burda - zbornÍk abstraktov · microorganisms and digestive enzymes in leaf litter digestion by...

Burda - Kováčov, Slovensko

4.-7.10.2017

ZBORNÍK ABSTRAKTOV

Mock, A. (ed.), 2017: 10. česko-slovenský seminár myriapodológov a isopodológov, Burda - Kováčov, 4.-7.10.2017. Zborník abstraktov.

2

Mock, A. (ed.), 2017: 10th Czech and Slovak Myriapodological and Isopodological Workshop, Burda - Kováčov, Slovakia, 4-7 October 2017. Book of Abstracts.

Abstrakty prednášok českých a slovenských zoológov, ekológov a fyziológov,

ktorí ako modelové skupiny študujú pôdne článkonožce v taxónoch Myriapoda a Oniscidea, prezentovaných na 10. seminári v Kováčove pri Chľabe na Slovensku.

Abstract of the lectures of Czech and Slovak zoologists, ecologists and physiologists dealing with the soil arthropods from the taxa Myriapoda and Oniscidea as model organisms presented at the 10th meeting at Kováčov near the

village Chľaba, Slovakia.

© 2017 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho žiadnu časť nemožno reprodukovať,

ukladať do informačných systémov alebo inak rozširovať bez súhlasu majiteľov

práv.

Za odbornú a jazykovú stránku tohto zborníka zodpovedajú autori jednotlivých príspevkov. Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.

ISBN 978-80-8152-531-5

X


3

X

Desiate z pracovných stretnutí, ktoré sme v minulosti nazvali české

a slovenské myriadopodologické semináre, predstavuje malé a milé jubileum. Pribudol prívlastok “a isopodologický” – týmto oficiálne legitimizujeme príspevky zamerané na rovnakonohé kôrovce (Isopoda), najmä na ich suchozemských zástupcov (Oniscidea). O tejto zaujímavej skupine článkonožcov sa už ale

referovalo aj pri predošlých seminároch. Myšlienka stretať sa, referovať, vzájomne

sa inšpirovať, koordinovať i korigovať (ach, tie cudzie slová, ale viete, čo máme na mysli), rozvíjať nápady a vytvárať priateľstvá vznikala pred 18 rokmi v Poľsku

(Białowieźa a Varšava) počas 11. medzinárodného myriapodologického kongresu. Malé oživenie histórie seminárov, ktoré sa striedavo (a vždy raz za “uhorský

rok”) konajú v Česku a na Slovensku: 2000 – České Budějovice, 2001 – Banská Štiavnica, 2003 – Olomouc, 2004 – Východná, 2006 – Hrubá Vrbka, 2008 – Opátka, 2010 – České Budějovice, 2012 – Železná Breznica, 2015 – Karlov pod Pradědem (Jeseníky).

Každý seminár má špecifickú atmosféru. Niektoré boli v akademickom, trochu prísnom prostredí, iné boli zas viac v kontakte s prírodou, na chatách a terénnych staniciach, teda na čerstvom vzduchu, v menej formálnom rámci.

Tento rok sa zdá, že bohatá účasť prírodovedcov zastupujúcich viaceré generácie bádateľov, skúsených i mladých a nadšených prinesie nové iskrenie

a milé prekvapenia. A vzácne územie Kováčovských vrchov – Burdy bude tvoriť

nielen pekné kulisy za oknami seminárnej miestnosti v priestoroch turistickej ubytovne Štúrovo-Kováčov, ale stane sa cieľom niekoľkých terénnych exkurzií. Na

podnet slovenských arachnológov sa zapojíme do terénneho mapovania fauny bezstavovcov. Ukazuje sa, že popri detailne sledovanej entomofaune, máme značné

medzery v poznaní ďalších taxónov bezstavovcov, akými sú pavúkovce ale i viacnôžky a rovnakonôžky. Čo skrýva krajina južných svahov tohto pohoria, na

pomery strednej Európy extrémne teplých a suchých, ale v tesnom kontakte s brehmi najväčšej európskej rieky Dunaj a dvoch významných riek odvodňujúcich

rôzne časti Západných Karpát, Hronu a Ipľa? A čo žije v bučinách na klimaticky

odlišných severných stráňach alebo v antropogénnom podzemí? Štrnásť ohlásených prezentácií, diskusie k nim ale i poza ich horizont, úvahy

o perspektívnych spoločných projektoch, publikáciách, výmena skúseností a biologického materiálu, zdieľanie zážitkov z tohtoročných svetových podujatí

(17th International Congress of Myriapodology, Krabi, Thailand a 10th Symposium on Biology of the Terrestrial Isopods, Budapest, Hungary), hľadanie spoločných

tém s arachnológmi, priateľské posedenia i pozorné skúmanie prírody, to všetko

nás čaká od 4.do 7.10.2017… Zdá sa, že sa máme na čo tešiť. editor


4

PROGRAM PODUJATIA

Streda 4.10.2017 Od 17:00 – príchod do turistickej ubytovne Štúrovo-Kováčov pri dedinke Chľaba, registrácia, neformálny večer Štvrtok 5.10.2017 8:25-14:20 10. ČSMS: prednášková časť 8:25-10:20 – 1.blok prednášok: Myriapoda & Oniscidea a stav krajiny

(moderuje: Adrián Purkart)

8:25 X = desiaty seminár (otvorenie) 8:30 P. Kocourek, K.Tajovský: Mnohonožky (Myriapoda:

Diplopoda) CHKO Brdy 8:50 K. Tajovský: Mnohonožky, stonožky a suchozemští

stejnonožci Kraje Vysočina (Diplopoda, Chilopoda,

Oniscidea) 9:10 T. Onderková, P. Ivinskis, J. Rimšaitė, I. H. Tuf: Dopad

požáru na společenstvo stonožek borových lesů Kurské

kosy 9:30 A. Pavelcová, K. Tajovský, I. H. Tuf: Distribuce

stonožek podél vertikálních gradientů v Západních a Vysokých Tatrách

9:50 A. Mock: Burda – zem (ešte stále) neznáma? 10:20 – prestávka (občerstvenie)

10:50-12:10 – 2. blok prednášok: Pod drobnohľadom… (moderuje: Ondřej Macháč)

10:50 A. Parimuchová, A. Mock: Nomarského kontrast (DIC)

a progres pri pozorovaní povrchových mikroštruktúr

článkonožcov 11:10 T. Horváthová, W. Babik, J. Kozłowski, U. Bauchinger:

Lucky hosts: terrestrial isopods benefit from antibiotic producing symbionts

11:30 A. Purkart: Chov veľkých suchozemských

rovnakonôžok rodu Porcellio


5

11:50 V. Šustr, K. Tajovský, A. Chroňáková, A. Koubová, J.

