SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

1124417Názov fakultyNázov vysokej školy

VPLYV ZÁUJMOVEJ SAMOSPRÁVY NA EKONOMICKÝ

ROZVOJ VYBRANÉHO ÚZEMIA

2011 Lucia Berecová

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO

ROZVOJA

VPLYV ZÁUJMOVEJ SAMOSPRÁVY NA EKONOMICKÝ

ROZVOJ VYBRANÉHO ÚZEMIA

Bakalárska práca

Študijný program: Regionálny rozvoj

Študijný odbor: 6218700 Verejná správa a regionálny rozvoj

Školiace pracovisko: Katedra európskych politík

Školiteľ: Ing. Veronika Tóthová

Nitra 2011 Lucia Berecová

3

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Lucia Berecová vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Vplyv záujmovej samosprávy na ekonomický rozvoj vybraného územia“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 18. mája 2011

4

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie Ing. Veronike Tóthovej, za odborné

vedenie, ochotu, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej práce.

5

Abstrakt

Záujmová samospráva tvorí neoddeliteľnú súčasť verejnej správy Slovenskej

republiky. Do záujmovej samosprávy spadajú všetky subjekty, ktoré vznikajú na základe

princípu dobrovoľnosti a ich hlavným cieľom je uspokojovanie potrieb nie len vlastných

členov. Vplyv týchto subjektov má stúpajúcu tendenciu a plnia dôležitú úlohu v rozvoji

územia prostredníctvom ich aktivít. Prioritou organizácií je konať dobro a poskytovať

služby verejnosti. Primárnym cieľom bakalárskej práce je analýza vybraných subjektov

záujmovej samosprávy a poukázanie na pozitívny ekonomický vplyv týchto subjektov.

Na splnenie primárneho cieľa bolo potrebné stanoviť parciálne ciele a upriamiť

pozornosť na postavenie záujmovej samosprávy, koncepciu vzniku a právnu úpravu

záujmovej samosprávy. V práci sa nachádza šesť tabuliek a dva grafy.

Kľúčové slová: verejná správa, štátna správa, územná samospráva, záujmová

samospráva, ekonomický rozvoj, právna úprava.

Abstract

Lobby service is the very important part of public service in the Slovak Republic.

Lobby service consists of all subjects, which are based on the principle of voluntariness

and their main objective is satisfying the needs not only of their members. Influence of

these subjects increasingly grow up and they perform very important role in the

development of the area through their activities. The priority of the organizations is to do

good and provide public service. The primary objective of this bachelor work is the

analysis of selected subjects of lobby service and I would like to emphasize on the positive

economics influence. To meet the primary objective, it was necessary to establish partial

objectives and focus on the status of lobby service, the conception of formation and the

legislation. The work consists of six tables and two graphs.

Key words: public service, civil service, self-governing territorial, lobby service,

economic development, legislation.

6

Zoznam použitých skratiek

NARMSP – Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania

NKN – Nitrianska komunitná nadácia

PP – Podnikateľský plán

PM – Podporené miesta

RPIC – Regionálne informačné a poradenské centrum

Zb. – Zbierky

Z. z. – Zbierky zákonov

7

Obsah

Úvod ......................................................................................................................................7

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky..........................................................9

1.1 Verejná správa.................................................................................................................9

1.2 Štátna správa.................................................................................................................12

1.3 Samospráva...................................................................................................................14

1.3.1 Územná samospráva.................................................................................................16

1.3.2 Záujmová samospráva...............................................................................................17

1.3.2.1 Vplyv záujmovej samosprávy............................................................................20

2 Cieľ práce.........................................................................................................................22

3 Metodika práce................................................................................................................23

4 Výsledky práce...............................................................................................................24

4.1 Postavenie záujmovej samosprávy v systéme verejnej správy v SR...........................24

4.2 Koncepcia vzniku záujmovej samosprávy....................................................................24

4.3 Právna úprava záujmovej samosprávy..........................................................................25

4.4 Subjekty záujmovej samosprávy...................................................................................25

4.4.1 Občianske združenia.................................................................................................26

4.4.2 Politické strany..........................................................................................................27

4.4.3 Cirkvi a náboženské spoločnosti...............................................................................27

4.5 Vplyv záujmovej samosprávy na ekonomický rozvoj..................................................28

4.6 Vplyv vybraných subjektov záujmovej samosprávy v Nitrianskom kraji....................29

4.7 Prínosy pre Nitriansky kraj...........................................................................................38

Záver....................................................................................................................................39

Zoznam požitej literatúry ................................................................................................ 42

6

Úvod

Verejná správa sa začala vyvíjať po roku 1990, kedy došlo k viacerým zásadným

politickým a spoločenským zmenám. Pri takejto zmene spoločnosti verejná správa hrala

významnú úlohu. Pri reforme verejnej správy došlo k rozdeleniu právomoci medzi štátnou

správou a samosprávou a k decentralizácii kompetencií na nižšie úrovne. Hierarchické

usporiadanie umožňuje prenos pokynov zhora nadol a je významným nástrojom v rukách

štátu pri presadzovaní celospoločenských záujmov. Na obce, ktoré predstavujú najnižšie

samosprávne jednotky boli prenesené kompetencie a súčasne museli riešiť aj

zodpovednosť za zabezpečenie týchto kompetencií. Verejná správa predstavuje správu

vecí, ktorá sa uskutočňuje vo verejnom záujme.

Štátna správa tvorí jednu zo základných zložiek verejnej správy. Predstavuje najmä

činnosť výkonnú a nariaďovaciu. Štátna správa zahŕňa každodennú riadiacu, koordinujúcu

ako aj kontrolnú činnosť, ktoré vytvárajú vyhovujúce podmienky pre uspokojovanie

potrieb občanov. Štátna správa tvorí jadro verejnej správy a má nenahraditeľnú úlohu,

pretože je to činnosť uskutočňovaná štátom. Štát je reprezentovaný príslušnými orgánmi

štátnej správy (ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy). Činnosť štátnej

správy je činnosťou podzákonnou, to znamená že je vykonávaná na základe zákona.

Samospráva je ďalším článkom verejnej správy. Vo verejnej správe znamená

vnútorné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami, ktoré nemajú

štátny charakter. Základným znakom samosprávy je výkon moci občanmi. Samospráva

dáva možnosť slobodného správania jednotlivcov a rozhodovanie o vlastných

záležitostiach, ktoré sa týkajú územia, ktorého sú príslušníkmi.

Súčasťou samosprávy je aj záujmová samospráva. Realizáciu funkcií spoločenského

významu nezávisle na štátnej moci uskutočňuje záujmová samospráva. Záujmová

samospráva predstavuje tzv. tretí sektor, ktorý zapája občanov do účasti na rozhodovaní

o veciach súvisiacich s rozvojom územia kde žijú. Je to sektor neziskový, ktorý je

nezávislý od štátu a trhu. Záujmová samospráva nevyžaduje súhlas orgánov štátnej správy

na výkon svojej činnosti.

Základom záujmovej samosprávy je združovacie právo, ktoré je založené na báze

dobrovoľnosti. Nikto nemôže byť členom záujmovej organizácie bez vlastného

rozhodnutia Právo na združovanie občanov deklaruje aj Ústava SR v článku č. 29. Väčšina

spoločenstiev je založená na základe demokratického presadzovania názorov a práve tento

aspekt umožňuje výkon záujmovej samosprávy. Aj keď hovoríme o dobrovoľnosti existuje

7

aj združenie na základe obligatórnosti, čo vyplýva z nevyhnutnosti správy vecí. Podstatou

záujmovej samosprávy bolo a je úsilie o zosúladenie záujmov skupinových so záujmami

verejnými.

1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky

8

1.1 Verejná správa

Dôležitou súčasťou štátneho mechanizmu v každej demokratickej krajine je verejná

správa. Predstavuje správu verejných záležitostí, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej

moci v štáte. Ide najmä o verejnú moc v štáte, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie

subjekty, ktoré vykonávajú správu verejných záležitostí. V tomto zmysle má aj táto verejná

moc svoj základ v štátnej moci a prejavuje sa ako „decentralizovaná štátna moc“, jej

subjekty spoločne so štátom zabezpečujú správu štátu ako verejnú správu (Škultéty a kol.,

2004).

Verejnú správu treba chápať ako službu občanom, ktorú vykonávajú nielen orgány

štátnej správy a územnej samosprávy, ale aj orgány záujmovej samosprávy, verejnoprávne

subjekty, štátne organizácie a iné zariadenia vykonávajúce spoločensky prospešnú službu

(Benčo - Polák, 2000).

Verejná správa predstavuje rôzne formy výkonu verejnej moci. Nositeľom verejnej

moci je štát prostredníctvom štruktúry orgánov priamej štátnej správy a delegovanej štátnej

správy a súbežne s ním ďalšie subsystémy verejnej moci (územná samospráva, záujmová

samospráva a ďalšie subjekty určené zákonom) prostredníctvom svojich orgánov

(Řehůřek, 2001).

Verejná správa je systém uplatňovania verejnej moci, ktorý je zložený z troch

zložiek: štátnej správy, samosprávy (ktorá môže byť územná a záujmová) a verejných

korporácií. Pritom treba poukázať na skutočnosť, že verejná správa zvýrazňuje hlavne

spôsoby činnosti v rámci výkonnej moci. Ide o tri oblasti pôsobenia:

1. oblasť vecí zverených orgánom štátnej správy,

2. oblasť vecí vyčlenených orgánom samosprávy,

3. oblasť vecí spravovaných verejnoprávnymi korporáciami (Chovanec - Palúš, 2004).

Verejná správa sa vo všeobecnosti dá charakterizovať ako správa vecí verejných a jej

vykonávanie je vo verejnom záujme, t. j. v záujme všetkých obyvateľov. Je to vlastne

služba občanom (Belajová - Balážová, 2004).

9

Verejná správa sa vzťahuje k oblasti verejnoprávnych vzťahov. Je zriaďovaná štátom

k správe vecí vo verejnom záujme (spoločného záujmu všetkých alebo časti občanov) a jej

orgány sú spravidla volené občanmi podľa pravidiel stanovených právnym poriadkom

(Tomeš a kol., 2002).

Všeobecne povedané pod verejnou správou v spoločnosti organizovanej ako štát

rozumieme správu verejných záležitostí, ktorá je realizovaná ako prejav výkonnej moci.

Logika nám hovorí, že realizovať verejnú správu v celom rozsahu z jedného miesta, t. j.

centra nie je možné. Preto je výkon verejnej správy úrovňovo štrukturovaný. V tomto

zmysle môžeme hovoriť o miestnej úrovni verejnej správy (Bujnová a kol., 2000).

Verejná správa je charakterizovaná tým, že je vykonávaná vo verejnom záujme a je

viac viazaná právom. Je samostatným druhom činnosti štátu, a to jednou zo základných

činností popri zákonodarstve a súdnictve. Jej reálnosť bude naplnená len vtedy, ak je

splnená podmienka disponovania právomocou. To znamená, že subjekt správy

(ministerstvo, krajský úrad, a pod.) má potrebné štátomocenské opatrenia aby mohol

úspešne plniť úlohy a ciele (Vojčík a kol., 2007).

