Vývoj tretieho sektora na

Slovensku po roku 1989

1. fáza:diverzifikácia (asi do 1992): zánik pôvodných organizácií a ich znovuvytváranie, definovanie pôsobenia, oddeľovanie menších organizácií s konkrétnejším zameraním

2. fázakonsolidácia a profesionalizácia (asi do 1993): kontakty so zahraničnými organizáciami, ujasňovanie stratégií, vzdelávanie

3. fázaemancipácia (1994 – 1996):

snaha organizácií hľadať si nezávislé zdroje, vymedzovanie vzťahu so štátom

4. fázamobilizácia (1997):

aktivizácia 3. sektora pred voľbami 1998, kampaň OK 98

5. fázastabilizácia (po 1998): zmeny v legislatíve smerujúce k lepšiemu fungovaniu občianskej spoločnosti

Charakteristika organizácií

tretieho sektora podľa Salamona

a Anheiera

»» sú organizované

»» sú súkromné – nemajú priamu (automatickú) štátnu podporu, no sú nezávislé vo svojom konaní a rozhodovaní

»» majú neziskový charakter – ak vyprodukujú zisk, investujú ho do rozvoja svojich aktivít

»» sú samosprávne

»» sú dobrovoľné – ich členom sa človek stáva na základe vlastného rozhodnutia

ďalšie dve charakteristiky podľa Ondrušeka:

»» nie sú naboženské»» nie sú politické

Ekonomická charakteristika tretieho

sektora:

substitúcia služieb, ktoré v spoločnosti chýbajú

Charakteristika NGO podľa signatárov

medzinárodného vyhlásenia „Za životachopný dobrovoľnícky

sektor“:

I. význam a úloha organizácií dobrovoľníckeho sektora

► právo združovania je základným ľudským právom

► NGO a NPO sú rozhodujúce pre aktívnu účasť občanov na verejnom a spoločenskom živote

► výrazná nezávislosť od štátu, samostatné riadenie, významná úroveň dobrovoľníckej činnosti, podriadenie sa konkrétnemu verejnému záujmu

II. súkromné darcovstvo a dobrovoľníctvo

► sú to rozhodujúce prvky životachopného tretieho sektora

► zabrániť nevhodnému vplyvu darcov na činnosť organizácie

► podpora zo strany zamestnávateľov z 1. i 2. sektoradeobrovoľníctvo a darcovstvo nenahrádzajú platených zamestnancov a štátne zdroje

► organizácie 3. sektora musia byť riadené správne a efektívne

III. vláda a neziskový sektor► zákonom zakotvené právo na združovanie

► organizácie by mali mať nárok na využívanie daňovej úpravy, ktorá ich zvýhodňuje

► podpora partnerstva štátu a 3. sektora bez ohrozenia samostatnosti a nezávislosti organizácií

► vláda by sa mala vyhýbať zásahom do samostatnosti 3. sektora

► vládna politika by mala rešpektovať a uľahčovať úlohu ochrancu NGO

► pri obvinení zo zneužitia alebo nesprávneho menežmentu, musí byť možnosť obrátiť sa na súd

IV. pravidlá► služba základným verejným záujmom ako protiklad čisto súkromných záujmov

► pravidelné zverejňovanie informácií o svojej činnosti a stave financií v miere zodpovedajúcej ich verejnej podpore

► demokratický spôsob riadenia a vytváranie príležitosti vstupu pre tých, ktorí majú úžitok z činnosti organizácie

► pracovníci by nemali mať z činnosti nijaké finančné výhody, okrem primeraného platu

Funkcie tretieho

sektora (podľa Bútoru)

~ formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadavok občanov

~ uchovávanie a rozvoj rôznorodosti a plurality

~ mienkotvorná funkcia

~ pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie

~ sú činiteľmi politickej socializácie

~ kontrolné funkcie

~ poskytovanie služieb a verejných statkov

~ vytváranie terénu pre sociálne inovácie a experimenty

~ prevencia a riešenie konfliktov ~ rozmnožovanie verejného bohatstva: kognitívne, praktické schopnosti a schopnosti zvládať životné situácie, prosociálne vzorce správania

