1. História andragogiky na Slovensku

Quintilianus – „Výchova rečníka“ Civilizácie Číny, Japonska, Egypta, Babylonu – ďalšia edukácia dospelých... Platónova akadémia, Aristotelovo lýceum, Alexandrijská knižnica Vznik univerzít (Bologna, Oxford, Cambrige,...) Karlova univerzita 1348, Academia Istropolitana 1465

J.A.Komenský (1592-1670) – Všeobecná rozprava o veciach ľudských – „ľudia učení všetci, všetkému, všestranne – po 7 vekových stupňoch čiže po 7 školách rozumej školu zrodenia, detstva, chlapčenstva, junošstva, mladosti, mužnosti, staroby, smrti ,“ = koncept celoživotného učenia sa...

Herbart (1776 – 1841) – odmietol – iba sebavýchova a sebavzdelávanie Knapp (1833) - edukácia detí a mládeže = edukácia dospelých; Rosenstock-Huessy (1921)– edukácia dospelých má opodstatnenie; Thorndike (1874 - 1949) – dospelých možno vzdelávať aj vo vyššom veku.

„Súčasná“ andragogika samostatná vedná disciplína 2 pol. 20 stor. V 50.rokoch 20.storočia – švajčiarsky teoretik výchovy dospelých H.

Hanselmann/nemecký klasik andragogiky F. Pöggeler. V r. 1960 na konferencii v Montreale v Kanade o vzdelávaní dospelých bola prijatá

definícia termínu vzdelávanie dospelých.

Andragogika v ČR a SR František Hyhlík - jeden z iniciátorov založenia katedry osvety na pražskej Univerzite

Karlovej, Emil Livečka, v súčasnosti v ČR - Jaroslav Mužík, Zdeněk Palán, .... Slovenská andragogika – po roku 1990 nadväzujúc na pedagogiku dospelých na Slovensku Július Matulčík, Ctibor Határ, Viera Prusáková...

2. Vymedzenie základných pojmov

Andragogika = edukácia dospelých

Podľa Langmeiera rozdeľujeme obdobiedospelosti na tieto etapy:

skorá dospelosť 20 -25 rokov, stredná dospelosť 25 -45 rokov, neskorá dospelosť 45 – 65 rokov.

Z hľadiska právneho je dospelý ten človek, ktorý ukončil školskú prípravu a vstúpil na trh práce.

Dospelý:Sociálne zrelý = vytvorené vlastné sociálne väzby

Emocionálne zrelý = nezávislosť na rodičochEkonomicky zrelý = ekonomická sebestačnosťBiologicky zrelý = schopnosť rodičovstvaOsobnostne zrelý = schopnosť rozhodovať/prijímať zodpovednosť za svoje rozhodnutia

Andragóg

tútor, mentor, vedúci skupiny, „kouč“; učiteľ, lektor, cvičiteľ, tréner, inštruktor; edukačný poradca a konzultant; metodický pracovník vzdelávania dospelých; manažér vzdelávania dospelých; koncepčný pracovník; projektový manažér; kariérový poradca.

Základné pojmy v andragogike Edukácia Výchova Sebavýchova Sebavzdelávanie Schopnosti Učenie sa Vzdelanie Vzdelávanie Zapamätanie si

Antropogogika Geragogika Andragóg Adolescencia Dospelosť Staroba Celoživotné vzdelávanie Profesijné vzdelávanie Poradenstvo

Vplyv výchovy na životné aktivity človeka: výchova k celoživotnému vzdelávaniu sa, vzdelávaniu, sebavzdelávaniu a

sebavýchove; výchova k voľbe, príprave a výkonu povolania, profesie; výchova k aktívnemu občianstvu, k účasti na sociokultúrnom živote spoločnosti;

k prosociálnemu styku; výchova k manželstvu/rodičovstvu/partnerstvu, tvorbe domova; multikultúrna, globálna, environmentálna a ekologická výchova Európana

a obyvateľa Zeme; výchova k starostlivosti o zdravie duševné i telesné;

výchova k estetike – vnímanie, prežívanie a vlastná tvorba.

3. Formovanie dospelého človeka a jeho schopnosť učiť sa

Maslowova hierarchia potrieb

Temperament a učenie saHippokrataes a Galenos (S/CH/F/M)

SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/ CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/ FLEGMATIK /hlien = flegma/ MELANCHOLIK /čierna žlč = melan

cholé/

Schopnosti a učenie sa predpoklady na vykonávanie určitej činnosti osobný strop špeciálne schopnosti - verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová

predstavivosť psychomotorické percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať všeobecné rozumové schopnosti

inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v novýchPodmienkach, kde si nevystačí len so skúsenosťamiIQ – inteligenčný kvocientIQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100rozvoj EQ dôležitejšie ako IQ

Učenie sa pamäť/zapamätanie sústredenie/koncentrácia/pozornosť myslenie reč predstavy/predstavivosť štýl učenia sa poznávanie motivácia inteligencia

4. Ciele, funkcie, obsah a úlohy vzdelávania dospelých.

Ciele a úlohy vzdelávania dospelých (Tuma, 1998) rozvoj vzdelanosti, rozvoj a dotváranie osobnosti človeka, vzdelávanie - sociálna, ekonomická funkcia a sociálne roly, efektívne podmienky na výkon rolí, vrátane ich permanentnej obnovy cestou

reedukácie, resocializácie a rekvalifikácie, adaptovanie celého systému vzdelávania dospelých na meniace sa sociálne i

ekonomické prostredie.

