cas 6-dolgorocni hv i vrednuvanje
TRANSCRIPT
DOLGORO^NO DOLGORO^NO FINANSIRAWE FINANSIRAWE
DOLGORO^NI IZVORIDOLGORO^NI IZVORI
1.1. Terminski (dolgoro~ni) kreditiTerminski (dolgoro~ni) krediti
2.2. Dolgoro~ni obvrzniciDolgoro~ni obvrznici
3.3. Akcii (traen izvor)Akcii (traen izvor)
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Obvrznicata e dol`ni~ka hartija od Obvrznicata e dol`ni~ka hartija od vrednost, so ~ie izdavawe emitentot vrednost, so ~ie izdavawe emitentot nastojuva da pribere dopolnitelen nastojuva da pribere dopolnitelen zajmoven kapital, so obvrska deka zajmoven kapital, so obvrska deka pribranite sredstva }e gi vrati vo pribranite sredstva }e gi vrati vo opredelen vremenski period, zaedno so opredelen vremenski period, zaedno so kamata.kamata.
Elementi na obvrznicata:Elementi na obvrznicata: Nominalna vrednostNominalna vrednost Datum (period) na dostasuvaweDatum (period) na dostasuvawe Kuponska kamatna stapkaKuponska kamatna stapka
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Emitent
(pretprijatie, dr`ava…)
Kupuva~ 1
Kupuva~ 2
Kupuva~ 3
PARI
PARI
PARI
SEGA
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Emitent
(pretprijatie, dr`ava…)
Kupuva~ 1
Kupuva~ 2
Kupuva~ 3
OBVRZNICI
OBVRZNICI
OBVRZNICI
SEGA
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Emitent
(pretprijatie, dr`ava…)
Kupuva~ 1
Kupuva~ 2
Kupuva~ 3
KAMATA
KAMATA
KAMATA
SEKOJA GODINA (POLUGODI[NO)
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Emitent
(pretprijatie, dr`ava…)
Kupuva~ 1
Kupuva~ 2
Kupuva~ 3
KAMATA + GLAVNINA
KAMATA +
GLAVNINA
KAMATA+ GLAVNINA
POSLEDNATA GODINA
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Obvrznicite mo`at da glasat na ime Obvrznicite mo`at da glasat na ime ili na donositel.ili na donositel.
Ulogata na staratelot (Ulogata na staratelot (trusteetrustee)) Amortizacionen fond (Amortizacionen fond (sinking fund)sinking fund) Izrazuvawe na vrednosta na Izrazuvawe na vrednosta na
obvrzniciteobvrznicite
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Dokolku kompanijata izdade 1.000 Dokolku kompanijata izdade 1.000 obvrznici so nominalna vrednost od obvrznici so nominalna vrednost od 1.000 dolari, kolkav vkupen iznos }e 1.000 dolari, kolkav vkupen iznos }e pribere?pribere?
Proda`nata cena na dolgoro~nite Proda`nata cena na dolgoro~nite obvrznici na sekundarniot pazar obvrznici na sekundarniot pazar zavisi od odnosot me|u kuponskata zavisi od odnosot me|u kuponskata kamatna stapka i stapkata na kamatna stapka i stapkata na baraniot prinosbaraniot prinos
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Dokolku kompanijata izdade 1.000 Dokolku kompanijata izdade 1.000 obvrznici i pri emisijata gi prodade po obvrznici i pri emisijata gi prodade po vkupna vrednost od 1.200.000 dolari, vkupna vrednost od 1.200.000 dolari, kolkav iznos treba da im vrati na kolkav iznos treba da im vrati na sopstvenicite na denot na sopstvenicite na denot na dostasuvaweto?dostasuvaweto?
