SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

2122590

DIABETES MELLITUS II. TYPU U PACIENTOV V

NITRIANSKOM KRAJI A LIEČBA VÝŽIVOU

2011 Martina Blehová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

DIABETES MELLITUS II. TYPU U PACIENTOV V

NITRIANSKOM KRAJI A LIEČBA VÝŽIVOU

Diplomová práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188800 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra Výživy ľudí

Školiteľ: Ing. Martina Gažarová, PhD.

Nitra 2011 Martina Blehová, Bc.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Martina Blehová čestne vyhlasujem, že som diplomovú prácu na tému

„Diabetes mellitus II. typu u pacientov v Nitrianskom kraji a liečba výživou" vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú

pravdivé.

.............................

V Nitre 20. 4. 2011

POĎAKOVANIE

Touto cestou by som chcela poďakovať predovšetkým mojej školiteľke Ing. Martine

Gažarovej, PhD. za odborné vedenie, cenné pripomienky a kvalifikované usmerňovanie pri

vypracovávaní tejto práce. Zároveň chcem poďakovať RNDr. Júlii Winklerovej,

predsedníčke Zväzu diabetikov Slovenska v Nitre, za jej ústretovosť a umožnenie stretnutia

sa s diabetikmi. Moje poďakovanie patrí aj diabetologickým ambulanciám v Nitre a Šali

i všetkým osloveným respondentom.

ABSTRAKT

Diabetes mellitus ako civilizačné ochorenie v posledných rokoch zaznamenáva

v mnohých epidemiologických výskumoch nárast nových prípadov, ročne až o 5 percent.

Odborníci sa zhodli, že príčinou je celkové starnutie populácie, ale predovšetkým

nesprávny životný štýl a zlé stravovacie zvyklosti, ktoré vyúsťujú k nadváhe až k obezite.

Na vzniku sa podieľa do veľkej miery aj dedičnosť, ktorá je podporená nezdravým

životným štýlom.

Cieľom diplomovej práce bolo naštudovať a spracovať poznatky týkajúce sa

problematiky diabetes mellitus 2. typu so zameraním na jeho liečbu výživou. Tento účel bol

podmienený hlavne závažnosťou ochorenia v poslednom období a jeho sústavným

stúpajúcim trendom. Na to, aby diabetik mohol dodržiavať zásady výživy diabetickej

redukčnej diéty, musí byť dobre informovaný o svojej chorobe a vplyve jednotlivých

druhov jedál na jeho zdravie.

Na dosiahnutie cieľov sme využili literárne zdroje a dotazníkovú metódu, ktorou sme

realizovali výskum. Dotazník bol anonymný. Výskumu sa zúčastnilo 60 respondentov

chorých na diabetes mellitus 2. typu, u ktorých sme sledovali ich zdravotný stav, liečbu,

možné komplikácie, stravovacie zvyklosti a životný štýl v spojitosti s ochorením.

Vo výsledkoch predkladáme zistené a spracované informácie. Prácu dopĺňajú v závere

odporúčania pre chorých do každodennej praxe.

Kľúčové slová: Diabetes mellitus 2. typu, obezita, výživa, diéta, životný štýl, stravovacie

zvyklosti.

Abstract

Diabetes mellitus as a disease of civilization in recent years recorded in many

epidemiological studies the increase of new cases per year up to 5 percent. Experts agree

that the cause of the overall aging of the population, but mainly incorrect lifestyle and poor

eating habits, which result to overweight to obesity. Involved in the formation to a large

extent, heredity, which is supported by an unhealthy lifestyle.

The aim of this thesis was to study and process knowledge related to issues 2 diabetes

mellitus type with a focus on the treatment diet. This effect was mainly conditioned by the

severity of the disease in recent years and the continued upward trend. To be able to

observe the principles diabetic diet diabetic diet reduction, must be well informed about

their illnesses and the impact of various kinds of dishes on his health.

To achieve the objectives we have used literary sources and the questionnaire method,

which we conducted research. The questionnaire was anonymous. The research was

conducted on 60 respondents sick 2 diabetes mellitus type, in which we monitor their health

status, treatment, possible complications, eating habits and lifestyle in relation to disease.

In putting forward the results identified and processed information. Jobs added in

conclusion recommendations for patients in everyday practice.

Key words: 2 diabetes mellitus type, obesity, nutrition, diet, lifestyle, eating habits.

OBSAH

Zoznam ilustrácií ..................................................................................................... 8

Zoznam tabuliek ...................................................................................................... 9

Použité označenie .................................................................................................... 10

ÚVOD ..................................................................................................................... 11

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY......... 12

1.1 Metabolizmus sacharidov a funkcia glukózy ............................................... 12

1.2 Diabetes mellitus .......................................................................................... 13

1.2.1 Pankreas ....................................................................................................... 14

1.2.2 Kedy sa objavuje ochorenie na DM ............................................................. 15

1.2.3 Klasifikácia diabetes mellitus ....................................................................... 15

1.3 Diabetes mellitus 2. typu .............................................................................. 17

1.3.1 Epidemiológia a faktory ovplyvňujúce vznik DM-2 .................................... 17

1.3.2 Klinický obraz a diagnostika DM-2 ............................................................. 19

1.3.3 Inzulínová rezistencia ................................................................................... 21

1.3.4 Nadváha a obezita ........................................................................................ 21

1.3.5 Komplikácie DM-2 ....................................................................................... 23

1.3.6 Liečba a edukácia diabetikov 2. typu ........................................................... 25

1.4 Liečba DM-2 výživou ................................................................................... 28

1.4.1 Energetická potreba a živiny ........................................................................ 29

1.4.2 Diéta ............................................................................................................. 33

1.4.3 Stravovanie a výber potravín ........................................................................ 38

1.4.4 Glykemický index ......................................................................................... 43

1.4.4.1 Zistenie hodnoty glykemického indexu ..................................................... 45

1.4.4.2 Význam glykemického indexu potravín .................................................... 45

1.4.4.3 Diéta s nízkym glykemickým indexom ..................................................... 45

2 CIEĽ PRÁCE ..................................................................................................... 47

3 MATERIÁL A METODIKA ............................................................................ 48

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA ................................................................ 49

4.1 Osobná anamnéza diabetikov 2. typu ..................................................... 49

4.2 Nutričná anamnéza diabetikov 2. typu ..................................................... 57

5 NÁVRH NA VYUŽITIE POZNATKOV......................................................... 70

6 ZÁVER ............................................................................................................... 72

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY........................................................... 75

8 PRÍLOHY........................................................................................................... 80

Zoznam ilustrácií

Graf 1 BMI - Index telesnej hmotnosti (Body Mass Index)

Graf 2 Vzťah medzi vekom a rozvojom DM-2

Graf 3 Vzťah medzi dedičnosťou a rozvojom DM-2

Graf 4 Forma liečby DM-2

Graf 5 Výskyt syndrómu diabetickej nohy

Graf 6 Prítomnosť ochorení okrem DM-2

Graf 7 Užívanie liekov okrem antidiabetík

Graf 8 Užívanie doplnkov výživy (vitamíny, minerálne látky a iné.)

Graf 9 Stravovací režim

Graf 10 Dodržiavanie diéty

Graf 11 Sacharidové jednotky (SJ) do denných jedál

Graf 12 Konzumácia potravín sladených cukrom, medom a sladkostí

Graf 13 Prevažný zdroj sacharidov v strave

Graf 14 Prevažný zdroj bielkovín v strave

Graf 15 Konzumácia zeleniny

Graf 16 Konzumácia zeleniny podľa jej úpravy a druhu

Graf 17 Konzumácia ovocia

Graf 18 Denný pitný režim

Graf 19 Druhy prijímaných tekutín

Graf 20 Pitie kávy

Graf 21 Hodnotenie fyzickej aktivity

Zoznam tabuliek

Tabuľka 1 Hodnoty BMI - Index telesnej hmotnosti

Tabuľka 2 Diétne stratégie pre diabetes 1. a 2. typu

Tabuľka 3 Odporúčaný denný príjem vitamínov, minerálnych látok a stopových

prvkov pri DM

Tabuľka 4 Výživové odporúčania pre pacientov s DM - rozloženie živín v strave

Tabuľka 5 Odporúčaná maximálna spotreba sladidla (podľa WHO a FAO)

Tabuľka 6 Veková a antropometrická charakteristika respondentov

Použité označenie

a pod. - a podobne

BMI - Body Mass Index (Index telesnej hmotnosti)

DM-1 - diabetes mellitus 1. typu

DM-2 - diabetes mellitus 2. typu

g - gram

GDM - gestačný diabetes mellitus

GI - glykemický index

HLP - hyperlipoproteinémia

IDDM - insulin-dependent diabetes mellitus

ICHS - ischemická choroba srdca

IU - medzinárodná jednotka pre vyjadrenie množstva vitamínov

IQ - inteligenčný kvocient

kcal - kilokalórie

kJ - kilojoul

kg - kilogram

l - liter

mg - miligram

ml - mililiter

mmol - milimol

mµ - mikrogram

napr. - napríklad

NIDDM - noninsulin-dependent diabetes mellitus

pred n. l. - pred našim letopočtom

PAD - perorálne antidiabetiká

resp. - respektíve

SJ - sacharidová jednotka

t. j. - to je

tzv. - takzvane

ÚVOD

Diabetes mellitus (cukrovka) predstavuje skupinu metabolických ochorení,

charakterizovanú chronickou hyperglykémiou spôsobenou poruchou sekrécie, alebo účinku

inzulínu, prípadne ich kombináciou.

Prvá písomná zmienka o diabete je na staroegyptskom papyruse z 2. tisícročia pred n. l.,

kde je zmienka o "zvláštnej chorobe, pri ktorej sa mäso a kosti strácajú do moču".

Prevratný bol rok 1921, keď Banting a Best objavili inzulín, ktorý bol v roku 1922 použitý

prvýkrát v liečbe diabetu. Tým sa umožnila príčinná liečba tohto závažného a často

smrteľného ochorenia. Napriek tomu je DM jednou z hlavných príčin chorobnosti a

úmrtnosti v modernej spoločnosti.

Ochorenie v súčasnosti postihujúce 6 - 7 % našej populácie a jeho rozmach je hlavne v

rozvojových krajinách prirovnávaný k novodobej epidémii. Diabetes mellitus 2. typu je

podmienený zväčša určitým stupňom nadváhy či obezity, najmä hromadením tuku v oblasti

dutiny brušnej. Je jedným z najčastejších, najzávažnejších a ekonomicky najnáročnejších

chronických ochorení. V súčasnej dobe je liečených len diétou 30 % diabetikov, u

ostatných diabetikov je diéta vždy súčasťou komplexnej terapie.

Od zistenia DM-2 je nevyhnutné usilovať sa o optimálnu metabolickú kompenzáciu,

dobrú kontrolu krvného tlaku a lipidového metabolizmu. Prirodzene, ideálna kompenzácia

nie je možná u každého pacienta, dodržiavaním správnej životosprávy sa jej však možno

maximálne priblížiť.

Pacientov s DM-2 je potrebné viesť k úprave životného štýlu, k diéte, k zvýšenej

fyzickej aktivite a k redukcii hmotnosti. Racionálna výživa zostáva preto jednou zo

základných a nevyhnutných zložiek celoživotnej liečby diabetických pacientov. Jej

uplatňovanie je predpokladom nielen pre dosiahnutie a udržanie optimálnych hladín

glykémií ale aj ideálnej telesnej hmotnosti, hladiny krvných tukov, krvného tlaku a ďalších

parametrov, ktoré ovplyvňujú prognózu pacienta. Hladina cukru v krvi sa upravuje

predovšetkým pomocou diabetickej redukčnej diéty a liečbou perorálnymi antidiabetikami.

Ani najmodernejšie farmakologické prístupy však nezaručia dobrú metabolickú kontrolu,

ak sú rezervy v spolupráci s pacientom, predovšetkým v systéme stravovania.

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

1.1 Metabolizmus sacharidov a funkcia glukózy

Všetky sacharidy s výnimkou sacharidov nestráviteľných sa v tele štiepia v tráviacom

trakte, predovšetkým v tenkom čreve, na monosacharidy – jednoduché cukry. Väčšinou sa

premieňajú na konečný produkt glukózu, ktorá prechádza cez stenu tenkého čreva do krvi

(Málková, Štochlová, 2007).

Glukóza je monosacharid a býva označovaný ako hroznový cukor. V lekárstve sa pre

glukózu v krvi používa často názov krvný cukor. Jeho množstvo v jednom litri krvi sa

nazýva glykémia. Glykémia (hladina krvného cukru) sa vyjadruje v milimoloch na 1 liter

krvi. Normálne hodnoty u zdravých ľudí sú 3,8 – 5,6 mmol.l-1 nalačno (Reil, 2003).

V krvi je trvalo udržovaná určitá hladina glukózy (glykémia). Nadbytočná glukóza sa

pomocou hormónu inzulínu posúva do buniek, kde je pripravená ako zásoba rýchlo

použiteľnej energie. Slúži teda ako energetický zdroj pre okamžitú činnosť organizmu, pre

jeho telesné pochody a taktiež pre procesy duševné. Pokiaľ organizmus k svojím aktivitám

okamžitú energiu nepotrebuje, glukóza sa ukladá v podobe glykogénu do zásoby v pečeni

a svaloch. Glukózu je organizmus schopný uložiť v pečeni a svaloch len v obmedzenom

množstve a to asi 500-700 g. Ak sú zásoby glykogénu v pečeni a svaloch dostatočné

a organizmus nemá nároky na ďalšiu energiu, ukladá sa prebytočná glukóza do tukových

buniek vo forme tuku.

Po konzumácii potravín obsahujúcich sacharidy sa glykémia zvýši. Jej zvýšenie závisí

najmä na rýchlosti, ktorou prenikajú molekuly glukózy z čreva do krvi. Ak sa zvýši

glykémia, slinivka brušná vyplaví hormón inzulín, ktorý začne rýchlo vypudzovať

prebytočný cukor v krvi. Pokiaľ sa glukóza vstrebáva do krvi pomaly, uvoľňuje sa i malé

množstvo inzulínu, čo je v poriadku. Ak sa však do krvi dostane veľké množstvo glukózy

naraz, slinivka vylúči nadmerné množstvo inzulínu, čo je pre organizmus nevýhodné,

pretože inzulín napr. podporuje ukladanie tuku. Pokiaľ sa následkom nadmernej

konzumácie nevhodných sacharidov uvoľňuje veľké množstvo glukózy do krvi často,

receptory pre inzulín v bunkách začnú byť voči inzulínu odolné – rezistentné. V krvi

zostane nadmerné množstvo glukózy vstrebané z jedla, čo je pre organizmus nevýhodné.

Poruchou spracovania cukru a zvýšeným množstvom inzulínu možno vysvetliť takmer

všetko, čo sprevádza typ obezity podobný jablku (tuk sa ukladá predovšetkým na bruchu):

zvýšený krvný tlak, poruchu krvného tuku a častejšie srdcovo-cievne ochorenia (Málková,

Štochlová, 2007).

Do kategórie „sacharidy“ patria ako cukry jednoduché, tak škroby a následne i vláknina.

Každý z uvedených druhov sacharidov však pôsobí na organizmus inak. Tento fakt sa

potvrdil štúdiom vplyvu jednotlivých druhov potravín, bohatých na rôzne druhy cukrov, na

zmeny hladiny krvného cukru, kedy sa skúmala reakcia krvného cukru na všetky možné

typy potravín. Aby bolo možné porovnať, ako jednotlivé potraviny ovplyvňujú glykémiu

po jedle, bola vytvorená teória glykemického indexu (GI) (Fořt, 2005).

1.2 Diabetes mellitus

Diabetes mellitus (DM) patrí zo zdravotníckeho a spoločenského hľadiska medzi

najzávažnejšie choroby súčasnosti. Závažnosť spočíva ako vo vysokej a stále narastajúcej

prevalencie chronickej nevyliečiteľnej choroby, tak vo vysokej morbidite a mortalite

(Bartoš, Vaněk, 1990).

Diabetes mellitus, čiže cukrová úplavica alebo cukrovka, je chronické ochorenie

vznikajúce následkom úplného alebo čiastočného nedostatku inzulínu v krvi alebo jeho

nedostatočného využitia na úrovni cieľových orgánov (rezistencia cieľových orgánov na

pôsobenie inzulínu). Ochorenie má typické prejavy a je všeobecne známe. Vyžaduje si

špeciálne stravovanie, telesné cvičenie a v závislosti od typu cukrovky a jej závažnosti

podávanie perorálnych antidiabetík (tabletky zvyšujúce vylučovanie inzulínu a znižujúce

rôznymi mechanizmami hladinu cukru v krvi) alebo inzulínu (Covisa, 2006).

Diabetes mellitus patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia s genetickou

zložkou v našej populácii. S vekom stúpa prevalencia a incidencia DM. Najčastejším typom

DM vo vyššom veku je DM 2. typu (Uličiansky, Schroner, 2010).

Cukrovka je skutočne civilizačná choroba a počet postihnutých z roka na rok stúpa. Len

v Nemecku trpí týmto metabolickým ochorením podľa odhadov asi 6 miliónov ľudí (na

Slovensku asi 600-tisíc). Diabetes je choroba, ktorá sa výraznými prejavmi často hlási až

v pokročilom štádiu. Deväťdesiat percent diabetikov má tzv. diabetes mellitus typu 2,

zvyšných desať percent patrí k typu 1. Ďalších desať miliónov chorých nemá ešte zjavné

príznaky, trpia však predstupňom diabetu, ktorý si rovnako vyžaduje liečbu. Pritom je

cukrovka najčastejšou metabolickou chorobou (Holstová, Meiserová, 2007).

Diabetes je ťažké a dokonca smrteľné ochorenie vzhľadom na vedľajšie účinky a

komplikácie napr. ochorenia srdca a obličiek, oslepnutie, poškodenie nervov a amputácie.

Kvôli cukrovke stratia každoročne zrak desiatky tisíc chorých; u ľudí vo veku od 25 do 74

rokov je diabetes hlavnou príčinou oslepnutia. V porovnaní so zdravými ľuďmi majú

diabetici približne sedemkrát vyššiu pravdepodobnosť, že oslepnú. Najpodstatnejším

faktorom tejto tragédie je však skutočnosť, že očakávaná dĺžka života osôb chorých na

cukrovku je zhruba o tretinu kratšia ako u ľudí, ktorý ňou netrpia (Young, Redford Young,

2010).

1.2.1 Pankreas

Slinivka brušná (pankreas, podžalúdková žľaza) je podlhovastý orgán, umiestnený

priečne za žalúdkom na zadnej strane nadbrušia. Časť pankreasu sa stará o sekréciu

tráviacej šťavy do čreva, čím zaobstaráva rozloženie potravy. Časť s ostrovčekovými

bunkami zasa produkuje bielkovinové hormóny inzulín a glukagón, ktoré sa podľa potreby

uvoľňujú do krvi. Inzulín krvný cukor znižuje, glukagón ho zvyšuje. Oveľa zložitejšie je

nahradiť inzulín než glukagón. V Langerhansových ostrovčekoch v A-bunkách sa vytvára

glukagón, ktorý putuje do krvi v prípade, že obsah krvného cukru klesne pod kritickú

hranicu. Glukagón spôsobuje, že sa uvoľní cukor z tkanív a pečene. Ak sa vyčerpajú tieto

zásoby, začnú sa na cukor premieňať bielkoviny.

V B-bunkách vzniká inzulín, ktorý sa odovzdáva do krvi pri vysokej hladine krvného

cukru. Okrem toho umožňuje inzulín ukladanie prebytočného cukru formou glykogénu,

najmä do tkanív pečene. B-bunky predstavujú v istom zmysle chemickú továreň na výrobu

inzulínu. Sú vybavené tak, aby dokázali zaregistrovať zmenu hladiny krvného cukru a

príslušne reagovať (Heintzeler, Puhl, 1999).

1.2.2 Kedy sa objavuje ochorenie na DM

Je už jasné, že cukrovka vzniká pri abstencii inzulínu. Môže sa stať i to, že pankreas

produkuje inzulín, ale tak málo, že to nestačí na znižovanie hladiny krvného cukru a

zároveň výživu svalov. Vtedy sa hovorí o inzulínovej rezistencii. K vzniku inzulínovej

rezistencie môže dôjsť v dôsledku zmien v jemných chemických mechanizmoch B-buniek,

keď protilátky ostrovčekových buniek dokážu zničiť celé B-bunky, a tým ochromiť

produkciu inzulínu. Dôsledkom je cukrovka (Heintzeler, Puhl, 1999).

