3

2 3

BÝVAŤ NEZNAMENÁ LEN ZOTRVÁVAŤ NA ISTOM MIESTE,

ALE PREDOVŠETKÝM SPOLUVYTVÁRAŤ A STARAŤ SA O TENTO

PRIESTOR, KDE SA VŠETKO STÁVA SEBOU A PREKVITÁ.

ZNAMENÁ TIEŽ CHRÁNIŤ V TOM NAJŠIRŠOM VÝZNAME

– PONECHAŤ VŠETKÉMU SLOBODU, ABY SA STÁVALO SEBOU,

TÝM, ČÍM SKUTOČNE JE. TEN, KTO BÝVA, STARÁ SA O TO,

ABY VŠETKO JESTVOVALO A NAPĹŇALO SVOJE URČENIE…

MARTIN HEIDEGGER

ÝVAŤ

ALE PRED

PRIESTOR

ZNAMENÁ

– PONECH

TÝM, ČÍM

ABY VŠET

ERIKA GALANSKÁ

ŽANETA HALÁSZOVÁ

Obálka: Šimon Galanský Grafický dizajn: Ivan Galanský Autori fotografií: Erika Galanská Adriana Kušíková Eva Pavlaninova

Vydavateľ: OZ Jablonka, 2010

TÁTO PUBLIKÁCIA VZNIKLA VĎAKA PROJEKTU

SPOLUFINANCOVANÉHO Z FINANČNÉHO MECHANIZMU

EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO PRIESTORU,

NÓRSKEHO FINANČNÉHO MECHANIZMU A ŠTÁTNEHO

ROZPOČTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

ISBN: 978-80-970518-0-8

2 32

Obsah :ÚVOD 6

FILOZOFIA PRÍRODNEJ ŠKOLSKEJ ZÁHRADY 8

DVOR MÔJHO DETSTVA 14

POTRAVINY A ČO S NIMI 16

JEDLÉ ŠKOLSKÉ A KOMUNITNÉ ZÁHRADY 21

AKO SÚVISÍ PERMAKULTÚRA A NAŠE ZÁHRADY 23

DRUHOVÁ PESTROSŤ V PRÍRODNEJ, 25

ČI PERMAKULTÚRNEJ ZÁHRADE

ĎALŠIE ZÁKLADNÉ PRINCÍPY V NAŠEJ PRÍRODNEJ 36

ŠKOLSKEJ ZÁHRADE, OKREM VYUŽITIA DRUHOVEJ

PESTROSTI

ZOPÁR SLOV O PROJEKTE 38

RAJSKÁ ZÁHRADA AKO INŠPIRÁCIA 42

TYPY ZÁHRAD, KTORÉ SME BUDOVALI 44

ŠKOLSKÁ VIDIECKA ZÁHRADA 44

ŠKOLSKÁ ZÁHRADA V JABLONOVOM 46

ŠKOLSKÁ ZÁHRADA V KUCHYNI 48

KOMUNITNÁ ZÁHRADA ABELAND 50

KOMUNITNÁ ZÁHRADA PRE DETI V BORINKE 54

BALKÓNOVÁ JEDLÁ ZÁHRADA 56

STREŠNÁ ZÁHRADA 58

ZÁHRADY V MESTE 62

ŠKOLSKÁ ZÁHRADA V ZÁKLADNEJ ŠKOLE 63

C. S. LEWISA - NARNII V BRATISLAVE

ZÁHRADA PRI MLYNE KLEPÁČ 66

ZOPÁR NÁPADOV PRE BUDOVANIE 67

ŠKOLSKEJ ZÁHRADY

ZÁHRADNÉ ŠTRUKTÚRY - ZÁHONY V ZÁHRADE 72

STAVBA ŠTRUKTÚR A CHODNÍKOV 74

LIEČME DNEŠNÉ DETI STARÝMI HRAMI 84

NATURE DEFICIT DISORDER 89

TÍM PROJEKTU 90

AKO SME ŽILI V ROKU 2009 91

OZ JABLONKA 94

54

starého otca môjho manžela, kde

sme žili, aby prestal používať umelé

hnojivá a striekať. Nikdy som sa však

nepokúšala nikoho zo starej generácie

nasilu presvedčiť na iné spôsoby

pestovania, iné hriadky, či

používanie mulčovania.

Už niekoľko rokov

záhradníčim,

postupne sa

učím, skúšam,

objavujem.

Myslím si,

že cesta

prírodnejšieho,

udržateľnejšieho

záhradníčenia je

cestou pre mladšiu

generáciu. Cítim, že

pre starších je to príliš

veľká zmena, ktorú by vnímali

ťažko, až bolestne. Zároveň veľmi

silno cítim, že pre dnešné deti, ktoré

sú od prírody aj od záhrad vzdialené

na míle, je cesta návratu k pestrým

záhradám, plným jedlých dobrôt

a zároveň miestam pre relax, učenie,

žitie, ...úžasným dobrodružstvom

života. Starí rodičia ma nikdy nenútili,

učila som sa od nich len pozorovaním

a zapájala som sa spontánne. Veľmi

som si ich vážila, milovala som ich

a obdivovala, a to najmä pre ich

prirodzenosť a spontánnosť, pre ich

žitie „tvárou v tvár k životu“.

Oni skutočne žili, aj keď

boli chudobní. Tým, že

som bola s nimi, som

okúsila tú vôňu

ich života, či cez

skorocelový

obklad na časté

boľačky, alebo

kyslé mlieko,

či zemiakový

zábal,

žihľavový

špenát, mnohé

príbehy z ich

života, ktoré

som tak rada

počúvala.

Moje deti

vediem k prácam

v záhrade

nenápadne, ale

trochu a občas aj

musia. Nemajú veľký

záujem, ani nie som taká

osobnosť ako boli moji starí

rodičia. Ale nevzdávam to a stále im

nenápadne ukazujem, vysvetľujem,

zapájam ich. Keď kosím(kosou), chcú

všetci kosiť, na jar sa pretekajú, kto si

posadí kam svoj hrášok, ale tak ako ja

v detstve, najviac priestoru majú pre

hru, bunkre, objavy a ochutnávku tých

najlepších plodov.

Som ročník 1968. Vzťah

k záhrade som získala u mojich

starých rodičov z oboch strán.

Starý otec bol drevorubač a

babka vyrábala drevené uhlie

a hlinené tehly. Druhá stará

mama sa živila zberom lesných

plodov. Keď sa ma niekto

pýta, či som na Slovensku

videla čarovnú lesnú záhradu,

vravievam, že som v detstve

takú zažila. Je potrebné si však

uvedomiť, kde sme, v akom

klimatickom pásme žijeme a

nerobiť si ilúzie o ideálnom

jedlom lese. Môžeme

však vhodným dizajnom a

plánovaním veľa ovplyvniť.

Ale vráťme sa k mojim starým

rodičom. Často sa mi sníva

o tom, že som v tej úžasnej

záhrade môjho detstva, že

prechádzam zo záhrady do

sadu cez komoru, ktorá je plná

ovocných produktov a stále sa

tam niečo ovocné deje,…tieto

moje záhradné sny sú stále

veľmi živé. Asi to bude tým, ako

často som sedela pod ovocnými

stromami a lozila po nich, v

ich korunách som si žila svoj

tvorivý svet. Vŕba na dvore pri

bytovke, kde sme bývali, bola

našim najcennejším bunkrom.

Vo svojich tajných zápiskoch

som mala nespočetné množstvo

štvorlístkov, mala som na ne

veľké šťastie, raz som ich našla

v našom bohatom trávniku pri

dome naraz 24. Samozrejme

sa nedá zabudnúť na šťavy, tie

kopy ovocia a plodov, ktoré som

v detstve pojedla. V 14 rokoch

som si kúpila za usporené

peniaze môj prvý atlas liečivých

bylín, s ktorým som potom

brázdila polia, lúky, lesy počas

mojich výprav. Poznať základné

byliny a vedieť ich využívať, ma

naučili obe moje staré mamy.

Moja česká babka bola človek,

s ktorým som aj po jej smrti

hlboko prepojená. Naučila

ma vzťahu k záhrade, lesným

plodom, pritom nemôžem

povedať, že ma to učila. Ona

žila život zberačky lesných

plodov, nikdy nezabudnem

na jej rýchle a nekonečne

trpezlivé ruky, ktoré čistili litre

čučoriedok, či šípok. Smrťou

mojich pracovitých, s prírodou

hlboko prepojených starých

rodičov, skončili krásne časy

nestriekaného ovocia, džemov,

kompótov, sušených plodov,...

Moji rodičia neprebrali nič

z ich záhradnej múdrosti. Aj to

je možno dôvod, prečo som

tak dlho hľadala tú správnu

cestu k záhrade. Samozrejme

najdôležitejším impulzom na

tejto ceste boli a sú moje deti.

Trpezlivo som presviedčala

Úvod

7

SoSomm roročnčníkík

k záhrade s

starých rod

Starý otec b

babka vyrá

a hlinené te

mama sa ži

plodov. Keď

pýta, či som

videla čarov

vravievam,

takú zažila.

uvedomiť, k

klimatickom

nerobiť si ilú

jedlom lese

však vhodn

plánovaním

Ale vráťme

rodičom. Č

o tom, že so

záhrade mô

prechádzam

sadu cez ko

ovocných p

tam niečo o

moje záhrad

veľmi živé. A

často som s

stromami a

ich korunác

tvorivý svet

bytovke, kd

našim najce

Vo svojich t

som mala n

Erika Galanská

6

s rôznymi prírodnými materiálmi

(hlina, kameň drevo, voda,

rastliny), možnosť poznania na

základe pozorovaní, vnímania

zmeny ročných období. Záleží

samozrejme na stupni jej

prírodnosti a pestrosti prvkov.

Deti tu môžu pozorovať život,

jeho pestrosť v rôznych

formách a zažiť dotyk a kontakt

s prírodou, ktorý je dnes stále

vzácnejší. Zažijú rôzne prejavy

počasia, môžu vnímať množstvo

vôní, cez pestovanie plodín

pochopia, kde sa rodí jedlo.

OZ Jablonka sa venuje

budovaniu prírodných záhrad

v rámci projektu „Praktické

realizácie zdravých jedlých

záhrad v školách a komunitách“.

V často priam púštnych

podmienkach dnešných

školských dvorov, sa snaží

o vytvorenie pestrosti ,

o vytvorenie záhrad, ktoré sa

stanú zelenými učebňami ,

oázami relaxu aj miestom, kde si

deti môžu vytvárať blízky vzťah

k prírode. Kde sa môžu hrať, učiť

a celostne rozvíjať.

Prírodná záhrada nie je len

o zeleni, rastlinkách, či pestovaní.

Jej pestrosť a premenlivosť

pozitívne vplývajú na rozvoj

sociálnych zručností, kreativitu

a celkovú osobnosť dieťaťa.

Pre vývoj dieťaťa je nesmierne

dôležitý pohyb a zmyslové

vnímanie. OZ Jablonka

používa pri svojich zážitkových

vzdelávacích aktivitách s deťmi

metodiku rozvoja životných

zručností 4H- hlava, srdce,

ruky a harmónia. Budovanie

záhrad a aktivity v nich sú

úžasnou možnosťou ako deti

všeličo naučiť (HLAVA), ako

v nich vzbudiť záujem a tradície

a hodnoty, pritom s nimi zažiť

príjemné chvíle pod korunami

stromov, či na čerstvo pokosenej

voňavej tráve, alebo pri

pozorovaní chrobáka (SRDCE).

Je pre nás veľmi povzbudzujúce,

že deti nesmierne baví práca

s náradím. Rýle, krompáče,

motyky, fúriky, to všetko sú

bežné nástroje, ktoré používame,

deti napr. aj kosia kosou. Nosia

kamene, vozia hlinu, holými

rukami do hliny sadia rastliny

(RUKY). Možno sa vám to zdá

obyčajné, ale verte, že mnohí

držali záhradné náradie v rukách

prvýkrát. My sme sa najmä

obávali, že deti budú lenivé, a že

takéto aktivity ich vôbec nebudú

nadchýnať. Opak bol pravdou.

Práve práca s náradím ich bavila

najviac. Samozrejme prácu sme

striedali so zábavou, deti sa

s nami aj hrali, veľmi ich tešilo

aj sadenie. Cez ruky môžeme

v tomto svete veľa spoznať,

často napr. aj veci, ktoré práve

hlava nepochopí. Budovanie

prírodnej záhrady - keďže sme tu

závislí od rastu rastlín, počasia,

kvality pôdy a ďalších faktorov,

je dlhodobejšia záležitosť. Takže

jeden školský rok ani nestačí,

„Vedci tvrdia, že deti sa

vzďaľujú prírode“

Dnešné deti trávia stále menej

času v prírode, niektoré se jej

dokonca boja a štítia. Sú fyzicky

neobratné a menej manuálne

zručné, než bývali v detstve ich

prarodičia, či rodičia. Majú tiež

horší orientačný zmysel a cit

pre počasie. A vraj sú k prírode

ľahostajnejšie. Tvrdia to aspoň

českí odborníci. Varovné podľa

vedcov je, že deťom chýba

zodpovednosť za prírodu,

naopak sú k nej skôr ľahostajné.

Záhrada prírodu nenahradí,

ale predsa....

Výskumný český pracovník

Josef Zelenka skúmal detské

predstavy o svete, kde dnešné

deti žijú, pomocou metódy

takzvaných kognitívnych máp.

Najprv mali deti nakresliť

svet, kde žijú, a potom svet,

v ktorom by chceli žiť. Potom

hodnotil, aký podiel na kresbách

predstavujú prvky prírodné

a ako sú zastúpené prvky

vytvorené človekom. Veľa

kresieb so svetmi, kde by deti

chceli žiť, úplne postrádalo

prírodné prvky, niektoré

dokonca predstavovali svet

technický, plný domácích kín

a počítačov. „Odhadoval by

som to tak na 7–10 %,“ hovorí

Josef Zelenka. Prevažovali však

obrázky zmiešané, na ktorých se

objavovali domy, slnko, stromy,

niekedy les, ale tiež exotické

končiny, ostrovy s palmami či

hotelmi pri piesčitých plážach.

Skúste sa detí opýtať, či by

vzali do ruky veľkého chrobáka,

či by sa pri bojovej hre zahrabali

do lístia, či by sa v horúčave

vykúpali v prírodnom rybníku a

pod. Ukázalo sa, že v strachu z

prírody sa vôbec nelíšia deti z

rodinných domov so záhradou

a deti z panelákov. Možno je

to zmenenou funkciou záhrad

– slúžia len pre bazény alebo

letné posedenie, grilovanie

mäsa atď., často v nich nebýva

okrem anglického trávnika

a niekoľkých tují či skalniček

vôbec nič. Deti sa tak nestretnú

s prírodným kolobehom

prostredníctvom pestovania

zeleniny či chovu drobných

hospodárskych zvierat. Prírodná

záhrada poskytuje deťom

možnosť pohybu, kontaktu

Filozofia prírodnej školskej záhrady

áážižitktkovovýcýchh

chh s ddeťť imi

otot ýnýný hchch

ssrdrdcece, ,

ddovovananieie

ch sú

ako deti

A), ako

m a tradície

nimi zažiť

korunami

vo pokosenej

pri

a (SRDCE).

zbudzujúce,

ví práca

mpáče,

etko sú

é používame,

sou. Nosia

holými

a rastliny

ám to zdá

že mnohí

die v rukách

najmä

lenivé, a že

bec nebudú

pravdou.

m ich bavila

prácu sme

deti sa

ich tešilo

môžeme

poznať,

toré práve

dovanie

eďže sme tu

n, počasia,

h faktorov,

itosť. Takže

nestačí,

8 9

ale ale dá sa toho zvládnuť dosť

veľa. Na nasledujúcich stránkach

vám poskytneme návod, ako

vyplniť školský rok budovaním

Čarovnej záhrady, ako sme

nazvali prírodnú školskú

záhradu.

Školská prírodná záhrada sa od

tej úplne prírodnej líši tým, že

obsahuje aj hracie kútiky, bunkre,

priestory pre pohybové aktivity.

Ale od tej bežnej záhrady, kde

sa iba pracuje, sa líši značne. Sú

mnohí, ktorí nemajú radi záhradu,

pretože tam museli iba pracovať.

Aj v našej záhrade sa pracuje, ale

dejú sa tu aj iné veci. Od toho je

čarovná.

Ak je školský dvor bez fantázie,

rovný, s monokultúrou

rýchlorastúcich, či nenáročných

drevín, bez možnosti niečo si

chytiť, či vnímať zmenu v rôznych

ročných obdobiach, asi nie je

pre deti lákavý. Ak poskytuje

možnosť vyhrať sa rôznymi

spôsobmi, cítiť rôzne vône,

schovať sa v prírodnom zákutí,

pozorovať vtáčika ako sa kŕmi

na živom plote, je to niečo

celkom iné.

Prečo vznikla táto myšlienka,

oživovať, spestrovať školské

10 11

13

dvory? Jednoducho preto, že

sme si všimli, že sú pusté, takmer

bez života, že si uvedomujeme,

ako veľmi deti k správnemu

vývoju potrebujú, zvlášť

v dnešnej rýchlej dobe kontakt

s prírodou. Ak ho zažijú v mieste,

kde trávia veľkú časť svojho dňa,

budujú si tak silne aj svoj vzťah

k prírode ako takej. Všimli ste si,

že dnes deti strácajú schopnosť

hrať sa? Buď sú ako bezuzdní

divosi, alebo sa nudia. Kdesi som

čítala, že deti, ktoré sa nevedia

hrať, sú svojim spôsobom

choré. Na tomto mieste by som

chcela spomenúť moje deti,

pretože s ich pomocou som

pochopila význam hry, záhrady

a prírody pre ich vývoj, že to,

čo tu píšem, som odpozorovala

prevažne na nich, že oni boli

tým hnacím motorom, ktorý

ma posúval ďalej, aby som sa

učila a objavovala, čo je pre ne

dobré a aby som ovplyvňovala aj

priestor, kde sa vzdelávajú a kde

trávia veľkú časť dňa. Píšem túto

knihu ako matka aj ako žena,

ktorej hlavnými metódami pri

výchove, vzdelávaní aj celkovo v

živote sú pozorovanie, vnímanie

a praktický čin. Tieto metódy

som preniesla aj do činnosti

Jablonky a stále verím, že sú fajn.

Na svete je metód plno, tieto

sú vlastne úplne jednoduché,

ľudia ich používali odjakživa,

pretože boli úzko spätí so

svojou krajinkou. Pozorovanie

a vnímanie bolo ich bežnou

činnosťou, pretože boli od toho

závislí. Dnes sme závislí od

iných energií a zdrojov, preto

sme uzavretejší vo svojich

bytíkoch a svetoch a vlastne

nás nezaujíma, čo sa deje okolo.

Hlavnou činnosťou Jablonky je

učiť deti všímať si svoje okolie

a pomáhať mu, obhajovať ho,

pomáhať mu aj vlastnými rukami.

Často si tak smiešnozúfalo

povzdychnem, že vlastne učíme

deti to, čo je úplne normálne

a prirodzené, len v dnešnom

svete zabudnuté, a tak vlastne

akoby nové. Žijeme v dobe

hospodárskeho primitivizmu,

ľuďom nezáleží na krajine mimo

ich dvora, poslancom nezáleží

na vôni, či idylickom ráze

krajiny, ktorý voľakedy ľudia

vedeli vnímať a zachovať. Dnes

si s ľahkosťou a len pre vieru

v peniaze dovolia zničiť krajinu

vôkol obce škatuľou, ktorá kŕmi

kamióny, či inou priemyselnou,

alebo nezmyselnou záležitosťou.

Asi je to preto, že ľudia

nepozerajú do krajiny, ale len

do telky a do svojich dvorov, či

bytíkov, stali sa akýsi krátkozrakí

a nevedia sa na krajinu pozrieť

s láskou, opaterou, ani ich

nenapadne, že jej treba pomôcť,

alebo ju aspoň nechať chvíľu

na pokoji. Nepozerajú sa na ňu

ako na živý organizmus, ktorý je

zdrojom obživy a života v prvom

a konečnom dôsledku aj pre

nich.

12

2

Ako dieťa som trávila väčšinu

dňa po škole vonku pred

bytovkou. Školský dvor

spomínať nebudem, bol

vlastne podobný tým dnešným,

ešte sa toho v tejto sfére

veľa nezmenilo, mám naňho

vlastne len jedinú spomienku

a to dosť nepríjemnú, keď

sme na betónových plochách

skandovali tie známe pokriky

k 1.máju. Ale na dvore pri

bytovke bolo fajn. V kuse sme

viseli na tzv. trepáčoch - na

klepanie kobercov, skákali

gumu, švihadlo, hrali guľky,

badmington a mali sme to

šťastie, že pri dome bola vŕba,

na ktorej sa dalo vysedávať.

Tam sme sa cítili najlepšie

a tam sme si rozprávali naše

tajomstvá. Tráva pre domom

poskytovala priestor pre hry na

deke s bábikami a knižkami, na

schodoch sme mali laboratóriá.

U babky som zasa trávila čas

v korune ovocných stromov

a v kuse ujedala niečo zo

Dvor môjho detstva

Ako ddieťa som

dňa a po školele

byyttovkou. ŠŠk

sspomínaťať neb

vlastne e podo

ešte ssaa toho v

veľa nnezmenini

vlasttne len jeje

a too dosť nnep

smme na beetón

skkandovaali tie

k 1.májuu. Ale

bbytovke bolo

vviseli naa tzv. t

záhrady. Moje detstvo zďaleka

nebolo idylické, ale toto sú

momenty, ktoré vo mne

zanechali veľmi silné dojmy,

toto sú chvíle, keď som rozvíjala

svoje pohybové zručnosti ,

vnímala rôzne prostredia okolo

domu, nadväzovala sociálne

kontakty, zažívala prvé lásky.

Milovala som kontakt so zemou,

trávou, hlinou, vzduchom

a vyrábanie bahna z piesku

a vody. V tomto som bola

úplne rovnaká ako dnešné

deti. Sú síce aj výnimky, ktoré

tento kontakt nemajú radi,

sú na všetko alergické, alebo

držané v prehnanej čistote.

Alebo im bohužiaľ kontakt

s “prírodnom” nie je doprianý.

Prečo sa venujem práve týmto

spomienkam z detstva? Zdá sa

mi, že tu som sa naučila o živote

veľa. Chcela som napísať

všetko, ale to by bolo prehnané.

Určite ale už od detstva, aj

ked´ma to nikto priamo neučil,

vnímam prírodu, trávu, stromy,

trávnik pred domom ako niečo

pre mňa cenné, dôležité,

posvätné, bez čoho by som

to nebola ja. Od detstva je pre

mňa radosťou pozorovať všetko

živé, vážiť si to, a chrániť to. Tu

vznikla moja schopnosť prírodu

cítiť až do špiku kostí, rozumieť

jej a prirodzene ju chrániť, ak sa

jej ubližuje.

Cieľom tejto publikácie je

ukázať učiteľom a všetkým,

ktorých to zaujíma , ako

naučiť deti cez vnímanie,

pozorovanie a praktické činy

na svojom školskom dvore,

porozumieť prírode, budovať

si k nej vzťah, naučiť sa ju cítiť

a ak treba, vedieť jej pomôcť.

preehnané.

va, aaj

o neeučil,

, strromy,

ako nniečo

ité,

y soom

va je pre

vaať všetkkoo

ánniť to. Tuu

ssť príroddu

rozumimieť

ániť, aakk sa

cie je

etkým,

ako

anie,

tické činy

dvore,

budovať

sa ju cítiť

pomôcť.

1514

sa náš vzťah k potravinám

mení na odcudzenie, poznáme

nanajvýš len krajinu pôvodu, ale

nepoznáme presnú lokalitu, čas

výroby, zloženie a starostlivosť..

Rozvoj dopravy, organizácie trhu

a spôsobov konzervovania nám

dovolili zabudnúť na sezónnosť

v spotrebe, teda, že potraviny

sú úzko späté s podmienkami

podnebia a ročného obdobia.

V minulosti bola takmer

absolútna symbióza človeka

s prírodou a jeho závislosť od jej

cyklov. Potravinová bezpečnosť

zahŕňa nasledovné problémy:

• Neprimeraný prístup k dostup-

nosti potravín na národnej úrovni:

nedostatok výrobných aktív ako

napríklad pôda, voda, vstupy,

školenie, úvery a výskum;

a nedostatok finančných zdrojov

pre dovoz na úrovni krajiny.

• Chudoba vedie k nedostatoč-

nému prístupu k jedlu na úrovni

domácnosti a neprimeranému

využitiu jedla a nutričnému

výsledku na úrovni jednotlivca.

Ako súvisí náš projekt s témou

potravinovej bezpečnosti: Už

pred mnohými rokmi začal Bill

Molisson navrhovať systémy,

ktoré jednoduchým spôsobom

riešili aj problém chudoby

a potravinovej neistoty. Práve

odcudzenie sa od prírody a jej

cyklov a súčasný prudký rozvoj

vedú k ohrozeniu potravinovej

bezpečnosti.

