1 V textoch uvádzame pôvodné názvy nacistick!ch koncentra"n!ch táborov, ako boli pou#ívané v "ase ich existencie. Vo v!pove- diach svedkov sú ponechané názvy, ktoré pou#ili oni.

LiteratúraFOGELMANOVÁ, E.: Sv$domí a odvaha. Praha, Volvox Globator 1999.GUMILJOV, L. N.: Hledání vymy%lené &í%e. Praha, Mladá fronta 1974.HILBERG, R.: Pachatelé, ob$ti, diváci. 'idovská katastrofa 1933-1945. Praha, Argo 2002. JEVTU(ENKO, J.: Stanica Zima. Bratislava, Smena 1967.KAMENEC, I.: Po stopách tragédie. Bratislava, Archa 1991.STYRON, W.: Sophiina vo)ba. Bratislava, Tatran 1986.Svedectvá projektu Oral history: Osudy t!ch, ktorí pre#ili holokaust. Yale University a Nadácia Milana (ime"ku, Bratislava.

1 V!znamovo rovnocenn! sa javí hebrejsk! v!raz %oa, pou#ívan! u# v biblii. 2 Medzi nich nepochybne patria Jozef Jablonick!, *ubomír Lipták a Ivan Kamenec.

3 Autormi publikácií a textov sú napríklad SALNER, P.: Pre#ili holokaust. Bratislava: Veda, vydavate)stvo SAV 1997; VRZGULOVÁ, M.: Videli sme holokaust. Bratislava, Nadácia Milana (ime"ku 2002; VRZGULOVÁ, M.: We Saw the Holocaust. Bratislava, Nadácia Milana (ime"ku 2005; zostrih vybrat!ch videosvedectiev bol pou#it! v eduka"nom balí"ku pre stredo%kolsk!ch pedagógov Pre"o sa u"íme o holokauste?, ktor! editorsky pripravila J. Rogu)ová a kol. (2004).4 VRZGULOVÁ, M.: C. d. (2002) a (2005).5 Organizácia Hidden Child vznikla v roku 1991 na Prvom medzinárodnom zhroma#dení detí ukr!van!ch po"as druhej svetovej vojny v New Yorku. Zú"astnili sa ho „deti“ z 28 krajín sveta. Dôvodom stretnutia bolo podeli+ sa o vlastné spomienky, pomôc+ t!m, ktorí boli príli% mladí na to, aby si pamätali, a najdôle#itej%ou úlohou bolo a dodnes je oboznamova+ svetovú verejnos+ s osudmi a skúsenos+ami t!ch, ktorí ako deti pre#ili bezprecedentnú genocídu v modern!ch dejinách )udstva. V tom istom roku vznikla v b!valom ,eskoslovensku "eskoslovenská organizácia Ukr!vané deti. Po rozdelení ,SFR v roku 1993, po %tyroch rokoch vznikla samostatná národná organizácia na Slovensku – Hidden Child Slovensko, v ,eskej republike pokra"ovala bez preru%enia "eská organizácia.

6 V knihe sú zaradené biogra-cké rozprávania detí, ktoré sa zachránili v.aka pomoci )udí na Slovensku "i mimo jeho územia – v úkrytoch, so zmenenou identitou, alebo v nacistick!ch koncentra"n!ch táboroch. Prirodzene, ch!bajú spomienky t!ch, ktorí nemali to %+astie a holokaust nepre#ili. Táto komplementárna skupina biogra-ck!ch naratívov by priniesla pravdepodobne diametrálne odli%nú re/exiu, „druhú tvár“ tohto historického obdobia .7 V stanovách Hidden Child Slovensko je zakotvené, #e "lenstvo je podmienené letopo"tom narodenia: vymedzuje ho interval rokov 1926 – 1945.

