ars notaria 1/1999 › ars › 1_1999.pdf · 3. deontológia notára vo vzťahu ku klien- tom,...

ARS NOTARIA 1/1999

REDAKČNÁ RADA

JUDr. Vladimír Čuchta JUDr. Viktor Dubas JUDr. Jozef Farkašovský JUDr. Karol Kovács JUDr. Miloslav Kováč JUDr. Štefan Kutenič JUDr. Mária Malíková JUDr. Dušan Mikita JUDr. Marián Mikl JUDr. Jozef Opatovský JUDr. Magdaléna Valušová

EXTERNÍ SPOLUPRACOVNÍCI

JUDr. Milan Ľalík Doc. JUDr. Mojmír Mamojka, CSc. JUDr. Ján Mazák Prof. JUDr. Peter Škultéty, DrSc. JUDr. Jozef Štefanko Prof. JUDr. Milan Štefanovič, DrSc. Doc. JUDr. Peter Vojčík, CSc.

Za NK SR za vydanie čísla zodpovedajú:

JUDr. Dušan Mikita JUDr. Jana Mikušová JUDr. Miroslav Pavlovič

OBSAH

Na úvod JUDr. Štefan Kutenič 3

INFORMÁCIE KOMORY 5

ČLÁNKY

Právna subjektivita právnických osôb podľa CODEX IURIS CANONICI JUDr. Jozef Štefanko 13 Notárska zápisnica ako exekučný titul JUDr. Karol Kovács 18

Problémy súvisiace s osvedčovaním vlastníctva JUDr. Miloslav Kováč 23 Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 63 Notárskeho poriadku JUDr. Jozef Farkašovský 25

ZO SVETA

Slávnostné stretnutie vo Viedni pri príležitosti 50. výročia existencie Spolku notárskych kandidátov Rakúska 28

AKO NA TO 29

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA 30

NA ÚVOD 1/1999 Strana 3

NA ÚVOD

Vážení kolegovia,

jedným zo základných a nevyhnutných atribútov pôsobenia notárov je prirodzene dôvera, ktorú štát a občania prejavujú notárovi ako osobe a nositeľovi notárskeho úradu. Táto dôvera sa budovala po stáročia práve tým, že ti čo vyhľadali notára a požiadali ho o právnu pomoc, neboli sklamaní Zistili a neustále si potvrdzovali že notár koná nestranne, nezaujato, spravodlivo a pritom bezvýhradne rešpektuje zákony.

Zistili, že právne vzťahy založené za pomoci notára sú stabilné, vyvážené a zabezpečujúce istotu všetkých účastníkov. Táto dôvera sa preniesla aj do dnešného moderného veku a práve preto štát zveril notárom okrem iných činností aj osvedčovanie právne významných skutočnosti Netreba azda pripomínať, že aj táto a priori daná dôvera sa musí neustále a každodenne potvrdzovať, a to konaním notára podľa uvedených zásad.

Dôvera notára však môže byť aj zneužitá. Žiaľ, v našej praxi sa nezriedka stretávame s prí-padmi, keď účastníci chcú využiť listinu notára čijeho osvedčovací úkon, aby neraz úmyselným a podvodným spôsobom realizovali svoje záujmy. Sfalšované preukazy totožnosti sfalšované originály či fotokópie listín, uvádzanie nepravdivých údajov, požadovanie nezákonných úkonov a pod., to všetko je dnes realitou. Čo majú spoločné všetky tieto prípady? To, že sa chcú dostať k notárskemu úkonu, využiť dôveru k notárom a ich aktom na dosiahnutie svojich nečestných až nekalých úmyslov.

Svedectvom takéhoto prístupu môžu byť aj na sklonku minulého roka v denníku Pravda uve-rejnené kritické články na adresu takýchto osôb, ale aj voči Notárskej komore Slovenskej repub-liky, notárom a ich osvedčovacej činnosti.

Kritika sa týkala prípadov vydania osvedčenia vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho prá-va vydržaním, ktoré vyvolávajú silné pochybnosti o ich skutkovej pravdivosti Postup notárov sa označuje za nedôsledný až benevolentný. K zásahu sa vyzýva notárska komora. Volá sa po novelizácii zákona. Aj na začiatku januára bol v tom istom denníku uverejnený článok o nado-budnutí obytného domu v Bratislave za pomoci notárskeho osvedčenia. Opäť sa ako spôsob získania vlastníctva použila forma notárskeho osvedčenia.

Známa je skutočnosť, že notár pri osvedčovacej činnosti neprešetruje pravdivosť tvrdených skutočnosti preto ak účastník vedome klame aj pred notárom, musí si byť vedomý aj následkov svojho konania. Známe je aj to, že prostredníctvom notárskych osvedčení sa v súlade so záko-nom vyporiadalo veľké množstvo tzv. nedoložených vlastníckych vzťahov a významnou mierou to prispelo k zlepšeniu stavu evidencie vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Som presvedčený, že v tlači uverejnené prípady sa vymykajú z tohto počtu osvedčení a sú len veľmi ojedinelé, čo by sa štatisticky dalo aj ľahko preukázať.

Je pravdepodobné, že všetky kritizované prípady sa budú prešetrovať v súdnom konaní Až na základe jeho výsledkov možno definitívne povedať, či na vydanie konkrétneho osvedčenia boli zá-konné podmienky ustanovené Občianskym zákonníkom. Ešte pred vynesením rozsudkov si však

Strana 4 _______________________________ 1/1999 _______________________________ NA ÚVOD

musíme, žiaľ, uvedomí, že aj veľmi dobré a v praxi osvedčené inštitúty, akým notárske osved-čenie o vydržaní vlastníckeho práva nespornej, môžu byť neserióznymi chamtivcami zneužité. Na elimináciu takýchto prípadov j e nutné požadovať všetky formálne náležitosti, ktoré vyža-duje zákon pri jednotlivých druhoch osvedčení, a v prípadoch, keď účastník nieje schopný uviesť príslušné dôkazy ani vyjadrenia dotknutých osôb alebo obce, je namieste odmietnuť vy-konanie požadovaného úkonu. Takýmto spôsobom možno zamedziť nezákonným nadobudnu-tiam vlastníctva aj bez potreby novelizácie ustanovení upravujúcich podmienky vydania notár-skeho osvedčenia.

JUDr. Štefan Kutenič prezident NK SR

INFORMÁCIE KOMORY 1/1999 Strana 5

INFORMÁCIE KOMORY

Delegácia Notárskej komory Slovenskej republiky u ministra spravodlivosti JUDr. Jána Carnogurského

Minister spravodlivosti JUDr. Ján Čarno-gurský 16. novembra 1998 prijal delegáciu Notárskej komory Slovenskej republiky vede-nú jej prezidentom JUDr. Štefanom Kuteni-čom, ktorej členmi boli JUDr. Karol Kovács, viceprezident, JUDr. Jozef Opatovský, čestný prezident, a JUDr. Jozef Farkašovský, člen prezídia. Oficiálny charakter malo stretnutie len počas úvodného predstavovania, potom už nasledoval neformálny rozhovor zúčast-nených, ktorý prebiehal vo veľmi dobrej a sr-dečnej atmosfére. Prezident Notárskej komo-ry Slovenskej republiky v mene všetkých no-tárov zaželal pánovi ministrovi veľa úspechov vo funkcii a splnenie všetkých jeho predsa-vzatí. Súčasne mu vyjadril plnú podporu no-társkej komory.

V ďalšom priebehu stretnutia prezident Notárskej komory Slovenskej republiky in-formoval pána ministra o stave a situácii v notárskej komore, o počte a obsadení no-társkych úradov, iniciatívach v oblasti legis-latívy a stručne aj o doterajšom päťročnom pôsobení Notárskej komory Slovenskej re-publiky. Súčasťou informácie bol aj stav prí-prav Multilaterálnej konferencie organizova-nej v spolupráci s Radou Európy a pod ges-torstvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Všetky poskytnuté informácie pri-jal pán minister so záujmom a s ubezpeče-ním, že vo svojej funkcii bude podporovať slovenské notárstvo a akékoľvek svoje roz-hodnutia dotýkajúce sa notárov bude vopred konzultovať s notárskou komorou. Súčasne potvrdil, že všetky závažnejšie rozhodnutia sa budú prijímať až po dôkladnom obozná-

mení sa so situáciou, vyhodnotení a nájdení optimálnych variantov riešenia.

Takýto prístup pána ministra môže notár-ska komora len oceniť, pretože na vlastnej koži už v minulosti spoznala, že akékoľvek unáhlené a radikálne riešenia v procese vzniku a rozvoja slovenského notárstva boli skôr na škodu ako na osoh veci.


XXII. Kongres UINL

V dňoch 27. septembra až 2. októbra 1998 sa v argentínskom hlavnom meste Bu-enos Aires konal XXII. Kongres UINL (ďalej len „Kongres"), na ktorom sa súčasne osla-vovalo aj 50. výročie založenia Medzinárod-nej únie latinského notárstva. Už táto sku-točnosť predznamenala, že Kongres, ktorý sa koná pravidelne v trojročných intervaloch, bude veľkou udalosťou svetovej notárskej spoločnosti, s veľkou účasťou delegácií i mi-moriadne bohatým programom. Tieto pred-poklady sa splnili. Oficiálnych delegátov Kongresu bolo 2 100, celkove sa však na tomto podujatí zúčastnilo okolo 8 500 osôb z celého sveta. Slávnostné otvorenie Kongre-su sa uskutočnilo 28. septembra 1998. Ako prvý z rečníkov predniesol kardinál Calab-ressi Posolstvo Svätej stolice účastníkom Kongresu. Bolo v ňom vyjadrené apoštolské požehnanie od Svätého otca a jeho poďako-vanie za prácu notárov pôsobiacich v Únii, ktorých činnosť prispieva k vytváraniu so-ciálnej harmónie a predchádzaniu konflik-tov.

Predseda organizačného výboru Hector Caratelli pripomenul 50. výročie založenia UINL na podnet argentínskeho notára a zá-roveň prezidenta Únie v prvých troch voleb-ných obdobiach José Adriana Negra. Úniu zakladalo 150 notárov z 19 krajín. Hlavnou

Strana 6 1/1999

INFORMÁCIE KOMORY

myšlienkou zakladajúceho kongresu bolo „Skromne a potichu vznikajú veľké diela". Ťažiskovými úlohami Únie bolo presadzo-

vať princípy a zásady činnosti, ako sú solida-rita, všeobecné blaho, numerus clausus atď. Účastníkov privítal aj Carlos M. D' Alesio, prezident federálneho výboru Argentínskej notárskej komory. Vyjadril presvedčenie, že v Argentíne sa žiaden notár nemôže a nebu-de cítiť ako cudzinec. Zdôraznil, že napriek výrazným politickým, ekonomickým, kultúr-nym, náboženským a iným odlišnostiam, no-tárov na celom svete spája idea poskytovania právnej istoty a pomoci občanom. V súvis-losti s prevratnými spoločenskými zmenami v posledných rokoch treba hľadať aj optimál-nu cestu ďalšieho rozvoja notárstva. Nemalo by dochádzať ani ku konzervatívnemu trva-niu na nemennosti štýlu, systému a metód notárskej činnosti, ani k nekritickému pri-spôsobovaniu sa všetkému novému, bez ohľadu na možnosť straty toho, čo je pre no-társku činnosť charakteristické. Ako posled-ný z rečníkov uvítacieho ceremoniálu vystú-

pil prezident UINL Hugo Pérez Montero. Pri-pomenul doterajší vývoj UINL a postupné zvyšovanie počtu členských krajín, výrazné najmä v posledných rokoch. Ocenil konštitu-ovanie notárskych komôr v krajinách stred-nej a východnej Európy a ich rýchle prijatie do Únie. Zdôraznil, že právo to nie je len teó-ria, ale aj jeho správna aplikácia v spoloč-nosti, pri ktorej má nezastupiteľnú úlohu notár. Navyše sa bude zvyšovať aj úloha no-tára ako zmierovateľa a „agenta realizácie spravodlivosti".

Na otváracom ceremoniáli sa zúčastnil aj argentínsky prezident Menení Carlos Saúl, ktorý uviedol, že také významné podujatie, s takým veľkým počtom účastníkov ešte vo svojej prezidentskej funkcii neotváral. V krátkom prejave vyzdvihol úlohu notárov a ich prínos pre čistotu a etiku právnych vzťa-hov.

Notársku komoru Slovenskej republiky zastupovala v Buenos Aires oficiálna dvoj-členná delegácia, ktorú tvorili prezident no-társkej komory JUDr. Štefan Kutenič a JUDr.

Buenos Aires, zľava časť slovenskej delegácie notárov, vpravo Andre Schwachtgen


Magdaléna Valušová, členka komisie CAEM, ktorí spolu so skupinou 12 slovenských no-tárov a sprievodných osôb tvorili slovenskú výpravu. Okrem toho sa na Kongrese zúčast-nilo ďalších 6 osôb zo Slovenska (notárov a sprievodných osôb), ktorí cestovali spolu s maďarskými a rakúskymi účastníkmi.

Pracovná časť Kongresu sa odvíjala v dvoch základných rovinách. Bolo to jednak zasadnutie Valného (generálneho) zhromaž-denia, na ktorom sa zúčastňovali splnomoc-není zástupcovia členských notárstiev repre-zentovaných prezidentmi notárskych komôr. Popri tom sa viedli zasadnutia troch pracov-ných komisií, na ktorých sa preberali odbor-né témy:

1. Úloha notárov vo vzťahu k požiadav-kám zo strany štátu, predovšetkým v admi- nistratívnej a daňovej oblasti,

2. Ľudské práva a poslanie notára, 3. Deontológia notára vo vzťahu ku klien-

tom, kolegom a štátu. Delegácia našej notárskej komory sa zú-

častňovala na zasadnutí tretej pracovnej ko-misie zaoberajúcej sa témou deontológie no-tárov. Náš príspevok predniesla JUDr. Mag-daléna Valušová. Správa Notárskej komory Slovenskej republiky, resp. odborná práca na danú tému bola prijatá veľmi priaznivo, priamo z úst predsedajúceho a koordinátora tejto témy, Juana Francisca Delgado de Mi-guel zo Španielska, ktorý vyzdvihol jej myš-lienkovú bohatosť, univerzálnosť a inšpira-tívnosť.

