SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA  UNIVERZITA

V  NITRE

FAKULTA  EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ

A  REGIONÁLNEHO ROZVOJA

2135955

PODNIKANIE NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE

A  JEJ OCHRANA

2011 Katarína Duchoňová, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA  UNIVERZITA

V  NITRERektor: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD.

FAKULTA  EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ

A  REGIONÁLNEHO ROZVOJA Dekan: prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD.

PODNIKANIE NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE

A  JEJ OCHRANA

Diplomová práca

Študijný program : Manažment rozvoja vidieckej krajiny a vidieckeho turizmu

Študijný odbor : 6218800 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko : Katedra práva

Školiteľ : JUDr. Lýdia Bezáková, CSc.

Nitra 2011 Katarína Duchoňová, Bc.

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Podpísaná Katarína Duchoňová čestne vyhlasujem, že som záverečnú prácu na

tému „Podnikanie na poľnohospodárskej pôde a jej ochrana“ vypracovala samostatne

s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.  

V Nitre 15. apríla 2011

Katarína Duchoňová

POĎAKOVANIE

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani JUDr. Lýdii Bezákovej, CSc. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

ABSTRAKT

Diplomová práca je zameraná na problematiku podnikania na poľnohospodárskej

pôde a na oblasť právnej úpravy ochrany pôdy. V prvej kapitole záverečnej práce sa

zameriavame na vymedzenie základných pojmov pôda, poľnohospodárska pôda, jej

klasifikácii a funkciám, definujeme ochranu pôdy z legislatívneho aspektu, tieto pojmy

v  podkapitolách o štátnej poľnohospodárskej politike, právnych normách a orgánoch

ochrany pôdy bližšie charakterizujeme. V práci charakterizujeme podnik, jeho znaky,

funkcie a typológiu, popisujeme podnikanie na poľnohospodárskej pôde, charakterizujeme

formy podnikateľskej činnosti na poľnohospodárskej pôde fyzickými a právnickými

osobami, špecifikujeme organizačno-právne formy podnikateľskej činnosti na Slovensku.

Cieľ diplomovej práce sme vymedzili na analýzu ochrany pôdy z legislatívneho aspektu

a analýzu podnikateľských subjektov podnikajúcich na poľnohospodárskej pôde

vo vybranej obci. V metodike práce sme opísali prípravu prieskumného nástroja, metódu

kvantitatívneho prieskumu, zber a vyhodnotenie údajov. V časti vlastné práca analyzujeme

právnu úpravu ochrany poľnohospodárskej pôdy, opisujeme základné dokumenty ochrany

pôdy v EÚ i v SR. V kontinuite s teoretickou časťou v kapitole Výsledky práce

sa zameriavame na analýzu právnej úpravy podnikania a ochrany pôdy, charakterizujeme

prieskumnú vzorku, analyzujeme a interpretujeme získané údaje, výsledky prieskumu

prezentujeme v tabuľkách a grafoch so slovným komentárom, predkladáme návrhy

využitia výsledkov prieskumu pre podnikanie na poľnohospodárskej pôde.

Kľúčové slová:

podnikanie, poľnohospodárska pôda, legislatíva ochrany pôdy, spoločnosť s ručením

obmedzeným, samostatne hospodáriaci roľník

ABSTRACT

The diploma thesis is focused on the problems of business activities on the

agricultural land and on the area of legal regulations on land protection. In the first chapter

of final thesis, we aim at definition of basic terms as land, agricultural land, its

classification and functions. We define the land protection from legislative aspect.

We describe more closely the legal rules and the land protection authorities. We

characterize business organization, its characters, functions and typology, we describe

business activities on the agricultural land and we characterize the forms of business

activities of personal entities and corporate entities. Furthermore, we specify

organizational-legal forms of business activities in Slovakia. The purpose of this diploma

thesis was to analyze land protection from legislative aspect and the analysis of business

subjects doing business on the agricultural land in a selected village. In the methodology

of this thesis we described preparation of a research tool, quantitative method, acquisition

and data evaluation. In the own work, we analyze legal regulations on protection of

agricultural land and we describe the main documents on land protection in EU and

in Slovak republic as well. In continuity with theoretical part we characterize, in the

chapter “Results of the thesis”, the research sample and we focus on analysis and

interpretation of acquired data. The research results are presented in charts and graphs with

word commentary. The thesis introduces the proposals for utilization of research results for

business activities on agricultural land.

Keywords:

business activities, agricultural land, land protection legislation, limited liability company,

self-employed farmer

Obsah

Zoznam skratiek .............................................................................................................. 10

Úvod .................................................................................................................................. 11

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ..................................................... 13

1.1 Poľnohospodárska pôda ...................................................................................... 13

1.1.1 Funkcie pôdneho fondu ................................................................................ 17

1.2 Právna úprava ochrany poľnohospodárskej pôdy ........................................... 18

1.2.1 Štátna pôdna politika SR .............................................................................. 19

1.2.2 Právne normy ochrany pôdy v SR a EÚ....................................................... 20

1.2.3 Orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy ................................................... 21

1.3 Podnik, podnikanie, organizačno-právne formy podnikania............................ 22

1.3.1 Podnik – charakteristika, znaky, funkcie, typológia..................................... 22

1.3.2 Podnikanie .................................................................................................... 26

1.3.3 Organizačno-právne formy podnikania fyzických osôb ...............................28

1.3.4 Organizačno-právne formy podnikania právnických osôb............................30

2 Cieľ práce ..................................................................................................................... 35

3 Metodika práce............................................................................................................. 36

4 Výsledky práce a diskusia ........................................................................................... 38

4.1 Analýza právnej úpravy podnikania na poľnohospodárskej pôde...................38

4.1.2 Podnikanie na poľnohospodárskej pôde formou obchodnej spoločnosti...... 38

4.1.3 Podnikanie na poľnohospodárskej pôde formou SHR.................................. 40

4.2 Analýza právnej úpravy ochrany poľnohospodárskej pôdy ......................... 41

4.2.1 Základné dokumenty ochrany pôdy v EÚ..................................................... 41

4.2.2 Základné právne normy ochrany pôdy v SR................................................. 43

4.3 Podnikanie na poľnohospodárskej pôde v územnej jednotke Veľký Cetín....49

4.3.1 Charakteristika objektu skúmania ................................................................ 49

4.3.2 Analýza a vyhodnotenie získaných údajov od s.r.o. ....................................50

4.3.3 Analýza a vyhodnotenie získaných údajov od SHR ...................................55

4.4 Využitie výsledkov pre prax................................................................................ 61

5 Záver.............................................................................................................................. 63

Zoznam použitej literatúry ............................................................................................. 65

Prílohy ............................................................................................................................... 70

Zoznam ilustrácií

Obr. 1 Podnikateľská štruktúra poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu................ 27

Príloha C Chránené poľnohospodárske pôdy podľa príslušnosti do BPEJ..................76

Príloha D Strategický rámec Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013................... 77

Príloha E Mapa s erbom obce Veľký Cetín a jej umiestnenie v okrese Nitra ............ 78

Zoznam tabuliek

Tab. 1 Rozloha primárnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch SR.................................... 15

Tab. 2 Rozloha sekundárnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch SR................................ 16

Tab. 3 Rozloha ostatnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch SR....................................... 16

Tab. 4 Výška odvodov za odňatie PP na nepoľnohospodárske účely .............................. 47

Tab. 5 Charakteristika respondenta s.r.o. ......................................................................... 49

Tab. 6 Charakteristika respondentov SHR ........................................................................ 50

Tab. 7 Špecifikácia predmetu činnosti AGROPEST, spol. s r.o ..................................... 51

Tab. 8 Kvantifikácia výmery obrábanej pôdy a plán rozšírenia ....................................... 57

Tab. 9 Kvantifikácia rastlinnej a živočíšnej výroby respondentov .................................. 58

Tab. 10 Špecifikácia používanej poľnohospodárskej techniky respondentmi SHR ......... 59

Tab. 11 Kvantifikácia investícií do skvalitňovania pôdy respondentmi SHR .................. 60

Zoznam grafov

Graf 1 Veková štruktúra zamestnancov spoločnosti respondenta s.r.o. .......................... 52

Graf 2 Špecifikácia vzdelania zamestnancov respondenta s.r.o. .................................... 52

Graf 3 Špecifikácia rastlinnej výroby respondenta s.r.o. ................................................. 53

Graf 4 Štruktúra obhospodarovaného pôdneho fondu respondenta s.r.o. ........................ 53

Graf 5 Špecifikácia vzdelania respondentov SHR ............................................................ 55

Graf 6 Štruktúra pracovníkov podnikov respondentov SHR ............................................ 56

Graf 7 Štruktúra pôdneho fondu respondentov SHR v ha ................................................ 57

Zoznam skratiek

a.s. akciová spoločnosť

BPEJ bonitované pôdno-ekologické jednotky

EÚ Európska únia

ES Európske spoločenstvo

FO fyzická osoba

ha hektár

HDP hrubý domáci produkt

IČO identifikačné číslo organizácie

kg kilogram

KPÚ krajský pozemkový úrad

k.s. komanditná spoločnosť

KÚ katastrálne územie

LPIS Land parcel identification system

(Identifikačný systém produkčných blokov na poľnohospodárskej pôde)

MP SR Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky

PD poľnohospodárske družstvo

PO právnická osoba

PAP poľnohospodárska platobná agentúra

PPF poľnohospodársky pôdny fond

PRV program rozvoja vidieka

ROEP register obnovenej evidencie pozemkov

SHR samostatne hospodáriaci roľník

SPF Slovenský pozemkový fond

SPP Spoločná poľnohospodárska politika

SR Slovenská republika

s.r.o. spoločnosť s ručením obmedzeným

v.o.s. verejná obchodná spoločnosť

VÚPOP Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy

ŽP životné prostredie

Úvod

Ak by sme hľadali historicky najstaršie povolania, určite by medzi ne patrilo

povolanie poľnohospodára. Je to dané skutočnosťou, že práve prostredníctvom

poľnohospodárskej výroby si ľudia už v dávnoveku vedeli zabezpečiť zdroje

na uspokojovanie bazálnych biologických potrieb na prežitie a túto skutočnosť nezmenilo

ani tisíce rokov evolúcie, socializácie, či priemyselnej revolúcie. Podľa starej ľudovej

múdrosti je najhumánnejším povolaním na svete práca poľnohospodára, pretože ten pre

ľudí dorába chlieb. Popri aspekte humánnosti je však činnosť v tomto odvetví

poznamenaná viacerými faktormi, ktoré ju v porovnaní s inými odvetviami robia

rizikovejšou a tým aj náročnejšou na manažment. Bezprostredná závislosť od pôdnych,

klimatických, poveternostných a v súčasnosti aj zložitých legislatívnych podmienok

vtláčajú poľnohospodárstvu pečať osobitosti, jedinečnosti a zvýšených nárokov na ľudský

faktor.

Pôda je vo všeobecnosti základnou podmienkou existencie života na Zemi,

integrovanou súčasťou prírody a tým aj neoddeliteľnou súčasťou existencie ľudstva.

Keďže v nej prebiehajú rôzne fyzikálne, chemické a biologické procesy, je pravdepodobne

najväčším živým organizmom na planéte, je výnimočným prírodným výtvorom, avšak

výtvorom limitovaným. Z iného hľadiska môžeme skonštatovať, že v podmienkach trhovej

ekonomiky je pôda primárnym výrobným faktorom a bazálnym prostriedkom

v poľnohospodárstve. Je využívaná ako materiál pre stavebníctvo, jej prírodné zdroje

zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní charakteru agrárnych a vidieckych oblastí,

čo všetko výraznou mierou prispieva k sociálno-ekonomickému rozvoju nielen týchto

regiónov, ale aj celých štátnych útvarov.

Preto je vlastníctvo pôdy od nepamäti predmetom veľkého záujmu jednotlivcov

i celých skupín. Vzhľadom na významné poslanie poľnohospodárskej pôdy ľudská

spoločnosť postupným vývojom dospela do bodu, kedy začala právne upravovať

spoločenské pozemkové vzťahy a pôdu vo všeobecnosti právne ochraňovať. Tento

legislatívny vývoj na Slovensku dospel do právnej úpravy v Zákone č. 220 z 10.marca

2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z.

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Tým

poľnohospodárska pôda definitívne získala aj svoj ekologický rozmer.

Obsah zákona je zameraný predovšetkým na ochranu vlastností a funkcií

poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo udržateľného obhospodarovania

a poľnohospodárskeho využívania, pojednáva o ochrane environmentálnych funkcií

poľnohospodárskej pôdy, ako sú produkcia biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena

látok v prírode, udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov

v prírode. Právne je upravená i ochrana výmery poľnohospodárskej pôdy pred

neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie, legislatíva určuje postup pri

zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy

na nepoľnohospodársky účel a obsahuje tiež aj sankcie za porušenie povinností

ustanovených uvedeným zákonom.

Pre podnikanie poľnohospodára je dôležité, aby vlastnícke a  užívacie práva

k obhospodarovanému pozemku boli nespochybniteľné, evidencia vlastníkov pozemkov

zrozumiteľná a jasná. Stále neukončené a prebiehajúce reštitúcie, rozdrobené pozemky,

pomaly prebiehajúci alebo stagnujúci proces pozemkových úprav, či existencia veľkej

výmery poľnohospodárskej pôdy nezistených vlastníkov, prípadne prolongácia procesu

identifikácie a prevodu vlastníctva k pozemkom, sú niektoré z faktorov, ktoré oslabujú

efektívnosť podnikania na pôde a spôsobujú základné problémy v oblasti trhu

s poľnohospodárskou pôdou a  podnikania na nej. Usporiadanie vlastníckych

a užívacích vzťahov k pôde je preto ďalším z významných faktorov transformácie

poľnohospodárstva, takého poľnohospodárstva, kde sú dané jasné pravidlá hry, ktoré

nezväzujú hospodáriacemu subjektu ruky, ale zefektívnia a zdynamizujú proces podnikania

na poľnohospodárskej pôde.

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

Prehľad riešenia problematiky je zameraný na poukázanie existencie fenoménu

poľnohospodárskej pôdy a podnikania na nej. Operacionalizáciou pojmov v zadaní

diplomovej práce sme osobitnú pozornosť venovali termínu pôda, poľnohospodárska pôda,

jej klasifikácii, funkciám, venovali sme sa právnej úprave ochrany pôdy, charakterizujeme

podnik, jeho znaky, funkcie a typológiu, opisujeme podnikanie na poľnohospodárskej

pôde, charakterizujeme formy podnikateľskej činnosti na poľnohospodárskej pôde

fyzickými a právnickými osobami.

1.1 Poľnohospodárska pôda

Pôda je zložitý systém, v ktorom prebieha množstvo biologických, chemických

a fyzikálno-chemických procesov s vysokým stupňom vnútornej regulácie a s veľkou

citlivosťou na okolité prostredie. Len bezchybným fungovaním tohto systému je pôda

schopná zabezpečovať svoje produkčné i mimoprodukčné funkcie. Podľa Húsku a kol.

(2007) je pôda pre človeka jednou zo základných súčastí životného prostredia a vzhľadom

na jej úrodnosť je nevyhnutnou podmienkou pre jeho existenciu. Je produktom dlhodobého

biofyzikálneho pretvárania hornín v podmienkach, ktoré možno v súčasnosti ťažko

reprodukovať. Vytvárala sa na rozhraní litosféry, atmosféry a hydrosféry.

Poľnohospodárska pôda (ďalej PP) predstavuje jeden z významných prírodných

neobnoviteľných zdrojov. Obvykle sa jej hrúbka pohybuje okolo 30 – 60 cm, pričom

mnohokrát je táto vrstva aj tenšia v dôsledku erózie a dlhodobého využívania. Len na

nížinách sa hrúbka pôdneho profilu zväčšuje, ale aktívna vrstva zvyčajne nepresahuje

hrúbku 100 cm. Proces vývoja pôdneho profilu je dlhodobý a obvykle sa počíta, že 10 mm

aktívneho pôdneho profilu sa vyvíja v priebehu 40 až 100 rokov.

Takáč (2008) definuje pôdu ako neustále sa vyvíjajúci, živý trojrozmerný prírodno-

historický útvar, ktorý vznikol vplyvom pôsobenia a interaktívnej reakcie atmosféry,

biosféry, hydrosféry a litosféry. V odporúčaní Rady Európy 1 R(92)8 o ochrane pôdy

(1992) je pôda definovaná ako integrálna súčasť ekosystémov Zeme, situovaná medzi

povrchom Zeme a podložím. Profil pôdy je rozdelený do vrstiev so špecifickými

fyzikálnymi, chemickými a biologickými vlastnosťami. Z hľadiska využívania pôdy

a ekologického hľadiska môže pôda zahrňovať aj permeabilný materiál podložia, ktorý

môže byť aj rezervoárom pozemných vôd. Takto definovaná pôda môže dosahovať značné

hĺbky a v tomto kontexte sa pod pojmom pôda môže rozumieť aj územie, krajina. Podľa

Takáča (2007) je pôda v podmienkach trhovej ekonomiky osobitným výrobným faktorom,

nakoľko jej kvantita, kvalita a poloha nie je daná činnosťou ľudí ale prírodou.

Pôdu ako základný výrobný prostriedok a nevyhnutnú výrobnú podmienku definuje

aj Bezáková (2008), označuje ju ako základnú podmienku činnosti a existencie človeka.

Pre poľnohospodárstvo je dôležité, aby malo k dispozícii čo najväčšiu rozlohu

poľnohospodárskej pôdy a najmä, aby táto bola z hľadiska jej úrodnosti čo najkvalitnejšia.

Podľa Vilčeka (2005) sa v SR akceptuje definícia uvedená v Odporúčaní Rady

Európy R-92-8 o ochrane pôdy: „Pôda je integrálnou súčasťou ekosystémov Zeme

situovanou medzi povrchom a materskou horninou. Je rozdelená na horizonty

so špecifickými fyzikálnymi, chemickými a biologickými charakteristikami a rozdielnymi

funkciami. Koncept pôdy tiež zahrňuje aj pórovité sedimentárne horniny a iné permabilné

materiály s vodou, ktorú obsahujú. Takto definovaná pôda môže dosahovať značné hĺbky

a preto sa v niektorých kontextoch pod pojmom pôda môže rozumieť aj územie“.

V zákone SR č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy je

pôda definovaná ako prírodný útvar, ktorý vzniká bezprostredne na zemskom povrchu ako

produkt vzájomného pôsobenia klimatických podmienok, organizmov, človeka, reliéfu

a materských hornín. Poľnohospodárskou pôdou sa v tom istom zákone rozumie

produkčne potenciálna pôda evidovaná v katastri nehnuteľností ako orná pôda, chmeľnice,

vinice, ovocné sady, záhrady a trvalé trávne porasty.

Podľa Bezákovej (1999) je pôdny fond plošná výmera určitého územia

podnikateľského subjektu alebo určitého územného celku a podľa spôsobu hospodárskeho

využitia sa člení na dve základné kategórie:

Poľnohospodárska pôda:

orná pôda

vinice,

trvalé trávne porasty,

chmeľnice,

ovocné sady – nad 0,25 ha,

záhrady – do 0,25 ha.

