ACTA FACULTATIS PHILOSOPHICAE UNIVERSITATIS PREŠOVIENSIS Spoločenskovedný zborník 32 (AFPh UP 428/462) 2013

Kapitoly k dejinám estetiky na Slovensku V.

Jana Sošková (ed.)

Studia Aesthetica XV. Prešovská univerzita v Prešove Filozofická fakulta Prešov 2013

Príspevky autorov: L. Bandurová, A. Kvokačka, L. Makky, T. Pirníková, J. Sošková, V. Žemberová sú výstupom riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0557/11. Recenzentky: doc. PhDr. Anna Fischerová, CSc.

prof. PhDr. Zdenka Kalnická, CSc. © Jana Sošková (ed.) © Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove v roku 2013

ISBN 978-80-555-0940-2

5

Obsah

Predhovor..............................................................................................................7

Anticipačné tendencie v slovenskej estetike Jana Sošková...................................................................................................10

Revízie Kantovej estetiky v slovenskom estetickom myslení Adrián Kvokačka ............................................................................................21

K Hviezdoslavovmu poňatiu geniality v kontexte Kantovej koncepcie génia Štefan Haško ...................................................................................................33

Príspevky slovenských hudobných skladateľov k problematike hudobného vnímania a zážitku

Tatiana Pirníková ............................................................................................45

Semiotické aspekty myslenia slovenských estetikov prvej polovice 19. storočia

Lukáš Makky ..................................................................................................72

Estetika v „Prvých slovenských dejinách filozofie“ Jana Sošková...................................................................................................83

Genéza zmyslu umenia u Ladislava Hanusa. Na ceste k estetike sakrálneho umenia

Adrián Kvokačka ..........................................................................................125

Ironická naivnosť medzivojnových obrazov Generácie 1909 Jana Migašová...............................................................................................140

Estetika S. Štúra prezentovaná v časopise Prúdy Jana Sošková.................................................................................................167

Známy – neznámy slovenský umelec a teoretik Ján Cádra Ján Mojdis.....................................................................................................184

Literárnokritické pôsobenie Jána Igora Hamaliara Pavol Markovič .............................................................................................202

Hudobnokritické aktivity, ideovo-koncepčné predstavy a estetická konfesia Zdenky Bokesovej v rokoch 1932 – 1947

Slávka Kopčáková ........................................................................................210

Prítomnosť tradície v súčasnej slovenskej hudobnej kultúre Tatiana Pirníková ..........................................................................................224

6

Příspěvek k dějinám slovenského kulturně-politického myšlení konce 60. a počátků 70. let (programová syntéza)

Věra Beranová ..............................................................................................235

Estetické a žánrové modifikácie prozaického textu Viera Žemberová ..........................................................................................246

Sloboda myslenia – George Santayana a Marián Váross Lenka Bandurová ..........................................................................................273

Estetická kategorizácia pojmu „barbarské“ Lukáš Makky ................................................................................................291

Hudba ve slovenském dlouhometrážním filmu v letech 1921 – 1949 Vladimír Soško .............................................................................................310

Začiatky priemyselného dizajnu na území Československa v 40. a 50. rokoch 20. storočia

Katarína Šantová...........................................................................................320

Susanne Katherine Knauth Langer ako sporne chápaná filozofka Agáta Košičanová .........................................................................................332

Summary...........................................................................................................343

Autori ................................................................................................................346

72

SEMIOTICKÉ ASPEKTY MYSLENIA SLOVENSKÝCH ESTETIKOV PRVEJ POLOVICE 19. STOROČIA

Lukáš Makky

Abstract: The paper deals with chosen authors of 1st half of 19th century, who operated in the area of contemporary Slovakia therefore it is no doubt, that they are included in the history of Slovak aesthetics, philosophic and other scholar thinking. Unlike the previous studies, the aim is not to repeat already formulated thesis of partial importance, but to offer complete and compact analysis of possible presence and possible formulating of semiotics theories in their approaches. The inspiration for this kind of research orientation was the usage of a term “sign”, which is the main term of present semiotics theories, in each analyzed work. Another common feature of examined texts is the bipolarity of tangible and intangible, based on relation between sign and significance, which indicates fledgling opinions on necessity of context and code knowledge (as rules of creating signs and artistic artifacts) to decipher the sign.

redkladaná práca je výňatkom z príspevku Semiotics of prehistoric artefacts (Semiotika pravekých artefaktov), ktorý bol prednesený na

ICA (Medzinárodný kongres estetiky) v lete roku 2013 v Krakove. V aplikácií semiotických pojmov sme siahli aj k slovenským autoritám, ale nevyabstrahovali sme ucelenú podobu ich semiotického myslenia. Preto aj voľba a výber ponúkaných autorov a názorov je nutne limitovaná a aj keď doplnená, vnútorne stále vychádzajúca z pôvodného zámeru a konceptu príspevku, ktorý sa snažil priblížiť možnosť semiotického prístupu pri estetickom skúmaní praveku a pravekých artefaktov.

