Bratislavsk zaaen oblas

SAP kad rok vydva Sprvu ostave ivotnho prostredia SRdaje zskavaj od inch intitci (SHM, GD, VPOP, OP SR)vetky tieto daje sa nakoniec zosyntetizuj ansledne sa uruje kvalita ivotnho prostredia zemia v4. a5. stupni zaaenia - sa oznauj ako ohrozen (zaaen oblasti)do Bratislavskej zaaenej oblasti patr cel Bratislava aasti priahlch okresov Malacky, Senec, Pezinok

4. najv zneisovate ovzduia na Slovensku1. vrobn jednotka - atmosfricko-vkuov destilcia - dan do prevdzky v r. 1957spracovanie ropy , vroba pohonnch ltok- motorovho benznu, motorovej nafty, vykurovacieho oleja a petrochemikli na bze ropnch uhovodkov a ich derivtov riziko - poas vrobynik nebezpench ltok, etylnu, srovodku apavkuSlovnaft kad mesiac povinne informuje verejnos omnostve vypanch zneisujcich ltok adodriavan limitov

vsasnosti ju prevdzkuje spolonos PPC Energy Group vyrba elektrick energiu ateplo spaovanm zemnho plynuspolonos plnuje postavi nov energetick zariadenia - 58 MW elektrre na poskytovanie podpornch sluieb

zvod dnenho Istrochemu zaloil Alfred Nobel v19. storovsasnosti patr pod spolonos Duslovyrba gumrensk chemiklie, viskzov a polypropylnov vlkna, priemyseln trhaviny, agrochemiklie a farebn koncentrty

bratislavsk vrobno-montny zvod nemeckho koncernu VOLKSWAGEN AGprodukuje osobn automobily amontuje prevodovky1 z najvch slovenskch exportrov, jeho vvoz predstavuje viac ako 7% celkovho exportu SRvo Vokswagene funguje systm environmentlneho manarstvaOchrana ovzduia uprednostovanie nterovch ltok a materilov s nzkym obsahom zneisujcich ltok alebo pouvanm innch odluovacch zariadenOchrana vodnch zdrojov, riek - odpadov vody z prevdzok s pred vypustenm do vodnho toku isten na neutralizanch staniciach a centrlnej istiarni odpadovch vdOdpady - snaha odpad recyklova azniova spotrebu energie asurovn

zber, preprava, zhodnocovanie alebo znekodovanie komunlneho odpadu a drobnch stavebnch odpadov na zem hlavnho mestarok 2009 priniesol spolu 164 796 ton vyzbieranho odpaduzmesov komunlny odpad - 117 579 tonvyzbieran separovan odpad 19798 ton ostatn vyzbieran odpad zo stojsk, mestskch ast a od zkaznkov 27 419 tonv spaovni sa v roku 2009 splilo celkom 125 640 ton odpadu

star sa ozsobovanie obyvateov Bratislavy teplomprevdzkuje 2 nezvisl sstavy pokrvaj asi 40% spotreby tepla mestaBratislava vchod - zsobuje teplom Star Mesto, Nov Mesto a Ruinov- teplo pochdza zTeplrne vchod, Vhrevne juh a od Spolonosti PPC PowerBratislava zpad - zsobuje teplom Dbravku, Karlovu Ves aMlynsk dolinu- teplo pochdza z Teplrne zpadminimalizciu tvorby emisi sa sna dosiahnu pouvanm nzkoenergetickch horkov azemnho plynu ako zkladnho paliva

zvod na vrobu Technickho skla vDevnske Novej Vsibval podnik Matador, ktor sa vsasnosti rozdelil na menie podniky- vyrbaj gumrensk polotovary, lepidl, nterov materily, izolan flie, detergenty, priemyseln hnojiv a alie produkty

zvod spolonosti Holcim sa nachdza vRohonku vyrba cementy, betny akameniv1 zhlavnch zneisujcich ltok je oxid uhliit, alej oxidy sry aduskaproblematick je aj prach a samotn aba trkopiesku akamea na vrobu cementu abetnu , ktor nepriaznivo ovplyvuje vzhad krajinyspolonos Holcim vak pre vetky svoje lomy vypracovala projekty rekultivcie

