dokumentácie EMS, ktorej cieľom je zostavenie súhrnného výstupného
dokumentu, ktorý obsahuje ciele v oblasti starostlivosti o životné prostredie, popis
spôsobov ako ich dosiahnuť, dané právomoci a uložené zodpovednosti, súhrn postupov
v prípade havárie a spôsob vypracovania auditorských správ. Dokumentácia EMS musí
byť aktuálna a pri každej zmene aktualizovaná. Najhlavnejšia a najdôležitejšia časť
dokumentácie EMS je príručka EMS, ktorá je základným, strategickým a cieľovým
dokumentom. Medzi ostatné dokumenty, ktoré tvoria celkovú dokumentáciu EMS patria:
normy, záznamy, reglementy, pracovné postupy, skúšobné postupy, smernice, organizačné
dokumenty, environmentálna politika a podnikateľská stratégia. Potrebná dokumentácia
musí predstavovať zavádzanie postupov v organizácii, ktoré sa pre ňu ukážu ako efektívne
a potrebné.
Neustále zdokonaľovanie a kontrolovanie zavedeného EMS v organizácii má za
úlohu audit EMS. Auditorskou previerkou EMS sa posudzuje efektívnosť zavedeného
EMS z hľadiska dosahovania cieľov, aktuálnosti environmentálnej koncepcie organizácie
a dodržiavania funkčnosti EMS. Environmentálny audit vykonávajú nezávislí odborníci
z externej auditorskej organizácie, kedy sa jedná o externý audit, alebo odborníci z radov
zamestnancov organizácie, ak ide o interný audit. Výsledný produkt procesu auditu je
písomná správa. Správa auditu je súborným dokumentom posudzovaných aktivít, na
základe ktorej sa písomne potvrdí súlad alebo nesúlad cieľovej hodnoty a skutočnej
hodnoty environmentálnej veličiny. Obsahuje výsledky kontrol, ich zhodnotenie
a následný návrh opatrení na odstránenie negatívnych javov s cieľom ďalšieho neustáleho
zlepšovania profilu a chodu organizácie.
Záverečným krokom metodického postupu zavádzania a budovania EMS je
samotné vyhlásenie, teda certifikácia. Certifikát ako dokument môže vydať jedine
akreditovaný certifikačný orgán na základe priebežných predauditov a záverečného
certifikačného auditu. Udelený certifikát má platnosť 3 roky s možnosťou ďalšieho
predĺženia. Dĺžka budovania celého procesu závisí od prístupu samotnej organizácie
k procesu a zvyčajne neprekračuje 12 – 18 mesiacov aj s využitím externých poradcov
v intenzívnej spolupráci (Environmentálne manažérske systémy v malých a stredných
podnikoch, 2001).
21
2.2 Sústava noriem ISO radu 14000
Ide o súbor štandardov, ktoré popisujú systém environmentálneho riadenia a určujú
jeho podporné nástroje, ktoré majú spoločné označenie ISO 1400X. Úlohu spracovávania
systémov a nových metód ochrany životného prostredia v organizáciách do sústavy noriem
ISO 1400X zabezpečuje technická komisia ISO/TC 207, ktorá vznikla v roku 1993.
Medzinárodné normy ISO 1400X sú štrukturované tak, aby ich bolo možné využiť
v rôznych oblastiach a organizáciách (priemysel, energetika, výrobná sféra, nevýrobná
sféra, poľnohospodárstvo, atď.). Poskytujú praktické návody ako vytvárať a zlepšovať
EMS a zároveň poskytujú prostriedky, pomocou ktorých možno hodnotiť aspekty EMS
(Virčíková, Palfy, 2001).
Podľa Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (International Organization for
Standardization, s.a.) možno rozdeliť sústavu noriem obsiahnutých v rade ISO 14000
podľa Tabuľky 1.
Tabuľka 1 Štruktúra noriem radu ISO 14000 (Upravené podľa: International Organization for
Standardization, 2010)
ISO 14001:2004 Systémy environmentálneho manažérstva
Špecifikácia s návodom na použitie
ISO 14004:2004 Systémy environmentálneho manažérstva
Všeobecné pokyny obsahujúce zásady, systémy a podporné techniky
ISO 14015:2001 Environmentálne manažérstvo
Environmentálne posudzovanie miest a organizácií (EASO)
ISO 14020:2000 Environmentálne značky a vyhlásenia
Všeobecné zásady
ISO 14021:1999 Environmentálne značky a vyhlásenia
Vlastné vyhlásenie tvrdení o environmentálnych vlastnostiach
(Environmentálne označovanie typu II)
ISO 14024:1999 Environmentálne značky a vyhlásenia
Environmentálne označovanie typu I. Zásad a postupy
ISO 14025:2006 Environmentálne značky a vyhlásenia
Environmentálne vyhlásenia typu III
ISO 14031:1999 Environmentálne manažérstvo
Hodnotenie environmentálneho správania. Pokyny
22
ISO 14040:2006 Environmentálne manažérstvo
Posudzovanie životného cyklu. Princípy a štruktúra
ISO 14044:2006 Environmentálne manažérstvo
Posudzovanie životného cyklu. Požiadavky a pokyny
ISO 14047:2003 Environmentálne manažérstvo
Posudzovanie dopadu životného cyklu. Príklady aplikácie ISO 14042
ISO 14048:2002 Environmentálne manažérstvo
Posudzovanie životného cyklu. Formát dátových dokumentov
ISO 14049:2000 Environmentálne manažérstvo
Posudzovanie životného cyklu. Príklady používania ISO 14041 pri
definovaní cieľa predmetu a inventarizačnej analýze
ISO 14062:2002 Environmentálne manažérstvo
Integrovanie environmentálnych aspektov do návrhu a vývoja
výrobkov
ISO 14063:2006 Environmentálny manažment
Environmentálna komunikácia. Pokyny a príklady
ISO 14064-1:2006 Skleníkové plyny
Špecifikácia s návodom na úrovni organizácie pre kvantifikáciu
a vykazovanie emisií skleníkových plynov a ich znižovanie
ISO 14064-2:2006 Skleníkové plyny
Špecifikácia s návodom na úrovni projektu pre kvantifikáciu,
monitorovanie a podávanie správ o znižovaní emisií skleníkových
plynov
ISO 14064-3:2006 Skleníkové plyny
Špecifikácia s návodom pre validáciu a verifikáciu produkcie
skleníkových plynov
ISO 14065:2007 Skleníkové plyny
Požiadavky na overovanie emisií skleníkových plynov orgánmi pre
použitie v akreditácii
ISO Guide 64:2008 Pokyny na začlenenie environmentálnych aspektov do noriem na
výrobky
ISO 14051:2009 Environmentálny manažment
Slovník
23
3 Požiadavky noriem ISO radu 14000
3.1 Environmentálny manažérsky systém
Realizácia systému riadenia ochrany životného prostredia závisí hlavne od budovaného
systému v organizácii, jej možností a potrieb, celkovej stratégie organizácie
a personálneho zabezpečenia. Norma ISO 14001 uvádza iba základné požiadavky, na
základe ktorých môže organizácia budovať svoj vlastný systém riadenia, avšak musí byť
následne overený certifikačným orgánom. Naplnenie požiadaviek normy ISO 14001 je
základom toho, aby bol zavedený EMS účinný. Norma nepredpisuje presné ciele a úlohy,
ale hlavne definuje čo všetko treba zohľadniť pri plánovaní. Preto po zavedení EMS
v rôznych organizáciách bude jeho efektivita rôzna (Virčíková, Palfy, 2001).
3.1.1 Štruktúra normy STN EN ISO 14001:2004
Systémy riadenia v praxi vychádzajú z Demingovho modelu riadenia, ktorý sa
skladá zo častí (fáz). V prvej počiatočnej fáze ide o naplánovanie veškerých budúcich
činností na základe získaných úvodných vstupných informácií a strategických cieľov.
Druhou fázou je zavedenie naplánovaných opatrení na základe zhodnotenia nazbieraných
činností. V tretej fáze prebieha retrospektívna kontrola plnenia zavedeného plánu. Štvrtou
fázou sa hodnotí výkonnosť riadiaceho systému v praxi a auditovanie celého systému
s následnou revíziou na základe nedostatkov a nových zistení. Cirkulácia tohto modelu
zabezpečuje neustále zlepšovanie a kontrolu. Na tomto cykle sú postavené požiadavky
normy ISO 14001 (Virčíková, Palfy, 2001).
Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) možno štrukturovať normu ISO 14001
nasledovne:
1. Predmet normy
2. Odkazy pre normy
3. Definície
4. Požiadavky systému environmentálneho manažérstva
4.1 Všeobecné požiadavky
4.2 Environmentálna politika
24
4.3 Plánovanie
4.3.1 Environmentálne aspekty
4.3.2 Právne a iné požiadavky
4.3.3 Dlhodobé a krátkodobé ciele
4.3.4 Programy environmentálneho manažérstva
4.4 Zavedenie a prevádzka
4.4.1 Štruktúra a zodpovednosť
4.4.2 Príprava pracovníkov, povedomie a spôsobilosť
4.4.3 Komunikácia
4.4.4 Dokumentácia EMS
4.4.5 Operatívne riadenie dokumentácie
4.4.6 Operatívne riadenie prevádzky
4.4.7 Havarijná pripravenosť a odozva
4.5 Kontrola a nápravná činnosť
4.5.1 Monitorovanie a meranie
4.5.2 Nezhoda, nápravná a preventívna činnosť
4.5.3 Záznamy
4.5.4 Audit EMS
4.6 Preskúmanie manažmentom
PRÍLOHA A (informatívna) Návod na použitie špecifikácie
PRÍLOHA B (informatívna) Vzájomný vzťah medzi ISO 14001 a ISO
9001
PRÍLOHA C (informatívna) Literatúra
Ako uvádzajú Priesol, Fabian (2008b) Demingov cyklus možno zlúčiť so
štruktúrou environmentálneho manažérskeho systému podľa normy ISO 14001. Na
Obrázku 1 je načrtnuté uvedené zlúčenie podľa štruktúry P-D-C-A cyklu (Plan-Do-Check-
Act).
25
Obrázok 1 Zlúčenie Demingovho cyklu a štruktúry normy ISO 14001 (Zdroj: Priesol, Fabian, 2008b)
Majerník (2002) uvádza, že kľúčové prvky Demingovho cyklu sú algoritmom pre
prípravu a implementovanie systému environmentálneho manažérstva v organizácii. Tento
cyklus je rozdelený o štyroch fáz:
1. Plánovacia fáza (Plánuj) – špecifikujú sa celkové ciele a úlohy podniku, vrátane
metodológie na ich dosiahnutie.