Funkcie vzdelávania dospelých empirická funkcia – výskumy... teoretická funkcia – nové koncepty... aplikačná funkcia – v praxi... prognostická funkcia – predpokladanie... spätno-väzbová funkcia – spätná väzba... komparatívna funkcia – porovnávacia... spoločenská funkcia – spoločensky prospešná edukačná funkcia - výchovná/vzdelávacia... ekonomická funkcia – investícia/výsledok...

Andragogika = veda o edukácii dospelých

Celoživotná edukácia. Profesijné vzdelávanie/podnikové vzdelávanie/personálny manažment/ľudské

zdroje/profesionalizácia/(re)kvalifikácia, kariérové poradenstvo; Sociálna práca, sociálna starostlivosť, poradenstvo....; Kultúrna andragogika, kultúrno-výchovná práca, voľný čas, záujmové vzdelávanie,

osvetová práca.

Obsah vzdelávania dospelých Teoretické disciplíny:

história výchovy a vzdelávania dospelých, teória vzdelávania dospelých (resp. andragogická did.),

teória výchovy dospelých, komparatívna andragogika.

Aplikované disciplíny: profesijná andragogika - ďalšie odborné/profesijné vzdelávanie, starostlivosť

o rozvoj ľudských zdrojov (kvalifikačné, rekvalifikačné, rozširovanie vzdelávania, prehlbovanie, inovácia, obnovovanie), kariéra, poradenstvo.

sociálna andragogika kultúrno-osvetová andragogika – kultúrno-výchovná práca, voľno-časové a

záujmové aktivity, osvetová práca

5. Zásady v procese vzdelávania a výchovy dospelých

Zásady v andragogike zásada spätnej väzby – zásada prirodzenosti – príťažlivosť obsahu, metód, prostredia, atmosféra... zásada aktivity – dôraz na aktivitu vzdelávaného, samostatnosť a tvorivosť, zásada vedeckosti – primeraná terminológia, výskumy, aktuálne poznatky... zásada sústavnosti a postupnosti –logická postupnosť obsahu s nadväznosťou na

predchádzajúce časti...

zásada trvácnosti zásada spojenia teórie s praxou – poznatky, zručnosti ich aplikácie do praxe, zásada primeranosti edukácie –vzdelanostná úroveň, zameranie, osobitosti zásada individuálneho prístupu –diferencovaná edukácia, malé skupiny.... zásada názornosti – čim viacej zmyslov je zapojených, tým vyššia miera

zapamätania je...

6. Metódy a formy vzdelávania dospelých

Metódy vzdelávania dospelých Prednáška/prednáška s diskusiou/diskusné Cvičenia, hry, hranie rolí Projektové metódy Coaching - kouč pomôže nájsť a rozvíjať najlepšie, pozitívne, žiaduce vlastnosti Crosstraining – trénovanie jednej oblasti na skvalitnenie s tým súvisiacej inej oblasti Exkurzia, výlet, stáž, študijný pobyt Dotazníky, testy,… brainstorming (burza nápadov) brainwriting metoda CNB Collective Notebook synektika (súčinnosť) laterálne myslenie - obídenie problému metóda Pro-Kontra metóda "Black-box" - zákonitosti medzi vstupmi a výstupmi

Formy vzdelávania dospelých priama výučba

korešpondenčné (dištančné) vzdel., kombinovaná výučba, terénne vzdelávanie - pracovisko, laboratórium, kurzy v prírode, konferencie,

študijné zájazdy či pobyty, sebavzdelávanie.

7. Manažment vzdelávania dospelých

Manažment Je proces riadneho, včasného plnenia v rámci daného rozpočtu a pracovných úloh. Manažér je človek, ktorý tento proces zaisťuje prostredníctvom ľudí a ich

ovplyvňovania k dosiahnutiu spoločných cieľov.

Základné manažérske funkcie Plánovanie Organizovanie Vedenie Kontrola

Plánovanie Predstavuje proces predpokladania, výber vhodných prostriedkov, úloh, zdrojov,

alternatíva ich hodnotenia, zavedenie nových postupov, realizácií, prípadne prijímanie náhradných rozhodnutí.

Úspešnosti realizácie vytvoreného plánu je jasne stanovený cieľ.

Organizovanie Je postupné vytvorenie organizačnej štruktúry vytvoriť štruktúru, teda určiť kto, čo a ako bude vykonávať, t. j. predovšetkým

vytvoriť pracovné miesta pre pracovníkov v hierarchickej štruktúre organizačnú štruktúru teda tvoria pracovníci, s presne stanovenými úlohami,

právomocami, kompetenciami.

Vedenie motivovanie a ovplyvňovanie aktivít podriadených pracovníkov štýl vedenia je správanie sa vedúceho pracovníka, ktoré môže byť pre pracovníkov

stimulujúce alebo nie medzi najpoužívanejšie štýly vedenia patria vedenie direktívne, podporujúce,

participatívne a vedenie orientované na výkon

Štýly vedenia Direktívny - poskytuje pracovníkom návod, čo sa má a ako sa to má urobiť Podporujúci - sa sústreďuje na spokojnosť a potreby pracovníkov, spravodlivosť a

priateľské vzťahy medzi nimi Participatívny - konzultuje problémy s pracovníkmi Vedenie orientované na výkon - povzbudzuje pracovníkov k dosahovaniu ich

maximálnych možností stanovovaním podnecujúcich úloh, zdôrazňovaním vysokej úrovne práce a dôverou v schopnosti pracovníkov

Kontrolovanie Podstatou kontrolovania je včasné a hospodárne zisťovanie, rozbor a prijatie záveru k

odchýlkam, ktoré v riadenom procese charakterizujú rozdiel medzi zámerom/cieľom a jeho realizáciou

Manažment vzdelávania dospelých Závislí od stratégie organizácie kde je manažment vzdelávania realizovaný (napr.

výrobné organizácie, rezortné vzdelávacie inštitúcie, súkromné vzdelávacie inštitúcie, tretí sektor a pod.)

