1. súkromné gymnázium v Bratislave

Klimatická kríza

Autori:

Martina Mišíková

Karolína Sádovská

Filip Liška

Lukáš Krásny

Konzultanti:

B- Mgr. Daniel Pollák

G- Mgr. Viliam Kerekeš

Ch- Mgr. Jana ŠutriepkováF- RNDr. Pavol Kubinec Csc.

Aj- Eva Drozdová

Nj- Mgr. Daniela Lahvičková

Kvinta Sparks, 2019

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujeme, že sme tento dokument vytvorili v súlade s etickými normami a

všetky zdroje informácií a obrázkov sú uvedené v bibliografii.

Martina Mišíková: __________________

Karolína Sádovská: __________________

Lukáš Krásny: __________________

Filip Liška: _______________

1

Poďakovanie

Chceli by sme sa poďakovať naším konzultantom: B- Dano Pollák, Ch- Jana

Šutriepková, G- Viliam Kerekeš, F- Pavol Kubinec, Aj- Eva Drozdová, Nj- Daniela

Lahvičková a našej triednej a učiteľke informatiky Agáte Rarogiewiczovej za pomoc

pri vytváraní tohto projektu.

2

ObsahÚvod............................................................................................................................ 5

Introduction..................................................................................................................6

Globálne otepľovanie...................................................................................................7

Čo je príčinou globálneho otepľovania.........................................................................9

Skleníkový efekt a skleníkové plyny.........................................................................9

Kolobeh uhlíka........................................................................................................15

Carbon cycle...........................................................................................................16

Spaľovanie fosílnych palív......................................................................................17

Termochémia a oxidácia.....................................................................................17

Čo spôsobuje zvýšenú produkciu skleníkových plynov.............................................19

Vplyv dopravy na globálne oteplenie......................................................................19

Emisie produkované spaľovacími motormi..........................................................21

Vplyv energetiky na globálne oteplenie..................................................................22

Princíp výroby elektriny.......................................................................................22

Prinzip der Energieerzeugung.............................................................................23

Dopad na životné prostredie...............................................................................24

Auswirkungen auf die Umwelt.............................................................................25

Vplyv odpadového hospodárstva na globálne oteplenie........................................26

Skládky................................................................................................................26

Spaľovne.............................................................................................................27

Odlesňovanie a požiare/ Deforestation and fire......................................................27

Amazonský prales/ Amazon rainforest................................................................28

Sibír/ Siberian fire................................................................................................29

Následky globálneho otepľovania..............................................................................31

Zmeny počasia a klímy...........................................................................................31

Hurikány..............................................................................................................34

3

Anatómia hurikánu..............................................................................................36

Voda a sucho vo svete...........................................................................................37

Topenie ľadovcov...................................................................................................40

Dezertifikácia/ Desertification.................................................................................43

Ako globálne otepľovanie ovplyvňuje ekosystémy?/ How does climate change

affect the ecosystem?.............................................................................................44

Nastane vyhynutie organizmov/ Animals and plants that are going extinct............47

Prečo sa znižuje biodiverzita?/ Why is biodiversity decreasing?.........................49

Invázne druhy/ Invasive species.........................................................................51

Ekologická valencia/ Ecological valency.............................................................52

Riešenie problému globálneho otepľovania...............................................................54

Spoločné riešenia...................................................................................................54

Alternatívne zdroje elektrickej energie....................................................................55

Veterná energia...................................................................................................55

Slnečná energia..................................................................................................55

Geotermálna energia...........................................................................................55

Energia biomasy..................................................................................................56

Fúzna energia.....................................................................................................56

Alternatívny pohon dopravných prostriedkov..........................................................57

Kvapalné palivá...................................................................................................57

Plynné palivá.......................................................................................................57

Elektrický a vodíkový pohon................................................................................58

Metódy alternatívneho spracovania a nakladania s odpadmi.................................59

Emisie spaľovní...................................................................................................60

Spracovanie bioodpadu.......................................................................................60

Spôsoby odstraňovania CO2...................................................................................61

Fotosyntéza.........................................................................................................61

4

Moria a oceány....................................................................................................62

Kto pomáha?/ Who's helping?................................................................................62

Bibliografia.................................................................................................................64

Resumé.....................................................................................................................72

Resumé.....................................................................................................................73

5

ÚvodV našom projekte budeme hovoriť o globálnom otepľovaní a zvyšujúcej sa teplote a

ich vplyve na ekosystémy na Zemi. Dôvodom výberu tejto témy pre náš projekt je to,

že v dnešnom svete je globálne otepľovanie veľmi riešená téma a považujeme za

potrebné hovoriť, čo ju spôsobilo a čo môžu ľudia robiť, aby mu zabránili alebo aspoň

zlepšili stav. V našom prezentovaní tejto témy budeme rozoberať dôvody, následky a

riešenia spojené s touto témou z rôznych pohľadov. Týmto projektom by sme chceli

zvýšiť povedomie o tejto problematike a riešenia nejakých krajín vo svete.

6

IntroductionOur project is about climate change and how increasing temperature of the planet

affects ecosystems in nature. We've chosen this topic, because it is a current

problem in the world, that we live in and it's really important to talk about what caused

this situation and how it can be stopped and improved. In this document, we've

written about the causes, their impacts and solutions to problems of animals, people,

countries and the Earth itself because of climate change. Our aim is to raise

awareness about the seriousness of the issue and to explain what could and is being

done by some states to prevent complete change in climate.

7

Globálne otepľovaniePojem globálne otepľovanie sa stal bežnou súčasťou nášho života. Počujeme o ňom

z médií, organizujú sa rôzne demonštrácie, konferencie, hovorí sa o ňom na školách.

Už všetci vieme, že hlavným vinníkom je človek a jeho nevedomosť, neskôr

ľahostajnosť a nezodpovednosť a nakoniec ignorácia. Globálne otepľovanie je

problém globálny, teda týka sa nás všetkých. Čo to teda je?

Globálne otepľovanie je zmena klímy, teploty vzduchu a zmena počasia na našej

planéte. Rastliny aj živočíchy sa od poslednej doby ľadovej adaptovali na vládnuce

klimatické pomery (dennou aktivitou, sfarbením, osrstením, migráciou, zvykom

prijímať potravu v určitých množstvách, a tak ďalej). Zmeny a odchýlky teploty, ktoré

my ľudia možno toľko nevnímame, môžu spôsobiť masovú migráciu zvierat a

nestabilitu v ekosystémoch. Napríklad srsť ľadového medveďa hnedne. Nová

adaptácia živočíchov a stabilita v ekosystémoch môže nastať až po niekoľkých

storočiach. Ihličnaté lesy v tajgách na severe Ruska a Kanady, produkujú veľké

množstvo kyslíka a zachytávajú voľný oxid uhličitý z atmosféry. Veľká časť týchto

ihličnatých lesov má korene v hrubej vrstve permafrostu - zamrznutej pôde, ktorá

rozmŕza iba v krátkom lete. Vďaka stúpaniu teplôt táto trvalo zamrznutá pôda

rozmŕza. To spôsobuje uvoľňovanie veľkého množstva metánu do ovzdušia a

nestabilitu koreňových sústav stromov. Preto je niekedy vidieť niečo ako opité lesy,

kde sú stromy tak nestabilné, že ani jeden z nich nerastie kolmo k zemi. Tieto lesy

preto umierajú.

8

Die Globale Erwärmung ist der Klimawandel, der

Temperaturwandel und der Wetterwandel auf unserem

Planeten. Fauna und

Flora haben sich von

letzter Eiszeit (es war

vor 10000 Jahren)

dem

Temperaturanstieg

angepasst. Die Tiere

haben sich in

täglichen Aktivitäten, Verfärbung und mittels der Migration angepasst. Aber heute

steigen die Temperaturen immer mehr. Die Tiere können sich dem

Temperaturanstieg nicht so anpassen wie die Menschen, sie müssen migrieren. Es

kann eine Massenmigration auftreten und die bewirkt Instabilität im Ökosystem. Zum

Beispiel der Eisbär hat schneeweißes Pelz. Aber heute wird sein Pelz wegen der

Erwärmung langsam braun. Der Eisbär

lebt im Norden, auf den Gletschern. Die

Gletscher schmelzen, deshalb muss er

migrieren. Neue Adaptation im

Ökosystem kann nach 100 Jahren

eintreten. Weiteres Beispiel sind die

Nadelwälder. Der Nadelwald produziert

viel Sauerstoff. Nadelbäume in Kanada und Russland haben ihre Wurzel im

Permafrostboden. Das Permafrost ist gefrorene Erde. Unter dem Permafrost befindet

sich Methan. Wenn die Temperaturen steigen, schmilzt das Permafrost. Methan wird

freigesetzt und steigt in die Atmosphäre. Das Wurzelsystem der Bäume wird sehr

instabil. Heute können wir sogenannte “betrunkene Wälder” sehen. Die Bӓume

haben instabile Wurzel und stehen schief. Also es sieht komisch aus, weil sie wie

betrunkene Menschen aussehen. Aber es ist nicht komisch, da der Wald stirbt.

9

Čo je príčinou globálneho otepľovaniaPríčinou globálneho otepľovania je predovšetkým skleníkový efekt. Ten spôsobujú

skleníkové plyny, ktorých sa v atmosfére pričinením človeka vyskytuje stále viac.

Mechanizmy slúžiace na ich odbúravanie nestačia, a tak dochádza k pomalému

zvyšovaniu teploty prízemnej vrstvy atmosféry a z toho plynúcim zmenám klímy.

Skleníkový efekt a skleníkové plynyOd Slnka závisí život na našej planéte. Jeho gravitačná sila k sebe priťahuje všetky

planéty našej sústavy. Keď stojíme bližšie od zdroja tepla je nám teplejšie ako keď

stojíme ďalej. Nie je to preto že sa k nám dostane menej energie a tepla, ale preto že

intenzita žiarenia sa zmenšuje pretože sa šíri do rôznych strán od zdroja tepla. Všetci

vieme že zo Slnka na Zem dopadá svetlo a to, že slnečné lúče k nám donášajú teplo.

Okrem viditeľného svetla, slnečné lúče obsahujú aj ultrafialovú a infračervenú zložku.

Na obrázku je celkové spektrum slnečného žiarenia ktoré dopadá na Zem. Môžeme

pozorovať to, že ultrafialové žiarenie, viditeľné svetlo a infračervené žiarenie majú

rozdielne vlnové dĺžky. Pri radiácii platí to, že kratšie vlny obsahujú viac energie ako

dlhšie vlny. Všetky telesá ktoré majú nejakú teplotu emitujú radiačné vlny.

Ultrafialové žiarenie (UV žiarenie), je žiarenie, ktoré tvorí vitamín D a podporuje rast

kostí. Prevažuje uňho však škodlivý vplyv pre životné prostredie, pretože je

mutagénom - mení štruktúru DNA. Môže napríklad spôsobovať rakovinu kože. Je to

práve preto lebo jeho

vlnová dĺžka je 100- 380

nanometrov. Je kratšie a

preto obsahuje viac

energie. Veľká časť tohto

žiarenia je zachytená

Ozónovou vrstvou, ktorá

nás pred ním chráni.

Druhá zložka je viditeľné

svetlo, ktorého vlnová

dĺžka sa pohybuje medzi

380 až 750 nanometrov.

10

Treťou zložkou je infračervené žiarenie, ktoré je to teplo, ktoré my cítime keď sme

vonku počas slnečného dňa. Je dôležité pre fotosyntézu (proces tvorby kyslíka) a

dodávanie tepla našej planéte. Jeho vlnová dĺžka je 750 a viac nanometrov.

Zo slnečných zložiek ktoré dopadnú na Zem a prejdú cez ozónovú vrstvu, približne

51 percent absorbuje zemský povrch. 19 percent absorbujú oblaky a zvyšok sa

odrazí od povrchu zeme a od atmosféry. Veľkú časť infračerveného žiarenia, ktoré sa

odrazí od Zemského povrchu zachytia skleníkové plyny v našej atmosfére.

Skleníkové plyny sú plyny v našej atmosfére, ako je napríklad oxid uhličitý, metán,

oxid dusný, ozón a vodná para. Tento jav nahromadenia skleníkových plynov v

atmosfére sa nazýva Skleníkový efekt. Skleníkový efekt funguje ako skleník, podľa

ktorého je aj pomenovaný. Prepúšťa slnečné lúče na Zem, ako sklo prepúšťa svetlo

do skleníka. Keď sa slnečné lúče odrazia od zložiek v skleníku, sklo pustí svetlo von

ale zadrží veľkú časť infračerveného žiarenia. V skleníku je teplo preto, lebo teplo sa

tam zachytáva. Látky ktoré prepustia niektoré druhy žiarenia a zadržia iné sa

nazývajú selektívny absorbéri, ako je napríklad to sklo v skleníku. Sklo prepustí

svetlo a niektoré zložky infračerveného žiarenia ale veľa z nich zadrží. Kirchhoffov

zákon hovorí o tom, že látka, ktorá je dobrý absorbér žiarenia o istej frekvencii, je aj

dobrý emitér žiarenia a látka, ktorá je zlý absorbér žiarenia, je aj zlý emitér žiarenia.

Podobne ako sklo sa správa aj vodná para a oxid uhličitý, plyny ktoré najviac

spôsobujú skleníkový efekt. Oba plyny sú silnými absorbérmi infračerveného žiarenia

a to podľa Kirchhoffovho zákona znamená, že sú aj silnými emitérmi infračerveného

11

žiarenia, a oba zle absorbujú svetlo. Skleníkové plyny absorbujú kinetickú energiu zo

slnečných zložiek odrazených od povrchu Zeme. Ich molekuly príjmu energiu a

začnú kmitať. Kmitajúce molekuly odovzdajú kinetickú energiu iným plynom v

atmosfére, ako je napríklad dusík a kyslík ktoré sú zlý absorbéri infračerveného

žiarenia. Vzduch okolo sa preto zohrieva. Skleníkový efekt teda preto spôsobuje

ohrievanie atmosféry. Vďaka nemu sa zvyšuje priemerná teplota vzduchu.

Odborníci a meteorológovia tvrdia, že pokiaľ bude pokračovať dnešné tempo

narastania emisií skleníkových plynov vylučovaných človekom, do roku 2100 bude

ich koncentrácia v atmosfére až trikrát vyššia ako pred začiatkom priemyselnej

revolúcie.

12

Skleníkový efekt bol vždy súčasťou prírody, pretože je spôsobovaný hlavne

kolobehom vody v prírode, a topením ľadov. Približne dve tretiny zo všetkých

skleníkových plynov tvorí vodná para. Skleníkový efekt je pre planétu aj dobrý. Za

približne 10 tisíc rokov, ktoré prešli od poslednej Doby ľadovej sa zvieratá postupne

adaptovali na postupné otepľovanie (Dennou aktivitou, príjmom potravy, sfarbením a

osrstením a správaním). Skleníkový efekt je v tomto prospešný, pretože je to dielo

prírodného kolobehu vody.  Problém je v tom, že ľudia prispievajú k skleníkovému

efektu veľkou emisiou skleníkových plynov do atmosféry, a odlesňovaním, vďaka

čomu sa menej oxidu uhličitého premení na kyslík.

Vodné pary, H2O zabezpečujú až ⅔ skleníkového efektu. Ide o tzv. prirodzený

skleníkový efekt, ktorý zodpovedá za prirodzené ohrievanie spodných vrstiev

atmosféry. Ich množstvo človek svojou činnosťou ovplyvňuje len málo.

Oxid uhličitý, CO2 je ďalším zo skleníkových plynov. Jeho hodnoty CO2 začali

rapídnejšie stúpať po priemyselnej revolúcií kvôli rozvoju v technológiách. V

atmosfére sa od priemyselne revolúcie nachádza 1,4 triliónov ton viac častíc uhlíku,

čo výrazne ovplyvnilo, zrýchlilo topenie snehu a ľadovcov v Arktíde. V USA, v pohorí

Rocky Mountains v Colorade je prístroj, pomocou ktorého sa do sklenených nádob

odoberajú vzorky CO2 na následný rozbor v organizácií NOAA- National Oceanic and

Atmospheric Administration. Z analýzy vzoriek zistili, že momentálne stúpa počet

častíc CO2 za rok o 2 ppm- parts per million. V minulosti, pred 11- 20 tisíc rokmi tento

počet stúpol o 80 ppm za 6000 rokov. Zvyšovanie množstva častíc CO2 v atmosfére

má na svedomí ľudská činnosť.

13

V roku 1850 bola hodnota častíc CO2

v atmosfére 280 na milión častíc

vzduchu, do roku 1968 táto hodnota

stúpla o 42 častíc. V januári 1979

bola hodnota CO2 336 častíc CO2 na

milión častíc vzduchu, za 28 rokov,

do januára 2007 táto hodnota

dosiahla 406 častíc CO2 na milión

častíc vzduchu.

Carbon dioxide, CO2, is another

greenhouse gas. The emissions of CO2 have risen a lot in comparison with pre-

industrial time. That is mainly

because of inventions in

technology. In Rocky Mountains in

Colorado, USA there is a machine,

from which samples of CO2 are

taken into a lab in NOAA- National

Oceanic and Atmospheric

Administration. Results from their

testing were, that before 11 to 20

thousand years ago, the number of

CO2 particles in the air was rising slower, than now. In the past, it rose only by 80

particles in million particles of air in 6000 years, but now it's rising a lot quicker, by 2

particles every year. Since the pre-industrial time, there are 1,4 trillion ton more

particles of carbon in the atmosphere, which has a negative effect on melting of the

glaciers and snow in the Arctic. People’s actions are what caused the alarming

number of CO2 in the atmosphere.