Na úvod Valného zhromaždenia bola schválená správa z predchádzajúceho zhro-maždenia konaného v roku 1997 v Santo Domingu. Ďalej bola prednesená správa pre-zidenta Huga Péreza Montéra o stave Únie.

Na zasadnutí Valného zhromaždenia (program obsahoval 20 bodov) sa riešilo ešte množstvo ďalších vecných, procedurálnych, organizačných a finančných otázok. Ako ob-vykle, hodnotil sa stav členstva a perspektívy prijatia ďalších notárstiev. V súčasnosti UINL združuje notárstva zo 68 krajín. Na Kongrese bol do Únie prijatý Spolok londýn-

skych notárov. Prehodnocujú sa podmienky prijatia Gruzínska. V štáte Lousiana vznikla asociácia notárov, ktorá nadväzuje spoluprá-cu s mexickými notármi. O vstup do Únie v budúcnosti pravdepodobne požiada Čína. Naproti tomu Juhoafrická notárska komora avizovala vystúpenie z UINL. Príčiny tohto kroku neboli známe, preto sa aj rozhodnutie o vystúpení odložilo na najbližšie Valné zhro-maždenie. Rozhodlo sa aj o výške členského príspevku na nastávajúce obdobie, ktorý sa mierne zvýšil. Veľký časový priestor bol ve-novaný hodnoteniu situácie v jednotlivých členských notárstvach. Z národných správ vyplynulo, že s veľkými problémami zápasia notárske komory v Paraguaji, Guatemale, Portoriku a na Kube.

Zástupcovia týchto notárskych komôr po-žiadali Úniu o pomoc. Valné zhromaždenie prijalo tiež Deklaráciu na podporu ekvádor-ských notárov v tom, aby boli menovaní do-životne. Aj Notárska komora Slovenskej re-publiky predložila na Kongrese národnú správu o stave Notárskej komory Slovenskej republiky, ktorá bola prednesená v rámci su-máru správ notárskych komôr ostatných zú-častnených krajín na Valnom zhromaždení. K našej národnej správe neboli vznesené žiadne pripomienky. Zaujímavá bola aj dis-kusia o rozvojovej politike Únie v nastávajú-com období.

Únia otvára stránku na Internete, kde bu-dú základné informácie o Únii a svoje zastú-penie tu bude mať aj 44 notárstiev. Pozor-nosť sa venovala aj postaveniu notára v sú-vislosti s pokračujúcou elektronizáciou a otázkam elektronického obchodu, ktorý sám osebe neposkytuje žiadnu záruku autentici-ty. Konštatovalo sa, že najlepšie prispôsobení na vytvorenie overovacieho centra sú práve notári. K týmto otázkam sa prijala aj De-klarácia na podporu kompat ibilit y obchodných dokumentov a úlohy notárov pri potvrdení ich právnej vierohodnosti. V záuj-me splnenia tohto cieľa Únia bude podporo-vať:

Strana 8 1/1999 INFORMÁCIE KOMORY

1. prijatie zákonov upravujúcich spôsob potvrdzovania dokumentov,

2. štátne orgány pri prijímaní opatrení na úpravu procesu overovania,

3. prostredníctvom technickej komisie člen- ské notárstva pri vytváraní potrebnej infra- štruktúry.

Zatiaľ neboli celkom naplnené očakávania týkajúce sa individuálneho členstva v Únii. Z predpokladaných 1000 notárov je iba 600 notárov individuálnymi členmi Únie. Za indi-viduálneho člena sa môže prihlásiť ktorýkoľ-vek notár. Ročný členský príspevok je 150 USD. Individuálny člen má právo na priame informácie o aktivitách Únie, štyrikrát do ro-ka dostáva medzinárodný notársky časopis a má nárok na 15 % zľavu na akciách organi-zovaných Úniou. Milou udalosťou bolo odo-vzdávanie Radu notárskych zásluh. Zatiaľ ho získalo 5 osôb, maximálne ho môže získať 25 žijúcich osôb. Toto vyznamenanie sa udeľuje za celoživotné dielo a prínos pre svetové no-társtvo.

K významným bodom rokovania Valného zhromaždenia patrila aj voľba riadiacich or-gánov Únie. Uskutočnila sa voľba nového prezidenta Únie. Nástupcom doterajšieho prezidenta Huga Péreza Montéra sa stal Hel-mut Fessler zo Spolkovej republiky Nemec-ko. Zvolení boli aj viceprezidenti Únie, a to F. Arias z Mexika pre Severnú a Strednú Ame-riku a Karibskú oblasť, G. Liano z Kolumbie pre Južnú Ameriku, M. Thiam zo Senegalu pre Afriku a V. Santonja zo Španielska pre Európu. Pokladníčkou Únie sa stala R. A. Polanco z Dominikánskej republiky. Tajom-níčkou Únie sa stala S. Eiber-Faller zo Spol-kovej republiky Nemecko. Uskutočnili sa aj doplňujúce voľby 32 nových členov Stálej ra-dy. Za Notársku komoru Slovenskej republi-ky bol zvolený JUDr. Jozef Opatovský, z Ra-kúska a Poľska boli zvolení Georg Weismann a Marek Kolasa, doterajší prezidenti notár-skych komôr. Celkove má Stála rada 134 čle-nov. Napokon bola zvolená aj nová revízna komisia Únie.

Na Valnom zhromaždení sa rozhodlo aj

o budúcich akciách Únie. Najbližšie Valné zhromaždenie sa uskutoční v roku 2000 v Kolíne nad Rýnom. Budúci XXIII. Kongres UINL bude organizovať Grécko v Aténach v roku 2001. Azda nie je predčasné už teraz uviesť odborné témy tohto Kongresu:

1. Funkcia notára ako prevencia pri spo- roch, notár ako poradca a sprostredkovateľ,

2. Funkcia notára ako tvorcu práva, 3. Obeh notárskych dokumentov, ich prá-

voplatnosť a dopad. V poradí XXIV. Kongres UINL sa uskutoč-

ní v Mexiku. Mimo rokovacieho času, v podvečerných

hodinách sme sa na pozvania zúčastnili spo-ločenských kokteilov usporiadaných talian-skou, rakúskou, poľskou a gréckou notár-skou komorou. Uprostred kongresového týž-dňa, v stredu, všetci účastníci vrátane sprievodných osôb absolvovali spoločný výlet na argentínsky vidiek. Obavy, ako sa to pri takom veľkom počte účastníkov všetko zvládne, boli úplne zbytočné. Prekrásne vi-diecke prostredie, pohostinnosť, prírodné pripravené jedlá, typická folklórna hudba, ako aj ukážky rodea na záver, to všetko bolo pre účastníkov Kongresu nezabudnuteľným zážitkom.

Slávnostné zakončenie XXII. Kongresu v atmosfére pozitívneho hodnotenia jeho priebehu sa uskutočnilo 2. októbra 1998.


Stredoeurópske notárske kolokvium v Keszthely

V dňoch 12. až 14. novembra 1998 sa ko-nalo pri Balatone, v malebnom mestečku Keszthely, tradičné, v poradí jubilejné, desia-te notárske kolokvium, ktoré usporiadala Maďarská notárska komora v spolupráci s rakúskymi kolegami. Jubilejné kolokvium sa konalo pod záštitou maďarskej ministerky spravodlivosti Dr. Ibolya Dávid. Táto tradícia bola založená v roku 1989, kedy sa konalo


prvé kolokvium, ešte pred nežnou revolú-ciou. Z bývalého Československa, teda ani zo Slovenska nebola účasť vtedajších štátnych notárov mysliteľná. Význam tomuto poduja-tiu dodala aj účasť rakúskeho ministra spra-vodlivosti Dr. Nikolausa Michaleka, ktorý sa podieľal na začatí tejto tradície v roku 1989 ešte vo funkcii prezidenta Rakúskej notár-skej komory. Toto podujatie bolo a neustále je významným každoročným počinom ma-ďarských notárov, ktorí vykonávajú notár-sku činnosť na báze slobodného povolania od 1. januára 1992.

Notársku komoru Slovenskej republiky zastupovala delegácia vedená prezidentom komory JUDr. Štefanom Kuteničom, v ktorej boli čestný prezident JUDr. Jozef Opatovský a viceprezident JUDr. Karol Kovács.

Rokovanie prebiehalo v kaštieli, ktorý patril rodu Festeticsovcov, prítomné delegá-cie na slávnostnom otvorení privítala prezi-dentka Maďarskej notárskej komory Dr. Vera Várkonyi. Na otvorení kolokvia vystúpil ra-kúsky minister spravodlivosti Dr. Nikolaus Michalek, ktorý ocenil tradíciu tohto notár-skeho stretnutia. Oboznámil prítomných s úlohami, ktoré očakávajú rakúskych notá-rov v súvislosti s prijatím Rakúska do Eu-rópskej únie, takisto ďalšie stredoeurópske notárstva v súvislosti s približovaním sa ich krajín k právu Európskej únie. Musia byť pripravené na nové podmienky, predovšet-kým na dereguláciu, liberalizáciu a slobodný trh. Ďalej vystúpila maďarská ministerka spravodlivosti Dr. Ibolya Dávid, ktorej pred-náška sa niesla v znamení približovania sa maďarského práva k právu Európskej únie a s tým súvisiacimi problémami. Podrobne ro-zobrala pripravovaný zákon o možnosti pô-sobenia zahraničných právnických firiem poskytujúcich právne služby na území Ma-ďarskej republiky. Neobišla ani postavenie notárov, vyzdvihla dobré fungovanie celospo-ločenských úloh, ktoré maďarskí notári na seba prevzali, a to centrálnu evidenciu záve-tov a centrálnu evidenciu záložných práv k hnuteľným veciam, spisovanie zmlúv o zálož-

ných právach k hnuteľným veciam, pri kto-rých sa zo zákona vyžaduje forma notárskej zápisnice.

V tejto súvislosti vyzdvihla skutočnosť, že ju veľmi teší, ako si maďarskí notári pomohli po hmotnej stránke, vybudovali si úrady v slušných kanceláriách, ktoré sú dobre technicky vybavené.

S prednáškou o rakúskych notárskych poriadkoch z rokov 1850, 1855, 1871 a o ich vplyve na ďalšie stredoeurópske notárske poriadky vystúpil prof. Dr. Christian Ne-schwara z Rakúska. Táto prednáška poslu-cháčom umožnila urobiť si plastický obraz o situácii v minulosti, pokiaľ ide o vývoj mo-derného notárstva v strednej Európe, uvedo-miť si, z akých prameňov vzišlo, aké sú jeho limity.

Werner Riečke z Maďarska mal prednáš-ku na tému „Vplyv zavedenia eura na ma-ďarské hospodárstvo". Išlo o tematiku skôr ekonomického a finančného charakteru.

Univ. prof. Dr. László Kecskés z Právnic-kej fakulty v Pécsi mal prednášku na tému „Rekodifikácia Občianskeho zákonníka a eu-rópska harmonizácia práva". Zaoberal sa v nej históriou a vývojom maďarského ob-čianskeho práva, nám známym Verbócziho dielom „Tripartitum", vývojom po roku 1848, Judexkuriálnou konferenciou z roku 1861, následným vývojom maďarského občianske-ho práva až do dnešných dní a problémami s jeho rekodifikáciou s poukázaním na har-monizáciu s európskym právom.

Všetkým slovenským notárom by som od-poručil podrobne sa oboznámiť s prednáš-kou, ktorú predniesol Dr. Aart D. G. Heering, notár z Holandska, na tému „Notárstvo latin-ského typu a právne služby na trhu spoloč-nej Európy". V tejto prednáške podrobne rozviedol, aké nástrahy hrozia latinským no-tárom na trhu právnych služieb spoločnej Európy, čo všetko treba urobiť, aby sa vôbec latinskí notári na tomto trhu udržali, že je nevyhnutné prispôsobiť sa globalizácii, dere-gulácii a liberalizácii. S týmto všetkým sa už latinskí notári pôsobiaci na trhu právnych


služieb spoločnej Európy dennodenne stre-távajú a vo veľmi krátkom časovom horizonte sa to dotkne aj latinských notárov pôso-biacich v reformných krajinách, ktoré sa na vstup do Európskej únie len pripravujú.

Poslednú prednášku mala pani Sigrun Erber-Faller, notárka z Nemecka, na tému „Postavenie notára a jeho úlohy v spoločnej Európe". Išlo o prednášku na obdobnú tému trochu z iného pohľadu, už s presnými šta-tistickými a grafickými údajmi.

Vo všetkých prednáškach sa objavila téma globalizácie, deregulácie, liberalizácie a slo-bodného trhu v spoločnej Európe, úlohy latin-ského notárstva a otázka, ako sa k týmto ten-denciám postaviť, resp. prispôsobiť, aby si la-tinské notárstvo aj v budúcnosti udržalo svoje postavenie na trhu právnych služieb.

JUDr. Karol Kovács viceprezident NK SR

Multilaterálna konferencia notárov v Bratislave

V dňoch 1. až 3. decembra 1998 sa v Bra-tislave uskutočnila Multilaterálna konferen-cia na tému „Vzdelávanie notárov a prístup k profesii". Konferencia bola organizovaná Radou Európy a Notárskou komorou SR pod záštitou Ministerstva spravodlivosti SR.

Multilaterálna konferencia sa uskutočnila na pôde Notárskej komory SR. Zúčastnilo sa na nej celkom 118 účastníkov, z toho 3 zá-stupcovia Rady Európy, 8 prednášateľov, 31 zahraničných účastníkov, 11 hostí, 58 slo-venských notárov. Ako vyplýva z názvu kon-ferencie, ťažiskom a jej nosnou témou bolo vzdelávanie notárov ako prvý a hlavný pred-poklad úspešného výkonu povolania notára, ktorý musí byť dostatočne vzdelaný v rôz-nych oblastiach práva.

