biológia – 5.ročník - zshrabusice.edupage.org · lesnÉ dreviny dreviny sú rastliy, ktoré...
TRANSCRIPT
Biológia – 5.ročník
Obsah
1TC – Príroda a život
2TC –Život v lese
3TC – Život vo vode a na brehu
4TC – Život na poliach a lúkach
POZNÁVAME PRÍRODU
Príroda – je všetko okolo nás čo nevytvoril človek
Tvoria ju prírodniny:
živé – baktéria, huby, rastliny a živočíchy
neživé – slnko, voda, vzduch, pôda a minerály
Neživé prírodniny: môžu meniť tvar, ale nežijú a nerastú.
Živé prírodniny: majú prejav života (rastú, dýchajú, rozmnožujú sa, pohybujú, prijímajú
potravu...)
Živá príroda závisí od neživej prírody.
SKÚMANIE PRÍRODY:
pozorovaním
pokusom : krátkodobé alebo dlhodobé pozorovanie podľa určitého postupu
POZOROVANIE PRÍRODY:
voľným okom – stromy, byliny, listy
lupou – tykadlá hmyzu, šupiny kapra
mikroskopom – drobné vodné živočíchy
ďalekohľadom – šišky na strome, vtáky
MIKROSKOP
POTREBY NA MIKROSKOPOVANIE:
podložné sklíčko
krycie sklíčko
lupa
preparačná ihla
skalpel
pinzeta
nožnice
POSTUP PRI MIKROSKOPOVANÍ:
Nastav objektív na najmenšie zväčšenie.
Pozeraj jedným okom do okulára a pomaly otáčaj zrkadlom, až sa rozjasní kruhové
pole.
Upevni mikroskopický preparát k stolčeku.
Opatrne otáčaj zaostrovacou skrutkou dovtedy, kým sa ostro neohraničia obrysy
preparátu.
Nakresli pozorovaný predmet.
POZNÁVAME RASTLINY A ŽIVOČÍCHY
telo organizmov tvoria – orgány
vyživovacie orgány – poskytujú výživu (koreň, stonka, list)
rozmnožovacie orgány – zabezpečujú rozmnožovanie (kvet, plod)
rastliny podľa stonky poznáme:
byliny (dužinatá stonka), napr. jahoda
dreviny – stromy a kry (drevnatá stonka), napr. lipa
živočíchy:
- podľa toho, čím sa živia ich rozdeľujeme:
bylinožravce ( živia sa rastlinami), napr. kôň, slon, jeleň
mäsožravce (živia sa inými živočíchmi), napr. vlk, tiger, lev
všežravce (živia sa aj rastlinami aj inými živočíchmi )napr. medveď, človek, sviňa
-podľa toho, akú majú stavbu tela ich delíme:
bezstavovce (nemajú kostru zloženú z kostí), napr. dážďovka, mucha
stavovce (majú kostru - chrbtica zo stavcami), napr. pes, človek, kapor
AKO ŽIJE LES
Všetky organizmy žijúce v lese tvoria spoločenstvo lesa. Les sa v priebehu roka mení.
JAR: Na stromoch sa rozvíjajú listy, kvitnú jarné byliny
LETO: stromy majú najviac listov, machy zadržiavajú vodu, kvitnú letné byliny
JESEŇ: Rastliny a živočíchy majú najviac živín, zhromažďujú zásobné látky na prezimovanie,
listnatým stromom opadávajú listy.
ZIMA: niektoré byliny prežívajú v pôde, niektoré živočíchy sú aktívne niektoré sú v zimnom
spánku a niektoré odlietajú do teplých krajín.
LESNÉ VRSTVY (ETÁŽE):
LESNÉ DREVINY
DREVINY sú rastliny, ktoré majú drevnatú stonku.
Patria sem:
STROMY – ich stonka sa rozkonáruje v určitej výške nad zemou
KRY – ich stonka sa rozkonáruje hneď od zeme
LESY Delíme na:
ihličnaté
listnaté
zmiešané
IHLIČNATÉ STROMY
majú štíhle a pružné kmene
odolávajú chladu a silnému vetru
nemenia svoj vzhľad počas roka
ich listy sú ihlice, ktoré na jeseň neopadávajú (okrem smrekovca)
rastú na nich šišky, v ktorých sú uložené semená
1.Borovica lesná
IHLICE
vyrastajú po dvoch vo zväzočkoch
sú dlhé 3 – 8 cm
sú ploché, ostré, špicaté
Drevo má veľa živice.
2.Smrek obyčajný
IHLICE
sú tmavozelené, 1 – 1,5cm dlhé
na konárikoch kefkovito rozostavané
veľmi pevné, končisté
Šišky visia smerom dolu
3.Jedľa biela
IHLICE
vyrastajú na konárikoch po dvoch
majú dĺžku do 3 cm
sú ohybné a na konci tupé,
Šišky sa rozpadávajú už na strome a rastú smerom hore.
4.Smrekovec opadavý
IHLICE
na zimu opadávajú
sú mäkké, svetlozelené
vyrastajú vo zväzočkoch vo veľkom množstve
Šišky majú vajcovitý tvar
LISTNATÉ STROMY
menia svoj vzhľad počas roka
na jar na konároch rastú púčiky, z ktorých sa vyvinú listy a kvety
v lete dozrievajú plody
na jeseň sa lístie sfarbí a zo stromu opadáva
1. Dub letný – plod žaluď
2. Buk lesný – plod bukvica
3. Breza previsnutá
4. Hrab obyčajný
LESNÉ KRY
1. Ostružina malinová
2. Brusnica pravá
3. Brusnica čučoriedková
4. Baza čierna
5. Lieska obyčajná
6. Vres obyčajný
VÝZNAM LESNÝCH DREVÍN
Les je zdrojom potravy pre živočíchy, ktoré sa živia listami (húsenice motýľov), semenami a
plodmi (veverica).
