Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý deň, vpredvečer dá­tumu o 6. hod,

Redakcia a administrácia:

Budapešť, VIII., Mária ul. č. 15.

Telelon: Józsel 12—97.

Predplatné: na rok . K 2 0 -na pol roka K 10— naštvrfrokaK5 — na mesiac . K175 Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Dn ostatného cu­dzozemská i čo Ameriky ročne 32 korún. —

Sočník Vo Číslo 158. BUDAPEŠŤ, v utorok, 18. augusta 1914, Jednot l ivé č ís ía po 6 h a l .

1ST

lá Srbsku. Prví ranení v Pešti.

RSesto Š a b a s v n a š i c h r u k á c h . — Nasši p r e k r o č i l i Šávu a Drinu. — V R iSku sú n a š e voje už na p r a v o m b r e h u Visly*

aiš ie povolanie do ^hrmne* boly mnohé s veľkou chrabrosťou pre­vedené útoky srbské, ktorými chcel ne­priate! zpätvydobyf ztratené pozfcie.

Dnes trupy naSe pokračovaly v postu­pe, a ukořistily jednu srbskú zástavu, dve delá a dve strojové pušky (gaíotmty). Ztráty nepriateľa sú veľké, ale ani naše ztráty nie sú malé. Podrobnosti o tons ešte chybujú.

Černohorské ozbrojené sily, ktoré sa pokusily vniknúť na naše územie (hercego-vinské), boly všade odrazené.

Úradné zprávy s bojišť. Mi vojsko vniklo do Srbska.

Šabac sme zaujali. bhorská telegrafická kancelária oznamuje

dňa 14. aug. večer o 8, hod, 55. minutách: Naše voje dnes na viacerých miestach

vnikly do Srbska a zahnali tamejšie ne-priatelské sily.

Všetky akcie našeho vojska sa dosial zdařily.

Šabac je v našich rukách.

Mesto Sabac leží u rieky Savy v okrese podrinjskom. Dfa popisu z r. Í895. malo 12204 obyvateľov Je na 65 km. vzdialené od Belehradu na západ, sídli tam pravo­slávny biskup a {e tam aj nižšie gymnázium. Obyvatelstvo kupči zväčša s obilím a so statkom. Pevnosť Ša­bac vystavená bola roku 1470. na rozkaz sultána Mohameda. Po mnohých marných pokusoch uhorských vojsk zaujal ju konečne chýrny čierny pluk kráľa Matiaša pod osob­ným velením královým na jaseň r. 1475. Po rokoch, keď po smrti kráľa MatiašoveJ nastaly v Uhorsku rozbroje, sultán Sulejman zas vtrhnul do uhorských končin a zaujal aj Šžbac. To bol začiatok tureckého víťaz­stva nad Uhorskom a jeho za 200 rokov trvajúceho tureckého panstva v dolných Uhrách. Do rúk habsburgských vojov dostal sa Šabac až roku 1717 po víťaznom ťaženi princa Eugena Savolského, ktorý ho bo! do­byl a mierom v Požarevci uzavřeným pri pojil k Uhorsku, lepšie řečeno ku srbskej vojvodine. Boje však nepřestaly a be­lehradský mier pripovedal Šabac zase Turkom, ktorým ho vzaly voje cisára Jozefa II. roku 1788. Odtedy Šabac tiež viackrát menil svojho pána, bel aj v moci srbskej, potom zas tureckej a keď Srbsko shodilo turecké jarmo, Šabac zostal v ru­kách srbských až do 14 aug. 1914. V tento deň zaujaly ho rakúsko-uhorské voje. Z niekdajšej pevnosti v posledných 60—70 rokoch baly už len rozvaliny a Šabac od­tedy slul nie za pevnosť, lež za otvorené mesto.

Ďalší víťazný postup v Srbsku. (Táto úradná zpráva došla 15 aug,, v noci o 12 h.

45 m.)

Naše vojsko 14. avgusŕa po tuhých bo­joch premohlo nepriateľské voje, ktoré boly v silno opevnených a obsadených pozíciách na výšinách východného (pra­vého) brehu rieky Driny pri obciach Ljesnica a Ložnica

Tak tu jako i pri Šabaci 14. augusta po­poludní a v noci na 15. augusta odrazené

Rozhodujúce vífazstvo u Driny. (Zpráva doäla 16. augnsta večer o 11. h. 20 m.)

Včera oznamované boje u Driny pri-niesly našim vojom rozhodujúce víťaz­stvo nad silným nepriateľom. Nepriateľ zahnaný bol smerom ku Valjevu.

NaSt chytili mnoho Srbov a ukoristili mnoho válečného materiálu.

Nepriateľa prenasledujú s celou silou. Naše voje bojovaly s obdivuhodnou sme­

losťou s rovnako početným nepriateľom, ktorý bol v silných pozíciách. Menovite treba vyzdvihnúť varaždinsky 16 peší pluk, ktorého dôstojníci a mužstvo s dávno osvedčenou chrabrosťou kráľovi vždy verných Horvatov útokom hnali sa ku víťazstvu.

Podrobné zprávy o priebehu bojov a o váiečnej koristi pdjdú pozdejšie.

* Toto 3ú úradné zprávy s južného bojišfa,

ktoré doSIy v sobotu a v nedeľu. Zo zpráv vysvitá, ie naša armáda po dlhších prípra­vách, ktoré boly potrebné, aby cez širokú Sávu prejsť a na srbskom brehu stoja­cieho nepriateľa premôcť mohla, za tmavej noci so stredy na štvrtok prekročila rieku Savu a vtrhla do Srbska, pri Šabaci porazila nepriateľa a stále ženúc ho pred sebou postúpila na Juh a tam pri Ložnici a Lje3nici znova dobyla srbské pozície 3 roz­prášila nepriateľa.

