svetová vojna. - snk
TRANSCRIPT
Vychodia tri razy do týždňa : v utorok, štvrtok a sobotu. Predplatná cena pre Rakiisko-Uhorsko na celý rok 20 k., na pol roka 10 k., na štvrť roka 5 k., na mesiac 2 k. Jednotlivé čísla po 10 h.
Do cudzozemská: na celý rok 30 k.
Predplatná eena na š t v r t k o v é ci§la je:
pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 5 k., na pol roka 2 k 50 h.
Do cudzozemská: na celý rok 7 k.
časopis posiela sa len skutočne predplateným
Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.
Bočník XLVIIL
Svetová vojna. NáveStie nášho generálneho Štábu. Dňa 8.
augusta. Východné bojiště: Severne od Foksian bojujúce
nemecké vojsko rozšírilo svoj predvčerajší úspech, hoci sa nepriateľ tuho bránil. Rumunsko-ruská obľahčovacia offenzíva proti Sedmohradsku prejavila sa zas niekoľkými bezvýslednými jednotlivými výpadmi na Putně a na potoku Casinu. Severne od Gyergyó Tôlgyes rakúsko-uhorské sily vydobyly niekoľko nepriateľom húževnaté bráněných výšin.
V Bukovine a vo východnej Haliči včerajší deň minul sa pomerne pokojne.
Talianske a juho-východné bojiště: Niet ničoho oznámit.
Náčelník generálneho štábu.
Sobota, 11. augusta 1917. Číslo 93.
Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 8. augusta.
Západné bojiště: Gruppa korunného princa Rupprechta: Na flandrijskom bojovom fronte paľba stupňovala sa včera zas na veľkú prudkost. Na pobreží v noci Angličania vyrazili po bubnovej paľbe so značnými silami od Nieuportu na sever a severo-východ; v boji zblízka boli odrazení.
Medzi Draaibank (severo-východne od Bixschoo-te) a Frezenbergom nepriateľ podujal po zotmení opätovne tuhé čiastočné útoky proti našim líniám; i tu bol všade so ztrátami odrazený.
V Artois živá paľDa medzi prieplavom La Bassée a Scarpou. Anglické výzvedné výpady proti niekoľkým miestam tohto frontu sa stroskotaly.
Gruppa nemeckého korunného princa: Večer paľba ožila pozdĺž Chemin-des Dames. Na východnom brehu Mózy badenské útočné oddiely vnikly smelým podujatím do mocne opevneného lesa Cauriěres a doviedly zajatých.
Východné bojiště: Front bavorského princa Leopolda: Nijakých väčších bojových podujatí.
Front arcikniežafa Jozefa: V Lesnatých Kar-patoch rakúsko-uhorské pluky útokom vydobyly niekoľko húževnaté bráněných výšin. Južne od vrchu Casinului a severne od kláštora Lepsy boly odrazené nové rumunské útoky.
Gruppa Mackensena: Na mieste prelomenia nepriateľských línií severne od Foksian bojovalo sa rozhorčene. Úspech sme rozšírili. Rusi a Rumuni robili mocné, ale bezvýsledné protiútoky, pri ktorých zajatí potvrdili 12 nepriateľských regimentov.
Macedonský front: Ničoho nového. Prvý generálny ubytovateľ
Ludendorff.
Karlsruhe, 8. augusta. »Secolo« píše, že Francúzi pripravujú novú veľkú offenzfvu na severnej časti západného frontu.
Londýn, 8. augusta. (Reuter.) Porada spojencov začala sa dnes v Londýne. Mali dve dlhé schôdzky, na ktorých sa zúčastnili anglickí ministri, francúzski ministerpredseda Ribot a minister streliva Thomas, ďalej Sonnino, anglický posol v Paríži lord Bertie a iní zástupci ostatných krajín a vysokí vojenskí hodnostári.
rciiminmmmBeniMimniniinmirofflmn i
Bern, 8. augusta. »Progress de Lyon« píše z Petrohradu: Vláda sa usniesla trestať trojročným väzením všetko navádzanie na strajkovanie na železniciach. Tým chcú docieliť, aby premávka na hlavných čiarach nebola rušená.
Ženeva, 7. augusta. »Echo de Paris« oznamuje, že ruská úroda zbožia bola v 6. okresoch chatrná, v 18. prostredná a v 29. uspokojivá. Ale všade majú málo robotníctva.
ch i mimo nás. ozumieme vo ľachtu, a nám ola skutočne
kto sa môže nad záujmy i
nšT zreteli len záujmy
Premena ústavy a konflikty ústavy v Uhrách.
To mi zaiste netreba dokazovať, že v Uhrách je takzvaná aristokratická ústava, ba lepšie řečeno oligarchická ústava.
Náročky korrigujem výraz »aristokratická« na výraz »oligarchická«. A to preto, lebo keď v prísne vedeckom smysle je niektorá ústava aristokratická, tak je to najlepšia ústava, keďže aristokracia vlastne znamená vládu najlepších. V praktickom vyvedení pravda povstane otázka, kto je povolaný určiť to, kto sú to tí najlepší v patričnom štáte. Naskrze nemožno prijať tú formáciu za správnu, že hŕstka ľudí v jednom štáte sama o sebe povie: my sme najlepší, a tedy my sme povolaní spravovať kraji
Pod aristokrac všeobecnosti, ale i už vopred nemôž najlepšou.
Najlepší, alebo povýšiť nad záuj svoje vlastné a môže ma celku.
Maďarská šľachta sa nedokázala byť dobrou, najlepšou, lebo vždycky, ale hlavne od tej doby, čo prestala byť uhorskou a stala sa výslovne maďarskou, len na svoje vlastné záujmy pozerala, a tieto hľadela uplatňovať i v politickom vedení. V každom ohľade stávala sa len oligarchickou. Oligarchia je vláda málo ľudí nad mnohými, a to síce už i bez mravného podkladu. U nás v Uhrách od dávnych vekov grassuje oligarchia.
