teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)
DESCRIPTION
Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr). www.maturitavpohode.webnode.sk (2010). Figúra (podľa Žilku) z latinského slova figura – tvar jazykový obrat, štylistický prostriedok, ktorý je odchýlkou od bežného vyjadrovania, oznamu a v umeleckom texte plní estetickú funkciu. - PowerPoint PPT PresentationTRANSCRIPT
![Page 1: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/1.jpg)
Teória literatúry 2Teória literatúry 2(figúra, definícia pojmu, delenie figúr)(figúra, definícia pojmu, delenie figúr)
Teória literatúry 2Teória literatúry 2(figúra, definícia pojmu, delenie figúr)(figúra, definícia pojmu, delenie figúr)
www.maturitavpohode.webnode.sk (2010)
![Page 2: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/2.jpg)
Figúra(podľa Žilku)
- z latinského slova figura – tvar- jazykový obrat, štylistický prostriedok, ktorý je odchýlkou od
bežného vyjadrovania, oznamu a v umeleckom texte plní estetickú funkciu.
- väčšinou sa zakladá na opakovaní hlások, slabík, slovných spojení...
- v iných prípadoch dochádzka k ozvláštneniu výrazu prostredníctvom zmeny slovosledu, intonácie alebo k vypusteniu výrazov z vety.
Delenie figúr: 1. zvukové – využívajú opakovanie hlások 2. slovné - zakladajú sa na opakovaní toho istého
výrazu alebo pojmu. 3. vetné – vznikajú nezvyčajným spojením viet 4. rečnícke – obyčajne vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátorovi (rečnícka otázka,
oslovenie a pod.)
![Page 3: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/3.jpg)
• Aliterácia – zakladá sa na opakovaní hlások alebo skupiny hlások na začiatku za sebou nasledujúcich slov alebo skupiny slov:
Z popola popolníka po poradách panských,
z popola Portsaidov, páni tých Pompejí!
Zvukové figúry – využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík.
![Page 4: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/4.jpg)
• Paronomázia – tvorí sa spojením slov s rovnakým slovným základom:
Slávme slávně slávu Slávuv slávnych.
![Page 5: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/5.jpg)
• Asonancia – je zvuková podobnosť slabík na konci veršov, ktorú vyvoláva zhoda samohlások:
Láska, Bože, láska, kde ťa ľudia berú?
Na horách nerastieš, v poli ťa nesejú?
![Page 6: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/6.jpg)
Slovné figúry – zakladajú sa na opakovaní tých istých slov alebo pojmu (anafora, epifora, epizeuxa, epanastrofa)
![Page 7: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/7.jpg)
• Anafora – vzniká opakovaním tých istých slov alebo skupiny slov na začiatku za sebou idúcich veršov, prípadne viet v prozaických textoch:
Ostávajte zdravé vilky nocou zmietnuté.
Ostávajte zdravé hlavy tŕním ovité. Ostávajte zdravé kolieska na dvojbodke. Ostávajte zdravé drobné mince v tobolke.
![Page 8: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/8.jpg)
• Epifora – vzniká opakovaním slov na konci veršov, je to opak anafory:
Zore moje, zore, nesvitajte hore,
nesvitajte hore. Kým si ja položím moju partu hore, moju partu hore.
![Page 9: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/9.jpg)
• Epanastrofa – vzniká ako kombinácia epifory a anafory. Slovo alebo slovné spojenie z konca verša sa opakuje na začiatku nasledujúceho verša:
Koľkokrát sa v živote vrátime do tohto mesta.
Do tohto mesta vystavaného zo španielskeho bezu.
![Page 10: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/10.jpg)
• Epizeuxa – opakovanie tých istých slov za sebou v básni, prípadne v próze:
A nikde, nikde, nikde cesta naproti,
iba po zraňujúcej hrochoti.
![Page 11: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/11.jpg)
• Pleonazmus – (gréc. plenoasmos – prebytok). Zakladá sa na opakovaní a hromadení slov rovnakého alebo blízkeho významu. Obyčajne ide o hromadenie synonymických výrazov.
Taj! nad nešťastnou korisťoutie roztržky ich! škriepky, zvady, sváry,
![Page 12: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/12.jpg)
• Symploké – vzniká vtedy, keď sa tým istým slovom (slovami) začína aj končí verš, strofa i celá báseň (zlúčenie anafory a epifory):
praotec pohybu je čas...
čas babuliek, čas inovate a zemežlče čas,
čas narodenia, čas zím a krídel čas...
![Page 13: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/13.jpg)
• Hendiadys – založená na spojení dvoch synoným do priraďovacieho vzťahu. V texte sa vyskytuje ako priraďovacia syntagma, ktorú tvora obyčajne dve podstatné mená rovnakého alebo takmer rovnakého významu:
Klesal a padal jsem těžce,
na koně opírajíc se.
![Page 14: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/14.jpg)
• Paradox – sa zakladá na spájaní pojmov, ktoré si navzájom odporujú, niekedy pôsobí ako slovná hračka:
Muž a žena. Ako by si mohli porozumieť? Veď obaja chcú niečo iné: muž ženu a žena muža.
![Page 15: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/15.jpg)
• Kalambúr – slovná hračka, ktorá sa zakladá na spojení dvoch významovo odlišných slov s rovnakým alebo podobným znením, alebo na zámene podobne znejúcich slov:
Príklad: kladne o Kladne
![Page 16: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/16.jpg)
• Polyptoton – založená na opakovaní odlišných tvarov toho istého slova:
Ak seba hľadáš, hľadaj v sebe.