OZ Jablonka sa začalo

téme budovania záhrad

a alternatívneho hospodárenia

venovať v roku 2006, keď

sme si naplánovali hľadanie

pozemku, kde by sme mohli

experimentovať s prírodným

pestovateľstvom. V roku 2007

sa nám podarilo pozemok

zohnať a po niekoľkých

jednaniach dohodnúť podmienky

dlhodobého prenájmu. Začali

sme s písaním projektov

a podarilo sa nám získať

zdroje na prvé realizácie –

úpravy v sade, dizajnovanie

sadu, sadenie starých odrôd

ovocných drevín, jedlých krov

a bylín, mulčovanie... Neskôr

sme posunuli našu činnosť

ďalej, zdieľali naše doterajšie

prírodno-záhradné skúsenosti

v širšom merítku a ďalej rozvíjali

najmä praktické pozitívne činy

v tomto smere. Nerealizujeme

žiadne petície, kampane na

kontrolu obsahu škodlivých

látok v potravinách a podobné

aktivity. Našu energiu chceme

sústrediť predovšetkým na

budovanie pozitívnych príkladov

a modelov a budovanie

komunitných partnerstiev. Tak

íírorodydyy a a j jjejejj

uudkdkýý rorozvzvojoj

travinovej

alo

rad

podárenia

keď

ľadanie

e mohli

rodným

oku 2007

emok

ch

ť podmienky

u. Začali

ktov

skať

ácie –

novanie

h odrôd

lých krov

Neskôr

innosť

oterajšie

kúsenosti

alej rozvíjali

tívne činy

alizujeme

ane na

dlivých

podobné

u chceme

ým na

ch príkladov

nie

stiev. Tak

V minulosti bola územná

príslušnosť produktov známou

skutočnosťou, znalosť potravín,

ich zloženia, miesta pôvodu,

to bola cenná informácia

pre spotrebiteľov, ktorí si

ich mohli dovoliť. Množstvo

názorov dokazuje, že hodnota

jednotlivých potravín sa

vždy spájala s poznaním

miesta ich pôvodu. Ide o

kultúrnu dimenziu stravovania

a spotreby agropotravinárskych

výrobkov, ktorá sa stráca

v globalizovanom svete a vo

vzdialení sa spotrebiteľov od

výrobných procesov. Ľudstvo

vždy túžilo prekonať teritoriálne

obmedzenie, pretože iba bohatý

a mocný človek si mohol v

minulosti dovoliť rozmanitosť

jedál, ten kto ponúkol iba

regionálne potraviny sa

považoval za chudobného.

V súčasnosti je situácia iná a

exotické jedlá si môže dovoliť

veľká skupina obyvateľstva.

Nastáva problém s kontrolou,

bezpečnosťou potravín a

tvorbou vhodnej legislatívy,

ktorá ochraňuje, ale nebrzdí

ďalší vývoj a výskum. Razancia,

s akou vtrhol potravinársky

priemysel do nášho života,

nepochybne prevrátila

väčšinu starých zvyklostí a

vyvolala mnohé pochybnosti

o hygienickom a zdravotnom

aspekte potravín. Pri mnohých

pozitívach môžeme hovoriť

o kultúrnej dezorientácii.

„Potravinovú bezpečnosť je

možné definovať ako stav, kedy

majú všetci ľudia kedykoľvek

fyzický a ekonomický prístup

k dostatočnej, bezpečnej

a výživnej potrave, ktorá

spĺňa ich výživové potreby

a potravinové preferencie pre

aktívny a zdravý život“.

Tri piliere potravinovej

bezpečnosti:

• dostupnosť potravín -

definovaná úrovňou a stabilitou

potravinovej produkcie,

uskladnenia, distribúcie

a spracovania,

• prístup k potravinám -

definovaný výškou príjmov

a správnym fungovaním

potravinového trhu,

• využitie potravín - definované

výživovou kvalitou potravín ako

aj bezpečnosťou potravín.

Vďaka širokej a pestrej ponuke

trhu a doposiaľ nevídanej

kúpyschopnosti obyvateľstva

sa na našich stoloch nachádza

väčšia hojnosť potravín ako

kedykoľvek v minulosti.

Paradoxom je, že v tejto situácii

Potraviny a co s nimi

VV miminunuloloststii

prprísíslulušnšnososťť

skutočnosť

ich zloženia

to bola cen

pre spotreb

ich mohli do

názorov do

jednotlivých

vždy spájal

miesta ich p

kultúrnu dim

a spotreby

výrobkov, k

v globalizov

vzdialení sa

výrobných

vždy túžilo

obmedzenie

a mocný člo

minulosti do

jedál, ten kt

regionálne

považoval z

V súčasnos

exotické jed

veľká skupi

Nastáva pro

bezpečnosť

tvorbou vho

ktorá ochra

ďalší vývoj

s akou vtrho

priemysel d

nepochybn

väčšinu sta

vyvolala mn

o hygienick

16 17

energia potravín, to sú pojmy,

ktoré zaznievajú pri našich

praktických aktivitác.

Čo jeme a ako sa daná potravina

pestuje je dôležité nielen

z ekologického hľadiska.

Strava, ktorú každodenne jeme,

pomáha formovať naše telo a

ovplyvňuje našu psychiku. Je to

jeden zo základov nášho zdravia

– málokto si to však uvedomuje.

Chceme pre deti tajomné

záhrady plné kríkov a stromov,

medzi ktorými sa môžu

schovávať, šplhať sa na nich,

budovať si skrýše a ujedať z nich

od jari do zimy zdravú úrodu.

Také deti budú viac vonku ako

pri počítači, a budú mať tiež

väčšiu šancu dožiť sa doby, kedy

byť najmúdrejším tvorom na

planéte už nebude taká hanba.

Záhradná pec na tradičný

chlieb namiesto grilu – téma do

diskusie, aj na aktivitu.

Aký je náš vzťah k potravinám,

ktoré konzumujeme? Poznáme

ich cestu od semienka až na náš

stôl?

ako vo výchove je najlepším

učiteľom osobný príklad, aj my sa

chceme sústrediť na konkrétne

činy a príklady, ktoré podľa nás

pomôžu viac ako tisíce letákov

a kampaní.

Náš obľúbený slogan znie:

Každý z nás môže prispieť (čo

ako nepatrne) ku kráse tým,

že skrášli svoj život a okolie

všade, kam siaha jeho vplyv

(Robinson Jeffers).

Čo nás trápi a čo chceme

riešiť:

Školské a obecné, či mestské

zelené priestory sú zanedbané,

dosť často bez života,

občania k nim nemajú vzťah,

deti v školách sa nevenujú

pestovaniu, či starostlivosti

o zeleň, alebo len veľmi málo,

už vôbec nie vo vzťahu

záhrada – jedlo.

Mladé rodiny nevyužívajú pôdu

pre pestovanie zdravej potravy,

trend je silne klesajúci.

Aby sme prežili musíme jesť, ale

spôsob, akým produkujeme naše

jedlo, nám prežitie neumožňuje

Svet sa mení na pustatinu, pôda

sa stále viac devastuje – je

tu však model, ktorý dokáže

zabezpečiť obživu a zároveň

pôdu znovu obnoviť a oživiť.

Poľnohospodárska pôda čelí

tlaku investorov a developerov

Klasické záhradníčenie, ktoré

potláča prirodzenú sukcesiu nás

neinšpiruje - prírodná krajina

kypí životom, všetkého je hojnosť

pre všetky živočíchy a rastliny,

nič nie je zbytočné ani nazmar,

každý uschnutý lístoček sa znovu

zužitkuje. Príroda s úžasnou

ľahkosťou živí hmyz, vtáky,

plazy a zver, žne , zásobuje,

recykluje, zavlažuje, čistí vzduch,

obohacuje pôdu, poskytuje

obydlie, je krásna a vonia.

Ľudské záhradky mnohokrát

životnému prostrediu dokonca

škodia. Kedysi namiesto záhrad,

domov, tovární, supermarketov,

ciest či parkovísk bol kus

divokej prírody, ktorý živil nejaké

zvieratá, hostil rozličné rastlinky

a stromy, okysličoval vzduch a

staral sa o kolobeh vody, teda

vykonával procesy, ktoré my

všetci potrebujeme k prežitiu.

A záhradky sú to jediné miesto

z vyššie menovaných, ktoré

možno vrátiť späť do života.

Ekozáhrady a prírodné

hospodárenie sú však založené

na zmene myslenia, a to je ten

najťažší prvok celej problematiky,

ako toto dostať do hláv, či sŕdc

ľudí, ktorí nie sú ochotní prestať

vypaľovať trávu, pália bioodpad

vo svojich záhradách a odpad vo

svojich domoch,....

Prírodná výživa je súčasťou

určitého životného štýlu, myslíme

si, aj podľa rýchlo pribúdajúcich

záujemcov o tému prírodných

záhrad, že momentálne

prichádza veľmi vhodná doba

na šírenie tejto témy. Miestne,

sezónne, tradičné potraviny,

kakakoo vovo v výýcýchhhhohho

čučučititit ľeľeľomom o ososo

hhchchcececemememe ss súúúsústtrtrtr

čičičičinynyny a a a p p p íríríklklkl dadadad

po ômôžžu viiac

a kampaní.a kampaní

Náš obľúbený

Každý z nás

ako nepatrne

že skrášli sv

všade, kam s

(Robinson Je

Čo nás trápi

riešiť:

Školské a obe

zelené priesto

dosť často be

občania k nim

deti v školách

pestovaniu, č

o zeleň, alebo

už vôbec nie

záhrada – jed

Mladé rodiny

pre pestovan

trend je silne

Aby sme prež

spôsob, akým

jedlo, nám pr

Svet sa mení

sa stále viac d

tu však mode

zabezpečiť ob

pôdu znovu o

Poľnohospod

tlaku investor

Klasické záhr

potláča prirod

jujuj deded ťaťať z z n niicichhh

úúú úú úroroddudu..

ovovo knknknkuu kakakakooo

mm ťaťaťa tt tiieieežžž

a d d boby, k k dedy

orom na orom na

aká hanba.

dičný

– téma do

u.

otravinám,

Poznáme

ka až na náš

18 19

Jedlá záhrada nemusí byť

veľká, bude však inšpirovaná

najmä prírodou, kde všetko

má svoje miesto, kde vládne

poriadok, a kde na malej

ploche je veľká produkcia

vďaka harmonickéj skladbe

rastlinných druhov tak, aby si

nekonkurovali, ale navzájom si

pomáhali. Preto tu vedľa seba

rastú druhy stromové, ktoré

majú korene hlboko v pôde,

kde čerpajú živiny i vlahu,

zároveň kríky v podraste, ktoré

potrebujú pre svoj rast menej

slnka a korene majú plytšie pod

povrchom, a bylinná vrstva,

ktorá využije všetko to, čo

zostalo - polotieň i tieň, vlahu

i sucho.

Pomedzi rastliny tleje lístie,

zvyšky z uhynutých rastlín,

konáriky. Také plochy sa

hemžia hmyzom a chrobákmi,

ktorí v nich nachádzajú vhodnú

potravu. Pôde sa tak späť

vracia to, čo vyprodukovala,

má zabezpečené optimálne

vlhkostné podmienky a čo

je hlavné - funguje to takmer

samé, len s malou pomocou

človeka.

Prírodná jedlá záhrada však

nevznikne bez priloženia rúk, ale

ak ju správne založíme, môžeme

si ušetriť niektoré práce - ako

napr. pravidelné vyplievanie

záhonov dočista alebo časté

polievanie. Občas pretrháme

„burinu“ a čo nie je jedlé, to

pohodíme na zem medzi

rastliny, aby sme tak zabránili

odparu vody z pôdy a prílišnému

prehrievaniu slniečkom.

Rastlinnú skladbu volíme podľa

náročnosti majiteľa a podľa

miestnych podmienok. Môže

byť zložená len z trvaliek

a môže byť navrhnutá

s estetickým zámerom,

doplnená oddychovými

časťami s lavičkami, pergolou,

ihriskovými prvkami,

ohniskom... V prípade záujmu

o pestovanie zeleniny, či obilia

odporúčame zakomponovať

polykultúrny zeleninový záhon

a permakultúrne záhony ako

záhon kľúčovej dierky, nemeckú

kopu, špirálu. Lánik obilia je

vhodný na pochopenie procesu

vzniku chleba ako kľúčovej

slovenskej potraviny.

Riziká dnešných potravínŽijeme vo svete klamu

a podvodu. Je potrebné si

uvedomiť, že asi nie je v záujme

rôznych korporácií, aby sa

zrazu prestali konzumovať

mnohé potraviny, aby si ľudia

sami pestovali na záhradkách

potravu, alebo aby dokonca

poznali relatívne jednoduchú

a lacnú cestu k svojmu zdraviu.

Preto existuje okolo potravín

mnoho dohadov, lží a mýtov.

Rizík dnešného spôsobu

stravovania je samozrejme

mnoho, napr. potraviny:

• extrémne

• kontaminované

• človeku neprirodzené

• mimosezónne a nelokálne

• mono-diéta

• zle skombinované a zle

tráviteľné

• prejedanie

• nedostatočne prežuté

Prečo je stále viac civilizačných

chorôb a ľudia čím ďalej

rýchlejšie starnú a umierajú?

Myslíte si, že dnešný bežný

jedálniček je OK?

Sú ľudia, ktorí zachovávajú

tradičnú prírodnú stravu

založenú na miestnej

zelenine, obilninách, ovocí,

strukovinách, semenách

a orechoch a žijú v spojení

s prirodzenými cyklami

prírody, udržujú si vitalitu

a stále se dožívajú vysokého

veku.

Choroby sú zmaterializované

negatívne energie v nás,

ktoré vznikajú z nevhodného

životného štýlu (činy, emócie

a myšlienky, založené na

nesprávnom chápání svojej

podstaty a predurčenia)

a stravovacieho modelu,

založeného na extrémnych

a neprirodzených potravinách.

Zdroj ďaších inšpirácií k potravinám

na www.přirodnivyziva.cz

Jedlé školské a komunitné záhrady

20 21

Žijeme vo s

a podvodu.

uvedomiť, ž

rôznych kor

zrazu presta

mnohé potr

sami pestov

potravu, ale

poznali rela

a lacnú ces

Preto existu

mnoho doh

Rizík dnešn

stravovania

mnoho, nap

• extrémne

• kontamino

• človeku n

• mimosezó

• mono-dié

• zle skomb

tráviteľné

• prejedanie

• nedostato

Prečo je stá

chorôb a ľu

rýchlejšie st

Myslíte si, ž

jedálniček j

nadýchať krásnej vône, bylinkovú

časť, prírodný potôčik - to by už

bola najideálnejšia zo všetkých

záhrad

• kútiky v záhrade: relax, detský

kútik, divočinka, lánik obilia, vtáčí

raj, živý plot, exotická liečivá

hriadka, kuchynská hriadka (napr.

polievková, pizzová, šalátová)

• typy záhonov: nemecká kopa,

špirála, vyvýšený záhon, kľúčová

dierka

Zastúpenie stromov, krov, lián,

zeleniny a bylín

• Stromy - orech, gaštan, jabloň,

hruška, marhuľa, broskyňa,

slivka, moruša, dub, breza,

vŕba, lipa, dula, čerešňa, višňa,

mandľa, mišpuľa, jarabina

sladkoplodá, hruška nashi,

mirabelka nancyská, ringlota

• Kry - maliny, černice, egreše,

ríbezle, baza, hloh, šípky,

rakytník, tatarka, zimolez, lieska,

muchovník, klokoč, arónia, josta,

drieň, rakytník, tavoľník, dúhovec

japonský, ibištek sýrsky

• Trvalky - bylinky - rozmarín,

majorán, dúška, pažítka,

saturejka, rebríček, levanduľa,

ľubovník, repík, šťavel, rebarbora,

tymián, mäta, šalvia lekárska,

medovka, yzop, pamajorán,

topoľovka, rebarbora, nechtík,

aksamietnica, kavyľ, echinacea,

medvedí cesnak

• Zelenina - šalát, mrkva, cibuľa,

cesnak, brokolica, rajčiny,

reďkovka, tekvice, kapusta,

kel, šaláty s ozdobnými listami,

petržel, mangold, rebarbora,

pažítka, žerucha, topinambur,

kukurica, paprika

• Popínavky - vinič, jasmín, kiwi,

akébia, fazule, uhorky, hrach,

ačokča

• Bylinky na čaje - materina

dúška, levanduľa, yzop, arnika,

pamajorán, šalvia, medovka,

mäta, rozmarýn

• Jedlé kvety - ľaliovka, hosta,

juka, asfodelka, zvonček,

hvozdík, planý tulipán, boubelka,

čínska pažitka, divozel, čakanka,

fialka, prvosienka, slez,

sedmokráska, zavinutka, nechtík,

denivka, plamenka, kapucínka,

rozchodník.

Ako súvisí permakultúra a naše záhradyPermakultúra je pojem, o ktorom

sa toho dá napísať veľmi

veľa. Pre mňa je to takmer

filozofia života. Nie je to len štýl

tvorby záhrad, ale celkového

prostredia, v ktorom človek žije,

a to, spôsobom, ktorý je trvalo

udržateľný a stále sa obnovujúci.

Permakultúra je vlastne nový

Aká môže byť školská, či

komunitná záhrada

(niekoľko prívlastkov

z brainstormingu na aktivitách )

• krásna až berie dych, účelná,

pestrá, rôznorodá, útulná

• prístupná pre žiakov i rodičov

• neriziková – bezpečná

• farebná, náučná

• má byť zaujímavá, má stiahnuť

ľudí, deti do seba svojím

vyžarovaním, má poskytovať

priestor pre rôzne vnemy, má

prinášať radosť a teda aj chuť sa

o ňu postarať

• chutná, hustá, osviežujúca, bez

chemikálii, jednoduchá

• pre všetkých prístupná

• nenáročná na údržbu,

prinášajúca osoh - či už

v podobe jedlých plodov alebo

skrášleného prostredia, záujemci

z komunity tam môže zrealizovať

svoj „záhradný“ nápad

• prírodná, jedlá, dávať čo najviac

jedlých plodov, pritom krásna

na pohľad oka aj duše, voňavá,

harmonická

Aké prvky, štruktúry, kútiky má

obsahovať?

• miesto kde sa stretne viac

prvkov – živlov vedľa seba -

vtedy človek pocíti súladnosť

a harmóniu z obrazov, ktoré sa

mu naskytnú

• pohodlie pre vychutnanie

týchto scenérii, ticho, samotu -

možnosť pozorovať

• chuť načiahnuť sa a ochutnať

živé zdravé z kríka, či stromu

• lavička na slniečku, záhradný

domček s možnosťou prípravy

jedál, jazierko s kamenným

chodníkom a mostíkom,

kamenné terásky s bylikami, živé

jedlé ploty, stromy s húpačkami

a lanami na šplhanie

• veľmi závisí od jej veľkosti, ale

určite zeleninovo - bylinkové

záhony, sad, ťahavé steny,

vodná plocha (jazierko, fontánka,

rybníček či iné - s možnosťou

posedenia)

• besiedka – prístrešok

• hojdačky – prírodné (lano..)

• búdky pre vtáčiky

• poznávacie tabuľky názvov

• bylinkovú špirálu, minijazierko,

ovocné stromy, liany, nejedlé,

ale veľké kvety, symbolickú

vstupnú bránu

• lavičky, altánok - alebo iný

kútik na oddych, kde bude

tieň, jazierko, lúčka - na ktorú

si môžeme ľahnúť a načerpať

energiu zeme, či „uzemniť sa“,

ovocný sad

• páčilo by sa mi, keby bola

situovaná aj na kopci - čiže

aby mala stúpanie, kvetinovú

časť - kde sa každý môže prísť

22 23

ttt,, mrmrkkvkva,a, c cibibib ľuľuľa,a,

a,a, r r jajajčččiininy,y,

ee,e, kkk kapapap sususttatata,,

bbnbnbnýýmýmýmiiii lililili tstststamamamiii,i,

rebba brbora,

topinambur, topinambur

nič, jasmín, kiwi,

horky, hrach,

e - materina

, yzop, arnika,

a, medovka,

aliovka, hosta,

vonček,

ipán, boubelka,

vozel, čakanka,

a, slez,

vinutka, nechtík,

ka, kapucínka,

pojem, o ktorom

ať veľmi

to takmer

ie je to len štýl

e celkového

om človek žije,

ktorý je trvalo

e sa obnovujúci.

vlastne nový

spôsob myslenia, je to tvorivý,

inteligentný a uvedomelý dizajn,

ktorý mení súčasné neefektívne

a deštruktívne formy zaisťovania

ľudských potrieb a využívania

zdrojov Zeme. Anglické slovo

„permaculture“ sa skladá z dvoch

slov – permanent a agriculture.

„Permanent“ znamená

permanentný, trvalý. Neznamená

to však iba trvalo udržateľné

poľnohospodárstvo, ale tiež

permanentnú kultúru, pretože

žiadna spoločnosť nemá šancu

prežiť bez rozumného a etického

využívania krajiny, s ohľadom

na všetko živé, čo je teraz okolo

nás, ale aj s ohľadom na budúce

generácie. Viac o permakultúre

sa môžete dozvedieť napr. na

www.permakultura.cz, v ďalších

publikáciách, či na iných

weboch. Ja tu spomeniem

len princípy, ktoré navrhujeme

využívať v našich záhradách

a v kontexte k našim aktivitám.

spspspôôsôsôs bobobob m mysysysllelee

iinttelilige tnt ýný a

ktorý mení súktorý mení sú

a deštruktívne

ľudských pot

zdrojov Zeme

„permaculture

slov – perman

„Permanent“

permanentný

to však iba trv

poľnohospod

permanentnú

V rámci projektu Praktické realizácie zdravých jedlých záhrad

v školách a komunitách, ktorý realizujeme vďaka podpore nadácie

Ekopolis, sa začali v marci 2009 prvé zážitkové vyučovania

na základných školách regiónu Záhorie a v Bratislave. Cieľom

zážitkových blokov bolo priblížiť žiakom tému biodiverzita, aby si

uvedomili jej dôležitosť z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja, a tak

si navrhli ich ideálny školský dvor, čo by v ňom nemalo chýbať, ako

by mal vyzerať. S ich pomocou sa tak začala realizácia školských

dvorov spomínaných základných škôl a veríme, že vďaka zapojeniu

samotných detí si k takémuto dvoru vytvoria vzťah, budú sa oň starať,

chrániť si ho, udržiavať. Budú tak mať možnosť tráviť prestávky

medzi hodinami v príjemnom prostredí, a hodiny biológie, či iných

predmetov, budú môcť praktikovať práve v takejto zelenej učebni.

K tomuto účelu sme si pripravili vzorovú zážitkovú vyučovaciu hodinu

k téme biodiverzita, ktorú sme potom realizovali s rôznymi obmenami

podľa situácie, schopnosti žiakov a samozrejme času.

Zážitkové vyučovanie pre žiakov základnej školy na tému

biodiverzita a ekosystémy

1.Uvítanie sa, predstavenie, o čom sa budeme rozprávať, čo je našim

cieľom a prečo

V tomto podrobnejšom opise hodiny resp. vyučovacieho bloku

(90 minút) vám predstavíme metódu našej práce, ktorá je inšpirovaná

metodikou HET- highly effective teaching.

P o m ô c k y :

mapa mysle, hudba v pozadí, vonná tyčinka, zvonkohra, plagáty

s výrokom k danej téme (my sme mali dva plagáty. 1. Výrok: „Ani

najväčšie kalamity nedokážu zničiť les. Práve naopak, v prípade,

že do ich priebehu človek so svojou technikou nezasiahne, môže

pozorovať, akým fascinujúcim spôsobom vzniká nový, rozmanitejší

a odolnejší les.“

Druhová pestrost v prírodnej, c i permakultúrnej záhrade

24 25

2.výrok: „Nemôžeme vedieť, čo by sme mali robiť, pokiaľ

nebudeme vedieť, čo robí príroda, keď my nerobíme nič.“

(Karl Friedrich Simmer), • ku hre Noemova archa budeme potrebovať zvieratkové pexeso

alebo kartičky s menami zvierat, pričom každý druh musí byť

zastúpený 2 krát - ako samec a samica, obrázok ekosystému,

napr. les alebo mokraď

• ku hre Hmatový prieskum budeme potrebovať vrece alebo

tašku, v ktorej budú rôzne predmety zastupujúce ekosystém

(kôra stromu, kamene, halúzky, byliny, mach, plyšová myš, listy,

orechy, bukvice, šišky...)

P o m o c n é z á s a d y :

- aktívne deti oceňujeme za každý malý úspech – nejlepšie cielenou

rečou,

- len ten kto drží v ruke zvedavku, môže hovoriť,

- aktivity predeľujeme nejakým zaujímavým zvukom (napr. kŕkanie

žaby),

- za aktivity si zatlieskame( používame rôzne typy potleskov, napr.

mušličkový, srdiečkový, kečupový...)

Predstavenie sa

Predstavíme sa ako zvieratká, najlepšie také, ktoré tvoria jeden

potravinový reťazec a deti hádajú, aký je medzi nami vzťah.

Napr. voška, lienka, sliepka, jastrab,...

Pokračujeme tým, že vysvetlíme deťom, čo je to mapa mysle

a prostredníctvom nej, aký program nás dnes čaká.

