VZNESENÉ PRIPOMIENKY V RÁMCI MEDZIREZORTNÉHO PRIPOMIENKOVÉHO KONANIA

Koncepcia mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030

Počet vznesených pripomienok, z toho zásadných 70 / 32

Subjekt Pripomienka Typ

CIFKoncepciu mestského rozvoja vnímame ako dôležitý dokument pre poznanie stavu vývoja v mestách a jeho rozvoja, pričom mestá by mali mať možnosť využívať takto získané poznatky pre ďalší rozvoj. Zároveň sa budú lepšie identifikovať dobré príklady spravovania miest na ktoré by sa dala využiť aj plánovaná platforma. Materiál hneď v úvode uvádza, že jednou z jeho funkcií je aj katalyzátor kreativity a inovácie. Viac sa ale koncepcia nezaoberá koncept kreatívneho mesta (creative city). V slovenskom prostredí, je však tento koncept významný a môže napomôcť lepšiemu spravovaniu vecí na lokálnej úrovni. S ohľadom na rozsah materiálu navrhujeme preto aspoň nasledovné zavedenie tohto konceptu do návrhu materiálu. Na str. 16 medzi finančné nástroje navrhujeme doplniť odsek "Dôležitou súčasťou mesta je tiež vytvorenie transparentných nástrojov na podporu oblastí, ktoré si mesto určí ako priority, napr. grantové systémy podpory na rozvoj kultúry a umenia na území mesta. " Na str. 22 pred posledný odsek kapitoly 6 Ciele koncepcie, vízia a princípy mestského rozvoja SR navrhujeme doplniť text "Významným pre rozvoj miest je tiež pomenovanie ekosystému mesta cez teóriu kreatívne mesto. Nielen z pohľadu priamych aktérov kreatívnej triedy, ale najmä s ohľadom na vplyv podpory kreatívneho priemyslu, kultúry, umenia a kultúrneho dedičstva s vysokou pridanou hodnotou pre verejný priestor a vzhľad mesta ale aj lepšie sociálne väzby a

Z

príslušnosti k mestu ako takému. "

GPSRBez pripomienok.

O

IURk bodu 3.2. Stav spravovania miest žiadame doplniť na záver odseku o miestnom poplatku za rozvoj, za vetu "Predmetom spoplatnenia je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady. " nasledovné: "Koncept poplatku za rozvoj používaný v zahraničí predpokladá, že obec pripraví stavebníkovi územie tak, že k času kolaudácie sa jednoducho „napojí“ na verejnú infraštruktúru. V súčasnosti však obce nie sú schopné zabezpečovať túto funkciu a stavebníci saturujú výstavbu verejnej infraštruktúry ako tzv. vynútené investície. Výber z poplatku by mal byť investovaný obcou priamo v území na ktorom sa realizuje stavba v súvislosti s ktorou bol poplatok vybraný a mal by nahradiť v súčasnosti hradené vynútené investície. "

Z

IURk bodu 3.2. Stav spravovania miest, štvrtý odsek. Za vetu "Veľký rozsah kompetencií však malé obce neboli a dodnes nie sú schopné vykonávať vzhľadom na ich ľudské, technické a finančné kapacity. " navrhujeme doplniť: " V Správe generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2016 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike sa v tejto súvislosti uvádza: „Rôznorodosť a množstvo pôsobností obcí a miest spôsobuje absurdné situácie, keď už ani iné orgány verejnej správy nemajú prehľad kedy, v akom postavení a kto za obec koná. ......Ďalším je napr. zistenie, že dopravný inšpektorát odkazuje stavebníka, aby si k stavbe zabezpečil záväzné stanovisko od „mestského úradu“ – a ten ho následne aj vydá. V konaniach podľa stavebného zákona tak mestský úrad vystupuje ako dotknutý orgán, nezriedka i viacnásobne

O

(ako orgán ochrany ovzdušia, ako špeciálny stavebný úrad, ako “správca“ miestnych komunikácií, a iné). Namiesto zjednodušenia povoľovacích konaní takto v spojení s neodbornosťou zamestnancov, predovšetkým obcí, dochádza k zmätočnosti povoľovacích konaní, vyžadovaniu množstva absurdných dokladov od stavebníkov aj k najbežnejším jednoduchým stavbám, čo v konečnom dôsledku neraz vedie stavebníkov k rezignácii a k uskutočneniu čiernej stavby.“ "

IURk bodu 4 "Existujúce nástroje rozvoja a ich charakteristika" navrhujeme v štvrtom odseku nahradiť záver odstavca za vetou "Územnoplánovacia dokumentácia je dôležitá aj pre potenciálnych investorov, keďže investičný vstup do územia s jasne stanovenými pravidlami sa spája s omnoho menším rizikom." nasledovným textom: "Aktuálny právny aj faktický stav však má niekoľko základný nedostatkov. Je preto nevyhnutné zjednotiť formu územnoplánovacích podkladov, tak by boli jednoznačné a jasné pravidlá, ako majú jednotlivé stupne dokumentácie vyzerať. Je tiež nevyhnutné sprehľadniť a zjednodušiť územnoplánovaciu dokumentáciu a spružniť proces jej vytvárania, zbierania podkladov aj zmien tak, aby reagovali na aktuálnu potrebu v stave spoločnosti, ekonomickú situáciu aj životné prostredie. V rámci e-governmentu by bolo vhodné vytvorenie centrálneho informačného systému ako aj automatické zmeny zápisu zastavaného a nezastavaného územia do katastra nehnuteľnosti. "

