Vo štvrtok, 26. mája otvorili predsedovia vyšších územných celkov v Bruseli spoloč-né zastúpenie pod názvom „Dom slovenských regiónov“. Rok po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie má svoje stále zastúpenie v Bruseli všetkých osem sa-mosprávnych krajov. Doteraz mali svoje zastúpenie v Bruseli tri vyššie územné celky – Bratislavský, Pre-šovský a Košický. Prešovský samosprávny kraj otvoril svoje zastúpenie presne pred dvoma rokmi – 22. mája 2003. „Fakt, že svoje spoločné zastúpenie v jednej budove otvára všetkých osem slovenských krajov, vyvoláva v Bruseli veľkú úctu a obdiv – pretože sme sa vedeli dohodnúť a zreali-zovať túto myšlienku“ zdôraznil pri otvorení predseda PSK Peter Chudík.

Viac informácií na str. 4 a 5.

Transformácia nemocníc v Prešovskom kraji sa posunula. Poslanci Zastupiteľstva PSK na rokovaní 29. marca odsúhlasili princípy transformácie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Prešovského samo-správneho kraja. Transformácia je nevy-hnutná pre stabilizáciu zdravotníctva. PSK už jeden a pol roka hľadá cestu ako ďalej s nemocnicami. Pôvodne sa uvažo-valo o vytvorení jednej správcovskej organizácie, ktorá by spravovala ma-jetok všetkých štyroch nemocníc. Diskusie v jednotlivých nemocni-ciach však ukázali, že s týmto mode-lom nesúhlasia zamestnanci a všetky nemocnice by sa chceli transformo-vať samostatne.

„Majetku sa nezbavujeme – prenají-mame ho. Zostane vo vlastníctve samo-správneho kraja“ zdôraznil predseda PSK, Peter Chudík. Ako dodal, „dôle-žitým faktorom pri prenájme bude rie-šenie záväzkov v jednotlivých nemocniciach.“ Tie v štyroch NsP presahujú 460 miliónov korún. Najvyššie, takmer 200 miliónov ko-rún, sú v NsP vo Vranove nad Topľou.

Nemocnica s poliklinikou v Starej Ľu-bovni sa zmení na neziskovú organizáciu, ktorú vytvorí Prešovský samosprávny kraj

a mesto Stará Ľubovňa. Majetok nemoc-nice bude novému subjektu prenajatý za jednu korunu. V prípade NsP v Humennom vytvorí PSK a záujemca o prenájom - spoločnosť Vitesa akciovú spoločnosť, kde 66%-tný podiel bude mať Vitesa a 34% PSK. Tejto spoločnosti dá PSK do prenájmu majetok

nemocnice za ročné nájomné 8 mil. Sk. Nová spoločnosť prevezme aj záväzky NsP okrem záväzkov voči Sociálnej poisťovni. Spoločnosť tiež bude garantovať za prvých 5 rokov investície v objeme 100 mil. Sk z vlastných zdrojov. Podobne je to vo Svidníku. V novej akcio-vej spoločnosti bude mať a.s. Vitesa 80%-

-tný podiel, PSK podiel 20%. Ročný nájom predstavuje 2 mil. Sk a investície za prvých 5 rokov majú dosiahnuť 50 mil. Sk. „Predpokladám, že takýto návrh bude pri dobrých zmluvách vyhovujúci, lebo rieši zá-väzky aj rozvoj nemocníc. Pravdou je, v tom-to roku už majú všetky nemocnice okrem vranovskej, vyrovnané hospodárenie. Keby

od 1. januára 2006 nehrozili exekúcie, možno by sme transformačný proces riešili ešte inak. Som však presvedčený, že zatiaľ dohodnutý návrh je ešte lepší ako som očakával. Rieši záväzky ne-mocníc, investície a rozvoj“ tvrdí Peter Chudík.

Už 20. júna sa uskutoční rokovanie o konkrétnych zmluvách. Predseda PSK verí, že tento proces skončí 1. augusta alebo do 1. septembra.

Najväčšia diskusia bola okolo NsP vo Vranove nad Topľou. Na základe

posledného rozhodnutia poslancov zo 14. júna by sa táto nemocnica mala tranfor-movať na neziskovú organizáciu, ktorú vy-tvorí Preškovský samosprávny kraj, mesto Vranov, samospráva obcí a investor. Celý proces transformácie nemocníc však mu-sia ešte odsúhlasiť poslanci Zastupiteľstva PSK. Malo by sa tak stať počas leta.

Základným problémom pri prí-prave projektov na čerpanie pe-ňazí z fondov Európskej únie je, že mnohé samosprávy nemajú dostatok aktuálnych informácií a nepoznajú správny postup pri spracovávaní podkladov. Pomôcť by im mal Partnerský program Inforegión. Pre obce a mestá, mikroregióny, neziskové orga-nizácie, ale aj iné inštitúcie, ho pripravila Agentúra regionálne-ho rozvoja Prešovského samo-správneho kraja (ARR PSK).„Partnerský program Inforegión vznikol na základe potrieb regi-ónu. Veríme, že pomôže zvýšiť šancu na získanie prostriedkov z EÚ. Doteraz jednotlivé subjekty dosť živelne chodili na agentúru regionálneho rozvoja, aby získali informácie ohľadom spracovania projektu. Niekedy však už bolo veľmi neskoro,“ konštatuje ge-nerálny riaditeľ ARR PSK Artúr Benes. Zdôraznil, že „základom partnerského programu je starost-livosť o našich partnerov 365 dní v roku, aby vedeli definovať svoje strategické ciele a aby sme našli spoločné kroky, ako sa k nim do-pracovať.“ V tomto prípade nej-de o priame poskytnutie peňazí partnerom, ale ukázať im spôsob a možnosti, ako ich získať z eu-rofondov.„Program Inforegión poskytuje služby v štyroch úrovniach. Prvá sú každodenné informácie o ak-tuálnych, ale aj pripravovaných výzvach, potom školiaca a kon-zultačná činnosť, do tretej úrov-ne patrí už spracovanie projektov a štvrtou je samotná realizácia schválených projektov“ vysvetľuje Ing. Benes. Agentúra tento program už po-núkla inštitúciám v okrese Vra-nov nad Topľou. Informačná kampaň bude pokračovať a oslo-vené budú všetky regióny v rám-ci Prešovského samosprávneho krája. Výsledkom by malo byť zriadenie detašovaných praco-vísk, ktoré budú v jednotlivých okresoch slúžiť ako centrá prvé-ho kontaktu.