Súčasne však naše druhé voje vtrhly do Srbska a| od Bosny. Překročily Drinu a pu­stily sa do krutého boja s nepriateľom, ktorý stál na pravom brehu rieky vo veľkom počte a v pozíciách silno opevnených. Tu musely byť veľmi kruté boje, lebo i sama úradná zpráva soznáva, že „ani naše ztráty neboly ma­lé". Nochrabrým Junákom našim, medzi ktorými úradne a verejne je pochválený horvatský peši pluk č. 16. z Varaždina, podarilo sa nepria­teľa poraziť, vyhnať ho z jeho zákopov a valov a zahnať, takže uteká smerom na vý­chod ku Valjevu.

Udalosťami posledných dvoch dni začala sa teda vojna na nepriateľskom území, v Srbsku. Co sa už netrpezlivo očakávalo, stalo sa.

V sobotu došiel sem do Pešti od južných hranie prvý transport ranených, počtom asi 40 mužov. Sú to ranení zváčša od Šabacu a tunajší ochránci ich odviezli z čiastky do vojenskej nemocnice, z čiastky ale na rán-hojlčsfeít kliniku prof Dollingera. Lekári zi­stil?, že stav len jednoho raneného je po­vážlivý, ale nie beznádejný, všetci ostatní sú ranení len ľahšie, čo s jednej strany pripí­sať možno aj terajším zbraniam, ktoré majú za cieľ nepriateľa urobiť len bojaneschop ným, s druhej strany ale tomu, že ťažko -ranených opstrujú v nemocniciach a lazare­toch čo najbližšie ležiacich ku bojíšťu, lebo by útrapy dlhej železničnej cesty mohly raaf pre nich zlé následky. — Aj v nedeľu ráno doviezol zemúnsfcy vojenský vlak 37 rane­ných a obom transportom dodalo sa na uliciach hlučnej oslavy a ľud štedré obdaril každého z nich grošom, potravinami, meno­vite ale cigarami.

Jako prešli naši cez Savu a jako dobyli Šabac

o tom jeden *. tycn ranených, ktorých do-diezli do Pešti, rozprával takto:

— Ležali sme na brehu Sávy pri obci Klenak zvanej. Táto obec i Je| okolie bolo preplnené našim vojskom rozličného druhu.

— Náš pluk v stredu v noci okolo jede­nástej dostal avízo (upozornenie), aby bol schystaný. Velmi sme sa potešili, lebo sme z toho už badali, že sa konečne začne „niečo robiť". Čakali sme netrpelivo, čo bude, konečne o polnoci dostali srna roz­kaz:

— V najväčšej tichosti posadať si do pionierskych pontonov (člnov) a preplaviť sa cez Savu na srbský breh, kde leži mesto Šabac.

Celý pluk pojalo veľké oduševnenie, boli by sme kričali a jasali od radosti, keby ne­bol býval vydaný rozkaz: zachovať najväíšiu tichosť!

Boli sme náramne hrdí, že my budeme prví, ktorí vstúpime na srbskú pôdu.

Vo tme posadali sme si do Člnov prichy­staných pozdĺž hustých vrbin u brehu. Da každého člna sadlo si 30—35 mužov. Telce (tornistre) sme nebrali sebou, aby sme sa ľahšie pohybovať mohli. Vedeli sme, že nám tie prevezú za nami, keď už my budeme pánmi srbského brehu Sávy.

Bola hustá tma, keď sa celý veľký ro| člnoY odbyl od sriemskeho brehu a pustil širokou riekou. Boli sme asi na prostred rieky, keď so srbského brehu zrazu začali na nás strieľať. Tu sme zbadali, že za na­šim chrbtom so sriemskeho brehu srbskí špióni dávali svetlom znak na breh srb­ský, tí nás prezradili. Ale vzdor tomu srb­ské gule ďaleko od člnov plieskaly do vody. My sme na túto střelbu ešte neodpovedali. Bolo nám zakázané strieľať, aby sme sa ne­prezradili, kde sme na rieke, lebo zo zlého strieľania Srbov naši velitelia vedeli, že Srbi len to vedia, že sme sa pohli, ale kde sme na vode, to ešte pre tmu a diaľku nevidia. Až keď sme sa pri silnom veslovaní priblí­žili lepšie ku srbskému brehu, zbadali nás Srbi a začali veľmi silno páliť na nás. Guľky nám len tak hvižďaly okolo ušú a mnohé práskaly do našich železných člnov. Vtedy sme už aj my strieľali na nepriateľa a sú­časne na klenackom brehu zahřmely a] naše delá a výtečné mierenou palbou vydurily

Mtrana 2 S L O V E N S K Y C E ^ W i £ Oslo 158

nepriateľa z jeho úkrytov a zákopov. Srbi začali utekať.

Ked naše člny dostaly sa ku brehu, našli sme tam len asi 400—500 srbských komi-tov. Boli vo svo|ich občianskych odevoch a mali len pušku a opasok 8 patrontaškami. Bodákmi vrhli sa na nás a my bodákmi Sme šli na nich a po krátke] borbe viac než polovica lež? la ich na brehu, pobitá alebo ranená; ostatni sa rozutekali.

My sme sa pustili za nimi a prenasledo­vali sme ich na viac kilometrov. Šabac bol úž vtedy takmer úplne prázdny, obyvateľ­stvo skoro celé ušlo.