Na charakter práce manažéra vzdelávania dospelých má vplyv aj inštitucionálna základňa ďalšieho odborného vzdelávania.

Sú to jednak prvky, ktoré do systému ďalšieho vzdelávania vstupujú svojou koncepčnou a koordinačnou úlohou – ako sú sociálni partneri, zamestnávateľské zväzy, komory a pod.,

A tiež samotné organizácie, ktoré majú špecifický vplyv na zameranie podniku, firmy, organizácie, v ktorej manažér vzdelávania pracuje.

Manažér organizuje, riadi a vyhodnocuje vzdelávacie procesy tým, že: pripravuje a plánuje procesy vzdelávania – spolupracuje pri tvorbe vzdelávacích

programov týkajúcich sa jednotlivých profesijných kvalifikácií; vyberá vzdelávacie programy a uzatvára na ne kontrakty; ••••••analyzuje a validizuje certifikáty; analyzuje trh práce; pripravuje vzdelávaciu stratégiu a akčný program; vedie personál, financie, vzdelávacie projekty; hodnotí kvalitu vzdelávacích služieb; zabezpečuje styk s verejnosťou a informačné siete.

Pracovné činnosti manažéra vzdelávania strategická a koncepčná činnosť, poradenská činnosť, metodická činnosť, lektorská činnosť, informačná činnosť, organizačná činnosť, realizačná činnosť, administratívna činnosť.

8. Účastníci v procese vzdelávania dospelých

Pracovníci v oblasti profesijného vzdelávania dospelých tútor, mentor alebo vedúci skupiny účastníkov; učiteľ, lektor, cvičiteľ, inštruktor, tréner; edukačný poradca a konzultant; metodický pracovník vo vzdelávaní dospelých; manažér vzdelávania dospelých; koncepčný pracovník.

Sociálny andragóg sociálnu prácu s dospelými v sociálnej sieti, poradenskú činnosť úradov práce s nezamestnanými, � penitenciárnu a postpenitenciárnu výchovu a vzdelávanie, oblasť humanitných a charitatívnych organizácií, poradenskú činnosť v sociálnych otázkach zamestnávateľských organizácií

Kultúrny andragóg z aspektu kultivácie osobnosti človeka ako univerzálnej ľudskej bytosti, z aspektu sprostredkúvania spoločenských kultúrnych hodnôt špecifickou profesijnou

inštitucionalizovanou kultúrno-výchovnou činnosťou, z aspektu aktívnej participácie človeka na spoločenských kultúrnych procesoch

Poradca vo vzdelávaní dospelých získať veľké množstvo informácií prispôsobených potrebám klienta; mať vysokú úroveň schopností spoznávať a analyzovať tieto informácie; pomáhať ľuďom pri hľadaní cesty v labyrinte informácií, pomôcť im nájsť zmysluplné

a užitočné informácie.

9. Koncepcia ďalšieho vzdelávania a celoživotného vzdelávania v SR

Spoločnosť Tabu Právo Morálka Obyčaje Zvyky

Masmédiá

Masmédiá Tv – teletex Billboardy Tlač Rozhlas Internet Multimediálne programy a zariadenia

Dospelý jedinec Biologická, psychologická a sociálno-ekonomická zrelosť Celý priebeh životnej dráhy Objekt andragogiky

Ľudský kapitál Stupeň kvality členov určitej spoločnosti 2 rozmery LK: Kultúrny (manipulácia s informáciami...) Sociálny (sieť spoločenských kontaktov, väzby...)

Najvýznamnejší potenciál existencie a vývoja Ľudský potenciál je potrebná starostlivosť

Poňatie andragogiky Veda o mobilizácii ľudského kapitálu (sociológia, ekonomika) Veda o orientácii konania človeka na jeho životnej dráhe (psychológia) Veda o animácii dospelého človeka (kulturológia, antropológia, sociológia,

pedagogika) Veda o individuálnych a sociálnych súvislostiach zmien syntetického statusu

Syntetický status Súhrn práv a povinností, ktoré nás spoločensky zaväzujú, určujú naše miesto v

spoločenskej hierarchii a premietajú sa do našej spoločenskej prestíže Charakteristika profesie Prestíž profesie Kvalifikácia, stupeň vzdelania Vplyv a moc Príjmy Životná úroveň

Európsky priestor História (1970) „Úvod do celoživotného učenia“ Problematika definície Prečo je potrebná stratégia celoživotného vzdelávania Úžitok, ktorý sa od neho očakáva Národný význam projektu

Prvky celoživotného vzdelávania

Ľudia sa učia počas celého života; Ide o široký rozsah zručností, či už všeobecných, odborných alebo osobných (krajiny,

ktoré spájajú pojem celoživotného vzdelávania s celoživotnou prípravou alebo ďalším vzdelávaním a so vzdelávaním dospelých sa zvyčajne sústreďujú na odborné zručnosti);

Formálne systémy výchovy a vzdelávania, ako aj neformálne činnosti organizované mimo týchto systémov zohrávajú určitú úlohu v spolupráci verejného a súkromného sektoru, hlavne čo sa týka vzdelávania dospelých;

Pozornosť sa sústreďuje na potrebu pevných základov získaných počas základného vzdelávania a na prebudenie túžby a motivácie ľudí vzdelávať sa.