O

IURk bodu 4 "Existujúce nástroje rozvoja a ich charakteristika" v odseku so začiatkom "Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce , (ďalej len „PHSR“) " navrhujeme doplniť pred zátvorku text: ", ktorý má zavedenú legislatívnu skratku program rozvoja obce"

O

Klub 500 Z

Klub 500 navrhuje dopracovanie Koncepcie mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 o opatrenia spojené s prijatím komunálnej reformy. Medzi základné opatrenia na zvýšenie efektívnosti Klub 500 navrhuje prijatie opatrení na zníženie počtu členov miestnych, mestských a obecných zastupiteľstiev (vrátane VÚC), zároveň so zavedením poslaneckého mandátu ako čestnej funkcie bez nároku na odmenu. Odôvodnenie: Základným prvkom fungovania akéhokoľvek systému je jeho efektívnosť. Z pohľadu Klubu 500 je preto potrebné venovať sa zvýšeniu efektívnosti územnej a miestnej samosprávy na Slovensku.

Klub 500Klub 500 navrhuje dopracovanie Koncepcie mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 o opatrenia spojené s prijatím komunálnej reformy. Medzi základné opatrenia na zvýšenie efektívnosti Klub 500 navrhuje prijatie zmeny financovania miest, obcí a VÚC. Systém financovania by mal byť odvodený nielen od jednej dane (DzPFO), ale od mixu daní tak, aby obce boli priamo motivované vytvárať podmienky pre nové investície a príchod nových investorov (výnos z DzPPO, ...). Súčasný systém je taký, že zástupcovia obcí a miest blokujú akúkoľvek legislatívu, bez ohľadu na jej význam, ktorá má negatívny vplyv na celkový výnos DzPFO (napr. zvyšovaním odpčítateľných položiek a pod.,...). Odôvodnenie: Základným prvkom fungovania akéhokoľvek systému je jeho efektívnosť. Z pohľadu Klubu 500 je preto potrebné venovať sa zvýšeniu efektívnosti územnej a miestnej samosprávy na Slovensku.

Z

Klub 500Klub 500 navrhuje dopracovanie Koncepcie mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 o opatrenia spojené s prijatím komunálnej reformy. Medzi základné opatrenia na zvýšenie efektívnosti Klub 500 navrhuje zavedenie troch vyšších územných celkov. Odôvodnenie:Základným prvkom fungovania

Z

akéhokoľvek systému je jeho efektívnosť. Z pohľadu Klubu 500 je preto potrebné venovať sa zvýšeniu efektívnosti územnej a miestnej samosprávy na Slovensku.

Klub 500Klub 500 navrhuje dopracovanie Koncepcie mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 o opatrenia spojené s prijatím komunálnej reformy.Medzi základné opatrenia na zvýšenie efektívnosti Klub 500 navrhuje prijatie opatrení na zlučovanie obcí, prípadne spoločných obecných úradov pre viaceré obce, po vzore západných krajín. Odôvodnenie: Základným prvkom fungovania akéhokoľvek systému je jeho efektívnosť. Z pohľadu Klubu 500 je preto potrebné venovať sa zvýšeniu efektívnosti územnej a miestnej samosprávy na Slovensku.

Z

MFSRV časti 3 Analýza existujúceho stavu miest v SR v časti 3.2. v poslednom odseku na str. 13 žiadame doplniť tretiu vetu nasledovne: „Fiškálna decentralizácia by mala zabezpečiť finančnú sebestačnosť územných orgánov pri výkone svojich originálnych kompetencií.“.

Z

MFSRV časti 3.2. v treťom odseku na str. 14 je potrebné v poslednej vete nahradiť text „programovacieho obdobia“ textom „programového obdobia“.

O

MFSRV časti 7 Návrh opatrení a úloh žiadame vypustiť Ministerstvo financií SR v časti 7.1 z opatrenia č. 1. „pripraviť prehľad služieb poskytovaných na úrovni obcí so statusom mesta, okresných úradov a samosprávnych krajov s dôrazom na ich prepojenosť a spoluprácu“ (str. 22) a v časti 7.2 z opatrenia č. 2 „analyzovať možnosť zavedenia pilotného podporného nástroja na podporu mestského rozvoja“ (str. 24) vzhľadom na to, že plnenie úloh vyplývajúcich z týchto opatrení nepatrí do

Z

vecnej pôsobnosti Ministerstva financií SR. V nadväznosti na uvedené zároveň žiadame z návrhu uznesenia vlády z bodu B. vypustiť ministra financií.

MFSRV doložke vybraných vplyvov je uvedené, že materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, avšak z niektorých opatrení je možné predpokladať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy (napr. v časti 7.1 opatrenie č. 4 „vytvoriť centrálny informačný portál pre mestá a ich rozvoj“). V nadväznosti na uvedené je potrebné v doložke označiť negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a vypracovať analýzu tohto vplyvu v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov.

O

MHSROdporúčame predkladateľovi v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov prehodnotiť vplyvy navrhovaného materiálu a následne predložiť materiál na Záverečné posúdenie. Zdôvodnenie: Z charakteru dokumentu, ako aj stanovených opatrení, je predpoklad na potrebu finančných zdrojov, čo môže mať dopady na rozpočet verejnej správy. Realizovaním vízie koncepcie, primárne konkrétnych opatrení, môže dôjsť k vzniku priamych/nepriamych vplyvov najmä na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Príkladom je v podkapitole 7.1, opatrenie č. 4., ktoré môže mať dopad na informatizáciu spoločnosti.