Podozrenie na cukrovku sa vyslovuje pri klasických symptómoch, ako je smäd so

zvýšeným príjmom tekutín (polydipsia) 3-5 l na deň, časté močenie väčších množstiev

moču (polyúria). Keď úroveň cukru prekročí určitú hranicu, tzv. "obličkový prah" (čo je

obyčajne asi 10 mmol.l-1), glukóza sa začína vylučovať v moči. Keďže je na vylučovanie

glukózy potrebné určité množstvo vody, chorí často a výdatne močia, a tak z organizmu

strácajú veľké množstvá tekutín. Rýchle zníženie hmotnosti tela je veľmi časté u osôb

postihnutých cukrovkou. Zapríčiňuje to fakt, že z nedostatku inzulínu organizmus

nedostáva dostatok energie a navyše výrazne stráca tekutiny. Slabosť a malátnosť je veľmi

častý symptóm, ktorý vzniká znemožnením glukóze prenikať do buniek svalov, respektíve

neschopnosťou zásobiť bunky energiou. Častá je aj suchosť pokožky a trvalý pocit silného

hladu (polyfágia) (Maričová, 2010).

Na vznik ochorenia môžu vplývať dedičné dispozície, prejedanie sa a s ním vyvolaná

tučnota, nedostatok pohybu, stres, vírusové choroby, užívanie kortikoidov, hormonálnych

prípravkov ako aj starnutie organizmu (Sečanský, Horváthová, 2000).

1.2.3 Klasifikácia diabetes mellitus

Rozdelenie cukrovky na rôzne typy je veľmi dôležité, pretože táto choroba sa prejavuje

veľmi rôznorodo práve v závislosti od jej typu a najmä preto, že od typologického

zaradenia závisí spôsob liečby. Predovšetkým je dôležité určiť mieru nedostatku inzulínu

(Lisá, 1993).

Existujú rôzne typy cukrovky, ktoré sa od seba odlišujú mechanizmom vzniku, vekom,

v ktorom sa ochorenie začalo a potrebnou liečbou:

Diabetes mellitus závislý od inzulínu (IDDM) - DM 1. typu

Z celkového počtu diabetikov sa tento typ DM vyskytuje približne u 10-30 %.

Klasický diabetik postihnutý prvým typom ochorenia je štíhly a príznaky choroby sa u neho

prejavia vo veku 10, 15 alebo 20 rokov, ale aj u starších osôb do 40. roku života. Ide o

autoimunitné ochorenie s deštrukciou B-buniek pankreasu. Často sa zistí dedičná vloha pre

vznik DM. Vzniká čiastočný, ale častejšie úplný deficit inzulínu. Začiatok choroby je

náhly, prejaví sa v priebehu niekoľkých dní a to ketoacidózou, výrazným močením a

stratou glukózy. Glykémie kolíšu od nízkych hodnôt až po 4-5-krát vyššie v porovnaní

s normálnymi hodnotami. Pacient rýchlo chudne, lebo sa mu odbúravajú rezervy bielkovín

(svalstvo) a tuku. Je nutné ihneď začať s podávaním inzulínu. Pacienti s DM typu 1 nemajú

zvýšenú hmostnosť tela (Beňo, 2008).

Diabetes mellitus nezávislý od inzulínu (NIDDM) - DM 2. typu

Začína sa v strednom veku, zvyčajne po 40. roku života, pričom z celkového počtu

diabetikov má tento typ DM 80-90 % a z nich má až 80 % nadhmotnosť alebo obezitu

rôzneho stupňa. Na rozdiel od diabetu typu 1 hrajú faktory dedičnosti v tomto prípade

dôležitejšiu úlohu. Ak má jeden z rodičov diabetes typu 2, je riziko ochorenia u detí 40 %

a ak diabetom typu 2 trpia obaja rodičia, je riziko u detí až 60 % (Beňo, 2008).

Na rozdiel od 1. typu tento typ cukrovky nie je závislý od inzulínu. V tomto prípade

pankreas vylučuje inzulín, ale tento hormón nie je dosť účinný. Pacient teda musí

dodržiavať určitý stravovací režim, aby znížil množstvo cukru v krvi. Ak nestačí diéta, je

potrebné brať lieky, niekedy aj inzulín. Tento typ cukrovky sa niekedy nazýva "diabezita",

keďže je úzko spojený s obezitou (Ménat, 2009).

Gestačný diabetes mellitus (GDM)

Týmto pojmom sa označuje porucha regulácie hladiny cukru v krvi objavujúca sa počas

tehotenstva u ženy, ktorá nemala predtým diagnostikovaný DM. Tehotenská cukrovka patrí

k najčastejším komplikáciám priebehu tehotenstva vo vyspelých krajinách a postihuje 10 %

tehotných žien. Hoci po tehotenstve sa hladina cukru v krvi väčšinou opäť upraví, až

polovica žien s tehotenskou cukrovkou sa v neskoršom veku stane diabetičkami (Covisa,

2006).

Ďalšie typy cukrovky

Zaraďuje sa sem séria procesov, ktoré vedú k narušeniu kontroly hladín cukru v krvi. Je

to napr. cukrovka vznikajúca druhotne pri dlhodobom užívaní niektorých liekov

(kortikoidy), pri ochoreniach pankreasu alebo niektorých genetických porúch (Covisa,

2006).

1.3 Diabetes mellitus 2. typu

Diabetes mellitus 2. typu (DM-2) sa v minulosti označoval ako diabetes dospelosti,

diabetes dospelosti u mladistvých, diabetes bez sklonu ku ketoacidóze, stabilný diabetes.

Choroba má polyetiologický charakter: popri genetických faktoroch sa uplatňujú i faktory

vonkajšieho prostredia. Genetický základ vzniku diabetu 2. typu je iný ako pri diabete

1. typu. Zatiaľ čo genetická predispozícia k diabetes mellitus 1. typu je spojená s génmi

HLA-systému, pri diabete 2. typu sa tento vzťah nezistil (Moravec et al., 1987).

Vzniká tak následkom relatívneho nedostatku v tvorbe inzulínu, ako aj rezistenciou

buniek na jeho pôsobenie. Na rozdiel od cukrovky 1. typu sa ochorenie diagnostikuje vo

vyšších vekových skupinách, väčšinou po 40. roku života. S pribúdajúcimi rokmi stúpa

riziko vzniku ochorenia. Aj tento typ cukrovky má dedičnú zložku, no hlavným rizikovým

faktorom je obezita, ktorá spôsobuje inzulínovú rezistenciu. Nedostatok telesnej námahy a

strava s nadbytkom kalórií nepriamo podporujú rozvoj DM-2, lebo vedú k obezite. Zdá sa,

že tento typ diabetu je častejší u ženskej populácie (Covisa, 2006).

Diabetes mellitus 2. typu je veľmi časté a závažné ochorenie, ktoré v dôsledku

komplikácií významne zvyšuje chorobnosť a skracuje očakávanú dĺžku života. Na tejto

situácii sa rozhodujúcou mierou podieľajú najmä kardiovaskulárne ochorenia.

V súčasnej dobe už máme viacero poznatkov, ktoré ukázali, že ak pacientov s DM-2

vyhľadáme a zdiagnostikujeme včas, a najmä ak od samého začiatku u nich dosiahneme

intenzívnu kontrolu glykémií, môžeme dosiahnuť redukciu nielen mikrovaskulárnych, ale

aj makrovaskulárnych komplikácií a zníženie celkovej, aj kardiovaskulárnej mortality

(Martinka, Lacka, 2009).

1.3.1 Epidemiológia a faktory ovplyvňujúce vznik DM-2

Cukrovka - ochorenie definované vysokou koncentráciou cukru v krvi a neschopnosťou

organizmu vytvárať či využiť inzulín, je novodobou epidémiou. Diabetom 2. typu sú vo

zvýšenej miere ohrození ľudia nad 65 rokov, ženy, Afroameričania, Hispánci, Indiáni,

Aziati žijúci v Amerike a obyvatelia tichomorských ostrovov. Chudobní ľudia ochorejú s

trikrát vyššou pravdepodobnosťou ako jedinci zo stredných a vysokých príjmových

kategórií. Výskum Americkej diabetickej asociácie ukázal, že v roku 2001 stála cukrovka v

USA (zdravotná starostlivosť a straty na mzdách) 132 miliárd dolárov, pričom v roku 1997

to bolo 98 miliárd dolárov. Je to dôkaz, že diabetes sa epidemicky šíri (Young, Redford

Young, 2004).

Prevalencia cukrovky sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v

celosvetovom meradle do roku 2030 zvýši zo súčasných 2,8 % na 4,4 % (366 miliónov

pacientov). Neinfekčná pandémia diabetu bude z dlhodobého hľadiska pokračovať, aj keby

sa nezvyšovala prevalencia obezity, a to v dôsledku stárnutia a urbanizácie svetovej

populácie. Na Slovensku nezaostávame za týmto trendom. V rámci projektu "Prevalencia

diabetes mellitus na Slovensku" bola zistená celková prevalencia cukrovky 7,0 %, pričom v

5,3 % prípadov išlo o známe ochorenie a až 1,7 % prípadov tvorili novozistené prípady

(Kozárová et al., 2009).

Diabetes 2. typu predstavuje 90-95 % prípadov diabetu. Ochorenie je typicky spojené s

obezitou a priemerný diabetik 2. typu má hmotnosť v hornom pásme nadváhy - čiže až

polovica diabetikov 2. typu je obéznych. Riziko vzniku DM-2 je pre súrodencov či

potomka diabetika 2. typu viac ako 50 % a pre potomka dvoch rodičov s diabetom 2. typu

takmer 100 %. Výskyt závisí u konkrétneho chorého na úspešnosti prevencie obezity a jej

liečby (Svačina, 2010).

Z hľadiska správania majú vo vzťahu k cukrovke mimoriadny význam dva faktory, a to

obezita a nečinnosť (málo pohybu). Pri DM-2 je obezita veľmi častá; 60 až 90 %

postihnutých má nadváhu. U obéznych bratov a sestier diabetikov je trojnásobná

pravdepodobnosť postihnutia v porovnaní s neobéznymi súrodencami. Nové výskumy teraz

naznačujú, že tolerancia glukózy sa môže vrátiť k norme, keď pacienti s cukrovkou typu 2

schudnú. Fyzická činnosť síce cukrovku nemôže vyliečiť, ale môže pomáhať pri udržiavaní

hladiny glukózy. Okrem toho prispieva k regulácii hmotnosti (Kaplan et al., 1993).

Diabetes mellitus 2. typu sa vyvíja v rámci kombinácie genetickej vlohy a faktorov

vonkajšieho prostredia. Na jeho rozvoji sa významne podieľa stále sa zhoršujúci nepomer

medzi nadmerným energetickým príjmom a tomu neodpovedajúcim výdajom energie. Preto

existuje významná asociácia medzi nadváhou či obezitou a manifestáciou diabetu. Zvýšená

konzumácia energeticky bohatých potravín, sedavý spôsob života, nedostatok fyzickej

aktivity, ale popritom aj pribúdajúci stres sú typické faktory moderného života, ktoré u

geneticky predisponovaného jedinca podmieňujú rozvoj diabetu (Škrha, 2010).

So stúpajúcim vekom sa postupne zhoršuje aj glukózová tolerancia. Na vzniku DM sa

niekedy podieľajú aj iné faktory, ako sú fetálna malnutrícia, nízka pôrodná hmotnosť, ale v

určitých populáciách aj vysoká pôrodná hmotnosť, ďalším faktorom môže byť

farmakoterapia podávaná pri iných ochoreniach - psychofarmaká (niektoré antidepresíva,

antipsychotiká), antihypertenzíva, imunosupresíva, kortikoidy a pod. Ochorenie prebieha v

úvode často asymptomaticky. Hyperglykémia predstavuje zvýšené riziko vzniku

makrovaskulárnych a mikrovaskulárnych komplikácií (Uličiansky, Schroner, 2009).

1.3.2 Klinický obraz a diagnostika DM-2

Diabetes mellitus 2. typu predstavuje skupinu metabolických ochorení, ktoré sú

charakterizované hyperglykémiou. Hyperglykémia je následkom poruchy sekrécie inzulínu

a/alebo účinku inzulínu. Patria sem rôzne stavy od prípadov s prevažnou inzulínovou

rezistenciou s relatívnym deficitom inzulínu až k prípadom s prevažným deficitom inzulínu s

inzulínovou rezistenciou (Uličiansky, Schroner, 2009).

Pri DM-2 sú glykémie na začiatku len občas zvýšené, neskôr sa stabilizujú na vyšších

hodnotách a glykozúria sa vyskytuje len po väčšom príjme jedla. Vyvíja sa rezistencia

tkanív (svalstva) na inzulín, takže jeho koncentrácia v krvi stúpa, pričom glykémie sa

udržujú na vyššej úrovni. Neskôr sa kapacita pankreasu na tvorbu inzulínu znižuje a

glykémie aj hodnoty cukru v moči sa zvyšujú. Po mesiacoch a rokoch sa tvorba inzulínu

výrazne zníži a pacienti musia užívať perorálne antidiabetiká alebo neskôr inzulín (Beňo, I.

2008).

O cukrovke možno uvažovať pri jej hlavnom príznaku: polyúrii spojenom s polydipsiou.

Tieto príznaky ukazujú na cukrovku, ale sú znakom choroby, ktorá je už veľmi rozvinutá.

Objavujú sa hlavne pri cukrovke 1. typu, kde je pankreas prakticky nefunkčný. Polyúria a

polydipsia by sa nemali objaviť pri cukrovke 2. typu, ak človek chodí na pravidelné

lekárske prehliadky (Ménat, 2009).

Klinický obraz DM v staršom veku môže byť klasický, ale často sú príznaky

nešpecifické a nevýrazné. U niektorých pacientov sa asymptomatický DM diagnostikuje v

rámci skríningu. Jediným prejavom ochorenia môže byť celková únava. Inokedy je v

popredí depresia, apatia, mentálna zmätenosť. DM sa môže primárne manifestovať pri

horúčkovom ochorení či inom závažnom strese. Niekedy možno pozorovať pomalé

zotavovanie zo špecifických ochorení (opakované infekcie, zlé hojenie rán a pod),

(Uličiansky, Schroner, 2010).

Včasná diagnóza ochorenia je pre diabetika nesmierne cenná, lebo umožní predísť

akútnym, potenciálne smrteľným komplikáciám a odďaľuje vznik chronických

komplikácií. V prípade DM-2 sa ochorenie často odhalí náhodne pri rutinnom vyšetrení,

pretože ešte neubehlo dosť času na vznik chronických komplikácií a pacient zvýšenú

hladinu cukru v krvi nijakým spôsobom nepociťuje. Navyše v úvode cukrovky 2. typu

hladiny cukru nie sú nikdy také vysoké, aby spôsobili akútne komplikácie (Covisa, 2006).

Lekár stanoví diagnózu na základe laboratórneho nálezu. Tým je opakovane zistená

vysoká hladina cukru v krvi (hyperglykémia), t.j. viac ako 7,0 mmol.l-1 a výskyt cukru v

moči (glykozúria). Pri utajenej forme cukrovky, keď ešte chýbajú klinické príznaky, sa

stanovuje tzv. glykemická krivka. Ide o test záťažovou skúškou - orálny glukózový

tolerančný test (oGTT), pri ktorom zisťujeme ako organizmus zúžitkuje nadmernú ponuku

cukrov. Vyšetrovanému dáme ráno nalačno vypiť zväčša 75 g glukózy rozpustenej v 2,5 dl

vody a hladinu cukru vyšetrujeme v polhodinových intervaloch počas najbližších dvoch

hodín. U zdravého sa hladina cukru vráti v priebehu polhodiny na hladinu, ktorú

dosahovala pred vyšetrením. U chorého na cukrovku sa hladina nevráti na pôvodnú

hodnotu počas tohto časového rozpätia, pretože podžalúdková žľaza nie je schopná

reagovať vylúčením dostatočného množstva inzulínu (Lisá, 1993).

Orientačne je vhodné vedieť, že hladina cukru nalačno by nemala prekročiť 6 mmol.l-1.

Ak je hladina glukózy nalačno vyššia ako 7 mmol.l-1 alebo kedykoľvek v priebehu dňa

prekračuje 11,1 mmol.l-1 a sú prítomné príznaky ochorenia, automaticky môžeme stanoviť

diagnózu cukrovky. O stave obličiek nám podá informáciu stanovenie mikroalbuminúrie,

čo sú straty albumínu močom. Ak nepresahujú 30 mg za 24 hodín, svedčí to o

nepostihnutých obličkách. U tehotných žien sa robí glukózový záťažový test medzi 24. a

28. tyždňom tehotenstva (Covisa, 2006).

1.3.3 Inzulínová rezistencia

Kvôli obľube cukru a premene glykogénu môže viesť hypoglykémia až k

hyperglykémii, ktorá sa môže postupne vyvinúť do hyperinzulinémie (nadmerné množstvo

inzulínu) a následnej inzulínovej rezistencie - a odtiaľ je už len krôčik k plne rozvinutému

diabetu 2. typu. Striedanie nárazu cukru a inzulínu a kyseliny vznikajúcej pri fermentácii

nadbytku cukrov časom poškodzuje receptory na glukózu umiestnené na povrchu buniek.

Do buniek sa nedostáva glukóza nevyhnutne potrebná pre energiu, cukor zostáva v krvi a

uvoľňuje sa čoraz viac inzulínu. Telo už nedokáže patrične reagovať na inzulín - inzulín

nemôže plniť svoju funkciu prenášať cukor do buniek, ktoré ho vedia využívať.

Organizmus je čoraz viac prekyslený, nepriaznivé mikroformy sa v ňom lepšie udomácňujú

a prehlbujú tak prekyslenie (Young, Redford Young, 2004).

Znamená to, že inzulín je síce prítomný, ale menej účinný. Inzulínová rezistencia sa

považuje za prvý znak dedičnej dispozície k diabetu typu 2. Zo začiatku nespôsobuje nijaké

ťažkosti a nedá sa dokázať ani meraním hladiny krvného cukru, keďže podžalúdková žľaza

ju ešte dokáže kompenzovať zvýšenou tvorbou inzulínu. Čím dlhšie však tento stav trvá,

tým sú jeho dôsledky závažnejšie. Keďže v krvi ustavične cirkuluje priveľa inzulínu, je

tuku čoraz viac, lebo inzulín zabraňuje jeho odbúravaniu. Dokázateľne je porušená

schopnosť spracovať glukózu po jedle (znížená tolerancia glukózy). Inzulín je menej

účinný a preto ho musí podžalúdková žľaza produkovať stále viac a viac. Po istom čase na

to už nestačí a produkcia inzulínu sa začne znižovať. Hladina krvného cukru teraz stúpa a

diabetes sa stáva manifestný.

Ustavične zvýšená hladina cukru v krvi však vedie k aterosklerotickým zmenám na

cievach s fatálnymi následkami na srdce, mozog, obličky a oči. Pri inzulínovej rezistencii

tak vzniká zvýšené nebezpečenstvo pre cievy (Holstová, Meiserová, 2007).

1.3.4 Nadváha a obezita

Obezita je najčastejšou metabolickou chorobou na svete, v súčasnosti nadobúda až

charakter epidémie. Na jej vzniku sa podieľajú genetické, behaviorálne, enviromentálne,

fyziologické, sociálne a kultúrne faktory, vyúsťujúce do energetickej nerovnováhy, ktorá

vedie k excesívnemu ukladaniu tukového tkaniva (Mesárošová, Krahulec et al., 2010).

Výskyt obezity v Európe sa pohybuje medzi 10-25 % u mužov a 10-30 % u žien, pričom

nadhmotnosť a obezitu má viac ako 50 % obyvateľov vo väčšine európskych krajín. Len za

posledných 10 rokov sa počet obéznych zvýšil o 10-40 % (Tsigos, Hainer et al., 2009).

Odhaduje sa, že obezitou trpí cca 315 miliónov obyvateľov našej planéty.

Primárnou príčinou rapídneho celosvetového nárastu obezity sú zmeny životného štýlu, pre

ktorý je typická nízka fyzická aktivita a strava obsahujúca nadbytok energetických zložiek

bohatých na tuky (Adámková, 2009).

Na určenie miery obezity sa používa index telesnej hmotnosti (známy ako BMI - Body

Mass Index). BMI je dnes referenčným indexom pri definovaní obezity. Vypočíta sa tak, že

sa telesná hmotnosť v kilogramoch vydelí druhou mocninou výšky v metroch (Ménat,

2009).

BMI (kg.m-2) = Hmotnosť tela (kg) ---------------------------------------------------------------------

Výška (m2)

Tabuľka 1 Hodnoty BMI - Index telesnej hmotnosti, (Tsigos, Hainer et al., 2009)

BMI (kg.m-2) HmotnosťMenej ako 18,5 Podvýživa

18,5 - 24,9 Normálna hmotnosť

25,0 - 29,9 Nadhmotnosť (pre-obézny stav)

30,0 - 34,9 Obezita 1. stupňa

35,0 - 39,9 Obezita 2. stupňa

viac ako 40 Obezita 3. stupňa

Nadváha a obezita predstavujú rizikové faktory zvyšujúce morbiditu a mortalitu populácie.

Podieľajú sa najmä na vzniku DM 2. typu, pričom tieto ochorenia tak úzko spolu súvisia, že

môžeme hovoriť o diabezite. A práve diabetici majú 2 - 4 násobne vyššie riziko

kardiovaskulárnych ochorení, ktoré vedú k vysokej morbidite a mortalite u týchto

pacientov (Mesárošová, Krahulec et al., 2010).