2. Fáza činnosti (Rob) – zavádza sa plán a opatrenia na dosiahnutie cieľov podniku.
3. Fáza vyhodnocovania (Kontroluj) – prebieha kontrola efektívnosti činností, ktoré
boli vykonané podľa plánu a s ním sa aj porovnávajú.
4. Fáza opravnej činnosti (Zlepši) – odstránia sa všetky nedostatky a chyby zistené pri
kontrole a môže sa uskutočniť prispôsobenie plánu a postupov zmeneným
podmienkam.
3.2 Požiadavky normy ISO 14001
Táto norma špecifikuje požiadavky na systém environmentálneho manažérstva tak,
aby organizácii umožnila pripraviť a implementovať politiku a dlhodobé ciele zohľadňujúc
právne požiadavky a významné environmentálne aspekty (STN EN ISO 14001, 2004).
26
Všeobecné požiadavky
Norma vyžaduje, aby zavedený a udržiavaný systém v organizácii bol v súlade so
všetkými požiadavkami obsiahnutými v norme. Vyžaduje sa, aby do systému riadenia boli
začlenené základné prvky periodického hodnotenia a štrukturovaného procesu neustáleho
zlepšovania. Základným a najdôležitejším cieľom je dosiahnutie všetkých krátkodobých
a dlhodobých cieľov environmentálnej politiky organizácie, ale hlavne neustále
zdokonaľovanie samotného systému. Environmentálny výkon organizácie tak bude rásť
s pravidelnosťou hodnotenia systému.
Environmentálna politika
Environmentálna politika je definovaná vrcholovým manažmentom, buď ako
jedincom alebo skupinou ľudí a zlepšuje sa neustálym zlepšovaním celého systému
environmentálneho manažérstva. Požiadavky na politiku sú, aby bola primeraná činnosti
organizácie a jej rozsahu vplyvu na životné prostredie, a aby bola dosiahnuteľná. Súčasťou
environmentálnej politiky musí byť záväzok, že budú rešpektované všetky legislatívne
predpisy týkajúce sa ochrany životného prostredia a zároveň vlastné vnútorné predpisy. Na
základe environmentálnej politiky sa určuje tzv. environmentálny profil na základe
merateľných výsledkov riadenia environmentálnych aspektov v organizácii.
Plánovanie
Jedná sa o prvok výroby organizácie, ktorý má vplyv na životné prostredie.
Stanovenie a dodržiavanie identifikácie environmentálnych aspektov v procesoch
organizácie patrí medzi požiadavky normy. Najvýznamnejšie identifikácie z hľadiska
vplyvu na životné prostredie je potrebné priebežne aktualizovať a zohľadniť ich v ďalšej
stratégii organizácie. Environmentálne aspekty organizácie sa dajú rozdeliť na priame
(napr. emisie do ovzdušia) a nepriame (napr. využívanie prírodných zdrojov). Významné
sú práve priame kvôli možnosti ich priameho ovplyvnenia organizáciou (Virčíková, Palfy,
2001).
Podľa požiadavky normy STN EN ISO 14001 (2004) je potrebná všetky
environmentálne aspekty identifikovať a posúdiť z hľadiska významnosti. V norme nie je
však dané, ako to urobiť. Každá organizácia pomocou subjektívneho hodnotenia určí
významnosť jednotlivých aspektov, avšak podľa určitej vypracovanej metodiky. Medzi
dve metódy určenia významnosti environmentálnych aspektov patria:
27
- posúdenie z hľadiska významnosti na základe číselnej stupnice od 1 do 4,
- posúdenie na základe priority vplyvov.
Požiadavkou normy je aj identifikácia relevantných právnych a iných požiadaviek
vo vzťahu k jej organizácii. Virčíková a Palfy (2001) zaraďujú do kategórie predpisov
súvisiacich s možným vplyvom na životné prostredie:
- limity pre emisie vzduchu,
- licencie na „procesy znečisťovania“,
- obmedzenia vypúšťania odpadu do regulovaných vôd,
- abstrakciu vody,
- podmienky pre spracovanie odpadu,
- predpisy o recyklácia obalového materiálu,
- schémy eko-označovania,
- obmedzenie nakladania s nebezpečným odpadom,
- obmedzovanie prevádzkových hodín dopravných prostriedkov,
- zmluvné a nezmluvné záväzky,
- požiadavky poisťovacej politiky.
Norma požaduje, aby organizácia udržiavala prístup k právnym požiadavkám, ktoré
súvisia s environmentálnymi aspektmi činností, a ktoré musí plniť. Musí mať prístup
k predpisom, ktoré sú pre ňu platné. Napríklad formou firemných právnikov, ktorí
poskytujú pravidelné správy s možnosťou detailného poradenstva. Ďalším zdrojom
právnych informácií môžu byť rôzne školenia a semináre. Právne požiadavky je nutné brať
do úvahy pri čiastkových procesoch plánovania od návrhu až po zavedenie. Taktiež musí
organizácia zvážiť právne požiadavky aj svojich dodávateľov a odberateľov.
Dlhodobé a krátkodobé ciele
Environmentálny cieľ je zámerom vychádzajúcim z environmentálnej politiky
organizácie. Krátkodobý environmentálny cieľ je taký, ktorý je podrobne popísaný,
vychádza z dlhodobých cieľov a prispieva k naplneniu týchto dlhodobých cieľov.
Dlhodobý environmentálny cieľ je celkový cieľ organizácie, ktorý chce v danom časovom
úseku dosiahnuť. Medzi environmentálne ciele môžu patriť napríklad zníženie
environmentálnych vplyvov zavedením nových technológií, zníženie množstva produkcie
odpadov alebo eliminácia znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia. Priebežné
28
plnenie cieľov možno vyhodnocovať pomocou environmentálnych indikátorov (napr.
množstvo investícií vyčlenených k ochrane ŽP, množstvo recyklovaného odpadu alebo
množstvo emisií). Organizácia musí mať všetky environmentálne ciele zdokumentované
a zaradené do environmentálnej politiky. Všetky ciele musia mať vlastnosti ako
konkrétnosť, merateľnosť a musia byť termínované. Organizácia musí zvážiť svoje
technické možnosti a finančné požiadavky. Norma ISO 14001 radí, aby organizácia
zaviedla novšie technológie tam, kde to je možné a najefektívnejšie (napr. technológie
BAT). Nie je možné, aby organizácia využila všetky svoje finančné zdroje na ochranu
životného prostredia, certifikačný orgán však berie do úvahy vzťah organizácie k zlepšeniu
environmentálneho výkonu a posudzuje priority, ktoré súvisia s dlhodobými
a krátkodobými cieľmi organizácie.
Program environmentálneho manažérstva
Podľa požiadavky normy ISO 14001 na splnenie dlhodobých a krátkodobých
environmentálnych cieľov musí organizácia vytvoriť a udržiavať program. Náplňou
programu musí byť určenie zodpovednosti za splnenie cieľa, vymedzenie časového rámca
a vyčlenené prostriedky. Program musí byť postupne aktualizovaný s pribúdajúcimi
novými položkami jeho obsahu. Popisom špecifických cieľov a činností za účelom
ochrany životného prostredia sa zaoberá Program riadenia a ochrany životného prostredia.
Jeho úlohou je syntéza špecifických postupov, ako dosiahnuť opatrenia k ochrane
životného prostredia v danom mieste a uviesť ho do praxe.
Zavedenie a prevádzka
Požiadavky normy kladú za úlohu rozpracovať úlohy, zodpovednosti a právomoci
tak, aby ich zavedenie do programu environmentálneho manažérstva bolo efektívne
a prehľadné (Virčíková, Palfy, 2001).
Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) norma definuje požiadavky na organizácie:
- určenie úloh, zodpovedností a právomocí,
- poskytnutie zdrojov pre zavedenie a riadenie EMS,
- vymenovanie zástupcu pre environmentálne manažérstvo.
29
Pre splnenie požiadaviek normy je potrebné zdokumentovať zodpovednosti
zamestnancov v rámci EMS a zároveň je potrebné, aby s nimi boli oboznámení všetci
zainteresovaní zamestnanci.
Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú typickú špecifikáciu úloh, zodpovedností
a právomocí:
- názov pracovného zaradenia,
- komu sa jednotlivec zodpovedá,
- oblasť zodpovednosti,
- umiestnenie,
- celková úloha,
- zhrnutie zodpovedností a právomocí,
- špecifická zodpovednosť,
- ciele zlepšenia environmentálneho výkonu.
Pri úlohách s významným vplyvom na životné prostredie je vyžadovaná
podrobnejšia špecifikácia, inak vo všeobecnosti stačí, keď bude úloha vysvetlená súhrnne
a jasne. Je možné zapojiť aj samotného zamestnanca do stanovení svojich vlastných
osobných environmentálnych cieľov.
Manažment má, podľa druhej požiadavky, poskytnúť zdroje pre zavedenie
a riadenie EMS. Do tejto množiny patrí personál, schopnosti, finančné prostriedky,
vybavenie a technika. Pri posudzovaní zdrojov certifikačným orgánom je potrebné posúdiť
spôsobilosti personálu poskytnuté organizácii, venovaný čas pre manažérstvo, investície do
školení a rozpočet organizácie vyhradený pre EMS.
Podľa tretej požiadavky je potrebné aby organizácia vymenovala špecifického
zástupcu manažmentu, ktorého úlohou je hlavne kontrolovať, aby bol EMS zavedený
a dodržiavaný v súlade s ISO 14001, a tiež aby podával správy o environmentálnom
výkone vrcholovému manažmentu za účelom preskúmania EMS a jeho možného
neustáleho zlepšovania. Vymenovaný zástupca by mal byť súčasťou vrcholového vedenia,
alebo by mal mať vyššie postavenie ako vedúci pracovník s osobnostnou kvalitou
dôveryhodnosti a schopnosti.
30
Zamestnanci, ktorí vykonávajú činnosti s možnosťou vážneho vplyvu na životné
prostredie musia byť kompetentní, t.j. schopní vykonávať konkrétnu činnosť podľa
predpísaného postupu, a musia ovládať zásady environmentálnej politiky a poznať zásadné
environmentálne aspekty. Podľa svojho vplyvu na environmentálnu výkonnosť organizácie
musia interpretovať svoje znalosti potrebné na zavedenie nových programov.