Uvažovať o semiotických prístupoch a teóriách v slovenskom geo-politickom priestore vzišlo z výskumu venovaného dejinám slovenskej estetiky. Počas neho, sme natrafili na viacerých autorov, ktorí vo väčšej alebo menšej miere pracovali s pojmom znaku a symbolu, príp. ich záve-ry a formulované názory vykazovali iné semiotické nuansy. Prevažne išlo o autorov reflektujúcich nemeckú romantickú a realistickú filozofiu, no línia semiotických názorov pokračovala a stále pokračuje. J. Doubravová

P

Lukáš Makky

73

v knihe Semiotika v teórií a praxi venovala veľmi okrajovo pozornosť práve línii „mladšej slovenskej semiotiky“, kde uvádza, také osobnosti ako napr.: T. Žilka, N. Krausová, F. Mika, P. Zajac, J. Bákoš a i.1 Našou snahou, je v rozpore s ňou ponúknuť názory autorov, ktorých uchopenie znaku, symbolu alebo jazyka nie je možno z tých konvenčných, ale práve preto skrýva v sebe istú mieru originality a prínosností. Materiál, ktorý sme zhromaždili pri práci na svetový kongres tu ponúkame v ucelenejšej, pretriedenej, vyšpecifikovanej a predovšetkým prepracovanejšej a po-drobnejšej podobe. Prevažne ide o myslenie autorov prvej polovice 19. stor., ktoré J. Sošková v estetickom myslení označuje ako „anticipač-né“2 a núka sa možnosť ponechania tohto hodnotenia aj v prípade ich semiotických názorov. Toto zhodnotenie ponúkneme až v závere a ne-cháme na čitateľovi zhodnotenie jeho adekvátnosti.

E. Botťánková v publikácií K prameňom estetického myslenia na Slovensku ponúka obraz dejín slovenskej estetiky 19. stor.3 a spoločne s prácami J. Soškovej, ako napr.: Estetika Michala Greguša, ale predo-všetkým ročenky Studia Aesthetica,4 boli pre nás východiskovým zdro-jom bádania. Nadviažeme na obe autorky, pričom primárne budeme pra-covať z prekladmi pramenných textov, ktoré odhalia pri podrobnej analý-ze možno o trochu viac, ako s istým zámerom a cieľom už písané odbor-né štúdie iných teoretikov. Pri chronológií autorov zachováme Botťánko-vej poradie podľa času napísania a vydania analyzovaných prác.

Prvý autor, ktorý nás upútal je (podľa všetkého značne nedocene-ný) Michal Greguš so svojou Rukoväťou estetiky (Compendium Aesthe-ticae) napísanou v Prešove v r. 1825.5 „Michal Greguš považoval Com-

1 DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika v teórií a praxi: proměny a stav oboru do konce 20. Století. Praha:

Portál 2008, s. 87 – 88, ISBN 978-80-7367-493-9. 2 SOŠKOVÁ, J.: Od teoretickej ku aplikovanej estetike (Problémy filozofie dejín estetiky na Slo-

vensku). Prešov: 2001. s. 125, ISBN 80-968646-7-X 3 BOTŤÁNKOVÁ, E.: K prameňom estetického myslenia na Slovensku. Bratislava: Veda 1995,

s. 151, ISBN 80-224-0202-8. 4 Ročenku Studa Aesthetica založila J. Sošková s cieľom vytvorenia platformy pre skúmanie

a prezentovanie aktuálnych aj historických problémov estetiky v slovenskom priestore so zamera-ním na európsky, prip. svetový kontext. V rámci ročenky vyšlo niekoľko ročníkov s výhradným zameraním na skúmanie dejín slovenskej estetiky, ktoré dali priestor vzniknúť množstvu pod-netných prác a štúdií.

5 GREGUŠ, M.: Rukoväť estetiky. In: Kapitoly k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 155, ISBN 80-88722-37-3.

Semiotické aspekty myslenia slovenských...