Živočíchy využívajú dutiny stromov a koruny stromov ako úkryty. Stromy poskytujú bylinám
vhodné podmienky na rast (tieň, opora). Z opadaných listov sa tvorí humus, ktorý obohacuje
pôdu o živiny. V lesnej pôde bohatej na humus žije veľa druhov živočíchov, húb a baktérií,
prezimujú v nej kukly chrobákov a motýľov.
V rastlinách prebieha veľmi dôležitý proces- fotosyntéza.
Fotosyntéza je premena látok anorganických(oxid uhličitý a voda) za slnečného žiarenia v
zelených častiach rastlín(chlorofyl), pri ktorej vznikajú látky organické (cukry) , uvoľňuje sa
kyslík a prebytočná voda.
BAKTÉRIE
Obývajú všetky typy životného prostredia, žijú vo vode, v pôde, vo vzduchu, na povrchu tiel i
vo vnútri tiel živých organizmov.
Vedný odbor, ktorý študuje ich stavbu sa nazýva bakteriológia. Významní priekopníci:
L. Pasteur, R. Koch.
Baktérie - jednobunkové organizmy, sú veľmi malé, voľným okom neviditeľné. Môžeme ich
pozorovať len mikroskopom, preto ich nazývame mikroorganizmy.
Majú rozličné tvary: špirálovitý, retiazkovitý, guľovitý, tyčinkovitý...
Delíme ich:
1. pôdne a hnilobné - rozkladajú organickú hmotu odumretých zvyškov organizmov
2.parazitické - získavajú živiny zo živých organizmov, spôsobujú nákazlivé ochorenia.
3. mliečne a kvasné - získavajú živiny rozkladom organických látok, niektoré využívame
v potravinárstve ( výroba syrov, jogurtov, octu, chleba a pod.).
Plesne - získavajú živiny z odumretých organizmov.
• pleseň hlavičkatá - žije na nesprávne uskladnených /zahnívajúcich/ potravinách –
vlhký chlieb, zelenina, marmeláda.
Paplesne
• papleseň štetkovitá obmedzuje rast baktérií - využíva sa pri príprave lieku penicilín.
LESNÉ MIKROORGANIZMY A NEKVITNÚCE BYLINY
DROBNOZRNKO
Mikroorganizmus
Riasa
Telo tvorí jedna bunka
Obsahuje chlorofyl
MACHY
Nemajú vyvinutý dokonalý vodivý systém
Preto majú len pakorienky, pabyľku, palístky
Nasávajú vodu celým povrchom tela
Vyskytujú sa vo vlhkom prostredí
1.PLONÍK OBYČAJNÝ
Rozmnožujú sa výtrusmi
V lete vyrastie stopka s výtrusnicou
Dozretá výtrusnica praskne
Z výtrusnice vypadnú výtrusy
Vo vlhkej pôde výtrus vyklíči
2. BIELOMACH SIVÝ
3.MERÍK PRÍBUZNÝ
PAPRADE – PAPRAĎ SAMČIA
Nekvitnúce byliny
Na jar majú na listoch kôpky výtrusníc
V pôde majú podzemok s koreňmi
PRASLIČKY – PRASLIČKA LESNÁ
Príbuzné papradí
Rozmnožujú sa výtrusmi
Na jar hnedá byľ
Po vypadaní výtrusov stonka zozelenie
LESNÉ KVITNÚCE BYLINY
Kvitnú pred pučaním stromov
Opeľujú ich hlavne čmele
Semená rozširujú živočíchy
V zásobných orgánoch majú živiny – potrebné pre rast
ZÁSOBNÉ ORGÁNY:
1.HľUZA – Blyskáč jarný, Kyslička obyčajná
2.CIBUĽA – Snežienka jarná, Bleduľa jarná
3-PODZEMOK - Veternica lesná, Konvalinka voňavá, Pľúcnik lekársky
CHRÁNENE DRUHY:
Snežienka jarná, Bleduľa jarná
LIEČIVÉ DRUHY:
Pľúcnik lekársky, Prvosienka vyššia
JEDOVATÉ DRUHY:
Konvalinka voňavá, Vranovec štvorlistý
INÉ:
Blyskáč jarný, Kyslička obyčajná, Fialka voňavá
LESNÉ HUBY A LIŠAJNÍKY
telo huby tvorí:
o podhubie - „korene“
o plodnica, ktorá sa skladá z hlúbika a klobúka
klobúk má na spodku lupene alebo rúrky
lupene mladých húb chráni závoj, kt. sa rastom trhá a ostáva ako prsteň
niektoré mladé huby chráni plachtička, kt. sa rastom trhá a ostáva ako pošva
huby delíme na jedlé, nejedlé, jedovaté
symbiózia – vzájomne prospešné spolužitie dvoch oragnizmov - napr. strom a
hríb dubový
význam húb: rozkladajú zvyšky organizmov, potrava
JEDLÉ HUBY: Kuriatko jedlé, Bedľa vysoká, Masliak obyčajný, Kozák osikový, Hríb dubový
JEDOVATÉ HUBY: Hríb satan, Muchotrávka červená, Muchotrávka zelená, Hodvábnica veľká
LIŠAJNÍKY
telo tvoria dva organizmy – huba a riasa, v riase prebieha fotosyntéza a huba
poskytuje vodu
lišajník = huba + riasa
Význam: potrava, liečivé účinky, citlivé na znečistenie ovzdušia, tvorba pôdy