Verejná správa je každá zmysluplná činnosť, ktorá sa orientuje na verejné záležitosti

a za určitým cieľom. V podstate je to správa vecí verejných, správa vo verejnom záujme.

Subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju zo svojho právneho postavenia

verejnoprávnych subjektov ako povinnosť, ktorú im ukladá zákon (Ličko, 2003).

Podľa Rekena - Vrabka (1999) verejná správa má svoju statickú a dynamickú

stránku. Statickú stránku predstavuje štruktúra orgánov, a to od najvyšších po najnižšie

úrovne, v celej svojej škále vrátane orgánov samosprávy rôzneho druhu. Druhú stránku

predstavuje dynamická činnosť, ktorú charakterizuje výkonná, nariaďovacia

a organizujúca činnosť, ktorú navonok reprezentujú vzťahy, väzby, rozhodnutia

a rozhodovacie procesy v nej.

Dôležitým prvkom politického systému spoločnosti je spôsob organizácie a výkonu

verejnej správy. Stupeň rozvoja verejnej správy sa v modernej spoločnosti stáva dôležitým

kritériom posudzovania jej demokratičnosti, kritériom transparentnosti a efektívnosti

fungovania politického systému (Porubčan a iní, 2003).

10

Podľa Voleka a Přenosila (2003) verejná správa sa dá vnímať ako súčasť verejného

sektora (verejný sektor je potom poľom pôsobnosti verejnej správy) alebo ako určitý druh

riadenia. Nedá sa nespomenúť poňatie verejnej správy ako verejnej služby.

V Slovenskej republike funguje tzv. paralelný model verejnej správy, ktorý dovoľuje

štátnu správu vnímať oddelene, ako relatívne samostatnú zložku verejnej správy. Medzi

základné determinanty funkčnosti verejnej správy patrí politické prostredie, ktoré podobne

ako v ďalších demokratických krajinách, určuje rozsah a ciele verejnej správy ako celku

(Martinkovičová, 2009).

Činnosť verejnej správy nemôže byť vďaka značnej rôznorodosti úloh verejnej

správy, daných jej povahou, poslaním a tiež jej usporiadaním, vykonávaná „jediným

spôsobom“, jedinou „všetko obsahujúcou“ napr. „základnou“ formou činnosti. To

u verejnej správy neprichádza do úvahy. Poriadne zabezpečenie realizácie verejnej správy

v celom spektre jej zamerania naopak vyžaduje náležitú rozmanitosť jednotlivých foriem

činnosti verejnej správy. Verejná správa je kvalifikovaným, právne determinovaným

podzákonným a nariaďovacím výkonom verejnej moci ( Machajová a kol., 2007).

Charakteristickým znakom fungovania verejnej správy je jej tesné prepojenie

s politickou sférou mocenského života. V tomto zmysle je verejná spáva dynamickým

systémom odrážajúcim zmeny v politickej sfére spoločnosti, ktorá spätne reaguje – popri

zahraničných vplyvoch – na zmeny v ekonomickej, sociálnej a v poslednom čase aj v

ekologickej sfére. Výrazom realizácie týchto zmien sú reformy verejnej správy, ktoré

hlavne pre zložitosť celého systému a nákladnosť jeho fungovania uskutočňujú

v dlhodobých horizontoch a vytvárajú tak predstavu skôr statických systémov než

dynamických štruktúr (Chlebovcová - Lorencová, 2005).

Existencia verejnej správy vyplýva z potreby spoločnosti, ktorá je daná potrebou

človeka žiť v spoločenstve druhých ľudí. Je sústavou inštitúcií a riadiacich a výkonných

činností. Verejná správa je v širšej súvislosti členená vo vzťahu k základnému poslaniu

inštitúcií a súvisí s demokratickými princípmi štátu a ich troma piliermi: mocou

zákonodarnou, výkonnou a mocou súdnou. V užšom ponímaní je verejná správa

rozčlenená na štátnu správu a samosprávu (Rektořík, 2002).

11

Verejnú správu je možné chápať ako službu občanom, ktorú vykonávajú nie len

orgány štátnej správy a územnej samosprávy, ale aj orgány záujmovej samosprávy,

verejnoprávne subjekty, štátom zriadené organizácie a zariadenia vykonávajúce

spoločensky prospešné služby (Majlingová, 2002).

V ekonómii je verejná správa predovšetkým jedným z odvetví národného

hospodárstva a preto aj výkony verejnej správy sa započítavajú do tvorby hrubého

domáceho produktu. Ako v iných odvetviach, aj vo verejnej správe sa pracuje s takými

faktormi, ako sú pracovníci (pracovné sily), investičný majetok, náklady, spotreba

materiálu a energie, atď. Na rozdiel od odvetví materiálnej produkcie, je ale výsledkom

činnosti verejnej správy nemateriálny produkt ako služba, spočívajúca hlavne vo vytváraní

informácií záväzného charakteru vo forme individuálneho právneho aktu t.j. rozhodnutia

(Berčík, 2007).

1.2 Štátna správa

Štátna správa je najrozsiahlejším druhom štátnej činnosti. Výkonom štátnej správy sa

zabezpečuje realizácia všetkých funkcií štátu – vnútorných i vonkajších – a orgány štátnej

správy plnia prevažnú časť úloh zabezpečovanú štátnymi orgánmi (Gašpar, 1993).

Štátna správa je tvorená sústavou hierarchicky usporiadaných orgánov. Ich úlohou je

zabezpečiť jednotný výkon úloh štátu rovnakým spôsobom na celom jeho území. Túto

sústavu je možné prirovnať k pyramíde, ktorá na svojom vrchole začína Vládou SR, jej

jednotlivými ministerstvami a im podriadenými úradmi (Spišiaková, 2011).

Štátna správa sa často označuje aj ako podzákonná činnosť, lebo ju možno uskutočniť

len v rámci právom ustanovenej kompetencie a za tých podmienok, ktoré ustanovuje platné

právo. Ak sa výkon štátnej správy neuskutočňuje v súlade s platným právom, najmä

v súlade s pôvodnými, výkonnými normatívnymi aktmi, dochádza v procese výkonu

štátnej správy k neželateľnému javu, a to k nezákonnosti (Benčo – Polák, 2002).

Štátna správa má vždy povahu verejnej správy a je jej základným druhom. Je

začlenená do mocenskej štruktúry štátu, pričom je súčasťou výkonnej moci a má

samozrejme úzke vzťahy s ostanými súčasťami štátnej moci (Volek - Přenosil, 2008).

12

Štátna správa vo svojej činnosti účelovo využíva a spája prvky riadenia a regulácie.

Obsahovo ich využíva k realizácii výkonnej moci. Vyplýva z toho, že svojou podstatou je

činnosť štátnej správy takou výkonnou činnosťou, ktorá sa opiera o súhrn nariadenia

vyhlášok. Výkonný charakter štátnej správy spočíva predovšetkým v tom, že plnením

svojich úloh vykonáva a zabezpečuje organizovaným spôsobom realizáciu výkonnej moci.

Poslaním štátnej správy je realizácia zákonov. Činnosť štátnej správy nespočíva len

v pasívnej realizácii zákonov, ale tiež je činnosťou tvorivou. Spolupodieľa sa na tvorbe

štátnej politiky ako aj na tvorbe samotných právnych noriem rôznej sily (Bujnová a kol.,

2000).

Štátna správa je správa vykonávaná štátom a možno ju delegovať aj na iné subjekty.

Z hľadiska subjektu, ktorý ju prostredníctvom svojich orgánov vykonáva, člení sa štátna

správa na

- priamu ( bezprostrednú) štátnu správu, ktorej subjektom je štát ako originálny nositeľ

štátnej správy; vykonáva ju svojimi (štátnymi) orgánmi, prevažne orgánmi štátnej

správy,

- nepriamu (sprostredkovanú, paralelnú) štátnu správu, ktorej subjektmi sú na základe

zákonnej delegácie subjekty odlišné od štátu; vykonávajú ju vlastnými orgánmi ako

prenesený výkon štátnej správy (napríklad starosta obce) alebo ako zákonom zverený

výkon štátnej správy (napríklad orgán právnickej osoby verejného či súkromného

práva, prípadne sama fyzická osoba, ak jej zákon zveril časť svojho výkonu štátnej

správy) (Machajová a kol., 2007).

Štátna správa je organizujúca činnosť v ktorej sa musí prejaviť prvok demokracie,

odbornosti, vedeckosti ako aj požiadavka efektívnosti jej výkonu (Škultéty, 1999).

V rámci štátnej správy sa realizujú spoločenské záujmy. Rozmanitosť a mnohorakosť

úloh štátnej správy znamená rozmanitosť spoločenských záujmov. Pod spoločenskými

záujmami treba rozumieť nielen celospoločenské záujmy, vyjadrené v platnom práve, ale

aj právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti štátnej správy

(Škultéty, 2008).

13

1.3 Samospráva

Samospráva predstavuje vo verejnej správe výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie

spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru. Takto chápaná samospráva nie

je a nemôže byť totožná so štátnou správou, a to predovšetkým vzhľadom na povahu

mocenskej podstaty štátnej správy. Štátna správa sa však so samosprávou podieľa na jej

úlohách a má zodpovednosť za realizáciu verejných záležitostí (Škultéty, 2008).

Samospráva zohľadňuje miestne (regionálne) podmienky. Tieto môžu mať charakter

zemepisný, ekonomický, ekologický ale v každom prípade majú charakter miestny, t.j.

typický pre daný región, mesto alebo obec a zohľadňujú potreby jeho obyvateľov. Na

rozdiel od štátnej správy obce a mestá, ich regionálne združenia a vyššie územné celky

nefungujú na princípe podriadenosti a nadriadenosti a ich hlavým poslaním je

zabezpečovanie potrieb obyvateľov a spracovanie svojich miestnych záležitostí

(Spišiaková, 2011).

Samospráva sa považuje za nenahraditeľný prostriedok, pomocou ktorého sa verejná

politika a verejné služby dostávajú do priamej pôsobnosti občanov. Pod pojmom

samospráva rozumieme určených úloh štátu samostatnými, štátom aprobovanými

verejnoprávnymi subjektmi. Samospráva sama osebe predstavuje takú oblasť verejnej

správy, ktorá je zákonmi zverená subjektom, ktorých sa to bezprostredne dotýka. V tomto

chápaní je samospráva časťou správy štátu decentralizovanou na subjekty neštátneho

charakteru (Bujnová, 2000).

Verejná správa vykonávaná verejnoprávnymi združeniami (korporáciami) sa nazýva

samospráva (Benčo - Polák, 2000).

Z pohľadu základného sa samosprávnou činnosťou rozumie jednak činnosť zväzkov

územnej samosprávy (napr. obecné zastupiteľstvo), jednak činnosť tzv. záujmovej

samosprávy (napr. obchodná komora, advokátska komora, komora exekútorov, ...). Z tohto

pohľadu je vystihnutá základná skutočnosť, že správu niektorých spoločenských a

verejných záležitostí vykonávajú orgány špecifických verejných korporácií. Taká

samospráva je chápaná potom ako protiklad ku štátnej správe s tým konštatovaním, že štát

ako ústredný činiteľ prenecháva určité záležitosti iným útvarom, aby si ich spravovali samé

(Filip a kol., 2000).

