asŤ rÍnosy a funkcie zelenej...

SK 1 SK

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE

Technické informácie o zelenej infraštruktúre

Sprievodný dokument

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU

HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy

1. ČASŤ I: ZLOŽKY ZELENEJ INFRAŠTRUKTÚRY

2. ČASŤ II: PRÍNOSY A FUNKCIE ZELENEJ INFRAŠTRUKTÚRY

3. ČASŤ III: ZELENÁ INFRAŠTRUKTÚRA A EURÓPSKE POLITIKY

4. ČASŤ IV: GLOSÁR

5. ČASŤ V: PRÍKLADY ZELENEJ INFRAŠTRUKTÚRY VO VŠETKÝCH ČLENSKÝCH

ŠTÁTOCH EÚ

SK 2 SK

1. ČASŤ I: ZLOŽKY ZELENEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Časť 1: Zložky zelenej infraštruktúry1

Fyzické stavebné prvky: sieť zelených plôch, v ktorých a prostredníctvom ktorých sa

uchovávajú prírodné funkcie a procesy.

Typy fyzických prvkov, ktoré prispievajú k zelenej infraštruktúre, sa líšia v závislosti od

lokality alebo miesta a vo veľkej miere od veľkosti. Na miestnej úrovni môžu všetky parky,

záhrady, zelené strechy, rybníky, potoky, lesy, živé ploty, lúky, rekultivované bývalé

priemyselné pozemky a pobrežné piesočnaté duny bohaté na biodiverzitu prispieť k zelenej

infraštruktúre, ak poskytujú rozmanité ekosystémové služby. Spojovacími prvkami sú zelené

mosty a rybie priechody. Spomedzi mnohých príkladov sú to na regionálnej alebo

vnútroštátnej úrovni napríklad rozsiahle chránené prírodné oblasti, veľké jazerá, povodia,

lesy s vysokou prírodnou hodnotou, rozsiahle pastviny, poľnohospodárske plochy s nízkou

mierou využívania, rozsiahle systémy dún a pobrežné lagúny. Na úrovni EÚ sú príkladmi

nadnárodnej zelenej infraštruktúry EÚ cezhraničné prvky, ako sú povodia, lesy a pohoria.

Majú dôležitú funkciu: poskytovať viaceré prínosy alebo spájať ekosystémy tak, aby mohli

poskytovať svoje služby.

Projekty: zásahy, ktorých účelom je zachovanie, zlepšenie alebo revitalizácia prírody,

prírodných funkcií a procesov na zabezpečenie rozmanitých ekosystémových služieb pre

ľudskú spoločnosť.

V Európe v súčasnosti existujú stovky príkladov projektov zelenej infraštruktúry, z ktorých

mnohé sa nevyhnutne neoznačujú ako zelená infraštruktúra. Medzi hlavné iniciatívy patria

francúzska iniciatíva „trame verte et bleue“, nemecká iniciatíva

„Wiedervernetzungsprogramm“, iniciatíva Spojeného kráľovstva „room for nature“,

holandská iniciatíva „room for the river“, estónske a holandské ekologické siete alebo

juhovýchodný európsky ekologický koridor dolného toku Dunaja (South-East European

Lower Danube Green Corridor) (viac príkladov projektov zelenej infraštruktúry v členských

štátoch sa nachádza v časti V).

Plánovanie: zahrnutie ochrany, zlepšenia a revitalizácie prírody, prírodných funkcií a

procesov do územného plánovania a územného rozvoja a udržateľné poskytovanie

súvisiacich prínosov pre ľudskú spoločnosť.

Ani zelená infraštruktúra, ani žiadny iný prístup nemôžu zároveň maximalizovať všetky

výhody a preto bude potrebné dôkladne posúdiť kompromisy. Zahrnutie aspektov zelenej

infraštruktúry do procesov plánovania však umožňuje posúdiť všetky relevantné otázky a

prijať súdržné rozhodnutie s cieľom dosiahnuť čo najviac výhod. „Uplatňovanie hľadiska“

zelenej infraštruktúry v rámci plánovania je mimoriadne dôležité v prípade komplexných

viacročných stratégií a plánov.

Nástroje: metodiky a techniky, ktoré nám pomôžu pochopiť hodnotu prínosov, ktoré

ľudskej spoločnosti poskytuje príroda, a mobilizovať investície potrebné na udržanie a

zvýšenie týchto prínosov.

1 Podrobnejšie informácie: http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/index_en.htm.

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/index_en.htm

SK 3 SK

2. ČASŤ II: PRÍNOSY A FUNKCIE ZELENEJ INFRAŠTRUKTÚRY

Tabuľka 1: Prehľad hlavných prínosov zelenej infraštruktúry

Skupina prínosov Špecifické prínosy zelenej infraštruktúry

Vyššia efektívnosť prírodných

zdrojov Zachovanie úrodnosti pôdy

Biologická kontrola

Opeľovanie

Skladovanie zdrojov pitnej vody

Zmierňovanie zmien klímy

a adaptácia na zmeny klímy Ukladanie a sekvestrácia oxidu uhličitého

Regulácia teploty

Kontrola škôd po búrkach

Prevencia katastrof

Regulácia erózie

Zníženie rizika lesných požiarov

Zníženie nebezpečenstva záplav

Vodné hospodárstvo

Regulácia vodných tokov

Čistenie vody

Dodávky vody

Hospodárenie s pôdou Zníženie erózie pôdy

Zachovanie/zlepšenie organickej hmoty v pôde

Zvýšenie úrodnosti a produktivity pôdy

Zníženie zaberania pôdy, fragmentácie a zastavania pôdy

Zlepšenie kvality pôdy a zatraktívnenie pôdy

Vyššie hodnoty majetku

Zachovanie prínosov

Existenčná hodnota biotopov, druhov a genetickej

rozmanitosti

Dedičstvo a nezištná hodnota biotopov, druhov a genetickej

rozmanitosti pre budúce generácie

Poľnohospodárstvo a lesné

hospodárstvo

Multifunkčné odolné poľnohospodárstvo a lesné

hospodárstvo

Zlešenie opeľovania

Zlepšenie regulácie škodcov

Nízkouhlíková doprava a

energetika

Lepšie integrované, menej roztrieštené riešenia v oblasti

dopravy

Inovačné energetické riešenia

Investície a zamestnanosť

Lepší imidž

Viac investícií

SK 4 SK

Väčšia zamestnanosť

Produktivita práce

Zdravie a pohoda Regulovanie kvality ovzdušia a hluku

Možnosti športovania a rekreácie

Lepšie zdravotné a sociálne podmienky

Cestovný ruch a rekreácia Zatraktívnenie destinácií

Rozsah a kapacita rekreačných možností

Vzdelávanie Zdroj vzdelávania a „prírodné laboratórium“

Odolnosť Odolnosť ekosystémových služieb

Zdroj: http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#implementation, upravené.

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#implementation

SK 5 SK

Tabuľka 2: Príklady nákladov a prínosov z výberu projektov zelenej infraštruktúry v

Európe

Projekt Lokalita Náklady a prínosy

Mestská príroda pre

štvrť Lindenholt

mesta Nijmegen

Holandsko Porovnávanie referenčného scenára so šedým scenárom (vydláždená plocha) a scenárom

zelenej infraštruktúry (celá plocha vysadená stromami). Kapitál a náklady na údržbu pre

jednotlivé možnosti. Odhad vplyvu tuhých častíc a NOx, vplyvu hluku, vplyvu záplav,

nákladov na úpravu vody, využívanie životného prostredia, rekreácia, regulácia klímy,

zníženie nákladov na energie vďaka ochrane pred vetrom, vplyv na čas cestovania,

sekvestrácia uhlíka. Čistá súčasná hodnota: strata 275 miliónov EUR pre šedý scenár,

zisk 230 miliónov EUR pre scenár zelenej infraštruktúry.

Ústie rieky

Blackwater

Spojené

kráľovstvo

Náklady a prínosy zachovania protipovodňových zábran so zábranami proti zvýšeniu

hladiny mora a ústupu pobrežia príbrežných mokradí. Medzi prínosy patria produkcia

rybárstva, sekvestrácia uhlíka a ostatné prínosy pre životné prostredie. Medzi náklady

patria kapitálové náklady na zosúladenie, náklady na údržbu a príležitostné náklady na

poľnohospodársku pôdu. V štúdii sa poukazuje na to, že riadené zosúladenie môže byť

nákladovo efektívne, ak sa zohľadnia neobchodované prínosy, najmä pre zachovanie a

rekreáciu (čistá súčasná hodnota 106 miliónov GBP v priebehu 25 rokov alebo

192 miliónov GBP v priebehu 100 rokov).

Obnova záplavovej

oblasti rieky Labe

Nemecko Obnova prírody prostredníctvom presunutia hrádze, zníženie vplyvu poľnohospodárstva

a budovanie rybích priechodov. Pomer prínosov a nákladov v rozmedzí 2,5 – 4,1 v

závislosti od scenára. Prínosy týkajúce sa rekreácie, ochrany pred záplavami a uhlíka,

ktoré neboli vyjadrené peňažne, by zvýšili hodnotu prínosov. Náklady zahŕňali náklady

na predchádzanie, náklady na inžinierske práce a príležitostné náklady na pôdu.

Agro-ekosystém v

obci Sint-Truiden

Belgicko Opatrenia na ochranu obce pred eróziou pôdy a bahennými záplavami, a to aj

prostredníctvom zatrávnených vodných ciest, zatrávnených nárazníkových zón,

zadržiavacích nádrží a šetrné obrábanie pôdy v povodí. Celkové náklady na tieto

opatrenia boli nízke (126 EUR/ha/20 rokov) v porovnaní s nápravou škôd spôsobených

bahennými záplavami v skúmanej oblasti a nákladmi na odstránenie následkov (54

EUR/ha/rok) a všetkými druhotnými prínosmi vrátane vyššej kvality vody na dolnom

toku, nižších nákladov na bagrovanie na dolnom toku, menšieho psychologického stresu

obyvateľov a väčšej biodiverzity.

Obnova záplavovej

oblasti rieky Skjern

Dánsko Obnova záplavovej oblasti rieky Skjern v Dánsku by stála 44,2 milióna USD, ale

poskytla by čisté súčasné prínosy vo výške 2,3 milióna USD tým, že by sa predišlo

čerpaniu vody (ktoré sa v súčasnosti používa na prevenciu záplav), a 84,6 milióna USD

vo forme výsledných výhod. Medzi ne patria poľovačka, rybolov, možnosti rekreácie a

ochrana biodiverzity.

Obnova dolného toku

rieky Gardon

Francúzsko Obnova rieky využívanej na rekreáciu (prechádzky, plávanie, plavba na kajaku,

rybolov). Stanovenie hodnoty využívania a nevyužívania. Náklady zahŕňali investície a

náklady na prevádzku spojené s mestským a priemyselným znečisťovaním, zmenou toku

riek, znečisťovaním z poľnohospodárstva atď. Celková čistá súčasná hodnota zlepšenia

je 36 miliónov EUR. Pomer nákladov a prínosov je 1,9.

