Trnavská univerzita v Trnave Filozofická fakulta

Katedra filozofie

DIPLOMOVÁ PRÁCA

T r n a v a 2 0 0 6 M a r t i n P o l i ač i k

Trnavská univerzita v Trnave Filozofická fakulta

Katedra filozofie

Relativizácia v etike: situačná etika

D i p l o m a n t : M a r t i n P o l i ač i k D i p l o m o v ý v e d ú c i : M g r . O l i v e r B r e z i n s k ý , P h D .

Trnava 2006

2

Týmto vyhlasujem, že na diplomovej práci som pracoval samostatne a bez priamej pomoci druhých osôb

Moje poďakovanie patrí:

Mgr. Oliverovi Brezinskému, PhD. ThDr. Imrichovi Sklenkovi, PhD.

Prof. ThDr. Igorovi Kiššovi Prof. Robertovi Trappovi

Evke Kasagrandovej

3

MOTTO:

If for honesty You want apologies I don't sympathize

If for kindness You substitute blindness

Please open your eyes

Depeche mode, 1992

4

5

Obsah

Úvod...........................................................................................................................................8

1.1 Historický vstup do problematiky situačnej etiky......................................................11

1.2 Kresťanská situačná etika Josepha Fletchera...............................................................14

1.2.1. téza: Iba jedna „vec“ je sama o sebe dobrá, Láska, nič iné....................................................19

1.2.2. téza: Vedúcou normou kresťanského rozhodovania je Láska, nič iné................................19

1.2.3. téza: Láska a spravodlivosť sú to isté, lebo spravodlivosť je len k ľuďom

doručená Láska, nič iné.......................................................................................................................21

1.2.4. téza: Láska chce dobro pre blížneho, či sa nám tento páči, alebo nie. ................................22

1.2.5. téza: Iba účel svätí prostriedky, nič iné....................................................................................24

1.2.6. téza: Rozhodnutia lásky sa robia v závislosti od situácie, nie od predpisu........................26

1.3 Vplyv situačnej etiky v slovenskom prostredí: Igor Kišš a Vasil Gluchman..........30

1.3.1 Igor Kišš – etika humánnej deontológie...................................................................................30

1.3.2 Vasil Gluchman – etika sociálnych dôsledkov........................................................................36

2.1 Vlastný koncept : úvod...................................................................................................39

2.2 Axiómy a východiská......................................................................................................44

2.3 Theomatrix alebo podobenstvo o premietačke............................................................45

2.4 TheoMatrix v etike...........................................................................................................53

3. Vývin jednotlivca a „etika na mieru“..............................................................................64

4. Použitá literatúra................................................................................................................69

4.1 Monografie a učebnice...................................................................................................................69

4.2 Štúdie v časopisoch a zborníkoch.................................................................................................71

4.3 Heslá v slovníkoch a encyklopédiách..........................................................................................71

6

4.4 Internet.............................................................................................................................................72

5. Resumé v anglickom jazyku / Resumé in English.......................................................73

7

Úvod

Práca , k torú tu predkladám ako záverečný poč in mô jho

vysokoško lského š túdia , j e výs ledkom v iac ako p ia t i ch rokov

snahy o zor ien tovanie sa v rozhodovacom procese č loveka . Poča s

týchto rokov vzn ika l i k rá tke pasáže , k toré som len ako č r i epky

uk lada l do poč í t ača a tuš i l vy tvoren ie moza iky n iekedy

v budúcnos t i . Tak , ako som rás to l j a , rás t l i a j mo je t ex ty . Niek toré

os ta l i nepouž i te ľné , no mnohé som uprav i l a zakomponova l do

f iná lneho výs ledku . Vznik la tak p ráca pr ipomína júca džezové só lo

– obraca júca t en i s tý námet vždy i n a k , u c h o p u j ú c a t ú i s t ú

myš l i enku vždy z ine j s t rany . Podobne , ako sa muzikant a j poča s

k o n c e r t u s t á l e d ô v e r n e j š i e z o z n a m u je so svo j im nás t ro jom, tak i j a

som s tá le h lbš ie pren ika l do skúmane j l á tky . To , čo zača lo

revo l tou pro t i dogmat ike v e t ike , skonč i lo pokusom o uchopenie

c e l k u f e n o m é n u č loveka s to jaceho pred morá lnou d i l emou. Na

ces te som s t re ta l mnohé nové vp lyvy , nových autorov , ob javova l

s o m s ú v i s l o s t i v o s v o j o m m y s l e ní i mimo neho – v Popperovskom

t reťom s v e te . Ne poda r i lo s a m i b yť typ ickým š tudentom – ž ivo t

ma za pos ledné roky povláč i l po t roch kont inentoch , da l mi

možnosť v y s k ú š ať s i n iekoľko povolan í , vybo jovať n iekoľko b i t i ek

( n a j m ä s o s e b o u ) a z d o l ať mnohé prekážky . Pr i vše tkom tom zhone

ma však nepres táva lo udivovať j edno – snaha n iek torých ľudí

o správne rozhodnut ia . Č i s o m z a t ĺka l k l ince a nos i l vodou

pres iaknuté dosky v horách Severne j Karo l íny , t rénova l mladých

debatérov v Es tónsku č i Macedónsku a lebo v iedo l seminár

v I s t a n b u l e , v š a d e s o m v i d e l n a v ý n i m očných ľuďoch to i s t é –

snahu o ná jden ie pevného bodu, n iečoho a lebo n iekoho - zdro ja ,

k torý by im vždy poveda l a poradi l , ako sa ma jú zachovať vo

svo j i ch každodenných rozhodovaniach . P í šem n iek tor í , výn imoční .

Bohuž iaľ j e tomu tak . V id í sa mi to t iž , ako keby sa mnohí

pr í s lušn íc i ľudského rodu nerozhodova l i vôbec . Anonymne

8

pláva jú v He ideggerovskom „mann“ , pr i j íma jú z pros t red ia

pre fabr ikované vzorce správania a ž i jú , ako „sa ž i j e“ , rob ia vše tko

tak , ako „sa to rob í“ . O n ich tá to práca n ie j e . Inšp i rova la ma tá

druhá skupina , skupina ľudí , k torá keď n iečo urob í , snaž í sa ná j sť

dôvod . Skupina , k torá zvažu je v iacero a l t e rna t ív , nenecháva sa

v l i ecť p rúdom. T í to ľu d i a m a j ú m n o h o z d r o j o v - s v ä t é p í s m a ,

akademické koncepty , t rad íc ie svo j i ch národov . Skúša l som ná j sť

n iečo čo prekračuje hran ice rozdie lov medz i ľuďm i a d á v a j a s n é

sve t lo do rozhodovania ľudí bez oh ľadu na náboženské

p r e s v e dčen ie , k ra j inu pôvodu, pohlav ie č i r asu . Chce l som t i e to

rozdie ly re la t iv izovať a u p r i a m iť s a n a s i t u á c i u , v k t o r e j s a m á

č lovek rozhodnúť . P re to r e l a t i v i z á c i a v e t i k e : s i t u ačn á e t i k a .

P r á c a m á š t y r i čas t i .

V prve j , rozde lene j na t r i kap i to ly , sa budem venovať h lavne

prác i druhých . Cez h i s tor i cký úvod s a p r e p r a c u j e m k h l a v n e j t é m e

- F l e t c h e r o v e j s i t u ačn e j e t i k e , a o d n e j s a o d r a z í m k d v o m j e j

nas ledovníčkam v s lovenskom pros t red í – humánne j deonto lóg i i

K i šša a e t ike soc iá lnych dôs ledkov Gluchmana .

V druhe j čas t i pr ib l í ž im náč r t v las tného konceptu – od j eho

meta fyz ického zák ladu , cez pos tu lovanie ax ióm až k návrhu

v las tne j e t i cke j koncepc ie .

V t re te j čas t i spo j ím teór iu dvoc h s lovenských f i lozofov –

pro fesorov Kišša a Le tza , do návrhu meta – s i tuačne j e t iky , k torá

by v budúcnos t i mohla dať z á k l a d s y s t e m a t i c k e j š i e m u p r e hľa d u

e t i ckých koncepc i í s agape ickou lá skou ako kr i t é r iom vzá jomného

porovnania .

Š t v r t o u časťo u b u d e p r e hľad použ i te j l i t e ra túry .

Č i t a te ľa možno prekvapí expres ívne j š í j azyk , n ie vždy bežný

n a a k a d e m i c k e j p ô d e . O p a k u j e m a l e z n o v a , s o m č lovek ž ivota ,

v každodennom s tyku s praxou , a z toho t i ež vychádza š tý l mô jho

vy jadrovania myš l i enok a ide í . Nemám rád pseudoin te lek tuá lnu

9

vyumelkovanosť , m á m r á d v r a v u p r i a m u , p o c t i v ú a ľu d s k ú .

F i lozof ia j e mi ces tou , každodennou družkou , n ie nedotknuteľn o u

v í l o u u z a v r e t o u m e d z i m ú r m i u n i v e r z í t . P r e t o s o m m i e s t o

úzkos t l ivého pr idrž iavania sa formy zvo l i l p lný a zo s rdca

prýš t iac i obsah . Ako sa mi to podar i lo , môže c tený č i t a te ľ posúdiť

na nas ledu júc i ch s t ránkach .

A u t o r

10

1. 1 Historický vstup do problematiky situačnej etiky

S i tuačná e t ika sa vo svo je j dnešne j podobe ob jav i la až

s n á s t u p o m e x i s t e n c i a l i z m u v o F r a n c ú z s k u , a v š a k j e j k o r e n e

a inšp i rác ie sa da jú s topovať až do s ta rovekého Grécka , možno a j

do skorš í ch dôb . Rozhodol som sa s topovať v de j inách f i lozof ie

náznaky vedúce k dnešne j s i tuačne j e t ike podľa j e d n e j z j e j

h lavných charakter i s t ík , podľa pr í tomnos t i ak tu re la t iv izác ie

v posudzovaní konkré tneho rozhodovac ieho procesu , k torého

v ý s l e d k o m m á b yť správny č i nesprávny č in .

V ant ike sa s re la t iv izmom s t re táme na jprv u so f i s tov , i ch

re la t iv izmus však nebo l daný ind iv iduá lnym hľadaním šťas t ia č i

nap ĺňan ím ne jakého kr i t é r ia . Podľa R á d l a j e u n i c h r e l a t i v i z m u s

d ô s l e d k o m ľahkomyse ľnos t i : „U č i l i , ž e p r a v d a n i e j e ; v y v o d z o v a l i , ž e

v p r í r o d e v r a j v í ťa z í n á s i l i e a ž e t e d a n á s i l i e j e j e d i n ý m p r a v ý m

z á k l a d o m v l á d y v s p o l o čn o s t i , ž e s p r a v o d l i v é j e t o , čo p r o s p i e v a ľuďo m ,

k t o r í p r á v e s ú p r i m o c i , ž e t ú ž b y s ú p r i r o d z e n é a t e d a v y š š i e n e ž v l á d a

r o z u m u . “ 1

Ďa l š ím preds tav i teľom re la t iv i s t i ckého pr í s tupu v e t ike

bo l P la tónov na jznáme jš í ž iak a nas ledovník - Ar i s to te les . J eho

učen ie o s t rede nám nedáva presné návody na to , ako sa máme

v k tore j s i tuác i i zachovať , skôr nás uč í hľadať v každe j osob i tne j

s i tuác i i s t redné r i ešen ie medz i dvoma ex t rémami a to to s t redné

r i ešen ie potom vyhlasu je za dobré a správne , a l e l en pre toho

j ednot l ivca , k torý sa práve v dane j s i tuác i i nachádza . Pre

A r i s t o t e l a j e k r i t é r i o m šťas tný ž ivot a č lovek by teda mal j ednať

t ak , aby ho dos iaho l 2. N e d e f i n u j e v š a k j e d i n ú s p r á v n u c e s t u , a k o u

by sa k šťa s t i u m a l d o s t ať . N á j sť šťas t i e j e pre neho ako ná jden ie

správne j t ep lo ty vody na kúpanie – pre j edného s tač í , že j e v oda

1 Emanuel Rádl, Dějiny filosofie 1, starověk a středověk, Votobia, Praha, 1998, str. 131. 2 /1/ Richard H. Popkin a Avrum Stroll, Filozofie pro každého, Ivo Železný, nakladatelství a vydavatelství, Praha, 2005, str. 24.

11

t ekutá , iný do ne j nev lez ie , ak nemá aspoň 25°C . Každý na zák lade

svo je j skúsenos t i z i s t í , čo j e pre neho ideá lne . „ . . . , p r e r ô z n y c h ľu d í

e x i s t u j ú r ô z n e s p r á v n e s p ô s o b y ž i v o t a . Čo j e d o b r é p r e j e d n é h o , n e m u s í

b y ť d o b r é p r e i n é h o . A ďa l e j , n i e j e m o ž n é v o p r e d , e š t e p r e d k o n k r é t n y m

e x p e r i m e n t o m , i b a s a m o t n ý m r o z u m o m s t a n o v i ť n i e k o m u s p r á v n y

s p ô s o b ž i v o t a . T o j e m o ž n é d o s i a h n u ť i b a s k ú š k o u a p o k u s o m . T i e t o d v e

h ľa d i s k á m ô ž e m e z h r n ú ť d o t v r d e n i a , ž e A r i s t o t e l e s b o l v e t i k e

r e l a t i v i s t o m a e m p i r i k o m .“ 3

Významným inšp i rá torom s i tuac ion i s tov j e svä tý Augus t ín .

D a lo b y s a pov e dať , že j eho „M i l u j a r o b , čo chc e š “ j e p r i a m

zák ladným kameňom min imálne F le t cherove j e t iky .

V s t redoveku mal i k re la t iv izác i i skutočnos t i na jb l i žš ie as i

mys t i c i , konkré tne ma j s te r Eckhar t , k t o m u t o s p ô s o b u m y s l e n i a s a

podrobne j š i e vrá t im vo svo jom v las tnom koncepte , pre to s i

dovo l ím ho na tomto mies te preskoč iť . S p o m e n i e m s n áď l en to , že

to bo la re la t iv izác ia v prvom rade za ložená na odovzdaní sa Bože j

vô l i , v pods ta te na s t ra te možnost i samotného rozhodovania sa

v konkré tne j s i tuác i i , a l e zároveň v s lobodnom akte , v k torom

nechávame Boha konať svo j im pros t redníc tvom.

P r e mňa v e ľm i i n š p i r u j ú c i m a u t o r o m b o l n o v o v e k ý

rac iona l i s ta Baruch Sp inoza , k torého n iek tor í au tor i t i ež rad ia

medz i re la t iv i s tov . „ Z a s t á v a l n á z o r , ž e n i č n i e j e d o b r é a l e b o z l é s a m o

o s e b e , a l e i b a v o v z ťa h u k n i e k o m u . . . . L e b o j e d n a a t á i s t á v e c m ô ž e

v r ô z n y c h o k a m ž i k o c h p ô s o b i ť n a t o h o i s t é h o č l o v e k a r o z d i e l n e . D o b r o

a l e b o z l o u t a k e j v e c i n e m ô ž u b y ť t e d a p o v a ž o v a n é z a j e j i n h e r e n t n é

v l a s t n o s t i , a k o j e n a p r í k l a d h u s t o t a , a l e i b a z a v l a s t n o s t i , k k t o r é s a

p r e j a v u j ú v z á v i s l o s t i n a v z ťa h u t e j t o v e c i k u r č i t e j ľu d s k e j b y t o s t i .

T e n t o n á z o r n a d o b r o a z l o j e d ô l e ž i t ý , l e b o S p i n o z u d o v á d z a j ú

3 /1/ str. 25.

12

k p r e s v e d č e n i u , ž e b o h a t s t v o , s l á v a a z m y s l o v é p ô ž i t k y n i e s ú s a m i

o s e b e h o d n é ú s i l i a . N e m á z m y s e l d o s a h o v a ť i c h p r e n e s a m o t n é , a l e i b a

a k o p r o s t r i e d k y , k t o r é m ô ž u u č i n i ť ľu d s k ý ž i v o t š ťa s t n e j š í m . “ 4

P o d o b n e a k o u A r i s t o t e l a a j t u m ô ž e m e s l e d o v ať ind iv iduá lny

pr í s tup k vec iam, k toré č lovek môže použ iť n a c e s t e z a šťas t ím.

Podobný pr í s tup s i osvo ja s i tuac ion is t i pr i posudzovaní

j ednot l ivých s i tuác i í vyžadu júc i ch ak t rozhodovania sa medz i

s p r á v n y m a n e s p r á v n y m r i e š e n í m .

4 /1/ str. 50 – 51.

13

1.2 Kresťanská situačná etika Josepha Fletchera

Et ika sa od jakž iva potýka s de f inovaním zák ladu

rozhodovania medz i dobrým a z lým. Kým jedna skupina smerov

h lása pot rebu pr idrž iavania sa vopred daných prav id ie l a max ím,

iná zas vychádza z č loveka , č i už z j eho pot r i eb , j eho

„pr i rodzenos t i“ a lebo z j eho schopnos t i rozumovo a lebo inak sa

rozhodnúť vždy l en vychádza júc zo seba samého a z n ičoho iného .

Joseph F le t cher sa vo svo je j kn ihe S i t u a čn á e t i k a : N o v á m o r á l k a

rozhodol pos tav iť v oč i týmto dvom smerom a l te rna t ívu ,

prezentu júc nový typ e t i ckého mys len ia , k torý nazva l s i tuačn o u

e t ikou .

Prvý typ e t i ckých sys témov nazva l l e g a l i z m o m . P r i tomto

pr í s tupe č lovek „ v s t u p u j e d o k a ž d e j s i t u á c i e r o z h o d o v a n i a z a ťa ž e n ý

c e l ý m a p a r á t o m p r e f a b r i k o v a n ý c h p r a v i d i e l a n a r i a d e n í . “ 5 F l e t cher

u k a z u j e , ž e t i e t o s y s t é m y s a b uď uza tvára jú do z lož i tého sp le tenca

rôznych pouč i ek a nar iaden í , k torému n ik to nerozumie a j eho

výk lad j e výsadou pár vyvo lených – in te rpre tá torov , a l ebo , ako

ka to l í cka v ie rouka , v snahe re f l ek tovať každodenný ž ivot

vy tvára jú množs tvo pr ík ladov a kazuis t ík , k toré nám ma jú pomôcť

v našom rozhodovaní . Pr i l ega l i s t i ckom ponímaní morá lky zákon

ide pred láskou , č lovek má vždy rob iť , čo j e správne . F le t cher

v úvode kn ihy spomína Nashovu hru T h e R a i n m a k e r ( V y r á b a č

d a žďa ) , v k tore j sa morá lne rozhorče n ý b r a t o s a m e l e j d i e vč iny

vyhráža zab i t ím sympat i ckému, a le n ie pr í l i š se r ióznemu

h lavnému hrd inovi , keď i ch pr i chyt í , ako sa mi lu jú v s todo le .

Úmys lom hrd inu bo lo ož iv iť v d i e vč i n e j e j ž e n s k o sť a náde j na

s v a d b u a d e t i . J e j o t e c , m ú d r y s t a r ý r a nčer , zober ie synovi p i š toľ

s o s l o v a m i : „N o e , s i t a k p l n ý t o h o , čo j e s p r á v n e , ž e n e v i d í š , čo j e

5 /2/ Joseph Fletcher, Situation Ethics: The New Morality, Westminister Press, Philadelphia, 1966, str. 18.

14

d o b r é . “ 6 P ráve v takomto pr í s tupe v id í F le t cher nebezpečens tvo

a ú s k a l i e l e g a l i z m u .

Druhým pr í s tupom, k torý F le t cher de f inu je , j e

a n t i n o m i a n i z m u s , a n t i n o m o s , t eda dos lova pro t i zákonu . Tento

s m e r v e t i c k o m m y s l e n í j e c h a r a kter izovaný úplným popieran ím

akýchkoľvek zásad a prav id ie l . Tu č lovek „ v s t u p u j e d o k a ž d e j

s i t u á c i e r o z h o d o v a n i a n e v y z b r o j e n ý a k ý m i k o ľv e k p r i n c í p m i a l e b o

m a x i m a m i , n e h o v o r i a c n i č o p r a v i d l á c h . V k a ž d o m „ e x i s t e n c i á l n o m

m o m e n t e “ a l e b o „ j e d i n e čn e j “ s i t u á c i i , . . . s a č l o v e k m u s í s p o ľahnú ť l e n

n a s i t u á c i u o s e b e , t a m a v t e d y , a b y m u p o s k y t l a e t i c k é r i e š e n i e . “ 7

Zás tancov ia t e j to t eór ie sa väčš inou odvoláva jú na to , že i ch

v každe j s i tuác i i ved ie in tu íc ia , s v e d o m i e a l e b o D u c h s v ä t ý .

R iz ikom takéhoto mys len ia j e sk ĺznut ie do anarch ie a chaosu , l ebo

v š i r še j miere j e t akýto pr í s tup neudrža te ľný , keďže j e po ložený

na osobnom a ind iv iduá lnom záž i tku .

F le t cherov pr í s tup sa nazýva s i t u a c i o n i z m u s . „ S i t u a c i o n i s t a

v s t u p u j e d o k a ž d e j s i t u á c i e r o z ho d o v a n i a p l n e v y z b r o j e n ý e t i c k ý m i

m a x i m a m i s v o j e j k o m u n i t y a j e j d e d i č s t v a a z a o b c h á d z a s n i m i

s r e š p e k t o m a k o s o s v e t l e n i a m i j e h o p r o b l é m o v . R o v n a k o j e p r i p r a v e n ý

v a k e j k o ľv e k s i t u á c i i r o b i ť k o m p r o m i s y a l e b o i c h ú p l n e o b í s ť , a k b y t ý m

b o l a v d a n e j s i t u á c i i l e p š i e d o s i a h n u t á l á s k a .“ 8 Sám tento pr í s tup

s tav ia okrem iného na J ež i šových s lovách : "M i l o v a ť b u d e š P á n a ,

s v o j h o B o h a , c e l ý m s v o j i m s r d c o m , c e l o u s v o j o u d u š o u a c e l o u s v o j o u

m y s ľo u ! T o j e n a j v ä č š i e a p r v é p r i k á z a n i e . D r u h é j e m u p o d o b n é :

M i l o v a ť b u d e š s v o j h o b l í ž n e h o a k o s e b a s a m é h o ! N a t ý c h t o d v o c h

p r i k á z a n i a c h s p o č í v a c e l ý Z á k o n i P r o r o c i . " 9 P r á v e d r u h é s p o m í n a n é

pr ikázan ie tvor í s t red a kos t ru ce le j F le t cherove j s i tuačne j e t iky :

k r e sťanská agapé – l á s k a k b l í ž n e m u . T á j e p r e k a ž d ú s i t u á c i u

j e d i n ý m m e r a d l o m o m , j e d i n ým o p o r n ý m b o d o m a j e d i n ý m

6 N. Richard Nash, The Rainmaker, Bantam Books, Inc., New York, 1957, str. 99. 7 /2/ str. 22. 8 /2/ str. 26. 9 Mt 22, 37 – 40, in: http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+22%2C+37-40.

