APOKALYPSA JE NAPÍSANÁ AKO LIST SIEDMIM CIRKVÁM

 

Autorom listov napísaných siedmim cirkvám v knihe Zjavenia je Ján (Zjv 1,1). Začína príhovorom: Boh zoslal svojmu služobníkovi Jánovi Zjavenia, ktorých obsah má oznámiť. V úvode svojej knihy hovorí, že je od Jána siedmim cirkvám v Ázii (Zjv 1,4). Ján teda píše tieto listy siedmim cirkvám.

Všetkých sedem cirkví leží v západnom Turecku. Porozumieť jazyku tejto knihy nie je ľahké. Napriek tomu nám kniha Zjavenie hovorí o „slove Božom a svedectve Ježiša Krista, všetko, čo videl“ (Zjv 1,2).

Božie požehnanie je sľúbené tým, čo budú čítať slová proroctva ostatným, a patrí aj tým, ktorí si ich vypočujú a obsah proroctva budú zachovávať. Preto Ján píše sedem listov siedmim cirkvám v Malej Ázii, aby si čítali ich posolstvo, počúvali, zachovávali ho a oznámili ho aj iným.

Pretože kresťania v časoch Jána prijímali Krista ako svojho Kráľa, rímski vladári ich prenasledovali. Sám autor knihy Zjavenia bol odvlečený na ostrov Patmos, kde rímska vrchnosť väznila tých, čo odmietli klaňať sa cisárovi. Pretože Ján kázal Božie posolstvo a hovoril o Ježišových slovách a skutkoch, bol uväznený na Patmose. Tam dostal Zjavenia o Božom posolstve a o všetkom, čo Ježiš Kristus povedal a vykonal (Zjv 1,1). To Syn Človeka (Ježiš Kristus) oslovil Jána.

Kristu vysvetľuje Jánovi, pisateľovi siedmich listov siedmich cirkvám. Ján verne zaznamenáva, čo počuje od Ježiša, ktorý vysvetľuje: „sedem hviezd, to sú anjeli siedmich cirkví a sedem svietnikov, to je sedem cirkvi“ (Zjv 1,20)

List cirkvi v EfezeV časoch pred Kristom sa v meste Efez (Ephesus) vystriedali rôzne civilizácie, vrátane

gréckej a rímskej. Každá z nich ovplyvňovala kultúru a náboženstvo mesta. Za čias Jána bol Efez najväčším prístavom v Ázii. Cesta od ďalekého Eufratu a Mezopotámie dosiahla práve v Efeze pobrežie Stredozemného mora a obišla Kolosy (Colossae) a Laodiceu. Efez bol bránou Ázie.

Efez bol centrom náboženského kultu Artemidy (Diany). Chrám tejto bohyne bol jedným zo siedmich divov starovekého sveta.

Z bývalého Efezu zostali len rozvaliny. Mesto leží asi 9 kilometrov od mora.Efez je najimpozantnejším archeologickým miestom v Turecku.

Ján napísal cirkvi v Efeze toto: „Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem, že nemôžeš zniesť zlých. Skúšal si tých, čo hovoria, že sú apoštolmi, a nie sú, a zistil si, že sú to luhári. 3 Si vytrvalý, veľa si zniesol pre moje meno a neochabol si.“ „Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku“ (Zjv 2,2-4).

List cirkvi v SmyrneSmyrna hrdé a nádherné mesto v provincii Ázia je dnešný Izmir. Ľudia ho nazývali

ornamentom, korunou a kvetom Ázie. Jedným z prvých členov kresťanskej cirkvi v Smyrne bol Polykarp. Pôsobil tu ako biskup od r. 115 do r. 156. Pohania obviňovali kresťanov z ateizmu, pretože uctievanie bohov bez ich obrazov, aké mali sami, nevedeli pochopiť. Kresťania boli obviňovaní z politickej neposlušnosti, pretože nikdy nepovedali: „Cézar je Pán“. Vyznávači Krista v Smyrne prešli veľkým utrpením.

Preto im Ján napísal tieto slová:

„Neboj sa toho, čo máš vytrpieť! Hľa, diabol niektorých z vás má uvrhnúť do väzenia, aby ste boli skúšaní; a budete desať dní v súžení. Buď verný až do smrti, a dám ti veniec života“ (Zjv 2,10).

List cirkvi v PergamePergamos (Pergamum) bolo jedno z významných náboženských centier. Malo dve slávne

svätyne. Bol tam Diov oltár. Mesto bolo pravdepodobne centrom rímskych úradov. Kresťania, ktorí sa odmietali klaňať cisárovi, museli veľa trpieť.

Okrem tohto nebezpečenstva zo strany štátu, cirkev ohrozovali aj niektorí jej členovia, čo sa pridŕžali učenia Balaamovho a náuky nikolaitov (mikulášovcov).

Ján napísal cirkvi v Pergame toto: „...Nezaprel si vieru vo mňa ani v dňoch Antipasa, môjho verného svedka; ktorého zabili u vás, kde býva satan. Mám však niečo proti tebe: že máš tam takých, čo sa pridŕžajú Balaamovho učenia, ktorý učil Balaka dávať pohoršenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám a smilniť. Tak aj ty máš takých, čo sa pridŕžajú učenia nikolaitov. Preto rob pokánie. Ak nie, prídem na teba čoskoro a budem s nimi bojovať mečom svojich úst. “ (Zjv 2,13-16).