Macková, L. Faktorová, M. Šimek: Role of

microorganisms and digestive enzymes in leaf litter digestion by millipedes: Results from the first year of the project

12:10 – prestávka (občerstvenie)

12:40-14:20 – 3. blok prednášok: Na nezvyčajných miestach… (moderuje: Terézia Horváthová)

12:40 I. H. Tuf, P. Ivinskis, J. Rimšaitė, T. Onderková:

Stonožky v hnízdní kolonii kormoránů na Kurské kose 13:00 S. Stašiov, A. Diviaková, M. Svitok, M. Novikmec:

Spoločenstvá Myriapoda (Chilopoda, Diplopoda) vo

vetrolamoch 13:20 B. Haľková, A. Mock: Suchozemské rovnakonôžky

(Oniscidea) a mnohonôžky (Diplopoda) ako súčasť

podzemnej fauny v zalesnených sutinách Slovenského krasu

13:40 J. Rudy, M. Rendoš, P. Ľuptáčik, M. Červená, A. Mock:

Suchozemské rovnakonôžky (Oniscidea) plytkého

podzemia zalesnených sutinových svahov Západných Karpát

14:00 P. Tóth, A. Mock: Slanské vrchy – prehľad poznatkov

o terestrických bezstavovcoch a prvé poznámky

k makrofaune soliflukčných sutín 14:20-15:00 – občerstvenie, príprava do terénu 15:10-19:00 – terénna exkurzia 20:00 – premietanie a diskusie, prechádzka k brehom Dunaja

Piatok 6.10.2017 8:00-19:00 – terénne exkurzie 20:00 – po súmraku za kultúrou i živočíchmi: baterková prechádzka

po Štúrove a Ostrihome

Sobota 7.10.2017 8:00-12:00 – terénne exkurzie 13:00 – ukončenie seminára


6

Doplňujúce informácie:

Prezentácia príspevkov: 15 min. + 5 min. diskusia, k dispozícii bude notebook a dataprojektor.

Terénne exkurzie: budú zamerané na charakteristické prvky krajiny Burdy a okolia: lesné a lesostepné svahy, brehové porasty a náplavy riek bez vegetácie, intravilány obcí, podzemný labyrint štôlní Kováčov.


7

Suchozemské rovnakonôžky (Oniscidea) a mnohonôžky

(Diplopoda) ako súčasť podzemnej fauny v zalesnených sutinách Slovenského krasu BEÁTA HAĽKOVÁ, ANDREJ MOCK

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Šrobárova 2, SK-041 54 Košice Zalesnené sutiny svahov formujú unikátne biotopy s charakteristickou faunou. Z hľadiska vzťahu medzi povrchovými a podzemnými stanovišťami sa jedná o ekotón,

v ktorom môžu prežívať epigeické, ale aj výlučne subteránne, troglobiontné organizmy.

Povrchové vrstvy pôdy, rôzne edafické horizonty a plytké aj hlbšie subteránne biotopy,

všetky tieto prostredia sú plné života. Štúdia subteránnych spoločenstiev makrofauny

bola realizovaná na dvoch lokalitách Slovenského krasu: závrt susediaci s prepadliskom Silickej ľadnice s prevahou lipovej javoriny s hrabmi a bohatým bylinným porastom, orientovaný na juhozápad, a sutinový svah vrchu Vysoká v blízkosti Ardovskej jaskyne, taktiež s juhozápadnou orientáciou, na ktorom prevažovala drieňová dúbrava. Cieľom

štúdie bolo porovnať štruktúru pôdnej makrofauny v závislosti od podmienok lokality a hĺbky v sedimente. Na zber fauny boli použité pasce vo forme plastových rúr s dĺžkou

110 cm s plastovými téglikmi v 10 cm rozostupoch od 5 do 95 cm. Ako fixačné činidlo

bol použitý etylénglykol, alebo formaldehyd. Kontrola pascí bola realizovaná trikrát v období 2014 - 2015. Makrofauna bola zastúpená predovšetkým povrchovými formami

článkonožcov, ktorých výskyt bol koncentrovaný v pasciach blízko povrchu. Z celkového počtu získanej makrofauny predstavovali Oniscidea 1,8%, pričom

odchytených bolo 23 jedincov so zastúpením 5 druhov. Diplopoda tvorili 4,9% celej makrofauny. Odchytených bolo 63 jedincov patriacich k 9 druhom. V pasciach boli nájdené i niektoré subteránne druhy Isopoda (Mesoniscus graniger) a Diplopoda (Cibiniulus slovacus). Mnohonôžka C. slovacus predstavuje slepý reliktný druh čeľade

Blaniulidae, ktorý zrejme preferuje sutinové biotopy, v jaskyniach Slovenského krasu i iných území Z. Karpát bol nájdený len sporadicky a jednotlivo. Vyskytoval sa predovšetkým na lokalite závrt pri Silickej ľadnici, aj keď jeden exemplár bol nájdený

v pasci na lokalite svah vrchu Vysoká. Aktívny bol v hĺbkach 45 a 85 cm.

Najpočetnejším druhom mnohonôžky bol Polydesmus denticulatus, pioniersky, adaptabilný druh. S výnimkou hĺbky 35 cm sa vyskytoval naprieč celým hĺbkovým

profilom. Najviac zastúpeným druhom rovnakonôžok vyskytujúcim sa na oboch

lokalitách, bol slepý troglobiontný druh Mesoniscus graniger. Zaznamenaný bol takmer na všetkých úrovniach hĺbkového gradientu. V pasciach boli prítomné i ďalšie dôležité

biogeograficky významné druhy: rovnakonôžka Orthometopon planum a mnohonôžky

Melogona transsilvanica a Hungarosoma bokori, avšak bez afinity k hlbšiemu

podzemiu. Obe študované skupiny článkonožcov sa vo vyššej miere odchytili do

etylénglykolových pascí. Tento roztok sa javí v porovnaní s formalínom ako efektívnejší

pri odchyte saprofágnych článkonožcov, pritom vykazuje dobré fixačné vlastnosti.

Výskum je podporený grantom Vega 1/0199/14.