Hned za nami přešly Sávou EJ iné pluky. Pionieri rýchlo vystavili most, cez Ktorý už potom hrnulo sa vojsko vieijakébo druhu jako nezastavitelný prúd.

Ked sme komitov prenasledovali, bol som i ja ranený do pravého ramena. Z počiatku necítil som žiadnej bolesti a strieľal som ďalej, neskôr však pocitil som, jako by mi raravci behali po ramene, ale ešte ani to mi neprekážalo v boji, len keď mi rana začala silno krváca/, som klesnul soslabnutý, avšak vtedy moja manlicherka bola už dvoch Sr-bov poslala na druhý svet. Hľa, tu čiapka posledného Srba, ktorého som zastrelil:

A ranený vojak ukázal srbskú sedliacku čispku-baranicu. Istý prítomný Pešťan núkal volákovi za ílu 50 K, ale si ju nechcel dař. Že si ju vraj podrží na pamiatku.

— Ale v Klenaku, pane môj — pokračo­val ranený vojak — obkľúčení sme bolí sa­mými srbskými špiónmi. Po nociach lam­pami a inými svetlami dávali Srbom rozličné znaky. Koho sme pri tom dolapili, na fľaku sme ho zastrelili alebo obesili.

Prvého takého huncúta som ja zastrelil. Bol som na stráži na brehu Savy. Tu zba­dám, že z neďalekej kukurice kdosi horia­cim lampášom kýva na protivný breh. Na bruchu priplichtil som sa tak ku nemu, že som si patričného mohol dobre na mušku vziať a strelil som. Zvalil sa mrtvý. Na vý­strel dobehli aj oslatni kamaráti, čo stáli na Stráži a prekutali sme mu vrecká. Našli sme u neho dva nabité revolvery, dýku aj pís­ma. A takých špiónov je tam na okolí celá břba. Deň po deií chytia dvoch-troch a hneď ich v tábore aj zastrelia.

Mňa pán excelenciáš pochválil, že som toho špiona tak zastrelil a dal mi aj pat korún „kopfgeldu".

Pri tej bitke na brehu, nakoľko ja viem, z našich raněno bolo asi 40 a šiesti boli usmrtení, medzi nimi aj |eden nadporučík. Mttvých pochovali za vojenskej pocty.

Mne ranu hneď po bitke lekári vymyli a obviazali a teraz nás sem doviezli, aby sme sa tu úplne vyliečili. Teraz si už len to prajem, aby sa mi rana čimskôr zahojila, lebo sa chcem hneď vrátiť na bojiště.

Bombardovanie Teoda. Dubrovník, 13. augusta. Zopakované

bombardovanie prieseku Teoda černohor­ským delostrelectvom ostalo doteraz úplne bez účinku a musí sa zistiť, že bombardo­vanie toto na fortifikáciach rakúskych pra-žiadnej škody nenarobilo. Nepriateľ, čo sa obsluhy diil týka, ukazuje veľmi malú zruč­nosť. Ztráta na našom mužstve pri tomto delovom boji niet žiadna. S našej strany po­zorovať bolo plný účinok diel v černohor­ských pozíciách. (Sudsl. Corr.)

I H hornoslezské uhlie a koks « Žiadajte si oiierty. Odpoveď obratom posty. «

Ďalšie povolanie do zbrane. „M. Táv. Iroda" dozvedá sa so spo­

ľahlivej strany: Na pád vojny zamý­šľané povolanie toforočných regrútov a náhradných rezervistov pred časom, afe sa to už nestalo, stane sa behom osem-desaf dni, V tom istom čase znovu povolajú sa aj všetci, už raz povolaní, ale pre plný stav prepu­stení rezervisti, náhradní rezervisti kráľovsko-uhors-ého honvédstva a slúživši landšturmistl bo ich stiahnu tie do väčších oddelení umožnené je • d chodom poľných plukov Poneváč konečne už aj žatva sa ukončieva, ku vojenskej službe povolá sa pod jedným aj mužstvo na tento cieľ upo­trebené.

Naša vojna s Ruskom. So severného bo|išťa došla 15. augusta

večer táto úradná zpráva: Na severe naše voje pokračujú ďalej v

postupe západne od Visly a začínajú po­stupovať už aj na východnom brehu tejto rieky. Naše vojsko teda miestami prekročilo

Vislu a vniká člmdiaľ hlbšie do Ruska. O tunajších bojoch žiadnych bližšich zpráv ne­došlo. Veliteľstvo prepustí zprávy až potom, ked to válečná taktika dovolí.

Rusko bezohľadne pokračuje proti prí­slušníkom nemeckým a rakúsko-uhorským a uráža pritom aj medzinárodné zákony. Tak 13. augusta ruská vláda dala zlapat v Pe­trohrade a vyhlásila za válečného zajatca rakúsko-uhorského vicekcnzula Hofíingera, ktorého náš veľvyslanec gr. Szápáry ked opúšťal Petrohrad, nechal tam na ochranu archiva veľvyslanstva. Ruský zahraničný úrad ručil, že sa Hcťflngerovi nič nestane a že bude bdieť nad jeho osobnou bezpečnosťou. A napriek tejto garancii proti všetkým me­dzinárodným zvykom a predpisom ruská vláda zrušila svoj sľub a Hofíingera dala lapiť a drží ho vo válečnom zajatí. Americké veľvyslanstvo, ktoré chráni v Rusku záujmy rak.-uhorských príslušníkov,protestovalo proti tomuto zjavnému urazeniu medzinárodného práva, ale márne. Následkom toho naša spo­ločná vláda, aby 83 za to Rusku odplatila, dala zlapať vo Viedni toho úradníka ruského veľvyslanstva, ktorý stráži! archiv ruského zastupiteľstva, ďalej kňaza ruského veľvy­slanstva Jakubovského a sarajevského rus­kého konzula IgelstfOwa, ktorý práve na odchode do Russa meškal v Budapešti. To­hoto posledného však, poneváč je ťažko chorý, o deň pustili,na slobodu.

