Evanjelická Bratislava

22017Jún

Ročník 44

Evanjelická BratislavaPeriodicita: občasník Údaje o vydavateľovi: Názov: Cirkevný zbor ECAV na Slovensku Bratislava LegionárskaSídlo: Legionárska 4, 811 07 Bratislava, IČO 42267145Korešpondenčná adresa: Legionárska 4, 811 07 Bratislava; legionarska.ba@gmail.comTel.: 02/555 711 95www.legionarska.skDátum vydania: 9. jún 2017č. 2/2017; ročník 44

Cena výtlačku: nepredajné Evidenčné číslo: EV 4391/11 ISSN 1338-7936Redakčná rada: Eva Bachletová, Jozef Budaj, Juliána Horváthová, Jozef Kováč, Dagmar Mozolová, Martin Šefranko – zodpovedný redaktor Neprešlo jazykovou úpravou. Foto na obálke: Alena Popiková, vystúpenie detí na Deň matiek 14. máj 2017 v Novom kostole.Grafický dizajn: Karol PrudilTlač: TYPIN – polygrafické služby, Bratislava

Evanjelická Bratislava č. 2/2017 – jún; ročník 44

Obsah

Eva Bachletová: Našim mamám (básne) ________________________________ 1Stanislav Kaczmarczyk: Pán Ježíš – jedinečný Zachránce _____________________ 2Viera Escherová: Čo pre mňa znamená viera v Pána Ježiša Krista a prečo som rada v evanjelickej cirkvi __________________________________ 6Ján Bohdan Hroboň: Najväčší Slovák v dejinách ____________________________ 8Eva Bachletová: Vážený brat Jozef Miloslav Hurban ________________________ 10Martin Miti Kováč: Spolupráca Jozefa Miloslava Hurbana s Jánom Pravoslavom Leškom __ 12Martin Lichý: 13:13 ____________________________________________ 20Biblia je v 648 jazykoch _________________________________________ 22Evanjelická cirkev má strach pred vlastnou pravdou viery _____________________ 22O Svetovom luteránskom zväze (SLZ) _________________________________ 23Pre Teba (Pro Christ 2017) ________________________________________ 23Reportáž o Evanjelickom dome starostlivosti na Partizánskej ulici________________ 24Kostol nie je duchovným wellness (s Danielom Majlingom sa zhovárala Eva Bachletová) __ 24Reformačné listy a Charta 2017 na ochranu hodnôt reformácie a obnovu ECAV na Slovensku _ 28Podpora financovania zboru pomocou schválených projektov __________________ 28Kvíz o J. M. Hurbanovi __________________________________________ 30Knihy do Vašej pozornosti _______________________________________ 32 Jaroslav Vokoun: Luther – finále středověké zbožnosti Janet & Geoff Benge: Corrie ten Boomová – strážkyňa anjelskej skrýšePán Boh má veselých ľudí rád (humor) ________________________________ 33Martin Šefranko: Modlitba nesúvisí s tým, koľko máme času, ale s láskou ___________ 33Eva Bachletová: Poďakovanie ______________________________________ 40(eb): Diskutovali sme .pod lampou o reformácii ___________________________ 40Stanislav Kaczmarczyk: Jak si může Bůh použít i tebe. Velké poslání _____________ 41Martin Kováč: Plánované opravy kostola v roku 2017 ________________________ 46

1

Našim mamám (básne Evy Bachletovej)

Kým ich mámeHmla sa zvíja do starých listovnovember chladne a dni tieždomovy však horiaistotou a láskoukým mámenaše mamynašich blízkychhorieť neprestávamea potom? Ty sám Pane vieškde zapáliš iné ohne a domovyaby sa Tvoje svetlo v láske nestratilo.

(z básnickej zbierky Vo večnosti slobodná)

Mamine objatieAko bolo v škole?Čo spolužiaci?Jedla si?Klasické otázkyNašich mámNechýba objatieSilné, odpúšťajúceUisťujúce, uzdravujúceObjatieMamino objatie.

Ako tyVždy som chcela byť ako tySilná, rozhodnáNekompromisnáOdvážnaPriamaVynaliezaváMúdraVytrvaláTrpezliváPokornáPokojnáChcela som byť ako tyMoja mama!

2

Pán Ježíš – jedinečný Zachránce

Filipským 2, 5 – 11: „Nechť je mezi vámi takové smýšlení jako v Kristu Ježí-ši: Způsobem bytí byl roven Bohu, a přece na své rovnosti nelpěl, nýbrž sám sebe zmařil, vzal na sebe způsob služebníka, stal se jedním z lidí. A v podobě člověka se ponížil, v poslušnosti podstoupil i smrt, a to smrt na kříži. Proto ho Bůh vy-výšil nade vše a dal mu jméno nad každé jméno, aby se před jménem Ježíšovým sklonilo každé koleno – na nebi, na zemi i pod zemí – a k slávě Boha Otce kaž-dý jazyk aby vyznával: Ježíš Kristus jest Pán.“

Efezským 1, 3 – 10: „Pochválen buď Bůh a Otec našeho Pána Ježíše Krista, který nás v Kristu obdařil vším duchovním požehnáním nebeských darů; v něm nás již před stvořením světa vyvolil, abychom byli svatí a bez poskvrny před jeho tváří. Ve své lásce nás předem určil, abychom rozhodnutím jeho dobroty byli skrze Ježíše Kris-ta přijati za syny a chválili slávu jeho milosti, kterou nám udělil ve svém Nejmilej-ším. V něm jsme vykoupeni jeho krví a naše hříchy jsou nám odpuštěny pro přeboha-tou milost, kterou nás zahrnul ve vší moudrosti a prozíravosti, když nám dal poznat tajemství svého záměru, svého milostivého rozhodnutí, jímž si předsevzal, že podle svého plánu, až se naplní čas, přivede všechno na nebi i na zemi k jednotě v Kristu.“

Milí bratří, milé sestry,v těchto slovech zaznívá nádherné poselství pro celé lidstvo, i pro každé-

ho z nás! Nejprve uvedu jednu událost.Malé děvčátko sedělo na klíně své matky. Řeklo mamince: Maminko, celá jsi

krásná, jen tvé ruce se mi nelíbí. Maminka měla na rukou opravdu nepěkné velké jizvy. Mamince vstoupily slzy do očí. Pak ji řekla: budu ti něco vyprávět. V jed-né vesnici začal hořet dům. Lidé se snažili hasit a vynášet z domu, co se dalo. Pak přiběhla z obchodu žena, která v tom domě bydlela. Ptala se lidí: Vynesli jste z domu mé dítě? Nikdo o dítěti nic nevěděl. Dům hořel stále víc. Žena vběhla do hořícího domu, aby zachránila své dítě. Lidé s napětím sledovali, co se sta-ne. Za chvíli vycházela z domu, šaty na ní hořely. V náruči tiskla k sobě své dítě. Oheň ji pálil ruce. Lidé ji rychle pomáhali, hasili oheň, který byl na ní. Vzali dítě, a uhasili oheň. Na popálených rukou ji však zůstaly velké jizvy od ohně, který ji pálil. Pak ji maminka řekla: Víš, dceruško moje, tím děvčátkem, které spa-lo v tom hořícím domě, to jsi byla ty. A tou maminkou, která šla do hořícího domu,

3

aby to spící děvčátko zachránila, to jsem byla já. Oheň popálil mé ruce, když jsem tě zachraňovala. Dívenka velmi pozorně poslouchala, a pak s velkým dojetím své mamince řekla: Maminko, celá jsi krásná, ale tvé ruce jsou nejkrásnější.

Proč šla maminka do hořícího domu zachraňovat svoji dcerušku? Proto, že ji milovala. Každé dítě, které má milující maminku, je šťastným dítětem.

Dnes mám pro vás otázku: Máte také někoho, kdo vás má rad, kdo vás miluje? Možná je to manžel, manželka, syn, dcera, bratr, sestra, vnuk, vnučka. Pak máte jistě důvod k radosti. Za každého člověka, který nám pro-kazuje lásku, jsme jistě velmi vděční.

Mám dnes pro vás ještě druhou OTÁZKU: -Víš, kdo tě má nejvíc rád? Kdo tě miluje víc než maminka, víc než tatínek,

víc než manžel, manželka, bratr, sestra, syn, dcera. Víš, kdo tě miluje ještě mno-hem víc, než členové tvé rodiny? Nesrovnatelně víc tě miluje Nebeský OTEC! Poslal ti DOPIS, ve kterém je 3 krát napsáno, že On – nebeský Otec si tě ZAMI-LOVAL. Je tam mnohokrát napsáno, že tě miluje, ale 3 krát, že si tě zamiloval. A nejen tebe, zamiloval si každého z nás. Efez. 2, 4: „Ale Bůh, bohatý v milosr-denství, z velké lásky si nás zamiloval.“ 2.Tes. 2, 16:„Bůh náš Otec, si nás zamilo-val.“ 1. Jana 4, 10: „V tom je láska, ne že my jsme si zamilovali Boha, ale že on si zamiloval nás.“ Každý z nás si může v této chvíli pomyslet: To je skvělá zpráva.

Někteří se ptají: Chci vědět, PROČ si mě Pán Bůh zamiloval? Proto, že tě stvořil „k Božímu obrazu“. Boží obraz je v tom, že můžeš myslet – myšlení je úžasný dar; Boží obraz je také v tom, že můžeš mluvit; ale také v tom, že se můžeš rozhodovat, že máš svobodnou vůli; ale také v tom je obraz Boží, že můžeš tvořit nové věci – máš tvůrčí schopnosti. Můžeš stavět domy, skládat písně, psát knihy. Jsme plní úžasu, když vidíme, jakými schopnost-mi Pán Bůh člověka obdařil. Člověk je stvořen k Božímu obrazu proto, že Pán Bůh chce mít s člověkem důvěrný vztah – důvěrné společenství; – jako Otec chce mít vztah s milovanou dcerou, s milovaným synem.

V  současné době je na světě velmi mnoho DĚTÍ, které se zármut-kem konstatují: Nikdo mě nemá rád. Je velmi mnoho dětí, které nemají rodiče, jsou v ústavech a jsou velmi smutné. Stále naříkají: Nikdo mě nemá rád. A nejen děti, i mladí lidé, ba i dospělí často se zármutkem naříkají: Ni-kdo mě nemá rád.

4

V listopadu se ve zprávách objevil článek „Lidstvo je v depresi“. Stále víc lidí prožívá deprese – vnitřní trápení – nikdo je nemá rád! Byla tam polo-žena otázka: „Co má člověk dělat, když ho bolí duše?“ Ambulance psycholo-gů a psychiatrů jsou přeplněné.

Škoda, že těmto lidem nikdo nevyřídil, že nebeský Otec si je také zami-loval. Jak je to důležité, aby se to každý člověk dozvěděl.

Někteří lidé se ptají: Máme nějaký viditelný DŮKAZ, že si nás Pán Bůh za-miloval? Ano, máme viditelné důkazy, že si nás Pán Bůh zamiloval. Ap. Pa-vel napsal: „Kristus byl roven Bohu, a přece na své rovnosti nelpěl, nýbrž sám sebe zmařil, vzal na sebe způsob služebníka, stal se jedním z lidi.“

1. důkaz Boží Syn Ježíš – se ponížil na úroveň člověka! ON – Stvořitel ve-smíru i Země a vládce celého světa, tedy všemohoucí Pán, byl ochoten opus-tit slávu nebe a  přijmout lidské tělo. Skrze narození se stál bez mocným nemluvňátkem, miminkem, které bylo zcela zá vislé na rodičích. Je to ne-pochopitelné sebeponížení. Proč se tak ponížil, že se na určitou dobu stal bez-mocným dítětem? Proto, aby nám dokázal, jak mu velmi na každém člověku zaleží – jak si každého člověka zamiloval! I tebe chce učinit věčně šťastným člověkem. To Kristovo dobrovolné ponížení je Boží ZÁZRAK.

2. Druhým důkazem, že si nás Bůh zamiloval, je to, že svatý Boží Syn ses-toupil do naší lidské ŠPÍNY, narodil se ve špinavém a zapáchájicím chlévě. Ptáme se: PROČ si to nezařídil, aby se narodil v nějakém krásném a čistém paláci? Vždyť bohatých lidí, kteří měli krásné a čisté paláce, bylo na zemi mnoho. Boží Syn sestoupil do největší špíny. Proč? Odpověď je úžasná: Pro-to, aby se sklonil k lidem, kteří žijí ve špíně hříchů a z té hrozné špíny je zachránil. Lidská duchovní a mravní špína je mnohem horší než špína, ve které žijí zvířata; špína lidská se projevuje v  sobectví, chamtivosti a nená-visti, zlosti, v nemravnosti a krutosti a v mnohých válkách. Projevila se v pl-nosti i vůči Pánu Ježíši, když na něho plivali, když ho fackovali, bičo vali, ponižovali a nakonec vyvedli na smetiště Golgoty jako vyvrhele. Jeho Pro-bodené ruce na kříži jsou důkazem jeho lásky!

- Proto prošel utrpením na kříži, aby nám připravil dokonalé očištění. Lidé, kteří se dají očistit, pro ty platí zaslíbení: „Blaze těm, kdo mají čisté srdce, neboť oni uzří Boha.“

5

3. Třetí důkaz, že si nás Bůh zamiloval: Rozhodl se, že nás vykoupí z moci SMRTI. Každý, kdo se narodí v těle, bude také jednou umírat. Smrt těla není žádná legrace. Každý člověk si uvědomuje, že jeho tělo se promění v prach. Většina lidí má ze smrti opravdový strach. Nikdo se z moci smrti nevysvo-bodí, ani nevykoupí. Pán Ježíš se musel narodit v  těle proto, aby jako Boží Syn svedl zápas se smrtí. Lidé viděli, že má moc nad smrtí, když vzkří-sil Lazara, jehož tělo už bylo v rozkladu v hrobě. On však musel vést zápas se smrtí ve svém vlastním těle. Když ve velikonoční ráno vstal z mrtvých v novém duchovním těle vstal z mrtvých jako Nejslavnější VÍTĚZ v dějinách této Země. Svým vítězstvím nad smrtí připravil nový život – život věčný, ži-vot v novém těle, které už nebude stárnout, které bude věčné. On prohlašu-je: „Neboj se! Já jsem první i poslední, ten živý; byl jsem mrtev – a hle, živ jsem na věky věků. Mám klíče od smrti i hrobu.“ „Já jsem vzkříšení i život, kdo věří ve mne, i kdyby umřel, bude žít“. On nám dává záruku, svá slova splní.

