BIOLÓGIA

PRIMÁRNE VZDELÁVANIE ISCED 2

VYUČOVACÍ JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK

VZDELÁVACIA OBLASŤ ČLOVEK A PRÍRODA

PREDMET BIOLÓGIA

SKRATKA PREDMETU BIO

ROČNÍK ÔSMY

ČASOVÁ DOTÁCIA 1 HODINA TÝŽDENNE

33 HODÍN ROČNE

MIESTO REALIZÁCIE TRIEDA

KNIŽNICA

POČÍTAČOVÁ UČEBŇA

EXTERIÉR ŠKOLY – EKOUČEBŇA

Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu

vzdelávania

Učebný predmet umožňuje rozvíjať a prehlbovať poznatky o živých organizmoch s dôrazom

na vzájomné vzťahy organizmov a vzťahy k prostrediu, ako aj človeka k živým a neživý

zložkám prostredia. Predmet je zameraný na chápanie živej a neživej prírody ako celku.

Učivo sa orientuje na zloženie Zeme, zemského povrchu v súčinnosti so živými zložkami

prírody, na poznanie vzťahov živej a neživej prírody so zameraním na základné ekologické

poznatky. Obsah ročníka je vcelku zameraný na komplexné poznanie a chápanie vzájomných

vzťahov a súvislostí v prírode.

Ciele učebného predmetu

1. Poznať a chápať život v prírodných celkoch a život organizmov v nich žijúcich.

2. Poznať väzby organizmov na životné prostredie v prejavoch života a vzájomných

vzťahoch ako súčastí celku.

3. Chápať základné súvislosti a vzťahy prírodných objektov, ako výsledok vzájomného

pôsobenia prírodných procesov a javov.

4. Chápať základné biologické procesy vo väzbe na živé a neživé zložky prírody.

5. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky a využívať v praktickom

živote.

Kompetencie

1. Kompetencie v oblasti prírodných vied

- Porozumieť vzťahu neživej a živej prírody a význam jej poznávania. Poznať základnú

stavbu a stavebné jednotky Zeme, podstatné zmeny v zemskej kôre, základné

vonkajšie a vnútorné geologické procesy, súvislosti geologického vývoja Zeme,

prírody a človeka. Poznať základné podmienky života, faktory prostredia a vzťahy

organizmov, následky vplyvu človeka na biosféru a možnosti ich odstránenia.

2. Kompetencie v oblasti komunikačných schopností

- identifikovať a správne používať základné pojmy,

- objektívne opísať, vysvetliť alebo zdôvodniť základné znaky biologických objektov a

procesov, podstatu procesov a vzťahov,

- vecne správne sa vyjadrovať verbálne, písomne a graficky k danej učebnej téme,

- vedieť využiť informačné a komunikačné zdroje, vyhľadávať, triediť a spracovávať

informácie a dáta

- z rôznych zdrojov,

- zrozumiteľne prezentovať svoje poznatky, skúsenosti a zručnosti,

- vedieť spracovať jednoduchú správu z pozorovania na základe danej štruktúry,

- vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy,

výsledky a ich využitie.

3. Kompetencie v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich

riešiť

- riešiť úlohy zamerané na rozvoj porozumenia a aplikácie,

- navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov,

- rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení praktických úloh, spracovávaní

jednoduchých správ z pozorovaní a jednoduchých školských projektov,

- využívať tvorivosť a nápaditosť, samostatne tvoriť závery na základe zistení, skúmaní

alebo riešení úloh, predpokladať a určiť príčinné súvislosti, pozorovať,

experimentovať a odhadovať.

4. Kompetencie v oblasti sociálnych kompetencií:

- vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti,

- pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách,

- vzájomne radiť a pomáhať, prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej

činnosti,

- hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení

5. Kompetencie v oblasti získavania, osvojovania a rozvíjania manuálnych zručností:

- používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach,

- dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia,

- využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky,

- rozvíjať zručnosti pri práci s prírodninami a pri terénnych pozorovaniach,

- aplikovať teoretické poznatky a skúsenosti v praktických podmienkach.