The evolution of CO2 molecules went from 280 in the year 1850 to 406 in january of

2007.

Metán, CH4 je jeden z hlavných skleníkových plynov. Celkovo prispieva k

skleníkovému efektu 15 až 20% a je asi 22 až 25-násobne účinnejší ako hlavný

skleníkový plyn oxid uhličitý (CO2). Jeho životnosť v troposfére je 9 až 15 rokov.

Množstvo metánu v ovzduší sa zvýšilo ťažbou fosílnych palív, distribúciou ropy a

14

zemného plynu, ale tiež zintenzívnením chovu hovädzieho dobytka, ktorému sa

fermentáciou v tráviacom trakte metán tvorí. Okrem toho je metán nebezpečný tým,

že je výbušný. Toto je veľkým problémom na miestach, kde sa metán produkuje a

môže sa hromadiť, teda napríklad na skládkach. Tu môže prípadný výbuch

znamenať požiar a následne neriadené spaľovanie odpadu, ktorý môže

vyprodukovať množstvo rôznych aj toxických plynov.

Oxid dusný, N2O je 296-krát účinnejším skleníkovým plynom ako CO2. Jeho

životnosť v ovzduší je 120 až 150 rokov, môže vystúpiť až do stratosféry a tu

poškodzuje ozónovú vrstvu. Producentmi tohto plynu sú: chemický priemysel,

poľnohospodárstvo, odpad z chovu dobytka, fosílne palivá a doprava (katalytické

konvertory).

Ozón, O3 nachádzajúci sa v troposfére je významný skleníkový plyn. Vzniká ako

súčasť fotochemického smogu.

oxidačný, fotochemický smog (losangeleský) je typ smogu, ktorý vzniká zo splodín

spaľovacích motorov pri relatívne nízkej vlhkosti vzduchu a teplote 25 až 30 °C, teda

hlavne v lete. Vzniká za jasného slnečného počasia, keď na zmes oxidov dusíka a

uhľovodíkov pôsobí slnečné žiarenie (UV) a vyvoláva rad chemických reakcií, pri

ktorých vzniká ozón, voľné radikály a reaktívne dusíkaté deriváty uhľovodíkov. Pri

spaľovaní bežných palív v doprave prevažne vzniká oxid dusnatý, len málo oxidu

dusičitého, ale tento sa vytvára ďalšou oxidáciou a je podstatný pre vznik 

fotochemického smogu, lebo pôsobením UV žiarenia sa rozkladá na oxid dusnatý a

kyslíkový radikál, ktorý potom umožňuje vznik ozónu:

NO2 → NO + O·  potom O· + O2 → O3

Ozón vzniká v malých dávkach pri akomkoľvek výboji (blesk, el. oblúk), ale keď sa

vyskytuje vo vyšších koncentráciách v prízemnej vrstve, je silne toxický pre rastliny aj

živočíchy, negatívne vplýva na zdravie človeka (zápaly dýchacích ciest, karcinómy,

poškodenie DNA). Okrem toxicity pre ľudí, živočíchy a rastliny má aj podiel na

skleníkovom efekte. Na rozdiel od ostatných skleníkových plynov má životnosť len

hodiny až dni.

Freóny sú chlórfluórované uhľovodíky (CFC, HCFC) a majú zo všetkých

skleníkových plynov najväčšiu účinnosť. Sú 900 až 8300-krát účinnejšie ako CO 2,

15

teda jedna molekula freónu zachytí 900 až 8300-krát viac tepla ako jedna molekula

CO2. V stratosfére významne poškodzujú ozónovú vrstvu a ich životnosť v troposfére

je 10 až 20 rokov.

Kolobeh uhlíkaPrebieha neustále medzi prírodou a

okolitým prostredím. Jeho súčasťou je

dej, fotosyntéza, kedy sa CO2 viaže na

rastliny, pričom rastliny C zachytia

a kyslík sa dostane naspäť do

atmosféry a procesu, pri ktorom sa

dostáva C opäť do ovzdušia pomocou

rozkladu rastlín- C ostáva v pôde, v ktorej sa nachádza viac C ako v atmosfére. Uhlík

z pôdy prijímajú zvieratá a následne sa do atmosféry dostane naspäť kvôli dýchaniu

zvierat, no aj ľudí. Podľa Ottmara Edenhofera, riaditeľa Mercator Research Institute

on Global Commons and Climate Change v Berlíne sa do atmosféry môže emitovať

800 gigaton CO2, pokým sa oteplenie planéty dostane na 2 °C, čo sa udeje do

dvadsiatich rokov, pokiaľ sa nezmení počet emisií, keďže za posledných 5 rokov sme

z tohto čísla vyčerpali už 200 gigaton.

Okrem bežného kolobehu uhlíka v prírode prebieha aj kolobeh uhlíku pod vplyvom

permafrostu. Tento proces prebieha v oblastiach s trvalo zamrznutou pôdou, medzi

ktoré patrí oblasť Arktídy a Sibíru a je spôsobený roztápaním permafrostu v dôsledku

globálneho otepľovania planéty. Mikróby dávno mŕtvych rastlín, ktoré sa nachádzajú

pod týmto typom pôdy premieňajú C na CH4. Ten sa uvoľňuje do ovzdušia cez

hladinu, čím sa vzduch oteplí ešte viac, keďže metán je taktiež skleníkový plyn a

spôsobuje otepľovanie planéty. Teplejší vzduch opäť spôsobí topenie permafrostu a

mnoho zvierat vymiera kvôli tomu, že sa nedokážu prispôsobiť teplejšiemu podnebiu.

Kolobeh uhlíku pod vplyvom permafrostu je bežný proces, no v dôsledku otepľovania

Zeme, sa môže permafrost roztápať rýchlejšie, a tým pádom sa do atmosféry bude

metán uvoľňovať rýchlejšie ako doteraz.

16

Carbon cycleIt is a never-ending process, which

happens between nature and the air

around its elements. It consists of

photosynthesis, in which CO2 is

captured by plants. They use the

absorbed CO2, H2O and visible light in

making oxygen and glucose. Oxygen

gets back into the atmosphere and

glucose stays in the plant and is used

by it in growth of the plant. Another part of the carbon cycle is when carbon, which

stayed in the ground, returns into the atmosphere by breathing of people and

animals. Carbon is also made by the soil itself, because of the decay of the plants.

Because of this, more carbon is actually in the land than in the atmosphere. This is

the first type of carbon cycle. According to Ottmar Edenhofer, the director of Mercator

Research Institute on Global Commons and Climate Change in Berlin, we can emit to

the atmosphere about 800 gigatons of carbon. We will achieve this number until 20

years time, since in the last 5 years we've already emitted 200 gigaton of carbon.

The second is carbon cycle under the influence of permafrost. It doesn't happen all

around the world, only in its parts, where permafrost is located, for example Siberia

and the Arctic. This carbon cycle happens because of melting of permanently frozen

ground from which a lot of methane is released due to global warming. Under the

permafrost, CH4 is made by microorganisms which change carbon into methane. This

type of carbon cycle is common, but in the past years, it has been quicker, due to

climate change. The warmer our planet gets, the more CH4 will get into atmosphere,

the quicker the warming of our planet will be.

17

Spaľovanie fosílnych palívPri spaľovaní fosílnych palív - uhlia, ropy sa produkuje veľké množstvo CO 2. Ten sa

však produkuje aj pri doprave, energetike, v priemysle a domácnostiach. Počas

týchto procesov prebiehajú rôzne reakcie.

Termochémia a oxidácia

Pri spaľovaní palív sa uvoľňuje energia v podobe tepla, túto reakciu môžeme označiť

ako exotermickú. Energia reaktantov je vyššia ako energia produktov reakcie.

Energia výsledného produktu je nižšia a väzby v produkte sú silnejšie.

Opačnou reakciou je endotermická reakcia, pri nej sa teplo spotrebúva a je jej

dodávané po celý čas reakcie. V porovnaní s exotermickou reakciou, energia v

produktoch stúpa a väzby sú slabšie.

Reakčné teplo určuje množstvo vyprodukovaného alebo spotrebovaného tepla počas

reakcie. Je rozdielom entalpie reaktantov a entalpie produktov, pričom entalpia je

tepelný obsah látky - koľko tepla sa v látke nachádza, má značku H. Jej rozdiel sa

označuje ΔH. Látkové množstvo ovplyvňuje reakčné teplo tak, že čím väčšie je

látkové množstvo reaktantov v reakcii, tým sa zvyšuje aj reakčné teplo.

Pri týchto chemických reakciách sa uplatňujú termochemické zákony.

[cit.1] Prvý termochemický zákon: “Hodnota reakčného tepla priamej a spätnej

reakcie je rovnaká a líši sa len znamienkom”, objavili ho A. L. Lavoisier a P. S.

Laplace.

[cit. 2] Druhý termochemický zákon: “Reakčné teplo určitej reakcie sa rovná súčtu

reakčných tepiel čiastkových reakcií”, formuloval ho G. H. Hess.

Spaľovanie uhlíka je zároveň redoxnou reakciou, ktorá pozostáva z redukcie a

oxidácie. Redukcia je prijímanie elektrónov a oxidácia je strata elektrónov. Sú prvky,

napríklad H, ktoré môžu byť aj oxidovadlom aj redukovadlom. Závisí to od toho, aké

vlastnosti má prvok, s ktorým reagujú. Látky, ktoré sa oxidujú majú redukčné

vlastnosti, tie ktoré sa redukujú majú oxidačné vlastnosti. Keď sa spaľuje uhlie, tak

uhlík a kyslík navzájom reagujú, pri čom vznikajú skleníkové plyny CO pri

nedokonalom horení uhlíka a CO2 pri dokonalom.

18

19

Vznik CO2:

Vždy prebieha oxidácia a redukcia súčasne. Kyslík pri horení prijíma elektróny od

uhlíka. Uhlík je redukovadlo, má redukčné vlastnosti, pretože redukuje kyslík. Kyslík

je naopak oxidovadlo, má oxidačné vlastnosti, oxiduje uhlík. Oxidačné čísla na konci

tejto reakcie sú C+Ⅳ a O-Ⅱ.

C(s) + 12O2(g) → CO(g) ∆H = + 110, 5 kJ/ J

CO(g) + 12O2(g) → CO2(g) ∆H = + 283 kJ/ J

C(g) + O2(g) =CO2(g) ∆H = + 393, 5 kJ/ J

20

Čo spôsobuje zvýšenú produkciu skleníkových plynovNa globálnom otepľovaní sa podieľa viacero faktorov. Predovšetkým však

najzávažnejšou je produkcia škodlivých plynov do ovzdušia, ktoré sa potom

zúčastňujú na vzniku skleníkového efektu, rôznych druhov smogu, ozónovej diery.

Jedným z najvýznamnejších faktorov podieľajúcich sa na produkcii týchto plynov je

spaľovanie fosílnych palív, teda produktov ropy, zemného plynu, rôznych druhov

uhlia a pod. Z tohto hľadiska najväčšími znečisťovateľmi budú odvetvia, ktoré spaľujú

najviac fosílnych palív, teda doprava a energetika.

Ďalším problematickým odvetvím je odpadové hospodárstvo, teda skládkovanie

prípadne spaľovanie odpadu.

Vplyv dopravy na globálne oteplenieEmisie CO2 z dopravy tvoria až 25% všetkých emisií.

Jednotlivé druhy dopravy a ich produkcia CO2:

21

Cestná doprava produkuje 91 až 97 % škodlivých emisií zo všetkých druhov dopravy.

Jeden automobil so spotrebou 10 l na 100 km za rok vyprodukuje 350 kg CO 2, 50 kg

uhľovodíkov, 15 kg oxidov dusíka a ďalšie emisie, pri spotrebe 1000 l benzínu za rok.

Letecká doprava spaľuje kerozín, pričom vznikajú hlavne oxidy uhličitý a uhoľnatý,

metán, oxidy dusíka, síry, prchavé uhľovodíky a vodná para. Keďže sú tieto plyny

uvoľňované nad troposférou, nie sú zrážkami zmývané a zotrvávajú oveľa dlhšie v

atmosfére.

Železničná doprava je asi najekologickejšia z hľadiska produkcie emisií prípadne

skleníkových plynov najmä v prípade elektrického pohonu, aj keď tu miera jej

ekologickosti závisí od spôsobu výroby elektrickej energie v krajine.

Lodná doprava negatívne ovplyvňuje vodné ekosystémy. Spaľuje hlavne ťažký olej,

ktorý je lacnejší, ale vedie k produkcii vyšších emisií.

Negatívne dopady dopravy na životné prostredie

Doprava pôsobí negatívne na všetky zložky životného prostredia. Znečisťuje vzduch,

vodu, pôdu, vyrába nové odpady, spotrebúva energiu, emisiami, hlukom a vibráciami

ovplyvňuje faunu aj flóru a nakoniec negatívne pôsobí aj na zdravie a život človeka.

Znečistenie ovzdušia je najzávažnejším negatívnym vplyvom dopravy. Hlavným

zdrojom znečistenia sú spaľovacie motory, ktoré v závislosti od druhu motora a typu

paliva produkujú rôzne emisie.

Spaľovací motor spaľovaním paliva vyrába teplo, ktoré ohrieva pracovný plyn. Ten

zvýšením svojho tlaku alebo objemu vykonáva mechanickú prácu alebo má reakčný

účinok. Mechanická práca sa vykonáva pôsobením tlaku na pohyblivú časť motora

(piesty v automobiloch) a reakčný účinok sa využíva na pohyb v opačnom smere ako

látka vystupujúca z motora (raketový a prúdový motor).

Spaľovací motor spaľuje pevné, kvapalné alebo plynné palivá a spotrebováva kyslík.

Výsledkom spaľovania sú spaliny, ktorých zloženie závisí od typu paliva. Najčastejšie

palivá používané v motoroch sú fosílne palivá- benzín a nafta.

V doprave najviac používané sú vznetové a zážihové spaľovacie motory.

Vznetový motor môže byť naftový, plynový (CNG) alebo kombinovaný. Jeho

výhodami sú nižšia spotreba, a teda menej emisií, čo spolu s dlhšou životnosťou im

22

dáva výhodu pred zážihovými motormi. Na druhej strane potrebujú nejaký čas na

zahriatie, aby optimálne pracovali, čo ich zase znevýhodňuje v mestskom prostredí

s krátkymi trasami. 

Výhodou zážihového motora je jednoduchšia konštrukcia, a teda nižšie náklady na

výrobu. Motor je výkonnejší a potrebuje nižšiu pracovnú teplotu, tak je vhodnejší na

krátke trasy do mesta. 

Emisie produkované spaľovacími motormi

Spaľovacie motory produkujú veľké množstvo látok, ktorými priamo alebo nepriamo

znečisťujú ovzdušie, podieľajú sa na skleníkovom efekte, podporujú úbytok ozónu

alebo sú rovno toxické pre živé organizmy. Patria medzi ne: 

Oxidy uhlíka CO, CO2

Pri nedokonalom spaľovaní kvôli nedostatku kyslíka, napr. pri nízkej teplote

spaľovania alebo nízkej turbulencii, vzniká oxid uhoľnatý. Je to dosť stabilný plyn,

ktorý sa podieľa na tvorbe fotochemického smogu. Okrem toho je toxický pre

človeka, lebo v krvi sa prednostne viaže na hemoglobín a bráni tak prenosu kyslíka

krvou. Pri dokonalom spaľovaní už vzniká oxid uhličitý, ktorý človeku priamo neškodí,

avšak je to jeden zo skleníkových plynov.

Tuhé znečisťujúce látky

Patria sem uhľovodíky, ktoré sa používajú ako pohonné látky a mazivá. Mnohé z nich

sú karcinogénne a ľahko sa odparujú, unikajú do ovzdušia pri spaľovaní, odparením

z palivovej nádrže či karburátora alebo pri čerpaní. Ďalej sem patria sadze (teda

uhlík), ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní nafty, tiež síra a ťažké kovy

obsiahnuté v palive. Ťažké kovy sa potom dostávajú do potravinového reťazca a v

organizmoch, rastlinách a pôde sa kumulujú, čo zvyšuje ich toxicitu. 

Oxidy síry a dusíka SO2, SO3, NO, NO2

Zúčastňujú sa na vývoji smogu a kyslých dažďov.

Halogénované uhľovodíky- freóny (CFC, HCFC, HFC)

Prejavujú sa silným skleníkovým efektom v troposfére a ozón poškodzujúcim efektom

v stratosfére.

23

24

Vplyv energetiky na globálne oteplenieV roku 2014 bola uverejnená štúdia, v

ktorej bol zostavený zoznam

tridsiatich elektrární, ktoré za uplynulý

rok emitovali najviac CO2. 29 z nich

bolo uhoľných a jedna spaľovala

ropné bridlice. Na prvom mieste bola

poľská uhoľná elektráreň v meste

Bełchatów, ktorá vyprodukovala za

rok 2013 viac ako 37 miliónov ton

CO2, čo je viac ako predpokladaná

celková produkcia CO2 Slovenska v

tom istom roku.

Emisie CO2 vyprodukované globálne odvetvím energetiky v roku 2017 stúpli

celosvetovo o 460 miliónov ton. Spôsobil to vyšší dopyt po energii, hospodársky rast

a nižšie ceny fosílnych palív.