Redukcia telesnej hmotnosti vedie nielen k zníženiu rizika rozvoja DM-2, ale u

rozvinutej choroby k zlepšeniu glykemickej kompenzácie. Už len 5 % strata hmotnosti má

pozitívny metabolický vplyv. Zlepšuje účinok inzulínu, znižuje glykémiu nalačno a

redukuje spotrebu perorálnych antidiabetík. Takýto úbytok na hmotnosti však nemusí

zlepšiť glykemickú kompenzáciu u všetkých obéznych diabetikov. Práve naopak, je možné,

že pacienti s dlhoročnou anamnézou DM-2 alebo s ťažkou dysfunkciou B-buniek

pankreasu, nezareagujú na schudnutie tak ako pacienti s kratším trvaním DM (Mesárošová,

Krahulec et al., 2010).

Najviac znepokojuje morbídna obezita detí, ktorá síce nie je taká vysoká ako v USA, ale

aj tak sa za posledných 20 rokov strojnásobila (Ménat, 2009). V minulosti bol DM-2

typicky diagnostikovaný u ľudí nad 40 rokov. Najväčším problémom nedávanej explózie

výskytu obezity u detí je skutočnosť, že diabetes 2. typu je dnes bežný aj u malých detí

(tzv. MODY-cukrovka). Zdá sa, že typický americký spôsob života vedie k epidemickému

výskytu cukrovky bez ohľadu na vek (Young, Redford Young, 2004). Po Američanoch,

ktorí sú v týchto veciach vždy popredu, ako prví boli pozorovaní štyria obézni adolescenti v

Anglicku. Predtým trvalo 40 rokov, kým sa vytvorila cukrovka 2. typu, ale dnes sa

vplyvom potravinárskeho priemyslu šíri oveľa rýchlejšie. Ide o epidémiu, o ktorej Svetová

zdravotnícka organizácia hovorí ako o katastrofe, ktorú je potrebné riešiť (Ménat, 2009).

1.3.5 Komplikácie DM-2

Náhle, akútne komplikácie sú pri cukrovke považované za mimoriadne stavy, ktoré

vyžadujú okamžitý lekársky zásah. Patrí sem hypoglykémia a hyperglykémia.

Prudký pokles cukru v krv, tzv. hypoglykémia je stav, pri ktorom je glukóza v krvi nižšia

ako 2,5 - 3 mmol.l-1. Príčinou je nadmerné množstvo inzulínu alebo hypoglykemických

liekov, oneskorené alebo nevhodné jedlo, vyčerpávajúce, nadmerné cvičenie alebo

nadmerná konzumácia alkoholu (otrava alkoholom).

Prudké zvýšenie hladiny glukózy v krvi, tzv. hyperglykémia je pri cukrovke relatívne

častá. Je to stav, pri ktorom je glukóza v krvi vyššia ako 16,5 mmol/l. Príčinou je

nedostatočné množstvo inzulínu alebo hypoglykemických liekov, prejedanie sa, infekcie

alebo choroby, vyskytujúce sa pri cukrovke. Postihuje najmä starších ľudí trpiacich DM-2,

ktorí nepijú dostatok tekutín (Gelabert, 2009).

Dlhodobé (chronické) komplikácie pri cukrovke sa objavujú pomaly a postupne. Keď

sa bezpečnostné kritériá na udržiavanie hladiny cukru v normále nedodržiavajú a

nekontrolujú v dostatočnej miere, počiatočné ojedinelé príznaky prerastú do chronických

chorôb a trvalého poškodenia orgánov (Gelabert, 2009). Tieto komplikácie sa spravidla

delia na mikrovaskulárne a makrovaskulárne.

Mikrovaskulárne komplikácie:

Diabetická retinopatia je špecifické postihnutie sietnice. Spočíva v upchávaní sietnico-

vých ciev a v ich praskaní s následným krvácaním. Zmeny na sietnici vedú k znižovaniu

zrakovej ostrosti a k slepote (Covisa, 2006). Po 20 rokoch trvania diabetu je niektorou z

foriem diabetickej retinopatie postihnutých 60 % diabetikov 2. typu. Pokročilé štádiá

diabetickej retinopatie sú dnes hlavnou príčinou vzniku získanej slepoty (Saudek, Bouček,

2007).

Diabetická nefropatia sa stala za posledné obdobie najčastejšou príčinou chronického

zlyhania obličiek. Predstavuje hlavnú príčinu zaradenia pacienta do dialyzačného

programu. Jedná sa o ochorenie, ktoré vzniká na podklade špecifických zmien u chorých s

DM-2. Zmeny sa odrazia na cievach obličkových klbôčok - tzv. glomerulov, v ktorých

prebieha prvotné očistenie krvi od produktov látkovej premeny, liekov a pod. Takéto

postihnutie má za následok zhoršovanie obličkových funkcií a môže viesť až k zániku

glomerulov (Hollá, 2009). Typickým znakom začínajúcej poruchy obličiek sú straty

bielkovín močom (Covisa, 2006).

Diabetická neuropatia je poškodenie nervového systému, ktoré sa prejavuje na

horných a dolných končatinách pocitmi tŕpnutia, bolesťou, mravčením, pálením alebo

zníženou citlivosťou (Covisa, 2006). Časom sa v postihnutých miestach stráca citlivosť a

preto je pacient náchylnejší na drobné poranenia a infekcie, ktorým sa zdravé tkanivo,

reagujúce na bolesť a pocit nepohodlia, môže vyhnúť. Príznakom ochorenia je aj sexuálna

impotencia, ktorá postihuje 40 % mužov diabetikov (Gelabert, 2009).

Makrovaskulárne komplikácie:

Postihnutie veľkých ciev - v stenách tepien sa ukladajú tukové látky, čo postupne vedie

k zužovaniu až k uzavretiu ciev - tzv. ateroskleróza. Neliečenému diabetikovi tak hrozí

srdcový infarkt, náhla cievna príhoda, či gangréna končatiny, najčastejšie nohy s jej

postupným odumieraním (Lisá, 1993). Súčasné pôsobenie vysokého krvného tlaku a

cukrovky zvyšuje prevalenciu aterosklerózy a tým aj zvyšuje riziko ICHS, ischemickej

choroby dolných končatín a cerebrovaskulárnych komplikácií. Dobre kontrolovaná

hypertenzia výrazne znižuje mortalitu u diabetikov (Špinar, Vítovec et al., 1999).

Syndróm diabetickej nohy je vážnou chronickou komplikáciou, kedy nachádzame

ulcerácie na nohách diabetikov, ktoré môžu končiť až amputáciou. Viac ako 85 %

amputácií u diabetikov je urýchlených práve vznikom vredov, infekciou a gangrénou

Nemcová, Hlinková, 2010). Defekty na nohách diabetika sú výsledkom periférneho

cievneho ochorenia, periférnej neuropatie a traumy. Infekcia nie je príčinou syndrómu

diabetickej nohy, ale dôsledkom poškodenia celistvosti tkaniva pri ulceráciách (Boulton,

Cavanagh et al., 2008).

1.3.6 Liečba a edukácia diabetikov 2. typu

Cieľom edukácie diabetika je redukcia telesnej hmotnosti a udržanie glykémie v

normálnom glykemickom pásme. Vhodne upravená diéta môže diabetikovi výrazne

pomôcť. Ak dietetické opatrenia nestačia, nasleduje liečba tabletami, ktoré síce nenahradia

diétu, ale pomáhajú udržať glykémie v norme. V ďalšom štádiu je pacientovi podávaný

inzulín. Edukácia diabetikov 2. typu má byť individuálna, upriamená na stravovanie a

celkový životný štýl pacienta. Poznatky, ktoré pacient získa, majú byť praktické, ľahko

aplikovateľné aj v domácich podmienkach (Štefáková, 2003).

Veľký význam má spôsob podávania informácií. Treba zdôrazňovať najdôležitejšie

údaje, starostlivo a opakovane vysvetľovať cudzie slová a odborné medicínske termíny,

prípadne ich vôbec nepoužívať. Dôležité je poskytnúť čas a priestor chorému na to, aby sa

"vyrozprával". Na dodržiavanie liečebného režimu je často rozhodujúci kontakt s rodinou a

udržiavanie motivácie pacienta (Uličiansky, Schroner, 2010).

Diétna liečba má zhodné pravidlá s odporúčaniami racionálnej výživy pre populáciu s

vysokým rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Pri diéte musíme vychádzať zo

stravovacích zvyklostí pacienta. Chorého treba informovať o základných diétnych zásadách

(s uvedením analýzy doterajších diétnych chýb v jedálnom lístku) a postupne odstraňovať

nevhodné návyky. Niekedy stačí len obmedziť nadmerný energetický príjem a mierne

redukovať telesnú hmotnosť (Uličiansky, Schroner, 2010).

Edukácia diabetikov liečených inzulínom je prispôsobená inzulínovému režimu, pričom

sa optimálna celodenná dávka stravy rozloží do 3 až 6 porcií. Stravovací režim sa postupne

dolaďuje, pričom treba vychádzať najmä z výsledkov merania glykémie v priebehu dňa.

Dávka inzulínu musí byť prispôsobená menšiemu množstvu jedla a energetickému výdaju,

aby diabetik mohol menej jesť, chudnúť, ale zároveň zotrvať pri dobrých glykémiách, bez

hypoglykémie.

Aby sa pacienti mohli správne stravovať aj v domácom prostredí, musia vedieť, ako

jednotlivé potraviny vplývajú na ich glykémiu. Učíme ich orientovať sa pomocou tzv.

sacharidových jednotiek (SJ), pričom 1 SJ = množstvo konkrétnej potraviny s obsahom

10 g sacharidov. Podľa sacharidových jednotiek sa pacient ľahko naučí kombinovať

jednotlivé jedlá tak, aby zostal zachovaný počet odporúčaných SJ na dávku inzulínu

(Štefáková, 2003).

Fyzická aktivita - pravidelná a primeraná fyzická aktivita je dôležitou súčasťou liečby

diabetu. V rámci všeobecnej stratégie liečby DM-2 je fyzická aktivita spolu s diétnymi

opatreniami dôležitou iniciálnou liečbou a aj neskôr významnou súčasťou liečby spolu s

perorálnymi antidiabetikami a inzulínom. Na rozdiel od DM 1. typu pacienti s DM-2

nebývajú pri akútnej fyzickej záťazi ohrození hypoglykémiami alebo ketoacidózou v

dôsledku toho, že majú obvykle schopnosť znížiť sekréciu inzulínu ako reakciu na akútnu

fyzickú záťaž (Schroner, Pella, 2002).

Priaznivé účinky dlhodobej a pravidelnej fyzickej aktivity u diabetikov:

Priaznivý vplyv na inzulínovú rezistenciu a hladinu glukózy v krvi.

Pravidelná fyzická aktivita ovplyvňuje množstvo tukového tkaniva viacerými

mechanizmami: zvyšuje energetický výdaj, zvyšuje oxidáciu tukov a lipolýzu,

znižuje chuťovú preferenciu k mastným jedlám, navodzuje krátkodobé potlačenie

hladu sprevádzané časovým posunom v príjme potravy, zlepšuje utilizáciu glukózy

zvýšením citlivosti k inzulínu a uľahčuje transport glukózy do bunky nezávislý od

inzulínu (Buková, Bukovská et al., 2010).

Priaznivý efekt aj na ostatné klinické prejavy syndrómu inzulínovej rezistencie

(HLP, hypertenzia, obezita)

Psychologický účinok (relaxácia, pocit spokojnosti), (Schroner, Pella, 2002).

U DM 1. aj 2. typu sa odporúča aeróbny typ cvičenia, záťaž by mala byť v dĺžke 20-30

minút, ak sa vykonáva 4-5 krát do týždňa a 45-60 minút, ak sa vykonáva 2-3 krát do

týždňa. Odporúča sa, aby tepová frekvencia u diabetikov do 60 rokov nepresiahla počas

cvičenia 125 tepov za minútu a u diabetikov nad 70 rokov by nemala presiahnuť 100 tepov

za minútu (Schroner, Pella, 2002). Ak je pohybová aktivita plánovaná a bude trvať menej

ako 30-45 minút a pôjde skôr o miernu až strednú záťaž, hypoglykémii predchádzame

pridaním 1 až 1,5 SJ na každých 30-45 minút takejto fyzickej záťaže. Pri stredne ťažkej

aktivite pridávame 2 - 3 SJ a pri ťažkej aktivite 3 - 4 SJ (Buková, Bukovská et al., 2010).

Odporúčané formy fyzickej aktivity u oboch typov diabetu:

chôdza, turistika

bicyklovanie, jogging

plávanie, tenis, tanec, lyžovanie, korčuľovanie

Liečba pohybom u DM-2 je vždy individuálna. Keďže väčšina týchto pacientov je

staršej vekovej kategórie a sú veľmi rizikoví, pred začiatkom programov telesného tréningu

je nutné starostlivé vyšetrenie. Toto vyšetrenie by malo byť zamerané na odhalenie možnej

artériovej hypertenzie, neuropatie, retinopatie, nefropatie, prípadne ischémie myokardu

(Schroner, Pella, 2002).

Liečba perorálnymi antidiabetikami (PAD) - antidiabetické tablety sú lieky, ktoré

pomáhajú udržiavať doporučenú hladinu krvného cukru. Nejde teda o inzulín.

Antidiabetické tablety sa predpisujú ľuďom s cukrovkou 2. typu (Americká diabetická

společnost, 1997). Podávanie PAD je u pacientov indikované vtedy, keď liečba diétou a

pohybovou aktivitou nevedie k priemernej úprave metabolického stavu. Pri farmakoterapii

je dôležité zvážiť výber konkrétneho prípravku a používať skôr nižšie a stredné dávky

jednotlivých liekov s postupnou úpravou dávkovania podľa klinického stavu a

laboratórnych výsledkov (Uličiansky, Schroner, 2010).

Klasifikácia v súčasnosti v klinickej praxi používaných orálnych antidiabetík:

1. lieky ovplyvňujúce tvorbu a/alebo utilizáciu glukózy (inzulínové senzitizéry)

biguanidy (metformin),

tiazolidíndióny (pioglitazón, rosiglitazón),

2. lieky stimulujúce sekréciu inzulínu (inzulínové sekretagogá)

deriváty sulfonylurey (krátko alebo dlhodobo pôsobiace),

deriváty meglitinidu (repaglinid, nateglinid),

3. lieky inhibujúce hydrolýzu komplexných sacharidov

inhibítory alfy-glukozidázy (akarbóza, miglitol, voglibóza), (Schroner, Pella, 2002).

Inzulínová liečba je indikovaná pri vyčerpaní všetkých možností farmakologickej

liečby obezity a PAD. Často však dochádza k tomu, že lekári podávajú inzulín

neindikovane vo vysokých dávkach (až cez 100 jednotiek denne) a nie sú vyčerpané všetky

spôsoby režimovej edukácie, po ktorých môže byť pacient často i bez inzulínu (Svačina,

2010). U pacientov s DM-2 je inzulín indikovaný podľa jeho všeobecných indikácií bez

ohľadu na vek. Liečba inzulínom si vyžaduje starostlivé monitorovanie glykémie. Dôležité

je zvážiť inzulínový režim, aplikačnú techniku a prípadnú pomoc druhej osoby. Inzulínový

režim má byť čo najjednoduchší vzhľadom na možné problémy s jeho podávaním

(Uličiansky, Schroner, 2010).

1.4 Liečba DM-2 výživou

Pri cukrovke je správna strava základným kameňom úspešnej liečby. U ľudí so

zvýšenou genetickou pravdepodobnosťou na typ cukrovky DM-2 má pri jej vzniku okrem

dedičných vplyvov podstatnú úlohu práve nadváha a obezita ako následok nesprávnych

stravovacích návykov a pravdaže, nedostatok telesného pohybu. Zdravá a vyvážená strava

umožňuje lepšie regulovať hladinu glukózy v krvi, telesnú hmotnosť, krvný tlak, hladinu

cholesterolu a triglyceridov (Gelabert, 2009).

U obézneho diabetika je hlavným diétnym opatrením znížený príjem energie. Redukcia

hmotnosti sprevádza zvýšenie citlivosti tkanív na inzulín a pokles sérových

triacylglycerolov. Dodržiavanie časového rozvrhu jedál nie je tak významné ako pri diabete

typu 1. Pri DM-2 je užitočnejšie zachovať jednoduchý a flexibilný spôsob stravovania, v

diéte obmedzovať tuky a potraviny s vysokou energetickou hodnotou. Cieľom je zníženie

hmotnosti. Často k zníženiu glykémie stačí obmedziť príjem potravy (Keller et al., 1993).

Práve celkový denný energetický príjem je hlavným rozdielom v odporúčaniach pre

diabetikov 1. a 2. typu. Diabetici 2. typu sú až v 90 % obézni a ich diéta by mala byť nielen

diabetická ale zároveň aj redukčná (Edelsberger, 2007).

Tabuľka 2 Diétne stratégie pre diabetes 1. a 2. typu, (Edelsberger, 2007).

DM 1. typu DM 2. typu (bez inzulínu)

Celková energia pri chudnutí niekedy zvýšená redukovaná u obéznych

Význam diéty v kombinácii s inzulínovouliečbou často jediná liečba

Sacharidy (cukry)rozdelené rovnomerne doporcií jedál alebo podľaselfmonitoringu

nie je nutné presné rozdeleniedo porcií

Dôslednosť v diéte žiaduce pre kompenzáciu žiaduce pre redukciu hmotnosti

Časovanie jedál

presné dodržiavanie prikonvenčnej inzulínovej terapii,volnejšie pri intenzívnej liečbe

dodržiavanie žiaduce, ale nie nevyhnutné

Desiaty a 2. večere často nutné

väčšinou nie sú nutné, vhodný interval 4-5 hod. medzi jedlom k normalizácii postprandiálnej glykémie

Ďalšie jedlo pri cvičení vačšinou nutné len pri liečbe vyššími dávkami PAD alebo inzulínu

1.4.1 Energetická potreba a živiny

V každej diéte sa určuje istá energetická spotreba. To platí aj pri diabetickej diéte. Táto

energetická spotreba sa udáva v kilojouloch (kJ). Staršou jednotkou boli kilokalórie (kcal).

Na prepočítavanie slúži táto konštanta 1 kJ = kcal x 4,2.

Spálením 1 g sacharidov alebo bielkovín vzniká 17 kJ.

Spálením 1 g tukov vzniká 38 kJ.

Odporúčaná denná energetická spotreba pre diabetikov:

Muži: 7100 - 12 600 kJ

Ženy: 6300 - 9600 kJ.

Lekár však diabetikovi môže určiť diétu tak, že stanoví množstvo sacharidov, tukov a

bielkovín na deň. Z tohto množstva si pacient vypočíta energetický obsah stravy sám (Lisá,

1993).

Aby potrava spĺňala nároky racionálnej výživy musí mať primerané kvantitatívne

(energetický príjem) a kvalitatívne (vyvážené zloženie živín) zloženie. Energetické

požiadavky predstavujú u bežného človeka asi 20-24 kcal na 1 kg telesnej hmotnosti za

deň. Vypočítaný príjem sa potom zvyšuje s ohľadom na vek, fyzickú aktivitu a telesnú

hmotnosť o +30 % až +100 %. Faktormi, ktoré treba brať do úvahy na viac u žien, sú

gravidita a dojčenie (Martinka, 2006).

Základná energetická potreba 20-24 kcal na kg telesnej hmotnosti.

- pri sedavom zamestnaní + 30 %

- pri stredne náročnej fyzickej aktivite + 30-50 %

- pri náročnej fyzickej aktivite + 50-100 %

Ďalšie úpravy sa robia pri nasledovných stavoch:

- ak ide o tehotnú ženu + 300 kcal na deň

- ak ide o dojčiacu ženu + 500 kcal na deň

- ak je cieľom prírastok telesnej hmotnosti + 500 kcal na deň

- ak je cieľom redukcia telesnej hmotnosti - 500 kcal na deň

Výpočet jedálneho lístka podľa predpokladanej potreby živín a energie:

1. Energetické požiadavky

Príklad: Muž stredného veku s hmotnosťou 80 kg a výškou 170 cm

(BMI = 27,7 kg.m-2), so sedavým zamestnaním.

- základná energetická potreba 80 x 22 = 1760 kcal

- sedavé zamestnanie +30 % + 528 kcal

- pacient má nadváhu (jeho BMI presahuje

ideálne rozmedzie 19-25 kg.m-2) - 500 kcal

spolu = 1788 kcal na deň

2. Rozdelenie energetickej potreby medzi základné živiny

- Sacharidy: 60 - 70 % energetickej hodnoty

(1 g sacharidov obsahuje 4 kcal = 17 kJ)

- Bielkoviny: 15 - 20 % energetickej hodnoty

(1 g bielkovín obsahuje 4 kcal = 17 kJ)

- Tuky: < 30 % energetickej hodnoty

(1 g tukov obsahuje 9 kcal = 38 kJ)

Keďže pacientov celodenný energetický príjem predstavuje 1788 kcal, rozdelenie medzi

základné živiny bude nasledovné:

Sacharidy: 65 % cca 1162 kcal : 4 kcal = 290,5 g

(z tohto množstva odpočítame 30 - 35 g vlákniny, zostane pokryť cca 260 g

sacharidov, t.j. 26 SJ na deň)

Bielkoviny: 17,5 % cca 313 kcal : 4 kcal = 78,2 g

(toto množstvo spĺňa požiadavku cca 1 g.kg-1 telesnej hmotnosti)

Tuky: 20 % cca 358 kcal : 9 kcal = 40 g,

(Martinka, 2006).