Podľa údajov z konca apríla bolo v rámci štrukturálnych fondov za Slovensko podaných spolu 4 880 žiadostí v celkovej hodnote 98 mld. Sk. Z nich sa 1 181 projektov v hodnote 20 mld. Sk už realizuje, 670 žiadostí v objeme 16 mld. Sk bolo zamietnutých. Medzi najak-tívnejšie kraje patria Nitriansky (podaných 875 žiadostí), Prešovský (podaných 834 projektov) a Banskobystrický (podaných 818

Slovensko bude mať možnosť využiť finančné prostriedky z dvoch nových finančných me-chanizmov. Ide o Finančný mechanizmus Eu-rópskeho hospodárskeho priestoru a Finančný mechanizmus Nórskeho kráľovstva. Ten prvý financuje Nórsko, Lichtenštajnsko a Island, druhý je výlučne nórskou záležitosťou. „Oba finančné mechanizmy vznikli s cieľom pomôcť novopristupujúcim krajinám EÚ,“ zdô-raznila počas návštevy Prešova veľvyslankyňa Nórskeho kráľovstva v SR, J.E. Brit Lovseth. Dodala, že Slovensko dostane spomedzi 10 kra-jín štvrtý najvyšší objem finančných prostriedkov. Kon-krétne je to 67,1 mil. eur na obdobie päť rokov. „PSK je na tento systém pripravený, lebo sme intenzívne využili spoluprácu s partnerským regió-nom More og Rom-sdal. Našou výhodou je, že už máme nór-skeho partnera,“ za-reagoval predseda PSK Peter Chudík. PSK má priprave-ný projekt na Cen-trum udržateľného rozvoja, ktorý zahŕňa štyri podprojekty – biznis centrum pre investorov, inovácia, marketing územia a informačné technológie. „Čakáme už len na výzvu“ zdôrazňuje P. Chudík. Tú by mal Úrad vlády SR zverejniť do konca júna. Projek-

ty bude možné podávať do roku 2008. Prijímateľom tejto pomoci môže byť prakticky každý. Na základe memoranda je najvyššou prioritou pre Slovensko životné prostredie. Ako upozornil P. Chudík, vyššie územné celky ne-majú žiadne kompetencie v životnom prostredí. V tejto oblasti môžu byť prijímateľom skôr obce, ministerstvo životného prostredia, prípadne vo-dárne a kanalizácie. „Budeme iniciovať, aby sa prostriedky využili účelne a verejne. Napríklad na spracovanie projektovej dokumentácie, ktorá je potrebná pre podávanie projektov,“ zareagoval

predseda PSK Peter Chudík. Ako dodal, „verí-me, že sa podarí naplniť veľmi dobrý zámer – zni-žovanie regionálnych disparít v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru. Zaostalejšie regióny by mali byť pri hodnotení projektov zvýhodnené.“

žiadostí). Vo finančnom vyjadrení však vedie Prešovský kraj, odkiaľ odišli žiadosti o nená-vratný finančný príspevok v objeme presahu-júcom 20 mld. Sk. Najviac projektov sa však realizuje v Nitrianskom kraji (334). Prešovský kraj je so 143. realizovanými projektmi v hod-note 5,3 mld. Sk na piatom mieste. Najviac financií, 9,4 mld. Sk, zatiaľ smerovalo do Banskobystrického kraja.

V máji sa vo Wroclawe konal Európsky summit regiónov a miest, na ktorom sa stretlo 300 prezidentov regiónov a primátorov miest. V rámci diskusie sa zamerali na základné piliere decentrali-zácie – kohézia /súdržnosť/, konkurencieschopnosť a lokálna de-mokracia. Predseda PSK ako hlavný rečník panelu venovanému decentralizácii a kohézii predstavil vývoj decentralizácie na Slo-vensku, objasnil pozíciu slovenských regiónov a poukázal na me-dziregionálne rozdiely. Peter Chudík vyzdvihol potrebu solidarity v rozšírenej Európe: „Zaostalé regióny ako Prešovský samosprávny kraj bez pomoci nebudú môcť využiť svoj ohromný potenciál pre väčší ekonomický rast a vytváranie pracovných príležitostí.“ Podľa predse-du PSK „je nevyhnutné posilniť právomoci regiónov a presunúť fi-nančné prostriedky v prospech regiónov. Len tak budú regióny schop-né zvládať dôležité výzvy a budovať svoju konkurencieschopnosť, od ktorej závisí konkurencieschopnosť celej EÚ.“Odkaz prezidentov regiónov a primátorov miest zúčastnených na summite znie: „Decentralizácia je najlepšia záruka pre ekonomic-ký rast a viac pracovných miest.“ Je to jasný signál pre vrchol-ných predstaviteľov členských štátov, aby neznížili rozpočet EÚ

na obdobie 2007-2013 pod úroveň 1,14% HDP na úkor finančných prostriedkov pre podporu najzaostalejším regiónom. „Takýmto spô-sobom by nebolo možné vyrovnávať regionálne nerovnováhy v rámci únie“ zdôraznil Peter Chudík.