Rusko proti cudzincom. Petrohrad, 15. augusta. Carský úkaz na­

riaďuje : 1. Vydvihnutie všetkých výhod a privile­

gii, ktoré požívali príslušníci nepriateľských štátov na základe predošlých smlúv.

2. Zlapanie všetkých cudzincov, ktorí stoja v aktívnom, mobilizovať sa mohúcom vojenskom stave.

3. Oprávnené sú vrchnosti takýchto cu­dzincov z krajiny vypovedať alebo ich od-šikovať na rôzne končiny rfše.

4. Zastavenie a zhabanie lodi nepriateľ- I ských štátov, ktoré slúíif môžu na válečné ciele.

5. Dovolenie pre príslušníkov neutrálnych štátov vykonávať svoje bežné obchody.

6. Šetrenie parížskej plavebnej deklarácie z roku 1856., petrohradské] deklarácie z r. 1868. o neupotrebenl výbušných guliek, oboch deklarácií podpísaných na prvej haag­ske] konferencii roku 1899. ohľadom záduš-livých plynov a výbušných guliek, ženevskej

1 konvencie z roku 1906. o podmienkach ter-

Chcete maf peknú školu?

ritoriálnej vojny a smlúv podpísaných na druhej haagskej konferencii roku 1907. ohľa­dom podmienok vzájomnosti.

(Pod Číslom 2. a 3. udané nariadenia ťažko dotknú sa našich mladších rodákov v Rusku, ak sa už nevrátili domov vykonať svoju vojenskú povinnosť. Red.)

Japonsko vstúpi do akcie? Paríž, 10. augusta (opožděno cez Rím).

Z Petrohradu oznamujú: Tu drží sa za pravdepodobné, že Japonsko započne akciu a čakajú, že zosústredni svoju flotu, ktorú opatrili na štyri mesiace potravinami a mu­níciou.

Ruský ľud proti Nemcom. Berlín, 15. augusta. „Wolff-Bureau* ozna­

muje : Ku chovaniu sa belgického ľudu, pro-tiviacemu sa medzinárodnému právu, tak sa zdá, prišlo aj chovanie sa Rusov v zauja­tom území. V Kaiišl sa včera v noci na po­stupujúce nemecké vojsko z úkrytov strie­ľala, pri čom dvaja vojaci padli a 20—30 sú ranení. Odtajif sa nedá, že to bol vopred ushovorený nápad nevojenského obyvateľ­stva a je podozrenie, že práve tak, ako sa to stalo vo Francúzsku a Belgicku, i v Ru-Iku stoja tieto bandy vo spojeni s vládou. Ale práve tak, ako vo Francúzsku a Belgi­cku, tak aj v Rusku naše vojsko bezohľad­ným zakročením zjednalo si za svojim chr-bátona poriadok.

(Táto zpráva stoji v zjavne] protivé s inými zprávami s bojišťa německo ruského, dľa ktorých poľský ľud vita Nemcov ako svojich osloboditeľov. Spomínané mesto Ka­liš leží pri pohraničnej rieke Prosnej a tak v pravom strede územia nemeckého a ru­ského, kde bývajú výlučne Poliaci. Red.)

Čo má za úmysly Rumunsko? „Bpesti Tud.« píše: „Dľa bukareŠtských

zpráv usnesenie korunnej rady, že Rumun­sko porobí všetky poriadky na ochranu svo­jich hraníc,. Je dľa náhľadov politických kru­hov naměřené proti Rusku. Uzavretie toto uspokojuje aj tých, ktorí doteraz ešte pre­chovávali istú nedôveru voči Rumunsku. V Rumunsku, tak vravia, niet ani politickej strany ani politika, ktorý by sa klonil ku tomu náhľadu, žeby Rakúsko-Uhorsko malo úmysel naštrbiť integritu Rumunska. Naproti tomu v najširších kruhoch rozšírená je oba­va, že takéto zámery majú v Rusku, akby rumunská politika neišla vo všetkom po ru­ke ruskej ríši.

Je pravda, hovoria dale], že ruské vojsko odvolali z Bassarabie. ale nevedno, či ta nepošlú vojsko nové. Co sa Bulharska týka, je to neodškriepiteľný fakt, že sa pomer medzi Bukareštom a Sofiou stal priaznivej­ším, následkom usporiadania pohraničných incidentov a že na rumunskej strane vážne žiadajú, aby táto náprava bola trvácnou a sa ešte polepšila.