Nepoľnohospodárska pôda:

lesná pôda,

zastavané plochy,

rybníky.

ostatné vodné plochy,

ostatné neplodné plochy,

Primárna poľnohospodárska pôda – podľa informačného pôdneho portálu

Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy je to pôda, ktorú je zo strategického

účelu potrebné ponechať pre priame poľnohospodárske využitie, to znamená pre takú

úroveň pestovania rastlín a chovu zvierat, ktorá neohrozí potravovú dostatočnosť

obyvateľstva. Je nevyhnutná pre zabezpečenie poľnohospodárskej produkcie SR. Je to

základ krajiny pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín, preto sa označuje ako primárna

bázická pôda.

Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá je registrovaná v LPIS a z hľadiska

začlenenia do typologicko-produkčných kategórii pôdneho fondu ide o potenciálne orné

pôdy (O1, O2, O3, O4, O5, O6, O7) a striedavé polia - stredne produkčné polia

a produkčné trávne porasty (OT1). Ide o pôdy s najvyšším produkčným potenciálom,

bodová hodnota BPEJ je v rozpätí 38 - 100 bodov a priemerná bodová hodnota BPEJ je

70,35 bodov. Primárna poľnohospodárska pôda zaberá 1 367 853 ha, čo predstavuje asi

56% v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd SR v LPIS.

Tab. 1 Rozloha primárnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch SR

Kraj Výmera v ha % z PP

Bratislavský 79 727 84Trnavský 263 458 90Nitriansky 423 489 90Trenčiansky 88 334 47Žilinský kraj 29 976 12Banskobystrický 175 704 42Prešovský 100 842 26Košický 206 324 61

Zdroj: VÚPOP, 2010

Sekundárna poľnohospodárska pôda – ktorú je za predpokladu záujmu spoločnosti

možné dočasne použiť aj na iné ako potravinové účely, pričom takýmto využívaním

nedôjde k jej znehodnoteniu. Charakter i vlastnosti pôdy zostávajú prakticky nezmenené.

Túto pôdu je možné vyčleniť na alternatívne poľnohospodárske využitie, výrobu

bioenergií, surovín, na zalesnenie, športové, turistické a rekreačné účely a časť

z neho môže byť využitá aj na zábery.

Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá je registrovaná v LPIS a z hľadiska

začlenenia do typologicko-produkčných kategórii poľnohospodárskej pôdy ide o

potenciálne striedavé polia – menej a málo produkčné polia a produkčné trávne porasty,

potenciálne trávne porasty a pre agroekosystémy nevhodné územia (N).

Ide o pôdy s bodovou hodnotou BPEJ v rozpätí 1 - 55 bodov a priemernou bodovou

hodnotou BPEJ 29,43 b. Sekundárny poľnohospodárska pôda zaberá 696 038 ha, čo

predstavuje asi 29% v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd Slovenska v LPIS.

Tab. 2 Rozloha sekundárnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch SR

Kraj Výmera v ha % z PP

Bratislavský 5 493 6Trnavský 17 431 6Nitriansky 18 779 4Trenčiansky 63 754 34Žilinský kraj 154 593 63Banskobystrický 157 417 38Prešovský 196 645 51Košický 81 926 24

Zdroj: VÚPOP, 2010

Ostatná poľnohospodárska pôda – ktorá by mala byť prednostne využívaná

na alternatívne poľnohospodárske využitie, na pestovanie energetických plodín a rôzne

nebiologické účely - športové, turistické, rekreačné a na zábery.

Z metodického hľadiska ide o pôdu, ktorá nie je registrovaná v LPIS, ale patrí

do poľnohospodárskej pôdy. Ostatná PP zaberá 369 088 ha, čo predstavuje asi 15%

v súčasnosti evidovaných poľnohospodárskych pôd SR.

Tab. 3 Rozloha ostatnej poľnohospodárskej pôdy v krajoch SR

Kraj Výmera v ha % z PP

Bratislavský 10 103 11Trnavský 12 718 4Nitriansky 34 378 18Trenčiansky 27 217 6Žilinský kraj 61 700 25Banskobystrický 85 587 20Prešovský 87 673 23Košický 49 713 15

Zdroj: VÚPOP, 2010

1.1.1 Funkcie pôdneho fondu

Význam pôdy pre spoločnosť vyplýva z ekologických a sociálno-ekonomických

funkcií, ktoré zabezpečuje. Vilček (2005) uvádza, že funkcia pôdy vyjadruje schopnosť

zabezpečovať niektoré ekologické, environmentálne a socio-ekonomické javy a činnosti

v prírode. Odporúčanie Rady Európy R-92-8 o ochrane pôdy upozorňuje na hlavné

funkcie pôdy:

produkcia biomasy ako základná podmienka života človeka a iných organizmov,

filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode ako súčasť regulačných

mechanizmov,

udržiavanie ekologického a genetického potenciálu živých organizmov,

zabezpečenie biodiverzity druhov,

priestorová základňa pre ekonomické aktivity

zásoba a zdroj surovín – voda, íl, piesok, horniny, minerály,

kultúrne dedičstvo štátov a  Zeme vrátane ukrytých paleontologických

a archeologických artefaktov.

Komplexnú klasifikáciu funkcií pôdy uvádza Vilček (2005):

a) Ekologické funkcie:

Trofická – alebo produkčná či výživová funkcia, jedna z najdôležitejších, vyjadruje

schopnosť pôdy zabezpečiť pôdnu biotu a rastlinstvo potrebnými živinami.

Vyjadruje sa produkciou biomasy rastlín, prípadne úrodami plodín,

Biochemická – predstavuje hromadenie, transformáciu a ubúdanie biologicky

aktívnych látok - vitamínov, antibiotík a enzýmov. Vitamíny sú aktívne látky, ktoré

v malých koncentráciách majú veľký účinok na látkovú premenu

v mikroorganizmoch, rastlinách, zvieratách i ľuďoch, ich hlavným zásobovateľom

je pôdna mikroflóra a mikrofauna. Antibiotiká sú látky vylučované

mikroorganizmami, koncentrácia antibiotík v pôde určuje rozsah ich vylučovania

pôdnymi mikroorganizmami, ako aj rýchlosť ich inaktivizácie. Enzýmy

sú jednoduché alebo zložité bielkoviny, ktoré podporujú chemické premeny

organických a minerálnych látok spravidla v živých organizmoch.

Priestor pre biotu a génovú rezervu – predstavuje komplexnú schopnosť pôdy

vytvárať podmienky pre existenciu, rozmnožovanie a rozširovanie bioty na Zemi,

Transformačná – spočíva v premene organických a anorganických látok a energie,

vyjadruje schopnosť pôdy zabezpečovať kolobeh látok a prvkov v prírode,

Akumulačná – má fyzikálny a biologický charakter, vyjadruje schopnosť pôdy

akumulovať vodu, zvyšky rastlín a živočíchov, minerálnych živín,

b) Environmentálne funkcie:

Filtračná – spočíva v schopnosti pôdy zadržať rôzne látky, väčšinou cudzorodé

a znemožniť im kontamináciu hydrosféry a atmosféry, prípadne zaradiť sa

do potravinového reťazca,

Transportná – zabezpečuje šírenie látok a tepelnej energie pomocou pôdnej vody

a pôdneho vzduchu,

Pufračná – tkvie v schopnosti tlmiť ohrievanie alebo ochladzovanie pôdnej hmoty,

v schopnosti tlmiť zmeny pôdnej reakcie aj pri silnom vonkajšom tlaku vnášaných

voľných kyselín alebo alkalických solí a lúhov,

Asanačná – zabezpečuje bezpečný rozklad telesných pozostatkov organizmov bez

ohrozenia životného prostredia,

c) Sociologické funkcie:

Zdroj surovín – zásoby neobnoviteľných zdrojov rašeliny, piesku, štrku, kriedy,

hliny, uhlia, ropy, bauxitu a iných surovín,

Priestor ľudských aktivít – slúži ako médium pre rozvoj infraštruktúry dopravnej

siete, obytných sídlisk, športových, rekreačných alebo kúpeľných areálov,

Historické médium – vďaka schopnosti pôdy konzervovať priebeh prírodných

procesov a ľudských aktivít sa táto funkcia pôdy premieta do možnosti nachádzať

paleontologické nálezy starých kultúr či skúmať a analyzovať fosílne pôdy,

1.2 Právna úprava ochrany poľnohospodárskej pôdy

Výkon starostlivosti o pôdu v SR má multifunkčný a medzirezortný charakter, hoci

väčšina patrí do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva životného

prostredia SR. Environmentálne aspekty s ohľadom na ochranu pôdy boli implementované

už v koncepčných a strategických materiáloch, ako boli Analýza vývoja

poľnohospodárstva a potravinárstva v období rokov 1990-1998, Program rozvoja

poľnohospodárstva a potravinárstva v SR do roku 2010, Koncepcia agrárnej a potravinovej

politiky do roku 2005, Strednodobá koncepcia politiky pôdohospodárstva na roky 2004 až

2006: Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel (Kanianska, 2007).

1.2.1 Štátna pôdna politika SR

Zásady štátnej pôdnej politiky SR boli prijaté Uznesením vlády č. 1141/2001

(Vláda SR, 2001). Štátna pôdna politika deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je

spoločným bohatstvom občanov štátu a dedičstvom budúcich generácií. Je základným

a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme.

Je základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a sociálneho potenciálu

Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným

znižovaním jej výmery.

Štátna pôdna politika v rámci prijatých deviatich článkov definuje pôdu, jej

funkcie, ochranu, spôsoby využívania, vlastnícke práva. Vymedzuje postavanie

monitoringu, a poukazuje na potrebu vzdelávania a implementácie medzinárodných zásad

a pravidiel v rámci medzinárodnej integrácie. V Programovom vyhlásení vlády SR z roku

2006 je ochrana pôdy garantovaná v časti Pôdohospodárstvo a v časti Starostlivosť

o životné prostredie.

Podľa Kanianskej (2007) po vstupe SR do EÚ bol vypracovaný na Slovensku Plán

rozvoja vidieka Slovenskej republiky 2004 – 2006, pre plánovacie obdobie 2007 až 2013

bol vypracovaný Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013 (Príloha D). Hlavným cieľom

tohto programu je zvýšiť konkurencieschopnosť poľnohospodárstva, potravinárstva,

lesníctva a zlepšiť životné prostredie zavádzaním vhodných poľnohospodárskych

a lesníckych postupov a kvalitu života na vidieku s dôrazom na trvalo udržateľný rozvoj.

Cieľom je tiež zlepšenie životného prostredia a krajiny, pričom prioritou č. 3 je zachovanie

a zlepšenie kvality poľnohospodárskej a lesnej pôdy.

Medek (2007) uvádza, že pri riešení prevencie a reálnej degradácie

poľnohospodárskych pôd bude plniť úlohy pôdna služba ako špeciálny odborný útvar

Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave v záujme vysoko

odborného rozhodovania orgánov ochrany poľnohospodárskej pôdy. Tento ústav je jediná

inštitúcia pre spoznávanie a výskum pôdy v SR. Poskytuje odborné služby pre riadiacu

sféru, odborné inštitúcie a orgány pôsobiace a vykonávajúce činnosti v oblasti

poľnohospodárstva, životného prostredia, územného plánovania, regionálneho rozvoja.

V tomto zmysle všetky rozhodnutia štátnej správy vo veciach ochrany kvalitatívnych

vlastností pôdy, a spôsobu obhospodarovania a využívania pôdy budú musieť byť

podložené zistením stavu pôdy v teréne a odborným návrhom pôdnej služby pre nariadenie

výkonu opatrení na odstránenie degradácie a poškodenia pôdy.

1.2.2 Právne normy ochrany pôdy v SR

O environmentálnom práve v minulosti nemožno, podľa Medeka (2007), v prípade

pôdy hovoriť priamo, napriek tomu, že príslušné právne predpisy boli zamerané

na poľnohospodárstvo, regulovali jej využívanie a chránili ju pred výraznejšími

devastačnými vplyvmi. Na Slovensku však dlho pretrvávala absencia zákona o ochrane

pôdy, najmä z pohľadu vlastníctva pozemkov a úžitku z pôdy. Čiastočne túto ochranu

ustanovil zákon č.48/1959 Zb. o ochrane pôdneho fondu. Tento zákon bol nahradený

zákonom č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Od roku 1992

platil namiesto uvedených zákonov zákon SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane

poľnohospodárskeho pôdneho fondu (ďalej PPF), ktorého ustanovenia mali výrazný

environmentálny charakter a neobmedzovali sa len na ochranu pôdneho fondu pred

záberom na výstavbu alebo iné nepoľnohospodárske aktivity.

S cieľom ochrany pôdy bol v roku 2004 prijatý zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane

a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej

prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých

zákonov. Tento zákon ustanovuje ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy

a zabezpečovania jej trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho

využívania, ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ochranu výmery

poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi na nepoľnohospodárske použitie,

postup pri zmene druhu pozemku ako aj sankcie za porušenie povinností ustanovených

zákonom. Prílohou k tomuto zákonu sú aj limitné hodnoty rizikových látok

v poľnohospodárskej pôde, ktoré hodnotia kontamináciu pôdy.

Ochrana pôdy v Slovenskej republike je chránená aj inými zákonmi, nariadeniami

vlády a vyhláškami podľa druhu  pôdy a pozemku, pričom kritéria ochrany sú rozdielne:

Zákon č. 219/1991 Zb. o súkromnom podnikaní občanov,

Zákon SNR č. 307/1992 Zb. o ochrane PPF v znení neskorších predpisov,

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí,

Nariadenie vlády SR č. 76/1993 Z.z., ktorým sa upravujú podmienky a spôsob

poskytovania prostriedkov Štátneho fondu ochrany a zveľadenia PPF,

Zákon č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ŽP,

Zákon NR SR č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách,

Nariadenie vlády SR č. 152/1996 Z.z. o základných sadzbách odvodov za odňatie

poľnohospodárskej pôdy z PPF

Zákon NR SR č. 136/2000 Z.z. o hnojivách

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,

Zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov 

do  pôdy,

Nariadenie vlády č. 249/2003 – Nitrátová direktíva 91/676/EC,

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd.

1.2.3 Orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy v SR

Orgány ochrany poľnohospodárskej pôdy sú špecifické orgány štátnej správy, ktoré

majú zákonom zverené práva a povinnosti v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy.

V zmysle ustanovení § 20 až 23 v piatej časti zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane

a využívaní poľnohospodárskej pôdy orgánmi ochrany poľnohospodárskej pôdy sú:

Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky:

- je ústredným orgánom ochrany poľnohospodárskej pôdy,

- vydáva všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti ochrany

poľnohospodárskej pôdy.

krajský pozemkový úrad:

- koordinuje spoluprácu s pôdnou službou pri uplatňovaní tohto zákona,

- spracúva a ministerstvu predkladá informáciu o úbytkoch poľnohospodárskej

pôdy v rámci územného obvodu kraja.

obvodný pozemkový úrad:

- nariaďuje opatrenia na ochranu poľnohospodárskej pôdy,

- rozhoduje o zmene druhu poľnohospodárskeho pozemku,

- rozhoduje o odňatí poľnohospodárskej pôdy,

- rozhoduje o usporiadaní druhu pozemku,

- je dotknutým orgánom a dáva stanovisko z hľadiska ochrany poľnohospodárskej

pôdy v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych škôd

na pôde,

- prejednáva priestupky,

- ukladá pokuty,

- kontroluje plnenie podmienok uložených v rozhodnutiach,

- spolupracuje s pôdnou službou,

- sleduje a vyhodnocuje úbytky poľnohospodárskej pôdy v rámci svojho

územného obvodu v ročných intervaloch, tie odsúhlasuje a nesúlad rieši

s príslušným orgánom štátnej správy na úseku katastra.

Odborný dohľad nad ochranou poľnohospodárskej pôdy, dohľad nad dodržiavaním

a uplatňovaním ustanovení tohto zákona je vykonávaný orgánmi ochrany PP v spolupráci

s pôdnou službou. Orgán ochrany PP je pri výkone odborného dohľadu oprávnený

vstupovať na poľnohospodárske pozemky na účel kontroly plnenia opatrení. V rámci

odborného dohľadu pôdna služba:

vykonáva prieskum a monitorovanie poľnohospodárskej pôdy,

vedie databázu informácií o poľnohospodárskej pôde,

spracúva návrhy opatrení a odborné stanoviská.

1.3 Podnik, podnikanie, organizačno-právne formy podnikania

V procese spoločenskej deľby práce podnikanie patrí medzi významné činnosti.

Základnými právnymi normami, ktorá upravujú podnikanie na území SR sú Obchodný

zákonník č. 513/1991 Z.z., ktorý bol naposledy novelizovaný s účinnosťou k 1.1.2011

a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, s poslednou právnou úpravou

s účinnosťou od roku 2010.

1.3.1 Podnik – charakteristika, znaky, funkcie, typológia

Ilková (2006) definuje podnik ako súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných

zložiek podnikania, rozumie sa určitý celok podnikateľskej činnosti, ktorá sa vykonáva

v rámci jedného podnikateľského subjektu. K podniku patria veci, práva a iné majetkové

hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom

na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Obchodný zákonník definuje i termín prevádzkareň, rozumie sa ňou priestor,

v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.

Podnikateľom sa v zmysle citovaného zákona rozumie:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť podľa živnostenského zákona,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia, podľa

osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná

do evidencie obce podľa osobitného predpisu – samostatne hospodáriaci roľník.

Gozora (2000), odporúča podnik definovať ako „formu podnikateľskej činnosti,

v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských

zdrojov v jednej výrobno-organizačnej jednotke s uzatvoreným obratom hodnoty a cieľom

produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre vlastné uspokojenie potrieb“.

Podľa iných autorov (Hudák, 2001) je termín podnik charakterizovaný ako „súbor

hmotných a nehmotných zložiek podnikania“. Konštatuje, že podnik je forma

podnikateľskej aktivity, v rámci ktorej sa cieľavedome spájajú hmotné, finančné a ľudské

zdroje do jednej výrobno-organizačnej jednotky za účelom dosiahnutia zisku a s cieľom

produkovať úžitkové hodnoty pre potreby trhu.

Podnik, ako výrobno-organizačná jednotka, pôsobiaca nielen v podmienkach

právnych noriem SR, má podľa oboch uvedených autorov charakteristické znaky, ktoré ju

odlišujú od ostatných organizačných jednotiek:

právna subjektivita – taxatívne vymedzuje v právnych vzťahoch podnikateľským

subjektom právomoci. Podnik vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene

a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z uzavretých zmluvných vzťahov. Nositeľom sú

fyzické a právnické osoby, v zložitých podnikateľských štruktúrach sú nositeľmi

právnej subjektivity aj organizačné zložky podniku.

majetková samostatnosť – determinuje vlastnícky vzťah subjektu k užívanému

majetku firmy.

majetková zodpovednosť – vyjadruje právnu zodpovednosť za hospodárenie

vlastného alebo prenajatého majetku, vymedzuje nositeľa zodpovednosti

za hospodárenie s majetkom organizácie.

ekonomická samostatnosť – podstatou tohto znaku je miera efektívneho

zhodnocovania zdrojov na dosiahnutie požadovaného objemu zisku a možnosti

samofinancovania personálneho, sociálneho a organizačno-technického rozvoja,

zápis do registra – vyjadruje obligatórnu povinnosť zaregistrovania organizácie

do obchodného registra alebo do iného, zo zákona vyplývajúceho registračného

miesta, Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú určité

zákonom stanovené údaje o podnikateľoch.

organizačná celistvosť – vyjadrujú požiadavku na organizačnú a ekonomickú

celistvosť organizácie, jednotne vedenú účtovnú evidenciu hospodárskeho subjektu

a jeho organizačných zložiek. Predstavuje usporiadaný súbor týchto zložiek.

vedenie evidencie – vymedzuje jednotne vedenú účtovnú evidenciu.

iné znaky – dotvárajú celkový obraz o podnikovej organizácii.