8

Lucky hosts: terrestrial isopods benefit from antibiotic producing symbionts

TERÉZIA HORVÁTHOVÁ, WIESŁAW BABIK, JAN KOZŁOWSKI, ULF BAUCHINGER

Institute of Environmental Sciences, Jagiellonian University, ul. Gronostajowa 7, 30-387 Kraków, Poland The conquest of the land is a major evolutionary milestone. Evolutionary transitions from sea to land have been extremely rare and apparently difficult. The limited capacity of organisms to successfully invade terrestrial habitat is generally attributed to the novel environmental productivity and the physical properties of air compared to water. Isopods represent the most successful terrestrial colonizers among crustaceans and do show various physiological and morphological adaptations for life on land. Acquisition and maintenance of gut bacteria is seen as prerequisite for land invasion that enabled isopods to cope with low-quality terrestrial food sources. Isopods do benefit from such mutualistic associations by improved growth and survival or obtaining essential nutrients. While the gut microbiome is known to differ with respect to environmental conditions, we know surprisingly little about how the interaction between environment and gut microbiome affects host fitness. Here we manipulated environmental oxygen levels (10% and 22% O2) and ambient temperature (15°C and 22°C) to test for a relationship between the bacterial community in the gut of a terrestrial isopod Porcellio scaber and its growth rate. The results showed that gut bacterial diversity did not significantly differ between environmental temperature and oxygen conditions. However, we show that the presence of antibiotic-producing Actinobacteria improves the growth of the isopod host. The occurrence of actinobacterial gut symbionts was dependent on ambient temperature, and these symbionts were abundant at 15°C but not at 22°C.We identified nearly half of the known actinobacterial families in the gut, and higher actinobacterial diversity with the cold treatment was beneficial to the isopod host. Our study demonstrates, that hosting diverse antibiotic-producing symbionts may provide conditions favourable for host growth. These findings shed new light on thermal adaptations in ectotherms and how current global warming may set limits for beneficial host-symbiont associations. A temperature-driven decline in microbiome diversity may cause a loss of essential functions with negative effects on host performance. Tight link between climatic conditions and host-microbe associations could have played an important role during the evolutionary invasion of land and thus explain the success of isopods as terrestrial colonizers. The project was supported by MAESTRO grant (2011/02/A/NZ8/00064) and PRELUDIUM grant (2014/13/N/NZ8/02469) of National Science Centre Poland. KEYWORDS: gut microbiome, antibiotic-producing Actinobacteria, terrestrial isopod, host growth, ambient temperature


9

Mnohonožky (Myriapoda: Diplopoda) CHKO Brdy PAVEL KOCOUREK¹, KAREL TAJOVSKÝ²

¹ Hýskovská 27, 267 07 Chyňava, e–mail: [email protected] ² Ústav půdní biologie, Biologické centrum AV ČR, v. v. i., Na Sádkách 7, 370 05 České

Budějovice, e-mail: [email protected] Chráněná krajinná oblast Brdy je nejmladší, v pořadí 26. chráněnou krajinnou oblastí České

republiky zahrnující převážně lesnatou krajinu s průměrnou nadmořskou výškou kolem 600 m a chladnějším klimatem, s průměrnou teplotou 5–5,5°C a ročním úhrnem srážek 700–800 mm. Část území byla téměř po celé minulé století dlouhodobě využívána jako vojenský

prostor, s čímž souvisejí otevřené plochy, jako jsou území opuštěných obcí a vřesoviště,

vzniklá na odlesněných místech dopadových ploch vojenských střelnic. K přírodně cenným stanovištím patří vedle zbytků původních Brdských lesů, reliktních borů a bučin, skalní

vrcholy a hřebeny, kamenná moře a na ně navazující suťové lesy a také většinou úzké údolní nivy menších vodních toků. Vzhledem ke svému chladnějšímu hornatému charakteru a rovněž

nepřístupnosti zůstávalo celé území Brd po dlouhou dobu do značné míry stranou pozornosti

zoologů i botaniků. Podrobnější terénní výzkumy zaměřené na faunu mnohonožek se zde uskutečnily až v průběhu let 2016 a 2017. Pozornost byla věnována charakteristickým biotopům, z nichž jsou mnohé součástí přírodních rezervací nebo přírodních památek. Získaná

data byla doplněna jen několika málo staršími údaji. Výsledky již nyní poukazují na zoogeografickou návaznost této části středních Čech na okolní regiony, zejména na severu na Křivoklátsko, v menší míře na východě na Český kras, na jihovýchodě na Středočeskou

pahorkatinu a na západě na okraje Plzeňské pahorkatiny. Ačkoliv dosavadní průzkum zcela nepostihl všechny význačné i méně známé lokality, rozbor materiálu již nyní ukázal, že CHKO Brdy představuje z hlediska fauny mnohonožek velmi zajímavé území. Celkem zde bylo dosud zjištěno 29 druhů mnohonožek, což je 38 % všech

druhů v současné době známých pro území ČR. Mezi nejčastěji nalézanými jsou běžné druhy většinou se středoevropským rozšířením a s užší vazbou na lesní porosty, jako Polydesmus complanatus (plochule křehká), Mycogona germanica (hrbulka bučinová), Glomeris connexa (svinule pásovaná), Megaphyllum projectum (prouženka podzimní), Leptoiulus noricus (špičanka hadovitá) a Polydesmus denticulatus (plochule zubovitá). Z druhů, které můžeme v rámci naší fauny označit jako vzácnější, často vázané na přirozená stanoviště jako jsou suťové

lesy, lze jmenovat Glomeris klugii (svinule různobarvá), Haasea flavescens (hrbule hajní) a Pachypodoiulus eurypus (haděnka suťová). Z tohoto pohledu sutě a suťové lesy této oblasti patří k nejcennějším a zachovalým přírodním prostředím. Zajímavostí pro území CHKO Brdy

je také společný výskyt všech pěti druhů svinulí rodu Glomeris, žijících na území ČR. V

nižších a teplejších polohách hostí tato oblast druhy jako Ommatoiulus sabulosus (krouženka dvoupásá) a Haploporatia eremita (štětenka křovinná). Naopak mokřadní lokality doprovází

např. Leptoiulus proximus (špičanka mokřadní), Craspedosoma rawlinsi (štětenka pestrá),

Polydesmus denticulatus (plochule zubovitá) nebo Ochogona caroli (skvrněnka habrová). V území nechybí ani synantropně se vyskytující druhy jako Ophyiulus pilosus (špičanka

dlouhoocasá), Cylindroiulus britannicus (oblanka britská), Nopoiulus kochii (dlouženka

úhledná) nebo Choneiulus palmatus (dlouženka útlá). Dosavadní výzkumy nepovažujeme za ukončené, naopak výsledky potvrzují nezbytnost dalšího průzkumu, který jistě tento první

přehled obohatí o nové poznatky, ať už jde o celkovou prozkoumanost tohoto území, rozšíření

jednotlivých druhů v rámci CHKO Brdy nebo i doplnění přehledu dosud zjištěných druhů o další zástupce mnohonožek.


10

Burda – zem (ešte stále) neznáma? ANDREJ MOCK

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Šrobárova 2, SK-041 54 Košice, e-mail: [email protected] Nájsť nepreskúmaný kúsok zeme uprostred strednej Európy sa ešte dá, ale ťažko ho očakávať

na malom a intenzívne navštevovanom území Kováčovských kopcov – Burdy na juhu Slovenska. To potvrdia najmä entomológovia či herpetológovia. Čo ale vieme o tunajších

suchozemských článkonožcoch, ktoré používajú viac ako 8 nôh (Oniscidea, Myriapoda)?