Európsky kontext „Memorandum o celoživotnom vzdelávaní“ (materiál Európskej komisie 2000) Praktické uskutočňovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania (2001) Aktívne občianstvo, osobné naplnenie, sociálne začlenenie, zamestnanosť „Správa o realizácii celoživotného vzdelávania v európskom priestore“ (2002)

Zdôrazňujú význam celoživotného vzdelávania pre rozvoj krajín Európskej únie, označujú hlavné oblasti a tendencie vývoja v nich, naznačujú cesty a možnosti, ktoré podporujú ich rozvoj.

Zároveň upozorňujú na to, že národné systémy vzdelávania si majú zachovať svoje osobitné aspekty anapĺňať ideu celoživotného vzdelávania podľa svojho uváženia

Kľúčové posolstvá Zaručiť všeobecný a stály prístup ku vzdelávaniu sa pre nadobúdanie a obnovovanie

zručností, ktoré sú potrebné pre trvalé zapojenie sa do života spoločnosti založenej na vedomostiach;

Viditeľne zvýšiť úrovne investícií do ľudských zdrojov a tým zdôrazniť prioritu najdôležitejšieho bohatstva Európy – jej ľudí;

Vyvinúť účinné metódy vyučovania a vzdelávania sa kontexty vzdelávania sa zohľadňujúce kontinuum celoživotného a široko životného vzdelávania sa;

Významne zlepšiť spôsoby ako sa chápe a oceňuje účasť na vzdelávaní sa a výsledky, vzdelávania sa, najmä pri neformálnom a neištitucionálnom vzdelávaní sa;

Zabezpečiť, aby mal každý ľahký prístup ku kvalitným informáciám o možnostiach vzdelávania sa v celej Európe a počas celého života;

Poskytovať príležitosti na CŽV čo najbližšie k vzdelávajúcim sa, v ich vlastných komunitách a v maximálnej možnej miere ich podporovať prostriedkami IKT

Progres 2007 - 2013 Október 2006 – schválenie integrovaného akčného programu v oblasti celoživotného

vzdelávania ( zamestnanosť a sociálna solidarita) Primárne a sekundárne vzdelávanie (program Comenius) Vysokoškolské vzdelávanie (Erasmus) Odbornú prípravu (Leonardo da Vinci) Vzdelávanie dospelých (Grundvig)

Progres na Slovensku Dňom 1. januára 2007 sa Slovenská republika zapojila do nového vzdelávacieho

programu Európskej únie s názvom Program celoživotného vzdelávania, ktorý bol schválený rozhodnutím Európskeho parlamentu a rady č. 1720/2006/ES z 15. novembra 2006. Národná agentúra Programu celoživotného vzdelávania je zodpovedná za samotnú realizáciu programu v praxi. Zároveň úzko spolupracuje s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky a s riadiacim výborom programu.

Program Comenius sa venuje potrebám v oblasti predškolského a školského vzdelávania (materské,

základné a stredné školy). Je prioritne určený žiakom a učiteľom od materských škôl po všetky typy stredných škôl. Pre jednotlivcov poskytuje možnosti zúčastňovať sa rôznych typov mobilít a školám a iným organizáciám zodpovedným za školské vzdelávanie umožní zapájať sa do partnerstiev a projektov

Program Erasmus je určený pre oblasť formálneho vysokoškolského vzdelávania a odborného

vzdelávania a prípravy na terciárnom stupni. Okrem iných aktivít podporuje najmä mobility vysokoškolských študentov a vysokoškolských pedagógov

Program Leonardo da Vinci sa zaoberá oblasťou odborného vzdelávania a prípravy. V rámci neho bude možné uskutočňovať stáže a výmeny zamerané na profesijný rozvoj, ako aj rozvíjať projektové partnerstvá v oblasti odborného vzdelávania a prípravy.

Program Grundtvig sa venuje potrebám vzdelávania dospelých a prostredníctvom mobilít, projektov,

partnerstiev a tematických sietí môže pomáhať dospelým pri zvyšovaní ich vedomostí a zručností.

pokrýva všetky úrovne a sektory vzdelávania dospelých (všeobecný, kultúrny a sociálny), ako aj vzdelávanie na neformálnejšej úrovni, ako je napr. samovzdelávanie.

Strategické oblasti programu Progress Zamestnanosť Sociálne začleňovanie a sociálna ochrana Pracovné podmienky Antidiskriminačné opatrenia Rovnosť mužov a žien

Prínosy Skutočný nárast podielu ľudí, ktorí sa celoživotne vzdelávajú Stimulácia inovácie a adaptácie pracovníkov a podnikov, Úspešné prevádzanie dlhodobo nezamestnaných späť na pracovný trh prostredníctvom

programov pre hľadanie vhodných pracovných miest Zníženie počtu žiakov, ktorí zanechajú svoje štúdium Podpora partnerstiev k otvoreniu dialógu

Zavedenie stratégie pre celoživotné vzdelávanie v SRKoncepcia celoživotného vzdelávania v SR schválená uznesením vlády SR č. 157 z 25.februára 2004 - prvý dokument koncepčného charakteru v SR definujúci priority a záujmy v oblasti celoživotného vzdelávania, ako aj riadenie procesov ich implementácie v konkrétnych termínoch.

