Časopis rebell - oa pd - Číslo 1
DESCRIPTION
ÂTRANSCRIPT
Práve ste otvorili prvú stranu
časopisu ReBell.
Po niekoľkých rokoch sme sa
rozhodli oživiť tradíciu
školského časopisu na OA
Prievidzi. Hoci sme vedeli,
že škola mala chýrny časopis
A-TEAM, rozhodli sme sa,
že vytvoríme časopis, ktorý
sa pokúsi byť samým sebou.
Časopis, ktorý sa nám bude
podobať.
Na jednom z prvých stretnutí
redakčnej rady sme začali
vymýšľať aj názov časopisu.
Padali rôzne návrhy, ako
napríklad 3. A (keďže všetci
sme z 3. A).
Zvíťazili dva návrhy -
Karma a Rebel. Keďže sme
chceli, aby mal názov
časopisu spoločné niečo so
školou, nakoniec sme predsa
zostali pri názve Rebel.
Napadlo nás, že stačí iba
pridať písmeno L na koniec
názvu, a hneď budeme mať
v jednom názve dve slová –
rebel a bell, čo po anglicky
znamená zvonček (a tu je tá
spojitosť so školou). A názov
bol na svete - ReBell.
Logo sme sa rozhodli urobiť
červeno-čierne a pridať do
neho aj spomínaný zvonček.
Takže chceme veriť, že vás
náš pokus o školský časopis
osloví, že nám prepáčite jeho
chyby a nedostatky. Budeme
radi, ak sa k nám pridáte
a ponúknete nám vaše
nápady, príspevky.
V tomto prvom čísle sme sa
pokúsili zhrnúť najdôleži-
tejšie udalosti prvého polroka
z nášho pohľadu. Pokiaľ sa v
nich nenájdete, pridajte sa k
nám a napíšte svoj vlastný
príbeh...
Ďakujeme. :)
S TRA N A 2
Slovko na úvod
Vtipy zo školských lavíc
RE B E LL
Slovko na úvod 2
Vtipy zo školských lavíc 2
Redakčná rada 3
Interview s pánom riadite-
ľom
4-5
Imatrikulácie 6
Môžete sa vyjadriť?
Imatrikulácie
7-9
Študentská kvapka krvi 10-11
Vianočný bazár 2014 12-13
Hralo sa o Vidacup 14-17
Škola namiesto ulice 17
Komprax a my 18-20
Komprax a my
Konferencia
21-22
Brezy 23
Interview okolo sveta 24-26
Príbehy spod školských
lavíc
27
Monika Kompaníková 28
Euroscola 2015 29
Vtipy 30
Záver 30
V TOMTO ČÍSLE NÁJDETE:
Gymnastika
Žiak, ktorý sa bojí gymnastiky sa
pýta učiteľa telesnej výchovy:
— Pán učiteľ, existuje taký
papier, ktorý by ma oslobodil od
gymnastiky?
— Áno, úmrtný list. Ale ten
dostaneš až po tom, čo sa pokúsiš
o salto.
Prednáška
Profesor hovorí na
prednáške študentom:
— Keby ste vy, tam
vzadu, nerozprávali, tak
nahlas, tí v strede by
mohli pokojne lúštiť
krížovky a tí vpredu by
mohli pokojne spať.
Telesná
Rozprávajú sa dvaja
študenti:
— Dnes sme na telesnej
behali dvanásťminútovku.
— A za koľko si ju
zabehol?
Zdroj: internet
ReBell
=
Rebel
+
Bell (zvonček)
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
Filip Štancel — šéfredaktor školského časopisu
Klaudia Gibasová — zástupkyňa šéfredaktora školského časopisu
Peter Štancel — zástupca šéfredaktora školského časopisu
Martin Suran — dizajnér školského časopisu
Ivana Pekárová — redakčná spisovateľka školského časopisu
Klaudia Majdanová — fotografka školského časopisu
Tomáš Čulák — redaktor školského časopisu
Dajana Bulínová — reportérka školského časopisu
Tatiana Kováčiková — redakčná spisovateľka školského časopisu
Lukáš Jančovič — redaktor školského časopisu
Mgr. Jana Hraňová — korektúra
S TRA N A 3
Redakčná rada časopisu
Veľmi
radi
privítame
nové
posily
z
ostatných
tried.
:)
Pán riaditeľ, koľko rokov
zastávate funkciu riaditeľa
OA v Prievidzi?
Musím si to zrátať, 17 rokov.
Je to náročná práca?
Každá práca je náročná. Ja to
mám ľahučké, pretože tu mám
dobrých žiakov, aj učiteľov
Ale práce je hlavne okolo tej
ekonomiky a prevádzky školy.
Budova je stará, treba sa o ňu
starať.
Naši žiaci dosahujú výborné
výsledky na súťažiach. škola
sa zapája do množstva
projektov. Aké máte z toho
pocity? Ste spokojný s
výsledkami žiakov,
profesorov?
Áno, lebo s takým zámerom
som sem prišiel. Kedysi bolo
prvoradé, aby sa žiaci len učili,
učili, učili... Ale mojím
zámerom bolo, aby som
dosiahol zmenu - lebo škola to
nie je len učenie. Škola je aj
o súťaži, o príprave na reálny
život. A každý žiak, ktorý sa
zúčastni súťaže, má dobrý pocit
z výhry. Na to teda sme vsadili.
Veď každý žiak, ktorý ide do
súťaže, chce vyhrať. Tých
víťazstiev máme v poslednej
dobe veľmi veľa. Istotne mám
z toho dobrý pocit, teraz je
vynikajúce. Veď takto sa
naša škola zviditeľňuje. A to
šíri dobré meno. Pomáhajú
nám aj sociálne siete, médiá.
A všade vidím našu školu:
výsledky súťaží, sočky,
maľovanie vstupného plotu,
dobrovoľnícke akcie, teraz
Sme v škole či
EUROSCOLA... Pre mesto
Prievidza sme maľovali plot,
trikrát sme roztancovali
námestie a dvakrát aj iné
mestá na Slovensku,
dokonca v ČR. Takže akoby
sa nedalo z toho tešiť sa... :)
Teraz tak osobnejšie, ste
fanúšikom BC Prievidza?
Áno, som. Chodím na každý
zápas, dokonca aj von.
Aký máte názor na
minuloročné rozhodnutie vo
finále BC Prievidza verzus
Inter Bratislava?
Bol som tam osobne a veľmi
som to prežíval. Celá hala
bola oblečená v bielom. 3
000 ľudí z celého Slovenska.