Diskovník múrový , Dutohlávka sobia , Zemepisník mapovitý , Diskovka bublinatá
LESNÉ BEZSTAVOVCE
Nemajú vnútornú oporu tela
SLIMÁK PÁSIKAVÝ
žije na teplých a suchých miestach
živí sa rastlinami a hubami
v ústnom otvore má drsný jazýček – RADULA
špirálovitá schránka – ULITA
SLIZNIAK VEĽKÝ
nemá ulitu
Za hlavou má platničku krytú pokožkovým štítom, v ktorom vidno dýchací otvor
Patrí tu: SLIZNIAK KARPATSKÝ
DÁŽĎOVKÁ ZEMNÁ
žije v pôde,
- telo tvoria články – obrúčky,
v opasku sa tvoria vajíčka a sliz
živí sa zvyškami rastlín
Význam : prevzdušňuje pôdu, obohacuje pôdu organickými látkami, je potravou pre
krta a iné živočích
KRIŽIAK OBYČAJNÝ
Nájdeme ho najčastejšie 1,5 – 2,5 m nad zemou
Sedí uprostred svojej siete, ktorú si utkal
Je predátor – živí sa inými živočíchmi
Stavba tela: hlavohruď a bruško, 8 článkovaných nôh
hlavohruď - 8 jednoduchých očí , klepietka s jedovou žľazou, na poslednom
páre nôh sú hrebienkovité pazúriky nimi spriada vlákna a tká sieť
Bruško: Na spodnej strane bruška má snovacie bradavice, Vytláča z nich
tekutinu, ktorá na vzduchu tuhne
Mimotelové trávenie: korisť omráči, usmrtí, obalí, vylúči do nej tráviace šťavy,
vycicia
KLIEŠŤ OBYČAJNÝ
Striehne na listoch trávy, konároch krov alebo stromov
Samček sa živí rastlinnými šťavami
♀ Samička prepichne kožu hostiteľa a cicia -KRV
Je vonkajší parazit
PREVENCIA
Do vysokej trávy si berieme dlhé nohavice
Nechránené miesta si natrieme repelentom
Vyhýbame sa kroviu a nízkym stromom
Ak cítime svrbenie, pozrieme sa čo ho spôsobuje
Po návrate domov si okamžite prehliadneme celé telo.
MRAVEC HȎRNÝ
Žije v kolóniach
1,5 m vysoké mravenisko – má viac ako 100 000 jedincov
Zakladateľkou kolónie je MATKA. Po svadobnom lete stráca krídla a zväčší sa jej
bruško. Môže žiť 20 rokov
Robotnice sa starajú o matku, vajíčka, larvy a kukly, čistia mravenisko, hľadajú
potravu .
LYKOŽRÚT SMREKOVÝ
žije pod kôrou starých alebo odumierajúcich stromov
MNÍŠKA OBYČAJNÁ
motýľ
húsenice sa živia ihličím smreka a borovice
HUSENIČIAR HNEDÝ
chrobák
živí sa húsenicami
je chránený
LUMOK VEĽKÝ
samička prepichne kladielkom kôru stromu
znáša vajíčka do larvy hmyzu
SVIETIVKA SVÄTOJÁNSKA
Na brušku majú svetielkujúce orgány.
Živí sa drobným hmyzom
FÚZAČ VEĽKÝ
chrobák
žije v dubových lesoch
živia sa miazgou stromov
je chránený
ROHÁ Č OBYČAJNÝ
Náš najväčší chrobák
žije v dubových lesoch
je chránený
miluje dubovú miazgu
LESNÉ STAVOVCE
LESNÉ OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY
STAVOVCE – sú živočíchy, ktoré majú vnútornú oporu tela – kostru a chrbticu, ktorá je
zložená zo stavcov.
Obojživelníky
žijú v lesných potokoch a malých vodných plochách
mladé jedince sa vyvíjajú vo vode, dospelé žijú na suchu
počas života striedajú súš a vodu
SKOKAN HNEDÝ
Hlava - veľké oči
- široké ústa, v nich lepkavý jazyk
- zvukové mechúriky –kŕkanie
Trup - predné končatiny - 4 prsty
- zadné končatiny - 5 prstov prepojených
plávacou blanou
Vývojový cyklus skokana
Vajíčko žubrienka Dospelá žaba
vajíčko a žubrienka sa vyvíjajú vo vodnom prostredí
INÉ LESNÉ OBJŽIVELNÍKY:
Salamandra škvrnitá, Mlok bodkovaný
POTRAVA:
Drobné živočíchy : pavúky, stonôžky, hmyz, mäkkýše
Všetky obojživelníky sú Chránené !!!
PLAZY
Žijú na okrajoch lesov a na miestach s vyrúbanými stromami
Telo majú pokryté suchou kožou alebo štítkami
Pohybujú sa plazením alebo krátkymi končatinami
JAŠTERICA KRÁTKOHLAVÁ
Dlhým jazykom loví hmyz, pavúky, dážďovky
Koža nerastie s telom, po častiach sa zvlieka
Chvost po odlomení dorastá
SLEPÚCH LÁMAVY
nezabíjať, NIE JE HAD !!!!!
Je to jašterica so zakrpatenými končatinami
UŽOVKA HLADKÁ
Je had
Rýchlo sa pohybuje
Loví myši, žaby, jašterice
Pri ohrození útočí a hryzie
NIE JE JEDOVATA´ !!!
VRETENICA SEVERNÁ
Je zaradený medzi Zákonom chránené veľmi ohrozené živočíchy.