Názor bukareštských neúradných kruhov vzhľadom toho zástoju, aký čaká teraz na Rumunsko, môže sa vysloviť tak, že krajina voči komukoľvek musí obrániť svoju samo­statnosť a musí byť prichystaná na to, aby sa v pravom okamihu vomkla do udalosti. Od priebehu týchto posledných bude závi­set, akú cestu si Rumunsko vyvolí. Ctižia­dosť Rumunska smerovať bude ta, aby nú­kajúce sa situácie využilo tým spôsobom, žeby jeho vážnost v rade európskych štá­tov, ktorá v priebehu lafíajšičh udalosti nie málo vzrástla, ešte viac zosilnela po riešení terajšej veľkej krízy. Ku tomu, tak vravia, je treba, aby sa Rumunsko na rozhodujúci spôsob vomklo do nastávajúcich dejov, z čoho potom nasledovať bude zväčšenie jeho územia a s tým vo všeobecnosti aj ukojenie ctibažnosti krajiny. V týchto úvahách tunaj­šie politické kruhy nemajú pochybnosti o

Najlepšie vystaví vám ju aj na splá­tky staviteľ: :o: BUDAPEST, vii..vere8Páiné-ii.i9

M. M. H1IÍSC

Číslo 158

lom, že podmienkou ku dosiahnutiu tohoto veľkého cielu je zanechanie doterajšej politiky, ktorá, ako vieme, vrcholila v tom, že sa má bukareštský mier v každých okolnostiach vo 8vo|eJ celistvosti zachoval."

Zprávu podobného smyslu dostal aj „Az Est" od svojho riadneho zprávodajcu, ktorý horejšiu zprávu „Bpesti Tud". doplřluje tým, že najväčšiu námahu o zmenu doterajšej po­litiky rumunskej vyvinuje nemecký vyslanec v Sofii, ktorý vraj n>á prácu náramne ob-ľahčenú tým, že v širokých vrstvách ľudu animozíta proti riši našej úplne prestala a že úradné Rumunsko, ačpráve vyslovilo svoju neutralitu, predsa stoji na strane na­šej monarchie.

Španielsko zostane neutrálne. Viedeň, 15. augusta. Španielsko úradne

oznámilo, že v európskej svetovej vojne za­chová najprísnejšiu neutralitu.

Neutralita Dánska. Kopenhagen, 14. augusta. Dánska vláda

uzavrela, že vo vojnách Rakúsko-Uhorska s Anglickom, Francúzskom a Čiernou Horou zachová úplnú neutralitu.

Nemecká výstraha Francúzsku a Belgicku:

Berlin, 14. augusta. „Nordd. Allg. Z<g" piše:

Prostredníctvom iste] neutrálnej moci sdě­lilo sa

1. francúzske/ vláde: Zo zpráv nemeckého vojska vysvitá, že sa vo Francúzsku proti medzinárodnému právu organizuje ľudová vojna. V početných pádoch obyvatelia pod ochranou civilných šiat zákernicky siriefali na nemecké vojsko. Nemecko protestuje proti takémuto vedeniu vojny, ktoré sa pro­tiv! medzinárodnému právu. Nemecké vojsko dostalo úpravu, aby nepriateľské chovanie sa občianstva potlačilo tými najprísnejšími poriadkami. Každý nevojak, čo näsi zbraň, každý, kdo kazí zadné spojenie nemecké, telegrafické drôty prerezáva, výbušnými lát­kami hádže do povetria, vôbec na akýkoľ­vek spôsob neoprávnene bere účasť na válečnora výkone, zastreli sa štatariálne za­raz. Ak následkom tohoto vedenie vojny do­stane divoký náter, zodpovednosť za to ne­padá na Nemecko. Francúzsko je zodpo­vedné za tie potoky krve, ktoré to stáť bude.

2. Belgickej vláde. Belgická vláda od­mrštila to úprimne mienené nabidmttie Ne­mecka, aby je] krajine usporené boly hrôzy vojny a postavila proti nemeckému vraaši-rovaniu, nutnému pre počínanie nepriateľov Nemecka, zbranný odpor. Ona chcela vojnu. Vzdor nôte zo dňa 8. augusta, v ktorej bel­gická vláda sdělila, že dľa válečných po­riadkov bude vojnu viesť len s mužstvom uniformovaným, predsa pri boji v Luttich mali účasť aj početné osoby pod ochranou civilných šiat. Oni strielali nielen na ne­mecké vojsko, ale na ukrutný spôsob vraž­dili ranených, zastrelili lekárov, vykonávajú­cich svoje povolanie. Súčasne na barbarský spôsob zničila luza v Anlwerpách nemecký majetok. Ženy a deti boly na spôsob len najbesttálnejšl rozsekané. Nemecko pred ce­lým vzdelaným svetom žiada počet za krv týchto nevinných, za spôsob bojovania Bel­gicka, ktorý sa protiv! civilizácii. Ak vojna od teraz nabudne ráz ukrutný, tomu na vlne je samo Belgicko. Aby sa nemecké vojsko za­chránilo pred rozzúrenou vášňou ľudu, od teraz s každým neunlformovaným, ktorý nebude

S L O V E N S K Y D E N N Í K

Zretedlne vldltedlným odznakom označený ako taký, že má právo účasť brať na boji, bude sa zachádzať tak, ako so stojacim mimo medzinárodného práva ak sa na boji súčastní, nemecké zadné spojenia ničí, tele­grafické drôty prežere, slovom na akýkoľvek spôsob vezme účasť na válsčnom výkone. Bude sa považovať tak ako franktireur* a zastreli sa štatariálne zaraz.

Cisár Vilhelm na hlavné veliteľ­stvo armády.

Berlin, 13. augusta. Po víťazstve u Muhl-hausenu telegrafoval cisár Vilhelm hlavnému veliteľstvu armády toto:

Vďačný nášmu Bobu, ktorý bol s nami, ďakujem vám a] chrabrým vojakom za prvé víťazstvo. Vyjadrite súčastneným Čatám moju cisársku vďaku, ktorú im ich najvyšší pán vojny menom vlasti vyslo­vuje Vilhelm j . /?. Berlín, 16. augusta. Pred cisárskym pa­

lácom v Strassburgu (Elsasko) stoja pri Muhlhausene ukoristené delá, ktoré sem mužstvo za veľkého jasotu obyvateľstva do­viezlo. Taktiež stoja pred budovou generál­neho komanda v Allensteine ukoristené delá ruské. — Cisár odcestoval z Berlína na hlavný stán.

