V /Chodi mime pandelku a pla­tní každý deň, vpredvečerdá-tamu o 6. hod.

n Redakcia a admiolitrácia i

3«dapešf,VlH., V!4ria ulica 15.

ftmil iůsíei -H,

Ročník V. Číslo 44. BUDAPEŠŤ, vo štvrtok, 5. marca 1914.

predplatne i na rok . X »r~ nspolrok«K15^ nahrrfrokaKB'-na meslae K !•?? Do Nemecka /• Srbska ročeí 24 korún. D& ostatného es • dsoí-.ernsksíi-í Ameriky rote 32 korun, —-

Jednotlivé čísla po 6 halieroch.

37 rokov žaláru a 6800 korún pokuty.

— Krutý výrok marmarošského súdu. — S veľkým žiaľom a v duševnom rozo­

chvení čítame podrobný rozsudok marmaroš­ského súdu nad 33 chudobným! Rusínml, ktorí hnaní vnútorným hlasom náboženského zanlcenla opustlf chceli gréckokatolícke ná­boženstvo, ktoré je dľa Ich názoru úplne pokazené a nespôsobné učinil človeka bla­hoslaveným. Marné boly všetky dô­vody obrancov a niekoľko dobroprajných svedkov. Mame dokazoval maďarský kňaz Motin, že úbohé obete úrsdskej a feňazskej spupnosti hísdall u všetkých pravoslávnych biskupov v Uborsku, ba a| u neho v Miš­kovci útočište, že pohyb bo! čisto nábožen­ský a cirkevný. Súd neveril ani tomuto čisto maďarskému farárovi a prijg! dôvody fišku-sove, ktorý vo svojej duševnej nevyspelosti posnášal hrozné údaje a priamo blbiny proti obžalovaným. Tak sa u nás súdi. . . Do Marmarošu pošlú ľudí málo vzdelaných, rusky ani len siova neznalúcich, taktiež pomery rusínske nechápajúcich a nechajú ich súdiť nad vecou, ktorej zrejme neroz­umejú. Akokoľvek si vážime sudcovský stav, predsa len nemôžeme súhlasiť s takýmto prisluhovaním spravodlivosti. Nezmenia- U vyššie fóra tento krutý a nám nepochopi­telný rozsudok, nuž utrpí maďarské aúdob-níctvo a tým celé Uhorsko pred Európou a menovite v slavianskom svete tský úder, ktorý môže velmi poškodiť panstvu Maďar-stva.

Páni sudcovia v Marm. Slhoti buďto nepo­chopili celú vec, shbo súdili pod dojmom vládnych orgánov. Lenže v Slhoti kontrolo­vali proces a všetky tam vyskytnuvžle sa faktä naši advokáti a naši publicisti, ktorí sa postarajú o to, aby svet vedel, ako ne­svedomití politikovla a štvaví nesvedomití kňaza uniatskf zneužívajú súdobníctvo uhor­ské ku sebeckým, politickým a hmo­tným ciefom. O pár dni vyjde v Bu­dapešti obsažná kniha o proces! a vo Viedni sa chystá veľká kniha 3 po­drobným protokolom celého súdu, ktorý ukáže svetu „ruskú velezradu" v Marraaroši v pravom svetle.

Súdna stolica debrecínska nevykonala Uhorsku dobrej služby takým nadmieru krutým výrokom. To je nerozum a súčasne neľudskosť. Tak nemožno národnostnú otáz­ku a menovite nie ruskú riešiť.

* Súdna stolica debrecínska, vysiata do

Marm. Sihoti, aby súdila nad ruskými „šiz-matlkmi", ktorí sa vra| dopustili velezrady, búrenia proti náboženstvu a Maďarstvu, vy­niesla včera o 12. hodine po dvojmesačnej práci rozsudok nad 56. obžalovanými, z kto­rých 33. posúdili na 37 rokov žaláru a 6800 K pokuty. Sám proces stál vyše 500.000 K, ktorý obnos musí ovšem štát platiť.

Alexis Kabaljuk dostal 4 roky a 6 mesia­cov štátneho väzenia a 1000 kôr. pokuty;

Juta Vorobčuk 1V8 roka a 150 korún po­kuty;

Mlkula Szabó 3 roky a 400 kor.; Michal Palkanlnec 2 roky a 300 kor.; Demeter Pettóczt 2 roky a 6 mesiacov a

200 kor.; Illfa Plrčak 2 roky, 6 mesiacov a 300 kor.;

Olena Hlušmaňuk 6 mesiacov a 50 kor.; Štefan Ivan kemény 2 roky a 200 kor.; Andrei Kemény 8 mesiacov a 100 kor.; Jura Coplk a Vasllj Fugár 1 rok a 4 me­

siace a iCO kot.; Peter Stmullng 8 mesiacov a 100 kor.; Štefan Vakaró 2 roky a 300 kor.; Štefan Fejsak 8 mesiacov a 100 kor.; Ján Házl 10 mesiacov a 100 kor.; Demeter Raplnec 9 mesiacov a 100 kor.; Jura Nedzbajlo 8 mesiacov a 100 kor.; Jura Trlšlnec 9 mesiacov a 100 kor.; Ladislav Rubtš 9 mesiacov a 100 kor.; Ján Balogh 6 mesiacov a 50 kor.; Michal Rosocha, Vasllj Kuclna, Fedor

Muskur po 1. roku a 100 korunách; Nikolaj a Itko Dumntcký a Fedorovna

Flcajova DO 6 mesiacoch a 50 kor.; Jura Uhaf 10 mesiacov a 100 kor.; Demeter Popovlč 2 roky a 100 kor.; Cyril Prokop 1 rok a 200 kor.; Maria Sočka, Mlkula Danko, Andrei Bro­

dy, Ján Rétt po 6 mesiacoch a 50 koru­nách.

Z týchto trestov si už vysedeli vo vyše­trujúcom väzení Kabaljuk 5 mesiacov, Vorub-čuk rok I 3 mesiace. Olena Hlušmaňukova 3 mesiace, Mlkula Szabó polrreťa mesiaca, Štefan Kemény rok aj mesiac, Ján Ház*, Ladislav Rubil, Demeter Raplnec si vysedeli vletko vo vyšetrujúcom väzení a preto ani neape­loval!.

Na návrh fíškusa zostal Alexis Kabaljuk I ní ďalej vo vyšetrujúcom väzení, ostatných súd prepustil. 3 zbláznili v žalári, a 10 ko­nečne môžu domov. Proti ďalšiemu väzneniu Kabaljukovmu apeloval dr. Klein. Proti vý­roku ovšem apeloval! všetci advokáti a ža­lovaní až na týcn, čo si vo vyšetr. väzení trest už vysedeli.

Ce5i vec přijde na pretras pred debrecín­skou tabuľou a pravdepodobne I pred kú-riou. Tu badú mať advokáti snadnrjlle po­stavenie. Maďarskí radikáli sa chystajú na protestné shromaždenia proti výroku. Dr. Rónai a dr. Rédei budú prednášať o procese pred advokátskou komorou á v Reformklube.

*

Dľa našich dojmov a vedomosti nesklátil ani krutý výrok, ani posavádny žalár a žan-dárske sekatúry za svoju vieru bojujúcich Rusov a teraz teprv začne pravý národný a náboženský pohyb. Pravda je tak evidentná, že ešte i marmarošskf židia a neodvisíi Ma­ďari počínajú s Rusmi sympatizovať, čo bolo zrejme vidno i pri samom výroku sú-dobnom. Prajeme preto našim bratom vytr­valosti a bodrost! ku ďalšiemu boju za vieru a národné ideále.

Politický prehľad. Budapešť, 4. marca.

V parlamente pojednávajú i dnes obno­venie známych smluv á lcďfíými spoločno­sťami Híavnýrai rečníkmi boli dosiaľ po­slanci ľudovej strany. ,

Poal. Beskíd podal na dnešok interpelá­cie o ruskom proces! v M rmsrcši a o par­lamentnej garde.