Boli tam významné
osobnosti, aj ministri. Z toho
rozhodnutia som dodnes
veľmi nešťastný. Všetci
chceli, aby sa hralo. Len
žiaľ, rozhodlo sa od stola.
Vidím tam tlaky, aby to
dopadlo tak, ako to dopadlo,
aby Inter bol majster.
Keď ste boli študentom,
venovali ste sa nejakým
športom?
Pravda. V prvom rade som
závodne plával. Chvíľu som
hrával vodné pólo. Po celý
čas až do vysokej školy som
hrával basketbal. Dokonca
S TRA N A 4
Interview s pánom riaditeľom
RE B E LL
Náš pán riaditeľ
Ešte minulý školský rok sme sa s ním stretávali na vyučovaní. Teraz ho stretávame na
chodbách školy, v jedálni... Mať rád matematiku učí už mladších... Že kto? No predsa riaditeľ
našej školy - Mgr. Ľubomír Vida.
Keďže nás mal rád a uznával naše analytické myslenie, rád nám poskytol krátky rozhovor.
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
ešte pred desiatimi rokmi
som hrával basketbal,
okresnú súťaž. Teraz aby
som bol trošku v kondícií,
hrávam nohejbal.
Máte aj nejaké
hobby, ktorému sa
venujete? My sme
sa dozvedeli, že ste
veľkým fanúšikom
motoriek.
Nuž koníčkov mám
niekoľko. Prvý - ráno, keď
vstanem, idem do školy (do
roboty). Len sa mi v
poslednej dobe akosi ťažko
stáva. Druhý koníček: mám
veteránsku motorku, skútrik
čezetu 175. Som predseda
Veterán klubu v Prievidzi,
kde máme členov aj z
Banskej Bystrice, Cígla,
Sebedražia, Trenčína. Je nás
16 - 17 členov. V poslednej
dobe mám také nové hobby -
včely. Ale najväčšou mojou
záľubou je v prvom rade
motorka. Dokážem ju
rozobrať, zložiť, zrenovovať
od A po Z.
A vaša žena je taktiež
fanúšičkou?
No moja žena je tiež
fanúšičkou (smiech). Čo jej
zostáva.
Chodievate aj spolu na
zrazy?
Teraz už nie. Pred pár rokmi
sme chodievali aj spolu.
Teraz chodím skôr s dcérou.
Zrazy bývajú väčšinou
dvojdňové, aby sme si
trochu oddýchli a užili tej
cesty. Chodíme viac-menej
po Slovensku. Teraz sme
sa preháňali po strednom
Slovensku. Napríklad v
okolí Brezna, Tisovca, tam
bolo pekne.
Boli ste na
motorke aj mimo
Slovenska?
Pravidelne sa
zúčastňujeme každý rok
veľkej akcie. Podobný
motoklub je v Brne, čezeta.
Chodím tam pravidelne asi
šestnásty rok. Tam sa nás
stretne okolo 50 - 60
motoriek rovnakého typu.
Len sú farebne či vekovo
odlišné.
Aj sa vám stala nejaká
nepríjemnosť na ceste?
Samozrejme, že sa stalo.
Defekt to je normálne,
zapaľovanie sa posunulo.
To sa nám stalo v Čechách.
Ale zaklopali sme na prvý
dom, ktorý sme videli.
Požičali sme si zváračku,
pozvárali kontakty.
Zapaľovanie sme opravili a
o hodinu sme išli ďalej. To
je výhoda tých starých
motoriek, že, to nie je celé
elektronika.
Na záver, čo by ste popriali
nášmu časopisu v tomto
školskom roku do budúcna?
Máte pred sebou strašne veľa
roboty. Začať s časopisom je
strašná drina, než sa dá
dohromady štáb. Než začnete
písať. Potom to už ide
celkom dobre. Ja by som
vám len prial, aby ho čítalo
čo najviac ľudí. Aby tam
bolo veľa takzvaných
"malých" vecí, nech radi po
ňom vždy siahneme.
A prajem vám, nech
neskĺznete do takého
bulváru, ako niekedy skĺznu
časopisy. Hlavne nech máte
veľa kvality a veľa podnetov.
Aj ja si ho rád prečítam.
Tomáš Čulák
Dajana Bulínová
Foto: pán Valovič
S TRA N A 5
„Začať s časopisom je
strašná drina, než sa dá
dohromady štáb. Než
začnete písať. Potom to
už ide celkom dobre“
„Vidím tam tlaky, aby to
dopadlo tak, ako to
dopadlo, aby Inter bol
majster.“
S TRA N A 6
Imatrikulácie
RE B E LL
Čo sú to imatrikulácie či imatrikuly, či imatrikulačky?
Oficiálne sú imatrikuly slávnostným prijatím prvákov na školu. Pre prvákov imatrikulácie
znamenajú, začiatok novej éry života. V našom prípade nového života na strednej škole.
V našej OA ich odnepamäti každoročne si pripravujú tretiaci. Ich súčasťou je predovšetkým
program je s nádychom vtipu. Imatrikulácie z pohľadu prvákov síce vyzerajú "perfektne," no
z pohľadu tretiakov sú imatrikulácie plno stresov, námahy a nervov. Stresy, nervy, zábava,
pocity, že chcete to už mať za sebou sú súčasťou každých imatrikulácií a pocítil ich tento rok
aj každý jeden z nás.
Ako žiak tretieho ročníka vám môžem potvrdiť, že imatrikulácie sú zábavné, pretože v čase
ich prípravy spoznávate svojich spolužiakov ešte bližšie a spoznávate aj iných žiakov
tretieho ročníka.
Príprava imatrikúl je náročná aj na fantáziu ich autorov. Veď predsa chceme byť iní, ako boli
tí pred nami!!! A tak treba vymyslieť nielen originálny program, ale aj malé „robenie zla."
Spočíva to v tom, že prváci dostanú akože „výprask." A to je tá časť programu, ktorej sa
takmer všetci prváci boja, ale na čo sa úsmevom spomína aj po rokoch.
Keďže sme tento rok autormi imatrikulácií zaujímali nás názory a pocity z očakávania
imatrikulácií. Ponúkame vám teda malú anketu. Odpovedali žiaci i učitelia.
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
Dnes imatrikulácie...
Aké sú vaše pocity pred
imatrikuláciami?
Hrozné, najhoršie. A. Č., I. B
Veľmi zlé. Profesorka M. Č.
Moje pocity sú veľmi zmiešané. Strieda
sa eufória a hlboká depresia
a hlavne veľké očakávania ako to
všetko vypáli. Profesorka A. L.
No ja osobne sa teším, uvidím, že čo
moji žiaci. Profesorka E. K.