\ Zmena v osobe nášho veľvyslanca v Ríme.

Ka|etán Mérey náš doterajší veľvyslanec v Rfme vzhľadom na svoj porúchaný zdra­votný stav žiadal o prepustenie, ktoré bolo aj povolené. Na jeho miesto ako mimoriadny c. a kr. veľvyslanec povolaný bol barón Macchio, ktorý túto sobotu odišiel do Fiaggl na návštevu ku talianskemu ministrovi za­hraničia marchesovi di San Gluliano.

Mobilizácia v Turecku. Z Carihradu smerodajné kruny oznamujú,

že mobilizácia armády pokračuje s neoča­kávanou rýchlosťou a presnosťou. Počet muž­stva vo vojenských okresoch narukovaného presahuje skutočnú potrebu mnohonásobne; jazdecké pluky boly už k pochodu hotové v čase o polovicu kratšom ako je predpí­sané. Vzdor mobilizačným poriadkom riadna železničná doprava neutrpela zhola nič a možno zo všetkého pobádať, Že si armáda poučenia z poslednej balkánska] vojny ná­ležité pripustila k srdcu a že je jedenkaždý hotový ku obrane krajiny.

Ozbrojená neutralita Turecka. Viedeň, 16. augusta. „Pol. Kor." sa do­

zvedá z Carihradu: Po vypuknutí vojny porta zodpovedave

uzavretiu výboru .Jednota a pokrok" mala v úmysle, že sa zachová pomerom zodpo­vedave a ostane predbežne v úzadí. Pone-váč ale ruský kabinet žiadal pre svoje vá­lečné lode slobodný priechod cez Bosporus a Dardanelly, ozmanská vláda sa rozhodla, vysloviť neutralitu Turecka. Porta súčasne držala za potrebné nariadiť všeobecnú mo­bilizáciu vojska a loďstva. Je tedy reč o ozbrojenej neutralite, na ktorú sa Turecko rozhodlo po dôkladnom uvážení, bez toho, že by toto Jej rozhodnutie malo akýmkoľvek smerom agressivny ráz. Na Čiernom mori plavbu zakázali a turecká vláda následkom toho žiadne] lodi, čo by mala akúkoľvek vlajku, nedovolí vplut do Čierneho mora. Iné zprávy zase hovoria, že sa kupeckým lodiam

* Takto volajú po francúzsky nevojenský fud, ktorý so zbraňou v ruke riadnemu vojsku pomáha potieraf nepriateľov, kde už riadneho vojska niet.

Strana 3

I to predsa dovolí, aby pod velením lodivo­dov (pilotov) mohly cez spomenuté úžiny prejsť.

Ministerské nariadenie o mora-tóriume.

Úradný „Bpesti Kôzlôny" doniesol naria­denie ministerstva pravosúdia, ktoré v sú­vise s posledným moratôriumom nariaďuje, že požiadavky, ktoré nepodliehajú tomu mo­ratorium^ môžu sa cestou pravoty vymáhať aj počas vojny. Ak súd žalovaného odsúdi ku plateniu, v patričnom súdnom výroku má sa vysloviť, že sa výrok bez ohľadu na moratórium môže uplatniť. V tomto páde sú všetky výroky ekzekučné dovolené, len ohľa­dom licitácií postavené |e za pravidlo, aby sa licitácia nemovitosti v žiadnom páde, li­citácia movitosti ale len v tom páde mohla ptevlest, ak ju súd so zreteľom na § 104. ekzekucionálneho poriadku (tovar zkaze pod­liehajúci) alebo po dôkladnom uvážení vše­tkých okolnosti skutočne nariadi. Minister pravosúdia v spomenutom nariadení napo­mína súdy, nenariadiť licitácie ani na pohnu-teľnosti ak vidia, že licitácia nedoneste oča­kávaný výsledok. Počas trvania moratória na žiadosť veriteľov konkurz vypovedaný byt nesmie, okrem ak to sám veriteľ žiada. Už predtým podané žiadosti o nariadenie kon­kurzu ostanú nepovšimnuté.

Drobné zprávy. Audiencie u kráľa. V sobotu boli na au­

diencii u kráľa arciknieža Fridrich, gen. in­špektor armády, dedič trom arciknieža Ka­rol František Jozef, generálny adjutant barón Bolfrass, minister vojny Krobatin a minister zahraničia góf Berchtold.

Kráľ. komisári. Nitrianska, prešporská a trenčianska stolica dostaly kráľ. komisárov. Sú nimi hlavni župani dotyčných stolíc.

Slováci a vojsko. Pester Lloydu telegra­fnú z Turč. Sv. Martina, že turčianski Slo­váci dovážajú na sv. martinskú stanicu celé fúry potravín a nápo|ov a vo dne v noci častujú na vlakoch cez Martin jachajúce vojsko.

Vypovedaný parník spoločnosti Adrla. Ohorský poštový parník „Carola", ktorý vo smysle medzinárodnej dohody obstarával službu medzi Maltou a Syrakúzou, 14. au­gusta vběhnul do prístavu v Rjeke. Parník tento z Malty vypovedali a preto sa musel vrátiť. Medzi posádkou je a] desať Angliča­nov, týchto zlapali a poslali do vnútra kra­jiny.