14

Verejná samospráva v tradičnom chápaní býva označovaná ako výsledok delegovania

správy na iné, neštátne subjekty. Samospráva je teda výrazom decentralizácie

a demokracie. Samospráva má oprávnenie vykonávať svoje záležitosti samostatne, vo

vlastnom mene a prostriedkami, v rámci zákonom stanovených predpisov (Provazníkova,

2007).

Podľa toho, či sa samospráva vykonáva na územnom alebo záujmovom princípe

možno ju členiť na

územnú samosprávu, vykonávanú verejnoprávnymi korporáciami územného typu

(u nás obce a samosprávne kraje),

záujmovú samosprávu, vykonávanú verejnoprávnymi korporáciami záujmového typu

(profesijné či stavovské komory) (Machajová a kol., 2007).

Samospráva predstavuje mechanizmus riadenia spoločenských a štátnych záležitostí

a súčasne je výrazom nezávislosti a autonómnosti určitých územných celkov a záujmových

združení vo vzťahu k centru (Liďák - Koganová, 2008).

V menšom spoločenstve je verejná moc bližšie k človeku, a tým má človek väčšiu

možnosť podieľať sa na jej uskutočňovaní, na správe vecí verejných. Preto v štáte

moderného demokratického typu prebiehajú procesy dekoncentrácie verejnej moci. Pritom

decentralizácia verejnej moci vlastne znamená výkon samosprávy (Posluch - Cibulka,

2003).

Predmetom samosprávy je správa časti verejných vecí v územnom celku (na úrovni

obce či regiónu), alebo správa časti verejných vecí spojená s výkonom určitého

špecifického, tzv. slobodného povolania (profesijné komory) (Machajová a kol., 2007).

Samospráva predstavuje oprávnenie obcí a regiónov samostatne rozhodovať

a uskutočňovať právom vymedzený okruh záležitostí, ktoré sú priamo späté so záujmami

obyvateľstva žijúceho v území mesta, dediny, regiónu (Belajová - Balážová, 2004).

Samospráva je významným prvkom vyššieho, komplexného systému riadenia

verejných vecí v rámci celej spoločnosti (Turčan, 2010).

15

1.3.1 Územná samospráva

Územná samospráva sa u nás začala znovu budovať ako subsystém verejnej správy

v roku 1990. Územná samospráva slúži na zabezpečenie určitých úloh spoločenstva

občanov, ktoré je vytvárané na územnom základe. Základom spoločenského usporiadania

územnej samosprávy sú obce a samosprávne kraje (označované aj ako vyššie územné

celky). Územná samospráva je založená na právnej subjektivite územného spoločenstva

občanov. Ekonomicky je založená na vlastnom majetku a finančných zdrojoch, s ktorými

môže v záujme občanov slobodne nakladať. Štátne orgány môžu do jej činnosti zasahovať

len v rozsahu a za podmienok daných zákonom (Vojčík a kol. 2007).

Podľa Európskej charty miestnej samosprávy, miestna samospráva označuje právo

a spôsobilosť miestnych orgánov v medziach zákona spravovať a riadiť podstatnú časť

verejných záležitostí v rámci ich kompetencií a v záujme miestneho obyvateľstva. Toto

právo vykonávajú rady alebo zastupiteľstvá, ktorých členovia sú slobodne volení na

základe priameho, rovného a všeobecného volebného práva tajným hlasovaním, a ktoré

môžu mať k dispozícii im podriadené výkonné orgány. Toto ustanovenie nijako

neovplyvňuje možnosť konať zhromaždenia občanov, referendum alebo použiť akúkoľvek

inú formu priamej účasti občanov tam, kde to dovoľuje zákon.

Z hľadiska organizácie územná samospráva je organizovaná dvojstupňovo. Základom

organizačnej štruktúry územnej samosprávy je obec, resp. mesto. Druhý stupeň tvoria

regióny, vyššie územné celky, kraje, municipality (Posluch - Cibulka, 2007).

Ústava SR uvádza, že územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach

obyvateľov obce, miestnym referendom a orgánmi obce.

Územnú správu vykonávajú korporácie, ktoré sú zriadené na územnom princípe

(územné celky). Základom územnej samosprávy je obec ako samostatná právnická osoba,

ktorá má svoje vlastné orgány (starostu a obecné zastupiteľstvo) financované z rozpočtu

obce, svoje vlastné príjmy (miestne dane a poplatky), svoj vlastný majetok (hnuteľný

a nehnuteľný majetok vo vlastníctve obce), svoje územie (katastrálne územie) a svojich

povinných členov (obyvateľov obce), ktorí v nej majú trvalý pobyt. Súčet území obce

tvorí územie Slovenskej republiky. V tomto zmysle je štát (Slovenská republika) najvyšším

a najväčším územným celkom (korporáciou) (Benčo - Polák, 2000).

16

Slovenská republika sa člení na územné jednotky, ktoré sú samosprávne, to znamená,

že výkon správy je zverený orgánom samosprávnych celkov a štátne orgány vykonávajú

správu len v tých veciach, ktoré im do pôsobnosti zveril zákon (Sabo a kol., 1996).

Územná samospráva je realizácia práva občanov na vlastnú samosprávu, právo

určitého územia menšieho ako je štát na základe pôsobnosti stanovenej ústavou

a príslušnými zákonmi pri vytvorení potrebných ekonomických podmienok (Peková

a kol., 2008).

1.3.2 Záujmová samospráva

Záujmová samospráva zahŕňa všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od

združovacieho práva a ktoré spája konkrétny spoločný záujem (Konečný, 2006).

Podľa Machajovej (2007) záujmovú samosprávu vykonávajú verejnoprávne

korporácie záujmového typu (profesijné či stavovské komory).

Záujmovú samosprávu predstavujú jednotlivé komory (napr. komora advokátov,

veterinárnych lekárov, lekárnikov, notárov a p.). V jednotlivých komorách sa združujú

subjekty za účelom zjednotenia skupinových záujmov so širšími verejnými záujmami.

Úlohou komôr je chrániť záujmy svojich členov, ich profesionálnu česť a povesť. Preto

tieto inštitúcie dbajú o patričnú odbornú a etickú úroveň svojich členov a ich činnosti. Tým

zároveň zabezpečujú riadny výkon verejných služieb. Členstvo v komorách je často

právnou podmienkou výkonu určitej činnosti (napr. veterinárny lekár môže prevádzkovať

svoju prax, ak je členom Komory veterinárnych lekárov) (Vojčík a kol., 2007).

Ako hlavné znaky záujmovej samosprávy možno vidieť:

a) verejnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje vo forme vzniku (zákon) ale aj

povinného členstva,

b) verejnoprávne oprávnenia autoritatívne rozhodovať (v štátom vymedzenej oblasti),

c) právna zodpovednosť za rozhodovanie,

d) obmedzený rozsah kontroly zo strany štátnej moci (predovšetkým zákonnosť)

(Kiovská a kol., 2000).

17

Záujmovú samosprávu môžeme rozdeliť na:

a) samosprávu profesijnú. K tomuto typu patria najmä advokátske a notárske komory,

penzijné ústavy, liečebné a podporné fondy. Členstvo v nich je spravidla povinné.

Štát často na ne prenáša úlohy štátnej správy;

b) samosprávu národnostnú. Tento typ samosprávy sa môže uplatniť v národnostne

zmiešaných štátoch. Niekedy nahrádzajú územné samosprávne spoločenstvá;

c) samospráva ekonomická. Typickým druhom tohto typu samosprávy sú družstvá,

založené na členskom princípe;

d) samosprávu spoločenskú. Sem zaraďujeme rôzne záujmové organizácie, združenia

a spolky. Zakladajú sa na princípe dobrovoľného členstva. Len výnimočne sú tieto

organizácie poverované úlohami verejnej správy. Do tejto skupiny môžeme zaradiť

aj cirkevné spoločenstvá a cirkvi. Na ne môžu byť prenesené niektoré úlohy štátnej

správy – sobáše, matričné veci a pod;

e) samosprávu politickú. K nim patria politické strany a hnutia. V niektorých štátoch

základné organizačné jednotky majú značnú samostatnosť, čo môžeme označiť, že

disponujú značnou dávkou samosprávy;

f) samosprávu zmiešanú. Sem môžeme zaradiť vysokoškolskú samosprávu, v ktorej

sa prejavujú prvky profesijnej samosprávy a prvky spoločenskej samosprávy

(Posluch - Cibulka, 2007).

Základným rozdielom na odlíšenie záujmovej samosprávy od samosprávy územnej,

by azda mohol byť princíp dobrovoľnosti. V tomto zmysle mám na mysli princíp, na

základe ktorého sa občania môžu združovať za účelom združovania svojich záujmov a ich

napĺňania. V prípade územnej samosprávy je totiž tento princíp takmer vylúčený, nakoľko

obyvatelia konkrétnych obcí si vytvárajú svoju územnú samosprávu s ohľadom na územie,

na ktorom sa ich obec nachádza. Samozrejme, tento princíp dobrovoľnosti nie je možné

aplikovať v absolútnom zmysle, nakoľko napríklad stavovské organizácie ako druh

záujmovej samosprávy sústreďujú členov aj na základe povinného členstva (Rajňáková,

2008).

18

Osobitnú kategóriu záujmovej samosprávy, ktorá vykonáva verejnoprávnu funkciu,

predstavujú profesijné združenia, ktoré vznikajú a pôsobia zo zákona, t. j. sú zriadené

zákonom, zákon im zveruje určité pôsobnosti na úseku verejnej správy a spravidla majú

povinné členstvo, na ktoré sa viaže výkon určitých povolaní. Takýmto profesijným

združením je napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská advokátska komora, atď.

(Steiner, 2007).

Záujmovú samosprávu vykonávajú verejnoprávne korporácie osôb alebo majetku.

Korporáciami osôb, ktoré vykonávajú verejnú správu v rozsahu vymedzenom zákonom, sú

profesiové komory, ktoré sú samostatnými právnickými osobami a majú svoje vlastné

orgány (valné zhromaždenie, predstavenstvo a ďalšie). Sú financované z vlastného

rozpočtu, majú vlastné príjmy, vlastný majetok a svojich povinných členov, avšak nemajú

svoje územie. Korporáciami majetku, ktoré vykonávajú verejnú správu, sú verejnoprávne

fondy, ktoré sú tiež samostatnou právnickou osobou, združujú zákonom ustanovený

majetok, tvorený vlastnými príjmami. Majú vlastnú správu, nemajú však svoje územie, ani

svojich povinných členov. Fond je zriadený na to, aby združený majetok používal na

úlohy verejnej správy (Benčo - Polák, 2000).

Záujmová samospráva (tiež súkromnoprávna) zahrňuje najmä záujmové či

profesiové združenie osôb, teda napríklad profesiové či stavovské komory. Úlohou

niektorých týchto združení je nie len dať priestor profesným záujmom členov, ale tiež

posudzovať ich odbornú úroveň, dohliadať na dodržiavanie etických princípov,

uskutočňovať disciplinárne konania (Tomeš a kol., 2002).

Záujmová samospráva nie je ucelený, vnútorne usporiadaný systém. Základným

znakom je samosprávny spôsob ich vnútornej činnosti a politického života (združenia,

spolky a podobne). Ide o organizačnú formu verejnej správy (Ličko, 2003).