Školenia by mali byť prispôsobené kompetenciám jednotlivcov a sústreďovať sa na
ich konkrétne krátkodobé a dlhodobé ciele. Musia pokryť všetky skupiny jednotlivcov
kľúčových pre chod organizácie, ako napríklad zástupca manažmentu, vrcholové vedenie,
technický personál, stredné vedenie, odbyt a dodávatelia (Virčíková, Palfy, 2001).
Podľa normy ISO 14001 uvádzajú Virčíková a Palfy (2001) požiadavky od
organizácie:
- určenie potreby a oblasti školení,
- zabezpečenie vyškolenia všetkých zamestnancov, ktorých práca má vplyv na
životné prostredie,
- stanovenie postupov, aby zamestnanci organizácie boli poučení o dôležitosti súladu
s environmentálnou politikou, vplyvoch ich pracovných činností na životné
prostredie, úlohách a zodpovednostiach, reakciách v prípade havárie
a potenciálnych následkoch nedodržania prevádzkových postupov.
Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú podľa požiadavky normy ISO 14001, že
organizácia musí stanoviť a udržiavať postupy pre:
- internú komunikáciu medzi úrovňami organizácie,
- príjem, zdokumentovanie a odozvu na podnety od externých záujmových skupín,
- externú komunikáciu, týkajúcu sa environmentálnych vplyvov.
Komunikácia musí byť účinná vo všetkých smeroch a to zdola nahor, zhora nadol,
ale aj v horizontálnej línii. Vnútorná komunikácia slúži najmä na zvýšenie uvedomelosti
v rámci environmentálnej politiky a cieľov. Ďalej sa pomocou nej podporujú nové
myšlienky podporujúce zvýšenie environmentálneho výkonu a rozširujú sa aktuálne a nové
informácie. K procesom externej komunikácie patrí sprístupnenie environmentálnej
politiky verejnosti, komunikácia so štátnou správou, reagovanie na sťažnosti, distribúcia
environmentálnych informácií formou médií alebo hlásení, diskusia s miestnou komunitou
31
alebo exkurzie v podnikových prevádzkach. Externá komunikácia je dôležitá z hľadiska
proaktívnych administratívnych postupov vybavovania korešpondencie a telefónnych
hovorov.
Je potrebné aby dokumentácia bola primerane detailná, a aby zachytila všetky
kľúčové prvky celého systému environmentálneho manažérstva. Pre dokumentáciu EMS je
vhodný model rozdelenia dokumentácie do troch úrovní:
1. Najvyššia úroveň – príručka EMS + environmentálna koncepcia.
2. Stredná úroveň – zákony, normy, príkazy a pokyny generálneho riaditeľa,
technicko-organizačné smernice.
3. Najnižšia úroveň – pracovné a technologické postupy, vykonávacie predpisy,
kontrolné postupy, plány (Virčíková, Palfy, 2001).
Požiadavky normy určujú, aby organizácia vytvorila a udržiavala zdokumentované
informácie, ktoré sa týkajú základných prvkov EMS a vzťahujú sa na ich vzájomnú
súčinnosť. Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) je táto dokumentácia rozdelená do štyroch
úrovní:
Úroveň 1 – Príručka EMS
Úroveň 2 – Postupy najvyššej úrovne, t.j. základné smernice a postupy EMS
Úroveň 3 – Podporná dokumentácia (operatívne a technické inštrukcie)
Úroveň 4 – Záznamy a údaje a dodržiavaní požiadaviek EMS
Dokumentácia EMS musí popisovať systém environmentálneho manažérstva
celkovo, viesť, akým spôsobom sú realizované požiadavky normy a zhŕňať najvyššie ciele
organizácie – environmentálnu politiku. Po následnom schválení dokumentácie musí byť
dostupná na rôznych miestach a priebežne hodnotená zodpovedným personálom.
Dokumentácia môže byť aj integrovaná s dokumentáciou iného manažérskeho systému.
Podľa znenia normy ISO 14001 je stanovená požiadavka na postupy, ktorá
zabezpečuje, aby bola hlavne prístupná a pravidelne evaluovaná a revidovaná podľa
potreby. Dokumentácia musí byť zrozumiteľná, ľahko prístupná a archivovaná. Podľa
normy ISO 14001 je potrebné stanoviť zodpovednosti pre operatívne riadenie
dokumentácie. Ide o čiastkové procesy zodpovedností, ako sú: riadenie dokumentácie;
vytváranie a zmeny v dokumentácii; schvaľovanie dokumentácie a cirkulácia
32
dokumentácie. Je potrebné, aby bola dokumentácia pridelená na tých miestach
v organizácii, na ktorých je potrebná z hľadiska riadenia procesov a kontroly činností. Celú
dokumentáciu je možné zverejňovať aj elektronicky.
Podľa požiadavky normy ISO 14001 sa vyžaduje, aby organizácia vopred
identifikovala časti organizácie, v ktorých prebieha činnosť, ktorá má súvis s určitým
environmentálnym aspektom významným pre životné prostredie. Potrebná je identifikácia
postupov, podľa ktorých prebieha daná činnosť v organizácii. Tieto postupy sú spracované
vo forme smerníc, ktoré popisujú, ako sa majú riadiť činnosti personálu, zariadení. Toto
riadenie má byť hlavne účelové a operatívne. Samozrejmé je prispôsobenie riadenia
rôznym situáciám, ktoré môžu vzniknúť pri prevádzke v organizácii. Sú to najmä:
normálna prevádzka, mimoriadna prevádzka a havarijný stav.
Aplikácia riadenia prevádzky je dôležitá najmä v častiach procesov a organizácie,
v ktorých vychýlenie od normálneho stavu môže spôsobiť odklon od zásad
environmentálnej politiky, jej cieľov a úloh. V miestach, kde je potrebná kontrola musí byť
zavedená prevádzková kontrola, napríklad vo forme monitorovania jednotlivých aspektov.
Operatívne riadenie je potrebné aj v súčinnosti s dodávateľmi a odberateľmi, ak je predmet
týchto vzťahov určitý environmentálny aspekt (Virčíková, Palfy, 2001).
33
Obrázok 2 Vzťahy medzi operatívnym riadením prevádzky a inými prvkami EMS (Zdroj: Virčíková, Palfy,
2001)
Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú, že podľa požiadavky normy ISO 14001 sa
vyžaduje identifikovať potenciálne možnosti vzniku havárií a stanoviť postupy, ktoré budú
popisovať:
- preventívne zabránenie vzniku havárií,
- ako reagovať, eliminovať a zmierniť negatívne vplyvy na ŽP, keď vznikne takáto
situácia,
- odstraňovanie následkov havárií.
Havarijné plány je potrebné kontrolovať a revidovať podľa potreby. Pravidelné
preskúšavanie by malo byť nielen teoretické ale i praktické. Vždy po vzniku havárie je
potrebné podľa požiadaviek tento postup revidovať. Havarijné plány prevádzky by mali
byť v súlade s ostatnými plánmi pre núdzové situácie. Možná je však i integrácia rôznych
havarijných plánov (napríklad ochrana zdravia a bezpečnosti práce, protipožiarna ochrana).
Havarijné plány by mali byť predovšetkým orientované na určenie zodpovednosti a úloh
pracovníkov, predbežný scenár havárie, informácie o rizikách, postupy monitorovania
stavu a postupy pre odstránenie následkov havárie.
34
Kontrola a nápravná činnosť
Veľmi dôležitou zložkou systému environmentálneho manažérstva je podľa
požiadavky normy ISO 14001 monitorovanie základných a kľúčových charakteristík
systému. Do tejto kategórie spadá environmentálny výkon, prevádzkové ukazovatele
činností a zhoda s environmentálnymi cieľmi.
Monitorovacie zariadenia musia byť kalibrované podľa noriem a zozbierané údaje
musia byť náležite archivované. Monitorovaniu podliehajú najmä významné
environmentálne aspekty (ich hladiny) a činnosti, ktoré podliehajú zákonom a predpisom.
V monitorovacích postupoch sú hlavne definované spôsoby zberu informácií, starostlivosť
o monitorovacie zariadenia (údržba a kalibrácia), efektívne spracovanie nameraných
informácií a následne kontrola a prezentácia výsledkov meraní s ich porovnaním za rôzne
časové obdobie. Z hľadiska dobrovoľnosti je možné namerané hodnoty monitorovaných
aspektov poskytnúť verejnosti s cieľom dokázania, že organizácia spĺňa limity v rámci
ochrany životného prostredia. Monitoring má hlavne účel poskytnutia údajov pri kontrole
a predpokladaní vzniku rizík. Monitorovanie nemusí byť vždy konkrétne, napríklad pri
monitorovaní environmentálneho výkonu ide o vzájomné sledovanie viacerých oblastí
organizácie, napríklad výroby, logistiky a údržby.
Podľa požiadavky normy ISO 14001 je potrebné stanoviť zodpovednosti pre
sledovanie prípadných odklonov od zavedeného systému. Taktiež je to potrebné pri vzniku
akýchkoľvek škôd a pri začatí nápravných alebo preventívnych opatrení. Nápravné
opatrenia musia byť vždy prispôsobené daným vzniknutým problémom a situáciám.
Hlavne je dôležité, aby boli primerané rozsahu a následne zaznamenané v dokumentácii.
Tieto opatrenia vytvárajú spätnú väzbu v celom systéme, a tým dotvárajú kruh neustáleho
zlepšovania. Môže sa vyskytnúť aj nezhoda zo systémom EMS, ktorá môže byť
zapríčinená odklonom od požiadaviek normy ISO 14001 alebo postupov EMS.
Organizácia vyberá zamestnanca, ktorý má za úlohu zodpovedať pri plnení zhody
organizácie s požiadavkami EMS. Na túto úlohu sa bežne vyberá interný audítor EMS.
Externá audítorská organizácia pri zistených nezhodách vyžaduje kontrolu
nápravných a preventívnych opatrení. Pri tejto činnosti je dôležitá komunikácia
pracovníkov certifikačnej organizácie so zástupcami organizácie. Výsledky tejto
35
komunikácie sa zapisujú do hlásení. Logicky potom zistenie nezhody spúšťa dve činnosti,
a to prijatie a realizovanie nápravného opatrenia.
