ti

t © Ш M conpiih X

Ročník VI. Číslo 9. Brat i s lava 15. marca 1961. Cena 50 hal.

Pred celouniverzitnou konferenciou o prestavbe

Treba rázne vykročil 27. a 28. apríla 1961 usporiadame na Univerzite Komenského v Bra- uky na UK v prospech zvýšenia

slave celouniverzitnú konferenciu o revolučnej prestavbe. Clohou kon- j e j ideovo-politickej i vedeckej ferencie bude zhodnotiť doterajšie výsledky predstavby a vytýčiť si úrovne. v súvise s budovaním rozvinutej socialistickej spoločnosti pri pre­stavbe naše j školy ďalšie úlohy.

J

e bez pochybností, že pod ve­dením strany sme pri pre­stavbe naše j školy dosiahli

prvé úspechy. Veď Univerzita Ko­menského v Bratislave tiež nastú­pila cestu bližšie k životu v duchu uznesenia ÚV KSČ „O úzkom spo­jení školy so životom a o ďalšom rozvoji výchovy a vzdelania v ČSR" z apríla 1959. V duchu tohto vý­znamného uznesenia meníme profily absolventov našich fakúlt, meníme učebné plány, zaraďujeme do nich nové učebné predmety, ktoré nám zabezpečujú užšie spojenie školy so životom; vyraďujeme z učebných plánov učebné predmety, ktoré sa už stali príťažou; vychádzajúc z profilu absolventa meníme pora­die učebných predmetov, pre lepšiu prípravu našich absolventov mení­me pomer medzi teoretickou a prak­tickou zložkou prípravy, pre zvýše­nie aktivity študentov meníme po­mer medzi prednáškami a seminár­mi v prospech seminárov, pre podporu samostatného štúdia po­slucháčov usilujeme sa znižoval

počet týžednných vyučovacích ho­dín a pod.

Po zmenách v učebnom pláne pracujeme už na učebných osno­vách. A j tu sa hlboko zamýšľame. Zamýšľame sa nad tým, čo j e to učebny predmet na vysokej škole, zamýšľcme sa nad jeho úlohou, zamýšľame sa nad jeho náplňou, nad výberom učebných faktov, nad ich usporiadaním, zamýšľa­me sa nad ideovo-politickou i pe­dagogicko-didaktickou i vedeckou koncepciou každého učebného predmetu i celého učebného plá­nu.

Prof. Dr. GUSTAV PAVLOVIC

Koordinujeme učebné osnovy celom učebnom pláne, prepracú-

ume ideovo-poiítlckú, pedagogickú učeb-í vedeckú zameran-st celé!

ného plánu a pod. Iakýmto bom meníme náplft výchovy a vy-

Ш ЕЕ щг ш ü m • Večierok r u s k e j poézie. Od­bočka SČSP pri Farmaceut icke j f a k u l t e p l á n u j e začiatkom a p ­rí la usporiadať večierok r u s k e j a s o v i e t s k e j poézie. Básne p r e d n e s ú v r u š t i n e a j v s lo­v e n s k ý c h a č e s k ý c h prekladoch

n . s P" t o oz f a „Kupujte

. á

Mohol by som ďale j opisovať, že sme v rámci prestavby už získali na niektorých fakultách i prvé skú­senosti z výrobnej práce študentov, i prvé skúsenosti z odbornej praxe a nemožno opomenúť ani to, že sa na niektorých katedrách zamýšľajú nad novými učebnicami, že sa na niektorých katedrách pokúšajú 0 celkom nové spôsoby výchovy a výuky. No za hlavný úspech predaa len treba pokladať, že sme pre vec prestavby naše j školy získali pre­važnú väčšinu našich učiteľov 1 študentov, že sme pre vec revo­lučnej prestavby získali pracovní­kov výrobných, ale i iných zaria­dení a konečne i celú našu pokro­kovú verejnosť.

To sú vážne úspechy. Získali sme tým všetky základné predpoklady, aby sme v jubilejnom roku naše j strany pod j e j vedením v otázke revolučnej prestavby ďalej ener­gicky a úspešne vykročili. Pre­to nám na plánovanej konferencii prichodí nielen prerokovať doteraj­šie úspechy, ale predovšetkým od­kryť cestu pre ďalší postup. Pri­chodí nám azda po prvý raz prero­kovať otázku prestavby v cele j j e j zložitosti i komplexnosti. Nemys­lím. že sa nám azda hneď na prvom takomto rokovaní podarí dostať, povedal by som, až na dno prestav­by. ale nesplnili by sme svoju úlo­hu. keby sme si na konferencii aspoň neujasnili j e j nesmiernu zlo­žitosť 1 komplexnosť i smer ďa l še j práce v predstavbe i najbližšie úlohy.

Chata s a má dokončiť k 1. m á j u t . r . Vyžiada s i to v š a k e š t e v e í a práce, k t o r ú t reba vykonať br igádnicky. Od úspešného pr iebehu b r i ­gádnických p r á c záv i s í do­končenie v ý s t a v b y v s t a n o ­venom termíne. Brigádnici s ú na chate zv lášť potrební i preto, ž e vznikli n e p r e d v í ­dané ťažkost i s o spodnou vodou. Treba pre to v y b u d o ­vať zberný kanál odpadových vôd okolo chaty.

Treba denne organizovať br igády na chatu z j e d ­notl ivých f a k ú l t . Brigádnici budú pracovať väčšinou n a zemných prácach, p r e t o t r e ­ba, a b y s a vhodne obliekli. Donesú s i s o sebou a j s u c h ú s t r a v u .

Odchod br igády j e k a ž d é ráno z dvora UK o 7. hodine presne. Odchod z pracov i s­ka j e o 17. hodine.

Dobudovanie p e k n e j chaty j e v e c n á s v še tkých, Nech s a t o odrazí a j na b r i g á d a c h !

redakčná r a d a s a lala d o práce a možno chvíľach, keď čí tate N a š e j univerzi ty, s a

chodbách Filozofickej „Tribúna mladých!" ,

t časopis poslucháčov poslucháči a poslucháčky f a - Fi lozof ickej f a k u l t y ! " Nuž, o s -kul ty . ^ t á v a iba zaželať v e ľ a z d a r u , . . . „ s e s t e r s k e j Tr ibúne. ( d z )

• Fi lozofi v e d e c k y . 2. m a r c a t . r . s a n a F i lozof icke j f a k u l t e UK uskutočni lo f a k u l t n é kolo súťaže š t u d e n t s k ý c h v e d e c k ý c h spoločnom štúdiu b u d e silnieť večná družba p r á c . V t r o c h sekciách k o n f e - . . , A , , ,< rencie — l i t e rá r n o - j a z y k o v e d - t ® j e b u d u c n o s t l u d s t V ä . n e j , h i s t o r i c k e j a f i lozof icko-psychologicke j vys túpi lo 20 po­slucháčov f a k u l t y s o svo j imi prácami n a rôzne t é m y .

Práve na konferencii si nám treba osvětlit, že prestavba ne­znač! iba zavedenie výrobnej prá­ce, alebo iba zosilnenie odbornej

(Pokračovanie na s t r . 3 )

Špecializované ŠTÚDIUM

Na F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t e s a p r i p r a v u j e n á v r h špecial izova­ného š túdia f a r m á c i e s o z a m e ­raním n a f a r m a c e u t i c k ú t e c h ­nológiu. N a v r h u j e sa , a b y š t ú ­dium prebiehalo popri z a m e s t ­naní, pričom b y vyžadovalo aspoň 2-ročnú p r e d c h á d z a j ú c u p r a x v o f a r m a c e u t i c k o m p r i e ­m y s l e . P o schválení t o b u ä e p r v á špecial izácia š t ú d i a n a F a r m a c e u t i c k e j f a k u l t e v n a ­š e j republ ike .

VysúM rukávy! Dokončujeme chatu

Za socialistickú školu

Rektorát univerzi ty a zá­vodný v ý b o r ROH s a obrátil i na v š e t k y univerzi tné zložky s výzvou n a organizovanie br igád n a v ý s t a v b u u n i v e r ­z i t n e j chaty v Modre-Har-mónii.

N A POMOC VEDE Prof dr . Rudolf LUKÄČ, prorektor UK

V y s o k é školy patr ia medzi kádrov. Národohospodársky popredné v e d e c k é inštitúcie, plán pre t re t iu päťročnicu a to preto, ž e j e d n a k m a j ú ukladá ČSAV a iným praco-k dispozícii ideologicky i od- viskám, k t o r é s ú zahrnuté do borné n a j k v a l i t n e j š i e v e d e c , v e d e c k e j základne, ako j e d n u k é k á d r e a j e d n a k s v o j o u k a - z kľúčových úloh z d v o j n á s o -pacitou s ú s t r e ď u j ú zo v š e t - biť počet vedeckých kádrov kých vedných odborov n a j p o - v päťročnici. Už v roku 1961 č e t n e j š i e kolekt ívy v e d e c - má p r e j s ť z ČSAV a rezortov k ý c h pracovníkov. P r e plnenie do v e d e c k e j výchovy 1500 závažných úloh, a k o j e p r e - pracovníkov, z k torých j e d n u vzat ie zvýšených požiadaviek t re t inu zabezpečia v y s o k é n a výchovu v e d e c k ý c h k á d r o v školy . a ú č i n n e j š i e prispieť pr i r i e - Nie m e n e j dôležité j e z a -šení š tá tnych a rezortných bezpečenie prehĺbenia v e d e c -problémov, priš lo n a pomoc kého r a s t u nadaných š t u d e n -v y s o k ý m školám v l á d n e u z - tov formou vedeckých pomoc-nesenie o b s a h u j e e š t e ďalš ie ných síl . Zdalo b y s a , ž e nič f inančnom a materiálnom z a - nového s a nestalo, lebo takáto bezpečení ďalšieho r o z v o j a kategór ia p r e š tudentov na v e d e c k o - v ý s k u m n e j činnosti vysokých školách u ž e x i s t u -na v y s o k ý c h školách. Ním s a j e . To j e pravda, a ie zo s k ú -má podporiť maximálny r o z - senost i poznáme, ž e v o v ä č -v o j v e d y a v ý s k u m u a n a j š i r - š ine pr ípadov v e d e c k é po­šte využi t ie j e h o výs ledkov v o mocné s i ly p r e nedostatok výrobe a v o v š e t k ý c h oblas- a s i s tentov a laborant iek po-tiach politického, sociálneho máhali p r i cvičeniach alebo a kul túrneho života. iných manuálnych robotách,