Zo zahraničia. R u s k o s a c h y s t á . Celá nemecká i

rakúsko uhorská tlač zapodieva sa s prípra­vami Ruska. V diplomatických kruhoch veľkú senzáciu vzbudzuje článok „KOínische

Zeitungu", poloúradného časopisu nemeckého kancelára. Na základe zpráv svojho petro­hradského zprávodajcu píše:

— Nemecku bezprostredne nehrozí nebez­pečie vojny so strany Ruska, ale len preto nie, lebo ruská armáda nie je ešte schy­staná. Avšak o tri-šíyri roky pomocou teraz prijatých francúzskych peňazí bude ruská armáda úplne bojaschopná. Delostrelectvo a iné vojenské vystrojenia v takých zásobách dopravujú do Ruska, že dodávatelia nepa­mätajú takých veľkých objednávok. Zimnlčne pracujú aj na stavbe veľkých srzenáiov v Caryclne a i to je nápadné, že arzenále z Petrohradu preložia do iných miest. Že Ru­sko roku 1913. nenapadlo Nemecko a ríšu rakúsko-uhorskú, malo svoju príčinu v tom, ako to i s;;mi ruskí vojenskí hodnostári do­znávajú, že Rusko nemalo dosť ťažkého delostrelectva. TersjHe geografické roz­loženie ruskej armády prezrádza, Že Ru­sko chystá sa proti Nemecku. Ešte pred dvoma rokmi neopovážil! sa prízvukovať, teraz však už otvorene, ba I v úradných vo­jenských zprávách hovoria, že Rusko chystá sa na vojnu proti Nemecku. Netreba verlf legende o historickom nemecko-ruskom pria­teľstve.

Kým „KOln. Zelturg* v Nemecku trúbl na poplach, petrohratí3ž:é „Novoje Vremja" píše:

Gróf Berchtold pokračuje v politike svoj­ho predchodcu: vo Viedni a v Budapešti štrngá šabľou proti Rusku. Ba pod nim je toto štrnganie ešte silnejšie než bolo za Aerenthala. Zdá sa, naša diplomacia nemá času urobiť vo Viedril nejský rázny krok, aby

• urobila konec tejto malichernej politike a dožieravým provokáciám. Parížsky Temps oznamuje z Petrohradu,

že v ruských lodeniciach s veľkou silou pracujú na stavbe nových válečných lodi, z ktorých niektoré dostavia už toho leta. 15 marca spustia na more dve toroedové lode a 15. apríla jeden dreadnought černomor-škej floty „Cára Alexandra III." V júni ?kbo v íúli spustia na more druhý dreadnought „Carevna Katarína".

V i c e k r á l v P o l s k u . Z Petrohradu oznamujú, že tam sa rozniesla senzačná zpráva. Cár chce vraj pre ruské Poľsko vy­menovať vteekráľa. čo by toľko znamenalo, že Poľsko dostane istú samosprávu.

T a l i a n s k a v l á d a Je na odstupe. Dľa zpráv rímskych časopisov ministerský pred­seda Giolittí o niekoľko dni podá demisiu celej vlády.

Volby do f rancúzskej k o m o r y ustálené sú definitívne na 26. apríla.

V R u m u n s k u v piatok, 6. marca, za-sadae prvý raz nový snem. Snem zaháji kráľ Karol trótmou rečou.

P r i n c W i e d zajtra, vo Štvrtok, dojde do Terstu a odtiaľ na rakúsko-uhorskej välečnej lodi odcestuje do Drače.

Čo nás delí a hatí. MUDr. J. Sipka.

Pilne som stopoval články o českých školách I odpovede , nika" a poneváč bol som v oboch článkoch „Nár. Novín" I osobne — menom spome­nutý — myslím, že som nielen oprávnený, ale i povinný podať o veci tejto svoju mienku a informovať verejnosť o jednom druhom.

Nár. Novín* „Slov. Den-

Strana 2 S L O V E N š K Y D E N K ! K Cisio 44

Kde dostudovali martinskí gymnazisti po zrušení ústavu. Kdo Studoval na ne­meckej a kdo na českej univerzite v Prahe. Prečo zamlčujú N. N. podstatné

f aktá? Som rodák Martinčan, kde :ôj otec, za­

kladateľ a bývalý hlavný účtovník Spoři­telně, dosial žije v penzii; študoval som z počiatku na našom bývalom sloven­skom gymnáziume v Turč. Sv. Martine, a keď toto bolo (r. 1875 ) zrušené,, prešiel som na .gymnázium do Přerova, kde sme mali my Slováci nebohého farára Čullka za učiteľa náboženstva evanjelického a maďar­činy. Přerovski gymnaziálni profesori nás pravda museli dodatočne a zadarmo privátne vyučoval v češtine, v dejepis? a v počtoch, v ktorých predmetoch sme boli my Slováci najviac za svojimi spolužiakmi zaostalí. Bolo nás tam v jednom roku všetkých Slovákov vyše 401 A pripomínam hneď napred, že študovali sme v Přerove nie len so súhla­som, ale t za podpory mravnej t hmotnej so strany redakcie Nár. Novín f Roku 1880. složil som tam maturitu a tohože roku v jaseni prešiel som — a zase nie bez sú­hlasu a podpory Nár. Novin — na — vtedy ešte — utrakvistickú univerzitu do Prahy. Po sriadeni českej univerzity r. 1882. pre­stúpil som na univerzitu českú. Toto pozna­menávam výslovne preto, že slovenskí me-dlkovla: P. Kramář a C. Krčméry študovali t po sriadeni českej lekárskej fakulty až do konca svojich štúdii v Prahe stále na uni­verzite nemeckej (sic 1). Jako známo, oba tito naši ľudia sa nám potom v živote neosve­dčili, čo Slováci a zhavraneli 1 — Po krátkom čase prišli do Prahy na medicínu dalši Slo­váci: Bella, Brežný, Fridrichovaký, Nádaši, D. Makovický, Kukučin, Slabej, Hanzel — mimo to Ján Ország na obeh. akadémiu (teraz Varšavan) a Úprka na maliarsku akadémiu. Založili sme „Detvana", jehož prvým predsedom bol terajší univ. profesor jar. Vlček. „Detvan" nás potom všetkých na dlho sdružoval a z Čechov boli zvláště na-Simi priaznivci: Rud. Pokorný. Jos. Holeček, red. Barák, V. Náprstek, pref. Táborský a iní.

Prečo som nie na Slovensku a či pra­cujem na národnostnom poli.

Po skončení medicínskych štúdií zostal som na krátky čas v Prahe v nemocnici a potom odišiel som domov, do Turč. Sv. Martina majúc úmysel zostať doma a osa­diť sa vo svojom rodisku, kde však pre veľkú cbľúbenosť dr. Petrikovicha, ktoiého som sám mal veľmi rád — a zdá sa mi, ani on mňa nezavrhoval — nemohol som svoje vedomosti v praxi uplatniť. Nemajúc pôdy v Turč. Sv. Martine, odišiel som v

jaseni r. 1886. do Nem. Ľupče, kde som zkúšal tiež štastle na krátky čas Keď to i tu nešlo — hlásil som sa o miesto obvod­ného lekára na Moravu a ačkcľvek nemal som ešte vyprostredkované rakúske štátne občianstvo — prisľúbené mi bolo a po krá­tkom čase i skutočne obdržal som miesto toto vo Fryštáku u Holešova, kde do dnes od r. 1887. pôsobím.

Ako vidno, chcel som sa všemožne nie­kde doma uchýlit a nebolo mojou vinou, že som bol nútený okolnosťami a poměrami usa­diť sa na Morave. Nepôsobím ostatne dákosi ďaleko od hraníc slovenských a za pár ho­dín peších som už za moravik JU „hranicou" na trenčianskej pôde; a ja tú hranicu pre seba ani nijak neuznávam — nie je to brá­nica ríše ani národa — a kdo chce, vie a môže pracovať — nájde si i blízko „hranie i za hranicou" prácu pre ľud a šírenie osvety. Naši trenčianski pútnici na Hjstýn, Velehrad a do Štlpy, ako aj naši úbohí drotári od hraníc moravských dobre znajú toho „slo­venského pánka" vo Fryštáku! — prečo ma znajú a radi majú, je vec privátna a ja ne­považujem to nijak za svoju nejakú zásluhu, ale za jednoduchú a samozrejmú svoju po­vinnosť.

Moje stanovisko československé. Som rozhodným zástancom kultúrne/ vzá­

jemnosti československej — to sa mne roz­umie samo sebou — a následkom toho dá­vno už (hneď počas mojich štúdii v Prahe) nesúhlasil som v mnohých veciach s mar­tinskou redakciou „Národních Novín" — a zvláště už nie s redaktormi Vajanským, Čaj-dom aid. Za to vážil som si nezištnej, ti­chej a neúnavne] práce Halašovej, dr. Petrl-kovíchovej, Gašparlkovej a niekoľko ešte iných.