Pracovné zasadnutie konferencie otvoril člen prezídia a čestný prezident Notárskej ko-mory Slovenskej republiky JUDr. Jozef Opa-tovský, ktorý na nej privítal Guy de Vela, riadi-teľa pre právne otázky Rady Európy, štátneho

tajomníka Ministerstva spravodlivosti Slo-venskej republiky JUDr. Jána Mazáka, pre-zidenta UINL Helmuta Fesslera a členov Stá-lej rady a exekutívy UINL. Z domácich hostí privítal podpredsedu Najvyššieho súdu Slo-venskej republiky JUDr. Jozefa Štefanka, prezidenta Slovenskej advokátskej komory JUDr. Štefana Detvaia, predsedu Komory komerčných právnikov JUDr. Ing. Jaroslava Brdu, prezidenta Slovenskej komory exekú-torov JUDr. Ladislava Ágha a prezidenta Združenia sudcov SR JUDr. Jána Rohárika.

Po krátkych a obsahovo zaujímavých prí-hovoroch uvedených hostí zúčastňujúcich sa na konferencii, jednotliví prednášatelia pred-niesli veľmi hodnotné príspevky.

Úvodná prednáška Helmuta Fesslera bola venovaná téme „Vzdelávanie notárov ako ga-rancia jeho úlohy pri výkone spravodlivosti". Pán Fessler si vo svojom príspevku položil otázku, prečo má byť notár právne vzdelaný a súčasne na ňu hľadal odpoveď. Konštato-val, že notár pôsobí vo svojej činnosti predo-všetkým svojou prevenciou v majetkových, manželských a rodinných vzťahoch. Zloži-tosť týchto vzťahov núti notára neustále sa vzdelávať. Zdôraznil tiež umnosť notára za-obchádzať vo svojej práci s klientom.

Po tomto úvodnom príspevku vystúpil pán Luc Weyts, notár z Mechelenu, ktorý predniesol príspevok s názvom „Základné vzdelávanie notárov počas univerzitného štúdia". Pán Weyts sa zaoberal myšlienkou, či je výhodnejšie, aby budúci notár nadobu-dol právnické vzdelanie na univerzite, alebo na tzv. notárskej škole.

Porovnával výhody, ako aj nevýhody vzde-lávania na oboch typoch škôl. Podľa jeho ná-zoru pre budúceho notára je výhodnejšie študovať a pripravovať sa na svoje poslanie na tzv. notárskej škole.

Potom predniesol svoj príspevok pán Uwe Kirschner, notár z Viedne, s názvom „Úvodné vzdelávanie v rámci profesie". Pán Kirschner vo svojej prednáške konštatoval, že činnosť notára je veľmi dôležitá pre právnu istotu a kultúru. Podľa neho je nepochybné, že všetci


- notári aj ostatní - sa musia neustále vzdelá-vať. V Rakúsku už 11 rokov pôsobí Notárska akadémia, ktorej činnosť a pôsobnosť je zame-raná na vzdelávanie notárov. Je zaujímavos-ťou, že na tejto akadémii sa vyučujú aj nové predmety (napr. európske právo, elektronika a pod.). Popri štúdiu na akadémii notári a notár-ski kandidáti spolu s čakateľmi sa povinne zú-častňujú na seminároch, ktoré organizuje no-társka komora. Rakúska notárska komora or-ganizuje niekoľkodňové školenia aj pre administratívnych zamestnancov, ktorí sú za-mestnancami notárskeho úradu.

Prvý pracovný deň Multilaterárnej konfe-rencie sa zakončil popoludňajšou prednáš-kou JUDr. Jozefa Opatovského „Deontológia notára". Tento príspevok sa vyznačoval bo-hatosťou myšlienok o vzájomnom vzťahu no-tárov, ako aj o ich vzťahu ku klientom a štá-tu. Deontológia je novou disciplínou, ktorá si hľadá svoj priestor v radoch notárov.

Druhý pracovný deň predniesli svoje príspevky pán Edgar Schodí na tému „Vzdelávanie čakateľov a kandidátov" a pán Adam Tóth na tému „Prístup k profesii no-tára". Edgar Schodí, ktorý je notárskym kandidátom v Rakúsku, vo svojom príspev-ku uviedol, že podľa rakúskeho notárskeho poriadku majú notárski čakatelia zákonom uloženú povinnosť štúdia až do vykonania notárskej skúšky. Je však samozrejmé, že ani po tejto skúške kandidát nemôže ustr-núť vo svojich vedomostiach a musí sa vzdelávať buď individuálne, alebo na uni-verzite, pričom v súčasnosti je aktuálne vzdelávanie aj cez Internet. V Rakúsku pô-sobí Notárska akadémia, ktorej poslaním je okrem iného aj vzdelávanie čakateľov, kan-didátov a notárov.

Adam Tóth, ktorý pôsobí ako notár v Ma-ďarsku, vo svojej prednáške kládol dôraz na postavenie a činnosť čakateľov a notárskych kandidátov. Na základe faktov, ktoré vo svojej prednáške uviedol, vyplynulo, že proces prero-du čakateľa cez kandidáta až po notára je v Maďarsku administratívne komplikovaný a v konečnom dôsledku závisí nie od objektív-

nych, ale od subjektívnych skutočností, pre-tože v záverečnej fáze prípravy čakateľa na základe tzv. osobného pohovoru pred komi-siou táto komisia rozhoduje o tom, či adept môže byť navrhnutý na vymenovanie za no-tára.

V závere druhého pracovného dňa konfe-rencie predniesol svoj príspevok JUDr. Ma-rián Mikl pod názvom „Prechod štátnych no-tárov na slobodné notárstvo". JUDr. Mikl v úvode svojej prednášky poukázal na histo-rický vývoj existencie notárov v období od ro-ku 1875 až do konca roku 1992. V príspev-ku spomenul aj legislatívne práce vo Fede-rálnom zhromaždení ČSFR, výsledkom ktorých mal byť zákon, ktorý zriadi národné notárstvo na báze slobodného povolania. Prednášajúci poukázal na rozdiely v kompe-tencii notárov v období do 31. decembra 1992 a po tomto termíne.

V záverečný deň Multilaterálnej konferen-cie predniesol svoj príspevok pán Wolfgang Zmudzinski na tému „Ciele a organizácie kontinentálneho vzdelávania". Pán Zmu-dzinski, notár z Poznane, vo svojom prí-spevku poukázal na to, že v Poľsku nie je zavedený tzv. numerus clausus. Pokiaľ sa niekto chce stať notárom, musí prejsť funkčnou postupnosťou, ktorá sa začína funkciou referendár, pokračuje funkciou asesor a až v závere, po absolvovaní notár-skej skúšky, môže byť takáto osoba minis-trom spravodlivosti vymenovaná za notára. V notárskych komorách, ktorých je v Poľ-sku 10, sa všetci notári povinne musia ško-liť a vzdelávať. Konferencie notárov, ktoré organizujú jednotlivé komory, majú úzko odborný charakter.

Možno konštatovať, že konferencia, kto-rej účelom bolo oboznámiť sa so vzdelávaním notárov a ich prístupom k profesii, splnila svoj účel tak z hľadiska profesijného, ako aj z hľadiska kultúrno-spoločenského.

Počas konferencie sa živo diskutovalo a výsledkom diskusií bolo oboznámenie sa s množstvom rôznych názorov a poznatkov.


ktoré tlmočili zástupcovia jednotlivých za-hraničných delegácií.

V kultúrno-spoločenskej časti konferencie dominovalo vystúpenie Lúčnice. Jeden spo-ločenský večer bol venovaný ľahšiemu žán-ru - tanečnému orchestru a spoločenské-mu posedeniu v Redute. V priebehu konfe-rencie sa našiel čas aj na prechádzku po Bratislave.

Námaha a úsilie vynaložené v záujme dobrého priebehu Multilaterálnej konferen-cie prinieslo svoje výsledky. Najväčším uzna-ním boli spokojné tváre a slová vďaky zahra-ničných účastníkov, ktorí obzvlášť oceňovali pokojnú a vecnú atmosféru pracovných ro-kovaní, dodržiavanie pracovného aj spolo-čenského programu, vysokú úroveň sprie-vodných materiálov, priateľskú a srdečnú at-mosféru.

Možno jediným, ale o to väčším sklama-ním, bola neočakávane nízka účasť sloven-ských notárov. Úprimne nás to mrzí a je to škoda, pretože tie tri dni stáli za to.

JUDr. Dušan Mikita notár v Trenčíne

Stretnutie prezidentov notárskych komôr vo Viedni

Na sklonku minulého roka, 19. novem-bra 1998, sa z iniciatívy Rakúskej notár-skej komory konalo stretnutie prezidentov notárskych komôr Česká, Chorvátska, Ra-kúska, Maďarska, Slovenska a Slovinska. Za Notársku komoru Slovenskej republiky sa na stretnutí zúčastnili prezident Notár-skej komory Slovenskej republiky JUDr. Štefan Kutenič a viceprezident JUDr. Karol Kovács. Dôvodom na takéto stretnutie bola snaha spoločným úsilím prispieť k riešeniu aktuálnych úloh a problémov európskeho, resp, stredoeurópskeho notárstva. Ako po-vedal prezident Rakúskej notárskej komo-ry, v súčasnej dobe globalizácie a liberali-zácie už hlas jednotlivej krajiny, jednotlivé-ho notárstva nemôže mať také šance na

úspech ako koordinovaný a spoločný postup viacerých notárstiev. Notári sa musia viac spájať v medzinárodnej oblasti, aby mohli dôraznejšie a s plnou vážnosťou presadzovať svoje záujmy. Taktiež je dôležité, aby sa na ten istý problém pozeralo, obrazne poveda-né, „viac očí". Ťažiskovým bodom programu bola sta-

vovská politika v Európskej únii. V druhom bode programu išlo o vzájomnú informáciu o situácii v notárstvach, najmä o postavení v rámci právnických profesií, a stav pripra-venosti jednotlivých krajín na vstup do Eu-rópskej únie.

Podrobnú informáciu o situácii rakúske-ho notárstva podal prezident Rakúskej no-társkej komory Georg Weismann. Rakúski notári požívajú dôveru a vážnosť občanov. Pramení to aj z toho, že spoľahlivo vedú re-gister testamentov (až 98 % z celkového počtu testamentov), vybavujú okolo 12 600 prípadov správcovstva a povinná databáza správcovstva eviduje vklady vo výške 3 mld. šilingov. Očakáva sa nárast až na 5 mld. Pripravuje sa novela notárskeho po-riadku. Notári by sa mali zúčastňovať na výpočte a výbere daní pre štát až v rozsahu 60 %, uvažuje sa o realizovaní exekúcie ne-hnuteľností. V priemere na jedného notára pripadá v Rakúsku 19 700 obyvateľov. V blízkej budúcností sa stane u každého no-tára nevyhnutným elektronické spracováva-nie dát. Tendencie budú tiež smerovať ku kooperácii viacerých notárov, a to aj z medzi-národného hľadiska, pričom treba mať ne-ustále na pamäti, že klient oceňuje notára, len keď mu poskytuje istotu.

V záujme lepšieho kontaktu s orgánmi a administratívou Európskej únie bola v Bru-seli zriadená stála kancelária, kde pôsobí vy-slaný rakúsky notár Gerhard Knechti. Tým sa dosahuje dobrý prístup k informáciám, ako aj spätná väzba.

Súčasťou stretnutia bola aj ukážka pro-jektu „Archív listín" rakúskeho notárstva spoločne s firmou Siemens AF Österreich, ktorá zabezpečuje centrálnu elektronickú

ČLÁNKY 1/1999 Strana 13

evidenciu listín. Notárske akty sa tak okrem listinnej podoby budú uchovávať aj v cen-trálnej elektronickej databáze (archíve).

Na stretnutí bolo spracované spoločné vy-hlásenie prezidentov notárskych komôr Chorvátska, Slovenska, Slovinska, Česká, Maďarska a Rakúska nasledovného znenia:

„Z hľadiska - spoločnej právnej tradície a spoločnej no-

társkej kultúry, - pribúdajúcej internacionalizácie v právnej

oblasti, - potreby udržať si v otázkach dôležitých pre

notariát obsiahly prehľad o činností európ- skych inštitúcií,

- potreby zlepšenia vzájomného porozume- nia právnych poriadkov, súdnictva a notár- skych systémov svojich krajín,

- rastúceho významu multilaterálnej spolu práce pri výmene informácií, pre udržanie si konkurencieschopnosti a pre zabezpeče nie kvality notariátu,

- osobitnej povinnosti notariátu podporovať prípravu budúcich členstiev v Európskej únii,

prezidenti notárskych komôr Chorvátska, Slovenska, Slovinska, Česká, Maďarska a Rakúska na svojom stretnutí vo Viedni 19. novembra 1998 si predsavzali v budúcnosti - spolupracovať v otázkach notárskeho sta-

vovského práva a notárskej stavovskej poli tiky,

- pravidelne si vymieňať informácie o európ- skom vývoji a právnych zámeroch, ktoré by mohli mať dopad na vykonávanie notár- skeho povolania,

- schvaľovať si navzájom svoje spoločné zá- mery stavovskej politiky pred európskymi inštitúciami alebo v európskych gré- miách."

Stretnutia prezidentov by sa mali podľa dohody uskutočňovať jedenkrát ročne, vždy v inej krajine. Najbližšie stretnutie v roku 1999 bude v slovinskom Portoroži.


ČLÁNKY

Jozef Štefanko

Právna subjektivita právnických osôb podľa CODEX IURIS CANONICI

Cirkvi a náboženské spoločnosti sú práv-nickými osobami; môžu sa vzájomne združo-vať. Môžu vytvárať komunity, rady, spoloč-nosti a podobné spoločenstvá (§ 4 ods. 3 zá-kona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spo-ločností - ďalej len „cirkevný zákon").