Popri uvedených znakoch fungujúci podnik počas doby svojej existencie

charakterizujú podľa Gozoru (2005) viaceré funkcie:

podnikateľská – sústavné a cieľavedomé využívanie podnikového kapitálu

a kreatívneho potenciálu na dosiahnutie maximálnej miery zisku za predpokladu

uspokojenia potrieb zákazníkov,

ekonomická – zahŕňa finančnú, zásobovaciu a odbytovú činnosť. Zámerom je

kvantifikácia finančného výsledku, zabezpečenie podniku hmotnými a finančnými

prostriedkami a analyzovať vplyv odberateľov na podnikovú organizáciu,

biologicko-ekologická – úlohou je zabezpečovať tvorbu a ochranu životného

prostredia, výrobu kvalitných a ekologických poľnohospodárskych produktov

spotrebného priemyslu,

výrobná – hlavná náplň činnosti podniku, výrobné činitele sa transformujú

na finálne výrobky alebo služby, v rámci poľnohospodárskych subjektov ide

o zabezpečenie racionálnej výživy obyvateľstva,

organizačná – vyžaduje činnosť smerujúcu k dosiahnutiu optimálneho stupňa

organizačného usporiadania subjektu,

technická – zabezpečenie výroby alebo služby pracovnými silami, hmotným

a technickým majetkom, zabezpečenie modernizácie alebo prestavby výrobných

procesov,

rozvojová – zahŕňa investičné zámery a opatrenia v inovovaných technologických

procesoch, zdokonaľovanie manažmentu výroby a práce,

sociálna – zabezpečenie a riešenie sociálnych požiadaviek a potrieb zamestnancov,

udržateľnosť zamestnaneckých miest, vytváranie podmienok na zvýšenie celkovej

sociálnej úrovne podniku,

samosprávna – zabezpečenie autoregulácie podniku prostredníctvom

samosprávnych orgánov a organizačno-právnych interných noriem podniku,

samofinancujúca – zabezpečenie vlastných zdrojov financovania organizačného,

technického a sociálneho rozvoja podniku.

Každý podnik plánuje hospodársky sa aktivizovať s určitým zameraním

a s určitými výsledkami, čo do veľkej miery závisí od cieľov, podmienok a rôznych

faktorov podnikateľskej činnosti. Spomenuté činitele sú navyše ovplyvňované typom

a organizačno-právnou formou podnikania. Hudák, Török, Vicen (2001) v podnikovo-

pôdohospodárskej praxi rozlišujú nasledovné typy podnikov:

a) rozdelenie podľa vlastníctva majetku:

štátne podniky – majetok je v štátnom vlastníctve, pre ich podnikateľskú činnosť

vytvára podmienky štát a túto činnosť reguluje právnymi normami,

družstevné podniky – majetok tvorí súhrn členských vkladov, sú kolektívnou

formou podnikania, vzniknuté dobrovoľným a cieľavedomým vstupom členov

do družstva, majú vyčíslené vlastnícke podiely,

súkromné podniky – majetok, s ktorým hospodári je vlastníctvom majiteľa alebo

skupiny spoločníkov alebo akcionárov,

b) rozdelenie podľa právnej formy:

podniky fyzických osôb – podnikajú na základe živnostenského oprávnenia alebo

ako samostatne hospodáriaci roľník alebo podľa osobitných predpisov,

podniky právnických osôb – subjektmi sú spoločnosti verejno-obchodná,

komanditná, akciová, s ručením obmedzeným, družstvo alebo štátne podniky,

c) rozdelenie podľa finančného režimu:

hospodárske organizácie – zaraďujeme sem poľnohospodárske družstvá, obchodné

spoločnosti, samostatne hospodáriacich roľníkov a iné,

rozpočtové organizácie – fungujú na základe štátneho rozpočtu, ich cieľom nie je

dosahovanie zisku,

príspevkové organizácie – existujú na základe čiastočného krytia svojich potrieb

zo štátneho rozpočtu a časť hradia z príjmov vlastnej podnikateľskej činnosti,

záujmové združenia, neziskové organizácie – sú samosprávne organizácie, vznikajú

na podporu a posudzovanie odborných záujmov fyzických i právnických osôb,

d) rozdelenie podľa veľkosti:

malé podniky, stredné podniky, veľké podniky,

e) rozdelenie podľa výrobného zamerania:

výrobné podniky, výrobno-účelové podniky, účelové podniky,

f) rozdelenie podľa ekonomickej činnosti:

poľnohospodárske podniky, potravinárske podniky, podniky služieb,

vodohospodárske podniky, lesnícke a drevospracujúce podniky.

1.3.2 Podnikanie

Podľa Gozoru (2000) je podnikanie funkciou výrobno-organizačných jednotiek

a foriem hospodárskej činnosti, ktoré produkujú úžitkové hodnoty pre potreby trhu a pre

vlastnú hodnotu. Rozsah podnikania, jeho efektivita a ekonomicko-hospodársky výsledok

určujú endogénne a exogénne faktory hospodárskej prosperity. Je ovplyvnené

materiálnymi, finančnými a ľudskými zdrojmi, tiež organizačno-právnymi predpismi,

normatívnou základňou.

Český autor Hron (1999) uvádza, že je potrebné sformulovať aj poslanie podniku,

ktoré zahŕňa, prečo podnik existuje, aký je predmet podnikania i typ organizácie.

Niektorí autori (Majdúchová, Neumannová, 2004) definujú podnikanie ako

ekonomickú činnosť, ktorá je iniciovaná ekonomickými podnetmi, z toho dôvodu

podnikanie charakterizujú ako aktivitu zameranú na dosiahnutie stability v ekonomike.

Týmito aktivitami sa priebežne obnovuje súlad medzi ponukou a dopytom, na dosiahnutie

tohto súladu sú vyhľadávané podnikateľské príležitosti a zapĺňajú sa prázdne miesta

na trhu.

Bečvářová (2001) v súvislosti s podnikaním hovorí aj konkurencieschopnosti

ekonomického systému, kde chápe jeho schopnosť v konkurenčnom prostredí dosahovať

také výsledky, ktoré zodpovedajú cieľom systému aj ich dynamike.

Hudák (2001) konštatuje, že podnikanie na poľnohospodárskej pôde je špecifické

osobitosťou stratégie a manažmentu, pretože je závislé na stále sa meniacich klimatických

pomeroch, je dané rôznorodosťou výrobných pomerov, zmenami v štruktúrach rastlinnej

a živočíšnej výroby, je determinované cyklickým a sezónnym charakterom výroby

a následným odbytom.

Český autor Jedlička (2004) uvádza, že podnikateľské aktivity sú decentralizované

malými a strednými podnikmi, tým podporujú rýchlejší rozvoj regiónov, menších miest

a tiež obcí. Rozvoj miest a regiónov bude závisieť aj na rozvoji malých a stredných

podnikov predovšetkým tam, kde absentuje veľký zamestnávateľ.

Obchodný zákonník, rovnako i Ilková- Bandlerová (2006) podnikanie definujú ako

sústavnú a samostatnú činnosť, ktorá je za účelom dosiahnutia zisku vykonávaná

podnikateľom samostatne, vlastným menom alebo vlastnou zodpovednosťou. Podnikanie

tým nesie niekoľko spomenutých znakov:

sústavná činnosť – hlavným atribútom sústavnosti je podľa dodržiavanie určitej

miery profesionality činnosti, ktorá nesie znaky povolania a je naviazaná na príslušné

podnikateľské oprávnenia,

samostatné vykonávanie – ak podnikateľ organizuje svoju činnosť nezávisle od

iných osôb, nie je osobne podriadený svojim obchodným partnerom a sám si zabezpečuje

prostriedky na podnikateľskú činnosť,

konanie vlastným menom – ak podnikateľ pri podnikateľskej činnosti vykonáva

právne úkony pod svojim obchodným menom,

vlastná zodpovednosť – znamená, že podnikateľ zodpovedá celým svojim

majetkom za porušenie záväzkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s podnikaním, čiže nesie

podnikateľské riziko.

dosiahnutie zisku – základný podnet podnikateľskej činnosti.

Pitra (2001) v súvislosti s podnikaním uvádza, že podnikateľský subjekt, ktorý chce

uspieť v podnikateľskom prostredí, musí vedieť vhodne uplatniť konkurenčnú výhodu

a tým získať výhodu nad svojimi súpermi.

Podľa Střelečka a Lososovej (2007) je potrebné podporiť podnikanie

v poľnohospodárstve dotáciami, ktoré slúžia k prosperite podnikov, zabezpečeniu

primeraných príjmov, pracovných a životných podmienok obyvateľstva, venujúceho sa

poľnohospodárstvu.

Obr. 1 Podnikateľská štruktúra poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu

Zdroj: Gozora, 2000

1.3.3 Organizačno-právne formy podnikania fyzických osôb

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Podnikateľské subjektyEkonomické nástroje(cenové a necenové) Podporné systémy

jedného majiteľaobchodné spoločnostidružstvázdruženia

daňová politikaúverová politikagarantované cenylicenčná politikatrhové poriadkydotačná politika

dotácieŠtátny fond podpory

poľnohosp. a potrav.Fond trhovej regulácieFond na podporu exportu podpory malého a stred.

podnikaniaodborné poradenstvo

V záujme právnej istoty podnikateľského subjektu bol podľa Gozoru (2000)

pre podnikateľskú činnosť vytvorený právny poriadok. Takýmto právnym poriadkom,

ktorý predpisuje uplatňovať vnútropodnikové právne normy, sa určujú vzťahy medzi

podnikom a jeho prostredím a dávajú základný rámec vnútornému poriadku podniku.

V Slovenskej právnej úprave sú tieto predpisy súčasťou obchodného, živnostenského

a občianskeho zákonníka, súčasťou zákona o družstevníctve a iných právnych noriem.

Voľba organizačno-právnej formy podniku je zásadným strategickým rozhodnutím

subjektu s dlhodobo pôsobiacim časovým horizontom, má významný vplyv nielen v čase

zakladania podniku, ale aj počas jeho už rozbehnutého hospodárenia a širokospektrálne

vplýva na jeho potenciál rozvoja. Najrelevantnejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú voľbu

alebo zmenu organizačno-právnej formy podnikateľskej činnosti, sú podľa Košča (2004):

veľkosť kapitálu,

spôsob riadenia podniku,

daňové zaťaženie podniku,

rozsah ručenia za záväzky,

potenciál získania úverov.

Fyzická osoba (ďalej FO) sa subjektom podnikania môže stať, ak spĺňa určité

zákonné predpoklady. Musí to byť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, plne spôsobilá

na právne úkony, bezúhonnosť, schopná prejaviť svoju vôľu takým spôsobom, aby s tým

právo mohlo spojiť určité dôsledky (Hudák, Török, Vicen, 2001).

Právo prevádzkovať živnosť v zmysle zákona č. 455/1991Zb. o živnostenskom

podnikaní v znení neskorších predpisov môže byť, podľa Bezákovej (2010), obmedzené

alebo vylúčené osobitnými zákonmi, napríklad u sudcov, prokurátorov, príslušníkov

bezpečnostných zborov a síl, zamestnancov štátnej alebo územnej samosprávy. V zmysle

platnej právnej úpravy SR subjektom podnikania môže byť fyzická osoba:

podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,

podnikajúca podľa osobitných predpisov,

podnikajúca ako samostatne hospodáriaci roľník,

združenie samostatne hospodáriacich roľníkov,

podnikanie formou tichej spoločnosti,

pozemkové spoločenstvo FO.

Živnosti fyzických osôb podľa spôsobu nadobúdania živnostenského oprávnenia

sú podľa klasifikované na :

a) Ohlasovacie živnosti – je pre nich charakteristické, že sa môžu vykonávať

na základe ohlásenia, ak fyzická osoba spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky.

Preukazom živnostenského oprávnenia je živnostenský list, ktorý osvedčuje splnenie

podmienok ustanovených živnostenským zákonom.

b) Koncesované živnosti – ich podstatou je udelenie štátneho súhlasu, koncesie,

ich vykonávanie spravidla vyžaduje splnenie zvýšených nárokov na osobitnú odbornú

spôsobilosť podnikateľa. Pri udeľovaní koncesií živnostenský úrad osobitne posudzuje

spoľahlivosť žiadateľa vo vzťahu k predmetu podnikania s osobitným zreteľom na ochranu

života, zdravia, majetkových a iných práv osôb a verejného záujmu. Preukazom

živnostenského oprávnenia je koncesná listina, doklad, ktorým bola udelená koncesia.

Živnosti podľa predmetu podnikania fyzických osôb:

Obchodné živnosti – kúpa tovaru na účely jeho predaja, pohostinská činnosť

(Hudák, 2001),

Výrobné živnosti – zákon ich vymedzuje negatívne a teda platí, že výrobnými

živnosťami sú všetky živnosti, ktoré nie sú obchodnými alebo živnosťami

poskytujúce služby (Bezáková, 2010),

- Živnosti poskytujúce služby – sú definované sčasti pomocou výpočtu tradičných

služieb.

Cieľom zákonom ustanovených úprav je v zachovaní flexibility a komplexnosti

predmetu podnikania pri prevádzkovaní živnosti, preto sa v živnostenskom liste vydanom

v miestne príslušnom živnostenskom úrade taxatívne nevymedzuje rozsah oprávnenia.

Rozsah živnostenských oprávnení sa neposudzuje len podľa znenia živnostenského listu

alebo koncesnej listiny, ale prihliada sa aj k medziam ustanoveným v príslušnom zákone

(Bezáková, 2010).

Dominantné postavenie v podnikaní fyzických osôb v poľnohospodárstve majú

samostatne hospodáriaci roľníci (ďalej SHR). Podnikanie SHR je upravené zákonom

č. 219/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní

občanov (4.1.3 Podnikanie SHR na poľnohospodárskej pôde , s. 40).

Základnou povinnosťou účastníka poľnohospodárskeho združenia je podľa Hudáka

(2001) vyvíjať činnosť na dosiahnutie zmluvne dohodnutého účelu a spôsobu, ako tento

účel dosiahnuť. Je tiež povinný podľa dohody uzavretej v zmluve poskytnúť majetkové

prostriedky, finančné prostriedky sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere ich

vkladu do združenia. Vlastník buď spravuje svoj podiel dohodnutým spôsobom alebo

účastníci môžu poveriť niektorého z účastníkov správou združených majetkových

prostriedkov. Pri hlasovaniach má každý účastník jeden hlas, veľkosť podielu nerozhoduje,

každý môže vystúpiť zo združenia dohodnutým spôsobom. po odsúhlasení účastníkmi

združenia možno Z vážnych dôvodov vylúčiť účastníka zo združenia, jeho vnesený

majetok sa mu vráti. Vystúpiť zo združenia má právo každý SHR z vážnych dôvodov

kedykoľvek, v iných prípadoch tak nesmie urobiť v nevhodnej dobe, napríklad počas

sezónnych prác alebo na úkor ostatných účastníkov. Rovnako má vystupujúci alebo

vylúčený účastník právo na vrátenie vecí a financií vnesených do združenia i na podiel

majetku v peniazoch.

1.3.4 Organizačno-právne formy podnikania právnických osôb

V podnikaní právnických osôb (ďalej PO) na poľnohospodárskej pôde majú

dominantné postavenie poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti. V roku 1990

nastupuje proces transformácie celého národného hospodárstva na trhovú sociálne a

ekologicky orientovanú ekonomiku, čo sa výrazne dotklo aj oblasti poľnohospodárstva

a podnikania v tomto odvetví. Poľnohospodárske družstvá nastupujú na dlhú cestu

transformačného procesu. Kým štátne majetky sa pomaly strácajú z podnikateľskej

štruktúry poľnohospodárskych podnikov, poľnohospodárske družstvá si úspešne obhájili

svoje dominantné postavenie na poľnohospodárskej pôde aj medzi novovytvorenými

poľnohospodárskymi podnikmi akými sú akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením

obmedzeným či samostatne hospodáriaci roľníci (Lazíková, 2007).

Právna úprava družstiev a obchodných spoločností je definovaná v dvoch hlavách

v druhej časti Obchodného zákonníka.

Napriek tomu, že družstvá majú s obchodnými spoločnosťami spoločné znaky,

Ilková, Bandlerová (2006) konštatuje špecifické odlišnosti družstiev:

je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb,

pri rozhodovaní spravidla platí rovnosť hlasov,

členovia neručia za záväzky družstva,

výška základného imania je premenlivá,

cieľom založenia družstva nemusí byť iba podnikateľský subjekt,

družstvo neuzatvára ani spoločenskú alebo zakladateľskú zmluvu, má len stanovy.

Lazíková, Bandlerová (2007) uvádzajú, že k založeniu družstva obchodný

zákonník vyžaduje konanie ustanovujúcej schôdze, ktorá musí určiť zapisované základné

imanie, schváliť stanovy, zvoliť predstavenstvo a kontrolnú komisiu. Členov družstva musí

byť minimálne päť.

a) Obligatórnymi orgánmi družstva podľa sú:

Členská schôdza – najvyšší orgán, ktorý rozhoduje o najdôležitejších otázkach

života družstva,

Predstavenstvo – je štatutárnym orgánom družstva, ktorého členovia sa zapisujú

do obchodného registra, riadi činnosť družstva, počet nie je obmedzený, v čele

predstavenstva je ustanovený predseda,

Kontrolná komisia – jej úlohou je kontrolovať všetku činnosť v družstve, má

všeobecnú pôsobnosť, je nezávislým orgánom o počte najmenej troch členov, tieto

orgány je každé družstvo povinné vytvoriť ešte pred zápisom do obchodného

registra s výnimkou malých družstiev do 50 členov.

b) Fakultatívnymi orgánmi družstva podľa Obchodného zákonníka i podľa Ilkovej,

Bandlerovej (2006) sú:

také, ktoré členovia družstva zhodne považujú za účelné a nutné pre svoj

bezporuchový chod a preto si ich individuálne podľa potreby a dohody členov

upraví v stanovách.

Zákonom stanovenou podmienkou vzniku členstva v družstve je podľa Lazíkovej,

Bandlerovej (2007) splatenie vstupného vkladu alebo ním môže byť pracovný vzťah

k družstvu. Ak je určené v stanovách, že členstvo je podmienené pracovným vzťahom

k družstvu, členom sa môže stať len osoba s ukončenou povinnou školskou dochádzkou

a dovŕšila vek 15 rokov, v stanovách však môžu byť definované ďalšie podmienky.

Členstvo v družstve zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením,

vyhlásením konkurzu na majetok člena alebo zánikom družstva, u FO členstvo zaniká

smrťou alebo dňom zániku pracovného vzťahu v družstve.

a) zrušenie družstva s likvidáciou podľa Bezákovej (2010) nastáva uznesením

členskej schôdze, zrušením konkurzu, rozhodnutím súdu alebo uplynutím doby, na ktorú

bolo družstvo zriadené,

b) zrušenie družstva bez likvidácie nastáva vtedy, keď sa družstvo zlučuje, splýva

alebo rozdeľuje,

c) zánik družstva nastáva okamžikom výmazu z obchodného registra.