Čo očakávate od tretiakov?
Aby boli milí, ohľaduplní a tak. Aby
boli dobrí na nás. A. Č., I. B
Že to prežijem. Profesor. M. Č.
Od tretiakov očakávam maximum,
nakoľko sú veľmi zapálení,
zanietení, tešia sa, šantia a dúfam,
že podajú čo najlepší výkon.
Profesorka A. L.
Očakávam, že ukážu to, čo je v nich to
najlepšie. Kreativitu, ale aj
ľudskosť. Profesorka E. K.
Veľký úspech a nech pobavia celú
školu, ako to má byť. D. Š., 2. C
Aké čísla by ste radi uvítali v programe?
Určite nejaké zábavné, aby sme sa nasmiali. A.
Č.,1. B
Neviem sa vyjadriť. J Profesorka M. Č.
Aby ste ukázali, čo viete. Asi nejaké tie tančeky,
možno niečo vtipné, také niečo. Profesorka
E. K.
Zábavné. D. Š., 2. C
Čo by ste ohľadom imatrikulácií tretiakom radi
odkázali?
Nech si na nás nevybíjajú nervy a nech nás majú
radi. A. Č., 1. B
Nech mi dajú žiť. Profesorka M. Č.
Nech si to užijú. Nech si na tom pódiu sú šťastní.
Nech si to zahrajú, lebo možno pre
niektorých je to prvý a poslednýkrát v živote.
Život je funny, tak nech sa potešia zo svojho
programu. Profesorka A. L.
Aby imatrikuly nebrali ako osobnú pomstu, za to,
čo sa stalo, im keď boli prváci. Profesorka
E. K.
Nech sa im darí a nech sú najlepší. D. Š., 2. C
S TRA N A 7
Môžete sa vyjadriť?
S TRA N A 8 RE B E LL
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
Prídete aj na imatrikulačnú párty?
Pokúsim sa. Snáď hej. A. Č.,1. B
No neviem, či ma vzhľadom na môj
vysoký vek pustia, ale možno si to
vybavím u študentskej spoločnosti. J Profesorka A. L.
Ešte to nie je isté. D. Š., 2. C
Tešíte sa na imatrikulácie každý rok?
Neskutočne. Profesorka M. Č.
Teším sa a mimoriadne na tie roky,
keď sa ma to osobne vôbec netýka, ale
teším sa aj tento rok, keď som osobne
zainteresovaná. Profesorka A. L.
Ja, áno. Profesorka E. K.
S TRA N A 9
Martin Suran
Ivana Pekárová
Foto: Klaudia Majdanová
S TRA N A 1 0
Študentská kvapka krvi 2014
RE B E LL
Možno ste si všimli, že jeden novembrový deň bola na dvor školy zaparkovaná sanitka.
Jej osadenstvo tvorili zdravotníci, ktorí k nám prišli získať krv v rámci akcie Študentská
kvapka krvi.
Zapojili sa do nej žiaci, učitelia a aj priatelia školy.
Nedalo nám, boli sme medzi nimi a položili sme im pár otázok.
Ponúkame niekoľko odpovedí :) :) :)
Prečo ste sa rozhodli darovať krv? Koľkokrát ste už boli darovať
krv?
1. darca V prvom rade dobrý pocit z toho, že niekomu
pomáhame a na druhú stranu nikdy nevieme,
kedy budeme potrebovať pomoc my.
10-krát, chodím pravidelne.
2. darca Chcela som pomôcť. 10-krát, ale nechodím pravidelne.
3. darca Lebo je to najjednoduchší spôsob, ako pomôcť
druhým ľuďom.
8-krát
4. darca Hlavne niekomu pomôcť. To je ten najhlavnejší
dôvod.
4-krát
5. darca Verím, že niekomu pomôžem. Idem po 1-krát.
Darcovia
Študentská kvapka krvi 2014
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
Spolupracujete takto aj
s inými školami
v Prievidzi?
Áno, s viacerými
školami. Naša
spolupráca trvá už
niekoľko rokov.
Pribúda alebo ubúda
darcov každým rokom?
Môžeme povedať, že
darcov pribúda a my
sme tým nárastom
potešení.
Odpadol dnes niekto? Bol
to študent či profesor? Áno, niekto mal
kolapsový stav
a nebol to darca, bol
to mladý muž, ktorý
prišiel fotografovať
darcov.
Často vám pri odberoch
odpadávajú ľudia?
Áno, najmä na
školách, ale ak sú
ľudia už dospelí, tak
vedia, čo majú robiť.
Keď chcem darovať krv,
koľko musím mať
rokov?
Musíte mať
minimálne osemnásť
rokov.
Aké komplikácie
najčastejšie prerušujú
odber krvi? Prečo človek
nemôže darovať krv?
KRV najčastejšie
nemôže darovať
človek, ktorý je
chudokrvný, teda
ten, kto má teda
nedostatočnú
hladinu červeného
krvného obrazu. Krv
nemôžu darovať
ľudia, ktorí majú
prebiehajúce akútne
infekcie; ďalej tí,
ktorí majú nejaké
závažné chronické
ochorenia alebo tí,
ktorí v posledných
mesiacoch prešli
závažnými
vyšetreniami. často je
záujemca vyradený až
v pohovore pred
odberom krvi, keď
prechádzame jeho
dotazník. A ešte jeden
dôležitý údaj, krv
nemôžu darovať ľudia,
ktorí posledné tri
mesiace menili
sexuálneho partnera.
A občas sa stane, že
počas samotných
výkonov, sa ukáže, že
darca má „zlé žily“.
Občas sa stáva, že
počas odberu príde
nevoľnosť alebo nejaká
iná komplikácia, ktorá
môže viesť ku
krátkemu
kolapsovému stavu.
Vtedy naše sestričky
darcovi pomôžu, tak
ako sme pomáhali
vášmu darcovi ...
S TRA N A 1 1
Rozhodli sme sa vyspovedať aj sestričky. Takto to dopadlo:
Nuž, Študentská kvapka
krvi sa zrejme zopakuje
vo februári 2015… takže
vy 18-roční a viacroční,
a zároveň zdraví a
odvážni sa môžete
zapojiť. Budete vítaní.
Tatiana Kováčiková
Peter Štancel
Filip Štancel
Foto: Klaudia Majdanová
S TRA N A 1 2 RE B E LL
Vianočný bazár 2014
Ako je zvykom na našej škole, aj tento rok sme uzatvorili Vianočným bazárom. Zapojili sa
doň všetky triedy ako aj, školská firma FlashWolves. Spoločným úsilím sa nám podarilo
vyzbierať 115 €. Najviac sa darilo II.A. Gratulujeme :)
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 1 3
Vyzbierané peniažky čakajú v trezore na adresátov, o ktorých rozhodne Žiacka školská rada.