15

prav id lom. Č lovek by mal t eda do každe j s i tuác ie vs tupovať

s vedomím pr ikázan í a zákonov spo ločnos t i , v k tore j ž i j e ,

i nábožens tva , v k torom ž i j e , a l e prvoradou pohnútkou mu mus í

b yť l á ska k b l í žnemu, ak tá to má byť nap lnená , môžeme

v n iek torých s i tuác iách k torýko ľvek zákon poruš iť . Ako pr ík lad ,

na k torom vysve tľuje dané t r i pr í s tupy , spomína ten to pr ípad :

V roku 1962 pac ient psych ia t r i ckého ús tavu znás i ln i l inú

pac ien tku , t rp iacu rad iká lnou sch izo f ren ickou psychózou a tá

os ta la t ehotná . Keď sa to dozvede l pac ien tk in o tec , okamži te ús tav

zaža lova l a ž iada l prerušen ie t ehotens tva už v poč i a točných

š tád iách . Vedenie ús tavu j eho ž iadosť odmie t lo , l ebo zákon toho

času zakazova l vše tky pot ra ty okrem pr ípadov , kedy by

tehotens tvo ohroz i lo ž ivo t matky . Dôvodi lo svo je rozhodnut ie

tým, že morá lny zákon im zabraňuje akýko ľvek zásah do embrya

po op lodnení , keďž e b y i š l o o v r a ž d u ľudske j by tos t i . Lega l i s t i by

sa v tomto pr ípade urč i t e pos tav i l i na s t ranu vedenia ús tavu ,

o d v o l á v a j ú c s a n a m o r á l k u a z á kon . Ant inomian is t i by urob i l i –

n ik to nev ie čo , l ebo i ch č iny sú dokona le nepredvídate ľné .

S i t u a c i o n i s t i , s l e d u j ú c l á s k u k b l í ž n e m u , b y s a z r e j m e p o s t a v i l i z a

pož iadavku pac ientk inho o tca . D ieťa bo lo poča té nás i lným č inom

a j eho ďa l š ia ex i s tenc ia j e t eda pokračovaním agres ie

choromy se ľn é h o m u ž a . P r e r u š e n i e t e h o t e n s t v a j e a k t o m

s e b e o b r a n y m l a d e j ž e n y , n i e v r a ž d o u . A k m á b yť z a c h o v a n é j e j

m e n t á l n e i f y z i c k é z d r a v i e , j e j r e p u t á c i a č i šťas t i e , j e po t ra t

oprávnený . 10

F l e t cher pr i vyhodnocovaní ka ž d e j s i t u á c i e m e n u j e š t y r i

pr inc ípy . P r a g m a t i z m u s j e za ložený na t rad íc i i amer i ckého

pragmat izmu Pe i rca , Deweyho a Jamesa . Ako tvrd í pos ledný

menovaný , „p r a v d a , a b y s m e t o s k r á t i l i , j e i b a e x p e d i e n t o m 11 n á š h o

10 /2/ str. 37-39. 11 pod expedientom sa tu chápe niečo, čo je síce užitočné a konštruktívne, ale nemusí byť nevyhnutne pravdivé.

16

s p ô s o b u m y s l e n i a , p r e s n e a k o p r á v o j e e x p e d i e n t o m n á š h o s p ô s o b u

s p r á v a n i a s a “ 12. Inými s lovami , v pragmat izme to , č i j e n iečo

pravda , a l ebo č i j e to dob r é , j e s ú de né podľa toho , č i t o f u n g u j e .

A k v i e m e , k d e s a s k r ý v a m a l é d i eťa a pýta sa nás na to muž ,

o k t o r o m s u rč i tosťou v ie m e , že b y to d ieťa zab i l , k lamať j e n ie len

ospravedln i te ľné , a l e podľa pr inc ípu pragmat izmu dobré , l ebo to

fungu je a umožní to d ieťa zachrán iť . Druhým pr inc ípom s i tuačn e j

e t iky j e r e l a t i v i z m u s . Ten j e za ložený na tom, že v dnešne j dobe

už každý súd a každé rozhodnut ie mus í byť z a s a d e n é d o u rč i t ého

kontex tu a chápané v kontex te . „S i t u a c i o n i s t a s a v y h ý b a s l o v á m a k o

„ n i k d y “ a „ d o k o n a l ý “ a „ v ž d y “ a „ úp l n ý “ a k o m o r u , a k o s a v y h ý b a

„ a b s o l ú t n e m u “ 13. Zároveň a l e d o d á v a , ž e r e l a t i v i z m u s m u s í v ž d y

b yť r e la t iv izmom voč i n iečo m u , m u s í m ať oporný bod , voč i

k t o r é m u p o m e r i a v a s v o j e o k o l i e . „V kr e s ťa n s k o m s i t u a c i o n i z m e

n a j v y š š í m k r i t é r i o m j e . . . a g a p e i c k á l á s k a . R e l a t i v i z u j e a b s o l ú t n e ,

n e a b s o l u t i z u j e r e l a t í v n e ! “ 14 T r e t í m p r i n c í p o m j e p o z i t i v i z m u s . T u

F le t cher pro t i sebe s tav ia t eo log ický na tura l izmus , pr i k torom

„ r o z u m o d v o d z u j e a l e b o d e d u k u j e v ý r o k y v i e r y z ľu d s k e j s k ú s e n o s t i

a p r í r o d n ý c h f e n o m é n o v“ pro t i t eo log ickému poz i t iv izmu, kde

výroky v ie ry sú „ p o t v r d z o v a n é s k ô r v o l u n t a r i s t i c k y n e ž

r a c i o n a l i s t i c k y , . . . m i m o r o z u m u , a l e n i e p r o t i n e m u “ 15, v y c h á d z a j ú c

pr i tom z Anse lmovho C r e d o u t i n t e l l i g a m . Dôvodí , že e t i cké

rozhodnut ia , podobne ako rozhodnu t ia es te t i cké , sú výs ledkami

za loženými na voľbe a rozhodnut í , n ie na nachádzaní „správneho“

r i ešen ia . Znamená to , že naše rozhodnut ie ne formulu jeme na

zák lade v ie ry , a l e naopak , vše tkými naš imi č i n m i v i e r u

potvrdzu jeme . Teo log ický poz i t iv izmus neodvodzu je výroky v ie ry

z pr i rodzenos t i sve ta an i z ľudske j skúsenos t i . Naopak , vychádza

z v ie ry ako z ax iómy a necháva sve t tú to v ie ru potvrdzovať . 12 William James, Pragmatism, Longmans, Green & co., Inc., New York, 1907, str. 222. 13 /2/ str. 44. 14 /2/ str. 45. 15 /2/ str. 47.

17

P o s l e d n ý m p r i n c í p o m j e p e r s o n a l i z m u s . Tu lež í dôraz na jmä na

t o m , ž e s i t u ačná e t ika j e e t ikou o ľuďoch a pre ľudí . Nie

o vytváran í a formulovaní zákonov a nor iem, skôr o de f inovaní

podmienok pre správne rozhodovanie . F le t cher s tav ia do

pro t ik ladu s ta rosť o ľudí so s ta rosťou o vec i , napr ík lad

i o zákony . „ Ve c i s ú t u na po už í va n i e a ľu d í m á m e m i l o v a ť . J e

„ n e m o r á l n e “ p o u ž í v a ť ľu d í a m i l o v a ť v e c i . “ 16 Toto sa up la tňu j e

h lavne vo vzťa h u k h o d n o t á m . T i e n i e s ú v l a s t n é v e c i a m

samotným, a le vzn ika jú in te rakc iou vec í s ľuďm i , i b a v n í m a j ú c i

sub jek t dáva vec i hodnotu , s táva s a s u b j e k t o m h o d n o t i a c i m . P r e t o

v každe j s i tuác i i sú rôznym vec iam pr i sudzované rôzne hodnoty ,

„h o d n o t a s a v z ťa h u j e k o s o b á m a o s o b y s a v z ťa h u j e k s p o l o čn o s t i ,

k b l í ž n y m . “ 17 F l e t c h e r t i e ž s k ú m a l ú l o h u s v e d o m i a v ľu d s k o m

r o z h o d o v a n í , u k a z u j ú c , ž e p r e s i t u a c i o n i s t u j e s v e d o m i e s k ô r

funkc iou , než schopnosťou . Kr i t i zu je chápanie svedomia ako

pods ta tného mena a n ie ako s lovesa . T v r d í , ž e s v e d o m i e n e e x i s t u j e

samosta tne ako „n iečo “ , s v e d o m i e j e s l o v o p r e „n á š p o k u s

r o z h o d o v a ť s a k r e a t í v n e , k o n š t r u k t í v n e a a d e k v á t n e o k o l n o s t i a m . “ 18

S v e d o m i e v s t u p u j e d o s a m o t n é h o procesu rozhodovania , n ie j e

j eho dodatočn ý m a r b i t r o m . P r e t o k r e sťanská morá lna t eo lóg ia by

s a m a l a v i a c z a m e r ať na ž ivo t samotný , než na spovede

z hr iechov . „ B o h v o l á k a ž d ú o s o b u j e j v l a s t n ý m m e n o m . V i s t o m

z m y s l e j e k a ž d á o s o b a j e d i n e čn á a k a ž d á k o n k r é t n a s i t u á c i a u n i k á t n a . “ 19

Zadef inovaním týchto pr inc ípov F le t cher pos tav i l zák lad pre

vys loven ie š i es t i ch t éz , k toré tvor i a h u t n é j a d r o c e l e j j e h o e t i c k e j

koncepc ie .

16 /2/ str. 51. 17 /2/ str. 50. 18 /2/ str. 53. 19 C. E. Curran in: S. H. Miller a G. E. Wright, The Problem of Conscience and the Twentieth Century Christian in: Ecumenenical Dialogue, Harward University Press, 1964, str. 262-273.

18

1.2.1. téza: Iba jedna „vec“ je sama o sebe dobrá, Láska, nič iné.

Tu F le t cher rozv í j a koncepc iu hodnoty . Pre kresťa n s k ú

s i t u ačnú e t iku ž iadna vec nemá hodno t u s a m a z o s e b a a l e b o s a m a

p r e s e b a , z í s k a v a j u i b a t ý m , ž e „ n á h o d o u n i e k o m u p o m ô ž e ( s t á v a s a

d o b r o u ) a l e b o u b l í ž i ( s t á v a s a z l o u ) “ 20 A kr i t é r iom, k toré ako j ed iné

m á b yť s chopné medz i dobrým a z lým udať h ran icu , j e Lásk a .

Láska tu však n ie j e daná onto log icky , ako n iečo , čo na nás vp lýva

zvonku . J e daná ako pr inc íp , pod ľa k torého hodnot íme vše tko

v konkré tne j s i tuác i i . Ak j ed inou vecou , k torá nás v našom

rozhodovaní ved ie , j e l á ska k b l í žnemu, n ikdy nekonáme z lo a bez

ohľadu na to , koľko prav id ie l č i zákonov pr i tom poruš íme , naše

rozhodnut ia sú morá lne a správne . K las i cká kresťanská e t ika

n iekedy povoľu j e l o ž a l e b o z a b i t i e , a l e s t ý m , ž e č lovek vykoná

hr iech v záu jme vyšš ieho dobra . Ak napr ík lad za druhe j sve tov e j

vo jny n iek tor í s lovensk í občania k lamal i ges tapu , že nevedia , kde

sa nachádza ž idovský ch lapec , k torého ukrýva l i na pova le ,

d o ú šťa l i sa hr iechu , a le zachrán i l i mu tým ž ivot . Mnohí morá ln i

t eo lógovia na tomto mies te sú ochotn í pr ipus t iť , ž e j e t o

ospravedln i te ľné z lo . S i tuačný e t ik a le h lása : ž iadne z lo , to

rozhodnut ie j e správne a dobré , l ebo n ím bo la dos iahnutá

max imálna možná miera l ásky k b l í žnemu.

1.2.2. téza: Vedúcou normou kresťanského rozhodovania je Láska, nič iné.

Nosnou témou te j to t ézy j e opoz i tné pos taven ie zákona

a Lásky21 v našom rozhodovaní . F le t cher sa tu vyrovnáva

s l e g a l i z m o m , s t a v a j ú c i m n a a u t or i t e zákona za každých oko lnos t í .

„S m e o c h o t n í n a s l e d o v a ť p r i n c í p y a p r a v i d l á , a k s l ú ž i a L á s k e , l e n

20 /2/ str. 59. 21 V agličtine Law and Love, kde pod Law sa chápe nielen zákon jurisdikcie ale i zákon cirkevný, dogma atď.

19

v t e d y . A l e r o v n a k o s a m ô ž e s t a ť , a ča s t o s a s t á v a , ž e m e d z i L á s k o u

a z á k o n o m v z n i k á k o n f l i k t . N e m ô ž u b y ť p a r t n e r m i , p r i n a j l e p š o m L á s k a

z a m e s t n á v a z á k o n , a k t o v y z e r á t a k , ž e s a t o o p l a t í . “ 22 V každodennom

ž ivote sa také to chápanie up la tňuje napr . pr i prob lémoch ako

in terupc ie , eu tanáz ie a v n iek torých kra j inách pr i zákonoch , k toré

sa snaž ia regulovať s exuá lny ž ivot svo j i ch obyvate ľo v . T í m a j ú

podľa F le t chera p lné právo také to zákony poruš iť , a k t ý m b u d e

naplnená agape ická Láska . To i s té p la t í o ž idovsko-kresťanskom

desa tore . J eho pr ikázan ia môžu byť p o r u š e n é a n e b u d e t ý m

spáchaný hr iech , ak tak to budeme konať s l e d u j ú c L á s k u

k b l í žnemu. Zas t re l iť nás i ln íka ohrozu júceho d ieťa n ie j e hr iech ,

napr iek tomu, že š i es te pr ikázanie zn ie Nezab i j e š ! Každý zákon

t e d a m ô ž e b yť porušený , l en Láska má byť s l edovaná

bezvýhradne . Nes lobodno s i a l e tú to Lásku zamieňať s l á s k o u

e r o t i c k o u ( e r o s ) a l e b o p r i a t e ľs t v o m ( p h i l i a ) . T i e t o s ú „ e m o c i o n á l n e ,

z a t i a ľ čo e f e k t í v n y m p r i n c í p o m k r e s ťa n s k e j L á s k y j e v ô ľa , d i s p o z í c i a , j e

t o p r í s t u p , n i e c i t . “ 23 Toto eš te rozvedieme neskôr . Mnohé námie tky

pro t i s i tuac ion is tom hovor i l i o tom, že i ch pr í s tup ponecháva

pr ive ľa p r i e s t o r u š p e k u l á c i á m a m ô ž e v i e sť k mnohým omylom.

A l e š p e k u l á c i e s ú p r e d s a b e ž n o u s účasťou každého súdneho

j ednania č i b ib l i cke j in te rpre tác ie . Pre to s i tuac ion i s t i cké r i e šen ia

s í c e n e m u s i a b yť vždy správne , a l e i s to ma jú vždy dobrý úmyse l :

s l edovať Lásku k b l í žnemu. Rozhodnut ia potom sú , ako hovor í

T i l l i ch , „ r i s k o m z a k o r e n e n ý m v o d v a h e b y ť s l o b o d n ý m . “ 24 A ak n iek to

namie ta , že to ponecháva pr iveľmi o tvorený pr ies tor

rac iona l izác iám a a l ib izmu, s l edovaním nóty zákona ten to pr ies tor

n i j a k n e z m e n š u j e m e , n a o p a k , m ô ž e m e h o e š t e z v äčš iť . P r i

rozhodovaní iba s ohľadom na zákon to t iž kr i t é r ium pr i chádza

zvonku , t akže sa naň možno vyhovor iť , n i e j e s p ä t é s n a š o u 22 /2/ str. 71. 23 /2/ str. 79. 24 Paul Tillich, Systematic Theology, Vol. I, Part I, The University of Chicago Press, Chicago, 1951, str. 153.

20

s l o b o d n o u v oľbou . Agape ická Láska naopak úzko súv is í so

s lobodou v las tného rozhodnut ia , č ím k lad ie zodpovednosť za

každý č in pr iamo na j eho konate ľa . Nedáva teda možnosť

vyhovor iť sa : „Kona l som len v medziach zákona“ ako počú v a m e

dennodenne z ús t naš i ch po l i t ikov .

1.2.3. téza: Láska a spravodlivosť sú to isté, lebo spravodlivosť je len k ľuďom

doručená Láska, nič iné.

A k c h c e m e L á s k u u r o b iť k r i t é r iom každého nášho

rozhodovania , mus íme ukázať , ž e j e t o L á s k a s p r a v o d l i v á , j a s n e j u

od l í š iť od emóc i í , k toré by mohl i n iekoho v naš i ch oč i ach

zvýhodňovať . To F le t cher rob í opäť od l í šen ím a g a p é od p h i l i a

a é r o s . Ako obrazne hovor í , „L á s k a s t r i e ľa b r o k m i , n i e g u ľovn i cou . “ 25

J e t eda rozde ľovaná medzi vše tkých , n ie j e výsadným jeden-a -

j eden vzťahom. Nie j e to c i t , j e to s p ô s o b , a k ý m p r i s t u p u j e m e

k s v e t u . A b y s m e s a r o z h o d l i s p r á v n e , n e m ô ž e m e s a n e c h ať v i e sť

t ý m , ž e m i l u j e m e n i e k o h o , m u s í m e d o s i t u á c i e v s t u p o v ať s t ý m , ž e

m i l u j e m e vôbec . V každodennom ž ivote , zamotan í v s i e t i

pov innos t í , „d á v a j ú c k a ž d é m u , čo s i „ z a s l ú ž i , “ L á s k a j e n ú t e n á b y ť

vypo č í t a v á , o p a t r n á , p r e d v í d a v á , d i s t r i b u t í v n a . M u s í b y ť o m n i f i d n á ,

b r a ť d o ú v a h y v š e t k o p o t r e b n é , a o p t i m i f i c k á , r o b i ť v š e t k o , čo s a d á . “ 26

Takto chápaná Láska nepodl ieha vr tochom a ná ladám, čo j u v oč i

p h i l i a a é r o s v y m e d z u j e a k o n a dča s o v ú a d á v a n á m n a

rozhodovanie o svo jom konaní vo sve te vôko l nás pods ta tne

„ob jek t ívne j š í“ zák lad ako iba súhrn j ednot l ivých vzťahov

k ľuďo m a v e c i a m , k d e b y s m e t i e t o m a l i r a d iť do ne jake j

h ie rarch ie a touto sa nás ledne r iad iť . A k p o c h o p í m e L á s k u v j e j

agape icke j podobe , pochopíme t i ež , prečo F le t cher p í še :

„b y ťm i l u j ú c i m z n a m e n á b y ť s p r a v o d l i v ý m , b y ť s p r a v o d l i v ý m z n a m e n á 25 /2/ str. 89. 26 /2/ str. 89.

21

b y ť m i l u j ú c i m . “ 27 Na tomto zák lade nás ledne F le t cher bo ju je pro t i

odde len iu lásky a spravodl ivos t i , ako sa tomu d ia lo napr ík lad

v d ie le To l s tého , k torý preh lasoval l á s k u z a s l e p ú , v ž d y k j e d n é m u

č loveku a nezvažu júcu nás ledky , t e da nespravodl ivú . Pro t i tomuto

názoru popr i F le t cherov i vys túpi l a j F romm, k torý vo svo jom

U m e n í m i l o v a ť tvrd i l , že ak máme naoza j mi lovať j edného č loveka ,

m u s í m e m i l o v ať vše tko a vše tkých , inak to , čo nazývame láskou ,

l á s k o u v s k u t očnos t i n ie j e . Láska j e t eda a j tu skôr pr í s tup k sve tu

než konkré tny vzťah . A l en na zák lade tohoto pr í s tupu sme

schopní zdravé vzťahy s i vy tvárať a vo vnútr i týchto vzťahov

zos tať spravodl ivý voč i vše tkým. „ S p r a v o d l i v o s ť j e k r e s ťa n s k á l á s k a

p o u ž í v a j ú c a h l a v u , v y p o č í t a v a j ú c a s v o j e s l u ž b y , p o v i n n o s t i , p r í l e ž i t o s t i

a z d r o j e . “ 28 Niekedy j e ťažké sa rozhodnúť , a l e d i l emy, t r i l emy

a m u l t i l e m y s v e d o m i a s ú r o v n a ko mätúce pre l ega l i s tu ako pre

s i t u a c i o n i s t u . 29 K ý m l e g a l i s t a s a s t r á c a v čas to pro t i chodných

d ik tá toch zákonov a dog iem, s i tuac ion i s ta sa vždy môže pr idržať

j ednot iaceho pr inc ípu vše tkého rozhodovania , Lásky .

1.2.4. téza: Láska chce dobro pre blížneho, či sa nám tento páči, alebo nie.

A k o s m e u ž s p o m e n u l i p r i p r e d c h á d z a j ú c e j t é z e , a g a p e i c k á

l áska j e pr í s tup , n ie c i t . P re to ak sa ňo u r i a d i m e p r i n a š o m

rozhodovaní , mus íme k vše tkým ľuďom pr i s tupovať rovnako , bez

ohľadu na to , aké sympat ie a lebo naopak ant ipa t i e k n im

p r e c h o v á v a m e . S a m o z r e j m e , „n e m ô ž m e s i p r i k á z a ť , a b y s m e

k n i e k o m u l á s k u c í t i l i , a l e m ô ž e s i p r i k á z a ť , a b y s m e s n í m l á s k y p l n e

z a o b c h á d z a l i “ . 30 To v idno napr ík lad na pr í s tupe pro fes ioná lneho

l ekárskeho personá lu , k torý ku v š e t k ý m p a c i e n t o m p r i s t u p u j e

27 /2/ str. 93. 28 /2/ str. 95. 29 Leonard Hatch, Dilemmas, Simon and Schuster, Inc., New York 1931. 30 Martin Buber, Two types of Faith, The Macmillan company, New York 1952, str. 69.

22

rovnako láskyplne , nedba júc na o s o b n é p o c i t y , k t o r é s a m o z r e j m e

vše tc i k rôznym ľuďom t i ež rôzne prež ívame .

Ďa l š o u F l e t c h e r o v o u t é m o u j e s e b e l á s k a . K r i s t u s v r a v í „M i l u j

b l í ž n e h o s v o j h o a k o s e b a s a m é h o “ , a l e čo máme pod týmto „ako seba

samého“ chápať . Seba láska j e to t iž čas to n ieč ím odsudzovaným,

s á j a s a s p o j m a m i a k o e g o i z m u s , e g o c e n t r i z m u s č i s e b e c t v o .

S k ú s m e s i t e d a s e b e l á s k u p r e d s t a v iť na tomto pr ík lade : V l i e tad le

l e t i acom vo výške n iekoľko s tov iek k i lometrov vypukne pož iar

a v kab íne sa upros t red p lameňov oc i tne malé d ieťa . J eden

z c e s t u j ú c i c h s k oč í do ohňa a d ieťa zachrán i , a l e sám pr i tom ut rp í

ťažké popá len iny a upadne do bezvedomia . Os ta tným sa podar í

pož iar uhas iť . To to by sme bez pochýb mohl i označ iť ako

láskyplný č in hodný obdivu . Čo b y s m e a l e p o v e d a l i , a k b y s a

rovnako zachova l kap i tán daného l i e tad la a l i e tad lo by tým

s t ra t i lo p i lo ta a a j napr iek uhas en iu pož iaru by sa z rú t i lo do

mora? V tomto pr ípade mus í mať spomenutý kapi tán radše j seba

ako ohrozené d ieťa , l ebo uchovaním svo jho v las tného ž ivo ta môže

uchrán iť zá roveň v še tkých os ta tných ces tu júc i ch . Teda ne jde tu

o s e b e l á s k u pre seba , a l e o s e b e l á s k u pre b l ížneho , t akú , vďaka

k tore j môžeme vykonať l á skyplný č in čo na jväčš e j s k u p i n e ľudí .