Vládny v ý n o s z a b e z p e č u j e čím v l a s t n e nahrádzal i čas to v t r e t e j päťročnici pracoviská demonštrátorov. na v y s o k ý c h školách mimo- Takmer zdvojnásobený po­r iadnym posilnením inves t ic- če t vedeckých pomocných síl ného dobudovania a technic- má určené jednoznačné po­k ý m ! silami, a b y s a mohli s o s lan ie : u nadaných š tudentov zvýšenou kapacitou podieľať prehĺbiť v e d e c k é myslenie a na r ie šení závažných úlohách osvo j i ť s i v e d e c k ú metodiku III. 5RP. Celkove s a uvoľnilo p r á c e s cieľom preniknúť hlb-143 miliónov Kčs na ťažké z a - š i e do u r č i t e j špecial izácie r iadenie a "nákladné p r í s t r o j e , popri š túdiu. Práca vedeckých ď a l e j 840 technických p r a - s i l bude r iadená skúsenými covníkov a z v y š u j e s a počet vedeckými pracovníkmi. V p r -z 1500 na 2800 vedeckých po- V e j e t a p e s a sprav id la budú mocných síl . Vedľa tohto u z - zúčastňovať na konkrétnych nesenie o b s a h u j e e š t e ďaiš ie vedeckých problémoch s v o j h o opatrenia na posilnenie v y s o - škol i teľa odbornými laborant­kách š k ô l . s k ý m i prácami tak, aby si

P r e v y s v e t l e n i e t reba dodať, v k r á t k e j dobe prehĺbil i a ž e v ládne uznesenie nes ledu- osvoj i l i v e d e c k é pracovné m e -j e cieľ rovnomerne posilniť tódy a neskorš ie s a moiili s t a ť v š e t k y f a k u l t y a k a t e d r y na akt ívnymi pomocníkmi pr i vysokých školách. Vyplýva t o r iešení dielčích úloh v e d e c k e j už z úvahy, že po rovnomer- práce. nom rozdelení prostriedkov^ a Prípravou pre v e d e c k é po-pracovných s i l p r e 72 f a k ú l t m o c n g 5Цу bude zväčša f u n k -na vysokých školách ČSSR, c j a d e m 0 n š t r á t o r a , a l e č a s -rozmemll by sa t ieto v y s o k é t e j š i e ú s p e í i n é č lens tvo v SVK. hodnoty „na drobné a t ý m <jp r/j vne podchytenie a v e d e -by pracoviská namies to zá- n j e v e c | e c k ý c h pomocných sí l s a d n e j pomoci dostali len p r i - b u d e v ý d a t n o u pomocou pri j

V?eJl , , , r a s t e mladých kádrov p r e v e -Podľa u v e d e n e j zásady p r e d e ( ; k ú á c ( J a v ý d a t n o u p r í .

rok 1961, z . s k a a UK z in v e s - o u

ť

k p r e c h o d u d o V e d e c -t i c n e j kvóty č ias tku 1,8 m i - £ . v i c h o ; v

llóna Kčs, a to výhradne len e j у

Ус п о у г

У -pre určité pracoviská, ako s ú Záverom o vládnom uzne-kliniky na L e k á r s k e j fakul te, sení t r e b a povedať, ž e j e mi-chémia n a Pr í rodovedecke j moriadnou pomocou s účélo-f a k u l t e a farmácia. Zvyšok v ý m poslaním t ý m pracovis-z i n v e s t i č n e j kvóty, ako a j kám, k toré t reba dobudovať technické s i l y a v e d e c k é po- na v y š š i u úroveň, aby mohli mocné s i ly s a rozdelia na ďa l- zodpovedne r ieš iť kľúčové íl<- roky päťročnice priamo na úlohy š t á l n e a rezortné a vybrané pracoviská s platnos- stal i s a škol iacim pracovis-ťou od r 1962. V y s o k é školy, ako celky,

Priamy dosah vládneho uz- m a j ú v šak s v o j e bežné plány nesenia môžeme s l názorne rozvoja, ktorých perspekt íva ukázať na úlohe pri výchove sa nekončí v t r e t e j päťročnici.

. . . A NECH NÄM NIKDY VIAC NEHROZÍ POKRIK VOJNY. (Fotograf iu Jeana Diouzaidea „Materská h r d o s t " z medziná­r o d n e j v ý s t a v y n o v i n á r s k e j f o ; o g r a f i e pr inášame k Medziná­

rodnému dňu žien.)

o zahraničných študentoch • Koľko chlapcov a d ievčat zo c e u t i c k e j a L e k á r s k e j faku l te ,

zahraničia sedí v posluchár- k d e j e veľa poslucháčov z o z a -ňach našich f a k ú l t ? hraničia.

Na n a š e j univerz i te ich m á - + л č ím ich p r e k v a p í t e ? m e rovných 90, z toho j e 77 N i e j e t o h Q m á l o y m a r c i a

mládencov a d ievčat z ludovo- b u d e m c s n i m l besedovať demokrat ických š tátov. o n Q v e J s o c i a l i s t i c k c j ú s t a v e a j •Jr A k o s a s t a r á o zahranič- 0 t reťom päťročnom pláne. Za-

ných š tudentov r e k t o r á t ? vedieme ich do t roch b r a t i -l 'r i r e k t o r á t e s a vytvor i la s l a v s k ý c h závodov. Na V e ľ k ú

komisia pre prácu s o zahranič- noc s a v y b e r ú na z á j a z d po ným! š tudentami. Podobné ко- pamätných miestach, s t a v b á c h niisie s a vytvoria a j na Farma- socializmu a pr í rodných k r á s a c h

• Právnic i k 40. výročiu KSČ. Sväzáci n a P r á v n i c k e j f a k u l t e UK p r i s p e j ú k o s l a v á m 40. v ý ­ročia založenia KSČ na u n i v e r ­zi te niekoľkými významnými akciami. Uspor iada jú v iacero bes ied s v ä z á k o v s o s t a r ý m i členmi s t r a n y k výročiu KSČ i k 40. výroč iu založenia č e s ­koslovenského Komsomolu. V e ľ ­k ú s taros t l ivosť v e n u j ú i súťaži o „vzornú pracovnú skupinu" . i r Veľa úspechov, Tribúna m l a ­d ý c h ! Na Fi lozof ickej f a k u l t e u ž niekoľko rokov vychádza f a k u l t n ý časopis — Tr ibúna mladých. No, žiaľ, doteraz v y ­chádzal iba sporadicky. A j toh­to r o k u : e š t e v októbri m. r . v y š l o 1. čís lo a potom — a k o keby uť a l : n i e a n i e v y d a ť ďa l­šie. Kaz nebola t lačiareň, ino­k e d y pr í spevky, potom z a s n e ­bolo peňazí . Vo f e b r u á r i t. r . s a v š a k s i tuácia začala radikálne meniť. Časopisu s a chyti l Vilo Hotár, vedúci kul túrneho ú s e ­k u FV ČSM a z r a z u bolo v š e t ­k o : t lačiareň, p r í s p e v k y i p e -

Slovenska. V univerzi tnom č e r ­venom k ú t i k u usporiadame dva V e č e r y národov. Na fakul tách z a s budú b e s e d y o p r e s t a v b e š túdia . A t a k b y s m e mohli po­kračovať e š t e ď a l e j . • A čo s v ä z á c k e organizácie?

Tie b y mal i zahraničných š t u d e n t o v pozývať na v š e t k y s v o j e v ý z n a m n e j š i e poduja t ia a tých, ktor í t u zos tanú cez p r á z ­dniny by mali z í skať n a le tnú akt iv i tu , k t o r e j by s a z ú č a s t ­nili spolu s našimi poslucháčmi. -Ar A na z á v e r . . .

. . . chceme iba zaželať v š e t ­k ý m študentom z o zahraničia, a b y s a u n á s cítili a k o doma, ba e š t e lepšie, aby ú s p e š n e š tudoval i a — keď j e č a s — a j d o b r e s a zabávali . My im v o v š e t k o m pomôžeme. ( d z )

Takto š t u d u j ú — z a pomoci n a j n o v š e j techniky — zahran ič n í š t u d e n t i n a Univerzi te p r i a ­t e ľ s t v a národov v Moskve, k t o r á bude niesť meno hrdinu a f r i c k é h o ľudu Patr icea Lumumbu

J e ich u n á s nemálo. Sedia v posluchárňach f a k ú l t p r á v e tak, ako naš i š t u d e n t i : n e b y ť cudzieho pr ízvuku v s lovenči­ne, ani by s i č a s t o nepoznal, ž e n e j d e o našich š tudentov. Sta t­ní chlapci s pleťou I vlasmi, čiernymi a k o uhoľ, ktor í k nám pr i š l i z ď a l e k e j A f r i k y , t e m p e ­ramentní Albánci, či usmiate Bulharky, svě t lov lasé Nemky, osmahlí Rumuni — v š e t c i k nám priš l i o d k r ý v a ť t a j e v e ­dy, študovať, aby s a potom uplatnili v o v las t i a k o dobrí odborníci — lekári, f a r m a c e u ­ti, prírodovedci, právnici alebo učitelia. Ako ž i j ú a p r a c u j ú , ako s a o nich s t a r á škola, o tom nech rozpráva docent Frant i šek V a r 11 k, prorektor UK p r e pollticko-výchovnú prácu.

V

ráťme sa c i t í tom z j e d ­ných juhoslovanských novín do týchto dní. „Nápory polície bolí bezúspešné. Začali l ie­

tať p r v é kamene a hlásili p r ­vých ranených. Vstup do ulice Proletárskych brigád, kde j e budova belgického veľvyslanec-iva s a premenil v r ieku ľudí so zdvihnutými rukami a transpa-rentami. V bezprostrednej blíz­kosti veľvyslanectva postavila polícia barikády z nákladných automobilov. Kamene lietali na v š e t k y strany a všetci boli zmáčaní ľadovou vodou. Skupi­na študentov sa zmocnila ha­sičského auta. Nikto neposlú­chal výzvy polície. Pred v e ľ v y ­slanectvom s a začal dvíhať hustý dvm zo zapáleného bel­gického auta. Na ulici začal

Páni z NATO sa bo ja fest ivalu

„VIAC NEZ TEMPERAMENT

V y š l a „ K n i h a o s v e t e "

V Moskve po prvý raz uverejnili text ,.Knihy o sve­te" od iránskeho vedca Bak-rana, ktorý žil na prelome 12. a 13. storočia.

Dielo pochádza zo začiat­ku 13. storočia. Starší z dvoch opisov pochádza z ro ku 1265 a je uložený o Le­ningrade. Druhý opis z 15. storočia je v zbierke paríž­skej Národnej knižnice. Do siaľ nebol žiaden z nich pu­blikovaný, ani nebol predme­tom žiadneho bádania.

„Kniha o svete" je jed ným z mála zachovaných príkladov vysvetliviek k ze­mepisným mapám. Mapa, ktorú autor zostavil sa síce nezachovala, ale sovietski orientalisti zistili rozborom textu, že bola už na nej kar­tograf ioká siet. Najstaršia mapa s kartografickou sie-tou sa dosial datovala zo 14. storočia.

Rukopis sa skladá z 20 kapitol. Obsahuje podrobný popis vietkých vtedy zná­mych častí sveta, rôzne ze­mepisné údaje, údaje o rast­linstve, zvieratstve a klima­tických podmienkach. Dielo vyniká systematičnostou a

' jasnostou, svedči o tom, že B ak ran bol na svoj čas vel­mi vzdelaným človekom, znalým nielen zemepisu, astronómie, ale aj histórie a medicíny.