Dajana Bulínová
Foto: Klaudia Majdanová
S TRA N A 1 4 RE B E LL
Hralo sa o Vidacup
Posledný štvrtok pred prázdninami sa ukončil volejbalový turnaj. V tento deň sa konali
kolá semifinálové a kolo finálové.
Turnaj niesol názov VidaCup, z čoho vyplýva, že sa súťažilo o trofej nášho pána
riaditeľa. O túto exkluzívnu trofej (nemôžte ju vyhrať nikde inde) zápolili žiaci našej
školy. Takmer každá trieda nominovala výber športovcov, ktorí reprezentovali svoju
triedu.
O postup do hlavného hracieho dňa sa bojovalo v priestoroch našej telocvične v pondelok,
utorok a stredu pred vyvrcholením turnaja. Každý deň športovci dávali maximum zo
seba, len aby mohli zabojovať o trofej a titul majstra školy. Niektorí úspešne, iní menej.
Avšak jedno je isté. Všetci sa stali víťazmi. Víťazmi nad spolužiakmi, ktorí sa
nezúčastnili turnaja ako hráči.
Venujme sa však švrtku. Tri najlepšie tímy sa pripravujú na najdôležitejšie zápasy ich
života. Zápasy, ktoré rozhodnú o ich večnej sláve či zatratení. Ich však nevykoľají nič, ani
päťka z ekonomiky. Vtom preruší rozcvičku pokyn hlavného rozhodcu, ktorý dáva povel
k hre. Nasleduje pár slov na úvod a oboznámenie hráčov s pravidlami.
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 1 5
A zápasy hlavného hracieho dňa sa začínajú. Úvodný hvizd znamená začiatok zápasu. Hráči
hrajú, akoby chceli vyhrať, žiaci na tribúne si užívajú zápas, akoby ani žiadna škola
neexistovala. Čo však nemôže správnemu športovému podujatiu chýbať? Komentátor! A my
nie sme horší. Komentátorom tohto turnaja je náš Švolo, známy tiež pod názvom The
Commentator.
Zápasy sa hrajú celkovo tri. Je to naozaj „pěkná podívaná“. Hráči zápolia, diváci sa bavia
a náš Švolo (The Commentator) nás častuje svojimi geniálnymi hláškami. Jednoducho turnaj
ako má byť.
Prvé zápasy sa skončili a my vieme, ktoré tímy sa stávajú hlavnými hviezdami dňa – sú to The
Final Gamers. A prichádza čas na... Nie, neprichádza čas na reklamu. Prichádza čas na besedu.
Žezla (alebo tiež mikrofónu) sa chopil známy kickboxer Vladimír Idranyi. Beseda s ním je
veľmi prínosná, okrem zaujímavých informácií prináša desiatim šťastlivcom voľné vstupy na
tréningy v IdranyiGyme.
S TRA N A 1 6 RE B E LL
A je to tu! The Final Match. Proti sebe sa postavili tím I. C triedy a výber hráčov z III. C a
reprezentantov IV. A. Atmosféra je neopísateľná. Hráči podávajú výkony hodné profesionálov,
tribúna šalie. Malega sa nominuje do funkcie trénera tímu, ktorý reprezentujú sympatickejší
hráči. Myslím, že za takúto organizáciu by sa nemuseli hanbiť ani naši kolegovia z Ameriky,
u ktorých sú podobné akcie na bežnom páse.
Víťazom zápasu sa stáva (chvíľka napätia) tím I. C. Sú to oni, ktorí si prerazili cestu ku večnej
sláve. Sú to oni, ktorí vyhrali trofej VidaCup. Sú to oni, ktorí sa zapísali zlatými písmenami do
histórie našej školy.
Ďakujeme všetkým zúčastneným hráčom, pánovi riaditeľovi, pánovi profesorovi Mackovičovi a
Malegovi, nášmu Švolovi (známemu tiež ako The Commentator), pani profesorke Hraňovej,
pedagogickému zboru, všetkým zúčastneným žiakom, a všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou
pomoci podieľali na príprave a organizácii tohto športového podujatia. Bez vás by to nebolo také,
aké to bolo.
Vidíme sa budúci rok.
Víťazný tím I. C:
Branko Beneš
Michal Blaho
Samuel Fitzel
Dominik Hutár
Tomáš Kračmer
Matúš Magdolen
Jakub Pondela
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 1 7
Škola namiesto ulice
Škola pre deti v Afganistane nie je samozrejmosťou.
Hoci má každé dieťa svoje sny a radi by sa stali
lekármi či učiteľmi, vymeniť školu za ulicu si
nemôžu dovoliť. Na ich vzdelávanie v rodine
nezostáva dosť financií, preto sme sa rozhodli
zorganizovať zbierku, a tak zabezpečiť náklady (330
eur) na jednoročné školné pre 16-ročnú Farahnaz
Sayed Khan Agha a 8-ročného Basira Nasira
z Afganistanu.
To sa nám podarilo!
Spoločne, aj s podporou známych mien, sme
vyzbierali 710,– €, a tak sa budeme podieľať aj na
adopcii ďalšieho školáka z Afganistanu.
Za vašu pomoc srdečne neďakujeme len my, ale
určite aj samotná Farahnaz a Basir.
Filip Štancel a III. A
Foto: Škola namiesto ulice
Peter Štancel
Foto: Klaudia Majdanová
Určite ste už mnohí o tomto projekte počuli. KomPrax je skratka, ktorá zahŕňa tri dôležité
slovíčka – kompetencia pre prax, no pre mňa je KomPrax synonymum k slovu zábava. Účelom
tohto projektu je vzdelávať mladých vedúcich, naučiť ich ako správne písať projekty a následne
ich zrealizovať. Vzdelávanie je to neformálne, takže sme sa venovali rôznym aktivitám,
zameraným hlavne na prácu v tíme. Mali sme aj dosť času na svoj vlastný program a snažili sme
sa neplytvať časom na spánok, či oddych, ale čas sme trávili radšej spolu. Naučila som sa tam aj
mnoho vecí, ako napríklad motivovať seba aj druhých, správne komunikovať a prezentovať
svoje nápady, či efektívne využívať čas pri práci. Na prvom víkendovom školení sme sa
spoznávali so školiteľmi, s ostatnými účastníkmi projektu a so základmi správneho
projektovania. Druhé školenie bolo už viac zamerané na naše individuálne projekty, ktoré sme si
mali poriadne premyslieť a vytvoriť plán na ich uskutočnenie. To, či sa nám to aj skutočne
podarilo, zistíme na poslednom víkendovom školení, na ktorom vyhodnotíme naše projekty.