Obsah učebného predmetu

Názov tematického celku Časová dotácia

1. NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE 1

2. ZEM A JEJ STAVBA 2

3. STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY 2

4. GEOLOGICKÉ PROCESY 10

DEJINY ZEME 4

PRÍRODA SLOVENSKA 1

5. PODMIENKY ŽIVOTA A VZŤAHY ORGANIZMOV 11

PRAKTICKÉ AKTIVITY 2

Tematický celok/téma Kľúčové pojmy Výkonová časť

Neživá príroda a jej

poznávanie

Neživá a živá príroda Neživá príroda, organizmy,

nerastné suroviny, vyčerpateľné,

obnoviteľné a neobnoviteľné

zdroje surovín

Poukázať na príklade závislosť

organizmov od neživej prírody.

Opísať príklad vplyvu

organizmov na neživú prírodu.

Dokumentovať význam vied

o Zemi na príklade.

Uviesť význam nerastných

surovín pre život človeka.

Zem a jej stavba

Stavba Zeme

Sféry zemského telesa

Zemské jadro, zemský plášť,

litosféra, zemská kôra.

Určiť a pomenovať podľa

ukážky stavbu zemského telesa.

Základná stavba

zemskej kôry pevnín

a dna oceánov

Litosféra, zemská kôra,

pevninská zemská kôra,

oceánska zemská kôra,

litosférické platne.

Rozlíšiť na ukážke typy zemskej

kôry.

Pohyby zemskej kôry Priekopová prepadlina- rift,

oceánsky chrbát, oceánska

priekopa, pohyby litosférických

platní, podsúvanie, vzďaľovanie

platní, vrásnenie, sopečná

činnosť, sopečné pohoria,

sopečné ostrovy- oblúky,

vrásové pohoria

Uviesť hlavnú príčinu pohybu

litosférických platní.

Uviesť dôsledky vzďaľovania

litosférických platní.

Uviesť dôsledky približovania

a podsúvania litosférických

platní.

Stavebné jednotky

zemskej kôry

Minerály a horniny

Charakteristika a vznik

Minerál, hornina, živec, kremeň,

sľuda, žula, vápenec, rovnorodá

a rôznorodá prírodnina,

stavebná jednotka zemskej kôry.

Charakterizovať minerál

a uviesť konkrétny príklad.

Charakterizovať horninu

a uviesť konkrétny príklad.

Rozlíšiť na ukážke minerál

a horninu.

Uviesť aspoň jeden spôsob

vzniku hornín.

Minerály – vnútorná

stavba a tvar

Kryštalizácia, kryštálová

štruktúra, kryštál.

Pomenovať priestorový útvar, od

ktorého závisí tvar a vlastnosti

kryštálov.

Vlastnosti minerálov Vlastnosti, hustota, tvrdosť,

farba, lesk, rozpustnosť,

rozklad.

Vymenovať tri mechanické

vlastnosti minerálov

s významom pre človeka.

Vymenovať tri optické vlastnosti

s významom pre človeka.

Uviesť príklad využitia

mechanickej a optickej vlastnosti

minerálu.

Význam a ochrana

minerálov

Nerastné suroviny, rudy,

nerudy, energetické nerastné

suroviny, opál, holubníkový

kremeň, aragonit.

Vymenovať 3 rudné, nerudné

a energetické nerastné suroviny

a ich využitie.

Uviesť dôvod ochrany

niektorých minerálov.

Geologické procesy

a dejiny Zeme

Geologické procesy

a dejiny Zeme

Geologický proces vnútorný,

vonkajší, zemské teplom

príťažlivosť Zeme, Mesiaca,

slnečné žiarenie.

Uviesť príklad zdroja a energie

geologického procesu.

Rozlíšiť na príklade vonkajší

a vnútorný geologický proces.

Katastrofické

geologické procesy

a dôsledky pre človeka

Zemetrasenia, sopečná činnosť,

tsunami, zosuvy pôdy.