Podnikanie formou družstva v poľnohospodárstve na Slovensku je podľa

Lazíkovej, Bandlerovej (2007) stále ešte jednou z najvýznamnejších foriem podnikania

na pôde a to napriek tomu, že v súčasnosti počet podnikateľov, ktorí sa rozhodnú podnikať

formou družstva v poľnohospodárstve, je minimálny. Lazíková konštatuje skutočnosť,

že novovzniknuté poľnohospodárske podnikateľské subjekty sa rozhodujú pre inú formu

podnikania a to najmä pre formu obchodných spoločností.

Bezáková a kol. (2010) definuje obchodnú spoločnosť ako samostatnú právnickú

osobu, ktorá je založená za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti,

je združením dvoch alebo viacerých osôb, ktoré vykonávajú pod spoločným názvom

podnikateľskú činnosť. Zakladateľmi obchodnej spoločnosti môžu byť, pokiaľ to zákon

nevylučuje, fyzické i právnické osoby.

Podľa Hudáka (2001) sa v organizačno-právnom usporiadaní stretávame

so základným delením obchodných spoločností na:

Osobné spoločnosti: a) Verejná obchodná spoločnosť (ďalej v.o.s.)

b) Komanditnú spoločnosť (ďalej k.s.)

Kapitálové spoločnosti: c) Spoločnosť s ručením obmedzeným (ďalej s.r.o.)

d) Akciovú spoločnosť (ďalej a.s.)

Obchodná spoločnosť podľa Bezákovej (2010) vzniká dňom zápisu do obchodného

registra návrhom na zápis, ktorý musí byť podaný do 90 dní od založenia spoločnosti alebo

od termínu doručenia listiny preukazujúcou živnostenské alebo iné oprávnenie

na podnikanie. Zrušenie obchodnej spoločnosti Ilková, Bandlerová (2006) vysvetľujú

takou právnou skutočnosťou, ktorá smeruje k  ukončeniu jej existencie, zánik obchodnej

spoločnosti je ukončenie jej právnej existencie dňom výmazu z obchodného registra .

a) Verejná obchodná spoločnosť je podľa Bezákovej (2010) typickou organizačno-

právnou formou osobnej spoločnosti, ktorá je právnickou osobou - združením aspoň dvoch

osôb za účelom spoločného prevádzkovania podnikateľskej činnosti pod spoločným

obchodným menom. Jej zakladateľmi môžu fyzické i právnické osoby, na konanie

spoločnosti je oprávnený každý spoločník, každý z nich je štatutárnym orgánom,

spoločnosť je založená na základe spoločenskej zmluvy, ktorá musí obsahovať:

obchodné meno a sídlo spoločnosti,

určenie spoločníkov uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mena

a bydliska fyzickej osoby,

predmet podnikania spoločnosti.

Hudák (2001) uvádza, že návrh na zápis do obchodného registra podpisujú všetci

spoločníci a prikladá sa k nemu spoločenská zmluva. Majetok je tvorený peňažnými

i nepeňažnými vkladmi spoločníkov. Výška vkladu môže byť rozdielna, je však

rozhodujúca pri rozdeľovaní zisku, čo stanovuje spoločenská zmluva. Hospodársky

význam pri podnikaní na poľnohospodárskej pôde tejto spoločnosti tkvie najmä v tom,

že umožňuje pomerne jednoduchým spôsobom bez väčších formalít a prekážok spoločné

podnikanie niekoľkých osôb.

b) Komanditná spoločnosť patrí podľa Ilkovej, Bandlerovej (2006) k zmiešaným

typom spoločnosti, čo je dané rozličným právnym postavením dvoch základných skupín

spoločníkov:

Komanditistov – je oprávnený nahliadať do účtovných dokladov spoločnosti, má

právo na vydanie rovnopisu ročnej účtovnej uzávierky, je povinný vložiť vklad

najmenej 250,-Eur, vzťahuje sa na nich zákaz konkurenčného konania,

Komplementárov – vykonávajú správu spoločnosti, sú štatutárnym orgánom

spoločnosti, majú oprávnenie konať v mene spoločnosti samostatne.

Bezáková (2010) uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že komanditista sa

na spoločnosti zúčastňuje iba svojim vkladom, nemá strata alebo obmedzenie právnej

spôsobilosti komanditistu alebo jeho úmrtie za následok zrušenie spoločnosti. V prípade

zániku účasti všetkých komanditistov, komplementári sa môžu dohodnúť, že pôvodná

komanditná spoločnosť sa mení bez likvidácie na verejnú obchodnú spoločnosť.

c) Spoločnosť s ručením obmedzeným je podľa Ilkovej, Bandlerovej (2006)

historicky najmladšou formou kapitálovej obchodnej spoločnosti s právnou subjektivitou.

Na rozdiel od ostatných spoločností, táto forma nie je výsledkom samovoľného

historického právneho vývoja, ale výsledkom cielenej teoretickej a legislatívnej činnosti.

Jedná sa o spoločnosť, ktorej základné imanie je tvorené dopredu navrhnutými vkladmi

spoločníkov, pričom spoločník za záväzky ručí len do výšky svojho nesplateného vkladu

zapísaného v registri a spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojim

majetkom.

Obligatórnymi orgánmi s.r.o. sú valné zhromaždenie a konatelia, ktorými môžu byť

len fyzické osoby vymenované valným zhromaždením (Bezáková, 2010). Hospodársky

význam a hlavnou ekonomickou funkciou s.r.o. je podľa Hudáka (2001) vyššia efektívnosť

v podnikateľskej činnosti tým, že sa vykonáva spoločne spojením kapitálu a osobných

schopností spoločníkov (subkapitola 4.1.2 Podnikanie s.r.o. na poľnohospodárskej pôde).

d) Akciová spoločnosť je právne upravená v Obchodnom zákonníku a vymedzuje

a.s. ako spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou

menovitou hodnotou a za porušenie svojich záväzkov spoločnosť zodpovedá celým svojim

majetkom (Bezáková, 2010) na rozdiel od akcionára, ktorý za záväzky a.s. svojim

majetkom neručí. Akciová spoločnosť je ako iné obchodné spoločnosti právnickou osobou.

Novela Obchodného zákonníka zaviedla (Ilková, Bandlerová, 2006) s účinnosťou

od 1.1.2002 členenie akciových spoločností na:

verejnú a.s.

súkromnú a.s.

Zápis do obchodného registra je konštitutívnym právnym aktom, ktorý dovršuje proces

vzniku a.s. (Bezáková, 2010). Minimálna výška základného imania musí byť aspoň

25 000,- €, čo je peňažné vyjadrenia peňažných i nepeňažných vkladov všetkých

spoločníkov.

Akcia je podľa Hudáka (2001) základom pre odvodenie názvu spoločnosti

a predstavuje cenný papier, časť základného imania spoločnosti a súbor členských práv

a povinností akcionára. Súčasná právna úprava upúšťa od stanovenia minimálnej menovitej

hodnoty, avšak podmienkou je, aby menovitá hodnota akcií bola vyjadrená celým kladným

číslom. Akcia môže byť vydaná v podobe listinného alebo zaknihovaného cenného papiera

a môže znieť na doručiteľa alebo na meno.

Z dôvodu ochrany vkladov akcionárov a obchodných partnerov je organizačná

štruktúra a.s. upravená podrobnejšie ako u iných obchodných spoločnostiach. Preto

sa akciové spoločnosti v EÚ základných úpravách vyznačujú zhodnou organizačnou

štruktúrou, ktorú tvorí:

Valné zhromaždenie – najvyšší orgán a.s., význam závisí na rozložení akcií,

Predstavenstvo – štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť a.s. a koná v jej mene,

Dozorná rada – patria jej kontrolné funkcie a dozor.

Akciová spoločnosť zaniká výmazom z obchodného registra podobne ako ostatné

organizačno-právne formy obchodných spoločností (Bezáková, 2010).

2 Cieľ práce

Ochrana pôdy, hospodárenie na pôde i samotné užívacie a vlastnícke vzťahy k pôde

prešli v dôsledku spoločensko-politických zmien rozsiahlymi právnymi úpravami.

V kontinuite týchto skutočností sme si v našej práci stanovili primárny cieľ i čiastkové

ciele.

Cieľom diplomovej práce je analyzovať ochranu poľnohospodárskej pôdy

z legislatívneho aspektu a zhodnotiť jej realizáciu v podnikateľskej činnosti vo vybraných

subjektoch, ktoré prevádzkujú poľnohospodársku výrobu.

Čiastkové ciele sme po analýze dostupnej knižnej a časopiseckej literatúry,

aktuálnych internetových zdrojov právnych noriem a na základe vybranej vzorky

respondentov v určenej obci vymedzili nasledovne:

1. analýza legislatívy ochrany poľnohospodárskej pôdy v SR,

2. zistiť organizačno-právnu formu fyzických a právnických subjektov podnikajúcich

na poľnohospodárskej pôde vo vybranej obci,

3. kvantifikovať výmeru obrábanej poľnohospodárskej pôdy respondentmi,

4. špecifikovať štruktúru obrábanej poľnohospodárskej pôdy respondentmi,

5. zistiť spôsob ochrany poľnohospodárskej pôdy obrábanej respondentmi,

6. zistiť spôsob zvyšovania kvality obrábanej poľnohospodárskej pôdy respondentmi,

7. zistiť mieru finančných prostriedkov, ktorú respondenti investujú do kvality pôdy.

Práca je určená najmä pre podnikateľské subjekty, fyzické alebo právnické osoby,

ktoré svoju podnikateľskú činnosť plánujú vykonávať prevádzkovaním poľnohospodárskej

výroby, so zameraním na prehľad o možnostiach výberu rôznych organizačno-právnych

foriem podnikania z hľadiska manažmentu a právnu úpravu práv a povinností jednotlivých

foriem podnikania v zmysle platných právnych noriem v SR s akcentom na ochranu

poľnohospodárskej pôdy.

Pri stanovovaní cieľov sme vychádzali z dostupnej literatúry, z podkladov

poskytnutých podnikateľskými subjektmi hospodáriacimi na pôde a konzultáciami

s manažmentom vybraného podnikateľského subjektu. Analýza predmetnej problematiky

nám umožnila sformulovanie prieskumných otázok.

3 Metodika práce

Diplomová práca bola spracovaná v troch základných prelínajúcich sa etapách.

V prvej etape, po prijatí zadania diplomovej práce a ujasnení jej cieľa a čiastkových

cieľov, bola pozornosť zameraná na výber a zhromažďovanie základných a doplnkových

literárnych zdrojov súvisiacich s témou. Zameranie záverečnej práce určilo rozsah

potrebnej literatúry, predovšetkým knižných publikácií, článkov zo zborníkov,

legislatívnych predpisov a internetových zdrojov.

Druhou fázou bola analýza obsahu získaných literárnych a legislatívnych zdrojov,

jej vzťah k téme a možnosti využitia pri spracovaní jednotlivých častí našej práce. Hlavný

dôraz bol kladený na literatúru a aktuálne relevantné legislatívne zdroje týkajúce sa

zvolenej témy. Ďalším krokom bola syntéza výsledkov analýzy o formách podnikania

na poľnohospodárskej pôde a interpretovaná právna úprava ochrany pôdy v SR.

V kontinuite s teoretickou časťou bola spracovaná diplomová práca, jej ciele

s vyhodnotením prieskumu vybraných subjektoch podnikajúcich na poľnohospodárskej.

Tretia fáza, prieskum a aplikácia ochrany poľnohospodárskej pôdy, boli vykonané

u jedenástich SHR a v jednej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Metodický postup sa podriaďoval všeobecným postupom založeným na zbere

údajov a štúdiu odbornej literatúry. Druhostupňová analýza spočívala v syntéze

a interpretácii obsahu získaného materiálu.

Prieskum v teréne sme uskutočnili v mesiacoch február – marec 2011.

V prieskume sme si stanovili nasledovný postup a úlohy :

1) sformulovať cieľ,

2) určiť vhodné metódy a techniky,

3) vybrať prieskumnú vzorku,

4) zostaviť prieskumný nástroj,

5) otestovať prieskumný nástroj,

6) zrealizovať prieskum v teréne – distribúcia a zber prieskumných nástrojov,

7) vyhodnotiť, analyzovať a interpretovať získané údaje.

Pri zbere údajov sme použili techniku dotazníka ako najčastejšie používanej

exploračnej metódy (Príloha A, B). Keďže na overenie nami stanovených cieľov neexistuje

štandardizovaný dotazník, vytvorili sme vlastné prieskumné nástroje. Jeden dotazník

(Príloha A) bol zameraný na právnické osoby podnikajúce na poľnohospodárskej pôde

v obci Veľký Cetín – obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným. Dotazník mal

dvadsaťjeden otázok, prvá bola pre respondenta identifikačná, šesť otázok malo

predvolenú možnosť odpovedí, v deviatich z nich mali respondenti možnosť doplniť

vlastnú odpoveď, v ostatných otázkach mali respondenti vyplniť žiadaný údaj alebo voľne

odpovedať.

Podobne bol pripravený i druhý dotazník (Príloha B), ktorý bol zameraný

na fyzické osoby podnikajúce na poľnohospodárskej pôde v obci Veľký Cetín, samostatne

hospodáriacich roľníkov. Dotazníky sme z prieskumných otázok zostavili tak, aby

na základe získaných odpovedí bolo možné dosiahnuť stanovený cieľ. Respondenti boli

osobne informovaní o spôsobe vyplnenia dotazníka i o jeho význame, čoho výsledkom

bola 100%-ná návratnosť prieskumných nástrojov a zodpovedné vyplnenie jednotlivých

prieskumných otázok, čo vo veľkej miere zvýšilo validnosť prieskumu. Po osobnej

distribúcii a zbere dotazníkov boli získané údaje štatisticky spracované a vyhodnotené.

Výsledky prieskumu sú prezentované v tabuľkách a grafoch so slovným komentárom,

odporúčaniami pre prax a záverom.

4 Výsledky práce

Hlavnými negatívnymi faktormi ovplyvňujúcimi poľnohospodársku výrobu

a environmentálne funkcie poľnohospodárskej pôdy sú zhutňovanie, acidifikácia

a neuvážené rekultivácie pôdy, najmä odvodnenie, nadmerná chemizácia, divoké skládky,

zvýšená veterná a vodná erózia. Degradáciu pôdy spôsobujú alebo zhoršujú aj ľudské

aktivity, ako sú expanzia miest, priemyslu a výstavba infraštruktúry či neprimerané

priemyselné alebo lesnícke aktivity. Pre človeka je pôda jednou zo základných súčastí

životného prostredia, je nevyhnutnou a nezastupiteľnou podmienkou jeho existencie

v zabezpečovaní výživy. Preto právna ochrana pôdneho fondu a zveľaďovanie jeho

úrodnosti patrí medzi prvoradé legislatívne úlohy každého štátu.

4.1 Analýza právnej úpravy podnikania na poľnohospodárskej pôde

4.1.1 Podnikanie na poľnohospodárskej pôde formou obchodnej spoločnosti

K vzniku spoločnosti s ručením obmedzeným je vo všeobecnosti potrebné:

uzatvorená spoločenská zmluva, ak sú zakladateľmi s.r.o. najmenej 2 osoby,

vyhotovenie zakladateľskej listiny, ak je zakladateľom s.r.o. len jediná osoba,

fyzická alebo právnická

zápis do obchodného registra.

Rozsah právnej úpravy s.r.o. sa nachádza v Obchodnom zákonníku. Spoločnosť

môže byť založená aj jednou osobou, fyzickou alebo právnickou, ale môže mať najviac 50

spoločníkov.

Pre spoločenskú zmluvu je z hľadiska formálnych náležitostí predpísaná písomná

forma, musia ju podpísať všetci zakladatelia a pravosť podpisov musí byť notársky

overená. Zakladateľská listina musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice.

Obligatórny obsah zmluvy i listiny vyžaduje:

obchodné meno a sídlo,

určenie spoločníkov s uvedením názvu a sídla právnickej osoby alebo mená

a bydliska fyzickej osoby,

predmet podnikania,

výšku základného imania a výšku vkladu každého spoločníka, výšku splatených

vkladov pri založení spoločnosti,

mená, bydliská a rodné čísla prvých konateľov spoločnosti a spôsob, akým konajú

v mene spoločnosti,

mená, bydliská a rodné čísla členov prvej dozornej rady pokiaľ sa zriaďuje,

určenie správcu vkladov,

výšku rezervného fondu, ak ho s.r.o. vytvára pri svojom vzniku, spôsob

a povinnosť ho dopĺňať,

výhody poskytnuté osobám, ktoré sa podieľali na založení s.r.o.

predpokladané náklady spoločnosti súvisiace so založením a vznikom spoločnosti,

ďalšie údaje, ak to ustanovuje zákon.

Obligatórnymi orgánmi s.r.o. sú valné zhromaždenie a konatelia, ktorými môžu byť

len fyzické osoby vymenované valným zhromaždením. Konateľ s.r.o je výkonným

orgánom spoločnosti a zároveň orgánom, ktorý rozhoduje o obchodnom vedení. Je tiež

orgánom, ktorý koná v mene spoločnosti, teda je štatutárnym orgánom. Fakultatívnym

orgánom s.r.o. je dozorná rada, ktorá sa zriaďuje v spoločnosti v prípade,

ak je to ustanovené v spoločenskej zmluve.

Hospodársky význam a hlavnou ekonomickou funkciou s.r.o. je vyššia efektívnosť

v podnikateľskej činnosti tým, že sa vykonáva spoločne spojením kapitálu a osobných

schopností spoločníkov. Táto organizačno-právna forma je pre podnikateľov

v poľnohospodárstve výhodnejšia, ak chcú obmedziť podnikateľské riziko a majú potrebný

kapitál na založenie spoločnosti.

Zrušenie a zánik s.r.o. sa vymedzuje:

dňom výmazu z obchodného registra

uplynutím doby, na ktorú bola založená,

dosiahnutím účelu, na ktorý bola založená,

rozhodnutím valného zhromaždenia,

rozhodnutím súdu, ak sa zrušenia domáhajú na súde spoločníci,

rozhodnutím spoločníkov pri premene na inú organizačno-právnu formu ,

vyhlásením konkurzu pre nedostatok majetku,

z iných dôvodov uvedených v spoločenskej zmluve.

4.1.2 Podnikanie na poľnohospodárskej pôde formou SHR

Dominantné postavenie v podnikaní fyzických osôb v poľnohospodárstve majú

samostatne hospodáriaci roľníci. Podnikanie SHR je upravené zákonom č. 219/1991 Zb.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.

Podnikanie v zmysle tohto zákona je realizácia poľnohospodárskej výroby SHR

vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.

Oprávnenie na podnikanie vzniká na základe ohlásenia SHR obecnému úradu,

ktorý zapíše podnikateľa do evidencie, vydá mu osvedčenie, na základe ktorého podniká.

V zmysle zákona o tejto skutočnosti obecný úrad upovedomí príslušný orgán vykonávajúci

správu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán

vykonávajúci sociálne zabezpečenie. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri zmene

a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby.