Les National Forest Spojené

kráľovstvo

Veľká obnovená plocha vrátane niektorých bývalých skládok, lomov, iných bývalých

priemyselných lokalít v kontexte dlhodobého projektu zameraného na vytvorenie

zalesnených oblastí a biotopov dostupných pre priority na 33 % ploche lesa National

Forest. Štúdia obsahuje odhad nákladov vo výške 178 miliónov GBP vychádzajúcich zo

súčasných a predpokladaných výdavkov na dosiahnutie cieľov v porovnaní s prínosmi

vo výške 1 623 miliónov GBP, a to najmä z rekreácie, s nižšími príspevkami z uhlíka,

biodiverzity a najmä estetických hodnôt. Výsledky poukazujú na čistú súčasnú hodnotu

1,44 miliardy GBP a pomer nákladov a prínosov 9,1:1.

Národný park Hoge

Kempen

Belgicko Prírodné aktíva prispievajú k tvorbe pracovných miest. Miestna MVO v husto osídlenej

provincii Limburg (BE) presvedčila v roku 2006 politikov ekonomickým argumentom

(tvorba pracovných miest), aby zriadili prvý belgický národný park: Okrem ochrany

biodiverzity bolo v „Národnom parku Hoge Kempen“ vytvorených približne 400

pracovných miest a v tomto bývalom priemyselnom regióne sa podnietili súkromné

SK 6 SK

investície do cestovného ruchu. Turisti oceňujú revitalizáciu prírody v bývalých

uhoľných baniach pre ich osobitný krajinný ráz a hodnotu biodiverzity. (TEEBcase,

Schops 2011).

SK 7 SK

Tabuľka 2: Príklady nákladov a prínosov z výberu projektov zelenej infraštruktúry v

Európe (pokračovanie)

Projekt Lokalita Prínosy

Ekostaden

Augustenborg

(iniciatíva pre obnovu

miest)

Malmö,

Švédsko

Miera odtekajúcej dažďovej vody sa znížila o polovicu. Zlepšil sa imidž tejto oblasti.

Biodiverzita sa zvýšila o 50 % (zelené strechy pritiahli vtákov a hmyz a otvorený systém

dažďovej vody poskytuje lepšie prostredie pre miestne rastliny a voľne žijúce zvieratá).

Vplyv na životné prostredie sa znížil o 20 %. Nezamestnanosť klesla z 30 % na 6 %.

Fluktuácia nájomníkov sa znížila o 50 %.

Natural Economy

North West (NENW)

Spojené

kráľovstvo

Ľudské zdravie/sociálny, environmentálny, hospodársky prínos (napr. priama hrubá

pridaná hodnota zo životného prostredia vypočítaná vo výške 2,6 miliardy GBP s

podporou 109 000 pracovných miest v oblasti životného prostredia a v súvisiacich

oblastiach).

Obnova kanálov na

riekach Kennet a

Avon

Spojené

kráľovstvo

Ochránené biotopy, lepšie nakladanie s odpadom, cestovný ruch, ekonomika (priame a

nepriame pracovné miesta v celkovom počte 150 až 210 miest na plný pracovný úväzok

v rokoch 1997 – 2002). Celkovo sa vytvorilo a zachovalo 1 198 až 1 353 pracovných

miest na plný úväzok.

Rybolov vo Walese Spojené

kráľovstvo

Zlepšenie biotopov, zvýšenie populácie (napr. nárast > 2 000 dospelých lososov a

pstruhov každý rok), návratnosť marketingových investícií 20:1, prognózy zvýšenia

príjmov vo výške 10 miliónov GBP, zamestnanosť (minimálne 75 ďalších pracovných

miest na plný úväzok), cestovný ruch (ďalších 2,1 milióna GBP ročne).

Regulovanie

budovania zelených

striech

Bazilej,

Švajčiarsko

V súčasnosti je zelených 23 % plochy rovných striech v Bazileji (odhad z roku 2007 ako

700 000 m2); ohrozené druhy bezstavovcov sú chránené; štyri gigawatty hodín úspor

ročne v celom Bazileji (prvý motivačný program) a 3,1/rok (druhý program); zisky

miestnych podnikov z predaja materiálu a potrieb na inštaláciu zelených striech; úspory

energie pre majiteľov podnikov; celosvetové uznanie úspechov Bazileja.

Zdroj: http://ec.europa.eu/environment/enveco/biodiversity/pdf/GI_DICE_FinalReport.pdf, upravené.

http://ec.europa.eu/environment/enveco/biodiversity/pdf/GI_DICE_FinalReport.pdf

SK 8 SK

3. ČASŤ III: ZELENÁ INFRAŠTRUKTÚRA A EURÓPSKE POLITIKY

Tabuľka 3: Politiky a nástroje zelenej infraštruktúry na úrovni EÚ

Oblasť politiky Politiky a nástroje EÚ zohľadnené

v rámci zelenej infraštruktúry

Možné opatrenia

EÚ 2020 Stratégia EÚ 2020 Poskytnúť politický signál

prostredníctvom oznámenia

Hlavná iniciatíva Inovácia v Únii Podrobné sledovanie prínosu zelenej

infraštruktúry k ekologickej inovácii

Hlavná iniciatíva efektívneho využívania

zdrojov podľa stratégie EÚ 2020/Plán pre

Európu efektívne využívajúcu zdroje

Podrobné sledovanie prínosu zelenej

infraštruktúry k efektívnemu

využívaniu zdrojov (najmä pôdy a

ekosystémov)

Stratégia pre životné

prostredie

7. environmentálny akčný program Zahrnutie zelenej infraštruktúry do

integrovaných stratégií a plánovanie

s dôrazom na zdravotné prínosy

Poľnohospodárska

politika

Prvý pilier SPP – Ekologizačné opatrenia

vrátane krížového plnenia

Oblasti ekologického zamerania,

striedanie plodín, udržiavanie a

obnova trvalých trávnych porastov a

funkčné poľnohospodárske krajinné

oblasti atď.

Druhý pilier SPP – financovanie EPFRV Ekologizačné opatrenia v rámci

druhého piliera (agro-

environmentálne opatrenia)

Druhý pilier SPP – Odborná príprava,

poradenstvo, služby rozšírenia,

ustanovenia týkajúce sa plánovania –

poľnohospodársky poradenský systém

Zahrnutie zelenej infraštruktúry do

vzdelávania a odbornej prípravy a

obnova vidieckych oblastí

Politika lesného

hospodárstva

Stratégia lesného hospodárstva EÚ z roku

1998 a nadchádzajúca nová stratégia

lesného hospodárstva EÚ

Začlenenie zelenej infraštruktúry do

plánovania a riadenia lesného

hospodárstva (defragmentácia,

obnova lesov)

Biodiverzita a príroda Stratégia EÚ 2020 pre biodiverzitu Rozvoj a plnenie všetkých cieľov,

najmä prepojenie s opatreniami 5, 6 a

7

Smernica o vtákoch Uplatňovanie článku 3

Smernica o biotopoch Uplatňovanie článku 10

Dobrovoľný program pre biodiverzitu a

ekosystémové služby (BEST) v

zámorských územiach EÚ

Financovanie zelenej infraštruktúry v

zámorských územiach EÚ

Nariadenie LIFE+ Financovanie projektov zelenej

infraštruktúry

Politika vodného

hospodárstva

Rámcová smernica o vode/Plány

manažmentu povodia

Uplatňovanie zelenej infraštruktúry

pri manažmente povodia

Smernica o záplavách Lepšie environmentálne možnosti

pre povodňový manažment

Politika EÚ v oblasti sucha (oznámenie o Využívanie riešení zelenej

SK 9 SK

nedostatku vody a suchách) infraštruktúry na zvyšovanie

odolnosti voči suchám

Koncepcia na ochranu vodných zdrojov

EÚ

Opatrenia na prirodzené zadržiavanie

vody

Politika v oblasti pôdy Tematická stratégia na ochranu pôdy Usmernenia pre zástavbu pôdy

Návrh smernice o stanovení rámca na

ochranu pôdy

Integrované plánovanie týkajúce sa

pôdy

Politika v oblasti zmeny

klímy

Stratégia EÚ pre adaptáciu Usmernenia k zelenej infraštruktúre

pre adaptáciu

Plán prechodu na nízkouhlíkové

hospodárstvo do roku 2050

Využívanie pôdy, zmeny vo

využívaní pôdy a lesné hospodárstvo

(LULUCF)

Politika súdržnosti

vrátane územnej

súdržnosti a inovačného

financovania

Regionálna politika (politika súdržnosti) Zahrnutie zelenej infraštruktúry do

priorít EFRR, KF a ESF

Technická pomoc na prípravu veľkých

projektov (Jaspers) a inovačné

financovanie (Jessica, Jeremie atď.).

Využívanie inovačného financovania

pre veľké projekty zelenej

infraštruktúry

Makroregionálne stratégie: stratégia EÚ

pre podunajskú oblasť/stratégia EÚ pre

región Baltského mora a nadchádzajúce

makroregionálne stratégie

Zahrnutie zelenej infraštruktúry do

programov a vykonávania

makroregionálnych stratégií, ako aj

do cezhraničných, nadnárodných a

medziregionálnych programov.

(napr. Alpský dohovor)

Doprava a energetika TEN-T a TEN-E Zahrnutie opatrení na obmedzenie

fragmentácie a zlepšenie prepojenia

do usmernení pre TEN

Posúdenie vplyvu bielej knihy EÚ o

doprave

Využívanie zelenej infraštruktúry pri

plánovaní nízkouhlíkovej dopravy

Energetická politika Mestská zelená infraštruktúra ako

príklad energetickej účinnosti budov

Nástroj na prepájanie Európy Zahrnutie zelenej infraštruktúry do

vykonávania TEN

Posúdenie vplyvu,

prevencia a náprava

škôd

Smernice o posudzovaní vplyvov na

životné prostredie (EIA)

Vykonávanie revízií smernice o

posudzovaní vplyvov na životné

prostredie

Smernica o strategickom

environmentálnom hodnotení (SEA)

Usmernenia o zahrnutí biodiverzity a

zmeny klímy do smerníc o EIA a

SEA

Smernica o environmentálnej

zodpovednosti

Posúdenie zelenej infraštruktúry ako

súčasť nápravy škôd

Územné plánovanie Európska koncepcia územného rozvoja Podpora zelenej infraštruktúry na

všetkých územných úrovniach

Program ESPON 2013 Podpora zelenej infraštruktúry ako

nástroja medzi územiami

Územná agenda EÚ 2020 Využívanie zelenej infraštruktúry pri

integrovanom priestorovom

plánovaní

Mestská stratégia Podpora mestských a prímestských

SK 10 SK

riešení zelenej infraštruktúry

Politika morských a

pobrežných zón

Rámcová smernica o námornej stratégii Uplatňovanie zelenej infraštruktúry

na morské prostredie

Stratégia EÚ pre námorné priestorové

plánovanie

Využívanie zelenej infraštruktúry pre

integrované priestorové plánovanie v

moriach

Odporúčanie o integrovanom

manažmente pobrežnej zóny (ICZM) z

roku 2002

Využívanie zelenej infraštruktúry na

poskytovanie pobrežných

ekosystémových služieb

Rybárska politika/Európsky námorný

a rybársky fond

Zahrnutie zelenej infraštruktúry v

moriach do opatrení Európskeho

námorného a rybárskeho fondu

Životné prostredie

a zdravie

Akčný plán pre životné prostredie a

zdravie 2004 – 2010

Využívanie zelenej infraštruktúry v

prospech zdravia, najmä v mestských

oblastiach

Výskum Politika v oblasti výskumu/Horizont

2020, rámcový program pre výskum a

inováciu

Financovanie výskumných projektov

súvisiacich so zelenou

infraštruktúrou

Vonkajšia spolupráca Vonkajšia rozvojová spolupráca EÚ Podpora vývoja riešení založených

na zelenej infraštruktúre

Reakcia na

nebezpečenstvo

Politika znižovania rizika katastrof Využívanie produktov Copernicus s

informáciami týkajúcimi sa zelenej

infraštruktúry pre mapovanie za

normálnych okolností

Využívanie zelenej infraštruktúry na

zníženie rizika založeného na

ekosystéme

Zdroj: http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#implementation, upravené.