Požiadavka normy ISO 14001 pre organizácie stanovuje zavedenie postupov pre
identifikáciu, vedenie a likvidáciu záznamov súvisiacich s ochranou životného prostredia
(patria sem aj výsledky auditov a záznamy o školeniach). Záznamy musia mať charakter
zrozumiteľnosti, identifikovateľnosti, komplexnosti, prístupnosti a chránenosti (Virčíková,
Palfy, 2001).
Virčíková a Palfy (2001) uvádzajú súhrn základných environmentálnych záznamov:
- knižnica zákonov, noriem a vyhlášok,
- hodnotenie environmentálnych aspektov,
- rozhodnutia orgánov štátnej správy,
- správy z environmentálnych auditov,
- plány auditov,
- údaje o nezhodách, haváriách a prijatých nápravných opatreniach,
- správy o preskúmaní EMS manažmentom,
- záznamy monitoringu,
- informácie o zamestnancoch,
- informácie o environmentálnych problémoch, prehláseniach a správach,
- informácie o dodávateľoch,
- informácie o pracoviskách a ich činnostiach v rámci organizácie.
Hlavné účely environmentálneho auditu je to, či EMS zodpovedá požiadavkám
normy, a či je správne zavedený a udržiavaný. Po prebehnutí konania audit poskytuje
informácie pre vedenie organizácie. Program a harmonogram audítorského konania sa
pružne prispôsobuje environmentálnemu významu preverovaných činností a výsledkom
predošlých auditov. Rozsah auditu je navrhovaný individuálne pre každú organizáciu
a závisí hlavne od počtu environmentálnych aspektov, počtu cieľov a počtu pracovísk
organizácie. Predmet a cieľ auditu má na starosti vedúci audítor. Audítorský tím by mal
byť náležite spôsobilý, objektívny a nestranný. Je to dôležité z hľadiska efektívnosti celého
zavedeného systému (Virčíková, Palfy, 2001).
36
Preskúmanie manažmentom
Podľa Virčíkovej a Palfyho (2001) požiadavka normy ISO 14001 určuje, aby
hodnotenie EMS:
- bolo vykonávané v pravidelných intervaloch,
- bolo vhodné a účinné pre zavedený systém,
- bolo zdokumentované,
- bolo vykonané vrcholovým vedením, ktoré následne zozbiera potrebné informácie
a tie sú východiskom správy o systéme,
- sa zaoberalo potrebou zmeny environmentálnej politiky, cieľov a úloh na základe
získaných výsledkov interného auditu.
Preskúmanie manažmentom má pokrývať predmet systému environmentálneho
manažérstva, avšak nie je potrebné preskúmavať všetky prvky systému environmentálneho
manažérstva súčasne, proces skúmania sa má uskutočniť počas časového úseku (STN EN
ISO 14001, 2004).
Obrázok 3 Vzťahy medzi jednotlivými prvkami systému environmentálneho manažérstva (Zdroj: Virčíková,
Palfy, 2001)
Pri prípadnej následnej zmeny systému je potrebné preveriť, či sú dostupné
potrebné zdroje k vykonaniu tejto zmeny. Dôležité prvky hodnotenia systému je frekvencia
hodnotenia, zodpovednosti hodnotenia a metódy hodnotenia. Medzi najčastejšie metódy
37
hodnotenia EMS je porada vedenia, na ktorej sa využívajú hodnotenia, informácie a údaje
o EMS, ktoré sú neskôr obsiahnuté v správe o systéme (Virčíková, Palfy, 2001).
3.3 Environmentálne označovanie výrobkov
Na princípe dobrovoľnosti je založený tzv. ecolabelling (z ang. eco-labelling –
ekoetiketovanie, teda označovanie produktov alebo služieb, ktoré sú ohľaduplné
k životnému prostrediu), ktorý je jednou z foriem preventívnej environmentálnej stratégie.
Hlavným cieľom je podporovať ochranu životného prostredia v rovnováhe so
socioekonomickými potrebami. Ako prvé vzniklo nemecké environmentálne označovanie
v roku 1977. V roku 1994 bola založená globálna sieť environmentálneho označovania
GEN (Global Ecolabelling Network) ako nezisková mimovládna organizácia so súčasnými
26 členmi (Rusko, 2004).
Environmentálne označovanie výrobkov môžeme kategorizovať do troch skupín
podľa rozdelenia Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu (ISO).
Typ I: Tento typ označovania je spravovaný v súlade s normami a zásadami ISO
(ISO 14020, ISO 14024). Tento systém zabezpečuje, že používanie environmentálneho
označenia je schválené treťou stranou na základe nezávislého a mnohostranného štandardu.
Označenie typu I sa vzťahuje na celú životnosť výrobku (ťažba suroviny, výroba,
distribúcia, používanie, zneškodňovanie, recyklácia). Ak je posúdenie a schválenie
predložených výrobkov úspešné, bude im udelené environmentálne označenie typu I.
Typ II: Jedná sa o tzv. samovyhlásenie produktu výrobcom, že sa jedná
o environmentálne vhodný produkt.. Nie je tu vyhodnotenie tretej strany. Označovanie
typu II zastrešuje norma ISO 14021.
Typ III: Označovanie tohto typu podlieha norme ISO 14025 (environmentálne
vyhlásenia) a jedná sa o overovanie a zverejňovanie vplyvov výrobku na životné
prostredie. Poskytuje kvantitatívne informácie od ťažby surovinových zdrojov až po
výrobu/montáž, distribúciu, používanie a vyradenie/recykláciu. Spoľahlivosť zverejnených
dát je overovaná a hodnotenie produktu je ponechané na spotrebiteľa (Yamamoto, 2009).
38
Podľa Ruska (2004) sa environmentálne označovanie výrobkov môže rozdeliť do
troch kategórií:
- reklamné označovanie – informácie týkajúce sa životného prostredia sú
nekonkrétne a neoveriteľné, majú za cieľ upútať pozornosť,
- latentné alebo nepriame označovanie – majú za účel informovať o konkrétnych
vlastnostiach výrobku (bezpečnosť, zdravotná nezávadnosť), avšak tieto vlastnosti
sa prioritne netýkajú životného prostredia,
- vlastné alebo pravé označovanie – do tejto skupiny patria všetky označenia, ktoré
poskytujú pravdivý obraz o vplyve výrobku na životné prostredie.
V celkovej schéme environmentálneho označovania, týkajúceho sa výrobkov
a služieb, rozlišujeme rôzne typy z hľadiska vzťahu k životnému prostrediu, a to: typy
normalizované v rámci ISO/TC/207, typy normalizované mimo noriem radu ISO 14000,
typy nenormalizované, značenia s environmentálnymi aspektmi (normalizované alebo
nenormalizované formy) (Rusko, 2004).
Obrázok 4 Schéma klasifikácie environmentálneho označovania (Zdroj: Rusko, 2004)
39
3.4 Hodnotenie environmentálneho správania
Hodnotenie environmentálneho správania (Environmental Performance Evaluation
- EPE) podľa normy STN EN ISO 14031:2002 zabezpečuje vyvinutie a implementáciu
procesu hodnotenia environmentálneho správania organizácie, ktoré slúži ako nástroj
kontroly a zlepšovania zavedeného environmentálneho manažérskeho systému. Toto
hodnotenie sa realizuje na základe environmentálnych indikátorov a poskytuje
manažmentu spoľahlivé a overiteľné informácie ohľadom environmentálneho správania
organizácie. Proces EPE nie je certifikovateľný (Priesol, Fabian, 2008a).
Podľa Putnama (2002) prináša hodnotenie environmentálneho správania tieto
výhody:
- lepšie pochopenie vplyvu organizácie na životné prostredie,
- poskytuje základ pre benchmarking, prevádzkovú a environmentálnu výkonnosť,
- identifikuje možnosti na zlepšenie využívania energií a zdrojov,
- posúdenie plnenia environmentálnych cieľov,
- demonštrácia zhody s normami alebo predpismi,
- určenie správneho využívania zdrojov,
- zvýšenie informovanosti zamestnancov,
- zlepšenie vzťahov zo zákazníkmi.
Norma ISO 14 031 má za úlohu asistovať organizáciám pri získavaní certifikátu
podľa normy ISO 14001. EPE je interný proces, ktorý využíva informácie, získané
pomocou indikátorov, na porovnanie environmentálneho správania organizácie za určité
časové obdobie. Pomáha ďalej preverovať dosahovanie krátkodobých a dlhodobých cieľov
environmentálnej politiky (Priesol, Fabian, 2008a).
Ako súčasť všeobecného prehľadu uvádza norma STN EN ISO 14031 (1999)
zameriavanie sa na model manažovania „Plánuj-Urob-Kontroluj-Konaj“ v rámci EPE
a následne jeho kroky:
a) Plánuj
- plánovanie EPE,
- výber indikátorov EPE.
40
b) Urob
- zhromažďovanie príslušných údajov k vybraným ukazovateľom,
- analyzovanie a premena údajov na informácie, ktoré opisujú
environmentálne správanie organizácie,
- posudzovanie informácií, ktoré opisujú environmentálne správanie
organizácie v porovnaní s kritériami environmentálneho správania
organizácie,
- podávanie správ a komunikovanie o informáciách, ktoré opisujú
environmentálne správanie organizácie.
c) Kontroluj a konaj
- preskúmavanie a zlepšovanie EPE.
Obrázok 5 Hodnotenie environmentálneho správania (Upravené podľa: STN EN ISO 14031, 1999)
41
Ako uvádzajú Priesol a Fabian (2008a), hodnotenie environmentálneho správania je
založené na báze environmentálnych indikátorov. Norma ISO 14031 definuje dve
kategórie indikátorov EPE:
- indikátory environmentálneho správania,
- indikátory stavu životného prostredia.
Indikátory environmentálneho správania sa ďalej rozdeľujú na:
- indikátory správania manažmentu (informácie o snahách manažmentu ovplyvniť
environmentálne správanie organizácie),
- indikátory prevádzkového správania (poskytujú informácie o environmentálnom
správaní pri prevádzke organizácie).
Manažment organizácie sa musí nevyhnutne zaviazať implementovať EPE. EPE má
byť primerané veľkosti, umiestneniu a typu organizácie, ako aj jej potrebám a prioritám.