O

MHSRVlastný materiál, podkapitola 7.2, opatrenie 3. „Analyzovať prekážky v zhodnocovaní nevyužívaných a zanedbaných území v intraviláne miest a navrhnúť podporné opatrenia.“. Žiadame predkladateľa o presné určenie gestora predmetnej úlohy a následne stanovenie spolupracujúcich subjektov. Zároveň žiadame o prehodnotenie navrhovaných zodpovedných/spolupracujúcich subjektov. Máme za to, že primárne by sa na úlohe malo podieľať MDV SR a MŽP, SR, ako aj krajské

O

mestá a samosprávne kraje.

MHSRŽiadame predkladateľa o dopracovanie predloženej Doložky vybraných vplyvov vzhľadom na jej neúplnosť. Zdôvodnenie: Predložená Doložka vybraných vplyvov neobsahuje informácie o dotknutých subjektoch; posudzovaných alternatívnych riešeniach (minimálne posúdenie VARIANTA 0 – zachovanie súčasného stavu a VARIANTA 1 – vypracovanie koncepcie ) a dôvod zvolenia práve koncepcie a nie inej formy. Taktiež je potrebné vyplniť časť 8. Preskúmanie účelnosti, v súvislosti so zvolenými termínmi plnenia opatrení.

O

MKSRK časti 7 bodu 7.1: V opatrení č. 2 (str.22) odporúčame vložiť do zátvorky za slová "(MVD SR, ÚPVII, ÚV SR" slovo " MK SR"). Odôvodnenie: Doplnenie navrhujeme z dôvodu získania podpory pre budúce kreatívne centrá v krajských mestách v rámci vytvárania národného infraštruktúrneho plánu.

O

MOSRbez pripomienok

O

MPRVSRPríloha č. 4, strana 3, bod 3. Environmentálny rozvoj a kvalita životného prostredia Doplniť nové písm. „k“ v znení: „pri rozvoji miest za ich súčasnými hranicami zastaveného územia, dôslednejšie chrániť poľnohospodársku pôdu a lesné pozemky.“ Zdôvodnenie: V nadväznosti na navrhované činnosti v oblasti sociálneho rozvoja a v kontexte s ostatnými návrhmi uvedenými v rámci environmentálnych činností sa týmto doplnením podporí alternatíva pri rozhodovaní o využívaní území v bezprostrednej blízkosti miest tak, aby využitie záberov poľnohospodárskej pôdy, alebo lesných pozemkov boli až „poslednou

O

možnosťou“. Ďalšie úvahy zdôvodnenia: Navrhovaným doplnením písm. „k“ sa už v koncepcii zvýši potreba rešpektovania pôdy a lesa pri rozvoji miest a ich okolia. Z textu materiálu, okrem väzby na KURS, ako najvyšší územnoplánovací dokument, nevyplýva žiadna väzba na ochranu pôdy a lesa pri rozvoji miest, resp. pri uplatňovaní tejto koncepcie.

MPRVSRVlastný materiál, strana 22, podkapitola 7.1, Posilnenie úlohy rozvoja miest v kontexte regionálneho rozvoja, partnerstvo a spolupráca, 1. opatrenie Do spolupráce odporúčame zaradiť aj krajské mestá a samosprávne kraje, keďže sa má pripraviť prehľad služieb poskytovaných na úrovní obcí so statusom mesta, okresných úradov a samosprávnych krajov s dôrazom na ich prepojenosť a spoluprácu.

O

MPRVSRVlastný materiál, strana 25, podkapitola 7.2, Štrukturálne zmeny vo fungovaní miest, 3. opatrenie Nie je nevyhnutné zaradiť Ministerstvo spravodlivosti SR (MS SR) medzi ministerstvá, ktoré majú navrhovať podporné opatrenia pri zhodnocovaní nevyužívaných a zanedbaných území v intraviláne miest; iba ak je to spomenuté v súvislosti s funkciou ministerky spravodlivosti ako podpredsedníčky vlády.

O

MPSVRSRVlastný materiál - 2 Východiská koncepcie: V súvislosti s pripravovaným návrhom „Global Action Plan on Physical Activity 2018 – 2030“ a víziou mestského rozvoja SR uvedeného v materiáli str. 20 – „..zdravé sídelné prostredie pre kvalitný život“ odporúčame do textovej časti materiálu zaoberajúcej sa medzinárodným a národným kontextom uviesť aj medzinárodné a národné dokumenty/odporúčania existujúce v oblasti zvýšenia kvality života obyvateľov podporou fyzickej aktivity, napr.: Usmernenia EÚ o pohybovej aktivite určené tvorcom rozhodnutí na všetkých

O

úrovniach (európskej, národnej, regionálnej a miestnej) vo verejnom ako aj súkromnom sektore alebo Národnú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike a to vo vzťahu k navrhovanému opatreniu č. 4. na str. 25 „Cielene podporovať zlepšenie dostupnosti miest prostredníctvom zvyšovania preferencie verejnej osobnej dopravy ako aj prostredníctvom podpory nemotorovej dopravy, napr. budovaním cyklotrás a ďalšej cyklistickej infraštruktúry“, a pod. Zoznamu dokumentov zaoberajúcich sa problematikou pohybovej aktivity je uvedený v prílohe Národného akčného plánu pre podporu pohybovej aktivity na roky 2017 – 2020 (ďalej len „NAP“), ktorý bol pripravený v rámci medzirezortnej pracovnej skupiny pre tvorbu NAP gestorovanej Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorej členom bolo aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

MPSVRSRVlastný materiál – 7.2 Štrukturálne zmeny vo fungovaní miest: Odporúčame bližšie špecifikovať opatrenie č. 2 „Analyzovať možnosť zavedenia pilotného podporného nástroja na podporu mestského rozvoja“.