Přemohl smrt a otevřel nám cestu do věčné radosti v Božím království. Pro-to v Bibli čteme nádherná slova: Pán Ježíš praví: „Já jsem dobrý pastýř. Dobrý pastýř položí svůj život za ovce…Moje ovce slyší můj hlas, já je znám, jdou za mnou; a já jim dávám věčný život: nezahynou na věky a nikdo je z mé ruky nevyrve.“

„Já jsem ten chléb živý, který sestoupil z nebe; kdo jí z tohoto chleba, živ bude na věky.“ – Nádherná zaslíbení!

Mnozí lidé, když poslouchají tato Ježíšova zaslíbení, kladou otázku: Můžeme důvěřovat Ježíši Kristu, že tyto své sliby opravdu splní? ANO. Mů-žeme! Máme mnoho důkazů, že Ježíš mluví pravdu:

Ježíš řekl prorocká slova: „Nebe i země pominou, ale má slova nepominou.“ Uplynulo 2 tisíce let. Slova Pána Ježíše nejen nepominula, ale byla již přelo-žena do 3 tisíc jazyků. Za pár let budou přeložena Jeho slova do všech jazy-ků na zemi. Důkaz, že Ježíšova slova nikdy nepominou.

Ježíš řekl: Já jsem světlo světa, kdo mne následuje, nebude chodit ve tmě, ale bude mít světlo života. Máme nyní rok 2017 po Kristu. Dějiny byly rozděleny na dvě epochy – před Kristem a po Kristu a Ježíš Kristus se stal STŘEDEM DĚJIN svítí všem národům jako zdroj pravdy.

Ježíš řekl Petrovi prorocká slova: „Na té skále zbuduji svou Církev – a brá-ny pekel je nepřemohou.“ Vyznavači Ježíše byli v celých dějinách pronásle-

6

dováni – i dnes tisíce křesťanů umírají mučednickou smrtí. A přece je Kris-tova církev nezničitelná. Dnes se k Pánu Ježíši hlásí 2 miliardy a 200 mi-lionů křesťanů.

Proč nastal v  naší době tak obrovský technický pokrok? Přesně podle proroctví. V Bibli je proroctví, že v závěrečné době dějin – tedy před 2. pří- chodem Krista – nastane obrovský pokrok v poznání zákonů přírody a s tím spojený technický pokrok. Žasneme, jak se toto proroctví naplňuje.

- V Rio de Janeiro se v srpnu 2016 konala olympiáda. Všichni sportov-ci mohli vidět SOCHU Ježíše Krista, která stojí nad městem. Při televizních přenosech se už mnohokrát objevila na obrazovkách. Socha Ježíše Krista představuje Krista s otevřenou náručí a už 85 let připomíná všem lidem na zemi, že Pán Ježíš otevřel svou náruč všem lidem a volá: Pojďte ke mně všich-ni, a já vám dám odpočinutí.“

- Pán Ježíš nás ujišťuje, že nám připravuje skvělou budoucnost. Slibuje: „Jdu, abych vám připravil místo. A když odejdu a připravím vám místo, opět přij-

du a vezmu vás k sobě, abyste i vy byli tam, kde jsem já.“ „Je mi dána veškerá moc na nebi i na zemi. Jděte ke všem národům a získá-

vejte mi učedníky…A hle, já jsem s vámi po všecky dny až do skonání tohoto věku.“ Plňme jeho vůli, ať je oslaven skrze naši službu. Amen.

Stanislav Kaczmarczyk (kázeň prednesená v Novom ev. kostole v Bratislave 5. 3. 2017 o 8.30 h.)

Čo pre mňa znamená viera v Pána Ježiša Krista a prečo som rada v evanjelickej cirkvi

Vždy som sa považovala za dosť vedecky založenú, i napriek tomu som verila, že svet nemohol vzniknúť náhodou, ani také zložité ľudské telo, čo ma vždy fascinovalo pri štúdiu farmácie, keď sme do hĺbky rozoberali pro-cesy v tele až po enzýmové kaskády.

7

Do evanjelického kostola ma priviedol môj priateľ a  mnohé roky som tam chodievala, ale bola som len prítomná, pasívna. Mala som pocit, že ži-jem správne, v poriadku, veď predsa nikomu neubližujem, snažím sa aj po-máhať druhým, za svojich blízkych sa modlievam.

Dnes už nerozumiem, ako som mohla takto žiť. V poslednej dobe ma dosť pohltil môj život. Príliš veľa práce, málo voľného času, prílišné zame-ranie sa na veci materiálne, ak mi bolo ťažko, niečo nové som si kúpila a myslela, že to zaplní dieru v mojom srdci. Vôbec ma netrápilo, čo bude so mnou po smrti, veď žijem tu a teraz. Musím poďakovať svojmu priateľovi za to, že ma nasmeroval k tomu, aby som sa vydala touto cestou poznávania nášho Pána. Až teraz si uvedomujem, ako mu na mne záležalo, že mi chcel len dobre, keď sa vždy snažil, aby som prečítala nejakú knihu o Pánu Bohu alebo Ježišovi Kristovi, no ja som dlho odolávala, brala som to skôr negatív-ne, že ma núti do niečoho, o čom nie som presvedčená.

Nie je nič krajšie, ako veriť v to, že vás Pán Boh nado všetko miluje. Môj život je veľmi požehnaný a viem, že zaň môžem ďakovať Bohu. Potrebovala som nájsť vo svojom živote nejaké usmernenie, určité duševné naplnenie a práve to mi dáva Božie slovo.

Pán Ježiš ma neustále učí pokore, láske a  viere vo večnosť. Pokore v tom, že som len malý, slabý a veľmi hriešny človek, i napriek tomu Mu veľmi záleží na mne – aj napriek mojej nedokonalosti – a neskutočne ma miluje. Učí ma nezištnej láske, nebyť ľahostajnou voči blížnym – „oko-loidúcim“ a viere vo večný život. Úplne inak sa človeku každé ráno vstá-va s pocitom, že jeho existencia má hlbší zmysel ako len svetský život tu na zemi, ale že aj ak sa nám niečo prihodí, čaká nás ešte nádherný život v Božej blízkosti.

Viem, že som len na začiatku tejto cesty, cesty poznávania Pána, ale vní-mam to ako veľké požehnanie, že mi bolo toto poznávanie umožnené.

Pre evanjelickú cirkev som sa rozhodla najprv kvôli ľuďom, ktorých mi Pán Boh priviedol do cesty. Dnes, keď som už čo to prečítala, sa utvrdzujem, že som sa rozhodla správne. Uvedomujem si, že ECAV možno nie je ideál-na, no práve to je priestor, že sa snáď aj moja maličkosť môže nejako priči-niť, aby bola krajšia.

8

A v nemalej miere k tomu prispeli aj slová bratov farárov v Novom kos-tole a Dúbravke, ktoré ma dokážu nadchnúť, povzbudiť a sú pre mňa veľ-mi inšpiratívne.

Viera Escherová (konfirmovaná 28. mája 2017)

Najväčší Slovák v dejinách

Kto ním v skutočnosti bol, vie len Pán Boh. Možno statočná babka, ktorá celý život pokorne trpela a drela, a nikto o nej nevie. Ak by som si však mal vy-brať zo známych osobností v našich dejinách, jednoznačne by to bol Jozef Milo-slav Hurban. Niečo sme sa o ňom učili, čosi viem aj o jeho činnosti v Hlbokom, najmä z jeho vlastných zápisov a spomienok, ktoré horlivo čítal môj priateľ, ktorý tam bol niekoľko rokov farárom. Viac som sa dozvedel z výborných kníh: Perom a mečom od Tomáša Winklera a Z čírej lásky od Zory Lackovej.

Spomeniem pár vecí, ktoré ma na tomto človeku fascinujú. Od študent-ských a kaplánskych čias bol vyhranenou tvorivou osobnosťou, schopnou

Konfirmandi, 28. máj 2017, Mgr. Viera Escherová – druhá zľava. Foto Lýdia Uhrinová

9

nezištne vstúpiť do každého zápasu za pravdu. Týmto svojím postojom si získal srdce krásavice Aničky Jur-kovičovej, o ktorú sa uchádzal aj Jan-ko Francisci Rimavský, označovaný za najkrajšieho muža Uhorska. Mal od-vahu, dnes by sme povedali – dosť zodpovednosti neľahostajného obča-na, silne motivovaného vierou, dať sa do nerovného boja. Na jednej stra-ne to bol boj proti opilstvu, poverám, strašným hygienickým pomerom, v ktorých žil ľud na vidieku, na druhej strane boj proti mocipánom, ktorí okrem iného mali všetky koncesie na liehovary a iné veci, ktorými ni-čili jemu zverený národ. Dokázal proti nim na vlastný náklad vyrobiť letáky a distribuovať ich, hoci ho to mohlo stáť život. Dotkol sa tým veľkých peňa-zí aj zlej morálky vtedajších mocných.

Jeho svokor, učiteľ Jurkovič, sa so zdesením žaloval celej rodine, že jeho zať sa dal na podnikanie, a že ho to môže ekonomicky úplne zničiť. Pri-šli vtedy do módy totiž vtedajšie „počítače“, v Rusku vynájdené počítadlá. Chcel, aby každá evanjelická škola tieto počítadlá dostala, a nechal ich vyro-biť, aj keď nevedel, kde na to zoženie peniaze. Takéto bolo jeho podnikanie z čírej lásky. Dokázal tvrdo pracovať duševne i telesne a nesmierne skrom-ne žiť. Sám si vyrábal sviečky, aby mohol po nociach študovať. Bol aj do voza aj do koča. Inteligencii sa prihováral vydávaním časopisov a pospolitý ľud učil efektívne gazdovať, takže i pluh chytil sám do ruky.

Nadovšetko – svoje postoje dokázal priviesť do takých dôsledkov a obe-tovať pritom bezpečnosť či životy seba a svojej rodiny, že organizoval vo-jenské povstanie proti vtedajším mocipánom, sám opásaný nielen perom, ale aj mečom. Pred farou v Hlbokom bola postavená a čakala naňho šibeni-ca. Pred jeho dobrovoľníckymi vojenskými skupinami sa triasol nepriateľ.

Jozef Miloslav Hurban

10

Vo svojich deťoch, najmä v synovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, zane-chal ďalšie poklady pre náš národ. Je dosiaľ nedocenený. Stále úžasne in-špirujúci. Zahanbuje nás. Ak vôbec má niekto právo nosiť meno „otca náro-da“, tak by to mal byť Jozef Miloslav Hurban.

Ján Bohdan Hroboň (prevzaté z knihy Kazateľ Ján Bohdan Hroboň,

vyd. Cirkevný zbor ECAV Martin 2014)

Vážený brat Jozef Miloslav Hurban,

dovoľte mi prosím adresovať Vám niekoľko riadkov. Na Veľkú noc v roku 1846 ste vydali Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru. A ja som sa stala Vašou obdivovateľkou. Vaše periodikum som čítala aj v nasledujúcich rokoch – 1847, 1851 a 1852. V mene všetkých čitateľov Vám chcem zo srdca poďakovať za myšlienky, ktoré ste adresovali prebúdzajúcemu slovenské-mu národu. Vďaka štúdiu Slovenských pohľadov som Vás mohla spoznať

Anička Jurkovičová, manželka Jozefa Miloslava Hurbana

11

ako muža viery, muža slova, kňaza, vydavateľa, redaktora, spisovateľa, lite-ráta, publicistu. Vaše meno ostáva navždy spojené so štúrovským hnutím, ale aj s vydavateľskou činnosťou, veď vďaka Vám začal vychádzať almanach Nitra (od r. 1842), ale aj Cirkevné listy (od r. 1863).

Evanjelická fara v Hlbokom bola Vaším tvorivým zázemím, priestorom, kde ste v skromných podmienkach vytvorili vzácne dielo, ktoré má nadča-sovú hodnotu. Hoci ste boli často vzdialený od centra politického a kultúr-neho pohybu, dokázali ste vynikajúco pochopiť stav slovenského národa, spoločenské smerovanie a na základe Vášho poznania ho predkladať v in-špirujúcej forme čitateľom. Tento rok si pripomíname 200. výročie Vášho narodenia. Vieme však, že Váš odchod do večnosti bol sprevádzaný trpkos-ťou a zavrhnutím. A vieme, že ideály štúrovského hnutia sa v mnohom ne-naplnili a mocní toho času rozhodli aj o Vašom osude. Boli ste však bojovní-kom dušou i telom, hoci Vaše srdce bolo zjazvené. Mnohí súdili a súdia Váš život, mnohí interpretujú Vaše konanie. Avšak málo je tých, ktorí poznajú Vaše dielo, Váš spôsob myslenia. Vašu genialitu.

Ako som čítala Vami vydávané Slovenské pohľady, spoznávala som Vás ako vynikajúceho glosátora, komentátora, filozofa života, výnimočného štylistu. Písali ste logicky, ostro, farbisto, vtipne, no vždy s pointou. Nástoj-čivo ste predkladali svoje poznanie nielen slovenského a slovanského sveta. Vaše riadky boli priamočiare, no nie prvoplánové. Boli odvážne i rozvážne. Písali ste s vášňou a rovnako s vášňou ste predkladali svoje pravdy. Priate-ľom i nepriateľom. Nedbali ste veľmi na mienku iných, pretože ste si boli vedomý hĺbky vysloveného slova – slova pravdy. Bola som očarená Vaším prehľadom o histórii, filozofii, literatúre, kultúre slovanských národov. Is-teže, dejiny ukázali, v čom sa mýlila Vaša generácia. Avšak v danom čase ste vydali to najlepšie svedectvo viery v život slovenského národa, jeho za-stúpenie medzi inými európskymi národmi. Zároveň ste aj Vy boli nemilo-srdným kritikom vlastného národa. Poznali ste jeho slabosti, no ukazova-li ste aj cestu nápravy. V Slovenských pohľadoch ste predovšetkým vytvorili zjednocujúci intelektuálny základ pre reflexiu humanitných vied v spoloč-nosti a skúmanie postavenia človeka vo svete. Slovenské pohľady boli záro-veň kultúrnym a literárnym priestorom pre zobrazenie dobovej literárnej

12

a kultúrnej scény. No písali ste aj o evanjelickej cirkvi. Ako kňaz, teológ ste komentovali jej dianie, najmä, ak sa život cirkvi dotýkal národného pohy-bu a rozvoja slovenského národa.