Podmienku, aby cirkev alebo náboženská spoločnosť mohla v Slovenskej republike pô-sobiť s plnými právami aj ako právny sub-jekt, a teda aby za takú mohla byť považova-ná, je jej registrácia (§ 4 ods. 4 cirk. zákona) na Ministerstve kultúry Slovenskej republi-ky. Medzi registrované cirkvi a náboženské spoločností patria aj tie, ktoré ku dňu účin-nosti cirkevného zákona (1. septembra 1991) vyvíjali svoju činnosť zo zákona alebo na zá-klade štátneho súhlasu a ich zoznam je uve-dený v prílohe cirkevného zákona (§ 22 ods. 1). Ide o týchto 15 cirkví a nábožen-ských spoločností: Apoštolská cirkev na Slo-vensku, Bratská jednota Baptistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská na Slovensku, Česko-slovenská cirkev husit-ská. Evanjelická cirkev metodistická. Kres-ťanské zbory, Pravoslávna cirkev, Reformova-ná kresťanská cirkev na Slovensku, Grécko-katolícka cirkev, Rímskokatolícka cirkev, Slovenská evanjelická cirkev augsburgského vyznania, Židovské náboženské obce a Staro-katolícka cirkev. Poslednou takouto nábožen-skou spoločnosťou, ktorá bola registrovaná v marci 1993, sú Svedkovia Jehovovi.

JUDr. Jozef ŠTEFANKO, podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a člen Slovenskej spoločnosti kano-nického práva.

Strana 14 1/1999 ČLÁNKY

Všetky registrované cirkvi a náboženské spoločnosti majú naším právnym poriadkom priznanú právnu autonómiu. Je zakotvená v článku 16 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, zavedenej do nášho právneho po-riadku ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., pričom doslovné znenie bolo prevzaté aj do cirkevného zákona (§ 5 ods. 2) a následne aj do Ústavy Slovenskej republiky (či. 24 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb.). Podlá jednotného znenia týchto ustanovení: „Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje zá-ležitosti, najmä ustanovujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných a zriaďujú rehoľné a iné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov". Nejde o právomoci vymenované ta-xatívne, ale len príkladmo („najmä"). Obme-dzenie týchto právomocí je zakotvené v § 2 ods. l cirk. zákona, podlá ktorého ustanove-nia vyznávanie náboženskej viery nesmie byť dôvodom na obmedzenie ústavou zaruče-ných práv a slobôd občanov, najmä práva na vzdelanie, voľbu a výkon povolania a prístup k informáciám.

Cirkvi a náboženské spoločnosti v svojom základnom dokumente (konštitúcia, ústava, štatút, poriadok, stanovy a pod.) musia uviesť svoje orgány a útvary, spôsob ich usta-novenia a oprávnenia [§13 ods. l písm. b) cirk. zákona]. V tomto dokumente sú uvedené aj časti (útvary, orgány) cirkvi, ktoré majú právnu subjektivitu a právna úprava s tým po-číta (porovnaj § 2 zákona č. 282/ 1993 Z. z.).

Všeobecná, Rímskokatolícka cirkev má všeobecnú a presnú úpravu právnej subjek-tivity v KÓDEXE KANONICKÉHO PRÁVA vy-daného autoritou pápeža Jána Pavla II. (CO-DEX IURIS CANONICI AUCTORITATE IOAN-NIS PAULI PP. II PROMULGATUS - ďalej len „Kódex"), ktorý nadobudol účinnosť 25. ja-nuára 1983.*

Kódex z hľadiska jeho zaradenia v našom právnom poriadku treba považovať (a aj sám sa považuje - porovnaj kán. 22) za „lex spe-ciális". Použitie občianskych zákonov s rov-

Kánory Kódexu citované v texte zodpovedajú doslovnému zneniu oficiálneho prekladu Kódexu z latinského jazyka.

nakými účinkami ako použitie Kódexu v prí-pade, keď Kódex úpravu nemá, sa pripúšťa, pokiaľ nie sú v rozpore s pápežským právom. Právna subjektivita (Personalitas iuridica) podľa Kódexu môže byť:

a) nadobudnutá na základe samého práva, b) udelená príslušnou cirkevnou vrchnos-

ťou.

Právna subjektivita nadobudnutá na základe samého práva

Ide o právnu subjektivitu, ktorá je upra-vená už v samom Kódexe. Je v podstate jed-notná pre celú všeobecnú cirkev (Ecclesia universa). Kódex sem zahŕňa:

1. partikulárnu cirkev, 2. cirkevnú provinciu, 3. Konferenciu biskupov, 4. seminár, 5. farnosť, 6. rehoľné inštitúty, provincie a domy. Ad l: Iba najvyššia cirkevná vrchnosť má

právo zriaďovať partikulárne cirkvi; ak sú zriadené zákonne, samým právom, majú právnu subjektivitu (kán. 373).

Partikulárnymi (čiastkovými) cirkvami jednotnej všeobecnej cirkvi na Slovensku sú Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza, Košická arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nit-rianska diecéza, Rožňavská diecéza, Prešov-ská eparchia (gréckokatolícka) a Košický er-zarchat (tiež gréckokatolícky). Na čele prí-slušnej diecézy (arcidiecézy) je biskup (arcibiskup), ktorému je zverená starostli-vosť o diecézu (je jej štatutárnym zástupcom) a označovaný je ako „diecézny biskup".

Ad 2: Cirkevná provincia má na základe samého práva právnu subjektivitu (kán. 432, § 2). Na čele cirkevnej provincie je met-ropolita, ktorý je aj jej štatutárnym zástup-com.

Slovensko sa stalo samostatnou cirkev-nou provinciou apoštolskou konštitúciou QUI DIVINO a apoštolskou konštitúciou PRAESCRIPTIONUM SACROSANCTI v Ríme u sv. Petra dňa 30. decembra 1977 za ponti-fikátu blahej pamäti pápeža Pavla VI. Z hľa-diska právnych potrieb to malo za následok,


že majetok (hnuteľný aj nehnuteľný) nachá-dzajúci sa podľa tejto konštitúcie v teritóriu, ktoré pripadlo do Trnavskej arcidiecézy, aj keď predtým bol evidovaný na Ostrihomskú kapitulu, v dôsledku tejto apoštolskej kon-štitúcie sa stal vlastníctvom Trnavskej arci-diecézy s plnými dispozičnými právami bez ohľadu na to, na koho je evidovaný.

Ad 3: Zákonne zriadená Konferencia bis-kupov má na základe samého práva právnu subjektivitu (kán. 449, § 2). Členmi Konfe-rencie biskupov, podľa štatútu konferencie, sú všetci biskupi včítane gréckokatolíckych. Na jej čele je predseda volený všetkými bis-kupmi. Je aj jej štatutárnym zástupcom.

Cirkevná provincia, ako aj Konferencia biskupov reprezentujú všetky partikulárne cirkvi na Slovensku a rozhodujú vo veciach spadajúcich im do právomoci podľa Kódexu, prípadne aj štatútu. Konferencia biskupov Slovenska veľmi racionálne rozhodla o ne-hnuteľnom cirkevnom majetku evidovanom v pozemkovej knihe na právnické osoby, ktoré podľa Kódexu nemajú právnu subjektivitu (napr. Katolícka dievčenská škola), keď urči-la že také nehnuteľnosti patria farnosti, v ktorej teritóriu ležia.

Ad 4: Zákonne zriadené semináre majú v cirkvi právnu subjektivitu zo samého prá-va.

Pri vybavovaní všetkých záležitostí semi-nár zastupuje jeho rektor, ak pre niektoré záležitosti kompetentná vrchnosť nestanovila niečo iné (kán. 238).

Ad 5: Zákonne zriadená farnosť (právo-moc ju zriadiť má diecézny biskup) na zákla-de samého práva má právnu subjektivitu (kán. 515, § 3). Štatutárnym zástupcom far-nosti je farár (kán. 532).

Ad 6: Inštitúty, provincie a domy ako právnické osoby sú zo samého práva schop-né nadobúdať, vlastniť, spravovať a scudzo-vať časné majetky, ak túto schopnosť stano-vy nevylučujú alebo neobmedzujú. Majú sa však vyhýbať akejkoľvek podobe prepychu, ziskuchtivosti a hromadeniu majetkov (kán. 634).

Na tieto ustanovizne sa však nevzťahuje tzv. diecézne právo, ale pápežské právo.

Na Slovensku pôsobia tieto rehoľné rady a kongregácie s právnou subjektivitou (ide len o rady o kongregácie evidované na Minister-stve kultúry Slovenskej republiky).

Mužské rehoľné rády a kongregácie: Rehoľa sv. Bazila Veľkého (Baziliáni), Re-

hoľný rád sv. Benedikta (Benediktíni), Rehoľa kazateľov Dominikánov (Dominikáni), Re-hoľa menších bratov - Františkáni Provincia-lát rehole františkánov na Slovensku (Františkáni), Spoločnosť Ježišova na Slo-vensku (Jezuiti), Rád bratov menších kapu-cínov Slovenská provincia (Kapucíni), Misij-ná spoločnosť sv. Vincenta Slovenská pro-vincia (Lazaristi), Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha (Milosrdní bratia), Rád bratov menších minoritov - OFM (Minoriti), Rehoľa piaristov (Piaristi), Rád premonštrátov -Opátstvo Jasov Kláštor premonštrátov (Pre-monštráti), Kongregácia Najsvätejšieho Vy-kupiteľa (Rímskokatolícki Redemptoristi), Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa (Gréckokatolícki Redemptoristi), Spoločnosť sv. Františka Salezkého (Saleziáni), Inštitút školských bratov (Školskí bratia), Kongregá-cia bratov Tešiteľov z Gethsemani (Tešitelia), Spoločnosť Božieho slova - Misijný dom Mat-ky Božej (Verbisti).

Ženské rehoľné rády a kongregácie: Rád sv. Alžbety (Alžbetínky), Kanonistky

sv. Augustina rehole Notre Dame (Kanonist-ky), Charitný domov Rubáň, IBM - Inštitút preblahoslavenej Panny Márie (Anglické panny), Sestry Rádu Bazila Veľkého (Bazi-liánky), Kongregácie Dcér Božej lásky (Ma-riánky), Kongregácia Dcér Najsvätejšieho Spasiteľa (Spasiteľky), Inštitút Dcér Panny Márie Pomocnice (Saleziánky), Kongregácia sestier Dominikánok na Slovensku (Domini-kánky), Konvent sestier Dominikánok pri kostole Krista Kráľa (konventky - Domini-kánky), Misijná kongregácia služobníc Du-cha Svätého (Misijné sestry - Verbistky), Kongregácia Dcér sv. Františka z Assisi


(Františkánky), Kongregácia školských ses-tier sv. Františka Slovenská provincia (Škol-ské sestry - Františkánky), Kongregácia Mi-losrdných sestier sv. Kríža Slovenská provin-cia (Krížové sestry), Kongregácia sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie (Ne-poškvrnené) , Slovenská provincia Školských sestier de Notre Dáme (Školské sestry Notr-damky), Provincialát sestier Premonštrátiek (Premonštrátky), Spoločnosť sociálnych ses-tier Slovenská provincia (Sociálne sestry), Kongregácia sestier Tešiteliek Božského srd-ca Ježišovho (Tešiteľky), Milosrdné sestry Panny Márie Jeruzalemskej (Jeruzalemské sestry), Kongregácia Milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok (Satmárky), Kongregá-cia sestier Božského Vykupiteľa (Vykupiteľ-ky). Provincia sestier Uršulínok (Uršulínky), Kongregácia sestier sv. Cyrila a Metoda (Cy-rilometodejky), Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul (Vincentky), Fra-ternita malých sestier Ježišových (Foucaut-ky), Rád Klarisiek kapucínok na Slovensku (Kapucínky), Misionárky lásky (Sestry Matky Terezy), Rád bosých karmelitánok prebla-hoslávenej Panny Márie (Bosé karmelitánky).

Právna subjektivita udelená príslušnou cirkevnou vrchnosťou

Udelenú právnu subjektivitu môžu nado-budnúť len verejné právnické osoby (pokiaľ ju nenadobudnú zo samého práva) a všetky súkromné právnické osoby.

Okrem fyzických osôb sú v cirkvi aj práv-nické osoby, čiže v kanonickom práve sub-jekty povinnosti a práv, ktoré zodpovedajú ich povahe (kán. 113, § 2).

Podľa kán. 114, § l za právnické osoby sa ustanovujú buď na základe samého pred-pisu práva, alebo zvláštneho udelenia, ktoré dala dekrétom kompetentná vrchnosť, zo-skupenia osôb alebo vecí zamerané na cieľ zodpovedajúci poslaniu cirkvi, ktorý presa-huje cieľ jednotlivcov.

Podľa § 3 citovaného kán. kompetentná cirkevná vrchnosť má udeľovať právnu sub-jektivitu iba tým zoskupeniam osôb alebo ve-cí, ktoré sledujú naozaj užitočný cieľ a po

zvážení všetkého disponujú prostriedkami, o ktorých sa predvída, že sú dostačujúce na dosiahnutie vytýčeného cieľa.

Právnickými osobami v cirkvi sú alebo zo-skupenia osôb, alebo zoskupenia vecí. Zo-skupenia osôb tvoriace právnickú osobu nie je právne problematické už aj s prihliadnu-tím na porovnanie v našom právnom poriad-ku. Zoskupenia vecí, čiže samostatná fundá-cia, pozostáva z dobier, čiže vecí buď duchov-ných (duševné vlastníctvo), alebo materiálnych a spravuje ho podľa normy práva a štatútu buď jedna alebo viaceré fyzické osoby, buď kolégium. Nijaké zoskupenie osôb alebo vecí, ktoré sa uchádzajú o získanie právnej sub-jektivity, nemôže ju získať, ak kompetentná vrchnosť neschváli jeho štatút (kán. 115, § l, §3, kán. 117).

Verejné právnické osoby sú zoskupenia osôb alebo vecí, ktoré ustanovuje kompe-tentná cirkevná vrchnosť, aby v hraniciach im vyznačených plnili v mene cirkvi podľa normy predpisov práva vlastnú úlohu, ktorá im bola zverená vzhľadom na verejné dobro; ostatné právnické osoby sú súkromné (kán. 116, § 1). Schválenie štatútu kompetentnou cirkevnou vrchnosťou však nemení súkrom-nú povahu právnickej osoby.

Verejnú právnickú osobu zastupujú, ko-najúc v jej mene, ti, ktorým sa táto kompe-tencia priznáva univerzálnym (všeobecným) alebo partikulárnym (platiacim na prísluš-nom území) právom alebo vlastným štatú-tom. Súkromnú právnickú osobu zastupujú tí, ktorým sa tá istá kompetencia udeľuje štatútom (kán. 118).