Pravidlá, vytváranie neohrozeného prostredia

Ako prvé vytvárame v triede neohrozené prostredie. Určíme si

pravidlá: napríklad voľné nohy, ukážeme, keď niekto odbočuje

od témy, tykanie je vzájomné, neposudzujeme, dáme možnosť

“nevyjadriť sa“ k danej úlohe, konzumovať či napiť sa počas hodiny,

možnosť povedať aj hlúposť, ak nás to napadne, rešpektovanie

druhého, aktívne počúvanie, nerušiť, keď niekto rozpráva, ... všetko

si to spisujeme na papiere, a necháme to niekde vystavené, aby sme

to všetci mali na pamäti, v závere sa k tomu môžeme vrátiť a posúdiť

spoločne, či sme pravidlá dodržiavali alebo nie, kedy sme ich porušili.

Očakávania

Každý napíše na lístok svoje očakávania a neočakávania a nalepí ich

na tabuľu, budeme sa snažiť splniť ich čo najviac. ...dôležité k našej

spätnej väzbe, v závere sa k nim vrátime a zhodnotíme, či sme

očakávania detí naplnili.

Hra

Po takomto úvode je vhodná zahrievacia hra, ktorá by nás všetkých

naladila na rovnakú vlnu.

Takouto hrou môže byť Noemova Archa (Dobrodružné hry a cvičení

v přírode, str. 73), je aj o záchrane druhov, takže sa výborne hodí aj

k našej téme.

Každé dieťa si vytiahne kartičku s menom nejakého zvieratka. Nikomu

nepovie, čo predstavuje, ale v tichosti si premyslí, ako by napodobnil

zvukom dané zvieratko. Úlohou je, aby každý z hráčov našiel svojho

„partnera“ , ale len pomocou zvuku, aký vydáva. Tak napríklad, ak

som ja lev, prídem ku každému hráčovi a vydám zvuk, ktorý je pre

mňa typický. Ten ak vydá rovnaký zvuk, je môj partner, ak iný, idem

k ďalšiemu hráčovi, až pokiaľ nenájdem svojho „partnera“, teda

v mojom prípade levicu. Táto hra je u detí veľmi obľúbená.

Téma ekosystém (aby dokázali porozumieť danej problematike), hra

na role

Aktivita

Diskusia na tému ekosystém - čo si pod týmto slovom žiaci

predstavujú, či sa už o ňom učili niečo v škole... Počas tejto diskusie

im vysvetlíme pomocou obrázka, čo to ekosystém je.

26 27

mmee sisi

oočučujeje

žnosť

čas hodiny, čas hodiny

ovanie

, ... všetko

né, aby sme

tiť a posúdiť

e ich porušili.

a nalepí ich

žité k našej

i sme

s všetkých

y a cvičení

rne hodí aj

atka. Nikomu

napodobnil

ašiel svojho

ríklad, ak

orý je pre

k iný, idem

a“, teda

á.

matike), hra),

aci

jto diskusie

Ako pomôcka môže slúžiť nasledujúca teória: Ekosystém je

ucelená časť prírody, ktorá nie je uzavretá, komunikuje s okolitým

svetom, s ostatnými časťami prírody. Je to základná jednotka

funkčného celku živej prírody Zeme. Príkladom ekosystému

je napr. listnatý les, alebo vlhké nekosené lúky. V ekosystéme

dochádza k prenosu a obehu hmoty, energie a informácií.

Z hľadiska toku látok a energie je teda ekosystém otvorený

systém. Energia pochádzajúca pôvodne zo slnečného žiarenia

poháňa a udržuje všetky životné (aj neživotné) procesy.

Látky (hmota), ktoré sa pomocou energie premieňajú, obiehajú

v ekosystéme v cykloch.

Tu je vhodné použiť obrázok, na ktorom bude nakreslený napr.

les alebo rybník ako ekosystém, a okolitý svet. Bavíme sa o tom,

k akým výmenám energií tam môže dochádzať, čo sa vtedy

deje. Napríklad začne pršať, daný ekosystém túto vodu prijíma,

čiže dochádza ku komunikácii s okolitým svetom, ale okoliu aj

niečo dáva, napríklad stromy kyslík, alebo vyparenú vodu atď.

Všetko máme znázornené na obrázku. Deti tam podľa svojej

predstavivosti dokresľujú, ako ešte dochádza ku komunikácii

medzi okolím a ekosystémom.

Nie je ohraničený veľkosťou, čiže za ekosystém možno považovať

celú biosféru na Zemi alebo aj tráviaci trakt psa

Ekosystémy rozdeľujeme podľa

miery ich ovplyvnenia človekom

na: prirodzené (napr. jazero,

mokraď, les), polokultúrne

(napr. rybník, obhospodarovaný

pasienok a lúka) a kultúrne

(napr. pole, záhrada, sídlisko).

Ekosystémy sú tvorené

anorganickou časťou, napr.

pôda, vzduch... a organickou,

napr. živočíchy, rastliny, huby,

baktérie...

Je dynamický, podlieha

zmenám. Zmeny sa prejavujú

v zložení a zastúpení rôznych

druhov živočíchov a rastlín(ich

úbytok alebo nárast). Na rozdiel

od organizmu, ekosystém nemá schopnosť rozmnožovať sa. Preto

nový ekosystém nevzniká samovoľne, ale vyvíja sa na podklade

iného ekosystému. Čiže zánikom starého ekosystému vzniká na jeho

mieste nový.

Z hľadiska riadenia a vývoja je ekosystém charakteristický

schopnosťou samoregulácie, samoobnovovania a schopnosťou

vyvíjať sa v čase. Riadenie je sprostredkované informáciami dedične

uloženými v živých organizmoch (pomocou génov) a získanými

počas života.

Ekosystém dokáže fungovať sám, bez pričinenia človeka. Aj

keby ľudia neexistovali, na Zemi by bolo nesmierne množstvo

ekosystémov, a zrejme by sa im aj darilo omnoho lepšie, ako to

je teraz. Dokiaľ je ekosystém v rovnováhe, darí sa mu. Dokáže si

poradiť aj s miernymi výkyvmi spôsobenými negatívnymi vplyvmi.

Takými môže byť premnoženie určitého druhu organizmu, prírodná

pohroma (potopa, víchrica, požiar, lavína...). Keď sa však stane, že

negatívne faktory z okolitého sveta sú silnejšie ako samoregulačná

schopnosť ekosystému, ekosystém ochorie, môže to skončiť aj

jeho zánikom a nahradením iným ekosystémom (čo je postupný

dlhotrvajúci prírodný proces).

sa. Preto

dklade

niká na jeho

ý

nosťouťť

mi dedične

anými

Aj

stvo

ako to

okáže si

vplyvmi.

, prírodná

stane, že

regulačná

nčiť aj

stupný

28 29

Čo ohrozuje ekosystémy?

Ako sme si už povedali, aj príroda sama niekedy poškodí či zničí

ekosystém, napríklad požiarom. K takýmto nehodám, čisto „prírodou

vyvolaným“ však dochádza len zriedka. Keby sme totiž hľadali

pozadie väčšiny zničení a poškodení ekosystémov v dnešnej dobe, či

chceme či nie, zistíme, že za tým celým stojí človek.

Prírodné procesy sú navzájom prepojené. Akýkoľvek zásah,

akákoľvek nerovnováha na jednej strane, sa musí prejaviť aj na strane

druhej. Napríklad výrub lesov vedie k povodniam a eróziám . Ako?

Vyrúbaná pôda už nie je pevná, nedokáže dažďovú vodu dostatočne

absorbovať, pri silnejšom daždi automaticky dochádza k zosuvom

pôdy. Príkladov by sme však našli viac...

Diskusia

Teraz sa spoločne s deťmi zamýšľame, a hľadáme príčiny napríklad

premnoženia škodcov či húseníc v záhrade (čo nás potom vedie

k používaniu postrekov atď., atď.), odumierania lesov(spôsobujú

kyslé dažde, v pozadí emisie vypúšťané človekom), premnoženia

istého druhu živočícha až sa stane škodlivý - napríklad človek

preniesol živočícha žijúceho v jednom ekosystéme do druhého.

V novom ekosystéme tento živočích nemal žiadneho prirodzeného

nepriateľa, a tak sa nadmerne rozmnožil a spôsobil aj vyhynutie

niektorých tam žijúcich druhov...

Pohybovka: Šermovanie - hra pre dvojice. Prst slúži ako meč. Cieľom

je dotknúť sa mečom protivníkových pliec a nôh (inde by to mohlo byť

bolestivé) a zároveň sa vyhnúť „bodnutiu“ protivníkom.

alebo Umývačka auta : vytvoria sa dva rady ľudí, stoja tvárou k sebe

a predstavujú štetiny v autoumývačke. Stredom prechádza auto - čiže

jeden z prítomných, ostatní ho masírujú po chrbte, na pleciach, akoby

umývali auto.

3. Téma biodiverzita, čo to je, prečo je pre nás dôležitá, aplikácia na

záhradu a školský dvor, interaktívne do prezentácie zapájame deti,

formou otázok, doplnení, hádaniek.

Pod biodiverzitou rozumieme rozmanitosť života na Zemi. Ide

o rozmanitosť genetickú, druhovú a ekosystémovú.

Aktivita- diskusia

Čo si myslíte, čo znamená druhová rozmanitosť?

Na Zemi sa vyskytuje 15 až 40 miliónov súčasne žijúcich druhov na

Zemi. Doteraz sa vedcom podarilo identifikovať 1,7 milióna rôznych

druhov žijúcich organizmov. Aj napriek tomu existuje ešte mnoho na

druhy bohatých ekosystémov, ako sú napr. lesy tropického pásma,

koralové útesy, hĺbky dna oceánov, ktoré sme sotva začali objavovať.

Pýtame sa detí aj na ekosystémovú a genetickú rozmanitosť, dávame

im priestor na vyjadrenie vlastného názoru, zámerne ich pri tom

oceňujeme.

Ekosystémová: zahŕňa celý rad rôznorodých lesov, saván, púští,

polí, riek, morí, oceánov a iných bio-komunít, ktoré sú vo vzájomnom

vzťahu s neživou prírodou a prostredím

Genetická: rozmanitosť jedincov v rámci jedného a toho istého druhu

(napríklad človek: sme jeden a ten istý druh a napriek tomu je každý

z nás špecifický, jedinečný. Katka má čierne vlasy, Janka zase hnedé,

a pod.)

30 31

Rozprávame sa, čo chápu pod pojmom rovnováha v prírode, a ako

k nej dopomáha biodiverzita?

Biodiverzita je základným predpokladom pre rovnováhu v prírode,

a vďaka nej, ak zostáva zachovaná, je v prírode rovnováha.

Rovnováha znamená, že v prípade prírodného nešťastia, kalamity,

búrky, požiaru atď. sa dokáže narušená krajina (a ekosystémy v nej)

pomerne rýchlo spamätať z daného nešťastia. Je to schopnosť

ekosystému udržiavať sa bez podstatných zmien, alebo sa vracať

po mimoriadnom vychýlení do pôvodného stavu. Pritom je to

dynamický stav, ktorý sa mení. Je to neustále vyrovnávanie kolísania

okolo rovnovážneho stavu, ktorý si ekosystém sám vyrovnáva bez

vonkajších zásahov a vplyvov.(„Ani najväčšie kalamity nedokážu

zničiť les. Práve naopak, v prípade, že do ich priebehu človek so

svojou technikou nezasiahne, môže pozorovať, akým fascinujúcim

spôsobom vzniká nový, rozmanitejší a odolnejší les plný života.“)

Motto na plagáte.

Narušením vzťahov medzi organizmami a prostredím dochádza k

narušeniu ekologickej rovnováhy. Vzniká nestabilita - neschopnosť

ekosystému odolávať rušivým vplyvom. Nestabilné sú najmä umelé

ekosystémy (napr. poľný, záhradný, sadový ekosystém). Ekologickú

rovnováhu môže narušiť:

1. Znečistenie ovzdušia a zmena podnebia

2. Znečistenie vôd, ohrozovanie morí a oceánov

3. Znečistenie pôdy dôsledkom priemyselnej

a poľnohospodárskej činnosti

4. Rast ľudskej populácie, urbanizácie, rast spotreby energie

a šírenie chorôb

Prečo je pre ľudí dôležitá biodiverzita? Čo z toho majú ľudia?

Ľudskej rase ako takej biologická rozmanitosť rastlinných

a živočíšnych druhov v mnohých prípadoch zaisťuje jediný zdroj

obživy, čím podstatnou mierou prispieva k celkovej kvalite

života populácií a poskytuje nenahraditeľný zdroj základných tzv.

ekologických služieb, bez ktorých život na Zemi nie je možný.

Výroba a obchod, aj keď sa to priamo asi nezdá, tiež podstatnou

mierou závisia od existencie rozmanitých foriem života na Zemi

(stabilizujúci prvok klímy, ovplyvňovanie kvality ovzdušia a vody,

a pod.). Rastlinné a živočíšne druhy sú zdrojom surovín a vytvárajú

podmienky pre rozvoj technológií a podnikateľských aktivít.

Hra:

Hmatový prieskum (Dobrodružné hry a cvičenia v prírode, str.292),

v pozadí hrá hudba a zapálená je vonná tyčinka Máme dve

družstvá, každé družstvo si zvolí svojho zástupcu, tomu zaviažeme

oči. Zástupca bude zo škatule vyberať predmety (je ich tam desať)

a hádať, o aký predmet ide. Ostatní mu nemôžu poradiť, avšak,

keď povie správne slovo, tak mu to odsúhlasia a môže hádať

ďalší predmet. V krabici budú rôzne predmety zastupujúce určitý

ekosystém (napr. les- listy, žalude, šišky, kamene, plyšová myš,

gaštany, šípky, drevo, parožky, kôra brezy...), a úlohou družstva

po tom, ako už poznajú všetky predmety je určiť, o aký ekosystém

ide.

Druhé družstvo robí presne to isté v inej častí miestnosti, kto bude

prvý, vyhráva. Pri každom družstve stojí koordinátor a dohliada,

aby si neradili. Potrebujeme veci zastupujúce ekosystém -

les, mokraď.

Stačí ak budeme mať tašku a v nej veci jedného ekosystému, napr.

lesa a deti si z vreca lovia a hmatom a čuchom hádajú, čo to je.

Opäť ide o vtipnú a obľúbenú hru.

Diskusia

Ako môžeme malými skutkami podporiť rozvoj biodiverzity v krajine, ale aj vo svojom dvore, či záhrade?

Deti nám dávajú vlastné návrhy, spisujeme ich na tabuľu alebo

flipchart, rozprávame sa o nich.

Vysvetlíme deťom, že aj vo vlastnej záhrade, či dedinskom parku

môže biodiverzita prekvitať. Ako? Tu im môžeme priblížiť základné

princípy permakultúrnej či prírodnej záhrady (pomocou obrázkov),

tieto princípy je možné aplikovať na akékoľvek priestranstvo,

čiže nemusí ísť výlučne o záhradu. Stačí, ak budeme rešpektovať

prírodu. Príroda vie sama najlepšie, čo má kde rásť, čo sa má kde

nachádzať. Ako úlohu si môžeme dať pozorovať nejaké prírodné

spoločenstvo a všímať si, čo kde rastie, aká rastlina vedľa akej

a na akom mieste...

32 33

Na zamyslenie sa ich pýtame:

Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, že burina vôbec nemusí

byť škodlivá, že sa nemusíme lopotiť v záhrade s jej násilným

vytrhávaním, a že burina vlastne neexistuje?

Rozmýšľali ste už nad tým, prečo ľudia trávia toľko času polievaním

záhrady, keď si radšej mohli vybudovať malé nenáročné jazierko

(tým môže byť aj starý hrniec ) a rastlinky by si sami z neho zakrátko

čerpali čo potrebujú?

Rozmýšľali ste už nad tým, že namiesto postrekovania proti škodcom

by stačilo pritiahnuť do záhradky zvieratá, ktoré týchto škodcov majú

za potravu?

4.krok: žiaci pracujú v tímoch a vytvoria svoje predstavy ekosystému,

ktorý si sami zvolia. Budú mať možnosť výberu- môžu pripraviť

a odprezentovať tému výtvarne, dramaticky, písomne, prednáškou...

Aké ekosystémy poznajú deti vo svojom okolí a s akou biodiverzitou

sa tam môžeme stretnúť?

Hranie rolí:

Vyberú si ekosystém (určíme školský dvor, alebo dáme možnosť

výberu: lúka, záhrada, les a školský dvor), každý si zvolí svoju

úlohu v ekosystéme, vyberie zviera, rastlinu, prostredie, ktoré bude

predstavovať, skúsi sa vžiť do svojej role, ....potom hrajú dramatickú

scénku alebo nakreslia, či inak prezentujú tému.

možnosť

voju

toré bude

dramatickú

3534

NaNa z zamamysyslelenn

Rozmýšľali stRozmýšľali st

byť škodlivá,

vytrhávaním,

Rozmýšľali st

záhrady, keď

(tým môže by

čerpali čo po

Rozmýšľali st

by stačilo prit

za potravu?

4.krok: žiaci pp

ktorýý si sami

a odprezentop

Aké ekosysté

sa tam môžem

Príroda nemá nič spoločné s

orezávaním, hrabaním lístia,

oraním, umelým hnojením,

prekopávaním. Všetko v nej

je dokonalé. Tieto zásahy si

vymysleli ľudia, a dnes sa

sťažujú, že nestíhajú, že sú

otrokmi záhrady, ktorú stále

dokola kozmeticky upravujú, či

premieňajú na púšť jej úplným

„vyholením“, vypálením všetkých

rastlinných zvyškov a listov.

Mulčujeme

V našich záhradách namiesto

rýľovania používame slamu,

alebo iný mulč (aj kombináciu

kartónu a slamy), preferujeme

trvalky, stromové spoločenstvá,

snažíme sa, aby na jej údržbu

stačila kosa. Je to aj najlepší

spôsob, ako ekologicky

a jednoducho odburiniť aj

zarastené pozemky. Dá sa takto

poriešiť dokonca aj pýr.

Ministerstvo poľnohospo-

dárstva vyhlásilo stav

ohrozenia úrody vrabcami a

nariadilo ich hubiť. Keď boli

vrabce zlikvidované, zaplavili

pole mraky hmyzu a začali ničiť

úrodu. Ministerstvo navrhlo

hubiť hmyz drahými pesticídmi.

Pesticídy predražili výrobu

potravín a tie naviac začali

byť nezdravé. Príliš neskoro

sa prišlo na to, že vrabce, aj

keď sa na obilí priživovali,

hubili hmyz a napomáhali tak

dobrej úrode...Anthony de Mello,Modlitba žaby II.

Spolupráca s prírodou

...slimáky, mandelinky,

vošky, hryzce, kliešte. Ich

masový výskyt, ich bezuzdné

rozmnožovanie, ich nepretržité

žracie orgie v mojej záhrade,

ich odolnosť proti mojim

úkladom mi otvorili zmysel pre

iné vedomie života a ukázali

mi cestu. Dnes žijú u mňa na

záhrade svoje nerušené bytie.

Ukázali mi, čoho je príroda

schopná: BEZVÝHRADNéHO

PRIATEľSTVA! Eike Braunroth- Kooperace s přírodou.

Dnešní záhradníci

a poľnohospodári vedú vojnu

s prírodou.

Naši predkovia boli v mnohých

veciach rozumnejší – nechávali

napr.pôdu ležať po čase ladom,

aby sa sama zregenerovala.

Polia boli oddelené medzami,

čo pomáhalo biodiverzite a tak

prirodzenej ochrane úrody a tiež

ochrane pred eróziou.

Dalšie základné princípy v našej prírodnej školskej záhrade okrem využitia druhovej pestrosti

namiesto namiesto

slamu,

mbináciu

eferujeme

oločenstvá,

ej údržbu

najlepší

cky

niť aj

Dá sa takto

pýr.

37

Ministerstvo

dárstva vyhlá

ohrozenia úr

nariadilo ich

vrabce zlikvi

pole mraky h

úrodu. Minis

hubiť hmyz d

Pesticídy pre

potravín a tie

byť nezdravé

sa prišlo na t

keď sa na ob

hubili hmyz a

dobrej úrode

Mello,Modlit

Spolupráca s

...slimáky, ma

vošky, hryzce

masový výsky

rozmnožovan

36

čerešňa, višňa, mišpuľa, jarabina

sladkoplodá, mirabelka, ringlota),

jedlé kríky (maliny, černice,

egreše, ríbezle, baza, hloh, šípky,

rakytník, tatarka, zimolez, lieska,

muchovník, arónia, josta, drieň,

rakytník), popínavky (vinič, kivi,,

fazule, uhorky, hrach), bylinky

(materina dúška, levandula,

yzop, arnika, pamajorán , šalvia,

medovka,medvedí cesnak,

pažitka a mnohé iné), dokonca

aj jedlé kvety (napr.ľaliovky,

hosty, mimochodom,viete, že aj

tulipán je jedlý?), trvalky. Bežné

ploty nahrádzame plotmi živými

(opäť samozrejme jedlými) a sme

priaznivcami zelených striech.

Namiesto tradičného umelého

trávnika preferujeme lúku, či už

spomínaný jedlý trávnik. Ten, na

rozdiel od klasického, podporuje

biodiverzitu danej lokality.

Obsahuje jedlé rastlinky pre nás,

ale i pre zvieratá a starostlivosť

oň nezaberie veľa času. Tešte

sa z pestrosti takéhoto trávnika.

Vypustite zo svojho slovníka

pojem burina. Spoznávajte

liečivé účinky a zaujímavé chute

rastliniek, ktoré sú pre daný

priestor prirodzené, a mali by

obohacovať váš jedálny lístok.

Okrem toho si môžete s kosou

v ruke trochu pretiahnuť aj svoje

telo, kosa je tradičný a dôležitý

nástroj do jedlej prírodnej

záhrady. Kosiť učíme dokonca aj

starších školákov a tešíme sa ako

si pokosia svoje obilné lániky,

aby cez celý proces prípravy

chlebíka spoznali jeho cestu od

zrna až na stôl.

V rámci projektu Praktické

realizácie zdravých jedlých

záhrad v školáh a komunitách

sme začali vytvárať modelové

záhrady. Tie nájdete, keď

sa vydáte na výlet do okolia

Bratislavy (ZŠ Jablonové,

Borinka, ZŠ v Rohožníku, ZŠ

Kuchyňa, Láb, Lozorno, Ranč

Abeland), ale i v Bratislave

samotnej (ZŠ Narnia v Petržalke,

Andreas- autistické centrum,

záhrada na školskom dvore vo

Waldorfskej základnej škole).

Ako sme teda na tom s

jednotlivými záhradami?

Začala by som najprv školskými.

Práca na týchto záhradách bola

a je pre nás veľkou výzvou.

Nie len čo sa týka samotných

záhrad, ale aj práce s deťmi.

Do procesu budovania záhrad

ich totiž aktívne zapájame.

Nechceme budovať záhrady pre

deti bez detí. Školská záhrada

má vychádzať z ich samotnej

fantázie, má byť stelesnením

čarovného sveta detí so všetkým,

čo k tomu patrí. So skrýšami,

bunkrami, rozkonárenými

stromami, po ktorých môžu

loziť a ujedať si z nich plodiny,

či s jazierkami, v ktorých

môžu obdivovať žubrienky.

Na jednotlivých záhradách si

priblížime niektoré zaujímavé

štruktúry. Dominujúcim prvkom

v ZŠ v Jablonovom je bylinkovo-

kvetinová špirála, ktorú oceňujú

najmä deti, keď si môžu priamo

na hodine uvariť čaj z čerstvej

mäty či šalvie. Levanduľové

Ak sa presuniete cca 30 km od

Bratislavy smerom na Stupavu,

nájdete tam malú dedinku

s názvom Jablonové. A práve tu

je sídlo občianského združenia

Jablonka a miesto, kde nájdete

zopár zanietencov pre prácu s

deťmi, pre prácu v prírode, pre

prírodu a s prírodou, a zopár

priaznivcov tradičných remesiel.

Pri zakladaní organizácie sa

zrejme nikomu ani neprisnilo, že

sa Jablonka raz bude venovať

dizajnom a realizáciám záhrad

tak, ako sa im venuje teraz.

Možno už samotným ústredným

mottom združenia, Jablonka je tu preto, aby na jabloni bolo jabúčko, sme sa predurčili

k tomu, že sa nám záhrady stali

“osudnými”.

Našim cieľom je budovať

povedomie o zdravých,

jedlých a zároveň estetických

záhradách, a niekoľko

modelových záhrad už tvoríme.

Aké princípy pri dizajnovaní

predovšetkým využívame?

Okrem toho, že prvoradým

kritériom je pre nás jedlosť,

snažíme sa využívať princípy

permakultúry, princípy

odpozorované v prvom rade od

prírody.

Ako už bolo spomenuté,

hlavným kritériom pri dizajne

našich záhrad je ich jedlosť.

Mne sa ako prvé pri tomto

slove vyjavia obrazy hriadok

s paradajkami, paprikou,

uhorkami. To pre mňa veľmi

dlho znamenala jedlá záhrada.