Konflikty v ústave našej v priebehu historie Uhorska boly vlastne konflikty medzi kráľom a medzi uhorskou oligarchiou povstalými. Vysoko interessantné je zaoberať sa nimi a poznať ich. 1 veľmi poučné, i velmi praktické 1
Tú všeobecnú známku možno nám určiť pri týchto konfliktoch, že z nich víťaznou vždycky uhorská oligarchia vyšla proti kráľovi. Počnúc od diplomu »Magna charta« roku 1222 až po vyrovnanie v roku 1867. A keď by i pokonávka nebola znela úplne v prospech oligarchie, tak za pár rokov oligarchia postarala sa o to, aby to všetko v jej prospech a dľa jej vôli bolo vykonané. Toto je exekovanie zákona: Zákon môže byť akýmkoľvek, na jeho exekovaní záleží všetko.
Najeklatantnejším, najvypuklejším príkladom je obnovenie ústavy v roku 1867. Tu je historickou pravdou, že kráľ chcel mať urovno právnenie národností a tak bol vynesený XL1V. z. či. z roku 1868 o urovnoprávnení národností. Tento zákon bol takzvaným ústavným, základným zákonom. (Vide môj referátjo ústave.) Maďarská oligarchia videla tu voľákesi naštrbenie svojho práva, lepšie
řečeno svojich záujmov, a čosi kamsi postarala sa o to, aby tento zákon vôbec nebol exekovaný.*)
Vidíme, že i dnes je ústavný konflikt medzi panovníkom a medzi maďarskou oligarchiou vyvolaný svetovými udalosťami a kráľ chcel by uhorskú oligarchickú ústavu premeniť v ústavu demokratickú. Ten konflikt je makateľný, iste ho vidí každý z nás.
Pozoruj, ctený čitateľ i týchto mojich riadkov, či zas len nebude uskutočnená vôľa oligarchie.
Mne sa všetko tak vidíl Že to oligarchia chce, to je jasné. —
Ničevó!... _ _ _ _ _ _ Idem.
Keby nebola vojna... — Augustové rozpomienky. —
(Dokončenie.) Je jedna hodina. Obed sa začína. Obecenstvo si nenúteno posadá, — známi sa
gruppujú — neznámym sa zdvorilé a s vďačnosťou robí miesto.
A razom: slávnostná tichosť: utešené zvuky staroslavianskeho »Otče náša« zatrasú srdciami.
Kto vtedy, v tom momente, neprecíti celý žiaľ a nádej, boj a túžbu nášho národa — nikdy Slovákom nebol I
Počne sa obed. A medzitým sa zjaví na po diume náš milý, drahý Spevokol — a štebot dievčenských hlasov sa mieša s tmavými mužskými hlasmi.
Nálada je výtečná. Začínajú sa prípitky. Vážné a žartovné,
dlhšie-kratšie, ale všetky prednesené s vervou a slovenským temperamentom.
Po spoločnom obede sa obecenstvo rozchádza, a večer je — pre mládež vrchol všetkého: slovenská zábava. *
Ó, ten prvý bál v Martine! Hodno je tomu k vôli prísť na svet. Aspoň tak
myslia naše mladé dievčatá. Veď ich tu uvádzajú do našej spoločnosti, tu ich predstavia verejnosti...
A všetky tie tmavé a blond hlavičky už týždne pred tým snívajú o bále na shromáždění...
A pekné sú tie naše dievčatá a ženy a vedia sa i obliecť; vidieť ich tancovať je priam radosť. Podivne sa mieša v nich južný oheň so slavianskou melanchóliou a dodáva im zvláštneho pôvabu, ktorého v tej miere tak ľahko žena druhého národa nemá.
*) Spomínaním oligarchie pri tomto zatemňujeme stav vecí u nás. Keby to bolo dielo oligarchie, v Uhorsku by sme nemali plemennej borby. Tuje plemenná borba, na maďarskej strane výbojný nacionalizmus. V tejto borbe, v tejto otázke v Uhorsku oligarchie niet už od snemu 1790—91 ho, keď postavili za cieľ maôľarshj, jednorečový štát a začali spomínať i praktikovať madarčenie. To, čo urobili s takzvaným národnostným zákonom (1868), je len jedným momentom v processe, idúcom od snemu 1790—91-ho, po smrti Jozefa II. Národnostný zákon, pre ktorý sme sa toľko naoslavovali Deáka, už bol donesený tak, že ostane na papieri. V návrhu zákona barón Eôtvós chcel dávať národnostiam všeličo, ale zo zákona ako minister vyučovania neuviedol do života ani litery; v Modre a v Kláštore pod Znievom proti jasnému predpisu zákona postavil učiteľské präparandie s maďarskou vyučovacou rečou.
Oligarchia je tu ničím. Apponyi alebo Andrássy Oskarovi Jászimu je iste oligarchom, ale mne Slovákovi je nacionálnym nepriateľom. Mojim slovenským snahám barón Révay v Turci nie ako oligarcha stojí v ceste, ale tým, že dal sa do služby maďarského výbojného nacionalizmu. Red.
A naši mladí ľudia sú, chvalabohu, nie zunovaní, ustatí, ľahostajní — lakové topánky a malé biele črievičky lietajú ľahkým vzletom dvoranou.
V pauzách hrajú cigáni naše piesne, v bočných miestnostiach sedia páni pri vínku. Kamaráti sa sišli, a vážnejšie alebo veselšie rozhovory sú v prúde.
Piatky sa dívajú na dorost, a myslia na dávno zašlé časy mladosti. »1 ja som tu tancovala!« im preletí mysľou, »a teraz už moja dcéra!«
Malý, melancholický vzdych . . . Po polnoci je nálada na vrchole. Zabudnutý je aspoň na túto noc každodenný
boj. »Život je predsa krásny«, vravia s básnikom nejedny červené teplé mladé ústa. . .
I toto sa minie — noc ujde ta za hory, ružovým palčekom klepú zore na vysoké okná — farby, tiene sa zmenia, ustalosf i na mladých tváričkách, ale sladká, aká sladká ustalosťl...
A on ju odprevádza až po dom — otec za nimi trošku vyzivuje — ale oni toho nepočujú a malá mašľa z topánočky, ktorá sa jej odtrhla, spočíva — na hodvábnom futre fraku . . .