8 Zo 159 videosvedectiev v archíve Nadácie M. (ime"ku je 45 „detsk!ch.“9 V texte budem pomenovaním die+a ozna"ova+ t!ch, ktorí tvoria sú"as+ najmlad%ích pamätníkov holokaustu, ktor! im vstúpil do detstva a nav#dy ovplyvnil ich .al%í #ivot.10 Nahrávala som v Bratislave v kancelárii Dokumenta"ného strediska holokaustu, alebo u respondentov doma. V Ko%iciach som mala k dispozícii miestnos+ v 'idovskej nábo#enskej obci a rovnako som nahrávala aj v súkromí.11 Pripomienky, a predov%etk!m po#iadavky na utajenie mena respondenta, resp. mien osôb vystupujúcich v texte som, samozrej- me, akceptovala. Preto nie sú vo v%etk!ch príbehoch uvedené celé mená, niekde sú pou#ité za"iato"né písmená priezvisk "i mien, alebo iba iniciály. Utajenie toto#nosti si #iadali niektorí respondenti u seba, svojich rodinn!ch príslu%níkov, no v in!ch prípadoch u v%etk!ch osôb vystupujúcich v rozprávaní. Aj táto po#iadavka zachovania istého stup0a anonymity u niektor!ch pamätníkov signalizuje ich stálu neistotu "i obavu z percepcie ich osobn!ch histórií spolo"nos+ou.

12 Tak sa v jednotliv!ch príbehoch vyskytujú napríklad rôzne podoby ozna"enia koncentra"n!ch táborov : Osvien"im – Auschwitz, Brzezinky – Birkenau, "i dobové názvy lokalít, kde sa odohráva konkrétny dej.

13 Tak!to postup som volila pri v!skumoch #ivnostníkov a obchodníkov v 20. a 21. storo"í na Slovensku, rovnako aj pri v!skume problematiky re/exie holokaustu v #ivotn!ch príbehoch pamätníkov. Metódu oral history vyu#ívajú odborníci viacer!ch sociálnych a historick!ch vied na Slovensku, touto metódou za"ala medzi prv!mi pracova+ histori"ka Elena Mannová (1995; 1996) a sociologi"ka Zuzana Kusá (1993; 1995). V posledn!ch rokoch sa realizovali projekty, kde sa táto metóda uplatnila pri zbere údajov o #idovskej, rómskej minorite, ma.arsko-slovensk!ch, "esko- -slovensk!ch vz+ahoch, skúmali sa osobné histórie politick!ch väz0ov komunizmu, #enské histórie 20. storo"ia a podobne. ,as+ publika"n!ch v!stupov uvádzam v literatúre.

14 Na túto skuto"nos+ upozornil aj P. Salner (1997:21) – vyzdvihujúc osobitú atmosféru v spomienkach detí.

15 Problematike procesu spomínania som sa venovala vo viacer!ch %túdiách a odborn!ch "lánkoch podrobnej%ie: Vrzgulová (2000; 2002, 2005a; 2006).

16 Príbeh Zoltána Breinera je dokladom toho, #e perzekúcia #idovského obyvate)stva sa za"ala e%te pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky (1939 – 1945), u# v "ase existencie autonómnej slovenskej Krajiny.17 Príbeh P. Volka, Z. Mensatorisovej, M. Gálovej.

18 Táto reakcia je pomerne "ast!m javom objavujúcim sa v spomienkach pre#iv%ích holokaust: obete re#imu cítia akoby spoluzod- povednos+ za situáciu, do ktorej sa dostávali.19 Pozri FOGELMANNOVÁ, 1999.20 V sú"asnosti aj na Slovensku ude)uje %tát Izrael t!mto „oby"ajn!m hrdinom“ ocenenie Spravodliv! medzi národmi. Spravodliv! medzi národmi je termín ozna"ujúci ne#idov, ktorí prispeli k záchrane 'idov pred holokaustom. Izrael, konkrétne Komisia pre spravodliv!ch, zalo#ená v roku 1963 pri pamätníku Yad Vashem a vedená Izraelsk!m najvy%%ím súdom, ude)uje titul Spravodliv! medzi národmi t!m, ktorí preukázate)ne túto "innos+ vyvíjali. Bol udelen! 20 757 )u.om, z toho 454 zo Slovenska (stav k januáru 2005). Vä"%ina ocenen!ch zo Slovenska ho získala po roku 1990, ke. boli znovu obnovené diplomatické styky medzi ,esko- -Slovenskom a %tátom Izrael.