Pod túto úpravu vzniku právnických osôb môžeme zahrnúť a vznik novej právnickej osoby v dôsledku spojenia (konfúzie) viace-rých právnických osôb, alebo rozdelenia spo-jených právnických osôb na samostatné subjekty (kán. 121, 122). Právnickými oso-bami s udelenou právnou subjektivitou sú verejné združenia veriacich a súkromné združenia veriacich, ktoré vznikli naznače-ným spôsobom.


Kompetentná cirkevná vrchnosť na zriadenie verejných a súkromných združení

Kompetentnou vrchnosťou na zriadenie verejných (súkromných) združení je:

1. pre univerzálne (všeobecné) a medziná- rodné združenia Svätá stolica;

2. pre národné združenia, ktoré samým zriadením sú určené na vykonávanie činnos- ti v celom národe, Konferencia biskupov na svojom území;

3. pre diecézne združenia diecézny biskup na svojom území, nie však diecézny adminis- trátor, s výnimkou tých združení, na zriaďo- vanie ktorých je právo na základe apoštol- ského privilégia rezervované iným.

Na platné zriadenie združenia alebo od-bočky združenia v diecéze, hoci sa to deje na základe apoštolského privilégia, sa vyžaduje písomný súhlas diecézneho biskupa; avšak súhlas diecézneho biskupa, daný na zriade-nie domu rehoľného inštitútu, platí aj na zriadenie združenia v tom istom dome alebo kostole k nemu pripojenom, ktoré je tomu inštitútu vlastné (kán. 312).

Verejným združením veriacich zriadeným Biskupskou konferenciou s udelenou práv-nou subjektivitou je Slovenská katolícka charita.

Katolícke charity diecézne ako právnické združenia veriacich zriadené príslušnými diecéznymi biskupmi s udelenou právnou subjektivitou sú diecézne charity v Nitre, Bratislave, Banskej Bystrici, Rožňave, Spiš-skej Novej Vsi, Gréckokatolícka diecézna v Prešove a Arcidiecézna charita Bratislav-sko-Trnavská a Košická. Charity založené pri jednotlivých farnostiach právnu subjekti-vitu nemajú.

Všetky združenia veriacich (verejné aj súkromné, aj keď majú samostatnosť) pod-liehajú dohľadu kompetentnej cirkevnej vrchnosti, ktorej úlohou je starať sa, aby sa v nich dodržala neporušenosť viery a mra-vov, a dozerať, aby sa do cirkevnej disciplíny nevkradli zlozvyky, a preto jej prislúcha po-vinnosť a právo podlá normy práva a štatútu ich kontrolovať; podliehajú aj riadeniu tej is-

tej cirkevnej vrchnosti. Dohľadu Svätej stoli-ce podliehajú združenia akéhokoľvek druhu; dohľadu miestneho ordinára podliehajú die-cézne združenia, ako aj iné združenia, pokiaľ v diecéze vykonávajú činnosť (kán. 305).

Právnu subjektivitu uvedené verejné a súkromné cirkevné združenia majú, len ak je im udelená a vi súkromných združení navyše musia mať príslušnou cirkevnou vrchnosťou schválený štatút.

Obchodné spoločnosti, spoločnosti s.r.o., akciové spoločnosti, ktoré vznikli podľa Kó-dexu, ak je ich predmetom činnosti podnika-nie alebo iná činnosť vyžadujúca evidenciu v obchodnom registri, sa okrem uvedeného musia sa zapísať do obchodného registra a splniť podmienky návrhu vyžadované Ob-chodným zákonníkom (§ 27 až 34).

Zánik združenia veriacich Združenie veriacich zanikne, ak bolo zria-

dené na určitý čas uplynutím času, ak bolo zriadené na výkon určitej činnosti, splnením tejto činnosti alebo dosiahnutím vytýčeného cieľa alebo iným spôsobom predvídaným v jeho zriaďovacej listine (štatúte).

Zánik združenia veriacich jeho zrušením upravuje kán. 320. Podľa neho:

1. Združenia, ktoré zriadila Svätá stolica, môže zrušiť iba ona.

2. Z vážnych dôvodov môže Konferencia biskupov zrušiť združenia, ktoré ona zriadi la, diecézny biskup združenia, ktoré on zria- dil, ako aj združenia, zriadené na základe apoštolského indultu (osobitného súhlasu) členmi rehoľných inštitútov so súhlasom diecézneho biskupa. Kompetentná vrchnosť nemá zrušiť verejné združenie, ak nevypoču- je jeho moderátora a iných vyšších úradní kov. Pri zániku súkromného združenia veriacich sú zvýraznené osobitné dôvody jeho zrušenia (kán. 326).

3. Môže ho zrušiť kompetentná vrchnosť, ak jeho činnosť spôsobuje ťažkú škodu cirkevnej náuke alebo cirkevnej disciplíne alebo je veriacim na pohoršenie. Naloženie s majet- kami zaniknutého združenia má byť vyme-

Strana 18 1/199 9 ČLÁNKY

dzené podlá normy štatútu pri neporušení nadobudnutých práv a úmyslu darcov.

Zánikom či zrušením združenia veriacich toto stráca aj právnu subjektivitu bez ohľadu na to, či ju nadobudlo na základe samého práva alebo ju malo udelenú, a to bez osobit-ného odňatia právnej subjektivity.

Gréckokatolícka cirkev (Cirkev východné-ho obradu) je partikulárnou cirkvou, oficiál-ne vedenou ako „Cirkev svojho práva" (Eccle-sia sui iuris). Spravuje sa osobitnou právnou úpravou vychádzajúcou z Kódexu. Je to „Kó-dex kánonov východnej cirkvi" - CODEX CA-NONUM ECCLESARIUM ORIENTALIUM, ktorý nadobudol právnu účinnosť l. októbra 1991. Právna subjektivita podlá Kódexu ká-nonov východnej cirkvi sa zásadne neodlišuje od úpravy v obsiahnutej v Kódexe kano-nického práva.

Karol Kovács

Notárska zápisnica ako exekučný titul

V poslednom období, najmä po prijatí zá-kona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekúto-roch a exekučnej činnosti (Exekučný poria-dok) v znení neskorších predpisov, stúpli po-žiadavky, najmä zo strany bánk a podnikateľských subjektov, na spisovanie notárskych zápisníc podľa § 274e OSP a § 41 ods. l EP. Ide o novú agendu, čo do nápadu pomerne rozsiahlu, dosiaľ k nej súdy nezau-jali stanoviská, ktoré by dávali výklad spor-ných otázok týkajúcich sa tejto problemati-ky, upravili prax a zároveň by osvetlili prak-tické problémy tejto celkom špecifickej listiny. Notári sú často vystavovaní tlakom zo strany bánk, ktoré vyrábajú rôzne „vzory notárskych zápisníc" a sú ochotné akcepto-vať od notárov iba tie, ktoré zodpovedajú ich subjektívnym predstavám, obsah ktorých často nie je zlučiteľný so zákonom. Pritom zabúdajú, že zodpovedným subjektom pri

JUDr. Karol KOVÁCS, notár v Sali.

spisovaní tejto listiny je notár, ktorý pri vý-kone svojej činnosti zo zákona postupuje ne-stranne a nezávisle. Je viazaný len Ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými pred-pismi vydanými na ich vykonanie.

Keďže táto problematika sa najviac dotý-ka notárov, títo by mali k diskusii o tejto otázke udávať tón, presadzovať svoje názory a silou právnych argumentov prinútiť do-tknuté subjekty ich rešpektovať. Tento prí-spevok preto treba brať ako pokus i výzvu zá-roveň na odbornú diskusiu o tejto otázke.

Na začiatok si treba ozrejmiť, ako naše právo chápe pojem verejná listina. Podľa § 134 OSP listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie ale-bo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je preukázaný opak, aj pravdivosť to-ho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje. Zákon teda pojem verejná listina vymedzuje pozitívne. Listiny, ktoré nemajú povahu ve-rejných listín, sú listinami súkromnými. Z obsahu ustanovenia vyplýva, že verejnou listinou je listina vydaná ktorýmkoľvek slo-venským súdom a ktorýmkoľvek štátnym or-gánom v medziach ich právomoci, a tiež listi-na, ktorú osobitný predpis vyhlasuje za ve-rejnú bez toho, aby bola vydaná štátnym orgánom. Listinami, ktoré osobitný predpis vyhlasuje za verejné bez toho, aby boli vyda-né štátnym orgánom, sú napríklad notárske zápisnice a ich osvedčené odpisy [§ 3 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notár-skej činnosti (Notársky poriadok) v znení ne-skorších predpisov].

Spory o tom, či ustanovenie § 134 OSP obsahuje právnu domnienku pravosti a pravdivosti verejnej listiny, teda či takto mu-sí byť súdom hodnotená, nemajú význam. Súd je v každom prípade pri každej verejnej listine (a samozrejme, že aj pri súkromnej listine) oprávnený skúmať jej pravosť, teda či skutočne bola vydaná oprávneným subjek-tom, alebo či ide o podvrh. Pokiaľ ide o verej-


né listiny, ktoré majú charakter osvedčenia alebo potvrdenia, treba hodnotiť nielen ich pravosť (či pochádzajú od vystaviteľa), ale aj pravdivosť ich obsahu. Pri verejných listi-nách obsahujúcich nariadenia alebo vyhlá-senia orgánu súd nehodnotí správnosť listi-ny, ale len jej pravosť. Pri súkromných listi-nách súd vždy skúma tak ich pravosť, teda či pochádzajú od vystaviteľa, ako aj správ-nosť ich obsahu. Zásadný rozdiel spočíva v dôkaznej sile verejnej listiny v porovnaní s dôkaznou silou súkromnej listiny. Pravá verejná listina, o ktorej správnosti v konaní nevznikli pochybnosti, môže byť zbavená svojej dôkaznej sily len tak, že účastník tvrdí skutočnosti a ponúkne dôkazy, ktorými bu-de preukázaná nepravdivosť listiny (porovnaj slová zákona „pokiaľ nie je preukázaný opak"). Pri súkromnej listine stačí formálne popretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutoč-nosti, ktoré mali byť preukážeme súkromnou listinou. Pri verejnej listine dôkazné bremeno leží naopak na tom, kto popiera jej správnosť. Z tohto výkladu je zrejmé, akú dôkaznú silu majú notárske zápisnice ako verejné listiny. Z hľadiska pravosti verejnej listiny je potrebné, aby notárske zápisnice spĺňali for-málne náležitosti tak, ako ich vymedzuje § 47 NP. Notárska zápisnica musí obsahovať:

a) miesto, deň, mesiac a rok spísania no- társkej zápisnice,

b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum

narodenia, zamestnanie a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverní kov a tlmočníkov,

d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,

e) údaj o tom, ako bola preukázaná totož- nosť účastníkov a svedkov,

f) obsah právneho úkonu, g) údaj o tom, že zápisnica bola po prečí-

taní účastníkmi schválená, h) podpisy účastníkov alebo ich zástup-

cov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverní-kov a tlmočníkov,

ch) odtlačok úradnej pečiatky notára a je-ho podpis.

Treba rozlišovať, či v prípade notárskej zápisnice ako exekučného titulu ide o notár-sku zápisnicu o právnom úkone podľa dru-hého oddielu Notárskeho por iadku, a lebo o notársku zápisnicu, ktorou sa osvedčujú právne významné skutočnosti podľa tretieho oddielu Notárskeho poriadku. V prvom prí-pade ide o písomné zachytenie prejavov vôle vykonaných pred notárom. Pri spisovaní no-társkej zápisnice o právnom úkone sa notár priamo podieľa na jeho vzniku právnou ra-dou a prejavom vôle účastníkov dáva správ-nu právnu formuláciu. Voči stranám vystu-puje nestranne, je povinný zúčastnené stra-ny náležité poučiť o ich právach a povinnostiach, o následkoch, ktoré pre ne vyplývajú z vykonaného právneho úkonu, je garantom toho, že právny úkon spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Zároveň musí dbať na to, aby v notárskej zápisnici bola vyjadrená skutočná vôľa účastníkov. Notár teda pri spisovaní notárskej zápisnice o právnych úkonoch nie je iba pasívnym za-pisovateľom prejavov vôle účastníkov, ale má postavenie kvalifikovaného odborníka -právnika, navyše je osobou na to špeciálne štátom určenou a splnomocnenou, ktorá ga-rantuje a osobne zodpovedá za správnosť a zákonnosť ním spísanej notárskej zápisnice o právnom úkone.

V prípade spisovania notárskej zápisnice, ktorou sa osvedčujú právne významné sku-točnosti, notár nesmie aktívne vstupovať do deja, ktorý pred ním prebieha. Jeho úlohou je pasívne, čo najvernejšie zachytiť a zapísať všetko podstatné, čo pred ním prebehlo, či už to bolo v súlade so zákonom, alebo nie. Iba tak môže byť ním spísaná notárska zá-pisnica dôkazom toho, že právne skutočnosti sa udiali tak, ako je to v nej zapísané. Notár tu nesmie aktívne vstupovať do deja, posky-tovať právne rady, usmerňovať jeho priebeh. Keby tak konal, nemohol by splniť úlohu,


ktorú mu ukladá zákon, a to objektívne opí-sať skutočnosti ako nestranná a nezúčast-nená osoba. Je mimoriadne nevhodné a zo strany notára nekvalifikované posudzovať, že osvedčované skutočnosti sú v súlade so zákonom, a vykonávať osvedčovanie svojím verbálnym prejavom.

Z tohto výkladu je nesporné, že v prípade notárskej zápisnice ako exekučného titulu ide o notársku zápisnicu o právnom úkone podlá druhého oddielu Notárskeho poriadku a v žiadnom prípade nejde o notársku zápis-nicu, ktorou sa osvedčujú právne významné skutočnosti podlá tretieho oddielu Notárske-ho poriadku.