1.000.000 dolari1.000.000 dolari
VIDOVI OBVRZNICIVIDOVI OBVRZNICI
Kuponski obvrzniciKuponski obvrznici Beskuponski obvrznici Beskuponski obvrznici Obvrznici so fiksna i fluktuira~ka Obvrznici so fiksna i fluktuira~ka
stapkastapka Otpoviklivi obvrzniciOtpoviklivi obvrznici Participativni dolgoro~ni obvrzniciParticipativni dolgoro~ni obvrznici Konvertibilni obvrznici Konvertibilni obvrznici Indeksirani obvrznici Indeksirani obvrznici
A K C I IA K C I I
AkcijataAkcijata pretstavuva sertifikat za delumna pretstavuva sertifikat za delumna sopstvenost vo edno akcionersko dru{tvo, {to na sopstvenost vo edno akcionersko dru{tvo, {to na imatelot mu obezbeduva:imatelot mu obezbeduva:
1) pravo na 1) pravo na glasglas vo sobranieto na dru{tvoto; vo sobranieto na dru{tvoto;2) pravo na 2) pravo na u~estvo vo raspredelbata na u~estvo vo raspredelbata na
neto-dobivkataneto-dobivkata (pravo na dividenda); (pravo na dividenda); 3) pravo na 3) pravo na u~estvo vo raspredelbata na u~estvo vo raspredelbata na
sredstvata {to ja so~inuvaat ste~ajnata masasredstvata {to ja so~inuvaat ste~ajnata masa..
Obi~ni akciiObi~ni akcii Prioritetni akciiPrioritetni akcii
CASE STUDY: NETSCAPE Initial Public Offering (IPO)CASE STUDY: NETSCAPE Initial Public Offering (IPO)
Kompanijata e osnovana vo april 1994, od strana na Kompanijata e osnovana vo april 1994, od strana na Mark Mark AndreesenAndreesen, 24-godi{en student i , 24-godi{en student i James ClarkJames Clark – eden od pionerite – eden od pionerite na Silikonskata dolina (+ 2 drugi pomali investitori)na Silikonskata dolina (+ 2 drugi pomali investitori)
Vo 1995 godina kompanijata re{ava da emituva akcii za da Vo 1995 godina kompanijata re{ava da emituva akcii za da pribere dopolnitelen kapital, potreben za razvojot na pribere dopolnitelen kapital, potreben za razvojot na kompanijatakompanijata
Po~etniot plan e da se izdadat 3,5 milioni akcii, po cena od Po~etniot plan e da se izdadat 3,5 milioni akcii, po cena od 14$ po akcija14$ po akcija
Poradi golemata pobaruva~ka, prodadeni se 5 milioni akcii, Poradi golemata pobaruva~ka, prodadeni se 5 milioni akcii, po cena od 28$ - ponudata e zatvorena na 8 avgust 1995po cena od 28$ - ponudata e zatvorena na 8 avgust 1995
Sledniot den, na 9 avgust, utroto, na berzata, ovie akcii Sledniot den, na 9 avgust, utroto, na berzata, ovie akcii dostignuvaat cena od 71$ po akcijadostignuvaat cena od 71$ po akcija
Na krajot na denot, cenata, sepak, se spu{ta do 28$Na krajot na denot, cenata, sepak, se spu{ta do 28$ Klark zarabotuva 565 milioni dolariKlark zarabotuva 565 milioni dolari Andreesen zarabotuva 58 milioni dolariAndreesen zarabotuva 58 milioni dolari
ORGANIZACIJA NA PAZAROT NA ORGANIZACIJA NA PAZAROT NA DOLGORO^NI DOLGORO^NI HHARTII OD ARTII OD
VREDNOSTVREDNOST
1.1. BerziBerzi
2.2. Pazar preku {alter (Pazar preku {alter (Over-the-Over-the-counter market - OTCcounter market - OTC))