Pri konečnej úprave pomeru jednotlivých zložiek potravy sa zohľadňuje prítomnosť

pridružených ochorení (obličiek, pečene, srdca, vysoký krvný tlak, alergia a pod.),

(Martinka, 2006).

Energetický príjem diabetika ovplyvňuje zastúpenie základných živín v príjme potravy -

sacharidov, bielkovín a tukov:

Sacharidy - sú najdôležitejším a najpohotovejším zdrojom energie, ktorý tvorí viac než

polovicu energetickej hodnoty potravy. Potraviny bohaté na sacharidy obsahujú často aj

sprievodné vitamíny, hlavne vitamín C, vitamíny skupiny B a betakarotén (Jedlička, 2010).

Sacharidy v jedálničku diabetika tvoria 45 - 60 % z celkového denného príjmu, pričom

by sa malo jednať o sacharidy bohaté na vlákninu, vitamíny a minerálne látky a s nízkym

glykemickým indexom (Kroužková, 2009).

Vláknina znižuje energetickú denzitu potravy a navyše vďaka svojej bobtnavosti

navodzuje dilatáciu horných partií zažívacieho traktu a tým navodzuje pocit sýtosti (Hainer,

2001). Diéta s vysokým obsahom vlákniny môže u diabetikov priaznivo ovplyvniť

glukózový a lipidový metabolizmus, a to najmä u diabetikov 2. typu. Zníženie glykémie,

glykozúrie a eventuálne aj inzulinémie je čiastočne závislé na dávke vlákniny. Glukózový

metabolizmus je ovplyvnený vlákninou rozpustnou vo vode, ktorá sa nachádza hlavne v

zelenine, ovocí a strukovinách (Vohradníková, Perušičová, 1996).

Význam vlákniny pre diabetika spočíva v spomalení absorpcie cukrov, a teda dôsledkov

postprandiálnej hyperglykémie. Okrem toho vláknina zlepšuje priechod črevami, znižuje

absorpciu cholesterolu, zlepšuje pomer dobrého cholesterolu (HDL) k "zlému" cholesterolu

(LDL), znižuje riziko rakoviny hrubého čreva a zmenšuje hlad pomalším trávením potravín

(Ménat, 2009). Denne by v strave diabetika malo byť 40 g vlákniny, preto sa odporúča

konzumovať zeleninu, ovocie, strukoviny a pekárenské výrobky bohaté na vlákninu.

Do celkového množstva sacharidov sa započítava aj sacharóza, ktorej príjem nesmie byť

vyšší ako 10 % z celkového denného príjmu (do 50 g za deň). Pacienti môžu pri sladení

využívať náhradné sladidlá. (Kroužková, 2009).

Bielkoviny - sú neodmysliteľné pri zdravej výžive. Podieľajú sa na tvorbe nových

tkanív, na tvorbe enzýmov a hormónov. Majú energetický význam. Nachádzajú sa v

živočíšnej, ale aj v rastlinnej strave (Lisá, 1993).

Denný príjem bielkovín sa odporúča v množstve 1,0 - 1,5 g.kg -1 normálnej hmotnosti,

t.j. 10 - 20 % celkovej energie. Pri renálnej insuficiencii sa odporúča 0,8 g bielkovín na kg

normálnej hmotnosti. Ani pri manifestnej nefropatii sa nikdy neodporúča znížiť bielkoviny

pod 0,6 g.kg-1 normálnej hmotnosti, pretože hrozí malnutrícia (Rybka, 2008).

Pri výbere bielkovinových potravín uprednostňujeme ryby, hydinu a chudé mäso

mladších zvierat. Ďalším vhodným zdrojom je nízkotučné mlieko a výrobky z neho,

vaječný bielok a strukoviny (Štefáková, 2003).

Tuky - sú druhým hlavným dodávateľom energie do organizmu. Dodávajú esenciálne

mastné kyseliny a sú nevyhnutné na vstrebávanie vitamínov rozpustných v tukoch

(vitamíny A, D, E, K). Sú zdrojom cholesterolu, ktorý v malom množstve organizmus

potrebuje alebo fytosterolov, ktoré môžu pôsobiť priaznivo pri zvýšenej hladine

cholesterolu v krvi (Kunová, 2011).

Ľudia s cukrovkou sú ohrození zvýšeným rizikom aterosklerózy, pozornosť preto treba

sústrediť i na tuky v strave. Ich celkový príjem by nemal prekračovať odporúčané

množstvo. Do stravy treba zaradiť najmä rastlinné tuky a obmedziť tuky živočíšneho

pôvodu. Výnimkou sú ryby, ktoré obsahujú zdraviu prospešné tuky (Rodriguez, 2009).

U pacientov s nadváhou alebo obezitou by nemal denný príjem tukov prevyšovať 30 %

z celkového denného príjmu. Monoénové mastné kyseliny, ktorých dobrým zdrojom je

olivový olej, môžu tvoriť 10 - 20 % z celkovej energie, pretože priaznivo ovplyvňujú

spektrum lipidov a nemajú negatívny vplyv na kompenzáciu diabetu. Polyénové mastné

kyseliny (omega 6 mastné kyseliny, ktorých zdrojom je sójový olej a omega 3 mastné

kyseliny obsiahnuté v rybom tuku) majú tvoriť 10 % energetického príjmu. V jedálničku

diabetika by preto mali byť 2 - 3 rybie pokrmy týždenne. Diétu je vhodné obohatiť aj o

repkový olej, orechy a listovú zeleninu. Denný príjem cholesterolu by nemal byť vyšší ako

300 mg. U pacientov, ktorí majú vyššiu hladinu LDL cholesterolu len 200 mg za deň

(Kroužková, 2009).

Vitamíny a minerálne látky

Vitamíny, minerálne látky a stopové prvky neprinášajú organizmu kalórie, ale sú pre

život nevyhnutné. Pri cukrovke hrajú dôležitú preventívnu funkciu (Ménat, 2009). Príjem

adekvátneho množstva vitamínov a minerálnych látok je pre diabetikov rovnako dôležitý

ako aj pre nediabetikov. Postačujúcim zdrojom by však mala byť vyvážená potrava

(racionálna výživa). Nie sú dôkazy, ktoré by hovorili v prospech doplňovania vitamínov či

minerálnych látok prípravkami, pokiaľ nie je známy ich deficit. Výnimkou je

suplementácia kalcia u starších pacientov ako prevencia osteoporózy (Martinka, 2006).

Tabuľka 3 Odporúčaný denný príjem vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov pri DM (Rybka, 2008).

Vitamíny rozpustné v tukochA 4000 - 5000 IUD 5-10 µgE 8-10 mgK 60-80 µgthiamín 1-1,5 mgB6 1,5-2 mgbiotín 0,1-0,2 mgkyselina panthotenová 4-7 mg

Vitamíny rozpustné vo vodekyselina askorbová 60 mgkyselina listová 180-200 µgniacín 15-19 mgriboflavín 1,2-1,7 mg

Minerálne látkykalcium 1000 mgjód 150 µgželezo 10-15 mgmagnézium 280-350 mgzinok 12-15 mg

Stopové prvkymeď 2-3 mgmangán 2,5-5 mgfluorid 1,5-4 mgchróm 0,05-0,2 mgselén 55-70 µg

1.4.2 Diéta

Diabetická diéta stále zostáva základným liečebným opatrením pri cukrovke. DM je

heterogénna skupina ochorení a preto neexistuje a nemôže existovať jedna univerzálna

diabetická diéta, ktorá by sa mohla odporúčať všetkým chorým s cukrovkou. Pri

zostavovaní jedálnička a správneho diétneho režimu musíme vždy brať do úvahy vek

pacienta, jeho hmotnosť, fyzickú aktivitu, sociálne podmienky, prítomnosť diabetických

komplikácií, časté poruchy metabolizmu lipidov a ďalšie prítomné chorobné stavy. U

obéznych diabetikov musí diéta zabezpečovať žiadanú redukciu hmotnosti (Vohradníková,

Perušičová, 1996).

Ciele diétnej liečby:

Udržať látkovú premenu sacharidov v euglykémii, dôležité je zladenie času,

množstva a zloženia jedla a svalovej činnosti s účinkom inzulínu.

Dosiahnutie a udržanie optimálnej hladiny lipidov.

Vhodný energetický prísun na dosiahnutie a udržanie primeranej hmotnosti.

Dosiahnutie a udržanie optimálneho tlaku krvi.

Prevencia a liečba akútnych ale aj chronických komplikácií.

Zlepšenie celkového zdravotného stavu.

V súčasnosti sú základné štandardy diétnej liečby diabetu totožné s pravidlami

racionálnej výživy (Schroner, Pella, 2002).

Zásady diétnej liečby:

1. Celodenný príjem energie má zohľadňovať dosiahnutie a udržanie normálnej

hmotnosti tela - BMI v rozpätí 20-25 kg.m-2.

2. Zastúpenie základných živín v celodennom energetickom príjme čo najviac priblížiť

ich zloženiu v správnej (fyziologickej) výžive.

3. Proteíny - je vhodný príjem živočíšnych aj rastlinných bielkovín. Pri stabilnej

hmotnosti tela je dostatočná hodnota 0,8 g.kg-1 na deň a pri iniciálnej poruche

renálnej funkcie treba množstvo proteínov ešte znížiť (Beňo, 2008).

4. Zvýšiť príjem komplexných sacharidov, t. j. polysacharidov s vlákninou (celozrnné

výrobky, strukoviny, zelenina...) a obmedziť príjem jednoduchých sacharidov.

5. Dôsledne obmedziť príjem tukov (najmä nasýtených mastných kyselín),

cholesterolu a dodržiavať ostatné dietologické odporúčania na prevenciu

kardiovaskulárnych ochorení.

6. Dbať na dostatočný príjem esenciálnych mastných kyselín (orechy, rastlinné oleje,

rybí olej), (Béder et al., 2005).

7. Rozdelenie celodennej stravy na 4 - 6 jedál podľa fyzického zaťaženia, pričom

energetický príjem by mal byť v jednotlivých dňoch vyrovnaný.

8. Kuchynská soľ sa obmedzuje do 5-7 g na deň a alkohol maximálne do 10-20 g na

deň podľa metabolickej situácie (Beňo, 2008).

9. Dbať na dostatočný prívod vitamínov skupiny B (celozrnné výrobky, strukoviny,

orechy, olejnaté semená, zelenina, výživové doplnky) a antioxidantov.

10. Z výživových doplnkov sa odporúča:

chróm v dávke 200 mg na deň,

horčík v dávke 400 mg na deň,

zinok v dávke 30 mg na deň,

koenzým Q10 v dávke 50 - 100 mg na deň.

Súčasťou každej liečby je primeraná fyzická aktivita (Béder et al., 2005).

Tabuľka 4 Výživové odporúčania pre pacientov s DM - rozloženie živín v strave

(Rybka, 2008).

Parameter Odporúčania

Energia redukuje sa u osôb, ktoré majú BMI > 25 kg.m-2

Tuky < 35 % (u osôb s nadváhou do 30 %) z celkovej energie

Cholesterol < 300 mg na deň, pri vyššom LDL-cholesterole i menej (pod 200 mg na deň)

Nasýtené a trans-nenasýtenémastné kyseliny

< 10 % (< 7 - 8 %, ak je vyšší LDL cholesterol) z celkovej energie

Polyénové mastné kyseliny < 10 % z celkovej energie

Monoénové mastné kyseliny 10 - 20 % z celkovej energie, pokiaľ je dodržaná celková spotreba tukov do 35 %

n-3 polyénové mastné kyseliny

týždenne 2 - 3 porcie rýb a používanie rastlinných zdrojov n-3 mastných kyselín pokrýva žiaducu spotrebu

Sacharidy 45 - 60 % celkovej energie, výber sacharidových potravínbohatých na vlákninu a s nízkym glykemickým indexom

Vláknina40 g na deň (aspoň 50 % rozpustnej vlákniny), odporúča sa 5 porcií zeleniny alebo ovocia denne a 4 porcie strukovín týždenne

Glykemický indexprihliadať k nemu pri výbere potravín bohatých na sacharidy v rámci rovnakej potravinovej skupiny (napr.pekárenské výrobky, prílohy, ovocie a pod.)

Voľné sacharidy(sacharóza - repný cukor)

pri uspokojivej kompenzácii diabetu do 50 g na deň (max. do 10 % energetickej spotreby) v rámci dodržania celkovej spotreby sacharidov, nevhodné pri redukcii

Bielkoviny 10 - 20 % z celkovej dennej energie (1,3 - 2 g na kg normálnej hmotnosti)

Antioxidanty, vitamíny, stopové prvky, suplementy

odporúčajú sa potraviny prirodzene bohaté na antioxidanty, stopové prvky a ostatné vitamíny, ďalej sa odporúča 1000 - 1500 mg Ca na deň na prevenciu osteoporózy u starších osôb

Diabetické diéty:

Redukčné diéty - pacient znižuje telesnú hmotnosť (Lisá, 1993).

Energetický obsah 2900 kJ: môžeme prijať 60 g bielkovín 35 g tukov 30 g sacharidov

Energetický obsah 4000 kJ: môžeme prijať 60 g bielkovín 455 g tukov 75 g sacharidov

Energetický obsah 5200 kJ: môžeme prijať 60 g bielkovín 55 g tukov 120 g sacharidov

Energetický obsah 6500 kJ: môžeme prijať 70 g bielkovín 70 g tukov 150 g sacharidov

Diéty udržujúce telesnú hmotnosť na rovnakej hodnote (Lisá, 1993).

Energetický obsah 7100 kJ: môžeme prijať 100 g bielkovín 30 g tukov 250 g sacharidov

Energetický obsah 7800 kJ: môžeme prijať 100 g bielkovín

70 g tukov 200 g sacharidov

Energetický obsah 9100 kJ: môžeme prijať 100 g bielkovín 80 g tukov 250 g sacharidov

U diabetikov 2. typu s obezitou sa zavádzajú zvyčajne diéty s 225 a viac gramov

sacharidov na deň len na začiatku liečby. Pokračuje sa zvyčajne s diétou 175 g sacharidov,

resp. 6000 kJ na deň. V prípade, že diabetik nebude chudnúť, znižuje sa dávka na 5000,

4000 a eventuálne aj 3500 kJ. To zodpovedá množstvu sacharidov od 150 až ku 100 g na

deň (Svačina et al., 2008).

Rozdiel medzi diabetickou a redukčnou diétou

Diabetická diéta, ktorá sa odporúča diabetikovi 1. a 2. typu, sa veľmi nelíši, avšak u

obézneho diabetika 2. typu a diabetika 1. typu s normálnou hmotnosťou sú výraznejšie

rozdiely. Týkajú sa predovšetkým časového rozdelenia jedál. Pokiaľ sa obézny diabetik 2.

typu stravuje podľa odporúčania pre diabetika 1. typu 6 krát denne a dávky potravín sú

zostavené z polysacharidov a navyše obézny diabetik 2. typu prekračuje odporúčané

množstvo bielkovín, má to za následok vzostup hmotnosti. Z týchto dôvodov nie sú pre

diabetikov 2. typu vhodné štandardné rozpisy diét s 225 a viac gramov sacharidov do 6

jedál denne (Rybka, 2008).

Stredomorská diéta

Stredomorská diéta je založená na stravovacích zvyklostiach krajín nachádzajúcich sa

okolo Stredozemného mora (Talianska, Grécka, časti severnej Afriky a Blízkeho východu).

Táto diéta sa považuje za prínosnú hlavne pre nízky obsah aterogénnych trans foriem

mastných kyselín (MK) a nasýtených MK a vysoký obsah kardioprotektívnych

mononenasýtených MK a viacnásobne nenasýtených omega-3 MK, vlákniny a

bioflavonoidov. V súčasnosti pribúda veľké množstvo vedeckých dôkazov o tom, že

stredomorská diéta by mohla byť vhodnou odporúčanou liečebnou stratégiou pre redukciu

telesnej hmotnosti, zníženie rizika ICHS a prevalencie DM-2 u pacientov s metabolickým

syndrómom.

Podstata stredomorskej diéty spočíva v dostatočnom príjme rastlinnej potravy (čerstvého

ovocia a zeleniny, predovšetkým tmavého pečiva a iných nerafinovaných cereálií, varených

zemiakov, strukovín, čerstvých stromových orechov) a striedmeho konzumu mliečnych,

prevažne nízkotučných produktov (syra, jogurtov). Ryby a hydina sú konzumované v

malých množstvách a červené mäso je konzumované veľmi zriedkavo. Konzum vajec v

tejto diéte je cca 4 kusy týždenne. Červené víno je konzumované sporadicky v malom

množstve spolu s jedlom (Buková, Galajda et al., 2010).

1.4.3 Stravovanie a výber potravín

Pravidelné stravovanie je hlavným predpokladom úspešnosti diétnej liečby diabetikov.

Diabetik si musí rozdeliť celodennú stravu do 3 - 5 denných jedál. Medzi týmito jedlami

treba dodržiavať troj- až štvorhodinové intervaly. Pacient nesmie byť zaťažovaný veľkými

dávkami sacharidov, ale musí ich dostávať pravidelne v menšom množstve. Ak lekár

pacientovi naordinuje celodennú dávku sacharidov 200 g, pacient si ju rozdelí nasledovne:

Raňajky: 40 g Desiata: 20 g

Obed: 50 g Olovrant: 30 g

Večera: 40 g Druhá večera: 20 g (Lisá, 1993).

Vzorový jedálny lístok - do 2000 kcal (8400 kJ)

Raňajky (8:00): 890 kcal

- 90 g celozrnného chleba

- 75 g čerstvého syra (napr. cottage cheese)

- 90 g müssli

- 200 ml sójového nápoja

- 200 g (1 kus) broskyne

Desiata (10:30): 110 kcal

- 200 g (1 kus) pomaranča

- 150 g (2 kusy) mrkvy

Obed (13:00): 505 kcal

- 130 g paradajkovo-olivového šalátu

- 310 g zeleninového rizota s fazuľou a hubami (90 g ryža, 200 g huby + paradajky +

cesnak + artičoky, 15 g fazuľa, 5 ml olivový olej)

Olovrant (17:00): 140 kcal

- 150 g (1 kus) jablka

- 75 g (2 kusy) mandarínky

- 8 g pistácií

Večera (20:00): 337 kcal

- 605 g ovocného šalátu (200 g papája, 50 g marhuľa, 200 g mango, 75 g guajáva, 80 g

ananás)

- 1 jogurt s nesladeným džemom (Gelabert, 2009).

Pitný režim

Pre pacienta s cukrovkou platia rovnaké požiadavky na príjem tekutín ako aj u

nediabetikov, t.j. cca 1500 - 2500 ml na deň s ohľadom na vek, ročné obdobie a sprievodné

ochorenia. U pacientov s vysokým krvným tlakom sú nevhodné minerálne vody so

zvýšeným obsahom sodíka (Martinka, 2006).

Pri žiadnom z hlavných jedál diabetika nesmie chýbať voda, najlepšie voda z vodovodu

alebo stolová voda. Pri výbere stolovej vody je potrebné orientovať sa podľa obsahu

sodíka. Mal by byť čo najnižší, pretože sodík zadržuje vodu v ľudskom organizme. Pitný

režim sa dodržuje aj kvôli vláknine, pretože vláknina keď sa nenasiakne vodou, neplní svoj

účel a dostaví sa zápcha. Pre diabetika nie sú vhodné nápoje dochucované cukrom. Sladené

ovocné nápoje môže využiť len na preliečenie hypoglykémie. Nápoje sladené náhradnými

neenergetickými sladidlami diabetik môže piť, nezvýšia mu hladinu krvného cukru

(Michálek, Štefáková, 2005).

Alkohol

Požiadavka abstinencie alkoholu u diabetikov, najmä u pacientov 2. typu sa zdá

prirodzená, veď patrí k základným pri liečbe obezity. Etanol má vlastnosti nutrientu so

signifikantným obsahom energie. Pri metabolickej degradácii etanolu sa z 1 gramu

uvoľňuje množstvo zúžitkovateľnej energie v hodnote približne 28 kJ. A predsa výsledky

veľkých klinických štúdií ukazujú, že rozumná, kontrolovaná konzumácia alkoholu má aj u

diabetikov 2. typu priaznivé účinky. Niektoré štúdie dokonca ukázali, že u probandov s

BMI>25, u ktorých bola zaznamenaná znížená inzulínová senzitivita, táto po alkohole

stúpala. Odporúčania Americkej diabetologickej spoločnosti uvádzajú, že diabetici sa

nemusia obávať alkoholu pokiaľ jeho príjem nepresiahne 1 "drink" denne u žien a 2

"drinky" u mužov, pričom žiaden nápoj odporúčania neuprednostňujú. Treba však

zdôrazniť, že priaznivé účinky umierneného požívania alkoholických nápojov nemožno v

žiadnom prípade chápať ako odporúčanie na ich konzumáciu (Švec, 2005).