Ako v idno na pr ík lade s uhoreným dieťaťo m , n i e v ž d y j e m o ž n é

pomôcť v š e t k ý m . „ L o g i k a l á s k y j e , ž e s t a r o s ť o s e b a n u t n e r u š í s t a r o s ť

o b l í ž n e h o v ž d y v p r í p a d e , a k p o s t a r a n í m s a o s e b a m ô ž m e n á s l e d n e

p o s l ú ž i ť v i a c e r ý m b l í ž n y m .“ 31 F l e t cher však neos táva iba pr i log ike

l ásky , a rgumentu je a j v prospech „ láskavého ka lku lu“ , v k torom

by s i tuac ion i s ta mal vždy zvažovať , k torým rozhodnut ím môže

b yť už i točný pre väčš í poče t b l í ž n y c h . A k s a m á č lovek rozhodnúť ,

č i z hor iace j budovy vynes ie d ieťa a lebo or ig iná l da Vinc iho M o n y

L i s y , ma l by vyniesť d ieťa , l ebo z obrazu máme množs tvo kópi í

a fo togra f i í . Ak by sa mal a le rozhodnúť m e d z i s v o j i m o t c o m

31 /2/ str. 113.

23

a gen iá lnym vedcom, k torý práve vynaš ie l l i ek na bežnú smrteľnú

c h o r o b u , m a l b y v z á u j m e s l u ž b y v i a c e r ý m v y n i e sť v e d c a . 32

T o j e v r o z p o r e s T o l s t o j o v s k ý m m y s l e n í m , k d e l á s k a j e b e z

b u d ú c n o s t i – n e hľadí na nás ledky , a ind i fe rentná voč i ake jko ľvek

ar i tmet ike – porovnávaniu a lebo zvažovaniu j eného voč i d r u h é m u .

Vďa k a t a k é m u t o m y s l e n i u b y č lovek bo l s chopný „ z a s t a v i ť d o k t o r a ,

k t o r ý s a p o n á h ľa p o m ô c ť z r a n e n ý m ľuďo m v p r e v r á t e n o m a u t o b u s e k v ô l i

m o t o c y k l i s o v i , k t o r é h o p r á v e v i d e l v r a z i ť d o s t e n y . “ 33

Samozre jme , bo lo by nesprávne na zák lade vše tkého

povedaného v našom rozhodovaní zabúdať na svo j i ch na jb l ižš í ch

a z á m e r n e p o m ô cť s k ô r c u d z i e m u , č i dokonca nepr ia te ľovi l en

v z á u j m e z a c h o v a n i a a g a p e i c k é h o r o z m e r u n a š e j l á s k y . T á t o t é z a

nám skôr ukazu je naše možnos t i a rozš i ru je po le pôsobnos t i

v m o ž n e j p o m o c i b l í ž n y m , m u s í m e v ž d y z v á ž iť , aký m

r o z h o d n u t í m m ô ž m e p o m ô cť š i r š e j s k u p i n e ľudí a ak j e rea l izác ia

tohto rozhodnut ia v naš i ch s i l ách , s i tuac ion i s ta vo l í práve tú to

možnosť .

1.2.5. téza: Iba účel svätí prostriedky, nič iné.

F in i s sant i f i ca t media –v našom bežnom ponímaní výrok , k torý

hovor í o bezškrupulóznych ľuďoch , k tor í pr i honbe za mocou

a inými s ta tkami neváha jú vraždiť , k radnúť a podvádzať ľudí .

Napoleon , Hi t l e r , S ta l in – t í to vše tc i posväcova l i svo je pros t r i edky

v y š š í m c i eľom, ideá lom. Ale mus í t en to výrok vždy vypovedať

o t akomto druhu j ednania? A ak áno , ako sa t eda máme

rozhodnúť , aké pros t r i edky použ i j eme pr i dosahovaní naš i ch

c i e ľo v ?

F le t cher tvrd í , že po j í tko medzi pros t r i edkami a úče l o m s a

nedá roz t rhnúť a k tokoľvek tak č in í , nabúrava zák ladnú š t ruktúru 32 /2/ str. 115. 33 /2/ str. 116.

24

nášho j ednania . Para f rázu júc Kanta p í še : „P r o s t r i e d k y b e z ú č e lu sú

p r á z d n e a ú č e l b e z p r o s t r i e d k o v s l e p ý . “ 34 Túto chybu mnohí e t i c i i

t eo lógovia podľa neho rob ia opäť vďa k a p r e s v e dčen iu

o hodnotách v l a s t n ý c h v e c i a m a č inom. V rámci tohoto mys len ia j e

pre n i ch nepr i j a te ľné , aby bo l i na dobré úče ly využ ívané z lé

pros t r i edky , pr ičo m d o b r é a z l é j e d a n é p r e d o m . F l e t c h e r t u v š a k

znovu opaku je , že dobro a z lo n ie sú v las tnos t i , a l e pred iká ty č i

a t r ibúty , pr i sudzované tomu č i onomu až na zák lade s i tuác ie .

Pre to „ čo j e n i e k e d y d o b r é , m ô ž e b y ť i n o k e d y z l é , a čo j e n i e k e d y

n e s p r á v n e m ô ž e b y ť i n o k e d y s p r á v n e , a k t o s l ú ž i d o s t a t o čn e d o b r é m u

ú č e l u – z á l e ž í n a s i t u á c i i . “

Ďa l š í m d ô l e ž i t ý m a r g u m e n t o m j e t o , ž e s a m o t n é úče ly sa

s táva jú neskôr pros t r i edkami pr i nap ĺňaní ďa l š í ch c i e ľo v . A k j e

m o j í m d n e š n ý m c i eľo m z a b e z p eč iť p r e s e b a a s v o j u p r i a t e ľk u

pros t r i edky na ž ivobyt ie , dobré ubytovanie a pr ies tor pre

sebarea l izác iu , dos iahnut ie tohto c i eľa sa nás ledne s táva

pros t r i edkom k t rva le j še j podobe vzťahu , po tenc ioná lne j svadbe

a nás ledne j výchove de t í . To i s té p la t í a j naopak , mnohé

pros t r i edky , k toré denne využ ívame k dosahovaniu čohokoľvek ,

s ú s a m i o s e b e m a l ý m i c i e ľmi, na k torých dosahovanie opäť

použ i j eme k n im pr imerané pros t r i edky . Pre to mus í ex i s tovať

vyšš í r i ad iac i pr inc íp , k torý nám v te j to sp le t i pros t r i edko-c ieľov

dokáže napovedať , aby každý krok bo l správny v kontex te ce lého

nášho smerovania . Bys t re j š í č i t a te ľ už i s t e tuš í , že týmto

pr inc ípom nebude n ič iné ako agape ická Láska , k tore j sme sa už

venova l i vyšš ie . Dá sa t eda povedať , že v našom rozhodovaní

„L á s k a s v ä t í s v o j e p r o s t r i e d k y . “ 35 Aby sme však neos ta l i iba pr i

tomto v iac -mene j vágnom vyhlás en í , mus íme ten to rozhodovac í

p r o c e s r o z m e n iť na drobné . J eho š tyr i f ak tory sú : úče l ,

pros t r i edky , mot ív a nás ledky . Ak sa pr i každom z týchto fak torov 34 /2/ str. 121. 35 /2/ str. 120.

25

n e c h á m e v i e sť Láskou , ako sme o ne j hovor i l i vyšš ie , môžme naše

rozhodovanie zo s i tuačného hľadiska označ iť za správne . „ N i e l e n

p r o s t r i e d k y , a l e i ú č e l y s ú r e l a t í v n e , l e n z v o n k u d o d a t o čne

z d ô v o dňo v a n é . S ú d o b r ý m i l e n a k p r i s p i e v a j ú k n e j a k é m u d o b r u i n é m u

n e ž s ú o n i s a m é . N i č n i e j e s a m o z o s e b a d o b r é , i b a d o b r o n a j v y š š i e –

s u m m u m b o n n u m , c i e ľ a l e b o ú č e l v š e t k ý c h c i e ľo v – L á s k a .“ 36

1.2.6. téza: Rozhodnutia lásky sa robia v závislosti od situácie, nie od predpisu.

P r i s v o j e j p o s l e d n e j t é z e s a F le t cher vyrovnáva s ideo lóg iami ,

k toré pren ika jú do naš i ch ž ivo tov a d i k t u j ú n á m s p ô s o b , a k ý m b y

sme sa mal i rozhodovať . Ex i s tu jú rozhodnut ia , k toré sú j a sné ,

nepôsob ia kont roverz ie a aspoň v rámci j edného ku l túrneho

k o n t e x t u m ô ž u b yť vždy označené za správne . Napr . odpadky

pros te za každých oko lnos t í pa t r ia do koša . Ex i s tu jú rozhodnut ia ,

k toré sú j a sné , nepôsob ia kont roverz ie a aspoň v rámci j edného

ku l túrneho kontex tu môžu byť vždy označené za nesprávne . Napr .

odpadky pros te za každých oko lno s t í nepat r ia na zem. Vše tko

medzi tými to dvoma po lar i tami pa t r í do šed ive j zóny , kde

rozhodnut ia až také j a sné n ie sú . „P o l i t i c k é a s o c i á l n e u s p o r i a d a n i a

s a c í t i a b e z p e čn e j š i e , a k i m c h r b á t k r y j e u s p o r i a d a n i e e t i c k é , f i x n ý k ó d .

V n i e k t o r ý c h k r u h o c h s a p r e j a v u j e r a s t ú c i h l a d p o z á k o n e : p r e j a v u j e s a

t o v k u l t ú r n o m k o n f o r m i z m e a v z á ľu b e v p o l i t i c k e j a t e o l o g i c k e j

o r t o d o x i i .“ 37

F l e t cher ident i f iku je vše tky id eo log izu júce t endenc ie v e t ike

ako odt rhnuté od ž ivota a tým pádom neprakt i cké – vy tvára jú s i to

s pr í l i š malými okami , cez k toré naše každodenné skutky nemôžu

p r e j sť bez toho , aby sme upus t i l i od normálneho ľudského

správania , pre to väčš ina ľudí to to s i to uznáva , a l e v každodennom

rozhodovaní ho radše j obchádza , l ebo j eho predpisy sú až pr í l i š 36 /2/ str. 129. 37 /2/ str. 137.

26

„svätuškárske“ na to , aby sa pod ľa n i ch da lo ž iť . Ako p í še Danie l

Be l l : „ i d e o l o g i s t i v š e t k o s t r a š n e z j e d n o d u š u j ú . I d e o l ó g i a r o b í p r e ľu d í

n e m o ž n ý m k o n f r o n t o v a ť i n d i v i d u á l n e p r í p a d y v i n d i v i d u á l n y c h

s i t u á c i á c h . Č l o v e k p r o s t e z a t i a h n e p á k u i d e o l o g i c k é h o a u t o m a t u a v o n

m u v y p a d n e p r i p r a v e n á h o t o v á f o r m u l a . “ 38

Ako na jvypukle j š í pr ík lad ideo log ického pr í s tupu uvádza

F le t cher l ega l i s t i cký pr í s tup k o t á z k a m s p o j e n ý m s o s e x u á l n y m

ž ivotom. Kresťa n s k á o b e c čas to práve na tomto f ronte bo ju je pro t i

zvrá tene j pos tmoderne j spo ločnos t i . Kr i s tus však podľa F le t chera

v B ib l i i „o d s u d z u j e i b a m a n ž e l s k ú n e v e r u a r o z v o d . . . N e h o v o r í n i č

o h o m o s e x u a l i t e , m a s t u r b á c i i , p r e d m a n ž e l s k o m s e x e , s t e r i l i z á c i i ,

u m e l o m o p l o d n e n í , i n t e r u p c i i , s e x u á l n y c h h r á c h , p e t t i n g u č i d v o r e n í .

Č i j e a k á k o ľv e k f o r m a s e x u ( h e t e r o , h o m o a l e b o a u t o ) d o b r á a l e b o z l á ,

z á l e ž í i b a o d t o h o , č i j e n a p l n o s l ú ž i L á s k e a l e b o n i e .“ 39 To znamená ,

ž e v o t á z k a c h s e x u b y s m e s a v p r v o m r a d e m a l i z b a v iť

t abu izovania a myto log izác ie , za lož ených na romant izme na j edne j

s t rane a na pur i tan izme na s t rane druhe j . F le t cher dokonca

p r i p ú šťa , ž e a j m i m o m a n ž e l s k ý s e x m ô ž e b yť v por iadku , pok iaľ

n ím neubl ižu jeme par tnerov i a svo je j rod ine . To to „pokiaľ“ j e

s a m o z r e j m e v o v äčš ine pr ípadov dos ta točne s i lné na to , aby ľu d i a

s v o j e m a n ž e l s k é sľuby dodrž iava l i .

P r í s t u p u rčujúc i naše konanie na zák lade držan ia sa Lásky by

s m e t e d a m a l i v n i e sť do každe j s i tuác ie . Ako hovor í Brunner ,

„v i e r o u ž i j e m e v m i n u l o s t i , n á d e j o u v b u d ú c n o s t i , a l e i b a l á s k o u

v s ú ča s n o s t i . “ 40 Lega l i s t i rob ia chybu , keď v mene v ie ry t l ač i a naše

rozhodovanie do minulos t i a up iera jú mu ž ivú skutočnosť . V ne j

s a s í c e č l o v e k b e z v i e r y n e o b í d e , a l e p r á v e L á s k a m u m á u rčovať

rozd ie l medz i dobrým a z lým v konkré tne j s i tuác i i . Tým sa

vyhneme pr í l i šnému z j ednodušen iu a snahe napasovať n a š e 38 Daniel Bell, The End of Ideology: On the Exhaustion of Political Ideas in the Fifties, New York, Collier Books, 1962, str. 17. 39 /2/ str. 139. 40 Emil Brunner, Faith, Hope and Love, The Westminister Press, Philadelphia, 1956, str. 13.

27

momentá lne rozpoložen ie na ne jakú vopred danú matr i cu

a preber ieme tak za svo je konanie p lnú zodpovednosť s p o j e n ú s o

zodpovednosťou za vše tkých b l ížnych , s k torými nás práve Láska

s p á j a .

28

1.3 Vplyv situačnej etiky v slovenskom prostredí: Igor Kišš a Vasil Gluchman

N a S l o v e n s k u s a s i t u ačn e j e t i k e v e n u j e p o dľa mô jho

skromného názoru ve ľmi málo pozornos t i . Mnohé e t i cké anto lóg ie

a učebnice ju vôbec nespomína jú , v Univerz i tne j kn ižn ic i

v Bra t i s lave pod hes lom „s i tuačná e t ika“ nená jde te j ed iný t i tu l !

Napr iek tomu som naš ie l dvoch autorov , k tor í z myš l i enok

s i t u ačne j e t iky če r p a j ú a ďa le j i ch rozv í j a jú .

1.3.1 Igor Kišš – etika humánnej deontológie

Igor K išš j e pro fesorom na Eva n j e l i c k e j b o h o s l o v e c k e j f a k u l t e

Univerz i ty Komenského v Bra t i s lave . Vo svo je j prác i S o c i á l n a

e t i k a podrobne rozpracúva s i tuačnú e t iku pred F le t cherom a j po

ňo m a čerpá z ne j inšp i rác iu pre v las tný koncept – e t iku humánne j

deonto lóg ie . Názov deonto lóg ia odvádza od gréckeho „deon“ –

povinnosť . S tav ia pro t i sebe v e t ike dva pr í s tupy : deoto log ický

a t e l eo log ický . „D e o n t o l ó g i a j e v e d a o t o m , čo j e m r a v n o u p o v i n n o s ťou

č l o v e k a . T e l e o l ó g i a j e v e d a o t o m , čo j e ú č e l n é . . . a k s a d e o n t o l ó g i a

c h á p e a b s o l ú t n e , v y l u ču j e t e l e o l ó g i u . A k m á m p r e s n e u r č e n é , čo m á m

v y k o n a ť , n e m ô ž e m u v a ž o v a ť o t o m , n a k o ľk o j e t o ú č e l n é , a l e m u s í m t o

u r o b i ť , l e b o j e t o p r i k á z a n é . D e o n t o l ó g i a j e t e d a e t i k a p o v i n n o s t i

( P f l i c h t e t h i k ) . N a d r u h e j s t r a n e t e l e o l ó g i a , a k s a c h á p e a b s o l ú t n e ,

v y l u ču j e d e o n t o l ó g i u . A k v y c h á d z a m z t o h o , čo j e ú č e l n é v y k o n a ť ,

n e m ô ž e m v ž d y s p l n i ť t o , čo j e v š e o b e c n e m r a v n e p r i k á z a n é . T e l e o l ó g i a

j e t e d a e t i k a d o b r a ( G ü t e r e t h i k ) , č i u ž d o b r a o s o b n é h o ( h e d o n i z m u s ,

e t i k a e g o i z m u ) a l e b o d o b r a c e l k u ( u t i l i t a r i z m u s ,

k o n z e k v e n c i o n a l i z m u s ) . “ 41

V oboch týchto prúdoch rozoznáv a e x t r é m n e i u m i e r n e n e j š i e

pre javy . Pod ex t rémnou formou deonto lóg ie chápe k ŕčovi té

41 /3/ Igor Kišš, Sociálna etika, Vydala Univerzita Komenského v Bratislave, Evanjelická bohoslovecká fakulta, Bratislava, 2006, in: www.fevth.uniba.sk/File/Skripta/ST/Etika%202005.doc, Str. 41.

29

pr idrž iavanie sa nor iem a zákonov , nepr ipúšťa j ú c e v ý n i m k y . T o t o

pr idrž iavanie sa daných nor iem j e e š te úzkos t l ive j š i e , ak ide

o zákony a prav id lá vyňa té zo svä tých tex tov , napr . B ib l i e č i

Koránu . „ E x t r é m n a d e o n t o l ó g i a v e t i k e p r e d p o k l a d á s l e p é v y k o n á v a n i e

m o r á l n y c h p r í k a z o v b e z o h ľa d u n a i c h d ô s l e d k y , j e t e d a v p r o t i v e k e t i k e

k o n z e k v e n c i o n a l i z m u , k t o r e j i d e p r á v e o d ô s l e d k y m r a v n é h o k o n a n i a . “ 42

P rob lémom takéhoto pr í s tupu j e a l e nereá lnosť p rakt i ckého

p r e v e d e n i a a t ý m v l a s t n e ďa l š i e preh lbovanie morá lne j k r ízy a t i ež

prob lém s r i e šen ím ko l íz ie dvoch povinnos t í a voľb y m e n š i e h o z l a .

Pr ívrženc i dodrž iavania takéhoto sys tému pr í sneho dodrž iavania

prav id ie l sa potom uchyľu j ú k c h y t r á c k y m t r i k o m a c e l ý s y s t é m

tak narúša jú eš te v iac , než keby v správny čas od n iek torého

prav id la upus t i l i . Na jvypukle j š i e to v idno u or todoxných ž idov :

„A b y s a n e p o r u š i l o m o j ž i š o v s k é p r i k á z a n i e , ž e v s o b o t u n e m o ž n o

p r e n i e s ť h r n i e c c e z p r a h , p o t o m j e d e n ž i d z a n e s i e h r n i e c n a p r a h a

d r u h ý h o p o t o m z p r a h u o d n e s i e . T ým t o „ t r i k o m “ n e d o š l o k p r e s t ú p e n i u

t o h t o p r i k á z a n i a . K eďž e ž i d m á v š e t k y p r v o r o d e n é z v i e r a t á d a r o v a ť d o

c h r á m u n a v ý ž i v u kňa z o v , p o u ž í v a s a v d n e š n ý c h k i b u c o c h v I z r a e l i

t r i k , ž e s a k r a v a p r e d o t e l e n í m p r e dá n e ž i d o v i a p o o t e l e n í s a z a s e o d

n e h o o d k ú p i a t ý m n e v z n i k l a p o v i n n o s ť t e ľa o d o v z d a ť a k o p r v o r o d e n é .

Keďž e o r t o d o x n ý ž i d m á z a k á z a n é v s o b o t u p r e j s ť v i a c e j a k o t i s í c

m e t r o v , o b í d e s a t o t a k , ž e d eň p r e d s o b o t o u s a u m i e s t n i v o v z d i a l e n o s t i

t i s í c m e t r o v u r č i t é m n o ž s t v o j e d l a a t ý m v z n i k á a k o b y n o v ý p r í b y t o k a

t i s í c m e t r o v s a p o č í t a a ž o d t o h t o m i e s t a . “ 43 K ex t rémne j deoto lóg i i

K i šš rad í a j e t i ckú kazuis t iku . V ne j sú s tanovené prav id lá

ap l ikované na konkré tne ž ivotné s i tuác ie a vy tvára sa z lož i tý

a neprehľadný sys tém, k torý sa s í ce snaž í o zmiernen ie

ex t rémnych poz íc i í preds tav i te ľov dogmat i ckého pr í s tupu , no pre

bežného č loveka j e nepouž i te ľný . „M á p r a v d u k r i t i k a k a z u i s t i k y z o

42 /3/ str. 42. 43 /3/ str. 43-44.

30

s t r a n y E m i l a B r u n n e r a , ž e k a z u i s t i k a s a s n a ž í o „ e t i c k ú o r t o d o x i u “ ,

k t o r á j e n i e m e n e j z l á , a k o s t r n u l á d o g m a t i c k á o r t o d o x i a “ 44.