Dokumentovať na príklade

katastrofický geologický proces

a jeho následky.

Magmatická a sopečná

činnosť

Magmatická činnosť

(magmatizmus), magma,

sopečná činnosť, láva

Charakterizovať magmatickú

činnosť.

Odlíšiť magmu a lávu podľa

miesta vzniku.

Sopky a prejavy ich

činnosti

Sopka, sopečný kužeľ, sopečný

komín, sopečný kráter, lávový

Opísať podľa ukážky (schémy)

časti sopky.

prúd, sopečné horniny. Uviesť príklad prejavov

sopečnej činnosti.

Uviesť príklad prospešnosti

sopečnej činnosti pre človeka.

Vyvreté horniny

Vlastnosti, význam

a výskyt na Slovensku

Vyvreté horniny, hlbinné

a výlevné vyvreté horniny,

všesmerne zrnitá stavba, celistvé

horniny, pórovité horniny, žula,

živce, kremeň, sľudy, čadič,

ryolit, andezit.

Opísať podstatu vzniku

vyvretých hornín.

Rozlíšiť na ukážke hlbinnú a

výlevnú vyvretú horninu.

Zdôvodniť štruktúru žuly a

čadiča.

Uviesť príklad využitia hlbinnej

a výlevnej vyvretej horniny.

Zistiť na geologickej mape

Slovenska výskyt vyvretých

hornín.

Horotvorná činnosť a

poruchy zemskej kôry

Vrásy a vrásnenie,

zlomy, príkrovy

Horotvorná činnosť,

prehýbanie, lámanie, pohyb

blokov zemskej kôry, vrásnenie,

vrása, zlom, priekopová

prepadlina

Charakterizovať horotvornú

činnosť.

Rozlíšiť na ukážke (alebo

načrtnúť) príklad poruchy

zemskej kôry.

Rozlíšiť vrásu a zlom podľa

charakteristických znakov a ich

vzniku.

Zemetrasenie

Výskyt, príčiny,

sprievodné javy,

dôsledky pre človeka

Zemetrasenie na

Slovensku

Zemetrasenie, tektonické,

závalové a sopečné zemetrase

nie, ohnisko, epicentrum,

tsunami.

Vysvetliť príčiny zemetrasenia.

Uviesť príklad druhu

zemetrasenia a jeho dôsledkov.

Opísať rozdiel medzi ohniskom

a epicentrom zemetrasenia.

Poznať možnosti ochrany ľudí a

budov pred dôsledkami

zemetrasenia.

Premena hornín a

premenené horniny

Premena hornín, premenená

hornina, tlak, teplota,

Uviesť hlavné činitele premeny

hornín.

Vlastnosti a význam bridličnatý vzhľad, fylit, svor,

rula, mramor.

Opísať na ukážke typickú

vlastnosť premenených hornín.

Uviesť príklad premenenej

horniny, typickú vlastnosť a

praktické využitie.

Vonkajšie geologické

procesy

Činitele vonkajších

procesov

Vonkajšie geologické činitele,

vonkajšie geologické procesy,

rozrušovanie, prenášanie,

usadzovanie, spevňovanie.

Uviesť príklad vonkajšieho

geologického činiteľa.

Uviesť príklad vonkajšieho

geologického procesu

z vlastného pozorovania

v prírode.

Zvetrávanie, príčiny

a dôsledky

Mechanické zvetrávanie,

rozpad, chemické zvetrávanie,

rozklad, zvetranina.

Opísať podstatu mechanického

zvetrávania a jeho dôsledok.

Opísať podstatu chemického

procesu zvetrávania a jeho

dôsledok.

Geologická činnosť

zemskej príťažlivosti

Zemská príťažlivosť,

opadávanie, zrútenie, zosúvanie.

Opísať dôsledky zemskej

príťažlivosti na svahu.

Geologická činnosť

vody

Voda – povrchová, morská

a minerálna, vodná erózia

Uviesť dôsledok činnosti toku

rieky a morskej vody. Zdôvodniť

ochranu podzemných vôd.