Novela Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 519/1991 Zb.) obnovila v našom právnom poriadku s účinnosťou od 1. janu-ára 1992 inštitút notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ustanovenie § 274 OSP bolo pozmenené a doplnené tak, že medzi vy-konateľné rozhodnutia ako titul boli zarade-né aj notárske zápisnice, čo sa odôvodňovalo tým, aby nemuselo zbytočne pred súdom prebehnúť konanie, ak povinná osoba dá vopred súhlas s vykonateľnosťou. Novela touto úpravou sledovala odbremenenie zaťa-žených súdov. Ustanovením § 274e OSP tak dáva stranám právneho vzťahu možnosť vy-riešiť si otázku vykonateľnosti mimosúdnou cestou, prostredníctvom notára ako nositeľa verejného úradu. Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorý uviedol do čin-nosti výkon funkcie súdneho vykonávateľa na báze slobodného povolania, nadobudol účinnosť 1. decembra 1995. Tento zákon v § 41 ods. 2 ako exekučný titul uvádza aj notársku zápisnicu. Podľa § 274e OSP na vý-kon rozhodnutia možno použiť aj notárske zápisnice, ktoré obsahujú: - právny záväzok, -je v nich označená osoba oprávnená a po-

vinná, - právny dôvod, - predmet a čas plnenia,

- že povinná osoba s vykonateľnosťou v no- társkej zápisnici súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 EP možno vykonať exe-kúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú: - právny záväzok, - je v nich označená osoba oprávnená a po

vinná, - právny dôvod, - predmet a čas plnenia, - že povinná osoba s exekúciou v notárskej

zápisnici súhlasila. Právny záväzok je dohoda, v ktorej sa dlž-

ník (v exekúcii povinná osoba) zaväzuje, že je povinný v dohodnutom termíne niečo plniť. Zákon č. 519/1991 Zb. obsahoval termín občianskoprávny záväzok, ktorý bol neskôr nahradený termínom právny záväzok, čím odpadli pôvodné spory, čo všetko termín ob-čianskoprávny záväzok zastrešuje. Vzhľa-dom na to, že v čase spísania notárskej zá-pisnice ako exekučného titulu už musí práv-ny záväzok existovať, vyskytujú sa názory, že v jednej notárskej zápisnici nemožno spísať právny záväzok a zároveň súhlas osoby po-vinnej s vykonateľnosťou a exekúciott. Naj-prv treba spísať listinu o právnom záväzku a následne osobitne notársku zápisnicu ako exekučný titul. Podľa nášho názoru obdobný problém sa v notárskej praxi vyskytol po ro-ku 1983, kedy sa opätovne zaviedol do náš-ho právneho poriadku inštitút vecného bre-mena. V tom čase sa tiež vyskytovali názory, že v jednej notárskej zápisnici nemožno spí-sať darovaciu alebo kúpnu zmluvu spolu so zmluvou o vecnom bremene, ale osobitne da-rovaciu alebo kúpnu zmluvu, túto zaregis-trovať a až následne možno spísať zmluvu o vecnom bremene. Judikatúra tento názor neprijala. Podľa nášho názoru náš právny poriadok pripúšťa, aby sa v jednej notárskej zápisnici spísal právny záväzok a súčasne v tej istej notárskej zápisnici aj súhlas povin-nej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou.

Vyznačenie osoby oprávnenej a povinnej je formálnou náležitosťou notárskej zápisni-ce. Je vhodné, aby tieto osoby boli presne

ČLÁNKY 1/199 9 Strana 21

špecifikované okrem záhlavia aj v samom texte notárskej zápisnice.

Právnym dôvodom sa rozumie právny ti-tul, na základe ktorého existuje právny závä-zok, najčastejšie zmluva. Ako sme už uviedli, tento právny záväzok v čase spísania notár-skej zápisnice už musí existovať, alebo sa priamo zahrnie do spisovanej notárskej zá-pisnice.

Predmet plnenia závisí na presnom ozna-čení, čas plnenia je okamih splatnosti záväz-ku. V tejto súvislosti treba spomenúť rozsu-dok Krajského súdu v Brne, sp. zn. 44 Čo 249/98. Hoci ide o rozsudok súdu cudzieho štátu, ustanovenia § 274e OSP sú zatiaľ identické tak v Českej republike, ako aj v Slovenskej republike, a preto je pre našu prax vhodné sa s jeho znením oboznámiť.

1. Na naplnenie predpokladov na priamu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exe- kučného titulu v zmysle § 274e OSP stačí, aby bol v notárskej zápisnici záväzok špecifi- kovaný svojím obsahom a uvedením právne ho dôvodu spolu s ďalšími v zmieňovanom ustanovení uvedenými náležitosťami. Nie je však potrebné, aby záväzok bol v tejto zápis- nici súčasne dojednaný. Môže ísť aj o závä- zok, ktorý bol uzavretý už skôr a teraz sa stáva iba exekučne vymáhateľným bez pred- chádzajúceho súdneho konania.

2. Právna úprava pozná mnoho záväzkov, z ktorých vyplýva povinnosť plnenia (peňaž- ného i nepeňažného) bez toho, aby podkla- dom na plnenie musel byť dvojstranný práv- ny úkon. Ide o prípady náhrady škody či bezdôvodného obohatenia. Nemožno nájsť logický dôvod pre argumentáciu, že vymáha nie takýchto záväzkov v rámci výkonu rozhodnutia by nebolo možné na základe notár- skej zápisnice a muselo by mu predchádzať súdne konanie na rozdiel od záväzkov z dvoj stranných právnych úkonov. V odôvodnení tohto rozsudku k výkladu ustanovenia § 274e OSP sa ďalej uvádza: ......Podľa odvo- lacieho súdu je však potrebné vyložiť spoje nie slov ..., ktoré obsahujú záväzok... tak, že notárska zápisnica musí iba obsahovať takú

špecifikáciu záväzku, aby tento bol odlíši teľ-ný od iných záväzkov, a jeho právnu kvalifi-káciu, avšak môže ísť o záväzok, ktorý bol uzavretý už skôr a teraz sa stáva iba exekuč-ne vymáhateľným bez predchádzajúceho súdneho konania. Tomuto výkladu nasved-čujú najmenej dve skutočnosti. Predovšet-kým pokiaľ by mal byť súčasne záväzok naj-prv uzavretý, bolo by celkom nelogické vý-slovne trvať na tom, aby ešte v zápisnici bola uvedená osoba oprávnená a povinná, lebo inak by bolo samozrejmé, že sú nimi veriteľ a dlžník, avšak toto ustanovenie na tom vý-slovne trvá. To jasne nasvedčuje tomu, že zá-kon počíta napríklad s variantom, keď závä-zok vyplynul z dvojstranného právneho úko-nu a neskôr bol napríklad prevedený, takže potom, samozrejme, treba v zápisnici uviesť, že bol síce uzavretý medzi určitými osobami, ale teraz už bude napríklad plnený v pro-spech osoby inej, teraz oprávnenej".

Z uvedeného názoru súdu vyplýva aj predchádzajúce tvrdenie, že v jednej notár-skej zápisnici možno súčasne spísať právny záväzok, ako aj súhlas povinnej osoby s vy-konateľnosťou a exekúciou.

Výslovný súhlas povinnej osoby s vykona-teľnosťou a exekúciou je podstatnou náleži-tosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostran-ný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Je povinnosťou a zodpovednosťou notára spi-sujúceho notársku zápisnicu, aby tento sú-hlas sformuloval tak, aby v budúcnosti ne-vzbudzoval žiadne pochybnosti, že bol nepo-chybne daný. V každom prípade musí byť daný súhlas s vykonateľnosťou. V prípade, keď povinná osoba súhlasí iba s vykonateľ-nosťou, a nie s exekúciou, notársku zápisni-cu možno použiť ako exekučný titul iba po-dľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, keď bude v notárskej zápisnici daný súhlas tak s vyko-nateľnosťou, ako aj s exekúciou, možno ju použiť ako exekučný titul tak podľa Občian-skeho súdneho poriadku, ako aj podľa Exe-kučného poriadku. Notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou


osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plno-mocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice; podpis na takomto plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska ob-sahu. Súhlas povinnej osoby ako jeho jedno-stranný úkon súvisí a nadväzuje na právny záväzok, ktorý bol dojednaný osobitne (naj-častejšie úverová zmluva); listinu, ktorá právny záväzok obsahuje, treba vizuálne a technicky spojiť s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom s využitím zošitia a číslo-vania strán tak, ako to predpokladá § 44 ods. 3 NR

Exekúciu možno nariadiť len v prospech toho, kto má podľa titulu právo, a len proti tomu, kto má podľa titulu k tomuto právu zodpovedajúcu povinnosť plnenia. Pretože súd otázku aktívnej a pasívnej vecnej legiti-mácie skúma len z hľadiska exekučného ti-tulu, možno proti inému, než proti tomu, kto má podľa neho povinnosť plniť, alebo v pro-spech iného, než kto má podľa exekučného titulu na plnenie právo, nariadiť exekúciu len vtedy, ak je preukázané, že na neho pre-šla povinnosť alebo právo z titulu. V prípade, keď k sukcesii nedochádza zo zákona, musí byť preukázaná listina, ktorú vydal štátny orgán (napr. uznesenie o dedičstve, výpis z obchodného registra a pod.). Listiny vyda-né bývalými štátnymi notárstvami boli listi-nami štátneho orgánu. Vzniká otázka, či aj listiny vydané a osvedčené notármi podľa platného Notárskeho poriadku sú spôsobilé preukázať prevod práva alebo povinnosti po-dľa § 256 ods. 2 OSP. Vzhľadom na to, že predmetom notárskej činnosti je okrem iné-ho aj spisovanie verejných listín o právnych úkonoch a osvedčovanie právne významných skutočností a že notárske listiny sú verejný-mi listinami (§ 3 ods. 3 NP), treba mať za to, keď notárske zápisnice požiadavky § 256 ods. 2 OSP spĺňajú. V prípade, že notárska zápisnica obsahuje dohodu osoby oprávne-

nej alebo povinnej a tretej osoby o prevode práv alebo povinností (napr. postúpenie po-hľadávky, prevzatie dlhu, inú dohodu podľa § 51 OZ a iné), táto verejná listina spĺňa po-žiadavku § 256 ods. 2 OSP.

V praxi sa vyskytli problémy, keď niektoré súdy začali vyžadovať, aby notári na notár-skych zápisniciach spísaných podľa § 274e OSP a § 41 ods. 2 EP vyznačovali doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. K tomu tre-ba uviesť nasledovné. Ak sa v praxi vyskytla požiadavka vyznačenia právoplatnosti, ide zrejme o nedorozumenie. V súvislosti s no-társkou zápisnicou možno hovoriť o platnosti v zmysle platnosti právneho úkonu (§ 37 a naši. OZ). Pojem právoplatnosť vzťahujúci sa na rozhodnutia, proti ktorým možno podať opravný prostriedok, pre notárske zápisnice nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho pred-pisu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice vy-plýva z dodržania obsahu a formy podľa § 274e OSP a § 41 ods. 2 EP. Vykonateľnosť notárskej zápisnice je daná uplynutím času (splatnosť záväzku). V prípade, keď k uply-nutiu času na plnenie záväzku došlo v čase pred spísaním notárskej zápisnice, vykona-teľnosť je daná dňom súhlasu povinného s vykonateľnosťou a exekúciou. Deň vykona-teľnosti má nepochybne vyplývať z obsahu notárskej zápisnice. Okrem toho obsahom potvrdenia o vykonateľnosti exekučných ti-tulov uvedených v § 274 OSP nie je súd via-zaný. Vykonateľnosť titulu z formálnej i ma-teriálnej stránky je súd oprávnený posúdiť sám, nezávisle od stanoviska orgánu, ktorý ho vydal.

Ako sme už uviedli, súhlas povinnej oso-by v notárskej zápisnici spísanej podľa § 274e OSP a § 41 ods. 2 EP je jej jedno-stranným právnym úkonom. Pri výpočte od-meny notára treba postupovať podľa pol. A/1 prílohy vyhlášky č. 31/1993 Z.z. V prí-pade, keď do notárskej zápisnice je priamo spísaný právny záväzok a následne v tej istej notárskej zápisnici dáva povinná osoba sú-hlas s vykonateľnosťou a exekúciou, notár pri výpočte svojej odmeny postupuje podľa


pol. A/3 prílohy vyhlášky č. 31/1993 Z.z. Rovnako treba postupovať podlá tejto polož-ky, ak je v notárskej zápisnici zároveň dojed-naný prevod práv alebo povinností na splne-nie požiadavky § 256 ods. 2 OSP spolu so súhlasom osoby povinnej s vykonateľnosťou a exekúciou.

Miloslav Kováč

Problémy súvisiace s osvedčovaním vlastníctva

V posledných mesiacoch boli v denníku PRAVDA uverejnené závažné články, v kto-rých boli uvedené konkrétne poznatky o zá-pise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe osvedčenia obsiahnutého v no-társkej zápisnici (kauzy Slánske lesy, Štrb-ské Pleso). Obsah článkov mohol v čitateľovi vyvolať dojem, že na základe notárskej zápis-nice možno „prideľovať" v podstate ľubovoľne vlastníctvo k nehnuteľnostiam a že na vyda-nie takejto listiny nejestvujú žiadne pravidlá.

Poznatky zo sťažností a podnetov občanov a orgánov skutočne nasvedčujú tomu, že niektorí notári pri spisovaní notárskych zá-pisníc obsahujúcich osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti nedôsledne apli-kujú ustanovenia hmotnoprávnych a proces-noprávnych predpisov. To vyvolalo úvahy spochybňujúce súčasnú legislatívnu úpravu tejto notárskej činnosti. Považujem preto za vhodné pripomenúť niektoré zásady podmie-ňujúce spísanie notárskej zápisnice o vydr-žaní pri dodržaní zákonných požiadaviek.

Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení) upravuje vydržanie ako osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona. Predmetom vydržania môže byť vec hnuteľná i nehnuteľná.

Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov vydržania (spô-sobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a jej nepretržitosť) je nadobudnutie vlastníc-

JUDr. Miloslav KOVÁČ, notár v Bratislave.

keho práva k veci oprávnenou osobou, ktorá pôvodne nebola vlastníkom, a to okamihom uplynutia zákonom ustanovenej vydržacej doby. Pri nehnuteľnostiach je táto vydržacia doba desaťročná. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo (napr. v prípade smrti, prevodu), keďže právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny pred-chodca.