NASDAQNASDAQ
3.3. Investiciski bankiInvesticiski banki
Postapka za emisija na dolgoro~ni hartii od Postapka za emisija na dolgoro~ni hartii od vrednostvrednost
Ulogata na investiciskite banki (sovetnici)Ulogata na investiciskite banki (sovetnici) ““Najdobar napor”Najdobar napor” ““Cvrsta obvrska” - Cvrsta obvrska” - underwriterunderwriter
Osnovni ~ekori:Osnovni ~ekori: Izbor na sovetnik za emisijataIzbor na sovetnik za emisijata Registracija na emisijataRegistracija na emisijata
Podnesuvawe na dokumenti do Komisijata za HV, Podnesuvawe na dokumenti do Komisijata za HV, vklu~uvaj}i i prospektvklu~uvaj}i i prospekt
Distribucija na prospektot Distribucija na prospektot (road show vs. fixed price)(road show vs. fixed price) Formirawe na cenata na HV; alokacijaFormirawe na cenata na HV; alokacija Sekundarno trguvawe Sekundarno trguvawe
Javni nasproti privatni kompaniiJavni nasproti privatni kompanii
Se zgolemuva likvidnosta na akciiteSe zgolemuva likvidnosta na akciite Se olesnuva dopolnitelnoto pribirawe Se olesnuva dopolnitelnoto pribirawe
kapitalkapital Se utvrduva pazarnata vrednost na Se utvrduva pazarnata vrednost na
kompanijatakompanijata Sopstvenicite dobivaat mo`nost za Sopstvenicite dobivaat mo`nost za
diverzifikacijadiverzifikacija Se pro{iruvaat potencijalnite pazari na Se pro{iruvaat potencijalnite pazari na
kompanijatakompanijata
Prednosti na “izleguvaweto vo javnost”Prednosti na “izleguvaweto vo javnost”
Javni nasproti privatni kompaniiJavni nasproti privatni kompanii
Obelodenuvawe na podatociteObelodenuvawe na podatocite Se pojavuvaat tro{oci na Se pojavuvaat tro{oci na
izvestuvawetoizvestuvaweto Opasnost od neaktiven pazarOpasnost od neaktiven pazar Kontrola vrz kompanijataKontrola vrz kompanijata
Negativnosti na “izleguvaweto vo javnost”Negativnosti na “izleguvaweto vo javnost”
VREDNUVAWE NA AKCII I VREDNUVAWE NA AKCII I OBVRZNICIOBVRZNICI
Kako ja opredeluvame vrednosta na edna Kako ja opredeluvame vrednosta na edna akcija ili obvrznica?akcija ili obvrznica?
[to e vrednost, a {to cena?[to e vrednost, a {to cena?
Dokolku akcijata se prodava po cena od 1.800 Dokolku akcijata se prodava po cena od 1.800 denari, dali e isplatlivo da ja kupime?denari, dali e isplatlivo da ja kupime?
Dokolku ja kupam obvrznicata po cena od 82%, Dokolku ja kupam obvrznicata po cena od 82%, kolkava stapka na prinos }e ostvaram? Dali taa kolkava stapka na prinos }e ostvaram? Dali taa stapka e zadovolitelna vo sporedba so ostanatite stapka e zadovolitelna vo sporedba so ostanatite alternativi za vlo`uvawe?alternativi za vlo`uvawe?
Od {to zavisi vrednosta na Od {to zavisi vrednosta na koe bilo dobro?koe bilo dobro?
Od korisnosta, t.e. potrebata {to Od korisnosta, t.e. potrebata {to dobroto ja zadovoluvadobroto ja zadovoluva Avtomobil, hrana, obleka…Avtomobil, hrana, obleka…
Koja e korista od hartiite od Koja e korista od hartiite od vrednost?vrednost?