Úlohy zaviesť uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa

ustanovením národnej autority, ktorá bude autorizovať fyzické a právnické osoby na overovanie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa za účelom nadobudnutia čiastkovej alebo úplnej kvalifikácie a priame uznávanie výsledkov neformálneho vzdelávania prostredníctvom akreditovaných programov neformálneho vzdelávania v modulárnej podobe s prideleným počtom kreditov;

zaviesť systém riadenia kvality CŽV a CŽP prostredníctvom funkcií národnej autority oprávňujúcich certifikovať vzdelávacie ustanovizne, akreditovať programy neformálneho vzdelávania v modulárnej podobe s pridelením kreditov jednotlivým modulom;

certifikovať lektorov a manažérov neformálneho vzdelávania a kariérových poradcov.

Nedostatky absenciou otvoreného systému celoživotného vzdelávania pre trh práce;

nedostatočnou schopnosťou formálneho systému vzdelávania pružne reagovať na vzniknuté potreby nových kvalifikácií vytvorením a zavedením nových učebných a študijných odborov;

vzájomnou uzavretosťou medzi formálnym a neformálnym systémom vzdelávania; absenciou uznávania výsledkov neformálneho vzdelávania na účely nadobudnutia kvalifikácie; štátom nedostatočne garantovanou kvalitou neformálneho vzdelávania; absenciou priebežného monitorovania a prieskumu vzdelávacích potrieb na úrovni

štátu; absenciou systému celoživotného poradenstva pre všetky fázy vzdelávania a aktívneho

života človeka; nedostatočne prehľadným a efektívnym spôsobom financovania formálneho a

neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa; nedostatočným rozvojom kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie.

Zákony venujúce sa celoživotnému vzdelávaniu zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých

zákonov , ktorý definuje celoživotné vzdelávanie, pojmy súvislé s celoživotným vzdelávaním, charakterizuje druhy, formy a rozsah ďalšieho vzdelávania, definuje vzdelávacie inštitúcie a ich povinnosti, akreditácie ďalšieho vzdelávania vrátane jej podmienok, dokumentácie a kontroly, akreditačnej komisie, oprávnených vzdelávacích inštitúcií. Ďalej zákon ustanovuje Národnú sústavu kvalifikácií, informačný systém ďalšieho vzdelávania a systém monitorovania a prognózovania vzdelávacích potrieb

vyhláška MŠ SR z 15. marca 2010, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o dokumentácii akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o obsahu žiadosti o akreditáciu vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o osvedčení o absolvovaní akreditovaného vzdelávacieho programu ďalšieho vzdelávania, o náležitostiach osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii a osvedčenia o úplnej kvalifikácii

zákon č.386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní v znení zákona č.567/2001 Z. z., ktorý charakterizuje druhy ďalšieho vzdelávania, podmienky akreditácie vzdelávacích programov, vydávanie osvedčení o vzdelaní, a zdroje financovania ďalšieho vzdelávania,

zákon č.279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje niektoré druhy neformálneho vzdelávania (napr. vzdelávanie v jazykových školách)

zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších predpisov zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov ďalšie osobitné právne predpisy príslušných rezortov

10. Uznávanie neformálneho a informálneho vzdelávania sa

4 zamerania andragogiky Vzdelávanie dospelých Sociálna práca Personálny management

Management kultúry a osvety

Vzdelávanie dospelých v praxi Aktuálne problémy spoločnosti nezamestnanosť zvyšujúce sa nároky potreba celoživotného vzdelávania Kvalita života Rola štátu – EU Operačné programy = projektová činnosť

Profesijná rola Potreba zmeny, nových skúseností a rozvoja nových kompetencií Potreba sociálneho kontaktu Potreba sebarealizácie Potreba samostatnosti a nezávislosti Potreba otvorenej budúcnosti

Motivácia Potreba peňazí Potreba spoločenského úspechu Potreba osobného rozvoja Potreba osobnej aktívnej činnosti

Formálne vzdelávanie Formálne vzdelávanie sa týka organizačných štruktúr primárnej a sekundárnej školy,

ktoré je pod správou miestnej komunity alebo školského dištriktu, prípadne aj vysokej školy. Termín školský systém a vzdelávanie v škole nezahŕňa celú národnú školskú sústavu od predprimárneho stupňa po postdoktorálny stupeň vzdelávania.

Formálne vzdelávanie sa vzťahuje na inštitúcie zamerané na vzdelávanie a odborný výcvik (v školách) a vedie k udeleniu oficiálne uznaných dokladov o vzdelaní a k získaniu kvalifikácie

Neformálne vzdelávanie je zámerná činnosť a uskutočňuje sa popri formálnom vzdelávaní a odbornej prípravy

a zvyčajne nie je ukončené vydaním oficiálnych dokladov o získaní kvalifikácie organizuje sa na školách mimo ich hlavnej činnosti, v organizáciách , ktoré boli

vytvorené na doplnenie programov vzdelávania vo formálnom systéme, na pracoviskách, v záujmových organizáciách a pod.

Neformálny systém vzdelávania sa vyznačuje schopnosťou rýchlejšie reagovať na nové vzdelávacie potreby, na inovácie a zavádzanie nových technológií tvorbou programov vzdelávania „šitých na mieru“.