Typy organizácií tretieho sektora podľa Ondruška

podľa verejnoprospešnosti – verejnoprospešné a vzájomnoprospešné

podľa prevažujúceho typu aktivít – servisné a tie, ktoré sú zamerané na obhajobu záujmov

podľa podpory a priamej realizácie – grantové inštitúcie a organizácie realizujúce programy

podľa adresáta činnosti – organizácie slúžiace priamo verejnosti a sprostredkujúce organizácie

podľa samostatnosti – samostatné a organizácie patriace do štruktúry sietí pobočiek a strešných organizácií

podľa kritéria formalizovanosti – formálne registrované a neformálne skupiny a spoločenstvá

Právne členenie organizácií tretieho sektora podľa

Siváka

subjektové hľadisko: právnické osoby, združenia osôb a združenia majetku

predmetové hľadisko:- individuálne prospešné, zanikajú dosiahnutím cieľa svojej činnosti- vzájomne prospešné, realizujú záujmy a ciele zriaďovateľov- všeobecne prospešné, poskytujú služby tým, ktorí sú na túto pomoc odkázaní- verejnoprospešné, realizujú verejný záujem

hľadisko ústavnosti: spolkové, stranícko-politické, náboženské a odborové inštitúcie

Členenie mimovládnych organizácií podľa kritéria

zákonnej úpravy

zák. č.83/1990 Zb. o združovaní občanov: občianske združenia, spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia a klubyten istý zák. v znení neskorších predpisov: odborové organizáciezák. č.34/2002 Z. z. o nadáciách: nadáciezák. č. 424/1991 Zb.: politické strany a hnutiazák. č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery: náboženské spoločnostizák. č. 213/1997 Z. z. v znení zák. č. 35/2002 Z. z.: neziskové org. poskytujúce všeobecnoprospešné službyzák. č.116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií s medzinárodným prvkompodľa Obchodného zákonníka: obchodné spoločnosti zriadené za iným účelom ako je podnikaniezriadené osobitným zákonom:verejnoprospešnézáujmové (napr. prof. komory)

International Classification of Nonprofit Organisations (ICNPO) – podľa odvetví činnosti

1. kultúra, šport, rekreácia2. vzdelávanie a výskum3. zdravotné služby a inštitúcie4. sociálne služby5. životné prostredie6. rozvoj a bývanie7. obhajoba skupín a jednotlivcov8. filantropia a dobročinnosť9. medzinárodné org.10. cirkvi a náboženské spoločnosti11. podnikateľské a profesné združenia a odbory12. ostatné

Tretí sektor v slovenskej legislatíve

Nadácia je účleovým združením vecí, peňažných prostriedkov, cenných papierov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (majetok nadácie), ktoré zriaďovateľ určil na plnenie všeobecne prospešného cieľa. Zriaďuje sa najmä za účelom rozvoja duchovných hodnôt, realizácie a ochrany ľudských práv alebo iných humanitárnych cieľov, ochrany a tvorby životného prostreda, zachovania prírodných a kultúrnych hodnôt na podporu zdravia a vzdelávania (zákon č. 207/96 Zb. o nádáciách). Registrácia: MV SR, fyzická i právnická osoba, zriaďovacia listina (alebo závet), štatút/stanovy, doklad o výške majetkového vkladu, doklad o zdroji nadobudnutia majetkového vkladu. Min. Vklad: 10000,- pri zriadení, ktorý musí byť do 6 mesiacov zvýšený na 200000,- Sk Administratívne výdavky – max 15% celkových ročných výdavkov

Nadácia nesmie podnikať, s výnimkou prenájmu majetku, organizácie verejných zbierok, lotérií a iných podobných hier alebo kultúrnych, športových, vzedelávacích, spoločenských akcií, ak touto činnosťou účinnejšie využie svoj majetok. Iné podmienky:

a) povinnosť oznámiť darcov daňovému úradu, ako úhrn darov jedného darcu prevýši 5000,- Sk

b) audit pri úhrne výdavkov a príjmov vyššom ako 5000000,- Skc) predkladať MV SR výročnú správu za uplynulý kalendárny