Opoz i tom ex t rémne j deonto lóg ie j e ex t rémna te leo lóg ia , e t ika

dob ier , podľa Kišša „b e z b r e h o p o c h o p e n á s i t u a čn á e t i k a “ 45. Tá to bo la

odpoveďou n iek torých e t ikou na neschopnosť zás tancov

deonto log ického pr í s tupu podať j a sné pr inc ípy e t i ckého správania

s a b e z z b y t očných formal izmov a krá tkozrakos t i pr i posudzovaní

konkré tne j s i tuác ie . Ús t rednou té mou e t ík dob ier j e posvä ten ie

pros t r i edkov úče lom. Ide t eda o c i e ľovo or ien tovnú e t iku , k tore j

prvoradým c ie ľom je dos iahnut ie ne jakého dobra . „D o b r o m m ô ž e

b y ť n a p r í k l a d d o s i a h n u t i e o s o b n é h o š ťa s t i a a ú s p e c h u , v š e o b e c n é h o

b l a h o b y t u a l e b o n a j v y š š i e h o d o b r a . D o b r o m p r e n i e k o h o m ô ž e b y ť a j

ná rod , u r č i t é n á b o ž e n s t v o , t r i e d a , r a s a a tď . “ 46. Ako v idno , ve ľkým

r iz ikom tak to poňa te j e t iky j e možnosť s k ĺznut ia do ego i s t i ckého

správania sa , rovnako ako hrozba nac izmu, ras izmu, šov in izmu,

komunizmu, sex izmu a rôznych iných – izmov. „ E x t r é m n e s i t u a čná

e t i k a p o v i e t e d a i b a t o ľk o , ž e č l o v e k m á k o n a ť , a l e n e p o v i e a k o m á k o n a ť

a t a k s a m e n í n a p ú h y d e c i s i o n i z m u s b e z a k ý c h k o ľv e k d a n ý c h n o r i e m . “ 47

Ponecháva j ed inca napospas s i tuác i i bez opory v ake jko ľvek

h o d n o t e a j e d i n ý m k r i t é r i o m m u m á b yť dos iahnut ie dobra , k toré

dokonca čas to l ež í mimo j eho dosahu a na j eho dos iahnut ie veľm i

čas to nakoniec an i nedovid í (ako v pr ípade úž i tku pre národ , rasu ,

n á b o ž e n s k ú s k u p i n u . ) V o f i l m e Čokoláda s ta ros ta obce – s lušný

a zásadový ka to l ík s nevôľou pozerá , ako sa na brehu r i eky pr i

j e h o m e s t ečku usadi l i tu lác i na lod i a zabáva sa s n imi po lka

mes ta . Z obavy o i ch mravnú č i s to tu pov ie svo jmu poskokovi –

b e z c h a r a k t e r n é m u b a r m a n o v i : „S o m e t h i n g n e e d s t o b e d o n e “ – m u s í

b yť n iečo vykonané , t reba n iečo u r o b iť . Ten po j eho odchode

44 Emil Brunner, Das Gebot und die Ordnungen, Zürich 1978, str.79. 45 /3/ str. 44. 46 /3/ str. 44. 47 /3/ str. 45.

31

zober ie kan is te r s benz ínom a ce lú loď a j s o s p i a c i m i ľuďm i

podpál i . Keď s ta ros ta z i s t í , čo sa s ta lo , vyžen ie ho naveky

z mes ta . Na konaní tohto barmana môžeme v id ieť , ako to dopadne ,

ak n iek to koná iba „pre dobro spo ločnos t i“ bez ohľadu na morá lne

dôs ledky svo j i ch č inov . Ako dodáva Kišš : „A k m u s i a d e j i n y ľu d s t v a

ž a l o v a ť n a n i e k t o r ý t y p e t i k y , t a k j e t o p r e d o v š e t k ý m e x t r é m n a

t e l e o l ó g i a . N e s t a č í t o t i ž l e n s a m a e t i k a . U r č i t á e t i k a m ô ž e b y ť a j

n e m r a v n á . E t i k a m u s í b y ť h u m á n n y m e t o s o m . M u s í m a ť u r č i t é h l b o k é

n e m e n n é h u m a n i t n é m o r á l n e n o r m y . K a ž d ú e t i k u t r e b a m e r a ť na

k r i t é r i u , n a k o ľk o j e h u m á n n y m e t o s o m . A k i c h u r č i t á e t i k a n e m á a m e n í

s a n a b e z p r i n c i p i á l n u e x t r é m n u t e l e o l ó g i u , k t o r á s a r i a d i i b a s a m o u

s i t u á c i o u a s n a h o u o d o s i a h n u t i e u r č i t é h o d o b r a z a k a ž d ú c e n u , n e s p ĺ ňa

p o ž i a d a v k y d ô s l e d n é h o r e a l i z o v a n i a e t o s u l á s k y k b l í ž n e m u . “ 48

Ako umiernene j š iu formu te leo lo i ckých koncepc i í K i šš

menu je e t iky hodnôt . Ide o také e t i c k é s y s t é m y , k d e s a j e d i n e c t i e ž

snaž í v prvom rade vychádzať z konkré tne j s i tuác ie , t eda o iné

f o r m y s i t u ačne j e t iky , no ako c ieľ mu s to j í dos iahnut ie urč i t e j

hodnoty . „T e l e o l ó g i a h o d n ô t s a s n a ž í s p o j i ť p r e d n o s t i s i t u a čn e j e t i k y s

a p l i k o v a n í m u r č i t ý c h r e g u l a t í v n y c h t e l e o l o g i c k ý c h z á k l a d n ý c h

humánnych p r inc ípov . “ 49

J edným z takýchto e t i ckých sys t émov j e sys tém angl i ckého

f i lozofa W. D . Rossa . Ten s tanovi l 6 prav id ie l , k toré má j ed inec vo

s v o j o m r o z h o d o v a c o m p r o c e s e v y u ž iť . V pr ípade , že tak uč in í ,

rozhodne sa správne . Tými to prav id lami sú „p o v i n n o s ť v e r n o s t i ,

p o v i n n o s ť vďa čn o s t i , p o v i n n o s ť s p r a v o d l i v o s t i , p o v i n n o s ť d o b r ý c h

s k u t k o v , p o v i n n o s ť s e b a n á p r a v y a p o v i n n o s ť n e š k o d i ť i n ý m “ 50

P r o b l é m o m t o h t o s y s t é m u j e , čo r o b iť , ak sa t i e to pov innos t i

dos tanú do ko l íz ie . Nie j e j a sné , č i medz i n imi ex i s tu je ne jaká

h ie rarch ia a lebo sú s i navzá j om rovnocenné . K i šš sa t i ež

48 /3/ str. 45. 49 /3/ str. 46. 50 /3/ str. 46.

32

oprávnene pýta , č i j e menovaný zoznam prav id ie l úp lný , a l ebo č i

j e možné dopln iť k n im ďa l š i e . Poz i t ívum v id í v snahe regulác ie

n ič ím neobmedzeného rozhodovania sa v ex t rémne pochopene j

s i t u ačne j e t ike .

Ďa l š ím pr í s tupom je pr í s tup Johna Rawlsa . Ten ako zák lad

svo jho konceptu s tav ia hodnotu spravodl ivos t i . Podľa R a w l s a

„ t r e b a v y c h á d z a ť o d t ý c h , k t o r í t o m a j ú v s p o l o čn o s t i n a j h o r š i e . V š e t k y

s o c i á l n e d o b r á s a m a j ú r o z d e l i ť r o v n a k o v š e t k ý m . V ý n i m k a j e , a k

r o v n a k é r o z d e l e n i e j e n e v ý h o d o u p r e t ý c h , čo s a m a j ú n a j h o r š i e“ . 51

R a w l s v y c h á d z a z u t i l i t a r i z m u , no snaž í sa ods t rán iť j eho

nedos ta tky vo vzťahu k menš inám v spo ločnos t i .

K umierneným te leo log ickým s m e r o m K i š š r a d í a j e t i k u

soc iá lnych dô ledkov , a l ebo t i ež e t iku konzekvenc iona l izmu. Tá to

e t ika sa v iac zaoberá konaním v po l i t ike a hospodárs tve než

rozhodovac ími procesmi j ednot l ivých ľudí a t i ež j e pos tavená na

predpoklade , že správne j e t aké konanie , k toré má čo na j l epš ie

soc iá lne dôs ledky . Te j to e t ike sa na S lovensku venu je Vas i l

G l u c h m a n a b u d e m j u p o d r o b n e j š i e š t u d o v ať v n a s l e d u j ú c e j

kap i to le . K i šš k ne j poznamenáva toľko , že „ . . . t ú t o e t i k u m o ž n o

nap ln i ť p o l y v a l e n t n ý m o b s a h o m . P r e r ô z n e e t i c k é s u b j e k t y m ô ž e p o j e m

s o c i á l n y c h d ô s l e d k o v z n a m e n a ť n i e čo c e l k o m i n é h o . T o t o k r i t é r i u m

n e m u s í t e d a d á v a ť v ž d y s t a b i l n ú o d p o v eď n a o t á z k u p o e t i c k o m . N i e čo

c e l k o m i n é h o m ô ž e t o t o k r i t é r i u m z n a m e n a ť p r e z á s t a n c u t e ó r i e

n á r o d n é h o s o c i a l i z m u , a k o p r e s o c i á l n e o r i e n t o v a n é h o k r e s ťa n a a l e b o

d o k o n c a m a r x i s t u , č i s o c i á l n e h o d e m o k r a t a . T e j t o e t i k e t e d a c h ý b a š i r š í

a x i o l o g i c k ý ( h o d n o t o v ý ) a d e o n t o l o g i c k ý d ô r a z . E t i k u n e m o ž n o c e l k o m

o s l o b o d i ť o d a x i o l ó g i e ( n á u k y o e t i c k ýc h h o d n o t á c h ) a d e o n t o l ó g i e .

T a k t o t á t o e t i k a z a v áňa p r a g m a t i z m o m . O k r e m t o h o s o c i á l n e d ô s l e d k y

ur č i t ý c h e t i c k ý c h r o z h o d n u t í s a s t a n ú z r e j m ý m i k o ľk o k r á t a ž p o u r č i t o m

ča s e . J e t o t e d a a ž d o d a t o čn e p r a g m a t i c k y s a r e a l i z u j ú c e k r i t é r i u m . P r e

51 Hans Hof, Moralfilosofiska problemställningar, in: Etiska problem, Berlings, Arlöv 1983, str. 40-41. in: /3/, str. 46.

33

e t i k u j e v š a k p o t r e b n é k r i t é r i u m , k t o r é b y u ž v o p r e d p ô s o b i l o

n o r m a t í v n e a č l o v e k u , k t o r ý s a e t i c k y r o z h o d u j e , d á v a l o u r č i t ú

o b j e k t í v n u s m e r n i c u . “ 52

Nakoniec do te j to e t i cke j rod iny Kišš rad í a j nám už známu

e t iku Josepha F le t chera . Upozorňuje na omyl , ak j e j eho koncept

chápaný ako č i s to s i tuačn e z a m e r a n ý , l e b o v c e l o m F l e t c h e r o v o m

s y s t é m e j e j a s n á h o d n o t a , k t o r á m á b yť v rozhodovacom procese

r e g u l a t í v o m a t ý m z m i e rňuje j eho ex t rémne te leo log ickú poz íc iu .

T ý m t o r e g u l a t í v o m j e p r á v e l á s k a k b l í ž n e m u , k t o r ú a j o n s á m

neskôr využ íva vo svo jom koncepte humánne j deonto lóg ie .

„F l e t c h e r o v i t e d a n e j d e v e t i k e n a t o ľk o o d e o n t o l ó g i u , e t i k u p o v i n n o s t i ,

a l e s k ô r o e t i k u p r i n c í p u l á s k y . J e t o t e d a h u m a n i t o u r e l a t i v i z o v a n á

s i t u a čn á e t i k a . B e z t a k é h o t o r i a d i a c e h o p r i n c í p u b y b o l a s i t u a čn á e t i k a

a n a r c h i c k á .“ 53

Z uvedeného tex tu j e mys l ím j a s n é , ž e K i š š p o d s i t u ačn o u

e t ikou chápe e t iku zameranú te leo log icky , od j e j ex t rémne j š í ch

pre javov vo forme e t ík dob ier po j e j m i e r n e j š i e p r e j a v y v o f o r m e

e t ík hodnôt . Kým od ex t rémneho te leo log ického zameran ia sa

d i š tancu je , e t iky hodnôt s i ber i e za zdro je inšp i rác ie . Výs ledkom

te j to inšp i rác ie j e j eho koncept humánne j deonto lóg ie , v k torom sa

za využ i t i a pr inc ípov s i tuac ion i s tov vo F le t cherovom ponímaní

obrusu jú hrany inak pod ľa mňa tvrde j deonto log icke j e t iky . V čo m

teda ten to posun spoč íva?

Humánna deonto lóg ia j e pr í s tup , pr i k torom č lovek s í ce má

dodrž iavať s t anovené normy, no t i e to mu nema jú byť n a j v y š š í m

p r i n c í p o m . T ý m b y m a l a b yť rovnako ako u F le t chera agapé –

l áska k b l í žnemu. „Čo m ô ž e d o n ú t i ť k t o m u , a b y s m e s a o d

p r i k á z a n é h o o d k l o n i l i ? J e z r e j m é , ž e t o m u s í b y ť n e j a k ý v y š š í p r i n c í p .

T a k ý m t o v y š š í m p r i n c í p o m j e l á s k a k b l í ž n e m u . S p l n i ť p r i k á z a n i e l á s k y

k b l í ž n e m u m á p r i o r i t u p r e d k a ž d ý m d e t a i l n ý m p r i k á z a n í m . T a k ú t o 52 /3/ str. 46-47. 53 /3/ str. 47.

34

e t i k u z a s t á v a l p r o t i f a r i z e j s k e j d e o n t o l o g i c k e j k ŕ čo v i t o s t i a j J e ž i š . K eď

f a r i z e j i c h c e l i ž e n u c u d z o l o ž n i c u k a m eňo v a ť , l e b o t o p r i k a z u j e i c h

m r a v n ý z á k o n , K r i s t u s t o n e d o v o l i l . D a l p r i o r i t u l á s k e k b l í ž n e m u p r e d

s t r o h o u m o r á l n o u p o v i n n o s ťo u . T a k i s t o p o s t u p o v a l J e ž i š a j v o t á z k e

z a c h o v á v a n i a s v i a t o čn é h o dňa . L i e č i l a j v o s v i a t o čn é d n i . L á s k a k

b l í ž n e m u j e v i a c e j a j a k o p r i k á z a n i e d o d r ž a ť d eň o d p o č i n k u . J e ž i š b o l z a

t o o z n a č e n ý f a r i z e j m i z a m o r á l n e h o l i b e r á l a , k t o r ý n e d o d r ž u j e ž i d o v s k ý

z á k o n . J e ž i š n e d o d r ž i a v a l a n i p r í k a z s p o l o č e n s k é h o d i š t a n c o v a n i a s a o d

h r i e š n i k o v , a l e p r i a t e l i l s a a j s n i m i . I z a t o b o l s t r á ž c a m i ž i d o v s k e j

m o r á l k y k r i t i z o v a n ý . J e v š a k j a s n é , ž e J e ž i š a k p o r u š o v a n i u s t r o h é h o

z n e n i a p r i k á z a n í n e v i e d o l m r a v n ý l i b e r a l i z m u s , a l e J e h o h u m a n i t a .“ 54

Môžeme teda povedať , ž e v K i š š o v o m s y s t é m e s i t u ačná e t ika

f l e t cherovského typu spôsob i la impulz k humanizác i i pr í l i š tvrde j ,

škrupulózne j a nepružne j e t iky preds tav i te ľov dogmat i ckých

deonto log ických pr í s tupov . Neposu nula ho s í ce k tak l iberá lnemu

p o s t o j u , ž e b y a j v r á m c i k r e sťanského pohľa d u n a s v e t z ača l

s c h v a ľovať mimomanže l ský sex ako F le t cher , a l e v pr ípade

usmrten ia ine j osoby pre záchranu ž ivota b l í zkeho č loveka a lebo

v sebaobrane j e ochotný vyhlás iť ho za č in morá lny , l ebo a j nad

desa torom s to j í l á ska k b l í žnemu, k torá akoby „povo ľova la

výnimky .“ „K t o s a o b m e d z í n a ( s t r i k t n é ) k o n a n i e p o v i n n o s t i , n e n á j d e

n i k d y o d v a h u k č i n u n a v l a s t n ú z o d p o v e d n o s ť . A p r á v e j e d i n e t a k ý t o

č i n m ô ž e z a s i a h n u ť z l o v s a m o m c e n t r e a p r e m ô c ť h o . A č l o v e k , k t o r ý

k o n á l e n ( s t r i k t n é ) p o v i n n o s t i b u d e m u s i e ť n a k o n i e c s p l n i ť s v o j u

p o v i n n o s ť v o č i d i a b l o v i “ 55

54 /3/ str. 48. 55 Dietrich Bonhoeffer, Na cestě k svobodě, Vyšehrad 1991, str.71.

35

1.3.2 Vasil Gluchman – etika sociálnych dôsledkov

Profesor Vas i l G luchman j e r i ad i te ľo m I n š t i t ú t u f i l o z o f i e a

e t iky na Prešovske j un iverz i t e . Vo svo je j prác i E t i k a

k o n z e k v e n c i a l i z m u podáva Gluchman obs iah ly prehľad vývinu

u t i l i t a r i s t i cke j e t iky od j e j predchodcov cez u t i l i t a r izmus v 18 .

a 19 . s toroč í až po súčasných e t ikov u t i l i t a r izmu i j eho odvodene j

podoby – konzekvenc ia l i zmu. Po tomto prehľa d e u v á d z a n í m

pre ferovaný koncept – e t iku neut i l i t a r i s t i ckého konzekvenc ia l i zmu

– e t i k u s o c i á l n y c h d ô s l e d k o v .

Et ika soc iá lnych dôs ledkov s tav ia na t rad íc i i u t i l i t a r izmu, no

v mnohom ho presahu je a dop ĺňa . V hodnoten í morá lneho dobra sa

nenecháva v iesť l en hodnotou už i točnos t i č i spravodl ivos t i , skôr

m o r á l k u m e r i a š i r o k o u š k á l o u možných dopadov na j ed inca

a spo ločnosť . S i tuac iona l i s t i cký moment tohto poh ľa d u j e j a s n ý u ž

z úvodu do te j to s ta te . V ňo m G l u c h m a n o d m i e t a m e t a f y z i c k é

a onto log ické ukotven ie po jmu dobra , a l e i pos lušnosť v oč i zákonu

ako zák ladu mravného konania . Dos lova p í še : „M ô ž e m e t e d a

p r i p u s t i ť u r č i t ú m i e r u r e l a t i v i t y v c h á p a n í a u s k u t o čňo v a n í h o d n ô t ,

o k t o r é s a m r a v n é s u b j e k t y u s i l u j ú . . . . V t e j t o s ú v i s l o s t i n i e j e

n e v y h n u t n ý a n i p r e d p o k l a d , ž e e t i c k á t e ó r i a m u s í v k a ž d e j s i t u á c i i

d á v a ť o d p o v eď n a t o , čo j e m r a v n é . Z á k l a d n ý c i e ľ , n a j v y š š i e h o d n o t y s i

v y m e d z u j e k a ž d ý m r a v n ý s u b j e k t v i a c - m e n e j n e z á v i s l e , čo s a m o z r e j m e

s ú v i s í a j s ú r o vňo u m r a v n e j v y s p e l o s t i , t a k i s t o s i v o l í a j p r o s t r i e d k y

d o s i a h n u t i a t o h t o c i e ľa , t ý c h t o h o d n ô t . P r i v o ľb e c i e ľa , p r o s t r i e d k o v

a h o d n ô t j e v u r č i t o m z m y s l e o b m e d z e n ý v ý c h o d i s k o v ý m i p r i n c í p m i ,

k t o r é m u v y m e d z u j ú p r i e s t o r p r e k o n a n i e v s ú l a d e s t ý m i t o

p r i n c í p m i .“ 56 Z povedaného v idno , že Gluchman pr i posudzovaní

mravného konania j ednot l ivca v urč i t e j s i tuác ie vychádza

predovše tkým z t e j to konš te lác ie a morá lnosť č i nemorá lnosť

56 /4/ Vasil Gluchman, Etika konzekvencializmu, ManaCon, Prešov, 1995, str. 90.

36

konania morá lneho sub jek tu neurčuje apr ior i na zák lade vopred

u rčeného vzorca č i p redpisu , a l e skúma ho vždy nanovo , v každe j

s i tuác i i zv lášť . P í š e : „ P r e d p o k l a d á m , ž e v z á s a d n ý c h ž i v o t n ý c h

o t á z k a c h s a č l o v e k r o z h o d u j e v z á v i s l o s t i n a k o n k r é t n e j s i t u á c i i a n a

k o n k r é t n y c h d ô s l e d k o c h , k t o r é p r í p a d n e v y p l y n ú z j e h o u r č i t é h o

r o z h o d n u t i a a l e b o k o n a n i a .“ 57 Na zák lade tohto s i dov oľu j e m t v r d iť ,

t en to koncept nes ie znaky s i tuac iona l i s t i ckého pr í s tupu v e t ike .

No na rozdie l od F le t chera i K i šša hodnot iac im kr i t é r iom n ie j e

nap lnen ie agape icke j l á sky , a l e čo na jväčš ia miera poz i t ívnych

soc iá lnych dôs ledkov . T ie to dve k r i t é r i a s a s a m o z r e j m e v z á j o m n e

nevyluču j ú , s k ô r s v e dč i a o inom pohľade na konanie morá lneho

s u b j e k t u . G l u c h m a n s á m p o d obne ako F le t cher odmie ta

„a b s o l u t i z á c i u m o r á l n y c h p r a v i d i e l a p r i n í p o v “ a p r i p ú šťa „ur č i t ú

m o ž n o s ť u m i e r n e n é h o s i t u a čn é h o r e l a t i v i z m u p r i m o r á l n o m r o z h o d o v a n í

a k o n a n í č l o v e k a .“ 58 D o m n i e v a s a , ž e „ž i a d n a m r a v n á n o r m a , ž i a d n y

p r i n c í p a p r a v i d l o n e m a j ú b e z p o d m i e n e čn ú p l a t n o s ť , p r e t o ž e n o r m y ,

p r i n c í p y a p r a v i d l á s ú t a k a b s t r a k t n é , ž e n e d o k á ž u p o s t i h n ú ť v š e t k y

m r a v n é s i t u á c i e a k o n f l i k t y , k t o r é m ô ž u v z n i k n ú ť v ž i v o t e j e d n o t l i v c a

a s p o l o čn o s t i . “ Zároveň v šak dodáva : „N a r o z d i e l o d F l e t c h e r a v š a k

o d m i e t a m s t r a t é g i u l á s k y a k o z á k l a d s i t u a čn é h o p r í s t u p u v e t i k e . “ 59

Výhody s i tuačne or ien tovaného pr í s tupu v id í na jmä v tom, že

podporu je spravodl ivý pos to j ku komplexnému morá lnemu ž ivotu

a ľahš ie ved ie ku konsenzu . Zároveň s i t u ačný pos to j ved ie

k formovaniu e fek t ívne j š í ch mravných pos to jov a zabraňu j e t o m u ,

aby sa e t ika s ta la než ivou a neschopnou re f l ek tovať každodennú

rea l i tu j ed inca a spo ločnos t i . Pomáha e t ike vymaniť sa z pr í l i šne j

abs t rakc ie pes tovane j v akademic kom pros t red í uza tvorenom pred

rozmani tosťou ž ivota a pre to ho Gluchman považu je za

e fek t ívne j š í pr i h ľadaní ž ivo taschopne j súča s n e j e t i c k e j k o n c e p c i e .

57 /4/ str. 92. 58 /4/ str. 93. 59 /4/ str. 93.

37

Mravné konanie má podľa G l u c h m a n a v p r v o m r a d e s p ĺňať

k r i t é r ia humánnos t i a zákonnos t i , pr ičom humánnosť s to j í na

p r v o m m i e s t e . „N a p r v ý p o h ľa d s a z d á , ž e čo j e h u m á n n e j e a j z á k o n n é

a čo j e n e h u m á n n e j e n e z á k o n n é . M ô ž e v š a k e x i s t o v a ť a j s i t u á c i a , ž e j e

t o z á k o n n é , a l e p r i t o m n e h u m á n n e , a k o n a p r í k l a d f a š i z m u s v N e m e c k u

č i r a s i z m u s v J u ž n e j A m e r i k e . K r i t é r i u m z á k o n n o s t i b y m a l o s l ú ž i ť a k o

ur č i t á p o i s t k a , p r e p r í p a d n ú d z e , a b y m r a v n ý s u b j e k t b o l n ú t e n ý

z a m y s l i e ť s a n a d t ý m , a k é s o c i á l n e d ô s l e d k y p r i n e s i e j e h o p r í p a d n é

k o n a n i e , k t o r é j e v s ú l a d e s p r i n c í p o m h u m á n n o s t i , a l e j e v r o z p o r e

s n e d o k o n a l ý m z á k o n o m .“ 60

Dobro a z lo Gluchman v e t ike v id í na dvoch úrovniach –

j ed inec sa môže rozhodnúť správne a lebo nesprávne a konať

morá lne a lebo nemorá lne . Správnosť a l ebo nesprávnosť

rozhodnut ia záv i s í na úmys le a mot í v e m o r á l n e h o s u b j e k t u . A k s a

napr ík lad mus ím rozhodnúť medz i dvoma z lami , j e správne to

konanie , k toré bude mať mene j negat ívnych soc iá lnych dopadov .

Nesprávnym by bo lo rozhodnut ie , pr i k torom by napr iek dobrým

úmys lom negat ívne soc iá lne dôs ledky preváž i l i nad poz i t ívnymi .

Morá lnym konaním j e po tom také , z k torého vyplýva jú

j ednoznačne poz i t ívne soc iá lne nás ledky bez ohľa d u n a m o t i v á c i u

kona júceho j ed inca . Nemorá lne j e zas také konanie , k toré pr ináša

j ednoznačne negat ívne nás ledky a t i e sú obs iahnuté a j v mot íve

ak téra tohto konania .