Náhradné sladidlá

Náhradné, niekedy nazývané aj umelé sladidlá nemajú ideálne vlastnosti ako repný

cukor. Pre všetky náhradné sladidlá je stanovená hodnota ADI (maximálna denná prípustná

dávka), (Kunová, 2011).

Neenergetické sladidlá (aspartam, sacharín, acesulfam draselný) sú asi 200- až 400-krát

sladšie ako cukor. Nemajú energetickú hodnotu, neobsahujú žiadne sacharidy a

nezapočítavajú sa do obsahu SJ v jedle.

Energetické (objemové) náhradné sladidlá (sorbit, fruktóza, glukózový sirup) majú

rovnakú energetickú hodnotu ako stolový cukor (sacharóza), len sa pomalšie vstrebávajú

a majú vyššiu sladivosť.

Keď už diabetik chce použiť sladidlá, tak neenergetické. Ich príjem je však limitovaný

počtom tabletiek na deň a povolené množstvo by sa malo dodržať (Michálek, Štefáková,

2005).

Tabuľka 5 Odporúčaná maximálna spotreba sladidla (podľa WHO a FAO), (Rybka,

2008).

Názov sladidla

Sladší ako cukor

ADI - prijateľnádenná dávka na 70 kg telesnej

hmotnosti

Množstvo nápoja k dosiahnutiu ADI

Aspartam 200 krát 2800 mg 5,6 litra

Sacharin 300-500 krát 350 mg 1,1 litra

Acesulfam K 200 krát 1050 mg 630 mg

2,1 litra1,2 litra

Vhodné a nevhodné potraviny

Strava diabetika sa má čo najmenej líšiť od racionálnej stravy, teda takej, ktorá

zodpovedá zásadám zdravej výživy. Jedlá solíme a koreníme len mierne a sladíme len

umelými sladidlami. Obmedzujeme všetky tučné potraviny, konzervy a vynechávame

sladké pokrmy a nápoje. Pri výbere potravín kladieme veľký dôraz na ich výber a

množstvo. Technológia prípravy pokrmov v diabetickej diéte je neobmedzená, preto jedlá

môžeme variť, dusiť, piecť a občas aj vyprážať (Murgová, 2002).

Vhodné potraviny:

Mäsá: len chudé jatočné mäsá, kurčatá, morka, zajac, zverina, sladkovodné a morské

nemastné ryby. Pri použití mäsa a mäsových výrobkoch treba počítať aj s tzv. skrytými

tukmi, ktoré sa nachádzajú v svalovine mäsa.

Tuky: obmedzujeme, na prípravu pokrmov používame rastlinné tuky a oleje ako je

slnečnicový, sójový, kukuričný. Pre vysoký obsah výživných látok sa občas odporúča

použiť aj olej z morských rýb (Epavit).

Mlieko a mliečne výrobky: polotučné, nízkotučný tvaroh, biely jogurt, diétne a

nízkotučné syry, nesladené mliečne výrobky (Murgová, 2002).

Zelenina: je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov a vlákniny. Ľudia s cukrovkou

môžu jesť akúkoľvek zeleninu. Zvlášť odporúčaná zelenina pri cukrovke: cesnak, cibuľa,

artičoka, potočnica, žerucha, fazuľa, rebarbora, mrkva, zeleninové šťavy (Gelabert, 2009).

Ovocie: citróny, brusnice, čučoriedky, grapefruity, lesné jahody, ríbezle, nezrelé egreše,

až na druhom mieste sú broskyne, višne, čerešne, záhradné jahody, maliny, marhule,

mandarínky a pomaranče. Ostatné ovocie ako sú banány, jablká, hrušky, hrozno, sladké

slivky len v menších dávkach, kompóty sladené cukrom.

Výrobky z obilnín: chlieb a pečivo tmavé, celozrnné, grahamové, ovsené vločky a

obilné klíčky.

Nápoje: voda, minerálky, čaje, miešané nápoje, káva, kakao, sladené len umelým

sladidlom a všetky nápoje s označením DIA, napr. pivo DIA.

Koreniny: všetky druhy korenín, ale v menšom množstve a všetky druhy zelených

vňatí, ktoré vkladáme do hotových pokrmov (Murgová, 2002).

Nevhodné potraviny:

Mäsá: všetky mastné mäsá a výrobky ako je slanina, údeniny, klobásy, škvarky, mäsové

konzervy, špekačky, sardinky v oleji a v rajčiakovom pretlaku, tučná hus alebo kačica.

Tuky: bravčová masť, loj, maslo, majonéza.

Mlieko a mliečne výrobky: smotana, šľahačka, tučné mlieko a syry, maslo, sladké

jogurty a krémy.

Zelenina: veľmi sladké druhy lahôdkovej zeleniny ako je vodový a cukrový melón.

Ovocie: veľmi sladké, ako sú figy, datle, marhule a iné ovocie, sladené kompóty s

cukrom.

Výrobky z obilnín: biely chlieb a pečivo, cestoviny, múka, zemiakový škrob, ovsené

vločky, múčne sladké pokrmy, viac chleba a pečiva ako 60 g. Makaróny, ryžu a strukoviny

musíme pred varením spočiatku odvažovať.

Nápoje: vylučujeme všetky sladené ovocné šťavy, sirupy, limonády, destiláty, okrem

DIA nápojov.

Sladkosti a dezerty: repný a trstinový cukor, med, džemy, lekváre, cukríky, čokolády,

cukrárenské výrobky ako sú koláče, zákusky, torty, krémy, zmrzliny, sladké pudingy,

šľahačka a ostatné sladké dezerty dochucované cukrom (Murgová, 2002).

1.4.4 Glykemický index

Rýchlosť, akou potrava uvoľňuje cukor do krvi, sa kvantifikuje použitím miery

nazývanej glykemický index. Jedlá, ktoré sa rýchlo strávia, majú mierny alebo vysoký GI

(viac ako 50), kým jedlá, ktoré sa strávia pomalšie, majú nízky GI (menej ako 50) (Briffa,

2000).

Glykemický index definoval a po prvýkrát popísal v roku 1981 tím profesora Davida J.

Jenkinsa z univerzity v Toronte v Kanade. Je vyjadrený bezrozmerným číslom a hodnotí

potraviny podľa ich vplyvu na hladinu glukózy v krvi. Glykemický index vyjadruje, o

koľko sa hladina krvnej glukózy zvýši za 2 – 3 hodiny po jedle (Rambousková, Kavínová,

2007).

Rôzne potraviny obsahujúce rovnaké množstvo sacharidov nemajú rovnaký vplyv na

koncentráciu glukózy v krvi. Napr. 30 g sacharidov v chlebe nemá rovnaký účinok ako 30 g

sacharidov v ovocí. GI efektívnym spôsobom poskytuje informácie o tom, ako zvýšia

sacharidy v potravinách hladinu glukózy v krvi po jedle. Stupnica sacharidov je od 0 do

100. Výsledná krivka sa porovnáva s krivkou po konzumácii referenčnej potraviny (čistej

glukózy alebo bieleho chleba), ktorej hodnota je rovná 100. Pri rovnakej hladine sacharidov

vyvolávajú potraviny s vysokým GI zreteľné kolísanie hladiny glukózy v krvi, zatiaľ čo

potraviny s nízkym GI vyvolávajú pomalšie zvyšovanie hladiny glukózy v krvi (Stešková,

2006).

Ako už vieme, po konzumácii potravín obsahujúcich sacharidy sa glykémia zvýši. Naše

telo si stráži, aby hladina glukózy v krvi bola pokiaľ možno stála. U niektorých ľudí sa

v dôsledku vylučovania inzulínu glykémia zníži viac, ako je optimálne – dochádza k tzv.

hypoglikémii, t.j. veľmi nízkej hladine cukru v krvi. Pokiaľ hladinu cukru v krvi nezvýšime,

pocítime hlad (najmä na sladké), žalúdok sa zviera, mozog prestáva pracovať, nemôžeme

sa sústrediť, sme nervózni a niekedy nás začne bolieť i hlava. Krátko potom, ako sa najeme,

hladina cukru v krvi opäť stúpne. Na to slinivka brušná zareaguje vyplavením hormónu

inzulín, ktorý začne znova vypudzovať prebytočný cukor z krvi. Hladina cukru v krvi zase

klesá, takže dostávame hlad, najeme sa a glykemický kolotoč sa začína znovu. Celý proces

sa teda stále opakuje, čo vedie k zvýšeniu konzumácii potravy, predovšetkým však potravy

bohatej na sacharidy (Málková, Štochlová, 2007).

Aby sme prirodzeným spôsobom predĺžili intervaly medzi týmito „hladovými záchvatmi“,

poslúžia nám základné princípy teórie glykemického indexu. Tá hovorí, že potraviny so

stredným a nízkym glykemickým indexom sú schopné predĺžiť sýtosť. Princíp je

jednoduchý – čím je nižší GI príslušnej potraviny, tým dlhšie nášmu telu trvá, než prijaté

sacharidy v strave rozloží na jednotlivé glukózové jednotky a tým menšie je kolísanie

krvného cukru (súčasne s tým sa zvyšuje citlivosť na inzulín, podporuje sa pocit nasýtenosti

a z dlhodobého hľadiska môžeme dodržovaním tohto princípu zaujímavo ovplyvniť telesnú

hmotnosť).

Konkrétne pozorovania formou overených štúdií dokazujú, že využitie princípu

glykemického indexu – t.j. konzumácia predovšetkým tých potravín, ktoré majú stredný až

nízky GI, môže znížiť riziko vzniku niektorých ochorení (predovšetkým obezity

a diabetes). Niektoré štáty Európy dokonca pristúpili k označovaniu GI na potravinách

s tým, že sa odporúča konzumovať predovšetkým tie, ktoré majú nízky GI a obmedziť

konzumáciu sacharidov, hlavne jednoduchých cukrov, aj keby bol súčasne zvýšený príjem

tukov. Zároveň sa však neodporúča nahrádzať jednoduché cukry umelými sladidlami (Fořt,

2005).

Každému diabetikovi sa vyplatí zistiť, aké sú jeho individuálne glykemické indexy

a upraviť si sacharidové jednotky tak, aby sa mu glykémia po niektorých jedlách

neočakávanou mierou nezvyšovala. O očakávanej miere zvýšenia informujú uvedené

hodnoty bežných jedál podľa glykemického indexu:

nadmerný GI (nad 100): biely chlieb, burizóny, glukóza, kornfleksy, maltóza,

pečené zemiaky, med

vysoký GI (80 – 100): biela ryža, celozrnný chlieb, hrozienka, kukurica, mrkva,

müsli, ovsené vločky, zemiaky

mierny GI (50 – 80): biele a celozrnné cestoviny, čierny ražný chlieb, banán,

mango, fazuľa (konzervovaná), hrach, laktóza, sacharóza, zemiakové lupienky

nízky GI (30 – 50): broskyne, celozrnný obilný chlieb, fazuľa (suchá), hrušky,

jablká, jačmeň, jogurt, mlieko, šošovica

veľmi nízky GI (pod 30): arašidy, grep, maslo, fruktóza, mäso, morské ryby, ryby,

slivky, sójové bôby, syr, vajcia, zelená zelenina (Briffa, 2000).

Medzi výhody konzumácie jedál s nízkym GI sa zaraďuje lepšia diabetická

kompenzácia, zníženie telesnej hmotnosti a zlepšenie lipidového profilu (Kvapil, 2001).

1.4.4.1 Zistenie hodnoty glykemického indexu

GI rôznych potravín sa určuje experimentálne. U testovaných osôb sa najskôr zmeria

hladina cukru v krvi nalačno. Následne zjedia 50 g sacharidov vo forme glukózy.

V pravidelných časových intervaloch sú im odoberané vzorky krvi a z nich sa stanovuje

okamžitá hladina cukru v krvi. Tá najskôr s časom rastie, po 30 - 45 minútach dosahuje

vrchol, potom začne klesať a počas 2-3 hodín sa vracia k pôvodnej hodnote zodpovedajúcej

stavu nalačno. Hodnoty sa vnesú do grafu a zmeria sa plocha pod vzniknutou krivkou.

Veľkosti tejto plochy meranej pre glukózu je priradená hodnota GI 100. Potom sa podávajú

rovnakej skupine osôb rôzne potraviny obsahujúce vždy 50 g sacharidov a rovnakým

spôsobom sa určí časový priebeh zmien hladiny cukru v krvi i príslušná plocha pod

krivkou. Pomer tejto plochy k ploche získanej pre glukózu násobený číslom 100 udáva GI

danej potraviny (Málková, Štochlová, 2007).

1.4.4.2 Význam glykemického indexu potravín

Vedomosti o hodnote GI v potravinách môžu byť nápomocné ľuďom s cukrovkou, ktorí

potrebujú usmerňovať svoju hladinu cukru v krvi. Zahrnutie potravín s nízkym GI do

jedálnička môže pomôcť uvoľňovať glukózu do krvi v priebehu dňa oveľa rovnomernejšie.

GI je možné využiť aj pri výžive športovcov. Potraviny s nízkym GI pomáhajú zvýšiť

výdrž, zatiaľ čo potraviny a nápoje s vysokým GI pomáhajú rýchlejšie dopĺňať glykogén

vo svaloch po cvičení.

To dokazuje, že strava s celkovo nižším GI môže byť prospešná pri prevencii cukrovky a

srdcovo-cievnych ochorení, pretože znižuje potrebu inzulínu a zlepšuje profil cholesterolu

v krvi. Výskumy navrhujú zužitkovať poznatky o GI v súvislosti s obezitou a navrhujú

ľuďom s nadváhou konzumovať stravu s nízkym GI, pretože predlžuje pocit sýtosti

(Stešková, 2006).

1.4.4.3 Diéta s nízkym glykemickým indexom

Diéta je postavená na potravinách, ktoré uvoľňujú cukor do krvného obehu pomaly a sú

stabilným zdrojom energie. To zmenilo tradičný pohľad na sacharidy, ich vzťah ku krvnej

glukóze a na liečenie cukrovky. Po medicínskej a nutričnej stránke má diéta GI viacero

verzií. Klinicky preukázaným prínosom je nízka hladina glukózy a inzulínu (čo je ideálne

pre diabetikov). Hodnoty GI boli určené pre viaceré potraviny, ale nie pre hotové jedlá či

ich kombinácie pre nespočetné možnosti obmien (Rodriguez, 2009).

Množstvo výskumných úloh potvrdilo, že všetko čo jeme, ovplyvňuje naše zdravie. Ako

životne dôležité pre ochranu zdravia sa ukázali také potraviny ako ovocie, zelenina, celé

zrná a strukoviny. Pri dodržiavaní akejkoľvek diéty s nízkym GI (s obsahom veľkého

množstva týchto potravín) nahradíme nevhodné zložky vo svojej strave vhodnými. Pre

diéty s nízkym GI je charakteristický vysoký obsah vlákniny. Každý gram vlákniny, ktorú

zjeme, spôsobí, že naše telo spotrebuje pri jej spracúvaní v tráviacej sústave 29 kJ. Už

skonzumovaním odporúčaných 25 – 30 g vlákniny môžeme denne spláliť až 840 kJ. Niet

pochýb o tom, že prechod na stravu s nízkym GI pomôže nášmu zdraviu (Foster, 2004).

Diéta s nízkym GI znižuje riziko ischemickej choroby srdca a znižuje úmrtnosť

diabetikov na srdcovo-cievne ochorenia, akými sú napr. srdcový infarkt, či mozgová

porážka. Táto diéta sa uplatňuje pri prevencii a liečbe obezity a pri prevencii nádorov

hrubého čreva a nádorov prsníka. Naopak diéty s vysokým GI vedú k obezite, zvyšujú

inzulínovú rezistenciu a prispievajú k vyčerpaniu pankreatickej sekrécie inzulínu (Reil,.

2003).

2 CIEĽ PRÁCE

Diabetes mellitus 2. typu je najrozšírenejší typ cukrovky na celom svete a je asi 10-krát

častejší ako DM 1. typu. U obéznych diabetikov 2. typu je liečbou prvého stupňa diéta,

kontrola hmotnosti a postupná výchova k diabetickému režimu, ktorá je základným

predpokladom úspešného liečenia cukrovky a prevencie vzniku diabetických komplikácií.

Cieľom diplomovej práce bolo naštudovať a spracovať poznatky týkajúce sa diabetu 2.

typu. V problematike sme sa zamerali na:

epidemiológiu a príčiny vzniku ochorenia

diagnostikovanie a komplikácie DM-2

edukáciu diabetikov 2. typu

liečbu DM-2 výživou a vhodnou diétou

Ďalším cieľom práce bolo zistiť a vyhodnotiť výživový stav, stravovacie zvyklosti a

osobitosti životného štýlu u náhodne vybranej skupiny osôb chorých na diabetes mellitus 2.

typu v Nitrianskom kraji.

3 MATERIÁL A METODIKA

Výskum sme uskutočnili na základe anonymného dotazníka, ktorý pozostával z dvoch

častí: z osobnej a nutričnej anamnézy. V osobnej anamnéze sme sa venovali všeobecným

otázkam o pohlaví, veku a antropometrickým údajom, ako sú telesná hmotnosť a telesná

výška. Nutričná anamnéza bola zameraná na stravovacie zvyklosti a životný štýl

respondentov. Otázky sme koncipovali tak, že oslovení respondenti mohli vybrať jednu

alebo viac možností, resp. dopísať odpoveď.

V dotazníku bolo položených 21 otázok, do výskumu na získanie potrebných informácií

bolo zaradených 60 náhodne oslovených respondentov. Súbor tvorili náhodne vybraní

pacienti z Nitrianskeho kraja chorí na diabetes mellitus 2. typu. Skupinu respondentov

tvorilo 22 mužov a 38 žien vo veku od 40 do 80 rokov.

Dotazníky sme rozdali do diabetologických ambulancií v Nitre a v Šali. S mnohými

respondentmi sme viedli aj osobné rozhovory a to hlavne na stretnutiach členov diabetikov

v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre. Dotazník bol realizovaný v období od decembra

2010 do konca februára 2011.

Súhlas so zaradením do výskumu vyslovilo 100 % respondentov, ktorí mali ochotu

spolupracovať.

Výsledky sme utriedili do tabuliek a vytvorili grafy. Informácie sme spracovali

v programe Microsoft Excel.

Výpočty:

Z hodnôt telesnej hmotnosti a výšky respondentov sme vypočítali index telesnej

hmotnosti - BMI, podľa vzorca:

BMI (kg.m-2) = m [kg] / v2 [m]

Kde:

BMI - index telesnej hmotnosti

m - telesná hmotnosť

v - telesná výška

4 VÝSLEDKY PRÁCE A DISKUSIA

Výskumu sa zúčastnilo 60 respondentov (22 mužov a 38 žien) chorých na diabetes

mellitus 2. typu, u ktorých sme zisťovali stravovacie zvyklosti a životný štýl v spojitosti s

ochorením. Výskum bol prevedený formou dotazníka, ktorý pozostával z dvoch častí - z

osobnej a nutričnej anamnézy diabetikov. Výsledky výskumu sú uvedené v tabuľke č. 6 a

grafoch č. 1 - 21.

4.1 Osobná anamnéza diabetikov 2. typu

Veková kategória respondentov bola od 40 do 80 rokov, pričom priemerný vek

predstavoval u mužov 60,4 rokov a u žien 59,6 rokov.

Telesná výška sa pohybovala u mužov od 160 cm do 198 cm, priemer bol 169 cm a u

žien od 150 cm do 180 cm, priemer bol 164 cm.

Telesná hmotnosť sa pohybovala u mužov od 66 kg do 147 kg, priemer bol 95 kg a u

žien najnižšia zaznamenaná hmotnosť bola 53 kg a najvyššia 132 kg, pričom priemerná

hmotnosť predstavovala 87,5 kg.

Tabuľka 6 Veková a antropometrická charakteristika respondentov

Priemer Min. hodnota Max. hodnotamuži ženy muži ženy muži ženy

Vek v rokoch 60,4 59,6 40 41 80 75

Telesná výška(cm) 169 164 160 150 198 180

Telesná hmotnosť (kg) 95 87,5 66 53 147 132

BMI (kg.m-2) 29,79 32,36 23,56 24,08 42,01 43,5

Na základe telesnej hmotnosti a výšky respondentov sme vyjadrili index telesnej

hmotnosti - BMI, podľa vzorca:

BMI (kg.m-2) = m [kg] / v2 [m]

Graf 1 BMI - Index telesnej hmotnosti (Body Mass Index)

0

5

10

15

20

25

30

35

40

Hodnoty BMI

Poče

t v %

Normálna hmotnosť

Nadhmotnosť

Obezita I. stupňa

Obezita II. stupňa

Obezita III. stupňa

Normálnu hmotnosť (BMI 18,5 - 24,9 kg.m-2) sme zaznamenali len u 6 respondentov

(10 %), nadhmotnosť (BMI 25,0 - 29,9 kg.m-2) sa vyskytla u 18 respondentov (30 %) a

najvyšší počet 36 respondentov (60 %) trpelo obezitou - I. stupňa (BMI 30,0 - 34,9 kg.m -2):

21 respondentov (35 %), II. stupňa (BMI 35,0 - 39,9 kg.m-2): 12 respondentov (20 %) a III.

stupňa (BMI viac ako 40 kg.m-2): 3 respondenti (5 %).