∆ Čo vnímate ako najväčší prob-lém pri pomoci z EÚ? Pomer medzi veľkým počtom dobrých nápadov a projek-tov a množstvom finančných prostriedkov v rámci pomoci z EÚ. Existujú vypracované kva-litné projekty na niekoľko miliárd korún, ale schváliť je možné iba niekoľko z nich. Namiesto pred-stierania, že každý má šancu, by mala byť pomoc viac usmernená. Navonok všetko pôsobí veľmi de-mokraticky, keď v hre sú široko koncipované ciele pomoci a veľký počet oprávnených žiadateľov. Chceme však presadiť, aby sa vyjasnili a zjednotili pravidlá hry voči žiadateľom pomoci. Teraz sa hľadajú rôzne formálne nedo-statky, aby bolo možné projekty čo najjednoduchšie vyradiť, aby sa nemuseli ďalej hodnotiť. Jed-noducho: ak sa niekto nevyzná vo formulároch, k európskym penia-zom mu na Slovensku nepomôže

ani geniálny nápad.∆ Kto určuje pravidlá hry? Výzvy na predkladanie projektov pripravujú a zverejňujú minister-stvá. Rovnako určujú aj pravidlá hry. Pri predkladaní projektov sa musíme vždy dopátrať, ktoré kritériá máme splniť, keďže nie sú bližšie špecifikované. Snažíme sa získať dostatok informácií, aby naše projekty neboli zamietnuté pre nás z nejasných dôvodov. Chceme, aby komunikácia medzi regionálnymi samosprávami a mi-nisterstvami bola intenzívnejšia. Spracovatelia projektov musia ve-dieť čo je typické pre dobré a zlé projekty.∆ Čo navrhujete?Momentálny stav neposkytuje priestor na koordináciu a syste-matický rozvoj regiónov. Celá doterajšia filozofia schvaľovania projektov sa musí otočiť. Aby sme pomohli nášmu regiónu, dohodli sme sa so zástupcami

Košického samosprávneho kraja na vypracovaní spoločného Regi-onálneho operačného programu (ROP) Slovensko-Východ na roky 2007-2013. Bez tohto základného nástroja je pre regióny nemožné žiadať o priamu pomoc EÚ. ROP na úrovni NUTS 2, teda pre celé východné Slovensko, je základ-ným predpokladom, aby mohli byť riadiace, hodnotiace, imple-mentujúce a kontrolné jednotky presunuté na regióny. Cez ROP chceme priamo získať zdroje pre naplnenie priorít nášho regiónu.∆ Čo je obsahom tohto programu a kto ho vypracuje? ROP má poskytnúť pravidlá a me-chanizmy, ktoré podmienia iden-tifikáciu, výber a implementova-nie projektov. Chceme to robiť tu – na východnom Slovensku, nie v Bratislave. Pracovné skupiny zložené z expertov z Prešovské-ho a Košického samosprávneho kraja analyzovali a porovnávali

programy hospodárskeho a soci-álneho rozvoja oboch krajov, aby bolo možné ROP postaviť už na existujúcich dokumentoch. Na prípravu ROP oba kraje poskytli po 1 mil. Sk. Ďalej ROP plánuje-me financovať cez projekt, ktorý sme podali začiatkom februára na MVaRR, ale do dnešného dňa ne-bol vyhodnotený. Čakáme, kedy potrebné financie pre ROP získa-me čo najskôr a v tomto kľúčovú úlohu hrá ministerstvo.∆ Kedy ROP bude vypracovaný a čo to bude znamenať? Chceme ho vypracovať do konca roka 2005. V súčasnosti v oboch krajoch predkladáme na rokova-nie krajských parlamentov návrh rozvojových smerov regiónu Slo-vensko – Východ pre roky 2007-2013. V našom kraji už bol v júni schválený.Chceme veriť tomu, že máme šancu zmeniť súčasný systém, hoci to bude znamenať nesmierne úsilie na našej strane a vôľu na centrálnej úrovni. Do-teraz nebolo rozhodnuté, či budú ROP, ale určite riadiace orgány ostanú na centrálnej úrovni. Ur-čite ale je nutné, aby VÚC boli sprostredkovateľskými orgánmi a programy by mali implemen-tovať. Ak vláda a Brusel schvália ROP Východné Slovensko, bude to veľký krok v rozvoji regiónov, ktorým sa takto uvoľnia ruky.

Až sedem z ôsmich krajov Slovenska má HDP na obyvateľa menší ako75 % priemeru EÚ, čiže spadajú pod súčasný Cieľ 1. Východ Slovenska patrí medzi 10 najchudobnejších regiónov EÚ s priemerom 37,2 % HDP EÚ. Štátny rozpočet nemá výraznejšie zdroje na regionálny rozvoj a vláda, ale aj chudobné regióny sa spoliehajú iba na pomoc v rámci štrukturálnych fondov a Kohéz-neho fondu EÚ. Podľa Alexandra Ernsta, riaditeľa Úradu Prešov-ského samosprávneho kraja, je pre PSK absolútnou prioritou zís-kať peniaze do regiónov: „Ak systém prijímania pomoci necháme tak, ako je to teraz, fondy z EÚ nebudú využité efektívne.“

„Pre Prešovský samosprávny kraj je veľmi dôležité, aby mohol priamo komunikovať s Bruselom, teda aby sme boli na úrovni NUTS II – to je hlavný dôvod, prečo s Ko-šickým samosprávnym krajom intenzívne pracujeme na regionálnom operačnom programe. V Bruseli sú tejto veci naklo-není, potrebujeme súhlas slovenskej vlády, aby prešla od systému sektorových operač-ných programov k systému regionálnych operačných programov, aby kraje mohli priamo zasahovať do tvorby programova-cieho obdobia 2007 – 2013, aby mohli roz-hodovať a implementovať“ skonštatoval predseda PSK, Peter Chudík.