Ó, mladosť, ó láska!. . . Na diuhý deň pred poludním návštevy. Dievčatá sú také čerstvé, ružové, ako keby
boly celú noc spaly —- robia, chodia návštevy, kritizuje sa bál, tanečnice, víno a židovský hostinský.
Popoludní vychádzka do hory »pod Stráne«. Takej zlej cesty, ako ta a pri tom toľkej vese
losti na celom svete niet! Všetky koče, bričky, kočiare tiahnú von —
i rebrovce sa vyliahnu, mládež je i s tým spokojná. Zaváňa ten vzduch podtatranský, za ktorým
vždy túžime, čo by nás kde na svete vrhol osud. Čerstvosť, sviežosť svrčín v povetrí, belasosť neba a zlato slniečka oslavuje život a sladkosť života . . .
Pod svrčinami sa už pečie »zbojnícka pečienka«, dym sa mieša s vôňou boroviek — v kole sa stroji mládež k tancu, cigáň ladí husle . . .
Potom sa mládež porozchádza po hore, obecenstvo sa baví pod svrčinami, kda-tu sa začervená oplecko a líčko pekného dievčaťa.
Prach je v slnci ako zo zlata, smiech a vrava, kde-tu polozapočatý spev, v čistom, čerstvom po vetrí, s ustatosťou nevyspatej noci v očiach a údoch to robí dojem, ako keby sa to ani nás netýkalo... Cigáni hrajú: »Nebanovala bych«, tôňa melancholie sa |púšta na horu, slniečka sa lúči, cez konáre svieti už nie zlatom, ale ružovou mäkkosťou.
Niekto robí dymník — dym sa dvíha nad svrčinami, muzikanti hrajú: »Hojže Bože« . . .
Mladé hlasy spievajú — a krásna pieseň je hlboko dojemná.
BESEDNICA. Ľudské slabosti.
Od Alberta Mar tisa. (Dokončenie.)
I Judka sa dozvedela o príchode svojho prvého muža. Zprvu ostala, ako zmeravená; my šlienka na toho, s ktorým tak šťastne žila, vy-tisla jej všetko ostatné. Na utišujúce slová notárové nedala nič, len zazerala naňho, bez slova. Potom ju popadla ľútosť a plakala, že ani nebadala svojich detí pri sebe, ktoré okolo nej i pospaly. Ona celú noc nespala. V plači kľačiac sa modlila a žatým pretrpela všetky muky nečistého svedomia.
Kľačiacu našli notár a Strmý, a keď ju notár oslovil, ani sa neobzrela; len keď poznala plač svojho muža, ktorý zohnutý nad postieľkou bozkával svojich dvoch chlapcov, vstala a ostala stáť meravo, ani kamenná socha.
Pavel Strmý obsypal svoje deti bozky. Chlapci sa prebudili, a nepoznajúc svojho otca, so strachom naňho hľadeli, ba mladší sa pustil do plaču.
— Nebojte sa, to je váš apa, — hovorila Judka zádrhlivým hlasom a chladne.
Počujúc slová »to je váš apa«, vyskočila Milka, najstaršie dieťa Strmého, z postieľky a, objímajúc si otca, bozkávala ho a šeptala: — Apa môj milý... apa môj dobrýl...
Chlapci, vidiac to, skočili k otcovi, a on sadnúc si, všetky tri svoje deti k sebe pritískal a radom si ich bozkával. Deti, ak nie tvár, tak mu ruky
Posledný valčík na zlatom prachu kola — ešte raz sa zakrútia krátke sukničky, a pohľad do očú dievčaťa vraví viac, ako ústa smú ešte povedať.
Koče sú už zapriahnuté, kone dupocú. Nikdy slniečko tak krásne nezapadalo, ako dnes, na Živeninej vychádzke!
Darmo, treba sa rozísť — i slniečko si už rozmyslelo — razom je pod svrčinami tma, len dymník sa svieti.. .
Ľudia sa poberajú domov. Trávička je čerstvá, padá rosa. Mládež ide peši — ó, koľko sladkých, vážnych,
rozhodujúcich slov už počula cesta »zpod Stráň!« Krásne to bolo — pominulo sa. Už štyri roky sme nemali shromaždenia. Pane
Bože, daj, aby sme sa ho čím skôr dožili, aby sme neochladli, neustali, neodcudzili sa jeden od druhého a všetci od národa...
Keby nebola vojna.. . N. (Elena Ivánkova.)
Nad f Jozefom Novákom. Rád by som pero zlomil, než mám písmom
vysloviť to, čo ranou prebolestnou, ťažko zaceľu-júcou raní každého, kto poznal nášho Jožka Nováka, kto vedel oceniť jeho význam v areopágu mladších slovenských národovcov.
Narodil sa r. 1879 v Skalici, ktorá hrala i hrá taký vynikajúci zástoj v dejinách nášho prebudenia. Už od klerictva nielen chystal sa k veľkým úlohám života, ale i činne vystupoval zvlášť v skalickom Katolíckom Kruhu. Ja poznal som ho na pr. za prednášacim stolom tohoto kruhu ešte ako mladuškého bohoslovca Už odvtedy stal sa mi-láčkom západných Slovákov, herosom krásno pamätných borieb od Dunaja po milú Moravienku. Dr. Blaho, dr. Okánik a Jozef Novák boli tým krásnym triasom, burcujúcim massy národa k ľud- j skému, občianskemu povedomiu, k rojčeniu za' svojskosť v kroji, v umení, v hospodárskom sna- ;
žení, vychovávajúc ho k stavovskej i národnej hrdosti a tvrdosti; tvorili spolky vzdelavateľné i svojpomocné. Kto by nebol svojho času počul o umeleckých výkonoch ľudového divadelného družstva a spevokolu bodrej mládeže skalickej? Jožko Novák, rodom a r. 1904—907 i kaplánskym úradom Skaličan, ich sdružil i nacvičil. Ich chýr zaletel až do Prahy, kam ich pozvali do Národného divadla. To bola azda appgeja krásnej činnosti režisséra i mladej Skalice! Ale na moravskej hranici čakali i zastavili ich hraniční policajti. Len jednému ich zlomku podarilo sa prekročiť hranice a najbližším vlakom dostať sa do Prahy. Pražania schystali výprave slávnostné uvítanie, ale stihlo ich smutné sklamanie, že uvítať mohli len zlomok ochotníkov, bez vodcu Nováka. Neprepustení smutne rozišli sa
bozkávaly, nemohúc sa toho nasýtiť. Konečne si posadaly na jeho lono a obzeraly si ho.