O

MSSRK bodu 7.2 opatrenie č. 3 Žiadame predkladateľa o vyňatie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z opatrenia č. 3 v bode 7.2 „Analyzovať prekážky v zhodnocovaní nevyužívaných a zanedbaných území v intraviláne miest a navrhnúť podporné opatrenia“ ako aj z návrhu uznesenia vlády Slovenskej republiky písm. B, B. 1. kde sa ukladá povinnosť podpredsedníčke vlády a ministerke spravodlivosti zabezpečiť plnenie úloh vyplývajúcich z Koncepcie mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030, nakoľko vzhľadom na pôsobnosť ministerstva nie je dôvod, aby boli ukladané tieto úlohy. Túto pripomienku považujeme za zásadnú.

Z

MVSRV časti 1 Úvod na str. 2 v poslednom odseku navrhujeme pre zákon o obecnom zriadení zaviesť skratku nasledovne: za slová „o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov“ doplniť slová „(ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)“. Súčasne navrhujeme upraviť zvyšnú časť textu s prihliadnutím na zavedenú skratku (napr. v časti 3.2 Stav spravovania miest, v časti 5 Aktéri mestského rozvoja)

O

MVSRV časti 2.1.1 Európska únia na str. 4 v druhom odseku navrhujeme slovo „mestských“ nahradiť slovom „mestský“. Ide o chybu v písaní.

O

MVSRV časti 3.2 Stav spravovania miest na str. 13 navrhujeme k vyjadreniam týkajúcich sa neschopnosti menších obcí vykonávať veľký rozsah svojich kompetencií, zaviesť odkaz na poznámku pod čiarou, kde by sa uviedol zdroj, na základe ktorého bola táto skutočnosť uvedená.

O

MVSRV časti 5 Aktéri mestského rozvoja na str. 18 navrhujeme medzi zákony vymenované príkladmo doplniť aj zákon o obecnom zriadení, ktorý takisto vytvára podmienky pre zapájanie občanov do verejného života. Obsahuje napr. právnu úpravu pomerne významného inštitútu zhromažďovania obyvateľov obce.

O

MVSRV časti 7 Návrh opatrení a úloh navrhujeme v návrhu opatrenia č. 1 rozšíriť okruh spolupracujúcich subjektov o Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, a to vzhľadom na okruh

O

pôsobností okresných úradov a okruh pôsobností samosprávneho kraja.

MVSRV časti 7 Návrh opatrení a úloh navrhujeme v návrhu opatrenia č. 6 vypustiť z okruhu spolupracujúcich subjektov Ministerstvo vnútra SR. Právne predpisy, ktoré patria do gescie Ministerstva vnútra SR vytvárajú vhodné podmienky na spoluprácu miest a obcí. Máme za to, že už vytvorením súčasného legislatívneho prostredia Ministerstvo vnútra SR prejavilo podporu sledovaného cieľa. Nie sú nám známe ďalšie nástroje a prostriedky, ktorými by Ministerstvo vnútra SR mohlo k sledovanému cieľu prispieť.

O

MZVaEZSRBez pripomienok

O

MŽPSR1. V kapitole 2 Východiská a koncepcie, na strane 3, v odseku 2 odporúčame nahradiť pojem „klimatickými zmenami“ nasledujúcou formuláciou: „klimatických podmienok“, alebo „ovplyvnený zmenou klímy“. Odôvodnenie: V dokumente odporúčame používať pojem „zmena klímy“. Termín „klimatické zmeny“ sa prevažne používa pre zmeny klímy prirodzeného charakteru. Pod termínom “zmena klímy” rozumieme tie relatívne rýchle a iba čiastočne predvídateľné zmeny v klimatických pomeroch, ktoré súvisia s antropogénne podmieneným rastom skleníkového efektu atmosféry od začiatku priemyselnej revolúcie. 2. V podkapitole 2.1.1 Európska únia, na strane 4, v odseku 1 do vety „Na mestský rozvoj sa hľadí v širokom kontexte ako na množstvo rôznych spoločenských, ekonomických technických i kultúrnych problémov, ktoré v mestách nadobúdajú svoju viditeľnú podobu.“ prosíme doplniť pojem „environmentálnych“. Odôvodnenie: V kontexte mestského rozvoja je potrebné spomenúť aj environmentálnu dimenziu, ktorá nie je zanedbateľná. Environmentálne problémy v mestách majú takisto viditeľnú podobu.