N rente v Ruskom Poľsku. Z Krakova oznamu|ú, že sa v Ruskom Poľsku utvárajú sedliacke organizácie, ktoré chcú sa postaviť so zbraňou v ruke proti Rusku. Pohyb za oslobodenie sa zpod Ruska sa vôbec ná­padne šíri.

Moratórium vo Švajčiarsku bolo nariadené do konca augusta.

Český novinár v ruskom zajatí. Bývalý redaktor v Králové Hradci vychádzajúcúho časopisu „Hlasy Venkova" V. Qebauer, ktorý Je rezervným dôstojníkom, bol na ceste, keď sa vracal z Ruska, zadržaný a ako vá­lečný zajatec internovaný.

Členovia bulharského sobranja, bárs ono je odročené, ostali do Jednoho v Sofii, aby boli na mieste, keby sa vyskytla nenadále potreba svolania snemu.

V Carihrade pred palácom anglického veľvyslanectva turecké dámy hlučne prote­stovaly proti tomu, že Anglicko zhabalo na tureckú objednávku v Anglicku hotovené dve válečné lode.

Strana 4 SLOVENSKY DfiKNlK Osk> 158

Doplňujúce zkášky našich jednoročných dobrovoľníkov. Ministerstvo vojny nariadilo, aby ti kandidáti Jednoročného dobrovoľníctva, fetotl výhodu túto obrdžaf môžu Jen po slo­ženi doplňujúcej zfcúšky, tsohli túto zfeííšku složil už behom Augusts, Potrebné poriadky porobia príslušné vojenské komanda. Kdo by ju chcel skiadaí v honvédskej kadetskej škole v Pätikostoloch alebo vo Veľkom Va-radir-e, má sa so svojou prosbou bezodkla­dne obrátil rsa kŕ. úhor. sainister«tvo hpa-védžtva. Termín týchto zkúšiek oznámi sa tieto dni.

Z Rumunska. Pri doplňujúcej volbe do komory zvolený bol proti liberálnemu kandi­dátovi bývalý mšnlsterpredseda P. P. Carp, ktorý bol na poslednej korunnej porade na­vrhnul, aby sa Rumunsko zjavne postavilo na stranu Rakúsko Uhorska a Nemecka.

Nedeľný odpočinok. Minister obchodu na celý čas trvania vojny vyzdvihnul nedeľný odpočinok.

V Bulharsku bol 15. augusta vyhlásený Stav cbl?5e*iia.

Chýrnik.

— „Vojenský den bude „Vojenský deň

BudapeSf, 17. augusta. Zajtra, 18. augusta

" a bude sa po celej krajine sbieraf na rýchlu podporu rodin do zbrane povolaných. Sme presvedčení, ža i ten najchudobnejší prispeje ku tejto sblerke svojou čo ak malou hrivničkou a dfe ame­rického hesla „málo ale každý" môže sa v ten deň sosbiersť na miliony. Tunajšie ria­diteľstvo tejto sbierky zaviedlo ten múdry poriadok, že sa človek íBÔže „vykúpii" 10 korunami a dostene zato „paspartú", ktoré ho od ďalšieho dávania oslobodí. Tu v Pešti sosberané peniaze obrátia na podporu zdej­ších rodín, a síce prostredníctvom policie, podobne aj sbierky na vidieku rozdsjú sa miestnym rodinám, aby do tých čias, kým sa Stains podpora bude môcí vyplácať, ne­musely hladovať.

— Magnátsky kúsok. Pod týmto záhlavím aj my sme spomenuli, že barón Žigmund Bohuš bol od mešťanostu aradského nazad požadoval 300 korún, ktoré br>I dňom pred­tým dal na podporu rodín miestnych rezer-VÍ8ÍOV. Vec sa ale mala tak, še batón Bohuš tých 300 korún oddal podžupatiovi, aby ony siúžiiy na podporu rodin narukovaných z celej stolice.

Majiteľ a vydavateľ: Slovenský Denník úč. spol. Zodpovedný redaktor: Jozef Šimko.

Úplne nová sostävcná p i e c k a s 3. kolieskami, vedenie ra­kové, pracujúce v každej pôde svahovej i na vrchoch. Naj­lepšie sostavené k a m e n n é v a l c e t r o j d i e l n e vo váhe 400 až íoot) kg., cena 10 a 150 korún K u l t i v á t o r y a vše­tky iné náradia za ceny najfavn^jšle dorába a dodáva JGZ. KUČERA, výroba pol. náradia, vozov, SRBY, p. Tuchlo-vicé, Cechy.

ZflIGí (z jasenového oreva)

dobre pracované, trvanlivé z niekoľko rokov »uch4ho ja­seňového m/ireriii u dorába vo všetkých veľkostiach a má stšle hojne na sklaoe v naj­nižších cenách výroba vozov

Jozef Bucek, závod debnársky

v J ič íne, Čechy. (U mesiánských SkĎI).

Anton Hiibner praštím (ma. VlISeim Hal­

ili; ppamár (zlítopraducl B U D A P E S T , ,_

VIII., Jauel n. č. 16-

Ján Huffirujer, bandažlsta

s Budapest, VIII., Ôlloi-úl 48. •J Vyhotovuje brašne a

úrazové pásy atď.

II II II II

Iflton „QiiiEiif hater Ej íl

hodinár a zlatnik S BUDAPEST,

j IX.. Bokréta u. 27.|g

ANTON m, zubný atelier

č. 6, I. poschodie.