Pari~niot prinos {to tie mo`at da ni Pari~niot prinos {to tie mo`at da ni go donesatgo donesat
Poradi toa, gi vrednuvame vrz Poradi toa, gi vrednuvame vrz osnova na idnite o~ekuvani prinosiosnova na idnite o~ekuvani prinosi
Idnite prinosi moraat da se Idnite prinosi moraat da se diskontiraat, t.e. svedat na sega{na diskontiraat, t.e. svedat na sega{na vrednostvrednost
OSNOVNI VLEZNI GOLEMINI OSNOVNI VLEZNI GOLEMINI PRI VREDNUVAWETOPRI VREDNUVAWETO
Gotovinskite tekoviGotovinskite tekovi VremetoVremeto Diskontnata stapkaDiskontnata stapka
OSNOVEN MODEL ZA VREDNUVAWEOSNOVEN MODEL ZA VREDNUVAWE
PV PV = sega{na vrednost na sredstvoto= sega{na vrednost na sredstvoto CFCFtt = gotovinski tek o~ekuvan na krajot na = gotovinski tek o~ekuvan na krajot na
godinata godinata tt rr = diskontna stapka (barana stapka na prinos) = diskontna stapka (barana stapka na prinos) nn = traewe na periodot vo godini = traewe na periodot vo godini..
nt
r
CF
r
CF
r
CFPV
1...
11 22
11
VREDNUVAWE NA OBVRZNICIVREDNUVAWE NA OBVRZNICI
nn
r
KNV
r
K
r
K
r
KPV
)1(.....
)1()1()1( 33
221
PVPV = sega{na vrednost na obvrznicata = sega{na vrednost na obvrznicata KK = kuponska kamata vo denari = kuponska kamata vo denari NN = nominalna vrednost na obvrznicata = nominalna vrednost na obvrznicata rr = barana stapka na prinos = barana stapka na prinos nn = period na dostasuvawe (godini). = period na dostasuvawe (godini).
-PC K1 K2 K3 K4 ….. NV+ Kn denes god.1 god.2 god.3 god.4 …. Datum na dostasuvawe
VREDNUVAWE NA OBVRZNICIVREDNUVAWE NA OBVRZNICI
PVPV = sega{na vrednost na obvrznicata = sega{na vrednost na obvrznicata KK = kuponska kamata vo denari = kuponska kamata vo denari NN = nominalna vrednost na obvrznicata = nominalna vrednost na obvrznicata rr = diskontna stapka (barana stapka na prinos) = diskontna stapka (barana stapka na prinos) nn = period na dostasuvawe (godini). = period na dostasuvawe (godini).
n
n
tt r
Nr
KPV)1(
1
)1(
1
1
Primer 1:Primer 1:
nominalna vrednost na obvrznicata = 1000 denari,nominalna vrednost na obvrznicata = 1000 denari, godi{na kamata = 80 denari (8% od nominalnata godi{na kamata = 80 denari (8% od nominalnata
vrednost)vrednost) rok na dostasuvawe = 10 godinirok na dostasuvawe = 10 godini diskontna stapka (baranata stapka na prinos) = 9% diskontna stapka (baranata stapka na prinos) = 9%
godi{no godi{no vrednost na obvrznicata = ?vrednost na obvrznicata = ?
10
10
110 )09,01(
11000
)09,01(
180
t
PV
PV = 935,82
Primer 2:Primer 2:
nominalna vrednost na obvrznicata = 1000 denari,nominalna vrednost na obvrznicata = 1000 denari, godi{na kamata = 80 denari (8% od nominalnata godi{na kamata = 80 denari (8% od nominalnata
vrednost)vrednost) rok na dostasuvawe = 10 godinirok na dostasuvawe = 10 godini diskontna stapka (baranata stapka na prinos) = 6% diskontna stapka (baranata stapka na prinos) = 6%
godi{no godi{no vrednost na obvrznicata = ?vrednost na obvrznicata = ?