O

Aj prostredníctvom riešenia environmentálnych problémov je možné dosiahnuť dobrú kvalitu životného prostredia a všeobecne života v meste. Chceli by sme zdôrazniť, že mestský rozvoj nepredstavuje iba riešenie vymenovaných problémov, treba vidieť aj príležitosti, ktoré môžu vylepšiť mestá a mestské funkčné zóny. Uvítali by sme modifikáciu textu v tomto zmysle. 3. V podkapitole 2.1.1 Európska únia, na strane 5, v odseku 1 odporúčame v skratke doplniť prioritné témy európskeho významu, ktorým sa Amsterdamský pakt: Urbánna agenda pre EÚ venuje. Odôvodnenie: Text spomína prioritné témy európskeho významu, avšak z dokumentu sa nedozvieme, ktoré témy sú na európskej úrovni vnímané problematicky, resp. sa riešia. 4. V podkapitole 2.1.2 Organizácia spojených národov, na strane 6, v odseku 1 odporúčame nahradiť skratku COP 21 Parížskou dohodou, keďže uvedená veta sa odvoláva na globálne prijaté dokumenty, nie na konferencie. Odôvodnenie: Na COP 21 sa prijala nová klimatická dohoda s názvom Parížska dohoda. Parížska dohoda sa nevenuje explicitne mestám, avšak ich úloha v boji proti zmene klímy je nespochybniteľná. 5. V podkapitole 2.2 Národný kontext, na strane 7, v odseku 2 odporúčame nahradiť pojem „klimatické zmeny“ pojmom „dôsledky zmeny klímy“. Odôvodnenie: Termín „klimatické zmeny“ sa prevažne používa pre zmeny klímy prirodzeného charakteru. Dôsledky zmeny klímy (ako prívalové povodne, sucho, predlžujúce sa vlny horúčav, intenzívne búrky) sa dotýkajú miest. 6. V kapitole 4. Existujúce nástroje rozvoja a ich charakteristika, na strane 17, v odseku 1 odporúčame nahradiť názov „Dohovor primátorov a starostov“ správnym názvom, ktorý znie „Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike“. Odôvodnenie: Nesprávny názov. 7. V kapitole 6. Ciele koncepcie, vízia a princípy mestského rozvoja SR, na strane 21, v odseku 3 do vety „ ... a bude vychádzať z miestneho poznania demografických, sociálnych a spoločenských výziev, pri uplatňovaní požiadaviek na kvalitnú fyzickú štruktúru sídelného prostredia ...“ prosíme doplniť pojem „environmentálnych“. Odôvodnenie: Pri integrovanom prístupe je potrebné okrem demografických, sociálnych a

spoločenských výziev zohľadniť aj environmentálne výzvy. Zdravé prostredie pre kvalitný život takisto nie je možné dosiahnuť bez riešenie environmentálnych výziev.

MŽPSRK celému materiálu: - pri tvorbe koncepcie odporúčame ako platformu využiť Úniu miest a obcí SR/Úniu miest SR, Združenie miest a obcí Slovenska – Téma biodiverzity v mestách a obciach – ide o všeobecný materiál, preto žiadame o zahrnutie aspoň krátkeho textu o konkrétnych možnostiach (príkladoch) zvyšovania biodiverzity v mestách, ktoré môžu plniť aj ďalšie funkcie v rámci poskytovania ekosystémových služieb (zelená a modrá infraštruktúra; revitalizačné prístupy v protipovodňovej ochrane, obnova mokradí, sprietočňovanie ramien, rozširovanie inundácie: protipovodňová ochrana, rekreácia, adaptácia na zmenu klímy; ........ – ponúkame spoluprácu organizácie v pôsobnosti MŽP SR, ktorá sa zaoberá vidieckym, ale aj mestským prostredím: SAŽP – má úlohu na rok 2018 ohľadom Smart City z hľadiska rozpracovania environmentálneho aspektu.

O

MŽPSRK predkladacej správe: V predkladacej správe sa okrem iného uvádza, že :“koncepcia nemá vplyv na životné prostredie“ - žiadame o prehodnotenie. Odôvodnenie: Je vysoko pravdepodobné, že pri realizácii konkrétnych aktivít koncepcie budú dotknuté záujmy ochrany prírody.

O

MŽPSRK prílohe č. 2: 1. Hlavné zistenie dotazníkového prieskumu na strane 8, v odrážke 3 (konštatujúce, že adaptácia nepatrí medzi prioritné témy rozvoja slovenských miest) považujeme za nesprávne a žiadame ho preformulovať. Odôvodnenie: Adaptačné opatrenia počas dotazníkového prieskumu (tabuľka na strane 3) boli hodnotené osobitne, tento prístup však do značnej miery skresľuje prezentované výsledky. Do

Z

oblasti adaptácie patrí niekoľko opatrení, ktoré boli hodnotené takisto osobitne (vymenované na strane 3): zásobovanie vodou, protipovodňová ochrana, obnova a údržba zelene. Čiastočne do adaptácie patrí, v závislosti od toho, o aký typ opatrenia presne ide: kanalizácia, zvyšovanie kvality ovzdušia, dekontaminácia znečistených lokalít, revitalizácia vybraných území a znižovanie energetickej náročnosti budov.

MŽPSRK prílohe č. 2: 1. Na strane 8 v odrážke 3 odporúčame nahradiť pojem „adaptácia na klimatické zmeny“ s pojmom „adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy“. Odôvodnenie: Zosúladenie pojmov s terminológiou Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.

O

MŽPSRK vlastnému materiálu: 1. V podkapitole 2.2 Národný kontext, na strane 7, v odseku 2 žiadame doplniť nasledujúci text po vete „ ... ako aj prípadne využívať príležitosti, ktoré zmena klímy prináša.“: Zostavenie lokálnej adaptačnej stratégie alebo adaptačného akčného plánu a systémové začlenenie témy zmeny klímy a zmierňovania jej dôsledkov do strategických dokumentov a rozvojových plánov samosprávy, najmä do územných plánov a programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zabezpečí systematický, realistický a komplexný proces adaptácie. 2. V podkapitole 7.2 Štrukturálne zmeny vo fungovaní miest, na strane 24, v odseku 4 žiadame doplniť po vete „Zo strany miest je potrebné uplatniť systémový prístup k adaptácii na zmenu klímy.“ nasledujúci text: Pre zabezpečenie systémového prístupu k adaptácii jej požiadavky majú byť zohľadnené počas územného plánovania. 3. V podkapitole 7.2 Štrukturálne zmeny vo fungovaní miest, na strane 25 žiadame preformulovať opatrenie č. 5. Návrh textu: Podporovať prístup miest smerom k adaptácii na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy a zabezpečiť systémové

Z

začlenenie adaptačných opatrení do územnoplánovacej dokumentácie. Odôvodnenie k pripomienkam 1-3: Samotná existencia lokálnej adaptačnej stratégie alebo adaptačného akčného plánu ešte nezabezpečí systematickosť, realistickosť a komplexnosť procesu adaptácie, keďže tieto dokumenty patria medzi dobrovoľné nástroje samosprávy. Zohľadnenie požiadaviek adaptácie počas územného plánovania a premietnutie adaptačných opatrení do územných plánov obcí a zón je z nášho pohľadu kľúčové. Aj aktualizovaná Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy zdôrazňuje dôležitosť a potrebu previazania adaptačného procesu a územného plánovania. Žiadame texty prepracovať v zmysle pripomienky.