Geologická činnosť

ľadovca

Horský a kontinentálny ľadovec,

moréna

Opísať dôsledok činnosti

horského ľadovca.

Porovnať tvar doliny vytvorenej

povrchovou vodou a ľadovcom.

Geologická činnosť

vetra

Vietor, hríbovité útvary, duny,

spraš

Opísať dôsledky vetra na

príklade geologického útvaru.

Úlomkovité usadené

horniny – vznik,

vlastnosti, význam pre

človeka

Usadené horniny, vrstva,

úlomkovité usadené horniny,

štrk, piesok, íl, zlepenec,

pieskovec

Pomenovať útvary, do ktorých

sa usporadúvajú usadené

horniny.

Uviesť príklad využitia

nespevnenej a spevnenej

usadenej horniny.

Organické usadené

horniny – vznik,

vlastnosti a význam pre

človeka

Organické usadené horniny,

vápenec, rašelina, uhlie, ropa

Opísať podstatu vzniku

organických usadených hornín.

Uviesť príklad využitia

organickej usadenej horniny.

Chemické usadené

horniny – vznik,

vlastnosti a význam pre

človeka

Chemické usadené horniny,

kamenná soľ, sadrovec,

dolomit, travertín,

Opísať podstatu vzniku

chemických usadených hornín.

Uviesť príklad využitia

chemickej usadenej horniny.

Krasové procesy

Krasové útvary

Jaskyne ako životný

priestor organizmov

Význam pre človeka

Krasový proces, kras, krasový

útvar, škrapy, krasová jama,

ponor, vyvieračka, jaskyňa,

kvapeľ, kvapľová jaskyňa,

ľadová jaskyňa, slovenské

jaskyne

Opísať podstatu krasového

procesu.

Uviesť príklad povrchového a

podzemného krasového útvaru.

Rozlíšiť kvapľovú a ľadovú

jaskyňu podľa výzdoby.

Uviesť príklad kvapľovej a

ľadovej jaskyne na Slovensku.

Skameneliny a vek

Zeme

Skamenelina, vedúca

skamenelina, vek hornín

Charakterizovať skamenelinu,

uviesť príklad skameneliny.

Opísať proces vzniku

skameneliny.

Uviesť príklad určovania veku

hornín.

Dejiny Zeme

Prahory, starohory,

prvohory, druhohory,

treťohory a štvrtohory

Prahory, starohory, horotvorná

činnosť, prvohory, vedúce

skameneliny, trilobity, čierne

uhlie, druhohory, alpínske

vrásnenie, amonity, belemnity,

treťohory, numulity, žraloky,

dinosaury, predchodca človeka,

štvrtohory, ľadová doba,

medziľadová doba, pôda,

mamut, jaskynný medveď,

jaskynný lev

Uviesť významné geologické

procesy v jednotlivých érach

vývoja Zeme.

Poznať na ukážke príklad

vedúcej skameneliny prvohôr,

druhohôr, treťohôr a štvrtohôr.

Uviesť význam prvohorných

papradí a prasličiek v súčasnosti

pre človeka.

Geologické jednotky

Západných Karpát

Západné Karpaty, flyšové

pásmo, bradlové pásmo, pásmo

jadrových pohorí, veporské

pásmo, gemerské pásmo

Vymenovať podľa ukážky

geologické jednotky Západných

Karpát.

Uviesť príklad typickej horniny

geologických jednotiek

Západných Karpát.

Podmienky života a

vzťahy organizmov

Látkové zloženie

organizmov

Vzťah organizmov

k prostrediu

Prispôsobivosť

a znášanlivosť

organizmov

Organizmus, prostredie, vzťahy,

životné podmienky prostredia,

ekológia, ekologická

prispôsobivosť, znášanlivosť,

aklimatizácia

Uviesť štyri chemické látky,

ktoré sú súčasťou živých

organizmov aj neživej prírody.

Vymenovať organické látky,

ktoré tvoria telá živých

organizmov.

Uviesť príklad závislosti

organizmu od prostredia a

vzájomného vzťahu medzi

organizmami.