Spravodliv! medzi národmi je pôvodne tradi"n! #idovsk! pojem, ktor! ocenil skuto"nos+, #e aj mimo #idovskej viery boli dobrí )udia riadiaci sa Bo#ími zákonmi. Tak to bolo aj po"as druhej svetovej vojny, ke. sa na%li )udia, ktorí aj s rizikom straty svojho #ivota ukr!vali 'idov. Dnes Izrael oce0uje t!chto )udí pamätn!mi medailami a diplomom Yad Vashem a ich meno je vytesané do Múru cti v Záhrade spravodliv!ch v areáli pamätníka Yad Vashem v Izraeli. Slovensko, "o sa t!ka pomeru po"tu záchrancov na po"et obyvate)ov, sa uvádza v %tatistikách na jednom z prv!ch miest.

LiteratúraBROSTOFF, A. – CHAMOVITZ, Sh. (eds.): Flares of Memory: Stories of Childhood during the Holocaust. New York, Oxford University Press 2001.EPSTEINOVÁ, H.: D$ti holocaustu. Praha, Volvox Globator 1994.FOGELMANOVÁ, E.: Sv$domí a odvaha. Praha, Volvox Globator 1999.GUTENBAUM, J. – LATA1A, A. (eds.): The last Eyewitnesses. Children of the Holocaust Speak. Volume 2., Evenstone, Illinois, Northwestern University Press 2005. HEITLINGEROVÁ, A.: Ve stínu holocaustu a komunizmu. ,e%tí a sloven%tí #idé po roce 1945. Praha, GplusG 2007.HOLIDAY, L. (ed.): Holokaust a válka o"ima detí. (Utajené deníky). Praha, Prostor 1997.KICZKOVÁ, Z. a kol.: Pamä+ #ien. O skúsenostiach sebautvárania v biogra-ck!ch rozhovoroch. Bratislava, Iris 2006.KUSÁ, Z.: Prvá republika v autobiogra-ck!ch rozprávaniach "lenov rodín predprevratovej slovenskej inteligencie. Sociologick! "asopis, 29, 1993, ". 1, s. 43 – 57. KUSÁ, Z.: Problém pravdivosti informácií v #ivotopisn!ch rozprávaniach. Genealogicko-heraldick! Hlas, 5, 1995, ". 2, s. 17 – 20 MANNOVÁ, E.: Pravidlá naratívneho interview. Genealogicko-heraldick! hlas (,asopis Slovenskej genealogicko-heraldickej spolo"nosti pri MS), 5, 1995, 2, s. 21 – 24. MANNOVÁ, E.: Oral history a historiogra-a. Etnologické rozpravy, 1996, ". 1, s. 31 – 37. PODLIPNÁ, E.: SEKVENCIE. Edícia Judaica Slovaca. Bratislava, SNM- Múzeum #idovskej kultúry. 2006ROGU*OVÁ, J. a kol.: Pre"o sa u"íme o holokauste. [Príru"ka pre stredo%kolsk!ch u"ite)ov.] Zvolen, Klemo; Bratislava: In%titút judaistiky UK 2004.SALNER, P.: 'ivot s maskou. Kultúrny #ivot, ". 10, 4.- 10. 3. 1993, s. 6SALNER, P.: Pre#ili holokaust. Bratislava, Veda, vydavate)stvo SAV 1997.SALNER, P.: Re/exia holokaustu ako jedna z trecích plôch medzi #idovskou minoritou a slovenskou majoritou. In: Národ a národnosti