Dielo pripravil na uverej­nenie Inštitút ázijských ná­rodov Akadémie vied SSSR v mnohozväzkovej sérii „Li­terárnych pamiatok východ­ných národov". (čtk)

° c ШШШЖё

Djakarta. ^ Surabaja. Borneo. Bali.

Sundské ostrovy. Koľká exotika! V pamäti sa v y -nára jú cestopisy z det-s tva . O kapitánovi Bon-

* * tekoe a jeho „hrdinských S chlapcoch", ktorí potro-

S

O che obchodovali a potro-che strieľali „zlých, zá­kerných" domorodcov.

„Domorodec" sedí u mňa na stole a cíti s a ako do­ma. Ležérne f a j č í lipy, ležérne k ý v e nohou a ležérnou anglič­tinou vysve t ľu je na glóbuse, kade chodil a čo pozažíval. Na glóbuse! V atlase nie! To by smp sa nalistovali!

DVADSAŤŠTYRI ROKOV, to je dost málo na to, aby bolo pre človeka životným ideálom za­kotvit kdesi na brehu Sund-ského prielivu a obmedzit svoj životný obzor na tri kilometre štvorcové okolo pracoviska a domácnosti. DVADSAŤŠTYRI ROKOV je však dost na to, aby náš nový kamarát stihol skon­čit chemickú fakultu v Austrá­lii, aby'bol nabitý optimizmom a túžbou — rozhliadnuť sa po svete.

IIAR SOľ. H ARSON, ktorý prá­ve pružným prstíkom, hodným tanečnice z Balí, behá po glóbu­se, mal dvadsaťštyri rokov, ked pred deviatimi mesiacmi nasa­dol u Djakarte na britskú lod do Singapúru. So štyrmi libra­mi vo vrecku a s pätnásťkilo­vým ruksakom na chrbte. V Лот kefka na zuby, mydlo, uterák. Fotoaparát, blok, jedna biela koieľa. Niekoľko liekov. Nepre­mokavý plást a sveter.

Viet ко, čo človek potrebuje na cestu okolo sveta.

Dnes je llar starší, o 9 те Iiacov, tridsaťtisíc kilometrov a

Bola to búrka spravodlivého, ľudského hnevu, ktorá rozkol :sala r iedky les kolonizátorov. Vytryskla spontánne a na celo n svete. Prehnala s a cez Moskvu, Prahu, Belehrad, Káhiru, Kodaň. Celý s v e t bol vzrušený. Čím to j e ? Veď v minulosti s i kolonizátori chvastali tým, že vraždia čierne národy, v o j a j i s a dali fotografovať s o zoťa ýml hlavami domorodcov. Pre­čo s a dnes každému statočnému človeku pri mene L u m u m b a zaťali p ä s t e ?

lietať rozbitý nábytok z kance­lárií veľvyslanectva."

Dalo by s a e š t e dlho pokra­čovať v opisovaní udalosti oných dní. Jednu, nie nepod­statnú č r t u v š a k mali v š e t k y tieto spontánne akcie na celom svete. Na ich čele všade stáli študenti.

Možno to zdôvodňovať mla­dosťou, temperamentom atď. To by s a tak as i hodilo tým po­stihnutým. My v š a k môžeme konštatovať niečo, čo tí druhí u študentov neradi počujú a na jmä vidia. T e r a j š i e udalosti však potvrdili, že š tudentstvo j e jednoznačne na s trane lik­vidácie kolonializmu, na s t rane humanity a pokroku. A to j e veľmi potešujúce.

V Helsinkách zasadal v mi­nulých dňoch Prípravný výbor VIII. svetového fest ivalu mlá­deže a študentstva, ktorý mal rozhodnúť o mieste budúceho stretnutia mládeže sveta. Pred­s tavte si, a j páni z NATO s a zaoberali budúcim festivalom. A celkom vážne. Dokonca po­prední pohlavári tohto paktu navrhli vypracovať smernice. A k é ? Aby v r a j s a fes t iva l ne­konal, mládež zbytočne veľa politizuje a odporúčajú k r a j i ­nám NATO nedovoliť usporia­

danie fest ivalu na Ich území, atď. Jedným slovom, páni majú s trach z mladých ľudí. A n a j m ä vtedy, keď s a ich zíde veľa, z celého sveta, kde s i môžu po­hovoriť o svojom živote. Kde si môžu pohovoriť o tom, ako s a kolonizátori — 1 tí modernejš í — s p r á v a j ú v jednotlivých k r a ­jinách a hlavne, kde s i môžu pohovoriť o tom, ako sa ich zbaviť.

Keby s a mládež nezaoberala politikou, i s te by boli mali v š tábe NATO o jeden bod pro­gramu mene j . Nech s a teda páni z NATO nečudujú, ale bu­de im bodov s t á l e pribúdať. Mládež dnes neváha vykročiť do ulíc s transparentami a po­vedať si s v o j u mienku. Že pr i­tom dostane n e j a k ý ten koloni­

zátor po iprstoch, za to nech sa na nás nehnevajú. To j e ten náš „temperament". Že musíte odísť z A f r i k y ? Vy ste, páni kolonizátori vraždili tých, ktorí s a vám stavali na odpor. Dran­covali s te . Niekedy naoko veľ­koryso, ale v podstate hnusne, upírsky. Všimnite si, že v Kon­gu zomierajú deti hladom. A keď chcete v tom pokračovať, nesiete riziko, že rozhorčený s v e t vám rozbi je nielen okná veľvyslanectiev.

Lebo to nie j e iba š tudent­s k ý temperament. Je to viac. To s v e t s i vyberá z oka tŕň kolo­nializmu. Aby lepšie videl. Nie na vás páni kolonizátori, t roš­ku ďalej .

Ján MENTEL

! в ш 1 ШМ Ш. - 'м

шШШШ ý//*

V celom s v e t e neus táva jú rozhorčené protesty proti zavraž­deniu Patricea Lumumbu. Afr ickí , irackí a indickí študenti, ktorí š t u d u j ú vo V e ľ k e j Británii demonštrovali pred belgic­kým veľvyslanectvom v Londýne.

• NÁJDU SA? Belgický minister škols tva

Moureaux vyzýva v obežníku, zaslanom na všetky vysoké ško­ly, aby všetci učitelia, ktorí s a zúčastnili na š t r a j k u belgic­kých pracujúcich proti „pro­gramu úspor" belg ickej vlády, boli udaní nadriadeným škol­ským inštanciám.

Nepravdivé osočovanie a skutočnosť Bolo to začiatkom októbra m'nulého roku, keď s a v hlavnom

meste Sovietskeho sväzu otvorili brány novozaloženej Univer­zity priateľstva národov. Chlapci a dievčatá z 59 k r a j í n sve ta s a nasťahovali — aké symbolické pre mierové snaženie SSSR! — do budovy b ý v a l e j moskovske j v o j e n s k e j akadémie, aby tu nazbierali vedomosti pre s v o j e budúce povolanie lekára, práv­nika, p e d a g ó g a . . .

Nechceme s a v š a k vracať c známym faktom a informovať

Študenti proti rasizmu Tisíce amerických študentov v mnohých štátoch USA, pre­

dovšetkým v južných, oslávili 13. februára výročie narodenín Abraháma Lincolna demonštráciami proti neut ícha júce j diskri­minácii černochov v USA. Jedna z najväčších demonštrácií bola v Rock-Hille v š tá te Južná Karolina, kde pri nedávnych demonštráciách posediačky, v bělošských jedálňach bolo zat­knutých 13 černochov.

Dlhá kolóna áut, na ktorých bolo 500 černošských študen­tov, s a vydala zo stredu mesta Rock-Hill smerom k táboru, kde j e uväznených 13 černoš­ských študentov.

Ešte v ten deň popoludní zor­ganizovali tisícové protestné zhromaždenie v Rock-I'ille, na ktorom s a zúčastnili š tudentské delegácie celého radu ďalších miest.

Na zhromaždení pri ja l i rezo­lúciu, ktorá vyzýva ministra spravodlivosti R. Kennedyho, aby prišiel do Rock-Hillu, „aby na vlastné oči uvidel, ako sa s černochmi zaobchádza a čo

všetko sa stavia do cesty živo­tu, slobode a šťastiu väčšiny obyvateľov Južne j Karolíny."

Tisíce vysokoškolských š t u ­dentov usporiadalo 28. februára v uliciach juhokórejského mes­ta Taegu demonštrácie, pri kto­rých protestovali proti uzavre­tiu n o v e j hospodárske j dohody j u h o k ó r e j s k e j vlády s USA. V ten i s tý deň rati f ikovala do­hodu Dolná snemovňa juhokó­r e j s k é h o parlamentu po pred­chádzajúcich búrlivých disku­siách, pri ktorých sa poukazo­valo na to, že nová dohoda na­r u š u j e zvrchovanosť Južne j Kó­rey.

vás o skutočnostiach, ktoré dávno poznáte; ale chceli by sme sa niekoľkými slovami dot­knúť ohlasov, ktoré otvorenie a veľmi úspešne s a rozbiehajúca činnosť Univerzity priateľstva národov vyvolali vo svete .

VačSina sve tove j t lače pri­jala zprávu o otvorení medzi­národnej univerzity v Moskve kladne, s uznaním Druhá časť zas jednoducho nepovažovala za potrebné zmieňovať s a o tomto novom „politickom ťahu Moskvy". Ale vyslovene reakč­né hlasy s a nevedeli ani ten­toraz zdrlať. A ihneď začali so vieatranným osočovaním Uni­verzity priateľstva národov, snai iac m bud bagatelizovať aiebo btzočiVO fa l iovat j e j vý­znam. Najviac sa pritom, sa­mozrejme, vyznamenala tlač slúžiaca záujmom proameric-k e j propagandy. Všemožné ob­viňovania postupne vyústili v nezaobalené cigánstvo, že v r a j osemdesiat percent pred­písanej učebnej látky na uni­verzite p r e d s t a v u j e marxiz-mus-leninizmus. (V skutočnos­

ti zahraniční študenti univer­zity Priateľstva n a v š t e v u j ú síce prednášky a semináre z r u s k é ­ho jazyka, ale nepočúvajú ani marxistickú filozófiu, ani iné prednášky politického charak­teru.)

Škoda, že s i autori t e j t o „kačice" nepreštudovali lepšie napríklad p r e j a v súdr. Chruš-čova, ktorý pri návšteve u š t u ­dentov novozaloženej univerzi­ty okrem iného doslova pove­dal :

„Samozrejme, ani jedného študenta nebudeme nútiť k to­mu, aby pr i ja l naše názory, na­šu ideológiu, pretože svetoná­zor j e súkromnou vecou každé­ho z nás. Ak chcete poznať moje politické presvedčenie, ni jako netajím, že j a som ko­munista a som pevne presved­čený, že marx-leninská ideoló­gia j e ideológiou najpokroko­vejšou. Ak z v á s niekto príde k názoru, že a j j emu vyhovuje táto ideológia, my s a nenahne­váme. Ale nebudeme mať ni­komu z v á s za zlé, a k s a nestanete komunistami; ak iba jednoducho zostanete poctivý­mi ľuďmi; a k s v o j e životy — s u nás získanými vedomosťami — nedáte do s lužieb vrecúškam peňazí, ale zasvätí te ľudu svo­j ich kra j ín . "

G. Hronec

PEŠI OKOLO SVETA a ešte trochu ďalej...!

milión skúsenosti. Rozpráva o nich pomalou angličtinou. Trochu hrdý, že môže točiť gló­busom s dôvernou znalosťou veci, ako ked Kačáni dribluje loptou. Trochu s profesionálnou rutinou, lebo pochopiteľne nie

\ ' i J ••-f "vir S

UŽ < ' ^ '.v 'ÍX 'k . л

ШтШш

Pred Bránou nezávislosti v Dillí

sme prví ľudia, ktorým na 30.000 kilometrovej ceste mu­sí rozprávať svoje zážitky.