Regulácia príjmu energie nie je nutná pre diabetikov, ktorých BMI sa pohybuje v

doporučenom rozmedzí, t.j. pre dospelé osoby 18-25 kg.m-2. Každý pacient s nadváhou by

mal byť motivovaný k zníženiu energetického príjmu a zvýšeniu energetického výdaja.

Taktiež to platí pre osoby so sklonom k pribúdaniu na hmotnosti, i keď sa ich BMI aktuálne

pohybuje v prijateľných rozmedziach (Herczeghová, 2008).

Pre osoby s nadváhou - obezitou odporúčame obvykle individualizovanú diétu, zníženie

najmenej o 500 - 1000 kcal na deň (2100 - 4200 kJ na deň) oproti doterajšiemu príjmu, aby

sme docielili redukciu hmotnosti o 1-2 kg za mesiac. Aj mierna redukcia 5-9 kg bez ohľadu

na východiskovú hmotnosť zlepšuje kompenzáciu diabetu, znižuje rezistenciu na inzulín a

priaznivo ovplyvňuje dyslipidémiu a hypertenziu. V súčasnosti nadobúdajú význam

bariatrické chirurgické metódy redukujúce objem žalúdka alebo balónikové metódy -

endoskopické metódy, ktoré ovplyvňujú kapacitu žalúdka. Táto terapia sa indikuje u

vhodných pacientov s BMI nad 35 kg.m-2 (Rybka, 2008).

Graf 2 Vzťah medzi vekom a rozvojom DM-2

0

10

20

30

40

50

60

Veková kategória

poče

t v %

Menej ako 40 r.

40 - 50 r.

51 - 60 r.

61 - 70 r.

Viac ako 70 r.

V skupine respondentov sa ochorenie prejavilo najmä medzi 40 - 50 rokom života, čo

predstavuje 30 respondentov (50 %), medzi 51 - 60 rokom života u 22 respondentov

(36,6 %), v rozmedzí 61 - 70 rokov boli 7 respondenti (11,6 %) a vo veku viac ako

70 rokov len 1 respondent (1,6 %). Ochorenie vo veku menej ako 40 rokov sa u žiadneho

respondenta neprejavilo. To dokazuje, ako udáva Heintzeler, Puhl (1999), že DM-2 sa často

vyskytuje až v druhej polovici života, t.j. choroba sa prejaví v 50, 60 alebo 70 rokoch,

takmer nikdy pred štyridsiatkou. Ako slabšia forma sa označuje tzv. "cukrovka z veku",

ktorá sa zvyčajne dá udržať pod kontrolou prísnou diétou.

Graf 3 Vzťah medzi dedičnosťou a rozvojom DM-2

0

10

20

30

40

50

60

Výskyt ochorenia v rodine

Poče

t v % Ochorenie sa vyskytlo v rodine

Ochorenie sa nevyskytlo vrodine

Na otázku, či sa cukrovka 2. typu vyskytla v rodine, odpovedalo 34 respondentov

(56,6 %) záporne, nevyskytla. U 26 respondentov (43,3 %) sa ochorenie objavilo v rodine,

najčastejšie u rodičov, súrodencov a starých rodičov. Väčšina literatúry udáva, že ochorenie

je zvlášť silne dedične podmienené, čo sa v našom výskume nepotvrdilo. Dôležitú úlohu

zohráva životný štýl a stravovacie zvyklosti, ktoré častokrát vedú k nadváhe až obezite.

Ak má jeden z rodičov DM-2, je riziko ochorenia u detí 40 %, a ak diabetom typu 2

trpia obaja rodičia, je riziko u detí dokonca 60 %. V niektorých rodinách s genetickou

záťažou má preto takmer každý člen nad 50 rokov cukrovku. Ale aj v týchto rodinách sú

zvyčajne prítomne aj ďalšie rizikové faktory, ktoré vznik DM-2 urýchľujú: nedostatok

pohybu, nezdravé stravovacie návyky, ale predovšetkým nadváha (Holstová, Meiserová,

2007).

Graf 4 Forma liečby DM-2

0

10

20

30

40

50

60

70

Forma liečby

Poče

t v % Diéta

Užívanie antidiabetík a diéta

Pichanie inzulínu

Najčastejšou formou liečby DM-2 v skupine opýtaných bolo užívanie antidiabetík a

diéta, čo uviedlo 39 respondentov (65 %). Liečbu samotnou diétou uviedlo 8 respondentov

(13,3 %) a 13 respondentov (21,6 %) bolo liečených pichaním inzulínu.

Prvou liečbou cukrovky 2. typu je diéta. Táto diéta pomáha aj znížiť hmotnosť

pacientov s obezitou (čo je najčastejší prípad). Na rozdiel od liečby inzulínom nie je liečba

liekmi nevyhnutná, hlavne keď pacient dostatočne schudne. Preto lekári skúšajú liečiť túto

chorobu hlavne diétou, kým sa rozhodnú predpísať tabletky. Perorálna liečba

antidiabetikami má pomôcť vtedy, keď diéta stráca účinnosť. Lieky na DM-2 neliečia

príčinu a ich účinnosť je obmedzená. Ale každý krok, ktorý pomôže znížiť, hoci

nedostatočne, hladinu cukru v krvi, umožní oslabiť riziko komplikácií, ktoré sú ťažko

liečiteľné (Ménat, 2009). Keď schudnutie a tablety nepomáhajú a nastanú ťažké poruchy

metabolizmu, musia sa pacienti druhého typu liečiť inzulínom. Pretože aj inzulín s

nedostatočným účinkom zvyšuje sklon k nekontrolovateľným výkyvom krvného cukru.

Navyše inzulín prispieva k tvorbe tuku a bráni jeho odbúravaniu. Preto niekedy môže dôjsť

k vzniku tučnoty, sprevádzanej vysokou glykémiou (Heintzeler, Puhl, 1999).

Graf 5 Výskyt syndrómu diabetickej nohy

0

10

20

30

40

50

60

70

80

Výskyt

Poče

t v %

Nie

Áno

Nohy diabetikov, predovšetkým chodidlá, je potrebné pravidelne sledovať. Pretože ak sa

objavia akékoľvek komplikácie na nohách, i keď len malé poranenie, je ťažké ich vyliečiť a

veľakrát sa vracajú. Môžu viesť k syndrómu diabetickej nohy, ktorý často postihuje

diabetikov 2. typu. V skupine opýtaných týmto syndrómom trpelo 19 respondentov

(31,6 %), u ostatných 41 respondentov (68,3 %) sa ťažkosti nevyskytli.

Rozvoj syndrómu diabetickej nohy nezáleží ani tak na výške hyperglykémie, ako na

dĺžke trvania základného ochorenia. Objavuje sa najčastejšie asi po 10-15 rokoch od vzniku

ochorenia. Jej najzávažnejšími dôsledkami sú gangrény (asi u 4 % diabetikov) a amputácie

(asi 1 % diabetikov). Preto je dôležité aspoň 1x ročne u starších a 1x polročne u starších

obéznych pacientov vykonať kontrolu dolných končatín aj vtedy, keď pacient subjektívne

neudáva žiadne ťažkosti v tejto oblasti (Palmajová, Palmaj, 2005).

Graf 6 Prítomnosť ochorení okrem DM-2

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Názov ochorenia

Poče

t v %

Hypertenzia

Nefropatia

Neuropatia

Retinopatia

Kardiovaskulárne komplikácie

Iné ochorenia

Pretrvávajúci stav zvýšenej hladiny cukru v krvi vedie k zvýšenému nebezpečenstvu

chorôb srdca, nervov, očí a obličiek a napomáha vzniku infekcií (Gelabert, 2009).

Preto sme sa respondentov pýtali, aké ochorenia okrem DM-2 sa u nich vyskytujú.

Takmer u každého jedného respondenta sme zistili, že trpí dvomi až tromi ochoreniami

popri DM-2. Výskyt každého ochorenia sme prepočítali na percentá z celkového počtu

respondentov a keďže viacerí respondenti zaznačili dve až tri ochorenia, výsledné percento

v grafe presahuje 100 %.

Až 53 respondentov (88,3 %) v skupine uviedlo, že trpí hypertenziou a 20 respondentov

(33,3 %) kardiovaskulárnymi ochoreniami. Špinar, Vítovec et al. (1999) tvrdia, že

prevalencia hypertenzie stúpa s trvaním diabetu a jej výskyt je viazaný prevažne na DM-2,

kde je súčasné pôsobenie zvýšenej telesnej hmotnosti nepopierateľné.

Ďalej sme zistili, že neuropatia sa vyskytla u 13 respondentov (21,6 %) a retinopatia u 9

respondentov (15 %). Nefropatia sa v skupine opýtaných nevyskytla. 21 respondentov (35

%) uviedlo navyše aj iné ochorenia, ako napr. ochorenia štítnej žľazy, Parkinsonova

choroba, hemoroidy, pankreatitída, psoriáza, astma.

Od zistenia DM je nevyhnutné usilovať sa o optimálnu metabolickú kompenzáciu,

dobrú kontrolu krvného tlaku a lipidového metabolizmu. Predovšetkým u DM-2 sa

preukázal ako mimoriadne efektívny multifaktoriálny prístup k prevencii komplikácií

(Saudek, Bouček, 2007). Najlepšou prevenciou vzniku komplikácií je zabránenie zvýšenej

hladiny cukru v krvi a kolísaniu glykémie počas dňa z vysokých na nízke hodnoty a

naopak. Prirodzene, ideálna kompenzácia nie je možná u každého pacienta, dodržiavaním

správnej životosprávy sa jej však možno maximálne priblížiť (Lisá, 1993).

Graf 7 Užívanie liekov okrem antidiabetík

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Užívanie liekov

Poče

t v %

Áno

Nie

V skupine opýtaných 54 respondentov (90 %) uviedlo, že užíva aj iné lieky ako

antidiabetiká a 6 respondenti (10 %) neužívali žiadne iné lieky. Respondenti uvádzali lieky

ako napr. Furom, Detralex, Prenessa, Prestarium, Mikardis, Prenewel na krvný tlak,

Gopten, Betaloc, Isoptin a iné kardiotoniká, Larus, Topvacard na cholesterol, Agen na

osteoporózu, rôzne lieky na alergiu a štítnu žľazu a iné. 29 respondentov uviedlo aj Ibalgin,

Mig400, Aspirin, Anopyrin.

Oleárová (2011) tvrdí, že pacienti s diabetom, užívajúci PAD by mali byť opatrní pri

samoliečení bolesti Ibuprofenom či Anopyrinom, tieto lieky totiž zvyšujú hypoglykemický

účinok perorálnych antidiabetík, čo môže viesť k hypoglykemickým stavom. Perorálne

užívané lieky proti bolesti sa vstrebávajú a dostávajú sa do krvi. Na rozdiel od lokálne

používaných liekov, ktoré sa vstrebávajú v malej miere, môže v organizme dochádzať k

vzájomnému ovplyvňovaniu s liekmi používanými pri liečbe diabetu - perorálnymi

antidiabetikami. Tieto vzájomné interakcie závisia od druhu a počtu užívaných liekov, od

dávky, času podania a dĺžky užívania liekov. Diabetici sú zvlášť ohrozená skupina, pretože

analgetiká môžu ovplyvňovať účinky dlhodobo a pravidelne užívaných liekov na liečbu

diabetu. Tak môže dochádzať k zhoršeniu cukrovky a zbytočným komplikáciám pri liečbe.

Graf 8 Užívanie doplnkov výživy (vitamíny, minerálne látky a iné.)

0

10

20

30

40

50

60

70

Užívanie doplnkov výživy

Poče

t v %

Áno

Nie

Respondentov sme sa pýtali, či užívajú nejaké doplnky výživy. 38 respondentov

(63,3 %) odpovedalo, že neužíva žiadne doplnky výživy a všetky dôležité látky čerpajú

výlučne zo zeleniny a ovocia. Ostatných 22 respondentov (36,6 %) užívalo doplnky výživy,

ako napr. B-komplex, horčík, chróm, selén, zinok, vitamíny A, E, Pro-bio-fix, Beta-glucan,

Imunit, sipping.

V prípade hroziaceho nedostatku vitamínov a minerálnych látok sa odporúčajú výživové

doplnky, ktoré nemajú nahradiť vitamíny a minerálne látky v prirodzenej podobe, ale len

kompenzovať ich nedostatok v kritickom období (Ménat, 2009). Napr. nedostatok chrómu

v organizme je jednou z príčin poruchy tolerancie glukózy. Podanie výživového doplnku s

chrómom môže obnoviť zníženú účinnosť inzulínu a zlepšiť metabolizmus cukrov z tukov.

Pomáha tiež oddialiť nástup diabetu alebo jeho komplikácií, veľká časť ktorých ohrozuje

práve kardiovaskulárny systém (Racek, 2007).

Výživové doplnky sa stávajú nevyhnutnými pri zhoršení choroby a pri komplikáciách,

zvlášť pri postihnutí malých ciev. Určité vitamíny, minerálne látky a stopové prvky dokážu

pôsobiť proti srdcovo-cievnym chorobám, aj proti poškodeniam sietnice (Ménat, 2009).

4.2 Nutričná anamnéza diabetikov 2. typu

Graf 9 Stravovací režim

0

10

20

30

40

50

60

Frekvencia konzumu

Poče

t v %

3x denne5x denne

6x denneInak

Na otázku "ako často konzumujete stravu počas dňa" 31 respondentov (51,6 %)

odpovedalo 5x denne, 18 respondentov (30 %) uviedlo 3x denne, 10 respondentov (16,6 %)

sa stravuje 6x denne a 1 respondent (1,6 %) uviedol, že sa stravuje inak a to 2x denne.

Väčšina respondentov má nadmernú telesnú hmotnosť a obezitu. Preto by mali

dodržiavať redukčný režim a obmedziť prívod energie stravou. Redukciou hmotnosti sa

zväčša docieli aj úprava metabolizmu cukrov a tukov.

Diabetik má jedávať 4- až 6-krát denne v pravidelných časových odstupoch. Ak je

liečený aj inzulínom, musí prispôsobiť príjem potravy inzulínovému režimu (Rodriguez,

2009). U obéznych diabetikov je možné ponechať iba 3 hlavné chody. Obvykle aj tu je ale

výhodnejší príjem malých porcií jedla 4- 6 krát denne. Pravidelnosť v jedle by však nemala

byť realizovaná za každú cenu, t.j. chorý by sa nemal do jedla nútiť (Svačina et al., 2008).

Obézni diabetici, ktorým ako liečba stačí diéta na schudnutie, by mali jesť 5-krát denne,

pričom posledné jedlo by mali prijímať o 18., najneskôr o 19. hodine. Tomu sa hovorí

prispôsobiť "stravovací režim režimu liečby". Malú porciu zeleniny môže zjesť každý

diabetik kedykoľvek počas dňa pri pocite hladu, pretože má nízku energetickú hodnotu a

neovplyvňuje výšku glykémie (Michálek, Štefáková, 2005).

Graf 10 Dodržiavanie diéty

0

10

20

30

40

50

60

70

80

Dodržiavanie diéty

Poče

t v %

Áno

Nie

Ako vyplýva z grafu 45 respondentov (75 %) dodržiava diabetickú diétu určenú

diabetológom a ostatných 15 respondentov (25 %) nedodržiava žiadnu diétu. Je dôležité,

aby každý diabetik, bez ohľadu na typ diabetu, dodržiaval diétu.

Diabetická diéta zostáva jednou zo základných a nevyhnutných zložiek celoživotnej

liečby diabetických pacientov. Pacienti s kladným prístupom k diétnej liečbe a celkovo k

zmenám v dennom režime sa môžu udržať po dlhé roky na optimálnej úrovni kompenzácie

diabetu. Dodržiavanie diétneho režimu je nutné pre zabránenie vzniku hypo- alebo

hyperglykémie, udržiavanie dobrej metabolickej rovnováhy a ideálnej telesnej hmotnosti

(Herczeghová, 2008).

V súčasnosti pribúda veľké množstvo vedeckých dôkazov o tom, že stredomorská diéta

by mohla byť vhodnou odporúčanou liečebnou stratégiou pre redukciu telesnej hmotnosti,

zníženie rizika ICHS a prevalencie DM-2 u pacientov s metabolickým syndrómom. Jej

uplatnenie spočíva najmä v tom, že nevyžaduje radikálny a násilný zásah do stravovacích

návykov, ale predstavuje skôr výber zdravších druhov potravín (Buková et al., 2010).

Graf 11 Sacharidové jednotky (SJ) do denných jedál

0

10

20

30

40

50

60

70

Počítanie SJ

Poče

t v % Áno, počítam

Len odhadom

Nie, nepočítam

Množstvo sacharidov v jednotlivých potravinách sa dá odhadnúť podľa tzv.

sacharidových jednotiek. 1 SJ je také množstvo potraviny v gramoch, ktoré obsahuje

približne 10 g stráviteľných cukrov a zvýši glykémiu približne o 2 mmol.l-1 (Spirová,

2007).

Respondentov sme sa pýtali, či si počítajú sacharidové jednotky do denných jedál. Z

celej skupiny nám 8 respondentov (13,3 %) odpovedalo, že si počíta SJ určené

diabetológom a 15 respondentov (25 %) si spočiatku množstvo potravín vážilo na gramy,

ale neskôr už len odhadovali. 37 respondentov (61,6 %) si sacharidové jednotky vôbec

nepočítalo. Niektorí ako dôvod udali, že im diabetológ žiadne SJ neurčil.

Váženie potravín je pre diabetika dôležité. Na začiatku choroby si pacient váži

jednotlivé potraviny pred každým jedlom. Neskôr, keď získa prax, dokáže váhu

jednotlivých druhov potravín robiť odhadom. Z času na čas by si mal však potraviny

odvážiť, aby sa presvedčil, že nestratil svoj správny odhad. Potraviny, ktoré sa pripravujú

tepelným spracovaním (varením, pečením) sa vážia až po tomto spracovaní. Ovocie sa váži

aj so šupkou a kôstkou. Ak diabetik skonzumuje väčšie množstvo potravy, ako má

predpísané alebo jeden deň konzumuje viac a druhý menej, dochádza k zvýšeniu hladiny

krvného cukru (Lisá, 1993).

Graf 12 Konzumácia potravín sladených cukrom, medom a sladkostí

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

Konzumácia

Poče

t v %

1 - 2x týždenne

3 - 5x týždenneLen "DIA-sladkosti"

Iba občasNekonzumujú

Respondentov sme sa pýtali, či konzumujú potraviny sladené cukrom, medom resp.

sladkosti a ako často. 23 respondentov (38,3 %) odpovedalo, že sladké potraviny

konzumuje 1 - 2x týždenne, 12 respondenti (20 %) uviedli 3 - 5x týždenne a 4 respondenti

(6,6 %) si dajú sladké potraviny iba občas. Konzumáciu DIA-sladkostí uviedlo

21 respondentov (35 %) v priemere 2 - 3x do týždňa. V skupine nebol respondent, ktorý by

sladké potraviny nekonzumoval.

Diabetikom sa odporúča úplne vynechať zo stravy potraviny a nápoje, ktoré obsahujú

väčšie množstvo sacharidov. Ide o cukor, cukrovinky, múčniky, med, cukrované

zaváraniny, sladené nápoje, múčne jedlá obsahujúce väčšie množstvo cukrov (Lisá, 1993).

Ak si už diabetici 2. typu s primeranou hmotnosťou predsa len niekedy chcú dať niečo

sladké, mali by dať prednosť diazákuskom. Ale určite nie každý deň. Diabetici s nadváhou

by však zákusky, sladkosti a taktiež ani diakeksíky, diaoblátky nemali jesť. Cukor

nedodáva telu žiadne vitamíny ani minerálne látky, je len zdrojom energie. Na druhej strane

zvyšuje telesnú hmotnosť a diabetikovi glykémiu. Med patrí medzi energetické sladidlá a

jednoduché cukry. Obsah živín má len nepatrný, takže telu dodáva prázdne kalórie.

Diabetici si ním môžu preliečiť hypoglykémiu, ale treba počítať s tým, že rovnako rýchlo,

ako glykémia po zjedení medu vystúpi, tak aj rýchlo klesne (Michálek, Štefáková, 2005).

Graf 13 Prevažný zdroj sacharidov v strave

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Zdroj sacharidov

Poče

t v %

Celozrnný chlieb, pečivo avýrobky z tmavej múky

Biele pečivo

Biele cestoviny a ryža

Varené zemiaky

Mliečne výrobky

Ovocie

DIA-potraviny

Ostatné

Na otázku, "aké zdroje sacharidov prevažne konzumujete", nám všetci respondenti

uviedli 2 až 3 zdroje. Jednotlivé zdroje sacharidov sme prepočítali na percentá z celkového

počtu respondentov a keďže respondenti uvádzali viacero zdrojov, výsledné percento v

grafe presahuje 100 %.