Vzhľadom na Skoiskú výchovu Slovákov na českých školách a čo sa špeciálne týka toho „nádejného* slovťnského gymnlziuma na Morave mám náhľady trochu rozdielne od náhľadov v „Slov. Denníku" vyslove­ných. Bol som minulého roku na poradách československých v Luhačoviciach, kde sa o tomto slovenskom gymnáziume uvažovalo a za vec všeobecná zaujatosť javila. Tam som povedal svoju mienku.

Ž'jem tu na Morave u5 vyše 26 rokov a za tú chviľu poznal som už z mnoho strá­nok ľud moravský, a keď porovnám ho s ľudom naším, vidím, že naši Slováci sú — celkove vzato — ľudia poctivější, úprimnej­ší, statočnejší a nie tak egoistickí ako obecný ľud na Morave. A ďalej: nie som žiadnym literárnym estétom, ale čo úprimný sloven­ský laik hovorím i dnes na Morave revno: Reč slovenská je mi lahodnejlia, jadrnejšia, pôvodnejšia, zkrátka milšia ako čeština, a

keby to na mne záležalo i rozhodnúť o spi­sovnej spoločnej literárnej reči — ja volil by som i dnes bez dlhého uvažovania za takú — slovenčinu — a keby som tu už nebol na Morave tak dlho osídlený, navyklý, s nárokami na dve prípadné penzie, s vla­stným domdm v obci môjho účinkovania — nerozmýšlal by som sa iste dlho za praj­ných ináč výhľadov, i dnes ešte presťahovať sa niekam na Slovensko. Cítim sa byť a som — trebárs už tak dlho na Morave osa­dený — stále dobrým, poctivým Slovákom, ačkolvek presadený ako strom do susednej záhrady Dôvody N. N. proti českým Školám a kultúrnej jednote československej sú malicherné alebo nevecné, alebo zo

zlých informácii pochodiace. Nesŕhlasina v mnohej veci s článkom N.

Novin, ale pravda je, fe sa nám mnohí v Prahe študujúci akademici — keď prišli na Slovensko — docela buď odnárodnili alebo stali sa prinajmenej v živote národnom ne­činnými (f dr. Kramář, dr. Krčméry, dr. Ná­daši, dr. Fridrichovský atď) Tomu ale Iste nebola na vlne Praha a zvlášť už nie česká univerzita — ako som už z prvú pripome­nul —, ale nezdárná a nenárodná výchova doma v rodine a pomery, v nichž sa v Ži­vote octli. A neni tiež pravda, že Kukučín prišiel do Prahy r. 1886. už ako docela „roz­vitý človek" a hotový spisovateľ. Študoval som s nim čiastočne súčasne v Prahe a znal som sa s ním veľmi dobre. Základy a nadanie pravda mal Kukučín už ked do Prahy došiel — ale až v Prahe rozvil sa jeho talent spisovatelský a rozšíril jeho du­ševný obzor; tvrdím absolútne, že bez jeho štúdia v Prahe nebol by sa z neho snáď nikdy stal tým, čím bola v živote sa dokázal. — Nesúhlasím tiež s výrokom „Nár. No­vin", aby „môj slovenský brat radšej ostal doma drevo rúbať a krpce plátať, ako vy­študovať školy a ztratiť sa vo svete pre svoj rod". Kde by sa boli na pr. potom v ži­vote uplatnili na Slovensku univerz, profe­sori: dr. Viček, dr. Ruman, dr. Kvačala, kde prof, techniky Ursini, kde náš kedysi slávny direktor rišskeho geolog, ústavu vo Viedni Dion. Šúr a astronom dr. Milan Šte­fánik, a kde kedysi pred časom náš slávny Šafárik atď. I Či mali snáď i tí „radšej zo­stať doma krpce plátať", ako „ztratit sa vo svete pre svoj národ" 1?

„Nár. Noviny" majú čiastočne pravdu, že mnohí Češi, ked přijdu do Uhorska, pracujú buď zrejme proti našim národným záujmom, alebo sú národne úplne indiferentní a ne­činní

Súhlasím i v tom, že „otázka českej školy pre nás nie je tak prostá" a zasluhuje váž­nej, úprimnej a zralej úvahy! — (To sa

BESEDNICA. Kornel Stodola:

Fašiangy vo Viedni. (Dokončenie.)

Mimo tých zábav, ktoré vydržiava ex offi­cio slov. lit. spolok „Národ", naši ľudia v predmestiach z vlastnej iniciativy riadia už od mnohých rokov slovenské ľudové zábavy, hlavne aby mohli sa dľa vôle zabaviť svo­jim rodným spôsobom.

Na takéto dve zábavy vybrali sme sa s dr Rehákom. Na slovensko-nemeckom pla­káte stálo v desiatom okrese: „Etnladung zum gemäthllchen Slovaken-Ball" a na dru­hej zas vo štvrtom okrese: „Zum gemäthll­chen Qränwaarenhaendlet-Balľ. To „ge-muthlich" vo Viedni už raz musí byí; v slo­venčine tlumočili to výrazom „radostné". Začiatok o 7. Konec „nikdy".

Zvláštny Je to ten viedenský slovenský ľud. Tu, uprostred nivelujúceho veľmesta, viac zachoval zo svojich starých zvykov a a tradicii, než by sa to vôbec myslelo. — Akoby sa bola je tio duša inštinktívne tu viac uzavrela pred cudzími vplyvmi než u nás.

V týchto ináč veľmi zámožných, ale mimo našich snáh stojacich neprebudených kru­hoch badať akési starodávne ponímanie na­šich pomerov, akoby ich vývin duševno-ná­rodný bol býval razom vtedy pretrhnutý, keď opustili svoju rodnú hrudu. Že s vývinom na­šej myšlienky nemajú žiadneho spojiva, vidno razom.

Na ich rozličné zvyky rozšíriť SP, to by viedlo priďaleko. Na týchto zábavách na­padly mi zas vnove tie rozmanité sloven­ské národné tance. Tak už raz spomenutý zbojnícky tanec, ktorý v tom pozostáva, že jeden si ľahne a druhý bo v rytme rozho­dne divej, na Hóru upomínajúcej melodie preskakuje. Cele tak, ako to bujará mládež robí na poľanách pri ohni. Ďakj tancovali „setbtanku" totiž 3rbské Kolo v slovenskom vydáni. „Gajdošský tanec", pochádza z tých časov, keď ako mi to starší hovorili, tanco­valo sa jedine pri gajdoch.

Hudbou upomína na „odzemok". Tu vrtí sa tanečnica stále ani vreteno, partner tan­cuje solo. Zaujímavá hudobná pantomíma je aj „Kovářská", kde tanečnica ako by suk­ňou rozduchovala vatru a tanečník na polo zohnutý napodobňuje kováča. Pôvabný tanec

je už raz mnou spomenutý ľudový menuetľ ktorý tancuje jeden mužský s dvoma taneč­niciam!. Tento by si mali privlastniť a do života yoviesť naše vrstvy inteligencie. Ba že vedia ešte niekoľko z tých zaujímavých zjavov choreografických.

Na žirnych poliach Nitrianskej a Prešpor-skej v duše ľudu v zapätí za vyš­šou národnou kultúrou zjaviiy sa isté formy prepychu, väčší cit pre krásu, pre výtvarné umenia, vidíme to v bohatosti krojov, v ornamentike výšiviek a keramiky. Tu nikdy nepocítili ten ducha zotročujúci, zdrcujúci tlak drobného zemanstva, despotov dedinských.

Tu nestáli tak napnuté a stále vo večnej borbe s macošskou prírodou, ktorý zápas spolu s tou duševnou porobou vyničily vše­tky krásne kvety duševných niv. Zničily a nechaly iba tú pieseň, ten jediný výraz ste­zku a duševnej tiesne.

V tejto ostatnej noci fašiangov je aj na uliciach zaujímavý život. D J rána trvá pre­mávka elektrických železníc. Pochody másk, kostýmov naplnia nešeredným vreskom ti­chosť nocí. Opravdové pandemonium. Ked človek vojde nad ránom do veľkých, čo aj

Cislo 44

predsa samosebou rozumie a my sme nikdy netvrdili opak. Pozn. red.)