So samozrejmosťou sype zo seba mená, ktoré človek pozná z románov a z letových poriad­kov KLM a Sabeny. Prejdúc Ma­lajskom, nákladnou lodou sa dostal do Rangúnu. Odtiaľ dcU-šou cez Bengálsky záliv do In­die. V Pondichéri sa „vylodil" a nabral kurz krížom cez Indiu. Hafdarabad, Bomba], Dillí, op/iť llajdarabad, ale to už ten pa­kistanský. Na skok ešte dule

do Karači, potom popri rieke Indus hore až do Pešavaru.

Did you hear anything about... Počul si niečo, Наг, o tej afére s Power som a U-2? Ten štartoval z Pešavaru dva mesiace pred tebou? Har nie­čo počul, ale veľa nie. Tamdo-lu sa z pochopiteľných dôvo­dov okolo Powersa nerobilo veľké haló.

m j asleduje Afganistan. Kan-/ V dahár... Kabul. V He­

rnie , 150 kilometrov od iránskych hraníc, stretáva An­gličana, ktorý ho džípom berie na hranice. Idú pustatinou, po stope pneumatík. Stopa sa strá­ca, slnko zapadlo. Idú na blind. Pred polnocou narazili na vo­jenské auto. Hranica. Pravda, nie iránska, ale sovietska. Na­razili na najužnejší cíp SSSR, pod Kiuškou. Harovi by to v podstate nevadilo, no vízum má už pre Irán. Nedá sa nič robiť, treba sa kdesi poohliadnuť po nejakom tom Iráne. Kde len môže byt, do čerta! Hľadajú Irán až do rána, ako ihlu v ko­pe sena. Aby mal Har istotu, že trafí do Európy, kúpil si hned ráno — v Mešhede malú buzo­lu. Nasleduje Teherán, južné pobrežie Kaspického jazera, kde sa naučil tých niekoľko slov rusky, ktorými nás doslova ohromil. Turecko. Ankara, Is­tanbul. V Grécku spal pod Akropolou, navštívil bohov na Olympe, Pýthia v Delfách mala už po úradných hodinách, tak mu nemohla vyveštiť, čo sa stane ked „prekročí veľkú rie­ku". Prekročil ju až po absol­vovaní Juhoslávie, kde sa prvý

raz v živote stretol so snehom, a Rakúska. Prekročil ju — a te­raz je tu!

A na oslavu toho si zaspie­vame. Čo povieš, Haro, na tie­to indonézske piesne... vybe­ráme čo to z repertoáru, ktorý kučerovci vydávajú za indonéz­sky. Haro sa smeje. — „Good but not indonesian!" Haro, ako sme „sčeskoslovenčili" jeho meno, nám na oplátku zaspieva niečo ozaj indonézske. Zoskočí zo stola, telom urobí pár vlni­tých, hadích pohybov, ruky za-krúzia v pomalých, akosi žensky pôvabných, ladných vlnovkách. Indonézsky národný tanec. V Harovej temer ženskej ruke akoby sme videli tanier so za­žatou sviečkou.

trávili sme s Harom •: Bratislave dva dni. Uká-

• zali srne mu to, čo uka­zujeme každému. Obdivoval Slavín, hrad, pohľad na Bratis­lavu zhora i z petržalskej stra­ny Dunaja. Har sa svědomitě pretlačil zástupmi, ktoré de­monštrovali proti zavraždeniu Lumumbu, vypytoval sa na pre­klad „slogans" — transparen­tov; aby mohol demonštráciu odfotografovať zhora, vyvliekli sme ho na piate poschodie; pravda, zbytočne, lebo z okna na námestie vidieť nebolo. — „Doesn't matter..." usmieval sa ospravedlneniu — nevadí. Po toľkých kilometroch ešte na piate poschodie zájde! Prebíjali sme sa skútrom po bratislavsky rozbahnenom sídlisku, ked sme „na blind" hľadali prvého ve­dúceho BSP zo Slovnaftu Ondra Kresana. Názorne sme Harovi

predviedli bratislavskú viechu. Na oplátku nám rozprával vti­py a robil z papiera priam ume­lecky krásne výrobky, zvierat­ká, vtáčkov.

Prišlo ráno, ked si Har na­hodil na chrbát ruksak a na Pražskej zastavil stojedenástku. ktorá mierila na Brno. Potom zastaví ďalšie. Do Ostravy, do Prahy. Do Nemecka, Francúz­ska, Anglicka. Náhodný Citroen ho vezme do Španielska, v Afri­ke sa iste opäť stretne s česko­slovenskými vozmi.

Priznávam, že mi bolo celkom neuvedomelo smutno za naším dvojdenným priateľom, ked sa stojedenástka stratila v zatáč-

• TÝŽDEŇ SOLIDARITY SFDM usporiada v dňoch 1.

až 7. marca 1961 Týždeň soli­darity mládeže s o španielskymi väzňami a emigrantami. Vo svo­j e j výzve SFDM poukazuje na krutý osud španielskych v las­tencov vo frankist ických väze­niach a na osudy desiatok t i s í-cov Španielov, ktorí s ú od konca občianskej vojny v exile. • JEDNA Z LAOSU

V y š e 1500 mladých mužov — študentov utieklo z oblastí kon­trolovaných vzbúrencami v pro­vincii Luang Prabang. Väčšina z nich s a dobrovoľne prihlásila do bojových jednotiek Pathet Laa. • SPRAVODLIVOSŤ

Predseda dánskeho Komunis­tického sväzu mládeže Poul Emanuel bol odsúdený na 30 dní väzenia za to, že protesto­val proti tomu, že nebol povo­laný na zodpovednosť plukovník d á n s k e j armády, ktorý za na­cis t icke j okupácie Dánska na­riadil zavraždiť mladého dán­skeho študenta. Kolaborantský dôstojník j e dosiaľ v ak t ívne j s lužbe.

• ZOSTANÚ PRI VÝZVE ? Všeobecné združenie s a l v a -

dorských univerzitných š t u ­dentov vydalo prevolanie, v k to­rom vyzýva sa lvadorský ľud, aby bojoval za zvrhnutie nove j v o j e n s k e j junty. „Je už nača­se, aby sme prestal i byť báb­kami v rukách temných síl k r a j i n y " . . . hovorí sa vo v y ­hlásení.

ktoré predá novinám, no nebo­jí sa ani práce na poli, hocikde, kde ho núdza priprie. Nejeden chlapec, s ktorým Har debato­val, prehlásil, že by sa hned pri­dal k nemu. Pravda, to je Har Soeharson z Djakarty. Iná vec je, čo by stvorila propaganda na Západe z prípadu, keby sa ocitol na hraniciach v Západ­nom Nemečku X. Y., chemický inžinier z Bratislavy, z ,Jcomu-nistického Československa". S plecniakom, v trampkách, bez jedinej marky. Nehladiac už na to, že celé ľudstvo by asi ne­vyžilo z putovania okolo zeme­gule.

Z

a dva dni sa potrúsi ve­ľa rečí. Debatovali sme s Harom o Lumumbovi,

o Albánsku, Číne a o moskov­skej deklarácii, o Juhoslávii, o OSN, o kolonializme. Har veľ -mi dobre vie, prečo sa svojej bývalej) „materskej" (aká iró­nia!) zemi — Holandsku, kto­rému Indonézia donedávna pa-

£ a • c

я « XJ

m я •

ke. Vlastne bez haliera Har urobí cestu okolo sveta. Bez ha­liera uvidí diaľky, bez haliera prejde dvakrát toľko kilomet­rov, ako meria zamegula v pá­se. Dosial sa nedostal do brin-dy. z ktorej by mu dobrí ľudia nepomohli a verí, že tak to pôj­de aj d alej. Nejakú korunu do­stane za fotografie a články,

trila — vyhýba na sto honov. Našli sme v Harovi kamaráta, ktorý má v podstate rovnaké názory ako my, hoci nás delí 90 poludníkov a dobrých 50 rovnobežiek.

šťastnú cestu, good luck, Наг Soe Harson!

Šťastnú cestu, rnladá Indo­nézia!

Hádám žiadne udalosti nezasiahli tak bezprostredným spô­sobom do nášho života, ako eelá historická etapa založenia n a š e j komunistickej s trany a j e j pohnutých bojov za socializ­mus a komunizmus A j e to plne pochopiteľné — celé histo­rické š t y r i desaťročia, v t láča júce nezmazateľnú pečať dnešku i z a j t r a j š k o m , nabáda jú nás k intenzívnemu prežitiu aspoň ma­lého nepatrného zlomku toho, čo z d á v n e j š e j minulosti s táva sa živou skutočnosťou s vyhranenými perspektívami budúc­nosti.

ťou iba katedry novinárstva a pedagogického vedúceho roční­ka. Mal by jeho problémami žiť prevažný počet pracovných skupín.

Nemenej závažným problé­mom, e š t e akútnejš ím, ostáva úroveň vnútrosväzového živo­ta mládežníckej organizácie,

^ Sprítomnime si niektoré Z historické momenty š t y r i -Jg dsaťročnej cesty n a š e j s t r a ­in ny besedami s o s ta rými ko­

munistami a zaslúžilými a členmi s trany. To však ani ^ zďaleka nestačí. Z V popredí života Univerzi­

ty ako celku a každe j f a k u l -^ ty osobitne s t o j a už niekoľ-j ко rokov ako j e j najvlast-3 nejš ie problémy otázky ^ prestavby, u jasnenie si j e j

spoločenského zmyslu, f o -5 riem a perspektív. Zvádza to и niekedy k zjednodušenému q pohľadu na vec, ako by išlo

iba o určitý komplex čisto £ organizačných opatrení, k to­

rých uskutočnenie bude za­vŕšené určitým právnym aktom. Podstata prestavby j e v niečom inom — v jednoznačnom ideo­vom zjednotení s a čelom k v ý ­chove. Zasahuje, prirodzene, značne širokú oblasť spojenia teórie i praxe v najš i ršom slo­va zmysle. Ide nám predsa 0 komplexné, maximálne účin­né formovanie morálnopolitic-kého profilu mladých ľudí. Л o tom v konečnom dôsledku rozhoduje kvalita štýlu práce celého pedagogického frontu a jednotlivcov. A náš pedagogic­k ý f ront s a taktiež neustále rozš i ru je .