Okrem uvedených opatrení na úrovni EÚ by sa mali posilniť vnútroštátne, regionálne a

miestne úlohy a povinnosti pre lepšie využívanie zelenej infraštruktúry.

Vnútroštátne orgány zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji strategického kontextu a vízie

zelenej infraštruktúry v závislosti od rozdelenia právomocí v jednotlivých členských štátoch.

Mohlo by sa to dosiahnuť prostredníctvom jasných usmernení a pokynov pre regionálne a

miestne orgány o tom, ako plánovať a riadiť zelenú infraštruktúru pomocou vlastného

vnútroštátneho plánovacieho politického rámca s cieľom stanoviť pre regionálne alebo

miestne orgány zodpovedné za plánovanie potrebu zohľadniť zabezpečenie zelenej

infraštruktúry v rámci plánovania a politiky miestneho rozvoja. Vnútroštátne orgány by

takisto mohli pomôcť pri získavaní a výmene regionálnych informácií o zelenej

infraštruktúre, najmä o osvedčených postupoch týkajúcich sa navrhovania, mapovania,

posudzovania, poskytovania, zavedenia a jej začleňovania do politiky a plánovania.

Kľúčová je takisto úloha regionálnych alebo miestnych orgánov týkajúca sa úspešného

zavádzania zelenej infraštruktúry. Vo väčšine európskych krajín nesú tieto orgány

zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa priestorového plánovania. Rôzne administratívne

oblasti budú musieť spolupracovať, napríklad útvary životného prostredia, plánovania,

poľnohospodárstva alebo sociálnych vecí a financií. Z dôvodu svojich úzkych väzieb na

miestnu verejnosť, zúčastnené strany a developerov majú miestne orgány dobré predpoklady

na zlepšenie komunikácie, verejnej účasti a zapojenia zúčastnených strán. Regionálne alebo

miestne orgány by sa mali považovať za hlavnú organizáciu, ktorá by mala vykonávať


SK 11 SK

podrobné (hlavné) plánovanie zelenej infraštruktúry vrátane posúdenia aktív zelenej

infraštruktúry so zreteľom na ich výskyt, hrozby, obmedzenia, priority, príležitosti a

regionálne faktory (geografické, environmentálne, sociálne, politické, hospodárske atď.).

Vytvorenie a udržiavanie zelenej infraštruktúry nebude možné bez úplného zapojenia a

angažovanosti zúčastnených strán a vlastníkov zdrojov, MVO a záujmových skupín v rámci

občianskej spoločnosti. Musia vidieť výhody, ktoré môže mať zelená infraštruktúra pre ich

aktíva, zdroje a hospodársku činnosť, čo povedie k zlepšeniu kvality rozhodovania, podpore

pocitu spolupatričnosti a k zvýšeniu informovanosti. Vďaka ich skorej účasti na

rozhodnutiach týkajúcich sa plánovania možno neskôr v rámci procesu predísť konfliktom a

prieťahom. Na všetkých úrovniach bude potrebné zabezpečiť podporu komunikácie a

budovania kapacít.

SK 12 SK

Tabuľka 4: Opatrenia EÚ v oblasti zelenej infraštruktúry zamerané na rôzne úrovne

Opatrenia EÚ

Začlenenie ZI do politiky EÚ a vykonávanie

Začlenenie ZI do mechanizmov financovania EÚ a prístup k alternatívnym zdrojom financovania

Výskum hodnoty biodiverzity a ekosystémových služieb

Zhromažďovanie iniciatív ZI – analýza vplyvu, nákladov a prínosov

Strategické ciele a ukazovatele ZI

Komunikácia, účasť a vzdelávanie

Cieľové úrovne:

EÚ

Vnútroštátna

Zabezpečenie a podpora rámca ZI a ciele pre dosiahnutie väčšieho súladu EÚ

Poskytnutie osvedčených postupov, skúseností a usmernení

Komunikácia a vzdelávanie

Podpora zapojenia zúčastnených strán

Medziregionálna

Podpora medziregionálne a regionálnej ZI

Poradenstvo o začlenení ZI do operačných programov financovaných EÚ Poskytnutie osvedčených postupov, skúseností a usmernení

Financovanie cielených miestnych opatrení

Regionálna

Miestna

Obrázok a text upravené z odporúčaní pracovnej skupiny pre zelenú infraštruktúru: http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/index_en.htm.

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/index_en.htm

SK 13 SK

4. ČASŤ IV: GLOSÁR

Biodiverzita je rozmanitosť živých organizmov zo všetkých zdrojov vrátane suchozemských,

morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických celkov, ktorých sú súčasťou. Patrí sem

rozmanitosť v rámci jednotlivých druhov, medzi jednotlivými druhmi a ekosystémami. Prepojenie

biodiverzity s fungovaním ekosystému zahŕňa umiestnenie ekosystémov do rôznych priestorov

vymedzených rozmermi, ktoré opisujú rôzne spôsoby vzájomného prepojenia organizmov. Medzi

príklady týchto rozmerov patria taxonomická (alebo druhová) rozmanitosť, fylogenetická (evolučná)

rozmanitosť, funkčná rozmanitosť (rozdiely v miere vyjadrenia niekoľkých funkčných vlastností),

interakčná rozmanitosť (charakteristiky (potravinovej) siete prepojení vymedzených podľa biotických

interakcií) a krajinná rozmanitosť (počet, relatívne množstvo a distribúcia rôznych typov biotopov v

krajine).

Prepojenie sa skladá z dvoch zložiek, štrukturálneho a funkčného prepojenia. Vyjadruje, akým

spôsobom sa utvára krajina, čo umožňuje pohyb druhov. Štrukturálne prepojenie, ktoré sa rovná

kontinuite biotopov, sa meria analyzovaním štruktúry krajiny bez ohľadu na vlastnosti organizmov.

Toto vymedzenie sa často používa v kontexte metapopulačnej ekológie. Funkčné prepojenie je

reakcia organizmu na iné prvky krajiny, ako sú je biotopy (t. j. matica nebiotopov). Toto vymedzenie

sa často používa v kontexte ekológie krajiny. Vysoká miera prepojenia spravidla súvisí s nízkou

fragmentáciou.

Ekosystém je dynamický celok spoločenstiev rastlín, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého

okolitého prostredia, ktoré vzájomne pôsobia ako funkčná jednotka. Z praktických dôvodov je

dôležité vymedziť priestorové rozmery daného ekosystému. Ekosystémy sa často zoskupujú do

jednotiek, ktoré majú podobné špecifické biotické a abiotické znaky.

Ekosystémové prístupy sú stratégie a opatrenia, v ktorých sa využívajú rozmanité služby prírody (=

prírodné riešenia), napr. na prispôsobenie sa zmene klímy a zmiernenie jej následkov. Sú súčasťou

zelenej infraštruktúry, pretože sa v nich využívajú služby biodiverzity a ekosystému ako súčasť

celkovej adaptačnej stratégie s cieľom pomôcť ľuďom adaptovať sa na negatívne vplyvy zmeny

klímy alebo zmierniť jej účinky, a to zachovaním zásob uhlíka a znižovaním emisií zapríčinených

zhoršovaním a stratou ekosystému alebo zvýšením zásob uhlíka, čo prispieva k zvyšovaniu odolnosti

a k znižovaniu citlivosti. Zelená infraštruktúra dopĺňa do týchto prístupov priestorovo plánované,

viacúčelové prvky2.

Ekologické siete predstavujú zastúpenie biotických interakcií v ekosystéme, v ktorom sú druhy

navzájom prepojené prostredníctvom párových prepojení. Tieto prepojenia môžu byť trofické alebo

symbiotické. Patria medzi ne oblasti, na ktoré sa vzťahuje široká škála ochranných opatrení, a to od

jednoduchého ekoduktu po medzikontinentálne vzájomne prepojené siete chránených a nechránených

oblastí. Ich cieľom je spravidla udržať fungovanie ekosystémov s cieľom uľahčiť ochranu druhov a

biotopov a podporiť udržateľné využívanie prírodných zdrojov v záujme zníženia vplyvu činností

človeka na biodiverzitu a/alebo zvýšiť hodnotu biodiverzity obhospodarovanej krajiny. Mali by byť

ucelené a odolné, aby sa stali funkčnými časťami zelenej infraštruktúry, ktorá zahŕňa ekologické

siete, ale zachádza ešte ďalej z dôvodu viacúčelovej funkcie okrem zachovania biodiverzity, pre ktorú

sú určené ekologické siete, a z dôvodu zahrnutia mestských prvkov, ktoré nie sú súčasťou

ekologických sietí. Každý prvok zelenej infraštruktúry by mal mať v rámci siete svoju úlohu, čo však

neznamená, že sú všetky vzájomne fyzicky prepojené.

Ekosystémové služby sú výhody, ktoré ľudia získavajú z ekosystémov, alebo ich priamy a nepriamy

prínos k dobrým životným podmienkam ľudí. Patria sem služby poskytovania, napríklad potravy

a vody, regulačné služby, ako je regulácia záplav a chorôb; kultúrne služby, ako sú duchovné,

rekreačné a kultúrne prínosy. Keďže ľudia priamo nevyužívajú podporné služby, ako je kolobeh

živín, nemajú z nich žiadny prínos a nemusia byť nevyhnutne súčasťou ekosystémových služieb.

Biotop je miesto alebo druh miesta, kde sa organizmus alebo populácia prirodzene vyskytuje.

Sústava Natura 2000 je ústredným bodom politiky EÚ v oblasti prírody a biodiverzity. Ide o

celoeurópsku sieť chránených prírodných oblastí, ktorá bola zriadená v roku 1992 smernicou o

biotopoch, a ktorá zahŕňa oblasti uvedené v smernici o vtákoch z roku 1979. Cieľom tejto siete je

2 http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#assess.