74

pendium za informačný a pedagogicko inštruktívny spis na pomoc štu-dentom, no napriek tomu ho môžeme chápať ako PRVÚ UCELENÚ, SYSTEMATICKÚ ESTETIKU na našom území od domáceho autora, v ktorej je prezentované moderné európske estetické myslenie.“6 Ku Gre-gušovému mysleniu sa doposiaľ pristupovalo z rôznych hľadísk, ale vy-hodnotenie jeho téz, pre semiotiku ešte neprebehlo. Jeden z jeho ústred-ných pojmov – znak7 – nás však priviedol k myšlienke túto nedôslednosť napraviť a hľadať v jeho texte symptómy semiotiky, alebo dokonca plne sformulované semiotické myšlienky (odvážime sa povedať, že miestami by mohlo ísť až o teórie semiotického charakteru).

Greguš vysvetľoval povahu umenia cez „znázornenie“, ale nie v zmysle mimézis, ale v zmysle „[znázornenia] vnútorného, imaginárne-ho sveta umelcovho vedomia“8. Tu môžeme vidieť, resp. s istou dávkou opatrnosti identifikovať spätosť s problémom, ktorý v posledných rokoch v semiotike nabral na dôležitosti a na viacerých miestach o ňom píše napr. aj L. Tondl. Konkrétne ide o problematiku semiotického skúmania konštruovaných svetov, resp. svetov imaginatívnych,9 kde ide o svety vytvorené a tvorené imagináciou autora, ktoré majú následne svoje pra-vidlá a zákonitosti, ako napr. svet mýtov a pod., prip. ide o alternatívy nám známeho sveta, alebo tých jeho častí, s ktorými sme schopný mani-pulovať, alebo operovať.10 Aj keď Greguš túto tézu ďalej nerozvíja a hovorí len o vnútornom svete autora, ktorý sa v umení zobrazuje, vyja-vuje sa a teda nie o imagináciou vytvorenom svete, ale o svete schopnom imaginácie a (bohatej) predstavivosti, stále je to z nášho hľadiska zaují-mavá myšlienka, ktorá nemá (dovolíme si povedať) ďaleko k súčasným tendenciám.

J. Sošková o M. Gregušovi píše: „Umenie v Gregušovej estetike stelesňuje pocity, city, imagináciu umelca takým spôsobom, aby vzbudzo- 6 SOŠKOVÁ, J.: Estetika Michala Greguša. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis

Prešoviensis 1998, s. 17. ISBN 80-88722-29-2. 7 SOŠKOVÁ, J.: Pojem znaku a estetická analýza umenia v estetike M. Greguša. In: Kapitoly

k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 8 – 38. ISBN 80-88722-37-3.

8 SOŠKOVÁ, J.: Estetika Michala Greguša. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis 1998, s. 46. ISBN 80-88722-29-2.

9 TONDL, L.: Půl století poté: pohledy na problémy sémantiky a sémiotiky v posledních desetile-tích. Praha: Karolinum 2006, s. 76 – 50. ISBN 80-246-1207-0.

10 TAMŽE, s. 80.

Lukáš Makky

75

vala u iných estetický pôžitok, aby „dívajúci sa“ cez vonkajšie si vedel predstaviť vnútorné, t. j. umelcovo vedomie. Preto za hlavnú osobitosť umenia a jeho najvlastnejšiu povahu považuje Greguš ZNAKOVOSŤ.“ 11 Keď si rozoberieme uvedený citát, môžeme ho interpretovať ako popis komunikačného aktu (proces komunikácie), transferu informácie, ktorú ponúka tvorca kódu (autor) vo forme umenia (kód) aby prijímateľovi ponúkol a sprostredkoval informáciu (význam/obsah) prostredníctvom vnímateľných znakov, ktoré musí on dešifrovať. V jeho intenciách je výpoveď autora intímnou záležitosťou a v kóde, ktorý vytvára aby sa mohol prezentovať, je obsiahnutá individuálnosť tvorcu, niečo vnútorné, čo ponúka na ohodnotenie a posúdenie. Mohli by sme si dokonca dovoliť povedať, že znak je intímnou výpoveďou umelca, čitateľný len na zákla-de znalosti kódu, ktorým sa autor obnažuje pre verejnosť do tej miery, že je ochotný akceptovať a pripustiť možnosť neadekvátneho čítania a dez-interpretácie (znaku) čitateľom.