Strmý, prijdúc trochu k sebe, hovoril: — Deti moje drahé.. . moje zdarné... milé.
Aké ste mi veľké narástly... Milka moja, veď si ty apu už opatríš, taká si mi veľká . . Janko môj, a ty už budeš študentom... Ó, môj zdarný žiačik...
— I ja už do školy chodím, — ohlásil sa mladší chlapec Igor.
— Môj zlatý Igor, i ty že si žiačik? Pravda, veď si už i ty veľký chlapec, — a tomuto podobný milý rozhovor viedol otec so svojimi deťmi.
Notár s Judkou všetky pekelné muky pretrpeli, pokým sa Strmý ako otec tešil v svojich deťoch a nemal času pozrieť na tam prítomných.
Notár zprvu ticho stál a čakal. Keď sa Strmý po ňom ani neobzrel, začal sa hýbať, bral do ruky a obzeral nepatrné veci, o ktorých v ťažkých myšlienkach si úsudok utvoriť nemohol. Po polhodine tíško vyšiel z izby.
Judka ešte vždy meravo stála. Už keď sa deťom ohlásila a povedala, že je to ich otec, mala veľkú vôľu sa vrhnúť na toho, ktorému prvej bola vždy tak verne oddaná, ale svedomie jej hovorilo, že ona nemá práva na neho, ktorého domov vyčkať bola ztratila trpělivost. A potom veď sa on na ňu ani neobzrel. Jej materské srdce sa naplnilo nehou, kecí videla, s akou láskou vinie sa k deťom, ktoré sú i jej.
Ked si Strmý sadol a deti obsypaly si otca bozky a rozprávaly mu, mala sto chutí priblížiť sa k nim, to isté robiť, čo deti; ale Strmý ani raz ne-
domov, len náš chytrý Jožko neztratil ducha. Po polnoci už zbúdza svoju družinu a nakladá na vozy, na ktorých horami-okľukami prepravil ich šťastne za hraničné stĺpy. V noci telegrammom upozornené pražské obecenstvo s velikou srdečnosťou vítalo našich hercov a hlučným triunfom vypreva-dilo si ich do Národného divadla. Hra vypadla im nadovšetky očakávania a chválam i obdivu slovenskej životaschopnosti nebolo konca-kraja.
Od milej svojej družiny a ustanovizní kultúrnych nemohol sa odtrhnúť ani vtedy, ked ho trpký osud roku 1909 zahnal až do dalekého a cudzieho Šomorína. Duch jeho priečil sa za čas tejto rozluke, no on zabehol si i z toľkej diaľky a plnil takto svoju úlohu v svojom rodisku i ďalej. Tieto časté cesty v zime i nepohode, neúmorná činnosť a žiaľ za svojeťou pritiahly mu ťažký pľúcny neduh, v ktorom smrteľne obľahol. Lsn ťažko podarilo sa ho zachrániť, ale úplne nevyzdrayel z neho nikdy. Roku 1912 poslaný bol domov na zotavenie, odkiaľ ešte v ten samý rok obdržal faru v ďalekom Čaj-kove (Tekov). Na hodinu cesty od maďarských už Levíc, do slovenského pohraničia, zpolovice už zmacíarčeného, dostal sa nenazdajky náš Novák. •V kostole našiel spev maďarský; na ulici shovor a spevy mládeže nesvojské. Práce, borby pre železné sily junáka nazbyt — duch nášho Ncváka síce ochotný, ale telo bolo slabé, choré. Do slo-, venského kostola patrí slovenská kázeň, slovenský spev — žiadal nový farár. Štátny učiteľ-orga-nista, odrodilý Čech, s dekanom a so všetkými okolitými kňazmi určili tam i po okolí už od rokov spev maďarský. Konečne zvíťazila nezlomná vôľa nášho Nováka. Učiteľ zriekol sa radšej rechtorstva, a náš Novák vypísal súbeh na organistu, pre ktorého nemal ešte ani bytu, ani dôchodkov. Byt dal mu sám, dôchodok slovenskému spevu natešený čajkovský ľud dobrovoľnými a hojnými obetami. Záplave učinená hrádza, príboju prietrž. Ako zore novej doby znela radostná zvesť, ked sa Novák na čele peknoduchých Čajkovänov zjavil na skalickom roľníckom shromáždění. — Dohorela za Boha i rod blkotom plápolajúca svieca. Podľahol junák v mužnej borbe za svojeť.
Nebolo v mladšej vrstve nadanejšieho, tak všestranne vzdelaného slovenského národovca. Krásny duchom i zjavom, čistý, vznetlivý, temperamentný, bezžistný, obetivý, neúmorný až do stupňa ideálneho. Ešte nedávno som ho navštívil z Levíc peši, práve v nočnú dobu a trápne prekvapený som zbadal, že neduh sráža ho k zemi neodolateľne; no ani zďaleka netušil som tak skorého konca. Duch jeho bodný hľadel vždy jasne a s optimizmom do budúcnosti. Už svitalo, čas súril k odchodu, a ešte toľko, súrnych, vážnych časových temat sme mali! Pred dvoma týždňami prekvapil ma a pozýval kartou na Vyhne (kúpele
pozrel na ňu. Myslela to urobiť po odchode notá-rovom, ale sa zdržala, čakala a čakala dlho, až konečne sa deti v niečom na matku odvolávaly. Vtedy pozrel na svoju bývalú ženu, a ona urobila niekoľko krokov k nemu. Ale keď mu do očú pozrela, zastavila sa. Chytila si rukami tvár a usedavé plakala.