Takmer celá skupina opýtaných, 56 respondentov (93,3 %), uviedla, že prevažne

konzumuje celozrnný chlieb, pečivo a výrobky z tmavej múky a len 4 respondenti (6,6 %)

dávajú prednosť bielemu pečivu. Ako ďalšie prevažne konzumované zdroje sacharidov

uviedlo 20 respondentov (33,3 %) biele cestoviny a ryžu, 42 respondentov (70 %) varené

zemiaky a 24 respondentov (40 %) mliečne výrobky. DIA-potraviny uprednostňuje 22

respondentov (36,6 %) a ovocie až 49 respondentov (81,6 %). 6 respondentov (10 %)

uviedlo ovsené vločky, celozrnné cestoviny a výrobky zo zemiakov.

Ako zdroj sacharidov sa pre racionálnu výživu odporúčajú potraviny s nižším GI, s

prevahou komplexných sacharidov (polysacharidov). Ich hlavným zdrojom sú celozrnné

chleboviny a obiloviny, cestoviny, strukoviny, nízkotučné mliečne výrobky, ovocie a

zelenina (Martinka, 2006).

Mlieko a mliečne výrobky sa odporúčajú polotučné, nízkotučný tvaroh, biely jogurt,

diétne a nízkotučné syry, nesladené mliečne výrobky. Diabetik má denne vypiť asi 1/2 l

sladkého alebo kyslého mlieka (Murgová, 2002).

Denne by v strave diabetika malo byť 40 g vlákniny, preto sa odporúča konzumovať

zeleninu a ovocie aspoň 5 krát za deň, strukoviny 5 krát do týždňa a denne zaraďovať

pekárenské výrobky bohaté na vlákninu. 50 % vlákniny by mala tvoriť vláknina rozpustná

(Kroužková, 2009). Rozpustná vláknina obsiahnutá v zelenine a ovocí priaznivo

ovplyvňuje lipidové spektrum a taktiež metabolizmus sacharidov (Hainer, 2001).

DIA-potraviny obsahujú tiež sacharidy a treba ich vedieť započítať, sú drahšie a chutia

horšie. Majú viac škodlivých nasýtených a trans- tukov ako podobné nedia-potraviny. Už

ich názov vzbudzuje mylný dojem, že diabetikom prospievajú a môžu ich jesť voľne ako

doplnok svojej stravy. Diabetik nepotrebuje žiadne DIA-potraviny! Množstvo sacharidov,

presnejšie celkový obsah glukózy v jedle, je pre vzostup glykémie po jedle dôležitejší ako

ich zdroj (Spirová, 2007).

Graf 14 Prevažný zdroj bielkovín v strave

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

Zdroj bielkovín

Poče

t v %

Chudé biele mäso (hydina)

Bravčové mäso a výrobky zneho

Hovädzie mäso a výrobky zneho

Ryby

Rastlinné bielkoviny vstrukovinách (sója)

Vnútornosti a údené mäsovévýrobky

Mlieko a mliečne výrobky

Z grafu jednoznačne vidieť, že prevažným zdrojom bielkovín u respondentov bolo

chudé biele mäso a ryby, čo je pri diabete priaznivé a navyše ryby obsahujú nízke množstvo

tuku, kalórií, sú bohaté na omega-3 mastné kyseliny a netreba ich započítavať do

sacharidových jednotiek. Keďže respondenti uvádzali 1 až 2 zdroje a tie sme jednotlivo

prepočítali na percentá z celkového počtu respondentov, rovnako ako v predchádzajúcom

grafe výsledné percento presahuje 100 %.

Zo skupiny opýtaných uviedlo ako prevažný zdroj bielkovín 49 respondentov (81,6 %)

chudé biele mäso, 16 respondentov (26,6 %) bravčové mäso a 3 respondenti (5 %)

hovädzie mäso. Niektorí respondenti navyše uviedli, že nekonzumujú hovädzie mäso aj z

dôvodu, že je drahé. Ryby uprednostňovalo 42 respondentov (70 %), rastlinné bielkoviny v

strukovinách (sójové výrobky) 26 respondentov (43,3 %) a mlieko a mliečne výrobky

uprednostňovalo 21 respondentov (35 %). Len 2 respondenti (3,3 %) uviedli údené mäsové

výrobky a vnútornosti, ktoré sú v diéte nevhodné.

Diabetická diéta má obsahovať predovšetkým tie bielkoviny, ktoré majú vysokú

biologickú hodnotu. Zo živočíšnych bielkovín sa odporúčajú ryby, hydina a netučné

hovädzie mäso. Viac ako polovica dennej dávky bielkovín má byť hradená rastlinnými

bielkovinami zeleninou a strukovinami (Vohradníková, Perušičová, 1996). Strukoviny sú v

rámci rastlinných potravín vynikajúcim zdrojom bielkovín, najmä sója a potraviny z nej

vyrobené. Sójová bielkovina v množstve 25 g na deň znižuje hladinu cholesterolu u ľudí,

ktorý ju majú zvýšenú. Tomuto množstvu zodpovedá asi 50 g sójového mäsa (Kunová,

2011). Bielkoviny ovplyvňujú hladinu glykémie a pri zvýšenom príjme môžu hrať rolu aj

pri vývoji obličkových diabetických komplikácií (Vohradníková, Perušičová, 1996).

Graf 15 Konzumácia zeleniny

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

Frekvencia konzumu

Poče

t v %

1x denne

2x denne

3 - 5x denne

Menej ako 3x týždenne

Ako súčasť hlavného jedla

Respondentov sme sa pýtali, ako často konzumujú zeleninu. 19 respondentov (31,6 %)

odpovedalo 1x denne, 24 respondentov (40 %) uviedlo 2x denne a z nich 6 respondentov

uviedlo navyše aj 1 až 2 zeleninové večere do týždňa s malou porciou ovocia. Len 3

respondenti (5 %) odpovedali, že konzumujú zeleninu 3 - 5x denne, čo je pre diabetikov

veľmi priaznivé. Menej ako 3x týždenne konzumovalo zeleninu 12 respondentov (20 %) a

2 respondenti (3,3 %) uviedli, že si dajú zeleninu len ako súčasť hlavného jedla. Väčšina

respondentov sa navyše vyjadrila, že v letných mesiacoch konzumuje zeleninu častejšie a

každý deň, pretože je lacnejšia a mnohí si ju dopestujú v záhradkách.

Konzumácia zeleniny je pre diabetika veľmi dôležitá a mala by byť súčasťou denného

jedálneho lístka. Diabetik môže konzumovať zeleninu takmer neobmedzene, pretože je

bohatým zdrojom vitamínov, minerálnych látok, vlákniny a navyše nezapočítava sa do

sacharidových jednotiek, okrem kukurice, mrkvy, hrachu a cvikle.

Gelabert (2009) uvádza, že odporúčané denné množstvo pre dospelú osobu je minimálne

5 a maximálne 10 porcií pri priemernej fyzickej aktivite. Menej ako 5 porcií pri bežnej

činnosti môže byť, ale v prípade nadmernej fyzickej záťaže by sa však nemalo prekročiť

10, resp. 12 porcií denne. Napríklad, ak človek zje počas dňa viac porcií ovocia, obilnín,

hľúz alebo strukovín, ktoré obsahujú veľa cukrov, mal by zjesť menej zeleniny a naopak.

Graf 16 Konzumácia zeleniny podľa jej úpravy a druhu

0

10

20

30

40

50

60

70

80

Úprava zeleniny

Poče

t v % Surová zelenina

Varená a dusená zelenina

Zaváraná zelenina

Ako už bolo spomenuté, zelenina má vo výžive diabetika významnú úlohu,

predovšetkým zelenina v surovom stave. V skupine opýtaných väčšina respondentov

uviedla, že uprednostňuje práve konzumáciu surovej zeleniny a to 41 respondentov

(68,3 %). 15 respondentov (25 %) dáva prednosť varenej a dusenej zelenine a 4 respondenti

(6,6 %) zaváranej zelenine. Respondenti najčastejšie uvádzali zo surovej zeleniny papriku,

paradajky, uhorky, cibuľu, cesnak, hlávkový šalát, pór, reďkovku, kaleráb, mrkvu a zo

zaváranín kyslú kapustu a kyslé uhorky.

Ľudia s cukrovkou môžu jesť akúkoľvek zeleninu, pretože obsahuje málo tukov a

kalórií, je zdrojom rozpustnej a nerozpustnej vlákniny, polysacharidov (zložité cukry, ktoré

sú ideálne pri cukrovke), vitamínov, minerálnych látok a fytochemikálií, najmä

antioxidantov (Gelabert, 2009). Uprednostňovať treba zelenú zeleninu, lebo obsahuje

väčšie množstvá kália, takže zvyšuje zásaditú rezervu organizmu. Zeleninu bohatú na škrob

treba zredukovať na najnižšiu mieru (Maričová, 2010).

Najvhodnejšia je čerstvá zelenina a to najmä hlávkový šalát, špargľa, špenát, uhorky,

cibuľa, cesnak, biela a červená kapusta, karfiol, kel, paprika, rajčiny, reďkovka, uhorky,

šošovica, zemiaky, občas mrkva, cvikla, huby, kyslá kapusta. Zeleninu ako aj ovocie je

najlepšie podávať čerstvé, alebo ako šaláty, prípadne aj tepelne upravené (Murgová, 2002).

Graf 17 Konzumácia ovocia

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Ovocie

Poče

t v %

Surové ovocie

Zavárané ovocie

Rovnako ako zelenina, tak aj ovocie je dôležitou súčasťou stravy diabetika a nemalo by

chýbať v dennom jedálnom lístku. Respondentov sme sa preto pýtali, aké druhy ovocia

jedávajú. Až 52 respondentov (86,6 %) odpovedalo, že konzumuje surové ovocie a to

predovšetkým jablká, hrušky, grapefruit, pomaranč, kiwi, mandarínky, banány a počas

letných mesiacov konzumujú aj maliny, jahody, egreše, višne, marhule a broskyne.

Zavárané ovocie uviedlo 8 respondentov (13,3 %) a to zavárané marhule, broskyne a

čučoriedky.

Ovocie obsahuje veľké množstvo vitamínov, minerálnych a fytochemických látok a

dodáva nevyhnutnú vlákninu. Existuje mylná mienka, že ľudia, chorí na diabetes, by

nemali jesť žiadne ovocie, pretože obsahuje veľa cukru. Práve naopak, ovocie je pre ľudí

chorých na cukrovku nenahraditeľné, pretože obsahuje fruktózu, ktorá nepotrebuje na svoju

látkovú premenu inzulín. Navyše znižuje hladinu glukózy v krvi, pomáha pri obnovovaní

cievnej vrstvy očnej sietnice a zvyšuje koncentráciu vitamínu C v bunkách. Odporúčané

denné množstvo pre dospelú osobu je 5 - 8 porcií pri priemernej fyzickej aktivite. Medzi

ovocie zvlášť odporúčané pri cukrovke patria čučoriedky, horká tekvica a prírodné ovocné

šťavy (Gelabert, 2009). Najvhodnejšie je jesť celé ovocie. Vyhýbať sa treba zaváranému

ovociu v sladkom náleve a komerčne spracovaným ovocným džúsom, ktoré zvyšujú obsah

cukru v krvi (Agatston, 2007).

Graf 18 Denný pitný režim

0

10

20

30

40

50

60

70

Pitie tekutín denne

Poče

t v %

1 liter

1 - 2 litre

Viac ako 2 litre

Menej ako 1 liter

Respondentov sme sa pýtali na ich denný pitný režim. Zo skupiny respondentov nám 39

(65 %) odpovedalo že dodržiava pitný režim 1 - 2 litre tekutín denne a 18 respondentov

(30 %) uviedlo, že denne vypije viac ako 2 litre tekutín. Len 1 liter tekutín denne vypije 1

respondent (1,6 %) a menej ako 1 liter denne vypijú 2 respondenti (3,3 %). Pritom

odporúčaný príjem tekutín predstavuje 1,5 - 2,5 litra denne v závislosti od ročného

obdobia, sprievodného ochorenia a taktiež veku. Príjem tekutín je rovnako dôležitý u

diabetikov ako aj u osôb bez diabetu.

Dodržiavanie pitného režimu diabetika nevylieči, za to mu výrazne napomôže pri

udržovaní optimálnych hodnôt kyseliny močovej, telesnej hmotnosti, glykovaného

hemoglobínu a glykémie (Zbořilová, 2010).

Graf 19 Druhy prijímaných tekutín

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

50

Druhy tekutín

Poče

t v %

Ovocné a bylinkové čajeRiedené ovocné šťavy

Minerálne vodyStolová voda

Z grafu vyplýva, že respondenti uprednostňujú z tekutín predovšetkým ovocné a

bylinkové čaje, čo uviedlo 26 respondentov (43,3 %). Minerálne vody preferovalo 17

respondentov (28,3 %) a obyčajnej stolovej vode dalo prednosť 15 respondentov (25 %).

Iba 2 respondenti (3,3 %) uviedli riedené ovocné šťavy.

Bežne sa za najvhodnejší nápoj považuje pitná voda, minerálna voda alebo sóda. Môžu

byť aj ochutené, ale nie cukrom. Vhodné sú aj ovocné šťavy sladené náhradným sladidlom

alebo čistá voda ochutená malým množstvom ovocného džúsu z nesladkého ovocia, napr.

džús jablčný. Samozrejme sa odporúčajú aj nesladené čaje, prípadne sladené náhradným

sladidlom (Herczeghová, 2008). Sladené ovocné nápoje môže diabetik využiť len na

preliečenie hypoglykémie. Bylinkové čaje sú vhodné, odvodňujú organizmus. I keď nie je

správne ani príliš často organizmus odvodňovať bylinkovými čajmi, lebo si na to zvykne a

bylinky prestávajú pôsobiť (Michálek, Štefáková, 2005).

Graf 20 Pitie kávy

0

5

10

15

20

25

30

35

40

45

Počet šálok denne

Poče

t v %

1 šálka2 šálky

2 - 3 šálkyNepijú kávu

Na otázku, "koľko káv denne vypijete", nám 20 respondentov (33,3 %) uviedlo 1 šálku

denne, 24 respondentov (40 %) si dá 2 šálky denne a 9 respondentov (15 %) denne vypije 2

až 3 šálky kávy. Kávu vôbec nepije 7 respondentov (11,6 %).

Diabetici 2. typu môžu piť kávu, ale obmedzene. Jednu, maximálne dve šálky kávy

denne si diabetik môže dať a nijako mu neublíži. Vhodná je biela káva bez cukru. Kávu by

však mali maximálne obmedzovať diabetici, ktorí trpia hypertenziou.

Káva je diuretická a narušuje vodnú bilanciu v organizme, preto by sa mala zaraďovať v

priebehu dňa len v minimálnom množstve alebo vôbec (Zbořilová, 2010). Navyše kofeín

deaktivuje enzým, ktorý sa nazýva fosfodiesteráza, čím umožňuje vstup nadmerného

množstva glukózy a lipidov do krvného obehu, a to je pri cukrovke nežiaduce (zhoršuje

kontrolu hladiny cukru v krvi). Nedávno uskutočnený vedecký výskum dokázal, že kofeín

zvyšuje hladinu cukru v krvi u diabetikov (Gelabert, 2009).

Graf 21 Hodnotenie fyzickej aktivity

0

10

20

30

40

50

60

Fyzická aktivita

Poče

t v %

Žiadna fyzická aktivita

Športujú príležitostneŠportujú pravidelne

Prechádzky denne

Venujú sa záhradke

Fyzická aktivita je pri diabete veľmi dôležitá, pretože pomáha udržiavať hladinu cukru v

krvi na nižších hodnotách. Zaujímalo nás preto, ako hodnotia svoju fyzickú aktivitu naši

respondenti. Zo skupiny opýtaných nám 8 respondentov (13,3 %) odpovedalo, že športuje

príležitostne a 6 respondentov (10 %) športuje pravidelne. Ako druh športu uvádzali jogu a

fitness 6 hodín týždenne, stacionárny bicykel 15 minút denne, niektorí uviedli mierny klus

2 - 3 hodiny týždenne, korčuľovanie a v zime lyžovanie. Až 30 respondentov (50 %)

zhodnotilo svoju fyzickú aktivitu prechádzkami denne a 7 respondentov (11,6 %) uviedlo,

že sa venujú záhradke. Žiadnu fyzickú aktivitu nemalo 7 respondentov (11,6 %).

U diabetikov 2. typu musíme poznať celkový zdravotný stav pacienta i jeho dlhodobú

priemernú dennú aktivitu, kým odporučíme niektorý typ pravidelného pohybu. Fyzická

námaha, cvičenie a šport majú u diabetikov 2. typu primárnu terapeutickú dôležitosť.

Pomáhajú redukovať hmotnosť, zlepšujú citlivosť tkanív na vlastný inzulín, zlepšujú

hladiny lipoproteínov a korigujú hypertenziu. Často je pohybová aktivita jediným

prostriedkom, ktorý zabráni zlyhaniu liečby PAD a prevedeniu na inzulínovú terapiu

(Vohradníková, Perušičová 1996).

5 NÁVRH NA VYUŽITIE VÝSLEDKOV

Diabetes mellitus predstavuje skupinu metabolických ochorení, ktoré sú

charakterizované hyperglykémiou. V dôsledku akútnych a chronických komplikácií toto

ochorenie významne zvyšuje chorobnosť, úmrtnosť  a zhoršuje kvalitu života diabetikov.

Pokiaľ cukrovka nie je dostatočne kontrolovaná a adekvátne liečená, môže skrátiť

očakávanú dĺžku života o viac než 25 - 30 %. Cukrovku u starších ľudí často sprevádza

obezita a jej riziko narastá vekom. Základom liečby je preto diéta.

Z nášho výskumu, prevedeného formou dotazníka, vyplynulo, že je žiaduce zmeniť

životný štýl a stravovacie zvyklosti respondentov chorých na DM-2. Na základe

vypracovanej problematiky preto navrhujeme:

Optimalizovať príjem energie - rovnováha medzi kalorickým príjmom a fyzickou

aktivitou zameraná na dosiahnutie alebo udržanie primeranej telesnej hmotnosti.

Plánovať jedlo na celý deň, jesť pravidelne (5 - 6 porcií jedla za deň) a pomaly a

jedlá nevynechávať.

V strave maximálne obmedziť rýchle sacharidy (múčniky a sladkosti, výrobky z

jemne vymletej múky, biele pečivo, knedle), ktoré okrem známeho vplyvu na

zvýšenie glykémie môžu zhoršiť dyslipidémiu pri metabolickom syndróme.

Zvýšiť príjem ovocia a predovšetkým zeleniny (porcia ovocia alebo zeleniny s

každým jedlom), 500 - 600 g denne.

Zvýšiť príjem nenasýtených (slnečnicový, repkový, olivový olej) a znížiť príjem

nasýtených tukov.

Znížiť príjem červeného mäsa (len niekoľkokrát za mesiac) a zvýšiť konzumáciu

rýb (minimálne 2-krát týždenne).

Voliť potraviny s nižším GI a vyšším obsahom vlákniny a taktiež s nízkym

obsahom soli.

Dodržiavať pravidelný pitný režim (piť neenergetické nápoje bez cukru a s nízkym

obsahom sodíka). Príjem tekutín približne 1,5 až 2,5 l počas dňa.

Obmedziť konzumáciu alkoholu a nefajčiť.

Zvýšiť výdaj energie pravidelným a primeraným pohybom.

Diabetes mellitus je neustálym rizikom pre všetkých ľudí a preto sú potrebné efektívne

opatrenia na odďaľovanie mnohých prípadov cukrovky:

Osoby s vysokým rizikom DM-2 treba viesť k úprave životného štýlu, k diéte,

zvýšenej fyzickej aktivite a k redukcii hmotnosti.

Pravidelne chodiť na kontroly, aby sa mohla včas zistiť porucha glukózovej

tolerancie a tým zabrániť vzniku cukrovky.

Ak sa už cukrovka prejaví, rovnako dôležitou ako liečba je prevencia komplikácií

cukrovky.

V rámci populačného prístupu je nutné rozšíriť aktivity ohľadom prevencie DM-2

smerom k vládnym a nevládnym organizáciám, k úprave legislatívy, k rozvoju

komunitných programov zdravých miest a dedín, k zamestnávateľom, k výrobcom

potravín, k pacientským organizáciám, k školstvu a k masmédiám.

6 ZÁVER

Diabetes mellitus 2. typu je závažné chronické ochorenie spojené s vývojom život

ohrozujúcich mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií. Patrí medzi

najčastejšie ochorenia nielen u starších ľudí so stúpajúcou incidenciou a prevalenciou.

Výskyt diabetu narastá veľmi rýchlo a nadobúda doslova rozmery epidémie. Len na

Slovensku pribúda každoročne asi 7 - 9 tisíc nových diabetikov a ich počet dnes presahuje

až 350 000, z čoho asi 300 000 je diabetikov 2. typu. Nárast počtu diabetikov veľmi úzko

súvisí s viacerými faktormi ako starnutie populácie, používanie prísnejších diagnostických

kritérií, ale taktiež aj s pandémiou obezity (diabezity).