Avšak tá naša toho zahŕňa

podstatne viac. Počuli ste už

o jedlom trávniku či živom

plote? Väčšina rastliniek,

ktoré sa na vašom pozemku

nachádzajú, sú jedlé. Tušili ste,

že z ďateliny si môžete upiecť

chutné placky? Že z hluchavky

je dobrá omeleta? Že skorocel

sa dá vypražiť v cestíčku?

Podobných receptov existuje

neúrekom. Naši starí rodičia ich

ešte možno poznali, nám už nič

nehovoria. Veď prečo by sme

si mali lámať hlavu vymýšľaním

receptov z “buriny”, keď stačí

zájsť do supermarketu, kde si

môžete vyberať z obrovskej

ponuky chutne vyzerajúcich

produktov a v cene je aj

atraktívny obal zahaľujúci celý

produkt do rúška luxusu?

Utvorenie názoru na produkty

vo veľkoobchodných sieťach už

nechávam na vás. Ja si radšej

pôjdem čosi natrhať z trávnika.

V záhradách však nesadíme

jedlé buriny, tie si poradia

aj bez nás. Sadíme rôzne

druhy ovocných stromov, so

zameraním na staré odrody

(jabloň, hruška, marhuľa,

broskyňa, slivka, moruša, dula,

Zopár slov o projekteAkAk s saa prpresesuu

BBratiislavy s

nájdete tam

s názvom J

je sídlo obč

Jablonka a

zopár zanie

deťmi, pre p

prírodu a s

priaznivcov

Pri zakladan

zrejme niko

sa Jablonka

dizajnom a

tak, ako sa

Možno už sa

mottom zdr

je tu preto, ajabúčko, sm

k tomu, že s

“osudnými”

Našim cieľo

povedomie

jedlých a zá

záhradách,

modelových

Aké princípy

predovšetký

Okrem toho

kritériom je

snažíme sa

permakultúr

odpozorova

prírody.

Ako už bolo

hlavným krit

našich záhra

38 39

aktickkké

jjej dldlýýcý hh

omunitách

modelové

ee, kekeďď

do okolia

onové,

žníku, ZŠ žníku, ZŠ

orno, Ranč

atislave

a v Petržalke,

centrum,

m dvore vo

nej škole).

m s

ami?

prv školskými.

hradách bola

výzvou.

samotných

e s deťmi.

ania záhrad

pájame.

ť záhrady pre

ká záhrada

samotnej

elesnením

etí so všetkým,

skrýšami,

enými

ch môžu

ch plodiny,

orých

brienky.

radách si

zaujímavé

cim prvkom

je bylinkovo-

torú oceňujú

môžu priamo

j z čerstvej

anduľové

záhony sa zase hodia na prípravu

levanduľových vankúšikov či

olejčekov.

Bylinková špirála je prvok, ktorý

by rozhodne nemal chýbať

v žiadnej záhrade. Jej využitie

je ideálne do každej kuchyne.

Môžete si na nej vypestovať

bylinky k príprave jedál alebo do

čaju. Jej výhody sú hlavne v tom,

že na pomerne malej ploche

môžete vypestovať rastliny, ktoré

vyžadujú rôznorodé klimatické

podmienky. Na špirále vznikajú

mikroklímy. Špirála „vyrastá“

z juhu (na tomto mieste môže

byť vybudované aj malé

jazierko) a postupne sa dvíha

do výšky smerom k severu. Na

južnej časti pestujeme rastlinky

menej náročné na teplo, avšak

vyžadujúce vlahu, na najvyššie

položenej časti špirály pestujeme

rastlinky, ktoré zvládajú

a potrebujú veľa tepla, svetla,

sucho im nevadí a nevyžadujú

veľmi výživnú pôdu. Do špirály

väčšinou sadíme mätu, šalviu,

pamajorán, echinaceu, medovku,

alchemilku, tymián, yzop. Špirálu

považujeme za východiskový

záhradný prvok, a okrem školy

v Jablonovom, ju môžte vidieť

aj v areáli ZŠ v Rohožníku, vo

Waldorfskej škole v Bratislave

či v základnej škole C.S. Lewisa

(Narnia) na Budatínskej ulici.

Špirála je asi najžiadanejšou

a najatraktívnejšou štruktúrou

našich záhrad, nedá nám

nespomenúť, že sa ňou

inšpirovali aj mnohí rodičia zo

zapojených škôl.

Do našich záhrad patria aj

jazierka. Výsledkom našej

celodennej snahy je napr.

jazierko v ZŠ C.S.Lewisa

v Bratislave v Petržalke,

k vytvoreniu ktorého nám

pomohli aj firemní dobrovoľníci

v rámci podujatia Naša

Bratislava. Ide o veľmi užitočnú

záhradnú štruktúru. Pýtate sa

prečo? Jednoduché. Jazierko

vám do záhrady prinesie život.

Zvieratká si sami nájdu cestu

k jazierku. Ani sa nenazdáte,

a po záhrade vám budú skákať

žaby, pobehovať jašteričky,

všimnete si väčšie zastúpenie

vtáctva a budete sa kochať

tým množstvom nádherného

farebného hmyzu. Vaša záhrada

ožije. Záhradný ekosystém bude

žiariť šťastím. Nami vybudované

jazierka nájdete v ZŠ v Kuchyni,

v Jablonovom, Lozorne,

Rohožníku, vo waldorfskej

škole a v našej záhrade pri

Ekodomčeku v Kuchyni.

Keďže súčasťou jedlých záhrad

je aj zelenina, špeciálne pre ňu

dizajnujeme vyvýšené záhony

a slnečné pasce. Tvary záhonov

rešpektujú prírodné oválne tvary.

Typickým príkladom sú kľúčové

dierky či záhony v tvare mandaly

alebo kvetu. Vyvýšený záhon

sa dá vybudovať kdekoľvek, aj

na nie veľmi úrodnej pôde. Na

miestach, kde by ste si mohli

povedať, že nič nevyrastie. Je

dokonca vhodný aj na trávnatý

povrch alebo na betónový

základ, čiže môže byť súčasťou

balkónových či strešných záhrad.

Ďalším plusom je to, že keď ho

vybudujete dostatočne vysoký,

nemusíte si zaťažovať kríže

zbytočným zohýbaním. Jeho

obhospodárenie je teda pomerne

jednoduché. A keďže berieme

ohľad aj na využitie odpadu, na

vybudovanie našich záhonov

môžete využiť aj prebytočný

a starý materiál, ktorý by inak

skončil ktovie kde. Ide o konáre,

kamene, tehly, drny, piesok, listy,

kartóny, textil. Takéto záhony

si môžete pozrieť v záhradách

v Rohožníku, v Jabloňovom,

v Narnii, v Kuchyni.

Zelené strechy (jedlé či okrasné)

sme začali robiť na altánkoch,

ktoré sa v rámci projektu snažíme

zakomponovať do daného

prostredia záhrady. Bližšie

popíšeme workshop budovania

zelenej stretchy v areáli ZŠ v obci

Kuchyňa.

Žaneta Halászová, lektorka OZ

Jablonka

bytočný

ý by inak

de o konáre,

piesok, listy,

o záhony

áhradách

ňovom,

či okrasné)

ltánkoch,

ektu snažíme

aného

Bližšie

budovania

eeálálii ŠZŠZŠ v v o obcbcii

ororkkaka O O OZZ Z

41

zázáhohonyny s saa zazass

lelevavandnduľuľovovýcýc

olejčekov.

Bylinková špiB li k á š i

by rozhodne

v žiadnej záhr

je ideálne do

Môžete si na

bylinky k príp

čaju. Jej výho

že na pomern

môžete vypes

vyžadujú rôzn

podmienky. N

mikroklímy. Š

z juhu (na tom

byť vybudova

jazierko) a po

do výšky sme

južnej časti p

menej náročn

vyžadujúce v

položenej čas

rastlinky, ktor

a potrebujú v

sucho im nev

veľmi výživnú

väčšinou sad

pamajorán, e

alchemilku, ty

považujeme z

záhradný prvo

v Jablonovom

aj v areáli ZŠ

Waldorfskej š

či v základnej

(Narnia) na Bu

Špirála je asi

40

342

zaberajúca priestor na priedomí

domu, bola okrasná. K jej vzniku

došlo pravdepodobne niekedy

v prvej polovici 19. storočia,

v období biedermeieru, keď sa

výrazne dostal do popredia kult

kvetín.

O okrasnú záhradu sa starali

predovšetkým ženy, ktoré si

kvety do nej nosili z miest, „od

pánov“, kde slúžili. Tak sa dostali

do vidieckych záhrad i exotické

oleandre, hortenzie, pivónie,

tulipány, ľalie... Šírili sa výmenou

a vlastným rozmnožovaním.

Dedinská záhrada nepodľahla

módnym trendom. Udržala si

konzervatívny vzhľad až do

poslednej štvrtiny 20. storočia,

keď bola zamietnutá a nahradená

záhradným hybridom na míle

vzdialeným jej pôvodným

hodnotám. Novoosídľovanie

vidieka solventnými skupinami

obyvateľstva prinieslo do tohto

prostredia sadovníctvo, ktoré

je tomuto prostrediu cudzie

a výrazne ho zdeformovalo.

Dediny prichádzajú o svoj

urbanizmus, z ich obrazu sa

vytráca fenomén predzáhradiek.

Okolie domov zaplnili

cudzokrajné dreviny, ktoré sa

nikdy v týchto zemepisných

pásmach nevyskytovali.

V našom projekte sme sa síce

nevenovali tradičnej slovenskej

vidieckej záhrade, ale uviedli

sme súvislosti, ktoré už možno

mnohým nie sú známe. Naše

záhrady sú dizajnované pre

potreby vyučovania, tak, aby

v nich bolo možné pozorovať

pestrosť života, aby sa tu dalo

niečo pomaškrtiť, niečo naučiť,

zrelaxovať aj popracovať,

a preto sú v nich vyhradené

najmä vzdelávacia, oddychová

a esteticko - tvorivá funkcia.

Z histórie

slovenskej záhrady

Tradičná slovenská záhrada

je odrazom životnej úrovne,

ktorá nebola vysoká. Vznikla

spontánne, z prirodzenej

potreby, s vytváraním domova

a v spojitosti s liečiteľstvom.

Nachádzala sa v bezprostrednej

blízkosti domu a mala dedinský

ráz. Vo svojom pôdorysnom

riešení a rastlinnom zložení bola

archaická. Uchovala si prvky

kláštornej záhrady, jej funkčnosť

i druhové zloženie rastlín.

Cieľom kláštorných záhrad

bolo zabezpečiť v izolovaných

podmienkach, mimo civilného

sveta a v každom ročnom

období liečivo na neduhy,

plody pre žalúdok a pochutiny

do kuchyne. Prostredníctvom

kléru sa na vidiek dostali

kvety, plody a byliny, ktoré sa

voľne v našom zemepisnom

pásme nevyskytovali. Z fár do

domácností sprostredkovávalo

novoty posluhujúce služobníctvo.

Vo vidieckej záhrade sa pestovali

predovšetkým rastliny späté

s úžitkom a v spojitosti s tým,

čo sa na gazdovstve chovalo

a potrebovalo. Preto sa v nej

ocitli i koreniny a liečivé bylinky.

Vidiecka záhrada sa

delila na prednú a zadnú.

Zadná, nachádzajúca sa za

hospodárskymi budovami, mala

zeleninový charakter, predná,

Rajská záhrada ako inšpirácia

43

Rajská záhrada je známa tým, že dokáže povzbudiť všetkých

päť zmyslov: čuch, sluch, zrak, chuť aj dotyk. Podľa starých

islamských kultúr bola záhrada miesto, kde sa človeku dostalo

ochrany a uľahčenia od krutostí dňa. Záhradníci používali vonné

kvetiny, ktoré potešia náš nos, tečúce rieky alebo fontány,

ktoré zachytia naše uši, úžasné farby, ktoré priťahujú naše oči,

bobule a iné ovocie pre naše ústa a štruktúry v rastlinách alebo

kameňoch, ktoré vyzývajú k dotyku.

o d do ttohthto

vo, ktoré

cudziecudzie

movalo.

o svoj

razu sa

dzáhradiek.

i

ktoré sa

pisných

vali.

me sa síce

slovenskej

e uviedli

už možno

me. Naše

ané pre

tak, aby

ozorovať

sa tu dalo

ečo naučiť,

ovať,

radené

ddychová

funkcia.

Z histór

slovens

Tradičná slov

je odrazom ži

ktorá nebola

spontánne, z

potreby, s vyt

a v spojitosti

Nachádzala s

blízkosti dom

ráz. Vo svojom

riešení a rastl

archaická. Uc

kláštornej záh

i druhové zlož

Cieľom klášto

bolo zabezpe

podmienkach

sveta a v každ

Rajská záhra

päť zmyslov:

islamských k

ochrany a uľ

kvetiny, ktor

ktoré zachyt

bobule a iné

kameňoch, k

2 45

exotický, pretože sú na ňon špeciálne rastlinky, ktoré odporúčame do pozornosti. Je to napr. palina brotan alias božie drievko, kustovnica čínska - Goji, leopardovka čínska - angínovník, zimolez. Zaradili sme sem aj na Záhorí dobre známu, ale svojou prezývkou tiež exotickú turkyňu- aksamietnicu.

Okolo altánkov, ktoré postavili naši tesárski majstri, sme vysadili popínavé rastliny, ako sú kivi, vinič, fazule, tekvice.

Kamenné chodníčky spájajú jednotlivé časti a zároveň môžu byť lemované záhonmi z jedlých jednoročiek a trvaliek.

Čo všetko je ešte možné v takejto záhrade budovať?

Záleží od expozície a veľkosti. Ak sa rastliny sadia do voľnej pôdy, otvárajú sa širšie možnosti pre budovanie ďalších štruktúr. Môže tu byť malý skleník, altánok, chodníky, lavičky, pergoly, jazierko, chlebová piecka, ohnisko s lavičkami, bylinková špirála alebo len múriky s bylinkami a kvetmi skombinované so zeleninou. Je vhodné posadiť aspoň tri rôzne stromy, v prípade väčšej plochy, 8 -10 stromov, v podraste ovocné kríky. Vhodná je aj

plocha s malinami, černicami, topinamburmi. Maximálne využívame plochy pre popínavé rastliny, ako sú kivi, vinič, fazule, tekvice (pergola, ploty, konáre stromov). Budujeme rôzne zákutia dotvárané stenami z ovocných kríkov, ktoré znášajú polotieň až tieň, ako ribezle, egreše, ale aj tie, ktoré obľubujú slnko- zemolez kamčatský, maliny, černice. Kamenné chodníčky môžu spájať jednotlivé časti a zároveň môžu byť lemované záhonmi z jedlých jednoročiek a trvaliek. Vhodná je symbolická vstupná brána, malé jazierko, zopár väčších stromov, kvetnaté liany na nich, veľa kvetov, bylinky, lavičky.

Druhy rastlín, stromov, krov: orech, jabloň, hruška, čerešne, mandle, mišpuľa, väčšie druhy napr. moruše gaštany, marhule, višne, muchovníky, hrušky; ríbezle, maliny, lieska; veľkokveté formy plamienka, ibiš, rudbekia; šalvia, pamajorán, yzop, materina dúška, mäta. K výsadbe využiť viac jedlých kvetov: hemerocallis, hosta, malva, phlox, prvosienky, sedmikrásky, nechtík, tulipán.Vhodné sú krmítka pre zvieratká a vtáčiky, bunkre a rôzne hracie, tvorivé kútiky pre deti (na rozvoj zmyslového vnímania, prírodnej, tvorivej a muzikálnej inteligencie).

Typy záhrad, ktoré sme budovali

Školská vidiecka záhrada

Takúto záhradu si môžete pozrieť v ZŠ Jablonové, Kuchyňa, Rohožník, Láb. Každá z nich je samozrejme iná, ale všetky spája tvorivosť, zapojenie detí do dizajnovania a celej realizácie. Takmer vo všetkých je jazierko, špeciálne typy záhonov a zelená učebňa - altánok. Nechýba ani drevená lavička na posedenie a pozorovanie pestrosti života v záhrade, zhotovená tradičnou slovenskou technikou bez použitia klincov.

V prvej fáze vzniku záhrady sme s deťmi dizajnovali. Spoločne sme zvažovali, ako by ich budúca záhrada mohla vyzerať. V školskej záhrade v Rohožníku

sme vytvorili špeciálny záhon na betóne, bylinková špirála a jazierko sú takmer vo všetkých záhradách. Na tvorbu jazierka sme použili kaučukovú fóliu, štrk, miestne kamene. Tvar jazierka je všade iný, zohľadňuje možnosti priestoru. Jazierka, ako aj všetky ostatné štruktúry, sme tvorili spolu s deťmi, učiteľmi, dobrovoľníkmi.

V záhradách sme posadili toľko ovocných stromov, koľko priestor dovoľoval. K tomu jedlé kríky, niekde ako živý plot, inde ako živý kút, alebo vtáčí raj.

Tvorili sme špeciálne hriadky - zmiešaný záhon slnečnej pasce v Rohožníku a v Jablonovom, kľúčovú dierku v Kuchyni a viacnásobnú kľúčovú dierku v Rohožníku. V Kuchyni sme vytvorili osobitý typ vyvýšeného záhonu, ktorý sme nazvali

erer ininicaca imimi,, málne e popínavé e popínavévinič, fazule,y, konárerôzneenamioré znášajúribezle, ré obľubujúatský, enné

ájať oveň môžu mi z jedlýchk. Vhodná jebrána, maléch stromov,h, veľa ky.

v, krov:, čerešne, čšie druhyy, marhule,hrušky;a; veľkokvetéš, rudbekia; zop, materina dbe využiť hemerocallis, prvosienky, , tulipán.re zvieratká

ôzne hracie,i (nanímania,muzikálnej

Školskázáhrada

Takúto záhrapozrieť v ZŠ Kuchyňa, RoKaždá z nichiná, ale všetkzapojenie dea celej realizvšetkých je jtypy záhonoučebňa - altádrevená lavia pozorovanv záhrade, zhslovenskou použitia klinc

V prvej fáze vs deťmi dizajnsme zvažovabudúca záhraV školskej zá

36

4746

sídli aj materská škola a tak sa o priestor školského dvora delia. Vďaka týmto spomínaným štruktúram a pomerne rozrastenejšej vegetácii získal tento školský dvor svojbytný ráz, ideálny priestor pre detské hry a schovávačky. Školská záhrada bola vybudovaná za pomoci dobrovoľníkov z OZ Jablonka a veľkej účasti samotných detí - čo sa dalo v malotriednej škole jednoduchšie zabezpečiť ako vo viactriednych veľkých školách. Jablonovské deti ako priami odrastenci vidieckeho prostredia, chceli aktívne

zasahovať do tvorby záhrady. Okrem samotného dizajnovania či výsadby sa starajú aj o zber úrody, zbieranie bylín, ich sušenie, učia sa vyrábať liečivé oleje či čajové zmesi. Túto záhradu možno skutočne označiť ako záhradu detí, ktorých sny sme sa za ich výraznej účasti, pokúsili uviesť do reality. Deti sú s ňou pevne spojené a veríme, že tento vzťah vydrží aj po tom, čo zo školy odídu. Ak by sme mali vyhodnotiť, čo sa deti naučili, nestačila by nám tu celá strana - ale aspoň zopár zaujímavostí: sadili stromy, byliny,

veľa pracovali so záhradným náradím, vyrobili bylinkový olejček, postavili slamennú stenu bunkra (pomocou drevených lieskových klincov, ktoré si tiež sami vyrobili a ktorými spájali jednotlivé balíky), naučili sa vyrobiť hlinenú omietku, aj ňou rukami omietali, pod dohľadom majstra tesára vyrábali záhradnú lavičku, sadili zeleninku aj skalničky na strechu, ......a dúfame, že pochopili to hlavné, že dokážu veľmi veľa, ak nebudú čakať, že im všetko spravia dospelí, ale sami otvoria hlavy a srdiečka a priložia ruky k dielu, ...že sú úžasne tvoriví a šikovní, najmä, ak im v tom pomáha príroda, ako fantastický zdroj inšpirácie a učenia.

Školská záhrada v Jablonovom

OZ Jablonka sídli v Jablonovom a so Základnou školou v Jablonovom spolupracujeme už os svojho vzniku. Tu sa nám podarilo vybudovať prvotné záhradné štruktúry (bylinková a kvetinová špirála, jazierko, slnečná pasca). Okrem stromov, krov a iných rastlín, ktoré sme dosadili, sme vypočuli aj tajné želania detí a vybudovali sme záhradný bunker. Za pomoci našich dobrovoľníkov a za asistencie školákov sa vyhotovila drevená konštrukcia. Vnútro sa vystlalo slamenými balíkmi a celé telo bunkra deti omietli hlinenou omietkou, ktorú si sami vyrobili, sami sa účastnili celého procesu výroby prvej vrstvy hlinenej omietky - vyťažili hlinu, primiešali vodu, piesok, slamu. Na fotografii môžete vidieť ako si omietku sami miešali. Na jednoduchú strešnú konštrukciu sme umiestnili kaučukovú fóliu a okolo celého bunkra vytvorili spleť vŕbových konárov, ktoré plánujeme nechať obrásť divokým brečtanom či viničom. Bunker tak bude v budúcnosti ukrytý pod hustým rastlinným porastom. Čo je tu dôležité? Ak deti po niečom túžia, niečo chcú vylepšiť v mieste svojho žitia, vo svojej škole, či komunite, na základe takejto

aktivity sa môžu naučiť, že to dokážu, a to vďaka svojej hlave, svojmu srdcu a svojimi rukami, pretože sami prispejú k plánovaniu, tvorbe aj realizácii takéhoto dielka. Deti najprv kreslili návrh bunkru, potom ho spolu s nami postavili, bola to pre nich práca, ale aj veľká zábava, a teraz si ho užívajú.

Ďalším záhradným prvkom je altánok vyhotovený tradičnými tesárskymi technikami a jednoduchá skalničková zelená strecha. ZŠ v Jablonovom je malotriedna škola. V jej budove

ázázáhhrhr dadady.y. zajnovania aj o zber aj o zber

n, ichbať liečivé . Túto očne označiť rých sny ej účasti,

ality. Deti sú a veríme, aj po

du. Ak by čo sa deti

nám tuoň zopártromy, byliny,áhradným ylinkový amennú ocou ch klincov, yrobili dnotlivé yrobiť ňou rukami

adom majstra radnú

ninku chu, ochopili žu veľmi akať, že im pelí, alea srdiečkaelu, ...že sú kovní, najmä, a príroda,roj inšpirácie

Školskáv Jablon

OZ Jablonka a so Základnov Jablonovomuž os svojho vpodarilo vybuzáhradné štrua kvetinová šslnečná pasckrov a iných rdosadili, sme želania detí azáhradný bunašich dobrovasistencie škodrevená konšvystlalo slametelo bunkra deomietkou, ktosami sa účasvýroby prvej vomietky - vyťavodu, piesok,môžete vidieťmiešali. Na jekonštrukciu skaučukovú fóbunkra vytvorkonárov, ktoréobrásť divokýči viničom. Buv budúcnosti rastlinným podôležité? Ak dniečo chcú vysvojho žitia v

49

Školská záhrada v Kuchyni

Priestor záhrady je situovaný v bočnej časti školského dvora, hneď vedľa už vysadených učiteľských záhonov a v blízkosti kurníka. Je to pekný priestor, avšak pôda na tomto mieste nie je veľmi kvalitná. Záhradu budovali predovšetkým dobrovoľníci v rámci brigád, ekozáhradného tábora a workshopu. Jej súčasťou je jazierko, špirála (hojne rozrastená, s bohatou úrodou bylín, vysadené kríky a stromy, vyvýšené záhony a altánok. Ten sa môže pýšiť hlavne zelenou strechou- výsledok jednodňového

workshopu, ktorého sa zúčastnili sympatizanti strešných záhrad. Workshop prebiehal pod odborným vedením permakultúrneho lektora Petra Mravíka z Bratislavy, jeho súčasťou bola aj teória budovania strešných záhrad.

Školskáyv Kuchy

Priestor záhrav bočnej časthneď vedľa uučiteľských zákurníka. Je toavšak pôda nnie je veľmi kbudovali preddobrovoľníci vekozáhradnéa workshopu.je jazierko, šprozrastená, s bylín, vysadevyvýšené záhsa môže pýšistrechou- výs

48

5150

Komunitná záhrada AbelandVýchodisková situácia:

Záhrada sa nachádza v areáli farmy združenia Abeland. Je to prostredie úpätia Malých Karpát, hraničí s lesom a pasienkom, preteká cez neho potok. Združenie tu buduje remeselnú slovenskú dedinku. OZ Abeland samo ponúklo možnosť vybudovať na tomto prírodnom mieste záhradu, ktorá by obohatila rodiaci sa komplex. Nosnou ideou tohto miesta je ukázať silu a bohatstvo slovenskej ľudovej tradície, budovať vzťah k minulým hodnotám, organizovať podujatia najmä pre rodiny a deti. OZ Jablonka tu dostalo možnosť prezentovať svoju prácu aj svoje poslanie.