Hoci USA nepodporili Parížsku dohodu, zaznamenali pokles produkcie CO 2 až o 25

miliónov ton v roku 2017, čo bolo spôsobené spustením projektov obnoviteľných

zdrojov.

V Mexiku klesli ročné emisie o 4% kvôli využívaniu veternej a slnečnej energie.

Podobne Veľká Británia zaznamenala pokles o 3,8% kvôli zatváraniu uhoľných

elektrární.

V Európe a Ázii však emisie stúpli za rok 2017 o 460 miliónov ton. Najväčší nárast

emisií patrí Indonézii – 4,5%, Číne – 1,7%. Európa celkovo tiež vyprodukovala viac

emisií CO2 za rok 2017, až o 1,5%, hlavne pre vyššiu spotrebu ropy a zemného

plynu.

Až 77% elektrickej energie na Slovensku, ktorú vyrobili Slovenské elektrárne,

pochádza z jadrovej energie, 12% z vodných elektrární, 11% z uhoľných elektrární.

Princíp výroby elektriny

25

Jadrové elektrárne pracujú na princípe štiepnej reakcie. Jadro uránu sa

ostreľuje neutrónmi a štiepi sa na ľahšie prvky a ďalšie neutróny, ktoré sa

znovu zapájajú do reakcie. Tak vzniká reťazová reakcia a uvoľňuje sa

obrovské množstvo energie. Tá ohrieva vodu, ktorá po premene na vodnú

paru poháňa turbínu, teda koná mechanickú prácu. Turbína je pripojená na

generátor a tu sa mechanická práca premieňa na elektrickú energiu.

Vodné elektrárne využívajú na pohon turbíny priamo tečúcu vodu riek.

Mechanická energia vody sa prenáša na hriadeľ a v pripojenom generátore sa

elektrickou indukciou rotujúceho magnetického poľa rotora do pevného statora

vyrába elektrická energia.

Tepelné elektrárne sa od jadrových líšia tým, že na ohrev vody používajú

uhlie, plyn alebo mazut. Zohriata voda sa mení na vodnú paru, tá poháňa

turbínu pripojenú na generátor a tu dochádza k premene tepelnej energie na

elektrickú.

Prinzip der Energieerzeugung

Kernkraftwerke arbeiten nach dem Prinzip der Spaltreaktion. Der Kern des

Urans wird von Neutronen bombardiert Der Kern spaltet sich in leichtere

Elemente und andere Neutrone. Diese nehmen dann  wieder an der Reaktion

teil. Dies führt zu einer Kettenreaktion und setzt eine enorme Menge Energie

frei. Dadurch wird das Wasser erwärmt Das Wasser wandelt sich in

Wasserdampf um. Der Dampf treibt die Turbine an, also leistet er

mechanische Arbeit. Die Turbine ist mit einem Generator verbunden und hier

wird die mechanische Arbeit in Elektrizität umgewandelt.

26

Wasserkraftwerke treiben die Turbine mit direkt fließendem Flusswasser an.

Die mechanische Energie des Wassers wird auf die Radwelle übertragen.

Elektrische Energie wird durch elektrische Induktion des rotierenden

Magnetfeldes des Rotors erzeugt. Der Rotor bewegt sich im feststehenden

Stator des angeschlossenen Generators.

Wärmekraftwerke unterscheiden sich von Kernkraftwerken. Sie verwenden zur

Erwärmung Wasser Kohle, Gas oder Schwarz Öl. Das erwärmte Wasser wird

in Wasserdampf umgewandelt. Der Dampf treibt die Turbine an, die mit dem

Generator verbunden ist.Hier wird die Wärmeenergie in elektrische Energie

umgewandelt.

Dopad na životné prostredie

Jediným odpadovým produktom jadrových elektrární je jadrový odpad

vznikajúci v procese ťažby, výroby a po

vyhorení jadrového paliva, ktorý treba

uložiť za špeciálnych podmienok,

pretože ešte po dlhú dobu pretrváva

žiarenie rôzneho typu. V porovnaní s

odpadmi z iných odvetví energetiky je

však jadrového odpadu pomerne málo.

Tieto elektrárne neprodukujú žiadne skleníkové plyny ani iné emisie, ktoré by

znečisťovali ovzdušie.

Vodná energia je z hľadiska znečisťovania životného prostredia jedna z

najčistejších energií. Nevznikajú pri jej

získavaní žiadne emisie, žiadny odpad,

pracuje s vodou rieky a využíva jej

hydroenergetický potenciál. Ale

ukázalo sa, že predsa má vplyv na

životné prostredie. Stavaním bariér na

riečnych tokoch, úpravou korýt riek a

vytváraním umelých vodných nádrží sa

mení celý riečny ekosystém, narúša sa normálny tok rieky, bráni sa migrácii

rýb aj ich potravy, mení sa skladba živočíšnych druhov žijúcich v riekach a

27

následne aj v ich okolí, miznú niektoré druhy rastlín a živočíchov spolu s

meniacimi sa podmienkami v okolí riek (lužné lesy, záplavové oblasti).

Tepelné elektrárne spaľovaním uhlia, plynu alebo mazutu produkujú do

ovzdušia oxidy uhlíka, síry, dusíka aj

ťažké kovy, ktoré sú obsiahnuté v

palivách. Novšie elektrárne majú

inštalované zariadenia na výstupe

spalín, ktoré odfiltrujú sadze a znižujú

produkciu oxidov síry a dusíka,

prípadne sa odsírenie a denitrifikácia

rieši už v procese spaľovania. Stále však zostávajú veľkým producentom

oxidu uhličitého. Až 18% skleníkových plynov v EÚ produkujú práve uhoľné

elektrárne.

Auswirkungen auf die Umwelt

Das einzige Abfallprodukt von Kernkraftwerken sind nukleare Abfälle.Sie

entstehen beim Abbau von Uran, bei der Produktion und nach der

Verbrennung von Kernbrennstoffen. Die ausgebrannten Reste müssen unter

besonderen Bedingungen gelagert werden, denn sie strahlen noch lange Zeit

die Strahlung verschiedener Arten aus. Es gibt jedoch relativ wenig Atommüll

im Vergleich zu Abfällen aus anderen Energiesektoren. Diese Kraftwerke

produzieren keine Treibhausgase oder andere Emissionen, die die Luft

verschmutzen würden.

In Bezug auf die Umweltverschmutzung ist Wasserkraft eine der saubersten

Energien. Es gibt keine Emissionen und keine Abfälle. In diesem Typ von

Kraftwerk arbeitet das Flusswasser und man nutzt sein Wasserkraftpotenzial.

Es stellte sich jedoch heraus, dass es doch Auswirkungen auf die Umwelt hat.

Der Mensch baut Barrieren an Flussläufen, passt Flussbetten an und schafft

künstliche Wasserreservoirs. Er verändert somit das gesamte Ökosystem des

Flusses, stört den normalen Wasserfluss, verhindert die Fischwanderung und

auch ihrer Nahrung. Die Zusammensetzung der Tierarten, die in und im

Flussgebiet leben ändern sich. Einige Arten von Pflanzen und Tieren

28

verschwinden,weil sich die Bedingungen im Flussgebiet(Auenwälder, Auen)

ändern.

Wärmekraftwerke erzeugen Energie durch das Verbrennen von Kohle, Gas

oder Schwarzöl. Sie vergiften die Luft mit Oxiden von Kohlenstoff, Schwefel,

Stickstoff und Schwermetallen. Sie sind in Brennstoffen enthalten . In neueren

Kraftwerken werden Austrittsvorrichtungen installiert, um Abgase, Ruß

herauszufiltern und die Schwefel- und Stickoxidproduktion zu reduzieren. Die

Entschwefelung und Denitrifikation löst man bereits im Verbrennungsprozess.

Dieses Kraftwerk bleibt jedoch ein wichtiger Produzent von Kohlendioxid. Bis

zu 18% der EU-Treibhausgase werden in Kohlekraftwerken erzeugt.

Vplyv odpadového hospodárstva na globálne oteplenie

Skládky

Zriaďovanie skládok, ich prevádzku, kontrolu a uzatváranie upravuje vyhláška č.

382/2018 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o skládkovaní

odpadov a uskladnení odpadovej ortuti. Podľa nej delíme skládky na: skládky na

inertný odpad, skládky na odpad, ktorý nie je nebezpečný a skládky na nebezpečný

odpad.

Vyhláška presne stanovuje, kde a ako môže byť skládka založená, aby sa

minimalizovalo jej pôsobenie na ľudí a životné prostredie. Napriek všetkým

opatreniam skládky odpadu majú veľa negatívnych dopadov na svoje okolie.   

Dopad na životné prostredie je rozsiahly. V podstate skládky zasahujú do každej

oblasti životného prostredia: znečisťujú ovzdušie, vodu, pôdu, vplývajú na zdravie

človeka a živočíchov vo svojom okolí.

Z hľadiska globálneho otepľovania ale najzávažnejším dopadom je produkcia

skleníkových plynov - metánu a oxidu uhličitého. Tieto vznikajú hlavne anaeróbnym

rozkladom biologicky rozložiteľného materiálu. Na Slovensku ročne z odpadu

uloženého na skládkach môže vzniknúť až skoro 400 mil. m3 skládkového plynu,

29

ktorého hlavnými zložkami sú metán (30 – 70%), oxid uhličitý (15 – 60%) a dusík (0,2

– 4%).

30

Spaľovne

Zdá sa, že výhodnejším riešením, ako odpad skládkovať, je odpad spaľovať. Zmenší

sa výrazne jeho objem (o 80 – 95%), nebude zaberať pôdu, hroziť zamorením pôdy a

podzemných vôd ani ohrozovať faunu a flóru vo svojom okolí. Okrem toho sa teplo

vznikajúce pri spaľovaní môže využiť na výrobu elektriny alebo vykurovanie.

Hoci spaľovne odpadu sú stále technologicky dokonalejšie a emisné limity prísnejšie,

spaľovne nedokážu úplne zabrániť unikaniu nežiadúcich plynných látok do ovzdušia.

V podstate všetky spaľovne produkujú okrem oxidov uhlíka, dusíka a síry ešte ťažké

kovy a organické látky označované ako dioxíny a furány a ešte mnohé ďalšie

uhľovodíky a aj neidentifikovateľné plynné látky. Ich vplyv na zdravie človeka nie je v

súčasnosti známy, rovnako ako ani koncentrácie, ktoré môžu byť nebezpečné,

prípadne vzájomné chemické reakcie vzniknutých látok.

Z hľadiska globálneho otepľovania je nezanedbateľná predovšetkým produkcia CO 2.

V USA patria spaľovne medzi 15 najväčších zdrojov emisií skleníkových plynov do

atmosféry.

Odlesňovanie a požiare/ Deforestation and fireSpôsobuje emisie CO2, stratu biodiverzity, pretože zvieratá a rastliny strácajú svoje

prirodzené prostredie. Nastáva z viacerých dôvodov, poľnohospodárskych - krajiny

rúbu vo veľkom množstve lesy, pretože potrebujú pôdu na pestovanie plodín, chov

zvierat, ťažby dreva, ktorý sa následne využíva v priemysle a v domácnostiach. Štáty

odlesňujú veľké územia za vidinou zvýšenia poľnohospodárskeho územia, no v

skutočnosti odlesňovaním kvôli narušeniu koreňovej sústavy nastane erózia pôdy a

rozširujú sa oblasti púští. Práve z poľnohospodárskeho a ekonomického dôvodu je

vláda štátov častokrát ľahostajná voči požiarom lesov.

Due to CO2 emissions as a result of fire and deforestation, many species and plants

are endangered, because of the loss of their natural habitat. Biodiversity can't cope

with the fast change in their environment and that’s why they are on the edge of

extinction. Deforestation occurs as a result of many activities done by people. One of

them is agriculture reason. States deforest large areas, because of their vision of

land on which they can plant crops and keep cattle. Another reason can be the need

31

of wood in manufactures and households. They think that by doing this, they will gain

the needed land for their plans, but in reality, they disrupt the root system in soil,

which leads to erosion of the ground and expanding deserts. Governments are many

times don't really care about fires in the forests and rainforests, because they see it

as an opportunity to improve their nation's economics status.

Amazonský prales/ Amazon rainforest

Odlesňovanie má vplyv aj na momentálne prebiehajúce požiare v Amazonskom

pralese. Požiare sú síce v obdobiach sucha- jún až december bežné, no tie, ktoré

momentálne prebiehajú, má na svedomí ľudská činnosť. Keďže zrážky v oblasti

Amazonského pralesu vznikajú vďaka lesom, výrub lesov z dôvodu získania plochy

na pestovanie plodín a chov

hovädzieho dobytku

zabraňuje ich vzniku. Sucho

spôsobí ďalšie odlesňovanie,

čo môže zmeniť prales na

savanu. V stromoch je

uložené veľké množstvo

uhlíku, ktorý sa počas

požiarov uvoľňuje do

atmosféry. Dymový oblak,

ktorý počas nich vznikne je už natoľko veľký, že sa presúva aj na mestá, napríklad

São Paulo, v ktorých je tma aj cez deň. Tohtoročné požiare sú rozšírené viac kvôli

spôsobu vedenia štátu brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý chce rozvíjať

Brazíliu v poľnohospodárstve na území Amazónie. Keďže potrebuje viac priestoru na

poľnohospodárske aktivity, odlesňuje sa vo väčšej miere - v období od Apríla do

Júna sa odstránilo o 25% viac lesov ako v roku 2018. Amazonský prales vytvára

veľké množstvo kyslíka pre celú Zem, taktiež sa tam nachádza veľké množstvo

druhov rastlín a živočíchov, ktoré nie sú prispôsobené podmienkam, ktoré sú s

požiarmi spojené.

Deforestation has also caused the massive fires in Amazon rainforest, which started

this year are still actual, even though, there are less of them in these days. Fire is

common during the drought period of year, from June to December, but fires, which

32

were reported in this year were caused by humans, because of their activities. As a

result of deforestation of the rainforest because of the need of more land, less rain

was made in the area. Since Amazon Rainforest makes most of the rain by itself, the

droughts were more severe,

which caused the fire to be

more spread and affected

more people.If the

deforestation continues, the

rainforest could become a

savannah. The trees capture

a lot of carbon, which gets to

the atmosphere during the fire

not only from the trees, but

also from the burning process. The smoke cloud made due to the fire became so big,

it covered the city São Paulo in Brazil, in which, as a result of this cloud was dark

outside not only during the night, but also during the day. This year´s fire were more

extend also because of the way the president Jair Bolsonaro of Brazil leads the

country. His aim is to economically and agriculturally develop Brazil. As a result of his

way of his intentions, from April to June 25% more forest was cut down than in the

year of 2018. The Amazon rainforest is extremely important for the human race,

since it makes 20% of the world's oxygen and a lot of types of plants and animals live

there, which are not used to fire and that can bring them to their extinction.

Sibír/ Siberian fire

Požiare na Sibíri sú taktiež nebezpečné, okrem oxidu uhličitého sa do atmosféry

uvoľňuje aj metán. Na Sibíri sa nachádzajú rozsiahle územia permafrostu, ktoré sa z

dôvodu požiarov topia, a z trvalo zamrznutej pôdy sa uvoľňujú veľké množstvá CH 4. V

letnom období sú v sibírskej oblasti požiare bežné, avšak tie tohtoročné, sú kvôli

neskorému haseniu a vyšším teplotám viac rozšírené a ťažšie zastaviteľné. Požiare v

odľahlých miestach v Rusku

nie sú hasené natoľko

intenzívne ako ostatné, v

Rusku ľudia podpisovali

33

petície, aby vláda voči nim nebola ľahostajná. Tieto požiare nezasahujú do

obývaných častí, no taktiež ovplyvňujú zdravie ľudí. Podobne ako v São Paulo, aj

oblasti na Sibíri sú pod dymovým oblakom. Medzi takéto oblasti patrí aj mesto

Novosibirsk. Tento dymový oblak je už natoľko rozsiahly, že sa rozšíril už aj mimo

Sibír, oblasti severovýchodnej Kanady ním boli taktiež zasiahnuté kvôli jeho veľkosti.

The Siberian fire is also very dangerous, because not only carbon is emitted to the

atmosphere, but also methane. Methane gets into the atmosphere because there is

permafrost, permanently frozen ground, in Siberia, which is melting due to the fire.

During summer, fire is common in Siberia, but this year, they started to be

extinguished later than usually and with higher temperatures caused by global

warming, the fire became less

controlled. Fires in not so

populated areas are not being

extinguished as intensively as

the others. Residents of

Russia didn't agree with this

decision of the government of

Russia and started signing

petitions, so that it wouldn't be so careless about it. Even though these fires aren't in

inhabited areas, they still affect the health of people. Similar to the people in  São

Paulo, also cities in Russia have been affected by the cloud of smoke. In fact, it has

become so large, that it has spread also to places outside Siberia. North-east part of

Canada has also been hit by the cloud.

34

Následky globálneho otepľovania Následky globálneho otepľovania sú rôzne, zmena klimatických podmienok, stavu

vody vo svete. Neovplyvňujú však iba ľudí, ale aj rastliny a živočíchy. Necháme ich

zájsť natoľko ďaleko, že spôsobia vyhynutie niektorých druhov?  