Slávnostné otvorenie Domu slovenských re-giónov začalo 26. mája o 12.30 h symbolické prestrihnutie pásky, ob-hliadka priestorov a sláv-nostný prípitok v užšom kruhu hostí. Nechýbal medzi nimi minister výstavby a regionálne-ho rozvoja László Gyu-rovszký, veľvyslanci pri ES, Belgickom kráľov-stve, NATO a poslanci Európskeho parlamentu.

Z Prešovského samosprávneho kraja sa na otvo-rení Domu slovenských regiónov zúčastnila skupina poslancov Zastupiteľstva PSK. Počas svojho pobytu sa zoznámili s fungovaním eu-rópskych inštitúcií a s rozhodovacím procesom v EÚ. Navštívili tiež Výbor regi-ónov a Európsky parlament, kde si pozreli plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu a stretli sa s europoslancami.

Počas návštevy európskych in-štitúcií veľmi aktívne diskutovali o možnostiach Prešovského kraja v súvislosti s čerpaním prostried-kov zo štrukturálnych fondov EÚ. Poslanci upozorňovali na poddimenzované ekonomické ukazovatele kraja. Zdôraznili, že napriek proklamáciám sa ekono-mické nožnice medzi západom a východom Slovenska stále viac otvárajú. „Napriek tomu, že máme štyri sektorové operačné programy, nedokážeme rozvíjať

regióny. Všetko zostáva v Bratislave a na južnom Slovensku. Do Prešova a Košíc už financie nepri-chádzajú“ upozornil poslanec Anton Bidovský (Prešov). Poslanci na všetkých stretnutiach zdô-razňovali, že rozhodovací proces treba z jedného

miesta – z Bratislavy presunúť na regióny. „Sme na tento proces pripravení.“ Predstavitelia jednotlivých európskych inštitúcií odporúčali prešovským zástupcom, aby vyvíjali tlak na slovenskú vládu. Osobitnú časť diskusie

predstavovalo programovacie ob-dobie na roky 2007 – 2013. Ako na záver pracovných rokovaní skonštatoval poslanec Milan Kli-meš (Poprad), „boli to zmyslupl-né stretnutia, ktoré účastníkom pomohli objasniť pohľady z oboch strán.“

Na osobitnom stretnutí s poslan-cami EP Milanom Gaľom, Zitou Pleštinskou a Jánom Hudackým hovorili o ich možnostiach pri pre-sadzovaní záujmov kraja. Pred-stavitelia krajského parlamentu si prezreli tiež priestory oficiálneho zastúpenia regiónu Valencia (Špa-nielsko), kde s jeho zástupcami hovorili o význame a možnostiach regionálnych zastúpení.

Logo Domu slovenských re-giónov symbolizuje spoločný dom s ôsmimi oknami, ktoré vyjadrujú spolupatričnosť všetkých slovenských regi-ónov. Strecha pripomína

zakrivenie štítu Kriváňa, modrá vlnovka pod obrázkom symbolizuje Dunaj. Logo v národných červeno – modrých farbách na bielom podklade navrhla prešovská spoločnosť Tampex.

Mária Kusendová, poslankyňa Z PSK, Prešov: Otvorenie Domu slo-venských regiónov vní-mam veľmi pozitívne. Je to spôsob, ako sa ak-tívne zapojiť do celého

diania v rámci európskeho spoločenstva. Určite to nášmu regiónu prinesie efekt pri rozdeľovaní prostriedkov zo štruktu-rálnych fondov.

Ľubomír Červeňák, poslanec Z PSK, Prešov: Otvorenie oficiálneho spoločného zastúpenia všetkých slovenských regiónov určite pri-nesie efekt a účinok

v priamom vzťahu na financovanie a spô-sob rozdeľovania dotácií z európskych fondov priamo do regiónov, čo by malo urýchliť tento proces.

Pavol Tarcala, poslanec Z PSK, Bardejov:Verím, že tento krok pri-nesie Prešovskému kra-ju v prvom rade dôležité informácie, ktoré potre-bujeme pre rozvoj nášho

regiónu. Aby sme boli pri tvorbe projektov, ktoré budú, verím, úspešné. Tieto projekty by mali priniesť do nášho kraja rozvoj za-mestnanosti, rozvoj priemyslu, rozvoj ces-tovného ruchu – rozvoj tých oblastí, ktoré máme zadefinované ako strategické.

Ján Gajdzik, poslanec Z PSK, Vranov nad Topľou:Otvára sa určitý priestor, aby sme viac mohli prejavovať svoje snahy, svoju nespokojnosť, ale hlavne realizáciu svojich

cieľov. Aby sme sa mohli vyrovnávať ostat-ným krajom.