na Slovensku. Stav v!skumu po roku 1989 a jeho perspektívy (zost. J. (utaj). Pre%ov 2004, s. 217 – 221. SALNER, P.: Zmeny hodnotov!ch orientácií #idov na Slovensku po roku 1945 (na príklade emigrácie do Izraela v %tyridsiatych, resp. %es+desiatych rokoch). In: 'idovská komunita po roku 1945 (zost. P. Salner) Bratislava, Zing Print, 2006, s. 119 – 136. SALNER, P.: 'idovská emigrácia po auguste 1968. In: E/Migrácia a Slovensko (zost. D. Luther) Bratislava, Zing Print 2006, s. 75 – 94. 2LIWOWSKA, W.(ed.): The Last Eyewitnesses. Children of the Holocaust Speak. Evenstone, Illinois, Northwestern University Press 2000.STARGARDT, N.: Witnesses of War: Children’s Lives under the Nazis. New York, Knopf 2006. VRZGULOVÁ, M.: Mesto a jeho pamä+. Tren"ín 1939 – 1945 v diverzi-kovan!ch spomienkach. In: I. Kamenec – E. Mannová – E. Kowalská (eds.): Historik v "ase a priestore. Laudatio *ubomírovi Liptákovi. Bratislava 2000, s. 63 – 78. VRZGULOVÁ, M.: Videli sme holokaust. Bratislava, Nadácia Milana (ime"ku 2002.VRZGULOVÁ, M.: We Saw the Holocaust. Bratislava, Nadácia Milana (ime"ku 2005(a). VRZGULOVÁ, M.: Biogra-cká metóda a v!skum #ivnostníkov v mestskom prostredí. In: K. Ko%tialová (ed.): Socioprofesijné skupiny – subkultúry v meste. Banská Bystrica, Ústav vedy a v!skumu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2005(b), s. 27 – 35.VRZGULOVÁ, M.: Nepre#itá, ale aj tak spolo"ná. OS, 10, 2006, ". 1 – 2, s. 169 – 174.

MacBook

1 Bar micva (aram. – syn prikázania) je v judaizme ozna"enie pre nábo#ensky dospelého chlapca, aj pre prechodov! rituál, ktor! sprevádza dosiahnutie nábo#enskej dospelosti, a pri ktorom je chlapec prijat! za plnoprávneho "lena nábo#enskej obce. 'idovsk! chlapec sa automaticky stáva „bar micva“ po dov3%ení 13. roku veku. Od tejto chvíle je povinn! dodr#iava+ v%etky nábo#enské prikázania – micvot, ako napríklad nasadzova+ si t-lin. Rituál bar micva sa spravidla koná na nasledujúci %abat v synagóge. Najdôle#itej%ím bodom rituálu je prvé vyvolanie nábo#ensky u# spôsobilého chlapca k "ítaniu z Tóry.

i

1 Peter Salner (1993) v nej venuje pozornos+ stratégiám obyvate)ov Bratislavy, resp. Slovenska po roku 1948, ke. sa maska stala – chtiac "i nechtiac – sú"as+ou osobnosti. Jej nositelia ju nemohli, ale niekedy aj nechceli zlo#i+ ani potom, ke. to u# pomery dovo)ovali. V súvislosti so #idovskou minoritou a s jej historickou skúsenos+ou v 20. storo"í upozornil na to, #e v tomto prípade sa maska lojality nasadzuje z donútenia ako prostriedok existen"nej záchrany.

2 Citované pod)a publikácie PODLIPNÁ (2006:74-75)

DETI HOLOKAUSTU Autorka: PhDr. Monika Vrzgulová, CSc.Úvodná %túdia: PhDr. Peter Salner, DrSc.Jazyková redakcia: PhDr. Katarína RybanskáPreklad: Mgr. Katarína RichterováOdborná spolupráca: JUDr. Peter Volko Ing. Ondrej Ho4manRecenzentky: PhDr. Katarína Hradská, PhD PhDr. Katarína Popelková, CSc.Foto: Súkromné archívyIlustrácia na obale: Akad. mal. Jozef BausGra-cká úprava: MONMART, spol. s r. o.Tla": bookmaster, BratislavaVydalo: © Dokumenta"né stredisko holokaustu, Bratislava 2007

ISBN dhdfhdfh