Som veľmi šťastná, že som sa KomPraxu zúčastnila. Získala som veľa nových skúseností,
veselých spomienok a priateľov.
S TRA N A 1 8
KomPrax a my
RE B E LL
Tri pohľady na KomPrax
Pohľad prvý - Dominika
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
Na začiatok vám najprv vysvetlím, čo znamená KomPrax. Sú to tzv. „Kompetencie pre prax.“ A
čo to znamená ? Úlohou KomPraxu je pripraviť mladých vedúcich na svoj nový začiatok. Naučiť
ako vypracovať projekt rôzneho druhu, ako sa zbaviť stresov pri prezentovaní a HLAVNE naučiť
sa vcítiť do reality. Sprostredkovateľom KomPraxu je IUVENTA. Tí pripravujú školenia, do
ktorých sa môže prihlásiť každý z nás. Školenia sú tri a každé z nich ma inú úlohu:
Školenie číslo 1 – zažil som tu veľa zábavy, a hlavne som sa naučil začiatky robenia projektov.
Spoznával som nových ľudí, ktorých som videl prvýkrát. Úlohou prvého školenia bolo
zoznamovanie sa. Robili sme rôzne aktivity, projekty a hry. Takto sme sa pomaly všetci
spoznávali, a to nielen my, mladí, ale dobre sme spoznali aj našich školiteľov.
Školenie číslo 2 – tu už začala éra samovoľného pripravovania Malého projektu. IUVENTA
každému z nás poskytla 160 - 200€, ktoré sme mohli využiť na realizáciu svojho projektu. Na
tomto školení každý z nás na vlastnej koži zažil, čo sú to nervy. Návrhy, ktoré sme podávali naším
školiteľom neboli vždy 100%-tné, a preto nás pri „pohovore“ o našom projekte posielali naspäť.
Tento cyklus „posielania naspäť“ sme zažili až niekoľkokrát. Nevadí! Nakoniec sme všetci dostali
súhlasy od našich školiteľov.
Medzi 2. a 3. školením sme mali čas na to, aby sme svoj projekt uskutočnili. A nerváky
pokračovali – bolo treba pripraviť prezenčky, viesť si účtovníctvo, aby sedel rozpočet, dokladovať
výdavky bločkami ....
Školenie číslo 3 – obávaný koniec nášho projektu. Zažili sme tu veľa sklamania a taktiež aj
mnoho nervov. Bolo treba vyúčtovať celý projekt. Každý z nás očakával, či jeho projekt uznajú
ako správny a a či sú všetky výdavky opodstatnené!!! Tu zábava končila. A záver školenia bol
veľmi veľmi smutný. Nastalo vzájomné lúčenie. Slza ušla hádam každému z nás.
A na záver - každý z nás by mal niečo takéto absolvovať, pretože vďaka KomPraxu sa naučíte
veľa nových či zaujímavých vecí, spoznáte kopec zaujímavých ľudí a zažijete aj veľa srandy.
KomPrax, to nie je ŠKOLA! Tu sa NEUČÍ, tu sa robí PRAX !
S TRA N A 1 9
Pohľad druhý - Martin
S TRA N A 2 0 RE B E LL
Čo znamená pre KomPrax mňa? Začnem od začiatku.
Jedna pani z CVM v Prievidzi nás oslovila, že či sa nezapojíme do KomPraxu a nepomôžeme jej
uskutočniť konferenciu o detských právach. A my, že áno. Čas sa pomaly vliekol a jedného dňa
sme zrazu boli na stanici (dokopy sme išli z našej školy traja). Netušil som, čo budeme robiť 3
hodiny v buse, ale na moje (a možno aj ostatných) počudovanie sme sa takmer celý čas
rozprávali. Po pár hodinách cesty sme teda prišli do cieľa. Dve hodinky sme si počkali, kým prídu
ostatní, spočiatku sme sa s ostatnými nejako veľmi nerozprávali, ale keď prišli školitelia, hneď nás
rozdelili do skupín -„1, 2, 3, 4, 5“. A týchto pár čísiel sme počuli aspoň 20-krát za obe školenia.
V skupinách sme okamžite nadviazali kontakt a na večeri sme už sedeli s ľuďmi, s ktorými som sa
nikdy nerozprával.
Naše neformálne vzdelávanie malo viac podôb. Hrali sme mnoho súťaží, napríklad sme si mali
obliecť čo najviac vecí na seba. Chudé baby vyzerali ako sumo bojovníci. Na rukách mali
minimálne 5 párov ponožiek.
Na koniec by som chcel spomenúť, že v januári máme posledné kompraxové školenie. Mám
z neho zmiešané pocity. Teším sa naň, ale na druhej strane si uvedomujem, že väčšinu týchto ľudí
už nikdy nestretnem.
P.S. A naše projekty? Sú dva - konferencia o právach detí a Športový deň.
Dominika Zambojová
Martin Suran
Filip Štancel
Foto: Ondrej Šumichrast
Pohľad tretí - Filip
Komprax a my — konferencia
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 2 1
Naša Žiacka školská rada sa vďaka projektu Komprax stala jedným z hlavných organizátorov
konferencie „Sme deti sveta“, ktorej úlohou bolo pripomenúť si historické okamihy, ktoré stáli
pri zrode dohovorov o právach detí. Na konferencii 8. 11. 2014 sa stretlo asi 70 žiakov ZŠ a SŠ.
Našu školu v diskusii reprezentovala žiačka II. B Alexandra Hrebíčková, ktorá diskutovala
o téme života detí s inou národnosťou na Slovensku. Sme veľmi radi, že po skončení konferencie
sme sa stretli s pozitívnymi ohlasmi. Ďakujeme všetkým organizátorom za skvelú spoluprácu.
Zo Saškinho príspevku vyberáme:
Vážení hostia,
volám sa Alexandra, som
žiačka druhej triedy na
Obchodnej akadémie v
Prievidzi. Napriek tomu, že
som celý život prežila tu, na
Slovensku, moje korene sú v
ruskom meste Anna, ktoré by
sa veľkosťou dalo porovnať s
Prievidzou a nachádza sa
približne 500 kilometrov od
Moskvy. Toto mesto nepatrí
k najväčším mestám v Rusku
a určite ani k najkrajším, ale
pre mňa to bude vždy moje
rodné mesto. Svoje prvé kroky
života som sa naučila robiť v
dome mojich starých
rodičov, ktorých som
opustila, keď som mala 1
rok. Keďže som dospievala
na Slovensku, osvojila som
si tunajšie zvyky mladých
a tradície v rodinách.