N a j v y š š í m m r a v n ý m p r i n c í p o m s ú t e d a „p o z i t í v n e s o c i á l n e

d ô s l e d k y d o s a h o v a n é n a š í m k o n a n í m a s p r á v a n í m . P o z i t í v n e s o c i á l n e

d ô s l e d k y s ú v l a s t n e d ô s l e d k y u r č i t é h o r o z h o d o v a n i a , k o n a n i a č i

s p r á v a n i a m o r á l n e h o s u b j e k t u , k t o r é p r i n á š a j ú u s p o k o j e n i e u r č i t ý c h

p o t r i e b č l o v e k a , s o c i á l n e j k o m u n i t y a s p o l o čn o s t i a v y t v á r a j ú

p r e d p o k l a d y p r e r o z v o j t v o r i v ý c h s í l a s c h o p n o s t í č l o v e k a a p r e r o z v o j

c e l é h o t v o r i v é h o p o t e n c i á l u s p o l o čn o s t i . “ 61

60 /4/ str. 90. 61 /4/ str. 89.

38

2.1 Vlastný koncept : úvod

Ľu d i a v d n e š n e j d o b e čoraz v iac nadobúda jú poc i t , že n ič

z toho , čomu ver i l i i ch rod ič i a a rod ič i a i ch rod ičo v , u ž n i e j e

pravda . V pos tmodernom sve te re la t iv izu jeme vše tko od zákonov

fyz iky až po nemorá lnosť usmrten ia a konzumác ie druhého

č loveka v pr ípade j eho súhlasu . 62 Sme zap laven í in formác iami

z na j rôzne j š í ch zdro jov a médi í a ná j sť v týchto in formác iách

oporné body pre v las tný sve tonázor sa s táva s tá le ťa ž š í m .

T r a d ičné v ie rouky sú z j edne j s t rany bombardované

rac iona l i s t i ckými pos tupmi vedy a z druhe j s t rany konkurenčnými

sys témami východných náuk a rôznych nových nábožensko-

hodnotových sys témov typu New Age . J ednot l ivec j e ponechaný

s á m s a m uč ičký medzi nekonečnými regá lmi s náp ismi

www.zaruceny_navod_na_s tas t i e .god a pod lákavými oba lmi tuš í

skry té obsahy , a l e o i ch kva l i t e n ič nev ie . Niek toré z produktov na

týchto regá lov s í ce od mal ička pozná , se rv í rova l i mu i ch rod ič i a a j

ce lá oko l i tá spo ločnosť , a l e in í ľudia mu dnes tvrd ia , že sa ho tým

snaž i l i ok lamať , uč ič íkať , dokonca na fe tovať (Marx a j eho „ópiu m

ľu d s t v a “ ) .

T r a d í c i a j e z v äčš e j čas t i vykorenená a vykoreneno sa pre to

c í t i s tá le väčš í poče t ľudí . Ako hovor i l F rank l vo svo je j V ô l i

k z m y s l u , dnešný č lovek sa oc i to l pred pot rebou nove j de f in í c i e

z m y s l u ž i v o t a . P u d m u u ž n e p o v i e , čo r o b iť mus í , a t rad íc ia , čo by

r o b iť m a l . 63 A p r á v e n a t o m t o m i e s t e n a s t u p u j e r e l a t i v i z á c i a

s ta rých hodnôt ako ces ta k nutne j oč i s t e hodnotového sys tému,

pot reba odde len ia „zrna od p l i ev“ . Už sa nepýtame : „Čo j e

dobré?“ , a l e pýtame sa : „Za akých podmienok a vzhľadom k čo m u

a ku komu môžem to to označ iť ako dobré?“ V te j to s i tuác i i sa

zač ína meniť a j poz íc ia pôvodných e t i ckých sys témov; pres táva jú 62 Viď obhajobu Armina Meiwesa v známom prípade “nemeckého kanibala”. 63 Viktor E. Frankl, Vůle ke smyslu : vybrané přednášky o logoterapii / 2. čes. vyd., Cesta, Brno, 1997.

39

b yť ho tovými návodmi , „kuchárskymi kn ihami“ cnos tného ž ivota ,

mies to toho sa z n i ch s táva mater iá l pre formulovanie nových

e t i ckých zásad , s táva jú sa rovnocennými , vše tky podrobené

kr i t i ckému pohľadu . Každý z nás mus í zváž iť , čo z toho , čo n á m

bo lo od mal ička prezentované ako dobré a správne , t aké naoza j j e ,

a l ebo s i tým len n iek to a lebo n iečo chce upevniť m o c a m o ž n o sť

ov ládať nás . Dnes j e nám napr ík lad už j a sné , že j ednou zo

zák ladných charakter i s t ík inš t i túc i í oko lo nás j e snaha

o „prež i t i e“ , upevňovanie i ch samých v soc iá lnom ekonomicko-

po l i t i ckom pros t red í . 64 Množs tvo z týchto inš t i túc i í pr iam chr l í

návody na dobrý ž ivot : c i rkv i , ško ly , š tá t , médiá . . . P r i l epšom

skúmaní týchto návodov z i s t íme , že sú pos tavené l en na autor i t e

z v n ú t r a d a n e j i n š t i t ú c i e : f a r á r s a odvolá na b i skupa , t en na

pápeža . . . a s i s ten tka sa odvolá na docenta , t en na pro fesora . Týmto

s a d o s t á v a m e d o b l u d n é h o k r u h u . T í t o v š e t c i s a s a m o z r e j m e z ačnú

oháňať „Božou vôľou“ a „pr i rodzeným por iadkom vec í“ , to sú

však ob jek t ívne nedokázate ľné pr íč iny a na svo je potvrdenie opäť

p o t r e b u j ú a u t o r i t u : s t o r očného in terpre ta b ib l i e č i koránu , f i lozofa

z h lbokého s t redoveku , a rmádu. . .

Ďa l š ím zdro jom morá lky j e t rad íc ia . Väčš i n o u j e l e n o d r a z o m

morá lky inš t i túc i í spomínane j vyšš ie , l en s tým rozdie lom, že tu

ako autor i ta vys tupu je rod ič a tď . Tá to morá lka býva p ly tke j š ia ,

l e b o z v äčš a a n i s á m j e j n o s i t eľ nechápe j e j východiská a l en

prenáša ďa l e j , čo s a s á m v m l a d o s t i n a uč i l . Zároveň j e o v e ľa

odo lne j š ia voč i k r i t ike , l ebo j e zákoni te spo jená s c i tovou väzbou .

Cez obe t i e to s ta ré morá lky sa prenáša Nie tzscheho pos ledný

č l o v e k , p o p i e r a j ú c i s á m s e b a a s m e r u j ú c i k n a dč l o v e k u , k t o r ý s á m

d e f i n u j e d o b r o i z l o . T u t r e b a c h á p ať nadč loveka skôr ako obraz ,

64 Ladislav Šerý, První knížka o tom, že řád je chaos a že potřebujem světlo a nedovedem žít ve tmě a že každýmu obsahu se vnutí nějaká ta forma a že moc je všude a nikde a že i ta blbá sloboda je jenom jako a že ještě nenastala ta pravá dekolonizace a že i to umění je jeden velkej mýtus, DharmaGaia, Praha, 2001.

40

než ako skutočný nový druh , evo lučné pokračovanie č loveka .

Nie tzscheho „Boh j e m ŕ tvy“ tu nemá znamenať s m rť Boha ako

takého , skôr koniec j eho vp lyvu na naše ž ivo ty . A to an i n ie

v kontakte osobnom a in t ímnom, kde ho zakúšame pr iamo a v iac

in tu i t ívne , a l e skôr v kontakte sekundárnom, spros t redkovanom

inš t i tuc iona l izovanými nábožens tvami a i ch dogmou.

Pos ledný súd , vyšš ia spravodl ivosť , dž ihád , nebo a pek lo , to

vše tko sú po jmy, k toré nám odobera jú zodpovednosť za naše č iny

vo chv í l i , kedy i ch konáme. V domnienke vyšše j spravodl ivos t i

sme ochotn í n iesť i ch dôs ledky neskôr a nedomýš ľame i ch vo

chv í l i ak tu , v pr iamom dotyku s konkré tnou s i tuác iou . J a mies to

toho chcem pos tav iť zodpovednosť tu a t e raz . To znamená : t e raz

urob ím to a to , l ebo to tak chcem, j e to mo ja vô ľa a p r e b e r á m

zodpovednosť za vše tky dôs ledky tohto mô jho č inu . Nie „Boh tak

chce l“ , n ie „ tak mi ta tko poveda l i“ , n ie „ taký j e osud“ . Nadč lovek

t u m á b yť t en , k torý sa nevyhovára , j e to samosta tný j ed inec ,

k torý pozná cenu seba a j b l í žneho svo jho . Nekoná svo jvo ľne , a l e

podľa s v o j h o n a j l e p š i e h o v e d o m i a a s v e d o m i a . A t u s a v r a c i a m e

s p ať k t o m u , k d e s m e z ača l i : každé dobro a každé z lo , každá cnosť

j e r e la t ívna , vždy zá lež í na ko nkré tne j s i tuác i i , konkré tnych

dôvodoch a konkré tnych východiskách . Ver ím, že v každom

e t i ckom koncepte , č i u ž n á b o ž e n s k o m a l e b o f i l o z o f i c k o m , s a

nachádza kus pravdy a chovám i ch v ú c t e , a l e a k s a m á m e v n a š i c h

ž ivotoch rozhodovať správne , nes tač í i ch l en poznať a š t u d o v ať

a nechať s i n imi d ik tovať výs ledky naš i ch č inov .

Ž iadny takýto sys tém to t iž nedokáže uchopiť ž ivo t v j eho

rozmani tos t i a komplexnos t i , pre fabr ikované návody umelo

ohýba jú našu každodennú rea l i tu a ponúka jú mode lové r i e šen ia na

m o d e l o v é s i t u á c i e . T i e p o c t i v e j š i e z n i c h a s p oň r e f l e k t u j ú m e n i a c i

sa sve t vy tváran ím s tá le z lož i te j š i eho sys tému takýchto mode lov ,

41

r i s k u j ú v š a k s t á l e v äčš i u n e p r e hľadnosť a konečnú nepouž i te ľnosť

sys tému ako takého .

A k t e d a s úča s n é e t i c k é s y s t é m y n e m á m e z a h o d iť a zároveň s a

v n i ch nemáme s t ra t iť , čo n á m d o k á ž e n a v y š š e j ú r o v n i u r o b iť

v n i ch por iadok? Na tomto mies te mus ím súhlas iť s u ž

spomínaným pánom F le t cherom – áno , t akýmto vedúc im pr inc ípom

j e l á s k a . N a d r u h e j s t r a n e a l e m u s í m s ú h l a s iť a j s j eho kr i t ikmi ,

k tor í ce lý t en to sys tém považu jú za vágny a pre každodenný ž ivot

j ednoducho nepouž i te ľný . Nie j e možné spo j iť a g a p e i c k ú l á s k u

a vypoč í t avé pragmat i cké rac ioná lne mys len ie tak , aby sme

pred iš l i j eho zneuž i t iu .

Obávam sa , že ak máme naoza j poc t ivo pr i s túp iť k pokusu

o popísan ie funkčn e j s i t u ačn e j e t i k y , b u d e m u s i eť špekula t ívny

r o z u m u s t ú p iť pods ta tne v iac do úzadia než v sys téme

F le t cherovom. Schopnosť správne sa rozhodnúť v konkré tne j

s i tuác i i to t iž an i n ie tak zá lež í na ident i f ikovaní a naplnen í l ásky

k b l í ž n e m u . T ú m ô ž e m e s p ä t n e v y s t o p o v ať a ident i f ikovať a n a j e j

zák lade s i tuác iu posúdiť , a l e t o e š t e n e z n a m e n á , ž e j u m ô ž e m e

pokladať za hnac í motor rozhodovac ieho procesu , k torý v dane j

s i tuác i i prebehol . Nech by bo l to t iž č lovek akokoľvek

ident i f ikovaný s pot rebou nap ĺňania agape ických c i tov k svo j im

b l ížnym, ak osobnos tne neras t i e , n e d o k á ž e l á s k u a g a p e i c k ú

odde l iť od lásky ph i l i cke j a e ro t i cke j , rovnako ako ju nedokáže

odde l iť od v las tných rac iona l izu júc i ch konš t ruktov , zameraných

na uko jen ie svo j i ch pot r i eb . Tak sa dos táva do s i tuác ie , kedy s í ce

v ie , podľa čoho sa má v každe j s i tuác i i rozhodovať , a l e m á

prob lém to to n iečo v s i tuác i i v id ieť , ident i f ikovať a nás ledne sa

podľa toho rozhodnúť . P r e t o p o v a ž u j e m z a p o t r e b n é u rč iť h ran icu

a l e b o s t u p eň o sobnos tného vývinu j ednot l ivca , po k tore j

prekonaní j e pr ipravený upus t iť od správania sa podľa predpisu

a začať sa rozhodovať v každe j ind iv iduá lne j s i tuác i i nanovo .

42

Ako by sme mohl i t en to bod osobnos tného vývinu pos t ihnúť .

Tu nám na pomoc pr i chádza zás tu p osv ie tených duchov vše tkých

dôb , na če l e s M a j s t r o m E c k h a r t o m . „Kde č l o v e k v p o s l u š n o s t i v y j d e

z o s v o j h o j a a z b a v í s a s v o j h o , t am m u s í v t o m i s t o m o k a m ž i k u n u t n e

v o j s ť B o h .“ 65 Z daného výroku j e as i j a sné , že práve myst ikovo

vn ímanie sve ta v id ím ako to pravé orechové pre adekvátne

u c h o p e n i e s i t u á c i e . P o d o b n ý m s m e r o m s a a l e u b e r á a j J u n g o v a

h lb inná psychoana lýza a neskôr Grofova t ranspersoná lna

psycho lóg ia so zameran ím na in i c iác ie a procesy zrodenia sa

b y t o s t n é h o J a . T u b u d e p o t r e b n é p r e z ač i a tok uv iesť on to log ické

pozadie ce lého tohto myš l i enkového pokusu .

65 /5/ Mistr Eckhart a středověká mystika, Vyšehrad, 2000, str. 123.

43

2.2 Axiómy a východiská

Na zač i a t k u p o v a ž u j e m z a d ô l e ž i t é u v i e sť dva zák ladné

predpoklady , akés i nezdôvodni te ľn é a x i ó m y , k t o r é b u d ú v c e l o m

ďa l šom tex te impl i c i tne pr í tomné a budú tvor iť j eho bázu , zák lad .

1 . boh 66 e x i s t u j e . S o m p r e s v e dčený , že v o tázke ex i s tenc ie boha j e

akékoľvek rac ioná lne zdôvodňovanie a presv iedčanie zbytočné ,

l ebo k to s daným výrokom súhlas í , nepot rebu je dôkaz , a k to s n ím

nesúhlas í , toho rozumom nepresvedč í t e . T a k ž e j a t u t i e ž e x i s t e n c i u

b o h a p o s t u l u j e m a k o d a n ú a p r e c e l ý m ô j ďa l š í pos tup

n e v y h n u t n ú . J a s á m s i s v e t b ez ex i s tenc ie boha nedokážem

preds tav iť a z d a l b y s a m i a b s u r d n ý m , a l e n i k o m u t ú t o s v o j u v i e r u

n e b u d e m v n u c o v ať . Takže c teného č i t a te ľa t u n e c h c e m p r e s v e dč iť ,

že boh naoza j ex i s tu je , akurá t ukázať , ž e b e z j e h o e x i s t e n c i e b y

ce lý nas ledovný koncept nemal zmyse l . 2 . k a ž d á v e c t o h t o s v e t a

má dušu . Samozre jme , n ie vše tky duše sú s i on to log icky

rovnocenné 67, j e m o ž n é m e d z i n i m i n á j sť u rč i tú h ie rarch iu , rad iac

i ch od na jnedokona le j š í ch duš í v sve te anorganickom až po duše

na jdokona le j š i e nám známe, ľudské . Každopádne tvrd ím, že dušu ,

a k o j u c h á p e m , m ô ž e m e p r i r a d iť každe j en t i t e od na jmenš ieho

k v a r k u a ž p o u n i v e r z u m a k o t a k é .

66 Zámerne používam slovo boh s malým b, pretože nechcem, aby sa boh prezentovaný v tejto práci stotožňoval s Bohom kresťanov alebo akýmkoľvek iným konkrétnym Bohom. 67 na tomto mieste by som sa priklonil k aristotelovskej tradícii akéhosi „rastu“ duší, avšak nezačal by som od duše rastlinnej, vegetatívnej, ale posunul by som tú štartovaciu čiaru duše ešte nižšie do anorganického sveta, kde by sa mohla nazývať teilhardovsky: zavinutá duša.

44

2.3 Theomatrix alebo podobenstvo o premietačke

Jung da l duš i de f inovaním nevedomia nekonečný pr ies tor

a nekonečné možnos t i . Grof tú to myš l i enku posunul eš te ďa l e j

a z a h r n u l p o d d u š u a j e j p r e j a vy vše tko , vrá tane mater iá lneho

s v e t a . „H r a n i c e d u š e n e n á j d e š . . . “ , poveda l kedys i dávno múdry

Herak le i tos . Ce lými de j inami západ ného mys len ia sa potom t iah la

ozvena tohto výroku . Nie len vo f i lozof i i , a l e a j v nábožens tvách

a neskôr v psycho lóg i i sa múdre h lavy naše j ku l túry snaž i l i buď

t en to výrok potvrd iť , p r ípadne b l ižš ie vymedziť , a l ebo ho vyvrá t iť

t ý m , ž e h r a n i c e d u š e n e j a k ý m s pôsobom pos tu lova l i . Kde teda

d u š u hľadať? Mo ja odpoveď b u d e s t r učn á : v š a d e ! D u š a v ú p l n e

n a j š i r š o m v ý z n a m e , a k o j u c h á p e m ja , j e obs iahnutá v každom

k ú s k u u n i v e r z a a n a o p a k , u n i v e r z u m a k o t a k é j e d u š o u .

S a m o z r e j m e s i n e n a m ý šľa m , ž e n a t ú t o m y š l i e n k u s o m p r i š i e l s á m ,

s o m s i v e d o m ý , ž e j e s t a r á a k o ľu d s t v o s a m o , b a m o ž n o s t a r š i a , a l e

n a d r u h e j s t r a n e , n e u rč i tý poc i t t e j to skutočnos t i som v sebe nos i l

d lhú dobu a poznanie t eór i í , v k torých bo la podobná myš l i enka

obs iahnutá , mi v iac -mene j l en pomohl i pr i j e j fo rmulác i i . Mnohí

i s to pozna jú t en poc i t , keď p r i č í t an í ne jake j kn ihy č i f i lozof i ckého

d i e l a m a j ú d o j e m , ž e n a t ý c h s t ránkach j e obsah i ch v las tných

myš l i enok , a le dovtedy nebo l i s chopní t i e to myš l i enky

s f o r m u l o v ať . Mne samému t i ež kedys i chýba l dos ta točný po jmový

apará t a dos ta tok preč í t aných tex tov , t akže som s i tú svo ju

preds tavu o duš i nos i l v sebe l en v podobe akéhos i nekonkré tneho

poc i tu , a až dnes som schopný ten to poc i t a spoň v hrubých

obrysoch podať .

D u š a j e t e d a v š a d e a v š e t k o j e d u š o u . T o t o s a m o z r e j m e p l a t í

l en v t e j na jvšeobecne j še j rov ine , keď s i a k o o b j e k t s v o j h o z á u j m u

p r e d s e b a p o s t a v í m e c e l é u n i v erzum ako také . Na te j to úrovni

m ô ž e m p r i v e ľkom z jednodušen í vyhlás iť : Duša = Vedomie = Boh ,

45

kde každé to to pomenovanie l en iný m s p ô s o b o m v y s t i h u j e J e d n o ,

ako s i ho preds tavova l napr . Pa r m e n i d e s . A k v š a k b u d e m e t i e t o

p o j m y b l i ž š i e š p e c i f i k o v ať , v e ľmi skoro sa začnú od seba opäť

odde ľovať . S tač í zmeniť uho l pohľadu a vz t iahnuť i ch na

konkré tnu bytosť , na j l epš ie na konkré tneho č l o v e k a . D u š a

konkré tneho č loveka už zďa leka n ie j e to tožná s nede l i t eľn ý m

Jedným a j e j s to tožnenie s Bohom by as i t i ež nebo lo na mies te .

Naopak , v č loveku 68 s a t o t o J e d n o p r e j a v u j e p r á v e v o s v o j e j

mnohos t i a rôznos t i 69 podobne , ako u P lo t ína j ednot l ivé duše

z B o ž s k é h o J e d n é h o e m a n u j ú . 70 Vždy tu však os táva možnosť

a s chopnosť konkré tne j ľu d s k e j d u š e s v o j u p ô v o d n ú j e d n o t u

s u n i v e r z o m o b s i a h n uť . Duchovné t rad íc ie ce lého sve ta popisu jú

s i tuác ie , kedy duchovne vyspe lý j ed inec po odpútan í sa od

hmotného sve ta prež íva l s tavy , pr i k torých bo l n iekým iným, pr ip .

n ieč ím iným, kde týmto „n ieč í m “ m ô ž e b yť čokoľvek od molekuly

v o d y c e z k a m eň , zv ie ra , p lané tu Zem až po un iverzum ako také 71.

P r i po jme „vedomia“ nas táva t i ež dosť v e ľký významový posun .

Kým to t iž pr i vesmírnom Vedomí m á m n a m y s l i s k ô r a k ú s i

in te l ig ib i l i tu un iverza , t eda j eho schopnosť u v e d o m o v ať s i s a m o

s e b a a s a m o s e b a t i e ž r e f l e k t o v ať , p r i konkré tnom č l o v e k u u ž

p o j m o m v e d o m i e c h c e m o z n ač iť skôr ob lasť j e h o d u š e , p r í s t u p n ú

j eho re f l ex i i , t eda obsahy a proc esy j eho duše , k toré j e s chopný

ne jako uchopiť . Naopak obsahy a procesy , k toré uchopiť nemožno ,

s a n a c h á d z a j ú v n e v e d o m í 72. A p r á v e p r o s t r e d n í c t v o m n e v e d o m i a

nakoniec podľa mňa j e m o ž n é n á j sť v zťah medzi Vedomím

68 a samozrejme nielen v ňom, ale v každej inej entite univerza, živej alebo neživej. Je tu samozrejme množstvo úrovní kvantitatívnych i kvalitatívnych, ale som presvedčený, že dušu je možné nájsť aj vo zvieratách, rastlinách a neživých telesách. 69 mnohosť a rôznosť Jedného tu môže vyzerať ako logická kontradikcia, ale ja vidím vzťah jednotlivých duší k Jednému podobne ako Jung definoval vzťah archetypu a jeho projekcií: tá istá matrica sa vždy cez iný „filter“ naprojektuje inak, napriek tomu všetky vzniknuté „obrazy“ – projekcie, odrážajú ten istý základ. 70 Plotínos, Sestry duše, Petr Rezek, Praha, 1995. 71 mnohé z týchto stavov tiež popisuje Grof u účastníkov LSD terapie či holotropných sedení. 72 moje chápanie vedomia a nevedomia tu verne kopíruje teóriu Jungovu.

46

v e s m í r n y m , v e d o m í m ľu d s k ý m a d u š o u a t ý m s a d o s t ať a j

k r i e š e n i u p r o b l é m u j e j o h r a n ičenos t i . Ak by sme to t iž ľu d s k ú

dušu s to tožn i l i s ľu ds kým v e dom ím , b o lo b y s práv ne tv rd iť , ž e j e

t i ež ohran ičená . Každý predsa už z v las tne j skúsenos t i v ieme , že

ex i s tu jú vec i nášmu vedomiu skry té , napr . myš l i enky iných ľudí .

A l e j e n a š o u d u š o u n a o z a j l e n t o , čo sme schopní s i uvedomovať?