LESNÉ VTÁKY
Vtákom sa predné končatiny premenili na krídla s perím.
Perie – obrysové – vonkajšie
páperie – spodné
letky – na chvoste a krídlach
Na hlave majú zobák prispôsobený na získavanie potravy.
Dravé vtáky lovia za súmraku alebo v noci plazy a malé cicavce (hraboše, zajace)
- sú chránené!
Výr skalný, Sova lesná, Kuvik vrabčí
Patria tu:
ĎATEĽ VEĽKÝ
Živí sa hmyzom, ktorý najprv vytesá zobákom z kôry stromu a potom lepkavým
jazykom vytiahne.
Patrí medzi naše stále vtáky
KUKUČKA JARABÁ
Kukaním sa ozýva samec, ich potravou sú chlpaté húsenice
Je sťahovavá.
Vajíčka kladie do cudzích hniezd – nestará sa o svoje mláďatá
TETROV HLUCHÁŇ
Je náš stály vták, živí sa semenami a listami
SOJKA ŠKRIEKAVÁ
Náš stály vták, živí a slimákmi, hmyzom, žaluďmi.
Na zimu si robí zásobu žaluďov tak, že ich zahrabáva v pôde, čím rozširuje duby.
Sýkorka bielolíca
Slávik červienka
Pinka lesná
LESNÉ CICAVCE
Koža je bohatá na žľazy (mazové, potné, pachové, mliečne)
Telo pokrýva srsť
Mláďatá sa po narodení kŕmia materským mliekom
VYZNAM SRSTI
Dodáva telu charakteristický vzhľad
Tvorí tepelne izolačnú vrstvu
Umožňuje určitý spôsob komunikácie napr. zježenie srsti
Výmena srsti – pĺznutie
Bylinožravé cicavce:
Srnec lesný
Jeleň lesný
Zubor hrivnatý -môže vážiť 1000 kg, na hlave má rohy, hriva pokrýva hrb a krk.
Muflón hôrny -Samec má dlhé dopredu stočené rohy
Veverica stromová
• Huňatý chvost používa ako kormidlo a padák
• Hlodavé zuby stále dorastajú , preto si ich musí obrusovať.
• Pohybuje sa aj trojmetrovými skokmi
• Potrava : semená stromov
• Biotop: smrekové lesy
Všežravé cicavce:
Diviak lesný
• Hrubá srsť - štetiny • Samce majú silné očné zuby –kly • Samica privádza na svet 4 – 12 mláďat • Mláďatá majú na chrbte pruhovanú srsť • Samice žijú v čriedach
Medveď hnedý
• Biotop : zmiešané a ihličnaté lesy • Samotár. • Potrava: lesné ovocie, larvy hmyzu, med, zdochliny, huby. • Svoje teritórium si označuje trusom, pachovými značkami a záhryzmi do kôry. • Zimný spánok. • Dožíva sa 30 rokov • Je chránený
Mäsožravé cicavce:
Psovité: vlk dravý - líška hrdzavá
Mačkovité: - rys ostrovid
Lasicovité : - jazvec lesný - kuna lesná
LÍŠKA HRDZAVÁ
Má výborný sluch a čuch
Na korisť striehne a loví skokom
JAZVEC LESNÝ
Na hlave má pruh bielej srsti.
Žije v norách, ktoré rodiny obývajú aj niekoľko generácií.
Živí sa hmyzom aj ovocím .
Svoje teritórium si chráni.
KUNA LESNÁ
Jej potravou sú hraboše, veverice, vajcia
Samica rodí na jar 3 – 6 mláďat
Dospievajú ako trojročné
Obýva dutiny stromov
Hmyzožravé cicavce
Netopier veľký
Dokáže lietať
Tvorí až dvojtisícové kolónie
Loví za súmraku a v noci
Pri love používa ultrazvuk
Je chránený
LESNÝ EKOSYSTÉM
Lesný ekosystém tvoria všetky organizmy žijúce v lese a neživé prírodniny lesa.
Lesné organizmy sa podľa vzájomných potravových reťazcov delia na:
Producenty – zelené rastliny (byliny, dreviny) produkujú, vytvárajú pri fotosyntéze
organické látky z anorganických.
Konzumenty – živočíchy konzumujú, prijímajú organické látky ako potravu, nie sú
schopné samy ich vytvárať.
Rozkladače – baktérie, huby rozkladajú odumreté telá rastlín a živočíchov na
anorganické látky – živiny rastlín.
Príklad potravinového reťazca lesných organizmov:
Zo semena vyrastie rastlina, z rastliny strom, stromy požierajú lykožrúty, lykožrúty
požiera ďateľ.
Zo semena vyrastie rastlina, rastliny zožerie myš, myš zožerie sova.
Zo semena vyrastie strom, na strome narastú plody – oriešky, oriešky zožerie
veverička, vevericu zožerie líška.
VODA A JEJ OKOLIE
Je NEVYHNUTNÁ pre život, Tvorí vodný obal Zeme –HYDROSFÉRU
SKUPENSTVO VODY:
Pevné –ľad
Kvapalné – tečúca voda
Plynné – vodná para
ROZDELENIE VȎD
Podľa pôvodu: zrážková, povrchová, podzemná
Podľa používanie: pitná, úžitková, odpadová
TEČÚCA VODA –potoky, rieky....
STOJATÁ VODA -rybníky, močiare....