Demonštrovať na príklade

prispôsobenie organizmov

životu vo vode, na zemi, v pôde,

vo vzduchu.

Charakterizovať znášanlivosť

organizmov voči podmienkam

prostredia.

Neživé zložky

prostredia

Svetlo, teplo, vzduch,

voda, pôda a ich vplyv

na životné podmienky

a procesy organizmov

Životné podmienky, svetlo,

slnečné žiarenie, fotosyntéza,

teplo, teplota tela organizmov,

vzduch, dýchanie, kyslík, oxid

uhličitý, dusík, voda, životné

prostredie, rozvádzanie látok,

chemické procesy, obeh vody,

pôda, zvyšky organizmov,

Zdôvodniť význam slnečného

žiarenia pre fotosyntézu.

Uviesť význam tepla pre život

rastlín.

Uviesť príklad vplyvu

telesnej teploty na život

živočíchov.

Uviesť význam zložiek vzduchu

minerálne látky, biogénne

prvky, stopové prvky, humus

pre život rastlín a živočíchov.

Uviesť význam vody pre život

organizmov.

Demonštrovať na príklade

prispôsobenie organizmov

množstvu vody v prostredí.

Uviesť význam minerálnych

látok, biogénnych a stopových

prvkov, humusu v pôde pre život

rastlín.

Negatívne vplyvy

znečisťovania neživých

faktorov prostredia

Znečisťovanie vody, pôdy,

ovzdušia,

Uviesť príklad znečistenia

prostredia a dôsledkov pre život

rastlín.

Uviesť príklad znečistenia

prostredia a dôsledkov pre

život živočíchov.

Populácia. Vlastnosti,

vnútorné a vonkajšie

vzťahy, ohrozenie

populácie

Ekologická jednotka, jedinec,

populácia, veľkosť populácie,

rast populácie, hustota

populácie, konkurencia,

symbióza, parazitizmus,

hostiteľ, parazit, predácia,

predátor, korisť

Rozlíšiť na ukážke jedinca,

populáciu rastlín a populáciu

živočíchov.

Vysvetliť podmienky rastu

populácie.

Uviesť príklad početne malej a

veľkej populácie.

Rozlíšiť na príklade

konkurenciu, predáciu,

parazitizmus, symbiózu.

Spoločenstvo

organizmov

Druhová rozmanitosť,

priestorové členenie a

zloženie spoločenstva

Prírodné a umelé

spoločenstvá

Spoločenstvo (biocenóza),

priestorová štruktúra

spoločenstva, vrstva (etáž),

zloženie spoločenstva, prírodné

spoločenstvo (lesné, vodné,

trávne), umelé spoločenstvo

(poľné, záhradné, monokultúra)

Uviesť príklad spoločenstva

organizmov.

Porovnať druhovú rozmanitosť v

lese a na poli.

Opísať na ukážke priestorové

rozmiestnenie organizmov vo

vrstvách lesa. Rozlíšiť prírodné a

umelé spoločenstvo podľa

vplyvu človeka na ich zloženie.

Uviesť príklady organizmov

prírodného a umelého

spoločenstva.

Ekosystém

Zložky, typy

ekosystémov

Obeh látok a tok

energie v ekosystéme.

Vplyv činností človeka

na život v

ekosystémoch

Ekosystém (suchozemský, vodný,

prírodný, umelý), obeh látok,

tok energie, slnečná energia,

producenty, konzumenty,

rozkladače, potravový reťazec,

pastvovokoristnícky potravový

reťazec, rozkladný potravový

reťazec, potravná sieť, potravná

pyramída, obnova a vývoj

ekosystému.

Rozlíšiť na ukážke živé a neživé

zložky ekosystému.

Uviesť príklady ekosystémov.

Uviesť príklad producenta,

konzumenta, rozkladača.

Uviesť príklad hmyzu, ktorý po

premnožení škodí v

poľnohospodárstve, lesnom

hospodárstve a zdraviu človeka.

Zostaviť potravný reťazec

organizmov.