Nesúhlasím ale s „Nár. Novinami", že „reči o čechof >bii sú nerozmýšlena" I Na dôkaz toho uvádzam tieto zistené a hodno­verné fakta: Nebohý spoluredaktor „Nár. Novin" Ď. Čafda vyslovil sa kedysi takto v spoločnosti niekofsco českých hosti v Turč. Sv. Martine, ktori práve medzi sebou deba­tovali o časovej vtedy brožúre „Co hati Slováky", povzneseným hlasom a určite sa osvedčil: „Viete, čo nás hati ? nás hati naj­viac shoda československá 1"

A p. redaktor a spisovatel Vajanský za­choval sa zase nasledujúcim spôsobom k úprimnému priateľovi Slovákov a známemu výbornému pracovníkovi moravskému k uči­telovi J. Krumpholcovi: Počas školských prázdnin r. 1911 pracoval uč. Krumpholc v Turč. Sv. Martine v našom muzeume. Pri­šiel ta (náhodou?) i Vajanský a videl učiteľa Krumpholca pracovať pri stole. Učite! Krump­holc povstal a pozdravil ho (znali sa na­vzájom), vyšiel mu oproti a znovu ho po­zdravil a predstavil sa. Pri pozdrave učiteľa Krumpholca chcel podať p. Vajanský učite­lovi Krumpholcovi ruku, ale uslyšiac jeho meno: Krumpholc — odtrhol ruku so slo­vami: „A I MasarykovecJ — čert vás vem!" a odstúpil od nehol K prítomnému tam práve bibliografovi Riznerovi povedal potom celkom hlasité, aby to p. Krumpholc počul: „. . . Ale, to je všetko marné — čo by ten vedeli" Pán Krumpholc nereagoval ani slo­vom na takéto jednanie, odporučil sa ostat­ným prítomným a — odišiel 1 — (O tom je zbytočné disputovat. Na Slovensku je vše­obecne známo, že redaktori Národních No­vin nemilujú Čechov. — Pozn. red.)

Takýchto výjavov bolo viac, ale nechcem S nimi unovaf; a tu ešte opovažujú sa „Nár. Noviny" tvrdiť, že „reči o čechcfobii sú nerozmyslené!"

Nár. Noviny žiadajú, aby sme vyvrátili ich pochybnosti a presvedčili ich o inom. Myslím, že som im aspoň čiastočne týmito riadkami poslúžil — čí i presvedčil — po­chybujem. NáS kultúrny a národný program a

program Národných Novin. A ja ani nedivím sa velmi spôsobu písa­

nia v „Nár. Novinách", zvláště čo sa týče nášho pomeru k Čechom a kultúrnej shody česko-slovenskej I Nás a veľkú väčšinu na­še] mládeže delí totiž od „Nár. Novín" celý názor na život a svet; a tu nenie divu, že sa rozchádzame. „Nár. Noviny" sú orgán smeru prisne konzervatívneho — a my uzná­vame i tento smer za možný a národu snáď niekedy i prospešný — ale prosíme o vzá­jomnú úctu a uznanie. Sme iste tiež

ináč solidných kaviarni, tak pri muzike se­dia šedivé stareny a pred amerikánskym ba­rom tancuje sa tango. Taký, oproti ktorému

' právom pozdvihnuté bolo slovo, lebo z neho vyráža celá nehanebnosf, lascivita pôžitkár-skych, zalkoholizovaných duši.

Tak blúdili sme nocou s dr. Rehákom ako dáki artisti z nejakého kabaretu, mali sme úlohy podelené: jemu padne spievať, mne reč­niť. Tak slovom a piesňou snažíme sa urobiť prielom do duše nášho ľudu, do hradieb iieni, národnej netečnosti a zapierania. Ťaž­ko to ide vopred, veľmi ťažko.

Jedno vidno zaraz, čim majetnejšia je spo­ločnosť zelenínárov, tým menšie oduševne­nie, najmä ktori stali sa občanmi rakúskymi, ti akoby boli odumreli všetkým našim sna­hám a naopak, čim biednejšia to zábava, tým väčšia je rodoláska. Čele jako na Slo­vensku, ale aj cele (ako v sv. Písme. Al-truisticko-ideálné učenie Kristovo nenašlo ozveny u silných a bohatých tohoto sveta, ale u tých biednych a núdznych, tak aj u nás hlavným nosičom a inkarnáciou našej národnej myšlienky zostane vždy Jen ten chudobný, úbohý, pospolitý slovenský ľud.

S L O V E N S K Y D E N N Í K

dobrí Slovania, ale preto predsa bližší nám je Čech než —• Rus. nN. N." Iste nie sú proti kultúrnej shode ruskoslovenskej, keby bola vôbec dákosí v dohľadnej dobe usku-točltelná — ale proti shode československej, nám tak blízkej a zrejmej, majú mnoho i nemiestnych i nevecných námietok 1

„N. N." sa delia od nás hlavne politi­ckým a kultúrnesociálnym konzervativizmom, odhliadnuc od veľmi vážneho f ak ti ma osob­nej nevraživosti. Ony by sa ešte ako-tak shodly s klerikálnymi a konzervatívnymi živlami českými, takých ale v Čechách len poskrovno nájsť; preto ich čechofobský ná­zor nemožno nijako zmeniť. Ovšem česko­slovenská otázka je čisto kultúrnym problé­mom, pri ktorom sú zúčastnené všetky strany, sle N. N. práve toto faktum obchádzajú ja­lovými dôvodami. Nás delí svetonázor a nie kultúrna shoda československá, ani nie od N. N. vymyslené „systematické podrývanäe a zľahčovanie minulosti i prítomnosti slo­venskej", lebo takého niet.

Reč dr. Janošku pred marmarošským súdom.

(Pokračovanie.) Jedna z pôvodných príčin pohybu je hl­

boká viera, ktorá prebýva v srdciach uhro-ruského ľudu a ktorá inteligenciou u mnohých synov tohoto ľudu rozhodne pozorovateľnou — ako to vidno na nejednom z obžalova­ných — stáva sa predo mnou živou vierou a vedie veriaceho ku istým prehĺbeným zná­mostiam svojho náboženstva.

Druhá príčina je dokázaný systém, ktorý je v grécko-katollckej cirkvi zavedený a ktorý na každom poli a v každom smere má cieľ úplne pokatoličtiť a celkom zlatini-zovať cirkev grécko-katolicku.

O koho zo synov ruského ľudu je viera len inštinktívna, ten sa konečne uspokojí s bársakým odbavovaním cirkevnej bohoslužby a nespozoruje zjavy katolizovania. Ale u ktorých \t viera povedomá a známosťami grécko-katolickeho náboženstva utvrdená a tak náboženské presvedčenie na vyšší stu­peň vyšvihnuté, ti spozorujú jemné machi­nácie, ktoré pomaly, opatrne, vynecháváním na oko nepatrných a u rímskej cirkvi ne­zvyčajných poriadkov liturgických a vnáša­ním rímskych liturgických scenerii, nápevov, obrazov, rúcha, odznakov attf., ako aj premieňa­ním smyslu a osnovy článkov viery v cirkevných knihách smeruje ku vyničeniu cirkvegr. -katolí­ckej a ku úplnému jej vteleniu do lona cír­kve římskokatolické].

No a samo sebou sa rozumie, že keď toto, ti vyššej inteligencii veriaci spozorujú, po-' zastavia sa vo svojom povedomom nábo­ženskom cite nad tým a upozorniac ostat­ných, bránia sa, ako vedia, proti pokatoll-čeniu. Veď sa proti katolizovaniu bránia, lebo sa im brániť prichodí, veriaci sj iných vie­rovyznaní našej vlasti. A keď žalobami na ' kňažstvo a predstieraním svojich sťažnosti nedosiahnu cieľa, vymknú sa zpod obruče I rímskej církve, čim diaľ, tým silnejšie ich j stískajúcej tým spôsobom, že prestúpia na j pravoslávie.

A tým húževnatejšie sa bránia, čim bied- j nejšl im Je stav, čim viac útisku a prena­sledovania sa im dostane za udeľ. Na ka­ždom poli, od každého, ešte aj od svojich vlastných pastierov — česť dvora-trom výnim­kám — opustení, lásku od nikoho, odstrko­vanie od každého pocifujúc, nie div, že sa, čerpajúc sily ž povedomia spoločného utr­penia a spoločného osudu, tým fefčovitejšie pridržiavajú toho Jediného, čo im ešte zo­stalo: tradicionálnych, od dedov prevzatých cirkevných obyčajov a starodávnej bohoslužby, v milej, srozumiteľnej reči odbavúvanej.

A«ú silu má tradícia vôbec a menovite tam, kde sa ona v dnešné časy takmer vý­lučne prejavuje, totiž v cirkevných obyčajoch a výkonoch náboženstva, uvediem dva prí­klady.