Zbieral ich tam niekto? Dostali sa poznatky do publikovanej podoby? A nakoľko sú

hodnoverné a aktuálne? Má zmysel túto krajinu ešte pozorne skúmať? Aký faunistický

potenciál vykazuje priľahlá rozsiahla kopcovitá krajina Duna-Ipoly Nemzeti Park v Maďarsku, ktorú od Burdy oddeľuje len rieka Ipeľ a Dunaj? 16 druhov suchozemských rovnakonôžok z Burdy a jej blízkeho okolia postupne doložili

v publikovanej podobe Z. Frankenberger, H. Strouhal a M. Flasarová, vzorku z kompostoviska z Kamenice nad Hronom v diplomovej práci analyzoval J. Rudy. Pozornosť

si zaslúžia najmä juhoeurópske teplomilné elementy Orthometopon planum a Porcellio laevis. Mnohonôžky v Burde zaznamenali J. Lang, J. Gulička a M. Krumpál s D. Cyprichom. Gulička svoje poznatky nepublikoval, zachovali sa v podobe dvoch kvalifikačných prác

(Gulička 1951, 1960). 9 druhov a niekoľko neplatných synoným s nejasnou identitou, to je súhrnný počet. Ďalšie 3 druhy udáva J. Gulička z okolia neďalekého Štúrova. Charakteristickými sú druhy viazané na suchšie, teplejšie stanovištia, napr. Cylindroiulus boleti a Megaphyllum unilineatum, alebo na Slovensku nie príliš bežný Ophyiulus pilosus. Stonôžky Burdy sú v literatúre zmieňované viackrát, ale pozornosť sa opakovane sústredila na výskyt nápadného juhoeurópskeho druhu Scutigera coleoptrata. Gulička zdokumentoval

výskyt ďalších 8 druhov, poznatky ale neboli publikované. Jeden druh stonožičky v Burde zaznamenal Gulička. V pozostalosti Guličku sa zachovala 1 fľaša s nepočetnými rovnakonôžkami a viacnôžkami fixovanými v liehu; s lokalitami (Kováčov

a Parkáň=Štúrovo), datované do 40-tych a 50-tych rokov 20.storočia, ale bez determinačných

etiket, čo je pravdepodobne dokladový materiál k spomínaným nepublikovaným prácam autora. Predbežne môžeme konštatovať, že doterajšie vedomosti o rovnakonôžkach

a mnohonôžkach Burdy spočívajú v doložení dominantných druhov, pochádzajú prevažne

z jednorazových návštev obmedzeného počtu lokalít, jedince sa získali len priamym zberom a to hlavne v letnom období. Chýbajú presnejšie faunistické zápisy, analýza štruktúry

spoločenstiev a väzby druhov na biotopy, akékoľvek zmienky o faune podzemia (štôlne, sute,

vínne pivnice), nepovšimnuté zostali viaceré perspektívne lokality. Mnoho zmienených poznatkov sa zakladá na zberoch niekoľko dekád rokov starých. Aký je aktuálny stav pôdnej

makrofauny v dynamicky sa meniacej krajine? Poznatky maďarských kolegov z priľahlých

lokalít naznačujú potenciálny výskyt viacerých druhov, dosiaľ zo Slovenska neznámych. V jarnom období v tomto roku sme na podnet akarológa P. Fenďu začali venovať pozornosť

tomuto územiu. Zamerali sme sa na viaceré lokality v Burde a na brehoch Dunaja a Ipľa,

vrátane suťovísk a podzemného systému štôlní Kováčov. Výskum je podporený grantom Vega1/0199/14.


11

Dopad požáru na společenstvo stonožek borových lesů Kurské

kosy TEREZA ONDERKOVÁ1, POVILAS IVINSKIS2, JOLANTA RIMŠAITĖ2, IVAN H. TUF1

1Katedra ekologie a životního prostředí, PřF, Univerzita Palackého, Olomouc, ČR 2Gamtos tyrimų centro, Ekologijos Institutas, Vilnius, Litva Kurská kosa je poloostrov, který má mezi sebe rozdělený Litva a Rusko. Jedná se

o písečný násep, který je dlouhý 97 km a široký 350 m až 3,8 km. Rozkládá se zde národní park (kategorie II dle IUCN) a oblast je též zapsaná na seznam Světového kulturního a přírodního dědictví UNESCO. Na poloostrově je řada písečných dun, z nichž některé pokrývají společenstva lišejníků a mechorostů, jiné jsou stabilizované vysazenými porosty borovice kleče a borovice lesní. Vyskytují se zde také smíšené lesní porosty a ve vlhkých enklávách i olšové lesy. Během požáru

v květnu 2006 shořelo více než 237 ha lesa. V letech 2008–2010 a 2012–2014 byla vzorkována společenstva stonožek na vybraných lokalitách. Jednalo se o

pozůstatek spálené plochy bez managementu, o vypálenou plochu s odklizenými zbytky a znovu vysázenými borovicemi a nedotčený porost borovice kleče. V roce 2014 byla vzorkována také lokalita čerstvě spáleného porostu borovice kleče (požár

v roce 2013). Stonožky byly chytány pomocí pěti zemních pastí. Na lokalitách bylo zaznamenáno 1127 jedinců stonožek patřících do pěti druhů.

Přestože na všech plochách dominoval druh Lithobius forficatus, na spálených plochách mu významně konkuroval druh Lithobius erythrocephalus. Drobnější

stonožky, jako Lithobius microps a Lithobius curtipes, se vyskytovaly pouze na kontrolní ploše, či případně na nejčerstvějším spáleništi. Jediná zaznamenaná

zemivka, Pachymerium ferrugineum, se nevyskytovala na rekultivované ploše. Na

spáleništích byly v prvních letech vysoké počty stonožek, které se však během sukcese snižovaly. Početnosti na kontrolní ploše však podobný trend nevykazovaly

a zůstávaly po celou dobu středně vysoké.


12

Nomarského kontrast (DIC) a progres pri pozorovaní povrchových mikroštruktúr článkonožcov ANDREA PARIMUCHOVÁ, ANDREJ MOCK

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Šrobárova 2, SK-041 54 Košice Vynálezom prvého zloženého mikroskopu, zostrojeného Jansenovcami koncom 16. storočia

sa začal vzrušujúci príbeh obhajovania mikrosveta. Tri zasúvateľné tubusy so šošovkami zväčšovali pozorované objekty spočiatku len 3–9-násobne. 17. a 18. storočie je spojené

s prevratnými objavmi A. Von Leeuwenhoeka, ktoré umožnil vynález nového mikroskopu so

schopnosťou zväčšovať objekty až 270-násobne. Hoci prvé mikroskopy slúžili skôr ako hračka a symbol prestíže a nie ako nástroj vedeckého bádania, perspektíva ich využitia bola

už vtedy veľká. Mikroskopická technika sa postupne zdokonaľovala a našla uplatnenie nielen

v medicíne a biológii, ale aj geológii a technických odvetviach. Jednou z disciplín, kde mikroskopické pozorovania zohrávajú kľúčovú úlohu v biológii je taxonómia. U malých foriem článkonožcov je často založená na morfologických kutikulárnych charakteristikách a chetotaxii (angl. chaetotaxy), teda vlastnostiach, počte a polohe štetiniek. Morfologické argumenty pre čoraz presnejšiu klasifikáciu drobných bezstavovcov sú získavané úmerne

s rozvojom pozorovacích a zobrazovacích metód a možnosťou sledovať štruktúry

detailnejšie. Svetelná mikroskopia je v súčasnosti stále najdostupnejšia, a preto najčastejšie využívaná pozorovacia (zobrazovacia) technika pri štúdiu fenotypu bezstavovcov.