Otvoreniu predchádzal krátky brífing, na ktorom všetci predsedovia pre-zentovali svoje zámery a očakávania v súvislosti so spoločným zastúpením. Prínosom spoločného zastúpenia slovenských regiónov bude efektív-nejšie presadzovanie regionálnych záujmov v centre európskych inštitúcií. Predsedovia krajov očakávajú jed-noduchšiu koordináciu práce v rámci slovenskej delegácie pri Výbore re-giónov. „Budúcnosť Európskej únie je v decentralizácii, kohézii a konkurencie-schopnosti. Som presved-čený, že úloha regiónov sa v budúcnosti bude posilňovať,“ zdô-raznil pri otvorení predseda PSK Peter Chudík.

Priestory Domu sloven-ských regiónov neďaleko Schumanovho okruhu sa nachádzajú na troch poschodiach modernej administratívnej budovy v centre európskej štvrte na Avenue Cortenbergh 89. V tesnej blízkosti sú inštitúcie EÚ a Stále za-stúpenie SR v Bruseli. Na ploche 415 m2 má každý región svoju kanceláriu, k dispozícii je rokovacia miestnosť s kapacitou 35

miest, spoločné priestory na prijímanie návštev, pracovisko spoločného komu-nikačného manažéra a dve pracoviská

pre stážistov. Vstupné náklady projektu dosiahli 3,6 mil. Sk. Prevádzkové nákla-dy pre každý kraj predstavujú mesačne 1500 eur.

O podobný projekt sa v Bruseli pokúšalo via-cero členských krajín EÚ, avšak Dom slovenských re-giónov je po holandskom projekte len druhým svoj-ho druhu. Postup slovenských regió-nov je vnímaný ako veľmi pozitívny signál smerom k európskym inštitúciám aj preto, lebo spoločné zastúpenie je budované „zdola nahor“ a je inicia-tívou samotných regiónov.

Prebytok hospodáre-nia je najvyšší v his-tórii PSK. V roku 2003 predstavoval takmer 49,3 mil. Sk. Vyplýva to zo záve-rečného účtu PSK za rok 2004, ktorý schváli poslanci Za-

stupiteľstva PSK na zasadnutí 19. apríla. Prešovský samosprávny kraj v minulom roku hospodáril s celkovým rozpočtom vo výške takmer 3,3 mld. Sk. Pôvodne schvá-lený rozpočet vo výške 2,95 mld. Sk bol počas minulého roku štyrikrát opravený – až na 3,3 mld. Sk. Vlastné príjmy PSK predstavovali 5 percent rozpočtu. Kapi-tálové výdavky PSK v roku 2004 dosiahli takmer 279 mil. Sk. Majetok Prešovské-ho samosprávneho kraja k 31. decembru 2004 presiahol 5,8 mld. Sk. Účtovnú zá-vierku PSK za rok 2004 potvrdil nezávislý audítor, spoločnosť Interaudit Zvolen.

o Školstvo – najviac výdavkovNajviac prostriedkov, takmer 1,5 mld. Sk, smerovalo v roku 2004 do oblasti vzde-lávania. PSK má vo svojej pôsobnosti 95 stredných škôl a 98 školských zariadení. Takmer 560 mil. Sk dosiahli výdavky za-riadení sociálnych služieb. V roku 2004 sa počet zariadení sociálnej starostlivosti zvý-šil z 20 na 25. Pracuje v nich spolu 1404 zamestnancov. Pre neštátne subjekty, kto-ré poskytujú sociálne služby, rozdelil PSK v minulom roku vyše 120 mil. Sk. Rozpočet pre cestnú dopravu predstavoval 671 mil. Sk. Z toho 234 mil. Sk bolo po-užitých na vykrytie straty pre dopravcov, ktorí zabezpečujú verejnú autobusovú prepravu. Na správu a údržbu ciest bolo vyčlenených takmer 438 mil. Sk. PSK pre-vzal v roku 2004 do svojej správy 2438 km ciest II. a III. triedy.Rezort kultúry mal v minulom roku k dis-pozícii viac ako 168 mil. Sk. Takmer treti-na rozpočtu, 61,5 mil. Sk, bola rozdelená

Prešovský samosprávny kraj (PSK) hospodáril minulý rok s prebytkom 72,6 mil. Sk. Poslanci PSK na svojom zasadnutí 19. apríla rozhodli o tom, že 7,5 mil. Sk z tejto sumy bude odvedených do rezervného fondu PSK. Zostávajúcich 65 mil. Sk sa roz-delí na kapitálové výdavky v rezortoch kultúry, sociálneho zabezpečenia, dopravy a vzdelávania. Práve do poslednej oblasti bude smerovať až 20 mil. Sk. Ďalšie zdroje z prebytku sú určené na kofinancovanie cyklisticko-pešej lávky cez Dunajec v Čer-venom Kláštore (1,8 mil. Sk), na spolufinancovanie projektov z EÚ (2 mil. Sk), na riešenie havarijných stavov (5 mil. Sk), na strojné investície v humenskej nemocnici (6,1 mil. Sk) a najviac – 8,8 mil. Sk na splátku CT prístroja v NsP vo Svidníku.