Zmeny počasia a klímyKlíma je dlhodobý režim počasia v danej oblasti. Ako dlhodobý režim sa vníma

obdobie v trvaní najmenej 30 rokov. Klimatický systém je rozdelenie Zeme na zložky,

ako je napríklad Hydrosféra (vodstvo Zeme), Atmosféra, Kryosféra (sneh a ľad na

Zemi), Litosféra (horná časť Zemskej kôry) a Biosféra (život na Zemi). Zmeny klímy

na našej planéte znamenajú zmenu celosvetového priemeru teplôt. Počasie je

premenlivý stav ovzdušia v atmosfére. Meteorológia je veda zaoberajúca sa

skúmaním a predpovedaním počasia. Klimatické zmeny na našej planéte, ako je

napríklad rast priemerných teplôt, ovplyvňujú počasie. Napríklad stúpanie teplôt v

tropických oblastiach má za následok ničivejšiu silu hurikánov. Počasie nad danou

oblasťou sa definuje podľa:

Teploty vzduchu (Akú teplotu má vzduch v danej oblasti)

Tlaku (Aká je tiaž sily 1 N na plochu 1 meter štvorcový)

Vlhkosti vzduchu (Koncentrácia vodných pár v ovzduší)

Oblačnosti (Množstvo oblakov nad danou oblasťou)

Zrážok (Kondenzovaná vodná para ktorá padá z oblohy)

Viditeľnosti (Vzdialenosť do ktorej je vidieť voľným okom)

Vetra (Pohyb, rýchlosť, sila a smer pohybu vetra)

Klima ist ein langfristiges Regime des Wetters in bestimmter Region. Das langfristige

Regime ist Zeit, die mindestens 30 Jahre andauert. Das Klimasystem ist die

Aufteilung der Erde in Komponenten. Erste Komponente ist die Hydrosphäre.

Hydrosphäre ist alles Wasser der Erde. Zweite Komponente ist die Atmosphäre.

Atmosphäre ist die Gashülle der Erde. Dritte Komponente ist die Kryosphäre.

Kryosphäre ist der Schnee und das Eis auf der Erde. Vierte Komponente ist die

35

Lithosphäre. Lithosphäre oberer Teil der Erdkruste. Fünfte Komponente ist die

Biosphäre. Biosphäre ist das Leben auf der Erde.

Das Wetter ist ein variabler Zustand der Atmosphäre. Meteorologie ist eine Wetter-

Wissenschaft. Der Klimawandel auf unserem Planeten beeinflusst das Wetter zum

Beispiel der Anstieg der Temperaturen. Das Wetter über einer Region wird durch

wird nach folgenden Kriterien definiert:

nach der Lufttemperatur (Die Temperatur der Luft in der Region)

nach dem Luftdruck (1 N auf Quadratmeter)

nach der Luftfeuchtigkeit (Konzentration des Wasserdampfes)

36

nach der Bewölkung (Menge in der Wolken)

nach den Regenniederschlägen (kondensierter Wasserdampf der die Wolken

bildet)

nach der Sichtbarkeit (mit bloßem Auge)

nach dem Wind (Schnelligkeit, Bewegung, Kraft, Richtung)

37

Hurikány

Trópmi sa nazýva oblasť na

našej Zemi v oblasti rovníka. V

tejto oblasti je celý rok teplo. Je

to preto, lebo na oblasť rovníku,

kde je Zem najširšia, dopadajú

slnečné lúče v inom uhle ako na

iné oblasti. Keby sme mali dva

zhodné zväzky slnečných lúčov, na oblasť rovníka by dopadli v inom uhle a pokryli by

menšiu plochu, na ktorú je koncentrovaných viac slnečných lúčov. Keď je teplejšie,

vyparí sa viac vody, vzduch je vlhkejší, hurikány majú preto dostupnej viac energie,

sú preto intenzívnejšie. Meteorológ Jerry Emanuel predpokladá, že pokiaľ teplota

oceánov narastie o 3 alebo 4 stupne, môže to spôsobiť nárast ničivého potenciálu

hurikánov až o 50% a vyvolať pravidelné búrky s rýchlosťou až 350 kilometrov za

hodinu. Hurikán je tropická búrka, s rýchlosťou vetra aspoň 64 knotov (čo je 119,091

metrov za hodinu). Hurikán vzniká v teplých tropických oblastiach nad oceánom

alebo morom, s teplotou vrchnej časti oceánu aspoň 27 stupňov celzia. Hurikán

vzniká tak, že sa voda z oceánu vplyvom dodaného tepla a energie zo slnečných

lúčov vyparuje. Vodná para ktorá sa dostane do výšky, vplyvom chladného vzduchu

kondenzuje a zráža sa do oblakov. Pri jej kondenzácii - premene vodnej pary na

kvapôčky vody - sa uvoľňuje energia, ktorú voda prijala od slnečných lúčov, vďaka

ktorej sa vyparila. Molekuly vzduchu prijmú energiu z vodných pár a rozhýbu sa.

Vlhký vzduch má v sebe viac molekúl vody, čo znamená že váži menej. 1 mol vodnej

pary váži menej ako 1 mol O2 alebo 1 mol N2 . Vieme to vďaka porovnaniu ich

molárnych hmotností.

38

 M H2O  = 1.01+1.01+15.999                   M H2O = 18.019 g/mol

 M N2  = 14.01+14.01                               M N2 = 28.02 g/mol 

 M O2 = 15.999 + 15.999                          M O2 = 31.998 g/mol

Do vzduchu sa zmestí iba určité množstvo častíc. Keď odtiaľ vodná para vytlačí

molekuly dusíka alebo kyslíka, hmotnosť tejto plochy bude nižšia, pretože vodná

para váži menej ako dusík alebo kyslík. Tiaž na 1 meter štvorcový bude nižšia, preto

je nižší aj tlak. (Jednotkou tlaku je pascal, čo je tlak vyvolaný silou 1 N na 1 meter

štvorcový) Tlak vzduchu závisí od teploty vzduchu, nadmorskej výšky a vlhkosti

vzduchu. Vzduch ktorý obsahuje vodnú paru má preto nižší tlak. Vplyvom dodanej

energie z vodných pár sa tento vzduch hýbe a vplyvom coriolisovej sily je zatáčaný

do jedného centra. Toto centrum bude epicentrum hurikánu, nazývané aj oko.

Coriolisova sila má na severnej pologuli smer hodinových ručičiek a na južnej

pologuli pôsobí proti smeru hodinových ručičiek. Je spôsobená tým že naša Zem sa

točí.

Epicentrum s nízkym tlakom do seba

nasáva vzduch z okolia aby sa vyrovnal.

Coriolisova sila vzduch prúdiaci do

epicentra ztáča na severnej pologuli po

smere hodinových ručičiek a na južnej

pologuli proti smeru hodinových ručičiek.

Hurikán sa preto točí v smere

hodinových ručičiek na južnej pologuli a

v proti smeru hodinových ručičiek na

severnej pologuli.

39

Anatómia hurikánu

Centrum hurikánu sa nazýva Oko. Je to oblasť s veľmi nízkym tlakom ktorá do seba

nasáva vzduch s vyšším tlakom, ktorým sa snaží vyrovnať. Vzduch v okolí hurikánu

býva vlhký, plný vodných pár a energie. Hurikán Elena mal oko, s priemerom až 40

kilometrov. Zvyšok hurikánu je zložený z organizovaných búrok a zrážok, ktoré

prúdia do epicentra.

Hurikány sú najintenzívnejšie na rovníku pretože jej tam najviac teplo, čo znamená

viac vodných pár vo vzduchu - viac energie vo vzduchu, preto sú v trópoch

najsilnejšie hurikány. Rýchlosť hurikánu záleží od teploty okolia v ktorom vyčíňa, a

množstva energie v ňom. Hurikány dostávajú mená podľa zoznamu Svetovej

Meteorologickej organizácie, ktorá vydáva každý zoznam raz za 6 rokov. V každom

roku je hurikánu priradených 21 mužských a 21 ženských mien.

Saffirova-Simpsonova hurikánová stupnica

Stupnica, ktorá sa používa na rozdelenie hurikánov do rôznych kategórií podľa ich

rýchlosti, sily a nebezpečenstva, ktoré predstavujú.

40

Voda a sucho vo sveteMomentálny stav vody vo svete je alarmujúci. Z celkového množstva vody sú iba 3%

sladká voda, z

ktorej sú 2%

uložené v

ľadovcoch. 97%

svetovej vody je

slanej, teda pre ľudí

nepitnej. Kvôli

zvyšujúcej sa

populácií bude rásť

aj množstvo vody potrebnej na prežitie, zavlažovanie poľnohospodárskych plodín,

keďže čím viac sa oteplí ovzdušie, tým budú na týchto miestach väčšie obdobia

sucha. Do roku 2030 sa množstvo  potrebnej vody zvýši o 50 %. Táto situácia sa

bude musieť riešiť buď pestovaním rastlín na menších priestoroch, čím môže ale

nastať nedostatok potravín na

uživenie obyvateľstva, alebo

filtrovaním slanej vody z morí

a oceánov alebo podzemnej

vody pomocou membránovej

filtrácie. Počas nej sa zo

slanej vody odfiltruje soľ,

vďaka čomu vznikne pitná

voda. V menej vyspelých

krajinách však na to nie sú

ani prostriedky, ani dostatočne vyvinutá technológia. V štátoch tohto typu, akým je

napríklad Etiópia musia ženy ísť za vodou niekoľko kilometrov niekoľkokrát denne,

tieto pramene navyše nie sú pitné. Kontaminovanosť tejto vody vedie v týchto

krajinách k chorobám, ktoré vedú v niektorých prípadoch až k smrti, keďže

nemocnice nie sú v blízkosti bývania ľudí. S riešením nedostatku vody v tejto krajine

prišiel taliansky architekt Arturo Vittori, po úspešnej skúsenosti z Talianska.

Podstatou riešenia je postavenie veže, vďaka ktorej voda zo vzduchu kondenzuje.

41

Keďže voda sa vo vzduchu nachádza neustále, vznikne udržateľný zdroj pitnej vody.

Tieto veže sú zložené z piatich častí, ktoré sú vytvorené z lana, bambusu a pletiva,

bežných materiálov v krajine aby si tieto veže vedeli obyvatelia Etiopie sami postaviť,

sú poskladané na sebe. Jej základy sú v zemi, ich stabilita je dôležitá kvôli

poveternostným podmienkam, aby sa veža nepoškodila. Poškodenie veže môže

však spôsobiť aj dážď, keďže pri zrážkach sa môže zmeniť štruktúru pôdy, kvôli

čomu sa narušia základy stavby.

Problémy spojené so suchom sa dajú už pozorovať aj v Kalifornii. Je tam také veľké

sucho, že obyvateľom, ktorí majú studne a doteraz z nej čerpali vodu tieto studne

vyschli, a preto nemajú dostatok vody na zavlažovanie priestoru na ktorom pestujú

plodiny, akými sú napríklad orechy či ovocné sady. V niektorých oblastiach

centrálneho údolia, medzi ktoré patrí napríklad mesto Porterville je táto situácia

natoľko kritická, že ľudia už museli pristúpiť ku kroku odsťahovania sa z svojich

domovov. Centrálne údolie je však aj miestom, kde sa pestuje takmer polovica

zeleniny, ovocia a orechov štátu, suchom v tejto časti sú nepriamo ovplyvnení aj

obyvatelia žijúci v iných častiach.

Sucho však ovplyvní ľudí nielen kvôli pestovaniu potravín aj z hľadiska bývania.

Oblasti, kde sa nachádza málo vody sa stanú neobývateľné, ľudia sa budú musieť

presťahovať do iných miest. V tých sa postupom času nasťahuje toľko ľudí, že sa

stanú preľudnené a nebude možné všetkých ľudí obytovať z kapacitných dôvodov.

Nedostatok vody a s

tým spojené predĺžené

obdobia sucha, čo

môžu mať negatívny

vplyv na požiare. Tie

sa môžu kvôli

nedostatku dažďa

rozširovať rýchlejšie,

trvať dlhšiu dobu a mať

horšie následky, medzi

ktoré patrí náhle

uvoľnenie CO2,

42

spôsobenie väčších období sucha kvôli tomu, že stromy  si produkujú zrážky samy

vďaka fotosyntéze.

Na západnom pobreží Austrálie sa praktizuje projekt SITO. Tento projekt je založený

na princípe odsoľovania vody, pričom sa zároveň vyrába energia pomocou bójí. Tie

sú pripojené k čerpadlám, keď do nich narážajú vlny vznikne kinetická energia,

vďaka ktorej sa voda dostáva do elektrárne na súši, kde sa roztočia turbíny,

pomocou nich sa vytvára elektrina, voda prechádza do membrány reverznej osmózy,

čo je prístroj, v ktorom je voda zbavená látok škodlivých pre človeka, v tomto prípade

soli. Vďaka tomuto princípu vznikne pitná voda.

Ako to s vodou bude vyzerať v budúcnosti? V Afrike, kde sú už momentálne

problémy so zdrojom vody v budúcnosti kvôli otepľovaniu Zeme vyschnú aj pramene

vody, ktoré sa v nej aktuálne nachádzajú. Keďže čistá voda je potrebná na varenie,

zdravie ľudí, ktoré má dopad na schopnosť pracovať a štúdium detí a mladých ľudí.

Ľudia, ktorý by za bežných okolností navštevovali školu namiesto nej musia ísť po

vodu pre seba a svojich blízkych. Nedostatok vody vo svete zapríčiní veľkú migráciu

obyvateľstva z ich pôvodných bydlísk. Ako sa všetci ľudia zmestíme na tomto

zmenšenom území?

Sucho je nedostatok vody v prostredí, zapríčinený rôznymi faktormi. Dá sa rozdeliť

na fyziologické sucho, hydrologické sucho a socioekonomické sucho. Fyziologické

sucho nastáva keď je v pôde a prostredí nedostatok vody pre rastliny a živočíchy.

Hydrologické sucho nastáva keď je nedostatok vody v riekach a málo podzemnej

vody. Socioekonomické sucho nastáva pokiaľ je nedostatok úžitkovej alebo pitnej

vody pre obyvateľstvo. Na Slovensku už nie je toľko vody ako kedysi.

Die Dürre ist Wassermangel in der Region (Umwelt). Verursacht durch verschiedene

Faktoren. Man kann die Dürre in physiologische, hydrologische und sozio-

ökonomische teilen. Physiologische Trockenheit entsteht dann, wenn es zu

Wassermangel für Tiere und Pflanzen kommt. Hydrologische Trockenheit ist wenig

Untergrundwasser und Wassermangel in Flüssen, Seen und Wasserquellen. Sozio-

ökonomische Trockenheit bedeutet wenig Trinkwasser und Nutzwasser für die

Bevölkerung. In der Slowakei gibt es nicht mehr so viel Wasser wie früher.

Zapríčinené to je aj zrážkami. V minulosti padalo približne rovnako veľa zrážok ako

dnes ale v inom čase. Boli obdobia kedy pár dní pršalo a potom sa vyjasnilo. Dnes

43

padne veľa prívalových dažďov (zrážky ktoré netrvajú dlho). Príde dážď a hneď aj

odznie. To spôsobuje že veľké množstvo vody sa vyparí skôr ako sa stihne vstrebať

do pôdy. Zmenšujú sa preto podzemné zásoby vody. Za sucho a zvyšovanie teplôt

môže aj odlesňovanie a zlý zásah človeka do prírody.

Na Slovensku máme bohaté množstvo smrekových lesov. Smrek bol vždy rýchlo

nasaditeľný (vyrastie približne za 20 rokov) a naše podnebie umožnovalo jeho

vysadenie a rozmnožovanie. V minulosti bolo naše územie obývané pastiermi a

valachmi, ktorí sa presúvali zo svojim stádom po území Slovenska a na Zimu sa

usadili. Uhorská šľachta nemala šancu vyzbierať od nich dane, preto dali hromadne

vysadiť veľa smrekov, aby sa pastieri museli usadiť. V 19. storočí počas priemyselnej

revolúcie, potrebovali ľudia palivo a stavebný materiál. Vysadilo sa veľa smrekov,

pretože sú to stromy ktoré rýchlo rastú. Počas komunizmu bolo treba drevo na

nábytok a papier, vysadilo sa preto veľa smrekov. Na Slovensku máme preto

monokultúru smrekových lesov (je územie na ktorom je veľa stromov toho istého

druhu). Šíria sa tam preto kôrovce a iné škodce, ktoré ničia veľké množstvo lesov.

Veľa lesov preto umiera. Odlesňovanie a umieranie lesov menia stabilitu

ekosystémov a spôsobuje masovú migráciu zvierat. Pôda sa kvôli umieraniu lesa

zosúva pretože nie je držaná koreňovou sústavou stromov, čo spôsobuje zmenu

vzhľadu krajiny.

Na Meteorologickej stanici Bratislava - letisko bola v Júli 2010 nameraná priemerná

teplota vzduchu 29 stupňov celzia. V roku 2019 bola na tom istom mieste v Júli

nameraná priemerná teplota 35 stupňov Celzia. To svedčí o tom že teploty sa naozaj

zvyšujú aj v našom okolí.