Milý brat Hurban, som vďačná Bohu, že som mohla načrieť do Vášho diela, v ktorom som spoznala Vašu dušu – búrlivú, vášnivú, dobromyseľ-nú, romantickú, otvorenú, priamu, veselú, milujúcu Boha, národ, cirkev. Vždy hľadajúcu spravodlivosť a dobro. A to máme spoločné!

S úctou Eva Bachletová (Hurbanovka) (publikované v Reformačných listoch č. 5, redakčne krátené)

Spolupráca Jozefa Miloslava Hurbana s Jánom Pravoslavom Leškom

Ak chceme poznávať Jozefa Miloslava Hurbana širokospektrálne, musí-me si všímať aj ľudí, ktorí ho obklopovali a s ktorými úzko spolupracoval. Jednou z takýchto osobností je aj Ján Pravoslav Leška. Leška sa narodil 7. mája 1831 vo Vrbovciach, teda dostatočne blízko Hlbokého, v ktorom Hur-ban strávil väčšinu svojho života. Spájal ich však nie len spoločný životný priestor, ale aj konfesia, či životné povolanie. Aj Leška bol evanjelik, vydal sa na cestu evanjelického farára, a hoci ako farár vystriedal viacero cirkev-ných zborov, všetky sa nachádzali v jeho rodnom kraji a v tom istom Nit-rianskom senioráte. Po ukončení štúdií pôsobil od januára 1855 ako kaplán na Myjave. Ešte v tom istom roku bol administrátorom Jánom Chalupkom ordinovaný a 19. augusta 1855 zvolený za farára na Bukovci. Bolo to len nie-koľko mesiacov pred tragickou smrťou Ľudovíta Štúra, po ktorej sa Hur-ban takmer psychicky zosypal. Smrťou Štúra Hurban možno veľa stratil, ale predsa aj čosi získal. Prerušením jednej silnej väzby sa mu otvoril priestor pre väzby iné. A práve v čase, kedy Hurban stratil objekt svojho obdivu, stá-va sa on objektom obdivu pre mladého farára Lešku, ktorý k nemu až nekri-ticky vzhliada. Takýto pohľad je zrejmý z listu Juraja Kulíška, vrbovčianske-ho učiteľa, ktorý rozpoznal v Leškovi skrytý talent a ktorého si Leška veľmi

13

vážil. Leška mu v roku 1860 napísal list, v ktorom sa ho snažil nakloniť, aby „pracoval za Hurbana.“ Vo svojom liste Leška používa miestami až naivnú argumentáciu a cítiť z neho až fanatickú oddanosť Hurbanovi. Kulíšek však zostal chladný a Hurbana nepriamo nazval pokrytcom.

Ako farár sa stal Leška súčasťou spoločenstva duchovných Nitrianskeho seniorátu.V tomto období sa kolegiálny vzťah s Hurbanom postupne preta-vil do vzájomného priateľstva, ktoré sa prejavovalo aj tým, že dával Hurba-novi posudzovať svoje básne.

Priateľstvo Hurbana a Lešku prehĺbilo najmä patentálne obdobie, kedy sa z  obdivovateľa stal rovnocenný spolupracovník. Po vydaní tzv. Protes-tantského patentu sa Leška jednoznačne vyprofiloval, ako patentalista. Cir-kevný zbor Bzince pod Javorinou, v ktorom pôsobil, ostal v tábore paten-talistov aj po vydaní nariadenia panovníka z 15. mája 1860, ktoré de facto reorganizáciu podľa patentu ponechalo na dobrovoľnosti. Cirkevné zbo-ry sa vtedy húfne vracali k pôvodnej správe. Z hŕstky zborov v Nitrianskej stolici sa po prekonaní počiatočnej krízy napokon vytvoril Nitriansky pa-tentálny seniorát. Farári patentálnych zborov sa zoskupili okolo Hurbana,

Jozef Miloslav HurbanAnna Jurkovičová - Hurbanová

14

ktorého si zvolili aj za seniora a  vytvorili, síce málopočetné, ale pevne zomknuté spoločenstvo. Išlo o farárov Jána Lešku, Ľudovíta Semiana, Au-gusta Roya, neskôr i Jána Trokana, na krátko i Jána Borbisa, ku ktorým sa aspoň virtuálne pridal aj Ladislav Paulíny. Keďže išlo o malé spoločenstvo, navyše čeliace stálym výpadom zo strany autonomistov, vzťahy v ňom boli veľmi dôverné a intenzívne. Často sa stretávali ako spoločenstvo farárov pri prijímaní Večere Pánovej, ale i neformálne, väčšinou pri príležitosti život-ných jubileí, či menín. Jedným z takýchto stretnutí bývali stretnutia u Hur-bana v Hlbokom na Jozefa. Leška tieto vzťahy ku koncu svojho života hod-notí veľmi pozitívne: „Bolo nás málo, ale jeden duch, vernosť, svornosť, a tak i sociálne tvorili sme jednu spoločnosť, spoločenský život.“

Tlak zo strany autonomistov si na vlastnej koži prežil aj Leška. V Bzin-ciach pod Javorinou sa našlo niekoľko nespokojencov, ktorí brojili proti pa-tentu i samotnému Leškovi. Obvinili ho z búrenia ľudu, označili za sektára a kacíra. Tieto aktivity vyvrcholili 29. júna 1862 návštevou deputácie au-tonomistického Nitrianskeho seniorátu v Bzinciach, ktorá chcela presadiť ich návrat do autonomistického tábora. Na veľké prekvapenie v bzinskom evanjelickom kostole deputácia okrem Lešku a Bzinčanov našla aj Hurba-na, Roya a niekoľko cirkevníkov zo Starej Turej. Celú obhajobu patentu a ti-chého Lešku nakoniec prevzal do svojich rúk Hurban. Aj keď sa mu po ostrej prestrelke svojou charizmatickou rečou načas podarilo utíšiť zhromažde-nie, v konečnom dôsledku sa mu situáciu zvrátiť nepodarilo a prítomná ne-reprezentatívna časť zboru odhlasovala prechod Bziniec k autonomistom.

Napriek tomu, že sa Leška ako bzinský farár dostal do inej luteránskej komunity, svoje vzťahy s patentalistami a Hurbanom neprerušil a intenzív-ne s nimi spolupracoval. Práve v období vrcholiacich útokov na jeho osobu, spolu s Hurbanom dokončovali Osvědčení Evanjeliků nezměneného augšpur-ského vyznání věrne se přidržejících. Viacerí cirkevní historici toto dielo pripi-sujú hlavne Hurbanovi. Ale nie je to tak. Osvědčení vzišlo z diskusie, ktorá prebehla na konvente Nitrianskeho patentálneho seniorátu 22. apríla 1862. Diskutovalo sa o pastierskom liste Ľudovíta Gedulyho, v ktorom patentalis-tov ostro napadol. Hurban s Leškom mali za úlohu poznámky a formulácie, ktoré vzišli z diskusie, pretransformovať do uceleného spisu. Najskôr písali

15

každý zvlášť, potom jednotlivé časti, pri stretnutí na Turej Lúke, dali doko-py. Podľa cirkevného historika Júliusa Bodnára bolo Osvědčení z väčšej časti práve Leškovým dielom. Na Osvědče-ní sa svojimi radami a akýmsi lektorá-tom podieľal aj August Roy. Práve Roy s  Leškom Hurbana žiadali, aby boli z  tejto práce vypustené príkre slová a aby záver diela nevyznieval ako agi-tácia. Osvědčení svedčí aj o ďalšej ro-vine vzťahu Hurban – Leška, a to rovi- ne teologickej. Nie len z  tohto diela, ale aj iných spisov, či článkov je jasné, že obaja boli vo vieroučných veciach priam jednomyseľní. Odmietali racio-

nalizmus a liberalizmus, ale i náboženský formalizmus. Obaja kládli dôraz na evanjelium, Kristocentrizmus, úprimnú vieru a hlbokú zbožnosť. Obaja sa hlásili k luteránskej ortodoxii, odmietali úniu s kalvínmi, odvolávali sa na Symbolické knihy. Táto hlboká jednomyseľnosť v takej intímnej oblasti, ako je vzťah človeka s Bohom, ich spojila zvláštnym neviditeľným putom.

I  napriek prechodu Bziniec pod Javorinou do autonomistického tábo-ra útoky na Lešku pokračovali. Osvědčení mu iste nepridalo medzi autono-mistami na dôveryhodnosti. Cirkevný historik Ján Drobný sa nazdáva, že práve spojenie Lešku s Hurbanom zabránilo tomu najhoršiemu a že vďa-ka Hurbanovej obrane Lešku, tento nedopadol, ako neskôr Hodža v Liptov-skom Mikuláši. Leškova pozícia bola naozaj nepríjemná. Jeho protivníci podali na neho žalobu pred seniorálny konvent a žiadali, aby ich Lešku zba-vili. Leška bol dokonca vyzvaný, aby odvolal Osvědčení, ale to odmietol, čo Hurban na stránkach Cirkevných listoch vyzdvihol.

Rok 1864 bol pre úzky krúžok nitrianskych patentalistov obzvlášť náročný. Hurban sa pochytil s Jánom Borbisom, ktorý práve Hurbanovým sprostred-kovaním nastúpil do cirkevného zboru Čáčov. Vyčítal mu, že sa vlastnou vi-

Svetozár Hurban Vajanský

16

nou dostal do sporu s kurátorom Kuklišom, ktorý mal veľkú zásluhu na od-delení sa Čáčova od Senice. Prísny Hurbanov prístup vyprovokoval hrdého Borbisa k nemiestnym poznámkam, ktoré sa Hurbana dotkli. Borbis okrem iného Hurbanovi vykričal, že ho on spravil doktorom, ale aj to že je údajne zlým príkladom pre mládež. Spor medzi oboma sa vyhrotil natoľko, že hro-zilo, že sa prevalí na verejnosť a musel ho riešiť superintendent Kuzmány. Na tom, že sa táto kauza napokon na verejnosť neprevalila, má azda svoj podiel aj Leška. Hurbanovi napísal list, v ktorom ho nabádal k zmieru. Tu vidíme Lešku opäť v  pozícii akéhosi Hurbanovho mierniteľa. Historik Ján Drobný prirovnáva z tohto dôvodu vzťah Hurbana a Lešku dokonca k dvo-jici Luther – Melanchton. Ťažko povedať, nakoľko je Drobného pohľad vý-stižný, pravdou však je, že tichý a diplomatický Leška sa s priamym, ráznym a často neomaleným Hurbanom veľmi dobre dopĺňali. Leška bol za zmierli-vú pokojnú cestu, Hurban mu ukazoval, že sa to niekedy jednoducho nedá.

Leška mal však svoje vlastné problémy. Nakoniec nevidel iné riešenie, len sa pokúsiť so svojím zborom o návrat do tábora patentalistov. Hurban mu s tým s radosťou pomohol. Aby celú vec poistil, vybral sa začiatkom januá-ra 1865 do Viedne, kde sa snažil podniknúť bližšie neurčené kroky. O tom, že táto misia dopadla dobre azda svedčí aj Leškov úspech na zborovom konven-te v januári 1865, na ktorom sa Bzinčania pridali opäť k patentalistom.

V  nasledujúcom roku máme možnosť dvojicu Hurban Leška vidieť v opačnom garde. Teraz sa pre zmenu podujal Leška obraňovať Hurbana. Koncom roka 1864 vyšiel tlačou na Hurbana hanopis, z pera brezovského kaplána Gustáva Pifku.

Tento pamflet nenechal Lešku chladným a rozhodol sa, že napíše obra-nu. Stavia sa v nej za Hurbana síce objektívnejšie, ako pred piatimi rokmi v liste Kulíškovi, ale predsa v jeho slovách cítiť istý pátos. „Ale suďte, prosím Vás, my sme ho nechali takmeř samého, oni obrátili se všickni proti němu … ne-nechali na něm místa celého, zdrapli z něho všecku hodnost, vyzlekli ho do naha, přioděli rouchem potupy, okydali blatem hanoby a posměchu … “

O  tom, že Leška píše obranu – Nové svědectví Hurban vedel, dokon-ca sa na ňom istým spôsobom podieľal. Leška mu posielal text po častiach na redakciu, dokonca ho nabádal, aby jednotlivé časti, ak je treba, skrátil.

17

Leškova obrana bola teda opäť spo-ločným a premysleným podnikom, namiereným, ako to Leška napísal Hurbanovi, proti nevere v  Evanje-lickej cirkvi.

Ani po odvolaní tzv. protestant-ského patentu sa spolupráca a pria-teľstvo medzi Hurbanom a  Leškom nepretrhlo. V spolupráci pokračovali v Spoločnosti vnútornej misie, ktorú Hurban založil 8. augusta 1865, pri organizovaní farárskych konferen-cií Nitrianskeho seniorátu, ktorých bol Hurban predsedom a  Leška za-pisovateľom, Leška občas prispieval do Cirkevných listov. Leška bol teraz mužom v najlepších rokoch a získal si postupne úctu a vážnosť.