Nedostatkom je, že neposkytuje formálne uznávané doklady o nadobudnutí kvalifikácie čiastkovej alebo úplnej a že nemá zavedený štátom kontrolovaný systém riadenia kvality, ktorý by zabezpečil kvalitu neformálneho vzdelávania rovnocennú s kvalitou formálneho vzdelávania.

Kvalita vzdelávacieho procesu sa prejavuje najmä prostredníctvom schopnosti jeho účastníkov, na základe získaných vedomostí a zručností, uplatniť sa na otvorenom trhu práce.

sú organizované mimo rámca systémových štruktúr osvetová sústava inštitúcií a zariadení s hlavnou funkciou vzdelávania: masmediálne

vzdelávacie programy, miestne vzdelávacie strediská ( napr ľudové akadémie, mestské ľudové univerzity, kultúrno-osvetové domy), regionálne a republikové centrá (napr Národné osvetové centrum), vzdelávacie zariadenia typu kultúrnych klubov, knižnice, študijno-informačné strediská, múzeá, galérie, stále expozície, astronomické observatóriá, botanické a zoologické záhrady…

sústavy vzdelávania v zamestnávateľských organizáciách s vedľajšou vzdelávacou funkciou rezortu, odvetvia, odboru, podniku, závodu, pracoviska, či už v štátnom, súkromnom alebo cirkevnom sektore, a to vo všetkých oblastiach spoločenského života- v sfére národného hospodárstva, štátnej správy, národnej obrany a bezpečnosti i národnej kultúry

sústavy vzdelávania v záujmových nevládnych organizáciách a občianskych združeniach taktiež z vedľajšou funkciou vzdelávania. Napr. mládežnícke, ženské, odborárske, politicko-stranícke, prodemokratické, antifašistické, minoritné, cirkevné, umelecké, záhradkárske, motoristické, športovo-turistické kluby, jednoty, zväzy, spoločnosti, spolky či iné registrovaní záujmové organizácie

Informálne vzdelávanie označenie procesu mimovoľného, nezámerného, náhodného, príležitostného či

sprievodného učenia a učenia sa jednotlivcov mimo sústavy školstva a mimo nonformálnych systémov vzdelávania

vzdelávanie, v ktorom nemožno rozlíšiť dve odlišné roly, napr učiteľa a študenta, a tiež vzdelanie, ktoré je získané sebou samým prostredníctvom čítania, skúseností…

vzdelávanie, kde nie je jasná definícia učiacej a učiacej sa osoby, alebo kde jednotlivci učia sami seba

je prirodzenou súčasťou každodenného života. Na rozdiel od formálneho a neformálneho vzdelávania sa, nemusí byť zámerné a uvedomované

je proces získavania vedomostí, osvojovanie nových zručností a kompetencií z každodennej skúsenosti a činnosti v práci, v rodine a vo voľnom čase

súčasne zahrňuje aj samovzdelávanie je neorganizované, inštitucionálne nekoordinované nie je legislatívne ošetrené.

Uznávanie neformálneho a informálneho vzdelávania Nadobudnutie kvalifikácie predpokladá Stratégia CŽV a CŽP dvoma cestami: Overením vedomostí, zručností a kompetencií nadobudnutých v programoch

neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa a uznaním kreditov nadobudnutých v programoch neformálneho vzdelávania

(prestupnosť a rovnocennosť formálneho a neformálneho vzdelávania)s prihliadnutím na európske nástroje akými sú EUROPASS, ECTS a ECVET.

Občan, ktorý získa konkrétny počet kreditov za absolvovanie vzdelávacích aktivít v neformálnom systéme vzdelávania, si ich bude môcť akumulovať podľa svojho rozhodnutia, za podpory celoživotného poradenstva si bude môcť modelovať svoje čiastočné a úplné kvalifikácie podľa individuálnej potreby a potreby lokálneho, prípadne regionálneho trhu práce

11. Záujmová činnosť, záujmové vzdelávanie, kultúrna andragogika.

Záujmy sú dostupné vonkajším vplyvom z hľadiska motivácie sú na úrovni smerovania, zamerania spávania, činnosti, konania

človeka majú aktivačný a cieľový charakter prejavujú sa v prežívaní, správaní sa a v konaní človeka možno cez ne nájsť cestu k osobnosti človeka fungujú ako pohnútka, motív k aktivite osobnosti sú fenoménom podporujúcim tvorivosť

Záujmy z psychologického pohľadu prechádzajú zložitým vývinom v čase ontogenézy vyvíjajú sa v zložitých vzťahoch zrenia, vývinu a učenia podliehajú vplyvom prostredia a výchovy

Záujem v andragogike motivujúcu silu, jeden z vnútorných faktorov, súčasť� motivácie ako faktora

regulačného, ktorý ovplyvňuje hodnotenie, rozhodovanie, chovanie a činnos�ť jedincov, sociálnych skupín, tried či celej spoločnosti v závislosti na podmienkach ich spoločenského bytia a potrieb.

Záujmová činnosť predstavuje dobrovoľnú, na základe vnútorného vz�aťhu človeka realizovanú

činnosť� v oblasti poznávania, vedy, techniky, kultúry, športu, zberateľstva ai., ktorá sa uskutočňuje spravidla v záujmových kolektívoch (súboroch, krúžkoch, skupinách, tímoch) alebo aj individuálnou formou a sebavzdelávaním.