Strmý vstal, odkašľal si a vážne hovoril: — Netráp sa, neplač; ani ja, ani ty sme to
nezapríčinili, všetkému je na vine hrozná vojna. Nevyhováraj sa. Si ženou a ako taká chcela si byť milovanou. Ale zabudla si myslieť na koniec. Ďakujem ti, že si mi zdarné deti v dobrom zdraví zachovala, ktoré si vezmem, lebo ty máš muža a, ako vidím, skoro obdaríš ho potomkom. Mňa súd s tebou iste rozsobáši. Deti ostanú pri tebe, pokým sa v dome nezariad^m . . .
— Paľko I . . . Paľko môj! Vezmi i mňa so sebou, — so složenými rukami, plačúc prosila Judka.
— To je nemožno, — a Strmý nežne odtisol svoju bývalú ženu od seba, ktorá ho chcela objať. — Nie, Judka, my sme skončili jeden s druhým. Premôž sa, lebo zmeniť sa to už viac nedá. Chladne som hľadel do očú mnoho ráz smrti na bojišti, tam som sa naučil chladne hľadieť i na každé nešťastie, a táto chladnosť mi azda i život zachránila a dala mi trpělivosti tam na iibíri prečkať toľko rokov. Buď i ty chladná, premáhaj všetko trpělivé. Vojna a len tá nešťastná vojna skrižovala nám naše cesty. S Bohom, deti moje! Budte dobré... a Strmý si deti radom bozkal. Judke len ruku podal, a aby mu v oku nevydělá slzy, chytro šiel von
pri Hliníku). »Prijď. brat môj, i s Michalom na pár slov sem!« a ja nikdy si neodpustím, že som nevyplnil jeho žiadosti. No úfal som ho takto k sebe prilákať dávno čakanou návštevou. Miesto nej ako hrom udrela ma zvesť, z ktorej čítam: »S roz boleným srdcom oznamujem, že Jozef Novák, farár čajkovský, urrrel. Pohreb bude 6. augusta.« (Zvesť doručená mi až dnes, 8 augusta.)
Kto nám Ťa nahradí, Joženkomôjl Ako mrazom šľahnutú plantu presadil nám Ťa osud z kvetnej záhrady slovenského Západu na trudné strniská banského kraja. V Tebe skladali sme veliké nádeje; smrťou tvojou nečakanou padajú nám razom do vody mnohosľubné plány, hmlou zahaľujú sa nám spanilé vidiny. S Bohom; do zmŕtvychvstania!
K. A. Medvechý.
V záujme stredno-školskej výchovy našej mládeže
na Dolniakoch. Krásné ľudnaté osady slovenské, rozkladajúce
sa vedľa dolného toku Dunaja na jeho ľavom brehu, počnúc od Palánky až po Nový Sad, dopracovaly sa v posledných časoch nevídaného, ba temer báječného blahobytu, o akom sa ich predkom nebolo mohlo ani prisniť. Dedinky v Novohrade, Gemeri, Malohonte a Zvolenskej, z ktorých báčski osadníci zväčša sa boli dosťahovali do dolnej Báčky, zakrpately pri planej správe; ale osady utvorené prisťahovalcami z tých istých, zmohutnely v poslednej štvrti minulého stoletia na neuverenie.
Ale keď pred tým núdza učila Dalibora húst a nútila prisťahovalca k vytrvalej práci, aby sa domohol akého-takého blahobytu: dnes, kde táto nutnosť odpadá, treba sa ohliadať zbohatnutým potomkom kedysi chudobných prisťahovalcov po prostriedkoch, ktorými by mohli vcľžční potomci udržať mozoľne nadobudnuté bohatstvá rodičov a dedov nielen pre vnúčence, ale i pre ďaleké potomstvo.
Aký veľkolepý príklad predstavujú v tomto ohľade patriciovia všetkých väčších švajčiarskych miest, kde sa v jednotlivých rodinách udržujú a zveľaďujú bohatstvá jednotlivých rodín cez tri i štyri stoletia a len zriedka stáva sa, že taká starobylá, bohatstvom oplývajúca rodina vyjde na mizinu.
Nejeden patricijský dom v Baseli má bohatstva za malé nemecké kniežatstvo!
Pýtate sa, odkiaľ pochodia tieto báječné bohatstvá rodín v tejto ináč macošsky od prírody nadelenej zemi? Odpoved na to dávajú nepočetné dielne, ktoré dodávajú svetovému obchodu čo najrozmanitejšie články všetkých odborov priemyslu. Do tejto neveľkej krajinky dovážajú sa suroviny
. Judka, padnúc na foteľ, zamdlela. Doběhnuvší notár ju kriesil. Deti plakaly. V tú noc Judka dala život chlapcovi, ktorý, neduživý, v krátkom čase umrel, a dobre sa mu stalo, veď jedno oko mu bola škrofľa vytisla z očnej jamky.
Judka veľmi zoslabla a ležala veľmi dlho chorá. Liekov neužívala, hovorila, že jej nemoc nemá lieku. Keď sa trochu zotavila, súd ju s bývalým mužom rozsobášil a prisúdil mu i vše.ky tri deti. Toto Judku zas zronilo, že na novo ochorela.
Deti Strmý dostal od notára veľmi ľahko. Notár bol k nemu priatelský a viac ráz hrešil pred ním nesvedomitých ľudí, ktorí mu vydali svedectvo tam v Ungváre, že je Strmý mrtvý.
Strmý sa na to trpko usmial a poznamenal: — Vojna ľudským slabostiam popustila uzdy
a z tejto pochodí i nesvedomitosť ľudí. Ale vás prosím, pán notár, — ja som chladný proti všetkému, mňa nezroní nič — buďte úprimní a uznajte: vy ste ten môj smrtný list za peniaze v Ungváre kúpili, tak ako ste od našej poštárky moje listy, písané zo zajatia mojej žene, boli odkúpili. Uznajte to.
— Neuznám. To je nie pravda! To je nie pravda! — rázne sa ohradil notár, ale do očú Strmému .nehľadel.