Koncom roku 1869 bol Hurban odsúdený na tri mesiace väzenia za svoj článok „Čomu nás učia dejiny“. Táto skutočnosť nenechala Hurbanových priaznivcov chladných. Samozrejme ani Lešku. Napísal odvážny a dojem-ný príspevok do Cirkevných listov. V článku akoby sa snažil vyjadriť za všet-kých Hurbanových stúpencov, čo pre nich znamená. Leška vidí v Hurbanovi hrdinu, ktorý kráča na čele ľudu a ku ktorému ľud vzhliada. Napriek tomu, že sa mnohokrát zdá, že je v zápasoch na poli národa a kresťanstva osamo-tený, stoja za ním mnohí. A to je triumf Hurbanových stúpencov nad ich protivníkmi. Leška v Hurbanovom uväznení vidí príležitosť, dokonca po-vinnosť dokázať túto pravdu svetu. Vyzýva všetkých k práci, aby Cirkevné listy, ktoré pri tejto príležitosti načas prevzal Michal Boor, boli hojne záso-bené článkami. Za oslobodenie Hurbana sa čoskoro rozbehla petičná akcia. Jej iniciátor bol čáčovský farár Samuel Ruttkay, ktorý zamýšľal petíciu pred-ložiť panovníkovi. Nakoľko sa v celej tejto akcii angažoval aj Leška, nevie-me. V každom prípade bola petičná akcia zhora čoskoro zastavená.

Ján Leška

18

Po návrate Hurbana z väzenia sa čakalo, či opäť prevezme úlohu redak-tora Cirkevných listov. Ako sa Hurban rozhodne, nebolo jasné ešte ani v ok-tóbri 1870. Dočasný redaktor Michal Boor bol spolu s Leškom pripravený vo vydávaní cirkevného časopisu pokračovať. Čakalo sa na Hurbanovo vyjad-renie. Ten však váhal a na priame Boorove otázky neodpovedal. Neodpo-vedal ani na Leškove listy. Napokon Hurban odpísal obom veľmi podráž-deným tónom. Z prvého listu Leškovi bolo zrejmé, že ich podozrieva, že ho chcú od Cirkevných listov odstaviť. Leška s Boorom Hurbana uistili, že to tak nie je, ale predsa sa snažili presadiť vlastné predstavy. Okrem rieše-nia praktických vecí sa Leška rozhodol Hurbana priateľsky povzbudiť. Jeho list z 15. novembra 1876 je priam literárnym dielom, naplneným hlbokým citom. „Mesiac svieti aj keď psi štekajú naň: hviezdnie svetlo účinlivého života Tvojho dravost a blud sveta zmámeného nezastíní, všetečnost pochabcov drzích, bezočivost smelcov vtieravých nepošpiní … A či Ti treba opetovat, čo Ty tisíckrát i hovoril i životom osvedčil si? Či treba z knihy zkušenosti Tvojej čítať Tebe, čo Ty prežil a prečítal si?“

Ani takéto nedorozumenia však nedokázali dobré vzťahy medzi Hur-banom a Leškom pokaziť. Počas nasledujúceho obdobia zostáva s Leškom v čulom písomnom styku. Zaujíma sa o osobné veci, prosí o príspevky do Cirkevných listov, pobáda Lešku, aby mu písal častejšie. Z jeho listov cítiť akýsi melancholický tón, cítiť v nich únavu z celoživotných zápasov. „Brat môj drahý! Ja už nič nedbám na ten svet a modlím sa vždy na koniec: daj mi Bože príležitosti dnes abych mohol svedčit za P. mojho J. Kr.“

Cirkevné listy však i napriek prekonaniu určitej krízy zanikli. Pochoval ich článok Leopolda Abaffyho – Tým miernym. Článok bol úradmi označe-ný za politický, Hurban bol 28. júna 1875 odsúdený na trojmesačné väzenie a vydávanie Cirkevných listov na základe súdneho zákazu zastavené. Po ná-vrate z druhého väzenia, 19. júla 1876 dôverný vzťah Hurbana s Leškom po-kračoval.

Posledných 8 rokov pred Hurbanovou smrťou, ako by vzájomné priateľ-stvo predsa stratilo na intenzite. Životné okolnosti oboch aktérov sa zme-nili. Hurban zostarol, Leška je na vrchole svojej sily, Hurban sa ponoril do písania spomienok, hodnotí, obzerá sa za životom. Leška sa pozerá dopre-

19

du, hlavne preto, lebo bol 8. augusta 1880 zvolený za seniora Nitrianskeho seniorátu. Tak vzťah Hurban – Leška dostáva úplne iný rozmer. V minu-losti bol Hurban Leškovým nadriadeným, teraz sa stáva jeho podriadeným. Do určitej miery to ovplyvnilo aj ich komunikáciu. Hurban, tak ako sa na tie časy patrilo, začína Leškovi v  listoch vykať. Ich komunikácia už nevy-kazuje takú úprimnosť a otvorenosť a stráca vďaka Leškovej zaneprázdne-nosti na kvantite. Zároveň sa Leška dostáva do nezávideniahodnej pozície. Hurban vždy veľmi kriticky hodnotil činnosť svojich nadriadených. A Leš-kova činnosť Hurbana nemohla nijako uspokojiť. Bol úplne inej nátury ako on, čo sa prejavovalo v  rozdielnom prístupe k  riešeniu problémov. Leška išiel do otvorených konfrontácií až keď iné spôsoby vyčerpal, čo sa Hurba-novi mohlo zdať nedostatočne razantné. Leška však s Hurbanom stále ráta. V decembri 1880 sa s ním dokonca radil, koho by bolo dobré zvoliť za kon-seniora. Napokon po smrti brezovského farára Šulca (1881), ponúkal túto funkciu práve jemu. Hurban odmietol so slovami „... místo jeho zaujať již né nám starým, ale těm mladým, na jejichž vývinu k dobru církve a národa tolik sme pracovali, přichází.“

V tomto období spolupráca Hurbana s Leškom prebiehala už len na pôde pastorálnych konferencií. Vzhľadom na kvantum práce, ktoré mu priniesla funkcia seniora, opakovane žiadal Hurbana, aby ho uvoľnil z pozície zapi-sovateľa. I napriek tomu, že bol v tomto období Hurban Leškovým podria-dením, dovolil si mu v roku 1883 listom pripomenúť, že by bolo vhodné, zablahoželať v mene farárov Nitrianskeho seniorátu biskupovi Ľudovítovi Gedulymu k získaniu doktorátu. Je to nepochybne zaujímavý moment v ži-vote týchto dvoch mužov, ktorí v minulosti proti Gedulymu spoločne brojili.

Menej ako rok pred svojou smrťou sa nám Hurban predstavuje vo vzťahu k Leškovi v pozícii dôchodcu, ktorý sa uchádza o podporu. Píše, že má veľké výdavky na výchovu svojich detí, že bol vždy činný v cirkvi i národe a snažil sa nebyť nikomu na ťarchu, dúfa, že mu to nebudú mať za zlé, keď aj on po-žiada teraz o peniaze aj pre seba. Hurban si podporu dlho neužíval, zomrel po pol roku na to, 21. februára 1888. Leška pokračoval v jeho zápasoch ďalej, svojím vlastným spôsobom. Pripadla mu tá česť, že svojho priateľa, ktorého celý život v rôznej miere obdivoval, nakoniec i pochoval. Rozlúčil sa s ním

20

v kázni, ktorá má veľmi osobný rozmer. Hurbana nazval – otcom národa a vyznal sa z toho čo nie len pre neho osobne, ale i pre mnohých zúčastne-ných Hurban znamenal. Za základ svojej kázne si vybral slová 74. žalmu, v ktorom ľud oplakáva stratu proroka. Hurbana bez okolkov nazýva proro-kom, Božím mužom, mužom prvým z ľudu. Z Leškových slov jasne vyplýva, že pod pojmom prorok, nevidí len akési obrazné, nadnesené, symbolické pomenovanie, ale vidí v Hurbanovi proroka podľa biblických kritérií, teda Bohom inšpirovaného a vedeného muža. Vyzdvihuje jeho vieru a verné vy-znávanie Ježiša Krista, ale aj zotrvávanie pri Augsburskom vyznaní. Defi-nuje jeho prínos v oblasti výchovy mladých duchovných v úprimnej viere v Ježiša Krista. Nazýva ich Hurbanovou školou.

Leška tiež vo svojej pohrebnej kázni otvorene priznal, že po Hurbano-vi zostane prázdne miesto, ktoré bude treba preklenúť. „A kto nám nahra-dí Hurbana? ...Však sme boli privyknutí cele spokojne a spoľahlive dávať mies-ta jeho slovám, jeho radám, jeho napomínaniam, jeho káraniam... Keď prišlo čo pojednávať, čakali sme až Hurban príde; keď bola v čom pochybnosť, hľadeli sme, čo Hurban povie; keď šľahal kto po nás, nadstavil sa Hurban, aby zachytil šľahy, mierené na nás.“

V závere sa Leška uspokojil s tým, že Hurban svoju úlohu splnil a tento-krát práve on vyslovuje prorocké slová, ktoré sa plnia až do dnešných dní: „Je pravda, že Hurban bude žiť v cirkvi svojej, v ľude svojom, v národe svojom na rad nesčitateľných rokov.“

Martin Miti Kováč(prednesené na konferencii Jozef Miloslav Hurban

– osobnosť v spoločnosti a reflexii 16. máj 2017 v Bratislave)

13:13

13:13. To nie je čas, ani matematický príklad, ale názov spoločnej víken-dovky mládežníckych spoločenstiev Offline (študujúca mládež)  a  Légie+ (mladí pracujúci). Konala sa 12. – 14. marca 2017 v  dobre známom stre-disku Detskej misie Prameň v Častej. Téma bola zašifrovaná do dvoch tri-

21

nástok, keďže odkazovala na biblický verš 1. listu Korintským, 13:13: Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.

Duchovný program víkendovky sa niesol v  znamení 3 hlavných tém – o Viere, Nádeji a nakoniec o Láske, pričom sme sa snažili nazrieť a uchopiť, čo pre nás prakticky znamenajú v našom každodennom živote. Témy to ne-boli ľahké, ale napriek tomu potrebné. Okrem toho sme medzi nami privíta-li aj manželov Grexovcov, ktorí nám poslúžili seminármi o Božej vôli pre ži-vot muža a ženy. To je niečo, čo potrebujeme mať ako mladí ľudia pred očami a nasledovať to. V nedeľu sme zakončili program spoločnými modlitbami, do ktorých sme zahrnuli aj našich vedúcich Robčiho a Eriku, ktorých čakal vstup do spoločného života (čo sa medzičasom úspešne podarilo :) ).

Okrem duchovného programu sme absolvovali aj malý výlet na blízky hrad Červený kameň, kde sme strávili na potulkách a v rozhovoroch sobot-né poobedie. Táto víkendovka bola prvou spoločnou víkendovkou našich dvoch spoločenstiev a vyšla na výbornú.

Martin Lichý – člen tímu vedúcich spoločenstva mládeže Offline

13:13 – spoločná víkendovka mládežníckych spoločenstiev Offline a Légie+. Foto Martin Lichý

22

Biblia je v 648 jazykoch

Bonn (KAP/KNA) Písmo sväté je teraz celé preložené do 648 jazykov. Oznámila to Nemecká biblická spoločnosť s odvolaním sa na správu Global Scripture Access Report (Správa o globálnom prístupe k Písmu). Nedávno bol dokončený preklad do tatárčiny, čo je turkická reč, ktorou hovorí asi 5,2 milióna ľudí, žijúcich hlavne na území Ruskej federácie, ďalej do jazykov čínskych menšín Lisuov a Iov. Nová zmluva je preložená do ďalších 1432 ja-zykov a jednotlivé časti Biblie sú k dispozícii v ďalších 1145 jazykoch. Jazy-kovedci predpokladajú, že v súčasnosti existuje asi 6900 živých rečí. O pre-kladanie Biblie a jej sprístupňovanie i nevidomým a nepočujúcim sa starajú biblické spoločnosti. Svetový zväz biblických spoločností má toho času 148 členov.

https://www.getsemany.cz/node/3423

Evanjelická cirkev má strach pred vlastnou pravdou viery

Evanjelická cirkev má strach pred vlastnou pravdou viery a nechcela by byť za nijakú cenu pravoverná. Túto výčitku povedal v príspevku pre Juho-západný nemecký rozhlas mediálny vedec prof. Wolfgang Bolz z Berlína. Podľa jeho slov sa evanjelická  cirkev vyhýba konfliktom tým, že zastupu-je stále menej dogiem. Ešte možno počuť príbeh o Ježišovi Kristovi, najmä na Vianoce. Ale o poslednom súde nik nechce počúvať. Z Boha sa stal milý Boh. A z Ježiša dobrý človek – akýsi integračný poverenec vyššieho rádu, ale kto chváli učiteľa a sociálneho pracovníka Ježiša, vytláča Spasiteľa Kris-ta. Keby bol býval Ježiš iba učiteľom správneho morálneho správania, ne-boli by Ho boli ukrižovali. povedal Bolz. Podľa tohto evanjelika, farári len zriedkavo hovoria o „škandále slova o kríži“. Pritom toto je stredobodom posolstva listov apoštola Pavla. Cirkev nahrádza slovo o kríži neutrálnym

23

kultom človečenstva. Miesto o posolstve kríža, sa dá veľa počuť o nespočet-ných malých krížoch tohto sveta, ako sú: hlad, bieda utečencov, nezamest-nanosť, klimatická katastrofa.

(www.idea.de) http://www.evanjelik.sk/?p=29582

O Svetovom luteránskom zväze (SLZ)

SLZ je celosvetová spoločnosť 145 cirkví nadväzujúcich na učenie Mar-tina Luthera, ktorá reprezentuje viac ako 74 miliónov kresťanov v 98 kra-jinách. V poslednom období k najpočetnejším cirkvám v rámci SLZ patrí Evanjelická luteránska cirkev v Etiópii, kde sa k nej hlási 7,9 milióna ve-riacich, nasledovaná Tanzániou s 6,5 milióna veriacich a cirkvami v škan-dinávskych štátoch, kde sa k luteránskej viere hlási viac ako 60 percent populácie. Celkovo však členské cirkvi SLZ na severe Európy strácajú čle-nov, zatiaľ čo v Afrike sú na vzostupe: od roku 2013 počet ich členov stú-pol o 11 percent − na 23 miliónov ľudí. Vo Windhoeku v africkej Namíbii sa 10. – 16. mája 2017 konalo 12. valné zhromaždenie SLZ. Za nového pre-zidenta SLZ bol zvolený Pati Filibus Musa, arcibiskup z Luteránskej cirkvi Ježiša Krista v Nigérii. Generálnym tajomníkom SLZ je Dr. Martin Junge, farár z ev. cirkvi v Chile.  