najvznamnejm tokom voblasti je Dunajna jeho zneisten sa podieaj: priemyseln akomunlne odpadov vody, ponohospodrska innos alodn dopravazneisten vodu do Dunaja privdza aj rieka Morava (IV. Trieda zneistenia) problmov - zneistenie nepolrnymi extrahovatenmi ltkami (NELUV), nerozpustnmi ltkami, dusinanmi, fosforenanmi, organickmi ltkami ana niektorch sekoch aj akmi kovmi ortuou ahlinkom

istiare odpadovch vdv Petralkestredn istiare odpadovch vd VrakuaMechanicko-chemick istiare odpadovch vd Istrochem Mechanicko-chemicko-biologick istiare odpadovch vd Slovnaftje vak mon pozorova pokles mnostva vypanho zneistenia ztchto zdrojov, o dokazuje znenie hodnt ukazovateov zneistenia vody

biochemick spotreba kyslka (BSK5)chemick spotreba kyslka dichrmanom (CHSK-Cr) nerozpustn ltky (NL)

likvidciu aodvoz odpadu m vBratislave na starosti spolonos OLOodpad sa skldkuje, spauje, zhodnocuje (recykluje), biologicky sa znekodujepriamo vBratislave s 3 skldky:- vPodunajskch Biskupiciach- vDevnskej novej Vsi - vo VrakunivBratislave s 3 spaovne: - Spaova OLO vo Vlom hrdle- Spaova Slovnaftu - spaova nemocninho odpadu prinemocnici na Patkovej

Skldka CHZJD Vrakua skldka nebezpenho toxickho odpadu zIstrochemu nachdza sa v lokalite Ruinov-Vrakuaodpad zIstrochemu vyvali na pole a zasypali ho zeminou (r. 1980) - 90 tonproblmy - po sprevdzkovan vodnho diela Gabkovo stpla hladina podzemnch vd aspodn vody zaali pomaly rozirova nebezpen odpady do okoliau vsasnosti sa zhoruje kvalita vody vnealekej zhradkrskej osade tieto toxick odpady s hrozbou aj pre susedn dunajsk reginy Maarska a Rakska

Skldka Kameolom Srdieko Devnska Nov Vesvkameolome sa nachdza skldka toxickch gudrnovgudrny s zvyn produkty rafincie ropy, ktor obsahuj von aj viazan kyselinu srovboli uloen do pecilneho sarkofgu, ktor je ale vsasnosti na viacerch miestach poruenpracuj azvuj pukliny vmiestnych tektonicky naruench vpencoch adolomitoch, ktor nechrnia pred renm kontaminovanch vluhovspsobuj zneistenie podzemnch vd asrny zpach - mon kontamincia ovzduiaje potrebn zabrni vsakovaniu zrok do skldky, avak kad pokryvn vrstva, ktor m viu hustotu ako gudrny sa po ase zane ponra do gudrnov

Skldka ierny les Prievozna tto skldku sa ukladala kvara zo spaovnenachdza sa vblzkosti Malho Dunaja je vstlom kontakte spodzemnou vodouSkldka Agtov ulica Dbravkasem sa ukladal stavebn odpad, ale aj tel krv, ktor mali slintakuaj tto skldka je vstlom kontakte spodzemnou vodou

Jarovce jazerovminulosti sa sem ukladal stavebn odpadje pravdepodobne vkontakte s povrchovou aj podzemnou vodouPriemyseln zna Apolokedysi tu stla rafinria Apolopoas 2.svetovej vojny bola zasiahnut pri bombardovan aodvtedy je toto zemie zamoren ropouto spsobilo zneistenie pdy apodzemnej vodysdekontaminciou tohto zemia sa zaalo pri vstavbe mosta Apolo avsasnosti je mon na tomto zem stava

www.enviroportal.skwww.prolongo.skwww.odpady-portal.skwww.slovnaft.skwww.olo.skwww.duslo.skwww.paroplyn.skwww.prologno.skwww.batas.skwww.volkswagen.skJaroslava Sobrocka: Urbanne pody(Priklad Bratislavy)

*