NBSBez pripomienok.

O

ŠÚSRK návrhu uznesenia vlády SR – z plnenia úlohy B.1. žiadame v časti B a časti „Vykonajú“ vypustiť predsedu Štatistického úradu SR. Odôvodnenie: Úlohy vyplývajúce z predmetnej koncepcie Štatistický úrad SR plní na základe zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

Z

ŠÚSRVlastný materiál K bodu 7.2 Štrukturálne zmeny vo fungovaní miest - v opatrení č. 1 žiadame zo zoznamu zodpovedných osôb vypustiť Štatistický úrad SR a upraviť text opatrenia takto: „Zhodnotiť dostupnosť existujúcich dát potrebných na korektné výstupy o rozvoji miest a v prípade potreby zabezpečiť rozšírenie, resp. úpravu cielene zbieraných dát v Národnom štatistickom systéme alebo mimo neho. (MDV SR, ÚV SR, ÚPVII, ZMOS, ÚMS) “. Odôvodnenie: V kompetencii Štatistického úradu SR nie sú koncepčné práce týkajúce sa rozvoja miest. Ministerstvá a štátne organizácie môžu na základe zhodnotenia potrieb na korektné

Z

výstupy o rozvoji miest predložiť Štatistickému úradu SR požiadavky na rozšírenie/úpravu štátnych štatistických zisťovaní v súlade s § 12 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.

ŠÚSRVlastný materiál K Tabuľke č. 1 „Vývoj počtu obyvateľov 11 najväčších slovenských miest“ – odporúčame údaj 57 395 o počte obyvateľov k 31.12. 1996 v Prievidzi nahradiť údajom 54 395 a v tej súvislosti relatívnu zmenu -18,41 nahradiť relatívnou zmenou -13,91. Taktiež odporúčame údaj 5 426 252 o počte obyvateľov k 31.12. 2016 v SR nahradiť údajom 5 435 343 a v tej súvislosti relatívnu zmenu 0,88 nahradiť relatívnou zmenou 1,05. Odôvodnenie: Ide o oficiálne údaje uvedeného zdroja, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Štatistického úradu SR v DataCube.

O

ŠÚSRVlastný materiál Na strane 10 odporúčame vetu týkajúcu sa počtu firiem upraviť: „Počet firiem (aktívnych a ziskovo orientovaných podnikov), ktoré vznikli v mestách v roku 2010, dosiahol 118 604, čo predstavovalo 82,9 % z celkového počtu ekonomicky aktívnych firiem v SR v danom roku.“. Zdroj ŠÚ SR: (databáza DATAcube. 2016).

O

ŠÚSRVlastný materiál Vetu na strane číslo 11 „K denne prítomnému obyvateľstvu je potrebné pripočítať občanov, ktorí v mestách majú obvyklý pobyt, avšak k trvalému sa neprihlásili.“ žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Obvyklé bydlisko je zadefinované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1260/2013 z 20. novembra 2013 o európskej demografickej štatistike v článku 2 písmeno d) nasledovne: Obvyklé bydlisko je miesto, v ktorom osoba obvykle trávi každodenný čas oddychu bez ohľadu na dočasnú neprítomnosť na účely rekreácie, dovoleniek, návštev priateľov

Z

a príbuzných, podnikania, lekárskeho ošetrenia alebo náboženskej púte. Za osoby s obvyklým bydliskom v špecifickej geografickej oblasti sa považujú len osoby, ktoré: i)žijú v mieste svojho obvyklého bydliska nepretržite najmenej 12 mesiacov pred referenčným časom, alebo ii) prišli na miesto svojho obvyklého bydliska počas 12 mesiacov pred referenčným časom s cieľom pobytu v trvaní najmenej 1 rok. Ak okolnosti v bode i) alebo ii) nie je možné stanoviť, „obvyklé bydlisko“ sa môže chápať ako miesto zákonného alebo registrovaného pobytu. V podmienkach SR sa obvyklé bydlisko stotožňuje s trvalým bydliskom, pretože to je miesto zákonného (i registrovaného) pobytu. Takto spracovávané údaje zo zákona zabezpečujú jedinečnosť započítania osoby do stavu obyvateľstva SR.

ÚGKKSRBez pripomienok

O

ÚMSk bodu 4 Existujúce nástroje rozvoja a ich charakteristika - na str. 15 je uvedený text: Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce (ďalej len „PHSR“) je zásadným nástrojom strategického plánovania a napĺňania cieľov udržateľného rozvoja v krátko až strednodobom horizonte (5-7 rokov). Je vypracovaný na báze subsidiarity v systéme strategických dokumentov regionálneho rozvoja od Stratégie regionálneho rozvoja SR, cez PHSR vyššieho územného celku až po PHSR obce. Je možné pripraviť aj PHSR skupiny obcí. - na ďalších miestach sa spomína iba „Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja“ – asi by bolo vhodné v koncepcii tento názov zjednotiť. Odôvodnenie: Nie je celkom zrejmé (i mestám a obciam by to pomohlo), ako správne treba používať názov PHSR – či Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja alebo Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja. Vysvetlenia sa rôznia, preto by bolo vhodné, aby to v tomto dokumente bolo správne a hlavne rovnako uvedené na všetkých miestach, kde je tento strategický

O

dokument spomínaný. Pri PHSR je uvedené, že je možné pripraviť aj PHSR skupiny obcí. V odseku na str. 15 začínajúcom „Z hľadiska svojich činností majú mestá možnosť.... aktivizácie miestneho potenciálu“ sa hovorí o ďalších koncepciách a stratégiách – podľa textu ide o dokumenty mesta. Ak je zrejmé, že niektoré z týchto dokumentov môžu pripravovať aj skupiny obcí za celé územie (myslím mestskú funkčnú oblasť), bolo by vhodné doplniť poznámku, ktoré z nich môžu pripravovať spoločne.