Pre Teba (Pro Christ 2017)

V Kinosále pri MKS v Liptovskom Hrádku sa konalo evanjelizačné podu-jatie Pre Teba (ProChrist 2017). Program každého z piatich večerov bol cez satelitné vysielanie prenášaný na viaceré prenosové miesta, vrátane našej zborovej siene na Legionárskej 6.

Témy a rečníci: Príbeh (Jiří Chodura, ev. farár v Oldřichoviciach na Sliez-sku), Šanca (Jaroslav Petro, ev. farár v Obišovciach), Dar (Michal Klus, ev. farár v Třinci), Zmena (Slavomír Slávik, riaditeľ Slovenského evanjelizač-

24

ného strediska), Vzťah (Katarína Hudáková, ev. farárka-seniorka v Liptov-skom Ondreji).

Tým, ktorí nemohli vidieť jednotlivé prenosy, ale aj vám, ktorí by sa k nim radi vratili, dávame do pozornosti internetovú stránku, kde sú archi-vované: http://www.prochrist.evs.sk/index.php/archiv Veríme, že z  nich prijmete povzbudenie pre váš život.

Reportáž o Evanjelickom dome starostlivosti na Partizánskej ulici

Nižšie je linka na reláciu RTVS Televízny posol z nedele 7. mája 2017 – v čase od 16. do 27. minúty relácia prináša reportáž o Evanjelickom dome starostlivosti na Partizánskej ulici v Bratislave: https://www.rtvs.sk/televi-zia/archiv/11709/125098#954 

Kostol nie je duchovným wellness

Daniel Majling (1980), pochádza z Muránskej Dlhej Lúky a je absolven-tom Evanjelického gymnázia v Tisovci. Vyštudoval divadelnú dramaturgiu na VŠMU. V  rokoch 2004 – 2014 pôsobil ako dramaturg Divadla Andre-ja Bagara v Nitre. Od roku 2014 je dramaturgom činohry Slovenského ná-rodného divadla. Ako dramaturg sa podieľal na vyše 40 inscenáciách, je autorom takmer dvoch desiatok divadelných hier a dramatizácií. Brat Da-niel Majling je pravidelným účastníkom služieb Božích v Novom ev. kosto-le v Bratislave na Legionárskej ul. a aby sme priblížili jeho cestu viery, sme ho požiadali o rozhovor.

V tomto roku si Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku pripomína 500. vý-ročie reformácie. Ako by ste vy oslávili toto výročie?

Som rád, že pri tejto príležitosti vychádzajú o  reformácii knihy, orga-nizujú sa prednášky... To je možno tá najsprávnejšia oslava – pripomenu-

25

tie si reformačných princípov. Keď však čítam o našej histórii a sledujem našu súčasnosť, nemám veľmi chuť oslavovať. Skôr sa trochu hanbím. Kde-si som čítal, že cirkev, ktorá nerastie, je mŕtva. Keď si človek pozrie ostatné dva výsledky sčítania ľudu, tak je jasné, že my ako cirkev už ani nestagnuje-me, my vyslovene padáme. Ako sa budeme tváriť, keď nás Boh postaví ved-ľa evanjelikov zo sedemnásteho storočia a bude od nás žiadať vyúčtovanie našich hrivien? Mali sme slobodu, zadarmo priestor v celoštátnom rozhla-se aj televízii, nemuseli sme si sami platiť farárov, mali sme mier, cirkevnú tlač, blahobyt a neboli sme ani takí efektívni ako ten zlý sluha z podoben-stva, ktorý svoju hrivnu zakopal. My sme však neudržali ani ten stav, ktorý sme zdedili. A vedľa nás budú stáť evanjelici sedemnásteho storočia, ktorí boli väznení, prenasledovaní, hladovali, trpeli chorobami, vojnami, a pred-sa rástli. Možno viac, ako na oslavy, treba teraz myslieť na pokánie.

Vieme o vás, že pôsobíte v oblasti kultúry. Našli ste počas svojho drama-turgického pôsobenia v divadelných hrách nejaký odkaz reformácie, prípad-ne posolstvo viery človeka v Boha?

Daniel Majling. Foto Ctibor Bachratý

26

Tieto témy netreba v literatúre hľadať dlho. Boh je jednou zo základ-ných tém svetovej dramatiky a literatúry vôbec. Samozrejme, prístupy sú rôzne. Niektorí autori s Ním polemizujú, alebo Ho priamo popierajú, iní Mu kladú otázky, ďalší o Ňom svedčia. Vezmite takého Dostojevského – aké rôzne podoby viery a “viery” zobrazuje napríklad v Bratoch Karama-zovovcoch, od svätca Zosimu až po diabolského Veľkého inkvizítora.

A ako hodnotíte súčasnú sakrálnu tvorbu na Slovensku?Niekedy máme veľmi zúžené vnímanie toho, čo je a čo nie je sakrálne

umenie. Väčšinou si myslíme, že sakrálne umenie je len to, ktoré pria-mo oslavuje Pána Boha. Piesňou, obrazom, slovom... Netreba však za-búdať aj na to, že umenie bolo vždy aj proroctvom adresovaným člove-ku, a  to niekedy veľmi škandalóznym proroctvom. Stačí si prelistovať prorocké knihy – Ezechiela, Izaiáša, Ámosa. Proroci často šokovali Izra-elcov, aby ich vytrhli z  ich apatie a  ľahostajnosti. Na jednej strane sú v Biblii žalmy oslavujúce Boha, na druhej proroctvá určené ľuďom. Oba tieto póly sú obsiahnuté v Biblii, oba sú podstatné, oba sú od Boha. Rov-nako je to aj v umení. Je umenie, ktoré je harmonické a oslavuje Boha a  je umenie, ktoré je prorocké, ktoré šokuje a vyrušuje človeka z  jeho komfortnej zóny.

Ako pravidelný účastník služieb Božích v našom cirkevnom zbore akis-te vnímate duchovné spoločenstvo. Čím vás zbor, jeho aktivity, či bohosluž-by priťahujú?

V zbore na Legionárskej sa cítim dobre, mám tu priateľov, po presťa-hovaní sa z  Nitry, kam som chodil do miestneho zboru, som tu našiel nový duchovný domov... Asi by som mal upresniť, čo to myslím pod tým “dobre”. Niekedy sa kostol považuje za akési duchovné wellness, kam ľu-dia chodievajú počúvať len povznášajúce slová, ktoré im urobia “dobre na duši”. Rozumiem, že veľa ľudí potrebuje povzbudenie a uistenie o Božej láske a dobrote, na druhej strane, človek by sa mal pri dobrej kázni v lavi-ci ošívať. Pravda je väčšinou znepokojujúca, často z nej aj mňa svrbia uši. Pravda človeka usvedčuje, a to nie je veľmi príjemné. Keď teda hovorím, že sa tu cítim dobre, je to aj preto, lebo sa v lavici ošívam...

27

Aká je teda vaša cesta viery? Pochádzam z veriacej rodiny. Môj prastarý otec už pred sto rokmi učil

detskú besiedku, mama-baptistka doprevádza hrou na harmónium spev, otec bol cirkevný dozorca a brat je evanjelickým farárom. Odmalička som bol kostolné dieťa. Vlastne som si ani nevedel predstaviť život bez chode-nia do kostola, na besiedku, mládež, bez biblických hodín a táborov. Vlast-ne si svet bez Boha ani neviem predstaviť. Nikdy som nemal ani fázu vzdo-ru, revolty. Kedysi som to považoval za svoj handicap. Trochu som závidel tým, ktorí mali za sebou veľký príbeh obrátenia. Samozrejme, viera sa nedá zdediť a aj ja sám som musel odpovedať Pánu Bohu na Jeho volanie, ale toto obrátenie nebolo dramatické. Keď som mal trinásť rokov, vďaka výkladu Jana Vecana na jednom biblickom tábore som pochopil, že nemá zmysel zákonnícky si budovať nejaký svätý, bezchybný vzorový život, ktorý potom slávnostne venujem Bohu – ako bezchybný dar. Uvedomil som si vtedy svo-ju vlastnú slabosť, nedostatočnosť, závislosť na Bohu. Nikdy som však ne-objavil Boha tak, ako niektorí moji kamaráti, ktorí vyrastali v ateistických rodinách. Ako som už povedal – trochu som im závidel. Oni vedeli o tej-to obrovskej zmene radostne svedčiť. Ja som bol trochu v pozícii staršieho brata v podobenstve o stratenom synovi. Nikdy som si nesiahol skutočne na dno, a preto sa mi zdalo, že nedokážem plne prežívať ani tú radosť z náj-denia Boha. Zdalo sa mi, že žijem akúsi zdedenú, pohodlnú a trochu nudnú vieru. Ale potom som pochopil, že mám byť vlastne vďačný za to, že som si vďaka modlitbám svojich predkov nikdy nesiahol na dno. A že tak, ako ate-istickí konvertiti môžu svedčiť o Bohu, ktorý vie obrátiť aj toho najväčšieho nepriateľa, ja môžem zase svedčiť o tom, že Jeho milosť trvá z rodu na rod celé generácie.

V súčasnosti kresťanské cirkvi hľadajú formu, ako osloviť moderného člo-veka. Ako vnímate tento zápas?

Myslím si, že dnes, rovnako ako pred 1000 rokmi, je najsilnejšie osobné svedectvo. To, ako pred svojimi blížnymi žijete, sa jednoducho nedá okla-mať. Každý náš sused, spolupracovník, kolega alebo kamarát raz v živote narazí na dno, ocitne sa v situácii, v ktorej si uvedomí svoju slabosť, smr-teľnosť, pominuteľnosť a bude hľadať niečo pevné. Každý človek podľa mňa

28

aspoň raz v  živote hladuje po Bohu. O  čom v  tej chvíli svedčí náš život? Ak nesvedčí o milostivom a dobrotivom Bohu, potom môžeme mať vypra-covaných aj milión stratégií misie, tony evanjelizačných príručiek a atrak-tívnych materiálov, nebude to nič platné.

Eva Bachletová

Reformačné listy a Charta 2017 na ochranu hodnôt reformácie a obnovu ECAV na Slovensku 

Na http://www.evanjelickajednota.sk/h-e-l-p alebo na  http://legionarska.sk/reformacne-listy  sa môžete oboznámiť s Re-

formačnými listami a Chartou 2017 na ochranu hodnôt reformácie a obno-vu ECAV na Slovensku.

Podpora financovania zboru pomocou schválených projektov

Milí bratia a milé sestry,v snahe zvýšiť adresnosť a transparentnosť pri darovaní a hospodárení

s financiami, odsúhlasilo presbyterstvo nášho cirkevného zboru možnosť podpory prostredníctvom schválených projektov.

Stručne uvádzame schválené projekty – ich zoznam sa bude priebežne aktualizovať.

Potrebné všeobecné informácie dostanete, ak napíšete na e-mailovú ad-resu: projekty.legie@gmail.com

Informovať sa môžete i v kancelárii farského úradu, prípadne telefonic-ky na čísle: 02/55 57 11 95. Na všetky projekty je možné prispieť prevodom na účet: SK45 1100 0000 0029 2986 7622

29

Projekt č. 1 (trvalý) – Podpora služby v zboreCieľ: Podpora priebežných – prevádzkových nákladov zboru v  oblasti

miezd pracovníkov zboru a pokrytia pravidelných výdavkov.Kontakt: Peter Synak, peter.synak.ba@gmail.com, 0905 532 208Variabilný symbol: 1601000001

Projekt č. 2 – Dokončenie stavebných úprav v skúšobniCieľ: Dokončenie stavebných úprav skúšobne v suteréne na Legionárskej

4, ako boli pôvodne plánované. Projekt pozostáva z troch častí: 1. zhotove-nie a montáž mreží na okná skúšobne (3 ks), 2. dokončenie stropu v pred-sieni a 3. výmena vchodových dverí.

Kontakt: Ondrej Pindroch, ondrejpindroch@gmail.com, 0904 906 011Variabilný symbol: 1601170602

Projekt č. 4 – Bezbariérový prístup do kostola a zborovej miestnostiCieľ: Vybudovanie bezbariérového prístupu do kostola cez jeho hlavný

vchod a zborovej miestnosti pre ľudí s obmedzením pohybu, či telesne po-stihnutých na invalidnom vozíku.

Kontakt: Martin Dziak, dziak.martin@gmail.com, 0902 471 974Variabilný symbol: 1601171204

Projekt č. 6 – Podsedáky na lavice do Nového kostola Cieľ: Zhotovenie nových podsedákov na lavice v  kostole. Vybrané sú

z odolného materiálu, zaručujúceho dlhšiu trvanlivosť. Súčasťou úprav je aj prečalúnenie oltárneho priestoru.