List cirkvi v TyatírachTyatíra je súčasný Akhisar. Kresťania v Tyatírach mali veľký problém. Spočíval v tom, že

boli zhovievaví voči pôsobeniu ženy menom Jezábel. V Starej zmluve bola Jezábel ženou kráľa Achába. Ján popisuje učenie tejto ženy, ktorým zvádzala veriacich, aby jedli pokrmy obetované modlám a aby smilnili. Táto žena zviedla mnohých kresťanov v Tyatírach na uctievanie pohanských božstiev. Nebezpečenstvo pre cirkev tu nehrozilo z toho, že veriaci odmietali klaňať sa cisárovi alebo z možného prenasledovania, ale z nedostatku mravnej zodpovednosti.

Ján napísal cirkvi v Tyatírach tieto slová: „Toto hovorí Boží Syn... Poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu, a vytrvalosť... Ale mám proti tebe, že trpíš ženu Jezábel, ktorá hovorí, že je prorokyňa, a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili a jedli mäso obetované modlám. ...Ak nebudú robiť pokánie..., jej deti pobijem smrťou... a každému z vás odplatím podľa vašich skutkov.“ (Zjv 2,18-23).

List cirkvi v SardáchSardy sú terajšie mesto San. Boli hlavným mestom starovekého kráľovstva Lýdie. Toto mesto bolo

veľmi slávne a bohaté. Bohatstvo Sárd bolo legendárne. Sarďania sa považovali za príliš bezpečných, aby potrebovali stráže; preto Sardy padli. Mesto s takýmito dejinami chápalo, o čom zmŕtvychvstalý Kristus hovorí vo výzve: „Bdejte!“ Cirkev v Sardách nemala nijaké problémy s bludným učením. Bludárstvo býva výsledkom skúmavej mysle; je vlastne znakom živej cirkvi. Na cirkev v Sardách neútočil nikto zvonka. Pravdou však je, že bola bez života. Jánovo posolstvo Sardám začína predstavením Krista ako toho, ktorý má sedem Božích duchov a sedem hviezd.

Ján v posolstve kresťanom v Sardách pripomína, že list v Zjvavení je od „toho, čo má sedem Božích duchov a sedem hviezd“. Ján ich napomína: Prebuď sa a „posilňuj, čo ostalo, a čo malo umrieť.“ (Zjv 3,2). V každom prípade, v Sardách je niekoľko takých, čo si zachovali vieru. Oni zvíťazili. Nepoškvrnili si rúcho.

Neupadni do bludu: „Tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie! Lebo ak nebudeš bdieť, prídem ako zlodej a ani nezvieš, v ktorú hodinu prídem na teba. „Ale máš v Sardách zopár ľudí, ktoré si nepoškvrnili rúcho. Tí budú so mnou chodiť v bielom, lebo sú toho hodni. Kto zvíťazí, ten takto bude oblečený do bieleho rúcha, a jeho meno nevymažem z knihy života“. (Zjv 3, 2-5).

List cirkvi vo FiladelfiiFiladelfia (Philadelphia) je súčasný Alasehir. V dávnej minulosti to bolo významné obchodné

mesto. Jeho meno znamená „bratská láska“.Okrem Smyrny je cirkev vo Filadelfii jediná spomedzi siedmich cirkví, o ktorej Ján nehovorí

nič zlé. Kresťania vo Filadelfii sú chudobní a je ich málo, Krista však nezapreli. Zostali verní.Preto Ján píše: „Zachoval si moje slovo a nezaprel si moje meno.“ (Zjv 3, 8).Toto sú prísľuby vzkrieseného Krista tým, ktorí sú verní: Verní kresťania

budú stĺpmi v chráme Boha. Ježiš Kristus napíše na každého veriaceho meno jeho Boha. Každý veriaci bude označený menom nového Jeruzalema. Ježiš Kristus napíše na každého veriaceho jeho vlastné nové meno. Pre toto ich Pán odmení, a v hodine súdu bude stáť pri nich. Ján napísal cirkvi vo Filadelfii: „Hľa, dám ti zo Satanovej synagógy,

tých, čo hovoria, že sú Židia, a nie sú, ale luhajú. Hľa, spôsobím, že prídu a poklonia sa pred tvojimi nohami a poznajú, že ťa milujem. Preto, že si zachoval moje slovo a vytrval si, aj ja teba ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet a preskúša obyvateľov zeme.

Prídem čoskoro! Drž sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal veniec! (Zjv 3, 9-11).

List cirkvi v LaodiceiLaodicea je neďaleko Pamukkale. Bolo to najbohatšie mesto vo Frýgii v časoch Rímskej ríše.

Preslávená bola najmä vďaka svojmu bankovému systému, lekárskej škole a textilnému priemyslu. Jej hlavnou slabosťou bol nedostatok vody.

Kresťania Laodicey sú obvinení z „vlažnosti“. Laodicea sa pýšila svojím bohatstvom. Bola bohatá a nič nepotrebovala. Bohatstvo dokáže veľa, sú však veci, ktoré nikdy nedokáže. Nedá sa zaň kúpiť šťastie, ani nemôže dať človeku zdravie. Laodicea sa pýšila svojím obchodom s odevmi. Vzkriesený Kristus tu radí Laodicei, aby si kúpila zlato pretavené v ohni. Voda Hierapolisu je horúca a voda v Kolosách je studená. Voda, ktorá sa po siedmich kilometroch dostala vodovodom do Laodicei, dala sa len ťažko preglgnúť. Ján v mene Pána vystríha cirkev Laodicei: „Ja karhám a trescem tých, ktorých milujem.  

Buď teda horlivý a rob pokánie! Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou. Toho, kto zvíťazí, posadím vedľa seba na mojom tróne, ako som aj ja zvíťazil, a zasadol som s mojím Otcom na jeho tróne.“(Zjv 3,19-21).