Držiteľ sa považuje za držiteľa oprávnené-ho vzhľadom na skutočnosť, že vec počas ce-lej vydržacej doby fakticky ovládal, správal sa tak, akoby mu vlastnícky patrila v dobrej viere, že mu vec patrí.

Treba uviesť, že lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socia-listickej organizácie k nehnuteľnosti (§ 18 ods. 3 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave nie-ktorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľ-nostiam v znení zákona č. 323/ 1992 Zb.).

Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z kto-rých možno usúdiť, že táto dobrá viera bola po celú vydržaciu dobu dôvodná.1 Sama skutočnosť dlhodobej držby bez presvedče-nia držiteľa, že mu vec patrí, na vydržanie nepostačuje. Či je držiteľ vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnote-né objektívne, nielen na základe subjektív-nych predstáv držiteľa.2

Uvedené zásady treba aplikovať aj pri spi-sovaní notárskych zápisníc.

Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ka-tastrálneho zákona (zákon č. 162/ 1995 Z.z.) sa však vyžaduje deklarovanie tohto nového právneho stavu verejnou listinou. V praxi ide o notársku zápisnicu obsahujúcu osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnu-teľnosti (podľa § 63 NP, resp. podľa § 2 záko-na č. 293/1992 Zb.), rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva, prípadne rozhodnutie 1 R6/1991. 2 Z IV (str. 428 ods. 3).


správneho orgánu (§ 11 ods. l zákona č. 180/1995Z.Z.).

Vydržaním sa teda nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby o tom bolo treba rozhod-núť. Z toho vyplýva, že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto treba zisťovať,

- kedy sa začala a skončila nepretržitá dobromyseľná držba,

- aký zákonný predpis bol platný a účin- ný v čase začatia a skončenia vydržacej do by, pretože okamih vzniku vlastníckeho prá- va treba posudzovať podlá týchto predpisov (napr. uhorské obyčajové právo, zákon č. 151/1950Zb.),

- intertemporálnu úpravu. Podľa uhorského obyčajového práva pre

nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnos-tiam sa vyžadovala neprerušená držba v tr-vaní 32 rokov. Podľa ustanovenia § 116 ods. l prv platného Občianskeho zákonní-ka (zákon č. 141/1950 Zb.) pre nadobud-nutie vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam bola potrebná desaťročná vydržacia doba.

Ako vyplýva z ustanovenia § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 141/ 1950 Zb., le-hota (aj vydržacia), ktorá začala plynúť pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej od 1. januára 1951, t. j. 1. januára 1961.

Podľa uhorského obyčajového práva plat-ného na území Slovenska do 31. decembra 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Vydržanie bolo možné voči každému, teda aj voči spoluvlastníkovi. Po-dľa Občianskeho zákonníka č. 141/ 1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydr-žaciu dobu.

Zákonom ustanovené podmienky vydrža-nia teda sú:

a) existencia držby veci z toho hľadiska, či držiteľ s vecou nakladá ako s vlastnou a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľ-ný, že mu vec patrí,

b) uplynutie ustanovenej doby, v ktorej má oprávnený držiteľ vec v držbe,

c) spôsobilosť predmetu vydržania.3

Notárske osvedčenie podľa § 63 NP (zákon č. 323/1992 Zb. v platnom znení) musí ob-sahovať vyhlásenie účastníka o zákonom ustanovených podmienkach vydržania, naj-mä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti drž-by nehnuteľnosti, prípadne vyhlásenie do-tknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecné-ho úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že ku vzniku uvedeného práva občana ne-majú výhrady. Ďalej v ňom treba uviesť dô-kazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Notárske osvedčenia vydáva notár aj po-dľa § 2 zákona č. 293/1992 Zb. v platnom znení. Na rozdiel od predchádzajúceho osvedčenia vydávaného podľa § 63 NP možno osvedčiť vlastnícke právo aj v prospech drži-teľa, ktorý nespĺňa podmienku desaťročnej držby nehnuteľnosti. Preto sú podmienky na vydanie takéhoto osvedčenia pr ísnejš ie. K návrhu má žiadateľ pripojiť potrebné do-klady preukazujúce spôsob získania nehnu-teľnosti navrhovateľom alebo jeho právnym predchodcom, čestné vyhlásenie dvoch sved-kov o spôsobe získania nehnuteľnosti nado-búdateľom, ako aj vyjadrenie obce o okolnos-tiach dôležitých pre vydanie osvedčenia. Pravdivosť dokladov pripojených k návrhu, ani náležitosti vôle navrhovateľa a iných osôb notár nepotvrdzuje. Na ochranu práv tretích osôb slúži výzva, ktorá umožňuje po-danie námietky proti vydaniu osvedčenia tým, kto sa cíti byť dotknutý vo svojich prá-vach. V prípade podania námietok notár vy-zve toho, kto námietku podal, aby v lehote do 30 dní preukázal, že podal návrh na prí-slušný súd. Ak návrh nebude podaný, notár vydá osvedčenie bez ohľadu na námietky. Ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie ne-hnuteľností neuplatní na súde alebo v kona-ní o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užíva-cích pomerov vlastnícke právo k nehnuteľ-

:l R 50/ 1965 (str. 240 ods. 3).


nosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa za-písaná osoba vlastníkom zapísanej nehnu-teľnosti na základe vydržania.

V oboch prípadoch osvedčení však platí, že podstatným obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie o vyhlásení účastníka, pravdivosť ktorého notár nepreskúmava. Tieto notárske zápisnice osvedčujúce obsah vyhlásenia účastníka podávajú dôkaz len o tom, že k ta-kému prejavu pred notárom došlo, nie však o tom, že prejav alebo vyhlásenie účastníkov je pravdivé, a teda v súlade so skutočným sta-vom veci. O pravdivosti údajov či tvrdení účastníka sa notár pri týchto úkonoch nepre-svedčuje a ani nemôže presvedčiť.

Je nesporné, že prípady, keď žiadateľ uve-die do osvedčenia nepravdivé skutočnosti, sa v praxi vyskytujú. Podľa informácií, ktoré má k dispozícii Notárska komora Slovenskej re-publiky, ide však len o nepatrný zlomok (me-nej ako 2 %) z celkového počtu vydaných osvedčení. To však neznamená, že všetky ostatné osvedčenia sú perfektné.

Z rozboru zistených nedostatkov obsaho-vých náležitostí notárskych zápisníc obsahu-júcich osvedčenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti vyplýva, že notárske zápis-nice okrem ďalších zákonom požadovaných náležitostí majú obsahovať:

- výslovné uvedenie použitého procesné ho predpisu (§ 63 NP, resp. § 2 zákona č. 293/1992 Zb.),

- výslovné uvedenie použitého hmotnopráv- neho predpisu (§ 134 platného Občianskeho zákonníka, § 115 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., uhorské obyčajové právo),

- dátum, kedy došlo k uplynutiu vydrža- cej lehoty,

- dôkazy, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

V prípade osvedčení podľa § 63 NP, prezí-dium Notárskej komory Slovenskej republiky zastáva stanovisko, že vyhlásenie dotknuté-ho vlastníka treba požadovať vždy, ak je ten-to vlastník známy, prípadne ak je známy je-ho pobyt. Osvedčenie bez tohto vyhlásenia

možno vydať len vtedy, ak takéto stanovisko nemožno získať z objektívnych dôvodov.

Osobne sa domnievam, že v nadväznosti na množstvo nedoložených právnych vzťahov k nehnuteľnostiam je inštitút osvedčenia o vydržaní obsiahnutý v notárskej zápisnici účelným a účinným nástrojom. Vydávanie osvedčení notárom v porovnaní s konaním na súde je totiž pre občana oveľa rýchlejším a najmä lacnejším spôsobom na usporiada-nie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam.

K zvýšeniu kreditu inštitútu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní však notári môžu pri-spieť najmä dôsledným dodržiavaním záko-nov podmieňujúcich ich vydanie.

Jozef Farkašovský

Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 63 Notárskeho poriadku

Za obdobie šiestich rokov účinnosti záko-na č. 323/1992 Zb. (Notársky poriadok) sa § 63 tohto zákona stal účinným prostried-kom riešenia tzv. nedoložených právnych vzťahov.

V notárskej zápisnici o osvedčení vyhlá-senia o vydržaní vlastníctva podľa § 63 NP spíše notár vyhlásenie účastníka k záko-nom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že k vzni-ku uvedeného práva občana nemajú výhra-dy. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Znenie § 63 NP obsahuje k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania odkaz na ustanovenie § 134 OZ. Nie je však vylúče-né ani použitie v minulosti platných ustano-

4 Pozri MIKES, J.: Notársky fád. Komentár. Praha, Orbis 1969, s. 499. JUDr. Jozef FARKAŠOVSKÝ, notár v Rožňave.


veni občianskeho práva v súvislosti s uplynu-tím ustanovenej doby oprávnenej držby a spl-nením podmienok vydržania za ich účinnosti.

Obsahom notárskej zápisnice je predo-všetkým vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby.

Okrem okolností preukazujúcich existen-ciu držby je dôležité uviesť okolnosti preuka-zujúce jej oprávnenosť, ktorá je založená na tom, že „držiteľ' je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu ne-hnuteľnosť patrí <§ 130 ods. l OZ).

Na právne posúdenie dobromyseľnosti dr-žiteľa je dostatok judikatúry z obdobia pred-chádzajúcich úprav oprávnenej držby v ob-čianskom práve, ktorá je aktuálna aj pre sú-časný právny stav:

„Dobromyseľnosť držby treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí" (V 5/1989). „Dobro-myseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné pre-svedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Týmto môžu byť okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedče-nie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí" (R 45/1986).

Obsahom vyhlásenia v notárskej zápisnici nemá byť len konštatovanie dobromyseľnosti držby, ale uvedenie konkrétnych okolností, ktoré nasvedčujú, že držiteľ mohol objektívne považovať nehnuteľnosť za svoje vlastníctvo. Podstatnou okolnosťou je začatie oprávnenej držby, ktoré je odvodené od tzv. právneho (na-dobúdacieho) titulu. Tým je zásadne právny úkon (napr. zmluva) neplatný pre nedodržanie predpísanej formy, prípadne z iných dôvodov. V každom prípade musí ísť o taký právny úkon, ktorý v držiteľovi objektívne mohol vyvo-lať psychický stav dobromyseľností, že je vlastníkom nehnuteľnosti.

Konštatovanie splnenia desaťročnej vydr-žacej doby musí byť založené na nepretrži-tosti oprávnenej držby, ktorú možno chápať len tak, že po celú dobu držiteľ nehnuteľnosť

fakticky ovládal a trvali okolnosti zakladajú-ce jej oprávnenosť.

Okrem vyhlásenia o uvedených okolnos-tiach oprávnenej držby a vydržania notár v notárskej zápisnici uvedie dôkazné listiny, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.

Je nedostatkom, ak osvedčenie výslovne ne-uvádza hmotnoprávny predpis, podľa ktorého došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním, teda § 134 platného Občianskeho zákonníka, § 135a Občianskeho zákonníka č. 40/1964 v znení zákona č. 131/1982 Zb., § 116 Občian-skeho zákonníka č. 141/1950 Zb., resp. oby-čajové právo platné na Slovensku pred l. janu-árom 1951 (zák. či. VE/1912). Dôležité je tiež uvedenie skončenia lehoty na vydržanie, čo zá-roveň znamená aj nadobudnutie vlastníctva. Vydržanie je totiž nadobudnutím vlastníctva ex lége a vydané osvedčenie podľa § 63 NP má len deklaratórny charakter, obdobne ako súd-ny rozsudok vydaný podľa § 80 písm. c) OSP. Taktiež posudzovanie oprávnenej držby, jej za-čatie, plynutie, nepretržitosť, skončenie, zapo-čítanie oprávnenej držby právneho predchod-cu, posúdenie dobromyseľnosti držiteľa vyplý-va z hmotného práva platného v čase držby, teda z príslušných ustanovení uvedených zá-konov.

Komplexné spracovanie zákonných pod-mienok oprávnenej držby a vydržania v jed-notlivých obdobiach presahuje možnosti roz-sahu tohto príspevku a môže byť námetom osobitnej témy.

Obsahom osvedčenia o vydržaní, okrem už uvedených náležitostí, môže byť v súlade s ustanovením § 63 NP .... vyhlásenie do- tknutého vlastníka nehnuteľností a obecné ho úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva obča- na výhrady." V súvislosti s výkladom tohto ustanovenia prevláda názor, že vyhlásenie dotk- nutého vlastníka je obligatórnou náležitosťou osvedčenia. Sú však aj opačné názory, že na vy danie osvedčenia stačí vyhlásenie držiteľa.

V tejto súvislosti treba vziať do úvahy skutočnosť, že § 63 NP zaviedol osobitný


procesný postup uplatnenia práva držiteľa na základe splnenia podmienok vydržania. V období absencie takého procesného postu-pu bolo možné určenie vlastníctva v občian-skom súdnom konaní určovacím návrhom podlá § 80 písm. c) OSP. Súd rozhodoval aj o tzv. nesporných prípadoch, keď odporcovia s návrhom súhlasili. Ustanovenie § 63 NP má byť procesným prostriedkom riešenia týchto nesporných prípadov vydržania. Po-stavenie notára a charakter notárskej čin-nosti nie sú totiž predpokladom rozhodova-nia sporov. Nepochybnosť a nespornosť spl-nenia hmotnoprávnych podmienok vydržania však nemožno posudzovať jedno-stranne ako subjektívne stanovisko držiteľa nehnuteľnosti. Nespornosť treba posudzovať podľa stanoviska osôb, ktorých vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností (na liste vlastníctva, alebo v pozemkovej knihe) je predmetom vydržania. Notárovi neprináleží hodnotenie dôkazov, teda neposudzuje pravdivosť vyhlásenia o nadobudnutí vlast-níctva vydržaním a práve súhlasné stanovis-ko „dotknutého vlastníka" je potvrdením pravdivosti vyhlásených skutočností.