— Nie tak, pán notár; netajte, ja si nežiadam, aby ste boli potrestaní, lebo to na veci nemení — čo sa stalo, to sa neodstane. Len vyšetrujúci sudca nech vám dá pokoj, lebo pri mojom roz-sobáši bolo všeličo pospomínané. Keď som ja nežiadal, aby vás trestali, súd nariadil z úradu vyšetrovanie proti vám.
zo všetkých strán sveta a prerobené a zhotovené z nich tovary najlepších druhov vyvážajú sa zas na všetky strany sveta. A všetko toto koná dobrou výchovou vyšholovaný um!
Naše krásné slovenské osady v dolnej Báčke nadobudly si dosiaľ tú nesmrteľnú zásluhu, že vydobyly pevnú pôdu pre ďaleké potomstvo pod nohami. Lenže netreba zabúdať na to, že ľudnatosť obce nachodí sa v ustavičnom pohybe napred a že pôda, ktorá poskytuje dnes úplne dostatočnú výživu dnešnému pokoleniu, nebude môcť o tridsať rokov vyhovieť potrebám pokolenia, ktoré vtedy bude už azda i zdvojnásobnené.
Jestliže tedy dnešné pokolenie chce zabezpečiť trvácu budúcnosť nasledujúcemu pokoleniu, treba mu už dnes pečovať o to, aby urobilo koniec do-savádnej jednostrannosti, ktorá sa javí v upred-nosťovaní zemědělstva, ale aby obracalo svoju pozornosť aspoň na tie priemyseľné odvetvia, stojacie v bezprostrednom styku so surovinami, ktoré naše zemědělstvo vyvádza z úrodnej pôdy bohatstvami oplývajúcej Báčky.
Pravda, macošský osud nedožičil našel drahej mládeži takých škôl, v ktorých by čerpať mohla potrebné vyššie známosti prostriedkom sladkej materčiny. Učiť sa prísnym náukám v nematerinskej reči možno je len žiakovi, ktorý sa stal účastným pečlivej prípravy doma pre túto reč. A toto možno predpokladať len v študovaných rodinách, kde alebo otec alebo mať nadobudli si za mladi takú znalosť cudzieho jazyka, že môíu tomu istému vyučiť doma svoje dietky prvej, než idú do reálky alebo gymnázia, Takúto požiadavku nemožno klásť našim pivnickým, petrovským, hložianskym, kysáčskym, kulpínskym, lalitským, silbášskym, begečským, selenčským, palánskym atď hospodárom.
Dosiaľ som sa presvedčil, že najväčšmi zne-chufuje rodičov, k?ď sa dívať musí na muky dieťaťa, ktoré mu znemožňujú pokrok v školských známostiach pre nesrozumiteľný vyučovací jazyk.
Dosiaľ posielavali naši slovenskí rodičia buď do palánskej meštianskej školy, buď do novo-sad-ských stredných škôl svoje dietky. Výsledok ako v tamtej, tak i v týchto bol tenjJÉfte^ci, zápa-sivšf s nematerinským vyučovj^!m$§^$íhiv^škli-vili si školu už v prvom mrny^. boliSroolgom povďační, keď ich nasledujúlejyo/roku nechaNfíofna
(Dokonč
Horvati za fedé Horvatský snem rokuje o indemnite. Dňa 8.
augusta Pazman, člen strany práva, vykladal, že teraz je borba medzi dualizmom a tými prúdmi, ktoré žiadajú pretvoriť monarchiu. Zatracoval maďarskú politiku a dokazoval, že pokoj vnútorný môže byt zabezpečený len federatívnym pretvorením
Notár zmeravel, nemohol sa hnúť. Čo urobiť? Či sa zradiť tomu, ktorého podle o šťastie pripravil? Ako každého podliaka, zmocnil sa ho strach pred trestom, a on v tom strachu pochytil ruku Strmého a hovoril:
— A vy by ste mne odpustili, šľachetný človeče? Odpustili by ste tomu, ktorý vašu ženu sviedol, oklamal?
— Áno, odpustím, lebo nechcem, a*by ona, ktorú som miloval, do hanby, biedy upadla. A potom, čo by ja mal z toho, keby vás na viacročné väzenie odsúdili? Trápili ste svoju dobrú ženu, najali ste proti nej falošných svedkov, aby ste sa mohli rozsobášiť, a tí svedkovia teraz, že im ne-zapchávate už ústa peniazmi, vás zradili.
Notár bol celkom přemožený. Srútil sa na diván a, hľadiac pred seba meravé, si šeptal: — Zastrelím sa, zmámim sal
— Tak by ste sa stali ešte väčším podliakom. Vystavili by ste tú, ktorú ste sviedli, biede a večnému zármutku. Nie; žite a opatrite si ju.
— Keď sa zmámim, môžete svoju ženu vziať nazpäť...
— Toho neurobím; ale vám dávam čestné slovo, že vašu bývalú ženu odhovorím, aby vás j vašich falošných svedkov nežalovala . .
— To by ste vy urobili ? — skríkol notár. — Vy dobrý, vy milý. —
— Urobím s tou výmienkou, 2e mi čestné slovo dáte na to, že sa nezmárnite, k vôli Judke. Keby vojna nebola bývala, to by sa nebolo stalo...
monarchie. Spojenie ostatných južných Slovanov monarchie s Horvatmi je veľká potreba. Od horvat-ských stránok sa vyžaduje, aby utvořily národnú radu, ktorá by predstavovala žiadosti horvatského národa.
Dr. Frank osvedčil menom strany čistého práva, že jeho strana neprestane žiadať, aby terajšie položenie bolo premenené — ak bude treba, hoci hlasovaním ľudu. Tak bolo by možno regulovať pomer Horvatska k Uhorsku. Horvati v habsburgskej monarchii mohli by sa najlepšie zachrániť. Rečník i prechováva nádeju, že všetci Horvati v najkratšom čase spoja sa na horvatskom základe, nie na juhoslovanskom.