rok najnejskôr do 15. IV.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby je právnická osoba, ktorej predmetom je poskytovanie služieb: rozvoj a ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt, tvorba a ochrana životného prostredia, humanitná starostlivosť, doplnkové vzdelávanie detí a mládeže, poskytovanie sociálnych služieb (213/97 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby). Registrácia: VÚC, návrh na zaregistrovanie + zakladacia listina, zakladacia zmluva, štatút organizácie Administratívne výdavky: max 4% z celkových výdavkov Podnikanie je povolené, ak je zisk použitý na poskytovanie VP služieb alebo na zvýšenie efektivity poskytovania služieb. Iné:

audit pri úhrne výdavkov a príjmov nad 5 mil. alebo ako štátna podpora prevýši 1 mil

predkladať výročnú správu VÚC do 15. IV.

Občianske združenie je právnická osoba združujúca občanov alebo právnické osoby s cieľom reprezentovať ich spoločné záujmy (83/90 o združovaní občanov). Registrácia: MV SR, návrh min 3 občanov starších než 18, stanovy obsahujúce názov, sídlo, cieľ, orgány a zásady hospodárenia

Financovanie tretieho Financovanie tretieho sektorasektora

členské príspevky2% z daní FO a PO (od 2003)samofinancovaniegranty donorovštátne dotácielotérie, súťaže (171/2005 o hazardných hrách, § 4 lotériové hry)benefičné akcieverejné zbierkysponzorské dary

Všeobecná deklarácia o dobrovoľníctve

prijatá v Paríži (1990) Medzinárodná asociácia pre

dobrovoľnícke úsilie (International Association for Volunteer Effort, IAVE)

Dobrovoľníctvo:Dobrovoľníctvo:- je založené na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí- je spôsob podpory aktívne občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity- má formu skupinovej aktivity vykonávanej väčšinou v rámci určitej organizácie, zvyšuje potenciál a kvalitu každodenného života, posiľňuje ľudskú solidaritu- postkytuje odpovede na dôležité výzvy súčasnosti a snaží sa prispieť k vytváraniu lepšieho a pokojnejšieho sveta- prispieva k životachopnosti ekonomického života a k tvorbe pracovných miest a nových profesií

Dobrovoľníci sa riadia základnými prinípmi:Dobrovoľníci sa riadia základnými prinípmi:- právo na slobodné združovanie- dôstojnosť každej ľudskej bytosti a jej kultúru- poskytovanie služby v partnerskom duchu bez nároku na odmenu- odkrývanie spoločenských potrieb a snaha zapojiť komunitu do riešenie jej vlastných problémov- rast ako osobnosť prostredníctvom dobrovoľníckej práce, získavanie nových zručností a vedomostí, rozvoj svojho osobného potenciálu, viery vo vlastné schopnosti a tvorivosť, aktívna úloha pri riešení problémov- stimulácia spoločenskej zodpovednosti a propagácia rodiny, komunity a medzinárodnej solidarity

dobrovoľníci:dobrovoľníci:- povzbudzujú vyjadrenie osobného záväzku prostredníctvom kolektívneho úsilia- aktívne sa snažia posilňovať svoje organizácie tým, že sú dostatočne informovaní o ich cieľoch, úlohách a stratégii a rešpektujú ich- preberajú realizáciu spoločne definovaných úloh, pri zohľadnení ich osobných schopností, časových možností a prijatej zodpovednosti- definujú stratégiu pre dobrovoľnícke aktivity, určujú kritériá pre výber dobrovoľníkov a dohliadajú, aby vybrané funkcie rešpektovali všetci- poverujú každého dobrovoľníka vhodnou úlohou a poskytujú mu zodpovedajúce zaškolenie- prácu dobrovoľníkov praviedelne hodnotia a vyjadrujú jej svoje uznanie

Dobrovoľnícke organizácie:Dobrovoľnícke organizácie:- zabezpečujú primerané poistenie a ochranu proti riziku a snažia sa o poistenie proti škodám spôsobených tretej osobe- preplácajú nevyhnutné výdavky spojené s dobrovoľníckou prácou- definujú podmienky zrušenia záväzku zo strany org i dobrovoľníka- spolupracujú v duchu vzájomného porozumenia s ostatnými členmi organizácie a rešpektu k nim- zúčastňujú sa podľa potreby na školeniach- dodržiavajú pravidlá dôvernosti pri práci