Výrazne o tom svedčí i ini­ciatíva, ktorá vzišla napríklad z Československého sväzu mlá­deže na Filozofickej fakulte, a k torú s i s tarost l ivo v š í m a j ú 1 mimofakukné, ba i celoslo-

Štýl p r á c e r o z h o d u j e venské inštitúcie a organizácie. Pojem „vzorná pracovná s k u ­pina" nevys lovujeme po prvý raz a n a j m ä nie poslucháči no­vinárstva zo IV. ročníka, k to­r ý m už t re t í rok účasti v tom­t o hnutí z ich iniciatívy pr i­niesol i t i tul vzorne j pracovnej skupiny. Či nemohlo toto hnu­t i e vzniknúť a vyrásť na uvedo­mení a nadšení? J e reálnym výrazom absurdnosti tézy, s ktorou bolo potrebné sa v y ­poriadať po XX. s j a z d e KSSS, že v r a j nastáva obdobie záko­nitého poklesu iniciatívy a a k ­tivity n a š e j š t u d u j ú c e j mláde­že. Vedúca vzorne j š t u d i j n e j skupiny v IV. ročníku s . Bielová j e skromným, nenápadným člo­vekom. J e si však vedomá svo­j e j zodpovednosti za celú 14-člennú š tudi jnú skupinu, k torá však má i s v o j e problémy. A s ú to problémy celého tohto hnu­tia, ktoré má reálnu pôdu v ži­vote vysokých škôl — hnu t i e t r eba chrániť pred sformalizo-vaním, no súčasne sa nám ne­môžu zotrieť rozdiely medzi členmi vzorne j pracovnej s k u ­piny a kolektívmi, ktoré o titul chcú súťažiť alebo súťažia. Je potrebné si u jasniť proporcie medzi oblasťou š t u d i j n e j čin­nosti a mimoškolskej činnosti a stupňovať náročnosť na rozvoj š t u d i j n e j činnosti. Toto hnutie nemôže predsa ostať záležitoô-

jednotlivých pracovných s k u ­pín. Pracovné skupiny ČSM sa

predsa musia pre jav iť na t a ­kom závažnom fóre, ako bola plenárka ČSM IV. ročníka, na k t o r e j mohli vystúpiť i viacerí súdruhovia i k v lastným š t u ­di jným problémom. Organizácii Sväzu mládeže pr ipadajú veľ­k é úlohy pri vedení svoj ich čle­nov k samostatnému, aj í t ívne-mu, pritom v š a k skromnému vystupovaniu, pri stmeľovaní š tudi jných kolektívov na báze súdružských vzťahov pomoci a spolupráce. Anonymita a fa loš­ná solidárnosť nemá v činnosti š tudi jných skupín miesta. Štu­d i j n é skupiny s a musia zbavo­vať nemiestnych pre javov oká­zalosti a formálnosti.

Zvlášť nekompromisne t r e ­

ba vystupovať proti pre javom malomeštiactva a individua­lizmu, proti tendenciám izo­lovať sa od vplyvu kolektívu. Nejde nám v t e j t o súvislosti o akýkoľvek kolektív, ale t a ­ký kolektív, ktorého váha r a s ­tie s vedomím zodpovednosti za záu jmy celku. V našom živote s a niekedy

s t re távame s určitými javmi, kedy často svojou vlastnou činnosťou príliš rýchle umož­ňujeme zovšednieť novým j a ­vom. Zmysel pre nové nemôže predsa poprieť kontinuitu me­dzi doterajš ími skúsenosťami a novými, účinnejšími formami práce. V hľadaní nových foriem, ktorých význam ni jako nepo­pierame, môže niekedy zanikať snaha o rozvoj tých javov, k to­ré ani s dlhším odstupom času nemôžu s trat iť pôvodný lesk.

Ovládnutie nového leninského š tý lu práce j e dlhodobým prp-cesom svetonázorového vyspie­vania a praktického iniciatív­neho osvojovania nadobudnuté­ho minima teoretických po­znatkov, k toré t reba s tá le viac pod zorným uhlom rýchlo sa v y v í j a j ú c e j praxe upevňovať a prehlbovať. V tom j e napokon a j zmysel prestavby.

tí. Mošner

Treba rázne vykročiť Dokončenie z 1. s t rany

praxe, alebo že prestavba značí iba zmenu učebného plánu a pod. Na konferencii si spoločne — učitelia i študenti i zástupcovia z praxe — mus íme ozrejmiť, že revolučná prestavba sa gruntov­ně dotýka celého zložitého života n a i e j školy. Budeme sa musieť hlboko zamys­

lieť, ako spoj iť v še tku našu prácu s našou revolučnoj praxou — s r i e­šením úloh v ý s t a v b y socializmu a komunizmu. To značí, že nám pri­chodí na katedrách, fakultách a vo všetkých spoločenských organizá­ciách na škole porozmýšľať, pouva­žovať, hlboko s a zamýšľať nad plá­nom, ako sa pod vplyvom prestavby bude meniť každá prednáška, každý seminár, laboratórne i praktické cvičenie, ako sa bude teda meniť ď a l e j náplň v ý u k y i náplň výchovy, ako sa budú meniť učebnice, ako bude treba zabezpečiť výuku mo­dernými učebnými pomôckami, ako sa budú meniť a rozví jať na j e d ­notlivých fakultách alebo i odbo­roch spôsoby štúdia, ako s a bude

rozví jať štúdium s prerušením za­mestnania i bez prerušenia, akým spôsobom s a budú pod vplyvom prestavby meniť metódy a formy štúdia, ako zabezpečíme posluchá­čom nepretržité sústavné štúdium, ako im zabezpečíme hlboké a t r v a ­lé vedomosti; bude nám treba do­mýšľať, akým spôsobom bude treba pod vplyvom spojenia školy s v ý ­stavbou socializmu a komunizmu rozví jať prácu vedeckú, akým prácu popularizačnú, akým spôsobom s a na prestavbe budú zúčastňovať spo­ločenské organizácie na škole atd'., a tď.

Jubile jný rok n a š e j s t rany nám dáva osobitnú príležitosť zamyslieť s a nad tým, ako pripraviť našu mládež pre komunistickú spoloč­nosť, keďže naša mládež už bude žiť v komunizme. Ale pripraviť mládež pre komunizmus značí z v ý ­šiť — pods ta tne zvýšiť — ideovo-politickú, pedagogicko - didaktickú i vedeckú úroveň práce n a š e j školy. Toto úsilie však musí preniknúť všetkých a v še tku prácu na ce le j škole.

Japonský ľud s tá le rozhodnejšie b o j u j e a demonštruje proti vojno­v e j zmluve s USA, proti americkým vojnovým základniam na japonskom území, za vrátenie Okinawy Japon­sku, za mierovú, neutrálnu politiku s v o j e j vlasti . Medzi najakt ívnejš ích

účastníkov derftonštrácií patrí mlá­dež. Na obr. rozháňa polícia účast­níkov študentského š t r a j k u po s e -diačky, vyhláseného na znak pro­testu proti tomu, že polícia zabrá­nila študentom odovzdať s v o j u

petíciu parlamentu.

HOVORÍME O PRESTAVBE • HOVORÍME O PRESTAVBE HOVORÍME O PRESTAVBE •

Výrobná práca kontra prestavba? Nie j e možné, aby sme s a v súčasnosti mohli uspokojiť

s tými metódami štúdia na v y s o k e j škole, ktoré sme zdedili po buržoáznej spoločnosti. Buržoázna vysoká škola spĺňala po­žiadavky, ktoré na ňu kládla kapitalistická spoločnosť. Je preto prirodzené, že potreby socialistickej a komunistickej spo­ločnosti takáto vysoká škola nemôže plniť, takže sys tém a po­chopiteľne a j náplň vysokoškolského štúdia sme museli nutne zmeniť, prispôsobiť dnešnému životu a j eho perspektívam. Tieto úlohy plní alebo má plniť prestavba vysokoškolského š t ú ­dia, k t o r e j dnes venujeme na vysokých školách veľkú pozor­nosť.

A

le položme otázku hoci­ktorému poslucháčovi z hociktorej fakulty na

n a š e j univerzite, čo si predsta­v u j e pod pojmom prestavba v y ­sokoškolského štúdia. Odpoved bude asi jednotná — výrobnú prácu. Žiaľ, j e to celkom opod­statnené, lebo okrem výrobnej práce a nié vždy na j š ťas tne j š ie­ho prepracovania učebných plá­nov sa na našich vysokých ško­lách kladie len nepatrná pozor­nosť ostatným úsekom pres tav­by.

Snáď najvypukle jš iu s a tento problém p r e j a v u j e na filozofic­k e j fakulte. Tam môžu poslu­cháči celkom jasne vidieť, že výrobnej práci sa dokonca pod­r iaďujú ostatné úseky pres tav­by, akoby výrobná práca bola základnou úlohou prestavby. Najviac na to dopláca štúdium — najzákladnejš ia povinnosť študenta a samotný dôvod, pre­čo vlastne študent na vysokú školu prišiel. Nuž zdá sa, že tu asi nebude niečo v poriadku, lebo prestavbou í túdia chceme predsa dosiahnuť nielen to, aby sme vychovali z našich vysoko­školákov politicky vyspelých a uvedomelých ľudí, ale a j to, aby

naša vysoká škola .vychovávala vysoko vzdelaných a dokonale zbehlých odborníkov v t e j ob­lasti nášho života, v k t o r e j ma­j ú ako absolventi pracovať. A s túpajúca tendencia v úrovni dnešného štúdia na v y s o k e j škole oproti úrovní s t a r e j vy­s o k e j školy s a musí prejavovať a j po t o j t o s t ránke prípravy vy­sokoškolákov. Všimnime s i však v tomto smere niekoľko s k u ­točností.

Ako bola napríklad zabezpe­čená príprava poslucháčov I. roč. na s k ú š k y v letnom seme s t r i v školskom roku 1959 — 60? Skončil sa prednáškový cyklus a poslucháči odišli na 6-týždňo-. vú výrobnú prácu. Skúšobné ob­dobie prebiehalo a j počas vý­robnej práce. Skúšky sa dokon­ca ani nesmeli robiť cez pra­covný čas, len popoludní. — Bo­li sme všetci v prvom ročníku, preto veľmi dobre vieme, aký strach s m e mali pred prvými skúškami. Na prípravu na ne sme mali dosť času a ani zim­ný semester sme nemali kratš í o 6 týždňov kvôli výrobnej prá­ci ako oni. Vôbec nás preto ne­prekvapuje, že výsledky skúšok

za takéhoto s t a v u robených bo­li veľmi slabé.

No dôležité j e e š t e pozname­nať, že ani samotná výrobná práca nespĺňa takto s v o j e pos­lanie. Sú nám totiž známe prí­pady, že pár dní pred skúškou hľadali poslucháči a j t ú n a j ­menšiu príležitosť, na to, aby s a mohli niekde potajomky učiť. Hovoriť v t e j t o súvislosti o tom, že poslucháči s a mali sys tema­ticky pripravovať počas škol­ského roka sa nedá, lebo zhus­tené prednášanie učiva násled­kom skrátenia školského roku kvôli výrobnej práci to sotva umožňovalo.