Pre štúdium morfologických znakov zástupcov taxónov s transparentným telom (najmä Protura, Diplura, Collembola ale i Pauropoda, Symphyla, Palpigradida a Acarina a niektoré skupiny Crustacea) má neoceniteľný význam mikroskop s fázovým kontrastom a DIC (differential interference contrast), známy ako Nomarského kontrast. Oproti klasickej svetelnej mikroskopii poskytuje fázový kontrast viacero výhod nie len pri pozorovaní živých buniek, ale aj neofarbených biologických preparátov. Okolo pozorovaných objektov tu ale vzniká rušivý lem, ktorý v prípade jemných senzorických štruktúr bezstavovcov často

pozorovanie sťažuje a spôsobuje skreslenie. Nomarského kontrast (DIC) tento nedostatok odstraňuje, zamedzuje vzniku „halo efektu“, poskytuje vyššie rozlíšenie a plastický, takmer trojrozmerný obraz, pričom zachováva jeho svetlosť. V prípade relatívne veľkých zástupcov

Isopoda, Chilopoda, Diplopoda a pod., teda bezstavovcov s pevnou a často nepriehľadnou kutikulou, sa v taxonómii využívajú hlavne pomerne robustné znaky, spojené s reprodukčnými orgánmi alebo sekundárnymi pohlavnými znakmi, veľmi často viazanými

na samčie pohlavie. Zostáva tu ale mnoho nejasných, sporných prípadov (absencia samcov, vysoký stupeň podobnosti fenotypu príbuzných druhov, malá medzidruhová variabilita

kopulačných orgánov a zároveň bohato členený povrch tela a pod.), kde použitie Nomarského kontrastu môže byť výrazným krokom vpred. A to aj pri veľkom progrese elektrónovej

a digitálnej mikroskopie a tomografie. Finančná dostupnosť a ľahká manipulácia sú

výraznými prednosťami svetelnej mikroskopie obohatenej o Nomarského kontrast. Kvalitné fotografie získané touto metódou predstavujú vzácny dokladový materiál, ktorý vhodne dopĺňa kresby a zároveň autorovi umožňuje korigovať skreslenia spôsobené chybou pri

pozorovaní alebo kreslení.


13

Distribuce stonožek podél vertikálních gradientů v Západních a Vysokých Tatrách ANETA PAVELCOVÁ1, KAREL TAJOVSKÝ2, IVAN H. TUF1

1Katedra ekologie a životního prostředí, PřF, Univerzita Palackého, Olomouc, ČR 2Ústav půdní biologie, BC AVČR, v.v.i., České Budějovice, ČR Hory jsou významnou složkou ekosystémů Země, jak z hlediska přírody, tak

člověka. Na prudkých vertikálních gradientech, které se v tomto prostředí nachází, je možné sledovat změny přirozené i člověkem přímo či nepřímo podmíněné.

Lidská činnost se zde projevuje např. Depozicí sloučenin dusíku či zvyšující se koncentrací CO2. S tímto působením je spojena globální změna klimatu. Tato práce se zabývá popisem společenstev stonožek na vybraných 25 lokalitách Západních a

Vysokých Tater. Odchyt jedinců probíhal pomocí dlouhodobě exponovaných

zemních pastí v letech 1997–1998 a 2014–2015. Na zaznamenaných společenstvech byla zkoumána jejich závislost na nadmořské výšce, podloží a na

období odběru. Bylo odchyceno celkem 965 stonožek, které náležely do čtyř rodů

a 13 druhů. Početně dominovaly stonožky rodu Lithobius, a to jak počtem jedinců,

tak počtem druhů. Většina druhů se vyskytovala do 2000 m n. m. a jejich abundance s nadmořskou výškou klesala. Jeden druh, Lithobius cyrtopus, s nadmořskou

výškou přibýval. Pokud jde o podloží, stonožky preferovaly spíše vápenec před

žulou. Ze získaných údajů vyplývá, že nadmořská výška i podloží jsou důležitými

faktory, významné však budou i mikroklimatické podmínky. Během dvou sledovaných období došlo ke změnám ve společenstvech. Zatímco poklesla

početnost dominantních druhů Lithobius mutabilis a Lithobius cyrtopus, zvýšila se mírně početnost stonožek Lithobius erythrocephalus a Lithobius forficatus. PODĚKOVÁNÍ: Terénní výzkumy byly realizovány v rámci projektů koordinovaných prof. P. Bitušíkem, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (projekty VEGA No. 1/0180/12 a No.

2/0081/13), a prof. J. Kopáčkem, Biologické centrum AVČR, v. v. i., České Budějovice (projekt

GAČR No. 14-09231S). Poděkování patří rovněž Správě Tatranského národného parku

(Štátne lesy TANAPu) za administrativní a logistickou podporu projektů.


14

Chov veľkých suchozemských rovnakonôžok rodu Porcellio ADRIÁN PURKART

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Mlynská dolina B-1, SK-842 15 Bratislava, [email protected] Chovateľstvo vo forme akvaristiky a teraristiky je výrazne ovplyvnené trendami, tak ako aj iné voľnočasové záujmy ľudskej spoločnosti. Komunikácia medzi

zahraničnými chovateľmi je ďaleko rýchlejšia a jednoduchšia, ako tomu bolo pred

počiatkom nového milénia. Dostupná a lacná preprava napomohla k rozšíreniu

úplne nových dimenzií chovateľstva – počnúc chovom mravcov až po nový,

v súčasnosti sa rýchlo rozvíjajúci smer, chov zástupcov radu Isopoda. Rovnakonôžky rodu Porcellio spĺňajú všetky predpoklady stať sa obľúbenými

živočíchmi na pozorovanie v teráriu. Vysoká druhová diverzita je doplnená farebnou pestrosťou mnohých druhov, ktorú je možné v chovanej kultúre šľachtiť

umelým výberom. Za týmto účelom sa v chovoch stali frekventované najmä druhy Porcellio haasi (Arcangeli, 1925), Porcellio ornatus (H. Milne Edwards, 1840) a Porcellio scaber (Latreille, 1804). Pre svoju veľkosť, sa stali obľúbenými najmä mnohé druhy vyskytujúce sa na území Španielska, ktoré dosahujú rozmery aj viac

ako 3 cm napr. Porcellio bolivari (Dollfus, 1892), Porcellio expansus (Dollfus, 1892), Porcellio magnificus (Dollfus, 1892) a Porcellio succinctus (Budde-Lund, 1885). Najjednoduchšie sa zástupcovia rodu Porcellio chovajú v plastových boxoch s veľkým povrchom podstavy s rozmermi okolo 40x25x25cm. Ako substrát používame jemný štrk a rôznu záhradnú pôdu, pričom každým typom pokryjeme