Aké boli návrhy domácich:

Domáci túžili po vyvýšenej bylinkovej štruktúre, chodníku lemovanom jedlými druhmi rastlín- zeleninou, bylinami,koreninami, jedlými kvetmi. Najväčšia časť má byť venovaná typu “kláštornej (pustovníckej) záhrady”, pretože sa bude nachádzať medzi pustovňou a kaplnkou – prvkami, ktoré majú v rámci dedinky

nezastupiteľné miesto. Keďže časť priestoru je permanentne navlhnutá, plánuje sa vytvoriť mokraď, ako súčasť záhradného komplexu.

Niečo z histórie:

Záhrada v Abelande by sa mala niesť v duchu pokoja a rozjímania, záhrada ako malý ostrovček pozemského raja. Zároveň by však mala byť aj miestom vzdelávania, tak ako bývali voľakedy kláštorné záhrady, ktoré boli zväčša sústredené v uzavretom priestore – nádvorí, mali štvorcový alebo obdĺžnikový pôdorys .V strede bol trávnik ohraničený záhonmi s výsadbami byliniek a kvitnúcich okrasných rastlín. Niekedy trávnik pretínali úzke pieskové chodníky. Nechýbala ani studňa, ktorá slúžila pre potreby kláštora, aj na zalievanie vysadených rastlín. Rastliny, ktoré rástli v kláštorných záhradách mali v sebe určitú symboliku. Napr. ruže symbolizovali lásku, biele ľalie čistotu Panny Márie, myrta čistotu a nevinnosť, a pod. Ďalšími kvitnúcimi rastlinami z kláštornej záhrady, napr. konvalinkami, pivóniami, hortenziami, klinčekmi a kosatcami, sa ozdobovali oltáre. Nesmeli chýbať ani bylinky. Slúžili na liečenie rôznych chorôb, dokonca na

KomuniAbelandVýchodiskov

Záhrada sa nfarmy združento prostredie Karpát, hraniča pasienkom,potok. Združeremeselnú sloOZ Abeland smožnosť vybuprírodnom miktorá by obohkomplex. Nosmiesta je ukáslovenskej ľudbudovať vzťahodnotám, ornajmä pre rodJablonka tu dprezentovať sposlanie.

Aké boli náv

Domáci túžili bylinkovej štruchodníku lemdruhmi rastlínbylinami,korekvetmi. Najväbyť venovaná(pustovníckejsa bude nachpustovňou a kktoré majú v r

prípravu likérov či korenenie jedál. Zastúpené boli aj také rastliny, ktoré svojou vôňou či sýtymi farbami kvetov intenzívne pôsobili na zmysly, napr. floxy a pakosty. Niektoré pestované druhy rastlín slúžili aj na farbenie odevov či dezinfekciu priestorov. Kvety rastlín v kláštorných záhradách boli väčšinou biele, červené alebo modré. Pestovali sa rovnako trvalky aj letničky. Jednotlivé rastliny boli vysadené v záhonoch, ktoré ohraničovali nízke pravidelne tvarované živé plôtiky z krušpánu. Súčasťou kláštorných areálov boli aj ovocné sady, vinohrady a zeleninové záhrady. Tie však bývali sústredené za kláštornými budovami.Navrhujeme smerovať k dosiahnutiu typického kláštorného a harmonizujúceho

charakteru s vhodnými rastlinami, nezameniteľnou atmosférou – harmóniou, farbami, vôňami a oku lahodiacimi plochami zelene.

V pravidelných záhonoch lemujúcich trávnik (typ jedlého trávniku) je možné vysadiť všetky typické kláštorné rastliny – rozmarín, levanduľu, tymián, pamajorán, yzop, niekoľko druhov šalvií, hortenzie, konvalinky, klinčeky, floxy, zvončeky, orlíčky, ľalie biele, fialky, konvalinky, alchemilku, pľúcnik, pivónie, kosatce, z drevín najmä kríkové a stromčekovité ruže, tvarované krušpány a brečtan (z projektu sme nakúpili iba jedlé nejedovaté rastliny, ostatné budú zabezpečené darmi, alebo z iných zdrojov). Z ostatných

5352

druhov sú v kompozícii vhodné hlavne staršie a už takmer zabudnuté trvalky – pakosty, chochlačky a ďalšie druhy, ktoré kláštorný priestor zatraktívňujú dlhším obdobím kvitnutia. Okrem toho možno pestovať aj myrtu, avšak len v črepníku, nakoľko v našich podmienkach nemôže byť v exteriéri celoročne.

To je predstava pre centrálnu časť záhrady- jej harmonické srdce.V strede srdca bude minijazierko- navrhujeme len nádobového charakteru, pretože jazierka a rybníky už v areáli sú. V tomto priestore sa však aspoň symbolicky žiada voda. Medzi lesom a srdcom záhrady bude časť, určená pre malé relaxačné domčeky pre návštevníkov.

Vedľa kaplnky je jazierko, kúsok ďalej malý pasienok, a medzi pasienkom a lesom je mokraďná záhrada, ktorá je ukážkou toho, koľko jedlých a užitočných plodov môže poskytnúť mokraďné spoločenstvo. Tu sme nechali tvoriť prírodu a postupne sme intuitívne dosádzali rastliny. V strede mokraďnej záhrady domáci vybudovali drevenú lávku, aby sme sa mohli dostať aj na jej druhú stranu.

Veľmi pekným miestom v Abelande je jedlý chodník. Je to štrkový chodník, ktorý je lemovaný bylinami, kvetmi, kríkmi a zeleninou. Pri prechádzke sa môžete potešiť jeho krásou a zároveň ochutnať plody, ktoré poskytuje.

druhov sú v khlavne staršiezabudnuté trvchochlačky a kláštorný priedlhším obdobtoho možno pavšak len v čv našich podmbyť v exteriér

To je predstavčasť záhrady-srdce.V stredminijazierko- nádobového cjazierka a rybV tomto priessymbolicky žilesom a srdcočasť, určená

Ďalšie štruktúry, ktoré sme tu vybudovali:

• bylinková špirála za pustovňou

• bylinkový kopček pri jedlom chodníku

• vtáčí kútik pri vchode k jedlému chodníku

55

Komunitná záhrada pre deti v Borinke

28.03.2009 sa na komunitnej brigáde stretli dospelí, deti, pán starosta, členovia občianskeho združenia Pajštún a OZ Jablonka. Týmto dňom začala vznikať komunitná záhrada pre deti, pretože tí, ktorí sa tu zišli, sa zhodli na tom, že tento priestor je potrebný najmä pre deti a mamičky na materskej, ale pokojne ho môže využívať aj ktokoľvek iný. Dohodlo sa, čo ostane v pôvodnom stave, kde sa vysadia stromčeky, kry a byliny, kde bude preliezačka, či lavička. V ten deň sa vysadilo

na tomto priestore cca 30 krov a 5 ovocných stromov, takmer všetko rastliny, ktoré budú prinášať chutné jedlé plody – rakytníky, liesky, muchovníky, arónia, drieň, klokoče, ríbezle a egreše. Stromy – hruška nashi, broskyňa, slivka, jabloň, marhuľa. Trvalky – yucca, lunaria, hosta, jahody a rôzne ďalšie byliny. Deti s rodičmi vytvorili aj bylinkovú špirálu.

Týmto dňom začala cesta budovania tohto priestoru s účasťou mladých rodín z komunity, s podporou starostu, participáciou malých detí pri čistení a sadení. Združeniu Pajštún sa podarilo získať na

54

Komunippre deti

28.03.2009 sabrigáde stretlstarosta, členzdruženia PajJablonka. Týmvznikať komupre deti, pretozišli, sa zhodlpriestor je potdeti a mamičkale pokojne haj ktokoľvek ičo ostane v pkde sa vysada byliny, kde bči lavička. V t

záhrada, kde sa budú stretávať a realizovať mamičky s deťmi, ale aj tí skôr narodení a vďaka tomu, že priestor je kreatívny, určite tu budú vznikať ďalšie úžasné nápady, ktoré pomôžu rozvoju komunity.

budovanie ďalšie financie z programu PrieStory. Buduje sa tu vŕbový hrad v tvare špirály, detské drevené preliezačky a hojdačky (draci), novinky prináša nová informačná tabuľa. Vzniká tu ukážková komunitná

56

Balkónová jedlá záhradaBudete ju môcť vidieť v komu-nitnej záhrade pri Ekodomčeku v obci Kuchyňa. Jedlej záhrade sa medze nekladú. Môžete si ju zhotoviť hoci aj na balkóne. Je teda zrealizovateľná ako v mes-tskom, tak i v dedinskom prost-redí. Nápad vytvoriť tento mod-el vznikol práve preto, aby aj tí, ktorí žiadnu záhradu nemajú, si mohli vytvoriť aspoň kúsok priestoru, prinášajúceho po-travu.

Pri budovaní balkónovej záhrady záleží od toho, akú má balkón expozíciu, a aké má rozmery. Sadiť môžeme napr.do debničiek na to zhotovených. Ich hĺbka by mala byť aspoň 50 cm, pričom počítame s drenážou štrku a pôdy.

Do takýchto nádob môžeme sadiť i stromy, kry a v podraste môžu rásť jedlé kvety, bylinky alebo i známe zeleniny. Všetko môže byť pekne naranžované so suchými kmeňmi, skalami, doplnené o ťahavé rastliny alebo prevísajúce druhy. Pri tomto modeli vychádzame z maximál-nej slnečnosti, vhodné zábradlie je sklenené, resp. priehľadné, množstvo nádob na dlážke, ich objem a rozmery, závisia od nos-

nosti balkóna a jeho rozmerov. Bočnice a stena pod oknom je prekrytá nosnou drevenou mrežou. Na viac zatienenej strane môžeme urobiť aj malé jazierko v nádobe. Do osobitných kochlov sadíme solitéry, ktoré na zimu potrebujú teplejšie prost-redie a sú teda prenosné. Doplniť to môžeme lavičkami, drevenými alebo železnými konštrukciami na ťahanie rastlín, krmítkami pre vtáčikov.

Druhy: podľa veľkosti v podstate môžeme posadiť čokoľvek, len nie vysokorastúce stromy a kry. Uvádzame len pár príkladov na inšpiráciu.

Môžu to byť čisto zeleninové ko-chlíky- paradajky, papričky, pažitka, žerucha, kapucín-ka, petržel.

Do plytších nádob suchomilnejšie by-linky: levanduľa, pamajorán, ma-terina dúška, roz-marín, šalvia.

Do polotieňa

k jazierku medvedí cesnak, záružlie, blyskáčik, mäta, ba-zalka.

V hlbších nádobách môžu byť aj kríky a stromy, v závislosti na častosti zavlažovania.

Stromy: hlohy, mandle, jarabiny, balkonella- balkonová broskyňa, sudetská reneta, rôzne odrody hrušky, turecká lieska, arónia,

v prípade, že záhrada bude krytá, je vhodný mišpuľovník japonský; kivi, veľkokveté formy plamienka; pod stromami veľa hustej trávy.

Kry: kustovnica, angínovník, ri-bezle, berberis.

Ťahavé rastliny: pasiflora, ka-pucínka, fazuľa.

aa bubudede k kryrytátá, ík japonský;y plamienka;y plamienka;ustej trávy.

novník, ri-

flora, ka-

BalkónozáhradaBudete ju mônitnej záhradv obci Kuchysa medze nezhotoviť hocteda zrealizotskom, tak i vredí. Nápad vel vznikol práktorí žiadnu si mohli vytvpriestoru, prtravu.

Pri budovaní záleží od tohoexpozíciu, a aSadiť môžemna to zhotovemala byť aspopočítame s dra pôdy.

Do takýchto nsadiť i stromymôžu rásť jedalebo i známemôže byť pekso suchými kmdoplnené o ťaprevísajúce dmodeli vychánej slnečnostje sklenené, rmnožstvo nádobjem a rozm

358

a zabezpečenie bezproblé-mového vzájomného pohybu ma-teriálov spôsobeného ich rôznou tepelnou rozťažnosťou. Náhradou geotextílie môžu byť napríklad staré koberce.

Druhá vrstva je hydroizolačná fólia (odolná voči prerastaniu korienkov)– najjednoduchším riešením pre vás bude fólia v jednom kuse (ak je z viacerých pásov, spoje realizujte podľa návodu výrobcu fólie– najlepšie odbornou firmou).

Presahy hydroizolačnej fólie z každej strany plochy strechy by mali byť také, aby bola drevená konštrukcia strechy chránená voči zatekaniu vody do jej konštrukcie.

Na hydroizoláciu sa umiestnila ďalšia vrstva geotextílie ako me-chanická ochrana hydroizolačnej fólie z vrchnej strany.

Strešná záhrada

Existuje veľké množstvo typov strešných záhrad. My sme real-izovali takéto záhrady - zelené strechy na altánkoch v areáli ZŠ Jablonové a Kuchyňa, a na terase a suchom WC pri Ekodomčeku. Sú výsledkom pracovného workshopu, na ktorom sa záujemci oboznámili ako s teóriou, tak i s praktickou činnosťou tvorby zelenej stre-chy.

Pri tomto type musíme počítať s veľkým prehrievaním pôdy, pretože tu nenastáva prirodzené vzlínanie vlhkosti ako v záhradách, a navyše sú stre-chy väčšinou betónové, čiže akumulujú do seba veľa tepla, ktoré vyžarujú aj v noci. Môžeme realizovať extenzívnu alebo in-tenzívnu zelenú strechu, sadiť do kochlov, či hriadok, alebo iba do štrku.

Kochlíky by mali mať hĺbku 50-80 cm. Každodenné polievanie je v tomto prípade nevyhnutnosťou. Môžeme ju pekne esteticky upraviť, výsadbu doplniť chodník-mi, kameňmi, lavičkami, besied-kami, pergolami, vodnou plochou s fontánkou, a pod. Rastlinnú skladbu volíme menej náročnú na vlahu. Môžu ísť o druhy, ktoré

rastú v stredomorí a na teplo majú prispôsobené svoje ho-spodárenie s vodou. Vhodné sú menšie kríky a plazivé rastliny. A samozrejme veľa trávy.

Druhy: egreše, ríbezle, maliny, černice; v prípade, že viete vytvoriť extrémne kyslú pôdu, je možné pestovať aj čučoriedky a brusnice; do trávy môžeme vysiať veľa sedmokrások.

Rakytník, mandle, figy, levanduľa, rozmarín, pažítka, tymián, ja-hody, fenikel, cesnak hadí, pór, citrónovník, zemiak, angelika, červené a čierne ríbezle, artičoky, oregano, kivi, Hemerocallis, divý cesnak, rebríček, Echinacea, majorán, sedmokráska, fazuľa, Jabloň planá- John Downie, Jabloň spartan, čerešňa, Lemon verbena, bôb.

Ako sme robili extenzívnu zelenú strechu na altánok v školskej záhrade v Kuchyni

V prvom kroku je potrebné skontrolovať vrchnú vrstvu stre-chy– nesmie obsahovať žiadne ostré hrany, výstupky, ktoré by mohli poškodiť hydroizoláciu.

Na strechu sme umiestnili ako prvú geotextíliu – jej úlohou je ochrana hydroizolačnej vrstvy pred mechanickým poškodením

59

umumieieststninilalaílie ako me-droizolačnej droizolačnej

Strešná

Existuje veľkstrešných záizovali takétostrechy na aZŠ Jablonova na terase aEkodomčekupracovného ktorom sa záako s teórioučinnosťou tvchy.

Pri tomto types veľkým prehpretože tu nevzlínanie vlhkzáhradách, a chy väčšinou akumulujú doktoré vyžarujúrealizovať exttenzívnu zeledo kochlov, čido štrku.

Kochlíky by mcm. Každodev tomto prípaMôžeme ju peupraviť, výsadmi, kameňmi,kami, pergolas fontánkou, askladbu volímna vlahu Môž

60

Po všetkých štyroch okrajoch strechy sme poukladali veľké a ťažké kamene. Ich úlohou je staticky zabezpečiť okraje a všetky ďalšie vrstvy proti po-suvu. Je dôležité, aby spodnou stranou dobre „sedeli“ na pod-klade. Pre zvýšenie stability, sme sa pokúšali skladať kamene do seba ako „puzzle“. Kamene sa môžu nahradiť starými pálenými tehlami.

Celá vnútorná plocha, okrem asi 20 až 30 centimetrových pásov pri kamennej obrube, sa vysypala riečnym štrkom o hrúbke 3 až 5 cm. Štrk funguje ako drenážna vrstva- zabezpečuje odvod prebytočnej vody.

Na štrkovú vrstvu sa umiestni

ďalšia geotextília – má separačnú funkciu (zabránenie splaveniu zeminy do drenážnej štrkovej vrstvy). Presahy tejto geotextí-lie na všetkých stranách musia byť dostatočne dlhé cca 1 až 1,2 m (budú použité na vytvore-nie bočných stabilizačných a filtračných valov).

Do priehlbín, ktoré vznikli medzi vrstvou krajných kameňov a štrkového lôžka, sme nasy-pali drvený kameň (na rozdiel od riečneho štrku vytvorí drvený kameň tvarovo stabilnejšiu for-mu). Výška tejto vrstvy je asi ako bočné kamene.

Okraje geotextílie sa teraz prehnú naspäť cez drvené kamenivo.

Táto vrstva bude fungovať ako stabilizácia okrajov pre substrát (vytvorila sa „vanička“, do ktorej sa umiestni zemina) a chrániť pôdu (zeminu, substrát) pred splavovaním.

Do vzniknutej vaničky sme umiestnili zeminu, ktorá zároveň zaťažuje prehnuté okraje geotextílie. Na vytvorenie bezúdržbovej extenzívnej strechy sme použili hrúbku substrátu približne 4-7 cm. Jej úroveň môže byť aj nad úrovňou stabilizujúcej vrstvy drveného štrku. Ak farba geotextílie pôsobí rušivo, zakryjeme ju drveným kamenivom. Do zeminy sme

vysadili skalničky, rozchodníky, a rozsypali zmes osiva pre extenzívne strechy.

Nakoniec sme odstrihli vytŕčajúce kúsky geotextílie a primerane orezali okraje hydroizolačnej fólie.

Nákresy a foto - http://www.zahrady.jablonka.org/index.php/tipy/89-ako-sme-robili-zelenu-strechu-na-altanok.html

Text postupu vytvoril vzorný účastník workshopu Peter Horák. Ďakujeme.

Do pozornosti odporúčame film, ktorý je dostupný na internetovej stránke www.edibleroofgarden.co. Prináša kompletné informácie o strešnej záhrade, ktorá je nadizajnovaná ako bežná záhrada.

zchodníky, va pre va pre

hli vytŕčajúce rimerane zolačnej fólie.

//www./index.php/i-zelenu-tml

ný účastník Ďakujeme.

e film, ktorý je stránke www.áša kompletné ade, ktorá je záhrada.

Po všetkých štstrechy sme pa ťažké kamenje staticky zaba všetky ďalšiesuvu. Je dôležstranou dobre klade. Pre zvýsa pokúšali skseba ako „puzmôžu nahradiťtehlami.

Celá vnútorná20 až 30 centipri kamennej oriečnym štrkomcm. Štrk funguvrstva- zabezpprebytočnej vo

Na štrkovú vrs

61

62

Záhrady v meste

V rámci projektu sme mali v pláne zrealizovať záhradu aj priamo v meste, ale nepodarilo sa nám nájsť náležitý priestor. Vybudovali sme ale záhradu v bratislavskom mestkom parku– pri Mlyne Klepáč, v dvoch školách v rámci Bratislavy, v autistickom centre Andreas a v Náruči záchrany v Dúbravke.

Kontakt človeka s prírodou je dôležitý nielen pre dospelých, ale najmä pre deti vyrastajúce v mestách a starších ľudí, ktorí potrebujú v tomto rušnom prostredí oázu na načerpanie nových životných síl. V priamom kontakte s prírodou nachádzajú harmóniu a pokoj, získavajú novú životnú energiu.

Skutočnosť, že ľudia potrebujú prírodu viac ako kedykoľvek predtým, dokazuje masovosť víkendových pobytov v „náhradnom“ životnom prostredí mimo mestských štruktúr v prírode, v záhradkách či na chatách. Mestská záhrada, rovnako ako záhrady pri obytných domoch, spája dva princípy záhradnej tvorby, a to prírodný a umelý (tvorivý). Súhra týchto princípov vytvára priestor, kde

návštevník môže pobudnúť v prirodzenom, hoci umelo komponovanom prostredí. Pri rodinných domoch tvorí vhodne navrhnutá záhrada pokračovanie domu v exteriéri. Mestské záhrady sú priestory (v niektorých prípadoch mikropriestory), ktoré pripomínajú ostrovy a umožňujú oddych v príjemnom, zdravom a čiastočne prírodnom prostredí uprostred rušného mestského života.

Zabudnutá zeleň

Súčasné mestá, rovnako ako mestské záhrady, sú odrazom potrieb dnešného človeka a jeho života. Okrem obchodných centier zaznamenávame v štruktúre miest najväčší nárast reštauračných a občerstvovacích zariadení všetkého druhu. Najmä v letných mesiacoch je sedenie v záhradách, dvoroch a uličkách veľmi vyhľadávané. Žiaľ, často sa pôvodná plocha dvorov a záhrad maximálne prispôsobuje komerčným účelom. Na spevnených povrchoch chýbajú výsadby, vodné a umelecké prvky či prvky malej architektúry. Našťastie, konkurencia a osveta inšpiruje niektorých vlastníkov k tvorbe pekných a príjemných priestorov.

Školská záhrada v Základnej škole C. S. Lewisa - Narnii v Bratislave

„Záhrada, o ktorú je dobre postarané“

Jedna z našich ukážkových mestských záhrad sa nachádza v areáli Petržalky, pri Základnej škole C.S.Lewisa. Keďže tento školský dvor je prechodný pre verejnosť, záhradu sme začali budovať v jeho zadnej časti. Pôvodne tu bola zatrávnená plocha

s niekoľkými vyrastenými neovocnými stromami. Do budovania záhrady boli zapojení predovšetkým rodičia počas školských brigád a firemní dobrovoľníci počas jednodňovej akcie. Jej budovanie bolo teda skôr názornou ukážkou alternatívneho záhradníčenia, aktívny relax prostredníctvom pracovnej činnosti a teambuilding ako vedľajší produkt. Výsledky sa vďaka veľkému počtu zúčastnených dostavili veľmi rýchlo. Jednotlivé štruktúry sú efektné, rýchlo a kvalitne vytvorené, predovšetkým

adníčenia,edníctvom

vedľajší sa vďakaastnenýchhlo.y sú efektné,tvorené,

tenýmiami. Do ami Doboli kým kých

brovoľníciakcie.teda

žkou

Záhrady

V rámci projev pláne zrealpriamo v mesa nám nájsťVybudovali sv bratislavskparku– pri Mv dvoch škoBratislavy, v Andreas a v v Dúbravke.

Kontakt človedôležitý nieleale najmä prev mestách a sktorí potrebujprostredí oáznových životnkontakte s príharmóniu a pživotnú energ

Skutočnosť, žprírodu viac apredtým, dokavíkendových v „náhradnomprostredí mimštruktúr v prírči na chatáchrovnako ako zdomoch, spájzáhradnej tvoa umelý (tvoriprincípov vytv

65

vďaka vynikajúcej organizácii samotnej školy. Vybudovali sme niekoľko vyvýšených

záhonov, jazierko, bylinkovú špirálu, inštalovali lavičky, vysadili malý ovocný sad a skupinky kríkov tak, aby časom tvorili bunkrové zákutie. Keďže škola je prepojená s gymnáziom, gymnazisti si vzali na starosť parkovú časť, do ktorej sme vysadili najmä

veľké ovocné stromy(napr. morušu a oskorušu), ale aj lipu a brezu. Škola prispela

do záhrady preliezkami, aby tak vznikla záhrada, ktorá poskytuje možnosť pohybu nielen pri pletí a okopávaní, ale aj prostredníctvom hier, čiže plní aj iné funkcie prírodnej záhrady. Rodičia, či firemní dobrovoľníci - z nich sa niektorí po veľmi dlhej dobe dostali k manuálnej

práci, túto činnosť ocenili. Jednotlivé nápady boli inšpiráciou pre ich vlastnú, balkónovú, či väčšiu záhradu. Je to relaxačno-vzdelávacia, ukážková záhrada. Žiaci, učitelia, rodičia a pán školník sa o záhradu vzorne starajú. Preto sa jej veľmi dobre darí a už po roku v nej vidieť čarokrásne výsledky. Všetci spomenutí tu totiž vložili aj kúsok svojho srdca, vďaka

čomu záhrada vyžaruje čosi viac ako len syntézu farieb, vôní a tvarov.

Východisková situácia- zatrávnená plocha zadného dvora s pajaseňmi veľmi podivne posadenými do vodorovnej čiary v strede trávniku. Musíte uznať, že takýto priestor rozhodne nepodporuje kreativitu, nie je obohateným prostredím, ktoré by škola mala poskytovať. Ďalšie fotografie však ukazujú, ako možno zmeniť takýto priestor na kreatívne a pestré prostredie.

vyžaruje en syntézu varov.

vnená o dvoraľmi

denými dory v strede e uznať, žerozhodne

reativitu,ným oré by školaať. Ďalšie ukazujú,

eniť takýtoatívne edie.

vďvďakakaa vyvyninikakasamotnej škosme niekoľk

záhonov, jazšpirálu, inštavysadili malýa skupinky kčasom tvorilKeďže školas gymnáziomvzali na starodo ktorej sm

6766

Stavenisko

Aktivita pre rozvoj kreativity a trpezlivosti, pre vnímanie materiálov všetkými zmyslami.