pre dve divadlá. PSK je zriaďovateľom 28 kultúrnych inštitúcií. Rozpočet Úradu PSK v minulom roku dosiahol 78,5 mil. Sk. Z toho na činnosť Zastupiteľstva PSK a jeho komisií bola vy-členená čiastka 7,3 mil. Sk. o Školstvo – najviac investíciíKapitálové výdavky PSK v roku 2004 do-siahli takmer 279 mil. Sk. Z toho viac ako 25 mil. Sk získal PSK z predaja pozemkov a nehnuteľného majetku. V oblasti kultú-ry predstavovali minuloročné investície objem takmer 33 mil. Sk. Spolu 11 mil. Sk štát účelovo vyčlenil pre Divadlo Jonáša Záborského na rekonštrukciu strechy a Di-vadlo Alexandra Duchnoviča na špeciálne vozidlá na vozenie kulís. Kapitálové výdav-ky v rezorte vzdelávania presiahli 87 mil. Sk. Zrealizovalo sa spolu 49 investičných akcií, najväčšou (26 mil. Sk) je výstavba viacúčelovej telocvične v Sabinove. Z ka-pitálových výdavkov pre oblasť sociálneho zabezpečenia v objeme takmer 19 mil. Sk bolo zrealizovaných 32 investičných záme-rov. Najviac (2,2 mil. Sk) bolo použitých na rekonštrukciu objektu pre DSS na Kel-lerovej ulici v Bardejove. Takmer 21 mil. Sk dostala na investície Správa a údržba ciest PSK, ktorá zrealizovala 13 investič-ných akcií. Ing. Mária Holíková vedúca odboru financií a správy majetku ÚPSK

Rozvojová agentúra PSK ukončila pilot-ný projekt rekonštrukcie a zabezpečenia energetickej efektívnosti vybraných zaria-dení v pôsobnosti PSK. V praxi to zna-mená, že deväť vybraných školských, kultúrnych a sociálnych zariadení má pripravenú stavebnú dokumen-táciu, ktorá je potrebná pre podáva-nie žiadostí o nenávratný finančný príspevok zo štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Zá-kladná infraštruktúra. „Každá orga-nizácia má vypracovaný energetický audit, finančnú analýzu, koncepciu, skrátka všetky nevyhnutné podklady bez ktorých nemožno projekt podať. V súčasnosti má máloktorá organi-zácia finančné prostriedky na vypra-covanie projektovej dokumentácie. Ide o dokumenty v hodnote niekoľko sto-tisíc korún. Tento projekt zariadeniam umožnil celú dokumentáciu získať“ zdô-

razňuje Igor Grega, manažér projektu. Do projektu boli zapojené Obchodná aka-démia Sabinov, SPŠ strojnícka a Stredná zdravotnícka škola v Prešove, Hotelová

akadémia a SPŠ Bardejov, DSS Giraltov-ce, DSS Ľubica a Podtatranské múzeum a Podtatranská knižnica v Poprade. Tieto

zariadenia už majú vypracované investič-né projekty za 175 mil. Sk. „V tejto chvíli čakáme už len na vypísanie najbližšej výzvy, aby mohli podať projekty. Organizácie však

môžu hľadať aj iné možnosti financo-vania, nie je to len otázka štrukturál-nych fondov“ upozorňuje I. Grega. Pri realizácii projektových aktivít by mali úspory v týchto deviatich zaria-deniach dosiahnuť až 50 percent ná-kladov na energie.Projekt bol realizovaný v rámci Gran-tovej schémy miestneho a regionál-neho rozvoja Phare SR 2002. Začal sa v júli minulého roku a skončil 7. mája. Prešovský samosprávny kraj získal na projekt takmer 92 tisíc eur. Najväčším problémom počas realizá-cie boli kurzové rozdiely, ktoré musí

znášať žiadateľ, teda Prešovský samo-správny kraj. Reálny dopad z kurzových rozdielov dosiahol zatiaľ stotisíc korún.

Cesty II. a III. triedy prevzal Pre-šovský samosprávny kraj 1. januá-ra 2004. PSK spravuje 2 438 kilo-metrov uvedených ciest, najviac zo všetkých vyšších územných celkov. Ako zdôraznil predseda PSK, „aj ich stav pri prebratí bol najhorší – až 46 percent ciest II. a III. triedy bolo pri prevzatí v nevyhovujúcom, alebo havarijnom stave.“ V roku 2004 sa na území PSK na zreali-zovali opravy ciest v dĺžke 21 km, v objeme 34 mil. Sk, čo predstavu-je 0,9% z celkovej dĺžky ciest. Ne-šlo však o súvislé opravy povrchov

vozoviek, ako je tomu v prípade PPP projektu.

REALIZÁCIA PPP PROJEKTU

„V rámci PPP projektu bude celko-vo zrealizovaných 203 opráv úsekov ciest v dĺžke cca 210 km. Z toho 36 km ciest II. triedy a 174 km ciest III. triedy v nevyhovujúcom a havarijnom stave na území PSK. Spolu opravíme asi 10 percent ciest. O tom, ktoré cesty sa opra-via, rozhodli poslanci za jednotlivé okresy,“ vysvetľuje P. Chudík. Ve-

rejnú súťaž vyhrala a.s. Inžinierske stavby Košice, pričom základným kritériom na vyhodnotenie ponúk bola cena predmetu obstarávania. Zmluva bola podpísaná 16. mája 2005. Prvá splátka bude zaplatená v prvom kvartáli roku 2006, pri-čom splácanie potrvá spolu 15 ro-kov. Práce začali 20. mája. Oprava ciest sa bude uskutočňovať podľa harmonogramu, práce majú byť ukončené do 31. októbra. Pôjde o predovšetkým o živičné úpravy náterovou technikou a mikroko-bercami. Realizácia úsekov je roz-ložená na mesiace jún až október podľa harmonogramu spracované-ho na základe dohody SÚC PSK a dodávateľa.

ČO SA DEJE TERAZ?