Topenie ľadovcovDoba ľadová - obdobie v dejinách Zeme, počas ktorého bola veľká časť Zeme

pokrytá ľadom a obdobie, počas ktorého sa znížili priemerné teploty. Najväčšia a

najdlhšie trvajúca doba ľadová bola pred 10 miliónmi rokov. Posledná doba ľadová

skončila pred 10 000 rokmi a trvala približne 100 000 rokov. Veľa zvierat na jej konci

vyhynulo, pretože neboli schopné prispôsobiť sa rýchlemu otepľovaniu. Nie je jasné,

čím bola spôsobená, ale najpravdepodobnejšie bola spôsobená vychýlením Zemskej

osi voči Slnku, čo spôsobilo ochladenie a poklesnutie priemernej teploty, pretože na

určité časti Zeme dopadlo menej slnečných lúčov. Na koniec doby ľadovej má vplyv

44

viac vecí. Napríklad sopečné erupcie, ktoré vylučujú skleníkové plyny alebo požiare

spôsobené búrkou a podobne. Roztopením ľadovcov sa uvoľňuje do ovzdušia veľa

metánu, ktorý je jeden zo skleníkových plynov, ktoré prispievajú k ohrievaniu Zeme.

Tieto zmeny sa ale diali vo veľmi dlhom časovom rozhraní, pretože boli zapríčinené

prírodnými javmi.

Ľadovec je sladká alebo slaná voda v tuhom skupenstve. Ľadovce sú dôležité pre

ochladenie a udržanie lokálnej klímy preto, lebo teplo zo slnečných lúčov je využité

na topenie ľadovca, preto okolitý vzduch zostáva chladný. Poznáme dva druhy

ľadovcov ako sú Horské ľadovce (Jav kedy ľadovec mení krajinu sa nazýva glacialny,

napríklad pohyb horského ľadovca po svahu vytvára dolinu v tvare U, alebo

roztopením vytvorí zdroje vody - horské plesá, horské ľadovce tvoria približne 2% zo

všetkých ľadovcov sveta) a Plávajúce ľadovce (zamrznutá morská voda, morské

ľadovce tvoria približne 98% všetkých ľadovcov sveta) Ľadovce plávajú na vode lebo

majú nižšiu hustotu ako voda. Otepľovanie planéty má za následok to, že ľadovce sa

topia a že sa z nich uvoľňuje veľké množstvo metánu do ovzdušia, čo následne

prispieva k skleníkovému efektu a k zvyšovaniu morskej hladiny. Roztopenie

všetkých morských ľadovcov by malo za následok zdvihnutie morskej hladiny

približne o 50 metrov a zmenu pohybu morských prúdov.

Teplo (Značka Q, jednotka Joule (J)) je časť vnútornej energie telesa, ktorú môže

teleso pri tepelnej výmene prijať alebo stratiť (odovzdať inému telesu). Teplo prúdi

tak, že teleso s väčšou teplotou odovzdáva teplo telesu s menšou teplotou. Častice

teplého vzduchu kmitajú rýchlejšie ako častice studeného vzduchu, obsahuje preto

viac energie. Telesá s vyššou teplotou emitujú viac energie do okolia. Keď sa zvýši

teplota telesa, toto teleso emituje viac energie. Toto sa nazýva Stefanov-

Boltzmannov zákon. 

E = σT4

E je emitovaná energia 

T je teplota povrchu telesa (v kelvinoch)

σ (sigma) je Stefanova-Boltzmannova konštanta

Skupenské teplo topenia (Značka: L t , Jednotka: J) je teplo ktoré tuhá látka prijme aby

sa roztopila (zmenila skupenstvo z plynného na kvapalné)

45

Skupenské teplo vyparovania je teplo ktoré kvapalná látka prijme aby sa vyparila

(zmenila skupenstvo z kvapalného na plynné)

Hmotnostné skupenské teplo (Značka: l t Jednotka: J/kg) je teplo, ktoré prijme 1 kg

látky v pevnom skupenstve aby sa premenil na kvapalinu. Vypočítať sa dá ako podiel

skupenského tepla topenia a hmotnosti tuhej látky.

Príklad: Štrkovecké jazero pri našej škole má plochu 56 000 metrov štvorcových.

Počas zimy zamrzlo, a je pokryté vrstvou ľadu hrubou 1cm. Na Jar sa otepľuje a ľad

sa začína topiť. Koľko energie sa musí dodať zamrznutej ploche Štrkovca, aby sa

roztopila?

Hmotnostné skupenské teplo topenia ľadu je 334 000 J/kg. To znamená že aby som

roztopil 1 kg ľadu, musím mu dodať 334 000 Joulov. Ľad v našom príklade je hrubý

jeden centimeter, čo je 0.01 metra. Plocha ktorá sa bude topiť bude 56 000 x 0.01.

Hustota ľadu je 910. Hustota je podiel hmotnosti a objemu. Hmotnosť ľadu si

vypočítam tak že dám 910 x 560. Hmotnosť ľadu vynásobím hmotnostným

skupenským teplom topenia ľadu a dostanem výsledok.

56 000 x 0.01 = 560 m3

560 x 910 = 509 600 kg

509 600 x 334 000 = 1.70206411   J

Keby sme v tom čase, keď sa bude tento ľad topiť išli okolo, pociťovali by sme chlad,

pretože veľa tepla a energie sa využije na topenie ľadu. Preto sú ľadovce dobré

indikátory klímy.

Výrazné ohrievanie Zeme v

porovnaní s obdobím pred

priemyselnou revolúciou

spôsobuje topenie ľadovcov

najmä v Grónsku a západnej

Antarktíde. Topenie ľadovcov

bude mať za následok

zvýšenie hladiny mora,

keďže majú svoju väčšinovú

časť v mori, ktoré v dôsledku

46

ohrievania Zeme taktiež zvýšia svoju teplotu. Najviac ohrozenými oblasťami sú

pobrežné oblasti, medzi ktoré patria Florida, Londýn, Šanghaj a západné pobrežie

USA, z ktorých sa budú musieť ľudia odsťahovať z dôvodu zmenšenia priestoru na

bývanie zvýšenou hladinou mora. Ľadovce sa začínajú topiť pri cca. 400 časticiach

CO2 na milión častíc vzduchu, pri 600- 700 sa roztopí všetok pozemský ľad.

Menšie rozdiely v nadmorskej výške v dôsledku topenia snehu a ľadovcov medzi

Antarktídou a nižšími nadmorskými výškami môže spôsobiť narušenie klimatických

pásiem - slabne dýzové prúdenie,

západné vetry v miernom

podnebnom pásme, kvôli čomu sa

studený vzduch dostane do

južnejších oblastí a teplejší do

severnejších. To môže mať veľmi

veľký vplyv na poľnohospodárstvo

najmä preto, lebo pestovanie plodín

sa bude musieť prispôsobiť novým

klimatickým podmienkam, ktoré v dôsledku zmeny v západných vetroch vzniknú. Tie,

ktoré sú prispôsobené teplejšiemu podnebiu v južných oblastiach sa budú môcť

pestovať aj severnejšie a chladnomilné budú nútené presunúť sa do chladnejších

klimatických podmienok. Okrem poľnohospodárstva a rastlín sa tejto zmene bude

musieť prispôsobiť živočíšstvo. To sa bude musieť presunúť do vhodnejších oblastí

pre dané živočíšne druhy.

Dezertifikácia/ DesertificationDezertifikácia je pojem, ktorý opisuje degradáciu pôdy v suchých, polosuchých a

miernych oblastiach v dôsledku klimatických zmien alebo ľudských aktivít.

Degradácia v tomto kontexte znamená, že sa horniny opotrebovaním pomaly

rozpadajú, takže napriek menu, nejde v skutočnosti vždy o púšte. Prejavuje sa

predovšetkým na miestach, kde je nedostatok vody, teda na suchých zemiach, medzi

ktoré patria aj púšte. Suché zeme sú k dezertifikácii náchylné aj vďaka nepriaznivej

pôde. Erózia je najrozšírenejší spôsob degradácie. Toto sa často stáva kvôli veľa

faktorom, medzi ktoré patria dážď a vetry, ale aj ľudská činnosť, ako deforestácia.

Ďalším dôsledkom degradácie je strata úrodnosti v pôde.

47

Ako bolo niekoľko krát spomenuté, vďaka klimatickej zmene, prírodné katastrofy ako

napríklad záplavy alebo silné vetry sú čoraz častejšie. Tieto katastrofy môžu

ovplyvniť degradáciu, a tým pádom, klimatická zmena nepriamo ovplyvňuje

dezertifikáciu. Zatiaľ čo klimatická zmena určite prispieva na dezertifikáciu,

degradácia hornín vždy existovala a má viacero faktorov. Dôvody degradácie sa dajú

rozdeliť na dve kategórie - klimatické faktory, a faktory, ktoré závisia na tom, ako je o

pôdu starané. Medzi prvú kategóriu patrí deforestácia, chov dobytka, nadmerná

kultivácia rastlín a neprimerané zavlažovanie. Okrem deforestácie, tieto faktory sú

len ťažko ovplyvniteľné. Do druhej kategórie patrí globálne otepľovanie v dôsledku

skleníkových plynov.

This term describes the degradation of land in drier places because of either human

activity or climate change. In this context, it means that rocks slowly wear away and

fall apart - so rather than talking about actual deserts, this term describes the

degradation of land. However, it does have a presence on actual deserts, as well as

other dry places. Erosion seems to be the biggest cause of degradation so far. It 's

caused by many factors, which include but aren't exclusive to rainstorms and winds,

but also human activity, like deforestation. This also makes the soil less fertile.

As was mentioned multiple times, climate change is the cause for unpredictable and

very destructive natural disasters. Climate change indirectly affects desertification, as

these natural disasters contribute to degradation. However, while it does contribute,

degradation was always a thing on a smaller scale. The factors that cause

degradation can be split into two categories - human causes and natural causes. The

former includes deforestation, cattle, cultivation and overwatering. Except for

deforestation, it's hard to prevent most of these factors from impacting the land.

Ako globálne otepľovanie ovplyvňuje ekosystémy?/ How does climate change affect the ecosystem?Na oceáne je vidieť viac následkov klimatickej krízy než takmer kdekoľvek inde.

Medzi ktoré patrí nepredvídateľné počasie, ohrievanie vody v oceáne a zvýšenie

hladiny. Morské druhy na to často doplatia životom. Minulý rok v Cape Cod,

Massachusetts zahynulo okolo 400 morských korytnačiek ako dôsledok zimy.

Obrovské stádo migrovalo, keď ich v novembri zastihli nízke teploty a studené vetry.

Oceán sa otepľuje a migrujúce zvieratá majú pocit, že môžu ísť na miesta, kde bolo

48

kedysi chladnejšie, no veľmi často ich zastihnú podmienky, na ktoré nie sú

pripravené.

Len túto zimu bola ruská dedina Belushya Guba “prepadnutá” ľadovými medveďmi,

ktoré stratili svoj ľadovcový domov a boli nútené sa presunúť na ostrov neďaleko od

brehu Ruska. Odvtedy terorizujú obyvateľov dediny a nútia ich zostávať vo vnútri zo

strachu, že ich napadnú.

Mnoho živočíchov, ktoré prichádzajú o životné podmienky, sú malé tvory ako kril, o

ktorých človek možno ani nevie. Na prvý pohľad sa to nezdá ako problém, je ich totiž

veľa a sú malé. Opak je však pravdou, pretože tieto malé tvory slúžia ako korisť pre

mnohé mäsožravé vtáky, cicavce, či iné zvieratá. Bez nich sa ekosystém rúca.

Dobrým príkladom je treska v Severnej Amerike.Vďaka rybárom a klimatickej kríze už

ich nie je veľa. Doposiaľ slúžili ako potrava pre väčšie dravce, no to už takmer nie je

pravdou.

Vďaka zmenám teploty, živočíchy sú často uvedené do ilúzie, že leto či zima prišlo

skôr. Skoršie jari spôsobili, že migrujúce živočíchy, ako vtáky alebo motýle,

odchádzajú či prichádzajú aj o týždne skôr, než pred 100 rokmi. Ako ich to negatívne

ovplyvňuje? Veľa migrujúcich živočíchov majú problém s prispôsobením sa na

podnebie, na ktoré nie sú zvyknuté z toho istého dôvodu, prečo migrujú. Medzi

problémy, ktoré nastávajú pri tejto anomálii, patria problémy s párením a hľadaním

jedla.

Ako teplota stúpa, mení sa prostredie mnohých severoamerických zvierat, a tak

migrujú na sever do studenších oblastí. Toto sa deje veľmi pomaly počas mnohých

rokov, no deje sa to, a dlhodobo to spôsobuje rôzne problémy. Napriek tomu, že ich

nízke teploty ťahajú, prostredie, do ktorého sa dostanú, často nie je ideálne pre

nažívanie. V prípade predátorov, často narazia na väčšiu konkurenciu, ktorá je lepšie

prispôsobená loveniu koristi v tých končinách. Toto prispieva k tomu, že kde kedysi

boli isté zvieratá a rastliny, dnes už ich v danej oblasti nenájdeme. Napríklad,

boreálne lesy sa dostávajú do tundry, a tak ničia prostredie pre unikátne živočíchy,

ktoré na tundre žijú po desiatky rokov.

Climate affects a lot of things related to the ocean, which include unpredictable

weather, temperature and sea level rise. Marine ecosystems and creatures often pay

for this with their lives. Last year in Cape Cod, Massachusetts about 400 turtles died

49

because of unpredictable cold. The huge herd traveled in November, when low

temperatures and strong winds stopped them in their tracks. Often, animals that

migrate end up in places where they wouldn't have gone to years ago. This is due to

the fact that every year the water grows warmer and the animals are tricked into

thinking that they can migrate there, however they're often caught by surprise by

freezing temperatures that happen spontaneously, and the whole herd tends to be

wiped out.

This winter, a russian village named Belushya Guba was invaded by polar bears that

lost their icy homes and were forced to move to the island not far from the russian

mainland. Since then, they have been terrorizing the inhabitants of the village and

force them to stay inside for the fear that they will be attacked by the bears.

A lot of tiny animals such as krill lose their homes and natural habitats too. You might

ask, what is krill? It's so small that most people would completely go about their life

without knowing it exists. At first glance, it might seem like the extinction of something

so small and insignificant doesn't pose much of a threat to the ecosystem. Looks can

be deceiving though, as this small creature is the main food source for a lot of birds,

sea creatures and even mammals. When you have a pyramid made of bottles and

remove the one at the very bottom, the pyramid falls. Ecosystems work the same

way. If you remove the things at the very bottom, it falls completely. For instance,

cod. It was once found everywhere across North America. Until semi-recently, the

fish was the source of food for many predators. However, fishing and the decline in

the cods' main source of food have been slowly killing them off.

As the temperatures rise, a lot of North American animals move further to the north

each and every year. This happens slowly, and you wouldn't see the effects until a

few years. However, it causes a list of problems. Despite the fact that they are

adjusted to cold temperatures, the territory they move to often isn't ideal for them.

Predators often find competition, and are ultimately driven out due to the fact that the

competitors are much more well adjusted to hunting than them. The fact is that

certain animals and plants aren't found in places where they previously were about

20 years ago. For example, boreal forests are extending to thundras, and therefore

are ruining the natural habitat for unique animals in the snowy fields.

50

Nastane vyhynutie organizmov/ Animals and plants that are going extinctOxymonacanthus longirostris- druh ryby, ktorý žije v koralových útesoch. Celý život

závisia na koráloch, bez ktorých nevedia prežiť. Koraly však stále vymierajú

rýchlejšie a rýchlejšie vďaka klimatickej kríze. Tieto ryby, ako útesy v ktorých žijú, sú

aj veľmi citlivé na zmenu teploty vo vode. V roku 1988 tento druh vyhynul v oblasti

Japonska. 

Kokerboom- endemický strom, ktorý sa nachádza výhradne vo vlastných lesoch v

oblasti Južnej Afriky a Namibie. Čoraz viac a viac sa ukazuje, že na klimatickú zmenu

takmer vždy v danej oblasti najviac doplatia stromy. Tento strom pomaly vymiera, a

nie je schopný sa rozmnožovať dostatočne rýchlo, aby globálne otepľovanie

prekonal.

Ľadové medvede- každý pozná ich príbeh. Tieto medvede žijú na ľadovcoch, kde sa

nachádza aj väčšina ich koristi a kde trávia väčšinu svojho času. Počas leta sa však

tieto ľadovce veľmi rýchlo roztápajú a tak prichádzajú o svoje prirodzené prostredie.

Preto často opúšťajú toto prostredie a vydávajú sa za alternatívami. Niektoré

medvede zjedia aj husie vajcia, no nie je to najlepšie riešenie. Občas však hľadajú

potravu v ľudských usadlostiach, kde potom spôsobujú ľuďom problémy.

Koraly na celom svete pomaly vymierajú. Napriek tomu, ako koralové útesy vyzerajú,

nie sú vytvorené z kameňa, ale obrovského množstva drobných živočíchov s tvrdou

ulitou. Tento živočích však vymiera vďaka mnoho faktorom, medzi ktoré patrí jed vo

vode, zmena teploty a iné, a stále viac a viac koralov je ohrozených. V týchto

útesoch však žije nepredstaviteľné množstvo iných druhov, medzi ktorými sú ryby a

mäkkýše. Ak koraly vymrú, nie len že stratíme koralové útesy, ale aj stovky

živočíchov, ktorí v nich žijú stratia svoj domov, na ktorom sú závislé.

Severo-americká treska- rybári sú jedným z veľkých dôvodov, prečo biodiverzita v

moriach klesá, a ukazuje sa to na treske. Často sa stáva, že vychytávanie istého

druhu ryby spôsobí jeho pokles, ale vždy sa stalo, že sa ryby opäť rozmnožili.

Populácia tresky sa však nikdy nenavrátila po páde v deväťdesiatych rokoch. Vedci

sa domnievajú že to má do činenia s morskými prúdmi a zmenou v teplote vody,

ktorá je spôsobená klimatickou krízou.