VODNÉ RASTLINY
Mikroorganizmy
vznášajú sa vo vode
sú prichytené na vodných rastlinách
tvoria planktón
sú zdrojom potravy živočíchov
RIASY:
JEDNOBUNKOVÉ
- červenoočko
- chlamydomonády
- váľač gúľavý - kolónie
MNOHOBUNKOVÉ
- závitnicovka
- žabí vlas
SINICE:
Spôsobujú zarastanie hladiny „vodný kvet“
spôsobujú alergie
majú jednoduchú stavbu
VODNÉ RASTLINY:
Lekno biele – chránené
Leknica žltá – chránená
Žaburinka menšia
BREHOVÉ RASTLINY:
majú hlboko rozkonárené korene alebo podzemné stonky, ktorými sa rozmnožujú
spevňujú brehy riek a potokov
chránia pred silným prúdom vody a odvážaním zeminy
znižujú vyparovanie vody
poskytujú živočíchom zdroj potravy a úkryt
tvoria vhodné podmienky pre život hmyzu
vytvárajú tieň na brehu
Patrí tu DREVINY A BYLINY
1.BREHOVÉ DREVINY
VŔBA BIELA -má žlté kvety v súkvetí (jahňady) – „bahniatka“
JELŚA LEPKAVÁ -jej semená sú potravou pre spevavce
TOPOĹ ČIERNY
2.BREHOVÉ BYLINY
NEZÁBUDKA MOČIARNA
ZÁRUŽLIE MOČIARNE
KOSATEC ŽLTÝ – má podzemok, chránený
PÁLKA ŠIROKOLISTÁ -vysoká trváca rastlina (1 – 2 m)
TRSŤ OBYČAJNÁ -výška až 4 m, rýchlo sa rozmnožuje
DROBNÉ VODNÉ ŽIVOČÍCHY
JEDNOBUNKOVÉ:
Črievička veľká
Telo tvorí len 1 bunka, ktorá vykonáva všetky životné potreby (príjem potravy,
vylučovanie, rozmnožovanie..) pomocou orgánčekov vnútri tela.
Žije v mlákach,močiaroch, stojatých vodách
Živí sa baktériami
Dýcha celým povrchom tela
Je potravou pre väčšie živočíchy
Pohybuje sa brvami
Meňavka veľká
Dosahuje veľkosť až 1 mm
Nemá stály tvar tela,
Pohybuje sa aktívne pomocou panôžok, prelievaním cytoplazmy - tekutiny vo
vnútri tela, nimi chytá potravu
Živí sa baktériami, riasami alebo inými prvokmi
MNOHOBUNKOVÉ:
Dafnia štíhla
Telo tvorí viacero buniek
Má priehľadný pancier, ktorý zvlieka
Pohybuje sa trhavým pohybom
Vírivým pohybom dlhých tykadiel na hlave priháňa do ústneho otvoru potravu.
Cyklop obyčajný
Má priehľadný pancier, ktorý zvlieka
Na konci tela má vidlicovité výbežky, ktorými stále vesluje.
Nezmary:
Mnohobunkovce veľké asi 1 cm
Živia sa planktónom a majú spoločný prijímací aj vyvrhovací otvor
Žijú prichytené na kameňoch, ulitách, listoch pomocou nožného disku.
Majú valcovité telo s pŕhlivými ramenami - nimi omráčia a usmrtia korisť, pŕhlivé
bunky obsahujú hypnotoxín
Nezmar zelený, Nezmar hnedý
VODNÉ BEZSTAVOVCE
Niektoré vodné bezstavovce majú schránku – ulitu alebo lastúru
Zo schránky sa vysúva svalnatá noha
Živia sa rastlinami a planktónom
Škľabka veľká
Má lastúru
Žije na dne stojatých alebo pomaly tečúcich vôd
Je potravou rýb a vtákov
Vodniak vysoký
Má ulitu
Žije blízko vodnej hladiny
Pijavica lekárska
Má článkované telo s prísavkami
Živí sa drobnými vodnými živočíchmi alebo krvou vodných stavovcov
Pri cicaní vypúšťa do rany látku, ktorá zabraňuje zrážaniu krvi
RAK RIEČNÝ
telo je článkované,
dýchajú žiabrami,
majú 2 páry tykadiel,
nevyhnutnou súčasťou potrav. reťazca
žije len v čistých a tečúcich vodách,
je ukazovateľ čistoty vôd,
živí sa uhynutými živočíchmi,
chráni ho tvrdý pancier, ktorý niekoľkokrát zvlieka
STAVBA TELA:
krátke končatiny na brušku samica používa na prichytávanie vajíčok a mláďat
HMYZ ŽIJÚCI VO VODE A PRI VODE
POTÁPNIK OBRÚBENÝ
Žije v stojatých vodách
Je dravý- potrava tvorí drobné vodné živočíchy
Dobre pláva- 3. pár nôh má prispôsobený na veslovanie
Kyslík dýcha zo vzduchu- vzduchová bublina pod krovkami
VÁŽKA PLOSKÁ
Dospelá žije v blízkosti vôd
Vajíčka kladie do vody
Larvy- nymfy, žijú vo vode- sú dravé
Na konci vývinu vylezú z vody a po prasknutí pokožky sa objaví dospelá vážka
Živí sa hmyzom
ŠIDLO
Dravý hmyz
Dobre lieta
Loví korisť aj vo vzduchu
Potravou z vody sú žubrienky a rybie plôdiky
KOMÁR ÚTOČNÝ
Larvy a kukly žijú vo vode
Samička sa živí krvou živočíchov a človeka
Samček rastlinnými šťavami
Je to vonkajší parazit
Má bodavo cicavý ústny orgán
VODOMERKA OBYČAJNÁ
Pohybuje sa po hladine stojatých vôd
Pohyb jej umožňujú drobné chĺpky na končatinách
Je dravá, živí sa hmyzom
OVAD HOVÄDZÍ
Vonkajší parazit, nepríjemný hmyz v blízkosti rybníkov a vodných plôch
Larvy žijú v bahne, sú dravé
Samičky sa živia krvou
VODNÉ STAVOVCE –RYBY