Greguš k tejto problematike ďalej píše: „Esteticky znázorniť teda ukázať všeobecné znamená spôsobiť, aby niečo vnútorné bolo (stalo sa) aj vonkajším javom. Vonkajšok, z ktorého poznávame niečo vnútorné sa z toho hľadiska volá prostriedok, alebo znak (Mittel, Ziechen).“ 12 Na základe toho, môžeme povedať, že pri forme skúmaného objektu, je po-trebné sledovať a skúmať znaky, ktoré nás odkážu (aj keď Greguš toto odkázanie, oznámenie, zverejnenie, limituje na sprostredkovanie/podanie slovami ako znakmi13) na vnútornú zložku artefaktu (aktu, činnosti, ume-nia...) a teda na jeho obsah, resp. význam. Ak chce recipient teda vnímať (čítať) dielo, musí pracovať so znakmi, ktoré mu autor ponúka a dekódo-vať ich. Nie sme stotožnení s prístupom, podľa ktorého je sprostredkova-nie významu možné len slovami – ako znakmi, aj keď Greguš preferuje túto možnosť. Náš nesúhlas, je pri hodnotení jeho chápania znaku irele-vantný, nakoľko pramení z objektu nášho dlhodobejšieho skúmania, kde

11 SOŠKOVÁ, J.: Estetika Michala Greguša. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis

Prešoviensis 1998, s. 46. ISBN 80-88722-29-2. 12 GREGUŠ, M.: Rukoväť estetiky. In: Kapitoly k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica

I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 176. ISBN 80-88722-37-3. 13 SOŠKOVÁ, J.: Od teoretickej ku aplikovanej estetike (Problémy filozofie dejín estetiky na Sloven-

sku). Prešov: 2001, s. 125. ISBN 80-968646-7-X.

Semiotické aspekty myslenia slovenských...

76

sa snažíme rezignovať na verbálne formy a vizuálne znaky analyzovať semioticky a sémanticky.

Vzťah k významu, ktorý nám znak „ukazuje“, dáva príležitosť „poznať ho“. Znak v Gregušovom ponímaní nezastupuje, ani nepredsta-vuje význam sám o sebe, ale vedie nás k jeho poznaniu a jeho odčítaniu. Greguš pracoval pri znaku s princípom hmotného (vonkajšok) a nehmot-ného (vnútrajšok) čo nanovo podčiarkujeme aby sme mohli ilustrovať stálu aktuálnosť, vtedajšiu pokrokovosť a súčasne problematickosť tejto bipolarity hmotného a nehmotného. Na podobnom princípe materiálnosti rozlišuje aj E. Cassirer medzi znakom (ako prvkom fyzikálneho sveta) a symbolom (ako významovou časťou).14 Ak rozprávame o znaku ako o zložke hmotného sveta, nesmieme opomenúť J. Mukařovského, ktorý uvádza artefakt ako znak, estetický objekt ako recipientsky realizovaný význam znaku, realizátor vo vedomí, vlastne je znakom znaku, a tretím vrcholom jeho trojuholníka je „designát ako celkový kontext sociálnych javov a úhrn všetkej recipientovej životnej skúsenosti.“ 15 Presne opačné vyjadrenie o hmotnosti znakov ponúka Z. Mathauser, ktorý jasne pove-dal, že veci videné na obrazoch sú len „(...) znaky predmetov. To, čo po-čujeme nie je fyzický tón, ale znak tónu atď.“16 K. Solger, pre ktorého bol ústredným pojmom symbol na rozdiel od uvedených semiotikov, zmýšľa o znaku ako o abstraktnej stránke istého predmetu, ako o pojme.17 V me-novaní autorov, ktorí pri definovaní pojmu symbol, alebo znak oscilovali medzi jeho hmotnou a nehmotnou podstatou, by sme mohli ešte pokračo-vať, ale na ilustráciu prepracovanosti Gregušovho myslenia, aj keď

14 SEEBOK, T., A.: Signs: An Introduction to Semiotics, Toronto: University of Toronto Press

Incorporated 2001, s. 33. ISBN 0-8020-8472-9. 15 MATHAUSER, Z.: Básnivé nápovědí Husserlovy fenomenologie. Praha: Filosofia 2006, s. 109.

ISBN 80-707-239-3; Apelovaním na „recipientové životné skúsenosti“ sa dostávame k problematike znalosti kontextu, alebo skôr nutných zručností a teda kompetencií recipienta. Kul-túrna tradícia môže byť tiež zahrnutá pod uvedené trojslovné označenie, nakoľko európska kultúra formuje vnímateľa inak ako africká.

16 SOŠKOVÁ, J.: Interpretačné možnosti realistickej koncepcie S. Štúra a Mathauserovej koncepcie umeleckej situácie. In: Studia humanitatis ars hermeneutica: metodologie a theurgie hermeneu-tické interpretace. IV. Ostrava: filozofická fakulta Ostravské univerzity v Ostrvě 2012, s. 281. ISBN 978-80-7464-161-9.

17 SOLGER, K.: O všeobecnom správaní sa krásneho ako látky umenia. In: Nemeckí romantici. Bratislava: Tatran 1989, s. 267.