51

Tučniak adélie- tieto tučniaky sa predovšetkým živia krilmi, malými tvormi, ktoré sa

väčšinou nachádzajú na podvodnej strane tenkých vrstiev ľadu. Tento ľad sa však

topí, a s nim upadáva aj populácia krilu. Tieto tučniaky sa potom nemajú čím živiť a

tak musia cestovať do studenších oblastí, aby našli jedlo. Toto im však zaberie

mnoho energie, a tým pádom nie sú úplne schopné vychovávať mladé, a dokonca sa

ani páriť.

Orange-spotted filefish (oxymonacanthus longirostris)- A type of fish that resides in

coral reefs. They effectively cannot survive without corals. Due to climate change,

corals are however growing scarcer and scarcer. These fish, like the reefs they make

their homes in, are extremely sensitive to change in temperature. In 1988, the

orange-spotted filefish went extinct around Japan. 

Quiver tree- An endemic type of tree that only grows in forests around South Africa

and Namibia. Plants often adjust to climate change the worst. The quiver tree is

slowly going extinct, due to the fact it doesn't spread fast enough to beat global

warming.

Polar bears- Everyone knows their sad story. The bears live on glaciers, where all of

their prey and everything they need to survive is located. During the summer

however, the glaciers melt rapidly, and the bears lose their home. This is why they

often leave the glaciers and look for alternative options. While some polar bears have

made it their habit to eat goose eggs, scientists reckon it's not the best solution for

them. Sometimes, they venture into human settlements, where they cause all kinds

of troubles, and eventually, they have to be eliminated.

Corals all across the world are dying. Despite how they might look, corals aren't

plants or anything of the kind. In fact, the colorful masses are made from tiny

creatures, named, you guessed it, corals. Corals are however extremely sensitive to

various factors which include water pollution, temperature change and others. The

worst thing is, a plethora of different creatures resides in these corals including fish

and mollusk, the majority of which heavily depend on the reefs for their survival. If

corals go extinct, not only will we lose a beautiful sight, but also the thousands of

animals that live there will likely die as well.

North American cod- as already mentioned, fishing is one of the biggest reasons why

biodiversity is decreasing, and it shows on the aforementioned cod. While it isn't

52

uncommon for certain types of fish to decline in numbers due to fishing, the numbers

usually bounce back. However, after suffering a hit in the 90's, the population of cod

never returned. Scientists think it might have something to do with the change in

water currents and water temperatures, which both affect breeding.

Adélie penguins- These birds mostly eat the aforementioned krill, small animals that

usually make their residence in the underwater halves of the thin ice floating on

water. With this ice melting, the population of krill also decreases. Penguins then

don't have anything to eat, and must venture further to find food. This drains a lot of

their energy, and they are unable to raise their young ones, or even breed for the

matter.

Prečo sa znižuje biodiverzita?/ Why is biodiversity decreasing?

Nepredvídateľné teploty- ako bolo viac krát spomenuté, nepredvídateľné teploty,

počasie a klíma vedú k problémom s migráciou. V tomto prípade však uvediem ako

príklad pseudochirops archeri, typ lasice, ktorý je endemitom pre tropické lesy v

Queensland, Austrália. Tento živočích nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť svoju

telesnú teplotu, ak sa teplota okolia dostane nad 30 stupňov Celzia. Jedna veľká

tepelná vlna by mohla celú populáciu týchto tvorov takmer vyhladiť.

Ničenie koralov- keď korál umiera, typicky vybledne. Najväčším dôvodom pre tento

fenomén je podľa vedcov zvýšenie teploty v moriach, na ktoré sú zooxanthellae,

drobné tvory, ktoré žijú na koráloch a dodávajú im živiny a dávajú korálom ich pestré

sfarbenie, extrémne senzitívne. Ak je korál pod stresom zo zmeny prostredia, ako

teplôt či znečisteniu vody, zooxanthellae sa od neho oddelia. Bez nich korál

nedostáva dostatok živín a má väčšiu pravdepodobnosť chytenia choroby a taktiež

sa rozmnožuje a rastie pomalšie. Mnoho koralov takto doplatilo na zmeny vo vode v

rokoch 1998, 2002 a 2006 na Veľkom bariérovom útese na severovýchode Austrálie.

Okyslenie oceána je ďaľší faktor, vďaka ktorému je pre koraly ešte ťažšie stavať si

konštrukciu.

Prírodné katastrofy- nie je tajomstvom, že vďaka klimatickej kríze sa prírodné

katastrofy dejú viac a viac. Ak sa však nedejú na osídlených miestach, najviac na ne

doplatia vždy zvieratá a rastliny. Vďaka zmene klímy sú prírodné katastrofy silnejšie,

častejšie a nepredvítateľnejšie. Medzi tieto patria povodne, požiare, suchá či cyklóny.

53

Tieto fenomény postupne zatlačia prirodzenú faunu a flóru, a urobia inváziu cudzími

druhmi možnou. Tepelné vlny ovplyvňujú ekosystém pod vodou, ako bolo

spomenuté. Dlhodobé oteplenie má na vine migráciu žralokov, veľrýb a mant do

iných končín, ďalej od ľudí a bližšie k miestam, kde ich môžu zastihnúť podmienky,

na ktoré nie sú prispôsobené, ako už spomenuté migrujúce korytnačky.

Sucho a dažde- na mnohých miestach ako v Austrálii, živočíchy a rastliny sú dobre

prispôsobené suchu a teplu a ako si s nimi poradiť a nechať si vodné zásoby. Aj

drobné zmeny v dažďovej predpovedi vedia život týchto tvorov úplne vychýliť. Či už

je to viac alebo menej dažďa, zvieratá a rastliny, ktoré žijú v alebo pri vode z nich

majú problémy. V slanej vode je pravdepodobné zvýšenie hladiny soli. Menej dažďa

znamená, že rieky vysychajú rýchlejšie.

Oxid uhličitý a fotosyntéza- na tvorbu kyslíka sú potrebné dve veci - voda a oxid

uhličitý. Viac oxidu v atmosfére spôsobuje, že rastie viac rastlín, aby tento problém

vyriešili. Pre farmárov je to dobré znamenie, pokiaľ samozrejme majú dostatok vody -

čo na mnoho suchých oblastiach je problémom vďaka výkyvu v dažďovej predpovedi

spôsobenej klimatickými zmenami. Takže keď sa tieto rastliny nasiaknu oxidom, no

vďaka nedostatku vody ho nevedia prerobiť na kyslík, zostane vo vnútri nich.

Bylinožravce na to utrpia, pretože keď je v rastline moc oxidu uhličitého, má menej

živín a vitamínov. Veľa nadbytočného oxidu, ktorý neskonči v rastlinách je

absorbovaný oceánmi. Takto sa oceány okysľujú a pre mnoho druhov ako koraly je

potom ťažšie čerpať kyslík z vody na mnohé veci, medzi ktoré patrí stavba nových

koralov. Vymieranie koralov má takto ešte väčší efekt.

Unpredictable weather- as was mentioned before, global warming and climate

change often make climate very unpredictable, which leads to various problems with

migration. In this case, I'll make an example of green ringtail opossum, which is

endemic to the tropical forests in Queensland, Australia. They are sensitive to high

temperatures, and if they rise higher than 30 degrees Celsius, they have no way of

cooling their body temperature. One big heatwave could hypothetically wipe them all

out.

The bleaching of coral reefs- When a coral is dying, it goes pale. This is referred to

as bleaching. The biggest reason this is currently happening according to scientists

are the problematics of zooxanthellae, tiny creatures that live on corals and give

54

them their vitamins, and also their characteristic bright colors. If the coral is under

stress due to water pollution or change in the surroundings,, zooxanthellae will depart

from it. Without them, corals are much more vulnerable to disease and also are

slower at spreading and growing. In the years of 1998, 2002 and 2006, there was a

sharp increase in bleached corals in the Great barrier reef that's located southeast of

Australia. Acidification of the oceans also plays a role in this, as due to it, corals find

it harder to rebuild themselves in the case of something destructive happening to

them.

Natural disasters- It's no secret that natural disasters are one of the more common

and easily seen consequences of climate change. Unless it's another Hurricane

Katrina, the things that pay for these disasters the most are the non-human

inhabitants. Due to climate change, natural disasters are stronger, bigger, and more

unpredictable. These include floods, hurricanes, great fires or droughts. Some of

these may wipe out the natural inhabitants of certain habitats, and allow invasive

species to manifest. As was mentioned before, heatwaves greatly affect underwater

ecosystems. Due to the temperatures growing warmer, marine predators like sharks,

whales and manta rays migrate further and further from their original positions and

closer to places where they come across surroundings that they aren't adjusted to,

and often meet the same fate as the aforementioned migrating turtles. 

Droughts and floods- In places that are generally warm and dry, such as Australia,

plants and animals which live there have long adjusted to the seemingly unlivable

conditions. Even small changes in rain checks could tip the scales that hold this

fragile ecosystem greatly. Whether it's more rain or less rain, animals and plants that

live in or near water have various problems. In saltwater habitats, the salinity rises.

Not to mention, as Australia is dry, the creeks and rivers that streak through this

continent are at a much higher risk of drying out.

Carbon dioxide and photosynthesis- You need two things to make oxygen - water

and carbon dioxide. If there is more carbon dioxide in the atmosphere, plants grow

more and faster to deal with it. Great for farmers, right? Kind of. Because for

instance, Australian farmers also have problems with droughts. So what happens

when there is a lot of carbon dioxide and no water? The plants absorb it and until

they get water, it is stuck inside them. If herbivores eat these carbon dioxide-filled

plants, they will find out that they don't have as many vitamins and nutritious values

55

as usual. As a matter of fact, since plants can't keep absorbing carbon dioxide

forever, most of it ends up in the oceans. This leads to acidification which I have

already touched upon.

Invázne druhy/ Invasive species

Invázny druh je druh rastliny alebo živočícha, ktorý nie je medzi pôvodnými

obyvateľmi istej oblasti, teda prišiel z cudziny. V poslednej dobe sú invázne druhy

témou z viacerých dôvodov. Invázne druhy vytláčajú pôvodných obyvateľov oblasti

preč a tým pádom ich nahrádzajú. Deje sa to, pretože vďaka globálnemu

otepľovaniu, druhy, ktorým by kedysi bolo na našom území zima, už sa dnes dokážu

usadiť a rozmnožovať. Jeden z príkladov invázneho druhu na Slovensku je strom

menom agát. Agáty sa rozmnožujú a rastú rýchlejšie, než pôvodné stromy, a tým

pádom ich vytláčajú. Je veľmi ťažké invázne druhy vyhubiť vďaka ich množstvu a

rýchlosti rozmnožovania, a v prípade rastlín aj rýchlosti rastu.

An invasive species is a species that doesn't come from the place where it currently

grows, but was instead brought there from somewhere else. In the last few years,

invasive species have been a topic of debate. Invasive species spread faster than

the original inhabitants, and therefore effectively replace them. Turns out, animals

aren't the only things that travel to places where they feel warmer than they did 50

years ago. Black locust is a great example of an invasive species here in Slovakia.

When it comes to removing these invasive species, it often proves to be a hard task,

due to their incredible capability to grow back and spread fast.

Ekologická valencia/ Ecological valency

Ekologická valencia je názov pre vyjadrenie schopnosti organizmu prispôsobiť sa. Je

ukázaná Gaussovou krivkou, ktorá zobrazuje rozloženie výsledkov meraní vzhľadom

na referenčnú hodnotu. Úzko súvisí s Gaussovým rozdelením pravdepodobnosti.

Inými, slovami, pri ekologickej valencii táto krivka ukazuje, ako podľa predpokladov si

organizmus dokáže zvyknúť na nové prostredie. Je delená na dva typy -

euryvalentné (so širokou krivkou EV) a stenovalentné (s úzkou krivkou EV). EV je

ohraničená svojím minimom a maximom. Je dôležité, aby všetky faktory boli na

úrovni EV aby organizmus nezahynul. Pri EV sa často používa pojem “bioindikátor”.

Toto je názov pre živočíchy, ktorých správanie môže vedcom pomôcť zistiť stav

56

prostredia, napr. ryby vo vode. Faktor, ktorý rozhoduje o výskyte druhov na danom

prostredí sa nazýva hraničný. EV sa skladá z najvyšších a najnižších hodnôt

faktorov, pri ktorých vie organizmus prežiť. Stredné hodnoty ukazujú optimum.

Ecological valency, or EV for short, describes a species' ability to adapt. It's depicted

using the gaussian curve, which shows the layout of the measurement results for

reference value. In other words, it shows how a species or an ecosystem can adapt

to different climate conditions. It's split down into two categories - euryvalent (with a

wide curve) and stenovalent (with a narrow curve). EV is limited by its own maximum

and minimum. Another term related to EV is bioindicator. This is a name for certain

organisms that help scientists determine the condition the habitat is in, eg. corals.

The factor that decides on the ability of the organism to adapt is named the boundary

factor. EV is made out of the highest and lowest values which the organism can

survive in. The middle values create the optimum.

57

Riešenie problému globálneho otepľovaniaNebude ľahké a musí sa na ňom podieľať v podstate celý svet.

Spoločné riešeniaUž od sedemdesiatych rokov sa konajú rôzne konferencie a summity, na ktorých

rokujú vedci a politici o skleníkovom efekte, ozónovej vrstve, klimatických zmenách.

Podľa nových pozorovaní a nových vedeckých poznatkov a prognóz sú stanovované

nové požiadavky na producentov látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu alebo

prispievajúcich k skleníkovému efektu. Tie posledné záväzné dokumenty boli Kjótsky

protokol a Parížska dohoda.

Kjótsky protokol je dokument, podľa ktorého štáty musia znižovať emisie

skleníkových plynov. Vznikol v meste Kyoto v Japonsku 11. 12. 1997, no uvedený do

platnosti bol 16. 2. 2005. Nepodpísali ho USA, India a Čína, tieto štáty sú do

dnešného dňa veľkými produkovateľmi skleníkových plynov. V roku 2012 bol ku

Kjótskemu protokolu pridaný Doha Amendment, ktorý upresňuje povinnosti štátov

opísané v Kjótskom protokole. Na Parížskej dohode sa podieľali zástupcovia krajín

zúčastňujúcich sa na COP 21- konferencii OSN o klimatických zmenách v decembri

roku 2015 v Paríži. Podpisovať sa mohla začať až 22. 4. 2015 a platnosť nadobudla

4. 10. 2016. Cieľom dohody sú nižšie emisie uhlíku, aby v budúcnosti otepľovanie

Zeme nepresiahlo 2 °C, práve naopak, aby sa toto číslo dostalo na 1,5 °C a aby štáty

boli schopné bojovať proti vysokým emisiam skleníkových plynov. Zaoberá sa taktiež

pomoci krajinám, aby mohli bojovať proti už vzniknutých problémov kvôli otepľovaniu

planéty- financie, technológie. Pokrok štátov je monitorovaný, keďže musia posielať

správy ohľadom ich emisií a snahe ich znižovania. Hlavným rozdielom medzi

Kjótskym protokolom a Parížskou zmluvou je ten, že pri Kjótskom protokole krajiny

neposielaju dôkazy o znižovaní emisií. Pri Parížskej zmluve sú štáty okrem

posielania dôkazov o ich emisiách povinné aj každých 5 rokov upraviť a oznámiť ich

kroky k priblíženiu sa cieľa Parížskej zmluvy. Konferencia, ktorá sa odohrala v júni

tohto roku v Bonn bola prvou z niekoľko ktoré sa do konca roka 2019 uskutočnia v

rôznych mestách na rôznych kontinentoch. Ich cieľom bude zlepšiť problémy, ktoré

58

vznikli so zavedením Parížskej zmluvy, aby sa mohli docieliť minimálne emisie v

uhlíku.

Nikto nevie s určitosťou predpovedať, ako rýchlo a ako účinne sa rôzne zásahy

človeka odrazia na stave nášho životného prostredia, ale iste vieme, že niečo treba

robiť hneď. Preto sa výskumníci celého sveta sústreďujú na hľadanie alternatívnych

spôsobov výroby energie, lepšie využívanie a menšiu produkciu skutočného odpadu.

Niekoľko alternatívnych druhov elektrickej energie sa už objavuje aj v praxi, ale zatiaľ

majú len malý podiel na jej celkovej produkcii.

Alternatívne zdroje elektrickej energie

Veterná energia

Využívajú ju veterné elektrárne, ktoré podobne ako vodné, využívajú na pohon

turbíny priamo prírodnú silu, tentokrát silu vetra. Prúd vzduchu roztáča hriadeľ a

pripojený generátor vyrába elektrickú energiu.

Slnečná energia

Využívajú ju:

Solárne fotovoltaické systémy, kde na princípe fotoelektrického javu dochádza

priamo k premene svetla na elektrickú energiu v polovodičovom

fotovoltaickom článku na báze kremíka.

Solárne koncentračné termické elektrárne, kde pomocou zrkadiel sa

koncentrujú slnečné lúče na malú plochu (do ohniska) a tu sa využíva ich

tepelná energia na výrobu pary, ktorá potom je v generátore premenená na

elektrickú energiu.

Od roku 2010 fungujú na Slovensku dve fotovoltaické elektrárne - v Mochovciach a

vo Vojanoch. Každá z nich za rok ušetrí 1200 až 1300 ton CO2 v porovnaní s výrobou

elektriny v uhoľnej elektrárni.