Stavba tela
Hlava
Oči
Ústa
mäsité fúziky
čuchové jamky
Žiabrové viečka
Trup
Plutvy – prsná, brušná, análna, chrbtová
Chvost
Chvostová plutva
SLADKOVODNÉ RYBY:
Pstruh potočný
Žije v horských bystrinách – potrebuje veľa kyslíka
Je dravý
Lipeň tymianový
Žije v tečúcich vodách
Má pestro sfarbené telo
Veľkú chrbtová plutva
Je dravý
Sumec západný
Pomaly tečúce vody
Na hlave má dve dlhé a 4 krátke fúziky
Je naša najväčšia ryba – meria až 2 m a váži až 60 kg
Štuka severná
Žije v pomaly tečúcich vodách
Pretiahnuté telo
Dlhá hlava a hlboko rozštiepené ústa
Je dravá
Úhor európsky
Hadovité telo
Nemá brušné plutvy
Rozmnožuje sa v mori
Je dravý
Zimu prespí zahrabaný v bahne
Ostriež zelenkastý
Menšia dravá rybka
2 chrbtové plutvy
OBOJŽIVELNÍKY A PLAZY NA BREHU A VO VODE
Skokan zelený
Žije na brehu močiarov a rybníkov
Koža je pokrytá hlienom
Zimu prespí v bahne
Živí sa hmyzom
Žubrienka sa živí planktónom
Zadné končatiny na skákanie sú 5 prsté, predné –krátke sú 4 prsté
Prsty sú spojené plávacou blanou
Sú potravou pre plazov (užovku) a vodné vtáky (bociany)
Rosnička zelená
Najmenšia žaba asi 5 cm
Hladká zelená koža
Na prstoch má prísavné vankúšiky – lezenie po stromoch
Prezimuje na dne alebo v pôde
Kunka žltobruchá
Vyskytuje sa v priekopách
Má škvrnité
Živí sa hmyzom - komármi
Salamandra škvrnitá
Je chvostnatý obojživelník
Žlté výstražné sfarbenie
Kožné žľazy vylučujú jedovatú látku
Mlok bodkovaný
Žije v stojatých alebo pomaly tečúcich vodách
Samček je na jar pestro sfarbený
Rozmnožujú sa vo vode
Užovka obojková - plaz
Je sivo sfarbená asi 1 m dlhá
Koža je suchá s rohovinovými šupinami
Za hlavou má dve biele polmesiačikovité škvrny
Živí sa myšami, žabami, menšími rybami
Korisť prehltne vcelku
nie je jedovatá
Korytnačka močiarna
Má pancier dlhý až 30 cm
Žije v teplejších oblastiach
Živí sa žubrienkami, hmyzom, žabami, mladými rybami
VODNÉ VTÁKY
Na plávanie = plávacie nohy
Mastné perie – natreté tukom sa nezmočí
Zúbkozobce
Majú v zobáku drobné zúbky
Cedia nimi vodu s bahnom a zachytia drobné živočíchy a rastliny
Kačica divá
Živí sa rastlinami aj menšími živočíchmi
Čiastočne sťahovavá
Mláďatá sú nekŕmivé
Chránená
Hus divá
Živí sa rastlinami
Je sťahovavá
Žije na stojatých vodách
chránená
Chochlačka vrkočatá
Menšia ako kačica
Živí sa vodnými živočíchmi
chránená
Lyska čierna
Má typickú škvrnu na čele
Chránená
Labuť hrbozobá
Patrí medzi najťažšie lietajúce vtáky
Živí sa vodnými rastlinami
Samce majú až 22 kg
Na koreni zobáka majú čierny hrb - samce
Chránená
Kaňa močiarna
Je dravec
Živí sa hmyzom, žabami, vodnými vtákmi a príležitostne rybami
chránená
Kormorán veľký
Hniezdi v kolóniách na stromoch
Živí sa rybami
chránený
BRODIVCE:
Bocian biely
Živí sa – žabami, myšami,
Je sťahovavý
Je brodivec – má dlhé nohy, dlhý zobák, dobrý letec, mláďatá sú kŕmivé
Chránený
Volavka popolavá
Hniezdi v kolóniách
Je sťahovavá
chránená
Čajka smejivá
Loví drobné ryby, larvy, slimáky
Dobre pláva a lieta
Chránená
Potápka chochlatá
Stavia si plávajúce hniezdo v tŕstí
Loví ryby, dobre lieta
chránená
SPEVAVCE
Rybárik riečny - chránený
Trasochvost- chránený
Kúdelnička lužná- chránená
VODNÉ CICAVCE
Vydra riečna
má pretiahnuté valcovité telo
plochú hlavu s malými ušami
žije v čistých vodách
je mäsožravá
živí sa bezstavovcami (raky, hmyz) a drobnými stavovcami ( ryby)
Bobor vodný
má silný chvost,
ktorý slúži ako veslo a kormidlo
dorastá do dĺžky 1 m
má veľké hlodavé zuby- hlodavec, ktoré si obrusuje ohrýza kmene stromov
živí sa rastlinnou potravou- živia sa hlavne mäkkými časťami rastlín a stromov
Ondatra pižmová
má dĺžku asi 40 cm
po bokoch sploštený chvost
dobre pláva a potápa sa
chvost má pokrytý šupinami
živí sa prevažne rastlinnou potravou
bola dovezená zo Severnej Ameriky
je rozšírená po celej Európe
robí si kopovité hniezdo- noru z rastlín
Spoločné znaky vodných cicavcov:
lesklá, hustá a nepremokavá srsť (chráni pred chladom- zadržiava vzduch)
silný chvost (slúži ako veslo a kormidlo)
plávacie blany medzi prstami
VODNÝ EKOSYSTÉM
Rastliny vo vode poskytujú vodným i brehovým živočíchom vodného ekosystému kyslík,
potravu a úkryt.