Príslušný orgán štátnej štatistiky na základe upovedomenia pridelí samostatne

hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo, ktoré obecný úrad následne zapíše do

evidencie. SHR takto vedený v evidencii sa môže zapísať do obchodného registra.

Menovaného zákona určuje SHR tieto základné práva a povinnosti:

písomne ohlásiť podnikanie v rámci poľnohospodárstva na príslušný úrad,

fyzická osoba SHR si musí byť vedomá, že zápisom do evidencie sa stáva

podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka,

Príslušnou signalizáciou vznikajú pre SHR odo dňa registrácie povinnosti

vyplývajúce z daňových predpisov a poistenia:

- povinnosť do 30 dní sa zaregistrovať na miestne príslušnom daňovom úrade,

- právo zaregistrovať sa ako platiteľ DPH, ak má záujem byť platcom DPH

- v oblasti poistenia mu do ôsmich dní od zaevidovania vzniká oznamovacia

povinnosť príslušnému orgánu, ktorý má v správe poistenie

Zo zákona o účtovníctve vyplývajú pre SHR možnosti buď viesť jednoduché účtovníctvo,

čiže jednoduchú evidenciu príjmov a výdavkov alebo viesť značne zložitejšie podvojné

účtovníctvo.

V rámci poľnohospodárskej výroby má osobitný charakter združenie SHR. Miera

potreby kooperácie SHR je priamoúmerná veľkosti plošnej koncentrácie a počtu

obhospodarovaných subjektov. Zákon udáva dve základné skupiny právnych foriem:

spoločné podnikanie alebo spolupráca, pri ktorých nevzniká nová podnikajúci

subjekt – vznikajú medzi SHR rôznorodé neformálne vzťahy na zmluvnom alebo

nezmluvnom základe,

spoločné podnikanie, pri ktorom vzniká nový právny subjekt.

4.2 Analýza právnej úpravy ochrany poľnohospodárskej pôdy

4.2.1 Základné dokumenty ochrany pôdy v EÚ

Degradácia pôdy má priamy dosah na kvalitu vody, ovzdušia, biologickú diverzitu

i zmenu klímy. V určitých súvislostiach môže dokonca zapríčiniť zhoršenie zdravotného

stavu obyvateľov Európy alebo ohrozovať bezpečnosť potravín a krmív.

Napriek tomu, že procesy degradácie sa výrazne líšia v jednotlivých členských

štátoch a jednotlivé hrozby majú rôzny stupeň závažnosti, degradácia pôdy je problémom

celej Európskej únie. Európska komisia odhaduje, že:

115 miliónov hektárov alebo 12 % všetkých pozemkov v Európe je postihnutých

vodnou eróziou a 42 miliónov hektárov je postihnutých veternou eróziou,

45 % pôd v Európe má nízky obsah organických látok, najmä v južnej Európe, ale

aj v oblastiach Francúzska, Spojeného kráľovstva a Nemecka,

počet potenciálne kontaminovaných miest v EÚ-25 sa odhaduje približne na 3,5

milióna.

Na význam pôdy poukazuje Európska charta o pôde, ktorá bola prijatá Európskou

radou v roku 1972. V dvanástich bodoch všestranne popisuje význam pôdy pre spoločnosť

a  životné prostredie:

1) pôda je jedným z najdrahocennejších ľudských majetkov. Umožňuje život

na zemskom povrchu rastlinám, živočíchom i človeku,

2) pôda je obmedzený zdroj, ktorý sa ľahko ničí,

3) priemyselná spoločnosť používa pôdu pre poľnohospodárstvo rovnako ako

pre priemysel a ostatné účely. Politika regionálneho plánovania musí byť v súlade

s vlastnosťami pôdy a dnešnými i budúcimi potrebami spoločnosti,

4) poľnohospodári a lesníci musia aplikovať metódy, ktoré chránia kvalitu pôdy,

5) pôda sa musí chrániť proti erózii,

6) pôda sa musí chrániť proti znečisteniu,

7) rozvoj urbanizácie musí byť taký, aby spôsoboval čo najmenšie škody na pôde,

8) pri výstavbe inžinierskych sietí sa musia už v etape ich plánovania zohľadniť

vplyvy na priľahlé pôdy,

9) súpis zdrojov pôdy je nevyhnutný,

10) na zabezpečenie širokého používania a ochrany pôdy sa požaduje ďalší výskum

a interdisciplinárna spolupráca,

11) ochrana pôdy sa musí vyučovať na všetkých úrovniach škôl a stále viac udržiavať

v pozornosti verejnosti,

12) vlády a štátne orgány musia účelne plánovať, využívať a ochraňovať zdroje pôdy.

Novšia koncepcia európskej pôdnej politiky a stratégie ochrany pôdy a jej dlhodobo

udržateľného vývoja bola zapracovaná v návrhu Európskej komisie na šiestom

environmentálnom akčnom programe, ktorý bol prijatý Európskou radou a Európskym

parlamentom dňa 22. júla 2002, kde jednou zo základných stratégií je práve pôda

a monitorovanie jej ďalšieho vývoja. V súlade s európskou stratégiou monitoringu pôd sú

v monitorovacom systéme pôd Slovenska sledované a vyhodnocované určené dôležité

parametre stavu a vývoja pôd v priamej nadväznosti na konkrétne ohrozenia.

Ďalším významným dokumentom bola Charta Rady Európy o ochrane a trvalo udržateľnom hospodárení s pôdou z roku 2003. Legislatíva EÚ sa komplexne nezaoberá všetkými rizikami pre pôdu. V roku 2005 a 2006

prijala Európska komisia sedem tematických stratégií pre pôdy, pesticídy, znečisťovanie

životného prostredia, morského prostredia,  prevenciu  a  recykláciu  odpadu,  prírodné

zdroje a mestské prostredie. Stratégia v oblasti ochrany pôdy je prvou fázou rozvoja pôdnej

politiky v  EÚ.

Európska komisia usudzuje, že je potrebné vytvoriť všeobecnú stratégiu EÚ pre

ochranu pôd. Táto stratégia by mala zohľadňovať celý rad rôznych funkcií, ktoré môže

pôda plniť, jej premenlivosť a zložitosť a rôzne procesy degradácie, ktorým môže byť

vystavená. Stratégia by súčasne mala akcentovať aj socio-ekonomické aspekty. Všeobecný

cieľ stratégie, ktorým je ochrana pôdy a jej trvalo udržateľné využívanie, sa zakladá

na dvoch hlavných princípoch:

a) Zabránenie ďalšej degradácii pôdy a ochrana jej funkcií:

v prípade využívania poľnohospodárskej pôdy a jej funkcií sa musí prijať systém

opatrení v súvislosti s formami a metódami obhospodarovania a využívania pôdy,

v prípade, ak pôda slúži ako receptor vplyvov ľudských aktivít alebo

environmentálnych fenoménov, opatrenia sa musia prijať priamo pri zdroji.

b) Obnovenie pôdy postihnutej degradáciou na úroveň miery funkčnosti, ktorá by bola

porovnateľná minimálne s plánovaným využívaním, a tým zohľadniť aj náklady

vynaložené na obnovu pôdy.

Komisia vypracovala adresnú politiku na vyplnenie legislatívnych medzier, tiež na

zabezpečenie kompletnej ochrany pôdy s vedomím nutnosti dodržiavania zásady

subsidiarity a zásady prijímania rozhodnutí a opatrení na optimálnej úrovni. Stratégia

navrhovaná Komisiou sa opiera o štyri hlavné piliere:

1) rámcová legislatíva, ktorej hlavným cieľom je ochrana a trvalo udržateľné

využívanie pôdy,

2) začlenenie ochrany pôdy do politík vypracovaných a realizovaných

na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva,

3) vyplnenie v súčasnosti známych medzier vo vedomostiach v niektorých oblastiach

ochrany pôdy prostredníctvom výskumu podporovaného Spoločenstvom

a vnútroštátnych výskumných programov,

4) zvyšovanie povedomia verejnosti o potrebe chrániť pôdu.

4.2.2 Základné právne normy ochrany pôdy v SR

Vypracovanie návrhu zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy

vyplynulo z potreby zosúladiť ciele a spôsob ochrany pôdy s odborným, politickým

a legislatívnym vnímaním pôdy v medzinárodnom priestore, najmä v EÚ.

Principiálnou myšlienkou navrhovaného zákona je uznanie multifunkčného

charakteru poľnohospodárskej pôdy, osobitné riešenie ochrany ohrozených,

degradovaných a poškodených pôd, zabezpečenie starostlivosti o pôdu prostredníctvom

vlastníkov a užívateľov pôdy, zabezpečenie výkonu odborných a dozorných činností

súvisiacich s ochranou pôdy prostredníctvom pôdnej služby. Prioritou zákona je ochrana

vlastností a  funkcií PP a stabilizácia výmery a objemu najkvalitnejších

poľnohospodárskych pôd Slovenska.

Urýchlené prijatie zákona vyplynulo z programového vyhlásenia vlády SR

v súvislosti s požiadavkou zrušiť odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy

z pôdneho fondu pre stavebné a iné nepoľnohospodárske účely.

Vznikla potreba vytvoriť zákon ako základný právny nástroj ochrany pôdneho

fondu v celom rozsahu a pripraviť ho takým spôsobom, aby boli vytvorené podmienky pre

realizáciu trvalo udržateľného využívania a ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Základnou právnou normou ochrany pôdy v SR je zákon č. 220/2004 Z. z.

o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z.

o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene

a doplnení niektorých zákonov.

Predmet zákona v prvej časti ustanovuje:

ochranu vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a zabezpečenie jej trvalo

udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania,

ochranu environmentálnych funkcií poľnohospodárskej pôdy, ktoré sú produkcia

biomasy, filtrácia, neutralizácia a premena látok v prírode, udržiavanie

ekologického a genetického potenciálu živých organizmov v prírode,

ochranu výmery poľnohospodárskej pôdy pred neoprávnenými zábermi

na nepoľnohospodárske použitie,

postup pri zmene druhu pozemku a postup pri odňatí poľnohospodárskej pôdy

na nepoľnohospodársky účel,

sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Zákon č. 220/2004 Z. z. v druhej časti vymenúva zásady trvalo udržateľného

využívania PP a obhospodarovania PP a jej ochrany. Taktiež taxatívne pomenúva

povinnosti vlastníkov alebo nájomcov a správcov poľnohospodárskej pôdy a určuje tak

starostlivosť o poľnohospodársku pôdu:

vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie

kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej

poškodením a degradáciou,

predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, ak zákon

o ochrane prírody a krajiny neustanovuje inak,

zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená

ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov

v krajinnom prostredí,

usporiadať a zosúladiť poľnohospodársky druh pozemku s jeho evidenciou

v katastri.

Uvedený zákon definuje ochranu poľnohospodárskej pôdy pred konkrétnymi

druhmi ohrozenia. Zároveň zriaďuje pôdnu službu, ktorou je v rámci odbornej činnosti pre

oblasť ochrany poľnohospodárskej pôdy Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy.

Zákon okrem definícií degradácie a erózie PP a spôsobov ochrany pred týmito

ohrozeniami, pomenúva i povinnosti vlastníkov alebo užívateľov, ktorí sú povinní

vykonávať trvalú a účinnú protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy vykonávaním

ochranných agrotechnických opatrení podľa stupňa erózie:

výsadba účelovej poľnohospodárskej a ochrannej zelene,

vrstevnicová agrotechnika,

striedanie plodín s ochranným účinkom,

mulčovacia medziplodina kombinovaná s bezorbovou agrotechnikou,

bezorbová agrotechnika,

osevné postupy so striedaním plodín s ochranným účinkom,

usporiadanie honov v smere prevládajúcich vetrov,

iné opatrenia, ktoré určí pôdna služba podľa stupňa erózie PP.

Zákon pojednáva o ochrane poľnohospodárskej pôdy pred zhutnením,

pred rizikovými látkami a o zásadách bilancie pôdnej organickej hmoty, definované sú

jednotlivé ohrozenia a ustanovené povinnosti pre vlastníkov a užívateľov pôdy. Zároveň

zákon určuje konkrétne právomoci orgánov ochrany poľnohospodárskej pôdy, ktoré

konajú na návrh pôdnej služby.

Tretia časť zákona pomenúva spôsob zmeny druhov pozemkov, ak sú pochybnosti

o tom, či pozemok je alebo nie je poľnohospodárska pôda. Orgán ochrany PP z vlastného

podnetu alebo na žiadosť vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy vydá

rozhodnutie na zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku. Predmetom rozhodovania sú

poľnohospodárske druhy pozemkov, ktoré:

vplyvom prírodných procesov a účelom využívania zmenili svoj charakter tak,

že ich nemožno poľnohospodársky obrábať,

charakterom pôdneho profilu a vlastnosťami zodpovedajú charakteru

poľnohospodárskej pôdy, ale sú v katastri evidované ako nepoľnohospodárske

pozemky,

sú dlhodobo zalesnené a sú vhodné na preradenie do lesného pôdneho fondu.

Štvrtá časť zákona hovorí o ochrane PP pri jej nepoľnohospodárskom použití.

Poľnohospodársku pôdu možno použiť na stavebné účely a iné nepoľnohospodárske účely

len v nevyhnutných prípadoch a v odôvodnenom rozsahu, možno ju odňať natrvalo alebo

dočasne, alebo ju použiť na nepoľnohospodársky účel na čas do jedného roka vrátane

uvedenia pôdy do pôvodného stavu.

Povinnosti vlastníka alebo užívateľa, ktorý navrhne nepoľnohospodárske použitie pôdy

sú upravené:

chrániť PP zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej

až štvrtej kvalitatívnej skupiny,

riešiť alternatívne umiestnenie stavby na PP so zreteľom na ochranu

najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd,

nenarušovať ucelenosť honov a nesťažovať obhospodarovanie PP nevhodným

situovaním stavieb, jej delením alebo drobením,

zabezpečiť prístup na neprístupné hony,

vykonať skrývku humusového horizontu PP odnímaných natrvalo a zabezpečiť ich

hospodárne a účelné využitie,

vykonať skrývku humusového horizontu PP odnímaných dočasne a zabezpečiť

starostlivosť o skladovanú skrývku,

vykonať skrývku humusového horizontu PP použitej na nepoľnohospodársky účel

na čas kratší ako jeden rok a zabezpečiť starostlivosť o skladovanú skrývku,

vykonať rekultiváciu dočasne odňatej PP,

zabezpečiť vrátenie poľnohospodárskej pôdy použitej na nepoľnohospodársky účel

na čas kratší ako jeden rok do pôvodného stavu,

zabezpečiť základnú starostlivosť o PP odňatú až do realizácie stavby, najmä

pred zaburinením pozemkov a porastom samonáletu drevín,

Návrh na zmenu poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodársku musí byť pred

schválením odsúhlasený Krajským pozemkovým úradom. Uvedený zákon rieši, z hľadiska

praxe, najdôležitejšiu otázku ochrany poľnohospodárskej pôdy a to jej odňatie.

Na nepoľnohospodárske účely možno použiť PP len na základe rozhodnutia

o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí odňať, natrvalo alebo dočasne,

vydáva orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy, v ktorého obvode sa PP navrhovaná

na odňatie nachádza. Rozhodnutie o odňatí nie je potrebné vydať, ak:

ide o umiestnenie signálov, stabilizačných kameňov a iných značiek na geodetické

účely, na vstupné šachty, prečerpávacie stanice, vrty a studne, stožiare alebo iné

objekty nadzemného a podzemného vedenia a výmera jednotlivých uvedených

objektov nepresiahne 25 m2 a ak ide o jednorazovú zmenu druhu pozemku

do 15 m2,

ide o výmeru odnímanej plochy do 500 m2 v hraniciach zastavaného územia obce.

Poľnohospodársku pôdu možno použiť pre výstavbu diaľnice a cesty pre motorové

vozidlá iba na základe záväzného stanoviska k odňatiu poľnohospodárskej pôdy. Toto

záväzné stanovisko vydáva Obvodný pozemkový úrad, v obvode ktorého

sa poľnohospodárska pôda navrhovaná na nepoľnohospodárske použitie nachádza.

Uvedený zákon bol novelizovaný Nariadením vlády SR č. 376 z 10. septembra

2008, kde vláda SR taxatívne nariaďuje výšku odvodov za trvalé alebo dočasné odňatie

poľnohospodárskej pôdy zaradenej podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky.

Tab. 4 Výška odvodov za odňatie PP na nepoľnohospodárske účely

odvody za trvalé odňatie pôdy zaradenej podľa kódu BPEJ do:

odvody za dočasné odňatie pôdy zaradenej podľa kódu BPEJ do:

1. skupina 15,- € / m2 1. skupina 1,- € / m2

2. skupina 12,- € / m2 2. skupina 1,- € / m2

3. skupina 9,- € / m2 3. skupina 1,- € / m2

4. skupina 6,- € / m2 4. skupina 1,- € / m2

Zdroj: nariadenie vlády č.376/2008 Z.z.

V menovanom nariadení Vláda SR určila odvody za trvalé odňatie a dočasné

odňatie PP i spôsob platby, platí sa bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa alebo

poštovou poukážkou. Odvod za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy sa platí

jednorazovo a je splatný do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy.

Odvod za dočasné odňatie PP sa platí jednorazovo na celý čas trvania za každý,

aj začatý, rok trvania dočasného odňatia a je splatný do 30 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. Odvod

za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy sa platí jednorazovo a je splatný do 30 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy

o usporiadaní druhu pozemku.

Zákon taxatívne vymenúva orgány ochrany PP v štátnej správe a zároveň im

prisudzuje právomoci, kompetencie a úlohy:

Ministerstvo pôdohospodárstva SR,

krajský pozemkový úrad,

obvodný pozemkový úrad.

Šiesta časť zákona pojednáva o priestupkoch a iných správnych deliktoch, kde

vo svojich ustanoveniach definuje skutkové podstaty priestupkov na úseku ochrany PP

a maximálnu výšku uloženej pokuty za spáchaný priestupok. Priestupku sa dopustí ten,

kto:

nezabezpečil základnú starostlivosť o PP alebo spôsobil jej poškodenie,

spôsobil svojou nečinnosťou zaburinenie PP alebo nepoľnohospodárskeho

pozemku v blízkosti PP,

neusporiadal druh pozemku v teréne s jeho evidenciou v katastri,

nesplnil povinnosť v prípade nepoľnohospodárskeho použitia PP do jedného roka,

v rozpore s týmto zákonom zabral a použil PP na nepoľnohospodársky účel,

nesplnil povinnosť uloženú orgánom ochrany PP,

spôsobil poškodenie PP rizikovými látkami.

Pri určovaní výšky pokuty je kompetentný orgán povinný prihliadať na závažnosť,

spôsob a čas trvania protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej

škody. Orgán môže uložiť sankciu do troch rokov odo dňa, keď sa orgán ochrany PP

dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov, keď k porušeniu

povinnosti došlo.

Orgán ochrany PP v rozhodnutí o uložení sankcie súčasne nariadi priestupcovi,

aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu následkov protiprávneho konania.

Ak podnikateľ opakovane poruší povinnosť počas piatich rokov od právoplatnosti

rozhodnutia o uložení pokuty alebo nevykoná opatrenia na nápravu, hrozí mu uloženie

pokuty do výšky dvojnásobku ukladaných pokút prvopriestupcov.