Kontakt: Peter Synak, peter.synak.ba@gmail.com, 0905 532 208Variabilný symbol: 1607171206

30

1. Jozef Miloslav Hurban sa narodil v rodine a) evanjelického farára b) vojaka c) evanjelického učiteľa

2. Tohto roku si pripomíname Hurbanovoa) 130. výročie úmrtia b) 150. vyročie úmrtiac) 200. výročie narodenia

3. Hurbanovým rodiskom jea) Hlboké b) Hurbanovo c) Beckov

4. Hurban študoval na evanjelickom lýceu a) v Kežmarkub) v Prešovec) v Bratislave

5. Hurban sa stal a) politikomb) evanjelickým farárom c) evanjelickým učiteľom

6. Jeho manželkou bola a) Zora Lackováb) Terézia Vansová c) Anna Jurkovičová

7. Mali spolu a) 3 dcéry a 6 synov b) 5 dcér a 4 synov c) 4 dcéry a 5 synov

8. Naznámejším z ich detí je a) Svetozár Hurban-Vajanskýb) Andrej Braxatorisc) Anička Jurkovičová

9. Po smrti ktorého ev. kňaza sa stal J. M. Hurban superintenden-tom slovenskej evanjelickej paten-tálnej cirkvia) Michala Miloslava Hodžub) Ľudovíta Štúrac) Karola Kuzmányho

10. V júli 1843 sa však na fare v Hlbokom konalo stretnutie, na ktorom bolo prijaté na základe rozhodnutie o prijatí stredosloven-ského nárečia za základ celonárod-ného spisovného slovenského jazyka. Na stretnutí sa zúčasnili: a) J. M. Hurban, J. Kollár, Ľ. Štúrb) J. M. Hurban, M. M. Hodža, Ľ. Štúrc) J. M. Hurban, A. Sládkovič, Ľ. Štúr

Kvíz o J. M. Hurbanovi

31

11. Hurban bol zakladajúcim zakladajúcim a najaktívnejším členom celoslovenského literár- neho a kultúrneho spolku a) Tatranb) Tatrínc) Orol tatranský

12. V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa Hurban stal a) spolupredsedom Slovenskej národnej rady b) predsedom Slovenskej národnej strany c) ministrom vojny

13. Reakciou štátnych úradov a vlády v Pešti bolo, žea) na Hurbana bol vydaný zatykač a bol nútený odísť do českých krajínb) Hurbana uväznili c) uväznili Hurbanovu manželku

14. Hurban bol aj a) vodcom slovenských dobrovoľníkov bojujúcich na strane cisárskych armádb) poslancom snemu v Pešti za Horné Uhorskoc) profesorom Teoloickej fakulty vo Viedni

15. Bol vydavateľom:a) - Almanachu Nitra ÁNO/NIEb) - časopisu Cirkevné listy ÁNO/NIEc) - časopisu Stráž na Sione ÁNO/NIE

16. Po porážke revolúcie Hurban a) stiahol sa do úzadiab) bol pod policajným dohľadom a odstavený od politického života c) zdrvený ochorel a zomrel

17. Hurban rázne vystúpil a) proti spojeniu sa evanjleikov (luteránov) s katolíkmib) proti spolupráci kresťanov rôznych vierovyznaníc) proti spojeniu (únii) luteránov a kalvínov v Uhorsku, motivova- nému maďarizačnými snahami

18. J. M. Hurban zomrel a pochovaný je a) v r. 1875 v Martine b) v r. 1888 v Hlbokom c) v r. 1892 v Beckove

Opravy ku kvízu o J. M. Hurbanovi v Ev. BA 2/2017 na str. 31

12. V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa Hurban stala) spolupredsedom Slovenskej národnej rady b) predsedom Slovenskej národnej stranyc) ministrom vojny

Správna odpoveď nie je 12.a (ako bolo omylom uvedené v č. 2/2017). Žiadna z uvedených možností nie je správna, lebo Hurban bol prvým

predsedom SNR, nie spolupredsedom. Hurban, Štúr a Hodža sa dohodli, že sa budú vo funkcii predsedu striedať podľa toho, v koho kraji bude SNR pôsobiť. Keďže vstúpili na Záhorie a Myjavu, tak bol prvým predsedom Hurban.

15. (Hurban) bol vydavateľom:- Almanachu Nitra ÁNO / NIE- časopisu Cirkevné listy ÁNO / NIE- časopisu Stráž na Sione ÁNO / NIE

Správna odpoveď nie je ÁNO, ÁNO, ÁNO (ako bolo omylom uvedené v č. 2/2017), ale ÁNO, ÁNO, NIE

Pozn.: Stráž na Sione Hurban nevydával. Po zániku Cirkevných listov, za-čala vychádzať Koruhev na Sionu, redaktori – Michal Boor a J. Leška. Vyšlo niekoľko ročníkov, potom časopis zanikol. Stráž na Sione založil 1893 Pavol P. Zoch. V rokoch 1871 – 1872 vychádzala Stráž na Sione raz mesačne v Cir-kevných listoch ako ich príloha.)

Za chyby uvedené v kvíze v č. 2/2017 sa čitateľom redakcia ospravedlňuje.

32

Knihy do Vašej pozornosti

Jaroslav Vokoun: Luther – finále středově- ké zbožnosti (vyd. Karmelitánské nakladatel-ství, s. r. o., Praha, 2017, 284 strán, pevná väz-ba). Profesor Vokoun je evanjelický duchov-ný a  teológ. Približuje pozoruhodný portrét Martina Luthera. Nie je bez zaujímavosti, že knihu napísal predovšetkým pre katolíckych čitateľov. Popri 500. výročí reformácie ho k  tomu podnietila aj otázka jednej študent-ky, či by dokázal napísať knihu, ktorej by ro-zumel „normálny človek“. Publikácia je teda písaná bežným jazykom, odborné výrazy sú obvykle v zátvorkách. Autor však čerpá zo so-lídnych prameňov, takže knihu si s úžitkom prečíta ako akademik, tak i  každý „radový“ kresťan, ktorý chce obnoviť (reformovať) svo-ju vieru z  rovnakých zdrojov, z  akých čerpal sám Martin Luther. Autor hľadá odpovede na otázky: Aké boli Lutherove duchovné kore-ne? Aké mal zázemie a na čom staval duchov-ný život? Nebol skôr reformátorom zbožnosti a pastierom duší ako kritikom nešvárov či na-pravovateľom cirkevných poriadkov?

Janet & Geoff Benge: Corrie ten Boomová – strážkyňa anjelskej skrýše (vyd. ViViT, Kežma-rok, 2017, 168 strán – vrátane fotoprílohy, mäk- ká väzba). Ôsmy titul z  výbornej edície vyd. ViViT „Kresťanskí hrdinovia – kedysi a dnes“ obsahuje životný príbeh holandskej misio- nárky a  autorky viacerých kresťanských kníh (zrejme najznámejšou z  nich je Útočište). Pre

33

ukrývanie Židov bola deportovaná do koncentračného tábora. Zázrakom prežila a potom po celom svete povzbudzovala ľudí k odpusteniu a k dôve-re voči Bohu.

Pán Boh má veselých ľudí rád

Stretli sa americký prezident a  izraelský premiér. Americký prezident chce urobiť dojem a rozpráva o svojej priamej linke s Bohom: Vyvinuli sme špeciálny telefón. Vďaka tomu stojí telefonát Pánovi neba a zeme len 20 dolárov za minútu.

Izraelský premier odvetí: Nás stojí taký hovor len 20 centov.Ako to? – pýta sa s údivom Američan. U nás je to miestny hovor, odpovie Izraelčan. *******„Viete, čo sú ponorkoví kresťania?“ To sú kresťania, ktorí sa vynoria len

pri určitých príležitostiach (napr. na Štedrý večer) a potom sa znova na ne-určito stratia.

 

Modlitba nesúvisí s tým, koľko máme času, ale s láskou

1. Kronická 29, 10 – 20: „Potom Dávid dobrorečil Hospodinovi v prítomnos-ti celého zhromaždenia a povedal: Požehnaný buď Hospodin, Boh Izraela, náš-ho otca, od vekov až naveky. Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či uči-níš niekoho veľkým a mocným. Tak teda, Bože náš, ďakujeme Ti a chválime Tvo-je slávne meno. Veď ani ja ani môj ľud by sme neboli schopní priniesť toľké milo-dary. Veď od Teba je všetko, takže z Tvojej ruky sme Ti dali. Lebo sme pred Tebou cudzincami a usadlíkmi ako všetci naši otcovia. Naše dni na zemi sú ako tieň

34

a bez nádeje. Hospodine, Bože náš, všetka táto hojnosť, ktorú sme pripravili, aby sme postavili dom Tvojmu svätému menu, je z Tvojej ruky a Tvoje je všetko. Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Ja som z úprimného srdca ochotne obetoval všetko toto, ba s radosťou som teraz videl, že i Tvoj ľud, tu prítomný, ochotne obetoval. Hospodine, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, našich otcov, zachovaj to naveky ako vzor zmýšľania Tvojho ľudu a pripútaj si jeho srd-ce. Daj môjmu synovi Šalamúnovi nenarušené srdce, aby mohol zachovávať Tvoje prikázania, svedectvá i ustanovenia a vykonať všetko na stavbu paláca, pre kto-rú som vykonal prípravy. Potom Dávid povedal celému zhromaždeniu: Dobroreč-te Hospodinovi, svojmu Bohu. Celé zhromaždenie dobrorečilo Hospodinovi, Bohu svojich otcov, sklonilo hlavy a klaňalo sa Hospodinovi a kráľovi.“ 

Jakub 5, vybrané verše: „Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy. Je niekto chorý medzi vami? Nech si zavolá star-ších zboru a nech sa modlia nad ním ... vyznávajte si navzájom hriechy a navzá-jom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého. Eliáš bol človek podrobený utrpeniu ako vy. Ale horlivo sa mod-lil, aby nepršalo, a nepršalo na zemi tri roky a šesť mesiacov. A zase sa modlil, a nebo dalo dážď a zem vydala úrodu.“

Matúš 6, 5 – 10 (13): „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi po-stojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; veru vám hovorím: Majú svoju odmenu. Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôr-ky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. A keď sa modlíte, nehovorte mnoho ako po-hania, ktorí sa domnievajú, že pre svoju mnohovravnosť budú vyslyšaní. Ne-buďte im teda podobní! Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho pro-síte. Vy sa teda takto modlite: Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje!“

Milí bratia, milé sestry! Anjeli ustarostene hlásili Stvoriteľovi, že ľudia sa už skoro celkom pre-

stali modliť. Nebeská rada poverila niekoľkých anjelov, aby preskúmali prí-činy tohto alarmujúceho stavu.   Anjeli hlásili: Ľudia vedia o tom, že v ich žití chýbajú modlitby a ponosujú sa na to. No žiaľ, napriek ich dobrej vôli, nemajú čas modliť sa.

35

V nebi to prijali s údivom i úľavou zároveň: Ako dobre, obávali sme sa, že toľkí odpadli od viery, no zdá sa, že ide len o časový problém! Nebeská rada uvažovala, čo robiť. Niektorí radili odbúrať hektiku moderného života – veď v dávnejších časoch bolo mnohé lepšie a ľudia zbožnejší. Iní navrhli potrestať ľudské pokolenie: „To zaberie“, vraveli a poukazovali na potopu, veľké zemetrasenia, vojny, mor, epidémie. S riešením prišiel jeden mladý anjel: Pán Boh by mal prejaviť porozumenie pre problémy moderných ľudí a deň jednoducho predĺžiť! Navdory nesúhlasu niektorých bol tento návrh prednesený Bohu, ktorý s ním – na prekvapenie všetkých – súhlasil. Stvo-ril 25. hodinu. V nebi zavládla radosť: „Boh je úžasný, aké má len porozu-menie pre svoje stvorenia!“

Keď na zemi spozorovali, že deň má o hodinu viac, ľudia boli ohromení. A keď sa dozvedeli o príčine, naplnila ich vďačnosť. Prvé reakcie boli sľubné. Biskupi vyjdarili nádej, že 25. hodina sa stane pre ľudí „hodinkou pre Boha“. 

V nebi, po počiatočnej radosti, nastalo vytriezvenie. Napriek očakáva-niam do neba neprichádzalo viac modlitieb ako dosiaľ. A tak opäť vyslali na zem anjelov. Títo hlásili: Ľudia z biznisu vravia, že 25. hodinu, ktorá mala byť hodinou vďačnosti Bohu, využívajú na nadčasy. Je im to veľmi ľúto, no vzhľadom na stagnujúce hospodárstvo sú pod tlakom. O tom, že by hodina navyše mala byť využívaná na modlitby, nateraz nemôže byť ani reči.

Iný anjel hovoril s odborármi. Povedali mu, že sa len splnilo to, čo odbo-ry požadovali už dávno. V záujme zamestancov a pre stabilizovanie pracov-ných miest v zábavnom priemysle odbory ponechávajú pridanú hodinu na zotavenie zamestnancov.

Intelektuáli o novej hodine viedli búrlivé diskusie. V televíznej debate poukázali, že dospelému človeku predsa nemôže nik predpisovať, ako má využiť 25. hodinu. Myšlienku biskupov, stanoviť 25. hodinu ako „hodinku pre Boha“, intelektuáli rázne odmietli ako nepatričný autoritatívny dozor nad dospelými ľuďmi.

Anjelovi, ktorý bol vyslaný do cirkevných kruhov, tam oznámili, že ľudia sa modlia tak či tak. Nebeský zásah možno v každom prípade chápať len ako „ponuku“. To, či ju ľudia využijú, je na ich osobnom rozhodnutí a sve-domí. Niektorí šli ešte ďalej a tvrdili, že z pohľadu demokracie v cirkvi hod-

36

notia vec kriticky: Nariadiť „zhora“ využívať 25. hodinu len na modlitbu – bez predošlého zistenia názoru „zdola“ a bez odsúhlasenia na konventoch, nezodpovedá demokratickým princípom v cirkvi.

Mnohí farári zdôrazňovali vďačnosť za pridaný čas, ten však nalieha-vo potrebujú pre svoju pastorálnu prácu. Istý profesor teológie oznámil, že pracuje na novej knihe o modlitbe a vďaka 25. hodine, publikáciu skôr dokončí. Všetci mali dôvod, prečo hodinu pridanú k dňu nemôžu venovať modlitbe... Jedni potrebovali zvýšiť pracovný výkon, iní si užívať viac voľ-na, zase ďalší o veci diskutovali a  iní začali navštevovať kurzy o komuni-kácii, či technikách meditácie. Boli dokonca vydané odborné knihy o „výz-name 25. hodiny“ z pohľadu teológie, ekonomiky, sociológie, psychológie a  iných vied a konali sa vedecké kongresy na túto tému. Cirkev ponúkala semináre o rôznych formách modlitby a účastníci kurzov o tom zanietene diskutovali.

Niektorí anjeli po návrate do neba hlásili, že tí ľudia, ktorí novú hodinu prijali tak ako každú inú hodinu – teda ako dar z Božích rúk – si pre účasť na službách Božích, pre stíšenie sa v modlitbe, pre službu blížnym, našli čas ešte ľahšie ako dosiaľ. Anjeli s údivom referovali, že tí, ktorí 25. hodinu postavili do služby Bohu, boli tí istí ľudia, ktorí už predtým venovali nema-lý čas modlitbám v súkromí, aj na službách Božích. Nebeská rada spoznala, že modlitba je otázkou lásky; hodinka naviac pridaná ku dňu, nespôsobí, že počet modlitebníkov vzrastie. Tí, ktorí sa netúžia modliť, si na modlit-bu nenájdu čas ani vtedy, keby mal deň 25 hodín. Čas na modlitbu nesú-visí s dlhším dňom, ale s láskou k Bohu. Tí, ktorí milujú Boha, sa k Nemu modlia. Preto sa nebeská rada rozhodla požiadať Boha, aby zrušil 25. hodi-nu a aby v mysliach ľudí vyhasil aj spomienky na ňu. Tak sa aj stalo. To je to zásadné: Modlitba verejná – na bohoslužobných podujatiach i tá v súkromí nesúvisí s tým, koľko máme času, ale s láskou.