Organizmy žijúce vo vode a na brehu sú vo vzájomných potravových vzťahoch a závisia od
neživých prírodnín.
Jedovaté látky ničia organizmy žijúce vo vode. Ak sa dostanú do rieky, ovplyvňujú život na
celom toku rieky.
LÚKY, PASIENKY A POLIA
ich vzhľad určujú najmä byliny
väčšina vznikla výrubom lesov
Lúky
Suché – nedostatok vlahy
Vlhké – údolie riek
Lúky sa kosia – 1. kosba = seno, 2. kosba mládza → potrava pre hospodárske
zvieratá
Pasienky
žije tu veľa motýľov a malých cicavcov
spásajú ich hospodárske zvieratá
nekosia sa
je dôležité pri pasení striedať pasienky → udupávanie, hromadenie výkalov, atď.
Polia
vytvorené človekom
pestujú sa na nich poľnohospodárske plodiny
potrebné je striedanie obrábaných plôch
Ohrozenia lúk, pasienkov a polí
Vypaľovanie trávy
Erózia – odnos pôdy vetrom alebo vodou
Znečistenie
Lúkam, pasienkom a poliam prospieva
Osamelé stromy, stromoradia, medze a riedke lesíky
ŠETRNÉ ZAOBCHÁDZANIE ČLOVEKOM !
LUČNÉ RASTLINY A BYLINY
patria sem lúčne byliny a lúčne trávy, lúčne vrstvy – etáže:
LUČNÉ BYLINY:
LÚČNE TRÁVY:
majú zväzkovité korene a dutú stonku,
stonka je ukončená kvietkami – tvoriacimi klasy,
sú zdrojom potravy pre zvieratá
patrí sem: kostrava, reznačka, lipnica, timotejka....
LÚČNE HUBY:
Bedľa vysoká, Pečiarka poľná, Tanečnica poľná
OBILNINY
Sú to jednoročné kultúrne trávy, ktoré človek pestuje vo veľkom na poli.
Majú podobnú stavbu tela ako lúčne trávy – z nich boli vyšľachtené.
Pšenica
Pšenica sa pestuje na všetkých svetadieloch sveta.
Je to naša najdôležitejšia obilnina.
Zo zrna sa melie múka / hladka, polohrubá, hrubá/ a detská krupica.
Z tvrdej pšenice sa vyrábajú cestoviny, mäkká pšenica sa používa na výrobu pečiva.
Raž
Spomedzi všetkých obilnín patrí k najmenej náročným plodinám.
Má nízke nároky na živiny a môže sa pestovať i na chudobnejších pôdach.
Zo zrna sa melie tmavá chlebová múka.
Zrná sa pražia na ražnú kávu – nahrádza kofeinovú kávu.
Jačmeň
U nás sa pestuje takmer výlučne na sladovnícke účely (výroba piva), na kŕmne účely
alebo na výrobu krúp.
Uvarené celé zrná možno použiť do polievok, či ako prílohy k jedlám.
Ovos
Rodí sa aj v neúrodných pôdach a v chladnejšom podnebí.
Najčastejšie sa používa vo forme ovsených vločiek alebo múky.
Je tiež krmivom pre kone, ošípané a králiky
Kukurica
Kukurica pochádza z Mexika.
Patrí k najväčším obilninám.
Pestuje sa prevažne ako krmivo pre dobytok vo forme zrna alebo siláže.
V potravinárskom priemysle slúži kukurica ako zdroj oleja, škrobu.
V Mexiku sa suché stonky používajú ako stavebný materiál pre ohrady a strešné
krytiny, listy pre tvorbu rohoží.
Jedávajú sa varené zrná, alebo aj vcelku so šúľkom -lahôdkové kukuričky. Zavárajú sa.
KRMOVINY
Na poliach sa pestujú kŕmne rastliny = krmoviny.
Najmä:
ďatelinu lúčnu
lucernu siatu
Potom:
vika siata
bôb obyčajný
Ide o strukoviny, pretože ich plod je struk
Semená strukovín sú zdrojom dôležitých látok vo výžive ľudí a hospodárskych zvierat.
Sú súčasťou kŕmnych zmesí, na kŕmenie sa využíva aj nadzemná časť.
Rastliny podobné bôbu sa nazývajú bôbovité rastliny.
Na koreňoch týchto rastlín sú hľuzy. V týchto koreňoch žijú hľuzkové baktérie – tieto
sú schopné na seba viazať dusík (chemická látka) zo vzduchu a tak netreba tieto
rastliny hnojiť.
Baktérie sa dostávajú aj do pôdy a tak sa pôda obohacuje o živiny.
OLEJNINY A OKOPANINY
OLEJNINY - rastliny, ktorých semená obsahujú rastlinné oleje.
Slnečnica ročná
vysoká bylina, ktorá má drsné listy a veľké kvety
vyrába sa z nej slnečnicový olej.
Repka olejná
má žlté kvety s krásnou vôňou pri kvitnutí
vyrába sa z nej repkový olej.
Mak siaty
obsahuje veľa vápnika a vitamínov.
