biomedicína budúcnosti rasťo pitek, lukáš takáč

Biomedicína

budúcnosti

Rastislav Pitek Lukáš Takáč

OBSAH

- Vnútorné umelé orgány

- Nanomedecína

- Regenerácia

- Génové inžinierstvo

UMELÉ ORGÁNY

Najväčším výdobytkom

rozvoja lekárskej techniky

sú umelé orgány.

Veda, ktorá sa zaoberá

vývojom umelých orgánov

alebo spájaním organizmov

s technikou sa nazýva

bionika.

Tento vedný odbor vznikol

na prelome 50. a 60. rokov

ako súčasť modernej

biológie.

Umelé srdce AbioCorna rozdiel od svojho

predchodcu, Jarvik-

7, bolo prvé umelé srdce

voperované do pacienta

bez toho aby z neho trčali

káble či hadičky.

Funguje takmer rovnako

ako normálne

srdce, dokonca dokáže

upravovať intenzitu

čerpania podľa

pacientovej námahy.

Bionické oko

Aktuálne výskumy

zúžitkovávajú túto

technológiu k

sietnicovej a kôrovej

stimulácii, kde je svetlo

konvertované na

elektrické signály, ktoré

sú pripojené k nerovým

bunkám a posielané do

mozgu.

NANOMEDICÍNA

Na základe nanotechnológií je

založená aj nanomedicína. Je

to oblasť medicíny, ktorá sa

snaží riešiť ochorenia na

molekulárnej úrovni.

Nanočastice majú veľkosť

tisíciny, či desaťtisíciny

ľudskej bunky, teda rozmery

zložitejšej molekuly, napríklad

enzýmu.

Z nanočastíc môžu vznikať komplexné štruktúry, ktoré by mohli plniť

nasledovné funkcie:

-Transportnú- preprava liečiva na konkrétne miesto v organizme

-Likvidačnú- častice by boli schopné dostať sa na chirurgicky

neprístupné miesta, redukovať napr. rakovinové bunky a na

rozdiel od chemoterapie nepoškodiť okolité tkanivo

-Ochrannú- nahrádzať funkciu bielych krviniek alebo krvných doštičiek

REGENERÁCIA

Regenerácia je schopnosť obnovy poškodených či

odobratých tkanív orgánov alebo častí tela jedinca. Niektoré

živočíchy si túto schopnosť zachovávajú celý život.

U ľudí táto schopnosť zaniká po ukončení prenatálneho

štádia vývoja. Ak by sme vedeli túto schopnosť prechovávať

aj počas života, bola by naša schopnosť prežiť väčšia.

Regenerácia častí tela

Látka obsahujúca prenatálne kmeňové bunky sa začala

zlučovať s bunkami subjektu, skopírovala genetickú

informáciu a vytvorila funkčnú repliku amputovaného palca.

Skupina vedcov vynašla spôsob, akým možno zregenerovať nervové bunky poškodené napr. sklerózou multiplex. Základom sú reťazce aminokyselín. Tieto nanovlákna sa vstreknú do mozgu, kde vytvoria opornú sieť pre axóny, tie sa tak môžu nanovo vzájomne pospájať.

GÉNOVÉ INŽINIERSTVO

Výmena génov medzi rôznymi

biologickými druhmi je omnoho

bežnejšia ako sa niekedy myslelo.

Vložiť gén do zvieraťa tak, aby jeho

potomstvo bolo trvale pozmenené,

je dnes u zvierat také jednoduché

ako u rastlín.

Klonovanie znamená

vytvorenie presnej kópie.

Embryonálne kmeňové

bunky si zachovávajú

genetickú informáciu i

počas pestovania v

bunkovej kultúre. Ak ich

jadro prenesieme do

vajíčka zbaveného ich

vlastného

jadra, získavame zárodok

ich klonu.

Klonovanie ľudí je

zakázané. Aby sa však

nebránilo vedeckému

pokroku dohovor dovoľuje

určité formy klonovania na

zvieratách. Kmeňové bunky

sa môžu použiť ako náhrada

za ktorékoľvek tkanivo.

Na jednej strane mnohým

nevyliečiteľne chorým by

klonovanie ľudských buniek

na vznik orgánov pomohlo.

Na strane druhej klonovanie

nie je optimálny

spôsob, ako rozširovať

ľudskú generáciu.

ĎAKUJEME

ZA

POZORNOSŤ