A j e natné uvažovať a j o tom, či j e zodpovedné tak podstatné skrátenie procesu výučby v dô­s ledku výrobnej práce napr. u tých poslucháčov, ktorí š tu­d u j ú cudzie reči, kde celé ťaži­sko štúdia spočíva v takmer každodenných cvičeniach, čo krátkodobá príprava na skúšku nikdy nemôže nahradiť. Z v y š ­šie uvedeného teda j a s n e v y ­plýva, že pri terminovaní v ý ­robnej práce I. ročníka filozo­f i c k e j fakulty koncom minulé­ho školského roku sa vôbec ne­brali do úvahy otázky štúdia poslucháčov, lebo ináč by k ta­ke j to situácii nemohlo dôjsť.

V

tomto školskom roku má tento ročník, teraz už II., natermínovanú výrob­

nú prácu na koniec m á j a a jún. Semester sa má v II. ročníku skončiť 29. apríla 1961. Poslu­cháči II. ročníka sa vrátili 16. februára zo zimného výcvikové­ho kurzu a do konca mesiaca

s a u nich pomaly rozbehli pred­nášky. Mnohí z nich však e š t e robia opravné s k ú s k y , takže sotva možno predpokladať, že­by pravidelne chodili na pred­nášky a semináre. Môžeme však odhadnúť, že letný semester bude t rvať v II. ročníku na f i ­lozofickej fakulte necelé 2 me­siace. To j e predsa úžasne málo, a tým viac v II. ročníku, po ktorom má väčšina poslucháčov na jmene j 4—5 skúšok! Dá sa preto s veľkou pravdepodobno­sťou očakávať, že výsledky s k ú ­šok v tomto ročníku budú na­n a j v ý š také slabé, ako koncom minulého školského roku, ak nie horšie.

Vidíme teda, že ak sa chceme vyhnúť takýmto nedostatkom,

musíme chápať otázky pre­stavby v c e l e j š í r k e a nezužo­vať ich len na výrobnú prácu. V tomto smere j e potrebné

prediskutovať n a j m ä naplánova­nú výrobnú prácu II. ročníka, ktorá s a podľa nášho názoru nemôže uskutočňovať v udanom termíne, lebo v opačnom prípa­de môže zanechať vážne ná­sledky tia štúdiu poslucháčov II. ročníka, ktoré a j tak veľmi pokulhává. Dôkladné preverenie by si zaslúžil a j charakter do­t e r a j š e j výrobnej práce, ktorý sa zatiaľ ni jako ne jav í ako v y ­hovujúci. Sú to všetko veľmi vážne otázky, k toré s i žiadajú pružné riešenie, lebo chyby, ktoré s a v tomto smere robia, môžu silne narušiť vyučovací proces a j v niekoľkých roční­koch, a tým znížiť na niekoľko rokov úroveň absolventov, čo by malo zaiste ďalekosiahlo ná­s ledky.

Marián Skludaný, poslucháč FFUK

o života I \ f V

© práci pracovných skupín

Pracovné skupiny sú n a j m e n ­šou, ale základnou organizáčnou jednotkou Československého sväzu mládeže na vysokých ško­lách. Ako vyzerá práca ČSM v ročníku, alebo na fakulte, to vo v e ľ k e j miere záleží na tom, ako pracujú PS.

Sme druhým socialistickým štátom na svete. Uiadlaca úloha v mnohých oblastiach nášho ži­vota bude vývojom prechá: ' íať do rúk spoločenských organi­zácií. Musíme sa usilovať o to, aby sa práca Československí !io sväzu mládeže plnšie rozvíjala, využíva júc s tarš ích a osvedče­ných metód práce a o b j a v u j ú e nové formy v práci sväzáckych organizácií. Pri výbere vedúcich pracovných skupín j e potrebné, aby boli nielen dobrými poslu­cháčmi, ale a j dobrými organi­zátormi života v pracovnej s k u ­pine. Je potrebné, aby sa starali o prácu skupiny a jednotlivcov tak, aby neniesli len formálnu zodpovednosť. Je veľmi nezdra­vé, že s a často obchádzajú pro­blémy, z a k r ý v a j ú sa pod pr i­k r ý v k u falošného kamarátstva, alebo nedbalosti. Udomácňuje

s a taký zlozvyk, že udalosť, a le­bo nevhodné správanie sa člena PS odsúdime až potom, keď za­siahol už niekto zhora. J e po­trebné, aby sa v pracovných skupinách udomácnila zásada kritičnosti. Musíme vedieť k r i ­tizovať, ale zároveň pri j ímať kritiku. Musíme s a naučiť spá­jať s v o j e osobné záu jmy so zá­ujmami celku, so záujmami ce­l e j spoločnosti.

Významným krokom k ožive­niu činnosti v pracovných s k u ­pinách bola poslucháčmi FFUK ešte vlani započatá súťaž o vzor­nú pracovnú skupinu. V tomto roku by s a mala táto súťaž roz­šíriť na všetky fakulty UK. Aký j e súčasný s t a v ? Na FFUK k vlaňajš ím štyrom skupinám pribudlo ďalších desať.

Na PrFUK prebieha súťaž o „najlepšiu pracovnú skupinu." Do t e j t o súťaže sú zapojené všetky pracovné skupiny. Nie­ktorým skupinám, ktoré by boli schopné zvládnuť a j náročnej­š ie kritériá sa odporúča, aby pri ja l i kolektívny záväzok a za­čali súťažiť o titul „vzornej pra­covnej skupiny."

Je potrebné, aby s a táto s ú ­ťaž rozšírila úspešne a j na o s ­tatné fakulty. Vecou nás v š e t ­kých j e , aby práca pracovných skupín nezostala na t a k e j úrov­ni, na a k e j bola pri ich vzniku. Je časovou nutnosťou, aby v pra covných skupinách prešlo do života heslo: „Študovať pre ko­munizmus, žiť a pracovať po socialisticky." -ŠM-

M » r e d dvoma-troma rokmi sa B v o výbore ROH na FFUK.

uvažovalo o vydávaní bulle­tinu FV-ROH. ktorý by predstavo­val akýsi spojovací článok medzi výborom a členmi. Dnes s a už o takomto bulletine nemusí roz­mýšľať, pretože sa vybudoval omno­ho živší, sús tavne j š í spôsob s p o j e ­nia výboru s členskými masami. Sú to úseky ROH. Na fakulte e x i s t u j e 18 úsekov, na katedrách 1 úsek pre administratívnych zamestnancov, jeden pre knižnicu, jeden pre v r á t ­nikov, kuričov a upratovačky a j e ­den pre zamestnancov kuchyne. Úeeky. na čele s o zvolenými ú s e ­kovými dôverníkmi, preds tavu jú veľmi dôležitý organizačný článok mobilizácie všetkého členstva k od­borárske j aktivite a úsekoví dôver­níci sú veľmi významnou zložkou odborárskeho aktívu vytvoreného okolo výboru.

Osekoví dôverníci s ú pravidelne raz za dva týždne inštruovaní na poradách o úlohách, stojacich pred odborovou organizáciou na lakuHe.

Na inštruktážach s a sústavne kontroluje plnenie úloh, uložených na predchádzajúcich schôdzach. Sú­časne úsekoví dôverníci na inš t ruk­tážach prichádzajú s rôznymi pod­netmi, vyplývajúcimi z práce ú s e ­kov, k toré s ú predmetom rokovania výboru.

Práca úsekov j e už na take.i úrovni, že plnenie bežných, organi­začných úloh odborárske j práce j e plynulé (evidencia, platenie člen­ských príspevkov, rozdeľovanie rek­reácií, prideľovanie abonentiek do divadla, organizovanie zájazdov, odber časopisov a pod.). Pre s ú ­stavnú informovanosť vše tkých čle­nov o rôznych otázkach života organizácie boli na úsekoch zria­dené v ý v e s n é tabule pre rôzne oznamy členom ROH.

V súčasnom období s a výbor usi­l u j e o to, aby s a práca úsekov do­stala na vyššiu úroveň, aby nado­budla v ä č š e j samostatnosti . To znamená, že úseky by mali praco­vať nielen na základe plánu a úloh daných im výborom,, ale b y mali mat a j určitý vlastný pracovný pro­gram, vychádzajúci zo špecifických

o ž i v o í a O

Úseky-základný článok práce uion jednotlivých katedier, resp. iných pracovísk.

Pravda, j e t u s tá le určitá súv i s­losť alebo priama závislosť práce úsekov na práci výboru v tom zmysle, že koniec-koncov a j ú s e k y s a budú môcť plne zainnteresovať na plnení politicko-výchovných, pe­dagogických a vedecko-výskum-ných úloh katedier, na jmä potom, ak s a t ieto otázky stanú v plnej miere centrom pozornosti výboru ROH.

Istý obrat v tomto smere môže nastať v súvislosti s uskutočňova­ním členských schôdzi. V ý b o r zís­kal veľa skúseností z pr ípravy a priebehu p r v e j r iadnej č lenske j schôdze v decembri, ktorá s a za­oberala otázkou pres tavby štúdia v ce le j š í rke . Tézy r e f e r á t u pred členskou schôdzou s a prediskutovali na úsekoch, k toré s a takýmto spô­sobom podieľali na príprave schô­dze. Výbor j e rozhodnutý na každú členskú schôdzu predložiť jeden z mnohých vážnych pracovných problémov fakulty, pričom na pr í­prave, n a j m ä spomenutého bodu programu, by s a podieľali vždy a j úseky diskusiou o tézach r e f e r á t u k tomuto bodu.

Popri učiteľských a zamestnanec­kých úsekoch e x i s t u j ú a j š tudent­s k é úseky v ročníkoch. Vybudovala s a sieť dôverníkov pri RV ČSM a PS ČSM. V týchto úsekoch j e e š t e pred nami veľa organizačnej práce, pretože v minulosti táto otázka bola na js labš ím Článkom práce výboru.

Záverom možno povedať, že bez práce úsekov si dnes už ani nevie­me predstaviť život organizácie ROH na fakulte a že dobrá práca odborov záleží v rozhodujúcej mie­r e od práce úsekov.

Matej Kociský, FFUK

Rektorát UK spolu so ZV ROH usporiadali na Medzinárodný deň žien, dňa 8. marca posedenie v Klube UK, na ktorom rektor prof. dr. M. Topoľský prehovoril k pracovníčkam UK, ktoré boli ako vzorné pracovníčky odmenené k MDŽ. Sú to tieto súdružky:

Filozofická fakulta: Justína Repová, adm. pracov-Júlia Škodová, odb. as istent- níčka

k8, SD — SNP-

Mária Dubnicková, ved. upra- _ , T ... . tovačiek Dunarová Judita, upratovač­

ka Prírodovedecká fakulta: Gampeová Anna, adm. pra-

Anna Mamnilová, asistentka covníčka Mária Myslovičová, uprato-

vacka-zriadenkyňa SD — Suvorovova ul.: r , . , . , , Mária Hiiblová, upratovačka Leharska fakulta: Katarína Zemeková, uprato-

Stefánia Mistriková, admin. vačka pracovníčka

Mária Mišútová, admin. pra- S D _ -svédske d o m k y :

covnícka Štefánia Ušiaková Marta Braunsteinerova, k r e s ­

lička Jana Darovcová Magda Vonyiková, zdrav, se s­

tra, laborantka

ITVS: Mária Fábry, odb. asistentka Mária Figušová, knihovníčka

Lidáková Margita

Poslucháčky: J. Janečková, posl. Farmace­

utickej f aku l ty : Smyková, Lekárska fakulta

Farmaceutická fakulta: PhMr. Jarmila Vlčková, as i s­

tentka Anna Kovaříková, kádr. r e ­

ferentka

Právnická fakulta: dr. Oľga Plaňková, odb. as i s­

tentka

RUK: Ida Gosiorovská, adm. p r a ­

covníčka A. Stupavská, adm. pracov­

níčka A. Giirtnerová, upratovačka

Botanická záhrada: Matilda Blchová A j redakcia Našej univerzity

blahoželá!