Orgán môže fyzickej osobe uložiť jednorazovú pokutu od 332,- do 996,- €,

podnikateľovi môže uložiť pokutu vo výške od 166,- až 165 970,- € za každý hektár

poľnohospodárskej pôdy podľa druhu a závažnosti priestupku a jeho spoločenskej

nebezpečnosti. Výška pokuty pri výmere poľnohospodárskej pôdy nižšej alebo vyššej ako

jeden hektár sa vypočíta v zodpovedajúcej výške za jeden meter štvorcový.

4.3 Podnikanie na poľnohospodárskej pôde v územnej jednotke Veľký Cetín

Prieskum bol realizovaný v obci Veľký Cetín, ktorá leží v Podzoborskom regióne

v Nitrianskom samosprávnom kraji na juhozápadnom okraji Žitavskej sprašovej

pahorkatiny na ľavostrannej nive a terase rieky Nitry. Stred obce má nadmorskú výšku 137

m n. m., chotár 126 - 209 m n. m. Odlesnený rovinný až pahorkatinný chotár so zvyškami

lužného lesa tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a nivnými uloženinami.

Región má nivné a černozemné pôdy.

V obci s rozlohou 1687 ha bol ku koncu roka 2007 počet obyvateľov 1 644

občanov, z toho 793 mužov, 851 žien, v produktívnom veku vyše 1 000 obyvateľov obce.

Prvá písomná zmienka o obci je doložená z roku 1239 ako obec Cheten, neskôr Cethen

(1283), Cheten (1285), Welki Czitiny (1773), Veľký Citýň (1920), Veľký Cetín (1927).

4.3.1 Charakteristika objektu skúmania

Jedným z respondentov bola právnická osoba podnikajúca na poľnohospodárskej

pôde v skúmanej obci Veľký Cetín, ktorou je obchodná spoločnosť AGROPEST, s.r.o.

(Tab. 4).

Druhým skúmaným objektom boli fyzické osoby podnikajúce

na poľnohospodárskej pôde vo vybranej obci Veľký Cetín, spolu 11 súkromne

hospodáriacich roľníkov v obci, z toho osem mužov a tri ženy. Sledovaný súbor SHR začal

na poľnohospodárskej pôde samostatne podnikať väčšinou v deväťdesiatych rokoch, štyria

si túto formu vybrali v rokoch 2003 až 2008 (Tab. 5).

Tab. 5 Charakteristika respondenta s.r.o.

obchodné meno AGROPEST, spol. s r.o.sídlo Veľký Cetín 510IČO 34 103 660právna forma spoločnosť s ručením obmedzenýmdeň zápisu 30.06.1994spoločníci Ing. Ľudovít Magyar, Veľký Cetín, 658 od 18.8.2009výška vkladu Ing. Ľudovít Magyar, 6 640,- EUR od 24.2.2011

štatutárny orgánkonateľ Ing. Ľudovít Magyar, Veľký Cetín, 658 od 9.11.1998konateľ Ing. Marek Magyar, Veľký Cetín, 658 od 04.2.2011

konanie menom spoločnosti každý konateľ samostatne, od 30.6.1994základné imanie rozsah splatenia 6 640,- EUR od 18.8.2009

Zdroj: Výpis z Obchodného registra

Tab. 6 Charakteristika respondentov SHR

SHR pohlavie vek od vzdelanie1 muž 42 1995 základné

2 muž 56 1995 základné

3 muž 65 1995 základné

4 žena 40 2008 stredné odborné5 žena 43 2003 stredné odborné6 muž 47 2003 stredné odborné7 muž 51 1994 stredné odborné8 muž 24 2007 stredné s maturitou9 žena 48 1994 stredné s maturitou10 muž 50 1993 stredné s maturitou11 muž 55 1998 vysokoškolské

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

4.3.2 Analýza a vyhodnotenie získaných údajov od s.r.o.

Prvým prieskumným nástrojom sme zbierali údaje o právnických osobách

podnikajúcich na poľnohospodárskej pôde v obci Veľký Cetín. Po prieskume v teréne sme

zistili, že v obci sa nachádza jeden právnický subjekt, obchodná spoločnosť AGROPEST,

spol. s r.o.

Prvá otázka v dotazníku bola identifikačná, kde sme sa respondenta pýtali

na históriu obchodnej spoločnosti. Tá je v Obchodnom registri zapísaná od 30.6.1994, čo

je i dátum transformácie z pôvodného JRD, ktoré vzniklo v Malom Cetíne 1. októbra 1951.

Postupom zlučovania jednotných roľníckych družstiev v okrese Nitra v roku 1975 vzniklo

Jednotné roľnícke družstvo Dolná Nitra, ktoré zahrňovalo JRD Golianovo, Nitrany, Paňa, Vinodol a Veľký Cetín.

Spoločnosť bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 03.05.1994. Dňa 16.11.1994 bola vykonaná zmena spoločenskej zmluvy Dodatkom č.1. Prevzatie

záväzkov na nové vklady boli vykonané dňa 15.7.1998, na tento dátum sa viaže i Dodatok

č. 2 k spoločenskej zmluve, ktorým boli ustanovenia spoločenskej zmluvy dané do súladu

so zák. č. 11/1998, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení neskorších predpisov. Posledná úprava spoločenskej zmluvy bola vykonaná

zmenou Dodatku č. 3 zo dňa 27.08.2002. Obchodná spoločnosť AGROPEST, spol. s r.o.

ako predmet svojej činnosti uvádza predovšetkým výrobu, sprostredkovanie obchodu,

veľkoobchod, maloobchod a ďalšie špecifické činnosti (Tab. 7).

Tab. 7 Špecifikácia predmetu činnosti spoločnosti AGROPEST, spol. s r.o

p r e d m e t č i n n o s t i činnosť od

výroba: poľnohospodárska, rastlinná a živočíšna, hroznového vína a krmív

30.06.1994

s prostredkovanie obchodu : s poľnohospodárskymi základnými surovinami, živými zvieratami, textilnými surovinami a polotovarmi, s palivom, rudami, kovom a technickými chemikáliami, so strojmi, priemyselným zariadením, s nábytkom, zariadením a predmetmi pre domácnosť, železiarskym tovarom, s potravinárskym tovarom a tabakovými výrobkami, s textilom, odevmi, koženým tovarom, papierom.

30.06.1994

veľkoobchod:veľkoobchod s poľnohospodárskymi základnými produktmi, polotovarmi, s obilím, osivom, krmivom, potravinami, nápojmi, zvieratami, odevmi, obuvou, textilom, tovarom pre domácnosť, s elektrickými prístrojmi pre domácnosť, farmaceutickými výrobkami, kozmetikou, papierom, s pevnými, tekutými a plynovými palivami a príbuznými výrobkami, s chemickými výrobkami, drogériou (okrem jedov a žieravín), s drevom, stavebným materiálom, kovmi, železiarskym tovarom, so strojmi, kancelárskymi strojmi, technickými zariadeniami, s inštalatérskymi a vykurovacími zariadeniami

30.06.1994

maloobchod: s poľnohospodárskymi produktmi, ovocím, zeleninou, osivom, krmivami, zvieratami, rybami, s prístrojmi pre domácnosť a rozhlasovými a televíznymi prijímačmi, so železiarskym tovarom, farbami, skleným tovarom, potrebami pre remeselníkov, pohonnými hmotami, , drogériou, kozmetikou (okrem jedov a žieravín), obuvou, koženým tovarom, chemickými výrobkami

30.06.1994

maliarske a natieračské práce, staviteľ - vykonávanie jednoduchých stavieb a subdodávok, zámočníctvo, skladovanie, inžinierska činnosť, aranžérske a reklamné činnosti, sprostredkovanie obchodu s drevom a stavebným materiálom

30.06.1994

podnikanie v oblasti nakladania s odpadmi, sprostredkovateľská činnosť kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti, kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, podnikateľské poradenstvo v oblasti poľnohospodárstva, prenájom strojov a zariadení, prenájom nehnuteľností a nebytových priestorov

28.02.1995

služby poskytované poľnohospodárskymi strojmi a mechanizmami 18.07.2006

vnútroštátna nákladná cestná doprava, osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje 9 osôb vrátane vodiča s výnimkou taxislužby, ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a v chatovej osade triedy 3, v kempingoch triedy 3 a 4

16.08.2008

Zdroj: Výpis z Obchodného registra

Prieskumom sme od respondenta zisťovali počet zamestnancov a ich vekovú

štruktúru. V spoločnosti pracuje 19 ľudí, z toho 15 mužov, väčšinou starších ako 50 rokov

a štyri ženy, opäť väčšina starších ako 50 rokov, priemerný vek je 55 rokov (Graf 1).

05%

0 5% 5%0

16%

69%

0

10

20

30

40

50

60

70

do 3 0 ro k o v 3 1 - 4 5 ro k o v 4 6 - 5 0 ro k o v nad 5 1 ro k o v

že ny muži

Graf 1 Veková štruktúra zamestnancov spoločnosti respondenta s.r.o.

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníka

Zároveň sme zisťovali úroveň ukončeného najvyššieho vzdelania zamestnancov

respondenta (Graf 2).

0%16%

31% 53%

základné s tre dné odbornés tre dné s maturitou vvs okoš kols ké

Graf 2 Špecifikácia vzdelania zamestnancov respondenta s.r.o.

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníka

V prieskumnej otázke č. 5 sme u respondenta zisťovali druh a hektárový objem

rastlinnej výroby (Graf 3), na otázku o druhu a objeme živočíšnej výroby respondent

odpovedal, že živočíšnej výrobe sa v súčasnosti nevenuje.

323 ha

178 ha202 ha

126 ha158 ha

8 ha

0

50

100

150

200

250

300

350

pš e nica jačm e ň k uk urica re pk a s lne čnica v inice

Graf 3 Špecifikácia rastlinnej výroby respondenta s.r.o

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníka

Prieskumom sme v otázkach č.7 až 11 zistili, že respondent hospodári celkovo

na 995 ha poľnohospodárskej pôdy, nie je vlastníkom žiadnej PP, od 302 súkromných osôb

má prenajatých 755 ha pôdy, od SPF 240 ha poľnohospodárskej pôdy, na ktorej podniká.

Priemerná cena obhospodarovanej pôdy je podľa údajov respondenta 0,30 €/m2

a priemernú výšku ceny nájomnej pôdy uviedol 66,-€/ha. Zmluvu na prenájom pôdy má

s prenajímateľmi uzavretú vždy na obdobie ôsmich rokov. Respondent v otázke č.12

spresnil aj štruktúru ním obhospodarovaného pôdneho fondu (Graf 4).

0 ha

987 ha

8 ha 0 ha

0100200300400500600700800900

1000

trvalý trávnyporas t

orná pôda vinice le s ná pôda

Graf 4 Štruktúra obhospodarovaného pôdneho fondu respondenta s.r.o.

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníka

V otázke č.13 sme skúmali, aká veľká je hodnota výroby v spoločnosti respondenta

za kalendárny rok 2010, ten do dotazníka uviedol sumu 9 501 000,-€, v ďalšej odpovedi

na otázku č.14 skúmaný subjekt uviedol, že hrubý zisk spoločnosti za rok 2010 je

243 000,-€. V ďalšej otázke sme skúmali, či a v akom finančnom objeme využíva

spoločnosť možnosti finančnej podpory. Respondent uviedol, že v priamych platbách

poberá  jednotnú platbu na plochu PP v objeme 137 000,-€  a doplnkovú vyrovnávaciu

platbu v sume 13 000,-€.

Dôležité bolo i zisťovanie spôsobu, frekvencie a objemu investície do zvyšovania

kvality pôdy u respondenta v otázke č. 16 a 17. Zistili sme, že skúmaný objekt hnojí pôdu

2 krát do roka, na jar a na jeseň, 2 krát v roku prihnojuje do pôdy a kvapalne na list.

Závlahy ani odvodňovanie nevyužíva, strieda sejbu plodín, využíva chemickú ochranu

pred burinou, kvalitu pôdy zvyšuje aj dodržiavaním osevného postupu i samotným

pravidelným obrábaním pôdy. Respondent uviedol, že do zvyšovania kvality pôdy za rok

2010 investoval 105 000,-€.

V otázke č. 18 na objem strojového parku respondent uviedol, že používa

6 traktorov, 1 kombajn, 3 nákladné autá, 1 kompaktor, disky, plečky a iné menšie

mechanické zariadenia.

Ťažisko prieskumu spočívalo v realizácii spôsobu ochrany pôdy a získali sme

odpoveď, že respondent dodržiava pravidlá správnej farmárskej praxe.

V bližšej špecifikácii uviedol, že:

a) v oblasti hnojenia používa iba také hnojivo, ktoré je zapísané do registra hnojív

a používa ho v takom množstve a takým spôsobom, ktorý zabezpečí trvale udržateľnú

úrodnosť pôdy. Respondent uskladňuje všetky druhy hnojív tak, aby zamedzil

znečisťovaniu životného prostredia, povrchových alebo podzemných vôd a skladovacie

priestory sú prispôsobené skutočnej produkcii spoločnosti. Respondent trvalo vedie

evidenciu o príjme a použití hnojív na PP, o jeho množstve, druhu a čase použitia.

b) v oblasti ochrany rastlín používa len také prípravky, ktoré sú zapísané do registra

povolených prípravkov, tie nepoužíva v šírke najmenej 12 m od vodných tokov alebo

plôch. Rovnako, ako pri hnojivách, i prípravky skladuje v priestoroch schválených

hygienikom, v neporušených obaloch, priestory sú zabezpečené spôsobom, aby aj pri

požiari, záplave alebo inej havárii neohrozil okolité životné prostredie, napríklad

prenikaním do podložia alebo verejnej kanalizácie. Respondent uviedol, že má zmluvu

s firmou, ktorá sa zaoberá zneškodňovaním prázdnych obalov od prípravkov. Na záver

odpovede na túto otázku skúmaný objekt skonštatoval, že rešpektuje ustanovenia

zák. č. 220/2004 o ochrane pôdy a dodržiava všeobecné zásady hospodárenia

a stabilizačných osevných postupov tak, aby zabránil znehodnocovaniu pôdneho fondu.

Respondent na otázku č.20 prieskumného nástroja uviedol, že nepožiadal o odňatie

poľnohospodárskej pôdy, ani trvalé, ani dočasné, v poslednej odpovedi uviedol, že využíva

odborné poradenské služby v oblasti chemického a mechanického boja proti rôznym

škodcom.

4.3.3 Analýza a vyhodnotenie získaných údajov od SHR

Druhým prieskumným nástrojom sme zbierali údaje o fyzických osobách, ktoré

podnikajú na poľnohospodárskej pôde v obci Veľký Cetín. Bližšie informácie sme získali

v obecnom úrade, kde sme po prieskume zistili, že v obci podniká jedenásť samostatne

hospodáriacich roľníkov. Osobne sme SHR distribuovali dotazníky, ktoré všetci

respondenti korektne vyplnili.

Prvé dve otázky dotazníka boli identifikačné, zistili sme, že v obci si túto formu

podnikania na PP zvolilo osem mužov a tri ženy s priemerným vekom 47 rokov,

v rozmedzí od 24 do 65 rokov.

Prieskumom sme otázke č. 3 zisťovali úroveň ukončeného najvyššieho vzdelania

respondentov (Graf 5).

9 %

3 7 %

2 7 %2 7 %

základné s tre dné odbornés tre dné s maturitou vys ok oš k ols ké

Graf 5 Špecifikácia vzdelania respondentov SHR

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

V štvrtej prieskumnej otázke sme zisťovali dátum začatia podnikania respondentov,

zistili sme, že vo väčšine začali podnikať v deväťdesiatych rokoch, štyria z nich

v rozmedzí rokov 2003 až 2008 (Tab. 6).

V odpovediach na piatu otázku o dôvodoch výberu tejto formy podnikania

respondenti uvádzali najčastejší dôvod samostatnosť a nezávislosť, rodinnú tradíciu alebo

pozitívny vzťah k pôde. Niektorí respondenti uviedli dôvod potrebu skúsiť niečo nové,

niečo dokázať, odpracovanie rokov do dôchodku, nezamestnanosť, jeden respondent

uviedol pragmatický dôvod – možnosť bezproblémového odberu dopestovaných plodín,

nakoľko jeho blízky príbuzný vlastní veľkosklad s ovocím a zeleninou.

Respondentov sme sa v šiestej otázke pýtali, či podnikanie na poľnohospodárskej

pôde je ich hlavným alebo vedľajším zamestnaním, prípadne iba záľubou. 91% skúmaných

samostatne hospodáriacich roľníkov uviedlo, že táto forma podnikania je ich hlavným

zamestnaním, ktoré im často zaberá viac času, ako denné osemhodinové zamestnanie.

Prieskumná otázka č. 7 bola do dotazníka zaradená z dôvodu zistenia kvantifikácie

počtu ľudí, ktorí pracujú v jednotlivých podnikoch respondentov, zisťovali sme počet

rodinných príslušníkov a zastúpenie pracovníkov mimo rodiny respondenta zamestnaných

celoročne alebo sezónne. Údaje sú uvedené v grafe 6.

11 (14%)

15 (18%)

8155 (68%)

pra c o vníc i ce lk o m ro dinní prís lušníc ise zó nni pra co vníc i S HR

Graf 6 Štruktúra pracovníkov podnikov respondentov SHR

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

V otázke č. 8 a 9 sme kvantifikovali poľnohospodársku pôdu obrábanej

respondentmi a plán rozšírenia výmery pôdy. Celková výmera bola 243,3 ha, z toho 84,8

ha (36%) vlastnej a 149,5 (64%) prenajatej pôdy, dvaja respondenti nevlastnia žiadnu pôdu

a na podnikanie ju prenajímajú (Tab. 8). Respondenti v skúmanej obci chcú celkovo zvýšiť

objem obhospodarovanej pôdy o 211 ha, vo väčšej miere tí respondenti, ktorí vlastnia

menej pôdy, v niektorých prípadoch o 400 alebo 500 %.

Tab. 8 Kvantifikácia výmery obrábanej pôdy a plán rozšírenia

SHR pohlavie, vek, vzdelanie

vlastná pôda prenajatá pôda celková výmera

ha

plán rozšíriť o

ha % ha % ha %

muž, 42, základné 20 100 20 20 100muž, 56, základné 25 100 25 15 60muž, 65, základné 50 100 50 50 100žena, 40, stredné odborné 2 100 2 8 400žena, 43, stredné odborné 1,3 100 1,3 5 385muž, 47, stredné odborné 2 100 2 10 500muž, 51, stredné odborné 10,5 100 10,5 25 238muž, 24, stredné s maturitou 1,5 50 1,5 50 3 3 100žena, 48, stredné s maturitou 5 33,3 10 66,6 15 25 167muž, 50, stredné s maturitou 9,5 10 88 90 97,5 25 26muž, 55, vysokoškolské 8 100 8 25 312

celkom 84,8 36% 149,5 64% 234,3 211 90%

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

V otázke č.10 sme zisťovali štruktúru pôdneho fondu respondentov za roky 2008 až

2010. Po vyhodnotení údajov sme zistili, že štruktúra pôdneho fondu všetkých skúmaných

SHR je jednotná, nakoľko každý podniká iba na ornej pôde. Z údajov sme tiež zistili,

že jej obsah sa v roku 2009 zvýšil o 3,4 %, v roku 2010 o 2,7 % (Graf 7).