Záujmová samospráva je spätá s určitou ľudskou činnosťou. Výkon niektorých

povolaní je viazaný na členstvo v príslušnej záujmovej korporácii. V týchto prípadoch ide

o tzv. nútené (povinné) členstvo v samosprávne stavovskej komore.  Možnosť získať

členstvo v komore si vyžaduje určité predpoklady, predovšetkým dosiahnutie určitého

vzdelania, absolvovanie predpísanej praxe a vykonávanie zvláštnych profesných skúšok.

19

Členovia komory sú viazaní právnymi predpismi upravujúcimi činnosť komory a tiež

vnútornými predpismi komory, tzv. stavovskými predpismi (Sládeček, 2009).

Samosprávne spoločenstvo môže byť definované aj inými podstatnými znakmi, napr.

profesiou, záujmom a pod. V tomto prípade hovoríme o záujmovej resp. profesijnej

samospráve. Táto má v jednotlivých štátoch značnú tradíciu. Sú to najmä rôzne komory

(Posluch - Cibuľka, 2003).

Sobihrad (2004) za orgány záujmovej samosprávy považuje subjekty korporatívneho

charakteru pôsobiace spravidla na profesijnom základe (komory lekárov, advokátov,

architektov a podobne). Postavenie správneho orgánu majú za predpokladu, že im zákon

zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach príslušných subjektov. Značná časť

rozhodovacej právomoci týchto orgánov sa uskutočňuje v právnom prostredí, ktoré nemá

charakter správneho konania.

1.3.2.1 Vplyv záujmovej samosprávy

Ako bolo vyššie spomenuté podľa Lička záujmová samospráva nepredstavuje

ucelený, vnútorne usporiadaný systém. A preto môžeme záujmovú samosprávu označiť

ako súčasť tretieho sektora.

Podľa Hrebala a Žilinčíka (2000) demokratický a právny štát umožňuje svojim

občanom ovplyvňovať chod vecí verejných nielen v čase volieb. Jednou z ciest je využitie

práva združovať sa, založenie rôznych formálnych či neformálnych spolkov a združení. Ich

pôsobenie môže nielen upokojovať záujmy jej členov, ale aj ovplyvňovať a dopĺňať

činnosť orgánov štátu.

Bútora (1995) výrazom tretí sektor poukazuje na to, že ide o sektor pôsobiaci medzi

štátnym a súkromným podnikateľským sektorom. Pestrosť jednotlivých aktivít si vyžaduje

aj iné termíny, ktoré zdôrazňujú ich jednotlivé stránky:

Neziskový sektor – cieľom nie je tvorba zisku, ak sa nejaký dosiahne, vracia sa späť do

ďalších verejnoprospešných programov.

Dobrovoľnícky sektor – vyzdvihuje podiel dobrovoľníkov, spoločnú dobrovoľnú

činnosť, i keď v sektore pôsobia aj platený zamestnanci.

20

Nezávislý sektor – naznačuje nezávislosť sektora od štátu a od trhu.

Mimovládne organizácie – ich činnosť a založenie nie sú viazané na rozhodnutia

štátneho orgánu a nie sú mu bezprostredne podriadené.

Charitatívne (humanitárne, filantropické, dobročinné) organizácie – vyzdvihuje

verejnoprospešný charakter činnosti takýchto organizácií.

Pojem tretí sektor predstavuje spolky, záujmové skupiny, občianske združenia,

nadácie, ktoré môžu a nemusia byť inštitucionalizované. Tieto organizácie poskytujú

služby na neziskovom princípe (napr. v oblasti vzdelávania, výskumu, zdravotníctva,

sociálnej starostlivosti, kultúry a rekreácie) alebo presadzujú súkromný či verejný záujem

( Paulíniová – Ondrušek, 1999).

21

2 Cieľ práce

Zámerom mojej bakalárskej práce je upriamiť pozornosť na záujmovú samosprávu,

ktorá je v demokratických krajinách dôležitou základňou verejného života. Na základe

poznatkov a získaných informácií v práci sa chcem zaoberať:

analýzou vplyvu vybraných subjektov záujmovej samosprávy,

analýzou činnosti dvoch vybraných subjektov záujmovej samosprávy,

analýzou dvoch vybraných subjektov záujmovej samosprávy z hľadiska

ich rozpočtového hospodárenia.

Na dosiahnutie primárneho cieľa je potrebné stanoviť si parciálne ciele a zameranie

sa na nasledovné oblasti:

právna úprava záujmovej samosprávy,

koncepcia vzniku záujmovej samosprávy,

vplyv subjektov záujmovej samosprávy.

22

3 Metodika práce

V predkladanej bakalárske práci zobrazujeme pohľad na záujmovú samosprávu.

Zameriavame sa hlavne na postavenie záujmovej samosprávy, koncepciu vzniku,

legislatívnu úpravu a vplyv vybraných subjektov záujmovej samosprávy na územie

Nitrianskeho kraja.

Materiál:

K spracovaniu bakalárskej práce využívame informácie získané z interných zdrojov

získaných osobnou návštevou vybraných subjektov záujmovej samosprávy ako aj

z internetových zdrojov. Dôležitým zdrojom bola aj platná legislatíva.

Za účelom dosiahnutia stanoveného cieľa sú v práci použité nasledovné metódy:

Metóda analýzy použitá na:

koncepciu rozvoja záujmovej samosprávy,

analýzu rozvoja činnosti, pôsobnosti.

Metóda komparácie

komparácia príjmov a výdavkov neziskovej organizácie Nitrianska komunitná nadácia,

komparácia príjmov a výdavkov neziskovej organizácie Regionálne poradenské

a informačné centrum Nitra.

Metóda riadeného rozhovoru

zistenie interných informácií vybraných záujmových združení.

Metóda abstrakcie:

výber najdôležitejších údajov a informácií získaných analýzou podkladov.

23

Metódu syntézy použijeme na:

celkové zhodnotenie výsledkov stanoveného cieľa bakalárskej práce.

4 Výsledky práce

4.1. Postavenie záujmovej samosprávy v systéme verejnej správy v SR

V systéme verejnej správy na Slovensku máme dve základné zložky verejnej správy.

VEREJNÁ SPRÁVAŠtátna správa Samospráva

Štátna správa ako bolo vyššie uvedené je časť verejnej správy, ktorou sa uskutočňujú úlohy štátu. Štátnu správu vykonávajú orgány štátnej správy a to: ústredné orgány – vláda, ministerstvá, ostatné špeciálne orgány štátnej správy, orgány miestnej štátne správy – obvodné úrady so všeobecnou

pôsobnosťou a obvodné a krajské úrady so špecializovanou pôsobnosťou. Samospráva je časť verejnej správy, ktorou sa plnia zákonné úlohy subjektov samosprávy v oblasti verejnej správy a člení sa na: územnú (miestna) a regionálnu (vyšší územný celok), záujmovú – spolky, združenia.

4.2. Koncepcia vzniku záujmovej samosprávy

Združovanie občanov má hlboké korene už v minulosti. Vznik prvých

organizácií súvisel s cirkvou a formovaním miest a obcí. Združovanie občanov bolo

obmedzované v závislosti na moci a režime, ktorý sa na danom území uplatňoval.

Obmedzenie slobody na združovanie a zhromažďovanie nabrali na intenzite v čase 1.

svetovej vojny. Združovací život ochrnul, veľa osôb sa dostalo pod policajný dozor.

24

Združovanie sa mohlo nerušene rozvíjať až v demokratickom období Československej

republiky v rokoch 1918, kedy sa združovacie právo stalo súčasťou ústavy a štát

podporoval združovanie najmä v sociálnej oblasti. V roku 1939 došlo k ďalšiemu

obmedzeniu rozvoja občianskych organizácií, pretože všetky organizácie sa stali

kontrolované a obmedzované štátnou mocou. V povojnovom období nastáva krátke

oživenie, avšak s nástupom komunistického režimu došlo k zániku, k politizácii

a centralizácii. V roku 1989 počet organizácií prudko vzrástol.

Občianske organizácie vznikli z vnútornej potreby zakladateľov obhajovať spoločné

záujmy, slúžiť verejnosti alebo sa podieľať na riadení spoločnosti. V poslednom období

vznikajú najmä v dôsledku potrieb spoločnosti, ktoré štát a miestna samospráva nie je

schopná zabezpečiť, alebo ich tieto organizácie dokážu zabezpečiť efektívnejšie a vo

vyššej kvalite.

4.3 Právna úprava záujmovej samosprávy

Právna úprava záujmovej samosprávy je charakteristická nejednotnou úpravou.

Záujmovú samosprávu upravuje niekoľko právnych noriem. Najvyššou z nich je Ústava

SR v článku 29, kde je zakotvené právo na združovanie formuláciou, že ,,právo slobodne

sa združovať sa zaručuje“, čo znamená štátnu garanciu na rešpektovanie tohto zákona.

Zákony sú značne diverzifikované. Základ právnej úpravy predstavuje zákon č. 83/1990

Zb. z. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Tento zákon stanovuje, ktoré

činnosti neupravuje. Okrem tohto zákona existuje zákon č. 34/2002 Zb. z. o nadáciách

v znení neskorších predpisov, zákon č. 147/1997 Zb. z. o neinvestičných fondoch v znení

neskorších predpisov a aj zákon č. 213/1997 Zb. z. o neziskových organizáciách

poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov. Činnosti týchto

organizácií sú upravené všeobecnými zákonmi. Záujmové združenia právnických osôb sú

upravené v Občianskom zákonníku. Osobitnými zákonmi sú upravené niektoré združenia,

ktoré sú zriadené priamo zákonom - profesijné komory a neprofesijné komory, Slovenský

Červený kríž, poľovnícke združenia, rybársky zväz. Obchodné spoločnosti s ručením

obmedzeným a akciové spoločnosti, ktoré sú v súlade s § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka

založené za iným účelom, ako je podnikanie, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Vznik,

zánik, práva a povinnosti strán, financovanie, hospodárenie, sankcie za neplnenie si

povinností upravuje zákon č. 85/2005 Zb. z. o politických stranách a politických hnutiach v

znení neskorších predpisov. Náboženské spoločnosti sú upravené zákonom o slobode

25

náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností č. 308/1991 Zb. z.

v znení neskorších predpisov.

4.4 Subjekty záujmovej samosprávy

Patria sem všetky organizácie, ktoré svoju činnosť odvodzujú na základe

združovacieho práva, ako jedného zo základných práv občana. Do subjektov záujmovej

samosprávy spadajú všetky občianske spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné

občianske združenia, ako aj odborové organizácie, nadácie, neziskové organizácie, cirkvi

a náboženské spoločnosti, neinvestičné fondy a politické strany. Existujú aj stavovské

organizácie, ktoré svoju pôsobnosť neodvodzujú od združovacieho práva ale sú vytvárané

na základe zákona, to znamená že majú povinné členstvo, ktoré sa viaže na výkon určitých

funkcií. Patrí sem napr. Lekárska komora.

4.4.1. Občianske združenia

Právny základ a postavenie občianskych združení fyzických alebo právnických osôb

upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Táto

právna úprava zakotvuje zásadu slobodného združovania občanov bez zásahu štátu resp.

štátnej moci.