V giécko-katolícke| cirkvi peštbudiňakej je sjednotenie kalendára už vypovedané. A čo pozorovať? Vieme od profesora ungvár-skeho grécko-katolickeho seminára, počas pojednávania tu prítomného, že veriaci gré-cko-katolickej cirkve a to ešte a] inteligenti^ chodia do srbského pravoslávneho kostola na bohoslužby, keď ich vo svojom vlastnom grécko-katolickora chráme nemôžu svätiť dľa navyknutého už starého juliánskeho kalen­dára.

(Pokračovanie budúcne.)

Z vedy a umenia. Moravskí učitelia vo Viedni.

Viedeň. . marca-Po víťaznej ruskej okružnej ceste prišlo

dnes „Pěvecké sdruženi moravských učitelů" do Viedne, aby tu podalo nový dôkaz svo­jej vyspelosti, nedostižiteľnej umeleckej vý­šky a zároveň utvrdilo české a slovanské povedomie. Viedenská jednota „Máj", ktorá toho roku slávi desaťročie svojej na ume­lecké, literárne a spoločenské výkony a pod­ujatia bohatej činnosti, podobrala sa na sria-denie dvoch veľkolepých koncertov v ohrom­ných miestnostiachdvoranyŽofinskej(Sophíen-saal). Už hodinou pred koncertom bolo ba­dať na celom širokom okoli Žofinskej dvo­rany mohutné vlnenie ľudstva, celý okres oživnul českým a slovanským slovom a hlúčky sbljaiy sa v zástup pred vchodom miestnosti. Nebezpečný stisk dával vopred tušiť veľký úspech. Prebrodiac sa cez ne­poddajné massy, octli sme sa konečne v ohromnej, šumiacej, po posledné miesto za­plnenej dvorane. Nebolo možné začať pro­gram presne — fyzická nemožnosť, aby sa každý za krátky, od otvorenia kasy vyme­raný čas dopracoval na svoje miesto. Ale všetek šum zamrel, všetko vlnenie ztrnulo, akonáhle sa zjavili na pódiume pionieri če­skej a slovanskej piesne. Každý zatajil dych, chvíľku sviatočná tichosť — potom tleskla dbň o diafl — a celou sálou zaburácal fre­netický potlesk na uvítanie.

No, akonáhle postavili sa speváci do pol­kruhu a prof. Vach zaujal svoje dirigujúce miesto, zavíádla tichosť — a už sa rozlie-haly ťažké, dušu svierajúce zvuky J. B. Foer­sterové! skladby „Oráč". Mohutný symbol Oráča-Krista, ktorý ore „od zor do západu, orá do úpadu, nohy rozedrány, ruce rudé rány... posmívaný štvaný, hložím zasypaný dva tisíce roků pcřád slzy v okua, tisol vskutku slzu do of ú. Ale tá horká slza skvela sa i radosťou — nad pozdvihujúcim úspe­chom moravského umenia. Všetko zatajovalo dych dojaté — iba prsia spevákov dmuly sa rytmicky pod bielymi, ostro sa od čier­neho obleku odrážajúcimi plastrónmi — a naše srdcia triasly sa íiško rozochvené. Vše­tko toto počas spevu sa nahromadlace odu­ševnenie a dojatie uvoľnilo sa za každým bo­dom v oduševnenom a oduševňujúcom po­tlesku. Ľahké, melodické ruské piesne Cé­sara Kjišeja (Kolybelnaja, Kra] ty mo], Ochotník a Zajfca) boly ukážkou programu, naštudovaného pre ruské turné. Ľahko, la­hodne poskakovaly zvuky a s nimi srdcia. Menovite posledná pieseňka 8 nádychom humoru mala veľký úspech. — Po velebnej hymne J. B. Foerstera (na slová J. V. Slád­ka), ktorá pozdvihovala a posilňovala a po „Českej legende vánoční" Ostrčila—Vrchli­ckého, v ktorých oboch sboroch uplatnily sa všetky prednosti a neprekonateľná virtuozita sboru, mala vskutku srdečný, radostný úspech Křižkovskéfco pieseňka „Dar za lásku" (A Já

-ana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Oslo 44

vím hruščičku planú). Na všetkých tvárach vykúzlený úsmev a ruky máchajú sta kŕdeľ vtákov, ba i nohy dupocú, celé Obecenstvo je oduševnené až do zabudnutia.— Nasledoval snáď najkrajší sbor celého programu, skladba Švajčiarskeho skladateľa Hegara „Tábor mrtvých". Podklad básne a skladby je hi­storický — zahynutie mrazom 10.000 nor­ských bojovníkov, navracajúcich sa z víťazne! bitky. Skladba a prednesenie vskutku až mrazilo, prenikalo špikom. Evokácia sňahom zaviatych srázov, chladného objatia smrti, posledného stonu vojinov je dokonalá. A koniec, pianissimo, tak krásne, sfa by to len dozvuky organa počul. — Program ukončili najpopulárnejším bodom repertoáru, sloven­skými piesHami v harmonizácii A. Pokorné­ho. (Na programe — a či snáď už u Po­korného? — je chybne naznačené, ře „Pí­sně z moravské Slovače*. Všetky štyri pe­sničky, ktoré spievali, sú uhorsko-siovenské: Stávaj, Hanzo, Teče voda, Pásol fanko tri voly a Tancuj, tancuj, vykrúcaj. Neopravu­jeme to snáď zo žiarlivosti, ale k vôli rekti-fikácii.) Za každou zatriasly sa neutuchají­cím potleskom obloky a zachvela diážka pod dupotom oduševnenia, tak že učitelia, vyvo­láváni neustále, museli dodať ešte moravskú hymnu. 1 potom dlho oslavovalo obecenstvo jedinečný sbor — a len pozvoľna sa spriate-ľovalo s myšlienkou, že nemožno už viac žiadať — treba sporiť hlasom na večer.

Na večernejší koncert boly už dnes od rána všetky vstupenky rozchytané.

Slováci medzi poslucháčmi tiež nechyběli: prišli až od Zvolena, Modry, Prešporka — a všetci odniesli sebou nezapomenuteľnú pa­miatku.

Na večernom programe boly skladby Sme­tanove, Dvcřákove, (bol to tedy ako by ju­bilejný program: Toho roku je totiž tridsať ročie úmrtia Smetanovho a desaťročie Dvo-řákovho), Saint-Saensove, Křižkovského, Sukové a Poláškové. (Medzi iným i : Jasom bača . . . a B >daj by vás . . .) — Napadlo mi: Nebolo by možné získať daraz morav­ských učiteľov — povedzme — na naše martinské slávnosti? Bol by to čin vysoké­ho umeleckého a spoločenského významu a vzprušil by v nás hrdosť i povedomie. Zna-júc žiadnych obeti sa neľakajúci idealizmus prof. Vácha a jeho odchovancov — snáď by myšlienka nebola ani tak ťažko uskutoč­niteľná. V— k.

Qhýntik* Budapest, 4. marca.

— Koľko zeme majú cirkve v Uhorsku. Dľa úradnej štatistiky má cirkev rimsko-ka­tolícka 1,697 769 katastr, jutár zeme, grécko­katolícka (uniatská) 279336 kat. jutár, gré-cko-východná (pravoslávna) 123.745 kat. jutár, evanj.-reformátska (kalvínska) 165.062, evanj. augšp. vyznania (luteránska) 71.623, unitáska 15.193 a židovská 1099 kat. Jutár.

— Chcú ich vyhodiť zo strany, lebo ví­tali cisára. Z Berlína oznamujú, že vodcov­stvo nemeckej socialne-demokraticke] strany dostalo v poslednom čase päť návrhov pre najbližší sjazd, aby zo strany boli vylúčení ti socialne-demokraticki poslanci v Mnicho­ve, ktorí zúčastnili sa slávnostného uvítania cisára a cisárovny na mnfcbovskel rednici.

— Bezdrôtový telegraf v Číne. Zo Šang­haju telegrafujú, že Marconiho spoločnosť dostala od činskej vlády koncesiu zariadiť niekoľko staníc bezdrôtovej telegrafie s do­sahom via najmenej na 2000 kilometrov.

— Proti trýznenlu vojakov vydal prísny zákaz minister vojny, ale nie náš, lež — bavorský. Minister zakazuje, aby sa vojakom i nadávalo. Dôstojníkom, ktorí by pre­stúpili zákaz, hrozí najprísnejšími tresty.