ÚPVSRBez pripomienok.

O

ÚVSRK návrhu uznesenia vlády SR: Do návrhu uznesenia vlády SR k návrhu Koncepcie mestského rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 navrhujeme doplniť do písm. „B ukladá“ nositeľa úloh a to vedúceho úradu vlády a vypustiť splnomocnenca vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov. Odôvodnenie: Úlohy vo vlastnom materiáli sa dotýkajú Úradu vlády Slovenskej republiky, resp. vedúceho úradu vlády. Splnomocnenec vlády SR pre podporu najmenej rozvinutých okresov nie je vecne príslušný na plnenie opatrení uvedených vo vlastnom materiáli.

Z

ÚVSRK strane 22 vlastného materiálu, časť „opatrenia“: V opatrení č. 2 žiadame určiť gestora úlohy. Odôvodnenie: Z návrhu opatrenia nie je zrejmé, komu bude predmetná úloha uložená, resp. kto je jej gestorom.

Z

ÚVSRK strane 22 vlastného materiálu, časť „opatrenia“: V opatrení č. 5 žiadame ako gestora určiť Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a ako spolupracujúci orgán Úrad vlády Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Opatrenie sa

Z

primárne týka rozvoja výstavby a bytovej politiky, ktoré je v gescii Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

ÚVSRK strane 22 vlastného materiálu, časť „opatrenia“: Žiadame detailnejšie popísať opatrenie č. 3, čo konkrétne predkladateľ myslí pod pojmom „vytvoriť platformu pre rozvoj slovenských miest“. Odôvodnenie: Opatrenie nie je jasne formulované.

Z

ÚVSRK strane 22 vlastného materiálu, časť „opatrenia“: Opatrenie č. 4 žiadame preformulovať takto: “Vytvoriť centrálny informačný portál pre rozvoj miest a regiónov, vrátane spoločnej databázy informácií, prístupov a podporných nástrojov pre mestá“ a ako spolupracujúci orgán doplniť Úrad vlády Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Doplnenie riešenia problematiky regionálneho rozvoja v systéme mestského rozvoja by mal zabrániť zbytočnej duplicite plánovaného informačného systému pre podporu regionálneho rozvoja. Prepojenie informačného portálu pre mestský a regionálny rozvoj vyplýva zo vzájomných vecných súvislostí a taktiež z pohľadu sledovania totožných údajov, pričom priestorová agregácia takýchto údajov by mohla byť využiteľná aj v oblasti mestského rozvoja, čím sa docieli kompatibilita údajov oboch portálov.

Z

ÚVSRK strane 23 vlastného materiálu, časť „opatrenia“: V opatrení č. 7 za slovo „integrovať“ žiadame doplniť slová „v stratégií regionálneho rozvoja“ s termínom do 31. 12. 2018. Odôvodnenie: Rozvoj miest integrujeme do politiky regionálneho rozvoja kvôli vzájomnému vzťahu medzi mestami a ich okolím, ktorý má vplyv na rozvoj vnútroštátnych aj cezhraničných regiónov.

Z

ÚVSR Z

K strane 23 vlastného materiálu, časť „opatrenia“: V opatrení č. 8 žiadame určiť termín úlohy „priebežne až do schválenia Partnerskej dohody na obdobie po roku 2020“, určiť gestora Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu – CKO a spolupracujúci orgán Úrad vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Odôvodnenie: Považujeme za nevyhnutné určiť gestora a termín opatrenia, nakoľko z aktuálneho znenia opatrenia tieto ustanovenia nie sú zrejmé.

ÚVSRK strane 6 vlastného materiálu, bod 2.2 Národný kontext: Vetu „Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) by mal ako základný princíp podporovať udržateľný rozvoj miest prostredníctvom integrovaných stratégií na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických, sociálnych a demografických problémov mestských oblastí (článok 7 nariadenia o EFRR)“ navrhujeme preformulovať takto: „Európsky fond regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) ako doplnkový nástroj financovania rozvoja by mal podporovať udržateľný rozvoj miest a regiónov prostredníctvom integrovaných stratégií na riešenie hospodárskych, environmentálnych, klimatických, sociálnych a demografických problémov mestských oblastí a regiónov.“ Odôvodnenie: Text mylne vyvoláva asociácie ku partnerskej dohode 2020, pričom ide o dokument rámcujúci procesy až do roku 2030. EFRR nie je nástrojom podpory rozvoja miest, ale aj regiónov. EFRR však nie je princípom, ale nástrojom. Nesúhlasíme s tým, že text konzervuje súčasný neudržateľný stav financovania investícii iba z prostriedkov EÚ.

O

ÚVSRK strane 6 vlastného materiálu, bod 2.2 Národný kontext: V prvom odseku navrhujeme korekciu citovaného článku Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

O

Text odkazuje na článok 7 nariadenia o EFRR, ktorý sa venuje rovnosti pohlaví. Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava odkazu na článok Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2017 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja.