Zásada slobodného združovania zabezpečuje, že nikto nemôže byť nútený

k združovaniu. Ak už sme členom občianskeho združenia, kedykoľvek môžeme z neho

vystúpiť. Členstvo v občianskom združení, výkon činnosti a podpora nemôže nikomu

spôsobiť občiansku ujmu. Zákon taxatívne vymedzuje činnosti, ktoré vylučujú vznik

občianskych združení. Patria sem napr. činnosti, ktoré obmedzujú alebo popierajú politické

alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, pôvod, rasu, politické alebo iné

presvedčenie, náboženské vyznanie alebo sociálne postavenie v spoločnosti. Sú to aj

združenia, ktorých činnosť by bola zameraná na hlásenie nenávisti, podporovali by násilie

voči občanom alebo iným spôsobom by porušovali Ústavu Slovenskej republiky. Nie sú

povolené ani združenia ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami štátu (okrem strelných

zbraní používaných na športové účely a poľovné právo).

Združenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu môžu podať najmenej traja

občania Slovenskej republiky, aspoň jeden z týchto občanov musí byť starší ako 18 rokov.

Návrh na registráciu sa podáva na Ministerstvo vnútra SR. K návrhu na registráciu je nutné

26

pripojiť stanovy občianskeho združenia. Stanovy musia obsahovať názov občianskeho

združenia, ktorý musí obsahovať označenie „občianske združenie“, sídlo združenia,

činnosť združenia, ktorá nesmie byť v rozpore s Ústavou SR. V stanovách musí byť

činnosť, koncepcie a ciele, ktoré majú byť občianskym združením dosiahnuté. Občianske

združenia zohrávajú nezastupiteľnú úlohu vo všetkých oblastiach nášho spoločenského

života. Najviac sa však uplatňujú v rozvoji výchovno-vzdelávacieho procesu, športu,

kultúry, historických miest, v podpore zdravotne postihnutých ľudí, v ekologickej oblasti,

či už v ochrane prírody alebo zvierat. Občianske združenie zaniká dobrovoľným

rozpustením alebo zlúčením s iným združením a právoplatným rozhodnutím ministerstva

o jeho rozpustení. Občianske združenia sú dôležitou súčasťou nášho života v rámci tretieho

sektora. Vďaka ich verejnoprospešnej činnosti pomáhajú realizovať rôzne úlohy a rozvíjajú

život v danom území. Okrem iného spájajú ľudí, ktorí môžu presadzovať svoje záujmy na

zhromaždeniach. Vplyv občianskych združení na spoločnosť býva často intenzívnejší ako vplyv

politických strán, hlavne ak svojou činnosťou fakticky prispievajú k uspokojovaniu každodenných

potrieb občanov.

4.4.2 Politické strany

Občania majú právo združovať sa v politických stranách Toto právo slúži občanom

zúčastňovať sa na politickom živote. Podľa Ústavy SR štátna a verejná moc pochádza od

občanov. Občania ju spravidla nevykonávajú priamo, ale prostredníctvom svojich

volených zástupcov. Zákon č. 424/1991 Zb. z. o politických stranách a politických

hnutiach v znení neskorších predpisov upravuje politické strany. Tento zákon avšak

neurčuje obmedzenia, ktoré by podmieňovali členstvo v politickej strane. Podmienky

členstva zákon necháva na rozhodnutiach strany, ktorá si ich zakotví v stanovách. Politické

strany sú právnickou osobou, ktoré sa zapisujú do registra strán. Návrh na registráciu dáva

prípravný výbor. Rozhodnutie o vytvorení strany sa nevydáva. Povinnosť viesť register

politických strán ukladá vyššie spomenutý zákon Ministerstvu vnútra SR. Register

politických strán je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje.

Medzi dôležité úlohy politických strán patrí obhajoba záujmov občanov cez prepojenie

politických strán a voličov, o ktorých podporu sa usilujú. Politické strany sú súčasťou

verejného života. V spoločenskom živote plnia politické strany rôzne funkcie od

vyjadrovania po obhajobu záujmov, formujú politickú ideológiu a programy, podieľajú sa

27

na moci a tým formujú verejnú mienku. V Nitrianskom kraji bola v roku 2010

zaregistrovaná jedna politická strana.

4.4.3 Cirkvi a náboženské spoločnosti

Spoločnosti a spoločenstvá podľa zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej

viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Podľa §

4 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. z. v znení neskorších predpisov cirkvou alebo

náboženskou spoločnosťou je dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v

organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných

predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Všetky cirkvi majú pred

zákonom rovnaké postavenie. Cirkvi a náboženské spoločnosti svoje záležitosti spravujú

samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú

vyučovanie náboženstva, zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych

orgánov. Štát nezasahuje do ich vnútorných záležitostí, ale finančne ich podporuje.

4.5. Vplyv záujmovej samosprávy na ekonomický rozvoj

Združovanie sa je jedným z hlavných mechanizmov pre tvorbu občianskej

spoločnosti. Prostredníctvom združovania dochádza k spájaniu jednotlivcov s verejným

životom.

V poslednom období dochádza k nárastu organizovaných organizácií. V Nitrianskom

kraji to nie je inak. Význam týchto organizácií sa neustále zvyšuje, pretože zastupujú

záujmy obyvateľov a vytvárajú nové hodnoty v spoločenskom živote ako sú solidarita,

spolupatričnosť, dobročinnosť či podieľanie sa na verejnom živote.

So záujmovou samosprávou úzko súvisí pojem dobrovoľníctvo. Je to z toho dôvodu

ako bolo už vyššie uvedené, že členovia záujmových organizácií do nich vstupujú

dobrovoľne, na základe vlastnej iniciatívy a s myšlienkou, že ich členstvo bude v prospech

verejného záujmu. Ľudia si uvedomujú silu kolektívu, pretože skupinu je viac počuť ako

jednotlivca.

Členovia svojou prácou zvyšujú kvalitu života vo svojom okolí a prispievajú tým

k dosiahnutiu pozitívnych zmien pri riešení problémov spoločnosti. Vplyv združení na

rozvoj môže mať rôzne podoby.

28

Prioritnou záležitosťou záujmovej samosprávy je konať dobro a služby, ktoré sú

v záujme spoločnosti. Väčšinou sa zameriavajú na oblasť zdravotníctva, vzdelania, pomoci

hendikepovaným občanom, mládeže, rozvoj obcí a regiónov, zlepšenia životného

prostredia, kultúry, športu, organizáciu prednášok, charity a pod. V konečnom dôsledku sa

táto činnosť prejavuje v zvýšenej životnej úrovni obyvateľov.

V sociálnej oblasti vytvárajú priestor pre zmysluplné využitie voľného času či už

pracujúcich ľudí alebo detí a mládeže. Stretávajú sa tu ľudia z rôznych vrstiev, veku či

postavenia, ale spája ich spoločný záujem. Vytvárajú sa možnosti nadväzovania nových

vzťahov a kontaktov, rozvíja sa tolerancia medzi ľuďmi, vytvára sa stabilita v spoločnosti,

napr. tým, že dochádza k predchádzaniu sociálneho vylúčenia alebo predchádza sa vzniku

napätia a konfliktov. Do spoločnosti sa zapájajú ľudia, ktorí sú vylučovaní zo zdravotných

dôvodov a narúša sa predstava o ľuďoch odkázaných výhradne na podporu od štátu.

U nezamestnaných sa vytvárajú možnosti na nadviazanie kontaktov, rozvíjanie osobnosti,

zručností.

Ekonomický rozvoj môžeme chápať veľmi široko, pretože cieľom môže byť

zlepšenie životnej úrovne, zvyšovanie bohatstva, až po znižovanie miery nezamestnanosti.

Veľmi dôležitú úlohu zohráva záujmová samospráva pri podpore zamestnanosti

a vytváraní nových pracovných miest. Môže ho ovplyvňovať priamo a to prostredníctvom

zamestnávania na úväzok, alebo nepriamo, tak že prispievajú k zvyšovaniu kvalifikácie

pracovnej sily, začleňujú ich do pracovného procesu a kolektívu a zvyšujú ich odborné

kvality, sebadôveru, rozvíjajú ich pracovné návyky a tým umožňujú ľuďom podieľať sa na

rozvoji regiónu napr. znižovaním nezamestnanosti.

Významným spôsobom ovplyvňuje záujmová samospráva ekonomický rozvoj cez

realizáciu regionálnych plánov, stratégií, projektov a programov zameraných na

investovanie do rozvoja cestovného ruchu, aktivizáciu subjektov k získavaniu grantov

alebo v oblasti získavania štrukturálnych fondov.

Združovanie zohráva veľmi významnú a dôležitú úlohu v rozvoji nových služieb,

ktoré vznikajú ako reakcia na nové potreby vznikajúce vo vyvíjajúcej sa spoločnosti.

4.6 Vplyv vybraných subjektov záujmovej samosprávy v Nitrianskom kraji

Nitrianska komunitná nadácia

NKN je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je zlepšovať kvalitu života

v Nitrianskom kraji. Predstavuje most medzi tými, ktorí potrebujú finančnú podporu na

29

realizáciu aktivít prospešných pre každého z nás, a tými ktorí chcú tieto aktivity

podporovať. Nadácia vznikla v roku 2002 ako nástupca Nitrianskeho komunitného fondu

založeného v roku 1999. V NKN si môžu všetci, ktorí sa zaujímajú o verejnoprospešné

aktivity podať žiadosť o grant v rôznych grantových programoch. Nadácia prerozdeľuje

financie do oblastí, ktoré to potrebujú. NKN vďaka svojmu prístupu má veľmi dobré meno

v celom Nitrianskom kraji. Snažia sa odstrániť zložitý byrokratický postup a tým

zjednodušiť prístup ku grantom. NKN poskytuje poradenstvo v oblasti získania grantov

a predkladania projektov, podporila 734 projektov v celkovej sume 487 206,34 EUR. NKN

je súčasťou Asociácie komunitných nadácií, v rámci ktorej na Slovensku funguje 8

komunitných nadácií.

Aktivity NKN

Otvorený grantový program – je vyhlasovaný dvakrát do roka v rôznych oblastiach

ako sú ochrana a podpora zdravia, podpora vzdelávania, zachovanie kultúrnych hodnôt,

v oblasti sociálnych služieb, v ochrane a tvorbe životného prostredia. Granty sú

podporované maximálne 1 000 EUR na jeden projekt. O grant môžu požiadať organizácie,

ktorých projekty sa dotýkajú verejnoprospešných aktivít v rámci Nitrianskeho kraja.

Organizácie môžu mať právnu formu občianskeho združenia, nadácie, neinvestičné fondy,

neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby a iné ako aj neformálne

skupiny občanov. Projekt musí byť financovaný minimálne z 10 % z iných zdrojov či

finančných alebo nefinančných. Na tú istú tému si žiadateľ môže požiadať o grant iba

jedenkrát za kalendárny rok. Hlavnými partnermi sú mesto Nitra, ktoré v roku 2009

podporilo 15 projektov sumou 8 964 EUR. Druhým významným partnerom je firma

BRAMAC – strešné systémy, s. r. o., ktorá v roku 2009 poskytla sumu 15 606,34 EUR na

23 projektov.