Ak máte viac detí a mali ste

možnosť bývať v rodinnom

dome, možno ste si všimli,

najmä, keď sa na dvore stretne

viac detí, že ich najviac baví

stavať domčeky, bunkre,

všakovaké stavby a úkryty. Nás

dospelákov to veľmi nenadchýna,

ale keď si vo chvíľke

„jasnozrivosti uvedomíte, akú

úžasnú vec pre deti robíte, ak

ich necháte takto sa realizovať,

potom sa už na staveniská na

dvore dívate celkom inak.

Dajte deťom kopu kameňov,

piesku, štrku a dosák. Vytvoria

nádherné stavby, hrady,

dokážu sa tak zabávať celé

hodiny, a ďalšie dni zas a zas.

Experimentovať, postaviť, zničiť

a znovu postaviť. Stavenisko je

unikátna aktivita pre hyperaktívne

deti. V takomto priestore, a ešte

pri možnosti pracovať s náradím,

sa z nich stanú fantastickí

parťáci. Deti sú na stavenisku

úplne vo svojej koži, po takejto

hre z nich cítite plné uspokojenie.

Je to zdravá alternatíva

k stavaniu dedín a vojsk

v počítačových hrách, a verte,

že aj malí aj väčší sa dajú na toto

nahovoriť a od počítača odlákať.

Nedajte sa odradiť fenoménom

a umelými problémami dnešnej

doby, že všetko je nehygienické

a na všetko sú hory predpisov.

Ak sa chce, všetko sa dá.

Šťastné a dobre sa vyvíjajúce

deti vám budú toho dôkazom.

Ale dá sa takéto niečo realizovať

na školskom dvore? A prečo nie?

Mať stavbársky kútik, dať doviezť

kamene, piesok, štrk a zohnať

odrezky dreva- nie je nič

jednoduchšie a lacnejšie. Pritom

deťom vytvoríte najlepšie ihrisko

v okolí. Ak takýto priestor

Zopár nápadov pre budovanie školskej záhrady„Niekedy, skôr než vznikne záhrada, je tu najprv stavenisko.“

hyperaktívne

tore, a ešte

ať s náradím,

stickí

avenisku

po takejto

uspokojenie.

íva

ojsk

h, a verte,

dajú na toto

ača odlákať.

enoménom

mi dnešnej

ehygienické

predpisov.

a dá.

yvíjajúce

dôkazom.

o realizovať

A prečo nie?

, dať doviezť

a zohnať

nič

ejšie. Pritom

epšie ihrisko

estor

o.“

Záhrada pri Mlyne KlepáčPodobnú funkciu plní aj záhrada v areáli Mlyna Klepáč. Mlyn Klepáč ako centrum vzdelávacích aktivít si vyžadoval i vybudovanie ukážkovej záhrady. Má prispievať k budovaniu trvalo udržateľných hodnôt, rešpektu a úcty k prírode. Touto záhradou sa snažíme tieto hodnoty rozvíjať ďalej. Jednotlivé prvky by mali byť zároveň efektné, aby sme oslovili touto myšlienkou široké vrstvy mestského obyvateľstva, rodiny s deťmi, ktoré trávia víkendy v prostredí Železnej studienky. Počas pracovných brigád sme vybudovali špeciálny záhon v tvare motýľa, skalničkový záhon, rad stromov a krov. Záhon v tvare motýľa vznikol z nápadu dobrovoľných brigádnikov. Ovocné stromy sme vysadili podľa

pôvodného plánu – v mieste súčasného záhradného posedenia pred mlynom, kde bol pôvodne ovocný sad. Medzi potokom a miestom pre stanovanie sme vytvorili živý plot zo samých dobrôt a v zadnej časti vtáčí raj- výsadbu krov a stromčekov, ktoré obľubujú vtáčiky- kvôli jedlu, aj možnosti zahniezdiť.

6968

ohraničíte napr. živým plotom

z kríkov alebo vŕbového prútia,

je to hotová idylka. Stavenisko

sa dá premakať a môže byť aj

esteticky úhľadné, môžu to byť

oddelené priestory, napr. štrková

kopa, piesková jama, kamenná

mohyla, drevenisko. Stavenisko

je možné urobiť aj precízne a na

dlhšie, to znamená, že pieskovú

jamu napr. vykopete do hĺbky,

vyložíte štrkom, na štrk položíte

textíliu, ktorá zamedzí sypaniu

piesku do štrku a celý tento post-

up zamedzí prerastaniu trávou.

Miesto pre stavenisko nevy-

berajte vy, pozorujte deti, kde

prirodzene také niečo vytvárajú,

oni najlepšie vedia a cítia, kde by

mal stáť bunker, alebo domček,

kde si to priestor pýta.

Dobrá rada, ako o pozitívnom

vplyve staveniska presvedčiť

rodičov, ktorým záleží na čistom

oblečení ich detí:

• Urobte zábery detí pri ak-

tivite, odfoťte ich radosť

a diela -stavby, hrady, ....dajte

deťom možnosť sa na túto ak-

tivitu prezliecť do pracovného

oblečenia.

• Zozbierajte spätné väzby,

výroky detí o tom, ako sa cítili,

ako sa im práca na stavenisku

páčila a ukážte výstupy rodičom

• Zaveďte „hracie“ oblečenia pre

takúto príležitosť

Možno ste prekvapení, alebo

sklamaní z prvej aktivity, pretože

ste očakávali čosi celkom iné,

zelené, či bylinkové. Aj to príde.

Aktivita stavenisko určite pri-

nesie úspech. Keď už však bu-

dete mať staveniska plné zuby,

prichádza čas začať plánovať

stavbu a stavať. Stavenisko je

vhodné deťom dopriať v teplých

mesiacoch, teda najmä na konci

školského roka. Začali sme teda

akosi od konca. Posuňme sa

ale k jeseni a začnime reálny

školský rok, september, keď je

ešte teplo. Nechajme deti užiť si

ešte chvíľu staveniska, prípadne

ak máme veľký dvor, zacho-

vajme si stavenisko aj naďalej.

Odporúčam však nazbieraný

stavebný materiál využiť v ďalších

aktivitách a stavenisko potom

neskôr vybaviť čerstvým.

Vnímajme

a pozorujme

1. Než začneme stavať a roz-

behneme naplno vyučovanie,

nechajme chvíľu čas na rozjí-

manie a spomienky na leto.

Možno niektorí zažili bab-

kinu záhradu, či bylinkové

predzáhradky Balkánu,

pospomínajú si na rôzne vnemy

a zážitky z leta, ako s mami-

nou zavárali uhorky, či varili

marhuľový džem, ako zbierali

bylinky a varili si čajík, alebo si

uvarili polievočku z čerstvej zele-

niny zo záhradky. Deti v meste

možno zažili mestské parky plné

života a rôznych hier v parku,

kúpaliská, či jazerá, lesné výlety.

Určite toho pospomínajú veľmi

veľa. A to všetko by malo byť

prvým korením vášho záhrad-

ného dizajnu. Z toho by ste mohli

vychádzať pri plánovaní vášho

vysnívaného školského dvora.

2. Urobte s deťmi brainstorming

prvkov ich vysnívanej školskej

záhrady. Možno budete sklam-

aní, možno prekvapení, zažijete

japonskú fontánu, scatepark, ale

aj bunker v kríkoch, či na strome,

jazierko, hojdačku. Nechajte

deti naplno sa vybúriť v ich

nápadoch, nech sú akokoľvek

nereálne, či nevhodné. Zapíšte

si všetky nápady na tabuľu, či

flipchart.

3. Vydajte sa s deťmi na

prieskum vášho školského

dvora. Zahrajte sa s nimi hry,

vďaka ktorým pochopia, čo to je

ekosystém, čo je jeho podstatou

(biodiverzita), a že aj taký školský

dvor môže byť na rôznorodosť

bohatý ekosystém. Môžete ich

nechať v skupinkách mapovať

školský dvor, zaznamenávať

všeto rastlinstvo a živočíšstvo,

poskytnúť im materiál ako kúsky

dreva, piesok, slamu, hlinu,

atď., aby vyskúšali v „malom“

urobiť dizajn školského dvora

so všetkým, čo by v ňom chceli

mať. Túto aktivitu sme skúšali aj

s veľkáčmi. Každý sa v priebehu

minúty rád preniesol do svojho

detstva, do čias, kedy sa hrával

na pieskovisku a s „nasadením“

budoval domčeky, bunkre,

skrýše. Zmapujte spolu s deťmi

súčasné stromy, kry a byliny,

urobte prieskum živých tvorov

na území. Skúste vyhodnotiť

biodiverzitu školského dvora.

Zrejme to nedopadne veľmi

„pestro“. Všetky pozorovania si

starostlivo zapisujte a ukladajte.

Toto je prvý výskum, ktorý potom

na konci školského roka budete

môcť porovnať s ďalším a po

čase posúdiť, ako vďaka vašim

aktivitám biodiverzita školského

dvora rastie.

4. Vnímajte dvor všetkými

zmyslami. Rozdeľte deti na

skupinky a nechajte ich prejsť

virtuálnym „ochutnávacím“

chodníkom po dvore. Nech

zaznamenajú zvuky, zistia, či je tu

niečo na zjedenie, či je tu niečo

pekné a či škaredé na pohľad,

nech sa vcítia do dvorných vôní.

Ak by sa to zdalo málo, pripravte

im zážitkový nášľapný chodník,

ktorý budú musieť prejsť naboso

a so zaviazanými očami. Chodník

vovočíčíšsšstvtvoo,

ááll kako kúkú ksky

, hlinu,

„malommalom“

ho dvora

ňom chceli

me skúšali aj

a v priebehu

do svojho

y sa hrával

nasadením“

unkre,

olu s deťmi

a byliny,

ch tvorov

hodnotiť

o dvora.

e veľmi

orovania si

a ukladajte.

ktorý potom

oka budete

ším a po

ďaka vašim

a školského

tkými

deti na

ch prejsť

vacím“

e. Nech

zistia, či je tu

je tu niečo

a pohľad,

orných vôní.

álo, pripravte

ý chodník,

rejsť naboso

ami. Chodník

ohohraraniničíčítete n napap

z kkríkíkov allebbo

je to hotová id

sa dá premaksa dá premak

esteticky úhľa

oddelené prie

kopa, pieskov

mohyla, dreve

je možné uro

dlhšie, to zna

jamu napr. vy

vyložíte štrko

textíliu, ktorá

piesku do štr

up zamedzí p

Miesto pre st

berajte vy, po

prirodzene ta

oni najlepšie

mal stáť bunk

kde si to pries

Dobrá rada, a

vplyve staven

rodičov, ktorý

oblečení ich d

• Urobte zábe

tivite, odfoťte

a diela -stavb

deťom možno

tivitu prezliec

oblečenia.

• Zozbierajte

výroky detí o

ako sa im prá

páčila a ukážt

270

bude zložený z rôznych

prírodných materiálov, ten

náš obsahoval: piesok, slamu,

hlinu, kamene, trávu, drevené

hranoly. Chodník môže byť

lemovaný špagátom, ktorého

sa pridržiavajú, ešte lepšia

varianta je pomoc kamaráta,

ktorý sprevádza svojho “slepého“

prieskumníka.

5. Všímajme si svetlo a tieň,

odkiaľ často fúka vietor, svetové

strany, kde je veľa hluku

a pod. To všetko sú faktory,

ktoré budeme pri dizajnovaní

zohľadňovať. A v neposlednom

rade je dobré urobiť si

jednoduchú skúšku pôdy.

Zahráme sa na dizajnérov

Správny dizajnér nepresadzuje

len svoje záujmy, ale urobí si

prieskum. Opýta sa majiteľa

záhrady na všetko, čo si praje

v záhrade mať, po čom túži,

čo je jeho hobby. Keďže sme

v škole, a je nás tu viac, naši malí

dizajnéri by sa po správnosti mali

pýtať učiteľov, pani riaditeľky,

školníka, upratovačky, pána

starostu aj rodičov.

Najprv dajme spoločne dokopy

naše nápady, čo chceme na

školskom dvore mať, potom

vytvorme tímy dizajnérov, ktoré

budú mať rozdielne výskumné

úlohy .

Jedna skupinka vyzistí obľúbené

stromy, kry a byliny, druhá- čo

by chceli dotyční respondenti

mať na dvore vzhľadom k svojmu

hobby, tretia zistí záujem

o relaxačné prvky, a štvrtá sa

bude pýtať na zeleninku, ktorá by

sa tu žiadala.

Pozbierané výskumné zistenia

si vyhodnotíme

a začneme s

kreslením dizajnu.

Pri kreslení dizajnu

si precvičíme

geometrické

zručnosti,

kreativitu

a výtvarné talenty,

ale dôležitá je

aj schopnosť

pracovať v tíme

Zručnosť, ktorej sa

tiež treba učiť. Dizajny môžeme aj

modelovať, napr. do keramickej

hliny s použitím prírodných

doplnkov- listov, vetvičiek,

drevených kociek, atď.

Dôležité je:

• vedieť dohodnúť sa v tíme

• zohľadniť pozorovania, najmä

svetové strany, slnko, vietor,

kvalitu pôdy

• snažiť sa vyhovieť túžbam

respondentov

• dať priestor svojej kreativite,

nebáť sa aj odvážnych návrhov

Neovplyvňujme deti svojim

vkusom, či svojimi nápadmi,

nechajme ich, nech predostrú

v plnej miere to, čo chcú.

Deti kreslia dizajny na veľký

plagát, pripravia k nim aj legendu.

Stromy a kry môžu kresliť ako

kruhy pravítkom, alebo si ich

vopred vystrihnú z tvrdšieho

papiera a prikladajú, kam

chcú- majú tak väčšiu možnosť

variability pri rozhodovaní, kam

ich vložia.

Dizajny vystavíme na školskej

nástenke a necháme čas na ich

vstrebanie a prijatie, samozrejme

aj na pripomienkovanie.

bbudde zlložže ýný

prírodných m

náš obsahovanáš obsahova

hlinu, kamene

hranoly. Chod

lemovaný špa

sa pridržiavaj

varianta je po

ktorý sprevád

prieskumníka

5. Všímajme

odkiaľ často f

strany, kde je

a pod. To vše

ktoré budeme

zohľadňovať.

rade je dobré

jednoduchú s

ppreddo tst úrú

hcú.

a veľký a veľký

m aj legendu.

resliť ako

bo si ich

rdšieho

kam

u možnosť

ovaní, kam

školskej

čas na ich

samozrejme

nie.

7372

Záhony v záhrade

Tvary záhonovSkúste nakuknúť do prírody a zistíte, že rovné línie nie sú vlastné prírodnej kreativite. Oveľa prirodzenejšie pôsobia oblé tvary bez ostrých hrán. Pre väčšie kruhové záhony použijeme tzv. kľúčovú dierku. Do záhonov by sme nemali stúpať, preto sa nám zídu tzv.šlapáky- kamene, ktoré umiestnime v záhonoch a na ktoré môžeme stúpiť, ak

potrebujeme. Zároveň kamene akumulujú teplo a odovzdávajú ho okolitým rastlinkám.

Záhony môžeme kombinovať do rôznych tvarov. Záleží od našej predstavivosti a ochoty vynaloženia práce. Výsledok však stojí za to. Určite na vás vaše vlastné odvážne dielo bude robiť lepší dojem, ako bezduché rovné tvary.Nám sa z rovného záhonu podarilo vytvoriť tvary, ku ktorým

sa oveľa lepšie pristupuje a pohodlnejšie sa udržiavajú.

Rýľovanie je minulosťou a vôbec nám nechýba.Záhradné štruktúry

ťťou a ôvôbec

Záhony

Tvary záhoSkúste nakuka zistíte, že rovlastné prírodprirodzenejšiebez ostrých hkruhové záhokľúčovú dierkby sme nemanám zídu tzv.ktoré umiestna na ktoré mô

7574

Stavba štruktúr a chodníkov

Ako prvé v našej Čarovnej záhrade vytvoríme pevné štruktúry, realizácia ktorých je ozajstnou stavebnou činnosťou. Budeme nosiť kamene, tehly, voziť štrk, hlinu, mulčovať sla-mou. Častokrát využijeme od-padový stavebný materiál, napr. polámané tehly, či starú omietku.

Budeme sa snažiť vytvoriť zo zväčša plochého terénu živé miesto, odpozorovať od prírody, ako to funguje tam, všímať si miesta, kde na základe rôzneho zvlnenia terénu vznikajú tzv.mikroklímy - miesta s odlišnými mikroklimatickými pomermi. Niektoré rastliny majú radi svetlo a teplo, iné sú vlhkomilné, niek-torým nevadí vietor. Najviac druhov sa v prírode vyskytuje na okrajoch štruktúr (všimnite si napr. okraj jazera, či lesa). Pri vytváraní prírodnej záhrady sa teda budeme snažiť vytvoriť pod-mienky pre dosiahnutie pestrosti, druhovej rozmanitosti, vytvorenie tzv.biotopov. Budeme využívať prírodné vzory a snažiť sa, podľa vzoru prírody, dosiahnuť na min-imálnej ploche, s minimálnym úsilím, maximum úrody (princíp minimax).

Typy záhonov, ktoré môžeme vybudovať, a ktoré poskytujú ras-tlinám rôzne podmienky:

Vyvýšený záhon

Tzv.Nemecká kopa (záhon, ktorý popísala Mária Kreuter, zrejme sa bežne používal v Nemecku). Je to typ záhonu, kde sa počíta s niekoľkoročným uvoľňovaním živín z rozpadu materiálu, ktorý použijeme na jeho výstavbu. Kopa je široká cca 180 cm, vysoká 60-70 cm. Jej realizá-cia začína vyhĺbením jamy asi 25 cm hlbokej v severojužnom smere. Trávové drny, ktoré sme vykopali si odkladáme, pretože ich znovu použijeme. Vyko-panú jamu naplníme konármi, tenšími aj hrubšími, ktoré nauk-ladáme do výšky 50 cm. Na ne nanášame obrátené trávové drny, 15 cm vrstvu slamy (môžeme nahradiť lístím či pokosenou trávou), nasleduje vrstva zeminy, najlepšie trochu ílovitej, ktorú poriadne ušliapeme. Prekryjeme vrstvou z vlhkého lístia, zmiešaného s troškou zeminy. Ideálnou ďalšou vrstvou je 5 cm kompostu. Dokonalá kopa má ešte vrstvu kompostu s hnojom, vrstvu hrubého kompostu a nako-niec vrstvu zrelého, so zeminou zmiešaného kompostu. Asi sa vám z toho vrstvenia zatočila

hlava, skúsme si to zrátať pod sebou:1.vrstva- konáre2. vrstva- trávové drny3. vrstva- slama4. vrstva- ílovitá vrstva zeminy5. vrstva- vlhké lístie zmiešané so zeminou6. vrstva- kompost7. vrstva- kompost s hnojom8. vrstva- hrubý kompost9. vrstva- zrelý kompost zmiešaný so zeminou

Záhon je veľmi výživný, preto na ňom prvé dva roky pestujeme rastliny náročné na živiny. Keďže rozpadom organického materiálu v kope sa uvoľňuje teplo, záhon je vhodný pre teplomilné druhy. Na jeho spodok môžeme dať králičie pletivo ako ochranu pred hlodavcami. V prírodnej záhrade

sa totiž darí nielen rastlinám, ale priťahuje život v celej jeho škále. Aby si myšky neprišli pochutnávať na koreňoch rastlín, môžeme záhon vylepšiť takýmto spôsobom. Ja osobne žiadne zá-brany nevyužívam. Ako ukazuje moja dlhoročná skúsenosť, hlo-davce, či iné zvery, sa vyskytnú nie podľa nejakých predpisov. Je to jednoducho nevypočitateľné. Môže sa nám to stať a vôbec ne-musí. Každý rok je iný. Niekedy je viac hlodavcov, inokedy zas hadov. Vychádzam z predpokla-du, že príroda sama najlepšie vie, čo robí. Keď je nejakého zvi-eratka viac, má to svoj zmysel a význam. Človek je však vo svojej obmedzenosti prikrátky na to, aby dokázal v plnej miere tomuto porozumieť.

stlinám, celej jeho neprišliňoch rastlín, pšiť takýmto e žiadne zá-ko ukazuje enosť, hlo-a vyskytnúredpisov. Jeočitateľné. a vôbec ne-ý. Niekedy

okedy zas predpokla-

najlepšie ejakého zvi-oj zmysel a

šak vo svojej ky na to,

miere tomuto

Stavba ša chodn

Ako prvé v nazáhrade vytvoštruktúry, realozajstnou staBudeme nosivoziť štrk, hlinmou. Častokrpadový stavepolámané teh

Budeme sa szväčša plochémiesto, odpozako to fungujemiesta, kde nzvlnenia terénmikroklímy - mmikroklimatickNiektoré rastla teplo, iné sútorým nevadí druhov sa v pna okrajoch šnapr. okraj jazvytváraní prírteda budeme mienky pre dodruhovej rozmtzv.biotopov. Bprírodné vzorvzoru prírody,imálnej plochúsilím, maximminimax)

7776

Slnečná pasca

Je v skutku špeciálny typ vyvýšeného záhonu, a podobne, ako aj bylinková špirála, je vhod-ný na tvorbu mikroklímat, vďaka čomu nám umožňuje pestovať rastliny, ktoré by sme na danom mieste za normálnych okolností pestovať nemohli. „Vyrastá“ z juhu na sever, a tak naň počas

celého dňa svieti slniečko. Na najvyššie položenej časti sa odporúča pestovanie rastlín, ktoré vyžadujú veľa tepla a slnečného žiarenia, Takými sú napríklad tekvice hokaido. Slnečnú pascu budujeme podobne ako vyvýšený záhon. To znamená, že buď si vykopeme základ, do ktorého potom umiestňujeme jednotlivé

vrstvy (konáre, staré lístie, tex-tilný odpad, pokosená tráva, drny, kompost, zemina, atď.), alebo na akýkoľvek povrch rozložíme staré kartóny a na ne umiestňujeme spomínané vrstvy. Je vhodné celú pascu obložiť veľkými kameňmi, ktoré akumulujú teplo, a tak si rastlinky budú brať potrebnú en-ergiu aj z nich.

Bylinky, špirála a ich využitie

Bylinková špirála je najznámejšou a najobľúbenejšou štruktúrou v prírodných záhradách. Jej najlepšie umiestnenie je v blíz-

kosti kuchyne, pretože bylinky z nej využijeme pri príprave jedál alebo čajov. Staviame ju ako stupňovitú vežu z kameňa, hliny a sute, v tvare slimáčej ulity o veľkosti dvoch metrov do šírky a jedného metra do výšky. Forma špirály umožňuje vznik viacerých mikroklímat na minimálnom priestore, pri južnom úpätí špirály ešte môžeme vybudovať malú vodnú nádrž.

Pestujeme tu bylinky s rôznymi nárokmi na stanovište: • na vrchole bude priepustné, málo výživné, suché a slnečné stanovište• v strednej časti polotieň, humózne a suché stanovište

• pri úpätí špirály- humózne, slnečné a vlhké stanovište

Kamene a voda slúžia ako zá-sobárne tepla, jazierko aj ako plocha pre odrazy slnečných paprskov. Špirála okrem toho, že je veľmi estetickým prvkom, slúži aj ako biotop pre rôzne druhy živočíchov.

Podľa bylinkovej špirály môžeme vytvoriť aj kvetinovú (či už s jedlý-mi alebo len okrasnými kvetmi) alebo zeleninovú špirálu. V jed-nej škole sme dokonca vytvorili špirálu „behaciu“, pretože deti po jej vytvorení začali v nej chodiť a behať hore dolu, a veľmi sa im to páčilo. Takže môže byť dokonca aj ihriskovo-športovým prvkom.

Slnečná pa

Je v skutku špvyvýšeného zako aj bylinkoný na tvorbu čomu nám umrastliny, ktorémieste za norpestovať nemz juhu na sev

celého dňa svnajvyššie poloodporúča pesvyžadujú veľažiarenia, Takýtekvice hokaidbudujeme podzáhon. To znavykopeme zápotom umiest

mózne, ovište

a ako zá-ko aj ako nečnýchem toho, žervkom, slúžine druhy

ály môžeme (či už s jedlý-mi kvetmi)rálu. V jed-ca vytvorili

etože deti ponej chodiť a

eľmi sa im to yť dokonca m prvkom.

78

Ako sme stavali domček v ZŠ Jablonové:

(K tejto stavbe je nutné pozvať rodičov- šikovných majstrov, ktorí radi pomôžu)

Základy: priestor budúceho domčeku sme vysypali štrkom, aby sme zabránili priesaku vlhkosti do jeho stien.