Telefon 1893.

an*

ézub e chrupy prírodné verne na­podobnené, so zá­rukou v c e n á c h

n a j n u t n e j š í c h .

RUDOLF PAULIK, u d e a t á r

P R E S P O R O K , F R I G Y E S FO-II HERCEG U. 8.,

n a j v ä č š í s k l a d m a « t f , n a s o l e n e j s l a n i n y , klbéas, p a p r i k o v e j s l a n i n y . — P o a i e l a s a . d o v š e t k ý c h k r e j o v n a d « « I e r k u . 4 31

HENRIK HOSLZBHANRI, c i s . a k r á ľ o v s k ý d v o r n ý d o d á v a t e ľ .

Rfiajiteľ parnej práčovne

Nástroje I-ma jakosti pre

remeselníkov a záhradníkov dostaf u firmy J á n Berg-h o f f e r , obchod so železom ». semeixtml v P r e š p o r -ku (Pozsoiiy) Vásártér 13. Má na sklané aj Speciality.

K o l o m a n Dofoay, E 9 6 ' w Békéscssab©^ Predáva lekárnické potreby, voňavky, potreby pre ošetrovateľov a ránhojičov, potreby pre hospodár­stvo a domácnosť, desinfekčně potreby, mydla, kré­my a pod. Sklad liečivých vín, čaju, likérov, rumo­vých a likérových extraktov. 4049

Uhorská bravčoví masf, šunky, sekané mäso a slanina, ako aj všetky druhy vurštov k dostaniu sú vo veľkom u firmy dezef Zorkóczy, P r e š p s r o k , Széplak u. 2 4 .

ICaždý S l o v á k musí 1st do Nového Sadu do hostinca J á n a Z á ­h o r s k é h o v P e t d f i - h o u l i c i č í s l o 9 6 . v blíz­kosti železničnej stanice. K dostaniu vždy čerstvé jedlá a nápoje v Tavných cenách, prvotriedne fru-škogorské víno, vždy čerstvé pivo, izby na spanie. Nádherná kolkáreň a biliard, k dostaniu slovenské a srbské časopisy. 4090 Svoj k s v o j m u I

Bu#ap«saf Í VIIL. rknyadi-r • 8 12. Fi l iá lka : VIIL, Rôkk Sziiárd u 39

Special i ta i

Cist&ni>¥ golierov. Ručí za parné pranie bez klóru

8?" Sberateľom sleva! 3878

PRVÝ ČESKÝ ZJfcWOD Ulk Ú P L H É Z A R 1 A Ď O -V A N I E S T R O J N Ý C H P E K Á R S K Y C H D I E L N I JAROSLAV JINDÁCEK, PRAHA 4013 MARIÁNSKA ULICA Ď. 4. TOVÁRNA A SLiEfeÁRŔA HOŘOVICE, Čechy.

Šumivé bonbomy citrónové, malinové. Jahodové v balí­čkoch, vrecúškach, pastilkdch.

Moravská per la poskytujúca ľahodmý osviežujúci nápoj.

Zázvorové pivo dorába a najlacnejšie dodáva AKCIOVÁ TOVÁRNA MA CUKROVINKY A ČOKOLÁDU

„ZORU" u Olomouci, Moraua.s

Viski Testvérek, S í ř i A i W A l . (Békéscsaba) Andrássy út má na sklade i potre­by pre domácnosť, pre remeselníkov, mazadl a na vozy. strojové oleje, vrecia, plachty, olejo­vé barvy, barvy obyčajné, laky atď, 4047 Najľavnejši nákupný prameň! Telefon č. 119.

9 i

4113 Cenníky zdarma.

Ľudová bila i Non Meste D. Váhom i . spol. u m i T m k Filiálky: v o V ŕ b o v o m a v Piešťanoch. RezervnéZákl.:K224.238.

Vykonáva všetky bankové obchody. Vklady: 3,700.000 korún na vkladných knižočkách, bežných a žirových účtoch. Platí od vkladov 4 7 . 7 » s daňou 5 % úrokov. Kupuje, predaná a parceluje majetný S Ä t ™ " ilsefturuje proti ohnu, krupobitiu a na život. Predaj hospodárskych strojos a umel. hnojisa. Dôverníci po všetbých oholitých miestach. :o: Priame styky s flirtou.

Majetok: 5,700,000 korún. Požičiava: na zmenky, intabnlované a neintabnlo-

vané úpisy (obligácie) a na bežné účty. Zamieňa: endzé peniaze (doláre, marky, ruble aid.),

sírižky cenných papierov, vylosované žreby. Žíroyé účty: v Rak. 1 . banke, v Dh. poši. spor. č. 5871.

4087

JU

Pluhy, brány, siace a žacie stroje, mlá­ťačky, parné a ben-

svetoGhýrnej prostejovskej továrne z inové m o t o r y atď. stroje a moiory P r e m l y n y , t e h e l -

Ak c h c e t e m a f z a l a c n ý g r o é p r i n a j ­v y š š e j z á r u k e

O b r á f t e sa s dôverou na

Prvotriedne hospodárske stroj e filiálku F.

Vyše IIOO r o b o t n í k o v ! wyse I I U U roDomiKov i *"•« Vyše 120 medai lónov a vyznačení. f \ t L r t f A J v

y Lučenci (Losoncz) Kossuth yjos-u. č. ZS. p j . L m S k 1 o d S v p o r a d y zdarma!

TlaSsu Bu£:-p£itisnskeho DSkíadatefského spolku účastlnárskej ípoločnosíí, Budepeší, VHI, .Mária ulica číslo 15,