približne polovicu plochy o hrúbke do 2 cm. Časť, kde je prítomný štrk,

ponechávame suchú, časť s pôdou udržujeme jemne vlhkú. Vytvárame tak gradient

vlhkosti. Na tento substrát ukladáme kúsky suchého mŕtveho dreva a listový opad

(osvedčil sa dub a javor). Vhodné je pridať aj sépiovú kosť pre vtáky, ktorú

rovnakonôžky rady konzumujú. Na výsledný substrát je vhodné položiť aj

celulózový kartónový obal na vajíčka, ktorý slúži ako suché útočisko pre živočíchy,

ak chovateľ zle odhadne vlhkosť substrátu. Práve vysoká vlhkosť môže spôsobiť

chovancom problémy, pričom najčastejšie hynú gravidné samice. V priestoroch s vyššou vzdušnou vlhkosťou nie je potrebné box uzatvárať, nakoľko živočíchy nie

sú schopné liezť po skle ani plaste. V priestoroch s nižšou vlhkosťou (napr. byt) je

vhodné box zakryť a vytvoriť dostatok vetracích otvorov. Ako potravu ponúkame

mrkvu, uhorku a vločkové krmivo pre akváriové ryby.

Práca bola finančne podporená grantom VEGA 2/0012/17.


15

Suchozemské rovnakonôžky (Oniscidea) plytkého podzemia zalesnených sutinových svahov Západných Karpát JÁN RUDY1, MICHAL RENDOŠ2, PETER ĽUPTÁČIK1, MARTINA ČERVENÁ3, ANDREJ

MOCK1

1 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Šrobárova 2, SK-041 54 Košice 2 Štátna ochrana prírody, Slovenská správa jaskýň, Liptovský Mikuláš 3 Univerzita Komenského, Fakulta prírodných vied, Katedra zoológie, Bratislava Podzemie zalesnených sutinových svahov na Slovensku predstavuje zaujímavý a po viacerých stránkach málo prebádaný biotop. Ide o plošne rozsiahle labyrinty malých priestorov od povrchu izolovaných pôdou. V týchto labyrintoch panujú špecifické podmienky

(stabilnejšie teploty, absencia svetla, ťažšia dostupnosť a obmedzený prísun potravy, menší predačný tlak a pod.), vďaka ktorým, sú často považované za prechodnú zónu medzi

jaskyňami a povrchom. Nachádzame tu faunu z obidvoch týchto prostredí. Študovali sme

rovnakonôžky na severnej hranici rozšírenia subteránnych druhov v strednej Európe. Preskúmaných bolo osem lokalít patriacich do piatich geomorfologických celkov Západných Karpát. Šesť z nich bolo na vápencovom podloží, po jednej na bazaltovom a kremencovom podloží. Na odchyt fauny sme použili série subteránnych pascí, prostredníctvom plastových rúr inštalovaných v hĺbkach 5-95 cm (na dvoch lokalitách len do hĺbky 35 cm). Ako fixačné

činidlá sme použili 4% roztok formaldehydu, alebo 50% roztok etylénglykolu. Doba

expozície pascí bola minimálne jeden rok, v rozmedzí 2008-2016, s kontrolami v jarnom a jesennom období. Odchytených bolo celkovo 252 rovnakonôžok, patriacich k 11 druhom

(takmer 50% autochtónnej fauny Slovenska). Dominantným bol Mesoniscus graniger (Mesoniscidae). Ide o slepý, depigmentovaný druh, ktorý ako jediný zo všetkých odchytených druhov, vykazuje asociáciu s podzemným prostredím. Vyskytoval sa vo všetkých hĺbkach, no

najčastejšie v hĺbkových zónach 15-45 cm a 65-85 cm. Na šiestich lokalitách sme odchytili

137 jedincov tohto druhu zahrňujúcich obe pohlavia a tiež juvenilné jedince. Ostatných 10 druhov sme nachádzali v menších počtoch a výraznejšie iba vo vrchných vrstvách pôdneho

gradientu (5-15 cm). Nálezy vo väčších hĺbkach boli náhodné a často sa jedince odchytávali

jednotlivo. Početnejšie boli zastúpené len lesné povrchové druhy Lepidoniscus minutus a Ligidium germanicum. Zo vzácnejších druhov sme zaznamenali Trichoniscus carpaticus a Orthometopon planum. Etylénglykol sa ukázal ako výrazne efektívnejší (atraktívnejší)

fixačný roztok v porovnaní s formalínom, zdá sa, že to platí pre saprofágne skupiny článkonožcov všeobecne. Ukazuje sa, že prostredie zalesnených (zahlinených) sutín Z. Karpát

je len chudobne kolonizované rovnakonôžkami a len M. graniger dokáže obývať toto

prostredie natrvalo. Poznatky z aktuálne prebiehajúcej štúdie v Zádielskej tiesňave naznačujú,

že akonáhle sutina nie je výrazne zahlinená, môže byť početne kolonizovaná najmä väčšími

petrikolnými druhmi, ktorým vyhovujú väčšie prázdne priestory medzi rozdrobenou horninou

tvoriacou sutinu. Štúdia bola podporená financiami z grantov VEGA 1/0199/14 a 1/0191/15.


16

Spoločenstvá Myriapoda (Chilopoda, Diplopoda) vo

vetrolamoch SLAVOMÍR STAŠIOV1, ANDREA DIVIAKOVÁ2, MAREK SVITOK1, MILAN NOVIKMEC1 1Katedra biológie a všeobecnej ekológie, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected], [email protected], [email protected] 2Katedra UNESCO, Fakulta ekológie a environmentalistiky, Technická univerzita vo Zvolene, T. G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, e-mail: [email protected] Vetrolamy poskytujú pôdnym organizmom habitaty, ktoré chýbajú v súvislej poľnohospodárskej krajine. Rôzne organizmy však odlišne reagujú na prírodné podmienky vo vetrolamoch. Študovali sme vplyv biologických a morfologických

parametrov vetrolamov na druhové bohatstvo a skladbu spoločenstiev Myriapoda.

Predpokladali sme, že druhová pestrosť týchto spoločenstiev je ovplyvnená

plochou vetrolamov a štruktúra spoločenstiev je primárne determinovaná

biologickými vlastnosťami vetrolamov. Spoločenstvá Myriapoda sme skúmali v 20 vetrolamoch, ktoré sa nachádzali v blízkosti obce Žibritov (Karpaty, Slovensko) v

stredoeurópskej pahorkatinovej poľnohospodárskej krajine. Charakteristiky

vetrolamov boli merané buď priamo v teréne, alebo boli odvodené z GIS vrstiev. Na posúdenie vplyvu charakteristík vetrolamov na rozmanitosť a zloženie spoločenstiev Myriapoda sme použili jednorozmerné a viacrozmerné korelačné

metódy. Na pomerne malom území sme zaznamenali prekvapivo veľký počet

taxónov Myriapoda. Druhová bohatosť spoločenstiev mnohonôžok vykazovala

negatívny vzťah s druhovou bohatosťou rastlinných spoločenstiev vetrolamov,

dĺžkou vetrolamov a hĺbkou pôdy a slabší pozitívny vzťah so stupňom defoliácie

krovinovej vrstvy. Druhová bohatosť spoločenstiev stonôžok bola ovplyvnená

najmä druhovou bohatosťou stromovej vrstvy vetrolamov. Nezistili sme žiadny

významný vzťah medzi druhovou skladbou spoločenstiev stonôžok a prostredím vetrolamov. Dĺžka vetrolamov bola jedinou premennou vykazujúcou významný

vzťah so skladbou spoločenstiev mnohonôžok. Napriek malej ploche predstavujú

vetrolamy dôležité stanovištia pre viaceré druhy stonôžok a mnohonôžok, pričom

druhová skladba ich spoločenstiev je ovplyvnená vlastnosťami vetrolamov.