10
10
110 )06,01(
11000
)06,01(
180
t
PV
PV = 1.147,20
STAPKI NA PRINOS KAJ OBVRZNICITESTAPKI NA PRINOS KAJ OBVRZNICITE
Tekoven prinosTekoven prinos Prinos do dostasuvawePrinos do dostasuvawe Prinos do otpovikuvawePrinos do otpovikuvawe
TEKOVEN PRINOS TEKOVEN PRINOS ((CYRRENT YIELDCYRRENT YIELD))
Tekovniot prinos na obvrznicata e odnos Tekovniot prinos na obvrznicata e odnos pome|u kuponskata kamata i tekovnata pome|u kuponskata kamata i tekovnata pazarna cena na obvrznicatapazarna cena na obvrznicata
Primer:Primer: tekovna cena na obvrznicata = 1100 denari, tekovna cena na obvrznicata = 1100 denari, nominalna vrednost = 1000 denari, nominalna vrednost = 1000 denari, stapka na kuponska kamata = 10%stapka na kuponska kamata = 10%
Kolku iznesuva tekovniot prinos na obvrznicata?Kolku iznesuva tekovniot prinos na obvrznicata?
%09,90909,01100
100
PC
KCY
STAPKA NA PRINOS DO DOSTASUVAWETO STAPKA NA PRINOS DO DOSTASUVAWETO ((YIELD TO MATURITYYIELD TO MATURITY))
Prinosot do dostasuvawe e stapka Prinosot do dostasuvawe e stapka koja go ozna~uva prinosot {to koja go ozna~uva prinosot {to investitorot }e go zaraboti, ako ja investitorot }e go zaraboti, ako ja kupi obvrznicata po odredena cena i kupi obvrznicata po odredena cena i istata ja zadr`i do dostasuvaweto.istata ja zadr`i do dostasuvaweto.
Primer:Primer: tekovna cena na obvrznicata = 1100 denari, tekovna cena na obvrznicata = 1100 denari, nominalna vrednost = 1000 denari, nominalna vrednost = 1000 denari, godi{en iznos na kamatata = 100 den., (stapka na kuponska godi{en iznos na kamatata = 100 den., (stapka na kuponska
kamata = 10%)kamata = 10%) vreme na dostasuvawe = 10 godini. vreme na dostasuvawe = 10 godini.
Kolku iznesuva stapkata na prinos do dostasuvawe?Kolku iznesuva stapkata na prinos do dostasuvawe?
10102 )1(
1000
)1(
100....
)1(
100
1
100100.1
rrrr
%57,80857,0
21100100010
11001000100
2
)(
PVNnPVN
KrYd
Yd = stapka na prinos do dostasuvawetoPV = sega{na vrednost (cena) na
obvrznicataN = nominalna vrednost na obvrznicataK = iznos na kuponskata kamatan = broj na periodi do dostasuvaweto
Primer: presmetka na stapkata na Primer: presmetka na stapkata na prinos na obvrznicite za prinos na obvrznicite za
denacionalizacija izdadeni od RMdenacionalizacija izdadeni od RM
Denacionalizacija – Serija 3 (D03)Denacionalizacija – Serija 3 (D03) Emituvana 2004 godinaEmituvana 2004 godina Ne e kuponska obvrznica!Ne e kuponska obvrznica! Sekoj 1.06. se otplatuva 1/Sekoj 1.06. se otplatuva 1/nn od od
glavninata i 2% kamata na neotplateniot glavninata i 2% kamata na neotplateniot iznosiznos nn e broj na godini do dostasuvaweto vo e broj na godini do dostasuvaweto vo
momentot na kupuvawetomomentot na kupuvaweto
Primer:Primer: pazarna cena na obvrznicata = 1100 denari, pazarna cena na obvrznicata = 1100 denari, nominalna vrednost = 1000 denari, nominalna vrednost = 1000 denari, cena pri otpovikuvawe = 1050 denari,cena pri otpovikuvawe = 1050 denari, godi{en iznos na kamatata = 100 den., (stapka na kuponska kamata = 10%)godi{en iznos na kamatata = 100 den., (stapka na kuponska kamata = 10%) vreme na dostasuvawe = 10 godinivreme na dostasuvawe = 10 godini minimalen period do otpovikuvawe = 6 godiniminimalen period do otpovikuvawe = 6 godini
Kolku iznesuva stapkata na prinos do otpovikuvawe?Kolku iznesuva stapkata na prinos do otpovikuvawe?