Notárske osvedčenie vyhlásenia o vydr-žaní je verejnou listinou spôsobilou na zá-pis do katastra nehnuteľností formou zá-z na mu p o d ľ a § 3 4 a n a š i . z á k o n a č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon). Vy-danie osvedčenia má teda za následok zá-pis vlastníctva v katastri nehnuteľností na-miesto pôvodného vlastníka. Účelom § 63 NP nemôže byť realizácia takého procesné-ho postupu, ktorý odníma dotknutému vlastníkovi možnosť obrany. Na tom nič ne-mení skutočnosť, že dotknutý vlastník má možnosť následnej súdnej ochrany v ob-čianskom súdnom konaní.

Na podporu tohto stanoviska možno ešte dodať, že uplatnenie práv oprávneného drži-teľa bez zabezpečenia súhlasu dotknutej osoby umožňuje zákon č. 293/1992 Zb. Ide o osobitný procesný postup založený na spl-není formálnych náležitostí a zverejnení ob-sahu návrhu s možnosťou námietok.

Na základe uvedených dôvodov možno do-spieť k záveru, že súhlas dotknutého vlastní-ka treba požadovať vždy, ak je známy sub-jekt, ktorého vlastníctvo má byť dotknuté. Vydať osvedčenie bez tohto vyhlásenia mož-no len vtedy, ak z objektívnych dôvodov sta-novisko nemožno zabezpečiť. Vyhlásenie dotknutého vlastníka môže byť obsiahnuté priamo v notárskej zápisnici o osvedčení ale-bo predložené notárovi pred spísaním osved-čenia. Z obsahu má nepochybne vyplývať, že dotknutý subjekt nemá výhrady k osvedče-niu vlastníctva konkrétne označených ne-hnuteľností. Pre vylúčenie pochybností je vhodné písomné vyhlásenie s úradne osved-čeným podpisom.

Potvrdením skutočností vyhlásených drži-teľom je aj vyhlásenie (potvrdenie) obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemá k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním výhrady. V notárskej praxi toto vyhlásenie k vydaniu osvedčenia o vydržaní notári zá-sadne požadujú. Zároveň však berú do úva-hy, že v niektorých konkrétnych prípadoch obecný úrad nemá dostatočné poznatky na posúdenie skutočností, ktoré sú obsiahnuté vo vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva, a preto odmieta vydať písomné vyhlásenie. Ustanovenie § 63 NP ani iný právny predpis neukladá obecnému úradu povinnosť vydať uvedené vyhlásenie. V týchto prípadoch - za predpokladu súhlasného stanoviska dotknu-tého vlastníka - možno upustiť od vyhláse-nia obecného úradu. Naopak obligatórnou náležitosťou je vyhlásenie obecného úradu v prípade, ak nie je známy subjekt, ktorého vlastníctvo má byť dotknuté, alebo z ob-jektívnych dôvodov stanovisko dotknutého vlastníka nemožno zabezpečiť.

Poznámka na záver: Uvedenie tohto prí-spevku je pokusom pomenovať niektoré problémy v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 63 NP, naznačiť možné riešenia a postupy. Predovšetkým je však výzvou k prezentácii ďalších názorov na spracovanú tému.

Strana 28 1/1999 ZO SVETA

Oprava

V čísle 3/1998 Ars Notaria v článku JUDr. Mariána Mikla „Komasácia" na str. 16 v druhom stĺpci došlo pri redakčnej úprave k zmene zmyslu v nasledovnom texte: „V päťdesiatych rokoch v rámci tzv. hospodár-sko-technických úprav pozemkov známych pod skratkou HTŰP dochádzalo pri komasá-cii nielen k zmene v užívaní pozemkov, ale aj k zmene ich vlastníctva."

Pôvodný, správny text má znieť: „Na roz-diel od neskoršie v päťdesiatych rokoch vy-konávaných tzv. hospodársko-technických úprav pozemkov známych viac pod skratkou HTÜP dochádzalo pri komasácii nielen k zmene v užívaní pozemkov, ale aj k zmene ich vlastníctva."

Za chybu sa autorovi aj čitateľom ospra-vedlňujeme.

Redakcia

ZO SVETA

Slávnostné stretnutie vo Viedni pri príležitosti 50. výročia existencie Spolku notárskych kandidátov Rakúska

V dňoch 15. až 18. októbra 1998 sa vo Viedni konalo jubilejné stretnutie notár-skych kandidátov. Slávnostné podujatie sa uskutočnilo pri príležitosti 50. výročia vzni-ku Spolku notárskych kandidátov. Pred pol-storočím, a to 1. októbra 1948, sa vo Viedni konalo ustanovujúce zhromaždenie Spolku notárskych kandidátov. Spolok združuje no-társkych kandidátov na celom území Rakús-ka. Jeho predseda je volený každé dva roky. V súčasnosti je ním Dr. Peter Edgar Schodí, pod taktovkou ktorého sa nieslo celé poduja-

tie a ktorý aj celým podujatím hostí sprevá-dzal.

Štvordňové stretnutie začalo slávnostnou recepciou v zámockom parku Schönbrunn príhovorom, ktorý zhrnul históriu notárstva v Rakúsku.

Druhý deň, 16. októbra 1998, pokračovalo podujatie sympóziom, ktoré sa konalo na akademickej pôde v priestoroch Viedenskej univerzity. Téma sympózia bola „Notárstvo v 21. storočí". Sympózium krátkym príhovo-rom otvoril Dr. Peter Edgar Schodí. Úvodnú reč predniesol Dr. Uwe Kirschner, vedúci Ra-kúskej notárskej akadémie. Referáty pred-niesli: rektor Univerzity v Löbene univ. prof. Dipl. Ing. Dr. Peter Paschen na tému „Môže vynikajúce univerzitné vzdelanie zaručiť vstup medzi elitu?" a profesor Viedenskej univerzity, univ. prof. Dr. Marian Heitger re-ferát na tému „Je celoživotné vzdelávanie domnienkou alebo skutočnou cestou k múd-rosti?"

Po krátkom obedňajšom občerstvení po-kračovalo sympózium ďalšími dvoma referát-mi. Notársky substitút Dr. Robert Loffler sa zaoberal aktuálnou problematikou „Partner-stvo v notárstve", pričom partnerstvom sa v Rakúsku v oblasti notárstva rozumie určitý zmluvný vzťah medzi notárom a notárskym substitútom, príp. notárskym kandidátom, kde títo za dohodnutých podmienok partici-pujú na príjmoch notára z výkonu notárskej činností.

Sympózium v popoludňajších hodinách ukončil Dr. Helmut Fessler, notár a zvolený prezident Medzinárodnej únie latinských no-társtíev, referátom na zaujímavú tému „No-tár - neodmysliteľná súčasť života".

Na piatok večer organizátori podujatia pripravili slávnostnú večeru v Paláci Schwar-zenberg. Prítomných hostí privítal predseda Spolku notárskych kandidátov Dr. Peter Ed-gar Schodí. Slávnostné príhovory predniesli - Dr. Klaus Woschnak, predstaviteľ Rakúskej notárskej komory, a minister spravodlivosti Rakúska, Dr. Nikolaus Michalek, ktorý je no-tárom, avšak počas výkonu funkcie člena

AKO NA TO 1/1999 Strana 29

vlády mu notárske miesto spočíva. Závereč-ným vtipným príhovorom prvú časť slávnost-ného večera ukončil univ. prof. Dr. Rudolf Wesler, ktorý prítomných rozosmial ironic-kým pohľadom na pôsobenie notárskych kandidátov, na ich dlhoročné „čakanie" na miesto notára a zároveň postrehmi na prece-ňovanie statusu notára zo strany notárov.

Záverečný slávnostný večer bol výbornou príležitosťou na spoznanie ostatných pozva-ných hostí, predovšetkým z Rakúska, ale aj z iných krajín.

Zo Slovinska sa na podujatí zúčastnili dvaja notárski kandidáti, jeden z nich ako predseda notárskych kandidátov Slovinska. Z Českej republiky sa zúčastnili dvaja notári, nie však notárski kandidáti. Z Maďarska bo-la účasť bohatšia. Na stretnutie prišlo päť notárskych kandidátov. Slovensko na tomto slávnostnom podujatí reprezentovali notárka JUDr. Jana Mikušová a notárska konci-pientka Mgr. Zuzana Prusáková.

Na posledný deň podujatia, sobotu 17. októbra 1998, organizátori pripravili výlet do mesta Wachau, súčasťou ktorého bola pre-hliadka mesta spolu s historickým výkladom sprievodcu, výlet loďou a večerné posedenie v typickej pivnici, spojené s prehliadkou vín-nych skladov a koštovkou vín, ako aj sláv-nostným bufetom. Večer panovala výborná nálada a bolo ťažké rozlúčiť sa s prijemnými a milými ľuďmi, ktorých bolo možné počas štvordňového podujatia spoznať.

Toto stretnutie a predovšetkým účasť zástupcov Slovenska na ňom treba z hľadi-ska postavenia Slovenska v systéme notár-stva v rámci Európy hodnotiť pozitívne. Je škoda, že ostatní notárski koncipienti a kandidáti, prípadne iní notári túto možnosť nevyužili.

JUDr. Jana Mikušová notár

Mgr. Zuzana Prusáková notársky koncipient

AKO NA TO

Slovenská sporiteľňa, a. s., krajská poboč-ka Košice, sa obrátila na notársku komoru so žiadosťou o zaujatie stanoviska k zasielaniu poverenia súdu, keďže vnútorné pokyny ban-ky vyžadujú, že dožiadanie notára ako súd-n e h o k o m i s á r a p o d ľa § 3 8 z á k o n a č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov musí obsahovať údaje, podľa kto-rých môže banka príslušnú záležitosť identifi-kovať, ako aj originál poverenia súdu, prípad-ne jeho osvedčenú fotokópiu, pričom dožiada-nie musí podpísať notár.

V tejto záležitosti sa so žiadosťou o zauja-tie stanoviska na notársku komoru obrátil aj JUDr. Pavol Zubák, notár so sídlom v Banskej Bystrici, pričom poukázal na nesprávny po-stup peňažných ústavov a zbytočnú byrokra-ciu, ktoré vracajú dožiadania notárov, pokiaľ nespĺňajú náležitosti aké vyžadujú ich vnú-torné pokyny.

Stanovisko Notár je štátom určenou a splnomocne-

nou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona (zákon č. 323/1992 Zb., Notársky poriadok). Podľa § 3 ods. 2 NP, ak tak ustanoví osobitný zá-kon, notár vykonáva aj iné činnosti. Ide na-príklad o Občiansky súdny poriadok. Podľa § 38 ods. l OSP súd môže poveriť notára, aby ako súdny komisár prejedná! dedičstvo, a v prípadoch, keď sú splnené podmienky uvedené v § 175 zca OSP, vydal osvedčenie o dedičstve. Tieto úkony notára sa považujú za úkony súdu (§ 38 ods. 3 OSP).

Orgány štátnej správy a samosprávy, ako aj právnické osoby sú povinné na dopyt oznámiť súdu písomne alebo prostredníc-tvom povereného zástupcu skutočnosti, kto-ré majú význam pre konanie a rozhodnutie (§ 128 OSP).

Strana 30 1/1999 SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

Podľa ustanovenia § 38 ods. l zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskor-ších predpisov (úplné znenie č. 278/1998 Z.z.) na všetky bankové obchody, peňažné služby bánk vrátane stavov na účtoch a de-pozit klientov sa vzťahuje bankové tajom-stvo. Podlá § 38 ods. 3 cit. zákona správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie okrem iného aj súdu, ak je to po-trebné na účely občianskeho súdneho kona-nia. Písomné dožiadanie musí obsahovať údaje, podlá ktorých môže banka príslušnú záležitosť identifikovať.

Podľa § 27 ods. 2 NP notár môže písomne poveriť zamestnancov vykonaním jednotli-vých úkonov. Dožiadanie v zmysle uvedené-ho odseku teda môže vybavovať aj pracovník notára.

Notár, ktorý bol ako súdny komisár pove-rený podľa § 38 OSP vykonaním úkonov v konaní o dedičstve, nie je povinný preuka-zovať, že konkrétnou vecou bol súdom pove-rený. Rovnako ako napríklad sudca nie je povinný preukazovať, že je sudcom určitého súdu a že bol podľa rozvrhu práce poverený prejednaním konkrétnej veci. Navyše povere-nie notára nie je súdnym rozhodnutím, zvy-čajne sa vykonáva záznamom, ktorý je sú-časťou súdneho spisu, a preto nemôže byť nikomu zasielané a nie je možné vyhotovovať jeho odpisy, prípadne o tejto skutočnosti vy-dávať potvrdenia zo spisu. Právo účastníkov, prípadne niekoho iného nahliadať do spisu a robiť si z neho odpisy a výpisy upravuje ustanovenie § 44 OSP.

Banka je viazaná všeobecne záväznými právnymi predpismi tohto štátu, a pokiaľ jej interné predpisy odporujú týmto všeobecne

záväzným právnym predpisom, sú právne neúčinné.

JUDr. Karol Kovács viceprezident NK SR

SPOLOČENSKÁ RUBRIKA

Životné jubileá

V treťom štvrťroku 1998 a v prvom štvrť-roku 1999 sa okrúhlych životných jubileí do-žívajú títo členovia Notárskej komory Sloven-skej republiky:

JUDr. Andrej Kašper, 65 rokov JUDr. Darina Hornáčeková, 50 rokov Mgr. Michal Dzamko, 50 rokov JUDr. Jozef Opatovský, 50 rokov JUDr. Jana Hričovská, 45 rokov JUDr. Milena Gešková, 45 rokov Mgr. Mária Kuteničová, 45 rokov JUDr. Judita Nagyova, 45 rokov JUDr. Anna Švachová, 45 rokov JUDr. Mária Vatrsková, 45 rokov JUDr. Agnesa Tormová, 45 rokov JUDr. Tatiana Bradáčova, 40 rokov JUDr. Vladimír Čuchta, 40 rokov JUDr. Eva Holčíková, 40 rokov JUDr. Eva Loumová, 40 rokov JUDr. Ferdinand Ontko, 40 rokov

Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa zdravia, úspechov v práci i v osob-nom živote.

Prezídium NK SR

ars notaria 1/1999 › ars › 1_1999.pdf · 3. deontológia notára vo vzťahu ku klien- tom,...

Documents