Vetrolamy predstavujú dôležité biotopy pre študované pôdne organizmy, ktoré sú

významnou zložkou pôdnych ekosystémov.

mailto:[email protected]




17

Role of microorganisms and digestive enzymes in leaf litter digestion by millipedes: Results from the first year of the project. VLADIMÍR ŠUSTR, KAREL TAJOVSKÝ, ALICA CHROŇÁKOVÁ, ANNA KOUBOVÁ, JANA

MACKOVÁ, LUCIE FAKTOROVÁ, MILOSLAV ŠIMEK

Institute of Soil Biology, Biology Centre, Czech Academy of Sciences, České Budějovice,

Czech Republic, E-mail: [email protected], [email protected] Millipedes represent important group of saprophagous soil macrofauna in temperate and tropical ecosystems. They play important role in decomposition of dead plant matter. The degradation of cellulosic compounds in digestive tract depends on synergistic action of digestive enzymes of invertebrates and microorganisms. The project focused on decomposition of cellulose in digestive tract deals with representatives of European millipede orders as well as several tropical species, easier to use in analyses for their larger body proportions. Feeding experiments with measurement of metabolism, cellulose assimilation and manipulative experiments enable us to assess real contribution of cellulose digestion for energy budget of millipedes and releasing of CO2 and CH4. Comparative measurements of physico-chemical conditions, presence of fermentation products, activity of digestive enzymes, genomic and metatranscriptomic analysis in main functional gut sections (foregut with salivary glands, midgut and hindgut divided into gut wall and gut content) provide information for structural and functional description of the digestive process. The study is focused at explanation of mechanisms of organic matter transformation in millipede intestines, and assessment the role of animal digestive apparatus, intestinal microorganisms and their interactions. Aims of the project include: (a) To describe the distribution of microbial and intestinal enzymes as well as microbial communities in main gut sections of model species (b) To deduce compartmentalisation of main intestinal microbial and digestive processes (c) To assess the real nutritive and ecological importance of cellulose degradation by millipedes (d) To assess relation between intestinal cellulose degradation and methane releasing from millipedes. The research in the first year of the project was focused on comparative study of enzymatic equipment of different millipede phylogenetic branches, on the distribution of enzymatic activity between gut sections of a model species, on improvement of DNA and RNA isolation techniques and measurements of methane, CO2 and N2O releasing from bodies of different species of millipedes feeding on different species of leaf litter. The research is supported by the Czech Science Foundation, Project No. 17-22572S. KEYWORDS: millipedes, digestive enzymes, gut microbial communities, cellulose degradation, methane release


18

Mnohonožky, stonožky a suchozemští stejnonožci Kraje

Vysočina (Diplopoda, Chilopoda, Oniscidea) KAREL TAJOVSKÝ

Ústav půdní biologie, Biologické centrum AV ČR, v. v. i., Na Sádkách 7, 370 05 České Budějovice, e-mail: [email protected] Název Kraje Vysočina je odvozen od polohy tohoto správního celku, který se

rozkládá na podstatné části Českomoravské vrchoviny, vyvýšené zvlněné krajiny

mezi oběma historickými zeměmi České republiky. Zvlněné území, původně

pokryté neprostupným pralesními porosty, bylo lidskou činností v uplynulých staletích změněno v kulturní krajinu s mozaikou lesů a hájků, ale i rozsáhlých

zemědělsky obdělávaných ploch, polí, luk a pastvin. Nejvyšší polohy Kraje

Vysočina jsou v současné době pokryté převážně kulturními lesními porosty.

Přirozené a zachovalé poměry jsou tak často vázané na fragmenty pralesních

porostů a na hluboce zaříznutá údolí vodních toků. Nejzachovalejší části jsou

předmětem ochrany v rámci dvou chráněných krajinných oblastí a množství menších, maloplošně chráněných územních celků. Projekt „Přírodní rozmanitost Vysočiny“ (2015-2017) byl zaměřen na

implementaci národních strategií ochrany přírody a biodiverzity v úzké spolupráci

s místními a regionálními institucemi, veřejností a neziskovým sektorem. Cílem projektu bylo shromáždit podklady pro kvalifikované rozhodování týkající se

ochrany biodiverzity v Kraji Vysočina. Důležitým výstupem bylo zpracování

výskytu a rozšíření 18 vybraných skupin organismů v Kraji Vysočina se zaměřením

na vzácné, chráněné a ohrožené druhy. Vedle řady dalších skupin bezobratlých

živočichů tento projekt zahrnoval rovněž sběr dat o mnohonožkách, stonožkách a

suchozemských stejnonožcích. Až na několik výjimek existovaly dosud jen

jednotlivé údaje o výskytu některých druhů z těchto skupin živočichů. Podrobný

faunistický a cenologický průzkum realizovaný v letech 2015 a 2016 spolu s výsledky z některých předchozích studií vázaných na dílčí územní celky přinesl

množství údajů ke všem třem monitorovaným skupinám. Úhrnem je pro Kraj Vysočina v současné době doloženo 43 druhů mnohonožek (56

% fauny ČR), 38 druhů stonožek (54 % fauny ČR) a 23 druhů suchozemských

stejnonožců (52 % fauny ČR). K faunisticky význačným druhům patří zástupci,

kteří jsou vedeni v aktualizovaném Červeném seznamu bezobratlých ČR.

Z kategorie zranitelné druhy (VU) to jsou mnohonožky Trachysphaera costata a Brachychaeteuma bradeae, stonožky Henia illyrica, Eupolybothrus tridentinus a Geophilus truncorum. Jako téměř ohrožené druhy (NT) jsou pro Vysočinu

doloženy mnohonožky Cylindroiulus luridus, Listrocheiritium septentrionale a Pachypodoiulus eurypus a stejnonožec Armadillidium pictum. Ze stonožek je třeba

jmenovat i Lithobius lapadensis, Lithobius salicis a Digathodon microcephalus, tj. druhy, které nebyly v posledních desetiletích doloženy (DD – data deficient) a jejichž výskyt nelze ani v současnosti vyloučit. Faunisticky a ochranářsky cenné


19

nálezy se týkají rovněž např. hygrofilního druhu Ligidium germanicum nebo svinky Armadillidium opacum s potvrzeným výskytem jen v podhůří Železných hor.