Záujmová činnosť vo voľnom čase Činnosť zameraná na uspokojovanie a rozvoj individuálnych potrieb, záujmov a

sklonov. Jej význam spočíva o odkývaní a rozvoji nadania a talentu, pre formovanie schopností,

utváranie zručností a návykov, pre získavanie, prehlbovanie i uplatňovanie vedomostí a praktických zručností v rozličných oblastiach

Utváranie návyku aktívneho života, zmysluplného využívania voľného času a tým aj prevencie patologických javov

Obsahové zameranie záujmovej činnosti Spoločenskovedné záujmové útvary Kultúrno-umelecké záujmové útvary Športové a telovýchovné záujmové útvary Prírodovedné záujmové útvary Technické záujmové útvary Turistické záujmové útvary Branné záujmové útvary Poznávacie, sociálne, záujmy o prírodu, obchodno-ekonomické, manuálne,

zberateľské...

Formy záujmovej činnosti Pravidelná záujmová činnosť Príležitostná záujmová činnosť Spontánna, neorganizovaná záujmová činnosť Účastníci: Hromadné Skupinové individuálne

Záujmová činnosti z hľadiska funkcií Konštitutívna funkcia – uspokojovanie záujmu Poznávacia funkcia – vzdelávacia Funkcia sebarealizácie – sebavyjadrenie Kreatívna funkcia – vytváranie produktov Sociálno-politická funkcia Formatívna funkcia – vytváranie hodnôt Funkcia objavovania talentov –prof. Sféra Funkcia relaxačná, regeneračná a rekreačná Odborné funkcie –príslušnosť k odboru

Osvetová činnosť vymedzuje ju Zákon o osvetovej činnosti (2000) súhrn aktivít, ktoré svojím pôsobením na základe dobrovoľnosti, záujmu a tvorivej

schopnosti ľudí prispievajú k rozvoju ich osobnosti a utváraniu kultúrneho spôsobu života

Osvetová činnosť zvyšuje všeobecnú kultúrnu a vzdelanostnú úroveň ľudí tým, že: sprostredkúva informácie a poznatky z kultúry, vedy a techniky, prehlbuje vzťah k vlastnému štátu, ku kultúrnej identite národa, národnostných menšín

a etnických skupín a k starostlivosti o životné prostredie, vychováva umením a k umeniu najmä rozvíjaním záujmovej umeleckej činnosti, vyhľadáva, ochraňuje, uchováva a sprístupňuje ľudové tradície s dôrazom na tradičnú

a ľudovú kultúru, tvorivo ich rozvíja a využíva, pomáha prevencii protispoločenských javov a drogových závislostí, umožňuje ľuďom napĺňať ich voľný čas kultúrnymi aktivitami.

Kultúrno-osvetová činnosť zámerná, inštitucionalizovaná a organizovaná činnosť a špecifická oblasť�

spoločenskej praxe. Kultúrno-osvetovú činnosť� z hľadiska účastníkov charakterizuje záujmová

(neprofesijná) voľnočasová participácia širokého spektra populácie na spoločenských kultúrnych procesoch

Kultúrna andragogika Živá kultúra, kam sa radia: hudba, divadlo a tanec, film a audiovizuálna tvorba,

literatúra a knižná kultúra, výtvarné umenie, architektúra a intermediálne aktivity;

Kultúrne dedičstvo, kam sa radia: pamiatkový fond a historické prostredie, nehmotné kultúrne dedičstvo, múzeá, galérie, knižnice;

Mediálne prostredie, kam sa radia: rozhlasové a televízne vysielanie, tlačené médiá a agentúry (TASR), nové médiá;

Transverzálne aspekty štátnej kultúrnej politiky, kam sa radia: podpora kultúry národnostných menšín, prezentácia kultúry v zahraničí, podpora kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí, podpora kultúry pre deti a mládež, osveta, sociálna prevencia, voľnočasové aktivity, výchova, vzdelávanie, ľudské zdroje, ochrana a rozvoj štátneho jazyka, územná správa a samospráva

12. Systém vzdelávania pedagogických a odborných zamestnancov

Kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov súčasť celoživotného vzdelávania sústavný proces nadobúdania vedomostí, zručností a spôsobilostí jeho cieľom je získavať, obnovovať, zdokonaľovať, rozširovať a dopĺňať profesijné

kompetencie potrebné na výkon pedagogickej praxe a odbornej činnosti

Druhy kontinuálneho vzdelávania Adaptačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie začínajúcim

predagogickým a odborným zamestnancom školy alebo školského zariadenia. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

Aktualizačné vzdelávanie zabezpečí sprostredkovanie aktuálnych informácií, prehlbovanie, rozvíjanie a rozširovanie odborných a pedagogických vedomostí a zručností. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

Inovačné vzdelávanie umožní pedagogickým a odborným zamestnancom zdokonaľovanie profesijných kompetencií potrebných na štandardný výkon predagogickej alebo odbornej činnosti. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity s výnimkou funkčného inovačného vzdelávania, za ktoré sa kredity nezískavajú.

Špecializačné vzdelávanie zabezpečí získanie profesijných kompetencií potrebných na výkon špecializovaných činností. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

Funkčné vzdelávanie je zamerané na získanie profesijných kompetencií, ktoré sú potrebné na výkon riadiacich činností vedúcich pedagogických a odborných zamestnancov. Za tento typ vzdelávania sa nezískavajú kredity.