Lukáš Makky

77

v tomto smere naňho ďalšie generácie bytostne nenadviazali, stačia aj uvedené príklady.

Greguš pochopil znak ako prostriedok verejného oznámenia vnú-torného estetického sveta, „pri čom znak a to, čo prostredníctvom neho je verejne oznámené odlišoval a nestotožňoval. Rešpektoval teda zástupnú funkciu znaku.“18 Anticipačne pomenoval nosné problémy estetiky a teórie umenia (znakovosť umenia, povahu znakov, problém zhody znakov a označovaného, konvenčnosť a náhodnosť znakov, otázku vzťahu zna-kov a významu), ktorých riešenie sa plne rozvinulo až v prvej polovici 20. stor.19 a ktorých analýza je predmetom nášho skúmania.

Pri práci s kódom, resp. s informáciou, ktorú nám umenie spro-stredkúva, vo vonkajšej forme použitím znaku je podľa neho potrebná znalosť konvencie. Isté zažité a skúsenosť, ktorá pomáha prijímateľovi identifikovať obsah (vnútrajšok) znakov, ktorá „u čí, že duševné stavy sú späté s určitými výpoveďami.“20 V citovanom paragrafe (§14. jednota alebo zhoda v kráse. Tvarová dokonalosť) dáva autor do súvisu tvar a výraz, resp. znak a označenie, ktorým pripisuje vzájomný vzťah a pre-viazanosť, na ktorého odhalenie je za potreby uvedených skúsenosti.21 Môžeme vytušiť, že Greguš predpokladal vzťah medzi tvarom a vý-znamom, ktorý je čitateľný, len ak človek existuje v danej tradícií, kde bol tento vzťah vytvorený, a teda ak empiricky nadobudne potrebné skú-senosti (v semiotike sa hovorí o kompetenciách) na odhalenie ponúkané-ho významu. Azda aj preto delí znaky na prirodzené a náhodné.22 V pod-state týmto spôsobom hovoril o problémoch, ktoré dominujú v súčasnosti a určitosť kódu/znaku akéhokoľvek charakteru, je podľa nich nutne daná

18 SOŠKOVÁ, J.: Pojem znaku a estetická analýza umenia v estetike M. Greguša. In: Kapitoly

k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 30. ISBN 80-88722-37-3.

19 SOŠKOVÁ, J.: Estetika Michala Greguša. Prešov : Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis 1998, s. 47. ISBN 80-88722-29-2.

20 GREGUŠ, M.: Rukoväť estetiky. In: Kapitoly k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 163. ISBN 80-88722-37-3.

21 TAMŽE. 22 SOŠKOVÁ, J.: Pojem znaku a estetická analýza umenia v estetike M. Greguša. In: Kapitoly

k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 18. ISBN 80-88722-37-3.

Semiotické aspekty myslenia slovenských...

78

kultúrnym kontextom v rámci ktorého daný kód vzniká,23 kontextom, ktorý je overený a zažitý a teda vytvorený skúsenosťami. V posledných desaťročiach sa objavujú tendencie, ktoré ostro kritizujú snahu interpre-tovať akékoľvek objekty, javy, alebo činnosti bez znalosti kontextu v rámci ktorej daný objekt, jav, alebo činnosť vznikli.24

Autor o ktorom píše Botťanková ako o najmenej „našom“ (sloven-skom), Ludvig Schedius, autor spisu Základy filokálie alebo vedy o kráse (Principia Philocaliae seu doctrinae pulchri) z roku 182825 si zaslúži v našej analýze tiež svoje miesto. V časti, zaoberajúcou sa estetickým objektom (čistý estetický objekt) hovorí autor o napodobňovaní absolút-nych objektov prírody, čím sa môže vytvoriť relatívny objekt, sprítomňu-júci zobrazený (zobrazovaný) objekt alebo skutočnosť. V subjekte, ktorý daný objekt vníma, môže nastať podobný vnem ako pri vnímaní objektu pôvodného.26 Toto sprítomnenie, ktoré autor uvádza, neplní zástupnú funkciu akú prisudzuje znaku M. Greguš, ani nedenotuje zobrazený ob-jekt, ale robí jeho prítomnosť reálnou, jeho existencia akoby sa zdvojila, alebo zviacnásobila. „Toto sprítomnenie, vytvorené napodobením, teda na spôsob a podobu absolútneho objektu a podľa ľubovôle zopakovateľ-né, sa nazýva obraz (imago, imitago, hím, kép alebo eikón, icon); teda sprítomnená vec alebo absolútny objekt, ktorý sa prejavuje napodobova-ním, sa nazýva archetypom, prototypom, prvou formou, originálom, vše-obecne remek, Urform.“27