Pouze do teplejších poloh v jižních částech kraje proniká Trachelipus nodulosus. Vzhledem k rozsáhlosti území je zřejmé, že další výzkumy mohou stávající znalosti

doplnit jak o druhy přirozených stanovišť, tak o druhy provázející synantropní habitaty. Výsledky ke všem třem skupinám jsou rovněž dostupné na webových stránkách

projektu na adrese: http://www.prirodavysociny.cz/cs/24/projekt-prirodni-rozmanitost-vysociny. Projekt byl realizován za podpory grantu z Islandu, Lichtenštejnska a Norska (č. EHP-CZ02-OV-1-013-2014), ve spolupráci s Pobočkou ČSO na Vysočině, Jihočeskou univerzitou v

Českých Budějovicích, ZO ČSOP Kněžice a Muzeem Vysočiny Jihlava.


20

Slanské vrchy – prehľad poznatkov o terestrických

bezstavovcoch a prvé poznámky k makrofaune soliflukčných

sutín PETER TÓTH, ANDREJ MOCK

Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta, Univerzita P. J. Šafárika, Šrobárova 2, SK-041 54 Košice, e-mail: [email protected], [email protected] Oblasť východoslovenských neovulkanických Slanských vrchov patrí medzi územia, ktoré boli oproti iným menej prebádané z hľadiska fauny

bezstavovcov. Politická separácia geomorfologickej jednotky Slanské vrchy medzi Slovensko a Maďarsko ovplyvnila aj záber autorov vedeckých článkov.

Slovenskí a českí autori sa venovali len severnej časti pohoria, teda Slanským

vrchom a maďarskí autori naopak južnej časti, čiže Tokajským vrchom (Zempléni-hegység). Publikácie venujúce sa jednotlivým skupinám fauny, nerovnomerne informujú o výskyte jednotlivých druhov. Zdá sa, že slovenská

časť pohoria bola dlhodobo vnímaná ako pomerne jednotvárna a málo zaujímavá pre zoológov, naopak maďarské územia sú dokumentované

množstvom faunistických a ekologických štúdií. Aj z toho dôvodu sa často

zdá, že areály niektorých druhov končia na štátnej hranici. Je zaujímavé, že

dosiaľ nikto si osobitne nevšimol nápadné zoskupenia skál vypĺňajúce dná

plytkých údolí, ktoré majú pôvod v pleistocéne a vznikli bočným zošmyknutím

po zmrznutom povrchu a nahromadením andezitových blokov z rozpadajúcich sa lávových prúdov, tzv. soliflukčné sedimenty. Sú sporadicky zastúpené

v celom pohorí, niektoré dosahujú dĺžku až 100-200 m, pri šírke niekoľkých

desiatok metrov. Vrstvy balvanov však len zriedka presahujú hrúbku 2 m.

Porastené sú riedko drevinami typickými pre sutiny (lipa, javor, jaseň), čo

vytvára odlišné pomery v listovom opade a pôde oproti obklopujúcim bučinám

a dúbravám. Vlhké prostredie sutín, osobitý klimatický režim, bohaté spoločenstvá machov, zatienené priestory medzi balvanmi, pod ktorými

miestami tečie podpovrchový úsek potokov a prostredie nedotknuté ťažbou

dreva a inými aktivitami ľudí, tvoria predpoklady pre výskyt pestrých spoločenstiev bezstavovcov, vrátane výskytu reliktnej fauny. V rámci bakalárskej práce sme odobrali prvú sériu vzoriek na dvoch lokalitách (Rákoš,

Vyšná Myšľa) na západných svahoch pohoria. Materiál je v štádiu

spracovania, prvé poznatky ukazujú bohatú faunu viacnôžok a ulitníkov. Výskum je podporený grantom Vega 1/0199/14. KĽÚČOVÉ SLOVÁ: soliflukčné sutiny, biotop, bezstavovce, Slanské vrchy, bibliografia


21

Stonožky v hnízdní kolonii kormoránů na Kurské kose IVAN H. TUF1, POVILAS IVINSKIS2, JOLANTA RIMŠAITĖ

2, TEREZA ONDERKOVÁ1

1Katedra ekologie a životního prostředí, PřF, Univerzita Palackého, Olomouc, ČR 2Gamtos tyrimų centro, Ekologijos Institutas, Vilnius, Litva Kurská kosa náleží Litvě a Rusku (Kaliningradské oblasti). Jedná se o písečný poloostrov o délce 97 km a šířce 0,35–3,8 km. Zdejší národní park je

klasifikován v kategorii II dle IUCN a oblast je také zapsána v seznamu Světového kulturního a přírodního dědictví UNESCO. Na poloostrově se nachází největší litevská hnízdní kolonie kormoránů velkých, která měla v roce 2012 celkem 2463 hnízd. V okolí Kurského zálivu jsou ještě dvě kolonie kormoránů a celkově zde hnízdí okolo 12 tisíc párů těchto ptáků. Kormoráni hnízdí na stromech, které však pod vlivem jejich přítomnosti odumírají. Hnízda jsou proto v dalším roce zakládána na nejbližších zdravých

stromech, tudíž postupem času vzniká v porostu světlina z odumřelých stromů

v různém stádiu rozkladu. V letech 2012–2014 byla vzorkována společenstva stonožek ve čtyřech různých

lokalitách v rámci této kolonie kormoránů. Lokality se lišily vzdáleností od centra kolonie, tj. mírou rozkladu původního lesa. Stonožky byly vzorkovány ve vegetačním období pomocí pěti zemních pastí na každé lokalitě. Celkem bylo v kolonii kormoránů za tři vegetační období odchyceno 1776

stonožek sedmi druhů. Jednoznačnou dominantou byl druh Lithobius forficatus,

který byl doprovázen druhem Lithobius erythrocephalus. Více stonožek bylo

odchyceno na lokalitě aktivního hnízdění kormoránů a v lese čerstvě

odumřelém. Pokročilejší stádia sukcese vyhovovala druhům Lithobius

tenebrosus a Lithobius microps. V průběhu tří let vzrostla početnost zemivky

Strigamia acuminata.


22

POZNÁMKY


23

POZNÁMKY


24

Mock, A. (ed.), 2017: 10th Czech and Slovak Myriapodological Workshop, Kováčov, Slovakia, 4-7 October 2017. Book of Abstracts)

Názov: 10. česko – slovenský myriapodologický a isopodolický seminár Zborník abstraktov

Editor: RNDr. Andrej Mock, PhD. Grafická úprava a zalomenie: Mgr. Beáta Haľková Fotografia na titulnej strane: Trachelipus ratzeburgii, Malé Karpaty, autor Dušan Solár Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Umiestnenie: www.unibook.upjs.sk Rok vydania: 2017 Dostupné od: september 2017 Rozsah: 24 strán Vydanie: prvé ISBN: 978-80-8152-531-5

burda - zbornÍk abstraktov · microorganisms and digestive enzymes in leaf litter digestion by...

Documents