Zároveň musí byť nákladovo efektívne a má byť súčasťou bežných funkcií a činností
organizácie. Informácie získané pomocou EPE môžu organizácii pomôcť: určiť potrebné
činnosti na dosiahnutie kritérií environmentálneho správania; zistiť významné
environmentálne aspekty; zistiť možnosti lepšieho manažovania environmentálnych
aspektov (napríklad prevencia znečisťovania); zistiť trendy v environmentálnom správaní;
zvýšiť výkonnosť a efektívnosť organizácie a zistiť strategické možnosti (STN EN ISO
14031, 1999).
3.5 Posudzovanie životného cyklu výrobkov
Jednou z techník, ktorá sa zaoberá možnosťami porozumenia a určenia vplyvov
spojených s vyrobenými aj spotrebovanými produktmi, je posudzovanie životného cyklu
(LCA). LCA určuje environmentálne aspekty a možné environmentálne vplyvy počas
celého životného cyklu produktu od získavania surovín, cez výrobu, používanie,
nakladanie po skončení životnosti, recyklovanie až po konečné zneškodňovanie. Štúdia
LCA pozostáva zo štyroch fáz, a to: fáza definovania cieľa, fáza inventarizačnej analýzy,
fáza posudzovania vplyvov a fáza interpretácie.
Predmetom normy STN EN ISO 14040 je opis princípov a štruktúr na
posudzovanie životného cyklu. Štúdie LCA pozostávajú z fáz definovania cieľa
42
a predmetu, inventarizačnej analýzy, posudzovania vplyvov a interpretácie. Následne
výsledky LCA môžu byť ako vstupy do rôznych rozhodovacích procesov. Fáza
inventarizačnej analýzy (LCI) je druhou fázou LCA. Ide o súpis vstupných a výstupných
údajov dôležitých pre daný systém. Fáza posudzovania životného cyklu (LCIA) je treťou
fázou. Cieľom tejto fázy je poskytnúť dodatočné informácie na pomoc pri hodnotení
výsledkov systému produktu na lepšie pochopenie ich environmentálnej významnosti.
Konečnou fázou LCA je interpretácia životného cyklu, v ktorej sa sumarizujú výsledky
LCI alebo LCIA alebo oboch súčasne (STN EN ISO 14044, 2006).
Všeobecné požiadavky
Štúdie LCA musia zahŕňať definovanie cieľa a predmetu, inventarizačnú analýzu,
posudzovanie vplyvu a interpretáciu výsledkov. Cieľ a predmet LCA sa musia jasne
definovať a musia byť v súlade s predpokladaným používaním. Pri definovaní cieľa LCA
musia byť jednoznačne vyjadrené tieto položky: predpokladané používanie, dôvody na
spracovanie štúdie a predpokladaní adresáti štúdie (STN EN ISO 14040, 2006).
Norma STN EN ISO 14044 (2006) uvádza zvažovanie nasledujúcich položiek pri
definovaní predmetu LCA:
- skúmaný systém produktu,
- funkcie systému alebo systémov produktu,
- funkčná jednotka,
- hranice systému,
- priraďovacie postupy,
- metodika LCIA a typy vplyvov,
- použitá interpretácia,
- požiadavky a údaje,
- predpoklady,
- výber hodnôt a voliteľné prvky,
- obmedzenia,
- požiadavky na kvalitu údajov,
- typ kritického preskúmania,
- typ a forma správy, ktorá sa vyžaduje k štúdii.
43
Systém môže mať niekoľko rôznych funkcií a ich výber závisí od cieľa a predmetu
LCA. Funkčná jednotka kvantifikuje funkcie produktu a zabezpečuje identifikáciu vzťahu
medzi vstupmi a výstupmi.
LCA sa vykonáva definovaním systémov produktu a opisom kľúčových prvkov
hmotných systémov. Hranica systému určuje jednotlivé procesy, ktoré patria do systému.
Ideálne modelovanie systému je také, že vstupy a výstupy cez jeho hranice sú základnými
tokmi. Výber prvkov hmotného modelového systému závisí od definovaného cieľa
a predmetu štúdie. Pre úspešné dosiahnutie cieľov je dôležité správne určiť hranice. Pri
definovaní hranice je potrebné brať do úvahy štádiá životného cyklu, ako napríklad:
získavanie surovín; vstupy a výstupy hlavnej výrobnej postupnosti; distribúcia/doprava;
výroba a použitie palív, energií a tepla; používanie a údržba výrobkov; nakladanie
s odpadmi a produktmi procesov; opätovné získanie použitých produktov; výroba
vedľajších materiálov; výroba, údržba a vyradenie výrobného zariadenia; doplnkové
operácie, ako sú osvetlenie a kúrenie (STN EN ISO 14040, 2006).
Obrázok 6 Príklad systému produktu pre LCA (Upravené podľa: STN EN ISO 14044, 2006)
Dôležitú úlohu zohráva určenie vplyvu, indikátorov oblastí vplyvov
a charakterizačné modely, ktoré sa zahrnú do štúdie LCA. Vstupné údaje na LCA závisia
od cieľa a predmetu štúdie a môžu sa zozbierať z výrobných miest. Tieto údaje môžu byť
44
zmesou zmeraných, vypočítaných a odhadovaných údajov. Vstupy môžu zahŕňať
používanie nerastných zdrojov. Ďalším identifikačným parametrom môžu byť emisie
vypúšťané do ovzdušia, hluk vibrácie, využívanie krajiny, žiarenie, zápach a odpadové
teplo. Pre materiálové vstupy sa analýza začína prvotným výberom skúmaných vstupov.
Cieľom je identifikovať významné vstupy spojené s každým jednotkovým procesom.
Prvotné zhrnutie vplyvov sa musí opísať a následne v záverečnej správe zhodnotiť ich
vplyv na závery štúdie.
Zozbierané údaje o vstupoch a výstupoch majú zahŕňať časové, geografické
a technologické pokrytie. Tieto údaje musia byť kompletné, reprezentatívne, jednotné
a reprodukovateľné (STN EN ISO 14044, 2006).
Inventarizačná analýza životného cyklu (LCI)
Inventarizácia životného cyklu vychádza z definovaného cieľa a predmetu štúdie
LCA. Pre každý jednotkový proces v rámci ohraničenia systému sa musia zozbierať
kvalitatívne a kvantitatívne údaje a použijú sa ako vstupy a výstupy procesu. Pre lepšiu
identifikáciu sa musí pri každom zozbieranom údaji (zmeraný, vypočítaný alebo
odhadnutý) uviesť aj nákres schém nešpecifických procesných tokov, podrobný opis
jednotkových procesov, opis zberu údajov a zoznam tokov spojených s každým procesom.
Všetky postupy výpočtov sa musia presne dokumentovať, aby odrážali presné spôsoby
výroby produktu. Počas zberu údajov je potrebná taktiež kontrola platnosti údajov za
účelom preukázania kvality údajov. Potrebné je presné určenie hraníc systému, kvôli
určeniu významnosti údajov významných pre daný systém. Vstupy a výstupy sa musia
priradiť k produktom podľa jasne určených postupov. Suma priradených vstupov
a výstupov jednotkového procesu sa musí rovnať vstupom a výstupom jednotkového
procesu pred priradením (STN EN ISO 14044, 2006).
Posudzovanie vplyvov životného cyklu (LCIA)
LCIA je odlišné od iných techník posudzovania, pretože ide o relatívny prístup
založený na funkčnej jednotke. LCIA môže využívať zhromaždené informácie. Táto fáza
sa musí naplánovať a koordinovať na dosiahnutie cieľa a predmetu štúdie LCA. Fáza
LCIA zahŕňa zber výsledných hodnôt indikátorov pre rôzne oblasti vplyvu, ktoré spolu
predstavujú profil LCIA pre daný systém produktu (STN EN ISO 14044, 2006).
45
Ako uvádza norma STN EN ISO 14044 (2006) fáza LCIA zahŕňa povinné
a voliteľné prvky nasledovne:
Povinné prvky: - výber oblastí vplyvov, indikátorov oblastí vplyvov a charakteri-
začných modelov,
- priradenie výsledkov LCI k vybraným oblastiam vplyvov,
- výpočet výsledných hodnôt indikátorov oblastí vplyvov.
Voliteľné prvky: - normalizovanie – výpočet veľkosti výsledných hodnôt indikátorov
v porovnaní s referenčnou hodnotou,
- zoskupovanie – triedenie a možné zoraďovanie oblastí vplyvov,
- váženie – možné zlučovanie výsledných hodnôt indikátorov v rám-
ci oblastí vplyvov,
- analýza kvality údajov – lepšie pochopenie spoľahlivosti výsled-
ných údajov.
Interpretácia životného cyklu
Interpretačná fáza životného cyklu sa skladá z nasledujúcich prvkov: identifikácia
významných záležitostí založená na výsledkoch fáz LCI a LCIA; hodnotenie, ktoré
zohľadňuje kontrolu úplnosti, citlivosti a jednotnosti; závery, obmedzenia a odporúčania.
Interpretačná fáza má priniesť výsledky, ktoré sú v súlade s definovaným cieľom
a predmetom, a ktoré dosiahnu závery, objasnia obmedzenia a poskytnú odporúčania.
Interpretácia odráža fakt, že výsledky sú relatívne a uvádzajú potenciálne účinky na
životné prostredie, a jej výsledky majú formu záverov a odporúčaní pre manažment
organizácie (STN EN ISO 14040, 2006).
3.6 Skleníkové plyny
Nasledujúcou problematikou sa zaoberá norma ISO 14064, ktorá špecifikuje zásady
a požiadavky na kvantifikáciu emisií a odstránení skleníkových plynov a reportingu na
úrovni organizácie. Obsahuje požiadavky na navrhovanie a vytvorenie inventúr
skleníkových plynov na úrovni organizácie.
Emisie na úrovni organizácie môžu pochádzať z viacerých prevádzok organizácie,
tieto viaceré zdroje sú následne posudzované spoločne. Organizácia musí zlúčiť emisie
46
a odstránenia emisií skleníkových plynov zo všetkých prevádzok buď započítavaním
všetkých kvantifikovaných emisií alebo na základe spravodlivého podielu, keď si
organizácia započíta svoju časť emisií z príslušných prevádzok. Metóda na zlučovanie
musí byť vo všetkých prevádzkach rovnaká a musí byť presne uvedená v dokumentácii.
Organizácia musí v prvom rade stanoviť a zdokumentovať svoje operačné hranice,
v rámci ktorých kategorizuje svoje emisie a odstránenie emisií. Kategorizované emisie sa
ďalej rozdeľujú na priame emisie (priamo produkované organizáciou, alebo prevádzkami)
a nepriame emisie (emisie pri výrobe dodávanej energie alebo tepla) (STN ISO 14064-1,
2006).