Úporne hľadaj. O vode a chlebe. A potom bez vody a bez chleba.
![Page 17: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/17.jpg)
• Oxymoron – vzniká spojením dvoch slov
s protichodným významom, ktoré sa navzájom vylučujú:
Chudobní boháči Živá mŕtvola
![Page 18: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/18.jpg)
• Vetné figúry vznikajú neobvyklým spojením slov bez obvyklých spojok alebo s nadmerným opakovaním spojok.
![Page 19: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/19.jpg)
• Asyndeton – vynechávanie spojok:
Hnedky jsou jich povázali,
před Modrý Kamen vodili, junákom hlavy stínali.
![Page 20: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/20.jpg)
• Polysyndeton – spočíva v nadmernom opakovaní spojok vo verši alebo strofe:
Už niekoľkokrát prišli
a sa schovali a zvonili a zvonili a pampulovali.
![Page 21: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/21.jpg)
• Elipsa – výpustka, vynechanie menej dôležitých častí vety, ktoré sa dajú domyslieť:
hovoriť striebro – mlčať zlato (je)
![Page 22: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/22.jpg)
• Apoziopéza – nedokončená alebo násilne prerušená výpoveď, ktorá nie je významovo ani intonačne uzavretým celkom:
Kto si? Ja som Tráva z Kamenian. Či by ste mi nedali prenocovať? A čo si hneď ďatelina! Bolo nocľah na mrkaní hľadať, a nie o polnoci! Okríkla ho gazdiná.Hodní ľudia netlčú sa po nociach, lebo noc má svojumoc, iba kadejakí...
![Page 23: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/23.jpg)
• Parantéza – čiže vložka, je výraz voľne vložený do textu ako prvok inej povahy, prerušuje súvislý text, no významovo sa naň napája:
Technika spájania bázy a sufixálneho formantu sa neodlišuje – ako to ukazujú aj uvedené príklady – nijako podstatne od spájania morfém iného typu.
![Page 24: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/24.jpg)
• Paralelizmus – zakladá sa na opakovaní rovnakých alebo podobných syntaktických konštrukcií:
Keď počína dievča po poli krákoriť, môžeš mu, mamička, periny hotoviť.
Keď počína dievča po poli spievati, môžeš mu, mamička, čepce vyšívati.
![Page 25: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/25.jpg)
• Anadiplóza – vzniká opakovaním niektorého slova predchádzajúcej výpovede na začiatku novej výpovede. Využíva sa v niektorých rečníckych prejavoch, v modernej próze:
Vydala sa, lebo sa bála. A bála sa žiť sama.
![Page 26: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/26.jpg)
• Litotes – zakladajúca sa na dvojitom zápore, dosahuje sa tým zmiernenie, zjemnenie výroku, tvrdenia, preto sa chápe ako opak hyperboly:
Možno mi seba samého zahubiť.
Nemožno mi ťa neľúbiť!
![Page 27: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/27.jpg)
• Chiazmus – opakovanie toho istého slova alebo slovného spojenia v opačnom slede v rámci dvoch viet, základom je prevrátený slovosled:
Ó, práci všetka česť, česť práci všetka!
![Page 28: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/28.jpg)
• Rečnícke figúry – vyjadrujú postoj hovoriaceho k adresátovi. Majú vyvolať napätie, záujem (napr. rečnícka otázka, oslovenie, zvolanie).
![Page 29: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/29.jpg)
• Rečnícka otázka – ako poetický a rétorický prvok bola známa už v antike. Používala sa vo všetkých žánroch rečníckeho štýlu. Dnes je príznakom patetického štýlu. Aj napriek opytovacej intonácii obsahuje tvrdenie, záver myšlienky.
• Na rečnícku otázku často nečakáme odpoveď, lebo vyplýva z obsahu textu:
„zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:
a vy že odkedy ten biedny ľud drete?!“
![Page 30: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/30.jpg)
• Rečnícke zvolanie – vyjadruje citový vzťah autora k obsahu výpovede. Prejavuje sa vo forme zvolacej vety, často v rozkazovacom spôsobe:
A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu.
![Page 31: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/31.jpg)
Apostrofa (gréc. apostrofe – odvracanie sa) je oslovenie neprítomnej osoby alebo neživého predmetu. Autor vyjadruje vzťah k tomu, koho alebo čo oslovuje. Táto rétorická figúra sa často vyskytuje v ľudovej slovesnosti:
Ó, vy čierne hory! Ó, vy sivé skaly! Čo ste mi milého von z dediny vzali.
![Page 32: Teória literatúry 2 (figúra, definícia pojmu, delenie figúr)](https://reader035.vdocuments.mx/reader035/viewer/2022081419/568141fb550346895dadd92e/html5/thumbnails/32.jpg)
Použitá literatúra:Žilka, T.: Poetický slovník. Bratislava: Tatran, 1987. 435 s.
Pre ďalšie informácie pozri:Harpáň, M.: Teória literatúry. Bratislava: ESA, 1994. 283 s. ISBN 80-85684-05-5.Žilka, T.: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy. Bratislava: OG Vydavateľstvo Poľana, 2002. 219 s. ISBN 80-89002-54-4.
Otestuj svoje získané vedomosti v online testoch, ktoré nájdeš
na stránke www.maturitavpohode.webnode.sk
Spracoval: Mgr. Peter Beňo