TELOVÝCHOVA UNIVERZITY

Univerzita na horách

Ako budeme odoberať Našu univerzitu 5 H U m O r Po prechode nášho časopisu na dvoj týždenník s a z v y ­

š u j e i j e h o náklad z pôvodných 1800 na 4000 exemplárov. Štyrit ls ícový náklad s a dosiahne už v apríli t . r . Do apríla t r e b a preto urobiť nábor na odber už tak to zvýšeného ná­kladu. Závodný výbor ROH stanovil pre to pre jednot l ivé f a k u l t y a iné zložky Univerzity k v ó t y predplat i tefov, k t o ­r é t reba do apríla t . r . splniť. Preto ich u v e r e j ň u j e m e .

Každoročne s a z ú č a s t ň u j ú s t o v k y poslucháčov a posluchá­čok II. ročníka Univerzity zimných výcvikových kurzov, k t o ­r é s ú súčasťou š túdia t e l e s n e j výchovy na vysokých školách. A j tohto roku s a povinných ZVK zúčastnilo a e š t e zúčastní v y š e 1.000 poslucháčov. V peknom prostredí s lovenských hôr na zdravom vzduchu p r e ž í v a j ú poslucháči 10 dní, na k t o r é mnohí z nich e š t e dlho po skončení kurzov spomínajú.

Kurzy nie s ú rekreáciou. Hlavne začiatočníci, k tor í s a p r v ý r a z z a s v ä c u j ú do t a j o v l y ­žiarskeho umenia, vám k e d y ­koľvek potvrdia, že š m y k ľ a v é drevá na ich nohách zo začiat­k u nie a nie poslúchať a že do­s tať s a i na pomerne malý z a ­snežený svah, j e námaha, k t o ­r e j s a hneď len t a k niečo n e v y ­rovná. A čo len h o r e ? A l e dolu! Už po dvoch-troch dňoch mno­hí a hlavne mnohé s ú maj i teľmi

niekoľko t r o f e j í v podobe pek­ných modrín na rôznych č a s ­tiach tela, ako výs ledok „prud­k ý c h " z j a z d o v zo svahov Níz­kych a Vysokých Tatier, Male j Fat ry a iných pohorí.

Veru po celodennej námahe s a č a s t o z a t v á r a j ú oči pri v e ­černých teoret ických prednáš­kach o dej inách lyžovania, l y ­žiarskom v ý s t r o j i , mazaní, p r v e j pomoci a pod.

Sotva v š a k po večer i zaznejú melódie harmoniky, alebo iných hudobných nás t ro jov, akoby ce­lá únava razom spadla. Koberec s a zhrnie a tanečný parket j e hotový. Inokedy kul túrne pro­g r a m y pr ipravované samými f rekventantmi kurzu, besedy, v e č e r y otázok a odpovedí, v e ­č e r y poézie a pod. s p r í j e m ň u j ú chvíle odpočinku od v e č e r e po večierku.

A j z tých n a j v á ž n e j š í c h m u ­žov a „ n a j f a j n o v e j š í c h " mla­dých dám s a s t á v a j ú šant iace masky,, keď po obede posledné­ho dňa zaznie s ignál — n á s t u p na karneva l na lyžiach. A s v a ­h y v bl ízkosti chaty s a z a r o j a námorníkmi, čertami, m e d v e ď -mi, komickými pármi a inými maškarami, k t o r é vymys le la a pripravi la fantázia poslucháčov a poslucháčok. Potom už len trochu slnka, fo toaparáty a máme pekné spomienky na celý život.

Karneval na lyžiach j e akousi kompenzáciou za dopoludňajšiu nervozitu pr i pretekoch. Veď mnohí a mnohé p r v ý r a z v ž i­vote s t o j a na š t a r t e a počúva jú v z r u š u j ú c e s lová 5, 4, 3, 2, 1 vpred. Vpred a už prekonáva pre tekárka „ les" 5 a ž 6 bránok obrovského slalomu.

A t a k končí 10 dní s t rávených na lyžiach, 10 dní, v ktorých f r e k v e n t a n t i kurzu zhnedli, otužili s a a načerpali nových síl do ď a l š e j práce, do ďalšieho štúdia. Tak teda po kurzoch zostáva už len pripraviť s a a 5, 4, 3, 2, 1, vpred, do š túdia v letnom s e m e s t r i 1961! V. A.

Fakulta zamestnanci poslucháči Farmeceutická 180 400 Filozofická 250 600 Právnická 40 150 Prírodovedecká 530 600 11 VŠ 50 50 Lekárska 440 700 Rektorát 50 —

Internát SNP 50 —

I.afranconl 22 —

Suvorovov internát 27 —

r

-л

mm Ü Budú sa zbierať indexy?

Ak s t e počuli v január i tohto roku takúto otázku, i s t e vyš la z ú s t poslucháča f i lozof icke j f a k u l t y . Študi jné oddelenie de-k a n s t v a totiž nepri j ímalo inde­x y , lebo zaviedlo novú, „pod­s t a t n e z jenodušenú" metódu evidencie o vykonaných s k ú š ­kach. Iludia s íce akousi zot r­vačnosťou nosili napriek tomu indexy na dekanstvo, no tam im oznámili, že indexy s a po

Nad volejbalovou sieťou Spokojnosť so ženami, nespokojnosť s m u ž m i • Objavia sa nové tvá­

r e ? • ITVŠ s Bendeovou • Zase právničky V l a ň a j š i e m a j s t r o v s t v á UK v o vole jbale mužov a žien u k á - j ú . h s m t . a r o k , ktoré narobia

zali, s akými perspekt ívami s a môžeme dívať na súčasný muž- v> ! : . u družs tvám s o s i a b -s k ý a ženský vole jbal . Na UK s a pomerne v y s o k é percento š( i < i ranou (bloky). K výkonu poslucháčov v e n u j e tomuto peknému športu. No a j t a k s v ý - II VŠ sa pr .b ! :žu jú í i lozófky, koňmi jednotl ivých mužských družs t iev nemôžeme byť s po- m . . takt iež dobrý káder kojní. hráčok a k o Šebestové, Grigoro-H r a j ú väčšinou s i lovú h r u tálne n a j s i l n e j š í celok na UK. v f l ; ďalš ie I >to d r u ž s t v o s a

bez s y s t é m u a ich cieľom j e Jediným ich súperom by tu P * momentálne za n a j -zbaviť s a iba lopty. Pritom snáď mohli byť farmaceuti , v -' s -' 'ho súpera IIVS. Družstvo vše tkom o ťahákoch a dvojdo- ktorí z í skaním posíl z Brna medičiek a íarmaceutiek j e tykoch ani nehovoríme. V š e t k y - tvor ia pomerne dobré družstvo, ve lkou neznámou, nakolko mi týmito vlastnosťami oplý- z ktorého vyniká n a j m ä smečiar P r v é nehrali na m a j s t r o v s t v á c h val v l a ň a j š í m a j s t e r UK — Pri- Milota. Horšie j e t o v š a k už od roku 1959, k ý m druhé rodné vedy, 'ktorý z a t i tul môže s výkonnosťou ostatných druž- získali posily z Brna. K f a r m a -vd'ačiť iba v e ľ k e j bojovnosti, s t iev. Nakoľko v š a k nepoznáme ceutkám s a pr ib l ižu jú s v o j í m Situácia s a t rochu pozměnila dobre výkonnosť poslucháčov výkonom prírodovedkyne. Na vytvorením n o v e j f a k u l t y ITVŠ, p r v ý c h ročníkov, o s t á v a len d ú - d r u h e j s t r a n e s ú z a s e právnič-ako a j príchodom farmaceutov fať, že f a k u l t y v y r u k u j ú s h r á č - n a j s l a b š í m celkom n a UK. z Brna. Poslucháči ITVŠ m a j ú mi, schopnými dobre reprezen- ^ d á s a nám, ž e ženy p r á v e n e -v o s v o j o m kádr i výborných b a s - tovať UK. v e n u j ú vel k ú pozornosť športu, ketbalistov, a k o j e K r a j č , Mi- Omnoho s p o k o j n e j š í s m e s o Kým s o ženským volejbalom šura, dorastenecký reprezen- ženami, k toré získali naposledy môžeme byť momentálne spo-t a n t Blahuta a ďalší . A k zobe- p r v e n s t v o na celoslovenských kojní, nemôžeme to hovoriť o r ieme do úvahy, ž e títo hráči vysokoškolských hrách v o v o - mužoch. Nemôžeme t u čakať na h r a j ú väčšinou vo v y š š í c h s ú - le jbale . N a j s i l n e j š í m družstvom ITVŠ ako východisko, ale mohli tažiach a že na hodinách vo- na UK j e bezosporu ITVŠ. Má by o t e j t o veci čím s k ô r poroz-le jbalu s ú pod vedením zná- s k v e l ý k á d e r hráčok, na čele mýšľať športoví r e f e r e n t i j e d -rneho vole jbalového t rénera s vynika júcou Bendeovou, k to- notlivých f a k ú l t a za pomoci Perutku, môžeme p r i s ú č a s n e j r e j „mužské" s m e č e narobia as i s tentov z a u j a ť k s ú č a s n e j

A u t o r : P. Karásek (Zo IV. c e - výkonnosti vole jba lu na UK problémy každému družstvu, výkonnosti vole jba lu s v o j e s t a -l o š t á t n e j n o v i n á r s k e j v ý s t a v y . ) tvrdiť, ž e ITVŠ t v o r í momen- V ich kádr i j e a j v i a c vyniká- novisko. ( g d )

KINOGRAM

zimnom semest r i nezbiera jú, že s t ý m j e „zbytočne veľa robo­ty" , a že výs ledky s i zistia v š tudi jných hárkoch jednot l i­vých poslucháčov, k toré s a z a -vipdli na katedrách. Zpráva s a rých le š ír i la a ľudia, k torým chýbalo viac skúšok, mali akúsi dobrú náladu, lebo cítili (a to j e zv láš tne ! ) , ž e s t ý m to asi skončí tak, ako s dotera j šou evidenciou ( s p r á v n e j š i e neevi-denciou) na š tud i jnom oddele­ní. A už t o vyzeralo tak, že budú mať pravdu. Polročné prázdniny s a skončili, š t u d i j n é hárky na katedrách zívali prázdnotou a indexy dekanstvo nechcelo. Zrazu s a v š a k priš lo "na to, že nie j e možné pripraviť št ipendium na mesiac marec, lebo nie s ú známe pr iemery jednotl ivých poslucháčov. A tak nastala panika:

10. f e b r u á r a , v piatok, v y l e ­pili na v ý v e s n ú tabuľu dekan-s t v a ceduľu, ž e do 13. f e b r u á r a t reba odovzdať indexy.