Pre vznik DM-2 zohrávajú mimoriadny význam predovšetkým dva faktory, a to obezita

a nečinnosť (málo pohybu). Pri diabete je správne stravovanie základným kameňom

úspešnej liečby. V našom výskume sme preto sledovali stravovacie zvyklosti a osobitosti

životného štýlu u pacientov chorých na DM-2 v Nitrianskom kraji. Na základe

uskutočneného prieskumu sme dospeli k nasledovnému záveru:

v sledovanej skupine bolo 18 respondentov (30 %) s nadváhou a až 36 respondentov

(60 %) trpiacich obezitou I. až III. stupňa. Z toho vyplýva, že je dôležitá prevencia a

to formou zdravej vyváženej stravy a primeraného pohybu.

až 30 respondentov (50 %) sa začalo liečiť na DM-2 vo veku medzi 40 - 50 rokom

života a u 34 respondentov (56,6 %) sa ochorenie v rodine nikdy nevyskytlo.

viac ako polovica 39 respondentov (65 %) sa lieči antidiabetikami a diétou.

všetci respondenti trpia aj inými ochoreniami a komplikáciami, ktoré väčšinou

súvisia s DM-2. Až 53 respondentov (88,3 %) trpí hypertenziou a 20 respondentov

(33,3 %) kardiovaskulárnymi ochoreniami.

výživové doplnky užíva len 22 respondentov (36,6 %), pričom sú veľmi dôležité pri

zhoršení choroby a pri komplikáciách, zvlášť pri postihnutí malých ciev.

žiadnu diétu nedodržiava 15 respondentov (25 %), čo je veľmi nepriaznivé, pretože

diéta je základom liečby DM-2.

sacharidové jednotky si nepočíta až 37 respondentov (61,6 %).

všetci respondenti konzumujú sladké potraviny a sladkosti, najčastejšie uviedli

1 - 2x týždenne alebo DIA-sladkosti v priemere 2 - 3x týždenne.

zeleninu konzumujú najčastejšie 1 - 2x denne, čo uviedlo 43 respondentov (71,6 %).

Pritom odporúčané množstvo zeleniny je 5 porcií denne, preto je vhodné zvýšiť jej

konzumáciu.

väčšina respondentov pije kávu v priemere 1 - 2 šálky denne.

fyzická aktivita je u respondentov veľmi slabá. Väčšina uvádza len prechádzky

denne. Keďže pacienti sú prevažne staršej vekovej kategórie a sú veľmi rizikoví,

pred začiatkom programov akéhokoľvek telesného pohybu je nutné starostlivé

vyšetrenie a lekár určí, akú fyzickú aktivitu môže pacient vykonávať.

Za pozitívne skutočnosti môžeme považovať:

viac ako polovica respondentov sa stravuje 5x denne.

45 respondentov (75 %) dodržiava diabetickú diétu určenú diabetológom. Z toho

vyplýva, že väčšina respondentov je správne edukovaná a dodržiava zásady

správnej výživy.

56 respondentov (93,3 %) uprednostňuje ako zdroj sacharidov celozrnné pečivo a

výrobky z tmavej múky a taktiež aj ovocie, čo sa pre racionálnu výživu diabetika

odporúča.

prevažným zdrojom bielkovín u respondentov je chudé biele mäso a ryby, čo je pri

diabete odporúčané.

26 respondentov (43,3 %) zaraďuje do jedálneho lístka strukoviny a to

predovšetkým sóju a výrobky z nej.

všetci respondenti konzumujú zeleninu, pričom uprednostňujú surovú zeleninu ako

papriku, rajčiny, cibuľu, cesnak, pór, hlávkový šalát, mrkvu, kapustu, reďkovku.

celá skupina konzumuje predovšetkým surové ovocie a najčastejšie citrusové druhy.

Ovocie je pre ľudí s cukrovkou nenahraditeľné, pretože obsahuje fruktózu a znižuje

hladinu glukózy v krvi.

väčšina respondentov dodržiava pitný režim 2 litre denne a uprednostňuje nesladené

bylinkové čaje, minerálne a stolové vody.

Diabetici, ktorí prísne dodržiavajú diabetickú redukčnú diétu vrátane liečby tabletkami

alebo aj inzulínom, môžu mať plnohodnotný život. Môžu pracovať, športovať, mať deti a

dožiť sa aj vysokého veku. Je potrebné, aby neustále spolupracovali s diabetológom a

dodržiavali diabetickú diétu po celý život. Preto diabetik musí byť dobre informovaný o

svojej chorobe a musí pravidelne chodiť na lekárske kontroly. Môžeme teda povedať, že

diabetik je sám sebe najlepším lekárom, teda do značnej miery má svoj osud vo vlastných

rukách.

7 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

1. ADÁMKOVÁ, V. 2009. Obezita : příčiny, typy, rizika, prevence a léčba. 1. vyd. Brno :

Facta Medica, 2009. 122 s. ISBN 978-80-904260-5-4.

2. AGATSTON, A. 2007. Diéta south beach. 1. vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2007.

256 s. ISBN 978-80-7360-629-9.

3. Americká diabetická společnost. 1997. Cukrovka od A do Z. 1. vyd. Praha : Pragma,

1997. 212 s. ISBN 80-7205-746-4.

4. BARTOŠ, V. - VANĚK, I. 1990. Diabetes mellitus a transplantace pankreatu. 1. vyd.

Praha : Academia, 1990. 180 s. ISBN 80-200-0146-S.

5. BÉDER, I. et al. 2005. Výživa a dietetika. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského,

2005. 188 s. ISBN 80-223-2007-2.

6. BEŇO, I. 2008. Náuka o výžive. 3. vyd. Martin : Osveta, 2008. 157 s. ISBN 978-80-

8063-294-6.

7. BOULTON, A. J. M. - CAVANAGH, P. R. et al. 2008. The Foot in Diabetes. The

fourth edition. England : John Willey & Sons Ltd, 2008. 449 p. ISBN 0-470-01504-7.

8. BRIFFA, J. 2000. Jedlom k zdraviu. Bratislava : Ikar, 2000. 112 s. ISBN 80-7118-837-

9.

9. BUKOVÁ, L. - BUKOVSKÁ, A. et al. 2010. Fyzická aktivita v primárnej a

sekundárnej prevencii a liečbe metabolického syndrómu a diabetes mellitus 2. typu. In

Diabetes a obezita, roč. 11, 2010, č. 20, s. 91-101.

10. BUKOVÁ, L. - GALAJDA, P. et al. 2010. Stredomorská diéta a možnosti jej využitia

v liečbe metabolického syndrómu a diabetes mellitus 2. typu v slovenskej populácii. In

Diabetes a obezita, roč. 5, 2010, č. 19, s. 47-57.

11. COVISA, J. V. 2006. Praktická zdravoveda. 2. vyd. Bratislava : SPN - Mladé letá,

2006. 687 s. ISBN 80-10-01114-2.

12. EDELSBERGER, T. 2007. Diabetik v lete. In Bedeker zdravia, roč. 3, 2007, č. 2,

s. 85.

13. FOŘT, P. 2005. Výživa pro dokonalou kondici a  zdraví. 1. vyd. Praha : Grada

Publishing, 2005. 184 s. ISBN 80-247-1057-9.

14. FOSTER, H. 2004. Diéta GI : Glykemický index – nižšia hmotnosť a viac energie. 1.

vyd. Praha : Ottovo nakladatelství, 2004. 128 s. ISBN 80-7360-123-0.

15. GELABERT, R. C. 2009. Cukrovka (Diabetes mellitus). 1. vyd. Vrútky : Advent-

Orion, 2009. 143 s. ISBN 978-80-8071-117-7.

16. HAINER, V. 2001. Obezita. 1. vyd. Praha : Triton, 2001. 118 s. ISBN 80-7254-168-4.

17. HEINTZELER, D. K. – PUHL, W. 1999. Cukrovka : symptómy, prevencia, liečba. 1.

vyd. Bratislava : Media klub, 1999. 122 s. ISBN 80-88772-93-1.

18. HERCZEGHOVÁ, M. 2008. Role výživy v léčbě diabetika. In Sestra, roč. 18, 2008,

č. 6, s. 50-51.

19. HOLLÁ, Z. 2009. Diabetická nefropatia. In Bedeker zdravia, roč. 5, 2009, č. 5, s. 18-

19.

20. HOLSTOVÁ, S. – MEISEROVÁ, U. P. 2007. Diabetes. 1. vyd. Bratislava : Ikar,

2007. 109 s. ISBN 978-80-551-1429-3.

21. JEDLIČKA, J. 2010. Zdravý životný štýl. 1. vyd. Nitra : SPU, 2010. 315 s. ISBN 978-

80-552-0295-2.

22. KAPLAN, R. M. et al. 1993. Health and Human Behavior. USA : McGraw - Hill

College, 1993. 576 p. ISBN 0-07-033566-4.

23. KELLER, U. et al. 1993. Klinická výživa. 1. vyd. Praha : Scientia medica, 1993. 240 s.

ISBN 80-85526-08-5.

24. KOZÁROVÁ, M. et al. 2009. Inhibícia renín-angiotenzín-aldosterónového systému a

diabetes mellitus 2. typu. In Interná medicína, roč. 9, 2009, č. 9, s. 404-407.

25. KROUŽKOVÁ, Z. 2009. Diabetická dieta. In Sestra, roč. 19, 2009, č. 5, s. 29.

26. KUNOVÁ, V. 2011. Zdravá výživa. 2. vyd. Praha : Grada Publishing, 2 011. 140 s.

ISBN 978-80-247-3433-0.

27. KVAPIL, M. 2001. Edukácia diabetických pacientov. In Sestra, roč. 3, 2001, č. 9, s.

26-28.

28. LISÁ, V. 1993. Ako liečiť cukrovku. 1. vyd. Bratislava : ARS stigmy, 1993. 181 s.

ISBN 80-85264-44-7.

29. MÁLKOVÁ, I. – ŠTOCHLOVÁ, J. 2007. Hubneme s  rozumem v  praxi. 2. vyd.

Praha : Smart Press, 2007. 168 s. ISBN 978-80-87049-08-2.

30. MARIČOVÁ, S. 2010. Varíme diabetikom. 1. vyd. Bratislava : ESA, 2010. 95 s. ISBN

978-80-85684-73-5.

31. MARTINKA, E. 2006. Racionálna výživa u pacienta s diabetom mellitom. In

DIAspektrum, 2006, roč. 1, č. 1, s. 36-38.

32. MARTINKA, E. - LACKA, J. 2009. Liraglutid (analóg GLP-1) a jeho prínos v liečbe

diabetes mellitus 2. typu v zmysle súčasných názorov. In Diabetes a obezita, roč. 9,

2009, č. 18, s. 28-41.

33. MÉNAT, E. 2009. Cukrovka (diabetes). 1. vyd. Bratislava : SPN - Mladé letá, 2009. 96

s. ISBN 978-80-10-01550-4.

34. MESÁROŠOVÁ, D. - KRAHULEC, B. et al. 2010. 10 - ročná analýza manažmentu

pacientov v diabetologickej ambulancii so zameraním na telesnú hmotnosť diabetikov.

In Diabetes a obezita, roč. 10, 2010, č. 19, s. 39-45.

35. MICHÁLEK, J. - ŠTEFÁKOVÁ, M. 2005. Diagnóza: Cukrovka. 1. vyd. Bratislava :

Kontakt, 2005. 176 s. ISBN 80-968985-2-3.

36. MORAVEC, R. et al. 1987. Choroby pankreasu. 1. vyd. Martin : Osveta, 1987. 232 s.

ISBN 70-067-87.

37. MURGOVÁ, R. 2002. Diéty. Prešov : Grafotlač, 2002. 79 s. ISBN 80-967523-5-9.

38. NEMCOVÁ, J. - HLINKOVÁ, E. 2010. Problém skríningu v prevencii diabetických

ulcerácií a amputácií. In Ošetřovatelství a porodní asistence, roč. 1, 2010, č. 2, s. 48-53.

39. OLEÁROVÁ, A. 2011. Diabetik a lieky dostupné bez lekárskeho predpisu -

analgetiká. In Dias [online]. 2011 [cit. 2011-04-08]. Dostupné na internete:

< http://www.dias.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=266&Itemid=142>

40. PALMAJOVÁ, R. - PALMAJ, J. 2005. Syndróm diabetickej nohy: diagnostika,

prevencia a liečba v možnostiach praktického lekára. In Via practica, roč. 2, 2005, č. 7-

8, s. 304-310.

41. RACEK, J. 2007. Význam chrómu pre ľudský organizmus. In Bedeker zdravia, roč. 3,

2007, č. 2, s. 88.

42. RAMBOUSKOVÁ, J. – KAVÍNOVÁ, H. 2007. Glykemický index potravín. In

Výživa a potraviny, roč. 62, 2007, č. 4, s. 96-98.

43. REIL, P. 2003. Nové poznatky o úloze sacharidů ve výživě. In Výživa a potraviny, roč.

58, 2003, č. 4, s. 123-125.

44. RODRIGUEZ, J. C. 2009. Veľký sprievodca diétami. 1. vyd. Bratislava : Slovart,

2009. 192 s. ISBN 978-80-8085-628-1.

45. RYBKA, J. 2008. Dietoterapie pacientủ s diabetem. In Sestra, roč. 18, 2008, č. 10, s.

42-44.

46. SAUDEK, F. - BOUČEK, P. 2007. Prevence a časný záchyt cévních komplikací

diabetu. In Praktický lékař, roč. 88, 2007, č. 4, s. 188-194.

47. SEČANSKÝ, I. – HORVÁTHOVÁ, A. 2000. Varíme diabetikom. 1. vyd. Bratislava :

Ikar, 2000. 168 s. ISBN 80-7118-895-6.

48. SCHRONER, Z. - PELLA, J. 2002. Diabetes mellitus v skratke. 1. vyd. Košice :

Oriens, 2002. 72 s. ISBN 80-88828-24-4.

49. SPIROVÁ, E. K. 2007. Moja kniha o cukrovke. 1. vyd. Bratislava : Evyan, 2007. 120

s. ISBN 978-80-968599-7-9.

50. STEŠKOVÁ, A. 2006. Glykemický index. In Trendy v potravinárstve, roč. 13, 2006, č.

3, s. 6-7.

51. SVAČINA, Š. 2010. Diabetologie. 1. vyd. Praha : Triton, 2010. 188 s. ISBN 978-80-

7387-348-6.

52. SVAČINA, Š. et al. 2008. Klinická dietologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2008.

384 s. ISBN 978-80-247-2256-6.

53. ŠKRHA, J. 2010. Diabetes mellitus 2. typu jako subklinický zánět. In Časopis lékařủ

českých, roč. 149, 2010, č. 6, s. 277-281.

54. ŠPINAR, J. - VÍTOVEC, J. et al. 1999. Hypertenze : diagnostika a léčba. 1. vyd.

Praha : Grada Publishing, 1999. 228 s. ISBN 80-7169-736-2.

55. ŠTEFÁKOVÁ, M. 2003. Edukácia obézneho diabetika 2. typu. In Sestra, roč. 2, 2003,

č. 6, s. 21-23.

56. ŠVEC, P. 2005. Alkohol a diabetes mellitus. In Lekárnik, roč. 10, 2005, č. 1, s. 25.

57. TSIGOS, C. - HAINER, V. et al. 2009. Liečba obezity u dospelých : Európske

odporúčania pre klinickú prax. In Diabetes a obezita, roč. 9, 2009, č. 17, s. 10-20.

58. ULIČIANSKY, V. - SCHRONER, Z. 2010. Komplexná starostlivosť o seniorov s

diabetom mellitom. In Interná medicína, roč. 10, 2010, č. 4, s. 179-184.

59. ULIČIANSKY, V. - SCHRONER, Z. 2009. Prevencia diabetes mellitus 2. typu. In

Interná medicína, roč. 9, 2009, č. 4, s. 181-187.

60. VOHRADNÍKOVÁ, O. - PERUŠIČOVÁ, J. 1996. Kožní projevy při diabetes

mellitus. Praha : Maxdorf, 1996. 159 s. ISBN 80-85800-38-1.

61. YOUNG, R. - REDFORD YOUNG, S. 2004. The pH Miracle for Diabetes : The

Revolutionary Diet Plan for Type 1 and Type 2 Diabetics. New York : Grand Central

Publishing, 2004. 352 p. ISBN 978-0446532662.

62. ZBOŘILOVÁ, O. 2010. Pitný režim (nejen) u diabetikủ. In Sestra, roč. 20, 2010, č. 9,

s. 76-77.

8 PRÍLOHY

D O T A Z N Í K

Dotazník je zameraný na zistenie stravovacích zvyklostí u skupiny osôb chorých na

diabetes mellitus 2. typu v Nitrianskom kraji. Vypĺňanie údajov je anonymné. Jednu alebo

viac vhodných odpovedí zakrúžkujte, prípadne dopíšte. Nevynechajte žiadnu otázku.

OSOBNÁ ANAMNÉZA:

Pohlavie: a) muž b) žena Telesná hmotnosť: .............. kg

Vek: .............. rokov Telesná výška: .............. cm

1. V akom veku ste sa začali liečiť na diabetes mellitus II. typu? ...............................

2. Má niekto z Vašej rodiny toto ochorenie?

a) nie, nikto z rodiny

b) áno, člen rodiny (kto): ............................................................................................

3. Aká je Vaša forma liečby?

a) len diéta

b) užívanie antidiabetík a diéta

c) pichanie inzulínu

4. Trpíte syndrómom diabetickej nohy?

a) nie

b) áno

c) áno, podstúpil(a) som operáciu (akú?): ..................................................................

5. Akými ochoreniami okrem DM trpíte?

a) hypertenzia (vysoký krvný tlak)

b) nefropatia (ochorenie obličiek)

c) neuropatia (ochorenie nervov)

d) retinopatia (poškodenie sietnice oka)

e) kardiovaskulárne komlikácie

f) iné:..........................................................................................................................

6. Užívate lieky (okrem antidiabetík)?

a) áno (aké?): .............................................................................................................

b) nie

7. Užívate nejaké doplnky výživy (vitamíny a pod.) ?

a) áno (aké?): ............................................................................................................

b) nie

NUTRIČNÁ ANAMNÉZA:

8. Ako často konzumujete stravu počas dňa?

a) 3x denne

b) 5x denne

c) 6x denne

d) inak (ako?): ............................................................................................................

9. Dodržiavate diétu?

a) nie

b) áno, diabetickú diétu určenú diabetológom

c) inú diétu (akú?): .....................................................................................................

10. Počítate si sacharidové jednotky (SJ) jedál?

a) nie

b) spočiatku som množstvo potravín vážil(a) na gramy, teraz už len odhadom

c) áno, počítam si sacharidové jednotky určené diabetológom

11. Konzumujete potraviny sladené cukrom, medom resp. sladkosti?

a) áno, 1-2x týždenne

b) áno, 3-5x týždenne

c) len „dia sladkosti“ (ako často?): .............................................................................

d) iba občas

e) nie, nekonzumujem

12. Ktoré z uvedených zdrojov sacharidov prevažne konzumujete?

a) celozrnný chlieb, pečivo a výrobky z tmavej múky (grahamové pečivo)

b) biele pečivo

c) biele cestoviny, ryža

d) zemiaky varené

e) mliečne výrobky

f) ovocie

g) dia výrobky

h) iné: ..........................................................................................................................

13. Aký zdroj bielkovín uprednostňujete?

a) chudé biele mäso (hydina)

b) bravčové mäso a výrobky z neho

c) hovädzie mäso a výrobky z neho

d) vnútornosti a údené mäsové výrobky

e) ryby

f) rastlinné bielkoviny v strukovinách (sója a sójové výrobky)

g) mlieko a mliečne výrobky

14. Ako často konzumujete zeleninu?

a) 1x denne

b) 2x denne

c) 3-5x denne

d) menej ako 3x týždenne

e) ako súčasť hlavného jedla

f) 1 až 2 zeleninové večere do týždňa s malou porciou ovocia

g) inak (ako?): ............................................................................................................

15. Zo zeleniny uprednostňujete:

a) surovú zeleninu (akú?): .........................................................................................

b) varenú, dusenú zeleninu

c) zaváranú zeleninu

16. Aké druhy ovocia jedávate? .......................................................................................

17. Aký je Váš denný pitný režim?

a) 1 liter

b) 1-2 litre

c) viac ako 2 litre

d) menej ako 1 liter

18. Aké tekutiny prevažne prijímate?

a) ovocné a bylinkové čaje

b) riedené ovocné šťavy

c) minerálne vody

d) stolovú vodu

e) iné (aké?): ..............................................................................................................

19. Koľko káv denne vypijete?

a) 1 šálku

b) 2 šálky

c) 2-3 šálky

d) nepijem kávu

20. Ako hodnotíte Vašu fyzickú aktivitu?

a) nemám žiadnu fyzickú aktivitu

b) športujem príležitostne

c) športujem pravidelne: • druh športu: ...................................................................

• koľko hodín týždenne: ..................................................

d) prechádzky denne

e) venujem sa záhradke

Ďakujem za vyplnenie dotazníka!