Je nepochopením, keď sa nám modlitba spája s frustráciou z nesplnej povinnosti. Alebo so strachom – ako v prípade chlapca, ktorého sa farár pý-tal, kedy sa modlí. – Odvetil: Keď sa blýska a hrmí. Nemodlíme sa aj my len vtedy, keď v našom žití začne „hrmieť a blýskať sa“? Naše modlitby sú odzr-kadlením toho, aký máme vzťah k Bohu a predstavu o Ňom.

37

V modlibe ide najmä o dôverný vzťah, o spoločenstvo s Bohom. O zdieľanie sa s tým, čo prežívame, čo nás teší i trápi, s čím zápasíme ako s problémom, ale aj za čo sme vďační. Modlitba ukazuje aj na náš charakter – odhaľuje, ktoré hodnoty sú pre nás dôležité, i to či myslíme iba na seba alebo aj na iných. Zrej-me sa vám už stalo, že ste sa rozprávali s priateľom a ani ste si nevšimli, koľ-ko času ubehlo. Vo svojej podstate je modlitba nasmerovaním nášho uvažova-nia na Boha – na Jeho „vlnovú dĺžku“. Aby, keď „hrmí a blýska sa“, sme Boha „neťahali za nohy z neba“, ale aby sa Pán Boh stal centrom nášho zmýšľania.

Modlitby môžu mať rôzne formy. Aj Biblia o tom svedčí. Jednou je mod-litba v súkromí. V nej smieme vyjadriť svoje najhlbšie pocity a myšlienky. O Pánovi Ježišovi čítame, že v modlitbách k Bohu strávil noc (L 6, 12) Alebo, že zavčasu nadránom, ešte za tmy vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto, aby sa modlil (Mk 1, 35). Radil: „keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, za-mkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe“ (Mt 6, 6). Ježiš sa modlieval v súkromí.

Pre autá zaobstaráme garáž (v  dedinách ju má väčšina automobilov). V mestách nájdeme aspoň parkovacie miesto. No mnohí kresťania nema-jú kde „zaparkovať“ nemajú modlitebnú komôrku – miesto kde sa môžu v pokoji stíšiť pred Bohom. Zdá sa, že auto je dôležitejšie, ako modlitba.

Pán Ježiš sa modlil v súkromí. No modlil sa aj verejne, s  učeníkmi. Ho-vorí: „Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dosta-ne sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.  Lebo kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18, 19 – 20). A títo Ho prosili, aby ich naučil modliť sa. On ich naučil Otčenáš. Nebola to modlitba nová po formálnej stránke, Vychádzala z modlitby 18-stich požehnaní. Je-žišova forma modlitby je blízka modlitbe, ktorú sa modlili židovskí otcovia v rodinách a rabíni v synagogách.

No učeníci cítili, že aj Ježišova verejná modlitba je autentická, osobná, že za ňou bola rýdzosť. To priťahovalo. Ježiš spájal modlitbu s činom. – To oslo-vovalo. Preto Ho učeníci prosili, aby ich naučil modliť sa. A On ich vypočul.

V liste Jakuba čítame: Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí. (Modlitba v súkromí) ... Je niekto chorý medzi vami? Nech sa zbor – jeho starší-pred-stavení zboru modlia nad ním – s ním, za neho. (Modlitba v spoločenstve)

38

Sú ľudia, ktorí sa zvysoka dívajú na tých, ktorí sa modlia slovami z napí-saného textu. Nie je to správne. Aj Otčenáš je modlitba z knihy. Pán Ježiš sa na kríži modlil Žalm 22. – teda tiež modlitbu z knihy. Najmä pri verejnej modlitbe, ktorá vyjadruje myšlienky a túžby skupiny ľudí, je vhodné, keď je pripravená a premyslená s ohľadom na poslucháčov. Aby ju vedeli sledo-vať, stotožniť sa s ňou, povedať na ňu Amen. Keď vás vyzvú pomodliť sa ve-rejne, pokojne si modlitbu napíšte, nie je to ani hanbou, ani nedostatkom viery či zbožnosti.

No aj verejná modlitba má byť osobná, nie formálne odrecitovaná. V Biblii sú 2 rôzne dlhé verzie Otčenáša (Mt 6;  L 11). To prezrádza, že

v  Modlitbe Pánovej nám Ježiš dal skôr rámcový vzor toho, čo všetko by modlitba mala obsahovať, nie doslovnú šablónu toho, čo máme opakovať. Môžeme a máme sa teda modlievať aj vlastnými slovami. Na druhej strane, nemáme odmietať ako neduchovné Modlitbu Pánovu, žalmy či iné modlit-by z kníh. Veď modlitba nesúvisí predovšetkým s formou, ale s láskou.

V 1. Kronickej 29, 10 – 20 je modlitba, ktorú vyslovil Dávid, ale v prítom-nosti celého zhromaždenia. S Otčenášom ju spája to, na čo máme pamätať v modlitbe – súkromnej i verejne vyslovenej – aj my:

že je konkrétna, že Božie veci, Božie kráľovstvo, Pánova vôľa, majú prednosť pred naši-

mi záležitosťami. Na toto neraz zabúdame. Pritom dôležitejšie ako to, čo má Boh pre nás

urobiť, je Boh sám. (Ďakujem, že si!) Podstatnejšie, ako to, čo má Boh pre nás zariadiť, je Jeho sláva a Jeho kráľovstvo – aby vládol našim životom.

Hoci v modlitbách smieme a máme s dôverou prosiť, cieľom toho nie je Boha „spracovať“, správať sa k Nemu, ako keby bol džin z Aladinovej lam-py, ale to, aby sa diala Jeho vôľa. O ňu prosil Pán Ježiš v Getsemane (Mt 26, 39. 42). Naše súkromné i verejné modlitby majú smerovať k Božím zasľúbe-niam, k posilneniu pre službu.

V Skutkoch ap. 13, 2 – 3 čítame: Keď raz slúžili Pánovi ... riekol Duch Svä-tý: Oddeľte mi Barnabáša a Saula pre prácu, do ktorej som ich povolal.  Nato sa postili a modlili; potom kládli ruky na nich a prepustili ich. Teda vyslaniu do služby, do misijnej práce, predchádzali verejné modlitby.

39

V  Skutkoch ap. 4: Keď sa po uväznení, vypočúvaní a  prepustení Petra a Jána učeníci modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie (Sk 4, 31). Keď príde prenasledovanie, útrapy, môže sa zdať, že Boh nás opustil. Práve v modlit-be prijímame uistenie, že nás neopustil, je nám blízko i dar Ducha Svätého a odvahu pre službu.

Verejná modlitba je dôležitá pre posilnenie vo viere i pre jednotu – zjed-nocovanie sa veriacich.

V Skutkoch ap. 1, 14 čítame, že učeníci všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Máriou, matkou Ježišovou, a s Jeho bratmi.

V 1. Korintským 14, 6: Pavel hovorí, že ak niekto (len) duchom dobrorečí, ako povie prítomný prostý človek: Amen! na to, ... keď nevie, čo si hovoril?

Z Biblie sa teda dozvedáme, že verejná i súkromná modlitba má svoj vý-znam. Jednu aj druhú formu používal Pán Ježiš i raná cirkev a máme ju aj my používať. Príklady biblických verejných modlitieb nás chcú povzbudiť k verejným spoločným modlitbám. Svedectvá v Písme o súkromných mod-litbách nás povzbudzujú k našim osobným stíšeniam pred Bohom.

Súkromná modlitba je naše najintímnejšie stretnutie s Bohom, otvore-nie Mu nášho vnútra. Verejná modlitba sa koná aj na povzbudenie viery ďalších.

Celý náš život má byť modlitbou – nasmerovaním nášho zmýšľania na Boha, aby sa On, náš Pán, stal centrom nášho uvažovania – nielen keď „hrmí a blýska sa“, ale aj keď „svieti slnko.“

Sme pozvaní k Večeri Pánovej (gr. eucharistia – ďakovanie, vzdávanie vďaky). Aj Večera Pánova je teda verejnou modlitbou – vďakyvzdaním za milosť, lásku a  odpustenie, ktorými nás Pán požehnáva. No nezabudni-me, že modlitba nesúvisí najmä s formou, ale s  láskou. Je otázkou lásky, nie množstva času, ktorý máme v dispozícii. Kiež viac Ťa milujem... (ES č. 461) Amen.

Martin Šefranko (kázeň na tému: Modlitba verejná i skromná – povedaná v Novom kostole,

26. 3. 2017 v rámci cyklu vzdelávania Neon+, pripravená použitím

viacerých prameňov)

40

Poďakovanie

Milé sestry, milí bratia, touto cestou sa chcem úprimne poďakovať za finančnú podporu vydania mojej prvej samostatnej básnickej zbierky du-chovnej tvorby – Vo večnosti slobodná. Zbierku veršov venovanú 500. výro-čiu Reformácie vydalo vydavateľstvo ViViT začiatkom roka 2017. Ďakujem za finančný dar Cirkevnému zboru ECAV Bratislava Legionárska, Martinovi Šefrankovi a Bohu známemu bratovi. Rovnako ďakujem Mikulášovi Liptá-kovi a jeho vydavateľstvu ViViT za vydanie básnickej zbierky. Verím, že Pán Boh sa prizná k tomuto dielu a oslávi sa ním.

Eva Bachletová

Diskutovali sme .pod lampou o reformáciiHosťami diskusnej relácie Štefana Hríba .pod lampou boli 27. apríla

Karol Moravčík, katolícky kňaz, Ján Hroboň, evanjelický a. v. farár a Eva Bachletová, neordinovaná evanjelická  publicistka. Téma relácie – 500

41

rokov od Lutherových požiadaviek sa niesla v  duchu otázok: „Čo všetko zmenila reformácia? Ako to posunulo kresťanský svet? Čo dnes spája katolí-kov a protestantov a čo ich oddeľuje? Je čo oslavovať?“ Relácia bola reflexiou reformácie v  historickom kontexte, ako aj reflexiou súčasnosti katolíc-kej a evanjelickej cirkvi. Na záver zaznela otázka moderátora, čo by ste dnes vy pribili na dvere chrámu – dve tri rozhodujúce veci, ktoré treba zmeniť? Odpovede diskutujúcich nájdete na tejto adrese: https://www.tyzden.sk/podlampou/39036/pod-lampou-500-rokov-od-lutherovych--poziadaviek/

(eb)

Jak si může Bůh použít i tebe. Velké poslání

Matouš 25, 34: „Tehdy řekne král těm po pravici: Pojďte, požehnaní mého Otce, ujměte se království, které je vám připraveno od založení světa.“

Matouš 16, 24 – 28: „Tehdy řekl Ježíš svým učedníkům: Kdo chce jít za mnou, zapři sám sebe, vezmi svůj kříž a následuj mne. Neboť kdo by chtěl za-chránit svůj život, ten o něj přijde; kdo však ztratí svůj život pro mne, nalez-ne jej. Jaký prospěch bude mít člověk, získá-li celý svět, ale svůj život ztratí? A zač získá člověk svůj život zpět? Syn člověka přijde v slávě svého Otce se svý-mi svatými anděly, a tehdy odplatí každému podle jeho jednání. Amen, pra-vím vám, že někteří z těch, kteří tu stojí, neokusí smrti, dokud nespatří Syna člověka přicházejícího se svým královstvím.“

Milí bratří, milé sestry,děkuji Pánu, že mohu po několika letech prožívat spolu s vámi tuto vzác-

nou chvíli. Už jste se někdy zamýšleli nad tím, co byste dělali, kdybyste měli možnost žít 2 krát na této zemi? Někteří lidé říkají: Kdyby byla taková mož-nost, tak po prvé bych vyzkoušel všechny možnosti, které jsou k dispozici. V druhé možnosti bych zvolil to, co má trvalý význam a věčnou hodnotu.

1. Máme však jen jednu možnost žít na této zemi, máme jen jeden život; proto je velmi důležité v tom jednom životě se rozhodovat tak, abychom

42

ten čas života využili moudře a co nejlépe. Musíme se tedy rozhodnout, čím ten čas života naplnit. Ještě je třeba připomenout, že nikdo neví, jak dlou-ho zde budeme žít, kolik let budeme mít k dispozici.

Pán Bůh nám dal svobodnou vůli a každý člověk se musí sám rozhodno-ut, jakým obsahem svůj život naplní a jaký cíl života si zvolí.

Podle čeho lidé vybírají a rozhodují? Velký vliv na rozhodování mají ro-diče, kamarádi, televizní program, knihy, osobní touhy. Výběr není jedno-duchý, protože nabídek je velmi mnoho a jsou velmi lákavé.

Když člověk vybírá, má jistě velikou touhu, aby měl ze života co nejvíce skvělých zážitků a radosti.

2. Do lidského přemýšlení a  rozhodování přichází tiše Pán Ježíš a volá člověka k následování: Pojď za mnou a následuj mne. Pán Ježíš chce, aby se člověk rozhodl jít za ním a žil podle jeho programu. Pán Ježíš zve k následování každého člověka.

Člověk začíná přemýšlet a uvažovat: Kdo je vlastně ten Ježíš, kte-rý mne volá k následování? Proč mě vlastně volá? Co mi nabízí? Jak by vypadal můj život, kdybych se rozhodl ho následovat?