Pri mojej minuloročnej
návšteve u starkých som si
uvedomila, aký je rozdiel
medzi týmito dvomi
krajinami a aj to, aký je
rodinný život pre Rusov
nesmierne dôležitý.
Spoznala som tam svojich
rovesníkov, s ktorými som
trávila voľné dni. Všímala
som si, ako sa správajú voči
cudzincom, svojim rodičom a
starším.
Z môjho pohľadu by som to
mohla zhrnúť tak, že ruské deti
sú vychovávané k väčšiemu
rešpektu, pričom Slováci si
menej vážia to, čo majú.
Slováci sú však viac otvorenejší
a dokážu komunikovať
navzájom o všetkom ako starí
priatelia.
Život mladých na Slovensku a
v Rusku sa až tak nelíši. Aj oni
radi trávia piatkové večery s
priateľmi v kluboch s hlasnou
hudbou.
S TRA N A 2 2 RE B E LL
Ďalšou spoločnou
vlastnosťou je láska
k športu, čo spája
oba národy. Rusi sa
venujú hokeju,
pretože na to majú
vytvorené perfektné
podmienky, ďalej ich
zaujíma balet,
gymnastika.
Rozdiel by sa však
našiel napríklad v
školstve, kde ruskí
študenti stále nosia
rovnošaty poprípade
bielo-čierne veci, aby
nebol vidieť sociálny
rozdiel medzi
študentmi, zatiaľ čo slovenskí
študenti si môžu obliecť
čokoľvek.
Myslím si, že Slováci a Rusi sú
mentalitou na tom podobne, a
tak by Rusi nemali mať
problém začleniť sa do
slovenskej spoločnosti
a naopak. Sama si
uvedomujem, že som svojím
spôsobom odlišná a aj keď sa
cítim skôr ako Slovenka, vždy
keď navštívim svoju rodnú zem,
mrzí ma, že nemôžem
tráviť viac času so svojou
rodinou a spoznať život
v mojej rodnej krajine.
Čo sa mi na Rusoch páči
najviac, je, že si
uvedomujú a vážia svoju
kultúru, históriu, zvyky
a snažia sa ich udržiavať
aj pre budúce generácie.
Radi počúvajú svoju
hudbu, radi pozerajú svoje
filmy, čítajú knihy od
ruských autorov a nepreberajú
všetko automaticky zo
zahraničia.
Na záver by som dodala len to,
že napriek tomu, že oba národy
žijú odlišne, mohli by sme sa
jeden od druhého niečo naučiť.
Ďakujem vám za pozornosť.
Dominika Zambojová
Alexandra Hrebíčková
Foto: Klaudia Majdanová
Paródia na báseň Topole od Ivana Krasku, ktorú väčšina pozná z hodín literatúry.
Brezy
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 2 3
Brezy.
Rôznych vôní sem doliehajú zmesi.
Ležím tu a som sám.
Ležím tu, ja som tu, ty tam.
Brezy.
Usporiadané do štvorca.
Pýtam sa: Kde si?
Zase raz som za blbca.
Stromy. Stromy tie s bielou kôrou.
Uzavretý som tmou sťa líščou norou.
Je tu tma, ale v diaľke je svetlo.
Zabudol som zapnúť kúrenie, je tu zima, neviem, čo je teplo.
Brezy. Z nich padá lístie.
Určite padne na zem, isto iste...
Listy padnú, nepomôže im nik.
Pôjdu dole, ku dnu, nenávratne, sťa Titanic.
Brezy? Prečo brezy?
Prečo lúka? Prečo nie lesy?
Prečo lístie? Prečo nie ihličie?
Prečo mám krčiť obočie?
Prečo lístie padá dole? Prečo neletí hore?
Aby mohlo na jar vyrásť nové.
Peter Štancel
Foto: internet
Dobrý deň, pani učiteľka,
ďakujeme, že ste súhlasili
s účasťou na tomto
interview. Na začiatok:
kde bývate a odkadiaľ
pochádzate?
Auf Deutsch?
Po nemecky?
( S m i e c h . )
B ý v a m
v Bojniciach
a odtiaľto aj
pochádzam.
Aké máte
koníčky -
o k r e m
opravovania
písomiek ? :)
To je milé, to
je skutočne
k o n í č e k .
Rada plávam,
mám domáce
zvieratká, mám záhradku
a hlavne sa rada stretávam s
mojimi blízkymi, rodinou a
priateľmi.
A cestovanie k vašim
koníčkom nepatrí? My
sme počuli, že ste sa
v septembri vybrali na
cesty - kam a prečo?
Moja dcéra ma pozvala do
Ameriky a ja som sa
rozhodla, že pozvanie
prijmem, lebo takúto
možnosť mám možno raz
za život. A náš pán riaditeľ
mi to umožnil tým, že ma
uvoľnil z vyučovania. A tak
som šla.
K o ľ k o d n í p r e d
odcestovaním ste sa
rozhodli, že idete do USA?
Bolo to dlhé rozhodovanie:
financie, tiež som si nebola
istá, či ma pán riaditeľ uvoľní
zo školy. Koncom júna som
sa rozhodla, že pôjdem
a začala som na tom
pracovať.
Je samozrejmé, že ste išli do
USA lietadlom. Cestovali ste
lietadlom prvýkrát? Nebáli
ste sa?
Cestovala som lietadlom už
veľakrát, ale vždy mám
z toho malú dušičku.
Boli ste už niekedy v USA?
Ktoré štáty ste okrem USA
už navštívili?
V USA som bola prvýkrát
teraz. Tieto naše susedné
štáty, ďalej Nemecko,
Rakúsko, Bulharsko, na
dovo lenkách sme bo li
v Egypte a párkrát v Grécku.
S TRA N A 2 4
Interview okolo sveta
RE B E LL
Dnes budeme spovedať učiteľku nemeckého jazyku Ing. Evu Šormanovú, ktorá bola na
výlete v anglicky hovoriacej krajine.
ROAD TRIP PO SPOJENÝCH ŠTÁTOCH
Ja som taký verný pes, patriot. Mám veľmi rada Slovensko, mám tu rodinu, priateľov. Išla by
som tam znovu, ale ostať natrvalo - to nie.
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
USA je rozľahlá krajina.
V ktorom štáte USA ste
boli?