Koncom mája a začiatkom júna prebehlo odovzdávanie a prebera-nie stavenísk. Zároveň sa rozbehla

aj realizácia prvých úsekov. Už v júni bola zrealizovaná oprava úseku cesty III/06724 Kežmarok – Malý Slavkov a začala sa reali-zácia úsekov v okrese Poprad: III/067 26 Kežmarok – Rakúsy, v okrese Svidník: III/556 21 Kružľová-Svidníčka-Vápeník. Po-stupne sa začali práce aj v okre-soch Humenné, Poprad, Levoča, Stará Ľubovňa. Opravy ciest v ostatných okresoch budú prebie-hať priebežne v mesiacoch júl až október. „Verím, že táto injekcia aspoň čiastočne našim cestám pomôže, lebo si uvedomujeme, že je to stále málo. Je to však jediná cesta ako oživiť región, cestovný ruch a turistiku. Nikto nám pe-niaze nedá, preto, keď budeme pripravovať rámcový úver z Eu-rópskej investičnej banky na rok 2006, určite tam budú započítané aj ďalšie rekonštrukcie ciest,“ zhodnotil Peter Chudík.

Na rokovaní Z PSK v októbri 2004 poslanci rozhod-li, že v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) sa zrealizujú opravy ciest II. a III. triedy za pol miliardy korún. „Na financovanie sme využili projekt verejno--súkromného partnerstva, ktorý sa osvedčil v iných krajinách. Jeho podstatou je, že vybraný dodávateľ - súkromná spoločnosť zrealizuje práce, ktoré krajská samospráva postupne počas trvania projektu spláca. Podobný systém použili aj v Žilinskom a Košickom kraji,“ vysvetľuje predseda PSK Peter Chudík.

Medzilaborce – Warhol cityProjekt Warhol city bol podpo-rený z prostriedkov Európskej únie a momentálne je v štádiu realizácie. Jeho cieľom je zásah-mi do vonkajšieho vzhľadu mes-ta vytvoriť vizualizácie, ktoré budú symbolizovať tvorbu An-dyho Warhola, resp. umelecký štýl pop-art. Celkový rozpočet predstavuje čiastku 2,5 mil. Sk. Príspevok Phare by mal byť vo výške 1,8 mil. Sk, mesto Medzi-laborce prispeje sumou 300 tisíc korún. Dotáciu PSK 200 tisíc korún (8% z rozpočtu) mesto využije na úpravu vonkajšieho vzhľadu fasád, rekonštrukciu au-tobusových zastávok a na tvorbu veľkoplošných boardov.

FACE – súťaž prvej pomociEurópska súťaž v poskytovaní prvej pomoci FACE 2005 bude zameraná na záchranu života v prípade nehody. Súťaž FACE sa organizuje každý rok. V dňoch

od 30. júna do 3. júla sa uskutoč-ní po prvý krát na Slovensku – vo Svidníku. Súťaže sa zúčast-nia víťazné družstvá národných súťaží z 26 krajín Európy. FACE 2005 pripravuje Územný spolok Slovenského červeného kríža vo Svidníku. Do organizácie je zapojených 300 dobrovoľníkov a profesionálnych pracovníkov SČK. Rozpočet súťaže predsta-vuje 3,7 milióna korún. Suma 200 tisíc korún od PSK predsta-vuje 5,4 % rozpočtu.

Turnaj pre nepočujúce deti Športový klub nepočujúcich detí v dňoch 4. až 9. júla organizuje XIII. ročník medzinárodného halového futbalového turnaja pre nepočujúcich žiakov do 16 rokov. Cieľom organizátorov tohto podujatia je dokázať, že aj nepočujúce deti sú schopné vyrovnať sa svojím počujúcim vrstovníkom a vytvoriť im šťast-né, plnohodnotné a zmyslupl-

né detstvo. Celkový náklad na akciu predstavuje čiastku 372 tisíc korún. Dotácia 112 tisíc korún predstavuje 30% z celko-vého rozpočtu. Ďalšie finančné prostriedky (227 000 Sk) zdru-ženie získalo aj z Ministerstva školstva SR a Slovenského zväzu

nepočujúcich športovcov.Fragaria cup v Prešove

Medzinárodný mládežnícky fut-balový turnaj Fragaria cup má v Prešove niekoľkoročnú tradí-ciu. Už od 1. do 4. júla sa v Pre-šove opäť zíde 4000 účastníkov zo 17 krajín Európy a z Cypru. O medaily bude súťažiť spolu 180 družstiev. Turnaj s rozpoč-tovým nákladom dva milióny korún pripravuje spoločnosť 4 sports. Poslanci PSK naň prispe-li čiastkou 150 tisíc korún.

Poslanci Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (PSK) na svojom zasadnutí 19. apríla rozhodli o poskytnutí dotácií z vlastných príjmov. V rozpočte PSK sú v roku 2005 na tento účel vyčlenené dva milióny korún. Zastupiteľstvo rozhoduje o rozdelení jedného milió-na, pričom ide o žiadosti, ktoré presahujú čiastku 100 tisíc korún. O nižších sumách môže rozhodnúť priamo predseda PSK. Poslanci odsúhlasili dotáciu pre štyroch žiadateľov.

