ANTON BERNOLÁK

Obsah

Rodina a štúdium Práca Slovenské učené tovarišstvo Pamiatky

Rodina a štúdium

* 3. október 1762, Slanica † 15. január 1813, Nové Zámky Pochádzal zo zámožnej zemianskej

plátenicko-farbiarskej rodiny. Študoval v rokoch 1774-1778 na

Gymnáziu v Ružomberku, rétoriku, filozofiu a poetiku na Emerciáne v Bratislave, Štefaneu v Trnave a teológiu na Univerzite Pázmaneu vo Viedni.

Štúdiá ukončil v roku 1787 v generálnom seminári v Bratislave.

Práca

Po štúdiách jeho prvým pôsobiskom bola kaplánka v Čeklísi (dnes Bernolákovo) 1787 - 1791.

Šesť rokov pôsobil vo funkcii tajomníka arcibiskupského vikariátu v Trnave.

Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch a zároveň stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy.

Ovládal viacero cudzích jazykov od klasických až po moderné a mal na vtedajšiu dobu široké vedomosti zo všeobecných dejín, ekonomiky, medicíny, estetiky, hudby a politiky.

Slovenské učené tovarišstvo

Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia.

Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay.

Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom.

V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárne diela, denno-denná práca medzi Slovákmi a vzdelancami vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

Pamiatky

Fara v Nových Zámkoch s bustou od sochára Jaroslava Gubrica a pamätná tabula odhalená 20.10.1991

Socha A. Bernoláka v Nových Zámkoch- kultúrna pamiatka 1963;-zobrazuje A.B. ako zrelého muža v knazskom rúchu a dlhom rozhalenom kabáte s vykrocenou lavou nohou, v pravej drží symbolické brko a v ľavej knihu , autor ak. sochár Jozef Pospíšil, na Hlavnom námestí umiestnená od 2005

Pamätná izba A. B. v Múzeu Jána Thaina v Nových Zámkoch a bronzovú bustu (1993, ak. Sochár Tibor Kavecký) - obsahuje život a dielo – rukopisy – závet (9.12.1809) zverejnený v den pohrebu 18.1.1813

Rímsko-katolícky farský kostol - miesto pôsobenia A. Bernoláka (1797-1813)

Park A. Bernoláka v Trnave

Kaplnka Najsvätejšej Trojice, miesto odpocinku A. B. s pamätnou tabulou a mramorovou doskou, barokovákultúrna pamiatka postavená r. 1722

Knižnica A. Bernoláka v Nových Zámkoch na počesť A. Bernoláka v roku 2000 prijala jeho meno

Park a verejná galéria na ostrove Slanica

A. Bernolák položil tehličku ako základ spisovnej slovenčiny jeho pokus sa nezrealizoval....

....ideály bez spojenia s ľudom a bez boja by zostali len snom ....

....ale sen sa stal skutočnosťou až oveľa neskôr...