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#assess

SK 14 SK

zabezpečiť dlhodobé prežitie najcennejších a najviac ohrozených európskych druhov a biotopov.

Nejde o striktný systém prírodných rezervácií, z ktorých je vylúčená akákoľvek ľudská činnosť.

Keďže táto sieť bude celkom isto zahŕňať prírodné rezervácie, väčšina pozemkov zostane v

súkromnom vlastníctve, pričom sa bude klásť dôraz na zabezpečenie ekologického a hospodársky

udržateľného riadenia do budúcnosti. Táto sieť takisto spĺňa povinnosť Spoločenstva podľa

Dohovoru OSN o biologickej diverzite.

Prírodný kapitál je rozšírenie hospodárskeho pojmu kapitálu (vyrobené výrobné prostriedky) na

environmentálne tovary a služby. Prírodný kapitál znamená zásoby prírodných ekosystémov, ktorý do

budúcnosti zabezpečí tok cenných ekosystémových tovarov alebo služieb.

Odolnosť opisuje schopnosť ekosystému vrátiť sa po narušení do svojho pôvodného stavu.

Odkazy na dokumenty:

Miléniové hodnotenie ekosystémov (Millenium Ecosystem Assessment, 2005)

http://www.unep.org/maweb/en/index.aspx

Slovník pracovnej skupiny MAES http://biodiversity.europa.eu/ecosystem-assessments/european-

level

Technická séria č. 23 Dohovoru o biologickej diverzite http://www.cbd.int/ts/

Slovník technickej správy EEA č. 4/2009 o SEBI (zjednodušení európskych ukazovateľov

biodiverzity) http://www.eea.europa.eu/highlights/publications/progress-towards-the-european-2010-

biodiversity-target/.

Skupina ad hoc pre biodiverzitu a zmenu klímy http://ec.europa.eu/environment/nature/climatechange/index_en.htm

Wikipedia http://en.wikipedia.org/

http://www.eea.europa.eu/highlights/publications/progress-towards-the-european-2010-biodiversity-target/

http://www.eea.europa.eu/highlights/publications/progress-towards-the-european-2010-biodiversity-target/

http://ec.europa.eu/environment/nature/climatechange/index_en.htm

http://en.wikipedia.org/

SK 15 SK

5. ČASŤ V: PRÍKLADY ZELENEJ INFRAŠTRUKTÚRY VO VŠETKÝCH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH EÚ

Tabuľka 5: Príklady zelenej infraštruktúry v každom členskom štáte. V nasledujúcich štúdiách bolo posúdených viac ako 120 príkladov:

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#assess, http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#design.

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#implementation. V poslednej štúdii sa zdôrazňuje, že zo 100 analyzovaných iniciatív

týkajúcich sa zelenej infraštruktúry len o niečo viac ako polovicu (52) tvorili vnútroštátne iniciatívy, pričom väčšinu ostatných tvorili regionálne a

miestne iniciatívy a približne 10 % (9) boli cezhraničné iniciatívy. Kým väčšinu iniciatív týkajúcich sa zelenej infraštruktúry v členských štátoch

iniciovala vláda, 15 z nich podnietili ostatné typy organizácií, prevažne environmentálne MVO, výskumné ústavy a podniky. Najväčší počet určených

iniciatív sa týkal ekologických sietí (35) a následne, podľa dôležitosti, riadenia sladkých vôd a mokradí (15), multifunkčného využívania pobrežných

zón (11), mestskej zelenej infraštruktúry (10), multifunkčného využívania lesov (6), mapovania zelenej infraštruktúry (6), obmedzenia šedej

infraštruktúry (4), multifunkčného využívania poľnohospodárskej pôdy (3) a niekoľkých ďalších, z ktorých mnohé sa týkali zmiernenia následkov

zmeny klímy a adaptácie na ňu (8).

ČŠ Iniciatíva

Hlavná funkcia

zelenej

infraštruktúry

Hlavné prvky zelenej

infraštruktúry Súvislosti a ciele

AT Viedenská charta o

vode

Vodné

hospodárstvo

Zóny udržateľného

využívania/ekosystémových

služieb

Viedeň získava takmer všetku pitnú vodu z horských prameňov pochádzajúcich z dolnorakúsko-štajerských

vysokohorských oblastí. V roku 1965 bol celý masív Rax-Schneeberg-Schneealpen označený za chránenú vodnú oblasť

zahŕňajúcu prvé viedenské potrubie privádzajúce vodu z horského prameňa. V roku 1988 bol do tejto siete ako druhý prameň zaradený prameň Pfannbauern. Odvtedy sú tieto chránené oblasti za bežných okolností schopné zásobovať celú

Viedeň čerstvou alpskou pramenitou vodou. Počas období vysokej spotreby vody je ďalšou zásobárňou Lobau.

Uvedené zásady znamenajú, že lesná pôda sa rozumne využíva na zachytávanie a filtrovanie vody. Ostatné funkcie, ako

sú produkcia dreva, lov, poľnohospodárstvo a cestovný ruch boli podriadené tomuto účelu. Mesto Viedeň preto v týchto

oblastiach podporuje prirodzené lesné hospodárstvo s cieľom zaručiť ochranu zdravia lesov, ktoré sú domovom mnohých rastlinných a živočíšnych druhov.

Optimálny stav pôdy určuje jej absorbovať, uchovávať a filtrovať vodu. Medzi najdôležitejšie aspekty týkajúce sa

štruktúry lesa patria stabilita a odolnosť, ktorú zabezpečuje zmiešaný, štruktúrovaný les rôzneho veku. To znamená, že

nedochádza k mýtinám, iba k menším zásahom, podporuje sa prirodzená obnova a používajú sa pôvodné druhy stromov. Pestujú sa aj vzácne a ekologicky cenné druhy stromov.

BE Sigmaplan Regulácia záplav Zóny udržateľného


služieb

V minulosti došlo v ústí rieky Scheldt k značným škodám spôsobeným povodňami. Začiatkom 80. rokov 20. storočia to viedlo k vzniku flámskeho plánu Sigmaplan zameraného na ochranu ústia pred prílivovými povodňami. Vo všeobecnosti

panuje presvedčenie, že riziko záplav sa v priebehu 21. storočia výrazne zvýši z dôvodu stúpania hladiny morí a

hospodárskeho rozvoja. To je hlavný dôvod, prečo flámska vláda žiadala o modernizáciu plánu Sigmaplan. Mala v úmysle znovu posúdiť jeho potrebu so zreteľom na niekoľko aspektov. Okrem bezpečnostných cieľov patria medzi

dôležité funkcie ústia, ktoré sa musia kombinovať, ochrana prírody a lodná doprava.

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#assess

http://ec.europa.eu/environment/nature/ecosystems/studies.htm#design


SK 16 SK

Orgány zodpovedné za mobilitu, vodné toky, lesy a ochranu prírody vykonávajú tento plán v období rokov 2000 až

2030. Pozostáva z kombinácie prírodných zón na zadržiavanie vody a vyšších hrádzí. Sigmaplan je súbor projektov,

ktorý sa týka 200 km vodných tokov vrátane protipovodňových oblastí s kontrolovaným zníženým tokom a protipovodňových oblastí kombinujúcich poľnohospodárske a rekreačné využívanie pôdy, projektov na obnovu mokrých

údolí, mokradí a lúčnych vtáčích zón a prílivových mokradí a močiarov.

BG Projekt na obnovu

mokradí a zníženie

znečistenia

Vodné

hospodárstvo

Hlavné oblasti, oblasti

obnovy, udržateľné

využitie/zóny


Tento projekt bol vyvinutý, aby pomohol ukázať, ako môžu činnosti zamerané na ekologický rozvoj vidieka zlepšiť životné podmienky. Je zameraný na súvislosť medzi chudobou a kvalitou životného prostredia. Ako sa uvádza v

oficiálnom hodnotiacom dokumente (ministerstvo životného prostredia a vodných zdrojov 2002): „Región pozdĺž

pobrežia Dunaja je jednou z najchudobnejších oblastí v Bulharsku, čo súvisí najmä s nižšou hospodárskou produktivitou

rieky Dunaj z dôvodu desaťnásobného poklesu rybolovu od konca 60. rokov 20. storočia, čo malo vážny vplyv na príjmy

a živobytie na vidieku. Jednou z hlavných príčin tohto poklesu je ničenie riečnej mokrade potrebnej na trenie rýb.

Spájanie obnovy mokradí s udržateľným využívaním prírodných zdrojov v tomto regióne teda pomôže zvýšiť blahobyt miestnych obyvateľom tým, že im umožní zvýšiť ich ekonomické možnosti v oblasti rybolovu, poľnohospodárstva,

ekoturizmu a spoločenstvám na dolnom toku umožní poskytovať dodávky čistejšej vody.“

CY Program riadenia

pobrežných oblastí

Ochrana pobrežia Hlavné oblasti, zóny

udržateľného


služieb

V roku 2002 bol na Cypre spustený program riadenia pobrežných oblastí (CAMP) a práca na tomto projekte prebiehala v

rokoch 2005 a 2007 so zameraním na riadenie celej pobrežnej oblasti. Tento program bol spoločným dielom cyperskej vlády (environmentálneho útvaru ministerstva poľnohospodárstva, prírodných zdrojov a životného prostredia) a

Stredozemského akčného plánu. Vo vybraných pobrežných oblastiach spojil vnútroštátne a miestne orgány do inštitúcií,

ktoré systematickejším a integrovaným spôsobom riadili pobrežné a morské oblasti. V rámci programu CAMP sa využívajú nástroje, ako napríklad geografické informačné systémy, posúdenie vplyvu na životné prostredie (EIA),

strategické environmentálne hodnotenie (SEA) a hospodárska analýza, ktoré podporujú hospodárenie s prírodnými

zdrojmi vrátane vody a pôdy, a hospodárske činnosti ako cestovný ruch, mestský rozvoj, akvakultúra a nakladanie s odpadom. Hlavným cieľom programu CAMP na Cypre je rozvíjať integrovanú stratégiu pobrežného riadenia. Hlavný

dôraz sa kladie na nedostatky súčasného politického rámca pre pobrežné plánovanie a riadenie, najmä na zahrnutie

problematiky životného prostredia do procesu rozvoja.

Konkrétne ciele programu CAMP na Cypre sú:

posilniť integráciu politík v záujme zachovania a udržateľného rozvoja pobrežných zdrojov;

zvýšiť mieru spolupráce medzi príslušnými útvarmi/ministerstvami pri vytváraní politík a v procese realizácie;

zlepšiť informovanosť verejnosti o rozsahu a význame pobrežného riadenia;

harmonizovať vnútroštátne alebo miestne vízie týkajúce sa rozvoja a zosúladiť politiky v oblasti plánovania so

snahou miestnych spoločenstiev o hospodársky rozvoj.