Norma ISO 14064-1 (2006) uvádza postup kvantifikácie skleníkových plynov
nasledovne:
- identifikácia zdrojov a záchytov skleníkových plynov,
- výber metodiky kvantifikácie,
- výber a zber údajov o činnosti,
- výber a vytvorenie emisných faktorov alebo faktorov odstránenia skleníkových
plynov,
- výpočet emisií skleníkových plynov a odstránení skleníkových plynov záchytmi.
Identifikácia zdrojov a záchytov skleníkových plynov
Organizácia musí identifikovať a zdokumentovať zdroje skleníkových plynov,
ktoré prispievajú k priamym emisiám skleníkových plynov, a tak isto zdroje nepriamych
skleníkových plynov, ktoré prispievajú k nepriamym emisiám. Taktiež musí identifikovať
a zdokumentovať záchyty skleníkových plynov. V rámci dokumentácie musí organizácia
zdokumentovať aj dodávateľov elektrickej energie alebo tepla.
Výber metodík kvantifikácie
Organizácia musí vybrať a používať metodiky, ktoré budú viesť k presným,
jednotným a reprodukovateľným výsledkom. Metodiky sú často súčasťou predpísaných
programov a možno ich rozdeliť na výpočty, merania a kombinácie výpočtov s meraniami.
47
Výber a zber údajov o činnosti
Organizácia musí zozbierať všetky údaje o svojej činnosti v súlade s požiadavkami
metodiky kvantifikácie, ak sa na samotnú kvantifikáciu používajú dané údaje.
Výber alebo vytvorenie emisných faktorov alebo faktorov odstránenia
skleníkových plynov
Organizácia musí vybrať alebo vytvoriť emisné faktory, ktoré sú: odvodené od
uznávaného zdroja; sú vhodné pre daný zdroj alebo záchyt; sú aktuálne v čase
kvantifikácie; sú vypočítané spôsobom, ktorý vedie k presným výsledkom; sú v súlade
s používaním inventúry skleníkových plynov.
Výpočet emisií skleníkových plynov a odstránení skleníkových plynov
záchytmi
Organizácia musí vypočítať emisie skleníkových plynov a odstránenia
skleníkových plynov záchytmi v súlade so zvolenou metodikou. Ak sa na kvantifikáciu
emisií používajú údaje o činnosti, emisie sa vypočítajú vynásobením údajov o činnosti
emisným faktorom alebo faktorom odstránenia skleníkových plynov (STN ISO 14064-1,
2006).
Podľa normy STN ISO 14064-1 (2006) musí organizácia dokumentovať
nasledovné kvantifikované údaje:
- priame emisie každého skleníkového plynu,
- odstránenia skleníkových plynov,
- energetické nepriame emisie skleníkových plynov,
- iné nepriame emisie skleníkových plynov,
- priame emisie CO2 zo spaľovania biomasy.
Organizácia môže naplánovať a zaviesť cielené akcie na zníženie produkcie emisií
skleníkových plynov alebo na zvýšenie záchytov skleníkových plynov. Všetky cielené
akcie sa následne zdokumentujú a je možné ich zahrnúť do výpočtov emisií a odstránení.
Medzi cielené akcie môžu patriť napríklad: technologické alebo procesné zlepšenia,
zachytenie skleníkových plynov v rezervoári, riadenie dopravy a cestovania, alternatívny
zdroj energie, zalesňovanie.
48
Pri inventarizovaní skleníkových plynov je potrebné určiť historický základný rok,
pre potrebu porovnávania vývoja. Pri každej organizačnej zmene alebo zmene operačných
hraníc musí dôjsť k prepočítaniu inventúry skleníkových plynov. Výsledným dokumentom
podľa požiadaviek normy je správa o skleníkových plynoch. Na nestranné a objektívne
preskúmanie správy o emisiách a odstráneniach slúži overovacia činnosť prevádzkovaná
overovateľmi podľa registra oprávnených overovateľov (STN ISO 14064-1, 2006).
STN ISO 14064-2
Predmetom tejto časti normy je špecifikácia zásad a požiadaviek a uvádza pokyny
na kvantifikáciu a monitorovanie činností, ktorých cieľom je zníženie emisií alebo
zvýšenie odstránení skleníkových plynov, a podávanie správ o týchto činnostiach na úrovni
projektu. Zahŕňa požiadavky na plánovanie projektu, identifikáciu a výber zdrojov,
záchytov a rezervoárov významných pre projekt a základný scenár na monitorovanie,
kvantifikáciu, dokumentovanie a podávanie správ o účinnosti projektu a na riadenie kvality
údajov (STN ISO 14064-2, 2006).
STN ISO 14064-3
Táto časť normy špecifikuje zásady a požiadavky a poskytuje pokyny pre subjekty
vykonávajúce validáciu výrokov o skleníkových plynoch. Ďalej špecifikuje požiadavky na
výber validátorov a na určenie stupňa istoty, cieľov, kritérií a predmetu, stanovenie
overovacieho prístupu, posudzovanie údajov o skleníkových plynov a prípravu vyhlásenia
o validácii (STN ISO 14064-3, 2006).
49
Obrázok 7 Vzťah medzi časťami ISO 14064 (Upravené podľa STN ISO 14064-1, 2006)
PAS 2050:2008
Verejne dostupné normy vyvinuté Britským normalizačným inštitútom v spolupráci
s organizáciou Carbon Trust a DEFRA, ako súčasť súboru s normami radu ISO,
reprezentujú nástroje určené pre organizáciu pre riadenie emisií skleníkových plynov
založenom na inventarizačnom súpise skleníkových plynov organizácie, podávaní správ
a ich overovaní a hodnotení životného cyklu skleníkových plynov výrobkov a služieb
(PAS 2050:2008 – Guide).
Norma PAS 2050:2008 špecifikuje požiadavky na posudzovanie životného cyklu
emisií skleníkových plynov výrobkov a služieb na základe techník a princípov
posudzovania životného cyklu. Táto norma je aplikovateľná pre organizácie, ktoré
50
posudzujú emisie skleníkových plynov produktov počas ich životného cyklu. Jeden z
účelov tejto normy je poskytnutie možnosti porovnania emisií skleníkových plynov
výrobkov a možnosti zverejnenia informácií o týchto produktoch.
Požiadavky sú stanovené pre identifikáciu systémových hraníc, zdroje emisií
skleníkových plynov spojených s výrobkami, ktoré spadajú do hraníc systému
a požiadavky na údaje pre vykonanie analýzy a výpočet výsledkov. Posudzovanie emisií
z výrobkov je vykonávané pomocou LCA techník, alebo popisom vstupov a výstupov,
ktorým sú priradené atribúty množstva skleníkových plynov na jednu funkčnú jednotku
(PAS 2050:2008).
51
4 Vývojové smery v oblasti schvaľovania nových noriem v rámci ISO
radu 14000
4.1 Postup vývoja nových noriem
Prvou publikovanou normou, ktorá popisovala systém environmentálneho riadenia
bola norma British Standard BS 7750 z roku 1992. Počiatočným návodom pre podnikovú
ochranu životného prostredia bol model dobrovoľnej kontroly ochrany životného
prostredia, ktorý vyšiel v roku 1989 pod záštitou Medzinárodnej obchodnej komory (ICC).
V roku 1991 bola zriadená skupina SAGE (Strategic Advisory Group on
Environment), ktorej cieľom malo byť definovanie oblastí environmentálneho
manažmentu, ktoré by podliehali medzinárodnému štandardu. V roku 1993 po splnení
mandátu sa ujala štandardizácie Medzinárodná normalizačná organizácia (International
Organization for Standardization - ISO) vytvorením technickej komisie ISO/TC 207 –
Environmental management, ktorá pripravuje a schvaľuje návrhy noriem radu ISO 14000
(Rusko, 2004).
ISO je celosvetovou organizáciou, ktorá zastrešuje 157 krajín a koordinuje vývoj
a publikáciu noriem v medzinárodnom meradle. Nové normy pritom reagujú na
požiadavky jednotlivých priemyselných odvetví, ale hlavne v medzinárodnom meradle, čo
je jedným z kritérií pre získanie podpory zo strany väčšiny členov technickej komisie ISO.
Samotnú normu potom vyvíja technická komisia v zložení viacerých odborníkov
z priemyselných, technických a obchodných odvetví, ale i s členmi vedeckých, vládnych
a mimovládnych kruhov. Navrhnutá norma sa prejednáva a diskutuje sa o nej v rámci
národných delegácií odborníkov komisií. Ak dôjde ku konsenzu a norma je medzinárodne
schválená, môže byť predložená k tzv. „fast-track“ spracovaniu. Následne je dokument
rozposlaný všetkým členom ISO, ktorí ho odhlasujú alebo prípadne pripomienkujú. Ak
hlasovanie prebehne úspešne, tak je dokument (aj s prípadnými zmenami) rozposlaný
všetkým členom ISO ako konečný návrh medzinárodnej normy. Pri poslednom kroku, ak
prejde konečný návrh pozitívnym hlasovaním medzinárodných odborníkov, je zverejnený
52
ako medzinárodná norma. Hlasovanie je úspešné, keď v prospech návrhu zahlasujú aspoň
dve tretiny národných členov ISO (Priesol, Fabian, 2008c).
Národný orgán pre normalizáciu pre Slovensko, teda Slovenský ústav technickej
normalizácie (SÚTN) ustanovil normalizačnú komisiu TK č. 72 – Environmentálne
manažérstvo. Táto komisia postupne preberá normy radu ISO 14000, tak ako sú postupne
tvorené to nášho systému STN. Každé nové návrhy noriem, zoznamy vydaných alebo
zrušených noriem medzinárodnej organizácie pre normalizáciu vychádzajú v mesačnej
periodicite v časopise ISO Focus. Tieto zoznamy sú s mesačnou obmenou zverejňované aj
na internetovej stránke SÚTN. Verejnosť si ich môže zakúpiť aj v predajni alebo
preštudovať v študovni SÚTN. medzinárodne vydané normy môže SÚTN preberať do
sústavy našich národných noriem (Rusko, 2004).
Priesol a Fabian (2008c) uvádzajú postup vývoja medzinárodných noriem
technickými komisiami ISO v šiestich krokoch:
1. Návrh – Potvrdenie potreby konkrétnej normy hlasovaním členov komisie.
2. Príprava – Zriadenie pracovnej skupiny odborníkov na prípravu návrhu dokumentu
(CD) a vytvorenie vzájomného konsenzu.