Dcéra s priateľom ma
zavolali na road trip. Vôbec
som si to nevedela
predstaviť. Najskôr sme
týždeň bývali v Novom
Mexiku, odtiaľ sme išli do
T exas u . Po to m s me
na vš t ív i l i š t á t y ako
Louisiana, Mississippi,
Florida. Prešli sme celú
Floridu, dostali sme sa až na
n a j j u ž n e j š í b o d
kontinentálnych Spojených
štátov Key West. Späť sme
odlietali z Atlanty.
Čo sa vám na tomto výlete
páčilo?
Veľmi sa mi páčila
srdečnosť Američanov.
Kedykoľvek sme niečo
potrebovali, bez toho, aby
sme niekoho oslovili, prišli
ľudia, zastavili sa, či niečo
nepotrebujeme.
Mohli by ste nám povedať
nejakú zaujímavú príhodu,
ktorá sa vám v USA stala?
Raz sme boli v jednom parku
na Floride v Everglades.
Upozorňovali nás dopredu,
že je tam veľmi veľa
aligátorov a samozrejme sme
ich chceli vidieť. Nuž behali
sme hádam po celom parku,
hľadali, išli si oči vyočiť, ale
žiadneho aligátora sme
nevideli. Už som sa
rozčuľovala, že prejdeme
celý národný park a nič
nená jde me , a po to m
mi dcérin priateľ hovorí:
„Aha, pozri sa! “ Stáli sme
na takom mostíku a zrazu
som ho zbadala! Z jednej
strany priamo pod nami trčal
iba chvost a na druhej strane
hlava. Aj tak mi, ako sa
hovorí, „lepilo“. (Smiech.)
S TRA N A 2 5
S TRA N A 2 6 RE B E LL
Keby ste mali možnosť, že
ostanete v USA, ostali by
ste tam alebo by ste sa
vrátili na Slovensko?
Ja som taký
verný pes,
patriot. Mám
veľmi rada
S lo ve ns k o ,
m á m t u
r o d i n u ,
priateľov. Išla
by som tam
znovu, ale
ostať natrvalo
- to nie. Našim deckám vždy
hovorím, využite jazyk,
choďte do zahraničia,
zarobte tam peniaze, vráťte
sa, tu podnikajte a pomôžte
Slovensku.
A nakoniec, pomohol vám
tento výlet v učení
angličtiny a ako
často ste sa
v U S A
ro zp r á v a l i
po anglicky?
Keďže som
bola s dcérou
a s jej
p r i a t e ľ o m,
ktorí ozaj
rozprávali po
anglicky, toľko možností
som nemala, ale niekedy ma
už sami vystrnadili, aby som
si išla popýtať ja. Bola som
šťa s t ná , keď mi t í
Amer ičan ia ro zume li.
Nakoplo ma to a teraz mám
taký sen: naučiť sa plynule
anglicky ... Ale prosím vás,
učte sa jazyky aj vy, určite to
má význam.
Pani učiteľke Šormanovej veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a už teraz sa tešíme na ďalšie inter-
view o cestovaní.
Filip Štancel
Klaudia Gibasová
Lukáš Jančovič
Foto: Klaudia Gibasová
„Ale prosím vás, učte
sa jazyky aj vy, určite
to má význam.“
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1
Ahoj, volám sa Hellix a som ruksak. Vy určite viete, čo to slovo znamená, ale slovenčinárka
mojej majiteľky by v nejakom škaredom zaprášenom slovníku našla spisovné synonymum.
K mojej Line som sa dostal v jeden letný večer. Priniesla ma jej babka ako školskú tašku do
obchodnej akadémie. Keďže to bola 65-ročná babka, nevolám sa ani Roxy a ani Vans. :) Lina
zo mňa spočiatku nebola veľmi nadšená a iba tak ma hodila do kúta. Potom sa však ku mne
vrátila s povzdychom, že na obchodku budem predsa dobrý.
Netušil som síce, čo ma čaká, ale tešil som sa, lebo som si myslel, že budeme chodiť na výlety.
Prvé tri dni to aj tak vyzeralo. Ležal som v kúte triedy a pozeral som, ako Lina s jej novými
kamarátmi pozerá prezentáciu, aby vedela, koho má na obchodke pozdraviť a koho nie, prečo je
tá budova taká stará a prečo všade bdie
vševidiace oko.
Nakoniec som to pochopil. Naložila do mňa
čudné, ťažké veci z papiera, v ktorých boli
čierni chrobáčikovia (učebnice). Urobila to
iba raz, pretože pochopila, že mám slabé
popruhy a tie čudné veci z papiera nechala
v modrej plechovej skrinke. Vydýchol som si
- asi viac ako ona. Nosila vo mne desiatu,
mobil, slúchadlá, kľúče, šminky, papierové
vreckovky, vložky, peňaženku, zošity
a niekedy aj pero a kalkulačku (nejaká pani,
ktorá na tabuľu písala čísla dohromady
s písmenkami, kričala, že ju potrebujú). Dosť
často sa vo mne rozpučila Linina desiata,
a tak som väčšinou skončil na centrifúge so
sprchou.
Bol som rád, že môžem spokojne driemať pod lavicou a nemusím počúvať tie čudné slová, ako
barter, word, present simple, brutto, eqlibrium, HDP, rešerš, Umweltschutzgruppen, algoritmus
a iné.
Výletov som sa predsa len dočkal. Lina ma zobrala na lyžiarsky výcvik. Stal som sa nosičom
termosky na čaj, popruhy mi vykrúcala vôňa kopy rezňov a koláčov, lebo sa Lina bála, že ju
pán, ktorý to všetko organizoval, bez koláčov nikde a už nikdy nevezme. Tá námaha stála za
to!!! Na lyžiarskom bolo super aj pre nás ruksaky a to už je čo povedať, ale o tom vám
porozprávam inokedy.
Ivana Pekárová
Foto: internet
S TRA N A 2 7
Príbehy spod školských lavíc
Do zaujímavej besedy s mladou
spisovateľkou sme sa zapojili aj my.
V besede odzneli aj nasledujúce otázky
a odpovede:
Povedali ste, že vaša druhá kniha bola
horšia. Myslíte si to aj vy, či vás o tom
presvedčili kritici? Teraz si to myslím aj ja sama. Tá
druhá kniha to neboli poviedky, ale
novela a to už je o niečo ťažšie. Ja
neviem, či v tej chvíli, keď som to písala,
som už bola schopná napísať dobrú
novelu. Ale skúsila som to a viem, že boli
veľké očakávania a možno preto tam
bolo také menšie sklamanie. Ale
našťastie sa to tou treťou knihou všetko
akosi vyrovnalo.
Zocelilo vás to, že ste
v 16 rokoch bývali bez
rodičov?
Naučila som sa
úplnej samostatnosti.