Steny: konštrukciu sme zostrojili z odpadových drevených paliet. Spájali sme ju skrutkami. Ku konštrukcii sme priväzovali slamenné balíky. Balíky sme spájali lieskovými klincami(zahrotenými lieskovými palicami). Slamenné steny sme omietli hlinenou omietkou, ktorú

sme si s deťmi vyrobili z miestnej hliny zmiešanej s pieskom a drevenými pilinami. Strechu sme vyplnili doskami, pokryli kaučukovou fóliou. Povrch môžeme vysadiť skalničkami alebo nechať obrásť brečtanom. Domček môže byť omnoho jednoduchší, stačí, ak je prikrytý iba konármi a obrastený zeleňou. Pekná varianta je aj vyrobiť strechu z lieskového, či vrbového korpusu.

Druhy rastlín smerom od vrchu dole:

Bylinková špirála:rozmarín, levanduľa, tymián, oregano, bazalka, šalvia, yzop, saturejka, harmanček, medovka, petržlen, pažitka, trebuľka, nechtík, mäta, žerucha

Kvetinová špirála:juka, asfodelka, zvonček, hvozdík, planý tulipán, boubelka, čínska pažitka, divozel, čakanka, fialka, bohyška, prvosienka, slez, sedmokráska, zavinutka, nechtík, denivka, plamenka, kapucínka, rozchodník

Chodníky

Ďalším zaujímavým prvkom v akejkoľvek záhrade sú chod-níky. Kľukaté, či rovné; tie, ktoré vás vedú priamo do cieľa (napr. k lavičke) alebo také, ktoré ako dávnoveký labyrint si razia cestu skrýšami záhradnej ríše.

Spôsobov, akými vybudovať chodník, je neúrekom. My sme najčastejšie tvorili štrkové chod-níky. Najprv sme si vykopali tvar daného chodníka, následne sme ho vystlali starými kartónmi alebo fóliou (ako zábrana prerasta-

niu „buriny“ zo zeme) a vysypali štrkom. Namiesto štrku môžete použiť hoci aj slamu, piesok, drevené ostružiny, alebo iný ma-teriál. Fantázii sa medze nekladú.

Bunkre, domčeky

Keď sme s deťmi v školách dizajnovali záhrady, takmer v každej triede zaznelo slovo bunker, skrýša, domček. Ak sa bavíte s učiteľmi, a pýtate sa ich, či je na školskom dvore miesto, ktoré deti obľubujú, kde sa radi schovávajú, kde si tvoria svoje tajomstvá, kde sa len jednoducho ukryjú, keď chcú byť neviditeľní, väčšinou vám povedia „áno, máme také miesto“.

Deti najlepšie vedia, kde sa cítia dobre, kde možno býva škriatok či víla. Môže to byť miesto v hustejšom kroví, stromový domček, alebo len doska na strome. Takéto miesto si môžete s nimi vybudovať aj vy. Doprajte im prosím tento faktor detstva. Ak to nezažijú, možno budú v dospelosti všetci túžiť po poľovníckom posede a naše zvery to neustoja. Domček z dreva, slamy, z hliny, to je niečo, čo jednoducho patrí k detstvu.

ili z miestnej skomskom Strechu , pokryliovrchničkami brečtanom.

mnoho k je prikrytýený zeleňou. vyrobiť či vrbového

Druhy rastod vrchu dod vrchu d

Bylinková šprozmarín, levaoregano, bazsaturejka, harpetržlen, pažinechtík, mäta

Kvetinová špjuka, asfodelkhvozdík, plančínska pažitkafialka, bohyšksedmokráskadenivka, plamrozchodník

Chodníky

Ďalším zaujímv akejkoľvek zníky. Kľukaté,vás vedú priak lavičke) alebdávnoveký laskrýšami záh

Spôsobov, akchodník, je nenajčastejšie tvníky. Najprv sdaného chodho vystlali stafóliou (ako zá

8180

urobiť, získame veľa užitočných funkcií, ktoré sa v živom plote spájajú.

Živý plot je ukážkovým príkladom viacúčelovosti jedného prvku a viacúčelovosť je dôležitou vlastnosťou prvkov v per-makultúre. Vlastne je dôležité vždy hľadať možnosti, ako by jeden prvok slúžil viacerým účelom. Napríklad skleník umi-estnený pri dome okrem pestova-nia zeleniny môže pôsobiť ako príspevok tepla pre dom vo vyku-rovacom období.

Koľko funkcií teda spája živý plot? Tak napríklad:

- ochrana pozemku, plot sa dá vysadiť stromami a kríkmi tak, aby nebol priechodný pre človeka ani väčšie zvieratá,- je možné vysadiť v plote ovocné stromy a kríky a mať z neho úžitok. Pri hektárovom pozemku za predpokladu, že obetujete na šírku plotu len 1 meter, získate 4 áre výsadbovej plochy,- živý plot môže slúžiť ako vetrolam a tak chráni dom a časť pozemku (podľa výšky vysadených stromov) pred chlad-nými vetrami,- poskytuje úkryt drobným spe-vavcom a iným predátorom škodcov vašej budúcej úrody,

- v živom plote môžete vysadiť dreviny na palivové drevo, ak sa k prerezávaniu pristupuje ro-zumne a cielene,- orezávaním konárikov živého plota môžete získať potravu pre hospodárske zvieratá, ak ich máte v pláne chovať,- počas celého vegetačného ob-dobia môže v plote niečo kvitnúť, lákať včely, tešiť váš pohľad,- nevyžaduje si natieranie, neh-rdzavie, vekom krásnie,- ... a možno vás napadne ešte zopár funkcií živého plota.

Treba sa rozhodnúť, akú funkciu má živý plot prioritne plniť. Má viac slúžiť ako vetrolam v ot-vorenej krajine, byť nepriechodný, viac ozdobný, alebo chceme jeho plochu využiť na pestovanie ovo-cia? Podľa tejto priority vysadíme plot zodpovedajúcimi drevinami.

Vetrolam vysadíme vyššími, nielen listnatými, ale aj ihličnatými stromami. Existuje závislosť medzi výškou stromov a dĺžkou závetria, ktoré stromy vytvoria. Vždy však do plota pomedzi stromy môžeme vysadiť kríky s drobným jedlým ovocím. Zahus-tíme tak medzery medzi stromami a vietor prenikne len veľmi málo na náš pozemok.

Sadenie stromov a krov

Čas beží a jeseň sa prelína pestrými farbami. Nenechajme sa zastrašiť chladnejšími rá-nami, či chladnými dňami vôbec. Deti potrebujú zažiť aj chlad, konfrontovať sa aj s nepríjem-nými pocitmi. Dbajme na to, aby boli dobre oblečené, zabezpečme im kvalitné pracovné rukavice, oboznámme rodičov s našimi zámermi. Hlavne udržujme nadšenie a pestujme u detí mo-tiváciu pre budovanie záhrady. Jesenné počasie môže odrádzať, ale ak sa nám podarí prekonať túto prvotnú nechuť, radosť z vysadených stromčekov bude o to väčšia.

Jeseň je u nás na Záhorí najvhodnejší čas pre sadenie stromov a krov. Ideálne- koncom októbra a v novembri. Stromy a kry, ktoré sme spolu s deťmi nadizajnovali, je potrebné najprv niekde zaobstarať. Kupujme sadenice stromov odolných, staré odrody, či nové rezistentné. Určite nebudeme plánovať aktiv-itu ako striekanie stromov, takže snažme sa dopredu, pretože je to možné, tomuto predchádzať správnym výberom. OZ Jablonka je predajcom starých odrôd ovoc-ných stromov www.stareodrudy.org). Objednajte si stromy u nás,

napomôžete tak ďalšiemu rozvoju záhradných aktivít Jablonky.

Živý plot

Oplotiť pozemok môže byť nákladná a náročná úloha. Nie však, ak si uvedomíme, že plot je veľká časť plochy pozemku, ktorý môže plniť okrem ochrany aj ďalšie funkcie. Ak sa rozhodneme pre živý plot, a to by sme mali

te vysadiť drevo, akdrevo akstupuje ro-

kov živého potravu preá, ak ich

ačného ob-iečo kvitnúť, pohľad,ranie, neh-nie,adne ešteplota.

akú funkciu plniť. Má

am v ot-epriechodný,chceme jehotovanie ovo-ity vysadíme drevinami.

yššími, aj ihličnatými

ávislosť ov a dĺžkouy vytvoria. omedzi

adiť kríkyocím. Zahus-dzi stromamiveľmi málo

Sadenie st

Čas beží a jepestrými farbasa zastrašiť cnami, či chladDeti potrebujúkonfrontovať nými pocitmi. boli dobre obim kvalitné proboznámme zámermi. Hlanadšenie a petiváciu pre buJesenné počaale ak sa námtúto prvotnú nz vysadenýcho to väčšia.

Jeseň je u nánajvhodnejší stromov a krooktóbra a v noa kry, ktoré smnadizajnovaliniekde zaobssadenice strostaré odrody, Určite nebudeitu ako striekasnažme sa doto možné, tomsprávnym výbje predajcom ných stromovorg) Objedna

8382

najväčším druhovým zastúpením rastlín a tak vybudovať biokoridor, ktorý bude schopný zadržať aj “nájazdy” škodcov z okolia.

Zmiešané polykultúrne záhony

Polykultura a jej dizajn- to je svet fantázie. Stále je čo skúmať a vylepšovať. Každý môže experimentovať s vlastnou verziou, pretože podmienky na jednotlivých miestach sú odlišné. Na rozdiel od bežných záhonov v pravidelných riadkoch, tvorba a pestovanie v polykultúrnom záhone sú dobrodružné a zábavné. Tvary záhonov a výsadbu sme vždy volili na mieste spolu s účastníkmi realizácie, s deťmi, dobrovoľníkmi, rodičmi. Vytvorili sme tvar mandaly, kvietku, slnečnej dierky, slnečnej pasce, srdiečkový tvar, a iné.

Vysadením kríčkov, plody ktorých síce nie sú jedlé, sú však pe-kné v kvete aj s plodmi a budú potravou pre vtáky (aj v zime). Budeme mať naviac istotu, že sa nám títo malí utešení po-mocníci nasťahujú na pozemok a budú nápomocní pri obnove prirodzenej biologickej rovnováhy spolu s hmyzom, ktorý kvety pri-lákajú.

Ak chceme, aby v plote bolo viac ovocia, vysadíme ho ovoc-nými drevinami, stromami alebo kríkmi, podľa toho, či tieň vyšších stromov nebude prekážať iným prvkom pozemku.

Živý plot určite nevysádzajme monokultúrne alebo málodruho-vou výsadbou.

Každá z rastlín je hostiteľom pre niektoré druhy hmyzu. Je veľmi ťažké vybrať iba “dobré” druhy, pretože v prírode nič nie je iba “zlé” a všetko so všetkým súvisí. Ak však vytvoríme monokultúru z rastlín, ktoré sú hostiteľmi prevažne škodcov z ríše hmyzu, tak to môže mať dopad na premnoženie škodcov, čo sa odrazí na škodách kultúrnych rastlín. Nevhodný je napríklad monokultúrny plot zo šípovej ruže, opatrne treba zaobchádzať aj s hlohom. K dispozícií máme

množstvo kríkov: vtáčí zob, or-gován, svíb, drienky, muchovník, rakytník, zlatý dážď, vŕba... Pri

vyšších plotoch by nemal zase chýbať hrab, obmedzíme výsad-bu dubu. Skvelé sú plánky ovoc-ných stromov, jablone, hrušky, čerešne.Často pôsobia ako dobrí opeľovači pre ich šľachtených príbuzných.

Treba vytvoriť plot s čo možno

Vysadením krsíce nie sú jesíce nie sú jekné v kvete apotravou pre Budeme mať sa nám títo mmocníci nasťaa budú nápomprirodzenej bspolu s hmyzlákajú.

Ak chceme, aviac ovocia, vnými drevinamkríkmi, podľa stromov nebuprvkom pozem

Živý plot určitmonokultúrnevou výsadbou

Každá z rastlíniektoré druhťažké vybrať pretože v prír“zlé” a všetkoAk však vytvoz rastlín, ktoréprevažne škotak to môže mpremnoženie odrazí na škorastlín. Nevhomonokultúrnyruže, opatrneaj s hlohom K

84

môžem vlastne dnes čerpať ener-giu? Určite mnohí vidíte duševnú ochablosť, nudu všade okolo, deti, ktoré nič nezaujíma, len sa tak poflakujú...

....podnietiť deti k hre je veľkou výzvou a je to veľmi dôležitá úloha nás dospelých , najmä vzdelávateľov. Sme bohužiaľ v situácii, ked´ je našou úlohou podnecovať deti k hre. Často sa nám dostane odmeny a deti, ktorým sa do hry spočiatku nechcelo, sa nadchnú a potom šíria hru ďalej. Sami od seba však nie sú iniciatívni. Mám úžasné deti, ktoré so mnou odmalička zažili hry na táboroch,

krúžkových aktivitách, doma. Očakávala som, že v určitom mládežnickom veku sa oni sami stanú iniciátormi hier pre ďalších. Zatiaľ sa tak nestalo, každodenne konfrontujem ich pobyt pri počítači, ale nevzdávam to. Neviem si predstaviť ako to vyz-erá inde, v bežnej rodine, ktorá netrávi dovolenku na tábore pre iných, kde deti nie sú motivované pre dobrovoľníctvo, dobré skutky, starostlivosť o domácnosť, atď. Ani si to radšej nechcem predstavovať. Aj ked´ to samo-zrejme cítim z detí, s ktorými sa stretávam na našich zážitkových aktivitách. Teším sa, že sa deti ešte stále radi hrajú, aj keď sa im

Naša doba pôsobí proti hre a tým aj proti hravosti. Vôľa a rozum to sú hnacie sily dnešnej civilizá-cie, ktorá však často tieto fak-tory vedome potláča. Vymazať mozgy, zničiť vôľu. Tak by sa dal charakterizovať vplyv dneška. Dnešný život prináša deťom

príliš málo tých pravých ľudských podnetov. Práve v hre a cez hru sa dieťa môže utvrdzovať vo svojej ľudskosti. Naši predkovia bohato čerpali oživujúce sily a energie zo svojho životného pros-tredia a z čistej prírody. Dnes sme v úplne inej situácii. Z čoho

Liečme dnešné deti starými hrami. „...človek sa hrá len vtedy, keď je v plnom význame človekom, a je len tam celkom človekom, kde sa hrá.“ Schiller

hh, d doma. v určitom v určitomsa oni sami pre ďalších. každodenneyt pri

vam to.ako to vyz-

dine, ktorátábore pre motivované

dobré skutky, cnosť, nechcem´ to samo-ktorými sa zážitkových že sa deti aj keď sa im

Naša doba pôaj proti hravossú hnacie silycie, ktorá všatory vedome pmozgy, zničiť charakterizovDnešný život

„...človek sčlovekom, a

86

namickými pomermi, ktoré sa vlnovito zrýchľujú a spomaľujú. Nie je to mechanická hra, vyžaduje si zladenie, premenu, vystihnutie momentu, kedy vĺčik popoženiem. Premena dynamiky vplýva až na citovú rovinu dieťaťa.

Guľky – kľud a sústredenie, to sú dva kľúčové až magické fak-tory tejto hry. Nepopísateľný svet guličiek – tichý a tajuplný, liek pre dnešnú uponáhľanú dobu.

Chodníková škôlka- stúpame stupeň za stupňom vyššie a vyššie, spolu s kamienkom, či sklíčkom. V niektorých krajinách sa táto hra nazýva “Nebo, peklo, raj”. Táto hra, aj keď ste si to asi nikdy neuvedomili, je paralelou

mravného rozvoja. Skúste si spomenúť na časy, keď ste ju do omrzenia skákali, a ak sa vám podarí prinavrátiť si pocit z nej, pochopíte jej zmysel.

Točenie obruče- pôvab a obratnoť, snaha o udržanie obruče v pohybe, opatrnosť.

Kruhové hry – začlenenie do kolektívu, rytmické opakovanie jednoduchej melódie, či textu- to je záležitosť, ktorá očisťuje, posilňuje vôľu. Pre dnešný chaos je kľudná a neustále sa opaku-júca rečňovanka, ponorenie sa do opakujúcich sa jednoduchých veršov, protikladom záplavy vz-ruchov a obrovského množstva vnemov.

spočiatku do hry často nechce. Niekedy mám pocit, že sú obalené obalom, ktorý môže sňať len iniciatíva nevzdávajúcich sa dospelákov.

Už mnoho rokov veľmi silno cítim, že hry sú pre vývoj detí nesmierne dôležité a že pravé hry a ich zachovanie, to je pre dnešných vychovávateľov jedno z kľúčových poslaní. Deťom nestačí pohyb na scate, či korčuliach, potrebujú aj ten ľudský rozmer hier.

Už mnoho rokov cítim, že staré hry majú niečo do seba, a že nie nadarmo sme sa im my postarší celé detstvo venovali. Rytmus, nadčasovosť, kvalita starých hier, sila jednoduchosti, imaginácia, to všetko sú hodnoty, ktoré som si naplno uvedomila až pri rekapitu-lácii svojho doterajšieho života, pri regresívnom hodnotení seba samej. Práve tu mi výrazne na-behol obraz a zmysel skákania gumy, švihadla, guliek, vĺčika, chodníkovej škôlky, točenie obruče, kruhové hry. Uvedomila som si, že na tom, aká som, majú podiel aj tieto hry. A nie malý. Všetky tieto hry sme sa hrávali denne mnoho rokov a vôbec nás neomrzeli. Ukážte mi dnes takúto podobnú hru, ktorú sa deti hrávajú denne(samozrejme

mimo počítačových hier, tie nie sú podobné).

Prečo to tu vlastne spomínam? Napadlo nás to pri dizajnovaní školských dvorov. Väčšina z nich je plná betónu. Využime ho na bohumilú aktivitu a dajme šancu starým hrám. Nakreslime s deťmi škôlku na chodník, kúpme švihadlá, spravme si sami vľčky, hrajme sa klasické kruhové hry. Deti nemusia tráviť prestávky iba voľnými hrami, alebo na mod-erných farebných preliezkach. Budme trpezliví a skúsme byť iniciátormi, prekonajme prvotnú nedôveru a nezáujem detí, skúsme byť hrdinami, ktorí zach-ránia staré hry pred vyhynutím. Verím, že úspech je zaručený. Aj keď sa možno prejaví až po mno-hých rokoch, ked´ deti už ako do-speláci budú premýšľať čomu a komu vďačia za určité zručnosti, ktoré im v živote pomáhajú. Ktoré im pomáhajú byť napr. ľuďmi.

V čom napr. pomáhajú staré hry:Skákanie švihadla- podporuje znovunadobudnutie rytmu, ktorý majú mnohé dnešné deti narušený a ktorý je pre vývoj nesmierne dôležitý. Radosť a slo-boda sú benefity tejto obyčajnej aktivity.

Vĺčik – zladenie sa s jeho dy-

kkúústte sii eď ste ju doeď ste ju doak sa vám pocit z nej,

vab udržanie atrnosť.

nenie do pakovanie , či textu- očisťuje,

nešný chaos sa opaku-

norenie sa dnoduchých záplavy vz-

množstva

sp čočiiatktku ddo Niekedy mámNiekedy mámobalené obalolen iniciatíva dospelákov.

Už mnoho rokcítim, že hry snesmierne dôhry a ich zachpre dnešnýchjedno z kľúčoDeťom nestačči korčuliach, ľudský rozme

Už mnoho rokhry majú niečnadarmo smecelé detstvo vnadčasovosť,sila jednoducvšetko sú hodnaplno uvedolácii svojho dopri regresívnosamej. Práve behol obraz agumy, švihadchodníkovej obruče, kruhosom si, že napodiel aj tietoVšetky tieto hdenne mnohonás neomrzetakúto podobdeti hrávajú d

8988

Voľné hry sa zachovali, sú to hry, ktoré sa deti bežne ešte hrávajú. Naháňačka, skrývačka. Kruhové, staré a voľné hry patria k sebe ako spánok a bdenie. Doprajme našim deťom oboje.

Zdroj: Výchova a zdraví našich dětí,

zostavil R. Hradil, Fabula 2007

Deti niekoľko generácií dozadu trávili väčšinu svojho voľného času vonku na dvore, pred do-mom, dnešné deti trávia príliš veľa času pri počítači - vo vir-tuálnom svete, alebo pri telke. Vonku je nuda, kamoši akosi nie sú, možnosti vyžitia tiež nič moc. Krúžky sú platené, rodičia dlho v práci, pri počítači je to najlepšie.

Čo je táto porucha? Ako sa pre-javuje? Je to kumulatívny efekt vyčlenenia prirodzeného pros-tredia z nášho života a je prob-lémom celej našej spoločnosti, aj keď najväčšie škody sú pozorovateľné na deťoch, ktoré sú nesmierne citlivé na prost-redie, v ktorom vyrastajú. Ich návyky a spôsob fungovania sa neskôr prenesú do ich dospelosti a kvality života. Medzi následky nedostatku prírodného prostre-dia patria poruchy pozornosti, nesústredenosť, zvýšená hladina stresu, pocit nezakorenenia vo svete, obezita.

Medzi pozitívne zmeny u detí vplyvom prírodného prostredia patria:

• zostrenie pozornosti a sústrede-nosti

• redukcia stresu

• zlepší rozvoj mentálnych zručností(logika, chápanie súvislostí, tvorivé riešenie prob-lémov)

• hlbší rozvoj emocionality(morálny vývin, hlbšie emocionálne prežívanie, pocit vlastnej hodnoty)

• bližší kontakt s prírodou a pochopenie významu jej ochrany(http://www.johndavis.com/ep/benefits.htm)

Zdroj: Labašová Zuzana, Ekopsychológia,

Ďalekohľad:14/2009, CEA Trenčín

Nature deficit disorder– „porucha nedostatku prírody“, autorom názvu je Richard Louv.

VVoVoľľnľnééé hhrhryy sasa ktktoréé sa d d tetii bbNaháňačka, sNaháňačka sstaré a voľné ako spánok anašim deťom

Zdroj: Výchova

zostavil R. Hradi

eny u detí o prostredia

ti a sústrede-

lnych ápanie ešenie prob-

ny vývin,prežívanie,

oty)

odou amu jej .johndavis.

m)

Ekopsychológia,

Trenčín

chard Louv.

90 91

Tím projektuJe čas spomenúť ľudí, ktorí sa rôznym

spôsobom pričinili o to, aby projekt Prak-

tické realizácie zdravých jedlých záhrad

na školách a komunitách fungoval čo

možno najlepšie, ľudí, ktorí tvorili náš

pracovný tím. Každý člen okrem oficiálnej

funkcie v rámci projektu plnil množstvo

dobrovoľníckych úloh rôzneho charakteru,

v závislosti od jeho daností, zručností

a predmetu záujmu. Dovoľte nám teda

predstaviť ľudí z OZ Jablonka:

Marián Prejsa - na starosť si vzal

prenášanie dizajnu jednotlivých záhrad do

počítačovej projekcie.

Darina Jurčová - pracovala ako lektorka

na prípravách zážitkových aktivít a envi-

ronmentálnej výchove detí.

Žaneta Halászová - venovala sa

predovšetkým úpravám webovej stránky,

vkladaniu fotografií, písaniu článkov, prá-

cach priamo v teréne a lektorovaniu detí

na školách.

Lucia Kučeráková - manažérka projektu,

vykonávala takmer všetky funkcie, ktoré

v rámci projektu bolo potrebné zastúpiť.

Od lektorovania zážitkových vyučovaní,

záhradných prác, objednávok materiálu,

komunikáciu so školami, až po tvorbu sa-

motných dizajnov a občasné napomínanie

nás ostatných ☺

Erika Galanská - je dušou samotného

projektu. Jej vďačíme za nápad, víziu

a bezstarostný prístup, vďaka ktorému

ide všetko ľahšie. Erika priložila ruku k

dielu vo všetkom, v čom len mohla byť

nápomocná. Od PR aktivít, sadenia,

dizajnovania až po osobné stretnutia s

predstaviteľmi jednotlivých škôl či oslo-

vovania sponzorov.

Alena Mojzešová - s ľahkosťou víly

pomáhala s dizajnom aj realizačnými

prácami v záhradách, vnášala do záhrad

„dušu“.

Ivan Galanský - využili sme

predovšetkým jeho zručnosti skúseného

grafika, nepohrdol ani prácou

v záhradách.

Igor Strinka- vložil neoceniteľný um-

elecký prínos pri rekonštrukčných prácach

Kaplnky pri Rohožníku. Je autorom filmu

z aktivity v školskej záhrade- Magic gar-

den a konceptov zážitkových záhradných

aktivít na Deň Zeme.

Pavol Škoda- ako jedna

z nezastupiteľných zložiek nášho or-

ganizmu. Bez neho by sme si ťažko

poradili. Fantasticky zvládal pre nás

nepredstaviteľnú administratívnu prácu.

Ďakujeme.

Martina Ondrovičová - popri svo-

jej materskej si našla čas aj na naše

účtovníctvo.

Mišo Jurčo - vďačíme mu za web dizajn.

Miro Čársky - ako hlavný „šéf“ tesárskej

dielne si zobral pod palec svojich učňov

(Ivan Petro, Andrej Radič, Jakub...)

a spoločne vyhotovovali od „svitania do

súmraku“ lavičky, altánky a rôzne iné ob-

jekty z dreva.