Sliezski Česi a Poliaci. V Poľskej Ostrave zástupcovia sliezskych
Čechov a Poliakov mali poradu. Boli prítomnf okrem početných dôverníkov všetkých politických stránok i všetci krajinskí a ríšski vyslanci poľskí a českí. Po dlhšej porade uzavreli:
Dôverníci sliezskych Čechov a Poliakov na porade 5. augusta, v prítomnosti svojich krajinských a ríšskych vyslancov, vyhlasujú: S poľutovaním treba nám zistiť, že za času vojny, v ktorom práve bolo by sa žiadalo zachovať vnútorný pokoj, zostrenou germanizáciou v školách a úradoch i napácháním hospodárskych krívd urazené boly práva obidvoch slovanských národov v Sliezsku. Protestujeme proti tomu stavu čo najrozhodnejšie.a domáhame sa odstránenia tohoto krikľavého bezprávia. Osvedčujeme, že chceme, Česi a Poliaci sliezski, v shode pracovať na politickom a hospodárskom poli i v budúcnosti.
Základina pre slovenských novinárov.
Ačkoľvekmne ešte len 60 rokov minulo, posielam na základinu pre slovenských novinárov tiež lOO korún.
Na Lazoch, 6. augusta 1917. Kyčerský.
Kronika. f Jozef Novák, kat. farár v Čajkove (Tekovská
stolica), umrel po dlhej a trápnej pľúcnej chorobe 5. augusta 1917. — Bol Slovákom, akéno ztratiť pre nás je veľmi bolestné l
Na tomto mieste zaznačíme o zvečnelom životopisné dáta, poslané nám z jeho rodiska, zo Skalice. Narodil sa 19. augusta 1879 z roľníckych rodičov. Študoval v Skalici a v Ostrihome. Kaplanoval vo Vadkerte, v Nádaši u Martina Kollára, v Skalici u dr. II. Okánika, potom v Šomoríne. Roku 1912 dostal faru v Čajkove.
Notár podal ruku Strmému a, obdivujúc jeho šľachetné smýšľanie, sľúbil mu na čestné slovo, že sa nezmárni a Judku opatrí.
Netrvalo dlho, že Judka musela celý svoj otcovský majetok za mužovu zmenku odpredať, lebo notárov priateľ, vediac o veľkých chybách notárových, ani minútky nečakal ďalej, a Judka, ako záručnfčka, žalovať sa nedala.
Notár o nedlho premenil stanicu, šiel ta, kde ho ľudia nepoznali. Judka sa pre deti protivila, ale naposledy predsa šla.
Strmý, odhovárajúc prvú ženu notárovu, aby nežalovala toho, ktorý sa jej tak podle zbavil, poznal jej šľachetné smýšľanie. Dve šľachetné duše si porozuměly, a že boli tým istým osudom stihnutí, spojilo ich manželstvo, a to šťastné. Milka, rodená Filková — tak sa menovala druhá žena Strmého — milovala a verne opatrila deti od prvej ženy Judky. Boh ich manželstvo obdaril dvoma zdarnými deťmi, chlapčekom a dievčatkom. Milka, šťastná manželka, stala sa ešte šťastnejšou matkou.
* Notár Ferdo Dobronivský viedol výstupný
život a onedlho zahynul. Judka na ma'ej penzii sa utiahla do svojho
rodiska, ako hovorila, k vôli svojim deťom, kde si otvorila malý skliepok a kde ju potom jej už dorastajúce deti chodily navštevovať. Vzdychala len na nešťastnú vojnu.
Ztratili sme v ňom príkladného kňaza slovenského. Veľmi bolestné pre nažu slovenskú vec! — Večná mu pamäfl
— Dobročinnosť. Nový župan turčiansky, dr. Moric Tomcsányi, dal 200 korún v prospech tur-čiansko sv.-martinskej kat. cirkvi.
— Živý, ktorý bol šesť ráz vyhlásený za mŕtveho. Vo Warnsdorfe žena Jozefa Gampeho už šesť ráz bola dostala od úradov, že jej 31-ročný muž, ktorý padol do ruského zajatia, tam umrel. Teraz utrápená žena, po.ažovaná už za vdovu, dostala od svojho muža 14. júna 1917 písaný list, v ktorom jej oznamuje, že je zdravý v ruskom zajatí. Ale žaluje sa, že jej napísal a poslal už 35 lístkov, a on nedostal ešte z domu ani riadka.
— Banda Zoarda Odescalchiho. Keď vo Viedni súdili šudiera Kranza, vyšla na javo, že v Uhorsku i knieža Zoard Odescalchi šudil armádu. Ako začali robit proti nemu kroky, Odescalchi uznal za dobré zmámiť sa. Zastrelil sa. Ináče vtedy vo veci nevyšlo mnoho na javo. Ale teraz už vie sa, že Odescalchi, ako dodávateľ živnosti pre armádu, za 38 millionov korún pozakladal v Sabolčskej, Satmárskej a Ungskej stolici rozličné závody a sklady. Pri nich gazdovalo sa tak, že vojenský ärár za krátky čas mal 12 millionov škody. Vyšetrovanie až teraz dokončili. Chytení sú z vinníkov jedenásti, menovite: nireďházsky kupec Ludvik Klein, konský kupec Emil Bauer, advokát Emil Bihari, bratia Alexander Žala a Žigmund Žala, peštiansky advokát Jozef Barta, demečerský statkár Julius Ehrenreich(l), Ernest Bársony, nadlesný Eduard Stenczinger, Gustáv Vámos a peštiansky advokát Arpád Stark. Po Odescalchim zastrelili sa z bandy ešte dvaja.
— Slonie mäso. Vo Vratislave v zoologickej zá hrade indický slon ziomil si chrbtovú kosť, museli ho zabiť. Mäso kúpil konský rezník. Od včasného rána schodilo sa pred jatku toľko ľudí, že polícia ledva udržovala poriadok. Funt sloňaciny predávali po 1 marke 60 pfennigov. Len časti kúpychtivých podarilo sa dostaf kúsok slonieho mäsa. Chuť vraj malo, ako dobrá hovädzina.
— Páni zlodeji sa vyzývajú. Z Innsbrucku oznamujú: Roľníkovi z Kiefersfelden pri Kufsteine ukradli vola. Gazda musí predložiť kožu, aby mu vyplatili poistné, preto okradnutý uverejnil oznam, ktorým prosí pánov zlodejov vrátiť mu láskavé kožu z vola, a sľubuje, že ich neudá.