11. f e b r u á r a , v sobotu, nie­koľkí poslucháči, k tor í sa n á ­hodou potulovali okolo spomí­n a n e j tabule, zbadali t ú t o ce­duľu a zaregis t roval i si v p a ­mäti, ž e do 13. f e b r u á r a m a j ú doniesť indexy.

12. f e b r u á r a bola nedeľa. 13. f e b r u á r a , v pondelok, d e ­

k a n s t v o p r e s t r á n k y neúřado­valo.

14. f e b r u á r a , v utorok, n e ú ř a ­dovalo z a s e „pre s ú r n e práce" .

Odvtedy a ž podnes s a indexy pamaly na d e k a n s t v e z b i e r a j ú . P r e tých, k t o r ý m e š t e s tá le c h ý b a j ú s k ú š k y a d o s t á v a j ú š t i ­pendium, j e to t ragédia, lebo im hrozí zhoršenie pr iemeru prospechu. No tí, k tor í š t ipen­dium n e d o s t á v a j ú (a tých j e dosť!), s a m a j ú dobre, lebo ich

indexy „ešte m a j ú č a s " .

V'«.®* • r r í

Ä W l

Nedostatky i klady na uváženie ® Prvo­ročiaci, pozor! © Tretí ročník pred za-ťažkávajúcou skúš­

kou

Skúšky na farmácii pod drobnohľadom

Zamyslenie nad minulým semestrom

P

richodí nám hodnotiť mi­nulý s e m e s t e r podľa p r ­

vých výs ledkov s k ú š o k dosiahnutých na Farmaceutic­k e j fakulte, k torá ako jediná v republike vychováva f a r m a ­ceutov nielen p r e n a š u vlasť, ale v pomerne š i r o k e j miere a j pre viaceré k r a j i n y Európy a A f r i k y . Tieto skutočnosti, k toré m a j ú nesmierny význam, z a v ä ­z u j ú t a k učiteľov, ako a j po­slucháčov k svedomite j práci. J e j výs ledkom s ú a j výs ledky štúdia za minulý semes ter . Ne­možno ich e š t e plne vyhodnotiť, lebo v súčasnost i prebieha jú «•Ste opravné termíny skúšok, a v š a k už d o t e r a j š í pohľad do š tud i jného oddelenia dekan-s t v a fakul ty, kde s ú s ú s t r e d e ­né výs ledky skúšok z riadneho U-rmínu, nám umožni získať flký-taký prehľad o situácii.

V

ýs ledky s k ú š o k ukazu jú na pomerne s labú p r i ­pravenosť poslucháčov

It. ročníka. Z oboch disciplín, 7 ktorých mali s k ú š k y , nepro­spelo V.HC ako 40 pere. poslu­cháčov, čo j e číslo, nad k t o ­r ý m sa t reba pozastaviť. Sú­ci ruh profesor Krasnec nám ku výt ledkom skúšok z o r g a n i c k e j

Skúšobné obdobie má s v o j u osobitnú a t m o s f é r u t a k p r e š t u ­denta, ako a j p r e učiteľa. Ono j e obrazom toho, ako ten-ktorý poslucháč pracoval počas celého semest ra , pr ípadne v o v ä č ­š ine prípadov aspoň posledné dni pred skúškou. Pre nás, uči­teľov, j e zasa príležitosťou overiť s i n a š e vyučovacie m e ­tódy pri prednáškach, prípadne prakt ických cvičeniach.

chémie na vysvet lenie povedal: „Už na p r v ý pohľad vidieť, ž e organická chémia m á v tomto školskom roku znova „primát" v počte neprospievajúcich. Ten­to problém v š a k nie j e vôbec nový. V minulom školskom r o ­k u s a napríklad dosiahol pri prvom skúšobnom t e r m í n e pro­spech 3,26, v tomto roku 3,07, čiže vidieť dokonca akés i z lep­šenie oproti minulému roku.

Jedno j e v š a k i s té — a to s l mnohí poslucháči uvedo­m u j ú väčšinou prlliá nesko­ro, a j keby s a mohli oveľa viac dozvedieť od posluchá­čov vyšš ích ročníkov — že š túdium o r g a n i c k e j chémie, ktorá j e rozsiahla obsahom a náročná na pamäť a myslenie, s a nedá zvládnuť za dva-tr l týždne pred skúškou.

P

r e n á s , učiteľov, j e ťažko robiť n e j a k é závery zo s k ú š o k v tomto s e m e s ­

tri, nakoľko t o bol semester , v ktorom s m e s a s t re t l i s mno­hými ťažkosťami v súvis lost i s o zlučovaním b r a t i s l a v s k e j a b r ­n e n s k e j fakulty, takže niekto­

r é príčiny neúspechu pri s k ú š ­kach nie s ú p r e ostatné roky typické. Budeme s a v š a k snažiť urobiť čo najv iac, a b y vedo­mosti z o r g a n i c k e j chémie u ďalších ročníkov boli hlbšie a t r v a l e j š i e . To s a v š a k dosiah­n e — a to a d r e s u j e m hlavne t e r a j š i e m u prvému ročníku — jedine s ú s t a v n ý m štúdiom." Odborný as i s tent súdr . Fischer s a nám pri rozhovore o problé­moch o"kolo s k ú š o k z f y z i k á l n e j chémie snažil poukázať na p r í ­činy s labších v ý s l e d k o v s k ú š o k . Na prvom termíne totiž nepro­spelo 41,8 p e r e . poslucháčov a poslucháčok, pričom ich pr ie­merný prospech bol 2,97. Skú>-š a j ú c i vidi pr íčinu n a j m ä u po­slucháčov, ktorí, domnievajúc sa, že oneskorený začiatok škol­s k é h o roku a hlavne laboratór­nych cvičení, k toré s a robili nárazové, bude mať za následok menšie n á r o k y pri skúškach. „Pri s k ú š k a c h s o m zisti l", ho­vorí s . Fischer, „že poslucháči boli prekvapení, keď im, samo­zre jme, nik žiadne úľavy v o vedomostiach nepreukazoval."

Súdruh Fischer j e toho názoru, že opravné termíny, na k toré s a poslucháči i s te zodpovednejš ie pripravili, napravia pošramote-nú povesť II. ročníka.

epš ie ako v minulom ro­ku t o dopadlo s vedo­mosťami poslucháčov zo

všeobecne j a k l inicke j bioché­mie. Profesor J indra a odborný as i s tent Kováč boli v tomto ro­k u s priebehom s k ú š o k s p o ­kojní, čomu n a s v e d č u j e i pro­spech: v minulom roku bol 2,96, v tomto roku 2,15. V š e t k o má s v o j e príčiny. V poslednom s e m e s t r i t o boli j ed iné s k ú š k y III. ročníka, takže nebolo t reba rozptylovat s i ly. V letnom s e ­mest r i s a v š a k t re t í ročník bude musieť vypnúť k oveľa v ä č š e j usilovnosti, nakoľko ich čaká pomerne v e ľ k é zaťaženie počas celého s e m e s t r a a samo­z r e j m e a j viac skúáok a nie ľahkých.

V o š t v r t o m a piatom ročníku to vyzerá podľa dosiahnutých výsledkov pomerne dobre. T r e ­ba s a v š a k pozastaviť nad ľa­hostajnosťou niektorých poslu­cháčov piateho ročníka, ktorí s t a v a j ú na v e d ľ a j š i u k o ľ a j otáz­ku diplomových prác, a j keď letný semester , ktorý j e k t o ­muto účelu vyhradený, j e u ž v plnom prúde. Nebude im t e n ­to čas nakoniec c h ý b a ť ?

O

prvom ročníku len k r á t ­ka zmienka. Klas i f ikova­n ý zápočet, k t o r ý robili

po ce losemest rove j v ý r o b n e j práci z úvodu do štúdia, dopa­dol mimoriadne dobre. Nech im j e mobilizačným vstupom p r e ďalš ie štúdium. Ich odhodlanie dobre obstáť n a v y s o k e j škole s a prever í v ďalších semestroch pri skúškach z anorganicke j chémie, f y z i k á l n e j chémie, ana­l y t i c k e j chémie a v ďalších predmetoch štúdia, k toré s ú základnými piliermi p r e ďalš ie „klas ické" disciplíny, k t o r é t iež nie s ú ľahké.

E š t e s a nakoniec zastavme u odborne j a s i s tentky D. Svo-bodovej , ktorá m á na s taros t i š t u d i j n ý r e f e r á t vo fakultnom výbore ČSM, a b y s m e s a in for­movali o práci tohto ú s e k u ku zabezpečeniu dobrých v ý s l e d ­kov š túdia. „Vo fakul tnom v ý ­bore ČSM, ako a j v ročníkových výboroch s a pravidelne zaobe­ráme otázkami š túdia poslu­cháčov," hovorí s . Svobodová. „Pohovory s o s labo š tudujúcimi poslucháčmi cestou ročníko­vých výborov a vedúcich učite­ľov ročníkov s ú dobrou cestou, po k t o r e j mienime kráčať ďa le j . P r i p r a v u j e m e a j ďalš ie m a t e ­riálne zainteresovanie poslu­cháčov na výs ledkoch š túdia

cestou štipendia. Vypracovali s m e n á v r h na o b j e k t í v n e j š í spôsob prideľovania k o l í s a v e j č ias tky štipendia, pri k t o r e j s a bude k lásť dôraz o k r e m a k t í v ­n e j práce v ČSM a masových organizáciách, a j n a dosiahnutý prospech. Takto vedľa prospe­chového štipendia bude a j nor­málne š t ipendium ďalš ím mo­bilizačným článkom s ú s t a v n e j -š e j práce študentov. Po získaní určitých skúsenos t í v tomto s m e r e oboznámime s nimi c e s ­tou N a š e j univerzity v š e t k ý c h š tudentov n a š e j v y s o k e j školy . "

V. SPRINGER, odborný a s i s t e n t Farmaceut icke j f a k u l t y

IfflDMEl Vydáva ZV ROH, CZV KSS, VV ČSM a Rektorát Univerzity Ko­menského, Bratislava, Šafáriko­vo nám. č. 12. Riadi redakčná rada. Vedúci redaktor. J . Vereš, grafická úprava: J . Lörincz, re­daktor: D. Záhorský. Redakcia 3 administrácia: ZV ROH na UK Vychádza dvojtýždenne. Tlač: Západoslovenské tlačiarne 01, n. p. ulica Národného povstania Č. 51. Povolilo Povereníctvo škol­stva a kultúry, výnosom číslo HS VI-1I 10-287. K-U - 11103