Schedius pracoval aj s pojmom znaku, ktorý považuje za akýsi vyšší objekt, ktorý môže integrovať viacero estetických objektov a tak tvoriť s nimi jeden celok. Do vzájomného vzťahu dáva podobne ako Gre-

23 LEEDS-HURWITS, W.: Semiotics and communication: Signs, codes, cultures. USA: Lawrence

Erlbaum Associates 1993, s. 155. ISBN 0-8058-1139-7. 24 Uvedeme napr.: DAWIS, W. 2005. Symboly v dějinách a jejích objevovaní. In KESNER, L.

Vizuálni teórie. Jinočany: H&H, 2005. ISBN 8073190540, s. 73-87; DOFGES, G. 1976. Promě-nyumění. Praha: Odeon, 1976. 282 s.; ECO, U. 2009. Meze interpretace. Praha: Karolinum, 2009. 330 s. ISBN 978-80-246-0740-5; ECO, U. 2009. Teórie sémiotiky. Praha: Argo, 2009. 408 s. ISBN 978-80-257-0157-7; GOODMAN, N. 2007. Jazyky umění – nástin teórie symbolú. Praha: Academia, 2007. 213 s. ISBN 978-80-200-1519-8 a i.

25 BOTŤÁNKOVÁ, E.: K prameňom estetického myslenia na Slovensku. Bratislava: Veda 1995, s. 74. ISBN 80-224-0202-8.

26 SCHEDIUS, L.: Základy filokálie, alebo vedy o kráse. In: K prameňom estetického myslenia na Slovensku. Bratislava: Veda 1995, s. 84. ISBN 80-224-0202-8.

27 TAMŽE.

Lukáš Makky

79

guš vonkajšok a vnútrajšok (objektu, javu). Píše: „Ak totiž jednotlivý objekt v sebe obsahuje empirickú či vonkajšiu hmotu ako jednu časť vyš-šieho objektu a druhý objekt v sebe má empirickú či vnútornú schopnosť ako ďalšiu časť vyššieho objektu, z oboch týchto častí navzájom zlúče-ných sa rodí spoločný objekt ako vyšší, ktorý nazývame znakom. (...) Aj jednotlivý objekt, ktorý ohraničuje vonkajšok (hmotu) sa správne nazýva Signum, znak; no to, čo má v sebe vnútrajšok (schopnosť) nazývame Sig-natum – označené a spojenie oboch sa nazýva Significatio – označenie“28 Na základe tohto vidíme, že pre Schediusa bola určujúcou vlastnosťou znaku, schopnosť niečo (schopnosť objektu) označiť. Vonkajší znak v hmote, ktorý je vnímateľovi prístupný a dešifrovateľný, označuje vnútor-nú schopnosť, vlastnosť, charakteristiku vnímaného, estetického objektu, pričom len prepojením vonkajšieho a vnútorného, teda znaku a označe-ného cez označenie sa rodí kompletný znak.

„Z toho je zrejme, že iba ten objekt, ktorý je znakom (signum) má okrem označenia (signifikácie), ktoré tkvie v ňom a je mu vlastné, aj iné označenie mimo seba, skrývajúce sa v označenom.“29 Aby sme si rozana-lyzovali, čo touto formuláciou autor myslí musíme si uvedomiť, že hovo-rí o vzťahu znaku a jeho schopnosti označovať. Znak ako objekt (reverz-ne povedané objekt ako znak), ma označenie sám v sebe, čiže má infor-mačnú hodnotu ako takú a sám je nositeľom istého významu. Označenie mimo seba, o ktorom autor hovorí, je vzťah k označenému, teda k ob-jektu, skutočnosti, javu, reálií, ku ktorej znak odkazuje. Znak podľa tohto stráca význam, ak neodkazuje k niečomu reálne existujúcemu mimo seba, ale súčasne zaniká, ak neoznačuje sám seba, významom, ktorým je pre-viazaný s označeným. Touto formuláciou, by sme si mohli dovoliť pove-dať, že L. Schedius nepripúšťal denotačnú funkciu znaku (zástupnosť jedného objektu iným), ale na základe analyzovaného, hovoril skôr o obojsmernom referenčnom vzťahu medzi znakom a označovaným. Je nutné dodať, že denotačnú funkciu by sme v jeho myslení mohli pripus-tiť, iba ak by sme slovo „iné“, ktoré používa v spojení „iné označenie mimo seba“ keď hovorí o objekte ako o znaku, chápali ako odlišné a nie ako ďalšie, ale týmto smerom by išlo z našej strany len o špekulácie.