— Pohrab kardinála Katschthalera. Zo­snulého arcibiskupa kardinála dra Katsch­thalera včera pochovali v Salzburgu za veľ­kej smútočnej pompy. Kráľa zastupoval na pohrabe arciknieža Jozef Ferdinand a rakú« ' *íi vládu minister osvety dr. Hussarek.

— Vefká pokuta. Z Temešváru oznamujú, že tamejšlch veľkoobchodníkov s liehom bra­tov Blau-ovcov posúdila finančná direkcia na 350.000 korún pokuty, lebo dávali da­ňovému úradu falošné výkazy o odpredaji liehu a o svojich dôchodkoch. Firma na­bídla eráru 25.000 korún jako odškodné, čo ale erár neprijal, lež naložil im, aby za 14 dni pokutu zaplatili, lebo ináč čaká ich šesť mesačné väzenie a krém toho cestou licitá­cie odpredajú im majetok.

— Hnusný zločin spáchal Jakýsi padúch v Prostějove na hrobitove. Spustošil hrob ne­dávno zosnulej manželky i na Slovensku pochvalne známeho fabrikanta na stroje Wichterleho. Potrhal vence, stužky a zni­čil všetky ozdoby hrobu. Ohavný zločin Vzbudil v celom Prostějově veľkej pohor­šenie a márne háda|ú, jaká pohnútka viedla zločinnú ruku. Policia zaviedla vyšetrovanie.

— Bociani sa už vracajú. Z Dolných Ra-kús i z Južného Česka dochádzajú zprávy, že na mnohé miesta vrátili sa ui bdciani z Južných krajov, kde boli prezimovali. Z včas­ného návratu bocianov súdia, že sa jaro skutočne rýchle blíži a že onedlho nastane teplé počasie.

— Veľké metelice v Spojených Štátoch. Kým v prevažnej časti Európy nastalo te­plejšie, takmer jarné počasie, v Spojených Štátoch severoamerických panuje veľká zi­

ma a pustošia metelice. V krajoch, ležiacich od Pittsburgu a Buffalo na východ, metelice znemožnily železničnú premávku, viac vla­kov zavlálo na otvorenej dráhe a potrhalo telegrafické a telefonické drôty. Mnohé me­stá sú od dopravy odlúčené. V samom New-Yorku napadlo na poldruha metra sna­hu, tak že celá pouličná premávka zasekla. Na okolí mesta našli päť ľudí zamrznutých. Na pobreží Nove) Anglie ztroskotalo sa viac lodi.

— Vzbura na uhorskej lodi. Kapitán par­níku „Magyarország", prináležajúceho spo­ločnosti „Atlantica", Jaknáhle loď jeho vbe­hla do prístavu v Rjeke,, oznámil námorní­ckej vrchnosti, že počas plavby vzbúrili sa mu na mori matrôzi. Dvaja tureckí kuriči, Osmar Abdullah a Meh med Usah, vypove­dali poslušnosť, ba vrhli sa na kapitána a ťažko ho ranili. Oboch kuričov zajala pohra­ničná stráž a súd zaviedol proti nim trestný postup. Kuričia bránia sa tým, že kapitán s nimi veľmi kruté zachádzal a chcel ich do­nútiť, aby miesto štyroch hodín pracovali 6 hodín pri peciach parného stroja.

— Vyhorela česká obec. Z českých Bu­dějovic telegrafujú, že blízka obec Pravětín úptne zhorela.

. — Lavinou zasypaní vojaci. Z Innsbrucku oznamujú: Dvaja poddôstojníci 7. pevnost­ného delostreleckého pluku v Tonalu, me­nom Faust a Herina, vyšli na lyžiach (ski) do vrchov, kde ich zasypala lavina. Keď ich vykopali zpod sftahu, boli už mrtvi.

— Nemecká loď v moci Kabilov. Obchodná loď „Zanzibar", prináležajúca hamburgske] firme Oswald, dostala sa pri marockých brehoch na melčinu. Domorodí Ka bilo via loď napadli a zmocnili sa jej. Čo sa stalo s posádkou lodi, o tom nedošlo zprávy, ale že osud lodi a Jej mužstva musí byť pová­žlivý, na to poukazuje okolnosť, že španiel­ska vláda vyslala na záchranu lodi a na potrestanie Kabilov Štyri válečné lode.

— Oheň v Brne. V Brne zhorela čiastka krovu dvojposchodovej továrne firmy „Sy­novia Mórica Berana" v Mlynskej ulici č. 24. Celá strecha dvorného krídla, na 50 metrov dlhá, zhorela a) s veľkými zásobami vlny, ktoré boly na povale. Škoda obnáša 400 OCO korún.

— Zábava hasičov v Bytči. Z Bytče píšu : Na posledné fašiangy prekvapil nás zdejší hasiČký spolok prijemným dvojdielovým ka- ' baretovým večierkom. Parádnym bodom pr­vého oddelenia bol sextet zo Smetanove] j Prodanej Nevěsty: Rn?.raysli si . . . pred­nesený za vedenia p, Štefana Biroša a vzá­cnej pjmocä pi. dr. Mičurovej tunajšími ad

hoc nacvičenými dámami a pánmi, presne a úchvatne. Okúzlujúci bol i vkusný výber a presný prednes slovenských ľudových piesni pani dr. Mičurovej Jako úvod ku radu svo­jich kupletov. Dobre bola prevedená aj handicap Jednoaktovka Stiket mint az ágyú so slečnou Qustou Matuškovou a pán­mi Róbertom KubiŠom, J. Koiárikom a Bôžkom. Vrcholom druhého oddelenia bol dramatický výjav z Hviezdoslavove] Hájnikovej ženy. Jemná hra pani Milky Adamikove] (Hájniko­va žena), reálne vytvorenie Artuša pánom Róbertom Kulišom, dokonalá hra pána Vla­dimíra Jesenského (Mišo), primerané obleky, prírode podobná úprava a nálada javiska urobily poslucháčom tento bod nezapome­nutelným. Bafko Paľko od úžasu zabudnul včas spustiť oponu a či čo . . . Búrlivého súhlasu dcstalo sa i tunajším tamburášom, riadeným neúnavným pánom Štefanom Bí­rešom. Na konec vzdor horúčosti a parnu v miestnostiach v dobrom humore držaly obecenstvo svojimi na miestne pomery slo­ženými kupletami šanzonetky patagonské p. dr. Martin Mišura a p. Vladimír Jesenský. Výtečná hudba Jožka Pihlka z Trenčína ná­ladové vyplňovala prestávky a držala po­spolu tanečníkov až do bieleho rána. Nával obecenstva všetkých spoločenských vrství s predstavenými všetkých tunajších úradov bol veliký, miestnosti nedostačovaly, príjem ob­nášal vyše 900 kor. — due.

— Prvý turecký bál. Nielen politicky, lež aj spoločensky prispôsobuje sa Turecko zá­padne) Europe. Tak pred niekoľkými dňami bol v Carihrade prvý turecký bál, ktorý usporiadal spolok „Červeného polmesiaca", taký istý spolok, jakým Je náš „Červený kríž". Ples bol v prednej carihradskej re­štaurácii. Medzi účastníkmi videf bolo mno­ho tureckých hodnostárov, príbuzných rodi­ny sultánovej, ba navštívil bál aj dedič trónu princ Jussuf Izzedin. Turecké dámy sa bálu nezúčastnily, za to však dámy, manželky a dcéry carihradských diplomatov a cudzi­neckej kolonie přišly v plnom počte, tak že bál poskytoval zrovna západno-európsky obraz. Bál, ktorý by boli Turci riadili a Turci navštívili, pred niekoľko rokami bol holou nemožnosťou.

Najnovšie. Pohraničná policia v Rjeke chytila pácha­

teľa pumového útoku. Je to Arduino Belleli, 28ročný murársky tovaryš rod m z Came-rany, príslušný do Ancony (Itália). Priznal sa, že v pondelok večer on hodil bombu do zahrady guvernérové]. V Rjeke je už od februára minulého roku a Je v podozrení, že aj v októbri on položil bombu v budove rjeckeho guvernéra. — Pácha­teľov debrecínskeho útoku ešte nechytili. — Srbsko zakázalo vyvážať kone z krajiny. — Breslavský knieža arcibiskup dr. Kopp zo­mrel dnes v noci v Opave. Bol 77ročný a od r. 1887. kardinálom. — Akxeja Kabal-juka odviezli dnes z Marm. Sihote do vä­zenia debrecínskeho súdu. Keď bude výrok právoplatný prevezú ho do väzenia štátne­ho. Do Debrecína odcestovali a] členovia delegovaného súdu.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Obchodný týždeň. Obchod plodinový bol

začiatkom týždňa slabší, ale koncom týždňa značne oživnul a menovite pšenica dosiahla ceny dávno nebývalé, no dovozu z cudziny sa predbežne nedočkáme, bo aj za hrani­ciam! ceny značne stúpajú, menovite v Ru­munsku. Mlyny, ač sú veľmi zdržanlivé, kon­com týždňa predsa len musely značnejšie množstvo zakúpiť pri zvýšených cenách. Celý týždenný obrat obnášal v Budapešti 104.000 q, ceny stúply o 30 h proti minulému týždňu.