— Nové nariadenie. Pruské ministerstvo vyučovania vydalo nariadenie, ktorým dotklive kladie správam škôl na srdce, aby všetko žiactvo chodilo bosé alebo nosilo drevenú obuv.
— Kto padol prvý v svetovej vojne? Prvý mŕtvy rakusko uhorskej armády v terajšej vojne bol zo solnockého pešieho pluku č. 68. Po do
ručení známej historickej nóty srbskej vláde 23. júla 1914 stráž tohoto pluku obsadila predmostie Sávy pri Zemune pod velením kapitána Jána Kner-lera. Pred večerom 28. júla medzi touto našou a nepriateľskou strážou, postavenou s druhej strany mostu, strhlo sa strieľanie: kapitán Knerler bol ťažko ranený, jeden z vojakov, Ondrej Tóth, ostal mŕtvy. Tento Tóth prvý padol v svetovej vojne.
Dobré nástroje na holenie a strihanie vlasov. I-a britva zo striebornej ocele K 3'—, 4-—, 5*—. Bezpečnostné prístroje na holenie (gilet) poniklované K 3-—,5-—, marka. „Perfekt"' so 6 klingami K 12-,-, 15-—, 20—. Klingy, ostré z oboch strán, tucet za K 4-50, 6—, 6-—
Prima mašinky na strihanie vlasov K 9-—, 11'—, 12-—. Zámena dovolená alebo peniaze zpät. Zasiela na dobierku alebo za vopred poslané peniaze: Exportný a zasielateľský závod H a n u š K o n r á d , ť. k. dvorný dodavatef
v M o s t e , l(i79, (Čechy.) Hlavný katalog posiela sa zdarma a franko.
Nacionálne registračné pokladnice s a d d o v a n í m , s v y h a d z o v a n í m č e k o v a l e b o b e z , k u p u j e pod
p r a j n ý m i p o d m i e n k a m i : R e g i s t r i e r k a s s e n G. m . b . H.,
^ V ^ i e x i L V I X . S i e b e n s t e r n g a s s e S I .
v
Zo Španielska. 2^áf>iiSlz:>r c e s t o v a t e ľ a K o r n e l a S t o d o l u .
Formát S', C e n a K -j postou o 5 halierov viac. strán bo. ! _ i
Dostaf f každom kníhkupectve i a vydavateľa
Kníbtlačiarskebo úč. spolku v Turčianskom Sv. Martine
( T u r ó c z s z e n t m á r t o n )
Nové vydanie dôležitej slovenskej knihy.
IRUKOVÄT SPISOVNEJ REČI SLOVENSKEJ.
Napísal dr. S. CZAMBEL. Druhé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L T Ě T Y .
Formát 8°, strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. I. Skloňovanie. II. Časovanie. — Z nauky o význame slov a ich viazaní. A) O jednotlivých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňo-vacích. — Z nauky o vetách a ich ukladaní. A) O jednotlivých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. Q Oddelenie výrazov a slov vo vete a v súvetí. — O pra-vovopise. — O lubozvuku — Abecedný ukazovatel. —
Na pokon.
Abecedný ukazovatel ístr. 303—372) je doplňovaný vy-počitovaním geimanizmov a vôbec barbarizmov i při
bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.
CENA: broäírovaného výtisku K 4'—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku . . K 650.
Kto po^le peniaze vopred, nech priloží 40 hal. na pošt. porto (rekommandovane o dalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslať na dobierku, toho poštové porto
vyjde na 75 halierov.
A/Tedzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom •L"- i písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého Slováka malo by byť n a u č i ť sa s p r á v n e hovoriť i písať svojou materinskou rečou. Inde škola učí rodnému jazyku, my musíme sa vzdelať sami Ku všítkému, čo treba vedie í každému z nás z pravopisu a z gramma-tiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czambe-lova „RUKOVÄŤ". Nemeškajme, ale zadovážme si
knihu a otvárajme ju čím najčastejšie.
Knihu dostať u dolupodpísanébo nakladateľstva i v k a ž d o m riadnom
kníhkupectve.
Kníht lač iarsky účastinársky spol;ok V Turčianskom Sv. Martine, (Turóczszentmárton.)
Kníhtlačiarsky úč. spolok v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e
prijme na stálu prácu
sadzača. Miesto treba nastúpiť hned.
verná Banka úč. sp. filiálka, Prešporok.
UI. arcikn. Friedricha č. 4.
Prostredkuje peňažné zásielky našim zajatým vojakom v Rusku a v Taliansku. Vykonala dosial s úspechom asi 10000 takýchto poukazov. Kvôli správnej adresse treba zaslať banke poslednú kartu zajatého. Najmenej K 22 — treba zaslať. Na doručené peniaze dostane zasielatel pravidelne poistenku od zajatého.
Zo svojich vínnych pivníc v Modre a v Pezinku nabída ku predaju našim potravným spolkom, hostinským, hotelierom a milovníkom dobrého vína znamenité vína prešporské, modranské, ménešské, sriemske a iné druhy, a to jako biele tak aj červené.
Objednávky sa vybavujú lacno a spoľahlivé. Je výhodné, jestli si pošle kupujúci sudy svoje vlastné. V páde potreby však požičia banka sudy svoje po zaplatení ich
hodnoty. Budú-li však sudy v bezvadnom stave za 14 dní po oddaní zásielky vrátené na stanicu modransko-šenkvickú, vráti za ne banka plný zaplatený obnos. •
Písomné dotazy ohľadom jakosti a cien treba zaslať na adressu banky, sudy na adressu agentúry Uvernej Banky, železničná stanica Modor-SenkíScz.
Oddelenie bankové koná bankové obchody každého druhu. Oddelenie assekuračné zaoberá sa zvláště poistením životným. Na prípadné dotazy vďačne poslúži vhodným návrhom,
ostatné poistenie každého druhu sa ochotne vykonáva. ^ a. o b s a h i n z © r á t o v r e d a k c i a , xx i © j © z o d p o v e d n á .
Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom KnihtlaCiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.