Čas to krá t predsa v id íme seba samých konať vec i , o k torých

n e v i e m e , čo i ch spôsob i lo – t raumat i cký záž i tok s hadom z de t s tva

n á m m ô ž e s p ô s o b iť neskôr „nepochopi te ľnú“ fób iu na ce lý ž ivo t

bez toho , aby sme s i ho pamäta l i . Čas to sa nám t i ež vo vedomí

o b j a v u j ú m y š l i e n k y , k t o r ý c h pôvod n ie sme schopní urč iť – v o s ne

v id íme obrazy a vzory , k toré neskôr ná jdeme na s ta roveke j ry t ine

č i na zobrazen í maľby z pyramídy . Na zák lade týchto j avov teda

m ô ž e m e n e g a t í v n e u rč iť ob lasť nášho duševna , k tore j obsahy nám

s í ce n ie sú pr í s tupné , a l e v id i teľne ovplyvňu j ú n á š ž i v o t . S ú t e d a

v d u š i , a l e n i e v o v e d o m í . P re t o d u š u s v e d o m í m s t o t o ž n iť

nemožno . Druhou o tázkou teda j e , č i j e ohran iče n é n e v e d o m i e .

Min imálne z j edne j s t rany urč i t e , l ebo hran ič í s v e d o m í m . A l e čo

druhá s t rana , j e nevedomie ohran ičené a j „zvonku“? No

a k odpovedi na tú to o tázku nás už , bohuž iaľ , nedovedie ž iadne

r o z u m o v é b á d a n i e . B u d e m e s a t e d a m u s i eť opr ieť o výpovede

ľudí , k tor í bo l i s chopní nazr ieť za hran ice svo jho vedomia , r esp .

h r a n i c u m e d z i v e d o m í m a n e v e d o m í m z m a z ať . A k o s o m s p o m e n u l

už vyšš ie , t í to ľudia popisu jú s tavy , pr i k torých sú n ieč ím iným,

až nakoniec obs iahnú ce lé un ive r z u m . A k t u p o d u n i v e r z o m

c h á p e m e v š e t k o , čo j e s t , t eda súcno ako také , k j eho hran ic iam sa

nedos taneme – na úrovni hmoty sa vše tko môže do nekonečna

de l iť , na úrovni myš l i enky vždy vyvs tanú nové o tázky , t akže j e

skôr pravdepodobné , že tak to c h á p a n é u n i v e r z u m h r a n i c e n e m á ,

n e ž ž e b y s m e n e j a k é n a š l i . P r e t o p o v a ž u j e m u n i v e r z u m z a

neohran ičené . Ak n ie sme schopní ná j sť o b s a h y v y v o l á v a j ú c e

47

vyšš ie popísané s tavy vo svo jom vedomí , mus í i ch nutne

obsahovať nevedomie . A ak t eda cez pren iknut ie do svo jho

nevedomia sme schopní obs iahnuť neohran iče n é u n i v e r z u m , a j o n o

potom bude neohran ičené . No a ak j e t eda neohran iče n é

nevedomie , bude neohran iče n á a j d u š a , l e b o v e d o m i e a j n e v e d o m i e

s ú o b l a sťa m i d u š e v n a . Z m a z a n í m h r a n i c e m e d z i v e d o m í m

a n e v e d o m í m p o t o m t e d a b u d e m e s c h o p n í s a n a p o j iť na Vedomie

vesmírne a naša ind iv iduá lna ľu d s k á d u š a s p l y n i e s D u š o u , k t o r ú

som charakter izova l vyšš ie ako odraz J edného . Toto chápanie duše

a l e n i e j e b e ž n é . A k h o v o r í m e : „ z duše ho nenáv id ím“ a lebo „sme

s p r i a z n e n é d u š e “ a l e b o „ m á d u š u n a s p r á v n o m m i e s t e “ , n e m y s l í m e

t ý m n e j a k ú v e s m í r n u d u š u , k t or á b y n á m b o l a v š e t k ý m s p o l očná ,

a l e n a o p a k , d u š a t u j e a ko pr í s luš iaca j ednot l ivému č loveku . Ako

a le de f inovať t ú t o j e d n o t l i v ú d u š u . D l h o s o m s a z a m ý šľa l , č i

o k r e m d u š e v j e j n a j š i r š o m m o ž n o m v ý z n a m e e š t e v ô b e c n i ečo

e x i s t u j e a d l h o s o m b o l p r e s v e dčený , že n ie . V ide l som sve t ako

nekonečn ú v e s m í r n u d u š u s m o j i m v e d o m í m v j e j s t r e d e 73

a hmotným sve tom len ako ok ľu k o u s a k u m n e v r a c a j ú c i m

nevedomím, a lebo j eho pro jekc iou . V ide l som ľudí ako v matr ixe ,

kde ce lý sve t každého j eho obyvate ľa bo l pro jekc iou , v k tore j on

s á m p ô s o b i l z á r o v eň ako premie tačka i ako d ivák , neuvedomujúc

s i tú to svo ju dvo j ro lu . Ale uš ie l mi v tedy j eden de ta i l , dosť

pods ta tný – matr ix j e program, tá premie tačk a p o t r e b u j e f i l m ! N o

a t e n t o f i l m n e m ô ž e b yť j e j s účasťo u , m u s í b yť v ložený zvonku .

Ale ak by neex i s tova lo n ič mimo duše , neex i s tova lo by an i ž iadne

„zvonku“ . A keď som s i po lož i l o tázku , čo by to to n iečo , čo

n e m ô ž m e p o v a ž o v ať za pro jekc iu nášho nevedomia , mohlo byť ,

vyš lo mi j ed iné – j e to boh . Boh ako pr inc íp , pod ľa k torého sa sve t

73 toto samozrejme nie je prejavom môjho už i tak veľkého egocentrizmu a neopisujem objektívny stav vecí, svoje vedomie tu dávam do centrálnej pozície len z čisto subjektívneho hľadiska, ako východiskový bod každého môjho pozorovania sveta. Vedomie každého iného človeka, ale i zvieraťa atď., bude stredom pre jeho vnímanie a jeho svet.

48

de je tak , ako sa de je a zároveň ako dôvod a zmyse l tohto d ian ia .

P r e d s t a v m e s i , a k o f u n g u j e j e d n o d u c h á p r e m i e t ačka . Z ne jakého

zdro ja vychádza sve t lo , pre jde obrázkom – po l íčk o m n a f i l m e ,

po tom šošovkou , k torá ho zväčš í a výs ledný obraz na p lá tne

vzn iká spo jen ím vše tkého dokopy . F i lmom je tu pr inc íp – boh sa

z j edného s ta l mnohým a da l sa sve tu , aby sa pod ľa neho d ia l .

To to z re te ľne badať h lavne vo východnom mys len í . Ako hovor í

Capra v Tao fyz iky : „ Z á k l a d n o u a u s t a v i čn e s a o p a k u j ú c o u t é m o u

h i n d u i s t i c k e j m y t o l ó g i e j e s t v o r e n i e s v e t a s e b a o b e t o v a n í m B o h a –

> o b e t o v a n i e < v p ô v o d n o m z m y s l e > o d o v z d a n i e s a < - č í m s a B o h s t á v a

s v e t o m , k t o r ý s a n a k o n i e c z n o v u s t a n e B o h o m . “ 74 Boh bude zároveň a j

zdro jom sve t la a sve t lom, l ebo on j e tým, k torý neus tá le dáva

s v e t u j e s t v o v a n i e . Š o š o v k o u t u b u d e v e s m í r n e v e d o m i e a n a p l á t n e

sa nám z jav í sve t . Ve ľk á v e s m í r n a d u š a t e d a b u d e k o m b i n á c i o u

š o š o v k y a f i l m u , v e s m í r n e h o v e d o m i a a c e z eň p ro jek tovaného

bož ieho pr inc ípu , akéhos i zák ladného a r c h e t y p u . K d e j e a l e m i e s t o

pre ind iv iduá lnu , j ednot l ivú dušu? N a t o , a b y s m e j u n a š l i ,

b u d e m e m u s i eť n a š u p r e m i e t ačku skompl ikovať . P r e d s t a v m e s i , ž e

z a d a n o u š o š o v k o u b y v e dľa seba l eža lo nespoče tné množs tvo

ďa l š í c h š o š o v i e k a k a ž dá i n á . J e j a s n é , ž e z obrazen ím každe j z n i ch

by vzn iko l iný obraz , napr iek tomu, že sa premie ta t en i s tý f i lm.

Mohl i by sme zobrazen ia týchto šošov iek už považovať za

ind iv íduá , p lnohodnotné vesmírne en t i ty? A na zák lade toho ,

mohl i by sme t i e to šošovky považovať z a i c h d u š e ? P r i

anorganických predmetoch by nám to neč in i lo väčš i e p r o b l é m y , t i e

nevykazu jú ž iadnu v id i te ľnú v las tnú ak t iv i tu . Ale čo ž ivé vec i ,

ras t l iny a ž ivoč í chy , čo ľu d i a ? T u u ž n a s t a n e p r o b l é m , l e b o v š e t k o

ž ivé sa na rôznych úrovniach hý b e s a m o o d s e b a . A b y s m e t e d a

mohl i v našom podobens tve pokroč iť , b u d e m e p r e m i e t ačk u ďa l e j

kompl ikovať . A k b y p r e d k a ž d o u m a l o u š o š o v k o u b e ž a l ďa l š í f i lm,

74 F. Capra, Tao fyziky, Gardenia, Bratislava 1992, str. 69.

49

výs ledný obraz by sa zase zmeni l . Tento ďa l š í f i lm by Le tz as i

nazva l by tos tným obsahom 75, tým, čo boh vk ladá do každe j vec i

a čo j u č in í tým, č ím j e , a n ič í m i n ý m . A t a k a k o s m e v y š š i e

de f inova l i vesmírnu dušu ako ko m b i n á c i u š o š o v k y a f i l m u , t u

bude j ednot l ivá duša t i ež kombiná c i o u š o š o v k y a f i l m u . Š o š o v k o u

bude ind iv iduá lne vedomie en t i ty a f i l m o m j e j b y t o s t n ý o b s a h , j e j

v las tný onto log ický arche typ . Takž e výs lednicou na p lá tne bude

s v e t s k l a d a j ú c i s a z o b r o v s k é h o m n o ž s t v a f i l m o v , a l e z á r o v eň

j eden ve ľk ý f i l m , l e b o z d r o j s v e t l a j e s tá le t en i s tý . Tento mode l j e

s a m o z r e j m e v e ľmi z j ednodušený , a l e podľa mňa výborne s lúž i na

ukázanie vzťahu boha , vesmírneho vedomia , j ednot l ivých vedomí

a s v e t a . A a k s i v e z m e m e , a k o z h r u b a v y z e r á m y s t i c k ý z á ž i t o k ,

v y v s t a n e n á m s n a š o u p r e m i e t ačk o u z a u j í m a v á p a r a l e l a . S t ač í ju

pomaly rozk ladať . Na jprv v id íme chaos sve ta v j eho z lož i tos t i

a mnohos t i – mul t i f i lm na p lá tne . Prvým krokom k bohu j e

v y s t ú p e n i e z o s e b a – o d s t r á n i m e m a l ú i n d i v i d u á l n u š o š o v k u a j

s f i lmom a z razu v id íme sve t v j eho por iadku a j ednoduchos t i ,

zaž i j eme spo j i tosť v še tkého so vše tkým, l ebo v id íme l en pro jekc iu

v ečného pr inc ípu cez šošovku vesmírneho vedomia . No a ak

ods t rán ime a j tú to šošovku a t en t o f i l m , a k v y s t ú p i m e m i m o

u n i v e r z a , o s t a n e m e v n e m o m ú ž a s e hľadieť do os ln ivého j a su

samotného boha , J edného .

A takýto myst i cký záž i tok , nah l iadnut ie pr inc ípu , pod ľa

k t o r é h o s a d e j e c e l ý v e s m í r , c h c e m t e r a z uč in iť ú s t r e d n ý m b o d o m

svo jho konceptu s i tuačne j e t iky .

Zhodou oko lnos t í som sa počas p í san ia t e j to práce zúčas tn i l

prednášky Lámu Ole Niehdha la v Bra t i s lave a medz i iným Láma

s p o m e n u l n a s l e d o v n é ( p a r a f r á z u j e m ) : „M e d z i k o n a n í m č l o v e k a

o s v i e t e n é h o a č l o v e k a s m e r u j ú c e h o k o s v i e t e n i u ča s t o n e b ý v a b a d a t e ľný 75 Ján Letz: Metafyzika a ontológia: Príspevok k tvorbe kreačno-evolučnej ontológie, Edícia Filozofickej sekcie ÚSKI a SKA, Bratislava, 1993, str. 224 - 225

50

r o z d i e l . N a s a d z u j e m e s i k r á s n u z l a t ú m a s k u B u d d h u , a ž p o k ý m j e d n é h o

dňa n e z i s t í m e , ž e s a m a s k a n e d á d a ť d o l e , l e b o s n a m i z r á s t l a a s t a l a s a

n a š o u v l a s t n o u t v á r o u . “ V ten i s tý deň s o m č í t a l výrok Zenóna ,

konš ta tu júc i , že cnosť p r i chádza na č loveka naraz a akoby

skokom, nedá sa k ne j pos tupne prepracovať . A ž e č lovek

s m e r u j ú c i k c n o s t i a č lovek vskutku cnos tný navonok kona jú

zhodne , l en mot ivác ia i ch č inov j e od l i šná . Sám to chápem tak , že

č lovek smeru júc i k cnos t i č i osv ie ten iu vedome koná tak , aby sa čo

na jv iac pr ib l í ž i l k ideá lu , k torý s l edu je . Za t ia ľ čo osv ie tený ,

cnos tný č lovek už nechce konať t ak a tak , l ebo sa sama cnosť koná

cez neho , osv ie ten ím sa napo j i l na vôľu t o h o , a k o s a s v e t m á m ať

a t á to vôľa sa koná cez neho . Som s i vedomý, že to to vše tko

z r e j m e p ô s o b í z m ä t očn e , v n a s l e d u j ú c o m t e x t e s a t o b u d e m s n a ž iť

b l i ž š i e vysve t l iť . Lámov výrok ma pr inút i l v rá t iť sa k ma j s t rov i

Eckhar tov i a skús iť z i s t iť , a k á j e v l a s t n e c e s t a č loveka k tomu, že

„ č l o v e k v p o s l u š n o s t i v y j d e z o s v o j h o j a ? “ 76 a ma j s te r mi odpoveda l

v j edne j zo svo j i ch kázn í : „ K t o m á s p r á v n y p o m e r k b o h u , m á m a ť

v ž d y p r e d o ča m i , ž e v e r n ý a m i l u j ú c i B o h v y v i e d o l č l o v e k a z h r i e š n e h o

ž i v o t a d o ž i v o t a b o ž s k é h o , ž e z n e p r i a t e ľa u r o b i l p r i a t e ľa – a t o j e v i a c ,

n e ž s t v o r i ť n o v ú z e m . T o b y m a l b y ť j e d e n z n a j s i l n e j š í c h p o p u d o v ,

k t o r ý m ô ž e č l o v e k a ú p l n e p r e s a d i ť d o B o h a , a m a l i b y s m e ž a s n ú ť , a k o u

s i l n o u a v e ľk o u l á s k o u m ô ž e č l o v e k a z a p á l i ť , ž e a ž ú p l n e v y j d e z o s e b a

s a m é h o . “ 77 Ďa l e j m a j s t e r v y s v e tľu j e , ž e a j k a ž d ý n á š h r i e c h m á s v o j

zmyse l a Boh nás necha l ž iť v h r i e c h u p r e u rč i t ú p r íč i n u , ž e a j

h r iešny ž ivot má svo j c i e ľ . J a s a s í c e s m a j s t r o m E c k h a r t o m

rozchádzam v chápaní Boha , a l e mys l ím, že to n ie j e prekážkou

pre poukázanie na podobné a lebo rovnaké pr inc ípy a myš l i enky

v oboch konceptoch . V pr ípade , že j ed iným naš ím c ie ľo m j e

napo j iť sa na p lynut ie bož ieho p lánu , že j ed iné , za č í m i d e m e , j e

umožnenie pr inc ípu ce lého un iverza d iať s a n a š i m 76 /5/ str. 123. 77 /5/ str. 137.

51

pros t redníc tvom, dáva nám to možnosť r o b iť chyby a konať

h r i ešne na ces te k takémuto c i e ľu ? S p o l u s m a j s t r o m E c k h a r t o m

v e r í m , ž e á n o . D ú f a m , ž e z ďa l š i eho výk ladu bude j a sné , aký má

tá to mo ja v ie ra zák lad .

52

2.4 TheoMatrix v etike

Na rozdie l od F le t chera , k torý pos tu lu je akýs i ideá lny koncept

rozhodovac ieho procesu bez ohľadu na rozpoložen ie č loveka ,

k torý do tohto rozhodovac ieho procesu vs tupu je , j a sa chce m

v s v o j o m k o n c e p t e z a m e r ať v p r v o m r a d e n a d y n a m i k u r a s t u

č loveka , od j ed inca p lne podvoleného naučeným a prevza tým

vzorcom správania až po j ed inc a s l edu júceho pr inc ípy s i tuačn e j

e t iky . Túto neskôr op í šem b l iž š i e , s h l a v n ý m z a m e r a n í m s a n a

myst i cký záž i tok osv ie ten ia . Podobne ako vo výk lade

meta fyz ického mode lu , z k torého vychádzam, a j pr i j eho prevode

do ob las t i e t iky na zač i a tok mus ím pos tu lovať n iekoľko ax ióm.

Podobne , ako som vyšš ie pos tu lova l e x i s t e n c i u b o h a , t u b y s o m

rád zača l j e h o p o p i s o m , a l e b o s k ô r b l i ž š í m u rčen ím. Boh v mo jom

ponímaní j e láskou a dobrom , podobne , ako v ponímaní

k r e sťa n s k o m . A k s a t e d a v r á t i m e k p o d o b e n s t v u s p r e m i e t ačkou ,

v k t o r o m b o h j e z d r o j o m s v e t l a i s v e t l o m z á r o v eň , m ô ž e m e

povedať , že t ranscendentá lne dobro j e možné ná j sť v každe j čas t i

u n i v e r z a , p r e t o ž e j e s účasťou samotného zák ladu vše tkého . Inak

povedané , sve t j e dobrý . Podobne však , ako sa v premie tačke časť

sve t la s t ráca , odráža a lebo j e pohl tená n iekde medzi zdro jom

sve t la a p lá tnom, rovnako dobro , k toré j e pr i zdro j i j edno

a nede l i t e ľné , sa v procese pro jekc ie do sve ta š t i ep i a nadobúda

nekonečn é m n o ž s t v o p o d ô b . T u m ô ž e m e v i d i eť p a r a l e l u

s P lo t ínovským procesom emanác ie , kde sa t i ež boh pro jek tova l do

sve ta , pr ičom pos tupne s ras tom vzdia lenos t i od zdro ja k lesa la

kva l i ta j eho ž ia ren ia 78. V dnešne j t e rmino lóg i i môžeme povedať , ž e

s a r e l a t i v i z u j e .

P o v e d a l i s m e s i , ž e v ý s l e d n i c o u c e l é h o p r o c e s u p r o j e k c i e b o h a

d o s v e t a j e m u l t i f i l m u n i v e r z a , k torý sa sk ladá z pro jekc i í

78 Emanuel Rádl, Dějiny filosofie 1, starověk a středověk, Votobia, Praha, 1998, str. 247 – 248.

53

nekonečného množs tva ind iv iduá lnych ent í t . Z každodenne j

skúsenos t i v ieme , že t en to sve t n ie j e č i s tá l á ska a dobro , boh j e

v ňom už takpovediac rozmenený na drobné , n iekde v procese

tohto rozmieňa n i a s a t e d a m u s e l a s t ať „ chyba“ , muse lo vzn iknúť

z lo a svár . Otázkou na mies te by t eda bo lo – j e z lo rovnocenným

prot ipó lom dobra , so svo j im v las tným zdro jom, zasahu júce do

dokona los t i pro jekc ie boha do sve ta? Podľa mňa to tak n ie j e . I s to

n e b u d e m p r v ý , k t o p o v i e – z l o j e i b a a b s e n c i o u d o b r a . P o d o b n e ,

ako tma nemá svo j v las tný zdro j a j e všade tam, kde n ie j e sve t lo ,

z lo sa vyskytne všade tam, kde sa nekoná dobro .

Hovor i l i sme , že na ind iv iduá lne j úrovni v premie tačke

ex i s tu je by tos tný obsah , akás i mat r i ca , k torá určuje , že daná ent i ta

j e t ý m , č ím j e a n ie j e n ieč ím iným. Čo v t e j to matr i c i š t i ep i božský

pr inc íp cez ňu s a p r o j e k t u j ú c i n a t oľko , že dáva vzn iknúť z l u ?

A l e b o j e s n áď pôvod z la k bohu eš te b l i žš ie , dokonca v ňo m

s a m o t n o m - v b o ž s k o m p r i n c í p e , p o dľa k t o r é h o s a s v e t d e j e ?

S k ú m a j m e t e d a e š t e r a z c e s t u , a k o u s a p o d ľa horeuvedeného

m o d e l u b o h d e j e a s t á v a s a s v e t o m . T a k ž e , n a z ač i a t k u m á m e

parmenidovské Jedno – nede l i t eľné , u nás t eda boha , k torý sa

chys tá napro jek tovať s a a s t ať sa sve tom. Aby nas ta lo prvé

roz ložen ie tohto j edného , uvedom u j e s i s á m s e b a , v z n i k á D u š a

vesmíru , božský pr inc íp a vesmírne v e d o m i e . J e u ž t u p r í t o m n é

z lo? Nuž , ako z lé my ľudia hodnot íme n iečo , čo j e n á m n e m i l é , čo

sa nám nepáč i , čo j e pro t i naše j vô l i , naš im zásadám č i v k u s u .

Oprot i tomu potom s to ja vec i dobré – t i e sa nám páč i a , s ú n á m p o

v ô l i a z o d p o v e d a j ú n a š i m z á s a d á m a v k u s u . A k s a a l e

p r o s t r e d n í c t v o m v e s m í r n e j d u š e m á d o s v e t a p r o j e k t o v ať s á m b o h ,

v oč i čo m u d o k á ž e p o s t a v iť z l é , ak okrem neho n ičoho iného n ie t ,

vše tko , čo j e , j e n í m ? T o m i m y s l í m d o v oľuje na t e j to úrovni

dua l i tu dobra a z la vy lúč iť – b o h a j s á m s e b a s i c e z v e s m í r n e

54

v e d o m i e u v e d o m u j ú c i a d o s ve ta sa ako božský pr inc íp

p r o j e k t u j ú c i s t á l e j e d o b r ý m .

P o s t ú p i m e t e d a ďa le j , k j ednot l ivým duš iam j ednot l ivých

ent í t , sk lada júc i ch sa z i ch vedomí a i ch bytos tných obsahov . Tých

j e n e s p oče tne ve ľa a mnoho z n i ch z re jme vôbec nepoznáme, a le

p r e n á s j e d ô l e ž i t á v l a s t n e i b a d u š a ľu d s k á . Čo t o j e v n a š o m

bytos tnom obsahu , aká osob i tosť č l o v e k a s p ô s o b u j e , ž e k ý m

smerom k nemu ide l en dobrý „s igná l“ boha , pred j eho oča m i s a

rozpres t i e ra z lož i tý sve t dobrého a z lého , pekného a škaredého , čo

to j e , čo prvotné božské dobré re la t iv izu je v naš i ch oč i a c h ?

Č lovek j e v nami poznanom sve te i s to osob i tá by tosť – n a j v i a c

pre tvára svo je oko l i e , j e s chopný na júžasne j š í ch i na jodporne j š í ch

č inov , v k torých sám seba dokáže nado vše tko pos tav iť i úp lne

popr ieť . N e v i e m e s u rč i tosťou povedať , č i u ž u z v i e r a t e x i s t u j e

ne jaký poc i t seba ident i f ikác ie , č i s ú z v e r y p o z e m s k é s e b a s a m ý c h

vedomé, a le l en málokto upr ie vedomie v las tného Ja č loveku .