V raži je slabá nabídka, ale i poptávka nepatrná, takže obchod Je tichý. Ceny sa však držia, bo niet väčšej nabídky a pre spotrebu, menovite na" vidieku platia Sa

Olio 44 S L O V E N S K Y D E N N Í K Strana 5

veľmi slušné ceny. Najvyššia cena minulého týždňa bola K 905, koncom týždňa ale K 9 — v parite pešfskej.

Jačmeň tiež nevykazuje velký obchod. Do­bré zbožie dosahuje cenu až K 7*35, chybné od K 675 vyše. V jačmeni pivovarskom niet temer obchodu.

Ovos vykazuje stále pranepatrný obchod a ceny nevykazujú žiadnu zmenu. Obyčajný prichodí na trh v cene 7 K 30 h, až 7 K €0 h, prima až 8 K, potuchlý od 7 K vyššie.

Kukurica vykazuje tiež slabý obchod, bo kupci nechcú zakupovať väčšie zásoby. Osta­tne je poptávka v celku väčšia než nabidka a ceny sa držia. Predalo sa niečo aj do Sedmohradska a do Rakúska. V parite pešf-skej piati sa za pohotovú kukuricu K 6 95

až K 6-971/,. Ceny múky ostaly v ceiku nezmenené,

ačkolvek pšenica je so dňa na deň drahšia. Mlyny, aby zkrotily trochu špekuláciu v pše­nici, ktorá nabývá už rozmerov bezuzdných, držia ceny múky na stejnej výške. Priemer­né tarifové značenie za 50 kg. s 1 Va% skonta bolo:

Múka pšeničná 0 1 2 3 4 5

1940 19-10 18 60 1810 17 60 17 — 6 7

16-20 1570 Múka ražná

o % i. I/II. u. 15 90 1540 14 70 14 40 1390

Ražné otruby K 5 70 za 50 kg. Slivky pri nepatrněl poptávke značené boly

takto: 120-kusové (na 7 a kg.) za 50 kg. K 28-—, 100-kusové K 38 —, 85-kusové K 49 — za 100 kg. vo vreciach, v prvotnej cene zo srbských staníc.

Lekvár je celkom zanedbaný. Prvotná ce­na za 100 kg. K 3 6 — na srbských stani­ciach.

Luštěniny za 100 kg vážené: uaž K 10 —

1050 9

45 » , 65 n n 32

K 4 2 - až 52 . , 47 9

64 78 16' 15 —

Fazula veľká biela , drobná (perlová) „ barvistá

Bôb Šošovica uhorská

„ rakúska a ruská Hrach na varenie

n lúpaný „ zelený „ na kŕmenie

Mak, čistý Holandská rasca (kmfn) Proso uhorské

„ bulharské Bravčová mast vykazuje stále vysoké ce­

ny. Koncom týždňa docielila prima pešfská 140—141 K za 100 fcg-ov.

Tabulová slanina vykazuje tiež pevné ce­ny, pri nepatrnom obchode. Biela tro]ku3ová dosiahla ceny 128—129 K, biela štyrkusová 120—121 K za 100 kg-ov.

Petrolej vykazuje stále ceny nezmenené. Vo veľkom značil takto: fiumansky kryštálový K 42-—, fiumansky White Star (* * *) K 37-—, fiumansky Standard White (* *) K 35*— za 100 kg netto 8 reelnou tarou, so sudom, vyclený, franko Budapešf. Je­dnotlivé sudy o 1 K viac.

Prešporský: Lalijový kráľovský K 45—, Jednosrdcový K 38—, trojsrdcový K 36-—, krížová hviezda K 35 — per netto 100 kg i so sudom 20%, alebo netto tára, za ho­

tové z Prešporka, stanica Pozsony-Ujváros, per kassa 2% alebo na 4 mes. zmenku. Jednotlivé sudy o 1 kor. viac.

Budapešfský (výrobky uh. úč. spol. pre priemysel petrolejový): f t f K 36—, f f K 35'— za 100 kg netto i so sudom, zo stanice Bpešť—Ferenczváros.

Špiritus, rafináda nezdanená za 10.000 liter-% bez sudu za hotové: vo veľkom K 65-— až K 6 6 - , jednotlivé sudy K 6 7 -ež K 68—.

Tržné ceny dňa 3. marca. Na plodinové] burze ceny pšenice a raži sťúply

o 5 h, jačmeň, ovos, kukurica nezmenené, jemne otruby zlačněly, hrubé dražejú, taktiež vajcia.

Úradne značené boly plodiny na pešťskej burze za 100 kg takto:

P é e n i o a . Potisskd: Peštianska;

TI kg-ová 2490-2530 77 kg-ová 2480-2520 78 , , 2520-2565 78 . , 2510—2550 79 . , 25-30—2585 79 , , 25.20-2570 80 . , - ; •- 80 , , - • •-81 , , — ,— 81 » » —. ,—•

Zadunajská: Banátska: 77 kg-ová 2475-25-10 77 kg-ová 2475-25-10 78 , , 2505-2540 78 , , 2505-2545 !9 » , 2530-25-85 79 . , 2515-25S5 jO , » * ' ° r » » 81 , , - • • - 81 , , - ' -

Bátska: TI kg-ová 2490-25-25 78 , . 25-10-2555 79 » „ * * 80 , , - • •-g j . .

Raz I. K 1845—18 55 stredná K 1835-1845 jačmeň la. 14-45—1500, stredný K 1400—1435 Ovos la. K 15-70—16-40, stredný K 15.10—1540 Kaknriea uhorská,nová K 1400—1430 Pšeničné otruby jemné K1050—1070

, , hrubé ,1090—11.10 Zemiaky pre Kuchyňské účele:

biele ružové žlté zadunajské K 4-20-4-30 4-70—490 5-50-5-60 slovenské , 420-4-30 4-70—4-90 5-75-595 pešfské „ 4-20—4-30 4-70-490 5'80-tfOO

Zemiaky pre účele zemědělské a priemyslové: zadunajské, biele K 340—3'60 slovenské, „ „ 3 50—3-70 pešfské, , , 3-40—3-60

Vajcia (za 10 veftuctov = 1440 kusov): potiské K 92-00 f— slovenské K — • '— košíkové K 9300 •— (15'/, kusov 1 K)

Ceny cukru v Prahe 3. marca. (Z Ústí n. L.)

Cukor surový, pohotový . . K 20-90 •— . , na okt.—dec. . „ 21-65 •—

. Tržné ceny vo Viedni 3. marca.

, Na viedenské) burze ceny ostaly nezmenené. Úradne značené bolo obilie takto: ?iSsalca: za 50 ke

— potlsská — banátska . — zadunajská — slovenská ,

•taž aa 50 kg. — slovenská — peštská . — iná uhorská

.jačmeň: za 50 kg — moravský . — slovenský.

XakarJca: uhorská — nová .

Ovos: uhorský I-a — prostredný

K 1325-1370 r 13- 13-50

! 1235-13 10

K

Majiteľ a vydavatel: Slovenský Dennik úč. spol, Zodpovedný redaktor: Anton Itefánek.

Verejná hovorňa. (Za obsah redakcia nie le lOdpovedná).

Poďakovanie. Všetkým priateľom a známim, ktorí nám po smrti

našej dcéry

, Margity Alžbety Kristíny Šimkovic svoju sústrasť telegrafický, listovné lebo ústne vy­slovili, ktorí jej na poslednej ceste počestnost pre­ukázali, — p. p. bratom v úrade farárom, učiteľom, predstavenstvu cirkve, obce, urbáru, fungentom, pannám, ktoré ju tak húfne každá s vencom na miesto posledného odpočinku odprevadily, družbom, družičkám a celému vefkému, miestnemu 1 prespol-nému pohrabnému sprievodu vyslovujeme týmto za preukázanú jej poslednú počestnosť svoju srdečnú vďaku.