Geotermálna energia

59

Energia horúceho jadra Zeme sa využíva priamo na vykurovanie obytných priestorov

či skleníkov alebo na výrobu elektriny, opäť na princípe parnej turbíny a generátora,

ktorý premieňa mechanickú prácu turbíny na elektrickú energiu.

60

Energia biomasy

Biomasa sú biologicky rozložiteľné časti odpadov, výrobkov a zvyškov z

poľnohospodárstva, lesníctva, priemyslu a tiež komunálneho odpadu. Zdrojom je

hlavne drevospracujúci priemysel, živočíšna výroba (hnoj) a komunálne a

poľnohospodárske odpady (organický odpad, slama). Biomasa sa dá využiť na

výrobu tepla, elektriny alebo palív. Pri výrobe tepla sa priamo spaľuje, prípadne

najskôr splyňuje a vzniknutý plyn sa spaľuje. Výroba  elektriny vychádza najčastejšie

z bioplynu, ktorý sa z biomasy získa splynením alebo anaeróbnym rozkladom

použitím baktérií. Bioplyn sa potom spaľuje a klasickým spôsobom produkuje

elektrickú energiu alebo pri použití kogeneračnej jednotky vyrába súčasne elektrinu

aj teplo. Hoci pri spaľovaní vzniká CO2, pri vzniku biomasy sa CO2 z atmosféry

spotrebúva. Teda celkový príspevok k skleníkovému efektu je neutrálny.

Na Slovensku máme dve tepelné elektrárne, ktoré spoluspaľovaním biomasy si

zlepšujú celkovú bilanciu emisií CO2. Sú to elektrárne vo Vojanoch a v Novákoch.

Čiernouhoľný blok s výkonom 110 MW vo Vojanoch spoluspaľovaním s biomasou

ročne môže takto ušetriť až 21000 ton emisií CO2.

Fúzna energia

61

Fúzne elektrárne sú zatiaľ len

fikciou. Fúzia je proces, pri ktorom

sa zlučujú jadrá ľahkých prvkov za

uvoľnenia obrovského množstva

energie. Je to proces, ktorý

normálne prebieha na Slnku a

hviezdach a na Zemi nie je

jednoduché zabezpečiť podmienky

na jeho priebeh. Na fúziu sa použijú

deutérium a trícium, ktorých

spojením vznikne hélium a neutrón a uvoľní sa veľké množstvo energie. Aby táto

reakcia prebehla bolo by potrebné zohriať reaktanty na teplotu okolo 150 000 000 °C,

aby vznikla plazma a jadrá deutéria a trícia sa priblížili na potrebnú vzdialenosť.

Lenže túto teplotu nezvládne v podstate žiadny materiál, tak sa horúca plazma musí

pomocou magnetického poľa udržiavať v priestore mimo dotyku so stenami v

zariadení Tokamak, ktoré vyzerá ako dutý prstenec, v ktorom prúdi plazma, s

výstelkou z lítia na zachytávanie uvoľnených neutrónov. Elektráreň využívajúca fúziu

by spotrebovala ročne asi 100 kg deutéria a 150 kg trícia a hoci sa podobá na

jadrovú elektráreň, neprebieha tu reťazová reakcia skôr naopak, pri akejkoľvek

zmene podmienok dôjde k okamžitému zastaveniu reakcie, takže nehrozí

nekontrolovaná reakcia. Fúzna elektráreň by neprodukovala žiadny rádioaktívny

odpad, žiadne skleníkové plyny a rádioaktivita materiálov v zariadení by bola asi

1000-krát nižšia ako v jadrovej elektrárni.

Ďalším významným znečisťovateľom je doprava. Aj v tejto oblasti sa už objavujú

novinky zamerané na zníženie emisií.

Alternatívny pohon dopravných prostriedkov

Kvapalné palivá

Bionafta

Je kvapalné palivo získavané z rastlinného oleja (repkový) na báze metylesteru

mastných kyselín. U nás sa používa 70%-ná kvôli cene, lebo 100% je drahšia ako

bežná nafta.

62

Palivá na báze alkoholov

V zážihovom spaľovacom motore sa dá využiť metanol alebo etanol.  Bioetanol sa dá

vyrábať zo zemiakov, obilia, cukrovej repy a iných rastlinných materiálov. Používa sa

ako prídavok do benzínu alebo sa spracuje na palivo E85. Takto ho používajú vo

Švédsku a vyrábajú ho zo slamy a štiepky.

Plynné palivá

Tekutý propán-bután (LPG) - skvapalnený ropný plyn

Je jedno z najčistejších palív, ale pochádza z ropy a keď dôjdu zásoby ropy, skončí

aj možnosť vyrobiť toto palivo. Dá sa použiť v zážihových spaľovacích motoroch po

jednoduchej úprave. Dnes je vybudovaná aj celkom dobrá sieť čerpacích staníc.

Stlačený zemný plyn (CNG)

Prestavba motora je náročnejšia a sieť čerpacích staníc menšia ako pre LPG.

Bioplyn (Metán)

Oproti benzínu produkuje o 25 % menej CO2 a o 95 % menej nespálených

uhľovodíkov.

Elektrický a vodíkový pohon

Elektrický pohon

Elektromobil je automobil poháňaný elektrickou energiou, ktorú čerpá z akumulátora

a ten sa dobíja z externého zdroja, nabíjacej stanice verejnej alebo domácej. Časť

energie čerpá z rekuperácie, čo je využitie premeny kinetickej energie pri brzdení

alebo dojazde na elektrickú energiu.

Pohon

elektromobilu

zabezpečuje

elektromotor,

ktorý je

konštrukčne

oveľa menej

63

náročný ako spaľovací motor, ale na druhej strane asi 3-krát účinnejší. Veľkou

výhodou je malý rozmer elektromotora a jeho konštrukcia umožňuje jeho osadenie

priamo na nápravu. Batérie sa montujú do podlahy elektromobilu, tak nezaberajú

žiadnu úžitkovú plochu a zároveň znižujú ťažisko vozidla, a tým aj jeho stabilitu a

bezpečnosť.

Sú elektromobily naozaj ekologické? Analytická organizácia Bloomberg New Energy

Finance (BNEF) a americká nezisková organizácia Union of Concerned Scientists

(UCS) porovnávali, o koľko je elektromobil šetrnejší k životnému prostrediu než

klasické automobily, keďže ako prednosť elektromobilov je uvádzaná, že sú oveľa

čistejšie ako tradičné vozidlá. V skutočnosti ale elektromobil je len tak ekologický ako

energia, ktorá ho napája.

Pokiaľ sa bude elektromobil používať v Číne, kde sa elektrina vyrába v uhoľných

elektrárňach, a prípadne sa nepoužívajú žiadne systémy na zachytávanie emisií, tak

jeho používanie bude mať za následok viac smogu, kyslých dažďov, zdravotných

problémov a pod.. Podobne je to v Austrálii, Indii, Južnej Afrike.

Naproti tomu Francúzsko má viac než 90 % elektriny z jadrovej energie a

obnoviteľných zdrojov, Nórsko zase väčšinu z vodnej energie, v Nemecku a

Španielsku stúpa zastúpenie solárnej a veternej energie.

Výskumy poukazujú na to, že elektromobily z hľadiska príspevku k celkovým

emisiám sú v priemere o 40 až 50 % čistejšie ako tradičné vozidlá, ale ak sa elektrina

vyrába z uhlia, tak toto číslo klesne na sotva 20 %.

A to sa hodnotilo len dobíjanie elektromobilov, nie výroba a likvidácia batérií!

Vodíkový pohon

Vodík sa môže využívať priamo v špeciálnom spaľovacom motore alebo ako súčasť

vodíkových palivových článkov, kde sa využíva premena chemickej energie na

elektrickú. Tá potom napája elektromotor. Vodíkový pohon založený na princípe

spaľovacieho motora sa dnes využíva hlavne v mestskej hromadnej doprave v

niektorých európskych mestách, napr. Berlín, Oslo, Barcelona, Londýn. Vodíkové

palivové články využívajú niektorí výrobcovia osobných automobilov.

Nakoniec ešte treba spomenúť odpadové hospodárstvo, ktoré sa tiež podieľa na

znečisťovaní ovzdušia. Aj v oblasti nakladania s odpadmi sa objavujú nové

64

technológie smerujúce k lepšiemu využívaniu odpadov a k zníženiu produkcie

skleníkových plynov.

Metódy alternatívneho spracovania a nakladania s odpadmiZo všetkého odpadu, ktorý je ukladaný na Slovensku na skládky, sa 35 až 70% dá

využiť kompostovaním, teda je to biologicky rozložiteľný odpad. Kompostovanie takto

znižuje produkciu oxidu

uhličitého a metánu a zároveň

napomáha návratu uhlíka do

pôdy. Najúčinnejšie je

kompostovať biologicky

rozložiteľný odpad hneď na

mieste jeho vzniku, čím sa

znížia zároveň dopravné

náklady a samozrejme, emisie

z dopravy. Efekt takéhoto

kompostovania sa dá ukázať na príklade:

Keby len 40% obcí na Slovensku správne kompostovalo, ušetrilo by sa ročne asi 261

000 ton CO2.

Keby len 40% rodinných domov správne kompostovalo, ušetrilo by sa ročne asi 280

000 ton CO2..

Emisie spaľovní

Riešením problému nebezpečných emisií spaľovní je modernizácia existujúcich

spaľovní, odstavenie zastaraných a stavba nových ekologicky vyhovujúcich

zariadení, ktoré zachytávajú nebezpečné plynné látky. Tieto opatrenia sú však

ekonomicky náročné.

Oveľa výhodnejšie by bolo odpad správne separovať. Podľa odhadov až 90 %

odpadu v spaľovniach a na skládkach sa dá recyklovať alebo kompostovať. Tým by

sa výrazne znížilo množstvo odpadu, ktorý treba spáliť, a teda aj emisií. Ale aj

najvyspelejšie štáty v tejto oblasti, dokážu separovať len na asi 60%. Z niektorých

65

štúdií vyplýva, že recykláciou odpadu sa ušetrí asi 7-krát viac CO 2 oproti

skládkovaniu a asi 18-krát viac ako jeho splyňovaním.

Spracovanie bioodpadu

Biologický odpad sa môže stať cenným materiálom pre špecifické biochemické

procesy pomocou špeciálnych baktérií, ktoré sa vyskytujú bežne v prírode. Tieto

baktérie môžu za určitých podmienok riadene vyrábať plyn, ktorý obsahuje metán–

bioplyn. Okrem metánu bioplyn obsahuje ešte oxid uhličitý, vodík, dusík, sulfán, ale v

menšom množstve. Podobne ako zemný plyn aj bioplyn sa dá potom použiť na

vykurovanie, výrobu elektriny, prípadne po ďalšom spracovaní ako biometán sa dá

používať v domácnostiach.

Aj na Slovensku máme niekoľko desiatok bioplynových staníc, ktoré vyrábajú

bioplyn. Majú veľkú vyhnívaciu nádrž, kde sa odpad niekoľko mesiacov premiešava,

aby sa väčšie časti rozpadli na maličké, ktoré vedia baktérie spracovať. Vo svete sa

používajú aj biochemické reaktory s vysokým zaťažením, ktoré spracúvajú tekutý

bioodpad, a tak môžu byť menších rozmerov pri rovnakom výkone. Spracovávajú

napríklad tekuté odpady z potravinárstva.

Spôsoby odstraňovania CO2

Biochar je typ dreveného uhlia, ktoré je vhodné použiť v poľnohospodárstve, vďaka

ktorému zemina zachytáva CO2 z rastlín, H2O v pôde. Toto drevené uhlie bolo

vyrobené pyrolýzou- rozložením materiálu pomocou tepla bez použitia kyslíka.

V Zürichu sa nachádza prístroj, ktorý zo vzduchu odstraňuje CO2 pomocou filtrov

v ňom, následne je premiestnený do skleníku, kde sa zachytáva do ovzdušia

v skleníku. Vďaka tomuto sa kolobeh uhlíku uzavrie, pretože napriek konzumácií

potravín z takéhoto skleníku sa CO2 z atmosféry dostane opäť do filtrov v tomto

prístroji. Energia na jeho používanie sa prijíma z tepla zo spaľovania odpadov.

Na Islande existuje projekt CarbFix, čo je prístroj na zachytávanie CO 2 pod zemou,

kde sa premení na kameň, vďaka čomu neuniká do atmosféry. Funguje kvôli

geotermálnej energii- energia v dôsledku ktorej môžeme pozorovať výbuchy gejzírov,

horúcich prameňov.

66

V USA vymysleli umelé listy schopné fotosyntézy pomocou prístroja, ktorý oddeľuje

H od O vo vode. Umelo vytvorený list v závislosti od génov v baktérií, z ktorých

využije H môže taktiež vyrábať palivo, hnojivo, rôzne materiály alebo lieky.

Fotosyntéza

Problém globálneho otepľovania by sa dala

riešiť sadením stromov namiesto ich

odstraňovania vypaľovaním alebo rúbaním

lesov. Tým by sa z atmosféry odstraňovalo

viac oxidu uhličitého namiesto jeho ďalšieho

emitovania. Odstraňovanie CO2 prebieha

pomocou fotosyntézy. Je to dej, pri ktorom sa z viditeľného svetla zo slnka, oxidu

uhličitého a vody v rastlinách tieto látky premieňajú na glukózu, ktorú rastlina využíva

na ďalší rast a kyslík, ktorý sa dostáva do ovzdušia. Kyslík potrebujú na život všetky

živé organizmy. Odlesňovaním veľkých častí lesov sa znižuje množstvo kyslíku, ktorý

je vyprodukovaný rastlinami, čo môže mať za následok zhoršenie kvality vzduchu.

Vďaka energie z fotosyntézy vznikli aj fosílne palivá, vďaka rastlinám, ktoré sa

usadzovali hlboko v pôde. Tam nemohli oxidovať a organické časti rastlín sa

premenili na fosílne palivá, ktoré zo zeme nespôsobovali žiadne emisie, až ľudskou

činnosťou sa z ich spaľovania do ovzdušia dostali veľké množstvá emisii.

Moria a oceány

Rybolov narúša ekosystémy lovením konkrétnych druhov rýb. Mäkkýše, morské riasy

v moriach sú schopné zachytiť viac CO2 ako suchozemské rastliny, ich zvýšeným

pestovaním v moriach by sa zvýšilo množstvo CO2 zachyteného z ovzdušia. Morský

sneh zachytáva CO2 a produkuje O, jeho množstvo je možné zvýšiť, ak sa do mora

pridá malé množstvo železa - základ pre tvorbu morského snehu sú oblasti so

zvýšeným množstvom buniek Fe, v ktorom baktérie reagujú s časticami Fe. Čím viac

CO2 sa dostane do morí, tým sú kyslejšie, znižuje sa schopnosť morí odchytávať CO2

z ovzdušia, množstvo uhličitanu vápenatého, ktorý prijímajú napr. koraly, kvôli čomu

je ich kôra tenšia. Riasy sú schopné znižovať kyslosť oceánov. Chaluhy sú

považované za „sekvoje mora“, pretože sú jednými z rastlín, ktoré dokážu pohltiť

67

najviac C. Okrem toho sa môžu využiť ako jedlo pre ľudí, keďže sa z nich môžu

vyrobiť cestoviny, krmivo pre zvieratá, hnojivo.

Kto pomáha?/ Who's helping?Greta Thunberg je 16-ročná environmentálna aktivistka zo Švédska. Minulý rok v

auguste sama začala niečo, čo má dnes obrovský dopad. Každý piatok, Thunberg

štrajkovala a celý deň sedela pred švédskym parlamentom, občas aj s cedulami.

Ludia si vtedy nemysleli, že 15-ročné dievča sama dokáže zmeniť svet. Mesiace

plynuli a ku Thunberg sa stále pridávalo čoraz viac ľudí, spočiatku najprv študentov

jej veku, no po čase ju začali počúvať aj dospelí. Ja osobne som bola na jednom z

týchto “piatkov pre planétu” len prednedávnom. Thunberg bola na obálke Time

magazínu, ktorý ju nazval “vodca novej generácie”. Dnes, stotisícky ľudí štrajkujú vo

vybrané dni a prejavujú podporu Thunberg a jej ideologiam. Thunberg sa preslávila

spočiatku len na sociálnych sieťach, a zo hŕstky spolužiakov, ktorý sa rozhodli ju

podporiť, sa stal takmer celý svet. Thunberg sa však nechce správať ako vodca, ani

stále bojovať za zmenu. Nie je inšpirovaná, či plná nádeje, práve naopak - je

nahnevaná na dospelých, ktorí by mali niečo robiť, no odmietajú. Je nahnevaná, že

jej detstvo je plné rozhovorov a protestov a že jej sny sú zničené. Vraví aj to, na čom

sa všetci môžeme zhodnúť - že deti by nemali naprávať chyby dospelých. Thunberg

je iná než iní aktivisti - ona sa nesnaží vznietiť nádej, naopak, snaží sa vznietiť hnev.

Nesnaží sa preto, že by chcela - práve naopak, nechce robiť nič z toho, čo teraz robí,

ale je nútená, pretože jej záleží na budúcnosti, a je nahnevaná, že to musí robiť, lebo

dospelí to nespravia.

Len teraz sa rozpráva o tom, že Thunberg udelia Nobelovu cenu za aktivizmus. Bez

pochyby by sa stala jednou z najmladších ľudí, čo Nobelovu Cenu získali. Greta

Thunberg zmenila svet, a napriek situácii, v ktorej sa nachádzame, zmena je blízko,

a musíme sa o ňu stále snažiť.