A p r á v e t ú t o časť sk ladačky nášho bytos tného obsahu považu jem

z a k a m eň ú razu – naše Ja , v psychoana ly t i ckom žargóne nazvané

t i ež Egom.

Buddhis t i tvrd ia , že n iečo a k o J a v ô b e c n e e x i s t u j e , ž e e x i s t u j ú

iba kogni t ívne procesy , prúdy myš l i enok , k toré sa v i s t e j f áze

s v o j h o b y t i a z r a z u z h l u k n ú a s a m i s e b a s i z ačn ú u v e d o m o v ať ako

Ja a vše tko os ta tné ako ne - Ja . „ M o ž n o , ž e s a t o b u d e z d a ť p a r a d o x n é ,

a l e p o c i t a l e b o d o j e m " j a " j e v o s v o j e j p r a v e j p o v a h e n e o s o b n ý m e n t á l n y

p r o c e s : i b a h r a n e o s o b n ý c h m e n t á l n y c h f a k t o r o v . P e r s o n i f i k á c i a a l e b o

s t o t o žňo v a n i e s a s m e n t á l n y m i f u n k c i a m i , k o m p o n e n t m i č i o b j e k t m i -

v š e t k o t o s ú v p r i n c í p e n e o s o b n é , " s e b a - p r á z d n e " p r o c e s y n a š e j m y s l e .

R o v n a k o a j r o z h o d o v a n i e , p r o c e s y k a m m y a v i p á k y , d o k o n c a i t z v .

" s l o b o d n á v ô ľa " , s ú v p o d s t a t e v š e t k o n e o s o b n é m e n t á l n e f u n k c i e

j e d i n c a . Z n e d o s t a t k u v h ľa d u t o n e v n í m a m e t ý m t o s p ô s o b o m , z d ô v o d u

n a š e j n e v e d o m o s t i a u p í n a n i a s a n e v i d í m e n e o s o b n ú p o v a h u n a š e j

55

b y t o s t i ( a n a t t á ) . “ 79 Podobný spôsob uvažovanie n ie j e neznámy an i

západne j f i lozof i i , spomeňme s i l en na F i ch teho a Sche l l inga . 80

Ego j e t eda naš im pomyse lným s t redom, ťaž i skom

sub jek t ívneho vn ímania sve ta . D lho t rva lo , kým s i ho f i lozof i

vôbec bo l i s chopní uvedomiť , v l a s t n e a ž D e s c a r t o v ý m C o g i t o e r g o

s u m sa sve t západného mys len ia rozde l i l na sub jek t ívne

a ob jek t ívne . Ak ten to sub jek tovo-ob jek tový prede l vz t iahneme na

n a š u m o d e l o v ú s i t u á c i u , p o t o m s v e t vo svo jom vy javovaní sa j e až

po ľudské ind iv íduum s tá le akoby j ednotný , čo sa týka hodnoty . J e

už rozrôznený do nekonečného množs tva podôb , a l e s tá le dobrý .

Akonáhle sa v tomto sve te ob jav í č lovek , vzn iká z lo . Á n o , t o t o j e

j e d e n z n a j d ô l e ž i t e j š í c h b o d o v , k u k t o r ý m s o m s a c e z t e n t o

k o n c e p t c h c e l d o s t ať : Z l o n e e x i s t u j e s a m o o s e b e , n i e j e a n i

rovnocenným par tnerom dobra ako jeho nedos ta tok – z lo vzniká

p o k r i v e n í m r e a l i t y , k t o r é j e d ô s l e d k o m h o d n o t i a c e j č i n n o s t i

ľu d s k ý c h b y t o s t í . P o k ú s i m s a p o d ať to t rochu obš í rne j š i e :

Rovnako , ako mnohí ľu d i a p o v a ž u j ú u rč i t é konanie za „samo

o d s e b a “ d o b r é , p o v a ž u j ú t i e ž opak tohto konania za „samo od

s e b a “ z l é . D o b r o a l e b o z l o j e tu akoby inherentnou súčasťo u

každého č inu , bez ohľadu na to , k to má ten to č in posúdiť . J a na

druhe j s t rane tvrd ím, že to , č i j e v e c d o b r á a l e b o z l á , n e v i e m e

u rč iť i b a z n e j s a m o t n e j . P r i s ú d e nie hodnoty j e až výs ledkom

nášho procesu hodnoten ia , až my urč í m e , č i j e u rč i t é konanie

dobré a lebo z lé , podľa toho , č i j e p r e n á s n á p o m o c n é a l e b o n á m

m ô ž e u b l í ž iť .

Tvrd ím, že hodnoty samotné podl ieha jú re la t iv izác i i , vec i a j

ak ty konania v id íme každý inak . Môžeme v las tne hodnotám

p r i s ú d iť r eá lnu ex i s tenc iu? P la tónske mys len ie by s touto o tázkou

79 ctihodný Ottama Ashin, Karma, přerozování, samsára, in: http://www.putnici.sk/newsread.php?newsid=2237. 80 Hans Joachim Störig, Malé dějiny filozofie, Zvon, Praha, 1996, str. 322 – 327.

56

as i nemalo prob lém, odpoveď by z re jme zne la : Hodnoty sú

s účasťo u s v e t a i d e í . A l e čo by v tom pr ípade bo lo i ch

nedokona lým obrazom tu v hmotnom sve te? Mala by idea s to la v

i d e á l n o m s v e t e s v o j u i d e á l n u h odnotu a každý konkré tny s tô l v

h m o t n o m s v e t e b y m a l p o t o m hodnotu , k torá by bo la j e j

nedokona lým zobrazen ím? Ale taká to nedokona lá hodnota by

nutne muse la pr iná ležať k t o m u t o s v e t u a t e d a u ž b y n e b o l a

o b s a h o m s v e t a i d e í . A l e b o m a j ú vše tky s to ly tú i s tú hodnotu ,

k torá j e ne jakým spôsobom obs iahnu tá v ide i s to la a ku vše tkým

s t o l o m s a v zťa h u j e p r á v e c e z p r o j e k c i u t e j to ide i v n i ch? To by

bo lo možné , a l e znamenalo by to , že by pre mňa potom každý s tô l

m a l p r e mňa tú i s tú hodnotu . Zo s kú s e nos t i v š a k v ie m e , ž e a j dv e

naoko ident i cké vec i môžu mať p re nás d iametrá lne od l i šné

hodnoty . Skús te d ieťaťu v y m e n iť p red očami j eho ob ľú b e n ú

hračku za druhú , t akú i s tú , a rých lo pochopí te , že i ch hodnota

preň z j avne ident i cká an i podobná n i e j e . T u s a d o s t á v a m e k

p r v é m u z á k l a d n é m u v y m e d z e n i u h odnoty , k toré nutne p la tónske

mys len ie presahu je : hodnota n iečoho a lebo n iekoho j e vždy určená

v zťahom č loveka k tomuto n iečo m u a l e b o n i e k o m u . N i e j e

n e z á v i s l á o d s u b j e k t u , k t o r ý s a k d a n é m u o b j e k t u v zťa h u j e , a l e

naopak , l en j emu vďač í za svo ju ex i s tenc iu . Hodnoten ie j e j eden

z o s p ô s o b o v , a k ý m v s t u p u j e m e d o v zťahov s ob jek tmi sve ta oko lo

nás a hodnoty sú tým pádom výs ledkami , a l ebo skôr obsahmi

týchto vzťa h o v . T o n á s p r i v á d z a k d r u h é m u š i r o k é m u p r ú d u

f i lozof i ckého mys len ie , k mys len iu a r i s t o t e l o v s k é m u . T o b y z r e j m e

pr i rad i lo hodnotu ob jek tu ako j eden z j eho pr ípadkov , nav iazaný

n a j e h o s u b s t a n c i u a z á r o v eň o b j e k t n e j a k ý m s p ô s o b o m u rču j ú c i .

A l e o p äť narážame na prob lém sub jek t iv i ty hodnoten ia . Pr ípadok

s a p r e d s a n e m ô ž e m e n iť v záv i s los t i od č loveka , k torý daný ob jek t

pozoru je . Pr ípadkom teda hodnota byť nemôže . V ar i s to te lovskom

mys len í by sme mohl i hodnotu možno zarad iť k s ú d o m s p a d a j ú c i m

57

pod ka tegór iu re lác ie . Hodnotením to t iž vypovedáme o ob jek te

n iečo , a to to n iečo , obsah te j to výpovede , tohto súdu , j e z re jme

hodnota samotná . Samozre jme ne jde o verbá lny obsah súdu , skôr

bude hodnota v súde akoby zav in u t á . A n i e v k a ž d o m s ú d e . A k

napr ík lad poviem "Toto j e červená lopta" , nevypovedám tým n ič o

m o j o m v zťahu k dane j lopte . Vypovedám o urč i t e j v las tnos t i ,

k torú tá lopta má , a le nepr i raďu j e m j e j ž i a d n u h o d n o t u . A l e a k

pov iem "Toto j e mo ja ob ľúbená lopta" , tým už hovor ím o tom, že

daná lopta pre mňa n iečo znamená , že n iečo z j e j ex i s tenc ie na

t o m t o s v e t e j u r o b í p r e mňa výnimočnou. V tomto výroku už

zav inutú hodnotu daného ob jek tu ná j sť m ô ž e m e . A b y s m e t o t e d a

zhrnul i : podľa mňa e x i s t u j ú d v a p o hľady na hodnotu : pr i j ednom

s a v zťa h u j e č lovek k ne j samotne j a zaraďuje ju k iným hodnotám.

Tak sa správa napr ík lad pr i vzťahovaní sa k hodnote rod iny ,

ľudského ž ivo ta , v las t i . Tu sa vychádza z p la tónske j koncepc ie ,

pre tože taká to hodnota nemus í mať konkré tneho nos i te ľa , týka sa

mnohého , resp . abs t rakc ie mnohého . Pr i druhom chápaní hodnoty ,

s t a v a j ú c o m n a a r i s t o t e l o v s k e j t rad íc i i , j e hodnota v iazaná na

konkré tny ob jek t , hovor íme dos lova " to a to má pre mňa v e ľk ú

hodnotu . " Obom druhom môžeme pr i súdiť r e á l n u e x i s t e n c i u , a l e

vždy l en v kontex te vzťahu sub jek tu , toho , k to hodnot í . Bez

sub jek tu hodnota akúko ľvek reá lnu ex i s tenc iu s t ráca . Ako j e

možné t i e to dva druhy hodnôt t eda re la t iv izovať?

Možnosť r e la t iv izác ie hodnôt j e podľa mňa daná práve i ch

zák ladným určen ím – prev iazanosťo u s o s u b j e k t o m a a b s o l ú t n o u

u rčenosťo u t ý m t o s u b j e k t o m . T e n t o s u b jek t sa n ikdy nenachádza v

t e j i s t e j s i tuác i i . Mení sa j ednak zvnútra , vo svo j i ch fyz i ckých i

psych ických s tavoch a pre javoch a j ednak sa mení v záv i s los t i od

pros t red ia , v k torom sa pohybu je . Pr i chádza do s tyku s rôznymi

ob jek tmi a pr i raďuje im rôzne hodnoty podľa toho , ako mu t i e to

o b j e k t y m ô ž u b yť nápomocné pr i dosahovaní j eho pot r i eb ,

58

pr ípadne mu v dosahovaní týchto pot r i eb brán iť . To j e zák ladné

hodnoten ie už i točné/neuž i točné a hodnoty z í skané týmto

hodnoten ím sa rých lo menia , sú až oka to re la t ívne a vždy záv i s ia

o d s i t u á c i e . D á ž d n i k m ô ž e b yť n iekedy nevyhnutný a n iekedy

dokona le zbytočný , v záv i s los t i od toho , č i p rš í . Takýmto

s p ô s o b o m m ô ž e m e r e l a t i v i z o v ať t i ež hodnoty pochádza júce z

hodnoten ia ob ľúbené/neob ľúbené , uznávané/zaznávané a tď . Ide

z j avne o hodnoty , k toré sme s i vyšš ie urč i l i ako hodnoty pr i radené

ku konkré tnym ob jek tom, vychádza júce z a r i s to te lovského

mys len ia .

A k o a l e m ô ž e m e r e l a t i v i z o v ať hodnoty "p la tónske" , čas to

vznešené a vzťa h u j ú c e s k t r a n s c e n d e n t n é m u , p r e d k t o r ý m č lovek

môže l en os tať s t áť v n e m o m ú ž a s e . A k o m ô ž e m e r e l a t i v i z o v ať

vec i , k toré už v las tne hodnotu n e m a j ú , a l e s a m é h o d n o t a m i s ú ?

Nehovor íme "Rodina má pre mňa v e ľkú hodnotu" , skôr pov ieme

"Rodina j e pre mňa na jvyššou hodnotou" . Tak i s to sa môžeme

vy jadr iť o rodne j zemi , o pravde , k ráse a nakoniec a j o bohu .

Re la t ivzác iu tu v id ím možnú v dvoch rov inách . Na j edne j z n i ch

môžeme j ednot l ivé t i e to hodnoty h ie rarch icky usporadúvať a tým

i ch v las tne dávať do vzťahov medzi sebou navzá jom. Pr i tomto

d r u h u r e l a t i v i z á c i e t e d a u rču j e m e a k ú s i d ô l e ž i t o sť , s i l u , č i váhu

hodnoty vo vzťahu k ine j hodnote č i iným hodnotám. To sa v

prakt i ckom ž ivote pre javu je v r i e šen í kra jných s i tuác i í .

Rozhodovanie manže lov pr iná lež iac i ch k c i rkv i svedkov

Jehovových o tom, č i povo l ia dať t rans fúz iu i ch synovi po ťa ž k e j

havár i i a l ebo známa d i l ema pož iarn ika , k torý môže za j ednými

dverami zachrán iť t r i cudz ie de t i a za druhými j edno v las tné sú

toho na j l epš ími pr ík ladmi . Druhý spôsob re la t iv izác ie takýchto

hodnôt j e zakotvený v ľu d s k e j m o ž n o s t i s l o b o d n e j v oľby . Boh

m ô ž e b yť n a j v y š š í m m o ž n ý m b y t í m , a k v n e h o n e v e r í m , v m o j o m

ž i v o t e h o d n o t u n e m á , v ô b e c n e j e s t v u j e . N a d r u h e j s t r a n e ,

59

j ednorožec a lebo v ták Fén ix n ikdy nemuse l i ex i s tovať , a l e p r á v e

v ie ra v t i e to by tos t i im dáva ex i s tenc iu a s i l a t e j to v ie ry môže

n iekedy dokonca až vy l i eč iť . Sú hodnotami pre tých , k torý sa

r o z h o d l i , ž e v n e b u d ú v e r iť . T u h o d n o t y r e l a t i v i z u j e m e a b s o l ú t n e ,

t eda n iekedy až popierame ex i s tenc iu i ch „nos i te ľa“ , vzhľadom k

možnos t i r e la t iv izác ie ex i s tenc ie sve ta ako takého . Pre buddhis tov

j e s v e t m á j a , p r e l u d , z m ä t e n i e z m y s l o v a n ič z j eho obsahov u n i ch

nemá hodnotu . Č lovek má možnosť odobrať hodnotu čo m u k oľvek

a tak t i ež ju čo m u k oľvek pr i rad iť .

P reds tavme s i p lané tu , kde ž i jú iba tvory , k toré nema jú ž iadne

E g o , n e u v e d o m u j ú s i s a m i s e ba , iba sa inš t inkt ívne množ ia ,

n a v z á j o m s a p o ž i e r a j ú a p o s m r t i z i ch pozos ta tkov vyras ta jú nové

ras t l iny a t i e sú pot ravou pre ďa l š ie tvory a tak dokola . Ž iadny

z tých tvorov sa o n ičom nerozhodu je , ce lá p lané ta fungu je ako

Descar tovský dokona lý s t ro j , v k torom do seba vše tko dokona le

zapadá . Ex i s tu je snáď v t o m t o s v e t e n e j a k é z l o ? J e p r a v d a , ž e

lovené tvory budú t rp ieť , t ak i s to ako tvory choré a lebo zranené ,

a l e m ô ž m e t o n a z v ať z l o m ? P o dľa mňa n ie . Vychádzam tu opäť

r az z mys len ia buddhis t i ckého . Podľa neho j e u t rpen ie zák ladnou

charakter i s t i ckou č r tou ž ivota , vše tko , čo ž i j e , au tomat i cky t rp í .

Avšak na to , aby sme to to u t rpen ie mohl i nazvať d o b r o m a l e b o

z l o m , b y s m e n a n a š u v y m y s l e n ú p l a n é t u m u s e l i p o s a d iť m y s l i a c u

bytosť , p re pot reby te j to práce t eda č loveka . Ak by č lovek v ide l

j edného tvora zab í j ať iného , sprvu by to z re jme vôbec nehodnot i l ,

l ebo by sa ho to ne týka lo . Ak by s i n iek torého z tvorov skro t i l

a iný by ho zab i l , s ta l by sa z lým . Ak by j eho skro tený tvor zab i l

iného a zabezpeč i l by tak č loveku pot ravu , s ta l by sa dobrým.

Áno , j e to práve Ego , k toré v nás hodnot iace súdy produku je ,

Ego uvádza nás a ob jek ty nášho oko l ia do vzťahov za ložených na

ohodnoten í . A práve s nezre losťo u E g a s t ú p a n e f u n kčnosť

F l e t cherove j s i tuačne j e t iky – spomína l som t o v y š š i e a z n o v u t o

60

z o p a k u j e m – n a t o , a b y s m e b o l i s chopní v každe j s i tuác i i posúdiť ,

čo t r e b a u r o b iť , a b y s m e n a p l n i l i l á s k u k b l í ž n e m u , s a m u s í m e b yť

s chopní od v las tného Ega odosobniť , m u s í m e p o p r i eť mnohé

a toho , čo nám vyhovu je a lebo čo b y s m e s i p r i a l i . A j a s a o b á v a m ,

že mnoho ľudí takéhoto popre t ia seba samého n ie j e s chopných .

P r e t o t i e ž p o v a ž u j e m F l e t c h e r o v s y s t é m z a n e f u n kčný –

s c h v a ľu j e m j e h o z á k l a d a j m y š l i e n k u , a v š a k v i d í m v eľk ý p r o b l é m

v j eho každodennom upla tnen í . Pre to svo j v las tný koncept už od

zač i a t k u n e b u d u j e m p r e m a s y , j e m i j a s n é , ž e d o s t ať s a

k posudzovaniu každe j s i tuác ie pros t redníc tvom myst i ckého

z á ž i t k u j e s ú d e n é i b a m a l é m u p e r c e n t u ľudí . Na druhe j s t rane a le

t en to koncept považu jem za funkčný – za ces tu , k torá spoľahl ivo

vedie k cnos tnému ž ivotu , nespútanému prav id lami a napr iek

t o m u s m e r u j ú c e m u k d o b r u , a k o s o m h o p r e z e n t o v a l

v meta fyz ickom zák lade op ísanom vyšš ie . Mys t ika nás to t iž uč í ,

ako svo je Ego opus t iť , popr ieť , dobrovoľne sa ho vzdať . T ú t o t é m u

opätovne nachádzame v d ie le ma j s t ra Eckhar ta i v náukách

buddhis t i ckých duchovných vodcov .

S k ú s i m s a t e d a s t a v ať na vše tkom doteraz povedanom

a u k á z ať , ako by sa mal č lovek podľa m o j i c h p r e d s t á v u b e r ať , aby

dos iaho l s tav , v k torom sa v každe j s i tuác i i rozhodne dobre .

P o v e d a l i s m e s i , ž e r o z š t i e p e n i e s v e t a n a d o b r é a z l é v e c i

s p ô s o b u j e p o hľad č loveka , j eho hodnot iaca č innosť . J e m o ž n é , ž e

rovnaké rozš t i epen ie j e spôsobené a j hodnot iacou č innosťou iných

tvorov , no to tu an i nedokážem, an i nevyvrá t im, an i ma to v las tne

v e ľmi nezau j íma . Na ce lom koncepte to t iž n ič nezmení fak t , č i s i

dobro a z lo pred sebou rovnako ako ľudia tvor í a j pes a lebo n ie .

Čo a le znamená , že sve t mimo hodnot iace j č innos t i č loveka j e

dobrý?

V onto log ickom model i un ive r z a p r e z e n t o v a n o m v y š š i e s o m

spomenul bož í pr inc íp . Tento pr inc íp ako bytos tný obsah ce lého

61

v e s m í r u u rču j e , č í m t e n t o v e s m í r m á b yť . P re ložené do

ar i s to te lovského j azyka – l á tke uni v e r z a d á v a f o r m u . J e a k o u s i

prvotnou matr i cou , kódom, podľa k torého sa pôvodné Jedno

rozrôzni do mnohého . Z pohľa d u č loveka d ian ie sa boha cez t en to

pr inc íp môžeme nazvať bož ím p lánom. Bož í p lán j e t eda d ian ie sa

boha cez bož í pr inc íp v ča s e . Ne dá s a ob í sť an i p ln iť , čokoľvek vo

s v o j o m ž i v o t e u r o b í m e , b u d e v s ú l a d e s n í m , n o m y t o m ô ž e m e

a n e m u s í m e v i d i eť . Mys l ím, že preds tavy o tom, že č lovek môže

ne jakým spôsobom í sť p r o t i b o ž i e m u p l á n u , ž e m ô ž e u r o b iť n iečo ,

s č ím by boh akože „nerá ta l“ , sú na ivné a pr i sudzu jú č loveku až

pr í l i š ve ľkú onto log ickú autonómiu . J e pravda , že v našom

b y t o s t n o m o b s a h u j e a j s l o b o d n á v ôľa a j u v e d o m o v a n i e s i s e b a

s a m ý c h a n á s l e d n é u v e d o m e l é k o n a n i e , n o s o m p r e s v e dčený o tom,

že to to konanie j e v prvom rade ok l i eš tené zákonmi danými na

vyšše j úrovni , bož ím pr in c ípom. Aby som tento z lož i tý výk lad

z j ednoduš i l , opäť s i pomôžem východným mys len ím. Buddhis t i za

j eden zo zák ladov svo jho nazeran ia na sve t považu jú v ie ru

v pr inc íp kammy, na západe v iac známe j ako karma . Podľa tohto

pr inc ípu č lovek sa rod í nespoče tne ve ľa krá t a svo j im konaním na

s e b a n a b aľuje karmické d lhy , k toré mus í nás ledne v ďa l š í ch

ž ivo toch sp lácať . Nech rob í čokoľvek , nedos iahne os lobodenie od

v ečného ko lobehu preroďovania , ak vše tky t i e to d lhy nesp la t í .

Teda karma sa nedá ob í sť an i ok lamať , a k n i e k o m u p o m ô ž e m e ,

j e m u s a t ý m v r a c i a p o m o c i n é m u a tď . To i s té p la t í pre bož í pr inc íp

– ned ik tu je každe j j edne j by tos t i , ako presne má vyzerať j e j ž i v o t ,

l en dáva prav id lá pre to , aké pr íč iny p lod ia aké nás ledky . A do

ž iadneho č i n u a ž i a d n e j v e c i n i e j e v ložené dobro an i z lo – to tam

v k l a d á m e a ž m y ľudia . Ak chceme to to naše rozš t i epené v iden ie

opus t iť , m u s í m s a v z d ať Ega . To j e podľa mňa t en moment ,

o k torom p íše Eckhar t . Nechať Ego vys túpiť von , nech na j eho

mies to vs túpi boh . V našom model i – nechať c e z s v o j e v e d o m i e

62

sv ie t iť pôvodné sve t lo pr iamo od zdro ja , spo j iť s v o j e

rozhodovanie s bož ím p lánom.