V HYBBIACH, 2. marca 1914. .

Ján Šimkovic v. r., Anna Scheffel v. r.,

3918 rodičia.

I L L E S S E P E R , umelecký s t o l á r

Budapešť, VIII., Kender u. 36. Vyhotovuje moderné portále, zariadenie ob­chodov, kancelárií, ústavov, kaviarní a úplné zariadenie bytov. Plány a rozpočty zdarma. Žiadajte si rozpočet. Telefon: József 12—47.

3901

»113(2

TRNAVSKÁ A VIDIECKA LUDOVÁ BANKA ÚČ. SPOLOK V TRNAVE

( i lagyszombat) , ulica č. 19. Založená i». 1897. [ v o v l a s t n o m d o m e ) . Za ložená r. 1897.

Platí od v š e t k ý c h v k l a d o v polp iata p e r c e n t a (4I|2°|0)I 4 k o r u n y 5 0 hal ie­r o v č i s t o , s daňou 5°|0-ový ú r o k . :s Dáva pôžičky na zmenky, zaintabulované úpisy (obligator) a vybavuje všetky ban­kové obchody svedomité, lacno a rýchle.

3571

ZEMSKÉ PROMYSLOVÍ BHNHH AKCIOVÍ SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe

zmenáreň: V., Ferencz József tér 6. Filiálka v MUNKAČI.

tyastlnný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J BANKY V P R A H E je K 80,000.000-— a rezervy vyše . . . K 20,000.00f>~

BUDAPEST, V., Ferencz József tér 6. (palác .QRESHAM").

Telsgraf io á adresa „IHDUSTRIALE". í 131-65

Telefon i < 131—66 l 111—70

Účet n uhorskej poštové) spořitelny č. 26120. Účet n rakúskej poštovej spořitelny č. 105585. Učet n bosi bere. pošt. spořitelny č. 8166.

mmmmmmrmmmmmmmmmm

Prijíma vklady pri najvyššom zúročení. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcii na budapeštianskej a cudzozem­ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště d o l á r o v , m a r i e k a r u b -low. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky so zahraničím a A m e r i k o u .

CIS«HMW!«ft»Ul!l«TO

Strana 6 S L O V E N S K Ý D E N N Í K ClSlo 44

EBUisngMaausngiiBBBngsnsnagnaaisngngigi

PRAKTIKANT. Zvolenská ľudová banka účasti nárskaspoločnosť p r í j m e hneď do kancelárie hlavného ústavu s ú c e h o p r a k t i k a n t a . Vyža­duje sa znalosť slovenskej, ma ďarskej a nemeckej reči. Prosby a svedectvá z odbornej školy tre­ba doposlaf na správu Zvolenskej ľudovej banky účastinárskej spo­ločností vo Zvolene (Zólyom).

FOTOGRAFICKY ATELIER Budapest, Vlil., József k o r u t If. Vyhotovujem prvotriedne všetky druhy fotografií, ako: zväčšovanie a olejové barvenie a všetky do môjho oboru pairisce práce. Pre členov sloven­ského soolku dávam slevu. 3756 EUGEN VARGA, f o t o g r a f i s t a . EO^E^ažrOafcOagQaléQ^KJHEOii

! JOZEF SZIGETI %%H£Vľn

Budičky na vidiek za 3 koruny na dobierku Prijímajú sa aj opravy.

! Budapest, IX., Mester utca 21. ' : Budapest VIII., Úllôi-út 7¾

Koho ! y nezaujímalo v tieto kritické časy kniha

S L O V A N S T V O Cŕna bra?. K 12-50, v skvostnej väzbe K 14 50,

E p•..' ;ou o 72 halierov viac. /; ta výzmsn A kniha dejín Slovanstva, ktorú r-i by si ka*äf Slovák zaopatriť. Skvôstno toto

aiclô nemalo by chybovať v žiadnom slovenskom dome. » Objednávky adresujte:

Sndspešlianskjr nakladatelský spolok úč. spoL Budapešť, VIII., Mária ulica číslo 15. Objednávky vybavujeme len za vopred zaslaný

obnos alebo na dobierku.

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Slovenský Denník!

Založené roku 1870. Založené roku 1870. i

Drôtené ohrady od najlacnejšieho prevedenia až po najnádhernejšie vystrojenie do­dáva na Slovensku za fabräčné ceny

Štefan Svetský, jednatel' v Moravskom Lieskovom (Morvamogyoród, Trencsén m.)

3919

Obcíiodnín-M p môže dostať do prenáj- i mu od 16 tokov dobre \ idúci obchod so striž-| ným, miešaným a por- J celánovým tovarom. — í Ročná tržba 80. do 100.000 korún. Má stá­lych odberateľov, dom[ sa nachádza na najlep­šom mieste, má licenc! na predaj liehových ná- \ pojov vo vefkom Ja v j malom. Môže prevziiť aj tovar a dom do áren- ( dy. Zriedkavá pri ležitosf a r e ši­kovného Slováka- | obchodníka, ktorý má primeraný kapitál. — Platebné podmienky j veraii výhodné a dfa dohovoru. Bližší vývcd podá Emil Nikolič, ob-1 chodník v Pivnici (Pin-czéd, Bácska). 3870 \

HLASY Z OBECENSTVA. Tisíci chvália všeobecne známy a obrúbený

„Juno krém" masť na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace fťaky ?a krátky čas skapú a patřičný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 120 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednať tak, keď vopred zašlete K 2-30, za ktcrý obnos dostanete „Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a návod k opotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslať peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Do­stať u dr. Eugena Fiittnera, Beszterczebánya.

Píšte teda ešte dnes na túto adresu. Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to j

náš najdrahší pokj.id. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keoľ sa začneme hnecf liečiť. Kdo trpí ns. žalúdkové bofasti a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď užíva „Kalvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby prestali hnecf všetky boíasti a napravily žalúdok. Cena frašky 50 hal. Pošton zasletajú sa najmenej 4 ffašky za vo­pred poslaný obnos K 230 franko alebo na dobier- j ku. Pri každej zásielke je priložený návod k upo-trebenlu. Dostať u dr. Eugena Fiittnera, Beszter­czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adresu eite dnes. 3693

!0@f^

CEMENTÁRNE odborne zariadené ako ! všetky stroje, prístroje g potreby k nim, najlep­šej jakosti pri miernyck cenách dodáva odborná firma FR. WAWERKA, Lipnik n. B. 117. 3565

Továrna na stroje, zariaďovanie | mlynov a tehliarskych závodov i J o s . P r o k o p a S y n o v é |

Ej

v Pardubic iach (Čechy). g a

Oddelenie pre stavbu mlynov vyrába § w

všetky mlynárske stroje v najmodernejšom a najdokonalejšom fj prevedení. Zariaďuje kompletné veľké i malé mlyny a obilné skla- {j dišfá. Dodáva francúzske i umelé mlynské kamene, všetky čiastky ra transmisíe v modernom a ľahkom prevedení a drží na sklade všetky | potreby pre mlyny.

Oddelenie pre stavbu vodných turbin vyrába jjj najmodernejšie turbíny Francísonové a Peltonove s automatickou ra presnou reguláciou, hydraulickými regulátorami vlastnej osvedče- m ne] konštrukcie pre pohon hydroelektrických centrál, priadelen, a tkalcovní, mlynov a iných priemyslových závodov.

Oddelenie pre stroje keramické vyrába všetky stroje pre tehelne na pohon ručný i motorový moderných m najdokonalejších konštrukcií. a

É Všeobecné oddelenie 0

I vyrába tlaky (presy) na parafín osvedčenej konštrukcie, transportné | zariadenia, stroje za zariadenia odstraňovania prachu, rozmelovania 8j cukru atď. 3B65 m

kupujte u B u d a p e š t i a n s k e h o nakBa-dateFského spolku ú č . s p . Bu­dapešť, VIIB., BHária-u. 6. 15.

Žiadajte »i cessník.

Akciová společnost strojírny drive

B r e i t f &M» Daněk i s p o l . Praha-Karlín.

Fil iálky s Ústí n/L., Slaný, Blansko (Morava). Dodáva stroje pře cu­krovary, pálenice, uhelné bane, železné hute, sušiarne, vodárne, vyta-hovadlá, parné stroje a kotle, tehliarske stroje, stroje na výrobu ľadu,

: T — liatinové rúry, pece atď. = 3454

Tlačou Budapeštianskeho nakladatefského spolku účastinárskej spoločnosti, Budapešť, VI1L, Mária ulica Hsío 15.