OKOPANINY- rastliny pestované na poliach, ktoré sa musia okopávať,
Ľuľok zemiakový
najvýznamnejšia poľnohospodárska plodina,
použitie: zemiakové hľúzy slúžia ako potrava,
Pozor!!! Nadzemné časti sú jedovaté!!!
Repa cukrová
z zhrubnutého koreňa buľvy sa získava cukor.
Repa kŕmna
používa sa ako krmivo pre dobytok
LÚČNE A POĽNÉ BEZSTAVOVCE
Slimáky a slizniaky
mäkké telo
sliz - ochrana tela pri pohybe, jeho uľahčenie - ochrana pred vysušením
rastlinná potrava
rozmnožovanie vajíčkami
SLIMÁK ZÁHRADNÝ
SLIMÁK STEPNÝ
SLIZNIAK ŠKVRNITÝ
SLIZNIAK PÁSAVÝ
SLIZNIAK KARPATSKÝ
SLIZOVEC HRDZAVÝ
Pavúky a kosce
medzi trsmi tráv, pod kameňmi
potrava najmä hmyz (muchy, mravce, larvy)
STREHÚŇ ŠKVRNITÝ
KRIŽIAK OBYČAJNÝ
KRIŽIAK PÁSAVÝ
STEPNÍK ČERVENÝ
KOSEC ROŽKATÝ
Kosce netkajú pavučiny
dobre sa šplhá po steblách tráv
dlhé nohy – chytá hmyz v letku
HMYZ
Najväčšia skupina bezstavovcov
telo chráni vonkajšia kostra
majú 6 nôh
ČMEĽ ZEMNÝ
SVRČEK POĽNÝ
KOBYLKA ZELENÁ
KONÍK LÚČNY
MODLIVKA ZELENÁ
PÁSAVKA ZEMIAKOVÁ
KRTONÔŽKA OBYČAJNÁ
BYSTRUŠKA MEDENÁ
BYSTRUŠKA FIALOVÁ
BYSTRUŠKA ZLATÁ
HROBÁRIK OBYČAJNÝ
LAJNIAK OBYČAJNÝ
LÚČNE A POĽNÉ STAVOVCE
1. OBOJŽIVELNÍKY
ŽABY
Zavalité telo bez chvosta
hlienovitá, vlhká koža
na suchu nemotorný pohyb
počas rozmnožovania putujú k vode
Ropucha zelená
na tele zelené škvrny
Ropucha bradavičnatá
bradavičnatá koža
chránené
potravu hľadajú v noci
živia sa bezstavovcami (hmyz, slimáky, dážďovky)
MLOKY
Obojživelníky s chvostom a dlhým telom
2.PLAZY
JAŠTERICE
dlhé telo s chvostom
Jašterica zelená
jašterice prespávajú zimu v úkrytoch
samček pestro sfarbený
Jašterica krátkohlavá
potrava: bezstavovce
teplota tela podľa okolia; (čím teplejšie, tým aktívnejšie
v nebezpečenstve odlamujú CHVOST
HADY
Dlhé valcovité telo
suchá koža, ktorú zvliekajú
Vretenica severná
v ústach jedové zuby a jedové žľazy
trojuholníkový tvar hlavy
kľukatá čiara na chrbte
úzke zrenice v oku (ako mačka)
Užovka obojková
oválny tvar hlavy
žlté polmesiačikovité škvrny za hlavou
v oku guľatá zrenica
-hady sa živia drobnými stavovcami: myšami, žabami...
LUČNÉ A POĽNÉ VTÁKY
Bažant poľovný
má výraznú pohlavnú dvojtvarnosť
Jarabica poľná
sfarbením sa prispôsobila prostrediu, v ktorom žije
živí sa rastlinnou potravou
stály vták
jarabica a bažant majú nekŕmivé mláďatá
Drop fúzatý
najťažší lietajúci vták (samec váži 18-25kg)
rýchlo beží a lieta, ale ťažko vzlieta
v čase párenia – tokania má fúzy a rozprestiera chvost
potrava – rastlinná, ale aj slimáky, hmyz, ...
stály
najviac ohrozený druh na Slovensku
chránený
Škovránok poľný
sťahovavý (prilieta vo februári)
hniezdi 2x do roka v tráve
Havran čierny
žije na poliach, ale aj v parkoch
potrava – rastlinná a živočíšna
hniezdi v kolóniách
Sokol myšiar (pustovka)
dravec
potrava – myše, hraboše udržiava biologickú rovnováhu
Straka čiernozobá
Vrana túlavá
Strnádka žltá
LÚČNE A POĽNÉ CICAVCE
Hraboš poľný
Živí sa rastlinami a semenami obilnín
Veľká rozmnožovacia schopnosť
Potrava pre líšky, lasice, sokola myšiara a myšiaka
Myš domová
Žije v norách
Všežravá
Rýchlo sa množí(až 500 potomkov do roka)
Chrček poľný
Nora má obytnú a zásobovaciu časť s viacerými východmi a vchodmi
Zrná obilnín nosí v lícnych vreckách(25g)
Syseľ pasienkový
Nory na kraji polí, pasienkov
Živí sa zelenými časťami a semenami bylín, tráv a hmyzom(vajíčkami, larvami)
Zásoby nerobí
Žije v kolóniách
Zimu prespí
Hraboš, myš, syseľ, chrček – spoločné znaky
Hlodavce – hlodavé zuby
Rýchlo sa množia
Škodia na poľnohospodárskych plodinách
Sú potravou dravých vtákov
Zajac poľný a králik divý
Krt podzemný
Žije v systéme chodieb
Prevzdušňuje pôdu
Hmyzožravec
Drobné zúbky
Nemá ušnice