Na tomto mies te mo je snažen ie konč í , a spoň p re t en to

m o m e n t . S o m t o t i ž p r e s v e dčený o tom, že ďa l e j b y s o m m o h o l

p í sať i ba na zák lade v las tne j skúsenos t i a t á mi za t ia ľ chýba . Pre to

namies to ďa l š í ch špekulác i í o tom, ako to v las tne vyzerá , keď

č lovek opus t í seba samého a má sa potom rozhodovať a zároveň s a

vedome svo j i ch rozhodnut í vzda l . Úpr imne dúfam, že to raz na

v las tne j kož i z i s t ím. V ďa l š e j k a p i t o l e s a b u d e m s n a ž iť p r ib l í ž iť

s v o j u p r e d s t a v u o t o m , a k o b y t e d a m a l v y z e r ať výv in j ednot l ivca

a aké e t i cké sys témy sú v k torom období podľa mňa pre neho

na jpr ínosne j š i e .

63

3. Vývin jednotlivca a „etika na mieru“

Stan i s lav Grof vo svo jom sys téme popísanom v kn ihe Za

h r a n i c e m o z g u spo j i l psychoana ly t i ckú t rad íc iu Freuda , Junga

a svo j t ranspersoná lny pr í s tup a ukáza l , že an i j edna z týchto škô l

n ie j e t á pravá a správna , a l e každá pos t ihu je inú ob lasť

psych ična . Freudova koncepc ia dobre pokrýva záž i tky ranného

de ts tva , Jung j e doma v a rche typá lnych zák ladoch nášho

nevedomia a Grof vys t ihu je zákony , akými j e náš ž ivo t

ovplyvňovaný v prenatá lnom vývine . Nie j e t eda správne

úzkos t l ivo sa držať i b a j e d n é h o k o n c e p t u a u p l a tňovať ho na popis

každého psych ického j avu , a l e naopak , j e po t rebné zvo l iť k u

každému popis , k torý sa k nemu hodí , pr ípadne i ch vhodne

skombinovať .

Mys l ím, že n iečo podobné sa dá urob iť a j v e t i k e – m e n o v ať

zák ladné prúdy a pr i rad iť i ch k ake j s i i ch „c ie ľo v e j s k u p i n e “ -

t eda skupine ľudí , k torú na j skôr môže tá k torá e t ika os lov iť

a k torá sa vďaka te j to e t ike môže s tať m o r á l n e j š o u , ľu d s k e j š o u ,

s chopne j šou rozhodnúť sa v ž ivo tných s i tuác iách správne . Začať

t eda t reba rozde len ím ľudí pod ľa s t u pňa duchovného vývinu

a k a ž d e j s k u p i n e p o t o m b u d e m v e n o v ať o sob i tnú pozornosť

a s k ú m ať , aký druh e t iky by mohol pre tú to skupinu ľu d í b yť

na jpr ínosne j š í . Pr i tomto myš l i enkovom pokuse budem vychádzať

z prác dvoch mys l i t e ľov - pro fesora Le tza a už spomínaného

p r o f e s o r a K i š š a . V ý s l e d k o m b y m a l b yť náč r t a k e j s i m e t a - s i t u ačn e j

e t iky – pokus o sys tém, k torý nehovor í o tom, ako sa rozhodnúť

v konkré tnom ž ivotnom okamihu , a le skôr urču j e o b l a sť e t iky ,

k torá by mohla pomôcť n a u rč i tom s tupni duchovného vývo ja .

64

L e t z v o s v o j e j T e ó r i i p o z n a n i a – s y s t é m o v o m e x p e r i e n c i á l n o -

e v o l u čn o m p o r o z u m e n í p o z n a n i a rozoznáva dva druhy skúsenos t í ,

k toré č lovek môže nadobúdať – e senc iá lnu skúsenosť

a ex i s tenc iá lnu skúsenosť a l ebo exper ienc iu . Esenc iá lna skúsenosť

j e t u t a k á s k ú s e n o sť , p r i k tore j č lovek napr iek tomu, že vs tupu je

do vzťa h u s n i eč ím mimo seba samého , by tos tne sa do tohto

v zťa h u n e a n g a ž u j e a o s t á v a v oč i nemu uzavre tý . Pr i t akomto

d r u h u s k ú s e n o s t i č lovek vn íma poznávanú vec povrchne , uchopu je

l en j e j f enomenálnu s t ránku a by tos tne zos táva voč i t e j to vec i

ind i fe rentný . „ I m a n e n t n o - i n t e n c i o n á l n e a k t y p r i z a k l a d a n í t e j t o

s k ú s e n o s t i t o t i ž n e v y c h á d z a j ú z b y t o s t n é h o z á k l a d u s u b j e k t u a k eďž e

n i e s ú t r a n s c e n d e n t n e j p o v a h y , n e n a r u š u j ú j e h o a k t u á l n u

s u b j e k t o v o s ť .“ 81 D a lo b y s a pov e dať , že pros t redníc tvom

esenc iá lnych skúsenos t í z í skavame prehľad o sve te oko lo seba , no

t en to prehľad j e skôr in format ívneho charakteru a nezah ŕňa

vs tupovanie do h lbš í ch , by tos tných vzťa h o v s v e c a m i a ľuďm i

oko lo nás .

Exper ienc ia opro t i tomu takúto skúsenosť p r e s a h u j e , ľudský

s u b j e k t s a v n e j b y t o s t n e o t v á r a s vo j m u p o z n á v a n é m u o k o l i u a t i e ž

z neho vyťahu je by tos tné obsahy . J e to taká skúsenosť , „ v k t o r e j s a

u s k u t o čňu j e a j t a n s c e n d e n t n o s ť p o t e n c i o n a l i t y s u b j e k t u , k t o r ý j e

a k t é r o m s k ú s e n o s t i , p r í p a d n e a j i n ý ch a k t é r o v a e n t í t , k t o r é p a r t i c i p u j ú

n a t e j t o s k ú s e n o s t i . “ 82 Tá to skúsenosť t eda samotný poznáva júc i

sub jek t by tos tne pre tvára , obohacu je ho . Č lovek v exper ienc i i

p r e s a h u j e s e b a s a m é h o , o d o v z d á v a s a d o v zťahu s poznávaným

a na zák lade toho ras t i e .

Esenc iá lna skúsenosť p r e d c h á d z a e x p e r i e n c i u . A k m á m

bytos tne zakús iť , čo j e t o b yť o t com, pr i z rode te j to ex i s tenc iá lne j

skúsenos t i j e kontakt s f enomenálnou s t ránkou v las tného d ieťaťa .

81 /5/ Ján Letz, Teória poznania. Systémové experiencialno-evolučné porozumenie poznania, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 1997, str. 154 –155. 82 /5/ str.156.

65

P o hľad , dotyk , úsmev , t i e pr ídu prvé , avšak na o tcovský c i t

nepos tač i a . Až prec í t en ím odrazu seba samého v tých oč i ach ,

pochopením povinnos t i ochrán iť v las tné d ieťa , pr i prve j pan ike ,

keď sa s t ra t í v parku , až tam vzniká skúsenosť ex i s tenc iá lna , k torá

rap ídne pre tvára oboch zúčas tnených . Mys l ím, že do exper ienc i í

v s t u p u j e d r t i v á v äčš ina ľudí , no obsahy týchto skúsenos t í sú čas to

za t lačené do úzadia a nevys tupu jú ako rovnocenné fak tory pr i

rozhodovac í ch procesoch . Le tz p í še : „N a t o , a b y m o h l o d ô j s ť

k u t v o r e n i u e x p e r i e n c i e , m u s i a b y ť p l a t n é p r e ľu d s k ý s u b j e k t – a k t é r

ur č i t é z á k l a d n é p r e d p o k l a d y . P r v ý m p r e d p o k l a d o m j e u r č i t á d u c h o v n á

v y s p e l o s ť s u b j e k t u , a b y b o l s c h o p n ý d o s t a t o čne ú č inných

a i n t e n z í v n y c h i m a n e n t n o - i n t e n c i o n á l n y c h a k t o v . D r u h ý m

p r e d p o k l a d o m j e , a b y s u b j e k t t a k ú t o s k ú s e n o s ť s l o b o d n e c h c e l , a t o

a s p oň n a t o ľk o , a b y j u s l o b o d n e a n t i c i p o v a l . T r e t í m p r e d p o k l a d o m j e

o s o b i t ý o t v o r e n ý a n e z i š t n ý p o s t o j č l o v e k a k c e l é m u j e h o r e a l i t n é m u

o k o l i u , k t o r é h o z á k l a d o m j e j e h o i s t á u n i v e r z á l n a a z á r o v eň e l e m e n t á r n a

l á s k a .“ 83

K i š š pr i svo je j sys temat izác i i e t i ckých smerov rozpozna l

v e t ike dva h lavné prúdy – deonto lóg iu a t e l eo lóg iu . Pr i každom

z n i ch v id í i ch ex t rémne pre javy i pre neho pr i j a te ľn e j š i e f o r m y .

Pr i porovnaní toho , čo považu je za pr i j a te ľné a toho , čo j e v j eho

oč i ach pr í l i š r ig idné a lebo pr í l i š l iberá lne , v ob idvoch pr inc ípoch

ako hran ičná č i a ra rezonu je to i s t é – agapé , l á ska k b l í žnemu ako

zák ladný pr inc íp . Mys l ím, že budem ve ľmi b l ízko k pravde ak

vyhlás im, že ide o tú i s tú „u n i v e r z á l n u a z á r o v eň e l e m e n t á r n u

l á s k u , “ 84 o k tore j p í še Le tz . Som s i vedomý toho , že nas ledu júc i

koncept j e neúplný a pr í l i š z j edn o d u š u j ú c i , n o n a z d á v a m s a , ž e

napr iek tomu odha ľu j e v e ľm i z a u j í m a v é s ú v i s l o s t i . U v e d i e m h o

s c h é m o u :

83 /5/ Str. 158. 84 /5/ Str. 158.

66

EXPERIENCIA Teleologický

prístup Deontologický prístup

67

ESENCIÁLNA SKÚSENOSŤ

- e x t r é m n e f o r m y t e l e o l ó g i e , e t i k y d o b i e r , e t i c k é k o n c e p t y e g o i s t i c k y z a m e r a n é h o h e d o n i z m u , n a c i o n a l i z m u , n a c i z m u , k o m u n i z m u , š o v i n i z m u a i n ý c h - i z m o v

- e x t r é m n e f o r m y d e o n t o l ó g i e , p o v y š u j ú c u z a s t a n i e s i p o v i n n o s t i n a d v š e t k o o s t a t n é , e t i c k é k o n c e p t y p r e d s t a v i t e ľo v d o g m a t i c k e j n á b o ž e n s k e j e t i k y a tď .

- s i t u a čn á e t i k a F l e t c h e r o v h o t y p u , l á s k a

p r i n c í p r o z h o d o v a c í c h p r o c e s o v

- h u m á n n a d e o n t o l ó g i a , e t i k a p o v i n n o s t i s o

o d k l o n o d p r e d p í s a n é h o , a k m á b y ť n a p l n e n á l á s k a k b l í ž n e m u

k b l í ž n e m u j e v e d ú c i s r d c o m , p o v o ľu j ú c a

Upros t red schémy v id íme duchovný ras t j ednot l ivca meraný

j eho schopnosťo u v s t u p o v ať do ex i s tenc iá lnych skúsenos tných

v zťahov . Dole j e ob lasť e s e n c i á l n e j s k ú s e n o s t i , k t o r á s m e r o m

nahor preras tá do exper ienc ie . Upros t red ten to výv in prechádza

agape izačnou l ín iou , v zmys le Le tzovho t re t i eho predpokladu

vs tupu do ex i s tenc iá lneho skúsenos tného vzťahu .

Po s t ranách tohto ras tu j ednot l ivca v id íme vývinové schémy

deonto log ického i t e l eo log ického pr í s tupu v e t ike . Kým na úrovni

e senc iá lne j skúsenos t i t i e to dva pr í s tupy s to ja v pro t ik lade

a navzá jom sa vy lučujú , v ob las t i exper ienc ie už i ch de l í šedá

prechodná zóna a v konkré tnych mene j vyhranených s i tuác iách

m ô ž u b yť dokonca zameni te ľné . Vezmime s i j ednoduchý pr ík lad

zo ž ivo ta : desať ročný ch lapec ukradne v obchode tab l ičk u

čokolády , aby ňou poteš i l če r n o š s k é d i e vča tko zo suseds tva . Z i s t í

to j eho o tec . Ako by sa zachova l v j ednot l ivých š tvr t inách nášho

gra fu? Ak by bo l zás tancom tvrde j deonto lóg ie , z re jme by syna

pot res ta l za krádež bez oh ľadu na j eho mot ivác iu . Pr ikázan ie zn ie

j ednoznačne „nepokradneš !“ a nepozná výnimky . Otec – zás tanca

tvrdše j t e l eonto lóg ie by syna pot res ta l a l ebo pochvá l i l v záv i s los t i

od toho , dobro koho a lebo k tore j skupiny by bo lo pre neho

na jvyšš ie . Možno by ho pot res ta l , že čokoládu odnieso l „negrom“,

a k b y b o l v e r n ý m s l u ž o b n í k o m b i e le j rasy . Možno by ho pochvá l i l ,

že okradol Ž ida . V každom pr íp a d e b y k r á d e ž p r e m e r i a v a l i b a

ú ž i t k o m a l e b o s t r a t o u v t e j „ j e h o “ čas t i sve ta . Deonto lóg

h u m a n i s t a b y z r e j m e v e ľmi dôrazne pr ipomenul pr ikázan ie , no

zmiern i l by t res t s ohľadom na láskavý č in k d ievča tku . Ocen i l by

l ásku na jprv , až potom pr ipomenul pov innosť . S i tuačný e t ik

F le t cherovec by as i syna nauč i l , že ma j i t e ľa o b c h o d u m u s í m e m ať

rovnako rad i ako to d ievča tko a že pravá láska mus í í sť k u

k a ž d é m u č loveku rovnako , nedá sa l áska k j ednému presadzovať

na úkor n iekoho iného . Osobne sa pr ik láňa m k o b o m d r u h ý m

r iešen iam, zv lášť s o hľadom na budúc i výv in ch lapca .

Mys l ím, že bez ohľadu na to , z akých východísk j ednot l iv í

ľu d i a r a s t ú , i c h s m e r b y m a l b yť vždy ten i s tý . Č i u ž v y c h á d z a j ú

z poz íc i í b l í zkych deonto log ickému a lebo te leo log ickéhu pr í s tupu ,

ak duchovným ras tom pozdvihnú úroveň nadobúdania svo j i ch

skúsenos t í z e senc iá lnych na ex i s tenc iá lne , v exper ienc i i sve ta by

s a v z hľa d o m k v y š š i e u v e d e n ý m s ú v i s l o s t i a m m a l h u m a n i z o v ať a j

i ch e t i cký pos to j . Predpokladám, ž e e x i s t u j e p r i a m a s ú v i s l o sť

m e d z i d u c h o v n ý m r a s t o m č l o v e k a a m i e r o u u p l a tňovania

agape icke j l á sky v j eho rozhodovaní . Zau j ímavým dôs ledkom a le

j e napr ík lad to , že vzn iká vážna pochybnosť o zaž i t í oza j s tne j

l á sky u tých , k tor í za ňu t a k ča s t o b o j u j ú a b i j ú s a d o p ŕs –

u p r e d s t a v i t eľov dogmat i ckého presadzovania náboženských

morá lnych nor iem. Z gra fu v id íme , že a j u n i ch sa duchovného

ras tu podľa vše tkého eš te iba dočk á m e .

68

4. Použitá literatúra

4.1. Monografie a učebnice

1 . Anto lóg ia z d ie l f i lozofov , Predsokra tovc i a P la tón ,

zväzok prvý , IRIS , Bra t i s lava , 1998

2 . Ar i s to te les , E t ika Nikomachova , Pravda , Bra t i s lava ,

1979

3 . C . E . Curran in : S . H . Mi l l e r a G . E . Wr ight , The

Prob lem of Consc ience and the Twent ie th Century

Chr i s t i an in : Ecumenenica l Dia logue , Harward

U n i v e r s i t y P r e s s , 1 9 6 4

4 . C . G . Jung , Výbor z d í la I I I . . Osobnos t a p řenos , Centa ,

Brno 1998

5 . C . G . Jung , Arche typy a ko lek t ívne nevedomie I . , I I . ,

Kn ižná d ie lňa T i m o t e j , K o š i c e 1 9 9 8

6 . Danie l Be l l , The End o f Ideo logy : On the Exhaus t ion o f

Po l i t i ca l Ideas in the F i f t i e s , New York , Co l l i e r Books ,

1962

7 . D ie t r i ch Bonhoef fe r , Na ces tě k svobodě , Vyšehrad 1991

8 . E . F r o m m , U mění mi lova t , Orb i s , Praha 1966

9 . Emanue l Rádl , Dě j iny f i loso f i e 1 , s ta rověk a s t ředověk ,

Votob ia , Praha , 1998

10 . Emi l Brunner , Das Gebot und d ie Ordnungen , Zür i ch

1978

11 . Emi l Brunner , Fa i th , Hope and Love , The Wes tmin is te r

Press , Ph i lade lph ia , 1956

12 . F . Capra , Tao fyz iky , Gardenia , Bra t i s lava 1992

13 . Hans Hof , Mora l f i loso f i ska prob lemstä l ln ingar , in :

E t i ska prob lem, Ber l ings , Ar löv 1983

14 . Hans Joach im S tör ig , Malé dě j iny f i lozof ie , Zvon ,

Praha , 1996

69

15 . CH. Grofová , Ž ízeň po ce l i s tvos t i , Chvo jkovo

nak ladate l s tv í , Praha 1998

16 . I . Kant , Kr i t ika č i s t ého rozumu, Pravda , Bra t i s lava ,

1979

17 . J án Le tz , Teór ia poznania . Sys témové exper ienc ia lno-

evo lučné porozumenie poznania , Univerz i ta

Konš tant ína F i lozofa v Ni t re , 1997

18 . J án Le tz : Meta fyz ika a onto lóg ia : Pr í spevok k tvorbe

k r e ačno-evo lučne j onto lóg ie , Ed íc ia F i lozof i cke j sekc ie

ÚSKI a SKA, Bra t i s lava , 1993

19 . Joseph F le t cher , S i tua t ion E th ics : The New Mora l i ty ,

Wes tmin i s te r Press , Ph i lade lph ia , 1966

20 . Ladis lav Šerý , Prvn í kn ížka o tom, že řá d j e c h a o s a ž e

pot ře b u j e m s vě t lo a nedovedem ž í t ve tmě a ž e

k a ž d ý m u o b s a h u s e v n u t í ně j a k á t a f o r m a a ž e m o c j e

v š u d e a n i k d e a ž e i t a b l b á s l o b o d a j e j e n o m j a k o a ž e

j e š tě nenas ta la ta pravá deko lon izace a že i to umění j e

j e d e n v e l k e j m ý t u s , D h a r m a G a i a , P r a h a , 2 0 0 1

21 . Leonard Hatch , Di lemmas , S imon and Schus ter , Inc . ,

New York 1931

22 . Mar t in Buber , Two types o f Fa i th , The Macmi l lan

company , New York 1952

23 . Mel Thompson , P řeh led e t iky , Por tá l , Praha , 2004

24 . Mis t r Eckhar t a s t ředověká myst ika , Vyšehrad , 2000

25 . N . R ichard Nash , The Ra inmaker , Bantam Books , Inc . ,

New York , 1957

26 . P . Te i lhard de Chard in , Vesmír a l ids tvo , Vyšehrad ,

Praha 1990

27 . Pau l T i l l i ch , Sys temat i c Theo logy , Vo l . I , Par t I , The

Univers i ty o f Chicago Press , Chicago , 1951

28 . P lo t ínos , Ses t ry duše , Pe t r Rezek , Praha , 1995

70

29 . R i chard H. Popkin a Avrum S t ro l l , F i lozof ie pro

každého , Ivo Že lezný , nak ladate l s tv í a vydavate l s tv í ,

Praha , 2005

30 . S . F reud , Psychopato log ie všedního ž ivota ,

Psychoana ly t i cké nak ladate l s tv í J . Kocourek , Praha 1996

31 . S . F reud , Sp i sy z pozůs ta los t í 1892 – 1938 ,

Psychoana ly t i cké nak ladate l s tv í J . Kocourek , P raha

1996

32 . S . Grof , Za hran ice mozku , Per la , Praha 1999

33 . Vas i l G luchman, E t ika konzekvenc ia l i zmu, ManaCon,

P r e š o v , 1 9 9 5

34 . V ik tor E . F rank l , Vů l e k e s m y s l u , C e s t a , B r n o , 1 9 9 7

35 . Wi lhe lm Weischede l , Zadní s chodiš tě f i l o s o f i e .

Myš lenky a všední ž ivo t 34 ve lkých f i loso fů , Votob ia ,

O l o m o u c , 1 9 9 5

3 6 . W i l l i a m J a m e s , P r a g m a t i s m , L o n g m a n s , G r e e n & c o . ,

Inc . , New York , 1907

4.2 Štúdie v časopisoch a zborníkoch

37 . J án Le tz , F i lozof i cký zák lad ob jek t ívnos t i e t i ckých

nor iem, in : F i lozof ia , roč . 50 , 1995 , č . 2 , s t r . 6 7 - 7 2

38 . Mar ina Čarnogurská , „Normat ívna“ verzus „ž ivá“ e t ika

– kr e sťanský verzus tao i s t i cko-konfuc iánsky soc io -

ant ropolog ický model ľudského správania , in : F i lozof ia ,

roč . 50 , 1995 , č . 3 , s t r . 1 6 4 - 1 7 1

39 . Zuzana Pa lov ičová , Čo j e morá lne? , in : F i lozof ia , roč .

52 , č . 5 , s t r . 279 – 287

4.3 Heslá v slovníkoch a encyklopédiách

40 . S i tuační e t ika , in : Wal te r Brugger , F i loso f i cký s lovník ,

Naše vo j sko , Praha , 1994 , s t r . 383

71

4.4 Internet

41 . Mt 22 , 37 – 40 , in :

http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Mt+22%2C+37-40

42. Igor K išš , Soc iá lna e t ika , Vyda la Univerz i ta

Komenského v Bra t i s lave , Evan je l i cká bohos lovecká

f akul ta , Bra t i s lava , 2006 , in :

www.fevth.uniba.sk/File/Skripta/ST/Etika%202005.doc

72

5. Resumé v anglickom jazyku / Resumé in English

In my d ip loma work I chose to foc u s o n a n i s s u e o f r e l a t i v i s m

in e th i cs and i t ’ s main “product” - s i tua t ion e th i cs . I dec ided to

d iv ide the work in to three par t s .

In the f i r s t par t I spoke about the h i s tor i ca l background o f

s i tua t ion e th i cs , about roo ts o f th ink ing , tha t l ead to re la t iv i sm in

e th i cs and to s i tua t ion e th i cs . Then I wrote about S i tua t ion e th i cs

o f Joseph F le t cher , the mos t c i t ed author o f th i s type o f e th i cs . At

the end o f the f i r s t par t I gave my a t ten t ion to s i tua t ion e th ics in

S lovak ia in works o f K i šš and Gluchman.

Second par t o f th i s work i s my own concept . I t i s onto log ica l ly

based s i tua t ion e th i cs , in which one m u s t l o o s e o n e s e g o t o b e a b l e

to choose a r ight th ing to do .

Th i rd par t i s a concept o f sys temat i c meta - s i tua t ion e th i cs ,

which should g ive answer to a ques t ion , which type o f e th i cs i s

good for a person in h i s or her concre te s i tua t ion and a l eve l o f

sp i r i tua l growth .

73