Ľubo Jánoš - záhradník a odborník na

účinky a použitie rastlín

Peter Mravík - odborné konzultácie, lekto-

rovanie v rámci workshopu tvorby zelenej

strechy

Vladimír Gajdoš - stavba chlebových

piecok

Stano Sládeček - dobrovoľnícky sa za-

pájal, kde bolo treba, jeho koníčkom sú

predovšetkým hlinené omietky a stavby

zo slamy.

Občianske združenie Jablonka

sa aj tohto roku riadilo mottom:

„...aby na jabloni bolo jabúčko“,

a tak mnohé projekty boli ladené

prírodnou tematikou.

Jedným z nosných projektov

OZ Jablonka bol pre rok 2009

(ale aj pre nasledujúci rok 2010)

projekt Praktické realizácie

zdravých jedlých záhrad v

školách a komunitách. Projekt

financovaný z nórskych fondov

a z Nadácie Ekopolis sa stal

pre nás kľúčovým, nakoľko

vyžadoval množstvo času,

energie i dobrovoľného vkladu.

Aj to je zrejme dôvod, prečo

získal ocenenie Bratislavský

dobrovoľnícky projekt roka.

Cieľom tohto projektu je šíriť

povedomie o zdravých jedlých

záhradách ich budovaním

na školách a komunitách,

a environmentálnou výchovou.

Projekt zaznamenal veľký ohlas

po celom Záhorí i v Bratislave.

Ďalším pre nás srdcovým

projektom je aj projekt Tajomná

záhrada financovaný z fondu

Hodina deťom. Je zameraný

na systematickú prácu s deťmi

z dvoch klubov Jablonky,

pričom ide o vidiecky klub

(žiaci zo ZŠ v Jablonovom)

a mestský klub (žiaci zo

súkromnej školy Waldorfskej

v Bratislave). Pravidelne, raz

do týždňa navštevujeme deti

a snažíme sa u nich formou

hier, tvorivých činností,

diskusií, atď. budovať pozitívny

prístup k prírode. Všetko však

v súvislosti so záhradami,

nakoľko súčasťou projektu je

aj budovanie záhrady, ktorú

si deti spoločne nadizajnujú.

Takto môžeme prepojiť naše

skúsenosti s tvorbou záhrad

so skúsenosťami s prácou

s deťmi. Projekt je pre samotné

združenie obohacujúci, a jedným

z výstupov bude i metodická

príručka pre školy a voľno-

časových pracovníkov.

Okrem spomínaných projektov

sme v lete zorganizovali aj

dva tábory, opäť prepojené so

záhradnou témou. Ekozáhradný

tábor sa konal v júli na

Ekodomčeku v obci Kuchyňa,

a okrem tvorivých a oddychových

aktivít pozostával aj z pracovnej

časti dňa, kedy sme pracovali

v komunitných záhradách.

Rodinný tábor prebiehal od 3.do

8.augusta 2009 a ako už

z názvu vyplýva, bol určený

Ako sme žili v roku 2009ovom)

zo

dorfskej

elne, raz

eme deti

formou

stí,

ť pozitívny

etko však

dami,

ojektu je

y, ktorú

zajnujú.

ojiť naše

záhrad

rácou

e samotné

ci, a jedným

etodická

voľno-

ov.

projektov

vali aj

pojené so

kozáhradný

na

Kuchyňa,

oddychových

z pracovnej

pracovali

dách.

ehal od 3.do

o už

určený

Je čas spomenúťJe čas spomenúť

spôsobom pričinil

tické realizácie zd

na školách a kom

možno najlepšie,

pracovný tím. Kaž

funkcie v rámci pr

dobrovoľníckych

v závislosti od jeh

a predmetu záujm

predstaviť ľudí z O

Marián Prejsa - n

prenášanie dizajn

počítačovej proje

Darina Jurčová -

na prípravách záž

ronmentálnej výc

Žaneta Halászov

predovšetkým úp

vkladaniu fotogra

cach priamo v ter

na školách.

Lucia Kučerákov

vykonávala takme

v rámci projektu b

Od lektorovania z

záhradných prác,

komunikáciu so š

motných dizajnov

nás ostatných ☺

Erika Galanská -

projektu. Jej vďač

a bezstarostný pr

ide všetko ľahšie.

dielu vo všetkom,

nápomocná. Od P

dizajnovania až p

392

vzácnych a ohrozených druhov

(bezstavovce – chrobáky, motýle,

vážky, bentické organizmy,

stavovce – ryby, obojživelníky,

plazy, vtáky,) biotopov a iných

významných prírodných fenomé-

nov, ako aj o hlavných faktoroch

ich ohrozenia na danom území.

Získané údaje sa ukladali do

počítačovej databázy prepojenej

s geografickým informačným

systémom (GIS). Táto základná

databáza údajov slúži pre

rozhodovací proces a pre

plánovanie využívania územia,

ako aj pre ochranu a revitalizáciu

najhodnotnejších lokalít.

A nakoniec ešte jedna informá-

cia. OZ Jablonka sa rozhodlo

budovať sociálny podnik zam-

eraný na predaj starých odrôd

ovocných stromov a kríkov,

dizajn záhrad a envirovýchovu

na školách. To bol dôvod, prečo

sme zmenili aj vzhľad našej we-

bovej stránky www.jablonka.

org. Šírením povedomia o našej

činnosti či objednaním niektorého

z našich produktov nám môžete

pomôcť pri rozvoji tohto podniku.

Ďakujeme!!!

pre celé rodiny. Nezáležalo na

tom, či vaše deti majú jeden rok

alebo pätnásť rokov. Každý sa

skvelo zabavil a rodičia si mohli

konečne oddýchnuť, a poklebetiť

s blízkymi ľuďmi. Tábor bol plný

hier, tvorivých aktivít, vychádzok

do lesa, spoznávania prírody,

plný hudby a tanca. Konal sa na

Zaježovských lazoch, v centre

Polomy.

OZ Jablonka sa pustilo v roku

2009 do rekonštrukčných prác

na kaplnke neďaleko Rohožníka.

Kaplnka leží na svahoch pod

Malými Karpatmi nad Konopis-

kami, na okraji starého ovoc-

ného sadu, na mieste, ktoré je

v Územnom pláne vyznačené ako

rekreačno-oddychová zóna. Tu

sme v apríli realizovali spolu so

spoločnosťou Holcim a s jej pod-

porou aj Deň Zeme, už tradične

pre šiestakov z Rohožníka,

Sološnice a Kuchyne. Vďaka

podpore z Nadácie Sloven-

skej sporiteľne sa podarilo

zrekonštruovať strechu Kaplnky

a tým ju dostať z najhoršieho.

Na jeseň sa začalo s omietaním

kaplnky. Zámerne sme vybrali

až tento termín, inak by hrozilo

popraskanie omietky. Okrem

samotných rekonštrukčných

prác sme začali s budovaním

záhrady okolo kaplnky a s výsad-

bou stromčekov. Pri všetkých

týchto aktivitách nám pomáhali aj

deti. Zorganizovali sme niekoľko

pracovných brigád, ktorých

súčasťou bolo upratovanie od-

padkov v okolí kaplnky, kosenie

lúky ručnou kosou, zber byliniek,

atď.

OZ Jablonka bolo aktívne aj na

poli miestnych udalostí. Spolu

s BSK, obcou Jablonové a Se-

niorvillom sme organizovali

10.10.2009 Jablkové slávnosti

v našej obci. Bohatý program

bol tvorený vystúpeniami detí,

brušných tanečníc, bubnovou

show Afričana Thierryho, či

kapelou Divná zostava. V ponuke

bolo množstvo koláčov z jabĺčok,

a samozrejme i pestrý program

pre deti. Súčasťou boli i trhy,

na ktorých ste si mohli zakúpiť

výrobky detí zo ZŠ v Jablonovom

či ZUŠ. Okrem Jablkového hodo-

vania sme zorganizovali v miest-

nom kultúrnom dome aj vianočnú

slávnosť s názvom Vianočné

zvončeky, vďaka ktorým sme sa

spoločne zamysleli nad zmyslom

Vianoc v našom živote.

V závere ešte treba spomenúť

projekt zameraný na ochranu

ohrozených druhov živočíchov

a ich biotopov vo Vojenskom

výcvikovom priestore Turecký

vrch, ktorý sme realizovali vďaka

podpore z MŽP SR. V rámci

toho sa realizoval inventarizačný

prieskum, zameraný na získanie

základných údajov o rozšírení

93

aa iininffoformrmáá-á

rozhodlo

dnik zam-dnik zam

ých odrôd

kríkov,

ovýchovu

ôvod, prečo

d našej we-

ablonka.

mia o našej

m niektorého

ám môžete

hto podniku.

prpree cecelélélé r r dododiinin

tom, či vaše d

alebo pätnásťalebo pätnásť

skvelo zabav

konečne odd

s blízkymi ľuď

hier, tvorivých

do lesa, spoz

plný hudby a

Zaježovských

Polomy.

OZ Jablonka

2009 do reko

na kaplnke ne

Kaplnka leží n

Malými Karpa

kami, na okra

ného sadu, na

v Územnom p

rekreačno-od

sme v apríli re

spoločnosťou

porou aj Deň

pre šiestakov

Sološnice a K

podpore z Na

skej sporiteľn

zrekonštruova

a tým ju dosta

Na jeseň sa z

kaplnky. Zám

až tento term

popraskanie o

samotných re

prác sme zač

záhrady okolo

bou stromček

týchto aktivitá

2 3

2

Aktivity na propagáciu hliny

v regióne

Našou najznámejšou a

najrozsiahlejšou aktivitou

v tejto téme je stavba slamen-

ného domčeku, (ktorý voláme

Ekodomček). Stavbička je

výnimočná tým, že na jej real-

izácii sa podieľalo kopec detí,

mladých aj dobrovoľníkov. Išlo tu

aj o to, vyskúšať si, ako sa s hli-

nou pracuje, aký je to aj super re-

lax a ako sa dajú použiť miestne

zdroje, pretože na väčšinu omi-

etania sme použili hlinu priamo

z pozemku. Domček má pätkové

základy, drevenú konštrukciu a

slamenné steny. Zvnútra je vy-

budovaná stena z nepálených

tehál, omietky sú hlinené, za-

teplenie konopné. Momentálne

budujeme zimnú záhradu, kde

bude kúpelňa a toaleta z hliny

a kameňa, hlinené umývadlo a

hlinené steny. Hotová je aj piecka

s hlinenou omietkou. Realizovali

sme aj workshop na výrobu

hlinených tehál a priebežne re-

alizujeme kurzy na omietanie

hlinou.

JablonkaVšeobecné informácie o OZ

Jablonka:

Občianske združenie Jablonka

Jablonovť 242, 900 54

Slovenská republika

0904 404 228

info@jablonka.org

www.jablonka.org

www.zahrady.jablonka.org

Jablonka je tu preto, aby na

jabloni bolo jabúčko“

Občianske združenie Jablonka

je mimovládna nezisková or-

ganizácia, ktorá pôsobí v

regióne Záhorie od roku 2003.

Je to dobrovoľnť združenie ľudí

rôzneho veku. Jej poslaním je

prostredníctvom dobrovoľných

aktivít zachovávanie tradícií,

ochrana kultúrnych a prírodných

hodnôt a najmä trvaloudržateľný

rozvoj regiónu. Dôležitým cieľom

je výchova detí, mládeže a rodín

k aktívnemu postoju k životu

(rozvoj zručnosti aktívneho

občianstva).

...Venujeme sa deťom, mládeži

aj dospelým

...Používame metodiku 4H- hla-

va, ruky, srdce, harmónia

...Sadíme o 106

Náš pracovný tím má vari-

abilný počet členov, ktorí

pracujú na rôzne typy úväzkov.

Okrem toho máme široký od-

borný a dobrovoľnícky tím,

kopec úžasných ľudí, ktorí nám

pomáhajú šíriť dobré veci pre

našu krajinu a zem. Rozbehli sme

aj sociálny podnik na realizáciu

prírodných záhrad, prírodného

staviteľstva a na predaj starých

a odolných odrôd stromov

a krov.

Čo konkrétne robíme?

• Dokončujeme slamenný

domček na aktivity s deťmi

a rodinami

• Realizujeme 14 prírodných

záhrad v školách a komunitách

• Pracujeme s deťmi v kluboch

• Spievame, cvičíme, tancu-

jeme a tvoríme –spájame ľudí

v prospech seba aj komunity

• Rekonštruujeme kaplnku pri

Rohožníku -tradičnými tech-

nológiami

• Rekonštruujeme starý dom v

obci Kuchyňa, ktorý bude slúžiť

na naše aktivity- bude tam

balkónová záhrada, hlinené

omietky, dieľňa zo slamenných

balíkov s hlinenou omietkou

a kopec iných alternatívnych

inšpirácií

94

VšVšVšVšVšVšVšVšVšVšVšVššVšVšVVššVšššVšVšššVVVšVšVšVšVšVVšVšVVVšVšVVšVšššVšššVVVVVVVVVVVV eoeoeeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeoeeeoeooeeooeeeoeeeoeooooe bebebebebebebebebebebebebebebebebebbebebebebebebbebebebebbebebbebeebeeeeeeebeecncncncncncncncnccncccncncncncncncncncncncncnncncnnnnncnnnncnnncnccccncnnncnnccc ééé ééé ééééé éééééééééééééééééé éééééééé inininininininininininininininninnnnniii

JaJaJaJaJaJaJaJaJaaaJaJaaJaJaJaJaJaJaaJaJaaaaJaaaaaaJaaaaaaabblblbblblblbbbbblbblblbblblblblblblbbbbbblbbbbbbbbblblbbbbbblbbbbbblllblbbblbbbbbllbbbbbbbbbbbb ononononononononononononnononononnnonnnnnononnnnnnnnonnononnnnnononnnnnnnnnnnnnnnnnnonnnnnnnonoonnnonnnnnnnnnkakakakakakakakakakakakakakakkakakaakakaaakakaaakakaaaakaakaakkakaaakka:::::::::::::::

Občianske zd

Jablonovť 24

Slovenská re

0904 404 228

info@jablonk

www.jablonk

www.zahrady

Jablonka je t

jabloni bolo j

O O O OOO OOOOOOOOO OOOOOOOOOOO OOOOOOOOOOOOOOOO OOOOOOOOOOOOOOOOOOOObčbčbčbčbčbčbbčbčbčbčbčbčbčbčbbčbčbčbčbbbčbčbčbčbččččbčbčbčbččččččččččččbčččččččččččbččbčččččbčbčččbčbččččččččččiaiaiaiaiaiaiaiaaaiaiaiaiaiaiaiaiaiaaaiaaaiaaiaaaaansnsnsnnsnsnsnsnsnsnsssnsnsnssnsnsnsssnsnsnsnsnsnsnssnsnsnsnnsnsnsnsnsssnssnnnn kekekekekekekekekekekekekekekekekekekeekekekekekekekkkekekekekkkekeekekekekeeekekekekkeeekekekkkkkkkkkkkeee z z z zzzz z zzz zzzzz zzzzz zz zz zzzzzzdddddddddddddddd

jejejejejejeejejejejejejeejejejejejejeejeejejeejejeeeeeejjejejjeejjejeejeejejjeeeejejjjj m m m mmm mmmm mm mmmmmm mmmmm mmmmmmm mmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmimimimimimimimimimmimmimimimimmimimmimimmmimimimimimiimimimimiimmmmimimimmmmimmmmmmmmmmmovovovovovovoovovovovovovovovvooovvoovovooovovovooovovovoovoovovovvovvovovvovooovooooovovooovovoooovovláláláláláláláláálááááláláááááálálááláálálááááááláláláálálááááálááááááálááláááááááááálááááááálááááálááááááááááááááláááddndndndndndndndndndndndndndndndddndndndndndndndnddndnddnndnddndndndndndnndndndndnndnddnndddddndnndddndndddnndddddddndndddddddddddddndndddddddddddddddnddndnddndddddddn

gagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagagaggaagaagagggggagagagagagagagagagagagggggagagagggagagaggaggggggagggggg nininnininnininininininininininninininiininininiiniiininiininnnniniininnnnnnnnnnnninnnn zázázázázázázázázázáááááááázázázázáááááázázázázáááááááázááááázááázázázáázáázáááázázááááázáááááááááázáááááááázázázázzzáciciciciciccccciciciciciciccciciccicciciccccicciccciciciciccccccccccccc a,a,aa,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,a,aa,a,aaa, k k kkk kkkk kkkkkk kk kk kkkkkk kkkkk kkkkkkkk k kkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkkktototototototototototototototototototototototototooootootooottoootototototootto

rererererererereereererererererereereeeerereeeeererererereeeereeeeeeereerrreerrrrrrrrrrrereeeegigigigigiggigigigigigigigigigiggigigiggigigigggggggggggggg ónónónónónónónónóónónónónónónónónóóónónónóónóónónóóóóóóónóónónónnnnnónnnónnnnóónónóóóóneee e e ee e e ee eeee e ee eee e e ee eee ee e eee eeeeeeeeeeeeeeeee ee ZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZáZZáZZáZáZZáZáZZááZáááááZáZáZZZ hohohohohohoohohohohohohohohohohohohhohohohhohohohohohhohohohooohohohoooohhohhhhhhhohooo

JeJeJeJeJeJJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeJeeJeJeJJeJeeJeJeJeJeJeJJJeJeJeJJeJJJeeJeeJJeJJJJJeJeJeeJJeeeJJeeJJ tt ttttt tt t ttt t tt t ttttttttttttt ttttttttttttto o ooo o oooo oo o o oooo ooo ooo ooooooooooooooo odododododododododododododododooddododooddoodododododododdddoodooobrbrbrbrbrbbrbrbrbrbrbrbrbrbbbrbrbbrbrbrbrbrbbrbrbrbrbbrbbbbbbbbrbbbbrbbbbrbrbrbrrbbbrrovovovovovovovovovovovovovovovvovovovovvovovovovvovooovovvovvvvoovovovvvvoooooooooooooooooooooooo

rôrôrôrôrôrôrôrôôrôôôôôrôrôrôrôôrôrôrôrôrôrôrôôrôrôrôôrôôrôrôrôôôôrôrrôôrôôôrôrôrôôôrôôôôôôôôrôôôôôôznzznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznznnnnnzzznzzznzzzzznzznnzzzzznehehehehehehehehehehehehehhehehehehehehheheheheeheheeheeeeeeheehehehheeeheheheeheheheeeehhhhooo oo o o o o ooo o o oo o oooooooooooooooooooooo oooooooooooo vvveveveveveveveveveveveveveveveveeveveeveveveeeevevevevevevvvvvvevvvevveeeeevvevv kukukukukukukukukukukuukukukukukukukukukuuukukukkkkkuuuuu

prprprpprprprprpprprprprprpprprpprppppprprprprprprpppprppprrppppppppppppppppppppppp osososoosososososososososoososooooosssosososooosooosoosososoososossososoossossossssssostrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrtrrrtrttrtttrtrttttredededededededededededededdededededeededededededededddeddddededddededdddededddddde níníníníníníníníníníníníínnínínííínínnnínínínnnníínínnnnnínnnnníníctctcctctctctctctctctctctctctctctctctcctccccctctcctctccttctccccttctccctttvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvv

akakakakakakakakakakakakakakakakakakkaakakakaaakaaakakakakaaaaakakka titttititititititititiitiitiitiiiitittitittitt vívívívívívívívíívívívívívívívíívvívívívívívívívívívvvívvvvííívítt tttt tt tt ttttttt ttttttt ttttttttttttttt zazazazazazazazazazazazazazazaazazazazzazazazazazzazzazzazazazazzzaaaazazzazzzazazazazaazazazzazzzzzazzzzaaazzzzazzzazazzzzzzaazz chchchchchchchchchchchchchchchchchcchchchchhchhhhchcchchhhhhhhhhhhchcccchhhchhhhcchhhovovovovovovovovovovooovovovovovoovovovovovovovvvovvvvoovovvoooovovvv

ocoocococococococococococococcoccocococococcoocooooochrhrhhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrhrrhrhhrrhrhrhhhrhrhrhrhrhrhrhrhrhhrrhhhhhhhrhhhhhhhrhrhhhhh anananananananaanananananananaanananananananannananaaananannnnaa a a a a aaa aaaaaaaaaaaaaaa aaaaaaaaaaaaaaaa kukukukukukukukukukukuukukukukukukukukuukuukukukukkukkukukkukkukukukukkukkukkukukukkukuuuuuuuuukuuuuuuuuuuuuuuuuuukuuuuuuuuuuuuukkkultltltltltltttltltltlttttltlttttlttttltltltltltlttlttttltltlttttttúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúú

hohohohoohohohohohohohohohohohohohohohohohohohohohohhhohohohhhohhohohhhooohohohhhoohhhhohhhhhhodndndndndndndndndndndndndndnndndndndndndnndndndndndndndndndndnndndndndndnndnnnnnnnnnndnnnnndnnnnnnnnnndnnnddnddndnddd ôtôtôtôtôôtôtôtôtôtôtôtôtôôtôtôtôtôôtôôtôôtôôtôtôôôôôôtôôtôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôôô a a a a a aaa aa a aa aaa aaaaa aa a aaaaaaaaaaa nnn n n nn n nnn nn n nnnnnn nnnnnnnnnnnnnnnnnnajajajajajajajajajajajajjajajajajajajajajjajaaajajajjjmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmmm

rororororororororoororooorororororoororoorooroooooooooorrroozvzzvzvzvzvzvzvzvzvzvzvzvzvvzzvzvzzzvvvvvvvvvvvzvzvvojojoojoojojojojoojojojojojojojojojojoooojojojoojojojoojojojojjojojjj r r rrrrrrrr rrrrr r r rrrrrrr rrr r r r egegegegegegegegegegegegegegeegegegeggeggegegegeeegggegeggegegeegegeegeeeegegegegegeegeeeegegeggegeeegeeeggggegeeegegeeggggggggeggggggggggggggggggióióióióióióióióióióióióióióióóióióióióóóióóóóóióóióióóóóóóióóóóóóóióóóióióióiiiióóóóóióóóónunununnununnunnnnunnuununnnnnnnnnunnnnn

jejejejejejejejejejejejeejejeejejjeejejeejeeejejejeeeejejeejeeeeejejeejjejjejejejjje v v vv vvvv vvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvvýcýcýcýcýcýcýcýýcýcýýcýýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýýcýcýcýcýcýcýcýcýýýýcýýýýýýýýcýcýýýýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýcýýýcýcýcýýýcýcýýýýýcýccýcýcýýcýýýýýccýýýýcýcýcýcýýcýcýcýýccccýýcccýcýccccccccccýcccccccchohohohohohohohohohohohohohohhohooooohohohoohoohhooohohoohohohoohohoohooohohooooohohohohhoohohohohooooohohohhohhhhh vavavavavavavavavavavavaavavavavvavavvvaaavvvvvvavvavavvav d d dd d d dddd d dd dd d ddddddddddddddddddddddeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee

k k k k k k kk kkk k k kk kkkkk kkkkkkkkkkkkk akaakakakakakakakakakakakakakakaakaakakakaakaakakakakakakkaakakkakaaaaakakaa títtítítítítítítítítítítítíttíttííítíttíííttívnvnvnvvnvnvvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvnvvvvnvnvvnvnvnnvnvvvnememememememememememememememmememememememememememememmmmememmmmememe u uu u uu u uuuuu u uu uuu uu uuuuuuuuuuu uu uuuuuuu ppppppppppppppppppp

(r(r(r(r(r(r(r(r(r((r(r((rr(r(r(r(r(r(r(r(r((rrrrrrrr(r((rr(rrrrrr(rrozozozozozozozozozozozozzozozozozozzzozozzzozozozzozzozozzzoooozoozvovovovovovovovovovovovovovovovovovovovovovovvvovovvoovovoovvoovvojjj j j j j j jj jj j jj jjjjjjjjj j j jjj zrzrzrzrzrzrzrzrzrzrzrzrrrzrzrrzrrrzrzrzrzrzrzzzrrzrzzzzzzzrzzrzzz učuččučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučučuučučučučučučuučuuuuučuuuuuuuučučččččuuuuču nononononononononononononnonoonononnoooononoonoonnonnnnononnnnnnnononononon

obobobobobobobobobobobobobobobooboboboboboboboboboooobooooooboboobooo čičičičiččičiččičičičičččiččččiččččččččičičiččičččičččččččččččččččččččiččččččč anananananananananananananananananananaanaannanannannannanananannnnaaaaaaanststststststststststststststststsstststststssstststsssstttvavavavavavavavavaaavavavavavavavaavavavvavaaavvaaavavvvvvavvvavvv ).)).).).).).)))).))).))))).)))))))).).).).).)

...Venujeme

aj dospelým

...Používame

va, ruky, srd

...Sadíme o 1

Literatúra a zdroje: Heil, A.: Rajská zahrada.HEL,Ostrava (2004)Hradil, R.: Výchova a zdraví našich dětí. Fabula (2007)Labašová, Z.: Ekopsychológia. Ďalekohľad:14/2009, CEA TrenčínNeuman, J., Ďoubalík, P. : Dobrodružné hry a cvičení v přírodě. Portál (2000)www.ekozahrady.comwww.prirodnivyziva.cz

2

9788

0970

5180

8