2008: 220,6 ha

2009: 228,1 ha

20 1 0 : 2 3 4 ,3 ha

0 0 0

0

5 0

1 0 0

1 5 0

2 0 0

2 5 0

orná pôda lúky pas ie nky vinice2008 2009 2010

Graf 7 Štruktúra pôdneho fondu respondentov SHR v ha

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

V prieskumnej otázke č. 11 a 12 sme skúmali štruktúru rastlinnej a živočíšnej

výroby respondentov za roky 2008 až 2010. Z údajov sme zistili, že 73 % respondentov

sa venuje pestovaniu pšenice, 27 % pestovaniu jačmeňa, tekvíc 45% respondentov.

Kukuricu, zemiaky a zeleninu SHR pestujú rovnako po 18% . Živočíšnej výrobe sa venujú

len štyria respondenti (27%), ktorí v súčasnosti chovajú 3 kusy hovädzieho dobytka, 20

kusov ošípaných, 120 kusov hydiny a 80 moriek (Tab. 9).

Tab. 9 Kvantifikácia rastlinnej a živočíšnej výroby respondentov

R A S T L I N N Á V Ý R O B A2008 2009 2010

ha % z výmery ha % z výmery ha % z výmerypšenica 106,8 48,4 106,8 46,8 107,8 46jačmeň 43,5 19,7 50 21,9 46 19,6kukurica 16,5 7,5 16,5 7,2 16,5 7zemiaky 20,5 9,3 20,5 8,9 20,5 8,7zelenina 5 2,3 5 2,2 5 2,1tekvica 25 11,3 27,5 12 27,5 11,7

Ž I V O Č Í Š N A  V Ý R O B A

2008 2009 2010ks % zvýšenia ks % zvýšenia ks % zvýšenia

hovädzí dobytok 1 - 2 100 3 50ošípané 10 - 15 50 20 25hydina 80 - 100 25 120 20morky 80 - 80 0 80 0

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

Z odpovedí na otázku č. 13 sme získali informáciu, že skúmaní samostatne

hospodáriaci roľníci sa nezoberajú žiadnou inou činnosťou alebo zamestnaním, nakoľko,

podľa ich údajov, ich práca s pôdou buď napĺňa alebo natoľko zamestnáva, že im na inú

činnosť nezostáva.

V otázke č. 14 sme zisťovali spôsob zabezpečovania odbytu produktov

respondentov. 27% z nich uviedlo, že odbyt majú zmluvne dohodnutý s určitou nákupnou

organizáciou a sú dohodnutí na určitom množstvo odberu, 73 % respondentov uviedlo,

že odbyt svojich produktov si zabezpečujú priamym predajom.

V ďalšej prieskumnej otázke sme zisťovali, či respondenti využívajú niektorú

z foriem podpory malého a stredného podnikania. Zistili sme, že 55% respondentov

nevyužilo žiadnu možnosť podpory a 45% získalo finančnú podporu buď formou dotácie

alebo pôžičky.

V otázke č. 16 sme zisťovali štruktúru používanej techniky pri podnikaní

na poľnohospodárskej pôde, sumarizované informácie uvádzame v tabuľke č. 10.

Najčastejšou technikou (73%) bol uvádzaný traktor a v 36%-ách pluh.

Tab. 10 Špecifikácia používanej poľnohospodárskej techniky respondentmi SHR

S H Rko

mba

jn

trakt

or

mal

otra

ktor

pluh

zavl

ažov

ač

plan

tova

č

seja

čka

kom

bajn

tekv

ice

smyk

y

kom

bajn

zem

iaky

rota

váto

r

poče

t str

ojov

v

maj

etku

SH

R

vým

era

pôdy

(h

a)

poče

t za

mes

tnan

cov

20 18 – 1 – – – – – – – – – 125 8 – 1 1 1 – – – – 1 – – 450 18 – 1 – 1 1 1 1 – – – 52 2 – – – – – – – – – – – –

1,3 4 – – 1 – – – – – – – 1 22 4 – 1 – – – – – 1 – – – 2

10,5 7 – 1 – – – – – – – – – 13 2 1 1 – 1 – – – – – – – 3

15 7 – 1 – – – – – – – – – 197,5 7 1 3 – 2 1 1 2 1 1 1 – 13

8 4 – – 1 – – – – – – – – 1celkom 2 10 3 5 2 2 3 3 2 1 1 23

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

V otázke č.17 sme sa respondentov pýtali na spôsob a frekvenciu spôsobu

zvyšovania kvality pôdy. Každý respondent uviedol, že na skvalitnenie poľnohospodárskej

pôdy využíva hnojenie, polovica z nich uviedla frekvenciu hnojenia podľa aktuálnej

potreby alebo druhu plodín, ostatní uvádzali frekvenciu 2x za rok, 1x za rok alebo

1x za dva roky.

Skúmali sme i objem finančných prostriedkov, ktorý respondenti v roku 2010

investovali do skvalitňovania pôdy. Z poskytnutých údajov sme zistili, že respondenti

v skúmanej obci celkovo investovali do pôdy 10 000,-€, v priemere 43,-€ na jeden hektár

obhospodarovanej pôdy. Respondenti investovali na jeden hektár pôdy od 20,-e/ha

do 231,-€/ha. Podrobnejšiu kvantifikáciu uvádzame v tabuľke 11.

Tab. 11 Kvantifikácia investícií do skvalitňovania pôdy respondentmi SHR

S H R

výmera pôdy(ha)

1,3 2 2 3 8 10,5 15 20 25 50 97,5 234,3 ha

investovaná úhrnná suma(€)

300 150 250 350 200 300 400 300 800 1000 6000 10 050 €

investovaná suma 1 ha

(€)231 75 125 117 25 29 27 15 32 20 62 Ø 43,€/ha

Zdroj: vlastné prepočty z dotazníkov

U respondentov sme v ďalšej prieskumnej otázke zisťovali spôsob nimi

realizovanej ochrany poľnohospodárskej pôdy. Do dotazníka uviedli, že najčastejšie

využívajú vápnenie pôdy (45%), melioračné úpravy pôdy (27%), organizáciu pôdneho

fondu (27%), vhodné rozmiestnenie plodín (27%), vysádzanie stromov (18%) a kultúrne

zveľadenie pôdy(18%).

V otázke č.20 sme zisťovali, v akej miere skúmaná vzorka SHR využíva rôzne

poradenské služby. 91% respondentov sa vyjadrilo, že poradenské služby nevyužíva, jeden

uviedol, že využíva dodávateľské poradenské služby v oblasti chemickej ochrany.

V predposlednej otázke sme skúmali názor respondentov na výhody tejto

organizačno-právnej formy podnikania na poľnohospodárskej pôde. Všetci respondenti

uvádzali, že najväčším motivačným faktorom podnikať touto formou je samostatnosť

a nezávislosť. Uviedli i sekundárne faktory, motivácia pracovať na vlastnej pôde

a na vlastnú zodpovednosť, dokázať si, že zvládnu podnikanie, prípadne zrealizovanie

svojich snov, jeden respondent uviedol potrebu vzdelávania.

Posledná prieskumná otázka bola do dotazníka zaradená kvôli zisteniu návrhov

respondentov na zlepšenie situácie alebo podmienok podnikania samostatne

hospodáriacich roľníkov v našich podmienkach. Respondenti najčastejšie uvádzali malú

nedostatočnú mieru poskytovania úverov (55%), navrhovali legislatívne opatrenie

vyrovnanie priamych platieb s ostatnými subjektmi podnikajúcimi na poľnohospodárskej

pôde v členských štátoch EU, navrhovali zlepšenie komunikácie s vecne príslušnými

inštitúciami a traja respondenti do dotazníka uviedli, že na zlepšenie svojich

podnikateľských podmienok nenavrhujú nič.

4.4 Využitie výsledkov pre prax

Geografická poloha Slovenska v rámci Európy je pre domáce i nadnárodné

spoločnosti a logistických operátorov veľmi zaujímavá a výhodná z hľadiska ich

obchodných záujmov. V priebehu posledných pár rokov sa veľkým tempom rozširovala

výstavba priemyselno-logistických centier záberom nových plôch „na zelenej lúke“.

V niektorých prípadoch, predovšetkým v Trnavskom a Nitrianskom kraji, dochádza

k realizácií týchto stavieb na pôvodne poľnohospodárskej pôde, respektíve ornej pôde

vysokej kvality.

Ekonomicky výhodnejšia činnosť iného odvetvia priemyslu v súčasnosti pôsobí

na úkor poľnohospodárskej výroby, a to záberom a zástavbou „voľných plôch"

poľnohospodárskej pôdy, čo je zo strategického hľadiska nepriaznivý stav. Tlak na zábery

PP silnie aj zo strany občianskej výstavby. V posledných rokoch sme svedkami rozmachu

výstavby rodinných domov, respektíve sídelných rezidencií, ktoré sú vo veľa prípadoch

realizované na úkor poľnohospodárskych pôd.

Doteraz platné nariadenie vlády zo septembra 2008 a účinné od 1. januára 2009

o odvodoch za neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy stanovuje pri trvalom

odňatí poľnohospodárskej pôdy poplatok v štyroch skupinách bonity pôdy vo výške od 6

do 15 eur/m2. Za dočasné odňatie PP v 1. až 4. skupine bonity pôdy ustanovuje nariadenie

jednotnú sadzbu na úrovni 1 euro/m2. Ako však vyplýva z návrhu novelizácie nariadenia

vlády odvody, za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu

by sa mali znížiť na 0,1 eura/m2.

Z praxe síce vyplýva, že súčasná právna úprava celkom nesplnila svoj účel, a to

v tom zmysle, že ju investori vedeli obchádzať rôznymi početnými výnimkami, čo však

podľa nášho názoru neznamená, že by sa výnimky mali zrušiť úplne.

V oblasti právnej ochrany pôdy je preto potrebné doterajšie opatrenie zbaviť

výnimiek a smerovať záujmy investorov tak, aby svoje investičné zámery realizovali na tej

najmenej kvalitnej pôde. Z vyššie uvedených dôvodov je potrebné dôsledne uplatňovať

ochranu a využívanie poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z.

a v legislatíve neprijímať také novelizované úpravy, ktoré sú benevolentnejšie k ochrane

pôdy vo všeobecnosti.

V oblasti podpory podnikania na poľnohospodárskej pôde je potrebné

zaviesť spravodlivú agrárnu politiku v rámci EÚ, aby Slovenskí farmári mohli v

otvorenom ekonomickom priestore zvládať rôzne turbulencie cien poľnohospodárskych

komodít

a potravinárskych výrobkov. V tomto zmysle sa vyjadrili i respondenti v našom prieskume.

V oblasti poskytovania poradenských služieb je potrebné zvýšiť mieru

kvality spolupráce a komunikácie medzi poskytovateľmi a príjemcami poradenských

služieb

za účelom kvalitnejšieho a zákonného podnikania na poľnohospodárskej pôde,

čo konštatovali i respondenti v skúmanej obci, keď navrhovali zlepšenie komunikácie

s vecne príslušnými inštitúciami.

V oblasti vnútroštátnej podpory podnikania na poľnohospodárskej pôde je

potrebné sprehľadniť a sprístupniť rôzne formy podpôr, ako to vyplynulo i z návrhov

respondentov, ktorí by privítali vyššiu mieru poskytovania úverov.

5 Záver

Pôda ako neobnoviteľný zdroj predstavuje veľmi dynamický systém plniaci

rôznorodé funkcie a poskytujúci služby nevyhnutné pre ľudstvo a prežitie ekosystémov.

V priebehu posledného obdobia nastal významný posun k degradácii pôdy väčšieho

rozsahu, ktorý sa ešte môže prehĺbiť, ak nebudú prijaté opatrenia na zastavenie a zvrátenie

tohto procesu.

V minulosti bola právna úprava týkajúca sa ochrany poľnohospodárskej pôdy v SR

komplikovanejšia, pretože existovalo veľa právnych predpisov, ktoré riešili problematiku

hospodárenia na nej. Dnes je táto právna úprava zlúčená do jedného kľúčového zákona.

Zmena právnej úpravy bola nutná k dosiahnutiu odborných, ekonomických a politických

cieľov, predovšetkým z medzinárodného hľadiska s akcentom na stratégie EÚ.

Napriek faktu, že právne normy, upravujúce na Slovensku podnikanie alebo

vlastníctvo k pozemkom, sú značne roztrieštené a v permanentnom vývoji, ich výklad je

často nejednoznačný a implementácia do praxe komplikovaná, podnikanie

na poľnohospodárskej pôde tvorí neoddeliteľnú súčasť hospodárstva v SR. Je to dané

i skutočnosťou, že patríme ku krajinám s prevažne vidieckym regiónom a významnou

poľnohospodárskou tradíciou.

V  diplomovej práci sme sa zamerali na oblasť podnikania na poľnohospodárskej

pôde a na problematiku právnej úpravy ochrany pôdy. V jednotlivých kapitolách

a podkapitolách našej práce sa zameriavame na vymedzenie základných pojmov,

definujeme termín pôda, klasifikujeme poľnohospodársku pôdu, popisujeme jej význam

a funkcie. V práci definujeme ochranu pôdy z legislatívneho aspektu, rámcovo

charakterizujeme štátnu poľnohospodársku politiku a právne normy, ktoré sú právnym

prostriedkom na dosiahnutie vytýčených cieľov. V časti o podnikaní definujeme znaky,

funkcie a typológiu podnikov, charakterizujeme formy podnikateľskej činnosti

na poľnohospodárskej pôde fyzickými a právnickými osobami a  špecifikujeme

organizačno-právne formy podnikania v zmysle platných právnych noriem na Slovensku.

Cieľ diplomovej práce sme vymedzili na analýzu ochrany poľnohospodárskej pôdy

z legislatívneho aspektu a na zhodnotenie podnikania vo vybraných subjektoch, ktoré

prevádzkujú poľnohospodársku výrobu v skúmanej obci.

Vybrané boli dve organizačno-právne formy podnikania, spoločnosť s ručením

obmedzeným a samostatne hospodáriaci roľníci.

Podľa vekovej štruktúry oboch respondentov môžeme skonštatovať, že podnikanie

alebo práca na poľnohospodárskej pôde nepriťahuje mladšiu generáciu, nakoľko sa jej

väčšinou venujú osoby nad 50 rokov. Zistili sme, že výber organizačno-právnej formy s.r.o

a SHR bol predovšetkým z dôvodu väčšej miery samostatnosti a nezávislosti a nižších

nárokov na objem byrokracie a komplikovanosti legislatívy, čo môže odrážať zistenú

skutočnosť, že najčastejším najvyšším vzdelaním respondentov bola stredná odborná škola

bez maturity. Zaujímavé bolo tiež zistenie faktu, že z celkovej obhospodarovanej výmery

pôdy respondenti vlastnia iba necelých 7%, ostatnú pôdu majú iba v prenájme. Rovnako

zaujímavá je zistená, hoci predpokladaná, skutočnosť, že respondenti v skúmanej obci

podnikajú v 99% -ách na ornej pôde, čo znamená, že sa vo väčšej miere venujú rastlinnej

výrobe, predovšetkým pestovaniu pšenice. Napriek faktu, že respondenti majú pôdu

vo veľkej miere prenajatú, pravidelne investujú do skvalitňovania pôdy, s.r.o 105,- €

na 1hektár pôdy, SHR v priemere 43,-€ na hektár pôdy.

Môžeme skonštatovať, že respondenti na skvalitnenie poľnohospodárskej pôdy

v najväčšej miere využívajú priemyselné hnojenie, používajú iba také hnojivá, ktoré sú

zapísané do registra hnojív a používajú ho v takom množstve a takým spôsobom, ktorý

zabezpečí trvale udržateľnú úrodnosť pôdy. Na skvalitnenie a ochranu najčastejšie

využívajú vápnenie pôdy, melioračné úpravy, organizáciu pôdneho fondu a vhodné

rozmiestnenie plodín. Pozitívnym zistením bola skutočnosť, že žiadny z respondentov

nepodal žiadosť ani o trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.

Na Zemi ročne pribúda približne 100 miliónov obyvateľov. Úroveň jednej miliardy

bol dosiahnutý v priebehu desaťtisíc rokov vývoja spoločnosti. Zdvojnásobenie tohto stavu

nastalo v minulom storočí za necelých sto rokov, v roku 1920. Tretiu miliardu dovŕšilo

ľudstvo iba za štyridsať rokov (1960), štvrtú miliardu len za pätnásť rokov (1975) a piatu

miliardu už len za dvanásť rokov (1987). S dynamickým rastom počtu obyvateľstva,

s rýchlym a miestami agresívnym rozvojom industrializácie sa úsilie udržať potrebnú

kvalitu a rozlohu pôdneho fondu stáva stále dôležitejšou a náročnejšou úlohou.

Pre spoločnosť z toho vyplýva dôležitá povinnosť zachovať prírodné prostredie

a naše pôdne bohatstvo nie len pre nás, ale aj pre budúce generácie.

Zoznam použitej literatúry

AMBROZYOVÁ, M. 2001. Vývoj podnikovej štruktúry v poľnohospodárstve. In

Ekonomika poľnohospodárstva. 2001, č.1, s. 43-52. ISSN 1335-6186.

BACO, P. 2008. Aktuálne aktivity Európskej únie v ochrane pôdy. In Podnikanie na

poľnohospodárskej pôde v EÚ : medzinárodná vedecká konferencia [Zborník na CD

ROM]. Nitra : SPU, 2008. s. 9-14. ISBN 978-80-552-0041-5.

BACO, P. a kol. 2010. Podnikanie v poľnohospodárstve Slovenskej republike. In

Podnikanie v poľnohospodárstve : zborník príspevkov z odbornej konferencie. Nitra :

Agroinštitút, 2010. s. 7-8. ISBN 978-80-7139-163-4.

BANDLEROVÁ, A. 2001. Niektoré problémy poľnohospodárskych družstiev na

Slovensku. In K aktuálnym otázkam v PPoK pri vstupe do tretieho tisícročia. Nitra : SPU,

2001. s. 29-35. ISBN 80-7137-878-X

BANDLEROVÁ, A. 2003. Vlastnícke a užívacie vzťahy k poľnohospodárskej pôde

v správe Slovenského pozemkového fondu. In K aktuálnym otázkam v PPoK v období

príprav pre vstup SR do EÚ : zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej

konferencie. Nitra : SPU, 2003. s. 47-51. ISBN 80-8069-184-3.

BEČVÁŘOVÁ, V. 2001. Finalizace výrobků a konkurenceschopnost podniků. In Faktory

podnikovej úspešnosti. Nitra : SPU, 2001. s. 78-85. ISBN 80-7137-972-7.

BELAJOVÁ, A. – FÁZIKOVÁ, M. 2005. Regionálna ekonomika. Nitra : SPU, 2005.

245 s. ISBN 80-8069-007-3.

BEZÁKOVÁ, L. – HOMOLKOVÁ, J. 1999. Nájom poľnohospodárskej pôdy a podnikanie

v poľnohospodárskom družstve. In Agrární pespektivy : Zborník z medzinárodnej

konferencie. Praha : Česká zemědelská univerzita, 1999. s. 89-92.

BEZÁKOVÁ, L. 2003. Právne podmienky skončenia nájmu poľnohospodárskej pôdy.