Greta Thunberg is a sixteen year old environmental activist from Sweden. Back in

august of last year, she did something that, while seemingly insignificant back then,

grew into something much larger over time. Every Friday, Thunberg went on a strike

in front of the Swedish parliament. Back then, nobody believed that a 15 year old girl

could change the world. At first, only few other students joined her, but as months

went by, even adults started listening. I personally took part in one of these Fridays

68

for Future not long ago. Thunberg was also on the cover of the Time magazine, and

was named “the leader of the generation”. Today, hundred thousands people strike

along with Thunberg in support of her ideology. From only a few classmates who had

her back, Thunberg's voice eventually shook the world. My favorite thing about

Thunberg is that she isn't inspired, but instead, she's (rightfully) angry. She doesn't

want to inspire hope, but rage. She desperately wants for adults and people in power

to listen to her and do something. She believes that she, a child, shouldn't hold the

reins of this organization, and she's right. However, she understands that she has to,

because nobody else would do it.

Lately, there have been talks about Thunberg getting a Nobel prize for activism.

Without a doubt, she would be one of the youngest people to ever do so. Whether

you agree with her or not, Greta Thunberg changed the world, and despite the

situation we are currently in, change is growing closer and we mustn't give up in the

fight for the planet.

Bibliografiahttp://www.barrettbellamyclimate.com/page20.htm (11. 10. 2019)

Prelom 6/6- archív

https://www.aquatrend.sk/blog/co-je-reverzna-osmoza-ako-funguje (3. 9. 2019)

https://www.worldatlas.com/articles/what-are-the-main-causes-of-droughts.html

(18. 9. 2019)

https://www.afro.who.int/health-topics/water (26. 9. 2019)

http://www.doorofheaven.org/en/water.html/ (26. 9. 2019)

https://twitter.com/aglimmerofhope/status/819899511720046593 (26. 9. 2019)

https://thewaterproject.org/infographic-poverty-in-africa (26. 9. 2019)

https://www.un.org/africarenewal/news/our-water-our-future (26. 9. 2019)

https://sea.mashable.com/culture/5813/the-amazon-forest-is-burning-to-the-ground-

heres-how-it-happened-and-what-you-can-do-to-help (26. 9. 2019)

https://www.freefilm.to/film/led-v-ohni (august 2019)

69

https://www.noaa.gov/news/global-carbon-dioxide-growth-in-2018-reached-4th-

highest-on-record (23. 9. 2019)

https://www.climate.gov/news-features/climate-qa/whats-difference-between-global-

warming-and-climate-change (10. 9. 2019)

https://cz.depositphotos.com/129433896/stock-illustration-vector-of-carbon-

cycle.html (17. 8. 2019)

http://kcfj570.com/2019/01/29/deadly-polar-vortex-sweeps-the-midwest-live-updates/

(15. 8. 2019)

https://www.ducksters.com/science/photosynthesis.php (15. 9. 2019)

https://www.britannica.com/science/photosynthesis (17. 9. 2019)

https://www.livescience.com/3363-growing-acid-problem-thins-shells-ocean-

creatures.html (27. 8. 2019)

https://unfccc.int/process-and-meetings/the-paris-agreement/what-is-the-paris-

agreement (3. 9. 2019)

https://www.belfercenter.org/publication/differentiation-financial-support-and-paris-

climate-talks (8. 9. 2019)

https://unfccc.int/kyoto_protocol (8. 9. 2019)

https://www.nrdc.org/stories/paris-climate-agreement-everything-you-need-

know#sec-agreements (14. 9. 2019)

https://www.unbonn.org/node/13333 (26. 9. 2019)

https://www.bbc.com/news/world-europe-49125391 (16. 9. 2019)

https://referaty.aktuality.sk/odlesnovanie-deforestacia/referat-27087 (4. 9. 2019)

https://www.nationalgeographic.com/environment/2019/08/wildfires-in-amazon-

caused-by-deforestation/ (7. 9. 2019)

https://www.nationalgeographic.com/environment/2019/08/amazon-fires-cause-

deforestation-graphic-map/ (8. 9. 2019)

70

https://www.greenpeace.org/international/press-release/23660/massive-forest-fires-

in-siberia-is-a-climate-emergency/ (10. 9. 2019)

https://www.nasa.gov/image-feature/goddard/2019/huge-wildfires-in-russias-siberian-

province-continue (16. 9. 2019)

https://www.bbc.com/news/world-europe-49125391 (16. 9. 2019)

https://www.salon.com/2019/08/27/massive-siberian-forest-fire-could-melt-

permafrost-freeing-massive-methane-stores/ (17. 9. 2019)

https://oskole.detiamy.sk/clanok/termochemia (10. 9. 2019)

https://referaty.aktuality.sk/oxidacia-a-redukcia/referat-19217 (14. 9. 2019)

https://mreferaty.aktuality.sk/uhlik/referat-19491 (14. 9. 2019)

https://oskole.detiamy.sk/clanok/redoxne-reakcie (14. 9. 2019)

https://www.wikiskripta.eu/w/Entalpie (22. 9. 2019)

https://www.google.com/amp/s/www.bbc.com/news/amp/world-latin-america-

49971563 (14. 10. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Oxid_uhli%C4%8Dit%C3%BD (14. 10. 2019) 

Raymond, C., Goldsby, K.: Chemistry. New York: McGraw-Hill, 2013. ISBN 978-0-07-

340268-0

[cit. 1], [cit. 2] Silný, P., Prokša, M.: Chémia doplnkové učebné texty pre 1. ročník

gymnázií základy chemického deja a jeho zákonitosti. Bratislava: Slovenské

pedagogické nakladateľstvo, 1992. ISBN 80-08-01741-4

Silný, P., Brestenská, B., Pichaničová I.: Úlohy a modely usmerňovania riešenia úloh

zo všeobecnej chémie. Bratislava: EXPOL pedagogika, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-

967957-7-5

http://www.posterus.sk/?p=18818 (15. 10. 2019)

https://noizz.aktuality.sk/enviro/kto-dava-hurikanom-mena/61qzwbk (9. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Saffirova-Simpsonova_hurik%C3%A1nov

%C3%A1_stupnica (9. 9. 2019)

71

https://en.wikipedia.org/wiki/Saffir%E2%80%93Simpson_scale (9. 9. 2019)

https://www.climate.gov/news-features/climate-qa/whats-difference-between-global-

warming-and-climate-change (16. 9. 2019)

https://referaty.aktuality.sk/teplo-tepelna-energia/referat-26532 (18. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Energia (18. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Skupensk%C3%A9_teplo_topenia (22. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Slnko (24. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Mern%C3%A9_skupensk%C3%A9_teplo_topenia

(24. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Skupensk%C3%A9_teplo_topenia (24. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Štrkovecké_jazero (25. 9. 2019)

https://en.wikipedia.org/wiki/Ice_age (23. 9. 2019)

http://keriannsimpkinsphotography.blogspot.com/2011/08/dying-forest.html

(17. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Zr%C3%A1%C5%BEky (21. 9. 2019)

https://www.boinc.sk/projekty-knihy/zaklady-klimatologie (26. 9. 2019)

http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=klimat_operativneudaje1 (26. 9. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Coriolisova_sila (29. 9. 2019)

https://www.jumbolotto.de/lotto-magazin/die-heissesten-orte-der-welt/ (5. 10. 2019)

https://www.bb-sensors.com/en/products/technologies/technologie-temperatur-2/

(5. 10. 2019)

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Pascal.png (5. 10. 2019)

https://www.in-pocasi.cz/clanky/teorie/vlhkost-vzduchu/ (5. 10. 2019)

https://pixabay.com/sk/photos/obloha-obla%C4%8Dnos%C5%A5-mraky-po

%C4%8Dasie-2680061/ (5. 10. 2019)

72

https://www.meteoinfo.sk/clanok/50936-intenzivne-zrazky-zasiahnu-cele-slovensko

(5. 10. 2019)

https://www.24hod.sk/shmu-okrem-poladovice-moze-problem-sposobit-hmla-a-

znizena-dohladnost-cl642329.html (5. 10. 2019)

https://www.imeteo.sk/clanok/vietor-nabera-na-sile-najsilnejsi-bude-popoludni

(5. 10. 2019)

https://hlavne.sk/zahranicie/ladovy-medved-napadol-pracovnika-vyletnej-lode-na-

spicbergoch/ (12. 10. 2019)

https://sk.wikipedia.org/wiki/D%C3%A1%C5%BE%C4%8F (16. 10. 2019)

Široký, P. , Vojtilla, S. Globálne otepľovanie a Klimatická zmena vo svete [online]. ZA

MATKU ZEM a Slovenská klimatická koalícia, © 2009 [cit. 2019- 9- 16]. Dostupné na:

https://www.minv.sk › Klimaticka_zmena

Ahrens, C. D. Meteorology Today: An Introduction to Weather, Climate, and the

Environment Ninth Edition [online]. Cengage Learning, © 2009  [cit. 2019- 9- 9].

Dostupné na: https://epdf.pub/meteorology-today-9th-edition.html 

Taplin, S. First Encyclopedia of Dinosaurs and Prehistoric Life. London: Usborne

Publishing, 2004. ISBN 80-89065-45-7

http://pdf.truni.sk/e-ucebnice/chzp/data/72f6574d-f8e7-4d90-89b0-

fae652702ecf.html?ownapi=1 (22. 9. 2019)

https://uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-patologickej-fyziologie/

07Pregradualne_studium/02Zubne_lekarstvo/04Handouty_a_prednasky/

02Prednasky/14p_Znecistenie_ovzdusia_zubne_JP.pdf (22. 9. 2019)

https://formy-smogu-a-jeho-vplyv-na-zp.webnode.sk/typy-smogu/ (22. 9. 2019)

http://www.pocasiesk.sk/aktuality-o-pocasie/novinky-471/inverzia-slnecne-pocasie-

nad-hustou-dekou-z-hmly-2381 (22. 9. 2019)

https://autoride.sk/spalovaci-motor-princip-jeho-prace-a-rozdelenie (7. 9. 2019)

https://autoride.sk/vznetovy-motor-princip-prace-jeho-konstrukcia (7. 9. 2019)

73

https://autoride.sk/zazihovy-motor-jeho-funkcia-v-skratke (7. 9. 2019)

https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Chovancova5/subor/7.pdf

(10. 9. 2019)

https://www.mindop.sk/files/statistika_vud/ziv_prostredie.htm (10. 9. 2019)

https://energiazblizka.sk/mnews/data/files/others/energia_v_krajine_informacny_list-

4.pdf (17. 9. 2019)

https://www.webnoviny.sk/venergetike/najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-

atomove-elektrarne/ (17. 9. 2019)

http://elektrarne.unas.cz/subory/vodna.htm (17. 9. 2019)

http://www.energyweb.cz/web/rao/sk/11.htm (17. 9. 2019)

https://vedanadosah.cvtisr.sk/vodne-elektrarne-aich-vplyv-na-riecne-ekosystemy

(17. 9. 2019)

https://www.seas.sk/tepelna-elektraren (17. 9. 2019)

https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/pre-uholne-elektrarne-platia-nove-

normy-slovensko-budu-stat-91-milionov-eur/ (17. 9. 2019)

https://energoklub.sk/sk/clanky/odvetvie-energetiky-vlani-celosvetovo-vypustilo-viac-

emisii-co2/ (10. 10. 2019)

https://energieprevas.sk/ovzdusie.php?eid=1 (10. 10. 2019)

https://www.epi.sk/zz/2018-382  (23. 9. 2019)

http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1318-vplyv-skladky-odpadov-na-prirodne-zlozky-

krajiny.htm (23. 9. 2019)

http://www.biospotrebitel.sk/clanok/1319-spalovanie-odpadov.htm (23. 9. 2019)

https://www.quark.sk/plaziaci-sa-zabijak/ (23. 9. 2019)

http://www.kompost.sk/preco-kompostovat/vplyv-kompostovania-na-klimu

(23. 9. 2019)

74

https://www.menejodpadu.sk/bioodpad-konciaci-na-skladke-je-velkym-problemom-

aka-je-prax/ (23. 9. 2019)

https://www.mojelektromobil.sk/elektromobil/ (10. 9. 2019)

https://www.vsetkoobiopalivach.sk/aktualne/autosk-su-elektromobily-naozaj-ciste/

(25. 9. 2019)

https://www.hydrotech-group.com/sk/blog/vedeli-ste-ze-z-biologickeho-odpadu-

mozeme-ziskavat-teplo-a-elektricku-energiu   (25. 9. 2019)

http://www.shmu.sk/sk/?page=1071 (30. 9. 2019)

https://physedu.science.upjs.sk/sis/fyzika/environmentalna/sklenefekt/index.htm

(30. 9. 2019)

https://www.minzp.sk/files/oblasti/ovzdusie/ochrana-oz-vrstvy-zeme/ozon-

my_clanok.pdf (30. 9. 2019)

http://www.sosst.sk/new/fotovoltika.htm (3. 10. 2019)

https://www.siea.sk/nauc-sa/c-1781/geotermalna-energia/ (3. 10. 2019)

http://www.oze.stuba.sk/oze/energia-z-biomasy/ (3. 10. 2019)

http://neon.dpp.fmph.uniba.sk/FusionExpo2011/downloads/CO%20JE%20FUZIA.pdf

(5. 10. 2019)

https://www.researchgate.net/figure/Principal-scheme-of-tokamak-3_fig3_312604149

(5. 10. 2019)

https://www.seas.sk/biomasa (10. 10. 2019)

https://www.seas.sk/fotovolticke-elektrarne (10. 10. 2019)

https://stopspalovnipodtatrami.wordpress.com/2015/03/05/10-dovodov-preco-

splynovanie-pyrolyza-a-splynovanie-nie-su-zelene-riesenia/comment-page-1/

(10. 10. 2019)

http://www.kernfragen.com/lexikon/siedewasserreaktor-swr (15. 10. 2019)

75

https://www.google.com/amp/s/www.nbcnews.com/news/amp/ncna939551

(15. 10. 2019)

https://futurism.com/the-byte/polar-bears-terrorizing-russian-town (15. 10. 2019)

https://www.scientificamerican.com/article/krill-are-disappearing-from-antarctic-

waters/ (15. 10. 2019)

https://www.google.com/amp/s/relay.nationalgeographic.com/proxy/distribution/

public/amp/news/2017/04/climate-change-species-migration-disease (15. 10. 2019)

https://www.google.com/amp/s/relay.nationalgeographic.com/proxy/distribution/

public/amp/news/2014/4/140331-global-warming-climate-change-ipcc-animals-

science-environment (15. 10. 2019)

https://www.theguardian.com/environment/2019/may/15/australias-biodiversity-at-

breaking-point-a-picture-essay (15. 10. 2019)

https://www.britannica.com/science/desertification (15. 10. 2019)

https://www.google.com/amp/s/www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/09/26/

the-one-science-lesson-every-american-adult-can-learn-from-greta-thunberg/amp/

(15. 10. 2019)

76

ResuméGlobálne otepľovanie môže veľmi ovplyvniť náš život a jeho podmienky, kvôli jeho

rôznym následkom. Niektoré z nich môžeme pozorovať už v dnešnej dobe, napríklad

požiare, silnejšie hurikány, či z roka na rok sa zvyšujúce teploty. Avšak pokiaľ

nezmeníme náš prístup k životu, tak sa tieto následky budú zhoršovať. Zvieratá a

ľudia budú musieť opustiť svoje pôvodné oblasti. Rastliny, ktoré nie sú schopné

presunu, budú najskôr ohrozené a neskôr sa zo zemského povrchu stratia. Ak sa

nezmenší množstvo skleníkových plynov v atmosfére a CO2 a CH4 sa budú naďalej

emitovať do atmosféry zo spaľovania fosílnych palív a dopravy v týchto rozmeroch

ako doteraz, bude to mať taktiež katastrofálny dopad na ľadovce a hladina mora sa

zvýši natoľko, že nastane masová migrácia obyvateľstva. Tá však môže nastať aj

preto, že oteplením Zeme sa oblasti, medzi ktoré patrí aj Afrika, stanú neobývateľné,

kvôli suchu, ktoré tam nastane. Riešenia však nemôžu nastať iba v rovine

obyvateľstva, musia sa na nich podieľať štáty celosvetovo, aby mali čo najväčší

dosah. A treba začať čo najskôr, kým ešte nie je neskoro. Inak nezničíme iba našu

planétu, ale aj nás.

77

ResuméGlobal warming can affect our lives and living conditions in many ways, and because

of its many consequences. Some of them are apparent today, such as wildfires,

strong hurricanes or temperatures that grow warmer and warmer every year. If we

don't change our lifestyle, these consequences will only get worse. Humans and

animals will have to leave their habitats and homes. Plants that don't have the ability

to spread far and wide will slowly go extinct. If we don't limit the amount of carbon

dioxide and greenhouse gases in our atmosphere, and if we don't limit the methane

that's constantly being released into the world through traffic and the burning of fossil

fuels, it will have a disasterous impact on icebergs and glaciers and the sea level will

rise to the point when we will have to migrate in masses. Even then though, mass

migration can still happen because certain already warm parts of the world like Africa

will become unlivable in the following years due to the earth growing hotter and

hotter. We as citizens can't make that change alone however. Countries and states

around the world have help in order to make these changes in lifestyle have a bigger

impact. And we need to start as soon as possible, while it's not too late. If we don't,

we'll not only destroy the planet, but also humanity as a whole.

78