3. Konsenzus v komisii – Návrh je registrovaný na sekretariáte ISO, potom je
distribuovaný na pripomienky alebo hlasovanie. Po dosiahnutí konsenzu je
dokument podaný ako návrh medzinárodnej normy (DIS).
4. Anketa – Návrh medzinárodnej normy je rozposlaný členským organizáciám ISO
na pripomienky a hlasovanie. V prípade úspechu je dokument schválený ako
konečný návrh medzinárodnej normy (FDIS). Ak dokument neprejde hlasovaním,
vracia sa späť na revíziu.
5. Schválenie – Konečný návrh je rozposlaný všetkým členom ISO na finálne
odsúhlasenie. Dokument je následne schválený za medzinárodnú normu, ak prejde
hlasovaním u dvoch tretín členov komisií.
6. Zverejnenie – Finálny dokument (IS) je odoslaný na sekretariát ISO, ktorý ho
následne vydá.
Po uplynutí troch rokov je každá norma revidovaná. Po prvej kontrole je následne
každých päť rokov opäť revidovaná. V tomto procese sa rozhoduje, či bude norma
potvrdená, revidovaná alebo zrušená (Priesol, Fabian, 2008c).
53
4.2 Typy dokumentov ISO
Tabuľka 2 Typy normatívnych dokumentov (Zdroj: Priesol, Fabian, 2008c)
ISO Standard ISO norma
ISO/PAS Publicly Available Specification ISO/PAS verejne dostupná špecefikácia
ISO/TS Technical Specification ISO/TS technická špecifikácia
ISO/TR Technical Report ISO/TR technická správa
IWA International Workshop Agreement IWA medzinárodná workshop dohoda
ISO Guide ISO návod
ISO norma:
- spracovaná na základe konsenzu členov komisie ISO,
- zverejnená sekretariátom ISO.
ISO/PAS:
- verejne dostupná špecifikácia,
- predstavuje konsenzus v rámci pracovnej skupiny odborníkov,
- prijatie dokumentu vyžaduje súhlas väčšiny odborníkov.
ISO/TS:
- predstavuje technický konsenzus v rámci komisie ISO,
- zverejnenie pracovného bodu do technickej špecifikácie závisí od rozhodnutia
dvojtretinovej väčšiny členov komisie/subkomisie,
- vyhlasuje centrálny sekretariát,
- ak nie je podpora pri schválení štandardnej normy, vyústi daný dokument do
technickej špecifikácie.
ISO/TR:
- informatívny dokument obsahujúci informácie líšiace sa od informácií obvykle
zverejnených v normatívnom dokumente,
- podporné informácie pri schvaľovaní dokumentu,
- o jej zavedení rozhoduje generálny tajomník ISO.
54
IWA:
- medzinárodná dohoda predstavujúca dokument ISO,
- vypracovaná prostredníctvom workshopu a nie prostredníctvom štandardného
procesu technickej komisie,
- workshop organizuje člen orgánu ISO za účasti zainteresovaných strán,
- odzrkadľuje požiadavky rýchlo sa rozvíjajúceho trhu,
- môže byť prekurzorom medzinárodnej normy.
ISO návod:
- sprievodca pre technické komisie na prípravu medzinárodných noriem,
- vyvíjaný komisiami zriadenými technickým riadiacim výborom (TMB) (Priesol,
Fabian, 2008c).
4.3 Pripravované normy ISO
Technická komisia ISO/TC 2O7 pôsobnosť svojej činnosti v publikovaných
a pripravovaných normách zameriava na:
- environmentálne manažérske systémy,
- environmentálny audit a posudzovanie životného prostredia,
- hodnotenie environmentálneho správania,
- environmentálne označovanie,
- posudzovanie životného cyklu,
- environmentálna komunikácia,
- environmentálne aspekty návrhu a rozvoja výrobkov,
- environmentálne aspekty produktových štandardov,
- pojmy a definície,
- manažment skleníkových plynov a súvisiace aktivity,
- meranie uhlíkovej stopy produktov.
Normy radu ISO 14000 odrážajú medzinárodnú zhodu pri environmentálnych
a obchodných praktikách, ktoré môžu byť uplatňované medzinárodne v špecifickom
kontexte. Postupný a neustály vývoj noriem zabezpečuje možnosti prispôsobovania sa
potrebám a prioritám organizácií, aj tým budúcim. Taktiež sa tým zabezpečuje záväzok
55
neustáleho zlepšovania. Technická komisia ISO/TC 207 pokračuje vývojom nasledovných
noriem:
ISO 14045
Táto norma bude obsahovať princípy a požiadavky posudzovania eko-efektívnosti
a zavedie medzinárodný metodický rámec pre posudzovanie eko-efektívnosti. Zároveň
zabezpečí jej komplexnú, zrozumiteľnú a transparentnú prezentáciu.
ISO 14051
Bude poskytovať návod pre základné princípy a rámce účtovníctva nákladov
materiálových tokov (MFCA). MFCA je interný manažérsky nástroj efektívneho
zužitkovania zdrojov predovšetkým v oblasti výroby a distribúcie s cieľom znížiť spotrebu
zdrojov a materiálových nákladov. MFCA meria tok a zásoby materiálov a energií v rámci
organizácie. Následne ich hodnotí v súlade s výrobnými nákladmi.
ISO 14067
Norma bude poskytovať štandardizáciu ohľadom uhlíkovej stopy produktov.
Poskytne požiadavky pre kvantifikáciu a zdieľanie správ o skleníkových plynoch
spojených s produktmi a službami. Tento štandard bude budovaný na existujúcich normách
o posudzovaní životného cyklu výrobkov a environmentálnom označovaní. Cieľom normy
bude vyčísliť uhlíkovú stopu a harmonizovať metodiku pre oznamovanie informácií
o uhlíkovej stope pre každú organizáciu.
ISO 14069
Bude poskytovať poradenstvo pre organizácie na výpočet uhlíkovej stopy ich
produktov, služieb a zásobovacieho reťazca.
ISO 14005
Norma bude poskytovať usmernenie pre postupné zavádzanie EMS, jeho rozvoj
a implementáciu, najmä do malých a stredne malých podnikov. Taktiež bude zahŕňať
použitie hodnotenia environmentálneho správania.
ISO 14006
Bude poskytovať usmernenie o ekodizajne.
ISO 14033
Poskytne usmernenie a príklady na spracovanie kvantitatívnych environmentálnych
informácií.
56
ISO 14066
Táto norma bude špecifikovať kompetenčné požiadavky pre overovacie
a schvaľovacie orgány zaoberajúce sa skleníkovými plynmi (Environmental management,
2009).
57
Záver
Proaktívny environmentálny manažment je spolupráca cieľavedomosti a sústavnej
činnosti, ktorá by mala zabezpečiť sústavné zlepšovanie organizácie a napĺňať tak ciele
vytýčené v rámci environmentálnej politiky organizácie. Environmentálny manažérsky
systém využíva svoju podstatu na to, aby pomohol zlepšovať najmä kvalitu produktov
uvedených na trh, a tým zároveň chránil naše zdravie, a taktiež prírodné zdroje. Zavedené
environmentálne manažérske systémy nám, a organizáciám samotným, zabezpečujú istú
spoločenskú zodpovednosť aj voči budúcim generáciám. Istá jednotnosť spomínaných
manažérskych systémov ich predurčuje na to, aby boli integrované v rámci organizácie
a tvorili tak celok vzájomne sa podporujúcich pilierov manažérstva. Je celkovo badateľný
nárast počtu certifikovaných organizácií nielen na Slovensku, ale na celom svete, čo
naznačuje pozitívne napredovanie environmentálneho uvedomenia sa celej spoločnosti.
Cieľom mojej bakalárskej práce bolo zosumarizovať základnú štruktúru
environmentálnych manažérskych systémov podľa normy ISO radu 14000 a stanoviť
vývojové smery v oblasti schvaľovania nových noriem. Základným kameňom všetkých
environmentálnych manažérskych systémov je cyklus P-D-C-A, ktorý vedie všetky
systémy k sústavnému zlepšovaniu. Napredovanie aktuálneho vývoja v oblasti týchto
noriem má pre budúcnosť nesmierny úžitok z hľadiska pozitívneho vplyvu na životné
prostredie a udržateľného rozvoja nášho okolia a našej planéty.
58
Zoznam bibliografických odkazov
BAHULA, P. 2007. Ekonomicko-environmentálna harmonizácia v podnikoch. In DANIŠ,
D., BAHULA P. (eds): Ekológia a environmentalistika 2007. Zvolen : JANKA
ČIŽMÁROVÁ – PARTNER, 2007. s. 294 - 301.
BOĎOVÁ, E. 2008. Environmentálne manažérstvo – nevyhnutná súčasť environmentálnej
politiky. In Enviromagazín, 2008, roč. 13, č. 4, s. 16 – 17.
Certifikácia EMS v Slovenskej Republike [online]. Aktualizácia 2010-03-03. [citované 30.
apríla 2010]. Dostupné na <http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1557&lang=sk>.
Dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky. Bratislava : Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky, 2000. 77 s. ISSN 1335-1564.
Environmental management. The ISO 14000 family in International Standards. Geneve :
ISO Central Secretariat, 2009. 12 s. ISBN 978-92-67-10500-0.
Environmentálne manažérske systémy v malých a stredných podnikoch : Metodická
príručka. Bratislava : Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2001. 108 s.
ISSN 1335-1564.
Environmentálne vhodný produkt „EVP“ [online]. Aktualizácia 2010-04-30. [citované 10.
mája 2010]. Dostupné na <http://www.sazp.sk/public/index/go.php?id=1571&lang=sk>.
FABIAN, G., PRIESOL, J. 2008. Medzinárodné normy riadenia emisií skleníkových
plynov [online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho manažérstva FPV UMB,
2008. 6 s. [citované 11. mája 2010]. Dostupné na <http://www.jozefpriesol.sk/odborne-
clanky/>.
International Organization for Standardization (ISO). ISO Standards : TC 207 –
Environmental management [online]. Aktualizácia 2010 [citované 8. apríla 2010].
59
Dostupné na <http://www.iso.org/iso/iso_catalogue/catalogue_tc/catalogue_tc_browse
.htm?commid=54808>.