Aby ľudia ľuďom pomáhali – projekt sa realizuje od roku 2007 a prispieva

k zvyšovaniu kvality života v Nitrianskom kraji. Symbolom projektu je figúrka z hry

človeče, nehnevaj sa, ktorej hodnota je 1 660 EUR. Z predaja figúrky pre firemných

darcov, mohla NKN podporiť grantmi množstvo projektov. Figúrky sú rôzne a na ich

tvorbe sa podieľajú hlavne mladí ľudia (študenti z UKF Nitra, nadané deti z Tralaškoly či

autistické deti). Prezentácia figúrok sa uskutočňuje počas Medzinárodného festivalu

Divadelná Nitra, kde sú symbolické šeky odovzdané úspešným predkladateľom projektov.

30

Predajom figúrok boli podporené projekty ako čajovňa v komunitnom centre na Klokočine,

detské ihrisko pre krízové centrum Slniečko, vytvorením oddychovej zóny pre seniorov.

Celkovo bolo podporených 24 projektov v sume 26 707,79 EUR. Do projektu bolo

zapojených 31 firiem ako TESCO STORES SR, s. r. o., Mlyny Nitra, Heineken Slovensko,

a. s. a iní.

Klub darcov – vznikol v roku 2004. Členom klubu sa môže stať každý, kto prispeje

akoukoľvek sumou. Darca sa môže rozhodnúť, aké aktivity budú financiami podporené.

Všetky peniaze sú použité na verejnoprospešné projekty a každý člen klubu, ktorí prispeje

sumou viac ako 32 EUR, rozhodne na aké aktivity budú financie využité. Členstvo v klube

je na 1 rok a je obnoviteľné. Členovia klubu sa stretávajú v nitrianskej Synagóge, kde sa

môžu osobne stretnúť s ľuďmi ktorých podporili. Od vzniku Klubu darcov bolo

podporených 62 verejnoprospešných aktivít sumou 30 974,03 EUR. Podporený bol projekt

organizácie Čakanka, n. o., ktorá vytvorila publikáciu o medailách, minciach a plaketách

na zachovanie kultúrneho dedičstva Nitry, ako aj Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym

postihnutím, ktoré pomocou pedagogičiek zabezpečilo rozvoj komunikačných

a pracovných schopností a veľa iných.

Mladí nitrianski filantropi – cieľom programu je získať mladých ľudí na realizáciu

dobrovoľníckej práce a šírenie myšlienky dobra a pomoci iným. Vďaka tomuto projektu sa

podarilo 56 verejnoprospešných aktivít v rôznych oblastiach života v sume 14 828,51

EUR. Mladí ľudia majú možnosť získať 333 EUR na realizáciu svojho vlastného projektu.

Bona via – špeciálny grantový program na dopravnú výchovu detí a mládeže. Od

roku 2005 bolo podporených 31 projektov v sume 7 669,58 EUR. Jedným z podporených

projektov bolo vybudovanie vlastného dopravného ihriska na základnej škole, Na ceste

iste, Malí cyklisti na cestách.

TU SME DOMA – grantový program je zameraný na voľnočasové aktivity, rozvoj

komunitného života, úprava verejných priestranstiev či ochrana a podpora zdravia v meste

Hurbanovo. Program sa realizuje v spolupráci so spoločnosťou Heineken Slovensko, a. s.

od roku 2008. Granty sa poskytujú vo výške 3 319,40 EUR na jeden projekt. Počas dvoch

rokov realizácie programu bolo podporených 21 projektov v sume 59 529,62 EUR. Medzi

31

uskutočnené projekty patrili napríklad parková úprava zelene, skate park, pomoc pre

znevýhodnených občanov – požičiavanie zdravotníckych pomôcok, náučný turistický

chodník alebo zeleň na sídliskách.

Ruka v ruke s Nitrou – symbolom kampane sú modro biele tlieskajúce ručičky, ktoré

sa predávajú za 2 €. Výťažok zo zbierky sa použil na výstavbu a dostavbu nového parku

pod Borinou. V rámci kampane sa predalo 2 391 ručičiek a celkovo sa vyzbieralo 5 283,65

EUR. Kúpou ručičiek ľudia prispeli k skrášleniu životného prostredia a k vybudovaniu

priestoru na aktívny či pasívny oddych. Tvárami kampane boli známe osobnosti z Nitry

a jej okolia ako sú Eva Pavlíková, Miko Hladký či Kuly. Kampaň trvala do konca roka

2010.

Nadačný fond BRAMAC – bol založený v roku 2003 a firma podporuje projekty

v oblasti vzdelávania, v oblasti sociálnej a  projekty zamerané na voľný čas detí a mládeže.

V rokoch 2003 až 2010 bolo podporených 124 projektov v sume 77 822,61 EUR.

Hospodárenie Nitrianskej komunitnej nadácie

Príjmy NKN predstavujú predovšetkým prijaté príspevky od nadácií, príspevky

a dary od firiem a organizácií, príspevky z podielu zaplatenej dane a z nadačných fondov

v sume 571 135,13 EUR ale aj z vlastnej činnosti v sume 40 813,47 EUR. Príjmy z

vlastnej činnosti predstavujú príjmy z prenájmu ale aj z predaja vlastných výtvarných

objektov z projektu „Aby ľudia pomáhali ľuďom“, z predaja obrazov či zo vzdelávania.

Výdavky nadácie súvisia s poskytovaním grantov pre úspešných predkladateľov projektov,

s programovými nákladmi a samozrejme s nákladmi na správu.

TAB. 1: Príjmy a výdavky NKN (v EUR)

v EUR ROK2005 2006 2007 2008 2009

PRÍJMY 83 441,12 103 242,84 122 038,47 168 446,39 135 770,81VÝDAVKY 94 268,37 104 553,17 123 655,29 124 969,39 136 359,85

Zdroj: výročné správy NKN

32

Na základe analýzy príjmov a výdavkov môžem konštatovať, že príjmy v roku 2005

predstavovali 83 441,12 EUR a výdavky boli vo výške 94 268,37 EUR. V danom roku bol

dosiahnutý záporný výsledok hospodárenia. V ďalšom roku príjmy nadácie výrazne stúpli

na 103 242,84 EUR, ale zároveň stúpli aj výdavky, ktoré predstavovali čiastku 104 553,17

EUR. Podobne ako v predchádzajúcom roku bol dosiahnutý záporný výsledok

hospodárenia. Rovnaká situácia nastala aj v roku 2007, kde sa príjmy pohybovali vo výške

122 038,47 EUR a výdavky vo výške 123 655,29 EUR. V roku 2008 bol výsledok

hospodárenia kladný. V danom roku boli dosiahnuté najvyššie príjmy zo sledovaného

obdobia v sume 168 446,39 EUR a výdavky v sume 124 969,39 EUR. V roku 2009 sa

situácia z predchádzajúceho roka nezopakovala, kedy príjmy predstavovali sumu

135 770,81 EUR a výdavky 136 359,85 EUR, čo znamenalo opäť záporný výsledok

hospodárenia, ale v najnižšej výške počas sledovaného obdobia.

Zároveň môžem zhodnotiť, že príjmy do roku 2008 rástli, no súčasne sa zvyšovali aj

výdavky. V roku 2009 príjmy klesli, no výdavky mali v danom roku rastúcu tendenciu,

podobne ako v predchádzajúcom období.

GRAF 1: Príjmy a výdavky NKN (v EUR)

Zdroj: vlastné

spracovanie

Na základe uvedeného môžem konštatovať, že podiel príspevkov sa každý rok mení.

Najvyšší podiel bol zaznamenaný v roku 2008, kedy podiel príspevkov a darov bol na

úrovni 97,68 EUR. Tieto čísla vyjadrujú závislosť NKN na prijatých príspevkoch

33

2005 2006 2007 2008 20090.00

20,000.00

40,000.00

60,000.00

80,000.00

100,000.00

120,000.00

140,000.00

160,000.00

180,000.00

PríjmyVýdavky

Rok

€

a dotáciách, pretože ich podiel na celkových výnosoch predstavuje sa pohybuje na úrovni

viac ako 88 %.

TAB. 2: Podiel príspevkov a darov na celkových príjmoch

Rok Suma v EUR Celkové príjmy v EUR Podiel v %

2005 77 915 83 441 93,382006 91 565 103 243 88,692007 107 749 122 038 88,292008 164 539 168 446 97,682009 129 366 135 771 95,28

Zdroj: výročné správy NKN

Regionálne poradenské a informačné centrum Nitra

RPIC Nitra pre podnikateľov vzniklo na ustanovujúcej členskej schôdzi dňa 19. 8.

1992 podpísaním zakladateľskej zmluvy štatutárnymi zástupcami zakladateľských

právnických osôb:

Okresný úrad Nitra,

Okresný úrad práce Nitra,

Mesto Nitra,

Agroinštitút Nitra,

Investičná a rozvojová banka, pobočka Nitra,

Združenie podnikateľov TEKOV - Zlaté Moravce.

Je to nezisková organizácia na podporu malého a stredného podnikania, ktorá svojou

činnosťou vplýva na sociálno-ekonomický rozvoj Nitrianskeho kraja. Toto záujmové

združenie právnických osôb je vytvorené v zmysle Občianskeho zákonníka. Právnu

subjektivitu nadobudlo Rozhodnutím o registrácii vydanom Okresným úradom v Nitre dňa

20.08.1992. RPIC Nitra zodpovedá za nesplnenie záväzkov celým svojím majetkom.

Organizácia vystupuje nezávisle voči štátnym orgánom, orgánom samosprávy obcí, miest a vyšších územných celkov.

Hlavným zámerom aktivít centra je podpora rozvoja siete malých a stredných

podnikov v regióne Ponitrie. Poskytujú najrozmanitejšie služby pre nezamestnaných

34

občanov, ktorí by chceli začať podnikať ako malý či strední podnikatelia, ako aj pre tých

ktorí už podnikateľskú činnosť prevádzkujú. Slogan, ktorým sa centrum od začiatku svojho

vzniku riadi znie: „Naše rady + vaše plány = úspech v podnikaní“.

Činnosť RPIC

Podporný úverový program pre malých a stredných podnikateľov;

Mikropôžičkový program pre malých a stredných podnikateľov;

Program obchodovania cez internet spolufinancovaný fondom PHARE;

Poradenstvo v oblasti účtovníctva, daní, práva, rozbiehania a chodu

súkromných firiem a obchodných spoločností;

Poradenstvo v oblasti manažmentu malých a stredných podnikov

vypracovávanie podnikateľských zámerov a marketingových štúdií;

Informácie o štátnych a medzinárodných podporných programoch pre

malých a stredných podnikateľov;

Pomoc pri hľadaní obchodných partnerov v tuzemsku i zahraničí;

Kurzy a semináre pre začínajúcich a existujúcich podnikateľov;

Poradenstvo pri vypracovaní projektov financovaných z predvstupových a

štrukturálnych fondov EÚ.

Aktivity RPIC

Mikropôžičkový program - v snahe vyriešiť problém prístupu malých podnikateľov

k malým úverom potrebných na začatie, resp. stabilizáciu a rozvíjanie podnikateľskej

aktivity a na prekonanie dočasných problémov pri financovaní podnikateľskej činnosti bol

vytvorený Mikropôžičkový program. Program je financovaný zo zdrojov štátneho

rozpočtu, alebo zo zdrojov programu PHARE, ktorých vlastníkom je Národná agentúra pre

rozvoj malého a stredného podnikania. NARMSP prostredníctvom Regionálneho

poradenského a informačného centra v Nitre realizovalo Mikropôžičkový program v 

nasledovnej štruktúre:

strednodobé pôžičky investičného charakteru – kúpa hnuteľného a nehnuteľného

majetku,

krátkodobé pôžičky na financovanie zásob – zásoby materiálu, surovín.