In K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ : zborník

vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : SPU, 2003. s. 77-80. ISBN

80-8069-184-3.

BEZÁKOVÁ, L. 2008. Obnova vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskej pôde na

základe reštitúcie. In Podnikanie na poľnohospodárskej pôde v EÚ : medzinárodná

vedecká konferencia [Zborník na CD ROM]. Nitra : SPU, 2008. s. 20-22. ISBN 978-80-

552-0041-5.

BEZÁKOVÁ, L. 2010. Základy práva. Nitra : SPU, 2010. 138 s. ISBN 978-80-552-

0339-3.

BIELIK, P. 2001. Determinanty efektívnosti podnikateľskej sféry v procese transformácie

ekonomiky. In Medzinárodné vedecké dni 2001 : zborník vedeckých prác. Nitra : SPU,

2001. s. 279-285. ISBN 80-7137-972-7.

BIELIK, P. 2008. Podnikové hospodárstvo. 2. vyd. Nitra : SPU, 2008. 319 s. ISBN 978-

80-552-0010-1.

BUMBALOVÁ, M. 2009. Podnikanie na poľnohospodárskej pôde vo vybranom regióne.

Diplomová práca. Nitra : SPU, FEŠR, 74 s.

FANDEL, P. 2007. Štrukturálne zmeny v poľnohospodárstve a ich vplyv na efektívnosť

podnikov. In Podnikanie na poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka :

medzinárodná vedecká konferencia [Zborník na CD ROM]. Nitra : SPU, 2007. s. 43-50.

ISBN 978-80-8069-872-0.

GASIORKOVÁ, K., KLEINOVÁ, Z., ŠOKOVÁ, B. a kol. 2009. Pôdny portál

Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy úvod, LPIS, informačný systém o

pôde. Bratislava : VÚPOP, 2009. 12 s. (sign 13864)

GOZORA, V. 2000. Krízový manažment. Nitra : SPU, 2000. 171 s. ISBN 80-7137-802-X.

GRZNÁR, M. – SZABO, Ľ. 2001. Niektoré determinanty úspešnosti agrárnych podnikov

v SR. In Faktory podnikovej úspešnosti : Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie.

Nitra : SPU, 2001. s. 40-44. ISBN 80-7137-972-7.

HRON, J. 1999. Uplatnení principu strategického řízení v ekonomické integraci. In

Ekonomika poľnohospodárstva a európska integrácia. 2.vyd. Nitra: SPU a ČZU Praha,

1999. ISBN 80-7137-616-7.

HUDÁK, J. 2000. Štrukturálne a procesné zmeny v podnikaní na pôde. In Medzinárodné

vedecké dni 2000 : zborník vedeckých prác. Nitra : SPU, 2000. s.110-115. ISBN 80-7137-

715-5.

HUDÁK, J. – NAŠČÁKOVÁ, J. – ROVNÝ, P. 2003. Vplyv štruktúrnych a procesných

aspektov na úspešnosť podnikania na pôde v predvstupovom období Slovenska do EÚ. In

K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ : zborník vedeckých

prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : SPU, 2003. s. 172-176. ISBN 80-8069-

184-3.

HUDÁK, J. – TÖRÖK, J. – VICEN, M. 2001. Manažment. Nitra : SPU, 2001. 132 s. ISBN

80-7137-832-1.

HÚSKA, D. a kol. 2007. Poľnohospodárska pôda a problémy jej využitia. In Podnikanie

na poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka : medzinárodná vedecká

konferencia [Zborník na CD ROM]. Nitra : SPU, 2007. s. 79-84. ISBN 978-80-8069-

872-0.

JEDLIČKA, P. Rozvoj malého a středního podnikání v Králověhradeckém kraji. In

Regióny – vidiek – životné prostredie, 1. Elektronický optický disk. Nitra : SPU, 2004. s.

5. ISBN 80-8069-438-9.

ILKOVÁ, Z. – BANDLEROVÁ, A. 2006. Obchodné právo. Nitra : SPU, 2006. 201 s.

ISBN 80-8069-771-X.

KOŠČO, T. 2004. Podnikové financie, banky, burzy. Nitra : SPU, 2004, s. 5-15. ISBN 80-

7157-4.

KRETTER, A. 2007. Podnikanie na pôde pri ekologickom spôsobe hospodárenia In

Podnikanie na poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka : medzinárodná

vedecká konferencia [Zborník na CD ROM]. Nitra : SPU, 2007. s. 116-120. ISBN 978-80-

8069-872-0.

KUNOVÁ, D. 2004. Analýza poľnohospodárskych družstiev ako jednej z foriem

podnikania. In 7. medzinárodná vedecká konferencie doktorandov EDAMBA na

Ekonomickej univerzite v Bratislave. Bratislava : EKONÓM, 2004. s. 424-432. ISBN 80-

225-1882-4.

LAZÍKOVÁ, J. 2004. Štrukturálne zmeny podnikateľských subjektov na pôde. In 7.

medzinárodná vedecká konferencie doktorandov EDAMBA na Ekonomickej univerzite

v Bratislave. Bratislava : EKONÓM, 2004. s. 506-511. ISBN 80-225-1882-4.

LAZÍKOVÁ, J. – BANDLEROVÁ, A. 2007. Družstvo ako forma podnikania

v poľnohospodárstve v podmienkach Slovenska. In Podnikanie na poľnohospodárskej

pôde vo väzbe na rozvoj vidieka : medzinárodná vedecká konferencia [Zborník na CD

ROM]. Nitra : SPU, 2007. s. 127-141. ISBN 978-80-8069-872-0.

LELKEŠ, P. 2010. Vybrané faktory úspešnosti podnikania v poľnohospodárstve.

In Podnikanie v poľnohospodárstve : zborník príspevkov z odbornej konferencie. Nitra :

Agroinštitút, 2010. s. 65-69. ISBN 978-80-7139-163-4.

LÍZALOVÁ, Š. 2003. Právní aspekty podnikání. In K aktuálnym otázkam v PPoK

v období príprav pre vstup SR do EÚ : zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej

konferencie. Nitra : SPU, 2003. s. 109-111. ISBN 80-8069-184-3.

MAJDÚCHOVÁ, H. - NEMANNOVÁ, A. 2004. Podnik a podnikanie. Bratislava : Sprint,

2004. 240 s. ISBN: 80-89085-33-4.

MEDEK, J. 2007. Právna úprava ochrany poľnohospodárskej pôdy v SR In Podnikanie na

poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka : medzinárodná vedecká konferencia

[Zborník na CD ROM]. Nitra : SPU, 2007. s. 116-121. ISBN 978-80-8069-872-0.

OKENKOVÁ, M. – OKENKA, I. 2003. Slovenské poľnohospodárstvo na ceste

k Európskej únii. In K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ :

zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : SPU, 2003. s. 17-

32. ISBN 80-8069-184-3.

PALŠOVÁ, L. 2008. Uplatňovanie priamych platieb na Slovensku. In Podnikanie na

poľnohospodárskej pôde v EÚ : medzinárodná vedecká konferencia [Zborník na CD

ROM]. Nitra : SPU, 2008. s. 214-218. ISBN 978-80-552-0041-5.

PEKÁRIK, Š.- TALIGA, F. 2000. Legislatíva, marketing a manažment

v poľnohospodárstve : zborník vedeckých prác z vedeckého seminára. Nitra: SPU, 2000.

63 s. ISBN 80-7137-791-0.

PITRA, Z. 2001. Zvyšování podnikatelské výkonnosti firmy. Praha : Ekopress s.r.o., 2001.

305 s. ISBN 80-86119-64-5.

PODOLÁK, A. – STEHLO, P. 2001. Agrární politika. Nitra : Agroinštitút, 2001. 122 s.

ISBN 80-7139-076-3.

Primárny, sekundárny a ostatný pôdny fond. 2010 [online] Bratislava : VÚPOP,

aktualizované 2010. [cit. 2011-03-15]. Dostupné na: <http://www.podnemapy.sk/

portal/verejnost/multifunkcne/prim_sek_ost.aspx#top>

Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013. 2011 [online] Ministerstvo pôdohospodárstva

SR, aktualizované 2007 [cit. 2011-03-21]. Dostupné na:http://www.rrasi.sk/images

/stories/kniznica/program_rozvoja_vidieka_2007-2013.pdf

STŘELEČEK, F. – LOSOSOVÁ, J. 2007. Vliv Společné zemědelské politiky na

ekonomickou situaci zemědelských podniku. In Ekonomika poľnohospodárstva, roč. 7,

2007, č.1, s. 10-18

ŠIMO, D. 2000. Agrárny marketing. Nitra: SPU, 2000. 172 s. ISBN 80-7137-709-0.

ŠTEFANOVIČ, M. 2003. Usporiadanie vlastníctva k pôde a pozemkové úpravy.

In K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre vstup SR do EÚ : zborník

vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra : SPU, 2003. s. 52-55. ISBN

80-8069-184-3.

SUCHOŽA, J. 2003. Niektoré otvorené otázky právneho postavenia podnikateľských

subjektov v poľnohospodárstve. In K aktuálnym otázkam v PPoK v období príprav pre

vstup SR do EÚ : zborník vedeckých prác z medzinárodnej vedeckej konferencie. Nitra :

SPU, 2003. s. 60-61. ISBN 80-8069-184-3.

ŠIATKOVSKÝ, O. 2010. Spolupráca, ako predpoklad na zvýšenie možnosti úspešného

podnikania. In Podnikanie v poľnohospodárstve : zborník príspevkov z odbornej

konferencie. Nitra : Agroinštitút, 2010. s. 57-58. ISBN 978-80-7139-163-4.

VILČEK, J. – HRONEC, O. – BEDRNA, Z. 2005. Enviromentálna pedológia. Nitra –

Bratislava : SPU a VÚPOP, 2005. 299 s. ISBN 80-8069-501-6.

VÍTEK, B. 2007. Podnikání na zemědělské půdě, zásady její ochrany z pohledu teorie

práva. In Podnikanie na poľnohospodárskej pôde vo väzbe na rozvoj vidieka :

medzinárodná vedecká konferencia [Zborník na CD ROM]. Nitra : SPU, 2007. s. 216-218.

ISBN 978-80-8069-872-0.

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. 2011 [online] Ministerstvo spravodlivosti :

JASPI WEB, aktualizované 2011. [cit. 2011-03-15]. Dostupné na: <http://jaspi.justice.

gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1>

Zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov 

do  pôdy. 2011 [online] Ministerstvo spravodlivosti : JASPI WEB, aktualizované 2011.

[cit. 2011-03-15]. Dostupné na: <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_

zak_zobraz_clanok1.asp?kotva=k1&skupina=1>

Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. 2011 [online]

Ministerstvo spravodlivosti : JASPI WEB, aktualizované 2011. [cit. 2011-03-15].

Dostupné na: <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok

1.asp?kotva=k1&skupina=1>

Zákon č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd. 2011 [online]

Ministerstvo spravodlivosti : JASPI WEB, aktualizované 2011. [cit. 2011-03-15].

Dostupné na: <http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok

1.asp?kotva=k1&skupina=1>

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. 2011 [online] Ministerstvo

spravodlivosti SR : JASPI WEB, aktualizované 2011. [cit. 2011-03-15]. Dostupné na:

<http://jaspi.justice.gov.sk/jaspiw1/htm_zak/jaspiw_mini_zak_zobraz_clanok1.asp?

kotva=k1&skupina=1>

PrílohyPríloha A Prieskumný nástroj pre s.r.o. – dotazník

D o   t a   z   n í k

Vážení priatelia, dovoľujeme si osloviť Vás týmto dotazníkom, ktorého závery budú využité v záverečnej práci. Odpovede nám pomôžu lepšie poznať Vaše problémy a potreby.

Prosíme Vás o pravdivé zodpovedanie všetkých otázok. Vaše odpovede označte zaškrtnutím alebo voľnou odpoveďou.

1. Vznik s.r.o., história:.......................................................................................................

..................................................................................................................................................

..................................................................................................................................................

2. Aký je počet mužských zamestnancov s.r.o. ?

do 30 rokov...........................................

31 - 45 rokov.........................................

46 - 50 rokov.........................................

51 a viac rokov......................................

3. Aký je počet ženských zamestnancov s.r.o. ?

do 30 rokov...........................................

31 - 45 rokov.........................................

46 - 50 rokov.........................................

51 a viac rokov......................................

4. Aké je ukončené vzdelanie zamestnancov ?

základné (počet) .........................................

stredné odborné (počet) .........................................

stredné s maturitou (počet) .........................................

vysokoškolské (počet) .........................................

5. Aký druh komodity pestujete/na akej ploche (v ha)?

pšenica ......................................................................................................

jačmeň .......................................................................................................

kŕmna repa ................................................................................................

kukurica ....................................................................................................

iné (uveď)..................................................................................................

6. Aký druh živočíšnej výroby?

hovädzí dobytok ......................................................................................

ošípané .....................................................................................................

hydina........................................................................................................

kone...........................................................................................................

iné (uveď)..................................................................................................

7. Na akej ploche (v ha) hospodárite?

..................................................................................................................................................

8. Pôda, na ktorej podnikáte, je:

vlastná/ha ......................................................................................................................

prenájom/ha ..................................................................................................................

darovaná/ha ...................................................................................................................

reštituovaná/ha ..............................................................................................................

neznámi vlastníci (SPF)/ha ...........................................................................................

9. Aká je cena Vami obhospodarovanej pôdy ?

..................................................................................................................................................

10. Aká je priemerná nájomná cena Vami obhospodarovanej pôdy ?

..................................................................................................................................................

11. Na aké obdobie sú uzavreté zmluvy na prenájom/s koľkými vlastníkmi ?

..................................................................................................................................................

12. Aká je štruktúra (v ha) Vami obrábaného pôdneho fondu ?

trvalé trávne porasty .................................................

orná pôda ..................................................................

vinice ........................................................................

lesná pôda .................................................................

13. Aká je hodnota výroby za rok 2010 (v €,-)?

..................................................................................................................................................

14. Aký veľký je hrubý zisk pred daňovými, odvodovými a inými povinnými platbami

za rok 2010 (v €,-)?

..................................................................................................................................................

15. Aký druh/výška finančnej podpory využívate (v €,-)?

jednotná platba na plochu poľn. pôdy ..........................................................................

doplnkové vyrovnávacie platby ...................................................................................

podpora prostredníctvom programu Rozvoja vidieka ..................................................

štátne dotácie ................................................................................................................

iné (uveď)......................................................................................................................

žiadnu

16. Ako zvyšujete kvalitu Vami obrábanej pôdy?

hnojenie (ako často ročne) .............................................

závlahy (ako často ročne)..............................................

iné (uveď) ...................................... (ako často ročne)..............................................

nijako

18. Koľko €,- ročne investujete do zvyšovania kvality pôdy?

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

17. Aká je štruktúra Vami používanej mechanizácie (druh, typ, ks) ?

..........................................................................................................................................

..........................................................................................................................................

..........................................................................................................................................

19. Uveďte spôsob ochrany Vami obrábanej pôdy.

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

20. Požiadali ste o odňatie poľnohospodárskej pôdy?

áno (aké) ......................................................................................................................

nie

21. Využívate poradenské služby pri svojej práci? Ak áno, uveďte aké.

áno (aké) ......................................................................................................................

nie

Ďakujeme za odpovede!

Príloha B Prieskumný nástroj pre SHR – dotazník

D o   t a   z   n í k

Vážení priatelia, dovoľujeme si osloviť Vás týmto a   n o   n y m n ý m dotazníkom, ktorého závery budú využité v záverečnej práci. Odpovede nám pomôžu lepšie poznať Vaše problémy a potreby.

Prosíme Vás o pravdivé zodpovedanie všetkých otázok. Vaše odpovede označte zaškrtnutím alebo voľnou odpoveďou.

1. Pohlavie: muž žena

2. Vek: .......................rokov

3. Najvyššie ukončené vzdelanie:

základné stredné odborné stredné s maturitou

vysokoškolské iné, aké ..........................................

4. Od ktorého roka súkromne hospodárite? ..........................................

5. Prečo ste sa rozhodli pre túto formu podnikania?

.............................................................................................................................................

.............................................................................................................................................

6. Je to Vaše:

hlavné zamestnanie vedľajšie zamestnanie záľuba

7. Koľko ľudí pracuje vo Vašom podniku?

celkom ...................................................... celoročne...............................

z toho rodinní príslušníci .......................... sezónne..................................

z toho cudzí ...............................................

8. Aká je rozloha Vami obrábanej poľnohospodárskej pôdy?: .................................. ha

z toho vlastná ........................ ha

prenajatá ................................ ha

iná ......................................... ha

9. Plánujete v budúcnosti rozšíriť výmeru obrábanej pôdy? Ak áno, o koľko?

áno ............................................. ha

nie

10. Štruktúra pôdneho fondu v ha: 2008 2009 2010

poľnohospodárska pôda – spolu................................................................

orná pôda .................................................................................................

pasienky.....................................................................................................

lúky ..........................................................................................................

vinice ........................................................................................................

iné v ha .....................................................................................................

11. Štruktúra rastlinnej výroby v ha: 2008 2009 2010

pšenica ......................................................................................................

jačmeň .......................................................................................................

kŕmna repa ................................................................................................

kukurica ....................................................................................................

iné (uveď)..................................................................................................

iné (uveď)..................................................................................................

12. Stav zvierat v ks: 2008 2009 2010

hovädzí dobytok ......................................................................................

ošípané .....................................................................................................

hydina........................................................................................................

kone...........................................................................................................

iné (uveď)..................................................................................................

iné (uveď)..................................................................................................

13. Ak sa zaoberáte aj inou činnosťou, akou:

.........................................................................................................................................

14. Akým spôsobom zabezpečujete odbyt svojich produktov?

s nákupnou organizáciou zmluvne dohodnuté množstvo odberu

priamy predaj

inak ...............................................................................................................................

15. Využili ste niektorú formu podpory malého a stredného podnikania?

Ak áno, akú?

áno (aká forma) .............................................................................................................

nie

16. Aká je štruktúra Vami používanej mechanizácie (druh, typ, ks) ?

..........................................................................................................................................

..........................................................................................................................................

..........................................................................................................................................

17. Ako zvyšujete kvalitu Vami obrábanej pôdy?

hnojenie (ako často ročne) .............................................

závlahy (ako často ročne)..............................................

iné (uveď) ...................................... (ako často ročne)..............................................

nijako

18. Koľko ročne investujete do zvyšovania kvality pôdy (v €):

.........................................................................................................................................

19. Uveďte spôsob ochrany Vami obrábanej pôdy.

...........................................................................................................................................

...........................................................................................................................................

20. Využívate poradenské služby pri svojej práci? Ak áno, uveďte aké.

áno (aké) ......................................................................................................................

nie

21. V čom vidíte výhody tejto formy podnikania?

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

22. Čo by ste navrhovali pre zlepšenie situácie SHR ?

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

............................................................................................................................................

Ďakujeme za odpovede!

Príloha C Chránené poľnohospodárske pôdy v SR podľa príslušnosti do BPEJ

Zdroj: VÚPOP, 2010

Príloha D Strategický rámec Programu rozvoja vidieka SR 2007 – 2013

Zdroj: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Program rozvoja vidieka SR 2007 – 2013

Príloha E Mapa s erbom obce Veľký Cetín a jej umiestnenie v okrese Nitra