CZ Územný systém

ekologickej stability

Zachovanie

biodiverzity


obnovy, zóny udržateľného


služieb, prírodné možnosti

prepojenia

Iniciatíva TSES sa oficiálne začala v júni 1992, aj keď plány a rokovania prebiehali už od 70. rokov 20. storočia. Táto

koncepcia je súčasťou vnútroštátnych environmentálnych právnych predpisov. Je povinná ako základ pre využívanie pôdy alebo územné plánovanie, plány lesného hospodárstva, dokumenty týkajúce sa vodného hospodárstva a ostatné

dokumenty, ktoré sa týkajú ochrany a revitalizácie krajiny. Účelom tohto systému bolo predstavovať sieť ekologicky

významných segmentov krajiny, účelne distribuovaných na základe funkčných a priestorových kritérií, ktoré zahŕňajú biotické, hydrologické, pôdne a reliéfne podmienky. Pôvodne sa plánovalo, že sa centrálne zmapuje rozsiahla sieť

50 000 kľúčových oblastí a 85 000 koridorov. Hlavné oblasti môžu byť takisto reprezentované národnými chránenými

oblasťami a sústavou Natura 2000, ak sa prekrývajú s plánovaným systémom TSES. Odhadovaný počet možností vykonávaných od januára 2010 bol v hlavných oblastiach a koridoroch menej ako 200. Pokračujú práce na prispôsobení

tohto systému súčasným a budúcim podmienkam.

SK 17 SK

Hlavným cieľom tejto iniciatívy je posilniť ekologickú stabilitu krajiny zachovaním alebo obnovou ekosystémov a ich

vzájomným prepojením. Jej konkrétnym cieľom je:

udržiavať a obnoviť národné prírodné dedičstvo;

zvýšiť odolnosť ekosystému v znehodnotenej krajine a chrániť nedotknuté oblasti;

priaznivým spôsobom ovplyvniť okolie, znehodnotené časti krajiny.

DE Zelený pás Nemecka Zachovanie

biodiverzity

Hlavné oblasti, zóny

udržateľného



prepojenia, umelé možnosti

prepojenia

Zelený pás bývalej Železnej opony je ekologická sieť v Nemecku v dĺžke 1 393 km. Skladá sa z plochy s rozlohou 17 656 hektárov. Osem európskych krajín podpísalo dohodu o vytvorení Zeleného pásu Európy, ktorý sa bude

rozprestierať od Barentsovho mora po Čierne more, ktorého súčasťou je aj Zelený pás Nemecka. Spája niekoľko

chránených oblastí a jeho cieľom je zvýšiť ich ekologickú hodnotu rozvíjaním týchto prepojení a vybudovaním siete zúčastnených strán. Spája národné parky, prírodné parky, biosférické rezervácie a cezhraničné chránené oblasti (celkovo

70 %) a 30 % nechránených pohraničných alebo cezhraničných oblastí. Podporuje iniciatívy regionálneho rozvoja

založené na ochrane prírody. Nazýva sa aj „nadregionálna, rozsiahla sieť biotopov veľkého ekologického významu“. Tieto oblasti, ktoré kedysi tvorili Železná opona a zakázané pásmo, sú v súčasnosti základom nemeckej siete biotopov.

Asi 15 % tejto oblasti bolo znehodnotenej.

Ide o tieto ciele:

– zachovať biodiverzitu a jedinečné prírodné bohatstvo – predovšetkým harmonizáciou metód riadenia na oboch

stranách hraníc;

– zachovať národné prírodné dedičstvo;

– zachovať pamiatku na nedávnu nemeckú históriu;

– vytvoriť osobitný druh skanzenu, ktorý bude prierezom takmer všetkých možných druhov nemeckej krajiny;

– vytvoriť líniu, ktorá už nebude rozdeľovať, ale spájať staré a nové spolkové krajiny Nemecka ako žijúci pomník

znovuzjednotenia Nemecka.

Zaujímavou časťou tejto iniciatívy bola verejná výzva na zakúpenie certifikátov zelených akcií. Každý darca, ktorý poskytne viac ako 65 eur, sa stane symbolickým akcionárom Zeleného pásu a bude mu vystavený certifikát. Príjmy z

týchto certifikátov sa používajú na nákup pozemkov pozdĺž bývalej hranice medzi východným a západným Nemeckom,

na financovanie vzťahov s verejnosťou a na lobingovú činnosť, ako aj na podporu realizácie projektov.

DK Dánska stratégia

adaptácie na zmenu

klímy

Adaptácia na

zmenu klímy

Umelé možnosti prepojenia,

prírodné možnosti

prepojenia

Dánsko vypracovalo v roku 2008 národnú stratégiu na adaptáciu na zmenu klímy, v ktorej sa zohľadňujú aj opatrenia

zamerané na adaptáciu biodiverzity. Cieľom stratégie je zabezpečiť, aby sa zmena klímy v budúcnosti posudzovala čo

najvhodnejším spôsobom a zahrnula sa do plánovania a rozvoja. Obsahuje množstvo usmernení, ktoré orgánom,

podnikom a občanom umožnia rýchlo a samostatne reagovať na problémy, ktoré v dánskej spoločnosti vyvolá zmena klímy. Uvádza sa v nej, že prebieha množstvo činností s cieľom zabezpečiť, aby príroda zostala zdravá a silná aj za

zmenených klimatických podmienok, napríklad činnosti zamerané na predchádzanie fragmentácie prírody a odohnanie

inváznych druhov a boj proti nim.

SK 18 SK

V stratégii sa tiež poznamenáva, že obce budú na účely plánovania potrebovať informácie a usmernenia o zelených

koridoroch a že orgány a verejnosť budú potrebovať informácie o inváznych druhoch. Poznamenáva sa v nej, že v

mnohých oblastiach bude potrebná hospodárska analýza vrátane 1) nákladov a prínosov podpory na presadzovanie vlastnej adaptácie prírody na zmenu klímy prostredníctvom plánovania a regulovania, ktoré povedie k menšej miere

fragmentácie, zabezpečí rast koridorov a zníži počet existujúcich záťažových faktorov; 2) prírodnej a environmentálne

neutrálnej adaptácie na zmenu klímy v sektoroch, ktoré sú pre prírodu dôležité, napríklad riadenie poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a pobrežných oblastí; 3) oceňovanie mnohých tovarov a služieb prírodného charakteru, ktoré

nemajú priamy vplyv na trh, napríklad zníženie miery znečistenia ovzdušia, úprava vody, ochrana pôdy a modely na

výpočet sociálno-hospodárskych prínosov a nákladov na správu prírody. Plánované opatrenia zahŕňajú prechod vybraných riečnych údolí na prírodné mokrade, opatrenia na zníženie spotreby kyslíka v morských vodách alebo

opatrenia zamerané na odstránenie fragmentácie biotopov.

EE Estónska zelená sieť Zachovanie

biodiverzity


udržateľného


služieb, zelené mestské a

prímestské oblasti, prírodné

možnosti prepojenia

Od 70. rokov 20 storočia zaujala krajina k ekologickým sieťam multifunkčný prístup. Začiatkom 90. rokov 20. storočia

prevzali túto iniciatívu v oblasti sietí odborníci na plánovanie a v roku 1995 boli prostredníctvom stavebného zákona schválené právne predpisy o ekologických sieťach. V národnom dlhodobom priestorovom pláne Estónska z roku 2010

boli stanovené základné zásady estónskej ekologickej siete, a to určením koridorov a 12 hlavných oblastí

medzinárodného významu. Prvá orientačná mapa bola vypracovaná v roku 1983 a v roku 1999 sa začala druhá fáza oblastného plánovania (tematické plánovanie). Jeho cieľom bolo definovať environmentálne podmienky pre rozvoj

využívania a sedimentáciu pôdy. Medzi hlavné úlohy tejto fázy patrili návrh zelenej siete, ktorá by zaručila prírodné,

environmentálne a sociálno-ekonomické využitie tejto oblasti. Koncepcia ekologických sietí v Estónsku v zásade vychádza zo systému priestorového plánovania a vykonáva sa v rámci ostatných odvetví, ako je ochrana prírody, lesné

hospodárstvo, úprava vody a iné. Na okresnej úrovni je zelená sieť nevyhnutnou súčasťou oblastného plánovania.

V tejto vízii sa stanovuje celkové pokrytie zelenej siete na približne 55 % celého územia Estónska v 12 porovnateľne

kompaktných hlavných oblastiach. Táto oblasť je dostatočne veľká na to, aby plnila kompenzačnú funkciu nielen na

vnútroštátnej, ale aj na európskej úrovni. Systém priestorového plánovania je organizovaný prevažne v rámci základných

estónskych administratívnych jednotiek (krajina – národný plán > kraje — krajské plány > obce — komplexné plány). Zelená sieť sa v rôznej miere zohľadňuje na všetkých troch úrovniach plánovania.

Hlavné ciele:

– dokončiť z funkčného hľadiska sieť chránených oblastí a prepojiť ich s prírodnými oblasťami do úplného systému;

– chrániť cenné prírodné biotopy a zachovať migračné trasy divých zvierat, chrániť a zachovať jedinečnú krajinu;

– podporovať ochranu prírody mimo chránených oblastí.

Ďalšie multifunkčné ciele:

– formovanie priestorovej štruktúry prírodných oblastí čo najrozumnejším spôsobom so zreteľom na ekologické,

environmentálne, hospodárske a sociálne aspekty;

– zmierniť, kompenzovať a predchádzať antropogénnemu vplyvu na prírodu s cieľom prispieť k stratégii udržateľného rozvoja;

– poskytnúť možnosť na riadenie, životný štýl a rekreáciu šetrné k prírode zabezpečením priestorovej dostupnosti

prírodných oblastí;

– minimalizovať budúce konflikty záujmov účasťou rôznych sektorov (lesného hospodárstva, poľnohospodárstva,

dopravy, rekreácie) prostredníctvom priestorového plánovania;

– usmerňovať osídľovanie a využívanie pôdy;

SK 19 SK

– zachovať prirodzenú samoregulačnú schopnosť životného prostredia;

– podporovať medzinárodnú a cezhraničnú spoluprácu.

EL Operačný program

pre životné

prostredie a

udržateľný rozvoj

2007 – 2013

Poskytovanie

ekosystémových

služieb


udržateľného


služieb

Operačný program pre životné prostredie a udržateľný rozvoj riadi štrukturálne a iné financovanie EÚ poskytnuté

Grécku v období rokov 2007 – 2013. Plán obsahujúci návrh programu vychádza z predpokladu, že Grécko zaostáva za

ostatnými európskymi hospodárstvami v miere industrializácie, a preto má potenciál kombinovať hospodársky rast s

udržateľným rozvojom. Celkovým strategickým cieľom tejto politickej iniciatívy je chrániť a udržateľne riadiť životné

prostredie tak, aby bolo odrazovým mostíkom pre ochranu verejného zdravia a zlepšenie kvality života občanov, a

základným faktorom pre zvyšovanie konkurencieschopnosti hospodárstva udržateľným riadením environmentálnych prvkov, prírodných zdrojov a mestských centier (pôda, voda, ovzdušie, príroda), čím sa zlepší verejná správa pri

navrhovaní a vykonávaní environmentálnej politiky a zlepšovaní reakcie spoločnosti a občanov na otázky ochrany

životného prostredia.