35

Mikropôžičkový program bol od februára 2010 na celom Slovensku pozastavený

a neboli v danom roku poskytnuté žiadne pôžičky. Dočerpali sa iba pôžičky schválené

v roku 2009.

TAB. 3: Poskytnuté mikropôžičky

Rok 2003 2004 2005 2006 2007Mikropôžičky v EUR 325 300,40 179 579,10 256 588,99 70 039,17 93 274,91Počet mikropôžičiek 22 22 30 14 7

Zdroj: podklady RPIC Nitra

Najvyššia suma na mikropôžičky bola poskytnutá v roku 2003 a to vo výške

325 300,40 EUR pre 22 klientov. Výška počas jednotlivých rokov bola rôzna v závislosti

od potreby malých podnikateľov. Najvyšší počet mikropôžičiek bol zaznamenaný v roku

2005 v celkovom počte 30. Podľa odvetví národného hospodárstva bolo najväčšie

množstvo pôžičiek poskytnuté na služby a to v sume 676 492,06 EUR, nasledovala výroba

223 063,13 EUR, poľnohospodárstvo 205 072,03 EUR a zvyšná suma bola poskytnutá na

obchod vo výške 122 153,62 EUR.

Odborné poradenstvo - konzultácie poskytnuté nezamestnaným (záujemcom

o podnikanie) boli zamerané hlavne na oblasti ako prvé kroky pri vzniku živnosti alebo pri

založení obchodnej spoločnosti, vypracovanie podnikateľského plánu za účelom získania

finančných prostriedkov na samozamestnanie, dostupnosť finančných zdrojov,

účtovníctvo, pracovno - právne vzťahy, právne formy podnikania a dane. Existujúcim

podnikateľom sa poskytli konzultácie ohľadom vypracovania projektov uchádzajúcich sa

o grant zo štrukturálnych a národných fondov, vypracovanie projektov regionálneho

rozvoja (PHSR) pre mestá a obce, vypracovanie podnikateľských plánov, marketing -

cieľový trh, segmentácia, zákazníci, jednoduché a podvojné účtovníctvo, dane z príjmov,

daňové priznanie, majetkové priznanie, auto v podnikaní a pracovno-právne vzťahy.

V roku 2010 bolo celkovo poskytnuté poradenstvo pre 138 klientov. Z toho najväčšiu

časť predstavovali nezamestnaní v počte 93, ďalej 25 existujúcich podnikateľov a 20

začínajúcich podnikateľov podnikajúcich do jedného roka.

36

Vypracovanie podnikateľských plánov – patrí k jednej z  kľúčových činností RPIC.

Vypracovaním podnikateľských plánov RPIC Nitra výrazne prispieva k tvorbe pracovných

miest a pracovných príležitostí.

TAB. 4: Počet podnikateľských plánov, vytvorených nových podnikov a pracovných miest

Rok 2003 2004 2005 2006 2007Počet vypracovaných PP 50 32 42 45 21Počet nových podnikov a PM 209 133 114 108 51

Zdroj: poskytnuté údaje RPIC Nitra

Na základe analýzy môžem konštatovať, že najviac podnikateľských plánov sa

vypracovalo v roku 2003 a to v počte 50, čo prispelo k vytvoreniu najvyššieho počtu

nových podnikov a pracovných miest v počte 209. Počet vypracovaných podnikateľských

zámerov sa v každom roku menil.

TAB. 5: Podnikateľské plány podľa odvetvia

Odvetvie Rok SPOLU2003 2004 2005 2006 2007

VÝROBA 12 3 5 8 3 31OBCHOD 7 0 5 2 1 15SLUŽBY 31 29 32 35 17 144

Zdroj: poskytnuté údaje RPIC Nitra

Najvyššie množstvo podnikateľských plánov z hľadiska odvetvia bolo vypracovaných

na oblasť služieb. V menšom počte a to 31 bolo vypracovaných podnikateľských plánov na

výrobu a najmenej na obchod a to 15 plánov.

Hospodárenie RPIC Nitra

Príjmy RPIC pochádzajú predovšetkým z týchto činností:

z poradenstva pre záujemcov o podnikanie, začínajúcich podnikateľov

a podnikateľov, ktorí svoju činnosť už vykonávajú,

z vypracovania podnikateľských zámerov,

37

z poskytovania mikropôžičiek pre malých a stredných podnikateľov,

z organizovania kurzov pre nezamestnaných, ktorí chcú začať podnikať,

z aktivít podporených grantmi.

TAB. 6: Príjmy a výdavky v EUR

v EUR ROK2005 2006 2007 2008 2009

PRÍJMY 88 826,93 112 062,67 63 466,77 52 380,00 54 120,00VÝDAVKY 85 109,21 100 444,79 60 246,96 51 185,02 53 707,73

Zdroj: poskytnuté údaje RPIC Nitra

Na základe analýzy príjmov a výdavkov môžeme skonštatovať, že v každom roku sa

menili. Najvyššie príjmy a výdavky, tak ako môžeme vidieť z grafu 2, dosiahlo RPIC Nitra

v roku 2006. Výsledok hospodárenia v danom roku predstavoval zisk v sume 11 617,88

EUR, čo predstavuje najvyšší zisk zo sledovaného obdobia. Najnižšie príjmy boli

dosiahnuté v roku 2008 52 380,00 EUR a súčasne boli dosiahnuté aj najnižšie výdavky

v celkovej výške 51 185,02 EUR. V každom roku pôsobenia centrum dosahuje kladný

výsledok hospodárenia.

GRAF 2: Príjmy a výdavky v EUR

Zdroj: vlastné spracovanie

38

2005 2006 2007 2008 20090.00

20,000.00

40,000.00

60,000.00

80,000.00

100,000.00

120,000.00

PRÍJMYVÝDAVKY

Rok

€

4.7 Prínosy pre Nitriansky kraj

Pohľad na aktivity NKN a RPIC Nitra nám hovoria nie len o rozvoji v rámci ich

komunity. Podávajú nám obraz o regionálnej pôsobnosti, ale napriek tomu výrazne

ovplyvňujú rozvoj v mieste ich sídla. Ich význam pre regionálny rozvoj úzko súvisí

s oblasťou ich zamerania.

NKN sa orientuje na podporu všetkých oblastí verejného života. Pomáhajú rozvíjať

myslenie obyvateľov, prostredníctvom ich zapájania do verejných zbierok a z

vyzbieraných finančných prostriedkov sa podporujú projekty slúžiace práve pre

obyvateľov Nitrianskeho kraja. NKN do svojej činnosti zapája rôzne skupiny obyvateľov

– od firemných darcov až po tých najmenších.

RPIC Nitra poskytuje služby v oblasti rozvoja podnikania v Nitrianskom kraji.

Svojimi aktivitami sa podieľa na zvyšovaní zamestnanosti, podpore a zvyšovaní

konkurencieschopnosti, ako aj v poskytovaní finančnej podpory pre začínajúcich či

podnikateľov pôsobiacich na trhu.

Obidva subjekty podporujú rôzne oblasti života, ale ich spoločenský prínos je

rovnaký. Zvyšovanie životnej úrovne a ekonomický rozvoj územia má značný a pozitívny

efekt.

Záver

Na základe analýzy vplyvu subjektov záujmovej samosprávy sme chceli v bakalárskej

práci poukázať na nenahraditeľnosť a prospešnosť týchto organizácií na ekonomický

rozvoj regiónu. Konkrétne n. o. Nitrianska komunitná nadácia a Regionálne poradenské

a informačné centrum Nitra, ktoré svojou činnosťou významným spôsobom vplývajú na

rozvoj Nitrianskeho kraja vo všetkých oblastiach života.

Nitrianska komunitná nadácia svojou činnosťou pomáha podporovať ďalšie

organizácie rôznej právnej formy. Podporuje občianske združenia, neziskové organizácie

či neformálne skupiny. Hlavný prínos spočíva v poskytovaní finančných prostriedkov na

realizáciu projektov, na ktoré by organizácie museli financie získavať od rôznych

sponzorov. Nadácia podporuje projekty v rôznych oblastiach života, ktoré samospráva nie

je schopná zabezpečiť. Má veľmi dobré meno v Nitrianskom kraji, ktoré si zabezpečila

odstránením resp. zjednodušením procesu získavania grantov. Poskytovaním grantov NKN

39

podporuje ekonomický rozvoj zvyšovaním životnej úrovne obyvateľov. Z hľadiska

finančného hospodárenia takmer všetky príjmy pochádzajú od rôznych sponzorov

a dobrovoľných darcov. No aj napriek tomu výsledok hospodárenia bol v každom roku

záporný.

Záujmové združenie právnických osôb RPIC Nitra, spolupracuje na znižovaní

nezamestnanosti v Nitrianskom kraji prostredníctvom kurzov, vzdelávania či poskytovania

mikropôžičiek. Centrum sa aktívne zapája do implementácie programov a projektov

zameraných na podporu regionálneho rozvoja, na ktorých spolupracuje s regionálnymi

inštitúciami a zahraničnými partnermi. Klientmi RPIC Nitra sú nielen malí a strední

podnikatelia, ale aj tí, ktorí o začatí podnikateľskej činnosti ešte len uvažujú. Význam

centra sa prejavil aj v čase hospodárskej krízy, kedy dochádzalo a v súčasnosti stále

dochádza k rušeniu väčšieho počtu pracovných miest, a časť týchto pracovníkov hľadá

uplatnenie na otvorenom trhu práce cez vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Z hľadiska finančného hospodárenia dosahuje RPIC Nitra vyvážené hospodárenie.

V každom sledovanom období centrum vykazuje zisk.

Význam pri rozvoji miest a celého regiónu  sa občianskym organizáciám nedá

odoprieť, vznikajú predovšetkým za účelom obhajovania spoločných záujmov obyvateľov.

Možno ich však vnímať aj ako nedostatky verejnej správy poskytovať a zabezpečovať

služby a potreby v rôznych oblastiach života obyvateľov.

Záujmová samospráva poskytovaním rôznorodých služieb a vytváraním pracovných

príležitostí viditeľne prispieva k rozvoju miestneho hospodárstva. Veľakrát je prínosom

týchto organizácií „verejné blaho“, ktoré je nemerateľné v hodnotách priameho

ekonomického dopadu. Rozvoj sa v konečnom dôsledku prejavuje ako zvyšovane kvality

života občanov.

Silnou stránkou občianskych organizácií je to, že sú bližšie k potrebám občanov, sú

schopné rozpoznať priority v ponuke služieb a pomoc prispôsobiť skutočným problémom

a potrebám. K riešeniu problémov sú schopné pristupovať flexibilne. Môžu poskytnúť

odborné vedomosti, ako aj nové skúsenosti a pohľady v kľúčových oblastiach sociálnej

starostlivosti, rozvoja a v iných oblastiach.