Čo ale teraz v 35-ke
zisťujem, že to nebolo
také dobré, ako sa
zdalo.
Ako dlho vám trvá
napísať jednu knihu?
Podľa toho akú. To
závisí od žánru. Román
som písala 2 roky. Pol roka sa robili
úpravy. Rozprávky som napísala za
niekoľko dní. Keď vzniká zbierka
poviedok, je to iné, poviedku napíšem
za niekoľko hodín.
Čo si myslíte o školskom časopise ?
Školský časopis je výborný
prostriedok, ako sa naučiť disciplíne.
Ak má niekto ambíciu písať
a publikovať, tak školský časopis je
prvé miesto, kde si odskúša, čo to je,
ako narábať s tou formou. Ja som sa
veľa naučila, keď som písala do
novín, pretože som mala určitý rozsah
a to vás naučí strašne veľa - ako
osekávať, skracovať, vytiahnuť z tej
témy tú podstatu a ako
formulovať svoje myšlienky.
Dá sa na Slovensku uživiť
písaním? Dá. Pokiaľ neostávate len na
Slovensku, ale vyrážate aj do
zahraničia.
S TRA N A 2 8
Monika Kompaníková
RE B E LL
Našu školu 27. 11. navštívila Monika Kompaníková. Jej debutová kniha krátkych próz s názvom
Miesto pre samotu jej vyniesla Cenu Ivana Krasku. Šesť poviedok z tejto knihy vás vtiahne do
svojho sveta. Je to tichý, trochu spomalený svet, kde sa odohrávajú veľké veci „malých“ ľudí .
V roku 2010 spisovateľka získala cenu Anasoft litera - je to cena za najlepšiu slovenskú prózu a
to za román Piata loď. Cesta k tomuto oceneniu je podľa Moniky Kompaníkovej prirodzenou
cestou, ktorú si vyšliapala od básničiek cez poviedky a novelu.
Autorka o písaní hovorí: „ Písanie je zábava, nie je ako vzduch, žeby som bez toho nedožila
rána. Je to skôr nutkanie, ako keď sa ti chce hvízdať pod sprchou. Ja mám na písaní najradšej
obracanie slovíčok a hľadanie ich správneho poradia, aby mali tú farbu, akú majú mať,
konštruovanie vety. Páči sa mi, že moje postavy môžu beztrestne povedať a urobiť veci, ktoré by
som sa ja sama neodvážila, alebo ktoré by som chcela zažiť, ale nejde to.“
Martina Strečanská
Redakčná rada
Foto: internet
2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 2 9
Prečo sa ľudia nezúčastňujú volieb? Prečo mnohí z tých, ktorí majú možnosť vyjadriť
svoj názor, mlčia? Čo treba urobiť, aby sa to zmenilo? Tieto otázky sme si kládli my, žiaci
Obchodnej akadémie v Prievidzi, keď sme si v rámci projektu Euroscola 2015 vybrali
problematiku nízkej účasti voličov na
Eurovoľbách 2014.
Rozhodli sme sa celú situáciu
analyzovať. Vytvorili sme preto vlastný
dotazník, s ktorým sme vyšli do ulíc.
Viac ako polovica opýtaných (52 %)
považuje za hlavný dôvod nízkej účasti na
eurovoľbách nespokojnosť s prácou
Európskeho parlamentu. Až jedna tretina
respondentov si myslí, že účasť by bola
vyššia, keby poslanci viac komunikovali
s verejnosťou, a to nielen počas
predvolebného obdobia. Viac ako tretina
opýtaných ešte nie je rozhodnutá, či sa
zúčastní nasledujúcich volieb do Európskeho
parlamentu v roku 2019.
Výsledky ankety nám pomohli
v ďalšom smerovaní v rámci projektu –
osveta obyvateľstva.
Preto sme sa snažili apelovať
predovšetkým na mladých ľudí. Rôznymi
formami sme sa snažili zvýšiť ich záujem o
európske inštitúcie – plagátmi, výstavami,
prezentáciami, súťažami. V rámci projektu
sme totiž usporiadali hneď dve stretnutia
s poslancami Európskeho parlamentu.
Prvýkrát išlo o videokonferenciu s europoslancom Vladimírom Maňkom. Množstvo
žiakov si pripravilo na pána poslanca otázky, a to nielen v slovenčine, ale aj v anglickom jazyku.
Takto sme sa oboznámili s fungovaním Európskeho parlamentu.
28. 10. 2014 sa uskutočnilo druhé stretnutie s predstaviteľmi politického života, ktorého
sa zúčastnila celá škola. Pozvanie na toto podujatie prijali poslanec EP Ivan Štefanec, primátorka
Prievidze Katarína Macháčková, podpredseda TSK Richard Takáč a poslanec mestského
zastupiteľstva pán Ľubomír Vida. Naši hostia žiakom vysvetlili fungovanie mestskej a krajskej
samosprávy, rozprávali o fungovaní Únie, o jej smerovaní a úspechoch.
Ďalšou aktivitou bola návšteva Základnej školy Sama Chalupku v Prievidzi, na ktorej
sme sprostredkovali žiakom tretieho ročníka informácie o fungovaní Európskej únie.
Veríme, že náš projekt môže rozšíriť poznatky ľudí v danej oblasti. Možno aj takýmto
spôsobom sa dá docieliť, že ďalšia generácia bude tvorená zodpovednými občanmi - voličmi.
Kristína Ištvániková
Foto: JUDr. Dagmar Majdanová
Euroscola 2015
Matematika
Bráni sa žiak pri tabuli:
— Veď som ten trojuholník
ABCD narysoval správne!
Záchody
Profesor a študent, ktorý práve
vyletel zo skúšky, spolu stoja
pri pisoári.
Študent hovorí:
Konečne sme si aspoň tu
rovnocenní.
Profesor:
Áno, ale aj tu ťaháte za kratší
koniec.
Redakčná rada
školského časopisu
ReBell
Chémia
Otec sa pýta:
— Aká bola dnešná hodina
chémie, Jožko?
— Učili sme sa vyrábať
výbušninu.
— A zajtra budete čo robiť v
škole?
— V akej?
Škola
V škole:
— Máš domácu?
— Hej.
— Tak nalej.
Zdroj: internet
Matematika
— Janko, máš rád matematiku?
— Áno.
A kedy najviac?
V utorok.
A prečo práve v utorok?
Lebo vtedy ju nemáme.
Intrák
Dvaja študenti na intráku
fantazírujú:
— Čo keby sme začali chovať
prasa?
— Ti šibe? A čo ten smrad a
špina?
— Však si zvykne.