Kvalifikačné vzdelávanie umožní získať profesijné kompetencie požadované na doplnenie kvalifikačných predpokladov alebo splnenie kvalifikačného predpokladu na vyučovanie ďalšieho aprobačného predmetu. Za tento typ vzdelávania sa získavajú kredity.

Národné priority pre Comenius – Ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov na rok 2012

Národné priority Vzdelávacie aktivity zamerané na hospitácie v zahraničí (tzv. “job shadowing”)

Vzdelávacie aktivity zamerané na rozvoj digitálnych kompetencií učiteľov

Vzdelávacie aktivity zamerané na vzdelávanie učiteľov nejazykových predmetov

Zákony

ZÁKON 317/2009 Z. z. z 24. júna 2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Novela 390/2011 Z.z. z 12.11.2011 Novelou sa vytvárajú podmienky na: lepšie mzdové ohodnotenie vyrovnávanie kvality pedagogických zamestnancov podporu ďalšieho vzdelávania učiteľov vylepšenie systému kariérneho rastu učiteľov

Pedagóg pedagógov - Odborné zručnosti orientácia v učebných plánoch, osnovách a ďalších učebných dokumentoch Rozloženie učebných osnov a vzdelávacích cieľov do jednotlivých tém a úkonov Rozpracovanie vyučovacích tém a úkonov do príprav pre jednotlivé vyučovacie

hodiny Úpravy obsahu učiva podľa zmien vo vývoji vedy a techniky, podľa zameraní

podnikov v mieste školy atď. Vykonávanie výkladu novej látky, jej prispôsobovanie schopnostiam žiakov vyučovanie formou príkladov, problémových situácií, vedenie k vlastnému

objavovaniu, organizácia samostatnej činnosti žiakov (študentov) Motivovanie k záujmu o učivo Zisťovanie ako žiaci (študenti) pochopili učivo Príprava písomných prác (študentov) Vedenie diskusií

Pedagóg pedagógov - Odborné vedomosti všeobecná pedagogika vyučovanie všeobecne vzdelávacích disciplín vyučovanie odborných disciplín riešenie výchovných problémov riešenie študijných problémov metódy a postupy lektorstva v odborných kurzoch didaktika a didaktická technika hodnotenie, testovanie a meranie vo vzdelávaní pedagogické projektovanie a vývoj kurikula školská sústava, vzdelávacie úrovne, odbory vzdelávania, sústava KKOV

Pedagóg pedagógov - Všeobecné spôsobilosti organizovanie a plánovanie práce rozhodovanie analyzovanie a riešenie problémov motivovanie ľudí písomný prejav a komunikácia počítačové spôsobilosti pružnosť v myslení a rokovaní (adaptabilita, flexibilita, prispôsobivosť, improvizačné

spôsobilosti) tímová práca jednanie s ľuďmi

osobnostný rozvoj práca s informáciami prezentovanie

13. Vedomostná spoločnosť v SR

Vedomostná spoločnosť „Vedomostná spoločnosť je spoločnosť, kde vedomosti sú primárnym zdrojom

produkcie namiesto kapitálu a práce. Pojem sa používa aj vo vzťahu k tomu, ako spoločnosť využíva informácie.“

Rebríček vedomostnej spoločnosti neexistuje indikátor merajúci na medzinárodne porovnateľnej báze vývoj vedomostnej

spoločnosti existuje však každoročne zverejňovaný Európsky inovačný rebríček rebríček nie je veľmi citlivý na medziročné zmeny, keďže mnohé zdroje informácií, na

základe ktorých je zostavovaný, sa vyhodnocujú aj s niekoľkoročným oneskorením. Možno ho však považovať za dlhodobý priemer krajiny.

Aktuálny rebríček V prvej skupine sú európski lídri v inovácii (Dánsko, Fínsko, Nemecko, Švédsko,

Švajčiarsko a Veľká Británia) v druhej krajiny, ktoré sú za nimi v tesnom závese (Belgicko, Francúzsko, Írsko,

Luxemburg, Holandsko a Rakúsko) tretej ligy – Česká republika, Estónsko a Slovinsko (spolu s nimi tam sú aj Cyprus,

Island, Grécko, Taliansko, Nórsko, Portugalsko a Španielsko) Slovensko patrí medzi poslednú skupinu krajín v Európskej únii spolu s Maltou,

Litvou, Maďarskom, Gréckom, Portugalskom, Poľsko, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom

Jednotlivé údaje Slovensko má jednu z najvyšších mier stredoškolsky vzdelanej populácie v Európe,

ale zaostáva v počte vysokoškolákov. Túto medzeru však v súčasnej mladej generácii dobiehame, osobitne v prípade najvyšších stupňov vysokoškolského vzdelania (doktorandi)

Zúfalý pohľad naopak predstavuje slovenská veda – aspoň na prvý pohľad. Z verejných zdrojov dáva do výskumu a vývoja menej len Malta, zo súkromných sú to Bulharsko, Grécko a Cyprus. Ak spočítame oba zdroje, celkovo slabší je len Cyprus.

Výdavky na informačné technológie ako aj prístup firiem k rýchlemu internetu sú tiež blízke priemeru a platobná bilancia vo vzťahu k technológiam je v slušnom pluse

Slovensko je príkladom krajiny, kde štruktúra ekonomiky na základe zahraničných investícií do veľkej miery predbehla domácu inovačnú kapacitu reprezentovanú ľudskými zdrojmi, infraštruktúrou aj doma vyprodukovanými znalosťami a inováciami