Ich prínos však obmedzujú slabé stránky, a to najmä nedostatočné zdroje, ľudské ako

aj materiálne. Ďalšou slabosťou je ich neviditeľnosť, spôsobená nedostatkom informácií

o organizácii, ktoré by vysvetlili ich poslanie, zámery a ciele, ktorými by prispeli

k pochopeniu ich role a funkcie. Vzhľadom na ich silné a slabé stránky je pre zefektívnenie

40

významu na miestny rozvoj, potrebné rozvíjať ich vzťahy s miestnou samosprávou, aby ich

začala vnímať ako rovnocenných partnerov pri uspokojovaní potrieb občanov, ktoré im

ona nie je schopná zabezpečiť v dostatočnom rozsahu. Je to možné docieliť

prostredníctvom:

spoločných zasadnutí a akcií na vzájomné spoznanie,

spoločného úsilia pri riešení problémov,

vytvorenia podmienok pre aktívne zapájanie predstaviteľov záujmovej samosprávy do

rozhodovacích procesov miestnej samosprávy,

vzájomnej pomoci pri vypracovávaní projektov potrebných na získanie financií

z rôznych grantových inštitúcií.

Voči obyvateľstvu je potrebné zvýšiť informovanosť o ich cieľoch, aktivitách

a fungovaní, čím dôjde k ich zviditeľneniu a nadobudnú väčšiu dôveryhodnosť v očiach

občanov. Občianske organizácie potom majú väčšiu šancu získať množstvo pracovníkov

potrebných pre realizáciu ich aktivít a stanovených cieľov.

Dôležitou súčasťou rozvoja záujmovej samosprávy je aj podpora spolupráce medzi

nimi a súkromným sektorom. Vzájomnou komunikáciou a teda spoluprácou môžu

podporiť nie len miestny rozvoj ale aj seba samých. Pre občianske organizácie to môže byť

prínosom z hľadiska získania dodatočných zdrojov a získať podporu v podobe poskytnutia

priestorov alebo vybavenia technickej podpory, sponzorstva. Na druhej strane súkromný

sektor môže zo spolupráce vyťažiť zlepšením podnikateľského imidžu, tým že bude

podporovať a zapájať sa do viditeľných projektov.

41

Zoznam použitej literatúry

BELAJOVÁ, Anna – BALÁŽOVÁ, Eva. 2004. Ekonomika a manažment územnej samosprávy.

Nitra: FEM SPU, 2004. 183 s. ISBN 80-8069-458-3.

BENČO, Jozef – POLÁK, Jozef. 2000. Verejná správa. Nitra: Pedagogická fakulta UKF, 2000. 78

s. ISBN 80-8050-321-4.

BERČÍK, Peter. – KRÁLIK, Ján. 2007. Základy verejnej správy I- učebnica. Bratislava: Akadémia

Policajného zboru, 2007. 190 s. ISBN 978-80-8054-400-3.

BUJNOVÁ, Helena a kol. 2000. Politológia. 2. nezmen. vyd. Nitra: Univerzita Konštantína

Filozofa, 2000. 247 s. ISBN 80-8050-360-5.

BÚTORA, Martin – FIALOVÁ, Zuzana. 1995. Neziskový sektor a dobrovoľníctvo na Slovensku.

Bratislava: SAIA-SCTS a FOCUS, 1995. s. 13-14 ISBN 80-9674800-0-9.

42

FILIP, Jan - SVATOŇ, Jan - ZIMEK, Josef. 2000. Základy státovědy. 2. vyd. Brno: Masarykova

univerzita, 2000. 354 s. ISBN 80-210-1575-6.

GAŠPAR, Michal. 1993. Moderná verejná správa. Bratislava: Procom, 1993. 128 s. ISBN 80-

85717-01-8

HRUBALA, Ján - ŽILINČÍK, Pavol a i. 2000. Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie.

Bratislava: PDCS, 2000. 243 s. ISBN 80-968095-3-9

CHLEBOVCOVÁ, Helena – LORENCOVÁ, Silvia. [online] 2005. Postavenie obecnej

samosprávy v systéme verejnej správy na Slovensku. 1. vyd. Bratislava: SOCIA, 2005. ISBN 80-

967908-4-6 [cit. 2011-04-12] dostupné na http://www.spo.sk/download/texty/Studijnytext1.pdf

CHOVANEC, Jaroslav – PALÚŠ, Igor. Lexikón ústavného práva. 1. vyd. Bratislava:

Vydavateľstvo Procom, 2004. 261 s. ISBN 80-85717-13-1.

KIOVSKÁ, Mária. 2000. Správne právo hmotné: I Všeobecná časť. Košice: Právnická fakulta

Univerzity P. J. Šafárika, 2000. 88 s. ISBN 80-7097-387-0.

KONEČNÝ, Stanislav. Komunálna politika. 2006. 1. vyd. Bratislava: MAYOR, 2006. 144 s. ISBN

80-969133-2-8.

LIČKO, Tibor. 2003. Kontrola v spoločnosti. Bratislava: IRIS, 2003. 159 s. ISBN 80-89018-00-9.

LIĎÁK, Ján – KOGANOVÁ, Viera. Politológia. 2. dopl. vyd. Bratislava: SOFA, 2004. 220 s.

ISBN 80-89033-38-5.

MACHAJOVÁ, Jozefína a kol. autorov. 2007. Všeobecné správne právo. 1. vyd. Žilina: Poradca

podnikateľa, 2007. 504 s. ISBN 978-80-88931-71-3.

MAJLINGOVÁ, Ľuboslava a kol. Verejná správa. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela,

Ekonomická fakulta, 2002. 314 s. ISBN 80-8055-754-3.

MARTINKOVIČOVÁ, Miriam. 2009. Etika ako súčasť profesionalizácie zamestnancov štátnej

správy. 1. vyd. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2009. 170 s. ISBN 978-80-8083-729-7.

PAULÍNIOVÁ, Zora – ONDRUŠEK, Dušan a kol. 1999. Kultúra a tretí sektor. Banská Bystrica:

Adade s. r. o., 1999, s. 7-8 ISBN 80-967890-5-8.

43

PEKOVÁ, Jitka - PILNÝ, Jaroslav - JETMAR, Marek. Veřejná správa a finance veřejného

sektoru. 3. aktualiz. a rozš. vyd. Praha: ASPI, 2008. 712 s., ISBN 978-80-7357-351-5.

PORUBČAN, Peter – BARÁT, Pavol - KUČÍRKOVÁ, Drahomíra. 2003. Teória politiky. 1. vyd.

Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2003. 261 s. ISBN 80-8069-167-3.

POSLUCH, Marián – CIBUĽKA, Ľubor. 2003. Štátne právo Slovenskej republiky. 1. vyd.

Šamorín: Heuréka, 2003, 334 s. ISBN 80-89122-07-8.

PROVAZNÍKOVA, Romana. 2007. Financovanie měst, obcí a regionů. 1. vyd. Praha: Grada

publishing. 2007. 280 s. ISBN 978-80-247-2097-5.

RAJŇÁKOVÁ, Katarína. 2008. Politicko-právne aspekty záujmovej samosprávy v podmienkach

Slovenskej republiky v kontexte verejných fondov. 2008 [online]. 16 str. [cit. 2011-03-04].

Dostupné na internete: http://sapa.fvs.upjs.sk/casopis/4_druhe_cislo_2008/34_Rajnakova.pdf.

REKEN, Ján – VRABKO, Marián. 1999. Vybrané rozhodovacie procesy vo verejnej správe. 1.

vyd. Bratislava: Právnická fakulta Univerzity Komenského, 1999. 126 s. ISBN 80-7160-107-1

REKTOŘÍK, Jaroslav a kol. 2002. Ekonomika a řízení odvětví veřejného sektoru. 1. vyd. Praha:

Ekopress, 2002. 264 s. ISBN 80-86119-60-2.

ŘEHŮŘEK, Miloš. Reforma verejnej správy. In: Právny obzor. Roč. 84, 2001. č. 1, s. 103, ISSN

0032-6984.

SABO, Mikuláš a kol. 1996. Základy práva pre ekonómov. 1. vyd. Bratislava: IURA edition, 1996.

192 s. ISBN 80-88715-30-X.

SLÁDEČEK, Vladimír. Obecné správní právo. 2. aktualiz. a preprac. vyd. Praha: ASPI Wolters

Kluwer, 2009. 463 s. ISBN 978-80-7357-382-9.

SOBIHRAD, Jozef. 2004. Správny poriadok komentár. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo

právnickej literatúry, IURA EDITION, 2004. 366 s. ISBN 80-8078-013-7.

SPIŠIAKOVÁ, Helena a kol. 2011. Miestna samospráva – základné princípy fungovania. 2. vyd.

Prešov: Asociácia vzdelávania samosprávy, 2011. 201 s. ISBN 978-80-970616-0-9.

STEINER, Pavel. 2007. Prehľad úloh verejnej správy. In Efekt [online], 2007. č. 3, s. Dostupné na

internete: <http://www.partnerstva.sk/buxus/docs/EFEKT_Ulohy_verejnej_spravy.pdf>.

44

ŠKULTÉTY, Peter. 2008. Verejná správa a správne právo. 1. vyd. Bratislava: VEDA,

Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2008. 201 s. ISBN 978-80-224-1023-6.

ŠKULTÉTY, Peter a kol. 2004. Správne právo hmotné: Všeobecná časť. 1. vyd. Bratislava:

Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2004. 221 s. ISBN 80-7160-183-7

TOMEŠ, Igor a i. 2002. Sociální správa. 1. vyd. Praha: Portál, 2002, 303 s. ISBN 80-7178-560-1.

TURČAN, Ján. 2010. Koncepcia modernizácie územnej samosprávy. In: Územná samospráva.

Roč. VI. č. 5/2010. s. 17. ISSN 1336-6475.

VOJČÍK, Peter a kol. 2004. Základy práva. Nitra: Vydavateľstvo Enigma, 2004. 265 s. ISBN 80-

89123-08-1.

VOLEK, Peter – PŘENOSIL, Ján. 2008. Veřejná správa. 1. vyd. Brno: Mendelova zemědělská

a lesnická univerzita, 2008. 161 s. ISBN 978-80-7157-847-3.

LEGISLATÍVA:

ÚSTAVA SR č. 460/1992 Zb.

ZÁKON č. 201/2007 Zb. z 29. marca 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb.

o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č.

394/2000 Zb.

ZÁKON č. 213/1997 Zb. z 2. júla 1997 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne

prospešné služby.

ZÁKON č. 34/2002 Zb. z 18. decembra 2001 o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka

v znení neskorších predpisov.

ZÁKON č. 424/1991 Zb. z 2. októbra 1991 o združovaní v politických stranách a v politických

hnutiach.

ZÁKON č. 83/1990 Zb. z 27. marca 1990 o združovaní občanov.

EURÓPSKA CHARTA MIESTNEJ SAMOSPRÁVY z 15. októbra 1985.

45

INTERNETOVÉ ZDROJE:

DOMOVSKÁ STRÁNKA NKN NITRA. NKN Nitra [online]. 2008 - 2010 Nitrianska komunitná

nadácia. [cit. 2011-04-01]. Dostupné na internete: http://www.nkn.sk/pages/sk/aktualne.php

DOMOVSKÁ STRÁNKA RPIC NITRA. RPIC Nitra. [online]. [cit. 2011-02-23]. Dostupné na

internete http://www.rpic.sk/

46