%53,80853,0
211001050
611001050
100
2
)(
PVCalln
PVCallK
Yccall
STAPKA NA PRINOS DO OTPOVIKUVAWE STAPKA NA PRINOS DO OTPOVIKUVAWE ((YIELD TO CALLYIELD TO CALL))
Yc = stapka na prinos do otpovikuvawetoPV = sega{na vrednost (cena) na obvrznicataCall = cena na obvrznicata pri otpovikuvaweK = iznos na kuponskata kamatan (call)= minimalen broj na periodi do otpovikuvaweto
RIZICI POVRZANI SO INVESTIRAWETO RIZICI POVRZANI SO INVESTIRAWETO VO OBVRZNICI VO OBVRZNICI
Rizik od nenaplatlivost (Rizik od nenaplatlivost (default riskdefault risk)) Dogovor za emisija na obvrzniciDogovor za emisija na obvrznici Hipotekarni obvrzniciHipotekarni obvrznici Rejting na obvrzniciteRejting na obvrznicite
Rizik na kamatnite stapkiRizik na kamatnite stapki Rizik na stapkata na reinvestiraweRizik na stapkata na reinvestirawe
DOLGORO^NI OBVRZNICIDOLGORO^NI OBVRZNICI
Stepenuvawe (Stepenuvawe (ratingrating) na obvrznicite) na obvrznicite
Moody’s Standard & Poor’s
Aaa, Aa AAA, AAVisokokvalitetni, niskorizi~ni obvrznici
A, Baa A, BBB Dobra investicija
Ba, B BB, B Substandardni
Caa, Ca, Ca, Daa, Da, D
CCC, CC, C, DDD, DD, D
Rizi~ni i {pekulativni obvrznici (Junk bonds)
VREDNUVAWE NA OBI^NA AKCIJAVREDNUVAWE NA OBI^NA AKCIJA
OSNOVNA RAVENKA ZA VREDNUVAWE NA OSNOVNA RAVENKA ZA VREDNUVAWE NA OBI^NI AKCII:OBI^NI AKCII:
r
D
r
D
r
DPV
1...
11 22
11
PV = sega{na vrednost na obi~na akcijaDt = dividenda po akcija {to se o~ekuva na krajot na godinata t
r = stapka na baran prinos po akcija.
Slu~aj br.1: Model na nulti raste`Slu~aj br.1: Model na nulti raste`
Celokupnata dobivka se raspredeluva, Celokupnata dobivka se raspredeluva, nema reinvestirawe, osven na nema reinvestirawe, osven na amortizacijataamortizacijata
Bidej}i nema akumulacija, nema nitu Bidej}i nema akumulacija, nema nitu raste` na dobivkata i na dividendataraste` na dobivkata i na dividendata
Tipi~no za firmi vo zrelata faza od svojot Tipi~no za firmi vo zrelata faza od svojot `ivoten vek`ivoten vek
Pogodno e za vrednuvawe na prioritetnite Pogodno e za vrednuvawe na prioritetnite akciiakcii
Slu~aj br.1: Model na nulti raste`Slu~aj br.1: Model na nulti raste`
r
D
rDPV
tt
1
11
1
1
Primer:- godi{na dividenda = 1.500 denari;- barana stapka na prinos = 12 %.
500.1212,0
500.1PV
Slu~aj br. 2: Slu~aj br. 2: Model na konstanten raste`Model na konstanten raste`
Del od dobivkata se reinvestira, t.e. Del od dobivkata se reinvestira, t.e. investiciite se pogolemi od amortizacijatainvesticiite se pogolemi od amortizacijata
Poradi reinvestiraweto, dobivkata Poradi reinvestiraweto, dobivkata kontinuirano raste so stapka kontinuirano raste so stapka gg
D0 D1=D0(1+g) D2=D0(1+g)2 D3=D0(1+g)3 Dn=D0(1+g)n denes god.1 god.2 god.3 . . . god.n
Slu~aj br. 2: Slu~aj br. 2: Model na konstanten raste`Model na konstanten raste`
r
gD
r
gD
r
gDPV ooo
1
1...