28 TAMŽE, s. 85. 29 TAMŽE.

Semiotické aspekty myslenia slovenských...

80

V rozpore s týmto zistením sa nám potom javí typológia znakov, ktorú autor ponúka. Vyčleňuje tri skupiny znakov: 1. symptóm, príznak (vonkajšok neexistuje o sebe, ale iba ako vlast-

nosť druhého objektu); 2. symbol (o sebe existuje jedine vonkajšok a pridáva sa k nemu atri-

bút); 3. alegória (druh, ktorého vonkajšok je konečne komplexom viacerých

vecí, existujúcich o sebe).30 Posledným autorom, ktorý si zaslúži našu pozornosť, aj keď časť

textu, ktorá bola pre nás zaujímavá, nie je vôbec rozsiahla, je Karol Kuz-mány, so svojou staťou O kráse z r. 1836.31 V uvedenom texte, je pasáž, kde sa analyzuje básnictvo, a aj napriek tomu, že autor nemenuje a nede-finuje jednotlivé pojmy doslovne, no jeho delenie a následne charakteri-zovanie básnictva nás zaujalo použitím pojmov, formulácií ktorých vyab-strahovaním získame aj jeho názor napr. na symbol, alebo alegóriu. Bás-nictvo delí na lyrické, epické a dramatické, a k jednotlivým druhom píše nasledovné: „V lyrickom básnictve sa neprejavuje podstata ako taká, ale len určitý pojem podstaty v určitom predmete, preto sa toto básnictvo môže nazývať i symbolickým. V epickom básnictve sa podstata ako taká vzťahuje k určitému predmetu a toto básnictvo možno nazývať alegoric-kým. V dramatickom básnictve sa podstata ako taká predstavuje v jednote neurčitých predmetov, preto by sa toto básnictvo mohlo nazývať syntetic-kým.“32

Určujúca bola preňho podstata básnictva, ktorú v závislosti na jeho druhu, pripisuje odlišným elementom. Pojem podstaty by sme si mali udržať, nakoľko je určujúci aj pre naše bádanie. Ak sa snažíme analyzo-vať význam, alebo miesto objektu v spoločnosti a v komunikácií, resp. v interakcii s kultúrnymi zložkami, snažíme sa o analýzu jeho podstaty. Vnútornej podstaty v prípade významu a zmyslu (obsah) a podstaty vzťa-

30 SCHEDIUS, L.: Základy filokálie, alebo vedy o kráse. In: K prameňom estetického myslenia na

Slovensku. Bratislava: Veda 1995, s. 85. ISBN 80-224-0202-8. 31 BOTŤANKOVÁ, E.: Karol Kuzmány. In: K prameňom estetického myslenia na Slovensku. Brati-

slava: Veda 1995, s. 134. ISBN 80-224-0202-8. 32 KUZMÁNY, K.: O kráse. In: K prameňom estetického myslenia na Slovensku. Bratislava: Veda

1995, s. 141. ISBN 80-224-0202-8.

Lukáš Makky

81

hovej, vonkajšej; podstaty, ktorá určuje miesto objektu, artefaktu v ľud-skej spoločnosti a kultúre a je daná podľa nás aj kontextom tvorby, vzni-ku a vnímania. Lyrické básnictvo podľa neho pracuje so symbolmi, na-koľko podstata nie je prítomná v „predmete“ ale len skrz pojmy – ktoré sú v tomto kontexte symbolmi – v predmete. Podstata (význam) preto nie je prítomná, je len zastúpená, nahradená pojmom – symbolom. Na zákla-de toho, môžeme povedať, že symboly podľa K. Kuzmányho nie sú pod-statou, ani nositeľom hlavného významu, nezastupujú vec, ktorú symbo-lizujú, ale sú len odkázaním k nej, vyjadrením podstaty abstraktnou for-mou. Na druhej strane, ako uvádza, alegória je podstata vzťahujúca sa ku konkrétnemu predmetu, nie je prítomná iba v abstraktných konštantách, ale je prítomná reálne, hmotne, najlepšie povedané konkrétne.