Opísať proces obnovy

ekosystému.

Uviesť príklad hmyzu, ktorý sa

môže rozšíriť po postihnutí

ekosystému povodňou, veternou

smršťou.

Uviesť príklad vplyvu činnosti

človeka na zmeny v ekosystéme.

Biosféra

Zložky a časti biosféry,

obeh látok a tok

energie, obnova a

vývoj ekosystémov v

biosfére

Biosféra, biomy, stepi, savana,

púšť, tundra, tajga, tropické

lesy, lesy mierneho pásma, obeh

látok, tok energie.

Uviesť príklad neživých a

živých zložiek biosféry.

Rozlíšiť na ukážke tri

ekosystémy v biosfére.

Vysvetliť na príklade obeh látok

v biosfére.

Vysvetliť význam toku energie v

biosfére.

Biologická a Druhová rozmanitosť Charakterizovať stav biologickej

ekologická rovnováha.

Podmienky zachovania

biologickej diverzity

(biologická rozmanitosť),

biologická rovnováha, spätná

väzba, ekologická rovnováha,

stabilita ekosystému, nestabilita

ekosystému

rovnováhy.

Uviesť príklad narušenia

biologickej rovnováhy.

Porovnať podmienky stabilného

a nestabilného ekosystému.

Uviesť tri príklady ekologického

prístupu v krajine.

Uviesť tri príklady narušenia

ekologickej rovnováhy.

Globálne ekologické

problémy

Hromadenie odpadov,

ničenie dažďových

pralesov, výroba a

spotreba energie

Príčiny a dopady na

ekosystémy, možnosti

riešenia

Ozónová vrstva, ozón, smog,

ozónová diera, globálne

otepľovanie, skleníkový efekt,

skleníkové plyny, kyslé dažde,

odpady, druhotné suroviny,

recyklácia, biologický odpad,

rádioaktívny odpad, dažďový

prales, energia, zdroje energie,

alternatívne energetické zdroje.

Uviesť príčiny a dopady

stenčovania ozónovej vrstvy,

vzniku

smogu, skleníkového efektu,

vzniku kyslých dažďov.

Uviesť príklad zabránenia

vzniku smogu, skleníkového

efektu, kyslých dažďov alebo

ničenia dažďových pralesov.

Uviesť príklad príčiny

hromadenia odpadov.

Uviesť význam recyklácie

druhotných surovín.

Demonštrovať na príklade

alternatívny zdroj energie a jeho

prínos.

Praktické aktivity

Metódy a formy práce

Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania,

vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových

kompetencií žiakov.

Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí

žiakov a materiálneho vybavenia.

1. motivačné metódy - na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť, ako je motivačné

rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie

poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti

prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu (vzbudenie záujmu

pomocou ukážky).

2. expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností.

Odporúča sa rozprávanie – vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie,

vysvetľovanie – logické systematické sprostredkovanie učiva, rozhovor – verbálna

komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných

a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov,

rozhodovanie, beseda – riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom, demonštračná

metóda – demonštrácia obrazov, modelov, prírodnín, pozorovanie – cielené

systematické vnímanie objektov a procesov, manipulácia s predmetmi – praktické

činnosti, experimentovanie, pokusy, didaktická hra, inštruktáž – vizuálne a auditívne

podnety k praktickej činnosti, vedenie žiakov k chápaniu slovného a písomného

návodu.

3. problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda – učenie sa riešením

problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných

riešení a vlastnom riešení, projektová metóda – riešenie projektu, komplexná praktická

úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie

k vytvoreniu určitého produktu.

4. praktické aktivity- pre realizáciu cieľov– samostatná činnosť na základe inštruktáže,

pozorovanie dostupných prírodných procesov na podporu chápania vzájomných

vzťahov a ich významu. Pri pozorovaniach treba uprednostniť živé biologické objekty,

klásť dôraz na poznávanie a rozlišovanie organizmov podľa podstatných vonkajších

znakov.