1
1
1
12
2
1
1
gr
gD
gr
DPV
)1(01
gg – stapka na konstanten raste` – stapka na konstanten raste`
Primer:- Do = 1.500 denari;- stapka na o~ekuvan prinos, r = 12%; - stapka na konstanten raste`, g = 6% godi{no
500.26
06,0
590.1
06,012,0
06,01500.1
PV
Od kade go znaeme Od kade go znaeme gg (stapkata na (stapkata na raste`)?raste`)?
1.1. Od istoriski podatoci, dokolku Od istoriski podatoci, dokolku o~ekuvame deka istoriskiot o~ekuvame deka istoriskiot trend }e prodol`i i vo idninatrend }e prodol`i i vo idnina
2.2. So presmetka: So presmetka: g = rr g = rr xx ROE ROE rr rr e stapkata na reinvestirawee stapkata na reinvestirawe ROE ROE ee stapkata na prinos na stapkata na prinos na
sopstveniot kapital (PSK) = Neto-sopstveniot kapital (PSK) = Neto-dobivka/Sopstven kapitaldobivka/Sopstven kapital
Kolku iznesuva Kolku iznesuva rr (diskontnata stapka)? (diskontnata stapka)?
Diskontnata stapka zavisi od:Diskontnata stapka zavisi od:- op{toto nivo na kamatnite stapki- op{toto nivo na kamatnite stapki- rizikot na vlo`uvaweto- rizikot na vlo`uvaweto
1.1. Metod na nadgraduvaweMetod na nadgraduvaweK = RK = Rff + Premija za rizikot + Premija za rizikot
2.2. CAPMCAPM
[to }e se slu~i so vrednosta na obvrznicite [to }e se slu~i so vrednosta na obvrznicite i akciite dokolku se poka~i op{toto nivo na i akciite dokolku se poka~i op{toto nivo na kamatnite stapki?kamatnite stapki?
KAKO GI VREDNUVAME AKCIITE NA KOMPANIITE [TO KAKO GI VREDNUVAME AKCIITE NA KOMPANIITE [TO NE ISPLATUVAAT DIVIDENDA?NE ISPLATUVAAT DIVIDENDA?
Vrednuvawe preku slobodniot gotovinski Vrednuvawe preku slobodniot gotovinski tek (tek (Free Cash FlowFree Cash Flow))
Multiplikatori Multiplikatori Koeficient cena/dobivkaKoeficient cena/dobivka Koeficient cena/knigovodstvena vrednostKoeficient cena/knigovodstvena vrednost
FORMIRAWE NA PAZARNATA CENAFORMIRAWE NA PAZARNATA CENA
Osnova: fundamentalnata vrednost Osnova: fundamentalnata vrednost na kompanijatana kompanijata
Vlijanie na psiholo{kite faktoriVlijanie na psiholo{kite faktori ReprezentativnostReprezentativnost
Posledica: Efekt dobitnici – gubitnici Posledica: Efekt dobitnici – gubitnici Pregolema samodoverbaPregolema samodoverba
Posledica: Investitorite nosat lo{i odlukiPosledica: Investitorite nosat lo{i odluki Posledica: Pre~esto trguvawePosledica: Pre~esto trguvawe
Ukotvuvawe i prilagoduvaweUkotvuvawe i prilagoduvawe Posledica: Investitorite ne uspevaat da gi predvidat Posledica: Investitorite ne uspevaat da gi predvidat
cenovnite promenicenovnite promeni Averzija kon zagubataAverzija kon zagubata
Posledica: Pogolemi zagubiPosledica: Pogolemi zagubi