ÚVSRK vlastnému materiálu: Navrhujeme všetky opatrenia uvedené vo vlastnom materiáli premietnuť do návrhu uznesenia vlády SR k návrhu Koncepcie mestského rozvoja SR do roku 2030. Odôvodnenie: Pre efektívnejšie a účelnejšie plnenie úloh je vhodné opatrenia uložiť ako úlohy uložené uznesením vlády SR.

O

Verejnosťbez pripomienok

O

Verejnosťbez pripomienok

O

VerejnosťDokument s názvom: 08_vlastny-material_final.word Koncepcia mestského rozvoja SR do roku 2030 str.14: 4 Existujúce nástroje rozvoja a ich charakteristika Prvá veta znie: Mestá majú na realizáciu cieľov udržateľného mestského rozvoja viacero nástrojov: plánovacie, legislatívne, administratívne, ekonomické, menové, informačné a komunikačné. str.16: za tretí odsekom časti Ekonomické nástroje doplniť: Nepoužívané - menové nástroje,"bezúročná mena" používaná v mestách eurozóny. Takáto mena má pomáhať lokálnej ekonomike napr. v prípade nedostatočného prísunu eura do regiónu. Miestne peniaze prispievajú, že kúpna sila zostáva v meste. Bezúročná mena súčasne funguje s eurom. str. 23, 24, 25: 7.2 Štrukturálne zmeny vo fungovaní miest Text bodu 2. znie: 2. Analyzovať možnosť zavedenia pilotného podporného nástroja na podporu mestského rozvoja, napr.

Z

bezúročná mestská mena. Termín: 31. 12. 2019 Gestor: MDV SR, NBS Spolupráca: MF SR, MH SR, ÚPVII,

ZMOSBod 3 na str 22 navrhujeme preformulovať nasledovne: 3. Vytvoriť „Radu vlády SR pre samosprávu a podporu miestneho rozvoja“. Termín: 31. 03. 2018 Gestor: ÚV SR

Z

ZMOSBod 5 na strane 23. preformulovať nasledovne: 5. Pilotne analyzovať prepojenosť Hlavného mesta Bratislavy a jeho bezprostredného okolia (mestské funkčné územie) a z neho plynúce pozitívne externality pre subjekty a obyvateľov v danom území s možnosťou návrhu úpravy existujúcej štruktúry a z nej vyplývajúcich vzťahov v území. Termín: 31. 12. 2019 Gestor: ÚV SR Spolupráca: MDV SR, MV SR, MH SR

Z

ZMOSK návrhu dokumentu ako celku: V dôvodovej správe k dokumentu sa uvádza, že " Koncepcia je rámcovým celoštátnym dokumentom, ktorého cieľom je komplexným spôsobom zhodnotiť existujúci stav v oblasti rozvoja miest, vytvoriť predpoklady pre partnerský prístup všetkých úrovní verejnej správy a zároveň prostredníctvom návrhu prioritných opatrení vytvoriť predpoklady pre systémové zmeny súčasného stavu." Samotný dokument však toto filozoficky správne zameranie nenapĺňa, najmä v tom, že nebol dosiahnutý cieľ komplexného zhodnotenia existujúceho stavu a dokument sám o sebe nevytvára ani predpoklady pre partnerský prístup "všetkých úrovní verejnej správy". Rovnako ani návrh prioritných opatrení podľa nášho názoru nevytvára predpoklady pre systémové zmeny súčasného stavu. Z tohoto pohľadu navrhujeme zásadné dopracovanie dokumentu a jeho stiahnutie z

Z

pripomienkového konania.

ZMOSNa str 24. Navrhujeme bod 1 vypustiť, údaje sú k dispozícii.

Z

ZMOSNa str 24žiadame zaradiť nový bod: 2. Navrhnúť Rozšírenie možností podpory Štátneho fondu rozvoja bývania o ďalšie moduly na podporu mestského rozvoja, napr na podporu miestnej infraštruktúry, vrátane miestnych komunikácií. Termín: 31. 12. 2018 Gestor: MDV SR Spolupráca: MF SR, MH SR, ÚPVII

Z

ZMOSNa str. 23 bod 6 formulovať nasledovne: 6. Navrhnúť nástroje na podporu vytvárania a rozvoj územných štruktúr spolupráce miest a obcí v ich zázemí a na vznik ich integrovaných strategických plánovacích dokumentov. Termín: do 31.12. 2017 Gestor: ÚV SR Spolupráca: MDV SR, MV SR

Z

ZMOSNa str. 23 úlohu v bode 7 navrhujeme vypustiť ako všeobecnú a nekonkrétnu.

Z

ZMOSNa str. 23 v bode 8 požadujeme doplniť termín a zodpovednosť.

Z

ZMOSNa str. 24 navrhujeme bod 2 formulovať nasledovne: 2.Pripraviť návrh zavedenia pilotných podporných nástrojov na podporu mestského rozvoja. Termín: 31. 12. 2018 Gestor: MDV SR Spolupráca: MF SR, MH SR, ÚPVII

Z

ZMOSNavrhované opatrenia na strane 22 v bodoch 1, 2 a 4 navrhujeme vypustiť ako nič

Z

neriešiace.

ÚJDSR Odoslané bez pripomienok

NBÚSR Odoslané bez pripomienok

MŠVVaŠSR Odoslané bez pripomienok

ÚNMSSR Odoslané bez pripomienok

PMÚSR Odoslané bez pripomienok

Vysvetlivky k použitým skratkám v tabuľke:O – obyčajnáZ – zásadná