LADOMERSKÝ, J. 2007. Svetový environmentálny sektor a úlohy environmentalistov. In
DANIŠ, D., BAHULA P. (eds): Ekológia a environmentalistika 2007. Zvolen : JANKA
ČIŽMÁROVÁ – PARTNER, 2007. s. 277 – 283.
MAJERNÍK, M. et al. 2002. Systémy environmentálneho manažérstva – teória a metodika.
Košice : Technická univerzita v Košiciach, 2002. 299 s. ISBN 80-7099-976-4.
MEZŘICKÝ, V. 2005. Teorie a praxe environmentální politiky. In MEZIŘICKÝ, V. (ed.):
Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Praha : Portál, s.r.o., 2005. s. 55 – 74.
Nástroje podpory GPP [online]. [citované 29. apríla 2010]. Dostupné na
<http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/CE351EA795A1D6DEC1257384003DCCE
9/$FILE/Pr%C3%ADloha%201.doc>.
PAS 2050: 2008, Specification for the assessment of the life cycle greenhouse gas
emissions of goods and services.
PAS 2050: 2008, Guide. How to assess the carbon footprint of goods and services.
PRIESOL, J., FABIAN, G. 2008. Hodnotenie environmentálneho správania organizácií
[online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho manažérstva FPV UMB, 2008. 8 s.
[citované 2. mája 2010]. Dostupné na <http://www.jozefpriesol.sk/odborne-clanky/>.
PRIESOL, J., FABIAN, G. 2008. Systémy riadenia životného prostredia uplatňované
v organizáciách dobrovoľne [online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho
manažérstva FPV UMB, 2008. 12 s. [citované 8. apríla 2010]. Dostupné na
<http://www.jozefpriesol.sk/odborne-clanky/>.
PRIESOL, J., FABIAN, G. 2008. Základné princípy medzinárodnej normalizácie systémov
riadenia životného prostredia [online]. Banská Bystrica : Katedra environmentálneho
60
manažérstva FPV UMB, 2008. 8 s. [citované 29. apríla 2010]. Dostupné na
<http://www.jozefpriesol.sk/odborne-clanky/>.
PUTNAM, D. 2002. ISO 14031: Environmental Performance Evaluation [online]. Ontario
: Altech Environmental Consulting Ltd., 2002. 10 s. [citované 2. mája 2010]. Dostupné na
<http://www.aipa.org/Adobe_Files/Conservation_Efficiency_Productivity_Etc/2002_09_I
SO_14031_Environmental_Performance_Evaluation_David_Putnam.pdf>.
RUSKO, M. 2004. Environmentálne orientovaný manažment v praxi manažéra. Žilina :
STRIX, 2004. 190 s. ISBN 80-969257-1-7.
SABLIK, J. 1998. Organizačné a ekonomické aspekty budovania environmentálnych
systémov riadenia. Žilina : MASM, 1998. 84 s. ISBN 80-85348-39-X. Zdroj: ŠUDÝ, M.
2008. Systém environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14 001. In PIATRIK, M.,
ŠUDÝ, M. (eds): Environmentálne manažérske systémy. Banská Bystrica : Fakulta
prírodných vied UMB Banská Bystrica, 2008. s. 15 - 39. ISBN 978-80-8083-691-7.
STN EN ISO 14001: 2004, Systémy environmentálneho manažérstva. Požiadavky
s pokynmi na použitie.
STN EN ISO 14031: 1999, Environmentálne manažérstvo. Hodnotenie environmentálneho
správania. Pokyny.
STN EN ISO 14040: 2006, Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu.
Princípy a štruktúra.
STN EN ISO 14044: 2006, Environmentálne manažérstvo. Posudzovanie životného cyklu.
Požiadavky a pokyny.
STN ISO 14050: 2009, Environmentálne manažérstvo. Slovník.
STN ISO 14064-1: 2006, Skleníkové plyny. Časť 1: Pokyny na kvantifikáciu emisií
a odstránení skleníkových plynov a podávanie správ na úrovni organizácie.
61
STN ISO 14064-2: 2006, Skleníkové plyny. Časť 2: Pokyny na kvantifikáciu
a monitorovanie zníženia emisií alebo zvýšenia odstránení skleníkových plynov
a podávanie správ na úrovni projektu.
STN ISO 14064-3: 2006, Skleníkové plyny. Časť 3: Pokyny pre validáciu a overovanie
výrokov o skleníkových plynoch.
Systém environmentálneho manažérstva – ISO 14 001 (EMS) [online]. Aktualizácia 2008
[citované 30. apríla 2010]. Dostupné na <http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?
kategoria=4&id_indikator=463>.
ŠUDÝ, M. 2008. Systém environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14 001. In
PIATRIK, M., ŠUDÝ, M. (eds): Environmentálne manažérske systémy. Banská Bystrica :
Fakulta prírodných vied UMB Banská Bystrica, 2008. s. 15 - 39. ISBN 978-80-8083-691-
7.
VEBER, J. et al. 2006. Management kvality, environmentu a bezpečnosti práce. Praha :
Management Press, 2006. 358 s. ISBN 80-7261-146-1.
VIRČÍKOVÁ, E., PALFY, P. 2001. Environmentálne manažérstvo – teória a metodika.
Košice : Vydavateľstvo Štroffek, 2001. 267 s. ISBN 80-88896-15-0.
Worldwide number of ISO14001 [online]. [citované 1. mája 2010]. Dostupné na
<http://www.ecology.or.jp/isoworld/english/analy14k.htm>.
YAMAMOTO, R. 2009. Eco-products Directory 2009 [online]. Tokyo : Asian
Productivity Organisation, 2009. 445 s. [citované 2. mája 2010]. Dostupné na <
http://www.apo-tokyo.org/00e-books/GP-16_EcoPro Dir2009/001_EcoProDir2009_front
.pdf>.
ZÁHORANOVÁ, S. 2008. Stratégia uplatňovania dobrovoľných nástrojov
environmentálnej politiky v SR. In Enviromagazín, 2008, roč. 13, č. 1, s. 10 – 13.
62
Zoznam príloh
Príloha A Vývoj certifikácie EMS podľa normy STN EN ISO 14001 v Slovenskej
republike (Zdroj: Systém environmentálneho manažérstva – ISO 14 001
(EMS), 2008)
Príloha B Počet organizácií certifikovaných každoročne v rokoch 1996 – 2008
v Slovenskej republike (Zdroj: Certifikácia EMS v Slovenskej republike,
2010)
Príloha C Počet certifikovaných organizácií podľa rozdelenia VÚC Slovenskej republiky
v roku 2009 (Zdroj: Certifikácia EMS v Slovenskej republike, 2010)
Príloha D Celosvetový počet organizácií certifikovaný normou ISO 14001 a systémom
EMAS (Zdroj: Worldwide number of ISO14001, s.a.)
Príloha E Skrátený register environmentálne vhodných výrobkov (Upravené podľa:
Environmentálne vhodný produkt, 2010)
63
Príloha A
Príloha B
Certifikácia EMS podľa normy ISO 14001 v SR v jednotlivých rokoch 1996 - 2008
1 2 9 14 16 2843 42
54 6276
122
175
1 6 60
50
100
150
200
1996
1997
1998
1999
2000
2001
2002
2003
2004
2005
2006
2007
2008
roky
poč
et
Udelené certifikáty
Odobraté certifikáty
Zdroj: SAŽP CEM TrnavaAktualizácia: 01/2009
64
Príloha C
Certifikácia EMS podľa normy ISO 14001 v SR podľa príslušnosti k VÚC
57
142
96
54 55
8364
86
0
50
100
150
BB BA KE NR PO TN TT ZA
VÚC
poč
et o
rga
niz
áci
í
Zdroj: SAŽP CEM TrnavaAktualizácia: 01/2009
Príloha D
65
Príloha E
PRODUKTY, KTORÉ MAJÚ PRÁVO POUŽÍVA Ť ZNAČKU
„ENVIRONMENTÁLNE VHODNÝ PRODUKT „
NÁZOV PRODUKTU / DRŽITEĽ
ZNAČKY
ČÍSLO
SMERNICE/
VÝNOSU/
OZNÁMENIA
DOBA
PLATNOSTI
1. Laminované drevotrieskové dosky SM
dosky na báze dreva
KRONOSPAN SK, s.r.o. Prešov
07/08 2008 – 2011
2. Obkladové panely dosky na báze dreva
KRONOSPAN SK, s.r.o. Prešov 07/08 2008 – 2011
3. Plávajúce podlahy-podlahové dielce s triedou
zaťaženia AC 3 trieda 31
dosky na báze dreva
KRONOSPAN SK, s.r.o. Prešov
07/08 2008 – 2011
4. Univerzálny adsorpčný materiál CPH 5040
HAPPY END spol. s r.o. Pezinok 0025/2006 2008 – 2011
5. Hydrofóbny adsorpčný materiál OPH 5040
HAPPY END spol. s r.o. Pezinok 0025/2006 2008 – 2011
6. MaMaison Residence Sulekova, Bratislava-služba
apartmánový hotel
MaMaison Bratislava, s.r.o.
01/08 2008 – 2011
7. Drevobetónové tvarovka Durisol DM 15/9
nenosná tvarovka
DURISOL-STAV spol. s r.o. Bratislava
04/08 2008 - 2011
66
8. Ekocell Agro veľmi jemne mletý vápenec na úpravu
pôdy
Cementáreň Lietavská Lúčka, a.s.
1/2006 2008 – 2011
9. Ekocell Vita 7 veľmi jemne mletý vápenec na
stavebné účely
Cementáreň Lietavská Lúčka, a.s.
1/2006 2008 – 2011
10. BLOCK-SK gabiónová stavebnicová konštrukcia
COMPAG SK s.r.o. Bratislava 05/08 2009 – 2012
11. Univerzálny adsorpčný materiál E1000
Johan ENVIRO, s.r.o. Bratislava 2/09 2009 - 2012
12. Univerzálny sorpčný materiál EU500 EKO
Johan ENVIRO, s.r.o. Bratislava 2/09 2009 - 2012
13. Hydrofóbny sorpčný materiál E150M EKO
Johan ENVIRO, s.r.o. Bratislava 2/09 2009 - 2012
14. Hydrofóbny sorpčný materiál E150SM
Johan ENVIRO, s.r.o. Bratislava 2/09 2009 - 2012
15. Hydrofóbny sorpčný materiál E150SM EKO
Johan ENVIRO, s.r.o. Bratislava 2/09 2009 - 2012