5. prácu s knihou a textom – čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií,

učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie

podstatných informácií, samostatné učenie prostredníctvom informačnej

a komunikačnej techniky a experimentovanie- samostatné hľadanie, skúšanie,

objavovanie.

6. aktivizujúce metódy – vhodná je diskusia – vzájomná výmena názorov, uvádzanie

argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému, situačná metóda –

riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov, inscenačná

metóda – sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi

danej situácie, didaktické hry – sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov

a spontánnosti, kooperatívne vyučovanie – forma skupinového vyučovania založená na

vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny.

7. fixačné metódy – na upevnenie učiva, napr. metódy opakovania a precvičovania –

ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry, domáce

úlohy.

Z organizačných foriem sa uplatňuje vyučovacia hodina – typy základná, motivačná,

expozičná, fixačná, aplikačná, diagnostická. Terénne pozorovania, praktické aktivity, exkurzia

– učiteľ volí podľa podmienok školy a regionálnych možností, pričom dbá na dodržiavanie

zásad bezpečnosti a ochrany zdravia žiakov.

Hodnotenie predmetu

Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho

rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde

má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako

postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je zhodnotiť prepojenie vedomostí so

zručnosťami a spôsobilosťami.

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných

a neúspešných. Hodnotenie budeme robiť na základe určitých kritérií, prostredníctvom

ktorých budeme sledovať vývoj žiaka. Základným dokumentom, ktorým sa budeme riadiť, sú

Metodické pokyny na hodnotenie žiakov ZŠ č. 22/2011. V triedach, v ktorých je väčší počet

žiakov zo SZP učiteľ prihliada na túto skutočnosť. Môže znížiť obsah učiva (maximálne 10

%), náročnosť písomných, kontrolných prác. Musí byť však zachovaný predpísaný tematický

obsah.

V 8. ročníku sa predmet klasifikuje.

Na kontrolu a hodnotenie žiakov sa odporúčajú postupy na zabezpečenie korektného

a objektívneho hodnotenia:

1. Pri verbálnej forme kontroly úrovne osvojenia poznatkov je vhodné uprednostňovať

prezentovanie poznatkov žiakmi na základe dobrovoľnej odpovede žiaka alebo

určenia konkrétneho žiaka učiteľom (na predchádzajúcej hodine). Odporúča sa

uplatniť postup verbálnych odpovedí 3 žiakov v časovom limite 5 min. Pri verbálnej

kontrole zisťovať a hodnotiť najmä osvojenie základných poznatkov stanovených

výkonovou časťou vzdelávacieho štandardu.

2. Písomnou formou je vhodné kontrolovať a hodnotiť osvojenie základných poznatkov

prostredníctvom testu na konci tematického celku alebo skupiny podobných učebných

tém v časovom limite 20 min. v rozsahu 10-15 otázok zostavených podľa výkonovej

časti vzdelávacieho štandardu. Optimálne hodnotenie je na základe percentuálnej

úspešnosti podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

3. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností (vrátanie

správnosti nákresov a schém podľa potreby) s dôrazom na samostatnosť a správnosť

tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným

komentárom k výkonu žiaka. V nižších ročníkoch sa odporúča pristupovať k tvorbe

záverov na základe stručnej osnovy danej učiteľom.

4. Preverovať úroveň samostatnej práce žiakov a schopností práce s textom formou

hodnotenia správ zo samostatných pozorovaní podľa kritérií na základe vzájomnej

dohody učiteľov.

5. Úroveň kombinovaných verbálnych, písomných, grafických prejavov

a komunikatívnych zručností je vhodné kontrolovať a hodnotiť prostredníctvom

prezentácie projektov podľa kritérií na základe vzájomnej dohody učiteľov.

Učebné zdroje

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

autor/ka učebnica

ROBINS, J. Prírodné divy sveta, Ottovo nakladatelství

Praha 2004

Pracovné listy, prírodniny, modely, obrazový

materiál, vzorky minerálov, hornín

a skamenelín, lupy

Internet, školská knižnica, články

z časopisov