Aj keď doposiaľ neboli (my sme sa nestretli) spracované semiotic-ké myšlienky jednotlivých autorov v takej explicitnej podobe, ako uvá-dzame my, myslíme si, ale nie je to len na našom posúdení, že si každý z uvedených autorov zaslúži svoju pozornosť. Všetci traja autori použili pojem znaku, tak isto ako pracovali s bipolaritou „vnútrajška/nemate-riálnosť“ (obsah) a „vonkajška/materiálnosť“ (forma). Vo vzťahu k sú-časnosti sme našli v semiotických teóriách paralelne myšlienky a závery, čo svedčí o tom, že naši teoretici boli minimálne pri aplikácií a vymedze-ní pojmu znak na správnej ceste. Nechceme tvrdiť, že M. Greguš, L. Schedius a K. Kuzmány boli semiotici, ale dovoľujeme si tvrdiť, že ich zistenia majú využitie v semiotike a vykazujú formu zhodnú so súčasný-mi aj staršími semiotickými teóriami. Ba čo viac, napriek dobe svojho vzniku a podmienok v ktorých pracovali sú ich tézy veľmi originálne, celistvé a dokonca viac alebo menej aktuálne a rozhodne si zaslúžia väč-šiu pozornosť, ako sa im doteraz venovala.

Zoznam bibliografických odkazov

BOTŤÁNKOVÁ, E.: K prameňom estetického myslenia na Slovensku. Bratisla-va: Veda 1995. ISBN 80-224-0202-8.

DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika v teórií a praxi: proměny a stav oboru do konce 20. století. Praha: Portál 2008. ISBN 978-80-7367-493-9.

GREGUŠ, M.: Rukoväť estetiky. In: SOŠKOVÁ, J. (Ed.): Kapitoly k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 155 – 204. ISBN 80-88722-37-3.

Semiotické aspekty myslenia slovenských...

82

KUZMÁNY, K.: O kráse. In: BOTŤÁNKOVÁ, E. (Ed.): K prameňom estetické-ho myslenia na Slovensku. Bratislava: Veda 1995, s. 137 – 143. ISBN 80-224-0202-8.

LEEDS-HURWITS, W.: Semiotics and communication: Signs, codes, cultures. USA: Lawrence Erlbaum Associates 1993. ISBN 0-8058-1139-7.

MATHAUSER, Z.: Básnivé nápovědí Husserlovy fenomenologie. Praha: Filoso-fia 2006. ISBN 80-707-239-3.

SEBEOK, T. A.: Signs: An Introduction to Semiotics, Toronto: University of Toronto Press Incorporated 2001. ISBN 0-8020-8472-9.

SCHEDIUS, L.: Základy filokálie, alebo vedy o kráse. In: BOTŤÁNKOVÁ, E. (Ed.): K prameňom estetického myslenia na Slovensku. Bratislava: Veda 1995, s. 79 – 91. ISBN 80-224-0202-8.

SOLGER, K.: O všeobecnom správaní sa krásneho ako látky umenia. In: Ne-meckí romantici. Bratislava: Tatran 1989, s. 267 – 288.

SOŠKOVÁ, J.: Estetika Michala Greguša. Prešov: Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis 1998. ISBN 80-88722-29-2.

SOŠKOVÁ, J.: Interpretačné možnosti realistickej koncepcie S. Štúra a Mathau-serovej koncepcie umeleckej situácie. In: Studia humanitatis ars herme-neutica: metodologie a theurgie hermeneutické interpretace. IV. Ostrava: filozofická fakulta Ostravské univerzity v Ostrvě 2012, s. 275 – 287. ISBN 978-80-7464-161-9.

SOŠKOVÁ, J.: Od teoretickej ku aplikovanej estetike (Problémy filozofie dejín estetiky na Slovensku). Prešov: 2001. ISBN 80-968646-7-X.

SOŠKOVÁ, J.: Pojem znaku a estetická analýza umenia v estetike M. Greguša. In: SOŠKOVA, J. (Ed.): Kapitoly k dejinám estetiky na Slovensku: Studia Aesthetica I. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, FF 1998, s. 8 – 37, ISBN 80-88722-37-3.

Názov: Kapitoly k dejinám estetiky na Slovensku V. Editorka: prof. PhDr. Jana Sošková, CSc. Recenzentky: doc. PhDr. Anna Fischerová, CSc.

prof. PhDr. Zdenka Kalnická, CSc. Redakčná rada 4 Spoločenské vedy I. doc. PhDr. Ľubica Harbuľová, CSc. – predsedníčka,

prof. PhDr. Oľga Sisáková, CSc., prof. PhDr. Jana Sošková, CSc., doc. PhDr. Vladislav Dudinský, CSc.

Jazyková úprava: autori textov Návrh na obálku: Mgr. Jana Migašová Technická redaktorka: Emília Sýkorová Vydala Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove v roku 2013 1. vydanie – Náklad 150 – Strán 348 Tlač: GRAFOTLAČ PREŠOV, s. r. o.

ISBN 978-80-555-0940-2