ES Smerom k mestskej

zelenej infraštruktúre

v meste Vitoria-

Gasteiz

Poskytovanie

ekosystémových

služieb




prímestské oblasti, prírodné

možnosti prepojenia, umelé

možnosti prepojenia

Vitoria-Gasteiz, hlavné mesto Baskicka na severe Španielska, získalo v roku 2012 ocenenie Európske hlavné zelené mesto. Je to jedno z európskych miest s najväčším podielom zelene na obyvateľa (pribl. 45 m2 na osobu) – pričom celá

populácia žije na 300 m otvoreného zeleného priestoru. Mesto už viac než 30 rokov investuje do svojej prírodnej zóny s

rozlohou 613 hektárov, ktorá čoskoro dosiahne rozlohu viac ako 950 hektárov, do úspešného prechodu na mobilitu, rozsiahlej siete parkov a mestských chodníkov a udržateľných systémov hospodárenia s vodou. Poloprírodný zelený pás

sa budoval od začiatku 90. rokov 20. storočia, pričom do rekultivácie znehodnotených oblastí, ako sú štrkoviská a

odvodnené mokrade, sa vynaložilo množstvo práce a investícií. Spája mesto a vidiek – dve z jej predmestských, obnovených mokraďových oblastí boli uznané za svoju výraznú prírodnú hodnotu a získali štatút medzinárodnej

ochrany. Sú to aj oblasti, ktoré účinne zadržiavajú a čistia vodu, parky a centrá pre návštevníkov, ktoré minimalizujú tok

vody z rieky do mestskej čističky odpadových vôd. V opačnom prípade by sa musela obnoviť a rozšíriť.

Mestský zelený pás zohráva okrem čisto estetickej funkcie a funkcie týkajúcej sa rekreačného využitia obyvateľstvom

zásadnú úlohu, ktorou je ochladzovanie mestskej klímy počas leta a zvyšovanie pohodlia, zníženie kontaminácie,

zachytávanie uhlíka, zvýšenie infiltračnej kapacity pôdy a následne aj zlepšenie mestskej biokapacity. Prostredníctvom projektov obchodného parku sa znehodnotené priestory zmenia na nové, zmiešané mestské plochy a znovu sa otvoria

vodné toky v meste. Na prepojenie obytných častí s prírodou budú vybudované nové zelené mosty. Bude to možné

vďaka dôkladnému priestorovému plánovaniu a dlhodobým záväzkom miestnej samosprávy a občanov. Mesto Vitoria-Gasteiz vzhľadom na súčasnú hospodársku krízu a boj proti vysokej nezamestnanosti v Španielsku mohutne investuje do

ekologického vzdelávania a pracovných miest, ktoré súvisia s technológiami a inováciou, alebo prostredníctvom

programov zameraných na zlepšenie prírodného prostredia a obnovu biodiverzity.

FR Zelená a modrá

infraštruktúra

Zachovanie

biodiverzity


obnovy, prírodné možnosti

prepojenia

Zelená a modrá sieť je kľúčovým národným nástrojom priestorového plánovania. Jej hlavným cieľom je zastaviť pokles

biodiverzity zachovaním a obnovením ekologickej kontinuity s cieľom zabezpečiť poskytovanie ekosystémových

služieb. Zelená a modrá infraštruktúra sa spravuje na miestnej úrovni medzi štátnymi a miestnymi orgánmi (najmä regiónmi) a v konzultácii s ostatnými miestnymi aktérmi na základe zmluvy v kontexte uceleného rámca, ktorý

stanovuje štát. Zástupca centrálnej vlády v regióne (prefet de region) stanovuje konečný plán po konzultácii s

regionálnou radou (parlamentom). Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby sa v rozhodnutiach týkajúcich sa plánovania, najmä v plánoch územnej súdržnosti (ScoT) a v miestnych plánoch územného plánovania (PLU) zohľadnilo zachovanie

biodiverzity.

SK 20 SK

Príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni vypracovali a aktualizovali rámcový dokument s názvom Vnútroštátne pokyny

na zachovanie a zlepšenie ekologickej kontinuity (Orientations nationales pour la préservation et la remise en bon etat

des continuités écologiques). Takisto zriadili národný výbor pre zelené a modré siete, ktorého členmi sú zástupcovia miestnych orgánov, hospodárske subjekty, národné parky a environmentálne MVO. Na regionálnej úrovni bol so

zreteľom na vnútroštátny rámec vypracovaný rámcový dokument s názvom Regionálny plán pre ekologickú súdržnosť

(Schéma régional de cohérence écologique). Tento regionálny rámec, ktorý zahŕňa identifikáciu oblastí a mapovanie, a ostatné informácie o plánovaných opatreniach, sa zasiela miestnym orgánom, ktoré ho zohľadnia. Pri miestnych

nástrojoch plánovania je potrebné vziať do úvahy regionálne plány.

HU Maďarský národný

agroenvironmentálny

program

Poskytovanie

ekosystémových

služieb



služieb

Cieľom tohto programu je chrániť biodiverzitu v rámci poľnohospodárskej pôdy, ktorá tvorí 83 % Maďarska. Tento

program, ktorý bol spustený v roku 2002, poskytuje finančnú podporu poľnohospodárom, ktorí dobrovoľne uplatňujú

systémy agroenvironmentálneho poľnohospodárstva. Podporujú sa najmä v environmentálne citlivých oblastiach

vymedzených ako „akákoľvek extenzívne obrábaná pôda, ktorá slúži na zachovanie kultivačných metód šetrných k prírode, čím prispieva k ochrane prírodných biotopov a k zachovaniu biodiverzity, bohatstva krajiny a kultúrnych a

historických pamiatok“. Niektoré agroenvironmentálne opatrenia sú zamerané na konkrétne druhy, ako sú drop fúzatý a

chrapkáč poľný. V roku 2011 zahŕňal tento program 2 160 poľnohospodárov a 121 614 hektárov environmentálne citlivých oblastí.

Konkrétne ciele:

plánovanie stanoveného využívania pôdy na úrovni poľnohospodárskeho podniku s pomocou poradenského systému, a zohľadnenie špecifík miestneho prostredia pri určovaní požiadaviek týkajúcich sa riadenia;

upevnenie prepojenia medzi požiadavkami týkajúcimi sa riadenia a ekologickými potrebami cieľových druhov;

zlepšenie monitorovacích činností na meranie prírodných a environmentálnych prínosov platieb;

celková harmonizácia programu so sústavou Natura 2000.

IE Integrované

vybudované

mokrade

Poskytovanie

ekosystémových

služieb

Oblasti obnovy, zóny

udržateľného


služieb

Koncept a pojem integrovaných vybudovaných mokradí vyvinulo v 80. a 90. rokoch 20. storočia írske ministerstvo životného prostredia, dedičstva a miestnej samosprávy. Následnú iniciatívu vyvinul írsky národný útvar pre národné

parky, ako aj voľne žijúce rastliny a živočíchy (Irish National Parks and Wildlife Service). Tento koncept vznikol na

základe práce uskutočnenej koncom 80. a začiatkom 90. rokov 20. storočia povodí Dunhill-Annestown s rozlohou 25 km2 v okrese Waterford s cieľom lepšie riadiť prírodné zdroje pre vidiecke komunity. Na základe tejto iniciatívy došlo k

výstavbe mnohých príkladov integrovaných vybudovaných mokradí, ktorými sa tento koncept zaviedol do praxe, ako aj

k rozvoju formálnych usmernení, ktoré vypracovala vláda krajiny. Cieľom tohto konceptu je vytvoriť „ekologickú infraštruktúru, ktorá bude do veľkej miery samostatne riadená, biologicky sebaurčujúca a ktorá bude ucelená zo

sociálneho a hospodárskeho hľadiska“. Účelom je, aby pomáhala zabezpečiť ďalšie biotopy pre druhy žijúce v

mokradiach, ktoré boli v Írsku kedysi všadeprítomné. Integrované vybudované mokrade, ktoré táto iniciatíva podporuje, do veľkej miery napodobňujú štruktúru a procesy zistené v tých mokradiach, ktoré sa vyznačujú vznikajúcou vegetáciou,

plytkými vodami a pôdou bohatou na živiny.

Konkrétne ciele:

zadržať a upravovať prítoky v rámci vznikajúcich oblastí porastených vegetáciou;

esteticky umiestniť uvedenú štruktúru mokradí do miestnej krajiny s cieľom zveľadiť vedľajšie hodnoty danej krajiny;

zlepšiť rozmanitosť biotopov a riadenia prírody;

SK 21 SK

presadzovať výhody obnovenia niektorých kľúčových environmentálnych služieb mokradí a ich súvisiace stratené

biotopy.

IT Mestský zelený pás

v obci Mirandola

Zmierňovanie

následkov zmeny

klímy a adaptácia

na zmenu klímy




prímestské oblasti

Cieľom miestneho energetického plánu obce Mirandola v regióne Emilia-Romagna je výrazne znížiť spotrebu energie a

prispieť k zmierneniu následkov zmeny klímy (20 % zníženie spotreby energie do roku 2020). Jedným z týchto opatrení je vytvorenie zeleného pásu okolo mesta, ktorý v lete zabezpečí chládok a tieň a ktorý bude zachytávať CO2. Uskutoční

sa to prostredníctvom „prenosu práv na rozvoj“, pričom ak developeri vyhradia rozsiahlu časť svojej plochy pre zeleň,

môžu zvýšiť veľkosť svojich budov. Jednotlivé zelené plochy tvoria súvislý zelený pás. Flexibilné štandardy v oblasti rozvoja, na ktorých je možné sa dohodnúť, podnecujú účasť developerov na územnom plánovaní a skracujú čakaciu

lehotu na stavebné povolenie. Táto iniciatíva bola spustená v roku 2001 a prvé zalesnené oblasti boli vysadené v roku

2003. Cieľom súvisiaceho opatrenia „Una città nel bosco“ („Mesto v lese“) je vytvoriť verejnú zalesnenú oblasť s rozlohou približne 1,3 milióna m2 súvisiacu s programami zameranými na nízku energetickú náročnosť obytných budov.

Bude sem patriť približne 440 000 m2 lesa pozdĺž plánovanej diaľnice Cispadana.

LT Rozvoj pilotnej

ekologickej siete v

južnej Litve

Zachovanie

biodiverzity


obnovy, prírodné možnosti


prepojenia

Projekt prebieha v rokoch 2010 – 2014 a zahŕňa tri hlavné činnosti: ochrana cieľových druhov, vytvorenie ekologickej

siete a vzdelávanie miestnej komunity. Cieľové druhy projektu sú plazy a obojživelníky zahrnuté do smernice o

biotopoch a mnohé vtáky a bezstavovce, ktoré potrebujú malé stojaté vody, malé lúky alebo nekryté piesočnaté svahy. Súčasný systém chránenej oblasti v južnej Litve dostatočne nechráni tieto cieľové druhy a nezabezpečuje migráciu

medzi bio-ekologicky najvýznamnejšími biotopmi. Cieľom tohto projektu je vytvoriť v južnej Litve ekologické

koridory, ktoré by mali zabezpečiť priaznivý stav ochrany druhov a zvýšenie ekologickej hodnoty tohto regiónu.