VÝZVA Pána Ježíše k následování je pro člověka překvapením. ON totiž praví „Pojď za mnou“ a pak dodává: „Kdo chce jít za mnou, zapři sám se-be,vezmi svůj kříž a následuj mne. Neboť, kdo by chtěl zachránit svůj život, ten o něj přijde, kdo však ztratí svůj život pro mne, nalezne jej.“ V této větě řekl Pán Ježíš 3 požadavky:

- zapřít sám sebe – to znamená škrtnout svoje vlastní plány, vize, své ideály;

- vzít svůj kříž – to znamená počítat s utrpením v životě s Ježíšem;- „následovat Ho“ – to znamená podřídit mu cele svůj život a přijmout

pro svůj život Jeho program. Požadavky Pána Ježíše jsou velmi radikální a náročné. Pán Ježíš ihned

dodává vysvětlení, proč jsou jeho požadavky tak rozhodné, nekompromis-ní. „Neboť, kdo by chtěl zachránit svůj život, ten o něj přijde, kdo však ztra-tí svůj život pro mne, nalezne jej.“ ON zcela otevřeně praví, jaký bude vý-sledek takového života, který člověk prožije pro sebe, podle svých zalíbení a  svých plánů. Zároveň zvěstuje, jaký bude výsledek života, který člověk

43

prožije v následování Pána Ježíše. V prvním případě to bude ztráta života, v druhém případě to bude nalezení života. Ještě je třeba připomenout, že Pán Ježíš volá lidi k následování, avšak nikoho nenutí. Rozhodnutí nechá-vá na každém člověku.

Klademe si tedy otázku:Stojí to za to Ježíše poslechnout a následovat?Stojí za to obětovat pro něj své schopnosti, svůj čas, svůj život?

3. Od té doby, kdy Pán Ježíš řekl slova své výzvy, uplynulo už 2 tisíce le-t.V této dlouhé době žilo již na zemi velmi mnoho lidí, kteří výzvu Krista odmítli a prožívali svůj život podle svých představ a své touhy. Žilo také hodně lidí, kteří se rozhodli Pána Ježíše následovat a žili cele pro něj. My máme možnost podívat se do minulosti a zeptat se těch lidí, kteří Kris-ta následovali. „Měl život prožitý s Ježíšem smysl a hodnotu jakou jste oče-kávali?“

- Apoštolové – 12 obyčejných dělníků, bez vzdělání, rozhodli se, že svůj život obětují do služby Ježíši Kristu. Měl ten život obětovaný Kristu smysl? Přinesl ten život očekávané ovoce? Apoštolové položili základy křesťanské církve, která stále roste, má dnes už 2 miliardy a 200 milionů členů. Stali se známými na celé Zemi.

- Misionáři Cyril a Metoděj obětovali svůj život nesení Kristova evange-lia jiným národům. Oba bratří se narodili v Tedasalonikách. Byli tvůrci nej-staršího slovanského písma – glagolice a přeložili důležité části Písma do staroslověnštiny. V roce 863 přišli na Moravu jako misionáři a zvěstovali Boží slovo ve staroslovanském jazyce. Prožívali také pronásledování; Me-toděj byl nějakou dobu ve vězení. Jejich misijní práce měla rozhodující vý-znam pro duchovní život našich národů. Dnes můžeme s velikou vděčností říci: Díky Pánu Bohu za jejich život i službu.

- Mistr Jan Hus. Každý rok si ho 6. července připomínáme jako Kristo-va svědka. V době, kdy studoval na univerzitě v Praze, se seznámil s Biblí i s učením reformátora Wycliffa. V roce 1409 se stal rektorem univerzity. Jako kazatel v Betlémské kapli, zvěstoval jen biblické učení. Měl vliv na ši-roké vrstvy společnosti. Vystoupil proti prodávání odpustků. Za zvěstování Ježíšova učení, byl stíhán kletbou skrze arcibiskupa a v roce 1412 vyhoštěn z Prahy. Pak byl pozván na sněm do Kostnice, kde byl uvězněn. Když nechtěl

44

odvolat své učení, které bylo založeno na Bibli, byl jako kacíř odsouzen k trestu smrti.

Když Jan Hus stál již přivázaný ke sloupu na popravišti, přišli za ním dva představitelé státní moci a řekli mu, že má poslední možnost odvolat své učení a být propuštěn. Hus řekl pozoruhodnou větu. „Pro tu pravdu evan-gelia, kterou jsem celý život hlásal, chci dnes radostně zemřít.“ Dřevo bylo zapáleno, a Hus s písní na rtech odcházel k Pánu Ježíši.

Naše národy si ho každý rok připomínají jako mimořádnou osobnost.Kristína Royová – slavná slovenská spisovatelka. Před 100 léty – v roce

1905 byla několik dnů na návštěvě na Těšínsku. Jedna píseň, kterou často zpíváme, má slova: Smieť žiť pre Krista, pre Neho mrieť, ó to je blaho, nad kto-ré niet. Hodno zaŇ trpieť, hodno bojovať, ach hodno cele opustiť svet.“ Kristí-na napsala přes 70 knih, některé z nich jsou přeloženy již do více než 30 jazyků. S velikou láskou se věnovala dětem, sirotkům, nemocným lidem, starým lidem. Prožila svůj život v následování Krista a ve službě bližním. V minulém roce uplynulo 80 let od chvíle, kdy ji Pán Ježíš zavolal k sobě. Žila smyslu plný život. Jsme za ni vděční!

V roce 1823 žil ve Skotsku 10-letý chlapec David. Pracoval 12 hodin den-ně v bavlnářské továrně. V neděli chodil do kostela se svými rodiči. Vel-mi pozorně naslouchal zvěsti evangelia. V kostele slyšel také, že na světě je ještě velmi mnoho lidí, kteří o Pánu Ježíši nic nevědí a čekají, až něk-do k nim přijde a bude jim zvěstovat evangelium. Rozhodl se, že by chtěl jít do světa jako misionář. Každou volnou chvíli v práci využil ke čtení. Ve-čer začal navštěvovat večerní školu. Velmi horlivě se učil. Pak šel studovat, vystudoval misijní školu i medicínu. Ve 27 letech byl připraven na misij-ní dílo. V roce 1840 byl Dr. David Livingstone vyslán do Afriky, kde praco-val 33 let. Vykonal velmi požehnané dílo a zapsal se do dějin jako význam-ná osobnost.

Starší generace si ještě pamatuje Dr. Alberta Schweitzera. Byl učite-lem teologie a virtuózem na varhany známým v mnohých národech Evro-py. Jednou se setkal s černochem a dozvěděl se, v jak těžkých podmínkách v Africe žijí. Rozhodl se pro studium medicíny a po ukončení studia se roz-hodl, že půjde sloužit těm nejbídnějším jako lékař a misionář do rovníkové

45

Afriky. Mnozí lidé ho nemohli pochopit, považovali to za velmi nerozumné rozhodnutí. Odjel s manželkou do Lambarene, kde pak postavil nemocnici a  pracoval ve velmi těžkých podmínkách. Je inspirujícím příkladem pro všechny současné křesťany.

V roce 1864 se narodila ve Finsku dcera, které dali jméno Matilda. Ma-minka jí zemřela, když měla 9 měsíců. V 18 letech prožívala deprese, ne-věděla si rady se svým životem. Tehdy přijel do jejich města evangelista. Poslouchala zvěst evangelia a rozhodla se, že přijme Pána Ježíše jako svého Spasitele. Začala s Pánem Ježíšem žít a její život se úplně proměnil. Stala se radostnou dívkou. Její otec byl guvernérem města. Jednou přivedl domů vězně, aby jim doma něco opravil. Matilda ho pozorovala a pak šla k němu a řekla mu, jak Pán Ježíš proměnil její život. Vězeň poslouchal a pak se jí zeptal, zda by chtěla přijít do vězení a vyprávět ostatním vězňům o Pánu Je-žíši. Zeptala se otce a on ji to dovolil.

Začala chodit do vězení. Mnozí vězni poslouchali evangelium a obráti-li se ke Kristu. Zpráva o její službě vězňům se začala šířit po celém Finsku. Dostala povolení navštěvovat všechna vězení. Celý svůj život obětovala pak službě vězňům. Tisíce vězňů uvěřilo v Pána Ježíše. Když v roce 1928 zemře-la, byla vydána kniha „Matilda Wrede – anděl vězňů.“

Takových lidí,kteří následovali Krista a  sloužili jiným,byly v  dějinách tisíce.

Chci dnes před vámi s velikou vděčností vyznat, že velebím Pána Ježíše za to, že mne také povolal do své služby, že mohu s ním kráčet cestou ži-vota. Prožil jsem i zde, na Slovensku, velmi mnoho vzácných dnů živo-ta. Jsem také velmi vděčný za požehnání, kterým nás Pán Ježíš obdařil v manželství a v rodině. Přesvědčil jsem se mnohokrát, že život s Pánem Ježíšem má smysl, má ten nejlepší obsah a  má věčnou hodnotu. Jsem vděčný, že mohu být ve službě Krále králů. Je to skutečně ta nejlepší ces-ta života.

4. Pán Ježíš velmi hodnotí službu každého, a všem dává zaslíbení: „Pojď-te, požehnaní mého Otce, ujměte se království, které je vám připraveno od zalo-žení světa. Cokoli jste učinili jednomu z těch nejmenších, mně jste učinili.“ Tato slova praví dnes i nám všem.

46

Dovolte, abych na závěr připomněl vyznání Kristíny Royové: Keby sa ma dakto spýtal, či by som – hľadiac naspäť – ešte raz chcela žiť pre Krista ten život už prežitý, s plným presvedčením by som vyznala, že áno, a že keby som mohla ho žiť druhý raz, usilovala by som sa ho žiť vernejšie, čistejšie, aby vo mne, i skr-ze mňa bol lepšie oslávený môj slávny Kráľ, Ježiš Kristus.“ Jistě i my chceme, co nejlépe využít čas svého života, aby byl oslaven náš skvělý Spasitel Pán Ježíš Kristus v našich životech. Amen.

Stanislav Kaczmarczyk (kázeň prednesená v Novom ev. kostole v Bratislave 5. 3. 2017 o 10.00 h.)

Plánované opravy kostola v roku 2017

resbyterstvo cirkevného zboru sa na dvoch svojich tohtoročných stretnu-tiach zaoberalo prípravou opráv kostola v roku 2017. Odsúhlasilo tak odpo-rúčania hospodárskeho výboru. Išlo by o nadviazanie na opravy, ktoré sa uskutočnili v rolu 2013 (vtedy to bola najmä výmena okien kostola, súvisia-ca čiastočná oprava fasády kostola a vnútorná maľovka kostola). Presbyter-stvo odporučilo, aby sa tento rok realizovali nasledovné remeselné a sta-vebné práce:

- odobratie niektorých lavíc v kostole – v prednej a zadnej časti kostola, kvôli rozšíreniu plochy v oltárnej časti a pri vstupe do kostola,

- samotná obnova lavíc  (umytie, prebrúsenie, ošetrenie – olejom, voskom, lakom, podľa potreby) vrátane obnovy lavíc na chóre (tie sa budú upravovať priamo v dielni),

- predĺženie oltárneho stupňa dopredu o dohodnutú dĺžku (približne 1, 3 metra),

- revízia stavu strechy kostola,- dobudovanie bezbariérového vstupu do kostola – navrhujeme vytvo-

renie rampy pozdĺž bočnej fasády kostola k dverám kostola, kde sa vstupu-je do sakristie. Vymenia sa aj tieto exteriérové dvere a vyrobia nanovo nové dvere interiérové. Upraví sa prechodová miestnosť s umývadlom. Toto rie-

47

šenie odporúča tak hospodársky výbor ako aj presbyterstvo, po dlhom čase kon-zultácií s tým, že ešte ho musí odsúhlasiť Pamiatkový úrad.  

Tieto stavebné práce sa budú postupne realizovať od polovice júna a tr-vali by až do jesene. V  tejto súvislosti privítame účasť dobrovoľníkov na priebežných brigádach, nakoľko budú opätovne potrebné, tak ako v roku 2013. Jednotlivé brigády budú riadne vopred avizované v zborovom bulle-tine. Presbyterstvo cirkevného zboru súčasne odsúhlasilo, že je potrebné spracovať projektovú dokumentáciu, štúdie a podklady k ďalším opravám a prácam, ktoré budú nadväzovať v ďalších rokoch na tie tohtoročné.

Z hľadiska prípravy vnútorných opráv:- rozpracovanie projektu rekonštrukcie rozvodov elektriny a doplnenia

audio/video kabeláže kostola (priorita pre rok 2017 sú rozvody na úrovni prízemia a v druhej fáze sa doprojektujú ostatné časti rozvodov),

- spracovanie štúdie nového osvetlenia v kostole,- spracovanie štúdie možnosti rekonštrukcie kotolne, s možnosťou dopl-

nenia lepšej výmeny a dodávky vzduchu v lete.  

Z hľadiska prípravy opráv exteriéru a okolia kostola:- spracovanie štúdie sanácie obkladu na veži kostola vrátane priečelia

kostola,- spracovanie dendrologickej štúdie k  výmene drevín v  okolí kostola.

Ak bude k tomu daný súhlas zo strany úradov, odporúčame zrealizovať po-stupne výmenu drevín na jeseň 2017 / jar 2018.

Martin Kováčpresbyter

48

Uvedenie knihy Luther, 5. marec 2017. Foto Jozef Okoličány

Spojené spevokoly CZ ECAV Bratislava: Legionárska, Dúbravka a Cirkvi bratskej. Foto Jozef Okoličány

49

Uvedenie knihy Luther, 5. marec 2017. Foto Jozef Okoličány

Služby Božie so seniormi, 30. apríl 2017. Foto Denis Seč

Uvedenie knihy Luther, 5. marec 2017. Foto Jozef Okoličány

Spojené spevokoly CZ ECAV Bratislava: Legionárska, Dúbravka a Cirkvi bratskej. Foto Jozef Okoličány

50

Zborový deň v Častej, 4. jún 2017. Foto Alena Popiková

Po službách Božích so seniormi, 30. apríl 2017. Foto Denis Seč

51

Noc detí na fare 8. – 9. máj 2017. Foto Lenka Izáková

52

Klubík Benjamín Mini. Foto Alena Popiková

Spoločné foto konfirmandov, 28. máj 2017. Foto Lýdia Uhrinová

Detský klub Benjamín pre mamičky s deťmi. Foto Alena Popiková

Deti na Zborovom dni v Častej, 4. jún 2017. Foto Alena Popiková

EV 4391/11 ISSN 1338-7936