Prešovský samosprávny kraj (PSK) navštívil 3. mája honorárny konzul SR v Belgicku Arnold Vanhaecke. Spolu s predsedom PSK Petrom Chudíkom si prezrel pozemky a výrobné haly v okolí Prešova a Sabinova vhodné na podni-kanie. Táto prvá návšteva honorárneho konzula na východe Slovenska sa uskutočnila na zákla-de pozvania Zastúpenia PSK v Bruseli. Ako zdôraznil A. Vanhaecke, „Slovensko i Prešovský región sa musí neustále zviditeľňovať. Aby sa v Belgicku, ale aj v iných krajinách o Slovensku vedelo a hovorilo.“ Cieľom návštevy v Prešove bolo iniciovať pr-votnú spoluprácu pre rozvoj podnikateľských vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi PSK a Flámska: „Chceli sme prezentovať podnikateľ-ské prostredie Prešovského kraja, upozorniť na potenciál cestovného ruchu a možnosti podnikať na zelenej lúke“ vysvetlil Peter Chudík. Dodal, že tradične veľkým problémom, na ktorý konzul

upozornil, sú chýbajúce diaľnice: „Možnosti na podnikanie u nás sú, ale investori chcú prísť po diaľniciach. Nemusíme hovoriť hneď o D1, veľké nádeje sme vkladali aj do rýchlostnej komuniká-cie R4, ktorá nás mohla cez Miskolc spojiť s eu-rópskou diaľničnou sieťou. Zdá sa však, že ani tadiaľto cesta nevedie. Je to však problém, ktorý je možné vyriešiť len za aktívnej účasti štátu.“

V sobotu, 30. apríla sa v Bruseli konal Deň otvorených dverí na inštitúciách EÚ, na kto-rom sa, ako jediný zástupca Slovenska, prezen-toval Prešovský samosprávny kraj. Návštevníci sa formou prezentačných stánkov zoznámili s 26 regiónmi EÚ. „Zo Slovenska sme boli vôbec jediní predstavitelia. Ani v iných inštitúciách a stánkoch na uliciach sa Slovensko nereprezen-tovalo. Takže slovenskí návštevníci boli nadšení, keď objavili náč stánok“ približuje sobotnú atmosféru vedúca zastúpenia PSK v Bruseli, Natália Tarasovová. Ako vysvetlila,“zastúpenie PSK v Bruseli sa rozhodlo participovať na tejto akcii, aby spropagovalo náš kraj v Belgicku, aby belgická verejnosť mohla spoznať krásy nášho regiónu, aby aj občania v centre Európy objavili

Členovia komisie na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov Pre-šovského samosprávneho kraja už skontrolovali všetkých 61 majetkových oznámení poslancov a predsedu PSK. Poslanci Zastupiteľstva PSK ako verejní funkcio-nári mali povinnosť do 31. marca podať písomné majetkové oznámenia za prechádzajúci kalendár-ny rok. Všetci poslanci PSK a predseda PSK si túto povinnosť splnili v zákonom stanovenom termíne a oznámenia o majetkových pomeroch odovzdali včas.Drobné nedostatky formálneho charakteru po-

Spolu 31 študentov z SOU služieb v Prešove a zo Združenej strednej školy obchodu a služieb v Kežmarku odcesto-valo v máji do Slovinska. V hotelových komplexoch v prímorskej oblasti Slovin-ska začali vykonávať svoju povinnú od-bornú prax. Budú pracovať ako kuchári, čašníci a chyžné. „Slovinskí podnikate-lia majú veľký záujem, aby naši študenti u nich vykonávali prax v hotelových zaria-deniach,“ vysvetľuje Karol Lacko, ve-dúci odboru školstva a telesnej kultúry Úradu PSK. Na základe dohody o praxi študentov, slovinskí partneri garantujú stredoškolákom bezplatné stravovanie, ubytovanie a minimálnu mzdu 300 eur. „Je to veľmi seriózna ponuka zo strany slovinských hoteliérov. Tým najlepším študentom, ktorí sa osvedčia, ponúkajú po ukončení školy trvalé zamestnanie,“ zdôraznil vedúci odboru školstva. Štu-denti budú trénovať nielen svoju od-bornú zručnosť, ale zdokonalia aj svoje jazykové znalosti. Približne po šiestich týždňoch sa roz-hodne, či študenti ostanú v Slovinsku vykonávať prax celé štyri mesiace, alebo ich vystrieda iná skupina: „Ide o stredoškolákov, ktorí budú po prvýkrát dlhodobo odlúčení od rodiny a nevieme, ako to budú zvládať. Ak by mali problé-my, v druhej polovici ich nahradia ďalší. Slovinskí partneri majú zase záujem, aby sa študenti nestriedali. Všetkých totiž musia zaučiť, vybaviť zdravotné preukazy a poistenie,“ vysvetľuje Ing. Lacko. Zahraničnú prax pre stredoškolákov za-bezpečil Prešovský samosprávny kraj. Niektoré školy takúto prax zabezpeču-jú, ale doteraz išlo o individuálne akti-vity, ktoré nesprostredkoval Prešovský samosprávny kraj. Obe zainteresované školy zatiaľ svojich žiakov na prax do zahraničia neposielali.

slanci na výzvu komisie odstránili. „Proces kon-troly majetkových oznámení sme uzatvorili. Nájde-né nedostatky boli skutočne minimálne a formálne. Vznikli skôr z nepochopenia obsahu tlačív,“ zhod-notil predseda komisie, Ing. Ľubomír Červeňák.Komisia na ochranu verejného záujmu pri výko-ne funkcií verejných funkcionárov Prešovského samosprávneho kraja bola konštituovaná na za-sadnutí Z PSK 26. októbra 2004. Má osem čle-nov. Predsedom komisie je Ing. Ľubomír Červe-ňák (SMER), poslanec za Prešov, podpredsedom Ing. Ján Mlynár (ĽS HZDS), poslanec za okres Poprad.

región plný prírodných a historických krás. Je to tiež spôsob ako zviditeľniť Prešovský samospráv-ny kraj na európskej úrovni a poukázať na aktív-ne pôsobenie PSK v Bruseli. Európske inštitúcie i partnerské regióny veľmi ocenili našu účasť.“