Ďalšou aktivitou projektu je rozlišovať pri zavádzaní ekologickej siete vedecké a právne kritériá výberu. Tieto kritériá

budú určené na ochranu biodiverzity vo všeobecnosti. Očakáva sa, že bude zahŕňať celé územie Litvy. Tieto činnosti

budú koordinované s činnosťami miestnych komunít, pričom poukážu na ich prínos pre prírodu aj človeka. Na vzdelávanie miestnej komunity v oblasti životného prostredia sa použijú vzdelávacie materiály, podujatia, články v

miestnych a celoštátnych novinách, internetová stránka projektu a náučný chodník.

LU Zmluva pre rieku Vodné

hospodárstvo



služieb

Zmluva pre rieku Haute Sure je cezhraničný projekt, ktorý sa realizuje s podporou Európskej únie, Luxemburska, Valónska (Belgicko) a Lotrinska (Francúzsko). Jeho cieľom je vypracovať sériu opatrení v záujme lepšej ochrany a

riadenia vodných zdrojov. Opiera sa o účasť širokej verejnosti a konzultácie všetkých aktérov s cieľom dosiahnuť

udržateľné a primerané vodohospodárstvo. Jeho účelom je kombinovať opatrenia na zlepšenie kvality vody, biodiverzity, štrukturálnej kvality a rekreácie pri vode. Ide o viacročný program zameraný na obnovu, ochranu a

zhodnotenie údolia Haute Sure a jeho riek. Hlavnými prvkami tohto projektu sú spolupráca, dialóg a dohoda, pre ktorý je

rozhodujúca dobrovoľná účasť subjektov. Jeho cieľom je takisto zlepšiť spoluprácu medzi mestami a koordináciu medzi

jednotlivými projektmi v tomto regióne. V konečnom dôsledku je to platforma na podporu kultúrneho a prírodného

dedičstva a zvyšovanie informovanosti medzi všetkými občanmi žijúcimi v tomto údolí, ich informovanie a výmenu

skúseností.

LV Ochrana a riadenie

pobrežných biotopov

Ochrana pobrežia Zóny udržateľného


služieb

Až donedávna bolo pobrežie Lotyšska ušetrené veľmi negatívneho vplyvu ľudskej činnosti. V dôsledku toho v súčasnosti disponuje pôsobivou škálou druhov biotopov – šedé, biele a zalesnené duny, pobrežné lagúny, boreálne

baltské pobrežné lúky a vápenaté močiare – ktoré však čelia narastajúcemu tlaku zo strany ľudí, keďže sem každý rok

prichádza čoraz viac turistov. V záujme zabezpečenia zachovania, obnovy a udržateľného riadenia pobrežných biotopov a druhov európskeho významu sa projekt (2001– 2006) zameriaval na tieto všeobecné ciele:

mapovanie a hodnotenie pobrežných biotopov európskeho významu v rámci celého pobrežného ochranného pásu;

SK 22 SK

plánovanie primeraných opatrení zameraných na ochranu a riadenie chránených prírodných oblastí, v ktorých

neexistujú žiadne plány na ochranu prírody;

vykonávanie opatrení zameraných na riadenie pobrežných zón v oblastiach s vysokou a rastúcou činnosťou návštevníkov;

obnova a zachovanie pobrežných lúk a šedých dún v oblastiach, v ktorých je potrebná okamžitá ochrana (výrub stromov a kríkov, kosenie, pastva); odstránenie agresívnych druhov cudzorodých rastlín (v niektorých oblastiach,

kde sa rýchlo množia a ničia pôvodnú flóru);

príprava a šírenie informácií o pobrežnom projekte a o ohrozených pobrežných biotopoch európskeho významu a

ich ochrane.

MT Ochrana

ekologických

koridorov – kamenné

múry

Zachovanie

biodiverzity

Umelé možnosti prepojenia Kamenné múry, ktoré boli nájdené po celej Malte, slúžia ako hranice oddeľujúce polia jednotlivých fariem. Umožňujú

odtekanie nadmerného množstva dažďovej vody z polí, čo má pozitívny vplyv na poľnohospodársku produkciu a minimalizuje eróziu pôdy. Sú dôležitým ekologickým koridorom a útočiskom pre celý rad ohrozených suchozemských

živočíchov. Tieto architektonické prvky, ktoré boli pôvodne postavené z miestneho vápenca, vytvorili veľmi členitý

terén, ktorý zabezpečuje kontinuitu historických prvkov a stavieb mnohých dedín a ďalších mestských centier. V priebehu storočí umožnilo terasovanie a výstavba oporných suchých kamenných múrov rozšíriť poľnohospodársku

činnosť pozdĺž strmých svahov, ktoré by sa inak považovali za okrajové. Tradične postavené, dobre udržiavané kamenné

múry sú dôležité aj ako biotopy pre mnohé druhy flóry a fauny, ako aj ochrana pôdnych štruktúr.

Maltská vláda v záujme zachovania a udržania týchto štruktúr prijala predpisy pre ich uznanie a ochranu z dôvodu ich

environmentálneho, historického a architektonického významu, ich úlohy ako biotopu pre flóru a faunu a ich zásadného

významu pri ochrane pôdy a vody. Týmito predpismi sa zakazuje ich nezákonná úprava prostredníctvom zakázanej

činnosti človeka a sú základom pre sanačné opatrenia. Finančné prostriedky na obnovu terasovitých kamenných múrov

boli vyčlenené v programoch rozvoja vidieka na roky 2004 – 2006 a 2007 – 2013.

NL Program Priestor pre

rieky

Ochrana pred

záplavami

Prírodné možnosti

prepojenia

V rámci programu Priestor pre rieky sa vyvíja rad opatrení na zvýšenie nosnej kapacity hlavných riek, ktoré pretekajú

Holandskom s cieľom zvýšiť bezpečnosť 4 miliónov obyvateľov. Programové obdobie sú roky 2006 až 2015 (s

rozpočtom 2,2 miliardy EUR) a zahŕňa sekundárny cieľ, ktorým je zvýšenie hodnoty biodiverzity povodí, v prípade potreby v kombinácii s protipovodňovými opatreniami. Rozvoj a realizácia tohto programu je primárnou

zodpovednosťou ministerstva infraštruktúry a životného prostredia v spolupráci s príslušnými provinciami, obcami a

vodohospodárskymi orgánmi. Jeho hlavným cieľom je zvýšiť maximálny bezpečný tok riek tečúcich do Holandska na úroveň, ku ktorej dochádza raz za 1 250 rokov. Biodiverzita povodia sa zveľadí realizáciou 39 projektov pozdĺž riek. Tie

projekty, ktoré možno označiť ako opatrenia zelenej infraštruktúry, zahŕňajú projekty zamerané na rozšírenie a/alebo

zníženie povodňovej oblasti tak, aby sa zaplavovala kultivovaná pôda.

SK 23 SK

PL Zlepšenie kapacity

uchovávania vody a

predchádzanie

záplavám a suchám

v ekosystémoch

lužných lesov

Poskytovanie

ekosystémových

služieb


udržateľného


služieb

Cieľom tohto projektu je zastaviť alebo spomaliť odtok povrchovej vody v okolí malých povodí a podporiť rozvoj

krajiny. Medzi činnosti patrí výstavba alebo obnova niekoľkých tisícov zásobníkov vody v lužných lesoch po celej

krajine. Jedným z hlavných cieľov projektu je podporovať ekologicky bezpečné metódy zadržiavania vody. Zlepšením rovnováhy vody sa zvýši biodiverzita v lesných ekosystémoch a zmierni sa vplyv záplav a súch. Medzi ostatné výhody

patrí väčšia produkcia drevnej biomasy, lepšia kontrola požiarov, sekvestrácia CO2 a lepšia kvalita vody pre susediace

komunity. Tento projekt môže predstavovať prvé rozsiahle úsilie v Európe o rozvoj zadržiavania malého množstva vody v lesoch. Tento projekt, ktorý sa bude financovať z Kohézneho fondu, bude prínosom pre 178 lesných správ. Náklady na

realizáciu v rokoch 2007 – 2014 budú dosahovať približne 50 miliónov EUR.

PT Národná ekologická

rezerva

Zachovanie

biodiverzity


udržateľného



prepojenia

Národná ekologická rezerva (REN) je biofyzikálna štruktúra, ktorá zahŕňa všetky oblasti podľa hodnoty a ekologickej citlivosti alebo expozície a náchylnosti na prírodné riziká, ktorým by sa mala poskytnúť osobitná ochrana. Vymedzuje

sieť chránených oblastí vrátane pobrežných a riečnych oblastí, vodných nádrží a strmých svahov v záujme ochrany pred eróziou. Oblasti zahrnuté do nariadení o národnej ekologickej rezerve musia byť uvedené v regionálnych a miestnych

plánoch. Uplatňovaním tohto nariadenia a riešením konfliktov sa zaoberajú osobitné výbory. Patria medzi ne miestne

orgány a centrálne a regionálne verejné subjekty. Cieľom tohto nariadenia je:

– chrániť vodné a pôdne zdroje a systémy a biofyzikálne procesy spojené s pobrežnými a pozemnými cyklami vody, čím

sa zaistí poskytovanie environmentálnych tovarov a služieb, ktoré sú nevyhnutné na rozvoj ľudských činností;

– chrániť a znižovať účinky zhoršovania dopĺňania pozemných vôd, rizika záplav, sucha, erózie pôdy a masového posunu pôdy na svahoch, čím prispieva k adaptácii, prepojenosti a ekologickej súdržnosti, ako aj k realizácii priorít

Územnej agendy Európskej únie a environmentálnych oblastí transeurópskeho riadenia prírodných rizík.

RO Zelený koridor na

dolnom Dunaji

Zachovanie

biodiverzity


obnovy, udržateľné

využitie/zóny


Vlády Rumunska, Bulharska, Ukrajiny a Moldavska podpísali v roku 2000 dohodu o zelenom koridore na dolnom

Dunaji. Uznáva sa v nej potreba a spoločná zodpovednosť chrániť a udržateľným spôsobom spravovať jednu z najvýznamnejších oblastí biodiverzity na svete. Projekty obnovy vykonávané pod dohľadom Svetového fondu na

ochranu prírody (WWF), ktoré sa zameriavajú na praktické vykonávanie, demonštračné projekty, a najmä spoluprácu s

miestnymi zúčastnenými stranami s cieľom podporiť udržateľný miestny rozvoj. Cieľom tejto rozsiahlej iniciatívy je koordinovať ochranu biodiverzity a riadenie vodných zdrojov medzi niekoľkými krajinami, a najmä zachovanie mokradí

a správu záplavových oblastí. Táto sieť zahŕňa oblasti, ktoré sú prísne chránené (vrátane lokalít Natura 2000), a oblasti, v

ktorých možno vykonávať hospodárske činnosti, medzi ktorými sú nárazníkové zóny. Signatári sa zaviazali vytvoriť koridor, ktorý bude zložený zo 773 166 ha existujúcich chránených oblastí plus 160 626 ha navrhovaných nových

chránených oblastí, (ochrana 1 milióna ha existujúcich a nových chránených oblastí) a 223 608 ha oblastí, ktoré by sa

podľa návrhu mali obnoviť na prírodné záplavové oblasti.

SE Stratégia spoločnosti

Sveaskog

Udržateľné

riadenie lesného

hospodárstva





prepojenia

Sveaskog je švédska štátna lesná spoločnosť, ktorá vlastní 15 % produktívnej lesnej pôdy krajiny (produktívne lesy pokrývajú viac ako polovicu celkovej rozlohy Švédska), teda je najväčším vlastníkom lesov vo Švédsku. Jej cieľom je

stáť na čele rozvoja všetkých druhov hodnôt lesov. Spustila program zameraný na využívanie 20 % pôdy spoločnosti na

ochranu biodiverzity. Na vykonávanie politiky spoločnosti a dosiahnutie jej environmentálnych cieľov boli vyvinuté tri rôzne strategické nástroje. Pôsobia na rôznych úrovniach, čím sa vzájomne posilňujú a dopĺňajú. Začali sa vykonávať

ďalšie opatrenia, ako je obnova približne 50 mokradí, rozvoj klimatických programov a zohľadnenie ekosystémových

služieb.

(1) Spoločnosť Sveaskog sa nachádza v procese zakladania 36 ekoparkov – veľkých, priľahlých oblastí s vysokými

biologickými a ekologickými hodnotami – po celom Švédsku. Ich priemerná veľkosť je približne 5 000 hektárov v

rozmedzí od 1 000 do 20 000 hektárov. Ekoparky tvoria spolu 5 % pozemkov, čo zodpovedá 175 000 hektárom.

SK 24 SK

Minimálne polovica produktívnej lesnej pôdy sa využíva na ochranu prírody a pred finančnými hodnotami ekoparku sa

vždy uprednostňujú ekologické hodnoty.

(2) Lesy vyčlenené na ochranu prírody (300 000 hektárov menších pozemkov sa využíva len na ochranu prírody). Pri výbere lesov, ktoré majú v súčasnosti vysoké hodnoty, ktoré je potrebné chrániť, ako aj lesov s vysokým ekologickým

potenciálom na obnovenie týchto hodnôt v blízkej budúcnosti boli použité kritériá, ako sú medzinárodná zodpovednosť

za konkrétne druhy lesov a ich nedostatočné národné zastúpenie, ako aj niekoľko kritérií týkajúcich sa ekológie krajiny.

(3) Zohľadnenie prírody pri zakladaní lesov (v súvislosti s predpismi uvedenými vo švédskom zákone o lesoch). Všetky

lesné pozemky spoločnosti Sveaskog sú certifikované v súlade s normami FSC vo Švédsku. Jednotlivé stromy, skupiny

stromov alebo menšie plochy lesa sú chránené počas rúbania. V priemere sa zachová 9 % všetkých komerčných lesných

porastov, čo predstavuje 250 000 hektárov.

SI Ochrana záplavovej

oblasti rieky Sáva

Vodné

hospodárstvo





prepojenia

Projekt prebiehal v rokoch 2007 – 2009. Po podpísaní medzinárodnej rámcovej dohody v decembri 2003 zriadili Slovinsko, Chorvátsko, Srbsko a Bosna a Hercegovina v júni 2005 Komisiu pre povodie rieky Sáva. Hlavou úlohou tejto

komisie bolo vypracovať integrovaný plán riadenia povodia, ktorý spĺňa požiadavky rámcovej smernice EÚ o vode a ostatné právne predpisy EÚ vychádzajúce z medzinárodnej rámcovej dohody. Hlavné ciele boli:

– podpora cezhraničnej spolupráce a dohoda medzi krajinami, cez ktoré preteká rieka Sáva s cieľom určiť a riadiť

ekologickú sieť chránených oblastí, ochranné pásma a koridory pre typy a druhy biotopov európskeho významu;

– ochrana biodiverzity dôležitej z globálneho hľadiska a podpora rozvoja vidieka prostredníctvom podpory postupov

týkajúcich sa využívania pôdy udržateľným spôsobom a cestovného ruchu.

SK Alpsko-karpatský

koridor

Zachovanie

biodiverzity

Prírodné možnosti


prepojenia

Na základe pôvodnej iniciatívy národného parku Donau-Auen a rakúskeho spolkového ministerstva dopravy, inovácií a

technológií sa v roku 2002 rozhodli viaceré organizácie od MVO, ako sú WWF a poľovnícke organizácie, po slovenské

a rakúske cestné spoločnosti podporiť rozvoj zelených koridorov v rámci Álp a Karpát, čím sa uzná význam realizácie opatrení, ktoré podporujú migráciu druhov a genetickú výmenu medzi týmito dvoma horskými oblasťami. Toto

partnerstvo viedlo k sérii aktivít v Rakúsku a na Slovensku, a to od výstavby prvého zeleného mosta v Rakúsku až po

zriadenie prechodov pre voľne žijúcu zver na Slovensku. Po nich nasledoval projekt s názvom Alpsko-karpatský koridor (2008 – 2012), ktorý bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a rakúskymi orgánmi, vrátane

vedeckého výskumu, výstavby zelených mostov a začlenenia zelených koridorov do priestorového plánovania a

zvyšovania informovanosti. Jeho hlavným cieľom je „chrániť ekologické prepojenie medzi Alpami a Karpatmi, a to konkrétne využívaním nástrojov priestorového plánovania a realizáciou udržateľného rozvoja, ktorý zohľadňuje potreby

ľudí aj voľne žijúcich zvierat, so zameraním na ekologické nedostatky“.

SU Program lesnej

biodiverzity pre

južné Fínsko

Zachovanie

biodiverzity





prepojenia

Program lesnej biodiverzity pre južné Fínsko, t. j. program METSO (2008 – 2016) bol spustený v roku 2008 s cieľom

pozastaviť stratu lesnej biodiverzity zlepšením fínskej siete chránených oblastí a metód lesného hospodárstva

používaných pri komerčnom obhospodarovaní lesov (METSO 2011). Cieľom programu METSO je zlepšiť ochranu

lesov v súkromnom a štátnom vlastníctve. Tieto opatrenia budú financované prevažne prostredníctvom ročných

rámcových rozpočtov pridelených ministerstvu životného prostredia a ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Predchádzajúce uznesenia vlády už zaručili financovanie vo výške 182 miliónov EUR do roku 2012.

Dôležitou súčasťou tohto programu sú dobrovoľné činnosti zamerané na ochranu, ktoré sa budú vykonávať

prostredníctvom dočasných alebo trvalých dohôd. Vlastníkovi lesa budú nahradené náklady na správu prírody v danej oblasti a strata príjmov. Vlastníci lesa ocenia tento dobrovoľný prístup, ako aj nezávislosť rozhodovania a možnosť

ponechať si v rámci dostupných schém ochrany svoje vlastnícke práva.

V rámci tohto programu môžu vytvárať aj siete spolupráce. Cieľom je pomôcť zachovať rozsiahle lesné plochy, rozvíjať

spoločné rekreačné aktivity súvisiace s lesnou biodiverzitou a spravovať cenné biotopy. Sieť spolupráce môžu tvoriť

susediace lesy alebo môžu zahŕňať zalesnené oblasti v rôznych obciach.

SK 25 SK

Program má tieto ciele. Pokiaľ ide o rozšírenie siete chránených oblastí, za prírodné súkromné rezervácie sa označí

96 000 ha oblastí, ktoré vlastníci pozemkov dobrovoľne ponúknu, alebo tie, ktoré štát získa do roku 2016. Pokiaľ ide o

komerčne obhospodarované lesy, celková plocha lokalít, v ktorých sa zachovala biodiverzita (prostredníctvom postupov riadenia) v lesoch, ktoré sa nachádzajú v súkromnom vlastníctve, by sa do roku 2016 mala zvýšiť o 82 000 na 173 000

hektárov. Medzi tieto lokality patrí 400 až 800 projektov zameraných na správu biotopov. Pokiaľ ide o lesy v štátnom

vlastníctve, mali by sa predložiť návrhy na rozšírenie chránených oblastí s významom pre biodiverzitu na štátom vlastnenej pôde o celkovú plochu 10 000 ha v rokoch 2008 a 2010, v súvislosti s procesmi plánovania prírodných

zdrojov.

UK Stratégia zelenej

infraštruktúry a

zelená vízia pre

Cambridge

Poskytovanie

ekosystémových

služieb

Hlavné oblasti a oblasti



služieb, zelené

mestské/prímestské oblasti,

prírodné/umelé možnosti

prepojenia

Očakáva sa, že počet obyvateľov podregiónu Cambridge sa v priebehu nasledujúcich 20 rokov zvýši o približne 130 000

zo súčasných 425 000. Tento nárast počtu obyvateľov možno vnímať ako príležitosť na zlepšenie kvality života súčasných komunít. Rozvoj bývania bude vyvíjať tlak na životné prostredie (napr. z hľadiska straty biotopov,

fragmentácie a narušenia), ale zároveň poskytne príležitosti na posilnenie súvisiacej zelenej infraštruktúry, ktorá by

mohla byť prepojením na strategickú sieť zelených priestranstiev. Do veľkej miery bude závisieť od rozsahu, do akého možno zlepšiť existujúcu infraštruktúru vrátane zelenej infraštruktúry v záujme podpory navrhovanej miery rastu.

Zabezpečenie zelenej infraštruktúry sa preto považuje za hlavnú prioritu pre úspešné vykonávanie programu rastu. Boli

stanovené nasledujúce stratégie a vízie, ktoré umožňujú prezieravé prístupy na nasledujúcich 20 až 30 rokov.

Opierajú sa o tieto strategické ciele:

prepojenie biotopov – pre úspech tejto stratégie je nevyhnutné zabezpečiť lepšie prepojenia medzi existujúcimi a navrhovanými zdrojmi zelenej infraštruktúry;

multifunkčnosť – ak je to možné, v rámci obytných častí a ich okolí by zeleň mala byť multifunkčná a mala by byť

starostlivo prispôsobená na rôzne využitie podľa miestneho kontextu, ako je poľnohospodárstvo, prístup, rekreácia a biodiverzita;

rozšírený prístup – základom je lepší prístup pre všetkých, a to udržateľným spôsobom zahŕňajúci chôdzu, jazdu na

bicykli, na koni a plavbu na člne s cieľom podporovať zdravší životný štýl;

zveľadenie krajiny – stratégia by mala odrážať charakteristické črty krajiny v grófstve Cambridgeshire z hľadiska

prírodných, historických a kultúrnych území.;

zveľadenie biodiverzity – stratégia by mala odrážať regionálne zdroje, vlastnosti a ciele biodiverzity, a mala by podporiť odlišné prírodné prostredie tohto kraja.

asŤ rÍnosy a funkcie zelenej...

Documents